ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) zo 16. septembra 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Schéma pomoci vykonaná Belgickým královstvom - Oslobodenie nadmerného zisku od dane - Záväzné danové stanovisko (tax ruling) - Ustálená správna prax - Nariadenie (EÚ) 2015/1589 - Clánok 1 písm. d) - Pojem 'schéma pomoci` - Pojem 'akt` - Pojem 'dalsie vykonávajúce opatrenia` - 'Vseobecná a abstraktná` definícia príjemcov pomoci - Vzájomné odvolanie - Prípustnost - Danová autonómia clenských státov" Vo veci C-337/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. apríla 2019, Európska komisia, v zastúpení: P.-J. Loewenthal a F. Tomat, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Belgické královstvo, v zastúpení: J.-C. Halleux, C. Pochet a M. Jacobs, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. Segura a M. Clayton, avocates, Magnetrol International, so sídlom v Zele (Belgicko), v zastúpení H. Gilliams a L. Goossens, advocaten, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Soudal NV, so sídlom v Turnhoute (Belgicko), a Esko-Graphics BVBA, so sídlom v Gande (Belgicko), v zastúpení: H. Viaene, avocat, Flir Systems Trading Belgium BVBA, so sídlom v Meere (Belgicko), v zastúpení: T. Verstraeten a C. Docclo, avocats, ako aj v zastúpení: N. Reypens, advocaat, Anheuser-Busch InBev SA/NV, so sídlom v Bruseli (Belgicko), Ampar BVBA, so sídlom v Louvaini (Belgicko), Atlas Copco Airpower NV, so sídlom v Antverpách (Belgicko), Atlas Copco AB, so sídlom v Nacke (Svédsko), v zastúpení: A. von Bonin, Rechtsanwalt, W. O. Brouwer a A. Pliego Selie, advocaten, ako aj v zastúpení: A. Haelterman, avocat, Wabco Europe BVBA, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: E. Righini a L. Villani, avvocati, S. Völcker, Rechtsanwalt, ako aj v zastúpení: A. Papadimitriou, avocat, Celio International NV, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: H. Gilliams a L. Goossens, advocaten, vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní, Írsko, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras, sudcovia N. Piçarra, D. Sváby, S. Rodin a K. Jürimäe (spravodajkyna), generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Longar, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 24. septembra 2020, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 3. decembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia (T-131/16 a T-263/16, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2019:91), ktorým tento súd zrusil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1699 z 11. januára 2016 o schéme státnej pomoci týkajúcej sa zdanovania nadmerného zisku SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN) vykonávanej Belgickom ([3]Ú. v. EÚ L 260, 2016, s. 61, dalej len "sporné rozhodnutie"). 2 Belgické královstvo sa svojím vzájomným odvolaním domáha ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom zamietol prvý zalobný dôvod týkajúci sa neplatnosti. Právny rámec 3 Podla clánku 1 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9): "Na úcely tohto nariadenia platia nasledujúce vymedzenia pojmov: ... d) ,schéma pomoci` je akýkolvek akt, na základe ktorého mozno bez dalsích vykonávacích opatrení poskytnút individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte vseobecným a abstraktným spôsobom a akýkolvek akt, na základe ktorého sa môze pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnút jednému alebo viacerým podnikom na neurcitú dobu a/alebo v neurcitej sume". 4 Clánok 1 písm. e) tohto nariadenia definuje "individuálnu pomoc" ako "pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci, a pomoc, ktorá sa poskytuje na základe schémy pomoci, ale musí sa notifikovat". Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Skutkové okolnosti sporu boli Vseobecným súdom zhrnuté v bodoch 1 az 28 napadnutého rozsudku. Pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. Belgické právo ZDP z roku 1992 6 V Belgicku sú pravidlá týkajúce sa zdanovania príjmov kodifikované v code des impôts sur les revenus 1992 (Zákonník o dani z príjmov z roku 1992, dalej len "ZDP z roku 1992"). Podla clánku 1 ods. 1 ZDP z roku 1992 je danou z príjmu okrem iného dan z celkových príjmov spolocnosti-rezidenta, nazvaná "dan z príjmov právnických osôb". 7 Pokial ide konkrétne o základ dane z príjmu právnických osôb, clánok 185 ZDP z roku 1992 stanovuje, ze spolocnosti zdanujú celkovú sumu svojho zisku, vrátane vyplácaných dividend. Zákon z 24. decembra 2002 8 Clánok 20 loi du 24 décembre 2002, modifiant le régime des sociétés en matičre d'impôts sur les revenus et instituant un systčme de décision anticipée en matičre fiscale (zákon z 24. decembra 2002, ktorým sa mení a doplna rezim spolocností v oblasti daní z príjmu a zavádza systém záväzných stanovísk v danovej oblasti) (Moniteur belge z 31. decembra 2002, s. 58815) (dalej len "zákon z 24. decembra 2002"), stanovuje, ze Service public fédéral des Finances (Federálny verejný financný úrad, Belgicko) (SPF Finances) "rozhodne záväzným stanoviskom o kazdej ziadosti týkajúcej sa uplatnovania danových zákonov". Okrem toho je pojem "záväzné stanovisko" definovaný ako právny akt, ktorým SPF Finances urcí v súlade s platnými predpismi, ako sa bude zákon uplatnovat na situáciu alebo osobitnú transakciu, ktorá z danového hladiska este nevyvolávala úcinky. Navyse sa uvádza, ze záväzné stanovisko nemôze viest k oslobodeniu od dane alebo jej znízeniu. 9 Clánok 22 zákona z 24. decembra 2002 stanovuje, ze záväzné stanovisko nemozno vydat okrem iného v prípade, ak ziadost súvisí so situáciami alebo transakciami zhodnými so situáciami alebo transakciami, ktoré z danového hladiska uz vyvolali úcinky vo vztahu k ziadatelovi. 10 Clánok 23 zákona z 24. decembra 2002 okrem toho stanovuje, ze s výnimkou prípadov, ked to odôvodnuje predmet ziadosti, záväzné stanovisko sa vydáva na obdobie, ktoré nesmie presiahnut pät rokov. Zákon z 21. júna 2004 11 Prostredníctvom loi du 21 juin 2004, modifiant le Code des impôts sur les revenus 1992 (zákon z 21. júna 2004, ktorým sa mení rezim spolocností v oblasti dani z príjmu) a loi du 24 décembre 2002 modifiant le régime des sociétés en matičre d'impôts sur les revenus et instituant un systčme de décision anticipée en matičre fiscale (zákon z 24. decembra 2002, ktorým sa mení a doplna rezim spolocností v oblasti daní z príjmu a zavádza systém záväzných stanovísk v danovej oblasti) (Moniteur belge z 9. júla 2004) (dalej len "zákon z 21. júna 2004"), Belgické královstvo zaviedlo nové danové pravidlá týkajúce sa cezhranicných transakcií prepojených spolocností, ktoré sú súcastou nadnárodných subjektov, pricom najmä stanovuje úpravu ziskov podliehajúcich dani, nazývanú "korelacná úprava". - Dôvodová správa 12 Podla dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý belgická vláda predlozila Chambre des députés (Poslanecká snemovna) (Belgicko), je úcelom tohto zákona na jednej strane upravit ZDP z roku 1992 s cielom výslovne zahrnút medzinárodne uznávanú zásadu nezávislého vztahu. Na druhej strane je jeho úcelom zmenit zákon z 24. decembra 2002 tak, aby bola Service des Décisions Anticipées (Rozhodovacia komisia) (SDA) priznaná právomoc vydávat záväzné stanoviská. Zásada nezávislého vztahu bola zavedená do belgickej danovej právnej úpravy doplnením druhého odseku clánku 185 ZDP z roku 1992, ktorý sa zakladal na znení clánku 9 Modelovej danovej zmluvy Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o príjmoch a majetku. Úcelom clánku 185 ods. 2 ZDP z roku 1992 je zabezpecit, aby sa zdanitelný základ spolocností podliehajúcich zdaneniu v Belgicku mohol menit úpravami zisku vyplývajúceho z cezhranicných transakcií subjektov v rámci skupiny, kde uplatnené transferové ceny neodrázajú trhové mechanizmy a zásadu nezávislého vztahu. Okrem toho pojem "primeraná úprava", zavedený clánkom 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 je odôvodnený cielom, ktorý spocíva v predchádzaní alebo zamedzovaní dvojitému zdaneniu. Uvádza sa v nom, ze táto úprava sa musí vykonávat posúdením jednotlivých prípadov na základe dostupných informácií, ktoré poskytol najmä danovník, a ze korelacná úprava je potrebná len vtedy, ak belgické danové úrady usúdia, ze výska primárnej úpravy vykonanej v inom státe je v zásade odôvodnená. - Clánok 185 ods. 2 ZDP z roku 1992 13 Clánok 185 ods. 2 ZDP z roku 92 stanovuje: "... v prípade dvoch spolocností, ktoré sú súcastou nadnárodnej skupiny prepojených spolocností, a pokial ide o ich vzájomné cezhranicné vztahy: a) ak sú obidve spolocnosti vo svojich obchodných alebo financných vztahoch viazané dohodnutými alebo stanovenými podmienkami, ktoré sa lísia od podmienok, ktoré boli dohodnuté medzi nezávislými spolocnostami, mozno zisky, ktoré by pri neexistencii týchto podmienok boli dosiahnuté jednou z týchto spolocností, ale z dôvodu týchto podmienok ich nebolo mozné dosiahnut, zahrnút do ziskov tejto spolocnosti; b) ak sú v ziskoch jednej spolocnosti zahrnuté zisky, ktoré sú zároven zahrnuté v ziskoch inej spolocnosti, a ak ide o zisky, ktoré by táto iná spolocnost dosiahla, ak by boli podmienky dohodnuté medzi obidvomi spolocnostami zhodné s podmienkami, ktoré by boli dohodnuté medzi nezávislými spolocnostami, sa zisky prvej spolocnosti upravia primeraným spôsobom." Administratívny obezník zo 4. júla 2006 14 Circulaire du 4 juillet 2006 sur l'application du principe de pleine concurrence (obezník zo 4. júla 2006 o uplatnovaní zásady nezávislého vztahu) (dalej len "administratívny obezník zo 4. júla 2006") bol zaslaný úradníkom Administration générale de la fiscalité (Vseobecná danová správa) (Belgicko) v mene ministra financií, aby sa vyjadrili k doplneniu odseku 2 do clánku 185 ZDP z roku 1992 a k zodpovedajúcej úprave tohto zákona. Administratívny obezník zo 4. júla 2006 zdôraznuje, ze tieto zmeny, ktoré sú v úcinnosti od 19. júla 2004, majú za ciel prebrat do belgického danového práva zásadu nezávislého vztahu a predstavujú právny základ, ktorý s prihliadnutím na túto zásadu umoznuje upravit zdanitelný zisk vyplývajúci z cezhranicných transakcií medzi skupinami prepojených spolocností, ktoré patria do nadnárodnej skupiny. 