NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

   MICHAL BOBEK

   prednesené 6. mája 2021 ( [1]1 )

   Vec C-819/19

   Stichting Cartel Compensation,

   Equilib Netherlands BV

   proti

   Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV,

   Martinair Holland NV,

   Deutsche Lufthansa AG,

   Lufthansa Cargo AG,

   British Airways plc,

   Société Air France SA,

   Singapore Airlines Ltd,

   Singapore Airlines Cargo Pte Ltd,

   Swiss International Air Lines AG,

   Air Canada,

   Cathay Pacific Airways Ltd,

   Scandinavian Airlines System Denmark-Norway-Sweden

   SAS AB

   SAS Cargo Group A/S

   [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank
   Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko)]

   "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Clánok 101 ZFEÚ a clánok 53
   Dohody o EHP - Vykonávacie pravidlá clánku 103 ZFEÚ - Prechodná úprava
   clánkov 104 a 105 ZFEÚ - Dohody a zosúladené postupy vo vztahu
   k niekolkým zlozkám cien za sluzby nákladnej leteckej dopravy
   (zavedenie palivových a bezpecnostných príplatkov, odmietnutie uhradit
   províziu z príplatkov) - Zaloba na náhradu skody - Priamy úcinok -
   Právomoc vnútrostátnych súdov"

   I. Úvod

   1.

   Spolocnosti Stichting Cartel Compensation a Equilib Netherlands BV
   (dalej len "zalobkyne") sa domáhajú vydania deklaratórneho rozsudku
   a náhrady skody od zalovaných ( [2]2 ) za porusenie clánku 101 ods. 1
   ZFEÚ a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore
   (dalej len "Dohoda o EHP") tým, ze zalované koordinovali rôzne zlozky
   ceny, ktorá mala byt úctovaná za sluzby nákladnej leteckej dopravy pri
   letoch medzi letiskami v rámci Európskej únie a Európskeho
   hospodárskeho priestoru (dalej len "EHP"), ako aj z Európskej únie
   a Európskeho hospodárskeho priestoru.

   2.

   K tejto praxi údajne dochádzalo v case, ked Rada este neprijala
   vykonávacie ustanovenia vo vztahu k niektorým castiam odvetvia leteckej
   dopravy, aby zabezpecila "plnú implementáciu" zásad zakotvených
   v clánku 101 ZFEÚ. Z tohto dôvodu zalované tvrdia, ze právomoc
   uplatnovat clánok 101 ZFEÚ zostala výlucne správnym orgánom clenských
   státov a Európskej komisii na základe "prechodnej úpravy" uvedenej
   v clánkoch 104 a 105 ZFEÚ.

   3.

   Táto vec nastoluje otázku právomoci vnútrostátnych súdov uplatnit
   clánok 101 ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP na protisútazné
   správanie, ku ktorému doslo v case trvania tejto "prechodnej úpravy".
   Táto mozno technická otázka viazaná na casovo obmedzené obdobie vsak
   následne vyvoláva zásadnejsiu otázku týkajúcu sa (vzájomnej) závislosti
   verejnoprávneho (správneho) a súkromnoprávneho (súdneho) uplatnovania
   pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze.

   II. Právny rámec

   A.   ZFEÚ

   4.

   Clánky 101 az 105 ZFEÚ upravujú pravidlá hospodárskej sútaze.
   V prejednávanej veci sú relevantné nasledujúce pravidlá:

   "Clánok 101

   (pôvodný clánok 81 ZES)

   1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom: vsetky
   dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené
   postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré
   majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo
   skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, najmä tie,
   ktoré:

   ...

   2. Vsetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podla tohto clánku sú
   automaticky neplatné.

   3. Ustanovenia odseku 1 sa vsak neuplatnia na:

   -

   dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikmi,

   -

   rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí zdruzení podnikov,

   -

   zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov,

   ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo
   k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú
   spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich,
   a ktoré:

   a)

   neukladajú príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre
   dosiahnutie týchto cielov a;

   b)

   neumoznujú týmto podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu
   k podstatnej casti daných výrobkov.

   ...

   Clánok 103

   (pôvodný clánok 83 ZES)

   1. Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom Rada vydá
   príslusné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených
   v clánkoch 101 a 102.

   2. Nariadenia alebo smernice uvedené v odseku 1 sa prijmú najmä so
   zámerom:

   ...

   b)

   stanovit podrobné pravidlá uplatnovania clánku 101
   ods. 3 s prihliadnutím na nevyhnutnost zabezpecit úcinný dozor pri co
   najjednoduchsej správnej kontrole;

   c)

   ak je to potrebné, vymedzit rozsah uplatnovania ustanovení clánkov 101
   a 102 v jednotlivých hospodárskych odvetviach;

   ...

   Clánok 104

   (pôvodný clánok 84 ZES)

   Do nadobudnutia úcinnosti opatrení vydaných podla clánku 103 rozhodujú
   orgány clenských státov o prípustnosti dohôd, rozhodnutí a zosúladených
   postupov, ako aj o zneuzívaní dominantného postavenia na vnútornom trhu
   v súlade s právom príslusného clenského státu a s ustanoveniami
   clánku 101, najmä odseku 3 a clánku 102.

   Clánok 105

   (pôvodný clánok 85 ZES)

   1. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 104 Komisia zabezpecí uplatnovanie
   zásad uvedených v clánkoch 101 a 102. Na ziadost clenského státu alebo
   z vlastného podnetu a v spolupráci s príslusnými orgánmi clenských
   státov, ktoré im poskytnú pomoc, Komisia presetrí kazdý prípad
   podozrenia z porusenia týchto zásad. Ak zistí, ze k poruseniu doslo,
   navrhne vhodné opatrenia na jeho odstránenie.

   2. Ak porusovanie zásad nadalej pokracuje, Komisia to uvedie
   v rozhodnutí s odôvodnením. Komisia môze svoje rozhodnutie zverejnit
   a zmocnit clenské státy, aby prijali opatrenia na nápravu situácie na
   základe podmienok a podrobností, ktoré stanoví.

   3. Komisia môze prijat nariadenia týkajúce sa kategórií dohôd,
   v súvislosti s ktorými Rada prijala nariadenie alebo smernicu podla
   clánku 103 ods. 2 písm. b)."

   B.   Dohoda o EHP

   5.

   Dohoda o EHP má za ciel "podporovat trvalé a vyvázené upevnovanie
   obchodných a hospodárskych vztahov medzi zmluvnými stranami s rovnakými
   podmienkami hospodárskej sútaze a dodrziavaní rovnakých pravidiel
   s cielom vytvorenia homogénneho [EHP]..." ( [3]3 ).

   6.

   Clánok 6 Dohody o EHP stanovuje:

   "Bez toho, aby bol dotknutý budúci vývoj prípadového práva sa
   ustanovenia tejto dohody, pokial sú zhodné v podstate so
   zodpovedajúcimi pravidlami Zmluvy o [fungovaní Európskej Únie],
   a s pravidlami Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele,
   a aktmi, ktoré sú prijaté na uplatnenie oboch zmlúv, pri ich vykonávaní
   a uplatnovaní vykladajú v súlade s príslusnými rozhodnutiami Súdneho
   dvora [Európskej Únie], ktoré tento dvor prijal pred dátumom podpísania
   tejto dohody."

   7.

   Clánok 53 Dohody o EHP je v podstate rovnaký ako clánok 101 ZFEÚ.

   8.

   V zmysle clánku 55 Dohody o EHP:

   "1.   Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia zabezpecujúce úcinnost
   clánkov 53 a 54 ako je to obsiahnuté v protokole 21 a v prílohe XIV
   tejto dohody, Komisia ES a Dozorný úrad EZVO zriadený podla clánku 108
   ods. 1 zabezpecia uplatnovanie zásad uvedených v clánkoch 53 a 54.

   Príslusný dozorný úrad ustanovený v clánku 56 preskúma prípady
   podozrenia z porusovania týchto zásad, jednak z vlastného podnetu alebo
   na ziadost státu v rámci príslusného územia alebo iného dozorného
   úradu. Príslusný dozorný úrad vykoná preskúmanie v spolupráci
   s príslusnými vnútrostátnymi orgánmi daného územia a v spolupráci
   s ostatnými dozornými úradmi, ktoré poskytnú pomoc v súlade s ich
   internými pravidlami.

   Ak zistí, ze doslo k poruseniu, navrhne potrebné opatrenia, aby sa dané
   porusovanie ukoncilo.

   2.   Ak porusovanie neskoncí, potom to príslusný dozorný úrad uvedie
   v odôvodnenom rozhodnutí.

   Príslusný dozorný úrad môze svoje rozhodnutie zverejnit a splnomocnit
   státy v rámci príslusného územia prijat opatrenia potrebné na nápravu
   situácie na základe podmienok a podrobností, ktoré stanoví. Taktiez
   môze pozadovat iný dozorný úrad, aby zmocnil státy v rámci príslusného
   územia prijat takéto opatrenia."

   III. Skutkový stav, vnútrostátne konanie a prejudiciálna otázka

   9.

   Dna 9. novembra 2010 prijala Európska Komisia rozhodnutie K(2010) 7694
   v konecnom znení v konaní podla clánku 101 [ZFEÚ], clánku 53 Dohody
   o EHP a clánku 8 Dohody medzi Európskym spolocenstvom a Svajciarskou
   konfederáciou o leteckej doprave ( [4]4 ) (Vec COMP/39258 - Nákladná
   letecká doprava) (dalej len "rozhodnutie z roku 2010") ( [5]5 ).

   10.

   V clánkoch 1 az 4 rozhodnutia z roku 2010 bolo konstatované, ze mnoho
   dopravcov sa podielalo na koordinácii niektorých zloziek ceny, ktoré
   mali byt úctované za sluzby nákladnej leteckej dopravy pri letoch medzi
   letiskami v rámci Únie a/alebo EHP; medzi letiskami v rámci Únie
   a/alebo EHP a tretími krajinami, a medzi letiskami v rámci Únie
   a Svajciarska, v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, clánkom 53 Dohody o EHP
   a clánkom 8 Dohody so Svajciarskom, pre rôzne obdobia (dalej len
   "dotknuté konanie"). Podla rozhodnutia z roku 2010 trvalo toto
   porusenie celkovo od decembra 1999 do februára 2006.

   11.

   V rozsudkoch zo 16. decembra 2015 Vseobecný súd Európskej únie
   ciastocne zrusil rozhodnutie z roku 2010 vo vztahu k zalobkyniam vo
   veciach, ktoré mu boli predlozené. ( [6]6 ) Vseobecný súd v podstate
   konstatoval, ze rozhodnutie z roku 2010 je postihnuté rozpormi medzi
   jeho odôvodnením a výrokom. ( [7]7 )

   12.

   Dna 17. marca 2017 Komisia prijala rozhodnutie C(2017)1742 final
   v konaní podla clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8
   Dohody so Svajciarskom (Vec AT.39258 - Nákladná letecká doprava, dalej
   len "rozhodnutie z roku 2017") ( [8]8 ). Rozhodnutie z roku 2017
   potvrdilo meritum rozhodnutia z roku 2010. Taktiez potvrdilo celkovú
   dobu trvania porusenia od decembra 1999 do februára 2006.

   13.

   Podla zhrnutia rozhodnutia z roku 2017 Komisia konstatovala, ze sa rad
   dopravcov zúcastnil kartelu týkajúceho sa dotknutého konania. Týmto
   konaním porusovali títo dopravcovia clánok 101 ZFEÚ, clánok 53 Dohody
   o EHP a clánok 8 dohody so Svajciarskom. Toto konanie sa týkalo (i)
   letov medzi letiskami v rámci Únie (dalej len "lety v rámci Únie");
   (ii) letov medzi letiskami v rámci Únie a letiskami mimo EHP (dalej len
   "lety medzi Úniou a tretími krajinami"); (iii) letov medzi letiskami
   v rámci EHP (dalej len "lety v rámci EHP"); (iv) letov medzi letiskami
   nachádzajúcimi sa v krajinách, ktoré sú úcastníkmi Dohody o EHP, ale
   nie sú clenskými státmi Únie a letiskami nachádzajúcimi sa v tretích
   krajinách (dalej len "lety medzi krajinami EHP, ktoré nie sú clenskými
   státmi Únie, a tretími krajinami"), a (v) letov medzi letiskami v Únii
   a letiskami vo Svajciarsku (dalej len "lety medzi Úniou
   a Svajciarskom").

   14.

   Zhrnutie rozhodnutia z roku 2017 spresnuje porusenie a ulozenie pokút
   vo vztahu k rôznym obdobiam, pokial ide o jednotlivé kategórie letov,
   nasledovne:

   -

   pokial ide o lety v rámci Únie, Komisia mala právomoc konstatovat
   porusenie a ulozit pokuty za konanie týkajúce sa leteckej dopravy medzi
   letiskami v rámci Únie pred 1. májom 2004. Pred1. májom 2004 totiz
   nariadenie (EHS) c. 3975/87 ( [9]9 ) ponechávalo Komisii vykonávacie
   právomoci na uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ len vo vztahu k leteckej
   doprave medzi letiskami v rámci Únie. Letecká doprava medzi letiskami
   v rámci Únie a letiskami v tretích krajinách vsak bola z rozsahu
   pôsobnosti tohto nariadenia vylúcená.

