NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 3. júna 2021 ( [1]1 ) Veci C-697/19 P az C-700/19 P Sony Corporation a Sony Electronics, Inc. (C-697/19 P), Sony Optiarc a Sony Optiarc America (C-698/19 P), Quanta Storage, Inc. (C-699/19 P), Toshiba Samsung Storage Technology Corp., Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp. (C-700/19 P) proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Optické diskové mechaniky - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP - Kartelové dohody týkajúce sa verejných sútazí vyhlásených dvoma výrobcami pocítacov - Jediné a pokracujúce porusenie - Jednotlivé porusenia, z ktorých pozostáva jediné a pokracujúce porusenie - Povinnost odôvodnenia - Porusenie práv na obranu - Výpocet výsky pokút - Usmernenia k metóde stanovenia pokút z roku 2006 - Zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania" 1. Tieto návrhy sa týkajú styroch odvolaní, ktoré podali dodávatelia optických diskových mechaník (Sony Corporation, Sony Electronics, Sony Optiarc; Sony Optiarc America; Quanta Storage, Toshiba Samsung, Storage Technology Corp. a Toshiba Samsung Storage Technology Korea Corp.) (dalej len "odvolatelky"), zameraných na zrusenie styroch rozsudkov Vseobecného súdu Európskej únie ( [2]2 ), ktorými Vseobecný súd zamietol ich zaloby proti rozhodnutiu Komisie z 21. októbra 2015, týkajúcemu sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT. 39639 - Optické diskové jednotky) [oznámené pod císlom C(2015) 7135 final] (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [3]3 ). 2. Súdny dvor osobitne poziadal o analýzu dvoch právnych otázok, ktoré sú v znacnej miere spolocné pre vsetky uvedené veci, tieto návrhy sa preto zamerajú na nasledujúce konkrétne témy: 1. formulácia, na základe ktorej Komisia stíhala popri jedinom a pokracujúcom porusení aj samostatné porusenia zamerané na vytvorenie uvedeného jediného a pokracujúceho porusenia, a to bez uvedenia dôvodov, ktoré by boli nezávislé od odôvodnenia vypracovaného v súvislosti s jediným a pokracujúcim porusením; 2. otázka výpoctu sankcie v prípade predaja v rámci kartelu alebo rozdelenia zisku. 3. Pre Súdny dvor ide v prvom rade o prílezitost vyjadrit sa ku vztahu medzi jediným porusením a jednotlivými postupmi v osobitnej súvislosti s povinnostou odôvodnenia konecného rozhodnutia a s právami na obranu úcastníkov dotknutého konania a v druhom rade o moznost objasnit hranice volnej úvahy Komisie s ohladom na zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality v prípade predaja v rámci kartelu alebo rozdelenia zisku. 4. Nizsie uvediem strucný opis skutkových okolností spolocný pre vsetky styri odvolania, s výlucným zameraním na analýzu otázok, o ktorých dôkladné preskúmanie poziadal Súdny dvor. ( [4]4 ) I. Skutkový stav 5. Dna 14. januára 2009 Komisia prijala ziadost o oslobodenie od pokút v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v prípadoch kartelov ( [5]5 ). V dnoch 29. januára a 2. marca 2009 bola táto ziadost doplnená s cielom zahrnút do nej, popri spolocnosti Philips, spolocnost Lite-On a ich spolocný podnik Lite-On Digital Solutions Corporation. 6. Dna 29. júna 2009 Komisia zaslala ziadost o informácie podnikom pôsobiacim v oblasti optických diskových mechaník (dalej len "ODM"). Dna 30. júna 2009 Komisia priznala podmienecné oslobodenie od pokút spolocnostiam Philips, Lite-On a Philips & Lite-On Digital Solutions Corporation. V dnoch 4. a 6. augusta 2009 predlozili spolocnosti Hitachi-LG Data Storage, Inc. a Hitachi-LG Data Storage Korea, Inc. Komisii ziadost o znízenie pokuty v súlade s príslusným oznámením. 7. Dna 18. júla 2012 Komisia zaslala oznámenie o výhradách (dalej len "OV") trinástim dodávatelom ODM, vrátane spolocností Sony Corporation a Sony Electronics, Sony Optiarc a Sony Optiarc America, Quanta Storage, Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea. 8. Komisia uviedla, ze tieto spolocnosti porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili na karteli týkajúcom sa ODM v období od 5. februára 2004 do 29. júna 2009, ktorý spocíval v koordinovaní ich správania v súvislosti s verejnými sútazami, ktoré organizovali dvaja výrobcovia pocítacov, spolocnosti Dell a HP. 9. Komisia prijala sporné rozhodnutie 21. októbra 2015. 10. V spornom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze úcastníci kartelu koordinovali svoje konkurencné postupy prinajmensom od 23. júna 2004 do 25. novembra 2008. Komisia vyhlásila, ze uvedená koordinácia sa uskutocnovala prostredníctvom siete paralelných dvojstranných kontaktov. Komisia dalej uviedla, ze úcastníci kartelu sa usilovali prispôsobit svoje objemy na trh a zabezpecit, ze ceny zostanú na vyssích úrovniach, ako by boli v prípade neexistencie týchto dvojstranných kontaktov. 11. Komisia v spornom rozhodnutí vysvetlila, ze koordinácia medzi úcastníkmi kartelu sa týkala zákazníckych úctov spolocností Dell a HP, cize dvoch najvýznamnejsích hrácov na svetovom trhu s osobnými pocítacmi. Podla Komisie okrem dvojstranných rokovaní so svojimi dodávatelmi ODM, Dell a HP uplatnovali standardizované postupy verejnej sútaze, ktoré sa konali minimálne kazdý stvrtrok. Komisia konstatovala, ze clenovia kartelu pouzívali siet dvojstranných kontaktov na manipuláciu týchto verejných sútazí, cím obchádzali snahu ich zákazníkov stimulovat cenovú hospodársku sútaz. 12. Pri výpocte výsky pokuty ulozenej odvolatelkám Komisia vychádzala z usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ( [6]6 ) (dalej len "usmernenia k metóde stanovenia pokút"). 13. Komisia najskôr usúdila, ze vzhladom na výrazné rozdiely v dlzke trvania úcasti dodávatelov a s cielom lepsie odzrkadlit skutocný vplyv kartelu bolo vhodné pouzit rocný priemer vypocítaný na základe skutocnej hodnoty predajov dosiahnutých podnikmi za celé kalendárne mesiace ich jednotlivej úcasti na porusení. Komisia následne vysvetlila, ze hodnota predaja sa vypocítala na základe predaja ODM urcených pre prenosné a stolové pocítace a vyfakturovaných spolocnostiam HP a Dell nachádzajúcim sa v EHP. 14. Okrem toho Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze protisútazné správanie voci spolocnosti HP zacalo neskôr, a s cielom zohladnit vývoj kartelu, by sa relevantná hodnota predaja mala vypocítat samostatne pre HP a Dell, a mali by sa uplatnit dva násobné koeficienty v závislosti od dlzky trvania kartelu. 15. Pokial ide o spolocnosti Sony Corporation, Sony Electronics, Sony Optiarc a Sony Optiarc America, z dôvodu, ze ich úcast na kontaktoch so spolocnostou HP sa nepreukázala, Komisia konstatovala ich zodpovednost iba za koordináciu voci spolocnosti Dell. 16. Komisia dalej rozhodla, ze vzhladom na to, ze dohody o cenovej koordinácii patria uz na základe svojej povahy medzi najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP a ze slo o kartel s pôsobnostou minimálne na území EHP, percentuálny podiel uplatnený z dôvodu závaznosti v tomto prípade predstavoval 16 % pre vsetkých adresátov sporného rozhodnutia. 17. Dalej Komisia uviedla, ze vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa rozhodla pripocítat sumu pokuty na úcely odstrasenia vo výske 16 %. 18. Komisia znízila pokutu ulozenú spolocnostiam Sony Corporation, Sony Electronics, Sony Optiarc a Sony Optiarc America o 3 %, a to s cielom zohladnit skutocnost, ze nevedeli o casti jediného a pokracujúceho porusenia týkajúcej sa spolocnosti HP, aby sa primeraným a dostatocným spôsobom odzrkadlila mensia závaznost ich konania. 19. Komisia dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze Sony dosiahla celosvetový obrat 59252000000 eur v úctovnom období, ktoré predchádzalo prijatiu sporného rozhodnutia, bolo primerané uplatnit na základnú sumu pokuty násobný koeficient vo výske 1,2. 20. Napokon kedze upravená základná výska pokuty ulozenej spolocnostiam Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea dosiahla maximálnu hodnotu 10 % ich obratu, Komisia bola povinná pristúpit k dalsej úprave na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. 21. Výrok sporného rozhodnutia v casti, v ktorej sa týka spolocností podielajúcich sa na karteli, znie takto: "Clánok 1 Tieto podniky porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnili v uvedených obdobiach na jedinom a pokracujúcom porusovaní, pozostávajúcom z viacerých samostatných porusení v oblasti optických diskových mechaník s pôsobnostou na celom území EHP, ktoré spocívalo v dohodách o koordinácii cien: ... e) Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea od 23. júna 2004 do 17. novembra 2008, za svoju koordináciu voci spolocnostiam Dell a HP; f) Sony Corporation a Sony Electronics od 23. augusta 2004 do 15. septembra 2006, za svoju koordináciu voci spolocnosti Dell; g) Sony Optiarc... od 25. júla 2007 do 29. októbra 2008, Sony Optiarc America... od 25. júla 2007 do 31. októbra 2007, za svoju koordináciu voci spolocnosti Dell; h) Quanta Storage od 14. februára 2008 do 28. októbra 2008, za svoju koordináciu voci spolocnostiam Dell a HP. ... Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa ukladajú tieto pokuty: ... e) Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea, spolocne a nerozdielne zodpovedné: 41304000 eur; f) Sony Corporation a Sony Electronics, spolocne a nerozdielne zodpovedné: 21024000 eur; g) Sony Optiarc...: 9782000 eur, z coho za 5433000 eur zodpovedá spolocne a nerozdielne so spolocnostou Sony Optiarc America...; h) Quanta Storage: 7146000 eur". II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnuté rozsudky 22. Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu v dnoch 29. decembra 2015, 31. decembra 2015 a 5. januára 2016 podali odvolatelky styri samostatné zaloby zamerané predovsetkým na zrusenie sporného rozhodnutia v casti, ktorá sa ich týka, a, subsidiárne, na znízenie výsky ulozenej pokuty, na základe ktorých sa zacali konania vo veciach T-762/15, T-763/19, T-772/15 a T-8/16. 23. Napadnutými rozsudkami Vseobecný súd zamietol vsetky zalobné dôvody, ktoré odvolatelky uviedli, a následne zamietol vsetky zaloby v plnom rozsahu. III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 24. Vo svojich odvolaniach odvolatelky predovsetkým navrhujú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vyhovel zalobným návrhom uvedeným v prvostupnovom konaní a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. Subsidiárne, ak by stav konania nedovoloval rozhodnút o veci, odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor vrátil vec Vseobecnému súdu, s tým, ze o trovách prvostupnového a odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. 25. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol podané odvolania a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. IV. Analýza ( [7]7 ) 26. Na podporu svojich odvolaní uvádzajú odvolatelky vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P styri odvolacie dôvody s takmer totozným obsahom, ktoré sa týkajú: hodnotenia existencie jediného a pokracujúceho porusenia Vseobecným súdom, trvania jediného a pokracujúceho porusenia, vymedzenia pojmu jediné a pokracujúce porusenie, výsky ulozenej pokuty. 27. Na podporu svojho odvolania uvádza odvolatelka vo veci C-699/19 P pät odvolacích dôvodov, ktoré sa týkajú: hodnotenia Vseobecného súdu, pokial ide o výrok sporného rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze jediné a pokracujúce porusenie vytýkané odvolatelkám pozostáva z viacerých samostatných porusení, skutocnosti, ze doslo ku skresleniu niektorých dôkazov, dlzky trvania úcasti odvolatelky na jedinom a pokracujúcom porusení, údajnej a nepreukázanej vedomosti odvolatelky o jedinom a pokracujúcom porusení a výsky ulozenej pokuty. 