ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 11. februára 2021 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 45 ZFEÚ - Volný pohyb pracovníkov - Clánok 49 ZFEÚ - Sloboda usadit sa - Clánok 56 ZFEÚ - Slobodné poskytovanie sluzieb - Vykonávanie prístavných prác - Prístavní pracovníci - Prístup k povolaniu a prijímanie do zamestnania - Pravidlá udelovania povolení prístavným pracovníkom - Prístavní pracovníci, ktorí nepatria do kvóty pre pracovníkov podla vnútrostátnych právnych predpisov - Obmedzenie doby platnosti pracovnej zmluvy - Mobilita prístavných pracovníkov medzi rôznymi prístavnými oblastami - Pracovníci vykonávajúci prácu v logistike - Bezpecnostné osvedcenie - Naliehavé dôvody vseobecného záujmu - Bezpecnost v prístavných oblastiach - Ochrana pracovníkov - Proporcionalita" V spojených veciach C-407/19 a C-471/19, ktorých predmetom sú dva návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, ktoré podali Raad van State (Státna rada, Belgicko) (C-407/19) a Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko) (C-471/19), rozhodnutiami zo 16. mája a 6. júna 2019, dorucenými Súdnemu dvoru 24. mája a 20. júna 2019, ktoré súvisia s konaniami: Katoen Natie Bulk Terminals NV, General Services Antwerp NV proti Belgische Staat (C-407/19) a Middlegate Europe NV proti Ministerraad (C-471/19), za úcasti: Katoen Natie Bulk Terminals NV, General Services Antwerp NV, Koninklijk Verbond der Beheerders van Goederenstromen (KVBG) CVBA, MVH Logistics en Stuwadoring BV, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia N. Piçarra, D. Sváby, S. Rodin a K. Jürimäe, generálny advokát: M. Campos Sánchez-Bordona, tajomník: Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - General Services Antwerp NV, Katoen Natie Bulk Terminals NV a Middlegate Europe NV, v zastúpení: M. Lebbe a E. Simons, advocaten, - belgická vláda, v zastúpení: L. Van den Broeck, M. Jacobs a C. Pochet, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Wytinck, D. D'Hooghe a T. Ruys, advocaten, - Európska komisia, v zastúpení: A. Nijenhuis, S. L. Kaleda a B.-R. Killmann, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 10. septembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánkov 34, 35, 45, 49, 56, 101, 102 a 106 ods. 1 ZFEÚ vo veci C-407/19 a clánkov 49 a 56 ZFEÚ, clánkov 15 a 16 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ako aj zásady rovnosti vo veci C-471/19. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporov, ktorých úcastníkmi sú spolocnosti Katoen Natie Bulk Terminals NV a General Services Antwerp NV na jednej strane a Belgische Staat (Belgicko) na druhej strane vo veci C-407/19, a spolocnost Middlegate Europe NV a Ministerraad (Rada ministrov, Belgicko) vo veci C-471/19, ktorých predmetom je platnost niektorých ustanovení belgického práva týkajúcich sa organizácie práce v prístavoch, a najmä ich súladu s právom Únie. Belgické právo Zákon o pracovných zmluvách 3 Podla belgického práva je spolocný systém uplatnitelný na pracovné zmluvy, najmä na pracovníkov, stanovený vo wet betreffende de arbeidsovereenkomsten (zákon o pracovných zmluvách) z 3. júla 1978 (Belgisch Staatsblad z 22. augusta 1978, s. 9277). Zákon o organizácii práce v prístavoch 4 Clánok 1 wet betreffende de havenarbeid (zákon o organizácii práce v prístavoch) z 8. júna 1972 (Belgisch Staatsblad z 10. augusta 1972, s. 8826), v znení uplatnitelnom na skutkové okolnosti vo veci samej (dalej len "zákon o organizácii práce v prístavoch"), stanovuje: "Nikto nesmie vyuzívat v prístavných oblastiach na uskutocnovanie prístavných prác iných pracovníkov ako tých, ktorým bolo udelené povolenie." 5 Clánok 2 tohto zákona stanovuje: "Na úcely uplatnovania tohto zákona platí vymedzenie prístavných oblastí a prístavných prác stanovené králom..." 6 Clánok 3 uvedeného zákona znie takto: "Král stanoví podmienky a postupy na udelovanie povolení prístavným pracovníkom na základe stanoviska paritnej komisie príslusnej pre predmetnú prístavnú oblast. ..." 7 Podla clánku 3a toho istého zákona: "Na základe stanoviska paritnej komisie príslusnej pre predmetnú prístavnú oblast môze král ulozit zamestnávatelom, ktorí zamestnávajú prístavných pracovníkov v tejto oblasti, aby vstúpili do organizácie zamestnávatelov, ktorú schválil král, a aby ako poverené osoby plnili vsetky povinnosti, ktoré na základe právnych predpisov týkajúcich sa individuálnej a kolektívnej práce a sociálnych právnych predpisov vyplývajú zamestnávatelom zo zamestnávania prístavných pracovníkov. Na to, aby bola organizácia zamestnávatelov spomenutá v predchádzajúcom odseku schválená, jej clenmi musí byt väcsina dotknutých zamestnávatelov." Královské nariadenie z roku 1973 8 Clánok 1 koninklijk besluit tot oprichting en tot vaststelling van de benaming en van de bevoegdheid van het Paritair Comité van het Havenbedrijf (královské nariadenie o zriadení Paritnej komisie na prevádzkovanie prístavov, ako aj o urcení jej názvu a právomoci) z 12. januára 1973 (Belgisch Staatsblad z 23. januára 1973, s. 877), v znení uplatnitelnom na skutkové okolnosti vo veci samej (dalej len "královské nariadenie z roku 1973"), stanovuje: "Zriaduje sa paritná komisia s názvom 'Paritná komisia na prevádzkovanie prístavov` (príslusná pre pracovníkov vo vseobecnosti a ich zamestnávatelov) pre: vsetkých pracovníkov a ich zamestnávatelov, ktorí v prístavných oblastiach: A. vykonávajú ako hlavnú alebo vedlajsiu cinnost prístavné práce, t. j. akúkolvek manipuláciu s tovarom, ktorý sa prepravuje prostredníctvom námorných alebo vnútrozemských lodí, zeleznicnej alebo cestnej dopravy, a vsetky vedlajsie sluzby, ktoré súvisia s týmto tovarom, bez ohladu na to, ci sa tieto cinnosti vykonávajú v dokoch, pocas lodnej prepravy alebo na prístavných mólach, resp. v zariadeniach, ktoré súvisia s dovozom, vývozom a tranzitom tovaru, ako aj akúkolvek manipuláciu s tovarom, ktorý sa prepravuje prostredníctvom námorných alebo vnútrozemských lodí na prístavné móla priemyselných zariadení alebo z nich. Na úcely tohto nariadenia platia nasledujúce definície: 1. Manipulácia s tovarom: a) tovar: vsetok tovar vrátane kontajnerov a dopravných prostriedkov, s výnimkou: - prepravy ropy vo velkom mnozstve, (tekutých) ropných výrobkov a tekutých surovín urcených pre rafinérie, chemický priemysel a cinnosti týkajúcej sa skladovania a spracúvania v ropných zariadeniach, - rýb tahaných rybárskymi lodami, - stlacených tekutých plynov a tekutých plynov vo velkom mnozstve. b) manipulácia: nakládka, vykládka, nakladanie tovaru na lod, vykladanie tovaru z lode, premiestnovanie tovaru na lodi, vykládka vo velkom mnozstve, uvádzanie do prevádzky, triedenie, výber, kalibrácia, skladanie, rozkladanie, ako aj montáz a demontáz kusov nákladu. 2. Vedlajsie sluzby súvisiace s týmto tovarom: oznacovanie, vázenie, meranie rozmerov, meranie objemu, overovanie, prijímanie, ochrana (s výnimkou ochranných sluzieb poskytovaných spolocnostami, ktoré patria do pôsobnosti spolocnej komisie pre ochranné a/alebo dozorné sluzby, v mene spolocností, ktoré spadajú pod Paritnú komisiu na prevádzkovanie prístavov), dodávanie, odoberanie vzoriek a zapecatovanie, priväzovanie a odväzovanie. ..." Královské nariadenie z roku 2004 9 Pred zmenou prostredníctvom koninklijk besluit tot wijziging van het koninklijk besluit van 5 juli 2004 betreffende de erkenning van havenarbeiders in de havengebieden die onder het toepassingsgebied vallen van de wet van 8 juni 1972 betreffende de havenarbeid (královské nariadenie, ktorým sa mení královské nariadenie z 5. júla 2004 o udelovaní povolení prístavným pracovníkom v prístavných oblastiach, ktorí patria do pôsobnosti zákona z 8. júna 1972 o organizácii práce v prístavoch) z 10. júla 2016 (Belgisch Staatsblad z 13. júla 2016, s. 43879, dalej len "královské nariadenie z roku 2016"), clánok 2 koninklijk besluit betreffende de erkenning van havenarbeiders in de havengebieden die onder het toepassingsgebied vallen van de wet van 8 juni 1972 betreffende de havenarbeid (královské nariadenie o udelovaní povolení prístavným pracovníkom v prístavných oblastiach, ktorí patria do pôsobnosti zákona z 8. júna 1972 o organizácii práce v prístavoch) z 5. júla 2004 (Belgisch Staatsblad zo 4. augusta 2004, s. 58908), stanovovalo: "Po udelení povolenia sú prístavní pracovníci zaradení bud do 'vseobecnej kvóty pre pracovníkov`, alebo do 'logistickej kvóty pre pracovníkov`. Prístavní pracovníci zaradení do vseobecnej kvóty majú povolenie na výkon kazdej prístavnej práce v zmysle clánku 1 [královského nariadenia z roku 1973]. Prístavní pracovníci zaradení do logistickej kvóty majú povolenie na výkon prístavnej práce v zmysle clánku 1 [královského nariadenia z roku 1973] na miestach, kde tovar pri príprave jeho distribúcie alebo následného odoslania podlieha spracovaniu, ktoré nepriamo vedie k preukázatelnej pridanej hodnote." 10 Královské nariadenie o udelovaní povolení prístavným pracovníkom v prístavných oblastiach, ktorí patria do pôsobnosti zákona z 8. júna 1972 o organizácii práce v prístavoch, bolo zmenené královským nariadením z roku 2016 (dalej len "královské nariadenie z roku 2004"), a najmä nahradilo pojem "kvóta" pojmom "rezerva". Clánok 1 královského nariadenia z roku 2004 stanovuje: "1. V kazdej prístavnej oblasti udeluje prístavným pracovníkom povolenie paritná komisia, dalej oznacovaná ako 'správna komisia`, vytvorená v rámci paritnej podkomisie príslusnej pre dotknutú prístavnú oblast. Uvedená správna komisia sa skladá z: (1) predsedu a podpredsedu; (2) styroch riadnych clenov a styroch náhradníkov urcených organizáciami zamestnávatelov zastúpenými v rámci paritnej podkomisie; (3) styroch riadnych clenov a styroch náhradníkov urcených organizáciami zamestnancov zastúpenými v rámci paritnej podkomisie; (4) jedného alebo viacerých tajomníkov. Ustanovenia královského nariadenia zo 6. novembra 1969, ktorým sa stanovujú vseobecné pravidlá cinnosti paritných komisií a podkomisií, ako aj osobitné pravidlá stanovené v clánku 10 tohto královského nariadenia sa uplatnia na cinnost správnej komisie. 2. Ziadost o udelenie povolenia sa podáva písomne u príslusnej paritnej podkomisie na vzorovom tlacive poskytnutom na tento úcel. V ziadosti sa uvedie, ci sa týka zamestnania v rámci rezervy, alebo mimo nej. 3. Odchylne od odseku 1 [prvého] pododseku v prípade pracovníkov, ktorí vykonávajú prácu v zmysle clánku 1 [královského nariadenia z roku 1973] na miestach, kde tovar pri príprave jeho distribúcie alebo následného odoslania podlieha spracovaniu, ktoré nepriamo vedie k preukázatelnej pridanej hodnote, a ktorí disponujú bezpecnostným osvedcením, nazvaným 'bezpecnostné osvedcenie logistických pracovníkov`, sa toto bezpecnostné osvedcenie povazuje za povolenie v zmysle [zákona o organizácii práce v prístavoch]. Zamestnávatel, ktorý uzavrel pracovnú zmluvu s pracovníkom, poziada o bezpecnostné osvedcenie na vykonávanie cinností uvedených v predchádzajúcom pododseku a toto osvedcenie sa vydá po predlození preukazu totoznosti a pracovnej zmluvy. Pravidlá týkajúce sa tohto postupu sa stanovia kolektívnou pracovnou zmluvou." 11 Podla clánku 2 tohto královského nariadenia: "1. Prístavní pracovníci uvedení v clánku 1 ods. 1 prvom pododseku po udelení povolenia budú alebo nebudú prijatí do rezervy prístavných pracovníkov. Pri udelení povolenia na úcely ich prijatia do rezervy sa vezme do úvahy potreba pracovnej sily. 2. Prístavní pracovníci prijatí do rezervy majú povolenie na urcitú dobu alebo na neurcitú dobu. Pravidlá týkajúce sa doby platnosti povolenia sa stanovia kolektívnou zmluvou. 