ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 25. marca 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 102 ZFEÚ - Zneuzitie dominantného postavenia - Slovenský trh sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu - Povinnost prístupu k úcastníckej prípojke pre operátorov s významným vplyvom stanovená regulacným rámcom - Podmienky neviazaného prístupu iných operátorov k úcastníckej prípojke stanovené historickým operátorom - Nevyhnutnost prístupu - Pripísatelnost správania dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti - Právo na obhajobu" Vo veci C-152/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 21. februára 2019, Deutsche Telekom AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: D. Schroeder a K. Apel, Rechtsanwälte, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: M. Kellerbauer, M. Farley, L. Malferrari, C. Vollrath a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Slovanet, a.s., so sídlom v Bratislave (Slovensko), v zastúpení: P. Tisaj, advokát, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predsednícka tretej komory A. Prechal (spravodajkyna), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu tretej komory, sudcovia N. Wahl, F. Biltgen a L. S. Rossi, generálny advokát: H. Saugmandsgaard Ře, tajomník: D. Dittert, vedúci oddelenia, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. júna 2020, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 9. septembra 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Deutsche Telekom AG svojím odvolaním navrhuje zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018, Deutsche Telekom/Komisia ([2]T-827/14, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2018:930), ktorým Vseobecný súd ciastocne zamietol jej zalobu smerujúcu primárne k úplnému alebo ciastocnému zruseniu, a to v rozsahu, v akom sa jej týka, rozhodnutia Komisie C(2014) 7465 final z 15. októbra 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (vec AT.39523 - Slovak Telekom), ktoré bolo opravené rozhodnutím Komisie C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014, ako aj rozhodnutím Komisie C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015 (dalej len "sporné rozhodnutie"), a subsidiárne k zruseniu alebo znízeniu výsky pokút ulozených odvolatelke uvedeným rozhodnutím. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 2887/2000 2 Odôvodenia 3, 6 a 7 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke ([4]Ú. v. ES L 336, 2000, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83) uvádzali: "(3) 'úcastnícka prípojka` je fyzické dvojzilové kovové vedenie v pevnej telefónnej sieti, ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením. Ako sa uvádza v piatej správe Komisie o implementácii telekomunikacného regulacného balíka, lokálny sietový prístup zostáva jedným z najmenej konkurencných segmentov na liberalizovanom telekomunikacnom trhu. Noví úcastníci na trhu nemajú rozsírenú alternatívnu sietovú infrastruktúru a s tradicnými technológiami nemôzu mat úzitok z úspor a zdruzených výhod, ktoré majú operátori pevných verejných telefónnych sietí ovládajúci podstatnú cast trhu. Toto vyplýva zo skutocnosti, ze tí operátori, ktorí vybudovali svoje staré kovové siete s miestnym prístupom pocas dlhsieho obdobia, boli chránení výhradnými právami a mohli financovat svoje investície z monopolných príjmov; ... (6) pre nových úcastníkov trhu by bolo nehospodárne v rámci primeraného casu vytvorit kompletný duplikát k prislúchajúcemu kovovému vedeniu úcastníckych prípojok. Alternatívne infrastruktúry, ako je káblová televízia, satelity, bezdrôtové úcastnícke prípojky, neponúkajú vo vseobecnosti rovnakú funkcnost alebo vsadeprítomnost, hoci sa situácia v clenských státoch môze lísit; (7) neviazaný prístup k úcastníckej prípojke umozní novým úcastníkom trhu sútazit s notifikovanými operátormi v ponuke rýchlejsích sluzieb prenosu dát pre stály internetový prístup a pre multimediálne aplikácie na základe technológie digitálnej úcastníckej prípojky (DSL), ako aj hlasovej telefónnej sluzby. Primeraná poziadavka na neviazaný prístup predpokladá, ze prístup je potrebný na zabezpecenie najvýhodnejsích sluzieb a ze odmietnutie poziadavky by mohlo zabránit, obmedzit alebo deformovat sútaz v tomto sektore;" 3 Clánok 1 tohto nariadenia s názvom "Ciel a pôsobnost" stanovoval: "1. Toto nariadenie je zamerané na intenzifikáciu sútaze a stimuláciu technologickej inovácie na miestnych trhoch pre prístup k úcastníckym prípojkám prostredníctvom stanovenia harmonizovaných podmienok neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám, aby sa podporilo konkurencne orientované zabezpecenie sirokej palety sluzieb v oblasti elektronických komunikácií. 2. Toto nariadenie sa vztahuje na neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam notifikovaných operátorov v zmysle clánku 2 písm. a). ..." 4 Clánok 2 uvedeného nariadenia obsahoval tieto definície: "... a) 'notifikovaný operátor` znamená operátora pevných verejných telefónnych sietí, ktorý bol urcený národným regulacným úradom ako operátor ovládajúci podstatnú cast trhu v oblasti poskytovania pevných telefónnych sietí... ... c) 'úcastnícka prípojka` znamená fyzické dvojzilové vedenie, ktoré spája koncový bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením v pevnej verejnej telefónnej sieti; ..." 5 Clánok 3 toho istého nariadenia uvádzal: "1. Notifikovaní operátori od 31. decembra 2000 musia uverejnovat a aktualizovat standardnú ponuku neviazaného prístupu k ich úcastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam, ktorá musí obsahovat minimálne body uvedené v prílohe. Ponuka musí byt dostatocne neviazaná tak, aby uzívatel nemusel platit za prvky siete alebo zariadení, ktoré nie sú potrebné na úcely dodávky jeho sluzieb, a musí obsahovat opis komponentov ponuky, príslusné obchodné podmienky vrátane poplatkov. 2. Notifikovaní operátori musia od 31. decembra 2000 vyhoviet zdôvodneným ziadostiam uzívatelov o neviazaný prístup k svojim úcastníckym prípojkám a prislúchajúcim zariadeniam na základe transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok. Ziadosti sa odmietnu len na základe objektívnych kritérií, ktoré sa týkajú technickej realizovatelnosti alebo potreby udrzat celistvost siete. ... Notifikovaní operátori poskytnú uzívatelom zariadenia ekvivalentné tým, ktoré poskytujú svojim vlastným sluzbám alebo s nimi spojeným spolocnostiam za rovnakých podmienok a v rovnakom casovom rámci. ..." 6 Na základe clánkov 4 a 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a doplnajú smernice 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby ([5]Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 37), bolo nariadenie c. 2887/2000 zrusené s úcinnostou od 19. decembra 2009. Smernica 2002/21/ES 7 Clánok 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby (rámcová smernica) ([6]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349), zmenenej smernicou 2009/140, uvádza: "... 2. Národné regulacné orgány podporujú sútaz pri poskytovaní elektronických komunikacných sietí, elektronických komunikacných sluzieb a pridruzených prostriedkov a sluzieb okrem iného tým, ze: ... b) zabezpecia, aby nedoslo k naruseniu alebo obmedzeniu hospodárskej sútaze v odvetví elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu; ... 5. Národné regulacné orgány pri plnení cielov politiky uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 uplatnujú objektívne, transparentné, nediskriminacné a primerané regulacné zásady tým, ze okrem iného: ... f) ukladajú regulacné povinnosti ex ante len vtedy, ked neexistuje efektívna a trvalo udrzatelná hospodárska sútaz, a uvolnujú alebo rusia tieto povinnosti, ked je táto podmienka splnená." Okolnosti predchádzajúce sporu 8 Okolnosti predchádzajúce sporu sú uvedené v bodoch 1 az 53 napadnutého rozsudku a mozno ich zhrnút takto. 9 Odvolatelka je historickým telekomunikacným operátorom v Nemecku a spolocnostou na cele skupiny Deutsche Telekom. V období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 odvolatelka vlastnila podiel 51 % na základnom imaní historického telekomunikacného operátora na Slovensku, spolocnosti Slovak Telekom a. s. (dalej len "ST"). 10 ST, ktorá mala az do roku 2000 zákonný monopol na slovenskom telekomunikacnom trhu, je najväcsím telekomunikacným operátorom a poskytovatelom sirokopásmového prístupu na Slovensku. Siete s medeným vedením a mobilné siete spolocnosti ST pokrývajú takmer celé územie Slovenska. 11 Po vykonaní analýzy trhu slovenský národný regulacný úrad v oblasti telekomunikácií (dalej len "TÚ SR") v roku 2005 oznacil ST za operátora s významným vplyvom na velkoobchodnom trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke v zmysle nariadenia c. 2887/2000. 12 TÚ SR v dôsledku toho ulozil spolocnosti ST okrem iného povinnost vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a odôvodnené, aby tak alternatívnym operátorom bolo umoznené pouzívat túto úcastnícku prípojku s cielom ponúkat ich vlastné sluzby na maloobchodnom masovom trhu (resp. trhu urcenom pre sirokú verejnost) sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu na pevnom mieste na Slovensku. Aby ST mohla splnit túto povinnost, uverejnila svoju standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu, ktorá vymedzovala zmluvné a technické podmienky prístupu k jej úcastníckej prípojke. 