NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA EVGENI TANCEV prednesené 29. októbra 2020 ( [1]1 ) Vec C-425/19 P Európska komisia proti Talianskej republike, Banca Popolare di Bari SCpA, predtým Tercas-Cassa di risparmio della provincia di Teramo SpA (Banca Tercas SpA), Fondo interbancario di tutela dei depositi, Banca d'Italia "Odvolanie - Státna pomoc - Zásah súkromnoprávneho medzibankového konzorcia v prospech jedného zo svojich clenov - Pojem státna pomoc - Pripísatelnost státu - Státne prostriedky" Obsah I. Právny rámec II. Okolnosti predchádzajúce sporu III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok IV. Konanie na Súdnom dvore Európskej únie a návrhy úcastníkov konania V. Analýza A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tvrdení, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vo vztahu k dôkaznému bremenu, ktoré nesie Komisia, ktorá má preukázat, ze opatrenie pomoci mozno pripísat státu a ze sa poskytuje zo státnych prostriedkov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie a) O prípustnosti b) O veci samej 1) Úvodné poznámky 2) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu i) O námietke týkajúcej sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu - Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nestanovil väcsie dôkazné poziadavky pre prípad opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom a nie verejným podnikom - Ak by Súdny dvor usúdil, ze v napadnutom rozsudku Vseobecný súd stanovil vyssiu mieru dokazovania v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, musel by konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia - Aj v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu je opodstatnená, musel by túto námietku zamietnut ako irelevantnú ii) O námietke týkajúcej sa dôkazu, ze opatrenie pomoci je poskytované zo státnych prostriedkov 3) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na údajnom skreslení vnútrostátneho práva a skutkového stavu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie a) O prípustnosti b) O veci samej VI. O trovách VII. Návrh 1. Týmto odvolaním Európska komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil rozsudok zo 19. marca 2019, Talianska republika a i./Komisia (dalej len "napadnutý rozsudok") ( [2]2 ), ktorým Vseobecný súd vyhlásil za neplatné rozhodnutie Komisie (EÚ) 2016/1208 z 23. decembra 2015 o státnej pomoci, ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [3]3 ) 2. V napadnutom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze opatrenia prijaté súkromnoprávnym medzibankovým konzorciom, Fondo interbancario di tutela dei depositi (medzibankový fond ochrany vkladov) (dalej len "fond FITD") v prospech Banca Tercas (Cassa di risparmio della Provincia di Teramo SpA) (dalej len "banka Tercas"), povolené centrálnou bankou Talianskej republiky, Banca d'Italia (dalej len "Banca d'Italia") 7. júla 2014, predstavovali nezákonnú a nezlucitelnú státnu pomoc, ktorá musí byt Talianskou republikou od príjemcu získaná spät. 3. Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd vyhovel zalobám o urcenie neplatnosti napadnutého rozhodnutia podaným Talianskou republikou, Banca Popolare di Bari SCpA (dalej len "spolocnost BPB") a fondom FITD z dôvodu, ze sporné zásahy nepredstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Podla Vseobecného súdu prvá podmienka, ktorú musí opatrenie pomoci splnat, aby mohlo byt kvalifikované ako státna pomoc, nebola splnená, lebo opatrenia prijaté fondom FITD v prospech banky Tercas neboli pripísatelné státu, ani poskytnuté zo státnych prostriedkov. 4. Vzhladom na skutocnost, ze predmetnú pomoc neposkytol státny orgán ani verejný podnik, ale súkromnoprávny subjekt, a to fond FITD, vznikla otázka, ci mozno pripísatelnost opatrení prijatých týmto subjektom státu a ich financovanie zo státnych prostriedkov posudzovat rovnakým spôsobom, akým sa vykonáva posudzovanie týchto aspektov vo vztahu k opatreniu pomoci prijatému najmä verejným podnikom, alebo ci musí Komisia niest väcsie dôkazné bremeno. Táto otázka je podstatou tohto odvolania. I. Právny rámec 5. V zmysle clánku 96b talianskeho zákona o bankách: ( [4]4 ) "1. Banca d'Italia so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému: a) uznáva systémy ochrany vkladov a schvaluje ich stanovy za predpokladu, ze tieto systémy nemajú vlastnosti, ktoré by mohli viest k nevyvázenému prerozdelovaniu insolvencných rizík v bankovom systéme; b) koordinuje cinnosti systémov ochrany vkladov s reguláciou bankových kríz a s cinnostou dohladu; ... d) povoluje intervencné opatrenia prostredníctvom systémov ochrany vkladov a vylúcenie bánk z týchto systémov; ..." II. Okolnosti predchádzajúce sporu 6. Banka Tercas je banka so súkromným kapitálom, ktorá vykonáva cinnost prevazne v regióne Abruzzo v Taliansku. 7. Dna 30. apríla 2012 rozhodlo talianske ministerstvo hospodárstva a financií na návrh banky Banca d'Italia, ktorá v banke Tercas zistila nezrovnalosti, o zavedení nútenej správy nad bankou Tercas. Banca d'Italia vymenovala správcu na výkon nútenej správy povereného riadením banky Tercas pocas nútenej správy (dalej len "správca na výkon nútenej správy"). 8. V októbri 2013 zacal správca na výkon nútenej správy rokovania so spolocnostou BPB, holdingovou spolocnostou bankovej skupiny so súkromným kapitálom pôsobiacou hlavne na juhu Talianska, ktorá vyjadrila svoj záujem o upísanie vkladu na zvýsenie kapitálu banky Tercas pod podmienkou, ze sa vykoná hlbkový audit banky Tercas a ze fond FITD v plnom rozsahu pokryje kapitálový deficit tejto banky. 9. Ako je uvedené v bode 2 vyssie, FITD je súkromnoprávne medzibankové konzorcium, ktorého cielom je zabezpecit ochranu vkladov jeho clenov. V roku 1996 doslo z dôvodu prebratia smernice 94/19/ES ( [5]5 ) do talianskeho práva k uznaniu fondu FITD bankou Banca d'Italia ako jedného zo systémov ochrany vkladov, ktoré majú povolenie pôsobit v Taliansku v súlade s pravidlami uvedenými v tejto smernici. 10. Podla clánku 27 stanov fondu FITD v znení, ktoré sa uplatnovalo na skutkový stav tejto veci (dalej len "stanovy fondu FITD"), fond FITD v prípade správneho konania o nútenej likvidácii jedného z jeho clenov zasiahne poskytnutím náhrad za vklady, ktoré do tohto clena vkladatelia vlozili, najviac do výsky 100000 eur na vkladatela. 11. Fond FITD má vsak moznost zasiahnut v prospech jeho clenov nielen na základe ochrany vkladov vkladatelov uvedenej v predchádzajúcom bode (povinný zásah), ale aj dobrovolne, pokial tento zásah umozní znízit náklady, ktoré by jeho clenovia mohli znásat ako dôsledok ochrany vkladov (dobrovolný zásah). 12. Podla clánku 28 stanov fondu FITD môze toto konzorcium namiesto toho, aby pristúpilo k poskytnutiu náhrad podla ustanovenia o ochrane vkladov vkladatelov v prípade správneho konania o nútenej likvidácii clena konzorcia, zasiahnut do operácií odpredaja aktív a pasív tohto clena (alternatívny dobrovolný zásah). Podobne podla clánku 29 stanov fondu FITD konzorcium môze bez ohladu na formálne zacatie správneho konania o nútenej likvidácii takisto rozhodnút, ze zasiahne prostredníctvom financovania, záruk, nadobudnutia majetkovej úcasti alebo prostredníctvom iných nástrojov, aby podporil jedného zo svojich clenov, voci ktorému bol zavedený rezim nútenej správy, ak existujú vyhliadky na ozdravenie a ak sa pri tom predpokladajú nizsie náklady ako tie, ktoré by vznikli v prípade zásahu fondu FITD v rámci správneho konania o nútenej likvidácii tohto clena (dobrovolný zásah na podporu alebo preventívny zásah ako pri banke Tercas). 13. Riadiaci výbor fondu FITD 28. októbra 2013 v nadväznosti na ziadost správcu na výkon nútenej správy banky Tercas, ktorá bola podaná na základe clánku 29 stanov fondu FITD, rozhodol o poskytnutí pomoci pre banku Tercas v maximálnej výske 280 miliónov eur. Toto rozhodnutie bolo potvrdené radou fondu FITD 29. októbra 2013. Dna 4. novembra 2013 Banca d'Italia tento podporný zásah schválila v súlade s clánkom 96b prvým odsekom písm. d) talianskeho zákona o bankách. 14. Fond FITD sa napriek tomu, ze mu Banca d'Italia udelila schválenie, rozhodol plánovaný zásah odlozit vzhladom na neistoty súvisiace s hospodárskou a kapitálovou situáciou banky Tercas a so spôsobom zdanenia tohto zásahu. V skutocnosti doslo 18. marca 2014 po audite aktív banky Tercas, ktorý pozadovala spolocnost BPB, k sporu medzi odborníkmi fondu FITD a odborníkmi spolocnosti BPB. Tento spor bol následne vyriesený v rozhodcovskom konaní. Fond FITD a spolocnost BPB sa okrem toho dohodli, ze si medzi sebou rozdelia prípadné náklady vyplývajúce zo zdanenia zásahu v prípade, ze by predpokladané oslobodenie od dane nebolo priznané. 15. Fond FITD v nadväznosti na odlozenie zásahu z 18. marca 2014 a aby sa uistil, ze zásah v prospech banky Tercas bude ekonomicky výhodnejsí nez poskytnutie náhrad vkladatelom tejto banky, ustanovil audítorskú a poradenskú spolocnost. So zretelom na závery predlozené touto spolocnostou v správe z 26. mája 2014 a berúc do úvahy náklady na zásah v porovnaní s nákladmi na náhradu na základe systému ochrany vkladov v prípade likvidácie sa riadiaci výbor a rada fondu FITD 30. mája 2014 rozhodli zasiahnut v prospech banky Tercas. 16. Dna 1. júla 2014 predlozil fond FITD banke Banca d'Italia novú ziadost o schválenie. Dna 7. júla 2014 Banca d'Italia schválila zásah fondu FITD v prospech banky Tercas, a to po prvé príspevok vo výske 265 miliónov eur na pokrytie kapitálového deficitu banky Tercas, po druhé záruku vo výske 35 miliónov eur urcenú na pokrytie úverového rizika spojeného s urcitými expozíciami banky Tercas a po tretie záruku vo výske 30 miliónov eur urcenú na pokrytie nákladov vyplývajúcich zo zdanenia prvého zásahu (dalej len "sporné zásahy"). 17. Dna 27. júla 2014 valné zhromazdenie akcionárov banky Tercas rozhodlo na jednej strane o ciastocnom pokrytí strát, a to znízením vlastného kapitálu na nulu a zrusením vsetkých kmenových akcií v obehu, a na druhej strane o zvýsení kapitálu na 230 miliónov eur prostredníctvom vydania nových kmenových akcií ponúknutých spolocnosti BPB. Toto zvýsenie kapitálu sa uskutocnilo 27. júla 2014. 18. Komisia 8. augusta a 10. októbra 2014 poziadala talianske orgány o informácie o zásahu fondu FITD v prospech banky Tercas. Tie na jej ziadosti o informácie odpovedali 16. septembra a 14. novembra 2014. 19. Listom z 27. februára 2015 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat vo veci tohto opatrenia konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 20. Dna 23. decembra 2015 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Ako je uvedené v bode 2 vyssie, v tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze sporné zásahy predstavovali neoprávnenú a nezlucitelnú pomoc a nariadila túto pomoc vrátit. ( [6]6 ) III. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 21. Ako bolo uvedené v bode 3 vyssie, prostredníctvom napadnutého rozsudku vyhlásil Vseobecný súd napadnuté rozhodnutie za neplatné z dôvodu, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked rozhodla, ze sporné zásahy predstavovali státnu pomoc. Podla názoru Vseobecného súdu tieto opatrenia nesplnali prvú podmienku, ktorú musí vnútrostátne opatrenie splnat, aby mohlo byt kvalifikované ako státna pomoc, a to, ze musí byt poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a musí byt pripísatelné státu. ( [7]7 ) 22. Po prvé Vseobecný súd uviedol úvodnú poznámku k pojmu "pomoc poskytovaná... clenským státom". Vseobecný súd konstatoval, ze podla ustálenej judikatúry sú výhody poskytované organizáciami odlisnými od státu zahrnuté do rozsahu pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pretoze ak by to tak nebolo, pravidlá vztahujúce sa na státnu pomoc by bolo mozné obíst vytvorením autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci. Táto judikatúra podla Vseobecného súdu síce má pôsobit proti riziku nedostatocného zahrnutia výhod poskytovaných prostredníctvom organizácií odlisných od státu, ale zároven vedie k riziku nadmerného zahrnutia. Ak teda organizácia odlisná od státu poskytujúca pomoc nie je verejným podnikom, ale súkromnoprávnym subjektom, musí Komisia preukázat nielen to, ze stát dokáze tento subjekt ovládat, ale aj to, ze ho mohol ovládat za okolností konkrétneho prípadu. 23. Po druhé Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia z právneho hladiska dostatocným spôsobom nepreukázala, ze dané opatrenia boli pripísatelné státu. 24. Podla názoru Vseobecného súdu, ak je opatrenie pomoci prijaté súkromnoprávnym subjektom, ako je fond FITD, a nie verejným podnikom, nestací, ze Komisia preukáze, ze absencia skutocného vplyvu a kontroly zo strany orgánov verejnej moci nad týmto subjektom je nepravdepodobná. Musí preukázat, ze uvedené opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci Komisia tento dôkaz nepredlozila. V prvom rade uvedenými opatreniami sa podla Vseobecného súdu nevykonával ziadny verejný mandát zverený fondu FITD talianskou právnou úpravou: po prvé zásahy uskutocnené týmto konzorciom na podporu clenskej banky, ako sú sporné zásahy, boli zamerané hlavne na podporu súkromných záujmov jeho clenských bánk (lebo sa snazili zabránit nákladnejsím hospodárskym dôsledkom poskytnutia náhrad za vklady v prípade správneho konania o nútenej likvidácii) a po druhé verejný mandát zverený fondu FITD talianskym zákonom spocíval výlucne v tom, ze sa z neho mali poskytnút vkladatelom náhrady, a nie prijímat takého rozhodnutia o zásahoch. V druhom rade, pokial ide o autonómiu fondu FITD pri prijímaní takýchto rozhodnutí o zásahoch, Vseobecný súd konstatoval, ze pripísatelnost týchto zásahov státu nebolo mozné odvodit z nasledujúcich dôkazov: po prvé z povinného schválenia týchto zásahov zo strany banky Banca d'Italia (pretoze takéto schválenie bolo udelené za predpokladu dodrzania prudenciálnych pravidiel v bankovom sektore a nepodliehalo overeniu vhodnosti zásahu zo strany banky Banca d'Italia), po druhé z prítomnosti zástupcov banky Banca d'Italia na stretnutiach riadiacich orgánov fondu FITD (kedze títo zástupcovia boli iba pozorovatelmi a nemali ziadne hlasovacie práva), po tretie skutocnosti, ze Banca d'Italia bola informovaná o postupe rokovaní medzi fondom FITD na jednej strane a spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy na strane druhej (vzhladom na to, ze neexistujú dôkazy o tom, ze by Banca d'Italia vyuzila tieto kontakty na ovplyvnenie obsahu sporných zásahov), alebo po stvrté z oprávnenia správcu na výkon nútenej správy zacat konanie, ktoré by mohlo viest k prijatiu zásahov, ako sú tie, o ktoré ide vo veci samej (vzhladom na to, ze ziadost zo strany správcu na výkon nútenej správy o zásah fondu FITD nezakladala fondu FITD povinnost tak urobit). 25. Po tretie Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze sporné zásahy boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. 26. Na podporu tohto zistenia Vseobecný súd v prvom rade poznamenal, ze verejný mandát udelený fondu FITD nevyzaduje, aby toto konzorcium zasiahlo skôr, ako zlyhal jeden z jeho clenov, a to pozadovaním potrebných prostriedkov od týchto clenov. Po druhé Vseobecný súd dospel k názoru, ze orgány verejnej moci nemali kontrolu nad prostriedkami pouzitými na financovanie sporných zásahov, lebo tieto zásahy boli po prvé urobené nie z podnetu správcu na výkon nútenej správy, ale na základe súkromného podnetu spolocnosti BPB, a po druhé schválenie sporných zásahov zo strany banky Banca d'Italia nebolo zalozené na nicom inom ako na formálnej kontrole ich zákonnosti. Po tretie Vseobecný súd najprv zdôraznil, ze povinná povaha príspevku pouzitého na financovanie sporných zásahov nevyplývala z regulacného ustanovenia, ale zo stanov fondu FITD, a následne konstatoval, ze tieto zásahy boli v záujme clenov fondu FITD a boli jednomyselne prijaté riadiacimi orgánmi fondu FITD. 27. Vzhladom na to, ze prvá podmienka týkajúca sa kvalifikácie vnútrostátneho zásahu ako státnej pomoci nebola splnená, Vseobecný súd vyhlásil sporné rozhodnutie za neplatné bez toho, aby preskúmal dalsie dôvody a tvrdenia talianskej vlády, spolocnosti BPB, fondu FITD alebo banky Banca d'Italia. IV. Konanie na Súdnom dvore Európskej únie a návrhy úcastníkov konania 28. Týmto odvolaním Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a zamietol zaloby podané v prvom stupni o zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom napádajú i) pripísatelnost sporných zásahov státu a ii) státny pôvod prostriedkov, a aby vrátil vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie o dalsích zalobných dôvodoch, ktoré mu boli predlozené, a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 29. Talianska vláda, spolocnost BPB a Banca d'Italia navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Fond FITD navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie ako neprípustné, neúcinné a nedôvodné, potvrdil napadnutý rozsudok a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. V. Analýza 30. Komisia uvádza dva odvolacie dôvody. Svojím prvým odvolacím dôvodom uvádza, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ z dvoch dôvodov, ktoré sa oba týkajú dôkazného bremena, ktoré nesie Komisia, ktorá má preukázat ze opatrenie pomoci mozno pripísat státu a ze sa poskytuje zo státnych prostriedkov. Prostredníctvom svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd skreslil skutkový stav a nesprávne vylozil príslusné ustanovenia talianskeho práva, pricom tieto závazné vecné nepresnosti jasne vyplývajú zo spisu. A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na tvrdení, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vo vztahu k dôkaznému bremenu, ktoré nesie Komisia, ktorá má preukázat, ze opatrenie pomoci mozno pripísat státu a ze sa poskytuje zo státnych prostriedkov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 31. Prvý odvolací dôvod je rozdelený do dvoch castí, z ktorých kazdá vytýka z rôznych dôvodov porusenie clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 32. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze v bodoch 69, 89, 90, 91, 114, 116, 117, 127, 128 a 131 napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia v súvislosti s dôkazným bremenom, ktoré musí niest Komisia na úcely urcenia toho, ze sporné zásahy boli pripísatelné státu a ze boli poskytnuté zo státnych prostriedkov; stanovil, ze Komisia musí preukázat nielen existenciu dominantného vplyvu státu na subjekt, ktorý poskytuje pomoc, ale aj to, ze stát bol v postavení túto kontrolu nad ním v konkrétnom prípade presadit len preto, ze tento subjekt je súkromnoprávnym subjektom. Podla názoru Komisie nie je dôvod rozlisovat medzi verejnoprávnou a súkromnoprávnou povahou subjektu poskytujúceho pomoc, takze ani v prípade, ze pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt, sa od nej nevyzaduje, aby preukázala, ze v konkrétnom prípade orgány verejnej moci podnecovali alebo dávali pokyny tomuto subjektu, aby prijal príslusné opatrenie pomoci. Judikatúra toto rozlísenie nepodporuje. Komisia dalej tvrdí, ze fond FITD sa v kazdom prípade nesmie povazovat za súkromnoprávny subjekt, ale za subjekt státu, z dôvodu, ze mu boli zverené konkrétne úlohy podla smernice 94/19. Ak by teda Súdny dvor dospel k záveru, ze Komisia nesie väcsie dôkazné bremeno v prípade, ze pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt, potom by v prejednávanej veci takéto väcsie dôkazné bremeno neniesla. Na záver Komisia zdôraznuje, ze ak by Súdny dvor usúdil, ze v prípade, ze pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt, nesie väcsie dôkazné bremeno, bolo by pre nu takmer nemozné preukázat, ze také zásahy prijaté systémami ochrany vkladov tvorenými verejnými a súkromnými bankami, ako sú sporné zásahy, predstavujú státnu pomoc. V dôsledku toho by tieto systémy mohli vyuzit svoje dostupné financné prostriedky na "alternatívne opatrenia s cielom predchádzat zlyhaniu úverovej institúcie" v zmysle clánku 11 ods. 3 smernice 2014/49/EÚ ( [8]8 ) bez toho, aby bola táto institúcia postavená do pozície institúcie, ktorá je v krízovej situácii v zmysle clánku 32 smernice 2014/59/EÚ. ( [9]9 ) 33. V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokial ide o dôkazné bremeno, ktoré má Komisia niest, pokial ide o preukázanie toho, ze sporné zásahy mozno pripísat státu a ze boli poskytnuté prostredníctvom státnych prostriedkov, ked jednotlivé dôkazy predlozené Komisiou v napadnutom rozhodnutí preskúmal a posúdil izolovane, a nie v celku a s prihliadnutím na ich sirsí kontext. Komisia preto spochybnuje body 96, 100 az 106, 114, 115, 116 a 125 napadnutého rozsudku, ako aj posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa ciastkovej podmienky, ze opatrenie pomoci musí byt poskytnuté zo státnych prostriedkov. 34. Talianska vláda tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. 35. Talianska vláda v kazdom prípade namieta neprípustnost prvého odvolacieho dôvodu (alebo aspon jeho prvej casti), pretoze nastoluje skutkovú otázku, a druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, lebo nastoluje skutkovú otázku a z odvolania nevyplýva, ze spochybnuje body 125 az 132 napadnutého rozsudku. 36. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je podla názoru talianskej vlády nedôvodná, lebo Komisia, ktorá je podla judikatúry povinná na úcely preukázania pripísatelnosti urcitého orgánom verejnej moci prijatého opatrenia státnej pomoci dolozit konkrétne zapojenie orgánov verejnej moci do uskutocnovania tohto opatrenia, je tým skôr povinná predlozit tento dôkaz v prípade opatrenia podpory prijatého súkromnoprávnym subjektom, ktorý je v rozhodovaní úplne samostatný. Dôkazná hodnota dôkazov, z ktorých v druhom prípade mozno vyvodit, ze opatrenie pomoci mozno pripísat státu, musí byt o to väcsia, ze sa nemozno spoliehat na akékolvek organické väzby medzi súkromnoprávnym subjektom a státom. Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je podla talianskej vlády rovnako nedôvodná, lebo Vseobecný súd pri posudzovaní rôznych dôkazov zohladnil "kontext" uvedený v bode 125 napadnutého rozsudku a okolnost, ze sporné zásahy predstavovali alternatívu k poskytnutiu náhrad vkladatelom v prípade likvidácie banky Tercas, ktorá spadala do rozsahu verejného mandátu udeleného fondu FITD. 37. Spolocnost BPB tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný (prvá a druhá cast tohto odvolacieho dôvodu) a irelevantný (prvá cast tohto dôvodu). 38. Spolocnost BPB namieta tak neprípustnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu (pretoze nastoluje skutkovú otázku), ako aj tvrdenie Komisie, podla ktorého treba fond FITD povazovat za subjekt státu (lebo toto tvrdenie nastoluje skutkovú otázku, ktorá nebola nastolená na prvom stupni), a tiez druhej casti prvého odvolacieho dôvodu (pretoze nastoluje skutkovú otázku). 39. V kazdom prípade je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu podla spolocnosti BPB nedôvodná, lebo namiesto toho, aby bolo ulozené Komisii niest väcsie dôkazné bremeno na preukázanie pripísatelnosti opatrenia pomoci státu, ked je pomoc poskytnutá zo strany súkromnoprávneho subjektu, Vseobecný súd v bodoch 67, 69 a 87 az 91 napadnutého rozsudku uplatnil len judikatúru, ktorá vyplýva z rozsudku Súdneho dvora zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([10]C-482/99, [11]EU:C:2002:294), ked prihliadol na súkromnoprávnu povahu fondu FITD. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je navyse v kazdom prípade irelevantná v rozsahu, v akom spochybnuje body 69, 89 a 90 napadnutého rozsudku, vzhladom na to, ze body 94 az 132 uvedeného rozsudku poskytujú dostatocný právny základ pre zistenie Vseobecného súdu, ze sporné zásahy nebolo mozné pripísat státu. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je takisto nedôvodná a v kazdom prípade irelevantná v rozsahu, v akom spochybnuje väcsie dôkazné bremeno, ktoré sa údajne ukladá Komisii na preukázanie toho, ze sporné zásahy boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. Nakoniec, podla spolocnosti BPB druhá cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. 40. Fond FITD tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný (prvá a druhá cast tohto odvolacieho dôvodu) a irelevantný (prvá cast tohto odvolacieho dôvodu). 41. Fond FITD vznása rovnaké námietky neprípustnosti ako spolocnost BPB. 42. V kazdom prípade je podla fondu FITD prvá cast prvého odvolacieho dôvodu irelevantná, lebo po prvé Súdny dvor by nemal právomoc vykonat nové posúdenie skutkového stavu z hladiska nizsích dôkazných nárokov a po druhé odvolanie nespochybnuje záver Vseobecného súdu, ze sporné zásahy neboli poskytnuté zo státnych prostriedkov, takze vzhladom na to, ze tieto podmienky sú kumulatívne, by pochybenie Vseobecného súdu s ohladom na dôkazné poziadavky týkajúce sa dokázania pripísatelnosti týchto opatrení státu nemalo ziadny vplyv na výrok napadnutého rozsudku. Fond FITD dalej tvrdí, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná, pretoze jednak úroven dôkazných poziadaviek stanovená Vseobecným súdom pre urcenie pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu nie je vyssia ako úroven standardných dôkazných poziadaviek stanovených v rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([12]C-482/99, [13]EU:C:2002:294), a po druhé Komisia neuvádza nijakú konkrétnu výhradu, pokial ide o úroven standardných dôkazných poziadaviek stanovenú Vseobecným súdom na preukázanie toho, ze opatrenie pomoci prijaté súkromnoprávnym subjektom sa poskytuje zo státnych prostriedkov (a v kazdom prípade kritérium opísané v bode 134 napadnutého rozsudku nie je prísnejsie ako to, ktoré je stanovené v judikatúre). Napokon druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je podla fondu FITD nedôvodná, lebo z bodov 105, 106, 114, 120, 125, 132, 144, 147, 149, 157 a 161 napadnutého rozsudku je zrejmé, ze Vseobecný súd posúdil dôkazy ako celok a zohladnil kontext sporných zásahov. 43. Banca d'Italia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je ciastocne neprípustný (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom spochybnuje záver Vseobecného súdu, ze sporné zásahy nemozno pripísat státu), ciastocne nedôvodný (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu v rozsahu, v akom spochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, ze sporné zásahy nemozno pripísat státu, a druhá cast prvého odvolacieho dôvodu), a ciastocne irelevantný (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu). 44. Banca d'Italia namieta neprípustnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu a tvrdenia Komisie, ze fond FITD sa musí povazovat za subjekt státu, lebo tieto odvolacie dôvody vyvolávajú skutkové otázky. 45. Podla banky Banca d'Italia je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu nedôvodná v rozsahu, v akom spochybnuje záver Vseobecného súdu, podla ktorého sporné zásahy nemozno pripísat státu, kedze pri absencii ukazovatelov s vysokou dôkaznou hodnotou, ako je existencia organických väzieb medzi subjektom poskytujúcim pomoc a státom, nestací, ze Komisia poskytne "negatívny" alebo "nepriamy" dôkaz, a musí predlozit "pozitívny" dôkaz o zapojení státu do prijatia opatrenia pomoci. V kazdom prípade je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu irelevantná v rozsahu, v akom spochybnuje konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého sporné zásahy nemozno pripísat státu, lebo Vseobecný súd posúdil kazdé tvrdenie, ktoré Komisia uviedla, a rozhodol tak, ze tieto tvrdenia nemajú ziadnu dôkaznú hodnotu. Rovnako je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu irelevantná v rozsahu, v akom spochybnuje záver Vseobecného súdu, ze sporné zásahy neboli poskytnuté zo státnych prostriedkov, lebo Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nestanovil v tomto ohlade vyssie dôkazné poziadavky. Nakoniec je nedôvodná aj druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, lebo Vseobecný súd jednak konstatoval, ze vsetky dôkazy, ak sú posudzované jednotlivo, nemajú dôkaznú hodnotu, a jednak zohladnil kontext, do ktorého sporné zásahy spadajú. 2. Posúdenie 46. Svojím prvým odvolacím dôvodom Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia v súvislosti s dôkazným bremenom, ktoré musí niest Komisia na úcely urcenia toho, ci sú splnené podmienky pripísatelnosti opatrenia pomoci státu a toto sa poskytuje zo státnych prostriedkov, a tým porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ. V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked pozadoval, aby preukázala existenciu dominantného vplyvu orgánov verejnej moci vo vsetkých fázach postupu, ktorý viedol k prijatiu dotknutých zásahov, na subjekt, ktorý poskytuje pomoc, len z toho dôvodu, ze tento subjekt je súkromnoprávnym subjektom. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze skúmal a hodnotil dôkazy uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí roztriestene, bez toho, aby ich posudzoval ako celok a prihliadol k sirsím súvislostiam, do ktorých zapadajú. a) O prípustnosti 47. Po prvé talianska vláda, spolocnost BPB, fond FITD a Banca d'Italia spochybnujú prípustnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu preto, lebo nastoluje skutkovú otázku. Podla ich názoru na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd v napadnutom rozsudku po Komisii nepozadoval, aby niesla väcsie dôkazné bremeno v prípade, ak subjekt poskytujúci pomoc nie je verejným podnikom, ale súkromnoprávnym subjektom. Vseobecný súd sa skôr obmedzil na uplatnenie na sporné zásahy - ktoré prijal súkromnoprávny subjekt, konkrétne fond FITD, a ktoré boli financované z prostriedkov spravovaných týmto subjektom - judikatúry, ktorá sa uplatnuje v prípade, ze pomoc poskytuje verejný podnik. Podla talianskej vlády, spolocnosti BPB, fondu FITD a banky Banca d'Italia z toho vyplýva, ze prvou castou prvého odvolacieho dôvodu sa Komisia nedovoláva nesprávneho právneho posúdenia zo strany Vseobecného súdu. Spochybnuje posúdenie skutkových okolností a dôkazov Vseobecným súdom. Vzhladom na to, ze takéto posúdenie zo strany Súdneho dvora nemozno preskúmat, je prvá cast prvého odvolacieho dôvodu podla názoru talianskej vlády, spolocnosti BPB, fondu FITD a banky Banca d'Italia neprípustná. 48. Podla môjho názoru nemôze táto námietka neprípustnosti obstát. 49. V prvej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia spochybnuje väcsie dôkazné bremeno, ktoré podla nej Vseobecný súd vyzaduje, aby splnila, ak pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt. Podla ustálenej judikatúry sa právomoc Súdneho dvora na preskúmanie skutkových zistení Vseobecným súdom rozsiruje najmä na otázku, ci boli dodrzané pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a vykonávania dôkazov. Najmä otázka, ci Vseobecný súd vychádzal zo správnych právnych kritérií ako základu pre posúdenie skutocností a dôkazov, predstavuje právnu otázku, ktorú je mozné preskúmat Súdnym dvorom v rámci odvolania. ( [14]10 ) Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu teda nastoluje právnu otázku. 50. Zdôraznil by som, ze otázka, ci Vseobecný súd v napadnutom rozsudku vyzaduje alebo nevyzaduje, aby Komisia niesla väcsie dôkazné bremeno v prípade, ze pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt, je otázkou výkladu napadnutého rozsudku, a teda merita veci. Táto otázka podla môjho názoru na prípustnost prvej casti prvého odvolacieho dôvodu nemôze mat vplyv. 51. Po druhé spolocnost BPB, fond FITD a Banca d'Italia spochybnujú prípustnost tvrdenia Komisie, podla ktorého by v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze Komisia musí znásat väcsie dôkazné bremeno, ak je subjektom poskytujúcim pomoc súkromnoprávny subjekt, potom by sa takého dôkazné bremeno na túto vec nevztahovalo, lebo fond FITD nie je typickým súkromnoprávnym subjektom, ale subjektom státu. ( [15]11 ) Podla názoru spolocnosti BPB, fondu FITD a banky Banca d'Italia ide o skutkovú otázku. 52. S touto námietkou neprípustnosti nesúhlasím. Podla môjho názoru sa otázka, ci treba fond FITD povazovat za subjekt státu, lebo mu bola verejnoprávnym subjektom ulozená povinnost vykonávat úlohu vo verejnom záujme, a na tento úcel mu boli udelené osobitné právomoci nad rámec tých, ktoré vyplývajú z bezných pravidiel platných pre vztahy medzi jednotlivcami, ( [16]12 ) týka právnej kvalifikácie skutkového stavu, ktorá podla judikatúry podlieha preskúmaniu zo strany Súdneho dvora. ( [17]13 ) Okrem toho je právnou otázkou aj otázka, ci v prípade, ze by sa fond FITD mal povazovat za subjekt státu, by ho táto okolnost odlisovala od iných súkromnoprávnych subjektov, a ci by sa z tohto dôvodu nemalo na pomoc poskytnutú zo strany fondu FITD vztahovat väcsie dôkazné bremeno ulozené Vseobecným súdom v prípade, ked podporu poskytuje súkromnoprávny subjekt. 53. Po tretie fond FITD a spolocnost BPB tvrdia, ze tvrdenie Komisie zhrnuté v bode 51 vyssie je neprípustné z dôvodu, ze nebolo vznesené v konaní na prvom stupni. 54. S touto námietkou neprípustnosti nesúhlasím. Podla judikatúry tvrdenie, ktoré nebolo predlozené na prvom stupni, nepredstavuje nový dôvod neprípustný v stádiu odvolania, ak je povazované za rozsírenie argumentácie, ktorá uz bola v zalobe na Vseobecnom súde uvedená v rámci predlozeného zalobného dôvodu. ( [18]14 ) Tvrdením, ze fond FITD musí byt povazovaný za subjekt státu, sa Komisia snazí preukázat, ze z tohto dôvodu sa väcsie dôkazné bremeno ulozené Vseobecným súdom v prípade, ze pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt, nevztahuje na pomoc, ktorú poskytoval fond FITD. Tvrdenie Komisie, ze fond FITD je subjektom státu, preto nie je zalobným dôvodom, ale iba tvrdením na podporu zalobného dôvodu uvádzaného Komisiou v konaní na prvom stupni, podla ktorého sú sporné zásahy pripísatelné státu a sú poskytované zo státnych prostriedkov. Z toho vyplýva, ze táto námietka je prípustná. 55. Po stvrté talianska vláda tvrdí, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého Vseobecný súd vyhodnotil dôkazy bez zohladnenia kontextu rokovaní medzi fondom FITD na jednej strane a spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy na strane druhej, je neprípustné z dôvodu, ze v odvolaní sa neuvádza, ze spochybnuje body 125 az 132 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Vseobecný súd touto otázkou zaoberal. 56. Táto námietka neprípustnosti nemôze obstát z dôvodu, ze odvolanie spresnuje, ze spochybnuje bod 126 napadnutého rozsudku. 57. Po piate talianska vláda, spolocnost BPB a fond FITD tvrdia, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu je neprípustná z dôvodu, ze Komisia tým spochybnuje posúdenie skutkových okolností a dôkazov zo strany Vseobecného súdu. 58. Túto námietku neprípustnosti treba takisto zamietnut. V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd neposúdil dôkazy ako celok a nezohladnil sirsí kontext, v ktorom boli sporné zásahy prijaté. Je pravda, ze podla judikatúry prinálezí iba Vseobecnému súdu, aby posúdil význam, ktorý by sa mal pripísat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. ( [19]15 ) Komisia vsak nespochybnuje význam, ktorý Vseobecný súd pripisuje jednotlivým dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Vytýka Vseobecnému súdu, ze neposúdil tieto dôkazy ako celok a v ich sirsom kontexte, zatial co podla ustálenej judikatúry mozno pripísatelnost odvodit zo súboru ukazovatelov vyplývajúcich z okolností veci a kontextu, v ktorom bolo opatrenie prijaté. ( [20]16 ) Ide teda o právnu otázku. 59. Z toho vyvodzujem, ze prvý odvolací dôvod je v celom rozsahu prípustný. b) O veci samej 1) Úvodné poznámky 60. Podla ustálenej judikatúry kvalifikácia zásahu ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá, aby boli splnené vsetky podmienky, ktoré sú v tomto ustanovení uvedené. Po prvé musí existovat zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí priznávat selektívnu výhodu svojmu príjemcovi. Napokon po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. ( [21]17 ) 61. Ako bolo uvedené v bode 21 vyssie, Vseobecný súd napadnutým rozsudkom vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné z dôvodu, ze prvá podmienka uvedená v predchádzajúcom bode nebola splnená. 