ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 10. decembra 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Sektor leteckej dopravy - Sluzby pozemnej obsluhy na letiskách Miláno-Linate (Taliansko) a Miláno-Malpensa (Taliansko) - Zvýsenie základného imania uskutocnené správcovskou spolocnostou týchto letísk v prospech svojej dcérskej spolocnosti, ktorej 100 % vlastní a ktorá tieto sluzby zabezpecuje - Verejnoprávni akcionári správcovskej spolocnosti - Rozhodnutie, ktorým sa tieto opatrenia státnej pomoci vyhlasujú za protiprávne a nezlucitelné s vnútorným trhom - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Pojmy 'státne prostriedky`, 'opatrenie pripísatelné státu` a 'hospodárska výhoda` - Zásada súkromného podnikatelského subjektu - Kritérium súkromného investora - Dôkazné bremeno - Komplexné ekonomické posúdenia - Miera súdneho preskúmania - Skreslenie dôkazov" Vo veci C-160/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. februára 2019, Comune di Milano (Taliansko), v zastúpení: A. Mandarano, E. Barbagiovanni, S. Grassani a L. Picciano, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: D. Recchia, G. Conte a D. Grespan, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev (spravodajca), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia M. Ilesic, A. Kumin a T. von Danwitz, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Schiano, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 4. júna 2020, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. júla 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Comune di Milano (mesto Miláno, Taliansko) sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia (T-167/13, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:940), ktorým Vseobecný súd zamietol jeho zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1225 z 19. decembra 2012 týkajúceho sa zvýsenia základného imania uskutocneného spolocnostou SEA SpA v prospech spolocnosti SEA [Handling] SpA [Vec SA.21420 (C 14/10) (ex NN 25/10) (ex CP 175/06)] ([3]Ú. v. EÚ L 201, 2015, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu 2 SEA SpA je správcovskou spolocnostou letísk Miláno-Linate (Taliansko) a Miláno-Malpensa (Taliansko). V rokoch 2002 az 2010 (dalej len "predmetné obdobie") vlastnili jej základné imanie takmer výlucne orgány verejnej moci, konkrétne vo výske 84,56 % mesto Miláno, 14,56 % Provincia di Milano (provincia Miláno, Taliansko) a 0,88 % iní verejní a súkromní akcionári. V decembri 2011 nadobudla spolocnost F2i - Fondi Italiani per le infrastrutture SGR SpA na úcet dvoch nou spravovaných fondov 44,31 % základného imania spolocnosti SEA, t. j. cast obchodného podielu, ktorý vlastnilo mesto Miláno (29,75 %), a celý obchodný podiel, ktorý vlastnila provincia Miláno (14,56 %). 3 Do 1. júna 2002 poskytovala sluzby pozemnej obsluhy na letiskách Miláno-Linate a Miláno-Malpensa samotná SEA. V dôsledku nadobudnutia úcinnosti decreto legislativo n. 18 - Attuazione della direttiva 96/67/CE relativa al libero accesso al mercato dei servizi di assistenza a terra negli aeroporti della Comunitŕ (legislatívny dekrét c. 18, ktorým sa vykonáva smernica 96/67/ES o prístupe k trhu sluzieb pozemnej obsluhy na letiskách spolocenstva), z 13. januára 1999 (riadna príloha GURI c. 28 zo 4. februára 1999), SEA v súlade s povinnostou podla clánku 4 ods. 1 smernice Rady 96/67/ES z 15. októbra 1996 o prístupe k trhu sluzieb pozemnej obsluhy na letiskách spolocenstva ([4]Ú. v. ES L 272, 1996, s. 36; Mim. vyd. 07/002, s. 496) úctovne a právne oddelila svoje cinnosti súvisiace s poskytovaním sluzieb pozemnej obsluhy od svojich iných cinností. Na tento úcel zalozila novú spolocnost, ktorú v plnom rozsahu ovládala, s názvom SEA Handling SpA, a ktorá bola od 1. júna 2002 poverená poskytovaním sluzieb pozemnej obsluhy na letiskách Miláno-Linate a Miláno-Malpensa. 4 Dna 26. marca 2002 uzavreli správa mesta Miláno, SEA a odborové organizácie dohodu (dalej len "dohoda s odbormi z 26. marca 2002"), ktorá stanovovala: "Administratíva samosprávy mesta Miláno... potvrdzuje, ze... - spolocnost SEA si ponechá väcsinový podiel v spolocnosti zabezpecujúcej sluzby [pozemnej - neoficiálny preklad] obsluhy minimálne pocas piatich rokov, - spolocnost SEA sa zaväzuje ohlásit výber prípadných partnerov odborovým organizáciám a predlozit spolu s nimi obchodný plán a podnikovú struktúru... Dohoda, ktorá má byt dosiahnutá medzi spolocnostou SEA a odborovými organizáciami, nadobudne platnost po predlození obchodného plánu odborom a po jeho preskúmaní, - schválený plán mobility musí riesit potenciálne straty pracovných miest, s výnimkou hromadného prepústania, [pracovných miest s vylúcením hromadného prepústania - neoficiálny preklad] a zaväzuje spolocnost SEA poskytnút doplnujúce skolenia, rekvalifikáciu, príspevok pri dobrovolnom ukoncení pracovného pomeru a pomoc pri odchode do dôchodku vsetkým identifikovaným zamestnancom, - presun zamestnancov do novej spolocnosti sa uskutocní s ochranou vsetkých ich získaných práv a so zárukou zamestnania pocas nasledujúcich piatich rokov, - spolocnost SEA a vsetci partneri budú podporovat vyrovnanie nákladov/obratu a vseobecný hospodársky rámec [rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi a vseobecný ekonomický rámec - neoficiálny preklad]; manazérske kapacity spolocnosti SEA zostanú zachované bezo zmeny, pricom spolocnost SEA dalej podstatne zlepsí svoje schopnosti riadne konkurovat na domácom a medzinárodných trhoch [pri súcasnom zachovaní schopností riadenia a znacnom zlepsení mozností pôsobit na vnútrostátnych a medzinárodných trhoch - neoficiálny preklad], - príslusné ministerstvá a letiskové orgány budú oslovené, aby zaviedli smernice na zabezpecenie záruky zamestnania v prípade presunu cinností pozemnej obsluhy na konkurenta s cielom, okrem iného, reagovat na záväzky bezpecnosti a spolahlivosti, za ktoré nesie zodpovednost správa letísk, t. j. povinnosti, ktoré sa musia vztahovat aj na zamestnancov, ktorí vykonávajú cinnosti pozemnej obsluhy. A napokon, administratíva samosprávy mesta a odborové organizácie budú na pravidelných stretnutiach sledovat obsah tejto dohody na zabezpecenie jej nepretrzitého plnenia." 5 Tieto záväzky boli potvrdené dohodami uzatvorenými medzi spolocnostou SEA a odborovými zväzmi, najmä 4. apríla 2002 a 19. júna 2003, ktorých obsah výslovne prevzal obsah dohody z 26. marca 2002. 6 V priebehu predmetného obdobia dostávala SEA Handling od spolocnosti SEA dotácie vo forme vkladov do základného imania v celkovej výske 359,644 milióna eur (dalej len "predmetné opatrenia"). Tieto dotácie boli urcené na pokrytie prevádzkových strát spolocnosti SEA Handling, ktoré v tom istom období dosiahli výsku 339,784 milióna eur, teda priblizne 43,639 milióna eur (rok 2002), 49,489 milióna eur (rok 2003), 47,962 milióna eur (rok 2004), 42,430 milióna eur (rok 2005), 44,150 milióna eur (rok 2006), 59,724 milióna eur (rok 2007), 52,387 milióna eur (rok 2008), 29,7 milióna eur (rok 2009) a 13,4 milióna eur (rok 2010). 7 Na základe predmetných opatrení tak SEA Handling postupne získala od spolocnosti SEA 39,965 milióna eur (rok 2002), 49,132 milióna eur (rok 2003), 55,236 milióna eur (rok 2004), 40,229 milióna eur (rok 2005), 60,439 milióna eur (rok 2006), 41,559 milióna eur (rok 2007), 25,271 milióna eur (rok 2008) a 47,810 milióna eur (rok 2009). 8 Listom z 13. júla 2006 bola Európskej komisii dorucená staznost týkajúca sa údajných opatrení státnej pomoci, ktoré boli poskytnuté spolocnosti SEA Handling. 9 Listom z 23. júna 2010 oznámila Komisia talianskym úradom svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 10 Dna 19. decembra 2012 prijala Komisia sporné rozhodnutie. V bode 191 tohto rozhodnutia uviedla, ze prostriedky pouzité na pokrývanie strát spolocnosti SEA Handling boli verejného pôvodu, pretoze pochádzali od spolocnosti SEA, ktorej podiel na základnom imaní vo výske 99,12 % vlastnili pocas obdobia, ktoré je predmetom presetrovania, samospráva a provincia Miláno. 