NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA NICHOLAS EMILIOU prednesené 12. mája 2022 ( [1]1 ) Vec C-883/19 P HSBC Holdings plc, HSBC Bank plc, HSBC Continental Europe, predtým HSBC France proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 101 ZFEÚ - Manipulácia s medzibankovými referencnými sadzbami Euribor - Výmena dôverných informácií - Obmedzenie ,z hladiska ciela` - Jediné a pokracujúce porusenie - Urovnanie - Hybridné konanie - Prezumpcia neviny - Právo na riadnu správu vecí verejných - Povinnost nestrannosti" I. Úvod 1. Úrokové deriváty denominované v eurách (dalej len "EIRD") casto vyuzívajú banky, institucionálni investori, spolocnosti a jednotlivci ako zabezpecenie s cielom chránit sa pred zmenami trhových úrokových sadzieb. Medzibankové referencné sadzby (dalej len "Euribor") sú významné, kedze tieto sadzby predstavujú referencnú hodnotu pre cenu úrokových sadzieb rôznych druhov financných produktov, ako sú úrokové swapy, úrokové futures, sporiace úcty a hypotéky. Na druhej strane sadzba Euro Over-Night Index Average (dalej len "EONIA") zvykla slúzit ako medzibanková jednodnová referencná sadzba pre euro. Sadzba EONIA sa prestala pouzívat s úcinnostou od 3. januára 2022. 2. V tomto odvolaní sa niektoré spolocnosti patriace do bankovej skupiny HSBC domáhajú na Súdnom dvore zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu ( [2]2 ), ktorým bola ciastocne zamietnutá ich zaloba o neplatnost podaná proti rozhodnutiu Komisie, ktorým im bola ulozená pokuta za to, ze sa od 12. februára do 27. marca 2007 zúcastnovali na karteli na trhu EIRD, ktoré sú viazané na sadzbu Euribor a/alebo sadzbu EONIA. ( [3]3 ) 3. Odvolanie obsahuje viacero procesných a hmotnoprávnych otázok týkajúcich sa práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Spomedzi týchto otázok je osobitne dôlezitá otázka povinností Európskej komisie konat nestranne a respektovat zásadu prezumpcie neviny osôb, ktoré sa nedohodli na urovnaní, v priebehu hybridných konaní ( [4]4 ), ako aj pojem "porusenie z hladiska ciela". II. Skutkový a právny rámec 4. Skutkový a právny rámec prejednávanej veci, ktorý je uvedený v napadnutom rozsudku ( [5]5 ), sa dá zhrnút takto. 5. Dna 14. júna 2011 banková skupina Barclays (dalej len "Barclays") podala na Komisiu ziadost o pridelenie poradia na úcely oslobodenia od pokuty podla oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ( [6]6 ), pricom ju zároven informovala o existencii kartelu v odvetví EIRD a prejavila svoju vôlu spolupracovat. Dna 14. októbra 2011 bolo skupine Barclays priznané podmienecné oslobodenie od pokuty. 6. V dnoch 5. marca a 29. októbra 2013 Komisia zacala podla clánku 11 ods. 6 nariadenia Rady c. 1/2003 konanie pre porusenie proti HSBC Holdings plc, HSBC Bank plc a HSBC Continental Europe (predtým HSBC France) (dalej spolu len "HSBC" alebo "odvolatelky"), a Barclays, Crédit Agricole SA a Crédit agricole Corporate and Investment Bank (dalej spolu len "Crédit agricole"), Deutsche Bank AG, Deutsche Bank Services (Jersey) Ltd a DB Group Services (UK) Ltd (dalej spolu len "Deutsche Bank"), JP Morgan Chase & Co., JP Morgan Chase Bank National Association a JP Morgan Services LLP (dalej spolu len "JP Morgan"), Royal Bank of Scotland plc a the Royal Bank of Scotland Group plc (dalej spolu len "RBS") a Société Générale. 7. Barclays, Deutsche Bank, Société Générale a RBS mali záujem o úcast na konaní o urovnaní v zmysle clánku 10a nariadenia c. 773/2004. Odvolatelky, Crédit Agricole a JP Morgan sa rozhodli nezúcastnit sa na tomto konaní o urovnaní. 8. Dna 4. decembra 2013 Komisia prijala voci Barclays, Deutsche Bank, Société Générale a RBS rozhodnutie C(2013) 8512 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP [Vec AT.39914, Euro Interest Rate Derivatives (EIRD) (Settlement)] (dalej len "rozhodnutie o urovnaní"), v ktorom dospela k záveru, ze tieto podniky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení, ktorého cielom bola zmena bezného vývoja cenových zloziek na trhu EIRD. 9. Dna 19. marca 2014 Komisia zaslala odvolatelkám, ako aj Crédit Agricole a JP Morgan, oznámenie o výhradách. 10. Odvolatelky mohli nahliadnut do prístupných castí spisu Komisie a ich zástupcovia mali dalsí prístup k spisu v priestoroch Komisie. Odvolatelky mali prístup aj k oznámeniu o výhradách zaslanému úcastníkom konania, ktorí uzavreli urovnanie, k odpovediam týchto úcastníkov konania, ako aj k rozhodnutiu o urovnaní. 11. Dna 14. novembra 2014 odvolatelky predlozili svoje písomné pripomienky k oznámeniu o výhradách a vyjadrili sa na pojednávaní, ktoré sa konalo od 15. do 17. júna 2015. 12. Dna 7. decembra 2016 Komisia prijala na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 napadnuté rozhodnutie. 13. V clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa okrem iného uvádza, ze odvolatelky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa medzi 12. februárom 2007 a 27. marcom 2007 zúcastnili na "jedinom a pokracujúcom porusení vztahujúcom sa na EIRD. Toto porusenie, ktoré zahrnalo celý EHP, spocívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom bolo skreslit bezný vývoj cenových zloziek v odvetví EIRD...". 14. V clánku 2 napadnutého rozhodnutia sa odvolatelkám ukladala pokuta, za ktorú boli spolocne a nerozdielne zodpovedné, a to vo výske 33606000 eur. III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 15. Odvolatelky v zalobe podla clánku 263 ZFEÚ, ktorú podali 17. februára 2017, ziadali Vseobecný súd, aby v podstate zrusil sporné rozhodnutie, alebo subsidiárne zmenil výsku pokuty. 16. Vo svojom rozsudku z 24. septembra 2019 Vseobecný súd zamietol zalobné dôvody odvolateliek, ktoré sa týkali: i) konstatovania Komisie o porusení z hladiska ciela; ii) konstatovania Komisie o jedinom a pokracujúcom porusení, a iii) údajného nesprávneho právneho posúdenia a porusenia základných procesných poziadaviek pocas správneho konania. Vseobecný súd vsak rozhodol, ze sporné rozhodnutie je poznacené nedostatocným odôvodnením, pokial ide o urcenie výsky pokuty. 17. Vseobecný súd preto príslusne ciastocne zrusil (bod 1 výroku) a ciastocne potvrdil (bod 2 výroku) sporné rozhodnutie, pricom obom odvolatelkám a Komisii ulozil, aby znásali svoje vlastné trovy konania (body 3 a 4 výroku). IV. Konanie na Súdnom dvore a návrh úcastníkov konania 18. V odvolaní na Súdnom dvore, podanom 3. decembra 2019, odvolatelky ziadajú, aby Súdny dvor: i) zrusil bod 2 výroku napadnutého rozsudku; ii) zrusil clánok 1 písm. b) sporného rozhodnutia, alebo subsidiárne zrusil clánok 1 písm. b) v casti, ktorá sa týka úcasti HSBC na jedinom a pokracujúcom porusení po 19. marci 2007, a iii) ulozil Komisii, aby nahradila trovy konania. 19. Komisia ziada, aby Súdny dvor návrhy zamietol a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 20. Uznesením predsedu Súdneho dvora zo 16. júla 2020 bol povolený vstup Crédit Agricole a JP Morgan (dalej len "vedlajsí úcastníci konania") do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu odvolateliek. 21. Rozhodnutím z 28. júna 2021 Komisia zmenila a opätovne prijala sporné rozhodnutie, aby tak napravila nedostatocné odôvodnenie, pokial ide o pokutu ulozenú odvolatelkám (dalej len "rozhodnutie z roku 2021") ( [7]7 ). 22. Dna 7. septembra 2021 bola Komisia opatrením na zabezpecenie priebehu konania prijatým podla clánku 62 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora poziadaná, aby predlozila kópiu rozhodnutia z roku 2021 a poskytla odpovede na tri otázky týkajúce sa vplyvov tohto rozhodnutia na (pôvodné) rozhodnutie, ktoré je predmetom napadnutého rozsudku. Listom zo 16. septembra 2021 Komisia informovala Súdny dvor, ze rozhodnutím z roku 2021 sa zmenili len odôvodnenia a výrok sporného rozhodnutia týkajúceho sa výsky pokuty ulozenej odvolatelkám. Naopak, rozhodnutím z roku 2021 neboli zmenené casti sporného rozhodnutia, ktoré sú predmetom prejednávaného odvolacieho konania. 23. Odvolatelky, vedlajsí úcastníci konania a Komisia predniesli svoje stanoviská na pojednávaní na Súdnom dvore, ktoré sa konalo 26. januára 2022. V. Posúdenie 24. V tomto návrhu sa budem zaoberat kazdým zo siestich odvolacích dôvodov v poradí, v akom ich odvolatelky predlozili, a dôvody, ktoré sa týkajú tej istej zálezitosti, posúdim spolu. 25. Preto sa najskôr budem zaoberat tvrdeniami týkajúcimi sa porusenia niektorých procesných práv a záruk odvolateliek zo strany Komisie (A). Po druhé sa budem venovat odvolacím dôvodom odvolateliek, ktoré sa týkajú kvalifikácie ich správania Vseobecným súdom ako porusenia "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (B). Po tretie sa budem zaoberat tvrdeniami odvolateliek týkajúcimi sa konstatovaní Vseobecného súdu, ze sa zúcastnili na "jedinom a pokracujúcom porusení" (C). 26. Vzhladom na pocet a význam otázok, ktoré toto odvolanie obsahuje, sa v týchto návrhoch budú podrobnejsie rozoberat tie z nich, ktoré sa podla vsetkého týkajú nových právnych otázok alebo v kazdom prípade sú do urcitej miery zlozité. Ostatným otázkam sa naopak budem venovat strucnejsie, kedze podla môjho názoru ich mozno vyriesit na základe ustálenej judikatúry. A. O prvom odvolacom dôvode, ktorý sa týka prezumpcie neviny a práva na riadnu správu vecí verejných 1. Argumentácia úcastníkov konania 27. V prvom odvolacom dôvode, ktorý smeruje proti bodom 287 az 292 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne právne posúdil ich zalobné dôvody týkajúce sa porusení zo strany Komisie, pokial ide o zásadu prezumpcie neviny, ich práva na riadnu správu vecí verejných a dodrziavania ich práv na obhajobu. 28. Odvolatelky tvrdia, ze tým, ze Komisia uplatnila casovo odstupnované hybridné konanie ( [8]8 ), nenapravitelne poskodila ich postavenie este pred samotným prijatím sporného rozhodnutia, cím porusila zásadu prezumpcie neviny. V rozhodnutí o urovnaní, hoci nebolo adresované HSBC, sa vskutku konstatovalo, ze HSBC sa podielala na dvojstranných postupoch s inou bankou, ktorých cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Podla názoru odvolateliek toto rozhodnutie nemohlo byt zrusené v následnom (riadnom) konaní, ktoré sa týkalo strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní, vrátane odvolateliek. 29. Odvolatelky okrem toho tvrdia, ze Komisia porusila ich právo na riadnu správu vecí verejných tým, ze pri posudzovaní ich prípadu nekonala nestranne. Podla odvolateliek túto skutocnost potvrdil aj európsky ombudsman. V roku 2015 ombudsman konstatoval, ze clen Komisie zodpovedný za hospodársku sútaz (dalej len "bývalý clen Komisie") v roku 2012 a 2014 vydal niekolko verejných vyhlásení, ktoré bolo mozné rozumne vnímat ako naznacujúce, ze Komisia (alebo samotný clen Komisie) uz rozhodla o výsledku prebiehajúceho vysetrovania, a ze to predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu. ( [9]9 ) 30. Odvolatelky tvrdia, ze pri posudzovaní argumentov týkajúcich sa prezumpcie neviny a práva na riadnu správu vecí verejných Vseobecný súd pouzil nesprávne právne kritérium vyzadujúce, aby predlozili dôkazy, ze bez tohto porusenia by toto rozhodnutie bolo odlisné ( [10]10 ) (dalej len "kritérium Suiker Unie" ( [11]11 )). Správnym právnym kritériom, ktoré malo podla názoru odvolateliek byt uplatnené, je to, ci existovala "co i len najmensia pravdepodobnost", ze by relevantné rozhodnutie mohlo byt odlisné. ( [12]12 ) 31. Vedlajsí úcastníci konania predlozili v tejto veci podobné argumenty. Predovsetkým Crédit Agricole sa domnieva, ze ak v rozhodnutí o urovnaní nemozno v plnej miere zarucit dodrziavanie zásady prezumpcie neviny strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní, Komisia by mala prijat tieto jednotlivé rozhodnutia (t. j. rozhodnutie o urovnaní a riadne rozhodnutia) naraz. Pokial ide o povinnost nestrannosti Komisie, Crédit Agricole tvrdí, ze napadnutý rozsudok je poznacený nedostatocným odôvodnením, kedze sa zaoberá údajným porusením objektívnej nestrannosti, nie vsak subjektívnej nestrannosti. JP Morgan sa domnieva, ze uplatnením kritéria Suiker Unie uvalil Vseobecný súd na odvolateliek nemozné dôkazné bremeno, co by teda predstavovalo porusenie ich práva na úcinný opravný prostriedok, ktoré je stanovené v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). 