ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 15. júla 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc v prospech letísk a leteckých spolocností - Rozhodnutie, ktorým sa opatrenia v prospech letiska Frankfurt-Hahn kvalifikujú ako státna pomoc zlucitelná s vnútorným trhom a konstatuje sa neexistencia státnej pomoci v prospech leteckých spolocností vyuzívajúcich toto letisko - Neprípustnost zaloby o neplatnost - Clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ - Fyzická alebo právnická osoba, ktorá nie je priamo a osobne dotknutá predmetným rozhodnutím - Úcinná súdna ochrana" Vo veci C-453/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 13. júna 2019, Deutsche Lufthansa AG, so sídlom v Kolíne (Nemecko), v zastúpení: A. Martin-Ehlers, Rechtsanwalt, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: T. Maxian Rusche a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Land Rheinland-Pfalz, v zastúpení: C. Koenig, profesor, Ryanair DAC, so sídlom vo Swords (Írsko), v zastúpení: G. Berrisch, Rechtsanwalt, D. Vasbeck, advokát, a B. Byrne, solicitor, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra, D. Sváby, S. Rodin (spravodajca) a K. Jürimäe, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním spolocnost Deutsche Lufthansa AG navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 12. apríla 2019, Deutsche Lufthansa/Komisia (T-492/15, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:252), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/789 z 1. októbra 2014 o státnej pomoci SA.21121 (C 29/2008) (ex NN 54/07), ktorú poskytlo Nemecko v súvislosti s financovaním letiska Frankfurt-Hahn a financnými vztahmi medzi letiskom a spolocnostou Ryanair ([3]Ú. v. EÚ L 134, 2016, s. 46, dalej len "sporné rozhodnutie"), ako neprípustnú. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 2 Okolnosti predchádzajúce sporu opísal Vseobecný súd v napadnutom rozsudku takto: "1 Zalobkyna, [Deutsche Lufthansa], je letecká spolocnost so sídlom v Nemecku, ktorej hlavnou cinnostou je preprava cestujúcich. Jej hlavným domovským letiskom je letisko vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko). 2 Letisko Frankfurt-Hahn sa nachádza v Nemecku na území Spolkovej krajiny Porýnie-Falcko (dalej len 'spolková krajina`) vo vzdialenosti priblizne 120 km západne od mesta Frankfurt nad Mohanom a 115 km od letiska vo Frankfurte nad Mohanom. Na mieste, kde je letisko Frankfurt-Hahn, sa do roku 1992 nachádzala vojenská základna. Táto základna sa následne zmenila na civilné letisko. Dna 1. apríla 1995 Spolková republika Nemecko previedla vlastnícke právo k uvedenej infrastruktúre na Holding Unternehmen Hahn GmbH & Co. KG (dalej len 'Holding Hahn`), majúci formu verejno-súkromného partnerstva, v ktorom mala spoluúcast aj spolková krajina. 3 Dna 1. januára 1998 spolocnost Flughafen Frankfurt/Main GmbH (dalej len 'spolocnost Fraport`), ktorá prevádzkovala a spravovala medzinárodné letisko vo Frankfurte nad Mohanom, nadobudla 64,90 % podiel v spolocnosti Flughafen Hahn GmbH & Co. KG Lautzenhausen (dalej len 'Flughafen Hahn`), ktorá prevádzkovala letisko Frankfurt-Hahn. 4 V roku 1999 letisko Frankfurt-Hahn prilákalo svojho prvého nízkonákladového dopravcu, spolocnost Ryanair Ltd (teraz Ryanair DAC, dalej len 'spolocnost Ryanair`). Prvá dohoda spolocnosti Flughafen Hahn so spolocnostou Ryanair nadobudla platnost 1. apríla 1999 (dalej len 'dohoda so spolocnostou Ryanair z roku 1999`). Predmetom dohody so spolocnostou Ryanair z roku 1999, uzavretej na obdobie piatich rokov, boli letiskové poplatky, ktoré mala hradit Ryanair. 5 V auguste 1999 Fraport získala 73,37 % podiel v spolocnosti Holding Hahn a 74,90 % podiel svojho komplementára - spolocnosti Holding Unternehmen Hahn Verwaltungs GmbH. 6 Dna 31. augusta 1999 spolková krajina a Fraport uzatvorili dohodu, ktorou sa Fraport zaviazala uzavriet dohodu o prevode ziskov a strát. Táto dohoda bola v ten istý den 24. novembra 2000 schválená a potvrdená notárskou listinou a 1. januára 2001 nadobudla platnost. Fraport mala podla tejto dohody nárok na vsetok zisk prevádzkovatela letiska Frankfurt-Hahn a výmenou za to bola povinná uhradit vsetky jeho straty... 7 Holding Hahn a Flughafen Hahn sa následne zlúcili a vytvorili spolocnost Flughafen Hahn GmbH, teraz spolocnost Flughafen Frankfurt-Hahn GmbH (dalej len 'FFHG`...), ktorej 26,93 % základného imania vlastnila spolková krajina a 73,07 % Fraport. 8 Az do 11. júna 2001 mali 100 % podiel v spolocnosti Fraport verejní akcionári. V ten istý den bola Fraport uvedená na burzu cenných papierov a 29,71 % jej akcií sa predalo súkromných akcionárom, pricom 70,29 % akcií zostalo vo vlastníctve verejných akcionárov. 9 Dna 16. októbra 2001 spolková krajina schválila sadzobník letiskových poplatkov pre letisko Frankfurt-Hahn, ktorý nadobudol úcinnost so spätnou platnostou k 1. októbru 2001... 10 Fraport a akcionári spolocnosti FFHG sa 14. decembra 2001 a 9. januára 2002 v uvedenom poradí rozhodli zvýsit základné imanie FFHG na financovanie najnaliehavejsej casti programu na vylepsenie letiskovej infrastruktúry... Fraport a spolková krajina schválili [toto] zvýsenie základného imania... o 27 miliónov eur, pricom 9. januára 2002 prispeli Fraport sumou 19,7 milióna eur a spolková krajina sumou 7,3 milióna eur. 11 Dna 14. februára 2002 FFHG a Ryanair uzavreli druhú dohodu... Touto dohodou sa nahradila dohoda so spolocnostou Ryanair z roku 1999. 12 Dna 27. novembra 2002 spolková krajina Hesensko (Nemecko) a spolocnosti Fraport a FFHG uzavreli dohodu o dalsom rozvoji letiska Frankfurt-Hahn. V tejto dohode sa stanovilo druhé zvýsenie základného imania spolocnosti FFHG, pri ktorom sa mala stat tretím akcionárom spolocnosti FFHG spolková krajina Hesensko. 13 Dna 22. marca 2004 bola pripravená dohoda akcionárov o majetkovej úcasti spolocnosti Fraport, spolkovej krajiny a spolkovej krajiny Hesensko na základnom imaní spolocnosti FFHG (dalej len 'dohoda akcionárov`). Fraport, spolková krajina a spolková krajina Hesensko podpísali túto dohodu 30. marca 2005. 14 Na úcely plnenia dohody akcionárov sa dohodlo zvýsenie základného imania spolocnosti FFHG o 19,5 milióna eur, aby sa mohlo pokracovat v investicnom programe uvedenom v bode 10 vyssie. V rokoch 2004 az 2009 boli do spolocnosti FFHG vlozené v niekolkých splátkach tieto sumy: Fraport vlozila 10,21 milióna eur, spolková krajina 540000 eur a spolková krajina Hesensko 8,75 milióna eur. Spolková krajina a spolková krajina Hesensko sa navyse zaviazali, ze podla harmonogramu platieb vlozia do roku 2009 kazdá osobitne dalsiu sumu vo výske 11,25 milióna eur ako kapitálovú rezervu. 15 Po zvýsení základného imania opísaného v bode 14 vyssie..., ktorého celkový objem predstavoval 42 miliónov eur, vlastnila Fraport 65 % podiel v spolocnosti FFHG a spolková krajina a spolková krajina Hesensko vlastnili kazdá 17,5 % podiel. 16 V dohode akcionárov sa tiez stanovilo, ze kazdý dalsí dlh, ktorý vznikne spolocnosti FFHG, musí byt krytý spolocnostou Fraport, spolkovou krajinou a spolkovou krajinou Hesensko v pomere zodpovedajúcom ich podielu na základnom imaní spolocnosti FFHG a ze platnost dohody o prevode ziskov a strát [pochádzajúcej z roku 2001 a uvedenej v bode 6 vyssie] sa musí predlzit do roku 2014. Na úcely splnenia týchto povinností uzatvorili Fraport a FFHG novú dohodu o prevode ziskov a strát z 5. apríla 2004 (dalej len 'dohoda o prevode ziskov a strát z roku 2004`). Dohoda o prevode ziskov a strát z roku 2004 vosla do platnosti 2. júna 2004 po tom, co ju schválilo valné zhromazdenie akcionárov spolocnosti Fraport trojstvrtinovou väcsinou hlasov pozadovanou v dohode akcionárov. Fraport sa v súlade s podmienkami dohody o prevode ziskov a strát z roku 2004 zaviazala nahradit vsetky straty, ktoré vznikli spolocnosti FFHG v rokoch 2004 az 2009. 