11 V bodoch 192 az 217 uvedeného rozhodnutia Komisia dospela k záveru o pripísatelnosti predmetných opatrení Talianskej republike na základe súboru piatich nepriamych dôkazov, ktoré zahrnajú po prvé dohody s odbormi uvedené v bodoch 4 a 5 tohto rozsudku, ako aj dalsie dokumenty, po druhé konkrétnu závislost riadiacich pracovníkov spolocnosti SEA od mesta Miláno, po tretie existenciu bianko rezignácií predlozených riaditelmi spolocnosti SEA mestu Miláno, po stvrté význam prevádzky letísk Miláno-Malpensa a Miláno-Linate v politikách mesta Miláno a po piate výnimocnú povahu opatrení zvýsenia základného imania, ktoré mali byt schválené valným zhromazdením spolocnosti SEA. Komisia z týchto nepriamych dôkazov konkrétne vyvodila existenciu jednotnej stratégie a nepretrzitej úcasti talianskych orgánov verejnej moci, pricom táto okolnost vedie podla jej názoru k tomu, ze nemusí analyzovat kazdý zásah individuálne. 12 V bodoch 219 az 315 toho istého rozhodnutia Komisia overila splnenie kritéria súkromného investora s prihliadnutím na informácie, ktoré poskytli talianske orgány, SEA a SEA Handling týkajúce sa: 1. viacrocnej stratégie pokrývania strát; 2. zvýsenia základného imania, ku ktorému doslo v priebehu roka 2002; 3. kontextu v case prijímania rozhodnutí o týchto zvýseniach; 4. alternatívnych riesení na pokrytie strát; 5. výberu obchodného modelu skupiny SEA, podla ktorého bude sama poskytovat sluzby ponúkané spolocnostou SEA Handling; 6. restrukturalizácie spolocnosti SEA Handling a cielov spolocnosti SEA, ktoré v tejto súvislosti sleduje; 7. po sebe nasledujúcich hospodárskych výsledkov spolocnosti SEA Handling, a 8. porovnania týchto ziskov so ziskami ostatných prevádzkovatelov. Na základe tohto preskúmania dospela Komisia k záveru, ze toto kritérium nebolo vo vztahu k ziadnemu z predmetných opatrení splnené. 13 Vo výroku sporného rozhodnutia Komisia okrem iného uviedla, ze zvýsenia základného imania uskutocnené spolocnostou SEA v prospech spolocnosti SEA Handling za kazdý predmetný úctovný rok predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ (clánok 1) a ze táto státna pomoc bola poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlucitelná s vnútorným trhom (clánok 2). V dôsledku toho nariadila, aby Talianska republika získala od príjemcu spät túto pomoc (clánok 3 ods. 1). Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 14 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 18. marca 2013 mesto Miláno podalo zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia a subsidiárne na zrusenie jeho clánkov 3 az 5. 15 Na podporu zaloby mesto Miláno uviedlo styri zalobné dôvody, z ktorých prvý a druhý boli zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze Komisia jednak nesprávne konstatovala, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov a ze predmetné opatrenia sú pripísatelné Talianskej republike, a jednak nesprávne uplatnila kritérium súkromného investora. 16 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu a ulozil mestu Miláno povinnost nahradit trovy konania. Návrhy úcastníkov konania 17 Mesto Miláno navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, ako aj sporné rozhodnutie, a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 18 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil mestu Miláno povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 19 Na podporu svojho odvolania mesto Miláno uvádza styri odvolacie dôvody, z ktorých prvý a stvrtý sú zalozené na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze Vseobecný súd jednak nesprávne konstatoval, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov, a dospel k záveru, ze predmetné opatrenia sú pripísatelné mestu Miláno, a jednak nezohladnil kritérium súkromného investora. Svojím druhým a tretím odvolacím dôvodom, ktoré sa tiez týkajú pripísatelnosti predmetných opatrení mestu Miláno, toto mesto tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil zásady dôkazného bremena a skreslil skutkový stav a dôkazy. O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa pojmu státna pomoc O prvom odvolacom dôvode týkajúcom sa pojmu státne prostriedky - Tvrdenia úcastníkov konania 20 Mesto Miláno tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 65 a 66 napadnutého rozsudku vychádzal z jeho väcsinovej úcasti v spolocnosti SEA a z domnienky dominantného vplyvu v zmysle clánku 2 písm. b) smernice Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch ([5]Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17), pricom neoveril, ci Komisia preukázala existenciu takéhoto vplyvu, alebo dokonca správu prostriedkov spolocnosti SEA v jeho prospech. 21 V prvom rade skutocnost, ze clenovia predstavenstva a dozornej rady spolocnosti SEA boli menovaní väcsinovým akcionárom, nijako s prihliadnutím na pravidlá uplatnitelného talianskeho práva obchodných spolocností nepreukazuje, ze financné prostriedky spolocnosti SEA boli stále pod kontrolou verejných orgánov. 22 Mesto Miláno dalej tvrdí, ze smernica 2006/111 bola prijatá na právnom základe clánku 106 ZFEÚ, a nie clánku 107 ZFEÚ, takze logika tejto smernice nie je na posúdenie pojmov obsiahnutých v tomto poslednom uvedenom ustanovení relevantná. 23 Napokon mesto Miláno uvádza, ze podla judikatúry je podmienka stálej verejnej kontroly prostriedkov splnená len vtedy, ak sú na základe konkrétnych skutocností dotknuté prostriedky neustále k dispozícii orgánom verejnej moci, co nie je prípad v prejednávanej veci. Súdny dvor tak vo svojom rozsudku z 13. septembra 2017, ENEA ([6]C-329/15, [7]EU:C:2017:671), rozhodol, ze samotná okolnost, ze stát vlastní väcsinu základného imania podnikov, neumoznuje vyvodit záver o existencii dominantného vplyvu, ktorý by umoznoval usmernit pouzitie prostriedkov týchto podnikov. Okrem toho je potrebné predlozit dôkaz o existencii pokynov státu týkajúcich sa správy prostriedkov pouzitých na poskytnutie pomoci. 24 Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd rozhodol ultra petita, ked v napadnutom rozsudku vykonal analýzu existencie prevodu státnych prostriedkov, hoci v konaní na prvom stupni mesto Miláno nepredlozilo ziadne tvrdenie spochybnujúce kvalifikáciu prostriedkov spolocnosti SEA ako státnych prostriedkov, ako vyplýva z bodov 55 az 58 a 64 napadnutého rozsudku. Mesto Miláno preto podla jej názoru nemôze napadnút v rámci tohto odvolania analýzu Vseobecného súdu týkajúcu sa dôvodu, ktorý nebol uplatnený v konaní na prvom stupni. Komisia okrem toho spochybnuje argumentáciu mesta Miláno vo veci samej. - Posúdenie Súdnym dvorom 25 Pokial ide o prípustnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, je pravda, ako uvádza Komisia, ze Vseobecný súd preskúmal státnu povahu prostriedkov, ktoré SEA previedla na SEA Handling, pricom mesto Miláno Vseobecnému súdu nepredlozilo v tejto súvislosti konkrétne tvrdenie, co napokon Vseobecný súd zdôraznil v bode 64 napadnutého rozsudku. 26 Ako vsak uviedla generálna advokátka v bode 25 svojich návrhov, zo zaloby podanej na prvom stupni jednoznacne vyplýva, ze mesto Miláno argumentáciou uvedenou v rámci prvého zalobného dôvodu spochybnuje pripísatelnost predmetných opatrení a zároven státnu povahu pouzitých prostriedkov. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v úvahách uvedených v bodoch 65 a 66 napadnutého rozsudku nerozhodol ultra petita, takze argumentáciu Komisie týkajúcu sa neprípustnosti prvej casti prvého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 27 Pokial ide o dôvodnost tejto casti, treba na úvod pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze, ak sa má vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako "státna pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vyzaduje sa, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (rozsudok z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i., [8]C-385/18, [9]EU:C:2019:1121, bod [10]31, ako aj citovaná judikatúra). 28 Na to, aby mohli byt zvýhodnenia oznacené za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia tak byt v súlade s prvou z týchto podmienok jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo prostredníctvom státnych prostriedkov a jednak musia byt pripísatelné státu (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [11]C-150/16, [12]EU:C:2017:388, bod [13]14 a citovaná judikatúra). 29 Pokial ide konkrétne o podmienku, ze výhoda musí byt priamo alebo nepriamo poskytnutá zo státnych prostriedkov, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem "pomoc" je vseobecnejsí nez pojem "subvencia", pretoze zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rozlicných formách znizujú náklady obvykle zatazujúce rozpocet podniku a ktoré, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [14]C-150/16, [15]EU:C:2017:388, bod [16]15 a citovaná judikatúra). 