NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 29. apríla 2021 ( [1]1 ) Vec C-647/19 P Ja zum Nürburgring eV proti Európskej komisii "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc v prospech komplexu Nürburgring - Predaj majetku príjemcov státnej pomoci vyhlásenej za nezlucitelnú - Otvorená, transparentná, nediskriminacná a nepodmienená verejná sútaz - Neexistencia tazkostí, ktoré by vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania - Prípustnost - Osobne dotknutá osoba - Povinnost odôvodnenia týkajúca sa Vseobecného súdu - Skreslenie dôkazov" 1. V odvolaní, ktoré je predmetom týchto návrhov, navrhuje zdruzenie Ja zum Nürburgring eV (dalej len "odvolatel"), aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 19. júna 2019, Ja zum Nürburgring/Komisia ([2]T-373/15, [3]EU:T:2019:432; dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu odvolatela o neplatnost rozhodnutia Komisie (EÚ) 2016/151 z 1. októbra 2014 o státnej pomoci Nemecka SA.31550 (2012/C) (ex 2012/NN) v prospech Nürburgringu (dalej len "konecné rozhodnutie") ( [4]2 ). 2. Prejednávaná vec nastoluje zaujímavé otázky týkajúce sa rozsahu pojmu "zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]" podla clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 ( [5]3 ), ako aj rozsahu povinnosti odôvodnenia rozsudkov Vseobecného súdu. I. Skutkový stav 3. Skutkový stav predmetného sporu sa uvádza v bodoch 1 az 16 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazujem pre dalsie podrobnosti. Pre potreby tohto konania iba pripomeniem nasledujúce skutocnosti. 4. Komplex Nürburgring (dalej len "Nürburgring"), ktorý sa nachádza v Nemecku v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, pozostáva z automobilového pretekárskeho okruhu (dalej len "okruh Nürburgring"), zo zábavného parku, z hotelov a restaurácií. 5. V rokoch 2002 az 2012 boli vlastníci Nürburgringu (dalej len "predávajúci") príjemcami - predovsetkým zo strany spolkovej krajiny Porýnie-Falcko - opatrení pomoci na úcely výstavby zábavného parku, hotelov a restaurácií a na úcely organizácie pretekov Formuly 1. 6. V dôsledku prvej staznosti podanej odvolatelom zacala Komisia v roku 2012 konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa uvedených opatrení. 7. V rovnakom roku Amtsgericht Bad Neuenahr-Ahrweiler (Okresný súd Bad Neuenahr-Ahrweiler, Nemecko) dospel k záveru o platobnej neschopnosti predávajúcich a rozhodol o predaji ich majetku (dalej len "majetok Nürburgringu"). Zacala sa verejná sútaz (dalej len "verejná sútaz"), ktorá sa skoncila predajom uvedeného majetku spolocnosti Capricorn Nürburgring Besitzgesellschaft GmbH (dalej len "Capricorn"). 8. Dna 23. decembra 2013 odvolatel podal Komisii druhú staznost, v ktorej uviedol, ze verejná sútaz nebola transparentná a nediskriminacná. Odvolatel zastáva názor, ze vybranému kupujúcemu, cize spolocnosti Capricorn, sa preto poskytla nová pomoc, pricom uvedená spolocnost zabezpecovala kontinuitu hospodárskych cinností predávajúcich, v dôsledku coho sa mal príkaz na vrátenie pomoci poskytnutej predávajúcim rozsírit aj na Capricorn. 9. Dna 1. októbra 2014 prijala Komisia konecné rozhodnutie. V tomto rozhodnutí Komisia predovsetkým jednak konstatovala nezákonnost a nezlucitelnost niektorých opatrení, ktoré Nemecko poskytlo v prospech predajcov, s vnútorným trhom, jednak vyhlásila, ze Capricorn ani jej dcérske spolocnosti nezodpovedajú za vrátenie takejto pomoci ( [6]4 ) (dalej len "prvé sporné rozhodnutie"). 10. Dalej Komisia v konecnom rozhodnutí uviedla, ze predaj majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn nepredstavoval státnu pomoc. ( [7]5 ) Komisia usúdila, ze predmetný predaj sa realizoval prostredníctvom otvorenej, transparentnej a nediskriminacnej verejnej sútaze, s tým, ze tento postup viedol k predaju predmetného majetku za trhovú cenu (dalej len "druhé sporné rozhodnutie"). II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 11. Odvolatel návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. júla 2015 podal zalobu o neplatnost prvého aj druhého sporného rozhodnutia. 12. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku predovsetkým vyhlásil neprípustnost zaloby v casti, v ktorej odvolatel navrhol zrusit prvé sporné rozhodnutie. Vseobecný súd dospel k záveru, ze odvolatel nepreukázal, ze by bol on sám alebo niektorý z jeho clenov osobne dotknutý prvým napadnutým rozhodnutím v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ. ( [8]6 ) 13. Pokial ide o návrh na zrusenie druhého napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd predovsetkým konstatoval, ze úcastníci konania sa zhodujú v tom, ze druhé napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím prijatým na konci fázy predbezného preskúmania pomoci zavedeného clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nie na konci konania vo veci formálneho zistovania. ( [9]7 ) Dalej Vseobecný súd dospel k záveru, ze odvolatel je ako "zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]" aktívne legitimovaný na úcely zachovania procesných práv, ktoré mu vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, pricom má aj záujem na konaní. ( [10]8 ) Následne Vseobecný súd vecne preskúmal vsetky zalobné dôvody uvedené odvolatelom na podporu jeho návrhu, pricom ich vsetky zamietol a z tohto dôvodu zalobu zamietol v celom rozsahu. ( [11]9 ) III. Návrhy úcastníkov konania 14. Odvolatel navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a tiez zrusil prvé a druhé sporné rozhodnutie, alebo, subsidiárne, aby vec vrátil Vseobecnému súdu na opätovné prejednanie a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 15. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel v bodoch 73 az 94 napadnutého rozsudku, podla ktorého je zaloba o neplatnost druhého sporného rozhodnutia prípustná, aby o takomto návrhu rozhodol samotný Súdny dvor a vyhlásil ho za neprípustný a aby odvolanie podané odvolatelom zamietol a ulozil mu povinnost nahradit trovy konania. IV. Analýza odvolania 16. Odvolatel uvádza na podporu svojho odvolania pät odvolacích dôvodov. 17. Prvý a druhý odvolací dôvod sa týka casti napadnutého rozsudku súvisiacej s prvým sporným rozhodnutím. Odvolatel uvádza, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked odmietol jeho aktívnu legitimáciu, a to aktívnu legitimáciu ako konkurenta v prvom odvolacom dôvode a aktívnu legitimáciu ako profesijného zdruzenia v druhom odvolacom dôvode. 18. Dalsie tri odvolacie dôvody sa naopak týkajú casti napadnutého rozsudku súvisiacej s druhým sporným rozhodnutím. Konkrétne tretím odvolacím dôvodom odvolatel namieta, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked z rovnakých dôvodov, aké ho viedli k odmietnutiu aktívnej legitimácie v súvislosti s prvým sporným rozhodnutím, konstatoval, ze odvolatel nie je aktívne legitimovaný, aby v danej veci konal ako konkurent alebo ako profesijné zdruzenie. Vo stvrtom odvolacom dôvode odvolatel uvádza, ze Vseobecný súd viackrát vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ako aj skreslil skutocnosti a dôkazy, a to v rámci analýzy, ktorá ho priviedla k záveru, ze Komisia nebola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Prostredníctvom piateho odvolacieho dôvodu odvolatel namieta nesprávne právne posúdenie pri hodnotení dostatocnosti odôvodnenia druhého sporného rozhodnutia. 19. Komisia vo svojom vyjadrení spochybnuje prípustnost zaloby o neplatnost druhého sporného rozhodnutia a navrhuje Súdnemu dvoru, aby z úradnej povinnosti opätovne preskúmal prípustnost takéhoto návrhu a aby ho vyhlásil za neprípustný. 20. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora sa pri svojej analýze zameriam na otázku prípustnosti zaloby o neplatnost druhého sporného rozhodnutia, ako aj na stvrtý a piaty odvolací dôvod. A. O návrhu Komisie konstatovat z úradnej povinnosti neprípustnost zaloby o neplatnost druhého sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 21. Komisia usudzuje, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru o prípustnosti zaloby o neplatnost druhého sporného rozhodnutia, pricom uvádza, ze Súdny dvor sa má z úradnej povinnosti k tejto otázke vyjadrit, pokial na nu úcastník konania poukáze. Konkrétne Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu pojmu "príslusné [zainteresované] strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad]" v zmysle clánku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, ako aj clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 a tento pojem nesprávne uplatnil, ked usúdil, ze odvolatel môze konat v takomto postavení. 22. V prvom rade podla názoru Komisie z judikatúry vyplýva, ze predpokladom postavenia "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]" je existencia konkurencného vztahu, ktorý narusia opatrenia pomoci. Z tohto dôvodu Vseobecný súd podla Komisie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked odvolatela kvalifikoval ako dotknutú osobu, ked predtým konstatoval, ze tento odvolatel nebol prítomný na trhoch dotknutých spornými opatreniami. Vseobecný súd vykonal podla názoru Komisie analýzu zalozenú na ciastocnom preskúmaní príslusnej judikatúry. 23. Dalej Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia aj vtedy, ked dospel k záveru, ze poskytnutie opatrení pomoci sa dotklo záujmov odvolatela a jeho clenov. 24. Vseobecný súd na jednej strane nijako nepreukázal tvrdenie uvedené v bode 86 napadnutého rozsudku, podla ktorého predmetné záujmy mohli byt dotknuté v dôsledku prípadného predaja majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn za údajne nizsiu ako trhovú cenu. Na druhej strane Komisia usudzuje, ze Vseobecný súd priznal odvolatelovi postavenie "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]" v konecnom dôsledku výlucne na základe skutocnosti, ze odvolatel mohol mat informácie, ktoré by mohli byt pre Komisiu potenciálne relevantné v rámci konania vo veci formálneho zistovania. Takýto výklad pojmu "zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]" je vsak podla Komisie prílis siroký, pricom nezohladnuje fakt, ze odovzdanie informácie vedúcej k zisteniu neoprávneného poskytnutia státnej pomoci automaticky neznamená, ze osoba, ktorá takúto informáciu odovzdala, je "zainteresovanou stranou [dotknutou osobou - neoficiálny preklad]". 