ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 25. marca 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Slovenský trh sluzieb vysokorýchlostného prístupu k internetu - Povinnost prístupu k úcastníckej prípojke pre operátorov s významným vplyvom stanovená regulacným rámcom - Podmienky neviazaného prístupu iných operátorov k úcastníckej prípojke stanovené historickým operátorom - Nevyhnutnost prístupu - Cenové stlácanie - Náklady - Prinajmensom rovnako efektívny konkurent ako dominantný podnik - Právo na obhajobu" Vo veci C-165/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 22. februára 2019, Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: D. Geradin, avocat, a R. O'Donoghue, QC, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: M. Farley, M. Kellerbauer, L. Malferrari, C. Vollrath a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Slovanet, a.s., so sídlom v Bratislave, v zastúpení: P. Tisaj, advokát, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predsednícka tretej komory A. Prechal (spravodajkyna), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Wahl, F. Biltgen a L. S. Rossi, generálny advokát: H. Saugmandsgaard Ře, tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. júna 2020, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Slovak Telekom a. s. svojím odvolaním po prvé navrhuje zrusit v celom rozsahu alebo ciastocne rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia ([2]T-851/14, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2018:929), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), ktoré bolo opravené rozhodnutím Komisie C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutím Komisie C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015 (dalej len "sporné rozhodnutie"), po druhé zrusit sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne a po tretie subsidiárne zrusit alebo znízit výsku pokuty ulozenej odvolatelke uvedeným rozhodnutím. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 2887/2000 2 Odôvodenia 3, 6 a 7 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke ([4]Ú. v. ES L 336, 2000, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83) uvádzali: "(3) 'úcastnícka prípojka` je fyzické dvojzilové kovové vedenie v pevnej telefónnej sieti, ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením. Ako sa uvádza v piatej správe [Európskej komisie] o implementácii telekomunikacného regulacného balíka, lokálny sietový prístup zostáva jedným z najmenej konkurencných segmentov na liberalizovanom telekomunikacnom trhu. Noví úcastníci na trhu nemajú rozsírenú alternatívnu sietovú infrastruktúru a s tradicnými technológiami nemôzu mat úzitok z úspor a zdruzených výhod, ktoré majú operátori pevných verejných telefónnych sietí ovládajúci podstatnú cast trhu. Toto vyplýva zo skutocnosti, ze tí operátori, ktorí vybudovali svoje staré kovové siete s miestnym prístupom pocas dlhsieho obdobia, boli chránení výhradnými právami a mohli financovat svoje investície z monopolných príjmov; ... (6) pre nových úcastníkov trhu by bolo nehospodárne v rámci primeraného casu vytvorit kompletný duplikát k prislúchajúcemu kovovému vedeniu úcastníckych prípojok. Alternatívne infrastruktúry, ako je káblová televízia, satelity, bezdrôtové úcastnícke prípojky, neponúkajú vo vseobecnosti rovnakú funkcnost alebo vsadeprítomnost, hoci sa situácia v clenských státoch môze lísit; (7) neviazaný prístup k úcastníckej prípojke umozní novým úcastníkom trhu sútazit s notifikovanými operátormi v ponuke rýchlejsích sluzieb prenosu dát pre stály internetový prístup a pre multimediálne aplikácie na základe technológie digitálnej úcastníckej prípojky (DSL), ako aj hlasovej telefónnej sluzby. Primeraná poziadavka na neviazaný prístup predpokladá, ze prístup je potrebný na zabezpecenie najvýhodnejsích sluzieb a ze odmietnutie poziadavky by mohlo zabránit, obmedzit alebo deformovat sútaz v tomto sektore;" 3 Clánok 1 tohto nariadenia s názvom "Ciel a pôsobnost" stanovoval: "1. Toto nariadenie je zamerané na intenzifikáciu sútaze a stimuláciu technologickej inovácie na miestnych trhoch pre prístup k úcastníckym prípojkám prostredníctvom stanovenia harmonizovaných podmienok neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám, aby sa podporilo konkurencne orientované zabezpecenie sirokej palety sluzieb v oblasti elektronických komunikácií. 2. Toto nariadenie sa vztahuje na neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam notifikovaných operátorov v zmysle clánku 2 písm. a). ..." 4 Clánok 2 uvedeného nariadenia obsahoval tieto definície: "... a) 'notifikovaný operátor` znamená operátora pevných verejných telefónnych sietí, ktorý bol urcený národným regulacným úradom ako operátor ovládajúci podstatnú cast trhu v oblasti poskytovania pevných telefónnych sietí a sluzieb...; ... c) 'úcastnícka prípojka` znamená fyzické dvojzilové vedenie, ktoré spája koncový bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti; ..." 5 Clánok 3 toho istého nariadenia uvádzal: "1. Notifikovaní operátori od 31. decembra 2000 musia uverejnovat a aktualizovat standardnú ponuku neviazaného prístupu k ich úcastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam, ktorá musí obsahovat minimálne body uvedené v prílohe. Ponuka musí byt dostatocne neviazaná tak, aby uzívatel nemusel platit za prvky siete alebo zariadení, ktoré nie sú potrebné na úcely dodávky jeho sluzieb, a musí obsahovat opis komponentov ponuky, príslusné obchodné podmienky vrátane poplatkov. 2. Notifikovaní operátori musia od 31. decembra 2000 vyhoviet zdôvodneným ziadostiam uzívatelov o neviazaný prístup k svojim úcastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam na základe transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok. Ziadosti sa odmietnu len na základe objektívnych kritérií, ktoré sa týkajú technickej realizovatelnosti alebo potreby udrzat celistvost siete. ... Notifikovaní operátori poskytnú uzívatelom zariadenia ekvivalentné tým, ktoré poskytujú svojim vlastným sluzbám alebo s nimi spojeným spolocnostiam za rovnakých podmienok a v rovnakom casovom rámci. ..." 6 Na základe clánkov 4 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a doplnajú smernice 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby ([5]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37), bolo nariadenie c. 2887/2000 zrusené s úcinnostou od 19. decembra 2009. Smernica 2002/21/ES 7 Clánok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([6]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou 2009/140, uvádza: "... 2. Národné regulacné orgány podporujú sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí, elektronických komunikacných sluzieb a pridruzených prostriedkov a sluzieb okrem iného tým, ze: ... b) zabezpecia, aby nedoslo k naruseniu alebo obmedzeniu hospodárskej sútaze v odvetví elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu; ... 5. Národné regulacné orgány pri plnení cielov politiky uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 uplatnujú objektívne, transparentné, nediskriminacné a primerané regulacné zásady tým, ze okrem iného: ... f) ukladajú regulacné povinnosti ex ante len vtedy, ked neexistuje efektívna a trvalo udrzatelná hospodárska sútaz, a uvolnujú alebo rusia tieto povinnosti, ked je táto podmienka splnená." Okolnosti predchádzajúce sporu 8 Okolnosti predchádzajúce sporu, ako sú uvedené v bodoch 1 az 53 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút takto. 9 Odvolatelka je historickým telekomunikacným operátorom na Slovensku. V období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 vlastnila 51 % podiel na základnom imaní odvolatelky spolocnost Deutsche Telekom AG (dalej len "DT"), ktorá je historickým telekomunikacným operátorom v Nemecku a spolocnostou na cele skupiny Deutsche Telekom. 10 Odvolatelka, ktorá mala az do roku 2000 zákonný monopol na slovenskom telekomunikacnom trhu, je najväcsím telekomunikacným operátorom a poskytovatelom sirokopásmového pripojenia na Slovensku. Siete s medeným vedením a mobilné siete pokrývajú takmer celé územie Slovenska. 11 Po vykonaní analýzy trhu slovenský regulacný orgán v oblasti telekomunikácií (dalej len "TÚ SR") v roku 2005 oznacil odvolatelku za operátora s významným vplyvom na velkoobchodnom trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke v zmysle nariadenia c. 2887/2000. 12 TÚ SR v dôsledku toho ulozil odvolatelke okrem iného povinnost vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a opodstatnené, aby tak alternatívnym operátorom bolo umoznené pouzívat túto úcastnícku prípojku s cielom ponúkat ich vlastné sluzby na maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) sluzieb vysokorýchlostného prístupu k internetu na pevnom mieste na Slovensku. Aby odvolatelka mohla splnit túto povinnost, uverejnila svoju standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu, ktorá vymedzovala zmluvné a technické podmienky prístupu k jej úcastníckej prípojke. 13 V nadväznosti na vysetrovanie zacaté z úradnej moci, ktorého predmetom boli okrem iného podmienky neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke odvolatelky, oznámenie o výhradách zaslané odvolatelke 7. mája 2012 a spolocnosti DT 8. mája 2012, návrh záväzkov a viaceré výmeny korespondencie a stretnutia, prijala Komisia 15. októbra 2014 sporné rozhodnutie. 