3. Prístavní pracovníci, ktorí nie sú prijatí do rezervy, sa zamestnávajú na základe pracovnej zmluvy podla zákona... o pracovných zmluvách. Doba platnosti povolenia je obmedzená na dobu platnosti tejto pracovnej zmluvy." 12 Clánok 4 uvedeného královského nariadenia znie: "1. Na udelenie povolenia prístavnému pracovníkovi podla clánku 1 ods. 1 prvého pododseku platia tieto podmienky: ... (2) externá agentúra pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, ku ktorej patrí organizácia zamestnávatelov, ktorá bola poverená podla clánku 3a [zákona o organizácii práce v prístavoch], rozhodla, ze uchádzac je zdravotne spôsobilý na výkon prístavných prác; (3) uchádzac úspesne absolvoval psychotechnické skúsky vykonané orgánom, ktorý na tento úcel urcila organizácia zamestnávatelov, ktorá bola poverená podla clánku 3a [zákona o organizácii práce v prístavoch]; cielom týchto skúsok je overit, ci je uchádzac o pracovné miesto prístavného pracovníka dostatocne inteligentný a má primerané osobnostné vlastnosti a motiváciu na to, aby mohol vykonávat funkciu prístavného pracovníka; ... (6) uchádzac pocas troch týzdnov navstevoval prípravné kurzy týkajúce sa bezpecnosti pri práci na úcely získania odbornej spôsobilosti a zlozil záverecnú skúsku. Príslusný orgán môze urcit kvalitatívne podmienky, ktoré musí splnat toto vzdelávanie, ktoré sa môze poskytovat bezplatne; (7) v posledných piatich rokoch uchádzacovi nebolo odnaté povolenie prístavného pracovníka na základe clánku 7 prvého odseku bodov 1 alebo 3 tohto nariadenia; (8) v prípade povolenia pre prístavného pracovníka uvedeného v clánku 2 ods. 3 uchádzac navyse má pracovnú zmluvu. 2. Povolenie udelené prístavnému pracovníkovi je platné v kazdej prístavnej oblasti, ako ju urcí král podla clánkov 35 a 37 zákona z 5. decembra 1968 o kolektívnych zmluvách a paritných komisiách. Podmienky a pravidlá, za ktorých prístavný pracovník môze pracovat v inej prístavnej oblasti ako tej, pre ktorú mu bolo udelené povolenie, sa stanovia kolektívnou pracovnou zmluvou. Organizácia zamestnávatelov poverená v súlade s clánkom 3a [zákona o organizácii práce v prístavoch] bude poverená nadalej v prípade, ak prístavný pracovník bude pracovat mimo prístavnej oblasti, pre ktorú mu bolo udelené povolenie. 3. Pre prístavných pracovníkov, ktorí sú schopní preukázat, ze v inom clenskom státe Európskej únie splnajú porovnatelné podmienky týkajúce sa prístavných prác, na úcely uplatnovania tohto královského nariadenia uz neplatia uvedené podmienky. 4. Ziadosti o udelenie povolenia a obnovenie sa podávajú správnej komisii, ktorá o nich rozhodne." 13 Clánok 13/1 toho istého královského nariadenia stanovuje: "1. [Na obdobie pred 30. júnom 2017] musí byt pracovná zmluva uvedená v clánku 2 ods. 3 [druhom] pododseku uzavretá na dobu neurcitú; 2. [Na obdobie od 1. júla 2017 do 30. júna 2018] musí byt pracovná zmluva uvedená v clánku 2 ods. 3 [druhom] pododseku uzavretá na dobu najmenej 2 rokov; 3. [Na obdobie od 1. júla 2018 do 30. júna 2019] musí byt pracovná zmluva uvedená v clánku 2 ods. 3 [druhom] pododseku uzavretá na dobu najmenej jedného roka, 4. [Na obdobie od 1. júla 2019 do 30. júna 2020] musí byt pracovná zmluva uvedená v clánku 2 ods. 3 [druhom] pododseku uzavretá na dobu najmenej 6 mesiacov." 14 Podla clánku 15/1 královského nariadenia z roku 2004: "Na úcely tohto nariadenia: 1. prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie na základe clánku 2 [druhého] pododseku v predchádzajúcom znení, sa automaticky povazujú za prístavných pracovníkov s povolením prijatých do rezervy v súlade s clánkom 2 ods. 1 bez toho, aby bolo dotknuté uplatnovanie clánkov 5 az 9 tohto nariadenia; (2) prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie na základe clánku 2 [tretieho] pododseku, sa automaticky povazujú za logistických pracovníkov v zmysle clánku 1 ods. 3 bez toho, aby bolo dotknuté uplatnovanie clánkov 5 az 9 tohto nariadenia." Spory vo veci samej, prejudiciálne otázky a konanie na Súdnom dvore Vec C-407/19 15 Katoen Natie Bulk Terminals NV (dalej len "Katoen") a General Services Antwerp NV (dalej len "General Services") sú dve spolocnosti so sídlom v Belgicku, ktorých predmet podnikania zahrna prístavné cinnosti v Belgicku a zahranicí. 16 Dna 5. septembra 2016 tieto dve spolocnosti podali vo veci C-407/19 na vnútrostátny súd, Raad van State (Státna rada, Belgicko), zalobu o neplatnost královského nariadenia z roku 2016. 17 Toto královské nariadenie bolo prijaté po výzve Európskej komisie zaslanej Belgickému královstvu 28. marca 2014, podla ktorej jeho právna úprava týkajúca sa prístavnej práce je v rozpore s clánkom 49 ZFEÚ. Komisia v podstate uviedla, ze belgická právna úprava týkajúca sa zamestnávania prístavných pracovníkov odrádza zahranicné podniky od zriadovania prevádzkarní v Belgicku, pretoze si nemôzu slobodne vybrat svojich zamestnancov, ale sú povinné vyuzívat prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, a to aj na logistické úlohy, ktorí navyse môzu pôsobit iba v obmedzenej geografickej oblasti. V dôsledku prijatia královského nariadenia z roku 2016 Komisia 17. mája 2017 rozhodla zastavit konanie o nesplnení povinnosti. 18 Raad van State (Státna rada) na úvod spresnuje, ze královské nariadenie z roku 2016, ktoré je hmotnoprávnym zákonom, ktorého zrusenie erga omnes sa navrhuje v rámci sporu o objektívne právo, o ktorom rozhoduje, sa uplatnuje bez rozdielu na podniky, zamestnávatelov a pracovníkov bez ohladu na ich státnu príslusnost, ktorí vykonávajú alebo zabezpecujú prístavnú prácu v belgických prístavných oblastiach alebo ktorí sú usadení v prístavných oblastiach, alebo sa tam chcú usadit. 19 Tento súd tiez upozornuje na skutocnost, ze královské nariadenie z roku 2004 upravuje prístavnú prácu v (námorných) prístavných oblastiach nachádzajúcich sa v Belgicku, medzi ktoré patria prístavy Antverpy (Belgicko) a Zeebrugge (Belgicko), ktoré sú námornými prístavmi urcenými pre medzinárodnú dopravu, kde je mimoriadne silná konkurencia. Nemozno teda prehliadat cezhranicný význam námorných prístavných oblastí, najmä vzhladom na cinnosti dovozu a vývozu, ktoré sú v nich prevádzkované, pocetné medzinárodné hospodárske subjekty pochádzajúce najmä z iných clenských státov, ktoré tam pôsobia, obchodné cinnosti vykonávané v odvetví medzinárodného obchodu a atraktívnost miesta výkonu práce v oblasti, ktorá by mohla byt zaujímavá pre zahranicné hospodárske subjekty a zahranicných pracovníkov, prípadne z okolitých clenských státov, ktorých by tieto subjekty chceli vyuzívat na výkon ich podnikatelskej cinnosti. Vzhladom na tieto skutocnosti sa uvedený súd domnieva, ze spor, ktorý prejednáva, sa netýka cisto vnútrostátnej situácie v zmysle judikatúry Súdneho dvora. 20 Pokial ide o volný pohyb pracovníkov zarucený clánkom 45 ZFEÚ, Raad van State (Státna rada) poznamenáva, ze Katoen Natie Bulk Terminals a General Services Antwerp sú belgické logistické spolocnosti, ktoré vykonávajú svoju cinnost v belgických prístavných oblastiach, ktoré na úcely naplnenia svojho predmetu cinnosti chcú zamestnávat iných prístavných pracovníkov nez prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, bez ohladu na ich státnu príslusnost. Tieto spolocnosti sa ako zamestnávatelia, ktorí chcú v clenskom státe, v ktorom majú sídlo, zamestnávat pracovníkov, ktorí sú státnymi príslusníkmi iného clenského státu, môzu odvolávat na volný pohyb pracovníkov zakotvený v clánku 45 ZFEÚ. Kedze sa javí, ze podmienky obsiahnuté v královskom nariadení z roku 2004 komplikujú státnym príslusníkom iných clenských státov výkon prístavnej práce na belgickom území a predstavujú prekázku volného pohybu pracovníkov, zamestnávatelia, ako sú uvedené spolocnosti, musia mat moznost bránit sa proti takejto právnej úprave. To tiez preukazuje, ze spor prejednávaný na tomto súde nemôze byt zúzený na cisto vnútrostátnu situáciu. 21 Pokial ide o vec samu, Raad van State (Státna rada) spresnuje, ze Katoen Natie Bulk Terminals a General Services Antwerp v podstate spochybnujú sedem opatrení obsiahnutých v královskom nariadení z roku 2004, ktoré boli zavedené alebo zmenené královským nariadením z roku 2016. 22 Tento súd vychádza z predpokladu, ze vsetky tieto opatrenia predstavujú prekázku základných slobôd zarucených Zmluvou o FEÚ, kedze pre pracovníkov, vrátane pracovníkov pochádzajúcich z iného clenského státu, môzu komplikovat alebo urobit menej prítazlivým vykonávanie prístavnej práce v belgickej prístavnej oblasti, ako aj zamestnávanie takýchto pracovníkov zamestnávatelmi. 23 Pokial ide o prípadné odôvodnenie týchto prekázok vzhladom na naliehavé dôvody vseobecného záujmu, uvedený súd poznamenáva, ze Katoen Natie Bulk Terminals a General Services Antwerp spochybnujú, ze uvedené opatrenia sú vo vseobecnosti "vhodné" na dosiahnutie sledovaného ciela, ktorým je zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach, a tým bezpecnost, ako aj ochranu prístavných pracovníkov v oblasti pracovného práva. Spochybnujú tiez, ze by tieto opatrenia boli primerané, a nesli nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela, a zároven by boli nediskriminacné. 24 Pokial ide po prvé o povinné povolenie pre vsetkých prístavných pracovníkov, ktorí nie sú poverení vykonávat logistické úlohy, udelené správnou komisiou uvedenou v clánku 1 ods. 1 královského nariadenia z roku 2004, a ktorá sa skladá zo zdruzení zamestnávatelov a zdruzení pracovníkov (dalej len "správna komisia"), neexistencia dostatocných procesných záruk v tejto súvislosti a nevyhnutnost zohladnit potrebu pracovnej sily na úcely prijatia do rezervy, Raad van State (Státna rada) konstatuje, ze v belgickom práve mozno kladné alebo odmietavé rozhodnutie správnej komisie vo veci udelenia povolenia prístavnému pracovníkovi napadnút priamo súdnou zalobou. 25 Po druhé, pokial ide o overenie podmienok udelovania povolenia týkajúcich sa zdravotnej spôsobilosti a úspesného absolvovania psychotechnických testov, Raad van State (Státna rada) sa pýta najmä na to, ci dodatocná podmienka stanovená v clánku 4 ods. 1 bode 8 královského nariadenia z roku 2004, ktorá vyzaduje, aby pracovník mal okrem iného uzatvorenú pracovnú zmluvu, je primeraná na dosiahnutie sledovaného ciela, ktorým je zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach. 26 Po tretie, pokial ide o dobu platnosti povolenia pre pracovníkov, ktorí neboli prijatí do rezervy, ako aj o prechodný rezim zavedený královským nariadením z roku 2004, Raad van State (Státna rada) poznamenáva, ze zakazdým, ked pracovník uzavrie pracovnú zmluvu, musí dodrzat postup udelovania povolenia bez ohladu na dôvod, pre ktorý sa jeho predchádzajúca pracovná zmluva skoncila. 27 Raad van State (Státna rada) po stvrté poznamenáva, ze v dôsledku prechodného rezimu stanoveného královským nariadením z roku 2004 musela byt pracovná zmluva uzatváraná pred 30. júnom 2017 uzavretá na dobu neurcitú. Následne musela byt zmluva uzatváraná od 1. júla 2017 uzavretá na dobu najmenej dvoch rokov, od 1. júla 2018 na dobu najmenej jedného roka a od 1. júla 2019 na dobu najmenej siestich mesiacov. Az od 1. júla 2020 mohla byt doba platnosti pracovnej zmluvy stanovená volne. Postavenie prístavného pracovníka podliehajúceho v súlade s clánkom 2 ods. 3 královského nariadenia z roku 2004 vseobecnému rezimu stanovenému zákonom o pracovných zmluvách je teda ovela horsie nez postavenie prístavného pracoviska prijatého do rezervy, co by mohlo predstavovat neodôvodnené obmedzenie volného pohybu. 