30 V tejto súvislosti uz Súdny dvor rozhodol, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa vztahuje na vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu orgány verejnej moci skutocne pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria, alebo nepatria do majetku státu. V dôsledku toho, aj ked sumy zodpovedajúce predmetnému opatreniu nie sú trvale vo vlastníctve státnej pokladnice, skutocnost, ze stále sú pod verejnou kontrolou, a teda k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za státne prostriedky (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [17]C-150/16, [18]EU:C:2017:388, bod [19]16 a citovaná judikatúra). 31 Pokial ide konkrétnejsie o verejnoprávne podniky, ako je SEA, Súdny dvor tiez rozhodol, ze stát je prostredníctvom svojho rozhodujúceho vplyvu v takýchto podnikoch schopný usmernovat pouzitie ich prostriedkov na prípadné financovanie osobitných výhod v prospech iných podnikov (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [20]C-150/16, [21]EU:C:2017:388, bod [22]17 a citovaná judikatúra). 32 V tejto súvislosti podnik, ktorého takmer 100 % vlastníkom sú orgány verejnej moci a ktorého clenovia predstavenstva sú navyse týmito orgánmi menovaní, treba povazovat za verejný podnik pod kontrolou státu, kedze uvedené orgány verejnej moci môzu mat na takýto podnik priamy alebo nepriamy dominantný vplyv (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [23]C-482/99, [24]EU:C:2002:294, body [25]33 a [26]34). 33 Rovnako tak poskytnutie záruk zo strany podniku, ktorý je v celom rozsahu vo vlastníctve obce, znamená zapojenie státnych prostriedkov, kedze tieto záruky obsahujú dostatocne konkrétne ekonomické riziko spôsobilé vyvolat náklady pre tento podnik (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [27]C-242/13, [28]EU:C:2014:2224, bod [29]30). 34 Navyse, ak stát môze velmi dobre prostredníctvom svojho rozhodujúceho vplyvu na také podniky usmernovat pouzitie ich prostriedkov na prípadné financovanie osobitných výhod v prospech iných podnikov, okolnost, ze predmetné prostriedky spravujú subjekty, ktoré nie sú verejnými orgánmi alebo ze majú súkromný pôvod, nemá v tomto ohlade ziadny vplyv (pozri rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Dánsko, [30]C-656/15 P, [31]EU:C:2017:836, body [32]47 a [33]48). 35 V prejednávanej veci z tejto judikatúry vyplýva, ze Vseobecný súd mohol zo skutocnosti, ze obchodné podiely spolocnosti SEA vlastnili takmer v plnom rozsahu a priamo orgány verejnej moci, medzi ktorými je aj mesto Miláno, a ze mesto Miláno menovalo bud priamo, alebo prostredníctvom svojej väcsiny na valnom zhromazdení tejto spolocnosti clenov predstavenstva a dozornej rady spolocnosti SEA, v bodoch 65 a 66 napadnutého rozsudku vyvodit, pricom sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze financné prostriedky poskytnuté poslednou uvedenou spolocnostou spolocnosti SEA Handling treba povazovat za státne prostriedky. 36 Na rozdiel od toho, co tvrdí mesto Miláno, toto konstatovanie nevyvracia ani odkaz uvedený v bode 65 napadnutého rozsudku na clánok 2 písm. b) smernice 2006/111, ani závery vyplývajúce z rozsudku z 13. septembra 2017, ENEA ([34]C-329/15, [35]EU:C:2017:671). 37 Na jednej strane, aj keby totiz odkaz na smernicu 2006/111 nebol v prejednávanej veci relevantný, postacovali by skutocnosti uvedené v bode 35 tohto rozsudku na podporu záveru Vseobecného súdu o zapojení státnych prostriedkov. 38 Na druhej strane, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 33 a 34 svojich návrhov, z bodov 27 a 31 az 35 rozsudku z 13. septembra 2017, ENEA ([36]C-329/15, [37]EU:C:2017:671), vyplýva, ze okolnosti, ktoré viedli k vydaniu uvedeného rozsudku, sa lísia od okolností, ktoré nastali v tomto konaní. V uvedenom rozsudku totiz islo o povinnost nákupu zelenej elektrickej energie, ktorá sa na základe legislatívneho zásahu dotknutého clenského státu uplatnovala bez rozdielu tak na dodávatelov elektrickej energie, v ktorých väcsinovým vlastníkom je stát, ako aj na súkromnoprávne hospodárske subjekty. Výhoda prípadne poskytnutá týmto zásahom dotknutého clenského státu ako zákonodarcu tak nevyplývala z kontrolných právomocí, ktoré mohol stát vykonávat ako väcsinový akcionár v rámci dotknutých verejných podnikov, a preto ju za okolností uvedených v bodoch 32 az 35 tohto rozsudku nemozno kvalifikovat ako financovanú zo státnych prostriedkov. 39 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy treba prvú cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa pojmu pripísatelnost predmetných opatrení - Tvrdenia úcastníkov konania 40 Mesto Miláno tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ, ked sa v bode 80 napadnutého rozsudku domnieval, ze na preukázanie úcasti mesta Miláno na poskytovaní predmetných opatrení nebolo potrebné predlozit pozitívny dôkaz, ale stacilo preukázat nepravdepodobnost absencie úcasti. 41 Mesto Miláno v tejto súvislosti uvádza, ze Súdny dvor s cielom zabránit nadmernému zahrnutiu situácií pod pojem státna pomoc pridal ku kritériu pripísatelnosti organizacných prepojení prísnejsie kritérium aktívnej úcasti státu na prijímaní predmetných opatrení, pricom táto úcast musí byt identifikovatelná a musí mat dostatocne silnú konkrétnu prícinnú súvislost s kazdým prijatým opatrením. Je tak potrebné preukázat, ze vsetky opatrenia boli prijaté na podnet státu, ci dokonca, ze stát zasiahol v stádiu jeho vzniku, ze skutocne vykonal svoju kontrolnú právomoc a mal rozhodujúci vplyv na kazdé z prijatých rozhodnutí. 42 Takéto preukázanie vsak v prejednávanej veci chýba, kedze Vseobecný súd pouzil kritérium nepravdepodobnosti absencie úcasti, takze sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia pri vypracovaní úrovne dokazovania v otázke pripísatelnosti. 43 Komisia na úvod uvádza, ze mesto Miláno kritizuje iba bod 80 napadnutého rozsudku, ktorý len opakuje zásady stanovené judikatúrou týkajúce sa pojmu pripísatelnost, ako sú uvedené v bode 75 tohto rozsudku, takze táto cast je ciastocne neprípustná alebo neúcinná. V kazdom prípade Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho pojmu pripísatelnost ani neuplatnil negatívne domnienky ci nesprávnu úroven dokazovania. - Posúdenie Súdnym dvorom 44 Na úvod treba odmietnut argumentáciu Komisie zalozenú na neprípustnosti druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, kedze mesto Miláno jednoznacne spochybnilo právne zásady, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, aby mestu Miláno pripísal konanie spolocnosti SEA. V tejto súvislosti nie je ako také relevantné, ci Vseobecný súd uviedol tieto zásady na viacerých miestach napadnutého rozsudku. 45 Z vecného hladiska bolo v bode 28 tohto rozsudku pripomenuté, ze na to, aby mohli byt zvýhodnenia povazované za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt v súlade s prvou z podmienok stanovených v tomto ustanovení jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak byt pripísatelné státu. 46 Pokial ide konkrétnejsie o podmienku týkajúcu sa pripísatelnosti opatrenia poskytujúceho výhody, ktoré prijal verejnoprávny podnik, státu, treba pripomenút, ze pripísatelnost nemozno vyvodit len zo samotnej skutocnosti, ze výhody boli poskytnuté verejnoprávnym podnikom kontrolovaným státom. Hoci je totiz stát spôsobilý kontrolovat verejnoprávny podnik a mat rozhodujúci vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon kontroly v konkrétnom prípade nemozno automaticky predpokladat. Je este nevyhnutné skúmat, ci sa orgány verejnej moci nejakým spôsobom podielali na prijatí týchto opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [38]C-242/13, [39]EU:C:2014:2224, bod [40]31 a citovanú judikatúru). 47 V tomto ohlade nemozno pozadovat, aby sa na základe konkrétneho vysetrovania preukázalo, ze orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejnoprávny podnik, aby prijal predmetné opatrenia pomoci. Pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého verejnoprávnym podnikom státu mozno totiz vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté (rozsudky zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [41]C-242/13, [42]EU:C:2014:2224, bod [43]32 a citovaná judikatúra, ako aj z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [44]C-150/16, [45]EU:C:2017:388, bod [46]18 a citovaná judikatúra). 