32. Komisia vsak odmieta kritiku odvolateliek týkajúcu sa napadnutého rozsudku. Komisia nadalej tvrdí, ze prijatím rozhodnutia o urovnaní pred sporným rozhodnutím dodrzala tak svoju povinnost objektívnej nestrannosti, ako aj zásadu prezumpcie neviny. V tejto súvislosti Komisia zdôraznuje, ze casovo odstupnovanému hybridnému konaniu o urovnaní nebránia relevantné právne predpisy ( [13]13 ) ani judikatúra súdov v Únii. ( [14]14 ) Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd rozhodol správne, ze v rozhodnutí o urovnaní sa i) nekonstatovala ziadna zodpovednost ani zistenie nepriaznivé voci HSBC a ze ii) obsahovalo len niekolko odkazov na HSBC, ktoré sa obmedzovali na to, co bolo nevyhnutné na opísanie a zhromazdenie argumentov vo veci voci stranám, ktoré sa dohodli na urovnaní. 33. Okrem toho Komisia tvrdí, ze uplatnením kritéria Suiker Unie sa Vseobecný súd nálezite drzal judikatúry, podla ktorej by akákolvek nezrovnalost týkajúca sa objektívnej nestrannosti Komisie (alebo jej zamestnancov) viedla k zruseniu relevantného rozhodnutia, ak sa preukáze, ze obsah toho rozhodnutia by bol odlisný, ak by sa daná nezrovnalost nevyskytla. ( [15]15 ) Kritérium navrhnuté odvolatelkami sa podla názoru Komisie týka inej procesnej chyby (porusenie práva podniku na obhajobu), ktorá sa lísi od chyby v prejednávanej veci (nedostatocná nestrannost). 2. Analýza 34. Tvrdenia odvolateliek v podstate mozno zhrnút do dvoch oblastí, ktorým sa budem postupne venovat nizsie. a) Dôsledky procesných chýb 35. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd zamietol zalobné dôvody odvolateliek týkajúce sa zásady prezumpcie neviny a práva na riadnu správu vecí verejných ako neúcinné. Vseobecný súd uviedol, ze aj v prípade, ze by v tomto smere doslo k nejakému poruseniu, procesná nezrovnalost, ktorej sa dopustila Komisia, by viedla k zruseniu sporného rozhodnutia, len ak by bolo splnené kritérium Suiker Unie. Pokial vsak ide o to, ze Vseobecný súd uz konstatoval, ze v spornom rozhodnutí sa z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast HSBC na protisútaznom správaní, uvedený súd povazoval dané kritérium za nesplnené. 36. Odvolatelky túto argumentáciu kritizujú a tvrdia, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávne právne kritérium, pokial ide o dôsledky vyplývajúce z porusení Komisie. 37. S tým súhlasím. 38. Na vysvetlenie môjho názoru môze poslúzit krátky prehlad judikatúry týkajúcej sa dôsledkov mozných procesných chýb, ktorých sa dopustila Komisia pri konaniach v oblasti hospodárskej sútaze. Európska únia v súcasnosti naozaj nemá komplexnú právnu úpravu urcujúcu dôsledky procesných chýb, ktorých sa dopustí Komisia pocas správneho konania. ( [16]16 ) Takisto v tomto zmysle chýba súbor konkrétnych pravidiel aj v nariadení c. 1/2003. Preto sa vyplnenie tejto medzery ponecháva na súdy v Únii. 39. Na prvý pohlad sa príslusná judikatúra môze javit pomerne rôznorodá, ak nie priam az trochu zmätocná. ( [17]17 ) Dôvody, preco súdy v Únii napríklad uplatnujú odlisné právne kritériá pri urcovaní dôsledkov vyplývajúcich z procesných chýb a/alebo preco dodrziavajú odlisné zásady, pokial ide o dôkazné bremeno a pozadovanú mieru dokazovania, v tomto smere vsak nie sú celkom zjavné. 40. Ak sa vsak vydáme za hranice len samotnej terminológie jednotlivých rozhodnutí v tejto veci, ktoré pokrývajú niekolko desatrocí pôsobenia súdov, a hoci nie vsetky rozhodnutia jednoznacne prinálezia do urcitej vymedzenej skupiny, mozno identifikovat dve hlavné línie judikatúry. 41. V prvej línii judikatúry súdy v Únii bez dalsieho otálania zrusili rozhodnutia prijaté po konaní, v ktorom Komisia porusila "základnú procesnú poziadavku". V týchto prípadoch Súdny dvor povazoval za zbytocné, aby podniky odvolávajúce sa na procesnú chybu preukázali, ze takáto chyba by mohla ovplyvnit priebeh konania a obsah predmetných rozhodnutí. ( [18]18 ) 42. Prísny prístup v prípadoch, ked Komisia nedodrzí základné procesné poziadavky, t. j. základné ustanovenia procesnej povahy stanovené v primárnom alebo sekundárnom práve Únie, je podla môjho názoru v plnej miere oprávnený. V takých prípadoch Komisia v podstate koná mimo právneho rámca stanoveného v Zmluvách a porusuje zásady zákonnosti a zverenia právomocí. ( [19]19 ) 43. V tejto súvislosti je vhodné pripomenút, ze podla clánku 13 ods. 2 ZEÚ kazdá institúcia Únie "koná v medziach právomocí, ktoré sú jej zverené zmluvami, a v súlade s postupmi, podmienkami a cielmi v nich ustanovenými" ( [20]20 ). Okrem toho podla clánku 296 druhého odseku ZFEÚ sa "v právnych aktoch [EÚ] uvedú odôvodnenia". Príslusne pri prijímaní aktov so záväznými právnymi úcinkami institúcie Únie nemôzu ignorovat najzákladnejsie procesné pravidlá, najmä vedením konania sui generis ( [21]21 ) alebo prijímaním aktov, ktoré nie sú dostatocne odôvodnené, a preto nemozno vykonat ich súdne preskúmanie. ( [22]22 ) 44. V dôsledku toho, ked Komisia nedodrzí základné procesné poziadavky, existuje jednoznacný (a nevyhnutný) verejný záujem na zbavení právneho poriadku Únie aktov, ktoré sú poznacené takýmito závaznými dôvodmi pre ich neplatnost. Verejný záujem odôvodnuje okamzité zrusenie predmetných aktov bez ohladu na to, ci popri tom existujú (alebo sa zhodujú) súkromné záujmy niektorých podnikov, ktorých procesné práva boli porusené. Preto podniky, ktoré sa odvolávajú na porusenie základných procesných poziadaviek nemusia preukazovat ziadne negatívne úcinky, ktoré utrpeli v dôsledku danej nezrovnalosti: samotné konstatovanie nezrovnalosti zahrna zrusenie relevantného rozhodnutia. 45. V druhej línii judikatúry sa súdy v Únii zaoberali procesnými nezrovnalostami, pri ktorých nemozno identifikovat ziadny prevazujúci verejný záujem na zrusení predmetného aktu. V týchto prípadoch prinálezí dotknutým podnikom, aby sa domáhali uznania porusenia, dostatocne ho preukázali, a - obvykle - vysvetlili mozné dôsledky, ktoré z neho vyplývajú. V týchto prípadoch vsak súdy v Únii vo vseobecnosti uplatnujú kritérium, ktoré by sa na základe termínu, ktorý vznikol v Spojených státoch amerických, mohlo nazývat kritérium "nepodstatnej chyby". Jednoducho povedané, procesná nezrovnalost vedie k zruseniu napadnutého aktu len v prípade, ze táto nezrovnalost ovplyvnila alebo mohla ovplyvnit výsledok konania. 46. Presná formulácia kritéria nepodstatnej chyby sa vsak v jednotlivých rozhodnutiach lísila a v závislosti od konkrétnych okolností jednotlivého prípadu sa pohybovala od jemnejsej az po prísnejsiu formu. Okrem toho sa zdá, ze v niektorých prípadoch Súdny dvor podla vsetkého v tomto smere vychádzal z predpokladu. Navyse v rámci judikatúry týkajúcej sa nezrovnalostí, ktoré v prevaznej miere ovplyvnujú práva súkromných osôb, mozno identifikovat tri odlisné línie rozsudkov. 47. V prvej línii rozsudkov Súdny dvor uplatnoval najprísnejsiu formu kritéria nepodstatnej chyby, ktorá, ako uz bolo spomenuté, bola aspon v oblasti práva hospodárskej sútaze prvýkrát formulovaná v rozsudku vo veci Suiker Unie. ( [23]23 ) Toto kritérium uplatnil aj Vseobecný súd v napadnutom rozsudku. Podla tejto formulácie tohto kritéria procesná chyba vedie k zruseniu rozhodnutia Komisie len v prípade, ze je zalobca schopný preukázat, ze bez tejto nezrovnalosti by výsledok konania bol odlisný. Pri tomto kritériu znása bremeno preukázania "hypotetického" scenára zalobca, a hranicou, ktorej prekrocenie vedie k zruseniu napadnutého rozsudku, je "pravdepodobnost rovnajúca sa istote" alebo aspon "vysoká pravdepodobnost". 48. Následne sa pri druhej línii rozsudkov kritérium nepodstatnej chyby vyvinulo do jemnejsej formy. Vo viacerých prípadoch súdy v Únii vskutku konstatovali, ze napadnuté rozhodnutie sa zrusí, ak by zalobcovia preukázali, ze bez procesnej nezrovnalosti by výsledok konania mohol byt odlisný. ( [24]24 ) Aj v týchto veciach, aspon spociatku, nesie dôkazné bremeno zalobca. Pozadovaná úroven dôkazov je vsak nizsia (bezne stací samotná "moznost"), pricom v dôsledku toho sa po jej splnení zalobcom bremeno presunie na Komisiu. 49. Napokon v rámci tretej línie rozsudkov Súdny dvor, ktorý zistil nezrovnalost v konaní, z ktorej vyplývalo závazné a zjavné porusenie niektorého z procesných práv predmetného podniku, predpokladal, ze daná nezrovnalost ovplyvnila alebo pravdepodobne mala vplyv na výsledok konania. Z toho vyplýva, ze Súdny dvor nevyzadoval od predmetných podnikov, aby v tomto smere predlozili akékolvek dôkazy. ( [25]25 ) 50. Preco existujú tieto tri kritériá nepodstatnej chyby v judikatúre súcasne a na aké druhy procesných chýb sa vztahujú? 51. Odpoved na tieto otázky si vyzaduje zamerat sa na odôvodnenie kritéria nepodstatnej chyby. 52. K uplatnovaniu tohto kritéria súdmi v Únii dochádza v dôsledku toho, ze nie kazdá procesná nezrovnalost vedie ipso facto k poruseniu práv podniku. Niektoré procesné chyby jednoducho neovplyvnujú (a nemôzu) ovplyvnovat právne záujmy chránené ustanoveniami EÚ, v ktorých sa poskytujú urcité práva úcastníkom, ktorý sú predmetom vysetrovania. Drakonický prístup k procesným nezrovnalostiam by okrem iného viedol aj k formalizmu a byrokracii v rámci správneho konania, ( [26]26 ) a to vsetko v neprospech úcinného zohladnovania vseobecného záujmu. 53. V tejto súvislosti je potrebné mat na pamäti, ze - ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora - úcinné presadzovanie politiky hospodárskej sútaze je cielom vseobecného záujmu, ktorý uznáva Európska únia. Ustanovenia Zmluvy o práve hospodárskej sútaze vsak obsahujú základné ustanovenia, ktoré sú neodmyslitelné na úcel plnenia úloh Únie a predovsetkým fungovania vnútorného trhu. ( [27]27 ) Vymáhanie dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze preto musí respektovat základné práva dotknutých podnikov, základné práva vsak musia byt vykladané a uplatnované tak, aby nebránili úcinnému presadzovaniu pravidiel hospodárskej sútaze. ( [28]28 ) 54. Okrem toho, ak aj Komisia v priebehu správneho konania porusí nejaké procesné právo podniku, je zrejmé, ze najvhodnejsím opravným prostriedkom nie je vzdy zrusenie predmetného rozhodnutia. Ak je zrejmé, ze napriek poruseniu práv podniku predmetná procesná nezrovnalost nemohla mat ziadny vplyv na výsledok veci, zrusenie rozhodnutia sa javí nielen nevhodné (kedze sa tým nenapraví porusenie, ku ktorému doslo), ( [29]29 ) ale aj neprimerané (kedze sankcia nie je primeraná chybe). ( [30]30 ) Predmetné podniky môzu mat k dispozícii aj iné opravné prostriedky, ktoré môzu byt za daných okolností vhodnejsie. ( [31]31 ) 55. Táto logika platí aj v prípade, ze porusené práva majú status základných práv. Vzhladom na siroký rozsah mnohých týchto práv, ktorý stanovuje Európsky súd pre ludské práva (dalej len "ESLP"), ako aj súdy v Únii, je ocividným tvrdením to, ze nie vsetky porusenia sú porovnatelné. Niektoré porusenia sú jednoznacne ovela závaznejsie a majú významnejsie následky. 