25. Odvolatel spochybnuje tvrdenia Komisie. 2. Posúdenie 26. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor z úradnej povinnosti konstatoval neprípustnost zaloby podanej v prvom stupni v súvislosti s druhým sporným rozhodnutím. 27. V tomto ohlade pripomínam, ze Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, je podla ustálenej judikatúry povinný vyjadrit sa v prípade potreby aj z úradnej moci k prípustnosti zaloby o neplatnost a tým k odvolaciemu dôvodu verejného poriadku zalozenému na porusení podmienky vyjadrenej v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, podla ktorej sa zalobca môze domáhat zrusenia rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, iba ak sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka. ( [12]10 ) 28. V napadnutom rozsudku Vseobecný súd v bodoch 78 az 89 analyzoval otázku prípustnosti zaloby odvolatela, pokial ide o druhé sporné rozhodnutie, najmä otázku individuálneho záujmu odvolatela v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, pricom v súvislosti s uvedeným rozhodnutím odvolatelovi priznal jeho postavenie "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]" a z tohto dôvodu aj jeho aktívnu legitimáciu vztahujúcu sa na zachovanie procesných práv, ktoré mu na základe uvedeného postavenia vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 29. V tomto ohlade pripomínam, ze clánok 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 vymedzuje pojem "zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]" v podstate v nadväznosti na definíciu, ktorá uz predtým bola vypracovaná v judikatúre Súdneho dvora, ( [13]11 ) ako "akúkolvek osobu, podnikatela alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia [profesijné zdruzenia - neoficiálny preklad]". 30. Ako som uz nedávno pripomenul, ( [14]12 ) z judikatúry vyplýva, ze uvedená definícia nevylucuje, aby sa urcitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, povazoval za "dotknutú osobu", pokial tvrdí, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci. ( [15]13 ) Kým konkurujúci podnik príjemcu opatrenia pomoci patrí nepochybne medzi "príslusné osoby" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ( [16]14 ) subjektu, ktorý nie je konkurentom príjemcu pomoci, mozno priznat postavenie "dotknutej osoby", za predpokladu, ze preukázal, ze poskytnutie pomoci by mohlo mat vplyv na jeho záujmy, co v súlade s judikatúrou predpokladá dôkaz o tom, ze pomoc môze mat konkrétny dosah na jeho postavenie. ( [17]15 ) 31. Z uvedenej judikatúry vyplýva, ze predpokladom postavenia "zainteresovanej osoby [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]" nie je, na rozdiel od tvrdenia Komisie, nutne existencia konkurencného vztahu naruseného opatreniami pomoci, v dôsledku coho Vseobecnému súdu nemozno vytknút nesprávne právne posúdenie z dôvodu, ze odvolatela kvalifikoval ako dotknutú osobu, hoci predtým konstatoval, ze samotný odvolatel nijakým spôsobom nepôsobí na trhoch dotknutých spornými opatreniami. ( [18]16 ) 32. Komisia dalej usudzuje, ze Vseobecný súd nesprávne priznal odvolatelovi postavenie "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]", pricom v bodoch 87 a 88 vychádzal výlucne zo skutocnosti, ze odvolatel by mohol mat informácie, ktoré by boli z hladiska Komisie potenciálne relevantné v rámci konania vo veci formálneho zistovania. 33. V tejto súvislosti súhlasím s Komisiou ze samotná skutocnost, ze urcitá osoba má informácie, ktoré by mohli byt relevantné v rámci konania vo veci formálneho zistovania, nepostacuje na kvalifikáciu takejto osoby ako "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]". ( [19]17 ) 34. Takto siroký výklad pojmu "zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad]" nie je totiz zlucitelný s vymedzením a kritériami uvedenými v bodoch 29 a 30 vyssie, z ktorých vyplýva, ze priznanie predmetného postavenia závisí od mozného poskodenia záujmov dotknutej osoby v dôsledku poskytnutia pomoci, pricom predpokladom takéhoto priznania je konkrétny vplyv na situáciu dotknutej osoby. Z uvedeného je zrejmé, ze samotná moznost odovzdania informácií, ktoré môzu viest k zisteniu neoprávneného poskytnutia státnej pomoci, ako taká neumoznuje, ako správne poznamenáva Komisia, automaticky priznat osobe, ktorá predmetné informácie odovzdala, postavenie "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]". 35. V tejto súvislosti musím poznamenat, ze z bodov 86 az 88 napadnutého rozsudku, podla vsetkého vyplýva, ze Vseobecný súd v skutocnosti konstatoval, ze záujmy odvolatela mohli byt dotknuté poskytnutím pomoci spolocnosti Capricorn z dôvodu, ze odvolatel mal informácie, ktoré mohla Komisia zohladnit pocas konania vo veci formálneho zistovania. V bode 86 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkazuje, pravdupovediac pomerne nejasným spôsobom, na neziskový ciel odvolatela, pricom uviedol, ze ide o zdruzenie usilujúce sa o "obnovenie a podpor[u] automobilového pretekárskeho okruhu Nürburgring a podpor[u] kolektívnych záujmov jeho clenov, z ktorých niektorí organizujú sportové podujatia na tomto okruhu". Zdá sa vsak, ze uvedený odkaz nemá ani tak odôvodnit postavenie odvolatela ako "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]", ako skôr dolozit, ze mal k dispozícii informácie, ktoré by mohli byt relevantné pre posúdenie Komisie, co, ako sa uviedlo v bode vyssie, samo osebe nestací na to, aby sa odvolatelovi priznalo vyssie uvedené postavenie. 36. Z obsahu spisu vsak vyplýva, ze v zalobe podanej na Vseobecný súd odvolatel uviedol, ze je zdruzením, ktoré uz viac ako 40 rokov chráni záujmy celého nemeckého automobilového sportu v konkrétnej súvislosti s okruhom, pricom jeho hlavným cielom je zaistit správu tohto okruhu v hospodárskych podmienkach zameraných na vseobecný záujem tak, aby sa zabezpecil prístup na okruh aj pre sportovcov. Na tieto úcely odvolatel okrem iného vypracoval koncepciu vyuzívania okruhu vychádzajúcu zo vseobecného záujmu, pricom udrziaval kontakty a rokoval s príslusnými orgánmi státu a spolkovej krajiny Porýnie-Falcko, ako aj s ostatnými dotknutými subjektmi. Odvolatel tiez uviedol, ze Capricorn, t. j. nadobúdatel majetku Nürburgringu, sa namiesto toho usiluje o opacný koncept zameraný na maximalizáciu zisku, ktorý je úplne nezlucitelný s cielmi odvolatela. 37. S ohladom na uvedené tvrdenia, ktoré napokon Komisia podla vsetkého nespochybnila, mozno podla môjho názoru konstatovat, ze údajné poskytnutie pomoci spolocnosti Capricorn v súvislosti s nadobudnutím majetku Nürburgringu sa môze nepriaznivo dotknút záujmov odvolatela, ktorého úcel a existencia sú osobitne spojené s okruhom Nürburgring, ako aj záujmov jeho clenov, vo vztahu ku ktorým môze mat poskytnutie údajne nezákonnej pomoci konkrétne následky. 38. Z vyssie uvedených skutocností podla môjho názoru vyplýva, ze odvolatelovi treba priznat postavenie "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]" v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999 a ze Vseobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked uznal prípustnost zaloby o neplatnost druhého sporného rozhodnutia, ktorú podal odvolatel, a to v rozsahu, v akom táto zaloba smerovala k zachovaniu procesných práv, ktoré odvolatelovi vzhladom na jeho postavenie dotknutej osoby vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. B. O stvrtom odvolacom dôvode týkajúcom sa pochybení v rámci analýzy existencie váznych tazkostí, ktoré by odôvodnovali zacatie fázy formálneho zistovania 39. Stvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa skladá z piatich castí, odvolatel vytýka Vseobecnému súdu viacnásobné nesprávne právne posúdenie, skreslenie dôkazov a nedostatocné odôvodnenie v rámci analýzy, ktorá ho viedla k záveru, podla ktorého sa nepreukázalo, ze Komisia sa po skoncení fázy predbezného preskúmania stretla s tazkostami vyzadujúcimi zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 40. Kedze odvolatel opakovane namieta, ze napadnutý rozsudok je postihnutý vadou spocívajúcou v nedostatku odôvodnenia, resp. v nedostatocnom odôvodnení, pred analýzou tvrdení uvedených odvolatelom v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu povazujem za vhodné pripomenút zásady, ktoré Súdny dvor vypracoval v rámci svojej judikatúry, pokial ide o rozsah povinnosti odôvodnenia rozsudkov Vseobecného súdu. 1. O rozsahu povinnosti Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozsudky 41. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia, ktorá Vseobecnému súdu vyplýva z clánku 36 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na Vseobecný súd vztahuje na základe clánku 53 prvého odseku uvedeného statútu a clánku 117 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ukladá, ze z odôvodnenia napadnutého rozsudku musia byt jasne a nepochybne zrejmé úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. ( [20]18 ) 42. Z judikatúru tiez vyplýva, ze dôvod zalozený na neodpovedaní Vseobecného súdu na tvrdenia predlozené v prvostupnovom konaní predstavuje v podstate tvrdenie, ze doslo k poruseniu povinnosti odôvodnenia, ( [21]19 ) pricom otázka, ci odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu je rozporuplné alebo nedostatocné, predstavuje právnu otázku, ktorej zodpovedania sa mozno v rámci odvolania dovolávat. ( [22]20 ) V rámci odvolacieho konania sa preskúmanie Súdnym dvorom zameriava najmä na overenie toho, ci Vseobecný súd z právneho hladiska odpovedal dostatocne na vsetky tvrdenia, ktoré uviedol zalobca. ( [23]21 ) 43. Napriek uvedenému z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, ze z povinnosti odôvodnenia Vseobecnému súdu nevyplýva povinnost vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, v dôsledku coho môze byt odôvodnenie implicitné pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie. ( [24]22 ) Vseobecný súd vsak nemusí zaujat postoj k zjavne nepodstatným skutocnostiam alebo predvídat mozné námietky. ( [25]23 ) 44. Z uvedených zásad vyplýva, ze hoci Vseobecný súd môze v súlade s judikatúrou za vyssie uvedených podmienok splnit svoju povinnost týkajúcu sa odôvodnenia rozsudkov prostredníctvom implicitného odôvodnenia, v kazdom prípade nemôze jednoducho neodpovedat, výslovne ci implicitne, na tvrdenia, ktoré pred ním úcastníci konania uviedli a ktoré nie sú zjavne irelevantné, ani skreslit ich obsah. Takéto opomenutie totiz predstavuje nedostatok odôvodnenia odporujúci povinnosti Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutia, ako aj porusenie práva na úcinnú súdnu ochranu zaruceného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. ( [26]24 ) 2. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa transparentnej a nediskriminacnej povahy verejnej sútaze a) Argumentácia úcastníkov konania 45. V prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel namieta, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 146 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze tvrdenia uvedené odvolatelom neumoznili preukázat, ze by Komisia mala mat pochybnosti o transparentnej a nediskriminacnej povahe verejnej sútaze. Na tieto úcely odvolatel vznása tri druhy výhrad. 46. Predovsetkým odvolatel vytýka Vseobecnému súdu, pricom sa odvoláva najmä na bod 145 napadnutého rozsudku, jeho konstatovanie, ze na základe kritéria "maximalizácie hodnoty celého majetku" bolo mozné získat primeranú predajnú cenu majetku Nürburgringu podla právnych predpisov v oblasti státnej pomoci. Odvolatel zastáva na jednej strane názor, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu clánku 107 a clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Na druhej strane Vseobecný súd podla odvolatela nepreskúmal viaceré tvrdenia, ktoré odvolatel v tejto súvislosti uviedol, v dôsledku coho je napadnutý rozsudok postihnutý nedostatocným odôvodnením. 47. Odvolatel dodáva, ze v prvostupnovom konaní uviedol právne kritériá, ktoré sa mali zohladnit na úcely zostavenia struktúry verejnej sútaze takým spôsobom, aby sa vyhovelo podmienkam získania trhovej ceny. V konaní pred Vseobecným súdom odvolatel poukázal na judikatúru, z ktorej vyplýva, ze situáciu hospodárskej sútaze je potrebné opätovne nastolit na kazdom z dotknutých trhov. S odkazom na judikatúru, podla ktorej je hlavným cielom vrátenia neoprávnenej státnej pomoci odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené vyplatením tejto pomoci, odvolatel pred Vseobecným súdom uviedol, ze struktúra verejnej sútaze nebola vhodná na potlacenie narusenia hospodárskej sútaze vyplývajúceho z vyplatenia neoprávnenej pomoci, kedze táto pomoc sa pouzila na vytvorenie konglomerátu podnikov pôsobiacich na rôznych trhoch. Za takýchto okolností bolo podla odvolatela potrebné vyzadovat samostatné ponuky vo vztahu ku kazdej z obchodných jednotiek, ktoré sa mali predat. Takýto postup by nebránil predaju predmetného majetku v celku, ale prinútil by kazdého uchádzaca, aby za kazdú jednotku predávaného konglomerátu ponúkol najvyssiu cenu. Iba tento spôsob by podla odvolatela umoznil porovnanie ponúk. 48. Dalej odvolatel uvádza, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked neprihliadol na skutocnost, ze kritérium týkajúce sa hodnoty 25 % najlepsej ponuky, uvedené v bodoch 144 a 145 napadnutého rozsudku (dalej len "kritérium 25 %") ( [27]25 ), sa dotknutým osobám nikdy neoznámilo. Tieto strany ho preto nemohli zohladnit vo svojich stratégiách, v dôsledku coho verejná sútaz nebola transparentná a nediskriminacná. Tvrdenie uvedené v bode 145 napadnutého rozsudku, podla ktorého vzhladom na skutocnost, ze uvedené kritérium bolo stanovené na základe hodnoty skutocne predlozených ponúk, bolo mozné ho konkrétne urcit az ex post, je podla odvolatela z hladiska transparentnej a nediskriminacnej povahy verejnej sútaze nepodstatné. 49. V tretom rade odvolatel Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze nezohladnil jeho tvrdenie, poukazujúce na to, ze Capricorn sa lísi od spolocností Capricorn Automotive GmbH a Capricorn Holding GmbH, t. j. spolocností, ktoré predlozili ponuku v rámci verejnej sútaze. Z judikatúry vyplýva, ze prijatie ponuky, ktorá nepochádza od záujemcu, ktorý sa samostatne zúcastnil verejnej sútaze, nie je v súlade s poziadavkou otvorenosti a transparentnosti takejto verejnej sútaze. 50. Komisia uvádza, ze prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnut scasti ako nedôvodnú a scasti ako neprípustnú. b) Posúdenie 51. V rámci prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel spochybnuje analýzu, ktorú Vseobecný súd vykonal v bodoch 138 az 146 a v ktorej zamietol námietku odvolatela týkajúcu sa netransparentnej a diskriminacnej povahy verejnej sútaze. 1) Zhrnutie napadnutého rozsudku 52. V predmetnej casti napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze investori boli v priebehu verejnej sútaze vyzvaní, aby predlozili orientacnú ponuku na celý majetok, na konkrétne súbory majetku alebo na jednotlivý majetok, ze ponuky sa mali posudzovat najmä na základe ceny ponúknutej za majetok v závislosti od rozsahu ponuky a ze investori sa mali vybrat najmä s prihliadnutím na kritérium maximalizácie hodnoty celého majetku. Vseobecný súd rovnako poznamenal, ze uplatnenie tohto kritéria v praxi viedlo predávajúcich k tomu, aby v konecnej fáze verejnej sútaze zohladnili len ponuky týkajúce sa celého majetku, a to z dôvodu skutocnosti, ze vzhladom na predlozené ponuky predaj Nürburgringu ako celku umoznoval dosiahnut vyssiu cenu nez oddelený predaj jednotlivých castí majetku. 53. Dalej Vseobecný súd konstatoval, ze uchádzaci predlozili sest orientacných ponúk na celý majetok, ktoré ponúkali viac ako 25 % najlepsej ponuky, ze ponuky na celý majetok, ktoré nedosiahli 25 % najlepsej ponuky, boli zamietnuté a ze ziadna dalsia pozornost sa nevenovala ponukám týkajúcim sa len okruhu Nürburgring, ktoré spolu s jednotlivými ponukami na dalsí majetok nedosiahli prahovú hodnotu 25 % najlepsej ponuky. 54. Vzhladom na uvedené dospel Vseobecný súd k záveru, ze zainteresovaní investori mohli slobodne vymedzit predmet svojej ponuky na základe informácií, ktoré im boli poskytnuté, o kritériu maximalizácie hodnoty celého majetku, pricom cielom kritéria 25 % bolo len poskytnutie konkrétneho obsahu kritériu maximalizácie hodnoty celého majetku, a kedze bolo stanovené na základe hodnoty skutocne predlozených ponúk, bolo mozné ho konkrétne urcit az ex post. 2) O výhradách týkajúcich sa "kritéria maximalizácie hodnoty celého majetku" 55. V rámci výhrad týkajúcich sa "kritéria maximalizácie hodnoty celého majetku" odvolatel predovsetkým uvádza, ze Vseobecný súd pri svojej analýze vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pretoze z dôvodu pouzitia predmetnej pomoci na zalozenie konglomerátu obchodných jednotiek bolo potrebné vyzadovat samostatné ponuky pre kazdú z týchto obchodných jednotiek, ktoré boli súcastou majetku Nürburgringu. Iba týmto spôsobom bolo podla odvolatela mozné odstránit narusenie hospodárskej sútaze, ku ktorému doslo v dôsledku vyplatenia opatrení pomoci. Odvolatel dalej uvádza, ze napadnutý rozsudok je z tohto hladiska postihnutý nedostatkom odôvodnenia. 56. V tejto súvislosti je potrebné predovsetkým poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry je cielom vrátenia protiprávnej pomoci obnovenie predchádzajúcej situácie, pricom tento ciel sa dosiahne vtedy, ked predmetnú pomoc, v danom prípade zvýsenú o úroky z omeskania, vrátia jej príjemcovia alebo inými slovami podniky, ktoré ju skutocne pouzili. Týmto vrátením totiz príjemca stráca výhodu, ktorú mal na trhu v porovnaní so svojimi konkurentmi, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci. ( [28]26 ) 57. Z uvedeného vyplýva, ze hlavným cielom vrátenia protiprávne poskytnutej státnej pomoci je odstránit narusenie hospodárskej sútaze, ktoré bolo spôsobené konkurencnou výhodou plynúcou z protiprávnej pomoci. ( [29]27 ) 58. Ako vsak správne poznamenal Vseobecný súd v bode 133 napadnutého rozsudku, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak sa za trhovú cenu nadobudne podnik, ktorý získal státnu pomoc v rozpore so zákonom, t. j. za najvyssiu cenu, ktorú bol ochotný súkromný investor zaplatit za bezných podmienok hospodárskej sútaze za túto spolocnost v situácii, v ktorej sa - najmä po prijatí státnej pomoci - nachádza, zlozka pomoci sa ocení za trhovú cenu a zahrnie sa do obstarávacej ceny. Za týchto predpokladov sa nemozno domnievat, ze kupujúci mal prospech z výhody oproti iným prevádzkovatelom na trhu. ( [30]28 ) 59. Pokial ide o prejednávanú vec, z bodov 142 az 145 napadnutého rozsudku, citovaných v bodoch 52 az 54 vyssie, je zrejmé, ze Vseobecný súd konstatoval, ze zainteresovaní investori mohli v rámci verejnej sútaze slobodne vymedzit predmet svojej ponuky a predlozit orientacnú ponuku na celý majetok, na konkrétne súbory majetku alebo na jednotlivý majetok. Jednotlivé ponuky sa následne vyhodnotili s ohladom na kritérium maximalizácie hodnoty celého majetku. Moznost predlozit samostatné ponuky pre kazdú z obchodných jednotiek, ktoré tvorili konglomerát spolocností majetku Nürburgringu, preto nebola vylúcená a závisela od uvázenia kazdého uchádzaca. V kazdom prípade bez ohladu na konkrétnu podobu podanej ponuky (t. j. ci uz ako jednotná ponuka na celý majetok alebo ako samostatná ponuka vo vztahu ku kazdej jednotlivej obchodnej cinnosti), táto ponuka sa vyhodnotila na základe kritéria maximalizácie hodnoty celého majetku. 