17 V rokoch 1997 az 2004 spolková krajina poskytla prevádzkovatelovi letiska Frankfurt-Hahn priame granty... Úcelom [týchto priamych grantov] bolo financovat investície do letiskovej infrastruktúry, zatial co cielom priamych grantov poskytnutých od roku 2001 bolo financovat náklady na zamestnancov vykonávajúcich bezpecnostné kontroly. Spolková krajina vyberá na letisku Frankfurt Hahn od leteckých spolocností, ktoré toto letisko vyuzívajú, poplatok za ochranu bezpecnosti letiska za vsetkých cestujúcich, ktorí odtial odlietajú, a vsetky príjmy z uvedeného poplatku, ako aj financné prostriedky, ktoré sú súcastou jej vseobecného rozpoctu, prevádza na prevádzkovatela letiska Frankfurt-Hahn ako kompenzáciu za vykonávanie bezpecnostných kontrol... 18 Dna 4. novembra 2005 bol k dohode [uzatvorenej 14. februára 2002 medzi spolocnostami FFHG a Ryanair a uvedenej v bode 11 vyssie] pripojený dodatok... 19 V rokoch 2003 az 2006 Komisia Európskych spolocenstiev dostala niekolko stazností týkajúcich sa údajnej státnej pomoci, ktorú poskytli Fraport, spolková krajina a spolková krajina Hesensko spolocnostiam Ryanair a FFHG. Dna 22. septembra 2003 a 1. júna 2006 jeden zo stazovatelov zaslal Komisii dalsie informácie. 20 Spolková krajina 26. apríla 2006 schválila nový sadzobník letiskových poplatkov pre letisko Frankfurt-Hahn... Sadzobník nadobudol úcinnost 1. júna 2006. 21 Listami z 25. septembra 2006 a 9. februára 2007 si Komisia vyziadala informácie od Spolkovej republiky Nemecko, ktorá tejto jej ziadosti vyhovela listami z 20. decembra 2006 a 29. júna 2007. 22 Listom zo 17. júna 2008 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 [ES]... v súvislosti so státnou pomocou, ktorá sa týka financovania [FFHG] a jeho vztahov so spolocnostou Ryanair... Uvedené rozhodnutie, ktorým boli zainteresované strany vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky, bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie17. januára 2009 ([4]Ú. v. EÚ C 12, 2009, s. 6). 23 Dna 31. decembra 2008 Fraport predala spolkovej krajine celú svoju majetkovú úcast v spolocnosti FFHG. Po tomto predaji mala spolková krajina v spolocnosti FFHG väcsinovú úcast 82,5 %, pricom zvysných 17,5 % aj nadalej vlastnila spolková krajina Hesensko, a súcasne bola vypovedaná dohoda o prevode ziskov a strát z roku 2004. 24 V rámci konania vo veci formálneho zistovania dostala Komisia pripomienky najmä od zalobkyne a od spolocnosti Ryanair; tieto pripomienky boli zaslané Spolkovej republike Nemecko. 25 Spolková republika Nemecko 1. júla 2009 zaslala Komisii svoje pripomienky a dodatocné informácie. 26 Komisia sa 13. júla 2011 rozhodla zacat druhé konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa opatrení financovania spolocnosti FFHG prijatých v rokoch 2009 az 2011. Rozhodnutie, ktorým boli zainteresované strany vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky, bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie21. júla 2012 ([5]Ú. v. EÚ C 216, 2012, s. 1). Súbezne sa teda viedli dve konania. ... 29 Spolková republika Nemecko sa zaviazala, ze do spolocnosti FFHG vlozí kapitál, aby refinancovala úvery tejto spolocnosti urcené na financovanie opatrení týkajúcich sa infrastruktúry, o ktorých rozhodli orgány verejnej správy v rokoch 1997 az 2012 a na ktoré sa nevztahovali dohody o prevode ziskov a strát, zvýsenie základného imania alebo iné granty... 30 Listom z 25. februára 2014 Komisia informovala Spolkovú republiku Nemecko, ze 20. februára 2014 boli prijaté usmernenia o státnej pomoci letiskám a leteckým spolocnostiam ([6]Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3...). 31 Listami z 23. marca a 4. apríla 2014 Komisia poziadala Spolkovú republiku Nemecko o dalsie objasnujúce informácie. Spolková republika Nemecko vyhovela tejto ziadosti listami zo 17. apríla, z 24. apríla a 9. mája 2014. 32 Dna 15. apríla 2014 bolo uverejnené oznámenie v Úradnom vestníku Európskej únie, v ktorom boli clenské státy a zainteresované strany vyzvané, aby predlozili pripomienky k uplatneniu usmernení [o státnej pomoci letiskám a leteckým spolocnostiam] v prejednávanej veci. Zalobkyna predlozila pripomienky, ktoré Komisia zaslala Spolkovej republike Nemecko listom z 26. augusta 2014. Spolková republika Nemecko listom z 3. septembra 2014 informovala Komisiu, ze nemá ziadne pripomienky. 33 Dna 1. októbra 2014 Komisia prijala [sporné] rozhodnutie... [Sporné rozhodnutie] 34 Komisia v [spornom] rozhodnutí preskúmala existenciu státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide po prvé o opatrenia v prospech letiska Frankfurt-Hahn (pozri odôvodnenia 292 az 420 [sporného] rozhodnutia), po druhé o opatrenia v prospech spolocnosti Ryanair (pozri odôvodnenia 421 az 456, 464 az 484 a 580 [sporného] rozhodnutia) a po tretie o opatrenia v prospech leteckých spolocností vyuzívajúcich letisko Frankfurt-Hahn, a síce sadzobník [pochádzajúci z roku 2001 a uvedený v bode 9 vyssie] a sadzobník [pochádzajúci z roku 2006 a uvedený v bode 20 vyssie] (pozri odôvodnenia 457 az 463, 485 az 494 a 581 [sporného] rozhodnutia). Kedze usúdila, ze niektoré opatrenia v prospech letiska Frankfurt-Hahn predstavujú státnu pomoc, skúmala ich zlucitelnost s vnútorným trhom (pozri odôvodnenia 497 az 579 [sporného] rozhodnutia). ... 54 Výrok [sporného] rozhodnutia znie takto: 'Clánok 1 1. Státna pomoc, ktorú Nemecko neoprávnene poskytlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ] spolocnosti [FFHG] v rokoch 2001 - 2012 prostredníctvom zvýsení kapitálu v roku 2001 vo výske 27 miliónov [eur], zvýsení kapitálu v roku 2004 vo výske 22 miliónov [eur] a priamych grantov [udelených spolkovou krajinou]... je zlucitelná s vnútorným trhom. 2. Zvýsenie kapitálu [spolocnosti FFHG vykonané] v roku 2004 spolocnostou Fraport... a dohoda o prevode ziskov a strát z roku 2004 nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. Clánok 2 1. Dohoda medzi spolocnostou Ryanair a [spolocnostou FFHG], ktorá nadobudla úcinnost 1. apríla 1999, nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. 2. Dohoda medzi spolocnostou Ryanair a [spolocnostou FFHG] zo 14. februára 2002 nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. 3. «Dohoda medzi spolocnostou Ryanair a [spolocnostou FFHG] - Dodanie lietadiel 6 az 18 - od roku 2005 do roku 2012» zo 4. novembra 2005 nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. Clánok 3 Sadzobníky letiskových poplatkov, ktoré nadobudli úcinnost 1. októbra 2001 a 1. júna 2006, nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ]. Clánok 4 Toto rozhodnutie je urcené Spolkovej republike Nemecko.`" Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 3 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. augusta 2015 podala odvolatelka zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, na podporu ktorej v podstate uviedla sedem zalobných dôvodov, z ktorých prvý je zalozený na procesnom pochybení, druhý a tretí na nesprávnych posúdeniach skutkových okolností, stvrtý na zjavných protireceniach v spornom rozhodnutí a piaty az siedmy na poruseniach clánku 107 ZFEÚ. 4 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania v prvostupnovom konaní vzniesla najmä námietku neprípustnosti zalozenú na tom, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu z hladiska podmienok prípustnosti vyplývajúcich z clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 5 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd po tom, co konstatoval, ze sporné rozhodnutie nie je urcené odvolatelke, preskúmal, ci odvolatelka mala aktívnu legitimáciu v rozsahu, v akom bola bud v zmysle druhého predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ priamo a osobne dotknutá týmto rozhodnutím, alebo v zmysle tretieho predpokladu stanoveného v tomto ustanovení priamo dotknutá sporným rozhodnutím, ktoré je regulacným aktom, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia. 6 Toto preskúmanie bolo postupne vykonané jednak v bodoch 119 az 187 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa sporné rozhodnutie týka opatrení v prospech spolocnosti FFHG, ako aj spolocnosti Ryanair, a jednak v bodoch 188 az 212 napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka sadzobníkov letiskových poplatkov. 