NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 29. apríla 2021 ( [1]1 ) Vec C-665/19 P NeXovation, Inc. proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc v prospech komplexu Nürburgring - Predaj majetku príjemcov státnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú - Otvorená, transparentná, nediskriminacná a nepodmienená verejná sútaz - Neexistencia tazkostí, ktoré by vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania - Povinnost odôvodnenia týkajúca sa Vseobecného súdu - Clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 - Porusenie procesných práv dotknutých osôb" 1. V odvolaní, ktoré je predmetom týchto návrhov, navrhuje spolocnost NeXovation, Inc. (dalej len "odvolatelka"), aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 19. júna 2019, NeXovation/Komisia ([2]T-353/15, [3]EU:T:2019:434; dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu odvolatelky na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o státnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (dalej len "konecné rozhodnutie") ( [4]2 ). 2. Prejednávaná vec nastoluje zaujímavé otázky týkajúce sa rozsahu povinnosti odôvodnenia rozsudkov Vseobecného súdu, ako aj rozsahu procesných práv dotknutých osôb, ktoré podávajú na Komisiu staznost v oblasti státnej pomoci. I. Skutkový stav 3. Skutkový stav predmetného sporu sa uvádza v bodoch 1 az 15 napadnutého rozsudku, pricom na úcely tohto konania ho mozno zhrnút nizsie uvedeným spôsobom. 4. Komplex Nürburgring (dalej len "Nürburgring"), ktorý sa nachádza v Nemecku v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu, zo zábavného parku, z hotelov a restaurácií. 5. V rokoch 2002 az 2012 boli vlastníci Nürburgringu (dalej len "predávajúci") príjemcami - predovsetkým zo strany spolkovej krajiny Porýnie-Falcko - opatrení pomoci na úcely výstavby zábavného parku, hotelov a restaurácií a na úcely organizácie pretekov Formuly 1. 6. V dôsledku podanej staznosti zacala Komisia v roku 2012 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa uvedených opatrení pomoci. 7. V rovnakom roku Amtsgericht Bad Neuenahr-Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr-Ahrweiler, Nemecko) dospel k záveru o platobnej neschopnosti predávajúcich a rozhodol o predaji ich majetku (dalej len "majetok Nürburgringu"). Zacala sa verejná sútaz (dalej len "verejná sútaz"), ktorá sa skoncila predajom uvedeného majetku spolocnosti Capricorn Nürburgring Besitzgesellschaft GmbH (dalej len "Capricorn"). 8. Dna 10. apríla 2014 predlozila zalobkyna Komisii staznost, v ktorej uviedla, ze verejná sútaz nebola otvorená, transparentná, nediskriminacná a nepodmienená a neviedla k predaju majetku Nürburgringu za trhovú cenu, kedze tento majetok bol prevedený na uchádzaca - Capricorn - ktorého ponuka bola nizsia nez ponuka zalobkyne a ktorý bol v rámci verejnej sútaze zvýhodnený. Podla predmetnej staznosti tak bola spolocnosti Capricorn poskytnutá pomoc zodpovedajúca rozdielu medzi cenou, ktorú zaplatila za nadobudnutie majetku Nürburgringu, a trhovou cenou tohto majetku, pricom uvedená spolocnost zabezpecovala kontinuitu hospodárskych cinností predávajúcich. Príkaz na vrátenie pomoci poskytnutej predávajúcim sa mal preto rozsírit aj na uvedenú spolocnost. 9. Dna 1. októbra 2014 prijala Komisia konecné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia predovsetkým jednak konstatovala nezákonnost a nezlucitelnost niektorých opatrením, ktoré Nemecko poskytlo v prospech predajcov, s vnútorným trhom, jednak vyhlásila, ze Capricorn ani jej dcérske spolocnosti nezodpovedajú za vrátenie takejto pomoci ( [5]3 ) (dalej len "prvé sporné rozhodnutie"). 10. Dalej Komisia v konecnom rozhodnutí uviedla, ze predaj majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn nepredstavoval státnu pomoc. ( [6]4 ) Komisia usúdila, ze predmetný predaj sa realizoval prostredníctvom otvorenej, transparentnej a nediskriminacnej verejnej sútaze, s tým, ze tento postup viedol k predaju predmetného majetku za trhovú cenu (dalej len "druhé sporné rozhodnutie"). II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 11. Odvolatelka návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 26. júna 2015 podala zalobu o neplatnost prvého aj druhého sporného rozhodnutia. 12. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku predovsetkým vyhlásil neprípustnost zaloby v casti, v ktorej odvolatelka navrhla zrusit prvé sporné rozhodnutie. Vseobecný súd dospel k záveru, ze odvolatelka nepreukázala, ze je osobne dotknutá prvým napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. ( [7]5 ) 13. Pokial ide o návrh na zrusenie druhého sporného rozhodnutia, Vseobecný súd najskôr konstatoval, ze odvolatelka ako dotknutá osoba má aktívnu legitimáciu konat v súvislosti so zachovaním procesných práv, ktoré jej zarucuje clánok 108 ods. 2 ZFEÚ ( [8]6 ), ako aj záujem na konaní. Následne Vseobecný súd vecne preskúmal príslusné zalobné dôvody, pricom ich vsetky zamietol a z tohto dôvodu zalobu zamietol v celom rozsahu. ( [9]7 ) III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 14. Odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor zrusil body 3 a 4 výroku napadnutého rozsudku a tiez zrusil prvé a druhé sporné rozhodnutie, alebo, subsidiárne, aby vrátil vec na Vseobecný súd a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 15. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. IV. Analýza odvolania 16. Odvolatelka uvádza na podporu svojho odvolania sest odvolacích dôvodov. 17. Prvý odvolací dôvod sa týka casti napadnutého rozsudku súvisiacej s prvým sporným rozhodnutím. Odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, podla ktorého nebola uvedeným rozhodnutím osobne dotknutá. 18. Dalsích pät odvolacích dôvodov sa naopak týka casti napadnutého rozsudku súvisiacej s druhým sporným rozhodnutím. Konkrétne druhý odvolací dôvod sa týka nesprávneho uplatnenia pojmu státna pomoc, tretí odvolací dôvod sa týka nesprávneho uplatnenia pojmu "vázne tazkosti", stvrtý odvolací dôvod sa týka nesprávneho uplatnenia clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 ( [10]8 ), piaty odvolací dôvod sa týka nesprávneho posúdenia nestrannosti preskúmania staznosti odvolatelky, prostredníctvom siesteho odvolacieho dôvodu napokon odvolatelka namieta nesprávne právne posúdenie dostatocnosti odôvodnenia druhého sporného rozhodnutia. 19. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora sa pri svojej analýze zameriam na druhý az siesty odvolací dôvod, ktoré sa týkajú návrhu na zrusenie druhého sporného rozhodnutia. 20. V tomto ohlade je potrebné na úvod poznamenat, ze niet sporu o tom, ze druhé sporné rozhodnutie je rozhodnutím prijatým po fáze predbezného preskúmania, ( [11]9 ) na základe ktorého Komisia konstatovala, ze predmetné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a z tohto dôvodu rozhodla, ze nezacne konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( [12]10 ) 21. V tejto súvislosti tiez pripomínam, ze ako sa uvádza v bodoch 77 az 82 napadnutého rozsudku, z judikatúry vyplýva, ze ak sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia prijatého po fáze predbezného preskúmania, ktorým sa vyhlasuje, ze dotknuté opatrenie nie je státnou pomocou, alebo rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate spochybnuje skutocnost, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila procesné práva, ktoré zalobcovi v danom konaní patria. S cielom, aby sa vyhovelo jeho návrhu na zrusenie, môze zalobca uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a dôkazov, ktoré má Komisia k dispozícii alebo mohla mat k dispozícii, malo vyvolat pochybnosti o kvalifikácii tohto opatrenia ako státnej pomoc alebo o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. ( [13]11 ) A. O druhom odvolacom dôvode týkajúcom sa údajného nesprávneho uplatnenia pojmu státna pomoc 1. Argumentácia úcastníkov konania 22. Druhý odvolací dôvod sa skladá zo styroch castí. 23. V prvej casti odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd dospel v bodoch 122 az 128 napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru, podla ktorého Komisia nemala mat pochybnosti o záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ktorý Capricorn predlozila ako financnú záruku na podporu svojej ponuky. Odvolatelka poukazuje na to, ze z viacerých skutocností, najmä z výslovnej zmienky o nezáväznej povahe, uvedenej v prílohe tohto listu, vyplýva, ze neslo o viac nez o predbezný návrh. Vo svojej replike odvolatelka uvádza, ze otázka urcenia prípadnej záväznosti predmetného listu je právnou otázkou, ktorú môze preskúmat Súdny dvor v rámci konania o odvolaní, pricom subsidiárne namieta, ze Vseobecný súd obsah tohto listu v kazdom prípade skreslil. 24. Cielom druhej casti je spochybnit záver Vseobecného súdu, podla ktorého odvolatelka nepreukázala, ze Komisia mala mat pochybnosti o transparentnosti verejnej sútaze v súvislosti s lehotami na predlozenie ponúk. 25. Odvolatelka predovsetkým uvádza, ze Vseobecný súd prehliadol skutocnost, ze predajcovia ju uviedli do omylu, pokial ide o uvedené lehoty, kedze jej oznámili ich predlzenie az do 31. marca 2014. Vseobecný súd rovnako neprihliadol na fakt, ze takáto zmena podmienok verejnej sútaze sa mala vztahovat na vsetkých uchádzacov. 26. Dalej Vseobecný súd neprihliadol ani na skutocnost, ze ako tvrdí odvolatelka, verejná sútaz tohto druhu sa vzdialila od prístupu, ktorý by zvolil bezný súkromný investor. Uvedené potvrdzuje bod 93 oznámenia Komisie o pojme státna pomoc ( [14]12 ), z ktorého vyplýva, ze nedodrzanie pravidiel Únie v oblasti obstarávania by malo viest k pochybnostiam o zlucitelnosti s ustanoveniami v oblasti státnej pomoci. V prejednávanej veci nastal rozpor s týmito ustanoveniami, kedze právo Únie podla odvolatelky neumoznuje volné rokovania po uplynutí lehoty. Vseobecný súd tieto otázky nezohladnil. 27. V tretom rade Vseobecný súd ignoroval aj fakt, ze ako uvádza odvolatelka, konecné rozhodnutie obsahuje v odôvodnení 272 a odôvodnení 275 písm. c) protichodné vyhlásenia, pokial ide o otázku, ci predajcovia predlzili alebo nepredlzili lehotu na predkladanie ponúk. 