60. Za týchto okolností sa pouzitie kritéria pre hodnotenie ponúk zameraného na maximalizáciu hodnoty celého majetku a jeho uplatnenie vyssie opísaným spôsobom vôbec nezdajú byt v rozpore s poziadavkami vyplývajúcimi z judikatúry uvedenej v bodoch 57 az 59 vyssie, a to v rozsahu, v akom pouzitie predmetného kritéria jednoznacne smeruje k realizácii predaja predmetného majetku za najvyssiu moznú cenu, pricom sa na tieto úcely javí byt aj vhodné, kedze sa v súlade s uvedenou judikatúrou zabezpecí, aby kupujúci nezískal prospech v porovnaní s ostatnými subjektmi na trhu. V rámci príslusnej analýzy Vseobecného súdu preto podla môjho názoru nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu. 61. Pokial ide o dalsiu výhradu vznesenú v uvedenej súvislosti, týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia, z bodov 142 az 145 napadnutého rozsudku, a napokon aj z bodov 52 az 54 vyssie dostatocne jasne vyplývajú dôvody, ktoré viedli Vseobecný súd k záveru, ze pouzitie kritéria maximalizácie hodnoty majetku bolo v tomto prípade vhodné, aby sa tým umoznilo predat predmetný majetok za najvyssiu moznú cenu, a teda získat primeranú predajnú cenu v zmysle právnych predpisov v oblasti státnej pomoci. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze z predmetného hladiska nemozno konstatovat porusenie povinnosti odôvodnenia Vseobecným súdom. 3) O výhrade týkajúcej sa utajenej povahy kritéria 25 % 62. Odvolatel dalej uvádza, ze Vseobecný súd sa pri preskúmaní kritéria 25 % v bode 145 napadnutého rozsudku (citovanom v bode 54 vyssie) vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, kedze o takomto kritériu neboli dotknuté osoby nikdy informované, a preto ho nemohli zohladnit v rámci svojich stratégií. 63. V tejto súvislosti poznamenávam, ze je nesporné, ze kritérium 25 % sa uplatnilo na základe hodnoty skutocne predlozených ponúk. Z toho vyplýva, ako konstatoval Vseobecný súd v bode 145 napadnutého rozsudku, ze konkrétne ho bolo mozné urcit az ex post. V nadväznosti na uvedené vsak treba tiez zdôraznit, ze moznost urcit dané kritérium ex post nijakým spôsobom neznamená, ze v sútazných podkladoch nebolo mozné uviest, t. j. informovat uchádzacov, ze uvedené kritérium sa pouzije v rámci hodnotenia predlozených ponúk. 64. Napriek tomu sa domnievam, ze neuvedenie, resp. neoznámenie takejto skutocnosti nestací na spochybnenie otvorenej a transparentnej povahy verejnej sútaze. V bode 145 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze o kritériu maximalizácie hodnoty predaja boli dotknuté osoby informované, cize si boli vedomé skutocnosti, ze na to, aby mali vo verejnej sútazi úspech, mali zostavit struktúru svojej ponuky v súlade s uvedeným kritériom. 65. Za takýchto okolností nie je zrejmé, ako sa mohla stratégia uchádzacov lísit, ak by sa im oznámila skutocnost, ze vo verejnej sútazi sa dalej preskúmajú len ponuky, ktorých výska dosiahne aspon 25 % najlepsej podanej celkovej ponuky. Z tohto dôvodu sa nepreukázalo, ze neoznámenie uvedeného kritéria, ktoré bolo mozné urcit az ex post, malo nejaký vplyv na priebeh verejnej sútaze. Z uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze Vseobecný súd v rámci predmetnej analýzy nevychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. 4) O výhrade týkajúcej sa zmeny uchádzaca pocas verejnej sútaze 66. V tretom rade odvolatel v podstate vytýka Súdnemu dvoru, ze nezohladnil jeho tvrdenie, podla ktorého sa Capricorn lísi od spolocností Capricorn Automotive GmbH a Capricorn Holding GmbH, ktoré predlozili ponuku vo verejnej sútazi. 67. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla clánku 170 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora odvolaním nemozno menit predmet sporu pred Vseobecným súdom. Právomoc Súdneho dvora v rámci odvolania je totiz obmedzená na posúdenie právnych riesení dôvodov prejednávaných na prvom stupni. Úcastník konania teda nemôze pred Súdnym dvorom prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom, pretoze tým by sa mu umoznilo predlozit Súdnemu dvoru, ktorého právomoc v oblasti odvolacieho konania je obmedzená, spor v sirsom rozsahu, ako bol ten, ktorým sa zaoberal Vseobecný súd. ( [31]29 ) Nové námietky, ktoré neboli predlozené Vseobecnému súdu, je preto potrebné vyhlásit v odvolacom konaní za neprípustné. ( [32]30 ) 68. Z obsahu prvostupnového spisu vyplýva, ze odvolatel nevzniesol pred Vseobecným súdom výhradu týkajúcu sa zmeny uchádzaca pocas verejnej sútaze. Ako správne poznamenala Komisia, na preukázanie skutocnosti, ze tejto námietky sa dovolával v konaní pred Vseobecným súdom, odvolatel iba odkázal na jeho odpoved na otázku Vseobecného súdu, ktorý sa navyse týkal otázky súvisiacej s problematikou existencie záujmu na konaní. Vo svojej replike v konaní pred Súdnym dvorom odvolatel s cielom podporit svoje tvrdenie, podla ktorého sa predmetnej výhrady dovolával uz pred Vseobecným súdom, odkázal na body 17 a 77 a nasl. zaloby, ktorú podal na Vseobecný súd. Z týchto bodov zaloby, ktorá bola predmetom prvostupnového konania, vsak vyplýva iba to, ze odvolatel v bode 17 mimochodom spomenul skutocnost, ze Capricorn je iný subjekt nez spolocnosti Capricorn Automotive GmbH a Capricorn Holding GmbH, pricom vsak z toho neodvodil nijaké tvrdenie na podporu svojho návrhu na zrusenie druhého sporného rozhodnutia. Z uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze výhrada týkajúca sa zmeny uchádzaca pocas verejnej sútaze je neprípustná. 69. S ohladom na vyssie uvedené skutocnosti sa domnievam, ze prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 3. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa skreslenia listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 a) Argumentácia úcastníkov konania 70. V druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel spochybnuje body 151 az 156 napadnutého rozsudku, pricom namieta, ze výkladom listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 predlozeného pocas verejnej sútaze na podporu ponuky spolocnosti Capricorn v takom zmysle, ze príslub uvedený v tomto liste mal záväzný charakter, Vseobecný súd skreslil obsah predmetného listu, v dôsledku coho je jeho rozsudok postihnutý skreslením skutkového stavu a dôkazu. 71. Odvolatel uvádza, ze v konaní pred Vseobecným súdom poukázal na to, ze predmetný list obsahoval na svojej poslednej strane konkrétnu cast s názvom "DÔLEZITÉ UPOZORNENIE", v ktorej sa výslovne uvádzalo, ze "Tento zoznam podmienok [term sheet] slúzi iba ako podklad na diskusiu a jeho cielom nie je vytvorit medzi nami akýkolvek právne záväzný vztah" ( [33]31 ). Nezáväznost tohto listu podla odvolatela potvrdzujú aj dalsie formulácie uvedené v rovnakom dokumente. ( [34]32 ) 72. Z uvedeného vyplýva, ze Deutsche Bank jednoznacne a jasne uviedla, ze sa predmetným listom necítila byt viazaná. Preto konstatovaním, ze Deutsche Bank sa povazovala za viazanú uvedeným listom, Vseobecný súd skreslil jeho obsah. Z tohto dôvodu je záver uvedený v bode 156 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa nezdá, ze by Komisia mala mat pochybnosti o záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, nesprávny. Vzhladom na to, ze z obsahu tohto listu je zjavné, ze Deutsche Bank sa necítila byt viazaná, porovnanie s predchádzajúcimi listami, ktoré si vzájomne zaslali Capricorn a uvedená banka, nie je na úcely hodnotenia záväznosti listu relevantné. 73. Komisia spochybnuje uvedené argumenty odvolatela. b) Posúdenie 74. V bodoch 151 az 155 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v rámci odpovede na tvrdenie odvolatela, podla ktorého list Deutsche Bank z 10. marca 2014 nepredstavoval záväznú záruku financovania na podporu ponuky spolocnosti Capricorn, overil, ci preskúmanie uskutocnené Komisiou, ktoré sa zhoduje s analýzou nemeckých orgánov, mohlo vylúcit existenciu pochybností o záväznosti predmetného listu. 75. V tejto súvislosti Vseobecný súd predovsetkým poznamenal, ze v liste z 10. marca 2014 Deutsche Bank uviedla, ze bola ochotná poskytnút kupujúcemu úver vo výske 45 miliónov eur, pricom skutocnost, ze podmienky tohto financovania boli podrobne opísané, podla vsetkého naznacovala, ze Deutsche Bank uskutocnila podrobnú analýzu, pricom doslo k výmene informácií medzi nou a nadobúdatelom. Dalej Vseobecný súd uviedol, ze predmetný list opakovane odkazuje na záväzok spolocnosti Deutsche Bank, ktorý na základe tohto listu prevzala vo vztahu k spolocnosti Capricorn. Po tretie Vseobecný súd konstatoval, ze porovnanie listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 s dvoma prípravnými a nezáväznými listami od spolocnosti Deutsche Bank zo 17. a z 25. februára 2014 potvrdilo záväznost dotknutého listu. Napokon Vseobecný súd poznamenal, ze v liste Deutsche Bank z 10. marca 2014 sa spresnilo, ze jej záväzok podliehal trom podmienkam, ktoré Deutsche Bank umoznovali vymanit sa z jej záväzku len v prípade, ze by k nadobudnutiu majetku nedoslo za stanovených podmienok. 76. Z ustálenej judikatúry v tejto súvislosti vyplýva, ze ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ len právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených v konaní pred Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [35]33 ) 77. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora skreslenie musí zjavne vyplývat z listín zalozených v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( [36]34 ) Okrem toho hoci skreslenie dôkazov môze spocívat vo výklade dokumentu v rozpore s jeho obsahom, musí zjavne vyplývat zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru a jeho predpokladom je, ze Vseobecný súd zjavne prekrocil hranice primeraného posúdenia týchto dôkazov. V tejto súvislosti nestací preukázat, ze dokument mohol byt vykladaný odlisne od výkladu, ktorý zvolil Vseobecný súd. ( [37]35 ) 78. Súdny dvor má teda v prejednávanej veci urcit, ci z analýzy listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 a z dokumentov zalozených v spise zjavne vyplýva, ze Vseobecný súd zmenil význam tohto listu. Domnievam sa, ze k tomu nedoslo. 