14 V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze podnik, ktorý tvorili odvolatelka a DT, sa dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([7]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3), pokial ide o sluzby vysokorýchlostného prístupu k internetu na Slovensku v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 15 Podla napadnutého rozhodnutia sa siet úcastníckej prípojky odvolatelky dá pouzívat na poskytovanie sluzieb vysokorýchlostného prístupu k internetu po zavedení neviazaného prístupu k jej linkám, pricom v období rokov 2005 az 2010 pokrývala 75,7 % vsetkých slovenských domácností. Pocas rovnakého obdobia vsak doslo k zavedeniu neviazaného prístupu k iba zopár ojedinelým uzívatelským prípojkám odvolatelky, a to od 18. decembra 2009, a tieto prípojky boli vyuzívané iba jediným alternatívnym operátorom, aby mohol poskytovat podnikom maloobchodné sluzby s velmi vysokou prenosovou rýchlostou. 16 Podla Komisie porusenie, ktorého sa dopustil podnik tvorený odvolatelkou a DT, spocívalo v tom, ze po prvé alternatívnym operátorom boli zatajované informácie týkajúce sa siete, potrebné pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám, po druhé bol zúzený rozsah povinností odvolatelky týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám, po tretie boli stanovené nespravodlivé podmienky v jej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu, týkajúce sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk, a po stvrté boli uplatnované nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám tohto operátora, neumoznili reprodukovat ponuku maloobchodných sluzieb uvedeného operátora bez toho, aby mu vznikla strata. 17 Sporným rozhodnutím Komisia ulozila za toto porusenie jednak spolocne a nerozdielne odvolatelke a spolocnosti DT pokutu vo výske 38838000 eur a jednak spolocnosti DT pokutu vo výske 31070000 eur. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 18 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 26. decembra 2014 podala odvolatelka zalobu v prvom rade na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne na znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. 19 Na podporu svojej zaloby odvolatelka uviedla pät zalobných dôvodov zalozených po prvé na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, po druhé na porusení jej práva na obhajobu, pokial ide o posúdenie postupu vedúceho k cenovému stlácaniu, po tretie na pochybeniach, ku ktorým doslo v rámci konstatovania praxe cenového stlácania, po stvrté na zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri vyvodení záveru, ze odvolatelka a DT sú súcastou jedného podniku a ze obidve tieto spolocnosti sú zodpovedné za predmetné porusenie, a po piate na pochybeniach pri stanovení výsky pokuty. 20 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol vsetky zalobné dôvody predlozené odvolatelkou okrem tretieho zalobného dôvodu, ktorému ciastocne vyhovel z dôvodu, ze Komisia nepredlozila dôkaz o tom, ze odvolatelka uskutocnovala postup vedúci k cenovému stlácaniu v období od 12. augusta do 31. decembra 2005. Vseobecný súd preto ciastocne zrusil sporné rozhodnutie a stanovil výsku pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti DT a odvolatelke na 38061963 eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol. 21 Konkrétne v rámci prvého zalobného dôvodu, ktorý sa skladal z piatich výhrad, odvolatelka Komisii osobitne vytýkala, a to prvou a piatou výhradou, ze kvalifikovala jej konanie ako odmietnutie poskytnutia prístupu k jej úcastníckej prípojke, pokial ide po prvé o zatajovanie informácií týkajúcich sa siete, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám vo vztahu k alternatívnym operátorom (body 431 az 534 sporného rozhodnutia), po druhé zúzenie rozsahu jej povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu podla uplatnitelného regulacného rámca (body 535 az 651 rozhodnutia), a po tretie stanovenia viacerých nespravodlivých podmienok v jej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu (body 655 az 819 napadnutého rozhodnutia), a to bez toho, aby predtým preverila nevyhnutnost takéhoto prístupu v zmysle rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97, dalej len "rozsudok Bronner, [8]EU:C:1998:569). Vseobecný súd tieto výhrady zamietol v bodoch 107 az 129 napadnutého rozsudku, pricom v podstate dospel k záveru, ze právna úprava týkajúca sa telekomunikacného sektora uplatnitelná v prejednávanej veci uznáva potrebu prístupu k úcastníckej prípojke odvolatelky s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu, takze od Komisie sa nevyzadovalo, aby preukázala, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný. 22 V druhej výhrade prvého zalobného dôvodu odvolatelka tvrdila, ze sporné rozhodnutie je v rozpore so záverom vyplývajúcim z rozsudku z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia ([9]T-301/04, [10]EU:T:2009:317), kedze neuplatnilo podmienky rozsudku Bronner. Vseobecný súd zamietol túto výhradu v bodoch 138 az 140 napadnutého rozsudku z dôvodu, ze vec, ktorá mu bola predlozená, nie je porovnatelná s vecou, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok. 23 V tretej výhrade prvého zalobného dôvodu odvolatelka uviedla, ze ak by implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu nemuselo podliehat overeniu nevyhnutnosti v súlade s podmienkami stanovenými Súdnym dvorom v rozsudku Bronner, bolo by jednoduchsie preukázat implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu nez jednoduché odmietnutie poskytnutia prístupu. Vseobecný súd túto výhradu v bodoch 133 az 135 napadnutého rozsudku zamietol z dôvodu, ze závaznost porusenia by mohla závisiet od mnohých faktorov, ktoré nesúvisia s výslovným alebo implicitným charakterom uvedeného odmietnutia, takze odvolatelka nemôze pri posudzovaní závaznosti porusenia vychádzat z jeho formy. 24 Pokial ide o stvrtú výhradu prvého zalobného dôvodu, ktorá bola zalozená na nesprávnom právnom posúdení a nesprávnom posúdení skutkového stavu, pokial ide o odôvodnenie uvádzané Komisiou v súvislosti s odchýlením sa od rozsudku Bronner z dôvodu, ze tieto podmienky sa neuplatnujú v prípade, ked má dotknutá siet historický pôvod v státnom monopole, Vseobecný súd túto výhradu v bodoch 153 a 154 napadnutého rozsudku zamietol na základe ustálenej judikatúry, podla ktorej sa existencia dominantného postavenia, ktoré má svoj pôvod v zákonnom monopole, musí zohladnit v rámci uplatnenia clánku 102 ZFEÚ. 25 Svojím druhým zalobným dôvodom odvolatelka okrem iného namietala, ze jej právo na obhajobu bolo porusené tým, ze ju Komisia nevypocula v súvislosti s metodikou, zásadami a údajmi, ktoré táto institúcia pouzila na úcely výpoctu "dlhodobých priemerných prírastkových nákladov" odvolatelky (dalej len "LRAIC"), ktoré mali preukázat, v akom rozsahu sa odvolatelka dopustila cenového stlácania. Vseobecný súd tento zalobný dôvod zamietol s odôvodnením, ku ktorému dospel osobitne v bodoch 186 az 192 a 209 napadnutého rozsudku, ze Komisia riadne oznámila odvolatelke svoju metódu a zásady výpoctu a ze nebola povinná zverejnit svoje konecné výpocty marzí predtým, ako jej zaslala sporné rozhodnutie. 26 Svojím tretím zalobným dôvodom odvolatelka tvrdila, ze Komisia nesprávne konstatovala postup vedúci k cenovému stlácaniu, a to okrem iného z dôvodu nezohladnenia optimalizacných úprav pri výpocte LRAIC. Vseobecný súd zamietol tento zalobný dôvod v bodoch 223 az 239 napadnutého rozsudku, pricom v podstate uviedol, ze zamietnutie optimalizacných úprav navrhnutých odvolatelkou bolo odôvodnené, kedze ich zohladnenie pri výpocte cenového stlácania by viedlo k neoprávnenému odchýleniu sa od nákladov vynalozených samotnou odvolatelkou pocas obdobia porusenia. Návrhy úcastníkov konania 27 Odvolatelka vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - úplne alebo scasti zrusil napadnutý rozsudok, - úplne alebo scasti zrusil sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil alebo este viac znízil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy tohto konania a prvostupnového konania. 28 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 29 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, pokial ide o kvalifikáciu obmedzení odvolatelky týkajúcich sa prístupu k jej sieti úcastníckej prípojky ako zneuzitia dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení práva odvolatelky na obhajobu pri posúdení cenového stlácania. Tretí odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení existencie cenového stlácania zo strany Vseobecného súdu. 30 Okrem toho odvolatelka ziada o to, aby jej bol priznaný prospech z vyhovenia odvolacím dôvodom, ktoré uviedla DT v súvisiacej veci C-152/19 P, týkajúcej sa odvolania podaného spolocnostou DT proti rozsudku Vseobecného súdu z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia ([11]T-827/14, [12]EU:T:2018:930), ktorými DT spochybnuje, ze tvorila s odvolatelkou ten istý podnik. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 31 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z piatich castí, odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze na preukázanie toho, ze odvolatelka zneuzila svoje dominantné postavenie v zmysle clánku 102 ZFEÚ tým, ze obmedzila prístup k svojej sieti úcastníckej prípojky, Komisia nebola povinná preukázat, ze uvedený prístup je nevyhnutný pre výkon cinnosti dotknutých hospodárskych subjektov v zmysle rozsudku Bronner, pretoze odvolatelka uz bola viazaná regulacnou povinnostou poskytnút prístup k svojej sieti úcastníckej prípojky. 32 V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia, ked v bode 121 napadnutého rozsudku rozhodol, ze podmienky rozsudku Bronner sa v prejednávanej veci neuplatnia, pricom opomenul zohladnit rozdiel medzi kontrolou ex post uskutocnovanou na základe clánku 102 ZFEÚ, ktorej cielom je ukoncit zneuzívajúce správanie, a kontrolou ex ante vykonávanou regulacným orgánom v oblasti telekomunikácií, ktorej cielom je podporovat osobitné formy hospodárskej sútaze. Navyse predmetné trhy podla nej nie sú rovnaké. Regulacná povinnost prístupu sa podla odvolatelky týka nevyhnutnosti prístupu na velkoobchodný trh prístupu k neviazaným úcastníckym prípojkám, zatial co zneuzitie konstatované Komisiou sa týka maloobchodného trhu, ovela sirsieho, nez je trh sluzieb zalozených na úcastníckej prípojke, v rámci ktorého nebola preukázaná nevyhnutnost prístupu k uvedenej prípojke. Napokon odvolatelka tvrdí, ze úvaha, podla ktorej porusenie regulacnej povinnosti predstavuje ex offo porusenie clánku 102 ZFEÚ, vychádza z nesprávneho výkladu tohto ustanovenia, ktorý je podla nej prísnejsí a vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikom v dominantnom postavení, ktorý podlieha uz existujúcej právnej podmienke. 