NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA PRIIT PIKAMÄE prednesené 16. decembra 2021 ( [1]1 ) Vec C-885/19 P Fiat Chrysler Finance Europe proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc poskytnutá Luxemburským velkovojvodstvom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost pomoci s vnútorným trhom a jej neoprávnenost a nariaduje sa jej vrátenie - Záväzné danové stanovisko (tax ruling) - Princíp nezávislého vztahu - Výhoda - Selektívna povaha - Zásada právnej istoty" Obsah I. Úvod II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. O záväznom danovom stanovisku, ktoré luxemburské danové orgány vydali v prospech spolocnosti FFT, a o správnom konaní vedenom Komisiou B. O spornom rozhodnutí 1. Opis základného obsahu sporného záväzného danového stanoviska 2. Opis relevantnej luxemburskej právnej úpravy 3. Opis smernice OECD 4. Posúdenie sporného záväzného danového stanoviska C. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok D. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov odvolacieho konania III. O odvolaní A. O druhom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. O úcinnosti druhého odvolacieho dôvodu 3. O dôvodnosti prvej casti 4. O dôvodnosti druhej casti B. O prvom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. O prvej casti a) O prípustnosti b) O dôvodnosti 1) Úvodné pripomienky 2) Posúdenie 3. O druhej casti a) O úcinnosti b) O dôvodnosti C. O tretom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. O prvej casti a) O úcinnosti b) O dôvodnosti 3. O druhej casti a) O úcinnosti b) O dôvodnosti D. Návrh týkajúci sa odvolania IV. O trovách V. Návrh I. Úvod 1. Institút "záväzného stanoviska" alebo "danového stanoviska" je bezná prax umoznujúca podnikom poziadat danovú správu o "záväzné stanovisko" k dani, ktorú budú musiet zaplatit. Pojem "ruling" vo vseobecnosti oznacuje konanie, ktorým danová správa na základe ziadosti, najcastejsie danovníka, prijíma oficiálne stanovisko k uplatneniu urcitých platných právnych predpisov vo vztahu k situácii alebo k jednej alebo viacerým transakciám, ktoré este nevyvolali danové úcinky. Danovníci sa tým snazia získat záruky, ktorými bude správny orgán viazaný pri danovom posudzovaní ich transakcií. 2. Od júna 2014 Európska komisia zacala sériu vysetrovaní s cielom overit súlad postupov danových orgánov viacerých clenských státov voci nadnárodným podnikom s pravidlami Zmluvy týkajúcimi sa státnej pomoci, a to najmä pokial ide o rozdelenie zisku medzi jednotlivé státy, v ktorých tieto spolocnosti vykonávajú svoju cinnost. Jedno z týchto vysetrovaní viedlo k prijatiu rozhodnutia o pomoci, ktorú luxemburské danové orgány poskytli skupine Fiat. ( [2]2 ) 3. Zároven odhalenia novinárskej investigatívy pod názvom "Lux Leaks" v novembri 2014 upriamili na túto tému pozornost sirokej verejnosti, pricom vyvolali väcsinou pobúrené reakcie. ( [3]3 ) V nadväznosti na tieto odhalenia viacerí politickí predstavitelia tak na európskej, ako aj na medzinárodnej úrovni podnikli opatrenia s cielom napravit situáciu, ktorá bola od tohto okamihu vnímaná ako vázne narusenie danovej spravodlivosti. Najnovsie z týchto opatrení nadobudlo podobu dohody o zavedení globálnej dane z príjmov nadnárodných podnikov. ( [4]4 ) 4. Súdny dvor si je vedomý politického, hospodárskeho a spolocenského kontextu prejednávanej veci, vo svojom nadchádzajúcom rozsudku vsak bude musiet preskúmat otázky vyplývajúce z prístupu, ktorý zaujala Komisia v spornom rozhodnutí, len z hladiska právnych úvah. Rozsudok Vseobecného súdu vo veciach Luxembursko a Fiat Chrysler Finance Europe/Komisia ( [5]5 ), ktorý potvrdil tento prístup, je predmetom tohto odvolania. 5. Novátorská povaha prístupu Komisie spocívala najmä v zavedení princípu nezávislého vztahu do preskúmania existencie hospodárskej výhody. Za týchto podmienok bude mat Súdny dvor vo svojom nadchádzajúcom rozsudku prílezitost vyjadrit sa najmä k niektorým otázkam súvisiacim s uplatnením tohto princípu, ako je napríklad otázka týkajúca sa nutnosti zohladnit na úcely overenia existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ úcinky záväzného danového stanoviska na dotknutú skupinu spolocností ako celok. II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. O záväznom danovom stanovisku, ktoré luxemburské danové orgány vydali v prospech spolocnosti FFT, a o správnom konaní vedenom Komisiou 6. Danový poradca spolocnosti Fiat Chrysler Finance Europe, predtým nazývanej Fiat Finance and Trade Ltd (dalej len "FFT"), zaslal 14. marca 2012 luxemburským danovým orgánom list, ktorým poziadal o schválenie dohody o transferovom ocenovaní. Na podporu tejto ziadosti im tiez osobne predlozil správu analyzujúcu transferové ceny uplatnované na transakcie uskutocnené spolocnostou FFT. 7. Dna 3. septembra 2012 luxemburské danové orgány vydali v reakcii na ziadost spolocnosti FFT záväzné danové stanovisko (dalej len "sporné záväzné danové stanovisko"). Toto stanovisko bolo súcastou listu, v ktorom bolo uvedené, ze "pokial ide o list zo 14. marca 2012 týkajúci sa financovania v rámci skupiny FFT, potvrdilo sa, ze analýza transferového ocenovania bola vykonaná v súlade s obezníkom c. 164/2 z 28. januára 2011 a splna princíp nezávislého vztahu". 8. Dna 19. júna 2013 zaslala Európska komisia Luxemburskému velkovojvodstvu prvú ziadost o podrobné informácie týkajúce sa vnútrostátnej praxe v oblasti záväzných danových stanovísk. Po tejto prvej ziadosti o informácie nasledovala pocetná korespondencia medzi Luxemburským velkovojvodstvom a Komisiou, ktorú Komisia ukoncila 24. marca 2014 prijatím rozhodnutia, ktorým Luxemburskému velkovojvodstvu prikázala, aby jej poskytlo informácie. 9. Dna 11. júna 2014 Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti so sporným záväzným danovým stanoviskom. Dna 21. októbra 2015 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom uviedla, ze toto záväzné danové stanovisko predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. B. O spornom rozhodnutí 1. Opis základného obsahu sporného záväzného danového stanoviska 10. Komisia opísala sporné záväzné danové stanovisko v tom zmysle, ze potvrdzuje metódu rozdelenia zisku v prospech spolocnosti FFT v rámci skupiny Fiat/Chrysler, co spolocnosti FFT umoznovalo rocne urcovat výsku dane z príjmov právnických osôb, ktorú mala zaplatit v Luxemburskom velkovojvodstve. Komisia spresnila, ze toto stanovisko bolo pre danovú správu záväzné pocas piatich rokov od zdanovacieho obdobia roku 2012 do zdanovacieho obdobia roku 2016. ( [6]6 ) 2. Opis relevantnej luxemburskej právnej úpravy 11. Komisia uviedla, ze sporné záväzné danové stanovisko bolo prijaté na základe clánku 164 ods. 3 luxemburského zákona o dani z príjmov [loi du 4 décembre 1967 concernant l'impôt sur le revenu, telle que modifiée (zákon zo 4. decembra 1967 o dani z príjmov v znení zmien a doplnení)] (dalej len "Danový zákonník") ( [7]7 ) a obezníka riaditela luxemburského danového riaditelstva L.I.R. c. 164/2 z 28. januára 2011 (dalej len "obezník c. 164/2"). V tejto súvislosti Komisia na jednej strane poukázala na to, ze tento clánok zavádza do luxemburského danového práva princíp nezávislého vztahu, podla ktorého za transakcie medzi spolocnostami tej istej skupiny prinálezí rovnaká odmena ako za transakcie uzavreté medzi nezávislými spolocnostami rokujúcimi za porovnatelných okolností a za nezávislých trhových podmienok. Na druhej strane poznamenala, ze obezník c. 164/2 najmä spresnuje, ako stanovit nezávislú trhovú odmenu, ak tieto transakcie uskutocnili spolocnosti financovania skupiny. ( [8]8 ) 3. Opis smernice OECD 12. Komisia vysvetlila zásady Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v oblasti transferového ocenovania a uviedla, ze transferové ceny sú ceny úctované za obchodné transakcie medzi rôznymi subjektmi tej istej skupiny spolocností. Konstatovala, ze ak sa chcú danové správy vyhnút tomu, ze nadnárodné spolocnosti budú mat financný záujem na pripisovaní co najmensieho zisku do krajín, v ktorých tento zisk podlieha väcsiemu zdaneniu, mali by schválit transferové ocenovanie medzi integrovanými spolocnostami len vtedy, ak sú transakcie v súlade s princípom nezávislého vztahu odmenované spôsobom, s ktorým by súhlasili samostatné spolocnosti rokujúce za porovnatelných okolností a za nezávislých trhových podmienok. Komisia spresnila, ze tento princíp je uvedený v clánku 9 modelovej danovej zmluvy OECD o príjmoch a majetku. ( [9]9 ) 13. Komisia pripomenula, ze v zásadách o transferovom ocenovaní pre nadnárodné spolocnosti a správu daní, ktoré prijal Výbor OECD pre danové zálezitosti 27. júna 1995 a ktoré boli revidované 22. júla 2010 (dalej len "smernica OECD"), je vymenovaných pät metód na stanovenie odhadu nezávislých trhových cien za transakcie a rozdelenia zisku medzi integrované spolocnosti. ( [10]10 ) 14. Druhou metódou je metóda cistého obchodného rozpätia (dalej len "MCOR"), ktorá patrí medzi nepriame metódy pouzívané na stanovenie odhadu nezávislých trhových cien za transakcie a rozdelenia zisku medzi spolocnostami tej istej skupiny. Komisia túto metódu opísala v tom zmysle, ze spocíva v odhadnutí moznej výsky zisku podla princípu nezávislého vztahu za cinnost, ktorá sa posudzuje skôr ako celok, a nie v ponímaní konkrétnych transakcií. Okrem toho uviedla, ze na tento úcel je potrebné zvolit ukazovatel ziskovosti, akým sú náklady, obrat alebo fixné investície, na ktorý sa uplatní zisková prirázka vychádzajúca zo ziskovej prirázky, ktorá sa vyskytuje v porovnatelných transakciách vykonávaných na volnom trhu. ( [11]11 ) 4. Posúdenie sporného záväzného danového stanoviska 15. Pokial ide o tretiu a stvrtú podmienku existencie státnej pomoci, Komisia usúdila, ze sporným záväzným danovým stanoviskom sa spolocnosti FFT udeluje selektívna výhoda, kedze z neho vyplýva znízenie dane splatnej touto spolocnostou v Luxembursku, a to neuplatnením dane, ktorú by musela zaplatit podla bezného rezimu dane z príjmov právnických osôb. K tomuto záveru dospela po súbeznom preskúmaní výhody a selektívnosti, ktoré bolo struktúrované do troch krokov definovaných Súdnym dvorom s cielom urcit, ci dané danové opatrenie treba kvalifikovat ako "selektívne". 16. V prvom kroku svojej analýzy sa Komisia domnievala, ze referencným rámcom je vseobecný rezim dane z príjmov právnických osôb v Luxembursku a ze cielom tohto rezimu je zdanenie ziskov vsetkých spolocností, ktoré sú rezidentmi Luxemburska. Rozdiel vo výpocte zdanitelného zisku medzi samostatnými spolocnostami a integrovanými spolocnostami nemá podla Komisie nijaký vplyv na uvedený ciel, kedze tento ciel zahrna zdanenie ziskov vsetkých spolocností rezidentov bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú integrované. To isté platí aj v prípade osobitných ustanovení uplatnitelných na skupiny, ktorých cielom je len zrovnoprávnit tieto dva typy spolocností. Okrem toho ciel sporného záväzného danového stanoviska, ktorým je urcenie zdanitelného zisku spolocnosti FFT na úcely dane z príjmov právnických osôb v rámci uvedeného rezimu, potvrdzuje, ze tento rezim predstavuje referencný rámec, kedze uvedený ciel neodlisuje spolocnost FFT z dôvodu jej príslusnosti k skupine. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze integrované a neintegrované spolocnosti sa nachádzajú v podobnej skutkovej a právnej situácii vzhladom na ciel vseobecného rezimu dane z príjmov právnických osôb v Luxembursku. ( [12]12 ) 17. V druhom kroku svojej analýzy Komisia najskôr uviedla, ze otázka, ci danové opatrenie predstavuje výnimku z referencného rámca, sa zvycajne spája s konstatovaním výhody poskytnutej príjemcovi týmto opatrením. Domnievala sa, ze ked je výsledkom danového opatrenia neodôvodnené znízenie dane príjemcu tohto opatrenia, ktorý by v prípade neexistencie tohto opatrenia musel zaplatit vyssiu dan podla referencného rámca, toto znízenie predstavuje výhodu získanú na základe danového opatrenia a zároven výnimku z referencného rámca. Okrem toho Komisia pripomenula, ze v prípade individuálneho opatrenia, akým je sporné záväzné danové stanovisko, identifikácia výhody v zásade umoznuje predpokladat jeho selektivitu. ( [13]13 ) 18. Pokial ide o urcenie výhody v prejednávanej veci, Komisia pripomenula, ze danovým opatrením, na základe ktorého spolocnost patriaca do skupiny úctuje transferové ceny nizsie ako ceny, ktoré by sa úctovali medzi nezávislými podnikmi, sa tejto spolocnosti udeluje výhoda, lebo vedie k znízeniu jej základu dane, a teda k znízeniu splatnej dane pri uplatnení vseobecného rezimu dane z príjmov právnických osôb. Podla názoru Komisie tak Súdny dvor uznal, ze princíp nezávislého vztahu, teda "princíp, podla ktorého transakcie uskutocnované medzi spolocnostami tej istej skupiny musia byt odmenované spôsobom, s ktorým by súhlasili nezávislé spolocnosti rokujúce za porovnatelných okolností a za nezávislých trhových podmienok", ( [14]14 ) slúzi ako referencné kritérium na stanovenie toho, ci spolocnost skupiny má k dispozícii výhodu podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia v dôsledku toho uviedla, ze musí overit, ci sa metóda prijatá luxemburskou danovou správou v spornom záväznom danovom stanovisku odchyluje od metódy, ktorá vedie k spolahlivému odhadu výsledku na základe trhu, a teda aj od princípu nezávislého vztahu. V takom prípade by sa podla Komisie vychádzalo z toho, ze záväzným danovým stanoviskom sa spolocnosti FFT udeluje selektívna výhoda podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [15]15 ) 19. Komisia sa vzhladom na tieto úvahy domnievala, ze viaceré metódy, parametre a úpravy, ktoré si zvolilo Luxemburské velkovojvodstvo a na ktorých je zalozená analýza transferového ocenovania v spornom záväznom danovom stanovisku, vedú k znízeniu dane z príjmu právnických osôb, ktorú by museli zaplatit samostatné spolocnosti. ( [16]16 ) 20. Po prvé, pokial ide o odmenované vlastné imanie, Komisia uviedla, ze hypotetický regulatórny kapitál spolocnosti FFT zvolený danovým poradcom nepredstavuje vhodný ukazovatel ziskovosti pri uplatnení MCOR s cielom odhadnút nezávislú trhovú odmenu za funkcie vykonávané spolocnostou FFT. Komisia tak konstatovala, ze danový poradca 10-násobne znízil zdanitelnú odmenu spolocnosti FFT tým, ze zohladnil hypotetický regulatórny kapitál vo výske 28,5 milióna eur, a nie úctovné vlastné imanie, ktoré v roku 2011 dosiahlo 287,5 milióna eur a na ktoré bol uplatnený model ocenovania kapitálových aktív (dalej len "model CAPM"). ( [17]17 ) 21. Po druhé, pokial ide o uplatnenie rámca Bazilej II na urcenie hypotetického regulatórneho kapitálu, Komisia usúdila, ze Luxemburské velkovojvodstvo sa dopustilo pochybení, v dôsledku ktorých podhodnotilo výsku hypotetického regulatórneho kapitálu spolocnosti FFT, co viedlo k znízeniu sumy dane splatnej spolocnostou FFT. ( [18]18 ) 22. Po tretie Komisia usúdila, ze danový poradca pristúpil k viacerým odpoctom zostávajúceho vlastného imania tejto spolocnosti, ktoré sa odklánajú od výsledku odvíjajúceho sa od trhu. V tejto súvislosti predovsetkým Komisia konstatovala, ze rozhodnutie danového poradcu oddelit zlozku vlastných zdrojov nazvanú "vlastné zdroje pokrývajúce financné investície do [spolocnosti Fiat Finance North America Inc. (dalej len 'FFNA`)] a [spolocnosti Fiat Finance Canada (dalej len 'FFC`)]" a pridelit jej nulové odmenovanie na úcely odhadu základu dane spolocnosti FFT je nevhodné. ( [19]19 ) 23. Po stvrté Komisia konstatovala, ze rozhodnutie danového poradcu pouzit beta koeficient vo výske 0,29 pri uplatnovaní modelu CAPM na úcely urcenia návratnosti vlastného imania, ktorá sa má pouzit na hypotetický regulatórny kapitál spolocnosti FFT, viedlo k prideleniu zisku tejto spolocnosti, ktoré nie je v súlade s princípom nezávislého vztahu. ( [20]20 ) 24. Komisia sa tak najmä domnievala po prvé, ze primeraná úroven odmeny za funkcie spolocnosti FFT v oblasti financovania a pokladnicnej cinnosti sa mala stanovit na základe úctovného vlastného imania, po druhé, ze rok 2012 je vhodným referencným rokom na posúdenie základu dane spolocnosti FFT v Luxembursku, po tretie, ze návratnost vlastného imania pred zdanením vo výske 6,05 % (a 4,3 % po zdanení), ktorú schválilo sporné záväzné danové stanovisko a ktorá bola vypocítaná pomocou modelu CAPM, je ovela nizsia ako návratnost vlastného imania pozadovaná vo financnom sektore, ktorá sa neustále drzí na úrovni 10 % a vyssie, a po stvrté, ze pozadovaná návratnost vlastného imania je 10 % po zdanení, ktoré sa uplatnia na celkovú sumu úctovného vlastného imania. ( [21]21 ) 25. Komisia subsidiárne konstatovala, ze sporným záväzným danovým stanoviskom sa v kazdom prípade udeluje selektívna výhoda aj v rámci obmedzenejsieho referencného rámca pozostávajúceho z clánku 164 ods. 3 Danového zákonníka a z obezníka c. 164/2, na ktorý sa odvolávajú Luxemburské velkovojvodstvo a spolocnost FFT, ktorými sa v luxemburskom danovom práve upravuje princíp nezávislého vztahu. ( [22]22 ) Okrem toho Komisia zamietla tvrdenie spolocnosti FFT, podla ktorého na preukázanie existencie selektívneho zaobchádzania v jej prospech, ktorá by vyplývala zo sporného záväzného danového stanoviska, by Komisia musela porovnat toto záväzné danové stanovisko s praxou luxemburskej danovej správy vychádzajúcou z obezníka, najmä so záväznými danovými stanoviskami vydanými iným spolocnostiam pôsobiacim v oblasti financovania a správy pokladnice, ktoré Luxemburské velkovojvodstvo predlozilo Komisii ako reprezentatívnu vzorku svojej praxe v oblasti záväzných danových stanovísk. ( [23]23 ) 26. V tretom kroku svojej analýzy Komisia poznamenala, ze Luxemburské velkovojvodstvo ani spolocnost FFT neposkytli nijaký dôvod opodstatnujúci preferencné zaobchádzanie so spolocnostou FFT, ktoré vyplýva zo sporného záväzného danového stanoviska, a ze v kazdom prípade neidentifikovala nijaký dôvod, ktorý by sa mohol povazovat za priamo odvodený od základných zásad referencného rámca alebo vyplývajúci z vlastných mechanizmov systému nevyhnutných na jeho fungovanie a úcinnost. ( [24]24 ) 27. Komisia na záver konstatovala, ze sporným záväzným danovým stanoviskom bola spolocnosti FFT udelená selektívna výhoda a ze toto stanovisko predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 28. Podla Komisie bola príjemcom tejto pomoci automobilová skupina Fiat/Chrysler ako celok vzhladom na to, ze spolocnost FFT tvorí spolu s dalsími subjektmi tejto skupiny hospodársku jednotku a znízenie dane splatnej spolocnostou FFT sa nevyhnutne pretavilo do znízenia podmienok ocenovania úverov poskytovaných spolocnostou FFT v rámci skupiny. ( [25]25 ) C. