ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 18. marca 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Kartely - Európsky trh s ocelovými brúsivami - Úcast na dvojstranných a mnohostranných kontaktoch s cielom koordinovat ceny v celom Európskom hospodárskom priestore - 'Hybridné` konanie, ktoré postupne viedlo k prijatiu rozhodnutia o urovnaní a rozhodnutia na konci standardného konania - Charta základných práv Európskej únie - Clánok 41 - Povinnost nestrannosti Európskej komisie - Clánok 48 - Prezumpcia neviny - Povinnost odôvodnenia - Jediné a pokracujúce porusenie - Dlzka trvania porusenia - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená súdna právomoc" Vo veci C-440/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 6. júna 2019, Pometon SpA, so sídlom v Maerne di Martellago (Taliansko), v zastúpení: E. Fabrizi, V. Veneziano a A. Molinaro, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: pôvodne P. Rossi a T. Vecchi, neskôr P. Rossi a C. Sjödin, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra (spravodajca), D. Sváby, S. Rodin a K. Jürimäe, generálny advokát: G. Hogan, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Pometon SpA svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 28. marca 2019, Pometon/Komisia ([2]T-433/16, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2019:201), ktorým Vseobecný súd zrusil clánok 2 rozhodnutia Komisie C(2016) 3121 final z 25. mája 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39792 - Ocelové brúsivá, dalej len "sporné rozhodnutie") a stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na 3873375 eur. Právny rámec 2 Clánok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101] alebo [102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. ..." 3 Podla clánku 23 ods. 2 a 3 tohto nariadenia: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101] alebo clánok [102 ZFEÚ] alebo ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 4 Clánok 31 uvedeného nariadenia stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo ulozené pravidelné penále." 5 Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia pre výpocet pokút") stanovujú vo svojich bodoch 9 az 35 vseobecnú metódu stanovovania pokút. 6 Bod 37 usmernení pre výpocet pokút stanovuje: "I ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 7 V bodoch 1 az 21 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol okolnosti predchádzajúce sporu. Pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 8 Pometon je talianska spolocnost, ktorá sa specializuje na spracovanie kovov. Pôsobila na trhu s ocelovými brúsivami (dalej len "brúsivá") az do 16. mája 2007, ked predala okruh svojej cinnosti v tomto odvetví svojmu konkurentovi, francúzskej spolocnosti Winoa SA. 9 Brúsivá sú volné ocelové castice, bud okrúhle alebo hranaté, ktoré sa vyuzívajú najmä v oceliarskom, automobilovom, metalurgickom a petrochemickom priemysle, ako aj v priemysle rezania kamena. Vyrábajú sa z ocelového srotu. 10 Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze v období od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007 sa Pometon priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov ci zástupcov dvoch zo svojich dcérskych spolocností - Pometon Espańa SA a Pometon Deutschland GmbH - zúcastnovala na karteli spocívajúcom v dohodách alebo zosúladených postupoch so styrmi dalsími podnikmi - konkrétne s americkou skupinou Ervin Industries Inc. (dalej len "Ervin"), so spolocnostou Winoa, ako aj s dvomi nemeckými spolocnostami MTS GmbH a Würth GmbH, ktorého hlavným cielom bola koordinácia cien brúsiv v celom Európskom hospodárskom priestore (EHP). Vysetrovacia fáza a zacatie konania 11 Komisia v nadväznosti na ziadost o oslobodenie od pokuty predlozenú spolocnostou Ervin na základe oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([6]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) a po tom, co tomuto podniku priznala podmienecné oslobodenie, od 15. do 17. júna 2010 vykonala neohlásené kontroly v priestoroch rôznych výrobcov brúsiv, medzi ktorými sa nachádzala Pometon a jej dcérske spolocnosti. Komisia následne zaslala podnikom, ktoré boli podla nej úcastníkmi kartelu, viaceré ziadosti o informácie. 12 Dna 16. januára 2013 Komisia v súlade s clánkom 2 svojho nariadenia (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([7]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zacala vysetrovacie konanie upravené v clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 proti spolocnostiam Ervin, Winoa, MTS, Würth, ako aj Pometon. Urcila im lehotu, v ktorej jej mali písomne oznámit, ci sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní v súlade s clánkom 10a ods. 1 nariadenia c. 773/2004. Konanie a rozhodnutie o urovnaní 13 Vsetkých pät úcastníkov údajného kartelu vyjadrilo ochotu zapojit sa do rozhovorov o urovnaní. Od februára do decembra 2013 sa teda uskutocnili tri kolá dvojstranných stretnutí medzi Komisiou a úcastníkmi kartelu, pocas ktorých týmto úcastníkom bola predstavená podstata výhrad, ako aj dôkazy, na ktorých boli tieto výhrady zalozené. Komisia oznámila kazdému úcastníkovi kartelu výsku mozných pokút, ktoré sa ho týkali. 14 V januári 2014 dotknuté podniky predlozili v stanovenej lehote svoje návrhy na urovnanie s výnimkou spolocnosti Pometon, ktorá sa rozhodla vystúpit z tohto konania. 15 Dna 13. februára 2014 Komisia zaslala kazdému zo styroch dalsích úcastníkov údajného kartelu oznámenie o výhradách. Dna 2. apríla 2014 prijala voci nim rozhodnutie o urovnaní C(2014) 2074 final na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "rozhodnutie o urovnaní"). Sporné rozhodnutie 16 Dna 3. decembra 2014 Komisia zaslala spolocnosti Pometon oznámenie o výhradách. 17 Dna 25. mája 2016 Komisia prijala na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 sporné rozhodnutie. 18 V tomto rozhodnutí sa Komisia v podstate domnievala, ze Pometon, ako aj ostatní úcastníci kartelu zaviedli v rámci prvej casti kartelu jednotný spôsob výpoctu, ktorý im umoznoval dospiet ku koordinovanému zvýseniu ceny brúsiv, zalozený na indexoch ceny srotu (dalej len "prirázka za srot"). V rámci druhej casti kartelu sa súbezne dohodli na koordinácii svojho správania, pokial ide o predajné ceny brúsiv uplatnované vo vztahu k individuálnym klientom, pricom sa najmä zaviazali, ze si nebudú navzájom konkurovat cenovými zlavami (odôvodnenia 32, 33, 37 a 57 sporného rozhodnutia). 19 Komisia sa domnievala, ze toto porusenie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Nielenze sa totiz vsetky protisútazné dohody úcastníkov vztahovali na koordináciu cien a týkali sa tých istých výrobkov, ale uskutocnovali sa aj podla rovnakých pravidiel pocas celej doby porusenia od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007. Napokon na porusení sa zúcastnovali v podstate tie isté podniky a v ich mene konali v podstate tie isté osoby (odôvodnenia 107 a 166 sporného rozhodnutia). 20 V dôsledku toho mal taký kartel podla Komisie za ciel obmedzit pôsobenie hospodárskej sútaze so znacnými dôsledkami pre obchod s predmetným výrobkom medzi clenskými státmi a státmi, ktoré sú zmluvnými stranami dohody o EHP (odôvodnenia 142 a 154 sporného rozhodnutia). 21 Komisia sa domnievala, ze Pometon sa zúcastnovala na karteli od 3. októbra 2003, a na základe toho, ze Pometon sa formálne neoddelila od uvedeného kartelu, konstatovala, ze táto úcast trvala do 16. mája 2007, ked Pometon predala svoju cinnost v odvetví brúsiv spolocnosti Winoa (odôvodnenia 160 a 166 sporného rozhodnutia). 22 Na základe usmernení pre výpocet pokút Komisia stanovila základnú sumu pokuty spolocnosti Pometon na sumu zodpovedajúcu 16 % hodnoty predaja, ktorý Pometon uskutocnila na trhoch krajín EHP v roku 2006, ktorý bol posledným celým rokom úcasti tohto podniku na predmetnom porusení. 23 Táto percentuálna sadzba sa dosiahla zohladnením základnej sadzby 15 %, ktorá bola navyse zvýsená o 1 % s cielom vziat do úvahy skutocnost, ze porusenie z geografického hladiska pokrývalo celý EHP (odôvodnenia 214 az 216 sporného rozhodnutia). Pohyblivá cast základnej sumy pokuty bola následne zvýsená o pevnú dodatocnú sumu v sadzbe 16 %, uplatnenú s cielom odradit podniky od uzatvárania dohôd o koordinácii cien (odôvodnenie 220 tohto rozhodnutia). 24 Okrem toho takto vypocítaná základná suma pokuty vôbec nebola zvýsená z dôvodu pritazujúcich okolností. Spolocnosti Pometon bolo naopak priznané znízenie tejto sumy o 10 % na základe polahcujúcich okolností, pretoze sa podielala na druhej casti kartelu v mensej miere nez ostatné podniky (odôvodnenie 225 sporného rozhodnutia). 25 Napokon podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút Komisia upravila prispôsobenú základnú sumu pokuty (odôvodnenia 228 az 231 sporného rozhodnutia) tak, ze ju znízila o 60 %. 26 Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia konstatovala, ze Pometon porusila clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa v období od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007 zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení pokrývajúcom celý EHP, ktoré sa týkalo koordinácie cien v odvetví brúsiv. 