ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 6. októbra 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Verejné financovanie pevného zeleznicného a cestného spojenia cez Fehmarnskú úzinu - Individuálna pomoc - Oznámená pomoc, vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom - Vykonávanie dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Monopol - Skreslenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu" V spojených veciach C-174/19 P a C-175/19 P, ktorých predmetom sú dve odvolania podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. februára 2019, Scandlines Danmark ApS, so sídlom v Kodani (Dánsko), Scandlines Deutschland GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), obe v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch, advokat, odvolatelky vo veci C-174/19 P, ktoré v konaní podporujú: Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV, so sídlom vo Fehmarne (Nemecko), v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch, advokat, a W. Mecklenburg, Rechtsanwalt, Rederi Nordö-Link AB, so sídlom v Malmö (Svédsko), v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch a A. Godsk Fallesen, advokater, Trelleborg Hamn AB, so sídlom v Trelleborgu (Svédsko), v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch, advokat, a J. L. Buendía Sierra, abogado, vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, S. Noë a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Dánske královstvo, v zastúpení: pôvodne J. Nymann-Lindegren, neskôr V. Jřrgensen, splnomocnení zástupcovia, za asistencie R. Holdgaard, advokat, Föreningen Svensk Sjöfart, so sídlom v Göteborgu (Svédsko), v zastúpení: J. L. Buendía Sierra, abogado, Naturschutzbund Deutschland (NABU) eV, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), v zastúpení: T. Hohmuth, Rechtsanwalt, a L. Sandberg-Mřrch, advokat, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, a Stena Line Scandinavia AB, so sídlom v Göteborgu, v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch, advokat, a P. Alexiadis, solicitor, odvolatelka vo veci C-175/19 P, ktorú v konaní podporujú: Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV, so sídlom vo Fehmarne, v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch, advokat, a W. Mecklenburg, Rechtsanwalt, Rederi Nordö-Link AB, so sídlom v Malmö, v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch a A. Godsk Fallesen, advokater, Trelleborg Hamn AB, so sídlom v Trelleborg, v zastúpení: L. Sandberg-Mřrch, advokat, a J. L. Buendía Sierra, abogado, vedlajsí úcastníci konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: V. Bottka, S. Noë a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Dánske královstvo, v zastúpení: pôvodne J. Nymann-Lindegren, neskôr V. Jřrgensen, splnomocnení zástupcovia, za asistencie R. Holdgaard, advokat, Föreningen Svensk Sjöfart, so sídlom v Göteborgu, v zastúpení: J. L. Buendía Sierra, abogado, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda komory J.-C. Bonichot (spravodajca), sudcovia L. Bay Larsen, C. Toader, M. Safjan a N. Jääskinen, generálny advokát: G. Pitruzzella, tajomník: M. Longar, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. novembra 2020, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 11. marca 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojimi príslusnými odvolaniami sa Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH na jednej strane, ako aj Stena Line Scandinavia AB na druhej strane domáhajú zrusenia, pokial ide o prvé uvedené spolocnosti, rozsudku z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia (T-630/15, dalej len "prvý napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:942), a pokial ide o druhú uvedenú spolocnost, rozsudku z 13. decembra 2018, Stena Line Scandinavia/Komisia (T-631/15, neuverejnený, dalej len "druhý napadnutý rozsudok", [3]EU:T:2018:944) (dalej spolocne ako "napadnuté rozsudky"), ktorými Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie C(2015) 5023 final z 23. júla 2015 o státnej pomoci SA.39078 (2014/N) (Dánsko) na financovanie projektu pevného spojenia cez Fehmarnskú úzinu ([4]Ú. v. EÚ C 325, 2015, s. 5) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom Európska komisia rozhodla nevzniest námietky voci opatreniam, ktoré Dánske královstvo priznalo spolocnosti Femern A/S na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia cez Fehmarnskú úzinu. 2 Komisia sa svojimi vzájomnými odvolaniami domáha zrusenia napadnutých rozsudkov v rozsahu, v akom sa v nich zaloby, ktoré podali spolocnosti Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland, a zaloba, ktorú podala Stena Line Scandinavia, vyhlásili za prípustné v rozsahu, v akom sa týkajú opatrení, ktoré Dánske královstvo priznalo spolocnosti Femern Landanlćg na plánovanie, výstavbu a prevádzku zeleznicných a cestných prepojení s dánskym vnútrozemím. I. Právny rámec 3 Podla clánku 1 písm. h) nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), pojem "zainteresovaná strana" oznacuje okrem iného akéhokolvek podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia. 4 Clánok 4 ods. 1 az 4 tohto nariadenia stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia [s vnútorným] trhom, pokým spadá do rámca clánku [107] (1) [ZFEÚ], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné [s vnútorným] trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia [s vnútorným] trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [108] (2) [ZFEÚ] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." 5 Nariadenie Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([6]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), ktorým sa zrusilo nariadenie c. 659/1999 od 14. októbra 2015, stanovuje ustanovenia, ktoré sú totozné s ustanoveniami citovanými v predchádzajúcom bode. II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Projekt 6 Predmetom sporu je financovanie projektu spojenia cez Fehmarnskú úzinu medzi Dánskom a Nemeckom, severne od Lübecku (Nemecko) (dalej len "projekt"). Projekt spocíva jednak vo vybudovaní podmorského tunela medzi dánskym mestom Rřdby na ostrove Lolland a nemeckou obcou Puttgarden na osrove Fehmarn v dlzke priblizne 19 km, vybaveného elektrifikovanou zeleznicou a dialnicou (dalej len "pevné spojenie"), a jednak v rozsírení a zlepsení cestných a zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím, predovsetkým existujúceho zeleznicného spojenia medzi mestami Ringsted (Dánsko) a Rřdby v dlzke priblizne 120 km. Projekt bol schválený zmluvou medzi Dánskym královstvom a Spolkovou republikou Nemecko, podpísanou 3. septembra 2008 a ratifikovanou v roku 2009. 7 Odhadované celkové náklady projektu, zodpovedajúce pevným cenám z roku 2014, sú vo výske 64,4 miliárd dánskych korún (DKK) (priblizne 8,7 miliárd eur), z toho 54,9 miliárd DKK (priblizne 7,4 miliárd eur) na plánovanie a výstavbu pevného spojenia a 9,5 miliárd DKK (priblizne 1,3 miliárd eur) na plánovanie a výstavbu zlepsení cestných a zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím. 8 V súlade s uvedenou zmluvou, podpísanou 3. septembra 2008, a Lov nr. 575 om anlćg og drift af en fast forbindelse over Femern Bćlt med tilhřrende landanlćg i Danmark (zákon c. 575 o výstavbe a prevádzke pevného spojenia cez Fehmarnskú úzinu a prepojení s dánskym vnútrozemím), zo 4. mája 2015, boli realizáciou projektu poverené dva dánske verejnoprávne podniky. Prvý z nich, Femern A/S, zalozený v roku 2005, je poverený financovaním, výstavbou a prevádzkou pevného spojenia. Druhý podnik, Femern Landanlćg A/S, zalozený v roku 2009, je poverený financovaním, výstavbou a prevádzkou cestných a zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím. Femern Landanlćg je dcérskou spolocnostou spolocnosti Sund & Bćlt Holding A/S, patriacej Dánskemu královstvu. Spolocnost Femern sa stala dcérskou spolocnostou podniku Femern Landanlćg po tom, co bol tento zriadený. 9 Vlastníctvo predmetných zeleznicných prepojení bude spolocným vlastníctvom spolocnosti Banedanmark, ktorá je verejnoprávnym manazérom dánskej vnútrostátnej zeleznicnej infrastruktúry (20 %), a spolocnosti Femern Landanlćg (80 %). 10 Projekt je financovaný spolocnostami Femern a Femern Landanlćg vdaka pôzickám poskytnutých na medzinárodných financných trhoch, za ktoré sa zarucilo Dánske královstvo, alebo podpornými pôzickami od Dánskej národnej banky. Tieto spolocnosti naopak nebudú môct získat pôzicky na iné cinnosti, nez je financovanie, plánovanie, výstavba a prevádzka pevného spojenia a cestných a zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím. Týmto dvom spolocnostiam bol tiez poskytnutý vklad kapitálu zo strany Dánskeho královstva. 11 Femern má vyberat poplatky od uzívatelov pevného spojenia na úcely splatenia jej dlhu a spolocnosti Femern Landanlćg bude vyplácat dividendy, ktoré táto pouzije na splácanie svojho vlastného dlhu. 12 Femern Landanlćg bude inkasovat 80 % sumy poplatkov za vyuzívanie, platených zeleznicnými prevádzkovatelmi spolocnosti Banedanmark za vyuzívanie zeleznicných prepojení v súlade s tým, ako je vlastníctvo týchto zeleznicných prepojení rozdelené medzi nu samotnú a tohto manazéra. 13 Banedanmark má znásat vsetky náklady súvisiace s prevádzkou zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím, pricom vsak náklady patriace do ich údrzby sú rozdelené medzi Femern Landanlćg a Banedanmark pomerne podla ich príslusných spoluvlastníckych podielov. B. Udalosti predchádzajúce sporu 14 Projektu predchádzala plánovacia fáza, ktorej financovanie oznámili Komisii dánske orgány. 15 Rozhodnutím z 13. júla 2009 o státnej pomoci N 157/2009 - Financovanie plánovacej fázy pevného spojenia cez Fehmarnskú úzinu ([7]Ú. v. EÚ C 202, 2009, s. 2) Komisia dospela k záveru jednak o tom, ze opatrenia súvisiace s financovaním plánovania projektu môzu nepredstavovat státnu pomoc, a po druhé, ze tieto opatrenia sú v kazdom prípade v súlade s vnútorným trhom. Rozhodla sa tak nevzniest námietky v zmysle clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999. 16 Dna 22. decembra 2014 oznámili dánske orgány Komisii spôsoby verejného financovania projektu, pozostávajúceho z vkladov do základného imania obidvoch spolocností, ako aj zo státnych záruk a pôziciek. 