79. Z obsahu samotného listu totiz vyplýva, ako napokon poznamenal Vseobecný súd v bodoch 152 a 153 napadnutého rozsudku, ze Deutsche Bank opakovane potvrdila svoju ochotu a záväzok upísat financovanie spolocnosti Capricorn. ( [38]36 ) List podpísali dvaja riadiaci pracovníci prvej úrovne (riaditel a výkonný riaditel), co podla môjho názoru tiez poukazuje na vôlu zaviazat banku obsahom listu. 80. Výklad uvedeného listu v zmysle záväzného charakteru v nom uvedených záväzkov potvrdzuje, ako napokon poznamenal Vseobecný súd v bode 154 napadnutého rozsudku, analýza dvoch iných listov Deutsche Bank, ktoré predchádzali listu z 10. marca 2014 a ktoré sú rovnako zalozené v spise, t. j. listov zo 17. a z 25. februára 2014. Analýza týchto listov na jednej strane dokazuje, ze Deutsche bank ich formulovala úplne iným stýlom nez list z 10. marca 2014, pricom pouzité výrazy výslovne poukazujú na neochotu Deutsche Bank viazat sa ich obsahom. ( [39]37 ) Porovnanie znenia týchto listov so znením listu z 10. marca 2014 preto poukazuje na záväzný charakter listu z 10. marca 2014. Na druhej strane uvedené skorsie listy preukazujú, ze list Deutsche Bank z 10. marca 2014 predstavuje finálnu fázu rokovacieho procesu prebiehajúceho medzi uvedenou bankou a spolocnostou Capricorn. Ako uviedol Vseobecný súd, v liste z 10. marca 2014 sa spresnuje, ze záväzok Deutsche Bank podlieha trom podmienkam, na ktoré vsak Deutsche Bank nemá nijaký vplyv. ( [40]38 ) 81. Samozrejme, ako uvádza odvolatel, list z 10. marca 2014 obsahuje prílohu, "Appendix A", s názvom "Term Sheet", ktorá je tiez z 10. marca 2014. Prvá strana tejto prílohy sa oznacuje ako "návrh" (draft), pricom rovnako explicitne sa poukazuje na jej "predbezný" charakter (indicative terms and conditions). V prílohe sa odkazuje aj na dôlezité upozornenie uvedené na poslednej strane, ktorého obsah, uvedený v bode 71 vyssie, citoval odvolatel. 82. Domnievam sa vsak, ze hoci kvalifikácia presných podmienok prílohy predmetného listu ako návrhu, ako aj citované oznacenie uvedené na konci prílohy, ktoré je pravdupovediac zrejme standardným vzorom, môzu skutocne mýlit, pokial ide o záväzný charakter predmetnej prílohy a teda záväznost presných podmienok financovania, ktoré sa v nej uvádzajú, nevedú k spochybneniu záväznosti dotknutého listu ako takého a príslubu Deutsche Bank poskytnút spolocnosti Capricorn financovanie vo výske 45 miliónov eur, t. j. záväzku, ktorý uvedená banka v dotknutom liste výslovne uviedla. Hoci teda skutocnosti, na ktoré poukázal odvolatel, môzu spochybnit záväznost prílohy, nespochybnujú záväzný charakter záväzku, ktorý je predmetom dotknutého listu, co platí tým skôr s ohladom na úvahy uvedené v bodoch 79 a 80 vyssie. 83. Z vyssie uvedenej analýzy je podla môjho názoru zrejmé, ze zo spisu predlozenému Súdnemu dvoru jednoznacne nevyplýva, ze by Vseobecný súd zjavne prekrocil hranice primeraného posúdenia listu Deutsche Bank z 10. marca 2014, ako to na úcely zistenia skreslenia listinného dôkazu vyzaduje judikatúra uvedená v bode 77 vyssie. Z uvedeného vyplýva, ze aj druhú cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba podla môjho názoru zamietnut ako nedôvodnú. 4. O tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa platobnej neschopnosti spolocnosti Capricorn a) Argumentácia úcastníkov konania 84. V tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 147 az 161 napadnutého rozsudku nepreskúmal tvrdenia, ktoré uviedol v zalobe, týkajúce sa neistej ekonomickej situácie viacerých spolocností v rámci skupiny, ktorej súcastou je aj Capricorn, ako aj vlastníka tejto skupiny. Tieto tvrdenia mali preukázat, ze Capricorn nemala nikdy zarucené financovanie, na rozdiel od tvrdení Komisie v bodoch 242, 247, 261 a 277 konecného rozhodnutia. 85. Komisia tieto argumenty odvolatela spochybnuje. b) Posúdenie 86. Zo zaloby vyplýva, ze odvolatel uviedol v konaní pred Vseobecným súdom rad informácií s cielom preukázat, ze skupina, do ktorej patrila Capricorn, ako aj osoba na cele tejto skupiny mali vázne hospodárske tazkosti uz od roku 2012, cize dlho predtým, ako Capricorn uspela vo verejnej sútazi. 87. Odvolatel uviedol predmetné skutocnosti, aby preukázal, ze Komisia v konecnom rozhodnutí pochybila, pokial islo o schopnost spolocnosti Capricorn uhradit zaplatenú cenu, cize splnit kritérium bezpecnosti financovania transakcie stanovené na úcely výberu investorov, ktorí mali záujem o nadobudnutie majetku Nürburgringu. ( [41]39 ) 88. Ako napokon uznáva samotná Komisia, z napadnutého rozsudku v tomto ohlade vyplýva, ze Vseobecný súd na uvedené tvrdenia vôbec výslovne neodpovedal. Implicitné odôvodnenie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 43 vyssie by snád bolo mozné odvodit, pravdupovediac pri istej miere výkladového úsilia, z bodu 158 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd dospel po konstatovaní záväznosti listu Deutsche Bank z 10. marca 2014 k záveru, ze tvrdenia odvolatela neumoznili preukázat, ze by Komisia mala mat pochybnosti o splnení poziadavky záväznej záruky financovania, ktorá bola súcastou kritéria bezpecnosti transakcie. 89. V kazdom prípade, aj keby napadnutý rozsudok Vseobecného súdu bol v danej súvislosti postihnutý nedostatkom odôvodnenia, je potrebné pripomenút ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, ze ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výrok sa napriek tomu javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov, odvolanie sa musí zamietnut. ( [42]40 ) 90. V tejto súvislosti pripomínam, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí súd Únie posudzovat z hladiska informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. ( [43]41 ) 91. V konaní pred Vseobecným súdom, ako aj v konaní pred Súdnym dvorom Komisia uviedla, ze v okamihu prijatia konecného rozhodnutia nemala k dispozícii informácie, z ktorých vychádzala príslusná námietka odvolatela vznesená v rámci zaloby, s tým, ze odvolatel v konaní na Súdnom dvore nijakým spôsobom nepreukázal opak. 92. S ohladom na uvedené sa domnievam, ze tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu nemozno vyhoviet. 5. O stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa pokracovania procesu predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn z 11. marca 2014 a) Argumentácia úcastníkov konania 93. Vo stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel spochybnuje odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 162 az 168 napadnutého rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd odmietol tvrdenia, ktorými odvolatel poukázal na pokracovanie procesu predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn, ku ktorému doslo 11. marca 2014. 94. Odvolatel zastáva názor, ze Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná prihliadnut na vyssie uvedenú skutocnost, podla vsetkého na základe predpokladu, ze otázka zacatia konania vo veci formálneho zistovania sa môze týkat iba udalostí, ktoré nastali pred dnom schválenia výsledku verejnej sútaze. Takáto analýza je podla odvolatela dôsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Odvolatel totiz uvádza, ze fáza predbezného preskúmania sa neskoncila rozhodnutím o predaji majetku, ku ktorému doslo 11. mája 2014, ale az prijatím rozhodnutia Komisie z 1. októbra 2014. 95. Vseobecný súd vychádzal podla odvolatela z predpokladu, ze formálny akt, ktorým sa rozhodlo o predaji predmetného majetku, predstavoval urcitý druh "pomlcky", po ktorej Komisia nebola viac povinná prihliadat na dodatocné informácie, ku ktorým sa dostala v období do prijatia rozhodnutia, ktorým sa skoncil postup predbezného preskúmania. Rozhodujúcou skutocnostou pocas predbezného preskúmania Komisiou nie je, na rozdiel od tvrdenia Vseobecného súdu, ci odvolatel mohol alebo nemohol po staznosti z decembra 2013 podat dalsiu staznost, ale ci Komisia mala v súlade s judikatúrou k dispozícii vsetky informácie, ktoré z objektívneho hladiska mohla mat k dispozícii. Okrem toho odvolatel uvádza, ze Vseobecný súd skreslil ním predlozené dôkazy. 96. Komisia spochybnuje argumenty odvolatela. b) Posúdenie 97. Vo stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel spochybnuje odôvodnenie uvedené v bodoch 165 az 168 napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd zamietol námietku týkajúcu sa pokracovania procesu predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn, ku ktorému doslo 11. marca 2014. 98. V tejto casti napadnutého rozsudku Vseobecný súd vychádzal predovsetkým z predpokladu, ze cielom preskúmania Komisiou bolo zistit, ci verejná sútaz bola otvorená, transparentná, nediskriminacná a nepodmienená, a to na úcely overenia, ci sa majetok Nürburgringu predal za trhovú cenu. Vseobecný súd na základe toho usúdil, ze údajná pomoc, ktorej existenciu mala Komisia konstatovat v druhom spornom rozhodnutí (a ktorá podla odvolatela zodpovedala rozdielu medzi cenou zaplatenou spolocnostou Capricorn za majetok Nürburgringu a trhovou cenou toho majetku), bola spolocnosti Capricorn prípadne poskytnutá 11. marca 2014, teda v den schválenia predaja predmetného majetku tejto spolocnosti a podpisu zmluvy o predaji, v ktorej sa stanovila kúpna cena uvedeného majetku, ktorú mala Capricorn zaplatit. 99. Podla Vseobecného súdu z uvedeného vyplýva, ze skutocnosti, ktoré nastali po predmetnom dátume, ako je prevod spolocnosti Capricorn v nástroji urcenom na nadobudnutie majetku Nürburgringu na dalsieho kupujúceho, neboli relevantné pre preskúmanie otázky, ci bola spolocnosti Capricorn poskytnutá prípadná pomoc v rámci verejnej sútaze. Vseobecný súd následne túto úvahu uzavrel konstatovaním, ze ak by odvolatel pozadoval, aby Komisia preskúmala aj existenciu novej pomoci vyplývajúcej z údajného pokracovania procesu predaja po prijatí druhého napadnutého rozhodnutia, mal v tejto súvislosti podat novú staznost. 100. V tomto ohlade sa predovsetkým domnievam, ze je potrebné zamietnut námietku týkajúcu sa skreslenia dôkazov Vseobecným súdom. Odvolatel totiz nijakým spôsobom nespresnuje, co malo byt základom takéhoto skreslenia. 