   -

   pokial ide o lety medzi Úniou a tretími krajinami, právomoc Komisie
   bola z rovnakých dôvodov obmedzená na konanie, ku ktorému doslo po
   1. máji 2004.

   -

   pokial ide o lety v rámci EHP, Komisia mala právomoc konstatovat
   porusenie a ulozit pokuty za celé obdobie trvajúce od roku 1999 do roku
   2006.

   -

   pokial ide o lety medzi krajinami EHP, ktoré nie sú clenskými státmi
   EÚ, a tretími krajinami, rozhodnutia c. 130/2004 ( [10]10 ) a 40/2005 (
   [11]11 ) nadobudli úcinnost 19. mája 2005. Pocnúc týmto dnom sa stali
   v rámci Dohody o EHP uplatnitelnými nariadenia (ES) c. 411/2004 (
   [12]12 ) a 1/2003 ( [13]13 ). Komisia teda nekonstatovala porusenie ani
   neulozila pokuty za konanie týkajúce sa letov medzi krajinami EHP,
   ktoré nie sú clenskými státmi Únie, a tretími krajinami, ku ktorým
   doslo pred 19. májom 2005.

   15.

   Rozhodnutie z roku 2017 bolo tiez napadnuté na Vseobecnom súde. (
   [14]14 ) V týchto veciach sa este nerozhodlo.

   16.

   Súcasne zacali zalobkyne obcianskoprávne konanie proti zalovaným na
   Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko). Tento súd uvádza, ze
   zalujúce spolocnosti boli zalozené specificky na úcely vymáhania
   pohladávok na náhradu skody vzniknutej zo zistení Komisie týkajúcich sa
   porusenia práva hospodárskej sútaze, ktoré im boli postúpené.

   17.

   Zalobkyne pozadujú vydanie deklaratórneho rozsudku a náhrady skody. Po
   prvé navrhujú, aby bolo konstatované, ze sa zalované dopústali
   porusovania v období od roku 1999 do roku 2006. To znamená aj pred (i)
   1. májom 2004 (pokial ide o lety medzi Úniou a tretími krajinami); (ii)
   19. májom 2005 (pokial ide o lety medzi krajinami EHP, ktoré nie sú
   clenskými státmi Únie, a tretími krajinami), a (iii) 1. júnom 2002,
   pokial ide o lety medzi Úniou a Svajciarskom (dalej len "sporné
   obdobia"). Po druhé navrhujú, aby vnútrostátny súd ulozil zalovaným za
   predmetné protisútazné správanie povinnost zaplatit spolocne
   a nerozdielne náhradu skody s úrokmi.

   18.

   Podla vnútrostátneho súdu sa zalobkyne vo svojich podaniach opierajú
   o priamy úcinok clánku 101 ZFEÚ na úcely urcenia právomoci
   vnútrostátneho súdu, pokial ide o sporné obdobia, a to bez ohladu na
   uplatnovanie práva hospodárskej sútaze z hladiska správneho práva.

   19.

   Vo svojom uznesení dospel vnútrostátny súd k záveru, ze má právomoc
   uplatnit clánok 101 ZFEÚ na dotknuté konanie a sporné obdobia.
   Vnútrostátny súd vsak výslovne uvádza, ze jeho postoj sa odchyluje od
   rozsudku vydaného High Court of Justice (England and Wales) [Vrchný súd
   (Anglicko a Wales), Spojené královstvo] vo veci Emerald Supplies Ltd
   v. British Airways Plc ( [15]15 ), ako bol potvrdený Court of Appeal
   (England and Wales) [Odvolací súd (Anglicko a Wales), Spojené
   královstvo] vo veci La Gaitana Farms SA a i. v. British Airways Plc (
   [16]16 ).

   20.

   Vzhladom na pochybnosti Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame)
   s ohladom na jeho právomoci uplatnit na sporné obdobia clánok 101
   ods. 1 ZFEÚ a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP sa tento súd rozhodol
   prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto otázku:

   "Majú vnútrostátne súdy v spore medzi poskodenými (v tomto prípade
   zasielatelia, odberatelia leteckých nákladných sluzieb) a leteckými
   spolocnostami právomoc - ci uz na základe priameho úcinku clánku 101
   ZFEÚ, alebo v kazdom prípade clánku 53 Dohody o EHP, alebo na základe
   (priameho úcinku) clánku 6 nariadenia c. 1/2003 - neobmedzene uplatnit
   clánok 101 ZFEÚ, alebo v kazdom prípade clánok 53 Dohody o EHP na
   dohody, resp. zosúladené postupy leteckých spolocností týkajúce sa
   nákladných sluzieb pri letoch uskutocnených pred 1. májom 2004 medzi
   letiskami v rámci [Únie] a letiskami mimo EHP, resp. pri letoch
   uskutocnených pred 19. májom 2005 medzi Islandom, Lichtenstajnskom
   a Nórskom a letiskami mimo EHP, resp. pri letoch uskutocnených pred
   1. júnom 2002 medzi letiskami v rámci [Únie] a Svajciarskom, aj ked ide
   o obdobie, v ktorom platila prechodná úprava stanovená v clánkoch 104
   a 105 ZFEÚ, alebo tomu táto prechodná úprava bráni?"

   21.

   Písomné pripomienky v tomto konaní boli dorucené zo strany zalobkýn,
   zalovaných, nórskej vlády, Dozorného úradu EZVO, ako aj Komisie. Títo
   úcastníci konania s výnimkou nórskej vlády takisto predniesli ústne
   pripomienky na pojednávaní 21. januára 2021.

   IV. Analýza

   22.

   Tieto návrhy sú struktúrované nasledovne. Najprv sa budem zaoberat
   právnym kontextom tejto veci (A). Následne pristúpim k otázke
   uplatnenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vnútrostátnym súdom (B). Potom sa
   budem zaoberat ekvivalentnými pravidlami ustanovenými v Dohode o EHP
   (C). Nakoniec uvediem vseobecnejsie poznámky k súdnemu vymáhaniu
   pravidiel hospodárskej sútaze (D).

   A.   Rámec Zmluvy a "prechodná úprava"

   23.

   Vzhladom na význam rámcovej úpravy v Zmluve týkajúcej sa pravidiel
   hospodárskej sútaze v tejto veci povazujem za nevyhnutné predostriet na
   úvod týchto návrhov jednotlivé aspekty clánku 101 ZFEÚ a podrobne
   posúdit údajnú "prechodnost" úpravy vykonatelnosti zakotvenej
   v clánkoch 104 a 105 ZFEÚ (1). Potom strucne zhrniem argumentáciu
   úcastníkov konania a zahrniem ju do kontextu otázky polozenej
   vnútrostátnym súdom (2).

   1. "Prechodnost" vo vztahu k comu?

   24.

   Clánok 101 ZFEÚ má jednoduchú struktúru. Jeho prvý odsek zakazuje
   vsetky dohody, ktorých úcelom alebo dôsledkom je obmedzenie
   hospodárskej sútaze. Druhý odsek spresnuje dôsledky tohto zákazu:
   vsetky dohody spadajúce do rámca prvého odseku sú automaticky neplatné.
   Tretí odsek potom stanovuje výnimku zo zákazu podla prvého odseku:
   "ustanovenia odseku 1 sa... neuplatnia na" urcité prípady.

   25.

   Clánok 101 ZFEÚ je vo svojej podstate úplné a samostatné ustanovenie.
   Je formulované vseobecne. Neodkazuje na ziadne vykonávacie opatrenia
   a zo znenia clánku 101 ZFEÚ nevyplýva nic, co by naznacovalo, ze má
   obmedzený rozsah alebo pôsobnost. Pre túto vec je potom
   najdôlezitejsie, ze clánok 101 ZFEÚ nijako nerozlisuje medzi
   jednotlivými orgánmi. Neuprednostnuje jeden orgán (alebo druh orgánu)
   pred iným. V tejto súvislosti mozno znenie tohto ustanovenia porovnat
   s clánkom 65 ods. 4 Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia
   a ocele. V uvedenom ustanovení bolo uvedené, ze "Komisia [je] výlucne
   príslusná" rozhodovat o súlade zakázanej dohody s týmto ustanovením.

   26.

   Na základe samotného jeho znenia je teda tazké tvrdit, ze by mal byt
   clánok 101 ZFEÚ uplatnovaný inak ako akékolvek iné ustanovenia Zmluvy
   odkazujúce na orgán, ktorý uplatnuje právo Únie, ci uz by islo o orgán
   clenského státu, alebo o institúciu Únie.

   27.

   Az prostredníctvom clánkov 103 az 105 ZFEÚ sú do uplatnovania
   clánku 101 ZFEÚ vnesené aspekty rozlisovania a "prechodnosti".

   28.

   Clánok 103 ZFEÚ tak vo svojom prvom odseku spresnuje, ze právomoc
   prijímat "príslusné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad
   stanovených v" clánku 101 ZFEÚ prinálezí Rade. Druhý odsek uvádza
   demonstratívny výpocet príkladov toho, akým spôsobom môze byt táto
   právomoc vykonávaná. Na úcely tejto veci sú najzaujímavejsie body b)
   a c). Tieto body upravujú "podrobné pravidlá uplatnovania clánku 101
   ods. 3 s prihliadnutím na nevyhnutnost zabezpecit úcinný dozor pri co
   najjednoduchsej správnej kontrole" a vymedzenie "rozsah[u] uplatnovania
   ustanovení clánk[u] 101 v jednotlivých hospodárskych odvetviach". Inými
   slovami, clánok 103 ZFEÚ ukladá Rade povinnost urcit pôsobnost
   clánku 101 ZFEÚ a správny dohlad nad týmto ustanovením.

   29.

   S prihliadnutím na vyssie uvedené je vsak potrebné polozit si otázku,
   co sa deje predtým, nez sa Rada rozhodne vykonat svoje právomoci
   zakotvené v clánku 103 ZFEÚ?

   30.

   A práve v tom bode sú relevantné clánky 104 a 105 ZFEÚ. Tieto
   ustanovenia zavádzajú "prechodnú úpravu". V rámci tejto úpravy boli
   (správne) orgány clenských státov poverené uplatnovaním zásad
   (v súcasnosti) obsiahnutých v clánku 101 ZFEÚ. To zahrnalo aj
   udelovanie výnimiek podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Pocas obdobia
   uplatnovania tohto systému hrala Komisia pri vymáhaní pravidiel
   hospodárskej sútaze iba mensiu úlohu a iba "bez toho, aby boli
   dotknuté" úlohy vnútrostátnych orgánov clenských státov.

   31.

   Vzhladom na tento ústavný rámec je pojem "prechodná" úprava trochu
   nepatricný. Je pravda, ze clánok 87 Zmluvy o zalození Európskeho
   hospodárskeho spolocenstva (dalej len "Zmluva o EHS") vo svojom
   pôvodnom znení stanovoval, ze Rada musí vykonat svoje právomoci podla
   (terajsieho) clánku 103 ZFEÚ do troch rokov. Táto lehota uplynula bez
   toho, aby Rada tieto právomoci vykonala. Amsterdamská zmluva vsak
   nahradila (vtedy uz zastaraný) odkaz na uvedenú trojrocnú vykonávaciu
   lehotu vseobecnou povinnostou Rady prijat nariadenia alebo smernice na
   "vykonanie" (terajsieho) clánku 101 ZFEÚ. ( [17]17 ) Tým de iure
   potvrdila to, co uz urcité obdobie platilo de facto a údajná
   "prechodnost""prechodnej" úpravy zavedenej (terajsími) clánkami 104
   a 105 ZFEÚ prestala existovat.

   32.

   Z tohto pohladu clánok 104 ZFEÚ skutocne zakotvil vseobecné pravidlo
   upravujúce to, akým spôsobom je nutné sa vysporiadat s prípustnostou
   dohôd, ktoré patria do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. Podla tohto
   ustanovenia by mali orgány clenských státov právomoc zabezpecit
   dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v Zmluve na dobu
   neurcitú az do okamihu, ked Rada prijme opatrenia v podobe zavedenia
   odlisného správneho mechanizmu presadzovania pravidiel hospodárskej
   sútaze uvedených v Zmluve.

   33.

   Inými slovami, táto "prechodná" úprava bola síce pôvodne zavedená na
   obmedzenú dobu, postupom casu sa vsak stávala coraz menej "prechodnou",
   pretoze nedoslo k ziadnemu "prechodu" z jednej situácie do druhej vo
   vseobecnom zmysle slova. Táto úprava bola naopak skôr "potenciálne
   modulárna", pokial ide o specifické aspekty decentralizácie
   (a prerozdelenie) právomoci presadzovat niektoré casti clánku 101 ZFEÚ.
   Posledný uvedený bod je potvrdený aj vývojom celého systému, ktorý sa
   v priebehu rokov posúval tam a spät: od úplnej decentralizácie
   k centralizácii niektorých aspektov a potom opät spät k ciastocnej
   decentralizácii, pricom pravidlá právomoci stanovené v clánku 103
   ods. 2 ZFEÚ tieto zmeny absorbovali do svojho znenia bez akýchkolvek
   problémov.