7 V prvom rade, pokial ide o opatrenia v prospech spolocností FFHG a Ryanair, ktoré sú predmetom clánkov 1 a 2 sporného rozhodnutia, Vseobecný súd najprv dospel k záveru, ze odvolatelka z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze je týmito opatreniami osobne dotknutá, pricom v bode 182 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zaloba nie je prípustná na základe druhého predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. 8 Následne Vseobecný súd najmä v bode 187 napadnutého rozsudku usúdil, ze opatrenia v prospech spolocností Ryanair a FFHG neboli zavedené na základe schémy pomoci, a preto majú individuálny charakter. Z toho vyvodil, ze clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia preto nemozno kvalifikovat ako "regulacné akty" v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. 9 V druhom rade, pokial ide o clánok 3 sporného rozhodnutia týkajúci sa sadzobníkov letiskových poplatkov, Vseobecný súd na jednej strane v bode 208 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka nepreukázala, a to ani na základe svojho postavenia konkurencného podniku spolocnosti Ryanair, ani z hladiska diskriminácie, ktorá by sa dotkla zalobkyne, ze bola priamo dotknutá týmito opatreniami v zmysle druhého predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. 10 Na druhej strane Vseobecný súd na základe tohto zistenia dospel v bode 212 napadnutého rozsudku k záveru, ze odvolatelka nemala aktívnu legitimáciu ani na základe tretieho predpokladu stanoveného v tomto ustanovení. 11 Vseobecný súd preto zamietol zalobu ako neprípustnú v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 12 Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor: - konstatoval, ze zaloba v prvostupnovom konaní bola prípustná a dôvodná, - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel návrhom podaným na prvom stupni a zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 13 Komisia, spolková krajina a Ryanair navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 14 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod, ktorý sa delí na sest castí, je zalozený na porusení clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ a clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), kedze Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu navrhovat zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka opatrení v prospech spolocností FFHG a Ryanair. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze Vseobecný súd konstatoval, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu navrhovat zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka sadzobníkov letiskových poplatkov. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia, kedze Vseobecný súd konstatoval, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu navrhovat zrusenie sporného rozhodnutia, pokial ide o platbu spolkovej krajiny do kapitálovej rezervy spolocnosti FFHG vo výske 121,9 milióna eur (dalej len "opatrenie c. 12"). O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ, ked rozhodol, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu navrhovat zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka opatrení v prospech spolocností FFHG a Ryanair Argumentácia úcastníkov konania 15 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa delí na sest castí, odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze porusil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ a clánok 47 Charty, ked konstatoval, ze nie je sporným rozhodnutím osobne dotknutá v rozsahu, v akom sa clánky 1 a 2 sporného rozhodnutia týkajú opatrení v prospech spolocností FFHG a Ryanair. 16 Prvou az tretou castou tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka poukazuje na to, ze Vseobecný súd preskúmal, ci je sporným rozhodnutím "osobne dotknutá" v zmysle clánku 263 stvrtého odseku druhého predpokladu ZFEÚ, nie z hladiska toho, o com odvolatelka tvrdí, ze predstavuje "prvú alternatívu" podla judikatúry vychádzajúcej z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([7]C-33/14 P, [8]EU:C:2015:609), ktorá sa týka ochrany procesných práv zainteresovanej strany v rámci správneho konania pred Komisiou, ale z hladiska údajnej "druhej alternatívy" podla tejto judikatúry, ktorá sa týka podstatného zásahu do postavenia tejto strany na trhu prostredníctvom predmetného opatrenia. 17 Konkrétne v prvej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 141 napadnutého rozsudku konstatoval, ze v súlade s rozsudkom z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia ([9]169/84, [10]EU:C:1986:42, bod [11]25), mala preukázat, ze jej postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia. 18 Uvádza, ze postup, ktorý je základom prejednávanej veci, bol upravený nariadením Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([12]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a ze mala byt posúdená ako "zainteresovaná strana" v zmysle clánku 1 písm. h) tohto nariadenia. V dôsledku toho z rozsudku z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia ([13]169/84, [14]EU:C:1986:42, body [15]22 a [16]23), v spojení s clánkom 47 Charty vyplýva, ze odvolatelka mala mat moznost podat zalobu na úcely ochrany svojich záujmov. Odvolatelka dalej uvádza, ze Komisia nepochybne ignorovala podstatné skutocnosti, a teda konala jednak svojvolne, pricom porusila clánok 41 Charty, a jednak diskriminacným spôsobom, co sú okolnosti, ktoré Vseobecný súd nezohladnil. 19 Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze v bodoch 135 a 143 napadnutého rozsudku preskúmal prípustnost zaloby výlucne vzhladom na prísne podmienky týkajúce sa rozhodnutí prijatých po skoncení konania vo veci formálneho zistovania namiesto toho, aby ju preskúmal vzhladom na to, o com tvrdí, ze predstavuje "prvú alternatívu" vyplývajúcu z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([17]C-33/14 P, [18]EU:C:2015:609), t. j. z hladiska porusenia jej procesných záruk. 20 Hoci je pravda, ze Komisia v prejednávanej veci zacala konanie vo veci formálneho zistovania, toto konanie nebolo riadne a netýkalo sa skutkových okolností ako celku, ako to tvrdila odvolatelka pred Vseobecným súdom. V dôsledku toho, kedze Komisia konala podla odvolatelky svojvolne, nemozno s odvolatelkou, pokial ide o prípustnost zaloby, zaobchádzat rovnako ako v rámci konania vo veci formálneho zistovania vedeného riadnym spôsobom. Vseobecný súd mal uplatnit menej prísne podmienky prípustnosti, na základe ktorých by stacilo, aby sa odvolatelka nachádzala v konkrétnom konkurencnom vztahu s príjemcom pomoci. 21 Navyse uplatnenie toho, o com odvolatelka tvrdí, ze predstavuje "druhú alternatívu" podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([19]C-33/14 P, [20]EU:C:2015:609), bolo v prejednávanej veci vylúcené na základe skutocností, ktoré Komisia nezohladnila. Okrem toho odvolatelka môze namietat porusenie svojich procesných práv iba prostredníctvom zaloby o neplatnost. 22 Tretou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate tvrdí, ze neuplatnitelnost toho, o com tvrdí, ze predstavuje prísnejsiu "druhú alternatívu" podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([21]C-33/14 P, [22]EU:C:2015:609), vyplýva najmä zo skutocnosti, ze Komisia v spornom rozhodnutí vo velkej miere vykladala nemecké právo, a to zjavne nesprávne a neúplne, na co odvolatelka poukázala v konaní pred Vseobecným súdom. 