ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) z 2. septembra 2021 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Schéma pomoci - Clánok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 4 ods. 3 a 4 - Pojem 'pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom` - Rozhodnutie o nevznesení námietok - Nezacatie konania vo veci formálneho zistovania - Usmernenie o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 - Kódex najlepsej praxe pre uskutocnovanie konaní vo veci kontroly státnej pomoci - Kontakty 'pred oznámením opatrenia` - Procesné práva dotknutých osôb - Trh s kapacitou elektrickej energie v Spojenom královstve" Vo veci C-57/19 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 25. januára 2019, Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a P. Nemecková, splnomocnení zástupcovia, odvolatelka, ktorú v konaní podporujú: Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: Tempus Energy Ltd, so sídlom v Pontypridde (Spojené královstvo), Tempus Energy Technology Ltd, so sídlom v Pontypridde, v zastúpení: J. Derenne, D. Vallindas, avocats, a C. Ziegler, Rechtsanwalt, zalobcovia v prvostupnovom konaní, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: pôvodne F. Shibli, S. McCrory a Z. Lavery, neskôr F. Shibli a S. McCrory, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci: G. Facenna, QC, a D. Mackersie, barrister, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia N. Piçarra, D. Sváby, S. Rodin a K. Jürimäe, generálny advokát: E. Tancev, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. júna 2021, vyhlásil tento Rozsudok 1 Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2018, Tempus Energy a Tempus Energy Technology/Komisia (T-793/14, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:790), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie C(2014) 5083 final z 23. júla 2014 o nevznesení námietok voci schéme pomoci týkajúcej sa trhu s kapacitou v Spojenom královstve (státna pomoc 2014/N-2) ([3]Ú. v. EÚ C 348, 2014, s. 5, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 2 Clánok 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie [clánku108 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), nazvaný "Predbezné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie", ktorý sa uplatnuje na dotknutú schému pomoci, vo svojich odsekoch 2 az 5 stanovuje: "2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [108] ods. 2 [ZFEÚ] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`). 5. Rozhodnutia, na ktoré sa odvolávajú odseky 2, 3 a 4 sa vykonajú [sú prijaté - neoficiálny preklad] do dvoch mesiacov. Toto obdobie zacína v den nasledujúci po dorucení úplného oznámenia. Oznámenie sa bude povazovat za úplné, ak do dvoch mesiacov od jeho obdrzania alebo od obdrzania akýchkolvek dalsích pozadovaných informácií Komisia nepoziadala o ziadne dalsie informácie. Obdobie mozno predlzit so spolocným súhlasom Komisie a príslusného clenského státu. Podla potreby Komisia môze stanovit kratsie casové lehoty." 3 Clánok 6 tohto nariadenia, nazvaný "Konanie vo veci formálneho zistovania", v odseku 1 uvádza: "Rozhodnutie zacat konat [o zacatí konania - neoficiálny preklad] vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [relevantné skutkové a právne skutocnosti - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom. Rozhodnutím sa vyzve daný clenský stát a iné zainteresované strany, aby predlozili pripomienky v rámci predpísaného obdobia, ktoré by za normálnej situácie nemalo presahovat jeden mesiac. V riadne odôvodnených prípadoch Komisia môze predlzit predpísané obdobie [Komisia môze v nálezite odôvodnených prípadoch predlzit stanovenú lehotu - neoficiálny preklad]." Kódex najlepsej praxe 4 Kódex najlepsej praxe pre uskutocnovanie konaní vo veci kontroly státnej pomoci ([5]Ú. v. EÚ C 136, 2009, s. 13, dalej len "kódex najlepsej praxe") obsahuje okrem iného hlavu 3, nazvanú "Prednotifikacná fáza", v ktorej sa nachádzajú body 10 az 18 tohto kódexu. Body 10 az 16 znejú takto: "10. Skúsenosti Komisie dokazujú, aké prínosné sú vztahy pred notifikáciou, a to aj v zdanlivo standardných prípadoch. Vztahy pred notifikáciou poskytujú útvarom Komisie a notifikujúcemu clenskému státu moznost neformálne a dôverne prediskutovat právne a hospodárske aspekty navrhovaného projektu v období pred notifikáciou, a tým zvysujú kvalitu a úplnost notifikácií. V tejto súvislosti môzu clenské státy spolu s útvarmi Komisie spolocne vypracovat konstruktívne návrhy na zmenu problematických aspektov plánovaného opatrenia. Táto fáza teda vytvára cestu pre rýchlejsie spracúvanie oznámení po ich formálnom predlození Komisii. Úspesná prednotifikacná fáza by mala Komisii úcinne umoznit prijímanie rozhodnutí podla clánku 4 ods. 2, 3 a 4 nariadenia... c. 659/1999 do dvoch mesiacov od dátumu notifikácie... 11. Vztahy pred notifikáciou sa osobitne odporúcajú v tých prípadoch, v ktorých existujú nové alebo osobitné prvky, ktoré by boli dôvodom na neformálne predbezné rozhovory s útvarmi Komisie, ale neformálne usmernenie sa poskytne vzdy, ked o to clenský stát poziada. 3.1. Obsah 12. Prednotifikacná fáza ponúka moznost diskutovat s daným clenským státom a poskytnút mu usmernenie o rozsahu informácií, ktoré sa majú poskytnút v notifikacnom formulári, aby sa tak zabezpecila jeho úplnost odo dna notifikácie. Prínosná prednotifikacná fáza môze tiez podnietit rozhovory v otvorenej a konstruktívnej atmosfére o akýchkolvek dôlezitých otázkach, ktoré vzniknú v súvislosti s plánovaným opatrením. Toto je dôlezité najmä pokial ide o projekty, ktoré ako také nemohli byt prijaté, a preto mali byt vzaté spät alebo znacne zmenené. V tejto fáze mozno uskutocnit aj analýzu dostupnosti iných právnych základov alebo urcit relevantné precedensy. Úspesná prednotifikacná fáza navyse umozní útvarom Komisie a clenským státom zaoberat sa klúcovými otázkami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze, ekonomickou analýzou a v prípade potreby externým odborným posudkom potrebným na preukázanie súladu plánovaných projektov so spolocným trhom. Notifikujúci clenský stát preto tiez môze poziadat útvary Komisie v prednotifikacnej fáze, aby sa nan nevztahovala povinnost poskytnút urcité informácie pozadované podla notifikacného formulára, ktoré v prípade osobitných okolností prípadu nie sú pre jeho posudzovanie potrebné. Prednotifikacná fáza má zásadný význam pre urcenie, ci sa vec prima facie kvalifikuje ako vec pre vybavenie v rámci zjednoduseného postupu... 3.2. Rozsah pôsobnosti a casový rozvrh 13. Aby bola prednotifikacná fáza konstruktívna a úcinná, je v záujme daného clenského státu, aby Komisii poskytol na základe návrhu notifikacného formulára informácie potrebné na posúdenie plánovaného projektu státnej pomoci. S cielom ulahcit rýchle vybavenie veci sa budú v zásade uprednostnovat kontakty prostredníctvom e-mailu alebo konferencných telefonátov pred stretnutiami. Útvary Komisie spravidla nadviazu prvý prednotifikacný kontakt... do dvoch týzdnov od prijatia návrhu notifikácie. 14. Vo vseobecnosti by kontakty pred notifikáciou nemali trvat dlhsie ako dva mesiace a nasledovat by po nich mala úplná notifikácia. Ak kontakty pred notifikáciou neprinesú ziadané výsledky, útvary Komisie môzu vyhlásit prednotifikacnú fázu za ukoncenú. Vzhladom k tomu vsak, ze casový rozvrh a charakter kontaktov pred notifikáciou závisia od zlozitosti kazdého individuálneho prípadu, môzu tieto kontakty trvat niekolko mesiacov. Komisia preto navrhuje, aby v osobitne zlozitých prípadoch (napríklad pomoc na záchranu, rozsiahly výskum a vývoj, rozsiahla individuálna pomoc alebo osobitne velké alebo zlozité schémy pomoci) nadviazali clenské státy kontakty pred notifikáciou hned, ako to je mozné, aby sa tak umoznila plnohodnotná diskusia. 15. Zo skúseností Komisie vyplýva, ze zahrnutie príjemcu pomoci pri nadväzovaní kontaktov pred notifikáciou je velmi uzitocné, najmä pokial ide o prípady so znacnými technickými, financnými a projektovými dôsledkami. Komisia preto odporúca, aby... príjemcovia individuálnej pomoci boli zahrnutí do kontaktov pred notifikáciou. 16. Okrem osobitných prípadov zahrnajúcich nové alebo zlozité prvky sa Komisia bude usilovat o to, aby dotknutým clenským státom na konci fázy pred notifikáciou poskytla neformálne predbezné posúdenie projektu. Toto nezáväzné posúdenie nebude oficiálnym stanoviskom Komisie, ale neformálnym usmernením útvarov Komisie o úplnosti návrhu notifikácie a o prima facie súlade navrhovaného projektu so spolocným trhom. V osobitne zlozitých prípadoch môzu útvary Komisie na ziadost clenského státu tiez poskytnút písomné usmernenie o informáciách, ktoré este treba poskytnút." Usmernenie 2014 - 2020 5 Hlava 3 usmernenia o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 ([6]Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1, dalej len "usmernenie 2014 - 2020"), nazvaná "Posúdenie zlucitelnosti podla clánku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ]", obsahuje túto pasáz: "(25) V oddiele 3.2 sú stanovené vseobecné podmienky zlucitelnosti týkajúce sa vsetkých opatrení pomoci, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti týchto usmernení, pokial sa specifickejsími oddielmi kapitoly 3 nespresnujú alebo nemenia tieto vseobecné podmienky zlucitelnosti.... ... 3.1. Spolocné zásady posudzovania ... (27) Na tento úcel bude Komisia povazovat opatrenie státnej pomoci za zlucitelné s vnútorným trhom iba vtedy, ak splna kazdé z nasledujúcich kritérií. ... e) primeranost pomoci (pomoc obmedzená na minimum): výska pomoci je obmedzená na minimum potrebné na podnietenie dalsej investície alebo cinnosti v dotknutej oblasti (oddiel 3.2.5); ... 3.2.5. Primeranost pomoci ... (69) Pomoc v oblasti zivotného prostredia a energetiky sa povazuje za primeranú, ak sa výska pomoci na jedného príjemcu obmedzuje na minimum potrebné na dosiahnutie pozadovanej ochrany zivotného prostredia alebo ciela v oblasti energetiky. ... 3.2.6. Zabránenie neprípustným negatívnym úcinkom na hospodársku sútaz a obchod 3.2.6.1. Vseobecné úvahy ... (92) Pomoc môze mat aj dalsie rusivé úcinky vyplývajúce z posilnenia alebo zo zachovania znacnej trhovej sily príjemcu. Dokonca aj ked pomoc neposilnuje znacnú trhovú silu priamo, môze ju posilnovat nepriamo tým, ze existujúcich konkurentov odrádza od expanzie, núti ich k odchodu alebo odrádza nových konkurentov od vstupu. ... 3.9. Pomoc na primeranost výroby ... 3.9.2. Potreba státneho zásahu ... (223) Clenské státy by mali jasne preukázat dôvody, preco sa od trhu v prípade absencie zásahu nemôze ocakávat dostatocná kapacita, pricom sa zohladní prebiehajúci trhový a technologický vývoj... (224) Komisia v rámci svojho posúdenia okrem iného a v nálezitých prípadoch zohladní nasledujúce prvky, ktoré má poskytnút clenský stát: ... b) posúdenie vplyvu zapojenia strany dopytu vrátane opisu opatrení na podporu riadenia na strane dopytu... ... 3.9.5. Proporcionalita (228) Výsledkom výpoctu celkovej výsky pomoci by malo byt, ze príjemcovia získajú mieru návratnosti, ktorú mozno povazovat za primeranú. (229) Sútazné ponukové konanie s jasnými, transparentnými a nediskriminacnými kritériami, úcinne zamerané na stanovený ciel, sa bude povazovat za postup, ktorý za normálnych okolností vedie k primeraným mieram návratnosti. (230) Súcastou opatrenia by mali byt mechanizmy, pomocou ktorých sa zabezpecí, ze nemôzu vzniknút neocakávané zisky. (231) Opatrenie by malo byt vytvorené tak, aby sa zabezpecilo, ze cena zaplatená za dostupnost sa automaticky priblizuje nule, ked sa ocakáva, ze úroven dodávanej kapacity bude postacujúca na uspokojenie úrovne pozadovanej kapacity. 3.9.6. Zabránenie neziaducim negatívnym úcinkom na hospodársku sútaz a obchod (232) Opatrenie by malo byt navrhnuté tak, aby sa do opatrenia mohla zapojit akákolvek kapacita, ktorá môze úcinne prispiet k zmierneniu problému primeranosti výroby, pricom sa zohladnia najmä tieto faktory: a) úcast výrobcov vyuzívajúcich rôzne technológie a prevádzkovatelov poskytujúcich opatrenia s rovnakou technickou výkonnostou, napríklad riadenie na strane dopytu, prepojovacie vedenia a uskladnenie. Bez toho, aby bol dotknutý bod 228, obmedzenie úcasti môze byt opodstatnené len na základe nedostatocnej technickej výkonnosti potrebnej na vyriesenie problému primeranosti výroby. Mechanizmus primeranosti výroby by mal byt navyse otvorený pre moznú agregáciu dopytu aj ponuky; ... (233) Opatrením by sa: a) nemali znizovat stimuly pre investície do prepojovacej kapacity; b) nemalo narúsat prepájanie trhu vrátane vyrovnávacích trhov; c) nemali narúsat investicné rozhodnutia o výrobe, ktoré boli prijaté pred opatrením, ani rozhodnutia prevádzkovatelov týkajúce sa vyrovnávacieho trhu alebo trhu s doplnkovými sluzbami; d) nemalo prílis posilnit dominantné postavenie; e) mali uprednostnovat nízkouhlíkoví výrobcovia v prípade rovnocenných technických a hospodárskych parametrov." Okolnosti predchádzajúce sporu 6 Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sa nachádzajú v bodoch 1 az 20 napadnutého rozsudku, mozno pre potreby tohto konania zhrnút takto. 7 Spolocnosti Tempus Energy Ltd a Tempus Energy Technology Ltd (dalej spolocne len "Tempus") sú drzitelmi licencie dodávatela elektrickej energie v Spojenom královstve a predávajú technológiu riadenia spotreby elektrickej energie, ktorá je známa aj ako "riadenie dopytu", jednotlivcom a profesionálom. 8 Schéma pomoci, ktorej sa týka sporné rozhodnutie (dalej len "dotknuté opatrenie"), spocíva v tom, ze Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska zriadilo trh s kapacitou tým, ze poskytovatelom kapacity elektrickej energie vypláca odmenu za ich záväzok dodávat elektrickú energiu alebo znízit alebo odlozit spotrebu elektrickej energie v období namáhania siete. Cielom takéhoto systému je, ako sa uvádza v odôvodnení 3 sporného rozhodnutia, zabezpecenie bezpecnosti dodávok. 9 Pokial ide o fungovanie trhu s kapacitou, pozadovaná velkost kapacity je definovaná centrálne a trh prostredníctvom aukcií urcuje primeranú cenu za dodanie tohto mnozstva. Kazdý rok sa na aukciách drazí kapacita v súvislosti s dodávkou, ku ktorej dôjde o styri roky (dalej len "aukcie T-4"). Dalsia aukcia sa koná v roku, ktorý predchádza roku dodania v súvislosti s hlavnými aukciami (dalej len "aukcie T-1"). Urcitá kapacita sa systematicky odpocíta z aukcií T-4, aby bola "vyhradená" pre aukcie T-1, a to na základe odhadu kapacity riadenia "rentabilného" dopytu, ktorú mozno ponúkat na aukciách T-1. Sporné rozhodnutie spresnuje, ze vzhladom na to, ze aukcie T-1 ponúkajú prevádzkovatelom v oblasti riadenia dopytu lepsí spôsob prístupu na trh, sa vláda Spojeného královstva zaväzuje umiestnit na aukcie T-1 najmenej 50 % kapacity, ktorá bola "vyhradená" pred styrmi rokmi. Aukcie T-4 a T-1 (dalej len "trvalé aukcie") predstavujú trvalú schému. Okrem trvalej schémy existoval prechodný rezim, podla ktorého boli pred obdobím dodávok 2018/2019 stanovené "prechodné" aukcie, ktoré boli otvorené hlavne prevádzkovatelom v oblasti riadenia dopytu. 