33 V druhej casti rovnakého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 126 a 127 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, ked z rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([13]C-52/09, dalej len rozsudok TeliaSonera, [14]EU:C:2011:83), vyvodil, ze podmienky rozsudku Bronner nie sú v prejednávanej veci uplatnitelné. Podla odvolatelky sa rozsudok TeliaSonera netýkal odmietnutia uzatvorit zmluvu, ako je to v prejednávanej veci, ale cenového stlácania. Podla jej názoru okrem toho v bodoch 55 az 58 uvedeného rozsudku Súdny dvor odpovedal na otázky, ktoré neboli predmetom v prejednávanej veci. 34 Tretou castou prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd sa v bodoch 138 a 139 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze rozsudok z 9. septembra 2009, Clearstream/Komisia ([15]T-301/04, [16]EU:T:2009:317) nie je relevantný. Podla odvolatelky po prvé z posledného uvedeného rozsudku nevyplýva, ze by na analýzu vykonanú Vseobecným súdom v uvedenom rozsudku mala vplyv existencia bývalého státneho monopolu alebo regulacnej povinnosti. Po druhé uvedený rozsudok je podla nej zalozený na regulacnej podmienke ex ante, ako je to v prejednávanej veci. Po tretie vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, mala Clearstream v case, ked zneuzila svoje dominantné postavenie, este stále monopolné postavenie, zatial co monopolné postavenie odvolatelky sa skoncilo pät rokov pred zacatím údajného zneuzitia. Napokon po stvrté odmietnutia spolocnosti Clearstream a odvolatelky sú podla nej podobné. 35 Vo stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia alebo nedostatku odôvodnenia, ked v bodoch 133 a 134 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze implicitné odmietnutie nebolo nevyhnutne menej závazné ako skutocné odmietnutie a ze sa vyzadovalo posúdenie kazdého jednotlivého prípadu. Podla odvolatelky nic neodôvodnuje prístup Vseobecného súdu, podla ktorého by implicitné odmietnutie, o ktoré ide v prejednávanej veci, na to, aby mohlo byt kvalifikované ako zneuzívajúce v zmysle clánku 102 ZFEÚ, nemalo zodpovedat podmienkam rozsudku Bronner, zatial co explicitné alebo kategorické odmietnutie by malo splnat tieto podmienky. Takýto prístup by podla nej viedol k priaznivejsiemu zaobchádzaniu so závaznejsím správaním nez s menej závazným správaním. 36 V piatej a poslednej casti rovnakého odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 153 a 154 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, ze jej bývalé vlastníctvo státneho monopolu môze odôvodnit neuplatnenie podmienok uvedených v rozsudku Bronner. Podla odvolatelky tento prístup nie je zlucitelný so záverom vyplývajúcim z rozsudku z 27. marca 2012, Post Danmark ([17]C-209/10, [18]EU:C:2012:172), je v rozpore s povinnostou zohladnit podmienky v case údajného zneuzitia, porusuje zásady právnej istoty, ako aj zákazu diskriminácie a nezohladnuje investície, ktoré vynalozila na svoju siet. 37 Komisia sa v podstate domnieva, ze kritériá rozsudku Bronner sa v prejednávanej veci neuplatnovali vzhladom na to, ze zneuzitie dominantného postavenia, o ktoré ide vo veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, bolo odlisné od zneuzitia, o ktoré ide v prejednávanej veci. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Odvolatelka svojím prvým odvolacím dôvodom kritizuje najmä body 113 az 122 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd potvrdil dôvodnost sporného rozhodnutia v zmysle, ze Komisii neprinálezí preukazovat nevyhnutnost prístupu alternatívnych operátorov k sieti úcastníckej prípojky odvolatelky na to, aby mohla jej postupy, oznacené touto institúciou v odôvodnení 365 sporného rozhodnutia za implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu k úcastníckej prípojke, kvalifikovat ako "zneuzívajúce", pricom tieto postupy spocívali po prvé v tom, ze odvolatelka zatajovala alternatívnym operátorom informácie týkajúce sa jej siete a potrebné pre neviazaný prístup k jej úcastníckym prípojkám, po druhé v tom, ze si odvolatelka zúzila rozsah svojich povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu, vyplývajúcich z uplatnitelného regulacného rámca, a po tretie v tom, ze vo svojej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu stanovila viaceré nespravodlivé dolozky a podmienky týkajúce sa neviazaného prístupu (dalej len "sporné postupy"). 39 Konkrétne Vseobecný súd v bode 121 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze regulacný rámec uplatnitelný v oblasti telekomunikácií jasne uznal nevyhnutnost prístupu k úcastníckej prípojke odvolatelky s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu, nevyzadovalo sa, aby Komisia preukazovala, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný v zmysle poslednej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku Bronner. V bodoch 123 az 127 napadnutého rozsudku v podstate dodal, ze podmienky vyplývajúce z rozsudku Bronner, a konkrétnejsie podmienka nevyhnutnosti sluzby alebo infrastruktúry, ktorú má dominantný podnik, sa neuplatnujú na iné konanie nez odmietnutie prístupu, akým sú aj sporné postupy. 40 Na úcely posúdenia, ci tieto úvahy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, ako tvrdí odvolatelka, je potrebné pripomenút, ze clánok 102 ZFEÚ zakazuje akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podnik v dominantnom postavení má totiz osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., [19]C-307/18, [20]EU:C:2020:52, bod [21]153, ako aj citovaná judikatúra]. 41 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem "zneuzívanie dominantného postavenia" v zmysle clánku 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., [22]C-307/18, [23]EU:C:2020:52, bod [24]148, ako aj citovaná judikatúra]. 42 Preskúmanie zneuzívajúcej povahy konania podniku v dominantnom postavení podla clánku 102 ZFEÚ sa musí vykonat s prihliadnutím na vsetky osobitné okolnosti veci (pozri v tomto zmysle rozsudky TeliaSonera, bod 68; zo 6. októbra 2015, Post Danmark, [25]C-23/14, [26]EU:C:2015:651, bod [27]68, ako aj z 19. apríla 2018, MEO - Serviços de Comunicaçőes e Multimédia, [28]C-525/16, [29]EU:C:2018:270, body [30]27 a [31]28). 43 Ako vyplýva z bodu 37 rozsudku Bronner, vec, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa týkala otázky, ci skutocnost, ze vlastník jediného systému donásky do domu existujúceho na území clenského státu na celostátnej úrovni, ktorý pouzíva tento systém na distribúciu svojich vlastných denníkov, k nemu odmieta prístup vydavatelovi konkurencného denníka, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ z dôvodu, ze toto odmietnutie by uvedeného konkurenta pripravilo o uvedený spôsob distribúcie, povazovaný za unikátny pre predaj jeho výrobkov. 44 V odpovedi na túto otázku Súdny dvor v bode 41 uvedeného rozsudku rozhodol, ze uvedené odmietnutie by predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia nielen pod podmienkou, ze odmietnutie sluzby pozostávajúcej z donásky do domu by bolo spôsobilé vylúcit akúkolvek konkurenciu na trhu denníkov zo strany ziadatela o sluzbu, pricom by nemohlo byt objektívne odôvodnené, ale zároven aj pod podmienkou, aby sluzba ako taká bola nevyhnutná na výkon jeho cinnosti v tom zmysle, ze by voci uvedenému systému donásky do domu neexistovala ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada. 45 Ulozenie týchto podmienok bolo odôvodnené okolnostami uvedenej veci, ktoré spocívali v tom, ze dominantný podnik odmietol poskytnút konkurentovi prístup k infrastruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej cinnosti, s vylúcením akéhokolvek iného konania. 46 V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bodoch 68, 73 a 74 svojich návrhov, konstatovanie, ze dominantný podnik zneuzil svoje postavenie z dôvodu, ze odmietol uzavriet zmluvu s konkurentom, má za následok, ze tento podnik je nútený zmluvu s týmto konkurentom uzavriet. Takáto povinnost vsak osobitne zasahuje do zmluvnej slobody a do práva vlastnit majetok podniku v dominantnom postavení, kedze podnik, hoci aj s dominantným postavením, môze v zásade slobodne odmietnut uzavriet zmluvu a vyuzívat infrastruktúru, ktorú vyvinul pre svoje vlastné potreby (pozri analogicky rozsudok z 5. októbra 1988, Volvo, [32]238/87, [33]EU:C:1988:477, bod [34]8). 47 Okrem toho, hoci odsúdenie podniku za zneuzívanie dominantného postavenia z dôvodu odmietnutia uzavriet zmluvu s konkurentom má z krátkodobého hladiska za následok podporu hospodárskej sútaze, z dlhodobého hladiska je na druhej strane vo vseobecnosti priaznivé pre rozvoj hospodárskej sútaze a v záujme spotrebitelov umoznit spolocnosti vyhradit zariadenia, ktoré vyvinula pre potreby svojej cinnosti, pre svoje vlastné pouzívanie. Keby sa totiz prístup k výrobnému, nákupnému alebo distribucnému zariadeniu umoznil prílis lahko, konkurenti by neboli motivovaní vyvinút konkurencné zariadenia. Navyse dominantný podnik by bol menej náchylný investovat do efektívnych zariadení, ak by mohol byt na základe jednoduchej ziadosti svojich konkurentov nútený rozdelit si s nimi zisk vyplývajúci z jeho vlastných investícií. 