28. V tretej casti odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd prehliadol tri tvrdenia, ktoré uviedla v súvislosti s troma zmenami, ku ktorým doslo pocas verejnej sútaze, o ktorých vsak neboli informovaní vsetci potenciálni uchádzaci. 29. Predovsetkým, kým odvolatelka dostala pôvodne ponuku na nadobudnutie majetku Nürburgringu na základe "cistej súvahy" (clean balance sheet), t. j. bez povinnosti prevziat súcasné a minulé dlhy a záväzky zatazujúce tento majetok, neskôr vyslo najavo, ze vsetky základné dohody týkajúce sa správy Nürburgringu uzavreli predajcovia s tretou stranou na základe zmluvy o nájme podniku (business lease), ktorú by bola odvolatelka v prípade nadobudnutia Nürburgringu povinná prevziat v nezmenenej podobe. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku toto tvrdenie nijakým spôsobom nezohladnil. 30. Dalej Vseobecný súd neprihliadol na tvrdenie odvolatelky týkajúce sa zmluvy o nájme podniku (business lease) uzavretej v prospech spolocnosti Capricorn a pôvodne zamýslanej ako "náhradná moznost" v prípade neúspechu verejnej sútaze alebo napadnutia príslusného rozhodnutia Komisie. Hoci takáto náhradná moznost bola jednoznacne relevantná na úcely urcenia konecnej ceny, nebola oznámená ostatným uchádzacom. Z tohto dôvodu sa pocas verejnej sútaze neposkytli úplné informácie, v dôsledku coho nebola táto sútaz v súlade s poziadavkou transparentnosti podla právnych predpisov v oblasti státnej pomoci. 31. V tretom rade Vseobecný súd sa nezaoberal tvrdením, prostredníctvom ktorého odvolatelka namietala, ze predajcovia zaviedli v priebehu verejnej sútaze environmentálne výberové kritérium, pricom o tom neupovedomili vsetkých uchádzacov. 32. Vo stvrtej casti odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd neprihliadol na viaceré jej tvrdenia týkajúce sa jednak transparentnosti verejnej sútaze, jednak nediskriminacnej povahy tejto sútaze. 33. Komisia zastáva názor, ze druhý zalobný dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. Prvá cast a tvrdenia uvedené v druhej casti sú podla Komisie neprípustné, kedze ciastocne sa zameriavajú na spochybnenie skutkových zistení Vseobecného súdu a ciastocne sa v nich nespecifikujú sporné casti napadnutého rozsudku. V súvislosti s tretou castou Komisia usudzuje, ze prvé dve tvrdenia vychádzajú z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku. Pokial ide o tretie tvrdenie, Vseobecný súd nan nebol podla Komisie povinný odpovedat, kedze svoje zistenie o nedôveryhodnosti a nezáväznosti ponuky odvolatelky zalozil na iných skutocnostiach. Pokial ide o tvrdenia uvedené odvolatelkou vo stvrtej casti, podla Komisie sú neprípustné alebo irelevantné. 2. Posúdenie a) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa záväznej povahy listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 34. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu sa zameriava na spochybnenie analýzy Vseobecného súdu uvedenej v bodoch 124 az 127 napadnutého rozsudku, ktorá Vseobecný súd viedla v bode 128 predmetného rozsudku k záveru, podla ktorého Komisia nemala mat pochybnosti, pokial ide o záväznú povahu listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 týkajúceho sa financovania ponuky spolocnosti Capricorn. 35. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha len Vseobecnému súdu, aby posúdil hodnotu, ktorú treba pripísat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie, s výnimkou prípadu skreslenia týchto dôkazov, teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom rámci konania o odvolaní. ( [15]13 ) 36. Tvrdenia uvedené odvolatelkou v rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu sú v prejednávanej veci zamerané na spochybnenie spôsobu, akým Vseobecný súd vyhodnotil záväznú povahu listu Deutsche Bank z 10. marca 2014. Odvolatelka preto Súdnemu dvoru v podstate navrhuje, aby v rámci konania o odvolaní prehodnotil dôkaz predlozený Vseobecnému súdu, co nie je na základe judikatúry uvedenej v bode vyssie prípustné. 37. Rovnako je potrebné poznamenat, ze odvolatelka vo svojom odvolaní vôbec nenamietala skreslenie uvedeného dôkazu Vseobecným súdom. Az v replike a navyse iba subsidiárne odvolatelka uviedla, ze Vseobecný súd predmetný list skreslil. V tejto súvislosti vsak treba pripomenút, ze z clánku 127 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na odvolacie konanie vyplýva, ze uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania ( [16]14 ), co nie je prípad prejednávanej veci. 38. Na základe vyssie uvedeného sa domnievam, ze prvú cast druhého odvolacieho dôvodu je potrebné vyhlásit za neprípustnú. b) O druhej, tretej a stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu a o rozsahu povinnosti odôvodnenia rozsudkov Vseobecného súdu 39. V rámci druhej, tretej a stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka z rôznych hladísk namieta, ze Vseobecný súd ignoroval a nezohladnil viaceré tvrdenia, ktoré uviedla v prvom stupni konania. Pred analýzou uvedených castí povazujem za vhodné pripomenút zásady vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora týkajúce sa rozsahu povinnosti odôvodnenia rozsudkov Vseobecného súdu. 1) O rozsahu povinnosti Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky 40. Z ustálenej judikatúry je zrejmé, ze povinnost odôvodnenia, ktorá Vseobecnému súdu vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na Vseobecný súd vztahuje na základe clánku 53 prvého odseku uvedeného statútu a clánku 117 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ukladá, ze z odôvodnenia napadnutého rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. ( [17]15 ) 41. Z judikatúru tiez vyplýva, ze dôvod zalozený na neodpovedaní Vseobecného súdu na tvrdenia predlozené v prvostupnovom konaní predstavuje v podstate tvrdenie, ze doslo k poruseniu povinnosti odôvodnenia, ( [18]16 ) pricom otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je rozporuplné alebo nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat. ( [19]17 ) 42. V rámci odvolania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie toho, ci Vseobecný súd z právneho hladiska odpovedal dostatocne na vsetky tvrdenia, ktoré uviedol zalobca. ( [20]18 ) 43. Napriek uvedenému z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze z povinnosti odôvodnenia Vseobecnému súdu nevyplýva povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, v dôsledku coho môze byt odôvodnenie implicitné pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie. ( [21]19 ) Vseobecný súd vsak nemusí zaujat postoj k zjavne nepodstatným skutocnostiam alebo predvídat mozné námietky. ( [22]20 ) 44. Z vyssie uvedených zásad vyplýva, ze hoci Vseobecný súd môze za vyssie uvedených podmienok v súlade s judikatúrou splnit svoju povinnost týkajúcu sa odôvodnenia rozsudkov prostredníctvom implicitného odôvodnenia, v kazdom prípade nemôze jednoducho neodpovedat, výslovne ci implicitne, na zjavne nie nerelevantné tvrdenia, ktoré pred ním úcastníci konania uviedli, ani skreslit ich obsah. Takéto opomenutie totiz predstavuje nedostatok odôvodnenia odporujúci povinnosti Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutia, ako aj porusenie práva na úcinnú súdnu ochranu zaruceného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. ( [23]21 ) 45. Tvrdenia odvolatelky uvedené v rámci druhej, tretej a stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu je preto potrebné analyzovat s ohladom na tieto zásady. 2) O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa tvrdení súvisiacich s lehotami na predkladanie ponúk 46. V rámci druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd prehliadol alebo ignoroval viaceré jej tvrdenia týkajúce sa stanovenia lehoty na predkladanie ponúk pocas verejnej sútaze, t. j. tvrdenia uvedené s cielom preukázat netransparentnú povahu tejto sútaze. 47. V tejto súvislosti je potrebné najskôr poznamenat, ze Vseobecný súd sa zaoberal analýzou transparentnosti predmetnej verejnej sútaze v bodoch 119 az 121 napadnutého rozsudku. Presnejsie v bode 119 tohto rozsudku Vseobecný súd konkrétne konstatoval, ze z listu KPMG zo 17. decembra 2013 vyplynulo, ze koniec lehoty na predkladanie potvrdzujúcich ponúk bol definitívne stanovený na 17. februára 2014. Vseobecný súd vsak rovnako poznamenal, ze v uvedenom liste bolo spresnené, ze ponuky predlozené po uplynutí lehoty budú takisto zohladnené, predávajúci vsak budú môct prijat rozhodnutie o výbere ponuky krátko po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk. Vseobecný súd tak v bode 120 napadnutého rozsudku dospel ku skutkovému zisteniu, ze moznost predlozit ponuku po 17. februári 2014 bola známa vsetkým uchádzacom. 48. Odvolatelka predovsetkým namieta, ze Vseobecný súd prehliadol skutocnost, ze predajcovia ju v súvislosti s uvedenými lehotami uviedli do omylu, kedze jej oznámili predlzenie týchto lehôt az do 31. marca 2014, pricom Vseobecný súd nezohladnil ani fakt, ze zmena podmienok takejto verejnej sútaze sa mala uplatnit na vsetkých uchádzacov. 49. Tieto dve tvrdenia sú podla môjho názoru neprípustné, kedze v podstate smerujú k spochybneniu skutkových zistení, ku ktorým dospel Vseobecný súd v bodoch 119 az 120 napadnutého rozsudku, uvedených v bode 47 vyssie, a to pokial ide o den uplynutia konecnej lehoty na predkladanie ponúk a o vedomost vsetkých uchádzacov o tejto lehote. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze odvolatelka vo svojom odvolaní nenamietala skreslenie skutkového stavu, ale tento odvolací dôvod uviedla az v replike cize, ako vyplýva z bodu 37 vyssie, uplatnila ho neskoro. 50. Dalej odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd neprihliadol na tvrdenia, prostredníctvom ktorých z právneho hladiska namietala, ze prístup zvolený v rámci verejnej sútaze v súvislosti s lehotami, tak, ako sa uvádza v konecnom rozhodnutí ( [24]22 ), nezodpovedal poziadavkám transparentnosti, s tým, ze nijaký súkromný investor by takto nepostupoval. 