ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 9. decembra 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Televízne vysielanie - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 9 a clánok 16 ods. 1 - Rozhodnutie, ktorým sa záväzky stali záväznými - Absolútna územná ochrana - Zneuzitie právomoci - Predbezné posúdenie - Neexistencia povinnosti Európskej komisie zohladnit úvahy týkajúce sa uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ - Dohody, ktorých cielom je rozdelenie vnútrostátnych trhov - Neexistencia povinnosti Komisie analyzovat dotknuté vnútrostátne trhy po jednom - Proporcionalita - Porusenie zmluvných práv tretích osôb" Vo veci C-132/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 15. februára 2019, Groupe Canal + SA, so sídlom v Issy-les-Moulineaux (Francúzsko), v zastúpení: P. Wilhelm, P. Gassenbach a O. de Juvigny, avocats, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: A. Dawes, C. Urraca Caviedes a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Francúzska republika, v zastúpení: E. de Moustier a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia, Union des producteurs de cinéma (UPC), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: É. Lauvaux, avocat, C More Entertainment AB, so sídlom v Stokholme (Svédsko), European Film Agency Directors - EFADs, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: O. Sasserath, avocat, Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC), so sídlom v Bruseli, v zastúpení: A. Fratini, avvocatessa, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev (spravodajca), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia A. Kumin, N. Wahl a F. Biltgen, generálny advokát: G. Pitruzzella, tajomník: V. Giacobbo, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 6. februára 2020, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. mája 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Groupe Canal + SA svojím odvolaním navrhuje zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Groupe Canal +/Komisia ([2]T-873/16, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2018:904), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Európskej komisie z 26. júla 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.40023 - Cezhranicný prístup k platenej televízii), na základe ktorého záväzky, ktoré ponúkli spolocnosti Paramount Pictures International Ltd a Viacom Inc. v súvislosti s licencnými zmluvami o audiovizuálnych obsahoch, ktoré uzatvorili so spolocnostami Sky UK Ltd a Sky plc (dalej len "sporné rozhodnutie"), sa stali právne záväznými. I. Právny rámec 2 Odôvodnenie 13 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) uvádza: "Ak v priebehu konaní, z ktorých by vyplynulo rozhodnutie o zákaze dohody alebo postupu, prijmú podniky voci [ponúknu podniky - neoficiálny preklad] Komisii záväzky, ktoré by uspokojili jej záujmy [ktoré by mohli reagovat na jej obavy - neoficiálny preklad], Komisia by mohla [Komisia by mala mat moznost - neoficiálny preklad] prijat rozhodnutie, ktorými sa tieto záväzky stanú pre príslusné podniky záväznými. V takomto rozhodnutí by malo byt stanovené, bez toho aby bolo odpovedané na otázku, ci také porusenie existovalo, alebo este stále existuje, ze uz nadalej nie sú dôvody na zásah Komisie. Takéto rozhodnutia nemajú vplyv na právomoci orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov týkajúce sa zistovania porusovania a rozhodovania v jednotlivých prípadoch. Rozhodnutia týkajúce sa záväzkov nie sú vhodné v prípade, ked Komisia zamýsla ulozit sankcie." 3 Clánok 9 tohto nariadenia stanovuje: "1. Ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncit porusovanie a príslusný podnik sa zaviaze, ze splní poziadavky vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, môze Komisia rozhodnutím urobit takýto záväzok záväzným pre podniky. Také rozhodnutie sa môze prijat na vymedzené obdobie a môze byt v nom uvedené [musí byt v nom uvedené - neoficiálny preklad], ze nie sú nadalej dôvody na zásah Komisie. 2. Komisia môze na ziadost alebo na vlastný podnet obnovit konanie: a) ked nastala podstatná zmena skutocností, na ktorých bolo rozhodnutie zalozené; b) ked príslusné podniky konajú v rozpore so svojimi záväzkami, alebo c) ked bolo rozhodnutie zalozené na neúplných, nesprávnych alebo zavádzajúcich informáciách poskytnutých stranami." 4 Clánok 16 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje: "Ked vnútrostátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku [101] alebo clánku [102 ZFEÚ], ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. Musia sa vyhnút takým rozhodnutiam, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, o ktorom uvazuje Komisia v postupe, ktorý iniciovala [s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýsla prijat v konaní, ktoré zacala - neoficiálny preklad]. Na tento úcel môzu vnútrostátne súdy posúdit, ci je nevyhnutné zastavit príslusný postup [prerusit príslusné konanie - neoficiálny preklad]. Táto povinnost nemá vplyv na práva a povinnosti podla clánku [267 ZFEÚ]." II. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 5 Skutkové okolnosti boli Vseobecným súdom zhrnuté v bodoch 1 az 12 napadnutého rozsudku takto: "1 Dna 13. januára 2014 [Komisia] zacala vysetrovanie mozných obmedzení majúcich vplyv na poskytovanie sluzieb platenej televízie na základe licencných zmlúv uzavretých medzi siestimi americkými stúdiami a významnými prevádzkovatelmi vysielania plateného obsahu v Európskej únii. 2 Dna 23. júla 2015 Komisia zaslala spolocnostiam Paramount Pictures International Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), a Viacom Inc., so sídlom v New Yorku (Spojené státy), materskej spolocnosti prvej uvedenej spolocnosti (dalej spolocne len 'Paramount`), oznámenie o námietkach. V tomto oznámení Komisia uviedla svoj predbezný záver týkajúci sa zlucitelnosti niektorých doloziek v licencných zmluvách, ktoré spolocnost Paramount uzatvorila so spolocnostami Sky UK Ltd a Sky plc (dalej spolocne len 'Sky`), s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 ([5]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3]. 3 Komisia sa v rámci vysetrovania zamerala na dve navzájom súvisiace dolozky týchto licencných zmlúv. Cielom prvej dolozky bolo zakázat spolocnosti Sky, resp. obmedzit jej moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov, ktorí majú bydlisko v [Európskom hospodárskom priestore (EHP)], ale mimo Spojeného královstva a Írska, na nákup sluzieb distribúcie televíznych programov. Druhou dolozkou sa spolocnosti Paramount ulozila prostredníctvom zmlúv, ktoré uzatvorila s prevádzkovatelmi vysielania usadenými v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, povinnost zakázat týmto prevádzkovatelom vysielania, resp. obmedzit ich moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom v Spojenom královstve alebo Írsku na nákup sluzieb distribúcie televízneho vysielania. 4 Rozhodnutím úradníka pre vypocutie v urcitých konaniach týkajúcich sa narusenia hospodárskej sútaze z 24. novembra 2015 sa... spolocnosti Groupe Canal + povolil vstup do konania ako tretej zainteresovanej strany v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([6]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 5 Listom zo 4. decembra 2015 s názvom 'Informácie o charaktere a predmete konania v súlade s clánkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) c. 773/2004` Komisia zaslala [spolocnosti Groupe Canal +] okrem iného svoje právne posúdenie týkajúce sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ na skutkový stav prejednávanej veci, po ktorom nasledoval predbezný záver v tomto ohlade. Podla tohto predbezného záveru Komisia zamýslala prijat rozhodnutie urcené spolocnosti Sky a vsetkým stúdiám dotknutým jej vysetrovaním, ktorým by rozhodla, ze porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o [EHP], ulozila by im pokuty a povinnost ukoncit porusovanie a zdrzat sa prijatia akéhokolvek opatrenia, ktoré by mohlo mat podobný ciel alebo úcinok. 6 Dna 15. apríla 2016 spolocnost Paramount ponúkla záväzky, aby reagovala na obavy Komisie z narusenia hospodárskej sútaze v súlade s clánkom 9 nariadenia [c. 1/2003]. Po zhromazdení pripomienok zo strany ostatných zainteresovaných strán vrátane [spolocnosti Groupe Canal +] Komisia prijala [sporné] rozhodnutie. 7 Z clánku 1 [daného] rozhodnutia vyplýva, ze záväzky uvedené v prílohe tohto rozhodnutia sú pre Paramount, ako aj jej právnych nástupcov a dcérske spolocnosti záväzné pocas obdobia piatich rokov od oznámenia [uvedeného] rozhodnutia. 8 Dolozka 1 deviaty odsek prílohy [sporného] rozhodnutia ustanovuje rôzne druhy doloziek, ktoré sú predmetom konania (dalej len 'príslusné dolozky`). Na jednej strane, pokial ide o satelitný prenos, dotknuté sú po prvé dolozka, podla ktorej prijímanie prenosu mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva (overspill), nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany prevádzkovatela televízneho vysielania, ak ten uvedené prijímanie neschválil so znalostou veci, a po druhé dolozka, podla ktorej prijímanie prenosu na území, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany spolocnosti Paramount, ak táto spolocnost neschválila dostupnost dekodérov pochádzajúcich od tretích osôb na tomto území. Na druhej strane, pokial ide o prenos cez internet, dotknuté sú po prvé dolozka, ktorá vyzaduje, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania zabránili stahovaniu televízneho obsahu z internetu alebo jeho prenosu v reálnom case (streaming) mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, po druhé dolozka, podla ktorej online sledovanie televízneho obsahu (Internet overspill) na území, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany spolocnosti Paramount, ak táto spolocnost ulozila prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost pouzívat technológie zamedzujúce takéto online sledovanie, a po tretie dolozka, podla ktorej online sledovanie televízneho obsahu mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany prevádzkovatela televízneho vysielania, ak pouzíva technológie zamedzujúce takéto sledovanie. 