17 Komisia schválila tieto opatrenia sporným rozhodnutím. Usúdila okrem iného, ze opatrenia verejného financovania, priznané spolocnosti Femern Landanlćg na financovanie zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím, nepredstavujú státnu pomoc, a to z dôvodu, ze tieto opatrenia nevyvolávajú skreslenie hospodárskej sútaze, kedze neexistuje hospodárska sútaz "na" trhu správy a prevádzky vnútrostátnej zeleznicnej siete alebo "pre" tento trh a ze zeleznicné prepojenia patriace tejto spolocnosti sú zo strany spolocnosti Banedanmark zlepsované a prevádzkované za rovnakých podmienok ako dalsie úseky dánskej vnútrostátnej zeleznicnej siete. 18 Komisia tiez usúdila, ze tieto opatrenia nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pretoze správa a prevádzka predmetnej zeleznicnej siete sa uskutocnuje na vnútrostátnom, geograficky oddelenom a uzatvorenom trhu, ktorý nie je otvorený hospodárskej sútazi. 19 Co sa týka opatrení priznaných spolocnosti Femern na financovanie pevného spojenia, Komisia uviedla, ze ak by mali predstavovat státnu pomoc, v kazdom prípade by boli v súlade s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. III. Konania na Vseobecnom súde a napadnuté rozsudky A. Vec T-630/15 20 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 10. novembra 2015 podali Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 21 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. apríla 2016 podalo Dánske královstvo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na poporu návrhov Komisie. Uznesením z 29. júna 2016 predseda deviatej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a vyhovel návrhu zalobkýn na dôverné zaobchádzanie vo vztahu k Dánskemu královstvu. 22 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 7. apríla 2016, Föreningen Svensk Sjöfart (dalej len "FSS"), ktoré je zdruzením svédskych vlastníkov lodí so sídlom vo Svédsku, a Naturschutzbund Deutschland (NABU) eV, ktorá je organizáciou pre ochranu zivotného prostredia so sídlom v Nemecku, podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkýn. Uznesením z 30. novembra 2016 predseda piatej komory Vseobecného súdu vyhovel týmto návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania a vyhovel návrhu na dôverné zaobchádzanie, podanému zalobkynami, vo vztahu k zdruzeniu FSS a organizácii NABU. 23 Prvým napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia rozhodla nevzniest námietky voci opatreniam, ktoré Dánske královstvo priznalo spolocnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, a vo zvysnej casti zalobu zamietol. B. Vec T-631/15 24 Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 11. novembra 2015 podala Stena Line Scandinavia zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 25 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 6. apríla 2016 podalo Dánske královstvo návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 29. júna 2016 predseda deviatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 26 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 7. apríla 2016 podalo FSS návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 30. novembra 2016 predseda piatej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 27 Druhým napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia rozhodla nevzniest námietky voci opatreniam, ktoré Dánske královstvo priznalo spolocnosti Femern na plánovanie, výstavbu a prevádzku pevného spojenia, a to na základe odôvodnenia totozného s odôvodnením prvého napadnutého rozsudku, s výnimkou dodatocných upresnení uvedených v bodoch 162 az 165 druhého napadnutého rozsudku. Vo zvysnej casti zalobu zamietol. IV. Konanie na Súdnom dvore 28 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 22. októbra 2019, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia ([8]C-174/19 P, neuverejnené, [9]EU:C:2019:1096), sa vyhovelo návrhom spolocností Rederi Nordö-Link AB, Trelleborg Hamn AB a Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV (dalej len "Aktionsbündnis") na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov spolocností Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland. 29 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 22. októbra 2019, Stena Line Scandinavia/Komisia ([10]C-175/19 P, neuverejnené, [11]EU:C:2019:1095), sa vyhovelo návrhom spolocností Rederi Nordö-Link, Trelleborg Hamn a Aktionsbündnis na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov spolocnosti Stena Line Scandinavia. 30 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 2. septembra 2020 boli veci C-174/19 P a C-175/19 P spojené na úcely ústneho konania a rozsudku. V. Návrhy úcastníkov konania A. Vec C-174/19 P 31 Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil prvý napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka opatrení financovania, priznaných spolocnosti Femern Landanlćg, - vyhlásil vzájomné odvolanie za neprípustné alebo v kazdom prípade za nedôvodné a - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené zalobkynami. 32 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol hlavné odvolanie, - zrusil implicitné rozhodnutie Vseobecného súdu, vyhlasujúce zalobu zalobkýn za prípustnú v rozsahu, v akom sa týka opatrení financovania priznaných spolocnosti Femern Landanlćg, a - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania na Vseobecnom súde a na Súdnom dvore. 33 Dánske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol hlavné odvolanie a vyhovel vzájomnému odvolaniu. 34 Zdruzenie FSS navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil prvý napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním zamietli zalobné dôvody uvádzané spolocnostami Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland, - zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu, - nariadil Komisii zacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu ku vsetkým opatreniam pomoci, súvisiacich s projektom, - vyhlásil vzájomné odvolanie za neprípustné a v kazdom prípade za nedôvodné a - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trov konania a nahradit trovy konania vynalozené spolocnostami Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland a zdruzením FSS v rámci konaní na Vseobecnom súde a na Súdnom dvore. 35 NABU navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhovel hlavnému odvolaniu a zrusil prvý napadnutý rozsudok, - vyhlásil vzájomné odvolanie za neprípustné alebo v kazdom prípade za nedôvodné, - zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu a - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené organizáciou NABU. 36 Rederi Nordö-Link, Trelleborg Hamn a Aktionsbündnis navrhujú, aby Súdny dvor: - vyhovel hlavnému odvolaniu a ciastocne zrusil prvý napadnutý rozsudok a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, ako aj trovy konania vynalozené vedlajsími úcastníkmi konania v odvolacom konaní. B. Vec C-175/19 P 37 Stena Line Scandinavia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil druhý napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa týka opatrení financovania, priznaných spolocnosti Femern Landanlćg, - vyhlásil vzájomné odvolanie za neprípustné alebo v kazdom prípade za nedôvodné a - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené zalobkynou. 38 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol hlavné odvolanie, - vyhovel jej vzájomnému odvolaniu a zrusil implicitné rozhodnutie Vseobecného súdu, vyhlasujúce zalobu zalobkyne za prípustnú v rozsahu, v akom sa týka opatrení financovania priznaných spolocnosti Femern Landanlćg, - vyhlásil zalobu za neprípustnú v rozsahu, v akom sa týka týchto opatrení, a - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania na Vseobecnom súde a na Súdnom dvore. 39 Dánske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol hlavné odvolanie a vyhovel vzájomnému odvolaniu Komisie. 40 Zdruzenie FSS navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil druhý napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu, - nariadil Komisii zacat konanie vo veci formálneho zistovania vo vztahu ku vsetkým opatreniam pomoci, súvisiacich s projektom, - vyhlásil vzájomné odvolanie za neprípustné alebo nedôvodné a - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené zalobkynou a zdruzením FSS v rámci konaní na Vseobecnom súde a na Súdnom dvore. 41 Rederi Nordö-Link, Trelleborg Hamn a Aktionsbündnis navrhujú, aby Súdny dvor: - vyhovel hlavnému odvolaniu a ciastocne zrusil druhý napadnutý rozsudok a - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené vedlajsími úcastníkmi konania v odvolacom konaní. VI. O hlavných odvolaniach 42 Vo veci C-174/19 P uvádzajú Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland na podporu svojho odvolania sedem odvolacích dôvodov. Prvý a druhý odvolací dôvod smerujú proti posúdeniu Vseobecného súdu, týkajúcemu sa financovania tej casti projektu, ktorá sa vztahuje na zeleznicné prepojenia s dánskym vnútrozemím, pricom ostatné odvolacie dôvody sa vztahujú na to, ako Vseobecný súd posúdil financovanie pevného spojenia. Vo veci C-175/19 P uvádza Stena Line Scandinavia na podporu svojho odvolania sest odvolacích dôvodov, ktoré sú v podstate totozné so siestimi prvými odvolacími dôvodmi, uvádzanými zalobkynami vo veci C-174/19 P. A. O prípustnosti tretieho az siesteho odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P 1. Argumentácia úcastníkov konania 43 Komisia a Dánske královstvo v úvode namietajú neprípustnost tretieho az siesteho odvolacieho dôvodu zalobkýn, zalozených na nesprávnych právnych posúdeniach, ktorých sa Vseobecný súd údajne dopustil, pokial ide o stimulacný úcinok, oprávnenost nákladov prepojení s dánskym vnútrozemím a skreslenie hospodárskej sútaze vyplývajúce z opatrení priznaných spolocnosti Femern. Opierajú sa o clánok 169 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora a judikatúru súvisiacu s týmto ustanovením, ked tvrdia, ze tieto odvolacie dôvody sú neprípustné v rozsahu, v akom smerujú proti dôvodom, a nie proti výroku napadnutých rozsudkov. 