51. Zo spisu týkajúceho sa prvostupnového konania totiz vyplýva, ze odvolatelka vo svojej zalobe spochybnila zlucitelnost s poziadavkami typickými pre transparentnú verejnú sútaz, v rámci ktorej nebola stanovená skutocná lehota, t. j. reálny konecný bod celého procesu, predajcovia vsak boli v tejto sútazi oprávnení vybrat kvalifikovaných uchádzacov ihned po uplynutí dátumu oznaceného ako koniec lehoty, pricom kvalifikovaným uchádzacom sa nebránilo v zmene ich ponúk alebo v poskytnutí dôkazu o financovaní aj po uplynutí uvedeného dátumu. 52. V tejto súvislosti poznamenávam, ze z obsahu napadnutého rozsudku, najmä z bodov 119 az 121, v ktorých Vseobecný súd rozhodol o námietke týkajúcej sa netransparentnej povahy verejnej sútaze, sa nezdá, ze Vseobecný súd odpovedal na predmetné právne tvrdenie, ktorým odvolatelka v zalobe vecne napadla zlucitelnost prijatého postupu verejnej sútaze, pokial ide o stanovenie konecnej lehoty na predlozenie ponúk, s právom Únie. Odpoved na uvedené tvrdenie nevyplýva ani implicitne z odôvodnenia Vseobecného súdu uvedeného v bodoch 119 az 121 napadnutého rozsudku. Na úcely odpovede na právne tvrdenie, podla ktorého nestanovenie skutocnej lehoty v rámci verejnej sútaze nie je v súlade so zásadou transparentnosti, nestací podla môjho názoru dospiet ku skutkovému záveru, ze vsetkým uchádzacom bola známa moznost predlozit ponuku aj po uplynutí predlzenej lehoty. 53. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze napadnutý rozsudok je v uvedenom ohlade postihnutý vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia. 54. V tretom rade odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd neprihliadol na jej tvrdenie, prostredníctvom ktorého namietala, ze konecné rozhodnutie obsahuje v odôvodnení 272 a odôvodnení 275 písm. c) protichodné tvrdenia, pokial ide o otázku predlzenia lehoty na predkladanie ponúk predajcami. 55. V tomto ohlade poznamenávam, ze hoci napadnutý rozsudok skutocne neobsahuje výslovnú odpoved na uvedené tvrdenie, z bodu 119 napadnutého rozsudku mozno odvodit, ze Vseobecný súd dospel ku skutkovému zisteniu, ze spôsobom a za podmienok uvedených v danom bode doslo ku skutocnému predlzeniu tejto lehoty, co podla môjho názoru stací ako odpoved na námietku týkajúcu sa nedostatku odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokial ide o predlzenie predmetnej lehoty. Naproti tomu, pokial odvolatelka zamýsla týmto tvrdením poukázat na nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu z dôvodu, ze nekonstatoval rozpor v odôvodnení druhého sporného rozhodnutia, takéto tvrdenie patrí do rámca siesteho odvolacieho dôvodu, ktorý je predmetom bodu 118 a nasledujúcich týchto návrhov. 3) O tretej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa troch tvrdení o netransparentnej povahe verejnej sútaze 56. Prostredníctvom tretej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd neprihliadol na tri tvrdenia, ktoré uviedla v rámci svojej námietky vznesenej s cielom poukázat na netransparentnú povahu dotknutej verejnej sútaze. Predmetné tri tvrdenia sa týkali rovnakého poctu zmien, ku ktorým doslo pocas verejnej sútaze a o ktorých neboli podla odvolatelky upovedomení vsetci potenciálni uchádzaci, a to v rozpore s poziadavkou transparentnosti. 57. Pokial ide o prvé z týchto tvrdení, z prvostupnového spisu vyplýva, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom uviedla, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked v odôvodnení 275 písm. a) konecného rozhodnutia konstatovala, ze v priebehu verejnej sútaze nedoslo k zmene koncepcie predaja. Odvolatelka totiz zastáva názor, ze kým pôvodne sa predmetný predaj konstruoval ako transakcia na základe "cistej súvahy" (clean balance sheet), neskôr sa struktúra tejto transakcie zmenila bez upovedomenia uchádzacov, cím doslo k rozporu s poziadavkami transparentnosti. 58. Pokial ide o druhé tvrdenie, z prvostupnového spisu vyplýva, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom namietala, ze informácie poskytnuté pocas verejnej sútaze neboli úplné, v dôsledku coho táto sútaz nezodpovedala poziadavkám transparentnosti v zmysle právnych predpisov v oblasti státnej pomoci. Odvolatelka uviedla, ze nie vsetci uchádzaci dostali informáciu o zmluve o nájme podniku (business lease) uzavretej v prospech spolocnosti Capricorn, ktorá sa pôvodne zamýslala ako "náhradná moznost" v prípade neúspechu verejnej sútaze alebo napadnutia príslusného rozhodnutia Komisie. Odvolatelka uviedla, ze Komisia podla jej názoru nesprávne nezohladnila skutocnost, ze uvedené informácie neboli pocas verejnej sútaze poskytnuté ostatným uchádzacom, hoci islo o významné informácie na úcely stanovenia ceny ponuky. 59. Pokial ide o tretie tvrdenie, z prvostupnového spisu vyplýva, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom namietala nesprávnost posúdenia Komisie v súvislosti s environmentálnymi aspektmi, uvedeného v odôvodnení 275 písm. i) konecného rozhodnutia, a to z dôvodu, ze predajcovia zaviedli v priebehu verejnej sútaze environmentálne výberové kritérium, pricom o tom neupovedomili vsetkých uchádzacov, co viedlo k rozporu s poziadavkami transparentnosti. 60. Z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, ze by Vseobecný súd výslovne odpovedal na niektoré z uvedených tvrdení zameraných na spochybnenie zlucitelnosti dotknutého postupu s poziadavkou transparentnosti verejnej sútaze. Okrem toho sa domnievam, ze odôvodnenie tohto rozsudku neumoznuje ani implicitne poznat dôvody, pre ktoré si Vseobecný súd uvedené tvrdenia neosvojil. Implicitná odpoved na predmetné tvrdenia, najmä na prvé a druhé tvrdenie, totiz vôbec nevyplýva z bodov 119 az 121 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd vyjadril k námietke týkajúcej sa netransparentnej povahy dotknutej verejnej sútaze. Takáto odpoved nevyplýva ani z bodov 146 az 150 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd zaoberal, pravdupovediac pomerne stroho, tvrdeniami týkajúcimi sa zmluvy o nájme podniku. 61. Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, odpoved na prvé z uvedených tvrdení nevyplýva, a to ani implicitne, z informácie v bode 9 stvrtej zarázke napadnutého rozsudku, podla ktorej mohli uchádzaci predlozit ponuky na celý majetok, na konkrétne súbory majetku alebo na jednotlivý majetok. Táto informácia, uvedená v opisnej casti verejnej sútaze, nepredstavuje nijakým spôsobom, ani implicitne, odpoved na námietku, ktorú odvolatelka uviedla v súvislosti s netransparentnou povahou dotknutej verejnej sútaze. 62. Z vyssie uvedených úvah podla môjho názoru vyplýva, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd nezohladnil výslovne ani implicitne viaceré tvrdenia, ktoré odvolatelka uviedla na podporu výhrady týkajúcej sa údajne netransparentnej povahy dotknutej verejnej sútaze, odôvodnenie napadnutého rozsudku neumoznuje dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd predmetnej námietke nevyhovel, ani neposkytuje Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze napadnutý rozsudok je v uvedenom ohlade postihnutý vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia. 4) O stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa niektorých tvrdení o netransparentnej a nediskriminacnej povahe dotknutej verejnej sútaze 63. V rámci stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd nezohladnil dve skupiny tvrdení, pricom jedna skupina sa týka, rovnako ako tvrdenia uvedené v tretej casti, námietky vychádzajúcej z údajne netransparentnej povahy dotknutej verejnej sútaze a druhá skupina súvisí s námietkou vychádzajúcou z údajne diskriminacnej povahy tejto sútaze. 64. Predovsetkým, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa námietky o netransparentnej povahe verejnej sútaze, z obsahu prvostupnového spisu vyplýva, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom uviedla v prvom rade, ze verejná sútaz nebola vyhlásená mimo Európskej únie, v druhom rade, ze viacero významných dokumentov na úcely predaja nebolo zverejnených alebo sa zverejnili prílis neskoro a zavádzajúcim spôsobom, v tretom rade, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked konstatovala, ze podanie navýsenia hodnoty kúpnej zmluvy na predmetný majetok bolo striktnou súcastou obchodných rokovaní, a preto bolo z hladiska státnej pomoci irelevantné, vo stvrtom rade, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked konstatovala, ze neskoré zverejnenie informácií pocas verejnej sútaze nemalo vplyv na predlozenie konecnej ponuky uchádzacov alebo na ukoncenie hospodárskych výpoctov nevyhnutných na tieto úcely, po piate Komisia sa dopustila pochybenia, ked dospela k záveru, ze KPMG poskytla vsetkým uchádzacom vsetky potrebné informácie, aby im umoznila primerane ocenit majetok Nürburgringu. 65. Rovnako ako v prípade tvrdení uvedených v rámci tretej casti tohto odvolacieho dôvodu z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, ze by Vseobecný súd výslovne odpovedal na niektoré z tvrdení uvedených v predchádzajúcom bode, pricom ani odôvodnenie tohto rozsudku neumoznuje implicitne poznat dôvody, pre ktoré si Vseobecný súd uvedené tvrdenia neosvojil. Konkrétne implicitná odpoved na tieto tvrdenia vôbec nevyplýva z bodov 119 az 121 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd vyjadril k námietke týkajúcej sa netransparentnej povahy dotknutej verejnej sútaze, pricom svoju analýzu obmedzil na otázku stanovenej lehoty na predlozenie ponúk. 