9 Z dolozky 1 tretieho odseku prílohy [sporného] rozhodnutia takisto vyplýva, ze slovné spojenie 'povinnosti prevádzkovatela televízneho vysielania` sa vztahujú na príslusné dolozky alebo obdobné dolozky zakazujúce prevádzkovatelovi vysielania vyhoviet nevyziadaným ziadostiam zo strany spotrebitelov s pobytom v EHP, ale mimo územia, pre ktoré má prevádzkovatel vysielania právo na vysielanie. V súvislosti s tým slovné spojenie 'povinnosti spolocnosti Paramount` oznacuje príslusné dolozky alebo obdobné dolozky ukladajúce spolocnosti Paramount povinnost zakázat prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí sa nachádzajú v EHP, avsak mimo území, pre ktoré majú výlucné práva na vysielanie, reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom na týchto územiach. 10 Podla dolozky 2 prílohy [sporného] rozhodnutia, pocínajúc dnom oznámenia [tohto] rozhodnutia, sa na Paramount vztahujú rozlicné záväzky. Po prvé Paramount nesmie uzatvorit uplatnenie príslusných doloziek v rámci licencných zmlúv definovaných v tej istej prílohe [ani obnovit, resp. rozsírit uplatnenie týchto doloziek] (bod 2.1). Po druhé, pokial ide o existujúce licencné zmluvy na produkciu formou platenej televízie (existing Pay-TV Output Licence Agreements), Paramount sa nebude súdnou cestou domáhat plnenia povinností zo strany prevádzkovatelov televízneho vysielania [bod 2.2 písm. a)]. Pokial ide o tie isté zmluvy, Paramount nebude plnit povinnosti ani priamo ci nepriamo konat na úcely plnenia 'povinností spolocnosti Paramount` [bod 2.2 písm. b)]. Po tretie Paramount musí v lehote desiatich dní po dátume oznámenia [sporného] rozhodnutia oznámit spolocnosti Sky, ze sa nebude súdnou cestou domáhat dodrziavania príslusných doloziek prevádzkovatelmi televízneho vysielania, a v lehote jedného mesiaca po dátume uvedeného oznámenia musí to isté oznámit kazdému prevádzkovatelovi televízneho vysielania so sídlom v EHP (bod 2.3). 11 [Groupe Canal +] uzatvorila so spolocnostou Paramount licencnú zmluvu na produkciu platených televíznych obsahov (Pay Television Agreement), ktorá nadobudla platnost 1. januára 2014... Clánok 12 [tejto zmluvy] stanovuje, ze územie, na ktoré sa vztahuje uvedená licencná zmluva, sa clení na 'výlucné územia`, ku ktorým patrí Francúzsko, a 'nevýlucné územie`, ktoré zahrna územie Maurícia. Clánok 3 [tejto] zmluvy dalej stanovuje, ze Paramount nesmie vykonávat práva na vysielanie pre výlucné územia ani povolit vykonávanie týchto práv tretej osobe. Príloha A.IV tejto [istej] zmluvy spresnuje povinnosti ulozené [spolocnosti Groupe Canal +], pokial ide o pouzívanie technológií geofiltrovania zamedzujúcich vysielaniu mimo území, pre ktoré sa udelila licencia. 12 Listom z 25. augusta 2016 Paramount oznámila [spolocnosti Groupe Canal +] záväzok uvedený v bode 2.2 písm. a) prílohy [sporného] rozhodnutia... a následne jasne uviedla, ze nepodnikne právne kroky s cielom domáhat sa plnenia príslusných doloziek prevádzkovatelom televízneho vysielania a ze rusí vsetky povinnosti v zmysle príslusných doloziek. Paramount v uvedenom liste takisto jasne uviedla, ze slovné spojenie 'povinnost prevádzkovatela vysielania` má rovnaký význam, [ako je význam tých istých ustanovení uvedených] v prílohe [sporného] rozhodnutia. Listom zo 14. októbra 2016 [Groupe Canal +] reagovala na toto oznámenie, pricom poukázala na to, ze záväzky prijaté v rámci konania len medzi Komisiou a spolocnostou Paramount nie sú voci nej vymáhatelné." III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 6 Návrhom zaslaným do kancelárie Vseobecného súdu 8. decembra 2016 podala Groupe Canal + na základe clánku 263 ZFEÚ zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 7 Uznesením predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 13. júla 2017, Groupe Canal +/Komisia ([7]T-873/16, neuverejnené, [8]EU:T:2017:556), bolo na jednej strane povolené vstúpit do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov Komisie Bureau européen des unions de consommateurs (Európska organizácia spotrebitelov, dalej len "BEUC") a na druhej strane sa povolil vstup Union des producteurs de cinéma (UPC), European Film Agency Directors - EFADs a C More Entertainment AB do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov spolocnosti Groupe Canal +. Okrem toho rozhodnutím predsedu piatej komory Vseobecného súdu z toho istého dna sa vyhovelo návrhu na vstup Francúzskej republiky do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov spolocnosti Groupe Canal +. 8 Groupe Canal + na podporu svojej zaloby uvádzala styri zalobné dôvody, pricom prvý dôvod bol zalozený na zjavne nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o zlucitelnost príslusných doloziek s clánkom 101 ZFEÚ a úcinky ulozených záväzkov, druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o vyjadrenie obáv, na základe ktorých boli prijaté záväzky, tretí zalobný dôvod bol zalozený na porusení zásady proporcionality a stvrtý zalobný dôvod sa zakladal na zneuzití právomoci. 9 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zalobu spolocnosti Groupe Canal + zamietol. IV. Konanie a návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 10 Groupe Canal + vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá jej zaloba o neplatnost sporného rozhodnutia, a bola jej ulozená povinnost nahradit trovy konania, - zrusil sporné rozhodnutie a - ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania. 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a ulozil spolocnosti Groupe Canal + povinnost nahradit trovy konania. 12 Francúzska republika navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vyvodil z neho vsetky dôsledky, pokial ide o sporné rozhodnutie. 13 UPC navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba o neplatnost sporného rozhodnutia podaná spolocnostou Groupe Canal +, a bola jej ulozená povinnost nahradit trovy konania, - zrusil sporné rozhodnutie a - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania, ktoré tejto spolocnosti vznikli. 14 EFADs navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhlásil odvolanie za prípustné a dôvodné v celom rozsahu, - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba o neplatnost sporného rozhodnutia podaná spolocnostou Groupe Canal +, a bola jej ulozená povinnost nahradit trovy konania, - zrusil sporné rozhodnutie a - v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy konania, ktoré tejto spolocnosti vznikli. 15 BEUC navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu a ulozil spolocnosti Groupe Canal + povinnost nahradit vsetky trovy konania. V. O odvolaní 16 Na podporu svojho odvolania Groupe Canal + uvádza styri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého údajne Vseobecný súd vychádzal, ked sa domnieval, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí nedopustila zneuzitia právomoci. Druhý odvolací dôvod je zalozený na tom, ze Vseobecný súd porusil zásadu kontradiktórnosti. Tretí odvolací dôvod je zalozený na nedostatku odôvodnenia a neúplnom preskúmaní skutkových okolností. Stvrtý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého Vseobecný súd údajne vychádzal pri výklade clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a bodu 128 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([9]Ú. v. EÚ C 2011, 308, s. 6, dalej len "osvedcené postupy"), ako aj na porusení zásady proporcionality a respektovania práv tretích osôb. A. O prípustnosti 1. Argumentácia úcastníkov konania 17 BEUC tvrdí, ze prvý, tretí a stvrtý odvolací dôvod sú zjavne neprípustné, kedze Groupe Canal + len opakuje tvrdenia, ktoré predlozila na prvom stupni. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 18 Z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj z clánku 168 ods. 1 písm. d) a clánku 169 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyplýva, ze v odvolaní musia byt presne uvedené napádané casti rozsudku alebo uznesenia, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie zalobných dôvodov a tvrdení uz uvedených pred Vseobecným súdom, nezodpovedá tejto poziadavke. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje len návrh na preskúmanie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, [10]C-352/98 P, [11]EU:C:2000:361, bod [12]35, ako aj uznesenie z 3. septembra 2019, ND a OE/Komisia, [13]C-317/19 P, neuverejnené, [14]EU:C:2019:688, bod [15]27, ako aj citovanú judikatúru). 19 Pokial vsak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie vykonané Vseobecným súdom, môzu sa právne otázky skúmané na prvom stupni nanovo prejednat v rámci odvolania. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, stratilo by odvolacie konanie ciastocne svoj zmysel (rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia,[16]C-280/08 P, [17]EU:C:2010:603, bod [18]25 a citovaná judikatúra). 20 Hoci je v prejednávanej veci pravda, ze viaceré tvrdenia posudzované samostatne, ktoré Groupe Canal + uviedla v rámci svojho odvolania, sú podobné tvrdeniam uvedeným pred Vseobecným súdom, nic to nemení na tom, ze v odvolacích dôvodoch Groupe Canal + namieta nesprávne právne posúdenie, z ktorého vychádzal Vseobecný súd vo svojich posúdeniach, a presne identifikuje sporné body napadnutého rozsudku. 21 Za týchto podmienok nemozno prvý, tretí a stvrtý odvolací dôvod, posudzované ako celok, povazovat za neprípustné. Bude vsak treba preskúmat prípustnost konkrétnych výhrad predlozených na podporu odvolacích dôvodov pri posúdení kazdého z nich. B. O veci samej 1. O prvom odvolacom dôvode a) Argumentácia úcastníkov konania 22 Groupe Canal +, ktorú podporujú EFADs a UPC, v podstate uvádza, ze Vseobecný súd tým, ze zamietol jej tvrdenia, podla ktorých prijatie sporného rozhodnutia predstavuje zneuzitie právomoci, kedze umoznilo Komisii dosiahnut, pod zámienkou snahy ukoncit protisútazné praktiky, to, co jej Európsky parlament odmietol priznat, a to konkrétne skoncenie výhradných práv vo filmovom odvetví pre celý EHP, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a porusil povinnost odôvodnenia. 23 Po prvé Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 129 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa nedopustila nijakého zneuzitia právomoci, kedze záväzky spolocnosti Paramount boli v súlade s obavami z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré táto institúcia vyjadrila vo svojom predbeznom posúdení. Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, kedze toto posúdenie sa týkalo len územia Spojeného královstva a Írska, a Komisia ani nepreskúmala konkurencné podmienky týkajúce sa Francúzska, hoci záväzky spolocnosti Paramount sa uplatnovali na celý EHP. 24 Po druhé Vseobecný súd v bode 130 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze Komisia mohla platne prijat sporné rozhodnutie, kedze legislatívny proces týkajúci sa otázky geografického blokovania este neviedol k prijatiu legislatívneho textu. Vseobecný súd totiz vo svojej analýze bud nezohladnil, alebo sa vo svojom odôvodnení nevyjadril k tomu, ze Komisia nemohla nezohladnit tú okolnost, ze Parlament prijal 19. januára 2016, t. j. priblizne sest mesiacov pred prijatím uvedeného rozhodnutia, uznesenie s názvom "Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu" (dalej len "uznesenie"), v ktorom táto institúcia zdôraznila potrebu, aby sa politika Komisie týkajúca sa napádania dojednaní o geografickom blokovaní nerozsirovala na filmové odvetvie. Vseobecný súd tak neprihliadol na skutocnost, ze Komisia sa rozhodla na základe úplnej znalosti veci presadit vo filmovom odvetví, napriek nesúhlasu Parlamentu, svoj zámer ukoncit geoblokáciu v oblasti audiovizuálnych sluzieb tým, ze prijala rozhodnutie, ktoré by jej umoznilo dosiahnut sirsí ciel ako ukoncenie protisútazných praktík a ktoré by malo úcinok erga omnes. 25 Aj za predpokladu, ze by Komisia mohla nezohladnit uznesenie, Vseobecný súd mal zvázit, kedze vedel, ze Parlament mal v úmysle prijat legislatívny text priznávajúci v audiovizuálnom odvetví moznost zachovat ustanovenia o geoblokácii, ktorým sa stalo napokon nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riesení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) c. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES ([19]Ú. v. EÚ L 60 I, 2018, s. 1), ze Komisia bola povinná minimálne uviest v spornom rozhodnutí ustanovenie, podla ktorého by bolo mozné preskúmat v prípade vývoja právneho rámca záväzky spolocnosti Paramount. Tak z odôvodnenia 8 tohto nariadenia, ako aj z clánku 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1128 zo 14. júna 2017 o cezhranicnej prenosnosti online obsahových sluzieb na vnútornom trhu ([20]Ú. v. EÚ L 168, 2017, s. 1), z odôvodnenia 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/789 zo 17. apríla 2019, ktorou sa stanovujú pravidlá výkonu autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom uplatnitelné na niektoré online vysielania vysielatelov a retransmisie televíznych a rozhlasových programov a ktorou sa mení smernica Rady 93/83/EHS ([21]Ú. v. EÚ L 130, 2019, s. 82), a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/790 zo 17. apríla 2019 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom na digitálnom jednotnom trhu a o zmene smerníc 96/9/ES a 2001/29/ES ([22]Ú. v. EÚ L 130, 2019, s. 92), totiz vyplýva, ze normotvorca Únie pripustil, z casového hladiska az po prijatí sporného rozhodnutia, ze audiovizuálny obsah môze podliehat najmä systémom geografických restrikcií. 26 Komisia a BEUC spochybnujú dôvodnost argumentácie spolocnosti Groupe Canal +. Komisia okrem toho tvrdí, ze tvrdenia spolocnosti Groupe Canal +, podla ktorých Komisia nemohla nezohladnit uznesenie a mala do sporného rozhodnutia zahrnút ustanovenie o moznosti jeho revízie v prípade vývoja právneho rámca, sú neprípustné z dôvodu, ze boli po prvýkrát predlozené pred Súdnym dvorom. b) Posúdenie Súdnym dvorom 27 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, je potrebné dospiet k záveru, ze tvrdenia spolocnosti Groupe Canal + zalozené na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého údajne Vseobecný súd vychádzal jednak tým, ze vo svojej analýze nezohladnil alebo ze sa vo svojom odôvodnení nevyjadril ku skutocnosti, ze Komisia nemohla neprihliadnut na uznesenie, a jednak tým, ze nerozhodol, ze Komisia mala vzhladom na legislatívny proces týkajúci sa otázky geografického blokovania uviest v spornom rozhodnutí dolozku umoznujúcu preskúmanie záväzkov spolocnosti Paramount v prípade vývoja právneho rámca, sú prípustné. 28 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak by sa totiz úcastníkovi konania umoznilo v konaní pred Súdnym dvorom po prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, umoznilo by sa mu tým predlozit Súdnemu dvoru spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, v ktorom rozhodoval Vseobecný súd. V rámci odvolania je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na preskúmanie toho, ako Vseobecný súd posúdil zalobné dôvody, ktoré boli pred ním prejednané. Tvrdenie, ktoré nebolo uvádzané na prvom stupni, vsak nepredstavuje nový neprípustný dôvod v stádiu odvolania, ak je povazované iba za rozsírenie argumentácie, ktorá uz bola v zalobe na Vseobecnom súde uvedená v rámci predlozeného zalobného dôvodu (rozsudok z 28. februára 2019, Alfamicro/Komisia, [23]C-14/18 P, [24]EU:C:2019:159, bod [25]38 a citovaná judikatúra). 29 V prejednávanej veci sú tvrdenia uvedené v bode 27 tohto rozsudku úzko spojené so stvrtým zalobným dôvodom uvedeným v zalobe, ktorý sa zakladal na zneuzití právomoci, a kedze ich cielom je preukázat, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, ze Komisia prijatím sporného rozhodnutia neobisla legislatívny proces týkajúci sa otázky geografického blokovania, tieto tvrdenia predstavujú rozsírenie tohto dôvodu, a nie nový dôvod, ktorý by bol prvýkrát uvedený v rámci odvolania. Okrem toho z bodu 252 zaloby v prvostupnovom konaní vyplýva, ze Groupe Canal + sa pred Vseobecným súdom na uznesenie odvolávala. 30 Tieto tvrdenia vsak nemozno prijat. 31 Treba totiz pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora akt obsahuje vady vyplývajúce zo zneuzitia právomoci iba v prípade, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukáze, ze bol prijatý výlucne alebo prinajmensom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo vyhnút sa postupu osobitne predvídanému Zmluvou na riesenie okolností prejednávanej veci (rozsudok z 31. januára 2019, Islamic Republic of Iran Shipping Lines a i./Rada, [26]C-225/17 P, [27]EU:C:2019:82, bod [28]115, ako aj citovaná judikatúra). 32 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 130 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze pokial legislatívny proces týkajúci sa otázky geografického blokovania nevyústil do prijatia legislatívneho textu, tento proces nemá vplyv na právomoci Komisie, ktoré má podla clánku 101 ZFEÚ a nariadenia c. 1/2003. 33 Okrem toho Groupe Canal + pred Vseobecným súdom ani netvrdila, ani nepreukázala, ze Komisia nebola oprávnená zacat vysetrovanie uvedené v bode 1 napadnutého rozsudku, ako je citované v bode 5 tohto rozsudku, a prijat v rámci tohto vysetrovania prípadne rozhodnutie na základe clánku 7 alebo clánku 9 nariadenia c. 1/2003, alebo ze akýkolvek akt bránil alebo zakazoval prijatiu rozhodnutia na základe uvedeného clánku 9 o prijatí záväzkov ponúknutých podnikom s cielom odstránit obavy Komisie týkajúce sa zlucitelnosti s clánkom 101 ZFEÚ zmluvných doloziek, ktoré obmedzujú moznost, aby významní prevádzkovatelia televízneho vysielania plateného obsahu v Únii vykonávali cezhranicný pasívny predaj televíznych distribucných sluzieb. 34 Pokial ide o akty sekundárneho práva, na ktoré sa odvolávajú Groupe Canal +, EFADs a UPC, tieto akty nemôzu spochybnit analýzu Vseobecného súdu, kedze boli prijaté z casového hladiska az po prijatí sporného rozhodnutia. 35 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 130 napadnutého rozsudku v podstate dospel k záveru, ze ked Komisia zacala vysetrovanie, ako bolo uvedené v bode 1 napadnutého rozsudku a v bode 5 tohto rozsudku, a prijala sporné rozhodnutie, konala v rámci svojich právomocí a ze Groupe Canal + nepreukázala, ze sa táto institúcia dopustila zneuzitia právomoci. 36 Pokial ide o výhradu spolocnosti Groupe Canal + zalozenú na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého údajne Vseobecný súd vychádzal, ked v bode 129 napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenie, podla ktorého sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci tým, ze záväzky ponúknuté spolocnostou Paramount nereagovali na obavy z narusenia hospodárskej sútaze vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, treba uviest, ze aj keby sa preukázalo, ze tieto záväzky nereagovali na uvedené obavy, takáto okolnost nemôze sama osebe preukázat zneuzitie právomoci. 37 V dôsledku toho treba zamietnut túto výhradu, ako aj prvý odvolací dôvod v celom rozsahu. 2. O tretom odvolacom dôvode 38 Tretí odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí, z ktorých prvá je zalozená na porusení povinnosti odôvodnenia tým, ze Vseobecný súd údajne neodpovedal na zalobný dôvod predlozený spolocnostou Groupe Canal +, podla ktorého Komisia nezohladnila hospodársky a právny kontext, do ktorého patria príslusné dolozky, a druhá na neúplnom preskúmaní skutkových okolností, tým, ze sa Vseobecný súd domnieval, ze prípadný pokles príjmov spolocnosti Groupe Canal + od zákazníkov vo Francúzsku sa mohol kompenzovat otvorením moznosti pre Groupe Canal + obracat sa na zákazníkov v celom EHP. a) O prvej casti 1) Argumentácia úcastníkov konania 39 Groupe Canal +, ktorú podporujú EFADs, UPC a Francúzska republika, tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 39 napadnutého rozsudku rozhodol, ze preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia sa môze zamerat jedine na otázku, ci okolnosti uvedené v tomto rozhodnutí dokazujú obavy z narusenia hospodárskej sútaze, dalej v prípade kladnej odpovede, ci záväzky spolocnosti Paramount, ktoré sa stali záväznými, zodpovedajú uvedeným obavám, a napokon ci Paramount neponúkla menej obmedzujúce záväzky, ktoré by na obavy reagovali rovnako vhodným spôsobom. Vseobecný súd tiez údajne vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 62 az 66 napadnutého rozsudku konstatoval, ze otázka, ci konanie, ktoré vyvolalo predmetné obavy, splna kumulatívne podmienky na uplatnenie clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, nemá nic spolocné so samotnou povahou rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie, a ze v dôsledku toho mu neprinálezalo vyjadrit sa k tvrdeniam spolocnosti Groupe Canal +, ktoré sú zalozené na tom, ze príslusné dolozky podporujú filmovú produkciu a kultúrnu rozmanitost. 