28. Na podporu svojich odvolaní uvádzajú odvolatelky vo veci C-700/19 P styri odvolacie dôvody, ktoré sa týkajú: hodnotenia Vseobecného súdu, pokial ide o výrok sporného rozhodnutia, v ktorom sa uvádza, ze stíhané jediné a pokracujúce porusenie pozostáva z viacerých samostatných porusení, existencie jednotného a pokracujúceho porusenia, porusenia práv na obranu a právomoci Komisie. 29. Na úvod poznamenávam, ze v predmetných odvolaniach sa v niektorých odvolacích dôvodoch uvádzajú viac-menej podobné tvrdenia. ( [8]8 ) 30. Odvolatelky totiz zdielajú výhrady k výroku sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia konstatovala jediné a pokracujúce porusenie s dodatkom "pozostávajúce z viacerých samostatných porusení". Komisia takúto "dvojakú kvalifikáciu" - jediné a pokracujúce porusenie a samostatné porusenia - jasne neuviedla v oznámení o výhradách a v spornom rozhodnutí ju dostatocne neodôvodnila. 31. Niektoré odvolatelky dalej zdielajú aj otázku výpoctu pokuty s osobitným zretelom na údajné porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 32. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora sa moja analýza zameria predovsetkým na problematiku týkajúcu sa "dvojakej kvalifikácie", ktorá je, ako sa uviedlo, spolocná pre vsetky odvolatelky, a na odvolacie dôvody, ktoré na túto problematiku odkazujú (cast A), pricom dalej sa budem hlbsie zaoberat stvrtým odvolacím dôvodom vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P, ktorý sa týka stanovenia sankcie (cast B). A. O dvojakej kvalifikácii 1. Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania - a) O porusení práva na obranu 33. Odvolatelky namietajú, ze napadnuté rozsudky obsahujú nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia neporusila ich práva na obranu, ked im vytkla, prvýkrát az v spornom rozhodnutí, ich úcast na viacerých samostatných poruseniach. 34. Oznámenie o výhradách poukazovalo, najmä v bodoch 310, 317 a 318, na existenciu jediného a pokracujúceho porusenia. V spornom rozhodnutí vsak Komisia konstatovala, a to vôbec prvýkrát, ze toto jediné a pokracujúce porusenie pozostávalo z viacerých samostatných porusení. 35. Uvedené rozhodnutie sa preto podstatne odlisuje od hodnotenia uvedeného v oznámení o výhradách, v dôsledku coho sa odvolatelkám neposkytla moznost namietat pred prijatím sporného rozhodnutia klasifikáciu kazdého jednotlivého kontaktu ako samostatného a autonómneho porusenia. Vseobecný súd týmto postupom ignoroval rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens, [9]C-441/11 P ([10]EU:C:2012:778) a rozsudok Vseobecného súdu z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia, [11]T-68/09 ([12]EU:T:2014:867). 36. Rôzne kombinácie protisútazných kontaktov uvedené v oznámení o výhradách mohli navyse viest k mnohým prípadným poruseniam. Z tohto dôvodu hoci by sa vychádzalo z predpokladu, ze predmetné skutocnosti a príslusné dôkazy uz Komisia uviedla v oznámení o výhradách, Komisiou zamýslaná právna kvalifikácia týchto skutocností sa v oznámení o výhradách nenachádza. Z uvedeného vyplýva, ze odvolatelky sa nemohli bránit, pretoze neporozumeli, ako Komisia kvalifikovala kazdé prípadné porusenie. 37. Komisia vo svojich pripomienkach na úvod pripomína, ze Vseobecný súd potvrdil sporné rozhodnutie, pokial ide o jediné a pokracujúce porusenie a pokutu. Tvrdenia odvolateliek týkajúce sa casti výroku, v ktorom sa mimochodom uvádza, ze jediné a pokracujúce porusenie pozostáva z viacerých samostatných porusení, sú preto neprípustné. 38. Komisia dalej uvádza, ze Vseobecný súd správne zamietol námietky odvolateliek vo veci údajného porusenia ich práva na obranu. Odvolatelky predovsetkým vychádzajú pri svojich tvrdeniach z nesprávneho skutkového predpokladu. Z napadnutých rozsudkov jednoznacne vyplýva, ze Komisia ich v oznámení o výhradách uz informovala o jednotlivých poruseniach. Tvrdenie odvolateliek, ze Komisia ich nevypocula vo veci jednotlivých porusení, je v rozpore s jednoznacným znením odôvodnení 353, 354 a 375 oznámenia o výhradách a vychádza z nesprávneho výkladu judikatúry, pretoze Súdny dvor uz rozhodol, ze jeden alebo viac prvkov zo skupiny úkonov alebo pokracujúceho správania môzu samy osebe predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ. 39. Komisia dodáva, ze odvolatelky vypocula jednak vo veci jediného a pokracujúceho porusenia, jednak vo veci jednotlivých porusení, z ktorých jediné a pokracujúce porusenie pozostáva, takze ich práva na obranu nemozno povazovat za porusené. Odvolatelky mali v priebehu správneho konania moznost porozumiet, ze sa voci nim vyvodzuje zodpovednost aj za jednotlivé konania, z ktorých pozostáva jediné a pokracujúce porusenie. - b) O jedinom a pokracujúcom porusení, ktoré nutne pozostáva z viacerých samostatných porusení 40. Odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze jediné a pokracujúce porusenie nutne pozostáva z viacerých samostatných porusení. 41. Konstatovaním, ze jediné a pokracujúce porusenie nutne pozostáva zo samostatných porusení, dospel Vseobecný súd k záveru odporujúcemu judikatúre Vseobecného súdu ( [13]9 ) a Súdneho dvora ( [14]10 ), v ktorej tieto súdy Únie zvazujú iba skutocnost, ze jediné a pokracujúce porusenie môze, a nie nevyhnutne musí, pozostávat zo samostatných porusení. 42. Podla názoru Komisie odvolatelky skreslili obsah napadnutých rozsudkov. Vseobecný súd sa obmedzil iba na úvahu, ze predpokladom jediného a pokracujúceho porusenia je "séria konaní", ktoré mozno samy osebe kvalifikovat ako samostatné porusenia. Vseobecný súd dodal, ze jediné a pokracujúce porusenie v prejednávanej veci v skutocnosti pozostávalo zo samostatných porusení, ku ktorým boli odvolatelky vypocuté. - c) O nedostatocnom a rozporuplnom odôvodnení 43. Odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie je dostatocne odôvodnené, pokial ide o existenciu viacerých samostatných porusení. 44. Vseobecný súd v odôvodnení neumoznil správne pochopenie prijatého opatrenia, nevysvetlil príslusné dôvody a uviedol v nom vzájomne si odporujúce tvrdenia. ( [15]11 ) 45. Komisia v spornom rozhodnutí nevysvetlila ani povahu a rozsah predmetných samostatných porusení, ani ich kvalifikáciu ako dohodu alebo zosúladený postup v zmysle clánku 101 ZFEÚ. Okrem toho Vseobecný súd nevysvetlil dôvody a dôkazy na podporu kazdej jednotlivej kvalifikácie ani neidentifikoval podniky zodpovedné za kazdé jednotlivé porusenie. 46. Komisia vo svojej odpovedi usudzuje, ze uvedené tvrdenia treba odmietnut. 47. Odvolatelky mohli podla Komisie porozumiet dôvodom rozhodnutia a mali moznost predlozit svoje tvrdenia ku kazdému z protisútazných kontaktov, ktoré sa im pripisujú. 48. Komisia dalej uvádza, ze len co sa potvrdí existencia prvkov porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, nie je významné, ci sa forma kartelu kvalifikuje ako dohoda alebo zosúladený postup. ( [16]12 ) Vseobecný súd tiez podla názoru Komisie správne konstatoval, ze odvolatelky dospeli k nesprávnemu názoru, podla ktorého sa jednotlivé porusenia mali v spornom rozhodnutí individuálne oznacit ako "dohody" alebo "zosúladené postupy". 2. Posúdenie 49. Právna otázka, na ktorú zameriam svoju analýzu, sa týka správnosti alebo nesprávnosti casti napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd konstatoval, ze formulácia Komisie vo výroku rozhodnutia vo veciach, ktoré sú predmetom týchto návrhov, je zlucitelná s právom Únie. 50. Konkrétne, tretím odvolacím dôvodom vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P a prvým odvolacím dôvodom vo veciach C-699/19 P a C-700/19 P sa Súdny dvor vyzýva, aby preskúmal, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol tvrdenia odvolateliek, t. j. zalobkýn v prvom stupni konania, podla ktorých Komisia porusila ich práva na obranu, ked ich az v spornom rozhodnutí prvýkrát obvinila z úcasti na viacerých samostatných poruseniach. 51. Po tom, co Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí konstatovala rozpor s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o EHS, a to z dôvodu úcasti dotknutých strán na jedinom a pokracujúcom porusení pocas uvedených období, dodala, ze predmetné jediné a pokracujúce porusenie "pozostáva" z viacerých samostatných porusení. 52. Vseobecný súd v jednom z napadnutých rozsudkov, ktorým potvrdil rozhodnutie Komisie, uviedol, ze: "Pojem jediné a pokracujúce porusenie predpokladá súbor postupov prijatých viacerými stranami usilujúcimi o dosiahnutie jediného protisútazného hospodárskeho ciela" (bod 238). "Uz zo samotného pojmu jediné a pokracujúce porusenie teda vyplýva, ze zahrna súbor postupov. Zalobkyne preto nemôzu tvrdit, ze Komisia zmenila svoje závery tým, ze okrem jediného a pokracujúceho porusenia zistila aj niekolko dvojstranných kontaktov, pretoze tieto dvojstranné kontakty sú konkrétnou podstatou toho jediného porusenia" (bod 239). Vseobecný súd tiez uviedol, ze "v odôvodnení 352 sporného rozhodnutia teda nedoslo k rozporu, kedze Komisia v nom uviedla, ze kontakty predstavujú individuálne porusenia a súcasne splnajú kritériá pre jediné a pokracujúce porusenie" (bod 240) ( [17]13 ). 53. Zdá sa teda, ze Vseobecný súd zastáva názor, podla ktorého je predpokladom jediného a pokracujúceho porusenia väcsie mnozstvo protiprávnych konaní, pricom skutocnost, ze Komisia v oznámení o výhradách úcastníkom konania výslovne vytkla iba jediné a pokracujúce porusenie, jej z tohto dôvodu nebráni, aby v konecnom rozhodnutí konstatovala preukázanú nezákonnost z hladiska hospodárskej sútaze, aj pokial ide o viaceré konania, z ktorých takéto jediné a pokracujúce porusenie pozostáva. 54. Z uvedeného podla názoru úcastníkov konania vyplýva, ze Komisia, ktorej závery potvrdil Vseobecný súd, povazovala za preukázané protisútazné delikty jednak predmetné jediné a pokracujúce porusenie, ako aj individuálne postupy, ku ktorým dochádzalo medzi konkurujúcimi podnikmi v období uvedenom pre jediné porusenie. 55. Na úcely posúdenia významu týchto zásadných tvrdení povazujem predovsetkým za potrebné analyzovat pojem jediné a pokracujúce porusenie v judikatúre Súdneho dvora, a to s cielom zistit, ci sú tvrdenia Vseobecného súdu na podporu správnosti rozhodnutia Komisie s touto judikatúrou zlucitelné: ide jednak o zlucitelnost z hladiska práva úcastníkov správneho a súdneho konania na obranu, jednak z hladiska primeranosti odôvodnenia Komisie a, v konecnom dôsledku, Vseobecného súdu. 56. Otázky, ktoré je potrebné preskúmat, sa v podstate týkajú: a) prípadnej povinnosti Komisie právne kvalifikovat jednotlivé protisútazné skutky v prípade jediného a pokracujúceho porusenia; b) skutocného významu, ktorý sa má pripísat rôznym pouzitým výrazom (porusenie, správanie, kontakty, postupy); c) miery, do akej sa môze konecné rozhodnutie Komisie odchýlit od oznámenia o výhradách; d) dôsledkov, ktoré môze mat pouzitá formulácia nielen na úrovni verejnoprávneho presadzovania, ale aj na úrovni súkromnoprávneho presadzovania. 