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 29. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 30. decembra 2015 podalo Luxemburské velkovojvodstvo zalobu vo veci T-755/15, ktorou sa domáhalo zrusenia sporného rozhodnutia. 30. Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 29. decembra 2015 podala spolocnost FFT zalobu vo veci T-759/15, ktorou sa takisto domáhala zrusenia sporného rozhodnutia. 31. Uzneseniami z 25. mája 2016 a z 18. júla 2016 predseda piatej komory Vseobecného súdu vyhovel návrhom Írska a Spojeného královstva na vstup vedlajsieho úcastníka do konania vo veciach T-755/15 a T-759/15. Po tom, ako Spojené královstvo podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 9. decembra 2016 vzalo spät svoj návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, bolo uznesením predsedu siedmej rozsírenej komory z 15. decembra 2016 vymazané ako vedlajsí úcastník konania v oboch veciach. 32. Uznesením predsedu siedmej rozsírenej komory Vseobecného súdu z 27. apríla 2018 boli po vypocutí úcastníkov konania veci T-755/15 a T-759/15 spojené na úcely ústnej casti konania v súlade s clánkom 68 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu. Vseobecný súd okrem toho po vypocutí úcastníkov konania rozhodol, ze v súlade s uvedeným ustanovením je potrebné spojit veci T-755/15 a T-759/15 na úcely konecného rozhodnutia z dôvodu ich vzájomnej súvislosti. 33. Spolocnost FFT a Luxemburské velkovojvodstvo uplatnili na podporu svojich zalôb pät sérií zalobných dôvodov, ktoré boli v podstate zalozené na týchto poruseniach: - prvá séria na porusení clánkov 4 a 5 ZEÚ v tom zmysle, ze postoj Komisie vedie k skrytej danovej harmonizácii (tretia cast prvého zalobného dôvodu vo veci T-755/15), - druhá séria na porusení clánku 107 ZFEÚ, povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 296 ZFEÚ, ako aj zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery tým, ze Komisia usúdila, ze sporné záväzné danové stanovisko poskytuje výhodu najmä vzhladom na to, ze toto stanovisko nie je v súlade s princípom nezávislého vztahu (druhá cast prvého zalobného dôvodu a prvá cast druhého zalobného dôvodu vo veci T-755/15, druhá a tretia výhrada prvej casti prvého zalobného dôvodu, prvá cast druhého zalobného dôvodu, tretí zalobný dôvod a stvrtý zalobný dôvod vo veci T-759/15), - tretia séria na porusení clánku 107 ZFEÚ v tom zmysle, ze Komisia konstatovala selektívnu povahu tejto výhody (prvá cast prvého zalobného dôvodu vo veci T-755/15 a prvá výhrada prvej casti prvého zalobného dôvodu vo veci T-759/15), - stvrtá séria na porusení clánku 107 ZFEÚ a povinnosti odôvodnenia upravenej v clánku 296 ZFEÚ v dôsledku konstatovania Komisie, podla ktorého sporné opatrenie obmedzuje hospodársku sútaz a narúsa obchod medzi clenskými státmi (druhá cast druhého zalobného dôvodu vo veci T-755/15 a druhá cast prvého a druhého zalobného dôvodu vo veci T-759/15), - piata séria na porusení zásady právnej istoty a práva na obhajobu tým, ze Komisia nariadila vrátenie spornej pomoci (tretí zalobný dôvod vo veci T-759/15). 34. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol vsetky tieto zalobné dôvody, a teda aj zaloby vo veciach T-755/15 a T-759/15 v celom rozsahu. 35. Pokial ide o druhú sériu zalobných dôvodov, najmä o zalobné dôvody zalozené na nesprávnom uplatnení princípu nezávislého vztahu na kontrolu státnej pomoci, Vseobecný súd najprv v súvislosti s urcovaním danového postavenia integrovanej spolocnosti uviedol, ze ceny transakcií v rámci skupiny nie sú urcované v trhových podmienkach. Dalej uviedol, ze ked vnútrostátne danové právo nerozlisuje medzi integrovanými podnikmi a samostatnými podnikmi na úcely ich zdanenia danou z príjmov právnických osôb a toto právo teda zdanuje zisk z hospodárskej cinnosti integrovaného podniku takým spôsobom, akoby vyplýval z transakcií uskutocnovaných za trhové ceny, Komisia môze na úcely zistenia prípadnej existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ porovnat danové zatazenie tohto integrovaného podniku vyplývajúce z uplatnenia uvedeného danového opatrenia s danovým zatazením vyplývajúcim z uplatnenia bezných pravidiel zdanovania, ktoré vnútrostátne právo stanovuje pre podnik pôsobiaci v trhových podmienkach. ( [26]26 ) 36. V tomto rámci princíp nezávislého vztahu predstavuje podla Vseobecného súdu "nástroj" alebo "referencné kritérium", ktoré umoznuje overit, ci ceny transakcií v rámci skupiny akceptované vnútrostátnymi orgánmi zodpovedajú cenám uplatnovaným v trhových podmienkach, na úcely stanovenia toho, ci integrovaná spolocnost má v dôsledku danového opatrenia, v ktorom sú stanovené jej transferové ceny, k dispozícii výhodu podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [27]27 ) 37. Vseobecný súd dalej poznamenal, ze v prejednávanej veci sa sporné záväzné danové stanovisko týka stanovenia zdanitelného zisku spolocnosti FFT podla luxemburského Danového zákonníka a ze tento zákonník zdanuje zisk z hospodárskej cinnosti tohto podniku takým spôsobom, akoby vyplýval z transakcií uskutocnených za trhové ceny. Na základe toho sa domnieval, ze Komisia môze porovnat zdanitelný zisk spolocnosti FFT vyplývajúci z uplatnenia sporného záväzného danového stanoviska so zdanitelným ziskom vyplývajúcim z uplatnenia pravidiel bezného zdanovania podla luxemburského práva v prípade podniku v porovnatelnej skutkovej situácii, ktorý vykonáva svoju cinnost v podmienkach volnej hospodárskej sútaze. ( [28]28 ) 38. Vseobecný súd napokon zamietol tvrdenia Luxemburského velkovojvodstva a spolocnosti FFT, ktorými sa snazili tento záver spochybnit. 39. Pokial ide o tvrdenia, ze Komisia pre svoj princíp nezávislého vztahu neuviedla nijaký právny základ a nespresnila obsah tohto princípu, Vseobecný súd v súvislosti s právnym základom vyhlásil, ze Komisia skutocne uviedla po prvé, ze princíp nezávislého vztahu je nevyhnutnou súcastou posudzovania danových opatrení priznaných spolocnostiam skupiny podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a po druhé, ze tento princíp je vseobecnou zásadou rovnakého zaobchádzania v danovej oblasti, ktorá vyplýva z uplatnenia uvedeného clánku Zmluvy. ( [29]29 ) Pokial ide o obsah princípu nezávislého vztahu, Vseobecný súd konstatoval, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze ide o nástroj umoznujúci overit, ci sú transakcie v rámci skupiny odmenované takým spôsobom, akoby islo o rokovania medzi samostatnými podnikmi. ( [30]30 ) 40. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého princíp nezávislého vztahu uplatnený v spornom rozhodnutí je kritériom, ktoré je luxemburskému danovému právu cudzie a umoznuje tak Komisii v konecnom dôsledku uskutocnovat skrytú harmonizáciu v oblasti priamych daní, ktorá je v rozpore s danovou autonómiou clenských státov, Vseobecný súd posúdil toto tvrdenie ako nedôvodné, kedze moznost pouzitia tohto princípu vyplýva zo skutocnosti, ze luxemburské danové predpisy stanovujú, ze integrované spolocnosti sa zdanujú za rovnakých podmienok ako samostatné spolocnosti. ( [31]31 ) 41. Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého Komisia v spornom rozhodnutí nenálezite konstatovala existenciu vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v danovej oblasti, Vseobecný súd uviedol, ze túto formuláciu pouzitú Komisiou nemozno vytrhnút z kontextu a nemozno ju vykladat v tom zmysle, ze Komisia konstatovala existenciu vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti daní, ktorá vyplýva z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [32]32 ) 42. Pokial ide o zalobný dôvod zalozený na existencii chýb v metodike výpoctu pri urcení odmeny spolocnosti FFT, Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia v spornom rozhodnutí dospela k správnemu záveru, ze po prvé na úcely výpoctu odmeny za cinnosti v oblasti financovania v rámci skupiny a pokladnicné cinnosti malo byt zohladnené celé vlastné imanie spolocnosti FFT, ( [33]33 ) po druhé Luxemburské velkovojvodstvo nemalo pouzit hypotetický regulatórny kapitál spolocnosti FFT ako základ na výpocet odmeny za riziká ( [34]34 ) a po tretie Luxemburské velkovojvodstvo pochybilo, ked odpocítalo cast vlastného imania spolocnosti FFT vo výske jej podielov v dcérskych spolocnostiach od imania, ktoré sa malo zohladnit na urcenie odmeny spolocnosti FFT za jej cinnosti v oblasti financovania v rámci skupiny a pokladnicné cinnosti ( [35]35 ). V dôsledku toho Vseobecný súd konstatoval, ze metódou, ktorú schválili luxemburské danové orgány, bola znízená na minimum odmena spolocnosti FFT, ktorá bola pouzitá na urcenie dlznej dane tejto spolocnosti, cím jej bola poskytnutá hospodárska výhoda, pricom nie je potrebné skúmat výhradu Luxemburského velkovojvodstva týkajúcu sa pochybenia Komisie pri urcení miery návratnosti. D. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov odvolacieho konania 43. Fiat Chrysler Finance Europe vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie alebo subsidárne, a to jedine v prípade, ze Súdny dvor nemôze vydat konecný rozsudok vo veci, vrátil vec Vseobecnému súdu a - ulozil Komisii povinnost uhradit náklady spolocnosti Fiat Chrysler Finance Europe spojené konaním o odvolaní a s konaním na Vseobecnom súde. 44. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil spolocnosti Fiat Chrysler Finance Europe povinnost nahradit trovy konania. 45. Írsko navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil sporné rozhodnutie a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 46. Fiat Chrysler Finance Europe, Írsko, Luxemburské velkovojvodstvo a Komisia predniesli svoje ústne pripomienky na spolocnom pojednávaní vo veciach C-885/19 P a C-898/19 P, ktoré sa konalo 10. mája 2021. III. O odvolaní 47. Spolocnost FFT, ku ktorej sa pripája Írsko, uplatnuje na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa Vseobecný súd dopustil viacerých pochybení pri svojej analýze otázky, ci bola zalobkyni, t. j. odvolatelke v tomto konaní, priznaná hospodárska výhoda. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd posúdil právny základ princípu nezávislého vztahu nekonzistentným a rozporuplným spôsobom. Tretí odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady právnej istoty v rozsahu, v akom Vseobecný súd po prvé potvrdil nesprávne definovaný princíp "nezávislého vztahu" bez toho, aby preskúmal jeho pôsobnost ci obsah, a po druhé konstatoval, ze na sporné záväzné danové stanovisko sa uplatnuje domnienka selektívnosti. V záujme prehladnosti a konzistentnosti zacnem druhým odvolacím dôvodom uplatneným spolocnostou FFT. A. O druhom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 48. V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocnost FFT tvrdí, ze napadnutý rozsudok je poznacený nekonzistentným a rozporuplným odôvodnením, pokial ide o analýzu Komisie týkajúcu sa právneho základu princípu nezávislého vztahu. Vseobecný súd síce potvrdil prístup odporúcaný Komisiou, zjavne vsak nerespektoval tento prístup, ked bez akéhokolvek vysvetlenia alebo odôvodnenia podmienil uplatnenie tohto princípu jeho zaclenením do práva dotknutého clenského státu. Okrem toho Vseobecný súd uviedol, ze princíp nezávislého vztahu uplatnený Komisiou nevyplýva ani z vnútrostátneho práva, ani z predpisov OECD, a je vlastný clánku 107 ZFEÚ ako zásada rovnosti zaobchádzania v danovej oblasti, pricom dodal, ze tento clánok neobsahuje nijakú zásadu rovnosti zaobchádzania v danovej oblasti. Podla spolocnosti FFT táto zmätocná a nekonzistentná argumentácia predstavuje vadu odôvodnenia rozsudku. 49. V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocnost FFT tvrdí po prvé, ze Vseobecný súd v bode 142 napadnutého rozsudku nesprávne potvrdil odkaz sporného rozhodnutia na rozsudok Forum 187 ( [36]36 ) na podporu úvahy, ze princíp nezávislého vztahu sa uplatnuje bez ohladu na to, ci bol predtým zaclenený do vnútrostátneho práva. Spolocnost FFT sa okrem toho domnieva, ze Vseobecný súd nezohladnil vplyv zmeny stanoviska k uplatnitelnosti rozsudku Forum 187. Po druhé spolocnost FFT uvádza, ze odôvodnenie Vseobecného súdu v napadnutom rozsudku poskytuje rozmazaný obraz základu princípu nezávislého vztahu. Z toho vyplýva, ze toto odôvodnenie je zjavne nesprávne, nekonzistentné a rozporuplné, co je v rozpore s povinnostou odôvodnenia prislúchajúcou Vseobecnému súdu. 50. Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod sa musí zamietnut z dôvodu jeho neúcinnosti. V kazdom prípade tak prvá, ako aj druhá cast sa podla Komisie musia meritórne zamietnut. Pokial ide o prvú cast, Komisia sa domnieva, ze táto cast vychádza zo selektívneho a skresleného výkladu napadnutého rozsudku, a teda musí byt zamietnutá. Pokial ide o druhú cast, Komisia predovsetkým uvádza, ze Vseobecný súd na podporu záveru, ktorý vyvodil v otázke právneho základu princípu nezávislého vztahu, správne vychádzal z rozsudku Forum 187. 2. O úcinnosti druhého odvolacieho dôvodu 51. Komisia sa domnieva, ze druhý odvolací dôvod je neúcinný v rozsahu, v akom by ani za predpokladu, ze by sa mu vyhovelo, nemohol viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Tento odvolací dôvod je zalozený na tvrdení, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked schválil pouzitie princípu nezávislého vztahu sui generis Komisiou na podporu jej primárneho konstatovania existencie selektívnej výhody. Aj keby vsak bolo toto tvrdenie správne, co Komisia spochybnuje, sporné rozhodnutie obsahuje subsidiárne odôvodnenie zalozené na odlisnom právnom základe, konkrétne na clánku 164 ods. 3 Danového zákonníka a na obezníku c. 164/2, pricom Vseobecný súd potvrdil toto odôvodnenie bez spochybnenia zo strany spolocnosti FFT. 52. V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze v odôvodneniach 315 az 317 sporného rozhodnutia sa uvádza doplnková úvaha, podla ktorej sa sporným záväzným danovým stanoviskom udeluje selektívna výhoda spolocnosti FFT aj v prípade, ak sa posudzuje z hladiska obmedzenejsieho referencného rámca pozostávajúceho zo vsetkých integrovaných spolocností, ktoré uplatnujú transferové ocenovanie a podliehajú vyssie uvedeným vnútrostátnym ustanoveniam. Vseobecný súd v podstate potvrdil túto úvahu v bodoch 287 az 299 napadnutého rozsudku. 53. Je pritom zrejmé, ze Vseobecný súd primárne preskúmal otázku týkajúcu sa právneho základu princípu nezávislého vztahu v bodoch 140 az 148 napadnutého rozsudku, co by mohlo vzbudzovat dojem, ze prípadné uznanie dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu by nemalo vplyv na subsidiárne preskúmanie, ktoré Vseobecný súd vykonal v bodoch 287 az 299 tohto rozsudku. Z pozornejsieho prestudovania napadnutého rozsudku vsak vyplýva, ze toto preskúmanie nemozno povazovat za samostatné a oddelitelné od primárneho odôvodnenia, ktoré Vseobecný súd uviedol v bodoch 140 az 148 tohto rozsudku. 54. Vseobecný súd totiz v rámci posúdenia subsidiárneho odôvodnenia Komisie uznal, ze Komisia správne prevzala niektoré prvky analýzy zo svojho primárneho odôvodnenia. Vseobecný súd konkrétne v bodoch 292 a 294 napadnutého rozsudku konstatoval, ze subsidiárne odôvodnenie Komisie je zalozené na jej primárnom preskúmaní sporného záväzného danového stanoviska a osobitne na oddiele 7.2.2 sporného rozhodnutia, ktorý, myslím, obsahuje úvahy Komisie týkajúce sa právneho základu a pôsobnosti princípu nezávislého vztahu, ako aj pouzitia tohto princípu v prejednávanej veci. ( [37]37 ) Kedze právny základ subsidiárneho odôvodnenia Komisie, ako ho potvrdil Vseobecný súd, vyplýva z jeho primárneho preskúmania, tento právny základ nemôze z právneho hladiska vytrvat, ak sa zistí, ze uvedené preskúmanie je nezákonné. Inými slovami, keby sa vyhovelo druhému odvolaciemu dôvodu uvedenému spolocnostou FFT, cím by sa vyvrátilo pouzitie princípu nezávislého vztahu, aj toto subsidiárne odôvodnenie by bolo poznacené nesprávnym právnym posúdením, takze záver vyvodený v spornom rozhodnutí, ako ho potvrdil napadnutý rozsudok, by uz neplatil. 55. Preto sa domnievam, ze druhý dôvod tohto odvolania nemozno vyhlásit za neúcinný. 3. O dôvodnosti prvej casti 56. Na úvod treba pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej z odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu musia byt jasne a nepochybne zrejmé jeho úvahy tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého rozhodnutia a Súdny dvor mohol vykonat svoje súdne preskúmanie. ( [38]38 ) 57. Súdny dvor je teda vyzvaný, aby urcil, ci je odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa právneho základu princípu nezávislého vztahu v súlade s podmienkami vyzadovanými touto judikatúrou. Podla môjho názoru je potrebné odpovedat na túto otázku kladne, a to z nasledujúcich dôvodov. 58. Predovsetkým treba poznamenat, ze námietky spolocnosti FFT uvedené v jej odvolaní sú primárne namierené proti bodom 149 az 162 napadnutého rozsudku. Pritom sa mi zdá byt jednoznacné, ze hlavné úvahy odôvodnenia Vseobecného súdu týkajúce sa právneho základu princípu nezávislého vztahu uplatneného v spornom rozhodnutí sú uvedené skôr v bodoch 140 az 148 tohto rozsudku. 