101. Pokial ide o výhradu týkajúcu sa nesprávnej analýzy Vseobecného súdu, pripomínam, ze ako sa uvádza v bode 90 vyssie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci musí súd Únie posudzovat z hladiska informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v okamihu, ked toto rozhodnutie prijala. 102. V tomto ohlade treba poznamenat, ze predbezná fáza procesu preskúmania v oblasti státnej pomoci sa koncí, ako správne uvádza odvolatel, ked Komisia prijme jedno z rozhodnutí podla clánku 4 nariadenia c. 659/1999, a nie skôr, ako napríklad na konci verejnej sútaze prostredníctvom schválenia predaja majetku, ktorého sa daná verejná sútaz týkala. 103. Nie je preto vylúcené, ze nové a relevantné skutocnosti na analýzu, ktorých si dovtedy Komisia nebola vedomá, môzu vyjst najavo po skoncení verejnej sútaze, ale pred prijatím príslusného rozhodnutia Komisie. V takom prípade sa domnievam, ze Komisia sa nezbavuje povinnosti zohladnit takéto nové informácie, ktoré sú relevantné na úcely jej analýzy, iba z dôvodu, ze sa o nich dozvedela po skoncení verejnej sútaze. Rovnako nemozno vylúcit, ze posúdenie takýchto informácií môze Komisiu prinútit, aby zmenila výsledok analýzy, pokial ide o existenciu alebo neexistenciu pomoci. 104. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze z právneho hladiska nie je správny záver vyplývajúci z poslednej vety bodu 166 napadnutého rozsudku, podla ktorého skutocnosti, ktoré nastali po dni skoncenia verejnej sútaze a schválenia predaja majetku, ktorého sa sútaz týkala, nemôzu byt v ziadnom prípade relevantné na úcely preskúmania otázky, ci sa pomoc poskytuje v rámci verejnej sútaze. 105. V súvislosti s prejednávanou vecou tiez poznamenávam, ze na rozdiel od toho, co vyplýva z bodu 167 napadnutého rozsudku, a tiez od toho, co uvádza Komisia, tvrdenia, ktoré odvolatel predlozil v prvostupnovom konaní v súvislosti so skutocnostami, ku ktorým doslo po skoncení verejnej sútaze, neboli zamerané na to, aby Komisia preskúmala existenciu novej pomoci vyplývajúcej z údajného pokracovania procesu predaja, ale skôr na spochybnenie transparentnej a nediskriminacnej povahy verejnej sútaze, ktorá viedla k predaju majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn. 106. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze napadnutý rozsudok je postihnutý nesprávnym právnym posúdením v rozsahu, v akom Vseobecný súd odmietol tvrdenia, ktoré odvolatel uviedol v súvislosti s pokracovaním procesu predaja nad rámec rozhodnutia o predaji majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn z 11. marca 2014, a to z dôvodu, ze predmetné tvrdenia sa vztahovali na skutocnosti, ktoré nastali po dni skoncenia verejnej sútaze. 107. Ako vsak vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 89 vyssie, ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výrok sa napriek tomu javí ako dôvodný z iných právnych dôvodov, odvolanie sa musí zamietnut. 108. V tejto súvislosti poznamenávam, ze zalobný dôvod, ktorý odvolatel uviedol v prvostupnovom konaní, vychádzal v podstate zo skutocnosti, ze kupujúci a predávajúci uzavreli po dokoncení prvého predaja dohodu o záruke za platbu splátok predajnej ceny, v ktorej sa stanovuje moznost opätovného predaja predmetného majetku v prípade pretrvávajúceho nezaplatenia druhej splátky predajnej ceny, k comu následne skutocne doslo. 109. V tejto súvislosti sa domnievam, ze uvedenú skutocnost, ktorá nastala az po schválení predaja majetku Nürburgringu po skoncení verejnej sútaze, a preto nemohla byt známa v case rozhodnutia o predaji tohto majetku, nemozno bez dalsích skutocností samu osebe povazovat za dôkaz o tom, ze prvá sútaz sa uskutocnila netransparentným a diskriminacným spôsobom, v dôsledku coho viedla k predaju predmetného majetku na konci verejnej sútaze za cenu nezodpovedajúcu trhovej cene. 110. Z vyssie uvedeného podla môjho názoru vyplýva, ze aj stvrtú cast stvrtého odvolacieho dôvodu treba zamietnut. 6. O piatej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku a) Argumentácia úcastníkov konania 111. Piatou castou stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatel spochybnuje body 173 az 176 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd odmietol tvrdenia, ktoré odvolatel uviedol v prvostupnovom konaní, zhrnuté v bodoch 170 a 171 uvedeného rozsudku. Odvolatel namieta, ze Vseobecný súd sa v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku obmedzil na zhrnutie tvrdení, ktoré uviedol na podporu svojej zaloby, pricom ich vôbec nepreskúmal, ani nijako neodôvodnil ich odmietnutie. V dôsledku uvedeného je napadnutý rozsudok podla odvolatela poskodený nedostatkom odôvodnenia, ako aj skreslením dôkazov navrhnutých odvolatelom a tiez nesprávnym právnym posúdením pri uplatnení clánku 107 a clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 112. Podla názoru Komisie je piatu cast stvrtého odvolacieho dôvodu potrebné zamietnut. Uvedená institúcia pripústa, ze príslusné odôvodnenie Vseobecného súdu je strucné, podla Komisie je vsak dostatocne jasné. Vsetky výhrady zhrnuté v bode 170 napadnutého rozsudku, ako aj uzavretie nájomnej zmluvy uvedené v bode 171, sa týkajú skutocností, ku ktorým doslo az po uzavretí zmluvy o predaji na základe schválenia výsledku verejnej sútaze, a na úcely analýzy preto nie sú relevantné. b) Posúdenie 113. V bodoch 170 az 175 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd zaoberal analýzou tretej casti tretieho zalobného dôvodu uvedeného odvolatelom, ktorá vychádzala zo skutocnosti, ze predaj majetku Nürburgringu spolocnosti Capricorn predstavoval novú státnu pomoc. V bode 170 Vseobecný súd zhrnul styri tvrdenia uvedené odvolatelom v prvostupnovom konaní, pricom v bode 171 zrekapituloval tvrdenie o nájomnej zmluve týkajúcej sa majetku Nürburgringu. 114. Ako priznáva samotná Komisia, Vseobecný súd na tieto tvrdenia neodpovedal, ale v bode 173 napadnutého rozsudku sa obmedzil na odkaz na "dôvod[y] uveden[é] v bodoch 138 az 158 vyssie, [pre ktoré] nie je namieste prijat záver, ze Komisia mala mat pochybnosti v súvislosti s transparentnostou a nediskriminacnou povahou verejnej sútaze", pricom v nasledujúcom bode dodal, ze "z týchto istých dôvodov tiez vyplýva, ze preskúmanie vykonané Komisiou, ktoré viedlo k prijatiu druhého napadnutého rozhodnutia, bolo takej povahy, ze vylúcilo akékolvek pochybnosti, pokial ide o existenciu poskytnutia výhody kupujúcemu v rámci nájomnej zmluvy týkajúcej sa majetku Nürburgringu alebo dalsích podmienok úhrady kúpnej ceny za tento majetok". 115. Pochybujem, ze takéto odôvodnenie, zalozené výlucne na tak vseobecnom odkaze na iné casti rozsudku, je bez akéhokolvek blizsieho vysvetlenia, prinajmensom v prejednávanej veci, zlucitelné s povinnostou odôvodnenia vztahujúcou sa na Vseobecný súd, v súlade s vymedzením tejto povinnosti v judikatúre uvedenej v bodoch 41 az 44 vyssie. Na základe uvedeného odôvodnenia totiz nie je ani len implicitne mozné pochopit úvahy, ktorými sa riadil Vseobecný súd, tak, aby sa dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. 116. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého Vseobecný súd predmetné tvrdenia logicky a implicitne odmietol, kedze sa týkali udalostí, ku ktorým doslo po uzavretí zmluvy o predaji, a preto nemohli mat vplyv na urcenie relevantnej trhovej ceny v zmysle judikatúry uvedenej v bode 58 vyssie, po prvé poznamenávam, ze z bodov 173 a 174 napadnutého rozsudku nijakým spôsobom nevyplýva, ze dôvodom odmietnutia predmetných tvrdení Vseobecným súdom by bola vyssie uvedená skutocnost. Po druhé tiez podotýkam, ze hoci dôvod, na ktorý poukázala Komisia, mozno prípadne uplatnit na druhé, tretie a stvrté tvrdenie uvedené v bode 170 ( [44]42 ), nezdá sa, ze by sa mohol vztahovat na prvé z týchto tvrdení, kedze odpocítanie 6 miliónov eur, na ktoré sa v prvom tvrdení odkazuje, sa podla vsetkého dohodlo v samotnej zmluve o predaji. Predmetný dôvod sa nevztahuje ani na tvrdenia uvedené v bode 171 napadnutého rozsudku týkajúce sa nájomnej zmluvy, ktorá bola podla vsetkého dojednaná pred uzavretím zmluvy o predaji. Po tretie v kazdom prípade nie je vylúcené, ako sa uvádza v bode 104 vyssie, ze skutocnosti, ktoré nastali po skoncení verejnej sútaze a schválení predaja majetku, ktorého sa daná sútaz týkala, môzu byt relevantné na úcely analýzy v oblasti státnej pomoci. Skutocnost, ze k niektorým udalostiam doslo az po skoncení verejnej sútaze, preto sama osebe nestací na to, aby boli takéto udalosti úplne irelevantné. 117. S ohladom na vyssie uvedené úvahy sa domnievam, ze napadnutý rozsudok je postihnutý nedostatkom odôvodnenia a ze z tohto dôvodu je potrebné vyhoviet piatej casti stvrtého odvolacieho dôvodu. C. O piatom odvolacom dôvode vychádzajúcom z nedostatocného odôvodnenia druhého sporného rozhodnutia 1. Argumentácia úcastníkov konania 118. Prostredníctvom piateho odvolacieho dôvodu odvolatel namieta skutocnost, ze Vseobecný súd v bodoch 182 az 189 napadnutého rozsudku zamietol zalobný dôvod, ktorý odvolatel uviedol na základe porusenia povinnosti odôvodnenia Komisiou. 119. Podla odvolatela nie je mozné urcit, na základe akých dôvodov Komisia v bodoch 240 a 247 konecného rozhodnutia konstatovala, ze Spolková republika Nemecko predala majetok Nürburgringu uchádzacovi, ktorý predlozil najvyssiu ponuku so zárukou financovania, a to v rámci otvorenej, transparentnej, nediskriminacnej a nepodmienenej verejnej sútaze. Rovnako nie je zrejmé, preco a na základe akého právneho dôvodu dospela Komisia v bode 285 konecného rozhodnutia k záveru, ze predaj súcastí majetku Nürburgringu nepredstavuje státnu pomoc. Jedinou jasnou skutocnostou je z hladiska odvolatela to, ze uvedený záver sa netýka predaja zahrnutého do "Opatrenia 15", ktoré sa vymedzuje v bode 38 konecného rozhodnutia. Tento bod sa v kazdom prípade vztahuje na iné predaje iným podnikom, ktoré sa realizovali omnoho skôr, nez doslo k uskutocneniu verejnej sútaze. Nie je zrejmé, preco sa základné rozhodnutie Komisie, podla ktorého predaj spolocnosti Capricorn nepredstavoval státnu pomoc, neuvádza samostatne a výslovne vo výroku konecného rozhodnutia. 