57. Podla ustálenej judikatúry môze porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ vyplývat nielen zo samostatného aktu, ale aj zo skupiny aktov, alebo dokonca z pokracujúceho správania, hoci jeden alebo viacero prvkov tejto skupiny aktov alebo tohto pokracujúceho správania by mohli sami osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie uvedeného ustanovenia. Ak jednotlivé skutky spadajú do "spolocného zámeru", z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci spolocného trhu, Komisia je oprávnená pripisovat zodpovednost za tieto skutky v závislosti od úcasti na porusení posudzovanom ako celok. ( [18]14 ) 58. Podnik, ktorý sa zúcastnil na takomto jedinom a komplexnom porusení vlastným správaním, ktoré spocíva v dohode alebo zosúladenom postupe s protisútazným predmetom v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a ktorého cielom je prispiet k poruseniu v celom rozsahu, môze byt zodpovedný aj za správanie ostatných podnikov v rámci toho istého porusenia pocas celej doby svojej úcasti na tomto porusení. Tak je to, ak je preukázané, ze uvedený podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom, ktoré sledoval celok úcastníkov, a ze mal vedomost o protiprávnom správaní, ktoré zamýslali alebo realizovali dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ho mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. ( [19]15 ) 59. Úcast podniku na jedinom a pokracujúcom porusení nevyzaduje jeho priamu úcast na vsetkých protisútazných úkonoch, z ktorých pozostáva toto porusenie, a nevyzaduje sa ani to, aby boli vsetky podniky podielajúce sa na jedinom a pokracujúcom porusení aktívne na tom istom trhu. ( [20]16 ) 60. Z uvedeného vyplýva, ze aby sa dokázala úcast podniku na jedinom porusovaní práva hospodárskej sútaze Únie, musí sa preukázat: 1. ze tento podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom sledovaným vsetkými úcastníkmi a 2. ze mal vedomost o protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. ( [21]17 ) 61. Pojem "jediné a pokracujúce porusenie" teda predpokladá existenciu "spolocného zámeru", ktorého súcastou sú rôzne skutky, a to z dôvodu ich zhodného ciela, ktorým je narusit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu, bez ohladu na to, ci jeden alebo viac takýchto skutkov môzu tiez samy osebe a posudzované individuálne predstavovat porusenie clánku 101 ZFEÚ. 62. Presne toto je podla môjho názoru klúcový bod: jediné a pokracujúce porusenie je pokracujúcim správaním pozostávajúcim zo skupiny skutkov alebo konaní (v prípade dohôd, aké sú predmetom konania v prejednávaných veciach, sú to kontakty medzi rôznymi podnikmi), nejde vsak o algebrický súcet mnozstva nezákonných postupov realizovaných v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. 63. Niektoré správania, skutky alebo kontakty, ku ktorým doslo v rámci obdobia uvedeného pre jediné a pokracujúce porusenie, by nemuseli byt samy osebe protiprávne z hladiska hospodárskej sútaze, alebo v priebehu konania by mohlo vyplynút, ze nie sú úplne skutkovo alebo právne preukázané. 64. Aká myslienka je základom pre zavedenie teórie jediného a pokracujúceho porusenia? 65. Náuka o "jedinom a pokracujúcom porusení" má pôvod v koncepcii, ktorá je v právnych poriadkoch clenských státov Európskej únie siroko rozsírená a týka sa pripísania zodpovednosti za porusenia, ktorých sa dopustili viaceré subjekty, na základe ich úcasti na priestupku ako celku. ( [22]18 ) 66. Táto teória zohráva úlohu právnej domnienky, prostredníctvom ktorej môze Komisia (alebo vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze) urcit existenciu jednotného porusenia práva hospodárskej sútaze v konkrétnom casovom období a vo vztahu ku konkrétnemu poctu podnikov "nielen na základe samostatného skutku, ale aj na základe skupiny skutkov alebo pokracujúceho správania" ( [23]19 ). 67. Uplatnovanie teórie "jediného a pokracujúceho porusenia" Komisiou nepochybne ulahcuje jej úlohu ako orgánu presadzovania práva v rámci uplatnovania clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, najmä v súvislosti s obvineniami z kolúzneho správania medzi viacerými stranami. 68. Porusenie spocívajúce v "jedinom a pokracujúcom" vzore správania pocas urcitého obdobia predstavuje riesenie pre celý rad citlivých praktických otázok, ktoré môzu vzniknút v rámci akéhokolvek komplexného obvinenia z kartelu, pokial ide o uplatnenie premlcacej doby, a ulahcuje dôkazné bremeno potrebné na úspech v prípade súdneho preskúmania, pokial ide o skutocnost, ze kolúzne konanie prebiehalo pocas celého vysetrovania. ( [24]20 ) 69. Ako sa uviedlo aj v rámci právnej vedy, institút "jediného a pokracujúceho porusenia významne ulahcuje bremeno, ktoré by Komisia inak musela znásat na úcely urcenia kolúzneho konania, najmä v prípade, ak kartel trval dlhsiu dobu, pocas ktorej sa povaha kolúzie mohla lísit medzi rôznymi stranami alebo v rôznych obdobiach" ( [25]21 ). 70. Ulahcenie dôkazného bremena týkajúceho sa konkrétnych období a skutkov, co je dôvodom existencie predmetného institútu, vyvazuje potreba preukázat existenciu spolocného ciela a vedomost o konaní iných podnikov. 71. Naproti tomu, bez domnienky o jedinom a pokracujúcom porusení by bolo dôkazné bremeno týkajúce sa jednotlivých postupov (v prejednávaných veciach napríklad kontaktov medzi konkurujúcimi podnikmi) opät zvlást prísne. 72. Je preto urcite mozné a úplne legitímne, ze Komisia pri zistení porusenia clánku 101 ZFEÚ oznací viaceré konania ako nezákonné samy osebe a zároven ako súcast jedinej kolúznej stratégie, ktorá má charakteristické znaky vyssie uvedeného jediného a pokracujúceho porusenia. 73. V tomto prípade vsak Komisia znása iné dôkazné bremeno a povinnost odôvodnenia, nez by znásala vtedy, ak by konanie dotknutých podnikov kvalifikovala výlucne ako jediné a pokracujúce porusenie. 74. Ako sa uviedlo vyssie, jediné a pokracujúce porusenie vzdy pozostáva z väcsieho mnozstva skutkov alebo kontaktov, pricom na to, aby sa z hladiska hospodárskej sútaze povazovali spolocne za protizákonné, sa tieto skutky alebo kontakty musia vyznacovat vyssie uvedenými vlastnostami. Jednotlivé skutky alebo kontakty celkového správania sa nemusia ako také kvalifikovat ako protisútazný delikt. 75. Súdny dvor v niektorých svojich rozhodnutiach vysvetlil, ze ak sa podnik priamo zúcastnoval na jednom alebo niekolkých protisútazných správaniach tvoriacich jediné a pokracujúce porusenie, no nie je preukázané, ze svojím vlastným správaním zamýslal prispiet k vsetkým spolocným zámerom, ktoré sledovali dalsí úcastníci kartelu, a ze mal vedomost o vsetkých dalsích protiprávnych správaniach, ktoré zamýslali alebo uskutocnili uvedení úcastníci sledujúci rovnaké ciele, alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko, Komisia je oprávnená pripisovat tomuto podniku zodpovednost iba za správania, na ktorých sa priamo zúcastnoval, a za správania zamýslané alebo uskutocnené dalsími úcastníkmi sledujúcimi rovnaké ciele, aké sledoval tento podnik, a v prípade ktorých je preukázané, ze o nich vedel alebo ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko. ( [26]22 ) 76. To by vsak neviedlo k zbaveniu sa zodpovednosti tohto podniku za správania, na ktorých sa nesporne zúcastnil alebo za ktoré môze byt skutocne povazovaný za zodpovedný. To, ze sa podnik nezúcastnoval na vsetkých prvkoch zakladajúcich kartelovú dohodu alebo ze plnil menej významnú úlohu v aspektoch, na ktorých sa zúcastnoval, totiz nie je relevantné na úcely preukázania existencie porusenia, ktorého sa podnik dopustil, kedze tieto prvky sa majú zohladnovat iba pri posudzovaní závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení pokuty. ( [27]23 ) 77. Súdny dvor v kazdom prípade objasnil, ze "takéto rozdelenie rozhodnutia Komisie, ktoré kvalifikuje celkový kartel ako jediné a nepretrzité porusenie, je vsak vhodné iba vtedy, ak na jednej strane uvedenému podniku bolo v správnom konaní umoznené oboznámit sa s tým, ze mu je rovnako vytýkané kazdé zo správaní tvoriacich porusenie, a teda bránit sa v tomto smere, a ak na druhej strane je uvedené rozhodnutie v tejto súvislosti dostatocne jasné" ( [28]24 ). 78. Ako sa uviedlo, jediné a pokracujúce porusenie ulahcuje povinnost odôvodnenia a dôkazné bremeno Komisie, ktorá po preukázaní existencie spolocného zámeru a spolocného protisútazného ciela nie je povinná preukazovat protiprávnost kazdého jednotlivého konania. 79. Z tohto dôvodu vsak Komisia nemôze naopak oprávnene tvrdit, ze po zistení a preukázaní jediného a pokracujúceho porusenia treba povazovat za zistené a preukázané protisútazné delikty aj vsetky jednotlivé skutky alebo kontakty, z ktorých predmetné porusenie pozostáva. 80. Dôvodom uvedeného je, ze Komisia by týmto spôsobom získala neoprávnenú výhodu v podobe ulahcenia povinnosti odôvodnenia a dôkazného bremena v dôsledku kvalifikácie porusenia ako jediného a pokracujúceho, zároven by vsak platilo, ze v prípade, ak by súdne preskúmanie nepotvrdilo právne predpoklady kvalifikácie dotknutého konania ako jediného a pokracujúceho porusenia, dané rozhodnutie by bolo mozné "zachránit" a mohlo by obstát pred súdom z dôvodu protiprávnosti jednotlivých konaní, z ktorých jediné a pokracujúce porusenie pozostáva. 81. Z tohto dôvodu nie je presvedcivé tvrdenie Komisie, podla ktorého predmetný odvolací dôvod nie je úcinný, pretoze podlieha zisteniu neexistencie jediného a pokracujúceho porusenia. 82. Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia vo svojej odpovedi, tvrdenia uvedené v odvolaniach týkajúce sa subsidiárneho záveru rozhodnutia, podla ktorých jediné a pokracujúce porusenie zahrnalo viac samostatných porusení, nie sú bezúcelné. Naopak, majú významný vplyv na konanie a dôsledky rozhodnutia. 83. Komisia má jednoznacnú moznost pouzit dvojakú kvalifikáciu, no aby bolo takéto jej konanie zákonné, je povinná ho dotknutým stranám podrobne vysvetlit uz v oznámení o výhradách a znásat súvisiacu povinnost odôvodnenia a dôkazné bremeno. 84. Hoci sa totiz v judikatúre Súdneho dvora ( [29]25 ) pripústa, ze medzi oznámením o výhradách a konecným rozhodnutím môzu existovat rozdiely odôvodnené práve kontradiktórnostou konania a dôkladným preskúmaním právnych a ekonomických otázok pocas dokazovania, kvalifikácia skutkového stavu a dotknutých konaní musí byt konzistentná od zaciatku po koniec daného konania. 85. Dodrziavanie práva na obranu v rámci správneho konania v oblasti hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie, ktorej dodrziavanie zabezpecuje Súdny dvor. ( [30]26 ) Táto zásada vyzaduje, aby dotknutý podnik mal moznost v priebehu správneho konania úcinne vysvetlit svoje stanovisko k pravdivosti a relevantnosti uvádzaných skutocností a okolností, ako aj k dokumentom, ktoré Komisia zohladnila na preukázanie existencie porusenia ustanovení uvedených v Zmluve o EÚ. ( [31]27 ) 86. V súlade s clánkom 27 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 sa dotknutým stranám zasiela oznámenie o výhradách. Podla ustálenej judikatúry je Komisia povinná v tomto oznámení jasne uviest vsetky podstatné skutocnosti, z ktorých v danom stádiu konania vychádza. 87. Túto informáciu vsak mozno poskytnút súhrnným spôsobom, s tým, ze rozhodnutie nemusí nevyhnutne kopírovat oznámenie o výhradách, kedze toto oznámenie je prípravným dokumentom, ktorého skutkové a právne posúdenia majú cisto predbeznú povahu. ( [32]28 ) 88. Je pravda, ako uvádza Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch, ze právna kvalifikácia skutkového stavu uvedená v oznámení o výhradách môze byt zo svojej podstaty iba docasná, pricom následné rozhodnutie Komisie nemozno zrusit iba z dôvodu, ze konecné závery vyvodené z predmetných skutocností presne nezodpovedajú uvedenej docasnej kvalifikácii. ( [33]29 ) Komisia musí byt totiz schopná specifikovat túto klasifikáciu vo svojom konecnom rozhodnutí, a to s prihliadnutím na skutocnosti vyplývajúce zo správneho konania, bud aby upustila od výhrad alebo námietok, ktoré sa preukázali ako nedôvodné, alebo aby zo skutkového aj právneho hladiska vystavala a doplnila svoje tvrdenia na podporu námietok, z ktorých vychádza, v kazdom prípade za predpokladu, ze ich základom sú iba skutocnosti, ku ktorým sa dotknuté strany mali moznost vyjadrit, a ze v priebehu správneho konania Komisia poskytla informácie potrebné na obranu. ( [34]30 ) 89. Ak vsak pocas dokazovania vyjdú najavo také skutocnosti, ktoré Komisiu presvedcia o potrebe skutocne zmenit thema decidendum, dotknutý postup takúto zmenu, hoci aj podstatnú, umoznuje, a to prostredníctvom nástroja, ktorý súcasne zarucuje aj právo strán na obranu: doplnujúceho oznámenia o výhradách. 