28 Po piate, pokial ide o automatické povolenie pre vsetkých prístavných pracovníkov, ktorí sú zamestnaní ako prístavní pracovníci "prijatí do rezervy", Raad van State (Státna rada) poznamenáva, ze podla spolocností Katoen Natie Bulk Terminals a General Services Antwerp by toto opatrenie pripravilo zamestnávatelov o právo zamestnat kvalitnú pracovnú silu uzavretím pracovnej zmluvy na dobu neurcitú priamo s prístavnými pracovníkmi, ktorá im poskytne istotu zamestnania podla vseobecných pravidiel pracovného práva, pretoze títo pracovníci "automaticky" ostávajú prijatí do rezervy. Vzniká otázka, ci sa má takéto opatrenie povazovat za adekvátne a primerané vo vztahu k sledovanému cielu, a teda v súlade so slobodou usadit sa, ako aj volným pohybom pracovníkov. 29 Po sieste, pokial ide o povinnost stanovit prostredníctvom kolektívnej zmluvy podmienky a pravidlá zamestnávania pracovníkov na úcely výkonu práce v inej prístavnej oblasti, nez je oblast, v ktorej bolo týmto pracovníkom udelené povolenie, sa Raad van State (Státna rada) pýta, ci je takéto opatrenie dôvodné a primerané alebo ci, ako tvrdia Katoen Natie Bulk Terminals a General Services Antwerp, nemozno rozumne tvrdit, ze mobilita pracovníkov medzi jednotlivými prístavnými oblastami musí byt obmedzená alebo podrobená dodatocným podmienkam v záujme bezpecnosti v prístavných oblastiach. 30 Napokon po siedme, pokial ide o povinnost pracovníkov vykonávajúcich logistickú cinnost, ako je definovaná v clánku 1 ods. 3 královského nariadenia z roku 2004 (dalej len "logistickí pracovníci"), mat "bezpecnostné osvedcenie", Raad van State (Státna rada) zastáva názor, ze takéto opatrenie má za ciel zaistit bezpecnost vo vseobecnosti, a teda aj bezpecnost dotknutých pracovníkov. Vzniká vsak otázka, ci takéto opatrenie vykladané v tom zmysle, ze o uvedené bezpecnostné osvedcenie sa musí poziadat zakazdým, ked sa uzavrie nová pracovná zmluva, nepredstavuje závaznú a neprimeranú administratívnu zátaz z hladiska slobody usadit sa a volného pohybu pracovníkov. 31 Za týchto podmienok Raad van State (Státna rada) rozhodla prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ vykladat v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ v tom zmysle, ze bránia ustanoveniu clánku 1 [královského nariadenia z roku 2004] v spojení s clánkom 2 [tohto královského nariadenia], teda právnej úprave, podla ktorej prístavní pracovníci uvedení v clánku 1 ods. 1 prvom pododseku uvedeného [královského nariadenia] pri udelení povolenia týmto pracovníkom správnou komisiou, ktorá sa skladá z rovnakého poctu clenov urcených organizáciami zamestnávatelov zastúpených v dotknutom paritnom podvýbore a z rovnakého poctu clenov urcených organizáciami zamestnancov zastúpených v paritnom podvýbore, budú alebo nebudú prijatí do rezervy prístavných pracovníkov, pricom pri udelení povolenia uvedeným pracovníkom na úcely ich zaradenia do rezervy sa berie do úvahy potreba pracovnej sily, aj vzhladom na to, ze nie je stanovený konecný termín, do ktorého musí správna komisia rozhodnút, a jej rozhodnutia o udelení povolenia mozno napadnút len zalobou? 2. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ, vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave zavedenej clánkom 4 ods. 1 bodmi 2, 3, 6 a 8 [královského nariadenia z roku 2004], teda právnej úprave, ktorá ako podmienku udelenia povolenia prístavnému pracovníkovi stanovuje, ze [a)] externá agentúra pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, ku ktorej patrí organizácia zamestnávatelov, ktorá bola poverená podla clánku 3a zákona [o organizácii práce v prístavoch]; [b)] tento pracovník úspesne zlozil psychotechnické skúsky vykonané orgánom, ktorý na tento úcel urcila organizácia zamestnávatelov, ktorá bola poverená podla uvedeného clánku 3a zákona [o organizácii práce v prístavoch]; [c)] tento pracovník absolvoval prípravné kurzy týkajúce sa bezpecnosti pri práci na úcely získania odbornej spôsobilosti pocas troch týzdnov a zlozil záverecnú skúsku, a [d)] tento pracovník uz má pracovnú zmluvu, ak ide o pracovníka, ktorý nie je prijatý do rezervy, co v spojení s clánkom 4 ods. 3 [královského nariadenia z roku 2004] znamená, ze zahranicní prístavní pracovníci musia byt schopní preukázat, ze splnajú porovnatelné podmienky v inom clenskom státe, aby pre nich na úcely spornej právnej úpravy uz neplatili uvedené podmienky? 3. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ, vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave zavedenej clánkom 2 ods. 3 [královského nariadenia z roku 2004], podla ktorej je doba platnosti povolenia pre prístavných pracovníkov, ktorí nie sú prijatí do rezervy, a preto ich zamestnávatel zamestnáva priamo na základe pracovnej zmluvy podla zákona... o pracovných zmluvách, obmedzená na dobu platnosti tejto pracovnej zmluvy, takze zakazdým sa musí zacat nové konanie o povolení? 4. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ, vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave zavedenej clánkom 13/1 [královského nariadenia z roku 2004], teda prechodnej právnej úprave, podla ktorej sa pracovná zmluva spomenutá v tretej prejudiciálnej otázke musí uzavriet najprv na dobu neurcitú, [dalej] od 1. júla 2017 aspon na dva roky, [potom] od 1. júla 2018 aspon na jeden rok, [neskôr] od 1. júla 2019 aspon na sest mesiacov, a [napokon] od 1. júla 2020 na lubovolnú dobu? 5. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ, vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave zavedenej clánkom 15/1 [královského nariadenia z roku 2004], podla ktorej sa prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie podla skorsích právnych predpisov, automaticky povazujú za prístavných pracovníkov s povolením zaradených do rezervy, co obmedzuje moznost zamestnávatela zamestnat týchto prístavných pracovníkov priamo (na základe zmluvy na dobu neurcitú) a zamestnávatelom to bráni v tom, aby trvalo zamestnali kvalifikovaných pracovníkov tým, ze s nimi priamo uzatvoria zmluvu na dobu neurcitú a ponúknu im istotu zamestnania podla vseobecných pracovnoprávnych predpisov? 6. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ, vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave zavedenej clánkom 4 ods. 2 [královského nariadenia z roku 2004], podla ktorej kolektívna zmluva stanoví podmienky a pravidlá, za ktorých mozno prístavného pracovníka zamestnat v inej prístavnej oblasti ako tej, pre ktorú mu bolo udelené povolenie, co obmedzuje pohyb pracovníkov medzi prístavnými oblastami, pricom zákonodarca neobjasnil, aké podmienky alebo pravidlá by to mohli byt? 7. Majú sa clánky 49, 56, 45, 34, 35, 101 alebo 102 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 106 ods. 1 ZFEÚ, vykladat v tom zmysle, ze bránia právnej úprave zavedenej clánkom 1 ods. 3 [královského nariadenia z roku 2004], podla ktorej (logistickí) pracovníci, ktorí vykonávajú prácu v zmysle clánku 1 [královského nariadenia z roku 1973] na miestach, kde je tovar na úcely jeho dalsej distribúcie alebo odoslania spracovaný, co nepriamo vedie k preukázatelnej pridanej hodnote, musia mat bezpecnostné osvedcenie, pricom toto bezpecnostné osvedcenie sa povazuje za povolenie v zmysle zákona [o organizácii práci v prístavoch], pri zohladnení skutocnosti, ze o toto osvedcenie ziada zamestnávatel, ktorý so zamestnancom uzatvoril pracovnú zmluvu o vykonávaní príslusných cinností, ze uvedené osvedcenie sa vydáva po predlození pracovnej zmluvy a preukazu totoznosti, pricom pravidlá postupu, ktorý sa má dodrzat, sú stanovené v kolektívnej zmluve, bez toho, aby zákonodarca tento bod objasnil?" Vec C-471/19 32 Middlegate Europe je prepravná spolocnost so sídlom v Zeebrugge, ktorá pôsobí v celej Európe. V rámci medzinárodnej cestnej prepravy pripravujú jej zamestnanci pomocou tugmaster (návesový tahac) v prístavisku v Zeebrugge okrem iného návesy pre lodnú prepravu smerujúcu do Spojeného královstva a Írska. 33 Dna 12. januára 2011 bol pracovník, ktorý v rámci medzinárodnej cestnej prepravy z Virtonu (Belgicko) do Bury (Spojené královstvo) pripravoval takéto zásielky, podrobený policajnej kontrole. Na základe tejto kontroly zacala polícia konanie proti spolocnosti Middlegate Europe pre porusenie clánku 1 zákona o organizácii práce v prístavoch, t. j. vykonávanie prístavných prác pracovníkom, ktorému nebolo udelené povolenie. 34 Rozhodnutím zo 17. januára 2013 bola spolocnosti Middlegate Europe ulozená pokuta vo výske 100 eur. Táto spolocnost podala proti tomuto rozhodnutiu zalobu na arbeidsrechtbank Gent, afdeling Brugge (Pracovný súd Gent, oddelenie Brugy, Belgicko). Rozsudkom zo 17. decembra 2014 tento súd zalobu zamietol ako nedôvodnú. Rozsudkom z 3. novembra 2016 Arbeidshof te Gent (Vyssí pracovný súd Gent, Belgicko) zamietol tiez ako nedôvodné odvolanie podané proti prvostupnovému rozsudku. 35 Middlegate Europe podala proti uvedenému rozsudku kasacný opravný prostriedok na Hof van Cassatie (Kasacný súd, Belgicko). V rámci tohto konania tvrdila, ze clánky 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch sú v rozpore s clánkami 10, 11 a 23 Ústavy Belgicka, kedze porusujú právo podnikov na slobodné obchodovanie a podnikanie. Na návrh spolocnosti Middelgate Europe sa Hof van Cassatie (Kasacný súd) rozhodol predlozit vnútrostátnemu súdu vo veci C-471/19, Grondwettelijk Hof (Ústavný súd, Belgicko), dve predbezné otázky. 36 Tento súd uvádza, ze právo na slobodné obchodovanie a podnikanie, ako je zakotvené v Ústave Belgicka, úzko súvisí so slobodnou volbou povolania, právom na prácu a so slobodou podnikania, ktoré sú zarucené clánkami 15 a 16 Charty a viacerými základnými slobodami zarucenými Zmluvou o FEÚ, ako je slobodné poskytovanie sluzieb (clánok 56 ZFEÚ) a sloboda usadit sa (clánok 49 ZFEÚ). 37 V prvom rade sa Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) domnieva, ze v prípade povinnosti ulozenej na základe zákona o organizácii práce v prístavoch podnikom, ktoré chcú vykonávat v prístavnej oblasti prístavnú prácu, vrátane cinností nesúvisiacich s nakladaním a vykladaním tovaru z lodí, vyuzívat iba prístavných pracovníkov s povolením a na tento úcel sa povinne stat clenom schválenej organizácie zastupujúcej zamestnávatelov, sa javí, ze vo vztahu k týmto podnikom obmedzuje slobodnú volbu zamestnancov a slobodu vyjednávat podmienky výkonu práce. 38 Tento súd sa preto domnieva, ze clánky 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch znamenajú obmedzenie slobody usadit sa v zmysle clánku 49 ZFEÚ. Vzhladom na judikatúru Súdneho dvora, najmä na rozsudok z 11. decembra 2014, Komisia/Spanielsko ([2]C-576/13, neuverejnený, [3]EU:C:2014:2430), sa pýta, ci toto obmedzenie je, alebo nie je odôvodnené vzhladom na osobitné vlastnosti a okolnosti vnútrostátnej právnej úpravy v oblasti práce v prístavoch. 39 V tejto súvislosti poznamenáva, ze cielom belgického zákonodarcu pri prijímaní zákona o organizácii práce v prístavoch bolo chránit povolanie prístavného pracovníka tým, ze pracovníkom bez povolenia zakázal vykonávat prácu v prístavoch. Stanovením zákonného základu postavenia "prístavných pracovníkov s povolením" - ktoré úzko súvisí so specifickou, nárocnou a nebezpecnou povahou práce v prístavoch - sa totiz tento normotvorca snazil vyhradit cinnosti manipulácie s tovarom v prístavoch, ktorých technická povaha sa rýchlo vyvíja, výlucne pracovníkom, ktorí absolvovali riadnu odbornú prípravu, ktorej cielom je posúdit ich odbornú kvalifikáciu, ako aj ich fyzické a dusevné schopnosti. Zavedením tohto postavenia a pracovného monopolu, ktorý s tým súvisí, chcel uvedený zákonodarca tiez reagovat na potrebu zarucit bezpecnost v prístavných oblastiach a zabránit pracovným úrazom na jednej strane a na nevyhnutnost, aby boli specializovaní pracovníci kazdodenne k dispozícii v prístave, ktorý spája produktivitu, sluzby a konkurencieschopnost, na strane druhej. Belgický zákonodarca sa tým, ze stanovil povinné clenstvo zamestnávatela v schválenej organizácii zamestnávatelov, ktorá je v kazdej prístavnej oblasti len jedna a ktorá pôsobí ako riadiaci sekretariát pre sociálne otázky, snazil okrem iného zabezpecit rovnost zaobchádzania v oblasti sociálnych práv so vsetkými prístavnými pracovníkmi z hladiska vsetkých povinností sociálneho práva vyplývajúcich z postavenia prístavných pracovníkov s povolením. 