59. Ako som uz pripomenul vyssie, Vseobecný súd v bode 140 uvedeného rozsudku v podstate poznamenal, ze danové zatazenie akejkolvek integrovanej spolocnosti sa neurcuje podla zásad trhovej logiky, lebo ceny transakcií v rámci skupiny sú dojednané medzi spolocnostami patriacimi do tej istej skupiny. Vseobecný súd dalej v bode 141 napadnutého rozsudku uviedol, ze ked je danové opatrenie priznané integrovanému podniku, Komisia môze overit existenciu hospodárskej výhody tak, ze porovná danové zatazenie vyplývajúce z uplatnenia tohto opatrenia s danovým zatazením vyplývajúcim z uplatnenia "bezných" pravidiel zdanovania, ktoré vnútrostátne právo stanovuje pre podnik v porovnatelnej situácii. 60. Este pred tým, ako takýmto spôsobom opísal obsah princípu nezávislého vztahu pouzitého v spornom rozhodnutí, Vseobecný súd v tom istom bode spresnil, ze tento princíp sa uplatnuje, "ked... vnútrostátne danové právo nerozlisuje medzi integrovanými podnikmi a samostatnými podnikmi na úcely ich zdanenia danou z príjmov právnických osôb", kedze v takom prípade "toto právo zdanuje zisk z hospodárskej cinnosti integrovaného podniku takým spôsobom, akoby vyplýval z transakcií uskutocnovaných za trhové ceny". Napadnutý rozsudok tak jasne uvádza, ze princíp nezávislého vztahu má svoj právny základ vo vnútrostátnom práve, a presnejsie v skutocnosti, ze toto právo odráza ciel vnútrostátneho zákonodarcu zaobchádzat so spolocnostami integrovanými na danové úcely rovnako ako so samostatnými spolocnostami na úcely zdanenia danou z príjmov právnických osôb. Ak Vseobecný súd odkazuje v bode 142 na rozsudok Forum 187, robí tak výlucne na podporu záverov, ktoré vyvodil. 61. Na základe takto vymedzeného právneho základu princípu nezávislého vztahu a po tom, ako v bodoch 143 a 144 napadnutého rozsudku opísal úlohu tohto princípu pri urcení existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, Vseobecný súd v bode 145 tohto rozsudku konstatoval, ze uvedený princíp je v prejednávanej veci uplatnitelný, kedze pokial ide o dan z príjmov právnických osôb, luxemburský Danový zákonník zdanuje integrované podniky a samostatné podniky rovnako. V bode 147 napadnutého rozsudku Vseobecný súd doplnil, ze aj ked Komisia nie je pri uplatnovaní princípu nezávislého vztahu viazaná smernicou OECD, táto smernica "má jednoznacný praktický význam pri výklade otázok týkajúcich sa transferového ocenovania". 62. Vzhladom na tieto úvahy odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 149 az 162 napadnutého rozsudku, ktoré bolo doplnené na úcely zohladnenia urcitých tvrdení predlozených spolocnostou FFT a Luxemburským velkovojvodstvom v prvostupnovom konaní, nevykazuje nijakú vnútornú nekonzistentnost alebo rozporuplnost. 63. V tejto súvislosti treba v prvom rade poznamenat, ze medzi tvrdením, ze princíp nezávislého vztahu opísaný v spornom rozhodnutí existuje "nezávisle od toho, ci bol tento princíp zaclenený do vnútrostátneho právneho poriadku" - ktoré vyplýva z odôvodnení 228 a 229 tohto rozhodnutia a ktoré Vseobecný súd v podstate potvrdil v bode 149 a nasl. napadnutého rozsudku -, a myslienkou, ze tento princíp sa v prejednávanej veci uplatnuje z dôvodu, ze je "vlastný beznému systému zdanovania, ktorý stanovuje vnútrostátne právo", ak mám zopakovat formuláciu pouzitú Komisiou na pojednávaní a prevzatú Vseobecným súdom v bode 152 napadnutého rozsudku, nie je nijaký rozpor. 64. Podla môjho názoru sa formulácia prevzatá v bode 152 napadnutého rozsudku musí povazovat za ekvivalent formulácie uvedenej v prvej vete bodu 141 tohto rozsudku. Inak povedané, bolo by nesprávne chápat túto formuláciu v tom zmysle, ako ju chápe spolocnost FFT, ze Vseobecný súd podmienil moznost pouzit princíp nezávislého vztahu uplatnený v spornom rozhodnutí jeho predchádzajúcim zaclenením do vnútrostátneho práva. Vseobecný súd chcel naopak povedat, ze princíp nezávislého vztahu sa uplatní bez ohladu na to, ci bol výslovne kodifikovaný vo vnútrostátnom práve, pokial mozno konstatovat, ze vnútrostátny danový rezim, ktorým sa upravuje dan z príjmov právnických osôb, má za ciel zdanovat spolocnosti integrované na danové úcely rovnako ako samostatné spolocnosti, co je plne v súlade s obsahom bodu 149 napadnutého rozsudku. 65. V druhom rade sa domnievam, ze jasnost a konzistentnost odôvodnenia Vseobecného súdu týkajúceho sa právneho základu princípu nezávislého vztahu neoslabuje ani skutocnost, ako to tvrdí spolocnost FFT, ze Vseobecný súd v bodoch 147 a 149 tohto rozsudku potvrdil úvahu Komisie, ze princíp nezávislého vztahu uplatnený v spornom rozhodnutí sa lísi od princípu nezávislého vztahu podla OECD. V tejto súvislosti trvám na tom, ze z celého odôvodnenia vyplýva, ze Vseobecný súd nerozhodol, ze princíp nezávislého vztahu má svoj právny základ v kodifikovanej norme, ktorá bola nevyhnutne zavedená na úcely prebratia princípu nezávislého vztahu vypracovaného v rámci OECD do vnútrostátneho práva. 66. V tretom a poslednom rade uvádzam, ze údajná nekonzistentnost medzi bodmi 150 a 161 napadnutého rozsudku, na ktorú poukazuje spolocnost FFT, vyplýva z nesprávneho chápania týchto bodov. Je teda uzitocné preskúmat ich znenie. 67. V bode 150 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyhlásil, ze Komisia v bode 228 sporného rozhodnutia uviedla, ze princíp nezávislého vztahu je "vseobecnou zásadou rovnakého zaobchádzania v danovej oblasti, ktorá vyplýva z uplatnenia clánku 107 ZFEÚ". ( [39]39 ) V bode 161 tohto rozsudku Vseobecný súd reagoval na výhradu vznesenú Írskom a spolocnostou FFT a uviedol, ze túto formuláciu nemozno chápat tak, ze konstatuje existenciu "vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v oblasti daní, ktorá vyplýva z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". ( [40]40 ) 68. V rozpore s tvrdením spolocnosti FFT odôvodnenie 228 sporného rozhodnutia, ktoré je prevzaté v bode 150 napadnutého rozsudku, nevyhnutne neznamená, ze princíp nezávislého vztahu vyplýva z clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Práve naopak, zdá sa mi, ze Vseobecný súd v bode 161 napadnutého rozsudku odmietol takýto výklad tohto odôvodnenia, a to v plnom súlade so záverom, ktorý predtým vyvodil v bode 141 napadnutého rozsudku a podla ktorého princíp nezávislého vztahu má svoj právny základ vo vnútrostátnom práve a najmä v skutocnosti, ze toto právo odráza ciel vnútrostátneho zákonodarcu zaobchádzat so spolocnostami integrovanými na danové úcely rovnako ako so samostatnými spolocnostami, pokial ide o dan z príjmov právnických osôb. Otázka, ci je tento právny základ v súlade s relevantnou judikatúrou, nie je predmetom tohto odvolacieho dôvodu. 69. Vzhladom na to, ze odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v súvislosti s právnym základom princípu nezávislého vztahu splna podmienky jasnosti a konzistentnosti pozadované judikatúrou, zastávam názor, ze Súdny dvor by mal prvú cast tohto odvolacieho dôvodu zamietnut. 4. O dôvodnosti druhej casti 70. Druhá cast druhého odvolacieho dôvodu je taktiez súcastou tvrdenia spolocnosti FFT, ktoré sa týka nekonzistentnej a rozporuplnej povahy odôvodnenia napadnutého rozsudku. 71. Spolocnost FFT svojou prvou výhradou uvádza, ze takéto porusenie povinnosti odôvodnenia vyplýva z nesprávneho výkladu dosahu rozsudku Forum 187. 72. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, ze Súdny dvor rozsudkom Forum 187 schválil pouzitie princípu nezávislého vztahu na stanovenie toho, ci danové opatrenie, ktoré pouzíva metódu výpoctu zdanitelného zisku spolocnosti skupiny, vedie k selektívnej výhode na úcely clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [41]41 ) 73. Spolocnost FFT sa domnieva, ze Vseobecný súd vytrhol bod 95 rozsudku Forum 187 z jeho kontextu, ked sa domnieval, ze Súdny dvor v bode 142 napadnutého rozsudku uznal potrebu porovnat rezim pomoci predstavujúci výnimku "so vseobecným danovým rezimom na základe rozdielov medzi príjmami a nákladmi podniku prevádzkujúceho svoju cinnost v podmienkach volnej hospodárskej sútaze". Podla FFT táto veta nezohladnuje dotknutý právny kontext, v ktorom samotný "vseobecný danový rezim" (vnútrostátne danové právo) stanovil takéto preskúmanie. 74. Treba overit, ci je mozné súhlasit s týmto názorom. 75. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bol Súdny dvor vyzvaný na preskúmanie rozhodnutia, ktorým Komisia konstatovala, ze danový rezim platný v Belgicku pre povolené koordinacné centrá predstavuje schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. ( [42]42 ) Jednou z mnohých hospodárskych výhod priznaných týmto koordinacným centrám podla tohto danového rezimu bola metóda urcenia zdanitelných príjmov. Zdanitelný zisk bol urcený pausálne podla metódy nákladov zvýsených o prirázku a zodpovedal percentuálnej sadzbe z výsky prevádzkových výdavkov a nákladov, z ktorých boli vylúcené okrem iného náklady na zamestnancov a financné náklady. Pri neexistencii akýchkolvek informácií o vykonávanej cinnosti bola percentuálna sadzba príjmov, ktoré treba zohladnit, stanovená na 8 %. Takto stanovený zisk bol zdanovaný beznou sadzbou dane z príjmov právnických osôb. 76. Na úcely posúdenia otázky, ci uvedený danový rezim poskytuje koordinacným centrám výhodu, Súdny dvor v pasázi citovanej Vseobecným súdom v bode 142 napadnutého rozsudku povazoval za potrebné porovnat tento danový rezim so vseobecným danovým rezimom, v ktorom zdanitelné príjmy podniku vykonávajúceho cinnost v podmienkach volnej hospodárskej sútaze zodpovedajú rozdielu medzi jeho príjmami a nákladmi. ( [43]43 ) Súdny dvor tak dospel k záveru, ze vylúcenie nákladov na zamestnancov a financných nákladov, ktoré rozhodujúcim spôsobom prispievajú k vytváraniu príjmov koordinacných centier, z výdavkov slúziacich na urcenie zdanitelných príjmov týchto centier "neumoznuje dospiet k prevodným cenám blízkym cenám pouzívaným v podmienkach volnej hospodárskej sútaze". ( [44]44 ) 77. Podla Komisie niet pochýb, ze Súdny dvor tak uplatnil princíp nezávislého vztahu. Aj ked sa tento princíp v bodoch 95 a 96 rozsudku Forum 187 nespomína, Komisia sa domnieva, ze výraz "prevádzkujúceho svoju cinnost v podmienkach volnej hospodárskej sútaze" pouzitý v bode 95 a výraz "prevodným cenám" pouzitý v bode 96 neponechávajú ziaden priestor na odlisné výklady. 78. Pokial ide o právny základ uplatnenia uvedeného princípu, Komisia sa pripája k vyjadreniu spolocnosti FFT, ze Súdny dvor v rozsudku Forum 187 porovnal danové zaobchádzanie s koordinacnými centrami s beznými pravidlami belgického práva. Dodáva vsak, ze dôvod, preco Súdny dvor pouzil danové zaobchádzanie so samostatnými spolocnostami ako referencné kritérium na konstatovanie existencie výhody v prospech týchto centier, bol rovnaký ako dôvod, ktorý pouzil Vseobecný súd v bodoch 141 a 145 napadnutého rozsudku, a vychádzal z toho, ze konecný ciel predmetného vnútrostátneho danového rezimu spocíva v zabezpecení toho, aby sa základ dane integrovaných spolocností vymeriaval rovnakým spôsobom ako základ dane samostatných spolocností. 79. Tento výklad rozsudku Forum 187 nie je podla môjho názoru presvedcivý. 80. Nikde v tomto rozsudku sa neuvádza, ze clenské státy sú povinné uplatnovat princíp nezávislého vztahu, ked tento princíp nie je kodifikovaný vo vnútrostátnom práve. Nepovazujem to za prekvapivé, kedze nejde o právnu otázku, ktorá bola predmetom výkladu Súdnym dvorom. 81. Jasne to vyplýva zo struktúry odôvodnenia Súdneho dvora v uvedenom rozsudku. Súdny dvor v prvom rade v bodoch 91 az 93 pripomína základné crty metódy na urcenie zdanitelného zisku, ktorá vyplýva z danového rezimu upraveného královským nariadením c. 187 z 30. decembra 1982 o vytvorení koordinacných centier. ( [45]45 ) Dalej potom v bode 94 uvádza, ze táto metóda "vychádza z metódy nákladov zvýsených o prirázku, odporúcanej [OECD] pre zdanovanie sluzieb vykonaných dcérskou spolocnostou alebo stálou prevádzkarnou na úcet spolocností patriacich do tej istej skupiny a majúcich sídla v iných státoch", a následne v bodoch 95 a 96 v podstate konstatuje, ze je potrebné porovnat výsku zdanitelných príjmov vyplývajúcu z uplatnenia tohto danového rezimu s výskou zdanitelných príjmov vyplývajúcou z uplatnenia vseobecného danového rezimu. 82. Z toho vyplýva, ze belgický zákonodarca zaclenil do vnútrostátneho práva metódu podobnú metóde nákladov zvýsených o prirázku, ktorá je jednou z metód výpoctu transferových cien odporúcaných OECD na úcely nepriameho urcenia nezávislej trhovej ceny transakcie v rámci skupiny. Ako pritom zdôraznuje generálny advokát Léger v bode 257 návrhov prednesených v uvedenej veci, zalobca nespochybnil skutocnost, ze existencia výhody sa musí posudzovat na základe kritéria, ktoré je podstatou metódy OECD "nákladov zvýsených o prirázku", podla ktorej prevodné ceny musia byt stanovené tak, aby dospeli k cenám, ktoré sa pouzívajú v bezných podmienkach hospodárskej sútaze. ( [46]46 ) Okrem toho z rozhodnutia Komisie vyplýva, ze belgické orgány museli pri urcení týchto cien vychádzat zo správ OECD. ( [47]47 ) 83. Zdá sa mi tak, ze Súdny dvor sa zaoberal právnou otázkou, v kontexte ktorej je zaclenenie princípu nezávislého vztahu do vnútrostátneho práva logickým predpokladom. Ked sa clenský stát rozhodne zaclenit do svojho vnútrostátneho práva metódu urcenia zdanitelného zisku integrovaných spolocností podobnú metóde OECD spocívajúcej v nákladoch zvýsených o prirázku, ktorá tak má za ciel zdanovat tieto spolocnosti na základe porovnatelnom s danovým základom vyplývajúcim z uplatnenia vseobecného danového rezimu, tento stát priznáva uvedeným spolocnostiam hospodársku výhodu, ak do tejto metódy zahrnie také ustanovenia, ktorých úcinkom je znízenie danovej zátaze, ktorú by tieto spolocnosti museli obvykle znásat pri uplatnení uvedeného rezimu. 84. Samotný nesprávny odkaz na rozsudok Forum 187 vsak podla môjho názoru nemôze byt znakom zakladajúcim nekonzistentnost alebo rozporuplnost v odôvodnení Vseobecného súdu týkajúcom sa právneho základu princípu nezávislého vztahu, kedze nepredstavuje nevyhnutný podklad argumentácie rozvinutej v napadnutom rozsudku. 85. Pokial ide o druhú výhradu, na úvod treba uviest, ze spolocnost FFT odkazuje na body 152 a 153 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd v podstate rozhodol, ze údajná zmena stanoviska Komisie na pojednávaní ("princíp nezávislého vztahu... je vlastný beznému systému zdanovania, ktorý stanovuje vnútrostátne právo") v kazdom prípade nemôze spochybnit konstatovanie, podla ktorého zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze princíp nezávislého vztahu "je súcastou posudzovania vnútrostátneho danového opatrenia podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ". 86. Pokial ide o nepreskúmanie vplyvu zmeny stanoviska Komisie na dôvodnost odkazu na rozsudok Forum 187 uvedeného na podporu záveru, ktorý je vo svojej podstate analogický so záverom vyvodeným v spornom rozhodnutí v súvislosti s právnym základom princípu nezávislého vztahu, je dôlezité uviest, ze spolocnost FFT nemôze tvrdit, ako to robí, jednak ze Komisia zmenila svoje stanovisko, ktoré prijala v spornom rozhodnutí, a jednak ze Vseobecný súd nepostupoval správne, ked nezohladnil uvedené tvrdenie. Súhlasím totiz s analýzou uvedenou v bode 153 napadnutého rozsudku, podla ktorej Komisia nemôze na pojednávaní zmenit stanovisko, ktoré prijala v spornom rozhodnutí. ( [48]48 ) Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemohol zahrnút do svojho odôvodnenia tvrdenie, ktoré bolo predlozené na pojednávaní. 87. Pokial ide o mätúci obraz pôvodu princípu nezávislého vztahu, ktorý vyplýva z napadnutého rozsudku, zdá sa mi, ze spolocnost FFT poukazuje nielen na body 152 a 153 tohto rozsudku, ale aj na jeho body 150, 151 a 161. Z týchto dôvodov Vseobecný súd rozhodol, ze tvrdenia zalozené na neuvedení právneho základu princípu nezávislého vztahu v spornom rozhodnutí a na jeho nesprávnom kvalifikovaní ako "vseobecnej zásady rovnosti zaobchádzania v danovej oblasti" nemôzu vyvrátit odôvodnenie uvedené v bodoch 140 az 148 napadnutého rozsudku. 88. Vseobecný súd sa konkrétne domnieval, ze sporné rozhodnutie charakterizovalo princíp nezávislého vztahu ako "nástroj", ktorý je mozné pouzit v rámci preskúmania podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a ako vseobecnú zásadu rovnosti zaobchádzania v danovej oblasti, ktorá "vyplýva z" uvedeného ustanovenia Zmluvy (a nie "je vlastná" tomuto ustanoveniu). 89. Body 150 az 153 a bod 161 sa mi pritom zdajú byt v absolútnom súlade s úvahami, v ktorých sa Vseobecný súd zaoberá najmä v bode 141 napadnutého rozsudku právnym základom princípu nezávislého vztahu. Na záver uvádzam, ze vzhladom na to, ze v prejednávanej veci nemozno vytýkat nekonzistentnost a rozporuplnost odôvodnenia Vseobecného súdu, tejto druhej výhrade by sa podla môjho názoru nemalo vyhoviet. 90. Vzhladom na vsetky tieto úvahy sa domnievam, ze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu by sa mala zamietnut. B. O prvom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 91. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu spolocnost FFT tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil právne kritérium, ktoré umoznuje zistit, ci sporné záväzné danové stanovisko schválilo metodiku transferového ocenovania presahujúcu rámec nepresností vlastných tejto metodike. ( [49]49 ) Podla názoru spolocnosti FFT sú chyby, ktorými je údajne poznacená metóda výpoctu odmeny FFT pouzitá v spornom záväznom danovom stanovisku, zalozené na zásadnom nepochopení MCOR pouzitej na urcenie hypotetického zisku FFT za nezávislých trhových podmienok za cinnosti dotknuté týmto stanoviskom. Osobitne treba mat na pamäti, ze MCOR sa netýka vsetkých cinností spolocnosti, ale len tej cinnosti, v súvislosti s ktorou sa urcuje zisk za nezávislých trhových podmienok. V rozsahu, v akom spolocnost FFT vykonáva iné cinnosti, sú teda tieto cinnosti pre uplatnenie MCOR irelevantné. 