15 V administratívnom obezníku zo 4. júla 2006 sa na jednej strane uvádza, ze pozitívna úprava stanovená v clánku 185 ods. 2 písm. a) ZDP z roku 1992 umoznuje navýsenie ziskov dosiahnutých spolocnostou rezidentom, ktorá je súcastou nadnárodnej skupiny, aby sa do nich zahrnali zisky, ktoré by spolocnost rezident dosiahla pri transakcii uskutocnenej v rámci nezávislého vztahu. 16 Uvedený obezník na druhej strane uvádza, ze negatívna korelacná úprava stanovená v clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 má predíst alebo zamedzit dvojitému zdaneniu. Uvádza sa, ze na tieto úcely nie je mozné stanovit ziadne kritériá, pretoze táto úprava sa musí vykonat posúdením jednotlivého prípadu na základe dostupných informácií, ktoré poskytne najmä danovník. Okrem toho je zdôraznené, ze korelacná úprava by sa mala vykonat len vtedy, ak belgické danové úrady alebo SDA usúdia, ze výska úpravy je v zásade odôvodnená. Navyse spresnuje, ze clánok 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 sa neuplatní, ak sa zisk dosiahnutý v partnerskom státe zvýsi takým spôsobom, ze presiahne zisk, ktorý by sa dosiahol v prípade uplatnenia zásady nezávislého vztahu. Odpovede ministra financií na parlamentné otázky týkajúce sa uplatnovania clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 17 Dna 13. apríla 2005 belgický minister financií v odpovedi na parlamentné otázky týkajúce sa oslobodenia nadmerného zisku od dane v prvom rade potvrdil, ze clánok 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 sa týkal situácie, v ktorej bolo prijaté záväzné stanovisko k metóde, ktorej cielom je dosiahnutie zisku v súlade so zásadou nezávislého vztahu. Následne potvrdil, ze zisky, ktoré sa nachádzajú v belgických financných správach medzinárodnej skupiny so sídlom v Belgicku a ktoré prevysujú zisky dosiahnuté v súlade so zásadou nezávislého vztahu, by nemali byt zohladnené pri urcovaní belgického zdanitelného zisku. Nakoniec potvrdil stanovisko, podla ktorého nie je úlohou belgických danových orgánov urcit, ktoré zahranicné podniky by mali zahrnút tento dodatocný zisk do svojho zisku. 18 Dna 11. apríla 2007 belgický minister financií v odpovedi na novú sériu parlamentných otázok týkajúcich sa uplatnovania clánku 185 ods. 2 písm. a) a b) ZDP z roku 1992 vyhlásil, ze do toho casu boli dorucené len ziadosti o negatívnu úpravu. Okrem toho uviedol, ze pri urcovaní spôsobu stanovenia zisku belgického subjektu dosiahnutého v súlade so zásadou nezávislého vztahu boli v rámci záväzných stanovísk zohladnené vykonávané funkcie, znásané riziká a aktíva pouzité pri cinnostiach, ktoré neboli v Belgicku zdanitelné. Zisk zaznamenaný v Belgicku prostredníctvom financných správ nadnárodnej skupiny, ktorý by presahoval zisk dosiahnutý v súlade so zásadou nezávislého vztahu, by teda nemal byt zahrnutý do zdanitelného zisku v Belgicku. Minister financií napokon uviedol, ze vzhladom na to, ze belgickým danovým orgánom neprislúcha urcit, ktorým zahranicným spolocnostiam sa má zdanit dodatocný zisk, nie je mozné si tieto úcely vymienat informácie so zahranicnými danovými úradmi. 19 Minister financií 6. januára 2015 nakoniec potvrdil, ze zásada, na ktorej sa zakladajú záväzné stanoviská, spocíva v zdanení zisku zodpovedajúceho zisku dotknutého podniku dosiahnutému v súlade so zásadou nezávislého vztahu a potvrdil odpovede svojho predchodcu z 11. apríla 2007 týkajúce sa skutocnosti, ze belgické danové orgány nemali za úlohu zistovat, ktorej zahranicnej spolocnosti by sa mal zdanit nadmerný zisk, ktorý nebol zdanený v Belgicku. Sporné rozhodnutie 20 Rozhodnutím z 11. januára 2016 Komisia rozhodla, ze oslobodenia od dane udelené Belgickým královstvom prostredníctvom záväzných stanovísk zalozených na clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 predstavovali schému pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá bola nezlucitelná s vnútorným trhom a ktorá bola vykonaná v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Okrem toho Komisia nariadila vymáhanie takto priznanej pomoci od príjemcov, ktorých konecný zoznam mal byt následne vypracovaný Belgickým královstvom. 21 Pokial ide v prvom rade o posúdenie opatrenia pomoci (odôvodnenia 94 az 110 sporného rozhodnutia), Komisia usúdila, ze dotknuté opatrenie predstavuje schému pomoci zalozenú na clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992, tak ako ju uplatnujú belgické danové úrady. Táto úprava bola vysvetlená v dôvodovej správe k zákonu z 21. júna 2004, v administratívnom obezníku zo 4. júla 2006 a odpovediach ministra financií na parlamentné otázky týkajúce sa uplatnovania clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992. Komisia zastáva názor, ze tieto akty predstavujú základ, podla ktorého boli dotknuté oslobodenia od dane priznané. Okrem toho sa Komisia domnievala, ze tieto oslobodenia boli priznané bez toho, aby boli potrebné dalsie vykonávacie opatrenia, kedze záväzné stanoviská boli iba technickými opatreniami na uplatnenie dotknutej schémy. Komisia navyse uviedla, ze príjemcovia oslobodení od dane definovali akty, na ktorých bola táto schéma zalozená, "vseobecným a abstraktným spôsobom". Tieto ustanovenia sa totiz týkali subjektov, ktoré boli súcastou nadnárodnej skupiny spolocností. 22 Pokial ide v druhom rade o podmienky uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenia 111 az 117 sporného rozhodnutia), Komisia po prvé uviedla, ze oslobodenie nadmerného zisku od dane predstavovalo zásah zo strany státu, ktorý mu mozno pripísat a ktorý viedol ku strate státnych prostriedkov, pretoze toto oslobodenie viedlo ku znízeniu danovej povinnosti spolocností v Belgicku, ktoré túto schému vyuzívajú. Po druhé Komisia konstatovala, ze táto schéma mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pretoze spolocnosti, ktoré mali z tejto schémy prospech, boli nadnárodnými spolocnostami pôsobiacimi vo viacerých clenských státoch. Po tretie Komisia zdôraznila, ze uvedená schéma oslobodila podniky, ktoré boli jej príjemcami, od zátaze, ktorú by museli inak znásat, a ze v dôsledku toho táto schéma narusila alebo mohla narusit hospodársku sútaz posilnením financnej situácie týchto podnikov. Po stvrté Komisia konstatovala, ze dotknutá schéma poskytla belgickým subjektom selektívnu výhodu tým, ze prospech z nej mali len nadnárodné skupiny, ku ktorým tieto subjekty patrili. 23 V tretom rade Komisia konstatovala, ze dotknuté opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc, a preto boli nezlucitelné s vnútorným trhom. Navyse kedze tieto opatrenia neboli Komisii oznámené podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, predstavovali neoprávnenú pomoc (odôvodnenia 189 az 194 sporného rozhodnutia). 24 Pokial ide o vymáhanie pomoci (odôvodnenia 195 az 211 sporného rozhodnutia), Komisia uviedla, ze Belgické královstvo sa nemôze odvolávat na zásadu ochrany legitímnej dôvery príjemcov ani na zásadu právnej istoty na úcely odôvodnenia nesplnenia povinnosti spocívajúcej vo vymození neoprávnene priznanej pomoci, a ze sumy, ktoré sa majú vymôct od kazdého príjemcu, by sa mohli vypocítat na základe rozdielu medzi danou, ktorá by bola splatná na základe skutocne zaznamenaného zisku a skutocne zaplatenou danou na základe záväzného stanoviska. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 25 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 22. marca a 25. mája 2016 Belgické královstvo a Magnetrol International podali zalobu, ktorou sa domáhali zrusenia sporného rozhodnutia. 26 Vseobecný súd v súlade s clánkom 68 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku rozhodol o spojení vecí T-131/16, Belgicko/Komisia a T-263/16, Magnetrol International/Komisia, na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa ukoncí konanie. 27 Belgické královstvo uviedlo na podporu svojej zaloby pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod sa zakladal na porusení clánku 2 ods. 6 ZFEÚ a clánku 5 ods. 1 a 2 ZEÚ v rozsahu, v akom Komisia zasahovala do právomoci Belgického královstva v oblasti daní. Druhý zalobný dôvod sa zakladal na nesprávnom právnom posúdení a na zjavne nesprávnom posúdení, ktorých sa Komisia dopustila pri nesprávnom kvalifikovaní dotknutých opatrení ako schémy pomoci. Tento zalobný dôvod bol rozdelený na dve casti, pricom v rámci prvej casti Belgicko spochybnilo vymedzenie aktov, na ktorých je zalozená uvedená schéma, a v rámci druhej casti spochybnilo posúdenie týkajúce sa neexistencie dalsích vykonávacích opatrení. Tretí zalobný dôvod sa zakladal na porusení clánku 107 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia konstatovala, ze systém oslobodenia nadmerných ziskov od dane predstavuje opatrenie státnej pomoci. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladal na zjavne nesprávnom posúdení Komisie, pokial ide o vymedzenie príjemcov uvádzanej pomoci. Piaty zalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne, sa zakladal na porusení vseobecnej zásady legality a clánku 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589 v tom zmysle, ze sporné rozhodnutie nariaduje vymáhanie súm od nadnárodných skupín, ku ktorým patria belgické subjekty, ktorým bolo vydané záväzné stanovisko. 28 Magnetrol International uviedla na podporu svojej zaloby o neplatnost styri zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod sa zakladal na zjavne nesprávnom posúdení, zneuzití právomoci a nedostatocnom odôvodnení v rozsahu, v akom sa v spornom rozhodnutí dospelo k záveru o existencii schémy pomoci. Druhý zalobný dôvod sa zakladal na porusení clánku 107 ZFEÚ, povinnosti odôvodnenia a zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia v spornom rozhodnutí kvalifikuje uvádzanú schému ako selektívne opatrenie. Tretí zalobný dôvod sa zakladal na porusení clánku 107 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia a na zjavne nesprávnom posúdení v rozsahu, v akom Komisia v spornom rozhodnutí dospela k záveru, ze uvádzaná schéma pomoci vedie k zvýhodneniu. Stvrtý zalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne, sa zakladal na porusení clánku 107 ZFEÚ, porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, na zjavne nesprávnom posúdení, prekrocení právomoci a nedostatocnom odôvodnení, pokial ide o vymáhanie pomoci nariadené v napadnutom rozhodnutí, vymedzenie príjemcov a sumu, ktorá sa má vymôct. 