48 V dôsledku toho, ak podnik v dominantnom postavení odmietne poskytnút prístup k infrastruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej cinnosti, rozhodnutie ulozit tomuto podniku povinnost poskytnút takýto prístup mozno odôvodnit z hladiska politiky hospodárskej sútaze len vtedy, ak má dominantný podnik skutocne obmedzujúci vplyv na dotknutom trhu. 49 Uplatnenie podmienok, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku Bronner, pripomenutých v bode 44 tohto rozsudku, a najmä podmienky nevyhnutnosti prístupu k infrastruktúre podniku v dominantnom postavení, v prejednávanej veci umoznuje príslusnému orgánu alebo vnútrostátnemu súdu urcit, ci tento podnik disponuje vdaka tejto infrastruktúre takýmto obmedzujúcim vplyvom. Takýto podnik tak môze byt nútený umoznit konkurentovi prístup k infrastruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej cinnosti, len vtedy, ak je takýto prístup nevyhnutný pre cinnost takéhoto konkurenta, teda ak neexistuje skutocná alebo potenciálna náhrada za túto infrastruktúru. 50 Naopak, ak podnik v dominantnom postavení poskytne prístup k svojej infrastruktúre, ale tento prístup alebo poskytovanie sluzieb ci predaj produktov podriadi nespravodlivým podmienkam, podmienky stanovené Súdnym dvorom v bode 41 rozsudku Bronner sa neuplatnia. Je nepochybne pravda, ze ak je prístup k takejto infrastruktúre, prípadne k sluzbe alebo vstupu na trh nevyhnutný na to, aby sa konkurentom dominantného podniku umoznilo rentabilným spôsobom pôsobit na nadväzujúcom trhu, je o to pravdepodobnejsie, ze nespravodlivé praktiky na tomto trhu budú mat prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky a budú predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [35]C-280/08 P, [36]EU:C:2010:603, bod [37]234, ako aj TeliaSonera, body 70 a 71). Pokial vsak ide o iné postupy ako odmietnutie prístupu, neexistencia takejto nevyhnutnej povahy nie je sama osebe rozhodujúca na úcely preskúmania potenciálne zneuzívajúceho správania zo strany dominantného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, bod 72). 51 Hoci totiz takéto správanie môze predstavovat urcitú formu zneuzitia, ak je spôsobilé vyvolat prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky, ci dokonca úcinky vylúcenia konkurentov na dotknutých trhoch, nemozno ho povazovat za analogické s jednoduchým a priamym odmietnutím umoznit konkurentovi prístup k infrastruktúre, kedze príslusný orgán pre hospodársku sútaz alebo príslusný vnútrostátny súd uz nemusí nútit podnik s dominantným postavením, aby poskytol prístup k svojej infrastruktúre, pretoze tento prístup uz bol poskytnutý. Opatrenia, ktoré bude potrebné prijat v takomto kontexte, budú teda menej zasahujúce do zmluvnej slobody dominantného podniku a do jeho vlastníckeho práva v porovnaní s tým, ak by bol donútený poskytnút prístup k svojej infrastruktúre, ktorú vyhradil pre potreby svojej vlastnej cinnosti. 52 V tomto zmysle uz Súdny dvor uz v bodoch 75 a 96 rozsudku z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([38]C-295/12 P, [39]EU:C:2014:2062), rozhodol, ze podmienky uvedené Súdnym dvorom v bode 41 rozsudku Bronner, a konkrétne podmienka nevyhnutnosti prístupu, sa neuplatnujú v prípade zneuzitia, ktoré predstavuje stlácanie cien konkurencných operátorov na nadväzujúcom trhu. 53 V tom istom zmysle Súdny dvor v bode 58 rozsudku TeliaSonera v podstate rozhodol, ze nemozno vyzadovat, aby sa systematicky vykonávalo preskúmanie zneuzívajúcej povahy akéhokolvek typu správania podniku v dominantnom postavení voci jeho konkurentom z hladiska podmienok stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Bronner, ktorý sa týkal odmietnutia poskytovania sluzieb. Vseobecný súd teda v bodoch 125 az 127 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze Súdny dvor v bode 58 rozsudku TeliaSonera neodkázal len na osobitnú formu zneuzitia, ktorú predstavuje stlácanie cien konkurencných operátorov na nadväzujúcom trhu, ked posudzoval postupy, na ktoré sa nevztahovali podmienky rozsudku Bronner. 54 V prejednávanej veci sa situácia odvolatelky vyznacovala okrem iného skutocnostou pripomenutou v bode 119 napadnutého rozsudku, ze odvolatelka podliehala regulacnej povinnosti v oblasti telekomunikácií, podla ktorej bola povinná poskytnút prístup k svojej sieti úcastníckej prípojky. V nadväznosti na rozhodnutie TÚ SR z 8. marca 2005, ktoré potvrdil riaditel tohto istého orgánu 14. júna 2005, bola totiz odvolatelka ako operátor ovládajúci podstatnú cast trhu povinná vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a opodstatnené, aby tak alternatívnym operátorom bolo umoznené ponúkat na základe toho svoje vlastné sluzby na maloobchodnom masovom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu na pevnom mieste na Slovensku. 55 Takáto povinnost zodpovedá cielom rozvoja úcinnej hospodárskej sútaze na trhoch telekomunikácií stanovených normotvorcom Únie. Ako spresnujú odôvodnenia 3, 6 a 7 nariadenia c. 2887/2000, ulozenie takejto povinnosti prístupu je odôvodnené jednak skutocnostou, ze kedze prevádzkovatelia s významným vplyvom mohli pocas relatívne dlhých období vybudovat svoje siete miestneho prístupu s vyuzitím ochrany výhradných práv, pricom svoje investície mohli financovat z monopolných príjmov, pre nových úcastníkov by nebolo hospodárne vytvárat duplikát infrastruktúry lokálneho sietového prístupu tradicných operátorov, a jednak ze alternatívne infrastruktúry nepredstavujú plnohodnotnú náhradu týchto sietí s miestnym prístupom. Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke teda má umoznit novým úcastníkom trhu sútazit so silnými operátormi. Z toho vyplýva, ako pripomenul Vseobecný súd v bode 119 napadnutého rozsudku, ze povinnost prístupu, ktorú v prejednávanej veci ulozil TÚ SR vyplýva z vôle podnietit odvolatelku, ako aj jej konkurentov, k investíciám a inováciám pri súcasnom zabezpecení toho, aby bola zachovaná hospodárska sútaz na trhu. 56 Táto regulacná povinnost sa na odvolatelku uplatnovala pocas celého obdobia porusenia stanoveného Komisiou v spornom rozhodnutí, teda od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. Okrem skutocnosti, ze podla clánku 8 ods. 5 písm. f) smernice 2002/21, zmenenej smernicou 2009/140, môzu regulacné orgány v oblasti telekomunikácií ulozit takúto povinnost prístupu len vtedy, ked neexistuje efektívna a trvalo udrzatelná hospodárska sútaz, pricom sú povinné ju uvolnit alebo zrusit, ked je táto podmienka splnená, totiz odvolatelka netvrdila ani nepreukázala, ze tejto povinnosti podliehala pocas obdobia porusenia. Navyse Komisia odôvodnila základ pre existenciu takejto povinnosti prístupu v casti 5.1 sporného rozhodnutia a v jeho bode 377 uviedla, ze vykonala vlastnú analýzu relevantných trhov ex post, aby dospela k záveru, ze situácia na týchto trhoch sa v tejto súvislosti pocas obdobia porusenia podstatne nezmenila. 57 Analogicky s tým, co uz Súdny dvor uviedol v bode 224 rozsudku zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([40]C-280/08 P, [41]EU:C:2010:603, bod [42]224), uvedenom v bode 117 napadnutého rozsudku, je potrebné konstatovat, ze regulacná povinnost môze byt relevantná pre posúdenie zneuzívajúceho správania dominantného podniku podliehajúceho odvetvovej právnej úprave v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Hoci v kontexte prejednávanej veci povinnost prístupu k úcastníckej prípojke ulozená odvolatelke nemôze zbavit Komisiu povinnosti preukázat existenciu zneuzitia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, osobitne s prihliadnutím na uplatnitelnú judikatúru, ulozenie tejto povinnosti má za následok, ze pocas celého obdobia porusenia stanoveného v prejednávanej veci odvolatelka nemohla odmietnut a v skutocnosti ani neodmietla poskytnút prístup k svojej sieti úcastníckej prípojky. 58 Odvolatelka si vsak napriek vyssie uvedenej regulacnej povinnosti pocas uvedeného obdobia ponechala rozhodovaciu nezávislost, pokial ide o podmienky takéhoto prístupu. Regulacný rámec ani rozhodnutia TÚ SR totiz okrem urcitých hlavných zásad nestanovovali povinný obsah standardnej ponuky v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, uvedený v clánku 3 nariadenia c. 2887/2000. Odvolatelka prijala sporné postupy práve na základe tejto rozhodovacej nezávislosti. 59 Kedze vsak sporné postupy nepredstavovali odmietnutie prístupu odvolatelky k úcastníckej prípojke, ale týkali sa podmienok takéhoto prístupu, z dôvodov uvedených v bodoch 45 az 51 tohto rozsudku sa v prejednávanej veci neuplatnovali podmienky stanovené Súdnym dvorom v bode 41 rozsudku Bronner, pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku. 60 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 121 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nebola povinná na úcely konstatovania zneuzitia dominantného postavenia zo strany odvolatelky z dôvodu sporných postupov preukázat "nevyhnutnost" v zmysle poslednej podmienky uvedenej v bode 41 rozsudku Bronner. 61 Za týchto podmienok musí byt prvý odvolací dôvod, ktorý je zalozený na predpoklade, ktorý je z právneho hladiska nesprávny, zamietnutý v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 62 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia, ked nekonstatoval porusenie jej práva na obhajobu z dôvodu, ze metodika, zásady a údaje pouzité Komisiou v stádiu oznámenia o výhradách na úcely urcenia nákladov, ktoré boli pouzité na overenie existencie cenového stlácania, vychádzali z údajov týkajúcich sa historických nákladov pochádzajúcich z interného systému vykazovania nákladov odvolatelky oznacovaných ako "úcelové clenenie nákladov" (dalej len "UCN"), hoci v napadnutom rozhodnutí boli zalozené na LRAIC, a to bez toho, aby Komisia umoznila odvolatelke sa k tejto otázke úcinne vyjadrit. 