13 V nadväznosti na vysetrovanie zacaté z úradnej moci, ktorého predmetom boli okrem iného podmienky neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke ST, oznámenie o výhradách zaslané spolocnosti ST 7. mája 2012 a odvolatelke 8. mája 2012, návrh záväzkov a viaceré výmeny korespondencie a stretnutia, prijala Komisia 15. októbra 2014 sporné rozhodnutie. 14 V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze podnik, ktorý tvorili ST a odvolatelka, sa dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([7]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3), pokial ide o sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu na Slovensku v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. 15 Podla napadnutého rozhodnutia sa siet úcastníckej prípojky spolocnosti ST dá pouzívat na poskytovanie sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu po zavedení neviazaného prístupu k dotknutým linkám tohto operátora, pricom v období rokov 2005 - 2010 pokrývala 75,7 % vsetkých slovenských domácností. Pocas rovnakého obdobia vsak doslo k zavedeniu neviazaného prístupu k iba zopár ojedinelým uzívatelským prípojkám ST, a to od 18. decembra 2009, a tieto prípojky boli vyuzívané iba jediným alternatívnym operátorom, aby mohol poskytovat podnikom maloobchodné sluzby s velmi vysokou prenosovou rýchlostou. 16 Podla Komisie porusenie, ktorého sa dopustil podnik tvorený odvolatelkou a ST, spocívalo v tom, ze po prvé alternatívnym operátorom boli zatajované informácie týkajúce sa siete, potrebné pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám, po druhé bol zúzený rozsah povinností spolocnosti ST týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám, po tretie boli stanovené nespravodlivé podmienky v jej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu, týkajúce sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk, a po stvrté boli uplatnované nespravodlivé ceny, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám tohto operátora, neumoznili reprodukovat ponuku maloobchodných sluzieb uvedeného operátora bez toho, aby mu vznikla strata. 17 Sporným rozhodnutím Komisia ulozila za toto porusenie jednak spolocne a nerozdielne odvolatelke a spolocnosti ST pokutu vo výske 38838000 eur a jednak odvolatelke pokutu vo výske 31070000 eur. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 18 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. decembra 2014 podala odvolatelka zalobu v prvom rade na zrusenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu alebo ciastocne, a subsidiárne na znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. 19 Na podporu tejto zaloby odvolatelka uviedla pät zalobných dôvodov zalozených po prvé na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúce správanie ST, ako aj na porusení práva na obhajobu, po druhé na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení, pokial ide o dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k zneuzívajúcemu správaniu zo strany ST, po tretie na nesprávnom právnom a skutkovom posúdení v rámci toho, ako bolo odvolatelke pripísané zneuzívajúce správanie ST, kedze Komisia podla nej nepreukázala skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na ST, po stvrté na porusení obsahu pojmu "podnik" v zmysle práva Únie a zásady individualizácie trestov, ako aj na nedostatku odôvodnenia, a po piate na chybách pri výpocte výsky pokuty, ktorá bola ulozená spolocne a nerozdielne spolocnosti ST a odvolatelke. 20 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol vsetky zalobné dôvody predlozené odvolatelkou s výnimkou jednak druhého zalobného dôvodu, ktorému ciastocne vyhovel z dôvodu, ze Komisia nepredlozila dôkaz, ze postup spolocnosti ST vedúci k cenovému stlácaniu prebiehal od 12. augusta do 31. decembra 2005 a jednak stvrtého zalobného dôvodu, ktorému vyhovel v rozsahu, v akom Komisia v spornom rozhodnutí nesprávne uplatnila pojem "podnik" v zmysle práva Únie, ked odvolatelke ulozil povinnost zaplatit pokutu, ktorej výska bola vypocítaná na základe násobiaceho faktora 1,2 na úcely odstrasenia. Vseobecný súd preto ciastocne zrusil sporné rozhodnutie a stanovil výsku pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne spolocnosti ST a odvolatelke na 38061963 eur, a pokuty ulozenej len odvolatelke na 19030981 eur. V zostávajúcej casti zalobu zamietol. 21 Konkrétne v prvej casti svojho prvého zalobného dôvodu odvolatelka vytýkala Komisii, ze pochybila, ked na úcely preukázania zneuzitia dominantného postavenia spolocnostou ST z dôvodu podmienok prístupu, ktoré ponúkala alternatívnym operátorom k svojej sieti, nepreskúmala podmienku spojenú s nevyhnutnostou prístupu pre výkon cinnosti týchto operátorov, uvedenú v bode 41 rozsudku z 26. novembra 1998, Bronner ([8]C-7/97, dalej len rozsudok Bronner, [9]EU:C:1998:569). Vseobecný súd túto cast prvého zalobného dôvodu zamietol v bodoch 92 az 116 napadnutého rozsudku, pricom v podstate dospel k záveru, ze právna úprava týkajúca sa telekomunikacného sektora uplatnitelná v prejednávanej veci predstavuje relevantnú skutocnost pre uplatnenie clánku 102 ZFEÚ, pricom uvedená úprava uznáva potrebu prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti ST s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu, takze od Komisie sa nevyzadovalo, aby preukázala, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný. 22 V druhej casti svojho prvého zalobného dôvodu odvolatelka tvrdila, ze jej právo byt vypocutý bolo porusené jednak z dôvodu, ze sa o urcitom mnozstve informácií, ktoré boli zohladnené pri výpocte cenového stlácania, mohla dozvediet az na stretnutí 29. septembra 2014, a jednak preto, ze mala len velmi krátku lehotu na vyjadrenie svojho stanoviska k týmto informáciám. Vseobecný súd zamietol túto druhú cast v bodoch 123 az 145 napadnutého rozsudku, pricom v podstate dospel k záveru, ze predmetné informácie nezmenili povahu výhrad voci spolocnosti ST a odvolatelke v spornom rozhodnutí a nezahrnali skutocnosti, ktoré nemali prílezitost spochybnit. 23 Tretí zalobný dôvod odvolatelky bol osobitne zalozený na tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho a skutkového posúdenia tým, ze jej pripísala zodpovednost za konanie spolocnosti ST, ked vychádzala zo skutocnosti, ze odvolatelka mala moznost vykonávat rozhodujúci vplyv na túto spolocnost a predpokladala, ze skutocne vykonávala takýto vplyv na uvedenú spolocnost, pricom nepreukázala, ze rozhodujúci vplyv na tú istú spolocnost aj vykonávala. Vseobecný súd tieto výhrady v bodoch 227 az 473 napadnutého rozsudku zamietol osobitne z dôvodu, ze skutocné uplatnovanie rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti mozno vyvodit zo súboru navzájom sa podporujúcich skutocností a ze o takýto prípad islo v spornom rozhodnutí, kedze Komisia okrem iného poukázala na prítomnost vedúcich zamestnancov odvolatelky v predstavenstve spolocnosti ST, poskytnutie spolupracovníkov odvolatelky v prospech spolocnosti ST a pravidelné poskytovanie správ spolocnostou ST odvolatelke týkajúcich sa obchodnej politiky jej dcérskej spolocnosti. Vseobecný súd dospel k záveru, ze preskúmanie hospodárskych, organizacných a právnych väzieb spájajúcich odvolatelku a ST umoznuje preukázat, ze odvolatelka vymedzovala vseobecnú stratégiu uvedenej spolocnosti na slovenskom trhu sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu. Návrhy úcastníkov konania 24 Odvolatelka vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutí jej zaloba, - zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu alebo ciastocne v rozsahu, v akom sa jej týka, a subsidiárne, aby zrusil alebo znízil výsku pokút, ktoré jej boli ulozené, - este subsidiárnejsie vrátil vec Vseobecnému súdu na nové rozhodnutie a - ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy tohto konania a konania na Vseobecnom súde. 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 26 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom výklade a uplatnení zásady, podla ktorej na to, aby odmietnutie prístupu predstavovalo zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ, musí byt uvedený prístup pre ziadatela o prístup "nevyhnutný". Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom výklade a uplatnení zásady, podla ktorej materskej spolocnosti je mozné pripísat porusenie, ktorého sa dopustila jej dcérska spolocnost, iba vtedy, pokial na svoju dcérsku spolocnost vykonáva rozhodujúci vplyv. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom uplatnení zásady, podla ktorej materská spolocnost zodpovedá za konanie svojej dcérskej spolocnosti iba vtedy, pokial dcérska spolocnost v zásade plní pokyny, ktoré jej udelila jej materská spolocnost. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva odvolatelky byt vypocutý. 27 Okrem toho odvolatelka ziada o to, aby jej bol priznaný prospech z priaznivého rozsudku, ktorý podla nej Súdny dvor vydá v súvisiacej veci C-165/19 P, týkajúcej sa odvolania podaného spolocnostou ST proti rozsudku Vseobecného súdu z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia ([10]T-851/14, [11]EU:T:2018:929). O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 28 Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd sa v bodoch 86 az 115 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná preukázat nevyhnutnost prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti ST pre alternatívnych operátorov na úcely kvalifikovania obmedzení uvedeného prístupu touto spolocnostou ako "zneuzitia" v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 29 Podla odvolatelky Vseobecný súd v bodoch 97, 98, 101 a 103 napadnutého rozsudku nesprávne dospel k záveru, ze kritériá uvedené v rozsudku Bronner sa v prejednávanej veci neuplatnujú z dôvodu, ze na ST sa vztahovala regulacná povinnost poskytnút prístup k svojej úcastníckej prípojke. Uvedená povinnost podla nej nemôze nahradit nevyhnutnost prístupu uvedeného v rozsudku Bronner z nasledujúcich dôvodov. 