27 V clánku 2 tohto rozhodnutia Komisia ulozila spolocnosti Pometon za toto porusenie pokutu vo výske 6197000 eur. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 28 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 3. augusta 2016 podala odvolatelka zalobu, ktorou sa predovsetkým domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne znízenia výsky pokuty. 29 Pometon pred Vseobecným súdom uviedla pät zalobných dôvodov. 30 Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení zásady nestrannosti konania, zásady prezumpcie neviny, ako aj práva na obhajobu, kedze Komisia v rozhodnutí o urovnaní pripísala odvolatelke konkrétne konania, a tak podmienila obvinenia neskôr uvedené vo vztahu k nej v spornom rozhodnutí. 31 Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, na nedostatocnosti a rozpornosti odôvodnenia, ako aj na porusení práva na obhajobu a pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, kedze Komisia jej bez dôkazov pripísala úcast na karteli, na ktorom sa v skutocnosti nikdy nepodielala. 32 Tretí zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, kedze Komisia konstatovala, ze kartel predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 33 Svojím stvrtým zalobným dôvodom Pometon spochybnovala dlzku trvania svojej úcasti na karteli a namietala premlcanie. 34 Nakoniec svojím piatym zalobným dôvodom uvedeným na podporu svojho návrhu na zrusenie alebo znízenie výsky pokuty Pometon namietala porusenie povinnosti odôvodnenia, ako aj zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výnimocnú úpravu základnej sumy pokuty, ktorú Komisia vykonala podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. 35 Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol prvé styri zalobné dôvody a vyhovel piatemu zalobnému dôvodu. 36 Vseobecný súd preto zrusil clánok 2 sporného rozhodnutia a stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na 3873375 eur, pricom v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov odvolacieho konania 37 Pometon navrhuje, aby Súdny dvor: - v prvom rade zrusil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd nekonstatoval, ze Pometon ukoncila akúkolvek úcast na spornom karteli v období od 18. novembra 2005 do 20. marca 2007, a v dôsledku toho znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, a v kazdom prípade znízil túto sumu, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy prvostupnového a odvolacieho konania. 38 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné, - ulozil spolocnosti Pometon povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 39 Na podporu svojho odvolania Pometon uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu tým, ze nedospel k záveru, ze Komisia porusila zásadu nestrannosti a prezumpciu neviny. Druhý a tretí odvolací dôvod sa týkajú jednak nesprávneho uplatnenia pravidiel v oblasti dôkazného bremena a prezumpcie neviny a jednak rozporného alebo nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o úcast tohto podniku na prvej casti kartelu a dlzku trvania jeho úcasti na karteli. Stvrtý odvolací dôvod sa týka porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a údajne rozporného alebo nedostatocného odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokial ide o stanovenie výsky pokuty, ktorá bola ulozená spolocnosti Pometon. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 40 Vo svojom prvom odvolacom dôvode Pometon v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 63 az 103 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia prijatím sporného rozhodnutia neporusila zásadu nestrannosti a prezumpciu neviny tak, ako ich vykladá judikatúra vychádzajúca najmä z rozsudku Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310), a z rozsudku Vseobecného súdu z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([8]T-180/15, [9]EU:T:2017:795). 41 Podla spolocnosti Pometon na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bode 103 napadnutého rozsudku, je sporné rozhodnutie nezákonné z dôvodu, ze Komisia tejto spolocnosti pripísala konkrétne protiprávne správanie uz pri prijatí rozhodnutia o urovnaní a ako to vyplýva z odôvodnení 26, 28, 29, 31 a 36 az 38 tohto rozhodnutia. Domnieva sa, ze za týchto podmienok táto institúcia nemohla vykonat nestranné posúdenie v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia. 42 V prvom rade okolnost, ktorá je nesprávna, uvedená v bodoch 65 a 76 napadnutého rozsudku, ze Komisia v poznámke pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní výslovne vylúcila vinu spolocnosti Pometon, nemôze zabránit nedorozumeniam, pokial ide o zodpovednost spolocnosti Pometon. Okrem toho sa prejednávaná vec v tejto súvislosti odlisuje od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Vseobecného súdu z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([10]T-180/15, [11]EU:T:2017:795). 43 V druhom rade sa Pometon domnieva, ze Vseobecný súd tým, ze v bodoch 79, 81 a 83 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia konala v súlade s rozsudkom ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310), porusil kritériá stanovené v bode 64 tohto rozsudku. Podla týchto kritérií mali byt odkazy na Pometon na úcely respektovania prezumpcie neviny potrebné alebo nevyhnutné na posúdenie viny adresátov rozhodnutia o urovnaní. V prejednávanej veci to pritom tak nebolo a Vseobecný súd súhlasil so zohladnením odkazov, ktoré mohli byt "objektívne uzitocné" alebo ktoré mali "za ciel preukázat len zodpovednost" úcastníkov kartelu, ktorí súhlasili s urovnaním. 44 Konkrétne po prvé konstatovanie Komisie v bode 31 rozhodnutia o urovnaní, podla ktorého kontakty pokracovali za úcasti spolocnosti Pometon az do 16. mája 2007, sa týkalo len jedného prvku zodpovednosti, ktorý mozno pripísat spolocnosti Pometon, a je irelevantné na úcel posúdenia viny ostatných úcastníkov kartelu. Pometon tvrdí, ze uvedenie tohto konstatovania nebolo nevyhnutné, kedze, ako sa domnieval Vseobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku, Komisia sa týmto konstatovaním obmedzila na spresnenie casového vývoja kartelu a kedze podniky, ktoré súhlasili s urovnaním, priznali svoju úcast na karteli az do roku 2010. Okrem toho, ak by Komisia chcela poukázat na prevod cinnosti spolocnosti Pometon na Winoa, uvedenie tohto prevodu by bolo dostatocné. 45 Navyse v bode 89 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez konstatoval, ze odkaz na Pometon v bode 31 rozhodnutia o urovnaní nemal "za ciel konstatovat zodpovednost [spolocnosti Pometon] za... porusenie". Pometon v tejto súvislosti tvrdí, ze z bodov 41 a 65 rozsudku ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310), vyplýva, ze prezumpcia neviny je porusená, ak odôvodnenie rozhodnutia vedie k domnienke, ze Komisia povazovala dotknutú osobu za vinnú, alebo ak takýto odkaz vyvolal pochybnosti, pokial ide o prípadné predbezné rozhodnutie o vine. 46 Z toho istého dôvodu po druhé tvrdenie uvedené v bode 81 napadnutého rozsudku, podla ktorého odkazy na Pometon, ktoré sú uvedené výlucne v bode 4 rozhodnutia o urovnaní s názvom "Opis udalostí", "neobsahujú nijakú právnu kvalifikáciu správania tohto podniku", je tiez irelevantné. Navyse je nesprávne, kedze Komisia sa v bode 29 tohto rozhodnutia neobmedzila na odkaz na urcité skutocnosti pripísatelné spolocnosti Pometon, ale oznacila jej správanie ako "dohodu" alebo kartel. Pometon okrem toho pripomína, ze v rozsudku z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([12]T-180/15, [13]EU:T:2017:795), Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia porusila prezumpciu neviny z dôvodu zmienok o tretej osobe v rozhodnutí o urovnaní napriek tomu, ze napadnuté casti boli uvedené v casti tohto rozhodnutia týkajúcej sa uvedenia skutkového stavu a ze neobsahujú právnu kvalifikáciu z hladiska clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 47 Po tretie Vseobecný súd v bode 83 napadnutého rozsudku pripísal neprimeraný význam skutocnosti, ze odkazy na Pometon boli zalozené na skutkových okolnostiach uznaných styrmi podnikmi, ktoré súhlasili s urovnaním. Vseobecný súd sa tak pokúsil odôvodnit obsah rozhodnutia o urovnaní tvrdením, ze toto rozhodnutie preberalo obsah návrhov na urovnanie podpísaných úcastníkmi kartelu, ktorí súhlasili s uzavretím dohody o urovnaní. Pometon pritom tvrdí, ze tieto návrhy v skutocnosti pochádzali od Komisie. Navyse predbezné rozhodnutie Komisie vo vztahu k nej jasne vyplýva zo samotného znenia uvedených návrhov, ktoré kvalifikuje správanie pripisované spolocnosti Pometon ako "kartel" a "protisútazné kontakty". 48 Pometon v tejto súvislosti vo svojej replike spresnuje, ze jej argumentácia týkajúca sa návrhov na urovnanie je nevyhnutná vzhladom na posúdenia Vseobecného súdu, a nemozno ju teda povazovat za neprípustnú. 