23 Stvrtou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu subsidiárne vytýka, ze v bode 177 a nasl. napadnutého rozsudku nesprávne uplatnil hmotnoprávne podmienky toho, o com odvolatelka tvrdí, ze predstavuje "druhú alternatívu" podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([23]C-33/14 P, [24]EU:C:2015:609). Vyplýva to na jednej strane z poctu skutkových okolností, ktoré odvolatelka predlozila a ktoré ju odlisujú od vsetkých ostatných konkurentov, a v dôsledku toho ju individualizujú analogickým spôsobom ako adresáta sporného rozhodnutia. Na druhej strane Vseobecný súd nesprávne vytýkal odvolatelke, ze ako akcionár spolocnosti Fraport nespresnila svoj príspevok na financovanie spolocnosti FFHG, kedze to nebolo z právneho hladiska nevyhnutné. 24 Piatou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze aj keby sa namiesto kritéria vyplývajúceho z rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([25]25/62, [26]EU:C:1963:17, s. 223), malo uplatnit kritérium podstatného zásahu do jej postavenia na trhu, Vseobecný súd jej mal prinajmensom ulahcit dôkazné bremeno v súvislosti s tým, ci toto kritérium bolo v prejednávanej veci splnené. V tejto súvislosti tvrdí, ze poziadavka dôkazu o podstatnom zásahu do jej postavenia na trhu sa uplatní len vtedy, ak ide o otázku "pomoci", ktorá je predmetom rozhodnutia, ktorého zrusenia sa domáha. Komisia vsak v spornom rozhodnutí konstatovala, ze práve v prejednávanej veci nejde o "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 25 Odvolatelka okrem toho zdôraznuje, ze Komisia nezohladnila vsetky skutkové okolnosti a vsetky relevantné opatrenia. Predlozila totiz dôkaz o podstatnom zásahu do jej postavenia na trhu v dôsledku opatrení, ktorých sa týka sporné rozhodnutie. 26 Siestou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate spochybnuje posúdenie tohto podstatného zásahu do jej postavenia na dotknutom trhu, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 150 az 177 a nasl. napadnutého rozsudku. 27 V tejto súvislosti Vseobecnému súdu vytýka, ze sa odchýlil od judikatúry Súdneho dvora tým, ze jej nesprávne ulozil poziadavky týkajúce sa definície relevantného trhu a prícinnej súvislosti medzi spornými opatreniami a podstatným zásahom do jej postavenia na trhu. 28 Odvolatelka dalej tvrdí, ze na rozdiel od toho, co v tejto súvislosti rozhodol Vseobecný súd, predlozila niekolko dôkazov týkajúcich sa najmä európskej leteckej dopravy, európskych sietí leteckých spolocností, exponenciálneho rastu spolocnosti Ryanair a jej poctu cestujúcich, otvorenia základne spolocnosti Ryanair na letisku Frankfurt nad Mohanom, ako aj geografickej blízkosti oboch dotknutých letísk. Odvolatelka teda preukázal, ze predmetnou pomocou doslo k podstatnému zásahu do jej postavenia na dotknutom trhu. 29 Odvolatelka napokon poukazuje na porusenie clánku 47 Charty. 30 Komisia, spolková krajina a Ryanair spochybnujú celú argumentáciu uvedenú v rámci prvého odvolacieho dôvodu a domnievajú sa, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 31 Na úvod treba pripomenút, ze prípustnost zaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol urcený, sa v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ viaze na podmienku, ze táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane takáto zaloba môze byt podaná pod podmienkou, ze tento akt sa danej osoby priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môze podat zalobu voci regulacnému aktu, ktorý nevyzaduje vykonávacie opatrenia, ak sa jej priamo týka (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [27]C-33/14 P, [28]EU:C:2015:609, body [29]59 a [30]91, ako aj z 13. marca 2018, Industrias Químicas del Vallés/Komisia, [31]C-244/16 P, [32]EU:C:2018:177, bod [33]39). 32 Vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie, ktoré bolo urcené Spolkovej republike Nemecko, nie je regulacným aktom v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze nie je vseobecne záväzným právnym aktom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [34]C-583/11 P, [35]EU:C:2013:625, bod [36]56), prinálezalo Vseobecnému súdu, aby overil, ci bola odvolatelka priamo a osobne dotknutá týmto rozhodnutím v zmysle tohto ustanovenia. 33 V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [37]25/62, [38]EU:C:1963:17, s. 223; z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [39]169/84, [40]EU:C:1986:42, bod [41]22; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [42]C-260/05 P, [43]EU:C:2007:700, bod [44]53, ako aj zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [45]C-33/14 P, [46]EU:C:2015:609, bod [47]93). 34 Svojou prvou az tretou castou prvého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmat spolocne, odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze preskúmal, ci bola sporným rozhodnutím osobne dotknutá z hladiska kritéria podstatného zásahu do jej postavenia na relevantnom trhu, a nie z hladiska kritéria týkajúceho sa ochrany procesných práv zainteresovanej strany v rámci správneho konania pred Komisiou. 35 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného v clánku 108 ZFEÚ treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania pomoci podla odseku 2 uvedeného clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút dotknutým osobám moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [48]C-33/14 P, [49]EU:C:2015:609, bod [50]94 a citovaná judikatúra). 36 Z toho vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ konstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 toho istého clánku, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Únie. Z týchto dôvodov súd Únie vyhlási návrh na zrusenie takéhoto rozhodnutia podaný dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustný, pokial chce zalobca podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré má podla posledného uvedeného ustanovenia. Súdny dvor spresnil, ze takýmito dotknutými osobami sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [51]C-33/14 P, [52]EU:C:2015:609, body [53]95 a [54]96, ako aj citovaná judikatúra). 37 Ak zalobca naproti tomu spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc, prijatého podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ alebo na záver konania vo veci formálneho zistovania, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za "príslusnú stranu" v zmysle odseku 2 tohto clánku, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Musí este dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 33 tohto rozsudku. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na relevantnom trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [55]C-33/14 P, [56]EU:C:2015:609, bod [57]97, ako aj citovaná judikatúra). 38 V tejto súvislosti, ako správne pripomenul Vseobecný súd v bode 141 napadnutého rozsudku, boli za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie, ktorým sa skoncilo konanie vo veci formálneho zistovania, okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurencné podniky s aktívnou úlohou v rámci tohto konania, pokial bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudky z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [58]C-260/05 P, [59]EU:C:2007:700, bod [60]55, ako aj zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [61]C-33/14 P, [62]EU:C:2015:609, bod [63]98). 39 V prejednávanej veci bolo sporné rozhodnutie prijaté, ako to navyse pripústa aj odvolatelka, na záver konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 40 Za týchto podmienok a na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, jej zaloba proti tomuto rozhodnutiu nemohla spadat pod prípad uvedený v bode 36 tohto rozsudku. V rozsahu, v akom odvolatelka zakladá svoju argumentáciu na bodoch 22 a 23 rozsudku z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia ([64]169/84, [65]EU:C:1986:42), stací uviest, ze tieto body treba vykladat v spojení s bodom 25 uvedeného rozsudku, ktorý potvrdzuje, ze samotná skutocnost, ze podnik zohrával aktívnu úlohu v rámci konania vo veci formálneho zistovania, nestací na vyvodenie záveru, ze je osobne dotknutý rozhodnutím, ktorým sa koncí dané konanie. 