66. Dalej pokial ide o tvrdenia týkajúce sa námietky vychádzajúcej z diskriminacnej povahy verejnej sútaze, z obsahu prvostupnového spisu vyplýva, ze odvolatelka v konaní pred Vseobecným súdom uviedla, ze Komisia nevykonala vysetrovanie vo veci: po prvé skutocnosti, ze s odvolatelkou sa zaobchádzalo diskriminacne, kedze jej nebola poskytnutá kópia úplnej dokumentácie týkajúcej sa verejnej sútaze v anglickom jazyku, po druhé skutocnosti, ze Capricorn mala v porovnaní s ostatnými uchádzacmi prednostný prístup k informáciám, po tretie skutocnosti, ze ten istý partner významnej americkej advokátskej kancelárie zastupoval najskôr predajcov a následne Capricorn, po stvrté skutocnosti, ze spolocnosti Capricorn sa poskytla prednostná podpora jednak po 17. februári 2014, jednak v súvislosti so získaním financovania od Deutsche Bank. 67. Aj pokial ide o tieto tvrdenia, podotýkam, ze z obsahu napadnutého rozsudku nevyplýva, ze by Vseobecný súd výslovne reagoval na nejaké z uvedených tvrdení, pricom ani odôvodnenie tohto rozsudku neumoznuje implicitne poznat dôvody, pre ktoré si Vseobecný súd tieto tvrdenia neosvojil. Konkrétne sa domnievam, ze implicitná odpoved na uvedené tvrdenia nevyplýva z casti napadnutého rozsudku, t. j. z bodov 122 az 134, v ktorých Vseobecný súd analyzoval námietku týkajúcu sa diskriminacnej povahy dotknutej verejnej sútaze, pricom túto analýzu obmedzil na otázku existencie záväzného príslubu financovania. Z tohto dôvodu zastávam názor, ze aj v tomto ohlade je napadnutý rozsudok postihnutý vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia. 68. Z vyssie uvedených úvah podla môjho názoru vyplýva, ze napadnutý rozsudok je vo viacerých ohladoch postihnutý vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia, v dôsledku coho je potrebné vyhoviet druhej, tretej a stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu. B. O tretom odvolacom dôvode týkajúcom sa nesprávneho uplatnenia pojmu vázne tazkosti 1. Argumentácia úcastníkov konania 69. Tretí odvolací dôvod sa skladá z troch castí. 70. V prvej casti odvolatelka uvádza, ze hoci Vseobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku konstatoval, ze fáza predbezného preskúmania trvala menej ako sest mesiacov (od podania staznosti v apríli 2014 do prijatia konecného rozhodnutia v októbri 2014), s tým, ze to podla Vseobecného súdu nepreukazuje existenciu váznych tazkostí, ktoré by mohli odôvodnovat zacatie konania vo veci formálneho zistovania, neodpovedal na niektoré tvrdenia, ktoré odvolatelka uviedla v zalobe s cielom preukázat existenciu takýchto váznych tazkostí. Odvolatelka totiz uviedla, ze vázne tazkosti vyplývali okrem iného jednak zo skutocnosti, ze prijatie konecného rozhodnutia bolo potrebné niekolkokrát odlozit, a zo skutocnosti, ze Komisia 13. apríla 2015 uverejnila korigendum k tomuto rozhodnutiu, jednak z okolnosti, ze Komisia zacala skúmat proces predaja majetku Nürburgringu uz na jesen v roku 2012, pricom od roku 2013 bola v úzkom kontakte s predajcami. Vzhladom na tieto okolnosti odvolatelka uviedla, ze dalsie sestmesacné oneskorenie pri rozhodovaní o uskutocnení verejnej sútaze bolo neprimerané, pricom Vseobecný súd toto tvrdenie nezohladnil. 71. V druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka spochybnuje odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bode 98 napadnutého rozsudku, týkajúce sa listu Deutsche Bank z 10. marca 2014. Odvolatelka uvádza, ze vyhlásenia uvedené v tomto bode napadnutého rozsudku je potrebné opravit z viacerých hladísk. Komisia podla odvolatelky nesprávne posúdila podmienky existencie otvorenej, transparentnej a nepodmienenej verejnej sútaze a v skutocnosti narazila na vázne tazkosti. Konkrétne Komisia potrebovala zmenené a doplnené znenie uvedeného listu z júla 2014; pripustila, ze nevie, ci bol tento predbezný návrh podpísaný alebo vzatý spät, a priznala, ze analyzovala iba struktúru verejnej sútaze; okrem toho nemecký prokurátor namietal proti záväznej povahe tohto listu. 72. V tretej casti odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd neprihliadol na jej tvrdenie týkajúce sa dalsieho priebehu procesu predaja majetku Nürburgringu, pocas ktorého sa vsak ukázala existencia váznych tazkostí vo fáze predbezného vysetrovania. Vseobecný súd v bodoch 102 az 104 napadnutého rozsudku iba poznamenal, ze tento predaj sa uskutocnil 28. októbra 2014 na základe zmluvy o zverení správy z 5. októbra 2014, cize po prijatí konecného rozhodnutia. Vseobecný súd v kazdom prípade ignoroval skutocnost, ze odvolatelka poskytla príslusné informácie Komisii uz 22. septembra 2014, pricom túto informáciu obsahoval aj novinový clánok z 30. septembra 2014, cize clánok publikovaný pred prijatím konecného rozhodnutia. Komisia navyse následne prislúbila, ze zohladní dalsí vývoj v tejto veci. 73. Komisia zastáva názor, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut scasti ako neprípustný a scasti ako nedôvodný. 2. Posúdenie 74. V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu odvolatelka uvádza, rovnako ako v druhej, tretej a stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu, ze Vseobecný súd nezohladnil niektoré tvrdenia, ktoré uviedla v prvostupnovom konaní. V uvedenom kontexte ide o tvrdenia súvisiace s dlzkou trvania fázy predbezného preskúmania, ktoré podla nej poukázali na existenciu váznych tazkostí. 75. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze na rozdiel od tvrdení, ktoré boli predmetom vyssie uvedených castí druhého odvolacieho dôvodu, na ktoré sa v napadnutom rozsudku vôbec neodkazuje, v bode 88 tohto rozsudku Vseobecný súd naopak uviedol, ze odvolatelka v prvostupnovom konaní poukázala jednak na to, ze prijatie rozhodnutia sa opakovane odkladalo, jednak na skutocnost, ze korigendum konecného rozhodnutia bolo prijaté viac ako rok po podaní staznosti. 76. V rámci odpovede na námietku týkajúcu sa trvania predbeznej fázy, vznesenú v rámci odvolacieho dôvodu zalozeného na existencii váznych tazkostí pri hodnotení predaja majetku Nürburgringu, vsak Vseobecný súd v bode 91 napadnutého rozsudku na predmetné tvrdenia výslovne neodpovedal, ale obmedzil sa na konstatovanie, podla ktorého vzhladom na to, ze konecné rozhodnutie bolo prijaté 1. októbra 2014, t. j. menej ako sest mesiacov po staznosti odvolatelky, takáto dlzka fázy predbezného preskúmania nemohla byt dôkazom o existencii váznych tazkostí pri posudzovaní, ktoré by odôvodnovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 77. Za týchto okolností mozno napadnutý rozsudok podla môjho názoru vykladat v tom zmysle, ze hoci Vseobecný súd výslovne neodmietol dve tvrdenia uvedené v bode 75 vyssie, s ohladom na skutocnost, ze fáza predbezného vysetrovania trvala kratsie ako sest mesiacov, z hladiska stanovenia existencie váznych tazkostí pri posudzovaní povazoval za nepodstatné obe skutocnosti uvedené odvolatelkou, t. j. jednak to, ze v priebehu uvedeného obdobia sa prijatie konecného rozhodnutia viackrát odkladalo, jednak skutocnost, ze toto rozhodnutie bolo predmetom korigenda vydaného o rok neskôr. 78. Táto analýza, implicitne odvodená z napadnutého rozsudku, je podla môjho názoru správna. Na jednej strane k odkladu vydania rozhodnutia môze viest viacero dôvodov a takýto odklad nepredstavuje sám osebe dôkaz o existencii váznych tazkostí pri posudzovaní, ktoré by odôvodnovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Platí to najmä s ohladom na tak krátke trvanie predbeznej fázy, aké viedlo k prijatiu konecného rozhodnutia. 79. Na druhej strane korigendum rozhodnutia je aktom zameraným na opravu faktických omylov alebo chýb, ako sú napríklad typografické chyby, a nie na zmenu obsahu rozhodnutia; z tohto dôvodu korigendum v ziadnom prípade nevedie k predlzeniu konania. V kazdom prípade poznamenávam, ze odvolatelka neposkytla nijaký dôkaz na podporu tohto svojho tvrdenia. 80. Napokon pokial ide o skutocnost uvedenú odvolatelkou, podla ktorej Komisia zacala skúmat proces predaja majetku Nürburgringu uz v roku 2012, toto tvrdenie nie je zlucitelné so skutkovým zistením Vseobecného súdu, ze fáza predbezného preskúmania trvala menej ako sest mesiacov, t. j. zistením, ktoré odvolatelka ako také nespochybnila. 81. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 82. Pokial ide o druhú cast tretieho odvolacieho dôvodu, poznamenávam, ze v bode 98 napadnutého rozsudku, ktorý odvolatelka spochybnuje, Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia preukázala, ze od apríla 2014 disponovala listom spolocnosti Deutsche Bank z 10. marca 2014, a preto neexistuje dôvod na spochybnenie tvrdenia Komisie, podla ktorého vykonala svoju vlastnú analýzu uvedeného listu, pricom dospela k záveru, ze tento list predstavuje záruku financovania, ktorej záväznú povahu potvrdili nemecké orgány. 83. Ide o skutkové zistenia vo veci záväznej povahy vyssie uvedeného listu Deutsche Bank, ktoré, ako sa uviedlo v bodoch 34 az 37 vyssie, nemozno v rámci odvolania spochybnit, pokial sa nenamieta skreslenie skutkového stavu, t. j. odvolací dôvod, ktorý odvolatelka vzniesla oneskorene az vo svojej replike a navyse bez blizsieho urcenia, v com by malo prípadné skreslenie spocívat. Túto cast treba preto podla môjho názoru vyhlásit za neprípustnú. 84. Cielom tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu je naopak spochybnit záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel v bode 104 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisii nemozno vytýkat, ze sa vo svojom konecnom rozhodnutí nevyjadrila k pokracovaniu procesu predaja prostredníctvom prevodu podielu spolocnosti Capricorn v nástroji urcenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na dalsieho kupujúceho, kedze takýto prevod sa uskutocnil az po prijatí konecného rozhodnutia. 85. V tejto súvislosti predovsetkým poznamenávam, ze Vseobecný súd neprehliadol tvrdenie odvolatelky týkajúce sa pokracovania procesu predaja majetku Nürburgringu, ale konstatoval skutocnost, ze k tomuto predaju doslo po prijatí konecného rozhodnutia, na základe coho v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 102 predmetného rozsudku usúdil, ze Komisii nebolo mozné vytýkat, ze sa k tejto skutocnosti, ktorá nasledovala po prijatí konecného rozhodnutia, nevyjadrila. 86. Dalej odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd ignoroval skutocnost, ze odvolatelka upozornila Komisiu na pokracovanie procesu predaja predmetného majetku na dalsieho kupujúceho niekolko dní pred prijatím konecného rozhodnutia, pricom tento predaj bol známy z novinového clánku, ktorý tiez vysiel niekolko dní pred prijatím tohto rozhodnutia. V tejto súvislosti vsak treba poznamenat, ze Vseobecný súd odpovedal na uvedené tvrdenie v bode 165 napadnutého rozsudku, pricom uviedol, ze odvolatelka nepreukázala, ze by Komisia disponovala alebo mohla disponovat týmito informáciami v case, ked prijala konecné rozhodnutie. Aj v tomto prípade ide o skutkové posúdenie, ktoré odvolatelka nemôze v rámci odvolania spochybnit, s výnimkou prípadu skreslenia. ( [25]23 ) Odvolatelka poukázala na skreslenie skutkového stavu az vo svojej replike a navyse bez blizsieho urcenia, ktoré skutocnosti mali byt skreslené a v com by malo ich skreslenie spocívat. Tretiu cast tretieho odvolacieho dôvodu treba preto podla môjho názoru zamietnut, a to scasti ako nedôvodnú a scasti ako neprípustnú. 87. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí odvolací dôvod treba podla môjho názoru zamietnut v celom rozsahu. C. O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa nesprávneho uplatnenia clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 1. Argumentácia úcastníkov konania 88. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom odvolatelka spochybnuje cast napadnutého rozsudku, v ktorej Vseobecný súd zamietol jej zalobný dôvod, prostredníctvom ktorého namietala porusenie clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 z dôvodu, ze Komisia ju neinformovala o svojom zámere zamietnut jej staznost, ani ju nevyzvala, aby v danej súvislosti predlozila svoje pripomienky. ( [26]24 ) 89. Odvolatelka zastáva na jednej strane názor, ze Vseobecný súd uplatnil clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 nesprávne, kedze z uvedeného ustanovenia podla nej jednoznacne vyplýva povinnost Komisie informovat dotknutú osobu o svojom zámere zamietnut staznost a vyzvat ju na predlozenie príslusných pripomienok. V prejednávanej veci Komisia neinformovala odvolatelku o svojom predbeznom posúdení, cím ju pripravila o moznost ovplyvnit prijatie predmetného rozhodnutia a v prípade potreby podporit vysetrovanie Komisie uvedením dalsích skutocností. Cielom práva predlozit pripomienky podla predmetného ustanovenia je podla odvolatelky poskytnút v priebehu konania co najskorsiu ochranu zúcastneným stranám a popretie uvedeného práva by preto predstavovalo závazné porusenie v neprospech odvolatelky. 90. Na druhej strane odkaz na rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia ([27]C-322/09 P, [28]EU:C:2010:701), uvedený v bode 188 napadnutého rozsudku, je podla odvolatelky nesprávny a zavádzajúci. Podla názoru odvolatelky sa totiz Súdny dvor v danej veci nezaoberal otázkou týkajúcou sa potreby umoznit predlozenie dalsích pripomienok pred prijatím rozhodnutia. Okrem toho z rozsudku zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia ([29]C-521/06 P, [30]EU:C:2008:422), podla odvolatelky vyplýva, ze dotknuté osoby majú právo byt zapojené do konania primeraným spôsobom s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. 91. Komisia spochybnuje tvrdenia odvolatelky a zastáva názor, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut. 2. Posúdenie 92. V rámci stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelka namieta nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu pri uplatnení clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. 93. V tejto súvislosti je potrebné najskôr pripomenút, ze v zmenenom znení podla nariadenia (EÚ) c. 734/2013 ( [31]25 ), ktoré sa vztahuje na prejednávanú vec, sa v clánku 20 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 659/1999 ( [32]26 ) stanovovalo, ze "kazdá zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze predlozit staznost a informovat tak Komisiu o údajnej protiprávnej pomoci alebo údajnom zneuzití pomoci. Na tento úcel zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] riadne vyplní formulár, ktorý sa vymedzuje... a poskytne vsetky povinné informácie, ktoré sa na základe tohto formulára vyzadujú", pricom v druhom pododseku sa uvádzalo, ze "ak sa Komisia domnieva, ze zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] nerespektovala povinný formulár staznosti alebo ze faktické a právne skutocnosti, ktoré predlozila zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad], nie sú dostatocné na to, aby na základe preskúmania prima facie poukazovali na existenciu protiprávnej pomoci alebo zneuzitia pomoci, informuje o tejto skutocnosti zainteresovanú stranu [dotknutú osobu - neoficiálny preklad] a zároven ju vyzve, aby predlozila svoje pripomienky v stanovenej lehote, ktorá spravidla nepresiahne jeden mesiac. V prípade, ze zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] sa v stanovenej lehote nevyjadrí, staznost sa povazuje za stiahnutú. Ak sa staznost povazuje za stiahnutú, Komisia o tom informuje príslusný clenský stát". Podla clánku 20 ods. 2 tretieho pododseku "Komisia zasle stazovatelovi kópiu rozhodnutia vo veci týkajúcej sa predmetu stazností". 94. Odvolatelka uvádza, ze clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, najmä druhý pododsek, jej priznáva procesné právo, aby ju Komisia pred prijatím rozhodnutia informovala o zámere zamietnut odvolatelkou podanú staznost, s tým, ze ju vyzve na predlozenie príslusných pripomienok. Vzhladom na to, ze Komisia pred prijatím rozhodnutia, ktorým staznost odvolatelky zamietla, neinformovala odvolatelku a neumoznila jej predlozit pripomienky, porusila predmetné ustanovenie s tým, ze Vseobecný súd, ktorý toto porusenie nekonstatoval, vychádzal z tohto dôvodu z nesprávneho právneho posúdenia. 95. Nesúhlasím s výkladom clánku 20 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 659/1999, ktorý navrhla odvolatelka. 96. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora výklad ustanovenia práva Únie vyzaduje zohladnit nielen jeho znenie, ale aj kontext, do ktorého patrí, ako aj ciele a úcel, ktorý sleduje akt, ktorého je súcastou. História vzniku ustanovenia práva Únie môze tiez poskytnút informácie relevantné na jeho výklad. ( [33]27 ) 97. Gramatický, systematický a teleologický výklad, s ohladom na historický vývoj zmeneného ustanovenia clánku 20 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 659/1999, ma vedie k záveru, ze jeho cielom nie je, ako uvádza odvolatelka, priznat vseobecné procesné právo stazovatela, aby ho Komisia pred prijatím zamietavého rozhodnutia vo veci jeho staznosti informovala o zámere prijat takéto rozhodnutie a aby mohol v danej veci predlozit svoje pripomienky. Domnievam sa, ze predmetné ustanovenie sa naopak vztahuje na úplný úvod konania, pricom jeho cielom je umoznit Komisii, aby z dôvodu administratívnej efektívnosti rýchlo spracovala staznosti, ktoré zjavne (prima facie) nesplnajú minimálne formálne alebo hmotnoprávne poziadavky na zacatie správneho konania v oblasti státnej pomoci, cize ani na zacatie predbezného preskúmania prípadne napadnutých opatrení. 98. Zo znenia ustanovenia clánku 20 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 659/1999 v skutocnosti vyplýva, ze toto ustanovenie sa týka dvoch situácií: jednak prípadu nedodrzania formálnych poziadaviek na podanie staznosti, cize otázky, ci stazovatel respektoval "povinný formulár staznosti", jednak prípadu, ked stazovatel síce respektoval formálne poziadavky, staznost vsak nesplna minimálne hmotnoprávne poziadavky, kedze "faktické a právne skutocnosti, ktoré predlozila zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad], nie sú dostatocné na to, aby na základe preskúmania prima facie poukazovali na existenciu protiprávnej pomoci alebo zneuzitia pomoci". 99. Podla predmetného ustanovenia sa na obe uvedené situácie (nesplnenie minimálnych formálnych alebo hmotnoprávnych poziadaviek) uplatnuje rovnaký procesný postup a rovnaké právne následky. Na jednej strane sa v oboch prípadoch z procesného hladiska postupuje rovnako, t. j. stazovatelovi sa poskytne moznost predlozit pripomienky a odstránit tak formálny alebo hmotnoprávny nedostatok poskytnutím významných informácií, ktoré umoznia zacat analýzu v oblasti státnej pomoci. Na druhej strane v dôsledku necinnosti stazovatela alebo neodstránenia rozporu s minimálnymi formálnymi alebo hmotnoprávnymi poziadavkami na podanie staznosti môze Komisia povazovat staznost za stiahnutú. 100. Takýto výklad predmetného ustanovenia potvrdzuje aj jeho teleologická analýza vykonaná s ohladom na historický vývoj zmeny dotknutého ustanovenia, realizovanej prostredníctvom nariadenia c. 734/2013. Z návrhu nariadenia Rady predlozeného Komisiou, ktorý viedol k prijatiu vyssie uvedeného nariadenia ( [34]28 ), totiz vyplýva, ze cielom vykonanej zmeny bolo jednak zaviest formálne poziadavky, ktoré je potrebné splnit, aby mohla Komisia prijat staznost týkajúcu sa státnej pomoci, jednak umoznit Komisii rýchlo a úcinne spracovat "mnohé prípady" stazností, ktoré sú tejto institúcii dorucené v oblasti státnej pomoci a pri ktorých "nie sú dôvodom ich predlozenia skutocné obavy o narusenie hospodárskej sútaze alebo tieto staznosti nie sú dostatocne podlozené" ( [35]29 ). Z tohto hladiska predmetné ustanovenie Komisii umoznuje, aby nezohladnovala ako skutocnú staznost také oznámenia, ktoré sú v rozpore s minimálnymi formálnymi a hmotnoprávnymi poziadavkami, s tým, ze najskôr poskytne osobe, ktorá ich podala, moznost "napravit" nedostatok podaného oznámenia spocívajúci v nedodrzaní minimálnych formálnych alebo hmotnoprávnych poziadaviek. Pokial ide o takéto oznámenia, Komisia teda nie je povinná prijat formálne rozhodnutie: tieto oznámenia sa povazujú za stiahnuté staznosti s tým, ze sa prípadne zaregistrujú ako informácie z trhu, ktoré by mohla Komisia vyuzit v neskorsej fáze na úcely zistovania z úradnej povinnosti. ( [36]30 ) 101. Vyssie uvedený výklad predmetného ustanovenia potvrdzuje aj znenie bodu 48 písm. b) kódexu najlepsej praxe na uskutocnovanie konaní vo veci kontroly státnej pomoci v znení z roku 2009 ( [37]31 ), ktorý Vseobecný súd podla môjho názoru správne cituje v bode 187 napadnutého rozsudku a na ktorý sa odkazuje aj v návrhu nariadenia uvedeného v predchádzajúcom bode. ( [38]32 ) 102. Pokial ide o rozsudky Athinaďki Techniki/Komisia a NDSHT/Komisia, na ktoré odkazuje odvolatelka, stací poznamenat, ze tieto rozhodnutia sa týkajú znenia dotknutého ustanovenia, ktoré platilo pred zmenou zavedenou nariadením c. 734/2013, a z tohto dôvodu ich podla môjho názoru nemozno pouzit na spochybnenie navrhnutého výkladu predmetného ustanovenia ani záveru uvedeného v predchádzajúcom bode. 103. Z vyssie uvedených úvah preto vyplýva, ze je potrebné odmietnut výklad, podla ktorého clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, najmä druhý pododsek, priznáva dotknutým osobám procesné právo na to, aby ich Komisia pred prijatím rozhodnutia informovala o svojom zámere zamietnut staznost podanú takouto dotknutou osobou s tým, ze by ich Komisia mala vyzvat na predlozenie príslusných pripomienok. 104. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ze dotknuté osoby nemajú v konaniach v oblasti státnej pomoci skutocné právo na obranu ani právo na kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, pricom ich úlohou je iba poskytovat vsetky informácie potrebné na usmernenie Komisie. ( [39]33 ) 105. Z judikatúry vyplýva, ze dotknuté osoby, iné nez dotknutý clenský stát, majú v rámci konania týkajúceho sa kontroly státnej pomoci obmedzené procesné práva, ktoré nezahrnajú priamu kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, aká sa stanovuje v prospech dotknutého clenského státu, ale iba právo na primeranú úcast na správnom konaní pred Komisiou, s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. ( [40]34 ) 106. Ako sa uviedlo v bode 20 vyssie, v prejednávanej veci niet sporu o tom, ze druhé sporné rozhodnutie je rozhodnutím prijatým po fáze predbezného preskúmania, pricom zhoda je aj na tom, ako okrem iného vyplýva z odôvodnenia 13 konecného rozhodnutia, ze odvolatelka sa na tomto konaní aktívne zúcastnila, pricom konanie sa skoncilo rozhodnutím, ktorým sa v podstate zamietla jej staznost, ktorá sa vôbec nepovazovala za stiahnutú. Z uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze ustanovenie clánku 20 ods. 2 druhého pododseku nariadenia c. 659/1999 sa nevztahuje na prípad odvolatelky v prejednávanej veci, v dôsledku coho odvolatelka nemôze namietat porusenie tohto ustanovenia Komisiou a následne ani pochybenie Vseobecného súdu v tomto ohlade. 107. Na základe uvedeného je zrejmé, ze Vseobecný súd sa podla môjho názoru vôbec nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnovaní clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 a stvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnut. D. O piatom odvolacom dôvode týkajúcom sa nesprávneho uplatnenia pojmu nestranné preskúmanie 1. Argumentácia úcastníkov konania 108. Piatym odvolacím dôvodom odvolatelka namieta skutocnost, ze Vseobecný súd v bodoch 209 az 212 napadnutého rozsudku zamietol jej zalobný dôvod vychádzajúci z údajnej neexistencie nestranného preskúmania jej staznosti. Vseobecný súd podla odvolatelky nesprávne a bezdôvodne konstatoval, ze na konania v oblasti státnej pomoci mozno analogicky uplatnit judikatúru týkajúcu sa hospodárskej sútaze. 109. V kazdom prípade, ak by takúto judikatúru aj bolo mozné uplatnit, odvolatelka zdôraznuje, ze sa dovolávala indícií preukazujúcich, ze Komisia nemala v úmysle pokracovat v skúmaní prípadu, ani získat presnejsie alebo dodatocné informácie. 110. Komisia zastáva názor, ze piaty odvolací dôvod sa má zamietnut. 2. Posúdenie 111. V bodoch 207 az 213 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenie odvolatelky, ze vykonanie nestranného preskúmania jej staznosti Komisiou bolo znemoznené vyhlásením hovorcu clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz, podla ktorého sa nemecké orgány riadili usmerneniami, ktoré vydal uvedený clen Komisie zodpovedný za hospodársku sútaz na úcely predaja majetku Nürburgringu, a ze tento majetok bol predaný uchádzacovi s najvyssou ponukou po uskutocnení zákonnej verejnej sútaze a za trhovú cenu. 112. Vseobecný súd zamietol uvedený zalobný dôvod v podstate na základe analogického uplatnenia judikatúry, podla ktorej takáto vada môze viest, pokial ide o porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, k zruseniu rozhodnutia napadnutého pred súdom Únie v konaní pred takýmto súdom, iba ak sa preukáze, ze bez predmetnej vady by bol obsah dotknutého rozhodnutia odlisný. Vseobecný súd konstatoval, ze odvolatelka nepredlozila nijaký dôkaz ani nijakú indíciu o tom, ze v prípade, ak by nebolo vydané sporné vyhlásenie, mohlo by mat konecné rozhodnutie iný obsah. 113. Odvolatelka predovsetkým spochybnuje moznost analogického uplatnenia uvedenej judikatúry, pochádzajúcej z oblasti hospodárskej sútaze, na odvetvie státnej pomoci. V tejto súvislosti vsak poznamenávam, ze predmetná judikatúra, týkajúca sa právnych dôsledkov, ktoré treba vyvodit z nesprávneho zverejnenia informácií, hoci aj podstatných, z rozhodnutí, ktoré Komisia v budúcnosti prijme, má vseobecnú pôsobnost, a preto neexistujú dôvody na obmedzenie jej uplatnovania iba na oblast hospodárskej sútaze. ( [41]35 ) 114. Táto judikatúra napokon predstavuje konkrétne uplatnenie judikatúry vseobecnej povahy, podla ktorej vada konania v zásade spôsobuje neplatnost rozhodnutia alebo jeho casti len v prípade, ak sa preukáze, ze pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mat iný obsah; ide o judikatúru, ktorá sa nepochybne uplatnuje aj v oblasti státnej pomoci. ( [42]36 ) 115. Dalej, pokial ide o skutocnosti, ktoré odvolatelka podla svojho tvrdenia uviedla pred Vseobecným súdom ako indície, ktoré by mohli preukázat, ze v prípade neexistencie údajnej vady by bol obsah druhého sporného rozhodnutia iný, tieto skutocnosti nie sú vôbec spôsobilé preukázat údajný nedostatok nestrannosti v rámci skúmania Komisie. Ide totiz o výmenu elektronickej komunikácie medzi právnymi zástupcami odvolatelky a útvarmi Komisie, o údajnú necinnost týchto útvarov v súvislosti s oznámeniami odvolatelky predlozenými v rokoch 2014 a 2015, cize po prijatí konecného rozhodnutia, a o údajnú nemoznost dodatocne sa vyjadrit v zmysle clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, ktorého domnelá nezákonnost sa uz vylúcila v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu. ( [43]37 ) 116. Takéto indície podla môjho názoru vôbec nesúvisia s údajným nedostatkom nestrannosti Komisie a nie sú spôsobilé preukázat, ze v prípade neexistencie vyhlásenia clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz, na ktoré odvolatelka odkázala, by druhé sporné rozhodnutie malo iný obsah. Konkrétne, pokial ide o posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa vyssie uvedenej výmeny elektronickej komunikácie, toto hodnotenie nemozno v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 35 vyssie spochybnit v rámci odvolania, pokial sa nenamieta skreslenie dôkazov. 117. Z týchto skutocností podla môjho názoru vyplýva, ze piaty odvolací dôvod treba zamietnut. E. O siestom odvolacom dôvode týkajúcom sa nedostatocného odôvodnenia druhého sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 118. V rámci siesteho odvolacieho dôvodu odvolatelka spochybnuje cast napadnutého rozsudku ( [44]38 ), v ktorom Vseobecný súd zamietol jej zalobný dôvod, prostredníctvom ktorého poukázala v prvostupnovom konaní na to, ze druhé sporné rozhodnutie je postihnuté nedostatkom odôvodnenia. Odvolatelka namieta nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu pri uplatnení clánku 296 ods. 2 ZFEÚ. Odvolatelka poznamenáva, ze v prvostupnovom konaní uviedla príklady preukazujúce styri druhy opomenutia zo strany Komisie: neposkytnutie odpovede na niektoré jej základné výhrady, neposkytnutie jasného a jednoznacného odôvodnenia, neposkytnutie podrobnejsieho odôvodnenia, pokial ide o odchýlenie sa od rozhodovacej praxe, a napokon nezohladnenie relevantného skutkového a právneho kontextu. 119. Pokial ide o prvú z týchto výhrad uvedených v prvostupnovom konaní, odvolatelka konkrétne namieta odôvodnenie Vseobecného súdu v bode 179 napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia mala k dispozícii obmedzený cas vzhladom na krátke lehoty v rámci fázy predbezného preskúmania. Komisia totiz podla odvolatelky zacala s analýzou dotknutého procesu predaja uz v roku 2012, cize omnoho skôr, nez doslo k podaniu stazností. Okrem toho Vseobecný súd podla odvolatelky neprihliadol na jej podstatnú výhradu, t. j. ze Komisia nevyvodila vlastné závery a odvolala sa výlucne na vyhlásenia iných subjektov. 120. Pokial ide o ostatné výhrady a tvrdenia uvedené v zalobe, Vseobecný súd ich podla odvolatelky v plnom rozsahu ignoroval. 121. Komisia uvádza, ze siesty odvolací dôvod treba zamietnut. 2. Posúdenie 122. Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie aktov institúcií Únie vyzadované v clánku 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi jeho prijatia a príslusný súd ho mohol preskúmat. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto objasnení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast. ( [45]39 ) 123. Pokial ide konkrétne o rozhodnutie Komisie, ktorá vyvodzuje záver o neexistencii státnej pomoci uvádzanej stazovatelom, z judikatúry vyplýva, ze Komisia je v kazdom prípade povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré v staznosti uvádzané skutkové a právne údaje nepostacovali na preukázanie existencie státnej pomoci. Komisia vsak nie je povinná zaujat stanovisko k údajom, ktoré sú zjavne irelevantné, ktoré nemajú význam alebo sú zjavne druhoradé. ( [46]40 ) 124. Nevyhnutný vzájomný vztah medzi dôvodmi, na ktoré sa odvolával stazovatel, a odôvodnením rozhodnutia Komisie, nemôze znamenat, ze Komisia má povinnost odmietnut kazdý argument, ktorý sa uvádza na podporu týchto dôvodov. Stací, pokial táto institúcia uvedie skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú podstatnú dôlezitost pre struktúru rozhodnutia. ( [47]41 ) 125. Okrem toho je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnit rozhodnutia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá súvisí s legálnostou sporného aktu z meritórneho hladiska. Odôvodnenie rozhodnutia je totiz výslovným vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spocíva. Pokial sú tieto dôvody postihnuté chybami, je nimi postihnutá legálnost rozhodnutia z meritórneho hladiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môze byt dostatocné, aj ked obsahuje chybné dôvody, takze Vseobecnému súdu môze byt umoznené vykonat svoje súdne preskúmanie. ( [48]42 ) 126. V rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka predovsetkým spochybnuje odkaz Vseobecného súdu na skutocnost, ze Komisia musela prijat rozhodnutie po skoncení fázy predbezného preskúmania v "krátkej lehote", kedze podla názoru odvolatelky Komisia zacala s analýzou predmetného procesu predaja omnoho skôr, nez doslo k podaniu stazností. ( [49]43 ) V tejto súvislosti vsak súhlasím so stanoviskom Komisie, ze uvedené tvrdenie je v kazdom prípade irelevantné, kedze sa ním napáda bod rozsudku, ktorý Vseobecný súd uviedol ako nadbytocný. Týmto tvrdením ako takým naopak nemozno spochybnit záver Vseobecného súdu vyplývajúci z bodov 176 a 178 napadnutého rozsudku, podla ktorého vysvetlenie uvedené v odôvodneniach 266 az 281 konecného rozhodnutia je dostatocné na to, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia, a podla ktorého Komisia neporusila svoju povinnost odôvodnenia, ked neodpovedala na niektoré výhrady, kedze dospela k záveru, ze nemajú podstatný význam v struktúre rozhodnutia. 