10 Ak sú poskytovatelia kapacity vybratí, uzatvára sa s nimi zmluva o kapacite so zúctovacou cenou, teda s najnizsou cenu stanovenou na konci zostupných aukcií. Doba platnosti zmlúv, v súvislosti s ktorými úcastníci podávajú ponuky, sa lísi. Zatial co teda väcsina existujúcich poskytovatelov kapacity môze uzatvárat zmluvy s dobou platnosti na jeden rok, poskytovatelia kapacity, ktorých kapitálové výdavky prevysujú 125 libier sterlingov (GBP) (priblizne 141 eur) na kilowatt (kW) (elektrárne, ktoré treba obnovit), tak môzu uzatvárat zmluvy s maximálnou dobou platnosti tri roky a poskytovatelia kapacity, ktorých kapitálové výdavky prevysujú 250 GBP na kW (priblizne 282 eur) (novovybudované elektrárne), môzu uzatvárat zmluvy s maximálnou dobou platnosti pätnást rokov. Zmluvy na viac ako jeden rok sa uzatvárajú len v prípade aukcií T-4. 11 Náklady vynalozené na financovanie odmien za kapacity hradia vsetci schválení dodávatelia elektrickej energie. Poplatok uplatnovaný na dodávatelov elektrickej energie sa urcuje v závislosti od ich podielu na trhu a pocíta sa na základe dopytu zaznamenaného medzi 16.00 hod. a 19.00 hod. cez týzden od novembra do februára, aby mali podnet na znízenie dopytu po elektrine ich zákazníkov pocas období, ked je vo vseobecnosti najvyssí. Podla sporného rozhodnutia sa to musí realizovat znízením pozadovaných kapacít a v dôsledku toho znízením nákladov na trhu s kapacitou. 12 Komisia sporným rozhodnutím rozhodla, ze proti dotknutému opatreniu nevznesie námietky z dôvodu, ze toto opatrenie je zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, kedze bolo v súlade s kritériami stanovenými v oddiele 3.9 usmernenia 2014 - 2020. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 13 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. decembra 2014 podala Tempus zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 14 Na podporu svojej zaloby uviedla dva zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, na porusení zásad zákazu diskriminácie, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery, ako aj na nesprávnom posúdení skutkových okolností a po druhé na nedostatku odôvodnenia. 15 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel prvému zalobnému dôvodu a bez toho, aby preskúmal druhý zalobný dôvod, vyhovel zalobe a zrusil sporné rozhodnutie. 16 Konkrétne, ako vyplýva z bodu 267 napadnutého rozsudku, sa Vseobecný súd domnieval, ze existuje súbor objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov zalozených jednak na dlzke a okolnostiach prednotifikacnej fázy a jednak na neúplnom a nedostatocnom obsahu sporného rozhodnutia z dôvodu neexistencie vhodného vysetrovania zo strany Komisie vo fáze predbezného preskúmania, pokial ide o urcité aspekty trhu s kapacitou, co potvrdzuje, ze Komisia prijala toto rozhodnutie napriek existencii pochybností v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ktoré mali Komisiu viest k zacatiu konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Návrhy úcastníkov konania v konaní o odvolaní 17 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zamietol návrh na zrusenie sporného rozhodnutia alebo subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na preskúmanie druhého zalobného dôvodu vzneseného na prvom stupni, a - v kazdom prípade zaviazal Tempus na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaní pred Vseobecným súdom a v odvolacom konaní. 18 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska podporuje návrhy Komisie, rovnako ako Polská republika, kedze jej bol rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 5. júla 2019 povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov Komisie. 19 Tempus navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako neprípustné alebo nedôvodné, - subsidiárne rozhodol o druhom zalobnom dôvode vznesenom na prvom stupni zalozenom na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia a zrusil sporné rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené spolocnostou Tempus v konaní pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom, a - ulozil Spojenému královstvu povinnost znásat svoje vlastné trovy konania. O odvolaní 20 Komisia na podporu svojho odvolania uvádza jediný odvolací dôvod zalozený na nesprávnom výklade clánku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj na clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999. 21 Tento odvolací dôvod sa delí na dve casti, z ktorých prvá cast je zalozená na pochybeniach, ktorých sa dopustil Vseobecný súd pri výklade pojmu "závazné tazkosti", ako aj na zohladnení dlzky a okolností kontaktov pred oznámením ako skutocností predstavujúcich takéto tazkosti, na existencii kritických pripomienok tretích osôb, ako aj na zlozitosti a novosti dotknutého opatrenia, a druhá cast je zalozená na nesprávnom konstatovaní Vseobecného súdu o tom, ze Komisia opomenula vykonat vhodné vysetrovanie týkajúce sa urcitých aspektov trhu s kapacitou v Spojenom královstve. O prvej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 22 Komisia uvádza pät výhrad na podporu prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu. V rámci prvej výhrady Komisia podporovaná Spojeným královstvom a Polskou republikou v podstate tvrdí, ze v bodoch 68 az 72 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o rozsah preskúmania, ktoré musí vykonat vo vztahu k opatreniu státnej pomoci oznamovaného clenským státom. Vseobecný súd sa totiz nesprávne domnieval, ze Komisia sa v prejednávanej veci nemohla uspokojit s informáciami poskytnutými Spojeným královstvom, ale mala vykonat svoje vlastné vysetrovanie a vyhladat iné zdroje informácií na úcely jej posúdenia pocas fázy predbezného preskúmania. 23 Podla Komisie z úvah Vseobecného súdu vyplýva, ze je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania vzdy, ked jej rozhodnutie úplne nevyhovie kritickým pripomienkam tretích osôb týkajúcich sa posudzovaného opatrenia pomoci. Komisia zdôraznuje, ze v prejednávanej veci nedostala ziadnu oficiálnu staznost týkajúcu sa dotknutého opatrenia. Okrem toho neignorovala pripomienky formulované neformálnym a spontánnym spôsobom tretími osobami pocas neformálnej fázy pred oznámením. Domnieva sa vsak, ze nebola povinná vyhladávat informácie z iných zdrojov. Skutocnost, ze Vseobecný súd rozhodol inak, mala za následok premenu postupu predbezného preskúmania na postup preskúmania opatrenia ex offo, cím by sa navyse odstránila volná úvaha, ktorou Komisia disponuje na preukázanie existencie pochybností o zlucitelnosti opatrenia s vnútorným trhom. 24 Okrem toho z dôvodu znacných rozdielov medzi oznamovanou pomocou a protiprávnou pomocou, ktorá bola poskytnutá v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, Komisia zastáva názor, ze z rozsudku z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([7]C-367/95 P, [8]EU:C:1998:154, bod [9]62), nemozno vyvodit, ze je povinná v prípade oznamovanej pomoci z vlastného podnetu vysetrit vsetky okolnosti veci, vypocut dotknuté osoby a odpovedat na vsetky ich argumenty, ak je na základe informácií poskytnutých oznamujúcim clenským státom po skoncení prvého preskúmania presvedcená, ze oznamované opatrenie nepredstavuje pomoc, alebo ak musí byt takto kvalifikované, je zlucitelné s vnútorným trhom. 25 Spojené královstvo a Polská republika sa tiez domnievajú, ze Vseobecný súd uplatnil v prejednávanej veci zjavne nízku prahovú hodnotu na to, aby konstatoval existenciu pochybností v prejednávanej veci, a nezohladnil mieru volnej úvahy, ktorou Komisia disponuje pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, a vo svojom rozhodnutí zacat alebo nezacat konanie vo veci formálneho zistovania. Domnievajú sa, ze prístup Vseobecného súdu v skutocnosti vedie k odstráneniu akéhokolvek rozlisovania medzi predbezným preskúmaním a konaním vo veci formálneho zistovania, a to v rozpore s tým, co stanovuje nariadenie c. 659/1999. Okrem toho tento prístup zaväzuje Komisiu pokracovat vo svojom presetrovaní hned, ako dotknutá osoba vyjadrí v rámci predbezného preskúmania obavy v súvislosti s dotknutým opatrením, hoci táto osoba nepredlozila nijaký dôkaz. Okrem toho skutocnost, ze Komisia v prejednávanej veci neodpovedala na kazdé z tvrdení predlozených spolocnostou Tempus v priebehu konania, neznamená, ze nemohla prijat sporné rozhodnutie na základe informácií, ktoré mala k dispozícii. Skutocnost, ze toto rozhodnutie spolocnosti Tempus nevyhovuje, nepreukazuje, ze Komisia nemala informácie, ktoré jej umoznili prijat opatrenie takejto povahy. 26 V rámci druhej výhrady Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 79 a nasl. napadnutého rozsudku konstatoval, ze vlastnosti opatrenia, akými sú jeho technická zlozitost, novost alebo výska pomoci v absolútnej hodnote, môzu svedcit o existencii "závazných tazkostí" pri preukazovaní zlucitelnosti tohto opatrenia so Zmluvou o FEÚ. Fakticky tieto skutocnosti nie sú relevantné na posúdenie tejto otázky a Komisia sa snazí práve prekonat technické tazkosti spisu pocas kontaktov pred notifikáciou. Judikatúra okrem toho uznala, ze takéto skutocnosti môzu odôvodnit, aby konanie vo veci predbezného preskúmania trvalo dlhsie, pricom nevznikne povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Napadnutý rozsudok spochybnuje túto judikatúru tým, ze povazuje zlozitost opatrenia za skutocnost, ktorá nemôze odôvodnit dlhodobú komunikáciu s dotknutým clenským státom, ale predpokladá povinnost Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 27 V rámci tretej výhrady Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 85, 92, 106, 109 a 111 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze dlzka kontaktov pred oznámením a rôznorodost pripomienok predlozených tromi typmi hospodárskych subjektov predstavuje nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí, cím sa odchýlil od svojej vlastnej judikatúry, z ktorej vyplýva, ze len v prípade, ak je dlzka predbezného preskúmania znacne dlhsia ako lehota dvoch mesiacov, pocítaná po obdrzaní úplného oznámenia, musí sa táto lehota vziat do úvahy ako nepriamy dôkaz závazných tazkostí. Podla Komisie rozhodnutie o oznámení opatrenia pomoci prinálezí v celom rozsahu dotknutému clenskému státu a pokial nebolo opatrenie pomoci oznámené, necinnost Komisie nemá následky. 28 V rámci stvrtej výhrady Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze najmä v bodoch 101 az 109 a 111 napadnutého rozsudku zohladnil rôznorodost a pôvod pripomienok, ktoré Komisii predlozili viaceré hospodárske subjekty ako skutocnosti, ktoré môzu vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. V tejto súvislosti tvrdí, ze judikatúru, podla ktorej musí konat s nálezitou starostlivostou v prípade stazností týkajúcich sa protiprávnej pomoci, konkrétne pomoci prijatej bez predchádzajúceho oznámenia, nemozno rozsírit na projekty pomoci, ktoré este neboli oznámené alebo realizované, v prípade ktorých nemozno spontánne pripomienky tretích osôb povazovat za staznost, ktorá zakladá povinnost neodkladat presetrovanie a preskúmat tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené v stanovenej lehote. 29 Napokon piatou výhradou Komisia Vseobecnému súdu vytýka, ze sa v bodoch 86 az 91 napadnutého rozsudku domnieval, ze cielom prednotifikacnej fázy nemusí byt preskúmanie zlucitelnosti navrhovaného opatrenia a ze Komisia si nemôze zamienat fázu prípravy oznámenia opatrenia, ktorá môze byt predbezná, s fázou jeho preskúmania. Podla Komisie je cielom prednotifikacnej fázy umoznit jej neformálne a dôverne si s dotknutým clenským státom vymienat informácie potrebné na zabezpecenie toho, aby sa oznámenie tohto opatrenia v prípade jeho uskutocnenia povazovalo za úplné. V mnohých prípadoch, ako v prejednávanej veci, poskytnú výmeny informácií pred oznámením prílezitost zaoberat sa aspektmi, ktoré by prípadne neboli úplne v súlade s pravidlami v oblasti státnej pomoci navrhovaného opatrenia, co dotknutému clenskému státu umoznuje vykonat nevyhnutné zmeny tohto opatrenia pred jeho oznámením. Takéto výmeny informácií sú podporované práve v zlozitých prípadoch. 30 Spojené královstvo a Polská republika sa tiez domnievajú, ze Vseobecný súd nezohladnil právny a politický rámec prednotifikacnej fázy, ako vyplýva z kódexu najlepsej praxe. Skutocná prednotifikacná fáza umoznuje znízit riziko prietahov pri realizácii opatrenia pomoci, co bolo pre Spojené královstvo v prejednávanej veci osobitne dôlezité. Na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, je velmi pravdepodobné, ze dôkladná prednotifikacná fáza týkajúca sa nového a zlozitého opatrenia umozní odstránit akúkolvek pochybnost, pokial ide o zlucitelnost dotknutého opatrenia so Zmluvou o FEÚ. 31 Podla Spojeného královstva Komisia v prejednávanej veci nepotrebovala vykonat svoje vlastné posúdenie vdaka prednotifikacnej fáze, pocas ktorej zhromazdilo informácie umoznujúce odpovedat na otázky Komisie, zmenilo opatrenie, ktoré malo v úmysle oznámit a uskutocnilo vnútrostátne konzultácie s cielom získat od dotknutých osôb dôkazy. Ak by trvanie komunikácie pocas prednotifikacnej fázy malo predstavovat argument v prospech zacatia konania vo veci formálneho zistovania, ani Komisia, ani clenské státy by nemali záujem na úzkej spolupráci v rámci tejto fázy. 32 Tempus v odpovedi na prvú výhradu tvrdí, ze argumentácia Komisie nezohladnuje objektívnu povahu pojmu "pochybnosti", co znamená, ze Komisia musí íst nad rámec subjektívnej stránky konania dotknutého clenského státu a poziadat o vsetky relevantné informácie na úcely uskutocnenia celkového posúdenia, okrem skutkových a právnych okolností poskytnutých týmto clenským státom alebo prípadne stazovatelom. Vseobecný súd tak nerozhodol v rozpore s judikatúrou, ked sa domnieval, ze Komisia sa nemohla uspokojit s prijatím informácií a tvrdení Spojeného královstva a ze v prejednávanej veci riadne nezohladnila informácie poskytnuté tretími osobami. Z judikatúry naopak vyplýva, ze preskúmanie Komisie by bolo dostatocné len vtedy, ak by sa zaoberala dôvodnostou tvrdení uvádzaných oznamujúcim clenským státom. Okrem toho tvrdenie Komisie, podla ktorého úvahy uvedené v napadnutom rozsudku majú za následok jej povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania vzdy, ked tretie osoby predlozia k oznamovanému opatreniu kritické pripomienky, sa zakladá na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Podla spolocnosti Tempus totiz Vseobecný súd rozhodol o existencii pochybností, pricom vychádzal nielen z existencie pripomienok tretích osôb, ale z nedostatocnej analýzy informácií poskytnutých dotknutým clenským státom a pripomienok tretích osôb. 33 Tempus okrem toho tvrdí, ze povinnost Komisie, uvedená v rozsudku z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([10]C-367/95 P, [11]EU:C:1998:154, bod [12]62), rozsírit preskúmanie opatrenia státnej pomoci nad rámec jednoduchej analýzy skutkových a právnych okolností, ktoré jej boli oznámené, prípadne stazovatelom alebo clenským státom, ktorý toto opatrenie oznámil, vyplýva priamo zo zásady riadnej správy vecí verejných, ktorá sa uplatnuje tak na staznost, ako aj na oznámenie. Tempus dodáva, ze Komisia sa nemôze vzdy spoliehat na vyhlásenia oznamujúceho clenského státu, kedze tento stát nemôze byt povazovaný za nestranného aktéra v rozsahu, v akom má v úmysle poskytnút pomoc. Pokial sú teda v oznámení zistené rozpory, alebo ak tretie osoby poukazujú na problémy, predstavuje povinnost Komisie rozsírit preskúmanie skutkových a právnych okolností, o ktorých sa dozvedela, primeranú procesnú záruku. 