30 Po prvé existencia povinnosti regulacnej povahy poskytnút prístup a nevyhnutnost uvedeného prístupu podla jej názoru predstavujú odlisné otázky. Pri ulození povinnosti prístupu k jej úcastníckej prípojke spolocnosti ST zohladnil TÚ SR len jej historické postavenie na velkoobchodnom trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke. Nepreskúmal nevyhnutnost tohto prístupu pre cinnost vykonávanú na nadväzujúcom trhu, a teda ani nestanovil, v akom rozsahu by mohol byt neviazaný prístup k úcastníckej prípojke nahradený zavedením vlastnej alternatívnej infrastruktúry. Naopak v prípade preskúmania "nevyhnutnosti" takého prístupu v zmysle rozsudku Bronner je podla odvolatelky potrebné zistit, ci existuje skutocná alebo potenciálna náhrada za uvedený prístup. Odvolatelka pritom uvádza, ze na Vseobecnom súde preukázala, ze v prejednávanej veci o takýto prípad neslo. 31 Po druhé regulacná povinnost prístupu sa na rozdiel od odsúdenia za zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ ukladá ex ante. Z toho vyplýva, ze skutkové zistenia, na ktorých je táto povinnost zalozená, sa môzu coskoro ukázat ako neaktuálne. Je to tak najmä v kontexte trhov telekomunikacných sluzieb, ktoré sa rozvíjajú velmi rýchlo. 32 Po tretie regulacná povinnost prístupu vychádza podla odvolatelky z extrapolácií, zatial co zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ sa musí konstatovat osobitne v nadväznosti na konkrétne preskúmanie nevyhnutnosti prístupu k úcastníckej prípojke. 33 Po stvrté právna úprava telekomunikácií a kritériá rozsudku Bronner podla odvolatelky sledujú odlisné ciele. Úlohou príslusných národných regulacných orgánov pre reguláciu telekomunikacného odvetvia je podla jej názoru nielen podporovat hospodársku sútaz, ale aj prispievat k rozvoju vnútorného trhu a podporovat záujmy obcanov. Tento prístup má podla nej oporu v rozsudku zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([12]C-280/08 P, [13]EU:C:2010:603), na ktorý poukázal Vseobecný súd v bode 97 napadnutého rozsudku. 34 Odvolatelka sa navyse domnieva, ze nie je mozné upustit od konkrétneho preskúmania nevyhnutnosti prístupu k úcastníckej prípojke v prípade existencie regulacnej povinnosti prístupu, kedze by to ulahcilo konstatovanie existencie zneuzitia a zbavilo by judikatúru Súdneho dvora jej zmyslu. 35 Okrem toho na rozdiel od toho, ako Vseobecný súd rozhodol v bodoch 106 az 112 napadnutého rozsudku, implicitné odmietnutie prístupu k úcastníckej prípojke, aké sa vytýka spolocnosti ST, sa podla nej nelísi od odmietnutia, ktoré viedlo k vydaniu rozsudku Bronner, kedze v oboch prípadoch má vlastník infrastruktúry legitímny záujem na ochrane svojej investície, pricom je podla nej tazké odlísit jednu formu odmietnutia prístupu od druhej a menej závazné odmietnutie prístupu, ktorým je implicitné odmietnutie, je mozné preukázat lahsie, nez závaznejsie porusenie, ktorým je explicitné odmietnutie prístupu. 36 Napokon formulácia pouzitá Súdnym dvorom v bode 55 rozsudku zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([14]C-52/09, dalej len rozsudok TeliaSonera, [15]EU:C:2011:83), neumoznuje podla odvolatelky dospiet k záveru, ze kritériá rozsudku Bronner sa neuplatnujú na implicitné odmietnutie prístupu. 37 Komisia sa v podstate domnieva, ze zneuzitie konstatované v spornom rozhodnutí sa zásadne odlisuje od zneuzitia, o ktoré islo v rozsudku Bronner, takze kritériá stanovené v uvedenom rozsudku sa v prejednávanej veci neuplatnujú. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Odvolatelka, materská spolocnost ST, ktorej bola pripísaná zodpovednost za postup uvedenej spolocnosti, svojím prvým odvolacím dôvodom kritizuje najmä body 86 az 115 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd potvrdil dôvodnost sporného rozhodnutia v zmysle, ze Komisii neprinálezí preukazovat nevyhnutnost prístupu alternatívnych operátorov k sieti úcastníckej prípojky spolocnosti ST na to, aby mohla jej postupy, oznacené touto institúciou v odôvodnení 365 sporného rozhodnutia za implicitné odmietnutie poskytnutia prístupu k úcastníckej prípojke, kvalifikovat ako "zneuzívajúce", pricom tieto postupy spocívali po prvé v tom, ze odvolatelka zatajovala alternatívnym operátorom informácie týkajúce sa jej siete, potrebné pre neviazaný prístup k jej úcastníckym prípojkám, po druhé v tom, ze si odvolatelka zúzila rozsah svojich povinností týkajúcich sa neviazaného prístupu, vyplývajúcich z uplatnitelného právneho rámca, a po tretie v tom, ze vo svojej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu stanovila viaceré nespravodlivé dolozky a podmienky týkajúce sa neviazaného prístupu (dalej len "sporné postupy"). 39 Konkrétne Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze regulacný rámec uplatnitelný v oblasti telekomunikácií jasne uznal nevyhnutnost prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti ST s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu, nevyzadovalo sa, aby Komisia preukazovala, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný v zmysle poslednej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku Bronner. V bodoch 106 az 114 napadnutého rozsudku v podstate dodal, ze podmienky vyplývajúce z rozsudku Bronner, a konkrétnejsie podmienka nevyhnutnosti sluzby alebo infrastruktúry, ktorú má dominantný podnik, sa neuplatnujú na iné konanie nez odmietnutie prístupu, akým sú aj sporné postupy. 40 Na úcely posúdenia, ci tieto úvahy vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, ako tvrdí odvolatelka, je potrebné pripomenút, ze clánok 102 ZFEÚ zakazuje akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi, ak sa tým môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Podnik v dominantnom postavení má totiz osobitnú zodpovednost za to, aby svojím správaním nenarusil úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., [16]C-307/18, [17]EU:C:2020:52, bod [18]153, ako aj citovaná judikatúra]. 41 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem "zneuzívanie dominantného postavenia" v zmysle clánku 102 ZFEÚ je objektívnym pojmom, ktorý sleduje také konanie podniku v dominantnom postavení, ktoré na trhu, kde práve z dôvodu prítomnosti takéhoto podniku je úroven hospodárskej sútaze uz oslabená, má vo svojom dôsledku zabránit zachovaniu existujúcej úrovne hospodárskej sútaze na trhu alebo rozvoju tejto hospodárskej sútaze, a to s pouzitím iných prostriedkov, nez ktoré ovládajú obvyklú sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe plnení hospodárskych subjektov [rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., [19]C-307/18, [20]EU:C:2020:52, bod [21]148, ako aj citovaná judikatúra]. 42 Preskúmanie zneuzívajúcej povahy konania podniku v dominantnom postavení podla clánku 102 ZFEÚ sa musí vykonat s prihliadnutím na vsetky osobitné okolnosti veci (pozri v tomto zmysle rozsudky TeliaSonera, bod 68; zo 6. októbra 2015, Post Danmark, [22]C-23/14, [23]EU:C:2015:651, bod [24]68, ako aj z 19. apríla 2018, MEO - Serviços de Comunicaçőes e Multimédia, [25]C-525/16, [26]EU:C:2018:270, body [27]27 a [28]28). 43 Ako vyplýva z bodu 37 rozsudku Bronner, vec, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa týkala otázky, ci skutocnost, ze vlastník jediného systému donásky do domu existujúceho na území clenského státu na celostátnej úrovni, ktorý pouzíva tento systém na distribúciu svojich vlastných denníkov, k nemu odmieta prístup vydavatelovi konkurencného denníka, predstavuje zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 102 ZFEÚ z dôvodu, ze toto odmietnutie by uvedeného konkurenta pripravilo o uvedený spôsob distribúcie, povazovaný za unikátny pre predaj jeho výrobkov. 44 V odpovedi na túto otázku Súdny dvor v bode 41 uvedeného rozsudku rozhodol, ze uvedené odmietnutie by predstavovalo zneuzitie dominantného postavenia nielen pod podmienkou, ze odmietnutie sluzby pozostávajúcej z donásky do domu by bolo spôsobilé vylúcit akúkolvek konkurenciu na trhu denníkov zo strany ziadatela o sluzbu, pricom by nemohlo byt objektívne odôvodnené, ale zároven aj pod podmienkou, aby sluzba ako taká bola nevyhnutná na výkon jeho cinnosti v tom zmysle, ze by voci uvedenému systému donásky do domu neexistovala ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada. 45 Ulozenie týchto podmienok bolo odôvodnené okolnostami uvedenej veci, ktoré spocívali v tom, ze dominantný podnik odmietol poskytnút konkurentovi prístup k infrastruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej cinnosti, s vylúcením akéhokolvek iného konania. 46 V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol aj generálny advokát v bodoch 68, 73 a 74 svojich návrhov, konstatovanie, ze dominantný podnik zneuzil svoje postavenie z dôvodu, ze odmietol uzavriet zmluvu s konkurentom, má za následok, ze tento podnik je nútený zmluvu s týmto konkurentom uzavriet. Takáto povinnost vsak osobitne zasahuje do zmluvnej slobody a do práva vlastnit majetok podniku v dominantnom postavení, kedze podnik, hoci aj s dominantným postavením, môze v zásade slobodne odmietnut uzavriet zmluvu a vyuzívat infrastruktúru, ktorú vyvinul pre svoje vlastné potreby (pozri analogicky rozsudok z 5. októbra 1988, Volvo, [29]238/87, [30]EU:C:1988:477, bod [31]8). 