40 Vseobecný súd neodpovedal na zalobný dôvod zalozený na tom, ze Komisia nezohladnila hospodársky a právny kontext vo Francúzsku, do ktorého patria príslusné dolozky, a porusila tak svoju povinnost odôvodnenia. Neumoznil Groupe Canal + oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd nevyhovel jej tvrdeniam. Vseobecný súd totiz pri svojom posúdení opomenul vziat do úvahy, ze existuje povinnost zohladnit hospodársky a právny kontext, do ktorého tieto dolozky patrili. Porusil tak judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej na jednej strane na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby ju bolo mozné povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ZFEÚ, je potrebné sústredit sa najmä na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí, s prihliadnutím na povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry relevantného trhu alebo relevantných trhov, a na druhej strane prinálezí Vseobecnému súdu, aby preskúmal, ci predlozené dôkazy predstavujú relevantné údaje, ktoré sa majú zohladnit pri posudzovaní zlozitej situácie, a ci svojou povahou môzu odôvodnit konstatovania, ku ktorým sa týmto posúdením dospelo. 41 Vseobecný súd údajne nevykonal dôkladné preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria príslusné dolozky, ale uspokojil sa s tým, ze v bodoch 40 az 42 napadnutého rozsudku "kategoricky" pripomenul, ze vzhladom na ich obsah, ciele, ako aj hospodársky a právny kontext je cielom uvedených doloziek, ktoré vedú k absolútnej územnej výlucnosti, vylúcit akúkolvek cezhranicnú hospodársku sútaz, co bolo podla Vseobecného súdu dostatocné na odôvodnenie obáv Komisie. 42 Podla Francúzskej republiky Vseobecný súd jasne nedefinoval, v com spocívajú obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré mohli predstavovat dôvod na prijatie rozhodnutia v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a ani nepreskúmal, ci príslusné dolozky mali dostatocný stupen skodlivosti na to, aby ich bolo mozné na prvý pohlad povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. Okrem toho ciel podporovat kultúrnu rozmanitost nie je podla Francúzskej republiky mozné oddelit od hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého príslusné dolozky patria, a nemozno ho teda vylúcit z ich preskúmania vzhladom na clánok 101 ods. 3 ZFEÚ. 43 Groupe Canal + okrem toho tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze v bodoch 43 az 50 napadnutého rozsudku vychádzal z rozsudku zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([29]C-403/08 a C-429/08, [30]EU:C:2011:631), ked dospel k záveru, ze príslusné dolozky mohli podla Komisie vyvolat obavy z dôvodu ich protisútazného ciela, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze daný rozsudok sa netýkal filmového odvetvia. Vseobecný súd tak nezohladnil osobitný hospodársky a právny kontext filmového odvetvia, a to napriek tomu, ze Súdny dvor v rozsudku zo 6. októbra 1982, Coditel a i. ([31]262/81, [32]EU:C:1982:334, body [33]15 a [34]16), rozhodol, ze prvky, ktorými sa vyznacuje filmové odvetvie v Únii, - najmä prvky týkajúce sa dabingu a titulkovania pre divákov s odlisnými kultúrnymi prejavmi, mozností televízneho vysielania a systému financovania filmovej produkcie v Európe - preukazujú, ze licencia na výlucné zastúpenie nemôze sama osebe vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz. 44 Komisia a BEUC spochybnujú dôvodnost tejto argumentácie. 2) Posúdenie Súdnym dvorom 45 Pokial ide v prvom rade o tvrdenie spolocnosti Groupe Canal + zalozené na tom, ze Vseobecný súd neodôvodnil zamietnutie jej argumentácie týkajúcej sa zohladnenia hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria príslusné dolozky, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnit rozsudky, ktorá prinálezí Vseobecnému súdu podla clánku 36 a clánku 53 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, neukladá Vseobecnému súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia, [35]C-519/15 P, [36]EU:C:2016:682, bod [37]41). 46 V tejto súvislosti treba uviest, ze v bode 40 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v podstate identifikoval obavy Komisie, pokial ide o príslusné dolozky, ked konstatoval, ze Komisia v odôvodneniach 37 az 44 sporného rozhodnutia uviedla, ze dohody, ktoré smerujú k absolútnej územnej výlucnosti, by spôsobili rozdelenie vnútrostátnych trhov a boli by v rozpore s cielom Zmluvy vytvorit jednotný trh, a preto by sa takéto dolozky povazovali za také, ktoré majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz, ibaze by iné okolnosti patriace do ich hospodárskeho a právneho kontextu neumoznovali konstatovat, ze k takémuto výsledku viest nemôzu. 47 V bode 41 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zhrnul odôvodnenia 46 az 49 sporného rozhodnutia, z ktorých vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze vzhladom na obsah, ciele a hospodársky a právny kontext príslusných doloziek je ich cielom vylúcit akúkolvek cezhranicnú hospodársku sútaz a poskytnút absolútnu územnú ochranu tým prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí sú zmluvnými partnermi spolocnosti Paramount. 48 Hoci je pravda, ze Vseobecný súd ihned za bodom 41 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto úvahy Komisie boli opodstatnené, nic to nemení na tom, ze z pozorného precítania celého odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Groupe Canal +, Vseobecný súd neformuloval záver "kategorický" bez toho, aby podrobne preskúmal tvrdenia, ale výsledok svojho preskúmania uviedol predtým, ako v bodoch 43 az 73 daného rozsudku formuloval dôvody, ktoré ho k tomuto výsledku viedli, vrátane dôvodov, pre ktoré mohli podla neho príslusné dolozky vyvolat obavy Komisie vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. 49 Okrem toho z bodov 51 az 58 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd výslovne preskúmal tvrdenia, ktoré uviedli Groupe Canal +, Francúzska republika, EFADs, UPC a C More Entertainment, zalozené na prípustnosti príslusných doloziek vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého patria, pricom nezabudol na tvrdenia týchto úcastníkov konania vychádzajúce z toho, ze tieto dolozky podporujú kultúrnu rozmanitost bez toho, aby to poskodilo hospodársku sútaz, co Vseobecný súd preskúmal vo bodoch 59 az 72 toho istého rozsudku. 50 V dôsledku toho treba konstatovat, ze odôvodnenie nachádzajúce sa v bodoch 40 az 73 napadnutého rozsudku umoznuje dotknutým osobám, a osobitne spolocnosti Groupe Canal +, oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytuje dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci tohto odvolania. Vseobecný súd teda neporusil svoju povinnost odôvodnenia, ked zamietol argumentáciu spolocnosti Groupe Canal + týkajúcu sa hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého príslusné dolozky patria. 51 Dalej v rozsahu, v akom Groupe Canal + Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 43 az 50 uvedeného rozsudku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje rozhodnutie zalozil na rozsudku zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([38]C-403/08 a C-429/08, [39]EU:C:2011:631), aby dospel k záveru, ze príslusné dolozky mohli podla Komisie vyvolat obavy z ich protisútazného ciela, treba uviest, ze hoci sa vec, ktorá bola predmetom daného rozsudku zjavne netýkala filmového odvetvia, nic to nemení na tom, ze z bodov 134, 141 a 142 uvedeného rozsudku vyplýva, ze daná vec sa z obchodného a konkurencného hladiska podobala tej, o ktorú ide v prejednávanej veci, v ktorej výhradné licencné zmluvy uzavreté medzi nositelmi práv dusevného vlastníctva a vysielacími organizáciami obsahujú dalsie povinnosti zamerané na zabezpecenie dodrziavania územných obmedzení na vyuzívanie licencií, najmä povinnost stanovenú týmto organizáciám prijat opatrenia zamedzujúce prístup k predmetom ochrany z územia, ktoré nie je pokryté dotknutou licencnou zmluvou. 52 Okrem toho neexistuje totiz rozpor medzi týmto rozsudkom a rozsudkom zo 6. októbra 1982, Coditel a i. ([40]262/81, [41]EU:C:1982:334), ktorý sa týka filmového odvetvia. Body 15 a 16 rozsudku zo 6. októbra 1982, Coditel a i. ([42]262/81, [43]EU:C:1982:334), na ktoré odkazuje Groupe Canal +, ani zdaleka nepodporujú tvrdenie spolocnosti Groupe Canal +, podla ktorého také dolozky, akými sú príslusné dolozky, mozno povazovat za úplne platné, kedze predstavujú základný kamen systému financovania kinematografie, ale svedcia len o tom, ze licencia na výlucnú projekciu, ktorú udelil nositel autorského práva k filmu, nemá sama osebe za ciel vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz. Navyse Súdny dvor v bode 17 daného rozsudku výslovne uviedol, ze výkon autorského práva k filmu a práva na projekciu filmu, ktoré vyplýva z autorského práva, môze narusit hospodársku sútaz na filmovom trhu. 53 Na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný uvedený rozsudok, sa vec vedúca k vyhláseniu rozsudku zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([44]C-403/08 a C-429/08, [45]EU:C:2011:631), týkala práve dodatocných povinností, ktorých cielom bolo zabezpecit dodrziavanie územných obmedzení vyuzívania licencií, ktoré udelil nositel práva dusevného vlastníctva. 54 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 46 az 50 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, pricom odkazoval na rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([46]C-403/08 a C-429/08, [47]EU:C:2011:631), ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ustanovenia licencných dohôd stanovujúce vzájomné povinnosti sledujúce ciel zamedzit cezhranicnému poskytovaniu sluzieb vysielania audiovizuálneho obsahu, ktoré sú predmetom týchto dohôd, a priznávajúce teda absolútnu územnú ochranu kazdému prevádzkovatelovi vysielania, sa môzu tak vzhladom na ciele, ktoré sledujú, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého patria, povazovat za dohody, ktorých cielom je obmedzovat hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a ze v rozsahu, v akom príslusné dolozky obsahujú tieto povinnosti, mohli, pokial neexistovalo nijaké prípadné rozhodnutie, ktorým sa s konecnou platnostou po úplnom preskúmaní konstatuje existencia alebo neexistencia porusenia ustanovenia uvedeného clánku, v danom prípade vyvolat obavy Komisie z narusenia hospodárskej sútaze. 