34 Pokial ide o druhú az piatu výhradu Komisie, Tempus na úvod tvrdí, ze sú neprípustné, kedze sa týkajú skutkových otázok a kedze Komisia nenamietala ani skreslenie, ani nesprávnu kvalifikáciu skutkových okolností Vseobecným súdom. Komisia tiez nespresnila, ktorých bodov napadnutého rozsudku sa tieto výhrady týkajú. 35 Pokial ide o vec samu, Tempus v odpovedi na druhú výhradu tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 79 az 84 napadnutého rozsudku jednoducho opísal relevantné skutocnosti, a to, ze dotknuté opatrenie bolo významné, zlozité a nové. Vseobecný súd nestanovil ziadnu novú právnu zásadu, ale vychádzal z osobitných okolností prejednávanej veci, ktoré si vyzadovali osobitné úvahy. 36 Pokial ide o tretiu a piatu výhradu, Tempus tvrdí, ze v bode 85 a nasl. napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne konstatoval, ze predbezné preskúmanie bolo zrýchlené, kedze trvalo len jeden mesiac, zatial co kontakty pred oznámením boli dlhé a dôlezité. Vseobecný súd pripomenul ciele prednotifikacnej fázy, ako vyplývajú z kódexu najlepsej praxe, ako aj úcel predbezného preskúmania stanoveného nariadením c. 659/1999 a dospel k záveru, ze Komisia si nemôze zamienat prípravu oznámenia s preskúmaním tohto oznámenia, najprv predbezným a následne formálnym. Ako uviedol Vseobecný súd, základné otázky týkajúce sa dôlezitých aspektov dotknutého opatrenia boli polozené pocas prednotifikacnej fázy. Komisia pritom dospela k záveru, ze nemá ziadne pochybnosti, hoci práve zacínala s predbezným preskúmaním. V tomto kontexte mohla byt podla spolocnosti Tempus krátka doba predbezného preskúmania len nepriamym dôkazom toho, ze Komisia mala mat pochybnosti. Skutkové okolnosti, o ktoré ide v prejednávanej veci, sú výnimocné, co odôvodnuje úvahy Vseobecného súdu uvedené v bodoch 111 az 115 napadnutého rozsudku. 37 Pokial ide o stvrtú výhradu, Tempus tvrdí, ze Vseobecný súd zohladnil existenciu súboru súhlasných nepriamych dôkazov, a nie iba existenciu stazností, aby dospel k záveru, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze neexistujú pochybnosti. Inak povedané, Vseobecný súd dospel k záveru, ze v prejednávanej veci existovali pochybnosti skôr o nezohladnení podstaty "stazností" v spornom rozhodnutí. Výnimocná osobitost prejednávanej veci spocívala v skutocnosti, ze prednotifikacná fáza bola zneuzitá ako predbezné preskúmanie, cím sa toto predbezné preskúmanie stalo vedlajsím. Posúdenie Súdnym dvorom 38 Treba pripomenút, ze zákonnost rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie, o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 závisí od toho, ci posúdenie informácií a skutocností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbezného preskúmania oznamovaného opatrenia, mohlo objektívne vyvolat pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou tohto opatrenia so spolocným trhom, pretoze v prípade takýchto pochybností treba zacat konanie vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) tohto nariadenia (rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, [13]C-817/18 P, [14]EU:C:2020:637, bod [15]80 ako aj citovaná judikatúra). 39 Pokial sa zalobkyna domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti s dotknutou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jej procesné práva. Na to, aby zalobkyna uspela so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, muselo vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý treba predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, [16]C-817/18 P, [17]EU:C:2020:637, bod [18]81, ako aj citovaná judikatúra). 40 Dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom, ktorý sa musí hladat tak v okolnostiach prijatia rozhodnutia o nevznesení námietok, ako aj v jeho obsahu, musí predlozit navrhovatel zrusenia tohto rozhodnutia na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov (rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia, [19]C-817/18 P, [20]EU:C:2020:637, bod [21]82, ako aj citovaná judikatúra). 41 Konkrétne, nedostatocné alebo neúplné preskúmanie uskutocnené Komisiou v rámci konania o predbeznom preskúmaní predstavuje nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí pri posúdení dotknutého opatrenia, ktorých existencia ju zaväzuje zacat konanie vo veci formálneho zistovania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2016, Land Hessen/Pollmeier Massivholz, [22]C-242/15 P, neuverejnený, [23]EU:C:2016:765, bod [24]38). 42 Navyse zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok, ktoré bolo prijaté v rámci konania o predbeznom preskúmaní, musí súd Únie posúdit nielen v závislosti od informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala, ale aj v závislosti od informácií, ktoré mohla mat k dispozícii (rozsudok z 29. apríla 2021, Achemos Grupe a Achema/Komisia, [25]C-847/19 P, neuverejnený, [26]EU:C:2021:343, bod [27]41). 43 Tieto informácie, ktoré Komisia "mohla mat k dispozícii", pritom zahrnajú informácie, ktoré sa javia ako relevantné na posúdenie, ktoré sa má uskutocnit v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 38 tohto rozsudku, a ktorých predlozenie mohla na svoju ziadost získat pocas správneho konania (rozsudok z 29. apríla 2021, Achemos Grupe a Achema/Komisia, [28]C-847/19 P, neuverejnený, [29]EU:C:2021:343, bod [30]42). 44 Komisia je totiz povinná uskutocnit konanie o preskúmaní dotknutých opatrení s nálezitou starostlivostou a nestranne, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia, ktorým sa prípadne potvrdzuje nezlucitelnost alebo protiprávnost pomoci, mala na tento úcel k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (rozsudok z 29. apríla 2021, Achemos Grupe a Achema/Komisia, [31]C-847/19 P, neuverejnený, [32]EU:C:2021:343, bod [33]43). 45 Hoci Súdny dvor rozhodol, ze pri preskúmaní existencie a zákonnosti státnej pomoci môze byt nevyhnutné, aby Komisia prípadne isla nad rámec samotného preskúmania skutkových a právnych okolností, o ktorých sa dozvedela (rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [34]C-367/95 P, [35]EU:C:1998:154, bod [36]62), z tejto judikatúry vsak nemozno vyvodit, ze Komisia musí z vlastného podnetu a pri neexistencii akéhokolvek nepriameho dôkazu v tomto zmysle vyhladat vsetky informácie, ktoré by mohli vykazovat spojitost s vecou, ktorá jej bola predlozená, aj ked by také informácie boli verejne dostupné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. apríla 2021, Achemos Grupe a Achema/Komisia, [37]C-847/19 P, neuverejnený, [38]EU:C:2021:343, body [39]49 a [40]50). 46 V prejednávanom prípade Vseobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku uviedol, ze s cielom preukázat existenciu pochybností v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 postacuje, aby Tempus preukázala, ze Komisia nevyhladala a nepreskúmala s nálezitou starostlivostou a nestranne vsetky skutocnosti, ktoré sú relevantné na úcely tejto analýzy, alebo ze ich nálezite nezohladnila tak, aby sa vylúcili vsetky pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s vnútorným trhom. 47 Okrem toho Vseobecný súd po tom, co v bode 71 tohto rozsudku pripomenul judikatúru citovanú v bodoch 42 a 43 tohto rozsudku, v bode 72 napadnutého rozsudku najmä uviedol, ze na preukázanie existencie pochybností o zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom sa Tempus mohla odvolávat na vsetky relevantné informácie, ktoré Komisia mala alebo mohla mat k dispozícii v case, ked prijala sporné rozhodnutie. 48 Ako pritom v podstate tvrdí Komisia, Vseobecný súd nezohladnil rozsah povinností, ktoré má Komisia vo fáze predbezného preskúmania oznamovaného opatrenia, a dopustil sa tak nesprávneho právneho posúdenia. 49 V bode 70 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd v podstate rozhodol, ze povinnostou Komisie je vyhladat, preskúmat a zohladnit "vsetky skutocnosti, ktoré sú relevantné ", co nevyhnutne zahrna aj skutocnosti, ktoré neboli oznámené Komisii a o ktorých existencii alebo relevantnosti na preskúmanie oznámeného opatrenia nevedela. Povinnost takého rozsahu vsak znacne prekracuje povinnosti Komisie, ako vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora pripomenutej v bodoch 38 az 45 tohto rozsudku. 50 To isté platí pre bod 72 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, ze na úcely preukázania existencie pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom sa Tempus mohla odvolávat nielen na vsetky relevantné informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii, ale aj na akúkolvek informáciu, ktorú táto institúcia k dispozícii "mohla mat". Takým odôvodnením tak Vseobecný súd naznacil, ze Komisia mala mat pochybnosti o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom len z toho dôvodu, ze existuje relevantná informácia, ktorú mohla mat k dispozícii, pricom by nebolo potrebné preukázat, ze táto institúcia skutocne vedela o tejto informácii alebo o iných skutocnostiach, ktoré ju v súlade s judikatúrou Súdneho dvora citovanou v bode 45 tohto rozsudku zaväzovali k tomu, aby prekrocila rámec samotného preskúmania skutocností, ktoré jej boli oznámené. 51 Pritom samotná existencia potenciálne relevantnej informácie, o ktorej Komisia nevedela a ktorú nebola povinná presetrovat vzhladom na informácie, ktoré mala skutocne k dispozícii, nemôze preukázat existenciu závazných tazkostí, ktoré by ukladali tejto institúcii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 52 Z toho vyplýva, ze prvá výhrada uvedená Komisiou v rámci prvej casti jediného odvolacieho dôvodu je dôvodná. 53 Nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu konstatované v bode 48 tohto rozsudku vsak nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 54 Vseobecný súd totiz v bode 267 napadnutého rozsudku odôvodnil zrusenie sporného rozhodnutia odkazom na "súbor objektívnych a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov zalozených jednak na dlzke a okolnostiach prednotifikacnej fázy a jednak na neúplnom a nedostatocnom obsahu [sporného] rozhodnutia z dôvodu neexistencie vhodného vysetrovania zo strany Komisie vo fáze predbezného preskúmania, pokial ide o urcité aspekty trhu s kapacitou, co potvrdzuje, ze Komisia prijala [sporné] rozhodnutie napriek existencii pochybností". 55 Komisia pritom spochybnuje dôvody, ktoré viedli k tomuto dvojitému záveru ostatnými výhradami uvedenými v rámci prvej a druhej casti jediného odvolacieho dôvodu. Napadnutý rozsudok tak bude treba zrusit len v prípade, ze z analýzy týchto dalsích výhrad a z tejto druhej casti vyplýva, ze tento záver obsahuje nesprávne právne posúdenie. 56 Na úvod treba zamietnut námietku neprípustnosti druhej az piatej výhrady prvej casti jediného odvolacieho dôvodu, ktorú vzniesla Tempus. 57 Z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie totiz vyplýva, ze hoci Vseobecný súd má ako jediný právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak tento skutkový stav posúdit, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré mu boli predlozené, má Súdny dvor na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho vyvodil Vseobecný súd (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocl/awski a Polsko/REA, [41]C-515/17 P a C-561/17 P, [42]EU:C:2020:73, bod [43]47). 58 V prejednávanej veci vsak Komisia na jednej strane vo svojom odvolaní z právneho hladiska dostatocne uviedla, ktorých bodov napadnutého rozsudku sa týkajú druhá az piata výhrada prvej casti jediného odvolacieho dôvodu. Na druhej strane z argumentácie Komisie vyplýva, ze týmito výhradami nespochybnuje vecnú správnost skutkových zistení Vseobecného súdu, ale ich právnu kvalifikáciu ako nepriamych dôkazov, ktoré môzu preukázat existenciu pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 59 Preto je potrebné v prvom rade meritórne preskúmat druhú výhradu prvej casti jediného odvolacieho dôvodu. 60 V tejto súvislosti treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 79 napadnutého rozsudku uviedol, ze dotknuté opatrenie bolo "významné, zlozité a nové". Túto kvalifikáciu odôvodnil jednak tým, ze v bode 80 tohto rozsudku odkázal na obzvlást vysoké sumy, na ktoré sa schéma pomoci schválená sporným rozhodnutím vztahuje, a tým, ze v bode 81 uvedeného rozsudku konstatoval, ze ako definícia, tak aj vykonávanie tejto schémy pomoci sa zdajú byt zlozité, a jednak tým, ze v bode 82 toho istého rozsudku zdôraznil, ze Komisia v spornom rozhodnutí po prvýkrát posúdila trh s kapacitou podla usmernenia 2014 - 2020, co podla Vseobecného súdu preukazuje, ze dotknuté opatrenie bolo nové ako z hladiska jeho predmetu, tak dopadov v budúcnosti. 61 Z judikatúry Súdneho dvora vsak predovsetkým vyplýva, ze výska pomoci nemôze sama osebe predstavovat závazne tazkosti, ktoré by Komisiu zaväzovali zacat konanie vo veci formálneho zistovania uvedené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [44]C-225/91, [45]EU:C:1993:239, bod [46]36). 62 Hoci zlozitost opatrenia pomoci je súcastou okolností vlastných kazdej veci, ktoré môzu odôvodnit znacnú dlzku fázy predbezného preskúmania (pozri analogicky rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [47]C-630/11 P az C-633/11 P, [48]EU:C:2013:387, body [49]82 a [50]83), takáto zlozitost neznamená, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 117 svojich návrhov, ze Komisia musí v kazdom prípade zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 63 Napokon Komisia nie je povinná zacat takéto konanie vo veci formálneho zistovania len z dôvodu, ze opatrenie pomoci je nové v tom zmysle, ze Komisia v minulosti podobné opatrenie neskúmala. 64 Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze rozhodol o význame pomoci poskytnutej na základe dotknutého opatrenia, ako aj o zlozitosti a novosti tohto opatrenia, ako o nepriamych dôkazoch závazných tazkostí, ktoré vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 65 V druhom rade treba spolocne preskúmat tretiu a piatu výhradu, ktoré uviedla Komisia v rámci prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu, ktorými spochybnuje body 85, 90 az 92, 106, 109 a 111 napadnutého rozsudku v podstate z dôvodu, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porusil ciel prednotifikacnej fázy tým, ze ako nepriame dôkazy o existencii závazných tazkostí zohladnil dlzku trvania a obsah kontaktov pred oznámením. 