44 Zalobkyne tvrdia, ze majú záujem na konaní a ze tieto odvolacie dôvody sú prípustné, predovsetkým vzhladom na to, ze umoznujú zabránit tomu, aby odôvodnenia napadnutých rozsudkov, proti ktorým sa takto namieta, nadobudli právnu silu rozhodnutej veci. NABU a FSS sa v podstate stotoznujú s argumentáciou zalobkýn. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 45 Podla clánku 169 ods. 1 rokovacieho poriadku v odvolaní mozno navrhnút, aby bolo ciastocne alebo úplne zrusené rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré sa nachádza v jeho výrokovej casti. 46 Napadnutými rozsudkami Vseobecný súd zrusil odôvodnenie sporného rozhodnutia, týkajúce sa opatrení priznaných spolocnosti Femern na pevné spojenie. 47 Zalobkyne pritom svojím tretím az siestym odvolacím dôvodom tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnych právnych posúdení pri tom, ako posudzoval stimulacný úcinok týchto opatrení, oprávnenost nákladov prepojení s dánskym vnútrozemím a skreslenie hospodárskej sútaze, spôsobené uvedenými opatreniami. 48 Treba teda konstatovat, ze týmito odvolacími dôvodmi nechcú zalobkyne spochybnit výrok napadnutých rozsudkov, ale ich odôvodnenie, a ze vyhovenie týmto odvolacím dôvodom by nemohlo viest k ciastocnému alebo úplnému zruseniu výroku kazdého z týchto rozsudkov. 49 Z uvedeného vyplýva, ze tieto odvolacie dôvody sa musia zamietnut ako neprípustné. 50 Toto posúdenie nemôze byt spochybnené tvrdením organizácie NABU a zdruzenia FSS, zalozeným na právnej sile rozhodnutej veci, pokial ide o odôvodnenia napadnutých rozsudkov, ktorého sa tieto odvolacie dôvody týkajú. 51 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze právna sila rozhodnutej veci sa vztahuje len na odôvodnenie rozsudku, ktoré je nevyhnutným podkladom pre jeho výrokovú cast, a nemozno ho z toho dôvodu oddelit (rozsudok z 25. júla 2018, Société des produits Nestlé a i./Mondelez UK Holdings & Services, [12]C-84/17 P, C-85/17 P a C-95/17 P, [13]EU:C:2018:596, bod [14]52, ako aj citovaná judikatúra). 52 V prípade zrusenia rozhodnutia Komisie Vseobecným súdom dôvody, na základe ktorých tento súd zamietol niektoré tvrdenia uvádzané úcastníkmi konania, tak nemozno povazovat za dôvody, ktoré nadobudli právnu silu rozhodnutej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Société des produits Nestlé a i./Mondelez UK Holdings & Services, [15]C-84/17 P, C-85/17 P a C-95/17 P, [16]EU:C:2018:596, bod [17]53). 53 Tretí az siesty odvolací dôvod vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P sa vztahujú na tvrdenia, ktoré boli uvádzané na prvom stupni a ktoré Vseobecný súd zamietol v napadnutých rozsudkoch. Za týchto okolností tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú vo svojom tretom az siestom odvolacom dôvode, im nemôzu priniest prospech, a nie sú ani spôsobilé mat vplyv na tú cast výroku napadnutých rozsudkov, ktorou sa zrusuje odôvodnenie sporného rozhodnutia, týkajúce sa opatrení priznaných spolocnosti Femern. 54 Z uvedeného vyplýva, ze tretí az siesty odvolací dôvod vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P sa musia zamietnut ako neprípustné. B. O siedmom odvolacom dôvode vo veci C-174/19 P 55 Svojím siedmym odvolacím dôvodom vo veci C-174/19 P zalobkyne, podporované spolocnostami Rederi Nordö-Link a Aktionsbündnis, tvrdia, ze v bodoch 40 az 52 prvého napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked ako neprípustné zamietol ich zalobné dôvody vztahujúce sa na opatrenia pomoci, spocívajúce v zeleznicných poplatkoch, a vyuzívanie majetku patriaceho Dánskemu královstvu, z dôvodu, ze týchto opatrení sa sporné rozhodnutie netýkalo. NABU a FSS sa v podstate stotoznujú s touto argumentáciou. 56 Zalobkyne sa v tejto súvislosti odvolávajú na rozpor medzi týmto rozsudkom a uznesením z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia ([18]T-890/16, neuverejnené, [19]EU:T:2018:1004), v ktorom Vseobecný súd údajne konstatoval, ze toto rozhodnutie sa uvedených opatrení týkalo. Tvrdia, ze tento rozpor porusuje clánok 263 prvý a stvrtý odsek ZFEÚ a clánok 47 Charty základných práv Európskej únie. 57 Komisia a Dánske královstvo tvrdia, ze siedmy odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný, pricom Komisia sa navyse domnieva, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade neúcinný. 58 V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze v prvom napadnutom rozsudku sa Vseobecný súd nevyjadril v zmysle uvádzanom zalobkynami. 59 Jednak totiz Vseobecný súd v bode 48 tohto rozsudku odmietol tvrdenia zalobkýn, týkajúce sa týchto opatrení, ako nové tvrdenia, ktoré sú teda neprípustné. Po druhé, a pre úplnost, Vseobecný súd v bode 52 uvedeného rozsudku nekonstatoval, ze zeleznicných poplatkov a bezodplatného vyuzívania majetku patriaceho Dánskemu královstvu sa rozhodnutie týkajúce sa výstavby z roku 2015 netýka, ale iba odmietol tvrdenie zalobkýn, zalozené na nedostatku odôvodnenia tohto rozhodnutia vztahujúceho sa na tieto opatrenia, ked usúdil, ze toto tvrdenie sa v úzkom slova zmysle netýka nedostatku odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. Napokon Vseobecný súd v tomto bode 52 odkázal iba na tvrdenia zalobkýn, bez toho, aby sa vôbec pustil do posúdenia, pokial ide o otázku, ci sa uvedené rozhodnutie skutocne týkalo uvedených opatrení (uznesenie z 3. septembra 2021, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia, [20]C-173/19 P, neuverejnené, [21]EU:C:2021:699, bod [22]53). 60 Z uvedeného vyplýva, ze siedmy odvolací dôvod vo veci C-174/19 P sa musí zamietnut ako nedôvodný. C. O prvom a druhom odvolacom dôvode vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P 61 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý pozostáva zo styroch castí, zalobkyne tvrdia, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ a clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ked rozhodol, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani nemala závazné tazkosti v rámci toho, ako dospela k záveru, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg nemôzu narusit hospodársku sútaz. Svojím druhým odvolacím dôvodom tvrdia, ze sa Vseobecný súd dopustil rovnakých nesprávnych právnych posúdení, ked usúdil, ze tieto opatrenia nemôzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 1. Úvodné poznámky 62 Treba pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 63 Navyse, kedze sa prvý a druhý odvolací dôvod zalobkýn týka údajného porusenia ich procesných práv, treba tiez pripomenút, ze clánok 4 nariadenia c. 659/1999 stanovuje fázu predbezného preskúmania oznámenej pomoci, ktorej cielom je umoznit Komisii utvorit si prvý názor na zlucitelnost spornej pomoci s vnútorným trhom. Na záver tejto fázy môze Komisia skonstatovat bud to, ze toto opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo to, ze toto opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V druhom uvedenom prípade, pokial opatrenie nevyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom, Komisia ho vyhlási za opatrenie, ktoré je s ním zlucitelné, pricom prijme rozhodnutie o nevznesení námietok. Inak musí Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [23]C-83/09 P, [24]EU:C:2011:341, body [25]43, [26]44 a [27]46). 64 Pokial Komisia prijme rozhodnutie o nevznesení námietok, nerozhodne len o zlucitelnosti opatrenia so spolocným trhom, ale rovnako aj implicitne, no nevyhnutne, odmietne zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [28]C-83/09 P, [29]EU:C:2011:341, bod [30]45). 65 Konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ je pritom nevyhnutné, ak má Komisia závazné tazkosti s posúdením, ci je urcitá státna pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Komisia sa preto pri prijímaní pozitívneho rozhodnutia o pomoci môze obmedzit na stádium predbezného preskúmania podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ len vtedy, ak po prvom preskúmaní môze dospiet k presvedceniu, ze táto pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom. Ak po tomto prvom preskúmaní dôjde Komisia k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [31]C-431/07 P, [32]EU:C:2009:223, bod [33]61, ako aj citovaná judikatúra). 66 Kedze pojem "závazné tazkosti" má objektívnu povahu, existenciu takýchto tazkostí treba skúmat nielen za okolností, za akých doslo k prijatiu rozhodnutia Komisie vydaného po skoncení predbezného preskúmania, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala (rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [34]C-131/15 P, [35]EU:C:2016:989, bod [36]31 a citovaná judikatúra). 67 Táto analýza si tak vyzaduje, aby sa stanovilo, ci posúdenie informácií a skutocností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbezného posudzovania oznámeného opatrenia, mohlo objektívne vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom, pretoze v prípade takýchto pochybností treba zacat konanie vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, pricom rovnaké zásady platia, ak má Komisia nadalej pochybnosti o kvalifikácii skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [37]C-131/15 P, [38]EU:C:2016:989, body [39]32 a [40]33, ako aj citovanú judikatúru). 2. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P a) Argumentácia úcastníkov konania 68 Prvou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P zalobkyne, podporované vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern Landanlćg nemôzu ovplyvnit hospodársku sútaz, a to napriek tomu, ze pevné spojenie a zeleznicné prepojenia predstavujú celkový projekt, v rámci ktorého nie je spochybnené, ze opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern môzu narúsat hospodársku sútaz. FSS a NABU sa v podstate stotoznujú s touto argumentáciou. 69 Podla názoru zalobkýn Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze cinnost spolocnosti Femern Landanlćg nezahrna poskytovanie dopravných sluzieb cez Fehmarnskú úzinu, hoci tieto prepojenia a pevné spojenie predstavujú jediný integrovaný projekt a boli zavedené na ten istý úcel, ktorým je poskytovanie dopravných sluzieb v tejto úzine. Predmet opatrení priznaných spolocnosti Femern na jednej strane a opatrení priznaných spolocnosti Femern Landanlćg na druhej strane je tak údajne totozný a spocíva v poskytovaní dopravných sluzieb cez Fehmarnskú úzinu. 