55 Napokon treba zamietnut aj tvrdenie spolocnosti Groupe Canal + zalozené na nesprávnom právnom posúdení, z ktorého údajne Vseobecný súd vychádzal, ked sa v podstate v bodoch 39 a 62 az 66 napadnutého rozsudku domnieval, ze otázka, ci správanie, ktoré vyvolalo podla Komisie obavy z narusenia hospodárskej sútaze, splna podmienky uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, nemá nic spolocné so samotnou povahou rozhodnutia prijatého na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a ze v dôsledku toho mu neprinálezalo, aby sa v rámci preskúmania takéhoto rozhodnutia vyjadril k tvrdeniam zalozeným na uplatnení tohto ustanovenia Zmluvy o FEÚ. 56 Ako totiz správne uviedol Vseobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku, clánok 101 ods. 3 ZFEÚ sa uplatní len vtedy, ak sa predtým uz konstatovalo porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. februára 2013, Slovenská sporitelna, [48]C-68/12, [49]EU:C:2013:71, bod [50]30). 57 Kedze Komisia nemá povinnost kvalifikovat a konstatovat porusenie pri prijímaní rozhodnutia podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [51]C-441/07 P, [52]EU:C:2010:377, bod [53]40), nemôze byt v rámci takéhoto rozhodnutia povinná s konecnou platnostou posúdit, ci dohoda, rozhodnutie alebo zosúladený postup splnajú podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. 58 Okrem toho, ako Vseobecný súd v bode 62 napadnutého rozsudku správne uviedol, uplatnenie clánku 101 ods. 3 ZFEÚ spocíva v posúdení úcinkov podporujúcich hospodársku sútaz, ktoré spôsobuje dohoda porusujúca clánok 101 ods. 1 ZFEÚ, a v overení, ci tieto úcinky podporujúce hospodársku sútaz prevázia nad protisútaznými úcinkami. 59 Z clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 vsak vyplýva, ze rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma na základe tohto ustanovenia, sú zalozené na predbeznom posúdení protisútaznej povahy predmetného správania. Kedze takéto rozhodnutie neobsahuje dôkladné a úplné posúdenie vsetkých protisútazných úcinkov tohto správania, Komisia by nemohla v tejto situácii porovnat tieto úcinky a úcinky podporujúce hospodársku sútaz, ktoré sa pred nou uvádzali, aj keby boli preukázané. 60 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 62 napadnutého rozsudku rozhodol, ze otázka, ci správanie, ktoré vyvolalo podla Komisie obavy z narusenia hospodárskej sútaze, splna podmienky uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, nemá nic spolocné so samotnou povahou rozhodnutia prijatého na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 61 Pokial ide o okolnost, ze Komisia sa v odôvodneniach 50 az 52 sporného rozhodnutia predbezne vyjadrila k otázke uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci, treba uviest, ze tieto úvahy boli súcastou opisu predbezného posúdenia vykonaného Komisiou v súvislosti s príslusnými dolozkami a neobsahovali ziadne konecné posúdenie tejto otázky, ale ich cielom bolo len poukázat na to, ze Komisia v tomto posúdení zohladnila tvrdenia, ktoré Paramount uz uviedla v súvislosti s touto otázkou pred oznámením o výhradách. 62 Za týchto okolností je potrebné zamietnut prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. b) O druhej casti 1) Argumentácia úcastníkov konania 63 Skupina Canal +, ktorú podporujú EFADs, UPC a Francúzska republika, tvrdí, ze Vseobecný súd pri konstatovaní v bodoch 57 a 69 napadnutého rozsudku uviedol, ze prípadný pokles príjmov spolocnosti Groupe Canal + pochádzajúcich od zákazníkov na území Francúzska sa mohol kompenzovat otvorením moznosti pre túto spolocnost samej sa volne obracat na zákazníkov v celom EHP, a nielen vo Francúzsku, nezohladnil osobitosti filmového odvetvia a nepreskúmal vsetky relevantné skutocnosti, ktoré mu boli predlozené. Vseobecný súd totiz zjavne nezohladnil stúdiu s názvom "The impact of cross-border to audiovisual content on EU consumers" vypracovanú konzultacnými spolocnostami Oxera a O & O v máji 2016 a predlozenú zo strany spolocnosti Groupe Canal +, z ktorej vyplýva, ze územná výlucnost je potrebná na financovanie európskej kinematografie, a to z dôvodu rôznej úrovne vnímania kultúry v Únii, ze hodnota európskych filmov sa lísi v závislosti od konkrétneho clenského státu alebo jazykovej oblasti a ze výrobu na európskej úrovni zabezpecujú v konecnom dôsledku najmä prevádzkovatelia televízneho vysielania na základe systému absolútnej územnej ochrany. Pokles príjmov nemozno kompenzovat, kedze Groupe Canal + uz nemôze zdôraznovat výhradné právo na vysielanie urcitého obsahu a spotrebitelia so sídlom vo Francúzsku sa v zásade rozhodnú najmä pre predplatné u subjektov síriacich atraktívny obsah, ktorým je najcastejsie obsah v anglickom jazyku. Náklady na licenciu vztahujúcu sa na viac území sú ovela vyssie ako náklady na vnútrostátnu licenciu, co pre prevádzkovatelov vysielania spôsobuje nedostupnost licencie na viac území. Náklady na získanie nových predplatitelov nachádzajúcich sa mimo tradicného územia prevádzkovatela vysielania vedú k obrovskému zmenseniu rozhodovacieho priestoru týkajúceho sa jeho produkcných mozností. V kazdom prípade geografické obmedzenia vyplývajúce z licencií, ktoré Groupe Canal + uzatvorila, jej neumoznujú volne oslovovat zákazníkov nachádzajúcich sa v celej Únii. 64 Komisia a BEUC spochybnujú dôvodnost tejto argumentácie. 2) Posúdenie Súdnym dvorom 65 Na úvod treba uviest, ze v rozsahu, v akom tvrdenia uvedené v rámci druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu smerujú proti úvahám uvedeným v bode 69 napadnutého rozsudku, treba tieto tvrdenia zamietnut ako neúcinné. 66 Z pouzitia výrazu v bode 67 napadnutého rozsudku "v kazdom prípade" a v bode 72 tohto rozsudku výrazu "aj keby sa usúdilo, ze Komisia má povinnost preskúmat uplatnitelnost clánku 101 ods. 3 ZFEÚ", totiz vyplýva, ze posúdenie vykonané Vseobecným súdom v bodoch 67 az 72 uvedeného rozsudku bolo uvedené len pre úplnost pre prípad, ze by bolo potrebné sa domnievat, ze Komisia mala povinnost preskúmat uplatnitelnost clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. 67 Kedze, ako vyplýva z preskúmania prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu, Vseobecný súd správne rozhodol, ze v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu sporného rozhodnutia, Komisia nebola povinná posúdit, ci boli splnené podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, výhrady smerujúce proti bodu 69 napadnutého rozsudku, aj keby boli dôvodné, nemôzu v ziadnom prípade viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 68 V rozsahu, v akom sa tvrdenia uvedené v rámci druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu týkajú úvah uvedených v bode 57 napadnutého rozsudku, treba pripomenút, ze podla clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je teda ako jediný príslusný zistovat skutkový stav a posúdit ho. Len v prípade, ze vecná nesprávnost skutkových zistení zo strany Vseobecného súdu vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predlozené, alebo v prípade skreslenia dôkazov predlozených na podporu skutkového stavu, predstavuje toto zistenie a posúdenie uvedených dôkazov právne otázky podliehajúce preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania (uznesenie z 19. decembra 2019, OPS Újpest/Komisia, [54]C-741/18 P, neuverejnené, [55]EU:C:2019:1104, bod [56]19 a citovaná judikatúra). 69 Tieto tvrdenia spolocnosti Groupe Canal + sa vsak obmedzujú na spochybnenie skutkového stavu, ako bol posúdený Vseobecným súdom, podla ktorého prípadný pokles príjmov spolocnosti Groupe Canal + pochádzajúcich od zákazníkov vo Francúzsku sa môze kompenzovat tým, ze prostredníctvom plnenia záväzkov, ktoré sa na základe sporného rozhodnutia stali záväznými, má Groupe Canal + uz moznost sama sa obracat na zákazníkov v celom EHP a nielen vo Francúzsku bez toho, aby bolo napadnuté to, ze dosah týchto záväzkov bol skreslený. 70 Dané tvrdenia, ktoré uviedla Groupe Canal +, sú preto neprípustné. 71 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu zamietnut ako ciastocne neúcinnú a ciastocne neprípustnú. 72 Z toho vyplýva, ze tretí odvolací dôvod sa musí zamietnut. 3. O druhom odvolacom dôvode a) Argumentácia úcastníkov konania 73 Podla spolocnosti Groupe Canal + Vseobecný súd na to, aby v bode 72 napadnutého rozsudku mohol dospiet k záveru, ze predbezné posúdenie vykonané Komisiou, ktorým dospela k záveru, ze podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ neboli splnené, neobsahuje chyby, dospel v bode 67 tohto rozsudku k záveru, ze príslusné dolozky ukladajú obmedzenia, ktoré idú nad rámec toho, co je potrebné na výrobu a distribúciu audiovizuálnych diel vyzadujúcich ochranu práv dusevného vlastníctva, a v bode 70 uvedeného rozsudku uviedol, ze tieto dolozky vylucovali akúkolvek hospodársku sútaz vo vztahu k americkým filmom. Úcastníci konania sa vsak ziadnou z týchto úvah nezaoberali v rámci konania pred Vseobecným súdom. Vseobecný súd teda porusil zásadu kontradiktórnosti. 74 Komisia spochybnuje dôvodnost argumentácie spolocnosti Groupe Canal +. Komisia a BEUC tvrdia, ze druhý odvolací dôvod je v kazdom prípade neúcinný z dôvodu, ze smeruje proti odôvodneniu uvedenému v napadnutom rozsudku len pre úplnost. BEUC sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze je zjavne nepresný. b) Posúdenie Súdnym dvorom 75 Druhý odvolací dôvod smeruje proti bodom 67, 70 a 72 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú otázky uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ v prejednávanej veci. 76 V tejto súvislosti bez toho, aby bolo potrebné preskúmat, ci tento odvolací dôvod treba vyhlásit za neprípustný, ako tvrdí BEUC, z dôvodov uvedených v bodoch 66 a 67 tohto rozsudku, treba konstatovat, ze uvedený odvolací dôvod je neúcinný. 77 Z toho vyplýva, ze druhý odvolací dôvod sa musí zamietnut. 