90. V takomto oznámení má Komisia podrobne preskúmat vsetky kontakty medzi stranami a jednotlivo odôvodnit ich právnu kvalifikáciu a nezákonný charakter. 91. Uvedený postup umoznuje uplatnenie práva na obranu v plnom rozsahu, ako aj úplné súdne preskúmanie kazdého jednotlivého konania pripisovaného stranám a prirodzene aj jediného a pokracujúceho porusenia. 92. Pokial ide o prejednávané veci, oznámenie o výhradách obsahovalo podrobný opis stíhaných skutkov. Komisia sa vsak obmedzila na to, ze súbor dvojstranných kontaktov medzi úcastníkmi kartelu kvalifikovala ako jediné a pokracujúce porusenie, pricom bez uvedenia dalsích podrobností odkázala iba na moznost kvalifikovat kazdý jednotlivý kontakt ako samostatné porusenie. V konecnom rozhodnutí Komisia zaujala rovnaký prístup v celom odôvodnení, az na to, ze vo výroku dospela k záveru o dvojakej kvalifikácii. 93. Nemozno súhlasit s názorom Vseobecného súdu, ktorý odkazuje na tvrdenia Komisie, podla ktorých si boli dotknuté strany dobre vedomé jednotlivých konaní stíhaných Komisiou, vo vztahu ku ktorým sa aj bránili, kedze jediné a pokracujúce porusenie pozostáva zo skupiny skutocností, kontaktov a udalostí, z ktorých Komisia vsetky vymenovala a stranám boli známe. 94. V rámci uvedeného tvrdenia sa zamiena samotná existencia urcitej skutocnosti alebo kontaktu medzi stranami, poukázanie na túto skutocnost alebo kontakt a príslusné oboznámenie dotknutých strán s právnou kvalifikáciou predmetnej skutocnosti alebo kontaktu. 95. Domnievam sa, ze práve v tomto bode uviedli tvrdenia Komisie Vseobecný súd do omylu. 96. Dôkazom uvedeného je napríklad bod 242 rozsudku T-762/15, v ktorom Vseobecný súd konstatuje, ze "ako uvádza Komisia, pricom zalobkyne to v danej súvislosti nepopierajú, zalobkyne v ich odpovedi na oznámenie o výhradách podrobne napadli kazdý kontakt samostatne a dokázali presvedcit Komisiu, aby vo vztahu k niektorým dvojstranným kontaktom upustila od svojich obvinení". 97. Je nepochybné, ze zo skutkového hladiska Komisia uz v oznámení o výhradách poukázala na vsetky jednotlivé kontakty medzi konkurujúcimi podnikmi ako na prvky, ktoré môzu viest k vytvoreniu celkového rámca protiprávnych kartelových dohôd, pricom dotknuté strany mali jednoznacne moznost bránit sa, pokial ide o existenciu takýchto skutocností a spôsob, akým sa uskutocnovali stretnutia alebo iné kontakty. 98. Skutocnost, ze Komisia pocas celého konania az do vydania konecného rozhodnutia jasne nevysvetlila svoju volbu týkajúcu sa právnej kvalifikácie kazdého z týchto kontaktov, neumoznila spolocnostiam, ktoré sú odvolatelkami v prejednávaných veciach, aby v plnom rozsahu uplatnili svoje právo na obranu. 99. Je pravda, ze nie je nevyhnutné kvalifikovat kazdé protisútazné konanie ako dohodu alebo zosúladený postup; je vsak potrebné, aby orgán vykonávajúci verejnoprávne presadzovanie kvalifikoval danú konkrétnu skutocnost ako protiprávnu a nezákonnú s cielom umoznit stranám bránit sa nielen v súvislosti s existenciou alebo neexistenciou tejto skutocnosti a so skutkovými okolnostami, ktoré sa jej týkajú, ale aj pokial ide o právne hladiská, na základe ktorých sa predpokladá, ze predmetnú skutocnost mozno povazovat za konanie v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ. 100. To vsetko na úcely konstatovania, ze tvrdenie, podla ktorého je jediné a pokracujúce porusenie súctom viacerých samostatných porusení, z ktorých sa kazdé individuálne potvrdilo iba z dôvodu potvrdenia existencie jediného a pokracujúceho porusenia, nemá nijaký logický ani právny základ, ani nijakým spôsobom nevyplýva z judikatúry Súdneho dvora. 101. Mozno usúdit, ze obaja úcastníci konania (orgán presadzovania a stíhané podniky) môzu mat záujem na kvalifikácii opakovaných správaní ako jediného a pokracujúceho porusenia: orgán presadzovania z dôvodu, ze ako sa uz uviedlo, takáto kvalifikácia mu môze ulahcit dôkaznú situáciu, pokial ide o jednotlivé skutky, z ktorých pokracujúce porusenie pozostáva; stíhané podniky z dôvodu, ze vzhladom na to, ze sankcia sa ulozí na základe percentuálneho výpoctu z obratu v pomere k jednotlivým poruseniam, vyhnutie sa obvineniu z väcsieho mnozstva samostatných konaní by mohlo byt ekonomicky prospesné. 102. V kazdom prípade, kedze pre stíhanú osobu nie je, ako sa úcinne uvádza v rámci právnej vedy, nevyhnutne výhodnejsie obvinenie z viacerých porusení, pricom to závisí od okolností konkrétneho prípadu, "je isté, ze prezumpciu neviny treba brat do úvahy, pokial ide o skutkové okolnosti, na základe ktorých sa má jednotlivé porusenie preukázat. Tieto skutocnosti sú bud preukázané alebo nie" ( [35]31 ). 103. Neexistuje preto "'nijaká 'domnienka samostatných porusení`, ktorá sa uplatnuje v prípade pochybností, a to na základe predpokladu, ze pre dotknutý podnik to bude nevyhnutne 'lepsie`. Ked totiz Komisia konstatuje, ze doslo k samostatným poruseniam, zalobcovia, pre ktorých by bolo lepsie, ak by islo o jediné porusenie, môzu takéto zistenie napadnút (co sa viackrát stalo) a Komisia bude musiet presvedcit aj súd, ze doslo k samostatným poruseniam, co preukazuje, ze existenciu samostatných porusení treba overit a nie iba 'predpokladat`" ( [36]32 ). 104. Úcinkov neskorej dvojakej kvalifikácie uvedenej az v konecnom rozhodnutí môze byt mnoho nielen na úrovni verejnoprávneho presadzovania, ktoré bolo predmetom doterajsej analýzy, ale aj na úrovni súkromnoprávneho presadzovania. 105. Zistovanie Komisie zamerané nielen na jediné a pokracujúce porusenie, ale aj na jednotlivé konania v rozhodnom období, môze mat významný vplyv, pokial ide o mozné zaloby o náhradu skody podané pred vnútrostátnymi súdmi. 106. Skutková podstata jediného a pokracujúceho porusenia totiz Komisii umoznuje, aby povazovala za preukázanú protiprávnost správania dotknutého podniku pocas celého skúmaného obdobia, aj ked teoreticky vo vztahu k niektorým obdobiam, hoci aj dlhsím, neexistuje skutocný dôkaz o kontaktoch medzi stranami alebo niektorými z nich. Uvedené platí opät za predpokladu splnenia podmienok, za ktorých mozno porusenie povazovat za jediné a pokracujúce: spolocný ciel a úcast podnikov na celkovom správaní ostatných v zmysle vyssie uvedeného. 107. Z hladiska trvania deliktu by preto jediné a pokracujúce porusenie mohlo pre dotknuté podniky predstavovat riziko, ze budú stíhané za dlhsie protiprávne konanie, nez by sa im pripísalo v prípade obvinenia z jednotlivých, casovo od seba vzdialených a teda vzájomne oddelených konaní. 108. V kazdom prípade z hladiska intenzity skúmania protiprávnosti a súvisiaceho dôkazného bremena mozno uvazovat v opacnom zmysle. To znamená, ze dotknuté podniky celia situácii, v ktorej práve z dôvodu, ze pri niektorých kontaktoch alebo konaniach, z ktorých pozostáva jediné a pokracujúce porusenie, sa nepreukázala ich protiprávnost, pri zalobách o náhradu skody spôsobenej protisútazným deliktom podaných na vnútrostátne súdy nemozno v dôsledku zistení Komisie úplne upustit od preukazovania nezákonnosti jednotlivých kontaktov alebo konaní. 109. Uvedené má znacný praktický význam, najmä vzhladom na skutocnost, ze okruh osôb, ktoré sú aktívne legitimované domáhat sa údajnej skody od podnikov dotknutých rozhodnutím Komisie, je velmi rozmanitý, a to aj v dôsledku nedávnej judikatúry Súdneho dvora, podla ktorej "zarucenie úplného a potrebného úcinku clánku 101 ZFEÚ, ako aj ochrana pred nepriaznivými dôsledkami porusenia pravidiel hospodárskej sútaze by boli výrazne ohrozené, ak by sa moznost domáhat sa náhrady skody vyplývajúcej z kartelu, obmedzovala len na dodávatelov a nadobúdatelov na trhu dotknutom kartelom" ( [37]33 ). 110. V prípadoch podobných predmetu tohto konania, v ktorých ide o správanie podnikov v rámci verejných sútazí, sa môze kazdá jednotlivá sútaz týkat rôznych dotknutých osôb a znacného poctu subjektov, ktorí by si v dôsledku protisútazného deliktu mohli nárokovat náhradu skody za obídenie pravidiel hospodárskej sútaze na jednotnom trhu. 111. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti je podla môjho názoru v tejto súvislosti mozné dospiet k záveru, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked z hladiska práva Únie konstatoval správnost formulácie, ktorú Komisia uviedla v konecnom rozhodnutí a podla ktorej jediné a pokracujúce rozhodnutie pozostáva z viacerých samostatných porusení. 112. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze je potrebné zrusit napadnuté rozsudky v casti, v ktorej Vseobecný súd zamietol druhý a stvrtý zalobný dôvod, ktoré odvolatelky uviedli v rámci prvostupnového konania v súvislosti s dvojakou kvalifikáciou kartelu. 113. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom druhou vetou Statútu Súdneho dvora môze tento súd v prípade zrusenia rozsudku Vseobecného súdu vydat v danej veci konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 114. Domnievam sa, ze práve toto je prípad prejednávaných vecí, prinajmensom pokial ide o predmetné odvolacie dôvody. 115. Rozhodnutie Komisie treba zrusit v casti, v ktorej konstatovala, ze jediné a pokracujúce porusenie nutne pozostáva zo samostatných porusení. 116. Doslo totiz k ciastocnému obmedzeniu práva úcastníkov konania na obranu, pricom prijatá formulácia mala a mohla by mat významné následky na úkor dotknutých podnikov. 117. Toto nesprávne právne posúdenie vsak podla môjho názoru neovplyvnilo celkové vyznenie napadnutého rozsudku ani sporného rozhodnutia. Ak sa totiz z výroku odstráni formulácia týkajúca sa "dvojakej kvalifikácie", nijakým spôsobom sa to nedotkne zistenia o jedinom a pokracujúcom porusení, pricom základom pre výpocet pokuty bolo podla vsetkého iba jediné a pokracujúce porusenie. 118. Ciastocné vyhovenie odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa vyssie analyzovanej problematiky podla judikatúry Súdneho dvora ( [38]34 ) nevyzaduje zrusenie celého rozhodnutia, ale iba zrusenie vyssie uvedenej casti. 119. Vzhladom na to, ze predmetom rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje úcast podniku na karteli v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ, je zistenie jedného alebo viacerých ciastkových konaní, ktoré sú súcastou takéhoto porusenia, ciastocným zrusením rozhodnutia nemozno zmenit jeho podstatu. B. O stanovení sankcie 1. Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 120. Vo stvrtom odvolacom dôvode odvolatelky vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P uvádzajú, ze potvrdením výsky pokuty, ktorú im Komisia ulozila na základe rovnakých výnosov, ktoré pouzila na výpocet samostatnej pokuty ulozenej spolocnostiam Lite-On a Quanta, sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porusenia zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality a porusenia povinnosti odôvodnenia. Tento odvolací dôvod je rozdelený do troch castí. 121. Na úcely zjednodusenia výkladu sa v texte nizsie obmedzím na predstavenie tvrdení odvolateliek vo veci C-697/19 P. a) O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 122. V prvej casti odvolatelky namietajú, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá sa v tomto konkrétnom prípade zakladá na kritériu stanovenom v usmerneniach k metóde stanovenia pokút, podla ktorých hodnota predaja musí odrázat hospodársky význam porusenia a relatívny podiel kazdého podniku na porusení. 