62. Pokial ide o túto podmienku, je potrebné pripomenút, ze aby bolo mozné kvalifikovat zvýhodnenia ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a musia byt pripísatelné státu. ( [22]18 ) Tieto dve ciastkové podmienky sú kumulatívne. ( [23]19 ) 63. Po prvé na úcely posúdenia pripísatelnosti opatrenia státu je potrebné preskúmat, ci sa orgány verejnej moci podielali na prijímaní tohto opatrenia. ( [24]20 ) 64. Ak je opatrenie pomoci ustanovené zákonom alebo správnym opatrením, je nepochybné, ze toto opatrenie mozno pripísat státu. ( [25]21 ) Otázka pripísatelnosti vzniká, ak je opatrenie prijaté orgánom, ktorý je odlisný od státu, napríklad verejným podnikom. ( [26]22 ) 65. V takom prípade z rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([27]C-482/99, [28]EU:C:2002:294) (dalej len "rozsudok vo veci Stardust") a z nasledujúcej judikatúry vyplýva, ze pripísatelnost opatrenia pomoci, ktoré bolo prijaté verejným podnikom, státu nemozno vyvodit iba zo skutocnosti, ze tento podnik je pod kontrolou státu, pretoze verejný podnik môze konat s väcsou ci mensou mierou nezávislosti podla stupna autonómie, ktorú mu stát umozní, a nie je teda mozné automaticky predpokladat, ze túto kontrolu v konkrétnom prípade stát skutocne vykonáva. Nemozno vsak pozadovat, aby bolo preukázané, ze orgány verejnej moci v konkrétnom prípade specificky podnietili verejný podnik na prijatie príslusných opatrení pomoci alebo ze boli tieto opatrenia skutocne prijaté na príkaz orgánov verejnej moci, kedze z dôvodu úzkych vztahov medzi státom a verejnými podnikmi bude predlozenie takéhoto dôkazu pre Komisiu velmi tazké. Podla rozsudku vo veci Stardust je tak mozné pripísatelnost opatrenia pomoci, prijatého verejným podnikom, státu vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností danej veci a kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. Medzi tieto indície patria najmä: skutocnost, ze dotknutý subjekt bol povinný zohladnit poziadavky alebo usmernenia orgánov verejnej moci; zaclenenie tohto subjektu do struktúr verejnej správy; povaha jeho aktivít a ich výkon na trhu v rámci bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnoprávnymi subjektmi; právne postavenie podniku (teda ci podlieha verejnému právu, alebo vseobecnému právu obchodných spolocností) a intenzita dohladu vykonávaného orgánmi verejnej moci nad vedením podniku. Dalej podla rozsudku Stardust platí, ze tieto indície musia v danom konkrétnom prípade svedcit o tom, ze sa orgány verejnej moci podielali na prijatí opatrenia, alebo o nepravdepodobnosti toho, ze sa na jeho prijatí nepodielali. ( [29]23 ) 66. V prejednávanej veci neboli sporné zásahy prijaté verejným podnikom ako v prípade rozsudku vo veci Stardust, ale súkromnoprávnym subjektom, a síce fondom FITD, súkromnoprávnym medzibankovým konzorciom, ktorého riadiace orgány - riadiaci výbor a správna rada - boli zriadené valnými zhromazdeniami fondu FITD a pozostávali iba zo zástupcov clenských bánk konzorcia. ( [30]24 ) 67. V bode 69 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze povinnost Komisie preukázat, na základe súhrnu indícií, skutocný výkon kontroly zo strany státu v danom konkrétnom prípade, ktorá sa podla rozsudku vo veci Stardust uplatní v prípade opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom, je "o to potrebnejsia" v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, lebo na rozdiel od verejného podniku nemá súkromnoprávny subjekt "kapitálové prepojenia" na stát, a nie je teda mozné sa domnievat, ze stát môze tento subjekt kontrolovat. V bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku teda Vseobecný súd konstatoval, ze "na rozdiel od situácie, ked sa opatrenie prijaté verejným podnikom pripisuje státu, v prípade opatrenia prijatého súkromnoprávnym subjektom nie je postacujúce, ak Komisia,... preukáze len to, ze neexistencia vplyvu a úcinnej kontroly orgánov verejnej moci nad týmto súkromnoprávnym subjektom bola nepravdepodobná". V takom prípade je naopak potrebné preukázat, ze "uvedené opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci". 68. Vseobecný súd následne preskúmal dôkazy predlozené Komisiou a ako bolo uvedené v bodoch 23 a 24 vyssie, dospel v bode 132 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala pripísatelnost týchto opatrení státu. 69. Po druhé je nepochybné, ze výhoda je poskytnutá zo státnych prostriedkov vtedy, ak prostriedky pouzité na financovanie tejto výhody pochádzajú zo státneho rozpoctu (alebo ak sa stát poskytnutím tejto výhody vzdá príjmov). ( [31]25 ) 70. Otázka, ci sú pouzívané státne prostriedky, vzniká, ak sa predmetné prostriedky neposkytujú zo státneho rozpoctu, ale pochádzajú od súkromnoprávnych subjektov, teda ak majú svoj pôvod v poplatku alebo príspevku platenom týmito subjektmi. Na to, aby tieto prostriedky v takom prípade predstavovali státne prostriedky, musia byt neustále pod verejnou kontrolou, a teda musia byt k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, aj ked sú spravované subjektom, ktorý je od státu oddelený. Inými slovami, stát musí mat právomoc disponovat s týmito prostriedkami a byt schopný urcovat spôsob ich vyuzitia na úcely financovania danej výhody. ( [32]26 ) Okrem toho musí existovat dostatocne priama väzba medzi danou výhodou a znízením státneho rozpoctu alebo dostatocne konkrétnym hospodárskym rizikom zatazenia tohto rozpoctu. ( [33]27 ) 71. V prejednávanej veci nepochádzali prostriedky pouzité na financovanie sporných zásahov zo státneho rozpoctu, ale z príspevkov clenských bánk fondu FITD. Pochádzali teda zo súkromných zdrojov. ( [34]28 ) Navyse boli tieto prostriedky zaplatené súkromnoprávnemu subjektu odlisnému od státu, a síce fondu FITD, ktorý ich tiez spravoval a vykonával sporné zásahy v nadväznosti na ich schválenie zo strany banky Banca d'Italia. 72. V bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku Vseobecný súd poznamenal, ze v situácii týkajúcej sa verejných podnikov ( [35]29 ) bolo rozhodnuté, ze prostriedky týchto podnikov predstavujú státne prostriedky, pretoze stát môze prostredníctvom výkonu svojho dominantného vplyvu na také podniky rozhodnút o pouzití ich prostriedkov, a skutocnost, ze dotknuté prostriedky spravujú podniky odlisné od státu, alebo ze sú to subjekty súkromnoprávne, je v tomto ohlade irelevantná. Vseobecný súd potom preskúmal dôkazy, z ktorých vychádzala Komisia, ked dospela k záveru, ze financné prostriedky pouzité na financovanie sporných zásahov boli státnymi prostriedkami, a ako bolo uvedené v bodoch 25 a 26 vyssie, dospel v bode 161 napadnutého rozsudku k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze boli pouzité státne prostriedky. 73. V dôsledku toho Vseobecný súd vyhlásil napadnuté rozhodnutie za neplatné z dôvodu, ze Komisia nepreukázala, ze sporné zásahy mozno pripísat státu, alebo ze boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. 74. Prvým odvolacím dôvodom Komisia v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 ZFEÚ po prvé, ked dospel k záveru, ze ak pomoc poskytuje súkromnoprávny subjekt, ako je fond FITD, a nie verejný podnik, Komisia musí niest väcsie dôkazné bremeno na preukázanie toho, ze opatrenie pomoci je pripísatelné státu a poskytuje sa zo státnych prostriedkov (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu), a po druhé roztriesteným hodnotením predlozených dôkazov v tomto ohlade bez toho, aby ich posúdil ako celok a zohladnil ich sirsí kontext (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu). 2) O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu 75. Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je rozdelená do dvoch námietok. V rámci prvej námietky Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokial ide o dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia vo vztahu k preukázaniu toho, ze opatrenie pomoci je pripísatelné státu, ak je toto opatrenie prijaté súkromnoprávnym subjektom, a nie verejným podnikom ("námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu"). Druhou námietkou Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, pokial ide o dôkazné bremeno, ktoré nesie Komisia v súvislosti s preukázaním, ze opatrenie pomoci sa poskytuje zo státnych prostriedkov, ked prostriedky pouzité na financovanie tohto opatrenia spravuje súkromnoprávny subjekt, a nie verejný podnik ("námietka týkajúca sa dôkazu, ze opatrenie pomoci je poskytované zo státnych prostriedkov"). Kazdú námietku preskúmam osobitne. i) O námietke týkajúcej sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu 76. Na podporu tejto námietky Komisia tvrdí, ze v bodoch 69, 89, 90, 91, 114, 116, 117, 127, 128 a 131 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom musí Komisia predlozit pozitívny dôkaz o tom, ze orgány verejnej moci mali dominantný vplyv alebo kontrolu nad prijatím opatrenia pomoci. Podla Komisie Vseobecný súd najmä konstatoval, ze Komisia musí preukázat, ze tieto orgány vykonávali svoj vplyv vo vsetkých etapách konania, ktoré viedlo k prijatiu tohto opatrenia, ze dávali tomuto subjektu záväzné pokyny a ze zapojenie orgánov verejnej moci malo na predmetné opatrenie pomoci dopad. Podla Komisie sú závery Vseobecného súdu v tomto ohlade v rozpore s judikatúrou, ktorá Komisii ukladá povinnost preukázat nie to, ze sa orgány verejnej moci podielali na prijímaní daného opatrenia pomoci, ale iba to, ze sa na prijatí tohto opatrenia pravdepodobne podielali alebo ze je nepravdepodobné, ze sa na jeho prijatí nepodielali. Aj ked sa táto judikatúra vyvinula vo vztahu k opatreniam pomoci, ktoré prijali verejné podniky, nie je podla tvrdenia Komisie ziadny dôvod rozlisovat medzi verejnými podnikmi a súkromnoprávnymi subjektmi a uplatnovat vyssie uvedenú judikatúru iba v prípade opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom a zároven zavádzat nové a prísnejsie kritérium v prípade opatrenia prijatého súkromnoprávnym subjektom. 77. Talianska vláda, spolocnost BPB, fond FITD a Banca d'Italia tvrdia, ze námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu musí byt zamietnutá. 78. Podla môjho názoru táto námietka nemôze obstát, a to z nasledujúcich dôvodov. Po prvé na rozdiel od argumentácie Komisie a v súlade s tvrdením talianskej vlády, spolocnosti BPB a fondu FITD Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neulozil Komisii väcsie dôkazné bremeno pre prípad opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, a nie verejným podnikom. Po druhé aj keby sa Súdny dvor domnieval, ze Vseobecný súd uplatnil v napadnutom rozsudku predmetné väcsie dôkazné bremeno, musela by byt námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu zamietnutá, lebo by bola síce opodstatnená, ale irelevantná. 79. Predtým, ako preskúmam tieto dôvody, chcel by som uviest dve úvodné poznámky. 80. Najskôr by som chcel pre objasnenie uviest, ze podla bodu 67 napadnutého rozsudku "súkromnoprávny subjekt" znamená subjekt, ktorý sa "vyznacuje súkromnoprávnym postavením alebo nezávislostou, aj pokial ide o riadenie jeho zdrojov, vo vztahu k zásahom orgánov verejnej moci a verejných financií". "Súkromnoprávny subjekt" nie je verejným podnikom, ktorý definuje clánok 2 písm. b) smernica Komisie 2006/111/ES ( [36]30 ) ako pojem, pod ktorý spadajú "vsetky podniky, na ktoré môzu mat orgány verejnej moci, a to priamo alebo nepriamo, dominantný vplyv prostredníctvom ich vlastnenia, financnej úcasti alebo predpisov, ktorými sa riadia", ako to pripomenul Vseobecný súd v bode 88 napadnutého rozsudku. Inými slovami, súkromnoprávny subjekt je subjekt, ktorý nie je pod státnou kontrolou. 81. Po druhé je potrebné pripomenút, ze otázka, ci na preukázanie pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu musí Komisia predlozit pozitívny dôkaz o tom, ze orgány verejnej moci mali dominantný vplyv na prijatie tohto opatrenia alebo kontrolu nad ním, alebo ci stací, aby preukázala, ze absencia vplyvu a skutocnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci je nepravdepodobná, ( [37]31 ) súvisí - napriek tvrdeniu Komisie, ze Vseobecný sa dopustil nesprávneho posúdenia vo vztahu k dôkaznému bremenu ( [38]32 ) - skôr s dôkaznými poziadavkami (ktoré urcujú mieru spolahlivosti alebo presvedcenia potrebnú na preukázanie niektorých skutkových okolností), a nie s dôkazným bremenom (ktoré urcuje, ktorý úcastník musí dané skutkové okolnosti preukázat a nesie riziko spocívajúce v tom, ze tieto skutkové okolnosti preukázané nebudú. ( [39]33 ) - Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nestanovil väcsie dôkazné poziadavky pre prípad opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom a nie verejným podnikom 82. Ako je uvedené v bode 67 vyssie, z bodov 69, 89 a 90 napadnutého rozsudku vyplýva, ze v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom vyzaduje Vseobecný súd dôkaz vplyvu alebo úcinnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci - podla vyjadrenia Komisie teda "pozitívny dôkaz" -, zatial co v prípade opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom postacuje, aby Komisia preukázala pravdepodobnost vplyvu a úcinnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci (resp. nepravdepodobnost neexistencie ich vplyvu alebo úcinnej kontroly). 83. Priklánam sa vsak skôr k názoru, ze na rozdiel od toho, ako sa rozhodnutie Vseobecného súdu na prvý pohlad javí, Vseobecný súd pre preukázanie toho, ze je urcité opatrenie pomoci pripísatelné státu, pokial je toto opatrenie prijaté súkromnoprávnym subjektom a nie verejným podnikom, väcsiu mieru dôkazného bremena nestanovil. 84. Nizsie sa budem venovat kazdému z troch argumentov prednesených Komisiou na podporu jej názoru, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku stanovil väcsiu mieru dôkazného bremena. Podla Komisie jej Vseobecný súd v tomto rozsudku ulozil, aby preukázala po prvé, ze sporné zásahy boli prijaté na príkaz orgánov verejnej moci, ktoré donútili fond FITD na ich prijatie, po druhé, ze zapojenie týchto orgánov malo vplyv na obsah uvedených zásahov, a po tretie, ze orgány verejnej moci mali vplyv v kazdej fáze konania, ktoré viedlo k prijatiu týchto zásahov. Ziadny z týchto argumentov nie je podla môjho názoru presvedcivý. 85. Predovsetkým by som poznamenal, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nekonstatoval, ze na preukázanie pripísatelnosti urcitého opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu musí Komisia dokázat, ze toto opatrenie bolo prijaté na základe záväzného pokynu orgánov verejnej moci, ktoré tento subjekt k prijatiu týchto zásahov donútili. 86. Ak by bol Vseobecný súd takýto dôkaz vyzadoval, potom by bol skutocne stanovil väcsiu mieru dôkazného bremena ako v prípade, ked je dané opatrenie pomoci prijaté verejným podnikom. Pripomínam, ze z bodu 54 rozsudku vo veci Stardust, ktorý sa týkal opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom, vyplýva, ze Komisia nie je povinná preukázat, ze toto opatrenie bolo prijaté na príkaz orgánov verejnej moci. ( [40]34 ) Vseobecný súd vsak v napadnutom rozsudku nevyzadoval, aby Komisia predlozila dôkaz opísaný v bode 85 vyssie. 87. V napadnutom rozsudku totiz Vseobecný súd pripústa, ze v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom môze byt dôkaz o tom, ze opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci predlozený "v podobe nepriamych dôkazov", ( [41]35 ) ako je to v prípade, ked je subjekt poskytujúci pomoc verejný podnik. ( [42]36 ) To znamená, ze Komisia je oprávnená vyvodzovat pripísatelnost opatrenia pomoci státu z okolností veci a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, a nemusí predkladat priame dôkazy o tom, ze bolo dané opatrenie prijaté pod vplyvom alebo kontrolou orgánov verejnej moci, a teda nemusí dokazovat, ze uvedené opatrenie bolo prijaté na príkaz orgánov verejnej moci. 88. To platí aj z toho dôvodu, ze z bodov 117, 127, 128 a 131 napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje Komisia, nevyplýva, ze je povinná predlozit dôkaz opísaný v bode 85 vyssie. 89. Je pravda, ze v bodoch 117 a 130 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze po prvé Banca d'Italia nemala prostredníctvom schvalovacieho konania, ktorému sporné zásahy podliehajú, právomoc "ulozit fondu FITD povinnost zasiahnut na podporu urcitej banky v tazkostiach", ( [43]37 ) a ze po druhé podanie ziadosti správcu na výkon nútenej správy banky Tercas o zásah fondu FITD "fond FITD nijako nezaväzuje, aby jej vyhovel". ( [44]38 ) 90. Poznamenávam vsak, ze na to, aby Vseobecný súd dospel k záveru, ze sporné zásahy nemozno pripísat státu, sa tento súd neopieral iba o skutocnost, ze ani Banca d'Italia, ani správca na výkon nútenej správy nenútili fond FITD, aby zasiahol v prospech banky Tercas a ani nevydali záväzné pokyny pre toto konzorcium. 91. Vseobecný súd totiz v bodoch 122 az 124 napadnutého rozsudku vychádzal aj zo skutocností, ktoré svedcia o "výlucne pasívnej úlohe", ktorú mali zástupcovia Banca d'Italia na stretnutiach riadiacich orgánov fondu FITD. Ak by títo zástupcovia mali na týchto stretnutiach aktívnejsiu úlohu (napríklad "vyjadr[ením] svoj[ich] pochybnost[í]" o plánovanom zásahu), povazoval by to Vseobecný súd za skutocnost podporujúcu pripísatelnost sporného zásahu státu. ( [45]39 ) Vseobecný súd navyse v bode 126 napadnutého rozsudku vychádzal zo skutocnosti, ze neformálne stretnutia medzi na jednej strane Banca d'Italia a na druhej strane spolocnostou BPB, fondom FITD a správcu na výkon nútenej správy (dalej len "neformálne stretnutia") "umoznoval banke Banca d'Italia mat prehlad" o rokovaniach medzi fondom FITD na jednej strane a spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy na strane druhej. Ak by teda Banca d'Italia vyuzila neformálne stretnutia "na to, aby rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila obsah... sporných opatrení", toto by Vseobecný súd povazoval za ukazovatel, ze tieto opatrenia mozno pripísat státu. 92. Pokial ide o zistenie Vseobecného súdu v bode 127 napadnutého rozsudku týkajúce sa toho, ze "vyzva[nie]" zo strany banky Banca d'Italia, "aby dospel k 'vyvázenej dohode` so spolocnostou BPB, pokial ide o krytie kapitálového deficitu banky Tercas", "fond F[I]TD nijako nezaväzuje", uvádzam, ze konstatovanie, ze táto výzva nepredstavovala indíciu o vplyve banky Banca d'Italia na prijatie sporných zásahov, urobil Vseobecný súd nielen na základe nezáväzného charakteru tejto výzvy, ale tiez na základe skutocnosti, ze rozhodnutie fondu FITD tieto zásahy prijat nebolo motivované touto výzvou, ale ekonomickými úvahami (t. j. závermi správy predlozenej audítorskou a poradenskou spolocnostou, podla ktorých by boli náklady na sporné zásahy nizsie ako náklady na odskodnenie zo systému ochrany vkladov v prípade likvidácie banky Tercas). 93. Pokial ide o skutocnost uvedenú v bode 89 vyssie, ze ziadost správcu na výkon nútenej správy o zásah nebola pre fond FITD záväzná, uvádzam, ze zistenie, ze konanie vedúce k prijatiu sporných zásahov nebolo zacaté orgánom verejnej moci, urobil Vseobecný súd v bode 131 napadnutého rozsudku tiez na základe skutocnosti, ze "iniciatíva oslovit fond FITD bola dôsledkom poziadaviek stanovených spolocnostou BPB, ktorá svoje upísanie vkladu zvysujúceho kapitál banky Tercas podmienila pokrytím kapitálového deficitu tejto banky fondom FITD". 94. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, teda Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nevyzadoval, aby v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom Komisia preukázala, ze toto opatrenie bolo prijaté na základe záväzného pokynu orgánov verejnej moci, ktorý tento súkromnoprávny subjekt k jeho prijatiu donútil. 95. Dalej uvádzam, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nerozhodol, ze na preukázanie toho, ze urcité opatrenie pomoci prijaté súkromnoprávnym subjektom je pripísatelné státu, musí Komisia preukázat, ze zapojenie orgánov verejnej moci malo vplyv na obsah tohto opatrenia. 96. Keby Vseobecný súd takýto dôkaz vyzadoval, stanovil by skutocne väcsiu mieru dôkazného bremena, ako je to v prípade, ked je opatrenie pomoci prijaté verejným podnikom. V zmysle bodu [46]48 rozsudku z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([47]T-305/13, [48]EU:T:2015:435), týkajúceho sa opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom, Komisia nemusí "preskúmat vplyv tejto úcasti [orgánov verejnej moci] na obsah opatrenia", aby preukázala, ze toto opatrenie je pripísatelné státu. Vseobecný súd vsak v napadnutom rozsudku nepozadoval, aby Komisia dôkaz opísaný v predchádzajúcom bode predlozila. 