ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) z 28. januára 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh s cipovými súpravami pre základné pásmo UMTS - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 18 ods. 3 - Rozhodnutie o ziadosti o informácie - Nevyhnutnost pozadovaných informácií - Primeranost - Dôkazné bremeno - Výpoved vo svoj neprospech" Vo veci C-466/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 18. júna 2019, Qualcomm Inc., so sídlom v San Diegu (Spojené státy), Qualcomm Europe Inc., so sídlom v Sacramente (Spojené státy), v zastúpení: M. Pinto de Lemos Fermiano Rato, advokát, a M. Davilla, dikigoros, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: H. van Vliet, G. Conte, M. Farley a C. Urraca Caviedes, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (ôsma komora), v zlození: predseda ôsmej komory N. Wahl, sudcovia F. Biltgen a L. S. Rossi (spravodajkyna), generálny advokát: M. Bobek, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Qualcomm Inc. a Qualcomm Europe Inc. domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 9. apríla 2019, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ([2]T-371/17, neuverejnený, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2019:232), ktorým Vseobecný súd zamietol ich zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie C(2017) 2258 final z 31. marca 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 18 ods. 3 a clánku 24 ods. 1 písm. d) nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 [vec AT.39711 - Qualcomm (predátorská cenotvorba)] (dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Podla odôvodnení 23 a 37 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205): "(23) [Európska] komisia by mala byt oprávnená v rámci [Európskej únie] pozadovat, aby jej boli takéto informácie poskytnuté, pretoze je to potrebné na odhalenie kazdej dohody alebo [pozadovat informácie potrebné na odhalenie dohôd, rozhodnutí a - neoficiálny preklad] zosúladeného postupu zakázaných clánkom [101 ZFEÚ], ako aj zneuzívania dominantného postavenia zakázaného clánkom [102 ZFEÚ]. Pri plnení rozhodnutia Komisie nemôzu byt podniky nútené, aby pripustili, ze spáchali priestupok, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat podla skutocnosti na otázky a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o porusení. ... (37) Toto nariadenie respektuje základné práva a je zhodné so zásadami uznávanými najmä Chartou základných práv Európskej únie. V zhode s tým by sa toto nariadenie malo vykladat a uplatnovat so zretelom na tieto práva a zásady." 3 Clánok 18 tohto nariadenia s názvom "Ziadost o informácie" v odsekoch 1 az 3 stanovuje: "1. Na plnenie povinností prenesených na Komisiu týmto nariadením môze Komisia jednoduchou ziadostou alebo rozhodnutím poziadat podniky a zdruzenia podnikov o poskytnutie vsetkých nevyhnutných informácií. 2. Ked je poslaná jednoduchá ziadost o informácie podniku alebo zdruzeniu podnikov, Komisia urcí právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví lehotu, pocas ktorej majú byt informácie poskytnuté, a pokuty podla clánku 23 za poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií. 3. Ked Komisia ziada podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie informácií formou rozhodnutia, stanoví právny základ a úcel ziadosti, specifikuje aké informácie sa pozadujú a stanoví casový limit, pocas ktorého majú byt informácie poskytnuté. Uvedie tiez pokuty podla clánku 23 a upozorní alebo ulozí pokuty podla clánku 24. Dalej upozorní na právo vzniest námietky proti rozhodnutiu pred Súdnym dvorom [Európskej únie]." 4 Clánok 24 uvedeného nariadenia, nazvaný "Pravidelné penále", stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pravidelné penále, ktoré nepresahujú 5 % priemerného denného obratu v predchádzajúcom obchodnom roku za kazdý den, vypocítané od dátumu stanoveného rozhodnutím, aby ich donútila: ... d) poskytnút úplné a správne informácie pozadované rozhodnutím prijatým podla clánku 17 alebo clánku 18 ods. 3; ... 2. Ked podniky alebo zdruzenia podnikov splnili záväzky, ktoré sa mali vynútit pravidelnými penále, môze Komisia stanovit konecnú výsku pravideln[ých] penále, ktorá je nizsia ako platba podla pôvodného rozhodnutia. ..." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 az 18 napadnutého rozsudku. Pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút takto. 6 Qualcomm a Qualcomm Europe sú spolocnosti, ktorých sídla sa nachádzajú v Spojených státoch, pôsobiace v odvetví vývoja a uvádzania cipových súprav pre základné pásmo na trh. 7 V nadväznosti na staznost, ktorú 8. apríla 2010 podala spolocnost Icera Inc., iná spolocnost pôsobiaca v tomto odvetví, Komisia zacala vysetrovat odvolatelky vo veci údajného zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, ktoré spocívalo v uplatnovaní predátorských cien na trhu s cipovými súpravami pre základné pásmo UMTS (Universal Mobile Telecommunications System). V tomto kontexte Komisia v období od 7. júna 2010 do 14. januára 2015 zaslala odvolatelkám niekolko ziadostí o informácie na základe clánku 18 nariadenia c. 1/2003. 8 Po zacatí formálneho konania voci odvolatelkám 16. júla 2015 Komisia 8. decembra 2015 zaslala odvolatelkám oznámenie o výhradách. V tomto oznámení o výhradách dospela k predbeznému záveru, podla ktorého odvolatelky zneuzili svoje dominantné postavenie na trhu s cipovými súpravami pre základné pásmo UMTS tým, ze v období od 3. februára 2009 do 16. decembra 2011 dodávali urcité mnozstvá troch z týchto cipových súprav svojim dvom hlavným zákazníkom, a to spolocnostiam Huawei a ZTE, za ceny nizsie ako náklady, a to s cielom vylúcit spolocnost Icera, ktorá bola v tomto období jediným konkurentom odvolateliek na tomto trhu. Dna 15. augusta 2016 odvolatelky predlozili svoje pripomienky k uvedenému oznámeniu o výhradách. 9 Dna 30. januára 2017 Komisia zaslala odvolatelkám ziadost o informácie na základe clánku 18 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. Kedze Komisia na túto ziadost o informácie nedostala odpoved, 31. marca 2017 prijala sporné rozhodnutie na základe clánku 18 ods. 3 tohto nariadenia. 10 Podla clánku 1 tohto rozhodnutia mali odvolatelky v urcitých lehotách poskytnút informácie uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia, inak im mali byt podla clánku 2 uvedeného rozhodnutia ulozené pravidelné penále vo výske 580000 eur za kazdý den omeskania. Odvolatelky predlozili svoju odpoved na polozené otázky v stanovených lehotách, ktoré Komisia medzicasom predlzila. Zaloba na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 11 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 13. júna 2017 podali odvolatelky zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, na podporu ktorej uviedli sest zalobných dôvodov. 12 Na úvod Vseobecný súd v bodoch 29 az 33 napadnutého rozsudku zamietol ako neúcinnú výhradu zalozenú na neprimeranej dlzke správneho konania, pricom poznamenal, ze takáto výhrada je irelevantná v rámci preskúmania zaloby, ktorej predmetom nie je rozhodnutie konstatujúce porusenie clánku 102 ZFEÚ, ale rozhodnutie o ziadosti o informácie. 13 Po uvedení tohto Vseobecný súd v prvom rade zamietol tretí zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 47 az 54 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na to, ze zo sporného rozhodnutia jasne a jednoznacne vyplývajú domnienky porusovania, ktoré Komisia zamýslala overit, ako aj potreba pozadovaných informácií na posúdenie dôkazov, ktoré mala k dispozícii, s prihliadnutím na tvrdenia, ktoré odvolatelky uviedli po tom, co im bolo zaslané oznámenie o výhradách, bolo toto rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, kedze Komisia nebola povinná poskytnút podrobnejsie odôvodnenie, pokial ide o spôsob, ktorým chcela tieto informácie vyuzit na preskúmanie týchto tvrdení. 14 V druhom rade Vseobecný súd preskúmal prvé dve casti prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady nevyhnutnosti. Vseobecný súd v najprv v bodoch 69 az 91 napadnutého rozsudku zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu, ktorou sa odvolatelky domáhali zrusenia sporného rozhodnutia, kedze islo nad rámec uskutocneného vysetrovania, ako bolo vymedzené v oznámení o výhradách, a boli poziadané o informácie týkajúce sa cipov tvoriacich cipové súpravy, ktorých sa týkalo toto vysetrovanie, a období hraniciacich s obdobím porusovania, vymedzenom v tomto oznámení o výhradách. Na tieto úcely Vseobecný súd na jednej strane konstatoval, ze Komisia bola najmä na úcely zohladnenia tvrdení uvedených dotknutými podnikmi oprávnená pokracovat vo svojom vysetrovaní po vydaní uvedeného oznámenia o výhradách, a to aj prostredníctvom ziadostí o doplnujúce informácie, bez toho, aby to spôsobilo protiprávnost týchto ziadostí alebo samo osebe spochybnovalo nevyhnutnú povahu takto pozadovaných informácií. Vseobecný súd na druhej strane rozhodol, ze právomoci Komisie nemôzu byt obmedzené, pokial ide o otázky, ktoré zamýsla polozit, pokial umoznujú získat informácie nevyhnutne potrebné v prebiehajúcom vysetrovaní a Komisia poskytne dotknutým podnikom moznost na vypocutie. Vseobecný súd dodal, ze Komisia v kazdom prípade poziadala o pozadované informácie bez rozsírenia rámca tohto vysetrovania, kedze tieto informácie sú relevantné nielen ako prvky pochopenia kontextu, do ktorého patrilo prípadné protiprávne správanie, ale aj nevyhnutné na uplatnenie vhodného kritéria "cena - náklady". 15 Vseobecný súd dalej v bodoch 98 az 110 napadnutého rozsudku zamietol druhú cast prvého zalobného dôvodu, ktorá mala spochybnit nevyhnutnost pozadovaných informácií vzhladom na domnienky, ktoré mala Komisia v úmysle overit. Na tento úcel Vseobecný súd v podstate uviedol, ze Komisia sa sporným rozhodnutím snazila získat informácie umoznujúce stanovit kritérium "cena - náklady" na základe údajov, ktoré verne odrázali situáciu pocas obdobia porusovania, kedze najmä vzhladom na pripomienky, ktoré odvolatelky predlozili k oznámeniu o výhradách, sa domnievala, ze údaje, z ktorých vychádzala na tento úcel v tomto oznámení o výhradách, neodrázali cenu skutocne zaplatenú zákazníkmi odvolateliek a ze táto skutocnost bola rozhodná na úcely overenia, ci doslo k porusovaniu. Pozadované informácie v dôsledku toho vykazovali súvislost s predmetnými domnienkami porusenia a mali byt povazované za nevyhnutné, a to aj napriek tomu, ze Komisia sa snazila zmenit alebo upravit svoju metodológiu po zaslaní uvedeného oznámenia o výhradách. 