120. Komisia zastáva názor, ze piaty odvolací dôvod treba zamietnut ako neprípustný a v kazdom prípade ako nedôvodný. 2. Posúdenie 121. Pokial ide o piaty odvolací dôvod, pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry je odvolací dôvod spocívajúci v jednoduchom zopakovaní zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uz boli predlozené Vseobecnému súdu, neprípustný. ( [45]43 ) 122. V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze odvolatel sa vo svojom odvolaní obmedzil na opätovné predlozenie tvrdení týkajúcich sa nedostatku odôvodnenia druhého sporného rozhodnutia, ktoré vzniesol uz v prvostupnovom konaní, pricom nespochybnil úvahu, na základe ktorej Vseobecný súd predmetné tvrdenia odmietol v napadnutom rozsudku. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze piaty odvolací dôvod je neprípustný. 123. Nad rámec uvedeného poznamenávam, ze súhlasím s analýzou Vseobecného súdu v bodoch 182 az 189 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazujem, na základe ktorej Vseobecný súd odmietol vyssie uvedené tvrdenia odvolatela zalozené na údajne nedostatocnom odôvodnení druhého sporného rozhodnutia. V. Návrh 124. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor: - vyhovel piatej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolania, ktoré podalo zdruzenia Ja zum Nürburgring eV., a - zamietol ostatné casti stvrtého odvolacieho dôvodu, ako aj piaty odvolací dôvod uvedeného odvolania. __________________________________________________________________ ( [46]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [47]2 ) [48]Ú. v. EÚ L 34, 2016, s. 1. ( [49]3 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([50]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). Toto nariadenie sa uz zrusilo a nahradilo nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([51]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [52]4 ) Pozri v príslusnom poradí clánok 2 a clánok 3 ods. 2 konecného rozhodnutia. ( [53]5 ) Pozri clánok 1 poslednú zarázku konecného rozhodnutia. ( [54]6 ) Pozri body 70 a 71 napadnutého rozsudku. ( [55]7 ) Pozri bod 83 napadnutého rozsudku. ( [56]8 ) Pozri bod 93 napadnutého rozsudku. ( [57]9 ) Pozri body 196 a 198 napadnutého rozsudku. ( [58]10 ) Pozri rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ([59]C-176/06 P, neuverejnený, [60]EU:C:2007:730, bod [61]18), ako aj z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia ([62]C-654/17 P, [63]EU:C:2019:634, bod [64]44). ( [65]11 ) Pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([66]C-367/95 P, [67]EU:C:1998:154, bod [68]41 a tam citovaná judikatúra). ( [69]12 ) Pozri v tejto súvislosti body 64 az 67 mojich návrhov, ktoré som predniesol v spojených veciach Scandlines Danmark a i./Komisia ([70]C-174/19 P a C-175/19 P, [71]EU:C:2021:199). ( [72]13 ) Pozri rozsudok z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i. ([73]C-47/10 P, [74]EU:C:2011:698, bod [75]132 a tam citovaná judikatúra). ( [76]14 ) Rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([77]C-817/18 P, [78]EU:C:2020:637, bod [79]50 a tam citovaná judikatúra). ( [80]15 ) Pozri najmä rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex ([81]C-83/09 P, [82]EU:C:2011:341, bod [83]65), ako aj z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i. ([84]C-47/10 P, [85]EU:C:2011:698, bod [86]132). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([87]C-817/18 P, [88]EU:C:2020:255, bod [89]36 a nasl. s dalsími odkazmi na judikatúru). ( [90]16 ) Na rozdiel od tvrdenia Komisie analýza Vseobecného súdu v tejto súvislosti neodporuje ani rozsudku z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex ([91]C-83/09 P, [92]EU:C:2011:341), ani rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia a Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Ferracci, (spojené veci [93]C-622/16 P az C-624/16 P, [94]EU:C:2018:873). V prvom rozsudku Súdny dvor priznal postavenie "dotknutej osoby" podniku, ktorý nebol priamym konkurentom príjemcu pomoci, ale pre svoj výrobný postup potreboval rovnakú prvotnú surovinu, ked tvrdil, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci a dostatocne preukázal, ze pomoc môze mat konkrétny dopad na jeho postavenie (body 64 a 65). Súdny dvor vsak na rozdiel od tvrdenia Komisie nevychádzal pri svojej analýze zo skutocnosti, ze dva dotknuté podniky boli v konkurencnom vztahu na dodávatelskom trhu týkajúcom sa predmetnej suroviny. Naproti tomu, pokial ide o bod 43 druhého rozsudku, na ktorý sa odvoláva Komisia, v tomto kontexte nie je relevantný, kedze v uvedenom bode predmetného rozsudku sa Súdny dvor vôbec nezaoberal otázkou priznania postavenia "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]". Tento bod sa naopak týka otázky prípadného priameho vplyvu na právne postavenie stazovatela, pokial ide o rozhodnutie Komisie zachovávajúce úcinky vnútrostátnych opatrení stanovujúcich schému pomoci, ktoré predmetného stazovatela konkurencne znevýhodnili. ( [95]17 ) V tomto ohlade sa domnievam, ze bod 12 uznesenia podpredsedu Súdneho dvora zo 6. októbra 2015, Comité d'entreprise de la SNCM/SNCM a Komisia [[96]C 410/15 P (I), [97]EU:C:2015:669], na ktorý sa Vseobecný súd odvoláva v bode 87 napadnutého rozsudku, nemozno vykladat v tom zmysle, ze samotná skutocnost, ze urcitý subjekt disponuje relevantnými informáciami, postacuje na to, aby sa takémuto subjektu priznalo postavenie "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]". Podpredseda Súdneho dvora odkazoval v uvedenom bode podla môjho názoru skôr na ciel, ktorý sa sleduje priznaním postavenia "zainteresovanej strany [dotknutej osoby - neoficiálny preklad]" dotknutej strane v danej veci. ( [98]18 ) Pozri ex multis rozsudky z 11. júna 2015, EMA/Komisia ([99]C-100/14 P, [100]EU:C:2015:382, bod [101]67 a citovaná judikatúra), a z 26 mája 2016, Rose Vision/Komisia ([102]C-224/15 P, [103]EU:C:2016:358, bod [104]24). ( [105]19 ) Pozri rozsudky z 11. mája 2017, Dyson/Komisia ([106]C-44/16 P, [107]EU:C:2017:357, bod [108]37 a citovaná judikatúra), ako aj zo 16. novembra 2017, Ludwig-Bölkow-Systemtechnik/Komisia ([109]C-250/16 P, [110]EU:C:2017:871, bod [111]55). ( [112]20 ) Pozri ex multis rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia ([113]C-224/15 P, [114]EU:C:2016:358, bod [115]26 a citovaná judikatúra), a pokial ide o aktuálne rozhodnutie, rozsudok z 11. júna 2020, China Construction Bank/EUIPO ([116]C-115/19 P, [117]EU:C:2020:469, bod [118]67 a citovaná judikatúra). ( [119]21 ) Pozri rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia ([120]C-44/16 P, [121]EU:C:2017:357, bod [122]37 a citovaná judikatúra), ako aj uznesenie z 13. decembra 2012, Alliance One International/Komisia ([123]C-593/11 P, neuverejnený, [124]EU:C:2012:804, bod [125]27). ( [126]22 ) Pozri ex multis rozsudok z 26. mája 2016, Rose Vision/Komisia ([127]C-224/15 P, [128]EU:C:2016:358, bod [129]25 a citovaná judikatúra), ako aj rozsudok z 11. mája 2017, Dyson/Komisia ([130]C-44/16 P, [131]EU:C:2017:357, bod [132]38 a citovaná judikatúra). ( [133]23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2012, Éditions Odile Jacob/Komisia ([134]C-551/10 P, [135]EU:C:2012:681, bod [136]48 a citovaná judikatúra). ( [137]24 ) Pozri v tomto zmysle aj návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Bayer CropScience a Bayer/Komisia ([138]C-499/18 P, [139]EU:C:2020:735, bod [140]89). ( [141]25 ) Pre podrobnosti pozri bod 53 nizsie. ( [142]26 ) Pozri rozsudok z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia ([143]C-357/14 P, [144]EU:C:2015:642, bod [145]110). ( [146]27 ) Rozsudok z 30. apríla 2020, Nelson Antunes da Cunha ([147]C-627/18, [148]EU:C:2020:321, bod [149]42 a citovaná judikatúra). ( [150]28 ) Pozri rozsudky z 29.apríla 2004, Nemecko/Komisia ([151]C-277/00, [152]EU:C:2004:238, bod [153]80) a z 1. októbra 2015, Electrabel a Dunamenti Ero"mu"/Komisia ([154]C-357/14 P, [155]EU:C:2015:642, bod [156]112). ( [157]29 ) Pozri v tejto súvislosti ex multis najnovsí rozsudok zo 4. marca 2021, Komisia/Fútbol Club Barcelona ([158]C-362/19 P, [159]EU:C:2021:169, bod [160]47 a citovaná judikatúra). ( [161]30 ) Pozri okrem iného rozsudok z 28. novembra 2019, Brugg Kabel a Kabelwerke Brugg/Komisia ([162]C-591/18 P, neuverejnený, [163]EU:C:2019:1026, bod [164]70 a tam citovaná judikatúra). ( [165]31 ) V pôvodnom anglickom znení sa uvádza: "IMPORTANT NOTICE:... This term sheet is for discussion purposes only and is not intended to create any legally binding obligation between usť. ( [166]32 ) Ide o nasledujúce vety: "This document does not constitute advice, or an offer (of any type), invitation to offer or recommendation, to you. If after making your own assessment you independently decide you would like to pursue a specific transaction with us there will be separate offering or other legal documentation, the terms of which will (if agreed) supersede any indicative and summary terms contained in this document. We therefore do not accept any liability for any direct, consequential or other loss arising from reliance on this document". ( [167]33 ) Pozri ex multis rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ([168]C-466/19 P, [169]EU:C:2021:76, bod [170]42 a tam citovaná judikatúra). ( [171]34 ) Pozri ex multis rozsudok z 10. marca 2021, Ertico - ITS Europe/Komisia ([172]C-572/19 P, [173]EU:C:2021:188, bod [174]69 a tam citovaná judikatúra). ( [175]35 ) Pozri rozsudok z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia ([176]C-466/19 P, [177]EU:C:2021:76, bod [178]44 a tam citovaná judikatúra). ( [179]36 ) List napríklad zacína touto vetou: "We are pleased to confirm the terms and conditions on which Deutsche Bank... is willing to arrange and underwrite the