NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GERARD HOGAN prednesené 8. októbra 2020 ( [1]1 ) Vec C-440/19 P Pometon SpA proti Európskej komisii "Odvolanie - Dohody, rozhodnutia a zosúladené postupy - Európsky trh s ocelovými brúsivami - Úcast na dvojstranných a mnohostranných kontaktoch s cielom koordinovat ceny v celom Európskom hospodárskom priestore (EHP) - ,Hybridné`, casovo odstupnované konanie - Charta základných práv Európskej únie - Clánok 41 - Zásada nestrannosti Komisie - Clánok 48 - Prezumpcia neviny - Povinnost odôvodnenia - Jediné a pokracujúce porusenie - Rovnost zaobchádzania - Neobmedzená súdna právomoc" I. Úvod 1. Spolocnost Pometon SpA (dalej len "Pometon" alebo "odvolatelka") sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 28. marca 2019, Pometon/Komisia ([2]T-433/16, [3]EU:T:2019:201; dalej len "napadnutý rozsudok"). Vseobecný súd týmto rozsudkom zrusil clánok 2 rozhodnutia Komisie C(2016) 3121 final z 25. mája 2016 týkajúceho sa konania podla clánku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a clánku 53 [Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP)] (Vec AT.39792 - Ocelové brúsivá) (dalej len "sporné rozhodnutie") a ulozil spolocnosti Pometon pokutu vo výske 3873375 eur. Subsidiárne spolocnost Pometon navrhuje, aby jej Súdny dvor znízil ulozenú pokutu. 2. V týchto návrhoch sa síce zameriam na analýzu prvého a stvrtého odvolacieho dôvodu (spolu s dvoma právnymi otázkami, ktoré odvolatelka uvádza na podporu týchto dôvodov), v rámci odpovede na prvý odvolací dôvod vsak preskúmam aj druhý a tretí odvolací dôvod v súvislosti s prvým. Ten sa týka rozsahu povinnosti nestrannosti Komisie v specifickom kontexte tzv. "hybridného" konania. Stvrtý odvolací dôvod sa zas týka uplatnenia zásady rovnosti pri výpocte pokuty v súvislosti s takýmto konaním. 3. "Hybridné konanie" je postup, v ktorom Komisia súbezne vedie konanie o urovnaní v zmysle clánku 10a nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zmenené nariadením Komisie (ES) c. 622/2008 z 30. júna 2008, pokial ide o vedenie konania o urovnaní v prípadoch kartelov, ( [5]2 ) a standardné správne konanie podla clánku 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ]. ( [6]3 ) V súvislosti s týmto konaním uz síce Komisia vydala rozhodnutia, ktorých zákonnost bola napadnutá na Vseobecnom súde (ako aj v odvolacom konaní), ( [7]4 ) v prejednávanej veci sa vsak Súdny dvor po prvý raz zaoberá niektorými specifickými otázkami, ktoré vyvoláva toto "hybridné konanie". II. Právny rámec A. Nariadenie c. 1/2003 4. Clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 stanovuje: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101 alebo 102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania..." 5. Clánok 23 ods. 2 a 3 tohto nariadenia znie takto: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101] alebo [102 ZFEÚ]... ... Pokuta ulozená kazdému podniku alebo zdruzeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku. ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." B. Nariadenie c. 773/2004 6. Clánok 10a nariadenia c. 773/2004 nazvaný "Konanie o urovnaní v prípadoch kartelov" stanovuje: "1. Po zacatí konania podla clánku 11 ods. 6 nariadenia [c. 1/2003] Komisia stanoví lehotu, pocas ktorej strany môzu písomne uviest, ze sú ochotné zapojit sa do rozhovorov o urovnaní na úcely mozného predlozenia návrhov na urovnanie. Komisia nie je povinná zohladnit odpovede dorucené po uplynutí stanovenej lehoty. ... 2. Stranám, ktoré sa zúcastnujú na rokovaniach o urovnaní, môze Komisia poskytnút tieto informácie: a) námietky, ktoré má v úmysle proti nim vzniest; b) dôkazy pouzité na vznesenie námietok; c) verzie vsetkých dostupných dokumentov, ktoré nemajú dôverný charakter a ktoré sú v tom case ulozené v spise, a to do takej miery, do akej je ziadost strany odôvodnená s cielom umoznit jej, aby potvrdila svoje stanovisko vzhladom na casové obdobie alebo akékolvek iné aspekty týkajúce sa kartelu; d) výsku mozných pokút. ... V prípade, ze sa v rozhovoroch o urovnaní pokrocí, Komisia môze stanovit lehotu, v rámci ktorej sa strany môzu zaviazat, ze sa podrobia konaniu na urovnanie, co znamená, ze predlozia návrhy na urovnanie, ktoré budú odrázat výsledky rozhovorov o urovnaní, a priznajú sa v nich k úcasti na porusení clánku 101 [ZFEÚ], ako aj svoju zodpovednost za porusenie... ... 3. Ak vyhlásenie o námietkach oznámené stranám zodpovedá obsahu ich návrhov na urovnanie, písomné odpovede dotknutých strán na vyhlásenie o námietkach v lehote stanovenej Komisiou potvrdia, ze vyhlásenie o námietkach, ktoré im bolo adresované, zohladnuje obsah ich návrhov na urovnanie. Komisia potom môze po konzultácii s Poradným výborom pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenie v súlade s clánkom 14 nariadenia [c. 1/2003] pristúpit k prijatiu rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia [c. 1/2003]. 4. Komisia sa môze kedykolvek v priebehu konania rozhodnút ukoncit rozhovory o urovnaní, a to vo veci celého predmetného prípadu alebo v súvislosti s jednou alebo viacerými konkrétnymi stranami, ak sa domnieva, ze je ohrozená procesná efektívnost." C. Oznámenie o konaniach o urovnaní 7. Opatrenia na vykonávanie nariadenia c. 773/2004 boli stanovené v oznámení Komisie z 2. júla 2008 o vedení konania o urovnaní s cielom prijat rozhodnutia podla clánku 7 a clánku 23 nariadenia (ES) c. 1/2003 v prípadoch kartelov ( [8]5 ) (dalej len "oznámenie o konaniach o urovnaní"). 8. Bod 32 oznámenia o konaniach o urovnaní stanovuje, ze "ak by sa Komisia rozhodla odmenit stranu za urovnanie podla tohto oznámenia, znízi výsku pokuty, ktorá sa má ulozit, o 10 % po tom, ako sa uplatní 10 % strop so zretelom na usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia (ES) c. 1/2003 [([9]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006")]..." D. Usmernenia z roku 2006 9. Usmernenia z roku 2006 urcujú metodiku, ktorú Komisia pouzíva na stanovenie pokuty ulozenej podnikom a zdruzeniam podnikov, ktoré úmyselne alebo z nedbanlivosti porusia ustanovenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ. 10. Bod 37 usmernení z roku 2006 stanovuje, ze "i ked tieto usmernenia vysvetlujú vseobecnú metodiku stanovovania výsky pokút, konkrétne okolnosti danej veci alebo nevyhnutnost dosiahnut odstrasujúci úcinok v konkrétnej veci môzu byt dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od tejto metodiky alebo od limitov stanovených v bode 21". III. Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 11. Okolnosti predchádzajúce sporu a hlavné prvky sporného rozhodnutia sú uvedené v bodoch 1 az 21 napadnutého rozsudku. Dajú sa zhrnút takto. 12. Pometon je talianska spolocnost, ktorá sa specializuje na spracovanie kovov. Pôsobila na trhu s ocelovými brúsivami az do 16. mája 2007, ked predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v tomto odvetví jednému zo svojich konkurentov, francúzskej spolocnosti Winoa SA. K tomuto dátumu totiz bola vyssie uvedená cinnost spolocnosti Pometon prevedená na spolocnost Pometon Abrasives Srl, ktorú vlastnila skupina Winoa. 13. Ocelové brúsivá sú volné ocelové castice, ktoré sú bud okrúhle (ocelové gulôcky), alebo hranaté (ocelová drvina). Vyuzívajú sa najmä v oceliarskom, automobilovom, metalurgickom a petrochemickom priemysle, ako aj v priemysle rezania kamena a vyrábajú sa z ocelového srotu. A. Vysetrovacie konanie do rozhodnutia o urovnaní 14. Dna 16. januára 2013 Komisia v súlade s clánkom 2 nariadenia c. 773/2004 zacala vysetrovacie konanie upravené v clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 voci spolocnosti Pometon, americkej skupine Ervin Industries Inc. (dalej len "Ervin"), spolocnosti Winoa a nemeckým spolocnostiam MTS GmbH a Würth GmbH s cielom zacat s nimi rozhovory o urovnaní. 15. Vsetkých pät strán vyjadrilo ochotu zapojit sa do rozhovorov o urovnaní. Od februára do decembra 2013 sa uskutocnili stretnutia o urovnaní medzi jednotlivými stranami a Komisiou. Pocas týchto stretnutí Komisia stranám predstavila výhrady, ktoré chce voci nim vzniest, ako aj hlavné dôkazy v spise Komisie, na ktorých boli tieto potenciálne výhrady zalozené. Komisia dalej oznámila kazdej strane odhadovanú výsku mozných pokút, ktoré jej mohli byt ulozené. 16. V januári 2014 dotknuté spolocnosti predlozili v stanovenej lehote návrhy na urovnanie s výnimkou spolocnosti Pometon, ktorá sa rozhodla vystúpit z tohto konania. Dna 13. februára 2014 Komisia zaslala kazdému z dalsích styroch úcastníkov údajného kartelu oznámenie o výhradách a 2. apríla 2014 prijala voci nim rozhodnutie o urovnaní C(2014) 2074 final na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "rozhodnutie o urovnaní"). B. Sporné rozhodnutie 17. Dna 3. decembra 2014 Komisia zaslala spolocnosti Pometon oznámenie o výhradách. Dna 25. mája 2016 Komisia prijala na základe clánkov 7 a 23 nariadenia c. 1/2003 sporné rozhodnutie. 18. Komisia vo svojom rozhodnutí konstatovala, ze v období od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007 sa spolocnost Pometon priamo alebo prostredníctvom svojich zástupcov ci zástupov dvoch zo svojich dcérskych spolocností - Pometon Espańa SA a Pometon Deutschland GmbH - zúcastnovala na karteli spocívajúcom v dohodách alebo zosúladených postupoch s vyssie uvedenými styrmi dalsími podnikmi - konkrétne so spolocnostami Ervin, Winoa, MTS a Würth -, ktorého hlavným cielom bola koordinácia cien ocelových brúsiv v celom Európskom hospodárskom priestore (dalej len "EHP"). 19. Výrok sporného rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Spolocnost Pometon SpA porusila clánok 101 ods. 1 [ZFEÚ] a clánok 53 ods. 1 Dohody o EHP tým, ze sa zúcastnila na jedinom a pokracujúcom porusení týkajúcom sa cien v odvetví ocelových brúsiv, pricom uvedené porusenie spocívalo v koordinácii jej správania v oblasti cien a vztahovalo sa na celý EHP. Toto porusenie trvalo od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007. Clánok 2 Za porusenie uvedené v clánku 1 sa spolocnosti Pometon SpA ukladá pokuta vo výske: 6197000 eur..." 20. Z napadnutého rozhodnutia ako celku v podstate vyplýva, ze spolocnost Pometon, ako aj ostatní úcastníci kartelu na jednej strane zaviedli (prvá cast kartelu) jednotný spôsob výpoctu, ktorý im umoznoval dospiet ku koordinovanému zvýseniu ceny ocelových brúsiv, zalozený na indexoch ceny srotu (dalej len "jednotná prirázka za srot"). Na druhej strane sa súbezne dohodli (druhá cast kartelu) na koordinácii svojho správania, pokial ide o predajné ceny ocelových brúsiv uplatnované vo vztahu k individuálnym klientom, pricom sa najmä zaviazali, ze si nebudú navzájom konkurovat cenovými zlavami (odôvodnenia 32, 33, 37 a 57 sporného rozhodnutia). 