92. Spolocnost FFT zdôraznuje, ze Vseobecný súd nemohol dospiet k záveru, ze sporné záväzné danové stanovisko schvaluje metodiku presahujúcu sirokú mieru volnej úvahy, ktorá musí byt v danej oblasti nutne priznaná, vzhladom na zlozitost financných transakcií a prvok subjektívnosti, ktorým sa uplatnenie MCOR vyznacuje. Komisia bola totiz povinná preukázat, ze údajné metodické chyby vedú k významnej odchýlke od nezávislého trhového výsledku. 93. Vseobecný súd sa tým, ze nezohladnil rozsah právomoci volnej úvahy, ktorá musí byt priznaná pri vypracovaní sporného záväzného danového stanoviska, dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní prvého, druhého a stvrtého pochybenia zisteného Komisiou, ked zohladnil námietky, ktoré Komisia uviedla na úcely vyvodenia záveru, ze týmto stanoviskom sa spolocnosti FFT poskytuje výhoda. 94. Pokial ide o prvé údajné pochybenie, ktoré sa týka rozclenenia imania integrovanej spolocnosti v závislosti od jej jednotlivých cinností, spolocnost FFT sa v podstate domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých pochybení, ked si osvojil závery Komisie a konstatoval, ze spolocnost FFT mala na úcely uplatnenia MCOR pouzit celé svoje úctovné vlastné imanie. Pokial ide o druhé údajné pochybenie, ktoré sa týka zohladnenia hypotetického regulatórneho kapitálu ako ukazovatela ziskovosti na úcely odmeny za riziká spojené s cinnostami v oblasti financovania v rámci skupiny a pokladnicnými cinnostami spolocnosti FFT, táto spolocnost tvrdí, ze skutocnost, ze tento kapitál nepredstavuje právo na zisky dotknutej spolocnosti ani na odmenu za riziká, ktoré táto spolocnost podstupuje, je irelevantná. Pokial ide o stvrté pochybenie, ktoré súvisí s nezohladnením podielov spolocnosti FFT v spolocnostiach FFNA a FFC na úcely výpoctu odmeny za cinnosti v oblasti financovania a pokladnicné cinnosti spolocnosti FFT, analýza Vseobecného súdu uvedená v bode 274 napadnutého rozsudku je poznacená dvomi nesprávnymi právnymi posúdeniami, a to prenesením dôkazného bremena a tvrdením, ze vylúcenie podielov spolocnosti FFT v uvedených dcérskych spolocnostiach znemoznuje riadne ju porovnat s dalsími podnikmi pôsobiacimi na trhu. 95. Komisia odpovedá, ze prvú cast prvého odvolacieho dôvodu treba vyhlásit za neprípustnú. Pokial ide o vec samu, Komisia odmieta vsetky tvrdenia spolocnosti FFT a usudzuje, ze táto cast by sa mala zamietnut. 96. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu sa spolocnost FFT domnieva, ze Vseobecný súd sa dopustil pochybenia v rozsahu, v akom na úcely urcenia, ci sa sporným záväzným danovým stanoviskom poskytuje výhoda podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zohladnil len danové dopady na spolocnost FFT. Vseobecný súd tak nálezite nezohladnil vnútroskupinový a cezhranicný rozmer úcinkov tohto stanoviska na skupinu Fiat/Chrysler. Napadnutý rozsudok a konkrétne jeho body 317 a 318 sú tak poznacené dvomi pochybeniami. Po prvé Vseobecný súd nesprávne dospel k záveru, ze spolocnost FFT nepreukázala "neutralizáciu" výhody na úrovni skupiny. Po druhé Vseobecný súd nesprávne konstatoval, ze pri preskúmaní existencie hospodárskej výhody je mozné nezohladnit skupinový úcinok. Spolocnost FFT v tejto súvislosti tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze nezohladnil skupinový úcinok, zaujal stanovisko nezlucitelné s jeho vlastným tvrdením, ze akákolvek výhoda v prospech spolocnosti FFT je výhodou v prospech celej skupiny Fiat/Chrysler. 97. Komisia sa domnieva, ze druhú cast prvého odvolacieho dôvodu treba vyhlásit za neúcinnú, alebo v kazdom prípade zamietnut vo veci samej, kedze vsetky tvrdenia uvedené spolocnostou FFT na podporu tejto casti nemozno prijat. 2. O prvej casti a) O prípustnosti 98. Komisia sa domnieva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je v celom rozsahu neprípustná z dôvodu, ze FFT sa snazí dosiahnut opätovné preskúmanie Komisiou zistených metodických pochybení v dohode o transferovom ocenovaní, ktorá bola potvrdená sporným záväzným danovým stanoviskom, na základe novej skutocnosti alebo novej úvahy. 99. Komisia v tejto súvislosti uvádza, ze hlavná kritika spolocnosti FFT je nasmerovaná proti tomu, ze Vseobecný súd vo svojom preskúmaní posúdenia Komisie vykonaného v spornom rozhodnutí nezohladnil skutocnost, ze spolocnost FFT vykonáva dve rôzne cinnosti, a to jednak prevzatie rizík spojených s jej funkciami v oblasti financovania a pokladnicnej cinnosti a jednak poskytovanie sluzieb financovania v rámci skupiny a pokladnicných sluzieb. Komisia síce pripústa, ze Luxemburské velkovojvodstvo prednieslo na Vseobecnom súde obsírnu argumentáciu týkajúcu sa neopodstatnenosti metodických námietok, ktoré Komisia vzniesla v súvislosti s uplatnením MCOR v dohode o transferovom ocenovaní, zdôraznuje vsak, ze tento clenský stát nikdy nerozlisoval medzi uvedenými cinnostami. Z toho vyplýva, ze v tomto odvolaní spolocnost FFT nevznása právnu otázku týkajúcu nesprávneho uplatnenia právneho kritéria, ktoré malo za ciel overit existenciu výhody v prejednávanej veci, ale kritizuje skôr uplatnenie tohto kritéria na základe údajnej skutocnosti, ktorá nebola Vseobecnému súdu nikdy predlozená. 100. Za predpokladu, ze by bolo mozné tvrdit, ze táto údajná skutocnost vyplýva z dokumentov predlozených Vseobecnému súdu, bolo by podla Komisie potrebné domnievat sa, ze táto cast je zalozená na úvahe, ktorá nie je len rozsírením argumentácie uvedenej v priebehu konania na Vseobecnom súde, ale je úplne novým tvrdením. 101. Na úvod treba strucne pripomenút zásady, ktoré musí Súdny dvor zohladnit, aby mohol rozhodnút o námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou. 102. Stanovisko Komisie sa v podstate zakladá na ustálenej judikatúre, podla ktorej právomoc Súdneho dvora je obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov a tvrdení prejednávaných na Vseobecnom súde a úcastník konania teda v zásade nemôze pred Súdnym dvorom po prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze tým by sa mu umoznilo predlozit Súdnemu dvoru spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd. ( [50]50 ) 103. Ako poznamenáva spolocnost FFT vo svojej replike, Súdny dvor tiez opakovane uviedol, ze odvolatel môze vo svojom odvolaní uviest dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost. ( [51]51 ) Je teda naozaj mozné, ze právna argumentácia rozvinutá v rámci odvolania sa lísi od právnej argumentácie uvedenej v prvostupnovom konaní, ( [52]52 ) kedze v takom prípade sú odvolacie dôvody formulované nie na základe rozhodnutia Komisie, ale na základe rozsudku Vseobecného súdu. 104. Aj keby v prejednávanej veci bola prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zalozená na "novej skutocnosti" alebo na "novej úvahe" v porovnaní so skutocnostami a úvahami uvedenými v konaní na prvom stupni, ako to tvrdí Komisia, samo osebe by to nestacilo na jej vyhlásenie za neprípustnú. 105. Zo znenia tejto casti totiz vyplýva, ze spolocnost FFT vytýka Vseobecnému súdu, ze nesprávne podporil záver sporného rozhodnutia, podla ktorého sporné záväzné danové stanovisko schválilo metodiku stanovenia transferových cien presahujúcu rámec nepresností vlastných tejto metodike. Spolocnost FFT sa konkrétnejsie domnieva, ze analýza Vseobecného súdu, ktorej predmetom boli údajné pochybenia pri urcovaní predmetných transferových cien, vychádza zo zásadného nepochopenia MCOR. Cielom tejto metódy nie je stanovit úroven zisku z celej cinnosti podniku, ale len zisk z tej cinnosti podniku, v súvislosti s ktorou sa urcuje zisk za nezávislých trhových podmienok. Do tohto rámca spadá tvrdenie spolocnosti FFT, ktorým Vseobecnému súdu vytýka, ze nezohladnil dve rozdielne cinnosti vykonávané touto spolocnostou. 106. Inými slovami, spolocnost FFT má v úmysle uplatnit touto castou tvrdenia vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ( [53]53 ) ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost. Presnejsie povedané, spochybnuje skutocnost, ze Vseobecný súd uplatnil právne kritérium pouzité na urcenie, ci záväzné danové stanovisko, akým je sporné danové stanovisko, poskytuje hospodársku výhodu. Podla ustálenej judikatúry je pritom otázka, ci Vseobecný súd správne uplatnil právne kritérium, akým je princíp nezávislého vztahu, právnou otázkou, ktorá môze byt predmetom preskúmania Súdnym dvorom v stádiu odvolania. ( [54]54 ) 107. Vzhladom na uvedené úvahy sa domnievam, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu sa nemá a priori zamietnut v celom rozsahu, a teda vyzývam Súdny dvor, aby ju vyhlásil za prípustnú v rozsahu, v akom sa táto cast týka pochybenia Vseobecného súdu pri potvrdení odôvodnenia sporného rozhodnutia týkajúceho sa uplatnenia MCOR v prejednávanej veci. b) O dôvodnosti 1) Úvodné pripomienky 108. Na úvod treba pripomenút, ze Vseobecný súd na úcely urcenia, ci sporné záväzné danové stanovisko poskytuje výhodu spolocnosti FFT, v bode 141 napadnutého rozsudku uviedol, ze "Komisia... môze porovnat danové zatazenie tohto integrovaného podniku vyplývajúce z uplatnenia uvedeného danového opatrenia s danovým zatazením vyplývajúcim z uplatnenia bezných pravidiel zdanovania, ktoré vnútrostátne právo stanovuje pre podnik v porovnatelnej skutkovej situácii pôsobiaci v trhových podmienkach". Vseobecný súd dalej v bode 143 tohto rozsudku spresnil, ze ak vnútrostátne orgány prostredníctvom posudzovaného danového opatrenia akceptovali urcitú cenovú úroven transakcie v rámci skupiny, "clánok 107 ods. 1 ZFEÚ umoznuje Komisii preskúmat, ci táto cenová úroven zodpovedá cenovej úrovni, ktorá by sa uplatnila v trhových podmienkach, aby zistila, ci z nej vyplýva znízenie obvyklého danového zatazenia rozpoctu dotknutého podniku, cím tento podnik získava výhodu v zmysle uvedeného clánku". Podla Vseobecného súdu tak princíp nezávislého vztahu predstavuje "nástroj" alebo"referencné kritérium", ktoré Komisii umoznuje stanovit, ci integrovaná spolocnost má v dôsledku danového opatrenia, v ktorom sú stanovené jej transferové ceny, k dispozícii výhodu podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 109. Ako vyplýva z bodu 196 napadnutého rozsudku, uplatnenie princípu nezávislého vztahu Komisiou viedlo v prejednávanej veci ku konstatovaniu existencie výhody z dôvodu, ze metodika výpoctu odmeny spolocnosti FFT, ako ju schválili luxemburské danové orgány, sa vyznacovala viacerými pochybeniami týkajúcimi sa jednak výsky odmenovaného kapitálu a jednak miery návratnosti, ktorá sa má uplatnit. 110. V bodoch 197 az 199 tohto rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze pät pochybení identifikovaných Komisiou sa týkalo po prvé volby rozclenit vlastné imanie na tri kategórie, na ktoré sa uplatnili jednotlivé miery návratnosti, po druhé pouzitia hypotetického regulatórneho kapitálu ako ukazovatela ziskovosti, po tretie analogického uplatnenia, aj za predpokladu mozného pouzitia tohto imania, rámca Bazilej II na úcely urcenia úrovne hypotetického regulatórneho kapitálu spolocnosti FFT, po stvrté odpocítania úcastí v spolocnostiach FFNA a FFC a po piate úrovne návratnosti odmenovaného kapitálu vypocítanej vo výske 6,05 % na základe modelu CAPM. 111. Vseobecný súd napokon v bodoch 264 az 284 uvedeného rozsudku preskúmal tvrdenia Luxemburského velkovojvodstva týkajúce sa prvého, druhého a stvrtého pochybenia zisteného Komisiou. Vseobecný súd sa vzhladom na závery tohto preskúmania domnieval, ze nie je potrebné, aby rozsíril svoju analýzu o preskúmanie dôvodnosti tvrdení týkajúcich sa tretieho a piateho pochybenia zisteného Komisiou. 112. Súdny dvor má teda vo svojom nadchádzajúcom rozsudku urcit, ci Vseobecný súd postupoval správne, ked potvrdil závery Komisie týkajúce sa prvého, druhého a stvrtého pochybenia, na ktoré poukázala. 113. V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze nezhoda medzi úcastníkmi konania sa netýka ciela ani obsahu metodiky pouzitej Komisiou v prejednávanej veci. Je totiz nesporné, ze MCOR má za ciel stanovit transferovú cenu transakcií uzavretých medzi dvomi integrovanými spolocnostami a prebieha v troch etapách. Prvá etapa spocíva vo vymedzení cinnosti, v súvislosti s ktorou sa urcuje nezávislá trhová cena. Druhá etapa spocíva vo výbere vhodnej základne, ktorý sa nazýva ukazovatel ziskovosti. Tretia etapa spocíva v uplatnení tohto ukazovatela na mieru návratnosti, ktorá odráza mieru návratnosti pozorovanú v porovnatelných transakciách uskutocnených na volnom trhu. 114. Názory úcastníkov konania sa vsak rozchádzajú v otázke volby relevantného ukazovatela ziskovosti. Zatial co spolocnost FFT sa domnieva, ze sporné záväzné danové stanovisko správne pouzilo ako ukazovatel ziskovosti regulatórny kapitál pozadovaný od bankových institúcií, Vseobecný súd potvrdil existenciu prvého, tretieho a stvrtého pochybenia zisteného v spornom rozhodnutí z dôvodu, ze sa malo naopak zohladnit celé úctovné vlastné imanie spolocnosti FFT, ktoré zahrna aj imanie, ktoré má spolocnost FFT v niektorých dcérskych spolocnostiach skupiny. Podla spolocnosti FFT tak Vseobecný súd nálezite nezohladnil právomoc volnej úvahy, ktorú má luxemburská danová správa pri svojom schvalovaní transferového ocenovania. 2) Posúdenie 115. Skôr nez zacnem s analýzou dôvodnosti výhrad, ktorými spolocnost FFT vytýka Vseobecnému súdu, ze nerespektoval právomoc volnej úvahy, ktorú majú vnútrostátne orgány pri uplatnovaní metodík, akou je MCOR, povazujem za potrebné uviest dve spresnenia. 116. Pokial ide o povahu súdneho preskúmania vykonaného Vseobecným súdom, ten v bode 207 napadnutého rozsudku konstatoval, ze jeho preskúmanie spocíva v "over[ení], ci pochybenia zistené v [spornom] rozhodnutí, na ktorých Komisia zalozila svoje konstatovanie existencie výhody, presahujú rámec nepresností vlastných uplatneniu metódy urcenej na dosiahnutie spolahlivého odhadu trhového výsledku". ( [55]55 ) Inak povedané, Vseobecný súd musí overit, ci Komisia preukázala, ze nou zistené metodické pochybenia neumoznujú dospiet k spolahlivému odhadu nezávislého trhového výsledku z dôvodu, ze tieto pochybenia viedli k znízeniu zdanitelného zisku v porovnaní s danovým zatazením vyplývajúcim z uplatnenia bezných pravidiel zdanovania podla vnútrostátneho práva. Domnievam sa, ze s týmto opisom súdneho preskúmania Vseobecného súdu treba súhlasit, kedze dokáze zosúladit poziadavku zabezpecit, aby kvalifikovanie státnej pomoci záviselo výlucne od úcinkov dotknutého státneho opatrenia, s poziadavkou priznat vnútrostátnym danovým orgánom právomoc volnej úvahy z dôvodu priblizného charakteru metodík na urcenie transferového ocenovania. 117. Pokial ide o právomoc volnej úvahy priznanú vnútrostátnym danovým orgánom v rámci tohto preskúmania, Vseobecný súd v bode 204 napadnutého rozsudku uviedol, ze "clenský stát má pri schvalovaní transferového ocenovania právomoc volnej úvahy" a ze "táto volná úvaha vsak nemôze viest k tomu, ze Komisia príde o právomoc preskúmat, ci predmetné transferové ceny nemajú za následok priznanie selektívnej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ", pricom dalej doplnil, ze "v tejto súvislosti musí Komisia zohladnit skutocnost, ze princíp nezávislého vztahu jej umoznuje overit, ci transferová cena schválená clenským státom zodpovedá spolahlivému odhadu trhového výsledku a ci prípadná odchýlka zistená v rámci tohto preskúmania neprekracuje rámec nepresností vlastných metóde pouzitej na dosiahnutie uvedeného odhadu". ( [56]56 ) 118. Zdá sa mi teda nutné vyvrátit výklad tohto bodu uvedený spolocnostou FFT v odvolaní, podla ktorého vnútrostátny danový orgán má pri vydávaní záväzných danových stanovísk nutne sirokú mieru volnej úvahy, z coho nevyhnutne vyplýva prvok subjektívnosti, pokial ide o spôsob uplatnovania metodík na urcenie transferového ocenovania v kazdom jednotlivom prípade. Som totiz presvedcený, ze uvedený bod sa má jednoducho vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátne danové orgány majú právomoc volnej úvahy - ktorá nie je v napadnutom rozsudku vôbec kvalifikovaná ako "siroká" - z dôvodu priblizného charakteru metodík na urcenie transferového ocenovania. 119. Po tomto spresnení treba overit dôvodnost kritiky spolocnosti FFT, podla ktorej Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze tri pochybenia, ktorých sa podla Komisie údajne dopustila luxemburská danová správa pri uplatnení MCOR, neumoznujú dospiet k spolahlivému odhadu nezávislého trhového výsledku. 120. Pokial ide o prvé pochybenie, ktoré súvisí s volbou rozclenit vlastné imanie spolocnosti FFT na tri kategórie, Vseobecný súd potvrdil závery Komisie z dvoch dôvodov. Po prvé cielom rozclenenia imania nebolo vyhoviet poziadavke na rozlisovanie medzi funkciami spolocnosti FFT. ( [57]57 ) Po druhé toto rozclenenie vychádzalo z cisto umelej analýzy pouzitia vlastných zdrojov spolocnosti FFT. ( [58]58 ) 121. Pokial ide o tieto dôvody, hlavná kritika spolocnosti FFT sa týka bodu 235 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd najprv uvádza, ze "tri kategórie vlastných zdrojov potvrdené v spornom záväznom danovom stanovisku sa vsak týkajú odmeny za riziko, odmeny za holdingové cinnosti a odmeny za funkcie", aby z toho následne vyvodil, ze "tento [posledný] segment teda zodpovedá vsetkým cinnostiam spolocnosti FFT, ktoré sú predmetom sporného záväzného danového stanoviska". ( [59]59 ) Podla spolocnosti FFT Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze vykonáva dve rozdielne cinnosti, ktoré sa musia odmenovat dvomi rozdielnymi spôsobmi, a to po prvé drzbu majetku tretích osôb (odmenovanú "odmenou za riziko") a po druhé poskytovanie úverov v rámci skupiny Fiat/Chrysler (odmenované "odmenou za funkcie"), a dospel tak k nesprávnemu záveru, ze imanie spolocnosti FFT nemalo byt na úcely výpoctu nezávislej trhovej odmeny rozclenené. Kedze spolocnost FFT vykonáva dve rozdielne cinnosti, Vseobecný súd nemohol ani konstatovat, ako to urobil v bodoch 238 a 239, ze vlastné imanie spolocnosti musí byt odmenované ako celok bez akéhokolvek rozclenenia, lebo celé vlastné imanie je vystavené riziku a je k dispozícii na podporu platobnej schopnosti tejto spolocnosti. 