29 Vseobecný súd v napadnutom rozsudku v prvom rade preskúmal zalobné dôvody uvádzané Belgickým královstvom a spolocnostou Magnetrol International zalozené v podstate na tom, ze Komisia zneuzila svoje právomoci v oblasti státnej pomoci a zasiahla do výlucných právomocí Belgického královstva v oblasti priamych daní (prvý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a prvá cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16). V bode 74 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol tieto zalobné dôvody ako nedôvodné. 30 V druhom rade Vseobecný súd preskúmal zalobné dôvody uvedené Belgickým královstvom a spolocnostou Magnetrol International, ktoré sa v podstate zakladali na nesprávnom závere Komisie v súvislosti s existenciou schémy státnej pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, okrem iného z dôvodu nesprávneho vymedzenia aktov, na ktorých sa zakladá uvádzaná schéma, a z dôvodu nesprávneho odôvodnenia, podla ktorého táto schéma nevyzadovala dalsie vykonávacie opatrenia (druhý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a prvý zalobný dôvod vo veci T-263/16). 31 V bodoch 86 az 88 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najprv pripomenul prvky vymedzujúce pojem "schéma pomoci" uvedený v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. Dalej po prvé v bodoch 90 az 98 tohto rozsudku preskúmal, ci podstatné prvky dotknutej schémy vyplývajú z ustanovení, ktoré Komisia oznacila za základ tejto schémy, aby najmä urcil, ci bola individuálna pomoc poskytnutá bez prijatia dalsích vykonávacích opatrení. Po druhé v bodoch 99 az 113 uvedeného rozsudku Vseobecný súd analyzoval, ci belgické danové orgány pri prijímaní záväzných stanovísk podmienujúcich nezdanovanie nadmerného zisku disponujú volnou úvahou, ktorá im umoznuje ovplyvnit výsku oslobodenia nadmerného zisku od dane, podstatné prvky uvedenej schémy a podmienky, za ktorých sa priznáva toto oslobodenie nadmerného zisku od dane. Po tretie v bodoch 114 az 119 toho istého rozsudku Vseobecný súd posúdil, ci akty, na ktorých sa zakladá táto istá schéma, definovali príjemcov "vseobecným a abstraktným spôsobom". 32 Na základe tejto analýzy Vseobecný súd v bode 120 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze schéma oslobodenia nadmerného zisku od dane, ako je definovaná v spornom rozhodnutí, nevyzadovala dalsie vykonávacie opatrenia, a teda ze táto schéma predstavovala "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. V bodoch 121 az 132 tohto rozsudku Vseobecný súd okrem iného odmietol tvrdenia Komisie zalozené na údajnom "systematickom prístupe" belgických danových orgánov, ktorý identifikovala prostredníctvom preskúmania 22 záväzných stanovísk zo 66 existujúcich stanovísk týkajúcich sa oslobodenia nadmerných ziskov od dane, a konstatoval, ze tieto tvrdenia nespochybnujú záver uvedený v tomto bode 120. 33 Vseobecný súd preto v bode 136 napadnutého rozsudku vyhovel zalobným dôvodom uvedeným Belgickým královstvom a spolocnostou Magnetrol International zalozeným na porusení clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. V dôsledku toho Vseobecný súd bez toho, aby povazoval za potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody uvádzané proti spornému rozhodnutiu, zrusil toto rozhodnutie v celom rozsahu. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 34 Komisia svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa v nom konstatuje, ze sporné rozhodnutie nesprávne kvalifikovalo systém oslobodenia nadmerných ziskov ako "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589", - vrátil vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o zalobných dôvodoch, ktoré neboli preskúmané, a - rozhodol, ze o trovách prvostupnového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. 35 Belgické královstvo, ako aj Magnetrol International a vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní navrhujú zamietnut odvolanie a ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania. 36 Írsko ako vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní neprejavilo záujem zúcastnit sa konania pred Súdnym dvorom. 37 Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 15. októbra 2019 bol spolocnostiam Soudal NV, Esko-Graphics BVBA, Flir Systems Trading Belgium BVBA, Anheuser-Busch InBev SA/NV, Ampar BVBA, Atlas Copco Airpower NV, Atlas Copco AB, Wabco Europe BVBA a Celio International NV (dalej spolocne len "vedlajsí úcastníci odvolacieho konania") povolený vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov spolocnosti Magnetrol International. 38 Svojím vzájomným odvolaním Belgické královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: - ciastocne zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol prvý zalobný dôvod týkajúci sa neplatnosti uvedený týmto clenským státom a rozhodol o tomto zalobnom dôvode, - potvrdil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zrusuje sporné rozhodnutie, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, ktoré vynalozila v rámci vzájomného odvolania. 39 Komisia navrhuje zamietnut vzájomné odvolanie. O odvolaní O prípustnosti Argumentácia úcastníkov konania 40 Belgické královstvo a Magnetrol International, ktoré v konaní podporujú vedlajsí úcastníci odvolacieho konania, v podstate tvrdia, ze odvolanie podané Komisiou je neprípustné. 41 Po prvé Magnetrol International, ktorú v tejto súvislosti podporujú Soudal, Esko-Graphics a Wabco Europe, sa domnieva, ze návrhy tak, ako sú uvedené v tomto odvolaní, sa týkajú zrusenia napadnutého rozsudku len v rozsahu, v akom Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nesprávne kvalifikovala systém oslobodenia nadmerného zisku od dane ako "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. Komisia teda navrhuje ciastocné zrusenie neoddelitelnej casti výroku napadnutého rozsudku, takze tieto návrhy sú neprípustné. 42 Po druhé Belgické královstvo, Soudal, Esko-Graphics a Flir Systems Trading Belgium sa domnievajú, ze Komisia uvedeným odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu, pricom neuvádza skutocnosti, ktoré by preukazovali akékolvek skreslenie týchto skutkových okolností. Okrem toho argumentácia Komisie sa zakladá na nových skutocnostiach, ktorých cielom je okrem iného a posteriori prepísat sporné rozhodnutie. 43 Po tretie Belgické královstvo, Soudal a Eskosko-Graphics tvrdia, ze Komisia dostatocne presne neuviedla, v com spocíva nesprávne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd pri výklade clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 44 Komisia spochybnuje túto argumentáciu a tvrdí, ze odvolanie je prípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 45 Pokial ide v prvom rade o výhradu zalozenú na neprípustnosti návrhov odvolania Komisie, treba pripomenút, ze podla clánku 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora "v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti". 46 Toto ustanovenie upravuje základnú zásadu v oblasti odvolania, podla ktorej musí byt toto odvolanie podané proti výrokovej casti rozhodnutia Vseobecného súdu a nemozno sa ním domáhat zmien niektorých dôvodov tohto rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2017, British Airways/Komisia, [5]C-122/16, [6]EU:C:2017:861, bod [7]51 a citovanú judikatúru). 47 V prejednávanej veci na rozdiel od toho, co v podstate tvrdí Magnetrol International, Komisia sa svojimi návrhmi uvedenými pred Súdnym dvorom, ako sú prevzaté v bode 34 prvej zarázke tohto rozsudku, domáha úplného, a nie ciastocného zrusenia napadnutého rozsudku. Vseobecný súd totiz tým, ze vyhovel zalobným dôvodom uvedeným Belgickým královstvom a spolocnostou Magnetrol International, ktoré sa zakladali na nesprávnej kvalifikácii systému nadmerného zisku ako "schémy pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, rozhodol o zrusení sporného rozhodnutia a Komisia práve bod 2 výroku napadnutého rozsudku vo svojom odvolaní spochybnuje. 48 Za týchto podmienok treba túto výhradu zamietnut. 49 V druhom rade argumentácia, podla ktorej Komisia svojím odvolaním len navrhuje, aby Súdny dvor opätovne preskúmal skutkové zistenia Vseobecného súdu, nemôze uspiet. 50 Na jednej strane totiz Komisia svojím jediným odvolacím dôvodom nastoluje právne otázky týkajúce sa výkladu clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 Vseobecným súdom v snahe spochybnit dôvodnost právneho riesenia, ku ktorému sa priklonil Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, a to najmä v rozsahu, v akom tento súd konstatoval, ze systém oslobodenia nadmerného zisku od dane nesplnal podmienky na to, aby mohol byt kvalifikovaný ako "schéma pomoci" v zmysle tohto ustanovenia. V dôsledku toho je argumentácia, ktorú v tejto súvislosti rozvíja v rámci styroch castí tohto jediného odvolacieho dôvodu, prípustná. 51 Na druhej strane v rámci uvedeného jediného odvolacieho dôvodu Komisia tiez tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil viaceré odôvodnenia sporného rozhodnutia, najmä tým, ze neuznal, ze Komisia v nich konstatovala, ze systém nadmerných ziskov sa zakladal na ustálenej správnej praxi belgických danových orgánov, ktorá spocívala v systematickom uplatnovaní clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 contra legem. 52 Takáto argumentácia, ktorá sa v konecnom dôsledku týka výkladu sporného rozhodnutia Vseobecným súdom a ktorá sa navyse zakladá na skreslení skutkových okolností a dôkazov predlozených Komisiou, sa pritom musí povazovat za prípustnú. 53 Okrem toho sa táto argumentácia týka aj bodov 121 az 134 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd rozhodol o tom, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu ustálenej správnej praxe uvedenej v bode 51 tohto rozsudku, ktorá podla nej umoznovala dospiet k záveru, ze systém oslobodenia nadmerných ziskov od dane predstavoval "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. Preskúmanie takejto otázky, ktorá sa týka odôvodnenia sporného rozhodnutia, ako aj zásad upravujúcich dokazovanie, je v stádiu odvolania prípustné. 54 V tretom rade treba zamietnut aj výhradu zalozenú na nepresnosti odvolania. 55 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy totiz stací konstatovat, ze z odvolania jasne vyplýva, ze Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne podal výklad podmienok stanovených v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 a ze skreslil niektoré odôvodnenia sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti presne vymedzuje nielen tieto odôvodnenia, ale aj body napadnutého rozsudku, ktoré spochybnuje, takze túto výhradu treba zamietnut. 