63 Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze Komisia preniesla dôkazné bremeno v rozsahu, v akom ju táto institúcia poziadala, aby uviedla svoje zásady, metodológiu a údaje týkajúce sa stanovenia LRAIC, pricom ona sama neposkytla hned na zaciatku svoje vlastné zásady, metodológiu a údaje. Vseobecný súd mal podla odvolatelky okolnost, ze Komisia nemala hned na zaciatku k dispozícii svoj vlastný model nákladov na preukázanie existencie cenového stlácania, uznat ako skutocnost, ktorá zakladá protiprávne prenesenie dôkazného bremena. V tejto súvislosti sú podla nej úvahy uvedené v bodoch 186 a 189 napadnutého rozsudku, podla ktorých jednak odvolatelka mala prílezitost odpovedat na oznámenie o výhradách a jednak Komisia v tomto dokumente vychádzala z LRAIC, irelevantné a nesprávne, kedze ku dnu oznámenia o výhradách neexistovali údaje týkajúce sa LRAIC. 64 Rovnako sa podla nej Vseobecný súd v bode 189 napadnutého rozsudku dopustil pochybenia, ked rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí neuviedla ziadnu novú výhradu, pokial ide o cenové stlácanie. Okolnost, ze tak v oznámení o výhradách, ako aj v spornom rozhodnutí Komisia dospela k záveru, ze po prvé rovnako efektívny konkurent ako odvolatelka by vykazoval záporné marze a po druhé záver týkajúci sa záporných marzí by bol platný, ak by boli v príjmoch zohladnené niektoré dalsie sluzby, a tiez skutocnost, ze obdobie porusenia uvedené v spornom rozhodnutí bolo kratsie ako obdobie uvedené v oznámení o výhradách, nie je podla odvolatelky relevantné na úcely urcenia, ci bolo jej právo na obhajobu porusené z dôvodu, ze metodológia, zásady a údaje zohladnené v oznámení o výhradách nezodpovedali tým, ktoré Komisia pouzila v spornom rozhodnutí. 65 Okrem toho odvolatelka kritizuje bod 190 napadnutého rozsudku z dôvodu, ze na rozdiel od toho, k akému záveru dospel Vseobecný súd, náklady siete, metodológia a zásady pouzité Komisiou sa v príslusných stádiách oznámenia o výhradách a sporného rozhodnutia znacne odlisujú. Odvolatelka sa tiez domnieva, ze Vseobecný súd v bode 192 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, ze jej právo na obhajobu bolo respektované, pretoze Komisia odpovedala na jej tvrdenia. Informácie uvedené odvolatelkou v jej odpovedi na oznámenie o výhradách alebo v dokumentoch predlozených v priebehu roka 2013 týkajúce sa výsledkov vyplývajúcich z nových úprav vykonaných v súvislosti s LRAIC, sú podla nej v tejto súvislosti irelevantné, pretoze Komisia pred prijatím sporného rozhodnutia neuviedla vsetky prvky svojich zásad, metodológie a údajov týkajúcich sa výpoctu LRAIC. 66 Odvolatelka napokon tvrdí, ze Vseobecný súd sa tiez dopustil nesprávneho právneho posúdenia a skreslenia tak skutkových okolností, ako aj dôkazov v bode 209 napadnutého rozsudku, ked neuznal relevantnost "bilancného stretnutia" zo 16. septembra 2014, na ktoré odkazuje tento bod. To, ze Komisia pocas tohto stretnutia po prvýkrát sprístupnila svoje predbezné výpocty LRAIC, podla nej predstavuje zo strany Komisie uznanie toho, ze jej predchádzajúce oznámenie bolo nedostatocné a ze mala povinnost tieto výpocty sprístupnit. Toto sprístupnenie v tomto stádiu konania podla odvolatelky tiez preukazuje, ze táto institúcia bola odhodlaná prijat rozhodnutie o zákaze, takze odvolatelka uz nemohla byt v tomto stádiu riadne vypocutá. 67 Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod musí byt zamietnutý, kedze jednak nie je preukázané, ze Vseobecný súd skreslil skutocnosti, ktoré zohladnil, a bolo tiez dodrzané právo odvolatelky na obhajobu. Posúdenie Súdnym dvorom 68 Na úvod je potrebné pripomenút, ze podla clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie proti rozhodnutiam Vseobecného súdu obmedzuje len na právne otázky. Podla ustálenej judikatúry len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Toto posúdenie teda s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia, [43]C-295/12 P, [44]EU:C:2014:2062, bod [45]84, ako aj citovaná judikatúra). 69 V prejednávanej veci odvolatelka netvrdí, ze Vseobecný súd skreslil nasledujúce skutocnosti opísané v bodoch 177 a 185 az 187 napadnutého rozsudku. 70 Pocas vysetrovania, ktoré predchádzalo oznámeniu o výhradách, Komisia poziadala odvolatelku, aby jej oznámila údaje potrebné pre výpocet nákladov týkajúcich sa dodatocných vstupov, ktoré sú potrebné na transformáciu jej velkoobchodných sluzieb na maloobchodné sluzby. Odvolatelka v odpovedi zaslala Komisii tabulky obsahujúce výpocty nákladov týkajúce sa rokov 2003 az 2010 a zalozené na údajoch UCN. Náklady uvedené v týchto tabulkách boli teda vypocítané na základe historických nákladov, ktoré boli úplne prepracované a odlisné od LRAIC. Komisia preto poziadala odvolatelku, aby jej poskytla údaje o ziskovosti za vysokorýchlostné sluzby prepocítané na základe metodológie zalozenej na LRAIC. Kedze odvolatelka odpovedala, ze údaje o ziskovosti pre vysokorýchlostné sluzby podla metodiky LRAIC nevypocítala, Komisia v stádiu oznámenia o výhradách na úcely posúdenia cenového stlácania pouzila údaje UCN, ktorými disponovala, a ktoré poskytla odvolatelka. Komisia totiz dospela k záveru, ze vzhladom na neexistenciu údajov o LRAIC sú údaje UCN najlepsím dostupným zdrojom na vykonanie tohto posúdenia. Na základe týchto údajov Komisia v oznámení o výhradách dospela k záveru, ze rovnako efektívny konkurent ako odvolatelka s prístupom k jej úcastníckej prípojke by dosiahol vysoké záporné marze, ak by sa pokúsil okopírovat maloobchodné portfólio odvolatelky v priebehu rokov 2005 az 2010. Odvolatelka vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách uviedla nové údaje pre posúdenie nákladov za obdobie rokov 2005 az 2010. Tieto údaje vychádzali z údajov za rok 2011. Odvolatelka v tejto odpovedi okrem iného uviedla, ze pri výpocte LRAIC je potrebné jednak vykonat precenenie jej aktív a na druhej strane zohladnit neefektívnost jej siete pri ponuke vysokorýchlostného internetu prostredníctvom takzvaných "optimalizacných" úprav, a to po prvé nahradením existujúcich aktív ich modernými ekvivalentmi, ktoré sú efektívnejsie a menej nákladné, po druhé zachovaním technologickej koherencie v rozsahu, v akom je to mozné, a po tretie zmensením aktív na základe skutocne vyuzívanej kapacity, a nie na základe instalovanej kapacity (dalej len spolocne ako "optimalizacné úpravy"). V spornom rozhodnutí Komisia osobitne súhlasila so zahrnutím precenenia aktív odvolatelky do jej analýzy cenového stlácania, ale odmietla optimalizacné úpravy. Práve v tomto rozsahu Komisia v spornom rozhodnutí a v oznámení o výhradách dospela k odlisným výsledkom, pokial ide o rozsah cenového stlácania odvolatelkou. 71 Práve vzhladom na tieto skutocnosti, ktorých skreslenie sa nenamieta, je potrebné posúdit, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré odvolatelka uviedla v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu. - O prenesení dôkazného bremena 72 Pokial ide o výhradu, podla ktorej sa Vseobecný súd dopustil pochybenia, ked schválil prenesenie dôkazného bremena Komisiou, je potrebné pripomenút, ze existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze by mal dokázat orgán, ktorý tvrdí, ze doslo k takémuto poruseniu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia, [46]C-413/08 P, [47]EU:C:2010:346, bod [48]29 a citovanú judikatúru). 73 Konkrétne Komisii prislúcha na úcely preukázania zneuzitia spocívajúceho v cenovom stlácaní preukázat, ze rozpätie medzi velkoobchodnými cenami dotknutých sluzieb a maloobchodnými cenami sluzieb poskytovaných koncovým uzívatelom je bud záporné, alebo nedostatocné na to, aby pokrylo specifické náklady na poskytovanie uvedených dotknutých sluzieb, ktoré vznikajú spolocnosti v dominantnom postavení pri poskytovaní jej vlastných maloobchodných sluzieb koncovým uzívatelom, takze toto rozpätie bráni rovnako efektívnemu konkurentovi, aby jej zacal konkurovat pri poskytovaní týchto sluzieb koncovým uzívatelom (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, bod 32). 74 Súdny dvor tiez rozhodol, ze s cielom posúdit zákonnost cenovej politiky uplatnovanej dominantným podnikom sa treba v zásade odvolat na cenové kritériá zalozené na nákladoch dominantného podniku a jeho stratégii (rozsudok TeliaSonera, bod 41 a citovaná judikatúra). 75 V prejednávanej veci vzhladom na skutocnosti konstatované Vseobecným súdom, ako sú zhrnuté v bode 70 tohto rozsudku, nemozno dospiet k záveru, ze Vseobecný súd potvrdil prenesenie dôkazného bremena, ked nerozhodol, ze Komisia hned na úvod neuviedla svoju metodológiu a údaje týkajúce sa výpoctu LRAIC. 76 Z uvedených skutocností totiz vyplýva, ze Komisia od zaciatku správneho konania odvolatelke indikovala, ze svoje posúdenie existencie cenového stlácania bude zakladat na metodike LRAIC. V nadväznosti na oznámenie údajov UCN zo strany odvolatelky pred oznámením o výhradách ju Komisia poziadala, aby jej poskytla údaje o ziskovosti vysokorýchlostných sluzieb prepocítané na základe metodológie LRAIC. Z odôvodnenia 870 sporného rozhodnutia, na ktoré odkazuje bod 185 napadnutého rozsudku, pritom vyplýva, ze odvolatelka v odpovedi na túto ziadost uviedla, ze LRAIC uplatnuje na výpocet poplatkov za prepájacie sluzby, pricom len raz, a to v priebehu roka 2005 vykonala výpocty LRAIC pre vysokorýchlostné sluzby. Okrem toho Vseobecný súd bez toho, aby v tejto súvislosti bolo poukázané na skreslenie, v bode 189 napadnutého rozsudku konstatoval, ze z bodov 996 az 1002 oznámenia o výhradách vyplýva, ze Komisia stanovila hlavné zásady pre výpocet nákladov na základe LRAIC. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia uvádzala svoju metodológiu na urcenie nákladov od zaciatku správneho konania a ze odvolatelka o nej vedela. 77 Pokial ide o zohladnené údaje, je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 73 tohto rozsudku, na preukázanie existencie cenového stlácania sa Komisia v zásade opiera o náklady, ktoré znása dominantný podnik. V dôsledku toho skutocnost, ze Komisia poziadala odvolatelku o poskytnutie údajov týkajúcich sa jej nákladov, nepredstavuje prenesenie dôkazného bremena. Rovnako nie je takýmto prenesením skutocnost, ze Komisia zohladní prepracované údaje poskytnuté odvolatelkou v nadväznosti na oznámenie o výhradách. 