70 Okrem toho v kazdom prípade opatrenia poskytnuté iba pre zeleznicné prepojenia narúsajú podla názoru zalobkýn hospodársku sútaz rovnako ako tie, ktoré sú urcené pre zeleznicnú infrastruktúru pevného spojenia. 71 V dôsledku uvedeného Vseobecný súd v bode 88 prvého napadnutého rozsudku a v bode 63 druhého napadnutého rozsudku údajne nesprávne usúdil, ze opatrenia poskytnuté spolocnostiam Femern a Femern Landanlćg sa týkajú rovnakého projektu, no majú odlisný predmet a príjemcov. 72 Zalobkyne tiez tvrdia, ze námietka neprípustnosti, vznesená Komisiou a Dánskym královstvom, je nedôvodná. 73 Pokial ide o FSS, toto zase uvádza, ze skutocnost, ze projekt je realizovaný dvomi osobitnými spolocnostami, neodôvodnuje to, aby boli poskytnuté opatrenia financovania skúmané osobitne, a domnieva sa, ze analýza dôsledkov na hospodársku sútaz mala byt posudzovaná na úrovni projektu ako celku. Tvrdí, ze cast projektu týkajúca sa zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím súvisí s existenciou pevného spojenia a ze financovanie prvých uvedených je okrem iného zabezpecené dividendami, ktoré vypláca Femern spolocnosti Femern Landanlćg. 74 Rederi Nordö-Link tvrdí, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg v kazdom prípade ovplyvnujú trh dopravných sluzieb na úcely prepravy vo Fehmarnskej úzine, ako aj hospodársku sútaz na prvotných trhoch, akým je napríklad trh dodávok materiálu na výstavbu, a na druhotných trhoch, akými sú napríklad trhy so zeleznicnými dopravnými sluzbami v Dánsku. 75 Komisia tvrdí, ze zalobkyne presne neidentifikujú body odôvodnenia napadnutých rozsudkov, voci ktorým namietajú. 76 Dodáva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P je v kazdom prípade nedôvodná. 77 Dánske královstvo v úvode tvrdí, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí s konecnou platnostou nevyjadrila k otázke, ci opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern môzu narúsat hospodársku sútaz, ba ani k otázke, ci ide o podnik na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tvrdí, ze takto nemozno kvalifikovat ani Femern, ani Femern Landanlćg. 78 Dánske královstvo okrem toho tvrdí, ze zalobkyne uvádzajú na Súdnom dvore rovnaké tvrdenia ako tie, ktoré boli odmietnuté Vseobecným súdom. 79 Rovnako namieta ich neprípustnost z dôvodu, ze zalobkyne presne neoznacujú body odôvodnenia napadnutých rozsudkov, voci ktorým namietajú, a ze tiez spochybnujú posúdenie skutkových okolností uskutocnené Vseobecným súdom, pokial ide o predmet a funkciu prepojení s vnútrozemím, pricom vsak netvrdia, ze by z jeho strany doslo ku skresleniu. 80 Dánske královstvo napokon tvrdí, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu v obidvoch veciach je v kazdom prípade nedôvodná. b) Posúdenie Súdnym dvorom 81 Pokial ide o námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou a Dánskym královstvom, zalozenú na neexistencii dostatocne presnej identifikácie namietaných bodov odôvodnenia napadnutých rozsudkov, zdá sa, ze tieto body sú zalobkynami jasne identifikované. 82 Stací totiz konstatovat, ze Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland na podporu svojej argumentácie, uvádzanej na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-174/19 P, výslovne oznacili body 87 az 93 prvého napadnutého rozsudku, a predovsetkým bod 88 tohto rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd vyjadril k relevantnosti toho, ci skúmané opatrenia patria k rovnakému projektu, na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Stena Line Scandinavia zase na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vo veci C-175/19 P oznacila body 62 az 71 druhého napadnutého rozsudku, a predovsetkým jeho bod 63. 83 Táto námietka neprípustnosti sa preto musí zamietnut. 84 Rovnako nemozno vyhoviet ani námietke neprípustnosti vznesenej Dánskym královstvom, zalozenej na skutocnosti, ze zalobkyne v rámci prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu iba opakujú tvrdenia uvádzané na prvom stupni, a to vzhladom na to, ze zalobkyne týmito tvrdeniami spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu, ktorým tento v bodoch 87 az 93 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 62 az 71 druhého napadnutého rozsudku ich tvrdenia odmietol. 85 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze v rámci odvolania mozno opätovne rozobrat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Ak by odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz uplatnených pred Vseobecným súdom, odvolacie konanie by ciastocne stratilo svoj zmysel (pozri najmä rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [41]C-131/15 P, [42]EU:C:2016:989, bod [43]26). 86 Na druhej strane, tak ako tvrdí Dánske královstvo, tvrdenia uvádzané zalobkynami s cielom presadit ich názor, ze cinnost spolocnosti Femern Landanlćg zahrna poskytovanie dopravných sluzieb cez Fehmarnskú úzinu, sú neprípustné, pretoze týmito tvrdeniami sa zalobkyne domáhajú toho, aby Súdny dvor uskutocnil nové posúdenie skutkových okolností, pricom vsak netvrdia, ze zo strany Vseobecného súdu doslo ku skresleniu týchto skutkových okolností. Posúdenie skutkových okolností a dôkazov totiz s výnimkou prípadu skreslenia nie je právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [44]C-425/19 P, [45]EU:C:2021:154, bod [46]52, ako aj citovanú judikatúru). 87 Napokon, tak ako uviedol generálny advokát v bode 92 svojich návrhov, z tvrdení týkajúcich sa integrovaného charakteru projektu, predovsetkým tvrdení týkajúcich sa ciela a spôsobov financovania projektu, nijako nevyplýva, ze by cinnost spolocnosti Femern Landanlćg zahrnala aj poskytovanie dopravných sluzieb cez Fehmarnskú úzinu. 88 Dalej, tvrdenia uvádzané spolocnostou Rederi Nordö-Link, podla ktorých opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern Landanlćg ovplyvnujú tiez hospodársku sútaz na prvotných trhoch, akým je napríklad trh dodávok materiálu na výstavbu, a na druhotných trhoch, akým sú napríklad trhy so zeleznicnými dopravnými sluzbami v Dánsku, sa v skutocnosti vztahujú na bod 91 prvého napadnutého rozsudku a bod 66 druhého napadnutého rozsudku, ktorými Vseobecný súd odkázal na tie body napadnutých rozsudkov, ktoré sa týkajú existencie hospodárskej sútaze. Takéto tvrdenia teda nie sú relevantné pre právne dôsledky, ktoré treba vyvodit z toho, ci jednotlivé skúmané opatrenia patria k rovnakému projektu, a preto sa na ne nemozno úcinne odvolávat na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu. 89 Rovnako nie je na úcely posúdenia prvej casti prvého odvolacieho dôvodu relevantná otázka, ci sú Femern a Femern Landanlćg podnikmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 90 Napokon povaha cielov, ktoré sledujú státne opatrenia, a ich odôvodnenie nemajú nijaký vplyv na ich kvalifikáciu ako státnej pomoci. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nerozlisuje státne zásahy podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov (rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona, [47]C-362/19 P, [48]EU:C:2021:169, bod [49]61 a citovaná judikatúra). 91 Z uvedeného vyplýva, ze hoci aj opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern Landanlćg tvoria súcast projektu, ktorého úcelom ako celku, ako uvádza generálny advokát v bode 99 svojich návrhov, je zlepsenie podmienok prepravy cestujúcich a tovaru medzi severskými krajinami a strednou Európou, nic to nemení na skutocnosti, ze len z tohto dôvodu nemozno tieto opatrenia posudzovat globálne spolu s opatreniami poskytnutými spolocnosti Femern z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze cinnost jednej a druhej z týchto spolocností je odlisná. Je totiz nesporné, ze hned, ako bude projekt uskutocnený, cinnost spolocnosti Femern Landanlćg sa obmedzí na správu a prevádzku zeleznicných prepojení, zatial co cinnost spolocnosti Femern sa bude týkat iba pevného spojenia, pricom tieto jednotlivé infrastruktúry bude navyse mozné vyuzívat nezávisle od seba. 92 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, mohol v bode 88 prvého napadnutého rozsudku a v bode 63 druhého napadnutého rozsudku usúdit, ze opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern Landanlćg, prijaté v rámci toho istého projektu ako je ten, ktorý stanovuje opatrenia v prospech spolocnosti Femern na pevné spojenie, a ktoré Komisia kvalifikovala ako státnu pomoc, nemozno povazovat za státnu pomoc "len z toho dôvodu", kedze tieto dva druhy opatrení majú odlisný predmet a príjemcov. Vseobecný súd teda rovnako správne v bodoch 90 az 92 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 65 az 67 druhého napadnutého rozsudku rozlísil úcinky, aké majú opatrenia poskytnuté jednej a druhej spolocnosti, na hospodársku sútaz. 93 Z uvedeného vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zalobkýn vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P je scasti neprípustná a scasti nedôvodná, a preto sa musí zamietnut. 3. O druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P a) Argumentácia úcastníkov konania 94 Druhou a tretou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P, ktoré treba preskúmat spolocne, zalobkyne, podporované vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze trh so správou zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku nie je otvorený hospodárskej sútazi. Podla ich názoru Vseobecný súd v bodoch 108 az 120 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 83 az 95 druhého napadnutého rozsudku nesprávne odmietol ich tvrdenia zalozené na existencii hospodárskej sútaze tak zo skutkového, ako aj z právneho hladiska, pokial ide o správu a prevádzku dánskej zeleznicnej infrastruktúry. NABU a FSS sa v podstate stotoznujú s touto argumentáciou. 95 Zalobkyne v úvode tvrdia, ze cielom ich tvrdení je tiez spochybnit posúdenie uskutocnené Vseobecným súdom v bodoch 94 az 96 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 69 az 71 druhého napadnutého rozsudku, podla ktorého zeleznicné prepojenia s vnútrozemím tvoria súcast vnútrostátnej zeleznicnej siete. 