ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 2. marca 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Zásah súkromnoprávneho medzibankového konzorcia v prospech jedného z jeho clenov - Povolenie zásahu centrálnou bankou clenského státu - Pojem 'státna pomoc` - Pripísatelnost státu - Státne prostriedky - Nepriame dôkazy umoznujúce dospiet k záveru o pripísatelnosti opatrenia - Skreslenie skutkových a právnych okolností - Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom" Vo veci C-425/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 29. mája 2019, Európska komisia, v zastúpení: P. Stancanelli, L. Flynn, A. Bouchagiar a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Talianska republika, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyna, za právnej pomoci P. Gentili a S. Fiorentino, avvocati dello Stato, Banca Popolare di Bari SCpA, predtým Tercas-Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA (Banca Tercas SpA), so sídlom v Terame (Taliansko), v zastúpení: pôvodne A. Santa Maria, M. Crisostomo, E. Gambaro a F. Mazzocchi, avvocati, neskôr A. Santa Maria, M. Crisostomo a E. Gambaro, avvocati, Fondo interbancario di tutela dei depositi, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Siragusa, G. Scassellati Sforzolini, G. Faella a A. Comino, avvocati, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Banca d'Italia, so sídlom v Ríme, v zastúpení: M. Perassi, M. Todino, L. Sciotto a O. Capolino, avvocati, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredsednícka R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), predsedovia komôr J.-C. Bonichot, A. Arabadziev, A. Prechal, M. Ilesic, L. Bay Larsen, A. Kumin a N. Wahl, sudcovia E. Juhász, S. Rodin, F. Biltgen, K. Jürimäe, C. Lycourgos a N. Jääskinen, generálny advokát: E. Tancev, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 19. marca 2019, Taliansko a i./Komisia ([2]T-98/16, T-196/16 a T-198/16, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2019:167), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o státnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas ([4]Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Decreto legislativo n. 385, e successive modifiche e integrazioni - Testo unico delle leggi in materia bancaria e creditizia (zákon o bankách) z 1. septembra 1993 (GURI c. 230 z 30. septembra 1993 a riadny dodatok ku GURI c. 92), v znení uplatnitelnom na predmetné skutkové okolnosti (dalej len "TUB"), zveruje banke Banca d'Italia (Banca d'Italia) úlohu orgánu bankového dohladu a ako jej ciele stanovuje zabezpecenie riadneho a obozretného riadenia institúcií, nad ktorými má vykonávat dohlad, celkovej stability, úcinnosti a konkurencieschopnosti financného systému, ako aj dodrziavania predpisov v oblasti úverov. 3 Podla clánku 96 ods. 1 TUB talianske banky pristúpia k jednému zo systémov ochrany vkladov zriadených a uznaných v Taliansku. Druzstevné úverové banky pristúpia k systému ochrany vkladov zriadenému v ich oblasti. 4 Podla clánku 96a ods. 1 TUB v prípade správneho konania o nútenej likvidácii autorizovaných bánk v Taliansku sa náhrady za vklady poskytujú zo systémov ochrany vkladov, pricom vsak tieto systémy môzu stanovit iné prípady a formy zásahu. V súlade s clánkom 96b ods. 1 písm. d) TUB schvaluje Banca d'Italia zásahy systémov ochrany vkladov "so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému". Okolnosti predchádzajúce sporu 5 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 3 az 32 napadnutého rozsudku a pre potreby tohto rozsudku ich mozno zhrnút takto. Zúcastnené subjekty 6 Tercas-Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA (Banca Tercas SpA) (dalej len "Tercas") je banka so súkromným kapitálom, ktorá vykonáva cinnost prevazne v regióne Abruzzo (Taliansko). Banca Popolare di Bari SCpA (dalej len "BPB") je holdingová spolocnost jednej bankovej skupiny so súkromným kapitálom, ktorej cinnost sa sústreduje prevazne na juhu Talianska. 7 Fondo interbancario di tutela dei depositi (dalej len "FITD") je súkromnoprávne medzibankové konzorcium, ktoré bolo vytvorené na dobrovolnom základe v roku 1987. Toto konzorcium je charakteristické vzájomnou pomocou a bolo zriadené na úcely plnenia spolocných záujmov jeho clenov. 8 V súlade s clánkom 1 stanov FITD je cielom FITD poskytnút zabezpecenie tým, ktorí poskytli vklady jeho clenom. V priebehu roka 1996, po prebratí smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ([5]Ú. v. ES L 135, 1994, s. 5; Mim. vyd. 06/002, s. 252) do talianskeho právneho poriadku, Banca d'Italia uznala FITD ako jeden zo systémov ochrany vkladov, ktoré môzu pôsobit v Taliansku, a jediný, ku ktorému mohli pristúpit nedruzstevné banky. 9 Podla clánku 27 stanov FITD v prípade správneho konania o nútenej likvidácii jedného z jeho clenov FITD zasiahne tak, ze vráti vklady vkladatelov, ulozené v tomto clenovi, az do výsky 100000 eur na vkladatela (dalej len "povinný zásah"). 10 FITD má tiez moznost zasiahnut v prospech svojich clenov na dobrovolnom základe v dvoch nasledujúcich situáciách (dalej len "dobrovolné zásahy"). Na jednej strane v súlade s clánkom 28 stanov FITD môze FITD namiesto poskytnutia náhrady stanovenej na základe ochrany vkladov zasiahnut do transakcií postúpenia aktív a pasív týkajúcich sa jedného z jeho clenov, v prípade ktorého prebieha správne konanie o nútenej likvidácii. Na druhej strane podla clánku 29 ods. 1 stanov FITD môze FITD zasiahnut prostredníctvom financovania, záruk, prevzatia úcastí alebo inými technickými formami na podporu jedného z jeho clenov v rezime nútenej správy, ak existujú vyhliadky na ozdravenie a ak sa pri tom predpokladajú nizsie náklady ako tie, ktoré by vznikli v prípade zásahu FITD v rámci správneho konania o nútenej likvidácii tohto clena. 11 Banca d'Italia je verejný orgán vykonávajúci funkcie centrálnej banky Talianskej republiky. Má nezávislú právnu subjektivitu, ktorá je odlisná od právnej subjektivity Talianska ako státu. Banca d'Italia ako clen Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) musí podla clánku 127 ods. 5 ZFEÚ prispiet k riadnemu uskutocnovaniu politík príslusných orgánov, pokial ide o dohlad nad úverovými institúciami a stabilitu financného systému. 