40 V druhom rade Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) upozornuje na skutocnost, ze v ocakávaní zásahu zmeny belgickým zákonodarcom by jednoduché konstatovanie protiústavnosti clánkov 1 a 2 zákona o prístavoch mohlo mat za následok, ze tisíce prístavných pracovníkov by sa na urcitú dobu ocitlo v situácii znacnej neistoty, pokial ide o ich právne postavenie na trhu práce, co by na prístavných pracovníkov mohlo mat nepriaznivý sociálny a financný dopad. Za tých istých okolností by tiez orgány verejnej moci mohli celit váznym dôsledkom. 41 S cielom predíst prípadnej právnej neistote a sociálnemu napätiu a umoznit belgickému zákonodarcovi zosúladit organizáciu prístavnej práce v prístavných oblastiach s povinnostami vyplývajúcimi z Ústavy Belgicka v spojení s právom na slobodné obchodovanie a podnikanie zaruceným clánkami 15 a 16 Charty a s clánkom 49 ZFEÚ, Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) uvádza, ze podla belgického práva môze docasne zachovat úcinky clánkov 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch. 42 Za týchto podmienok Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 49 ZFEÚ, prípadne v spojení s clánkom 56 ZFEÚ, clánkami 15 a 16 [Charty] a so zásadou rovnosti, vykladat v tom zmysle, ze bráni vnútrostátnej právnej úprave, ktorá osobám alebo podnikom, ktoré chcú vykonávat v belgickej prístavnej oblasti prístavné práce v zmysle zákona [o organizácii práce v prístavoch] - vrátane prác, ktoré nesúvisia s nakladaním a vykladaním tovaru z lodí v úzkom zmysle slova -, ukladá povinnost vyuzívat výlucne prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie? 2. Môze Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) v prípade kladnej odpovede na prvú otázku docasne zachovat úcinky sporných clánkov 1 a 2 zákona [o organizácii práce v prístavoch], aby tak zabránil právnej neistote a sociálnemu napätiu a zákonodarcovi umoznil uviest tieto ustanovenia do súladu s povinnostami vyplývajúcimi z práva Európskej únie?" 43 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 19. júla 2020 boli veci C-407/19 a C-471/19 spojené na spolocné konanie na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a rozsudku. O návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania 44 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 27. októbra 2020 Katoen Natie Bulk Terminals, General Services Antwerp a Middlegate Europe navrhli nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania na základe clánku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 45 Na podporu svojho návrhu v podstate uviedli, ze z niektorých dokumentov, ktoré sa stali dostupnými po prednesení návrhov generálneho advokáta, na jednej strane vyplýva, ze belgická vláda a organizácie zamestnávatelov a pracovníkov prístavného sektora sa dohodli a rozhodli sa pridrzat právnej úpravy, o ktorú ide vo veciach samých, aj keby sa Súdny dvor priklonil k návrhom generálneho advokáta. Na druhej strane by chceli upriamit pozornost Súdneho dvora na novú judikatúru v oblasti práce v prístavoch vydanú niektorými súdmi clenských státov. 46 Podla clánku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môze kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o opätovnom zacatí ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uviedol po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnút na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali moznost vyjadrit úcastníci konania alebo subjekty oprávnené podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora Európskej únie. 47 V prejednávanej veci o taký prípad nejde. Stanovisko, ktoré by belgická vláda a organizácie zamestnávatelov a pracovníkov v prístavnom sektore chceli zaujat v prípade, ze by sa Súdny dvor stotoznil so závermi formulovanými generálnym advokátom v jeho návrhoch, je irelevantné pre odpoved na otázky polozené vnútrostátnymi súdmi v týchto veciach. Rovnako irelevantné sú aj nedávne súdne rozhodnutia, ktoré uviedli Katoen Natie Bulk Terminals, General Services Antwerp a Middlegate Europe v ich návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania. Ide jednak o rozhodnutie spanielskeho orgánu hospodárskej sútaze prijaté v nadväznosti na vyhlásenie rozsudku z 11. decembra 2014, Komisia/Spanielsko ([4]C-576/13, neuverejnený, [5]EU:C:2014:2430), a jednak o rozsudok holandského súdu bez súvislosti s právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej. 48 Okrem toho v rozsahu, v akom Katoen Natie Bulk Terminals, General Services Antwerp a Middlegate Europe vo svojom návrhu na opätovné zacatie ústnej casti konania vyjadrujú svoj nesúhlas s niektorými posúdeniami uvedenými v návrhoch generálneho advokáta, treba na jednej strane pripomenút, ze Statút Súdneho dvora Európskej únie a jeho rokovací poriadok neupravujú moznost dotknutých úcastníkov konania predlozit pripomienky ako odpoved na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát (rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, [6]C-162/13, [7]EU:C:2014:2146, bod [8]30 a citovaná judikatúra). 49 Na druhej strane podla clánku 252 druhého odseku ZFEÚ má generálny advokát za úlohu nestranne a nezávisle predkladat na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Statútom Súdneho dvora Európskej únie vyzadujú jeho úcast. V tejto súvislosti ani návrhy generálneho advokáta, ani odôvodnenie, ktorým k nim dospel, nie sú pre Súdny dvor záväzné. V dôsledku toho nesúhlas s castou návrhov generálneho advokáta bez ohladu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôze byt sám osebe dôvodom opodstatnujúcim opätovné zacatie ústnej casti konania (rozsudok zo 4. septembra 2014, Vnuk, [9]C-162/13, [10]EU:C:2014:2146, bod [11]31 a citovaná judikatúra). 50 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy sa Súdny dvor domnieva, ze nie je potrebné nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania. O prejudiciálnych otázkach O právomoci Súdneho dvora 51 Treba konstatovat, ze tak vo veci C-407/19, ako aj vo veci C-471/19 sa okolnosti sporu sústredujú na vnútrostátnu sféru jedného clenského státu. 52 V tejto súvislosti na jednej strane prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby Súdnemu dvoru poskytol vysvetlenie toho, akú súvislost má spor, ktorý prejednáva, napriek jeho cisto vnútrostátnej povahe, s ustanoveniami práva Únie týkajúcimi sa základných slobôd, takze sa pozaduje výklad v prejudiciálnom konaní pren nevyhnutný na to, aby mohol prijat potrebné rozhodnutie v spore vo veci samej (rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, [12]C-268/15, [13]EU:C:2016:874, bod [14]55). Ako vsak vyplýva z bodov 18 az 20 tohto rozsudku, Raad van State (Státna rada) vo veci C-407/19 vysvetlila, ako medzinárodná povaha prístavných oblastí nachádzajúcich sa v Belgicku umoznuje dospiet k záveru, ze situácie, na ktoré sa vztahuje uplatnitelná vnútrostátna právna úprava, vykazujú takúto spojitost s právom Únie. Tieto úvahy zjavne mozno v celom rozsahu preniest na spor, o ktorom rozhoduje Grondwettelijk Hof (Ústavný súd) vo veci C-471/19. 53 Na druhej strane, ak sa vnútrostátny súd obráti na Súdny dvor v rámci konania o neplatnost ustanovení, ktoré sa uplatnujú nielen na vnútrostátnych príslusníkov, ale takisto na státnych príslusníkov iných clenských státov, rozhodnutie, ktoré uvedený súd prijme po vydaní rozsudku Súdneho dvora v prejudiciálnom konaní, bude mat úcinky aj voci státnym príslusníkom iných clenských státov, co odôvodnuje rozhodnutie Súdneho dvora poskytnút odpoved na otázky polozené v súvislosti s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa základných slobôd aj napriek tomu, ze vsetky okolnosti sporu vo veci samej sa obmedzujú len na jediný clenský stát (rozsudok z 15. novembra 2016, Ullens de Schooten, [15]C-268/15, [16]EU:C:2016:874, bod [17]51 a citovaná judikatúra). Táto úvaha platí aj v prípade, ze Súdny dvor rozhoduje v rámci konania týkajúceho sa súladu takýchto ustanovení vnútrostátneho práva s právom Únie. Vnútrostátne ustanovenia, o ktoré ide vo veciach samých, sa vsak uplatnujú bez rozdielu tak na belgických státnych príslusníkov, ako aj na státnych príslusníkov iných clenských státov. 54 Z toho vyplýva, ze Súdny dvor má právomoc rozhodnút o vsetkých prejudiciálnych otázkach. O prejudiciálnych otázkach vo veci C-471/19 O prvej otázke 55 Svojou prvou otázkou vo veci C-471/19 sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánky 49 a 56 ZFEÚ, clánky 15 a 16 Charty, ako aj zásada rovnosti zaobchádzania majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá ukladá osobám alebo podnikom, ktoré chcú vykonávat prístavné práce v prístavnej oblasti, vrátane prác, ktoré nesúvisia s nakladaním a vykladaním tovaru z lodí v úzkom zmysle slova, povinnost vyuzívat iba prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s podmienkami a pravidlami stanovenými touto právnou úpravou. 56 Na úvod treba uviest, ze pokial ide o otázku, ci je vnútrostátna právna úprava, podla ktorej musia podniky, ktoré chcú poskytovat prístavné sluzby, povinne vyuzívat prístavných pracovníkov s povolením, v súlade s clánkami 15 a 16 Charty, vztahuje sa preskúmanie obmedzenia vyplývajúceho z vnútrostátnej právnej úpravy podla clánkov 49 a 56 ZFEÚ aj na prípadné obmedzenia výkonu práv a slobôd stanovených v clánkoch 15 az 17 Charty, takze osobitné preskúmanie z hladiska prípadnej nezlucitelnosti so slobodou podnikania nie je nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Global Starnet, [18]C-322/16, [19]EU:C:2017:985, bod [20]50 a citovanú judikatúru). 57 V rozsahu, v akom vnútrostátny súd vo veci C-471/19 uviedol vo svojej prvej otázke zásadu rovnosti zaobchádzania, treba uviest, ze taká vnútrostátna právna úprava, o akú ide v tejto otázke, sa uplatnuje rovnako na hospodárske subjekty rezidentov, ako aj nerezidentov, s ktorými sa teda zaobchádza rovnako. 58 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vsak vyplýva, ze clánky 49 a 56 ZFEÚ bránia akémukolvek vnútrostátnemu opatreniu, ktoré by aj v prípade jeho uplatnenia bez diskriminácie týkajúcej sa státnej príslusnosti mohlo zabránit, stazit alebo urobit menej prítazlivým uplatnenie slobody usadit a slobodného poskytovania sluzieb, ktoré sú zarucené uvedenými ustanoveniami Zmluvy, státnymi príslusníkmi Európskej únie (rozsudok z 10. júla 2014, Consorzio Stabile Libor Lavori Pubblici, [21]C-358/12, [22]EU:C:2014:2063, bod [23]28 a citovaná judikatúra). 59 Treba vsak konstatovat, podobne ako to urobil vnútrostátny súd vo veci C-471/19, ako aj generálny advokát v bodoch 52 a 53 svojich návrhov, ze právna úprava clenského státu ukladajúca podnikom s pôvodom z iných clenských státov, ktoré sa chcú usadit v tomto clenskom státe, aby tam vykonávali prístavné cinnosti, alebo ktoré v tomto státe chcú poskytovat prístavné sluzby bez toho, aby sa v nom usadili, aby vyuzívali prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s touto právnou úpravou, znemoznuje takému podniku vyuzívat vlastných pracovníkov alebo zamestnanie iných pracovníkov bez povolenia, a teda takému podniku môze bránit v tom, aby sa v dotknutom clenskom státe usadil alebo v nom poskytoval sluzby, alebo to môze urobit menej prítazlivým. 