   2. Úloha vnútrostátnych súdov v rámci "prechodnej úpravy"

   34.

   Clánky 103 az 105 ZFEÚ nehovoria o úlohe vnútrostátnych súdov pri
   uplatnovaní clánku 101 ZFEÚ, ci uz v kontexte "prechodnej úpravy",
   alebo v inom zmysle. To je práve predmetom prejednávanej veci.
   Vnútrostátny súd si kladie otázku, ci zákaz zakotvený v clánku 101
   ods. 1 ZFEÚ môze byt vnútrostátnymi súdmi uplatnovaný, pokial
   k dotknutému protisútaznému konaniu doslo z väcsej casti v case
   uplatnovania "prechodnej úpravy".

   35.

   Na prvý pohlad by bolo mozné nadobudnút dojem, ze sa táto diskusia týka
   doby dávno minulej. Vsetci úcastníci konania v prejednávanej veci sa
   zhodujú na tom, ze nariadenie c. 1/2003 vnútrostátnym súdom bud
   priznalo právomoc uplatnovat clánok 101 ZFEÚ v plnom rozsahu, alebo
   aspon potvrdilo jej existenciu. Z praktického hladiska sa vsak
   vyriesenie otázky polozenej Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame)
   dotkne sirsej problematiky uplatnovania súkromných práv, ktorého cielom
   je dosiahnut priznanie náhrady skody za straty spôsobené konaním, ktoré
   mohlo obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz - bez ohladu na okamih,
   kedy k tomuto konaniu doslo, a bez ohladu na to, ktorý správny orgán
   toto konanie vysetroval.

   36.

   Zalobkyne vo veci samej sa pokúsajú o uplatnenie súkromných práv práve
   týmto spôsobom. Komisia totiz vo svojom rozhodnutí z roku 2017 nasla
   dôkazy o trvajúcej praxi koordinovania cien v období rokov 1999 az 2006
   v odvetví nákladnej leteckej dopravy. No vzhladom na systém sekundárnej
   právnej úpravy prijatej Radou na základe clánku 103 ZFEÚ obmedzila
   Komisia svoje zistenia týkajúce sa porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ,
   resp. clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP na lety medzi Úniou a tretími
   krajinami, ktoré sa uskutocnili od 1. mája 2004 a na lety medzi
   krajinami EHP, ktoré nie sú clenskými státmi Únie, a tretími krajinami,
   ktoré sa uskutocnili od 19. mája 2005. Ak by teda bolo námietkam
   zalovaných proti príslusnosti vnútrostátneho súdu vyhovené, obdobie
   predchádzajúce týmto dátumom by bolo v podstate vylúcené z rozsahu
   súkromnoprávnych zalôb na náhradu skody spôsobenej protisútazným
   správaním podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ.

   37.

   Základnou a vseobecnou otázkou v tejto veci je teda do znacnej miery
   to, ci uplatnenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vnútrostátnymi súdmi môze byt
   sekundárnou právnou úpravou, ktorá obmedzuje administratívne správne
   vykonávanie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze, obmedzené
   alebo úplne vylúcené.

   38.

   Vo vyjadreniach úcastníkov konania sa odpoved na túto otázku skrýva pod
   mnohými vrstvami judikatúry a sekundárneho práva. Zalobkyne, dozorný
   úrad EZVO a nórska vláda v podstate vysvetlujú, ze "prechodná úprava"
   obmedzila uplatnovanie zásad, na ktorých je zalozený clánok 101 ods. 1
   ZFEÚ, iba na uplatnovanie "administratívnoprávnou cestou". Nebol vsak
   obmedzený priamy úcinok clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 ods. 1
   Dohody o EHP pri ich uplatnovaní pred vnútrostátnymi súdmi, to znamená
   nezávislou "súdnou cestou".

   39.

   Zalované, podporované z väcsej casti Komisiou, túto tézu spochybnujú.
   Podla ich názoru nemali vnútrostátne súdy právomoc na uplatnovanie
   clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, a to z dvoch dôvodov. Po prvé Rada, konajúca na
   základe clánku 103 ZFEÚ, obmedzila pôsobnost ratione materiae
   clánku 101 ZFEÚ. Sektor leteckej dopravy teda nebol plne vystavený
   "zásadám" obsiahnutým v tomto ustanovení pred dátumom uplatnovania
   nariadenia c. 1/2003. Po druhé podla tohto "prechodného rezimu" mohol
   len vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze, a v niektorých prípadoch
   Komisia, zaujat stanovisko k zlucitelnosti protisútaznej dohody
   s clánkom 101 ZFEÚ. S ohladom na tieto obmedzenia clánku 101 ods. 1
   ZFEÚ zásada homogenity vyzaduje, aby bol priamy úcinok clánku 53 ods. 1
   Dohody o EHP obmedzený rovnakým spôsobom.

   40.

   Správna odpoved na tento názor vyplýva podla môjho názoru priamo
   z clánku 101 ZFEÚ, clánku 53 Dohody o EHP a pravidiel hospodárskej
   sútaze vo vseobecnosti. Teraz teda pristúpim k analýze tejto otázky.

   B.   Uplatnenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vnútrostátnym súdom v tejto veci

   41.

   Vseobecne je potrebné zaoberat sa v súvislosti s uplatnovaním
   clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vnútrostátnymi súdmi tromi otázkami. Po prvé,
   prípadnými obmedzujúcimi úcinkami "prechodnej úpravy" zakotvenej
   v clánkoch 104 a 105 ZFEÚ na clánok 101 ZFEÚ, pokial ide o obvyklé
   právomoci vnútrostátnych súdov (1). Po druhé rozsahom, v akom sa
   úcastník konania, ktorý sa usiluje o uplatnenie svojich práv pred
   vnútrostátnymi súdmi, dovoláva priameho úcinku zásad, ktoré sú teraz
   obsiahnuté v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (2). Po tretie pôsobnostou ratione
   materiae clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v konkrétnej prejednávanej veci, a to
   v oblasti leteckej dopravy (3). Týmto otázkam sa budem postupne
   venovat.

   1. Úcinok "prechodnej úpravy" na clánok 101 ZFEÚ

   42.

   Zalované vo svojich vyjadreniach v podstate tvrdia, ze "prechodná
   úprava" obsiahnutá v clánkoch 104 a 105 ZFEÚ zbavuje vnútrostátne súdy
   právomoci uplatnovat clánok 101 ZFEÚ. V odpovedi na otázku polozenú
   Súdnym dvorom zaujala Komisia rovnaký postoj. Podla jej vyjadrenia
   mohlo byt úcinkom clánkov 104 a 105 ZFEÚ "pozastavenie" právomoci
   vnútrostátnych súdov uplatnovat clánok 101 ZFEÚ za urcitých okolností.

   43.

   S týmto názorom nesúhlasím.

   44.

   Vo formulácii clánkov 104 a 105 ZFEÚ nenachádzam nic, co by
   predstavovalo "tlacidlo pozastavit", pokial ide o právomoc
   vnútrostátnych súdov. Ziadne z týchto dvoch ustanovení v skutocnosti
   neobmedzuje pouzitie clánku 101 ZFEÚ, pokial ide o vnútrostátne súdy.
   Clánky 104 a 105 ZFEÚ iba stanovujú, ako by malo prebiehat
   administratívnoprávne uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ v case, ked sa Rada
   este nerozhodla postupovat podla clánku 103 ZFEÚ. Tento postup sa vsak
   nezaoberá súdnym uplatnovaním clánku 101 ZFEÚ vnútrostátnymi súdmi.

   45.

   Presnejsie povedané: podla môjho názoru súdne uplatnovanie clánku 101
   ods. 1 ZFEÚ prirodzene nie je obmedzené na súdne preskúmanie
   administratívnoprávneho rozhodnutia, ktorými boli predtým uplatnované
   a vykonávané pravidlá hospodárskej sútaze Únie. Preskúmanie
   administratívnoprávneho rozhodnutia, ktorým je uplatnovaný clánok 101
   ods. 1 ZFEÚ, je urcite jedným zo spôsobov, prostredníctvom ktorého môzu
   byt vnútrostátne súdy povolané k pouzitiu tohto ustanovenia. Existujú
   vsak aj iné oblasti práva alebo iné prostriedky nápravy,
   prostredníctvom ktorých by mozno mohli byt vnútrostátne súdy na základe
   práva Únie alebo vnútrostátneho práva povolané toto ustanovenie pouzit:
   ako príklad mozno uviest iné druhy administratívnoprávneho
   preskúmavania, obcianskoprávne zaloby, ci dokonca trestné stíhanie.

   46.

   Povazujem za dôlezité zdôraznit tento aspekt hned na úvod. Vo
   vyjadreniach zalovaných a Komisie totiz zrejme existuje v tomto smere
   urcitá zretelná tendencia k zjednodusovaniu. Podla ich názoru
   v podstate platí, ze "uplatnenie" clánku 101 ZFEÚ znamená "vymáhanie"
   daného ustanovenia, ktoré je spojené s "vysetrovaním a ukladaním
   správnych sankcií". Táto úloha bola zverená len Komisii alebo
   vnútrostátnym správnym orgánom. Táto argumentácia by viedla k záveru,
   ze vnútrostátne súdy by boli implicitne splnomocnené na základe
   "prechodnej úpravy" iba v prípade, ze by boli poziadané o súdne
   preskúmanie administratívnoprávneho uplatnovania vykonaného
   vnútrostátnym správnym orgánom.

   47.

   S touto tézou nesúhlasím. Pokial by bol vnútrostátny súd povolaný
   k uplatneniu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v rámci svojej právomoci
   a prebiehajúceho konania predtým, nez Rada prijala sekundárnu právnu
   úpravu, aby "vykonala" zásady, na ktorých je zalozený clánok 101 ZFEÚ,
   potom by bol samozrejme tento vnútrostátny súd povinný zabezpecit plný
   úcinok tohto ustanovenia. ( [18]18 )

   48.

   Vyssie uvedené názorne ilustruje istý spolocný rys, ktorý clánok 101
   ZFEÚ má spolocný s radom dalsích ustanovení Zmluvy, ako sú clánky 45
   a 46 ZFEÚ (volný pohyb pracovníkov), clánok 49 a clánok 50 ods. 2 ZFEÚ
   (sloboda usadit sa) a clánok 157 ZFEÚ (zásada rovnakej odmeny za
   rovnakú prácu). Vo vsetkých týchto prípadoch, ako aj v iných, formuluje
   predmetné ustanovenie Zmluvy najprv danú zásadu a potom oznací
   príslusný orgán alebo institúciu/institúcie Únie, ktoré tejto zásade
   "dodajú obsah" prijatím dodatocných, konkrétnych pravidiel, ktoré
   niekedy dokonca presne uvádzajú, na co by sa tieto "vykonávacie"
   pravidlá mali vztahovat. Desiatky rokov vsak bol prístup Súdneho dvora
   taký, ze aj v prípadoch, ked pozadované "vykonávacie" pravidlá este
   neboli prijaté, "základná zásada", ako je stanovená v ustanovení
   Zmluvy, musí byt, ak je sama priamo úcinná, uplatnovaná nezávisle
   vsetkými príslusnými vnútrostátnymi orgánmi, vrátane najmä
   vnútrostátnych súdov, ak sú povolané k pouzitiu týchto ustanovení na
   veci, ktoré im boli predlozené.

   49.

   Clánok 157 ZFEÚ a zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu by mohli byt
   v tomto smere pomerne ilustratívne: aj v dobe predchádzajúcej prijatiu
   sekundárnej právnej úpravy v tomto zmysle normotvorcom Únie bolo
   nepochybné, ze vnútrostátne súdy mali povinnost zabezpecit plnú
   úcinnost tejto zásady a boli povinné túto zásadu uplatnovat na
   (obcianskoprávne) veci, ktoré im boli predlozené, nezávisle od
   akéhokolvek "administratívnoprávneho uplatnovania" ( [19]19 ). Tento
   záver by nemal byt prekvapivý: podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora
   platí, ze absencia vykonávacích opatrení bez ohladu na formu nebráni
   tomu, aby sa jednotlivec dovolával ustanovenia práva Únie s priamymi
   úcinkami. ( [20]20 )

   50.

   Zo strukturálneho hladiska Zmluvy teda bola uplatnitelnost (súcasného)
   clánku 101 ZFEÚ vnútrostátnymi súdmi daná odo dna nadobudnutia
   úcinnosti Zmluvy o EHS. Navyse prvý a druhý odsek (súcasného)
   clánku 101 ZFEÚ vyvolávali plné úcinky este predtým, nez Rada konala na
   základe "oprávnenia" zakotveného v clánku 103 ods. 1 ZFEÚ. ( [21]21 )

   51.

   V tomto kontexte je vsak potrebné posúdit, do akej miery bol clánok 101
   ods. 1 ZFEÚ skutocne priamo úcinný predtým, nez Rada prijala
   "vykonávacie predpisy k clánku 101 ods. 3 ZFEÚ".

   2. O priamom úcinku clánku 101 ods. 1 ZFEÚ

   52.