12 Banca d'Italia má na dosiahnutie cielov, ktoré jej stanovuje TUB, najmä pokial ide o riadne a obozretné riadenie institúcií, nad ktorými má dohlad, právomoc vydávat predpisy, kontrolné a inspekcné právomoci, ako aj mnozstvo povolovacích právomocí. Tieto právomoci umoznujú banke Banca d'Italia zasiahnut pri vsetkých významných udalostiach existencie banky v súlade s jej obchodnou autonómiou a výlucne s cielom overit, ci je jej riadenie riadne a obozretné. 13 Banca d'Italia na základe svojich právomocí najmä schválila stanovy FITD, zúcastnuje sa ako pozorovatel bez hlasovacieho práva na zasadnutiach FITD a v súlade s clánkom 96b ods. 1 písm. d) TUB schvaluje zásahy FITD v prospech jeho clenov. Kontext a zásah FITD v prospech banky Tercas 14 Rozhodnutím z 30. apríla 2012 na návrh banky Banca d'Italia, ktorá zistila nezrovnalosti v banke Tercas, Ministero dell'Economia e delle Finanze (Ministerstvo hospodárstva a financií, Taliansko) dalo banku Tercas do rezimu nútenej správy. Banca d'Italia následne vymenovala správcu na výkon nútenej správy povereného riadením banky Tercas pocas obdobia nútenej správy. 15 Pocas októbra 2013 správca na výkon nútenej správy po posúdení rôznych mozností, ako ukoncit tazkosti banky Tercas, zacal rokovania so spolocnostou BPB, ktorá vyjadrila svoj záujem podielat sa na zvýsení základného imania banky Tercas, a to pod podmienkou, ze sa uskutocní predchádzajúci audit tejto banky a ze FITD v celom rozsahu pokryje jej kapitálový deficit. 16 Dna 28. októbra 2013 riadiaci výbor FITD na základe ziadosti správcu na výkon nútenej správy banky Tercas podanej na základe clánku 29 stanov FITD rozhodol zasiahnut v prospech banky Tercas v maximálnej výske 280 miliónov eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené radou FITD 29. októbra 2013. Dna 4. novembra 2013 Banca d'Italia schválila v súlade s § 96b ods. 1 písm. d) TUB tento podporný zásah. 17 Dna 18. marca 2014 sa FITD rozhodol pozastavit plánovaný zásah vzhladom na neistotu týkajúcu sa ekonomickej a majetkovej situácie banky Tercas, ako aj toho, ako by bol tento zásah kvalifikovaný na danové úcely. Po audite aktív banky Tercas pozadovanom spolocnostou BPB totiz medzi odborníkmi FITD a odborníkmi spolocnosti BPB vznikol nesúlad. Tento spor bol následne vyriesený v rozhodcovskom konaní. 18 Vzhladom na závery, ktoré v správe z 26. mája 2014 predlozila audítorská a poradenská spolocnost, a vzhladom na náklady na zásah v porovnaní s nákladmi na náhradu z titulu povinného zásahu riadiaci výbor a rada FITD rozhodli 30. mája 2014 zasiahnut v prospech banky Tercas. 19 Dna 7. júla 2014 Banca d'Italia schválila tento zásah FITD v prospech banky Tercas. Uvedený zásah predpokladal tri opatrenia, a to po prvé príspevok vo výske 265 miliónov eur urcený na pokrytie kapitálového deficitu banky Tercas, po druhé záruku vo výske 35 miliónov eur urcenú na pokrytie úverového rizika spojeného s urcitými expozíciami banky Tercas a po tretie záruku vo výske 30 miliónov eur urcenú na pokrytie nákladov vyplývajúcich z toho, ako bude toto prvé opatrenie kvalifikované na danové úcely (dalej len "sporné opatrenia"). 20 Na valnom zhromazdení akcionárov banky Tercas zvolanom 27. júla 2014 správcom na výkon nútenej správy po dohode s bankou Banca d'Italia sa rozhodlo na jednej strane o ciastocnom pokrytí strát, najmä znízením vlastného kapitálu na nulu a zrusením vsetkých kmenových akcií v obehu, a na druhej strane o zvýsení kapitálu na 230 miliónov eur prostredníctvom vydania nových kmenových akcií ponúknutých spolocnosti BPB. Toto zvýsenie základného imania sa uskutocnilo v ten istý den. 21 Dna 1. októbra 2014 bolo prijaté rozhodnutie o ukoncení nútenej správy banky Tercas a BPB vymenovala nové orgány tejto banky. Správne konanie a sporné rozhodnutie 22 Komisia 8. augusta 2014 a 10. októbra 2014 poziadala talianske orgány o informácie o zásahu FITD v prospech banky Tercas. Tie na jej ziadosti o informácie odpovedali 16. septembra 2014 a 14. novembra 2014. 23 Listom z 27. februára 2015 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti so spornými opatreniami. Dna 24. apríla 2015 Komisia uverejnila rozhodnutie o zacatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie. 24 Dna 23. decembra 2015 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom konstatovala, ze sporné opatrenia, povolené v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavovali nezlucitelnú a protiprávnu pomoc poskytnutú Talianskou republikou banke Tercas a nariadila vymáhanie uvedenej pomoci. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 25 Talianska republika (T-98/16), BPB (T-196/16), ako aj FITD, podporovaný bankou Banca d'Italia (T-198/16), podali kazdý zalobu proti spornému rozhodnutiu. 26 V prvom rade Vseobecný súd v bodoch 68, 69 a 89 az 91 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, ze na úcely záveru, ze státu mozno pripísat opatrenie pomoci, je Komisia povinná uviest dostatocné nepriame dôkazy na preukázanie, ze toto opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo skutocnou kontrolou orgánov verejnej moci, o to viac, ked ide o opatrenie prijaté súkromným subjektom, ako ked ide o opatrenie prijaté verejnoprávnym podnikom. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze na rozdiel od situácie, v ktorej je opatrenie prijaté verejnoprávnym podnikom pripísané státu, sa Komisia nemôze v prípade opatrenia prijatého súkromným subjektom obmedzit na preukázanie, ze neexistencia vplyvu a úcinnej kontroly orgánov verejnej moci nad týmto súkromným subjektom je nepravdepodobná. 