ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 21. januára 2021 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Sankcie, ktoré ulozil vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze - Premlcacia lehota - Akty prerusujúce premlcaciu lehotu - Vnútrostátna právna úprava, ktorá po zacatí vysetrovania vylucuje moznost, aby neskorsí akt týkajúci sa stíhania alebo vysetrovania mohol prerusit novú premlcaciu lehotu - Zásada konformného výkladu - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 25 ods. 3 - Pôsobnost - Clánok 4 ods. 3 ZEÚ - Clánok 101 ZFEÚ - Zásada efektivity" Vo veci C-308/19, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd, Rumunsko) zo 14. februára 2019 a dorucený Súdnemu dvoru 15. apríla 2019, ktorý súvisí s konaním: Consiliul Concurentei proti Whiteland Import Export SRL, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev (spravodajca), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia A. Kumin, T. von Danwitz a P. G. Xuereb, generálny advokát: G. Pitruzzella, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Consiliul Concurentei, v zastúpení: B. Chiritoiu, C. Butacu, I. Dascultu a C. Pântea, splnomocnení zástupcovia, - Whiteland Import Export SRL, v zastúpení: D. Schroeder, Rechtsanwalt, - rumunská vláda, v zastúpení: pôvodne C.-R. Cantar, O.-C. Ichim a A. Rotareanu, neskôr E. Gane, O.-C. Ichim a A. Rotareanu, splnomocnení zástupcovia, - luxemburská vláda, v zastúpení: pôvodne T. Uri a C. Schiltz, neskôr T. Uri, splnomocnení zástupcovia, - Európska komisia, v zastúpení: G. Meessen a I. Rogalski, splnomocnení zástupcovia, - Dozorný úrad EZVO, v zastúpení: C. Simpson, I. O. Vilhjálmsdóttir a C. Zatschler, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. septembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánku 4 ods. 3 ZEÚ, clánku 101 ZFEÚ, ako aj clánku 25 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Consiliul Concurentei (Protimonopolný úrad, Rumunsko) na jednej strane a spolocnostou Whiteland Import Export SRL (dalej len "Whiteland") na druhej strane vo veci rozhodnutia, ktorým sa tejto spolocnosti ukladá pokuta za porusenie pravidiel práva hospodárskej sútaze. Právny rámec Právo Únie 3 Clánok 23 nariadenia c. 1/2003 upravuje moznost Európskej komisie ulozit podnikom a zdruzeniam podnikov pokuty za porusenia ustanovení práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Clánok 24 tohto nariadenia zároven oprávnuje Komisiu ulozit penále najmä preto, aby tieto podniky a zdruzenia podnikov donútila ukoncit porusenia tohto druhu. 4 Clánok 25 ods. 1 a 3 uvedeného nariadenia stanovuje: "1. Právomoci zverené Komisii clánkami 23 a 24 podliehajú týmto premlcacím lehotám: a) tri roky v prípade porusenia ustanovení týkajúcich sa ziadosti o informácie alebo vykonávania inspekcií; b) pät rokov v prípade vsetkých ostatných porusení. ... 3. Kazdá akcia Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu vykonaná s cielom vysetrovania alebo konania vzhladom k porusovaniu prerusí premlcaciu lehotu týkajúcu sa ukladania pokút alebo pravidelných penále. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou od dátumu, v ktorom bola akcia oznámená aspon jednému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní. Akcie, ktoré prerusujú plynutie lehoty, sú najmä tieto: a) písomné ziadosti Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu o informácie; b) písomné povolenia na vykonávanie inspekcií vydané Komisiou alebo orgánom hospodárskej sútaze clenského státu svojim úradníkom; c) zacatie konania zo strany Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu; d) oznámenie Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu o zohladnení námietok." 5 Podla clánku 35 ods. 1 toho istého nariadenia: "Clenské státy urcia orgán alebo orgány hospodárskej sútaze zodpovedné za uplatnovanie clánkov [101 a 102 ZFEÚ] tak, aby boli úcinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. Opatrenia potrebné na splnomocnenie týchto orgánov týkajúce sa uplatnovania uvedených clánkov sa uskutocnia do 1. mája 2004. Medzi urcené orgány môzu patrit aj súdy." Rumunské právo 6 Clánok 5 ods. 1 Legea concurentei nr. 21/1996 (zákon o hospodárskej sútazi c. 21/1996) z 10. apríla 1996 (Monitorul Oficial al României, cast I, c. 88 z 30. apríla 1996) v znení pred nadobudnutím úcinnosti Ordonanta de urgenta a Guvernului nr. 31/2015 (mimoriadne nariadenie vlády c. 31/2015) (dalej len "zákon o hospodárskej sútazi") stanovuje: "Zakazujú sa vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na rumunskom trhu alebo jeho casti, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; ..." 7 Podla clánku 61 tohto zákona: "1. Právomoc Protimonopolného úradu ukladat správne sankcie za porusenie ustanovení tohto zákona podlieha týmto premlcacím lehotám: a) tri roky v prípade porusení podla clánkov 51 a 52; b) pät rokov v prípade vsetkých ostatných porusení stanovených týmto zákonom. 