   V odpovedi na otázku polozenú Súdnym dvorom zalované a Komisia
   vychádzali z toho, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ nemal priamy úcinok
   predtým, nez Rada prijala opatrenia na základe clánku 103 ods. 2
   písm. b) ZFEÚ. Nemozno urobit ziadny iný záver, pretoze uz v roku 1962
   vylozil Súdny dvor clánok 101 ZFEÚ tak, ze predstavuje "nedelitelný
   celok" ( [22]22 ). Okrem toho rozsudok Súdneho dvora vo veci Courage
   a Crehan ( [23]23 ) je dôkazom potrebnosti predchádzajúceho konania
   Rady, lebo v tejto veci bola v podstate uznaná existencia priameho
   úcinku az potom, co Rada prijala vo vztahu k clánku 101 ZFEÚ
   vykonávacie opatrenia. Toto ustanovenie tak nemohlo mat samo osebe
   priamy úcinok.

   53.

   Zalobkyne naopak tento postoj spochybnujú, pricom sa odvolávajú
   predovsetkým na rozhodnutie vo veci SABAM ( [24]24 ), ked tvrdia, ze
   priamy úcinok clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nevyzaduje ziadne predchádzajúce
   vykonávacie opatrenia.

   54.

   Súhlasím s názorom zalobkýn. Domnievam sa, ze zalované a Komisia svojím
   prístupom obrazne "zapriahajú kona za voz".

   55.

   Podla ustálenej judikatúry musí byt priamy úcinok posúdený
   s prihliadnutím na povahu, systematiku a znenie predmetného
   ustanovenia. ( [25]25 ) Ustanovenie má priamy úcinok, ak je dostatocne
   jasné a presné ( [26]26 ) a bezpodmienecné. ( [27]27 ) Pritom nie je
   nutné, aby celé ustanovenie bolo priamo úcinné a priamo doslovne
   pouzitelné. Súdny dvor naopak postupuje s pomocou extrakcie: snazí sa
   zistit, ci je mozné z (pravdepodobne dlhsieho a zlozitejsieho)
   ustanovenia práva Únie vyvodit konkrétne, uplatnitelné pravidlo
   správania. ( [28]28 )

   56.

   Rozsudky vo veciach SABAM a Courage a Crehan sú vhodnými príkladmi
   tohto "vztahového" prístupu k institútu priameho úcinku. Vo veci SABAM
   Súdny dvor rozhodol, ze zákaz zakotvený v clánku 85 ods. 1 Zmluvy EHS
   (teraz clánok 101 ods. 1 ZFEÚ) môze byt pouzitý ako "stít"vo vztahu
   k osobitným právam autora piesne na to, aby voci nemu nebola uplatnená
   dolozka o výhradnom postúpení zakotvená v zmluve uzatvorenej so
   spolocnostou pre výber autorských odmien. ( [29]29 ) Podobne v rozsudku
   vo veci Courage a Crehan Súdny dvor rozhodol, ze to isté ustanovenie
   mozno pouzit ako "mec"vo vztahu k nároku na náhradu skody vzniknutej zo
   zmluvného dojednania, ktoré je v rozpore s clánkom 85 Zmluvy o EHS
   (teraz clánok 101 ZFEÚ). ( [30]30 ) V oboch veciach tak Súdny dvor
   extrahoval z clánku 101 ZFEÚ ako celku tú cast ustanovenia, ktoré má
   priamy úcinok medzi jednotlivcami: zákaz niektorých protisútazných
   dohôd zakotvený v prvom odseku tohto ustanovenia. ( [31]31 )

   57.

   Tento zákaz je jednoznacný, stanovuje jasnú a vykonatelnú právnu
   povinnost: "Nesmies uzavriet kartelovú dohodu." S týmto príkazom nie je
   spojená ziadna podmienka: akékolvek takéto dohody medzi podnikmi sú
   "nezlucitelné s vnútorným trhom". Je to práve toto právo s priamym
   úcinkom, ktoré jednotlivci vyvodzujú priamo zo Zmluvy, ktorého sa môzu
   dovolávat na úcely uplatnenia svojho nároku a ktoré musia vnútrostátne
   súdy chránit. ( [32]32 )

   58.

   Na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia na pojednávaní, nie je povaha
   práv chránených clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ dotknutá procesným urcením
   orgánu podla clánku 103 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, ktorý môze procesne
   "schválit" dohodu na základe clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Je totiz zjavné,
   ze v urcitých prípadoch súd k priznaniu obcianskoprávnej náhrady skody
   v prípade protisútaznej cinnosti jednoducho iba potrebuje pouzit
   clánok 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [33]33 ) Podobne platí, ze súdu stací pouzit
   len clánok 101 ods. 2 ZFEÚ, aby rozhodol o oddelení nezlucitelných
   zmluvných dojednaní. ( [34]34 ) Inými slovami, vzhladom na osobitný
   charakter niektorých nárokov uplatnených na vnútrostátnom súde môzu byt
   jednotlivé zlozky clánku 101 ZFEÚ celkom dobre oddelitelné. Za takýchto
   okolností sa vnútrostátne súdy nemusia odvolávat na clánok 101 ods. 3
   ZFEÚ.

   59.

   Rozsudky vo veci SABAM a Courage a Crehan výborne ilustrujú vztah
   nezávislosti medzi prvým a tretím odsekom clánku 101 ZFEÚ. Spory
   v oboch týchto veciach vznikli v období, ked Rada vykonala právomoci,
   ktoré jej priznáva clánok 103 ods. 2 písm. b) ZFEÚ, a zverila Komisii
   výlucnú právomoc prijat rozhodnutie podla clánku 85 ods. 3 Zmluvy o EHS
   (teraz clánok 101 ods. 3 ZFEÚ). Skutocnost, ze iný orgán, Komisia, bol
   poverený rozhodovaním o uplatnení vtedajsieho clánku 85 ods. 3 Zmluvy
   o EHS, nepredstavovala pre vykonatelnost práv zakotvených v clánku 85
   ods. 1 Zmluvy EHS ziadny problém. ( [35]35 )

   60.

   Tento záver nie je dotknutý kvalifikáciou clánku 85 Zmluvy o EHS ako
   "nedelitelného celku" v rozhodnutí vo veci de Geus. ( [36]36 )
   V uvedenej veci sa nemecký distribútor chladniciek Bosch vo svojom
   vyjadrení k zalobe dovolával clánku 85 Zmluvy o EHS s cielom zrusit
   dojednanie o "zákaze vývozu" obsiahnuté v zmluve o autorizovanom
   predaji uzatvorenej so spolocnostou Bosch. Skutkové okolnosti tejto
   veci vsak nastali pred nadobudnutím úcinnosti nariadenia c. 17/62. To
   znamenalo, ze neprebiehalo ziadne správne konanie, ktoré by sa
   zaoberalo úcinkami vyplývajúcimi z clánku 85 ods. 1 a 2 Zmluvy EHS
   (v súcasnosti clánok 101 ods. 1 a 2 ZFEÚ). Za týchto okolností nemal
   Súdny dvor inú moznost ako aj nadalej priznávat dotknutej dohode
   úcinky, pokial nebude prebiehat správne konanie, ktoré by sa zaoberalo
   prípadným pouzitím clánku 85 ods. 3 Zmluvy o EHS (v súcasnosti
   clánok 101 ods. 3 ZFEÚ). ( [37]37 )

   61.

   V rámci takto vymedzeného skutkového stavu potom Súdny dvor rozhodol,
   ze clánok 85 Zmluvy o EHS je "nedelitelným celkom" ( [38]38 ). Opacný
   výklad by viedol k neprípustnému výsledku: "dohody by sa stali od
   zaciatku neplatnými este predtým, nez bude vôbec mozné urcit, na ktoré
   dohody sa clánok 85 ako celok vztahuje" ( [39]39 ).

   62.

   Rozsudok vo veci de Geus tak bol vydaný vo svetle institucionálneho
   pochybenia spocívajúceho v nezabezpecení správneho mechanizmu, ktorý by
   sa zaoberal úcinkami "uplatnitelnosti [clánku 85 Zmluvy o EHS] od
   nadobudnutia úcinnosti zmluvy" ( [40]40 ). Ako správne uvádza dozorný
   orgán EZVO, v uvedenej dobe nevznikla otázka priameho úcinku (a teda
   individuálneho odvolania sa na clánok 85 ods. 1 Zmluvy EHS pred
   vnútrostátnymi súdmi), pretoze rozhodnutie vo veci de Geus bolo vydané
   skôr, nez Súdny dvor po prvýkrát objasnil pojem priameho úcinku
   ustanovení Zmluvy o EHS. ( [41]41 )

   63.

   Zo vsetkých týchto dôvodov vyvodzujem, ze z rozsudku Súdneho dvora
   vydaného v roku 1962 za velmi odlisných právnych a ústavných okolností
   mozno cerpat iba velmi obmedzené poznatky. Konkrétnejsie pri
   neexistencii akéhokolvek priameho úcinku ustanovení Zmluvy by totiz
   prirodzene bola rozhodujúca iba otázka výslovne priznanej právomoci
   administratívnoprávneho uplatnovania, resp. jej neexistencia.

   64.

   Nepresvedcili ma ani argumenty zalovaných, pokial ide o rozhodnutie vo
   veciach Asjes a i. ( [42]42 ) a Saeed Flugreisen a Silver Line
   Reisebüro ( [43]43 ), ktorých sa zalované dovolávajú na podporu svojho
   postoja k otázke priameho úcinku clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Tieto veci
   neboli rozhodnuté za situácie, kedy by sa úcastník konania dovolával
   priameho úcinku tohto ustanovenia. Dotknutá otázka sa naopak týkala
   automatickej neplatnosti státom schválených taríf leteckých spolocností
   podla clánku 85 ods. 2 zmluvy o EHS predtým, ako správny orgán rozhodol
   o ich zlucitelnosti s clánkom 85 ods. 3 Zmluvy o EHS, ci uz na základe
   systému pouzitelného v "prechodnom období" uvedeného v clánkoch 88 a 89
   Zmluvy o EHS (teraz clánkami 104 a 105 ZFEÚ), alebo na základe
   nariadenia c. 3975/87. ( [44]44 ) Vzhladom na to, ze ani "orgány
   clenských státov" ( [45]45 ), ani Komisia ( [46]46 ) nerozhodli
   o uplatnitelnosti clánku 85 Zmluvy o EHS na predmetné dohody, Súdny
   dvor rozhodol, ze tieto dohody nemozno povazovat za neplatné od
   zaciatku len z toho dôvodu, ze by clánok 85 Zmluvy o EHS na predmetné
   dohody mohol byt pouzitelný.

   65.

   Rozsudky vo veci Asjes a i. a Saeed Flugreisen a Silver Line Reisebüro
   sú tak tiez chytené v pasci v tom case uplatnitelnej logiky:
   v prípadoch, ked orgány clenských státov ani Komisia neprijali ziadne
   správne rozhodnutie týkajúce sa tejto údajne protisútaznej dohody alebo
   praxe podla clánku 85 ods. 3 Zmluvy o EHS, ale stále existovala moznost
   jej budúceho retroaktívneho schválenia v rámci vtedy existujúceho
   postupu, bolo zjavné, ze hospodárske subjekty museli mat moznost
   v dobrej viere predpokladat, ze platnost ich obchodných vztahov nebola
   automaticky ukoncená, kým príslusné správne orgány o ich dohodách alebo
   praxi nerozhodli. ( [47]47 )

   66.

   V tejto veci je este dôlezitejsia skutocnost, ze sa zalované nemôzu
   odvolávat na riziko konfliktu vyplývajúceho z prípadného retroaktívneho
   schválenia predmetného správania. Systém "vynatia" podla nariadenia
   c. 1/2003 v znení neskorsích zmien, ktoré zrusilo predchádzajúci rezim
   podla nariadení c. 17/62 a 3975/87, totiz neumoznuje prijatie opatrení
   so spätným úcinkom. Ako dalej názorne dokazuje clánok 34 ods. 1
   nariadenia c. 1/2003, dohody, ktoré skutocne patrili do pôsobnosti
   nariadení c. 17/62 a 3975/87 a ktoré boli oznámené Komisii, stratili
   platnost s úcinnostou od 1. mája 2004. Inými slovami, aj keby zalované
   oznámili svoje dohody Komisii, ( [48]48 ) tieto oznámenia by v ziadnom
   prípade nefungovali ako "zarázka", pokial ide o dalsí osud uvedených
   dohôd v rámci systému zavedeného nariadením c. 1/2003.

   67.

   Opät je teda na mieste zdôraznit predovsetkým to, ze za okolností
   daných v tejto veci nie je daná klúcová vnútorná súdrznost "kogentného
   pravidla podla clánku 101 ZFEÚ", ani potreba právnej istoty
   hospodárskych subjektov. Táto moznost uz dlhsiu dobu neexistuje.

   68.