27 V druhom rade Vseobecný súd po tom, co v bodoch 114 az 131 napadnutého rozsudku preskúmal skutocnosti, z ktorých Komisia vychádzala pri konstatovaní, ze sporné opatrenia mozno pripísat Taliansku ako státu, v bode 132 tohto rozsudku dospel k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala úcast talianskych orgánov verejnej moci na prijatí týchto opatrení, a v dôsledku toho ani ich pripísatelnost státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 28 Po tretie, pokial ide o pojem zásah "zo státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, Vseobecný súd v bode 161 napadnutého rozsudku po tom, co v bodoch 139 az 160 analyzoval nepriame dôkazy predlozené v tejto súvislosti v spornom rozhodnutí, rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze predmetné prostriedky boli kontrolované talianskymi orgánmi verejnej moci, a teda ze boli k dispozícii týmto orgánom. V dôsledku toho podla Vseobecného súdu Komisia nemohla dospiet k záveru, ze aj ked zásah FITD v prospech banky Tercas bol vykonaný v súlade so stanovami tohto konzorcia a v záujme jeho clenov pouzitím súkromných prostriedkov, v skutocnosti sú to uvedené orgány, ktoré sa prostredníctvom uplatnovania dominantného vplyvu na FITD rozhodli usmernit pouzitie týchto prostriedkov na financovanie takéhoto zásahu. 29 Kedze prvá z podmienok vyzadovaných na to, aby bola pomoc kvalifikovaná ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, teda aby bola táto pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych prostriedkov, nebola splnená, Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov odvolacieho konania 30 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zamietol zaloby podané v prvostupnovom konaní v rozsahu, v akom napadli to, ze sporné rozhodnutie preukázalo, ze podmienky pripísatelnosti sporných opatrení státu a ich financovania zo státnych prostriedkov boli splnené, - vrátil vec Vseobecnému súdu na úcely preskúmania ostatných zalobných dôvodov v prvostupnovom konaní a - rozhodol, ze o trovách prvostupnového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. 31 Banca d'Italia, FITD, BPB, ako aj Talianska republika navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 32 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 30. júla 2019 poziadali Fondazione Cassa di Risparmio di Pesaro, Montani Antaldi Srl, Fondazione Cassa di Risparmio di Fano, Fondazione Cassa di Risparmio di Jesi, ako aj Fondazione Cassa di Risparmio della Provincia di Macerata o vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastníci na podporu návrhov Talianskej republiky, BPB, FITD a banky Banca d'Italia. 33 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 13. novembra 2019, Komisia/Taliansko a Fondo interbancario di tutela dei depositi ([6]C-425/19 P, neuverejnené, [7]EU:C:2019:980), bol návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania zamietnutý. 34 Talianska republika na základe clánku 16 tretieho odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie poziadala, aby Súdny dvor zasadol vo velkej komore. O odvolaní 35 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 36 Prvý odvolací dôvod zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa delí na dve casti. 37 V prvej casti Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked jej na úcely urcenia, ci boli v prejednávanej veci splnené poziadavky pripísatelnosti pomoci státu a jej poskytnutia zo státnych prostriedkov, ulozil väcsie dôkazné bremeno, nez vyzaduje judikatúra Súdneho dvora. 38 V prvom rade Komisia pripomína, ze podla tejto judikatúry ak chce preukázat, ze opatrenia prijaté subjektom odlisným od státu mozno pripísat orgánom verejnej moci, prinálezí jej predlozit prostredníctvom súboru nepriamych dôkazov vyplývajúcich z prejednávanej veci dôkaz o úcasti alebo vplyve uvedených orgánov na prijatie dotknutého opatrenia tak, ze preukáze pravdepodobnost úcasti orgánov verejnej moci alebo prinajmensom nepravdepodobnost neexistencie ich úcasti. Komisia naopak nie je povinná preukázat existenciu konkrétneho podnetu alebo záväzných pokynov, ktoré tieto orgány dali subjektu, ktorý pomoc konkrétne poskytol. Nie je potrebné ani to, aby preukázala skutocný vplyv tejto úcasti na správanie subjektu, ani aby preukázala, ze správanie tohto subjektu by bolo odlisné, ak by konal samostatne. V tejto súvislosti Komisia konkrétne spresnuje, ze nie je povinná preukázat, ze predpokladom pripísatelnosti opatrenia státu je, ze verejný záujem sa odlisuje od záujmu tohto subjektu. Napokon standard dokazovania vyzadovaný judikatúrou Súdneho dvora sa nelísi v závislosti od verejného alebo súkromného vlastníctva subjektu, ktorý pomoc poskytuje. 39 Podla Komisie vsak Vseobecný súd v bodoch 69 a 89 az 91 napadnutého rozsudku porusil uvedenú judikatúru, ked jej ulozil povinnost splnit prísnejsí standard dokazovania, ako je stanovený v tejto judikatúre, na preukázanie pripísatelnosti opatrenia pomoci orgánom verejnej moci a preukázanie, ze zásah bol uskutocnený zo státnych prostriedkov len z toho dôvodu, ze v prejednávanej veci bolo opatrenie pomoci poskytnuté súkromným subjektom. 40 Z toho podla Komisie vyplýva, ze Vseobecný súd v bodoch 114, 116, 117 a 127 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil nepriame dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predlozila v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd predovsetkým nesprávne dospel k záveru, ze Komisia musí pozitívne preukázat, ze sporné opatrenia boli prijaté pod dominantným vplyvom orgánov verejnej moci, ze táto institúcia bola povinná preukázat, ze tieto orgány sa podielali na vsetkých fázach prijímania týchto opatrení tým, ze vydala záväzné pokyny, a ze úcast orgánov verejnej moci mala vplyv na obsah uvedených opatrení. 41 Okrem toho Komisia uvádza, ze je nelogické ulozit jej posilnené dôkazné bremeno za predpokladu, ze subjekt, ktorý prijal opatrenia, je súkromným subjektom, kedze v takejto situácii môze mat logicky k dispozícii iba obmedzený pocet nepriamych dôkazov na preukázanie úcasti verejných orgánov. Najmä v prípade neexistencie väzieb organickej povahy sa táto úcast musí hladat na základe menej viditelných nepriamych dôkazov. 42 V druhom rade Komisia subsidiárne tvrdí, ze FITD je subjektom, ktorému Talianska republika zverila osobitné povinnosti podla smernice 94/19. V dôsledku toho vzhladom na judikatúru Súdneho dvora v oblasti priameho úcinku neprebratých alebo nesprávne prebratých smerníc, najmä na rozsudok z 10. októbra 2017, Farrell ([8]C-413/15, [9]EU:C:2017:745), je mozné povazovat toto konzorcium za subjekt státnej moci v Taliansku. Z tohto dôvodu, aj keby sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze vyssia úroven dokazovania sa vyzaduje v prípade, ze subjekt poskytujúci pomoc je súkromným subjektom, v napadnutom rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked na FITD uplatnil rozlisovanie medzi súkromnými subjektmi a verejnoprávnymi subjektmi, pokial ide o poziadavky týkajúce sa pripísatelnosti pomoci státu a jej poskytnutia zo státnych prostriedkov. 