21. Pokial ide o kvalifikáciu predmetného porusenia, Komisia sa domnievala, ze ide o jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Nielenze sa totiz vsetky protisútazné dohody úcastníkov vztahovali na koordináciu cien a týkali sa tých istých výrobkov, ale uskutocnovali sa aj podla rovnakých pravidiel a podmienok pocas celej doby porusenia od 3. októbra 2003 do 16. mája 2007, ked spolocnost Pometon predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví ocelových brúsiv spolocnosti Winoa. Napokon na porusení sa zúcastnovali v podstate tie isté podniky a v ich mene konali v podstate tie isté osoby (odôvodnenia 107 a 166 sporného rozhodnutia). 22. Nakoniec sa Komisia domnieva, ze taký kartel mal za ciel obmedzit hospodársku sútaz so znacnými dôsledkami pre obchod s predmetným výrobkom medzi clenskými státmi a státmi, ktoré sú stranami Dohody o EHP (odôvodnenia 142 a 154 sporného rozhodnutia). 23. Pokial ide o dlzku trvania úcasti spolocnosti Pometon na porusení, Komisia stanovila zaciatok tejto úcasti na 3. októbra 2003. Na základe toho, ze spolocnost Pometon sa formálne nedistancovala od uvedeného kartelu, Komisia usúdila, ze spolocnost Pometon sa zúcastnovala na karteli az do 16. mája 2007, ked predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví ocelových brúsiv spolocnosti Winoa (odôvodnenia 160 a 166 sporného rozhodnutia). 24. Na základe usmernení z roku 2006 Komisia stanovila základnú sumu pokuty spolocnosti Pometon na 16 % hodnoty predaja, ktorý uskutocnila na trhoch krajín EHP pocas roka 2006, co bol posledný celý rok, v ktorom sa spolocnost Pometon podielala na predmetnom porusení, skôr nez predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví ocelových brúsiv svojej francúzskej konkurentke. 25. Táto percentuálna sadzba zodpovedá základnej sadzbe 15 %, ktorá bola dalej zvýsená o 1 % s cielom vziat do úvahy skutocnost, ze porusenie z geografického hladiska pokrývalo celý EHP. Pohyblivá cast základnej sumy pokuty bola následne zvýsená o pevnú dodatocnú sumu v sadzbe 16 % uplatnenú s cielom odradit podniky od uzatvárania dohôd o koordinácii cien v súlade s bodom 25 usmernení z roku 2006 (odôvodnenie 220 sporného rozhodnutia). 26. Napokon podla bodu 37 usmernení z roku 2006, co je ustanovenie, ktoré umoznuje Komisii odchýlit sa od metodiky stanovenej v uvedených usmerneniach, ak to môzu odôvodnit "konkrétne okolnosti danej veci", táto institúcia upravila prispôsobenú základnú sumu pokuty (odôvodnenia 228 az 231 sporného rozhodnutia) tak, ze ju znízila o 60 %. 27. V konecnom dôsledku, ako vyplýva z clánku 2 sporného rozhodnutia, po tomto výpocte výska pokuty ulozenej spolocnosti Pometon dosahovala 6197000 eur. IV. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 28. Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 3. augusta 2016 podala odvolatelka zalobu, ktorou sa v prvom rade domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne znízenia pokuty, ktorá jej bola ulozená. 29. Odvolatelka na podporu svojej zaloby uviedla pät zalobných dôvodov. 30. Prvým zalobným dôvodom namietala porusenie zásady nestrannosti konania, zásady prezumpcie neviny, ako aj práva na obhajobu, kedze Komisia odvolatelke pripísala konkrétne konanie uz v rozhodnutí o urovnaní, cím podmienila obvinenia, ktoré boli neskôr vo vztahu k nej uvedené v spornom rozhodnutí. 31. Druhým zalobným dôvodom namietala porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, nedostatocnost a rozpornost odôvodnenia, ako aj porusenie práva na obhajobu a pravidiel týkajúcich sa dôkazného bremena, kedze Komisia jej bez dôkazov pripísala úcast na karteli, na ktorom sa nikdy nepodielala. 32. Tretím zalobným dôvodom namietala porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP, kedze Komisia konstatovala, ze kartel predstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. 33. Stvrtým zalobným dôvodom spolocnost Pometon spochybnovala dlzku trvania svojej úcasti na karteli. 34. Nakoniec piatym zalobným dôvodom uvedeným na podporu návrhu na zrusenie alebo zmenu výsky pokuty spolocnost Pometon namietala porusenie povinnosti odôvodnenia, ako aj zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výnimocnú úpravu základnej sumy pokuty, ktorú Komisia vykonala podla bodu 37 usmernení z roku 2006. 35. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku zamietol prvé styri zalobné dôvody, vyhovel vsak piatemu zalobnému dôvodu. Zrusil preto clánok 2 sporného rozhodnutia a znízil pokutu ulozenú spolocnosti Pometon z pôvodnej sumy 6197000 eur na 3873375 eur. V. Návrhy úcastníkov konania a konanie na Súdnom dvore 36. Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a sporné rozhodnutie, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok a znízil pokutu ulozenú odvolatelke, v kazdom prípade aby znízil túto pokutu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy tohto konania a konania na Vseobecnom súde. 37. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie scasti ako neprípustné a scasti ako nedôvodné, - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. VI. Odvolanie 38. Odvolatelka na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody. Prvým odvolacím dôvodom spolocnost Pometon namieta porusenie zásady nestrannosti konania a zásady prezumpcie neviny. V druhom odvolacom dôvode spolocnost Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil zásady v oblasti dôkazného bremena a zásadu prezumpcie neviny a navyse uviedol rozporuplné alebo nedostatocné odôvodnenie. Subsidiárne posledné uvedené tvrdenia uvádza aj na podporu tretieho odvolacieho dôvodu, ktorým sa domáha znízenia ulozenej pokuty vo vztahu k dlzke trvania úcasti spolocnosti Pometon na karteli. Nakoniec stvrtým odvolacím dôvodom spolocnost Pometon namieta porusenie zásady rovnosti pri stanovení pokuty, ako aj rozporuplné alebo nedostatocné odôvodnenie v tomto smere. 39. Právnymi otázkami, ktoré chce Súdny dvor riesit v týchto návrhoch, sa zaoberám v rámci prvého a stvrtého odvolacieho dôvodu. Zameriam sa preto po prvé na rozsah povinnosti nestrannosti Komisie a po druhé na uplatnenie zásady rovnosti pri výpocte pokuty, ako som vsak uviedol v úvodnej casti týchto návrhov, v specifickom kontexte tzv. "hybridného" konania. A. Prvý odvolací dôvod, ktorý sa týka zásady nestrannosti konania a zásady prezumpcie neviny 1. Tvrdenia úcastníkov konania 40. Prvým odvolacím dôvodom spolocnost Pometon tvrdí, ze v bodoch 63 az 103 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekonstatoval, ze Komisia porusila zásadu nestrannosti konania a prezumpcie neviny. Samotný Vseobecný súd tým porusil zásadu nestrannosti a prezumpcie neviny. 41. Podla spolocnosti Pometon konanie, v ktorom bolo prijaté sporné rozhodnutie, bolo postihnuté vadou vedúcou k protiprávnosti uvedeného rozhodnutia. Táto vada údajne vyplynula z rozhodnutia o urovnaní, ktoré sa síce týka iných úcastníkov údajného kartelu, nez je spolocnost Pometon, v odôvodneniach 26, 28, 29, 31 a 36 az 38 ju vsak zmienuje. 42. V rozhodnutí o urovnaní Komisia pripísala spolocnosti Pometon specifické konanie, ktoré by na rozdiel od záveru Vseobecného súdu v bode 103 napadnutého rozsudku narusilo schopnost Komisie uskutocnit nestranné posúdenie v konaní, v ktorom bolo vydané sporné rozhodnutie. Vseobecný súd tým porusil príslusnú judikatúru, najmä rozsudok Európskeho súdu pre ludské práva (dalej len "ESLP") z 27. februára 2014, Karaman v. Nemecko (EC:ECHR:2014:0227JUD001710310, dalej len "rozsudok Karaman"), a rozsudok Vseobecného súdu z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([10]T-180/15, [11]EU:T:2017:795, dalej len "rozsudok Vseobecného súdu Icap"). 43. Podla spolocnosti Pometon Vseobecný súd zalozil tento záver na formálnom a hmotnoprávnom dôvode. 44. Pokial ide o formu, Vseobecný súd v bode 65 napadnutého rozsudku konstatoval, ze porusenie prezumpcie neviny a zásady nestrannosti vyplýva z toho, ze Komisia v poznámke pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní výslovne vylúcila vinu spolocnosti Pometon. Spolocnost Pometon vsak tvrdí, ze z rozsudku Karaman a rozsudku Vseobecného súdu Icap vyplýva, ze postupy obozretnej formulácie, akým je poznámka pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní, nie sú postacujúce na to, aby sa zabránilo nedorozumeniu, pokial ide o zodpovednost spolocnosti mimo príslusného rozhodnutia. 45. Vseobecný súd v bode 85 napadnutého rozsudku v podstate odkázal na rozsudok Karaman, podla ktorého je potrebné urcit, ci boli odkazy na konanie spolocnosti Pometon v rozhodnutí o urovnaní nevyhnutné na preukázanie zodpovednosti adresátov tohto rozhodnutia. V bodoch 79, 81 a 83 napadnutého rozsudku Vseobecný súd údajne konstatoval, ze Komisia konala v súlade s touto judikatúrou. V týchto bodoch vsak nezohladnila kritériá stanovené v bode 64 rozsudku Karaman, podla ktorého aby boli odkazy zlucitelné s prezumpciou neviny, musia byt nevyhnutné alebo podstatné na posúdenie viny zalovaných. Vseobecný súd vsak akceptoval odkazy, ktoré nie sú nevyhnutné, ale "môzu byt objektívne uzitocné", prípadne "sú urcené len na preukázanie výlucnej zodpovednosti" strán, ktoré pristúpili na urovnanie. 46. Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze je postacujúce, ze v odôvodnení rozhodnutia o urovnaní je uvedené, ze podla názoru Komisie je dotknutý podnik vinný, alebo ze odkaz vyvoláva pochybnosti o existencii prípadného predcasného záveru, pokial ide o porusenie clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), ktoré treba preukázat. Spolocnost Pometon sa okrem toho domnieva, ze na rozdiel od toho, co Vseobecný súd konstatoval v napadnutom rozsudku bez zohladnenia svojho rozsudku Icap, skutocnost, ze odkazy na spolocnost Pometon údajne nemajú právnu kvalifikáciu, je nepodstatná. Nakoniec odvolatelka tvrdí, ze predcasný záver Komisie vo vztahu k nej vyplýva zo znenia návrhu na urovnanie, v ktorom je urcité konanie pripisované spolocnosti Pometon oznacované ako "kartel[y]" alebo "protisútazné kontakty". 47. Podla názoru Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný, lebo sa týka posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom (pricom vsak nenamieta skreslenie skutkových okolností alebo dôkazov) alebo opakuje tvrdenia, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom, a tvrdenia týkajúce sa návrhu na urovnanie predstavujú novú výhradu. V kazdom prípade sa Komisia domnieva, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný, lebo Vseobecný súd v prejednávanej veci správne uplatnil judikatúru vyplývajúcu z rozsudku Karaman a z rozsudku Vseobecného súdu Icap. 2. Analýza a) O prípustnosti prvého odvolacieho dôvodu 48. Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný predovsetkým preto, ze sa týka posúdenia skutkového stavu alebo opakuje tvrdenia, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom. 49. V tejto súvislosti treba pripomenút ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej z clánku 256 ZFEÚ a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, ze len Vseobecný súd má jednak právomoc zistit skutkový stav s výnimkou prípadu, ked vecná nesprávnost jeho zistení vyplýva z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a jednak právomoc tento skutkový stav posúdit. Pokial Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Vseobecný súd. Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav. V zásade nemôze ani skúmat dôkazy, ktoré Vseobecný súd uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia jasného významu dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá by sama osebe podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [12]6 ) 50. Dalej je na druhej strane pravda, ze odvolanie je neprípustné, ak sa obmedzuje na zopakovanie zalobných dôvodov alebo tvrdení uvedených v konaní na Vseobecnom súde vrátane tých, ktoré vychádzajú zo skutkových okolností, ktoré Vseobecný súd výslovne zamietol. Také odvolanie v skutocnosti nie je nicím iným nez návrhom na opätovné preskúmanie zaloby podanej na Vseobecný súd, na ktoré Súdny dvor nemá v odvolacom konaní právomoc. Pokial vsak odvolatel napáda výklad alebo uplatnenie práva EÚ Vseobecným súdom, mozno opätovne v priebehu odvolacieho konania rozobrat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, odvolanie by bolo zbavené casti svojho významu. ( [13]7 ) 51. V prejednávanej veci spolocnost Pometon svojimi tvrdeniami na podporu prvého odvolacieho dôvodu v podstate uvádza, ze Vseobecný súd porusil zásadu nestrannosti konania a zásadu prezumpcie neviny, ked nesprávne uplatnil poucenia vyplývajúce z rozsudku Karaman a z rozsudku Vseobecného súdu Icap. 52. Domnievam sa, ze Súdny dvor musí na základe týchto tvrdení posúdit uplatnitelnost uvedených rozsudkov v rámci hybridného konania a zároven prípadne aj preskúmat právnu kvalifikáciu skutkových okolností zo strany Vseobecného súdu, ako aj právne závery, ktoré z nich vyvodil vzhladom na túto judikatúru. 53. Za týchto okolností síce niektoré tvrdenia spolocnosti Pometon spochybnujú urcité skutkové zistenia Vseobecného alebo sú podobné tvrdeniam, ktoré uz boli uvedené pred Vseobecným súdom, prvý odvolací dôvod vsak napriek tomu vyvoláva otázky v súvislosti s tým, ako uvedený súd vykladal a uplatnil právne normy, a preto súvisí s právnymi otázkami, ktoré Súdny dvor môze preskúmat v odvolacom konaní. Výhradu Komisie, podla ktorej je prvý odvolací dôvod neprípustný, je preto mozné prijat iba v súvislosti s tvrdením, ktoré sa týka návrhu Komisie na vyrovnanie. 54. Toto tvrdenie totiz spolocnost Pometon uviedla po prvý raz v odvolacom konaní. V súlade s clánkom 127 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa podla clánku 190 ods. 1 tohto poriadku uplatní na odvolacie konanie, teda ide o nový dôvod, ktorý je neprípustný, kedze nie je zalozený na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. ( [14]8 ) b) O vecnej stránke prvého odvolacieho dôvodu 55. Prvým odvolacím dôvodom spolocnost Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekonstatoval, ze Komisia porusila zásadu nestrannosti konania a prezumpcie neviny. Samotný Vseobecný súd tým porusil zásadu nestrannosti a prezumpcie neviny. 56. Je nepochybné, ze odvolatelka môze tieto dve zásady uvádzat na podporu svojho odvolania. 57. Totiz aj ked Komisiu nemozno povazovat za "súd" v zmysle clánku 6 EDLP, aj ona je povinná respektovat v správnom konaní základné práva Európskej únie, medzi ktoré patrí aj právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v clánku 41 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). ( [15]9 ) Podla tohto ustanovenia má kazdý okrem iného právo na to, aby institúcie Európskej únie vybavovali jeho zálezitosti nestranne. Táto poziadavka nestrannosti zahrna jednak subjektívnu nestrannost v tom zmysle, ze nijaký z clenov dotknutej institúcie, ktorá rozhoduje o veci, nesmie prejavovat osobnú zaujatost, a jednak objektívnu nestrannost v tom zmysle, ze dotknutá institúcia musí poskytnút dostatocné záruky na vylúcenie akýchkolvek oprávnených pochybností v tomto ohlade. ( [16]10 ) 58. Navyse prezumpcia neviny je vseobecnou zásadou práva Európskej únie, ktorá je momentálne zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty. Podla judikatúry Súdneho dvora sa táto zásada uplatní na konania vo veci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze platných pre podniky, ktoré môzu mat za následok ulozenie pokút alebo penále. ( [17]11 ) 59. V tejto súvislosti treba dalej uviest, ze prezumpcia neviny je zakotvená v clánku 48 Charty, ktorý zodpovedá clánku 6 ods. 2 a 3 EDLP, ako vyplýva z vysvetliviek k Charte. Z toho podla clánku 52 ods. 3 Charty vyplýva, ze na úcely výkladu clánku 48 Charty treba ako úroven minimálnej ochrany vziat do úvahy clánok 6 ods. 2 a 3 EDLP. ( [18]12 ) 60. Za týchto okolností je preto v súvislosti s "hybridným konaním" - t. j. postupom, v rámci ktorého Komisia vedie súbezne konanie o urovnaní a standardné správne konanie - dôlezité pozriet sa na rozsudok Karaman, v ktorom ide o to, ci zásada prezumpcie neviny chránená clánkom 6 ods. 2 EDLP môze byt porusená konstatovaniami uvedenými v rozsudku, ktoré smerujú proti spolocne podozrivým osobám v samostatnom konaní, ktoré nemá právne záväzný úcinok v prebiehajúcom alebo budúcom trestnom konaní vedenom proti inej osobe. 61. Je to o to relevantnejsie, ze samotný Súdny dvor uz zahrnul poziadavky vyplývajúce z tohto rozsudku do svojej judikatúry, ktorá sa týka clánku 48 Charty. 62. V rozsudku z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([19]C-377/18, [20]EU:C:2019:670), totiz Súdny dvor uznal, ze ESLP v rozsudku Karaman konstatoval, ze zásada prezumpcie neviny je porusená, ak súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného pri neexistencii konecného odsúdenia obsahuje jasné vyhlásenie, podla ktorého sa dotknutá osoba dopustila daného trestného cinu. ( [21]13 ) 63. Ako uviedol Súdny dvor, ESLP dalej uznal, ze v komplexných trestných konaniach, v ktorých je viacero podozrivých, o ktorých nemozno rozhodnút spolocne, sa môze stat, ze vnútrostátny súd nevyhnutne musí pri posudzovaní viny obvinených uviest úcast tretích osôb, o ktorých sa mozno bude dalej rozhodovat osobitne. Spresnil vsak, ze ak musia byt predlozené skutocnosti týkajúce sa úcasti tretích osôb, dotknutý súd by mal zabránit oznamovaniu väcsieho mnozstva informácií, nez je potrebné na analýzu právnej zodpovednosti osôb postavených pred tento súd. ( [22]14 ) 64. Súdny dvor v tejto súvislosti poukázal na to, ze ESLP zdôraznil význam výrazov pouzitých súdnymi orgánmi, ako aj osobitných okolností, za ktorých boli formulované, a povahy a kontextu predmetného konania. ( [23]15 ) Práve preto je podla ESLP odôvodnenie súdnych rozhodnutí v týchto veciach zvlást dôlezité: musí byt formulované tak, aby sa vylúcilo prípadné predcasné rozhodnutie týkajúce sa viny dotknutých tretích osôb, ktoré by mohlo ohrozit spravodlivé preskúmanie skutocností, ktoré sú im kladené za vinu, v rámci samostatného konania. ( [24]16 ) 65. Vzhladom na túto judikatúru Súdny dvor dospel k záveru, ze clánok 4 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení urcitých aspektov prezumpcie neviny a práva byt prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní ( [25]17 ) sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni tomu, aby sa v dohode, ktorú musí vnútrostátny súd schválit, uvádzala úcast iných obvinených osôb, ako je osoba, ktorá túto dohodu uzavrela, a takto uznala svoju vinu. Je to mozné v prípade, ze o týchto iných osobách sa neskôr rozhodne osobitne a oznacia sa pri splnení dvoch podmienok. Po prvé toto uvedenie musí byt nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá uvedenú dohodu uzavrela, a po druhé v tej istej dohode musí byt jasne uvedené, ze tieto ostatné osoby sú stíhané v rámci samostatného trestného konania a ze ich vina nebola zákonným spôsobom preukázaná. ( [26]18 ) 66. Súdny dvor dalej uviedol, ze v tejto súvislosti je na úcely preskúmania dodrzania prezumpcie neviny potrebné vzdy analyzovat súdne rozhodnutie a jeho odôvodnenie ako celok a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté. Ako totiz objasnil Súdny dvor, akýkolvek výslovný odkaz v urcitých castiach súdneho rozhodnutia na neexistenciu viny spoluobvinených by bol zbavený svojho zmyslu, ak by sa ostatné casti tohto rozhodnutia mohli chápat ako predcasné potvrdenie ich viny. ( [27]19 ) 67. Tento rámec treba zjavne preniest do kontextu "hybridného konania". Je totiz zalozený na výklade clánku 6 ods. 2 EDLP zo strany ESLP a uz je uplatnený v ustanovení, ktorým boli do právneho poriadku Európskej únie prenesené záruky upravené v clánku 48 Charty v podobnom kontexte dvoch konaní, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových okolností, ale sú oddelené v case. Kedze je jasne preukázané, ze prezumpcia neviny je vseobecnou zásadou práva Európskej únie, ktorá je momentálne zakotvená v clánku 48 ods. 1 Charty, ktorý sa uplatní na konania vo veci porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, ( [28]20 ) bolo by nekonzistentné uplatnit iné poziadavky na hybridné konanie. 68. Za týchto okolností je nesporné, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku venoval osobitnú pozornost volbe výrazov, ktoré Komisia pouzila v rozhodnutí o urovnaní. Starostlivo posúdil obe vyssie uvedené podmienky, konkrétne to, ci bola zmienka o spolocnosti Pometon nevyhnutná na kvalifikáciu právnej zodpovednosti iných podnikov, ktoré uzatvorili dohodu, a ci bolo jasne uvedené, ze spolocnost Pometon je stíhaná v samostatnom konaní a ze jej vina este nebola zákonným spôsobom preukázaná (pozri body 72, 74, 77, 81, 85 napadnutého rozsudku). 69. Co sa týka druhej podmienky, Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia, ked v bodoch 65, 82 a 83 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia v rozhodnutí o urovnaní jasne uviedla, ze na spolocnost Pometon sa vztahuje riadne konanie, nie vsak konanie o urovnaní (pozri bod 2.2.5. rozhodnutia o urovnaní), a ze Komisia výslovne vylúcila zodpovednost spolocnosti Pometon v rámci konania o urovnaní (pozri poznámku pod ciarou 4 rozhodnutia o urovnaní). 70. Napriek tomu sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri charakterizácii faktorov, ktoré by odôvodnili nevyhnutnost odkazov na spolocnost Pometon v rozhodnutí o urovnaní, a pri právnych záveroch, ktoré z nich vyvodil v bodoch 84, 90 a 103 napadnutého rozsudku. K tomuto záveru som dospel z nasledujúcich dôvodov. 71. Po prvé Vseobecný súd tým, ze trval na formálnych úvahách, podla ktorých body rozhodnutia o urovnaní, ktoré odkazujú na spolocnost Pometon, nemajú nijakú právnu kvalifikáciu, uskutocnil formálny a obmedzený výklad rozhodnutia, hoci ako som uz zdôraznil, takéto rozhodnutie a jeho odôvodnenie je potrebné analyzovat ako celok a s prihliadnutím na osobitné okolnosti, za ktorých bolo prijaté. 