127. Dalej odvolatelka namieta, ze Vseobecný súd ignoroval jej základnú výhradu, t. j. ze Komisia nevyvodila vlastné závery a odvolala sa výlucne na vyhlásenia iných subjektov. Popri skutocnosti, ze toto tvrdenie sa pred Súdnym dvorom uvádza velmi vseobecne a abstraktne, co znemoznuje presnú identifikáciu pochybenia vytýkaného Vseobecnému súdu, v tejto súvislosti v kazdom prípade poznamenávam, ze privlastnenie si cudzích vyhlásení na úcely odôvodnenia základu rozhodnutia samo osebe vo vseobecnosti neznamená, ze takéto odôvodnenie je nedostatocné alebo chybné. Aj toto tvrdenie je preto irelevantné, okrem toho, ze pravdepodobne je tiez neprípustné. 128. Po tretie odvolatelka vytýka Vseobecnému súdu, ze neodpovedal na niektoré výhrady, ktoré uviedla v prvostupnovom konaní. 129. Pokial má odvolatelka v tejto súvislosti v úmysle poukázat uvedeným tvrdením na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba ho podla môjho názoru zamietnut. Z bodov 175 az 180 napadnutého rozsudku totiz jasne a jednoznacne vyplýva úvaha, ktorou sa Vseobecný súd riadil pri zamietnutí dotknutého zalobného dôvodu odvolatelky, t. j. záver Vseobecného súdu, podla ktorého bolo vysvetlenie uvedené v odôvodneniach 266 az 281 konecného rozhodnutia dostatocné na oboznámenie sa s dôvodmi prijatého opatrenia, s tým, ze Komisia uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre druhého sporného rozhodnutia zásadný význam. 130. Naopak, pokial bolo zámerom odvolatelky uvedeným tvrdením namietat, ze Vseobecný súd sa dopustil porusenia clánku 296 ods. 2 ZFEÚ, ked nezohladnil fakt, ze konecné rozhodnutie bolo chybné vzhladom na nedostatok odôvodnenia, a to z dôvodu, ze samotná Komisia neprihliadla na informácie uvedené v prvostupnovom konaní v rámci druhej, tretej a stvrtej výhrady, takéto tvrdenie by bolo mozné prijat iba v prípade, ze predmetné informácie by sa mali povazovat za skutocnosti alebo právne úvahy, ktoré by mali v struktúre predmetného rozhodnutia zásadný význam. V uvedenom prípade by bola Komisia v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 123 a 124 vyssie povinná ich zohladnit. 131. Odvolatelka vsak na jednej strane vôbec nevysvetluje, preco by sa mali informácie uvedené v rámci druhej, tretej a stvrtej výhrady v rámci jej zaloby povazovat za skutocnosti alebo právne úvahy, ktoré by mali v struktúre predmetného rozhodnutia zásadný význam a na ktoré mala Komisia nutne prihliadnut. Na druhej strane tvrdenia uvedené v týchto výhradách smerujú v podstate k spochybneniu dôvodnosti odôvodnenia, pokial ide o legálnost dotknutého rozhodnutia z meritórneho hladiska, a nie odôvodnenia samotného rozhodnutia. Pokial vsak Vseobecný súd môze za urcitých podmienok prekvalifikovat argumentáciu úcastníka konania ako argumentáciu na podporu iného zalobného dôvodu, ( [50]44 ) nie som presvedcený, ze v prípade odvolatela uvádzajúceho tvrdenia na podporu svojho odvolacieho dôvodu týkajúceho sa porusenia povinnosti odôvodnenia mozno Vseobecnému súdu vytýkat nesprávne právne posúdenie z dôvodu, ze predmetnú argumentáciu neprekvalifikoval ako argumentáciu týkajúcu sa dôvodnosti odôvodnenia, ktorá ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 125 vyssie, predstavuje samostatnú otázku. 132. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze zamietnut treba aj tretie tvrdenie uvedené v rámci siesteho odvolacieho dôvodu, cize tento odvolací dôvod sa má zamietnut v plnom rozsahu. V. Návrh 133. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor: - vyhovel druhej, tretej a stvrtej casti druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti NeXovation, Inc. a - zamietol prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, ako aj tretí, stvrtý, piaty a siesty odvolací dôvod tohto odvolania. __________________________________________________________________ ( [51]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [52]2 ) [53]Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1. ( [54]3 ) Pozri v príslusnom poradí clánok 2 a clánok 3 ods. 2 konecného rozhodnutia. ( [55]4 ) Pozri clánok 1 poslednú zarázku konecného rozhodnutia. ( [56]5 ) Pozri bod 57 napadnutého rozsudku. ( [57]6 ) Pozri bod 75 napadnutého rozsudku. ( [58]7 ) Pozri body 214 a 216 napadnutého rozsudku. ( [59]8 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([60]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001 s 339). Toto nariadenie sa uz zrusilo a nahradilo nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([61]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [62]9 ) Pozri bod 67 napadnutého rozsudku. ( [63]10 ) Pozri clánok 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999. ( [64]11 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex ([65]C-83/09 P, [66]EU:C:2011:341, bod [67]59), a aktuálny rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([68]C-817/18 P, [69]EU:C:2020:637, bod [70]81 a tam citovaná judikatúra). ( [71]12 ) Oznámenie Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([72]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1). ( [73]13 ) Pozri ex multis rozsudok z 5. septembra 2019, Európska únia/Guardian Europe ([74]C-447/17 P a C-479/17 P, [75]EU:C:2019:672, bod [76]137 a citovaná judikatúra). ( [77]14 ) Pozri v tejto súvislosti ex multis rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([78]C-817/18 P, [79]EU:C:2020:637, bod [80]116). ( [81]15 ) Pozri ex multis rozsudky z 11. júna 2015, EMA/Komisia ([82]C-100/14 P, [83]EU:C:2015:382, neuverejnený, bod 67 a citovaná judikatúra), a z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia ([84]C-224/15 P, [85]EU:C:2016:358, bod [86]24). ( [87]16 ) Pozri rozsudky z 11. mája 2017, Dyson/Komisia ([88]C-44/16 P, [89]EU:C:2017:357, bod [90]37 a citovaná judikatúra), ako aj zo 16. novembra 2017, Ludwig-Bölkow-Systemtechnik/Komisia ([91]C-250/16 P, [92]EU:C:2017:871, bod [93]55). ( [94]17 ) Pozri ex multis rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia ([95]C-224/15 P, [96]EU:C:2016:358, bod [97]26 a citovaná judikatúra), a pokial ide o aktuálne rozhodnutie, rozsudok z 11. júna 2020, China Construction Bank/EUIPO ([98]C-115/19 P, [99]EU:C:2020:469, bod [100]67 a citovaná judikatúra). ( [101]18 ) Pozri rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia ([102]C-44/16 P, [103]EU:C:2017:357, bod [104]37 a citovaná judikatúra), ako aj uznesenie z 13. decembra 2012, Alliance One International/Komisia ([105]C-593/11 P, neuverejnený, [106]EU:C:2012:804, bod [107]27). ( [108]19 ) Pozri ex multis rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia ([109]C-224/15 P, [110]EU:C:2016:358, bod [111]25 a citovaná judikatúra), ako aj rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia ([112]C-44/16 P, [113]EU:C:2017:357, bod [114]38 a citovaná judikatúra). ( [115]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2012, Éditions Odile Jacob/Commissione ([116]C-551/10 P, [117]EU:C:2012:681, bod [118]48 a citovaná judikatúra). ( [119]21 ) Pozri v tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Bayer CropScience a Bayer/Komisia ([120]C-499/18 P, [121]EU:C:2020:735, bod [122]89). ( [123]22 ) Konkrétne pozri odôvodnenie 275 písm. c) konecného rozhodnutia. ( [124]23 ) Pozri judikatúru uvedenú v bodoch 35 a 37 vyssie. ( [125]24 ) Pozri body 185 a 190 napadnutého rozsudku. ( [126]25 ) Nariadenie Rady (EÚ) c. 734/2013 z 22. júla 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([127]Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15). ( [128]26 ) V novom nariadení (EÚ) 2015/1589, ktoré, ako sa uviedlo v poznámke pod ciarou 8, nahradilo nariadenie c. 659/1999, sa dotknuté ustanovenie zachovalo v podstate bez zmeny v clánku 24 ods. 2 druhom pododseku. ( [129]27 ) Pozri okrem iného aktuálny rozsudok z 11. novembra 2020, EUIPO/John Mills ([130]C-809/18 P, [131]EU:C:2020:902, bod [132]55 a citovaná judikatúra). ( [133]28 ) Pozri návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení a doplna nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES, z 5. decembra 2012, COM(2012) 725 final. ( [134]29 ) Pozri oddiel 2.1 na s. 4 dôvodovej správy k návrhu nariadenia uvedeného v predchádzajúcej poznámke pod ciarou. ( [135]30 ) Pozri oddiel 2.1 na s. 5 dôvodovej správy k návrhu nariadenia uvedeného v poznámke pod ciarou 28. V súlade s tým pozri aj body 70 a 72 kódexu najlepsej praxe na uskutocnovanie konaní vo veci kontroly státnej pomoci v znení z roku 2018 ([136]Ú. v. EÚ C 253, 2018, s. 14). ( [137]31 ) [138]Ú. v. EÚ C 136, 2009, s. 13. Tento kódex sa nahradil novým znením kódexu uvedeným v predchádzajúcej poznámke pod ciarou. Pozri body 70 a 72 tohto znenia. ( [139]32 ) Pozri oddiel 2.1 na s. 4 dôvodovej správy k návrhu nariadenia uvedeného v poznámke pod ciarou 28. ( [140]33 ) Pozri rozsudky z 12. júla 1973, Komisia/Nemecko ([141]70/72, [142]EU:C:1973:87, bod [143]19); z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([144]C-367/95 P, [145]EU:C:1998:154, bod [146]59), a z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia ([147]C-74/00 P a C-75/00 P, [148]EU:C:2002:524, body [149]80 az [150]83). Pokial ide o novsiu judikatúru, pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tancev vo veci Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([151]C-56/18 P, [152]EU:C:2019:569, bod [153]24) a súvisiaci rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([154]C-56/18 P, [155]EU:C:2020:192, body [156]71 a [157]74). ( [158]34 ) Pozri rozsudok z 11.marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([159]C-56/18 