41 Argumentácia odvolatelky, podla ktorej bolo konanie vo veci formálneho zistovania vedené Komisiou poznacené vadami, kedze sporné rozhodnutie je zalozené na neúplnom alebo nesprávnom posúdení skutkových okolností, alebo kedze Komisia v tomto rozhodnutí vo velkej miere vykladala nemecké právo, a to nesprávnym spôsobom, nemôze viest k inému výsledku. 42 Judikatúra týkajúca sa prípustnosti zaloby proti rozhodnutiu prijatému na konci konania vo veci formálneho zistovania sa totiz uplatnuje bez rozlisovania medzi rôznymi zalobnými dôvodmi, ktoré mozno uviest na podporu takejto zaloby. Okrem toho treba konstatovat, ze pod zámienkou údajných procesných nezrovnalostí odvolatelka v skutocnosti kritizuje posúdenia Komisie uvedené v spornom rozhodnutí z vecného hladiska, hoci diskusia pred Vseobecným súdom sa týkala prípustnosti zaloby podanej proti tomuto rozhodnutiu. 43 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze samotná úcast odvolatelky na správnom konaní nestací na preukázanie, ze je sporným rozhodnutím osobne dotknutá. 44 V dôsledku toho musí byt prvá az tretia cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako scasti neprípustná a scasti nedôvodná. 45 Stvrtou az siestou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu subsidiárne vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení podmienky, podla ktorej mala byt sporným rozhodnutím osobne dotknutá. 46 Pokial ide o stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu, ktorá sa týka bodu 177 a nasl. napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 256 ZFEÚ a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistit a posúdit relevantný skutkový stav, ako aj posúdit dôkazy. S výnimkou prípadu ich skreslenia preto posúdenie skutkových okolností a dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. januára 2017, Masco a i./Komisia, [66]C-614/13 P, [67]EU:C:2017:63, bod [68]35; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [69]C-260/05 P, [70]EU:C:2007:700, bod [71]35, ako aj z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, [72]C-817/18 P, [73]EU:C:2020:637, bod [74]46). 47 V rozsahu, v akom odvolatelka odkazuje na skutkové okolnosti, ktoré uz uviedla v prvostupnovom konaní, aby poukázala na to, ze na rozdiel od toho, co konstatoval Vseobecný súd v bode 177 a nasl. napadnutého rozsudku, z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze je osobne dotknutá opatreniami, ktorých sa týka sporné rozhodnutie, treba túto argumentáciu teda zamietnut ako neprípustnú, kedze vzhladom na neexistenciu konkrétnych dôkazov umoznujúcich prijat záver o prípadnom skreslení skutkových okolností uvedená argumentácia smeruje v skutocnosti k spochybneniu nezávislého posúdenia skutkových okolností Vseobecným súdom. 48 Okrem toho v rozsahu, v akom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze najmä v bode 178 napadnutého rozsudku usúdil, ze mala spresnit, v akej výske prispela na financovanie letiska Frankfurt-Hahn a na dotáciu pre Ryanair, treba uviest, ze Vseobecný súd práve z tohto dôvodu správne zamietol tvrdenie, podla ktorého sa mala povazovat za osobne dotknutú sporným rozhodnutím najmä z dôvodu, ze ako akcionár spolocnosti Fraport sa zúcastnila na tomto financovaní a na tejto dotácii. 49 Ako totiz v podstate uviedol generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, s výnimkou prípadu, ze by sa usúdilo, ze prílis velký okruh subjektov by sa mohol domáhat toho, ze je osobne dotknutý takýmito opatreniami, Vseobecný súd v bode 178 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze odvolatelka mala spresnit význam tejto úcasti, aby bolo mozné urcit zásah, ktorý mohlo v dôsledku toho utrpiet jej konkurencné postavenie, a ak by sa preukázalo, ze tento zásah je podstatný, s cielom preukázat, ze bola uvedenými opatreniami osobne dotknutá. 50 Stvrtú cast prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú. 51 Pokial ide o piatu cast, stací uviest, ze argumentácia odvolatelky, podla ktorej jej mal Vseobecný súd ulahcit dôkazné bremeno, nemá nijaký právny základ. 52 Po prvé v rozsahu, v akom odvolatelka tvrdí, ze poziadavka podstatného zásahu do jej postavenia na trhu sa uplatní len vtedy, ak sú opatrenia, ktorých sa týka rozhodnutie Komisie, skutocne kvalifikované ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ, z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa tejto podmienky, ako uviedol generálny advokát v bode 76 svojich návrhov, vyplýva, ze táto podmienka sa uplatní tak v prípade, ked sa predmetné opatrenie takto kvalifikuje, ako aj v prípade, ked k takejto kvalifikácii nedôjde (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [75]169/84, [76]EU:C:1986:42, body [77]20 a [78]29; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [79]C-260/05 P, [80]EU:C:2007:700, body [81]10 a [82]60, ako aj zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [83]C-33/14 P, [84]EU:C:2015:609, bod [85]106). 53 Po druhé v rozsahu, v akom sa odvolatelka odvoláva na to, ze Komisia vykonala neúplné a nesprávne preskúmanie opatrení, ktorých sa týka sporné rozhodnutie, táto okolnost, aj keby bola preukázaná, nemôze ovplyvnit relevantnost podmienky, podla ktorej sporné rozhodnutie môze podstatným spôsobom zasiahnut do jej postavenia na trhu, ani dôkazné bremeno vyzadované na preukázanie aktívnej legitimácie na podanie zaloby proti rozhodnutiu týkajúcemu sa týchto opatrení. 54 Po tretie v rozsahu, v akom odvolatelka tvrdí, ze kedze mala mat prospech z ulahcenia dôkazného bremena v súvislosti s preukázaním podstatného zásahu do jej postavenia na trhu, skutocne predlozila tento dôkaz, pricom na tento úcel uvádza výhody, ktoré Ryanair získala od spolocnosti FFGH a spolkovej krajiny, toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom predpoklade, kedze - ako vyplýva z bodu 51 tohto rozsudku - odvolatelka sa nemôze odvolávat na takéto ulahcenie dôkazného bremena. 55 Piatu cast prvého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnut. 56 Siestou castou odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze v bode 150, ako aj v bodoch 155 az 177 a nasl. napadnutého rozsudku preskúmal podmienku, podla ktorej opatrenia, ktoré sú predmetom sporného rozhodnutia, mohli podstatne ovplyvnit jej postavenie na trhu, z hladiska nesprávnych poziadaviek, pokial ide jednak o definíciu trhu a jednak o prícinnú súvislost medzi spornými opatreniami a zásahom do jej konkurencného postavenia. 57 V tejto súvislosti Súdny dvor opakovane rozhodol, ze to, ze zalobca preukáze podstatný zásah do svojho postavenia na trhu, neznamená definitívne vyslovenie sa ku konkurencným vztahom medzi týmto zalobcom a podnikmi, ktoré sú príjemcami pomoci, ale vyzaduje si iba to, aby uvedený zalobca presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré môze rozhodnutie Komisie poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnuje jeho postavenie na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [86]169/84, [87]EU:C:1986:42, bod [88]28; z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [89]C-525/04 P, [90]EU:C:2007:698, bod [91]41, ako aj z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [92]C-260/05 P, [93]EU:C:2007:700, bod [94]60). 58 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze podstatný zásah do konkurencného postavenia zalobcu na relevantnom trhu nevyplýva z podrobnej analýzy jednotlivých konkurencných vztahov na tomto trhu, ktorá by umoznila s presnostou preukázat rozsah zásahu do jeho konkurencného postavenia, ale v zásade z konstatovania prima facie, ze poskytnutie opatrenia, ktorého sa týka rozhodnutie Komisie, vedie k podstatnému zásahu do tohto postavenia. 59 Z toho vyplýva, ze táto podmienka môze byt splnená, pokial zalobca uvedie skutocnosti umoznujúce preukázat, ze predmetné opatrenie môze podstatným spôsobom zasiahnut do jeho postavenia na relevantnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, Aggregates/Komisia, [95]C-487/06 P, [96]EU:C:2008:757, bod [97]38). 