2. Premlcacia lehota na prijatie opatrení Protimonopolným úradom zacína plynút odo dna ukoncenia porusenia. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusenia zacína premlcacia lehota plynút odo dna, ked sa ukoncil posledný protisútazný úkon alebo doslo k ukonceniu predmetného protisútazného konania." 8 Clánok 62 uvedeného zákona stanovuje: "1. Kazdým opatrením Protimonopolného úradu prijatým na úcely predbezného preskúmania alebo zacatia vysetrovania v súvislosti s akýmkolvek porusením zákona sa prerusuje plynutie premlcacích lehôt stanovených v clánku 61. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna oznámenia opatrenia prijatého Protimonopolným úradom aspon jednému hospodárskemu subjektu alebo zdruzeniu hospodárskych subjektov, ktorí sa podielali na porusovaní. 2. Protimonopolný úrad môze prijat predovsetkým nasledujúce opatrenia, ktorými sa prerusuje plynutie premlcacej lehoty: a) písomné ziadosti o informácie; b) rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania; c) návrh na zacatie súdneho konania. 3. Prerusenie premlcacej lehoty sa vztahuje na vsetky hospodárske subjekty alebo zdruzenia hospodárskych subjektov, ktoré sa podielali na porusovaní. 4. V prípade prerusenia plynutia premlcacej lehoty zacína nová premlcacia lehota s podobnou dlzkou plynút odo dna, v ktorom Protimonopolný úrad prijal jedno z opatrení podla odseku 2. Táto lehota uplynie najneskôr v posledný den lehoty rovnajúcej sa dvojnásobku premlcacej lehoty uplatnitelnej na dotknuté porusenie, pokial Protimonopolný úrad neulozil jednu zo sankcií stanovených týmto zákonom." 9 Clánok 64 zákona o hospodárskej sútazi c. 21/1996 v znení mimoriadneho nariadenia vlády c. 31/2015 (dalej len "novelizovaný zákon o hospodárskej sútazi"), ktorý nahradil clánok 62 zákona o hospodárskej sútazi, stanovuje: "1. Kazdým opatrením Protimonopolného úradu prijatým na úcely predbezného preskúmania alebo stíhania porusenia zákona sa prerusuje plynutie premlcacích lehôt stanovených v clánku 63 [predtým clánok 61]. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna oznámenia opatrenia prijatého Protimonopolným úradom aspon jednému hospodárskemu subjektu alebo zdruzeniu hospodárskych subjektov, ktorí sa podielali na porusovaní. 2. Protimonopolný úrad môze prijat predovsetkým nasledujúce opatrenia, ktorými sa prerusuje plynutie premlcacej lehoty: a) písomné ziadosti o informácie; b) rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania; c) vykonávanie inspekcií; d) oznámenie správy o vysetrovaní. 3. Prerusenie premlcacej lehoty sa vztahuje na vsetky hospodárske subjekty alebo zdruzenia hospodárskych subjektov, ktoré sa podielali na porusovaní. 4. V prípade prerusenia plynutia premlcacej lehoty zacína nová premlcacia lehota s podobnou dlzkou plynút odo dna, v ktorom Protimonopolný úrad prijal jedno z opatrení podla odseku 2. Táto lehota uplynie najneskôr v posledný den lehoty rovnajúcej sa dvojnásobku premlcacej lehoty uplatnitelnej na predmetné porusenie, pokial Protimonopolný úrad neulozil jednu zo sankcií stanovených týmto zákonom. 5. Plynutie premlcacej lehoty týkajúcej sa ukladania sankcií sa pozastaví na obdobie trvania súdneho konania, ktorého predmetom je rozhodnutie Protimonopolného úradu." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 10 Rozhodnutím zo 7. septembra 2009 zacal Protimonopolný úrad ex offo vysetrovania na maloobchodnom trhu potravín, ktoré sa týkali viacerých hospodárskych subjektov a ich dodávatelov, medzi ktorými bola aj Whiteland, a to s cielom zistit, ci tieto podniky porusili pravidlá práva hospodárskej sútaze. Dna 18. júla 2012 boli tieto jednotlivé vysetrovania spojené. 11 Dna 12. augusta 2014 dorucil Protimonopolný úrad svoju správu o vysetrovaní spolocnosti Whiteland. Dna 23. októbra 2014 sa uskutocnili vypocutia na plenárnom zasadnutí tohto orgánu. 12 Dna 9. decembra 2014 Protimonopolný úrad po skoncení svojho uznásania vyhotovil zápisnicu o rozhodnutí, v ktorej sa konstatovalo, ze podniky, ktoré boli predmetom vysetrovania, porusili pravidlá vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze, ako aj clánok 101 ZFEÚ. Bolo im totiz vytýkané, ze v rokoch 2006 az 2009 uzavreli protisútazné dohody, ktorých cielom bolo skreslit a narusit hospodársku sútaz na relevantnom trhu tým, ze urcili predajnú a maloobchodnú cenu výrobkov dodávatelov. 13 Rozhodnutím c. 13 zo 14. apríla 2015 Protimonopolný úrad ulozil týmto podnikom pokuty (dalej len "rozhodnutie c. 13/2015"). Pokuta ulozená spolocnosti Whiteland bola stanovená na 2324484 rumunských lei (RON) (priblizne 513000 eur), co predstavuje 0,55 % obratu dosiahnutého v roku 2013. 