96 Pokial ide o existenciu hospodárskej sútaze z právneho hladiska, zalobkyne usudzujú, ze rezim licencií na prevádzku, správu a údrzbu dánskej zeleznicnej infrastruktúry, stanovený dánskou právnou úpravou, ktorý pre oprávnenie spravovat zeleznicnú infrastruktúru vyzaduje získanie licencie na vnútrostátnom orgáne zodpovednom za dopravu a ktorý bol v roku 2015 nahradený rezimom bezpecnostných povolení, znamená, ze tieto cinnosti sú otvorené hospodárskej sútazi, prinajmensom pokial ide o hospodársku sútaz "pre" trh správy zeleznicnej infrastruktúry. Kazdá spolocnost, ktorá získala licenciu a bezpecnostné povolenie, tak totiz môze prevádzkovat zeleznicnú infrastruktúru. V Dánsku napokon existujú viacerí prevádzkovatelia zeleznicnej infrastruktúry. 97 Zalobkyne poukazujú na "osnovu pre analýzu", zmienenú Komisiou v dokumente o infrastruktúre týkajúcej sa zelezníc, metra a miestnej dopravy ("Infrastructure Analytical Grid for Railway, Metro and local transport infrastructure"), v ktorej sa uvádza, ze správa zeleznicnej infrastruktúry je uzavretá pre hospodársku sútaz iba vtedy, ked je správa a prevádzka predmetom zákonného monopolu, co predpokladá, aby bola sluzba zákonom vyhradená pre výlucného poskytovatela a aby bolo jasne zakázané akémukolvek inému prevádzkovatelovi poskytovat ju. 98 Toto vsak údajne nie je prípad Dánska a rezim licencií umoznuje spolocnostiam byt vo vztahu hospodárskej sútaze tak pokial ide o výstavbu infrastruktúry a prevádzku, ako aj pokial ide o poskytovanie sluzieb na existujúcej infrastruktúre, v prípade, ze by Femern Landanlćg alebo Banedanmark vykonávali svoju cinnost formou subdodávok. 99 Zalobkyne dalej poukazujú na dalsie odvetvia hospodárstva, v ktorých cinnost tiez spocíva na vyuzívaní siete, akými sú napríklad telekomunikácie, elektrina alebo plyn, a to v rámci toho, ako tvrdia, ze konstatovanie o otvorení hospodárskej sútazi závisí iba od systému zavedeného s cielom umoznit prístup k infrastruktúre zo strany konkurencných prevádzkovatelov, a to aj bez ohladu na ich skutocnú prítomnost na trhu. 100 Rovnako sa Vseobecný súd údajne dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bode 112 prvého napadnutého rozsudku a v bode 87 druhého napadnutého rozsudku, ked usúdil, ze skutocnost, ze iné spolocnosti, nez Banedanmark, získali licencie a vykonávajú svoje cinnosti správy a prevádzky na úsekoch zeleznicnej siete majúcich povahu "prirodzených monopolov", nepostacuje na preukázanie existencie hospodárskej sútaze "na" trhu prevádzky a správy vnútrostátnych zelezníc alebo "pre" tento trh. 101 Okrem toho skutocnost, ze právo Únie neukladá povinnost, aby bola správa zeleznicnej infrastruktúry otvorená hospodárskej sútazi, tak ako to pripomenul Vseobecný súd v bode 111 prvého napadnutého rozsudku a v bode 86 druhého napadnutého rozsudku, a ze prevádzkovatelia z ostatných clenských státov sa v Dánsku môzu odvolávat na povolenia vydané ich krajinami pôvodu, tak ako to uviedol v bode 113 prvého napadnutého rozsudku a v bode 88 druhého napadnutého rozsudku, je podla ich názoru irelevantná. 102 V kazdom prípade opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg údajne narúsajú hospodársku sútaz na prvotných trhoch, akým je napríklad trh dodávok materiálu na výstavbu, a na druhotných trhoch, akým je napríklad trh poskytovania dopravných sluzieb v Dánsku. 103 Zalobkyne dalej prostredníctvom podobných tvrdení uvádzajú, ze Vseobecný súd sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekonstatoval existenciu de facto hospodárskej sútaze na trhu, na ktorom pôsobí Femern Landanlćg, a to predovsetkým vzhladom na prítomnost spolocností oprávnených spravovat miestne zeleznicné siete, ktoré sú vo vztahu k vnútrostátnej sieti samostatné. 104 Zalobkyne tiez poukazujú na oznámenie Komisie o usmerneniach Európskej únie pre uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním sirokopásmových sietí ([50]Ú. v. EÚ C 25, 2013, s. 1), s tým, ze ide o státnu pomoc, ktorá môze byt poskytnutá prevádzkovatelom na výstavbu a prevádzku infrastruktúry, a to v rámci toho, ako tvrdia, ze relevantným kritériom na úcely posúdenia toho, ci pomoc poskytnutá spolocnosti Femern Landanlaeg predstavuje státnu pomoc, je to, ci tento prevádzkovatel získal financovanie za podmienok, ktoré zodpovedajú trhovým podmienkam, alebo nie. Zalobkyne sa domnievajú, ze v prejednávanej veci to tak nebolo. 105 Vo svojej replike zalobkyne tvrdia, ze námietky neprípustnosti vznesené Komisiou a Dánskym královstvom sú nedôvodné. 106 FSS zdôraznuje nevídaný charakter analýzy Komisie v spornom rozhodnutí, vzácne prípady, v ktorých táto institúcia dospela k záveru o neexistencii skreslenia hospodárskej sútaze, ktoré sa az doposial týkali hlavne cinností sekundárneho významu, najcastejsie uskutocnovaných daleko od hraníc a majúcich cisto miestne dôsledky. 107 FSS tvrdí, ze vzhladom na rezim licencií uplatnovaný v Dánsku Vseobecný súd nesprávne usúdil, ze neexistuje hospodárska sútaz "pre" trh zeleznicnej infrastruktúry, pretoze akýkolvek prevádzkovatel mohol byt ako záujemca tým, s kým sa uzavrie verejná zmluva na prevádzku prepojení s vnútrozemím. Napriek tomu, ze kazdá zeleznicná infrastruktúra má znaky prirodzeného monopolu, toto podla jeho názoru neznamená, ze by prevádzkovatelia nemohli byt konkurentmi "pre" tento trh, takze financná podpora priznaná jedinému z nich narúsa hospodársku sútaz. 108 Aj za predpokladu, ze by tieto trhy boli uzatvorené pre hospodársku sútaz z dôvodu zákonného monopolu, podla názoru zdruzenia FSS má financná podpora dopad na hospodársku sútaz v odvetví dopravy. Verejné financovanie výstavby infrastruktúry tak musí mat významné dôsledky pre konkurencieschopnost odvetvia, na úkor ostatných spôsobov dopravy, a to okrem iného tým, ze zmensuje sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch môct poskytovat ich dopravné sluzby na trhu tohto státu. FSS odkazuje osobitne na body 77 a 78 rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([51]C-280/00, [52]EU:C:2003:415), ako aj na rozsudok z 30. apríla 2019, UPF/Komisia ([53]T-747/17, [54]EU:T:2019:271). 109 FSS tiez tvrdí, ze financovanie zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím bude mat významné dôsledky pre hospodársku sútaz na prvotných trhoch, predovsetkým v odvetví stavebníctva, kedze podniky uskutocnujúce práce budú mat vyssí obrat. 110 Podla názoru tohto zdruzenia môze mat financovanie prepojení s vnútrozemím taký vplyv na hospodársku sútaz, ako ktorákolvek iná infrastruktúra sietového odvetvia, ktorá má znaky prirodzeného monopolu. Financovanie takejto infrastruktúry tak Komisia stále zakazdým starostlivo skúma z hladiska pravidiel týkajúcich sa státnej pomoci. FSS v tejto súvislosti poukazuje na bod 214 a nasl. oznámenia Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([55]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1). 111 NABU, Rederi Nordö-Link, Trelleborg Hamn a Aktionsbündnis sa stotoznujú s touto argumentáciou. Rederi Nordö-Link tiez tvrdí, ze existencia zákonného monopolu nepostacuje na konstatovanie neexistencie hospodárskej sútaze, pretoze zeleznicná infrastruktúra je v hospodárskej sútazi s ostatnou dopravnou infrastruktúrou, akou sú napríklad prístavy. 112 Komisia uvádza, ze tvrdenia zalobkýn sú neprípustné, kedze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch nekonstatoval neexistenciu hospodárskej sútaze z právneho hladiska. 113 Okrem toho údajne tvrdenia zalobkýn týkajúce sa prípadnej hospodárskej sútaze de facto dostatocne presne neoznacujú body odôvodnenia napadnutých rozsudkov, proti ktorým namietajú, a preto sú neprípustné. 114 Komisia tiez uvádza, ze tvrdenie, podla ktorého doslo ku skresleniu hospodárskej sútaze na prvotných a druhotných trhoch, nebolo uvádzané na Vseobecnom súde, a teda predstavuje nový dôvod. 115 Napokon musia byt podla jej názoru zamietnuté ako neprípustné tie tvrdenia, ktorými zalobkyne spochybnujú výklad dánskeho práva, k akému dospel Vseobecný súd, predovsetkým v bodoch 110 a 112 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 85 a 87 druhého napadnutého rozsudku, kedze sa týkajú posúdenia skutkových okolností. 116 Komisia subsidiárne tvrdí, ze druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu v obidvoch veciach sú nedôvodné. 117 Dánske královstvo uvádza, ze tieto dve casti prvého odvolacieho dôvodu sú neprípustné z dôvodu, ze sa v nich iba opakujú tvrdenia uvádzané na prvom stupni a ze sa týkajú posúdenia skutkových okolností uskutocneného Vseobecným súdom, pricom sa vsak nenamieta ziadne skreslenie týchto skutkových okolností. 118 Dánske královstvo tiez tvrdí, ze druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu v obidvoch veciach sú nedôvodné. b) Posúdenie Súdnym dvorom 1) O prípustnosti 119 V rozpore s tým, co tvrdia Komisia a Dánske královstvo, zalobkyne dostatocne presne identifikovali body odôvodnenia napadnutých rozsudkov, proti ktorým namietajú. 120 Vo veci C-174/19 P sa bod 35 hlavného odvolania vztahuje na analýzu Vseobecného súdu týkajúcu sa neexistencie hospodárskej sútaze "de lege", vyjadrenú v bodoch 108 az 116 prvého napadnutého rozsudku, osobitne v jeho bode 110. Rovnako sa bod 47 tohto odvolania vztahuje na body 117 az 120 tohto rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd vyjadril k otázke, ci bol rovnaký trh "de facto" otvorený hospodárskej sútazi. K podobnému úsudku mozno dospiet, aj pokial ide o hlavné odvolanie podané vo veci C-175/19 P, Stena Line Scandinavia, v ktorom sa presne identifikujú body 83 az 91 druhého napadnutého rozsudku, osobitne jeho bod 85, ako aj body 92 az 95 tohto rozsudku. 121 Napokon je potrebné poukázat na to, ze zalobkyniam nemozno vytýkat, ze osobitne neoznacili body odôvodnenia napadnutých rozsudkov, v ktorých Vseobecný súd usúdil, ze Komisia správne dospela k záveru, ze predmetné opatrenia nespôsujú skreslenie hospodárskej sútaze, a to vzhladom na to, ze Vseobecný súd globálne vyvodil právne dôsledky zo svojho posúdenia týkajúceho sa skreslenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu v bodoch 133 a 134 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 108 a 109 druhého napadnutého rozsudku. 