NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

   MACIEJ SZPUNAR

   prednesené 1. júla 2021 ( [1]1 )

   Vec C-638/19 P

   Európska komisia

   proti

   European Food SA,

   Starmill SRL,

   Multipack SRL,

   Scandic Distilleries SA,

   Ioanovi Miculaovi,

   Viorelovi Miculaovi,

   European Drinks SA,

   Rieni Drinks SA,

   Transilvania General Import-Export SRL,

   West Leasing SRL, predtým West Leasing International SRL

   "Odvolanie - Státna pomoc - Rozhodcovské konanie - Pomoc vyplývajúca zo
   zaplatenia náhrady skody priznanej niektorým hospodárskym subjektom
   rozhodcovským súdom - Bilaterálna investicná zmluva - Uplatnenie práva
   Únie"

   I. Úvod

   1.

   Búrlivé stretnutie medzi právom Únie a rozhodcovským investicným právom
   vyvolalo mnoho otázok, na vyriesenie ktorých nepostacuje rozsudok vo
   veci Achmea ( [2]2 ). Prejednávaná vec, pre ktorú je typický tento
   konfliktný vztah, teda poskytuje Súdnemu dvoru vítanú prílezitost,
   v súlade s logikou, na ktorej je zalozený tento rozsudok, este viac
   spresnit zásady, ktorými sa riadi otázka zlucitelnosti rozhodcovských
   konaní zalozených na dvojstranných investicných zmluvách uzatvorených
   medzi dvoma clenskými státmi s právom Únie v osobitnom kontexte
   rozhodcovského konania zacatého na základe bilaterálnej investicnej
   zmluvy uzatvorenej medzi dvoma clenskými státmi predtým ako stát, ktorý
   je úcastníkom rozhodcovského konania, pristúpil k Európskej únii.

   2.

   Táto vec, ktorá je na krizovatke investicného rozhodcovského konania
   a právom státnej pomoci, tiez predstavuje moznost preskúmat otázku
   rozsahu právomoci Európskej komisie podla clánkov 107 a 108 ZFEÚ
   v takomto kontexte.

   3.

   Komisia sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu
   Európskej únie z 18. júna 2019, European Food SA a i./Komisia
   (T-624/15, T-694/15 a T-704/15, dalej len "napadnutý rozsudok",
   [3]EU:T:2019:423), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie (EÚ)
   2015/1470 z 30. marca 2015 o státnej pomoci SA.38517 (2014/C) (ex
   2014/NN), ktorú poskytlo Rumunsko - Rozhodcovský rozsudok
   z 11. decembra 2013, Micula/Rumunsko ([4]Ú. v. EÚ L 232, 2015, s. 43,
   dalej len "sporné rozhodnutie").

   II. Právny rámec

   A. Dohovor ICSID

   4.

   Dohovor o riesení sporov z investícií medzi státmi a obcanmi druhých
   státov, uzatvorený 18. marca 1965 (dalej len "dohovor ICSID"), ktorý
   nadobudol platnost vo vztahu k Rumunsku 12. októbra 1975, vo svojom
   clánku 53 ods. 1 stanovuje:

   "Rozhodcovský nález bude pre strany záväzný a nebude predmetom
   odvolania alebo akéhokolvek iného opravného prostriedku, s výnimkou
   tých, ktoré sú uvedené v tomto Dohovore. Kazdá strana bude dodrziavat
   a plnit podmienky rozhodcovského nálezu..."

   5.

   Clánok 54 ods. 1 dohovoru ICSID stanovuje:

   "Kazdý zmluvný stát uzná rozhodcovský nález vydaný podla tohto Dohovoru
   ako záväzný a bude na svojom území vymáhat plnenie penazných záväzkov
   ulozených v rozhodcovskom náleze, akoby to bolo konecné rozhodnutie
   súdu v tomto státe."

   B. Dohoda z roku 1995

   6.

   Európska dohoda o pridruzení medzi Európskymi spolocenstvami a ich
   clenskými státmi na jednej strane a Rumunskom na strane druhej ( [5]3 )
   (dalej len "dohoda z roku 1995"), ktorá nadobudla platnost 1. februára
   1995, vo svojom clánku 64 ods. 1 a 2 stanovovala:

   "1.   Nezlucitelné so správnym fungovaním tejto dohody, pokial môzu
   ovplyvnit obchod medzi Spolocenstvom a Rumunskom, sú tieto prípady:

   ...

   iii)

   akákolvek verejná pomoc, ktorá narusuje hospodársku sútaz alebo hrozí,
   ze túto sútaz narusí v dôsledku zvýhodnovania niektorých podnikov alebo
   výroby urcitého tovaru.

   2.   Akékolvek postupy, ktoré sú v rozpore s týmto clánkom, sa
   posudzujú na základe kritérií vyplývajúcich z uplatnovania pravidiel
   clánkov [101, 102 a 107 ZFEÚ]."

   7.

   Clánky 69 a 71 dohody z roku 1995 ukladajú Rumunsku povinnost zosúladit
   svoju vnútrostátnu právnu úpravu s acquis communautaire.

   C. BIZ

   8.

   Bilaterálna investicná zmluva uzavretá 29. mája 2002 medzi vládou
   Svédskeho královstva a rumunskou vládou o podpore a vzájomnej ochrane
   investícií (dalej len "BIZ"), nadobudla platnost 1. júla 2003
   a stanovuje v clánku 2 ods. 3:

   "Kazdá zmluvná strana zabezpecí investíciám investorov druhej zmluvnej
   strany nestranné a spravodlivé zaobchádzanie a nebude neprimeranými
   alebo diskriminacnými opatreniami poskodzovat správu, riadenie,
   udrziavanie, pouzívanie, vyuzitie alebo dispozíciu s investíciami
   týchto investorov."

   9.

   Clánok 7 BIZ stanovuje, ze spory medzi investormi a signatárskymi
   krajinami sa riesia najmä rozhodcovským súdom pod zástitou dohovoru
   ICSID.

   D. Zmluva o pristúpení a akt o pristúpení

   10.

   Podla Zmluvy o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej
   únii ( [6]4 ) podpísanej 25. apríla 2005 Rumunsko pristúpilo k Únii od
   1. januára 2007.

   11.

   Clánok 2 Aktu o podmienkach pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska
   k Európskej únii a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalozená Európska
   únia ( [7]5 ) (dalej len "akt o pristúpení"), stanovuje:

   "Odo dna pristúpenia sú ustanovenia pôvodných zmlúv a aktov prijatých
   institúciami... záväzné pre... Rumunsko a uplatnujú sa v [tomto státe]
   za podmienok stanovených v týchto zmluvách a v tomto akte."

   12.

   Kapitola 2 prílohy V aktu o pristúpení, nazvaná "Politika hospodárskej
   sútaze", obsahuje tieto ustanovenia:

   "1.

   Nasledujúce systémy pomoci a individuálna pomoc, ktoré boli v novom
   clenskom státe zavedené predo dnom pristúpenia a sú uplatnované aj po
   tomto dni, sa ku dnu pristúpenia povazujú za existujúcu pomoc v zmysle
   clánku [108] ods. 1 [ZFEÚ]:

   a)

   opatrenia pomoci zavedené pred 10. decembrom 1994;

   b)

   opatrenia pomoci uvedené v dodatku k tejto prílohe;

   c)

   opatrenia pomoci, ktoré boli predo dnom pristúpenia preskúmané orgánom
   pre kontrolu státnej pomoci nového clenského státu a uznané za
   zlucitelné s acquis a voci ktorým Komisia nevzniesla ziadnu námietku
   z dôvodu váznych pochybností o zlucitelnosti opatrenia [s vnútorným]
   trhom podla postupu ustanoveného v odseku 2.

   Vsetky opatrenia, ktoré sa budú uplatnovat po dni pristúpenia
   a predstavujú státnu pomoc a ktoré nesplnajú vyssie uvedené podmienky,
   sa na úcely uplatnovania clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ] povazujú po
   pristúpení za novú pomoc.

   ...

   5.

   Pokial ide o Rumunsko, odsek 1 písm. c) sa vztahujú na opatrenia pomoci
   preskúmané rumunským orgánom pre kontrolu státnej pomoci po tomto dni,
   o ktorých rozhodla Komisia na základe neustáleho sledovania záväzkov,
   ktoré prevzalo Rumunsko v kontexte prístupových rokovaní, ze záznam
   o uskutocnovaní státnej pomoci Rumunska v case pred pristúpením
   dosiahol uspokojivú úroven. Takáto uspokojivá úroven sa povazuje za
   dosiahnutú vtedy, ked Rumunsko preukáze dôsledné uplatnovanie celej
   a riadnej kontroly státnej pomoci s ohladom na vsetky opatrenia pomoci
   poskytnuté v Rumunsku vrátane prijatia a úplného a správneho
   vykonávania odôvodnených rozhodnutí zo strany rumunského orgánu pre
   kontrolu státnej pomoci, ktoré obsahujú presné preskúmanie povahy
   státnej pomoci kazdého opatrenia a správne uplatnovanie kritérií
   zlucitelnosti.

   Komisia môze na základe váznych pochybností o zlucitelnosti
   [s vnútorným] trhom vzniest námietky proti kazdému opatreniu pomoci
   udelenému v období pred pristúpením medzi 1. septembrom 2004 a dnom
   urceným vo vyssie uvedenom rozhodnutí Komisie so záverom, ze záznam
   o uskutocnovaní dosiahol uspokojivú úroven. Takéto rozhodnutie Komisie,
   ktoré vznása námietky proti opatreniu sa povazuje za rozhodnutie
   o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v zmysle nariadenia (ES)
   c. 659/1999[ ( [8]6 )]. Ak sa takéto rozhodnutie prijme predo dnom
   pristúpenia, nadobudne úcinnost dnom pristúpenia.

   Ak Komisia prijme negatívne rozhodnutie po zacatí konania vo veci
   formálneho zistovania, Komisia rozhodne, ze Rumunsko prijme vsetky
   potrebné opatrenia na efektívne vrátenie pomoci od príjemcu. Pomoc,
   ktorá sa má vrátit, obsahuje úrok v primeranej úrokovej sadzbe
   stanovený v súlade s nariadením (ES) c. 794/2004 ( [9]7 ) a splatný od
   toho istého dna."

   III. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie

   13.

   Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 az 42
   napadnutého rozsudku a pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút
   takto.

   14.

   Dna 2. októbra 1998 rumunské orgány prijali mimoriadny výnos vlády
   c. 24/1998 (dalej len "EGO 24"), ktorým sa niektorým investorom
   v znevýhodnených regiónov, ktorí získali certifikát stáleho investora,
   poskytuje rad investicných stimulov, medzi inými napríklad oslobodenie
   od platenia ciel a dane z pridanej hodnoty na stroje, vrátenie ciel zo
   surovín, ako aj oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb pocas
   obdobia, pre ktoré je príslusná oblast oznacená ako znevýhodnený
   región.

   15.

   Rozhodnutím z 25. marca 1999, ktoré bolo uplatnitelné od 1. apríla
   1999, rumunská vláda deklarovala banskú oblast Stei Nucet v okrese
   Bihor ako znevýhodnený región na desat rokov.

   16.

   Rumunsko v záujme splnenia svojej povinnosti harmonizácie v zmysle
   dohody z roku 1995 schválilo v roku 1999 zákon c. 143/1999 o státnej
   pomoci, ktorý nadobudol úcinnost 1. januára 2000. Tento zákon, ktorý
   prebral definíciu státnej pomoci uvedenú v clánku 64 dohody z roku 1995
   a v súcasnom clánku 107 ZFEÚ, ustanovil Consiliul Concurentei (Rada pre
   hospodársku sútaz, Rumunsko) za vnútrostátny orgán zodpovedný za dohlad
   nad státnou pomocou, ktorý je príslusný na posúdenie zlucitelnosti
   státnej pomoci poskytnutej Rumunskom podnikom.

   17.

   Dna 15. mája 2000 prijala Rada pre hospodársku sútaz rozhodnutie
   c. 244/2000, ktorým stanovila, ze viaceré stimuly poskytnuté EGO 24
   treba povazovat za státnu pomoc a musia byt zrusené.

   18.

   Dna 1. júla 2000 mimoriadny výnos vlády c. 75/2000 zmenil EGO 24 (dalej
   spolocne len "EGO").

   19.

   Rada pre hospodársku sútaz v rámci svojej zaloby podanej na Curtea de
   Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko) napadla skutocnost, ze
   napriek prijatiu mimoriadneho výnosu vlády c. 75/2000 nebolo jej
   rozhodnutie c. 244/2000 vykonané. Táto zaloba bola zamietnutá
   rozhodnutím z 26. januára 2001 a toto rozhodnutie potvrdil Înalta Curte
   de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd, Rumunsko) rozhodnutím
   z 19. februára 2002.

   20.