66 V tejto súvislosti z clánku 4 ods. 3 a 5 nariadenia c. 659/1999 vyplýva, ze rozhodnutie, ktorým Komisia po predbeznom preskúmaní konstatuje, ze oznamované opatrenie je zlucitelné s vnútorným trhom, sa musí prijat do dvoch mesiacov odo dna nasledujúceho po dorucení úplného oznámenia. 67 Podla judikatúry Súdneho dvora, hoci je pravda, ze dlzka predbezného preskúmania, ktorá presahuje dvojmesacnú lehotu stanovenú v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999, neumoznuje sama osebe vyvodit záver, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nic to nemení na tom, ze táto skutocnost môze byt nepriamym dôkazom, ze Komisia mohla mat pochybnosti v súvislosti so zlucitelnostou dotknutej pomoci s vnútorným trhom (rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [51]C-646/11 P, neuverejnený, [52]EU:C:2013:36, bod [53]32; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2011, Belgicko/Deutsche Post a DHL International, [54]C-148/09 P, [55]EU:C:2011:603, bod [56]81). 68 V prejednávanej veci, kedze predbezné preskúmanie dotknutého opatrenia trvalo len jeden mesiac, ako to navyse Vseobecný súd uviedol v bode 85 napadnutého rozsudku, nemôze v súlade s judikatúrou citovanou v predchádzajúcom bode tohto rozsudku predstavovat nepriamy dôkaz o existencii pochybností, pokial ide o zlucitelnost dotknutej pomoci s vnútorným trhom. 69 Vseobecný súd vsak v tom istom bode napadnutého rozsudku konstatoval, ze "vzhladom na okolnosti prejednávanej veci" dlzka postupu predbezného preskúmania tohto opatrenia napriek tomu nemôze predstavovat nepriamy dôkaz preukazujúci neexistenciu pochybností o zlucitelnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom, kedze bolo dôlezité zohladnit aj dlzku trvania a obsah kontaktov, ku ktorým doslo medzi Spojeným královstvom a Komisiou pocas prednotifikacnej fázy. 70 V tejto súvislosti Vseobecný súd jednak v bodoch 86 az 91 napadnutého rozsudku pripomenul ustanovenia kódexu najlepsej praxe týkajúce sa prednotifikacnej fázy a jednak v bodoch 92 az 105 tohto rozsudku zhrnul kontakty, ku ktorým doslo medzi Komisiou a Spojeným královstvom pred oznámením dotknutého opatrenia, rovnako ako spontánne podania tretích osôb. V bode 106 uvedeného rozsudku z toho vyvodzuje, ze "doba trvania prednotifikacnej fázy bola podstatne dlhsia nez obdobie dvoch mesiacov, ktoré vo vseobecnosti stanovuje kódex najlepsej praxe". 71 Na základe týchto úvah Vseobecný súd v bode 109 napadnutého rozsudku uviedol, ze "dlzka a okolnosti prednotifikacnej fázy... neumoznujú domnievat sa, ze krátke trvanie postupu predbezného preskúmania predstavuje nepriamy dôkaz o neexistencii pochybností, pokial ide o zlucitelnost uvedenej schémy s vnútorným trhom, ale naopak môzu predstavovat nepriamy dôkaz o existencii takýchto pochybností". V bode 111 tohto rozsudku dodal, ze dotknuté opatrenie bolo "významné, zlozité a nové". 72 Ako vsak vyplýva z judikatúry citovanej v bode 40 tohto rozsudku, dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti opatrenia pomoci s vnútorným trhom musí byt predlozený, prípadne na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov, úcastníkom konania, ktorý sa domáha zrusenia rozhodnutia nevzniest námietky, pokial ide o obsah tohto opatrenia. 73 Vseobecnému súdu preto neprinálezí, aby na rozdiel od úvah uvedených v bode 85 napadnutého rozsudku urcil, ci existovali presvedcivé nepriame dôkazy o neexistencii pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. Jeho úlohou bolo naopak preskúmat, ci Tempus predlozila dôkaz o existencii takýchto pochybností, prípadne pomocou súboru súhlasných nepriamych dôkazov. 74 Vseobecný súd sa vsak neobmedzil na konstatovanie, ze dlzka a okolnosti prednotifikacnej fázy neumoznovali dospiet k záveru, ze relatívne krátke trvanie fázy predbezného preskúmania predstavuje nepriamy dôkaz o neexistencii pochybností. Ako vyplýva z bodu 109 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa domnieval, ze dlzka a okolnosti prednotifikacnej fázy predstavujú samy osebe nepriame dôkazy o existencii pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 75 V tomto smere Vseobecný súd vec nesprávne právne posúdil. 76 Z odsekov 10 a 12 kódexu najlepsej praxe totiz vyplýva, ako v podstate Vseobecný súd sám konstatoval v bode 89 napadnutého rozsudku, ze základným cielom prednotifikacnej fázy je zarucit úplnost notifikacného formulára tak, aby Komisia po tom, co bolo dorucené oznámenie, mohla prijat svoje rozhodnutie v lehote stanovenej na tento úcel v clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999. 77 Je pravda, ako tvrdí Komisia, ze nie je vôbec vylúcené, aby Komisia a dotknutý clenský stát pocas prednotifkacnej fázy tiez rokovali o zlucitelnosti opatrenia pomoci, ktoré sa plánuje oznámit, s vnútorným trhom. Z odseku 10 kódexu najlepsej praxe totiz vyplýva, ze komunikácia medzi Komisiou a dotknutým clenským státom sa môze týkat aj problematických aspektov plánovaného opatrenia. Rovnako tak odsek 12 toho istého kódexu uvádza, ze dobre vykonaná prednotifikacná fáza umoznuje tiez preskúmat akýkolvek vecný problém, ktorý súvisí s plánovaným opatrením. 78 Nic to vsak nemení na tom, ze konecné preskúmanie zlucitelnosti urcitého opatrenia s vnútorným trhom môze zacat az vtedy, ked toto opatrenie nadobudlo konecnú podobu v okamihu jeho oznámenia Komisii. Preto úvahy Vseobecného súdu uvedené v bodoch 90 a 91 napadnutého rozsudku, podla ktorých cielom prednotifikacnej fázy nie je posúdit zlucitelnost oznámeného opatrenia s vnútorným trhom, a Komisia uskutocní preskúmanie oznámeného opatrenia az po prijatí oznámenia, nie sú ako také postihnuté vadou. 79 Práve z tohto dôvodu vsak dlzka a okolnosti prednotifikacnej fázy nemôzu predstavovat nepriame dôkazy o prípadných tazkostiach vyplývajúcich z oznamovaného opatrenia. Je totiz celkom mozné, ze pocas dlhej prednotifikacnej fázy mohol dotknutý clenský stát vyuzit svoju komunikáciu s Komisiou na úcely zmeny plánovaného opatrenia tak, aby sa vyriesil akýkolvek problém, ktorý by mohlo vo svojej pôvodne plánovanej podobe predstavovat, takze toto opatrenie vo svojej konecnej podobe stanovenej pri oznámení uz nevyvolávalo ziadne tazkosti. 80 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tiez vyhoviet tretej a piatej výhrade prvej casti jediného odvolacieho dôvodu. 81 V tretom rade treba preskúmat stvrtú výhradu uvedenú Komisiou v rámci prvej casti jediného odvolacieho dôvodu týkajúcu sa toho, ze Vseobecný súd zohladnil pocet a rôznorodost pripomienok predlozených Komisii ako skutocnost preukazujúcu závazné tazkosti vyplývajúce z dotknutého opatrenia. 82 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku uviedol, ze z oznámenia a sporného rozhodnutia vyplýva, ze "tri typy hospodárskych subjektov vyjadrili vzhladom na informácie, ktoré im boli známe v case, ked sa prejavili, zelanie priamo a spontánne oznámit Komisii svoje pripomienky k zlucitelnosti pomoci". V bodoch 102 az 104 tohto rozsudku Vseobecný súd poskytol krátke spresnenia týkajúce sa dotknutých hospodárskych subjektov a tém, ktoré boli predmetom ich pripomienok. 83 V bode 109 napadnutého rozsudku sa vsak Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze "rôznorodost pripomienok týkajúcich sa [dotknutého opatrenia], ktoré predlozili tri rôzne typy hospodárskych subjektov", bola skutocnost, ktorá môze predstavovat nepriamy dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. 84 Okrem toho Vseobecný súd po tom, co v bode 111 tohto rozsudku zdôraznil, ze uvedené opatrenie "napadli v troch ohladoch rôzne hospodárske subjekty, ktoré mali mat z neho prospech", pricom neposkytol dalsie spresnenia týkajúce sa dôvodov týchto zistení a prípadných problémov, ktoré vyvolávajú, sa domnieval, ze táto okolnost patrí medzi tie, ktoré podla bodu 115 uvedeného rozsudku predstavujú nepriamy dôkaz preukazujúci existenciu pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 85 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 103 svojich návrhov, Komisia nemôze byt povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúce sa opatrenia pomoci len z toho dôvodu, ze dotknuté tretie osoby spontánne predlozili pripomienky k oznamovanému opatreniu bez ohladu na pôvod alebo pocet takýchto pripomienok. Len v prípade, ze takéto pripomienky uvádzajú skutocnosti, ktoré môzu odhalit existenciu závazných tazkostí pri posudzovaní oznámeného opatrenia, musí Komisia zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 86 V prejednávanej veci pritom Vseobecný súd neuviedol, ze sa pripomienky predlozené Komisii zmienovali o skutocnostiach takejto povahy a vychádzal len z poctu a "rôznorodosti" týchto pripomienok ako skutocností, ktoré môzu svedcit o existencii pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 87 Preto, ako správne tvrdí Komisia, sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, takze stvrtej výhrade prvej casti jediného odvolacieho dôvodu treba vyhoviet a v dôsledku toho aj tejto casti v celom rozsahu. 88 Z dôvodov uvedených v bodoch 53 az 55 tohto rozsudku vsak treba preskúmat aj druhú cast jediného odvolacieho dôvodu. O druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Argumentácia úcastníkov konania 89 V druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Komisia podporovaná Spojeným královstvom a Polskou republikou tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked jej vytýkal, ze nevykonala vhodné vysetrovanie týkajúce sa urcitých aspektov trhu s kapacitou v Spojenom královstve. 90 V prvej výhrade Komisia kritizuje posúdenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 146, 152 a 154 az 156 napadnutého rozsudku, podla ktorého dostatocne neskúmala skutocný potenciál riadenia dopytu na trhu s kapacitou, co jej zabránilo mat akékolvek pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 91 V tejto súvislosti spresnuje, ze usmernenie 2014 - 2020 síce stanovuje posúdenie vplyvu úcasti úcastníkov dopytu, vrátane popisu opatrení urcených na podporu riadenia dopytu, avsak vôbec nevyzaduje systematickú podporu v prospech technológií riadenia dopytu, ako to zrejme vyzaduje Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. 92 Dodáva, ze napadnutý rozsudok neuvádza nijaký dôvod, ktorý by ju mal viest k spochybneniu dokumentov, ktorými disponovala, a ktoré sa týkajú potenciálu riadenia dopytu. Je nesporné, ze v case prijatia dotknutého opatrenia ani Spojené královstvo, ani Komisia neboli schopné úplne presne odhadnút dlhodobý potenciál technológií riadenia dopytu. Okrem toho Komisia overila, ze dotknuté opatrenie bolo otvorené a poskytovalo dotknutým hospodárskym subjektom primerané stimuly, takze nepotrebovala vykonat vlastné stúdie a odhady týkajúce sa potenciálu riadenia dopytu na urcenie, ci trh s kapacitou Spojeného královstva bol zlucitelný s usmernením 2014 - 2020. Skutocnost, ze prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu si zelali viac stimulov na základe dotknutého opatrenia, nezodpovedá existencii závazných tazkostí. V dôsledku toho sa Komisia domnieva, ze nemala ziadny dôvod domnievat sa, ze posúdenie potenciálu riadenia dopytu predlozeného Spojeným královstvom, a teda aj mnozstva kapacity, ktoré je potrebné zaobstarat na aukciách, môze viest k závazným tazkostiam. 93 Druhou výhradou Komisia spochybnuje analýzu uvedenú v bodoch 159 az 259 napadnutého rozsudku týkajúcu sa údajného diskriminacného alebo nevýhodného zaobchádzania pri riadení dopytu. Komisia predovsetkým kritizuje záver Vseobecného súdu, podla ktorého mala mat pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost dotknutého opatrenia s vnútorným trhom, pokial ide po prvé o dobu platnosti zmlúv o kapacite, po druhé o metódu krytia nákladov a po tretie o podmienky úcasti na aukciách. 94 Po prvé, pokial ide o dobu platnosti zmlúv o kapacite, Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa najmä v bodoch 181 a 182 napadnutého rozsudku domnieval, ze mala preskúmat kapitálové výdavky a tazkosti s financovaním prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu pred potvrdením stanoviska Spojeného královstva, podla ktorého nebolo potrebné ponúkat týmto prevádzkovatelom zmluvy s dobou platnosti dlhsou ako jeden rok. Zmluvy na jeden rok sú totiz normou a nie výnimkou a Tempus nikdy nespochybnila skutocnost, ze pôvodné investicné náklady prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu nie sú vôbec porovnatelné s nákladmi nových poskytovatelov kapacity. Okrem toho skúsenost získaná od zriadenia trhu s kapacitou v roku 2014 neumoznuje dospiet k záveru, ze rozdielny prístup k zmluvám s dlhsou dobou platnosti priniesol novým výrobným kapacitám konkurencnú výhodu. 95 V druhom rade, pokial ide o metódu krytia nákladov, Komisia tvrdí, ze tento aspekt dotknutého opatrenia, ktorý patrí pod financovanie trhu s kapacitou, nebol priamo relevantný na úcely posúdenia zlucitelnosti uvedeného opatrenia s vnútorným trhom, kedze neexistuje vztah záväzného urcenia medzi príjmami pochádzajúcimi z poplatku pre dodávatelov elektrickej energie a výskou pomoci. Okrem toho Vseobecný súd v bodoch 199 a 211 napadnutého rozsudku nesprávne odkázal na bod 27 písm. e), ako aj na body 69 a 92 usmernenia 2014 - 2020, hoci relevantné kritériá posúdenia sa nachádzajú v oddieloch 3.9.5 a 3.9.6 uvedeného usmernenia. 96 V kazdom prípade sa Vseobecný súd dopustil pochybenia, ked v bode 210 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mala overit, ci dotknuté opatrenie obsahuje ekvivalentný stimul ako predchádzajúci návrh na znizovanie spotreby elektrickej energie v case spicky. Podla Komisie stacilo dospiet k záveru, ze toto opatrenie takýto predvídatelný stimul obsahovalo, ako to bolo v prejednávanej veci. Vseobecný súd tým, ze od nej pozadoval, aby preskúmala, ci pouzitá metóda financovania je najvhodnejsia podporit riadenie dopytu, venoval nadmernú a neodôvodnenú pozornost opatreniam na podporu riadenia dopytu. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, ze metóda krytia nákladov predstavuje kompromis medzi záujmom zachovat stimuly na znizovanie spotreby a záujmom znízit neistotu dodávatelov elektrickej energie, pokial ide o zvysnú cast nákladov, ktorú pravdepodobne znásajú. Pokial neexistujú dôvody domnievat sa, ze posúdenie clenského státu je nesprávne alebo chybné, Komisia nemôze byt povinná kritizovat návrh vnútrostátnych opatrení, ktoré povazuje za dostatocne odôvodnené. 97 Polská republika sa tiez domnieva, ze Vseobecný súd sa v bode 210 napadnutého rozsudku prílis úzko zameral na otázku, ci dotknuté opatrenie podporuje rozvoj riadenia dopytu, pricom nezohladnil diskrecnú právomoc Komisie, pokial ide o zlucitelnost opatrenia s usmernením 2014 - 2020. 