48 Osobitne je relevantná akákolvek indícia svedciaca v konkrétnom prípade bud o úcasti orgánov verejnej moci, alebo o tom, ze neexistencia ich úcasti pri prijímaní opatrenia je nepravdepodobná, zohladniac pritom aj rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna, alebo o neexistencii úcasti týchto orgánov na prijímaní tohto opatrenia (rozsudok zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [47]C-242/13, [48]EU:C:2014:2224, bod [49]33 a citovaná judikatúra). 49 Samotnú okolnost, ze státny podnik bol zalozený vo forme akciovej spolocnosti podla vseobecného práva takisto nemozno ani vzhladom na samostatnost, ktorú mu je táto právna forma schopná poskytnút, povazovat za dostatocnú na to, aby sa vylúcila moznost pripísania opatrenia pomoci státu. Existencia situácie kontroly a skutocných mozností uplatnovania rozhodujúceho vplyvu, ktoré prakticky zahrna, totiz znemoznujú ihned vylúcit akúkolvek pripísatelnost opatrenia prijatého takouto spolocnostou státu a v dôsledku toho vylúcit nebezpecenstvo obchádzania pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci, napriek relevantnosti právnej formy verejnoprávneho podniku ako takej, ako indície, ktorá popri ostatných indíciách umoznuje preukázat v konkrétnom prípade úcast alebo neúcast státu (rozsudok z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea, [50]C-150/16, [51]EU:C:2017:388, bod [52]20 a citovaná judikatúra). 50 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze ked Vseobecný súd v bodoch 80 az 88 napadnutého rozsudku overil, ci nepriame dôkazy uvedené Komisiou v odôvodneniach 195 az 200 sporného rozhodnutia umoznujú domnievat sa, ze mesto Miláno sa zúcastnilo na prijatí predmetných opatrení, uplatnil zásady stanovené Súdnym dvorom v jeho judikatúre pripomenutej v bodoch 46 az 49 tohto rozsudku. 51 Z týchto zásad totiz jednak predovsetkým vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí mesto Miláno, neprinálezí Komisii preukazovat a Vseobecnému súdu overovat, ci orgány verejnej moci konkrétne podnietili verejný podnik k prijatiu predmetných opatrení. 52 Jednak nie je potrebné rozhodnút o otázke, ci Komisia mohla podla judikatúry pripomenutej v bode 48 tohto rozsudku vychádzat výlucne z nepriamych dôkazov, ktoré v konkrétnom prípade naznacujú nepravdepodobnost absencie úcasti orgánov verejnej moci. Ako uviedla generálna advokátka v bodoch 38 az 44 svojich návrhov, argumentácia mesta Miláno vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku v tom, ze Vseobecný súd údajne pripustil, aby Komisia pri konstatovaní pripísatelnosti predmetných opatrení vychádzala výlucne z nepravdepodobnosti absencie úcasti mesta Miláno na ich prijatí. 53 Vseobecný súd totiz najprv v bodoch 80 az 83 napadnutého rozsudku vychádzal po prvé z toho, ze znenie dohody s odbormi z 26. marca 2002 stanovuje jasnú a presnú povinnost spolocnosti SEA kompenzovat, prinajmensom pocas obdobia piatich rokov, straty spolocnosti SEA Handling. Po druhé vychádzal z toho, ze podpísaním tejto dohody mesto Miláno dalo formálne svoj súhlas, a to aj vo svojom postavení väcsinového akcionára spolocnosti SEA, nielen na stanovenie tejto povinnosti, ale tiez pokial ide o jej neskorsie dodrziavanie a plnenie zo strany spolocnosti SEA. Po tretie z toho vyvodil, ze aktívna úcast mesta Miláno na dojednávaní a uzavretí uvedenej dohody je klúcovým dôkazom úcasti talianskych orgánov na prijatí predmetných opatrení. 54 Vseobecný súd dalej v bodoch 84 az 87 napadnutého rozsudku priznal vo svojom posúdení skutkového stavu pozitívnu dôkaznú hodnotu zápisniciam zo zasadnutí predstavenstva spolocnosti SEA Handling, skutocnosti, ze primátor Milána navrhol a tiez dosiahol odstúpenie predsedu predstavenstva spolocnosti SEA v roku 2006, a existencii bianko rezignácií, ktoré clenovia predstavenstva odovzdali tomuto primátorovi. 55 Napokon v bode 88 napadnutého rozsudku Vseobecný súd potvrdil povahu predmetných opatrení ako "dôlezitých rozhodnutí", ktoré Komisia uviedla v bode 210 napadnutého rozhodnutia, co je okolnost, z ktorej Komisia v tom istom bode najmä vyvodila nepravdepodobnost absencie úcasti mesta Miláno na ich prijatí. 56 Z bodov 80 az 88 napadnutého rozsudku teda jasne vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval existenciu pozitívnych nepriamych dôkazov, ktoré v konkrétnom prípade preukazujú úcast mesta Miláno na prijatí uvedených opatrení, a ze práve na základe týchto pozitívnych nepriamych dôkazov pripustil, ze aj Komisia sa mohla opriet o nepravdepodobnost absencie úcasti mesta Miláno na prijatí prinajmensom niektorých z predmetných opatrení v priebehu obdobia po uzavretí dohody s odbormi z 26. marca 2002. 57 S prihliadnutím na vyssie uvedené úvahy treba druhú cast, a preto prvý odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodné. O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa zásad dôkazného bremena O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa údajne nerovného dôkazného bremena - Tvrdenia úcastníkov konania 58 Mesto Miláno tvrdí, ze Vseobecný súd dôkladne nepreskúmal dôkazy predlozené mestom Miláno, ked v bodoch 89 az 94 napadnutého rozsudku strucne zamietol predlozené dôkazy ako nedostatocné na vyvrátenie nepravdepodobnosti absencie úcasti mesta Miláno na predmetných opatreniach, a obmedzil sa na doslovné prebratie odôvodnenia sporného rozhodnutia. 59 Vseobecný súd tým podla názoru mesta Miláno umoznil, aby sa Komisia oprela o negatívny dôkaz o nepravdepodobnosti absencie úcasti, zatial co od mesta Miláno pozadoval predlozenie pozitívnych a konkrétnych dôkazov o jeho neúcasti, co malo za následok, ze mu ulozil probatio diabolica. 60 Potvrdzuje to najmä bod 82 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd odmietol tvrdenie mesta Miláno, podla ktorého pri uzavretí dohody s odbormi z 26. marca 2002 konal len ako politický sprostredkovatel, hoci táto okolnost bola preukázaná prísaznými vyhláseniami ad hoc zástupcami odborov. Vseobecný súd totiz okrem toho, ze tieto vyhlásenia neuznal ako dôkaz, rozhodol, ze nie je relevantná skutocnost, ze podpis, ktorý uvedená dohoda nesie, je podpisom zástupcu primátora povereného personálnou agendou a agendou práce, a nie podpisom zástupcu primátora povereného rozpoctom. 61 Komisia sa domnieva, ze argumentácia mesta Miláno je neprípustná, kedze od Súdneho dvora pozaduje, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu. Podla jej názoru Vseobecný súd v kazdom prípade neznemoznil dôkaz o neexistencii pripísatelnosti ani neuplatnil nerovné dôkazné bremeno, ale starostlivo posúdil tak nepriame dôkazy v prospech pripísatelnosti, ako aj nepriame dôkazy o nepripísatelnosti. - Posúdenie Súdnym dvorom 62 V rozsahu, v akom mesto Miláno Vseobecnému súdu vytýka, ze konstatovanie pripísatelnosti predmetných opatrení zalozil výlucne na nepravdepodobnosti absencie jeho úcasti na ich prijatí, v bodoch 52 a 56 tohto rozsudku uz bolo uvedené, ze táto argumentácia vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku, kedze Vseobecný súd v bodoch 80 az 88 napadnutého rozsudku konstatoval existenciu pozitívnych nepriamych dôkazov, ktoré konkrétne poukazujú na úcast mesta Miláno na prijatí predmetných opatrení. 63 Okrem toho, ako uviedla generálna advokátka v bode 48 svojich návrhov, Vseobecný súd preskúmal z hladiska zásad rozvinutých judikatúrou rovnakým spôsobom nepriame dôkazy, na ktoré sa odvoláva mesto Miláno na úcely preukázania absencie jeho úcasti na prijatí týchto opatrení. 64 Vseobecný súd tak pri kazdom z nepriamych dôkazov predlozených Komisiou alebo mestom Miláno zvázil skutocnosti v prospech a neprospech ich dôkaznej hodnoty, ako aj skutocnosti týkajúcej sa významu, ktorý im treba priznat. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd spravodlivo preskúmal tvrdenia a dôkazy predlozené úcastníkmi konania a dospel k svojmu záveru na základe podrobnej analýzy vsetkých predlozených skutocností. 65 Ako teda uviedla generálna advokátka v bode 49 svojich návrhov, Vseobecný súd odmietol argumentáciu mesta Miláno, na rozdiel od toho, co toto mesto tvrdí, nie preto, ze od neho pozadoval pozitívne a urcité dôkazy o absencii jeho úcasti na prijatí predmetných opatrení, ani preto, ze uplatnil nerovné dôkazné bremeno, ale v dôsledku posúdenia dôkaznej hodnoty kazdého z predlozených nepriamych dôkazov. 