   Páni Ioan a Viorel Micula, zalobcovia v prvostupnovom konaní, sú
   svédskymi obcanmi s bydliskom v Rumunsku a väcsinovými akcionármi
   spolocnosti European Food and Drinks Group, ktorej cinnost sa týka
   výroby potravín a nápojov v oblasti Stei-Nucet v okrese Bihor
   (Rumunsko). Spolocnosti European Food SA, Starmill SRL, Multipack SRL,
   Scandic Distilleries SA, European Drinks SA, Rieni Drinks SA,
   Transilvania General Import-Export SRL a West Leasing SRL (predtým West
   Leasing International SRL), ktoré sú tiez zalobkynami v prvostupnovom
   konaní, patria skupine European Food and Drinks Group.

   21.

   Na základe certifikátov stálych investorov, ktoré získala European Food
   1. júna 2000 a Starmill a Multipack 17. mája 2002, tieto spolocnosti
   investovali do banskej oblasti Stei-Nucet.

   22.

   Rumunsko vo februári 2000 zacalo prístupové rokovania s Úniou.
   V kontexte týchto rokovaní Únia v spolocnej pozícii z 21. novembra 2001
   konstatovala, ze v Rumunsku existuje "niekolko existujúcich schém
   pomoci, ako aj nových nezlucitelných schém pomoci, ktoré neboli
   zosúladené s acquis" vrátane "nástrojov poskytnutých v rámci [EGO]".

   23.

   Dna 26. augusta 2004 Rumunsko vyhlásilo, ze "s cielom splnit kritériá
   v pravidlách Spolocenstva o státnej pomoci a tiez s cielom dokoncit
   rokovania v kapitole c. 6 (Politika hospodárskej sútaze) bolo potrebné,
   aby sa vo vnútrostátnych predpisoch eliminovali vsetky formy státnej
   pomoci, ktoré neboli zlucitelné s acquis communautaire v tejto oblasti"
   a zrusilo vsetky stimuly priznané na základe EGO okrem úlavy
   v súvislosti s danou z príjmov právnických osôb. Táto zmena nadobudla
   platnost 22. februára 2005.

   24.

   Dna 1. januára 2007 Rumunsko pristúpilo k Únii.

   25.

   Dna 28. júla 2005 pät zalobcov v prvostupnovom konaní, konkrétne páni
   Ioan a Viorel Micula, European Food, Starmill a Multipack (dalej len
   "zalobcovia v rozhodcovskom konaní") pozadovali zriadenie
   rozhodcovského súdu v súlade s clánkom 7 BIZ s cielom získat náhradu
   skody spôsobenej zrusením stimulov stanovených v EGO.

   26.

   Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku z 11. decembra 2013 (dalej
   len "rozhodcovský rozsudok") dospel k záveru, ze zrusením stimulov
   stanovených v EGO Rumunsko nezabezpecilo spravodlivé a nestranné
   zaobchádzanie s investíciami a priznalo zalobcom v rozhodcovskom konaní
   náhradu skody, ktorú malo Rumunsko zaplatit, vo výske 791882452
   rumunských lei (RON) (priblizne 178 miliónov eur).

   27.

   Dna 31. januára 2014 útvary Komisie informovali listom rumunské orgány,
   ze akékolvek vykonanie alebo výkon rozhodcovského rozsudku by
   predstavovalo novú pomoc a muselo by byt predmetom oznámenia Komisii.

   28.

   Rumunské orgány 20. februára 2014 informovali útvary Komisie, ze
   ciastocne uhradili náhradu skody, ktorú zalobcom v rozhodcovskom konaní
   priznal rozhodcovský súd, a to zapocítaním za dane a poplatky, ktoré
   rumunským úradom dlhovala European Food.

   29.

   Dna 26. mája 2014 Komisia prijala rozhodnutie C(2014) 3192, ktorým sa
   podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 Rumunsku ukladá povinnost
   okamzite pozastavit akékolvek opatrenie, ktoré by mohlo viest
   k vykonaniu alebo výkonu rozhodcovského rozsudku, z toho dôvodu, ze
   takéto opatrenie by pravdepodobne predstavovalo neoprávnenú státnu
   pomoc, kým Komisia neprijme konecné rozhodnutie o zlucitelnosti tejto
   státnej pomoci s vnútorným trhom.

   30.

   Listom z 1. októbra 2014 Komisia informovala Rumunsko o svojom
   rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108
   ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s ciastocným vykonaním rozhodcovského rozsudku
   Rumunskom, ku ktorému doslo zaciatkom roka 2014, ako aj v súvislosti
   s akýmkolvek dalsím vykonaním alebo výkonom tohto rozhodcovského
   rozsudku.

   31.

   Podla rumunských orgánov bol rozhodcovský rozsudok v plnom rozsahu
   vykonaný.

   32.

   Dna 30. marca 2015 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom dospela
   k záveru, ze vyplatenie náhrady skody priznanej rozhodcovským súdom
   jedinej hospodárskej jednotke, ktorú tvorili páni Ioan a Viorel Micula
   a European Food, Starmill, Multipack, Scandic Distilleries, European
   Drinks, Rieni Drinks, Transilvania General Import-Export a West Leasing
   International, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ
   a musí byt vrátená.

   IV. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok

   33.

   Návrhmi dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 6., 30.
   a 28. novembra 2015 European Food, Starmill, Multipack a Scandic
   Distilleries vo veci T-624/15 Ioan Micula vo veci T-694/15 a pán Viorel
   Micula, ako aj European Drinks, Rieni Drinks, Transilvania General
   Import-Export a West Leasing podali vo veci T-704/15 zalobu, v ktorej
   sa domáhali zrusenia sporného rozhodnutia. Vseobecný súd vyhovel návrhu
   Spanielskeho královstva a Madarska na vstup vedlajsieho úcastníka do
   konania na podporu návrhov Komisie. Podla clánku 68 svojho rokovacieho
   poriadku Vseobecný súd tieto tri veci spojil na úcely konecného
   rozhodnutia.

   34.

   Na podporu kazdej zo zalôb na prvom stupni odvolatelia uviedli osem
   zalobných dôvodov, pricom niektoré boli rozdelené na niekolko castí.

   35.

   Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd na jednej strane vyhovel prvej casti
   druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veciach T-624/15 a T-694/15
   a prvej casti prvého zalobného dôvodu predlozeného vo veci T-704/15,
   ktoré boli zalozené na nedostatku právomoci Komisie a neuplatnitelnosti
   práva Únie na situáciu pred pristúpením Rumunska k Únii. V tejto
   súvislosti Vseobecný súd v bodoch 59 az 93 tohto rozsudku rozhodol, ze
   Komisia prijatím sporného rozhodnutia retroaktívne uplatnila právomoci,
   ktoré mala na základe clánku 108 ZFEÚ a nariadenia c. 659/1999, na
   skutocnosti, ktoré predchádzali tomuto pristúpeniu, a ze preto Komisia
   nemohla kvalifikovat predmetné opatrenie ako "státnu pomoc" v zmysle
   clánku 107 ods. 1 ZFEÚ.

   36.

   Vseobecný súd na druhej strane vyhovel druhej casti druhého zalobného
   dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15 a prvej casti druhého zalobného
   dôvodu vo veci T-704/15 zalozených na nesprávnej kvalifikácii
   rozhodcovského rozhodnutia ako "výhody" a "pomoci" v zmysle
   clánku 107 ZFEÚ. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 94 az 111
   napadnutého rozsudku rozhodol, ze sporné rozhodnutie je nezákonné
   v rozsahu, v akom kvalifikuje náhradu skody, ktorú priznal rozhodcovský
   súd za zrusenie danových stimulov, ako "výhodu" a "pomoc" v zmysle
   tohto ustanovenia, a to prinajmensom za obdobie pred nadobudnutím
   úcinnosti práva Únie v Rumunsku.

   37.

   V dôsledku toho Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie v celom rozsahu
   bez toho, aby preskúmal ostatné casti týchto zalobných dôvodov alebo
   ostatné zalobné dôvody.

   V. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania

   38.

   Komisia, ktorú podporuje Polská republika, svojím odvolaním navrhuje,
   aby Súdny dvor:

   -

   zrusil napadnutý rozsudok,

   -

   zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu a prvú cast druhého
   zalobného dôvodu vo veci T-704/15, ako aj prvú a druhú cast druhého
   zalobného dôvodu vo veciach T-624/15 a T-694/15,

   -

   vrátil spojené veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15 na prejednanie
   Vseobecnému súdu a

   -

   rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr.

   39.

   Spanielske královstvo vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby
   Súdny dvor:

   -

   vyhovel odvolaniu, zrusil napadnutý rozsudok a zamietol zalobu
   v prvostupnovom konaní ako neprípustnú a

   -

   subsidiárne vyhovel odvolaniu, zrusil napadnutý rozsudok a zamietol
   zalobu v prvostupnovom konaní ako nedôvodnú.

   40.

   European Food, Starmill, Multipack a Scandic Distilleries, ako aj Ioan
   Micula (dalej len "European Food a i.") navrhujú, aby Súdny dvor:

   -

   zamietol odvolanie,

   -

   subsidiárne zrusil sporné rozhodnutie,

   -

   subsidiárnejsie vrátil vec na prejednanie Vseobecnému súdu a

   -

   rozhodol, ze Komisia a vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné
   trovy konania a sú povinní nahradit trovy konania European Food
   a i. v prvostupnovom konaní a v odvolacom konaní.

   41.

   Viorel Micula, European Drinks, Rieni Drinks, Transilvania General
   Import-Export a West Leasing (dalej len "Viorel Micula a i.") navrhujú,
   aby Súdny dvor:

   -

   zamietol odvolanie,

   -

   subsidiárne vyhovel druhému zalobnému dôvodu vznesenému vo veci
   T-704/15 a v dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutie,

   -

   subsidiárnejsie vrátil vec na prejednanie Vseobecnému súdu,

   -

   rozhodol, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná
   nahradit trovy konania Viorela Miculu a i. súvisiace s prvostupnovým
   a odvolacím konaním a

   -

   rozhodol, ze Madarsko a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné
   trovy konania, ktoré vznikli v konaní na prvom stupni a v odvolacom
   konaní.

   42.

   Spanielske královstvo, podporované Polskou republikou, vo svojom
   vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor:

   -

   zrusil napadnutý rozsudok,

   -

   zamietol zalobu podanú v prvostupnovom konaní ako neprípustnú a

   -

   zaviazal European Food a i. a Viorel Micula a i. na náhradu trov
   konania.

   43.

   Komisia navrhuje, aby sa vzájomnému odvolaniu vyhovelo.

   44.

   European Food a i. a Viorel Micula a i. navrhujú zamietnut vzájomné
   odvolanie a rozhodnút, ze Spanielske královstvo, Komisia a vedlajsí
   úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania súvisiace so
   vzájomným odvolaním a ze Spanielske královstvo je povinné nahradit
   trovy konania, ktoré vznikli spolocnosti European Food a i. a Viorelovi
   Miculovi a i. v rámci vzájomného odvolania.

   45.

   Komisia, Spanielske královstvo, Polská republika, European Food
   a i. a Viorel Micula a i. predlozili Súdnemu dvoru písomné pripomienky
   k odvolaniu a k vzájomnému odvolaniu.

   46.

   Na pojednávaní, ktoré sa konalo 20. apríla 2021, boli prednesené ústne
   pripomienky v mene Komisie, Spolkovej republiky Nemecko, Spanielskeho
   královstva, Lotysskej republiky, Polskej republiky, spolocnosti
   European Food a i., ako aj v mene Viorela Miculu a i.

   VI. Analýza

   47.

   Svoju analýzu zacnem preskúmaním vzájomného odvolania týkajúceho sa
   zlucitelnosti s právom Únie rozhodcovských konaní zalozených na BIZ
   v rámci Únie, ktoré, keby sa mu vyhovelo, by znamenalo, ze zaloba
   v prvostupnovom konaní je neprípustná. Kedze sa domnievam, ze dôvody
   uvedené na podporu vzájomného odvolania by sa mali zamietnut, budem
   pokracovat v tejto analýze preskúmaním samotného odvolania, ktoré sa
   zaoberá otázkou právomoci Komisie v oblasti práva státnej pomoci
   v súvislosti s pristúpením státu k Únii.

   A. O vzájomnom odvolaní

   48.

   Vo svojom vzájomnom odvolaní Spanielske královstvo, ktoré v tomto
   zmysle podporujú Komisia a Polská republika v ich písomných
   pripomienkach, tvrdí, ze predmetné rozhodcovské konanie a následné
   rozhodcovské rozhodnutie porusujú zásadu vzájomnej dôvery a autonómiu
   práva Únie v súlade so zásadami stanovenými Súdnym dvorom v rozsudku
   Achmea. Z toho vyplýva, ze zalobcovia v prvostupnovom konaní nemali
   ziadny oprávnený záujem na konaní, kedze sa domáhali zrusenia sporného
   rozhodnutia na úcely výkonu rozhodcovského rozsudku v rozpore
   s clánkom 19 ZEÚ a clánkami 267 a 344 ZFEÚ.

   1.   O prípustnosti vzájomného odvolania

   49.

   European Food a i. a Viorel Micula a i. tvrdia, ze vzájomné odvolanie
   podané Spanielskym královstvom je neprípustné.