123. Sony uvádza, ze Lite-On vyrábala pocas obdobia údajného porusenia ODM, ktoré sa následne predávali pod znackou Sony. V rámci dohôd o rozdelení obratu medzi odvolatelkami a spolocnostou Lite-On uhradili odvolatelky spolocnosti Lite-On obrat zodpovedajúci výrobkom navrhnutým a vyrobeným touto spolocnostou. V kazdom prípade namiesto toho, aby sa takýto predaj pripísal spolocnosti, ktorá nakoniec získa obrat, t. j. spolocnosti Lite-On, pri urcovaní hodnoty predaja na úcely výpoctu pokuty Komisia vo svojom rozhodnutí zaobchádzala s predmetnými príjmami ako s obratom spolocnosti Sony, ako aj s obratom spolocnosti Lite-On. Inými slovami, v rozhodnutí sa tie isté príjmy zapocítali dvakrát. Týmto spôsobom sa Komisia odchýlila od svojej ustálenej praxe. 124. Komisia na úvod uvádza, ze prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretoze odvolatelky pozadujú opätovné preskúmanie zaloby podanej na Vseobecný súd, pricom neuviedli nijaké konkrétne vady napadnutého rozsudku a takéto opätovné preskúmanie nespadá do právomoci Súdneho dvora. ( [39]35 ) 125. V kazdom prípade tento návrh treba zamietnut ako nedôvodný. V prvom rade bod 13 usmernení k metóde stanovenia pokút sa vztahuje na predaj priamo alebo nepriamo súvisiaci s porusením, a nie na predaj dotknutý porusením. Uvedené znamená, ze Komisia nie je povinná urcit, ktoré jednotlivé predaje boli ovplyvnené porusením. Kým na jednej strane je potrebné venovat osobitnú pozornost hospodárskemu významu porusenia, na druhej strane je potrebné tento aspekt vyvázit potrebou zabezpecit, aby pokuta umoznovala úcinné uplatnenie sankcie v súlade so zásadou zákonnosti a proporcionality. 126. V druhom rade kedze správanie odvolateliek sa podstatne nelísi od správania ostatných adresátov sporného rozhodnutia, výpocet pokuty ulozenej odvolatelkám, pri zohladnení ich predaja ODM spolocnosti Dell, a teda ich relatívneho podielu, zodpovedá zásade rovnosti zaobchádzania. 127. V tretom rade sa argumentácia odvolateliek nezakladá ani tak na metóde výpoctu im ulozenej pokuty ako skôr na metóde výpoctu pokuty ulozenej spolocnosti Lite-On. Primeranost pokuty ulozenej spolocnosti Lite-On vsak nie je predmetom tohto konania a nemôze slúzit ako objektívny základ na odôvodnenie znízenia pokuty. Vo stvrtom rade spolupráca odvolateliek so spolocnostou Lite-On neznizuje relatívny podiel odvolateliek na porusení. Výpocet, ktorý odvolatelky povazujú za správny, by preto viedol k svojvolnej diskriminácii ostatných adresátov sporného rozhodnutia, a to v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. V piatom rade, pokial ide o skutocnost, ze odvolatelky sa odvolávajú na predchádzajúcu rozhodovaciu prax Komisie, Vseobecný súd správne poznamenal, ze porovnanie situácie adresáta rozhodnutia so situáciou iných podnikov nemôze spochybnit zákonnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia konstatuje a sankcionuje preukázané porusenie. ( [40]36 ) b) O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 128. V druhej casti odvolatelky namietajú, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia tým, ze neprihliadol na ich tvrdenie, podla ktorého dvojnásobné zapocítanie nezákonne zvýsilo hospodársky význam údajného porusenia a v dôsledku toho aj pokuty, ktorú im Komisia ulozila. 129. Komisia povazuje túto cast za nedôvodnú. Vseobecný súd potvrdil, ze hodnota predaja zohladneného v spornom rozhodnutí na úcely výpoctu základnej výsky pokuty bola hodnotou priameho predaja odvolateliek spolocnosti Dell. Na základe judikatúry uvedenej v bodoch 265 az 269 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k správnemu záveru, ked pri stanovení hodnoty výrobkov v súvislosti s porusením zohladnil hodnotu tohto priameho predaja. Napokon metóda, na ktorú sa odvolávajú odvolatelky, vedie podla napadnutého rozsudku k riziku obchádzania a k rozdielnemu zaobchádzaniu s ostatnými adresátmi rozhodnutia. c) O tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu 130. V tretej casti odvolatelky namietajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol tvrdenie odvolateliek, podla ktorého Komisia neodôvodnila skutocnost, ze sa odchýlila od svojej ustálenej praxe. 131. Komisia uvádza, ze Vseobecný súd správne konstatoval, ze v spornom rozhodnutí sa uvádzajú dôvody, pre ktoré sa výska pokuty ulozenej odvolatelkám vypocítala v súlade s bodom 13 usmernení k metóde stanovenia pokút, pricom Komisia v rozhodnutí rovnako vysvetluje, preco nie je vo vztahu k odvolatelkám vhodné odchýlit sa od tohto prístupu. V rozsahu, v akom sa v spornom rozhodnutí obvyklým spôsobom uplatnuje bod 13 usmernení k metóde stanovenia pokút, nie je preto potrebné v tomto rozhodnutí odôvodnovat neexistujúcu odchýlku od uvedených usmernení. 2. Posúdenie 132. Uvedené tri casti stvrtého odvolacieho dôvodu podrobím spolocnej analýze, pretoze právna otázka, o ktorej dôkladné preskúmanie ma Súdny dvor poziadal, sa týka údajného nesprávneho právneho posúdenia Vseobecného súdu, ktorého sa mal dopustit tým, ze potvrdil správnost rozhodnutia Komisie v casti, v ktorej dvakrát zapocítala príjmy spolocností Sony a Lite-on, ktorých sa týkala dohoda o spoluúcasti. Týmto spôsobom doslo podla tvrdenia odvolateliek k poruseniu zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality a Vseobecný súd si nesplnil svoju konkrétnu povinnost odôvodnenia. Komisia sa totiz odchýlila od postupu uvedeného v usmerneniach k metóde stanovenia pokút, ked zohladnila predaj medzi úcastníkmi kartelu, cím zdôraznila hospodársky význam úlohy, ktorú v rámci kartelu zohrávali odvolatelky. 133. Predbezne sa domnievam, ze odvolacie dôvody týkajúce sa výpoctu sankcie nie sú, ako naopak tvrdí Komisia, neprípustné, kedze z kontextu tvrdení odvolateliek implicitne ale jasne vyplýva odkaz na body 263 az 276 napadnutého rozsudku. 134. Ak sa zameria pozornost na otázku, ktorá je predmetom výhrady úcastníkov konania, t. j. údajné "dvojnásobné zapocítanie", Komisia sa podla názoru Vseobecného súdu riadila postupom uvedeným v usmerneniach k metóde stanovenia pokút, pricom urcila základnú výsku pokuty podla predaja optických diskových mechaník fakturovaného spolocnosti Dell (odôvodnenie 528 sporného rozhodnutia). 135. Lite-On nezaznamenala v dôsledku dohody o partnerstve uzavretej s odvolatelkami zo spolocnosti Sony nijaký priamy predaj spolocnosti Dell. Z tohto dôvodu, pokial ide o Lite-On - a nie o odvolatelky - Komisia vychádzala pri svojom rozhodnutí z hodnoty predaja spolocnosti Lite-On odvolatelkám a nie z jej (neexistujúceho) predaja spolocnosti Dell. 136. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze "z vysvetlení zalobkýn vyplýva, ze v rámci dohôd medzi spolocnostami Lite-On a Sony Lite-On navrhla a vyrobila ODM, ktoré sa následne predávali pod znackou Sony. Zmluvy a objednávky zákazníkov sa formálne uzatvárali so spolocnostou Sony, pricom táto spolocnost prijímala platby zákazníkov. Z tohto dôvodu je tazko pochopitelné tvrdenie zalobkýn, podla ktorého Komisia dvakrát zapocítala predaj uskutocnený spolocnosti Dell, kedze príjmy od spolocnosti Dell získala Sony. V kazdom prípade treba pripomenút, ze podla bodu 13 usmernení k metóde stanovenia pokút, pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí" ( [41]37 ). 137. Vseobecný súd dodal, ze "Komisia je pri stanovení výsky pokút za porusenie práva hospodárskej sútaze povinná zohladnit nielen závaznost porusenia a konkrétne okolnosti prípadu, ale aj kontext, v ktorom k poruseniu doslo, a tiez zabezpecit, aby jej konanie malo odstrasujúci úcinok, najmä v prípade druhov porusení, ktoré sú z hladiska dosiahnutia cielov Únie zvlást skodlivé. Závaznost porusení je potrebné preskúmat na základe velkého mnozstva faktorov, ako sú konkrétne okolnosti prípadu, jeho kontext a odstrasujúci úcinok pokút, pricom neexistuje záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré je nevyhnutné zohladnit. Okrem toho Vseobecný súd uz uviedol, ze Komisia nebola povinná v kazdom prípade urcit, ktoré jednotlivé predaje boli dotknuté kartelom" ( [42]38 ). 138. Vseobecný súd dospel k záveru, ze "v prejednávanej veci, v ktorej Komisia skúmala hodnotu predaja tovaru, ktorého sa porusenie priamo alebo nepriamo týkalo v zmysle bodu 13 usmernení k metóde stanovenia pokút, 'bolo logické, ze ako základ pre výpocet výsky pokuty pouzila priamy predaj odvolateliek spolocnosti Dell`. V tomto ohlade platí, ze metóda navrhovaná zalobkynami spocívajúca v odpocítaní príjmov vyplatených spolocnosti Lite-On, na základe dohôd platných medzi spolocnostami Sony a Lite-On pocas rozhodného obdobia, od príjmov získaných spolocnostou Sony od spolocnosti Dell, aby sa zabránilo 'dvojnásobnému zapocítaniu`, ohrozuje napriek vysvetleniu odvolateliek, ze v tejto súvislosti nie sú schopné poskytnút presné císla, úcinnost zákazu kartelov, kedze by v takom prípade stacilo, aby sa podniky zdruzili s úcastníkom kartelu s cielom znízit výsku ich pokuty" ( [43]39 ). 139. Vseobecný súd sa preto na rozdiel od toho, co odvolatelky uviedli v odvolaní, neobmedzuje na vseobecné pripomienky k stanoveniu výsky pokút ( [44]40 ), ale zo skutkového a právneho hladiska vyvracia tvrdenia, ktoré úcastníci konania uviedli uz v prvostupnovom konaní v súvislosti s údajným "dvojnásobným zapocítaním". 140. Domnievam sa, ze z dôvodov, ktoré uvediem nizsie, Vseobecný súd v podstate primerane odôvodnil svoj rozsudok z nasledujúcich hladísk. 141. Komisia jasne opísala metodiku, ktorú pouzila na výpocet pokút ulozených adresátom a neporusila zásadu proporcionality. Táto institúcia v skutocnosti správne uplatnila zásady vyplývajúce z usmernení k metóde stanovenia pokút, pricom pri výkone svojej odbornej volnej úvahy zohladnila závaznost porusení a osobitné okolnosti prípadu. 142. Komisia neporusila zásadu rovnosti zaobchádzania. Pri ukladaní sankcie odvolatelkám v prejednávaných veciach totiz zohladnila hodnotu predaja uskutocneného spolocnostou Dell a od výnosov vybraných spolocnostou Sony neodpocítala sumu zaplatenú spolocnosti Lite-On. Toto bola jediná správna metóda, ktorá sa mala pouzit, kedze na jednej strane neboli v danom ohlade známe presné sumy a na druhej strane by metóda navrhovaná úcastníkmi konania ohrozila úcinnost rozhodnutia, a to jednak z hladiska vztahov medzi podnikmi zúcastnenými na karteli, ako aj z hladiska nevyhnutného odstrasujúceho úcinku sankcie. 143. V odvolaní úcastníci konania v tejto otázke iba opätovne uviedli tvrdenia týkajúce sa dvojnásobného zapocítania, pricom nepoukázali na nové skutocnosti, ktoré by mohli umoznit odlisné posúdenie Súdnym dvorom. 