60 Predstavuje teda obmedzenie slobôd zarucených clánkami 49 a 56 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 11. decembra 2014, Komisia/Spanielsko, [24]C-576/13, neuverejnený, [25]EU:C:2014:2430, body [26]37 a [27]38). 61 Takéto obmedzenia môzu byt odôvodnené naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu pod podmienkou, ze sú vhodné na zabezpecenie dosiahnutia sledovaného ciela, a nejdú nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela, t. j. ak neexistujú menej obmedzujúce opatrenia, ktoré by umoznili dosiahnut tento ciel rovnako úcinne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. decembra 2007, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, [28]C-438/05, [29]EU:C:2007:772, bod [30]75; z 10. júla 2014, Consorzio Stabile Libor Lavori Pubblici, [31]C-358/12, [32]EU:C:2014:2063, bod [33]31, a z 11. decembra 2014, Komisia/Spanielsko, [34]C-576/13, neuverejnený, [35]EU:C:2014:2430, body [36]47 a [37]53). 62 Z údajov vnútrostátneho súdu vo veci C-471/19, zhrnutých v bode 39 tohto rozsudku, ktoré sa prekrývajú s vysvetleniami, ktoré uviedla belgická vláda vo svojich písomných pripomienkach, vyplýva, ze ustanovenia zákona o organizácii práce v prístavoch, o ktoré ide vo veci samej, majú v podstate zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach a predchádzat pracovným úrazom, zabezpecit disponibilitu specializovanej pracovnej sily so zretelom na meniaci sa dopyt po práci v prístavoch, ako aj zarucit rovnost zaobchádzania so vsetkými prístavnými pracovníkmi v oblasti sociálnych práv. 63 Po prvé, pokial ide o ciel zabezpecit rovnost zaobchádzania v oblasti sociálnych práv so vsetkými prístavnými pracovníkmi, treba pripomenút, ze ochrana pracovníkov predstavuje naliehavý dôvod vseobecného záujmu, ktorý môze odôvodnit obmedzenie slobôd pohybu (pozri najmä rozsudky z 11. decembra 2007, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, [38]C-438/05, [39]EU:C:2007:772, bod [40]77, a z 11. decembra 2014, Komisia/Spanielsko, [41]C-576/13, neuverejnený, [42]EU:C:2014:2430, bod [43]50). 64 Takýto ciel vsak nemozno dosiahnut vnútrostátnou právnou úpravou, ktorá ukladá osobám alebo podnikom, ktoré chcú vykonávat prístavné cinnosti v prístavnej oblasti, povinnost vyuzívat iba prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, kedze samotné udelenie povolenia prístavnému personálu ako také neznamená, ze nevyhnutne bude mat rovnaké sociálne práva ako vsetci ostatní prístavní pracovníci s povolením. Z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania totiz vyplýva, ze tento ciel by bolo mozné dosiahnut povinným clenstvom zamestnávatelov prístavných pracovníkov v jedinej organizácii. Takúto povinnost pritom mozno ulozit podla clánku 3a zákona o organizácii práce v prístavoch, na ktorý sa táto otázka nevztahuje. 65 Po druhé, pokial ide o ciel spocívajúci v zabezpecení disponibility specializovanej pracovnej sily, za predpokladu, ze ho mozno povazovat za naliehavý dôvod vseobecného záujmu v zmysle judikatúry citovanej v bode 61 tohto rozsudku, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, rigidný systém stanovujúci vytvorenie obmedzenej kvóty pre prístavných pracovníkov s povolením, ktorých musí kazdý podnik zamýslajúci vykonávat prístavné cinnosti povinne vyuzit, ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela spocívajúceho v zabezpecení disponibility specializovanej pracovnej sily. 66 Po tretie, pokial ide o specifický ciel spocívajúci v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a predchádzaní pracovným úrazom, ako vyplýva z bodu 63 tohto rozsudku, ochrana pracovníkov patrí medzi naliehavé dôvody vseobecného záujmu, ktoré môzu odôvodnit obmedzenie slobôd pohybu. 67 To isté platí pre konkrétnejsí ciel, ktorým je zaistenie bezpecnosti v prístavných oblastiach (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2014, Komisia/Spanielsko, [44]C-576/13, neuverejnený, [45]EU:C:2014:2430, body [46]49 az [47]52). 68 V tejto súvislosti ako uviedol generálny advokát v bodoch 70 a 71 svojich návrhov, ze vzhladom na to, ze clánky 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch sa obmedzujú na to, ze zavádzajú rezim udelovania povolení prístavným pracovníkom, ktorého podmienky a konkrétne spôsoby vykonania musia byt stanovené aktmi prijatými podla clánku 3 tohto zákona, sa nemozno domnievat, ze tieto ustanovenia, posudzované jednotlivo, nie sú samy osebe vhodné alebo primerané na dosiahnutie ciela spocívajúceho v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a predchádzaní pracovným úrazom. 69 Nevyhnutnost a primeranost takéhoto rezimu a v dôsledku toho jeho zlucitelnost s clánkami 49 a 56 ZFEÚ sa totiz musí posudzovat celkovo s prihliadnutím na vsetky podmienky stanovené na udelenie povolenia prístavným pracovníkom, ako aj spôsoby vykonania takého rezimu. 70 Vnútrostátnu právnu úpravu, podla ktorej podniky, ktoré chcú poskytovat prístavné sluzby, musia povinne vyuzívat prístavných pracovníkov s povolením, mozno povazovat za primeranú vo vztahu k sledovanému cielu len vtedy, ak by sa udelovanie povolenia prístavným pracovníkom zakladalo na objektívnych, nediskriminacných a vopred známych kritériách takým spôsobom, aby bol poskytnutý rámec na výkon volnej úvahy orgánu zodpovedného za udelovanie povolení a aby sa zabezpecilo, ze táto volná úvaha nebude vykonávaná svojvolne (pozri analogicky rozsudok zo 17. júla 2008, Komisia/Francúzsko, [48]C-389/05, [49]EU:C:2008:411, bod [50]94 a citovanú judikatúru). 71 Okrem toho, kedze cielom takejto právnej úpravy je zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach a predchádzat pracovným úrazom, podmienky udelovania povolenia prístavným pracovníkom sa logicky musia týkat len otázky, ci majú títo pracovníci znalosti a schopnosti nevyhnutné na bezpecné plnenie úloh, ktoré im prinálezia. 72 Na tento úcel, ako uviedol generálny advokát v bode 76 svojich návrhov, mozno prípadne stanovit, ze na to, aby mohlo byt prístavným pracovníkom udelené povolenie, musia mat dostatocné odborné vzdelanie. 73 Poziadavka, aby takéto vzdelávanie bolo poskytované alebo osvedcené jediným urceným subjektom v dotknutom clenskom státe bez toho, aby sa zohladnilo prípadné povolenie dotknutých osôb ako prístavných pracovníkov v inom clenskom státe Únie alebo vzdelanie, ktoré títo pracovníci absolvovali v inom clenskom státe Únie, a odborná spôsobilost, ktorú v tomto státe získali, by vsak bola neprimeraná vo vztahu k sledovanému cielu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. februára 2015, Komisia/Belgicko, [51]C-317/14, [52]EU:C:2015:63, body [53]27 az [54]29). 74 Okrem toho, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 88 svojich návrhov, obmedzenie poctu prístavných pracovníkov, ktorým mozno udelit povolenie, a teda vytvorenie obmedzenej kvóty pre takýchto robotníkov, ktorých musí kazdý podnik, ktorý chce vykonávat prístavné cinnosti, nevyhnutne vyuzívat, je aj za predpokladu, ze je vhodné zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach, urcite neprimerané vo vztahu k dosiahnutiu takého ciela. 75 Tento ciel totiz mozno dosiahnut aj stanovením, ze kazdému pracovníkovi, ktorý môze preukázat, ze má pozadovanú odbornú spôsobilost, a prípadne absolvoval primerané vzdelanie, mozno udelit povolenie ako prístavnému pracovníkovi. 76 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku vo veci C-471/19 odpovedat tak, ze clánky 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá ukladá osobám alebo podnikom, ktoré chcú vykonávat prístavné cinnosti, vrátane prác, ktoré nesúvisia s nakladaním a vykladaním tovaru z lodí v úzkom zmysle slova, povinnost vyuzívat iba prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s podmienkami a pravidlami stanovenými touto právnou úpravou, pokial sú tieto podmienky a pravidlá jednak zalozené na objektívnych, nediskriminacných a vopred známych kritériách umoznujúcich prístavným pracovníkom z iných clenských státov preukázat, ze vo svojom státe pôvodu splnajú poziadavky rovnocenné poziadavkám vztahujúcim sa na vnútrostátnych prístavných pracovníkov, a jednak pokial nezavádzajú obmedzené kvóty pre pracovníkov, ktorým mozno udelit povolenie. O druhej otázke vo veci C-471/19 77 Druhá otázka vo veci C-471/19 sa týka prípadu, ze z odpovede na prvú otázku by vyplývalo, ze clánky 49 a 56 ZFEÚ bránia takej vnútrostátnej právnej úprave, akou sú clánky 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch. Vnútrostátny súd sa v tejto veci v podstate pýta, ci v takom prípade môze docasne zachovat úcinky týchto clánkov s cielom vyhnút sa právnej neistote a sociálnemu napätiu v dotknutom clenskom státe. 78 Z odpovede na prvú otázku pritom vyplýva, ze vnútrostátne ustanovenia, akými sú clánky 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch, nie sú ako také nezlucitelné so slobodami zakotvenými v clánkoch 49 a 56 ZFEÚ, ale ze posúdenie zlucitelnosti rezimu zavedeného na základe týchto ustanovení s týmito slobodami si vyzaduje celkový prístup s prihliadnutím na vsetky podmienky a spôsoby vykonávania takéhoto rezimu. 79 Za týchto podmienok nie je potrebné odpovedat na druhú prejudiciálnu otázku vo veci C-471/19. O prejudiciálnych otázkach vo veci C-407/19 Úvodné pripomienky 80 Prejudiciálne otázky vo veci C-407/19 majú za ciel umoznit vnútrostátnemu súdu v tejto veci posúdit zlucitelnost rôznych ustanovení královského nariadenia z roku 2004, ktoré stanovuje podmienky vykonávania ustanovení zákona o organizácii prístavnej práce, s právom Únie. Tento súd v tejto súvislosti odkazuje na jednotlivé slobody pohybu zarucené Zmluvou. 81 V tejto súvislosti z odpovede na prvú otázku vo veci C-471/19 po prvé vyplýva, ze na takúto právnu úpravu sa vztahuje sloboda usadit sa a slobodné poskytovanie sluzieb zarucené clánkami 49 a 56 ZFEÚ. 82 Po druhé treba spresnit, ze takáto právna úprava patrí tiez do pôsobnosti clánku 45 ZFEÚ. Výhody tohto ustanovenia sa totiz môzu dovolávat nielen samotní pracovníci, ale aj ich zamestnávatelia. Aby bolo právo pracovníkov byt prijatý do zamestnania a vykonávat toto zamestnanie bez diskriminácie úcinné a uzitocné, musí byt nevyhnutne doplnené právom zamestnávatela prijat týchto pracovníkov do zamestnania v súlade s pravidlami v oblasti volného pohybu pracovníkov (rozsudok zo 16. apríla 2013, Las, [55]C-202/11, [56]EU:C:2013:239, bod [57]18). Vsetky ustanovenia Zmluvy o FEÚ týkajúce sa volného pohybu osôb majú teda ulahcit vykonávanie zárobkovej cinnosti akejkolvek povahy státnymi príslusníkmi clenských státov na území Únie a odporujú im tie opatrenia, ktoré by mohli znevýhodnovat týchto státnych príslusníkov v prípade, ze chcú vykonávat ekonomickú cinnost na území iného clenského státu. Týmto ustanoveniam, a najmä clánku 45 ZFEÚ tak odporuje akékolvek opatrenie, ktoré, aj ked sa uplatnuje bez diskriminácie na základe státnej príslusnosti, môze státnym príslusníkom Únie bránit vo výkone základných slobôd zarucených Zmluvou alebo spôsobit, ze tento výkon sa stane menej prítazlivým (rozsudok zo 16. apríla 2013, Las, [58]C-202/11, [59]EU:C:2013:239, body [60]19 a [61]20, ako aj citovaná judikatúra). 83 Po tretie, hoci vnútrostátny súd vo veci C-407/19 v znení svojich otázok uviedol aj clánky 34 a 35 ZFEÚ týkajúce sa volného pohybu tovaru, treba konstatovat, ze neposkytol nijaký údaj o konkrétnom úcinku vnútrostátnej právnej úpravy, ktorej sa týkajú tieto otázky, na túto slobodu. 84 V kazdom prípade treba pripomenút, ze vnútrostátne opatrenie, ktoré obmedzuje tak slobodné poskytovanie sluzieb, ako aj volný pohyb tovaru, skúma Súdny dvor v zásade len s ohladom na jednu z týchto dvoch základných slobôd, ak je preukázané, ze v prejednávaných okolnostiach prípadu je jedna z týchto slobôd vzhladom na druhú úplne podradená a môze k nej byt priradená (rozsudok zo 14. októbra 2004, Omega, [62]C-36/02, [63]EU:C:2004:614, bod [64]26 a citovaná judikatúra). 