   Súhrnne mozno uviest, ze je teda zrejmé, ze clánok 101 ods. 1 ZFEÚ
   a jemu predchádzajúce ustanovenia boli priamo uplatnitelné od
   nadobudnutia úcinnosti Zmluvy o EHS. Tieto ustanovenia si zachovali
   priamy úcinok po celú túto dobu, aby jednotlivci mohli uplatnovat svoje
   práva na príslusných vnútrostátnych súdoch. A predovsetkým táto
   nezávislá právomoc zverená vnútrostátnym súdom spocívajúca v práve
   uplatnovat clánok 101 ods. 1 ZFEÚ v súlade s touto právomocou
   a v súlade s typom konania, ktoré je na nich na základe vnútrostátneho
   práva vedené, nebola v skutocnosti Radou nikdy obmedzená
   prostredníctvom uplatnenia ustanovenia, ktoré je teraz
   clánkom 103 ZFEÚ.

   69.

   Stále vsak chýba odpoved na otázku, ci existujú, alebo existovali
   nejaké obmedzenia, pokial ide o uplatnenie ratione materiae clánku 101
   ods. 1 ZFEÚ na konkrétnu vec týkajúcu sa odvetvia leteckej dopravy.

   3.  O pôsobnosti ratione materiae clánku 101 ods. 1 ZFEÚ

   70.

   Zalované a Komisia tvrdia, ze kedze Rada neuplatnila svoju právomoc
   podla clánku 103 ods. 2 písm. c) ZFEÚ, aby celé odvetvie leteckej
   dopravy otvorila pravidlám hospodárskej sútaze obsiahnutým v Zmluve,
   nemohli vnútrostátne súdy pri posudzovaní zaloby podanej podla
   clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyhlásit tieto dohody za nezlucitelné. A to aj
   vtedy, keby bol k dispozícii priamy úcinok. Títo úcastníci konania
   zdôraznujú specifické vylúcenie celého odvetvia leteckej dopravy
   z pôsobnosti nariadenia c. 17/62 a len ciastocné otvorenie pravidiel
   hospodárskej sútaze pre leteckú dopravu spocívajúcu v "letoch v rámci
   Únie" prostredníctvom nariadenia c. 3975/87. Az od 1. mája 2004, dátumu
   uplatnitelnosti nariadenia c. 1/2003 v znení neskorsích zmien, by bolo
   bývalo odvetvie leteckej dopravy otvorené pravidlám práva hospodárskej
   sútaze Únie. ( [49]49 )

   71.

   S touto argumentáciou sa nestotoznujem.

   72.

   Na základe clánku 103 ods. 1 ZFEÚ je Rada poverená, aby prijímala
   "príslusné nariadenia alebo smernice na vykonávanie zásad stanovených
   v" clánku 101 ZFEÚ. Clánok 103 ods. 2 ZFEÚ dalej uvádza príklady toho,
   akým spôsobom môze Rada tento ciel dosiahnut. V písmene c) sa uvádza,
   ze Rada môze "ak je to potrebné, vymedzit rozsah uplatnovania
   ustanovení clánkov 101 [... ZFEÚ] v jednotlivých hospodárskych
   odvetviach".

   73.

   Výslovne dispozitívna povaha takéhoto postupu je to, co písmeno c)
   odlisuje od písmena b) clánku 103 ods. 2 ZFEÚ a poziadavky na"dodanie
   obsahu" clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Odkaz na slová "ak je to potrebné" (
   [50]50 ) v písmene c) tohto clánku totiz jasne naznacuje, ze pôsobnost
   zásad obsiahnutých v clánku 101 ZFEÚ mala, ako vseobecné pravidlo,
   pokrývat celé hospodárstvo, pricom Rada má rozhodovat o tom, ci sa od
   tohto vseobecného stavu odchýlit v rámci jeho konkrétnych sektorov.

   74.

   Poziadavka jednotného trhu, z ktorej tento mechanizmus vychádza, je
   zvlástna: pôsobnost clánku 101 ZFEÚ prirodzene mohla byt koncipovaná
   s cielom postupne, po "strávitelných" kúskoch, rozsírit pôsobnost práva
   hospodárskej sútaze Únie. Týmto spôsobom, pokial ide o konkrétne
   odvetvie dopravy, rovnako ako to bolo urobené v prípade spolocnej
   polnohospodárskej politiky, mohla byt daná prednost týmto sektorovým
   (specifickým) prístupom pred (vseobecnými) pravidlami hospodárskej
   sútaze. ( [51]51 )

   75.

   To sa vsak nestalo. ( [52]52 ) Podla môjho názoru, a najmä vo svetle
   struktúry clánkov 101 a 103 ZFEÚ, je tak východiskom Zmluvy pouzitie
   pravidiel hospodárskej sútaze v plnom rozsahu na vsetky odvetvia
   hospodárstva. Aby sa tento ciel dosiahol, stanovila Zmluva vseobecne
   neobmedzenú pôsobnost ratione materiae clánku 101 ZFEÚ v záujme
   uskutocnenia fungujúceho jednotného trhu, ( [53]53 ) podriadenú iba
   predmetnej moznosti "ak je to potrebné", kedy by doslo k specifickému
   odvetvovému vylúceniu zakotvenému v clánku 103 ods. 2 písm. c) ZFEÚ.

   76.

   Na rozdiel od toho, co tvrdia zalované a Komisia, nariadenia c. 17/62
   a 3975/87 nie sú dokladom toho, ze sa Rada usilovala o obmedzenie
   vecnej pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Nariadenie c. 17/62 totiz
   v zásade zaviedlo procesný systém na uplatnovanie (vtedajsieho)
   clánku 85 ods. 1 a 3 Zmluvy EHS (v súcasnosti clánku 101 ods. 1 a 3
   ZFEÚ) Komisiou. ( [54]54 ) Neuvádzalo nic o vecnej pôsobnosti
   clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Podobne aj nariadenie Rady (EHS) c. 141/62,
   ktorým sa mení a doplna nariadenie c. 17/62, iba stanovilo, ze
   administratívnoprávny systém zavedený nariadením c. 17/62 sa nevztahuje
   na sektor dopravy (a teda na leteckú dopravu). ( [55]55 ) Toto
   vylúcenie sa vsak netýka pôsobnosti ratione materiae clánku 101 ods. 1
   ZFEÚ pri uplatnovaní tohto ustanovenia na odvetvie leteckej dopravy
   vnútrostátnymi súdmi.

   77.

   Nariadenie c. 3975/87 napokon ciastocne "zapojilo" odvetvia leteckej
   dopravy, a to len pokial ide o administratívnoprávne uplatnovanie
   pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Ako je vysvetlené
   v druhom odôvodnení uvedeného nariadenia, toto ciastocné zapojenie
   leteckej dopravy bolo nevyhnutné vzhladom na to, ze "Komisia [nemala]
   prostriedky na vysetrenie prípadov v leteckej doprave, v ktorých je
   podozrenie z porusenia clánkov 85 a 86 Zmluvy" ( [56]56 ). Opät je vsak
   nutné podotknút, ze toto nariadenie neobsahuje ziadne obmedzenie
   pôsobnosti clánku 101 ods. 1 ZFEÚ v rámci súkromnoprávnej zaloby
   o náhradu skody podanej na vnútrostátnych súdoch.

   78.

   Inými slovami, celý mechanizmus údajného vylúcenia odvetví leteckej
   dopravy zo (súcasného) clánku 101 ZFEÚ bol obmedzený na
   administratívnoprávne uplatnovanie zásad obsiahnutých v tomto
   ustanovení. ( [57]57 ) Nariadenia c. 17/62 a 3975/87 nemali vplyv na
   súdne uplatnovanie zásad, ktoré sú teraz obsiahnuté v clánku 101 ods. 1
   ZFEÚ, vnútrostátnymi súdmi v rámci príslusných právomocí, ktorými
   disponovali nezávisle na základe vnútrostátneho práva. ( [58]58 )
   V tomto ohlade sa totiz stotoznujem so stanoviskom zalobkýn a Dozorného
   úradu EZVO: táto "paralelná cesta" mozného uplatnovania zákazu
   stanoveného v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zostala sekundárnou právnou
   úpravou prijatou Radou nedotknutá.

   79.

   Neexistencia akéhokolvek specifického pravidla vo vnútrostátnom práve,
   ktorým by bolo upravené uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ súdmi, tak nemôze
   bránit tomu, aby Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame) uplatnil
   clánok 101 ods. 1 ZFEÚ na odvetvie leteckej dopravy, pokial sa tohto
   ustanovenia niektorý z úcastníkov konania pred týmto súdom dovoláva
   v rámci svojej zaloby na vydanie deklaratórneho rozsudku a priznanie
   náhrady skody vzniknutej z protisútazného konania zalovaných
   v súvislosti s letmi medzi Úniou a tretími krajinami uskutocnenými pred
   1. májom 2004.

   C.   O vztahu medzi clánkom 53 Dohody o EHP a pravidlami hospodárskej
   sútaze stanovenými primárnym právom Únie

   80.

   Nórska vláda a Dozorný úrad EZVO tvrdia, ze kedze clánok 53 Dohody
   o EHP je v podstate totozný s clánkom 101 ZFEÚ, vyzaduje zásada
   homogenity jednotný výklad týchto dvoch ustanovení. Na pojednávaní
   Dozorný úrad EZVO tiez spresnil, ze neexistencia ustanovenia, ktoré by
   bolo rovnocenné clánku 104 ZFEÚ v Dohode o EHP nebude mat vplyv na
   takýto homogénny výklad clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP,
   pretoze v kazdom prípade platí, ze clánok 104 ZFEÚ neobmedzuje
   clánok 101 ZFEÚ.

   81.

   Komisia súhlasí s tým, ze clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP sa
   majú vykladat vo vzájomnom súlade. Na pojednávaní vsak spochybnila to,
   ci by neexistencia ustanovenia rovnocenného clánku 104 ZFEÚ nemala na
   plnenie tejto úlohy vplyv najmä z dôvodu, ze by clánky 104 a 105 ZFEÚ
   mali za následok odnatie právomoci vnútrostátnych súdov uplatnit priamo
   clánok 101 ods. 1 ZFEÚ.

   82.

   Zalované zastávajú v tomto smere v zásade rovnaký postoj ako Komisia.
   Podla ich názoru "prechodný rezim" podla clánkov 104 az 105 ZFEÚ bránil
   priamemu úcinku clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, takze clánok 53 ods. 1 Dohody
   o EHP sa má súcasne vykladat tak, ze nemal priamy úcinok predtým, nez
   Spolocný výbor vyhlásil nariadenie c. 1/2003 za pouzitelné v EHP od
   19. mája 2005.

   83.

   Vo svetle záverov uvedených v casti B vyssie zdielam názor nórskej
   vlády a Dozorného úradu EZVO.

   84.

   Je nesporné, ze Dohoda o EHP je neoddelitelnou súcastou práva Únie. (
   [59]59 ) Ustanovenia Dohody o EHP, ktoré sú bezpodmienecné a dostatocne
   presné, majú v clenských státoch priamy úcinok. ( [60]60 ) Súdny dvor
   tiez rozhodol, ze podla zásady homogenity platí, ( [61]61 ) ze
   ustanovenia Dohody o EHP, ktoré sú v podstate zhodné s ustanoveniami
   Zmluvy, treba vykladat jednotne. ( [62]62 )

   85.

   Clánok 101 ZFEÚ aj clánok 53 Dohody o EHP ustanovujú zákaz, úcinok
   tohto zákazu a mozné výnimky z tohto zákazu. S ohladom na zásadu
   homogenity sa tak musia tieto dve ustanovenia vykladat jednotne. (
   [63]63 ) Rovnako ako v prípade clánku 101 ods. 1 ZFEÚ aj v prípade
   clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP musí byt konstatované, ze toto
   ustanovenie má priamy úcinok a zakladá práva dotknutým jednotlivcom,
   ktoré musia vnútrostátne súdy chránit. ( [64]64 )

   86.

   S ohladom na rovnocennost úcinkov clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody
   o EHP nenachádzam ako prípustnú moznost, aby sa moje závery
   specifikované v bodoch 55 az 68 vyssie o clánku 101 ods. 1 ZFEÚ
   akokolvek lísili od záverov vo vztahu k clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP.
   Vnútrostátne súdy teda môzu uplatnit clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP na
   úcely konstatovania nezlucitelnosti niektorých protisútazných konaní
   s týmto ustanovením.

   87.

   Z dôvodov obdobných dôvodom týkajúcim sa clánku 101 ZFEÚ treba tiez
   zamietnut tvrdenia zalovaných týkajúce sa obmedzenej vecnej pôsobnosti
   clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP. Je pravda, ze clánok 1 Protokolu 21
   Dohody o EHP spresnuje, ze Dozorný orgán EZVO musí najprv "vykonávat
   zásady uvedené v" clánku 53 Dohody o EHP. Prinajmensom v tomto zmysle
   toto ustanovenie odzrkadluje clánok 103 ZFEÚ. Ziadna skutocnost v spise
   vsak nenasvedcuje tomu, ze bol clánok 1 Protokolu 21 Dohody o EHP
   pouzitý na obmedzenie bud rozsahu clánku 53 Dohody o EHP, alebo
   právomoci vnútrostátnych súdov toto ustanovenie uplatnovat. Ako som
   totiz vysvetlil v bodoch 76 az 78 vyssie, jednotlivé akty sekundárneho
   práva prijaté Radou na základe clánku 103 ods. 2 písm. c) ZFEÚ
   a zaclenené do Dohody o EHP od jej oznámenia nikdy nemali za následok
   obmedzenie pôsobnosti ratione materiae clánku 53 Dohody o EHP.