66 Napokon v rozsahu, v akom sa mesto Miláno snazí toto posúdenie Vseobecného súdu spochybnit argumentáciou zhrnutou v bode 60 tohto rozsudku, treba vychádzat z toho, ako správne tvrdí Komisia, ze sa snazí dosiahnut nové posúdenie skutkového stavu, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [53]C-486/15 P, [54]EU:C:2016:912, bod [55]97). 67 Z toho vyplýva, ze prvú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako ciastocne neprípustnú a ciastocne nedôvodnú. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa predmetu dôkazu, ktorý treba predlozit - Tvrdenia úcastníkov konania 68 Mesto Miláno zastáva názor, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 73 a 83 napadnutého rozsudku vychádzal z toho, ze Komisia bola oprávnená konstatovat, ze jeho preukázaná aktívna úcast na uzavretí dohody s odbormi z 26. marca 2002 bola ako taká dostatocná na odôvodnenie toho, ze sa podielalo na prijatí predmetných opatrení, ktoré treba povazovat za jediný zásah. 69 Podla judikatúry bola totiz Komisia povinná preukázat pripísatelnost kazdého z rekapitalizacných opatrení, ktoré boli prijaté v predmetnom období, kedze tieto rôzne opatrenia sa od seba vzájomne úplne odlisovali. Súdny dvor síce pripustil, ze viaceré po sebe nasledujúce zásahy státu mozno povazovat za jediný zásah, je to vsak pod podmienkou, ze z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku majú také úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit. Okrem toho Vseobecný súd nesprávne rozsíril túto judikatúru týkajúcu sa kritérií státnych prostriedkov a súkromného podnikatelského subjektu na pripísatelnost opatrenia. 70 V tejto súvislosti mesto Miláno najprv Vseobecnému súdu oznámilo, ze údajných nepriamych dôkazov pripísatelnosti bolo málo, boli neuspokojivé a nemali priamu súvislost s predmetnými opatreniami. Dalej je nesprávne tvrdit, ze talianske orgány a SEA pripustili existenciu viacrocnej stratégie pokrytia strát spolocnosti SEA Handling v období potrebnom na jej restrukturalizáciu, kedze dotknuté tvrdenia odkazujú iba na stratégiu spocívajúcu v ozdravení spolocnosti SEA Handling. Napokon sa rekapitalizácie vzdy uskutocnovali v situáciách, ktoré nie sú koherentné. 71 Komisia namieta, ze by bolo v rozpore so znením a logikou judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa podmienok vyzadovaných na to, aby sa viaceré po sebe nasledujúce zásahy státu mohli povazovat za jediný zásah, obmedzit ju len na kritériá státnych prostriedkov a súkromného podnikatelského subjektu. Podla Komisie sa vo zvysnej casti mesto Miláno obmedzuje na to, ze ziada Súdny dvor o nové posúdenie skutkového stavu, co je v stádiu odvolania neprípustné. - Posúdenie Súdnym dvorom 72 Podla ustálenej judikatúry platí, ze vzhladom na to, ze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov také úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit (rozsudky zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, [56]C-15/14 P, [57]EU:C:2015:362, bod [58]97 a citovaná judikatúra, ako aj z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [59]C-244/18 P, [60]EU:C:2020:238, bod [61]33 a citovaná judikatúra). 73 Vzhladom na to, ze táto judikatúra sa na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ vztahuje na státne zásahy ako také a znamená, ze tieto zásahy musia byt analyzované objektívne podla ich úcinkov, nemôze sa uplatnovat výlucne na niektoré z kritérií uvedených v tomto ustanovení. Ako uviedla generálna advokátka v bode 54 svojich návrhov, uvedená judikatúra sa teda môze uplatnit aj na kritérium pripísatelnosti takýchto zásahov státu. 74 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí mesto Miláno, sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 71 napadnutého rozsudku odkázal na túto judikatúru a následne ju uplatnil v rámci svojej analýzy pripísatelnosti predmetných opatrení mestu Miláno. 75 V zostávajúcej casti, ako správne tvrdí Komisia, mesto Miláno prostredníctvom argumentácie zhrnutej v bode 70 tohto rozsudku pozaduje len nové posúdenie skutkového stavu vo vztahu k posúdeniu, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 72 az 73 napadnutého rozsudku, co, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 66 tohto rozsudku, nie je v stádiu odvolania prípustné. 76 V dôsledku toho treba druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, a teda tento odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na skreslení dôkazov Tvrdenia úcastníkov konania 77 Mesto Miláno tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil dohodu s odbormi z 26. marca 2002, ked v bode 77 napadnutého rozsudku konstatoval, ze táto dohoda stanovovala pre SEA jasnú a presnú povinnost zachovat prinajmensom pocas obdobia piatich rokov rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi a vseobecný ekonomický rámec spolocnosti SEA Handling, a vyvodil z toho, ze v zmysle tejto povinnosti bola SEA povinná vykompenzovat prípadné straty spolocnosti SEA Handling, ktoré by mohli mat vplyv na pokracovanie v jej ekonomickej cinnosti. 78 Mesto Miláno v tejto súvislosti vysvetluje, ze táto dohoda neulozila spolocnosti SEA ziadnu povinnost rekapitalizovat SEA Handling, kedze neuvádza straty, rekapitalizácie, dokonca ani záväzky spolocnosti SEA v prípade vzniku takýchto udalostí. Vseobecný súd preto s prihliadnutím na neskorsie rekapitalizácie vykonal retroaktívny výklad a nepreniesol sa tak do kontextu uzatvorenia uvedenej dohody. Podla znenia tejto dohody bola pritom SEA Handling zalozená s cielom umoznit hospodársku sútaz na iných talianskych letiskách, a teda v perspektíve pozitívneho scenára rastu. 79 Mesto Miláno spresnuje, ze hoci v jednom ustanovení dohody s odbormi z 26. marca 2002"potvrdilo" skutocnost, ze "rovnováha medzi nákladmi a prínosmi a vseobecný ekonomický rámec" spolocnosti SEA Handling budú zachované, také ustanovenie sa nachádza medzi ustanovením o znízení poctu zamestnancov a ustanovením týkajúcim sa rozsírenia cinností spolocnosti SEA Handling na iné trhy, pricom tieto opatrenia musia umoznit zamedzit rekapitalizáciám. Okrem toho uvedená dohoda odkazuje na mozný vstup akcionárov do základného imania spolocnosti SEA Handling s cielom posilnit jej pozitívne perspektívy. Napokon je v nej uvedené, ze schopnosti riadenia spolocnosti SEA Handling zostanú zachované pri znacnom zlepsení jej mozností pôsobit na vnútrostátnych a medzinárodných trhoch. 80 Z toho teda vyplýva, ze mesto Miláno neprijalo v dohode s odbormi z 26. marca 2002 ziadny hmotný ci právny záväzok spojený s rekapitalizáciou. 81 Komisia sa domnieva, ze mesto Miláno pod zámienkou údajného skreslenia iba spochybnuje posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa nepriamych dôkazov o pripísatelnosti konania spolocnosti SEA tomuto mestu, co znamená, ze táto argumentácia je neprípustná. V kazdom prípade je nedôvodná. Posúdenie Súdnym dvorom 82 Z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ak by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit (rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [62]C-486/15 P, [63]EU:C:2016:912, bod [64]97, ako aj citovaná judikatúra). 83 V dôsledku toho posúdenie skutkových okolností nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré boli predlozené Vseobecnému súdu, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [65]C-486/15 P, [66]EU:C:2016:912, bod [67]98, ako aj citovaná judikatúra). 84 Ak odvolatel tvrdí, ze ide o skreslenie dôkazov Vseobecným súdom, musí podla clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 168 ods. 1 písm. d) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne oznacit dôkazy, ktoré Vseobecný súd skreslil, a preukázat pochybenia v rámci posudzovania. Navyse z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [68]C-486/15 P, [69]EU:C:2016:912, bod [70]99, ako aj citovaná judikatúra). 85 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 77 napadnutého rozsudku uviedol, ze SEA mala podla dohody s odbormi z 26. marca 2002 jasnú a presnú povinnost zachovat prinajmensom pocas obdobia piatich rokov "rovnováhu medzi nákladmi a prínosmi a vseobecný ekonomický rámec" spolocnosti SEA Handling "pri súcasnom zachovaní [jej] schopností riadenia a znacnom zlepsení [jej] mozností pôsobit na vnútrostátnych a medzinárodných trhoch". 