98 V tretom rade sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia, ked konstatoval, ze mala mat pochybnosti o podmienkach úcasti na trhu s kapacitou, ktorým podliehajú prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu, kedze Spojené královstvo sa zaviazalo zaobstarat si aspon 50 % objemu vyhradeného pre aukcie T-1, ktoré ponúkajú pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu lepsí spôsob prístupu na trh. Body 242 a 243 napadnutého rozsudku obsahujú v tejto súvislosti zjavne nesprávne posúdenie, pretoze tento záväzok, ktorý sa nachádza v odôvodnení 46 sporného rozhodnutia, je právne záväzný. Ak by sa clenský stát od uvedeného záväzku odchýlil, sporné rozhodnutie by sa na takto prijaté opatrenie uz nevztahovalo. 99 Spojené královstvo sa tiez domnieva, ze kritika Vseobecného súdu uvedená v bodoch 242 a 243 napadnutého rozsudku je vzhladom na svoj záväzok zaobstarat na aukciách T-1 aspon 50 % pôvodne vyhradeného objemu kapacity nedôvodná. Okrem toho sa domnieva, ze Komisia bola oprávnená prijat tento záväzok bez toho, aby od tohto státu vyzadovala, aby preukázal, ze ho zaclenil do vnútrostátneho práva. Spojené královstvo napokon pripomína, ze hoci aukcie T-1 môzu predstavovat lepsie podmienky pre niektorých prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, títo prevádzkovatelia majú tiez moznost zúcastnit sa aukcií T-4, v ktorých navyse zaznamenali vynikajúce výsledky. 100 Pokial ide o prahovú hodnotu úcasti 2 megawattov (MW) uvedenú v spornom rozhodnutí, Komisia poznamenáva, ze ziadna tretia osoba v tejto súvislosti nevzniesla námietky, takze informácie, ktoré mala k dispozícii pocas predbezného preskúmania, nemohli vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. Tempus spochybnila túto prahovú hodnotu az v stádiu repliky pred Vseobecným súdom, takze túto výhradu bolo treba vyhlásit za neprípustnú. V kazdom prípade porovnanie s trhom s kapacitou Pennsylvanie-New Jersey-Maryland (PJM) v Spojených státoch, ktoré vykonal Vseobecný súd v bode 256 napadnutého rozsudku, je nesprávne a preukazuje neexistenciu kritického preskúmania dôvodnosti výhrad uvedených spolocnostou Tempus. Okrem toho v druhej prechodnej aukcii Spojené královstvo znízilo prahovú hodnotu úcasti na 500 kW bez významného výsledku, pretoze iba 2,7 % ponúk predlozených prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu bolo nizsích nez táto prahová hodnota. 101 Komisia sa preto domnieva, ze na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, mohla oprávnene konstatovat, ze dotknutá schéma obsahovala primerané stimuly úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu v súlade s usmernením 2014 - 2020. 102 Spojené královstvo a Polská republika vo vseobecnosti upriamujú pozornost na skutocnost, ze cielom usmernenia 2014 - 2020 je umoznit Komisii overit, ci opatrenie pomoci umoznuje dosiahnut ciel spolocného záujmu, ktorým je v prejednávanej veci zabezpecenie primeranosti kapacít na trhu s elektrickou energiou, s najnizsími nákladmi pre spotrebitela a technologicky neutrálnym spôsobom tak, aby sa minimalizovali negatívne úcinky na obchod medzi clenskými státmi a hospodársku sútaz. Ich cielom naopak nie je stanovit osobitné podmienky, pokial ide o usporiadanie opatrenia pomoci, ani definovat aspekty mechanizmu kapacity, ktorého cielom je zabezpecit primeranost kapacít. Cielom tohto usmernenia teda nie je ulahcit alebo podporovat prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, ako nesprávne konstatoval Vseobecný súd v rámci celého napadnutého rozsudku. Vseobecný súd preto tým, ze dospel k záveru, ze zlucitelnost dotknutého opatrenia s vnútorným trhom vyvoláva pochybnosti, nerespektoval ciel trhu s kapacitou a dopustil sa pochybenia pri uplatnovaní uvedeného usmernenia. 103 V odpovedi na prvú výhradu Tempus najskôr tvrdí, ze argumentácia Komisie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Vseobecný súd len rozhodol, ze Komisia bez toho, aby ignorovala údaje poskytnuté clenským státom, si mala vytvorit celkový obraz o vsetkých dostupných relevantných informáciách a vyhladávat dodatocné dôkazy prostredníctvom konania vo veci formálneho zistovania, pokial sú tieto informácie objektívne nevyhnutné na odstránenie pochybností, ako je to v prejednávanej veci. 104 Pokial ide konkrétnejsie o posúdenie potenciálu riadenia dopytu, Tempus v plnom rozsahu podporuje posúdenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 152 az 158 napadnutého rozsudku. Konkrétne sa domnieva, ze Komisia mala od Spojeného královstva vyzadovat, aby hned na úvod posúdilo potenciál úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, ako to vyzadujú body 223 a 224 usmernenia 2014 - 2020, a nemala cakat, kým prvá aukcia tento potenciál bude mat. Tempus navyse tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila skutocnost, ze technológia riadenia dopytu mala byt vhodným spôsobom podporovaná na dosiahnutie jej celkového potenciálu, ktorý by mohol viest k tomu, ze by sa trh s kapacitou stal v blízkej budúcnosti zbytocným. 105 Tempus sa domnieva, ze druhá výhrada Komisie je takisto nedôvodná. Po prvé, pokial ide o diskriminacný charakter doby platnosti zmlúv o kapacite, Komisia nesprávne vykladá napadnutý rozsudok, kedze tento rozsudok nekonstatoval, ze existuje bezný rezim zmlúv s dobou platnosti dlhsou ako jeden rok, z ktorého boli prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu vylúcení. Tempus navyse navrhuje, aby Súdny dvor nahradil odôvodnenie s cielom konstatovat existenciu dalsích skutocností odôvodnujúcich existenciu pochybností v tejto súvislosti. Ako Vseobecný súd zdôraznil v bode 190 napadnutého rozsudku, Komisia mala urcit, ci nemoznost prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu uzatvorit zmluvy na rovnaké obdobie, ako sú zmluvy ostatných poskytovatelov kapacity, nemôze znízit ich moznost prispiet k rieseniu problému primeranosti kapacít. Samotná skutocnost, ze technológia je nákladná, by jej totiz nemala priniest neopodstatnenú výhodu na aukciách, zatial co trh s kapacitou má zabezpecit bezpecnost dodávok s minimálnymi nákladmi pre spotrebitela. 106 Po druhé, pokial ide o metódu krytia nákladov, Tempus tvrdí, ze body 208 az 213 napadnutého rozsudku sa týkajú výlucne posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom, ktoré nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v odvolacom konaní. V kazdom prípade je analýza Vseobecného súdu týkajúca sa existencie pochybností, pokial ide o stimulacný úcinok dotknutého opatrenia, správna z dôvodov uvedených v bodoch 194 az 213 napadnutého rozsudku. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého neexistuje vztah medzi financovaním opatrenia a opatrením pomoci ako takým, Tempus sa domnieva, ze dotknuté opatrenie naopak predstavuje dokonalý príklad mechanizmu, ktorý obsahuje vztah záväzného urcenia medzi danou a pomocou. Cenové signály stanovené metódou krytia nákladov za rok majú totiz priamy vplyv na stimuly a schopnost spotrebitelov presunút svoje pouzívanie, a teda aj na dopyt v case spicky, ktorý sa následne pouzíva na výpocet objemu kapacity, ktorá sa má nadobudnút na nasledujúce roky. Skutocnost, ze tento aspekt nie je uvedený v usmernení 2014 - 2020, nebráni jeho zohladneniu na úcely posúdenia zlucitelnosti dotknutého opatrenia. Tempus sa napokon domnieva, ze Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia, ked konstatoval, ze Komisia sa nemôze uspokojit s jednoduchým záväzkom clenského státu, ak tento záväzok nebol vyjadrený vo vnútrostátnej právnej úprave. 107 Po tretie, pokial ide o podmienky úcasti na trhu s kapacitou, a najmä o prahovú hodnotu úcasti 2 MW, Tempus sa domnieva, ze Vseobecný súd správne rozhodol, ze toto tvrdenie je prípustné, kedze predstavuje rozsírenie výhrady formulovanej v zalobe. Okrem toho body 249 az 252 napadnutého rozsudku jasne uvádzajú, v com môze zábezpeka ponuky skutocne predstavovat prekázku úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou. Posúdenie Súdnym dvorom 108 Prvou výhradou uvedenou v rámci druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Komisia kritizuje body 146, 152 a 154 az 156 napadnutého rozsudku, ktoré sú súcastou úvah tohto rozsudku uvedeného pod názvom "Dostupné dôkazy týkajúce sa potenciálu riadenia dopytu". 109 V tejto súvislosti z odôvodnenia 122 sporného rozhodnutia, ktorého obsah je pripomenutý v bode 150 napadnutého rozsudku, vyplýva, ze na úcely podpory odvetvia riadenia dopytu Spojené královstvo vyjadrilo svoj zámer preskúmat informácie vyplývajúce z prvej aukcie T-4 z decembra 2014, aby sa ubezpecilo, ze krivky dopytu budú primerane upravené. Spojené královstvo navyse vypracovalo ustanovenia týkajúce sa prechodných aukcií s cielom podporit rast odvetvia riadenia dopytu od roku 2015 do roku 2016, ako aj pilotný projekt v oblasti energetickej úcinnosti. Spojené královstvo tiez uviedlo, ze v odpovedi na správu panelu technických expertov uverejnenú 30. júna 2014 (dalej len "PTE") povereného preskúmaním odporúcaní týkajúcich sa kapacity, ktorú je potrebné obstarat na aukciách trhu s kapacitou v decembri 2014, spolocnost National Grid plc navrhla spolocný projekt s Energy Networks Association (Zdruzenie energetických sietí), vrátane Distribution Network Operators (Prevádzkovatelia distribucných sietí). 110 V bode 151 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pripomenul odôvodnenie 128 sporného rozhodnutia, podla ktorého aj ked by dotknuté opatrenie mohlo mat za následok podporu výroby z fosílnych palív, Komisia konstatovala, ze posúdenie problému primeranosti kapacít, ktoré sa uskutocnuje kazdý rok, zohladnuje vsetky druhy prevádzkovatelov, vrátane prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu. Podla Vseobecného súdu Komisia z toho v odôvodnení 129 tohto rozhodnutia vyvodzuje záver, ze dotknuté opatrenie je "z technologického hladiska neutrálne", a nemá za následok posilnenie postavenia výrobcov elektriny z fosílnych palív. 111 V bode 146 napadnutého rozsudku vsak Vseobecný súd najmä potvrdil, ze v case, ked Komisia uskutocnila svoje predbezné preskúmanie dotknutého opatrenia, bola schopná analyzovat prvky, ktoré umoznujú skúmat nielen súcasnú úlohu riadenia dopytu, ale aj skúmat jeho skutocný potenciál. 112 V bode 152 napadnutého rozsudku uviedol, ze posúdenia uvedené v odôvodneniach 122, 128 a 129 sporného rozhodnutia, pripomenuté v bodoch 150 a 151 tohto rozsudku, ako aj v bodoch 109 a 110 tohto rozsudku "[neboli] takej povahy, aby umoznili Komisii zbavit sa pochybností vyplývajúcich z dôkazov, ktoré uz mala alebo ktorými mohla disponovat v case, ked prijala [sporné] rozhodnutie". 113 Vseobecný súd v bude 154 uvedeného rozsudku dodal, ze "vzhladom na dostupné dôkazy a s prihliadnutím na úlohu riadenia dopytu sa [Komisia] v predmetnom prípade nemohla uspokojit len s 'otvorenou povahou` opatrenia, a v dôsledku toho dospiet k záveru o jeho neutralite z technologického hladiska bez toho, aby podrobnejsie preskúmala existenciu a úcinnost zohladnenia tohto technologického riesenia v rámci trhu s kapacitou". 114 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 155 napadnutého rozsudku najmä uviedol, ze ziadna skutocnost uvedená v spornom rozhodnutí neumoznuje preukázat, ze Komisia by viedla svoje vlastné preskúmanie, pokial ide o skutocné zohladnenie riadenia dopytu. Uviedol "napríklad", ze na ziadnom mieste sporného rozhodnutia sa neodkazovalo na odhad 3 gigawattov (GW) potenciálu riadenia dopytu uvádzaný spolocnostou National Grid. Vseobecný súd sa teda domnieval, ze Komisia prijala informácie a predpoklady predlozené Spojeným královstvom. 115 V bode 156 napadnutého rozsudku dodal, ze nemozno vylúcit, ze "ak by Komisia vykonala svoje vlastné preskúmanie potenciálu riadenia dopytu najmä s cielom pýtat sa na podmienky zohladnenia odhadov spolocnosti National Grid alebo iných zdrojov alebo pýtat sa na dôvody úspechu amerických príkladov, podmienky úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu by boli odlisné". 116 Práve na základe týchto úvah Vseobecný súd v bode 158 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "dostupné informácie, pokial ide o potenciál riadenia dopytu..., [mohli] predstavovat nepriamy dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti [dotknutého opatrenia] s vnútorným trhom, o ktorých nemozno v zmysle [sporného] rozhodnutia konstatovat, ze boli odstránené v rámci predbezného preskúmania zo strany Komisie". 117 Tento záver Vseobecného súdu vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia. 118 V tejto súvislosti treba pripomenút, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 39 tohto rozsudku, ze úcastníkovi konania, ktorý sa domáha zrusenia rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok, prinálezí predlozit dôkazy, ktoré mu umoznia preukázat, ze posúdenie dostupných informácií a skutocností muselo vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 119 Z úvah napadnutého rozsudku pripomenutých v bodoch 111 az 115 tohto rozsudku pritom vyplýva, ze Vseobecný súd neoveril, ci sa spolocnosti Tempus podarilo preukázat, ze posúdenie dostupných informácií a skutocností muselo vyvolat pochybnosti Komisie o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom, ktoré ju mali viest k uskutocneniu svojho vlastného preskúmania tohto potenciálu, a to prípadne po zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Vseobecný súd skôr ulozil tejto institúcii povinnost vyhladat skutocnosti, ktoré idú nad rámec "dostupných informácií, pokial ide o potenciál riadenia dopytu", na ktoré odkazuje bod 158 napadnutého rozsudku. 120 Vseobecný súd najmä neuviedol ani konkrétny bod, ktorého sa mali týkat pochybnosti Komisie, ani konkrétnu skutocnost, ktorá mala vyvolat takéto pochybnosti. Okrem toho treba konstatovat, ze hoci Vseobecný súd v bodoch 136 az 145 napadnutého rozsudku odkázal na niektoré skutocnosti týkajúce sa potenciálu riadenia dopytu, ktoré Komisia mohla zohladnit, zo znenia tejto casti napadnutého rozsudku nevyplýva, ze by niektorá z týchto skutocností mohla u Komisie vyvolat pochybnosti o skutocnom zohladnení potenciálu riadenia dopytu pri návrhu dotknutého opatrenia, a teda aj o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. 121 Pokial ide konkrétnejsie o správu PTE, ktorej výnatky sú citované v bodoch 142 a 145 napadnutého rozsudku, je pravda, ze Vseobecný súd v bode 143 tohto rozsudku uviedol, ze analýza PTE "zdôrazn[ovala] naliehavú potrebu stanovit primerané stimuly umoznujúce riadeniu dopytu, aby sa efektívne zúcastnoval na trhu s kapacitou s ohladom na vsetok svoj potenciál" a ze "PTE vyjadr[ilo] polutovanie nad tým, ze doposial neexistuje organizácia schopná získat údaje potrebné na pochopenie a zhromazdovanie informácií týkajúcich sa potenciálu riadenia dopytu v jeho jednotlivých aspektoch, hoci niektoré uz [boli] k dispozícii". V bode 147 uvedeného rozsudku dodal, ze Komisia vedela o tazkostiach, ktoré uvádza PTE, pokial ide o zohladnenie potenciálu riadenia dopytu v rámci trhu s kapacitou. 