56 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie je prípustné. 57 V zostávajúcej casti v rozsahu, v akom Belgické královstvo a Magnetrol International, podporované vedlajsími úcastníkmi odvolacieho konania, tvrdia, ze toto odvolanie sa zakladá na nových skutocnostiach alebo ze sa snazí prepísat sporné rozhodnutie, tieto tvrdenia sú v potrebnej miere preskúmané v rámci posúdenia dôvodnosti uvedeného odvolania. O veci samej Úvodné pripomienky 58 Jediný odvolací dôvod Komisie sa týka nesprávnych posúdení, ktorých sa dopustil Vseobecný súd pri výklade clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, ktorý definuje "schému pomoci". 59 Podla tohto ustanovenia treba za "schému pomoci" povazovat najmä akýkolvek akt, na základe ktorého mozno bez dalsích vykonávacích opatrení poskytnút individuálnu pomoc podnikom definovaným v uvedenom ustanovení vseobecným a abstraktným spôsobom. 60 Kvalifikácia státneho opatrenia ako schémy pomoci teda predpokladá splnenie troch kumulatívnych podmienok. Po prvé podnikom môze byt udelená individuálna pomoc na základe urcitého aktu. Po druhé na poskytnutie tejto pomoci sa nevyzaduje ziadne dalsie vykonávacie opatrenie. Po tretie podniky, ktorým mozno poskytnút individuálnu pomoc, musia byt definované "vseobecným a abstraktným spôsobom". 61 Jediný odvolací dôvod Komisie sa delí na styri casti. Prvé tri z týchto castí sa v podstate jednotlivo týkajú troch podmienok definujúcich "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. Stvrtá cast sa týka ratio legis nezohladnenia tohto ustanovenia Vseobecným súdom. O prvej casti - Argumentácia úcastníkov konania 62 V prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil a uplatnil prvú podmienku stanovenú v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. Tento výklad viedol ku skresleniu odôvodnení 94 az 110 sporného rozhodnutia, ked v bodoch 84, 90 az 120 a 125 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia usúdila, ze základom dotknutej schémy boli len normatívne akty uvedené v bode 99 odôvodnenia tohto rozhodnutia. 63 Podla Komisie z odôvodnení 94 az 110 uvedeného rozhodnutia vyplýva, ze dospela k záveru, ze tento rezim sa zakladal na ustálenej správnej praxi belgických danových orgánov spocívajúcej v systematickom a contra legem uplatnovaní clánku 185 ods. 2 ZDP z roku 1992. 64 Pokial ide o pojem "akt" pouzitý v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, Komisia v prvom rade usudzuje, ze napriek rozdielom existujúcim medzi rôznymi jazykovými verziami tohto nariadenia tento pojem umoznuje zahrnút ustálenú správnu prax orgánov clenského státu. Judikatúra Súdneho dvora vyplývajúca z rozsudku z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia ([8]C-324/90 a C-342/90, [9]EU:C:1994:129, body [10]14 a [11]15), svedcí v prospech takéhoto výkladu. 65 V napadnutom rozsudku sa Vseobecný súd priklonil k restriktívnemu výkladu uvedeného pojmu, ktorý ho viedol k preskúmaniu systému oslobodenia nadmerného zisku od dane, pricom nesprávne rozlisoval medzi správnou praxou predstavujúcou túto schému na jednej strane a normatívnymi aktmi, na ktorých sa táto schéma zakladá, na druhej strane. Mal pritom analyzovat, ci tento systém predstavoval "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, kedze sa zakladal na ustálenej správnej praxi belgických danových orgánov spocívajúcej v systematickom uplatnovaní clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 contra legem. 66 V druhom rade z odôvodnení 94 az 110 sporného rozhodnutia z právneho hladiska dostatocne vyplýva, ze Komisia chápala systém oslobodenia nadmerného zisku od dane tak, ze spocíva v takejto ustálenej správnej praxi. Z tohto dôvodu Komisia opakovane rozlisovala medzi záväznými stanoviskami týkajúcimi sa nadmerného zisku, ktoré sú v súlade s touto ustálenou správnou praxou zalozené na systematickom uplatnovaní clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 contra legem a na základe ktorých vzniká schéma státnej pomoci, na jednej strane a záväznými rozhodnutiami poskytnutými v súlade s týmto ustanovením, ktoré nezakladajú ziadnu státnu pomoc, na druhej strane. 67 V tretom rade dôvody uvedené v odôvodneniach 94 az 110 sporného rozhodnutia treba posúdit s prihliadnutím na kontext, v ktorom bolo toto rozhodnutie prijaté, a to na rozhodnutie Komisie z 3. februára 2015 vo veci SA.37667 (2015/C) (ex 2015/NN) - rezim zdanovania nadmerného zisku v Belgicku - clánok 185 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmu (CIR 92) - Výzva na predlozenie pripomienok v súlade s clánkom [108 ods. 2 ZFEÚ] ([12]Ú. v. EÚ C 188, 2015, s. 24, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Z rozhodnutia o zacatí konania jasne vyplýva, ze Komisia sa vzdy domnievala, ze systém oslobodenia nadmerného zisku spocíva na ustálenej správnej praxi spocívajúcej v nesprávnom uplatnení clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 a právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblast. 68 Belgické královstvo tvrdí, ze prvá cast jediného odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 69 Magnetrol International, podporovaná vedlajsími úcastníkmi odvolacieho konania, zastáva názor, ze touto prvou castou sa Komisia snazí a posteriori zmenit odôvodnenie sporného rozhodnutia a podáva nesprávny výklad napadnutého rozsudku. 70 Títo úcastníci konania subsidiárne tvrdia, ze na preukázanie existencie "schémy pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 sa Komisia môze odvolávat na "systematický prístup" orgánov clenského státu len vtedy, ak nenájde nijaký právny akt, ktorý by mohol odôvodnit dotknutú schému. Takýto výklad potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora uvedená v bodoch 79 a 122 napadnutého rozsudku. V prejednávanej veci vsak odôvodnenia 97 az 99 sporného rozhodnutia definujú tieto právne akty ako základ dotknutého systému. Komisia sa teda nemôze opierat o "systematický prístup" v snahe dospiet k záveru o existencii takejto schémy. - Posúdenie Súdnym dvorom 71 V rozsahu, v akom Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze podal nesprávny výklad prvej podmienky stanovenej v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, treba v prvom rade urcit, ci sa má danové ustanovenie clenského státu, ako tvrdí Komisia, povazovat za "akt" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, pokial ho danové orgány tohto clenského státu systematicky contra legem uplatnujú, a v prípade, ak ide o takéto uplatnovanie, ci je potrebné zohladnit správnu prax týchto orgánov v rámci zistovania aktov predstavujúcich základ schémy pomoci, ktoré sa zakladajú na tomto danovom ustanovení. 72 Pokial ide po prvé o rozsah pojmu "akt" uvedeného v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, treba uviest, ze v súlade so znením tohto clánku 1 tento pojem odkazuje na kazdý akt, na základe ktorého mozno poskytnút individuálnu pomoc podnikom bez toho, aby bolo potrebné prijat dalsie vykonávacie opatrenia. 73 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze doslovný výklad uvedeného clánku neumoznuje urcit, ci pojem "akt" sa môze vztahovat na schému, ktorá je podla Komisie charakterizovaná systematickým contra legem uplatnovaním danového ustanovenia clenského státu danovými orgánmi tohto clenského státu v rámci ustálenej správnej praxe. Ako totiz tvrdí Komisia, rôzne jazykové verzie clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 pouzívajú odlisné výrazy, ktoré v závislosti od konkrétneho prípadu môzu alebo nemusia zahrnat takúto správnu prax. 74 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa má na úcely zabezpecenia jednotného výkladu a uplatnovania toho istého textu, ktorého znenie v jednom jazyku Únie sa odlisuje od znení v iných jazykoch, predmetné ustanovenie vykladat podla kontextu a úcelu právneho predpisu, ktorého je súcastou (rozsudok z 12. septembra 2019, Komisia/Kolachi Raj Industrial, [13]C-709/17 P, [14]EU:C:2019:717, bod [15]88 a citovaná judikatúra). 75 Pokial ide po druhé o kontext, do ktorého patrí clánok 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, treba uviest, ze pojem "schéma pomoci" sa odlisuje od pojmu "individuálna pomoc" uvedeného v clánku 1 písm. e) tohto nariadenia. 76 Na rozdiel od individuálnej pomoci, ktorá sa týka státnej pomoci vyzadujúcej individuálne preskúmanie z hladiska kritérií uvedených v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pouzitie pojmu "schéma pomoci" umoznuje Komisii s prihliadnutím na toto ustanovenie preskúmat súbor pomoci, ktorá bola individuálne poskytnutá podnikom na základe spolocného ustanovenia, ktoré v zásade predstavuje jej právny základ. 77 V tejto súvislosti Vseobecný súd z právneho hladiska v bode 78 napadnutého rozsudku pripomenul, ze v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na preskúmanie znakov dotknutej schémy, aby v odôvodnení dotknutého rozhodnutia posúdila, ci táto schéma z dôvodu podmienok, ktoré stanovuje, zabezpecuje svojim príjemcom výhodu v porovnaní s ich konkurentmi a ci z nej môzu mat prospech podniky, ktoré sa podielajú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takejto schémy nie je v kazdom jednotlivom prípade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej na základe takejto schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci 78 Z toho vyplýva, ze pojem "akt" uvedený v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 oznacuje akty predstavujúce schému pomoci, na základe ktorých je mozné vymedzit podstatné znaky nevyhnutné na jej kvalifikáciu ako opatrenia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 79 Hoci môze tento pojem vo vseobecnosti oznacovat akty, ktoré predstavujú právny základ schémy pomoci, nemozno vylúcit, ako to okrem iného uviedol Vseobecný súd, ze za urcitých okolností by mohol tiez odkazovat na ustálenú správnu prax orgánov clenského státu, ak táto prax vykazuje "systematický prístup", ktorého znaky zodpovedajú poziadavkám stanoveným v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 80 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku správne odkázal na body 14 a 15 rozsudku z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia ([16]C-324/90 a C-342/90, [17]EU:C:1994:129), aby zdôraznil, ze Súdny dvor rozhodol, ze v rámci skúmania schémy pomoci a pri neexistencii právneho základu, ktorým sa zavádza takáto schéma pomoci, sa môze Komisia opierat o vsetky okolnosti, ktoré v skutocnosti môzu svojou povahou odhalit schému pomoci. 