   50.

   Po prvé Spanielske královstvo nemá také postavenie, aby sa mohlo
   zúcastnit na konaní ako odporca v odvolacom konaní v zmysle
   clánku 172 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, a teda sa na nom nemôze
   zúcastnit ako subjekt, ktorý podal vzájomné odvolanie.

   51.

   V tejto súvislosti poukazujem na to, ze European Food a i. a Viorel
   Micula a i. uz listami zo 17. marca 2020 navrhli, aby Súdny dvor
   vylúcil z tohto konania Spanielske královstvo ako úcastníka konania,
   z dôvodu, ze tento clenský stát nepreukázal záujem na tom, aby sa
   vyhovelo odvolaniu alebo bolo odvolanie zamietnuté v zmysle
   clánku 172 rokovacieho poriadku. Listom z 29. marca 2020 kancelária
   Súdneho dvora v nadväznosti na rozhodnutie predsedu Súdneho dvora po
   vypocutí sudcu spravodajcu a generálneho advokáta informovala
   úcastníkov konania o zamietnutí ich ziadosti v podstate z dôvodu, ze
   Spanielske královstvo, kedze mu bol ako clenskému státu povolený vstup
   do konania ako vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní podla clánku 40
   Statútu Súdneho dvora, má automaticky záujem na tom, aby sa vyhovelo
   odvolaniu alebo bolo odvolanie zamietnuté.

   52.

   Na jednej strane totiz z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ked
   Vseobecný súd zamietne návrhy, ktoré mu boli predlozené, postacuje to
   pre dotknutého úcastníka konania na odôvodnenie záujmu na tom, aby sa
   vyhovelo odvolaniu alebo bolo odvolanie zamietnuté. ( [10]8 ) Kedze
   Spanielske královstvo navrhlo, aby Vseobecný súd zamietol zaloby
   zalobcov v prvostupnovom konaní, tento clenský stát má nevyhnutne
   záujem na tom, aby sa vyhovelo odvolaniu alebo bolo odvolanie
   zamietnuté v zmysle clánku 172 rokovacieho poriadku.

   53.

   Na druhej strane clánok 40 prvý odsek a clánok 56 tretí odsek Statútu
   Súdneho dvora v kazdom prípade priznávajú clenským státom postavenie
   "privilegovaných zalobcov", ktorí nemusia preukázat záujem na podaní
   odvolania - a teda a fortiori vzájomného odvolania - na súdoch Únie. (
   [11]9 )

   54.

   V druhom rade podla clánku 178 ods. 3 rokovacieho poriadku je vzájomné
   odvolanie neprípustné jednak v rozsahu, v akom sa obmedzuje na
   zopakovanie tých istých tvrdení, aké uviedlo Spanielske královstvo vo
   vyjadrení k hlavnému odvolaniu, alebo na odkaz na úvahy formulované
   v rámci tohto odvolania a jednak smeruje zároven k rozsíreniu predmetu
   sporu.

   55.

   Je pravda, ze tvrdenia, ktoré tento clenský stát uviedol vo vzájomnom
   odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu, sú podobné. Musím vsak zdôraznit,
   ze Spanielske královstvo prostredníctvom vzájomného odvolania
   spochybnuje prípustnost zaloby podanej pred Vseobecným súdom. Podla
   judikatúry Súdneho dvora je vsak Súdny dvor povinný vyjadrit sa,
   v prípade potreby aj ex offo, k dôvodom zalozeným na neprípustnosti
   zaloby v prvostupnovom konaní. ( [12]10 )

   56.

   Preto aj za predpokladu, ze by existovalo prekrývanie medzi vyjadrením
   Spanielskeho královstva k odvolaniu a vzájomným odvolaním, Súdny dvor
   by bol povinný preskúmat ex offo otázku prípustnosti, kedze táto otázka
   môze byt prediskutovaná v prípade, ze by sa mala uznat argumentácia
   tohto clenského státu, ktorú v tomto zmysle podporuje Komisia, Spolková
   republika Nemecko, Lotysská republika a Polská republika.

   57.

   Za týchto podmienok zastávam názor, ze v kazdom prípade treba
   analyzovat jednotlivé tvrdenia uvedené v rámci vzájomného odvolania,
   ktorými sa Spanielske královstvo snazí preukázat neprípustnost zaloby
   podanej na prvom stupni.

   2.   O podstate vzájomného odvolania

   58.

   Spanielske královstvo uvádza tri tvrdenia na podporu odvolacieho dôvodu
   týkajúceho sa nezlucitelnosti dotknutého rozhodcovského konania
   s právom Únie, co má za následok neprípustnost zaloby o neplatnost na
   Vseobecnom súde.

   59.

   Pripústam, ze mám urcité pochybnosti, pokial ide o vplyv
   nezlucitelnosti predmetného rozhodcovského konania na záujem
   spolocnosti European Food a i. a Viorela Miculu a i. na konaní a na
   prípustnost zaloby podanej na Vseobecný súd. ( [13]11 ) Ako vsak
   preukázem, tvrdenie zalozené na nezlucitelnosti rozhodcovského rozsudku
   s právom Únie musí byt zamietnuté, takze nie je potrebné skúmat otázku
   jeho vplyvu na situáciu odvolatelov.

   60.

   Analýzu vzájomného odvolania zacnem analýzou prvých dvoch tvrdení
   uvádzaných Spanielskym královstvom, ktoré v podstate svedcia v prospech
   uplatnenia zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku Achmea na
   predmetné rozhodcovské konanie, pricom toto uplatnenie je mozné
   vzhladom na pristúpenie Rumunska k Únii.

   61.

   V tejto analýze budem pokracovat preskúmaním posledného tvrdenia prvého
   odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania, ktoré sa odchyluje od
   problematiky BIZ v rámci EÚ a týka sa otázky zlucitelnosti mechanizmu
   riesenia sporov medzi clenskými státmi a tretími státmi s právnym
   poriadkom Únie.

   a)   Dosah rozsudku Achmea, pokial ide o rozhodcovské konanie zacaté na
   základe BIZ uzavretej medzi dvoma clenskými státmi pred pristúpením
   státu, ktorý je stranou v rozhodcovskom konaní, k Únii a prebiehajúce
   v case tohto pristúpenia

   62.

   Spanielske královstvo, Komisia, Spolková republika Nemecko, Lotysská
   republika a Polská republika tvrdia, ze vzhladom na zásady stanovené
   Súdnym dvorom v rozsudku Achmea je predmetné rozhodcovské konanie
   nezlucitelné s právom Únie.

   63.

   V prvom rade títo úcastníci konania tvrdia, ze dotknuté rozhodcovské
   konanie treba odo dna pristúpenia Rumunska k Únii povazovat za
   rozhodcovské konanie "v rámci EÚ".

   64.

   V druhom rade rozhodcovský súd, zriadený na základe BIZ zaväzujúcej
   Svédske královstvo a Rumunsko, má vykladat alebo uplatnovat právo Únie
   a konkrétne dohodu z roku 1995. Z rozsudku Achmea vsak vyplýva, ze
   právo Únie bráni mechanizmu riesenia sporov stanovenému BIZ uzavretou
   medzi dvoma clenskými státmi, ktorý implikuje, ze rozhodcovský súd
   nachádzajúci sa mimo súdneho systému Únie, nepodliehajúci kontrole zo
   strany súdu clenského státu, by mohol vykladat alebo uplatnovat právo
   Únie.

   65.

   Predmetné rozhodcovské konanie teda odo dna pristúpenia Rumunska k Únii
   porusuje clánky 267 a 344 ZFEÚ.

   1) Uplatnitelnost judikatúry Achmea z hladiska ratione temporis

   66.

   Je pre mna lahké pripojit sa k stanovisku Spanielskeho královstva
   a Komisie, podla ktorého sa právo Únie, a teda judikatúra vyplývajúca
   z rozsudku Achmea, uplatnuje v Rumunsku od okamihu jeho pristúpenia. (
   [14]12 )

   i) Uplatnovanie práva Únie od pristúpenia

   67.

   Toto uplatnovanie práva Únie od pristúpenia Rumunska k Únii má podla
   môjho názoru urcitý dôsledok. Kazdé rozhodcovské konanie zacaté na
   základe BIZ zaväzujúcej Rumunsko a iný clenský stát po pristúpení
   Rumunska k Únii je nezlucitelné s právom Únie. Zo zásady prednosti
   práva Únie vyplýva, ze od tohto pristúpenia nemozno zalozit právomoc
   rozhodcovského súdu zriadeného na základe BIZ uzavretej medzi Rumunskom
   a iným clenským státom a ziadne rozhodcovské konanie uz nemozno zacat
   na základe BIZ v rámci Únie. ( [15]13 )

   68.

   Takéto riesenie sa mi vsak zdá byt sporné, pokial ide o rozhodcovské
   konania zacaté pred pristúpením Rumunska k Únii a stále prebiehajúce
   v case tohto pristúpenia, takze treba analyzovat, v akom rozsahu sa na
   tieto situácie uplatnujú zásady vyplývajúce z rozsudku Achmea.

   ii) Okamzitá uplatnitelnost zásad rozsudku Achmea na budúce úcinky
   situácie, ktorá vznikla pred pristúpením k Únii

   69.

   Na úcely odôvodnenia uplatnenia judikatúry vyplývajúcej z rozsudku
   Achmea na takéto prípady sa Spanielske královstvo a Komisia opierajú
   o zásadu okamzitej uplatnitelnosti práva Únie na budúce úcinky
   situácie, ktorá vznikla pred pristúpením k Únii. ( [16]14 )

   70.

   Takúto zásadu nemozno spochybnovat. ( [17]15 ) Z judikatúry velmi jasne
   vyplýva, ze "podla vseobecne uznávanej zásady sa zákony, ktorými sa
   mení zákonné ustanovenie, uplatnia, ak nie je stanovené inak, na budúce
   úcinky situácií, ktoré vznikli pocas úcinnosti predchádzajúceho
   zákona" ( [18]16 ), z coho tiez vyplýva, ze právo Únie "musí byt
   okamzite uplatnitelné a záväzné pre [clenský stát] odo dna jeho
   pristúpenia, takze sa uplatnuje na budúce úcinky situácií, ktoré
   vznikli pred pristúpením tohto nového clenského státu" ( [19]17 ).

   71.

   Okrem toho je pravda, ze Súdny dvor vykladá siroko pojem "budúce úcinky
   situácie, ktorá vznikla pocas úcinnosti skorsieho zákona" ( [20]18 ).
   Pri viacerých prílezitostiach odkázala na "situácie, ktoré síce vznikli
   predtým, ako nadobudla úcinnost nová právna úprava, avsak môzu sa casom
   este menit" ( [21]19 ), co svedcí o tom, ze pojem "budúce úcinky" nie
   je vnímaný restriktívne. Súdny dvor navyse jasne pripustil okamzitú
   uplatnitelnost práva Únie na otázku zlucitelnosti náhrady skody
   spôsobenej pred pristúpením clenského státu k Únii, ktorá bola
   vyplatená po tomto pristúpení, s právom Únie, ktorej cielom je
   kompenzovat následky skody pocas zvysku zivota obete. ( [22]20 )

   72.

   Vzhladom na túto judikatúru a na rozdiel od stanoviska, ktoré zastávajú
   European Food a i. a Viorel Micula a i., pokracovanie, po pristúpení
   k Únii, predmetného rozhodcovského konania, zacatého na základe
   sporného aktu Rumunska prijatého pred týmto pristúpením, podla môjho
   názoru postacuje na preukázanie existencie budúcich úcinkov situácie,
   ktorá vznikla pred pristúpením. ( [23]21 )

   73.

   Zastávam teda názor, ze právo Únie a v dôsledku toho judikatúra
   vyplývajúca z rozsudku Achmea sa uplatnujú ratione temporis na
   predmetné rozhodcovské konanie zacaté na základe BIZ zaväzujúcej
   Rumunsko a iný clenský stát pred pristúpením, ktoré este v okamihu
   pristúpenia stále prebieha.

   74.

   Domnievam sa vsak, ze zásada okamzitej uplatnitelnosti práva Únie na
   budúce úcinky situácie, ktorá vznikla pred pristúpením, sama osebe
   neumoznuje vyriesit otázku zlucitelnosti rozhodcovského konania
   zacatého na základe BIZ v rámci Únie pred pristúpením státu, ktorý je
   stranou rozhodcovského konania, k Únii, s právom Únie.

   75.

   To, ako nieco vyzerá, je totiz niekedy zavádzajúce a nemozno dospiet
   k záveru o uplatnení zásad vyplývajúcich z rozsudku Achmea na takéto
   situácie len na tomto základe bez toho, aby sa predtým analyzovala
   logika, z ktorej vychádza odôvodnenie v tomto rozsudku.

   2) Uplatnenie ratione materiae judikatúry vyplývajúcej z rozsudku
   Achmea

   76.