97. V bode 116 napadnutého rozsudku Vseobecný súd neposudzoval, ci mal zásah banky Banca d'Italia v praxi nejaký vplyv na obsah sporných zásahov. Naopak, dospel k záveru, ze talianske právne predpisy nezverujú banke Banca d'Italia v rámci schvalovania sporných zásahov právomoc obsah týchto zásahov menit (a ze teda Banca d'Italia nemohla mat v tomto kontexte na tento obsah akýkolvek vplyv). Podobne, záver vyjadrený v bode 126 napadnutého rozsudku, ze Banca d'Italia nevyuzila neformálne stretnutia "na to, aby rozhodujúcim spôsobom ovplyvnila obsah... sporných opatrení", neurobil Vseobecný súd na základe posúdenia toho, ci úcast banky Banca d'Italia na neformálnych stretnutiach mala v praxi vplyv na obsah sporných zásahov. Naopak, Vseobecný súd v uvedenom bode podla vsetkého iba konstatoval, ze úcast banky Banca d'Italia bola cisto pasívna, lebo bola obmedzená iba na získavanie informácií. To isté platí pre bod 127 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze Banca d'Italia vyzvala fond FITD na dosiahnutie vyvázenej dohody so spolocnostou BPB, co sa týka pokrytia kapitálového deficitu banky Tercas, pricom táto výzva nemala "najmensí vplyv" na rozhodnutie fondu FITD prijat sporné zásahy, lebo podnetom na prijatie tohto rozhodnutia nebola uvedená výzva, ale podmienky, ktoré stanovila spolocnost BPB. 98. Nakoniec treba konstatovat, ze tvrdenie Komisie o tom, ze Vseobecný súd v bode 114 napadnutého rozsudku pozadoval dôkaz, ze orgány verejnej moci boli schopné ovplyvnit "kazdú etapu" konania, ktoré viedlo k prijatiu sporných zásahov, je nepodlozené. Podla môjho názoru je dôvodom postupného skúmania kazdej jednotlivej etapy konania zo strany Vseobecného súdu v bodoch 115 az 131 napadnutého rozsudku ( [49]40 ) skutocnost, ze Vseobecný súd nenasiel ziadny dôkaz moznej existencie vplyvu alebo úcinnej kontroly orgánov verejnej moci v priebehu prvej etapy, a tak Vseobecný súd zistoval, ci mali tieto orgány taký vplyv pocas druhej etapy atd. Nic nenasvedcuje tomu, ze ak by bol Vseobecný súd napríklad dospel k záveru, ze Banca d'Italia mala vplyv na prijatie sporných zásahov v rámci ich schvalovania, bol by povazoval za potrebné posudzovat, ci mala Banca d'Italia podobný vplyv aj v ostatných etapách konania. 99. Dospel som tak k záveru, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku vyssiu mieru dokazovania pre prípad opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom nestanovil a ze námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu musí byt zamietnutá. 100. Avsak pre prípad, ze by sa Súdny dvor domnieval, a to najmä na základe úvah uvedených v bode 89 vyssie, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku takúto vyssiu mieru dokazovania stanovil, posúdim, ci sa takýmto postupom Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. - Ak by Súdny dvor usúdil, ze v napadnutom rozsudku Vseobecný súd stanovil vyssiu mieru dokazovania v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, musel by konstatovat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia 101. Ako je uvedené v bode 78 vyssie, domnievam sa, ze Vseobecný súd by sa bol v prípade stanovenia vyssej miery dokazovania dopustil nesprávneho právneho posúdenia (avsak námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu by sa aj v takom prípade mala zamietnut ako irelevantná). 102. Hoci súhlasím s tým, ze na preukázanie toho, ze urcité opatrenie pomoci prijaté súkromnoprávnym subjektom je pripísatelné státu, musí Komisia preukázat, ze dané opatrenie bolo prijaté pod vplyvom alebo úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci, je podla môjho názoru otázne, ci v prípade opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom postacuje, aby Komisia preukázala, ze absencia vplyvu a úcinnej kontroly orgánov verejnej moci na tento podnik je nepravdepodobná, ako v podstate rozhodol Vseobecný súd v bode 89 napadnutého rozsudku. 103. Podotýkam, ze vo väcsine rozsudkov, ktoré sa týkajú opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom, nie je pozadovaná miera dokazovania stanovená. ( [50]41 ) Urcité poziadavky boli stanovené v rozsudkoch z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([51]T-305/13, [52]EU:T:2015:435); z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia ([53]T-507/12, neuverejnený, [54]EU:T:2016:35), a z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia ([55]T-167/13, [56]EU:T:2018:940), ktoré sa týkali opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom. V týchto rozsudkoch Vseobecný súd konstatoval, ze "neexistencia úcasti orgánov verejnej moci na prijímaní sporných opatrení je nepravdepodobná" ( [57]42 ) a ze "na to, aby Komisia takúto úcast verejných orgánov na poskytnutí pomoci preukázala, netreba predlozit pozitívny dôkaz, ale stací preukázat nepravdepodobnost absencie úcasti na prijímaní opatrenia". ( [58]43 ) Preto sa zdá, ze v prípade opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom postacuje preukázat pravdepodobnost úcasti orgánov verejnej moci (alebo nepravdepodobnost ich neúcasti) skôr ako ich skutocnú úcast. ( [59]44 ) 104. Naopak, v rozsudku z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([60]T-53/16, [61]EU:T:2018:943, bod [62]132), ktorý sa týkal opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, ( [63]45 ) sa javí, ze uplatnená miera dokazovania ide nad rámec iba pravdepodobnej úcasti orgánov verejnej moci, lebo podla vyjadrenia Vseobecného súdu Komisia dokázala, ze "[tri ukazovatele preskúmavané v napadnutom rozhodnutí] mali dostatocne rozhodujúci vplyv na správanie [subjektu poskytujúceho pomoc] voci [príjemcovi] na to, aby sa dotknuté zmluvy mohli povazovat za pripísatelné státu". 105. Po tomto spresnení zdôraznujem, ze podla môjho názoru nie je klúcovou otázkou týkajúcou sa dôkazu pripísatelnosti opatrenia pomoci státu to, ci musí Komisia preukázat skutocný výkon vplyvu alebo úcinnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci, alebo ci postací, aby preukázala pravdepodobnost takéhoto vplyvu alebo takejto kontroly (alebo nepravdepodobnost neexistencie vplyvu a úcinnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci). Klúcovou otázkou je skôr otázka nepriamych dôkazov, z ktorých je mozné pripísatelnost urcitého opatrenia pomoci státu vyvodit, a najmä otázka toho, ci sa tieto nepriame dôkazy musia týkat prijatia predmetného opatrenia pomoci, alebo ci stací, aby sa týkali subjektu, ktorý dotknutú pomoc poskytol. Inými slovami, podla môjho názoru je klúcovou otázkou to, ci musí Komisia preukázat skutocný vplyv orgánov verejnej moci na tento subjekt alebo úcinnú kontrolu nad ním z ich strany, alebo ci stací, aby preukázala, ze dané opatrenie pomoci bolo prijaté pod skutocným vplyvom ci úcinnou kontrolou týchto orgánov. 106. V tejto súvislosti pripomínam, ze vo vsetkých rozsudkoch citovaných v bodoch 103 a 104 vyssie, v ktorých je miera dokazovania stanovená, sa skutocný vplyv alebo úcinná kontrola zo strany orgánov verejnej moci alebo nepravdepodobnost neexistencie takéhoto vplyvu a kontroly musia týkat prijatia daného opatrenia pomoci, a nie iba subjektu, ktorý predmetnú pomoc poskytol, a to bez ohladu na to, ci je subjekt verejným orgánom ( [64]46 ) alebo súkromnoprávnym subjektom. ( [65]47 ) Nez vsak pristúpim k vyvodeniu akýchkolvek záverov, je potrebné zohladnit aj dalsie rozsudky uvedené v bode 103 vyssie, pri ktorých môze byt otázka, ci sa musí skutocný vplyv alebo úcinná kontrola zo strany orgánov verejnej moci týkat prijatia daného opatrenia pomoci, alebo iba subjektu, ktorý danú podporu poskytol, zodpovedaná posúdením nepriamych dôkazov, z ktorých bola pripísatelnost opatrenia pomoci státu vyvodená. ( [66]48 ) V tomto ohlade sa javí, ze hoci je v urcitých prípadoch zistenie pripísatelnosti dotknutého opatrenia pomoci státu vyvodené iba z nepriamych dôkazov týkajúcich sa verejného podniku, ktorý opatrenie pomoci prijal, vo väcsine prípadov sa vyvodzuje aj z nepriamych dôkazov, ktoré sa týkajú prijatia tohto opatrenia. 107. Napríklad v rozsudku zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland ([67]C-242/13, [68]EU:C:2014:2224, body [69]35 az [70]39), pripísatelnost záruk poskytnutých podnikom prevádzkujúcim prístav, ktorý v celom rozsahu patrí mestu Rotterdam, státu, vyplývala "v zásade" (co podliehalo overeniu vnútrostátnym súdom) z "úzkych väzieb" medzi podnikom prevádzkujúcim prístav a mestom. ( [71]49 ) Okolnosti, ze jediný konatel podniku prevádzkujúceho prístav poskytnutie záruk utajoval a ze bolo "opodstatnené predpokladat", ze mesto by nesúhlasilo s ich poskytnutím, ak by o nich bolo informované, "nie sú samy osebe spôsobilé vylúcit... takúto pripísatelnost". V uvedenej veci sa nepriame dôkazy, z ktorých bola pripísatelnost opatrenia pomoci státu vyvodená, vztahovali iba k subjektu, ktorý danú podporu poskytol, zatial co nepriamym dôkazom, ktoré sa týkali prijatia daného opatrenia pomoci a hovorili v neprospech zistenia pripísatelnosti, bola venovaná len malá pozornost. V tomto rozsudku sa tak Súdny dvor ocitol velmi blízko stanovenia (vyvrátitelnej) domnienky, ktorá je podla môjho názoru len tazko v súlade s bodom 52 rozsudku Stardust, podla ktorého "samotná skutocnost, ze je verejný podnik kontrolovaný státom, nestací na to, aby opatrenia prijaté týmto podnikom... boli pripísatelné státu". 108. Podobne v rozsudku z 27. februára 2013, Nitrogénmu"vek Vegyipari/Komisia ([72]T-387/11, neuverejnený, [73]EU:T:2013:98, body [74]63 az [75]66), je zistenie, ze úvery poskytnuté úverovou institúciou vo výlucnom vlastníctve státu, Magyar Fejlesztési Bank Zrt. (dalej len "MFB"), boli pripísatelné státu, bolo vyvodené len z nepriamych dôkazov vztahujúcich sa na MFB, teda zo skutocnosti, ze aktivity MFB boli cinnostami verejnej rozvojovej banky, ze MFB mala odlisné právne postavenie od postavenia obchodnej banky a ze podliehala intenzívnemu dohladu zo strany orgánov verejnej moci (najmä ked príslusný minister vykonával v MFB vlastnícke práva státu a menoval a odvolával clenov jej riadiacich orgánov). Podotýkam, ze tento dohlad bol vykonávaný nad fungovaním MFB, a nie nad rozhodnutím o poskytnutí predmetných úverov. 109. V rozsudku z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia ([76]T-167/13, [77]EU:T:2018:940, body [78]75 az [79]96), bol vsak záver o tom, ze vklady uskutocnené verejným podnikom SEA SpA, ktorý spravoval letisko v Miláne, do imania jeho dcérskej spolocnosti Sea Handling SpA boli pripísatelné talianskemu státu, vyvodený nielen z organických väzieb medzi SEA a mestom Miláno (ktoré bolo vlastníkom väcsiny akcií a hlasovacích práv v SEA a menovalo clenov riadiacich orgánov tejto spolocnosti), ale aj z nepriameho dôkazu súvisiaceho s prijatím opatrenia pomoci. Tento nepriamy dôkaz spocíval v dohode s odbormi uzatvorenej medzi mestom Miláno, spolocnostou SEA a rôznymi odborovými zväzmi, v ktorej sa spolocnost SEA zaviazala uhradit straty spolocnosti Sea Handling, pricom táto podpora bola následne poskytnutá v podobe predmetných vkladov do imania, teda daných opatrení pomoci. Ako Vseobecný súd uviedol v bode 81 tohto rozsudku, mesto Miláno sa aktívne zúcastnilo na vyjednávaní tejto dohody s odbormi a podpisom tejto dohody udelilo svoj súhlas, ako väcsinový akcionár spolocnosti SEA, so vznikom záväzku tejto spolocnosti uhradit straty jej dcérskej spolocnosti, ako aj s následným dodrziavaním tohto záväzku spolocnostou SEA. 110. Podobne v rozsudku z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia ([80]T-8/18, [81]EU:T:2020:182, body [82]117 az [83]140), bola pripísatelnost platieb uskutocnených zo strany prevádzkovatelov sardínskych letísk v prospech leteckých spolocností autonómnemu regiónu Sardínia (Taliansko) (dalej len "autonómny región") výmenou za prevádzkovanie priamych leteckých spojení medzi Sardíniou a vybranými európskymi letiskami týmito leteckými spolocnostami vyvodená z nepriamych dôkazov týkajúcich sa prijatia daného opatrenia pomoci. Tieto nepriame dôkazy boli nasledujúce: po prvé skutocnost, ze prostriedky pouzívané prevádzkovatelmi letísk na odmenovanie leteckých spolocností boli poskytnuté autonómnym regiónom po tom, co tento autonómny región schválil podrobné plány cinností týchto prevádzkovatelov, ktoré museli byt vypracované v súlade s pokynmi vydanými výkonným orgánom tohto autonómneho regiónu, a po druhé skutocnost, ze mechanizmus náhrady nákladov, ktoré znásajú prevádzkovatelia letísk, umoznil autonómnemu regiónu kontrolovat plnenie plánu cinností prevádzkovatelov letísk (pretoze náklady vyplývajúce zo zmlúv medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami mohli byt nahradené len vtedy, ak obsah a rozsah týchto zmlúv bol v súlade s vyssie uvedenými pokynmi). Poznamenávam, ze autonómny región vplýval na obsah a realizáciu plánov cinností prevádzkovatelov letísk a ich kontrolu a ze táto realizácia spocívala práve v predmetnom opatrení pomoci (konkrétne v odmene vyplatenej prevádzkovatelmi letísk leteckým spolocnostiam). 111. Ako je teda uvedené v bodoch 102 a 106 vyssie, ak je subjekt, ktorý dotknutú pomoc poskytuje, verejným podnikom, potom nie je vo vsetkých prípadoch postacujúce, aby Komisia preukázala skutocný vplyv alebo úcinnú kontrolu zo strany orgánov verejnej moci (alebo nepravdepodobnost neexistencie takéhoto vplyvu a kontroly) na tento podnik. Komisia musí preukázat skutocný vplyv alebo úcinnú kontrolu (alebo nepravdepodobnost ich neexistencie) na prijatie daného opatrenia pomoci. Dôvod, preco sa miera dokazovania lísi, je mozné vyvodit z okolností, ze ako Súdny dvor konstatoval v bode 52 rozsudku vo veci Stardust, "verejný podnik môze konat s väcsou ci mensou nezávislostou podla stupna autonómie, ktorú mu stát umozní". 112. Z toho vyplýva, ze miera dokazovania uplatnená v prípade opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom je v urcitých prípadoch blízka, ak nie rovnaká, vzhladom na poziadavky, ktoré sa uplatnia v prípade, ked je dané opatrenie pomoci prijaté súkromnoprávnym subjektom. 113. V rozsudku z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([84]T-53/16, [85]EU:T:2018:943, body [86]125 az [87]141), bola pripísatelnost zmluvy o letiskových sluzbách medzi spolocnostou Ryanair a súkromným prevádzkovatelom pre letisko v Nîmes (Francúzsko), teda spolocnostou Veolia Transport Aéroport de Nîmes (dalej len "VTAN"), státnemu orgánu, a síce Syndicat mixte pour l'aménagement et le développement de l'aéroport de Nîmes (dalej len "zdruzenie SMAN"), vyvodená z nepriamych dôkazov súvisiacich so schválením tejto zmluvy. Týmito nepriamymi dôkazmi boli po prvé, skutocnost, ze dohoda o delegovaní verejnej sluzby uzavretá medzi zdruzením SMAN a spolocnostou VTAN nebola obmedzená na to, aby poslednej uvedenej spolocnosti zverila obchodné prevádzkovanie letiska v Nîmes, ale poverila ju tiez rozvojom leteckej dopravy, co mohlo byt nezlucitelné s cielom súkromného prevádzkovatela letiska maximalizovat svoju ziskovost; po druhé rôzne vyhlásenia spolocnosti VTAN urobené pred uzavretím predmetnej zmluvy o letiskových sluzbách potvrdili, ze si bola vedomá skutocnosti, ze obchodný vztah so spolocnostou Ryanair mohol poskodit ziskovost prevádzkovania letiska v Nîmes, a ze bola pripravená obchodný vztah s touto leteckou spolocnostou nadviazat iba z dôvodu pausálneho príspevku ponúknutého zdruzením SMAN, a po tretie skutocnost, ze ziskovost koncesie spolocnosti VTAN bola zalozená na tomto pausálnom príspevku, ktorého výska bola vypocítaná na základe nákladov a príjmov spojených s uvedenou zmluvou so spolocnostou Ryanair. 114. Povazujem tiez za potrebné uviest, ze v rozsudku z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia ([88]T-8/18, [89]EU:T:2020:182, body [90]2 a [91]79), spomenutom v bode 110 vyssie, Vseobecný súd po tom, co konstatoval, ze urcitý prevádzkovatel letiska je súkromným prevádzkovatelom, súkromnoprávny charakter tohto orgánu pri posudzovaní pripísatelnosti ani nezmienil, nieto aby robil rozdiel medzi opatreniami prijatými týmto subjektom a opatreniami prijatými ostatnými, verejnými prevádzkovatelmi letísk. 115. Hoci teda z judikatúry vyplýva, ze v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom musí Komisia preukázat, ze dané opatrenie bolo prijaté pod skutocným vplyvom ci úcinnou kontrolou orgánov verejnej moci, boli tieto poziadavky súdmi Únie uplatnené aj v prípadoch, ked bolo dané opatrenie pomoci prijaté verejným podnikom. 116. Povazujem tiez za potrebné uviest, ze v rozsudku z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([92]T-53/16, [93]EU:T:2018:943, bod [94]135), uvedenom v bode 113 vyssie, Vseobecný súd nevyzadoval dôkaz, ze bolo predmetné opatrenie pomoci prijaté daným súkromnoprávnym subjektom na príkaz orgánov verejnej moci. To vyplýva zo skutocnosti, ze argumentácia spolocnosti Ryanair, podla ktorej sa zdruzenie SMAN systematicky zdrziavalo uplatnovania svojej právomoci ovplyvnovat spolocnost VTAN v rokovaniach so spolocnostou Ryanair, bola povazovaná za irelevantnú z dôvodu, ze zdruzenie SMAN sa mohlo slobodne rozhodnút s ohladom na zásah do rokovaní medzi spolocnostami VTAN a Ryanair a ze "mohlo zasiahnut, ak by sa VTAN snazila vnútit spolocnosti Ryanair podmienky, ktoré by mohli podnietit túto poslednú uvedenú spolocnost, aby znízila objem svojej dopravy na letisku v Nîmes". ( [95]50 ) 117. Z toho vyvodzujem, ze z judikatúry nevyplýva, ze sa v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, a nie verejným podnikom, uplatnuje vyssia miera dokazovania. 118. Uvádzam tiez, ze jeden nepriamy dôkaz uvedený v bode 56 rozsudku vo veci Stardust, a to existencia organických väzieb so státom (resp. podla vyjadrenia Súdneho dvora "zaclenenie [subjektu, ktorý danú pomoc poskytuje,] do struktúr verejnej správy"), síce zjavne nemôze umoznit, aby bolo opatrenie prijaté súkromnoprávnym subjektom mozné pripísat státu, avsak na úcely preukázania tejto pripísatelnosti sa mozno odvolávat na ostatné nepriame dôkazy uvedené v tomto rozsudku, co sa napokon aj deje. ( [96]51 ) Skutocnost, ze v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom jeden nepriamy dôkaz chýba, znamená, ze ostatné nepriame dôkazy musia byt o to presvedcivejsie. To vsak neznamená, ze je v takomto prípade miera dokazovania vyssia. Znamená to len to, ze rovnaká miera dokazovania musí byt naplnená s odkazom na iné nepriame dôkazy, ako je existencia organických väzieb so státom. 