16 V tretom rade Vseobecný súd preskúmal druhý zalobný dôvod, ktorým odvolatelky spochybnili primeranost sporného rozhodnutia. Vseobecný súd najprv v bodoch 118 az 148 napadnutého rozsudku zamietol prvú cast tohto zalobného dôvodu, ktorá splývala s tretou castou prvého zalobného dôvodu a spochybnovala primeranost tohto rozhodnutia vo vztahu k pracovnému zatazeniu, ktoré vyplývalo z tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti sa Vseobecný súd domnieval, ze toto pracovné zatazenie, hoci je znacné, nebolo neprimerané vzhladom na potreby vysetrovania týkajúce sa domnienok porusenia, ktoré mala Komisia v úmysle overit, a to najmä vzhladom na pripomienky, ktoré odvolatelky predlozili k oznámeniu o výhradách. Skutocnost, ze odvolatelky nemali uchované pozadované informácie vo forme odpovede navrhnutej Komisiou a ze ich archívy neboli organizované systematicky, nie je v tejto súvislosti podla Vseobecného súdu relevantná. Vseobecný súd dalej zamietol druhú cast druhého zalobného dôvodu zalozenú na neprimeranosti výsky pravidelných penále stanovených v clánku 2 sporného rozhodnutia ako neprípustnú. Vseobecný súd po tom, co uviedol, ze touto castou sa odvolatelky implicitne domáhali zrusenia tohto clánku, v bodoch 153 az 159 napadnutého rozsudku konstatoval, ze sporné rozhodnutie má predbeznú povahu vo vztahu k prípadnému rozhodnutiu, ktorým sa s konecnou platnostou stanovuje celková výska pravidelných penále, a preto nepredstavuje napadnutelný akt. Vseobecný súd napokon v bodoch 164 az 166 tohto rozsudku zamietol tretiu cast tohto zalobného dôvodu, ktorou spochybnovali dostatocnost lehôt na odpoved stanovených sporným rozhodnutím. 17 Po stvrté Vseobecný súd zamietol stvrtý zalobný dôvod, ktorým odvolatelky vytýkali Komisii, ze neoprávnene preniesla dôkazné bremeno tým, ze od nich vyzadovala, aby vykonali úkony týkajúce sa vytvorenia spisu, ktoré v dôsledku toho spadajú do právomoci tejto institúcie, pricom v bodoch 172 az 175 napadnutého rozsudku poznamenal, ze tento zalobný dôvod vyplýva z nesprávneho výkladu sporného rozhodnutia. Na jednej strane sa Vseobecný súd domnieval, ze Komisia sa nesnazila vykonat audit úctovníctva odvolateliek, ale mat k dispozícii informácie potrebné na prispôsobenie metodológie kritéria "cena - náklady" tak, aby zohladnila kritiku, ktorú uviedli vo svojich pripomienkach k oznámeniu o výhradách. Na druhej strane Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia odvolatelky ani neziadala, aby preukázali, ze konali v súlade so zákonom, ale aby predlozili interné dokumenty potvrdzujúce ich vlastné tvrdenie, podla ktorého pri prijímaní rozhodnutí v oblasti cien vychádzali z relevantnej judikatúry, ako aj z usmernení Komisie. 18 Po piate Vseobecný súd v bodoch 186 az 195 napadnutého rozsudku preskúmal a následne zamietol piaty zalobný dôvod, ktorý mal spochybnit sporné rozhodnutia v rozsahu, v akom porusilo právo odvolateliek nevypovedat v ich vlastný neprospech tým, ze im ulozilo povinnost odpovedat na otázky prekracujúce rámec poskytnutia skutkových okolností alebo preukázat, ze konali v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze Únie. V tejto súvislosti Vseobecný súd najmä uviedol po prvé, ze pozadované informácie mali cisto faktickú povahu, po druhé, ze tieto informácie sa týkali údajov, ku ktorým mohli mat prístup iba odvolatelky, a ze v dôsledku toho boli povinné poskytnút ich aj v prípade, ak by uvedené informácie mohli slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania, a po tretie, ze odvolatelky nepreukázali, ze skutocnost, ze na úcely odpovede na polozené otázky boli vedené k úprave pozadovaných faktických údajov spôsobom, ktorého cielom bolo ulahcit, aby im Komisia porozumela, mohlo voci nim zakladat porusenie tohto práva. 19 Po sieste Vseobecný súd v bodoch 201 az 203 napadnutého rozsudku zamietol siesty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, pricom uviedol, ze z preskúmania prvého az piateho zalobného dôvodu, s ktorými sa výhrady uvedené v rámci siesteho zalobného dôvodu prekrývajú, vyplýva, ze Komisia prijala sporné rozhodnutie práve preto, aby si splnila povinnosti vyplývajúce z tejto zásady. Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 20 Qualcomm a Qualcomm Europe navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol v súlade s právnymi názormi vyjadrenými Súdnym dvorom, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, ktoré im vznikli v konaní pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom. 21 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 22 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú sest odvolacích dôvodov. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na opomenutí rozhodnút Argumentácia úcastníkov konania 23 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nerozhodol o vsetkých ich dôvodoch a tvrdeniach. 24 V prvom rade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 29 az 33, 101, 102, 110, 147 a 202 napadnutého rozsudku nesprávne opomenul preskúmat ich argumentáciu, podla ktorej neprimeraná dlzka správneho konania porusila ich právo na obhajobu tým, ze ju vylúcil ako irelevantnú, kedze sa netýkala rozhodnutia konstatujúceho porusenie clánku 102 ZFEÚ. Na tento úcel sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a analogickom uplatnení judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia ([5]T-410/03, [6]EU:T:2008:211, bod [7]227), na prejednávanú vec. Táto judikatúra nijako nerozlisuje, ci predmetné rozhodnutie konstatuje existenciu porusenia alebo ci je iným typom konecného rozhodnutia, a preto uvedená judikatúra umoznuje spochybnit primeranost dlzky vysetrovania v rámci zaloby smerujúcej proti konecným rozhodnutiam Komisie, ktoré ukladajú alebo hrozia ulozením pokuty alebo penále dotknutému podniku. 25 Vseobecný súd sa teda v bode 110 napadnutého rozsudku tiez nesprávne domnieval, ze analyzoval argumentáciu zalozenú na neprimeranej dlzke správneho konania uvedenú v rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu. Vseobecný súd sa totiz v bode 147 tohto rozsudku obmedzil na preskúmanie argumentácie týkajúcej sa tazkostí, s ktorými sa stretli odvolatelky pri oznamovaní informácií týkajúcich sa skutocností spred viacerých rokov, a nepreskúmal argumentáciu, podla ktorej neprimeraná dlzka vysetrovania mala vplyv na ich schopnost úcinne sa bránit. 26 V druhom rade odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne nepreskúmal siesty zalobný dôvod zalozený na porusení zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze ostatné zalobné dôvody boli zamietnuté. Vseobecný súd sa tým, ze v rozpore s odôvodnením 37 nariadenia c. 1/2003 a clánkom 41 ods. 1 Charty základných práv neposúdil tento odvolací dôvod a najmä argumentáciu odvolateliek, podla ktorej bolo sporné rozhodnutie výsledkom predbezného vysetrovania, pricom túto argumentáciu zamietol bez primeraného vysvetlenia ci dostatocného odôvodnenia, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 27 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. Posúdenie Súdnym dvorom 28 Prvý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Vseobecný súd nerozhodol jednak o argumentácii odvolateliek zalozenej na porusení ich práva na obhajobu z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania a jednak o siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných. Okrem toho sa prvý odvolací dôvod zakladá tiez na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd v rámci preskúmania tejto argumentácie pri výklade a uplatnení judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia ([8]T-410/03, [9]EU:T:2008:211). 29 V prvom rade, pokial ide o údajné opomenutie rozhodnút o uvedenej argumentácii a o siestom zalobnom dôvode, treba najskôr uviest, ze ako to implicitne pripústajú samotné odvolatelky, Vseobecný súd v bodoch 29 az 33 a v bodoch 198 az 203 napadnutého rozsudku preskúmal rovnakú argumentáciu a tento zalobný dôvod predtým, ako zamietol argumentáciu ako neúcinnú a dôvod ako nedôvodný. 30 Dalej, pokial ide konkrétnejsie o údajné opomenutie rozhodnút o argumentácii zalozenej na porusení práva odvolateliek na obhajobu z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, treba uviest, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd predtým, nez ju zamietol ako neúcinnú, ju najprv preskúmal, nemozno mu vytýkat, ze ju opätovne nepreskúmal v rámci preskúmania druhej casti prvého zalobného dôvodu. Okrem toho treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku neuviedol, ze túto argumentáciu analyzoval v rámci preskúmania prvej casti druhého zalobného dôvodu, ale konstatoval, ze argumentácia odvolateliek zalozená na porusení ich práva na obhajobu z dôvodu tazkostí s oznámením skutocností týkajúcich sa viacerých rokov, ktoré odvolatelky mali vzhladom na pozadovanú úroven podrobností, sa prekrýva s urcitými výhradami týkajúcimi sa skutocností vznesenými v tejto casti a meritórne preskúmanými v bode 147 napadnutého rozsudku. 31 Napokon, pokial ide o údajné opomenutie rozhodnút o siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady riadnej správy vecí verejných, treba dodat, ze Vseobecný súd dostatocne odôvodnil, preco sa tento zalobný dôvod musí zamietnut. Vseobecný súd totiz na jednej strane v bode 201 napadnutého rozsudku uviedol, ze argumentácia odvolateliek uvedená v rámci uvedeného zalobného dôvodu sa prekrýva s argumentáciou uvedenou na podporu prvého az piateho zalobného dôvodu, ktorá bola zamietnutá v rámci preskúmania týchto zalobných dôvodov. Na druhej strane Vseobecný súd v tomto bode 201 dospel k záveru, ze z analýzy uvedených zalobných dôvodov vyplýva, ze Komisia prijala sporné rozhodnutie práve preto, aby si splnila svoju povinnost starostlivo a nestranne preskúmat argumentáciu, ktorú uviedli odvolatelky v súlade s judikatúrou týkajúcou sa zásady riadnej správy vecí verejných, pripomenutou v bode 200 napadnutého rozsudku, a to najmä v rámci pripomienok odvolateliek k oznámeniu o výhradách, na úcely prípravy svojho konecného rozhodnutia týkajúceho sa prípadnej existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ, s potrebnou starostlivostou a na základe vsetkých skutocností, ktoré nanho mohli mat vplyv. Vseobecný súd tak mohol v bode 202 napadnutého rozsudku oprávnene dospiet k záveru, ze odvolatelkám sa nepodarilo preukázat údajné porusenie zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu zaujatého správania Komisie. 32 V druhom rade, pokial ide o nesprávne právne posúdenie vo výklade a uplatnení judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdu prvého stupna z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia ([10]T-410/03, [11]EU:T:2008:211, bod [12]227), stací uviest, ze vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ze porusenie zásady dodrzania primeranej lehoty môze odôvodnit len zrusenie rozhodnutia konstatujúceho porusenia prijatého v správnom konaní na základe clánku 101 alebo 102 ZFEÚ, pokial bolo preukázané, ze toto porusenie sa týkalo práv dotknutých podnikov na obhajobu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [13]C-105/04 P, [14]EU:C:2006:592, body [15]42 a [16]43, ako aj z 9. júna 2016, CEPSA/Komisia, [17]C-608/13 P, [18]EU:C:2016:414, bod [19]61, a z 9. júna 2016, PROAS/Komisia, [20]C-616/13 P, [21]EU:C:2016:415, bod [22]74). 