56. Za týchto podmienok povazujem za logické, ze by kritérium nepodstatnej chyby malo v jednotlivých prípadoch rôznu formu, v závislosti prevazne od závaznosti porusenia a pravdepodobnosti, ze takéto porusenie môze ovplyvnit výsledok konania. Platí najmä, ze cím vyssia je miera pravdepodobnosti, tým nizsiu hranicu musí zalobca dosiahnut, a naopak. ( [32]32 ) Okrem toho, pokial ide o mieru dokazovania pozadovanú od zalobcu, je potrebné zohladnit aj schopnost zalobcu získat a predlozit (nejaké) dôkazy na podporu svojich tvrdení. Preto ak rozdelenie dôkazného bremena (ciastocne alebo úplne) medzi predmetné podniky môze predstavovat ziadanie ich o probatio diabolica, dá sa predpokladat skodlivá chyba. ( [33]33 ) 57. Vzhladom na najnovsiu judikatúru súdov v Únii sa domnievam, ze jemnejsia forma kritéria nepodstatnej chyby sa stala "standardnou", aspon v prípadoch, ak ide skutocne o otázky základných práv. Povazujem to za rozumné najmä z dvoch dôvodov. Po prvé je stanovené, ze bremeno preukázania porusenia pravidiel hospodárskej sútaze nesie Komisia a akékolvek odôvodnené pochybnosti by mali byt v prospech vysetrovaných podnikov. ( [34]34 ) Po druhé casto môze byt mimoriadne tazké pre podnik predlozit pozitívny dôkaz o alternatívnom a hypotetickom scenári (výsledku konania bez existencie procesnej nezrovnalosti), najmä vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorú pravidlá Únie v oblasti hospodárskej sútaze poskytujú Komisii pri monitorovaní dodrziavania a presadzovania týchto pravidiel. 58. Prísnejsia forma tohto kritéria (t. j. formy kritéria podla rozsudku vo veci Suiker Unie) by preto mala byt vyhradená pre situácie, v ktorých sa príslusné procesné chyby zdanlivo týkajú menej závazných nezrovnalostí. 59. Napokon urcite existujú prípady, v ktorých je mozné predpokladat dôsledky nezrovnalosti týkajúce sa celkovej správnosti a spravodlivosti konania. Ide o procesné chyby, ktoré nie sú len osobitne závazné, ale sú aj strukturálnej povahy: chyby ovplyvnujúce rámec, v ktorom dochádza ku konaniu, a nielen jednoducho chyby, ktoré sa vyskytujú v rámci inak riadne prebiehajúceho konania. ( [35]35 ) 60. Za týchto okolností súhlasím s odvolatelkami, ze v napadnutom rozsudku Vseobecný súd pochybil, ked pri ich tvrdeniach týkajúcich sa porusenia povinnosti nestrannosti a zásady prezumpcie neviny uplatnil prísne kritérium nepodstatnej chyby (kritérium Suiker Unie), a tým od nich pozadoval konkrétne dôkazy o tom, ze obsah sporného rozhodnutia by bol odlisný, ak by sa daná nezrovnalost nebola vyskytla. 61. Skutocnost, ze Komisia nekonala ako nestranný orgán verejnej správy pri posudzovaní konkrétnej veci - pretoze bola zaujatá alebo preto, ze mala predsudky o vine vysetrovaných podnikov -, by predstavovala závazné porusenie jej povinností, ktoré by pravdepodobne malo dôsledky na výsledok konania. 62. Takúto chybu vsak nemozno porovnávat s formalitami ani podrobnostami konania, ani povazovat za porovnatelnú s takým druhom chýb, ktorých závaznost pravdepodobne nebude mat vplyv na konecné rozhodnutie. Preto by pri takýchto chybách malo postacovat, aby predmetné podniky predlozili prvky preukazujúce, ze tieto chyby mohli mat vplyv na výsledok konania. 63. Vzhladom na uvedené sa domnievam, ze Vseobecný súd pochybil pri uplatnovaní nesprávneho právneho kritéria pri preskúmaní tvrdení odvolateliek týkajúcich sa skutocnosti, ze Komisia nedodrzala svoju povinnost nestrannosti a zásadu prezumpcie neviny. b) Casovo odstupnované hybridné konanie 64. Po druhé odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neskontroloval, ci konanie o urovnaní zahrnalo výslovné alebo implicitné vyjadrenie ich viny. 65. V tomto bode takisto súhlasím s odvolatelkami. Podla môjho názoru tento záver vyplýva z rozsudku, ktorý nedávno vydal Súdny dvor vo veci Pometon. 66. V rozsudku vo veci Pometon Súdny dvor najskôr pripomína svoju judikatúru (ako aj judikatúru ESLP) týkajúcu sa prezumpcie neviny, podla ktorej v komplexných trestných konaniach týkajúcich sa viacerých osôb, o ktorých nemozno rozhodnút spolocne, "sa tak môze stat, ze príslusný súd nevyhnutne musí pri posudzovaní viny obvinených uviest úcast tretích osôb, o ktorých sa mozno bude dalej rozhodovat osobitne. Ak vsak musia byt predlozené skutocnosti týkajúce sa úcasti tretích osôb, dotknutý súd by mal zabránit oznamovaniu väcsieho mnozstva informácií, nez je potrebné, na analýzu právnej zodpovednosti osôb postavených pred tento súd. Okrem toho odôvodnenie súdnych rozhodnutí musí byt formulované tak, aby sa vylúcilo vydanie prípadného predcasného rozhodnutia týkajúceho sa viny dotknutých tretích osôb, ktoré by mohlo ohrozit spravodlivé preskúmanie skutocností, ktoré sú im kladené za vinu, v rámci samostatného konania" ( [36]36 ). 67. Súdny dvor dalej konstatoval, ze tieto zásady sú relevantné mutatis mutandis, aj ked Komisia uplatní vo vztahu k jednému a tomu istému kartelu casovo odstupnované hybridné konanie zahrnajúce dve odlisné rozhodnutia. V takom prípade môze byt totiz objektívne nevyhnutné, aby sa Komisia v rozhodnutí o urovnaní zaoberala urcitými skutocnostami a správaniami týkajúcimi sa úcastníkov údajného kartelu, ktoré sú predmetom standardného konania. V takom prípade vsak prinálezí Komisii, aby v rozhodnutí o urovnaní zabezpecila, aby sa zachovala "prezumpcia neviny podnikov, ktoré odmietli urovnanie a ktoré sú predmetom standardného konania" ( [37]37 ). 68. Súdny dvor napokon konstatoval, ze "na úcely preskúmania dodrzania prezumpcie neviny Komisiou prinálezí súdu Únie analyzovat rozhodnutie, ktorým sa ukoncuje konanie o urovnaní a jeho odôvodnenie ako celok, a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté. Akýkolvek výslovný odkaz v urcitých castiach tohto rozhodnutia na neexistenciu viny ostatných úcastníkov údajného kartelu by bol zbavený svojho zmyslu, ak by sa ostatné casti tohto rozhodnutia mohli chápat ako predcasné potvrdenie ich viny" ( [38]38 ). 69. Nie sú pochybnosti o tom, ze v napadnutom rozsudku nebola vykonaná analýza, ktorú Súdny dvor vyzadoval vo veci Pometon. 70. Komisia vsak tvrdí, ze hoci Vseobecný súd nedodrzal znenie rozsudku vo veci Pometon - kedze tento rozsudok bol vydaný po vyhlásení napadnutého rozsudku -, dodrzal vsak jeho zmysel. Podla jej názoru Vseobecný súd fakticky overil, ze vo vztahu k odvolatelkám nedoslo k poruseniu zásady prezumpcie neviny. 71. Nestotoznujem sa s týmto názorom. 72. Vseobecný súd nevykonal ziadne takéto preskúmanie, a to ani výslovné, ani implicitné. Ako sa uvádza v bode 35 vyssie, uvedený súd v tomto bode nezohladnil opodstatnenost námietok odvolateliek, kedze tieto námietky sa povazovali za neúcinné. 73. Ak teda ponecháme bokom otázku týkajúcu sa správnosti právneho kritéria, ktoré Vseobecný súd uplatnil v tomto kontexte, je pomerne zrejmé, ze v napadnutom rozsudku Vseobecný súd urcite neanalyzoval znenie rozhodnutia o urovnaní s cielom overit, ci dodrziava zásadu prezumpcie neviny HSBC. 74. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze pri preskúmaní stazností odvolateliek, pokial ide o úcinky rozhodnutia o urovnaní na ich postavenie, sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 75. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod, ktorý predlozili odvolatelky, je v zásade dôvodný. B. O druhom a tretom odvolacom dôvode, ktorý sa týka porusenia "z hladiska ciela" 76. Druhý a tretí odvolací dôvod, ktorý predlozili odvolatelky, sa týkajú pojmu "porusenie z hladiska ciela" a spôsobu, akým Vseobecný súd dospel k záveru, ze ich správanie viedlo k takémuto poruseniu. 1. Argumentácia úcastníkov konania 77. V druhom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nesprávne uplatnil clánok 101 ZFEÚ pri kvalifikácii ciela manipulácie sadzby Euribor z 19. marca 2007 a/alebo skreslením relevantných dôkazov. 78. Odvolatelky, podporené vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdia predovsetkým, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri závere uvedenom v bodoch 101 a 102 napadnutého rozsudku, ze samotná moznost, ze by úcastníci manipulácie ponúkali lepsie podmienky nez ich konkurenti (vzhladom na informacnú asymetriu týkajúcu sa úrovní sadzby Euribor), odhaluje dostatocný stupen narusenia hospodárskej sútaze, ktorý vedie k poruseniu z hladiska ciela. Vseobecný súd mal sankcionovat Komisiu za to, ze nezohladnila klúcovú otázku toho, ci informovanost o manipulácii z 19. marca 2007 predstavovala pre obchodníkov motiváciu ponúkat konkurencieschopnejsie sadzby nez ich konkurenti. V tomto smere HSBC predlozila Vseobecnému súdu správu znalca, podla ktorej zúcastnení obchodníci neboli motivovaní ponúkat konkurencieschopnejsie sadzby, pretoze by sa tým znízil ich zisk. Konstatovanie Vseobecného súdu v bode 101 napadnutého rozsudku, ze táto správa "obsahovala len vseobecné tvrdenia" je podla názoru odvolateliek zjavným skreslením týchto dôkazov. 79. Okrem toho odvolatelky v tretom odvolacom dôvode, opät s podporu vedlajsích úcastníkov konania, tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze dva rozhovory o stredových cenách ( [39]39 ) boli porusením z hladiska ciela. Vseobecný súd pochybil najmä v tom, ze konstatoval, ze prosútazná povaha týchto rozhovorov mohla byt zohladnená len v kontexte pridruzených obmedzení hlavnej operácie alebo posúdenia podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Najmä v bodoch 149 az 160 napadnutého rozsudku Vseobecný súd pri posudzovaní tvrdenia, ktoré predlozili odvolatelky, ze výmena informácií o stredových cenách nemohla byt na úcel riadneho fungovania beznej hospodárskej sútaze skodlivá uz z dôvodu jej samotnej povahy, uplatnil doktrínu "pridruzených obmedzení". 80. Vseobecný súd sa preto podla názoru odvolateliek nezaoberal skutocným tvrdením, ktoré predlozili na prvom stupni. Odvolatelky na uvedenom súde tvrdili, ze pri posudzovaní z hladiska relevantného hospodárskeho a právneho kontextu boli rozhovory o stredových cenách v skutocnosti prosútazné. Podla názoru odvolateliek tieto rozhovory znízili mieru neistoty týkajúcu sa úrovne stredových cien na trhu, co obchodníkom umoznilo stanovit obmedzenejsie rozpätie dopyt/ponuka v prospech ich zákazníkov. Predmetné správanie preto nemôze byt povazované za porusujúce clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a uz vôbec nemôze predstavovat porusenie "z hladiska ciela". 81. Komisia obhajuje odôvodnenie uvedené v napadnutom rozsudku. Podla jej názoru sa kritika odvolateliek sústreduje len na jednu cast konstatovaní Vseobecného súdu bez spochybnenia zásadnejsích aspektov pozostávajúcich zo skutocnosti, ze predmetné správanie zmenilo struktúru konkurencie na trhu. Komisia okrem toho spochybnuje tvrdenie, ze Vseobecný súd skreslil jednoznacný zmysel správy znalca, ktorú odvolatelky predlozili na prvom stupni. Podla jej názoru Vseobecný súd jednoducho povazoval danú správu za nepresvedcivú. 2. Analýza 82. Na úvod treba uviest, ze ma nepresvedcili tvrdenia odvolateliek v rámci ich druhého odvolacieho dôvodu. 83. Po prvé obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ podla ustálenej judikatúry odkazuje na druhy zosúladeného správania, ktoré sa na základe ich povahy povazujú za skodlivé na úcel riadneho fungovania beznej hospodárskej sútaze, takze by bolo zbytocné preukazovat, ze majú skutocné úcinky na trh. ( [40]40 ) Preto ak orgán na ochranu hospodárskej sútaze po preskúmaní ustanovení a cielov dohody, ako aj právnych a hospodárskych okolností, za ktorých bola daná dohoda schválená a zrealizovaná, dospeje k záveru, ze takáto dohoda patrí do kategórie dohôd, ktorých skodlivá povaha je vzhladom na skúsenosti bezne akceptovaná a jednoducho identifikovatelná, daný orgán nepotrebuje overovat, ci táto dohoda skutocne narusovala hospodársku sútaz. 84. Orgán jednoducho musí vylúcit moznost, ze predmetná dohoda, "ktorá síce zodpovedá kategórii dohôd, ktoré sa zvycajne povazujú za protisútazné, no vzhladom na urcité specifické okolnosti absolútne nie je spôsobilá vyvolávat na trhu skodlivé úcinky alebo dokonca podporuje hospodársku sútaz" ( [41]41 ). Inými slovami, v prípade správania, ktoré je vo svojej podstate protisútazné, orgán musí jednoducho v konkrétnom prípade "overit existenciu právnych alebo skutkových okolností, ktoré bránia tomu, aby mohla dotknutá dohoda alebo prax obmedzovat hospodársku sútaz" ( [42]42 ). 