   Uplatnenie práva Únie odo dna pristúpenia na rozhodcovské konanie
   zacaté na základe BIZ v rámci Únie pred pristúpením státu, ktorý je
   stranou rozhodcovského konania, k Európskej únii, nemôze mat za
   následok zánik osobitnej povahy tohto konania zacatého v tom case
   platným spôsobom, v súvislosti so sporom vzniknutým pred pristúpením.

   77.

   Táto charakteristika vsak podla môjho názoru má urcitý vplyv, a to nie
   z casového, ale vecného hladiska, pokial ide o moznost uplatnit
   judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Achmea na rozhodcovské konanie, o aké
   ide v prejednávanej veci. Inými slovami, hoci je táto judikatúra, tak
   ako právo Únie ako celok, zo striktne casového hladiska uplatnitelná na
   predmetné rozhodcovské konanie, z vecného hladiska to neplatí v rôznych
   ohladoch.

   i) Neexistencia zásahu do autonómie práva Únie

   78.

   Poukazujem na to, ze riesenie, ku ktorému dospel Súdny dvor v rozsudku
   Achmea, je zalozené na porusení autonómie práva Únie, ktoré predstavuje
   uplatnenie rozhodcovského konania zalozeného na BIZ v rámci Únie,
   v rámci ktorého mozno právo Únie vykladat alebo uplatnovat.

   - Zásada autonómie práva Únie

   79.

   Súdny dvor spresnil, ze autonómia práva Únie je zarucená v Zmluvách
   zavedením súdneho systému urceného na zabezpecenie súdrzného
   a jednotného výkladu práva Únie. ( [24]22 ) Prejudiciálne konanie
   predstavuje klúcový prvok tým, ze zavádza dialóg medzi súdmi, a to
   Súdnym dvorom a súdmi clenských státov, ktorého cielom je zabezpecit
   jednotný výklad práva Únie. ( [25]23 )

   80.

   Pouzitie rozhodcovského konania zacatého na základe BIZ uzatvorenej
   medzi dvoma clenskými státmi vsak môze vynat zo súdneho systému
   riesenie sporu, ktorý môze zahrnat uplatnenie alebo výklad práva Únie,
   a tým sa porusí zásada autonómie práva Únie, ktorú odrázajú clánky 267
   a 344 ZFEÚ.

   81.

   Inak povedané, riesenie z rozsudku Achmea je zalozené najmä na
   nemoznosti, na základe zásady autonómie práva Únie, zbavenia súdov
   clenských státov ich právomocí týkajúcich sa výkladu a uplatnovania
   práva Únie, ako aj zbavenia právomoci Súdneho dvora, aby mohol
   odpovedat v prejudiciálnom konaní na otázky polozené uvedenými súdmi
   týkajúce sa výkladu alebo uplatnovania práva Únie. ( [26]24 )

   82.

   Domnievam sa vsak, ze pokial ide o rozhodcovské konanie zacaté na
   základe BIZ uzavretej medzi dvoma clenskými státmi pred pristúpením
   státu, ktorý je stranou rozhodcovského konania, k Únii, ziadny spor,
   ktorý by sa mohol týkat výkladu alebo uplatnovania práva Únie, nie je
   vynatý zo súdneho systému Únie.

   83.

   V tejto súvislosti musím spresnit, ze z tohto hladiska nie je dôlezité
   urcit, ci takýto spor s urcitostou zahrna výklad alebo uplatnenie práva
   Únie rozhodcovským súdom. Podla môjho názoru samotná skutocnost, ze
   existuje riziko, ze ide o taký prípad, stací na kvalifikáciu, ze ide
   o zásah do autonómie práva Únie pod podmienkou, ze spor, v ktorom
   takéto riziko existuje, skutocne patrí do súdneho systému Únie. (
   [27]25 ) Okrem toho poukazujem na to, ze toto riziko podla môjho názoru
   existuje vo vsetkých BIZ v rámci EÚ. V prejednávanej veci teda
   nepovazujem za potrebné overit, ci rozhodcovský súd skutocne podal
   výklad práva Únie, alebo právo Únie uplatnil, alebo tak mohol urobit.
   Rozsudok Achmea totiz chápem v tom zmysle, ze Súdny dvor stanovil ako
   kritérium zlucitelnosti rozhodcovského konania zalozeného na BIZ
   v rámci EÚ so zásadou autonómie práva Únie otázku, ci má takéto konanie
   za následok, ze vnútrostátne súdy sú zbavené svojej právomoci týkajúcej
   sa výkladu a uplatnovania práva Únie, ako aj Súdny dvor právomoci, aby
   odpovedal na ich otázky prostredníctvom prejudiciálneho konania.

   - Právomoc rumunských súdov obrátit sa na Súdny dvor s návrhom na
   zacatie prejudiciálneho konania

   84.

   Spor, ktorý vznikol z údajného porusenia ustanovenia BIZ státom pred
   pristúpením tohto státu k Únii a ktorého proces riesenia sa zacal pred
   týmto pristúpením, nevyhnutne nepatrí do súdneho systému Únie. Jeho
   vyriesenie rozhodcovským súdom zriadeným na základe BIZ, ktorú uzavreli
   dva clenské státy pred pristúpením státu, ktorý je stranou
   rozhodcovského konania, k Únii, nemôze zbavit súdy clenských státov ich
   právomocí týkajúcich sa výkladu a uplatnovania práva Únie, ako aj Súdny
   dvor právomoci, aby odpovedal v prejudiciálnom konaní na otázky
   polozené uvedenými súdmi týkajúce sa výkladu alebo uplatnovania práva
   Únie.

   85.

   Navrhujem Súdnemu dvoru, aby zvázil situáciu, v ktorej by bola podaná
   zaloba na rumunský súd namiesto rozhodcovského súdu, v spore týkajúcom
   sa údajného porusenia ustanovení BIZ týmto státom. Tento súd by sa
   podla môjho názoru nemohol prostredníctvom návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania obrátit na Súdny dvor, keby vznikla otázka
   výkladu alebo uplatnenia práva Únie.

   86.

   V prvom rade rumunský súd rozhodujúci o moznom porusení ustanovení BIZ
   týmto clenským státom, sa totiz pred pristúpením Rumunska k Únii zjavne
   nemohol obrátit na Súdny dvor prostredníctvom návrhu na zacatie
   prejudiciálneho konania, kedze tento súd v tom case nebol súdom
   clenského státu v zmysle clánku 267 ZFEÚ. Okrem toho dohoda z roku 1995
   nestanovovala moznost rumunských súdov obrátit sa na Súdny dvor
   prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania.

   87.

   V druhom rade to isté riesenie platí aj v prípade moznosti rumunského
   súdu, ktorý zacal konanie pred pristúpením Rumunska k Únii, obrátit sa
   na Súdny dvor prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania
   po tomto pristúpení. Z judikatúry Súdneho dvora totiz jasne vyplýva, ze
   nemá právomoc rozhodovat o výklade práva Únie v rámci sporu týkajúceho
   sa situácie, ktorá nastala pred pristúpením. ( [28]26 )

   88.

   Presne tak to bolo v prípade sporu, ktorý viedol k predmetnému
   rozhodcovskému konaniu. Údajné porusenie BIZ Rumunskom, ktoré je
   predmetom sporu, predchádzalo pristúpenie tohto státu k Únii
   a predmetné rozhodcovské konanie sa zacalo pred pristúpením. Vsetky
   relevantné skutocnosti v tejto súvislosti teda nastali pred týmto
   pristúpením a vyvolali vsetky svoje úcinky. Rumunský súd rozhodujúci
   o takomto spore sa nemohol obrátit na Súdny dvor, pokial ide o výklad
   alebo uplatnenie práva Únie v rámci tohto sporu.

   89.

   Takéto riesenie nie je spochybnené ani zásadou okamzitej
   uplatnitelnosti práva Únie na budúce úcinky situácie, ktorá vznikla
   pred pristúpením, ani judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku Kremikovtzi (
   [29]27 ), na ktorú sa odvoláva Komisia, v ktorej Súdny dvor uznal, ze
   má právomoc vykladat ustanovenia Európskej dohody o pridruzení medzi
   Európskymi spolocenstvami a ich clenskými státmi na jednej strane
   a Bulharskou republikou na strane druhej [neoficiálny preklad] ( [30]28
   ) v rámci sporu týkajúceho sa skutocností, ktoré nastali pred
   pristúpením Bulharska k Únii.

   90.

   Pokial ide o zásadu bezprostrednej uplatnitelnosti práva Únie na budúce
   úcinky situácie, ktorá vznikla pred pristúpením, treba konstatovat, ze
   takáto zásada sa nemá uplatnit, pokial ide o spor týkajúci sa údajného
   porusenia ustanovení BIZ Rumunskom. Ako je uvedené v bode 86 vyssie,
   skutkové okolnosti sporu, ktorý prejednáva rumunský súd, predstavuje
   zrusenie rezimu EGO Rumunskom, co má za následok prípadné porusenie
   povinností vyplývajúcich z BIZ zo strany Rumunska. Situácia, ktorá
   viedla k sporu, teda nastala pred pristúpením a je jasne lokalizovaná
   v minulosti. ( [31]29 )

   91.

   Pokial ide o rozsudok Kremikovtzi ( [32]30 ), nezdá sa mi, ze by mohol
   spochybnit konstatovanie o nedostatku právomoci Súdneho dvora
   z rovnakých dôvodov. Hoci totiz skutkové okolnosti sporu vo veci samej
   v tomto rozsudku predstavovalo to, ze bola vyplatená pomoc pred
   pristúpením, predmet sporu sa týkal postupu vymáhania tejto pomoci
   a najmä právneho základu, na ktorom malo byt zalozené takéto konanie,
   ktoré nasledovalo po pristúpení. Inak povedané, predmet prejudiciálnych
   otázok sa týkal úcinkov pomoci, kedze islo o prijatie aktu a konkrétnu
   udalost po pristúpení clenského státu, co zakladalo právomoc Súdneho
   dvora odpovedat na prejudiciálne otázky.

   92.

   Naopak spor, o ktorom mohol v prejednávanej veci rozhodnút rumunský
   súd, sa týkal situácie - údajného porusenia BIZ Rumunskom - ku ktorému
   definitívne doslo pred pristúpením. Na rozdiel od veci Kremikovtzi teda
   ziadna skutocnost alebo akt prijatý po pristúpení nebol predmetom
   sporu, ktorý bol predlozený rozhodcovskému súdu. ( [33]31 )

   93.

   Za týchto podmienok zastávam názor, ze vzhladom na to, ze Súdny dvor
   nemá právomoc odpovedat na prejudiciálnu otázku polozenú rumunským
   súdom, ak by o nej rozhodoval tento súd, spor, ktorý viedol
   k rozhodcovskému konaniu, nemôze patrit do právneho poriadku Únie ani
   pred, ani po pristúpení Rumunska k Únii.

   94.

   Z toho vyplýva, ze rozhodcovské konanie, o aké ide v prejednávanej
   veci, zacaté na základe BIZ uzavretej medzi dvoma clenskými státmi pred
   pristúpením státu, ktorý je stranou rozhodcovského konania, k Únii,
   nemôze podla môjho názoru narusit autonómiu práva Únie, a to ani po
   tomto pristúpení, takze na rozdiel od rozhodcovského konania, o ktoré
   islo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Achmea, nemozno konstatovat
   porusenie clánkov 267 a 344 ZFEÚ.

   95.

   Doplnujúce skutocnosti svedcia o zlucitelnosti predmetného
   rozhodcovského konania s právom Únie v súvislosti s otázkou porusenia
   zásady vzájomnej dôvery, ku ktorému podla môjho názoru nedoslo.

   ii) Otázka existencie porusenia zásady vzájomnej dôvery

   96.

   Spanielske královstvo tvrdí, ze od pristúpenia Rumunska k Únii mal
   rozhodcovský súd, o ktorý ide v prejednávanej veci, odmietnut vykonávat
   svoju právomoc v prospech rumunských súdov, ktoré samé boli schopné
   zarucit ochranu práv investorov.

   97.

   Riesenie, ku ktorému dospel Súdny dvor v rozsudku Achmea, sa totiz
   zakladá na porusení zásady vzájomnej dôvery, ktorú môze predstavovat
   uplatnenie rozhodcovského konania zacatého na základe BIZ v rámci EÚ
   v spore, ktorý sa môze týkat výkladu alebo uplatnenia práva Únie.

   98.

   Súdny dvor v rozsudku Achmea ( [34]32 ) pripomenul, ze právo Únie
   spocíva na základnom predpoklade, podla ktorého kazdý clenský stát
   zdiela so vsetkými ostatnými clenskými státmi urcitý súbor spolocných
   hodnôt, na ktorých je Únia zalozená, a uznáva, ze tieto státy s ním
   tieto hodnoty zdielajú. Tento predpoklad znamená a odôvodnuje
   existenciu vzájomnej dôvery clenských státov v uznávanie týchto hodnôt,
   a tým aj v dodrziavanie práva Únie, ktoré tieto hodnoty uplatnuje. (
   [35]33 )

   99.