81 Na rozdiel od toho, co tvrdí najmä Magnetrol International, ktorú v tejto súvislosti podporujú vedlajsí úcastníci odvolacieho konania, z tohto rozsudku Súdneho dvora vôbec nevyplýva, ze by sa moznost Komisie odhalit existenciu schémy pomoci v skutocnosti obmedzovala na situáciu, v ktorej neexistuje ziadne právne ustanovenie, na ktorom sa zakladá táto schéma. Naopak úvahy vyplývajúce z uvedeného rozsudku Súdneho dvora umoznujú dospiet k záveru, ze takáto moznost sa a fortiori ponúka, ak schéma pomoci vyplýva, ako to v prejednávanej veci tvrdí aj Komisia, zo systematického contra legem uplatnovania danového ustanovenia clenského státu danovými orgánmi tohto clenského státu v rámci ustálenej správnej praxe. 82 Zohladnenie takejto správnej praxe v rámci urcenia "aktu" predstavujúceho základ schémy pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 totiz umoznuje odhalit skutocný dosah tohto danového ustanovenia, ktorý inak nemozno posudzovat len na základe uvedeného ustanovenia. 83 Po tretie takýto výklad pojmu "akt" je podlozený cielom sledovaným nariadením 2015/1589, ktorým je definovat spôsoby kontroly státnej pomoci stanovenej v clánku 108 ZFEÚ. 84 Potrebný úcinok pravidiel v oblasti státnej pomoci by totiz bol znacne oslabený, ak by sa pojem "akt" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 mal obmedzovat len na oznacenie formálnych aktov predstavujúcich schému pomoci. 85 Na jednej strane treba uviest, ze rozsah a spôsoby tohto preskúmania by v takom prípade nevyhnutne záviseli od formy, ktorú clenské státy priznávajú opatreniam státnej pomoci. Na druhej strane, ako tvrdí Komisia, niektoré z týchto opatrení pomoci, ktoré spocívajú v uplatnovaní ustanovenia vnútrostátneho práva contra legem, by boli nevyhnutne vylúcené z pojmu "schéma pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, hoci súbor okolností by v skutocnosti umoznil odhalit existenciu takejto schémy. 86 Komisia preto môze dospiet k záveru o existencii schémy pomoci, ked z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze táto schéma sa zakladá na uplatnení ustanovenia clenského státu na základe "systematického prístupu" orgánov tohto clenského státu a ze znaky tohto prístupu zodpovedajú poziadavkám stanoveným v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 87 V druhom rade treba urcit, ako tvrdí Komisia, ci Vseobecný súd nesprávne uplatnil pojem "akt" uvedený v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 a skreslil sporné rozhodnutie, ked usúdil, ze len akty taxatívne uvedené v odôvodneniach 99 sporného rozhodnutia predstavujú základ schémy, ako ho vymedzila Komisia. 88 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 80 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najprv preskúmal akty taxatívne uvedené v odôvodneniach 97 az 99 sporného rozhodnutia. Uviedol teda, ze akty nachádzajúce sa v odôvodnení 99 tohto rozhodnutia, a to jednak clánok 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 a jednak dôvodová správa k zákonu z 21. júna 2004, administratívny obezník zo 4. júla 2006 a odpovede ministra financií na parlamentné otázky týkajúce sa uplatnenia tohto ustanovenia belgickými danovými orgánmi, predstavujú akty, na základe ktorých bolo priznané oslobodenie nadmerného zisku od dane. 89 V bodoch 81 a 82 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze odôvodnenie Komisie je do urcitej miery nejednoznacné v rozsahu, v akom pripustila, ze ani clánok 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992, ani ziadne iné ustanovenie ZDP z roku 1992 nestanovuje toto oslobodenie nadmerného zisku od dane. 90 Vseobecný súd vsak v bode 83 napadnutého rozsudku usúdil, ze na základe celkovej analýzy sporného rozhodnutia treba konstatovat, ze základ dotknutej schémy tvorí clánok 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 tak, ako ho uplatnujú belgické danové orgány, a ze takéto uplatnenie mozno vyvodit z aktov uvedených v bode 88 tohto rozsudku. V bodoch 84 az 88 napadnutého rozsudku z toho v podstate vyvodil, ze preskúmanie splnenia podmienok stanovených v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 treba v dôsledku toho vykonat s prihliadnutím na obsah týchto aktov. 91 Vseobecný súd potom v bodoch 90 az 98 napadnutého rozsudku okrem iného analyzoval, ci podstatné prvky dotknutej schémy, ktoré Komisia oznacila v bode 102 odôvodnenia sporného rozhodnutia, vyplývajú z aktov taxatívne uvedených v odôvodneniach 97 az 99 tohto rozhodnutia. 92 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 92 napadnutého rozsudku najprv uviedol, ze vzhladom na analýzu uvedenú v odôvodneniach 101 a 139 sporného rozhodnutia tieto podstatné skutocnosti nevyplývajú z týchto aktov, ale skôr zo vzorky záväzných stanovísk analyzovanej Komisiou. V bode 93 tohto rozsudku, kde pripústa, ze niektoré z uvedených podstatných prvkov skutocne vyplývali z uvedených aktov, vsak usudzuje, ze to tak nie je v prípade vsetkých tých istých podstatných prvkov a najmä v prípade dvojstupnovej metódy výpoctu nadmerného zisku, na ktorý sa vztahuje sporné oslobodenie od dane, ako aj v prípade podmienky súvisiacej so zriadením pracovných miest, centralizácie ci rozsirovania cinností v Belgicku. 93 Tieto úvahy sa zakladajú na nesprávnom právnom posúdení. 94 Ako je totiz uvedené v bode 90 tohto rozsudku, hoci Vseobecný súd konstatoval, ze právny základ dotknutej schémy nevyplýval len z clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992, ale z uplatnenia tohto ustanovenia belgickými danovými orgánmi, nevyvodil vsetky dôsledky z tohto konstatovania. Osobitne nezohladnil body odôvodnenia sporného rozhodnutia, z ktorých jasne vyplývalo, ze Komisia vyvodila toto uplatnenie nielen z aktov uvedených v odôvodnení 99 tohto rozhodnutia, ale aj zo systematického prístupu týchto orgánov, ku ktorému dospela na základe analýzy vzorky záväzných stanovísk, ktorú preskúmala. 95 V rámci celkového výkladu sporného rozhodnutia vykonaného v bode 83 napadnutého rozsudku mal teda Vseobecný súd zohladnit úvahy vyjadrené v odôvodneniach 100 az 108 a 110 tohto rozhodnutia, z ktorých v podstate vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze jedným z podstatných znakov dotknutej schémy bolo, ze uvedené orgány systematicky vydávali rozhodnutia o priznaní oslobodenia nadmerného zisku od dane za podmienok vymenovaných v odôvodnení 102 uvedeného rozhodnutia. 96 V tomto kontexte, ako vyplýva najmä z bodu 98 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd naopak vychádzal z nesprávneho predpokladu, ze okolnost, ze niektoré podstatné prvky dotknutej schémy nevyplývali z aktov uvedených v odôvodnení 99 sporného rozhodnutia, ale zo samotných záväzných stanovísk, znamenala, ze tieto akty museli byt nevyhnutne predmetom dalsích vykonávacích opatrení. 97 V dôsledku toho Vseobecný súd tým, ze svoju analýzu podmienok stanovených clánkom 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 obmedzil len na akty uvedené v odôvodnení 99 sporného rozhodnutia, nesprávne uplatnil pojem "akt" nachádzajúci sa v tomto clánku 1. 98 Toto nesprávne posúdenie ho viedlo na jednej strane k tomu, ze v zásade vylúcil, ze by sa "schéma pomoci" v zmysle uvedeného clánku 1 mohla, ako je uvedené v bodoch 80 a 86 tohto rozsudku, zakladat na súbore okolností, ktoré by v skutocnosti mohli odhalit jej existenciu, a na druhej strane k nesprávnemu výkladu tohto rozhodnutia, pokial ide o preskúmanie prvej z týchto podmienok. 99 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy mozno dospiet k záveru, ze prvá cast jediného odvolacieho dôvodu Komisie je dôvodná. O druhej casti - Argumentácia úcastníkov konania 100 V druhej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil druhú podmienku stanovenú v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 a skreslil odôvodnenia 100 az 108 sporného rozhodnutia, ked v bodoch 94, 96, 98, 103 az 113, 119, 120 a 129 az 133 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze priznanie oslobodenia nadmerného zisku od dane si vyzadovalo prijatie dalsích vykonávacích opatrení. 101 Vseobecný súd len potvrdil tvrdenie, podla ktorého ak podstatné prvky dotknutej schémy vymenované v odôvodnení 102 sporného rozhodnutia nie sú uvedené v normatívnych aktoch uvedených v odôvodnení 99 tohto rozhodnutia, musia byt nevyhnutne predmetom dalsích vykonávacích opatrení. Podla Komisie Vseobecný súd nepreskúmal, ci mohli belgické danové orgány, pokial ide o oslobodenie nadmerného zisku od dane, skutocne ovplyvnit výsku oslobodenia nadmerného zisku od dane, podstatné prvky dotknutej schémy a podmienky priznania tohto oslobodenia od dane v jednotlivých prípadoch. Vseobecný súd si navyse zamenil mieru volnej úvahy, ktorou disponujú tieto orgány na úcely overenia dodrzania podmienok priznania oslobodenia nadmerného zisku od dane, a moznost uvedených orgánov ovplyvnit výsku tohto oslobodenia od dane, podstatné prvky dotknutej schémy a podmienky priznania uvedeného oslobodenia od dane v jednotlivých prípadoch. Ak by Vseobecný súd správne vylozil a uplatnil pojem "dalsie vykonávacie opatrenia", nevyhnutne by dospel k záveru, ze tie isté orgány nemohli ovplyvnit tieto prvky. 102 Belgické královstvo sa domnieva, ze odôvodnenie Vseobecného súdu týkajúce sa druhej podmienky stanovenej v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 neobsahuje nesprávne právne posúdenie. 