P, [160]EU:C:2020:192, body [161]71 a [162]74), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tancev vo veci Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([163]C-56/18 P, [164]EU:C:2019:569, body [165]26 a [166]27 a citovaná judikatúra). ( [167]35 ) V súvislosti s touto zásadou pozri aj rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia ([168]C-338/00 P, [169]EU:C:2003:473 body 164 a 165). ( [170]36 ) Pozri okrem iného aktuálny rozsudok z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([171]C-56/18 P, [172]EU:C:2020:192, bod [173]80). ( [174]37 ) Pozri body 92 az 107 vyssie. ( [175]38 ) Body 175 az 180 napadnutého rozsudku. ( [176]39 ) Pokial ide o oblast státnej pomoci, pozri okrem iného rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. ([177]C-341/06 P a C-342/06 P, [178]EU:C:2008:375, bod [179]88 a citovaná judikatúra), a najnovsie zo 4. júna 2020, Madarsko/Komisia ([180]C-456/18 P, [181]EU:C:2020:421, bod [182]57 a citovaná judikatúra). ( [183]40 ) Pokial ide o oblast státnej pomoci, pozri okrem iného rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. ([184]C-341/06 P a C-342/06 P, [185]EU:C:2008:375, bod [186]89 a citovaná judikatúra). ( [187]41 ) Pokial ide o oblast státnej pomoci, pozri okrem iného rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. ([188]C-341/06 P a C-342/06 P, [189]EU:C:2008:375, bod [190]96 a citovaná judikatúra). ( [191]42 ) Pozri rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ([192]C-413/06 P, [193]EU:C:2008:392, bod [194]181 a citovaná judikatúra). ( [195]43 ) Odvolatelka odkazuje na bod 178 napadnutého rozsudku, toto tvrdenie sa vsak podla vsetkého vztahuje skôr na bod 179 predmetného rozsudku. ( [196]44 ) Pokial ide o moznost takýmto spôsobom prekvalifikovat zalobný dôvod, pozri rozsudky z 19. novembra 1998, Parlament/Gaspari ([197]C-316/97 P, [198]EU:C:1998:558, bod [199]21), a z 1. júla 2008, Chronopost/UFEX a i. ([200]C-341/06 P a C-342/06 P, [201]EU:C:2008:375, bod [202]75). References 1. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A434 4. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0002 5. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0003 6. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0004 7. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0024 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422 31. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0025 32. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0026 33. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0027 34. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0028 35. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0029 36. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0030 37. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0031 38. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0032 39. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0033 40. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0034 41. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0035 42. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0036 43. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0037 44. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0038 45. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0039 46. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0040 47. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0041 48. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0042 49. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0043 50. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#t-ECR_62019CC0665_SK_01-E0044 51. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0001 52. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0002 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:034:TOC 54. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0003 55. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0004 56. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0005 57. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0006 58. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0007 59. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0008 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0009 63. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0010 64. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0011 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point59 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point81 71. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0012 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 73. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0013 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A672&anchor=#point137 77. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0014 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point116 81. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0015 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A382&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A382 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&anchor=#point24 87. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0016 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&anchor=#point37 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A871&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A871 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A871&anchor=#point55 94. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0017 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&anchor=#point26 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A469&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A469 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A469&anchor=#point67 101. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0018 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&anchor=#point37 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A804&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A804 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A804&anchor=#point27 108. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0019 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&anchor=#point25 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&anchor=#point38 115. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0020 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&anchor=#point48 119. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0021 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A735&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A735 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A735&anchor=#point89 123. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0022 124. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0023 125. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0024 126. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0025 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:204:TOC 128. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0026 129. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0027 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A902&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A902 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A902&anchor=#point55 133. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0028 134. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0029 135. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0030 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2018:253:TOC 137. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0031 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:136:TOC 139. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0032 140. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0033 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A87&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A87 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1973%3A87&anchor=#point19 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point59 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&anchor=#point80 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&anchor=#point83 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569&anchor=#point24 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point71 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point74 158. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0034 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point71 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point74 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569&anchor=#point26 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569&anchor=#point27 167. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0035 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A473 170. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0036 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&anchor=#point80 174. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0037 175. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0038 176. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0039 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point88 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A421&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A421 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A421&anchor=#point57 183. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0040 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point89 187. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0041 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point96 191. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0042 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&anchor=#point181 195. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0043 196. file:///tmp/lynxXXXXABHuyD/L85371-7843TMP.html#c-ECR_62019CC0665_SK_01-E0044 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A558&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A558 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A558&anchor=#point21 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point75