49 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, kedze spochybnuje posúdenia skutkového stavu týkajúceho sa správneho konania, má za ciel, aby Súdny dvor vykonal nové vecné posúdenie dôvodu, o ktorom uz Vseobecný súd rozhodol, a uvádza nové výhrady, ktoré neboli uvedené v prvostupnovom konaní. Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 50 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a dokazovania, jedine Vseobecnému súdu prislúcha posúdit hodnotu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. S výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov toto posúdenie teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, [14]C-411/15 P, [15]EU:C:2017:11, bod [16]153). 51 Okrem toho skúmanie Súdneho dvora je v rámci odvolacieho konania obmedzené na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na Vseobecnom súde. Úcastník konania preto nemôze predlozit po prvýkrát Súdnemu dvoru dôvody a tvrdenia, ktoré mu predtým neboli predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. novembra 2016, BSH/EUIPO, [17]C-43/15 P, [18]EU:C:2016:837, bod [19]43, a z 19. decembra 2019, HK/Komisia, [20]C-460/18 P, [21]EU:C:2019:1119, bod [22]26). 52 Aj ked je napokon odvolanie neprípustné v rozsahu, v akom iba opakuje dôvody a tvrdenia, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom, ak naopak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, mozno v odvolacom konaní opätovne prejednat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré uz boli uplatnené pred Vseobecným súdom, uvedené konanie by ciastocne stratilo zmysel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, [23]C-411/15 P, [24]EU:C:2017:11, body [25]154 a [26]155, ako aj citovanú judikatúru). 53 V prejednávanej veci Pometon vo svojom prvom odvolacom dôvode konstatovala, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked na základe nesprávnych kritérií rozhodol o zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady nestrannosti a prezumpcie neviny. 54 Na rozdiel od tvrdení Komisie sa takýto odvolací dôvod týka právnych otázok, ktoré môzu byt predmetom preskúmania v stádiu odvolacieho konania. 55 Ako vsak správne poznamenala Komisia, Pometon uvádza na podporu prvého odvolacieho dôvodu nové tvrdenie v stádiu odvolacieho konania zalozené na príprave návrhov Komisie na urovnanie a na ich úcinkoch, hoci ho mohla uviest pred Vseobecným súdom. Podla judikatúry pripomenutej v bode 51 tohto rozsudku pritom toto tvrdenie nie je prípustné. 56 V dôsledku toho je prvý odvolací dôvod prípustný v rozsahu, v akom sa netýka uvedeného tvrdenia. - O veci samej 57 Vo svojom prvom odvolacom dôvode Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 103 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zmienky o spolocnosti Pometon uvedené v tomto rozhodnutí tak vzhladom na postupy obozretnej formulácie, ktoré Komisia pouzila pri vypracovávaní rozhodnutia o urovnaní, ako aj vzhladom na ich vecný obsah, nemozno povazovat za nepriamy dôkaz o chýbajúcej nestrannosti tejto institúcie vo vztahu k spolocnosti Pometon a o nedodrzaní prezumpcie neviny v spornom rozhodnutí. 58 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia je povinná v priebehu správneho konania dodrziavat základné práva dotknutých podnikov. Medzi tieto práva patrí právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v clánku 41 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), podla ktorého má kazdý právo okrem iného, aby institúcie Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. Táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze ziadny z clenov dotknutej institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [27]C-439/11 P, [28]EU:C:2013:513, body [29]154 a [30]155). 59 Zásadu nestrannosti, ktorá patrí do práva na riadnu správu vecí verejných, treba odlisovat od zásady prezumpcie neviny, ktorá sa vztahuje vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s nimi spojené, na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky, ktoré môzu vyústit do ulozenia pokút alebo penále (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, [31]C-199/92 P, [32]EU:C:1999:358, bod [33]150, a z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [34]C-89/11 P, [35]EU:C:2012:738, bod [36]73). 60 Prezumpcia neviny predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorá je zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [37]C-89/11 P, [38]EU:C:2012:738, bod [39]72). 61 Clánok 48 Charty zodpovedá clánku 6 ods. 2 a 3 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ako vyplýva z vysvetliviek k tomuto ustanoveniu Charty. Z uvedeného vyplýva, ze podla clánku 52 ods. 3 Charty treba na úcely výkladu clánku 48 Charty ako úroven minimálnej ochrany vziat do úvahy clánok 6 ods. 2 a 3 EDLP [rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [40]C-377/18, [41]EU:C:2019:670, bod [42]41]. 62 Za týchto podmienok treba pripomenút, ze zásada prezumpcie neviny je porusená, ak súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného pri neexistencii konecného odsúdenia obsahuje jasné vyhlásenie, podla ktorého sa dotknutá osoba dopustila daného trestného cinu. V tejto súvislosti treba zdôraznit význam výrazov pouzitých súdnymi orgánmi, ako aj osobitných okolností, za ktorých boli formulované, a povahy a kontextu predmetného konania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [43]C-377/18, [44]EU:C:2019:670, bod [45]43; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:20140227JUD001710310, § 63]. 63 V komplexných trestných konaniach, v ktorých je viacero podozrivých, o ktorých nemozno rozhodnút spolocne, sa tak môze stat, ze príslusný súd nevyhnutne musí pri posudzovaní viny obvinených uviest úcast tretích osôb, o ktorých sa mozno bude dalej rozhodovat osobitne. Ak vsak musia byt predlozené skutocnosti týkajúce sa úcasti tretích osôb, dotknutý súd by mal zabránit oznamovaniu väcsieho mnozstva informácií, nez je potrebné, na analýzu právnej zodpovednosti osôb postavených pred tento súd. Okrem toho odôvodnenie súdnych rozhodnutí musí byt formulované tak, aby sa vylúcilo vydanie prípadného predcasného rozhodnutia týkajúceho sa viny dotknutých tretích osôb, ktoré by mohlo ohrozit spravodlivé preskúmanie skutocností, ktoré sú im kladené za vinu, v rámci samostatného konania [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [46]C-377/18, [47]EU:C:2019:670, bod [48]44; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, CE:ECHR:20140227JUD001710310, § 64 a § 65]. 64 Vzhladom na body 59 az 61 tohto rozsudku je judikatúra týkajúca sa prezumpcie neviny, uvedená v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku, relevantná mutatis mutandis, ked Komisia prijme vo vztahu k jednému a tomu istému kartelu postupne dve rozhodnutia, ktoré majú rôznych adresátov, v nadväznosti na dve odlisné konania, a to jednak rozhodnutie prijaté po ukoncení konania o urovnaní a urcené podnikom, ktoré pristúpili na urovnanie, a jednak rozhodnutie prijaté po ukoncení standardného konania a urcené ostatným podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli. 65 V takom prípade, kvalifikovanom ako "hybridné" konanie, ktoré vedie k prijatiu po sebe nasledujúcich rozhodnutí, môze byt totiz objektívne nevyhnutné, aby sa Komisia v rozhodnutí, ktorým sa koncí konanie o urovnaní, zaoberala urcitými skutocnostami a správaniami týkajúcimi sa úcastníkov údajného kartelu, ktoré sú predmetom standardného konania. Vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 62 a 63 tohto rozsudku vsak prinálezí Komisii, aby v rozhodnutí, ktorým sa ukoncuje konanie o urovnaní, zabezpecila, aby sa zachovala prezumpcia neviny podnikov, ktoré odmietli urovnanie a ktoré sú predmetom standardného konania. 66 Na úcely preskúmania dodrzania prezumpcie neviny Komisiou prinálezí súdu Únie analyzovat rozhodnutie, ktorým sa ukoncuje konanie o urovnaní a jeho odôvodnenie ako celok a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté. Akýkolvek výslovný odkaz v urcitých castiach tohto rozhodnutia na neexistenciu zodpovednosti úcastníkov údajného kartelu by bol totiz zbavený svojho zmyslu, ak by sa ostatné casti uvedeného rozhodnutia mohli chápat ako predcasné potvrdenie ich zodpovednosti [pozri analogicky rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [49]C-377/18, [50]EU:C:2019:670, bod [51]46]. 67 Práve vzhladom na túto judikatúru treba overit, ci sa Vseobecný súd, ako tvrdí Pometon, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení prvého zalobného dôvodu, ktorý mu bol predlozený a ktorý bol zalozený na tom, ze Komisia porusila zásadu nestrannosti a prezumpcie neviny. 68 V tejto súvislosti treba poznamenat, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku v podstate jednak overil, ci Komisia v rozhodnutí o urovnaní prijala dostatocné postupy obozretnej formulácie, aby zabránila predcasnému záveru, pokial ide o úcast spolocnosti Pometon na karteli, a jednak, ci boli odkazy na túto spolocnost uvedené v rozhodnutí o urovnaní potrebné. 