   88.

   Neexistencia ustanovenia rovnocenného clánku 104 ZFEÚ v Dohode o EHP
   nemá na tento záver vplyv. Ako som vysvetlil v bode 44 vyssie, úcinkom
   clánku 104 ZFEÚ nie je obmedzenie strukturálnej pôsobnosti alebo
   uplatnenie clánku 101 ZFEÚ. Neexistencia takéhoto ustanovenia tak
   nemôze ovplyvnit pôsobnost ani uplatnenie clánku 53 Dohody o EHP.
   Zmyslom clánku 104 ZFEÚ v kazdom prípade bolo preklenút obdobie medzi
   vstupom do platnosti pravidiel hospodárskej sútaze v Zmluve a okamihom,
   ked Rada prijme opatrenia, aby zaviedla administratívnoprávny
   mechanizmus, ktorý by sa zaoberal clánkom 101 ZFEÚ, a najmä jeho tretím
   odsekom. ( [65]65 )

   89.

   Takéto prechodné obdobie vsak v prípade Dohody o EHP nikdy ani
   nenastalo. Nariadenia c. 17/62, 141/62 a 3975/87 sa podla prílohy XIV
   stali súcastou Dohody o EHP od oznámenia tejto dohody. Podobne ani
   clánok 56 Dohody o EHP nemá na tento záver vplyv vzhladom na to, ze
   toto ustanovenie iba stanovuje zdielanú (a duopolizovanú) právomoc
   medzi Komisiou a Dozorným úradom EZVO na uplatnovanie clánku 53 Dohody
   o EHP. ( [66]66 )

   90.

   Podla môjho názoru teda neexistujú ani ziadne obmedzenia pôsobnosti
   ratione materiae clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP, ktoré by bránili
   moznosti zalobkýn dovolávat sa priameho úcinku clánku 53 ods. 1 Dohody
   o EHP pred vnútrostátnym súdom v rámci ich zaloby na vydanie
   deklaratórneho rozsudku a priznanie náhrady skody vo vztahu ku konaniu
   zalovaných, ktoré spocívalo v koordinácii rôznych zloziek ceny, ktoré
   mali byt úctované v prípade sluzieb nákladnej leteckej dopravy pri
   letoch medzi krajinami EHP, ktoré nie sú clenskými státmi EÚ, a tretími
   krajinami, pred 19. májom 2005.

   D.   Zo sirsej perspektívy: verejnoprávne a súkromnoprávne uplatnovanie
   pravidiel hospodárskej sútaze

   91.

   Hoci je to tiez súcastou otázky polozenej vnútrostátnym súdom,
   nedomnievam sa s ohladom na závery, ktoré som uz v tomto stanovisku
   urobil, ze by bolo nutné venovat sa samostatne povahe clánku 6
   nariadenia c. 1/2003. Ako sa totiz uvádza v predchádzajúcich castiach,
   súdy clenských státov majú vzdy právomoc uplatnovat clánok 101 ods. 1
   ZFEÚ (vecný zákaz obsiahnutý v tomto ustanovení) v rámci svojich
   právomocí a na úcely konaní, ktoré prejednávajú. Súdny dvor tak nemusí
   v kontexte tejto veci posudzovat, ci a od ktorého konkrétneho okamihu
   existoval aj v rámci sekundárneho práva "zdroj" splnomocnenia podla
   clánku 6 nariadenia c. 1/2003.

   92.

   Opätovne by som chcel zdôraznit slová "v rámci 'svojich príslusných
   právomocí`", ktoré tieto vnútrostátne súdy uz pozívajú na základe
   vnútrostátneho práva. Ako správne poznamenávajú zalované a Komisia,
   "prechodná úprava" podla clánkov 103 a 104 ZFEÚ nepriznala
   vnútrostátnym súdom ziadne výslovné právomoci. Vnútrostátne súdy totiz
   nemôzu pri neexistencii výslovnej vnútrostátnej úpravy v tomto smere
   odvodzovat z clánku 101 ods. 1 ZFEÚ alebo z clánku 53 ods. 1 Dohody
   o EHP právomoci na vykonávanie vysetrovania alebo stíhania, ktoré by
   boli podobné tým, ktoré sú zverené príslusným správnym orgánom
   clenských státov, ktoré by boli podobné tým, ktoré sú zverené
   príslusným správnym orgánom clenských státov, ktoré sú obvykle poverené
   vysetrovaním porusení práva hospodárskej sútaze v rámci specifických
   správnych, ci dokonca trestných konaní. Podobne vsak ale tiez platí, ze
   tento rámec nemohol vnútrostátnym súdom nic odnat. Jednoducho povedané,
   tento ústavný rámec vnútrostátnym súdom nic nepriznal, ale ani neodnal.
   Cielom ziadnej formy primárneho ani sekundárneho práva Únie nebolo
   obmedzit právomoc vnútrostátnych súdov priamo uplatnovat clánok 101
   ods. 1 ZFEÚ alebo clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP, pokial sú tieto
   ustanovenia pred týmito súdmi uplatnované vo veci, ktorú prejednávajú,
   na úcel ochrany subjektívnych práv odvodených z práva Únie.

   93.

   Zaloba na náhradu skody podaná zalobkynami v tejto veci je názorným
   príkladom tohto tvrdenia. Rovnako ako akýkolvek iný vnútrostátny súd
   v Európskej únii má vnútrostátny súd právomoc dospiet k zisteniu tejto
   zodpovednosti na základe relevantných vnútrostátnych pravidiel. Na
   úcely posúdenia porusenia, z ktorého táto zodpovednost vznikla, je
   otázka, ci podnik porusil svoje právne povinnosti, alebo nie, typicky
   prvým aspektom, ktorý treba v tomto ohlade dokázat. Toto posúdenie je
   vsak prirodzene súcastou (súkromnoprávneho) rozhodnutia o potenciálnej
   zodpovednosti, nie verejnoprávnou úpravou uplatnovania (zo strany
   správneho orgánu).

   94.

   Ak by to bolo inak, mali by takéto vymáhacie zaloby vzdy iba povahu
   "následných" zalôb, pretoze by boli v podstate závislé od
   predchádzajúceho verejnoprávneho konstatovania v tomto zmysle (ktorého
   rozsah by bol pravdepodobne rovnaký). Vo vsetkých ostatných prípadoch
   by boli "samostatné" zaloby vylúcené z pôsobnosti clánku 101 ods. 1
   ZFEÚ.

   95.

   Tento náhlad (alebo nepochybne takýto výsledok) je vsak jednoducho
   nezlucitelný s povahou daného systému a judikatúrou Súdneho dvora. (
   [67]67 ) So zretelom na pomerne velké dôkazné bremeno, ktoré bude
   zrejme musiet uniest ktorýkolvek zalobca v "samostatných"
   súkromnoprávnych zalobách na porusenie práva hospodárskej sútaze, mozno
   urcite ocakávat, ze takéto zaloby budú v praxi vzácne. Rozhodnutie
   verejnoprávneho orgánu, ako je Komisia, v súbeznom ci predchádzajúcom
   vysetrovaní tak zrejme bude mat pre "samostatné" zaloby prvoradý
   význam. ( [68]68 ) Je vsak nesprávne tvrdit, ze z právneho hladiska
   potreba súdrznosti a koordinácie v tejto oblasti práva znamená nutnost
   bránit vnútrostátnym súdom vo výkone ich funkcií podla práva Únie
   a vnútrostátneho práva: ochrane individuálnych práv vyplývajúcich
   rovnako z ustanovení práva Únie s priamymi úcinkami.

   96.

   Osobitná povaha takejto tézy bude este zrejmejsia, ak vezmeme do úvahy
   obvyklý spôsob, akým je vykonávaná akákolvek iná oblast správneho
   práva, ci uz ide napríklad o právo zivotného prostredia, verejné
   zdravie, verejnú bezpecnost, alebo pravidlá týkajúce sa bezpecnosti
   práce. V týchto oblastiach zrejme bude existovat osobitný,
   specializovaný verejnoprávny orgán na vnútrostátnej úrovni, ktorý je
   poverený dohladom a uplatnovaním relevantných hmotnoprávnych noriem.
   Tvrdil by vsak niekto, ze iba z toho dôvodu, ze urcitý verejnoprávny
   orgán nevykonával vysetrovanie alebo stíhanie (alebo aj vykonával, ale
   z nejakého dôvodu konanie zastavil alebo rozsah správneho konania
   obmedzil), nemôzu z toho istého konania, prípadne poskodenej osobe,
   vzniknút súkromnoprávne nároky na náhradu skody?

   97.

   Zo vsetkých týchto dôvodov nemôzem súhlasit s analýzou High Court of
   England and Wales (Vrchný súd pre Anglicko a Wales) vo veci Emerald
   Supplies Ltd v. British Airways Plc ( [69]69 ), na ktorú poukazuje
   vnútrostátny súd a ktorá bola predmetom diskusie medzi úcastníkmi
   konania v tejto veci. Ako som sa pokúsal zdôraznit uz
   v predchádzajúcich castiach vyssie, po prvé právomoc vnútrostátnych
   súdov uplatnovat podstatu clánku 101 ods. 1 ZFEÚ nezávisle v rámci ich
   príslusných právomocí uz zakotvených vo vnútrostátnom práve, ako
   napríklad v konaní o zalobe na náhradu skody, nevyzadovala na rozdiel
   od administratívnoprávneho uplatnovania ziadne výslovné ustanovenie
   o splnomocnení podla práva Únie. ( [70]70 ) Po druhé rozsudky vo veci
   de Geus, Asjes and Saeed sú podla môjho názoru ciastocne zastarané.
   Nemozno ich pouzit na osobitné okolnosti vo veci samej, pretoze vo veci
   samej v skutocnosti nevzniká ziadna z otázok, ktoré boli podmienkou pre
   prístup prijatý v uvedených veciach. ( [71]71 )

   98.

   Inými slovami, hoci plne uznávam potrebu vnútornej súdrznosti
   clánku 101 ZFEÚ, jednoducho sa nestotoznujem v specifickom kontexte
   tejto veci so zúzením pars pro toto navrhovaným niektorými úcastníkmi
   konania. Skutocnost, ze cast konania na administratívnoprávne
   uplatnenie clánku 101 ZFEÚ bola v urcitej etape centralizovaná, nemôze
   znamenat, ze nikto iný nemohol uplatnit podstatu vychádzajúcu z tohto
   ustanovenia, a to vrátane prípadov, ked výnimky alebo vynatia zjavne
   nie sú mozné.

   99.

   Toto konanie bolo vskutku zaujímavou cestou do minulosti, ak nie priamo
   cvicením z právnej archeológie, ked sa niektoré udalosti datujú dokonca
   do roku 1962. Hoci sú tieto návrhy do znacnej miery urcené týmto teraz
   zastaraným právnym rámcom, logika, ktorú sleduje, zastaraná nie je. Na
   strukturálnej úrovni sú ustanovenia práva Únie, ktoré majú priamy
   úcinok, vseobecne uplatnitelné na vnútrostátnych súdoch bez ohladu na
   prípadnú centralizáciu správnej právomoci (alebo jej casti) na
   uplatnenie týchto ustanovení v prípade urcitých správnych orgánov.
   V konkrétnom kontexte práva hospodárskej sútaze to znamená, ze sa
   podniky, ktoré porusujú pravidlá spravodlivej sútaze, nemôzu schovávat
   za to, ze nedoslo k administratívnoprávnemu uplatneniu, a musia pocítat
   s tým, ze zaloby na náhradu skody budú údajnými poskodenými podávané
   priamo na príslusných súdoch clenských státov.

   V. Návrh

   100.

   Navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku, ktorú polozil
   Rechtbank Amsterdam (súd v Amsterdame, Holandsko), odpovedal takto:

   Strana údajne poskodená koordináciou rôznych zloziek ceny, ktoré mali
   byt úctované leteckými dopravcami v prípade sluzieb nákladnej leteckej
   dopravy pri letoch medzi letiskami v rámci Európskej únie alebo
   Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj v prípade letov medzi
   letiskami nachádzajúcimi sa na týchto územiach a tretími krajinami, sa
   môze odvolávat na porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a clánku 53 ods. 1
   Dohody o Európskom hospodárskom priestore pred vnútrostátnym súdom
   s cielom získat náhradu skody od týchto dopravcov, a to aj za obdobie,
   pocas ktorého boli stále uplatnitelné clánky 104 a 105 ZFEÚ.
     __________________________________________________________________

   ( [72]1 ) Jazyk prednesu: anglictina.

   ( [73]2 ) Spolocnosti Koninklijke Luchtvaart Maatschappij NV; Martinair
   Holland NV; Deutsche Lufthansa AG; Lufthansa Cargo AG; British Airways
   plc; Société Air France SA; Singapore Airlines Ltd; Singapore Airlines
   Cargo Pte Ltd; Swiss International Air Lines AG; Air Canada; Cathay
   Pacific Airways Ltd; Scandinavian Airlines System
   Denmark-Norway-Sweden; SAS AB, a SAS Cargo Group A/S (spolu dalej len
   "zalované").