60 Pokial ide o skutocnosti, ktoré pripústa judikatúra na úcely preukázania takéhoto podstatného zásahu, v prvom rade samotná okolnost, ze akt je spôsobilý mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádza v sútaznom vztahu so subjektom, ktorý má z tohto aktu prospech, nemôze stacit na to, aby mohol byt uvedený podnik povazovaný za osobne dotknutý uvedeným aktom. Podnik sa teda nemôze odvolávat iba na svoje postavenie konkurenta vo vztahu k podniku, ktorý je príjemcom pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [98]C-487/06 P, [99]EU:C:2008:757, body [100]47 a [101]48, ako aj zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [102]C-33/14 P, [103]EU:C:2015:609, body [104]99 a [105]100). 61 V druhom rade, ako Vseobecný súd správne konstatoval v bode 148 napadnutého rozsudku, preukázanie podstatného zásahu do postavenia konkurenta na trhu nemôze byt obmedzené len na prítomnost takých urcitých skutocností svedciacich o znízení obchodnej alebo financnej výkonnosti zalobcu, akými sú podstatné znízenie obratu, nezanedbatelné financné straty, ako aj znacné znízenie podielu na trhu po poskytnutí danej pomoci. Poskytnutie státnej pomoci môze narusit konkurencné postavenie subjektu aj inými spôsobmi, najmä spôsobením uslého zisku alebo menej priaznivého vývoja, ako by bol v prípade neexistencie takej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2007, Spanielsko/Lenzing, [106]C-525/04 P, [107]EU:C:2007:698, body [108]34 a [109]35, ako aj z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [110]C-487/06 P, [111]EU:C:2008:757, bod [112]53). 62 Práve z hladiska týchto zásad treba preskúmat, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci svojho posúdenia skutocností, ktoré uviedla odvolatelka s cielom preukázat podstatný zásah do jej postavenia na relevantnom trhu v dôsledku opatrení, ktorých sa týka sporné rozhodnutie. 63 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 150, 154 a 156 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, ze odvolatelka nedefinovala trhy, na ktorých bolo ovplyvnené jej konkurencné postavenie, pricom uviedol, ze neposkytla nijakú informáciu o ich velkosti a struktúre, ani o konkurentoch pôsobiacich na týchto trhoch. 64 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 87 svojich návrhov, Vseobecný súd tým, ze dospel k záveru, ze takéto skutocnosti boli nevyhnutné na definovanie trhu alebo trhov, na základe ktorých sa mala posudzovat podmienka podstatného zásahu do konkurencného postavenia, isiel nad rámec poziadaviek vyplývajúcich z judikatúry pripomenutej v bodoch 57 az 59 tohto rozsudku. 65 Preto je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol tvrdenia odvolatelky zalozené jednak na tom, ze doslo k zásahu do jej postavenia na európskom trhu leteckej dopravy cestujúcich, a jednak na prekrývaní sa medzi leteckými spojeniami, na ktoré sa odvolávala, z dôvodu, ze odvolatelka nepredlozila dôkazy o velkosti alebo geografickom rozsahu týchto trhov, alebo tiez o svojich trhových podieloch alebo o trhových podieloch spolocnosti Ryanair, resp. ich prípadných konkurentov. 66 Treba vsak uviest, ze pokial ide o clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ, Vseobecný súd nedospel k záveru o neprípustnosti zaloby odvolatelky len na základe toho, ze odvolatelka nedefinovala trh alebo trhy, v prípade ktorých sa domnievala, ze na nich doslo k podstatnému zásahu do jej konkurencného postavenia. 67 Na jednej strane Vseobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku, ktorý nie je spochybnený v rámci tohto odvolania, totiz konstatoval, ze odvolatelka nepredlozila dôkaz o údajnom prekrývaní jej vlastných ponúk s ponukami spolocnosti Ryanair, pokial ide o letecké spojenia uvedené v bodoch 151 a 152 tohto rozsudku. 68 Na druhej strane Vseobecný súd v bodoch 158 az 178 napadnutého rozsudku preskúmal tvrdenia uvedené odvolatelkou a nou predlozené dôkazy na podporu týchto tvrdení s cielom preukázat, ze doslo k podstatnému zásahu do jej konkurencného postavenia na trhu leteckej dopravy cestujúcich v dôsledku opatrení v prospech spolocností Ryanair a FFHG, a najmä prícinnú súvislost medzi predmetnými opatreniami a skutocnostami uvedenými na preukázanie zásahu do jej postavenia na trhu. 69 Vseobecný súd v rámci svojho nezávislého posúdenia skutkových okolností, ktoré nemozno spochybnit v stádiu odvolania, s výnimkou prípadu odvolacieho dôvodu zalozeného na skreslení týchto skutkových okolností, na ktoré odvolatelka v prejednávanej veci vôbec nepoukazovala, dospel v bode 179 tohto rozsudku k záveru, ze odvolatelka nepreukázala znacný pokles svojho obratu, nezanedbatelné financné straty, resp. podstatné znízenie svojich podielov na relevantnom trhu alebo relevantných trhoch v nadväznosti na prijatie opatrení v prospech spolocností Ryanair a FFHG, aj keby boli opatrenia, ktoré boli prijaté v prospech tohto letiska, prevedené na Ryanair. Dalej uviedol, ze odvolatelka nepreukázala ani uslý zisk alebo to, ze u nej doslo k menej priaznivému vývoju, nez aký by zaznamenala v prípade neexistencie takýchto opatrení. 70 Okrem toho odvolatelka vo svojom odvolaní neuviedla nijakú skutocnost, na základe ktorej by bolo mozné prijat záver, ze nesprávne právne posúdenie Vseobecným súdom konstatované v bodoch 64 a 65 tohto rozsudku v súvislosti s rozsahom dôkazov, ktoré mala odvolatelka predlozit na preukázanie podstatného zásahu do jej konkurencného postavenia, mohlo mat nejaký vplyv na posúdenie tvrdení a skutocností uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, a teda na záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel subsidiárne v bode 179 napadnutého rozsudku. 71 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze toto nesprávne právne posúdenie nemôze mat za následok neplatnost záveru, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 182 napadnutého rozsudku v súvislosti s prípustnostou zaloby podanej odvolatelkou na základe druhého predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, takze siesta cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt v tejto súvislosti zamietnutá ako neúcinná. 72 V dôsledku toho a bez toho, aby bolo potrebné preskúmat tvrdenie zalozené na porusení clánku 47 Charty, kedze záver uvedený v bode 182 napadnutého rozsudku sa zakladá na iných dôvodoch, nez sú dôvody, ktorý sa týka toto tvrdenie, treba zamietnut aj siestu cast prvého odvolacieho dôvodu. 73 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut prvý odvolací dôvod v celom rozsahu ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ, ked konstatoval, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka sadzobníkov letiskových poplatkov Argumentácia úcastníkov konania 74 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze porusil clánok 263 stvrtý odsek ZFEÚ, ked v bodoch 190 a 196 a nasl. napadnutého rozsudku rozhodol, ze nebola sporným rozhodnutím priamo dotknutá v zmysle druhého predpokladu tohto ustanovenia v rozsahu, v akom sa clánok 3 tohto rozhodnutia týka sadzobníkov letiskových poplatkov, a ked v bode 209 a nasl. tohto rozsudku priamo uplatnil toto posúdenie na tretí predpoklad uvedeného ustanovenia bez dalsieho preskúmania. 75 V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu tvrdí, ze podmienka, podla ktorej musí byt zalobca priamo dotknutý predmetným aktom, sa musí v rámci tohto tretieho predpokladu preskúmat samostatne bez toho, aby sa súd mohol na tento úcel opriet o rozhodnutie vyplývajúce z preskúmania jedného z dalsích dvoch predpokladov nachádzajúcich sa v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. Z rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([113]C-622/16 P az C-624/16 P, [114]EU:C:2018:873), totiz vyplýva, ze uvedená podmienka sa má vykladat odlisne v rámci druhého a tretieho predpokladu stanoveného v tomto ustanovení. Pokial ide o dôkaz o tom, ze odvolatelka je predmetným aktom priamo dotknutá v zmysle tretieho predpokladu uvedeného v tomto ustanovení, ktorý sa uplatnuje v prípade schémy pomoci, z uvedeného rozsudku vyplýva, ze je na tejto odvolatelke, aby predlozila dôkaz o tom, ze tento predmetný akt je skutocne spôsobilý obmedzit hospodársku sútaz. Prejednávaná vec je porovnatelná s vecou, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, a musí viest k podobnému posúdeniu podmienky, podla ktorej je odvolatelka priamo dotknutá uvedeným aktom. V tejto súvislosti odvolatelka najmä vysvetlila a preukázala, v com boli predmetné dva sadzobníky letiskových poplatkov diskriminacné vo vztahu k iným leteckým spolocnostiam, vrátane spolocnosti Ryanair. 