4. O stvrtom odvolacom dôvode 78 Stvrtý odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí, z ktorých prvá je zalozená na poruseniach zásady proporcionality a zásady dodrziavania práv tretích osôb, ktoré údajne porusil Vseobecný súd, ked dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná analyzovat dotknuté vnútrostátne trhy po jednom, a druhá na poruseniach bodu 128 osvedcených postupov, ako aj zmluvných práv tretích osôb, ktorých sa Vseobecný súd údajne dopustil, ked dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie nemá vplyv na moznost spolocnosti Groupe Canal + obrátit sa na vnútrostátny súd s cielom zabezpecit dodrziavanie svojich zmluvných práv. a) O prvej casti 1) Argumentácia úcastníkov konania 79 Groupe Canal +, ktorú podporuje UPC a Francúzska republika, v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze prijala záväzky spolocnosti Paramount, ktoré sa týkajú vsetkých zmlúv uzavretých s prevádzkovatelmi televízneho vysielania v EHP, zatial co predbezné posúdenie vykonané Komisiou a obavy z narusenia hospodárskej sútaze vyjadrené touto institúciou sa týkali iba výlucných práv priznaných spolocnosti Sky pre územie Spojeného královstva a Írska, pouzila pri svojom uvazovaní "zovseobecnenie", pricom sa oslobodila od povinnosti preskúmat iné vnútrostátne trhy, a teda nezohladnila osobitosti iných trhov, najmä francúzskeho trhu, ktorý sa vyznacuje tým, ze financovanie audiovizuálnej tvorby je zabezpecované prevádzkovatelmi vysielania, akým je Groupe Canal +. Tým, ze Vseobecný súd v bode 118 napadnutého rozsudku potvrdil prístup Komisie, porusil zásadu proporcionality a zasiahol do práv tretích osôb v rozpore s rozsudkom z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([57]C-441/07 P, [58]EU:C:2010:377, bod [59]41). 80 Komisia, ktorú v konaní podporuje BEUC, spochybnuje dôvodnost tejto argumentácie. 2) Posúdenie Súdnym dvorom 81 V prejednávanej veci je nesporné, ze predbezné posúdenie vykonané Komisiou sa týkalo len urcitých doloziek obsiahnutých v licencných zmluvách, ktoré Paramount uzatvorila so spolocnostou Sky a ktorými Paramount priznala spolocnosti Sky výlucné licencie pre územie Spojeného královstva a Írska. Z bodu 3 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Komisia sústredila svoje vysetrovanie na dve navzájom súvisiace dolozky týchto zmlúv. Cielom prvej dolozky bolo zakázat spolocnosti Sky, resp. obmedzit jej moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov, ktorí majú bydlisko v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, na nákup sluzieb distribúcie televíznych programov. Druhou dolozkou bola spolocnosti Paramount ulozená prostredníctvom zmlúv, ktoré uzatvorila s prevádzkovatelmi vysielania usadenými v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, povinnost zakázat týmto prevádzkovatelom vysielania, resp. obmedzit ich moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom v Spojenom královstve alebo Írsku na nákup sluzieb distribúcie televízneho vysielania. 82 Okrem toho najmä z bodov 8 az 10 napadnutého rozsudku vyplýva, ze záväzky spolocnosti Paramount, ktoré sa sporným rozhodnutím stali záväznými, sa týkali aj podobných ustanovení obsiahnutých v licencných zmluvách, ktoré Paramount uzavrela alebo mohla uzavriet s ostatnými prevádzkovatelmi televízneho vysielania usadeným v EHP. 83 Vseobecný súd v bodoch 40 a 41 napadnutého rozsudku konstatoval, ze obavy Komisie, pokial ide o príslusné dolozky, sa týkali skutocnosti, ze tieto dolozky smerovali k absolútnej územnej výlucnosti, cím by spôsobili rozdelenie vnútrostátnych trhov a boli by v rozpore s cielom Zmluvy vytvorit jednotný trh. 84 Ako Vseobecný súd správne pripomenul v bode 46 napadnutého rozsudku, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze dohoda, ktorá smeruje k rozdeleniu národných trhov, môze byt totiz v rozpore s cielom Zmluvy, ktorým je dosiahnutie integrácie týchto trhov zriadením jednotného trhu. Preto zmluvy smerujúce k rozdeleniu trhov podla vnútrostátnych hraníc alebo zmluvy, ktorých predmetom je stazit prepojenost vnútrostátnych trhov, mozno tak vzhladom na ciele, ktoré sledujú, ako aj hospodársky a právny kontext, do ktorého spadajú, povazovat za dohody, ktorých cielom je obmedzovat hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 85 Takéto dohody totiz môzu ohrozit riadne fungovanie jednotného trhu, cím by nezávisle od situácie existujúcej na vnútrostátnych trhoch bránili jednému z hlavných cielov Únie. 86 Vseobecný súd preto v bode 118 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze príslusné dolozky v rozsahu, v akom mali za ciel rozdelit vnútrostátne trhy celého EHP, pricom ich hospodársky a právny kontext neumoznoval zistit, ci môzu narusit hospodársku sútaz, mohli v kontexte uplatnenia clánku 9 nariadenia c. 1/2003 platne vyvolat obavy Komisie z narusenia hospodárskej sútaze týkajúce sa celého tohto geografického priestoru, aj ked Komisia neanalyzovala dotknuté vnútrostátne trhy po jednom. 87 Z toho vyplýva, ze prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej casti 1) Argumentácia úcastníkov konania 88 Groupe Canal + tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 104 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie nepredstavuje zásah do zmluvnej slobody tejto spolocnosti, kedze sa môze obrátit na vnútrostátny súd so zalobou na urcenie zlucitelnosti príslusných doloziek s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a na vyvodenie dôsledkov stanovených vo vnútrostátnom práve voci spolocnosti Paramount, porusil zásadu vyplývajúcu z clánku 9 nariadenia c. 1/2003, bodu 128 osvedcených postupov a poznámky pod ciarou 76 týchto osvedcených postupov, podla ktorej rozhodnutie prijaté na základe uvedeného clánku 9 nemôze mat za ciel alebo úcinok vyhlásenie záväzku za záväzný pre hospodárske subjekty, ktoré ho neponúkli a neprijali. 89 Okrem toho Vseobecný súd tým, ze v bode 103 napadnutého rozsudku uviedol, ze prípadné rozhodnutie vnútrostátneho súdu tak, ze ulozí spolocnosti Paramount konat v rozpore s jej záväzkami, by viedlo Komisiu k povinnosti obnovit vysetrovanie, výslovne uznal, ze plnenie týchto záväzkov závisí od vôle spolocnosti Groupe Canal +, avsak nevyvodil z tohto záveru vsetky právne dôsledky. 90 Groupe Canal +, ktorú podporuje Francúzska republika, poukazuje v podstate na to, ze Vseobecný súd závazným spôsobom porusil práva tretích strán, konkrétne spolocnosti Groupe Canal +, ked v bode 100 napadnutého rozsudku uviedol, ze sporné rozhodnutie by mohlo nanajvýs ovplyvnit posúdenie vnútrostátneho súdu, pokial obsahuje predbezné posúdenie. Toto rozhodnutie totiz zbavuje Groupe Canal + jej zmluvnej slobody, kedze v skutocnosti nie je mozné dosiahnut, aby vnútrostátny súd odporoval Komisii a pripustil platnost príslusných doloziek. V tejto súvislosti z rozsudku z 23. novembra 2017, Gasorba a i. ([60]C-547/16, [61]EU:C:2017:891, body [62]28 a [63]29), podla nej vyplýva, ze vnútrostátne súdy nemôzu ignorovat rozhodnutia prijaté na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, pricom sú povinné zohladnit predbezné posúdenie Komisie a povazovat ho za znak, ci dokonca pociatocný dôkaz o protisútaznom charaktere predmetnej dohody. Moznost týchto súdov slobodne rozhodovat je zachovaná len v prípade, ze sa rozhodnú pokracovat vo svojom vysetrovaní o súlade dotknutých dohôd s právom hospodárskej sútaze. 91 Francúzska republika dodáva, ze dopad rozhodnutia prijatého na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 na posúdenie vykonávané vnútrostátnym súdom sa posilnuje prostredníctvom záväzkov dohodnutých v predmetnom odvetví s inými podnikmi, cím kazdé dalsie záväzky môzu vytvárat normu, od ktorej je vnútrostátnemu súdu coraz zlozitejsie sa odchýlit. Navyse skutocnost, ze v prípade, ak by vnútrostátny súd rozhodol o zlucitelnosti predmetnej dohody s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, by Komisia nevyhnutne obnovila vysetrovanie podla clánku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, môze vnútrostátny súd odradit od toho, aby spochybnil predbezné posúdenie, ktoré vykonala Komisia. 92 Komisia, ktorú podporuje BEUC, v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 83 az 108 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze splnenie záväzkov spolocnosti Paramount nezávisí od vôle tretích strán, akou je Groupe Canal +. Ponúknutím týchto záväzkov totiz Paramount vyuzila svoju zmluvnú slobodu neplnit uz niektoré zmluvné dolozky alebo uz nimi nebyt viazaná, pricom takéto rozhodnutie nezávisí od vôle tretích strán. Okrem toho prijatie uvedených záväzkov Komisiou neoberá Groupe Canal + o moznost podat na vnútrostátny súd návrh na ochranu svojich práv v rámci zmluvných vztahov so spolocnostou Paramount. Ak vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze príslusné dolozky nie sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo ze splnajú podmienky uvedené v odseku 3 tohto clánku, prinálezí mu tiez posúdit, ci rozhodnutie v konaní, ktoré pred ním prebieha, môze viest Paramount ku konaniu v rozpore so záväzkami, ktoré sa sporným rozhodnutím stali záväznými. S cielom predíst tomu, aby výsledok takéhoto konania mohol viest Paramount ku konaniu v rozpore s predmetnými záväzkami, môze vnútrostátny súd odmietnut nariadit vykonanie príslusných doloziek a v súlade s uplatnitelnými vnútrostátnymi predpismi ulozit spolocnosti Paramount, aby ich vykonala v alternatívne formou penaznej náhrady skody. Tvrdí, ze Vseobecný súd takéto riesenie zvázil v bode 103 napadnutého rozsudku. 93 Okrem toho sa Vseobecný súd v bode 102 napadnutého rozsudku správne domnieval, ze Groupe Canal + mohla pred vnútrostátnym súdom dosiahnut, aby odporoval Komisii a pripustil platnost príslusných doloziek. Z bodu 29 rozsudku z 23. novembra 2017, Gasorba a i. ([64]C-547/16, [65]EU:C:2017:891), vyplýva, ze vnútrostátny súd je povinný iba zobrat do úvahy predbezné posúdenie vykonané Komisiou, ktoré je uvedené v spornom rozhodnutí, a povazovat ho za znak, ci dokonca pociatocný dôkaz o protisútaznom charaktere sporných doloziek. 2) Posúdenie Súdnym dvorom 94 V rámci preskúmania druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu uz uvedeného v prvostupnovom konaní, ktorá bola zalozená na porusení v rozpore so zásadou proporcionality zmluvných práv tretích osôb, akou je Groupe Canal +, Vseobecný súd v podstate v bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku usúdil, ze rozhodnutie prijaté na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 je záväzné len pre podniky, ktoré ponúkli "záväzok" v zmysle tohto ustanovenia, a nemôze mat za ciel alebo úcinok vyhlásenie záväzku za záväzný pre hospodárske subjekty, ktoré ho neponúkli a neprijali. 