72. Ako uznal samotný Vseobecný súd, z urcitých pasází tej casti rozhodnutia, ktorá je venovaná opisu skutkového stavu, môze napriek tomu velmi jasne vyplývat stanovisko Komisie, pokial ide o úcast podniku na dotknutom protiprávnom konaní. ( [29]21 ) Netreba zachádzat az tak daleko, ale zásada prezumpcie neviny môze byt porusená uz tým, ze odôvodnenie súdneho rozhodnutia alebo v tomto prípade rozhodnutia Komisie nie je formulované tak, aby sa vylúcilo prípadné predcasné rozhodnutie týkajúce sa viny dotknutých tretích osôb. ( [30]22 ) Podla judikatúry ESLP je totiz zásada prezumpcie neviny porusená aj vtedy, ked súdne rozhodnutie alebo oficiálne vyhlásenie týkajúce sa obvineného odráza pocit - "le sentiment" vo francúzskom znení rozsudku Karaman -, ze osoba je vinná. ( [31]23 ) 73. Samozrejme, rozhodnutie o urovnaní je potrebné chápat ako celok. Napríklad preto, ze prílezitostné nevhodne zvolené slovo alebo veta v dokumente neznamená, ze toto slovo alebo vetu je mozné chápat ako sugestívny predcasný úsudok autora rozhodnutia, rozhodnutie o urovnaní ako celok pri primeranom chápaní nevedie k takémuto výkladu. 74. Po uplatnení tejto zásady na prejednávanú vec a po analyzovaní rozhodnutia o urovnaní ako celku vsak napriek tomu vzniká dojem, ze odôvodnenie Komisie je formulované tak, aby vyvolalo pochybnosti o moznom predcasnom rozhodnutí o vine spolocnosti Pometon, a tým narusilo spravodlivé preskúmanie obvinení, ktoré voci nej boli vznesené, v riadnom konaní. 75. Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bode 87 napadnutého rozsudku, totiz nemozno vylúcit, ze formulácia odôvodnenia 38 rozhodnutia o urovnaní vyvolávala pochybnosti o moznom predcasnom rozhodnutí o vine spolocnosti Pometon, zatial co Komisia na jednej strane v odôvodnení 49 rozhodnutia o urovnaní uvádza, ze podla jej názoru "sa spolocnosti Ervin, Winoa a Würth úcastou na konaní opísanom v casti 4 podielali na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 101 Zmluvy a clánku 53 Dohody o EHP", a na druhej strane ze dohoda o hlavnom prvku tohto porusenia - jednotnej prirázke za srot - je presne opísaná v odôvodnení 38 casti 4 rozhodnutia o urovnaní formuláciou, ktorá zahrna spolocnost Pometon. Dojem, ze spolocnost sa podielala na tomto porusení, je dalej posilnený odôvodnením 39 tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze "úcastníci stretnutia z 3. októbra [- výslovne uvedení v odôvodnení 38 ako spolocnosti Winoa, Ervin a Pometon -] boli následne v kontakte s dvoma nemeckými výrobcami ocelových brúsiv, spolocnostami MTS a Würth, s cielom zahrnút ich do nového systému výpoctu prirázky za srot". ( [32]24 ) Pouzitie slova "zahrnút" naznacuje, ze dalsie tri spolocnosti - bez výnimky - sa uz na systéme zúcastnovali. 76. Pochybnosti o vine spolocnosti Pometon vyplývajú aj z odôvodnenia 59 rozhodnutia o urovnaní, v ktorom je uvedené: "Zo skutkových okolností opísaných v casti 4 vyplýva, ze spolocnosti Ervin, Winoa, MTS a Würth sa zúcastnovali na horizontálnych protisútazných dohodách, ktoré boli súcastou celkového systému sledujúceho jediný protisútazný ciel, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze v oblasti cien ocelových brúsiv. V rámci celkového systému opísaného v odôvodneniach 26 - 36 spolocnosti Ervin, Winoa, MTS a Würth koordinovali svoje správanie s cielom odstránit vzájomnú neistotu, pokial ide o ceny na trhu s ocelovými brúsivami." 77. V týchto odôvodneniach 26 az 36 rozhodnutia o urovnaní je vsak najmä uvedené: "Spolocnosti Winoa, Ervin a Pometon sa stretli pri Gardskom jazere (Taliansko), aby sa dohodli na jednotnom modeli výpoctu jednotnej prirázky za srot, ktorý budú vsetky uplatnovat. Dohodli sa, ze budú pouzívat jednotný vzorec... Po tomto stretnutí si úcastníci vymenili niekolko e-mailov, v ktorých podrobne koordinovali zavedenie nového systému prirázky za srot a spolocný dátum zaciatku jej uplatnovania." ( [33]25 ) Dalej Komisia konstatuje, ze spolocnosti MTS a Würth "sa nezúcastnili na pociatocných fázach procesu, ked bola uzatvorená dohoda medzi spolocnostami Winoa, Ervin a Pometon", ( [34]26 ) a ze "pocas celého trvania kontaktov úcastníci [- bez uvedenia výnimky vo vztahu k spolocnosti Pometon -] koordinovali aj svoju cinnost vo vztahu k jednotlivým zákazníkom". ( [35]27 ) 78. Hoci ide o skutkové zistenia, tieto konstatovania - ktoré výslovne odkazujú na spolocnost Pometon - sú napriek tomu základom pre právnu kvalifikáciu v odôvodnení 59 rozhodnutia o urovnaní, pokial ide o existenciu horizontálnych protisútazných dohôd. 79. Okrem toho z odôvodnenia rozhodnutia o urovnaní nie je jasné, akým spôsobom boli vlastne odkazy na spolocnost Pometon nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti styroch podnikov, ktoré uzatvorili dohodu. Naopak, úcast týchto styroch podnikov na systéme, ktorý Komisia opísala, bola postacujúca na to, aby islo o dotknutý kartel. Na rozdiel od toho, co je uvedené v spornom rozhodnutí, ( [36]28 ) z rozhodnutia o urovnaní nevyplýva, ze spolocnost Pometon zohrala nevyhnutnú úlohu alebo aspon osobitnú úlohu pri zavedení tohto systému (napríklad na rozdiel od spolocnosti Winoa, ktorá bola zodpovedná za kazdomesacné oznamovanie novej prirázky úcastníkom a od mája 2004 zverejnovala prirázku aj na svojej internetovej stránke, ako je vysvetlené v odôvodnení 30 rozhodnutia o urovnaní). 80. Podobne pokial ide o odôvodnenie 37 rozhodnutia o urovnaní, pri vsetkej úcte nepovazujem vysvetlenie, ktoré Vseobecný súd uviedol v bode 88 napadnutého rozsudku, za presvedcivé. V tejto súvislosti Vseobecný súd uviedol len to, ze vzhladom na to, ze Komisia konstatovala, ze islo o jediné a pokracujúce porusenie, bolo potrebné spresnit územný rozsah kartelu ako celku. Z rozhodnutia o urovnaní vsak nie je jasné, do akej miery úcast spolocnosti Pometon zohrala rozhodujúcu - a teda "nevyhnutnú" v zmysle rozsudku Karaman - úlohu pri územnom rozsahu porusenia, hoci tento podnik je jasne uvedený v odôvodnení 37 rozhodnutia o urovnaní, ktoré sa týka zemepisného rozsahu dohody. 81. Za týchto okolností sa po preskúmaní rozhodnutia o urovnaní ako celku domnievam, ze Vseobecný súd nemohol v bode 84 napadnutého rozsudku riadne konstatovat, ze odkazy na spolocnost Pometon neumoznujú objektívne dospiet k podozreniu, ze Komisia úmyselne vopred rozhodla o vine a zodpovednosti tohto podniku v rámci predmetného kartelu uz vo fáze rozhodnutia o urovnaní urceného styrom dalsím podnikom, ktoré sa zúcastnili na predmetnom karteli. Vseobecný súd sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 90 a 103 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisii nemozno vytýkat porusenie povinnosti nestrannosti voci spolocnosti Pometon a porusenie zásady prezumpcie neviny v spornom rozhodnutí. 82. Odvolací dôvod týkajúci sa tohto nesprávneho právneho posúdenia vsak nie je nevyhnutne úcinný. Treba totiz pamätat na to, ze sporné rozhodnutie nie je rozhodnutie o urovnaní, ale skôr rozhodnutie prijaté na konci riadneho správneho konania podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003. Rozhodnutie o urovnaní nepredstavuje právny základ sporného rozhodnutia a obe rozhodnutia boli prijaté v rámci dvoch samostatných a nezávislých konaní. Porusenie prezumpcie neviny spolocnosti Pometon v case prijatia rozhodnutia o urovnaní preto nevyhnutne nemá priamy vplyv na zákonnost sporného rozhodnutia. 83. Ako Vseobecný súd vysvetlil v rozsudku Icap, otázka, ci prípadný nedostatok objektívnej nestrannosti Komisie mohol mat vplyv na zákonnost sporného rozhodnutia, je neoddelitelná od otázky, ci sú konstatovania uvedené v uvedenom rozhodnutí riadne podlozené dôkazmi, ktoré Komisia predlozila. ( [37]29 ) Inými slovami, ako jasne vyplýva z ustálenej judikatúry, vada spocívajúca v prípadnom nedostatku objektívnej nestrannosti Komisie by mohla mat za následok zrusenie sporného rozhodnutia len vtedy, keby sa preukázalo, ze ak by táto vada neexistovala, rozhodnutie by mohlo mat iný obsah. ( [38]30 ) 84. Toto zistenie preto závisí od posúdenia dalsích odvolacích dôvodov, ktoré odvolatelka uvádza a ktoré súvisia s dostatocným právnym preukázaním jej úcasti na predmetnom porusení, konkrétne druhého a tretieho odvolacieho dôvodu. Týmito otázkami sa teraz budem zaoberat. 1) Druhý odvolací dôvod, ktorým odvolatelka namieta nesprávne uplatnenie zásad v oblasti dôkazného bremena a prezumpcie neviny zo strany Vseobecného súdu, ako aj existenciu rozporuplného alebo nedostatocného odôvodnenia v napadnutom rozsudku, pokial ide o úcast spolocnosti Pometon na prvej casti kartelu 85. Druhým odvolacím dôvodom spolocnost Pometon v podstate tvrdí, ze na rozdiel od konstatovania uvedeného v bode 129 napadnutého rozsudku v zalobe spochybnila svoju zodpovednost za prvú cast kartelu, najmä v jej poznámke pod ciarou 23. Po druhé spolocnost Pometon spochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze jednotná prirázka za srot sa uplatnovala automaticky, takze spolocnost Pometon ju mohla uplatnovat bez pravidelných informácií od niektorého z konkurentov. Podla názoru spolocnosti Pometon je tento záver zalozený len na pravdepodobnosti alebo domnienke urcitých udalostí, ako vyplýva z bodov 142, 144 a 145 napadnutého rozsudku. 86. Je síce pravda, ze spolocnost Pometon v dotknutej poznámke pod ciarou poprela úcast na karteli, nemozno vsak prehliadat skutocnost, ze napriek tomu vo svojej odpovedi pred Súdnym dvorom výslovne pripustila svoju úcast na stretnutí z 3. októbra 2003. Práve na tomto stretnutí bola dosiahnutá dohoda o systéme jednotnej prirázky za srot. 87. Práve na základe tohto nesporného východiska a na základe viacerých skutocností v spise uvedených v bodoch 143 az 145 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v bode 160 tohto rozsudku dospel k záveru, ze úcast odvolatelky na prvej casti kartelu je preukázaná. Na rozdiel od tvrdení odvolatelky Vseobecný súd na tento úcel nevychádzal z pravdepodobnosti alebo domnienky urcitých udalostí. Naopak, v príkladoch uvedených spolocnostou Pometon Vseobecný súd konstatoval urcité skutocnosti na základe jasne uvedených dôkazov. Az po druhý raz Vseobecný súd s cielom zamietnut tvrdenie uvedené proti prvému konstatovaniu pouzil v zápornej forme prídavné meno "pravdepodobné" ("nie je pravdepodobné, ze", bod 142 napadnutého rozsudku) alebo výraz "nic neumoznuje predpokladat" (bod 144). 88. Za týchto okolností aj bez ohladu na to, ze spolocnost Pometon podla vsetkého svojím druhým odvolacím dôvodom ziada od Súdneho dvora nové posúdenie skutkového stavu - na ktoré Súdny dvor nemá v odvolacom konaní právomoc s výnimkou prípadu skreslenia jasného významu dôkazov, ( [39]31 ) co spolocnost Pometon nenamieta -, sa domnievam, ze z výkladu bodov 129 az 160 napadnutého rozsudku ako celku vyplýva, ze zodpovednost spolocnosti Pometon a jej úcast na prvej casti kartelu bola skutocne vyvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok môzu predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. ( [40]32 ) 89. V dôsledku toho sa vzhladom na predchádzajúce úvahy domnievam, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala úcast spolocnosti Pometon na prvej casti kartelu a ze Vseobecný súd neporusil zásady uvedené na podporu druhého odvolacieho dôvodu. 