69 V prvom rade, pokial ide o postupy obozretnej formulácie, Vseobecný súd totiz v bodoch 65 a 76 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia najmä v poznámke pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní v tomto stádiu konania výslovne vylúcila vinu spolocnosti Pometon, pricom zdôraznila, ze toto rozhodnutie je urcené výlucne styrom podnikom, ktoré súhlasili s urovnaním, a ze vec týkajúca sa spolocnosti Pometon bude následne prejednaná v samostatnom sporovom konaní. 70 Vseobecný súd dalej v bodoch 67, 81 a 82 tohto rozsudku uviedol, ze odôvodnenie rozhodnutia o urovnaní neobsahovalo nijakú právnu kvalifikáciu skutkových okolností týkajúcich sa spolocnosti Pometon, ktorá bola uvedená len v bode 4 tohto rozhodnutia s názvom "Opis udalostí", a ze toto rozhodnutie vo svojom bode 2.25 neoznacovalo Pometon ako úcastníka konania o urovnaní a adresáta uvedeného rozhodnutia, ale ako podnik, vo vztahu ku ktorému sa vedie vysetrovacie konanie zacaté voci úcastníkom údajného kartelu. 71 Tvrdenia spolocnosti Pometon nemôzu preukázat, ze v týchto posúdeniach doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 72 Po prvé, pokial ide o argumentáciu spolocnosti Pometon zhrnutú v bode 42 tohto rozsudku, treba uviest, ze aj za predpokladu, ze Pometon chcela poukázat na nesprávny výklad poznámky pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní zo strany Vseobecného súdu, a teda na skreslenie tohto rozhodnutia, takéto tvrdenie nemôze uspiet. 73 Aj ked je pravda, ze táto poznámka pod ciarou výslovne neuvádza, ze zodpovednost spolocnosti Pometon za údajný kartel je vylúcená, nic to nemení na tom, ze jednoznacne uvádza, ze Pometon nie je adresátom rozhodnutia o urovnaní, ze je voci nej vedené iné konanie a ze odkazy na Pometon uvedené v tomto rozhodnutí sa pouzijú výlucne na preukázanie zodpovednosti ostatných úcastníkov kartelu. Vseobecný súd teda nevylozil uvedenú poznámku pod ciarou nesprávne, ked v bode 65 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia v tej istej poznámke pod ciarou vylúcila vinu spolocnosti Pometon, pricom treba pripomenút, ze Vseobecný súd spresnil, ze toto vylúcenie bolo vykonané az "v tomto stádiu konania". 74 Za týchto podmienok nemôze uspiet ani tvrdenie spolocnosti Pometon, podla ktorého sa Vseobecný súd v podstate dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze vylúcenie viny spolocnosti Pometon v poznámke pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní umoznilo vyhnút sa nedorozumeniam, pokial ide o zodpovednost tohto podniku za porusenie. 75 Po druhé v rozsahu, v akom Pometon tvrdí, ze Komisia najmä v bode 29 rozhodnutia o urovnaní spomenula "dohodu"(agreement) uzatvorenú medzi úcastníkmi konania o urovnaní a spolocnostou Pometon a ze kvalifikovala správanie pripisované spolocnosti Pometon, treba poznamenat, ako Vseobecný súd správne uviedol v bodoch 67, 81 a 82 napadnutého rozsudku, ze Komisia v rozhodnutí o urovnaní vôbec nekvalifikovala správanie spolocnosti Pometon ako protisútazné. Táto institúcia sa naopak obmedzila na uvedenie správania tohto podniku v rámci opisu skutkových okolností. Navyse na rozdiel od tvrdení spolocnosti Pometon sa Komisia v tejto súvislosti vyhla pouzitiu pojmu "kartel". 76 Vzhladom na tieto skutocnosti sa Vseobecný súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, najmä v bode 103 napadnutého rozsudku domnievat, ze Komisia prijala dostatocné postupy obozretnej formulácie. Táto institúcia totiz preukázala pozadovanú opatrnost pri formulácii, pricom poukázala na skutocnost, ze nemala rozhodovat o úcasti spolocnosti Pometon na údajnom karteli s cielom vyhnút sa, ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 76 a 84 napadnutého rozsudku, nielen akémukolvek predcasnému úmyselnému, ci dokonca konecnému rozhodnutiu o zodpovednosti tejto spolocnosti, ale v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 63 tohto rozsudku aj akémukolvek, dokonca aj potenciálnemu predcasnému rozhodnutiu o tejto zodpovednosti. 77 V druhom rade, pokial ide o posúdenie nevyhnutnosti odkazov na Pometon v rozhodnutí o urovnaní, treba pripomenút, ze v rámci hybridného konania, ktoré vedie k prijatiu po sebe nasledujúcich rozhodnutí, sa Komisia musí, pod dohladom Vseobecného súdu, vyhnút tomu, aby oznámila väcsie mnozstvo informácií o úcasti tretej osoby na takom rozhodnutí, akou je Pometon, nez je na kvalifikáciu zodpovednosti adresátov tohto rozhodnutia potrebné [pozri analogicky rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny), [52]C-377/18, [53]EU:C:2019:670, bod [54]44]. 78 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku uviedol, ze bolo potrebné posúdit, ci odkazy na Pometon uvedené v rozhodnutí o urovnaní bolo mozné skutocne povazovat za nevyhnutné na co najúplnejsí opis skutkových okolností predmetného kartelu. 79 Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 79 napadnutého rozsudku uviedol, ze pokial ide o hybridné konanie, ktoré viedlo k postupnému prijatiu dvoch rozhodnutí, odkazy na urcité konania spolocnosti Pometon uvedené v rozhodnutí o urovnaní mohli byt "objektívne uzitocné pre opis vzniku kartelu ako celku". V bodoch 81 az 83 tohto rozsudku sa najmä domnieval, ze dôvody obsahujúce tieto odkazy neuvádzali ziadnu právnu kvalifikáciu konania tohto podniku z hladiska postupov obozretnej formulácie prijatých Komisiou. V bodoch 88 a 89 uvedeného rozsudku odmietol tvrdenia spolocnosti Pometon, podla ktorých odkazy na túto spolocnost v odôvodneniach 31 a 37 tohto rozhodnutia neboli potrebné. 80 Tvrdenia, ktoré Pometon uviedla v stádiu odvolania, nemôzu spochybnit tieto posúdenia. 81 Po prvé, aj ked Vseobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku uviedol, ze odkazy na Pometon mohli byt objektívne uzitocné pre opis vzniku kartelu ako celku, cím uviedol miernejsie kritérium, nez je kritérium nevyhnutnosti, ktoré vyzaduje judikatúra pripomenutá v bode 77 tohto rozsudku, zo spolocného výkladu bodov 79 a 80 napadnutého rozsudku totiz jasne vyplýva, ze Vseobecný súd nevyvodil nijaký záver z posúdenia objektívnej uzitocnosti týchto odkazov a ze naopak najmä v bodoch 85 a 88 napadnutého rozsudku skúmal z hladiska rozsudku ESLP z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (CE:ECHR:20140227JUD001710310, § 63), ci majú, alebo nie uvedené odkazy nevyhnutnú povahu. 82 Po druhé, kedze Pometon spochybnuje posúdenie nevyhnutnosti odkazov, ktoré sa jej týkajú, treba spresnit, ze tento úcastník konania kritizuje len posúdenie uvedené v bode 89 napadnutého rozsudku týkajúce sa odkazu na nu v odôvodnení 31 rozhodnutia o urovnaní. 83 Vzhladom na uz uvedené Komisia konstatovala, ze "kontakty pokracovali za úcasti spolocnosti Pometon az do 16. mája 2007, ked Pometon predala svoju cinnost v oblasti... brúsiv spolocnosti Winoa a odisla z... trhu". Uvedené odôvodnenie je súcastou stvrtej kapitoly rozhodnutia o urovnaní s názvom "Opis udalostí" a konkrétne prvej casti tejto kapitoly s názvom "Povaha a rozsah konania", ktorá v odôvodnení 26 tohto rozhodnutia zacína odkazom na casté kontakty medzi spolocnostami Erwin, Winoa, MTS, Würth a Pometon. Podla odôvodnenia 32 uvedeného rozhodnutia ostatní úcastníci kartelu upravili prirázku za srot v lete 2007, t. j. po 16. máji 2007. Zmienka o spolocnosti Pometon v odôvodnení 31 toho istého rozhodnutia tak umoznovala vysvetlit vývoj konania vytýkaného ostatným úcastníkom kartelu, ktorých sa týka uvedené rozhodnutie. 84 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze úcelom tejto zmienky bolo len spresnit casový vývoj kartelu, na ktorom uznali svoju úcast styri podniky, ktoré sa zúcastnili konania o urovnaní, a v podstate sa domnieval, ze bol nevyhnutný. 85 Po tretie v rozsahu, v akom Pometon tvrdí, ze Komisia v odôvodnení rozhodnutia o urovnaní vykonala právnu kvalifikáciu jej konaní, treba jej argumentáciu zamietnut z dôvodu uvedeného v bode 75 tohto rozsudku. 86 Pokial ide napokon o tvrdenia spolocnosti Pometon zalozené na porovnaní prejednávanej veci s vecou, v ktorej bol vydaný rozsudok Vseobecného súdu z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([55]T-180/15, [56]EU:T:2017:795), stací pripomenút, ze, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 66 tohto rozsudku, otázka, ci Komisia porusila prezumpciu neviny, závisí od rozhodnutí o urovnaní vlastných kazdej veci, vrátane ich odôvodnenia, ako aj od konkrétnych okolností, za ktorých boli prijaté. 87 Zo vsetkých uvedených úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod treba zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 88 Vo svojom druhom odvolacom dôvode Pometon v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 129 az 160 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne uplatnil zásady v oblasti dôkazného bremena, a neuplatnil zásadu prezumpcie neviny. Tiez tvrdí, ze tento rozsudok je v tejto súvislosti odôvodnený rozporným alebo nedostatocným spôsobom. 89 V prvom rade Vseobecný súd v bodoch 129 az 147 tohto rozsudku uviedol ako nesporné skutkové okolnosti a zodpovednost, ktorú Pometon spochybnila vo svojej zalobe v prvostupnovom konaní. Pometon v tejto súvislosti odkazuje na niektoré konkrétne body tejto zaloby. 