122 Hoci tieto úvahy svedcia o urcitej tazkosti pri odhade potenciálu riadenia dopytu, nemôzu vsak preukázat, ze dotknuté opatrenie tento potenciál nezohladnuje alebo dostatocne nezohladnuje, a teda musí vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. Ako totiz Vseobecný súd sám pripomenul v bodoch 136, 137 a 150 napadnutého rozsudku, Spojené královstvo si bolo vedomé nevyhnutnosti úcasti na riadení dopytu na trhu s kapacitou a niektoré prvky dotknutého opatrenia boli vytvorené tak, aby túto úcast zarucili. Vseobecný súd vsak nevysvetlil, z akých dôvodov mala mat Komisia pochybnosti o dostatocnosti a primeranosti týchto dôkazov. 123 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvej výhrade druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Komisie treba vyhoviet. 124 V rámci druhej výhrady uvedenej na podporu tejto casti jediného odvolacieho dôvodu Komisia v prvom rade spochybnuje niektoré úvahy analýzy vykonanej Vseobecným súdom v bodoch 160 az 192 napadnutého rozsudku, ktorá sa týka otázky doby platnosti zmlúv o kapacite, analýzy, na základe ktorej Vseobecný súd v bode 193 tohto rozsudku konstatoval, ze rozdiel medzi dobou platnosti zmlúv o kapacite uzatváraných s prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu a dobou platnosti zmlúv uzatváraných s výrobcami elektrickej energie predstavuje nepriamy dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 125 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v bodoch 165 az 168 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, pricom toto konstatovanie nebolo v rámci tohto odvolania spochybnené, ze dotknuté opatrenie neposkytuje prevádzkovatelom v oblasti riadenia dopytu ziadnu moznost uzatvorit zmluvy o kapacite s dobou platnosti dlhsou ako jeden rok, zatial co poskytovatelia kapacity, ktorí vynalozia výdavky na úroven nevyhnutnú na obnovu existujúcej elektrárne alebo na vybudovanie novej elektrárne, boli oprávnení získat zmluvy s dobou platnosti najviac tri roky alebo pätnást rokov. 126 V bode 169 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze Komisia potvrdila stanovisko Spojeného královstva, podla ktorého nové výrobné kapacity alebo výrobné kapacity, ktoré sa majú obnovit, a ktoré si vyzadujú vysoké investicné náklady, odôvodnuje ich oprávnenost uzatvorit zmluvy o kapacite s dlhsou dobou platnosti s cielom umoznit hospodárskym subjektom získat potrebné financovanie, zatial co prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu potrebovali mensie kapitálové výdavky. Vseobecný súd po podrobnej analýze, ci bol uvedený postup Komisie dôvodný, dospel v bode 180 tohto rozsudku k záveru, ze rozhodujúcim kritériom podla dotknutého opatrenia na úcely urcenia hospodárskych subjektov oprávnených uzatvorit zmluvy o kapacite s dobou platnosti viac ako jeden rok je úroven kapitálových výdavkov a tazkosti s financovaním. 127 Vseobecný súd sa preto v bode 181 napadnutého rozsudku domnieval, ze bolo potrebné preskúmat, aký cas bol potrebný na umoznenie kazdej kategórii poskytovatelov kapacity v plnej miere zúcastnit sa na trhu s kapacitou, a to s ohladom na ich investicné výdavky a tazkosti s financovaním, s cielom dodrzat povinnost poskytnút vhodné stimuly vsetkým hospodárskym subjektom a ze teda Komisii prinálezalo overit, ci vyhradenie zmlúv o kapacite s dobou platnosti dlhsou ako jeden rok niektorým technológiám malo diskriminacnú povahu a bolo v rozpore s cielom zaviest trh s kapacitou, ktorý je z technologického hladiska neutrálny. 128 V bode 182 napadnutého rozsudku a opakovane v bode 192 tohto rozsudku vsak Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia potvrdila stanovisko Spojeného královstva, podla ktorého nebolo potrebné uzatvorit zmluvy o kapacite s dobou platnosti dlhsou ako jeden rok s prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu bez preskúmania, ci si ich kapitálové výdavky a ich tazkosti s financovaním môzu vyzadovat, aby im bola poskytnutá moznost uzatvorit takéto zmluvy. 129 Z dôvodov uvedených v bodoch 183 az 191 napadnutého rozsudku vsak nevyplýva, ze Tempus preukázala, ako to vyzaduje judikatúra citovaná v bode 39 tohto rozsudku, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii, muselo u nej vyvolat pochybnosti o dôvodnosti stanoviska Spojeného královstva. 130 V bode 187 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd sám konstatoval, ze tak Tempus, ako aj UK Demand Response Association (UKDRA, Zdruzenie pre riadenie dopytu v Spojenom královstve), ktoré predlozilo Komisii pripomienky, priznali, ze noví prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu nevyhnutne nemali rovnaké kapitálové výdavky ako výrobcovia budujúci nové elektrárne. Okrem toho z bodu 188 tohto rozsudku vyplýva, ze ani Tempus, ani UKDRA nepredlozili Komisii v tejto súvislosti podrobné informácie. 131 Je pravda, ze Vseobecný súd sa v tom istom bode 188 domnieval, ze samotná Komisia musí vyhladat relevantné informácie a ze teda na preukázanie existencie pochybností v zmysle clánku 4 ods. 4 nariadenia c. 659/1999 postacuje, aby Tempus preukázala, ze Komisia nevyhladala a nepreskúmala starostlivo a nestranne vsetky relevantné skutocnosti. 132 Z dôvodov uvedených v bodoch 48 az 51 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze táto úvaha vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 133 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa tým, ze v bode 193 napadnutého rozsudku rozhodol, ze rozdiel medzi dobou platnosti zmlúv o kapacite uzatváraných s prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu a zmlúv uzatváraných s výrobcami predstavuje nepriamy dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom, dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 134 V druhom rade sa Komisia domnieva, ze Vseobecný súd sa na úcely preukázania existencie pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom nesprávne opieral o metódu krytia nákladov, ktorá má, ako bolo pripomenuté v bode 11 tohto rozsudku, za ciel zabezpecit financovanie nákladov vynalozených na odmenu za kapacity prostredníctvom poplatku uplatnovaného na poskytovatelov elektrickej energie urceného v závislosti od ich podielu na trhu a vypocítaného na základe dopytu zaznamenaného medzi 16.00 hod. a 19.00 hod. cez týzden od novembra do februára. 135 Ako vyplýva z bodu 203 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa domnieval, ze metóda krytia nákladov je relevantná osobitne na posúdenie primeranej povahy dotknutého opatrenia, teda urcenia, ci výska poskytnutej pomoci bola obmedzená na minimum potrebné na dosiahnutie ocakávaného výsledku. 136 Na odôvodnenie tejto úvahy Vseobecný súd v bodoch 204 a 205 napadnutého rozsudku v podstate uviedol, ze výska pomoci poskytnutej na základe dotknutého opatrenia závisí od objemu kapacity umiestnovanej na aukcie prostredníctvom trhu s kapacitou a od zúctovacej ceny aukcií. Spresnil, ze v rozsahu, v akom sa objem kapacity umiestnovanej na aukcie urcuje s prihliadnutím na spicky dopytu, platí, ze cím sú spicky dopytu nizsie, tým je nizsí objem kapacity umiestnovanej na aukcie, a teda je nizsia aj výska pomoci. 137 Kedze poplatok uplatnovaný na dodávatelov sa vypocítava na základe dopytu po elektrickej energii, predstavuje stimul na znízenie spotreby elektrickej energie, co zase znizuje tak objem kapacity umiestnovanej na aukcie s cielom riesit spicku dopytu, ako aj zúctovaciu cenu aukcií, co v konecnom dôsledku vedie k znízeniu výsky pomoci. 138 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 206 napadnutého rozsudku konstatoval, ze hoci Spojené královstvo pôvodne navrhovalo pocítat výsku poplatku na základe podielu na trhu dodávatelov elektrickej energie v rámci dopytu po elektrickej energii zaznamenaného pocas takzvaných období "triády", teda pocas troch polhodinových období, kedy bola zaznamenaná najvyssia rocná spotreba elektriny v Spojenom královstve v období od novembra do februára, po verejnej konzultácii napokon zmenilo metódu výpoctu poplatku a prijalo metódu opísanú v bode 134 tohto rozsudku. 139 Ako vyplýva z bodu 207 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd sa domnieval, ze pokial ide o zmenu metódy výpoctu poplatku urceného na financovanie pomoci, Komisia potvrdila stanovisko Spojeného královstva bez toho, aby preskúmala dopady tejto zmeny na celkovú výsku pomoci, a teda na primeranú povahu dotknutého opatrenia. 140 Okrem toho v bode 210 napadnutého rozsudku Komisii vytkol, ze neoverila, ci nová metóda krytia nákladov skutocne zachováva ekvivalentný stimul na znizovanie spotreby elektrickej energie v case spicky dopytu, a to najmä prostredníctvom podpory rozvoja riadenia dopytu. 141 V bode 211 tohto rozsudku dodal, ze Komisia ani neoverila, ci prijatá metóda krytia nákladov ovplyvnuje prístup na trh, a to najmä pokial ide o prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, osobitne zvýsením prekázok vstupu na trh a expanzie vyplývajúcej zo silného postavenia vertikálne integrovaných poskytovatelov. Vseobecný súd v tejto súvislosti odkázal na bod 92 usmernenia 2014 - 2020. 142 Vseobecný súd preto dospel v bode 213 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisii prinálezalo preskúmat prípadný vplyv zmeny metódy krytia nákladov na primeranú povahu dotknutého opatrenia, a teda jej zlucitelnost s vnútorným trhom. Dospel preto k záveru, ze skutocnost, ze Komisia nemala k dispozícii úplné informácie, pokial ide o dôsledky zmeny metódy krytia nákladov v rámci predbezného preskúmania, predstavuje dodatocný nepriamy dôkaz o existencii pochybností, pokial ide o zlucitelnost dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 143 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia môze prijímat usmernenia a stanovit tak kritériá, na základe ktorých bude posudzovat zlucitelnost státnej pomoci, ktorú clenské státy plánujú poskytnút, s vnútorným trhom. Prijatím takých pravidiel postupu a oznámením prostredníctvom ich uverejnenia, ze odteraz ich bude uplatnovat na príslusné prípady, sa Komisia sama obmedzuje pri výkone svojej právomoci volnej úvahy a v zásade sa nemôze od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú rovnost zaobchádzania alebo ochrana legitímnej dôvery (rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia, [57]C-654/17 P, [58]EU:C:2019:634, body [59]81 a [60]82, ako aj citovaná judikatúra). 144 V prejednávanej veci je nesporné, ze podla usmernenia 2014 - 2020 predstavuje primeranost opatrenia pomoci jedno z relevantných kritérií na posúdenie jeho zlucitelnosti s jednotným trhom. 145 Kedze metóda krytia zahrna poplatok, a to dan platenú dodávatelmi elektrickej energie, Komisia tiez poukázala na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej na to, aby sa dan mohla povazovat za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci, musí na základe relevantnej vnútrostátnej právnej úpravy existovat vztah záväzného urcenia medzi danou a pomocou v tom zmysle, ze príjem z dane je povinne urcený na financovanie pomoci. Pokial takýto vztah existuje, výtazok z dane priamo ovplyvnuje význam pomoci a v dôsledku toho posúdenie zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom (rozsudky z 27. októbra 2005, Distribution Casino France a i., [61]C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, [62]EU:C:2005:657, bod [63]40, ako aj z 3. marca 2020, Vodafone Magyarország, [64]C-75/18, [65]EU:C:2020:139, bod [66]27). 146 V prejednávanej veci síce z napadnutého rozsudku nevyplýva, ze výnos z poplatku ulozeného v rámci metódy krytia je nevyhnutne urcený na financovanie dotknutého opatrenia, avsak spôsoby výpoctu tohto poplatku môzu ovplyvnit výsku pomoci, ako to v podstate konstatoval Vseobecný súd v bodoch 203 az 205 napadnutého rozsudku. 147 Mozno totiz dôvodne predpokladat, ze dodávatelia elektrickej energie, ktorí sú dlzníkmi poplatku, prenesú bremeno tohto poplatku v celom rozsahu alebo scasti na svojich zákazníkov, takze poplatok sa môze v konecnom dôsledku dotknút spotreby elektriny a viest k jej obmedzeniu. To zasa znamená obmedzenie pozadovaných kapacít a v dôsledku toho pomoci poskytnutej v rámci dotknutého opatrenia na zabezpecenie týchto kapacít. 148 Z toho vyplýva, ze Vseobecnému súdu nemozno vytýkat, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze zvolená metóda krytia nákladov mohla byt relevantná na posúdenie proporcionality dotknutého opatrenia, a teda jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. 149 Po tomto spresnení treba overit, ci Vseobecný súd dôvodne dospel k záveru, ako to urobil v bode 213 napadnutého rozsudku, ze neexistencia "úplných informácií, pokial ide o dôsledky zmeny metódy krytia nákladov", predstavuje nepriamy dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 150 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze Komisii prinálezalo posúdit zlucitelnost dotknutého opatrenia s vnútorným trhom, a nie porovnat toto opatrenie s iným opatrením, ktoré predtým plánovalo Spojené královstvo. Z toho vyplýva, ze samotnú skutocnost, ze metóda financovania dotknutého opatrenia bola zmenená v porovnaní s pôvodne plánovanou metódou, nemozno samu osebe povazovat za spôsobilú odôvodnit existenciu pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 151 Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bode 210 napadnutého rozsudku, nebolo potrebné, aby Komisia overila, ci nová metóda krytia nákladov stanovená dotknutým opatrením zachováva stimul na znízenie spotreby elektrickej energie, ktorý by bol rovnaký ako ten, ktorý by bol výsledkom pôvodne zamýslanej metódy. 152 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 213 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neexistencia úplných informácií, pokial ide o dôsledky zmeny metódy krytia nákladov, predstavuje nepriamy dôkaz o existencii pochybností spôsobilých odôvodnit zacatie konania vo veci formálneho zistovania týkajúceho sa dotknutého opatrenia Komisiou. 153 Po tretie Komisia spochybnuje niektoré z odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú podmienok úcasti na trhu s kapacitou prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu. Vseobecný súd po analýze troch skupín tvrdení predlozených spolocnostou Tempus dospel v bode 259 napadnutého rozsudku k záveru, ze vzájomné pôsobenie medzi aukciami T-4 a aukciami T-1, ako aj niektoré podmienky úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou mali Komisiu viest k tomu, aby mala pochybnosti, a to jednak pokial ide o schopnost dotknutého opatrenia dosiahnut ciele uvádzané Spojeným královstvom v oblasti podpory rozvoja riadenia dopytu a jednak pokial ide o jeho zlucitelnost s poziadavkami usmernenia 2014 - 2020 v oblasti primeraných stimulov pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, a teda zlucitelnost dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 154 Tento záver je v podstate zalozený na dvoch dôvodoch Vseobecného súdu, ktoré Komisia spochybnuje. 