103 Magnetrol International, podporovaná vedlajsími úcastníkmi odvolacieho konania, v podstate tvrdí, ze na to, aby Komisia dospela k záveru o existencii schémy pomoci, mala v spornom rozhodnutí v prvom rade preukázat, ze akty taxatívne uvedené v odôvodneniach 97 az 99 tohto rozhodnutia ukladali metódy výpoctu, ktoré mali belgické danové orgány uplatnit, a v druhom rade, ze výsku oslobodenia nadmerného zisku od dane v kazdom jednotlivom prípade bolo mozné stanovit prostredníctvom týchto metód. Pokial ide v tretom rade o podmienky poskytnutia pomoci, Komisia mala preukázat jednak to, ze tieto akty stanovovali podmienky, za ktorých belgické danové orgány mohli vyhoviet ziadostiam o poskytnutie individuálnej pomoci, a jednak to, ze na základe týchto podmienok bolo mozné rozhodnút, ci transakcia navrhnutá ziadatelom o záväzné stanovisko splnala podmienku "novej situácie". - Posúdenie Súdnym dvorom 104 Druhá cast jediného odvolacieho dôvodu sa týka druhej podmienky umoznujúcej definovat "schém pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, a to podmienky spocívajúcej v neexistencii "dalsích vykonávacích opatrení" potrebných na poskytnutie individuálnej pomoci na základe ustanovenia predstavujúceho takúto schému. 105 Ako Vseobecný súd z právneho hladiska správne uviedol v bode 99 napadnutého rozsudku, pricom v tejto súvislosti odkázal na odôvodnenie 100 sporného rozhodnutia, existencia dalsích vykonávacích opatrení zahrna výkon volnej úvahy danovým orgánom, ktorý prijal dotknuté opatrenia, co mu umoznuje ovplyvnit výsku pomoci, jej znaky alebo podmienky, za ktorých sa táto pomoc poskytuje. Naopak samotné technické uplatnenie aktov, ktorými sa priznáva predmetná pomoc, nepredstavuje dalsie vykonávacie opatrenie v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 106 Z toho vyplýva, ze otázka, ci sú "dalsie vykonávacie opatrenia" potrebné na poskytnutie individuálnej pomoci na základe schémy pomoci, neoddelitelne súvisí s otázkou vymedzenia "aktu" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, na ktorom sa táto schéma zakladá. Práve vzhladom na toto ustanovenie je totiz potrebné urcit, ci je poskytnutie individuálnej pomoci podmienené prijatím takýchto opatrení, alebo naopak, ci sa toto poskytnutie môze uskutocnit len na základe uvedeného ustanovenia. 107 Ako uviedla generálna advokátka v bode 100 svojich návrhov, nesprávne právne posúdenie uvedené v bodoch 97 a 98 tohto rozsudku teda nevyhnutne ovplyvnilo posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa otázky, ci bolo oslobodenie nadmerného zisku od dane v prejednávanej veci priznané bez toho, aby bolo potrebné prijat dalsie vykonávacie opatrenia. 108 Na jednej strane totiz, ako je konstatované v bode 96 tohto rozsudku, Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, ze okolnost, ze niektoré podstatné prvky predmetnej schémy nevyplývali z aktov uvedených v odôvodnení 99 sporného rozhodnutia, ale boli vyvodené zo samotných záväzných stanovísk, znamenala, ze tieto akty museli byt nevyhnutne predmetom prijatia dalsích vykonávacích opatrení. 109 Na druhej strane v rámci preskúmania uskutocneného v bodoch 103 az 113 napadnutého rozsudku v súvislosti s otázkou, ci pri prijímaní záväzných stanovísk na základe oslobodenia nadmerného zisku od dane belgické danové orgány disponovali volnou úvahou, ktorá im umoznovala ovplyvnit výsku tohto oslobodenia od dane, podstatné prvky dotknutej schémy a podmienky, za ktorých bolo uvedené oslobodenie priznané, sa Vseobecný súd uspokojil s tým, ze odkázal na akty uvedené v odôvodnení 99 sporného rozhodnutia, aby v podstate dospel k záveru, ze tieto akty len vo vseobecnosti definujú stanovisko belgických danových orgánov, pokial ide o toto isté oslobodenie od dane. 110 Z toho vyvodil, ze vzhladom na to, ze neexistujú iné skutocnosti obmedzujúce rozhodovaciu právomoc tohto správneho orgánu, belgické danové orgány pri prijímaní týchto záväzných stanovísk nevyhnutne disponujú volnou úvahou, takze nemozno dospiet k záveru, ze tieto orgány pristúpili k technickému uplatneniu regulacného rámca, ked pristúpili k preskúmaniu kazdej ziadosti "v kazdom jednotlivom prípade". 111 V rámci tohto preskúmania vsak Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ako je uvedené v bode 95 tohto rozsudku, ze jeden z podstatných znakov dotknutej schémy, ako ju identifikovala Komisia v spornom rozhodnutí, spocíval v skutocnosti, ze belgické danové orgány systematicky priznávali oslobodenie nadmerného zisku od dane, ak boli splnené podmienky uvedené v odôvodnení 102 tohto rozhodnutia. 112 Na rozdiel od toho, co rozhodol Vseobecný súd, pritom zistenie takejto systematickej praxe mohlo predstavovat relevantnú skutocnost v rámci posúdenia vsetkých okolností, ktoré by mohli odhalit existenciu skutocnej schémy pomoci, co by prípadne umoznilo preukázat, ze tieto danové orgány v skutocnosti nemali ziadnu volnú úvahu v rámci uplatnenia clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 a ze v dôsledku toho nebolo potrebné nijaké "dalsie vykonávacie opatrenie" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 na priznanie oslobodenia nadmerného zisku od dane. 113 Preto ako tvrdí Komisia, Vseobecný súd sa tým, ze svoj záver týkajúci sa druhej podmienky stanovenej v clánku 1 písm. d) tohto nariadenia zalozil na nesprávnom predpoklade, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 114 Toto konstatovanie nemozno spochybnit úvahami vyjadrenými v bodoch 106 a 107 napadnutého rozsudku. Vseobecný súd v týchto bodoch vychádzal z konstatovania, ze predmetná schéma sa netýkala vsetkých záväzných stanovísk prijatých na základe clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992, ale len tých, ktoré poskytovali negatívne úpravy bez toho, aby správne orgány overili, ci boli dotknuté zisky zahrnuté do zisku inej spolocnosti patriacej do skupiny usadenej v mieste sídla iného súdu, hoci záväzné stanoviská, ktoré priznávali negatívnu úpravu zodpovedajúcu pozitívnej úprave zdanitelných ziskov inej spolocnosti patriacej do skupiny usadenej v mieste sídla iného súdu, neboli súcastou tejto schémy. Podla Vseobecného súdu, kedze na základe toho istého ustanovenia mohli belgické danové orgány prijat tak rozhodnutia, ktoré podla názoru Komisie priznávajú státnu pomoc, ako aj rozhodnutia, ktoré takúto pomoc nepriznávajú, úloha týchto danových orgánov sa neobmedzovala na technické uplatnenie dotknutej schémy. 115 Ako pritom je konstatované v bode 94 tohto rozsudku, Komisia usúdila, ze základom dotknutej schémy bolo uplatnenie clánku 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 contra legem v rámci ustálenej správnej praxe belgických danových orgánov. Toto konstatovanie nemozno spochybnit samotnou skutocnostou, ze tieto danové orgány uplatnili toto ustanovenie aj v situáciách, ktoré skutocne patria do jeho pôsobnosti. 116 Takisto existencia predbezného stádia v rámci konania o vydaní záväzného stanoviska na základe oslobodenia nadmerného zisku od dane, uvedeného v bode 112 napadnutého rozsudku, nemôze byt dôkazom toho, ze belgické danové orgány nevyhnutne disponujú volnou úvahou v rámci systému oslobodenia nadmerného zisku od dane. Táto volná úvaha sa totiz musí posúdit len z hladiska záväzných stanovísk, ktoré boli vydané na základe tohto systému, takze situácie, ktoré neviedli k prijatiu takéhoto stanoviska, sú v tejto súvislosti irelevantné. 117 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je nutné dospiet k záveru, ze druhá cast jediného odvolacieho dôvodu je dôvodná. O tretej casti - Argumentácia úcastníkov konania 118 V tretej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil tretiu podmienku stanovenú v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 a skreslil odôvodnenia 66, 102, 103, 109, 139 a 140 sporného rozhodnutia, ked v bodoch 114 az 119 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze príjemcovia oslobodenia nadmerného zisku od dane neboli "vseobecným a abstraktným spôsobom" definovaní ustanoveniami, ktoré tvoria základ tejto schémy. Podla Komisie, ak by Vseobecný súd riadne zohladnil ustálenú správnu prax belgických danových orgánov týkajúcu sa tohto oslobodenia, dospel by k opacnému záveru. 119 Belgické královstvo a Magnetrol International, podporovaná vedlajsími úcastníkmi odvolacieho konania, spochybnujú túto argumentáciu. - Posúdenie Súdnym dvorom 120 Tretia cast jediného odvolacieho dôvodu sa týka tretej podmienky definujúcej "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, a to podmienky spocívajúcej v tom, ze príjemcovia takejto schémy sú v akte, ktorý je základom tejto schémy, definovaní "vseobecným a abstraktným spôsobom". 121 V tejto súvislosti z existujúcich vztahov medzi troma podmienkami umoznujúcimi kvalifikovat opatrenie ako "schéma pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 vyplýva, ze otázka, ci je splnená tretia z týchto podmienok, neoddelitelne súvisí s prvými dvoma z uvedených podmienok, ktoré sa týkajú existencie "aktu" a neexistencie "dalsích vykonávacích opatrení". 122 V dôsledku toho mali nesprávne právne posúdenia, ktorých sa dopustil Vseobecný súd a ktoré boli uvedené v bodoch 97, 98 a 137 tohto rozsudku v súvislosti s týmito istými dvoma prvými podmienkami, vplyv na posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa definície príjemcov oslobodenia nadmerného zisku od dane. 123 V bodoch 115 az 119 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd síce pripustil, ze clánok 185 ods. 2 písm. b) ZDP z roku 1992 sa vztahuje na vseobecne a abstraktne definovanú kategóriu subjektov, v podstate vsak vychádzal z analýzy aktov uvedených v odôvodnení 99 sporného rozhodnutia, ked dospel k záveru, ze príjemcovia dotknutej schémy neboli týmito aktmi vymedzení "vseobecným a abstraktným spôsobom", takze takáto definícia sa mala nevyhnutne vykonat v rámci dalsích vykonávacích opatrení. 124 Za týchto podmienok mozno dospiet k záveru, ze tretia cast jediného odvolacieho dôvodu je dôvodná. 