90 V druhom rade Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 142, 144 a 145 uvedeného rozsudku konstatoval jej úcast na karteli na základe domnienok alebo posúdení zalozených na primeranosti alebo pravdepodobnosti urcitých udalostí. Tým porusil judikatúru, podla ktorej po prvé úcast podniku na karteli nemozno vyvodit zo spekulácií vykonaných na základe nepresných dôkazov, po druhé dôkazy musia byt dostatocne vierohodné, presné a zhodujúce sa na podlozenie pevného presvedcenia, ze odvolatelka sa zúcastnila na karteli, a musia umoznit dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu nad rámec akejkolvek rozumnej pochybnosti, a po tretie existencia pochybnosti zo strany súdu má byt v prospech dotknutého podniku. 91 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, kedze sa týka posúdenia skutkového stavu, smeruje proti spornému rozhodnutiu a ciastocne opakuje tvrdenia uvedené na podporu druhého zalobného dôvodu v prvostupnovom konaní. Tento odvolací dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 92 Na úvod treba konstatovat, ze v druhom odvolacom dôvode Pometon v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásad upravujúcich dôkazné bremeno v súvislosti s porusením v oblasti práva hospodárskej sútaze a porusil svoju povinnost odôvodnenia. Kedze tento odvolací dôvod nastoluje právne otázky, ktoré môzu byt preskúmané Súdnym dvorom v stádiu odvolacieho konania, je prípustný. 93 Treba uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 129 az 160 napadnutého rozsudku posúdil tvrdenia spolocnosti Pometon, ktorými spochybnila dôkaz o svojej úcasti na prvej casti kartelu týkajúcej sa spôsobu výpoctu prirázky za srot. 94 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 129 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Pometon nespochybnila svoju "pociatocnú zodpovednost" za túto cast kartelu z dôvodu svojej úcasti na uzavretí dohody o spôsobe výpoctu prirázky za srot a príprave tejto dohody. V bodoch 132 az 147 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze prirázka za srot bola medzi úcastníkmi kartelu automaticky uplatnitelná. Vzhladom na túto automatickost a na skutocnosti uvedené v spise Vseobecný súd v bodoch 148 az 159 uvedeného rozsudku odmietol argumentáciu spolocnosti Pometon, podla ktorej bola úcast na stretnutiach a dalsích kontaktoch nevyhnutná na uskutocnovanie prvej casti kartelu od roku 2004. Vzhladom na tieto skutocnosti Vseobecný súd v bode 160 toho istého rozsudku rozhodol, ze úcast spolocnosti Pometon na tejto casti bola v celom rozsahu preukázaná. 95 V prvom rade treba konstatovat, ze Vseobecný súd tým z právneho hladiska dostatocne odôvodnil svoje posúdenie tvrdení, ktoré mu predlozila Pometon. Z toho vyplýva, ze argumentáciu spolocnosti Pometon zalozenú na nedostatocnosti odôvodnenia alebo rozporu v odôvodnení, ktorá navyse nie je nicím podopretá, treba zamietnut ako nedôvodnú. 96 V druhom rade, pokial ide o tvrdenia o nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o uplatnenie pravidiel dokazovania v oblasti práva hospodárskej sútaze, treba po prvé uviest, ze argumentácia spolocnosti Pometon, podla ktorej Vseobecný súd nesprávne povazoval urcité skutocnosti a "zodpovednost" za nespochybnené, vychádza z neúplného a nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. 97 Je pravda, ze Vseobecný súd v bode 129 napadnutého rozsudku uviedol, ze Pometon "nepopiera[la] svoju pociatocnú zodpovednost za prvú cast kartelu", co by bez kontextu bolo mozné chápat v tom zmysle, ze Pometon podla Vseobecného súdu nespochybnila svoju zodpovednost, a teda svoju úcast na karteli. Zo spolocného výkladu bodov 129 az 160 tohto rozsudku vsak jasne vyplýva, ze Vseobecný súd chcel v tomto bode 129 konstatovat, ze Pometon ako taká nespochybnila skutocnost, ze prispela k zavedeniu systému prirázky za srot, a nie ze nespochybnila svoju úcast na karteli. 98 Okrem toho aj za predpokladu, ze Pometon vytýka Vseobecnému súdu, ze tak skreslil jej zalobu v prvostupnovom konaní, treba poznamenat, ze v castiach tejto zaloby uvedených v rámci tohto zalobného dôvodu vseobecne spochybnila svoju úcast na karteli, pricom nespochybnila svoju úcast na stretnutí z 3. októbra 2003, na ktorom bol zavedený spôsob výpoctu prirázky za srot. Navyse Pometon dokonca potvrdila svoju úcast na tomto stretnutí vo svojej replike predlozenej Súdnemu dvoru. 99 Po druhé, kedze Pometon vytýka Vseobecnému súdu, ze najmä v bodoch 142, 144 a 145 napadnutého rozsudku nezohladnil judikatúru týkajúcu sa dôkazného bremena v oblasti práva hospodárskej sútaze, treba poznamenat, ze Vseobecný súd v bodoch 132 az 147 tohto rozsudku riadne preskúmal dôkazy predlozené Komisiou. Zo vsetkých týchto skutocností vyvodil, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala automatické uplatnenie prirázky za srot. 100 Toto posúdenie nemôze spochybnit skutocnost, ze Vseobecný súd v bodoch 142, 144 a 145 napadnutého rozsudku, na ktoré sa Pometon konkrétne zamerala, pouzil nejednoznacné formulácie tým, ze pouzil pojmy ako "pravdepodobnost" alebo "predpoklad". 101 Tieto body napadnutého rozsudku sú totiz súcastou posúdenia listinných dôkazov v spise Komisie, ktorým Vseobecný súd v podstate potvrdil súbor nepriamych dôkazov predlozených Komisiou v súlade s judikatúrou týkajúcou sa preukázania porusení v oblasti práva hospodárskej sútaze. Podla tejto judikatúry totiz Komisia môze predlozit tento dôkaz prostredníctvom súboru objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz o takomto porusení, a to aj vtedy, ak by jeden alebo druhý z týchto nepriamych dôkazov nebol sám osebe z tohto dôvodu postacujúci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i., [57]C-613/13 P, [58]EU:C:2017:49, body [59]50 az [60]52). 102 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné druhý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 103 Vo svojom tretom odvolacom dôvode Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 289 az 316 a 373 napadnutého rozsudku jednak porusil pravidlá v oblasti dôkazného bremena a prezumpcie neviny, ako aj jednak porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu prinálezí pri skúmaní dlzky trvania údajnej úcasti na porusení. 104 V prvom rade Vseobecný súd preniesol dôkazné bremeno, ked v bodoch 308 a 309 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neexistencia tajných kontaktov medzi spolocnostou Pometon a ostatnými úcastníkmi kartelu neumoznuje domnievat sa, ze Pometon prerusila svoju úcast na karteli a ze Pometon neuviedla nijakú skutocnost, na základe ktorej by bolo mozné predpokladat, ze tajné kontakty boli nevyhnutné na pokracovanie jej úcasti na karteli. Vseobecný súd tým porusil svoju vlastnú judikatúru, podla ktorej konstatovanie, ze neexistujú dôkazy ani indície, na základe ktorých by bolo mozné domnievat sa, ze porusenie bolo prerusené, pokial ide o odvolatela, sa nemôze stat relevantným predtým, ako Komisia uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prinálezí, tým, ze uvedie skutocnosti dostatocne blízke z hladiska casu tak, aby bolo mozné dôvodne pripustit, ze toto porusenie trvalo nepretrzite medzi dvoma stanovenými dátumami. 105 V druhom rade sa Pometon domnieva, ze vzhladom na vlastnosti kartelu, ktorý bol podla Komisie zavedený prostredníctvom castých, nepretrzitých a opakujúcich sa kontaktov, okolnost, ze sa nezúcastnila na dvanástich stretnutiach, ktoré sa uskutocnili medzi rokmi 2005 a 2007 medzi ostatnými úcastníkmi kartelu, by mala viest ku konstatovaniu, ze prerusila svoju úcast na tomto karteli. 106 Takéto konstatovanie platí o to viac, ze v iných veciach Vseobecný súd uznal, ze úcast na karteli bola prerusená v prípade neexistencie tajných kontaktov alebo prejavov pocas obdobia kratsieho ako jeden rok alebo pocas obdobia 16 mesiacov. 107 Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze otázka prerusenia úcasti spolocnosti Pometon na karteli je súcastou skutkového posúdenia a ze je v kazdom prípade nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 108 Na úvod, pokial ide o prípustnost tretieho odvolacieho dôvodu, treba jednak pripomenút, ze otázka rozdelenia dôkazného bremena, hoci môze mat vplyv na skutkové zistenia Vseobecného súdu, predstavuje právnu otázku (rozsudok zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, [61]C-2/01 P a C-3/01 P, [62]EU:C:2004:2, bod [63]61). Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze Pometon v podstate vytýka Vseobecnému súdu, ze preniesol dôkazné bremeno, pokial ide o dlzku trvania jej úcasti na porusení, je tento odvolací dôvod prípustný. 109 Pometon sa jednak tvrdením, ze jej úcast na porusení bola prerusená, snazí dosiahnut nové posúdenie skutkových okolností, ktoré v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 50 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní. Z toho vyplýva, ze v tomto rozsahu je tretí odvolací dôvod neprípustný. 