144. Pôvod tvrdenia odvolateliek, ako správne uviedla Komisia, nespocíva v spôsobe, akým Komisia vypocítala výsku im ulozenej pokuty, ktorý je totozný so spôsobom uplatnovaným voci väcsine ostatných adresátov rozhodnutia, ale v spôsobe, akým Komisia vypocítala pokutu ulozenú spolocnosti Lite-On. 145. Ako sa uviedlo, Vseobecný súd preskúmal spôsob, akým Komisia odôvodnila urcenie výpoctu pokuty a konstatoval, ze toto odôvodnenie sa zakladalo na údajoch obsiahnutých v spornom rozhodnutí týkajúcich sa ekonomickej sily odvolateliek. Vseobecný súd tým vykonal právomoci stanovené v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ v súlade s poziadavkami neobmedzenej právomoci, ked v tomto kontexte preskúmal kazdú výhradu odvolateliek, ci uz právnej, alebo skutkovej povahy. ( [45]41 ) 146. Z judikatúry Súdneho dvora jednoznacne vyplýva, ze hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii sirokú mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia v zásade musí dodrziavat. Pokuta, ktorá môze byt spolocnosti ulozená, tak má na jednej strane vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná. Na druhej strane výkon tejto diskrecnej právomoci je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýcila, najmä v usmerneniach k metóde stanovenia pokút. ( [46]42 ) 147. Povinnost odôvodnenia, ktorá umoznuje kontrolovat výkon volnej úvahy, je zásadnou poziadavkou, ktorá je splnená, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie skutocnosti, ktoré jej umoznili posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia. Nevyzaduje vsak, aby Komisia "vo svojom rozhodnutí uviedla sumy týkajúce sa spôsobu výpoctu pokút" ( [47]43 ). Komisia sa totiz v ziadnom prípade "nemôze výhradným a mechanickým vyuzitím aritmetických vzorcov zbavit svojej diskrecnej právomoci" ( [48]44 ) a "musí v kazdom jednotlivom prípade a vzhladom na jeho kontext, ako aj ciele, ktoré sleduje systém sankcií zavedený uvedeným nariadením, posúdit sledovaný dosah na dotknutý podnik, najmä tým, ze zohladní obrat, ktorý odráza jeho skutocnú hospodársku situáciu pocas doby, ked dochádzalo k poruseniu" ( [49]45 ). 148. Podla bodu 13 usmernení k metóde stanovenia pokút, "Pri stanovení základnej výsky ulozenej pokuty bude Komisia vychádzat z hodnoty predaja tovaru alebo sluzieb podniku, s ktorými porusenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslusnej geografickej oblasti v rámci EHP. Komisia obvykle pouzije na výpocet hodnotu predaja podniku pocas posledného celého roku, v ktorom sa podnik podielal na porusení". 149. Ako uviedol Súdny dvor, cielom bodu 13 usmernení k metóde stanovenia pokút je prevziat ako východiskový základ pre výpocet pokuty ulozenej podniku sumu, ktorá odráza hospodársky význam porusenia a relatívny podiel dotknutého podniku na samotnom porusení. Hoci pojem hodnota predaja uvedený v bode 13 týchto usmernení nemozno nepochybne rozsírit tak, aby zahrnal predaj realizovaný predmetným podnikom, ktorý nepatrí do pôsobnosti vytýkaného kartelu, ciel sledovaný týmto ustanovením by bol narusený, ak by sa uvedený pojem mal vnímat len ako týkajúci sa obratu dosiahnutého iba pri predaji, v prípade ktorého sa preukázalo, ze bol naozaj ovplyvnený týmto kartelom" ( [50]46 ). 150. Z tohto hladiska Súdny dvor rozhodol, ze nezohladnenie predaja uskutocneného medzi subjektmi patriacimi do rovnakého podniku by nutne znamenalo neoprávnené zvýhodnenie vertikálne integrovaných podnikov, co by im umoznilo uniknút sankcii primeranej ich významu na trhu s výrobkami, ktorých sa porusenie týka. Z uvedeného vyplýva, ze na úcely stanovenia obratu z predaja výrobkov, ktorých sa porusenie týka, sa vertikálne integrované podniky nachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou výrobcov, ktorí nie sú vertikálne integrovaní. S týmito dvoma druhmi podnikov preto treba zaobchádzat rovnako. Vylúcit interný predaj z relevantného obratu by znamenalo zvýhodnit vertikálne integrované podniky znízením ich relatívneho podielu na porusení, a to na úkor vertikálne neintegrovaných podnikov a na základe kritéria nesúvisiaceho s cielom sledovaným pri urcovaní tohto obratu, ktorým je odrázat hospodársky význam porusenia a relatívny podiel kazdého zo zúcastnených podnikov. ( [51]47 ) 151. Pri uplatnení tejto úvahy Súdneho dvora na vsetok predaj v rámci kartelu by siroká definícia "hodnoty predaja" mohla umoznit Komisii, aby ju pouzila aj v prípadoch, ako je ten, ktorý je predmetom týchto návrhov, a teda pouzit ako referencnú hodnotu predaja vsetky predaje, na ktoré sa porusenie priamo alebo nepriamo vztahuje. V opacnom prípade by sa niektorí úcastníci kartelu mohli spekulatívne vyhnút pokute pripojením sa k inému úcastníkovi. 152. V tomto ohlade v bode 271 napadnutého rozsudku Vseobecný súd podla môjho názoru správne konstatoval, ze pouzitie metódy navrhnutej odvolatelkami by ohrozilo úcinnost zákazu kartelov, kedze v takom prípade by stacilo, aby sa podniky s úmyslom znízit výsku svojej pokuty zdruzili s úcastníkom kartelu. 153. Tento výklad podporuje ciel sledovaný pravidlami hospodárskej sútaze Únie. Výklad navrhovaný odvolatelkami by totiz znamenal, ze na úcely stanovenia základnej výsky pokút, ktoré treba ulozit v prípadoch týkajúcich sa kartelov, by bola Komisia povinná v kazdom prípade urcit, ktoré jednotlivé predaje sú predmetom kartelu. Ako Vseobecný súd správne zdôraznuje v bode 268 napadnutého rozsudku, súdy Únie takúto povinnost nikdy neulozili. 154. Pokuta ulozená odvolatelkám sa v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania vypocítala tak isto ako v prípade vsetkých ostatných úcastníkov dohody, ktorí zaznamenali priamy predaj spolocnostiam Dell a/alebo HP. Vyuzívanie predaja dotknutého výrobku zákazníkom je obvyklou metódou na hodnotenie hospodárskeho významu správania adresáta, pricom táto metóda bola vzdy uznávaná ako zodpovedajúca zásadám európskeho práva. 155. Ako Vseobecný súd pripomenul v bode 272 rozsudku v súvislosti s kontaktmi týkajúcimi sa spolocnosti Dell, správanie odvolateliek sa podstatne nelísilo od správania ostatných adresátov rozhodnutia. Ich relatívny úcastnícky podiel sa z uvedeného dôvodu nálezite uznáva s prihliadnutím na ich predaj optických diskových mechaník spolocnosti Dell. Vseobecný súd preto správne dospel k záveru, ze je logické, ze Komisia vychádzala pri pokute ulozenej odvolatelkám z hodnoty ich predaja spolocnosti Dell v rámci EHP (bod 270 napadnutého rozsudku). Takýto prístup zarucuje rovnost zaobchádzania s ostatnými úcastníkmi. 156. Skutocnost, ze odvolatelky spolupracovali so spolocnostou Lite-On na výrobe, vývoji a predaji optických diskových mechaník v mene spolocnosti Dell, neznizuje relatívny podiel odvolateliek na porusení. Napriek dohode o partnerstve sú odvolatelky zodpovedné za svoje vlastné konanie a v zmysle rozhodnutia sú zodpovedné za svoje vlastné porusenie, bez ohladu na porusenie spolocnostou Lite-On. Znízenie pokuty ulozenej odvolatelkám iba z dôvodu, ze spolocnosti Lite-On vrátili cast príjmov z predaja optických diskových mechaník spolocnosti Dell, by viedlo k svojvolnej diskriminácii iných adresátov rozhodnutia, co by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania (a nie v súlade s nou, ako tvrdia odvolatelky). 157. Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, ze Komisia v niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach pouzila metódy výpoctu zamerané na vylúcenie rizika dvojnásobného zapocítania predajov úcastníkmi predmetného kartelu, stací pripomenút ustálenú judikatúru, podla ktorej rozhodovacia prax Komisie nie je právnym rámcom pokút v oblasti hospodárskej sútaze, kedze Komisia má v oblasti stanovovania výsky pokút siroký priestor pre volnú úvahu, pricom jej posúdenie nie je obmedzené predchádzajúcimi posúdeniami. ( [52]48 ) 158. Vseobecný súd z toho v bode 275 napadnutého rozsudku správne vyvodil záver, podla ktorého jednoduchá skutocnost, ze odvolatelky sa dovolávali predchádzajúceho rozhodnutia, je sama osebe bezvýznamná, a to vzhladom na to, ze Komisia nebola povinná posúdit daný prípad rovnakým spôsobom. 159. Aj z predchádzajúcich rozhodnutí citovaných odvolatelkami je zrejmý prístup Komisie vychádzajúci z celkového hodnotenia a z hmotnej spravodlivosti rozhodnutia. 160. Zásada rovnosti zaobchádzania pri ukladaní sankcie je totiz "relevantná najmä medzi podnikmi zapojenými do rovnakého kartelu. Porovnanie s inými prípadmi je prípustné iba vo výnimocných prípadoch" ( [53]49 ). 161. Na druhej strane zdôraznujem, ze ustanovenia obsiahnuté v usmerneniach k metóde stanovenia pokút, najmä pokial ide o stanovenie hodnoty predaja, poskytujú parameter, ktorý je vsak potrebné v konkrétnom prípade správne nastavit a prispôsobit specifickým okolnostiam. 162. V prípade, ktorý je predmetom prejednávaných vecí, sa Komisia zaoberala kartelom potvrdeným medzi stranami s velmi vysokou trhovou silou, a to najmä pokial ide o odvolatelky Sony a Sony Optiarc s enormným relevantným obratom. 163. Okrem toho vo vztahu k jednej z dvoch strán uzatvárajúcich dohodu o podiele na zisku, t. j. spolocnosti Lite-On, sa na základe programu zhovievavosti upustilo od ulozenia akýchkolvek sankcií. Ide teda o velmi osobitý prípad, a preto je z hladiska logiky nevyhnutného odstrasujúceho úcinku sankcie potrebné vyhodnotit vsetky konkrétne skutocnosti. 164. Ako sa uvádza v spise, Lite-On na základe predchádzajúcej dohody so Sony nikdy nepredala výrobky priamo spolocnosti Dell. Priamy predaj spolocnosti Dell uskutocnovala v plnom rozsahu Sony, a preto ho Komisia v celku povazovala za súvisiaci s porusením. 165. Pri stanovení sankcie nemozno postavenie spolocnosti Lite-On ani len preskúmat, pretoze Komisia uznala jej ziadost o zhovievavost a následnú spoluprácu za úcinnú a úprimnú, pricom ju úplne vylúcila z ukladania pokút. 166. Sony bola v kazdom prípade vseobecne zodpovedná za predaj v rámci dohody o spolupráci, kým Lite-On zodpovedala za kvalitu a technické zálezitosti, pricom od ostatných vymáhala cast príjmov z predaja ODM. Kedze takýto pôvod mali takmer vsetky výnosy spolocnosti Lite-On z predaja ODM spolocnosti Dell, Lite-On uskutocnila len velmi málo priamych predajov spolocnosti Dell. Ak by Komisia vychádzala pri pokute ulozenej spolocnosti Lite-On iba z priameho predaja subjektom spolocnosti Dell v rámci EHP, ako to urobila v prípade takmer vsetkých ostatných adresátov rozhodnutia (vrátane odvolateliek), pre Lite-On by to viedlo k zanedbatelnej pokute. 167. Vzhladom na priame zapojenie spolocnosti Lite-On do kartelu s ostatnými dodávatelmi ODM a vzhladom na to, ze sa plne zúcastnovala na karteli napriek skutocnosti, ze bola nakoniec oslobodená od pokút, tento výsledok by primerane neodrázal závaznost zapojenia spolocnosti Lite-On do porusenia a nemal by pozadovaný odstrasujúci úcinok. Komisia preto zahrnula do stanovenia pribliznej rocnej hodnoty predaja spolocnosti Lite-On predaj spolocnosti Sony v súvislosti s prenosnými a stolovými pocítacmi Dell, uskutocnený pocas obdobia porusenia stanoveného pre Lite-On (odôvodnenie 529 rozhodnutia). 168. Na jednej strane teda nemozno pouzit prípadný spôsob výpoctu sankcie ulozenej spolocnosti Lite-On ako parameter, pretoze takáto sankcia sa v skutocnosti neulozila, na druhej strane prípadné zvýsenie celkovej sumy, z ktorej sa má vypocítat sankcia, povazovala Komisia pri výkone svojej odbornej diskrecnej právomoci za nevyhnutné s cielom zachovat potrebný odstrasujúci úcinok sankcií pre subjekty so zvlást vysokým relevantným obratom. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rôznymi situáciami rovnako, pokial to nie je objektívne potrebné. ( [54]50 ) 169. Z dôvodu osobitného charakteru okolností preto nie som úplne presvedcený o pravdivosti tvrdenia odvolateliek, podla ktorého skutocne doslo k (neoprávnenému) dvojnásobnému zapocítaniu. 170. Pravdepodobné je naopak tvrdenie Komisie, tak, ako ho potvrdil Vseobecný súd, a to najmä s ohladom na zásady, ktorými sa riadi spôsob výpoctu sankcie Komisiou. 171. Ako sa uz uviedlo, usmernenia k metóde stanovenia pokút neobsahujú ustanovenie týkajúce sa konkrétnej situácie, ktorá je predmetom prejednávaných vecí, a preto je potrebné uplatnit zásady vyjadrené v týchto usmerneniach, v zmysle ich výkladu podla judikatúry Súdneho dvora. 172. Zásady, ktoré treba vyvázit, sú na jednej strane proporcionalita a rovnost zaobchádzania a na druhej strane úcinnost a odstrasujúci úcinok sankcie. 