78 Napokon na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, okolnost, ze Komisia nemohla uplatnit svoju metodológiu zalozenú na LRAIC v stádiu oznámenia o výhradách z dôvodu nedostatku primeraných údajov, neznamená, ze Komisia opomenula vypracovat svoju vlastnú metodológiu urcenú na splnenie svojej dôkaznej povinnosti. 79 Výhradu, podla ktorej sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal protiprávne prenesenie dôkazného bremena, ktoré znásala Komisia, je preto potrebné zamietnut ako nedôvodnú. - O porusení práva na obhajobu 80 Pokial ide o výhradu, podla ktorej sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal porusenie práva odvolatelky na obhajobu, je potrebné pripomenút, ze právo na obhajobu je základné právo tvoriace neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých respektovanie zabezpecuje Súdny dvor (rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [49]C-109/10 P, [50]EU:C:2011:686, bod [51]52 a citovaná judikatúra). Táto vseobecná zásada práva Únie je zakotvená v clánku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty základných práv Európskej únie a uplatnuje sa, ak má správny orgán v úmysle prijat voci osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, [52]C-265/17 P, [53]EU:C:2019:23, bod [54]28 a citovanú judikatúru), 81 V kontexte práva hospodárskej sútaze dodrziavanie práva na obhajobu znamená, ze kazdý adresát rozhodnutia, ktorým sa konstatuje, ze sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, musí mat moznost v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností a okolností, ktoré sa mu vytýkajú, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenie o existencii takéhoto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [55]C-448/11 P, neuverejnený, [56]EU:C:2013:801, bod [57]41, ako aj zo 14. septembra 2017, LG Electronics a Koninklijke Philips Electronics/Komisia, [58]C-588/15 P a C-622/15 P, [59]EU:C:2017:679, bod [60]43). 82 V tomto zmysle, ako Vseobecný súd správne pripomenul v bodoch 179 az 183 napadnutého rozsudku, clánok 27 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([61]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje povinnost zaslat úcastníkom konania oznámenie o výhradách. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, toto oznámenie musí jasne uvádzat vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia v tomto stádiu konania vychádza. Toto oznámenie vsak môze byt strucné a následne prijaté rozhodnutie Komisie nemusí byt nevyhnutne kópiou oznámenia o výhradách, pretoze toto oznámenie predstavuje prípravný dokument, ktorého skutkové a právne posúdenia majú iba cisto predbeznú povahu (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [62]C-448/11 P, neuverejnený, [63]EU:C:2013:801, bod [64]42 a citovaná judikatúra). 83 Z toho vyplýva, ze kedze právna kvalifikácia skutkového stavu uvedená v oznámení o výhradách môze byt uz zo svojej podstaty len predbezná, neskorsie rozhodnutie Komisie nemôze byt zrusené len z dôvodu, ze konecné závery vyvodené z tohto skutkového stavu presne nezodpovedajú tejto predbeznej kvalifikácii. Komisia totiz musí vypocut osoby, ktorým bolo urcené oznámenie o výhradách, a prípadne zohladnit ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvádzané výhrady, tak, ze svoju analýzu zmení, a to práve preto, aby sa dodrzalo ich právo na obhajobu. Komisii sa tak musí umoznit, aby túto kvalifikáciu spresnila vo svojom konecnom rozhodnutí, pricom zohladní okolnosti vyplývajúce zo správneho konania, a to bud tak, ze upustí od výhrad, ktoré sa ukázali ako nedôvodné, alebo tak po skutkovej, ako aj po právnej stránke upraví ci doplní svoju argumentáciu na podporu uplatnených výhrad, ale iba pod podmienkou, ze vezme do úvahy iba tie skutkové okolnosti, ku ktorým sa dotknuté osoby mali moznost vyjadrit, a ze v priebehu správneho konania poskytla informácie potrebné na obhajobu ich záujmov (rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [65]C-448/11 P, neuverejnený, [66]EU:C:2013:801, body [67]43 a [68]44, ako aj citovaná judikatúra). 84 V prejednávanej veci odvolatelka v prvom rade vytýka Vseobecnému súdu, ze nekonstatoval porusenie jej práva na obhajobu z dôvodu, ze Komisia s cielom posúdit, do akej miery mozno odvolatelke vytýkat cenové stlácanie, vychádzala pri výpocte nákladov v oznámení o výhradách a v spornom rozhodnutí z odlisnej metodológie, zásad a údajov. 85 V tejto súvislosti zo skutocností konstatovaných Vseobecným súdom, ako sú zhrnuté v bode 70 tohto rozsudku, vyplýva, ze pred prijatím oznámenia o výhradách Komisia poziadala odvolatelku, aby jej poskytla údaje o ziskovosti prepocítané pouzitím metodológie LRAIC. Kedze Komisii neboli dorucené tieto údaje, v oznámení o výhradách posúdila existenciu cenového stlácania na základe údajov UCN, ktorými v tom case disponovala. Ako vyplýva z odôvodnenia 875 sporného rozhodnutia, na ktoré odkazuje bod 185 napadnutého rozsudku, Komisia vychádzala z toho, ze tieto údaje predstavujú dostatocne spolahlivý ukazovatel pre výpocet LRAIC. Neskôr odvolatelka vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách poskytla nové údaje a spresnila, ze pri výpocte LRAIC je potrebné zohladnit jednak precenenie jej aktív a jednak neefektívnost jej siete pri ponuke vysokorýchlostného internetu. Napokon je nesporné, ze Komisia v spornom rozhodnutí uplatnila metodiku LRAIC. 86 Vzhladom na tieto skutocnosti, najmä na okolnost, ze odvolatelka predlozila odhady LRAIC za obdobie rokov 2005 - 2011 v odpovedi na oznámenie o výhradách, ako aj na úvahy uvedené v bode 76 tohto rozsudku, je potrebné konstatovat, ze odvolatelka si v priebehu správneho konania bola plne vedomá skutocnosti, ze Komisia sa snazí preukázat existenciu cenového stlácania na základe metodológie a zásad zalozených na LRAIC. 87 Okrem toho zo skutkových okolností, na ktoré Vseobecný súd prihliadol, ako sú zhrnuté v bode 70 tohto rozsudku, vyplýva, ze v bodoch 189 a 190 napadnutého rozsudku sa mohol oprávnene domnievat, ze Komisia uplatnila rovnakú metodológiu a rovnaké zásady výpoctu LRAIC v stádiu oznámenia o výhradách a sporného rozhodnutia. Okolnost, ze Komisia sa v stádiu oznámenia o výhradách domnievala, ze údaje UCN odvolatelky predstavujú dostatocne spolahlivý ukazovatel na stanovenie LRAIC, neznamená, ze Komisia zmenila svoju metodológiu a zásady výpoctu týchto nákladov. 88 Navyse Vseobecný súd v bode 190 napadnutého rozsudku správne zdôraznil korespondenciu medzi tabulkami uvedenými v oznámení o výhradách a v spornom rozhodnutí na podporu odôvodnenia, podla ktorého Komisia pouzila v priebehu konania, ktoré viedlo k vydaniu sporného rozhodnutia, jednu a tú istú metodológiu. Úcelom týchto tabuliek je totiz vzhladom na ich názvy zhromazdit zodpovedajúce údaje. 89 Z toho vyplýva, ze odvolatelka nesprávne tvrdí, ze doslo k poruseniu jej práva na obhajobu z dôvodu, ze metodika a zásady výpoctu nákladov na úcely preukázania cenového stlácania boli v jednotlivých stádiách oznámenia o výhradách a sporného rozhodnutia rozdielne. Výhrada odvolatelky, podla ktorej sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal takéto porusenie jej práva na obhajobu, je preto nedôvodná. 90 Po druhé odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze neuznal porusenie jej práva na obhajobu vzhladom na rozdiel medzi údajmi týkajúcimi sa nákladov uvedených v oznámení o výhradách a v spornom rozhodnutí. 91 V tejto súvislosti z bodov 187, 190 a 192 napadnutého rozsudku vyplýva, ze rozdiely medzi nákladmi a marzami uvedenými v oznámení o výhradách a v spornom rozhodnutí vyplývajú zo zohladnenia urcitých úprav navrhnutých Komisii samotnou odvolatelkou na úcely dodrzania jej práva na obhajobu. Ako pritom vyplýva z bodu 83 tohto rozsudku, zásada dodrzania práva na obhajobu neznamená len to, ze Komisia má vypocut adresátov oznámenia o výhradách, ale aj to, ze zohladní ich prípadné pripomienky týkajúce sa odpovede na uvedené výhrady tým, ze svoju analýzu upraví, a to práve preto, aby bolo dodrzané ich právo na obhajobu. Rozdiely, na ktoré poukazuje odvolatelka, preto v prejednávanej veci nemôzu preukázat porusenie jej práva na obhajobu. 92 Okrem toho skutocnost, ze Komisia uskutocnila tieto úpravy, pokial ide o výpocet marzí odvolatelky, bez toho, aby ju opätovne vypocula, nepredstavuje porusenie jej práva na obhajobu. Uvedené úpravy boli totiz vykonané na základe údajov poskytnutých samotnou odvolatelkou pri uplatnení zásad a metodológie LRAIC, ako to Komisia oznámila v priebehu správneho konania. 93 Po tretie, pokial ide o kritiku smerujúcu proti bodu 209 napadnutého rozsudku týkajúcu sa "bilancného stretnutia" k stavu spisu zo 16. septembra 2014, je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v uvedenom bode konstatoval, ze zásada dodrziavania práva na obhajobu neukladá Komisii povinnost sprístupnit svoje konecné výpocty marzí pred zaslaním sporného rozhodnutia odvolatelke. Uvedená zásada ukladá Komisii iba to, aby odvolatelke poskytla moznost úcinne sa vyjadrit k skutkovým a právnym okolnostiam, ktoré zohladní na úcely prijatia svojho rozhodnutia. Odvolatelka pritom nepreukázala, ze údaje zverejnené na tomto stretnutí boli odvodené od skutkových alebo právnych okolností, ku ktorým nemohla zaujat stanovisko pocas správneho konania, ktoré predchádzalo tomuto stretnutiu. 