95 V bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd najmä domnieval, ze ked záväzok spocíva v neuplatnovaní zmluvnej dolozky, ktorou sa udelujú práva urcitej tretej osobe, v takom prípade priznat Komisii právomoc prijat rozhodnutie o záväznosti záväzku vo vztahu k tretej osobe, ako je Groupe Canal +, ktorá ho neponúkla a nebola predmetom konania Komisie, by predstavovalo zásah do zmluvnej slobody daného subjektu, ktorý by isiel nad rámec ustanovení clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 96 Vseobecný súd v nadväznosti na to preskúmal, ci je cielom alebo úcinkom sporného rozhodnutia vzhladom na jeho znenie, ako ja právny kontext, v ktorom bolo prijaté, to, ze záväzok, ktorý ponúkla Paramount, sa v rozpore s uvedeným clánkom 9 povazuje za záväzok, ktorý ponúkla Groupe Canal +. V tejto súvislosti v bode 94 napadnutého rozsudku uviedol, ze z tohto rozhodnutia nie je zjavné, ze by ukladalo zmluvným partnerom spolocnosti Paramount, akým je Groupe Canal +, nejakú povinnost. 97 Vseobecný súd dalej v bode 95 napadnutého rozsudku jednak konstatoval, ze skutocnost, ze sa Paramount vseobecne zaväzuje nedomáhat sa súdnou cestou dodrziavania povinnosti prevádzkovatelov televízneho vysielania neuskutocnovat pasívny predaj mimo ich výlucného územia stanoveného v bode 2.2 písm. a) prílohy sporného rozhodnutia, automaticky znamená, ze Paramount nedodrzí svoju povinnost zakázat takýto predaj, ako sa stanovuje v bode 2.2 písm. b) tej istej prílohy, a jednak, ze tento záväzok zasa automaticky vedie k spochybneniu zmluvného práva prevádzkovatelov televízneho vysielania - zmluvných partnerov spolocnosti Paramount - voci tejto spolocnosti, podla ktorého táto zarucuje kazdému z nich absolútnu územnú výlucnost, pokial ide o predmet kazdej licencnej zmluvy na produkciu platenej televízie. 98 Vseobecný súd v bode 96 napadnutého rozsudku uviedol, ze v takomto kontexte je otázne, ci tento výsledok vzisiel zo samotného sporného rozhodnutia, pricom v takom prípade by islo o nenapravitelný úcinok vo vztahu k tretej strane, ktorá ani neponúkla záväzok, ktorý sa stal záväzným, ani nan nepristúpila, alebo, ci vyhlásenie spolocnosti Paramount, ze uz nebude dodrziavat príslusné dolozky, je v podstate aktom, ktorý vykonáva na svoje vlastné riziko a ktorý sa nijako nedotýka moznosti pre zmluvných partnerov obrátit sa na vnútrostátny súd s cielom domáhat sa dodrziavania uvedených doloziek. 99 Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 100 a 102 napadnutého rozsudku najmä uviedol, ze v rámci zaloby podanej podnikom, ktorou sa domáha dodrziavania svojich zmluvných práv porusených záväzkami, ktoré sa rozhodnutím Komisie prijatým na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stali záväznými, vnútrostátny súd môze dospiet k záveru, ktorý je ciastocne alebo celkom odchylný od predbezného posúdenia vykonaného Komisiou s ohladom na právo hospodárskej sútaze, a nachádzal sa v jej rozhodnutí, pricom môze rozhodnút, ze ustanovenia, ktoré sú predmetom záväzkov, nie sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. 100 Okrem toho v bode 103 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze vnútrostátne súdy by tak mohli prijat rozhodnutie, ktoré by mohlo viest k tomu, ze Paramount by musela konat v rozpore so záväzkami, ktoré sa na základe sporného rozhodnutia stali záväznými. 101 Vseobecný súd v bode 104 tohto rozsudku z daných úvah vyvodil, ze sporné rozhodnutie neovplyvnuje moznost spolocnosti Groupe Canal + obrátit sa na vnútrostátny súd so zalobou na urcenie zlucitelnosti príslusných doloziek s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a na vyvodenie dôsledkov stanovených vo vnútrostátnom práve voci spolocnosti Paramount. 102 V bode 106 daného rozsudku teda dospel k záveru, ze ked teda Komisia prijala sporné rozhodnutie, konala v rozsahu svojich právomocí, ktoré má na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a zachovala ciel tohto nariadenia, ktoré je motivované snahou o hospodárnost konania a úcinnost, bez toho, aby porusila zmluvné alebo procesné práva spolocnosti Groupe Canal + spôsobom, ktorý by isiel nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela. 103 Groupe Canal + Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze porusil zásadu proporcionality tým, ze minimalizoval váznost, akú majú úcinky predmetných záväzkov prijatých spolocnostou Paramount, ktoré sa sporným rozhodnutím stali záväznými, na zmluvné práva spolocnosti Groupe Canal +, pricom tvrdí, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho predpokladu, pokial ide o úcinnost zaloby podanej za týchto súvislostí pred vnútrostátnym súdom zalozenej na takýchto právach. 104 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze zásada proporcionality podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby akty institúcií Únie boli vhodné na zabezpecenie dosiahnutia legitímnych cielov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nesli nad rámec toho, co je potrebné na dosiahnutie týchto cielov (rozsudok z 11. decembra 2018, Weiss a i., [66]C-493/17, [67]EU:C:2018:1000, bod [68]72, ako aj citovaná judikatúra). 105 Rozsah, v akom Komisia v kontexte clánku 9 nariadenia c. 1/2003 uplatnuje zásadu proporcionality, sa obmedzuje na overenie, ci dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslusné podniky, a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom. Pri vykonávaní tohto overenia vsak Komisia musí zohladnovat záujmy tretích strán (rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, [69]C-441/07 P, [70]EU:C:2010:377, bod [71]41). 106 Ako uviedol generálny advokát v bode 123 svojich návrhov, ked Komisia overuje záväzky nie z hladiska ich spôsobilosti reagovat na jej obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ale so zretelom na ich vplyv na záujmy tretích strán, potom si zásada proporcionality vyzaduje, aby práva, ktoré tretím osobám patria, neboli zbavené svojho obsahu. 107 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku v podstate správne rozhodol, ze skutocnost, ze Komisia stanovila záväznost záväzku hospodárskeho subjektu spocívajúceho v neuplatnovaní urcitých zmluvných doloziek voci jeho zmluvnému partnerovi, akým je Groupe Canal +, ktorá ho neponúkla a nebola predmetom konania, a napriek tomu, ze nebol predlozený nijaký dôkaz o jej súhlase so záväzkom v súlade s bodom 128 osvedcených postupov, predstavuje tento záväzok zásah do zmluvnej slobody tohto zmluvného partnera, ktorý ide nad rámec ustanovení clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Vseobecný súd po tom, ako v bode 94 napadnutého rozsudku uviedol, ze zo sporného rozhodnutia prijatého na základe uvedeného clánku 9 nevyplýva, ze by spolocnosti Groupe Canal + sa ním priamo ukladala nejaká povinnost, v bode 95 tohto rozsudku tiez správne konstatoval, ze zo záväzkov spolocnosti Paramount, ktoré sa týmto rozhodnutím stali záväznými, automaticky vyplýva, ze Paramount nedodrzí niektoré svoje zmluvné povinnosti voci spolocnosti Groupe Canal + vyplývajúce z ich licencnej zmluvy, ktorá nadobudla úcinnost 1. januára 2014. 108 Ako vyplýva z odôvodnenia 13 nariadenia c. 1/2003, rozhodnutia, ktoré Komisia prijíma na základe clánku 9 tohto nariadenia, nemajú vplyv na moznost súdov clenských státov konstatovat porusenie clánkov 101 a 102 ZFEÚ a rozhodnút o danej veci. Rozhodnutie o záväzkoch prijaté Komisiou podla clánku 9 ods. 1 tohto nariadenia vo vztahu k urcitým dohodám medzi podnikmi tiez nebráni vnútrostátnym súdom, aby preskúmali súlad uvedených dohôd s pravidlami hospodárskej sútaze, a prípadne ich podla clánku 101 ods. 2 ZFEÚ vyhlásili za neplatné (rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., [72]C-547/16, [73]EU:C:2017:891, bod [74]30). 109 Podla prvej vety clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ked vsak vnútrostátne súdy rozhodujú o dohodách, rozhodnutiach alebo postupoch podla clánku 101 alebo clánku 102 ZFEÚ, ktoré sú uz predmetom rozhodnutia Komisie, nemôzu prijat rozhodnutia, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím prijatým Komisiou. 110 Rozhodnutie vnútrostátneho súdu ukladajúce podniku, ktorý prijal záväzky, ktoré sa rozhodnutím prijatým na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stali záväznými, aby konal v rozpore so svojimi záväzkami, by pritom bolo zjavne v rozpore s týmto rozhodnutím. 111 Z toho vyplýva, ze ked Vseobecný súd v bode 103 napadnutého rozsudku v podstate rozhodol, ze vnútrostátne súdy, na ktoré by bola podaná zaloba, ktorou by sa Groupe Canal + domáhala dodrziavania svojich zmluvných práv, by mohli prípadne rozhodnút, ze Paramount musí konat v rozpore so svojimi záväzkami, ktoré sa sporným rozhodnutím stali záväznými, neprihliadol na prvú vetu clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003. 112 Okrem toho podla judikatúry Súdneho dvora (rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [75]C-344/98, [76]EU:C:2000:689, bod [77]51, ako aj citovaná judikatúra), ktorá je teraz kodifikovaná v druhej vete clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, koherentné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze a vseobecná zásada právnej istoty vyzadujú, aby sa vnútrostátne súdy, ked rozhodujú o dohodách alebo praktikách, o ktorých este môze rozhodovat aj Komisia, vyhli prijatiu takých rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s plánovaným rozhodnutím Komisie prijatým na uplatnovanie clánku 101 ods. 1 a clánku 102 ZFEÚ, ako aj clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. 113 Kedze rozhodnutia zalozené na clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sú - ako vyplýva zo znenia tohto ustanovenia - prijaté, "ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncenie porusovania", z judikatúry pripomenutej v predchádzajúcom bode tohto rozsudku vyplýva, ze v prípade rozhodnutia zalozeného na uvedenom ustanovení nemôzu vnútrostátne súdy prijat v súvislosti s dotknutým konaním "záporné" rozhodnutia, v ktorých sa konstatuje neexistencia porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, v prípadoch, v ktorých môze Komisia stále na základe clánku 9 ods. 2 uvedeného nariadenia obnovit konanie, a prípadne prijat rozhodnutie obsahujúce formálne konstatovanie porusenia. 