86 Treba tak konstatovat, ze znenie dohody s odbormi z 26. marca 2002 umoznuje výklad, ktorý Vseobecný súd podal v bode 77 napadnutého rozsudku, podla ktorého musela SEA na základe tejto povinnosti uhradit prípadné straty spolocnosti SEA Handling, ktoré by mohli mat vplyv na pokracovanie v jej ekonomickej cinnosti. Tento výklad je napokon potvrdený, ako konstatoval Vseobecný súd v tom istom bode, neskorsími dohodami uzavretými s odbormi uvedenými v bode 5 tohto rozsudku, takze tvrdené skreslenie z dokumentácie v spise v ziadnom prípade nevyplýva. 87 V zostávajúcej casti stací uviest, ako správne tvrdí Komisia a ako uviedla generálna advokátka v bodoch 65 az 68 svojich návrhov, ze mesto Miláno pod zámienkou údajného skreslenia tejto dohody iba spochybnuje posúdenie tohto dôkazu Vseobecným súdom, ked tvrdí, ze Vseobecný súd sa opomenul preniest do kontextu uzatvorenia uvedenej dohody. 88 V dôsledku toho je potrebné tretí odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa kritéria súkromného investora Tvrdenia úcastníkov konania 89 Mesto Miláno namieta nesprávnu kvalifikáciu skutkového stavu Vseobecným súdom v bodoch 97, 107 a 108 napadnutého rozsudku, pri ktorej nesprávne uplatnil kritérium súkromného investora. 90 Po prvé uvádza, ze ako bolo preukázané v rámci druhého odvolacieho dôvodu, dohoda s odbormi z 26. marca 2002 ani ziadny iný dokument totiz neumoznuje dospiet k záveru, ze existovala stratégia úhrady strát spolocnosti SEA Handling zo strany spolocnosti SEA. 91 Po druhé Vseobecný súd sa pri posúdení kritéria súkromného investora nepreniesol do kontextu konkrétnej situácie spolocnosti SEA v danom období, co je situácia, ktorá sa odlisovala od situácie generického súkromného investora, pretoze táto posledná uvedená spolocnost bola drzitelkou výhradnej koncesie pre správu letísk Milána az do roku 2041, a teda konala s nízkym rizikom, ako aj s perspektívou dlhodobej rentability svojich investícií. 92 Pochybenie, ktorého sa mal Vseobecný súd dopustit, spocíva vo význame, ktorý prikladal absencii súcasných hospodárskych stúdií, ktoré by preukazovali dôkladné posúdenie rentability rekapitalizácií spolocnosti SEA Handling a dobu návratnosti investícií podla analýzy nákladov a výhod. To vyplýva najmä z bodu 114 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd nesprávne odmietol relevantnost ekonomickej stúdie predlozenej mestom Miláno iba z dôvodu, ze bola vypracovaná po prijatí predmetných opatrení. 93 Judikatúra totiz údajne nevyzaduje, aby dôkazy týkajúce sa ekonomickej racionálnosti opatrenia pochádzali z obdobia jeho prijatia, ale aby posúdenie tohto opatrenia z hladiska tohto kritéria bolo prenesené do kontextu jeho prijatia, takze predchádzat by mala perspektíva prijatá v ekonomickej stúdii, a nie ekonomická stúdia ako taká. Podla názoru mesta Miláno je totiz nezmyselné od súkromného podniku pozadovat, ako to urobil Vseobecný súd, aby ako podmienku sine qua non na to, aby sa na nan mohlo vztahovat kritérium súkromného investora, poskytol dokument potvrdzujúci jeho prognózy. 94 V tejto súvislosti mesto Miláno pripomína, ze v priebehu roka 2002 boli perspektívy spolocnosti SEA Handling priaznivé a ze jej proces ozdravenia oneskorilo niekolko vonkajsích a nepredvídatelných udalostí, ku ktorým doslo neskôr. SEA tak nemusela vykonat pre kazdú rekapitalizáciu nové specifické posúdenie jej rentability a nebola ani podla vnútrostátneho práva povinná písomne odôvodnovat prostredníctvom externých ekonomických odborníkov racionálnost svojich zásahov. Konkrétne vzhladom na to, ze problém spolocnosti SEA Handling súvisel najmä s nákladmi na zamestnancov, neexistoval ziadny dôvod na objednávanie ekonomických stúdií. 95 Po tretie Vseobecný súd podla názoru mesta Miláno nesprávne vychádzal z toho, ze komplexné ekonomické posúdenia vykonané Komisiou podliehajú iba obmedzenému preskúmaniu súdom Únie. Podla judikatúry totiz Vseobecnému súdu okrem iného prinálezí vykonat hlbkové a úplné preskúmanie skutkového a právneho stavu, ktoré sa týka najmä výkladu údajov ekonomickej povahy zo strany Komisie. 96 Po stvrté mesto Miláno Vseobecnému súdu vytýka, ze na nan preniesol dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia kritéria súkromného investora, pricom Komisia v tejto súvislosti nic nepreukázala. Ako totiz Komisia pripustila pred Vseobecným súdom, nevykonala ziadnu stúdiu trhu sluzieb obsluhy na letiskách ani ziadnu ekonomickú stúdiu týkajúcu sa tohto kritéria alebo analýzy ekonomických výsledkov iných porovnatelných hospodárskych subjektov. Rovnako neuviedla ani opatrenia, ktoré mala SEA prijat na základe uvedeného kritéria. 97 Na rozdiel od toho, co stanovuje judikatúra, sa Komisia podla tvrdení mesta Miláno údajne domnievala, ze SEA Handling bola zvýhodnená, hoci neexistovali skutocnosti spôsobilé existenciu tohto zvýhodnenia preukázat, a to na základe negatívnej domnienky zalozenej na neexistencii informácií umoznujúcich dospiet k opacnému záveru. Vseobecný súd sa preto tým, ze neoveril, ci Komisia v rámci svojho posúdenia zohladnila vsetky relevantné skutocnosti, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 98 Komisia spochybnuje dôvodnost argumentácie mesta Miláno. Posúdenie Súdnym dvorom 99 V prvom rade treba uviest, ze argumentácia mesta Miláno zhrnutá v bode 90 tohto rozsudku sa obmedzuje na zopakovanie argumentácie uvedenej v rámci druhého odvolacieho dôvodu, takze z rovnakých dôvodov, ako sú dôvody uvedené v bode 75 tohto rozsudku, nemôze uspiet. 100 V druhom rade, pokial ide o argumentáciu zhrnutú v bode 95 tohto rozsudku, týkajúcu sa súdneho preskúmania, ktoré prinálezí Vseobecnému súdu, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze takéto preskúmanie, ktoré má vykonat Komisia pri uplatnení zásady súkromného investora, si vyzaduje vykonat komplexné ekonomické posúdenie a ze v rámci preskúmania, ktoré uskutocnujú súdy Európskej únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti státnej pomoci, súdu Únie neprislúcha, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [71]C-244/18 P, [72]EU:C:2020:238, bod [73]39). 101 V dôsledku toho sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje preskúmanie ekonomických posúdení Komisie týkajúcich sa uplatnenia kritéria súkromného investora obmedzil na posúdenie zjavne nesprávneho posúdenia. 102 Na rozdiel od toho, co tvrdí mesto Miláno, z judikatúry vyplývajúcej z rozsudkov z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia ([74]C-272/09 P, [75]EU:C:2011:810), a z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([76]C-386/10 P, [77]EU:C:2011:815), nemozno vyvodit ziadny iný záver. Ako totiz v podstate uviedla generálna advokátka v bode 80 svojich návrhov, túto judikatúru, ktorá sa týka súdneho preskúmania rozhodnutí Komisie, ktorými sa konstatujú porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ a ktorými sa prípadne ukladajú penazné sankcie za tieto porusenia, nemozno ako takú uplatnit na súdne preskúmanie rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci. 103 V tretom rade, pokial ide o údajné porusenie rozdelenia dôkazného bremena zo strany Vseobecného súdu v bodoch 113 az 117 napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze pojem "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa nemôze vztahovat na opatrenie, ktoré bolo poskytnuté podniku zo státnych prostriedkov, ak by tento podnik mohol za okolností zodpovedajúcich normálnym trhovým podmienkam dosiahnut rovnakú výhodu, pricom podmienky, za ktorých je takáto výhoda poskytnutá, sa v podstate teda posudzujú podla zásady súkromného subjektu (rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [78]C-579/16 P, [79]EU:C:2018:159, bod [80]45 a citovaná judikatúra). 104 V tejto súvislosti, ak sa zdá, ze by bolo mozné uplatnit kritérium súkromného investora, Komisia musí poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie, ktoré jej umoznia overit, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tejto zásady (rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [81]C-124/10 P, [82]EU:C:2012:318, bod [83]104, ako aj zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [84]C-579/16 P, [85]EU:C:2018:159, bod [86]47). 105 Uplatnenie kritéria súkromného investora má totiz za ciel urcit, ci ekonomická výhoda poskytnutá v akejkolvek forme prostredníctvom státnych prostriedkov podniku je z dôvodu svojich úcinkov takej povahy, ze môze skreslit hospodársku sútaz alebo hrozí, ze ju skreslí, a ovplyvní obchod medzi clenskými státmi (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [87]C-124/10 P, [88]EU:C:2012:318, bod [89]89). Treba preto overit nie to, ci by súkromný investor konal presne rovnako ako verejný investor, ale ci by za podobných podmienok vlozil sumu rovnajúcu sa sume poskytnutej verejným investorom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [90]C-124/10 P, [91]EU:C:2012:318, bod [92]95). 