110 V prvom rade, pokial ide o dôvodnost tohto odvolacieho dôvodu, v rozsahu, v akom bol vyhlásený za prípustný, treba pripomenút, ze vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo protisútaznej dohody musí byt logicky vyvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a indícií, ktoré skúmané ako celok môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [64]C-441/11 P, [65]EU:C:2012:778, bod [66]70 a citovaná judikatúra). 111 Takéto indície a zhody okolností, ak sú skúmané ako celok, umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale taktiez dlzku nepretrzitého protisútazného správania a obdobie uplatnovania dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [67]C-441/11 P, [68]EU:C:2012:778, bod [69]71 a citovaná judikatúra). 112 Pokial ide o chýbajúci dôkaz o existencii dohody pocas urcitých stanovených období alebo minimálne o realizácii tejto dohody podnikom pocas daného obdobia, treba pripomenút, ze skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený za urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celého obdobia dlhsieho, ako je toto obdobie, pokial by takýto záver vyplýval z objektívnych a jednoznacných indícií. Skutocnost, ze sa kartel v rámci porusenia trvajúceho niekolko rokov prejavuje v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými intervalmi, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia, ktoré má jednotný a pokracujúci charakter (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [70]C-441/11 P, [71]EU:C:2012:778, bod [72]72 a citovaná judikatúra). 113 Z judikatúry takisto vyplýva, ze konkludentné schválenie nezákonnej cinnosti bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia správnym orgánom má za následok povzbudenie v pokracovaní porusovania a stazuje jeho odhalenie. Takéto spoluzavinenie predstavuje pasívnu formu úcasti na porusení, ktorá môze zalozit zodpovednost dotknutého podniku (rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [73]C-441/11 P, [74]EU:C:2012:778, bod [75]73 a citovaná judikatúra). 114 Z tejto judikatúry vyplýva, ze Komisia sa môze domnievat, ze porusenie alebo úcast podniku na porusení sa neprerusila, aj ked nemá dôkazy o porusení v urcitých stanovených obdobiach, ak rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a môzu patrit do rámca porusenia, ktoré má jediný a pokracujúci charakter, a ak sa dotknutý podnik neodvolával na nepriame dôkazy alebo dôkazy, ktoré by naopak preukazovali, ze k poruseniu alebo jeho úcasti na porusení nedoslo pocas týchto období. 115 V prejednávanej veci treba poukázat na to, ze v bodoch 266 a 267 napadnutého rozsudku, ktoré nie sú spochybnené v rámci tohto odvolania, Vseobecný súd po preskúmaní druhého zalobného dôvodu, ktorý mu bol predlozený, konstatoval, ze Komisia preukázala zodpovednost spolocnosti Pometon za jediné a pokracujúce porusenie, ktoré je predmetom sporného rozhodnutia, pricom v tomto stádiu neskúmal dlzku trvania jej úcasti na tomto porusení. 116 V tejto poslednej uvedenej súvislosti Vseobecný súd v rámci svojej výhradnej právomoci posúdenia skutkových okolností a bez toho, aby to bolo v stádiu odvolania spochybnené, v bode 304 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia preukázala, ze Pometon sa priamo podielala na tajných kontaktoch týkajúcich sa oboch castí kartelu v období od 3. októbra 2003 do 18. novembra 2005, ako aj pocas dvoch mesiacov pred jej odchodom z trhu 16. mája 2007, ale ze táto institúcia nemala k dispozícii nijaký dôkaz o protisútazných kontaktoch, na ktorých sa podielala Pometon v období od 18. novembra 2005 do marca 2007 (dalej len "predmetné obdobie"). 117 Vseobecný súd vsak v bode 308 napadnutého rozsudku rozhodol, ze vzhladom na znaky kartelu, t. j. automatické uplatnenie prirázky za srot a neexistenciu struktúrovanej organizácie kontaktov medzi úcastníkmi na úcely uskutocnenia koordinácie týkajúcej sa individuálnych klientov, kedze obcasné kontakty sa uskutocnovali len v prípade nezhody, neexistencia tajných kontaktov medzi spolocnostou Pometon a ostatnými úcastníkmi tohto kartelu pocas predmetného obdobia neumoznovala domnievat sa, ze Pometon prerusila svoju úcast na uvedenom karteli. V bode 309 tohto rozsudku Vseobecný súd dodal, ze Pometon neuviedla nijakú skutocnost, na základe ktorej by bolo mozné predpokladat, ze tajné kontakty boli napriek tomu nevyhnutné na to, aby bez prerusenia pokracovala vo svojej úcasti na karteli. 118 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd jasne uviedol dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze úcast spolocnosti Pometon na jedinom a pokracujúcom porusení nebola pocas predmetného obdobia prerusená. Tvrdenia spolocnosti Pometon zalozené na porusení povinnosti odôvodnenia treba teda zamietnut. 119 Z napadnutého rozsudku tiez vyplýva, ze Vseobecný súd zalozil svoje posúdenie dlzky trvania úcasti spolocnosti Pometon na porusení na úvahe, ktorá nebola v rámci tohto odvolania spochybnená, po prvé, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala protisútazné kontakty týkajúce sa spolocnosti Pometon pred predmetným obdobím a po tomto období, po druhé, ze uplatnenie prirázky za srot bolo automatické a nevyzadovalo kontakty, a po tretie, ze obe casti kartelu boli úzko prepojené. Vseobecný súd z týchto skutocností v podstate vyvodil, ze Komisia sa mohla domnievat, ze Pometon sa pocas predmetného obdobia nepretrzite podielala na jedinom a pokracujúcom porusení bez toho, aby bola dotknutá moznost tejto spolocnosti preukázat, ze táto úcast bola prerusená, kedze Pometon neuviedla nijakú skutocnost alebo tvrdenie, ktoré by mohli preukázat, ze táto úcast bola prerusená. 120 Vseobecný súd teda na základe judikatúry pripomenutej v bodoch 110 az 114 tohto rozsudku bez toho, aby porusil pravidlá v oblasti dôkazného bremena, konstatoval, ze Pometon sa nepretrzite podielala na protiprávnom konaní, ktoré jej bolo vytýkané. 121 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 122 Vo stvrtom odvolacom dôvode Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 365 az 396 napadnutého rozsudku porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a povinnost odôvodnenia, ked zmenil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená. 123 Pometon uvádza, ze Vseobecný súd stanovil výsku tejto pokuty tak, ze sa odchýlil od metódy, ktorú Komisia pouzila na stanovenie dodatocnej sadzby znízenia podla bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. Zo skúmania troch faktorov uvedených v bode 376 napadnutého rozsudku, a najmä z bodov 379 az 383, 386, 387 a 390 tohto rozsudku vyplýva, ze hoci porusenie pripísatelné spolocnosti Pometon bolo menej závazné ako porusenie, ktorého sa dopustila Winoa, Vseobecný súd priznal spolocnosti Pometon rovnakú sadzbu znízenia vo výske 75 %, ako bola sadzba, ktorú Komisia priznala spolocnosti Winoa. 124 Vseobecný súd teda zaobchádzal rovnakým spôsobom s dvoma odlisnými situáciami bez toho, aby objektívne odôvodnil toto rozdielne zaobchádzanie, cím porusil zásadu rovnosti zaobchádzania. 125 Pometon dodáva, ze Vseobecný súd v bodoch 382 a 386 napadnutého rozsudku pripustil, ze jej situácia je podobná situácii spolocnosti MTS, ktorej bolo priznané znízenie o 90 %. Jediným prvkom odlisujúcim oba podniky je ich velkost, ktorá vsak sama osebe nemôze odôvodnit významný rozdiel v sadzbách znízenia, ktoré sa na ne uplatnili. 126 Sadzba znízenia priznaná spolocnosti Pometon by sa preto mala pohybovat medzi 75 % a 90 %. 127 Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. 128 Podla Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný, pretoze v skutocnosti vedie Súdny dvor k preskúmaniu pokuty stanovenej Vseobecným súdom z hladiska rozhodnutia vo veci samej, co ide nad rámec právomocí, ktoré boli zverené Súdnemu dvoru. Súdny dvor nemôze v rámci spravodlivého zaobchádzania nahradit vlastným posúdením posúdenie uvedené v rozsudku Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie. To platí o to viac v prípade, ked Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc, aby sám zarucil dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania. 129 Pokial ide o vec samu, Komisia poznamenáva, ze po zrusení sporného rozhodnutia prinálezalo Vseobecnému súdu, ako to pripomína v bode 369 napadnutého rozsudku, urcit primeranú výsku výnimocnej úpravy základnej sumy pokuty s prihliadnutím na vsetky okolnosti prejednávanej veci. 130 V tomto kontexte z bodu 376 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd pri kazdom z rôznych skúmaných faktorov skutocne porovnal individuálnu zodpovednost a situáciu spolocnosti Pometon so zodpovednostou a situáciou ostatných úcastníkov kartelu. Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd pouzil na úcely zabezpecenia primeranosti pokuty kritériá týkajúce sa závaznosti a dlzky trvania úcasti spolocnosti Pometon na porusení. 