85 To isté platí pre opatrenie, ktoré ovplyvnuje tak slobodu usadit sa alebo volný pohyb pracovníkov, ako aj volný pohyb tovaru. 86 Za predpokladu, ze taká vnútrostátna právna úprava, o akú ide v bode 80 tohto rozsudku, môze tiez obmedzit volný pohyb tovaru, kedze prístavní pracovníci poskytujú aj sluzby týkajúce sa prepravy tovaru prechádzajúceho cez prístavy, je zjavné, ze takéto obmedzenie by bolo úplne druhoradé vo vztahu k obmedzeniam volného pohybu pracovníkov a sluzieb, ako aj slobody usadit sa. 87 Po stvrté, hoci vnútrostátny súd vo veci C-407/19 odkazuje v znení otázok, ktoré polozil Súdnemu dvoru, na clánky 101, 102 a 106 ZFEÚ, neposkytol ani v tomto prípade dostatocné vysvetlenia, ktoré by mu umoznili posúdit, ci sa tieto ustanovenia majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, o ktorú ide vo veci samej. 88 Okrem toho, ako pripomenul generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, Súdny dvor uz rozhodol, ze taká právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, ktorá ukladá jednotlivcom povinnost vyuzívat na výkon prístavných prác výlucne prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, nepatrí do pôsobnosti clánkov 101 a 102, ako aj clánku 106 ods. 1 ZFEÚ, kedze prístavní pracovníci nemôzu byt ani spolocne povazovaní za "podniky" v zmysle týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. septembra 1999, Becu a i., [65]C-22/98, [66]EU:C:1999:419, body [67]27, [68]30 a [69]31). 89 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba prejudiciálne otázky vo veci C-407/19 preskúmat len z hladiska clánkov 45, 49 a 56 ZFEÚ. 90 V tejto súvislosti z bodov 59 a 60 tohto rozsudku vyplýva, ze právna úprava clenského státu, ktorá rovnako ako clánky 1 a 2 zákona o organizácii práce v prístavoch ukladá podnikom nerezidentom, ktoré sa chcú usadit v tomto clenskom státe, aby tam vykonávali prístavné cinnosti, alebo ktoré tam chcú poskytovat prístavné sluzby, povinnost, aby vyuzívali iba prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie podla tejto právnej úpravy, predstavuje obmedzenie slobôd zarucených clánkami 49 a 56 ZFEÚ. 91 Rovnako taká vnútrostátna právna úprava môze mat odradzujúci úcinok na pracovníkov a zamestnávatelov pochádzajúcich z iných clenských státov a v dôsledku toho predstavuje obmedzenie volného pohybu pracovníkov zakotvené v clánku 45 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok zo 16. apríla 2013, Las, [70]C-202/11, [71]EU:C:2013:239, bod [72]22). 92 Okrem toho, ako vyplýva z bodov 61 a 63 tohto rozsudku, takéto obmedzenia môzu byt odôvodnené naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu a ze ciel spocívajúci v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a predchádzaní pracovným úrazom, na ktorý sa odvoláva belgická vláda vo svojich písomných pripomienkach, môze predstavovat takýto dôvod, ktorý môze odôvodnit tieto obmedzenia, pokial sú nevyhnutné a primerané sledovanému cielu. 93 Vo vztahu ku kazdému z opatrení uvedených v prejudiciálnych otázkach vo veci C-407/19 je preto potrebné preskúmat jeho nevyhnutnost a primeranost s prihliadnutím na ciel uvedený v predchádzajúcom bode. O prvej otázke, o druhej otázke písm. d), ako aj o tretej a stvrtej otázke 94 Svojou prvou otázkou, druhou otázkou písm. d), ako aj tretou a stvrtou otázkou, ktoré treba preskúmat spolocne, sa vnútrostátny súd vo veci C-407/19 v podstate pýta, ci sa clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej: - udelovanie povolení prístavným pracovníkom prislúcha správnej komisii, ktorá je paritne zlozená z clenov menovaných organizáciami zamestnávatelov a organizáciami zamestnancov, - táto komisia tiez v závislosti od potreby pracovnej sily rozhoduje, ci pracovníci s povolením majú alebo nemajú byt prijatí do kvóty pre prístavných pracovníkov, - v prípade prístavných pracovníkov, ktorí nie sú prijatí do tejto kvóty, je doba povolenia obmedzená dlzkou ich pracovnej zmluvy, pokial je táto pracovná zmluva uzavretá na dobu neurcitú, pricom podla prechodného ustanovenia sa táto výhoda najprv postupne rozsiruje na prístavných pracovníkov s pracovnou zmluvou na stále kratsiu dobu a neskôr na prístavných pracovníkov s pracovnou zmluvou bez ohladu na jej dlzku, - nie je stanovená maximálna lehota, v ktorej musí uvedená komisia rozhodnút, a - rozhodnutia tejto komisie vo veci udelovania povolení prístavným pracovníkom mozno napadnút len zalobou podanou na súd. 95 Pokial ide po prvé o zlozenie správnej komisie, treba uviest, ze vzhladom na to, ze ako vyplýva z bodu 92 tohto rozsudku, poziadavka udelovania povolenia prístavným pracovníkom má za ciel zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach a predchádzat pracovným úrazom, právna úprava, podla ktorej toto udelovanie povolení vykonáva správny orgán paritne zlozený z clenov vymenovaných organizáciami zamestnávatelov a pracovníkov, sa nezdá byt nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie tohto ciela. 96 Nie je totiz zarucené, ze clenovia tohto orgánu vymenovaní týmito organizáciami budú mat znalosti potrebné na urcenie, ci prístavný pracovník splna kritériá na udelenie povolenia týkajúce sa jeho spôsobilosti bezpecne plnit úlohy, ktorými bol poverený. 97 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 126 az 128 svojich návrhov, ak sú clenovia orgánu príslusného na udelovanie povolení prístavným pracovníkom menovaní subjektmi, ktoré sú uz úcastníkmi trhu, najmä organizáciou zastupujúcou prístavných pracovníkov, ktorí uz majú povolenie a ktorým by v sútazi o volné pracovné miesta mohli konkurovat pracovníci, ktorí o povolenie ziadajú, mozno pochybovat o nestrannosti týchto clenov a o tom, ze by o ziadostiach o povolenie mohli rozhodovat objektívne, transparentne a nediskriminacne (pozri analogicky rozsudky z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, [73]C-439/99, [74]EU:C:2002:14, bod [75]39; z 1. júla 2008, MOTOE, [76]C-49/07, [77]EU:C:2008:376, bod [78]51, ako aj z 26. septembra 2013, Ottica New Line, [79]C-539/11, [80]EU:C:2013:591, body [81]53 a [82]54). 98 Po druhé nestanovenie primeranej lehoty, v rámci ktorej orgán zodpovedný za udelovanie povolení prístavným pracovníkom musí vydat svoje rozhodnutie, sa nezdá byt ani nevyhnutné, ani primerané na dosiahnutie ciela spocívajúceho v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a predchádzaní pracovným úrazom. 99 Neexistencia takejto lehoty môze naopak zvýsit riziko svojvolného odmietnutia udelit povolenie prístavnému pracovníkovi s pozadovanými znalostami len na úcely obmedzenia konkurencie na dotknutom trhu práce. 100 Po tretie, pokial ide o skutocnost, ze podla informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom vo veci C-407/19 mozno rozhodnutia komisie poverenej udelovaním povolení prístavným pracovníkom napadnút len zalobou podanou na súd, treba uviest, ze opatrenie zahrnajúce obmedzenie základnej slobody sa povazuje za primerané vo vztahu k sledovanému cielu len v prípade, ze ho mozno podrobit úcinnému súdnemu preskúmaniu zarucenému clánkom 47 Charty (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2019, PI, [83]C-230/18, [84]EU:C:2019:383, body [85]78 az [86]81). 101 Vnútrostátnemu súdu vo veci C-407/19 prinálezí, aby prípadne overil, ci opravný prostriedok stanovený proti rozhodnutiam správnej komisie splna poziadavky takéhoto preskúmania. 102 Naopak, skutocnost, ze proti rozhodnutiam týkajúcim sa udelovania povolenia prístavným pracovníkom nie je mozné podat opravný prostriedok na správny orgán, nemôze spochybnit nevyhnutnost a primeranost vnútrostátneho opatrenia, na základe ktorého je takéto udelenie povolenia povinné. 103 Po stvrté, pokial ide o prijatie alebo neprijatie prístavných pracovníkov s povolením do kvóty pre pracovníkov na základe rozhodnutia správnej komisie, treba uviest, ze z informácií vnútrostátneho súdu vo veci C-407/19 vyplýva, ze rezerva stanovená královským nariadením z roku 2004 nepredstavuje rigidnú kvótu, ako je kvóta uvedená v bode 74 tohto rozsudku, kedze ako vyplýva z clánku 2 ods. 3 tohto královského nariadenia, pracovníci neprijatí do tejto rezervy môzu byt prijatí do zamestnania na základe pracovnej zmluvy. 104 Z tohto posledného ustanovenia, ako aj z informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom vsak vyplýva, ze udelenie povolenia pracovníkom, ktorí neboli prijatí do rezervy, je obmedzené na dobu platnosti ich pracovnej zmluvy, zatial co v súlade s clánkom 2 ods. 2 královského nariadenia z roku 2004 mozno prístavným pracovníkom prijatým do rezervy udelit povolenie na dobu neurcitú. 105 Okrem toho podla prechodného ustanovenia clánku 13/1 královského nariadenia z roku 2004 moznost získat povolenie bez prijatia do rezervy, bola pôvodne obmedzená iba na prístavných pracovníkov so zmluvou na dobu neurcitú a postupne bola rozsírená na prístavných pracovníkov, ktorí majú pracovnú zmluvu uzatvorenú na stále kratsiu dobu. Az od 1. júla 2020 mozno vsetkým prístavným pracovníkom, ktorí majú pracovnú zmluvu, udelit povolenie bez ohladu na dlzku trvania ich pracovnej zmluvy. 106 V tejto súvislosti treba uviest, ze je pravda, ze vnútrostátna právna úprava, podla ktorej povolenie prístavných pracovníkov musí byt obnovované v primeraných intervaloch, nie je nezlucitelná s cielom zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach a predchádzat pracovným úrazom, kedze poziadavka pravidelného obnovovania povolenia umoznuje zabezpecit, aby prístavní pracovníci nadalej disponovali znalostami potrebnými na bezpecné plnenie úloh, ktorými sú poverení. 107 Právna úprava, podla ktorej iba cast prístavných pracovníkov môze mat povolenie na dobu neurcitú, zatial co povolenie niektorých iných prístavných pracovníkov automaticky zanikne skoncením ich pracovnej zmluvy, hoci táto zmluva bola len velmi krátka, takze títo pracovníci sa musia vzdy, ked uzavrú novú pracovnú zmluvu, podriadit novému konaniu o udelení povolenia, sa vsak nezdá byt vhodná a potrebná na dosiahnutie ciela uvedeného v predchádzajúcom bode. 108 Neexistujú totiz dôvody, ktoré by mohli odôvodnit toto rozdielne zaobchádzanie s dvoma kategóriami prístavných pracovníkov, ktorí sa nachádzajú v úplne podobných situáciách z hladiska bezpecnosti na pracovisku. 109 Platí to o to viac, ako uviedol generálny advokát v bode 157 svojich návrhov, ze v prístavoch prevazujú krátkodobé pracovné úlohy. 110 Pocas prechodného obdobia uvedeného v bode 105 tohto rozsudku budú mat totiz moznost uzatvárat krátkodobé pracovné zmluvy len prístavní robotníci prijatí do rezervy, co v praxi vedie k situácii, ze túto rezervu tvorí obmedzený pocet prístavných pracovníkov, z ktorých sa povinne vyberá. V bode 74 tohto rozsudku vsak uz bolo uvedené, ze vytvorenie takejto kvóty predstavuje neprimerané opatrenie vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a nemozno ho vzhladom na tento ciel odôvodnit. 111 Okrem toho aj po skoncení prechodného obdobia skutocnost, ze prístavní pracovníci, ktorí nie sú prijatí do rezervy, sa musia opätovne podrobit povolovaciemu procesu zakazdým, ked uzatvárajú novú pracovnú zmluvu, hoci povolenie získali nedávno pri uzavretí skorsej krátkodobej pracovnej zmluvy, predstavuje obmedzenie slobôd zakotvených v clánkoch 45, 49 a 56 ZFEÚ, ktoré nemozno odôvodnit vzhladom na ciel uvedený v predchádzajúcom bode. 112 Nemozno sa totiz odôvodnene domnievat, ze takíto pracovníci mohli krátko po udelení povolenia ako prístavní pracovníci stratit znalosti a schopnosti, ktoré toto povolenie odôvodnovali. 