122. Niet pochýb, ze zdôvodnenie spolocnosti FFT je v zásade v súlade s logikou MCOR. Ako bolo uvedené vyssie, úcastníci tohto odvolacieho konania sa zhodujú na tom, ze prvá etapa tejto metodiky spocíva vo vymedzení cinnosti, v súvislosti s ktorou sa urcuje nezávislá trhová cena. Domnievam sa vsak, ze premisa takéhoto zdôvodnenia, teda výkon dvoch rozdielnych cinností spolocnostou FFT, nebola z právneho hladiska dostatocne preukázaná. 123. V tejto súvislosti treba uviest, ze zo znenia písomností v spise vyplýva, ze spolocnost FFT má zjavné tazkosti s vymedzením "drzby majetku tretích osôb", ktorú spomína vo svojom odvolaní. Pre prípad, ze by spolocnost FFT chcela odkázat, ako sa mi zdá, na cinnost spocívajúcu v prevzatí rizika v rámci sluzieb financovania a pokladnicných sluzieb poskytovaných dalsím spolocnostiam skupiny, súhlasím s názorom Komisie, ze rozlisovanie medzi takouto cinnostou a poskytovaním rovnakých financných a pokladnicných sluzieb je irelevantné, kedze ide o dve zlozky tej istej cinnosti (alebo "funkcie", aby som pouzil slovník smernice OECD), a to cinnosti financovania v rámci skupiny a správy pokladnice. 124. Hlavné tvrdenie spolocnosti FFT, ako aj vsetky tvrdenia logicky s ním súvisiace sú teda podla môjho názoru neopodstatnené. 125. Pokial ide o dôvod, ze rozclenenie imania spolocnosti FFT vychádzalo z cisto umelej analýzy pouzitia jej vlastných zdrojov, spolocnost FFT uvádza, ze Vseobecný súd nemohol oprávnene tvrdit, ako to urobil v bode 241 napadnutého rozsudku, ze "rozclenenie vlastného imania podla cinností spolocnosti FFT vsak nezohladnuje skutocnost, ze jej zdanitelný zisk sa mení v závislosti od nákladov na úvery, ktoré závisia najmä od výsky jej imania". Podla názoru spolocnosti FFT Vseobecný súd nevzal do úvahy skutocnost, ze ked sa výska imania dlzníka zvýsi nad úroven primerane dostatocnú na krytie jeho rizík, akékolvek dodatocné znízenie nákladov na úvery spôsobené zvýsením imania je minimálne alebo rovné nule. Vseobecný súd mal zrusit sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom v nom Komisia nepreskúmala, ci imanie spolocnosti FFT, ktoré presahuje hypotetický regulatórny kapitál, skutocne zvýsilo jeho návratnost. Spolocnost FFT sa tak podla môjho názoru obmedzuje na uvedenie vseobecného tvrdenia, ktoré sa mi samo osebe nezdá byt dostatocné na preukázanie toho, ze bod 241 napadnutého rozsudku vychádza z nesprávneho predpokladu. Toto tvrdenie by sa teda malo zamietnut. 126. Spolocnost FFT spochybnuje aj doplnujúce tvrdenie, ktoré Vseobecný súd pouzil na podporu záveru, ze na úcely výpoctu nezávislej trhovej odmeny nemozno odlisovat druhý segment imania spolocnosti FFT (podiely v spolocnostiach FFNA a FFC) potvrdený sporným záväzným danovým stanoviskom od prvého segmentu. Konkrétne podla spolocnosti FFT nie je správne tvrdit, ze podiely materskej spolocnosti v dcérskych spolocnostiach by sa dali chápat, ako konstatoval Vseobecný súd v bode 245 napadnutého rozsudku, ako urcitá kapitálová injekcia, ktorá je alternatívou poskytnutia úveru v rámci skupiny. Podla môjho názoru vzhladom na to, ze spolocnost FFT nespochybnuje hlavné konstatovanie zakladajúce záver uvedený v bode 244 napadnutého rozsudku, podla ktorého podiely spolocnosti FFT v spolocnostiach FFNA a FFC nemozno oddelit od prvého segmentu, kedze v prípade platobnej neschopnosti spolocnosti FFT sú tiez vystavené riziku, túto výhradu treba povazovat za neúcinnú. 127. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti FFT, ze pouzitie úctovného vlastného imania ako ukazovatela ziskovosti spolocnosti FFT je neprimerané, kedze s ním mozno lahko manipulovat, podobne ako Komisia povazujem toto tvrdenie za neprípustné, lebo nesmeruje proti napadnutému rozsudku. 128. Pokial ide o druhé pochybenie, ktoré spocíva v zohladnení hypotetického regulatórneho kapitálu ako ukazovatela ziskovosti, spolocnost FFT vytýka Vseobecnému súdu, ze rozhodol, ze tento kapitál nemozno takto kvalifikovat, lebo "nepredstavuje právo na zisky dotknutého subjektu ani na odmenu za riziká, ktoré tento subjekt podstupuje". ( [60]60 ) Keby to tak bolo, mnozstvo ukazovatelov ziskovosti povolených smernicou OECD, ( [61]61 ) ako sú predaj, prevádzkové výdavky a prevádzkový majetok, by bolo vylúcených. Domnievam sa vsak, ze znenie zaciatocnej casti nasledujúceho bodu napadnutého rozsudku ("V druhom rade co sa týka primárneho posúdenia Komisie, podla ktorého je rozhodnutie zohladnit hypotetický regulatórny kapitál spolocnosti FFT... nesprávne..." ( [62]62 )) je len úvodným konstatovaním k posúdeniu Vseobecného súdu vykonanému v bode 255 uvedeného rozsudku. Domnievam sa, ze Vseobecný súd nemal vôbec v úmysle vyjadrit týmto konstatovaním nevyhnutnú podmienku kvalifikovania "úrovne ziskovosti". Toto tvrdenie sa preto musí podla môjho názoru zamietnut ako nedôvodné. 129. Spolocnost FFT spochybnuje aj posúdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 255 napadnutého rozsudku, podla ktorého hypotetický regulatórny kapitál nemozno zohladnit, kedze "nijako nesúvisí so ziskami, ktoré by investor pozadoval od spolocnosti, do ktorej investuje". Spolocnost FFT tvrdí, ze MCOR nevyzaduje, aby mal ukazovatel ziskovosti "súvislost" so ziskami, ale nanajvýs primerane spolahlivú "koreláciu". ( [63]63 ) 130. Rozlisovanie medzi "súvislostou" a "koreláciou" je pritom umelé a podla môjho názoru nemôze vyvrátit posúdenie Vseobecného súdu, obzvlást ked, ako pripomína Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, bod 2.87 smernice OECD, zdá sa, uvádza, ze ukazovatel ziskovosti musí odrázat hodnotu funkcií vykonávaných dotknutým subjektom, a teda zisky, ktoré tento subjekt dokáze vytvárat. Ani toto tvrdenie teda nie je presvedcivé. 131. Pokial ide napokon o stvrté pochybenie, ktoré spocíva v nezohladnení imania súvisiaceho s podielmi spolocnosti FFT v spolocnostiach FFC a FFNA vo výpocte odmeny za cinnosti spolocnosti FFT v oblasti financovania a pokladnicných sluzieb, táto spolocnost na úvod spochybnuje tvrdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 273 napadnutého rozsudku, podla ktorého celé vlastné imanie je vystavené riziku a preto sa musí zohladnit pri výpocte tejto odmeny. Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost FFT, zo znenia casti odvolania týkajúcej sa prvého pochybenia zjavne vyplýva, ze spolocnost FFT nepredlozila nijaký argument na podporu svojho tvrdenia, ze zastupitelná povaha vlastného imania nebráni jeho rozcleneniu. 132. Spolocnost FFT okrem toho tvrdí, ze konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 274 napadnutého rozsudku, podla ktorého Luxemburské velkovojvodstvo nepreukázalo, ze spolocnosti, s ktorými Komisia porovnávala spolocnost FFT, odpocítali zo svojho imania podiely v dcérskych spolocnostiach, alebo ze nie je bezné, aby financné institúcie pôsobiace na trhu vlastnili také podiely, je poznacené dvomi nesprávnymi právnymi posúdeniami. 133. Po prvé toto konstatovanie prenása dôkazné bremeno, kedze prinálezí Komisii, aby preukázala, ze porovnávacie údaje pouzité luxemburskou danovou správou boli nevhodné, a nie clenskému státu, aby odôvodnil takéto pouzitie. S týmto tvrdením nesúhlasím. Ako uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, bod 274 napadnutého rozsudku je v skutocnosti odpovedou na tvrdenie Luxemburského velkovojvodstva uvedené v jeho zalobe v prvostupnovom konaní, ktorým sa na základe konsolidovaných údajov 28 systémových bánk zostavených týmto clenským státom snazí spochybnit zistenie uvedené v spornom rozhodnutí, podla ktorého úroven vlastného imania spolocnosti FFT z právneho hladiska neumoznuje ziadny odpocet. ( [64]64 ) Vseobecný súd v uvedenom bode 274 len schvaluje prístup Komisie, ktorý vychádza z priemerného pákového pomeru stanoveného Európskym orgánom pre bankovníctvo. Vzhladom na to, ze na takomto základe nie je mozné urcit prenesenie dôkazného bremena, podla môjho názoru toto tvrdenie nemozno prijat. 134. Po druhé spolocnost FFT spochybnuje predpoklad konstatovania vyplývajúci z bodu 274 napadnutého rozsudku, podla ktorého v prípade, ak sú k dispozícii len konsolidované údaje, nie je mozné posúdit ziskovost cinnosti vykonávanej porovnatelnou samostatnou spolocnostou. Podla spolocnosti FFT takémuto posúdeniu naopak nic nebráni. Toto tvrdenie nemozno podla môjho názoru prijat, kedze je odôvodnené domnievat sa, ako uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ze konsolidované údaje môzu byt pouzité na tento úcel iba v prípade, ked vsetky dcérske spolocnosti porovnatelnej spolocnosti vykonávajú rovnaké funkcie v rámci rovnakej cinnosti. 135. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvú cast prvého odvolacieho dôvodu v celom rozsahu, kedze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze tri pochybenia vo výpocte odmeny za cinnost vykonávanú spolocnostou FFT v oblasti financovania a správy pokladnice, ktoré Komisia identifikovala v spornom rozhodnutí, neumoznujú dospiet k spolahlivému odhadu nezávislého trhového výsledku a môzu tak slúzit ako základ pre konstatovanie existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V tejto súvislosti zdôraznujem, ze spolocnost FFT nespochybnuje tvrdenie Vseobecného súdu uvedené v bode 283 napadnutého rozsudku, podla ktorého v prípade, keby sa mala uplatnit úroven návratnosti navrhovaná Luxemburským velkovojvodstvom, takto vypocítaná odmena spolocnosti FFT by bola omnoho vyssia ako odmena potvrdená v spornom záväznom danovom stanovisku, kedze táto sadzba by sa pouzila na celé vlastné imanie, ktoré je desatnásobne vyssie nez suma, na ktorú bola táto sadzba uplatnená v zmysle sporného záväzného danového stanoviska. 3. O druhej casti a) O úcinnosti 136. Údajná neúcinnost druhej casti prvého odvolacieho dôvodu je podla Komisie spôsobená tým, ze táto cast sa netýka bodu 316 napadnutého rozsudku, ktorý uvádza hlavné odôvodnenie, ktoré viedlo Vseobecný súd k zamietnutiu tvrdenia, ze Komisia je povinná preukázat existenciu výhody na úrovni skupiny. 137. Treba pripomenút, ze Vseobecný súd v bode 316 napadnutého rozsudku najprv uviedol, ze Luxemburské velkovojvodstvo neuviedlo nijaké tvrdenie, "ktoré by preukazovalo, ze skupina Fiat/Chrysler a spolocnost FFT netvoria jednu hospodársku jednotku v zmysle práva státnej pomoci". Dalej konstatoval, ze spolocnost FFT je v kazdom prípade v plnej miere kontrolovaná spolocnostou Fiat SpA, ktorá zas kontroluje skupinu Fiat/Chrysler. Napokon Vseobecný súd dospel k záveru, ze "z kazdej výhody poskytnutej spolocnosti FFT má preto prospech celá skupina, najmä ak má za následok... výhodnejsie podmienky úverov, ktoré poskytuje spolocnost FFT dalsím spolocnostiam skupiny, z dôvodu znízenia danového zatazenia spolocnosti FFT". 138. Je pravda, ze spolocnost FFT vo svojom odvolaní nenamieta tieto závery Vseobecného súdu. Povazujem vsak za nesprávne vyvodit z toho neúcinnost tohto odvolacieho dôvodu. Na rozdiel od Komisie totiz nevidím dôvod vykladat odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 316, 317 a 318 napadnutého rozsudku v tom zmysle, ze prvý z týchto bodov uvádza hlavné odôvodnenie a druhé dva body uvádzajú cisto subsidiárne posúdenia. Ako bolo práve vysvetlené, Vseobecný súd v bode 316 tohto rozsudku potvrdil konstatovanie Komisie, ze spolocnost FFT a skupina Fiat/Chrysler mali prospech z predmetnej pomoci, a dalej potom v bodoch 317 a 318 uvedeného rozsudku konstatoval, ze skutocnost, ze Komisia neposúdila existenciu hospodárskej výhody na úrovni skupiny, nemozno podrobit kritike. Ide teda o dve nevyhnutné zlozky jednotného odôvodnenia, ktorého cielom bolo preukázat, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdila, ze spolocnosti FFT a skupine Fiat/Chrysler bola poskytnutá výhoda v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tento výklad podla môjho názoru nevyvracia ani pouzitie výrazov "okrem toho" a "navyse" na zaciatku bodov 317 a 318 rozsudku, ako to tvrdí Komisia. ( [65]65 ) 139. Spolocnost FFT vo svojom odvolaní vytýka Vseobecnému súdu, ze v rámci preskúmania existencie hospodárskej výhody nezohladnil "skupinový úcinok", co by si vyzadovalo analýzu hospodárskych vplyvov záväzného danového stanoviska v oblasti transferového ocenovania na celú dotknutú skupinu. Ako uznala Komisia v odôvodnení 343 sporného rozhodnutia, "mechanizmus na stanovenie transferového ocenovania má uz vo svojej podstate vplyv na viac ako len jednu spolocnost skupiny (zvýsením cien v rámci spolocnosti sa znízi zisk v inej spolocnosti)". Povazujem teda za zrejmé, ze keby sa tejto casti odvolacieho dôvodu vyhovelo, záver Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia správne konstatovala, ze spolocnosti FFT a skupine Fiat/Chrysler bola poskytnutá hospodárska výhoda, by sa vyvrátil, co by viedlo k zruseniu napadnutého rozsudku. 140. Za týchto podmienok sa domnievam, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu by sa mala vyhlásit za úcinnú. b) O dôvodnosti 141. Pripomínam, ze Vseobecný súd v bode 317 napadnutého rozsudku konstatoval, ze aj keby tento faktor mohol byt relevantný na úcely preskúmania existencie hospodárskej výhody, Luxemburské velkovojvodstvo ani spolocnost FFT "nepreukázali, ze znízenie dane tejto spolocnosti v Luxembursku je 'neutralizované` zvýsením dane v iných clenských státoch". Následne v bode 318 tohto rozsudku spresnil, ze aj keby sa takáto "neutralizácia" preukázala, nebolo by mozné tvrdit, ze spolocnosti FFT alebo skupine Fiat/Chrysler nebola poskytnutá výhoda, kedze existencia výhody sa "urcuje vo vztahu k beznému danovému rezimu, takze danové ustanovenia iného clenského státu nie sú podstatné". Podla Vseobecného súdu z toho vyplýva, ze "ak sa preukáze, ze integrovaný podnik dosiahol vdaka danovému opatreniu, ktoré mu priznal clenský stát, znízenie danového zatazenia, ktoré by za bezných okolností musel znásat pri uplatnení bezného danového rezimu, danová situácia iného podniku skupiny v inom clenskom státe nemá vplyv na existenciu výhody". Z rovnakého dôvodu Vseobecný súd zamietol tvrdenie spolocnosti FFT, ze v kazdom prípade nezískala nijakú výhodu, kedze jej príjmy sú zdanené v Taliansku alebo v Luxembursku. 142. Najprv sa budem zaoberat výhradou proti bodu 317 napadnutého rozsudku, ktorá má v podstate za ciel spochybnit záver Vseobecného súdu, podla ktorého spolocnost FFT nepreukázala, ze výhoda, ktorá jej bola poskytnutá, je danovo neutralizovaná na úrovni skupiny, a následne výhradou proti bodu 318 tohto rozsudku, ktorá spochybnuje samotnú relevantnost tejto neutralizácie na úcely posúdenia existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 143. Pokial ide o výhradu, podla ktorej Vseobecný súd nepreukázal, ze údajne poskytnutá výhoda je neutralizovaná na úrovni skupiny, spolocnost FFT tvrdí po prvé, ze Vseobecný súd v bode 317 napadnutého rozsudku preniesol dôkazné bremeno, ked pozadoval, aby spolocnost FFT preukázala neexistenciu výhody, co je v rozpore s klasickou judikatúrou, podla ktorej Komisii prinálezí preukázat existenciu výhody. 144. Podla môjho názoru samotné zohladnenie struktúry napadnutého rozsudku vedie k záveru, ze to tak nie je. Treba totiz poznamenat, ze bod 317 je súcastou oddielu 4 hlavy D tohto rozsudku. Hlavu D, nazvanú "O druhej sérii zalobných dôvodov zalozených na neexistencii výhody", tvoria styri oddiely, a to konkrétne oddiel 1 ("Úvodné pripomienky"), oddiel 2 ("O primárnom odôvodnení Komisie, podla ktorého sporné záväzné danové stanovisko predstavuje výnimku zo vseobecného systému dane z príjmov právnických osôb v Luxembursku"), oddiel 3 ("O subsidiárnom odôvodnení Komisie, podla ktorého sporné záväzné danové stanovisko predstavuje výnimku z clánku 164 ods. 3 Danového zákonníka a z obezníka [c. 164/2]") a oddiel 4 ("O zalobnom dôvode zalozenom na neexistencii výhody na úrovni skupiny"). Oddiely 2 a 3, rozvinuté ako primárny a subsidiárny oddiel, uvádzajú rovnaký záver, a síce, ze Komisia správne konstatovala, ze sporným záväzným danovým stanoviskom bola spolocnosti FFT poskytnutá výhoda. ( [66]66 ) Komisia tak riadne uniesla svoje dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za týchto podmienok prinálezalo spolocnosti FFT a Luxemburskému velkovojvodstvu, pricom to neznamená prenesenie dôkazného bremena, aby preukázali, ze táto výhoda bola neutralizovaná na úrovni skupiny z dôvodu, ze znízenie danového zatazenia spolocnosti FFT v Luxembursku bolo v plnom rozsahu kompenzované zvýsením danového zatazenia iného podniku skupiny v inom clenskom státe. Preto nemôzem súhlasit s prvým tvrdením uvedeným spolocnostou FFT. 145. Po druhé spolocnost FFT uvádza, ze Vseobecný súd sa v bode 317 napadnutého rozsudku obmedzil len na tvrdenie, ze nepredlozila nijaký dôkaz na podporu existencie úcinku danovej neutralizácie na úrovni skupiny Fiat/Chrysler, a nevzal tak do úvahy mnozstvo tvrdení, ktorými spolocnost FFT poukázala na chyby a nepresnosti, ktoré viedli Komisiu k takémuto záveru. ( [67]67 ) To má za následok porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorú má Vseobecný súd. 146. Spolocnost FFT uvádza, ze predlozila audítorskú správu talianskej danovej polície a dve stanoviská talianskej danovej správy k stanoveniu dane z príjmov právnických osôb, ktoré potvrdzujú, ze spolocnost FFT nadhodnotila svoj zdanitelný zisk a v Luxembursku zaplatila prílis vysokú dan z príjmov právnických osôb, a to z dôvodu prílis vysokej ciastky úrokov z úverov v rámci skupiny poskytnutých jednej z jej dcérskych spolocností (Fiat Chrysler Finance SpA, dalej len "FCF"). Je teda zjavné, ze medzi ziskom spolocnosti FFT a ziskom spolocnosti FCF existuje nesporná súvislost v tom zmysle, ze vyssie príjmy spolocnosti FFT (v dôsledku výberu vyssích úrokov) vedú k znízeniu príjmov spolocnosti FCF (v dôsledku zaplatenia vyssích úrokov) a naopak. Okrem toho postup vzájomnej dohody podla dohovoru o rozhodcovskom konaní, ktorého cielom je zamedzit dvojitému zdaneniu medzi Talianskom a Luxemburskom, ukazuje, ze vyssia ciastka zdanitelných príjmov v Luxembursku nevyhnutne zahrna nizsiu ciastku zdanitelných príjmov v Taliansku. 