47 Okrem toho, hoci odsúdenie podniku za zneuzívanie dominantného postavenia z dôvodu odmietnutia uzavriet zmluvu s konkurentom má z krátkodobého hladiska za následok podporu hospodárskej sútaze, z dlhodobého hladiska je na druhej strane vo vseobecnosti priaznivé pre rozvoj hospodárskej sútaze a v záujme spotrebitelov umoznit spolocnosti vyhradit zariadenia, ktoré vyvinula pre potreby svojej cinnosti, pre svoje vlastné pouzívanie. Keby sa totiz prístup k výrobnému, nákupnému alebo distribucnému zariadeniu umoznil prílis lahko, konkurenti by neboli motivovaní vyvinút konkurencné zariadenia. Navyse dominantný podnik by bol menej náchylný investovat do efektívnych zariadení, ak by mohol byt na základe jednoduchej ziadosti svojich konkurentov nútený rozdelit si s nimi zisk vyplývajúci z jeho vlastných investícií. 48 V dôsledku toho, ak podnik v dominantnom postavení odmietne poskytnút prístup k infrastruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej cinnosti, rozhodnutie ulozit tomuto podniku povinnost poskytnút takýto prístup mozno odôvodnit z hladiska politiky hospodárskej sútaze len vtedy, ak má dominantný podnik skutocne obmedzujúci vplyv na dotknutom trhu. 49 Uplatnenie podmienok, ktoré Súdny dvor uviedol v rozsudku Bronner pripomenutých v bode 44 tohto rozsudku, a najmä podmienky nevyhnutnosti prístupu k infrastruktúre podniku v dominantnom postavení, v prejednávanej veci umoznuje príslusnému orgánu alebo vnútrostátnemu súdu urcit, ci tento podnik disponuje vdaka tejto infrastruktúre takýmto obmedzujúcim vplyvom. Takýto podnik tak môze byt nútený umoznit konkurentovi prístup k infrastruktúre, ktorú vyvinul pre potreby svojej vlastnej cinnosti, len vtedy, ak je takýto prístup nevyhnutný pre cinnost takéhoto konkurenta, teda ak neexistuje skutocná alebo potenciálna náhrada za túto infrastruktúru. 50 Naopak, ak podnik v dominantnom postavení poskytne prístup k svojej infrastruktúre, ale tento prístup alebo poskytovanie sluzieb ci predaj produktov podriadi nespravodlivým podmienkam, podmienky stanovené Súdnym dvorom v bode 41 rozsudku Bronner sa neuplatnia. Je nepochybne pravda, ze ak je prístup k takejto infrastruktúre, prípadne k sluzbe alebo vstupu na trh nevyhnutný na to, aby sa konkurentom dominantného podniku umoznilo rentabilným spôsobom pôsobit na nadväzujúcom trhu, je o to pravdepodobnejsie, ze nespravodlivé praktiky na tomto trhu budú mat prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky a budú predstavovat zneuzitie v zmysle clánku 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia, [32]C-280/08 P, [33]EU:C:2010:603, bod [34]234, ako aj TeliaSonera, body 70 a 71). Pokial vsak ide o iné postupy ako odmietnutie prístupu, neexistencia takejto nevyhnutnej povahy nie je sama osebe rozhodujúca na úcely preskúmania potenciálne zneuzívajúceho správania zo strany dominantného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok TeliaSonera, bod 72). 51 Hoci totiz takéto správanie môze predstavovat urcitú formu zneuzitia, ak je spôsobilé vyvolat prinajmensom potenciálne protisútazné úcinky, ci dokonca úcinky vylúcenia konkurentov na dotknutých trhoch, nemozno ho povazovat za analogické s jednoduchým a priamym odmietnutím umoznit konkurentovi prístup k infrastruktúre, kedze príslusný orgán pre hospodársku sútaz alebo príslusný vnútrostátny súd uz nemusí nútit podnik s dominantným postavením, aby poskytol prístup k svojej infrastruktúre, pretoze tento prístup uz bol poskytnutý. Opatrenia, ktoré bude potrebné prijat v takomto kontexte, budú teda menej zasahujúce do zmluvnej slobody dominantného podniku a do jeho vlastníckeho práva v porovnaní s tým, ak by bol donútený poskytnút prístup k svojej infrastruktúre, ktorú vyhradil pre potreby svojej vlastnej cinnosti. 52 V tomto zmysle uz Súdny dvor uz v bodoch 75 a 96 rozsudku z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([35]C-295/12 P, [36]EU:C:2014:2062), rozhodol, ze podmienky uvedené Súdnym dvorom v bode 41 rozsudku Bronner, a konkrétne podmienka nevyhnutnosti prístupu, sa neuplatnujú v prípade zneuzitia, ktoré predstavuje stlácanie cien konkurencných operátorov na nadväzujúcom trhu. 53 V tom istom zmysle Súdny dvor v bode 58 rozsudku TeliaSonera v podstate rozhodol, ze nemozno vyzadovat, aby sa systematicky vykonávalo preskúmanie zneuzívajúcej povahy akéhokolvek typu správania podniku v dominantnom postavení voci jeho konkurentom z hladiska podmienok stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Bronner, ktorý sa týkal odmietnutia poskytovania sluzieb. Vseobecný súd teda v bodoch 108 az 110 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze Súdny dvor v bodoch 55 az 58 rozsudku TeliaSonera neodkázal len na osobitnú formu zneuzitia, ktorú predstavuje stlácanie cien konkurencných operátorov na nadväzujúcom trhu, ked posudzoval postupy, na ktoré sa nevztahovali podmienky rozsudku Bronner. 54 V prejednávanej veci sa situácia spolocnosti ST vyznacovala okrem iného skutocnostou pripomenutou v bode 99 napadnutého rozsudku, ze odvolatelka podliehala regulacnej povinnosti v oblasti telekomunikácií, podla ktorej bola povinná poskytnút prístup k svojej sieti úcastníckej prípojky. V nadväznosti na rozhodnutie TÚ SR z 8. marca 2005, ktoré potvrdil riaditel tohto istého orgánu 14. júna 2005, bola totiz ST ako operátor ovládajúci podstatnú cast trhu povinná vyhoviet vsetkým ziadostiam o neviazaný prístup ku svojej úcastníckej prípojke, povazovaným za primerané a opodstatnené, aby tak alternatívnym operátorom bolo umoznené ponúkat na základe toho svoje vlastné sluzby na maloobchodnom masovom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu na pevnom mieste na Slovensku. 55 Takáto povinnost zodpovedá cielom rozvoja úcinnej hospodárskej sútaze na trhoch telekomunikácií stanovených normotvorcom Únie. Ako spresnujú odôvodnenia 3, 6 a 7 nariadenia c. 2887/2000, ulozenie takejto povinnosti prístupu je odôvodnené jednak skutocnostou, ze kedze prevádzkovatelia s významným vplyvom mohli pocas relatívne dlhých období vybudovat svoje siete miestneho prístupu s vyuzitím ochrany výhradných práv, pricom svoje investície mohli financovat z monopolných príjmov, pre nových úcastníkov by nebolo hospodárne vytvárat duplikát infrastruktúry lokálneho sietového prístupu tradicných operátorov, a jednak ze alternatívne infrastruktúry nepredstavujú plnohodnotnú náhradu týchto sietí s miestnym prístupom. Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke teda má umoznit novým úcastníkom trhu sútazit so silnými operátormi. Z toho vyplýva, ako pripomenul Vseobecný súd v bode 99 napadnutého rozsudku, ze povinnost prístupu, ktorú v prejednávanej veci ulozil TÚ SR vyplýva z vôle podnietit ST, ako aj jej konkurentov, k investíciám a inováciám pri súcasnom zabezpecení toho, aby bola zachovaná hospodárska sútaz na trhu. 56 Táto regulacná povinnost sa na ST uplatnovala pocas celého obdobia porusenia stanoveného Komisiou v spornom rozhodnutí, teda od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010. Okrem skutocnosti, ze podla clánku 8 ods. 5 písm. f) smernice 2002/21, zmenenej smernicou 2009/140, môzu regulacné orgány v oblasti telekomunikácií ulozit takúto povinnost prístupu len vtedy, ked neexistuje efektívna a trvalo udrzatelná hospodárska sútaz, pricom sú povinné ju uvolnit alebo zrusit, ked je táto podmienka splnená, totiz ST netvrdila ani nepreukázala, ze tejto povinnosti podliehala pocas obdobia porusenia. Navyse Komisia odôvodnila základ pre existenciu takejto povinnosti prístupu v casti 5.1 sporného rozhodnutia a v jeho bode 377 uviedla, ze vykonala vlastnú analýzu relevantných trhov ex post, aby dospela k záveru, ze situácia na týchto trhoch sa v tejto súvislosti pocas obdobia porusenia podstatne nezmenila. 57 Analogicky s tým, co uz Súdny dvor uviedol v bode 224 rozsudku zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([37]C-280/08 P, [38]EU:C:2010:603), uvedenom v bode 97 napadnutého rozsudku, je potrebné konstatovat, ze regulacná povinnost môze byt relevantná pre posúdenie zneuzívajúceho správania dominantného podniku podliehajúceho odvetvovej právnej úprave v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Hoci v kontexte prejednávanej veci povinnost prístupu k úcastníckej prípojke ulozená spolocnosti ST nemôze zbavit Komisiu povinnosti preukázat existenciu zneuzitia v zmysle clánku 102 ZFEÚ, osobitne s prihliadnutím na uplatnitelnú judikatúru, ulozenie tejto povinnosti má za následok, ze pocas celého obdobia porusenia stanoveného v prejednávanej veci ST nemohla odmietnut a v skutocnosti ani neodmietla poskytnút prístup k svojej sieti úcastníckej prípojky. 58 ST si vsak napriek vyssie uvedenej regulacnej povinnosti pocas uvedeného obdobia ponechala rozhodovaciu nezávislost, pokial ide o podmienky takéhoto prístupu. Regulacný rámec ani rozhodnutia TÚ SR totiz okrem urcitých hlavných zásad nestanovovali povinný obsah standardnej ponuky v oblasti neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke, uvedený v clánku 3 nariadenia c. 2887/2000. ST prijala sporné postupy práve na základe tejto rozhodovacej nezávislosti. 59 Kedze vsak sporné postupy nepredstavovali odmietnutie prístupu spolocnosti ST k úcastníckej prípojke, ale týkali sa podmienok takéhoto prístupu, z dôvodov uvedených v bodoch 45 az 51 tohto rozsudku sa v prejednávanej veci neuplatnovali podmienky stanovené Súdnym dvorom v bode 41 rozsudku Bronner, pripomenuté v bode 44 tohto rozsudku. 