33 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 31 napadnutého rozsudku pripomenul závery vyplývajúce z tejto judikatúry, ktoré Vseobecný súd prevzal v rozsudku z 18. júna 2008, Hoechst/Komisia ([23]T-410/03, [24]EU:T:2008:211). Vseobecný súd následne tiez v bodoch 32 a 33 napadnutého rozsudku správne uplatnil uvedenú judikatúru na prejednávanú vec, pricom dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze predmetom zaloby, ktorá mu bola predlozená, nie je rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 102 ZFEÚ, ale rozhodnutie o ziadosti o informácie prijaté v rámci správneho konania, ktoré mohlo prípadne viest k takémuto rozhodnutiu o konstatovaní porusenia, argumentácia zalozená na neprimeranosti dlzky tohto konania bola irelevantná v rámci preskúmania tejto zaloby a bolo ju teda potrebné zamietnut ako neúcinnú. 34 Za týchto podmienok treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa posúdenia dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia Argumentácia úcastníkov konania 35 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, ako aj skreslenia súvisiacich dôkazov a nedostatku odôvodnenia v rámci posúdenia dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia v bodoch 35 az 56 napadnutého rozsudku. 36 Po prvé odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa najmä v bodoch 81, 82, 85, 127, 132, 136, 137, 139 a 145 napadnutého rozsudku, týkajúcich sa posúdenia prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré sú zalozené na porusení zásad nevyhnutnosti a primeranosti, dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ako aj skreslenia dôkazov, ktoré predlozili. 37 Po druhé odvolatelky tvrdia, ze doslo k skresleniu týchto dôkazov, kedze Vseobecný súd v bodoch 48 az 53 tohto rozsudku nezohladnil korespondenciu, ktorú si vymenili s Komisiou pred prijatím sporného rozhodnutia a po nom s cielom poziadat o objasnenie niektorých otázok a rámca uskutocneného vysetrovania. 38 Po tretie odvolatelky spochybnujú úvahy Vseobecného súdu uvedené v bode 52 uvedeného rozsudku, podla ktorých ich tvrdeniami, ze Komisia nevysvetlila, ako jej pozadované informácie umoznia odpovedat na argumenty, ktoré uviedli v rámci svojich pripomienok k oznámeniu o výhradách alebo posúdit ich relevantnost pre jej vysetrovanie, nespochybnujú, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené. Tieto úvahy sú údajne nielen nedostatocné, ale aj zjavne nedôvodné z dôvodu pochybení, ktorých sa dopustil Vseobecný súd v bodoch 53 az 55 napadnutého rozsudku a ktoré budú preskúmané v rámci preskúmania tretieho odvolacieho dôvodu. 39 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako neprípustný, kedze odvolatelky presne neoznacili napádané casti napadnutého rozsudku a podrobne nepodlozili svoju argumentáciu. Rovnako tvrdí, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. 40 Vo svojej replike odvolatelky odpovedajú, ze vo svojej zalobe na prvom stupni podrobne uviedli dôvody, pre ktoré sporné rozhodnutie nebolo dostatocne odôvodnené, a z tohto dôvodu preukázali vo svojom odvolaní presným a podrobným spôsobom pochybenia, ktorých sa Vseobecný súd dopustil tým, ze dospel k inému záveru. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom posúdení skutkového stavu a nesprávnom právnom posúdení, ako aj na skreslení súvisiacich dôkazov a nedostatku odôvodnenia, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd v rámci posúdenia dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia v bodoch 35 az 56 napadnutého rozsudku. 42 Na úvod vsak treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry v prvom rade vyplýva, ze ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ len právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených v konaní pred Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri rozsudok z 20. septembra 2018, Spanielsko/Komisia, [25]C-114/17 P, [26]EU:C:2018:753, bod [27]75 a citovanú judikatúru). 43 Ak teda odvolatel tvrdí, ze ide o skreslenie dôkazov Vseobecným súdom, musí podla clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku presne oznacit dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat pochybenia v rámci posudzovania, ktoré podla jeho názoru viedli Vseobecný súd k tomuto skresleniu. Skreslenie okrem toho musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, [28]C-14/19 P, [29]EU:C:2020:492, bod [30]105). 44 Okrem toho hoci skreslenie dôkazov môze spocívat vo výklade dokumentu v rozpore s jeho obsahom, musí zjavne vyplývat zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru a jeho predpokladom je, ze Vseobecný súd zjavne prekrocil hranice primeraného posúdenia týchto dôkazov. V tejto súvislosti nestací preukázat, ze dokument mohol byt vykladaný odlisne od výkladu, ktorý zvolil Vseobecný súd (rozsudok z 30. januára 2020, Ceské dráhy/Komisia, [31]C-538/18 P a C-539/18 P, neuverejnený, [32]EU:C:2020:53, bod [33]60 a citovaná judikatúra). 45 Napokon na základe judikatúry pripomenutej v bode 43 tohto rozsudku musí odvolanie presne oznacovat kritizované casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré konkrétne podporujú tento návrh. Tieto poziadavky vyplývajúce z týchto ustanovení nesplna odvolanie, ktoré sa bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k oznaceniu právnych vád, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozsudku, obmedzuje na opakovanie alebo doslovné reprodukovanie zalobných dôvodov a tvrdení uz uvedených pred Vseobecným súdom, vrátane tých, ktoré vychádzali zo skutocností týmto súdom výslovne zamietnutých. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti sleduje iba opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia, [34]C-70/16 P, [35]EU:C:2017:1002, bod [36]48, ako aj citovaná judikatúra). 46 V prejednávanej veci, pokial ide prvom rade o druhé tvrdenie odvolateliek pripomenuté v bode 37 tohto rozsudku, ktoré treba preskúmat najprv, treba uviest, ze odvolatelky sa obmedzujú na uvedenie tohto tvrdenia, pricom odkazujú na argumentáciu, ktorú uviedli pred Vseobecným súdom, bez toho, aby akokolvek preukázali chyby v analýze, ktoré podla nich viedli k uvádzanému skresleniu, a konkrétnejsie bez toho, aby preukázali, v com údajné opomenutie Vseobecného súdu zohladnit korespondenciu, ktorú viedli s Komisiou, v rámci jeho posúdenia dostatocnosti odôvodnenia sporného rozhodnutia, zakladá skreslenie tohto dôkazu. Z toho vyplýva, ze uvedené tvrdenie zjavne nezodpovedá poziadavkám uvedeným v bodoch 42 az 45 tohto rozsudku. 47 Pokial ide v druhom rade o prvé a tretie tvrdenie, ktoré odvolatelky uvádzajú, pripomenuté v bodoch 36 a 38 tohto rozsudku, treba uviest, ze tieto tvrdenia smerujú k spochybneniu skutkových zistení a úvah Vseobecného súdu v rámci jeho posúdenia nevyhnutnosti a primeranosti pozadovaných informácií. Uvedené tvrdenia sa teda prekrývajú s niektorými tvrdeniami uvedenými v rámci tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu, a preto budú analyzované v rámci ich preskúmania. 48 Vzhladom na uvedené treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa posúdenia nevyhnutnosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím 49 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porusil svoju povinnost odôvodnenia a skreslil dôkazy v rámci svojho posúdenia nevyhnutnosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím. Tento odvolací dôvod sa skladá z piatich castí. O prvej az tretej casti - Argumentácia úcastníkov konania 50 V prvej az tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze v záveroch Vseobecného súdu, podla ktorých po prvé sporné rozhodnutie nezmenilo rámec vysetrovania, po druhé Komisia bola oprávnená pozadovat informácie týkajúce sa období mimo rámca vysetrovania, ako je vymedzený v oznámení o výhradách, a po tretie informácie pozadované týmto rozhodnutím boli nevyhnutné, doslo k nesprávnym právnym posúdeniam a nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, ako aj ku skresleniu dôkazov, ktoré s ním súvisia, a nedostatkom odôvodnenia. 51 V prvej casti odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 81, 82 a 91 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie nezmenilo rámec vysetrovania. Vseobecný súd totiz v prvom rade nezohladnil korespondenciu medzi odvolatelkami a Komisiou, v ktorej ju poziadali, aby tento rámec potvrdila, aby mohli pochopit rozsah uskutocnovaného vysetrovania. Vseobecný súd dalej neuviedol, ze sporným rozhodnutím Komisia rozsírila uvedený rámec tým, ze zdvojnásobila dlzku jeho trvania a poziadala o mnozstvo informácií týkajúcich sa siedmich súciastok cipových súprav namiesto troch cipových súprav bez toho, aby to bolo potrebné na to, aby Komisia mohla preskúmat tvrdenia odvolateliek. Vseobecný súd napokon neuviedol, ze doplnujúce oznámenie o výhradách, ktoré na základe údajov získaných vdaka spornému rozhodnutiu prispelo k vypracovaniu úplne nového spisu na tarchu odvolateliek, zalozeného najmä na novom kritériu "cena - náklady", "pricom si zachoval len 'zdanie` spisu predlozeného v oznámení o výhradách", potvrdilo rozsírenie rámca tohto vysetrovania. 52 Vseobecný súd tým v bode 62 napadnutého rozsudku, ako aj v jeho bode 69 a nasl. porusil ustálenú judikatúru, ktorá ukladá povinnost posúdit spis s prihliadnutím na vsetky skutkové okolnosti a kontext, do ktorého patria, a najmä na skutocnost, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté vo velmi pokrocilej fáze mimoriadne dlhého správneho konania a dva roky po vydaní oznámenia o výhradách. Vseobecný súd naopak tým, ze sa odvolal na sirokú vysetrovaciu právomoc Komisie, potvrdil jej stanovisko bez toho, aby overil, ci Komisia vysvetlila zvázenie a vyhodnotenie zohladnených skutocností. 53 V tomto kontexte sa Vseobecný súd tiez v bode 73 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked analogicky vychádzal z judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia ([37]T-191/98 a T-212/98 az T-214/98, [38]EU:T:2003:245), aby dospel k záveru, ze clánok 18 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003 neukladá Komisii nijakú povinnost, pokial ide o dátum, ku ktorému môze odoslat ziadosti o informácie, co v skutocnosti znamená nechat Komisii volnost viest vysetrovania voci podnikom tak, ako chce a tak dlho, ako chce, v rozpore so zásadou nevyhnutnosti, proporcionality a riadnej správy vecí verejných, znenia a ducha odôvodnenia 23 a clánku 18 tohto nariadenia, ako aj rozsudku z 10. marca 2016, HeidelbergCement/Komisia ([39]C-247/14 P, [40]EU:C:2016:149). 