155 Po prvé Vseobecný súd v bode 243 napadnutého rozsudku pripustil, ze organizácia aukcií T-1 môze podporit rozvoj riadenia dopytu, avsak dodal, ze Komisia mala mat pochybnosti o rozsahu tohto stimulacného úcinku vzhladom na obmedzený objem kapacity vyhradenej pre aukcie T-1 a neexistenciu výslovného právneho ustanovenia, ktoré by potvrdzovalo zábezpeku Spojeného královstva zaobstarat si aspon 50 % objemu vyhradeného pre tieto aukcie, ako bolo konstatované v bode 242 napadnutého rozsudku. 156 Ako vsak pripomína Komisia, v odôvodnení 46 sporného rozhodnutia vzala na vedomie záväzok Spojeného královstva zaobstarat na T-1 aukciách aspon 50 % objemu kapacity vyhradenej pred styrmi rokmi. 157 Takýto záväzok je neoddelitelnou súcastou dotknutého opatrenia, voci ktorému sa Komisia sporným rozhodnutím rozhodla, ze nevznesie námietky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, [67]C-287/12 P, neuverejnený, [68]EU:C:2013:395, bod [69]67). 158 Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 170 svojich návrhov, ze ak by Spojené královstvo malo poskytnút takú pomoc, ako je pomoc stanovená v dotknutom opatrení, bez dodrzania tohto záväzku, sporné rozhodnutie by sa na uvedenú pomoc nevztahovalo a nemohla by byt teda povazovaná za schválenú Komisiou. 159 Otázka, ci Spojené královstvo stanovilo záväzok uvedený v odôvodnení 46 sporného rozhodnutia výslovne v ustanovení svojho vnútrostátneho práva, tak nie je relevantná na posúdenie zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. Neexistencia takéhoto ustanovenia preto nemohla byt na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd, zdrojom pochybností v tejto súvislosti. 160 Treba dodat, ze v bode 241 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze objem kapacity vyhradenej pre aukcie T-1 bol obmedzený v porovnaní s objemom kapacity umiestnovanej na aukcie T-4 a ze navyse aukcie T-1 neboli vyhradené len pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu. 161 Tieto úvahy vsak samy osebe nemôzu odôvodnit existenciu pochybností o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom z dôvodu údajného diskriminacného alebo nevýhodného zaobchádzania s prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu. 162 Na jednej strane sa Spojené královstvo zaviazalo zaobstarat na aukciách T-1 aspon 50 % vyhradeného objemu, takze je tazké pochopit dôvody, pre ktoré Vseobecný súd kvalifikoval objem kapacity vyhradenej pre aukcie T-1 ako "obmedzený". Na druhej strane skutocnost, ze vsetci prevádzkovatelia sa môzu zúcastnit aukcií T-1, neznamená, ze prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu podliehajú nevýhodnému alebo diskriminacnému zaobchádzaniu. 163 Po druhé Komisia spochybnuje dôvody uvedené v bodoch 256 a 257 napadnutého rozsudku, ktoré viedli Vseobecný súd v bode 258 tohto rozsudku k záveru, ze Komisia mala mat pochybnosti, pokial ide o dôvodnost tvrdenia, podla ktorého stanovenie minimálnej prahovej hodnoty úcasti na aukciách Spojeným královstvom na 2 MW predstavuje opatrenie podporujúce rozvoj riadenia dopytu. 164 V tejto súvislosti treba uviest, ako vyplýva z bodu 255 napadnutého rozsudku, ze Spojené královstvo vo svojom oznámení dotknutého opatrenia prezentovalo minimálnu prahovú hodnotu úcasti 2 MW ako nízku v porovnaní s prahovou hodnotou úcasti, ktorú prijala National Grid v rámci iných opatrení, a teda ako jedno z opatrení, ktoré umoznujú stimulovat prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, aby sa zúcastnili na trhu s kapacitou. 165 Z napadnutého rozsudku vsak nevyplýva, ze toto tvrdenie Spojeného královstva bolo spochybnené v rámci pripomienok spontánne predlozených Komisii. Okrem toho Komisia v odôvodneniach 16 a 17 sporného rozhodnutia iba spomenula prahovú hodnotu 2 MW, pricom sa nevyjadrila k tomu, ci je pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu priaznivá alebo nepriaznivá. 166 Ako vyplýva z bodu 253 napadnutého rozsudku, az v odpovedi na tvrdenia, ktoré Komisia uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe na Vseobecnom súde, Tempus tvrdí, ze stanovenie minimálnej prahovej hodnoty na 2 MW predstavuje prekázku úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou. 167 Vseobecný súd po tom, co v bode 254 napadnutého rozsudku rozhodol, ze tvrdenie spolocnosti Tempus je prípustné napriek jeho predlozeniu v pokrocilom stádiu konania, na jednej strane v bode 256 tohto rozsudku konstatoval, ze prahová hodnota úcasti na trhu s kapacitou PJM, ktorý Spojené královstvo vo svojom oznámení výslovne povazuje za referencný, a to na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého dotknuté opatrenie umoznuje rozvoj sektoru riadenia dopytu, bola len 100 kW, teda 20-krát nizsia. 168 Na druhej strane Vseobecný súd v bode 257 napadnutého rozsudku uviedol, ze hoci je pravda, ze prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu majú skutocne moznost zoskupit viacero prevádzok s cielom dosiahnut minimálnu prahovú hodnotu 2 MW, musia zaplatit zábezpeku ponuky za celé 2 MW, ak co i len minimálna cast tohto objemu pozostáva z nepotvrdených kapacít riadenia dopytu. Podla názoru Vseobecného súdu môze výska zábezpeky ponuky predstavovat prekázku vstupu nových prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu. 169 Práve na základe týchto úvah Vseobecný súd v bode 258 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia mala mat pochybnosti, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého stanovenie minimálnej prahovej hodnoty úcasti na 2 MW predstavuje opatrenie na podporu rozvoja riadenia dopytu. 170 Bez potreby preskúmat, ci Vseobecný súd správne rozhodol, ze tvrdenie spolocnosti Tempus týkajúce sa minimálnej prahovej hodnoty úcasti je prípustné, co Komisia spochybnuje, treba po prvé poznamenat, ako uviedol generálny advokát v bode 177 svojich návrhov, ze prahová hodnota pre úcast spolocnosti National Grid v rámci iných opatrení bola skutocne vyssia ako 2 MW. Preto tvrdenie Spojeného královstva uvedené v bode 255 napadnutého rozsudku nebolo nepresné, co Vseobecný súd ani netvrdil. 171 Po druhé Vseobecný súd v bode 256 napadnutého rozsudku nijako nevysvetlil dôvody, ktoré by mohli odôvodnit porovnanie medzi prahovou hodnotou pre úcast na trhu s kapacitou PJM a prahovou hodnotou stanovenou v rámci dotknutého opatrenia. Skutocnost uvádzaná Vseobecným súdom, ze Spojené královstvo odkázalo na trh s kapacitou PJM na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého toto opatrenie umoznuje rozvoj sektoru riadenia dopytu, nemôze sama osebe odôvodnit takéto porovnanie. 172 Po tretie treba konstatovat, ze Vseobecný súd v bode 258 napadnutého rozsudku iba uviedol, ze Komisia mala mat pochybnosti, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého stanovenie minimálnej prahovej hodnoty úcasti na 2 MW predstavuje opatrenie na podporu rozvoja riadenia dopytu. 173 Aj za predpokladu, ze by pochybnosti o priaznivej povahe pre rozvoj riadenia dopytu stanovenia minimálnej prahovej hodnoty pre úcast na 2 MW boli dôvodné, táto okolnost nevyhnutne neznamená, ze uvedená prahová hodnota je pre takýto rozvoj nepriaznivá v tom zmysle, ze predstavuje významnú prekázku úcasti prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu na trhu s kapacitou. 174 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze záver Vseobecného súdu uvedený v bode 259 napadnutého rozsudku a pripomenutý v bode 153 tohto rozsudku nemozno odôvodnit úvahami uvedenými v bodoch 242 az 243 tohto rozsudku týkajúcimi sa neexistencie ustanovenia vnútrostátneho práva Spojeného královstva, ktoré by zabezpecovalo umiestnit na aukciu T-1 aspon 50 % kapacity vyhradenej pred styrmi rokmi, ani úvahami uvedenými v bodoch 256 az 258 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú pochybností, ktoré mala mat Komisia v súvislosti s otázkou týkajúcou sa priaznivej povahy stanovenia minimálnej prahovej hodnoty pre úcast na trhu s kapacitou pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu na 2 MW. 175 V dôsledku toho, kedze záver uvedený v bode 259 napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, treba druhej casti jediného odvolacieho dôvodu vyhoviet. 176 Kedze obe casti jediného odvolacieho dôvodu sú dôvodné, treba napadnutý rozsudok zrusit. O zalobe na Vseobecnom súde 177 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze tento súd v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 178 V prejednávanej veci najmä vzhladom na okolnost, ze zaloba o neplatnost, ktorú podala Tempus vo veci T-793/14, je zalozená na zalobných dôvodoch, ktoré boli predmetom kontradiktórnej diskusie pred Vseobecným súdom a ktorých preskúmanie si nevyzaduje prijatie ziadneho dodatocného opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo preskúmanie spisu, sa Súdny dvor domnieva, ze stav konania dovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok (pozri analogicky rozsudok z 8. septembra 2020, Komisia a Rada/Carreras Sequeros a i., [70]C-119/19 P a C-126/19 P, [71]EU:C:2020:676, bod [72]130). 179 Na podporu svojej zaloby uvádza Tempus, ako dotknutá osoba s cielom zabezpecit ochranu procesných práv, ktoré vyvodzuje z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, dva dôvody, pricom prvý je zalozený na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, na porusení zásad zákazu diskriminácie, proporcionality a ochrany legitímnej dôvery, ako aj na nesprávnom posúdení skutkového stavu, a druhý na nedostatku odôvodnenia. O prvom zalobnom dôvode 180 Prvý zalobný dôvod sa delí na sedem castí. Na podporu prvej casti zalozenej na nesprávnom posúdení potenciálu riadenia dopytu Tempus uvádza skutocnosti preskúmané Vseobecným súdom v bodoch 136 az 158 napadnutého rozsudku pod názvom "Dostupné dôkazy týkajúce sa potenciálu riadenia dopytu". Z dôvodov uvedených v bodoch 117 az 122 tohto rozsudku vsak tieto skutocnosti nemôzu preukázat, ze posúdenie potenciálu riadenia dopytu muselo vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom a ze tieto pochybnosti mali viest Komisiu k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Prvá cast prvého zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. 181 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu Tempus uvádza skutocnosti preskúmané Vseobecným súdom v bodoch 160 az 193 napadnutého rozsudku pod názvom " O dobe platnosti zmlúv o kapacite". Z bodov 129 az 133 tohto rozsudku pritom vyplýva, ze tieto skutocnosti nepreukazujú, ze Komisia mala mat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. Preto druhá cast prvého zalobného dôvodu musí byt tiez zamietnutá. 182 V tretej casti prvého zalobného dôvodu Tempus v podstate tvrdí, ze podmienky úcasti na jednotlivých aukciách stanovené dotknutým opatrením boli také, ze viedli k faktickému vylúceniu prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu z prvých T-4 aukcií. Túto cast treba zamietnut ako nedôvodnú z dôvodov uvedených v bodoch 231 az 235 napadnutého rozsudku, s cím sa Súdny dvor stotoznuje. 183 Vo stvrtej casti Tempus uvádza tvrdenia týkajúce sa metódy krytia nákladov, ako sú zhrnuté v bodoch 194 az 197 napadnutého rozsudku. Z dôvodov uvedených v bodoch 150 a 151 tohto rozsudku vsak tieto tvrdenia nepreukazujú, ze Komisia mala mat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. Stvrtý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 184 V piatej casti Tempus tvrdí, ze dotknuté opatrenie diskriminuje prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu tým, ze rovnakým spôsobom zaobchádza so vsetkými úcastníkmi trvalých aukcií a vsetkým ukladá povinnost, vrátane týchto prevádzkovatelov, predkladat ponuky v súvislosti s incidentmi týkajúcimi sa kapacity s neurcitou dobou trvania. 185 Túto cast treba zamietnut ako nedôvodnú. Je totiz nesporné, ze povinnost predlozit ponuku pokrývajúcu incidenty týkajúce sa kapacity s neurcitou dobou trvania platí pre vsetkých prevádzkovatelov, pricom táto povinnost sleduje ciel, ako vysvetlila Komisia, dosiahnut vyssiu úroven bezpecnosti dodávok, nez je úroven, ktorú poskytujú ponuky obmedzené na pokrytie incidentov týkajúcich sa kapacity s fixnou dobou trvania. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze existuje diskriminacné zaobchádzanie s prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu ani ze Komisia mala mat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom z dôvodu existencie povinnosti predlozit ponuku na incidenty týkajúce sa kapacity s neurcitou dobou trvania. 186 V siestej casti Tempus tvrdí, ze ulozenie tej istej povinnosti týkajúcej sa zábezpeky ponuky vsetkým úcastníkom trhu s kapacitou môze spôsobit problém vstupu na trh pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, a to z dôvodu, ze tento sektor sa zatial len vyvíja. Túto cast treba zamietnut ako nedôvodnú z dôvodov uvedených v bodoch 249 az 252 napadnutého rozsudku, s cím sa Súdny dvor stotoznuje. 187 V siedmej casti napokon Tempus tvrdí, ze dotknuté opatrenie vyvoláva pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom, pretoze neodmenuje prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu za obmedzenie strát pri prenose a distribúcii elektriny. Podla tejto spolocnosti kapacita poskytovaná prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu neznizuje len celkový objem kapacity, ktorá sa pozaduje a cirkuluje v rámci trhu s kapacitou, ale aj objem kapacity, ktorá sa stráca pri prenose a distribúcii elektriny, priblizne o 7 az 8 %. Tempus sa domnieva, ze takéto úspory by mali byt zahrnuté do odmeny prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu tak, aby sa vytvoril stimul na zvýsenie efektívnosti siete. Táto cast musí byt tiez zamietnutá z dôvodov uvedených v bodoch 263 az 266 napadnutého rozsudku, s cím sa Súdny dvor stotoznuje. 188 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut. O druhom zalobnom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 189 Na podporu druhého zalobného dôvodu zalozeného na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia Tempus uvádza sedem tvrdení. 190 Po prvé, pokial ide o posúdenie potenciálnej úlohy riadenia dopytu na trhu s kapacitou Spojeného královstva, Tempus tvrdí, ze sporné rozhodnutie obsahuje rozporuplné odôvodnenie. Zatial co totiz odôvodnenie 107 tohto rozhodnutia zmienuje "poskytovatelov sluzieb riadenia dopytu na pokrocilej úrovni", v odôvodnení 131 uvedeného rozhodnutia sa uvádza, ze sektor riadenia dopytu "sa len vyvíja". Tento rozpor v odôvodnení preukazuje, ze Komisia nesprávne posúdila úlohu, ktorú riadenie dopytu zohráva a môze zohrávat na trhu s kapacitou v Spojenom královstve. 191 Po druhé, pokial ide o dobu platnosti zmlúv, Tempus tvrdí, ze Komisia nevysvetlila jednak to, preco lehoty na realizáciu nových investícií, ktoré potrebovali prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu na poskytnutie kapacít, neboli zohladnené, kedze v odôvodnení 134 sporného rozhodnutia sú uvedené len lehoty na realizáciu výrobcov, a jednak preco sa domnieva, ako vyplýva z odôvodnenia 152 uvedeného rozhodnutia, ze zmluvy, ktoré sú k dispozícii pre prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, majú "dostatocne dlhú dobu platnosti zmlúv o kapacite súvisiacich s novými investíciami" a "umoznujú novým subjektom získat potrebné financovanie a znízit tak riziko dominantného postavenia na trhu". 