147. Zdá sa mi, ze spolocnost FFT týmto tvrdením vytýka Vseobecnému súdu nezohladnenie dôkazov, ktoré boli predlozené v prvostupnovom konaní na podporu existencie danovej neutralizácie výhody údajne poskytnutej spolocnosti FFT na úrovni skupiny Fiat/Chrysler. Ak správne rozumiem tvrdeniu spolocnosti FFT, je potrebné preskúmat príslusnú vetu bodu 317 napadnutého rozsudku, ktorá znie takto: "...treba konstatovat, ze Luxemburské velkovojvodstvo ani spolocnost FFT nepreukázali, ze znízenie dane tejto spolocnosti v Luxembursku je 'neutralizované` zvýsením dane v iných clenských státoch". ( [68]68 ) Domnievam sa pritom, ze sloveso "preukázat", ktoré Vseobecný súd podla môjho názoru starostlivo zvolil, jasne znamená, ze dôkazy predlozené spolocnostou FFT boli skutocne preskúmané, hoci sa povazovali za nedostatocné na podporu tvrdenia spolocnosti FFT. Za týchto podmienok podla mna nemozno posudzované tvrdenie prijat, kedze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora ( [69]69 ) vyplýva, ze Vseobecný súd nie je povinný výslovne odôvodnit svoje posúdenie hodnoty kazdého z dôkazov, ktoré mu boli predlozené, najmä pokial usúdi, ze sú bezpredmetné alebo irelevantné pre rozhodnutie sporu, a to s výhradou, ze dodrzí vseobecné zásady a procesné pravidlá v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov a neskreslí dôkazy. ( [70]70 ) 148. Vzhladom na predchádzajúce skutocnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvú výhradu druhej casti prvého odvolacieho dôvodu. 149. Pokial ide o výhradu týkajúcu sa relevantnosti zohladnenia danovej neutralizácie na úrovni skupiny, treba najprv pripomenút, ze Vseobecný súd rozhodol, ze existencia výhody sa musí urcovat vo vztahu k beznému danovému rezimu, cím sa vylucuje moznost zohladnenia danových ustanovení iného clenského státu na úcely posúdenia vplyvu danového opatrenia na situáciu skupiny ako celku. 150. Treba poznamenat, ze Vseobecný súd sa v tejto súvislosti opiera o rozsudok Spanielsko/Komisia ( [71]71 ). Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, spocívali sporné opatrenia v danových výhodách pri prevode niektorých pozemkov a v bonifikácii úverov a záruk v prospech spanielskych polnohospodárskych výrobcov na úcely zmiernenia dopadov výrazného zvýsenia cien nafty na celosvetovej úrovni. Spanielske královstvo sa bránilo najmä tvrdením, ze tieto opatrenia nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc, lebo takto poskytnutá výhoda je nizsia ako výhoda poskytnutá polnohospodárskym výrobcom ostatných clenských státov na základe opatrení, ktoré tieto státy prijali na úcely znízenia dane z pohonných látok na svojom území. Súdny dvor zamietol tento zalobný dôvod s tvrdením, ze "pojem výhoda poskytnutá príjemcom státnej pomoci... sa urcuje porovnaním s inými podnikmi toho istého clenského státu a nie s podnikmi iných clenských státov". ( [72]72 ) 151. Podla spolocnosti FFT tento rozsudok nepodporuje záver Vseobecného súdu. Aj ked z neho jasne vyplýva, ze preskúmanie existencie výhody nemôze zahrnat porovnanie danovej situácie spolocnosti FFT s danovou situáciou iných danovníkov so sídlom v iných clenských státoch, nemozno z neho naopak vyvodit, ze toto preskúmanie môze nezohladnit skupinový úcinok. Spolocnost FFT v tejto súvislosti v podstate tvrdí, ze zohladnenie skupinového úcinku je o to naliehavejsie, ze "mechanizmus na stanovenie transferového ocenovania má uz vo svojej podstate vplyv na viac ako len jednu spolocnost skupiny", ako uviedla Komisia v bode 343 sporného rozhodnutia. 152. Vzniká teda otázka, ci v rozpore s tým, ako rozhodol Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, bola Komisia povinná zohladnit vnútroskupinový a cezhranicný rozmer úcinkov sporného záväzného danového stanoviska, ked posudzovala, ci sa týmto stanoviskom priznáva výhoda v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Keby tak Komisia urobila, mohla by podla spolocnosti FFT konstatovat znízenie ziskov na úrovni skupiny alebo ich neutralizáciu, takze suma skutocnej výhody by bud bola nizsia ako suma bezprostredne viditelnej výhody, alebo by sa rovnala nule. 153. Domnievam sa, ze odpoved na túto otázku si nevyhnutne vyzaduje pripomenutie jedného z obmedzení rozsahu pôsobnosti pravidiel v oblasti státnej pomoci. 154. Je vseobecne známe, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zakazuje poskytnutie akejkolvek neoprávnenej pomoci zo strany clenského státu. Dôvod existencie tohto zákazu treba prirovnat k dôvodu existencie pravidiel Únie týkajúcich sa volného pohybu. Rovnako ako v prípade týchto pravidiel je jeho dôvodom postupné rusenie regulacných opatrení, ktoré sú spôsobilé bránit volnému pohybu hospodárskych subjektov. ( [73]73 ) 155. Konkrétnejsie cielom pravidiel v oblasti státnej pomoci je, ako je známe, vyhnút sa "dotacnej vojne" ("subsidies war") medzi clenskými státmi Únie, ktorá by viedla k vytvoreniu prekázok volného pohybu spolocností, ako aj tovaru, sluzieb, pracovníkov a kapitálu. ( [74]74 ) 156. Zákaz poskytovania státnej pomoci sa tak vztahuje na opatrenia, vrátane danových opatrení, prijaté clenským státom, ktoré môzu bránit prístupu na jeho vnútrostátny trh. Pravidlá upravujúce cinnost spolocností na vnútrostátnom trhu, ktoré, ak majú danovú povahu, sa oznacujú ako "bezné pravidlá zdanovania", môzu samozrejme patrit len do právneho poriadku uvedeného státu. 157. Za týchto okolností sa Vseobecný súd podla môjho názoru správne domnieval, ze pravidlá platné v iných clenských státoch nemajú význam pre preskúmanie existencie hospodárskej výhody v prejednávanej veci, aj ked tieto pravidlá môzu viest k znízeniu alebo neutralizácii ziskov na úrovni skupiny, a teda skutocnej výhody získanej celou dotknutou skupinou. 158. Domnievam sa, ze tento výklad potvrdzujú dve zistenia. 159. Po prvé povazujem za zrejmé, ze autonómia clenského státu v oblasti priamych daní, ako je uznaná v ustálenej judikatúre, ( [75]75 ) nemôze byt plne zabezpecená, ak bezné pravidlá zdanovania zohladnené na úcely preskúmania vykonaného podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nestanovil výlucne zákonodarca dotknutého clenského státu. 160. Po druhé je lahko pochopitelné, ze keby boli danové orgány clenského státu povinné zohladnovat úcinky danových predpisov iných clenských státov, sotva by boli schopné posúdit, ci záväzné danové stanoviská, ktorých vydanie sa zamýsla, poskytujú hospodársku výhodu, a teda predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Za týchto podmienok si viem predstavit, ze tieto orgány by reagovali tak, ze by Komisii zaslali celé znenie týchto záväzných danových stanovísk, co by viedlo k prinajmensom nadmernému pracovnému zatazeniu tejto institúcie. 161. Ostatné tvrdenia, ktoré spolocnost FFT uviedla na podporu zohladnenia skupinového úcinku, podla môjho názoru nemôzu spochybnit vyssie navrhnutý výklad. 162. Podla spolocnosti FFT by takéto zohladnenie bolo v súlade so zásadou uvedenou Vseobecným súdom v bode 47 rozsudku Fútbol Club Barcelona/Komisia ( [76]76 ), podla ktorej sa existencia hospodárskej výhody musí posúdit na základe úcinkov opatrenia posudzovaných ako celok. Ja som si pritom plne vedomý existencie tejto judikatúry. Napokon Súdny dvor práve nedávno v rozsudku vydanom v stádiu odvolania pripomenul, ze na úcely urcenia, ci státne opatrenie predstavuje státnu pomoc, "je potrebné vziat do úvahy vsetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú s týmto opatrením spojené, najmä výhody a zatazenia, ktoré sú s ním spojené... a teda vykonat posúdenie uvedeného opatrenia v jeho úplnosti, s prihliadnutím ku vsetkým vlastnostiam, ktorými sa vyznacuje". ( [77]77 ) 163. Treba vsak uviest, ze ani v tejto veci, ani vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky spomenuté Súdnym dvorom, ( [78]78 )"právne okolnosti", ktoré boli spojené s predmetným státnym opatrením, nezhrnali danové predpisy iného clenského státu. Z toho vyplýva, ze komplexná povaha posúdenia, ktoré je Komisia povinná vykonat, v prejednávanej veci neukladá poziadavku posúdit, ci je znízenie sumy dane z príjmov právnických osôb, ktorú spolocnost FFT zaplatila v Luxembursku na základe vydania sporného záväzného danového stanoviska, v celom rozsahu alebo ciastocne kompenzované zvýsením sumy dane zaplatenej inými spolocnostami skupiny Fiat/Chrysler z titulu dane z príjmov právnických osôb v iných clenských státoch. 164. Zohladnenie skupinového úcinku by podla spolocnosti FFT mohlo byt tiez v súlade so siedmimi rozsudkami, ktorými Súdny dvor stanovil, ze moznost kompenzácie výhody je irelevantná len v rozsahu, v akom takéto kompenzácie pochádzajú z "odlisných" zatazení, ktoré "nemajú nijakú súvislost" s danovým opatrením povazovaným za státnu pomoc. ( [79]79 ) Osobne sa domnievam, ze táto judikatúra nie je v prejednávanej veci relevantná. Zatazenia, ktorými mali príjemcovia danových opatrení skúmaných v týchto rozsudkoch v úmysle kompenzovat hospodársku výhodu získanú vdaka týmto opatreniam, totiz nijako nevyplývali z uplatnenia danových predpisov patriacich do právneho poriadku iného clenského státu. 165. Spolocnost FFT zdôraznuje, ze jej tvrdenie potvrdzuje aj skutocnost, ze nezohladnenie úcinkov záväzného danového stanoviska na úrovni skupiny Fiat/Chrysler je nezlucitelné s tvrdením Vseobecného súdu, ze z kazdej výhody poskytnutej spolocnosti FFT mala prospech celá táto skupina. ( [80]80 ) Jedine výklad navrhovaný v rámci odvolania sa totiz môze povazovat za konzistentný s uvedeným tvrdením. 166. Ani toto doplnujúce tvrdenie ma nevedie k tomu, aby som zmenil odpoved, ktorú navrhujem Súdnemu dvoru poskytnút na druhú cast prvého odvolacieho dôvodu. 167. Spolocnost FFT totiz nespochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 313 a 316 napadnutého rozsudku, podla ktorého prospech zo zvýhodneného danového zaobchádzania so spolocnostou FFT má celá skupina Fiat/Chrysler, kedze spolocnost FFT a skupina Fiat/Chrysler tvoria jednu hospodársku jednotku. Práve naopak, akceptuje túto identifikáciu príjemcu, akoby islo o postulát. 168. Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu by sa preto podla môjho názoru mala zamietnut. 169. S ohladom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvý odvolací dôvod v celom rozsahu. C. O tretom odvolacom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania 170. V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocnost FFT tvrdí, ze Vseobecný súd sa obmedzil jednoducho len na potvrdenie novátorského a nesprávne vymedzeného princípu nezávislého vztahu, ktorý uplatnila Komisia. Priamym dôsledkom tohto prístupu je, ze Komisii sa umoznilo upravit pôsobnost tohto princípu tak, ako uznala za vhodné, co vytvára závaznú právnu neistotu tak pre clenské státy, ako aj pre podniky. Túto neistotu umocnuje takmer retroaktívna povaha uplatnenia princípu nezávislého vztahu Komisiou na individuálne danové dohody. Neprimeraná analýza Vseobecného súdu týkajúca sa pôsobnosti tohto princípu preto závazným spôsobom ohrozuje schopnost podnikov predvídat a plánovat svoje danové povinnosti. 171. Komisia odpovedá, ze túto cast je potrebné zamietnut ako neúcinnú. Vo veci samej sa tiez domnieva, ze tejto casti, ktorá v podstate preberá druhý odvolací dôvod, sa nemôze vyhoviet. Komisia v tejto súvislosti predovsetkým tvrdí, ze pôsobnost a obsah princípu nezávislého vztahu sú mimoriadne jasné, kedze Vseobecný súd uviedol, ze podla luxemburského danového práva sa transakcie medzi prepojenými hospodárskymi subjektmi musia posudzovat na danové úcely takým spôsobom, akoby boli uzavreté medzi neprepojenými hospodárskymi subjektmi za nezávislých trhových podmienok. 172. V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu spolocnost FFT usudzuje, ze Vseobecný súd porusil zásadu právnej istoty, ked v bodoch 339 az 359 napadnutého rozsudku potvrdil domnienku selektívnosti, ktorú Komisia uplatnila na sporné opatrenie. V prejednávanom prípade nic neumoznuje tvrdit, ze toto opatrenie predstavuje individuálnu pomoc a ze sa má uplatnit domnienka selektívnosti stanovená judikatúrou Súdneho dvora. Potvrdenie tejto domnienky v súvislosti so záväznými danovými stanoviskami vytvára podla spolocnosti FFT znacnú právnu neistotu pre podniky a clenské státy. 173. Komisia odpovedá, ze aj túto cast je potrebné zamietnut ako neúcinnú. Táto cast nie je ani dôvodná, a to v rozsahu, v akom spolocnost FFT neuviedla nijaký argument na podporu výhrady, ze Vseobecný súd porusil zásadu právnej istoty, ked sa vo vztahu k individuálnym danovým opatreniam odvolával na domnienku selektívnosti. Komisia so zretelom na judikatúru Súdneho dvora tvrdí, ze individuálne záväzné danové stanovisko v oblasti transferového ocenovania nemozno povazovat za opatrenie poskytnuté v rámci schémy pomoci, ako to potvrdil Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. 2. O prvej casti a) O úcinnosti 174. Komisia sa domnieva, ze prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je neúcinná v rozsahu, v akom by ani v prípade, keby sa jej vyhovelo, nemohla viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Tento odvolací dôvod je zalozený na tvrdení, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked schválil ad hoc pouzitie princípu nezávislého vztahu Komisiou, ktorého právny základ je nesprávny, na podporu jej primárneho konstatovania existencie selektívnej výhody. Aj keby vsak bolo toto tvrdenie správne, co Komisia spochybnuje, sporné rozhodnutie obsahuje subsidiárne odôvodnenie zalozené na odlisnom právnom základe, konkrétne na clánku 164 ods. 3 Danového zákonníka a na obezníku c. 164/2, pricom Vseobecný súd potvrdil toto odôvodnenie bez spochybnenia zo strany spolocnosti FFT. 175. Ja sa na rozdiel od Komisie domnievam, ze prvá cast tretieho dôvodu tohto odvolania sa nemôze vyhlásit za neúcinnú z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bodoch 52 az 54 vyssie. b) O dôvodnosti 176. Hned na úvod treba spresnit, ze v tejto casti spolocnost FFT v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepodrobil kritike nedostatocné vymedzenie pôsobnosti princípu nezávislého vztahu Komisiou z dôvodu porusenia zásady právnej istoty. V rozpore s tým, co tvrdí Komisia, treba teda odlísit predmet tejto casti od predmetu druhého odvolacieho dôvodu, kedze na rozdiel od tohto dôvodu jej cielom nie je spochybnit definíciu právneho základu princípu nezávislého vztahu vyplývajúcu z napadnutého rozsudku. 177. Po tomto spresnení je potrebné uviest niekolko úvodných pripomienok k zásade právnej istoty. 178. Zásada právnej istoty, ktorá je vseobecnou zásadou práva Únie a uplatnuje sa teda na akty institúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby právne pravidlá boli jasné a presné a aby mali predvídatelnú povahu. ( [81]81 ) Konkrétne táto zásada zahrna posúdenie, ci právny akt Únie umoznuje dotknutým osobám poznat s istotou a jednoznacne rozsah svojich práv a povinností a podla toho konat. ( [82]82 ) Táto poziadavka sa uplatní s mimoriadnou naliehavostou, ak ide o akt, ktorý môze mat financné dôsledky. ( [83]83 ) 179. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada právnej istoty je neoddelitelne spojená s normatívnymi aktmi prijímanými Úniou a vnútrostátnymi orgánmi pri vykonávaní práva Únie a umoznuje súdne preskúmanie nedostatkov, ktoré by mohli viest k neistému uplatnovaniu predmetného normatívneho aktu. ( [84]84 ) 180. Ako vyplýva z judikatúry týkajúcej sa státnej pomoci, zásada právnej istoty má vo vztahu k správnemu rozhodnutiu obmedzenejsí dosah. V tejto oblasti Súdny dvor konstatoval porusenie zásady právnej istoty len v prípade, ked islo o správanie Komisie pred alebo pocas konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o vrátení státnej pomoci. ( [85]85 ) 181. V prejednávanej veci sa zásada právnej istoty uplatnuje voci pouzitiu princípu nezávislého vztahu na úcely preskúmania podmienky výhody z dôvodu nevymedzenia pôsobnosti tohto princípu. Inak povedané, táto námietka smeruje proti dôvodnosti posúdenia Komisie týkajúceho sa kvalifikovania státneho opatrenia ako státnej pomoci. Dôvodnost takéhoto posúdenia vsak nemozno spochybnit z hladiska súladu so zásadou právnej istoty. Opacný názor by znamenal, ze Komisia by mala zakázané koncipovat nové prístupy pri uplatnovaní právnych noriem, a odsúdil by ju tak k zmrazeniu jej stanoviska v case. Takýto výklad by predovsetkým znamenal, ze Komisia by nemohla pouzit nijaké nové referencné kritérium s cielom usmernit svoje posúdenie existencie výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 182. S ohladom na vyssie uvedenú judikatúru a na skutocnost, ze kritika spolocnosti FFT sa v konecnom dôsledku týka konstatovania existencie výhody na úcely kvalifikovania sporného záväzného danového stanoviska ako státnej pomoci, je potrebné dospiet k záveru, ze zásadu právnej istoty nemozno v prejednávanej veci platne uplatnit. Vseobecnému súdu teda nemozno pripísat nijaké nesprávne právne posúdenie na tom základe, ze nepodrobil kritike vymedzenie pôsobnosti princípu nezávislého vztahu tak, ako vyplýva z napadnutého rozsudku. Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu by sa teda podla môjho názoru mala zamietnut. 183. V kazdom prípade Vseobecný súd v reakcii na tvrdenia spolocnosti FFT a Luxemburského velkovojvodstva uvedené v bodoch 155 a 176 napadnutého rozsudku správne usúdil, ze Komisia dostatocne vymedzila pôsobnost a obsah princípu nezávislého vztahu uplatneného v spornom rozhodnutí a ze toto vymedzenie neposkytuje priestor na akúkolvek kritiku zalozenú na prílis sirokej právomoci volnej úvahy ponechanej Komisii pri uplatnení tohto princípu. Mám na mysli najmä vyjadrenia Vseobecného súdu, podla ktorých princíp nezávislého vztahu je "nástroj umoznujúci overit, ci sú transakcie v rámci skupiny odmenované takým spôsobom, akoby islo o rokovania medzi nezávislými podnikmi" a podla ktorých posúdenie z hladiska princípu nezávislého vztahu "spocíva v preskúmaní toho, ci metóda na urcenie transferového ocenovania schválená v spornom záväznom danovom stanovisku umoznuje dospiet k spolahlivému odhadu trhového výsledku". 184. Pokial ide o tvrdenie spolocnosti FFT, ze prílis siroká miera volnej úvahy Komisie vyplýva zo skutocnosti, na ktorú poukázal Vseobecný súd v bode 413 napadnutého rozsudku, ze smernica OECD nie je "pre Komisiu... záväzn[á]" a "nemá vplyv" na jej analýzu, je tazko pochopitelné, ako by toto tvrdenie mohlo potvrdit porusenie zásady právnej istoty vytýkané Komisii v takom individuálnom rozhodnutí, akým je sporné rozhodnutie. Táto institúcia sa totiz na úcely svojej analýzy existencie hospodárskej výhody vo velkej miere odvolávala na podmienky uplatnenia princípu nezávislého vztahu stanovené uvedenou smernicou, co Vseobecný súd potvrdil v bode 176 napadnutého rozsudku. 185. Tvrdenie, ze Komisia mala zrusit sporné rozhodnutie z dôvodu, ze Komisia nespresnila pôsobnost ani obsah princípu nezávislého vztahu, je teda nesprávne. 186. Tvrdenie spolocnosti FFT, ze Vseobecný súd mal poukázat na "takmer retroaktívnu" povahu uplatnenia princípu nezávislého vztahu Komisiou na individuálne danové dohody, podla môjho názoru nemôze vyvrátit tento záver. Podla spolocnosti FFT táto povaha vyplýva z toho, ze Komisia môze na základe clánku 107 ZFEÚ obnovit konanie a preskúmat tieto individuálne danové dohody s cielom overit, ci nepredstavujú neoprávnene poskytnutú státnu pomoc, co bráni tak vnútrostátnym danovým orgánom, ako aj podnikom, ktoré sú príjemcami pomoci, posúdit a logicky predvídat, ci Komisia bude alebo nebude mat úspech v prípade napadnutia danovej dohody. 187. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze takáto kvalifikácia môze prima facie poukazovat na právny stav nezlucitelnosti so zásadou právnej istoty. Táto zásada totiz vo vseobecnosti vylucuje retroaktívne uplatnovanie hmotnoprávnych pravidiel práva Únie, pricom ho dovoluje iba vtedy, ak z ich znenia, úcelu alebo struktúry jasne vyplýva, ze im má byt priznaný retroaktívny úcinok. ( [86]86 ) Je vsak zrejmé, ze spolocnost FFT oznacuje uplatnenie princípu nezávislého vztahu Komisiou ako "takmer retroaktívne" len z toho dôvodu, ze zahrna preskúmanie danových dohôd, ktoré vnútrostátna danová správa uz uzatvorila s dotknutými podnikmi. Toto uplatnenie nielenze nemá ziadnu spojitost s retroaktivitou, ale predstavuje typické plnenie úlohy kontroly státnej pomoci zverenej Komisii. Ak bolo podniku poskytnuté státne opatrenie hospodárskej podpory bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, Komisia je oprávnená preskúmat takéto opatrenie podla clánkov 107 a 108 ZFEÚ. 188. Neuniklo mi, ze predmetné danové dohody sa uzatvárajú práve na úcely vytvorenia právnej istoty vo vztahu k výske dane splatnej zo strany podniku, ktorý je zmluvnou stranou danej dohody. Toto konstatovanie vsak podla môjho názoru neumoznuje výnimku z pravidla zakotveného judikatúrou, podla ktorého podniky, ktoré sú príjemcami státnych opatrení hospodárskej podpory, sa nemôzu odvolávat na legitímnu dôveru - "subjektívny aspekt objektívnej zásady právnej istoty" ( [87]87 ) - v ich zákonnost, ak tieto opatrenia neboli poskytnuté v súlade s postupom oznamovania státnej pomoci. ( [88]88 ) 189. Za týchto okolností sa teda prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu podla môjho názoru nemôze vyhoviet. 3. O druhej casti a) O úcinnosti 190. Pokial ide o druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu, Komisia tvrdí, ze aj túto cast je potrebné zamietnut ako neúcinnú. Podla Komisie sporné rozhodnutie stanovilo selektívnost sporného záväzného danového stanoviska aj prostredníctvom analýzy v troch krokoch uplatnitelnej na schémy pomoci, ktorú Vseobecný súd schválil v bodoch 360 az 366 napadnutého rozsudku. Kedze spolocnost FFT nespochybnila tieto body rozsudku vo svojom odvolaní, záver týkajúci sa selektívnej povahy sporného záväzného danového stanoviska by ostal platný, aj keby sa tomuto odvolaciemu dôvodu vyhovelo. 191. Treba konstatovat, ze v spornom rozhodnutí sa selektívna povaha posudzuje nielen na základe domnienky, ale aj na základe analýzy v troch krokoch, ktorá je opísaná vyssie. Vseobecný súd potvrdil túto analýzu, ktorá bola vykonaná subsidiárne, v bodoch 360 az 366 napadnutého rozsudku. 192. V tejto súvislosti povazujem za potrebné pripomenút, tak ako Vseobecný súd v bode 361 napadnutého rozsudku, ze prvé dva kroky uvedenej analýzy, teda urcenie referencného rámca a posúdenie existencie výnimky z tohto rámca, boli posúdené súcasne s preskúmaním hospodárskej výhody, a otázka, ci záväzné danové stanovisko predstavuje výnimku z referencného rámca, ci uz toho najsirsieho alebo toho najobmedzenejsieho, sa zhoduje s konstatovaním výhody poskytnutej podniku, ktorý je jeho príjemcom. 193. Vzhladom na to sa obmedzím len na vyjadrenie, ze táto subsidiárna analýza by si nemohla zachovat svoju platnost, keby sa Súdny dvor vo svojom nadchádzajúcom rozsudku rozhodol odmietnut závery Vseobecného súdu týkajúce sa základu princípu nezávislého vztahu, ako mu to navrhujem návrhoch, ktoré som predniesol vo veci C-898/19 P, Írsko/Komisia, v dôsledku coho by sa vyvrátilo celé jeho posúdenie selektívnej výhody tak v primárnom, ako aj v subsidiárnom odôvodnení. 194. Navrhujem teda, aby Súdny dvor rozhodol, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu nie je neúcinná. b) O dôvodnosti 195. Na úvod treba pripomenút, ze domnienka selektívnosti bola po prvýkrát spomenutá v rozsudku Komisia/MOL, v ktorom Súdny dvor uviedol, ze "poziadavka selektivity sa rozlisuje podla toho, ci je predmetné opatrenie koncipované ako vseobecná schéma pomoci alebo ako individuálna pomoc", aby následne dodal, ze "v tomto poslednom prípade urcenie ekonomickej výhody v zásade umoznuje predpokladat jeho selektivitu". ( [89]89 ) Ide teda o vyvrátitelnú domnienku, ktorej uplatnenie podlieha splneniu dvojitej podmienky, a to podmienky spocívajúcej v existencii výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a v individuálnej povahe dotknutého opatrenia. 196. Zdá sa mi, ze táto cast obsahuje dve rôzne výhrady. Pokial ide o prvú výhradu, spolocnost FFT sa dovoláva porusenia právnej istoty z dôvodu, ze v dôsledku schválenia domnienky selektívnosti záviselo kvalifikovanie sporného záväzného danového stanoviska ako státnej pomoci výlucne od preskúmania existencie hospodárskej výhody, ktoré sa vykonáva s pouzitím zásady, akou je princíp nezávislého vztahu, ktorej právny základ je neistý a pôsobnost nedostatocne vymedzená. V tejto súvislosti je postacujúce uviest, ze predpoklady, z ktorých táto výhrada vychádza, teda neistota týkajúca sa právneho základu princípu nezávislého vztahu a chýbajúce vymedzenie jej pôsobnosti, uz boli v týchto návrhoch vyvrátené v rámci analýzy prvej casti druhého odvolacieho dôvodu a prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu. Predmetná výhrada by sa teda podla môjho názoru mala zamietnut. 197. Pokial ide o druhú výhradu, ktorá sa týka zákonnosti uplatnenia domnienky selektívnosti v prejednávanej veci, treba pripomenút, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze sporné záväzné danové stanovisko má individuálnu povahu, po analýze vykonanej v bodoch 342 a 343 napadnutého rozsudku z hladiska definícií pojmov "státna pomoc" a "schéma pomoci" uvedených v clánku 1 písm. e), resp. v clánku 1 písm. d) nariadenia (EÚ) 2015/1589 ( [90]90 ). 198. Prvé z týchto ustanovení v podstate charakterizuje individuálnu pomoc ako pomoc, ktorá sa neposkytuje na základe schémy pomoci, zatial co druhé z týchto ustanovení podmienuje kvalifikovanie ako "státnej pomoci" splnením troch kumulatívnych podmienok. Po prvé podnikom môze byt poskytnutá individuálna pomoc na základe urcitého aktu. Po druhé na poskytnutie tejto pomoci sa nevyzaduje ziadne dalsie vykonávacie opatrenie. Po tretie podniky, ktorým mozno poskytnút individuálnu pomoc, musia byt definované "vseobecným a abstraktným spôsobom". ( [91]91 ) Ako uviedol Vseobecný súd v bodoch 346 a 347 napadnutého rozsudku a ako len nedávno potvrdil Súdny dvor, splnenie uvedených podmienok predovsetkým znamená, ze podstatné prvky schémy pomoci vyplývajú z aktov, ktoré sú urcené ako právny základ tejto schémy, a vnútrostátny danový orgán, ktorý opatrenie prijíma, nedisponuje volnou úvahou, ktorá by mu umoznovala ovplyvnit výsku pomoci, jej znaky alebo podmienky, za ktorých sa táto pomoc poskytuje. ( [92]92 ) 199. Rovnako ako Komisia uvádzam, ze spolocnost FFT nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, ze sporné záväzné danové stanovisko nepredstavuje individuálne opatrenie. Z toho podla môjho názoru vyplýva, ze druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu sa nemôze vyhoviet. 200. V kazdom prípade záver Vseobecného súdu, ktorý kvalifikuje sporné záväzné danové stanovisko ako "individuálne opatrenie", podla môjho názoru neponecháva priestor na akúkolvek kritiku. Konkrétne povazujem za správny názor, ktorý vyjadril Vseobecný súd v bode 352 napadnutého rozsudku, ze luxemburská danová správa má pri vydávaní záväzného danového stanoviska "právomoc volnej úvahy, na základe ktorej môze z hladiska okolností konkrétnej veci posúdit, ktorá metóda je najlepsia na výpocet zdanitelných príjmov jednotlivých spolocností, ktoré poziadajú o záväzné danové stanovisko". Okrem toho sa javí obtazné spochybnit základné prvky pomoci a prvky predstavujúce hospodársku výhodu identifikované v bode 351 napadnutého rozsudku, t. j. "schválenie metódy na urcenie odmeny spolocnosti FFT na základe rozclenenia vlastného imania a uplatnenia rozdielnych mier návratnosti v závislosti od tohto rozclenenia". Ak sa tento predpoklad prijme, je nesporné, ze v prejednávanej veci tieto prvky vyplývajú výlucne zo sporného záväzného danového stanoviska a nie z ustanovení vnútrostátneho práva, na základe ktorých bolo záväzné danové stanovisko vydané, t. j. clánku 164 ods. 3 Danového zákonníka a obezníka c. 164/2. Navrhujem preto, aby Súdny dvor zamietol druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu. 201. Povazujem za potrebné doplnit pre úplnost este jedno spresnenie. Ked sa zalobkyne v prvostupnovom konaní na pojednávaní na Vseobecnom súde zasadzovali za to, ze sporné záväzné danové stanovisko sa má povazovat za pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci, netvrdili, ze táto schéma je zalozená na clánku 164 ods. 3 Danového zákonníka a na obezníku c. 164/2 v spojení s ustálenou praxou luxemburskej danovej správy v oblasti záväzných danových stanovísk vydaných iným spolocnostiam pôsobiacim v oblasti financovania a správy pokladnice ako FFT. Keby sa bola potvrdila takáto ustálená správna prax, odpoved, ktorú navrhujem v závere predchádzajúceho bodu vyssie, by bola pravdepodobne opacná. 202. Bol by to dôsledok zohladnenia výkladu pojmu "schéma pomoci" zakotveného v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, ktorý nedávno poskytol Súdny dvor v rozsudku Komisia/Belgicko a Magnetrol International vo veci oslobodení nadmerných ziskov od dane, ktoré priznali belgické orgány formou záväzných danových stanovísk. Súdny dvor totiz v rámci preskúmania splnenia prvej podmienky stanovenej týmto clánkom uviedol, ze "ustanovenie", ktoré je základom poskytovania individuálnej pomoci, sa môze tiez povazovat za ustálenú správnu prax danových orgánov clenského státu, "ak táto prax vykazuje 'systematický prístup`, ktorého znaky zodpovedajú poziadavkám stanoveným v [uvedenom clánku]", a ze zohladnenie takejto správnej praxe sa neobmedzuje na situácie, v ktorých neexistuje ziadne právne ustanovenie, na ktorom sa zakladá predmetná schéma. ( [93]93 ) Ako pritom vyplýva z tohto rozsudku, existencia uvedenej správnej praxe vo vseobecnosti znamená, ze sú splnené aj ostatné podmienky, kedze Súdny dvor povazuje podmienky stanovené v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 za "neoddelitelne súvisiace". ( [94]94 ) 203. S ohladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod v celom rozsahu. D. Návrh týkajúci sa odvolania 204. S ohladom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu. IV. O trovách 205. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. 206. Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia predlozila návrh v tomto zmysle, je opodstatnené zaviazat spolocnost FFT na náhradu trov konania, ktoré vynalozila Komisia v rámci tohto konania o odvolaní. 207. V súlade s clánkom 140 ods. 1 rokovacieho poriadku znásajú clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, svoje vlastné trovy konania. Írsko ako vedlajsí úcastník konania teda znása svoje vlastné trovy konania, ktoré vynalozilo v rámci tohto konania o odvolaní. V. Návrh 208. Vzhladom na tieto úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost Fiat Chrysler Finance Europe znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia v rámci tohto konania o odvolaní. 3. Írsko znása svoje vlastné trovy konania, ktoré vynalozilo v rámci tohto konania o odvolaní. __________________________________________________________________ ( [95]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [96]2 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/2326 z 21. októbra 2015 o státnej pomoci SA.38375 (2014/C ex 2014/NN), ktorú poskytlo Luxembursko spolocnosti Fiat ([97]Ú. v. EÚ L 351, 2016, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [98]3 ) Ide o spolocnú investigatívnu prácu konzorcia amerických investigatívnych novinárov International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ) a styridsiatich dalsích médií. V tejto súvislosti pozri najmä clánok uverejnený v denníku Le Monde, dostupný na internetovej adrese: https://www.lemonde.fr/evasion-fiscale/article/2014/11/05/evasion-fisca le-tout-sur-les-secrets-du-luxembourg_4518895_4862750.html. ( [99]4 ) V tejto súvislosti pozri najmä dokument "Vyhlásenie o dvojpilierovom riesení danových výziev vyplývajúcich z digitalizácie hospodárstva", ktorý bol prerokovaný na úrovni Inkluzívneho rámca OECD/G20 pre boj proti narúsaniu základu dane a presunu ziskov a schválený 136 clenskými krajinami 8. októbra 2021, dostupný na internetovej adrese: https://www.oecd.org/tax/beps/statement-on-a-two-pillar-solution-to-add ress-the-tax-challenges-arising-from-the-digitalisation-of-the-economy- october-2021.pdf ( [100]5 ) Rozsudok z 24. septembra 2019 ([101]T-755/15 a T-759/15, dalej len napadnutý rozsudok, [102]EU:T:2019:670). ( [103]6 ) Odôvodnenia 9 a 52 az 54 sporného rozhodnutia. ( [104]7 ) Podla tohto clánku: "Skryté rozdelenie zisku sa zahrnie do zdanitelného príjmu. O skryté rozdelenie zisku ide najmä vtedy, ak clen, spolocník alebo dotknutý subjekt získa priamo alebo nepriamo výhody od spolocnosti alebo zdruzenia, ktoré by za normálnych okolností nemal, ak by nemal takéto postavenie". Treba poznamenat, ze toto ustanovenie uz nie je úcinné, kedze 1. januára 2017 zaviedlo Luxemburské velkovojvodstvo do Danového zákonníka nové clánky 56 a 56a týkajúce sa princípu nezávislého vztahu. ( [105]8 ) Odôvodnenia 74 az 83 sporného rozhodnutia. ( [106]9 ) Odôvodnenia 84 az 87 sporného rozhodnutia. ( [107]10 ) Odôvodnenia 88 a 89 sporného rozhodnutia. ( [108]11 ) Odôvodnenie 91 sporného rozhodnutia. ( [109]12 ) Odôvodnenia 193 az 199 sporného rozhodnutia. ( [110]13 ) Odôvodnenia 216 az 218 sporného rozhodnutia. ( [111]14 ) Odôvodnenia 225 a 226 sporného rozhodnutia. ( [112]15 ) Odôvodnenia 222 az 227 sporného rozhodnutia. ( [113]16 ) Odôvodnenia 234 az 301 sporného rozhodnutia. ( [114]17 ) Odôvodnenia 248 az 266 sporného rozhodnutia. ( [115]18 ) Odôvodnenia 267 az 276 sporného rozhodnutia. ( [116]19 ) Odôvodnenia 277 az 291 sporného rozhodnutia. ( [117]20 ) Odôvodnenia 292 az 301 sporného rozhodnutia. ( [118]21 ) Odôvodnenia 302 az 311 sporného rozhodnutia. ( [119]22 ) Odôvodnenia 315 az 317 sporného rozhodnutia. ( [120]23 ) Odôvodnenia 318 az 336 sporného rozhodnutia. ( [121]24 ) Odôvodnenia 337 a 338 sporného rozhodnutia. ( [122]25 ) Odôvodnenia 341 az 345 sporného rozhodnutia. ( [123]26 ) Body 140 a 141 napadnutého rozsudku. ( [124]27 ) Bod 143 napadnutého rozsudku. ( [125]28 ) Body 145 a 148 napadnutého rozsudku. ( [126]29 ) Bod 150 napadnutého rozsudku. ( [127]30 ) Bod 155 napadnutého rozsudku. ( [128]31 ) Body 156 az 158 napadnutého rozsudku. ( [129]32 ) Body 160 a 161 napadnutého rozsudku. ( [130]33 ) Body 209 az 251 napadnutého rozsudku. ( [131]34 ) Body 252 az 264 napadnutého rozsudku. ( [132]35 ) Body 265 az 278 napadnutého rozsudku. ( [133]36 ) Rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia ([134]C-182/03 a C-217/03, dalej len rozsudok Forum 187, [135]EU:C:2006:416). ( [136]37 ) Pozri oddiel 7.2.2.1 sporného rozhodnutia ("Selektívna výhoda vyplývajúca z odklonenia sa od princípu nezávislého vztahu"). ( [137]38 ) Pozri rozsudok z 29. apríla 2021, Achemos Grupe a Achema/Komisia ([138]C-847/19 P, neuverejnený, [139]EU:C:2021:343, bod [140]60 a citovaná judikatúra). ( [141]39 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [142]40 