14 Whiteland podala proti rozhodnutiu c. 13/2015 zalobu o neplatnost na Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko) v rozsahu, v akom sa jej toto rozhodnutie týkalo. 15 Na podporu svojej zaloby Whiteland najmä uviedla, ze na právomoc Protimonopolného úradu ulozit tejto spolocnosti sankciu sa vztahuje pätrocná premlcacia lehota stanovená v clánku 61 ods. 1 zákona o hospodárskej sútazi a ze v prejednávanej veci v case, ked tento vnútrostátny orgán prijal rozhodnutie c. 13/2015, premlcacia lehota uz uplynula. 16 Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) rozsudkom z 19. januára 2016 vyhovel zalobe spolocnosti Whiteland a zrusil rozhodnutie c. 13/2015 v rozsahu, v akom sa týkalo tejto spolocnosti. 17 Tento súd totiz po tom, co konstatoval, ze premlcacia lehota zacala plynút 15. júla 2009, t. j. v den, ked skoncilo porusovanie vytýkané spolocnosti Whiteland, dospel k záveru, ze rozhodnutím o zacatí vysetrovania zo 7. septembra 2009 doslo k preruseniu premlcacej lehoty, pricom zacala plynút nová premlcacia lehota, ktorá uplynula 7. septembra 2014, takze v case, ked Protimonopolný úrad prijal 14. apríla 2015 rozhodnutie c. 13/2015, premlcacia lehota uz uplynula. 18 Uvedený súd odmietol argumentáciu Protimonopolného úradu, podla ktorej bola protisútazná dohoda, na ktorej sa podielala Whiteland, predlzená prostredníctvom dodatku do 31. decembra 2009, a to najmä z dôvodu, ze samotný Protimonopolný úrad v rozhodnutí c. 13/2015 uviedol, ze k poslednému protisútaznému aktu, ktorého sa dopustila Whiteland, doslo 15. júla 2009. 19 Napokon tento súd spresnil, ze na základe restriktívneho výkladu vnútrostátnych pravidiel upravujúcich premlcacie lehoty nemôzu opatrenia, ktoré Protimonopolný úrad prijal po rozhodnutí o zacatí vysetrovania, spôsobit prerusenie novej premlcacej lehoty, a teda toto rozhodnutie je posledným aktom tohto orgánu, ktorý môze túto lehotu prerusit. V tejto súvislosti sa clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 uplatnuje len na Komisiu a neupravuje premlcacie lehoty v oblasti ukladania pokút vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze. 20 Dna 19. januára 2016 podal Protimonopolný úrad na Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd, Rumunsko) odvolanie proti rozsudku Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest). 21 Protimonopolný úrad v podstate uviedol, ze na rozdiel od toho, ako rozhodol Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest), úcinkom kazdého procesného postupu smerujúceho k stíhaniu porusovania je prerusenie premlcacej lehoty. Navyse výklad, podla ktorého je rozhodnutie o zacatí vysetrovania posledným aktom prerusujúcim premlcaciu lehotu, by viedol k nejednotnému uplatnovaniu vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze a pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, kedze na rozdiel od zákona o hospodárskej sútazi clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze akty, ktorými sa prerusuje premlcacia lehota, sú najmä tie, ktoré sa týkajú stíhania porusenia. 22 Na úvod vnútrostátny súd uvádza, ze hoci novelizovaný zákon o hospodárskej sútazi v súcasnosti stanovuje, ze kazdým opatrením Protimonopolného úradu prijatým na úcely predbezného preskúmania alebo stíhania porusenia práva hospodárskej sútaze sa prerusuje premlcacia lehota, zákonom uplatnitelným ratione temporis na spor vo veci samej je zákon o hospodárskej sútazi. 23 Za týchto podmienok sa tento súd pýta, ci je restriktívny výklad zákona o hospodárskej sútazi, ako ho podal Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest), podla ktorého jedine opatrenia prijaté Protimonopolným úradom na úcely predbezného preskúmania alebo zacatia vysetrovania prerusujú premlcaciu lehotu, v súlade s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ, clánkom 101 ZFEÚ a zásadou efektivity a ci takýto restriktívny výklad tohto vnútrostátneho právneho predpisu nevedie k nejednotnému uplatnovaniu ustanovení v oblasti práva hospodárskej sútaze. 24 V tejto súvislosti vnútrostátny súd uvádza, ze existujú dva prúdy judikatúry na vnútrostátnej úrovni, pricom prvý z nich je priaznivý pre restriktívny výklad vnútrostátnych pravidiel upravujúcich premlcacie lehoty, zatial co druhý uprednostnuje pruzný výklad uvedených pravidiel. 