60 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 101 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nebola povinná na úcely konstatovania zneuzitia dominantného postavenia zo strany spolocnosti ST z dôvodu sporných postupov preukázat "nevyhnutnost" v zmysle poslednej podmienky uvedenej v bode 41 rozsudku Bronner. 61 Za týchto podmienok musí byt prvý odvolací dôvod, ktorý je zalozený na predpoklade, ktorý je z právneho hladiska nesprávny, zamietnutý v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 62 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z dvoch castí, odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked jej pripísal zneuzitie dominantného postavenia, ktorého sa dopustila ST. 63 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd sa pri pripísaní zneuzívajúceho správania, ktorého sa dopustila ST, dopustil pochybenia, ked vychádzal z toho, ze ako dôkazy o skutocnom vykonávaní rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na ST je mozné pouzit skutocnosti, ktoré môzu preukázat iba jej schopnost uplatnovat takýto vplyv na uvedenú spolocnost. Ak by sa podla odvolatelky pripustilo, ze skutocnosti, z ktorých vyplýva len schopnost materskej spolocnosti vykonávat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, postacujú na preukázanie skutocného výkonu uvedeného vplyvu, malo by to za následok odstránenie akejkolvek formy rozlisovania medzi mozným a skutocným výkonom tohto vplyvu a predstavovalo by to protiprávne rozsírenie domnienky uplatnitelnej na dcérske spolocnosti, ktorých 100 % vlastníkom je materská spolocnost. 64 Odvolatelka sa preto domnieva, ze skutocnosti uvedené po prvé v bodoch 233 a 249 a nasl. napadnutého rozsudku, podla ktorých clenovia manazmentu spolocnosti ST vykonávali aj riadiace funkcie v rámci odvolatelky alebo vedúci zamestnanci odvolatelky boli prítomný v predstavenstve spolocnosti ST, po druhé v bodoch 280 az 285 napadnutého rozsudku, podla ktorých odvolatelka poskytla spolocnosti ST svojich spolupracovníkov, a po tretie v bode 294 napadnutého rozsudku, podla ktorých ST poskytovala odvolatelke správy o svojej obchodnej politike, predstavujú len také skutkové okolnosti, ktoré svojou povahou dokázu len preukázat prípadnú schopnost odvolatelky vykonávat rozhodujúci vplyv na ST, ale nie to, ze takýto vplyv skutocne vykonávala. 65 Okrem toho odvolatelka tvrdí, ze rozlisovanie uvedené v bode 63 tohto rozsudku nebráni Komisii zohladnit vsetky relevantné okolnosti, ktoré by mohli viest ku konstatovaniu skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu. Odvolatelka tiez spochybnuje relevantnost odkazu Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku a Komisie v jej vyjadrení, vztahujúcich sa na rozsudok z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia ([39]C-623/15 P, neuverejnený, [40]EU:C:2017:21), kedze vec, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, sa týkala dodrziavania pravidiel rozhodovania v rámci spolocného podniku, a nie moznosti vykonávat rozhodujúci vplyv. Odvolatelka sa tiez domnieva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, v bode 93 rozsudku z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([41]C-293/13 P a C-294/13 P, [42]EU:C:2015:416), Súdny dvor nedospel k záveru, ze výmena informácií predstavuje nepriamy dôkaz o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu. 66 V druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd v rámci právnej kvalifikácie skutocností, z ktorých vychádzala Komisia, nesprávne uplatnil zásadu, podla ktorej sa rozhodujúci vplyv musí skutocne vykonávat, ked vyvodil existenciu skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu z jednoduchej moznosti takéhoto vplyvu. Odvolatelka teda tvrdí, ze nesprávne právne posúdenie obsahujú nielen body napadnutého rozsudku napádané v rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu, ale tiez po prvé bod 262 uvedeného rozsudku, kedze Vseobecný súd zohladnil skutocnost, ze výkonný manazment spolocnosti ST zasielal správy predstavenstvu odvolatelky, pricom podnikatelský plán tohto výkonného manazmentu podliehal schváleniu tohto predstavenstva, po druhé body 273 a 274 tohto rozsudku, kedze Vseobecný súd dospel k záveru, ze lojalita riadiacich pracovníkov voci akcionárom ani nezáväznost poradenských sluzieb poskytovaných spolocnosti ST nevylucujú výkon rozhodujúceho vplyvu na spolocnost zo strany odvolatelky, a po tretie bod 278 toho istého rozsudku, pretoze Vseobecný súd rozhodol, ze akcionárska dohoda umoznovala zástupcom odvolatelky vykonávat v rámci predstavenstva spolocnosti ST rozhodujúci vplyv na vsetky jej obchodné cinnosti. Okrem toho odvolatelka spochybnuje námietku neprípustnosti, ktorú Komisia vzniesla proti druhej casti jej druhého odvolacieho, a to z dôvodu, ze touto castou nespochybnuje skutkové zistenia Vseobecného súdu, ale obmedzuje sa na tvrdenie, ze doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu zalozenému na nesprávnom uplatnení zásady skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu. 67 Komisia sa domnieva, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom spochybnuje skutkové zistenia Vseobecného súdu a vyzaduje nové posúdenie dôkazov Súdnym dvorom. V kazdom prípade druhý zalobný dôvod je podla nej nedôvodný, pretoze konstatovanie skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu mozno vyvodit, tak ako v prejednávanej veci, zo súboru navzájom sa podporujúcich skutocností s prihliadnutím na vsetky relevantné okolnosti. Posúdenie Súdnym dvorom 68 Pokial ide o prípustnost druhej casti druhého odvolacieho dôvodu, je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ jedine právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených v konaní pred Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [43]C-403/18 P, [44]EU:C:2019:870, bod [45]63, ako aj citovanú judikatúru). 69 Odvolatelka v druhom odvolacom dôvode netvrdila skreslenie dôkazov preskúmaných Vseobecným súdom, ktoré by preukazovali, ze by mohla byt zodpovedná za správanie spolocnosti ST, a Súdnemu dvoru neprinálezí opätovne preskúmat dôkaznú hodnotu týchto dôkazov. 70 V druhej casti tohto odvolacieho dôvodu vsak odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze Komisia mohla oprávnene vychádzat z urcitých skutocností, aby dospela k záveru o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na ST, hoci tieto skutocnosti boli takej povahy, ze mohli preukázat iba moznost takéhoto vplyvu. Z toho podla nej vyplýva, ze Vseobecný súd nesprávne kvalifikoval tieto skutocnosti ako skutocnosti, ktoré preukazujú skutocný rozhodujúci vplyv odvolatelky na ST. Touto castou svojho druhého odvolacieho dôvodu teda odvolatelka neziada, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu, ale aby overil jeho právnu kvalifikáciu zo strany Vseobecného súdu. 71 Z uvedeného vyplýva, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je prípustná. 72 Pokial ide o meritum tohto dôvodu, je potrebné pripomenút, ze autori Zmlúv sa rozhodli pouzit pojem "podnik" na oznacenie porusitela práva hospodárskej sútaze, ktorého mozno sankcionovat podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Tento autonómny pojem práva Únie oznacuje kazdý subjekt tvorený osobnými, hmotnými a nehmotnými prvkami vykonávajúci hospodársku cinnost, a to nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i., [46]C-724/17, [47]EU:C:2019:204, body [48]29, [49]36 a [50]47). Pojem "podnik" uvedený v clánkoch 101 a 102 ZFEÚ je teda potrebné chápat tak, ze oznacuje jednu hospodársku jednotku z hladiska predmetu daného protisútazného postupu, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. júla 1984, Hydrotherm Gerätebau, [51]170/83, [52]EU:C:1984:271, bod [53]11, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [54]C-521/09 P, [55]EU:C:2011:620, bod [56]53, ako aj citovanú judikatúru). 73 Z toho jednak vyplýva, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie aj zodpovedá (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [57]C-521/09 P, [58]EU:C:2011:620, bod [59]53, ako aj citovanú judikatúru) a jednak, ze právnická osoba môze byt za urcitých podmienok osobne a nerozdielne zodpovedná za protisútazné správanie inej právnickej osoby patriacej do toho istého hospodárskeho subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, [60]C-516/15 P, [61]EU:C:2017:314, bod [62]57, ako aj citovanú judikatúru). 74 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi (pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia, [63]C-97/08 P, [64]EU:C:2009:536, bod [65]58; z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, [66]C-247/11 P a C-253/11 P, [67]EU:C:2014:257, bod [68]30, ako aj z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia, [69]C-623/15 P, neuverejnený, [70]EU:C:2017:21, bod [71]45). V takom prípade pokyny vydané materskou spolocnostou môzu predstavovat formu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost. 75 Na úcely preskúmania otázky, ci materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, je potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, a zohladnit tak hospodársku realitu (rozsudky z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [72]C-293/13 P a C-294/13 P, neuverejnený, [73]EU:C:2015:416, bod [74]76, ako aj z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia, [75]C-623/15 P, neuverejnený, [76]EU:C:2017:21, bod [77]46). 