125 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba konstatovat, ze Vseobecný súd, ked okrem iného v bode 120 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze schéma oslobodenia nadmerného zisku od dane, ako je definovaná v spornom rozhodnutí, predstavuje "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, pricom nie je potrebné preskúmat stvrtú cast jediného odvolacieho dôvodu. O doplnujúcich dôvodoch napadnutého rozsudku týkajúcich sa dôkazu o "systematickom prístupe" 126 Treba uviest, ze v rámci doplnujúcich dôvodoch uvedených v bodoch 121 az 134 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci sa Komisii podarilo preukázat existenciu "systematického prístupu" belgických danových orgánov zisteného na základe preskúmania vzorky 22 záväzných stanovísk zo 66, ktoré boli prijaté na úcely oslobodenia nadmerného zisku od dane. 127 Na úcely urcenia, ci nesprávne právne posúdenia uvedené v bode 125 tohto rozsudku môzu viest k zruseniu napadnutého rozsudku, treba preskúmat, ci Vseobecný súd v rámci týchto dôvodov z právneho hladiska správne odmietol tvrdenia Komisie zalozené na existencii takého "systematického prístupu". - Argumentácia úcastníkov konania 128 V rámci svojej argumentácie týkajúcej sa prvých troch castí jediného odvolacieho dôvodu Komisia uviedla osobitné tvrdenia spochybnujúce odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 121 az 134 napadnutého rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd rozhodol, ze z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu "systematického prístupu" belgických danových orgánov pri priznávaní oslobodenia nadmerného zisku od dane. 129 Komisia v prvom rade tvrdí, ze na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 127 a 128 napadnutého rozsudku, dostatocne preukázala skutocnosti, na základe ktorých dospela k záveru o existencii takého "systematického prístupu". 130 Pokial ide najprv o výber vzorky 22 záväzných stanovísk, z ktorej Komisia vyvodila existenciu ustálenej správnej praxe, Komisia pripústa, ze tento výber nevyplýva z odôvodnení 94 az 110 sporného rozhodnutia. Vseobecný súd vsak nezohladnil bod 3 odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom sa uvádza ziadost Komisie adresovaná Belgickému královstvu o informácie týkajúca sa záväzných stanovísk vydaných v rokoch 2004, 2007, 2010 a 2013. V prípade týchto stanovísk ide len o 22 záväzných stanovísk, ktoré predstavujú vzorku, z ktorej Komisia vyvodila existenciu ustálenej správnej praxe. 131 Pokial ide dalej o reprezentatívnost tejto vzorky, Komisia po prvé zdôraznuje, ze záväzné stanoviská boli vybraté spomedzi styroch z deviatich rokov uplatnovania dotknutej schémy. Po druhé medzi vybranými rokmi bolo trojrocné rozpätie, pricom kazdý pokrýval zaciatok, stred a koniec obdobia, pocas ktorého belgické danové orgány vydali takéto záväzné stanoviská. Po tretie 22 záväzných stanovísk predstavuje tretinu vsetkých stanovísk vydaných pocas tohto obdobia deviatich rokov a po stvrté týchto 22 rozhodnutí sa vztahuje na tretiu osobu vsetkých príjemcov dotknutej schémy, co nevyhnutne znamená, ze vzorka bola reprezentatívna a ze v tejto súvislosti nebolo potrebné nijaké osobitné vysvetlenie. Belgické královstvo v kazdom prípade nikdy nespochybnilo predbezné závery Komisie v rámci rozhodnutia o zacatí konania a nepredlozilo nijaké záväzné stanovisko, ktoré by preukazovalo, ze podstatné prvky dotknutej schémy nevyplývali z ustálenej správnej praxe. 132 Komisia sa navyse domnieva, ze po tom, co na základe preskúmania 22 záväzných stanovísk dospela k záveru, ze tieto stanoviská vyplývajú z ustálenej správnej praxe, nemusela v spornom rozhodnutí opísat individuálne rozhodnutia. Naopak Belgickému královstvu a príjemcom prislúchalo napadnút jej záver, podla ktorého bolo oslobodenie nadmerného zisku od dane priznané na základe schémy pomoci, co sa im nepodarilo. 133 Napokon, pokial ide o sest záväzných stanovísk opísaných v odôvodneniach 62 az 64 a v poznámke pod ciarou 80 sporného rozhodnutia, odôvodnenie 61 sporného rozhodnutia uvádza, ze tri príklady uvedené v týchto bodoch len ilustrujú záväzné stanoviská vydané v rámci vykonania dotknutej schémy belgickými danovými orgánmi. 134 V druhom rade skreslenie odôvodnení 94 az 110 sporného rozhodnutia viedlo Vseobecný súd k tomu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 127 a 128 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia nepreukázala existenciu systematického prístupu. 135 Belgické královstvo a Magnetrol International, podporované vedlajsími úcastníkmi odvolacieho konania, spochybnujú túto argumentáciu. - Posúdenie Súdnym dvorom 136 Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne konstatoval, ze sa jej nepodarilo preukázat existenciu "systematického prístupu" splnajúceho poziadavky stanovené v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 137 V tejto súvislosti treba v prvom rade uviest, ze Vseobecný súd v podstate v bode 125 napadnutého rozsudku konstatoval, ze takýto "systematický prístup" nemôze predstavovat samotný základ dotknutej schémy z dôvodu, ze neslo o základ, ktorý bol uvedený v spornom rozhodnutí, najmä v odôvodnení 99 tohto rozhodnutia. 138 Vzhladom na nesprávne právne posúdenie konstatované v bodoch 97 a 98 tohto rozsudku je tento dôvod tiez z právneho hladiska nesprávny. 139 V druhom rade Vseobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku usúdil, ze aj za predpokladu, ze by podstatné prvky dotknutej schémy vyplývali zo "systematického prístupu" zisteného zo vzorky záväzných stanovísk analyzovanej Komisiou, Komisii sa nepodarilo preukázat existenciu takéhoto prístupu. 140 Vseobecný súd najprv v bode 127 napadnutého rozsudku síce uviedol, ze táto vzorka sa skladala z 22 záväzných stanovísk zo 66 dotknutých stanovísk, ale potom dospel k záveru, ze Komisia v spornom rozhodnutí nespresnila výber uvedenej vzorky a dôvody, pre ktoré ju treba povazovat za reprezentatívnu. 141 Ako v podstate tvrdí Komisia, pokial ide o výber vzorky záväzných stanovísk, ktoré analyzovala, z celkového znenia bodov odôvodnenia sporného rozhodnutia a najmä z výkladu odôvodnení 3 a 59 tohto rozhodnutia vyplýva, ze táto vzorka pozostávala zo záväzných stanovísk prijatých v priebehu rokov 2005 (v roku 2004 nebolo prijaté nijaké stanovisko), 2007, 2010 a 2013 na úcely pokrytia stanovísk prijatých na zaciatku, v polovici a na konci obdobia dotknutej schémy. 142 Pokial ide o reprezentatívnost uvedenej vzorky, ako to v podstate zdôraznila generálna advokátka v bode 86 svojich návrhov, z výberu 22 záväzných stanovísk z celkového poctu 66 stanovísk prijatých v rámci dotknutej schémy zjavne vyplýva, ze tá istá vzorka predstavuje tretinu týchto rozhodnutí. 143 V tejto súvislosti treba uviest, ze takýto podiel záväzných stanovísk vybraných vyvázeným spôsobom spomedzi vsetkých stanovísk prijatých na úcely oslobodenia nadmerného zisku za posudzované obdobie môze svojou povahou predstavovat "systematický prístup" belgických danových orgánov. Práve z dôvodu "systematickej" povahy takejto praxe sa totiz Komisia mohla dôvodne domnievat, ze az do preukázania opaku skutocnosti zistené zo vzorky záväzných stanovísk, ktoré preskúmala, sa nevyhnutne nachádzajú vo vsetkých záväzných stanoviskách prijatých na úcely oslobodenia nadmerného zisku od dane. 144 Za týchto podmienok Vseobecný súd nemohol dôvodne konstatovat, ze Komisia v spornom rozhodnutí nespresnila výber tejto vzorky a skutocnosti, pre ktoré sa mala povazovat za reprezentatívnu. 145 Takýto záver navyse nie je spochybnený konstatovaním uvedeným v bode 128 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia nespresnila výber siestich záväzných stanovísk uvedených v odôvodneniach 62 az 64 sporného rozhodnutia. Ako teda vyplýva z odôvodnenia 61 tohto rozhodnutia a ako tvrdí Komisia, týchto sest stanovísk len znázornuje spôsob, akým belgické danové orgány priznali oslobodenie nadmerného zisku od dane, takze tieto stanoviská nemozno zohladnit na úcely urcenia, ci Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu "systematického prístupu" v rozhodovacej praxi belgických danových orgánov. 146 Dalej v bode 129 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vychádzal z úvah vyjadrených v bodoch 103 az 112 napadnutého rozsudku týkajúcich sa existencie volnej úvahy belgických danových orgánov a nevyhnutnosti dalsích vykonávacích opatrení. Podla Vseobecného súdu tieto úvahy samy osebe umoznujú vyvrátit existenciu "systematického prístupu" uvádzaného Komisiou. 147 V rozsahu, v akom sa pritom tento záver zakladá na nesprávnom predpoklade, ze len akty uvedené v odôvodnení 99 sporného rozhodnutia predstavujú základ dotknutej schémy, treba konstatovat, ze z rovnakých dôvodov, ako sú tie uvedené v bodoch 97, 98 a 113 tohto rozsudku, je záver nachádzajúci sa v bode 129 napadnutého rozsudku z právneho hladiska nesprávny. 148 Napokon v bodoch 131 az 133 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze záväzné stanoviská predstavujúce vzorku skúmanú Komisiou sa v kazdom prípade netýkali vsetkých situácií, v ktorých pôsobil dotknutý belgický subjekt ako "hlavný podnikatel", a ze dvojstupnová metóda výpoctu nadmerného zisku zistená Komisiou nebola systematicky prijímaná. 149 Ako vsak tvrdí Komisia, konstatovania Vseobecného súdu v týchto bodoch sa zakladajú na skreslení odôvodnenia 102 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia vymenovala podstatné prvky dotknutej schémy, ktoré zistila na základe analýzy vzorky 22 záväzných stanovísk reprezentujúcich ustálenú správnu prax belgických danových orgánov. 150 Z tohto odôvodnenia 102 tak vyplýva, ze na rozdiel od konstatovaní Vseobecného súdu uvedených v bode 132 napadnutého rozsudku Komisia usúdila, ze by premiestnenie sídla "hlavného podnikatela" do Belgicka predstavovalo jednu a jedinú podmienku umoznujúcu dosiahnut oslobodenie nadmerného zisku od dane, ale ze takáto situácia bola naopak iba obycajným príkladom vseobecnejsej podmienky týkajúcej sa existencie novej situácie, ktorá z danového hladiska este nevyvolávala úcinky. 151 Pokial ide o dvojstupnový spôsob výpoctu uvedený v bode 133 napadnutého rozsudku, z tretej zarázky odôvodnenia 102 sporného rozhodnutia vyplýva, ze na rozdiel od konstatovaní Vseobecného súdu Komisia nepouzila uplatnenie takéhoto výpoctu ako hlavný prvok dotknutej schémy, ale v podstate pouzila tú skutocnost, ze suma oslobodená od dane na základe oslobodenia nadmerného zisku systematicky zodpovedala rozdielu medzi ziskmi skutocne zaznamenanými príjemcom a hypotetickým dosiahnutým ziskom, ak by bol tento zisk dosiahnutý nezávisle od jeho skupiny, a teda nezávisle od spôsobu pouzitého s cielom dospiet k tomuto konstatovaniu. 152 V dôsledku toho treba konstatovat, ze body 130 az 133 napadnutého rozsudku nemôzu podlozit záver Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze oslobodenie nadmerného zisku od dane bolo priznané na základe "systematického prístupu". 153 Zo vsetkých vyssie uvedených dôvodov vyplýva, ze záver Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia nepreukázala existenciu "systematického prístupu", je z právneho hladiska nesprávny. 154 Preto mozno dospiet k záveru, ze tento odvolací dôvod je dôvodný, pricom nie je potrebné preskúmat stvrtú cast jediného odvolacieho dôvodu. 