119. Dospel som k záveru, ze ak by si Súdny dvor osvojil názor, ze Vseobecný súd uplatnil v napadnutom rozsudku vyssiu mieru dokazovania iba z dôvodu súkromnoprávnej povahy subjektu, ktorý danú podporu poskytol, a najmä ze pozadoval dôkaz, ze bolo dané opatrenie pomoci prijaté na príkaz orgánov verejnej moci, musel by konstatovat, ze sa takýmto postupom Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia. 120. Predtým ako vysvetlím, preco sa domnievam, ze by sa, ako je uvedené v bode 78 vyssie, námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu musela aj tak zamietnut ako irelevantná, rád by som zdôraznil, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, platí, ze po prvé zamietnutie tohto odvolania by neohrozilo predpoklad, z ktorého vychádzajú smernice 2014/49 a 2014/59, a ze po druhé je irelevantné, ci mozno fond FITD povazovat za "subjekt státu" v zmysle rozsudku z 12. júla 1990, Foster a i. ([97]C-188/89, [98]EU:C:1990:313). 121. V prvom rade nesúhlasím s argumentáciou Komisie, podla ktorej by v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze sporné zásahy nie sú pripísatelné státu, a teda nepredstavujú státnu pomoc, by uz ziadne opatrenie prijaté v súvislosti so systémom ochrany vkladov nikdy nepredstavovalo státnu pomoc, takze by tieto systémy mohli svoje dostupné financné prostriedky vyuzit na financovanie opatrení na zabránenie zlyhania úverovej institúcie bez toho aby boli vo vztahu k tejto institúcii prijaté opatrenia na riesenie krízovej situácie. Podla názoru Komisie by to ohrozilo predpoklad, z ktorého vychádzajú smernice 2014/49 a 2014/59, a síce ze vsetky opatrenia prijaté systémom ochrany vkladov predstavujú státnu pomoc. 122. Na tomto mieste povazujem za potrebné vysvetlit, ze systémy ochrany vkladov, ( [99]52 ) ktorých základnou funkciou je ochrana vkladatelov pred dôsledkami platobnej neschopnosti úverovej institúcie, môzu vsak rámec tejto funkcie prekrocit ( [100]53 ) a pouzit dostupné financné prostriedky na "alternatívne opatrenia s cielom predchádzat zlyhaniu úverovej institúcie" v zmysle clánku 11 ods. 3 smernice 2014/49. Takéto pouzitie dostupných financných prostriedkov systému ochrany vkladov je vsak podmienené tým, ze voci dotknutej úverovej institúcii nebolo prijaté ziadne opatrenia na riesenie krízovej situácie. V zmysle clánku 32 ods. 4 písm. d) smernice 2014/59 opatrenia na riesenie krízových situácií môzu byt prijaté, ak je potrebná "mimoriadna verejná financná podpora", ktorá je definovaná v clánku 2 ods. 1 a ods. 28 predmetnej smernice ako "státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ..., ktorá sa poskytuje s cielom zachovat alebo obnovit zivotaschopnost, likviditu alebo platobnú schopnost [úverovej] institúcie". 123. Ak by teda mali byt sporné zásahy v tejto veci povazované za státnu pomoc, bolo by mozné prijat opatrenia na riesenie krízy vo vztahu k ich príjemcovi (banka Tercas), co by fondu FITD, ako uznanému systému ochrany vkladov, ( [101]54 ) bránilo pouzit svoje disponibilné financné prostriedky na takéto "alternatívne opatrenia" urcené na zabránenie zlyhaniu banky Tercas v zmysle clánku 11 ods. 3 smernice 2014/49, ako sú sporné opatrenia. ( [102]55 ) Naopak, ak by sa Súdny dvor domnieval, ze sporné opatrenia nie sú státnou pomocou, nemohlo by byt prijaté ziadne opatrenie na riesenie krízy banky Tercas a fond FITD by teda mohol pouzit disponibilné prostriedky na prijatie takých opatrení, ako sú sporné opatrenia bez toho, aby porusil clánok 11 ods. 3 smernice 2014/49. 124. Z nasledujúcich dôvodov sa nestotoznujem s argumentáciou Komisie, ako je zhrnutá v bode 121 vyssie. 125. Po prvé, ak by Súdny dvor zastával názor, ze sporné zásahy nie sú pripísatelné státu a nepredstavujú státnu pomoc, nevyplývalo by z toho, ze by státnu pomoc nemohlo predstavovat ziadne opatrenie prijaté systémom ochrany vkladov. To by záviselo od charakteristických aspektov daného systému a daného konkrétneho opatrenia. V tejto súvislosti uvádzam, ze aj opatrenia prijaté systémom ochrany vkladov boli v niekolkých prípadoch kvalifikované ako státna pomoc. ( [103]56 ) 126. Po druhé pripomínam, ze clánok 11 ods. 3 smernice 2014/49 výslovne umoznuje systémom ochrany vkladov pouzit dostupné financné prostriedky na to, aby zabránili zlyhaniu úverovej institúcie, pod podmienkou, ze voci tejto institúcii nebolo prijaté ziadne opatrenie na riesenie krízovej situácie. Ak, ako tvrdí Komisia, by malo byt akékolvek opatrenie prijaté systémom ochrany vkladov povazované za státnu pomoc, mohlo by to v praxi bránit systémom ochrany vkladov v prijímaní alternatívnych opatrení podla tohto ustanovenia, kedze by jedna podmienka splnená nebola. Toto ustanovenie by sa tak mohlo stat bezpredmetným. 127. V druhom rade sa nestotoznujem s argumentáciou prezentovanou Komisiou v tom zmysle, ze fond FITD nie je typickým súkromnoprávnym subjektom, ale ze predstavuje "subjekt státu" v zmysle rozsudku z 12. júla 1990, Foster a i. ([104]C-188/89, [105]EU:C:1990:313, bod [106]18), a teda ak by Súdny dvor rozhodol, ze sa v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom uplatní vyssia miera dokazovania, táto vyssia miera dokazovania by sa na opatrenia prijaté fondom FITD neuplatnila. 128. Podotýkam, ze pojem "subjekt státu" sa vyvinul v súvislosti s doktrínou priameho úcinku smerníc vo "vertikálnych" sporoch medzi jednotlivcom a státom. Podla ustálenej judikatúry sa jednotlivci môzu dovolávat bezpodmienecných a dostatocne presných ustanovení smernice voci subjektom alebo orgánom podliehajúcim právomoci alebo dohladu státu, alebo ktoré disponujú na tento úcel výnimocnými právomocami v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z pravidiel uplatnitelných na vztahy medzi jednotlivcami. Za stát mozno povazovat tiez také subjekty ci orgány, ktoré boli verejným orgánom poverené plnením úlohy vo verejnom záujme, a boli im na tento úcel udelené výnimocné právomoci. ( [107]57 ) 129. Nie je mi jasné, akým spôsobom súvisí otázka, ci mozno urcitý subjekt alebo orgán povazovat za subjekt státu a ci môzu byt ako také postavené na úroven státu s ohladom na "vertikálny" úcinok smerníc, s kvalifikáciou opatrení prijatých týmto orgánom alebo subjektom ako státna pomoc. Pojem subjekt státu nebol vytvorený na tento úcel a nevidím ziadny dôvod na to, aby bol tento pojem pouzívaný k urcovaniu miery dokazovania uplatnitelnej na preukázanie toho, ze je urcité opatrenie pomoci pripísatelné státu. 130. V kazdom prípade podla môjho názoru fond FITD by sa za subjekt státu v zmysle judikatúry citovanej v bode 128 vyssie povazovat nemal. Na rozdiel od spolocnosti Motor Insurers Bureau of Ireland, ktorá bola povazovaná za subjekt státu v rozsudku z 10. októbra 2017, Farrell ([108]C-413/15, [109]EU:C:2017:745, body [110]38 a [111]40), na ktorý sa Komisia odvoláva, fond FITD nekoná na základe verejného mandátu, ked ako v tejto veci zasahuje v prípade, ked nedochádza k nútenej likvidácii jedného z jeho clenov a nedisponuje mimoriadnymi právomocami v porovnaní s tými, ktoré vyplývajú z bezných pravidiel pouzitelných vo vztahoch medzi jednotlivcami, pretoze nemá právomoc pozadovat od svojich clenov poskytnutie príspevku. 131. Z toho vyvodzujem, ze ak by Súdny dvor zastával názor, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku uplatnil vyssiu mieru dokazovania v prípade opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom, musel by konstatovat, ze sa takýmto postupom Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia. Napriek tomu by vsak musel námietku týkajúcu sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu zamietnut, pretoze, ako bude vysvetlené nizsie, táto námietka je irelevantná. - Aj v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu je opodstatnená, musel by túto námietku zamietnut ako irelevantnú 132. Nepriame dôkazy uvedené v bodoch 96 az 132 napadnutého rozsudku totiz neumoznujú pripísat sporné opatrenia státu, hoci sa konstatuje, ze rovnaká miera dokazovania sa vztahuje na prípady, ked je subjektom, ktorý danú pomoc poskytuje, súkromnoprávny subjekt alebo verejný podnik (a ze v dôsledku toho Komisia nie je na preukázanie pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu povinná preukázat, ze na prijatie tohto opatrenia prinútili tento subjekt orgány verejnej moci, ze ich úcast mala vplyv na obsah tohto opatrenia a ze tieto orgány ovplyvnovali kazdú etapu daného konania). 133. Po prvé súhlasím so Vseobecným súdom, ze verejný mandát udelený fondu FITD ustanovením clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách nepredstavuje nepriamy dôkaz umoznujúci pripísat sporné zásahy státu vzhladom na to, ze, ako konstatoval Vseobecný súd v bode 101 napadnutého rozsudku, toto oprávnenie spocíva iba v odskodnení vkladatelov, preto ak fond FITD uskutocní zásah na podporu clenskej banky, tak ako to bolo v prejednávanej veci, nekoná na základe verejného mandátu. 134. Po druhé pripísatelnost sporných zásahov talianskemu státu nemôze byt vyvodzovaná zo skutocnosti, ze tieto zásahy podliehajú schváleniu zo strany Banca d'Italia. Z bodov 116 a 118 napadnutého rozsudku je zjavné, ze Banca d'Italia nemohla mat v rámci schvalovacieho konania ziadny vplyv na prijatie sporných zásahov, ani na ich obsah, lebo jediným úcelom tohto konania bolo overenie toho, ci sú tieto zásahy v súlade s prudenciálnymi pravidlami upravujúcimi bankový sektor. 135. Po tretie z bodov 123 a 126 napadnutého rozsudku vyplýva, ze neexistujú ziadne dôkazy, ktoré by nasvedcovali tomu, ze Banca d'Italia vykonávala akýkolvek vplyv alebo kontrolu neformálne. Jej rola na stretnutiach riadiacich orgánov fondu FITD bola "cisto pasívna", lebo jej zástupcovia sa bud obmedzili na vyjadrenie svojej spokojnosti so spôsobom, akým bola krízová situácia banky Tercas riesená, alebo nehovorili vôbec. Navyse úcast zástupcov banky Banca d'Italia na neformálnych stretnutiach jej iba umoznila byt informovanou o postupe vyjednávania medzi fondom FITD na jednej strane a spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy na strane druhej. Jediným relevantným dôkazom je výzva od banky Banca d'Italia na dosiahnutie vyvázenej dohody, co sa týka pokrytia kapitálového deficitu banky Tercas, opísaná v bode 127 napadnutého rozsudku. Tento dôkaz vsak má podla môjho názoru len malú dôkaznú hodnotu, lebo na prijatie sporných zásahov prinútila fond FITD ochrana záujmov jeho clenov, ( [112]58 ) a nie výzva od banky Banca d'Italia. 136. Po stvrté je irelevantné, ze správca na výkon nútenej správy ziadal fond FITD o prijatie sporných opatrení, lebo ako uviedol Vseobecný súd v bode 131 napadnutého rozsudku, podnet k výzve danej fondu FITD nevzisiel v skutocnosti od správcu na výkon nútenej správy, ale od spolocnosti BPB (ked spolocnost BPB podmienila svoj súhlas s navýsením imania banky Tercas pokrytím majetkového deficitu danej banky zásahom zo strany fondu FITD). 137. Z toho vyvodzujem, ze ak by sa Súdny dvor domnieval, ze moznost pripísat opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu musí byt posudzovaná podla rovnakých poziadaviek ako pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého verejným podnikom, potom sa nemozno domnievat, ze Komisia preukázala, ze sú sporné opatrenia státu pripísatelné. 138. V dôsledku toho musí byt námietka týkajúca sa preukázania pripísatelnosti opatrenia pomoci státu zamietnutá, a to bud z dôvodu uvedeného v bode 99 vyssie, alebo v kazdom prípade (ak by sa Súdny dvor domnieval, ze Vseobecný súd stanovil v napadnutom rozsudku vyssiu mieru dokazovania pre prípad opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom) z dôvodu uvedeného v bode 137 vyssie. ii) O námietke týkajúcej sa dôkazu, ze opatrenie pomoci je poskytované zo státnych prostriedkov 139. Domnievam sa, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neulozil Komisii povinnost vyssej miery dokazovania, resp. ze nepozadoval, aby Komisia splnila vyssiu mieru dokazovania vo vztahu k preukázaniu, ze je urcité opatrenie pomoci poskytnuté zo státnych prostriedkov, ak sú prostriedky pouzité na financovanie tohto opatrenia spravované súkromnoprávnym subjektom, tak ako v prejednávanej veci, a nie verejným podnikom. 140. V napadnutom rozsudku totiz nie je vyjadrený ziadny zásadný postoj v tom zmysle, ze Komisia je povinná splnit vyssiu mieru dokazovania, ak sú prostriedky pouzité na financovanie daného opatrenia pomoci spravované uvedeným súkromnoprávnym subjektom, a nie verejným podnikom. Napadnutý rozsudok teda nestanovuje predmetnú údajne vyssiu mieru dokazovania, ktorú by Komisia mala v takom prípade splnit. Zo znenia bodov 88 az 90 tohto rozsudku, ako aj zo skutocnosti, ze sú súcastou oddielu nazvaného "O pripísatelnosti sporných opatrení Taliansku", jasne vyplýva, ze sa tieto body týkajú len pripísatelnosti opatrenia pomoci státu. Ziadny zásadný postoj navyse nie je vyjadrený ani v bodoch 133 az 161 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú otázky, ci boli sporné opatrenia financované zo státnych prostriedkov, podobne ako je to v prípade postoja vyjadreného v bodoch 88 az 90 tohto rozsudku. Naopak, v bodoch 133 az 161 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odkazuje na judikatúru týkajúcu sa pojmu zásah zo státnych prostriedkov bez toho, aby sa pokúsal rozlisovat medzi prostriedkami spravovanými verejným podnikom a prostriedkami spravovanými súkromnoprávnym subjektom, co je o to prekvapivejsie, ze v bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku cituje Vseobecný súd rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Danmark ([113]C-656/15 P, [114]EU:C:2017:836), a uvádza, ze sa týka verejných podnikov. ( [115]59 ) 141. Okrem toho sa nedomnievam, ze sa Vseobecný súd v bodoch 139 az 161 napadnutého rozsudku opieral o aspekty, ktoré nie sú spomenuté v rozsudkoch z 13. septembra 2017, ENEA ([116]C-329/15, [117]EU:C:2017:671); z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([118]C-405/16 P, [119]EU:C:2019:268), a z 15. mája 2019, Achema a i. ([120]C-706/17, [121]EU:C:2019:407), ktoré sa týkali opatrení pomoci financovaných z prostriedkov spravovaných verejnými podnikmi. Najmä tie skutocnosti, ze Banca d'Italia nemala právomoc ovplyvnit pouzitie prostriedkov fondu FITD (vzhladom na to, ze schvalovacie konanie neumoznilo banke Banca d'Italia vykonat posúdenie sporných opatrení, ktoré by prekracovalo rámec formálneho preskúmania ich zákonnosti), a ze príspevok, ktorý fond FITD pouzil na financovanie sporných opatrení, bol síce povinný, avsak táto povinná povaha nevychádzala z právneho predpisu, ale zo stanov fondu FITD, sú s týmito rozsudkami zrejme v súlade. ( [122]60 ) 142. Takisto podotýkam, ze Komisia nevysvetluje, v com spocíva ono prísnejsie kritérium, ktoré Vseobecný súd údajne uplatnil v prípade prostriedkov spravovaných súkromnoprávnym subjektom, ani neoznacuje body napadnutého rozsudku, v ktorých je toto prísnejsie kritérium pouzité. ( [123]61 ) 143. Zastávam preto názor, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nevyzadoval, aby Komisia uplatnila vyssiu mieru dokazovania na preukázanie, ze urcité opatrenie pomoci je poskytnuté zo státnych prostriedkov, ak sú prostriedky pouzité na financovanie tohto opatrenia spravované súkromnoprávnym subjektom, a nie verejným podnikom. 144. Pre úplnost strucne nacrtnem dôvody, preco by v prípade, ze by sa Súdny dvor domnieval, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku stanovil vyssiu mieru dokazovania, pokial ide o prostriedky spravované súkromnoprávnym subjektom, mala byt námietka týkajúca sa preukázania toho, ze opatrenie pomoci je poskytnuté zo státnych prostriedkov, aj napriek tomu zamietnutá, lebo hoci by bola opodstatnená, je irelevantná. 145. V situácii uvedenej v predchádzajúcom bode by bola táto námietka dôvodná vzhladom na to, pokial mi je známe, v judikatúre neexistuje ziadny náznak toho, ze sa v prípade, ked subjekt spravujúci prostriedky pouzité na financovanie urcitého opatrenia pomoci, nie je verejným podnikom, ale súkromnoprávnym subjektom, uplatní vyssia miera dokazovania. V prípadoch, ked boli dané prostriedky spravované súkromnoprávnym subjektom, Súdny dvor uplatnil judikatúru spomínanú v bode 70 vyssie, ktorú vytvoril vo vztahu k prostriedkom spravovaným verejným podnikom; ( [124]62 ) inými slovami, overil, ci boli prostriedky získané z povinných poplatkov, ktorých platenie bolo ulozené právnymi predpismi urcitého clenského státu, a ci mal stát právomoc nakladat s prostriedkami spravovanými týmto podnikom. 146. V tomto ohlade sa nestotoznujem s argumentáciou predlozenou Komisiou v jej odpovedi v tom zmysle, ze ak by Súdny dvor dospel k záveru, ze miera dokazovania, ktorá musí byt uplatnená vo vztahu k preukázaniu pripísatelnosti opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu, je nizsia ako poziadavky uplatnené v napadnutom rozsudku, mala by byt nizsia miera dokazovania uplatnená aj na preukázanie toho, ze toto opatrenie bolo financované zo státnych prostriedkov. Podla názoru Komisie to vyplýva zo skutocnosti, ze miera kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci nad subjektom, ktorý danú pomoc poskytuje, je klúcová nielen pre preukázanie toho, ze je toto opatrenie pripísatelné státu, ale aj pre urcenie toho, ze je toto opatrenie financované zo státnych prostriedkov. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze z judikatúry citovanej v bode 70 vyssie vyplýva, ze ak prostriedky pouzité na financovanie urcitého opatrenia pomoci pochádzajú zo súkromných zdrojov, musí Komisia preukázat aj to, ze tieto prostriedky boli získané z povinných poplatkov, ktorých platenie bolo ulozené právnymi predpismi clenského státu. 147. Ako sa vsak uvádza v bode 144 vyssie, aj keby Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku pozadoval, aby Komisia v prípade prostriedkov spravovaných súkromnoprávnym subjektom splnila vyssiu mieru dokazovania, a ze sa týmto postupom dopustil nesprávneho posúdenia, musel by námietku týkajúcu sa preukázania toho, ze opatrenie pomoci je poskytnuté zo státnych prostriedkov, zamietnut ako irelevantnú. 148. Dôvodom je skutocnost, ze orgány verejnej moci podla vsetkého nevykonávali ziadnu kontrolu nad pouzitím prostriedkov získaných z príspevku, ktorého platenie bolo ulozené clenom fondu FITD vzhladom na to, ze z bodov 145 a 147 napadnutého rozsudku vyplýva, ze po prvé v rámci schvalovania sporných opatrení nemala Banca d'Italia právomoc pouzitie prostriedkov fondu FITD ovplyvnit a po druhé, ze zásah fondu FITD v prospech banky Tercas nebol v skutocnosti iniciovaný orgánmi verejnej moci, ale súkromnoprávnym subjektom, a síce spolocnostou BPB. To platí aj preto, ze ako Vseobecný súd rozhodol v bode 159 napadnutého rozsudku, je nepochybné, ze povinná povaha príspevku clenov fondu FITD nevychádza z právneho predpisu, ale z jednomyselného rozhodnutia týchto clenov, a ze teda tento nemôze byt postavený na úroven parafiskálneho poplatku. V tomto ohlade uvádzam, ze v rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([125]C-405/16 P, [126]EU:C:2019:268, body [127]70 a [128]71), trval Súdny dvor na tom, ze povinná povaha príspevku pouzitého na financovanie opatrenia pomoci vychádza z právneho predpisu a ze okolnost, ze "v praxi" boli dodatocné sumy platené dodávatelmi elektriny prenásané na konecných zákazníkov, bola povazovaná za irelevantnú. 