76 Preto hoci pokyny, ktoré materská spolocnost zadáva dcérskej spolocnosti, cím ovplyvnuje jej správanie na trhu, môzu predstavovat dostatocné dôkazy o takomto rozhodujúcom vplyve, nepredstavujú jediné prípustné dôkazy. Skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie dcérskej spolocnosti mozno tiez vyvodit zo súboru navzájom sa podporujúcich skutocností, aj ked ziadna z nich posudzovaná samostatne nestací na preukázanie existencie takéhoto vplyvu (rozsudky z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce, [78]C-293/13 P a C-294/13 P, [79]EU:C:2015:416, bod [80]77, ako aj z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia, [81]C-623/15 P, neuverejnený, [82]EU:C:2017:21, bod [83]47). 77 Ako vyplýva z bodov 75 a 76 tohto rozsudku, na pripísanie zodpovednosti za správanie dcérskej spolocnosti materskej spolocnosti môze stacit preskúmat, ci má materská spolocnost moznost vykonávat rozhodujúci vplyv. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Komisia môze v rámci celkového posúdenia predmetnej situácie zohladnit skutocnost, ktorá prispieva k preukázaniu toho, ze materská spolocnost má schopnost vykonávat rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost, aj vtedy, ked takáto skutocnost posudzovaná vzhladom na iné skutocnosti alebo v spojení s takýmito inými skutocnostami týkajúcimi sa tejto situácie patrí do súboru súhlasných nepriamych dôkazov týkajúcich sa skutocného a rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost. 78 Z toho vyplýva, ze odvolatelka nesprávne uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze okolnosti preukazujúce, ze odvolatelka bola schopná vykonávat rozhodujúci vplyv na ST, nebolo mozné zohladnit ako nepriame dôkazy prispievajúce k preukázaniu úcinnosti tohto vplyvu. 79 Pokial ide o otázku, ci Vseobecný súd nesprávne kvalifikoval osobitné skutocnosti uvedené v bodoch 233, 249 az 262, 273, 274, 278, 280 az 285 a 294 napadnutého rozsudku ako nepriame dôkazy o skutocnom uplatnovaní rozhodujúceho vplyvu odvolatelky, ktorá vlastnila 51 % podiel na základnom imaní spolocnosti ST, je potrebné uviest nasledujúce skutocnosti. 80 V prvom rade pokial ide o zohladnenie prítomnosti vedúcich zamestnancov odvolatelky v predstavenstve spolocnosti ST, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 233 napadnutého rozsudku konstatoval, ze na úcely posúdenia skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost je relevantné zohladnit prítomnost osôb zastávajúcich riadiace funkcie v materskej spolocnosti na cele dcérskej spolocnosti. Takáto prítomnost na cele dcérskej spolocnosti totiz predstavuje nepriamy dôkaz, ktorý ak je potvrdený inými dôkazmi, môze preukázat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na správanie jej dcérskej spolocnosti na relevantnom trhu. 81 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bodoch 250 az 256 napadnutého rozsudku osobitne konstatoval, ze pocas obdobia porusenia bol pán R. R. jednak clenom predstavenstva spolocnosti ST, a zároven zastával riadiace pozície v rámci odvolatelky, a jednak overoval úcty spolocnosti ST s cielom ich konsolidácie na úrovni skupiny Deutsche Telekom. Z týchto bodov napadnutého rozsudku tiez vyplýva, ze pán R. R. bol zapojený do prípravy financného plánu a investicnej politiky spolocnosti ST s cielom zabezpecit ich súlad s cielmi tejto skupiny a overoval, ci táto dcérska spolocnost dosiahla svoje vlastné financné ciele pocas kazdého referencného obdobia. Vseobecný súd dalej spresnil, ze takáto úcast pána R. R. v rámci spolocnosti ST nevyhnutne úzko súvisí s jej obchodnou politikou. 82 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked tieto skutkové okolnosti kvalifikoval ako nepriame dôkazy o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na ST. Súbeh funkcií pána R. R. ako riaditela odvolatelky a clena predstavenstva spolocnosti ST, ako aj jeho jednotlivé úlohy v rámci poslednej uvedenej, totiz predstavujú nepriame dôkazy o zapojení odvolatelky v rámci stanovovania a kontroly obchodnej politiky spolocnosti ST. 83 Pokial ide o to, ze odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd v bode 262 napadnutého rozsudku nesprávne kvalifikoval niektoré skutocnosti ako dôkazy o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu na ST, je potrebné konstatovat, ze cast uvedeného bodu, ktorú odvolatelka napáda, sa v tomto stádiu úvah specificky týka kontroly vykonávanej predstavenstvom spolocnosti ST nad jej výkonným manazmentom, a nie kontroly vykonávanej odvolatelkou nad spolocnostou ST prostredníctvom jej predstavenstva. Okrem toho Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, konstatoval, ze povinnost, ktorú má výkonný manazment spolocnosti ST, pravidelne podávat predstavenstvu informácie o svojej cinnosti, ako aj o stave tejto spolocnosti a jej dcérskych spolocností, ako aj právomoc predstavenstva, pokial ide o schvalovanie obchodného plánu vypracovaného výkonným manazmentom, predstavujú nepriame dôkazy o kontrole výkonného manazmentu spolocnosti ST zo strany predstavenstva rovnakej spolocnosti. Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, uvedený bod napadnutého rozsudku preto nevychádza z nesprávnej kvalifikácie. 84 Rovnako v rozsahu, v akom odvolatelka kritizuje po prvé bod 273 napadnutého rozsudku, podla ktorého povinnost zachovávat lojálnost voci akcionárom na základe uplatnitelného slovenského práva z právneho hladiska nebránila materskej spolocnosti, ktorá má väcsinový podiel na základnom imaní tejto dcérskej spolocnosti, aby vykonávala rozhodujúci vplyv na správanie tejto spolocnosti na trhu, po druhé bod 274 napadnutého rozsudku, podla ktorého výkon rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na obchodnú politiku spolocnosti ST nebol vylúcený z dôvodu nezáväznosti poradenských sluzieb dodávaných odvolatelkou spolocnosti ST na základe rámcovej dohody o strategickej spolupráci uzavretej medzi nimi a po tretie bod 278 uvedeného rozsudku, v ktorom sa odkazuje na dôvody uvedené Komisiou v spornom rozhodnutí, vzhladom na ktoré stanovy umoznovali zástupcom odvolatelky v predstavenstve spolocnosti ST vykonávat rozhodujúci vplyv na vsetky obchodné rozhodnutia tejto spolocnosti, vrátane schvalovania rozpoctu, je potrebné uviest, ze kedze odvolatelka sa neodvoláva na ziadne skreslenie skutocností skúmaných Vseobecným súdom v týchto bodoch napadnutého rozsudku, uvedený súd mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, kvalifikovat takúto prítomnost vedúcich zamestnancov odvolatelky v predstavenstve spolocnosti ST ako nepriamy dôkaz o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na ST, ako to Vseobecný súd osobitne konstatoval v bodoch 250 az 256 napadnutého rozsudku. 85 V druhom rade, pokial ide o kvalifikáciu poskytnutia spolupracovníkov odvolatelky spolocnosti ST ako ukazovatela skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na uvedenú spolocnost, Vseobecný súd v bode 285 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze bolo mozné sa dôvodne domnievat, ze hoci títo spolupracovníci uz pocas vyslania v spolocnosti ST nepodliehali priamej právomoci odvolatelky, mali podrobné znalosti o jej obchodnej politike a cieloch, a preto mali jedinecné postavenie na zabezpecenie toho, aby ST konala v súlade so záujmami odvolatelky. Takéto konstatovania sú pritom relevantné na to, aby bolo uvedené poskytnutie spolupracovníkov kvalifikované ako nepriamy dôkaz skutocného uplatnovania rozhodujúceho vplyvu odvolatelky na ST, kedze tieto konstatovania je potrebné vykladat osobitne v spojení s úvahami Vseobecného súdu, ktoré odvolatelka nespochybnila a ktoré sú uvedené v bodoch 281 a 287 napadnutého rozsudku, podla ktorých vedúci zamestnanci poskytnutí spolocnosti ST zastávali v rámci uvedenej spolocnosti pozície vyzadujúce vysoký stupen zodpovednosti, ktoré im umoznovali ovplyvnovat jej politiku a obchodné ciele, pricom pocas svojho vyslania boli aj nadalej zamestnancami odvolatelky, a tým na nej záviselo aj pokracovanie ich kariéry v rámci skupiny Deutsche Telekom. Navyse Vseobecný súd v bodoch 374 a 417 napadnutého rozsudku uviedol skutocnosti preukazujúce, ze osoby, ktoré odvolatelka poskytla spolocnosti ST, jej umoznili byt informovaná a zapájat sa do obchodných rozhodnutí spolocnosti ST. 86 Po tretie, pokial ide o predkladanie správ zo strany spolocnosti ST odvolatelke, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 294 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze pravidelné odovzdávanie podrobných informácií dcérskou spolocnostou o svojej obchodnej politike pre jej materskú spolocnost je spôsobilé preukázat, ze materská spolocnost mala vedomost o konaní jej dcérskej spolocnosti na trhu, a teda umoznit tejto materskej spolocnosti lahsie zasahovat do obchodnej politiky uvedenej dcérskej spolocnosti. Okrem toho hoci skutocnost, ze dcérska spolocnost je povinná predkladat svojej materskej spolocnosti správy o svojej obchodnej politike a výsledkoch, sama osebe nemôze predstavovat nepriamy dôkaz o skutocnom výkone rozhodujúceho vplyvu materskej spolocnosti na jej dcérsku spolocnost, táto skutocnost môze prispiet k podpore takýchto nepriamych dôkazov. Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 294 napadnutého rozsudku konstatoval, ze pravidelné poskytovanie informácií týkajúcich sa obchodnej politiky spolocnosti ST odvolatelke mohlo spolu s inými nepriamymi dôkazmi prispiet k preukázaniu, ze tieto spolocnosti tvorili tú istú hospodársku jednotku. 