54 V druhej casti odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 85, 88 a 127 napadnutého rozsudku skreslil dôkazy tým, ze nesprávne vylozil jednak typ údajov, ktoré boli zaznamenané v ich vnútornom úctovnom systéme a údaje, z ktorých Komisia vychádzala pri analýze pomeru "cena - náklady" v oznámení o výhradách, a jednak výhrady voci metóde prijatej v tomto oznámení o výhradách. 55 Okrem toho odvolatelky kritizujú úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa potreby Komisie pozadovat informácie týkajúce sa období pred a po období porusovania. V tejto súvislosti odvolatelky na jednej strane Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa v bode 86 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na prejednávanú vec analogicky uplatnil rozsudok Vseobecného súdu z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia ([41]T-458/09 a T-171/10, [42]EU:T:2012:145, bod [43]51), s cielom uznat, ze pre Komisiu je nevyhnutné poziadat o informácie týkajúce sa obdobia predchádzajúceho obdobiu porusenia na úcely spresnenia kontextu, do ktorého patrí konanie pocas tohto obdobia. Podla odvolateliek sa totiz skutkové okolnosti, o ktoré islo v tomto poslednom uvedenom rozsudku, ako aj v tam citovanej judikatúre, ktoré sa týkali rozhodnutí prijatých pred oznámením o výhradách a ktorých úcelom bolo urcit kontext, do ktorého patrili konania spocívajúce v porusení, odlisovali od tých, ktoré prevládajú v prejednávanej veci. 56 Na druhej strane odvolatelky spochybnujú konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 87 a 90 napadnutého rozsudku, podla ktorých bola Komisia oprávnená pozadovat údaje týkajúce sa roku 2008, ako aj ich úctovného obdobia 2013. Na tento úcel uvádzajú údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o tieto konstatovania, kedze Vseobecný súd opomenul preukázat relevantnost týchto údajov na úcely posúdenia údajného porusenia. 57 V tretej casti odvolatelky predovsetkým Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bodoch 99 az 111 napadnutého rozsudku z právneho hladiska dostatocne neodôvodnil, preco boli informácie pozadované sporným rozhodnutím nevyhnutné na to, aby Komisia mohla preukázat výhrady uvedené v oznámení o výhradách. 58 Odvolatelky sa dalej domnievajú, ze Vseobecný súd sa najmä v bodoch 98, 99 a 188 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu a skreslil dôkazy, ked sa domnieval, ze Komisia pozadovala dodatocné údaje na úcely výpoctu cien, ktoré skutocne zaplatili ich zákazníci, na to, aby mohla odpovedat na kritiku uvedenú v ich odpovedi na oznámenie o výhradách. Vzhladom na vysvetlenia, ktoré poskytli odvolatelky v tejto odpovedi, totiz tieto údaje neboli na tento úcel ani nevyhnutné, ani uzitocné. 59 Napokon odvolatelky spochybnujú skutkové zistenia Vseobecného súdu uvedené v bodoch 105 az 107 napadnutého rozsudku, podla ktorých odkaz na prílohu odpovede na predchádzajúcu ziadost o informácie, ktorý sa nachádza v spornom rozhodnutí, treba chápat tak, ze ich vyzýva na predlozenie údajov rovnakej povahy, pricom opätovne potvrdzuje, ze Komisia ich týmto odkazom poziadala, aby opätovne vykonali úctovnú prácu s cielom nanovo vykonat audit ich úctovníctva. Vseobecný súd sa teda tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze pozadované informácie súviseli s údajným porusením, co navyse potvrdzuje dodatocné oznámenie o výhradách. 60 Komisia sa domnieva, ze prvú az tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako neprípustné. Odvolatelky totiz dostatocne presne neuviedli skutocnosti, ktoré boli skreslené, ani nepreukázali nesprávne posúdenia, ktoré by viedli k takémuto skresleniu, ani nepodlozili svoje tvrdenia zalozené na údajnom nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku. Naopak, len zopakovali tvrdenia uvedené pred Vseobecným súdom s cielom dosiahnut ich opätovné preskúmanie. Komisia navyse tvrdí, ze tieto casti sú v kazdom prípade nedôvodné. 61 Vo svojej replike odvolatelky v podstate opakujú tvrdenia uvedené vo svojom odvolaní a tvrdia, ze preukázali pochybenia, ktorých sa dopustil Vseobecný súd, a to bud pri posudzovaní ich tvrdení uvádzaných v prvostupnovom konaní, alebo pri posudzovaní skutkových okolností prejednávanej veci. - Posúdenie Súdnym dvorom 62 Prvá az tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmat spolocne, smerujú k preukázaniu, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ako aj skreslenia súvisiacich dôkazov, a ze dostatocne neodôvodnil napadnutý rozsudok, ked po prvé dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie nezmenilo rámec uskutocnovaného vysetrovania, ako bol vymedzený v oznámení o výhradách, po druhé, ze Komisia bola oprávnená na základe tohto rozhodnutia pozadovat informácie týkajúce sa období mimo tohto rámca, a po tretie, ze informácie pozadované v tomto rozhodnutí boli nevyhnutné. 63 Pokial ide v prvom rade o údajné nesprávne posúdenie skutkového stavu a skreslenie dôkazov, ktorých sa dopustil Vseobecný súd a ktoré boli pripomenuté v bodoch 51, 54, 58 a 59 tohto rozsudku, treba uviest, ze odvolatelky sa obmedzujú na uvedenie týchto skutocností a dôkazov, ktoré údajne Vseobecný súd skreslil, tým, ze v podstate zopakovali svoje posúdenie, ktoré formulovali v prvostupnovom konaní, bez toho, aby predlozili akýkolvek dôkaz, z ktorého by zjavne vyplývali chyby v analýze, ktoré Vseobecný súd údajne viedli k takémuto skresleniu, alebo preukázali, ze Vseobecný súd zjavne prekrocil medze rozumného výkladu uvedených dôkazov. 64 V dôsledku toho v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 42 az 45 tohto rozsudku, kedze prvá az tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu smerujú k preukázaniu, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia skutkového stavu a skreslil súvisiace dôkazy, tieto casti treba zamietnut ako zjavne neprípustné. 65 V druhom rade, pokial ide o dôvodnost tej casti týchto jednotlivých castí, ktorá je prípustná, treba uviest, ze cielom tejto casti je v podstate spochybnenie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa nevyhnutnosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím z hladiska ich vecnej a casovej pôsobnosti tým, ze mu vytýka nesprávne právne posúdenie, ako aj nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku. 66 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze Súdny dvor na jednej strane rozhodol, ze oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, ktorý s cielom zabezpecit úcinný výkon práva na obhajobu vymedzuje predmet správneho konania zacatého Komisiou, cím jej bráni uplatnit dalsie výhrady vo svojom rozhodnutí, ktorým sa koncí predmetné konanie. Pre oznámenie o výhradách je teda charakteristické, ze je predbezné a môze podliehat zmenám, ktoré Komisia uskutocní vo svojom neskorsom posúdení na základe pripomienok, ktoré jej v odpovedi predlozili zúcastnené strany, a na základe ostatných skutkových zistení. Komisia totiz musí zohladnit skutocnosti vyplývajúce z celého správneho konania, bud aby upustila od výhrad, ktoré sú neopodstatnené, alebo aby upravila ci doplnila po skutkovej a právnej stránke svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad (rozsudok z 24. septembra 2009, Erste Group Bank a i./Komisia, [44]C-125/07 P, C-133/07 P a C-137/07 P, [45]EU:C:2009:576, body [46]310 a [47]311). 67 Z toho vyplýva, ze Komisia nie je povinná zachovat skutkové ani právne posúdenia obsiahnuté v oznámení o výhradách. Naopak, svoje konecné rozhodnutie musí odôvodnit konecnými posúdeniami zalozenými na výsledkoch celého svojho vysetrovania tak, ako sa javia ku dnu skoncenia formálneho konania, bez toho, aby bola povinná vysvetlit prípadné existujúce rozdiely v porovnaní s predbeznými posúdeniami uvedenými v oznámení o výhradách (pozri v tomto zmysle uznesenie z 18. júna 1986, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [48]142/84, neuverejnené, [49]EU:C:1986:250, bod [50]15, a rozsudok zo 17. novembra 1987, British American Tobacco a Reynolds Industries/Komisia, [51]142/84 a 156/84, [52]EU:C:1987:490, bod [53]70). 68 Na druhej strane Súdny dvor spresnil, ze Komisia môze pozadovat len oznámenie informácií, ktoré jej umoznia overit jej domnienky týkajúce sa porusení, ktoré odôvodnujú vedenie vysetrovania a sú uvedené v ziadosti o informácie (rozsudok z 10. marca 2016, HeidelbergCement/Komisia, [54]C-247/14 P, [55]EU:C:2016:149, bod [56]23). 69 Vzhladom na sirokú vysetrovaciu právomoc, ktorú Komisii priznáva nariadenie c. 1/2003, prinálezí Komisii, aby posúdila, ci je informácia nevyhnutná na odhalenie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Aj v prípade, ze Komisia uz disponuje nepriamymi dôkazmi, prípadne dôkazmi o tom, ze doslo k poruseniu, môze legitímne povazovat za nevyhnutné poziadat o dodatocné informácie, ktoré jej umoznia lepsie rozoznat rozsah tohto porusenia a urcit jeho trvanie alebo okruh dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [57]374/87, [58]EU:C:1989:387, bod [59]15, a z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [60]C-94/00, [61]EU:C:2002:603, bod [62]78). 70 Pokial ide o preskúmanie posúdenia Komisie týkajúceho sa nevyhnutnej povahy informácií súdom Únie, Súdny dvor rozhodol, ze táto povaha musí byt posúdená vo vztahu k cielu uvedenému v ziadosti o informácie, t. j. k podozreniu z porusení, ktoré má Komisia v úmysle overit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2016, HeidelbergCement/Komisia, [63]C-247/14 P, [64]EU:C:2016:149, body [65]24 a [66]25). Poziadavka súvislosti medzi ziadostou o informácie a porusením, o ktorom existuje podozrenie, je splnená, ak Komisia môze v case podania ziadosti dôvodne predpokladat, ze táto informácia jej môze pomôct urcit existenciu tohto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 1994, SEP/Komisia, [67]C-36/92 P, [68]EU:C:1994:205, bod [69]21). 71 V prejednávanej veci treba najskôr uviest, ze Vseobecný súd sa v bode 62 napadnutého rozsudku nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked na úvod pripomenul judikatúru Súdneho dvora citovanú v bodoch 69 a 70 tohto rozsudku. 72 Dalej sa Vseobecný súd nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 69 az 76 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, ze pokial sú pozadované informácie nevyhnutné a ziadost o informácie uvádza podstatné skutocnosti definované v clánku 18 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, toto ustanovenie neobmedzuje právomoc Komisie zaslat ziadosti o informácie po zaslaní oznámenia o výhradách, kedze Komisia je oprávnená pokracovat vo svojom vysetrovaní po vydaní tohto oznámenia, a to najmä s cielom získat akékolvek potrebné vyjasnenia týkajúce sa tvrdení a dôkazov, ktoré dotknuté podniky uviedli vo svojej odpovedi na toto oznámenie, bez toho, aby toto spôsobovalo protiprávnost týchto ziadostí alebo aby to ako také spochybnilo nevyhnutnost pozadovaných informácií. 