43 V tretom rade Komisia pripomína, ze podla clánku 11 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov ([10]Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 149) môzu systémy ochrany vkladov prijat na zabránenie zlyhaniu úverovej institúcie "alternatívne opatrenia". Pouzitie takéhoto nástroja vsak podlieha podmienke, ze voci dotknutej úverovej institúcii nebolo prijaté ziadne opatrenie na riesenie krízových situácií. Podla clánku 32 ods. 4 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riesenie krízových situácií úverových institúcií a investicných spolocností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) c. 1093/2010 a (EÚ) c. 648/2012 ([11]Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190), opatrenie na riesenie krízových situácií mozno prijat len ak sa vyzaduje "mimoriadna verejná financná podpora", pricom táto podpora je definovaná v clánku 2 ods. 1 bode 28 tej istej smernice ako "státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". 44 Vzhladom na to, ze z dôvodu prísnejsieho dôkazného standardu uplatneného Vseobecným súdom by bolo prakticky nemozné, aby Komisia preukázala úcast státnych prostriedkov a pripísatelnost opatrení prijatých systémami ochrany vkladov státu, pokial sa skladajú zo súkromných bánk, tieto systémy by mohli neustále prijímat "alternatívne opatrenia" v zmysle clánku 11 ods. 3 smernice 2014/49 bez toho, aby sa musel zacat postup riesenia krízových situácií uvedený v clánku 32 smernice 2014/49. V dôsledku toho by napadnutý rozsudok umoznil clenským státom a bankám obchádzat alebo v kazdom prípade oslabit úcinky právnej úpravy v oblasti bankovej únie. 45 V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nevykonal celkovú analýzu nepriamych dôkazov predlozených touto institúciou s cielom preukázat, ze podmienky pripísatelnosti a podmienky týkajúce sa státnych zdrojov boli v prejednávanej veci splnené. 46 Vseobecný súd sa tak odchýlil od judikatúry Súdneho dvora, podla ktorej sa dôkazná hodnota nepriamych dôkazov musí posudzovat tak, ze sa preskúmajú ako celok, aj ked tieto dôkazy posudzované jednotlivo a mimo ich kontextu, nie sú nevyhnutne rozhodujúce. 47 Prijatie takéhoto nesprávneho prístupu po prvé v bodoch 96 az 99 napadnutého rozsudku viedlo Vseobecný súd k tomu, ze uviedol, ze zásahy FITD sledujú súkromné záujmy svojich clenov bez toho, aby uviedol dôvody, ktoré by mohli odôvodnit takéto konstatovanie. Po druhé Vseobecný súd v bodoch 100 az 106 napadnutého rozsudku nezohladnil povahu verejného mandátu, ktorý FITD udelila talianska právna úprava, ked rozhodol, ze tento mandát sa obmedzuje na povinné zásahy, a teda na poskytnutie náhrady vkladatelom. Podla Komisie sú vsak dobrovolné zásahy úzko spojené s povinnými zásahmi, kedze prvé uvedené zásahy mozno vykonat len vtedy, ak predstavujú menej nákladnú zátaz v porovnaní s prípadným povinným zásahom. Po tretie v bodoch 115, 116 a 126 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nesprávne odmietol jeden z nepriamych dôkazov predlozených Komisiou, pokial ide o úcast banky Banca d'Italia na schválení sporných opatrení, hoci tieto nepriame dôkazy posudzované ako celok umoznovali pripísat sporné opatrenia Taliansku ako státu. 48 Talianska republika, BPB, FITD a Banca d'Italia v prvom rade tvrdia, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný. V tejto súvislosti sa domnievajú, ze Komisia pod zámienkou odkazu na nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal dopustit Vseobecný súd, chce dosiahnut, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov v porovnaní s posúdením vykonaným v napadnutom rozsudku, najmä pokial ide o pripísatelnost sporných opatrení státu a povahu mandátu udeleného FITD. 49 Talianska republika okrem toho namieta neprípustnost tvrdenia Komisie, podla ktorého mal Vseobecný súd preskúmat dôkazy s prihliadnutím na kontext rokovaní, ktoré sa uskutocnili medzi FITD, spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy, kedze odvolanie nenapáda body 125 az 132 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd túto otázku preskúmal. 50 Subsidiárne Talianska republika, BPB, FITD a Banca d'Italia tvrdia, ze prvý odvolací dôvod nie je dôvodný. 51 Komisia odmieta tvrdenia týkajúce sa údajnej neprípustnosti prvého odvolacieho dôvodu, pricom tvrdí, ze týmto odvolacím dôvodom nastoluje otázku právneho kritéria, z ktorého vychádzal Vseobecný súd pri skúmaní dôkazov predlozených na preukázanie vplyvu talianskych orgánov na rozhodnutia FITD. Posúdenie Súdnym dvorom - O prípustnosti 52 Z clánku 256 ods. 1 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze odvolanie sa obmedzuje len na právne otázky a ze len Vseobecný súd má preto právomoc zistit a posúdit relevantné skutocnosti, ako aj dôkazy. Posúdenie skutkových okolností a dôkazov tak s výnimkou prípadu skreslenia nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. Takéto skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok z 10. júla 2019, VG/Komisia, [12]C-19/18 P, [13]EU:C:2019:578, bod [14]47 a citovaná judikatúra). 53 Ak Vseobecný súd konstatoval alebo posudzoval skutkový stav, Súdny dvor má právomoc vykonat svoje preskúmanie v rozsahu, v akom Vseobecný súd kvalifikoval právnu povahu tohto stavu a vyvodil z nej právne dôsledky (rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia, [15]C-89/11 P, [16]EU:C:2012:738, bod [17]65 a citovaná judikatúra). Právomoc preskúmania Súdneho dvora sa vztahuje najmä na otázku, ci boli dodrzané pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, ako aj na otázku, ci Vseobecný súd uplatnil správne právne kritériá pri svojom posúdení skutkového stavu a dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia, [18]C-623/15 P, neuverejnený, [19]EU:C:2017:21, bod [20]39 a citovanú judikatúru). 