financing...". Oddiel 1 tohto listu s názvom "Financing" obsahuje túto vetu: "We are pleased to confirm the terms on which [..., Deutsche Bank...] is willing to underwite [,,,] 100% of a loan facility". Oddiel 10 listu z názvom "Commitment expiry", upravuje zaciatok a koniec záväznosti listu. ( [180]37 ) V liste zo 17. februára 2014 sa výslovne zdôraznuje jeho nezáväznost (ako vyplýva z jednoznacnej formulácie, podla ktorej "this letter does not constitute a commitment on the part of, or engagement of, DB or any of its affiliates"). Zdá sa, ze tento list je prvým úkonom v rámci rokovacieho procesu, co mozno odvodit z jeho nasledujúcej vety: "DB is pleased to inform you that... we... are confident in our ability to underwrite the Financing Transaction to finance, in part, the Transaction". List z 25. februára 2014 predstavuje podla vsetkého pokrocilejsiu fázu rokovania, v rámci ktorej sa kupujúcemu oznamuje jednak skutocnost, ze úverová komisia v zásade schválila upísanie financovania, hoci s výhradou dalsích potrebných interných schválení, jednak fakt, ze proces "due diligence" sa este úplne neskoncil. ( [181]38 ) Ako vyplýva z oddielu 2 tohto listu, uvedenými podmienkami sú: i) vykonanie transakcie, ii) neexistencia významnej zmeny, pokial ide o nadobúdaný majetok, a iii) neexistencia protiprávneho financovania. ( [182]39 ) Pozri najmä odôvodnenie 48 konecného rozhodnutia. ( [183]40 ) Pozri v tomto zmysle najnovsí rozsudok z 25. februára 2021, Dalli/Komisia ([184]C-615/19 P, [185]EU:C:2021:133, bod [186]165 a citovaná judikatúra). Táto judikatúra sa vztahuje aj na chyby týkajúce sa odôvodnenia. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 19. marca 2020, ClientEarth/Komisia ([187]C-612/18 P, neuverejnený, [188]EU:C:2020:223, body [189]39 a [190]40). ( [191]41 ) Pozri rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice ([192]C-300/16 P, [193]EU:C:2017:706, bod [194]70 a citovaná judikatúra). ( [195]42 ) Cize odklad platby druhej splátky kúpnej ceny, nevymáhanie penále a prevod majetku dalsiemu kupujúcemu. ( [196]43 ) Pozri v tejto súvislosti ex multis uznesenie z 3. septembra 2019, ND a OE/Komisia ([197]C-317/19 P, neuverejnené, [198]EU:C:2019:688, body [199]27 a [200]28 a tam citovaná judikatúra). References 1. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A432 4. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0002 5. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0003 6. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0004 7. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0005 8. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0006 9. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0007 10. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0008 11. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0009 12. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0010 13. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0011 14. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0012 15. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0013 16. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0014 17. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0015 18. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0016 19. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#t-ECR_62019CC0647_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0001 47. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0002 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:034:TOC 49. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0003 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 52. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0004 53. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0005 54. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0006 55. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0007 56. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0008 57. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0009 58. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0010 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&anchor=#point18 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point44 65. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0011 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point41 69. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0012 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A199&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A199 72. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0013 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point132 76. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0014 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point50 80. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0015 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point65 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point132 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A255&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A255 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A255&anchor=#point36 90. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0016 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 95. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0017 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A669&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A669 98. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0018 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A382&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A382 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A382&anchor=#point67 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&anchor=#point24 105. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0019 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&anchor=#point37 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A871&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A871 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A871&anchor=#point55 112. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0020 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&anchor=#point26 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A469&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A469 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A469&anchor=#point67 119. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0021 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&anchor=#point37 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A804&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A804 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A804&anchor=#point27 126. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0022 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A358&anchor=#point25 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A357&anchor=#point38 133. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0023 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A681&anchor=#point48 137. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0024 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A735&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A735 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A735&anchor=#point89 141. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0025 142. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0026 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&anchor=#point110 146. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0027 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A321&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A321 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A321&anchor=#point42 150. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0028 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&anchor=#point80 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&locale=sk 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A642&anchor=#point112 157. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0029 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A169&anchor=#point47 161. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0030 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026&anchor=#point70 165. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0031 166. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0032 167. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0033 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point42 171. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0034 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A188&locale=sk 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A188 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A188&anchor=#point69 175. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0035 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point44 179. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0036 180. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0037 181. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0038 182. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0039 183. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0040 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A133&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A133 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A133&anchor=#point165 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223&anchor=#point39 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A223&anchor=#point40 191. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0041 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point70 195. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0042 196. file:///tmp/lynxXXXXIis1dy/L85391-5642TMP.html#c-ECR_62019CC0647_SK_01-E0043 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&anchor=#point27 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&anchor=#point28