73 Z judikatúry citovanej v bodoch 66, 67 a 69 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze vzhladom na to, ze oznámenie o výhradách je predbezným aktom, ktorý môze byt zmenený, Komisia nie je viazaná skutkovými posúdeniami obsiahnutými v tomto oznámení. Naopak, je povinná vyhodnotit tieto posúdenia na základe skutocností vyplývajúcich z celého jej vysetrovania a najmä z pripomienok predlozených úcastníkmi konania, aby mohla upravit a doplnit svoju argumentáciu na podporu výhrad, ktoré uviedla. Komisia je teda oprávnená pozadovat doplnujúce informácie v tejto súvislosti, najmä s cielom lepsie vymedzit rozsah porusenia, pokial sú tieto informácie nevyhnutné v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 68 az 70 tohto rozsudku. 74 Napokon, pokial ide o nevyhnutnost informácií pozadovaných sporným rozhodnutím, treba uviest, ze nevyhnutnost týchto informácií vyplýva z dvoch súborov skutkových zistení, ktoré Vseobecný súd konstatoval v bodoch 85, 88 az 90, 98 a 99 napadnutého rozsudku, ze ako bolo rozhodnuté v bodoch 63 a 64 tohto rozsudku, odvolatelkám sa ich nepodarilo spochybnit. 75 Na jednej strane Vseobecný súd uviedol, ze najmä v nadväznosti na pripomienky odvolateliek k oznámeniu o výhradách sa Komisia domnievala, ze údaje, o ktoré sa opierala pri stanovení kritéria "cena - náklady" v tomto oznámení o výhradách neodrázali ceny skutocne zaplatené zákazníkmi odvolateliek pocas obdobia porusovania z dôvodu zásad úctovania príjmov, ktoré odvolatelky uplatnili, ako ich odvolatelky pripomenuli v týchto pripomienkach, a z dôvodu, ze predmetné cipové súpravy sa predávali v rôznych konfiguráciách. Na druhej strane Vseobecný súd dospel k záveru, ze pozadované informácie, vrátane informácií týkajúcich sa období, na ktoré sa vztahuje obdobie porusovania, mali práve napravit tento rozpor tým, ze získajú údaje, ktoré presne odrázajú situáciu pocas tohto obdobia, a to na úcely stanovenia primeraného kritéria "cena - náklady", kedze toto kritérium bolo rozhodujúce na overenie podozrenia, ze sa odvolatelky dopustili porusenia. 76 Za týchto podmienok nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ani ze porusil svoju povinnost odôvodnenia, ked v bodoch 86, 87, 91, 100 a 103 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze hoci sa Komisia na základe pozadovaných informácií snazila zmenit alebo upravit svoju metodológiu najmä vzhladom na pripomienky odvolateliek, tieto informácie boli nevyhnutné v zmysle judikatúry pripomenutej v bodoch 68 az 70 tohto rozsudku v tom zmysle, ze Komisia mohla dôvodne predpokladat, ze uvedené informácie by jej pomohli urcit existenciu uvedeného porusenia. 77 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú az tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne zjavne neprípustné a ciastocne nedôvodné. O stvrtej casti - Argumentácia úcastníkov konania 78 Stvrtou castou tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked v bodoch 108 a 109 napadnutého rozsudku zamietol ako neúcinné ich tvrdenie, podla ktorého dodatocné oznámenie o výhradách prijaté po spornom rozhodnutí potvrdzuje neexistenciu nevyhnutnosti sporného rozhodnutia, a to najmä na základe rozsudku Vseobecného súdu z 22. marca 2012, Slovak Telekom/Komisia ([70]T-458/09 a T-171/10, [71]EU:T:2012:145). 79 Na rozdiel od ziadostí o informácie, ktoré boli predmetom onoho rozsudku, toto oznámenie o výhradách totiz len potvrdzuje a rozvíja tvrdenia, ktoré uviedli vo svojej zalobe. Uvedené oznámenie o výhradách by teda predstavovalo dodatocný dôkaz o tom, ze sporné rozhodnutie nie je nevyhnutné, co by v prípade, ak by ho Vseobecný súd zohladnil, viedlo tento súd k odlisnému záveru. 80 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - Posúdenie Súdnym dvorom 81 Stvrtá cast tretieho odvolacieho dôvodu sa týka údajného nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd v bodoch 108 a 109 napadnutého rozsudku, ked zamietol ako neúcinné tvrdenie odvolateliek, podla ktorého dodatocné oznámenie o výhradách preukazuje, ze sporné rozhodnutie sa neobmedzilo na to, co bolo nevyhnutné na dosiahnutie svojho uvádzaného ciela, kedze toto oznámenie bolo prijaté po prijatí sporného rozhodnutia. 82 Pokial ide o údajné zjavne nesprávne posúdenie, v tejto súvislosti stací na jednej strane uviest, ze odvolatelky sa obmedzujú na uvedenie tohto pochybenia bez toho, aby ho preukázali. Na druhej strane, pokial ide o údajné nesprávne právne posúdenie, treba pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost aktu Únie sa musí posudzovat podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu, takze akty, ktoré casovo nasledujú po prijatí rozhodnutia, nemôzu mat vplyv na jeho platnost (rozsudok zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [72]C-403/18 P, [73]EU:C:2019:870, bod [74]45 a citovaná judikatúra). 83 Treba preto dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 109 napadnutého rozsudku zamietol ako neúcinnú argumentáciu odvolateliek spochybnujúcu zákonnost sporného rozhodnutia na základe aktu prijatého po jeho prijatí, akým je dodatocné oznámenie o výhradách. 84 Stvrtú cast tretieho odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut ako nedôvodnú. O piatej casti - Argumentácia úcastníkov konania 85 Piatou castou tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nezohladnil vsetky relevantné dôkazy, kedze odmietol zalozit do spisu ich odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách. 86 Odvolatelky konkrétne vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze takýto doplnujúci dôkaz bol predlozený po skoncení ústnej casti konania a ze ho vylúcil so "zjavne nesprávnym a nevhodným odôvodnením". Odvolatelky totiz tvrdia, ze svoju odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách zaslali hned, ako bola predlozená Komisii, a ze Vseobecný súd neodôvodnil svoje odmietnutie opätovne otvorit túto ústnu cast. 87 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - Posúdenie Súdnym dvorom 88 Piata cast tretieho odvolacieho dôvodu sa týka nesprávneho právneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd tým, ze odmietol, aby bola odpoved odvolateliek na dodatocné oznámenie o výhradách vlozená do spisu ako dôkaz. 89 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a riadne odôvodnil svoje odmietnutie zaradit do spisu odpoved odvolateliek na dodatocné oznámenie o výhradách. Vseobecný súd totiz v bode 24 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze k podaniu tejto odpovede doslo po skoncení ústnej casti konania, a potom dospel k záveru, ze ziadna z podmienok stanovených Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu na opätovné zacatie ústnej casti konania pred Vseobecným súdom nebola splnená, pricom odvolatelky toto posúdenie nespochybnili pred Súdnym dvorom. 90 Piatu cast tretieho odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho treba zamietnut tretí odvolací dôvod v celom rozsahu. O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa posúdenia primeranosti sporného rozhodnutia 91 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelky poukazujú na viaceré nesprávne posúdenia skutkového stavu a nesprávne právne posúdenia, ako aj na skreslenie s nimi súvisiacich dôkazov, ktorých sa Vseobecný súd dopustil v rámci posúdenia primeranosti sporného rozhodnutia. Tento odvolací dôvod sa skladá zo styroch castí. O prvej az tretej casti - Argumentácia úcastníkov konania 92 Prvou az tretou castou stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa primeranosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím. 93 V prvej casti odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nepreskúmal, ba dokonca nezohladnil niektoré podstatné skutkové okolnosti veci a skreslil dôkazy, ktoré s nimi súvisia. Vseobecný súd na jednej strane v bodoch 85 a 127 napadnutého rozsudku neuviedol, ze Komisia si v ziadnej fáze vysetrovania, ktoré viedlo k oznámeniu o výhradách, nevyziadala úctovné údaje pre kazdú z troch súciastok cipových súprav, ktoré boli predmetom tohto vysetrovania, a to napriek tomu, ze Vseobecný súd v bode 85 tohto rozsudku pripustil, ze tieto údaje mohla kedykolvek získat. 94 Na druhej strane Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze odvolatelky boli na úcely získania pozadovaných údajov povinné identifikovat, nájst a analyzovat priblizne 25000 strán dokumentov uchovávaných v externých skladovacích priestoroch a ze nemali povinnost ich uchovávat. 95 V druhej casti odvolatelky spochybnujú záver Vseobecného súdu, podla ktorého forma navrhnutá Komisiou na zodpovedanie urcitých otázok nebola záväzná. V tejto súvislosti v prvom rade Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa v bode 131 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade judikatúry týkajúcej sa pojmu "informácie". Z návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci HeidelbergCement/Komisia ([75]C-247/14 P, [76]EU:C:2015:694, body [77]106 a [78]107), totiz vyplýva, ze podniku mozno ulozit len povinnost poskytnút informácie, a nie povinnost plnit úlohy patriace do právomoci Komisie pri príprave spisu, a ze Komisia v zásade nie je oprávnená ulozit adresátovi rozhodnutia o ziadosti o informácie povinnost poskytnút pozadované informácie za kazdých okolností v urcitej forme. 96 Odvolatelky okrem toho tvrdia, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked kvalifikoval informácie, ktoré od nich boli pozadované, ako skutocnosti alebo dokumenty, hoci tieto informácie spocívali skôr vo výpoctoch, detailoch, v kódoch a hypotetických cenách výrobkov, ktoré nepredstavovali osobitný financný podnet dohodnutý so zákazníkom, ako aj v analýzach a výkladoch domnienok bývalých zamestnancov spred niekolkých rokov. 97 Odvolatelky dalej spochybnujú konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 132 a 133 napadnutého rozsudku, podla ktorých formy navrhované sporným rozhodnutím na zodpovedanie urcitých polozených otázok neboli záväzné a mohli im ulahcit úlohu. Konkrétne, pokial ide o prvé konstatovanie, tvrdia, ze boli nútené vyplnit výpoctový list pripojený k tomuto rozhodnutiu, ktorý nebol vypracovaný v rámci bezného rámca ich cinností, co im spôsobilo tazkosti, ktoré boli predmetom diskusií s Komisiou. 98 Odvolatelky napokon tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bode 135 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze skutocnost, ze Komisia musela poskytnút usmernenia k spôsobu, akým bolo potrebné odpovedat na sporné rozhodnutie, nemôze preukázat neprimeranost pracovného zatazenia, ktoré im bolo takto ulozené na úcely zodpovedania otázok polozených v spornom rozhodnutí. 