54 V prejednávanej veci treba po prvé konstatovat, ze Komisia svojou argumentáciou v rámci prvého odvolacieho dôvodu nekritizuje skutkové posúdenie vykonané Vseobecným súdom týkajúce sa dôkaznej hodnoty nepriamych dôkazov, ktoré mu predlozila, ale uplatnenie pravidiel v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov Vseobecným súdom na úcely posúdenia týchto nepriamych dôkazov, ako aj kvalifikácie sporných opatrení. 55 Po druhé, pokial ide o námietku neprípustnosti uvedenú v bode 49 tohto rozsudku, treba pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a z clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze odvolanie musí presne oznacovat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh, inak sú odvolanie alebo predmetný odvolací dôvod neprípustné (pozri najmä rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [21]C-295/12 P, [22]EU:C:2014:2062, bod [23]29, ako aj citovanú judikatúru). V prejednávanej veci vsak stací uviest, ze Komisia vo svojom odvolaní spresnila, ze spochybnuje najmä bod 126 napadnutého rozsudku. 56 Za týchto podmienok je prvý odvolací dôvod prípustný. - O veci samej 57 Pokial ide o prvú cast prvého odvolacieho dôvodu, treba na úvod pripomenút, ze kvalifikácia urcitého opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie styroch podmienok, a to existencie zásahu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, ze tento zásah môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze poskytuje selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [24]C-706/17, [25]EU:C:2019:407, bod [26]46 a citovaná judikatúra). 58 Pokial ide o existenciu zásahu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, co je jediná podmienka, o ktorú ide v prejednávanej veci, treba pripomenút, ze na to, aby mohli byt výhody kvalifikované ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [27]C-706/17, [28]EU:C:2019:407, bod [29]47 a citovanú judikatúru). 59 Pokial ide konkrétnejsie o pripísatelnost urcitého opatrenia státu, Súdny dvor rozhodol, ze ju nemozno vyvodit len z okolnosti, ze uvedené opatrenie bolo prijaté verejnoprávnym podnikom. Hoci je totiz stát spôsobilý kontrolovat verejnoprávny podnik a mat rozhodujúci vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat. Treba este preskúmat, ci je nutné domnievat sa, ze orgány verejnej moci boli zúcastnené urcitým spôsobom na prijímaní predmetného opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia,[30]C-482/99, [31]EU:C:2002:294, body [32]50 az [33]52, z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [34]C-472/15 P, neuverejnený, [35]EU:C:2017:885, bod [36]34, ako aj z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [37]C-160/19 P, [38]EU:C:2020:1012, bod [39]46). 60 Pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu mozno teda vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností prejednávanej veci a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. V tejto súvislosti nemozno vyzadovat, aby sa na základe presného pokynu preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejnoprávny podnik na prijatie dotknutého opatrenia pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [40]C-482/99, [41]EU:C:2002:294, body [42]53 az [43]55; z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [44]C-472/15 P, neuverejnený, [45]EU:C:2017:885, bod [46]35, ako aj z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [47]C-160/19 P, [48]EU:C:2020:1012, bod [49]47 a citovanú judikatúru). 61 Osobitne je relevantný kazdý nepriamy dôkaz svedciaci v konkrétnom prípade o úcasti orgánov verejnej moci alebo o nepravdepodobnosti neúcasti pri prijímaní opatrenia, berúc do úvahy aj jeho rozsah, obsah alebo podmienky, ktoré obsahuje, alebo o neexistencii úcasti uvedených orgánov na prijímaní uvedeného opatrenia (rozsudok z 10. decembra 2020, Comune di Milano/Komisia, [50]C-160/19 P, [51]EU:C:2020:1012, bod [52]48). 62 Okrem toho medzi nepriame dôkazy umoznujúce dospiet k záveru o takejto pripísatelnosti patrí skutocnost, ze predmetný verejnoprávny podnik nemohol prijat napadnuté rozhodnutie bez zohladnenia poziadaviek orgánov verejnej moci alebo smerníc orgánov verejnej moci, zaclenenie verejného podniku do struktúry verejnej správy, povahy jeho cinností a ich výkonu na trhu za bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi, právne postavenie podniku alebo tiez intenzita dohladu vykonávaného verejnými orgánmi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [53]C-482/99, [54]EU:C:2002:294, body [55]55 a [56]56, ako aj z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia, [57]C-472/15 P, neuverejnený, [58]EU:C:2017:885, bod [59]36). 63 V prejednávanej veci treba na úvod uviest, ze Vseobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí neusilovala jasne odlísit poziadavku týkajúcu sa pripísatelnosti pomoci státu od poziadavky týkajúcej sa státnych prostriedkov. Rovnako Komisia vo svojom odvolaní, pokial ide o túto druhú poziadavku, len uvádza, ze v bode 91 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkázal na svoje vlastné úvahy týkajúce sa poziadavky pripísatelnosti. Nakoniec v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu sa Komisia nevenuje ziadnemu z dôvodov uvedených v bodoch 133 az 161 napadnutého rozsudku, ktoré sa osobitne zaoberali preskúmaním poziadavky týkajúcej sa pouzitia státnych prostriedkov. 64 Za týchto podmienok treba preskúmat len podmienku týkajúcu sa pripísatelnosti sporných opatrení talianskym orgánom. 65 V prvom rade treba najprv uviest, ze Vseobecný súd v bodoch 63 az 68 a 83 az 86 napadnutého rozsudku pripomenul judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pripísatelnosti pomoci orgánom verejnej moci, ak výhody poskytujú subjekty odlisné od státu. Konkrétne v bode 68 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkazom na body 50 az 52 a 55 rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([60]C-482/99, [61]EU:C:2002:294), zdôraznil, ze aj v situácii, ked je pomoc poskytnutá verejnoprávnym podnikom, nemozno výkon kontroly zo strany verejných orgánov predpokladat a ze Komisia musí disponovat súborom nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností prejednávanej veci a z kontextu, v ktorom bola poskytnutá financná pomoc na úcely stanovenia miery úcasti orgánov verejnej moci na poskytnutí pomoci prostredníctvom verejnoprávneho podniku. 