85. Preto prvky týkajúce sa informovanosti dotknutých podnikov a ich ochoty obmedzit hospodársku sútaz alebo ich hospodárskeho záujmu na takomto obmedzení, majú bezne len obmedzený význam pre posúdenie orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, ci ich správanie môze byt klasifikované ako obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. ( [43]43 ) Overenie spôsobilosti správania obmedzit hospodársku sútaz sa vo vseobecnosti samo osebe povazuje za dostatocné na tento úcel. 86. V tomto kontexte by som chcel pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je potrebné predpokladat, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladovaní postupu a nadalej pôsobiace na trhu pri urcovaní svojho správania na tomto trhu zohladnujú informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. Pri stanovovaní porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nie je preto potrebné preukázat, ze takáto výmena dôverných informácií skutocne ovplyvnila hospodársku sútaz na trhu. ( [44]44 ) 87. Z týchto dôvodov nenachádzam v bodoch 101 a 102 napadnutého rozsudku ziadne nesprávne právne posúdenie. Vseobecný súd sa podla môjho názoru správne domnieval, ze na úcely kvalifikácie predmetného správania ako obmedzenia z hladiska ciela nebol údajný nedostatok ochoty a/alebo motivácie zúcastnených obchodníkov ponúkat lepsie sadzby rozhodujúci. 88. Po druhé vzhladom na uz vyssie uvedené úvahy tvrdenia odvolateliek týkajúce sa údajného skreslenia dôkazov zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o hospodársku správu znalca predlozenú na prvom stupni, môzu byt zamietnuté ako neúcinné. Ak by táto správa aj obsahovala, ako tvrdia odvolatelky, "konkrétne hospodárske dôkazy o podrobnostiach motivácie obchodníkov, ktorí sa zúcastnili na manipulácii", nemalo by to ziadny vplyv na kvalifikáciu predmetného správania ako obmedzenia z hladiska ciela. 89. Pre úplnost dodávam, ze v kazdom prípade súhlasím s Komisiou, ze Vseobecný súd podla vsetkého danú správu jednoducho povazoval za nepresvedcivú. Takéto rozhodnutie nemôze byt predmetom odvolania. V (polutovaniahodne krátkom) vyhlásení Vseobecného súdu nenachádzam ziadne nesprávne právne posúdenie, voci ktorému odvolatelky namietajú. 90. Súhlasím naopak s tvrdeniami, ktoré odvolatelky predlozili v rámci tretieho odvolacieho dôvodu. Domnievam sa totiz, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri vyhodnocovaní tvrdení odvolateliek týkajúcich sa prosútaznej povahy predmetného správania. 91. V bode 154 napadnutého rozsudku Vseobecný súd najskôr uviedol, ze "s výnimkou pridruzených obmedzení hlavnej operácie... mozno prípadné prosútazné úcinky zohladnit iba v rámci posúdenia podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ". Vseobecný súd dalej vysvetlil, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ neobsahuje ziadnu "zásadu logického uvazovania", co umoznuje zvázenie prosútazných a protisútazných vplyvov dohody, s cielom urcit, ci túto dohodu mozno oznacit za "obmedzenie hospodárskej sútaze". 92. Toto stanovisko vsak spochybnuje najnovsia judikatúra. Konkrétne, ako Súdny dvor objasnil v rozsudku vo veci UK Generics, ze ak sa úcastníci tejto dohody dovolávajú pozitívnych úcinkov na hospodársku sútaz spojených s touto dohodou, tieto úcinky musia byt ako prvky kontextu tejto dohody riadne zohladnené na úcely jej kvalifikácie ako "obmedzenia hospodárskej sútaze z hladiska ciela" podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, kedze môzu spochybnit celkové posúdenie stupna dostatocnej skodlivosti predmetného zosúladeného postupu pre hospodársku sútaz. ( [45]45 ) 93. Ako Súdny dvor vysvetlil, zvázenie údajných prosútazných úcinkov dohody nepredstavuje zásadu logického uvazovania, ale má za ciel len posúdit objektívnu závaznost dotknutého postupu. Ak predmetné podniky preukázu, ze tieto úcinky sú relevantné, vlastné dotknutej dohode a dostatocne významné, vyplýva z toho "dôvodná pochybnost o dostatocne skodlivej povahe dotknutej dohody pre hospodársku sútaz, a teda o jej protisútaznom cieli" ( [46]46 ). 94. Vseobecný súd jednoznacne nevykonal ziadne takéto posúdenie, kedze preskúmal len to, ci by výmeny informácií o stredových cenách mohli byt oprávnené podla doktríny "pridruzeného obmedzenia". Táto doktrína sa vsak vztahuje na iný druh analýzy, zameraný na kontrolu toho, ci niektoré obmedzenia správania strán dohody, ktoré nepredstavujú predmet danej dohody, môzu byt oprávnené, aj ak obmedzujú hospodársku sútaz, pretoze priamo súvisia s vykonávaním dohody, ktorá nemá protisútazný charakter, a sú nevyhnutné na jej vykonávanie. ( [47]47 ) 95. Z toho vyplýva, ze napadnutý rozsudok je poznacený nesprávnym právnym posúdením, pokial ide o to, ze Vseobecný súd uplatnil nesprávny právny rámec pri posudzovaní a následnom zamietnutí tvrdení odvolateliek. 96. Domnievam sa preto, ze druhý odvolací dôvod by sa mal zamietnut, a tretí odvolací dôvod by mal byt potvrdený. C. O stvrtom, piatom a siestom odvolacom dôvode, ktorý sa týka jediného a pokracujúceho porusenia 97. Stvrtý, piaty a siesty odvolací dôvod sa týkajú konstatovania Vseobecného súdu, ze odvolatelky sa zúcastnili na "jedinom a pokracujúcom porusovaní". 1. Argumentácia úcastníkov konania 98. Odvolatelky, podporení vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdia, ze rozhodnutie týkajúce sa ich úcasti na jedinom a pokracujúcom porusení sa zakladá na viacerých chybách. 99. Na úvod treba pripomenút, ze odvolatelky vo svojom stvrtom odvolacom dôvode tvrdia, ze Vseobecný súd preukázatelne skreslil skutocnosti a dôkazy, pokial ide o rozhovory z 12. februára 2007. Odvolatelky tvrdia, ze v daný den doslo k dvom samostatným a nesúvisiacim rozhovorom medzi tými istými obchodníkmi. V rozpore s tým, co je vsak uvedené v napadnutom rozsudku, sa prvý z týchto rozhovorov netýkal ziadnej manipulácie so sadzbou Euribor. Podla tvrdení odvolateliek sa len druhý rozhovor týkal plánovanej manipulácie so sadzbou Euribor z 19. marca 2007. 100. Odvolatelky dodávajú, ze Vseobecný súd sa dopustil podobnej chyby, pokial ide o rozhovory, ku ktorým doslo 16. februára 2007. Aj v ten den doslo k dvom odlisným rozhovorom medzi obchodníkmi. Len prvý rozhovor sa týkal stredových hodnôt, pricom druhý sa týkal jednej historickej transakcie. Odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd teda skreslil dôkazy, ked opísal druhý rozhovor ako "to isté správanie" ako v predchádzajúcom rozhovore. Podla ich názoru prvý rozhovor neviedol k ziadnemu poruseniu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 101. Navyse v piatom odvolacom dôvode odvolatelky kritizujú Vseobecný súd za to, ze v bodoch 214 az 229 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze rôznymi formami správania identifikovanými v spornom rozhodnutí sa dosahoval jediný ciel. Podla ich názoru dospel Vseobecný súd k tomuto záveru na základe viacerých nesprávnych posúdení. 102. Napokon v siestom odvolacom dôvode odvolatelky kritizujú záver Vseobecného súdu v bodoch 255 az 262 napadnutého rozsudku, ze HSBC si bola vedomá toho, ze sa zúcastnuje na jedinom a pokracujúcom porusení, ktoré zahrnalo nielen manipuláciu z 19. marca 2007, ale aj rozhovory o moznostiach zopakovania tejto manipulácie, ku ktorým doslo 19. a 27. marca 2007. Odvolatelky sa domnievajú, ze v tomto smere napadnutý rozsudok prekracuje miery konstatovaní zahrnutých v spornom rozhodnutí. 103. Komisia povazuje stvrtý, piaty a siesty odvolací dôvod za neprípustný alebo neúcinný, v kazdom prípade vsak za nedôvodný. 104. Pokial ide o stvrtý odvolací dôvod, Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd správne posúdil ciel rozhovorov z 12. a 16. februára 2007. Podla jej názoru je snaha HSBC o rozdelenie týchto konverzácií na samostatné rozhovory, kazdý s iným cielom, umelá. Komisia dodáva, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade neúcinný, kedze aj v prípade, ze by tvrdenia odvolateliek boli potvrdené, konstatovania Vseobecného súdu týkajúce sa protisútazných výmen informácií v období medzi 12. februárom a 27. marcom 2007 by zostali správne. 105. Komisia takisto tvrdí, ze Vseobecný súd nepochybil pri potvrdení jej analýzy toho, ze rôzne formy správania identifikované v spornom rozhodnutí mali jediný ciel. Tento ciel bol vysvetlený v odôvodnení 445 sporného rozhodnutia, ktoré sa v napadnutom rozsudku nespochybnuje: "Znízenie hotovostných tokov [, ktoré úcastníci kartelu] majú platit (alebo zvýsenie tých, ktoré majú prijat) a v dôsledku toho [zvýsenie] hodnoty EIRD, ktoré majú vo svojom portfóliu na úkor protistrán týchto EIRD". Komisia dodáva, ze v kazdom prípade sú tvrdenia odvolateliek v tejto zálezitosti neprípustné, kedze jednoducho spochybnujú niektoré posúdenia skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu. 106. Okrem toho je podla názoru Komisie siesty odvolací dôvod neprípustný a nedôvodný. Tvrdí, ze aj v tejto zálezitosti odvolatelky spochybnujú posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o skutocnosti a dôkazy týkajúce sa informovanosti HSBC o úcasti iných bánk na predmetnom správaní. Komisia v kazdom prípade tvrdí, ze posúdenie Vseobecného súdu bolo správne a v plnom súlade s konstatovaniami uvedenými v spornom rozhodnutí. 2. Analýza 107. Nepresvedcili ma tvrdenia, ktoré predlozili odvolatelky a vedlajsí úcastníci konania pri napadnutí správnosti posúdenia Vseobecného súdu, pokial ide o úcast HSBC na jedinom a pokracujúcom porusovaní právnych predpisov. 108. V tejto súvislosti by som chcel pripomenút, ze z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze Vseobecný súd má v zásade výlucnú právomoc zistit a posúdit skutkový stav. Len skreslenie dôkazov Vseobecným súdom predstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [48]48 ) 109. Odvolatelky sa odvolávajú na skreslenie dôkazov výlucne v kontexte ich stvrtého odvolacieho dôvodu. Ziadne takéto tvrdenie sa neuvádza k piatemu a siestemu odvolaciemu dôvodu, hoci pri týchto dôvodoch nevznikajú ziadne skutocné právne otázky. 110. Odvolatelky a vedlajsí úcastníci konania nekritizujú výklad Vseobecného súdu, pokial ide o pojem "jediného a pokracujúceho" porusenia (alebo jeho základných prvkov, napr. "jediný ciel"), ani vseobecnejsie nemajú výhrady voci právnemu rámcu, ktorý bol v napadnutom rozsudku uplatnený. V zásade spochybnujú konkrétne konstatovania Vseobecného súdu, pokial ide o ciel, povahu a kontext viacerých rozhovorov medzi obchodníkmi. 111. Preto, ako správne tvrdí Komisia, odvolatelky a vedlajsí úcastníci konania v skutocnosti ziadajú Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov s prihliadnutím na úcast odvolateliek na jedinom a pokracujúcom porusovaní právnych predpisov. V odvolacom konaní je to vsak neprípustné. 112. Piaty a siesty odvolací dôvod by sa preto mali vyhlásit za neprípustné. Okrem toho, pokial ide o stvrtý odvolací dôvod, domnievam sa, ze by mal byt zamietnutý ako nedôvodný. 113. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry musí skreslenie zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez potreby vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( [49]49 ) S cielom preukázat takéto skreslenie nestací navrhnút iný výklad uvedených dôkazov, ako je ten, ktorý zvolil Vseobecný súd. ( [50]50 ) 114. V prejednávanej veci nie je stanovenie "skutocného" obsahu a zmyslu konverzácií z 12. a zo 16. februára 2007 jednoduchou úlohou. Vyzaduje si to rozsifrovanie písomných správ vymienaných medzi obchodníkmi a zohladnenie skutocnosti, ze výmena týchto správ bola prerusovaná obdobiami, pocas ktorých obchodníci komunikovali telefonicky. 115. Odvolatelky ponúkajú vysvetlenie týchto konverzácií, ktoré sa lísi od vysvetlenia uvádzaného Vseobecným súdom. Nezdá sa mi vsak vôbec zrejmé, ze by objasnenie odvolateliek bolo hodnovernejsie alebo pravdepodobnejsie nez objasnenie Vseobecného súdu, nehovoriac uz o jeho schopnosti identifikovat vecnú chybu v posúdení Vseobecného súdu týkajúcom sa skutkového stavu a dôkazov, co by bolo potrebné na preukázanie skreslenia. 