131 Skutocnost, ze spolocnosti Pometon bolo priznané nizsie percentuálne znízenie ako spolocnosti MTS, nestací na preukázanie protiprávnosti zaobchádzania a rozporu v odôvodnení napadnutého rozsudku. Z bodu 390 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti vychádzal z obratu spolocnosti Pometon, ktorý znacne prevysuje obrat spolocnosti MTS, takze oba podniky neboli vzhladom na svoju velkost, a teda ani závaznost ich príslusných úcastí na porusení v porovnatelnej situácii. Komisia tak uvádza, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze celkový obrat podniku je ukazovatelom, i ked iba priblizným a nepresným, velkosti podniku a jeho hospodárskej sily. 132 Podla Komisie dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania vyzaduje zohladnenie vsetkých skutocností, ktoré charakterizujú jeden podnik v porovnaní s iným podnikom, zatial co priame a demonstratívne porovnanie dvoch sankcií nie je relevantné. Vseobecný súd teda neporusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked spolocnosti Pometon priznal rovnakú sadzbu znízenia základnej sumy pokuty, aká bola uplatnená v prípade spolocnosti Winoa. 133 Uplatnenie rovnakej sadzby na tieto dva podniky mozno navyse vysvetlit vyssím stupnom koncentrácie predajov spolocnosti Winoa v porovnaní s predajmi spolocnosti Pometon. Komisia v tejto súvislosti predlozila v prílohe B/2 svojho vyjadrenia k zalobe tabulku uvádzajúcu vykonaný výpocet. 134 Napokon Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocne odôvodnil svoje rozhodnutie, pokial ide o stanovenie výsky pokuty. Posúdenie Súdnym dvorom - Úvodné pripomienky 135 Na úvod treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 má Vseobecný súd, pokial ide o pokuty stanovené Komisiou, neobmedzenú právomoc. 136 Vseobecný súd je oprávnený, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti týchto pokút nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením, a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [76]C-89/11 P, [77]EU:C:2012:738, bod [78]124 a citovaná judikatúra). 137 Naopak Súdny dvor v prípade, ze v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva Únie. Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, je teda potrebné len v prípade, ze by Súdny dvor dospel k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj prehnaná, ba dokonca disproporcná (rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [79]C-89/11 P, [80]EU:C:2012:738, body [81]125 a [82]126, ako aj citovaná judikatúra, a z 25. júla 2018, Orange Polska/Komisia, [83]C-123/16 P, [84]EU:C:2018:590, bod [85]115). 138 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd je pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci viazaný urcitými povinnostami, medzi ktoré patrí povinnost odôvodnenia, ktorú má podla clánku 36 Statútu Súdneho dvora uplatnitelnú na Vseobecný súd podla clánku 53 prvého odseku toho istého statútu, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania. Výkon neobmedzenej súdnej právomoci totiz nemôze pri stanovení výsky pokút, ktoré sú ulozené, viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na porusení pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [86]C-434/13 P, [87]EU:C:2014:2456, bod [88]77, ako aj citovaná judikatúra). - O prípustnosti stvrtého odvolacieho dôvodu 139 Komisia namieta neprípustnost stvrtého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom ziada Súdny dvor, aby preskúmal výsku pokuty stanovenú Vseobecným súdom z hladiska rozhodnutia vo veci samej. 140 Táto argumentácia vychádza z nesprávneho pochopenia tohto odvolacieho dôvodu. 141 Z argumentácie spolocnosti Pometon uvedenej na podporu tohto odvolacieho dôvodu totiz vyplýva, ze táto argumentácia nespochybnuje výsku pokuty, ktorú jej Vseobecný súd ulozil v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci, z dôvodov zalozených na neexistencii spravodlivosti alebo jej neprimeranosti, co vzhladom na judikatúru citovanú v bode 137 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora rozhodujúceho o odvolaní. Uvedený odvolací dôvod je naopak jasne zalozený na tom, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania a svoju povinnost odôvodnenia. 142 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 138 tohto rozsudku je pritom takýto odvolací dôvod prípustný, a to aj v prípade, na rozdiel od tvrdení Komisie, ked samotný Vseobecný súd v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci stanovil výsku pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [89]C-434/13 P, [90]EU:C:2014:2456, body [91]77, [92]81, [93]85 a [94]86). 143 Treba este dodat, ze Pometon vyzýva Súdny dvor, aby si sám uplatnil svoju neobmedzenú súdnu právomoc, len za predpokladu, ze by vyhovel tomuto odvolaciemu dôvodu. V tejto súvislosti treba spresnit, ze Súdny dvor môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále len, ked sám vydá konecný rozsudok v spore prejednávanom pred Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [95]C-603/13 P, [96]EU:C:2016:38, bod [97]88, ako aj citovanú judikatúru). 144 Z uvedeného vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod je prípustný. - O veci samej 145 Ako bolo pripomenuté v bode 138 tohto rozsudku, Vseobecný súd je pri výkone svojej neobmedzenej právomoci povinný dodrziavat povinnost odôvodnenia svojich rozhodnutí, ako aj zásadu rovnosti zaobchádzania. 146 Tieto poziadavky má Vseobecný súd dodrziavat aj vtedy, ak sa odchýli od indikatívnych pravidiel definovaných Komisiou v jej usmerneniach pre výpocet pokút, ktorými nie sú viazané súdy Únie, ale môzu ich usmernit pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [98]C-603/13 P, [99]EU:C:2016:38, bod [100]90, ako aj citovanú judikatúru). 147 V napadnutom rozsudku sa Vseobecný súd na úcely výpoctu výsky pokuty ulozenej spolocnosti Pometon stotoznil s posúdeniami Komisie, ktoré boli základom na výpocet pokút ulozených podnikom, ktoré sa zúcastnili na karteli, s výnimkou tých, ktoré sa týkajú uplatnenia bodu 37 usmernení pre výpocet pokút, podla ktorého sa Komisia môze z dôvodu konkrétnych okolností danej veci alebo potreby dosiahnut odstrasujúci úcinok pokuty v konkrétnej veci odchýlit od vseobecnej metodiky stanovenej v týchto usmerneniach. 148 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 376 a 377 napadnutého rozsudku povazoval za vhodné zohladnit tri faktory, ktoré, hoci sa ciastocne prekrývali s faktormi zohladnenými Komisiou, podla neho umoznili lepsie urcit závaznost porusenia pripísatelného kazdému z úcastníkov kartelu. Vseobecný súd pri porovnaní situácie spolocnosti Pometon so situáciou ostatných úcastníkov kartelu tak najprv v bodoch 378 az 382 tohto rozsudku preskúmal individuálnu zodpovednost spolocnosti Pometon za úcast na karteli, dalej v bodoch 383 az 387 uvedeného rozsudku konkrétny vplyv jej protiprávneho správania na cenovú konkurenciu, a napokon v bodoch 388 az 390 toho istého rozsudku velkost tohto podniku, ktorá vyplýva z jeho celkového obratu. 149 Vseobecný súd po zvázení týchto faktorov v bodoch 391 a 392 napadnutého rozsudku konstatoval v bode 393 tohto rozsudku, ze spolocnosti Pometon treba priznat výnimocné znízenie základnej sumy pokuty o 75 %. Ako tvrdí Pometon, sadzba tohto znízenia je rovnaká ako sadzba, ktorú Komisia priznala spolocnosti Winoa v rozhodnutí o urovnaní. 150 Podla skutkových zistení Vseobecného súdu, ktoré neprinálezí Súdnemu dvoru preskúmavat v stádiu odvolania, treba pritom poukázat na to, ze Pometon a Winoa sa vzhladom na faktory skúmané týmto súdom nachádzali v odlisných situáciách. Z posúdení uvedených v bodoch 382 az 384 a 390 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Pometon "celkovo zohrávala obmedzenejsiu úlohu v rámci kartelu" nez Winoa, ze jej podiel na porusení bol podstatne mensí ako podiel spolocnosti Winoa a ze jej obrat nedosiahol tretinu obratu spolocnosti Winoa. 151 Vzhladom na tieto skutocnosti prinálezalo Vseobecnému súdu, aby vysvetlil dôvody, pre ktoré napriek tejto rozdielnej situácii bolo v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania priznat spolocnosti Pometon rovnakú sadzbu znízenia, ako bola sadzba, ktorú získala Winoa. 152 Tieto dôvody vsak z napadnutého rozsudku nevyplývajú. Aj ked sa totiz Vseobecný súd v bodoch 391 a 392 napadnutého rozsudku domnieval, ze rôzne sadzby znízenia priznané Komisiou podnikom, ktorým bolo urcené rozhodnutie o urovnaní, neboli v prejednávanej veci relevantné na úcely stanovenia sadzby znízenia uplatnitelnej na Pometon z dôvodu, ze vyplývali z metódy výpoctu, od ktorej sa odchýlil, nevysvetlil dôvody, pre ktoré sa domnieval, ze sadzba 75 %, ktorú pouzil, bola v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. 153 Stvrtému odvolaciemu dôvodu treba preto vyhoviet. 154 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba zrusit bod 2 výroku napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na 3873375 eur, a bod 4 jeho výroku, v ktorom Vseobecný súd rozhodol o trovách konania, a vo zvysnej casti odvolanie zamietnut. O zalobe na Vseobecnom súde 155 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 156 Kedze Súdny dvor disponuje vsetkými skutocnostami potrebnými na rozhodnutie o odvolaní, o tento prípad ide aj v prejednávanej veci. 157 Treba vsak spresnit rozsah preskúmania Súdnym dvorom. V tejto súvislosti treba konstatovat, ze vzhladom na bod 154 tohto rozsudku bol napadnutý rozsudok zrusený v rozsahu, v akom Vseobecný súd v bode 2 svojho výroku stanovil výsku pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na 3873375 eur. Súdnemu dvoru preto prinálezí, aby preskúmal spor len v rozsahu, v akom sa týka návrhu na znízenie výsky pokuty. 