66 Az po pripomenutí tejto judikatúry Vseobecný súd v bode 69 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "povinnost Komisie" mat k dispozícii takéto nepriame dôkazy "je o to nevyhnutnejsia" v situácii, ked predmetné opatrenie prijme súkromnoprávny subjekt. Ako totiz Vseobecný súd uviedol v tom istom bode 69, Komisia sa nemôze opierat o existenciu kapitálového prepojenia medzi takýmto subjektom a státom, kedze takéto väzby chýbajú v situácii tohto typu. 67 Práve vzhladom na tieto úvahy Vseobecný súd v bodoch 87 az 90 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia sa v prejednávanej veci nemohla opierat o nepravdepodobnost neexistencie vplyvu a úcinnej kontroly orgánov verejnej moci nad súkromnoprávnym subjektom poskytujúcim pomoc, ale naopak, ze v takejto situácii je táto institúcia povinná o to viac uviest a podlozit "dostatocné nepriame dôkazy" takej povahy, aby sa preukázalo, ze dotknuté opatrenie pomoci bolo prijaté pod vplyvom alebo pod úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci a ze preto je toto opatrenie pripísatelné státu. 68 Napokon v bodoch 94 az 132 napadnutého rozsudku Vseobecný súd analyzoval nepriame dôkazy predlozené Komisiou a následne na základe tejto analýzy konstatoval, ze sporné opatrenia nemozno pripísat talianskym orgánom. 69 Vseobecný súd pritom tým, ze dospel ku konstatovaniam uvedeným v bodoch 68 a 69, ako aj 88 az 90 napadnutého rozsudku, ani neporusil judikatúru pripomenutú v bodoch 58 az 62 tohto rozsudku, podla ktorej prinálezí Komisii, aby na základe súboru nepriamych dôkazov preukázala, ze predmetné opatrenia boli pripísatelné státu, a teda ani neulozil Komisii, aby poskytla dôkazy na vyssej úrovni len z dôvodu, ze FITD je súkromným subjektom. 70 Vseobecný súd sa totiz takýmito konstatovaniami obmedzil na to, ze na jednej strane, ako vyplýva najmä z bodov 87 a 88 napadnutého rozsudku, zohladnil objektívne rozdiely medzi situáciou, v ktorej je subjekt poskytujúci pomoc verejnoprávnym podnikom a situáciou, ked je tento subjekt, teda ako v prejednávanej veci FITD, súkromnoprávnym subjektom. 71 Na druhej strane v bodoch 69, 89 a 90 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyvodil dôsledky z týchto objektívnych rozdielov s cielom spresnit druh nepriamych dôkazov, ktoré by v prejednávanej veci umoznoval preukázat pripísatelnost sporných opatrení talianskym orgánom. 72 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, teda v situácii, v ktorej má subjekt poskytujúci pomoc tak ako v predmetnom prípade súkromnoprávnu povahu, nepriame dôkazy spôsobilé preukázat pripísatelnost opatrenia státu sa lísia od tých, ktoré sa vyzadujú v prípade, ked je subjekt poskytujúci pomoc verejnoprávnym podnikom. 73 Vseobecný súd tak neulozil odlisné dôkazné standardy, ale naopak uplatnil judikatúru citovanú v bode 60 tohto rozsudku, podla ktorej nepriame dôkazy spôsobilé preukázat pripísatelnost opatrenia pomoci vyplývajú z okolností prejednávanej veci a z kontextu, v ktorom k tomuto opatreniu doslo, pricom neexistencia kapitálového prepojenia medzi dotknutým subjektom a státom má v tejto súvislosti urcitú relevantnost. 74 Okrem toho tvrdenie Komisie, podla ktorého Vseobecný súd podmienil pripísatelnost sporných opatrení talianskym orgánom tým, aby vsetky etapy realizácie dotknutého zásahu FITD boli ovplyvnené týmito orgánmi, je zalozené na nesprávnom výklade bodu 114 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd sa totiz v uvedenom bode obmedzil na pripomenutie toho, ze bolo potrebné preskúmat skutocnosti, na základe ktorých sa samotná Komisia v spornom rozhodnutí domnievala, ze uvedené orgány mali k dispozícii dostatocnú autoritu a prostriedky na ovplyvnovanie vsetkých stádií vykonávania sporných opatrení. 75 Rovnako Komisia nesprávne tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku rozhodol, ze na úcely preukázania pripísatelnosti opatrenia prijatého súkromným subjektom státu Komisia musí preukázat vplyv úcasti orgánov verejnej moci na uvedené opatrenie. Ako totiz uviedol generálny advokát v bode 97 svojich návrhov, Vseobecný súd v tomto bode 116 nepreskúmal, ci zásah banky Banca d'Italia mal konkrétny vplyv na obsah sporných opatrení, ale obmedzil sa na konstatovanie, ze na jednej strane tento vnútrostátny orgán nemal ziadnu právomoc ovplyvnit obsah zásahov, a na druhej strane, ze Banca d'Italia má len právomoc dohladu nad súladom týchto opatrení s regulacným rámcom, a to na úcely prudenciálneho dohladu. 76 Napokon v bodoch 117 a 127 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez nerozhodol, ze konstatovanie pripísatelnosti sporných opatrení talianskym orgánom predpokladá, ze Komisia preukáze, ze Banca d'Italia má právomoc ulozit systémom ochrany vkladov povinnost prijat také intervencné opatrenia, akými sú sporné opatrenia. V rámci preskúmania nepriamych dôkazov, na základe ktorých Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze sporné opatrenia mozno pripísat Taliansku ako státu, sa totiz Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze výzva banky Banca d'Italia adresovaná FITD a BPB, aby dospeli k vyvázenej dohode, nebola urcená na poskytnutie pokynov týmto stranám a nemala nijaký vplyv na rozhodnutie FITD zasiahnut v prospech banky Tercas prostredníctvom sporných opatrení. 77 V druhom rade, pokial ide o tvrdenia Komisie týkajúce sa povahy FITD, treba pripomenút, ako uviedol generálny advokát v bodoch 128 a 129 svojich návrhov, ze pojem "subjekt státu" bol vymedzený Súdnym dvorom s cielom umoznit jednotlivcom odvolávat sa na bezpodmienecné a dostatocne presné ustanovenia neprebratej alebo nesprávne prebratej smernice voci orgánom alebo subjektom, ktoré podliehajú autorite alebo kontrole státu alebo ktoré majú právomoci presahujúce právomoci, ktoré vyplývajú z bezných pravidiel uplatnitelných vo vztahoch medzi jednotlivcami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. októbra 2017, Farrell, [62]C-413/15, [63]EU:C:2017:745, bod [64]33). Tento pojem tak nebol vyvinutý s cielom, aby bolo mozné kvalifikovat opatrenia prijaté takýmito orgánmi alebo subjektmi ako státnu pomoc, a preto ho nemozno uplatnit na otázku pripísatelnosti opatrení pomoci státu. 