116. Na základe uvedeného treba podla môjho názoru zamietnut stvrtý, piaty a siesty odvolací dôvod. VI. Dôsledky posúdenia 117. V týchto návrhoch som dospel k záveru, ze prvý a tretí odvolací dôvod sú dôvodné. 118. Napriek tomu z ustálenej judikatúry vyplýva, ze ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, takéto porusenie nemôze viest k zruseniu uvedeného rozsudku a je potrebné nahradit odôvodnenie. ( [51]51 ) V takých prípadoch treba odvolanie zamietnut. ( [52]52 ) 119. Z dôvodov, ktoré vysvetlím nizsie, je to tak aj v prejednávanej veci. A. Právo na riadnu správu vecí verejných, prezumpcia neviny a právo na obhajobu 120. Najskôr je potrebné pripomenút, ze clánok 41 Charty ukotvuje právo na dobrú správu vecí verejných, podla ktorého sa stanovuje, ze kazdý má právo, aby institúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote. ( [53]53 ) Ako Vseobecný súd uviedol v napadnutom rozsudku, táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze nijaký z clenov dotknutej institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze dotknutá institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade. ( [54]54 ) 121. Zásada prezumpcie neviny je naopak stanovená v clánku 48 Charty, v ktorom sa odráza clánok 6 ods. 2 ESLP, a stanovuje, ze "kazdý, kto je obvinený, sa povazuje za nevinného, kým jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom". Podla ustálenej judikatúry sa vsak vzhladom na povahu predmetných porusení, ako aj na povahu a stupen prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, táto zásada vztahuje aj na konania týkajúce sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uplatnujúce sa na podniky, ktorých výsledkom môze byt ulozenie pokút alebo penále. ( [55]55 ) 122. Napokon z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze zásada dodrzania práv na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Únie. Islo by o porusenie tejto zásady, keby súdne rozhodnutie vychádzalo zo skutocností a z dokumentov, s ktorými sa úcastníci konania alebo ktorýkolvek z nich nemohli oboznámit, a teda ku ktorým sa nemohli vyjadrit. ( [56]56 ) 123. Odvolatelky, podporené vedlajsími úcastníkmi konania, tvrdia, ze Komisia porusila tieto práva v zásade dvoma spôsobmi. Po prvé odvolatelky tvrdia, ze Komisia sa dopustila porusenia tým, ze vyuzila casovo odstupnované hybridné konanie a prijala rozhodnutie o urovnaní, v ktorom fakticky rozhodla o zodpovednosti HSBC za porusenie clánku 101 ZFEÚ. Po druhé sa odvolatelky stazujú na urcité vyhlásenia clena Komisie zodpovedného za politiku hospodárskej sútaze pred prijatím sporného rozhodnutia. 124. Ani jedna argumentácia nie je podla môjho názoru presvedcivá. Ako vysvetlím nizsie, nedoslo k ziadnemu poruseniu týchto zásad a práv. V kazdom prípade odvolatelky nepredlozili ziadny prvok, z ktorého by mohlo vyplývat, ze ak by k údajným nezrovnalostiam nedoslo, sporné rozhodnutie mohlo byt odlisné. 1. Hybridné konanie 125. Odvolatelky v zásade tvrdia, ze uplatnením casovo odstupnovaného hybridného konania Komisia nenapravitelne poskodila ich postavenie pred samotným prijatím sporného rozhodnutia. Rozhodnutie o urovnaní, hoci im nebolo adresované, obsahovalo viaceré a zbytocné odkazy na HSBC, takze zodpovednost HSBC bola fakticky uz stanovená. 126. Tvrdenia odvolateliek ma nepresvedcili. 127. Na úvod je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor uz predtým konstatoval, ze Komisii nic nebráni v tom, aby vyuzila casovo odstupnované hybridné konanie pri jednotlivých úcastníkoch kartelu. ( [57]57 ) Bolo by v rozpore s cielom konania o urovnaní, ktorým je zjednodusenie a zrýchlenie správnych konaní a znízenie poctu vecí predkladaných súdom v Únii, cím sa Komisii umozní vybavit pri vyuzívaní rovnakého mnozstva zdrojov viac vecí, ( [58]58 ) ak by sa od Komisie vyzadovalo prijatie tak rozhodnutia o urovnaní, ako aj súvisiacich riadnych rozhodnutí zároven. 128. Crédit Agricole vsak tvrdí, ze Komisia by tak mala urobit, ak neexistujú dostatocné záruky, ze prezumpcia neviny strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní, bude dodrzaná v kontexte casovo odstupnovaného hybridného konania. 129. Hoci sa teoreticky môzem priklánat k takejto hypotéze, v praxi si len tazko dokázem predstavit okolnosti, za ktorých by prijatie rozhodnutia o urovnaní zo strany Komisie - aj ak by boli prijaté vsetky mozné záruky a preventívne opatrenia - nevyhnutne viedlo ku vzniku zodpovednosti strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní. 130. Ako Vseobecný súd správne konstatoval v nedávnom rozhodnutí, v kontexte konania, ktoré sa riadi ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, tak dotknuté podniky, ako aj Komisia sú vo vztahu k predoslému konaniu o urovnaní v situácii "tabula rasa", v ktorej zodpovednost este nebola preukázaná. V takomto konaní je Komisia viazaná výlucne odôvodnením adresovaným predmetným podnikom a - sotva je potrebné na to poukazovat - musí týmto podnikom poskytnút vsetky mozné prílezitosti na vypocutie, pri nálezitom zohladnení právnych a skutkových okolností, ktoré uvedú. ( [59]59 ) 131. Aj napriek tomu, ze Komisia dospela v rozhodnutí o urovnaní k iným skutkovým a právnym zisteniam, nic jej nebráni v tom, aby v následnom riadnom rozhodnutí dospela k inému záveru, ak jej budú predlozené nové tvrdenia alebo nové dôkazy. Inak povedané, v následnom rozhodnutí sa Komisia nemôze jednoducho spoliehat na konstatovanie uvedené v rozhodnutí o urovnaní. Kazdé rozhodnutie prijaté Komisiou na základe ustanovení nariadenia c. 1/2003 musí byt v zásade samostatným rozhodnutím, v ktorom sú závery orgánov primerane a nezávisle odôvodnené a podlozené. ( [60]60 ) 132. Dalej sa budem venovat hlavnému tvrdeniu odvolateliek, pricom na zaciatok musím uviest, ze nechápem, ako by odkazy na HSCB zahrnuté v rozhodnutí o urovnaní mohli byt povazované za nenapravitelne poskodzujúce postavenie odvolateliek v súbeznom konaní. 133. Na formálnej úrovni úcastníci konania povazujú za nesporné, ze rozhodnutie o urovnaní nemá a ani nemôze mat ziadny právny úcinok, aspon nie priamo, voci odvolatelkám, kedze nie sú adresátmi daného rozhodnutia ( [61]61 ) a nespomínajú sa v jeho výrokovej casti. 134. Okrem toho sa v odôvodnení 3 rozhodnutia o urovnaní jednoznacne uvádza, ze toto rozhodnutie vychádza len zo skutocností, ktoré akceptovali strany, ktoré sa dohodli na urovnaní, a ze sa ním "nezakladá ziadna zodpovednost strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní, za ziadnu úcast na porusovaní práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze v tejto veci". Toto odôvodnenie obsahuje aj poznámku pod ciarou (poznámka pod ciarou 4), v ktorej sa uvádza, ze správanie, na ktoré sa odkazuje v danom rozhodnutí, "zahrnajúce strany, ktoré sa nedohodli na urovnaní, sa pouzíva výlucne na urcenie zodpovednosti strán, ktoré sa dohodli na urovnaní...". 135. Je fakt, ze existencia týchto "vylúcení zodpovednosti" nestací na vylúcenie porusenia, ktoré uplatnujú odvolatelky, kedze, ako vyplýva z rozsudku vo veci Pometon, v rozhodnutí o urovnaní by Komisia nemala poskytnút viac informácií, nez je potrebné na posúdenie právnej zodpovednosti podnikov, ktoré sa nezúcastnujú na uvedenom konaní. Okrem toho odôvodnenie rozhodnutí o urovnaní by malo byt formulované tak, aby sa vylúcilo prípadné predcasné rozhodnutie týkajúce sa viny strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní, ktoré by malo byt predmetom samostatných konaní. 136. Preto sa rozhodnutie o urovnaní v prejednávanej veci musí celé preskúmat s cielom overit, ci - napriek prvkom uvedeným v bodoch 133 a 134 - v nom zahrnuté odkazy na HSBC mohli fakticky byt pochopené ako predcasné potvrdenie ich viny. Inými slovami, pouzitím výrazov, ktoré odvolatelky uviedli vo svojom návrhu, "vyhranuje" sa postavenie HSBC v rozhodnutí o urovnaní az natolko, ze tieto aspekty nemohli byt "napravené" v následnom konaní? 137. V tomto smere odvolatelky spochybnujú skutocnost, ze v poznámke pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní Komisia vymedzila pojem "strany" ako "vsetky podniky, ktorých sa konanie týka", co teda zahrna aj strany, ktoré sa nedohodli na urovnaní. Následne Komisia opísala predmetné postupy (v casti 4 rozhodnutia o urovnaní) a pripísala ich "stranám" ( [62]62 ). V tomto kontexte Komisia odkazuje aj na dvojstranné kontakty medzi Barclays a okrem iného HSBC. ( [63]63 ) Okrem toho pri posudzovaní obmedzujúcej povahy predmetných postupov rozhodnutie o urovnaní odkazuje na tie, ktoré sú opísané v casti 4. 138. Ziadny z týchto odkazov, ci uz samostatne, alebo v kombinácii, sa mi vsak nejaví ako problematický. 139. Po prvé v rozhodnutí o urovnaní je len málo odkazov na strany, ktoré sa nedohodli na urovnaní, a v jeho casti s "právnym posúdením" sa neuvádzajú ziadne. ( [64]64 ) Po druhé, a co je dôlezitejsie, vsetky tieto odkazy sú opisnej povahy a neobsahujú - výslovné ani implicitné - posúdenie právneho postavenia HSBC. 140. V casti rozhodnutia o urovnaní týkajúcej sa právneho posúdenia Komisia vsak naozaj odkazuje na jeho opisnú cast, v ktorej sa HSBC spomína ci uz priamo, alebo nepriamo. 141. Vzhladom na to, ze správanie strán, ktoré sa dohodli na urovnaní, ktoré je predmetom rozhodnutia o urovnaní, zahrnalo kontakty so stranami, ktoré sa nedohodli na urovnaní, a na to, ze tieto kontakty majú urcitý význam v rámci rozhodnutia, nemohlo sa ocakávat, ze Komisia tieto informácie vynechá. Záujem HSBC musí byt v tomto smere vyvázený povinnostou Komisie prijat rozhodnutie, ktoré je co mozno najúplnejsie a najtransparentnejsie, co zahrna aj primerané odôvodnenie, a to skutkové aj právne. Tieto odkazy sú preto "objektívne nevyhnutné" na vznik zodpovednosti strán, ktoré sa dohodli na urovnaní, v zmysle rozsudku vo veci Pometon. 142. Preto sa mi zdá, ze v rozhodnutí o urovnaní nedoslo k ziadnemu skrytému ani náhodnému posúdeniu zodpovednosti HSBC. Takisto v danom rozhodnutí nie sú ziadne odkazy na HSBC, ktoré by sa zdali zbytocné ci nepotrebné. 143. Preskúmanie sporného rozhodnutia potvrdzuje môj záver. Odkazy na rozhodnutie o urovnaní sa totizto opät obmedzujú na opisné casti sporného rozhodnutia. Právne posúdenie predmetného správania a príslusná zodpovednost strán, ktoré sa nedohodli na urovnaní, vychádzajú z nezávislej analýzy, ktorá sa v ziadnom bode neopiera o zistenia z rozhodnutia o urovnaní. Vzhladom na tvrdenia a dôkazy, ktoré poskytol adresát sporného rozhodnutia, sa celé posúdenie vykonáva ex novo. V dôsledku toho sú konstatovania Komisie nezávisle odôvodnené a podlozené. 144. Vzhladom na uz uvedené nevidím ziadne presvedcivé tvrdenie, ktoré by ma viedlo k záveru, ze zodpovednost odvolateliek bola de iure alebo de facto stanovená v rozhodnutí o urovnaní tak, ze Komisia uz z praktického hladiska nebola schopná zmenit svoje konstatovania v následnom rozhodnutí. Tvrdenia týkajúce sa údajného porusenia zásady prezumpcie neviny uplatnením casovo odstupnovaného hybridného konania preto musia byt zamietnuté. 