113 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba na prvú otázku, druhú otázku písm. d), ako aj na tretiu a stvrtú otázku vo veci C-407/19 odpovedat tak, ze clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej: - udelovanie povolení prístavným pracovníkom prislúcha správnej komisii, ktorá je paritne zlozená z clenov menovaných organizáciami zamestnávatelov a organizáciami pracovníkov, - táto komisia tiez v závislosti od potreby pracovnej sily rozhoduje, ci pracovníci s povolením majú alebo nemajú byt prijatí do kvóty pre prístavných pracovníkov, pricom v prípade prístavných pracovníkov, ktorí nie sú prijatí do tejto kvóty, je dlzka povolenia obmedzená dlzkou ich pracovnej zmluvy, takze pre kazdú novú zmluvu, ktorú uzavrú, sa musí zacat nové konanie o udelení povolenia, - nie je stanovená maximálna lehota, v ktorej musí uvedená komisia rozhodnút. O druhej otázke písm. a) az c) 114 Svojou druhou otázkou písm. a) az c) sa vnútrostátny súd vo veci C-407/19 v podstate pýta, ci sa clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej s výnimkou prípadu, ze pracovník môze dolozit splnenie rovnocenných podmienok v inom clenskom státe, sa mu udelí povolenie prístavného pracovníka, iba ak preukáze, ze: - externá agentúra pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, ku ktorej je pridruzená organizácia, ktorej clenmi sú povinne vsetci zamestnávatelia pôsobiaci v dotknutej prístavnej oblasti, rozhodla, ze pracovník je zdravotne spôsobilý, - pracovník úspesne absolvoval psychotechnické skúsky vykonané orgánom, ktorý urcila táto organizácia zamestnávatelov, - absolvoval trojtýzdnové prípravné kurzy na získanie znalostí týkajúcich sa bezpecnosti pri práci a odbornej kvalifikácie, a - úspesne zlozil záverecnú skúsku z tohto skolenia. 115 Ako uviedol generálny advokát v bode 140 svojich návrhov, poziadavky na zdravotnú spôsobilost, úspesné absolvovanie psychologického testu a predchádzajúceho odborného vzdelávania sú podmienkami, ktoré sú vhodné na zaistenie bezpecnosti v prístavných oblastiach a primerané tomuto cielu. 116 Ako totiz uviedla belgická vláda vo svojich písomných pripomienkach, takéto poziadavky poskytujú primerané záruky, ze prístavná práca bude vykonávaná co najbezpecnejsie pracovníkmi s dostatocnými psychickými predpokladmi a disponujúcimi príslusným skolením, ako aj zodpovedajúcou motiváciou v záujme znízenia poctu pracovných úrazov a iných rizík pre verejnú bezpecnost súvisiacich s manipuláciou s tovarom. 117 Skutocnost, ze zdravotná spôsobilost uchádzacov o povolenie prístavných pracovníkov je kontrolovaná agentúrou pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, ku ktorej je pridruzená organizácia zamestnávatelov v dotknutej prístavnej oblasti, a ze práve táto organizácia urcuje orgán poverený vykonávaním psychotechnických testov, ktorými musia títo uchádzaci prejst na to, aby získali povolenie, nemôze sama osebe spochybnit vhodnost a primeranost uvedených poziadaviek. 118 Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 141 svojich návrhov, takéto lekárske vysetrenia, testy alebo skúsky musia byt na to, aby sa povazovali za nevyhnutné a primerané sledovanému cielu, vykonávané za podmienok transparentnosti, objektívnosti a nestrannosti. 119 Vnútrostátnemu súdu preto prinálezí, aby vo veci C-407/19 overil, ci úloha, ktorú zohráva organizácia zamestnávatelov a prípadne odborové organizácie prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, pri ustanovovaní orgánov poverených vykonávaním takýchto vysetrení, testov alebo skúsok, môze za konkrétnych okolností sporu vo veci samej spochybnit transparentnost, objektívnost a nestrannost týchto vysetrení, testov alebo skúsok. 120 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku písm. a) az c) odpovedat tak, ze clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej s výnimkou prípadu, ze pracovník môze dolozit splnenie rovnocenných podmienok v inom clenskom státe, sa mu udelí povolenie prístavného pracovníka, iba ak preukáze, ze: - externá agentúra pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, ku ktorej je pridruzená organizácia, ktorej clenmi sú povinne vsetci zamestnávatelia pôsobiaci v dotknutej prístavnej oblasti, rozhodla, ze pracovník je zdravotne spôsobilý, - pracovník úspesne absolvoval psychotechnické skúsky vykonané orgánom, ktorý urcila táto organizácia zamestnávatelov, - absolvoval trojtýzdnové prípravné kurzy na získanie znalostí týkajúcich sa bezpecnosti pri práci a odbornej kvalifikácie, a - úspesne zlozil záverecnú skúsku, pokial úloha, ktorou je poverená organizácia zamestnávatelov a prípadne odbory prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, pri ustanovovaní orgánov zodpovedných za vykonávanie takýchto vysetrení, testov alebo skúsok nemôze spochybnit ich transparentnost, objektívnost a nestrannost. O piatej otázke 121 Svojou piatou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so zákonným rezimom, ktorý sa na nich uplatnoval pred nadobudnutím úcinnosti tejto právnej úpravy, si podla tejto právnej úpravy zachovávajú postavenie prístavných pracovníkov s povolením a sú prijatí do kvóty pre prístavných pracovníkov stanovenej uvedenou právnou úpravou. 122 Kedze, ako vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, cielom rezimu udelovania povolenia prístavným pracovníkom, ako ho opisuje vnútrostátny súd vo veci C-407/19, je zaistit bezpecnost v prístavných oblastiach a zabránit pracovným úrazom, vnútrostátna právna úprava, podla ktorej si prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie pocas úcinnosti predchádzajúceho obdobného rezimu, toto povolenie ponechávajú aj pocas úcinnosti nového rezimu, sa nejaví ako nevhodná na dosiahnutie sledovaného ciela ani ako neprimeraná vo vztahu k tomuto cielu. 123 Mozno totiz dôvodne predpokladat, ze prístavní pracovníci, ktorým uz bolo udelené povolenie v rámci predchádzajúceho rezimu, uz majú znalosti a schopnosti potrebné na zaistenie bezpecnosti v prístavných oblastiach. 124 Z informácií poskytnutých vnútrostátnym súdom vo veci C-407/19 vyplýva, ze jeho piata otázka je odôvodnená argumentáciou, ktorú v konaní pred ním v tejto veci uviedli zalobkyne vo veci samej, podla ktorej také opatrenie, aké je uvedené v bode 121 tohto rozsudku, môze zbavit zamestnávatela moznosti zamestnat priamo, teda mimo rezervy, prístavných pracovníkov, ktorým uz bolo udelené povolenie, kedze títo poslední sa zdráhajú túto rezervu opustit na úcely uzavretia takej pracovnej zmluvy, pretoze by tým prisli o svoje povolenie. 125 Takáto argumentácia vsak nekritizuje zachovanie povolenia získaného prístavným pracovníkom na základe predchádzajúceho zákonného rezimu v novom právnom rezime, ale skutocnost, ze toto povolenie sa nezachová, ak dotknutý zamestnanec opustí rezervu s cielom uzavriet pracovnú zmluvu priamo so zamestnávatelom. 126 V tejto súvislosti a ako vyplýva z bodu 113 tohto rozsudku, clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ bránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej musí byt prístavný pracovník s povolením, ktorý nie je prijatý do kvóty pre pracovníkov stanovenej touto právnou úpravou, opät podrobený konaniu o udelení povolenia za kazdú novú pracovnú zmluvu, ktorú uzatvára. 127 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na piatu otázku vo veci C-407/19 odpovedat tak, ze clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so zákonným rezimom, ktorý sa na nich uplatnoval pred nadobudnutím úcinnosti tejto právnej úpravy, si podla tejto právnej úpravy zachovávajú postavenie prístavných pracovníkov s povolením a sú prijatí do kvóty pre prístavných pracovníkov stanovenej uvedenou právnou úpravou. O siestej otázke 128 Svojou siestou otázkou sa vnútrostátny súd vo veci C-407/19 v podstate pýta, ci sa clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, ze presun prístavného pracovníka do kvóty pre pracovníkov inej prístavnej oblasti, nez je tá, v ktorej získal povolenie, podlieha podmienkam a pravidlám stanoveným v kolektívnej zmluve. 129 Na úvod treba uviest, ze skutocnost, ze takéto podmienky a pravidlá sú stanovené v kolektívnej zmluve, nemá za následok ich vynatie z pôsobnosti uvedených clánkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2007, International Transport Workers' Federation a Finnish Seamen's Union, [87]C-438/05, [88]EU:C:2007:772, body [89]33 a [90]34). 130 V tejto súvislosti treba uviest, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá podriaduje moznost prístavného pracovníka s povolením pracovat v inej prístavnej oblasti, nez v ktorej získal svoje povolenie, podmienkam bez ohladu na to, ci sú stanovené zákonom alebo kolektívnou zmluvou, predstavuje obmedzenie tak volného pohybu pracovníkov, ako aj slobody usadit sa a slobodného poskytovania sluzieb. 131 Takáto právna úprava totiz obmedzuje tak slobodu prístavného pracovníka vykonávat zamestnanie vo viacerých rôznych prístavných oblastiach, ako aj moznost podniku, ktorý sa usadí v urcitej prístavnej oblasti alebo ktorý tam chce poskytovat sluzby, vyuzit sluzby prístavného pracovníka podla svojho výberu, ktorý získal svoje povolenie v inej prístavnej oblasti. 132 Belgická vláda vsak vo svojich písomných pripomienkach tvrdí, ze v súlade s clánkom 4 ods. 2 královského nariadenia z roku 2004 je povolenie prístavného pracovníka platné v kazdej prístavnej oblasti, okrem prípadu, ked je tento pracovník súcastou rezervy urcitej prístavnej oblasti. V tomto poslednom prípade bude prechod z jednej prístavnej oblasti do inej oblasti závisiet od toho, ci existuje potreba pracovnej sily a ci je rezerva na prijatie do zamestnania otvorená. Toto ustanovenie teda vylucuje len moznost, aby prístavný pracovník, ktorý je súcastou rezervy, bol súcasne aktívny mimo tejto rezervy, ci uz v tej istej alebo inej prístavnej oblasti. Moznost pracovat v inej prístavnej oblasti je vsak otvorená vsetkým prístavným pracovníkom s povolením, ktorí nie sú súcastou rezervy. 133 V tejto súvislosti treba na jednej strane spresnit, ze takáto právna úprava môze predstavovat obmedzenie slobôd zarucených clánkami 45, 49 a 56 ZFEÚ, aj ked sa týka len obmedzeného poctu pracovníkov. 134 Na druhej strane vzhladom na údaje uvedené v bode 132 tohto rozsudku treba uviest, ze vzhladom na to, ze rezerva prístavných pracovníkov v zmysle vnútrostátnej právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, má za ciel uspokojit momentálnu potrebu pracovnej sily specializovanej na kazdú prístavnú oblast dotknutého clenského státu, mozno skutocnost, ze presun prístavného pracovníka z rezervy jednej prístavnej oblasti do rezervy inej oblasti podlieha v tejto situácii podmienkam a pravidlám, ktoré majú zabezpecit, aby bol v kazdej rezerve dostatocný pocet pracovných síl, odôvodnit legitímnym cielom spocívajúcim v zaistení bezpecnosti v kazdej prístavnej oblasti. Opatrenie stanovujúce takéto podmienky by totiz mohlo najmä umoznit, aby bol vzdy zabezpecený minimálny pocet kvalifikovaných pracovníkov schopných zarucit bezpecné fungovanie prístavu. Vnútrostátnemu súdu vsak prinálezí overit, ci je takéto opatrenie nevyhnutné a primerané vo vztahu k tomuto cielu. 