78 Po tretie, pokial ide o riziko obchádzania právnej úpravy v oblasti bankovej únie, stací uviest, ze tvrdenie Komisie sa zakladá na predpoklade, ze údajný prísnejsí standard dokazovania týkajúci sa pripísatelnosti státu, ktorý pouzil Vseobecný súd, prakticky znemoznuje Komisii preukázat túto pripísatelnost, pokial ide o opatrenia prijaté systémami ochrany vkladov. Na jednej strane z bodov 65 az 73 tohto rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neuplatnil taký prísnejsí standard dokazovania. Na druhej strane, ako uviedol generálny advokát v bode 125 svojich návrhov, aj keby platilo, ze v prejednávanej veci sporné opatrenia nie sú pripísatelné Taliansku ako státu, táto okolnost neznamená, ze opatrenie prijaté systémom ochrany vkladov by nikdy nemohlo byt kvalifikované ako státna pomoc, a teda by nikdy nebolo mozné zacat postup riesenia krízových situácií uvedený v clánku 32 smernice 2014/59. Takáto kvalifikácia je totiz mozná, ale závisí od charakteristiky systému ochrany vkladov a predmetného opatrenia. 79 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut. 80 Pokial ide o druhú cast prvého odvolacieho dôvodu, treba konstatovat, ze táto cast je zalozená na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd neopomenul vykonat celkovú analýzu nepriamych dôkazov predlozených Komisiou s cielom preukázat, ze zásah FITD bol pripísatelný Taliansku ako státu. 81 V prvom rade totiz Vseobecný súd v bodoch 71 az 82 napadnutého rozsudku uviedol vsetky tieto nepriame dôkazy, pricom ich zhrnul. 82 V druhom rade v rámci preskúmania rozsahu verejného poverenia zvereného FITD Vseobecný súd v bodoch 96 az 105 napadnutého rozsudku analyzoval vsetky nepriame dôkazy, ktoré v tejto súvislosti predlozila Komisia. Az po vykonaní tejto analýzy Vseobecný súd v bode 106 tohto rozsudku dospel k záveru, ze dobrovolný zásah FITD, o aký ide v prejednávanej veci, v rozsahu, v akom má iný úcel, nez je ciel týkajúci sa náhrad za vklady stanovený v rámci smernice 94/19, nepredstavuje vykonanie verejného mandátu. 83 Po tretie Vseobecný súd v rámci preskúmania nezávislosti FITD pri prijímaní sporných opatrení po tom, co pripomenul, ze FITD koná "v záujme [svojich clenov]" a ze "ziaden prvok organickej povahy" nezväzuje tento fond s talianskymi orgánmi verejnej moci, v bode 114 napadnutého rozsudku konstatoval, ze skutocnosti uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí treba analyzovat "v tomto kontexte". Vseobecný súd v uvedenom bode 114 tiez konstatoval, ze je potrebné overit, ci "nepriame dôkazy", z ktorých Komisia vychádza, boli dostatocné na preukázanie pripísatelnosti sporných opatrení Taliansku ako státu. Vseobecný súd vykonal toto overenie v bodoch 115 a 131 napadnutého rozsudku, pricom konkrétne v bodoch 125 az 127 uvedeného rozsudku zahrnul analýzu "kontext[u], v ktorom bol zásah FITD v prospech banky Tercas prijatý". 84 Za týchto podmienok treba konstatovat, ako vyplýva z bodu 132 napadnutého rozsudku, ze Vseobecný súd na základe analýzy vsetkých nepriamych dôkazov pouzitých Komisiou v ich kontexte, a teda v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 60 tohto rozsudku, rozhodol, ze táto institúcia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked v odôvodnení 133 sporného rozhodnutia dospela k záveru, ze preukázala, ze talianske orgány pri vymedzení zásahu FITD v prospech banky Tercas uplatnili znacnú verejnú kontrolu. 85 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho prvý odvolací dôvod v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 86 Vo svojom druhom odvolacom dôvode Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, o ktoré ide, ako aj talianske právo. 87 Po prvé Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku zjavne skreslil obsah clánku 96b ods. 1 TUB, ked rozhodol, ze Banca d'Italia vykonala len preskúmanie zákonnosti sporných opatrení, a nie ich vhodnosti. Kedze z uvedeného ustanovenia vyplýva, ze Banca d'Italia povoluje podporné zásahy v prospech bánk "so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému", kontrola, ktorú tento orgán verejnej moci môze vykonat, ide údajne nad rámec jednoduchého overenia zákonnosti sporných opatrení, takze Banca d'Italia by mohla overit, ci takéto opatrenia zodpovedajú jej cielom bankovej a financnej politiky. 88 Po druhé Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 153 a 154 napadnutého rozsudku skreslil obsah clánku 21 stanov FITD, ked rozhodol, ze metóda financovania dobrovolných zásahov bola odlisná od metódy povinných zásahov. 89 V tejto súvislosti Komisia spresnuje, ze skutocnost, ze bod 153 napadnutého rozsudku zacína výrazom "navyse", neumoznuje dospiet k záveru, ze argumentácia, ktorú obsahuje, je nadbytocná, a v dôsledku toho aj k záveru o neúcinnosti výhrad smerujúcich proti tejto argumentácii. Podla Komisie totiz Vseobecný súd práve v tomto bode zamietol jej tvrdenie, podla ktorého príspevky platené FITD clenmi tohto konzorcia majú záväznú povahu a v dôsledku toho predstavujú prostriedky státnej povahy. 90 Talianska republika, BPB, FITD a Banca d'Italia tvrdia najmä, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, a subsidiárne, ze je nedôvodný a v kazdom prípade neúcinný. Posúdenie Súdnym dvorom 91 Svojím druhým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 116, ako aj 153 a 154 napadnutého rozsudku skreslil sporné vnútrostátne právo a skutkové okolnosti. 92 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 52 tohto rozsudku, ze posúdenie skutkového stavu nepredstavuje s výnimkou prípadu skreslenia právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. 93 Pokial teda ide o preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa vnútrostátneho práva v rámci odvolania, Súdny dvor je príslusný len overit, ci nedoslo ku skresleniu tohto práva (pozri rozsudok z 9. novembra 2017, TV2/Danmark/Komisia, [65]C-649/15 P, [66]EU:C:2017:835, bod [67]49 a citovanú judikatúru). 