122 Taktiez treba zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou, zalozenú na tom, ze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch nekonstatoval neexistenciu hospodárskej sútaze z právneho hladiska. Z bodov 97 a 98 a 108 az 116 prvého napadnutého rozsudku, ako aj z názvu "Otvorenie relevantných trhov 'de lege` na základe zákona c. 1249", uvedeného pred bodom 108 tohto rozsudku, totiz výslovne vyplýva, ze Vseobecný súd uskutocnil preskúmanie predmetných opatrení z hladiska kritéria skreslenia hospodárskej sútaze. Tieto posúdenia sú uvedené aj v bodoch 72 a 73, ako aj 83 az 91 druhého napadnutého rozsudku. 123 Námietka neprípustnosti vznesená Dánskym královstvom, zalozená na skutocnosti, ze v tvrdeniach zalobkýn sa iba opakujú tvrdenia uvádzané na prvom stupni, je navyse formulovaná prílis vseobecne a nepresne na to, aby jej bolo mozné vyhoviet. 124 Naopak treba ciastocne vyhoviet námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou a Dánskym královstvom, zalozenej na tom, ze zalobkyne spochybnili posúdenie skutkových okolností, uskutocnené Vseobecným súdom, pricom netvrdili ani nepreukázali, ze by doslo ku skresleniu. 125 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze namietané skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise, aby bolo konstatované, a to bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 2. marca 2021, Komisia/Taliansko a i., [56]C-425/19 P, [57]EU:C:2021:154, bod [58]52 a citovanú judikatúru, ako aj rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [59]C-622/16 P az C-624/16 P, [60]EU:C:2018:873, bod [61]107). 126 Z uvedeného vyplýva, ze zalobkyne nemôzu spochybnit posúdenie Vseobecného súdu, uvedené v bodoch 94 az 96 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 69 az 71 druhého napadnutého rozsudku, podla ktorých zeleznicné prepojenia s dánskym vnútrozemím, ktorých sa týka projekt, tvoria súcast dánskej vnútrostátnej zeleznicnej siete, pricom vsak nenamietali, ze by doslo ku skresleniu, na úcely spochybnenia tohto posúdenia, ktoré je zalozené hlavne na konstatovaní, uvedenom v bode 95 prvého napadnutého rozsudku a v bode 70 druhého napadnutého rozsudku, podla ktorého zeleznicné prepojenia spocívajúce v rozsírení a zlepsení existujúceho zeleznicného spojenia medzi mestami Ringsted a Rřdby, patriaceho spolocnosti Banedanmark, budú spravované touto spolocnostou podla pravidiel uplatnitelných na celú vnútrostátnu siet, a teda iba napájajú pevné spojenie na existujúcu vnútrostátnu siet, pricom sa tak stávajú neoddelitelnou súcastou tejto siete. 127 Z uvedeného tiez vyplýva, ze zalobkyne nemôzu spochybnit ani Vseobecným súdom uskutocnenú analýzu trhov, na ktorých sú opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern Landanlćg spôsobilé narusit hospodársku sútaz, na základe toho, ze v rámci svojich príslusných odvolaní namietajú skreslenie hospodárskej sútaze na iných trhoch, na ktoré trhy analyzované Vseobecným súdom nadväzujú alebo ktoré sú vo vztahu k týmto analyzovaným trhom nadväzujúcimi trhmi. 128 Naopak, v rozpore s tým, co tvrdí predovsetkým Komisia, zalobkyne sa svojimi tvrdeniami smerujúcimi proti posúdeniu, ktoré Vseobecný súd uskutocnil v bodoch 110 a 112 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 85 a 87 druhého napadnutého rozsudku a podla ktorého dánsky rezim licencií neznamená, ze by bol trh s prevádzkou a správou vnútrostátnej zeleznicnej infrastruktúry otvorený hospodárskej sútazi, neobmedzujú len na spochybnenie posúdenia skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu, ale ich tvrdenia sa vztahujú aj na týmto súdom vykonané právne posúdenie takéhoto rezimu, pokial ide o existenciu hospodárskej sútaze "pre" predmetný trh, v kontexte, ze cast prevádzkovania infrastruktúry je tiez predmetom monopolu, takze sa tieto tvrdenia musia povazovat za prípustné v stádiu odvolania. 2) O veci samej 129 Ako bolo uvedené v bode 62 tohto rozsudku, kvalifikácia ako "státna pomoc", v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, si vyzaduje najmä to, aby predmetné opatrenie narúsalo hospodársku sútaz alebo hrozilo narusením hospodárskej sútaze, v zmysle tohto ustanovenia. 130 Tak ako v podstate uvádza Komisia v bodoch 188 a 219 svojho oznámenia o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, skutocnost, ze clenský stát zveruje verejnú sluzbu podliehajúcu zákonnému monopolu verejnému podniku, nevedie za urcitých okolností k naruseniu hospodárskej sútaze a výhoda poskytnutá prevádzkovatelovi infrastruktúry podliehajúcej zákonnému monopolu nemôze za takýchto okolností narusit hospodársku sútaz. Ako vsak Komisia taktiez spresnuje v bode 188 písm. b) tohto oznámenia, na to, aby takéto narusenie mohlo byt za takýchto okolností vylúcené, je potrebné, aby zákonný monopol vylucoval nielen hospodársku sútaz "na" trhu, ale aj "pre" trh, v tom zmysle, ze vylucuje akúkolvek potenciálnu hospodársku sútaz, aby sa stal výhradným poskytovatelom predmetnej sluzby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., [62]C-385/18, [63]EU:C:2019:1121, bod [64]57). 131 V prejednávanej veci zalobkyne nespochybnili konstatovanie, ktoré Vseobecný súd uviedol v bode 112 prvého napadnutého rozsudku a v bode 87 druhého napadnutého rozsudku a podla ktorého Banedanmark spravuje vnútrostátnu zeleznicnú siet v rezime zákonného monopolu. 132 Je teda nesporné, ze Banedanmark má takýto zákonný monopol na správu a prevádzku vnútrostátnej zeleznicnej infrastruktúry, ktorú vlastní, a ze zeleznicné prepojenia s vnútrozemím tvoria jej súcast. 133 Z napadnutých rozsudkov tiez vyplýva, ze Banedanmark bude nadalej zabezpecovat správu a prevádzku zeleznicných prepojení po uskutocnení projektu, vrátane tých, ktoré budú patrit spolocnosti Femern Landanlćg. 134 Navyse, hoci najmä z bodu 112 prvého napadnutého rozsudku a z bodu 87 druhého napadnutého rozsudku vyplýva, ze dánska právna úprava umoznuje spolocnostiam splnajúcim urcité podmienky získat licenciu na úcely správy a prevádzky úsekov zeleznicnej siete, ide o casti tejto siete, ktoré sú vo vztahu k vnútrostátnej zeleznicnej sieti samostatné. 135 V tejto súvislosti nebolo preukázané, ba dokonca sa ani netvrdilo, ze by poskytnutie licencií, alebo neskôr poskytnutie bezpecnostných povolení umoznilo iným spolocnostiam, nez je Banedanmark, vykonávat svoju cinnost na trhu správy a prevádzky vnútrostátnej zeleznicnej inrastruktúry alebo pre tento trh. 136 Treba dodat, ze na základe skutocnosti, ze Banedanmark má zákonný monopol na správu a prevádzku vnútrostátnej zeleznicnej infrastruktúry, mozno konstatovat, ze Dánske královstvo je povinné prostredníctvom zákonov pripísat správu a prevádzkovanie vnútrostátnej infrastruktúry výlucne tomuto prevádzkovatelovi v zmysle toho, ako to vyzaduje judikatúra Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., [65]C-385/18, [66]EU:C:2019:1121, bod [67]58, ako aj citovanú judikatúru). 137 Navyse Vseobecný súd po tom, co v bode 113 prvého napadnutého rozsudku a v bode 88 druhého napadnutého rozsudku konstatoval, ze dánska právna úprava umoznuje prevádzkovatelom so sídlom v iných clenských státoch Únie odvolávat sa na povolenia vydané v ich krajinách pôvodu, dospel bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, k záveru, ze trh správy alebo zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku len z tohto samotného dôvodu nie je otvorený hospodárskej sútazi. 138 Pokial ide o tvrdenie, ktoré uvádza FSS v rámci svojho tvrdenia o tom, ze aj v prípade existencie takéhoto monopolu je potrebné skúmat existenciu potenciálnej hospodárskej sútaze s ostatnými druhmi dopravy, a ktoré je zalozené na bode 97 rozsudku z 30. apríla 2019, UPF/Komisia ([68]T-747/17, [69]EU:T:2019:271), z tohto bodu 97 vyplýva, ze táto vec sa týkala situácie, ktorá je odlisná od situácie v prejednávaných veciach, v ktorej potenciálna hospodárska sútaz nebola Komisiou konstatovaná vo vztahu k prístavným sluzbám poskytovaným v rámci monopolu, ale vo vztahu k dopravným sluzbám ponúkaným prístavmi, ktoré do urcitej miery konkurovali tým, ktoré ponúkali dalsie prístavy alebo iní dopravcovia. 139 Napokon v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, konstatovanie, ktoré Vseobecný súd uskutocnil v bode 111 prvého napadnutého rozsudku a v bode 86 druhého napadnutého rozsudku, podla ktorého právo Únie uznáva, ze zeleznicná infrastruktúra predstavuje prirodzený monopol, je relevantné na úcely preverenia toho, ci by bez ohladu na to, co stanovuje dánske právo, právo Únie bránilo zákonnému monopolu spolocnosti Banedanmark. 140 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd mohol v bodoch 110 a 112 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 85 a 87 druhého napadnutého rozsudku oprávnene usúdit, ze dánska právna úprava, ktorou sa zaviedol rezim licencií na správu zeleznicnej infrastruktúry, neznamená, ze by existovala hospodárska sútaz "de lege""na" trhu správy a prevádzky vnútrostátnej infrastruktúry alebo "pre" tento trh, na ktoré má Banedanmark zákonný monopol. 141 Treba dodat, ze skutocnost, ze sa predmetné opatrenia priznali inej spolocnosti, ktorou je Femern Landanlćg, zriadená dánskym zákonodarcom s cielom zarucit financovanie casti projektu týkajúcej sa zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím, a ktorá bude tiez zodpovedná za prevádzku a údrzbu týchto prepojení, nemôze toto konstatovanie zmenit. 142 Osobitne treba zdôraznit skutocnost, ze Vseobecný súd v bode 119 prvého napadnutého rozsudku a v bode 94 druhého napadnutého rozsudku konstatoval, pricom to nebolo spochybnené, ze z dánskej právnej úpravy týkajúcej sa spolocnosti Femern Landanlćg ani zo stanov tejto spolocnosti nevyplýva, ze by táto spolocnost vykonávala alebo mohla vykonávat iné úlohy, nez sú tie, ktoré jej boli zverené na realizáciu projektu. 143 Taktiez je relevantným konstatovanie, ktoré Vseobecný súd uviedol v bode 132 prvého napadnutého rozsudku a v bode 107 druhého napadnutého rozsudku v rámci preskúmavania otázky, ci mohlo spornými opatreniami pomoci dôjst k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi, to znamená konstatovanie, podla ktorého skutocnost, ze Banedanmark vykonáva cinnost údrzby dánskej zeleznicnej siete v hospodárskej sútazi s inými spolocnostami a môze preniknút na iné vnútrostátne trhy, pokial by sa teda táto skutocnost povazovala za preukázanú, nedokazuje jednak to, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg, a nie spolocnosti Banedanmark, predstavujú nepriamu pomoc v prospech spolocnosti Banedanmark, a po druhé ani to, ze takéto opatrenia môzu vyvolat skreslenie hospodárskej sútaze na trhu, na ktorom je cinná Femern Landanlćg. 