2. Tvrdenia clena Komisie 145. Podla ustálenej judikatúry si zásada prezumpcie neviny predovsetkým vyzaduje, aby clenovia súdu pri výkone svojich povinností nezacínali s predsudkom o tom, ze obzalovaný spáchal trestný cin, z ktorého je obzalovaný, a ze dôkazné bremeno nesie orgán trestného stíhania, pricom kazdá pochybnost v tomto smere je v prospech obzalovaného. ( [65]65 ) 146. Navyse podla ustálenej línie judikatúry ESLP zásada prezumpcie neviny takisto bráni verejným orgánom v predcasnom vyjadrení názoru, ze osoba obvinená z trestného cinu je vinná, a to predtým, nez sa táto skutocnost preukáze zákonným spôsobom. Tieto vyjadrenia môzu naopak viest verejnost k tomu, aby uverila vine dotknutej osoby, a tým ovplyvnit jeho dobrú povest a dôstojnost, a ovplyvnit jasné a nestranné posúdenie zálezitosti zo strany príslusných orgánov. ( [66]66 ) 147. Predmetné verejné orgány nezahrnajú len sudcov, ale aj iných verejných cinitelov (ako napríklad vysetrovacie orgány a iných zástupcov státu). ( [67]67 ) Vyhlásenia iných verejných cinitelov vsak podliehajú menej prísnemu preskúmaniu nez vyhlásenia súdnych orgánov. ( [68]68 ) 148. Okrem toho ESLP konstatoval, ze vzhladom na slobodu prejavu - a doplnil by som, ze vzhladom na poziadavky otvorenosti a transparentnosti verejnej správy ( [69]69 ) - zásada prezumpcie neviny nemôze byt chápaná ako zásada, ktorá bráni verejným orgánom v tom, aby informovali verejnost o prebiehajúcich vysetrovaniach. Platí to pod podmienkou, ze to orgány urobia s potrebnou diskrétnostou a obozretnostou. ( [70]70 ) 149. V judikatúre sa sústavne zásadne odlisuje medzi vyhláseniami o tom, ze niekto je len podozrivý zo spáchania trestného cinu, a jednoznacnými vyhláseniami - bez definitívneho odsúdenia - ze niekto skutocne spáchal predmetný trestný cin. Prvé vyhlásenia sa vo vseobecnosti povazovali za oprávnené, pricom tie druhé porusujú zásadu prezumpcie neviny. ( [71]71 ) 150. Výber formulácií vo vyhláseniach orgánov je samozrejme v tomto smere nesmierne dôlezitý. ( [72]72 ) Co je vsak najdôlezitejsie, najmä v "hranicných" situáciách, je skutocný význam vyhlásení orgánov, a nie ich doslovné znenie. ( [73]73 ) 151. Za urcitých okolností ESLP skonstatoval, ze pouzitie urcitých nestastne zvolených formulácií, ktoré by mohli byt predmetom kritiky, nie je rozhodujúce, pokial ide o údajné porusovanie prezumpcie neviny. ( [74]74 ) Podla ustálenej judikatúry naozaj platí, ze to, ci vyhlásenie verejného orgánu predstavuje porusenie zásady prezumpcie neviny, musí byt vyriesené v kontexte konkrétnych okolností, za ktorých dané vyhlásenie bolo vydané. ( [75]75 ) 152. Doslo teda za týchto okolností k poruseniu zásady prezumpcie neviny vo veci odvolateliek v dôsledku vyhlásení, ktoré vydal bývalý clen Komisie v rokoch 2012 a 2014? 153. Hoci mám pochopenie pre tvrdenia odvolateliek, domnievam sa, ze k ziadnemu takémuto poruseniu nedoslo. 154. Na úvod je potrebné uviest, ze bývalý clen Komisie bol clenom správnej institúcie (Komisie), ktorá v prejednávanej veci konala ako vysetrovací orgán. Preto standard, ktorý sa má uplatnovat na jeho vyhlásenia, nie je az taký vysoký, ako by to bolo v prípade, ze by clen Komisie bol súcastou súdneho orgánu. 155. Je vsak potrebné uznat aj skutocnost, ze tieto vyhlásenia vzhladom na pouzité slová a spôsob, akým boli vydané, balansujú na hranici medzi vyhláseniami o podozrení a predcasnom vyhlásení o vine. Vzhladom na viaceré prvky sa napriek tomu priklánam k domnienke, ze tieto vyhlásenia sú nestastné, ale relatívne "neskodné". 156. Po prvé, pokial ide o obsah predmetných vyhlásení, je pravda, ze viaceré poznámky boli nejednoznacné a ze niektoré z nich mohla cast publika vnímat ako náznaky toho, ze (niektoré alebo vsetky) vysetrované podniky sa pravdepodobne dopustili porusenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. ( [76]76 ) Nemozno vsak popriet, ze tieto vyjadrenia zostali pomerne vágne a vseobecné a nevyhlasovala sa v nich vina vysetrovaných podnikov. Vyhlásenia ani neobsahovali ziadne hanlivé ci príkre formulácie o vysetrovaných podnikoch. Okrem toho neodkazovali konkrétne na ziadny podnik ani podniky, neuvádzali podrobnosti, ktoré by umoznili identifikáciu jedného alebo viacerých podnikov, ani neodhalili ziadne dôverné informácie ani obchodné tajomstvá, ktoré by týmto podnikom mohli spôsobit skodu. 157. Po druhé, pokial ide o kontext, v ktorom boli predmetné vyhlásenia vydané, za osobitne relevantné otázky povazujem "kde", "preco" a "kedy". Tieto vyhlásenia boli vydané i) v Európskom parlamente; ii) vo francúzskom Senáte, a iii) pocas pohovoru so specializovanou tlacou. Zámerom predmetných vyhlásení bolo informovat iné institúcie (Únie alebo clenských státov) a hospodárske subjekty v dotknutých sektoroch o stave prebiehajúceho vysetrovania. Kedze svet sa este stále spamätáva zo znicujúcich úcinkov financnej krízy z rokov 2007 az 2008 (ktorej korene mozno nájst v nedbanlivom konaní viacerých globálnych financných institúcií), a kedze Európska únia prechádza významnou reformou sektora financných sluzieb, takéto informácie boli jednoznacne pre verejnost znacne zaujímavé. Okrem toho boli tieto tvrdenia vydané v case, ked uz bola zverejnená existencia vysetrovania v sektore EIRD. ( [77]77 ) 158. Po tretie, pokial ide o mozné dôsledky predmetného vyhlásenia, nechápem - a odvolatelky sa ani nesnazili podrobne vysvetlit -, ako by tieto vyhlásenia mohli ovplyvnit dobrú povest a dôstojnost odvolateliek alebo ovplyvnit jasné a nestranné posúdenie zálezitosti Komisiou. ( [78]78 ) 159. Odvolatelky predovsetkým nespochybnujú, ze i) v kontexte správneho konania vyuzívali vsetky procesné záruky stanovené v právnych predpisoch Únie; ii) rozhodnutie o urovnaní, ako aj sporné rozhodnutie sú akty prijaté Komisiou (t. j. kolégiom komisárov), a nie clenom Komisie zodpovedným za politiku v oblasti hospodárskej sútaze, a iii) v caste prijatia sporného rozhodnutia osoba, ktorá vydala predmetné vyhlásenia, uz nebola clenom Komisie zodpovedným za politiku v oblasti hospodárskej sútaze. 160. Vzhladom na uz uvedené sa domnievam, ze predmetné vyhlásenia - ktoré je mozné kritizovat, ako to uviedol ombudsman - nie sú takého druhu a závaznosti, aby mohli spochybnit mieru nestrannosti Komisie pri vykonávaní vysetrovania a posudzovania ich postavenia v spornom rozhodnutí. 161. V kazdom prípade sa domnievam, ze aj ak by sa súd domnieval, ze predmetné vyhlásenia viedli k poruseniu zásady prezumpcie neviny, odvolatelky nepredlozili ziadny prvok, ktorý by preukazoval, ze tieto vyhlásenia mohli mat vplyv na výsledok konania. 162. Napokon by som chcel dodat, ze dalsie obvinenia v tomto kontexte, ktoré predniesli odvolatelky, pokial ide o porusenie ich práva na obhajobu, neobsahujú ziadne dalsie body okrem tých, ktorými som sa uz zaoberal vyssie. Týmito výhradami sa teda netreba osobitne zaoberat. 163. Tvrdenia odvolateliek týkajúce sa porusenia zásady prezumpcie neviny, práva na riadnu správu vecí verejných a práva na obhajobu by preto podla môjho názoru mali byt zamietnuté. B. Obmedzenie z hladiska ciela 164. Odvolatelky v podstate tvrdia, ze znízením neistoty obchodníkov, pokial ide o úroven trhových stredových cien, im predmetná výmena informácií umoznila stanovit obmedzenejsie rozpätie dopytu/ponuky v prospech zákazníkov, co by viedlo k zvýseniu hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. 165. Ani toto tvrdenie nie je podla môjho názoru relevantné. Judikatúra v tejto veci je pomerne jasná, a preto svoju analýzu obmedzím len na niekolko strucných poznámok. 166. Na úvod pochybujem o tom, ze predmetné správanie by vzhladom na jeho úcinky mohlo byt povazované za prosútazné. V tomto smere by som chcel poznamenat, ze informácie o stredových cenách, aspon pri urcitých derivátoch, sú vo vseobecnosti dôverné, a nie sú verejne dostupné. Samotné HSBC a JP Morgan v priebehu vysetrovania potvrdili nedostatocnú transparentnost na trhu EIRD. ( [79]79 ) Okrem toho, a co je dôlezité, informácie týkajúce sa stredových cien sú osobitne relevantné na úcel stanovovania cien v sektore EIRD. Obchodník, ktorý je informovaný o stredových cenách konkurentov, má lepsie postavenie na to, aby presnejsie urcil konecné ceny dopytu alebo ponuky týchto konkurentov. ( [80]80 ) 167. Na tomto správaní nevidím ziadne prosútazné aspekty. Výmena dôverných informácií o stredových cenách neumoznila predmetným bankám - ak ide o uvedenie niekolkých príkladov prosútazných úcinkov -, aby ponúkali nové alebo zlepsené sluzby, vstúpili na nové trhy, otvorili trh pre nových zákazníkov alebo vseobecnejsie zlepsili fungovanie trhu ci napravili jeho zlyhania. Výmenou predmetných informácií niektoré banky odstránili neistotu týkajúcu sa ich budúceho správania pri stanovovaní cien v prospech bánk zúcastnených na kolúzii a v neprospech nezúcastnených bánk/iných subjektov. ( [81]81 ) 168. Navyse skutocnost, ze predmetné banky mohli presunút niektoré z výhod na svojich klientov, nevylucuje protisútaznú povahu predmetného správania. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právo Únie v oblasti hospodárskej sútaze je vytvorené s cielom chránit nielen bezprostredné záujmy spotrebitelov, ale aj struktúru trhu. ( [82]82 ) Znamená to, ze ak budú splnené relevantné podmienky podla clánku 101 a/alebo clánku 102 ZFEÚ, správanie, ktoré je schopné ovplyvnit motiváciu a schopnost (rovnako úcinných) konkurentov konkurovat na trhu, sa môze povazovat za protisútazné. 169. Preto pri konstatovaní, ze dané správanie má protisútazný ciel, nie je potrebná bezprostredná a priama súvislost medzi týmto správaním a zvýsením spotrebitelských cien. ( [83]83 ) Dokonca aj správanie, ktoré môze viest k urcitému znízeniu ceny relevantných produktov alebo sluzieb, môze byt za urcitých okolností povazované vo svojej podstate za protisútazné. ( [84]84 ) 170. Vzhladom na vsetko vyssie uvedené sa domnievam, ze námietka odvolateliek týkajúca sa prosútaznej povahy výmeny informácií o stredových cenách, ktorou by sa vylúcila jej kvalifikácia ako porusenie clánku 101 ZFEÚ z hladiska ciela, by mala byt zamietnutá. VII. O trovách 171. V clánku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 sa stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 172. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania a odvolatelky nemali úspech vo svojich dôvodoch, malo by im byt v zásade nariadené, aby nahradili trovy prejednávaného odvolacieho konania. Kedze vsak odvolatelky úspesne napadli viacero nesprávnych právnych posúdení zahrnutých v napadnutom rozsudku, domnievam sa, ze podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku sa javí ako opodstatnené ulozit odvolatelkám a Komisii, aby znásali svoje vlastné trovy konania súvisiace s týmto odvolacím konaním. 173. V prejednávanej veci sa takisto javí opodstatnené uplatnit clánok 140 ods. 3 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatnuje na odvolacie konanie podla jeho clánku 184 ods. 1, podla ktorého Súdny dvor môze rozhodnút, ze súkromné strany, ktoré sú vedlajsími úcastníkmi odvolacieho konania, by mali znásat svoje vlastné trovy konania. 