87 Tretí odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 88 Odvolatelka na podporu svojho tretieho odvolacieho dôvodu uvádza, ze z judikatúry Súdneho dvora v oblasti pripísatelnosti porusenia dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti a domnienky uvedenej v rozsudku zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([84]C-286/98 P, [85]EU:C:2000:630), vyplýva, ze uvedená pripísatelnost podlieha styrom kumulatívnym podmienkam, a to ze po prvé materská spolocnost musí byt schopná vykonávat rozhodujúci vplyv, po druhé muselo dôjst ku skutocnému výkonu takéhoto vplyvu zo strany materskej spolocnosti, po tretie dcérska spolocnost z tohto dôvodu neurcovala autonómne svoje správanie na trhu a po stvrté dcérska spolocnost v zásade uplatnovala pokyny vydané materskou spolocnostou. Táto posledná podmienka podla odvolatelky slúzi na overenie relevantnosti rozhodujúceho vplyvu uplatnovaného materskou spolocnostou a je výrazom zásady proporcionality. Podla odvolatelky sa zdá neprimerané ulozit materskej spolocnosti pokutu za porusenie, ktorého sa dopustila jedna z jej dcérskych spolocností, ak uvedená materská spolocnost uplatnuje rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spolocnost iba v nepodstatnom rozsahu a dcérska spolocnost v podstate nedodrziava pokyny svojej materskej spolocnosti. 89 V prejednávanej veci pritom podla nej Vseobecný súd nekonstatoval, ze ST v podstate dostávala pokyny od odvolatelky a ze sa nimi riadila. Podla odvolatelky sa Vseobecný súd v tejto súvislosti v bode 470 napadnutého rozsudku uspokojil s konstatovaním, ze jednak existencia urcitej samostatnosti dcérskej spolocnosti nie je nezlucitelná s príslusnostou tejto dcérskej spolocnosti k tej istej hospodárskej jednotke, do akej patrí jej materská spolocnost, a jednak v bode 471 uvedeného rozsudku uviedol, ze vseobecná stratégia spolocnosti ST na slovenskom telekomunikacnom trhu bola definovaná zo strany odvolatelky. Pokial ide o toto druhé konstatovanie, odvolatelka spresnuje, ze nie je podopreté bodmi 237 az 464 napadnutého rozsudku, na ktoré Vseobecný súd odkázal v bode 471 uvedeného rozsudku. Podla nej sa Vseobecný súd v uvedených bodoch uspokojil s konstatovaním nepriamych dôkazov o tom, ze odvolatelka vykonávala rozhodujúci vplyv na ST, bez toho, aby konstatoval akýkolvek konkrétny pokyn, ktorý by vydala voci spolocnosti ST. 90 Odvolatelka sa preto domnieva, ze Vseobecný súd nekonstatoval, ze podmienky zásady, ktorou sa riadi pripísatelnost, boli v prejednávanej veci splnené. 91 Odvolatelka tiez tvrdí, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia tým, ze neuviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, ze ST v podstate nasledovala jej pokyny. 92 Komisia sa v podstate domnieva, ze Vseobecný súd neporusil svoju povinnost odôvodnenia a nedopustil sa pochybenia pri pripísaní porusenia spolocnosti ST odvolatelke, kedze ST vo vztahu k odvolatelke neurcovala autonómne svoje správanie na dotknutom trhu. Posúdenie Súdnym dvorom 93 Na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Súdny dvor nerozhodol, ze pripísatelnost konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti podlieha splneniu styroch podmienok uvedených v bode 88 vyssie. 94 Ako vyplýva z bodu 72 tohto rozsudku, moznost pripísat protisútazné správanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti predstavuje jeden z dôsledkov volby autorov Zmlúv pouzit pojem podnik na oznacenie porusitela práva hospodárskej sútaze, ktorého mozno sankcionovat podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ. Tieto právnické osoby totiz mozno povazovat za osoby tvoriace hospodársku jednotku z hladiska ciela protisútazných postupov, na ktoré sa vztahujú uvedené ustanovenia, ak materská spolocnost vykonáva kontrolu nad správaním svojej dcérskej spolocnosti, ktorá sa dopustila porusenia uvedených ustanovení na relevantnom trhu. Za týchto podmienok formálne oddelenie materskej spolocnosti od jej dcérskej spolocnosti vyplývajúce z ich odlisnej právnej subjektivity nemôze bránit jednote ich správania na trhu na úcely uplatnenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. júla 1972, Imperial Chemical Industries/Komisia, [86]48/69, [87]EU:C:1972:70, bod [88]140). 95 Ako uviedol aj generálny advokát v bode 156 svojich návrhov, Komisia môze preukázat uvedenú kontrolu bud tým, ze preukáze, ze materská spolocnost je spôsobilá vykonávat rozhodujúci vplyv na konanie dcérskej spolocnosti a ze navyse tento vplyv skutocne vykonávala (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia, [89]C-179/12 P, neuverejnený, [90]EU:C:2013:605, bod [91]55, a z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia, [92]C-172/12 P, neuverejnený, [93]EU:C:2013:601, bod [94]44), alebo tým, ze preukáze, ze táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale ze v podstate plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi (rozsudok z 26. októbra 2013, Global Steel Wire a i./Komisia, [95]C-457/16 P az C-461/16 P, neuverejnený, [96]EU:C:2017:819, bod [97]83 ako aj citovaná judikatúra). 96 Tieto dva spôsoby preukazovania uvedenej kontroly sa nemajú povazovat za kumulatívne, ale alternatívne, a teda rovnocenné. Mozno sa nanajvýs domnievat, ze plnenie pokynov materskej spolocnosti zo strany dcérskej spolocnosti na trhu dotknutom predmetnými protisútaznými postupmi predstavuje potenciálne formu rozhodujúceho vplyvu vykonávaného materskou spolocnostou na svoju dcérsku spolocnost, a nie, ako tvrdí odvolatelka, dodatocnú podmienku, ktorú musí Komisia preukázat na to, aby bolo mozné správanie tejto dcérskej spolocnosti pripísat jej materskej spolocnosti. 97 Vzhladom na vyssie uvedené sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 470 a 471 napadnutého rozsudku dospel v podstate k záveru, ze odvolatelka a ST tvorili pocas obdobia porusenia jednu hospodársku jednotku z dôvodu, ze vzhladom na skutocnosti uvedené v bodoch 237 az 464 napadnutého rozsudku odvolatelka vykonávala na ST rozhodujúci vplyv tým, ze urcovala jej vseobecnú stratégiu na dotknutom trhu. Na pripísanie porusenia, ktorého sa dopustila ST, odvolatelke, nebol potrebný dôkaz zo strany Komisie o tom, ze ST sa tiez v podstate riadila pokynmi odvolatelky. 98 Napokon, pokial odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd porusil svoju povinnost odôvodnenia, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora musia byt z odôvodnenia rozsudku jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat svoje súdne preskúmanie (rozsudok z 11. júla 2013, Gosselin Group/Komisia, [98]C-429/11 P, neuverejnený, [99]EU:C:2013:463, bod [100]52 a citovaná judikatúra). 99 V prejednávanej veci dôvody, pre ktoré sa Vseobecný súd domnieval, ze zneuzívajúce správanie spolocnosti ST môze byt pripísané odvolatelke, jasne a jednoznacne vyplývajú z bodov 227 az 473 napadnutého rozsudku. Tieto dôvody umoznili odvolatelke napadnút ich na Súdnom dvore a Súdnemu dvoru vykonat svoje súdne preskúmanie. V dôsledku toho je výhrada zalozená na nedostatku odôvodnenia nedôvodná. 100 Z uvedených dôvodov vyplýva, ze tretí odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 101 Odvolatelka sa domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 144 napadnutého rozsudku rozhodol, ze jej právo byt vypocutá vo vztahu k výpoctu cenového stlácania nebolo porusené. 102 Odvolatelka sa domnieva, ze na stretnutí 29. septembra 2014 jej Komisia oznámila tri nové skutocnosti, a to po prvé nové císelné údaje týkajúce sa výpoctov cenového stlácania zo strany spolocnosti ST, po druhé okolnost, ze marza za rok 2005 bola na základe výpoctu marzí rok po roku kladná, a po tretie svoj zámer uplatnit navyse aj prístup zahrnajúci viacero rokov, ktorý jej umoznoval konstatovat zápornú marzu aj za rok 2005. Podla odvolatelky Vseobecný súd uznal v rámci sporného rozhodnutia relevantnost dvoch posledných nových skutocností, kedze s ohladom na tieto skutocnosti v bodoch 198 az 221 napadnutého rozsudku ciastocne vyhovel druhému zalobnému dôvodu, ktorý odvolatelka uviedla v prvostupnovom konaní. 103 Na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, vsak odvolatelka tvrdí, ze celková lehota 36 hodín, ktorá jej bola poskytnutá na vyjadrenie jej stanoviska k týmto novým skutocnostiam, ktoré boli takto zohladnené v spornom rozhodnutí, jej neumoznovala úcinne vyjadrit svoje stanovisko. Odvolatelka tiez spochybnuje, ze by bolo mozné vychádzat z toho, ze o týchto skutocnostiach vedela pred stretnutím z 29. septembra 2014 z dôvodu, ze tieto informácie poskytla spolocnosti ST. 104 Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze odvolatelka neuvádza a ani nepreukazuje, ze Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, na základe ktorých rozhodol, ze odvolatelka uz poznala nové skutocnosti, ktoré boli prejednané na stretnutí 29. septembra 2014. Odvoláva sa tiez na neprípustnost tvrdenia odvolatelky uvedeného po prvýkrát v jej replike, podla ktorého vedomost zo strany spolocnosti ST nemozno stotoznovat s tým, ze by o rovnakej veci mala vedomost aj odvolatelka. Komisia napokon povazuje stvrtý zalobný dôvod za nedôvodný najmä preto, lebo poskytla úcastníkom konania moznost vyjadrit sa na stretnutí 29. septembra 2014 a v krátkej lehote po nom. Posúdenie Súdnym dvorom 105 Právo na obhajobu je základné právo tvoriace neoddelitelnú súcast vseobecných právnych zásad, ktorých respektovanie zabezpecuje Súdny dvor (rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia, [101]C-109/10 P, [102]EU:C:2011:686, bod [103]52 a citovaná judikatúra). Táto vseobecná zásada práva Únie je zakotvená v clánku 41 ods. 2 písm. a) a b) Charty základných práv Európskej únie a uplatnuje sa, ak má správny orgán v úmysle prijat voci osobe rozhodnutie, ktoré nepriaznivo zasahuje do jej postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, [104]C-265/17 P, [105]EU:C:2019:23, bod [106]28 a citovanú judikatúru). 