76 V rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 205 napadnutého rozsudku skreslil jej vyjadrenie, pokial ide o výraz "iné letecké spolocnosti", ktorý je v nom uvedený. Podla odvolatelky sa tento výraz týkal kazdej leteckej spolocnosti, vrátane odvolatelky, okrem spolocnosti Ryanair. 77 Komisia, spolková krajina a Ryanair sa domnievajú, ze druhý odvolací dôvod treba zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodný. Podla Komisie je tento odvolací dôvod navyse scasti neprípustný v rozsahu, v akom smeruje k spochybneniu skutkových okolností. Posúdenie Súdnym dvorom 78 V prvom rade treba uviest, ze v bodoch 190 az 208 napadnutého rozsudku, na ktoré odvolatelka síce konkrétne odkazuje v rámci druhého odvolacieho dôvodu, ale voci ktorým osobitne nesmeruje ziadnu kritiku, Vseobecný súd pristúpil k preskúmaniu otázky, ci odvolatelka bola oprávnená domáhat sa zrusenia sporného rozhodnutia na základe druhého predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ ako strana, ktorá je priamo a osobne dotknutá týmto rozhodnutím, a to v rozsahu, v akom sa clánok 3 tohto posledného uvedeného rozhodnutia týka letiskových poplatkov. 79 Po tom, co Vseobecný súd najprv overil, ci je odvolatelka týmto aspektom sporného rozhodnutia priamo dotknutá, v bode 208 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze odvolatelka nepreukázala, ze splna toto kritérium, a ze v dôsledku toho nemá aktívnu legitimáciu na základe druhého predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. 80 Vseobecný súd následne v bodoch 209 az 213 napadnutého rozsudku z tohto zistenia vyvodil záver, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu ani na základe tretieho predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, pricom najmä v bode 211 tohto rozsudku usúdil, ze kritérium, podla ktorého musí byt zalobca priamo dotknutý predmetným aktom, bolo v druhom a tretom predpoklade, ktoré sú uvedené v tomto ustanovení, totozné. 81 Práve v tomto kontexte odvolatelka v prvej casti druhého odvolacieho dôvodu Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze nevykonal úplné overenie splnenia tohto kritéria s ohladom na tretí predpoklad stanovený v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, ale na úcely urcenia, ci bolo toto kritérium splnené, len odkázal na toto kritérium a uplatnil nan rozhodnutie vyplývajúce z preskúmania druhého predpokladu uvedeného v tomto ustanovení. 82 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka na podporu tejto výhrady, z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([115]C-622/16 P az C-624/16 P, [116]EU:C:2018:873), vsak nevyplýva, ze uvedené kritérium má odlisný význam na úcely druhého a tretieho predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ. 83 Naproti tomu Súdny dvor v bode 42 uvedeného rozsudku - bez toho, aby rozlisoval medzi týmito predpokladmi - pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry, ako ju navyse správne uviedol Vseobecný súd v bode 197 napadnutého rozsudku, podmienka, "tak ako je stanovená v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ", podla ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom zaloby, priamo týkat fyzickej alebo právnickej osoby, si vyzaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to konkrétne po prvé, aby toto rozhodnutie priamo ovplyvnovalo právne postavenie tejto osoby, a po druhé, aby neponechávalo ziadny priestor na volnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatnovaním, kedze má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení. 84 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 211 napadnutého rozsudku konstatoval, ze rozsah tejto podmienky bol rovnaký v rámci druhého aj tretieho predpokladu stanoveného v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, a ked na základe konstatovania, ze odvolatelka nesplna túto podmienku na úcely druhého predpokladu uvedeného v tomto ustanovení, v bode 212 tohto rozsudku dospel k záveru, ze ju nesplna ani na úcely tretieho predpokladu uvedeného v tomto ustanovení. 85 Odvolatelka okrem toho nepreukázala, v com poziadavky týkajúce sa dôkazu o tom, ze bola priamo dotknutá sporným rozhodnutím, ako ich Vseobecný súd uviedol a uplatnil najmä v bodoch 198 a 206 napadnutého rozsudku na úcely preskúmania dotknutých sadzobníkov letiskových poplatkov, nezodpovedajú poziadavkám, ktoré vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora v oblasti státnej pomoci, a to najmä z bodu 47 rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([117]C-622/16 P az C-624/16 P, [118]EU:C:2018:873), podla ktorého súd Únie musí overit, ci zalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé dostat ho do nevýhodného postavenia v hospodárskej sútazi, a teda mat vplyv na jeho právne postavenie. 86 Navyse v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 46 tohto rozsudku treba prvú cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnut ako neprípustnú, kedze v nej odvolatelka jednak opätovne tvrdí, ze na rozdiel od toho, co rozhodol Vseobecný súd, preukázala, ze je priamo dotknutá sporným rozhodnutím v rozsahu, v akom sa týka sadzobníkov letiskových poplatkov, a jednak na tento úcel opakuje skutocnosti, ktoré uviedla vo svojej zalobe v prvostupnovom konaní. 87 V dôsledku toho treba zamietnut prvú cast druhého odvolacieho dôvodu ako scasti neprípustnú a scasti nedôvodnú. 88 V rozsahu, v akom odvolatelka v druhej casti tohto odvolacieho dôvodu Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 205 napadnutého rozsudku skreslil jej vyjadrenie v súvislosti s výrazom "iné letecké spolocnosti", ked usúdil, ze tento výraz sa netýka samotnej odvolatelky, treba uviest, ze takéto skreslenie z bodu 205 napadnutého rozsudku nevyplýva. Naopak, z tohto bodu napadnutého rozsudku v podstate vyplýva, ze Vseobecný súd správne pochopil tento výraz tak, ze odkazuje na letecké spolocnosti odlisné od spolocnosti Ryanair, pricom vsak konstatoval, ze odvolatelka nepatrila medzi uzívatelov letiska Frankfurt-Hahn, a preto sa nemôze odvolávat na diskrimináciu v prospech spolocnosti Ryanair a na úkor iných spolocností vyuzívajúcich toto letisko. 89 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na tom, ze Vseobecný súd porusil clánok 263 stvrtý odsek a clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj povinnost odôvodnenia, ked konstatoval, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka "opatrenia c. 12" Argumentácia úcastníkov konania 90 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka Vseobecnému súdu vytýka, ze porusil clánok 263 stvrtý odsek a clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ako aj povinnost odôvodnenia, ked konstatoval, ze odvolatelka nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti spornému rozhodnutiu v rozsahu, v akom sa týka "opatrenia c. 12". 91 V tejto súvislosti odvolatelka uvádza, ze Komisia neuskutocnila konanie vo veci podrobného formálneho zistovania a ze toto opatrenie kvalifikovala ako "investicnú pomoc" zlucitelnú s vnútorným trhom. 