99 V tretej casti odvolatelky spochybnujú úvahy Vseobecného súdu týkajúce sa ich povinnosti uchovávat pozadované údaje a dokumenty. Odvolatelky predovsetkým Vseobecnému súdu v podstate vytýkajú, ze sa v bodoch 87, 136, 137 a 139 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, ked po prvé konstatoval, ze boli povinné uchovávat presné údaje o cenách a nákladoch od roku 2008, po druhé, ze ich archivacné zlozky boli "neorganizované", a po tretie, ze Komisia nepoziadala o iné informácie nez tie, ku ktorým mali prístup iba odvolatelky. 100 V tejto súvislosti odvolatelky po prvé poznamenávajú, ze jednak neboli právne povinné uchovávat druhy údajov vyzadovaných sporným rozhodnutím, a jednak, ze az v roku 2010 sa oboznámili so staznostou, ktorá viedla k zacatiu vysetrovania, pricom údajné porusenie predstavovalo len jeho zanedbatelnú cast. Dodávajú, ze Komisia ich po prvýkrát poziadala o informácie o cenách a nákladoch v júli 2013 a ze az v júli 2014 ich táto institúcia informovala, ze prebiehajúce vysetrovanie sa zameralo na údajnú predátorskú cenotvorbu. Po druhé odvolatelky tvrdia, ze ich archivacné zlozky neboli "neorganizované" a ze mohli poskytnút pozadované informácie výlucne vdaka skutocnosti, ze uchovávali dokumenty, ktoré neboli povinné uchovávat. Po tretie odvolatelky v podstate poznamenávajú, ze z oznámenia o výhradách a z bodu 145 napadnutého rozsudku vyplýva, ze údaje pozadované sporným rozhodnutím im oznámili ich zákazníci, takze ich Komisia mohla vyzadovat od nich. 101 Odvolatelky sa dalej domnievajú, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 136 a nasl. napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pozadované informácie boli primerané vzhladom na pracovnú zátaz, ktorú znamenali pre odvolatelky, hoci skutkové okolnosti veci zjavne preukazovali opak, sám porusil zásadu proporcionality. 102 Odvolatelky napokon tvrdia, ze v bode 147 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd preskúmal ich tvrdenie, podla ktorého je nárocné oznámit informácie týkajúce sa skutkových okolností spred niekolkých rokov, ako aj odmietnutie zahrnút do spisu ich odpoved na dodatocné oznámenie o výhradách, doslo k nesprávnym právnym posúdeniam a nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu, teda nesprávnym posúdeniam preskúmavaným v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu a stvrtej casti tretieho odvolacieho dôvodu. 103 Komisia tvrdí, ze prvú cast, ako aj niektoré z tvrdení uvedených v rámci druhej a tretej casti, ktoré boli uvedené v bodoch 96, 98 a 101 tohto rozsudku, treba zamietnut ako neprípustné. Odvolatelky sa totiz obmedzili na zopakovanie svojich tvrdení uvedených v prvostupnovom konaní a neurcili dôkazy, ktoré boli údajne skreslené, ani nepreukázali pochybenia, ktorých sa údajne dopustil Vseobecný súd. Vo zvysnej casti Komisia spochybnuje dôvodnost argumentácie odvolateliek. 104 Vo svojej replike odvolatelky odpovedajú, ze vo svojom odvolaní jasne preukázali skutocnosti a dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, ako aj ich vplyv na posúdenie primeranosti sporného rozhodnutia. - Posúdenie Súdnym dvorom 105 Prvá az tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmat spolocne, majú preukázat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych skutkových posúdení a skreslenia s nimi súvisiacich dôkazov, ako aj nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku v rámci posúdenia primeranosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím. 106 Pokial ide v prvom rade o prípustnost týchto castí, treba uviest, ze v rozsahu, v akom odvolatelky týmito castami vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nesprávne vylozil niektoré skutkové okolnosti a dopustil sa zjavne nesprávneho posúdenia, nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia s nimi súvisiacich dôkazov, treba uvedené casti v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 42 az 45 tohto rozsudku zamietnut ako zjavne neprípustné. 107 Na jednej strane, pokial ide o nesprávne posúdenie a skreslenie dôkazov uvedené v bodoch 93 a 96 tohto rozsudku, sa totiz odvolatelky obmedzujú na uvedenie týchto údajných nesprávnych posúdení skutkového stavu a skreslení dôkazov bez toho, aby ich akokolvek preukázali. Na druhej strane, pokial ide o nesprávne posúdenie a nesprávne právne posúdenie uvedené v bodoch 98 a 101 tohto rozsudku, sa odvolatelky obmedzujú len na tvrdenia uvedené pred Vseobecným súdom a zalozené na skutocnostiach, ktoré Vseobecný súd výslovne odmietol, a v podstate na spochybnenie posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom bez toho, aby namietali ich skreslenie. 108 Pokial ide v druhom rade o dôvodnost prípustnej casti prvej az tretej casti, treba najprv konstatovat, ze prvú z týchto castí treba chápat tak, ze má spochybnit, ze Vseobecný súd v rámci svojho posúdenia primeranosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím nezohladnil pracovnú zátaz vyzadovanú na opätovné nájdenie a analýzu dokumentov, ktoré môzu poskytnút tieto informácie. 109 Z bodu 122 napadnutého rozsudku vsak vyplýva, ze Vseobecný súd výslovne uznal závaznost tohto pracovného zatazenia. Vseobecný súd vsak v bode 121 tohto rozsudku tiez pripomenul, ze v súlade s judikatúrou, ktorú odvolatelky nespochybnujú, sa primeranost ziadosti o informácie musí posúdit vo vztahu k potrebám vysetrovania bez toho, aby skutocnost, ze takáto ziadost ukladá podniku významné pracovné zatazenie, sama osebe stacila na preukázanie jej neprimeranosti. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 124 az 128 uvedeného rozsudku na jednej strane uviedol, ze údajná prax, ktorá je predmetom uskutocnovaného vysetrovania, môze odôvodnit poskytnutie velkého poctu informácií, a na druhej strane pripomenul, ze tieto informácie boli nevyhnutné vo vztahu k cielu tohto vysetrovania. Vseobecný súd preto v bode 123 toho istého rozsudku správne dospel k záveru, ze pracovná zátaz vyzadovaná na poskytnutie pozadovaných informácií nie je neprimeraná vzhladom na potreby vysetrovania spojené s údajnými domnienkami porusenia, a to najmä vzhladom na odpovede odvolateliek na oznámenie o výhradách. 110 Pokial ide následne o druhú cast, ktorou odvolatelky spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa nezáväznej povahy formy, ktorú navrhla Komisia na úcely zodpovedania niektorých otázok polozených sporným rozhodnutím, treba sa domnievat, ze vzhladom na znenie týchto otázok, ako aj na poznámky usmernujúce pri ich zodpovedaní pripojené k tomuto rozhodnutiu, odvolatelky nepreukázali, ze Vseobecný súd zjavne prekrocil hranice primeraného posúdenia uvedeného rozhodnutia v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 44 tohto rozsudku, ked v bodoch 132 a 133 napadnutého rozsudku dospel jednak k záveru, ze z tohto istého rozhodnutia nijako nevyplýva, ze forma, ktorú Komisia navrhla na zodpovedanie uvedených otázok bola záväzná a ze odvolatelky nemali moznost prispôsobit ju, ak by sa to ukázalo vhodnejsie, a jednak k záveru, ze táto forma mala skôr povahu ulahcujúcu úlohu odvolateliek. 111 V dôsledku toho vzhladom na to, ze konstatovania Vseobecného súdu pripomenuté v bode 110 tohto rozsudku boli dostatocné na vyvrátenie argumentácie odvolateliek, podla ktorej skutocnost, ze im bola ulozená záväzná forma odpovede na sporné rozhodnutie, mohla preukázat, ze informácie pozadované týmto rozhodnutím idú nad rámec toho, co bolo nevyhnutné vzhladom na ciel vysetrovania, by nesprávne právne posúdenie pri výklade judikatúry týkajúcej sa pojmu "informácie", ktorým mohol byt zatazený bod 131 napadnutého rozsudku, za predpokladu, ze by bolo povazované za preukázané, nemohlo viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Výhrady odvolateliek formulované proti nemu sú teda neúcinné, a preto musia byt zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. júna 2018, Makhlouf/Rada, [79]C-458/17 P, neuverejnený, [80]EU:C:2018:441, bod [81]96 a citovanú judikatúru, ako aj zo 14. marca 2019, Meta Group/Komisia, [82]C-428/17 P, neuverejnený, [83]EU:C:2019:201, bod [84]44). 112 Pokial ide napokon o tretiu cast, treba na jednej strane uviest, ze v rozsahu, v akom sa týka bodu 147 napadnutého rozsudku, sa tvrdenia uvádzané na jej podporu prekrývajú najmä s tvrdeniami uvedenými v rámci stvrtej casti tretieho odvolacieho dôvodu, a preto ich treba zamietnut z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bodoch 82 az 84 tohto rozsudku. Na druhej strane v rozsahu, v akom tretia cast vytýka Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia pri urcení rozsahu povinnosti odvolateliek uchovávat údaje a dokumenty pozadované sporným rozhodnutím, ako aj rozsahu údajov, ktoré majú k dispozícii, treba uviest, ze táto cast vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, a preto musí byt zamietnutá ako nedôvodná. 113 Treba totiz uviest, ze úvahy Vseobecného súdu, ktoré odvolatelky kritizovali, boli rozvinuté v rámci posúdenia dôvodnosti dvoch tvrdení uvedených v bodoch 136 az 141 napadnutého rozsudku, uvedených na úcely spochybnenia primeranosti pozadovaných informácií. Tieto tvrdenia sú zalozené na praktických tazkostiach, s ktorými sa odvolatelky stretli pri získavaní niektorých z týchto informácií, a na skutocnosti, ze im bola ulozená povinnost vykonat prácu na úcet Komisie s cielom opätovne preskúmat dokumenty, ktoré uz mala k dispozícii, a to najmä na úcely urcenia, ci niektoré z uvedených informácií uz neboli poskytnuté. 114 V tomto kontexte Vseobecný súd na jednej strane v bodoch 136 a 137 napadnutého rozsudku neposúdil prípadnú povinnost odvolateliek uchovávat údaje alebo dokumenty. Vseobecný súd naopak uznal, ze podnikom v zásade nemôze byt ulozená povinnost poskytnút Komisii dokumenty, ktorými uz nedisponujú a ktoré uz nie sú legálne povinné uchovávat, pricom sa domnieval, ze odvolatelkám prislúchalo prinajmensom od prvých ziadostí o informácie, ktoré Komisia zaslala v júni 2010, konat so zvýsenou starostlivostou a prijat vsetky potrebné opatrenia s cielom zachovat dôkazy, ktorými mohli primerane disponovat. Vseobecný súd sa okrem toho domnieval bez toho, aby to odvolatelky spochybnili, ze ich archívne zlozky boli "neorganizované", ale ze podmienky uchovávania nie sú relevantné pre posúdenie proporcionality sporného rozhodnutia. 115 Na druhej strane konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 139 napadnutého rozsudku, podla ktorého z tohto rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia ziada o iné informácie, nez sú informácie, ku ktorým majú prístup iba odvolatelky, sa musí chápat tak, ze jeho cielom nie je tvrdit, ze pozadované informácie nemohli byt poskytnuté zákazníkmi odvolateliek, ale vylúcit, ze tieto informácie boli v celom rozsahu v dispozícii Komisie, takze sama nemohla túto analytickú prácu vykonat. 