106 V kontexte práva hospodárskej sútaze dodrziavanie práva na obhajobu znamená, ze kazdý adresát rozhodnutia, ktorým sa konstatuje, ze sa dopustil porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, musí mat moznost v priebehu správneho konania úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti skutocností a okolností, ktoré sa mu vytýkajú, ako aj k dokumentom, o ktoré Komisia opiera svoje tvrdenie o existencii takéhoto porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia, [107]C-448/11 P, neuverejnený, [108]EU:C:2013:801, bod [109]41, ako aj zo 14. septembra 2017, LG Electronics a Koninklijke Philips Electronics/Komisia, [110]C-588/15 P a C-622/15 P, [111]EU:C:2017:679, bod [112]43). 107 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 144 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia neporusila právo odvolatelky na obhajobu tým, ze jej poskytla len krátku lehotu na vyjadrenie jej pripomienok k novým skutocnostiam, s ktorými sa oboznámila na informacnom stretnutí 29. septembra 2014. Vseobecný súd sa totiz domnieval, ze táto strucnost nezbavila odvolatelku moznosti byt úcinne vypocutá jednak vzhladom na skutocnost, ze stretnutie z 29. septembra 2014 sa konalo vo velmi pokrocilom stádiu správneho konania, a jednak, ze bolo rozumné domnievat sa, ze odvolatelka v tom case nadobudla vysoký stupen oboznámenia sa so spisom. 108 Okrem toho, ako výslovne vyplýva z tohto bodu napadnutého rozsudku, úvahy Vseobecného súdu uvedené v danom bode idú nad rámec nevyhnutne potrebného. V bodoch 123 az 143 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v podstate rozhodol, ze predmetné skutocnosti, o ktorých sa odvolatelka dozvedela na informacnom stretnutí 29. septembra 2014, vyplývali z toho, ze Komisia zohladnila údaje, výpocty a výhrady formulované pred týmto stretnutím samotnou spolocnostou ST. 109 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora pritom výhrady smerujúce proti odôvodneniu rozsudku Vseobecného súdu uvedenému iba pre doplnenie nemôzu viest k zruseniu tohto rozsudku, a sú teda neúcinné (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [113]C-413/14 P, [114]EU:C:2017:632, bod [115]105, ako aj zo 17. októbra 2019, Alcogroup a Alcodis/Komisia, [116]C-403/18 P, [117]EU:C:2019:870, bod [118]52). Stvrtý odvolací dôvod je preto potrebné vyhlásit za neúcinný. 110 Toto posúdenie nie je spochybnené tvrdením odvolatelky, podla ktorého pred stretnutím z 29. septembra 2014 vedomost o predmetných nových skutocnostiach nemala ona sama, ale ST. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora totiz z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie predlozených dôkazov je vo výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Posúdenie týchto skutocností a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 9. novembra 2017, TV2/Danmark/Komisia, [119]C-649/15 P, [120]EU:C:2017:835, bod [121]36, ako aj citovaná judikatúra). Z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze skreslenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkových okolností a dôkazov (rozsudok z 12. júla 2012, Cetarsa/Komisia, [122]C-181/11 P, neuverejnený, [123]EU:C:2012:455, bod [124]97, ako aj citovaná judikatúra). 111 Odvolatelka pritom netvrdila ani nepreukázala, ze sa Vseobecný súd dopustil skreslenia skutkových okolností, ked v bodoch 18 a 21 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tak ST, ako aj odvolatelka odpovedali na oznámenie o výhradách a na list obsahujúci opis skutkových okolností. Okrem toho odvolatelka netvrdila, ani nepreukázala skreslenie skutkových okolností v bodoch 133, 138 a 139 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd jednak rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí nezmenila svoje posúdenie týkajúce sa cenového stlácania tak, ze by voci spolocnosti ST a odvolatelke uplatnila skutocnosti, ku ktorým tieto spolocnosti nemali prílezitost sa vyjadrit, a jednak to, ze zohladnenie analýzy zahrnajúcej viacero rokov pre preukázanie cenového stlácania v napadnutom rozhodnutí nadväzovalo na námietku, ktorú vyjadrila ST vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách a ku ktorej sa pripojila samotná odvolatelka, takze analýza zahrnajúca viacero rokov nemala za dôsledok to, ze sa odvolatelke a spolocnosti ST pripísali skutocnosti, ku ktorým sa tieto nemali prílezitost vyjadrit. 112 Posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého odvolatelka a ST vedeli o nových skutocnostiach zohladnených Komisiou pred stretnutím 29. septembra 2014, je preto potrebné povazovat za preukázanú skutocnost. Uvedená skutocnost podporuje posúdenie zopakované v bode 109 tohto rozsudku. 113 Zo vsetkých vyssie uvedených dôvodov musí byt stvrtý odvolací dôvod zamietnutý ako neúcinný. O ziadosti o priznanie prospechu z priaznivého rozsudku v inej veci 114 Odvolatelka navrhuje, aby sa prípadne vyhovelo zalobnému dôvodu, ktorý ST uviedla na podporu svojho odvolania vo veci C-165/19 P proti rozsudku Vseobecného súdu z 13. decembra 2018, Slovak Telekom/Komisia ([125]T-851/14, [126]EU:T:2018:929), ktorým ST namieta voci chybám, ku ktorým doslo pri výpocte dlhodobých priemerných diferencných nákladov na úcely preukázania zneuzívajúceho stlácania cien z jej strany. Na podporu tohto návrhu odvolatelka uvádza, ze pred Vseobecným súdom uviedla zalobný dôvod s rovnakým predmetom a ze podmienky, ktoré Súdny dvor vymenoval v rozsudku z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins ([127]C-286/11 P, [128]EU:C:2013:29), sú v prejednávanej veci splnené. 115 Komisia tvrdí, ze takýto návrh je potrebné zamietnut, kedze nejde o odvolací dôvod, ze v prejednávanej veci nie sú splnené vsetky podmienky uvedené v tejto judikatúre Súdneho dvora a ze v kazdom prípade musí byt odvolací dôvod predlozený spolocnostou ST na podporu tohto odvolania zamietnutý. 116 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze rozsudkom z dnesného dna Slovak Telekom/Komisia (C-165/19 P) Súdny dvor zamietol odvolanie spolocnosti ST v tejto veci, takze návrh odvolatelky je neúcinný a bezpredmetný. 117 Odvolanie je preto potrebné zamietnut v celom rozsahu. O trovách 118 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 119 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 120 Kedze odvolatelka nemala úspech vo svojich odvolacích dôvodoch a Komisia navrhla ulozit jej povinnost nahradit trovy konania, je opodstatnené rozhodnút, ze odvolatelka znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Deutche Telekom AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. Podpisy __________________________________________________________________ ( [129]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfHvvyv/L85434-2780TMP.html#t-ECR_62019CJ0152_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:336:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:337:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point153 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point148 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A651&anchor=#point68 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270&anchor=#point27 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A270&anchor=#point28 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A477&anchor=#point8 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point234 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&anchor=#point63 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point29 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point36 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point47 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A271&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A271 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A271&anchor=#point11 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point53 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point53 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point57 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point58 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point30 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point45 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point76 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point46 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point77 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point47 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&anchor=#point140 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&anchor=#point55 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&anchor=#point44 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&anchor=#point83 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A463&anchor=#point52 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point52 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point28 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point41 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A679&anchor=#point43 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point105 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A870&anchor=#point52 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A835&anchor=#point36 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A455&anchor=#point97 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29 129. file:///tmp/lynxXXXXfHvvyv/L85434-2780TMP.html#c-ECR_62019CJ0152_SK_01-E0001