106 Na úcely posúdenia otázky, ci by to isté opatrenie bolo prijaté za normálnych trhových podmienok súkromným investorom nachádzajúcim sa v situácii co najblizsej situácii státu, sa zohladnia len výhody a povinnosti spojené so situáciou státu v postavení akcionára, s vylúcením tých, ktoré sú spojené s jeho postavením ako orgánu verejnej moci (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [93]C-124/10 P, [94]EU:C:2012:318, bod [95]79). Ak sa clenský stát odvoláva v priebehu správneho konania na kritérium súkromného investora, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných prvkov, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia ako akcionára (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [96]C-124/10 P, [97]EU:C:2012:318, bod [98]82). 107 Z týchto prvkov musí jasne vyplývat, ze dotknutý clenský stát prijal predtým alebo súbezne s poskytnutím ekonomickej výhody rozhodnutie vykonat prostredníctvom naozaj vykonaného opatrenia investíciu do ovládaného verejného podniku. V tejto súvislosti mozno najmä zohladnit prvky, z ktorých vyplýva, ze toto rozhodnutie je zalozené na ekonomickom posúdení porovnatelnom s tým, ktoré by vykonal za okolností daného prípadu racionálny súkromný investor nachádzajúci sa v situácii, ktorá je co najblizsia situácii uvedeného clenského státu, predtým, ako by pristúpil k uvedenej investícii, na úcely urcenia budúcej rentability takejto investície (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [99]C-124/10 P, [100]EU:C:2012:318, body [101]83 a [102]84). 108 Ako uviedla generálna advokátka v bode 101 svojich návrhov, v prejednávanej veci zo sporného rozhodnutia a z napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Komisia v tomto rozhodnutí uplatnila zásadu súkromného podnikatelského subjektu a ze na Komisii ani Vseobecnom súde nebola uplatnitelnost kritéria súkromného investora predmetom diskusie, co Komisia napokon potvrdila na pojednávaní na Súdnom dvore. 109 Pokial ide o uplatnenie kritériá súkromného investora, patrí ku skutocnostiam, ktoré je Komisia povinná vziat do úvahy na úcely preukázania existencie pomoci, a nejde teda o výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ak sa zistí, ze sú splnené prvky tvoriace pojem "státna pomoc" uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [103]C-124/10 P, [104]EU:C:2012:318, bod [105]103, a z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [106]C-244/18 P, [107]EU:C:2020:238, bod [108]64 a citovaná judikatúra). 110 Dôkazné bremeno týkajúce sa toho, ze podmienky uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu nie sú splnené najmä vzhladom na informácie poskytnuté clenským státom, teda nesie Komisia, preto dotknutý zásah státu poskytuje výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [109]C-244/18 P, [110]EU:C:2020:238, bod [111]65 a citovanú judikatúru). 111 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia nemôze v rámci rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 7 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([112]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), predpokladat, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc, tým, ze vychádza len z negatívnej domnienky zalozenej na neexistencii informácií umoznujúcich dospiet k opacnému záveru, pokial neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázat existenciu takej výhody (rozsudky zo 17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen, [113]C-520/07 P, [114]EU:C:2009:557, bod [115]58, ako aj z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [116]C-244/18 P, [117]EU:C:2020:238, bod [118]70 a citovaná judikatúra). 112 Podla ustálenej judikatúry sú na úcely tohto uplatnenia kritéria súkromného investora totiz relevantné len prvky, ktoré sú k dispozícii, a predvídatelný vývoj v case, ked sa prijíma rozhodnutie o vykonaní investície (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [119]C-124/10 P, [120]EU:C:2012:318, bod [121]105). Vzhladom na to, ze Komisia nebola priamo oboznámená s okolnostami, za ktorých bolo investicné rozhodnutie prijaté, musí sa na úcely uplatnenia tohto kritéria vo velkej miere opierat o objektívne a overitelné skutocnosti, ktoré dotknutý clenský stát predlozil na úcely preukázania, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia akcionára, a teda ze uvedené kritérium je v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 106 a 107 uplatnitelné. 113 Vzhladom na to, ze tak treba zohladnit rozhodnutie, ktoré by súkromný investor prijal v case uskutocnenia investície, môze neexistencia predchádzajúceho posúdenia, hoci sama osebe nie je rozhodujúca, predstavovat relevantnú skutocnost na preskúmanie komplexných ekonomických posúdení, ktoré má Komisia v rámci uplatnenia kritéria súkromného investora vykonat. 114 Pokial vsak zvýsenie základného imania, ktoré uskutocnil verejný investor, nezohladnuje nijakú perspektívu rentability, dokonca ani dlhodobej, nemozno ho povazovat za zlucitelné s kritériom súkromného investora a takéto zvýsenie základného imania treba povazovat za pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [122]C-303/88, [123]EU:C:1991:136, bod [124]22, ako aj zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [125]C-579/16 P, [126]EU:C:2018:159, bod [127]61). 115 V tejto súvislosti sa Vseobecný súd musí ubezpecit, ako bolo pripomenuté v bodoch 100 a 101 tohto rozsudku, ze také komplexné ekonomické posúdenia Komisie nepredstavujú zjavne nesprávne posúdenie, co znamená, ze overí nielen vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a koherentnost, ale aj preskúma, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [128]C-244/18 P, [129]EU:C:2020:238, bod [130]41 a citovaná judikatúra). 116 V prejednávanej veci, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 103 a 104 svojich návrhov, z posúdenia v bodoch 113 az 117 napadnutého rozsudku, bez ohladu na výrazy v nich pouzité, nevyplýva, ze Vseobecný súd porusil pravidlá týkajúce sa rozdelenia dôkazného bremena, pokial ide o kritérium súkromného investora. 117 Z analýzy uvedenej v bodoch 85 a 86 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd konstatoval, pricom sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze v rámci dohody s odbormi z 26. marca 2002 sa SEA zaviazala kompenzovat prinajmensom pocas obdobia piatich rokov prípadné straty spolocnosti SEA Handling, ktoré by mohli mat vplyv na pokracovanie v jej ekonomickej cinnosti. Ako pritom uviedla generálna advokátka v bodoch 105 a 106 svojich návrhov, súkromný investor by takýto záväzok neprijal bez toho, aby nevykonal primerané predchádzajúce posúdenie rentability a ekonomickej racionálnosti svojho záväzku. Za týchto okolností a s prihliadnutím na judikatúru citovanú v bodoch 107 a 114 tohto rozsudku môze neexistencia akéhokolvek primeraného predchádzajúceho posúdenia rentability alebo ekonomickej racionálnosti takýchto investícií predstavovat zásadnú skutocnost, ktorá preukazuje, ze by súkromný investor za podobných podmienok neposkytol sumu zodpovedajúcu sume, ktorú poskytol verejný investor. 118 Po tom, co Vseobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku zohladnil skutkové okolnosti, o ktoré sa Komisia v spornom rozhodnutí opierala, aby dospela k záveru, ze predmetné opatrenia boli prijaté bez akéhokolvek predbezného primeraného posúdenia, ktoré by súkromný investor v situácii spolocnosti SEA nechal vyhotovit, aby sa uistil o ich rentabilite alebo ich ekonomickej racionálnosti, preskúmal najmä v bodoch 113 az 117 napadnutého rozsudku, ci tieto posúdenia Komisie predstavujú, alebo nepredstavujú zjavne nesprávne posúdenie. V bodoch 120 a 132 napadnutého rozsudku rozhodol, ze to tak nie je. 119 Vseobecný súd tak tým, ze najmä v bodoch 113 az 117 napadnutého rozsudku skúmal, ci Komisia mohla dospiet k záveru, pricom sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ze dôkazy predlozené v priebehu správneho konania mohli alebo nemohli preukázat, ze sa takéto posúdenie neuskutocnilo, vykonal preskúmanie, ktoré mu prinálezí vykonat. 