92 Odvolatelka pritom v konaní pred Vseobecným súdom výslovne tvrdila, ze Komisia nemala povazovat túto pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom bez toho, aby zacala konanie vo veci podrobného formálneho zistovania. Odvolatelka pripomína aspekty, z ktorých v tejto súvislosti vychádzala, pricom Vseobecnému súdu vytýka, ze nepreskúmal tieto aspekty a dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked pri absencii akéhokolvek odôvodnenia preskúmal "opatrenie c. 12" z hladiska "druhej alternatívy" podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([119]C-33/14 P, [120]EU:C:2015:609). 93 Odvolatelka uvádza niekolko skutkových okolností týkajúcich sa financovania spolocnosti FFHG a tvrdí, ze Komisia v spornom rozhodnutí nepreskúmala toto financovanie, ktoré bolo následne nahradené "opatrením c. 12". Odvolatelka v kazdom prípade predlozila dostatocné dôkazy o tom, ze jej zaloba o neplatnost bola prípustná z hladiska "prvej alternatívy" podla judikatúry vyplývajúcej z rozsudku zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([121]C-33/14 P, [122]EU:C:2015:609). Kedze Vseobecný súd preskúmal len "druhú alternatívu" vyplývajúcu z tohto rozsudku a usúdil, ze podmienky stanovené v tomto rozsudku neboli splnené, porusil procesné práva odvolatelky zarucené clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka okrem iného poukazuje na nové rozhodnutie Komisie, ktoré medzitým táto institúcia prijala a ktoré sa týka prevádzkovej pomoci financovanej "opatrením c. 12", investicnej pomoci, ako aj prevodu pomoci poskytnutej spolocnosti FFHG na Ryanair. 94 Komisia tvrdí, ze "opatrenie c. 12" nebolo predmetom konania pred Vseobecným súdom. V kazdom prípade uvádza, podobne ako spolková krajina a Ryanair, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako úplne nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 95 Na úvod treba pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z clánku 168 ods. 1 písm. d) a clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní sa musí presne uviest, ktoré casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, sa napádajú, a musia sa presne uviest aj právne argumenty, ktoré tento návrh osobitným spôsobom podporujú, inak sú odvolanie alebo dotknutý odvolací dôvod neprípustné (rozsudky z 26. januára 2017, Mamoli Robinetteria/Komisia, [123]C-619/13 P, [124]EU:C:2017:50, bod [125]42, ako aj z 8. júna 2017, Dextro Energy/Komisia, [126]C-296/16 P, neuverejnený, [127]EU:C:2017:437, bod [128]60). 96 Tejto poziadavke nezodpovedá najmä odvolanie, ktoré - bez toho, aby obsahovalo argumentáciu osobitne smerujúcu k oznaceniu nesprávneho právneho posúdenia, ktoré obsahuje rozsudok alebo uznesenie, ktorého zrusenie sa navrhuje -, sa obmedzuje na reprodukovanie zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom. Takéto odvolanie alebo odvolací dôvod totiz v skutocnosti sleduje iba opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [129]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [130]EU:C:2004:6, bod [131]51, ako aj citovanú judikatúru, a uznesenie z 29. januára 2020, Silgan Closures a Silgan Holdings/Komisia, [132]C-418/19 P, neuverejnené, [133]EU:C:2020:43, bod [134]71). 97 V tejto súvislosti bez ohladu na otázku, ci "opatrenie c. 12" uvedené v tretom odvolacom dôvode bolo skutocne predmetom sporného rozhodnutia a následne konania pred Vseobecným súdom, co Komisia spochybnuje, treba na jednej strane konstatovat, ze odvolatelka v kazdom prípade neoznacila odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré tento odvolací dôvod odkazuje, cím neumoznuje Súdnemu dvoru preskúmat, ci sa Vseobecný súd dopustil údajného nesprávneho právneho posúdenia. 98 Na druhej strane odvolatelka, ktorá sa zameriava skôr na konanie pred Komisiou nez na napadnutý rozsudok, uvádza rad skutkových okolností týkajúcich sa najmä financovania spolocnosti FFHG, ktoré navyse uviedla uz v prvostupnovom konaní. Ako vsak vyplýva z ustálenej judikatúry pripomenutej v bodoch 95 a 96 tohto rozsudku, posúdenie takýchto skutocností zjavne nespadá do právomoci Súdneho dvora v rámci odvolania. 99 V dôsledku toho treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. 100 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa musí odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 101 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 102 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia, ako aj vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní navrhli ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a tá nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Deutsche Lufthansa AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Európska komisia, Land Rheinland-Pfalz a Ryanair DAC. Podpisy __________________________________________________________________ ( [135]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZwDdHZ/L85221-8499TMP.html#t-ECR_62019CJ0453_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A252 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:134:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:012:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:216:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:099:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point25 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point22 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point23 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point59 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point91 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A177&anchor=#point39 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&anchor=#point56 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point22 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point53 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point93 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point94 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point95 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point96 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point97 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point55 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point98 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A63&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A63 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A63&anchor=#point35 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point35 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point46 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point20 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point29 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point10 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point60 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point106 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point28 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&anchor=#point41 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point60 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point38 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point47 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point48 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point99 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point100 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&anchor=#point34 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A698&anchor=#point35 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point53 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A50&anchor=#point42 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A437&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A437 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A437&anchor=#point60 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point51 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A43&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A43 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A43&anchor=#point71 135. file:///tmp/lynxXXXXZwDdHZ/L85221-8499TMP.html#c-ECR_62019CJ0453_SK_01-E0001