25 Podla prvého z týchto dvoch prúdov judikatúry sa clánok 25 nariadenia c. 1/2003 týka len právomoci Komisie ukladat sankcie za porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a v dôsledku toho sa na Protimonopolný úrad neuplatnuje. Naopak, pokial ide o druhý prúd, musí existovat zhoda medzi clánkom 25 nariadenia c. 1/2003 a pravidlami vnútrostátneho práva v oblasti premlcania vzhladom na poziadavku súladu medzi pravidlami práva Únie a vnútrostátnymi pravidlami, najmä ak vnútrostátne ustanovenia v oblasti premlcania preberajú acquis Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 26 Vnútrostátny súd z toho vyvodzuje, ze mu prinálezí s konecnou platnostou urcit, ci sa má pouzit restriktívny výklad clánkov 61 a 62 zákona o hospodárskej sútazi, ktorý podal Curtea de Appel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest), alebo ci vzhladom na clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ods. 1 ZFEÚ treba vykladat vnútrostátne ustanovenia sirsie a v súlade s poziadavkami práva Únie. 27 V tejto súvislosti vnútrostátny súd poznamenáva, ze nariadenie c. 1/2003 neupravuje premlcacie lehoty v oblasti ukladania pokút vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze a ze v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v danej oblasti prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého clenského státu, aby urcil príslusné súdy a upravil procesné podmienky zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. 28 Vnútrostátny súd vsak uvádza, ze vnútrostátne právne úpravy nesmú narúsat úcinné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze. 29 Za týchto podmienok Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "Majú sa clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze: 1. súdom clenských státov ukladajú povinnost vykladat vnútrostátne predpisy upravujúce premlcanie práva Protimonopolného úradu ukladat správne sankcie v súlade s ustanoveniami clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a 2. bránia výkladu ustanovení vnútrostátneho práva, podla ktorého je aktom, na základe ktorého sa prerusí plynutie premlcacej lehoty, iba formálny úkon, ktorým sa zacína vysetrovanie protisútazného konania, pricom dalsie úkony realizované na úcely daného vysetrovania nepatria medzi akty prerusujúce premlcanie?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 30 Na úvod treba pripomenút, ze hoci niektoré akty sekundárneho práva Únie, akými sú rámcové rozhodnutia, ako aj za urcitých okolností smernice, nemajú priamy úcinok, ich záväzný charakter ukladá vnútrostátnym súdom povinnost konformného výkladu vnútrostátneho práva (pozri v tomto zmysle rozsudky 13. novembra 1990, Marleasing, [3]C-106/89, [4]EU:C:1990:395, body [5]6 a [6]8, ako aj z 8. novembra 2016, Ognanov, [7]C-554/14, [8]EU:C:2016:835, bod [9]58). 31 Naproti tomu podla clánku 288 druhého odseku ZFEÚ je nariadenie Únie priamo uplatnitelné vo vsetkých clenských státoch. Z ustálenej judikatúry pritom vyplýva, ze podla zásady spolupráce uvedenej v clánku 4 ods. 3 ZEÚ má kazdý vnútrostátny súd ako orgán clenského státu, ktorému bolo v rámci jeho právomoci predlozené podanie, povinnost v plnej miere pouzit priamo uplatnitelné právo Únie a chránit práva, ktoré toto právo priznáva jednotlivcom, a teda nesmie uplatnit ziadne ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré by s ním bolo prípadne v rozpore, bez ohladu na to, ci bolo prijaté skôr alebo neskôr nez právny predpis Únie (rozsudok z 8. septembra 2010, Winner Wetten, [10]C-409/06, [11]EU:C:2010:503, bod [12]55). 32 V dôsledku toho v rámci tohto prejudiciálneho konania závisí prípadná relevantnost clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého premlcanie v oblasti ukladania pokút alebo penále je prerusené akýmkolvek aktom Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu s cielom vysetrovania alebo stíhania porusenia, výlucne od toho, ci je toto ustanovenie uplatnitelné na skutkový stav vo veci samej. 33 Treba teda konstatovat, ze svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má právo Únie vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátne súdy sú povinné uplatnit clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 na premlcanie právomocí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze v oblasti ukladania sankcií za porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 34 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry treba na úcely výkladu ustanovenia práva Únie, pokial jeho znenie výslovne nevymedzuje jeho pôsobnost, ako je to v prípade clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, zohladnit jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendészeti Fo"igazgatóság Dél-alföldi Regionális Igazgatóság, [13]C-924/19 PPU a C-925/19 PPU, [14]EU:C:2020:367, bod [15]113). 35 Pokial ide o kontext, do ktorého patrí clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, treba pripomenút, ze clánok 25 ods. 1 tohto nariadenia podriaduje právomoc Komisie ukladat pokuty a penále za porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze pätrocnej premlcacej lehote (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [16]C-352/09 P, [17]EU:C:2011:191, bod [18]166). 