94 Nakoniec, a ako bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 2017, TV2/Danmark/Komisia, [68]C-649/15 P, [69]EU:C:2017:835, bod [70]50 a citovanú judikatúru). 95 V prejednávanej veci, pokial ide o údajné skreslenie vnútrostátneho práva, treba uviest, ze v bode 116 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze podla clánku 96b ods. 1 písm. d) TUB Banca d'Italia povoluje zásahy systémov ochrany vkladov "so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému". 96 Znenie tohto ustanovenia umoznuje domnievat sa, ze Banca d'Italia je rovnako ako ostatné orgány podobne poverené ochranou verejných záujmov oprávnená vykonávat kontrolu zásahov systémov ochrany vkladov z hladiska platného právneho rámca s cielom chránit uvedené záujmy. 97 Okrem toho treba uviest, ze v tom istom bode 116 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul právny rámec, do ktorého patrí clánok 96b ods. 1 písm. d) TUB, so zretelom na ktorý sa má toto ustanovenie podla jeho názoru vykladat. Podla clánku 5 TUB tak Banca d'Italia vykonáva funkcie prudenciálneho dohladu "so zretelom na riadne a obozretné riadenie institúcií, ktoré podliehajú jej kontrole, na celkovú stabilitu, úcinnost a konkurencieschopnost financného systému a na dodrziavanie platných právnych predpisov". Rovnako z uvedeného bodu 116 napadnutého rozsudku vyplýva, ze podla clánku 19 TUB Banca d'Italia povoluje urcitý pocet dôlezitých rozhodnutí bánk, akými sú akvizície. 98 Za týchto podmienok na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z výrazu "so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému" uvedeného v clánku 96b ods. 1 písm. d) TUB zjavne nevyplýva, ze Banca d'Italia vykonáva preskúmanie vhodnosti zásahov systémov ochrany vkladov, akými sú sporné opatrenia, takze Komisia nepreukázala, ze by Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku skreslil toto ustanovenie, ked rozhodol, ze Banca d'Italia vykonáva iba kontrolu súladu intervencných opatrení s regulacným rámcom, na úcely prudenciálneho dohladu. 99 Pokial ide o údajné skreslenie clánku 21 stanov FITD, treba uviest, ze tvrdenia Komisie sa zakladajú na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku, kedze na rozdiel od toho, co tvrdí táto institúcia, Vseobecný súd v bodoch 153 a 154 tohto rozsudku nerozhodol, ze metóda financovania dobrovolných zásahov bola odlisná od metódy povinných zásahov. 100 Na jednej strane sa totiz Vseobecný súd v rámci preskúmania údajnej záväznosti príspevkov, ktoré FITD pouzil na vykonanie predmetného zásahu, v bode 153 napadnutého rozsudku obmedzil, ako uviedol generálny advokát v bode 177 svojich návrhov, na konstatovanie, ze na rozdiel od zdrojov potrebných na fungovanie konzorcia sa uvedené príspevky povazovali za preddavky "zaplatené clenmi... FITD, ktorý ich spravuje v ich mene ako splnomocnený zástupca". 101 Na druhej strane Vseobecný súd v bode 154 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pokial ide o dobrovolné zásahy, práve povinnost platit príspevky na zásah, a nie metódu financovania príspevkov, má svoj pôvod v ustanovení súkromnoprávnej povahy, pricom Vseobecný súd zdôraznil, ze povinnost zasiahnut má svoj pôvod v regulacnom ustanovení, kedze FITD má "zvlástn[y] mandá[t] od státu na správu príspevkov od jeho clenov na základe zákonnej ochrany vkladov". 102 Za týchto podmienok musí byt druhý odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o jeho prípustnosti. 103 Kedze ani jednému z dvoch odvolacích dôvodov, ktoré uviedla Komisia na podporu svojho odvolania, sa nevyhovelo, treba zamietnut toto odvolanie v celom rozsahu. O trovách 104 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 105 Kedze Talianska republika, BPB, FITD a Banca d'Italia navrhli zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojom odvolaní, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Európska komisia je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [71]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXHHhiFV/L85517-4042TMP.html#t-ECR_62019CJ0425_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A167&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A167 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:203:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:135:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A980&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A980 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:173:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:173:TOC 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A578&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A578 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A578&anchor=#point47 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point65 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point39 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point29 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point46 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point47 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point50 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point52 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&anchor=#point34 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point46 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point53 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point55 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&anchor=#point35 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point47 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1012&anchor=#point48 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point55 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point56 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&anchor=#point36 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&anchor=#point33 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835&anchor=#point49 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835&anchor=#point50 71. file:///tmp/lynxXXXXHHhiFV/L85517-4042TMP.html#c-ECR_62019CJ0425_SK_01-E0001