94 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 209 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odvolatelka bola informovaná o vsetkých relevantných okolnostiach výpoctu marzí vykonaného Komisiou a bola jej poskytnutá moznost predlozit svoje pripomienky pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 95 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti musí byt druhý odvolací dôvod, ktorý odvolatelka uviedla na podporu svojho odvolania, zamietnutý ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode O prípustnosti - Argumentácia úcastníkov konania 96 Komisia namieta neprípustnost tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelky v rozsahu, v akom sa v nom tvrdí, ze táto institúcia sa dopustila podstatného nesprávneho posúdenia tým, ze na úcely uplatnenia takzvaného kritéria "rovnako efektívneho operátora" nezhromazdila údaje o tretích osobách ani nevypracovala svoj vlastný výpocet LRAIC, kedze táto výhrada nebola vznesená pred Vseobecným súdom. 97 Odvolatelka s touto neprípustnostou nesúhlasí. Domnieva sa, ze vo svojej replike pred Vseobecným súdom vytkla Komisii, ze neuviedla v celom rozsahu metódu, zásady a údaje výpoctu LRAIC, o ktoré sa chcela opriet. - Posúdenie Súdnym dvorom 98 Je vhodné pripomenút, ze podla clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemozno menit predmet sporu na Vseobecnom súde. Právomoc Súdneho dvora v odvolacom konaní je totiz obmedzená na posúdenie zákonného rozhodovania o zalobných dôvodoch prejednávaných v prvostupnovom konaní. 99 V dôsledku toho úcastník konania nemôze predlozit prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nepredlozil v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze by tým získal moznost predlozit na Súdnom dvore, ktorý má v odvolacom konaní obmedzenú právomoc, spor so sirsím rozsahom ako ten, ktorý prejednával a rozhodoval Vseobecný súd (rozsudok z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, [69]C-186/02 P a C-188/02 P, [70]EU:C:2004:702, bod [71]60). 100 Je tiez potrebné pripomenút, ze pri posúdení zneuzívajúcej povahy cenovej praxe vedúcej k cenovému stlácaniu je potrebné vziat do úvahy v zásade a prednostne ceny a náklady podniku dotknutého na maloobchodnom trhu. Len v prípade, ze vzhladom na okolnosti nie je mozné odkázat na tieto ceny a náklady, je potrebné preskúmat ceny a náklady konkurentov na tom istom trhu (rozsudok TeliaSonera, bod 46). 101 Svojím tretím odvolacím dôvodom zalozeným na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa mal Vseobecný súd dopustit zamietnutím tvrdenia odvolatelky o tom, ze Komisia pochybila pri zamietnutí jej ziadosti o optimalizacné úpravy, odvolatelka osobitne tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nerozhodol, ze vzhladom na to, ze struktúra LRAIC odvolatelky nebola z objektívnych dôvodov presne identifikovatelná, mala Komisia zozbierat údaje jej konkurentov alebo vytvorit svoju vlastnú koherentnú databázu na úcely vypracovania modelu zalozeného na LRAIC. 102 Odvolatelka vsak nepreukázala, ze pred Vseobecným súdom uviedla takúto výhradu. Ked odvolatelka pred Vseobecným súdom vytýkala Komisii, ze v celom rozsahu neuviedla metódu, zásady a údaje výpoctu LRAIC, o ktoré sa chcela opriet pri posúdení existencie cenového stlácania v prejednávanej veci, odvolatelka namietala len porusenie svojich procesných práv. Netvrdila, ze na tento úcel bolo nesprávne vychádzat z jej nákladov. Odvolatelka ani neuviedla, ze Vseobecný súd v bode 231 napadnutého rozsudku skreslil jej tvrdenia. V uvedenom bode pritom Vseobecný súd výslovne konstatoval, ze odvolatelka netvrdila, ze v prejednávanej veci bolo potrebné preskúmat ceny a náklady jej konkurentov, kedze nebolo mozné pouzit jej vlastné ceny a náklady. 103 Nie je teda preukázané, ze odvolatelka pred Vseobecným súdom tvrdila, ze Komisia sa na úcely preukázania relevantných nákladov nemohla opierat o jej údaje alebo ze by uvedené náklady bolo mozné stanovit len na základe údajov jej konkurentov alebo úplne zostavených údajov. 104 Preto, ako vyplýva z bodu 98 tohto rozsudku, výhradu, ktorú odvolatelka uviedla na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu a v ktorej tvrdí, ze Komisia sa dopustila podstatného nesprávneho posúdenia, ked na úcely uplatnenia kritéria "rovnako efektívneho operátora" nezhromazdila údaje tretích osôb, a ani nevysvetlila svoj vlastný výpocet LRAIC, je potrebné zamietnut ako neprípustnú. O veci samej - Argumentácia úcastníkov konania 105 Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd pri posudzovaní existencie zneuzívajúceho postupu pri cenovom stlácaní nesprávne uplatnil kritérium "rovnako efektívneho operátora", ked odmietol jej optimalizacné úpravy. 106 Podla odvolatelky, hoci Komisia v rámci precenenia a amortizácie aktív prijala jej císelné údaje týkajúce sa LRAIC, neexistoval nijaký dôvod na odmietnutie optimalizacných úprav, kedze tie boli tiez zalozené na nákladoch, ktoré by si vyzadovala siet vybudovaná v case prijatia sporného rozhodnutia. Podla jej názoru ide o otázku koherencie alebo rovnosti zaobchádzania. 107 Domnieva sa, ze vzhladom na neexistenciu nákladového modelu vypracovaného Komisiou na základe LRAIC a z dôvodu, ze jej LRAIC za obdobie rokov 2005 az 2010 boli zalozené na pomeroch vyplývajúcich z analýzy jej LRAIC za rok 2011, ziadny legitímny dôvod neodôvodnoval zamietnutie jej optimalizacných úprav. Vseobecný súd tak podla nej nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, v bode 233 napadnutého rozsudku rozhodnút, ze optimalizacné úpravy by viedli k "nezohladneniu" nákladov, ktoré vynalozila odvolatelka pocas obdobia porusenia, a ani uviest, ze by z nich vyplývalo zohladnenie modernej siete. Rovnako úvaha uvedená v bode 226 napadnutého rozsudku, podla ktorej otázky precenenia a amortizácie aktív na jednej strane a optimalizacné úpravy na druhej strane mali "iný ciel", je podla odvolatelky v prípade neexistencie modelu vypracovaného Komisiou irelevantná a tiez aj nesprávna, pretoze tieto dve otázky sa týkajú výpoctu LRAIC. Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze pokial ide o úpravy vykonané na úcely toho, aby sa náklady na aktíva a odpisy zakladali na zásadách nákladového úctovníctva (dalej len "úpravy NÚ"), Komisia akceptovala zásadu, podla ktorej je potrebné zohladnit aktualizáciu nákladov na vybavenie a prevádzku, co by zahrnalo výstavbu siete v case uskutocnenia výpoctov na základe týchto nákladov, hoci optimalizacné úpravy, zalozené pritom na rovnakej zásade, odmietla. Odvolatelka tiez spochybnuje tvrdenie uvedené v bode 234 napadnutého rozsudku, ze optimalizacné úpravy sa zakladali na "plne efektívnom operátorovi", pretoze podla nej tieto úpravy vychádzali z rovnako efektívneho operátora, ktorý by vytváral svoju siet v roku 2011 a z jej LRAIC za rok 2011, ktoré boli ako jediné dostupné. Takto získané náklady podla odvolatelky zodpovedajú nákladom, ktorým by sa vyhla, ak by neponúkala dotknuté vysokorýchlostné sluzby. 108 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa v bodoch 233 az 235 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretoze stanovisko odvolatelky nezohladnuje ani povahu a dôsledky kazdého typu úprav, ani dôvody, pre ktoré ich Komisia prijala alebo odmietla. - Posúdenie Súdnym dvorom 109 Je potrebné pripomenút, ze uplatnovanie cenovej praxe podniku v dominantnom postavení, ktorá vedie k stlácaniu cien jeho rovnako efektívnych konkurentov ako on sám, predstavuje zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, kedze môze mat úcinky vylúcenia konkurentov z trhu tým, ze stazujú, ci dokonca znemoznujú prístup týchto konkurentov na dotknutý trh (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, body 63 az 65, ako aj citovanú judikatúru). 110 Okrem toho s cielom posúdit zákonnost cenovej politiky uplatnovanej dominantným podnikom je v zásade potrebné vychádzat z cenových kritérií zalozených na nákladoch samotného dominantného podniku a jeho stratégii. Pokial ide konkrétne o cenovú prax vedúcu k stlácaniu cien konkurentov, pouzitie takých kritérií pri analýze umoznuje overit, ci by samotný dominantný podnik mohol dostatocne efektívne ponúkat svoje maloobchodné sluzby pre koncových uzívatelov aj inak nez so stratou, keby musel vopred uhradit svoje velkoobchodné ceny za poskytovanie vstupných produktov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [72]C-280/08 P, [73]EU:C:2010:603, bod [74]201, a TeliaSonera, body 41 a 42, ako aj citovanú judikatúru). 111 V prejednávanej veci z bodov 186, 187 a 217 napadnutého rozsudku vyplýva, ze pri posudzovaní nákladov prinajmensom rovnako efektívneho konkurenta, ako je odvolatelka, ponúkajúceho sluzby vysokorýchlostného prístupu k internetu prostredníctvom svojej vlastnej siete Komisia zohladnila náklady na aktíva tvoriace túto siet. Ako totiz vyplýva z bodu 70 tohto rozsudku, ked odvolatelka predlozila tieto náklady Komisii, poziadala ju tým, aby jednak precenila aktíva a aby tiez zohladnila neefektívnost jej siete prostredníctvom optimalizacných úprav. Komisia osobitne súhlasila s tým, aby bolo do jej analýzy cenového stlácania zahrnuté precenenie aktív odvolatelky, a pokial ide o specifické fixné náklady, aby boli odpocítané súvisiace a spolocné náklady. Naopak zamietla optimalizacné úpravy. 112 V bodoch 222 az 239 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia oprávnene odmietla zohladnit optimalizacné úpravy. Vseobecný súd odôvodnil toto rozhodnutie osobitne tým, ze v bode 225 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto úpravy spocívali v oprave aktív na pribliznú úroven efektívneho operátora, ktorý by vytvoril optimálnu siet prispôsobenú na uspokojenie budúceho dopytu zalozeného na "dnesných" informáciách a prognózach dopytu. Vseobecný súd teda dospel k záveru, ze optimalizacné úpravy boli zalozené na plánovaní, ako aj na modeli optimálnej siete, a nie na odhade odrázajúcom prírastkové náklady existujúcich aktív odvolatelky. 