36 Kedze znenie clánku 25 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 odkazuje výlucne na právomoc priznanú Komisii podla clánkov 23 a 24 tohto nariadenia a tieto posledné uvedené clánky upravujú len právomoci, ktorými disponuje táto institúcia v oblasti sankcií, z kontextu, do ktorého patrí clánok 25 ods. 3 uvedeného nariadenia, nevyplýva, ze toto ustanovenie sa uplatnuje na vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze. 37 Okrem toho, ako uviedol generálny advokát v bodoch 50 a 51 svojich návrhov, v decentralizovanom systéme vykonávania pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, v ktorom vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze priamo uplatnujú tieto pravidlá, prinálezí clenským státom, aby urcili pravidlá premlcania v oblasti ukladania sankcií týmito orgánmi, a to pri dodrzaní zásad ekvivalencie a efektivity. V tomto kontexte uvedené orgány podliehajú vnútrostátnym pravidlám premlcania, takze v zásade nie je potrebné na ne uplatnovat pravidlá premlcania stanovené na úrovni Únie, ktoré sa uplatnujú na Komisiu. 38 Pokial ide o úcel clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, treba uviest, ze cielom clánku 25 tohto nariadenia je zaviest právnu úpravu upravujúcu lehoty, v rámci ktorých je Komisia oprávnená ulozit pokuty a penále podnikom, ktoré sú predmetom konaní o uplatnení pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, bez toho, aby bola ohrozená základná poziadavka právnej istoty. 39 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 nestanovuje pravidlá premlcania týkajúce sa právomocí vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze v oblasti ukladania sankcií. 40 V tomto prípade sa vec sama týka pravidiel premlcania uplatnitelných na takýto vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, ktorý má právomoc ukladat sankcie najmä v prípade porusenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, takze clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 sa na túto vec neuplatnuje. 41 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátne súdy nie sú povinné uplatnit clánok 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 na premlcanie právomocí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze v oblasti ukladania sankcií za porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. O druhej otázke 42 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa majú clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, tak ako ju vykladajú príslusné vnútrostátne súdy, podla ktorej rozhodnutie o zacatí vysetrovania, ktoré prijal vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze a ktoré sa týka porusenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, je posledným aktom tohto orgánu, v dôsledku ktorého môze dôjst k preruseniu premlcacej lehoty v súvislosti s jeho právomocou ulozit sankcie, a vylucuje, aby neskorsí akt týkajúci sa stíhania alebo vysetrovania mohol prerusit túto lehotu. 43 Na úvod treba uviest, ze ani ustanovenia Zmluvy o FEÚ v oblasti hospodárskej sútaze ani - ako vyplýva z odpovede na prvú prejudiciálnu otázku - ustanovenia nariadenia c. 1/2003 nestanovujú pravidlá premlcania v oblasti ukladania sankcií vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, ci uz na základe práva Únie alebo ich vnútrostátneho práva. 44 Navyse clánok 35 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 výslovne spresnuje, ze kazdému clenskému státu prinálezí prijat opatrenia potrebné na to, aby vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze udelili právomoc uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ. 45 V prípade neexistencie záväznej právnej úpravy Únie v tejto oblasti tak clenským státom prinálezí, aby stanovili a uplatnovali vnútrostátne pravidlá premlcania v oblasti ukladania sankcií vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze vrátane spôsobov pozastavenia a/alebo prerusenia (pozri analogicky rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer, [19]C-360/09, [20]EU:C:2011:389, bod [21]23). 46 Ako vsak zdôraznil generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, hoci stanovenie a uplatnovanie týchto pravidiel patrí do právomoci clenských státov, clenské státy musia pri výkone tejto právomoci dodrziavat právo Únie a najmä zásadu efektivity. Nemôzu teda prakticky znemoznit alebo nadmerne stazit uplatnovanie práva Únie a konkrétne v oblasti práva hospodárskej sútaze musia dbat na to, aby pravidlá, ktoré stanovujú alebo uplatnujú, neohrozovali úcinné uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer, [22]C-360/09, [23]EU:C:2011:389, bod [24]24). Orgány urcené podla clánku 35 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 totiz musia zabezpecit úcinné uplatnovanie týchto clánkov vo vseobecnom záujme (rozsudok zo 7. decembra 2010, VEBIC, [25]C-439/08, [26]EU:C:2010:739, bod [27]56). 