116 Vzhladom na vyssie uvedené treba prvú az tretiu cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako scasti zjavne neprípustné, scasti neúcinné a scasti nedôvodné. O stvrtej casti - Argumentácia úcastníkov konania 117 Stvrtou castou stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa v bodoch 150 az 159 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze výska pravidelného penále stanoveného v clánku 2 sporného rozhodnutia bola primeraná. 118 Odvolatelky tvrdia, ze v skutocnosti mali povinnost na toto rozhodnutie odpovedat pod hrozbou povinnosti zaplatit mimoriadne vysoké pravidelné penále a ze vzhladom na tazkosti, s ktorými sa stretli, aby vyhoveli rozsiahlym poziadavkám nachádzajúcim sa v uvedenom rozhodnutí, existovalo konkrétne riziko, ze táto hrozba sa konkretizuje, takze ich návrh na zrusenie tohto ustanovenia z dôvodu porusenia zásady proporcionality nebol predcasný. 119 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. - Posúdenie Súdnym dvorom 120 Stvrtá cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa týka nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd údajne dopustil tým, ze zamietol argumentáciu zalozenú na neprimeranosti výsky denného penále, stanoveného v clánku 2 sporného rozhodnutia, ako neprípustnú. 121 Ako vsak Súdny dvor rozhodol, stanovenie pravidelných penále podla clánku 24 nariadenia c. 1/2003 sa nevyhnutne skladá z dvoch fáz. Prvým rozhodnutím prijatým na základe clánku 24 ods. 1 tohto nariadenia Komisia ulozí pravidelné penále. Kedze nie je stanovená celková suma pravidelných penále, toto rozhodnutie nemozno vykonat. Túto sumu je mozné definitívne stanovit len novým rozhodnutím, prijatým neskôr na základe clánku 24 ods. 2 uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle clánok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [85]46/87 a 227/88, [86]EU:C:1989:337, bod [87]55). 122 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked najprv v bodoch 155 a 156 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie uvedené v clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 predstavuje len jednu fázu konania, na konci ktorej Komisia prípadne prijme rozhodnutie, ktorým sa s konecnou platnostou stanoví celková suma pravidelných penále, a ktoré tak bude predstavovat vykonatelný akt, rozhodnutie uvedené v clánku 24 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 má v tomto konaní predbezný charakter a v dôsledku toho nemá záväzné právne úcinky. Dalej po tom, co Vseobecný súd uviedol, ze sporným rozhodnutím bolo rozhodnutie ukladajúce pravidelné penále v zmysle tohto ustanovenia, co navyse odvolatelky nespochybnili, mohol z toho v bodoch 157 a 158 tohto rozsudku oprávnene vyvodit záver, ze clánok 2 tohto rozhodnutia nevyvoláva záväzné právne úcinky. 123 Vseobecný súd preto tiez správne v bode 159 uvedeného rozsudku dospel k záveru, ze argumentácia odvolateliek zalozená na neprimeranosti výsky pravidelných penále stanovených v tomto clánku sa netýka napadnutelného aktu, a preto je neprípustná. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze napadnutelnými aktmi sú v zásade opatrenia, ktoré konecným spôsobom urcujú postoj orgánu, úradu alebo agentúry Únie na záver urcitého správneho konania a majú vyvolávat záväzné právne úcinky spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu, s výnimkou docasných opatrení, ktorých úcelom je pripravit konecné rozhodnutie a ktoré takéto úcinky nemajú (rozsudok z 25. júna 2020, SATCEN/KF, [88]C-14/19 P, [89]EU:C:2020:492, bod [90]70 a citovaná judikatúra). 124 Za týchto podmienok treba stvrtú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú a v dôsledku toho zamietnut stvrtý odvolací dôvod v celom rozsahu. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena Argumentácia úcastníkov konania 125 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze nesprávne uplatnil pravidlá upravujúce dôkazné bremeno týkajúce sa porusení clánku 102 ZFEÚ tým, ze zamietol ich zalobný dôvod zalozený na bezdôvodnom prenesení tohto dôkazného bremena. 126 Na jednej strane odvolatelky spochybnujú závery Vseobecného súdu uvedené v bodoch 173 a 174 napadnutého rozsudku, podla ktorých sa Komisia nesnazila o výkon auditu ich úctov, ale o to, aby mala k dispozícii informácie potrebné na zohladnenie výhrad, ktoré uviedli vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, a ze Komisia tým nevyzadovala, aby odvolatelky vykonávali úlohy na jej úcet. V tejto súvislosti odvolatelky tvrdia, ze pozadované informácie neboli ani relevantné, ani nevyhnutné, a ze Vseobecný súd neodpovedal na otázku, ci Komisia sporným rozhodnutím vyzadovala plnenie úloh týkajúcich sa vytvorenia spisu, a teda výkonu právomocí tejto institúcie. Odvolatelky totiz tvrdia, ze toto rozhodnutie tým, ze od nich pozadovalo overenie vsetkých ich úctovných záznamov, na nich v skutocnosti "externalizovalo" vytvorenie nového spisu bez toho, aby to bolo nevyhnutné na to, aby Komisia mohla odpovedat na ich tvrdenia. 127 Na druhej strane sa odvolatelky domnievajú, ze konstatovanie Vseobecného súdu v bode 175 napadnutého rozsudku, ze Komisia sa uvedeným rozhodnutím obmedzila na to, ze ich poziadala o predlozenie dokumentov potvrdzujúcich ich vlastné tvrdenie, podla ktorého vychádzali z relevantnej judikatúry a z usmernení tejto institúcie, nie je dostatocne odôvodnené a opakujú, ze tým istým rozhodnutím ich uvedená institúcia poziadala, aby preukázali, ze konali v súlade so zákonom, co predstavuje "netolerovatelné" prenesenie dôkazného bremena. 128 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. Posúdenie Súdnym dvorom 129 Piatym odvolacím dôvodom odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze nesprávne zamietol stvrtý zalobný dôvod zalozený na prenesení dôkazného bremena, kedze Komisia od nich vyzadovala plnenie úloh patriacich do jej právomoci. 130 Pokial ide v prvom rade o tvrdenia uvedené na spochybnenie bodov 173 a 174 napadnutého rozsudku, treba zdôraznit, ze na jednej strane tieto body odkazujú na analýzu, ktorú Vseobecný súd vykonal v bodoch 106 a 107 napadnutého rozsudku, ako aj na body 138 az 140 napadnutého rozsudku v rámci preskúmania prvého a druhého zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú nevyhnutnosti a primeranosti informácií pozadovaných sporným rozhodnutím, pricom túto analýzu sa odvolatelkám v rámci tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu nepodarilo spochybnit. Na druhej strane treba uviest, ze tieto tvrdenia sú v podstate zalozené na tých istých úvahách, ktoré boli formulované a zamietnuté v rámci preskúmania tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu a tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu. Uvedené tvrdenia treba preto tiez zamietnut ako nedôvodné. 131 Pokial ide v druhom rade o argumentáciu zalozenú na údajnom nedostatku odôvodnenia záveru uvedeného v bode 175 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia neziadala odvolatelky, aby preukázali, ze konali v súlade so zákonom, treba uviest, ze touto argumentáciou sa odvolatelky v skutocnosti snazia spochybnit posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o obsah sporného rozhodnutia, bez toho, aby namietali skreslenie tohto rozhodnutia. Naopak, len opakujú argumentáciu uvedenú v rámci svojho stvrtého zalobného dôvodu a zalozenú na výklade tohto rozhodnutia, ktorý bol výslovne zamietnutý Vseobecným súdom. V dôsledku toho v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 42 az 45 tohto rozsudku treba túto argumentáciu zamietnut ako zjavne neprípustnú. 132 Za týchto podmienok treba piaty odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne zjavne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode týkajúcom sa posúdenia porusenia práva nevypovedat vo svoj neprospech Argumentácia úcastníkov konania 133 Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ako aj skreslenia súvisiacich dôkazov a nedostatku odôvodnenia v rámci posúdenia piateho zalobného dôvodu zalozeného na porusení práva nevypovedat vo svoj neprospech. 134 Odvolatelky predovsetkým tvrdia, ze v bode 186 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd na úvod uviedol, ze odvolatelky sa uspokojili s abstraktným poukázaním na toto porusenie, doslo k nesprávnym posúdeniam, ako to vyplýva z tvrdení, ktoré uviedli v prvostupnovom konaní. 135 Odvolatelky dalej tvrdia, ze konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 190 napadnutého rozsudku, podla ktorého sporné rozhodnutie neukladá odvolatelkám povinnost vykonat také posúdenia, ktoré by mohli viest k tomu, ze priznajú, ze konali v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, nie je dostatocne odôvodnené, a to z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v súvislosti s bodom 175 uvedeného rozsudku. 136 Odvolatelky napokon tvrdia, ze v závere Vseobecného súdu uvedenom v bode 192 napadnutého rozsudku, ktorým sa zamietla ich argumentácia, podla ktorej sporné rozhodnutie predstavuje porusenie práva nevypovedat vo svoj neprospech, kedze ich zaväzuje predlozit dokumenty, ktoré nemozno kvalifikovat ako "uz existujúce", doslo k nesprávnym právnym posúdeniam a nesprávnym posúdeniam skutkového stavu. 137 Konkrétne na jednej strane sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade rozsudku z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia ([91]T-446/05, [92]EU:T:2010:165, bod [93]328), ked dospel k záveru, ze ziadost o predlozenie dokumentu, ktorý nemozno povazovat za "uz existujúci", nutne neporusuje právo nevypovedat vo svoj neprospech, hoci tento rozsudok sa obmedzuje na konstatovanie, ze samotná povinnost odpovedat na otázky nemôze byt porusením práva na obhajobu alebo práva na spravodlivý proces. 138 Na druhej strane bod 192 napadnutého rozsudku spocíva na nesprávnom posúdení skutkového stavu, kedze Komisia v spornom rozhodnutí od odvolateliek pozadovala, aby poskytli informácie, ktoré nemozno kvalifikovat ako skutocnosti alebo dokumenty, ako aj aby preukázali, ze prijali proaktívne opatrenia na splnenie poziadaviek pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, pricom neexistencia takého preukázania naznacuje, ze si nesplnili svoju povinnost. 139 Komisia tvrdí, ze vzhladom na to, ze odvolatelky sa uspokojili s tým, ze odkázali na tvrdenia, ktoré uviedli pred Vseobecným súdom, treba tvrdenia uvedené proti bodom 186 a 192 napadnutého rozsudku a uvedené v bodoch 134 a 138 tohto rozsudku zamietnut ako neprípustné, a ze siesty odvolací dôvod treba v zostávajúcej casti zamietnut ako nedôvodný. Vo svojej replike odvolatelky odpovedajú, ze práve tento odkaz spôsobuje, ze tieto tvrdenia sú prípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 140 Svojím siestym odvolacím dôvodom odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych skutkových a právnych posúdení, ako aj skreslenia súvisiacich dôkazov a nedostatku odôvodnenia v rámci posúdenia porusenia práva nevypovedat vo svoj neprospech, ktorého sa údajne dopustila Komisie v spornom rozhodnutí. 