2) Tretí odvolací dôvod, ktorým odvolatelka namieta nesprávne uplatnenie zásad v oblasti dôkazného bremena a prezumpcie neviny zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o dlzku trvania úcasti spolocnosti Pometon na karteli 90. Tretím odvolacím dôvodom uvedeným subsidiárne s cielom dosiahnut znízenie ulozenej pokuty spolocnost Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil zásady v oblasti dôkazného bremena a prezumpcie neviny vo vztahu k trvaniu úcasti spolocnosti Pometon na karteli. Odvolatelka v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd obrátil dôkazné bremeno konstatovaním, ze spolocnost Pometon nepredlozila dostatocné dôkazy na preukázanie prerusenia kartelu, a to napriek neexistencii tajných kontaktov medzi spolocnostou Pometon a dalsími úcastníkmi kartelu od 18. novembra 2005 do 20. marca 2007. 91. Nemyslím si, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku v tomto smere dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Naopak, súhlasím s jeho judikatúrou, podla ktorej otázku, ci je urcité obdobie dostatocne dlhé na to, aby predstavovalo prerusenie porusenia, nie je mozné posudzovat teoreticky, ale treba ju, naopak, posudzovat v kontexte fungovania predmetného kartelu. ( [41]33 ) 92. V prejednávanej veci vsak Vseobecný súd v bode 308 napadnutého rozsudku konstatoval - pricom ani jeden z úcastníkov to dôvodne nespochybnuje -, ze dotknutý kartel sa vyznacoval jednak automatickým uplatnovaním jednotnej prirázky za srot a jednak úzkymi väzbami medzi oboma castami kartelu, ako aj tým, ze okrem nemeckého trhu neexistovala struktúrovaná organizácia kontaktov medzi úcastníkmi na úcely uskutocnenia koordinácie týkajúcej sa jednotlivých klientov, kedze obcasné kontakty sa uskutocnovali len v prípade nezhody. 93. Na druhej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, ze tiché schválenie protiprávnej iniciatívy bez verejného distancovania sa od jej obsahu alebo jej oznámenia správnym orgánom úcinne podporí pokracovanie v porusení a zabráni v jeho objavení. Táto spoluúcast je pasívnou formou úcasti na porusení a môze spôsobit zodpovednost podniku v rámci jedinej dohody. Navyse okolnost, ze podnik neprebral výsledky stretnutia s protisútazným predmetom, ho nemôze zbavit zodpovednosti za úcast na karteli, pokial sa verejne nedistancoval od dohody dosiahnutej na stretnutí. ( [42]34 ) V tejto súvislosti na to, aby sa preukázalo, ci sa podnik naozaj distancoval, je práve pochopenie zámeru dotknutého podniku zo strany ostatných úcastníkov kartelu rozhodujúce na posúdenie toho, ci sa uvedený podnik chcel od protiprávnej dohody distancovat. ( [43]35 ) 94. V prejednávanej veci preto Vseobecný súd v bode 306 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze ide o to, ci bolo obdobie neexistencie kontaktov medzi spolocnostou Pometon a dalsími úcastníkmi dostatocne dlhé na to, aby umoznilo ostatným úcastníkom kartelu pochopit zámer spolocnosti Pometon prerusit svoju úcast na karteli. 95. V tomto kontexte treba uviest, ze pojem "verejné distancovanie sa" odráza skutkovú okolnost, ktorej existenciu konstatuje Vseobecný súd v závislosti od jednotlivých prípadov, pricom zohladnuje urcitý pocet zhôd a indícií, ktoré sú mu predlozené, a následne vykoná celkové posúdenie vsetkých relevantných dôkazov a indícií. Pokial totiz boli tieto dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnujúce sa v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Vseobecnému súdu posúdit hodnotu, ktorú treba priznat predlozeným dôkazom. Ako som uz uviedol, toto posúdenie s výnimkou prípadu skreslenia jasného významu dôkazov teda nepredstavuje právnu otázku, ktorá podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [44]36 ) 96. V prejednávanej veci treba poukázat na to, ze Vseobecný súd v bode 309 napadnutého rozsudku v prvom rade konstatoval, ze odvolatelka neuviedla nijakú skutocnost, ktorá by umoznila predpokladat, ze tajné kontakty boli nevyhnutné na pokracovanie jej úcasti na karteli bez prerusenia pocas obdobia od 9. júna 2005 do marca 2007. Dalej v bode 310 napadnutého rozsudku Vseobecný súd vyvodil zo skutocnosti, ze spolocnost Pometon stála pri zrode systému jednotnej prirázky za srot a aktívne prispela k jeho uskutocnovaniu, záver, ze ostatní úcastníci nemohli povazovat neúcast odvolatelky na niektorých stretnutiach alebo na iných tajných kontaktoch pocas uvedeného obdobia za distancovanie sa od kartelu. Nakoniec v bode 311 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze okolnost, ze spolocnost Pometon zohrávala aktívnu úlohu pri príprave stretnutia v Miláne (Taliansko) 16. mája 2007 a vopred neoznámila dalsím úcastníkom kartelu, ze predala svoju organizacnú zlozku pôsobiacu v odvetví ocelových brúsiv, svedcí o kontinuite protiprávneho správania spolocností Pometon. 97. Na základe posúdenia skutkových okolností a dôkazov preto Vseobecný súd v bode 313 napadnutého rozsudku konstatoval, ze neexistuje náznak, ze by sa spolocnost Pometon distancovala od kartelu, a ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze spolocnost Pometon neprerusila svoju úcast na predmetnom jedinom a pokracujúcom porusení. 98. Vzhladom na tieto úvahy sa domnievam, ze tretím odvolacím dôvodom sa spolocnost Pometon prinajmensom ciastocne pokúsa navrhnút, aby Súdny dvor nahradil posúdenie dôkazov, ktoré Vseobecný súd uskutocnil v napadnutom rozsudku, vlastným posúdením dôkazov. V tomto smere treba poukázat na to, ze z preskúmania dotknutých písomností nevyplýva nijaké jasné skreslenie. Kedze som ani nezistil nijaké nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu, pokial ide o trvanie úcasti spolocnosti Pometon na predmetnom porusení, domnievam sa, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut scasti pre nedôvodnost a scasti pre neprípustnost. c) Záver k prvému odvolaciemu dôvodu 99. Vzhladom na rozhodnutie o urovnaní ako celok som dospel k záveru, ze Vseobecný súd nemohol v bode 84 napadnutého rozsudku konstatovat, ze odkazy na spolocnost Pometon neumoznujú objektívne dospiet k podozreniu, ze Komisia úmyselne vopred rozhodla o vine a zodpovednosti tohto podniku v rámci predmetného kartelu uz vo fáze rozhodnutia o urovnaní urceného styrom dalsím zúcastneným podnikom. 100. V dôsledku toho sa domnievam, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 90 a 103 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisii nemozno vytýkat porusenie povinnosti nestrannosti voci spolocnosti Pometon a porusenie zásady prezumpcie neviny v spornom rozhodnutí. 101. Napriek tomu sa domnievam, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný. Nedostatok objektívnej nestrannosti Komisie vo fáze rozhodnutia o urovnaní totiz nemal vplyv na zákonnost sporného rozhodnutia, lebo samotné konstatovania uvedené v tomto rozhodnutí sú riadne podporené dôkazmi, ktoré predlozila Komisia. 102. Na záver sa preto domnievam, ze prvý odvolací dôvod, ako aj druhý a tretí odvolací dôvod je potrebné zamietnut. B. Stvrtý odvolací dôvod, ktorý sa týka porusenia zásady rovnosti pri urcovaní pokuty a v tejto súvislosti rozporuplného alebo nedostatocného odôvodnenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 103. Stvrtým odvolacím dôvodom spolocnost Pometon tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 365 az 396 napadnutého rozsudku spôsobom urcenia pokuty porusil zásadu rovnosti a/alebo svoju povinnost odôvodnenia. Vseobecný súd tak údajne uplatnil na pokutu znízenie, ktoré nie je v súlade so sadzbami znízenia priznanými úcastníkom, ktorí súhlasili s urovnaním. 104. Vseobecný súd síce zrusil pokutu stanovenú Komisiou pre nedostatok odôvodnenia a nanovo vypocítal výsku pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na základe bodu 37 usmernení z roku 2006, odvolatelka vsak tvrdí, ze uplatnená nová sadzba znízenia - 75 % namiesto 60 % - stále nie je v súlade so sadzbami znízenia priznanými dalsím úcastníkom dotknutého kartelu. ( [45]37 ) 105. Odvolávajúc sa na posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého individuálna zodpovednost spolocnosti Pometon, vplyv jej protiprávneho konania na hospodársku sútaz v oblasti cien a jej velkost boli menej významné ako v prípade spolocnosti Winoa, odvolatelka tvrdí, ze porusenie, ktoré jej mozno pripísat, je omnoho menej závazné ako v prípade spolocnosti Winoa. Za týchto okolností sa spolocnost Pometon domnieva, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti tým, ze s rozdielnymi situáciami zaobchádzal rovnako. Naopak, mal na nu uplatnit sadzbu znízenia medzi sadzbou, ktorú Komisia priznala spolocnosti Winoa, t. j. 75 %, a sadzbou priznanou spolocnosti MTS, t. j. 90 %. 106. Podla názoru Komisie je tento odvolací dôvod neprípustný, lebo odvolatelka sa ním domáha toho, aby Súdny dvor preskúmal podstatu pokuty ulozenej Vseobecným súdom, co nie je v jeho právomoci. Komisia sa domnieva, ze Súdny dvor nemôze v rámci spravodlivého zaobchádzania nahradit vlastným posúdením posúdenie uvedené v rozsudku Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva EÚ. 107. V kazdom prípade Komisia povazuje stvrtý odvolací dôvod za nedôvodný, lebo Vseobecný súd správne vykonal svoju neobmedzenú súdnu právomoc a dodrzal zásadu rovnosti tým, ze zohladnil vsetky skutkové okolnosti. Okrem toho Vseobecný súd tým, ze podrobne vysvetlil pouzitú metodiku a faktory, ktoré vzal do úvahy vo svojom rozhodnutí o urcení sumy pokuty, dostatocne odôvodnil rozhodnutie prijaté v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci. 2. Analýza a) O prípustnosti stvrtého odvolacieho dôvodu 108. Podla názoru Komisie je stvrtý odvolací dôvod neprípustný, lebo odvolatelka navrhuje, aby Súdny dvor preskúmal podstatu pokuty ulozenej Vseobecným súdom. 109. Je pravda, ze Súdny dvor v prípade, ze v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôze z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradit svojím posúdením posúdenie Vseobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výske pokút ulozených podnikom za porusenie práva EÚ. ( [46]38 ) Konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu neprimeranej výsky pokuty, je teda potrebné len v prípade, ze by Súdny dvor dospel k záveru, ze výska sankcie je nielen neprimeraná, ale aj prehnaná, ba dokonca disproporcná. ( [47]39 ) 110. Stvrtým odvolacím dôvodom vsak odvolatelka subsidiárne navrhuje, aby Súdny dvor pouzil vlastnú neobmedzenú súdnu právomoc na znízenie stanovenej sumy pokuty, t. j. len v dôsledku porusenia zásady rovnosti zo strany Vseobecného súdu. 111. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze výkon neobmedzenej súdnej právomoci vo vztahu k urcovaniu pokút nemôze vyústit do diskriminácie medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [48]40 ) Údajné porusenie zásady rovnosti zo strany Vseobecného súdu je preto právnou otázkou, ktorú Súdny dvor môze skúmat v rámci odvolania. b) O veci samej 112. Po prvé clánok 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze pri urcovaní ciastky pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania. 113. V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na urcenie výsky pokuty je nutné zohladnit trvanie porusenia a vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit posúdenie jeho závaznosti, akými sú konanie kazdého z podnikov, úloha, ktorú kazdý z nich hrá pri vytvorení zosúladených postupov, prospech, ktorý z týchto postupov podniky mohli získat, ich velkost a hodnota dotknutého tovaru, ako aj nebezpecenstvo, ktoré porusenia tohto typu predstavujú pre Európsku úniu. ( [49]41 ) 114. Súdny dvor vsak dalej pripomenul, ze na jednej strane závaznost porusenia musí byt predmetom individuálneho posúdenia a na druhej strane neexistuje záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia pri posúdení závaznosti porusenia vziat do úvahy. ( [50]42 ) 115. Po druhé pokial ide konkrétnejsie o podstatu stvrtého odvolacieho dôvodu, je nepochybné, ze zásadu rovnosti zaobchádzania zabezpecuje Súdny dvor a Vseobecný súd, najmä pokial ide o pokuty za porusenie práva hospodárskej sútaze. ( [51]43 ) 116. Zásada rovnosti zaobchádzania je totiz vseobecnou zásadou práva EÚ zakotvenou v clánkoch 20 a 21 Charty. Podla ustálenej judikatúry si uvedená zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený. ( [52]44 ) Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora takisto vyplýva, ze pokial ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili na dohode alebo na zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. ( [53]45 ) 117. Po tretie ako som uz uviedol, rovnaké zásady platia pre súdy EÚ pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci. V rámci jej výkonu totiz môzu nahradit vlastným posúdením posúdenie vykonané Komisiou, a teda zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu, ( [54]46 ) pricom nie sú viazané indikatívnym pravidlami, ktoré Komisia stanovila vo svojich usmerneniach, hoci tieto pravidlá môzu usmernit súdy EÚ pri výkone ich neobmedzenej súdnej právomoci. ( [55]47 ) 118. Hoci vsak samotnému Súdnemu dvoru alebo Vseobecnému súdu prinálezí, aby posúdili okolnosti veci a povahu predmetného porusenia s cielom urcit výsku pokuty, výkon neobmedzenej súdnej právomoci nemôze vyústit do diskriminácie medzi podnikmi, ktoré sa podielali na dohode alebo zosúladenom postupe v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, ked sa má urcit výska ulozených pokút. ( [56]48 ) 119. Za týchto okolností sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol: - po prvé ze pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci musí stanovit primeranú výsku výnimocnej úpravy základnej sumy pokuty s prihliadnutím na vsetky okolnosti veci (bod 369 napadnutého rozsudku), - po druhé ze je viazaný iba závaznostou a dlzkou trvania porusenia (bod 371 napadnutého rozsudku) a - po tretie ze kedze v základnej sume bolo zohladnené trvanie - co spolocnost Pometon nepopiera -, je vhodné pri posudzovaní závaznosti porusenia zohladnit individuálnu zodpovednost spolocnosti Pometon, jej schopnost ovplyvnit svojím protiprávnym správaním hospodársku sútaz na trhu s brúsivami a srotom a jej velkost, pricom v prípade kazdého z týchto faktorov sa porovná individuálna zodpovednost a situácia podniku s individuálnou zodpovednostou a situáciou ostatných úcastníkov kartelu (bod 376 napadnutého rozsudku). 120. Vseobecný súd tým formálne dodrzal pravidlá upravujúce jeho neobmedzenú súdnu právomoc, pricom a priori zachoval rovnost medzi dotknutými podnikmi, kedze specifická ich úcasti na konaní o urovnaní boli zohladnené prostredníctvom osobitného znízenia o 10 % upraveného v bode 32 oznámenia o konaniach o urovnaní. Napriek tomu sa vsak domnievam, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti tým, ze pri posudzovaní znízenia pokuty pripísal neprimeraný význam kritériu velkosti podniku. 121. Na konci analýzy prvých dvoch vyssie uvedených kritérií - t. j. individuálnej zodpovednosti spolocnosti Pometon a konkrétneho vplyvu jej protiprávneho konania na hospodársku sútaz v oblasti cien - totiz Vseobecný súd na jednej strane v bode 382 napadnutého rozsudku konstatuje, ze spolocnost Pometon "na rozdiel od spolocností Ervin a Winoa, ale tak ako MTS a Würth - celkovo zohrávala obmedzenejsiu úlohu v rámci kartelu", a na druhej strane v bode 386 napadnutého rozsudku uvádza, ze z porovnania hodnoty specifického predaja v EHP vyplýva, ze "význam spolocnosti Pometon v rámci porusenia sa javí styrikrát mensí nez význam spolocnosti Winoa, ale je dost podobný významu spolocnosti MTS a ovela väcsí nez význam spolocností Ervin a Würth". Iba vzhladom na tretie kritérium - konkrétne velkost podniku - teda Vseobecný súd v bode 390 napadnutého rozsudku poukazuje na to, ze odvolatelka je v odlisnej situácii nez spolocnost MTS, lebo jej obrat v poslednom roku plnej úcasti na karteli dosiahol 99890000 eur v porovnaní so sumou 25082293 eur, ktorú dosiahla spolocnost MTS. 122. Vseobecný súd vsak túto analýzu uzatvára konstatovaním v bode 393 napadnutého rozsudku, podla ktorého "spravodlivému posúdeniu vsetkých vyssie uvedených okolností prejednávaného prípadu zodpovedá priznat spolocnosti Pometon výnimocné znízenie vo výske 75 % základnej sumy pokuty upravenej na základe polahcujúcich okolností". 123. Domnievam sa, ze Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti tým, ze priznal spolocnosti Pometon rovnakú výnimocnú sadzbu znízenia ako spolocnostiam Ervin a Winoa, ked na základe dvoch z troch kritérií konstatoval, ze situácia spolocnosti Pometon je podobná situácii spolocnosti MTS. Vseobecný súd podla môjho názoru tým, ze nekonzistentne uplatnil vlastnú metódu výpoctu, vytvoril urcitú diskrimináciu medzi jednotlivými podnikmi, ktoré sa zúcastnili na tom istom karteli. 124. V tejto súvislosti by som chcel zdôraznit, ze jediné kritérium na odlísenie situácie spolocnosti Pometon od situácie spolocnosti MTS je zalozené na celkovom obrate, hoci Vseobecný súd v bodoch 384 a 392 napadnutého rozsudku výslovne uviedol, ze prevazné zohladnenie iného kritéria na celosvetovej úrovni - konkrétne hodnoty specifického predaja - zo strany Komisie nie je primerané, lebo specifický predaj v EHP vhodnejsie odráza hospodársky význam tohto podniku v rámci porusenia a ujmu, ktorú spôsobil hospodárskej sútazi. 125. Okrem toho je síce pravda, ze podla ustálenej judikatúry mozno pri urcení sumy pokuty zohladnit tak celkový obrat podniku, ktorý síce len priblizne a nedokonalo, ale predsa len naznacuje jeho velkost a hospodársku silu, ako aj cast tohto obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa vztahuje porusenie, a ktorá je teda spôsobilá naznacit rozsah tohto porusenia, ( [57]49 ) tomuto obratu vsak nesmie byt pripisovaný neprimeraný význam v porovnaní s dalsími relevantnými faktormi. ( [58]50 ) To je vsak podla vsetkého jednoznacný záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel v bode 393 napadnutého rozsudku, lebo výnimocné znízenie pokuty spolocnosti Pometon je na tej istej úrovni ako znízenie pokuty spolocnosti Winoa, hoci konanie spolocnosti Winoa v rámci predmetného porusenia je závaznejsie nez konanie spolocnosti Pometon vzhladom na dve z troch pouzitých kritérií. 126. Za týchto okolností som vzhladom na vyssie uvedené úvahy dospel k záveru, ze stvrtému dôvodu, ktorý spolocnost Pometon uviedla na podporu svojho odvolania, je potrebné vyhoviet v rozsahu, v akom ním odvolatelka namieta porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. V dôsledku toho sa domnievam, ze odvolaniu treba vyhoviet a napadnutý rozsudok je potrebné zrusit v rozsahu, v akom stanovuje výnimocné znízenie na 75 % základnej sumy pokuty, a teda stanovuje sumu pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na 3873375 eur. VII. Zaloba na Vseobecnom súde 127. Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora Európskej Únie môze Súdny dvor, ak je odvolanie dôvodné, v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 128. To je prípad prejednávanej veci, lebo kritérium a informácie potrebné na posúdenie výsky výnimocného znízenia pokuty uviedol Vseobecný súd bez nesprávneho právneho posúdenia v tomto smere. Súdny dvor má preto k dispozícii vsetky informácie, ktoré potrebuje na rozhodnutie o zalobe. 129. Pokial ide o znízenie výsky pokuty a osobitne o závaznost porusenia - spolocnost Pometon potvrdila, ze v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu nespochybnuje trvanie porusenia -, ( [59]51 ) z informácií, ktoré má Súdny dvor o piatich podnikoch zúcastnených na predmetnom karteli, vyplýva, ze situácia spolocnosti Pometon je podobná situácii spolocnosti MTS, pokial ide o jej individuálnu zodpovednost a konkrétny vplyv jej protiprávneho konania na hospodársku sútaz v oblasti cien. Ak sa vsak vezme do úvahy príslusný celkový obrat, ktorý naznacuje velkost a hospodársku silu dotknutých podnikov, obrat spolocnosti Pometon je styrikrát vyssí nez obrat spolocnosti MTS. 130. Na základe týchto kritérií a s cielom dodrzat zásadu rovnosti medzi podnikmi, ktoré sa na dotknutom karteli zúcastnovali, sa domnievam, ze znízenie priznané spolocnosti Pometon podla bodu 37 usmernení z roku 2006 by sa malo pohybovat medzi 75 % a 90 %, t. j. medzi sadzbou priznanou spolocnosti Winoa a sadzbou priznanou spolocnosti MTS. 131. Za týchto okolností vzhladom na vsetky skutkové a právne úvahy v prejednávanej veci navrhujem, aby Súdny dvor znízil pokutu ulozenú spolocnosti Pometon o 83 %, t. j. medzi sadzbou 75 % priznanou spolocnosti Winoa a sadzbou 90 % priznanou spolocnosti MTS. Vzhladom na toto navrhované znízenie teda navrhujem, aby znízená pokuta dosahovala 2633895 eur. VIII. O trovách 132. Clánok 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora stanovuje, ze ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 133. Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 184 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Clánok 138 ods. 3 rokovacieho poriadku stanovuje, ze ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása vlastné trovy konania. Ak sa to vsak zdá opodstatnené vzhladom na okolnosti prípadu, Súdny dvor môze rozhodnút, ze úcastník konania znása vlastné trovy konania a je povinný nahradit cast trov konania druhého úcastníka. 134. Kedze odvolaniu spolocnosti Pometon bolo ciastocne vyhovené, zdá sa byt vhodné nariadit, aby Komisia okrem znásania vlastných trov prvostupnového konania i odvolacieho konania nahradila polovicu trov, ktoré vznikli odvolatelke v týchto dvoch konaniach. V dôsledku toho musí spolocnost Pometon znásat polovicu trov, ktoré jej vznikli v týchto konaniach. IX. Návrh 135. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 28. marca 2019, Pometon/Komisia ([60]T-433/16, [61]EU:T:2019:201), v rozsahu, v akom Vseobecný súd porusil zásadu rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výpocet výsky pokuty ulozenej spolocnosti Pometon SpA, stanovil výnimocné znízenie na 75 % základnej sumy pokuty, stanovil sumu pokuty ulozenej spolocnosti Pometon na 3873375 eur a rozhodol, ze úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania, - znízil základnú sumu pokuty ulozenej spolocnosti Pometon o 83 % a úmerne tomu stanovil pokutu na 2633895 eur, - zamietol odvolanie v zostávajúcej casti, - rozhodol, ze Európska komisia znása vlastné trovy prvostupnového konania a odvolacieho konania a je povinná nahradit jednu polovicu trov konania, ktoré vznikli spolocnosti Pometon v týchto dvoch konaniach, - rozhodol, ze spolocnost Pometon znása jednu polovicu trov konania, ktoré jej vznikli v týchto konaniach. __________________________________________________________________ ( [62]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [63]2 ) ([64]Ú. v. EÚ L 171, 2008, s. 3). ( [65]3 ) [66]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [67]4 ) Mám tu na mysli rozsudky Vseobecného súdu z 20. mája 2015, Timab Industries a CFPR/Komisia ([68]T-456/10, [69]EU:T:2015:296) (v odvolacom konaní rozsudok z 12. januára 2017, Timab Industries a CFPR/Komisia, [70]C-411/15 P, [71]EU:C:2017:11), a z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia ([72]T-180/15, [73]EU:T:2017:795) (v odvolacom konaní rozsudok z 10. júla 2019, Komisia/Icap Management Services a Icap New Zealand, [74]C-39/18 P, [75]EU:C:2019:584). ( [76]5 ) [77]Ú. v. EÚ C 167, 2008, s. 1. ( [78]6 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China) ([79]C-61/16 P, [80]EU:C:2017:968, bod [81]33), a z 13. septembra 2018, ANKO/Komisia ([82]C-173/17 P, neuverejnený, [83]EU:C:2018:718, bod [84]23). ( [85]7 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([86]C-229/05 P, [87]EU:C:2007:32, bod [88]32), a zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service ([89]C-265/17 P, [90]EU:C:2019:23, body [91]14 a [92]15). ( [93]8 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2008, Coop de France Bétail et Viande a i./Komisia ([94]C-101/07 P a C-110/07 P, [95]EU:C:2008:741, bod [96]110), a z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia ([97]C-247/11 P a C-253/11 P, [98]EU:C:2014:257, bod [99]72). ( [100]9 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ([101]C-439/11 P, [102]EU:C:2013:513, bod [103]154). ( [104]10 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ([105]C-439/11 P, [106]EU:C:2013:513, bod [107]155). ( [108]11 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([109]C-89/11 P, [110]EU:C:2012:738, body [111]72 a [112]73), a zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia ([113]C-90/15 P, neuverejnený, [114]EU:C:2017:123, bod [115]18). ( [116]12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([117]C-377/18, [118]EU:C:2019:670, bod [119]41). ( [120]13 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([121]C-377/18, [122]EU:C:2019:670, bod [123]43), a rozsudok Karaman, bod 63. ( [124]14 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([125]C-377/18, [126]EU:C:2019:670, bod [127]44), a rozsudok Karaman, bod 64. ( [128]15 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([129]C-377/18, [130]EU:C:2019:670, bod [131]43), a rozsudok Karaman, bod 63. ( [132]16 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([133]C-377/18, [134]EU:C:2019:670, bod [135]44), a rozsudok Karaman, bod 65. ( [136]17 ) [137]Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1. Toto ustanovenie stanovuje: "Clenské státy prijmú potrebné opatrenia, aby sa zabezpecilo, ze pokial sa zákonným spôsobom nepreukáze vina podozrivej alebo obvinenej osoby, táto osoba sa vo verejných vyhláseniach orgánov verejnej moci ani v súdnych rozhodnutiach, okrem rozhodnutí o vine, nebude oznacovat za vinnú. Nie sú tým dotknuté úkony prokuratúry, ktoré majú za ciel dokázat vinu podozrivej alebo obvinenej osoby, ani predbezné rozhodnutia procesnej povahy, ktoré prijmú justicné alebo iné príslusné orgány a ktoré sú zalozené na podozrení alebo usvedcujúcich dôkazoch." ( [138]18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([139]C-377/18, [140]EU:C:2019:670, bod [141]45). ( [142]19 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([143]C-377/18, [144]EU:C:2019:670, bod [145]46). ( [146]20 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([147]C-89/11 P, [148]EU:C:2012:738, body [149]72 a [150]73), a zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia ([151]C-90/15 P, neuverejnený, [152]EU:C:2017:123, bod [153]18). ( [154]21 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu Icap, bod 259. ( [155]22 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. septembra 2019, AH a i. (Prezumpcia neviny) ([156]C-377/18, [157]EU:C:2019:670, bod [158]44), a rozsudok Karaman, bod 65. ( [159]23 ) Rozsudok Karaman, bod 63. ( [160]24 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [161]25 ) Rozhodnutie o urovnaní, odôvodnenie 28 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [162]26 ) Rozhodnutie o urovnaní, odôvodnenie 29 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [163]27 ) Rozhodnutie o urovnaní, odôvodnenie 36 (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [164]28 ) Pozri napríklad odôvodnenia 35 a 36 sporného rozhodnutia vo vztahu k specifickej úlohe spolocnosti Pometon pri vzniku kartelu. ( [165]29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu Icap, bod 276. ( [166]30 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Vseobecného súdu Icap, bod 278. ( [167]31 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. decembra 2017, EBMA/Giant (China) ([168]C-61/16 P, [169]EU:C:2017:968, bod [170]33), a z 13. septembra 2018, ANKO/Komisia ([171]C-173/17 P, neuverejnený, [172]EU:C:2018:718, bod [173]23). ( [174]32 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Komisia/Keramag Keramische Werke a i. ([175]C-613/13 P, [176]EU:C:2017:49, bod [177]51). ( [178]33 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2010, IMI a i./Komisia ([179]T-18/05, [180]EU:T:2010:202, bod [181]89), citovaný v bode 305 napadnutého rozsudku. ( [182]34 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia ([183]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, [184]EU:C:2004:6, body [185]84 a [186]85), z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([187]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [188]EU:C:2005:408, body [189]143 a [190]144), a z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia ([191]C-609/13 P, [192]EU:C:2017:46, bod [193]136). ( [194]35 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ([195]C-373/14 P, [196]EU:C:2016:26, bod [197]62). ( [198]36 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia ([199]C-373/14 P, [200]EU:C:2016:26, bod [201]63). ( [202]37 ) V rozhodnutí o urovnaní Komisia priznala znízenie 67 % spolocnosti Würth, 75 % spolocnostiam Winoa a Ervin a 90 % spolocnosti MTS. ( [203]38 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([204]C-89/11 P, [205]EU:C:2012:738, bod [206]125). ( [207]39 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. novembra 2012, E.ON Energie/Komisia ([208]C-89/11 P, [209]EU:C:2012:738, bod [210]126), a z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia ([211]C-618/13 P, [212]EU:C:2017:48, bod [213]43). ( [214]40 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia ([215]C-231/11 P az C-233/11 P, [216]EU:C:2014:256, bod [217]105), z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([218]C-580/12 P, [219]EU:C:2014:2363, bod [220]75), a z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin ([221]C-434/13 P, [222]EU:C:2014:2456, bod [223]77). ( [224]41 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. decembra 2011, Chalkor/Komisia ([225]C-386/10 P, [226]EU:C:2011:815, bod [227]56), z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia ([228]C-618/13 P, [229]EU:C:2017:48, bod [230]42), a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([231]C-99/17 P, [232]EU:C:2018:773, bod [233]196). ( [234]42 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([235]C-99/17 P, [236]EU:C:2018:773, body [237]196 a [238]198). ( [239]43 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júna 2014, Deltafina/Komisia ([240]C-578/11 P, [241]EU:C:2014:1742, bod [242]75). ( [243]44 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ([244]C-439/11 P, [245]EU:C:2013:513, bod [246]132), a z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia ([247]C-618/13 P, [248]EU:C:2017:48, bod [249]38). ( [250]45 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ([251]C-439/11 P, [252]EU:C:2013:513, bod [253]133), z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([254]C-580/12 P, [255]EU:C:2014:2363, bod [256]62), a z 26. januára 2017, Zucchetti Rubinetteria/Komisia ([257]C-618/13 P, [258]EU:C:2017:48, bod [259]38). ( [260]46 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 2012, Otis a i. ([261]C-199/11, [262]EU:C:2012:684, bod [263]62), a z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([264]C-580/12 P, [265]EU:C:2014:2363, bod [266]78). ( [267]47 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([268]C-603/13 P, [269]EU:C:2016:38, bod [270]90). ( [271]48 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 40. ( [272]49 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ([273]C-580/12 P, [274]EU:C:2014:2363, bod [275]54), z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ([276]C-231/14 P, [277]EU:C:2015:451, bod [278]47), a zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia ([279]C-101/15 P, [280]EU:C:2016:631, bod [281]17). ( [282]50 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia ([283]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [284]EU:C:2005:408, bod [285]257). ( [286]51 ) Bod 31 repliky spolocnosti Pometon. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 5. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0002 6. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0003 7. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0004 8. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0005 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 12. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0006 13. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0007 14. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0008 15. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0009 16. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0010 17. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0011 18. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0012 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 21. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0013 22. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0014 23. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0015 24. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0016 25. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0017 26. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0018 27. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0019 28. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0020 29. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0021 30. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0022 31. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0023 32. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0024 33. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0025 34. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0026 35. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0027 36. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0028 37. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0029 38. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0030 39. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0031 40. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0032 41. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0033 42. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0034 43. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0035 44. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0036 45. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0037 46. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0038 47. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0039 48. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0040 49. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0041 50. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0042 51. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0043 52. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0044 53. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0045 54. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0046 55. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0047 56. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0048 57. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0049 58. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0050 59. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#t-ECR_62019CC0440_SK_01-E0051 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A201 62. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0001 63. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0002 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2008:171:TOC 65. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0003 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 67. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0004 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A296 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A11 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A584 76. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0005 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:167:TOC 78. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0006 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A968&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A968 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A968&anchor=#point33 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A718&locale=sk 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A718 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A718&anchor=#point23 85. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0007 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&anchor=#point32 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point14 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point15 93. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0008 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&anchor=#point110 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point72 100. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0009 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point154 104. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0010 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point155 108. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0011 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point72 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point73 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&anchor=#point18 116. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0012 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point41 120. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0013 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point43 124. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0014 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point44 128. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0015 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point43 132. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0016 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point44 136. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0017 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:065:TOC 138. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0018 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point45 142. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0019 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point46 146. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0020 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point72 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point73 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&anchor=#point18 154. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0021 155. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0022 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A670&anchor=#point44 159. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0023 160. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0024 161. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0025 162. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0026 163. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0027 164. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0028 165. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0029 166. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0030 167. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0031 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A968&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A968 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A968&anchor=#point33 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A718&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A718 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A718&anchor=#point23 174. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0032 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A49&anchor=#point51 178. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0033 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A202&anchor=#point89 182. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0034 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point84 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A6&anchor=#point85 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point143 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point144 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&anchor=#point136 194. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0035 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&anchor=#point62 198. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0036 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&anchor=#point63 202. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0037 203. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0038 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point125 207. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0039 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A738&anchor=#point126 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&anchor=#point43 214. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0040 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&anchor=#point105 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point75 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point77 224. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0041 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A815&anchor=#point56 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&anchor=#point42 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point196 234. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0042 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point196 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point198 239. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0043 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&locale=sk 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1742&anchor=#point75 243. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0044 244. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point132 247. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&anchor=#point38 250. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0045 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point133 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point62 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&locale=sk 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A48&anchor=#point38 260. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0046 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A684&anchor=#point62 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point78 267. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0047 268. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 269. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point90 271. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0048 272. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0049 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point54 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&locale=sk 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A451&anchor=#point47 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&anchor=#point17 282. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0050 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 284. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point257 286. file:///tmp/lynxXXXXPLuuM7/L85821-1866TMP.html#c-ECR_62019CC0440_SK_01-E0051