   Ako som totiz uviedol vo svojich návrhoch vo veci Komstroy ( [36]34 ),
   clenské státy sú povinné domnievat sa, okrem výnimocných okolností, ze
   vsetky ostatné clenské státy dodrzujú právo Únie, vrátane základných
   práv, najmä práva na úcinný prostriedok nápravy pred nezávislým súdom,
   zakotveného v clánku 47 Charty základných práv Európskej únie. Osobitná
   úloha institúcií Únie, a v prvom rade Komisie, ktoré sú poverené
   zabezpecením dodrziavania týchto hodnôt, potvrdzuje ich dôlezitost. (
   [37]35 )

   100.

   Okrem toho je to práve skutocnost, ze vztahy, ktoré Únia nadviazala
   s tretími státmi, nie sú zalozené na vzájomnej dôvere existujúcej
   v rámci Únie, ktorá odôvodnuje, aby sa zmluvné strany medzinárodnej
   dohody zaväzujúcej clenský stát a tretí stát dohodli na neutrálnom
   mechanizme riesenia sporov, kedze kazdá zo zmluvných strán nedôveruje
   nevyhnutne úplne súdnemu systému druhej zmluvnej strany na zabezpecenie
   dodrziavania pravidiel obsiahnutých v dohode. ( [38]36 )

   101.

   V tejto súvislosti uvádzam, ze uzatvorenie BIZ medzi clenskými státmi
   a státmi strednej a východnej Európy podporila Komisia ako nástroje
   potrebné na prípravu ich pristúpenia k Únii. ( [39]37 ) Clánok 74
   dohody z roku 1995 s názvom "Podpora a ochrana investícií" navyse
   podporuje uzatváranie dohôd o podpore a ochrane investícií clenskými
   státmi a Rumunskom. Svédske královstvo a Rumunsko teda sledovali tento
   stimul tým, ze uzavreli predmetnú BIZ.

   102.

   V tomto osobitnom kontexte by sa ustanovenie o urovnávaní sporov
   obsiahnuté v BIZ malo chápat ako zmiernenie neexistencie vzájomnej
   dôvery medzi Svédskym královstvom a Rumunskom. Islo teda o zabezpecenie
   ochrany investorov z clenských státov v Rumunsku tým, ze najmä z dôvodu
   nedostatku dostatocnej dôvery v dodrziavanie práva investorov na úcinný
   prostriedok nápravy, pred pristúpením tohto státu k Únii, zarucilo
   moznost vyuzit systém urovnávania sporov mimo súdneho systému tohto
   státu. ( [40]38 )

   103.

   Za týchto podmienok sa mi zdá legitímne, ze rozhodcovia, ktorým bol
   spor predlozený na základe BIZ, ktorej uzavretie medzi clenským státom
   a státom, ktorý je stranou rozhodcovského konania, pred jeho
   pristúpením k Únii podporila samotná Únia, v case pristúpenia nepopreli
   svoju právomoc, kedze rozhodcovské konanie umoznovalo pred pristúpením
   zabezpecit ochranu práv investorov rovnakým spôsobom ako zásada
   vzájomnej dôvery po tomto pristúpení.

   104.

   Preto sa domnievam, ze na rozdiel od situácie, o ktorú islo vo veci,
   v ktorej bol vydaný rozsudok Achmea, zásada vzájomnej dôvery nemôze
   odôvodnit prerusenie predmetného rozhodcovského konania, ktoré pôvodne
   umoznovalo napravit nedostatok dôvery, ze Rumunsko bude dodrziavat
   poziadavky týkajúce sa úcinnej súdnej ochrany pred jeho pristúpením
   k Únii.

   105.

   Na pojednávaní European Food a i. a Viorel Micula a i. okrem toho
   uviedli, ze pristúpenie Rumunska k Únii neumoznilo vytvorit vzájomnú
   dôveru medzi týmto clenským státom a ostatnými clenskými státmi, kedze
   jeho pristúpenie bolo podmienené zavedením mechanizmu spolupráce
   a overovania pokroku tohto clenského státu na dosiahnutie urcitých
   osobitných referencných cielov v oblasti reformy súdnictva a boja proti
   korupcii. ( [41]39 )

   106.

   Takéto tvrdenie nie je presvedcivé. Samotné rozhodnutie MCV neznamená,
   ze sa neuplatnuje zásada vzájomnej dôvery vo vztahoch medzi Rumunskom
   a ostatnými clenskými státmi. Vseobecná nedôvera voci clenskému státu
   len na základe uplatnenia mechanizmu, akým je mechanizmus obsiahnutý
   v rozhodnutí MCV v case jeho pristúpenia, nemôze existovat v rámci
   právneho poriadku Únie. Obmedzenie dôvery voci rumunským súdom sa môze
   zakladat len na objektívnych, spolahlivých, presných a nálezite
   aktualizovaných informáciách týkajúcich sa fungovania súdneho systému
   v clenskom státe. ( [42]40 )

   3) Záver o uplatnení judikatúry Achmea

   107.

   Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zásady vyplývajúce z rozsudku Achmea sa
   podla môjho názoru nemôzu uplatnit na rozhodcovské konanie, o aké ide
   v prejednávanej veci, zacaté na základe BIZ uzavretej medzi dvoma
   clenskými státmi pred pristúpením státu, ktorý je stranou
   rozhodcovského konania, k Únii a v case tohto pristúpenia stále
   prebieha. ( [43]41 )

   108.

   Podla môjho názoru nemozno dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu
   zásady autonómie práva Únie a zásady vzájomnej dôvery a k poruseniu
   clánkov 267 a 344 ZFEÚ.

   b)   Zlucitelnost BIZ s právom Únie pri jej uzatváraní

   109.

   Spanielske královstvo, ktoré v tomto zmysle podporuje Komisia, tvrdí,
   ze BIZ je od svojho uzatvorenia v rozpore s právom Únie, kedze
   rozhodcovský súd zriadený na jej základe môze ohrozit demokratický
   rozhodovací proces v zmluvných státoch, vzhladom na to, ze zbavuje
   rumunský zákon hladaného hospodárskeho úcinku a narusit úcinné
   uplatnovanie právnej úpravy státnej pomoci vo Svédsku a Rumunsku,
   a teda ze BIZ ovplyvnuje fungovanie institúcií Únie podla jej ústavného
   rámca.

   110.

   Na jednej strane vo vseobecnosti pochybujem o dôkaznej sile takéhoto
   tvrdenia vzhladom na kontext uzatvorenia BIZ medzi clenskými státmi
   a Rumunskom, pricom tieto clenské státy v nom podporovala Únia dohodou
   z roku 1995. Takéto riesenie by okrem toho viedlo k retroaktívnemu
   pripusteniu nezlucitelnosti BIZ, ktorú uzavrel clenský stát s tretím
   státom, a vseobecnejsie, bez akejkolvek inej formy preskúmania
   a abstraktne, zlucitelnosti vsetkých BIZ uzavretých medzi clenským
   státom a tretím státom.

   111.

   Na druhej strane, pokial ide konkrétne o predmetné rozhodcovské
   konanie, zastávam názor, ze v kazdom prípade nevedie k zbaveniu
   úcinnosti právnych predpisov v oblasti státnej pomoci a v dôsledku toho
   ani k zbaveniu rumunského zákona hladaného hospodárskeho úcinku, kedze
   z dôvodov, ktoré uvediem v rámci preskúmania hlavného odvolania,
   zastávam názor, ze v prejednávanej veci sa uplatnujú pravidlá práva
   státnej pomoci.

   112.

   Za týchto podmienok nemozno BIZ povazovat za nezlucitelnú s právom Únie
   v case jej prijatia.

   3.   Záver o vzájomnom odvolaní

   113.

   Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania
   musí byt zamietnutý. Kedze druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania
   závisí od vyhovenia prvému odvolaciemu dôvodu, zastávam názor, ze
   vzájomné odvolanie treba zamietnut v celom rozsahu.

   B. O hlavnom odvolaní

   114.

   Komisia, ktorú v tomto zmysle podporuje Spanielske královstvo, uvádza
   na podporu svojho odvolania tri odvolacie dôvody. Tvrdí, ze Vseobecný
   súd sa v prvom rade dopustil nesprávneho právneho posúdenia a právnej
   kvalifikácie skutkových okolností tým, ze dospel k záveru, ze Komisia
   nemala právomoc prijat napadnuté rozhodnutie; v druhom rade nesprávneho
   právneho posúdenia tým, ze rozhodol, ze právo Únie sa neuplatnuje na
   priznanú náhradu skody, a v tretom rade nesprávneho právneho posúdenia,
   ked dospel k záveru, ze napadnuté rozhodnutie nesprávne kvalifikovalo
   poskytnutie náhrady skody rozhodcovským súdom ako výhodu.

   115.

   Svoju analýzu zacnem preskúmaním prvých dvoch odvolacích dôvodov, ktoré
   sa týkajú urcenia okamihu, v ktorom sa má státna pomoc povazovat za
   poskytnutú clenským státom, s cielom zistit, ci bolo právo státnej
   pomoci teda uplatnitelné, a ci Komisia mala právomoc prijat sporné
   rozhodnutie.

   1.   O prvých dvoch odvolacích dôvodoch: urcenie okamihu poskytnutia
   pomoci

   116.

   Vseobecný súd v bode 66 a nasl. napadnutého rozsudku pripomenul, ze
   právo Únie sa v Rumunsku stalo uplatnitelným az odo dna jeho
   pristúpenia k Únii a ze z toho vyplýva, ze az od tohto dna Komisia
   nadobudla právomoc, ktorá jej umoznuje vykonat kontrolu cinnosti
   Rumunska podla clánku 108 ZFEÚ. Z toho správne vyvodil, ze na urcenie
   právomoci Komisie prijat sporné rozhodnutie treba vymedzit dátum, ku
   ktorému bola údajne poskytnutá pomoc.

   117.

   Podla Vseobecného súdu "právo zalobcov [v prvostupnovom konaní] na
   náhradu skody vzniklo a zacalo sa uplatnovat v okamihu, ked Rumunsko
   zrusilo EGO 24, t. j. pred pristúpením Rumunska k Únii, a preto sa...
   toto právo previedlo na zalobcov pred pristúpením" ( [44]42 ).

   118.

   Komisia tvrdí, ze European Food a i. a Viorel Micula a i. získali nárok
   na náhradu skody az vtedy, ked bolo rozhodnutie zmenené na exekucný
   titul podla vnútrostátneho práva, kedze predtým bol nárok na náhradu
   skody neistý. Opatrením poskytujúcim údajnú pomoc teda nie je zrusenie
   EGO Rumunskom, ale vykonanie rozsudku týmto clenským státom. Kedze toto
   opatrenie bolo prijaté po pristúpení Rumunska k Únii, právo Únie bolo
   uplatnitelné a Komisia mala právomoc ho preskúmat z hladiska
   clánkov 107 a 108 ZFEÚ, takze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho
   právneho posúdenia, ked rozhodol, ze opatrenie bolo prijaté pred týmto
   pristúpením a ze Komisia nemala právomoc.

   119.

   V tejto súvislosti strucne zdôraznujem, ze na rozdiel od toho, co
   tvrdia European Food a i. a Viorel Micula a i., otázka momentu,
   v ktorom bola pomoc poskytnutá, predstavuje právnu otázku, ktorú mozno
   napadnút odvolaním, pokial ide o urcenie, ci sa má náhrada priznaná na
   základe rozhodcovského rozsudku z dôvodu zrusenia rezimu danových
   stimulov státom povazovat za poskytnutú v case tohto zrusenia, teda
   pred pristúpením alebo skôr v case skutocného vyplatenia náhrady skody,
   ked bol vykonaný rozhodcovský rozsudok, teda po pristúpení.

   120.

   Okrem toho argumentáciu spolocnosti European Food a i. a Viorela Miculu
   a i., podla ktorej Komisia chcela zmenit sporné rozhodnutie, ked tvrdí,
   ze predmetná pomoc nevyplýva z vyplatenia náhrady skody, ale z prijatia
   rozsudku, nemozno uznat, kedze odvolacie dôvody vznesené Komisiou v jej
   odvolaní sú zalozené na samotnom napadnutom rozsudku a ich cielom je
   kritizovat jeho dôvodnost. ( [45]43 )

   121.

   Ako pripomenul Vseobecný súd, Súdny dvor v rozsudku Magdeburger
   Mühlenwerke ( [46]44 ) konstatoval, ze "pomoc sa musí povazovat za
   poskytnutú v okamihu, ked podla vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá sa
   uplatnuje, vznikne príjemcovi právo na jej získanie".

   122.

   Zdá sa, ze takáto formulácia naznacuje, ako tvrdia European Food
   a i. a Viorel Micula a i., ze okamih priznania opatrenia pomoci sa
   nemusí nevyhnutne zhodovat s okamihom jej skutocného poskytnutia.

   123.

   Hoci je bezné, ze to tak býva, nic to nemení na tom, ze na rozdiel od
   toho, co tvrdí Komisia, pomoc mozno povazovat za poskytnutú aj vtedy,
   ak nebola skutocne vyplatená. ( [47]45 ) Rovnako bolo rozhodnuté, ze
   pokial ide o pomoc vyplatenú na základe schémy pomoci, mozno pomoc
   povazovat za poskytnutú len vtedy, ak bola skutocne vykonaná, aj ked
   existujúca schéma pomoci existovala predtým. ( [48]46 )

   124.