173. Pri stanovení primeranej výsky pokút, ktoré sa majú ulozit, musí Komisia s prihliadnutím na konkrétne okolnosti skúmaného prípadu zabezpecit, aby jej konanie malo potrebný odstrasujúci úcinok. Aby dosiahla tento ciel, Komisia odkazuje na hodnotu predaja tovaru alebo sluzieb súvisiacich s porusením ako na základ pre výpocet výsky pokuty, ako aj na dlzku trvania a závaznost porusenia. V kazdom prípade, kým odkaz na tieto faktory je dobrým ukazovatelom hospodárskeho významu porusenia ako celku a relatívneho podielu kazdého podniku, nemozno ho chápat ako základ metódy automatického a aritmetického výpoctu. 174. Usmernenia k metóde stanovenia pokút slúzia na to, aby úcastníkom konania a súdu poskytli objektívne kritériá na posúdenie správnosti rozhodnutí Komisie, samotné vsak obsahujú obmedzenia a vylúcenia posilnujúce volnú úvahu Komisie. Konkrétne stací pripomenút bod 37 usmernení, podla ktorého "i ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21". 175. Z týchto dôvodov podla môjho názoru nemozno v napadnutých rozsudkoch konstatovat zjavné nesprávne právne posúdenie týkajúce sa spôsobu výpoctu sankcií, a to ani z hladiska povinnosti odôvodnenia, ani z hladiska zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 176. Vseobecný súd primerane odôvodnil kazdý namietaný bod a preukázal, ze Komisia vyuzila volnú úvahu, ktorá jej bola zverená, v súlade so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 177. Treba pripomenút, ze pri rozhodovaní o právnych otázkach v rámci odvolania neprinálezí Súdnemu dvoru nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu, ktorý v rámci svojej neobmedzenej právomoci rozhoduje o výske pokút ulozených podnikom za to, ze porusili právo Únie. Len v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze úroven sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerne vysoká, ci dokonca disproporcná, treba konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty. ( [55]51 ) 178. V tejto súvislosti pripomínam, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci stanovenej v clánku 261 ZFEÚ a v clánku 31 nariadenia c. 1/2003 neznamená preskúmanie ex offo a ze konanie pred súdmi Únie je kontradiktórne. S výnimkou dôvodov verejného poriadku, ktoré je súd povinný preskúmavat ex offo, prinálezí zalobcovi, aby uviedol zalobné dôvody proti spornému rozhodnutiu a predlozil dôkazy na podporu týchto dôvodov. ( [56]52 ) 179. Vzhladom na to, ze odôvodnenie spôsobu výpoctu sankcie uvádzané Komisiou a potvrdené Vseobecným súdom vychádza z právnych argumentov opierajúcich sa o zásady týkajúce sa stanovenia sankcie, ktoré sa zdajú byt v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora, zatial co argumentácia odvolateliek, ktoré zopakovali námietky uvedené uz v prvostupnovom konaní, neponúka nijaký nový prvok posúdenia, navrhujem, aby Súdny dvor nevyhovel odvolaciemu dôvodu týkajúcemu sa dosial analyzovanej právnej otázky. V. Návrh 180. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor vo vyssie uvedených medziach vyhovel tretiemu odvolaciemu dôvodu vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P a prvému odvolaciemu dôvodu vo veciach C-699/19 P a C-700/19, a aby zamietol ako nedôvodný stvrtý odvolací dôvod vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P. __________________________________________________________________ ( [57]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [58]2 ) Rozsudky Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia ([59]T-762/15, neuverejnený, [60]EU:T:2019:515) (dalej len "napadnutý rozsudok"), Sony Optiarc a Sony Optiarc America/Komisia ([61]T-763/15, neuverejnený, [62]EU:T:2019:517), Quanta Storage/Komisia ([63]T-772/15, neuverejnený, [64]EU:T:2019:519) a Toshiba Samsung Storage Technology a Toshiba Samsung Storage Technology Korea/Koimsia ([65]T-8/16, neuverejnený, [66]EU:T:2019:522) (dalej spolocne ako "napadnuté rozsudky"). ( [67]3 ) Rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2015 týkajúce sa konania podla clánku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a clánku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39639 - Optické diskové jednotky) [oznámené pod císlom C(2015) 7135 final], [68]Ú. v. EÚ C 484, 2016, s. 22. ( [69]4 ) Pre podrobný opis odkazujem na napadnuté rozsudky, najmä na body 1 az 37 rozsudkov T-762/15 a T-763/15 a body 1 az 32 rozsudkov T-772/15 a T-8/16. ( [70]5 ) [71]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17. ( [72]6 ) [73]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2. ( [74]7 ) V celom texte návrhov zvýraznil kurzívou generálny advokát. ( [75]8 ) V tretom odvolacom dôvode vo veciach C-697/19 P a C-698/19 P a v prvom odvolacom dôvode vo veciach C-699/19 P a C-700/19 P. ( [76]9 ) Pozri rozsudok z 10. októbra 2014, Soliver/Komisia ([77]T-68/09, [78]EU:T:2014:867). ( [79]10 ) Pozri rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Belgium/Komisia ([80]C-642/13 P, [81]EU:C:2017:58, bod [82]54). ( [83]11 ) Pozri rozsudok zo 16. decembra 2015, Singapore Airlines a Singapore Airlines Cargo/Komisia ([84]T-43/11, neuverejnený, [85]EU:T:2015:989). ( [86]12 ) Pozri rozsudok z 23. novembra 2006, ASNEF-EQUIFAX a Administración del Estado ([87]C-238/05, [88]EU:C:2006:734, body [89]30 az [90]32). ( [91]13 ) "Cielom akéhokolvek aspektu správania voci akémukolvek dotknutému zákazníkovi (Dell alebo HP) alebo akéhokolvek súboru (alebo viacerých súborov) dvojstranných kontaktov je obmedzenie hospodárskej sútaze a z tohto dôvodu predstavuje porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ" (odôvodnenie 352 rozhodnutia Komisie). ( [92]14 ) Pozri v tomto zmysle, hoci s odkazom na predtým platný clánok 81 ods. 1 ZES, rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([93]C-293/13 P a C-294/13 P, [94]EU:C:2015:416, bod [95]156). ( [96]15 ) Pozri v tomto zmysle, hoci s odkazom na predtým platný clánok 81 ods. 1 ZES, rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([97]C-441/11 P, [98]EU:C:2012:778, bod [99]42 a tam citovaná judikatúra). ( [100]16 ) Pozri rozsudok z 22. októbra 2020, Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia ([101]C-702/19 P, [102]EU:C:2020:857, body [103]81 a [104]82). Pozri aj rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia ([105]C-644/13 P, [106]EU:C:2017:59, bod [107]47 a citovaná judikatúra). ( [108]17 ) Pozri rozsudok z 24. septembra 2020, Prysmian a Prysmian Cavi a Sistemi/Komisia ([109]C-601/18 P, [110]EU:C:2020:751, bod [111]130). Pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([112]C-99/17 P, [113]EU:C:2018:773, bod [114]172 a tam citovaná judikatúra). ( [115]18 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([116]C-49/92 P, [117]EU:C:1999:356, bod [118]84). ( [119]19 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([120]C-49/92 P, [121]EU:C:1999:356, bod [122]81). ( [123]20 ) V rámci právnej vedy pozri v tomto zmysle ALEXIADIS, P., SWANSON, D. G., GUERRERO PEREZ, A.: Raising the EU evidentiary bar for the "single and continuous infringement" doctrine. In: Concurrences, 2016, s. 3. ( [124]21 ) SIRAGUSA, M., RIZZA, C. (eds.): EU Competition law. Volume III. Cartels & Collusive Behaviour. Restrictive Agreements and Practices Between Competitors. 2012, bod 1.7. Pozri aj SIMONSSON, I.: Legitimacy in EU Cartel Control. Hart Publishing, Modern Studies in European Law, 2010, bod 135. ( [125]22 ) Pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([126]C-441/11 P, [127]EU:C:2012:778, bod [128]44). ( [129]23 ) Pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([130]C-441/11 P, [131]EU:C:2012:778, bod [132]45). ( [133]24 ) Pozri rozsudok zo 6. decembra 2012, Komisia/Verhuizingen Coppens ([134]C-441/11 P, [135]EU:C:2012:778, bod [136]46). ( [137]25 ) Pozri rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia ([138]C-448/11 P, neuverejnený, [139]EU:C:2013:801, body [140]42 az [141]44). ( [142]26 ) Pozri rozsudok z 3. septembra 2009, Prym a Prym Consumer/Komisia ([143]C-534/07 P, [144]EU:C:2009:505, bod [145]26 a tam citovaná judikatúra). ( [146]27 ) Pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([147]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [148]EU:C:2004:6, bod [149]66 a tam citovaná judikatúra). ( [150]28 ) Pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([151]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [152]EU:C:2004:6, bod [153]67 a tam citovaná judikatúra). ( [154]29 ) Pozri rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia ([155]C-448/11 P, neuverejnený, [156]EU:C:2013:801, body [157]42 a [158]43). ( [159]30 ) Pozri rozsudok z 5. decembra 2013, SNIA/Komisia ([160]C-448/11 P, neuverejnený, [161]EU:C:2013:801, bod [162]44). ( [163]31 ) CASTILLO de la TORRE, F., GIPPINI FOURNIER, E.: Evidence, proof and judicial review in EU competition law. 2017, s. 92. ( [164]32 ) CASTILLO de la TORRE, F., GIPPINI FOURNIER, E.: c. d., s. 92. ( [165]33 ) Pozri rozsudok z 12. decembra 2019, Otis a i. ([166]C-435/18, [167]EU:C:2019:1069, bod [168]27). ( [169]34 ) Pozri rozsudok z 31. októbra 2019, Repower/EUIPO ([170]C-281/18 P, [171]EU:C:2019:916, bod [172]38); rozsudok z 1. júla 2010, Knauf Gips/Komisia ([173]C-407/08 P, [174]EU:C:2010:389, bod [175]28). ( [176]35 ) Pozri rozsudok zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia ([177]C-352/98 P, [178]EU:C:2000:361, body [179]34 a [180]35). ( [181]36 ) Pozri rozsudok z 28. novembra 2019, ABB/Komisia ([182]C-593/18 P, neuverejnený, [183]EU:C:2019:1027, body [184]80 az [185]86). ( [186]37 ) Rozsudok z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia ([187]T-762/15, [188]EU:T:2019:515, body [189]263 az [190]266). ( [191]38 ) Rozsudok z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia ([192]T-762/15, [193]EU:T:2019:515, body [194]266 az [195]268). ( [196]39 ) Rozsudok z 12. júla 2019, Sony a Sony Electronics/Komisia ([197]T-762/15, [198]EU:T:2019:515, body [199]270 a [200]271). ( [201]40 ) Bod 79 odvolania vo veci C-697/19 P. ( [202]41 ) Pozri rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([203]C-295/12 P, [204]EU:C:2014:2062, bod [205]214). ( [206]42 ) Pozri rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([207]C-580/12 P, [208]EU:C:2014:2363, bod [209]55 a citovaná judikatúra), a z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia ([210]C-501/11 P, [211]EU:C:2013:522, bod [212]58). ( [213]43 ) Rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia ([214]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [215]EU:C:2013:866, bod [216]394 a citovaná judikatúra). ( [217]44 ) Rozsudok z 19. decembra 2013, Siemens/Komisia ([218]C-239/11 P, C-489/11 P a C-498/11 P, neuverejnený, [219]EU:C:2013:866, bod [220]395 a citovaná judikatúra). ( [221]45 ) Pozri aktuálny rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia ([222]C-591/16 P, [223]EU:C:2021:243, bod [224]185 a tam citovaná judikatúra). ( [225]46 ) Pozri aktuálny rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia ([226]C-591/16 P, [227]EU:C:2021:243, bod [228]187 a tam citovaná judikatúra). ( [229]47 ) Pozri rozsudok z 1. februára 2018, Kühne + Nagel International a i./Komisia ([230]C-261/16 P, neuverejnený, [231]EU:C:2018:56, bod [232]83 a citovaná judikatúra). ( [233]48 ) Pozri rozsudok z 19. marca 2009, Archer Daniels Midland/Komisia ([234]C-510/06 P, [235]EU:C:2009:166, bod [236]82). ( [237]49 ) V rámci právnej vedy pozri GALOKHO, S.: Les atteintes au principe d'égalité dans le cadre du calcul des amendes en droit européen des ententes, Revue internationale de droit économique. pag. 186; BERNARDEAU, L., CHRISTIENNE, J. P.: Les amendes en droit de la concurrence. Pratique décisionnelle et contrôle juridictionnel du droit de l'Union. coll. Europes), Bruxelles, Larcier, 2013, s. 1267. V judikatúre, pokial ide o tvrdenie, ze rozhodnutia v iných veciach v zásade iba naznacujú existenciu diskriminácie; porovnania s inými rozhodnutiami Komisie môzu byt relevantné z hladiska zásady rovnosti, pokial sa nepreukáze, ze konkrétne údaje v predmetných veciach sú úzko porovnatelné, pozri rozsudok z 19. decembra 2012, Heineken Nederland a Heineken/Komisia ([238]C-452/11 P, neuverejnený, [239]EU:C:2012:829, bod [240]108). ( [241]50 ) Pozri rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([242]C-550/07 P, [243]EU:C:2010:512, body [244]54 a [245]55 a tam citovaná judikatúra). ( [246]51 ) Pozri aktuálny rozsudok z 25. marca 2021, Lundbeck/Komisia ([247]C-591/16 P, [248]EU:C:2021:243, body [249]197 a [250]198 a tam citovaná judikatúra). ( [251]52 ) Pozri rozsudok z 22. októbra 2015, AC-Treuhand/Komisia ([252]C-194/14 P, [253]EU:C:2015:717, bod [254]75). References 1. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0008 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867 13. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0009 14. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0010 15. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0011 16. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0012 17. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0013 18. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0014 19. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0015 20. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0016 21. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0017 22. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0018 23. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0019 24. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0020 25. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0021 26. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0022 27. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0023 28. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0024 29. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0025 30. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0026 31. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0027 32. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0028 33. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0029 34. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0030 35. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0031 36. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0032 37. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0033 38. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0034 39. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0035 40. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0036 41. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0037 42. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0038 43. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0039 44. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0040 45. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0041 46. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0042 47. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0043 48. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0044 49. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0045 50. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0046 51. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0047 52. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0048 53. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0049 54. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0050 55. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0051 56. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#t-ECR_62019CC0697_SK_01-E0052 57. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0001 58. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0002 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A517&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A517 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A519&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A519 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A522&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A522 67. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0003 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:484:TOC 69. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0004 70. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0005 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 72. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0006 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0007 75. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0008 76. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0009 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A867 79. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0010 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A58&anchor=#point54 83. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0011 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A989 86. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0012 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&anchor=#point30 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A734&anchor=#point32 91. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0013 92. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0014 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point156 96. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0015 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point42 100. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0016 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&anchor=#point81 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A857&anchor=#point82 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A59&anchor=#point47 108. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0017 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A751&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A751 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A751&anchor=#point130 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point172 115. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0018 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point84 119. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0019 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point81 123. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0020 124. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0021 125. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0022 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point44 129. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0023 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point45 133. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0024 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A778&anchor=#point46 137. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0025 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point42 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point44 142. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0026 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A505&anchor=#point26 146. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0027 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point66 150. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0028 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point67 154. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0029 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point42 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point43 159. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0030 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A801&anchor=#point44 163. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0031 164. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0032 165. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0033 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&locale=sk 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&anchor=#point27 169. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0034 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A916&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A916 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A916&anchor=#point38 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A389&anchor=#point28 176. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0035 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&anchor=#point34 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A361&anchor=#point35 181. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0036 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027&anchor=#point80 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027&anchor=#point86 186. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0037 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&anchor=#point263 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&anchor=#point266 191. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0038 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&anchor=#point266 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&anchor=#point268 196. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0039 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&anchor=#point270 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A515&anchor=#point271 201. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0040 202. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0041 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point214 206. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0042 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point55 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&anchor=#point58 213. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0043 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point394 217. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0044 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A866&anchor=#point395 221. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0045 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&anchor=#point185 225. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0046 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&locale=sk 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&anchor=#point187 229. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0047 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&locale=sk 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A56&anchor=#point83 233. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0048 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&locale=sk 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A166&anchor=#point82 237. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0049 238. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&locale=sk 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A829&anchor=#point108 241. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0050 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&anchor=#point54 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&anchor=#point55 246. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0051 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&locale=sk 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&anchor=#point197 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A243&anchor=#point198 251. file:///tmp/lynxXXXXbQLAlV/L85291-7002TMP.html#c-ECR_62019CC0697_SK_01-E0052 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&locale=sk 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A717&anchor=#point75