47 Okrem toho treba uviest, ze podla clánku 4 ods. 3 ZEÚ sú clenské státy povinné nenarusit svojou vnútrostátnou právnou úpravou úplné a jednotné uplatnovanie práva Únie a neprijat alebo neponechat úcinné opatrenia, ktoré by mohli vylúcit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 1992, Batista Morais, [28]C-60/91, [29]EU:C:1992:140, bod [30]11 a citovanú judikatúru). 48 Stanovenie primeraných premlcacích lehôt v oblasti ukladania sankcií vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze v záujme právnej istoty, ktorá chráni tak dotknuté podniky, ako aj tieto orgány, je vsak zlucitelné s právom Únie. Takéto lehoty totiz nie sú takej povahy, aby viedli k praktickej nemoznosti alebo nadmernému stazeniu výkonu práva Únie (pozri analogicky rozsudok zo 17. novembra 2016, Stadt Wiener Neustadt, [31]C-348/15, [32]EU:C:2016:882, bod [33]41). 49 Vnútrostátne pravidlá stanovujúce premlcacie lehoty preto musia byt koncipované tak, aby bola vytvorená rovnováha medzi cielmi zabezpecenia právnej istoty a zarucenia prejednania vecí v primeranej lehote ako vseobecnými zásadami práva Únie na jednej strane a skutocným a úcinným uplatnovaním clánkov 101 a 102 ZFEÚ na úcely respektovania verejného záujmu, ktorým je zabránit tomu, aby fungovanie vnútorného trhu bolo narusené dohodami alebo postupmi ohrozujúcimi hospodársku sútaz, na druhej strane. 50 Na úcely urcenia, ci vnútrostátny systém premlcania zavádza takúto rovnováhu, treba zohladnit vsetky prvky tohto systému (pozri analogicky rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications, [34]C-637/17, [35]EU:C:2019:263, bod [36]45), medzi ktoré môze patrit najmä den, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, dlzka tejto lehoty, ako aj spôsoby jej pozastavenia alebo prerusenia. 51 Treba tiez zohladnit osobitosti vecí patriacich do oblasti práva hospodárskej sútaze a konkrétnejsie okolnost, ze tieto veci si v zásade vyzadujú vykonanie komplexnej skutkovej a ekonomickej analýzy (pozri analogicky rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications, [37]C-637/17, [38]EU:C:2019:263, bod [39]46). 52 Kedze vnútrostátna právna úprava stanovuje den, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, dlzka tejto lehoty a podmienky jej pozastavenia alebo prerusenia preto musia byt prispôsobené osobitostiam práva hospodárskej sútaze a cielom vykonávania pravidiel tohto práva dotknutými osobami, aby nebola ohrozená úplná úcinnost pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze (pozri analogicky rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications, [40]C-637/17, [41]EU:C:2019:263, bod [42]47). 53 Vnútrostátny systém premlcania, ktorý z dôvodov, ktoré sú mu vlastné, systematicky bráni ulozeniu úcinných a odstrasujúcich sankcií za porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, môze viest k tomu, ze uplatnovanie pravidiel tohto práva je prakticky nemozné alebo nadmerne stazené (pozri analogicky rozsudok zo 17. januára 2019, Dzivev a i., [43]C-310/16, [44]EU:C:2019:30, bod [45]31, ako aj citovanú judikatúru). 54 V prejednávanej veci vnútrostátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, stanovuje, ze premlcacia lehota v oblasti sankcií za porusenia práva hospodárskej sútaze je pät rokov, ze táto lehota plynie odo dna skoncenia porusovania, ze môze byt prerusená urcitými aktmi vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze a ze premlcanie nastane najneskôr v den, ked lehota rovnajúca sa dvojnásobku premlcacej lehoty uplatnitelnej na porusenie uplynie bez toho, aby bola ulozená sankcia. 55 Navyse z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze podla restriktívneho výkladu vnútrostátnych pravidiel upravujúcich premlcacie lehoty v období, ked nastali skutkové okolnosti vo veci samej, ktorý uplatnuje cast vnútrostátnej judikatúry a najmä Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest) v rámci konania vo veci samej, je rozhodnutie o zacatí vysetrovania alebo stíhania porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze posledným aktom vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze, v dôsledku ktorého môze dôjst k preruseniu premlcacej lehoty v súvislosti s jeho právomocou ukladat sankcie, pricom ziadny z neskorsích aktov prijatých na úcely vysetrovania alebo stíhania porusenia nemôze prerusit túto lehotu, aj keby prijatie takýchto aktov predstavovalo významnú fázu vysetrovania a svedcilo o vôli tohto orgánu stíhat porusenie. 56 Zdá sa, ze takýto restriktívny výklad vnútrostátnej právnej úpravy, ktorý absolútne zakazuje prerusenie premlcacej lehoty aktmi, ktoré boli prijaté neskôr v rámci vysetrovania, by mohol ohrozit úcinné uplatnovanie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze, kedze tento výklad by mohol predstavovat systémové riziko neukladania sankcií za skutky zakladajúce porusenie tohto práva. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako bolo zdôraznené v bode 51 tohto rozsudku, ze veci patriace do práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze si v zásade vyzadujú vykonanie komplexnej skutkovej a ekonomickej analýzy. V znacnom pocte prípadov s vysokou mierou zlozitosti by sa takéto akty, ktoré nevyhnutne predlzujú dlzku konania, mohli ukázat ako potrebné. 57 Vnútrostátnemu súdu prinálezí, aby vzhladom na zásadu efektivity overil, ci výklad vnútrostátneho systému premlcania, o ktorý ide vo veci samej, uvedený v bode 55 tohto rozsudku, predstavuje vzhladom na vsetky prvky vnútrostátneho systému premlcania, o ktorý ide vo veci samej, systematické riziko neukladania sankcií za skutky zakladajúce takéto porusenia. 58 V prípade, ze by to tak bolo, v zásade prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby bez toho, aby cakal na zmenu predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy legislatívnym alebo akýmkolvek iným ústavným postupom, zabezpecil plný úcinok povinností uvedených v bode 47 tohto rozsudku tým, ze túto právnu úpravu v co najväcsej moznej miere vylozí vzhladom na právo Únie a predovsetkým pravidlá tohto práva v oblasti hospodárskej sútaze tak, ako ich vylozil Súdny dvor najmä v bode 56 tohto rozsudku, alebo v prípade potreby uvedenú právnu úpravu neuplatní (pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2018, Kolev a i., [46]C-612/15, [47]EU:C:2018:392, bod [48]66, ako aj citovanú judikatúru). 59 V prejednávanej veci hoci novelizovaný zákon o hospodárskej sútazi v súcasnosti stanovuje, ze kazdé opatrenie prijaté Protimonopolným úradom na úcely predbezného preskúmania alebo na úcely stíhania porusenia práva hospodárskej sútaze prerusuje premlcacie lehoty, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze tento zákon nie je uplatnitelný ratione temporis na spor vo veci samej a ze tento spor nadalej podlieha zákonu hospodárskej sútaze. 60 Za týchto podmienok prinálezí vnútrostátnemu súdu, aby pri zohladnení vnútrostátneho práva ako celku a uplatnení výkladových metód, ktoré toto právo uznáva, vykladal vnútrostátne ustanovenia, o ktoré ide vo veci samej, v co najväcsej moznej miere s prihliadnutím na právo Únie a konkrétnejsie na znenie a úcel clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. januára 2007, ITC, [49]C-208/05, [50]EU:C:2007:16, bod [51]68, a z 13. júla 2016, Pöpperl, [52]C-187/15, [53]EU:C:2016:550, bod [54]43). 61 Zásada konformného výkladu vnútrostátneho práva, podla ktorej je vnútrostátny súd povinný v co najväcsej moznej miere vykladat vnútrostátne právo v súlade s poziadavkami práva Únie, je pritom obsiahnutá v systéme Zmlúv, kedze vnútrostátnemu súdu umoznuje v rámci jeho právomocí zaistit plnú úcinnost práva Únie pri rozhodovaní o sporoch, ktoré mu boli predlozené [rozsudok z 19. novembra 2019, A. K. a i. (Nezávislost disciplinárnej komory Najvyssieho súdu), [55]C-585/18, C-624/18 a C-625/18, [56]EU:C:2019:982, bod [57]159]. 62 Zásada konformného výkladu vnútrostátneho práva vsak má urcité obmedzenia. Povinnost vnútrostátneho súdu odvolávat sa na obsah práva Únie pri výklade a uplatnovaní relevantných ustanovení vnútrostátneho práva je tak obmedzená vseobecnými zásadami práva, vrátane zásady právnej istoty, a nemôze slúzit ako základ na výklad vnútrostátneho práva contra legem (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2016, Pöpperl, [58]C-187/15, [59]EU:C:2016:550, bod [60]44 a citovanú judikatúru). 63 Otázka, ci sa vnútrostátne ustanovenie nesmie uplatnit, pokial odporuje právu Únie, môze byt polozená len v prípade, ze nie je mozné poskytnút ziadny konformný výklad tohto ustanovenia (rozsudok zo 7. augusta 2018, Smith, [61]C-122/17, [62]EU:C:2018:631, bod [63]41). 64 V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze takýto výklad sa zdá byt mozný, co vsak v konecnom dôsledku prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. Kedze ako bolo uvedené v bode 24 tohto rozsudku, tento samotný súd uviedol, ze na vnútrostátnej úrovni existujú dva prúdy judikatúry, pricom prvý z nich je priaznivý pre restriktívny výklad vnútrostátnych pravidiel upravujúcich premlcacie lehoty, zatial co druhý uprednostnuje pruzný výklad uvedených pravidiel, vyplýva z toho, ze uvedený súd má dostatocne sirokú mieru volnej úvahy, pokial ide o výklad vnútrostátnych ustanovení, o ktoré ide v spore vo veci samej. 