174. Napokon nevidím ziadny dôvod menit rozhodnutie Vseobecného súdu týkajúce sa trov konania na prvom stupni. VIII. Návrh 175. Na základe uvedených skutocností navrhujem, aby Súdny dvor: - zamietol odvolania a - ulozil HSBC Holdings plc, HSBC Bank plc, HSBC Continental Europe (predtým HSBC France) a Európskej komisii, aby znásali svoje vlastné trovy v súvislosti s prejednávaným odvolacím konaním, - ulozil Crédit Agricole SA a Crédit Agricole Corporate and Investment Bank a JP Morgan Chase & Co., JP Morgan Chase Bank National Association a JP Morgan Services LLP, aby znásali svoje vlastné trovy v súvislosti s prejednávaným odvolacím konaním. __________________________________________________________________ ( [85]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [86]2 ) Rozsudok z 24. septembra 2019, HSBC Holdings a i./Komisia ([87]T-105/17, [88]EU:T:2019:675, body [89]1 az [90]12) (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [91]3 ) Rozhodnutie Komisie zo 7. decembra 2016 týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39914 - Úrokové deriváty denominované v eurách) [C(2016) 8530 final] (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [92]4 ) "Hybridné konanie" je postup, v ktorom Komisia súbezne vedie konanie o urovnaní v zmysle clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([93]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zmenené nariadením Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov ([94]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3), a standardné správne konanie podla clánku 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([95]Ú. v. EÚ L 1, 2003, s. 1). ( [96]5 ) Body 1 az 11 napadnutého rozsudku. ( [97]6 ) [98]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17. ( [99]7 ) Rozhodnutie Komisie C(2021) 4600 final z 28. júna 2021, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie C(2016) 8530 final zo 7. decembra 2016 (AT.39914 - Úrokové deriváty denominované v eurách). ( [100]8 ) Hybridné konanie sa povazuje za "casovo odstupnované" v prípade, ze rozhodnutie o urovnaní a riadne rozhodnutie(-a) nie sú prijaté naraz, ale postupne v priebehu casu. ( [101]9 ) Rozhodnutie európskeho ombudsmana z 11. novembra 2015 o vysetrovaní staznosti 1021/2014/PD proti Európskej komisii (dalej len "rozhodnutie ombudsmana"). ( [102]10 ) Body 289 a 291 napadnutého rozsudku. ( [103]11 ) Po prvýkrát naformulované v rozsudku zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia ([104]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, [105]EU:C:1975:174, body [106]90 a [107]91). ( [108]12 ) V tomto zmysle odvolatelky odkazujú najmä na rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service ([109]C-265/17 P, [110]EU:C:2019:23, bod [111]56). ( [112]13 ) Komisia odkazuje na clánok 10a nariadenia c. 773/2004 a na bod 9 oznámenia Komisie o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánkov 7 a 23 [nariadenia Rady c. 1/2003] v prípadoch kartelov ([113]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1). ( [114]14 ) Pozri najmä rozsudok z 18. marca 2021, Pometon/Komisia ([115]C-440/19 P [116]EU:C:2021:214) (dalej len "Pometon"). ( [117]15 ) Komisia poukazuje na dve rozhodnutia Vseobecného súdu, ktoré dané kritérium potvrdzujú: rozsudky zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia ([118]T-62/98, [119]EU:T:2000:180, body [120]281 a [121]283), a z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([122]T-180/15, [123]EU:T:2017:795, bod [124]278). ( [125]16 ) Podrobnejsie k tejto téme pozri LENAERTS, K., VANHAMME, J.: Procedural Rights of Private Parties in the Community Administrative Process. In: Common Market Law Review. 1997, zv. 34, s. 531 a 568. ( [126]17 ) Pre prehlad a dalsie odkazy na právnu náuku pozri okrem iného BARBIER DE LA SERRE, E.: Procedural Justice in the European Community Case-law concerning the Rights of the Defence: Essentialist and Instrumental Trends. In: European Public Law. 2006, s. 225 az 250; NEHL, H.P.: Principles of Administrative Procedure in EC Law. Hart Publishing: Oxford, 1999, s. 167 az 170. ( [127]18 ) Pozri napríklad rozsudky z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i. ([128]C-137/92 P, [129]EU:C:1994:247, body [130]75 a [131]76); zo 6. apríla 2000, Komisia/ICI ([132]C-286/95 P, [133]EU:C:2000:188, body [134]40, [135]41 a [136]51), a z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia ([137]C-85/15 P, [138]EU:C:2017:709, body [139]45 a [140]46). ( [141]19 ) K zásade zverenia právomocí pozri rozsudok z 21. júna 2018, Polsko/Parlament a Rada ([142]C-5/16 [143]EU:C:2018:483, bod [144]84 a citovaná judikatúra). V právnej náuke pozri SCHWARZE, J.: European Administrative Law. Sweet & Maxwell, 1992, s. 253 az 256. ( [145]20 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [146]21 ) V oblasti práva hospodárskej sútaze pozri podobne aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Feralpi a i./Komisia ([147]C-85/15 P, C-86/15 P a C-87/15 P, C-88/15 P a C-89/15 P, [148]EU:C:2016:940, bod [149]60). ( [150]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2016, HeidelbergCement/Komisia ([151]C-247/14 P, [152]EU:C:2016:149, bod [153]16 a citovaná judikatúra). ( [154]23 ) Pozri bod 30 vyssie. ( [155]24 ) Pozri okrem iného rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([156]C-99/17 P, [157]EU:C:2018:773, bod [158]78 a citovaná judikatúra). V niektorých prípadoch je kritérium (vzhladom na povahu údajne poruseného práva) formulované inak, jeho podstata je vsak rovnocenná: pozri rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia ([159]C-609/13 P, [160]EU:C:2017:46, bod [161]100 a citovaná judikatúra). ( [162]25 ) Pozri napríklad rozsudok z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([163]C-109/10 P, [164]EU:C:2011:686, body [165]62 az [166]65).? ( [167]26 ) Pozri k tejto otázke HARTLEY, T. C.: The Foundations of European Union Law. 8. vydanie, Oxford University Press: Oxford, 2014, s. 421. ( [168]27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([169]C-453/99, [170]EU:C:2001:465, bod [171]20 a citovaná judikatúra). ( [172]28 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Komisia/SGL Carbon ([173]C-301/04 P, [174]EU:C:2006:53, bod [175]67). V právnej náuke pozri WILS, W.: Fundamental Procedural Rights and Effective Enforcement of Articles 101 and 102 TFEU in the European Competition Network. In: World Competition. 2020, s. 15 az 18. ( [176]29 ) Pozri analogicky rozsudok z 26. novembra 2013, Gascogne Sack Deutschland/Komisia ([177]C-40/12 P, [178]EU:C:2013:768, bod [179]82). ( [180]30 ) Podobne rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia ([181]C-51/92 P, [182]EU:C:1999:357, bod [183]68). ( [184]31 ) Ako napríklad zaloba o mimozmluvnú zodpovednost voci Európskej únii: v tomto zmysle pozri rozsudok z 18. septembra 2003vo veci Volkswagen/Komisia ([185]C-338/00 P, [186]EU:C:2003:473, bod [187]165). Podla clánku 340 ZFEÚ "v prípade nezmluvnej zodpovednosti Únia... napraví akékolvek skody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V tomto smere je potrebné zdôraznit, ze pojem "pracovníci" sa vztahuje aj na clenov Komisie; v tomto zmysle pozri rozsudok z 15. júla 2021, OH (Imunita voci právomoci súdov) ([188]C-758/19, [189]EU:C:2021:603). ( [190]32 ) Porovnaj napríklad prístup uplatnený v prípade údajných porusení práva na obhajobu [rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([191]C-99/17 P, [192]EU:C:2018:773, bod [193]78 a citovaná judikatúra)] s prístupom uplatneným pri údajných poruseniach dôvernosti [rozsudok z 3. decembra 2009, Evropaďki Dynamiki/Komisia ([194]C-476/08 P, nezverejnený, [195]EU:C:2009:752, body [196]33 az [197]35)]. ( [198]33 ) Pozri aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Solvay/Komisia ([199]C-110/10 P, [200]EU:C:2011:257, body [201]37 a [202]47). ( [203]34 ) Clánok 2 nariadenia c. 1/2003. Pozri tiez okrem iného rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([204]C-89/11 P, [205]EU:C:2012:738, body [206]71 a [207]72). ( [208]35 ) Tu parafrázujem pasáz z rozsudku Najvyssieho súdu USA z 26. marca 1991 vo veci Arizona/Fulminante, 499 U.S. 279 (1991), s. 316. ( [209]36 ) Tamze, bod 63. ( [210]37 ) Tamze, body 64 a 65. ( [211]38 ) Tamze, bod 66. ( [212]39 ) V odôvodnení 34 sporného rozhodnutia (zopakovaného v bode 128 napadnutého rozsudku) sa vysvetluje, ze výraz "mid""odkazuje na stredovú alebo priemernú cenu medzi cenami dopytu a ponuky (napríklad vybranými, modelovanými, kótovanými alebo dojednanými) za konkrétny produkt. Mid casto slúzi ako spolahlivá priblizná hodnota ceny, za ktorú by tvorca trhu uzavrel obchod so zákazníkom predovsetkým v prípade, ked je trh likvidný a rozpätie dopyt/ponuka je obmedzené". ( [213]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 2020, Budapest Bank a i. ([214]C-228/18, [215]EU:C:2020:265, bod [216]36). ( [217]41 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Budapest Bank a i. ([218]C-228/18, [219]EU:C:2019:678, bod [220]45). ( [221]42 ) Tamze, bod 49. ( [222]43 ) Pozri napríklad rozsudok zo 7. januára 2004 vo veci Aalborg Portland a i./Komisia ([223]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [224]EU:C:2004:6, bod [225]335). ( [226]44 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia ([227]C-286/13 P, [228]EU:C:2015:184, bod [229]127 a citovaná judikatúra). ( [230]45 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ([231]C-307/18, [232]EU:C:2020:52, bod [233]103). ( [234]46 ) Tamtiez, body 104 az 107. ( [235]47 ) Pozri okrem iného rozsudok z 11. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia ([236]C-382/12 P, [237]EU:C:2014:2201, body [238]89 az [239]91 a citovaná judikatúra). ( [240]48 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ([241]C-466/19 P, [242]EU:C:2021:76, bod [243]42 a citovaná judikatúra). ( [244]49 ) Pozri rozsudok zo 4. apríla 2017, Ombudsman/Staelen ([245]C-337/15 P, [246]EU:C:2017:256, bod [247]83 a citovaná judikatúra). ( [248]50 ) Pozri rozsudok z 25. júla 2018, QuaMa Quality Management/EUIPO ([249]C-139/17 P, neuverejnený, [250]EU:C:2018:608, bod [251]35 a citovaná judikatúra). ( [252]51 ) Pozri nedávny rozsudok z 11. novembra 2021, Autostrada Wielkopolska/Komisia a Polsko ([253]C-933/19 P, [254]EU:C:2021:905, bod [255]58 a citovaná judikatúra). ( [256]52 ) Pozri rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([257]C-594/18 P, [258]EU:C:2020:742, bod [259]47 a citovaná judikatúra). ( [260]53 ) Pozri bod 1 uz citovaného rozsudku (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [261]54 ) Pozri bod 286 uz citovaného rozsudku, s odkazmi na judikatúru Súdneho dvora. ( [262]55 ) Pozri okrem iného rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([263]C-89/11 P, [264]EU:C:2012:738, bod [265]73 a citovaná judikatúra). ( [266]56 ) Pozri napríklad rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([267]C-580/12 P, [268]EU:C:2014:2363, bod [269]30 a citovaná judikatúra). ( [270]57 ) Pozri najmä vec Pometon (bod 63). ( [271]58 ) Pozri rozsudok z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia ([272]T-456/10, [273]EU:T:2015:296, bod [274]60). ( [275]59 ) Rozsudok z 2. februára 2022, Scania a i./Komisia ([276]T-799/17, [277]EU:T:2022:48, bod [278]129). ( [279]60 ) Pozri analogicky návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Glencore Agriculture Hungary ([280]C-189/18, [281]EU:C:2019:462, body [282]42 a [283]48). ( [284]61 ) Pozri najmä odôvodnenia 1 a 2 rozhodnutia o urovnaní. ( [285]62 ) Odôvodnenie 32. ( [286]63 ) Odôvodnenie 36. ( [287]64 ) Odôvodnenia 42 az 109. ( [288]65 ) Pozri okrem iného rozsudok ESLP, 6. decembra 1988, Barberŕ, Messegué a Jabardo v. Spanielsko (CE:ECHR:1988:1206JUD001059083, § 77). ( [289]66 ) Pozri rozsudok ESLP, 24. apríla 2008, Ismoilov a i. v. Rusko (CE:ECHR:2008:0424JUD000294706, § 161 a citovaná judikatúra.) ( [290]67 ) Pozri napríklad rozsudok ESLP, 10. februára 1995, Allenet de Ribemont v. Francúzsko (CE:ECHR:1995:0210JUD001517589, § 35). ( [291]68 ) Pozri okrem iného rozsudok ESLP, 21. septembra 2006, Pandy v. Belgicko (CE:ECHR:2006:0921JUD001358302, § 43). ( [292]69 ) Pozri najmä clánok 10 ods. 3 a clánok 11 ods. 2 ZEÚ. ( [293]70 ) Pozri rozsudok ESLP, 10. februára 1995, Allenet de Ribemont v. Francúzsko (CE:ECHR:1995:0210JUD001517589, § 38). ( [294]71 ) Pozri okrem iného rozsudok ESLP, 12. novembra 2015, El Kaada v. Nemecko, (CE:ECHR:2015:1112JUD000213010, § 54). ( [295]72 ) Pozri napríklad rozsudok ESLP, 27. marca 2014, Müller v. Nemecko (CE:ECHR:2014:0327JUD005496308, § 46). ( [296]73 ) Pozri okrem iného rozsudok ESLP, 28. novembra 2002, Lavents v. Lotyssko (CE:ECHR:2002:1128JUD005844200, § 126). ( [297]74 ) Pozri rozsudok ESLP, 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko, (CE:ECHR:2014:0227JUD001710310, § 63 a citovaná judikatúra). ( [298]75 ) Pozri rozsudok ESLP, 28. októbra 2004, Y.B. a i. v. Turecko (CE:ECHR:2004:1028JUD004817399, § 44), a 24. mája 2011, Konstas/Grécko (CE:ECHR:2011:0524JUD005346607, § 33). ( [299]76 ) Pozri rozhodnutie ombudsmana, s. 1 a 5. ( [300]77 ) Pozri napríklad tlacovú správu Európskej komisie z 19. októbra 2011, Antitrust: Komisia potvrdzuje kontroly podozrení na tajné dohody v sektore úrokových derivátov denominovaných v eurách (MEMO/11/711). ( [301]78 ) K tomuto bodu pozri aj rozhodnutie ombudsmana, s. 4. ( [302]79 ) Pozri odôvodnenia 45 a 46 sporného rozhodnutia. Nemozno skontrolovat. ( [303]80 ) Pozri najmä odôvodnenie 34 napadnutého rozhodnutia. ( [304]81 ) Pozri v tomto zmysle bod 132 napadnutého rozsudku, v ktorom sa v podstate opakuje odôvodnenie 395 napadnutého rozhodnutia. ( [305]82 ) Pozri napríklad rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia ([306]C-286/13 P, [307]EU:C:2015:184, bod [308]125 a citovaná judikatúra). ( [309]83 ) Pozri rozsudok z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia ([310]C-286/13 P, [311]EU:C:2015:184, body [312]123 az [313]125 a citovaná judikatúra). ( [314]84 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ([315]C-307/18, [316]EU:C:2020:52, body [317]109 a [318]110). References 1. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#t-ECR_62019CC0883_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0001 86. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0002 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675&anchor=#point1 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A675&anchor=#point12 91. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0003 92. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0004 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 96. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0005 97. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0006 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 99. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0007 100. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0008 101. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0009 102. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0010 103. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0011 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&anchor=#point90 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A174&anchor=#point91 108. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0012 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point56 112. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0013 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 114. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0014 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A214&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A214 117. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0015 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&anchor=#point281 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A180&anchor=#point283 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point278 125. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0016 126. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0017 127. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0018 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&anchor=#point75 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A247&anchor=#point76 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&locale=sk 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&anchor=#point40 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&anchor=#point41 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A188&anchor=#point51 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&anchor=#point45 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A709&anchor=#point46 141. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0019 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A483&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A483 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A483&anchor=#point84 145. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0020 146. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0021 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A940&anchor=#point60 150. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0022 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&anchor=#point16 154. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0023 155. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0024 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point78 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&anchor=#point100 162. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0025 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point62 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point65 167. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0026 168. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0027 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point20 172. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0028 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A53&anchor=#point67 176. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0029 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A768&anchor=#point82 180. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0030 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A357&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A357 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A357&anchor=#point68 184. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0031 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&anchor=#point165 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A603&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A603 190. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0032 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point78 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A752&locale=sk 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A752 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A752&anchor=#point33 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A752&anchor=#point35 198. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0033 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&anchor=#point37 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A257&anchor=#point47 203. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0034 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point71 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point72 208. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0035 209. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0036 210. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0037 211. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0038 212. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0039 213. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0040 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A265&locale=sk 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A265 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A265&anchor=#point36 217. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0041 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A678&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A678 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A678&anchor=#point45 221. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0042 222. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0043 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point335 226. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0044 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point127 230. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0045 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point103 234. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0046 235. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0047 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&locale=sk 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&anchor=#point89 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2201&anchor=#point91 240. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0048 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point42 244. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0049 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&locale=sk 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A256&anchor=#point83 248. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0050 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A608&locale=sk 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A608 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A608&anchor=#point35 252. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0051 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A905&anchor=#point58 256. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0052 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&anchor=#point47 260. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0053 261. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0054 262. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0055 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 264. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point73 266. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0056 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point30 270. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0057 271. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0058 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 273. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&anchor=#point60 275. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0059 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2022%3A48&locale=sk 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2022%3A48 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2022%3A48&anchor=#point129 279. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0060 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A462&locale=sk 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A462 282. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A462&anchor=#point42 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A462&anchor=#point48 284. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0061 285. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0062 286. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0063 287. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0064 288. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0065 289. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0066 290. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0067 291. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0068 292. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0069 293. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0070 294. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0071 295. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0072 296. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0073 297. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0074 298. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0075 299. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0076 300. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0077 301. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0078 302. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0079 303. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0080 304. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0081 305. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0082 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 307. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point125 309. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0083 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point123 313. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point125 314. file:///tmp/lynxXXXXdKC4y9/L84690-4349TMP.html#c-ECR_62019CC0883_SK_01-E0084 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 316. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point109 318. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point110