158 Na základe neobmedzenej právomoci priznanej Súdnemu dvoru clánkom 261 ZFEÚ a clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 treba preto rozhodnút o sume pokuty, ktorá sa musí ulozit spolocnosti Pometon (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [101]C-580/12 P, [102]EU:C:2014:2363, bod [103]73, ako aj citovanú judikatúru, a z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [104]C-603/13 P, [105]EU:C:2016:38, bod [106]87). 159 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor, ktorý sám rozhoduje o veci na základe clánku 61 prvého odseku druhej vety svojho statútu, môze v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [107]C-603/13 P, [108]EU:C:2016:38, bod [109]88, ako aj citovaná judikatúra). 160 Na úcely urcenia výsky pokuty mu prinálezí, aby sám posudzoval okolnosti prejednávanej veci a predmetný druh porusenia. Tento výkon podla clánku 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 predpokladá, ze pre kazdý sankcionovaný podnik bude zohladnená závaznost predmetného porusenia, ako aj jeho dlzka trvania, pricom je potrebné dodrzat najmä zásady odôvodnenia, proporcionality, individualizácie sankcií a rovnosti zaobchádzania, a Súdny dvor nie je viazaný indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach pre výpocet pokút, hoci tieto pravidlá môzu usmernit súdy Únie pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci (rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [110]C-603/13 P, [111]EU:C:2016:38, body [112]89 a [113]90, ako aj citovaná judikatúra). 161 V prejednávanej veci sa Súdny dvor na úcely stanovenia výsky pokuty, ktorá sa má ulozit spolocnosti Pometon, po prvé stotoznuje s posúdeniami Komisie týkajúcimi sa stanovenia základnej sumy pokuty, vycíslenej na 15493500 eur vzhladom na dlzku trvania a závaznost porusenia, ktorého sa dopustila Pometon, pred uplatnením bodu 37 usmernení pre výpocet pokút. Okrem toho, ze toto posúdenie nebolo nijako spochybnené, je totiz potrebné konstatovat, ze na úcely dodrzania rovnosti zaobchádzania so spolocnostou Pometon vo vztahu k ostatným úcastníkom kartelu ho nie je vhodné zmenit. 162 V druhom rade vzhladom na vsetky skutocnosti uvedené v spise a vzhladom na absenciu osobitného spochybnenia úcastníkmi konania sa Súdny dvor tiez stotoznuje s posúdeniami Vseobecného súdu týkajúcimi sa faktorov zohladnených na úcely posúdenia sadzby dodatocného znízenia, ako sú uvedené v bode 376 napadnutého rozsudku, a porovnávacích posúdení vykonaných v tejto súvislosti Vseobecným súdom v bodoch 378 az 390 tohto rozsudku. 163 Na jednej strane z týchto posúdení vyplýva, ze vzhladom na tieto faktory a ako to tiez uviedol generálny advokát v bodoch 123, 124 a 129 svojich návrhov, je situácia spolocnosti Pometon celkovo porovnatelná so situáciou spolocnosti MTS, kedze tieto dva podniky zohrávali relatívne obmedzenú úlohu v karteli a kedze ich celkový podiel na tomto karteli bol tiez pomerne slabý vzhladom na hodnotu ich specifického predaja v EHP. Ich situácie sa vsak lísia, kedze celkový obrat spolocnosti Pometon za rok 2006 (99890000 eur) je ovela vyssí ako obrat spolocnosti MTS za rok 2009 (25082293 eur), pricom treba spresnit, ze tieto roky zodpovedajú poslednému roku ich príslusnej úcasti na karteli. 164 V tejto súvislosti, ako uviedol generálny advokát v bode 125 svojich návrhov a ako tvrdí Pometom, aj ked mozno pri urcení sumy pokuty zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [114]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [115]EU:C:2005:408, bod [116]257, ako aj z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [117]C-580/12 P, [118]EU:C:2014:2363, bod [119]54), tomuto obratu vsak nie je potrebné pripisovat neprimeraný význam v porovnaní s dalsími relevantnými faktormi posúdenia (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [120]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [121]EU:C:2005:408, bod [122]257). 165 Na druhej strane, ako vyplýva z bodu 150 tohto rozsudku, Pometon a Winoa sa vzhladom na vsetky faktory preskúmané Vseobecným súdom nachádzajú v odlisných situáciách. 166 Za týchto podmienok je vzhladom na vsetky okolnosti prejednávanej veci potrebné sa domnievat, ze spravodlivému posúdeniu týchto okolností zodpovedá uplatnit na základnú sumu vypocítanú Komisiou dodatocné znízenie vo výske 83 %. V dôsledku toho sa výska pokuty ulozenej spolocnosti Pometon stanovuje na 2633895 eur. O trovách 167 Clánok 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 168 Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 uvedeného rokovacieho poriadku vsak stanovuje, ze Súdny dvor môze rozdelit náhradu trov konania medzi úcastníkov konania alebo rozhodnút, ze kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania, ak mali úspech len v casti predmetu konania. 169 V prejednávanej veci po prvé vzhladom na to, ze spolocnosti Pometon sa ciastocne vyhovelo v odvolacom konaní, treba rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto konaním. 170 Po druhé, kedze kazdý z úcastníkov konania mal úspech len v casti predmetu konania pred Vseobecným súdom, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto konaním. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Body 2 a 4 výroku rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 28. marca 2019, Pometon/Komisia ([123]T-433/16, [124]EU:T:2019:201), sa zrusujú. 2. Odvolanie sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. Výska pokuty ulozenej spolocnosti Pometon SpA v clánku 2 rozhodnutia Komisie C(2016) 3121 final z 25. mája 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39792 - Ocelové brúsivá) sa stanovuje na 2633895 eur. 4. Pometon SpA a Európska komisia znásajú svoje vlastné trovy konania vynalozené tak v odvolacom konaní, ako aj v prvostupnovom konaní. Podpisy __________________________________________________________________ ( [125]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmgsQEr/L85483-1654TMP.html#t-ECR_62019CJ0440_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point153 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A837&anchor=#point43 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1119&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1119 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1119&anchor=#point26 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point154 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&anchor=#point155 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point154 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point155 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&anchor=#point150 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point73 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point72 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point41 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point43 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point44 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point46 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point44 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&anchor=#point50 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&anchor=#point52 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A2&anchor=#point61 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point70 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point71 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point72 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point73 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point124 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point125 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point126 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A590&anchor=#point115 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point77 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point77 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point81 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point85 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point86 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point88 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point73 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point87 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point88 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point89 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point257 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point54 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point257 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 125. file:///tmp/lynxXXXXmgsQEr/L85483-1654TMP.html#c-ECR_62019CJ0440_SK_01-E0001