   Inak povedané, skutocné vyplatenie pomoci podla môjho názoru
   nepredstavuje kritérium umoznujúce urcit okamih, kedy sa má pomoci
   povazovat za priznanú. Samotná skutocnost, ze k vyplateniu predmetnej
   náhrady skody doslo po pristúpení, teda nemôze stacit na preukázanie,
   ze v tomto okamihu bola skutocne priznaná, takze právo Únie bolo
   uplatnitelné a Komisia mala v danej oblasti právomoc.

   125.

   Zdá sa mi, ze zo zásady uvedenej v rozsudku Magdeburger Mühlenwerke (
   [49]47 ) jasne vyplýva, ze rozhodujúcou skutocnostou na stanovenie
   okamihu poskytnutia údajnej pomoci je nadobudnutie urcitého práva
   adresátom predmetného opatrenia na jej získanie a súvisiaci záväzok
   státu priznat opatrenie pomoci. Takéto kritérium sa zdá byt logické
   vzhladom na ciel práva státnej pomoci, ktorého cielom je posudzovat
   konanie státu, kedze samotný záväzok státu konat na podporu podniku,
   ktorý je príjemcom pomoci, môze sám osebe znamenat narusenie
   hospodárskej sútaze na trhu este predtým, ako sa táto pomoc skutocne
   poskytne.

   126.

   Podla Vseobecného súdu právo spolocnosti European Food a i. a Viorela
   Miculu a i. na priznanie údajného opatrenia pomoci, ktorým je náhrada
   poskytnutá rozhodcovským rozsudkom, vzniklo v case, ked Rumunsko
   porusilo ustanovenia BIZ. S touto analýzou nesúhlasím.

   127.

   Je jasné, ze náhrada skody priznaná rozhodcovským súdom, ktorá je
   údajnou pomocou, má svoj pôvod v tomto porusení. Okrem toho je pravda,
   ako uviedol Vseobecný súd v bode 78 napadnutého rozsudku, ze podla
   logiky práva v oblasti zodpovednosti rozhodcovské rozhodnutie a platby
   vykonané Rumunskom predstavujú pre spolocnost European Food
   a i. a Viorela Miculu a i. priznanie práva na náhradu skody spôsobenej
   Rumunskom a jeho výkon. V tomto zmysle rozhodcovský rozsudok a jeho
   výkon len so spätnou úcinnostou konstatujú existenciu predtým
   existujúceho práva. ( [50]48 )

   128.

   Hoci v práve v oblasti zodpovednosti vzniká právo na náhradu skody
   v den, ked vznikla skoda, tento výklad nemôze znamenat, ze podla práva
   státnej pomoci právo na získanie pomoci vzniká tiez v tomto okamihu.
   Pokial totiz rozhodcovský rozsudok retroaktívne konstatuje existenciu
   nároku na náhradu skody, je to práve preto, lebo pred týmto rozsudkom
   takéto právo na náhradu skody neexistovalo s istotou.

   129.

   Pocas rozhodcovského konania bola prediskutovaná existencia porusenia
   ustanovení BIZ Rumunskom, a teda existencia skody, ktorá vznikla
   spolocnosti European Food a i. a Viorelovi Miculovi a i., kedze
   Rumunsko spochybnovalo samotnú skutocnost, ze by bolo povinné zaplatit
   náhradu skody. Az po tom, co sa rozhodlo o spore, bolo Rumunsko povinné
   priznat predmetnú náhradu skody a právo na jej získanie bolo podla
   práva v oblasti státnej pomoci a v zmysle uz citovanej judikatúry
   priznané spolocnosti European Food a i. a Viorelovi Miculovi
   a i. V tejto súvislosti nie je dôlezité, ze v práve v oblasti
   zodpovednosti rozhodcovský rozsudok konstatuje, ze v minulosti
   existoval nárok na náhradu skody.

   130.

   Vzhladom na to, ze právo státnej pomoci sa týka správania clenských
   státov a ich záväzku prijat urcité opatrenia, nemozno sa domnievat, ze
   Rumunsko bolo povinné nahradit skodu spolocnosti European Food
   a i. a Viorelovi Miculovi a i. v samotnom okamihu, ked práve
   spochybnilo existenciu takejto povinnosti.

   131.

   Takýto výklad obsahuje urcitú koherentnost s judikatúrou týkajúcou sa
   priznania pomoci rozhodnutím vnútrostátneho súdu, ktorá podla môjho
   názoru vykazuje urcitú analógiu s okolnostami prejednávanej veci. Bolo
   teda rozhodnuté, ze pomoc vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu
   v prípade, ze práve toto rozhodnutie schvaluje právo príjemcu na
   získanie pomoci a stanovuje jej konecnú výsku. ( [51]49 ) Okrem toho
   Súdny dvor konstatoval, ze rozhodnutie sudcu rozhodujúceho o nariadení
   predbezných opatrení, ktorým sa obnovuje opatrenie pomoci po tom, co
   konstatoval, ze toto opatrenie bolo zrusené v rozpore so zmluvou, treba
   povazovat za rozhodnutie, ktoré samo osebe poskytuje novú pomoc. (
   [52]50 )

   132.

   Za týchto podmienok zastávam názor, ze Vseobecný súd sa dopustil
   nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnej právnej kvalifikácie
   skutkových okolností, ked rozhodol, ze predmetná pomoc bola poskytnutá
   v case, ked Rumunsko porusilo BIZ.

   133.

   Platí to o to viac, ze v prejednávanej veci skoda, ktorú utrpeli
   European Food a i. a Viorel Micula a i., vyplýva zo zrusenia EGO
   Rumunskom s cielom zosúladit sa s pravidlami práva státnej pomoci. Inak
   povedané, podla Vseobecného súdu zrusenie opatrenia pomoci v zmysle
   dohody z roku 1995, ktoré odkazuje na clánok 107 ZFEÚ a ktorého
   existenciu preukázala rumunská rada pre hospodársku sútaz, predstavuje
   samo osebe opatrenie pomoci. Rumunská rada pre hospodársku sútaz, ktorá
   v case zrusenia bola v tejto veci príslusná, mala teda podla tejto
   logiky v rovnakom case, v akom ziadala Rumunsko o zrusenie EGO,
   konstatovat, ze takéto zrusenie predstavuje tiez státnu pomoc,
   a opätovne preskúmat toto opatrenie z hladiska pravidiel dohody z roku
   1995 týkajúcich sa státnej pomoci.

   134.

   Vseobecnejsie, ako uvádza Komisia, riesenie Vseobecného súdu by viedlo
   k pripusteniu, ze státna pomoc môze byt automaticky poskytnutá z titulu
   zrusenia státnej pomoci. Zdá sa mi, ze táto okolnost preukazuje
   nedostatok koherentnosti riesenia prijatého v napadnutom rozsudku.

   135.

   Zastávam teda názor, ze údajné opatrenie pomoci nebolo priznané v case
   porusenia BIZ, ale v case, ked bolo uznané právo spolocnosti European
   Food a i. a Viorela Miculu a i. na náhradu skody a súcasne Rumunsko
   bolo povinné zaplatit túto náhradu, teda po prijatí rozhodcovského
   rozsudku, v rámci jeho vykonávania Rumunskom. Tento okamih vsak nastal
   po pristúpení Rumunska k Únii. Z toho vyplýva, ze právo Únie sa na toto
   opatrenie skutocne uplatnovalo a ze Komisia mala na základe
   clánku 108 ZFEÚ právomoc preskúmat predmetnú náhradu skody z hladiska
   práva státnej pomoci.

   136.

   V tejto súvislosti musím v záujme koherentnosti spresnit, ze otázka
   právomoci Komisie preskúmat opatrenie vyplývajúce z náhrady skody
   priznanej rozsudkom ktorý vydal rozhodcovský súd z hladiska práva
   státnej pomoci je inou otázkou, nez je otázka právomoci rumunských
   súdov obrátit sa v rámci sporu, ktorý viedol k priznaniu náhrady skody,
   na Súdny dvor prostredníctvom návrhu na zacatie prejudiciálneho
   konania. Ich nedostatok právomoci z tohto dôvodu teda nijako nezasahuje
   do právomoci Komisie posudzovat náhradu skody priznanú po pristúpení
   z hladiska práva státnej pomoci. Ako správne uvádza Komisia, táto
   právomoc je urcená iba skutocnostou zakladajúcou nárok na poskytnutie
   pomoci, ku ktorej dochádza v okamihu, ked bolo právo na náhradu skody
   s istotou priznané.

   137.

   Prvým dvom odvolacím dôvodom by sa preto podla môjho názoru malo
   vyhoviet. ( [53]51 )

   138.

   Vzhladom na to, ze táto analýza umoznuje zalozit právomoc Komisie na
   preskúmanie predmetnej náhrady skody na základe clánku 108 ZFEÚ, treba
   v dôsledku toho zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu
   predlozeného v prvostupnovom konaní v rámci zaloby o neplatnost vo veci
   T-704/15 a prvú cast druhého zalobného dôvodu predlozeného vo veciach
   T-624/15 a T-694/15.

   2.   O tretom odvolacom dôvode: existencia výhody v zmysle
   clánku 107 ZFEÚ

   139.

   Svojím tretím odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa
   dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne vylozil pojem
   "výhoda" a neodpovedal na vsetky tvrdenia uvedené v napadnutom
   rozhodnutí s cielom preukázat existenciu takej výhody.

   140.

   Vseobecný súd v bode 103 napadnutého rozsudku uviedol, ze podla
   judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Asteris a i. ( [54]52 ) náhrada
   skody nemôze byt povazovaná za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ,
   ibaze by táto náhrada skody viedla k náhrade za odnatie protiprávnej
   alebo nezlucitelnej pomoci. ( [55]53 ) Podla Vseobecného súdu o taký
   prípad neslo.

   141.

   Na jednej strane Vseobecný súd v bodoch 104 a 105 napadnutého rozsudku
   rozhodol, ze vzhladom na to, ze z prvého zalobného dôvodu smerujúceho
   k zruseniu vyplýva, ze právo Únie sa neuplatnuje na predmetnú náhradu
   skody a Komisia nemala právomoc vykonat svoje preskúmanie, túto náhradu
   nemozno povazovat za náhradu za odnatie protiprávnej alebo
   nezlucitelnej pomoci.

   142.

   Na druhej strane Vseobecný súd v bodoch 106 az 108 napadnutého rozsudku
   spresnil, ze dotknutá náhrada skody sa vztahuje na obdobie pred
   pristúpením, pocas ktorého sa právo Únie neuplatnovalo, takze vo vztahu
   k tomuto obdobiu sa odvolatelia môzu odvolávat na judikatúru
   vyplývajúcu z rozsudku Asteris a i. ( [56]54 ). Komisia vsak v spornom
   rozhodnutí nerozlisovala medzi obdobiami pred pristúpením a po nom.
   Z toho vyplýva, ze sporné rozhodnutie je nezákonné, kedze priznanie
   náhrady skody je v nom kvalifikované ako "výhoda", prinajmensom za
   obdobie pred pristúpením.

   143.

   V tejto súvislosti poukazujem na urcitý rozpor v odôvodnení napadnutého
   rozsudku, pokial ide o to, ci Komisia správne preukázala existenciu
   výhody v zmysle clánku 107 ZFEÚ v prípade spolocnosti European Food
   a i. a Viorela Miculu a i. Vseobecný súd totiz na jednej strane
   poukázal na neexistenciu výhody z dôvodu neuplatnitelnosti práva Únie
   na dotknutú náhradu skody, pricom na druhej strane pripustil, ze
   v skutocnosti bolo toto právo uplatnitelné v rozsahu v akom sa náhrada
   skody týkala zrusenia EGO, pokial ide o obdobie po pristúpení. Nevidím
   teda úplne jasne základy odôvodnenia Vseobecného súdu, ktoré ho viedli
   k tomu, ze vyhovel tomuto zalobnému dôvodu.

   144.

   Okrem toho sa domnievam, ze kazdý z týchto dvoch dôvodov je postihnutý
   nesprávnym právnym posúdením.

   145.

   V prvom rade, pokial ide o to, ze Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia
   nemohla platne dospiet k záveru o existencii výhody v zmysle
   clánku 107 ZFEÚ, kedze nemala právomoc preskúmat náhradu skody
   z hladiska práva státnej pomoci, treba konstatovat, ze toto odôvodnenie
   sa zakladá výlucne na nesprávnom predpoklade. Ako som preukázal v rámci
   preskúmania prvých dvoch odvolacích dôvodov, právo Únie bolo
   uplatnitelné a Komisia mala právomoc, pokial ide o predmetnú náhradu
   skody, kedze táto náhrada skody bola priznaná po pristúpení Rumunska
   k Únii.

   146.

   Vseobecný súd preto nemohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho
   právneho posúdenia, iba na tomto jedinom základe rozhodnút, ze
   predmetnú náhradu skody nemozno povazovat za náhradu za odnatie
   protiprávnej alebo nezlucitelnej pomoci.