144 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd mohol oprávnene odmietnut tvrdenia uvádzané zalobkynami v rámci druhej casti ich prvého odvolacieho dôvodu, týkajúcej sa existencie hospodárskej sútaze "de lege" na trhu, na ktorom pôsobí Femern Landanlćg. 145 Z rovnakých dôvodov tvrdenia, ktoré zalobkyne uvádzajú v rámci tretej casti ich prvého odvolacieho dôvodu, týkajúce sa "de facto" otvorenia hospodárskej sútazi, a ktoré sú analogické s tými, ktoré uvádzajú vo vztahu k otvoreniu hospodárskej sútazi "de lege", nie sú spôsobilé vyvrátit túto analýzu. 146 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, podla ktorého je relevantným kritériom na úcely analýzy v skutocnosti odpoved na otázku, ci bola Femern Landanlćg príjemcom financovania poskytnutého za podmienok, ktoré zodpovedajú trhovým podmienkam, alebo nie, treba pripomenút, ze ide o osobitnú podmienku, potrebnú pre kvalifikáciu státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá je irelevantná, pokial ide o otázku, ci trh, na ktorom podnik pôsobí, je otvorený hospodárskej sútazi. 147 Z uvedeného vyplýva, ze druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P sa musia zamietnut ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. 4. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P a) Argumentácia úcastníkov konania 148 Stvrtou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P zalobkyne, podporované vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 121 az 127 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 96 az 102 druhého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na úcely posúdenia úcinkov opatrení poskytnutých spolocnosti Femern Landanlćg na hospodársku sútaz rozlisoval medzi cinnostami výstavby a údrzby zeleznicnej infrastruktúry na jednej strane a cinnostami týkajúcimi sa správy a prevádzky tejto infrastruktúry na druhej strane. NABU a FSS sa v podstate stotoznujú s touto argumentáciou. 149 Zalobkyne tvrdia, ze dánsky rezim licencií, neskôr nahradený rezimom bezpecnostných povolení, sa bez rozdielu vztahuje na vsetky tieto cinnosti. Spresnujú, ze dánske právo vymedzuje manazéra infrastruktúry ako akýkolvek subjekt, ktorý je za túto infrastruktúru zodpovedný. 150 Zalobkyne dodávajú, ze dôvody, z ktorých Vseobecný súd medzi týmito cinnostami rozlisuje, nevyplývajú z napadnutých rozsudkov, pricom toto rozlisovanie nie je dôsledkom smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaduje jednotný európsky zeleznicný priestor ([70]Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32), ktorá sa vsak pritom spomína v bodoch 101 az 104 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 76 az 79 druhého napadnutého rozsudku. Zalobkyne konkrétne poukazujú na clánok 3 bod 2 tejto smernice, ktorý vymedzuje "manazéra infrastruktúry" ako akýkolvek orgán alebo spolocnost zodpovednú okrem iného za "správu a údrzbu" zeleznicnej infrastruktúry, a na clánok 7 ods. 1 tejto smernice, ktorý bez dodatocných upresnení odkazuje na "základné funkcie" manazéra infrastruktúry. 151 Zalobkyne tvrdia, ze Vseobecný súd sa v bodoch 125 a 127 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 100 a 102 druhého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslil dôkazy, ked usúdil, ze z dánskej právnej úpravy ani zo sporného rozhodnutia ci stanov spolocnosti Femern Landanlćg nevyplýva, ze je táto spolocnost poverená vykonávaním úloh výstavby a údrzby zeleznicnej siete v hospodárskej sútazi s ostatnými prevádzkovatelmi. 152 Zalobkyne dodávajú, ze v rozpore s tým, co tvrdí Dánske královstvo, tvrdenia smerujúce proti bodu 125 prvého napadnutého rozsudku a bodu 100 druhého napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd usúdil, ze Femern Landanlćg nemôze vykonávat tieto úlohy, nemozno povazovat za nový dôvod, ktorý je teda neprípustný, pretoze posúdenie uvedené v týchto bodoch nevyplýva zo sporného rozhodnutia a z tohto dôvodu ho nebolo mozné napadnút na Vseobecnom súde. 153 Rederi Nordö-Link, Trelleborg Hamn a Aktionsbündnis tiez tvrdia, ze Vseobecný súd v bodoch 122 a 127 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 97 a 102 druhého napadnutého rozsudku skreslil dôkazy, a to vrátane sporného rozhodnutia, ked usúdil, ze cinnost spolocnosti Femern Landanlćg, spocívajúca v správe a prevádzke zeleznicnej siete, sa nevztahuje aj na výstavbu a údrzbu tejto siete. 154 Komisia a Dánske královstvo sa domnievajú, ze stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. 155 Dánske královstvo dodáva, ze tvrdenia, ktorými zalobkyne spochybnujú výklad dánskej právnej úpravy zo strany Vseobecného súdu, sú novými tvrdeniami a v kazdom prípade sa musia zamietnut ako neprípustné. b) Posúdenie Súdnym dvorom 156 Hned na úvod treba v prvom rade poukázat na to, ze Vseobecný súd po tom, co v bodoch 122 az 124 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 98 az 100 druhého napadnutého rozsudku uviedol relevantné vnútrostátne ustanovenia, v bode 125 prvého napadnutého rozsudku a v bode 100 druhého napadnutého rozsudku, usúdil, ze Femern Landanlćg má zodpovednost za realizáciu cinností výstavby a prevádzky zeleznicných prepojení, no nemôze sama vykonávat úlohy týkajúce sa údrzby a výstavby siete v hospodárskej sútazi s ostatnými prevádzkovatelmi. Taktiez v rozpore s tým, co tvrdia zalobkyne, toto posúdenie nebolo nedostatocne odôvodnené. 157 Dalej bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o námietke neprípustnosti vznesenej Dánskym královstvom, treba konstatovat, ze tvrdenia uvádzané zalobkynami s cielom preukázat, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ked usúdil, ze Femern Landanlćg nie je poverená úlohami výstavby a údrzby zeleznicnej infrastruktúry, sa v kazdom prípade musia zamietnut ako neúcinné. 158 Ako totiz zdôraznuje tak Komisia, ako aj Dánske královstvo, z bodu 125 prvého napadnutého rozsudku ani z bodu 100 druhého napadnutého rozsudku nevyplýva, ze Femern Landanlćg nie je zodpovedná za výstavbu a údrzbu zeleznicných prepojení. Vseobecný súd jednoducho len uviedol, ze táto spolocnost nie je "schopná uskutocnovat sama" tieto úlohy, alebo dalej, tak ako spresnil v bode 127 prvého napadnutého rozsudku a v bode 102 druhého napadnutého rozsudku, ze uvedená spolocnost "nevykonáva priamo" tieto cinnosti, pricom toto posúdenie skutkových okolností nebolo spochybnené. 159 V bode 9 napadnutých rozsudkov Vseobecný súd napokon v rámci opisu projektu pripomenul, ze Femern Landanlćg bude "zodpovedná" za výstavbu a správu, "vrátane údrzby", zeleznicných prepojení s vnútrozemím a ze náklady toho bude znásat pomerne ku svojmu spoluvlastníckemu podielu, pricom zvysnú cast znása Banedanmark. Navyse predovsetkým z bodu 124 prvého napadnutého rozsudku a z bodu 99 druhého napadnutého rozsudku vyplýva, ze Banedanmark bude zodpovedná za realizáciu týchto cinností. 160 Z uvedeného vyplýva, ze to, ze Vseobecný súd v bode 122 prvého napadnutého rozsudku a v bode 97 druhého napadnutého rozsudku rozlisuje medzi trhmi výstavby a údrzby zeleznicnej infrastruktúry, na ktorých Femern Landanlćg nie je "cinná", a trhmi správy a prevádzky, "v úzkom slova zmysle", zeleznicnej infrastruktúry, je zalozené iba na rozlisovaní medzi tým, ci táto spolocnost jednotlivé uvedené cinnosti konkrétne vykonáva, alebo nie. 161 Ako pritom zdôraznuje Komisia, na úcely posúdenia úcinkov opatrení poskytnutých spolocnosti Femern Landanlćg je potrebné zohladnovat cinnosti, ktorými je samotná táto spolocnost konkrétne a skutocne poverená. 162 Vzhladom na to, ze Femern Landanlćg nie je schopná sama zabezpecit cinnost výstavby ani cinnost údrzby zeleznicných prepojení, Vseobecný súd mohol v bode 126 prvého napadnutého rozsudku a v bode 101 druhého napadnutého rozsudku oprávnene uviest, ze existencia spolocností uskutocnujúcich tieto cinnosti na dánskej zeleznicnej sieti, predovsetkým po ukoncení výberového konania na základe verejného obstarávania na úcely uzavretia verejných zmlúv, nemôze preukázat, ze aj cinnosti správy alebo prevádzky zeleznicnej infrastruktúry, vykonávané spolocnostou Femern Landanlćg v tejto oblasti, sú otvorené hospodárskej cinnosti. 163 Pokial ide o tvrdenia, podla ktorých sa cinnosti tejto spolocnosti aj tak vykonávajú na trhu otvorenom hospodárskej sútazi, tak ako to vyplýva predovsetkým z rezimu licencií existujúceho v Dánsku, treba poukázat na to, ze v skutocnosti sa týkajú úcinku opatrení priznaných spolocnosti Femern Landanlćg na hospodársku sútaz, ktorý je predmetom druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu. 164 Z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked rozlísil cinnosti spolocnosti Femern Landanlćg týkajúce sa výstavby a údrzby zeleznicnej siete od cinností týkajúcich sa prevádzky, v úzkom slova zmysle, tejto zeleznicnej siete. 165 Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P sa teda musí zamietnut ako nedôvodná. 166 Vzhladom na to, ze sa musia zamietnut vsetky casti prvého odvolacieho dôvodu, prvý odvolací dôvod treba zamietnut. D. O druhom odvolacom dôvode vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P 1. Argumentácia úcastníkov konania 167 Svojím druhým odvolacím dôvodom vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P zalobkyne, FSS a Rederi Nordö-Link tvrdia, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze môzu ovplyvnit hospodársku sútaz tak na trhu správy zeleznicnej infrastruktúry, ako aj na trhu dopravy cez Fehmarnskú úzinu. Taktiez treba vziat do úvahy cezhranicný charakter projektu, ktorý spája dva clenské státy. 168 Komisia a Dánske královstvo tvrdia, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze zalobkyne presne neidentifikovali body odôvodnenia napadnutých rozsudkov, proti ktorým namietajú, a ze je v kazdom prípade nedôvodný. 