65 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedat tak, ze clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, tak ako ju vykladajú príslusné vnútrostátne súdy, podla ktorej rozhodnutie o zacatí vysetrovania, ktoré prijal vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze a ktoré sa týka porusenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, je posledným aktom tohto orgánu, v dôsledku ktorého môze dôjst k preruseniu premlcacej lehoty v súvislosti s jeho právomocou ulozit sankcie, a vylucuje, aby neskorsí akt týkajúci sa stíhania alebo vysetrovania mohol prerusit túto lehotu, pokial sa vzhladom na vsetky prvky vnútrostátneho systému premlcania, o ktorý ide vo veci samej, zdá, ze takéto vylúcenie predstavuje systematické riziko neukladania sankcií za skutky zakladajúce takéto porusenia, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. O trovách 66 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Právo Únie sa má vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátne súdy nie sú povinné uplatnit clánok 25 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] na premlcanie právomocí vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze v oblasti ukladania sankcií za porusenia práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 2. Clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia vnútrostátnej právnej úprave, tak ako ju vykladajú príslusné vnútrostátne súdy, podla ktorej rozhodnutie o zacatí vysetrovania, ktoré prijal vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze a ktoré sa týka porusenia pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, je posledným aktom tohto orgánu, v dôsledku ktorého môze dôjst k preruseniu premlcacej lehoty v súvislosti s jeho právomocou ulozit sankcie, a vylucuje, aby neskorsí akt týkajúci sa stíhania alebo vysetrovania mohol prerusit túto lehotu, pokial sa vzhladom na vsetky prvky vnútrostátneho systému premlcania, o ktorý ide vo veci samej, zdá, ze takéto vylúcenie predstavuje systematické riziko neukladania sankcií za skutky zakladajúce takéto porusenia, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [64]*1 ) Jazyk konania: rumuncina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQJYsi1/L85596-9933TMP.html#t-ECR_62019CJ0308_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A395&locale=sk 4. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A395 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A395&anchor=#point6 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A395&anchor=#point8 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A835&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A835 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A835&anchor=#point58 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A503&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A503 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A503&anchor=#point55 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A367&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A367 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A367&anchor=#point113 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&anchor=#point166 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&anchor=#point23 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&anchor=#point24 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point56 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A140&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A140 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A140&anchor=#point11 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A882&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A882 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A882&anchor=#point41 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point45 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point46 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point47 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A30&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A30 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A30&anchor=#point31 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A392&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A392 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A392&anchor=#point66 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A16&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A16 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A16&anchor=#point68 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A550&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A550 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A550&anchor=#point43 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A982&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A982 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A982&anchor=#point159 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A550&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A550 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A550&anchor=#point44 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A631&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A631 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A631&anchor=#point41 64. file:///tmp/lynxXXXXQJYsi1/L85596-9933TMP.html#c-ECR_62019CJ0308_SK_01-E0001