   147.

   V druhom rade, pokial ide o tvrdenie, podla ktorého sa na cast náhrady
   skody zodpovedajúcej obdobiu pred pristúpením vztahuje judikatúra
   vyplývajúcu z rozsudku Asteris a i. ( [57]55 ), domnievam sa totiz, ze
   takáto skutocnost je relevantná pri analýze existencie výhody.
   Odôvodnenie Vseobecného súdu chápem tak, ze uvádza, ze predmetnú
   náhradu nemozno povazovat za obnovenie protiprávnej pomoci, pretoze
   pred pristúpením nebolo mozné konstatovat existenciu státnej pomoci
   v zmysle clánku 107 ZFEÚ, kedze právo Únie sa este neuplatnovalo.

   148.

   Hoci je jasné, ze na úcely urcenia okamihu, ked bolo opatrenie
   priznané, je relevantný len okamih, ked bolo priznané právo získat
   náhradu skody, v stádiu kvalifikácie opatrenia ako státnej pomoci
   v zmysle clánku 107 ZFEÚ môze mat urcitý vplyv osobitná povaha tohto
   opatrenia, spocívajúceho v náhrade skody vyplatenej Rumunskom
   v dôsledku rozhodcovského rozsudku, najmä pokial ide o uplatnenie
   judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Aster a i. ( [58]56 ).

   149.

   Ako vsak tvrdí Komisia, uplatnenie tejto judikatúry za okolností
   prejednávanej veci nezávisí len od toho, ci náhrada skody vedie
   k obnoveniu opatrenia, ktoré mozno alebo nemozno povazovat za obdobie
   pred pristúpením za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. V spornom
   rozhodnutí totiz Komisia vylúcila moznost uplatnit túto judikatúru na
   rozhodcovské konanie, mimo rámca vseobecných vnútrostátnych predpisov
   clenských státov o obcianskoprávnej zodpovednosti, ( [59]57 )
   a vychádzala tiez zo skutocnosti, ze stimuly priznané na základe EGO
   rumunská rada pre hospodársku sútaz kvalifikovala ako "pomoc" na
   základe dohody z roku 1995. ( [60]58 )

   150.

   Nezávisle od toho, ci boli tieto dve skutocnosti dôvodné, poukazujem na
   to, ze Vseobecný súd posúdil zákonnost len jedného z dôvodov, ktoré
   viedli Komisiu k vylúceniu judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Asteris
   a i. ( [61]59 ), aby z toho vyvodil záver, ze táto judikatúra bola
   v skutocnosti uplatnitelná.

   151.

   Dalej Vseobecný súd podla mna nemohol bez toho, aby sa dopustil
   nesprávneho právneho posúdenia, dospiet k záveru o existencii
   nezákonnosti postihujúcej rozhodnutie Komisie, pokial ide
   o kvalifikáciu "výhody" bez toho, aby zároven preskúmal to, ze Komisia
   nesprávne vylúcila uplatnenie judikatúry vyplývajúcej z rozsudku
   Asteris a i. ( [62]60 ) z dôvodu na jednej strane, na základe ktorého
   bola náhrada poskytnutá, a toho na druhej strane, ze EGO kvalifikovala
   ako "státnu pomoc" na základe dohody z roku 1995 rumunská rada pre
   hospodársku sútaz.

   152.

   Zo vsetkého vyssie uvedeného vyplýva, ze tretiemu odvolaciemu dôvodu
   treba podla môjho názoru vyhoviet.

   153.

   Vzhladom na vsetky tieto úvahy zastávam názor, ze napadnutý rozsudok
   treba zrusit, zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu vo veci
   T-704/15 a prvú cast druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15
   a T-694/15 a vrátit spojené veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15
   Vseobecnému súdu, aby rozhodol o zostávajúcich zalobných dôvodoch.

   VII. Návrh

   154.

   Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:

   -

   zamietol vzájomné odvolanie,

   -

   zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 18. júna 2019,
   European Food SA a i./Komisia ([63]T-624/15, T-694/15 a T-704/15,
   [64]EU:T:2019:423),

   -

   zamietol prvú cast druhého zalobného dôvodu vo veciach T-624/15
   a T-694/15 a prvú cast prvého zalobného dôvodu vo veci T-704/15,

   -

   vrátil spojené veci T-624/15, T-694/15 a T-704/15 Vseobecnému súdu, aby
   rozhodol o ostatných zalobných dôvodoch.
     __________________________________________________________________

   ( [65]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina.

   ( [66]2 ) Rozsudok zo 6. marca 2018 (C-284/16, dalej len "rozsudok
   Achmea, [67]EU:C:2018:158).

   ( [68]3 ) [69]Ú. v. EÚ L 357, 1994, s. 2; Mim. vyd. 11/059, s. 3.

   ( [70]4 ) Zmluva medzi Belgickým královstvom, Ceskou republikou,
   Dánskym královstvom, Spolkovou republikou Nemecko, Estónskou
   republikou, Helénskou republikou, Spanielskym královstvom, Francúzskou
   republikou, Írskom, Talianskou republikou, Cyperskou republikou,
   Lotysskou republikou, Litovskou republikou, Luxemburským
   velkovojvodstvom, Madarskou republikou, Maltskou republikou, Holandským
   královstvom, Rakúskou republikou, Polskou republikou, Portugalskou
   republikou, Slovinskou republikou, Slovenskou republikou, Fínskou
   republikou, Svédskym královstvom, Spojeným královstvom Velkej Británie
   a Severného Írska (clenské státy Európskej únie) a Bulharskou
   republikou a Rumunskom o pristúpení Bulharskej republiky a Rumunska
   k Európskej únii ([71]Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 11).

   ( [72]5 ) [73]Ú. v. EÚ L 157, 2005, s. 203.

   ( [74]6 ) Nariadenie Rady z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné
   pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([75]Ú. v. ES L 83, 1999,
   s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339).

   ( [76]7 ) Nariadenie Komisie z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva
   nariadenie c. 659/1999 ([77]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd.
   08/004, s. 3).

   ( [78]8 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2018, Makhlouf/Rada
   ([79]C-458/17 P, neuverejnený, [80]EU:C:2018:441, bod [81]32).

   ( [82]9 ) Rozsudok z 21. decembra 2011, Francúzsko/People's Mojahedin
   Organization of Iran ([83]C-27/09 P, [84]EU:C:2011:853, bod [85]45).
   Pozri tiez WATHELET, M., WILDEMEERSCH, J.: Contentieux européen.
   Larcier, 2014, s. 488.

   ( [86]10 ) Pozri rozsudok z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke
   a Freistaat Sachsen/Komisia ([87]C-654/17 P, [88]EU:C:2019:634,
   bod [89]44).

   ( [90]11 ) Zo sporného rozhodnutia a z napadnutého rozsudku
   predovsetkým vyplýva, ze rozhodcovský rozsudok bol vykonaný a ze suma
   stanovená v opatrení, ktorého sa týka sporné rozhodnutie, bola
   vyplatená spolocnosti European Food a i. a Viorelovi Miculovi
   a i. Kedze nezlucitelnost uz vykonaného rozhodcovského rozsudku podla
   môjho názoru sama osebe nemá za následok ulozenie povinnosti
   odvolatelom, aby vrátili im vyplatenú náhradu, zrusenie sporného
   rozhodnutia by nevyhnutne malo vplyv na ich situáciu, kedze toto
   rozhodnutie determinuje, ci si môzu ponechat platby, ktoré dostali od
   Rumunska.

   ( [91]12 ) Clánok 2 aktu o pristúpení. Pozri takisto v tejto súvislosti
   MALFERRARI, L.: Protection des investissements intra-UE post Achmea et
   post avis CETA: entre (faux) mythes et (dures) réalités. In:
   BERRAMDANE, A., TROCHU, M.: Union européenne et protection des
   investissements, Bruylant, 2021, s. 63.

   ( [92]13 ) Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci Komstroy
   ([93]C-741/19, [94]EU:C:2021:164, bod [95]69).

   ( [96]14 ) Pozri v tejto súvislosti KALEDA, S. L.: Przejecie prawa
   wspólnotowego przez nowe panstwo czl/onkowskie. Zagadnienia przejsciowe
   i miedzyczasowe. Varsava, 2003, s. 127 - 192.

   ( [97]15 ) Pokial ide o relevantnost zásady okamzitej uplatnitelnosti
   práva Únie, ako ju vykladá Súdny dvor, BLATIČRE, L.: L'applicabilité
   temporelle du droit de l'Union européenne. CREAM, 2018, s. 152 - 167.

   ( [98]16 ) Rozsudky z 15. februára 1978, Bauche a Delquignies
   ([99]96/77, [100]EU:C:1978:26, bod [101]48), a zo 7. februára 2002,
   Kauer ([102]C-28/00, [103]EU:C:2002:82, bod [104]20). Pozri tiez
   rozsudok z 26. marca 2020, Hungeod a i. ([105]C-496/18 a C-497/18,
   [106]EU:C:2020:240, bod [107]94).

   ( [108]17 ) Rozsudok z 2. októbra 1997, Saldanha a MTS ([109]C-122/96,
   [110]EU:C:1997:458, bod [111]14).

   ( [112]18 ) Pokial ide o podrobnú stúdiu sirokého ponatia
   prebiehajúcich situácií Súdnym dvorom, pozri BLATIČRE, L.: c. d.,
   s. 148 - 152.

   ( [113]19 ) Rozsudky zo 17. júla 1997, Affish ([114]C-183/95,
   [115]EU:C:1997:373, bod [116]57), a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum
   187/Komisia ([117]C-182/03 a C-217/03, [118]EU:C:2006:416,
   bod [119]148).

   ( [120]20 ) Rozsudok z 3. septembra 2014, X ([121]C-318/13,
   [122]EU:C:2014:2133, body [123]21 az [124]24). Pozri tiez v tom istom
   zmysle rozsudok zo 14. júna 2007, Telefónica O2 Czech Republic
   ([125]C-64/06, [126]EU:C:2007:348, bod [127]21).

   ( [128]21 ) Pozri k tomuto bodu KALEDA, S. L.: c. d., s. 183: "Przepisy
   [prawa Unii] regulujace skutki pewnych czynnosci sa natychmiast
   stosowane w stosunku do skutków trwajacych w momencie ich wejscia
   w zycie - np. przechwytuja naruszenie nadal trwajace w dniu wejscia
   w zycie, chociaz wynikajace ze zdarzen dawnych." ["Ustanovenia [práva
   Únie] upravujúce úcinky urcitých aktov sa v case nadobudnutia ich
   úcinnosti okamzite uplatnujú na úcinky, ktoré dalej trvajú - uplatnujú
   sa napríklad na porusenia, ktoré napriek tomu, ze vyplývajú z minulých
   udalostí, stále prebiehajú v case nadobudnutia úcinnosti predmetných
   ustanovení."]

   ( [129]22 ) Pozri rozsudok Achmea, bod 35 a citovanú judikatúru. Pozri
   tiez MALFERRARI, L.: c. d., s. 48 a 50.

   ( [130]23 ) Stanovisko 2/13 z 18. decembra 2014 ([131]EU:C:2014:2454,
   bod [132]176).

   ( [133]24 ) Stanovisko 1/09 z 8. marca 2011 ([134]EU:C:2011:123,
   bod [135]89).

   ( [136]25 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Achmea, body 39 a 56.

   ( [137]26 ) Rozsudky z 10. januára 2006, Ynos ([138]C-302/04,
   [139]EU:C:2006:9, body [140]36 a [141]37); z 30. apríla 2020, Eurovia
   ([142]C-258/19, [143]EU:C:2020:345, body [144]42 a [145]43),
   a uznesenie z 1. októbra 2020, Slovenský plynárenský priemysel
   ([146]C-113/20, neuverejnené, [147]EU:C:2020:772, body [148]28
   a [149]31). Pokial ide o kritickú stúdiu judikatúry Súdneho dvora
   týkajúcej sa jeho právomoci odpovedat na prejudiciálne otázky
   v súvislosti s pristúpením nových clenských státov k Únii, pozri
   PÓL/TORAK, N.: Ratione Temporis Application of the Preliminary Rulings
   Procedure. In: Common Market Law Review, c. 45, 2008, s. 1357 - 1381.

   ( [150]27 ) Rozsudok z 29. novembra 2012 ([151]C-262/11,
   [152]EU:C:2012:760).

   ( [153]28 ) Dohoda uzatvorená a schválená v mene Spolocenstva
   rozhodnutím Rady a Komisie 94/908/ESUO, ES, Euratom z 19. decembra 1994
   [neoficiálny preklad] ([154]Ú. v. ES L 358, 1994, s. 1).