   ( [74]3 ) Dohoda o Európskom hospodárskom priestore ([75]Ú. v. ES L 1,
   1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3), clánok 1 ods. 1.

   ( [76]4 ) Dalej len "Dohoda so Svajciarskom".

   ( [77]5 ) Vec C.39258 - Nákladná letecká doprava ([78]Ú. v. EÚ C 371,
   2014, s. 11).

   ( [79]6 ) Rozsudky zo 16. decembra 2015, Air Canada/Komisia
   ([80]T-9/11, neuverejnený, [81]EU:T:2015:994); zo 16. decembra 2015,
   Koninklijke Luchtvaart Maatschappij /Komisia ([82]T-28/11,
   neuverejnený, [83]EU:T:2015:995); zo 16. decembra 2015, Japan
   Airlines/Komisia ([84]T-36/11, neuverejnený, [85]EU:T:2015:992); zo
   16. decembra 2015, Cathay Pacific Airways/Komisia ([86]T-38/11,
   neuverejnený, [87]EU:T:2015:985); zo 16. decembra 2015, Cargolux
   Airlines/Komisia ([88]T-39/11, neuverejnený, [89]EU:T:2015:991); zo
   16. decembra 2015, Latam Airlines Group a Lan Cargo/Komisia
   ([90]T-40/11, neuverejnený, [91]EU:T:2015:986); zo 16. decembra 2015,
   Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo/Komisia ([92]T-43/11,
   neuverejnený, [93]EU:T:2015:989); zo 16. decembra 2015, Deutsche
   Lufthansa a i./Komisia ([94]T-46/11, neuverejnený, [95]EU:T:2015:987);
   zo 16. decembra 2015, British Airways/Komisia ([96]T-48/11,
   neuverejnený, [97]EU:T:2015:988); zo 16. decembra 2015, SAS Cargo Group
   a i./Komisia ([98]T-56/11, neuverejnený, [99]EU:T:2015:990); zo
   16. decembra 2015, Air France-KLM/Komisia ([100]T-62/11, neuverejnený,
   [101]EU:T:2015:996); zo 16. decembra 2015, Air France/Komisia
   ([102]T-63/11, neuverejnený, [103]EU:T:2015:993), a zo 16. decembra
   2015, Martinair Holland/Komisia ([104]T-67/11, [105]EU:T:2015:984).

   ( [106]7 ) Pozri napríklad rozsudok zo 16. decembra 2015, Air
   Canada/Komisia ([107]T-9/11, neuverejnený, [108]EU:T:2015:994,
   bod [109]60).

   ( [110]8 ) Rozhodnutie z roku 2017 nebolo uverejnené. Je vsak
   k dispozícii zhrnutie záverov. Pozri zhrnutie rozhodnutia Komisie zo
   17. marca 2017 týkajúce sa konania podla clánku 101 Zmluvy o fungovaní
   Európskej únie, clánku 53 Dohody o EHP a clánku 8 Dohody medzi
   Európskym spolocenstvom a Svajciarskou konfederáciou o leteckej doprave
   ([111]Ú. v. EÚ C 188, 2017, s. 14) (dalej len "zhrnutie rozhodnutia
   z roku 2017").

   ( [112]9 ) Nariadenie Rady zo 14. decembra 1987, ktorým sa ustanovuje
   postup pre uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze na podniky
   v sektore leteckej dopravy ([113]Ú. v. ES L 374, 1987, s. 1; Mim. vyd.
   07/001, s. 262).

   ( [114]10 ) Rozhodnutie Spolocného výboru EHP z 24. septembra 2004,
   ktorým sa mení a doplna príloha XIV (Hospodárska sútaz), protokol 21
   (O vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky)
   a protokol 23 (O spolupráci medzi orgánmi dohladu) k Dohode o EHP
   ([115]Ú. v. EÚ L 64, 2005, s. 57).

   ( [116]11 ) Rozhodnutie Spolocného výboru EHP z 11. marca 2005, ktorým
   sa mení a doplna príloha XIII (Doprava) a protokol 21 (O vykonávaní
   pravidiel hospodárskej sútaze uplatnitelných na podniky) k Dohode o EHP
   ([117]Ú. v. EÚ L 198, 2005, s. 38).

   ( [118]12 ) Nariadenie Rady z 26. februára 2004, ktorým sa zrusuje
   nariadenie (EHS) c. 3975/87 a menia a doplnajú sa nariadenia (EHS)
   c. 3976/87 a (ES) c. 1/2003 v súvislosti s leteckou dopravou medzi
   Spolocenstvom a tretími krajinami ([119]Ú. v. EÚ L 68, 2004, s. 1; Mim.
   vyd. 07/008, s. 17).

   ( [120]13 ) Nariadenie Rady zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel
   hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([121]Ú. v.
   ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

   ( [122]14 ) Veci Air Canada/Komisia (T-326/17); Koninklijke Luchtvaart
   Maatschappij/Komisia (T-325/17); Japan Airlines/Komisia (T-340/17);
   Cathay Pacific Airways/Komisia (T-343/17); Cargolux Airlines/Komisia
   (T-334/17) Latam Airlines Group a Lan Cargo/Komisia (T-344/17);
   Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo PTE/Komisia (T-350/17);
   Deutsche Lufthansa a i./Komisia (T-342/17); British Airways/Komisia
   (T-341/17); SAS Cargo Group a i./Komisia (T-324/17); Air France - KLM
   /Komisia (T-337/17); Air France/Komisia (T-338/17), a Martinair Holland
   /Komisia (T-323/17).

   ( [123]15 ) Rozsudok High Court of Justice of England and Wales
   (Chancery Division) [Vrchný súd pre Anglicko a Wales (oddelenie
   Chancery), Spojené královstvo] zo 4. októbra 2017 vo veci Emerald
   Supplies Ltd v. British Airways Plc [2017] EWHC 2420 (Ch).

   ( [124]16 ) Rozsudok Court of Appeal of England and Wales (Civil
   Division) [Odvolací súd pre Anglicko a Wales (obcianskoprávny senát),
   Spojené královstvo] z 29. januára 2019 vo veci La Gaitana Farms SA
   & Ors v. British Airways Plc [2019] EWCA Civ 37.

   ( [125]17 ) Clánok 6 ods. 46 Amsterdamskej zmluvy, ktorým sa mení
   a doplna Zmluva o Európskej únii, zmluvy o zalození Európskych
   spolocenstiev a niektoré súvisiace akty ([126]Ú. v. ES C 340, 1997,
   s. 1).

   ( [127]18 ) V súlade s rozsudkom zo 16. decembra 1976,
   Rewe-Zentralfinanz a Rewe-Zentral ([128]33/76, [129]EU:C:1976:188,
   bod [130]5).

   ( [131]19 ) Uz v rozsudku z 8. apríla 1976, Defrenne ([132]43/75,
   [133]EU:C:1976:56, body [134]12, [135]24 a [136]39).

   ( [137]20 ) Pozri napríklad rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal
   ([138]106/77, [139]EU:C:1978:49, body [140]19 a [141]20); zo
   17. septembra 2002, Baumbast a R ([142]C-413/99, [143]EU:C:2002:493,
   bod [144]80), a zo 4. februára 2016, Ince ([145]C-336/14,
   [146]EU:C:2016:72, bod [147]59).

   ( [148]21 ) Ako uz bolo vysvetlené v bodoch 58 a 70 az 78 nizsie, Rada
   tieto úcinky nikdy neobmedzila.

   ( [149]22 ) Rozsudok zo 6. apríla 1962, de Geus ([150]13/61,
   [151]EU:C:1962:11, s. 52).

   ( [152]23 ) Rozsudok z 20. septembra 2001, Courage a Crehan
   ([153]C-453/99, [154]EU:C:2001:465) (dalej len "Courage").

   ( [155]24 ) Rozsudok z 30. januára 1974, BRT a Société belge des
   auteurs, compositeurs et éditeurs ([156]127/73, [157]EU:C:1974:6)
   (dalej len "SABAM").

   ( [158]25 ) Pozri napríklad rozsudok zo 4. decembra 1974, Van Duyn
   ([159]41/74, [160]EU:C:1974:133, bod [161]12).

   ( [162]26 ) Pozri napríklad rozsudky z 1. júla 2010, Gassmayr
   ([163]C-194/08, [164]EU:C:2010:386, bod [165]45); zo 7. septembra 2017,
   H. ([166]C-174/16, [167]EU:C:2017:637, bod [168]69), a zo 6. novembra
   2018, Bauer a Willmeroth ([169]C-569/16 a C-570/16, [170]EU:C:2018:871,
   bod [171]72).

   ( [172]27 ) Pozri napríklad rozsudky z 15. mája 2014, Almos
   Agrárkülkereskedelmi ([173]C-337/13, [174]EU:C:2014:328, bod [175]32);
   z 12. októbra 2017, Lombard Ingatlan Lízing ([176]C-404/16,
   [177]EU:C:2017:759, bod [178]36), a zo 14. januára 2021, RTS infra
   a Aannemingsbedrijf Norré-Behaegel ([179]C-387/19, [180]EU:C:2021:13,
   bod [181]46).

   ( [182]28 ) Rozsudok z 8. apríla 1976, Defrenne ([183]43/75,
   [184]EU:C:1976:56, body [185]30 az [186]39). Pozri tiez návrhy, ktoré
   predniesol generálny advokát Trabucchi vo veci Defrenne ([187]43/75,
   [188]EU:C:1976:39, výrok), a moje návrhy, ktoré som predniesol vo veci
   Klohn ([189]C-167/17, [190]EU:C:2018:387, bod [191]42).

   ( [192]29 ) SABAM, bod 16.

   ( [193]30 ) Courage, body 24 az 26.

   ( [194]31 ) SABAM, bod 16 a Courage, body 23 a 24.

   ( [195]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2014, Kone
   a i. ([196]C-557/12, [197]EU:C:2014:1317, body [198]20 a [199]22
   a citovaná judikatúra).

   ( [200]33 ) Pozri napríklad, Courage, bod 26.

   ( [201]34 ) Pozri rozsudok z 18. decembra 1986, VAG France ([202]10/86,
   [203]EU:C:1986:502, bod [204]15).

   ( [205]35 ) Pozri tiez SABAM, bod 21 a Courage, body 22 a 28.

   ( [206]36 ) Pozri rozsudky zo 6. apríla 1962, de Geus ([207]13/61,
   [208]EU:C:1962:11, s. 52), a z 9. júla 1969, Portelange ([209]10/69,
   [210]EU:C:1969:36, body [211]10 a [212]13).

   ( [213]37 ) Rozsudok zo 6. apríla 1962, de Geus ([214]13/61,
   [215]EU:C:1962:11, s. 51 az 53).

   ( [216]38 ) Tamze, s. 52.

   ( [217]39 ) Tamze.

   ( [218]40 ) Tamze, s. 51.

   ( [219]41 ) Rozsudok z 5. februára 1963, van Gend & Loos ([220]26/62,
   [221]EU:C:1963:1, s. 13).

   ( [222]42 ) Rozsudok z 30. apríla 1986, Asjes a i. ([223]209/84 az
   213/84, [224]EU:C:1986:188). (dalej len "Asjes").

   ( [225]43 ) Rozsudok z 11. apríla 1989, Saeed Flugreisen a Silver Line
   Reisebüro ([226]66/86, [227]EU:C:1989:140) (dalej len "Saeed").

   ( [228]44 ) Saeed, bod 29 a Asjes, body 52 az 56 a 59.

   ( [229]45 ) Saeed, body 4 a 29 a Asjes, bod 57.

   ( [230]46 ) Saeed, body 4 a 29 a Asjes, bod 59.

   ( [231]47 ) Obdobne pozri odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku
   z 22. marca 1961, Snupat v. Vysoký úrad ([232]42/59 a 49/59,
   [233]EU:C:1961:5, s. 87).

   ( [234]48 ) Aspekt, ktorý zalobkyne vo veci samej popierajú, ktorého
   overenie vsak v konecnom dôsledku prinálezí vnútrostátnemu súdu.

   ( [235]49 ) Pozri clánok 45 nariadenia c. 1/2003.

   ( [236]50 ) Podobne "v prípade potreby" v cestine, "in voorkomende
   gevallen" v holandcine, "eventualmente" v taliancine, "le cas échéant"
   vo francúzstine, "gegebenfalls" v nemcine alebo "eventualmente"
   v spanielcine.

   ( [237]51 ) Pozri v tomto zmysle clánok 42 ZFEÚ a rozsudok zo
   14. novembra 2017, APVE a i. ([238]C-671/15, [239]EU:C:2017:860, body
   [240]36 az [241]38).

   ( [242]52 ) Asjes, bod 45.

   ( [243]53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 1999, Eco Swiss
   ([244]C-126/97, [245]EU:C:1999:269, bod [246]36).

   ( [247]54 ) Pozri napríklad druhé, sieste a ôsme odôvodnenie nariadenia
   c. 17/62. Pozri tiez clánok 2, clánok 6 ods. 1, clánok 8 ods. 1
   a clánok 9 ods. 3 uvedeného nariadenia.