135 Vzhladom na vsetky tieto úvahy treba na siestu otázku vo veci C-407/19 odpovedat tak, ze clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, ze presun prístavného pracovníka do kvóty pre pracovníkov inej prístavnej oblasti, nez je tá, v ktorej získal povolenie, podlieha podmienkam a pravidlám stanoveným v kolektívnej zmluve, pokial sa tieto podmienky a pravidlá javia ako potrebné a primerané vo vztahu k cielu, ktorým je zaistit bezpecnost v kazdej prístavnej oblasti, co prislúcha overit vnútrostátnemu súdu. O siedmej otázke 136 Svojou siedmou otázkou sa vnútrostátny súd vo veci C-407/19 v podstate pýta, ci sa clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, ze logistickí pracovníci musia mat "bezpecnostné osvedcenie" vydané na základe predlozenia ich preukazu totoznosti a pracovnej zmluvy, ktorého pravidlá vydávania, ako aj postup, ktorý sa má dodrzat na jeho získanie, stanovuje kolektívna zmluva. 137 Touto otázkou sa vnútrostátny súd snazí zistit, ci je s clánkami 45, 49 a 56 ZFEÚ zlucitelná vnútrostátna právna úprava, ktorá sa obmedzuje na stanovenie, ze "bezpecnostné osvedcenie", ktorého drzitelmi musia byt logistickí pracovníci zamestnaní v prístavnej oblasti, sa im vydá na základe predlozenia ich preukazu totoznosti a ich pracovnej zmluvy, pricom ostatné pravidlá vydávania tohto osvedcenia a postup, ktorý sa má dodrzat na jeho získanie, stanovuje kolektívna zmluva. 138 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako vyplýva z bodu 129 tohto rozsudku, hoci clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ v zásade nebránia tomu, aby pracovné podmienky v clenskom státe boli stanovené kolektívnou zmluvou, nic to nemení na skutocnosti, ze takto stanovené podmienky nie sú vynaté z pôsobnosti týchto clánkov. 139 Posúdenie primeranosti a nevyhnutnosti obmedzení slobôd zakotvených v uvedených clánkoch, ktoré vyplývajú z poziadavky, podla ktorej kazdý logistický pracovník pôsobiaci v prístavnej oblasti musí mat "bezpecnostné osvedcenie", musí nevyhnutne zohladnit konkrétne pravidlá vydávania tohto osvedcenia, ako aj postup, ktorý sa má na tento úcel dodrzat, stanovené v kolektívnej zmluve. 140 V rámci tohto posúdenia treba overit, ci sa podmienky vydania takéhoto osvedcenia týkajú výlucne otázky, ci dotknutý logistický pracovník má potrebné schopnosti a znalosti na zaistenie bezpecnosti v prístavných oblastiach a ze postup stanovený na získanie tohto osvedcenia neukladá nadmernú a neprimeranú administratívnu zátaz. 141 Konkrétne poziadavka, podla ktorej vydanie "bezpecnostného osvedcenia" vyzaduje predlozenie pracovnej zmluvy dotknutej osoby, môze mat za následok povinnost dotknutého zamestnávatela alebo zamestnanca poziadat o vydanie nového osvedcenia zakazdým, ked dôjde k uzavretiu novej pracovnej zmluvy. Vzhladom na to, ze ako vyplýva z bodu 109 tohto rozsudku, v prístavoch prevládajú krátkodobé pracovné úlohy, takáto poziadavka by sa mohla javit ako nadmerná a neprimeraná. Ako uviedla Komisia vo svojich písomných pripomienkach, stacilo by stanovit pravidelné predlzovanie platnosti takéhoto osvedcenia, pricom by sa stanovilo, ze toto potvrdenie zostáva platné po skoncení krátkodobej pracovnej zmluvy. 142 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na siedmu otázku vo veci C-407/19 odpovedat tak, ze clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, ze logistickí pracovníci musia mat "bezpecnostné osvedcenie" vydané na základe predlozenia ich preukazu totoznosti a pracovnej zmluvy, ktorého pravidlá vydávania, ako aj postup, ktorý sa má dodrzat na jeho získanie, stanovuje kolektívna zmluva, pokial sú podmienky vydávania takéhoto osvedcenia potrebné a primerané vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a pokial postup stanovený na jeho získanie neukladá nadmernú a neprimeranú administratívnu zátaz. O trovách 143 Vzhladom na to, ze konanie má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Clánky 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá ukladá osobám alebo podnikom, ktoré chcú vykonávat prístavné cinnosti, vrátane prác, ktoré nesúvisia s nakladaním a vykladaním tovaru z lodí v úzkom zmysle slova, povinnost vyuzívat iba prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie v súlade s podmienkami a pravidlami stanovenými touto právnou úpravou, pokial sú tieto podmienky a pravidlá jednak zalozené na objektívnych, nediskriminacných a vopred známych kritériách umoznujúcich prístavným pracovníkom z iných clenských státov preukázat, ze vo svojom státe pôvodu splnajú poziadavky rovnocenné poziadavkám vztahujúcim sa na vnútrostátnych prístavných pracovníkov, a jednak pokial nezavádzajú obmedzené kvóty pre pracovníkov, ktorým mozno udelit povolenie. 2. Clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej: - udelovanie povolení prístavným pracovníkom prislúcha správnej komisii, ktorá je paritne zlozená z clenov menovaných organizáciami zamestnávatelov a organizáciami pracovníkov, - táto komisia tiez v závislosti od potreby pracovnej sily rozhoduje, ci pracovníci s povolením majú alebo nemajú byt prijatí do kvóty pre prístavných pracovníkov, pricom v prípade prístavných pracovníkov, ktorí nie sú prijatí do tejto kvóty, je dlzka povolenia obmedzená dlzkou ich pracovnej zmluvy, takze pre kazdú novú zmluvu, ktorú uzavrú, sa musí zacat nové konanie o udelení povolenia, a - nie je stanovená maximálna lehota, v ktorej musí uvedená komisia rozhodnút. 3. Clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej s výnimkou prípadu, ze pracovník môze dolozit splnenie rovnocenných podmienok v inom clenskom státe, sa mu udelí povolenie prístavného pracovníka, iba ak preukáze, ze: - externá agentúra pre prevenciu a ochranu zdravia na pracovisku, ku ktorej je pridruzená organizácia, ktorej clenmi sú povinne vsetci zamestnávatelia pôsobiaci v dotknutej prístavnej oblasti, rozhodla, ze pracovník je zdravotne spôsobilý, - pracovník úspesne absolvoval psychotechnické skúsky vykonané orgánom, ktorý urcila táto organizácia zamestnávatelov, - absolvoval trojtýzdnové prípravné kurzy na získanie znalostí týkajúcich sa bezpecnosti pri práci a odbornej kvalifikácie, a - úspesne zlozil záverecnú skúsku, pokial úloha, ktorou je poverená organizácia zamestnávatelov a prípadne odbory prístavných pracovníkov, ktorým bolo udelené povolenie, pri ustanovovaní orgánov zodpovedných za vykonávanie takýchto vysetrení, testov alebo skúsok nemôze spochybnit ich transparentnost, objektívnost a nestrannost. 4. Clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, podla ktorej prístavní pracovníci, ktorým bolo udelené povolenie v súlade so zákonným rezimom, ktorý sa na nich uplatnoval pred nadobudnutím úcinnosti tejto právnej úpravy, si podla tejto právnej úpravy zachovávajú postavenie prístavných pracovníkov s povolením a sú prijatí do kvóty pre prístavných pracovníkov stanovenej touto právnou úpravou. 5. Clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, ze presun prístavného pracovníka do kvóty pre pracovníkov inej prístavnej oblasti, nez je tá, v ktorej získal povolenie, podlieha podmienkam a pravidlám stanoveným v kolektívnej zmluve, pokial sa tieto podmienky a pravidlá javia ako potrebné a primerané vo vztahu k cielu, ktorým je zaistit bezpecnost v kazdej prístavnej oblasti, co prislúcha overit vnútrostátnemu súdu. 6. Clánky 45, 49 a 56 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia vnútrostátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, ze logistickí pracovníci musia mat "bezpecnostné osvedcenie" vydané na základe predlozenia ich preukazu totoznosti a pracovnej zmluvy, ktorého pravidlá vydávania, ako aj postup, ktorý sa má dodrzat na jeho získanie, stanovuje kolektívna zmluva, pokial sú podmienky vydávania takéhoto osvedcenia potrebné a primerané vo vztahu k cielu spocívajúcemu v zaistení bezpecnosti v prístavných oblastiach a pokial postup stanovený na jeho získanie neukladá nadmernú a neprimeranú administratívnu zátaz. Podpisy __________________________________________________________________ ( [91]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSLNGmy/L85557-7742TMP.html#t-ECR_62019CJ0407_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146&anchor=#point30 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2146&anchor=#point31 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A874&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A874 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A874&anchor=#point55 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A874&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A874 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A874&anchor=#point51 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A985&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A985 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A985&anchor=#point50 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2063&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2063 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2063&anchor=#point28 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point37 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point38 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&anchor=#point75 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2063&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2063 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2063&anchor=#point31 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point47 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point53 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&anchor=#point77 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point50 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point49 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2430&anchor=#point52 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A411&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A411 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A411&anchor=#point94 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A63&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A63 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A63&anchor=#point27 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A63&anchor=#point29 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&anchor=#point18 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&anchor=#point19 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&anchor=#point20 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A614&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A614 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A614&anchor=#point26 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A419&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A419 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A419&anchor=#point27 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A419&anchor=#point30 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A419&anchor=#point31 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A239&anchor=#point22 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A14&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A14 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A14&anchor=#point39 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&anchor=#point51 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A591&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A591 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A591&anchor=#point53 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A591&anchor=#point54 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A383&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A383 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A383&anchor=#point78 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A383&anchor=#point81 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&anchor=#point33 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A772&anchor=#point34 91. file:///tmp/lynxXXXXSLNGmy/L85557-7742TMP.html#c-ECR_62019CJ0407_SK_01-E0001