141 Pokial ide o prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, z judikatúry pripomenutej v bodoch 42 az 45 tohto rozsudku vyplýva, ze vzhladom na to, ze argumentácia týkajúca sa bodu 186 napadnutého rozsudku je zalozená len na tvrdeniach uvádzaných v prvostupnovom konaní, na ktoré odvolatelky len odkázali, táto argumentácia sa musí zamietnut ako zjavne neprípustná. To isté platí pre argumentáciu zalozenú na nesprávnom posúdení skutkového stavu, ktorého sa dopustil Vseobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku, kedze táto argumentácia sa zakladá na tých istých úvahách, aké sú uvedené v bode 96 tohto rozsudku a ktoré sú v bode 107 tohto rozsudku zamietnuté ako neprípustné, a na druhej strane odvolatelky spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa obsahu sporného rozhodnutia bez toho, aby poukazovali na jeho skreslenie. 142 Pokial ide o dôvodnost prípustnej casti uvedeného odvolacieho dôvodu, treba na úvod pripomenút, ze podla odôvodnenia 23 nariadenia c. 1/2003 platí, ze pri plnení rozhodnutia Komisie o ziadosti o informácie nemôzu byt podniky nútené, aby pripustili, ze spáchali priestupok, ale sú v kazdom prípade povinné odpovedat podla skutocnosti na otázky a poskytnút dokumenty, dokonca aj ked tieto informácie môzu byt pouzité proti nim alebo proti inému podniku ako dôkaz o porusení. 143 Toto ustanovenie v podstate preberá ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej je Komisia oprávnená ulozit podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie týkajúce sa skutocností, ktoré mu môzu byt známe, a v prípade potreby jej sprístupnit súvisiace dokumenty, ktoré má k dispozícii, aj ked tieto dokumenty môzu slúzit proti nemu alebo proti inému podniku na preukázanie existencie protisútazného správania. Hoci Komisia nemôze ulozit tomuto podniku povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik musel pripustit existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia, uvedený podnik sa nemôze vyhnút ziadostiam o predlozenie dokumentov z dôvodu, ze ak by vyhovel týmto ziadostiam, bol by nútený vypovedat vo svoj neprospech (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia, [94]374/87, [95]EU:C:1989:387, body [96]27, [97]34 a [98]35, ako aj z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon, [99]C-301/04 P, [100]EU:C:2006:432, body [101]41 az [102]44 a [103]48). 144 V prvom rade, pokial ide o argumentáciu zalozenú na údajnom nedostatku odôvodnenia záveru uvedeného v bode 190 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia tým, ze poziadala odvolatelky o poskytnutie dokumentov potvrdzujúcich ich vlastné tvrdenie, ze vychádzali z relevantnej judikatúry a z usmernení Komisie, neulozila odvolatelkám, aby vykonali posúdenia, ktoré by ich viedli k uznaniu toho, ze konali v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, treba uviest, ze táto argumentácia sa zakladá na tých istých výhradách, ktoré boli vznesené voci bodu 175 napadnutého rozsudku, a preto ich treba zamietnut z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bode 131 tohto rozsudku. 145 V kazdom prípade treba uviest, ze Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocne odôvodnil záver vyvodený v bode 190 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd totiz najprv v bodoch 180, 182 a 183 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru citovanú v bode 143 tohto rozsudku. Dalej Vseobecný súd, opierajúc sa najmä o svoju vlastnú judikatúru, vyvodil v bodoch 184 a 185 napadnutého rozsudku záver, ze na jednej strane prinálezí súdu Únie, aby v prípade spochybnenia rozsahu otázky polozenej v ziadosti o informácie overil, ci odpoved adresáta v skutocnosti zodpovedá priznaniu sa k poruseniu, a na druhej strane, ze sa v zásade nemozno domnievat, ze odpovede cisto faktického charakteru môzu znamenat, ze adresát bol nútený priznat sa k tomuto poruseniu. Práve na základe vyssie uvedenej judikatúry, ktorú navyse odvolatelky nespochybnili, mohol Vseobecný súd v bodoch 187 a 190 napadnutého rozsudku dospiet k záveru, ze vzhladom na to, ze informácie pozadované sporným rozhodnutím majú cisto faktickú povahu spocívajúcu najmä v ziadosti o predlozenie interných dokumentov, poskytnutie týchto informácií odvolatelkám neukladá povinnost vykonat posúdenia, ktoré by viedli k uznaniu odvolateliek, ze konali v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ. 146 Pokial ide v druhom rade o argumentáciu zalozenú na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku, treba uviest, ze Vseobecný súd správne vylozil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku z 28. apríla 2010, Amann & Söhne a Cousin Filterie/Komisia ([104]T-446/05, [105]EU:T:2010:165, bod [106]328), v tom zmysle, ze vzhladom na to, ze vylucuje, ze by povinnost predlozit uz existujúce dokumenty mohla porusovat práva na obhajobu, túto judikatúru nie je mozné a contrario vykladat tak, ze znamená, ze kazdá ziadost o predlozenie dokumentu, ktorý nemozno charakterizovat ako "uz existujúci" je nevyhnutne porusením práv, konkrétne práva nevypovedat vo svoj neprospech. 147 Z judikatúry pripomenutej v bode 143 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze tento podnik sa môze zbavit povinnosti sprístupnit vsetky potrebné informácie v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 68 az 70 tohto rozsudku len v prípade, ze sa tomuto podniku ukladá povinnost poskytnút odpovede, ktorými by tento podnik pripustil existenciu porusenia. V prejednávanej veci Vseobecný súd bez toho, aby odvolatelky spochybnili tento záver, dospel k záveru, ze neslo o tento prípad, kedze odvolatelky neuviedli nijaké konkrétne tvrdenie, ktoré by mohlo preukázat, ze skutocnost, ze boli na úcely zodpovedania otázok Komisie vedené k úprave pozadovaných faktických údajov v urcitej forme dokumentu, ktorej cielom bolo ulahcit Komisii, aby údajom porozumela, môze sama osebe predstavovat porusenie práva nevypovedat vo svoj neprospech. 148 Za týchto podmienok musí byt siesty odvolací dôvod zamietnutý ako ciastocne zjavne neprípustný a ciastocne nedôvodný. 149 Kedze vsetky odvolacie dôvody boli zamietnuté, treba odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 150 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 151 Kedze Komisia navrhla ulozit spolocnostiam Qualcomm a Qualcomm Europe povinnost nahradit trovy konania a tieto spolocnosti nemali úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy odvolacieho konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Qualcomm Inc. a Qualcomm Europe Inc. sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [107]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXdjnqPD/L85570-2385TMP.html#t-ECR_62019CJ0466_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A232&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A232 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&anchor=#point227 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&anchor=#point227 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point42 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A592&anchor=#point43 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A414&anchor=#point61 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A415&anchor=#point74 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A211 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&anchor=#point75 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A492&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A492 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A492&anchor=#point105 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A53&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A53 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A53&anchor=#point60 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&anchor=#point48 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A245 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&anchor=#point51 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&anchor=#point310 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A576&anchor=#point311 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A250&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A250 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A250&anchor=#point15 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A490&anchor=#point70 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&anchor=#point23 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&anchor=#point15 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&anchor=#point78 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&anchor=#point24 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&anchor=#point25 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A205&anchor=#point21 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A145 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&anchor=#point45 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694&anchor=#point106 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A694&anchor=#point107 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A441&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A441 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A441&anchor=#point96 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A201&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A201 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A201&anchor=#point44 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&anchor=#point55 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A492&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A492 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A492&anchor=#point70 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&anchor=#point328 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&anchor=#point27 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&anchor=#point34 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A387&anchor=#point35 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&anchor=#point41 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&anchor=#point44 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A432&anchor=#point48 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A165&anchor=#point328 107. file:///tmp/lynxXXXXdjnqPD/L85570-2385TMP.html#c-ECR_62019CJ0466_SK_01-E0001