120 Za týchto podmienok Vseobecný súd v tých istých bodoch 113 az 117 napadnutého rozsudku konstatoval, pricom neprehliadol skutocnost, ze Komisia musí preukázat, ze podmienky uplatnenia zásady súkromného investora nie sú splnené, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záverom pripomenutým v bode 97 napadnutého rozsudku. 121 Okrem toho s prihliadnutím na úvahy uvedené v bodoch 117 az 120 tohto rozsudku nemôze mesto Miláno Vseobecnému súdu oprávnene vytýkat, ze porusil dôkazné bremeno, ktoré má niest Komisia, tým, ze jej nevytkol, ze nevykonala stúdie trhu, aby sa mohla opriet o negatívne domnienky alebo nezohladnit vsetky relevantné skutocnosti. 122 V stvrtom rade v rozsahu, v akom mesto Miláno Vseobecnému súdu vytýka, ze v bode 114 napadnutého rozsudku nezohladnil ekonomickú stúdiu iba z toho dôvodu, ze bola vypracovaná az po prijatí predmetných opatrení, treba na úvod uviest, ze táto argumentácia vychádza z nesprávneho pochopenia tohto rozsudku. Zo samotného znenia tohto bodu 114 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd overil obsah ekonomickej stúdie predlozenej mestom Miláno, a najprv ju odmietol z dôvodu strohých a protirecivých tvrdení, ktoré sú v nej uvedené, a teda z dôvodu jej inherentnej nedostatocnosti pre potreby analýzy na základe kritéria súkromného investora. Az neskôr v uvedenom bode 114 tiez uviedol, ze táto ekonomická stúdia bola vypracovaná po prijatí predmetných opatrení. 123 V kazdom prípade treba konstatovat, ze na úcely uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu sú relevantné len dostupné skutocnosti a predvídatelný vývoj v okamihu, ked sa prijíma rozhodnutie o prijatí predmetného opatrenia (rozsudok z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [131]C-244/18 P, [132]EU:C:2020:238, bod [133]31 a citovaná judikatúra), predovsetkým na úcely preukázania dôvodov, ktoré skutocne odôvodnili volbu dotknutého státneho subjektu uskutocnit spornú investíciu. K ekonomickému posúdeniu Komisiou v priebehu správneho konania vsak v prípade pomoci poskytnutej v rozpore s oznamovacou povinnostou stanovenou v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ nevyhnutne dochádza po prijatí predmetných opatrení. 124 Ekonomické stúdie a analýzy, na ktorých sa zakladá toto ekonomické posúdenie Komisie, ako aj prípadné oponentské posudky rovnakej povahy, na ktoré sa odvoláva dotknutý clenský stát alebo príjemca pomoci, aby reagovali na posúdenie, o ktoré sa opiera Komisia, môzu byt preto relevantné na úcely uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu, pokial sú zalozené len na poznatkoch, ktoré boli dostupné v okamihu, ked bolo rozhodnutie vykonat predmetné opatrenie prijaté, a na vývoji, ktorý bolo k tomuto okamihu mozné ocakávat. 125 Vzhladom na to, ze ekonomická stúdia, na ktorú sa odvoláva mesto Miláno na úcely svojho posúdenia, bola v prejednávanom prípade vykonaná po prijatí predmetných opatrení, nemôze spochybnit konstatovanie Komisie, ze neexistovalo primerané predchádzajúce posúdenie rentability alebo ekonomickej racionálnosti týchto opatrení, co je konstatovanie, o ktoré sa Komisia oprela na preukázanie toho, ze súkromný investor by za podobných podmienok neposkytol sumy zodpovedajúce sumám, ktoré poskytla SEA spolocnosti SEA Handling. 126 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked jednak overil, ci ekonomická stúdia, na ktorú sa odvoláva mesto Miláno, obsahuje prvky ekonomickej analýzy relevantné na ekonomické posúdenie, ktoré je Komisia povinná vykonat v rámci uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu, a ked jednak vychádzal z toho, ze vypracovanie tejto stúdie po tom, co boli predmetné opatrenia prijaté, vylucuje, ze by jej existencia mohla mat za následok zjavne nesprávne posúdenie Komisie v spornom rozhodnutí, podla ktorého boli tieto opatrenia prijaté, pricom nedoslo k primeranému predchádzajúcemu posúdeniu, ktoré by súkromný investor v situácii spolocnosti SEA nechal vypracovat, aby sa ubezpecil o ich rentabilite a ich ekonomickej racionálnosti. 127 V piatom rade, pokial ide o tvrdenie mesta Miláno, podla ktorého sa Vseobecný súd nepreniesol do osobitnej situácie spolocnosti SEA v rozhodnom období, co je situácia, ktorá sa vyznacovala perspektívami dlhodobej rentability, z bodu 112 napadnutého rozsudku predovsetkým vyplýva, ze Vseobecný súd túto skutocnost vo svojom posúdení zohladnil. 128 Aj keby perspektívy rentability siahali, ako to tvrdí mesto Miláno, az do roku 2041, bolo okrem toho nevyhnutné, aby toto mesto pred týmto dátumom vypracovalo perspektívu návratnosti investícií týchto opatrení. Treba vsak konstatovat, ze cielom preskúmania, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 113 az 131 napadnutého rozsudku, bolo práve overit, ci to tak bolo. 129 Napokon v rozsahu, v akom mesto Miláno zamýsla napadnút dôvodnost preskúmania, ktoré takto vykonal Vseobecný súd, treba vychádzat z toho, ze ziada Súdny dvor o vykonanie nového posúdenia skutkového stavu, co v súlade s judikatúrou citovanou v bode 66 tohto rozsudku nepatrí do právomoci Súdneho dvora. 130 Za týchto okolností treba stvrtý odvolací dôvod zamietnut. 131 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté. O trovách 132 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 133 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 134 Kedze mesto Miláno nemalo úspech vo svojich dôvodoch a Komisia navrhla, aby bola mestu Miláno ulozená povinnost nahradit trovy konania, je opodstatnené ulozit mu povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Mesto Miláno je povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [134]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvHYBIe/L85680-6326TMP.html#t-ECR_62019CJ0160_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:201:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:272:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point31 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point14 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point15 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point16 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point17 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point33 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point34 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point30 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&anchor=#point47 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&anchor=#point48 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point31 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point32 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point18 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point33 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point20 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point97 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&anchor=#point97 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point33 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point97 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point98 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&anchor=#point99 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point39 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point45 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point104 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point47 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point89 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point95 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point79 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point82 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point83 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point84 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point103 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point64 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point65 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&anchor=#point58 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point70 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point105 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&anchor=#point22 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&anchor=#point61 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point41 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point31 134. file:///tmp/lynxXXXXvHYBIe/L85680-6326TMP.html#c-ECR_62019CJ0160_SK_01-E0001