155 Za týchto okolností a bez toho, aby bolo potrebné preskúmat vzájomné odvolanie, treba napadnutý rozsudok zrusit. O spore v prvostupnovom konaní 156 Podla clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 157 V prejednávanej veci, ako Vseobecný súd konstatoval v bode 57 napadnutého rozsudku, Belgické královstvo a Magnetrol International na podporu svojich zalôb uvádzajú zalobné dôvody, ktoré sa v podstate zakladajú: - po prvé na zasahovaní Komisie, ktorá prekrocila svoje právomoci v oblasti státnej pomoc (prvý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a prvá cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16), - po druhé na nesprávnom závere týkajúcom sa existencie schémy pomoci v prejednávanej veci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, okrem iného z dôvodu nesprávneho vymedzenia aktov, na ktorých sa zakladá dotknutá schéma, a z dôvodu nesprávnej úvahy, podla ktorej táto schéma pomoci nevyzadovala dalsie vykonávacie opatrenia (druhý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a prvý zalobný dôvod vo veci T-263/16), - po tretie na nesprávnej kvalifikácii záväzných stanovísk týkajúcich sa nadmerných ziskov ako státnej pomoci najmä vzhladom na neexistenciu výhody a nedostatok selektívnosti (tretí zalobný dôvod vo veci T-131/16 a druhá a tretia cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16), - po stvrté na porusení okrem iného zásady legality a ochrany legitímnej dôvery tým, ze Komisia nesprávne nariadila vymáhanie uvádzanej pomoci, a to aj od skupín, do ktorých patria príjemcovia tejto pomoci (stvrtý a piaty zalobný dôvod vo veci T-131/16, ako aj stvrtý zalobný dôvod vo veci T-263/16). 158 Vzhladom najmä na okolnost, ze zalobné dôvody uvedené v prvej a druhej zarázke predchádzajúceho bodu tohto rozsudku boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Vseobecným súdom a ze ich preskúmanie si nevyzaduje prijatie ziadneho dalsieho opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo preskúmania spisu, Súdny dvor usudzuje, ze o zalobe vo veciach T-131/16 a T-263/16 mozno rozhodnút, pokial ide o tieto zalobné dôvody, a ze v tejto súvislosti je potrebné o nich rozhodnút s konecnou platnostou (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 8. decembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., [18]C-119/19 P a C-126/19 P, [19]EU:C:2020:676, bod [20]130). O uvádzanom zásahu Komisie do výlucnej právomoci Belgického královstva v oblasti priamych daní Argumentácia úcastníkov konania 159 Belgické královstvo a Magnetrol International v podstate tvrdia, podobne ako Írsko vo svojich pripomienkach predlozených v konaní na prvom stupni, ze Komisia prekrocila svoje právomoci tým, ze na jednostranné urcenie skutocností patriacich do výlucnej danovej právomoci clenského státu uplatnila právo Únie v oblasti státnej pomoci. Urcenie zdanitelného príjmu zostáva vo výlucnej právomoci clenských státov rovnako ako spôsob zdanenia ziskov dosiahnutých z cezhranicných transakcií v rámci skupín podnikov, aj keby to viedlo k "dvojitému nezdaneniu". Stanovisko Komisie, podla ktorého záväzné stanoviská k nadmerným ziskom predstavujú státnu pomoc z dôvodu, ze sa tieto stanoviská odchylujú od uplatnovania zásady nezávislého vztahu, ktoré povazuje za správne, by predstavovalo nútenú harmonizáciu pravidiel týkajúcich sa výpoctu zdanitelného príjmu, co nespadá do právomoci Európskej únie. 160 Komisia v podstate tvrdí, ze hoci clenské státy disponujú danovou autonómiu v oblasti priamych daní, kazdé danové opatrenie, ktoré clenský stát prijme, musí byt v súlade s právnymi predpismi Únie v oblasti státnej pomoci. Posúdenie Súdnym dvorom 161 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásahy clenských státov v oblastiach, ktoré neboli harmonizované v práve Únie, nie sú vylúcené z pôsobnosti ustanovení Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa kontroly státnej pomoci (rozsudky zo 16. marca 2021, Komisia/Polsko, [21]C-562/19 P, [22]EU:C:2021:201, bod [23]26, a zo 16. marca 2021, Komisia/Madarsko, [24]C-596/19 P, [25]EU:C:2021:202, bod [26]32, ako aj citovaná judikatúra). 162 Clenské státy musia pri výkone svojej právomoci v oblasti priamych daní dodrziavat právo Únie a najmä pravidlá zavedené Zmluvou o FEÚ v oblasti státnej pomoci. V dôsledku toho sa musia pri výkone tejto právomoci zdrzat prijímania opatrení, ktoré môzu predstavovat státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [27]C-362/19 P, [28]EU:C:2021:169, bod [29]105 a citovanú judikatúru). 163 Z judikatúry pripomenutej v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku pritom vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat, ze prekrocila svoje právomoci pri preskúmaní opatrení predstavujúcich dotknutú schému a overila, ci tieto opatrenia predstavovali státnu pomoc, ako aj v prípade kladnej odpovede, ci uvedené opatrenia boli zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 164 Tento záver nemôzu vyvrátit tvrdenia Belgického královstva, ktoré sa týkajú jednak neexistencie danovej právomoci v súvislosti so zdanovaním nadmerných ziskov a jednak jeho vlastnej právomoci prijímat opatrenia na zamedzenie dvojitého zdanenia. 165 Aj za predpokladu, ze by stanoviská prijaté belgickými danovými orgánmi v rámci dotknutej schémy mali za ciel vymedzit rozsah danovej právomoci Belgického královstva, neznamená to, ze Komisia nebola oprávnená preskúmat ich súlad s právnou úpravou Únie v oblasti státnej pomoci. 166 Hoci je nesporné, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti spadá urcenie zdanitelného základu a rozlozenie danového zatazenia jednotlivých faktorov výroby a jednotlivých hospodárskych sektorov do právomoci clenských státov (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [30]C-106/09 P a C-107/09 P, [31]EU:C:2011:732, bod [32]97), z judikatúry citovanej v bode 162 tohto rozsudku vyplýva, ze pri výkone tejto právomoci sa musia clenské státy zdrzat prijímania opatrení, ktoré by mohli svojou povahou predstavovat státnu pomoc, ktorej kontrola spadá do právomoci Komisie. To isté platí pre prijatie opatrení clenskými státmi pri výkone ich právomocí v danovej oblasti, ktoré sú potrebné na zamedzenie situáciám dvojitého zdanenia. 167 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba prvý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a prvú cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16 zamietnut ako nedôvodné. O existencii schémy pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 a ostatných zalobných dôvodoch týkajúcich sa neplatnosti 168 Z dôvodov uvedených v rámci analýzy prvej az tretej casti jediného odvolacieho dôvodu Komisie vyplýva, ze druhý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a prvý zalobný dôvod vo veci T-263/16, ktoré, ako vyplýva z bodu 157 druhej zarázky tohto rozsudku, sa v podstate zakladajú na nesprávnom závere týkajúcom sa existencie schémy pomoci v prejednávanej veci, treba zamietnut ako nedôvodné. 169 Stav konania vsak nedovoluje rozhodnút o zalobných dôvodoch, ktoré sa v podstate zakladali na nesprávnej kvalifikácii oslobodenia nadmerného zisku od dane ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä vzhladom na neexistenciu výhody alebo selektívnosti (tretí zalobný dôvod vo veci T-131/16 a druhá a tretia cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16), ako aj o zalobných dôvodoch zalozených najmä na porusení zásady legality a ochrany legitímnej dôvery, pokial ide o tvrdenie, ze vymáhanie údajnej pomoci bolo neoprávnene nariadené, a to aj od skupín, ku ktorým patria príjemcovia tejto pomoci (stvrtý zalobný dôvod vo veci T-131/16 a piaty zalobný dôvod vo veci T-263/16). 170 Ako totiz vyplýva z bodu 136 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd usúdil, ze vzhladom na to, ze zalobným dôvodom uvedeným Belgickým královstvom a spolocnostou Magnetrol International zalozeným na porusení clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 bolo vyhovené, nebolo potrebné preskúmat ostatné zalobné dôvody uvedené proti spornému rozhodnutiu. Tieto zalobné dôvody vsak predpokladajú vykonanie komplexných posúdení skutkového stavu, pre ktoré sa Súdny dvor domnieva, ze nedisponuje vsetkými potrebnými skutkovými okolnostami. 171 V dôsledku toho je potrebné vrátit vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o zalobných dôvodoch uvedených v bode 169 tohto rozsudku. O trovách 172 Kedze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International/Komisia ([33]T-131/16 a T-263/16, [34]EU:T:2019:91), sa zrusuje. 2. Prvý a druhý zalobný dôvod vo veci T-131/16, ako aj prvý zalobný dôvod a prvá cast tretieho zalobného dôvodu vo veci T-263/16 sa zamietajú. 3. Vec sa vracia spät Vseobecnému súdu Európskej únie, aby rozhodol o tretom az piatom zalobnom dôvode vo veci T-131/16, ako aj o druhom zalobnom dôvode, druhej a tretej casti tretieho zalobného dôvodu a stvrtom zalobnom dôvode vo veci T-236/16. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [35]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJBB2Fb/L85169-9673TMP.html#t-ECR_62019CJ0337_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:260:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861&locale=sk 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A861&anchor=#point51 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&anchor=#point14 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&anchor=#point15 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:188:TOC 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A717&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A717 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A717&anchor=#point88 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676&anchor=#point130 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A201&anchor=#point26 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A202&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A202 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A202&anchor=#point32 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point105 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point97 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91 35. file:///tmp/lynxXXXXJBB2Fb/L85169-9673TMP.html#c-ECR_62019CJ0337_SK_01-E0001