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [143]41 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 225 sporného rozhodnutia. ( [144]42 ) Rozhodnutie Komisie 2003/757/ES zo 17. februára 2003 týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku [neoficiálny preklad] ([145]Ú. v. EÚ L 282, 2003, s. 25). ( [146]43 ) Rozsudok Forum 187, bod 95. ( [147]44 ) Rozsudok Forum 187, bod 96. ( [148]45 ) Moniteur belge z 13. januára 1983. ( [149]46 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger v spojených veciach Belgicko a Forum 187/Komisia ([150]C-182/03 a C-217/03, [151]EU:C:2006:89). ( [152]47 ) 2003/757/ES: Rozhodnutie Komisie zo 17. februára 2003 týkajúce sa schémy pomoci poskytnutej Belgickom v prospech koordinacných centier usadených v Belgicku [neoficiálny preklad] ([153]Ú. v. EÚ L 282, 2003, s. 25), odôvodnenie 95. Komisia v tejto súvislosti odkazuje na c. 26/48 komentára k belgickému zákonu o dani z príjmov z roku 1992. ( [154]48 ) V rozpore s názorom spolocnosti FFT bod 117 rozsudku z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia ([155]T-371/94 a T-394/94, [156]EU:T:1998:140), na ktorý Vseobecný súd odkazuje v bode 153 napadnutého rozsudku na podporu tohto záveru, vôbec neuvádza, ze ústne vyjadrenia Komisie, ktorými na pojednávaní mení odôvodnenie sporného rozhodnutia, je napriek vsetkému mozné pouzit v odôvodnení Vseobecného súdu. ( [157]49 ) Spolocnost FFT tak spochybnuje analýzu, ktorú Vseobecný súd vykonal v bodoch 188 az 286 napadnutého rozsudku v kontexte primárnej argumentácie Komisie, ako aj analýzu vykonanú v bodoch 287 az 299 tohto rozsudku v kontexte subsidiárnej argumentácie. ( [158]50 ) Rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona ([159]C-362/19 P, [160]EU:C:2021:169, bod [161]47 a citovaná judikatúra). ( [162]51 ) Rozsudok z 19. marca 2020, ClientEarth/Komisia ([163]C-612/18 P, neuverejnený, [164]EU:C:2020:223, bod [165]15). ( [166]52 ) Pozri rozsudok z 19. júna 2014, FLS Plast/Komisia ([167]C-243/12 P, [168]EU:C:2014:2006, body [169]47 a [170]48). ( [171]53 ) Treba totiz podotknút, ze kazdé z tvrdení uvedených spolocnostou FFT sa vztahuje na konkrétny bod napadnutého rozsudku. ( [172]54 ) Pozri, pokial ide o kritérium súkromného veritela, rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice ([173]C-300/16 P, [174]EU:C:2017:706, body [175]10 az [176]31). ( [177]55 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [178]56 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [179]57 ) Body 231 az 236 napadnutého rozsudku. ( [180]58 ) Body 237 az 246 napadnutého rozsudku. ( [181]59 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [182]60 ) Bod 254 napadnutého rozsudku. ( [183]61 ) Spolocnost FFT cituje v tejto súvislosti bod 2.87 tejto smernice. ( [184]62 ) Bod 255 napadnutého rozsudku. ( [185]63 ) Slovník Larousse definuje koreláciu ako "vztah medzi dvomi javmi prepojenými nevyhnutnou závislostou". ( [186]64 ) Pozri odôvodnenia 285 az 287 sporného rozhodnutia. ( [187]65 ) Poznamenávam tiez, ze výrazy "v kazdom prípade" a "aj keby" uvedené v bode 317 napadnutého rozsudku a výraz "aj keby to tak bolo" uvedený v bode 318 tohto rozsudku zrejme len odkazujú na logický vztah medzi týmito dvomi bodmi, s výnimkou bodu 316. ( [188]66 ) Pozri body 286 a 299 napadnutého rozsudku. ( [189]67 ) Podla môjho názoru je zrejmé, ze ide o preklep, a spolocnost FFT chcela naopak odkázat na záver Komisie, podla ktorého úcinok na skupinu Fiat/Chrysler nebol neutrálny. V kazdom prípade uvádzam, ze Komisia sa v skutocnosti vôbec nevyjadrila k otázke danovej neutralizácie na úrovni skupiny. Pozri najmä odôvodnenie 314 sporného rozhodnutia. ( [190]68 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [191]69 ) Pozri najmä rozsudok z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i. ([192]C-613/13 P, [193]EU:C:2017:49, bod [194]39 a citovaná judikatúra). ( [195]70 ) V tejto súvislosti treba uviest, ze spolocnost FFT netvrdila, ze v prejednávanej veci doslo ku skresleniu dôkazov. ( [196]71 ) Rozsudok z 11. novembra 2004 ([197]C-73/03, neuverejnený, [198]EU:C:2004:711). ( [199]72 ) Rozsudok z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia ([200]C-73/03, neuverejnený, [201]EU:C:2004:711, bod [202]28). Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [203]73 ) Pozri najmä BIONDI, A.: The Rationale of State Aid Control: A Return to Orthodoxy. Zv. 12, CYELS, 2010, s. 35 - 52. ( [204]74 ) Pozri BUENDÍA SIERRA, J. L. a SMULDERS, B.: The Limited Role of the "Refined Economic Approach" in Achieving the Objectives of State Aid Control: Time for Some Realism. In: EC State Aid Law: Liber Amicorum Francisco Santaolalla Gadea. Alphen aan den Rijn: Kluwer, 2008. ( [205]75 ) Pozri napríklad rozsudok z 12. júla 2012, Komisia/Spanielsko ([206]C-269/09, [207]EU:C:2012:439). ( [208]76 ) Rozsudok z 26. februára 2019 ([209]T-865/16, [210]EU:T:2019:113). ( [211]77 ) Rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona ([212]C-362/19 P, [213]EU:C:2021:169, bod [214]63 a citovaná judikatúra). ( [215]78 ) Ide o rozsudky z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([216]C-106/09 P a C-107/09 P, [217]EU:C:2011:732), a z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([218]C-81/10 P, [219]EU:C:2011:811). ( [220]79 ) Ide o rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad ([221]30/59, [222]EU:C:1961:2); z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([223]173/73, [224]EU:C:1974:71); z 5. októbra 1999, Francúzsko/Komisia ([225]C-251/97, [226]EU:C:1999:480); z 11. novembra 2004, Spanielsko/Komisia ([227]C-73/03, neuverejnený, [228]EU:C:2004:711); z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([229]C-81/10 P, [230]EU:C:2011:811); z 30. novembra 2009, Francúzsko a France Télécom/Komisia ([231]T-427/04 a T-17/05, [232]EU:T:2009:474), ako aj zo 16. septembra 2013, British Telecommunications a BT Pension Scheme Trustees/Komisia ([233]T-226/09 a T-230/09, neuverejnený, [234]EU:T:2013:466). ( [235]80 ) Bod 316 napadnutého rozsudku. ( [236]81 ) Rozsudok z 11. septembra 2019, Calin ([237]C-676/17, [238]EU:C:2019:700, bod [239]50 a citovaná judikatúra). ( [240]82 ) Rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([241]C-352/09 P, [242]EU:C:2011:191, bod [243]81). ( [244]83 ) Rozsudok z 23. septembra 2020, Spanielsko a i./Komisia ([245]T-515/13 RENV a T-719/13 RENV, [246]EU:T:2020:434, bod [247]194). ( [248]84 ) Pozri PUISSOCHET, J. a LEGAL, H.: Le principe de sécurité juridique dans la jurisprudence de la Cour de justice des Communautés européennes. In: Les Cahiers du Conseil constitutionnel, c. 11, 2001. ( [249]85 ) Pozri najmä rozsudok z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia ([250]C-81/10 P, [251]EU:C:2011:811, body [252]99 az [253]108). ( [254]86 ) Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok zo 6. októbra 2015, Komisia/Andersen ([255]C-303/13 P, [256]EU:C:2015:647). ( [257]87 ) SIMON, D.: La confiance légitime en droit communautaire: vers un principe général de limitation de la volonté de l'auteur de l'acte? In: Le rôle de la volonté dans les actes juridiques. Études ŕ la mémoire du professeur Alfred Rieg. Bruxelles: Bruylant, 2000, s. 733. ( [258]88 ) Pozri rozsudok z 22. apríla 2008, Komisia/Salzgitter ([259]C-408/04 P, [260]EU:C:2008:236, bod [261]104 a citovaná judikatúra). ( [262]89 ) Rozsudok zo 4. júna 2015 ([263]C-15/14 P, [264]EU:C:2015:362, bod [265]60). ( [266]90 ) Nariadenie Rady z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([267]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [268]91 ) Rozsudok zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International ([269]C-337/19 P, [270]EU:C:2021:741, bod [271]60). ( [272]92 ) Rozsudok zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International ([273]C-337/19 P, [274]EU:C:2021:741, bod [275]105). ( [276]93 ) Rozsudok zo 16. septembra 2021 ([277]C-337/19 P, [278]EU:C:2021:741, body [279]80 a [280]81). ( [281]94 ) Pozri najmä rozsudok zo 16. septembra 2021, Komisia/Belgicko a Magnetrol International ([282]C-337/19 P, [283]EU:C:2021:741, body [284]106 a [285]121). References 1. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#t-ECR_62019CC0885_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0001 96. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0002 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:351:TOC 98. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0003 99. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0004 100. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0005 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A670&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A670 103. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0006 104. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0007 105. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0008 106. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0009 107. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0010 108. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0011 109. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0012 110. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0013 111. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0014 112. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0015 113. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0016 114. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0017 115. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0018 116. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0019 117. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0020 118. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0021 119. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0022 120. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0023 121. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0024 122. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0025 123. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0026 124. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0027 125. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0028 126. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0029 127. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0030 128. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0031 129. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0032 130. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0033 131. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0034 132. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0035 133. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0036 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416 136. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0037 137. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0038 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A343&anchor=#point60 141. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0039 142. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0040 143. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0041 144. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0042 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:282:TOC 146. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0043 147. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0044 148. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0045 149. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0046 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A89 152. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0047 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:282:TOC 154. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0048 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A140 157. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0049 158. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0050 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point47 162. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0051 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223&anchor=#point15 166. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0052 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&anchor=#point47 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&anchor=#point48 171. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0053 172. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0054 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point10 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point31 177. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0055 178. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0056 179. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0057 180. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0058 181. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0059 182. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0060 183. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0061 184. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0062 185. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0063 186. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0064 187. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0065 188. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0066 189. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0067 190. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0068 191. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0069 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&anchor=#point39 195. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0070 196. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0071 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711 199. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0072 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711&anchor=#point28 203. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0073 204. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0074 205. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0075 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A439&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A439 208. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0076 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A113&locale=sk 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A113 211. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0077 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point63 215. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0078 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 220. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0079 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A2&locale=sk 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A2 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A480&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A480 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711&locale=sk 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A711 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466&locale=sk 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A466 235. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0080 236. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0081 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A700&locale=sk 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A700 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A700&anchor=#point50 240. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0082 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&anchor=#point81 244. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0083 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A434&locale=sk 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A434 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A434&anchor=#point194 248. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0084 249. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0085 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point99 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point108 254. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0086 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&locale=sk 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647 257. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0087 258. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0088 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&locale=sk 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236 261. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A236&anchor=#point104 262. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0089 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 264. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&anchor=#point60 266. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0090 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 268. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0091 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point60 272. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0092 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&locale=sk 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point105 276. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0093 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&locale=sk 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point80 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point81 281. file:///tmp/lynxXXXXU5XaJJ/L84970-2787TMP.html#c-ECR_62019CC0885_SK_01-E0094 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&locale=sk 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741 284. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point106 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A741&anchor=#point121