113 Vseobecný súd z toho v bode 226 napadnutého rozsudku vyvodil, ze optimalizacné úpravy vo vseobecnosti a konkrétne nahradenie existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi mali iný ciel nez precenenie aktív, navrhované odvolatelkou. Okrem toho dospel k záveru, ze skutocnost, ze Komisia vzala do úvahy precenenie existujúcich aktív navrhované odvolatelkou z dôvodu neexistencie iných spolahlivejsích údajov týkajúcich sa jej LRAIC, vôbec neznamenalo, ze by Komisia z tohto dôvodu nevyhnutne súhlasila s optimalizacnými úpravami, takze táto institúcia postupovala správne, ked s nahradením existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi zaobchádzala rozdielne nez s precenením aktív navrhovaným odvolatelkou. 114 Vseobecný súd tiez v bodoch 227 az 235 napadnutého rozsudku potvrdil záver Komisie, podla ktorého by optimalizacné úpravy viedli k výpoctu LRAIC na základe aktív hypotetického konkurenta, a nie na základe aktív odvolatelky. Konkrétne v bode 232 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze cielom nahradenia existujúcich aktív ich modernejsími ekvivalentmi v prejednávanej veci bola jednak úprava nákladov aktív, pricom sa mala pouzit hodnota "skutocných" aktív, no nemali sa vykonat primerané úpravy amortizácií, a jednak ze zohladnenie nadmernej kapacity sietí na základe "skutocne" vyuzívanej kapacity by malo za následok to, ze by sa vylúcili aktíva odvolatelky, ktoré nie sú predmetom produktívneho vyuzívania. Vseobecný súd z toho v bode 233 napadnutého rozsudku vyvodil, ze Komisia sa nedopustila pochybenia a mohla dospiet k záveru, ze optimalizacné úpravy by viedli k nezohladneniu nákladov vynalozených samotnou odvolatelkou v období od 12. augusta 2005 do31. decembra 2010. Napokon v bode 234 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia neporusila zásadu, podla ktorej sa preskúmanie cenového stlácania musí zakladat na takzvanom kritériu "rovnako efektívneho operátora", ked v podstate uviedla, ze je nevyhnutné, aby urcité kapacity obcas ostali nevyuzité. Vseobecný súd totiz dospel k záveru, ze ak by Komisia súhlasila s optimalizacnými úpravami spojenými s nadmernými kapacitami, výpocty LRAIC odvolatelky by odrázali náklady spojené s optimálnou sietou, ktorá zodpovedá dopytu a v ktorej nedochádza k neefektívnemu fungovaniu siete tohto operátora. 115 Odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil toto kritérium "rovnako efektívneho operátora" a porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ked potvrdil zamietnutie optimalizacných úprav zo strany Komisie. Na podporu tejto výhrady odvolatelka v podstate uvádza, ze tieto úpravy sa týkali len údajov týkajúcich sa existujúcich LRAIC, konkrétne údajov z roku 2011, ktoré boli pouzité ako orientacné za obdobie rokov 2005 az 2011. Okrem toho tvrdí, ze uvedené úpravy mali odrázat aktuálne náklady na vybavenie a prevádzku, co podla nej znamená siet vybudovanú ku dnu prijatia sporného rozhodnutia ("dnes"), rovnako ako úpravy NÚ, ktorých zohladnenie Komisia akceptovala. 116 Skutocnost, ze LRAIC, ktoré Komisia zohladnila pre obdobie rokov 2005 az 2010, boli stanovené odhadom na základe údajov odvolatelky pochádzajúcich z roku 2011, pricom optimalizacné úpravy boli urcené na aktualizáciu nákladov na vybavenie a prevádzku v porovnaní so sietou vytvorenou ku dnu prijatia sporného rozhodnutia, vsak nestací na preukázanie toho, ze Vseobecný súd sa v bodoch 225 a 232 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci úvahy o tom, ze cielom týchto úprav bolo uskutocnit vyhodnotenie nákladov existujúcich aktív ich nahradením modernejsími ekvivalentmi, aby uz neodrázali náklady konkurenta, ktorý by bol rovnako efektívny ako odvolatelka. Vseobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 226 a 233 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zohladnenie optimalizacných úprav malo iný ciel nez precenenie aktív a viedlo by k nezohladneniu nákladov vynalozených odvolatelkou od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 117 Rovnako skutocnost, ze jedinými údajmi, ktoré Komisia zohladnila pri výpocte LRAIC, boli údaje odvolatelky týkajúce sa roku 2011, pricom optimalizacné úpravy boli urcené na aktualizáciu nákladov na vybavenie a prevádzku v porovnaní so sietou vytvorenou k dátumu sporného rozhodnutia, nestací na preukázanie toho, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo nesprávnej právnej kvalifikácie skutkových okolností z dôvodu uplatnenia kritéria "rovnako efektívneho operátora", ked v bode 234 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zohladnenie optimalizacných úprav spojených s nadmernými kapacitami by odrázalo náklady spojené s optimálnou sietou zodpovedajúcou dopytu, v ktorej nedochádza k neefektívnemu fungovaniu siete operátora. 118 Kedze nie je preukázané, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil dôvodnost postupu Komisie pri vylúcení optimalizacných úprav navrhnutých odvolatelkou na základe uplatnenia kritéria "rovnako efektívneho operátora", skutocnost, ze tieto úpravy boli vykonané na základe rovnakých údajov, akých sa týkali iné úpravy, ako sú úpravy NÚ odvolatelky, ktoré Komisia zohladnila, je irelevantná. Zohladnenie nákladov a ich úprav pri preskúmaní cenovej praxe vedúcej k stlácaniu cien konkurentov dominantného podniku sa totiz musí posúdit vzhladom na kritérium prinajmensom rovnako efektívneho konkurenta ako podnik v dominantnom postavení, a nie vzhladom na skutocnost, ze Komisia uz prijala iné úpravy týchto nákladov. 119 V kazdom prípade nesprávne uplatnenie tohto kritéria z dôvodu zohladnenia urcitých úprav nákladov nemôze samo osebe odôvodnit skutocnost, ze by sa v mene zásady rovnosti zaobchádzania zohladnili aj iné úpravy. Zásada rovnosti zaobchádzania musí byt totiz v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat nezákonnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2017, Pappalardo a i./Komisia, [75]C-350/16 P, [76]EU:C:2017:672, bod [77]52, ako aj citovanú judikatúru). 120 V dôsledku toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani nesprávnej právnej kvalifikácie skutkových okolností, ked potvrdil dôvodnost postupu Komisie, ktorým odmietla zohladnit optimalizacné úpravy. 121 Tretí odvolací dôvod sa preto musí zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O ziadosti o priznanie prospechu z priaznivého rozsudku v inej veci 122 Odvolatelka ziada, aby jej mohol byt priznaný prospech z prípadného vyhovenia odvolaciemu dôvodu, ktorý uviedla DT na podporu svojho odvolania vo veci C-152/19 P proti rozsudku Vseobecného súdu z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia ([78]T-827/14, [79]EU:T:2018:930), ktorým DT napáda uvedený rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia správne dospela k záveru, ze odvolatelka a DT boli súcastou jediného podniku a ze obe sú zodpovedné za porusenie konstatované v spornom rozhodnutí. Na podporu tejto ziadosti odvolatelka uvádza, ze uvedený odvolací dôvod má rovnaký predmet ako jej stvrtý zalobný dôvod vznesený pred Vseobecným súdom. 123 Komisia tvrdí, ze takýto návrh je potrebné zamietnut, kedze nejde o odvolací dôvod, dalej ze zodpovednost odvolatelky nevyplýva zo správania spolocnosti DT a ze odvolanie spolocnosti DT vo veci C-152/19 P musí byt v kazdom prípade zamietnuté. 124 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze rozsudkom z dnesného dna Deutsche Telekom/Komisia (C-152/19 P) Súdny dvor zamietol odvolanie spolocnosti DT v tejto veci, takze návrh odvolatelky je neúcinný a bezpredmetný. 125 Odvolanie je preto potrebné zamietnut v celom rozsahu. O trovách 126 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 127 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 128 Kedze odvolatelka nemala úspech vo svojich odvolacích dôvodoch a Komisia navrhla ulozit jej povinnost nahradit trovy konania, je opodstatnené rozhodnút, ze odvolatelka znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Slovak Telekom a. s. znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. Podpisy __________________________________________________________________ ( [80]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPoKBtq/L85442-1970TMP.html#t-ECR_62019CJ0165_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:336:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point153 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point148 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&anchor=#point68 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270&anchor=#point27 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270&anchor=#point28 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477&anchor=#point8 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point234 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point224 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point84 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point29 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point52 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point28 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point41 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&anchor=#point43 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point42 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point43 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point44 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A702&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A702 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A702&anchor=#point60 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point201 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A672&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A672 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A672&anchor=#point52 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930 80. file:///tmp/lynxXXXXPoKBtq/L85442-1970TMP.html#c-ECR_62019CJ0165_SK_01-E0001