192 Po tretie, pokial ide o výber prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu medzi úcastou na prechodných aukciách alebo úcastou na trvalých aukciách, Tempus tvrdí, ze hoci Komisia v odôvodnení 128 sporného rozhodnutia tvrdila, ze prechodné aukcie majú zlepsit riadenie dopytu, nevysvetlila, ako vzájomné vylúcenie týchto aukcií zlepsuje toto riadenie dopytu. Nevysvetlila ani, aká je nedostatocnost "technickej výkonnosti potrebnej na vyriesenie problému primeranosti výroby", ktorá by mohla odôvodnit takéto vylúcenie, ako to vyzaduje bod 232 písm. a) usmernenia 2014 - 2020. 193 Po stvrté, pokial ide o metódu krytia nákladov, Komisia sa v spornom rozhodnutí obmedzila na preskúmanie otázky, ci má dotknuté opatrenie akýkolvek stimulacný úcinok, aj keby bol tento úcinok minimálny a nevhodný na riesenie zisteného zlyhania trhu co najefektívnejsie a najhospodárnejsie. V dôsledku toho Komisia nepreskúmala problémy vyplývajúce zo skutocnosti, ze zvolená metóda krytia nákladov nekladie dôraz na cenový signál voci spotrebitelom za ich spotrebu energie pocas období dopytu triády, a nesplnila si tak svoju povinnost odôvodnenia. 194 Po piate sa Komisia v spornom rozhodnutí nezaoberala skôr otázkou vyuzívania zmlúv na pokrytie incidentov týkajúcich sa kapacity s neurcitou dobou trvania nez zmlúv s fixnou dobou trvania v rámci trvalých aukcií. 195 Po sieste Komisia sa v uvedenom rozhodnutí nezaoberala ani otázkou poziadavky zábezpeky ponuky na aukciách, a teda nevysvetlila, preco by prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu mali mat povinnost poskytnút rovnakú zábezpeku ako výrobcovia. 196 Po siedme sporné rozhodnutie nie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o neexistenciu dodatocnej odmeny v prípade obmedzenia strát pri prenose a distribúcii elektriny prostredníctvom riadenia dopytu. Odôvodnenie 140 tohto rozhodnutia má charakter argumentácie v kruhu a nereaguje na prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu, ktorí namietajú, ze zamedzenie stratám pri prenose a distribúcii zvysuje kapacitu, ktorá je dostupná v sieti. Komisia mala vysvetlit, preco je rozhodnutie nezohladnit obmedzenie strát prostredníctvom podnikov v oblasti riadenia dopytu objektívne odôvodnené. 197 Komisia a Spojené královstvo tvrdenia spolocnosti Tempus spochybnujú. Posúdenie Súdnym dvorom 198 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry má byt odôvodnenie, ktoré sa vyzaduje podla clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, prispôsobené povahe dotknutého aktu, pricom má jasným a jednoznacným spôsobom uvádzat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám spoznat odôvodnenia prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoje preskúmanie. Poziadavka odôvodnenia musí byt hodnotená vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, na povahu uvádzaných dôvodov, ako aj na záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a individuálne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa vsak, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat nielen vzhladom na znenie tohto aktu, ale aj vzhladom na jeho kontext a vsetky právne normy, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [73]C-341/06 P a C-342/06 P, [74]EU:C:2008:375, bod [75]88, ako aj z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [76]C-487/06 P, [77]EU:C:2008:757, bod [78]172). 199 Pokial ide konkrétne, ako v tomto prípade, o rozhodnutie o nevznesení námietok podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, Súdny dvor uz mal prílezitost rozhodnút, ze také rozhodnutie sa musí prijat v krátkych lehotách, musí obsahovat iba dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze nemá závazné tazkosti s posúdením zlucitelnosti dotknutej pomoci s vnútorným trhom, a aj strucné odôvodnenie tohto rozhodnutia treba povazovat za postacujúce na úcely splnenia poziadavky uviest primerané dôvody stanovenej v clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, pokial vsak z neho jasne a jednoznacne vyplývajú dôvody, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze nemá závazné tazkosti, pricom otázka dôvodnosti odôvodnenia je samostatnou zálezitostou (rozsudky z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [79]C-225/91, [80]EU:C:1993:239, bod [81]48; z 22. decembra 2008, Régie Networks, [82]C-333/07, [83]EU:C:2008:764, body [84]65, [85]70 a [86]71, ako aj z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [87]C-47/10 P, [88]EU:C:2011:698, bod [89]111). 200 Práve vzhladom na tieto úvahy treba postupne preskúmat sedem tvrdení, ktoré uvádza Tempus v rámci druhého zalobného dôvodu. 201 Pokial ide o prvé tvrdenie, treba uviest, ze medzi odôvodnením 107 a odôvodnením 131 sporného rozhodnutia neexistuje ziadny rozpor. Zatial co odôvodnenie 107 totiz zhrnuje argumentáciu Spojeného královstva týkajúcu sa nevyhnutného rozlisovania medzi prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu na pokrocilej úrovni a prevádzkovatelmi, ktorí túto úroven este nedosiahli a ktorí potrebujú podporu, odôvodnenie 131 uvádza posúdenie Komisie, pokial ide o primeranost pomoci, a to posúdenie, podla ktorého sa najmä sektor riadenia dopytu ako celok este len vyvíja. 202 Pokial ide o druhé tvrdenie týkajúce sa odôvodnení 134 a 152 sporného rozhodnutia, treba konstatovat, ze odôvodnenie 152, podla ktorého dostatocne dlhá doba platnosti nových zmlúv o kapacite pre nové investície umozní novým úcastníkom trhu zabezpecit potrebné financovanie, je formulovaná vseobecne a neodkazuje na konkrétnu kategóriu prevádzkovatelov. Hoci z odôvodnenia 134 tohto rozhodnutia mozno vyvodit, ze lehoty na realizáciu prevádzkovatelov v oblasti riadenia dopytu sú odlisné a prípadne kratsie ako lehoty iných typov prevádzkovatelov, nebolo tiez vzhladom na judikatúru citovanú v bodoch 198 a 199 tohto rozsudku vôbec potrebné, aby Komisia v odôvodnení 152 uvedeného rozhodnutia osobitne odkázala na najvhodnejsiu dobu platnosti zmlúv, ktorú by prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu mohli uzatvorit. 203 Pokial ide o tretie tvrdenie týkajúce sa odôvodnenia 128 sporného rozhodnutia, treba uviest, ze Komisia v nom uviedla, ako uz bolo uvedené v odôvodneniach 88 az 94 tohto rozhodnutia, ze Spojené královstvo skúma alebo realizuje dodatocné opatrenia najmä na zlepsenie riadenia dopytu. Odôvodnenie 89 uvedeného rozhodnutia totiz odkazuje najmä na skutocnost, ze Spojené královstvo sleduje moznosti riadenia dopytu. Z toho vyplýva, ze Komisii nemozno vytýkat neexistenciu alebo nedostatok odôvodnenia tejto casti sporného rozhodnutia. 204 Otázka, ci vzhladom na skutocnost, ze prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu môzu uzavriet zmluvu bud na prechodných aukciách, alebo na trvalých aukciách, ale nie na oboch typoch aukcií, dotknuté opatrenie umoznilo zlepsit riadenie dopytu a respektovalo bod 232 písm. a) usmernenia 2014 - 2020, je otázkou dôvodnosti odôvodnenia, a teda zákonnosti sporného rozhodnutia, ktorá predstavuje odlisnú otázku od otázky dodrzania podstatnej formálnej nálezitosti, ktorú predstavuje povinnost odôvodnenia (pozri analogicky rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [90]C-413/06 P, [91]EU:C:2008:392, bod [92]181, ako aj citovanú judikatúru). 205 Okrem toho otázka uvedená v predchádzajúcom bode tohto rozsudku je predmetom tretej casti prvého zalobného dôvodu, ktorá, ako vyplýva z bodu 182 tohto rozsudku, bola zamietnutá. 206 Cielom stvrtého tvrdenia spolocnosti Tempus, ktoré sa týka metódy krytia nákladov, nie je tiez spochybnit dodrzanie povinnosti odôvodnenia zo strany Komisie, ale dôvodnost odôvodnenia sporného rozhodnutia. Z bodu 183 tohto rozsudku vsak vyplýva, ze tento argument bol zamietnutý. 207 Pokial ide o piate tvrdenie týkajúce sa údajného opomenutia Komisie zaoberat sa v spornom rozhodnutí skôr otázkou vyuzívania zmlúv o kapacite s neurcitou dobou trvania nez zmlúv o kapacite s urcitou dobou trvania, je pravda, ze rozhodnutie vyzadovat zmluvy spadajúce do prvej kategórie, a nie do druhej kategórie, nebolo v spornom rozhodnutí analyzované. Ako vsak uviedol generálny advokát v bode 188 svojich návrhov, vzhladom jednak na skutocnost, ze táto otázka nebola vznesená pred Komisiou v rámci predbezného preskúmania dotknutého opatrenia, a jednak vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 198 a 199 tohto rozsudku, nemozno Komisii vytýkat porusenie povinnosti odôvodnenia z dôvodu, ze v spornom rozhodnutí na túto otázku osobitne neodkázala. 208 To isté v podstate z rovnakých dôvodov platí pre sieste tvrdenie spolocnosti Tempus zalozené na údajnom opomenutí Komisie vysvetlit v spornom rozhodnutí, preco prevádzkovatelia v oblasti riadenia dopytu museli pre úcast na aukciách poskytnút rovnakú zábezpeku ako výrobcovia elektrickej energie. 209 Odôvodnenie 26 sporného rozhodnutia vysvetluje, ze na úcast na aukciách musia potenciálne jednotky výroby alebo riadenia dopytu poskytnút zábezpeku, aby dolozili váznost ich úcasti na aukciách a skutocný úmysel poskytnút prevádzkovú jednotku najneskôr na zaciatku roku dodania. Kedze otázka prípadného rozdielneho zaobchádzania s prevádzkovatelmi v oblasti riadenia dopytu, pokial ide o povinnost poskytnút zábezpeku, nebola vznesená v stádiu predbezného preskúmania, a to ani v pripomienkach predlozených spontánne Komisii, nebola Komisia povinná na úcely dodrzania povinnosti odôvodnenia uviest v spornom rozhodnutí dôvody, pre ktoré takéto rozdielne zaobchádzanie nebolo potrebné. 210 Pokial ide napokon o otázku neexistencie dodatocnej odmeny na trhu s kapacitou v prípade obmedzenia strát pri prenose a distribúcii elektrickej energie prostredníctvom riadenia dopytu, treba pripomenút, ze v odôvodnení 140 sporného rozhodnutia sa Komisia domnievala, ze vzhladom na ciel sledovaný dotknutým opatrením bola neexistencia dodatocnej odmeny prevádzkovatelom v oblasti riadenia dopytu z tohto dôvodu odôvodnená. Hoci je toto vysvetlenie pomerne strucné, stací na to, aby bolo mozné pochopit dôvody, pre ktoré sa Komisia nedomnievala, ze neexistencia takejto dodatocnej odmeny mohla vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti dotknutého opatrenia s vnútorným trhom. 211 Ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 204 tohto rozsudku, otázku dodrzania povinnosti odôvodnenia, pokial ide o túto cast sporného rozhodnutia, treba odlisovat od otázky dôvodnosti tohto odôvodnenia. Z bodu 187 tohto rozsudku pritom vyplýva, ze tvrdenia spolocnosti Tempus týkajúce sa tejto poslednej otázky boli zamietnuté. 212 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut, ako aj zalobu v celom rozsahu. O trovách 213 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 214 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 215 Kedze v prejednávanej veci Tempus nemala úspech a Komisia navrhla zaviazat ju na náhradu trov konania, ktoré vznikli v konaniach pred Vseobecným súdom a Súdnym dvorom, je opodstatnené ulozit spolocnosti Tempus povinnost nahradit trovy týchto konaní. Kedze Spojené královstvo nepredlozilo návrhy týkajúce sa trov konania, znása svoje vlastné trovy konania. 216 Podla clánku 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiez uplatnitelný na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, znásajú clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Polská republika ako vedlajsí úcastník konania pred Súdnym dvorom znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 15. novembra 2018, Tempus Energy a Tempus Energy Technology/Komisia ([93]T-793/14, [94]EU:T:2018:790), sa zrusuje. 2. Zaloba vo veci T-793/14 sa zamieta. 3. Tempus Energy Ltd a Tempus Energy Technology Ltd znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v rámci konaní na Vseobecnom súde Európskej únie a na Súdnom dvore. 4. Polská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [95]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzeMQTc/L85211-2135TMP.html#t-ECR_62019CJ0057_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A790 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:348:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:136:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:200:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point62 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point62 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point80 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point81 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point82 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A765&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A765 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A765&anchor=#point38 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&anchor=#point41 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&anchor=#point42 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&anchor=#point43 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point62 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&anchor=#point49 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&anchor=#point50 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A73&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A73 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A73&anchor=#point47 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&anchor=#point36 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point82 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point83 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point32 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A603&anchor=#point81 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point81 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point82 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A657&anchor=#point40 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A139&anchor=#point27 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&anchor=#point67 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A676&anchor=#point130 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point88 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point172 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&anchor=#point48 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&anchor=#point65 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&anchor=#point70 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A764&anchor=#point71 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point111 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&anchor=#point181 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A790&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A790 95. file:///tmp/lynxXXXXzeMQTc/L85211-2135TMP.html#c-ECR_62019CJ0057_SK_01-E0001