114 Vseobecný súd teda tiez vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 100, 102 a 104 napadnutého rozsudku v podstate konstatoval, ze vnútrostátny súd by prípadne mohol vyhlásit, ze dolozky, akými sú príslusné dolozky, nie sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, a vyhoviet zalobe podanej podnikom, ktorou sa domáha dodrziavania svojich zmluvných práv porusených záväzkami, ktoré sa rozhodnutím Komisie stali záväznými, alebo ktorou tento podnik ziada o náhradu skody. 115 Z toho vyplýva, ze konanie vnútrostátneho súdu nemôze primeraným a úcinným spôsobom napravit, ze primeranost opatrenia z hladiska ochrany zmluvných práv tretích osôb nebola overená v stádiu prijatia rozhodnutia prijatého na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 116 Za týchto podmienok treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa v bodoch 96 az 106 napadnutého rozsudku v podstate nesprávne domnieval, ze moznost zmluvných partnerov spolocnosti Paramount, vrátane spolocnosti Groupe Canal +, obrátit sa na vnútrostátny súd môze napravit úcinky, aké majú záväzky spolocnosti Paramount, ktoré sa sporným rozhodnutím stali záväznými, na zmluvné práva uvedených zmluvných partnerov konstatované v bode 95 uvedeného rozsudku. 117 Je pravda, ako pripomína Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([78]C-441/07 P, [79]EU:C:2010:377, bod [80]49), v kontexte vysetrovania týkajúceho sa dvoch podnikov, ktoré uzavreli dohodu, ktorej nadobudnutie platnosti bolo podmienené získaním negatívneho atestu alebo výnimky zo strany Komisie, poznamenal, ze skutocnost, ze individuálne záväzky ponúknuté podnikom sa rozhodnutím Komisie stali záväznými, neznamená, ze iné podniky nemajú moznost chránit svoje prípadné práva v rámci svojich vztahov s týmto podnikom. Vzhladom na obmedzenia dotýkajúce sa právomoci vnútrostátnych súdov uvedené v bodoch 109, 110, 112 a 113 tohto rozsudku, je vsak potrebné konstatovat, ze zmluvné práva tretej osoby, akou je Groupe Canal +, nemôzu byt primerane chránené v rámci zaloby podanej na takýto súd za okolností, ked rozhodnutím Komisie sa záväzok stal záväzným, na základe ktorého zmluvný partner tretej osoby musí ponechat neuplatnené niektoré zo svojich povinností voci tejto tretej osobe, ktoré na seba slobodne prevzal v súlade s bezpodmienecnou dohodou, ktorá je uz platná, a to napriek tomu, ze táto tretia nebola predmetom konania, ktoré zacala Komisia. 118 Z toho vyplýva, ze treba vyhoviet druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu. 119 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia Vseobecným súdom, pokial ide o posúdenie primeranosti sporného rozhodnutia s ohladom na zásah do záujmov tretích osôb. 120 So zretelom na predchádzajúce úvahy je potrebné zrusit napadnutý rozsudok. VI. O zalobe na Vseobecnom súde 121 Clánok 61 prvý odsek Statútu Súdneho dvora Európskej únie stanovuje, ze ak Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu, môze sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 122 V tomto prípade to tak je. 123 V druhej casti tretieho zalobného dôvodu Groupe Canal + v podstate tvrdí, ze Komisia tým, ze sporným rozhodnutím sa stali záväzky spolocnosti Paramount záväznými, neprimerane zasiahla do zmluvných práv tretích osôb, ako je Groupe Canal +, a porusila tak zásadu proporcionality. 124 V tejto súvislosti, ako vyplýva z bodu 107 tohto rozsudku, ak záväzok spocíva v tom, ze sa ponechá neuplatnená zmluvná dolozka priznávajúca práva tretej osobe, priznanie právomoci Komisii, aby sa na základe jej rozhodnutia stal záväzok záväzným vo vztahu k tretej osobe, ktorá ho neponúkla a nebola predmetom konania zacatého Komisiou, by v takom prípade bolo zásahom do zmluvnej slobody predmetného subjektu, ktorý ide nad rámec ustanovení clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 125 Hoci v prejednávanej veci zo spisu vyplýva, ze sporné rozhodnutie neukladá povinnosti prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí sú zmluvnými partnermi spolocnosti Paramount, nic to nemení na tom, ako Súdny dvor v podstate konstatoval v bode 107 tohto rozsudku, ze záväzky tejto spolocnosti, ktoré sa sporným rozhodnutím stali záväznými, automaticky vedú k spochybneniu zmluvného práva prevádzkovatelov televízneho vysielania, vrátane spolocnosti Groupe Canal +, voci spolocnosti Paramount, podla ktorého táto spolocnost uvedená ako posledná zarucuje kazdému z nich absolútnu územnú výlucnost, pokial ide o predmet kazdej licencnej zmluvy na produkciu platenej televízie. Podla tohto rozhodnutia je totiz Paramount najmä povinná nedodrziavat urcité povinnosti, ktoré majú zabezpecit túto výlucnost, vyplývajúce z jej zmlúv s uvedenými prevádzkovatelmi televízneho vysielania, a najmä tie, ktoré sú stanovené v clánkoch 3 a 12 jej licencnej zmluvy so spolocnostou Groupe Canal +, ktorá nadobudla platnost 1. januára 2014. 126 Ako vsak v podstate uviedol generálny advokát v bode 125 svojich návrhov, takéto povinnosti môzu predstavovat základné prvky hospodárskej rovnováhy, ktorú pri výkone vzájomnej zmluvnej slobody títo prevádzkovatelia televízneho vysielania a Paramount stanovili. 127 Za týchto podmienok, ako vyplýva z preskúmania druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, a presnejsie z bodov 108 az 117 tohto rozsudku, moznost zmluvných partnerov spolocnosti Paramount, vrátane spolocnosti Groupe Canal +, obrátit sa na vnútrostátny súd, nemôze primeraným spôsobom napravit tieto úcinky, aké má sporné rozhodnutie na zmluvné práva uvedených zmluvných partnerov. Z toho vyplýva, ze Komisia tým, ze uvedeným rozhodnutím sa záväzky spolocnosti Paramount stali záväznými, porusila poziadavku uvedenú v bode 106 tohto rozsudku, zbavila svojho obsahu zmluvné práva tretích osôb, vrátane práv spolocnosti Groupe Canal + voci spolocnosti Paramount, a tým porusila zásadu proporcionality. 128 V dôsledku toho treba vyhoviet druhej casti tretieho zalobného dôvodu, a teda zrusit sporné rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné preskúmat ostatné tvrdenia a zalobné dôvody uvedené v prvostupnovom konaní. VII. O trovách 129 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 130 Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 131 Kedze Groupe Canal +, EFADs, UPC a C More Entertainment navrhli ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania a Komisia nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnút, ze znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Groupe Canal +, EFADs a UPC v rámci tohto odvolacieho konania a prvostupnového konania, ako aj trovy konania, ktoré vynalozila C More Entertainment v prvostupnovom konaní. 132 Kedze Francúzska republika nenavrhla ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania, je opodstatnené rozhodnút, ze bude znásat svoje vlastné trovy konania. 133 V súlade s clánkom 140 ods. 3 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe jeho clánku 184 ods. 1 na konanie o odvolaní, BEUC ako vedlajsí úcastník konania pred Vseobecným súdom znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Groupe Canal +/Komisia ([81]T-873/16, [82]EU:T:2018:904), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Európskej komisie z 26. júla 2016 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.40023 - Cezhranicný prístup k platenej televízii) sa zrusuje. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozili Groupe Canal + SA, European Film Agency Directors - EFADs a Union des producteurs de cinéma (UPC) v rámci tohto odvolacieho konania a prvostupnového konania, ako aj trovy konania, ktoré vynalozila C More Entertainment AB v prvostupnovom konaní. 4. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. 5. Bureau européen des unions de consommateurs (BEUC) znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [83]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkfRJcN/L85685-4227TMP.html#t-ECR_62019CJ0132_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A904&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A904 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A556&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A556 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&anchor=#point35 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&anchor=#point27 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point25 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:060I:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:168:TOC 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:130:TOC 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:130:TOC 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A159&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A159 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A159&anchor=#point38 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A82&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A82 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A82&anchor=#point115 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&anchor=#point15 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&anchor=#point16 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&anchor=#point41 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A71&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A71 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A71&anchor=#point30 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point40 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1104&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1104 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1104&anchor=#point19 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point41 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point28 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point29 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1000&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1000 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1000&anchor=#point72 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point41 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point30 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&anchor=#point51 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point49 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A904&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A904 83. file:///tmp/lynxXXXXkfRJcN/L85685-4227TMP.html#c-ECR_62019CJ0132_SK_01-E0001