169 Dánske královstvo dodáva, ze tvrdenia, ktorými zalobkyne spochybnujú body 129 az 132 prvého napadnutého rozsudku a body 104 az 107 druhého napadnutého rozsudku, bez toho, aby namietali skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov zo strany Vseobecného súdu, sú neprípustné, kedze sa týkajú posúdenia skutkového stavu, uskutocneného Vseobecným súdom. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 170 V rozpore s tým, co tvrdia Komisia a Dánske královstvo, druhý odvolací dôvod uvádzaný vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P dostatocne presne identifikuje namietané body napadnutých rozsudkov, kedze sa v nom oznacujú najmä body 128 az 132 prvého z týchto rozsudkov a body 103 az 107 druhého z nich, v ktorých sa Vseobecný súd vyjadril k tvrdeniam zalobkýn, týkajúcim sa toho, ci sporné opatrenia pomoci ovplyvnili obchod medzi clenskými státmi. 171 Taktiez je potrebné poukázat na to, ze zalobkyniam nemozno vytýkat, ze osobitne neoznacili body napadnutých rozsudkov, v ktorých Vseobecný súd dospel k záveru, ze predmetné opatrenia nemôzu ovplyvnit obchod, pretoze v bodoch 133 a 134 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 108 a 109 druhého napadnutého rozsudku Vseobecný súd celkove zamietol prvý zalobný dôvod a prvú výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkýn, zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a porusení povinnosti zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pokial ide o analýzu opatrení poskytnutých spolocnosti Femern Landanlćg na plánovanie, výstavbu a prevádzku zeleznicných prepojení. 172 Dalej treba pripomenút, ze z preskúmania druhej a tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia správne konstatovala neexistenciu hospodárskej sútaze na trhu správy a prevádzky vnútrostátnej zeleznicnej infrastruktúry. 173 Z uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd tiez bez toho, aby vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, mohol v bodoch 129 a 130 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 104 a 105 druhého napadnutého rozsudku, usúdit jednak to, ze neexistencia hospodárskej sútaze na tomto trhu zabranuje spolocnostiam so sídlom v iných clenských státoch preniknút na tento trh, a po druhé to, ze zákon o plánovaní, zmienený v odôvodnení 13 sporného rozhodnutia, a zákon o výstavbe, zmienený v odôvodnení 50 tohto rozhodnutia, neumoznujú spolocnosti Femern Landanlćg zapojit sa do iných cinností, nez je plánovanie, výstavba a prevádzka zeleznicných prepojení. 174 Vseobecný súd tak z toho v bode 131 prvého napadnutého rozsudku a v bode 106 druhého napadnutého rozsudku mohol vyvodit, ze zalobkyniam sa nepodarilo preukázat, ze by Femern Landanlćg bola oprávnená vykonávat iné cinnosti nez cinnosti týkajúce sa projektu, a tak by mohla preniknút na trhy v iných clenských státoch. 175 Ako zdôraznuje Dánske královstvo, tieto body patria do posúdenia skutkových okolností Vseobecným súdom, vo vztahu ku ktorému sa výslovne netvrdilo ani nepreukázalo ziadne skreslenie. 176 Pokial ide o tvrdenie zalobkýn, zalozené na cezhranicnom charaktere projektu, kedze tento umozní spojit dva clenské státy, treba poukázat na to, ze opatrenia preskúmavané v rámci tohto odvolacieho dôvodu sa v kazdom prípade týkajú iba zeleznicných prepojení s dánskym vnútrozemím, ktoré nemajú "cezhranicný" charakter v takom zmysle, v akom ho uvádzajú zalobkyne. Ich financovanie je navyse predmetom posúdenia odlisného od posúdenia financovania pevného spojenia, tak ako vyplýva predovsetkým z bodu 88 prvého napadnutého rozsudku a z bodu 63 druhého napadnutého rozsudku. 177 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 133 prvého napadnutého rozsudku a v bode 108 druhého napadnutého rozsudku usúdil, ze pokial ide o kritérium ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi, pri preskúmaní Komisiou nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, a ze Komisia nemala ani závazné tazkosti takej povahy, ze by jej vznikla povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 178 Z uvedeného vyplýva, ze druhý odvolací dôvod vo veciach C-174/19 P a C-175/19 P nie je dôvodný. 179 V dôsledku uvedeného vzhladom na to, ze vsetky odvolacie dôvody uvádzané zalobkynami na podporu ich hlavných odvolaní boli zamietnuté, je potrebné tieto odvolania zamietnut v celom rozsahu. VII. O vzájomných odvolaniach 180 Komisia vo svojich vzájomných odvolaniach uvádza jediný odvolací dôvod, zalozený na tom, ze Vseobecný súd nesprávne implicitne pripustil aktívnu legitimáciu zalobkýn proti spornému rozhodnutiu, v rozsahu, v akom sa týka opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. 181 Pokial ide o zalobkyne, organizáciu NABU a zdruzenie FSS, tieto namietli neprípustnost týchto vzájomných odvolaní. 182 V tejto súvislosti bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o tejto námietke neprípustnosti vzájomných odvolaní, treba poukázat na to, ze jednak Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch, tak ako to uviedol generálny advokát v bode 43 svojich návrhov, neprijal rozhodnutie, pokial ide o prípustnost zalôb, ktoré na neho podali zalobkyne proti spornému rozhodnutiu, v rozsahu, v akom sa týka opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, a po druhé, ze Vseobecný súd oprávnene mohol takto postupovat, kedze nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked tieto zaloby zamietol vo veci samej. 183 Z uvedeného vyplýva, ze vzájomné odvolania sa musia zamietnut. VIII. O trovách 184 Na základe clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 185 Clánok 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 tohto poriadku, stanovuje, ze úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 186 Kedze Komisia navrhla zaviazat zalobkyne na náhradu trov konania a tieto nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich, aby znásali svoje vlastné trovy konania, a ulozit im povinnost nahradit trovy konania vynalozené Komisiou, súvisiace s hlavnými odvolaniami. 187 Kedze Komisia nemala úspech vo svojich návrhoch v rámci vzájomných odvolaní, je opodstatnené rozhodnút, ze znása svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmito odvolaniami. 188 Clánok 184 ods. 4 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak vedlajsí úcastník prvostupnového konania nepodal odvolanie, mozno mu ulozit povinnost nahradit trovy odvolacieho konania len vtedy, pokial sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedlajsí úcastník na konaní zúcastnil, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento úcastník bude znásat svoje vlastné trovy konania. 189 V súlade s týmito ustanoveniami Dánske královstvo, FSS a NABU, ktorí sú tými vedlajsími úcastníkmi konania na prvom stupni, ktorí sa zúcastnili na konaní na Súdnom dvore, znásajú svoje vlastné trovy konania vo veciach, v ktorých vystupovali ako vedlajsí úcastníci konania. 190 Napokon podla clánku 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 tohto poriadku, Súdny dvor môze rozhodnút, ze vlastné trovy konania znásajú aj iní vedlajsí úcastníci konania, nez vedlajsí úcastníci uvedení v odsekoch 1 a 2 tohto clánku. 191 V súlade s týmito ustanoveniami Rederi Nordö-Link, Trelleborg Hamn a Aktionsbündnis znásajú svoje vlastné trovy konania v obidvoch veciach. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1. Hlavné odvolania a vzájomné odvolania sa zamietajú. 2. Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH, ako aj Stena Line Scandinavia AB, znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou, súvisiace s hlavnými odvolaniami. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania súvisiace so vzájomnými odvolaniami. 4. Dánske královstvo, Föreningen Svensk Sjöfart a Naturschutzbund Deutschland (NABU) eV znásajú svoje vlastné trovy konania. 5. Rederi Nordö-Link AB, Trelleborg Hamn AB a Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [71]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfVmzcy/L85114-6964TMP.html#t-ECR_62019CJ0174_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A942 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A944 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:325:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:202:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1096&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1096 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1095&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1095 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A596&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A596 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A596&anchor=#point52 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A596&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A596 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A596&anchor=#point53 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A1004&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A1004 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A699&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A699 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A699&anchor=#point53 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point43 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point44 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point46 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point45 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A223&anchor=#point61 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point31 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point32 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point33 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point26 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point52 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point61 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:025:TOC 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A154&anchor=#point52 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point107 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point57 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point58 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A271 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:343:TOC 71. file:///tmp/lynxXXXXfVmzcy/L85114-6964TMP.html#c-ECR_62019CJ0174_SK_01-E0001