   ( [155]29 ) Takáto situácia sa lísi od situácie, v ktorej bol vydaný
   rozsudok z 3. septembra 2014, X ([156]C-318/13, [157]EU:C:2014:2133),
   v ktorom Súdny dvor uznal svoju právomoc na základe zásady okamzitej
   uplatnitelnosti práva Únie na budúce úcinky situácie, ktorá vznikla
   pred pristúpením. Vo veci X bol vnútrostátnemu súdu po pristúpení
   Fínska k Únii predlozený spor týkajúci sa výsky náhrady skody, ktorá
   bola tiez priznaná po pristúpení, a to v dôsledku skody vzniknutej pred
   pristúpením. Predmet sporu sa teda týkal skutkových okolností, ktoré
   nastali po pristúpení, hoci tieto skutocnosti predstavovali budúce
   úcinky predtým vzniknutej situácie a jeho cielom bolo upravit situáciu
   do budúcnosti. Spor, ktorý bol predlozený rozhodcovskému súdu
   v prejednávanej veci, sa netýka výsky priznanej náhrady skody, ale
   samotnej existencie porusenia BIZ Rumunskom, a týka sa teda situácie
   vzniknutej pred pristúpením.

   ( [158]30 ) Rozsudok z 29. novembra 2012 ([159]C-262/11,
   [160]EU:C:2012:760).

   ( [161]31 ) Pre úplnost a na úcely zaujímavosti pre právnu náuku
   spresnujem, ze rumunský súd nemôze polozit Súdnemu dvoru otázku
   o budúcich úcinkoch svojho rozhodnutia týkajúceho sa porusenia BIZ
   Rumunskom z hladiska pravidiel práva státnej pomoci. Takáto otázka je
   na jednej strane cisto hypotetická, pretoze v case, ked prebieha
   konanie, nie je mozné s istotou urcit výsledok sporu. Na druhej strane
   nespadá výlucne do predmetu sporu, ktorý prejednáva státny súd, ktorý
   sa týka len otázky, ci Rumunsko porusilo alebo neporusilo svoje
   povinnosti vyplývajúce z BIZ, takze odpoved Súdneho dvora nie je
   nevyhnutná na vyriesenie sporu.

   ( [162]32 ) Bod 34.

   ( [163]33 ) Rozsudok Achmea, bod 34. Pozri takisto stanovisko 2/13,
   z 18. decembra 2014 ([164]EU:C:2014:2454, body [165]168 a [166]173 ako
   aj citovanú judikatúru).

   ( [167]34 ) [168]C-741/19, [169]EU:C:2021:164, bod [170]64.

   ( [171]35 ) Pozri návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komstroy
   ([172]C-741/19, [173]EU:C:2021:164, bod [174]65 a citovanú judikatúru).

   ( [175]36 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot
   v stanovisku [176]1/17 (Dohoda CETA medzi EÚ a Kanadou,
   [177]EU:C:2019:72, bod [178]82).

   ( [179]37 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci
   Achmea ([180]C-284/16, [181]EU:C:2017:699, bod [182]40). Pozri tiez
   KOCHENOV, D., LAVRANOS, N.: Achmea Versus the Rule of Law: CJEU's
   Dogmatic Dismissal of Investors' Rights in Backsliding Member States of
   the European Union. In: Hague Journal on the Rule of Law, 2021.

   ( [183]38 ) O prispení rozhodcovských súdov v oblasti práva investícií
   k dodrziavaniu právneho státu pozri SADOWSKI, W.: Protection of the
   Rule of Law in the European Union through Investment Treaty
   Arbitration: Is Judicial Monopolism the Right Response to Illiberal
   Tendencies in Europe? In: Common Market Law Review, c. 55, 2018,
   s. 1025 - 1060, a KOCHENOV, D., LAVRANOS, N., c. d.

   ( [184]39 ) Rozhodnutie Komisie 2006/928/ES z 13. decembra 2006, ktorým
   sa zriaduje mechanizmus na zaistenie spolupráce a overovania pokroku
   v Rumunsku na úcely osobitných referencných kritérií v oblastiach
   reformy súdnictva a boja proti korupcii ([185]Ú. v. EÚ L 354, 2006,
   s. 56, dalej len "rozhodnutie MCV").

   ( [186]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Minister for
   Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému) ([187]C-216/18 PPU,
   [188]EU:C:2018:586, bod [189]61).

   ( [190]41 ) Okrem toho poukazujem na to, ze výhodou takéhoto riesenia
   je, ze existuje urcitá koherentnost s praxou rozhodcovských súdov,
   pokial ide o ich právomoc ratione temporis. V tejto súvislosti pozri
   MATRINGE, J.: La compétence ratione temporis et l'applicabilité du
   traité dans le temps. In: LEBEN, C. (dir.): La procédure arbitrale
   relative aux investissements internationaux, L.G.D.J., 2010, s. 78
   a 79.

   ( [191]42 ) Bod 78 napadnutého rozsudku.

   ( [192]43 ) Rozsudok z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall
   a i./Komisia ([193]C-176/06 P, neuverejnený, [194]EU:C:2007:730,
   bod [195]17).

   ( [196]44 ) Rozsudok z 21. marca 2013 ([197]C-129/12,
   [198]EU:C:2013:200, bod [199]40).

   ( [200]45 ) Rozsudok z 19. decembra 2019, Arriva Italia
   a i. ([201]C-385/18, [202]EU:C:2019:1121, body [203]37 a [204]41).

   ( [205]46 ) Rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías
   Provincia Betania ([206]C-74/16, [207]EU:C:2017:496, bod [208]88),
   a uznesenie zo 7. decembra 2017, Írsko/Komisia ([209]C-369/16 P,
   neuverejnené, [210]EU:C:2017:955, bod [211]29).

   ( [212]47 ) Rozsudok z 21. marca 2013 ([213]C-129/12,
   [214]EU:C:2013:200).

   ( [215]48 ) Bod 84 napadnutého rozsudku.

   ( [216]49 ) Rozsudok z 29. novembra 2018, ARFEA/Komisia ([217]T-720/16,
   neuverejnený, [218]EU:T:2018:853, bod [219]185).

   ( [220]50 ) Rozsudok z 26. októbra 2016, DEI a Komisia/Alouminion tis
   Ellados ([221]C-590/14 P, [222]EU:C:2016:797, bod [223]59).

   ( [224]51 ) Argumentácia rozvinutá Komisiou v druhom odvolacom dôvode
   spocíva v podstate na predpoklade, ze aj keby sa opatrenie malo
   povazovat za prijaté pred pristúpením, právo Únie sa uplatnuje aj tak,
   kedze vyplatenie náhrady skody predstavuje budúci úcinok situácie,
   ktorá vznikla skôr. Zastávam názor, ze Vseobecný súd nesprávne stanovil
   okamih poskytnutia pomoci pred pristúpením, kedze k nemu v skutocnosti
   doslo prijatím rozhodcovského rozsudku a jeho vykonaním Rumunskom. Nie
   je potrebné urcit, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho
   posúdenia, ked rozhodol, ze vyplatenie náhrady skody nepredstavovalo
   budúci úcinok predchádzajúcej situácie, a ze teda právo Únie nebolo
   uplatnitelné.

   ( [225]52 ) Rozsudok z 27. septembra 1988 ([226]106/87 az 120/87,
   [227]EU:C:1988:457).

   ( [228]53 ) Rozsudok z 27. septembra 1988, Asteris a i. ([229]106/87 az
   120/87, [230]EU:C:1988:457, body [231]23 a [232]24). Pozri tiez návrhy,
   ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer v spojených
   veciach Atzeni a i. ([233]C-346/03 a C-529/03, [234]EU:C:2005:256,
   bod [235]198).

   ( [236]54 ) Rozsudok z 27. septembra 1988 ([237]106/87 az 120/87,
   [238]EU:C:1988:457).

   ( [239]55 ) Rozsudok z 27. septembra 1988 ([240]106/87 az 120/87,
   [241]EU:C:1988:457).

   ( [242]56 ) Rozsudok z 27. septembra 1988 ([243]106/87 az 120/87,
   [244]EU:C:1988:457).

   ( [245]57 ) Odôvodnenia 101 a 102 sporného rozhodnutia.

   ( [246]58 ) Odôvodnenia 105 az 107 sporného rozhodnutia.

   ( [247]59 ) Rozsudok z 27. septembra 1988 ([248]106/87 az 120/87,
   [249]EU:C:1988:457).

   ( [250]60 ) Rozsudok z 27. septembra 1988 ([251]106/87 az 120/87,
   [252]EU:C:1988:457).

References

   1. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0001
   2. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0002
   3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A423
   4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:232:TOC
   5. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0003
   6. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0004
   7. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0005
   8. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0006
   9. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0007
  10. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0008
  11. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0009
  12. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0010
  13. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0011
  14. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0012
  15. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0013
  16. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0014
  17. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0015
  18. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0016
  19. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0017
  20. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0018
  21. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0019
  22. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0020
  23. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0021
  24. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0022
  25. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0023
  26. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0024
  27. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0025
  28. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0026
  29. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0027
  30. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0028
  31. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0029
  32. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0030
  33. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0031
  34. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0032
  35. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0033
  36. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0034
  37. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0035
  38. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0036
  39. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0037
  40. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0038
  41. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0039
  42. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0040
  43. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0041
  44. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0042
  45. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0043
  46. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0044
  47. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0045
  48. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0046
  49. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0047
  50. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0048
  51. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0049
  52. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0050
  53. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0051
  54. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0052
  55. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0053
  56. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0054
  57. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0055
  58. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0056
  59. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0057
  60. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0058
  61. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0059
  62. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#t-ECR_62019CC0638_SK_01-E0060
  63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A423&locale=sk
  64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A423
  65. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0001
  66. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0002
  67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158
  68. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0003
  69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:357:TOC
  70. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0004
  71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:157:TOC
  72. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0005
  73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:157:TOC
  74. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0006
  75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC
  76. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0007
  77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC
  78. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0008
  79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A441&locale=sk
  80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A441
  81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A441&anchor=#point32
  82. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0009
  83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&locale=sk
  84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853
  85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A853&anchor=#point45
  86. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0010
  87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk
  88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634
  89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point44
  90. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0011
  91. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0012
  92. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0013
  93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164&locale=sk
  94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164
  95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164&anchor=#point69
  96. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0014
  97. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0015
  98. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0016
  99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A26&locale=sk
 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A26
 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A26&anchor=#point48
 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A82&locale=sk
 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A82
 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A82&anchor=#point20
 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A240&locale=sk
 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A240
 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A240&anchor=#point94
 108. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0017
 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A458&locale=sk
 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A458
 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A458&anchor=#point14
 112. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0018
 113. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0019
 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&locale=sk
 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373
 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A373&anchor=#point57
 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk
 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416
 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&anchor=#point148
 120. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0020
 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2133&locale=sk
 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2133
 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2133&anchor=#point21
 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2133&anchor=#point24
 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A348&locale=sk
 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A348
 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A348&anchor=#point21
 128. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0021
 129. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0022
 130. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0023
 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2454
 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2454&anchor=#point176
 133. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0024
 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123
 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A123&anchor=#point89
 136. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0025
 137. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0026
 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&locale=sk
 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9
 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&anchor=#point36
 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A9&anchor=#point37
 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A345&locale=sk
 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A345
 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A345&anchor=#point42
 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A345&anchor=#point43
 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A772&locale=sk
 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A772
 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A772&anchor=#point28
 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A772&anchor=#point31
 150. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0027
 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760&locale=sk
 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760
 153. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0028
 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:358:TOC
 155. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0029
 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2133&locale=sk
 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2133
 158. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0030
 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760&locale=sk
 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A760
 161. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0031
 162. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0032
 163. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0033
 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2454
 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2454&anchor=#point168
 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2454&anchor=#point173
 167. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0034
 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164&locale=sk
 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164
 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164&anchor=#point64
 171. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0035
 172. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164&locale=sk
 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164
 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A164&anchor=#point65
 175. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0036
 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A72&locale=sk
 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A72
 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A72&anchor=#point82
 179. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0037
 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A699&locale=sk
 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A699
 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A699&anchor=#point40
 183. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0038
 184. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0039
 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:354:TOC
 186. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0040
 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&locale=sk
 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586
 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A586&anchor=#point61
 190. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0041
 191. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0042
 192. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0043
 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk
 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730
 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&anchor=#point17
 196. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0044
 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk
 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200
 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&anchor=#point40
 200. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0045
 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk
 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121
 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point37
 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point41
 205. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0046
 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&locale=sk
 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496
 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&anchor=#point88
 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A955&locale=sk
 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A955
 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A955&anchor=#point29
 212. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0047
 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200&locale=sk
 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A200
 215. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0048
 216. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0049
 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A853&locale=sk
 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A853
 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A853&anchor=#point185
 220. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0050
 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&locale=sk
 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797
 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A797&anchor=#point59
 224. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0051
 225. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0052
 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457
 228. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0053
 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457
 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point23
 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&anchor=#point24
 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A256&locale=sk
 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A256
 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A256&anchor=#point198
 236. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0054
 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457
 239. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0055
 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457
 242. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0056
 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457
 245. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0057
 246. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0058
 247. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0059
 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457
 250. file:///tmp/lynxXXXX8YL61N/L85245-3148TMP.html#c-ECR_62019CC0638_SK_01-E0060
 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457&locale=sk
 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A457