   ( [248]55 ) Ako je vysvetlené v prvom odôvodnení nariadenia c. 141/62
   (Mimoriadne vydanie Úradného vestníka Európskej únie v anglickom
   jazyku, séria I 1959 - 1962, s. 291). Pozri tiez clánok 1 nariadenia
   c. 141/62.

   ( [249]56 ) Druhé odôvodnenie nariadenia c. 3975/87.

   ( [250]57 ) Ako Komisia sama uviedla vo svojom vyjadrení vo veci Asjes,
   "neexistencia vykonávacích opatrení uvedených v clánku 87 [týkajúcich
   sa ratione materiae clánku 85 Zmluvy o EHS] neznamená, ze vnútrostátne
   súdy nemôzu byt prípadne vyzvané, aby rozhodli o zlucitelnosti dohody
   alebo urcitej praxe s pravidlami hospodárskej sútaze, pretoze tieto
   pravidlá majú priamy úcinok".

   ( [251]58 ) Ako uz bolo uvedené vyssie v bodoch 43 az 47 vyssie, tieto
   nariadenia tým, ze iba zverili správnu právomoc zaoberat sa urcitým
   vysetrovaním prípadných porusení práva hospodárskej sútaze, nepriamo
   priznali aj právomoc vykonávania súdneho preskúmania týchto správnych
   rozhodnutí (pozri clánok 9 nariadenia c. 17/62, resp. clánok 7
   nariadenia c. 3975/87). Znovu je vsak potrebné zopakovat, ze tieto
   ustanovenia prirodzene nemali ziadny vplyv na iné potenciálne prípady
   uplatnovania clánku 101 ZFEÚ súdom v rámci iného druhu konania,
   v ktorom sa mohla otázka tohto uplatnenia pred vnútrostátnymi súdmi
   vyskytnút.

   ( [252]59 ) Rozsudky z 15. júna 1999, Andersson a Wĺkerĺs-Andersson
   ([253]C-321/97, [254]EU:C:1999:307, body [255]26 a [256]27),
   a z 2. apríla 2020, Ruska Federacija ([257]C-897/19 PPU,
   [258]EU:C:2020:262, bod [259]49 a citovaná judikatúra).

   ( [260]60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 5. februára 1976, Conceria
   Bresciani ([261]87/75, [262]EU:C:1976:18, bod [263]25), a z 26. októbra
   1982, Kupferberg ([264]104/81, [265]EU:C:1982:362, bod [266]23). Pokial
   ide o Dohodu o EHP, pozri rozsudok z 22. januára 1997, Opel
   Austria/Rada ([267]T-115/94, [268]EU:T:1997:3, body [269]101
   a [270]102).

   ( [271]61 ) Pozri clánky 6, 105 a 106 Dohody o EHP a clánok 3 Dohody
   medzi státmi EZVO o zriadení Dozorného orgánu a Súdneho dvora.

   ( [272]62 ) Rozsudky z 23. septembra 2003, Ospelt a Schlössle
   Weissenberg ([273]C-452/01, [274]EU:C:2003:493, bod [275]29 a citovaná
   judikatúra), a zo 6. októbra 2009, Komisia/Spanielsko ([276]C-153/08,
   [277]EU:C:2009:618, body [278]48 a [279]49).

   ( [280]63 ) Pozri analogicky rozsudok súdu EZVO z 30. mája 2018,
   Fjarskipti v. Síminn (E-6/17, Správa Súdu EZVO 2018, s. 81, bod 28).

   ( [281]64 ) Tamze, body 29 a 32 a citovaná judikatúra. Pozri tiez
   rozsudok súdu EZVO zo 17. septembra 2018, Nye Kystlink AS v. Color
   Group AS a Color Line AS (E-10/17, Správa Súdu EZVO 2018, s. 293,
   bod 71).

   ( [282]65 ) Pozri body 30 az 33 vyssie.

   ( [283]66 ) Pozri bod 29 oznámenia o spolupráci medzi vnútrostátnymi
   súdmi a Dozorným orgánom EZVO pri uplatnovaní clánkov 53 a 54 Dohody
   o EHP ([284]Ú. v. ES C 112, 1995, s. 7).

   ( [285]67 ) Pozri okrem iných rozsudky z 20. septembra 2001, Courage
   a Crehan ([286]C-453/99, [287]EU:C:2001:465, bod [288]26); z 13. júla
   2006, Manfredi a i. ([289]C-295/04 az C-298/04, [290]EU:C:2006:461,
   bod [291]60); zo 6. novembra 2012, Otis a i. ([292]C-199/11,
   [293]EU:C:2012:684, bod [294]41); zo 6. júna 2013, Donau Chemie
   a i. ([295]C-536/11, [296]EU:C:2013:366, bod [297]21); zo 14. júna
   2011, Pfleiderer ([298]C-360/09, [299]EU:C:2011:389, bod [300]28);
   z 5. júna 2014, Kone a i. ([301]C-557/12, [302]EU:C:2014:1317,
   bod [303]21); zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions
   a i. ([304]C-724/17, [305]EU:C:2019:204, bod [306]25), a z 12. decembra
   2019, Otis Gesellschaft a i. ([307]C-435/18, [308]EU:C:2019:1069,
   bod [309]22).

   ( [310]68 ) Tiez na úcely zabránenia vzniku rizika protichodných
   rozhodnutí - pozri vseobecne rozsudok zo 14. decembra 2000, Masterfoods
   a HB ([311]C-344/98, [312]EU:C:2000:689, body [313]59 a [314]60 vedúci
   v prípade potreby k "ziadosti podla rozhodnutia vo veci
   Zwartveld" - pozri uznesenie z 13. júla 1990, Zwartveld
   a i. ([315]C-2/88-IMM, [316]EU:C:1990:315, bod [317]22).

   ( [318]69 ) Rozsudok High Court of Justice of England and Wales
   (Chancery Division) [Vrchný súd pre Anglicko a Wales (oddelenie
   Chancery)] zo 4. októbra 2017 vo veci Emerald Supplies Ltd v British
   Airways Plc [2017] EWHC 2420 (Ch), ako bol potvrdený rozhodnutím Court
   of Appeal of England and Wales (Civil Division) [Odvolací súd pre
   Anglicko a Wales (Obcianskoprávny senát)] z 29. januára 2019 vo veci La
   Gaitana Farms SA & Ors v British Airways Plc [2019] EWCA Civ 37.

   ( [319]70 ) V porovnaní s rozhodnutím vo veci Emerald Supplies Ltd
   v. British Airways Plc [2017] EWHC 2420 (Ch), [41] az [52].

   ( [320]71 ) V porovnaní s rozhodnutím vo veci Emerald Supplies Ltd
   v. British Airways Plc [2017] EWHC 2420 (Ch), [53] az [63].

References

   1. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0001
   2. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0002
   3. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0003
   4. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0004
   5. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0005
   6. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0006
   7. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0007
   8. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0008
   9. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0009
  10. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0010
  11. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0011
  12. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0012
  13. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0013
  14. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0014
  15. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0015
  16. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0016
  17. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0017
  18. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0018
  19. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0019
  20. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0020
  21. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0021
  22. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0022
  23. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0023
  24. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0024
  25. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0025
  26. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0026
  27. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0027
  28. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0028
  29. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0029
  30. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0030
  31. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0031
  32. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0032
  33. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0033
  34. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0034
  35. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0035
  36. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0036
  37. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0037
  38. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0038
  39. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0039
  40. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0040
  41. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0041
  42. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0042
  43. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0043
  44. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0044
  45. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0045
  46. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0046
  47. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0047
  48. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0048
  49. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0049
  50. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0050
  51. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0051
  52. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0052
  53. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0053
  54. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0054
  55. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0055
  56. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0056
  57. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0057
  58. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0058
  59. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0059
  60. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0060
  61. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0061
  62. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0062
  63. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0063
  64. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0064
  65. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0065
  66. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0066
  67. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0067
  68. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0068
  69. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0069
  70. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0070
  71. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#t-ECR_62019CC0819_SK_01-E0071
  72. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0001
  73. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0002
  74. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0003
  75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC
  76. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0004
  77. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0005
  78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:371:TOC
  79. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0006
  80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&locale=sk
  81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994
  82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A995&locale=sk
  83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A995
  84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A992&locale=sk
  85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A992
  86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A985&locale=sk
  87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A985
  88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991&locale=sk
  89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A991
  90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A986&locale=sk
  91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A986
  92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989&locale=sk
  93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989
  94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A987&locale=sk
  95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A987
  96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A988&locale=sk
  97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A988
  98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A990&locale=sk
  99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A990
 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A996&locale=sk
 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A996
 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A993&locale=sk
 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A993
 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A984&locale=sk
 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A984
 106. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0007
 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&locale=sk
 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994
 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A994&anchor=#point60
 110. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0008
 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:188:TOC
 112. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0009
 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1987:374:TOC
 114. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0010
 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:064:TOC
 116. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0011
 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:198:TOC
 118. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0012
 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:068:TOC
 120. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0013
 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC
 122. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0014
 123. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0015
 124. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0016
 125. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0017
 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC
 127. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0018
 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A188&locale=sk
 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A188
 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A188&anchor=#point5
 131. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0019
 132. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&locale=sk
 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56
 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&anchor=#point12
 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&anchor=#point24
 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&anchor=#point39
 137. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0020
 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&locale=sk
 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49
 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&anchor=#point19
 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A49&anchor=#point20
 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A493&locale=sk
 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A493
 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A493&anchor=#point80
 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A72&locale=sk
 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A72
 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A72&anchor=#point59
 148. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0021
 149. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0022
 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A11&locale=sk
 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A11
 152. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0023
 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk
 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465
 155. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0024
 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6&locale=sk
 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A6
 158. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0025
 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A133&locale=sk
 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A133
 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A133&anchor=#point12
 162. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0026
 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A386&locale=sk
 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A386
 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A386&anchor=#point45
 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A637&locale=sk
 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A637
 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A637&anchor=#point69
 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A871&locale=sk
 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A871
 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A871&anchor=#point72
 172. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0027
 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A328&locale=sk
 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A328
 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A328&anchor=#point32
 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A759&locale=sk
 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A759
 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A759&anchor=#point36
 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A13&locale=sk
 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A13
 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A13&anchor=#point46
 182. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0028
 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&locale=sk
 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56
 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&anchor=#point30
 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A56&anchor=#point39
 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A39&locale=sk
 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A39
 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A387&locale=sk
 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A387
 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A387&anchor=#point42
 192. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0029
 193. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0030
 194. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0031
 195. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0032
 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk
 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317
 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point20
 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point22
 200. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0033
 201. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0034
 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A502&locale=sk
 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A502
 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A502&anchor=#point15
 205. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0035
 206. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0036
 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A11&locale=sk
 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A11
 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A36&locale=sk
 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A36
 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A36&anchor=#point10
 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A36&anchor=#point13
 213. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0037
 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A11&locale=sk
 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1962%3A11
 216. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0038
 217. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0039
 218. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0040
 219. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0041
 220. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A1&locale=sk
 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A1
 222. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0042
 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A188&locale=sk
 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A188
 225. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0043
 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140&locale=sk
 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A140
 228. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0044
 229. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0045
 230. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0046
 231. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0047
 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5&locale=sk
 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A5
 234. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0048
 235. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0049
 236. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0050
 237. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0051
 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A860&locale=sk
 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A860
 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A860&anchor=#point36
 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A860&anchor=#point38
 242. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0052
 243. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0053
 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&locale=sk
 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269
 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&anchor=#point36
 247. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0054
 248. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0055
 249. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0056
 250. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0057
 251. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0058
 252. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0059
 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307&locale=sk
 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307
 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307&anchor=#point26
 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A307&anchor=#point27
 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A262&locale=sk
 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A262
 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A262&anchor=#point49
 260. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0060
 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A18&locale=sk
 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A18
 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1976%3A18&anchor=#point25
 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A362&locale=sk
 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A362
 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A362&anchor=#point23
 267. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A3&locale=sk
 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A3
 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A3&anchor=#point101
 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1997%3A3&anchor=#point102
 271. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0061
 272. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0062
 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A493&locale=sk
 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A493
 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A493&anchor=#point29
 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A618&locale=sk
 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A618
 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A618&anchor=#point48
 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A618&anchor=#point49
 280. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0063
 281. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0064
 282. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0065
 283. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0066
 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1995:112:TOC
 285. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0067
 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk
 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465
 288. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point26
 289. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk
 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461
 291. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point60
 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&locale=sk
 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684
 294. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&anchor=#point41
 295. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&locale=sk
 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366
 297. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&anchor=#point21
 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk
 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389
 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&anchor=#point28
 301. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk
 302. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317
 303. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point21
 304. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk
 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204
 306. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point25
 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&locale=sk
 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069
 309. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&anchor=#point22
 310. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0068
 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&locale=sk
 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689
 313. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&anchor=#point59
 314. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A689&anchor=#point60
 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A315&locale=sk
 316. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A315
 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A315&anchor=#point22
 318. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0069
 319. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0070
 320. file:///tmp/lynxXXXXd95zsa/L85345-4571TMP.html#c-ECR_62019CC0819_SK_01-E0071