149. Dospel som teda k záveru, ze námietka týkajúca sa preukázania toho, ze opatrenie pomoci je poskytnuté zo státnych prostriedkov, musí byt zamietnutá, a to bud z dôvodu uvedeného v bode 143 vyssie, alebo v kazdom prípade (ak by sa Súdny dvor domnieval, ze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku pozadoval, aby Komisia uplatnila vyssiu mieru dokazovania, pokial ide o prostriedky spravované súkromnoprávnym subjektom) z dôvodu uvedeného v bode 148 vyssie. 150. V dôsledku toho by mala byt prvá cast prvého odvolacieho dôvodu zamietnutá. 3) O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu 151. V rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, ked v bodoch 96, 100 az 106, 114, 115, 116 a 125 napadnutého rozsudku hodnotil predlozené dôkazy roztriestene bez toho, aby ich posudzoval ako celok a prihliadol k sirsím súvislostiam, do ktorých zapadajú, ako aj co sa týka dôkazu, ze sporné opatrenia boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, ze podla judikatúry mozno pripísatelnost urcitého opatrenia pomoci státu vyvodit zo súboru nepriamych dôkazov vyplývajúcich z okolností daného prípadu a kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. Niektoré dôkazy síce môzu mat samy osebe relatívne nízku dôkaznú hodnotu, ale vo svojom súhrne môzu umoznit, aby bolo dané opatrenie státu pripísané. 152. Talianska vláda, spolocnost BPB, fond FITD a Banca d'Italia navrhujú zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu. 153. Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt podla môjho názoru zamietnutá. 154. Súhlasím s Komisiou, ze predlozené dôkazy musia byt posudzované ako celok. To vyplýva uz zo samotnej skutocnosti, ze dôkaz pripísatelnosti urcitého opatrenia pomoci státu mozno vyvodit z nepriamych dôkazov, ktoré - ako vyplýva z demonstratívneho výpoctu nepriamych dôkazov v bodoch 55 az 57 rozsudku vo veci Stardust - môzu byt rôzne a môzu sa týkat samotného opatrenia, jeho kontextu alebo subjektu, ktorý ich prijal, a vyznacujú sa teda odlisnou mierou dôkaznej hodnoty. 155. No na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neposúdil dôkazy roztriestene. 156. Po prvé Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd síce v bodoch 96 a 100 az 106 napadnutého rozsudku konstatoval, ze i) verejný mandát zverený fondu FITD spocíval výlucne v tom, ze sa z neho poskytovali vkladatelom náhrady, a ze ii) prijatím alternatívnych opatrení na podporu clenskej banky v prípade, ked nedoslo k nútenej likvidácii tejto banky, konal fond FITD mimo rámca udeleného mandátu, Vseobecný súd vsak nezohladnil skutocnost, ze cielom týchto alternatívnych opatrení bolo práve vyhnút sa povinnosti poskytnút vkladatelom náhrady v prípade likvidácie. Dovolujem si uviest, ze je pravda, ze podla clánku 29 ods. 1 stanov FITD je skutocne jednou z podmienok prijatia takých opatrení, ako sú sporné opatrenia, to, aby ocakávané náklady boli nizsie ako v prípade nútenej likvidácie dotknutej banky, ktorá by viedla k vzniku povinnosti fondu FITD poskytnút vkladatelom náhrady. To vsak nic nemení na skutocnosti, ze fond FITD tým, ze prijal také opatrenia, ako boli sporné opatrenia, nekonal vo verejnom záujme (teda v záujme vkladatelov), ale v záujme svojich clenských bánk, a ze rozhodnutie prijat uvedené opatrenia nevychádzalo zo zákonnej povinnosti, ale z autonómneho rozhodnutia jeho clenských bánk, takze verejnoprávny mandát udelený fondu FITD nepredstavoval nepriamy dôkaz umoznujúci pripísat sporné opatrenia státu. 157. Po druhé Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 114 napadnutého rozsudku pozadoval dôkaz o skutocnom vplyve alebo úcinnej kontrole zo strany orgánov verejnej moci vo vsetkých fázach konania, ktoré viedlo k prijatiu sporných opatrení, opomenul posúdit, ci sa pri zohladnení vsetkých fáz spolocne mozno domnievat, ze orgány verejnej moci boli do prijatia sporných opatrení dostatocne zapojené, tak aby tieto opatrenia mohli byt pripísané státu. S tým, ako Komisia napadnutý rozsudok vykladá, opät nesúhlasím. Ako je vysvetlené v bode 98 vyssie, Vseobecný súd v bode 114 napadnutého rozsudku nepozadoval preukázanie skutocného vplyvu alebo úcinnej kontroly zo strany orgánov verejnej moci v kazdej fáze daného konania. 158. Po tretie Komisia v podstate tvrdí, ze, ako je spomenuté v bodoch 115 a 116 napadnutého rozsudku, prijatie sporných opatrení podliehalo schváleniu zo strany banky Banca d'Italia a ako Vseobecný súd konstatoval v bode 126 tohto rozsudku, Banca d'Italia bola informovaná o postupe rokovaní medzi fondom FITD na jednej strane a spolocnostou BPB a správcom na výkon nútenej správy na strane druhej, pricom tieto skutocnosti, ak by boli posúdené spolocne, by boli viedli Vseobecný súd ku konstatovaniu, ze tieto opatrenia boli prijaté pod skutocným vplyvom a úcinnou kontrolou banky Banca d'Italia. Podla môjho názoru je vsak to, ci sú tieto skutocnosti hodnotené spolocne, alebo nie, irelevantné, pretoze Banca d'Italia nemala ziadny skutocný vplyv ci úcinnú kontrolu ani pri schvalovaní sporných opatrení (kedze overovala iba to, ci sú tieto opatrenia v súlade s prudenciálnymi pravidlami), ani pri úcasti na neformálnych stretnutiach (lebo jej tieto stretnutia neumoznovali ovplyvnovat obsah uvedených opatrení). 159. Po stvrté Komisia v podstate tvrdí, ze podla clánku 96 ods. 1 talianskeho zákona o bankách sú talianske banky (s výnimkou druzstevných úverových bánk) povinné stat sa clenmi fondu FITD ( [129]63 ) a ze rovnaké ustanovenie stanov fondu FITD upravuje príspevok pouzitý na financovanie sporných opatrení aj príspevok pouzívaný na poskytovanie náhrad vkladatelom v prípade nútenej likvidácie niektorej z clenských bánk, ( [130]64 ) pricom tieto skutocnosti, ak sú posudzované spolocne, mali viest Vseobecný súd ku konstatovaniu, ze sporné opatrenia boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. Tak tomu podla môjho názoru nie je. Ako bude ukázané v bode 177 nizsie, príspevok pouzitý na financovanie sporných opatrení a príspevok pouzívaný na poskytovanie náhrad vkladatelom sa neriadi tým istým ustanovením stanov fondu FITD. V kazdom prípade platí, ze clenstvo vo fonde FITD je síce pre talianske banky, ktoré nepatria do skupiny druzstevných úverových bánk, povinné, avsak nic to nemení na tom, ze fond FITD nie je povinný prijímat alternatívne opatrenia v prospech niektorej clenskej banky, ak nedoslo k jej nútenej likvidácii, a ze teda povinná povaha clenstva vo fonde FITD nestací na preukázanie toho, ze sporné opatrenia boli poskytnuté zo státnych prostriedkov. 160. Dospel som teda k záveru, ze druhá cast prvého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá. B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na údajnom skreslení vnútrostátneho práva a skutkového stavu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 161. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia vnútrostátneho práva a skutkového stavu. Po prvé Vseobecný súd sa dopustil skreslenia clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách, ked v bode 116 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ku schváleniu podporných opatrení, ako sú sporné opatrenia v prejednávanej veci, dochádza po jednoduchom preskúmaní súladu týchto opatrení s regulacným rámcom. Podla Komisie táto kontrola vykonávaná zo strany Banca d'Italia daleko prekracuje rámec kontroly zákonnosti sporných opatrení, pretoze pri posudzovaní týchto opatrení musí Banca d'Italia postupovat "so zretelom na ochranu sporitelov a stabilitu bankového systému". Po druhé Vseobecný súd sa dopustil skreslenia skutkového stavu, ked v bodoch 153 a 154 napadnutého rozsudku konstatoval, ze takéto zásahy na podporu banky, ako sú sporné opatrenia, sú financované odlisným spôsobom ako poskytnutie náhrad vkladatelom. Podla názoru Komisie sa clánok 21 stanov fondu FITD, na ktorý Vseobecný súd odkazuje v bode 153 napadnutého rozsudku, pokial ide o financovanie sporných opatrení, uplatnuje na sporné opatrenia rovnako ako na opatrenia prijaté na poskytnutie náhrad vkladatelom. 162. Talianska vláda tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze údajný nesprávny výklad nie je zjavný. Dalej tvrdí, ze druhý odvolací dôvod nie je dôvodný, lebo po prvé clánok 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách musí byt povazovaný za ustanovenie, ktoré upravuje iba preskúmanie zákonnosti, hoci toto preskúmanie môze byt v niektorých prípadoch pomerne zlozité, a po druhé v relevantnom case bolo financovanie takýchto zásahov na podporu banky, ako boli sporné opatrenia, poskytované na individuálnej báze na ziadost fondu FITD. 163. Spolocnost BPB tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, lebo výklad vnútrostátneho práva je skutkovou otázkou a skreslenie tvrdené Komisiou zo spisu nevyplýva. V kazdom prípade je druhý odvolací dôvod podla názoru spolocnosti BPB neopodstatnený. Je takisto irelevantný v rozsahu, v akom je zalozený na skreslení clánku 21 stanov fondu FITD. 164. Fond FITD tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze z dokumentov v spise Súdneho dvora ziadne skreslenie nevyplýva. V kazdom prípade je tento odvolací dôvod podla názoru fondu FITD irelevantný a nedôvodný. 165. Banca d'Italia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný v rozsahu, v akom je zalozený na údajnom skreslení clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách, pretoze takéto skreslenie nie je zjavné a z dokumentov v spise Súdneho dvora nevyplýva. Dodáva, ze druhý odvolací dôvod je nedôvodný a v kazdom prípade irelevantný. 2. Posúdenie a) O prípustnosti 166. Talianska vláda, spolocnost BPB, fond FITD a Banca d'Italia spochybnujú prípustnost druhého odvolacieho dôvodu z dôvodu, ze údajné skreslenie talianskeho práva a skutkového stavu ( [131]65 ) nie je zjavné a zo spisu nevyplýva, takze tento dôvod kladie skutkovú otázku. 167. Podla môjho názoru nemôze takáto námietka neprípustnosti obstát. 168. Ako je uvedené v bode 49 vyssie, podla judikatúry platí, ze ak boli dôkazy riadne získané a boli dodrzané vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazov, je len na samotnom Vseobecnom súde, aby posúdil váhu, ktorú treba priznat dôkazom, ktoré mu boli predlozené. Takéto posúdenie teda okrem prípadu skreslenia týchto dôkazov nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha kontrole Súdneho dvora. O takéto skreslenie ide, ak sa posúdenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne bez toho, aby boli uplatnené nové dôkazy. Toto skreslenie vsak musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. ( [132]66 ) 169. Po prvé uvádzam, ze Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku vylozil pojem "schválenie" zásahov prijatých systémom ochrany vkladov zo strany banky Banca d'Italia podla clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách tak, ze tomuto orgánu umoznuje posudzovat iba zákonnost takýchto opatrení (t. j. ich súlad s prudenciálnymi pravidlami pre úverové institúcie). Ak by vsak povinnost konat "so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému", ktorá je Banca d'Italia ulozená tým istým ustanovením, vyzadovala nielen posúdenie zákonnosti, ale aj primeranosti týchto opatrení, potom by bol výklad uskutocnený Vseobecným súdom v bode 116 napadnutého rozsudku zjavne nesprávny. Predstavoval by tak skreslenie dôkazov v zmysle judikatúry citovanej v bode 168 vyssie. ( [133]67 ) 170. Po druhé Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku konstatoval, ze clánok 21 stanov fondu FITD stanovuje, ze takéto zásahy na podporu bánk, ako sú sporné opatrenia, sú financované iným spôsobom ako poskytovanie náhrad vkladatelom, zatial co podla názoru Komisie toto ustanovenie medzi financovaním týchto dvoch druhov opatrení ziadny rozdiel nerobí. Ak by, ako tvrdí Komisia, bol výklad clánku 21 stanov fondu FITD vykonaný Vseobecným súdom v rozpore s jeho obsahom, predstavovalo by to skreslenie uvedeného ustanovenia. 171. Dospel som k záveru, ze druhý odvolací dôvod je v celom rozsahu prípustný. b) O veci samej 172. V rámci druhého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 116, 153 a 154 napadnutého rozsudku dopustil skreslenia tak clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách, ako aj clánku 21 stanov fondu FITD. 173. Podla môjho názoru by mal byt druhý odvolací dôvod zamietnutý. 174. Po prvé Komisia nepreukázala, ze clánok 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách sa má vykladat v tom zmysle, ze Banca d'Italia je oprávnená overovat primeranost opatrení uskutocnených systémom ochrany vkladov, a nie ako konstatoval Vseobecný súd v bode 116 napadnutého rozsudku, overovat iba súlad týchto opatrení s prudenciálnymi pravidlami pre úverové institúcie. 175. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zo skutocnosti, ze podla clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách musí Banca d'Italia konat "so zretelom na ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému", nevyplýva, ze je táto banka oprávnená prekrocit rámec overenia súladu daných opatrení s prudenciálnymi pravidlami pre úverové institúcie, ked - ako tvrdí talianska vláda, spolocnost BPB, fond FITD a Banca d'Italia - ochrana vkladatelov a stabilita bankového systému sú cielmi, ktoré musí Banca d'Italia sledovat pri plnení svojich povinností orgánu vykonávajúceho prudenciálny dohlad. Ako uviedla talianska vláda, bod 7 odôvodnenia nariadenia (EÚ) c. 575/2013 ( [134]68 ) stanovuje, ze prudenciálne poziadavky pre úverové institúcie stanovené v tomto nariadení "majú zabezpecit financnú stabilitu subjektov na týchto trhoch [s bankovými a financnými sluzbami], [a] vysokú úroven ochrany investorov a vkladatelov". 176. Navyse na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, zo skutocnosti, ze cielom schválenia opatrení navrhovaných systémom ochrany vkladov na podporu clenskej banky na základe clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách zo strany banky Banca d'Italia je zabezpecit ochranu vkladatelov a stabilitu bankového systému skôr ako "riadne a obozretné riadenie [dotknutých] úverových institúcií" - co je ciel preskúmania zákonnosti vykonávaného zo strany banky Banca d'Italia na úcely schválenia akvizície vo financnom sektore podla clánku 19 talianskeho zákona o bankách -, nevyplýva, ze je Banca d'Italia pri postupe podla clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách oprávnená prekrocit rámec kontroly zákonnosti. Ako totiz tvrdí talianska vláda, fond FITD a Banca d'Italia, riadne a obozretné riadenie úverových institúcií je tiez cielom prudenciálneho dohladu, spolocne s ochranou vkladatelov a stabilitou bankového systému. V tomto ohlade uvádzam, ze clánok 5 ods. 1 talianskeho zákona o bankách, ktorý Vseobecný súd cituje v bode 116 napadnutého rozsudku, vymenováva ako ciele prudenciálneho dohladu nad úverovými institúciami nielen "celkovú stabilitu" bankového systému, ale tiez "riadne a obozretné riadenie [úverových] institúcií". 177. Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd v bode 153 napadnutého rozsudku nekonstatoval, ze clánok 21 stanov fondu FITD stanovuje, ze opatrenia prijaté systémom ochrany vkladov na podporu clenskej banky, ako sú sporné opatrenia, sú financované iným spôsobom ako poskytnutím náhrad vkladatelom. Komisia vykladá bod 153 napadnutého rozsudku nesprávne. V tomto bode totiz, ako tvrdí spolocnost BPB a fond FITD, Vseobecný súd konstatoval, ze sporné opatrenia sú financované iným spôsobom ako prevádzkové náklady fondu FITD (slovami Vseobecného súdu "prostriedky nevyhnutné na fungovanie konzorcia"), ( [135]69 ) a nie iným spôsobom ako poskytnutím náhrad vkladatelom. Rozdiel spocíva v skutocnosti, ze prostriedky pouzité na pokrytie prevádzkových nákladov fondu FITD, ktoré nie sú upravené clánkom 21 stanov fondu FITD, slúzia na zostavenie rozpoctu tohto konzorcia; naproti tomu prostriedky pouzité na opatrenia na podporu clenskej banky (ako aj, podla spolocnosti BPB a fondu FITD, prostriedky pouzité na financovanie náhrad vkladatelom), ktoré sú upravené clánkom 21 stanov fondu FITD, sú "preddavky" zaplatené clenmi fondu FITD, ktorý ich spravuje v ich mene ako splnomocnený zástupca, a sú clenskými bankami fondu FITD poskytované na poziadanie tohto konzorcia v závislosti od konkrétneho prípadu. 178. Preto je podla môjho názoru potrebné druhý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. 179. Pre úplnost uvádzam, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade irelevantný. 180. Po prvé druhý odvolací dôvod je irelevantný v rozsahu, v akom je zalozený na údajnom skreslení clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách v bode 116 napadnutého rozsudku, a to vzhladom na to, ze záver Vseobecného súdu, podla ktorého nie sú sporné opatrenia pripísatelné státu, vyplýva aj zo zistení uvedených v bodoch 96 az 106 a 117 az 131 napadnutého rozsudku, a to najmä zo skutocnosti, ze Banca d'Italia sa na stretnutí riadiacich orgánov fondu FITD alebo neformálnych stretnutí nijako aktívne nezúcastnila a ze podnet na prijatie sporných opatrení vysiel od spolocnosti BPB, teda súkromnoprávneho subjektu. 181. Po druhé druhý odvolací dôvod je irelevantný v rozsahu, v akom je zalozený na údajnom skreslení clánku 21 stanov fondu FITD, kedze záver Vseobecného súdu, podla ktorého nie sú sporné opatrenia poskytnuté zo státnych prostriedkov, vyplýva aj zo skutocnosti, ako je uvedené v bode 154 toho istého rozsudku, ze záväzná povaha tohto príspevku nevychádza z právneho predpisu, ako aj zo zistení obsiahnutých v bodoch 139 az 149 a 155 az 161 uvedeného rozsudku. 182. V dôsledku vyssie uvedeného by sa mal druhý odvolací dôvod zamietnut. 183. Z toho vyvodzujem, ze odvolanie by malo byt zamietnuté. VI. O trovách 184. V zmysle clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. 185. Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý sa uplatnuje na odvolacie konanie na základe clánku 184 ods. 1, Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze Komisia vo veci nemala úspech, a talianska vláda, spolocnost BPB a fond FITD pozadovali náhradu trov konania, je opodstatnené zaviazat Komisiu na znásanie svojich vlastných trov konania a náhradu trov konania Talianskej republiky, spolocnosti BPB a fondu FITD. 186. V zmysle clánku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku, ak sa na konaní zúcastnil vedlajsí úcastník prvostupnového konania, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento úcastník bude znásat vlastné trovy konania. Vzhladom na to, ze Banca d'Italia sa na odvolacom konaní zúcastnila, mala by znásat vlastné trovy konania. VII. Návrh 187. Navrhujem preto, aby Súdny dvor: - odvolanie zamietol, - ulozil Európskej komisii povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Talianska republika, Banca Popolare di Bari SCpA a Fondo interbancario di tutela dei depositi, - ulozil banke Banca d'Italia povinnost znásat svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [136]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [137]2 ) [138]T-98/16, T-196/16 a T-198/16, [139]EU:T:2019:167. ( [140]3 ) Rozhodnutie Komisie z 23. decembra 2015 o státnej pomoci SA.39451 (2015/C) (ex 2015/NN), ktorú Taliansko poskytlo banke Banca Tercas (oznámené pod císlom C(2015) 9526) ([141]Ú. v. EÚ L 203, 2016, s. 1). ( [142]4 ) Decreto legislativo no 385, e successive modifiche e integrazioni, Testo unico delle leggi in materia bancaria e creditizia (taliansky zákon o bankách) z 1. septembra 1993 (GURI c. 230, 30. september 1993, riadny dodatok c. 92) (dalej len "taliansky zákon o bankách"). ( [143]5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ([144]Ú. v. ES L 135, 1994, s. 5; Mim. vyd. 06/002, s. 252). ( [145]6 ) Je potrebné spresnit, ze druhé opatrenie uvedené v bode 16 vyssie, konkrétne záruka vo výske 35 miliónov eur urcená na pokrytie kapitálového deficitu banky Tercas, bolo vycíslené iba na 140000 eur, aby sa zohladnila okrem iného skutocnost, ze tieto expozície boli dlzníkmi v plnej miere splatené v case splatnosti, a preto záruka nebola poskytnutá. Naopak, pokial ide o prvé a tretie opatrenie uvedené v bode 16 vyssie, bola pomoc vycíslená na 265 miliónov eur, respektíve 30 miliónov eur. Talianskej republike bolo teda nariadené vymôct celkovú sumu 295,14 milióna eur (plus úroky). ( [146]7 ) Pre úplnost uvádzam, ze Vseobecný súd povazoval zalobu podanú fondom FITD za prípustnú, kedze je tento kompenzacný fond sporným rozhodnutím priamo a osobne dotknutý. ( [147]8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (prepracované znenie) ([148]Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 149). Smernica 2014/49 zrusila a nahradila smernicu 94/19. ( [149]9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riesenie krízových situácií úverových institúcií a investicných spolocností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) c. 1093/2010 a (EÚ) c. 648/2012 ([150]Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190). ( [151]10 ) Rozsudky z 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia ([152]C-403/04 P a C-405/04 P, [153]EU:C:2007:52, body [154]39 a [155]40); z 25. októbra 2011, Solvay/Komisia ([156]C-109/10 P, [157]EU:C:2011:686, bod [158]51); z 11. júla 2013, Komisia/Stichting Administratiekantoor Portielje ([159]C-440/11 P, [160]EU:C:2013:514, bod [161]59); zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia ([162]C-155/14 P, [163]EU:C:2016:446, bod [164]26), a z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia ([165]C-623/15 P, neuverejnený, [166]EU:C:2017:21, bod [167]39). ( [168]11 ) Komisia sa odvoláva na judikatúru, podla ktorej sa voci orgánu alebo subjektu, ktoré sú povazované za subjekt státu, mozno dovolávat ustanovení smernice, ktoré majú priamy úcinok. ( [169]12 ) Rozsudok z 10. októbra 2017, Farrell ([170]C-413/15, [171]EU:C:2017:745, body [172]33 a [173]34). ( [174]13 ) Rozsudok z 25. júla 2018, Komisia/Spanielsko a i. ([175]C-128/16 P, [176]EU:C:2018:591, bod [177]31). ( [178]14 ) Rozsudok z 30. januára 2019, Belgicko/Komisia ([179]C-587/17 P, [180]EU:C:2019:75, bod [181]40). ( [182]15 ) Rozsudok z 28. novembra 2019, ABB/Komisia ([183]C-593/18 P, neuverejnený, [184]EU:C:2019:1027, bod [185]31). ( [186]16 ) Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([187]C-482/99, [188]EU:C:2002:294, bod [189]55). ( [190]17 ) Rozsudky z 13. septembra 2017, ENEA ([191]C-329/15, [192]EU:C:2017:671, bod [193]17); z 15. mája 2019, Achema a i. ([194]C-706/17, [195]EU:C:2019:407, bod [196]46); z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i. ([197]C-385/18, [198]EU:C:2019:1121, bod [199]31), a zo 7. mája 2020, BTB Holding Investments a Duferco Participations Holding/Komisia ([200]C-148/19 P, [201]EU:C:2020:354, bod [202]44). ( [203]18 ) Rozsudky z 13. septembra 2017, ENEA ([204]C-329/15, [205]EU:C:2017:671, bod [206]20); z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([207]C-405/16 P, [208]EU:C:2019:268, bod [209]48); z 15. mája 2019, Achema a i. ([210]C-706/17, [211]EU:C:2019:407, bod [212]47), a z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i. ([213]C-385/18, [214]EU:C:2019:1121, bod [215]33). ( [216]19 ) Rozsudok z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia ([217]T-8/18, [218]EU:T:2020:182, bod [219]78). ( [220]20 ) Rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([221]C-482/99, [222]EU:C:2002:294, bod [223]52); z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([224]C-262/12, [225]EU:C:2013:851, bod [226]17); z 13. septembra 2017, ENEA ([227]C-329/15, [228]EU:C:2017:671, bod [229]21); z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([230]C-405/16 P, [231]EU:C:2019:268, bod [232]49), a z 15. mája 2019, Achema a i. ([233]C-706/17, [234]EU:C:2019:407, bod [235]48). ( [236]21 ) Pozri napríklad rozsudok z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i. ([237]C-385/18, [238]EU:C:2019:1121, body [239]34 a [240]65). ( [241]22 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet vo veci Commerz Nederland ([242]C-242/13, [243]EU:C:2014:308, bod [244]65). ( [245]23 ) Rozsudok vo veci Stardust (body 52 az 56). Pozri tiez rozsudky zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland ([246]C-242/13, [247]EU:C:2014:2224, body [248]31 az [249]33); z 18. mája 2017, Fondul Proprietatea ([250]C-150/16, [251]EU:C:2017:388, body [252]18 az [253]20), a z 23. novembra 2017, SACE a Sace BT/Komisia ([254]C-472/15 P, neuverejnený, [255]EU:C:2017:885, body [256]34 az [257]36). ( [258]24 ) Pozri bod 9 vyssie, bod 113 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 32 az 37 napadnutého rozhodnutia. ( [259]25 ) Pozri napríklad rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia ([260]C-522/13, [261]EU:C:2014:2262, body [262]22 a [263]23). ( [264]26 ) Rozsudky z 13. septembra 2017, ENEA ([265]C-329/15, [266]EU:C:2017:671, body [267]25 a [268]31); z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([269]C-405/16 P, [270]EU:C:2019:268, body [271]57, [272]75 a [273]80), a z 15. mája 2019, Achema a i. ([274]C-706/17, [275]EU:C:2019:407, body [276]53, [277]66 a [278]67). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Eco TLC ([279]C-556/19, [280]EU:C:2020:399, body [281]80 a [282]84 az [283]102). ( [284]27 ) Rozsudky z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. ([285]C-399/10 P a C-401/10 P, [286]EU:C:2013:175, bod [287]109), a z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([288]C-405/16 P, [289]EU:C:2019:268, body [290]60 a [291]84). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Eco TLC ([292]C-556/19, [293]EU:C:2020:399, body [294]60 a [295]103 az [296]109). ( [297]28 ) Pozri body 151 az 153 napadnutého rozsudku a odôvodnenia 35 az 37 napadnutého rozhodnutia. ( [298]29 ) Vseobecný súd sa v bodoch 134 az 136 napadnutého rozsudku odvolával na rozsudok z 9. novembra 2017, Komisia/TV2/Danmark ([299]C-656/15 P, [300]EU:C:2017:836), ktorý sa týkal verejných podnikov. ( [301]30 ) Smernica zo 16. novembra 2006 o transparentnosti financných vztahov clenských státov a verejných podnikov a o financnej transparentnosti v niektorých podnikoch (kodifikované znenie) ([302]Ú. v. EÚ L 318, 2006, s. 17). Poukazujem na skutocnost, ze Súdny dvor vychádzal z tejto definície - resp. z podobnej definície verejného podniku podla clánku 2 smernice Komisie 80/723/EHS z 25. júna 1980 o transparentnosti financných vztahov medzi clenskými státmi a státnymi podnikmi ([303]Ú. v. ES L 195, 1980, s. 35; Mim. vyd. 08/001, s. 20), ktorá bola zrusená a nahradená smernicou 2006/111 - v rozsudku vo veci Stardust (bod 34) a ze clánok 2 písm. b) smernice 2006/111 bol uplatnený v rozsudkoch z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([304]T-305/13, [305]EU:T:2015:435, bod [306]40); z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia ([307]T-507/12, neuverejnený, [308]EU:T:2016:35, bod [309]75), a z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia ([310]T-167/13, [311]EU:T:2018:940, bod [312]65). ( [313]31 ) Pozri body 67 a 76 vyssie. ( [314]32 ) V tejto súvislosti uvádzam, ze Komisia síce vo svojom prvom odvolacom dôvode uvádzala údajné nesprávne posúdenie zo strany Vseobecného súdu vo vztahu k dôkaznému bremenu ("un errore sull'onere della prova"), avsak v troch prípadoch v odvolaní a vo vyjadrení uvádza "vyssiu mieru dokazovania", "uplatnitelnú mieru" a "mieru dokazovania" ("un livello di prova piů elevato", "lo standard applicabile", "uno standard probatorio"), ktoré boli uvedené Vseobecným súdom v napadnutom rozsudku. ( [315]33 ) Pozri v tomto zmysle CASTILLO DE LA TORRE, F., GIPPINI FOURNIER, É.: Evidence, Proof and Judicial Review in EU Competition Law. Edward Elgar, 2017 (body 2.002, 2.008 a 2.009); KALINTIRI, A.: Evidence Standards in EU Competition Enforcement: The EU Approach. Hart Publishing, 2019 (s. 33, 34, 72 a 73); SIBONY, A. L., BARBIER DE LA SERRE, É.: Charge de la preuve et théorie du contrôle en droit communautaire de la concurrence: pour un changement de perspective. In: Revue trimestrielle de droit européen, 2007, 2. vydanie, s. 205 - 252 (body 3 - 12); PÉREZ BERNABEU, B.: Assessing the Standard of Proof in Fiscal State Aid. In: European State Aid Law Quarterly, 2019, 4. vydanie, s. 447 - 457 (s. 452). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci T-Mobile Netherlands a i. ([316]C-8/08, [317]EU:C:2009:110, poznámka pod ciarou 60) a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Francúzsko/Komisia ([318]C-559/12 P, [319]EU:C:2013:766, bod [320]34). ( [321]34 ) Pozri bod 65 vyssie. Pozri tiez rozsudky zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland ([322]C-242/13, [323]EU:C:2014:2224, bod [324]32); z 26. júna 2008, SIC/Komisia ([325]T-442/03, [326]EU:T:2008:228, body [327]96 a [328]97); z 10. novembra 2011, Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia ([329]T-384/08, neuverejnený, [330]EU:T:2011:650, body [331]52 a [332]53); z 27. februára 2013, Nitrogénmu"vek Vegyipari/Komisia ([333]T-387/11, neuverejnený, [334]EU:T:2013:98, body [335]59 a [336]60); z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([337]T-305/13, [338]EU:T:2015:435, bod [339]44); z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia ([340]T-507/12, neuverejnený, [341]EU:T:2016:35, body [342]67 a [343]68), a z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia ([344]T-167/13, [345]EU:T:2018:940, bod [346]75). ( [347]35 ) Pozri bod 88 napadnutého rozsudku. ( [348]36 ) Pozri bod 65 vyssie. ( [349]37 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Schválenie bolo totiz udelené na základe jednoduchého preskúmania súladu sporných opatrení s regulacným rámcom, bez toho, aby mala Banca d'Italia právomoc overovat, ci je prijatie sporných opatrení primerané. Iba riadiace orgány fondu FITD mali teda právomoc rozhodnút o prijatí týchto opatrení a ich prípadnom obsahu (pozri body 116 a 118 napadnutého rozsudku). ( [350]38 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiez bod 128 daného rozsudku, podla ktorého je ziadost správcu na výkon nútenej správy banky Tercas "nezáväzná". ( [351]39 ) Konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého by prítomnost "hoci len ako pozorovatelov", zástupcov Banca d'Italia na stretnutiach riadiacich orgánov fondu FITD, mohla byt relevantná, zrejme vychádza zo skutocnosti, ze na prijatie rozhodnutia o prijatí sporných opatrení boli príslusné práve tieto orgány a ze toto rozhodnutie muselo byt prijaté na niektorom z takýchto stretnutí. ( [352]40 ) Argumentácia Komisie zhrnutá v bode 98 vyssie sa týka skôr bodov 115 az 131 napadnutého rozsudku, a nie jeho bodu 114, na ktorý odvolanie odkazuje. V bode 114 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd uvádza len to, ze Komisia v spornom rozhodnutí konstatovala, ze talianske orgány verejnej moci mali právomoc a prostriedky ovplyvnit vsetky etapy realizácie sporných opatrení. Vseobecný súd v uvedenom bode neuvádza, ze by bolo potrebné preukázat, ze verejné orgány ovplyvnovali vsetky etapy tohto konania. ( [353]41 ) Pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland ([354]C-242/13, [355]EU:C:2014:2224, body [356]34 az [357]39); z 27. februára 2013, Nitrogénmu"vek Vegyipari/Komisia ([358]T-387/11, neuverejnený, [359]EU:T:2013:98, body [360]63 az [361]68); z 30. apríla 2014, Tisza Ero"mu"/Komisia ([362]T-468/08, neuverejnený, [363]EU:T:2014:235, body [364]171 az [365]179); z 12. marca 2020, Elche Club de Fútbol/Komisia ([366]T-901/16, [367]EU:T:2020:97, body [368]52 az [369]63), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia ([370]T-8/18, [371]EU:T:2020:182, body [372]117 az [373]140). ( [374]42 ) Rozsudky z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([375]T-305/13, [376]EU:T:2015:435, bod [377]82), a z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia, [378]T-507/12, neuverejnený, [379]EU:T:2016:35, bod [380]186). ( [381]43 ) Rozsudok z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia ([382]T-167/13, [383]EU:T:2018:940, bod [384]80). Poznamenávam, ze proti uvedenému rozsudku bolo podané odvolanie, ktorým sa odvolatelka dovoláva najmä nesprávneho posúdenia zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o preukázanie pripísatelnosti opatrenia pomoci státu (Comune di Milano/Komisia, C-160/19 P). ( [385]44 ) Podotýkam vsak, ze v rozsudku z 10. novembra 2011, Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia ([386]T-384/08, neuverejnený, [387]EU:T:2011:650, bod [388]77), Vseobecný súd konstatoval, ze "Komisia preukázala..., ze stát sa podielal... na poskytnutí [predmetného opatrenia pomoci]", co naznacuje, ze v uvedenej veci prekracoval pozadovaný dôkaz rámec pravdepodobnosti zapojenia orgánov verejnej moci (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [389]45 ) Pripísatelnostou opatrenia pomoci prijatého súkromnoprávnym subjektom státu sa zaoberá len malá cast judikatúry. Je mozné poukázat na rozsudky z 15. júla 2004, Pearle a i. ([390]C-345/02, [391]EU:C:2004:448, body [392]36 a [393]37), a z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE ([394]C-677/11, [395]EU:C:2013:348, bod [396]41). Tieto rozsudky vsak nie sú prílis nápomocné, lebo je tazké jasne odlísit skutocnosti relevantné z hladiska pripísatelnosti opatrenia pomoci státu a skutocnosti povazované za dôkaz existencie státnych prostriedkov. ( [397]46 ) Pozri bod [398]77 rozsudku z 10. novembra 2011, Elliniki Nafpigokataskevastiki a i./Komisia ([399]T-384/08, neuverejnený, [400]EU:T:2011:650), podla ktorého "bol stát zapojený do... poskytnutia [opatrenia pomoci]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát); bod [401]82 rozsudku z 25. júna 2015, SACE a Sace BT/Komisia ([402]T-305/13, [403]EU:T:2015:435), a bod [404]186 rozsudku z 28. januára 2016, Slovinsko/Komisia, [405]T-507/12, neuverejnený, [406]EU:T:2016:35) v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze "je nepravdepodobné, ze sa verejné orgány nepodielali na prijatí sporného opatrenia" (kurzívou zvýraznil generálny advokát) a bod [407]80 rozsudku z 13. decembra 2018, Comune di Milano/Komisia ([408]T-167/13, [409]EU:T:2018:940), v ktorom sa konstatuje, ze "stací preukázat nepravdepodobnost absencie úcasti [verejných orgánov] na prijímaní opatrenia" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [410]47 ) Pozri bod [411]134 rozsudku z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia ([412]T-53/16, [413]EU:T:2018:943), v ktorom Vseobecný súd konstatoval, ze sa Komisia ani zdaleka "neobmedzila na preukázanie existencie jednoduchého vplyvu státu na správanie [podniku, ktorý pomoc poskytol]", a preukázala, ze predmetné orgány verejnej moci "uplatnoval[i] rozhodujúci vplyv na rozhodnutia prijaté [súkromnoprávnym subjektom poskytujúcim pomoc], týkajúce sa [príjemkýn pomoci]" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [414]48 ) Dôvodom je skutocnost, ze v týchto rozsudkoch nie je uvedená uplatnená miera dokazovania. ( [415]49 ) Mesto Rotterdam vlastnilo vsetky akcie podniku prevádzkujúceho prístav, clenov správnej a dozornej rady podniku prevádzkujúceho prístav menovalo valné zhromazdenie akcionárov, a teda mesto, predsedom dozornej rady bol zástupca starostu zodpovedný za prístav, a podla stanov podniku prevádzkujúceho prístav sa na poskytnutie takých záruk, o aké islo vo veci samej, vyzadoval súhlas dozornej rady. ( [416]50 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [417]51 ) Vseobecný súd tým, ze vyvodil pripísatelnost zmluvy uzavretej spolocnostou VTAN so spolocnostou Ryanair státu zo skutocnosti, ze bez pausálneho príspevku ponúknutého zdruzením SMAN by táto zmluva neviedla k dosiahnutiu zisku a nebola by spolocnostou VTAN uzavretá, v podstate vychádzal z ukazovatela uvedeného v bode 56 rozsudku vo veci Stardust týkajúceho sa opatrení pomoci prijatých verejnými podnikmi, konkrétne vykonávania (resp. nevykonávania) cinností na trhu za normálnych podmienok hospodárskej sútaze. ( [418]52 ) Úverová institúcia povolená v clenskom státe môze prijímat vklady, iba ak je clenom systému oficiálne uznaného v jej domovskom clenskom státe ako "systém ochrany vkladov" (pozri clánok 4 ods. 1 a 3 smernice 2014/49). Systémy ochrany vkladov musia vkladatela vyplatit az do výsky 100000 eur v prípade, ze sa tieto vklady stanú nedostupnými (pozri clánok 6 ods. 1, clánok 8 ods. 1 a bod 8 clánku 2 ods. 1 smernice 2014/49). Systémy ochrany vkladov musia mat "dostupné financné prostriedky", aby boli schopné túto povinnost splnit. Tieto systémy získavajú dané prostriedky z príspevkov svojich clenov (pozri clánok 10 ods. 1 smernice 2014/49). ( [419]53 ) Pozri odôvodnenia 14 a 16 smernice 2014/49. ( [420]54 ) Pozri bod 9 vyssie. ( [421]55 ) To by vsak fondu FITD nebránilo v pouzití dostupných financných prostriedkov na financovanie riesenia krízovej situácie banky Tercas, a to nie na základe clánku 11 ods. 3 smernice 2014/49, ale na základe clánku 11 ods. 2 uvedenej smernice a v súlade s clánkom 109 smernice 2014/59. ( [422]56 ) Pozri rozhodnutie Komisie z 1. augusta 2011 vo veci SA.33001 (2011/N) - Dánsko - Cast B - Zmena dánskeho konkurzného rezimu úverových institúcií [C(2011) 5554 v konecnom znení]; rozhodnutie Komisie z 30. mája 2012 vo veci SA.34255 (2012/N) - Spanielsko - Restrukturalizácia CAM a Banco CAM [C(2012) 3540], a rozhodnutie Komisie z 18. februára 2014 vo veci SA.37425 (2013/N) - Polsko - Rezim riadneho ukoncenia cinnosti úverových druzstiev [C(2014) 1060 final]. ( [423]57 ) Rozsudky z 12. júla 1990, Foster a i. ([424]C-188/89, [425]EU:C:1990:313, bod [426]18); zo 4. decembra 1997, Kampelmann a i. ([427]C-253/96 az C-258/96, [428]EU:C:1997:585, bod [429]46); z 10. októbra 2017, Farrell ([430]C-413/15, [431]EU:C:2017:745, bod [432]33); zo 6. septembra 2018, Hampshire ([433]C-17/17, [434]EU:C:2018:674, bod [435]54), a z 19. decembra 2019, Pensions-Sicherungs-Verein ([436]C-168/18, [437]EU:C:2019:1128, bod [438]48). ( [439]58 ) Kedze cielom sporných zásahov bolo vyhnút sa váznejsím dôsledkom spocívajúcim vo vyplatení vkladov v prípade nútenej likvidácie banky Tercas. ( [440]59 ) Vseobecný súd uvádza v bode 135 napadnutého rozsudku, ze "V tejto súvislosti bolo v situácii týkajúcej sa verejnoprávnych podnikov súdne rozhodnuté, ze...," a v bode 136 tohto rozsudku uvádza, ze "tri podniky, o ktoré vo veci islo, boli verejnoprávnymi podnikmi". ( [441]60 ) Pozri rozsudky z 13. septembra 2017, ENEA ([442]C-329/15, [443]EU:C:2017:671, body [444]30 a [445]32); z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([446]C-405/16 P, [447]EU:C:2019:268, body [448]70 a [449]75), a z 15. mája 2019, Achema a i. ([450]C-706/17, [451]EU:C:2019:407, body [452]64 a [453]66). ( [454]61 ) Komisia sa vo svojej odpovedi obmedzuje na tvrdenie, ze stací, aby preukázala nepriamu kontrolu státu nad správcom dotknutých prostriedkov. V tomto zmysle sa opiera o záver Súdneho dvora v bode [455]59 rozsudku z 15. mája 2019, Achema a i. ([456]C-706/17, [457]EU:C:2019:407), podla ktorého správca financných prostriedkov pouzitých na financovanie opatrenia pomoci musí byt "priamo alebo nepriamo" kontrolovaný státom. Poukazujem vsak na skutocnost, ze tento záver predstavuje iba zopakovanie znenia uplatnitelných litovských právnych predpisov, a nie zásadný postoj. ( [458]62 ) Pozri rozsudky z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE ([459]C-677/11, [460]EU:C:2013:348, body [461]32 az [462]36), a z 11. decembra 2014, Rakúsko/Komisia ([463]T-251/11, [464]EU:T:2014:1060, body [465]67 az [466]76). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Pitruzzella vo veci Eco TLC ([467]C-556/19, [468]EU:C:2020:399, body [469]67 a [470]81 az [471]84). ( [472]63 ) Pozri bod 150 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 33 sporného rozhodnutia. ( [473]64 ) Pozri bod 153 napadnutého rozsudku a odôvodnenie 137 sporného rozhodnutia. ( [474]65 ) Kým talianska vláda, spolocnost BPB a fond FITD namietajú neprípustnost celého druhého odvolacieho dôvodu, Banca d'Italia spochybnuje prípustnost tohto odvolacieho dôvodu len v rozsahu, v akom je zalozený na skreslení clánku 96b ods. 1 talianskeho zákona o bankách. ( [475]66 ) Rozsudok z 27. februára 2020, Litva/Komisia ([476]C-79/19 P, [477]EU:C:2020:129, body [478]70 a [479]71). ( [480]67 ) Pozri tiez rozsudky z 18. januára 2007, PKK a KNK/Rada ([481]C-229/05 P, [482]EU:C:2007:32, bod [483]37), a z 9. júna 2011, ComitatoVenezia vuole vivere a i./Komisia ([484]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [485]EU:C:2011:368, bod [486]153). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci PKK a KNK/Rada ([487]C-229/05 P, [488]EU:C:2006:606, bod [489]42). ( [490]68 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2013 o prudenciálnych poziadavkách na úverové institúcie a investicné spolocnosti a o zmene nariadenia (EÚ) c. 648/2012 ([491]Ú. v. EÚ L 176, 2013, s. 1). ( [492]69 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. References 1. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0009 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 14. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0010 15. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0011 16. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0012 17. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0013 18. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0014 19. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0015 20. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0016 21. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0017 22. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0018 23. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0019 24. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0020 25. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0021 26. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0022 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 29. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0023 30. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0024 31. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0025 32. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0026 33. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0027 34. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0028 35. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0029 36. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0030 37. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0031 38. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0032 39. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0033 40. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0034 41. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0035 42. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0036 43. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0037 44. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0038 45. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0039 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&anchor=#point48 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 49. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0040 50. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0041 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 57. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0042 58. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0043 59. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0044 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point132 63. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0045 64. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0046 65. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0047 66. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0048 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point35 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point39 71. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0049 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&anchor=#point63 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&anchor=#point66 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point75 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point96 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point117 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point140 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point125 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point141 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point2 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point79 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point135 95. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0050 96. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0051 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313 99. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0052 100. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0053 101. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0054 102. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0055 103. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0056 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313&anchor=#point18 107. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0057 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&anchor=#point38 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&anchor=#point40 112. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0058 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836 115. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0059 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 122. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0060 123. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0061 124. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0062 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point70 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point71 129. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0063 130. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0064 131. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0065 132. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0066 133. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0067 134. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0068 135. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#t-ECR_62019CC0425_SK_01-E0069 136. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0001 137. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0002 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A167&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A167 140. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0003 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:203:TOC 142. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0004 143. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0005 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:135:TOC 145. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0006 146. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0007 147. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0008 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:173:TOC 149. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0009 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:173:TOC 151. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0010 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&anchor=#point39 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A52&anchor=#point40 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A686&anchor=#point51 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A514&anchor=#point59 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point26 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point39 168. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0011 169. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0012 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&anchor=#point33 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&anchor=#point34 174. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0013 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A591&anchor=#point31 178. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0014 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A75&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A75 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A75&anchor=#point40 182. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0015 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1027&anchor=#point31 186. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0016 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point55 190. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0017 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point17 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point46 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point31 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A354&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A354 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A354&anchor=#point44 203. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0018 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point20 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point48 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point47 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point33 216. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0019 217. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&locale=sk 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point78 220. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0020 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&anchor=#point52 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point17 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point21 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point49 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point48 236. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0021 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point34 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&anchor=#point65 241. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0022 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A308&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A308 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A308&anchor=#point65 245. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0023 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point31 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point33 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point18 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A388&anchor=#point20 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&locale=sk 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&anchor=#point34 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A885&anchor=#point36 258. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0024 259. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0025 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 261. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&anchor=#point22 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&anchor=#point23 264. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0026 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point25 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point31 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point57 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point75 273. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point80 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point53 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point66 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point67 279. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&locale=sk 280. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point80 282. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point84 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point102 284. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0027 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point109 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 289. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point60 291. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point84 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&locale=sk 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399 294. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point60 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point103 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point109 297. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0028 298. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0029 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836&locale=sk 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A836 301. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0030 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:318:TOC 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:195:TOC 304. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 306. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&anchor=#point40 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35 309. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&anchor=#point75 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point65 313. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0031 314. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0032 315. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0033 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110&locale=sk 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A110 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A766&locale=sk 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A766 320. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A766&anchor=#point34 321. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0034 322. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 324. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point32 325. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228&locale=sk 326. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228 327. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228&anchor=#point96 328. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A228&anchor=#point97 329. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&locale=sk 330. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650 331. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&anchor=#point52 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&anchor=#point53 333. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&locale=sk 334. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&anchor=#point59 336. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&anchor=#point60 337. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 338. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 339. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&anchor=#point44 340. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 341. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35 342. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&anchor=#point67 343. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&anchor=#point68 344. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 345. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 346. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point75 347. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0035 348. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0036 349. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0037 350. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0038 351. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0039 352. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0040 353. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0041 354. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 355. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 356. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point34 357. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point39 358. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&locale=sk 359. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98 360. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&anchor=#point63 361. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A98&anchor=#point68 362. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&locale=sk 363. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235 364. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&anchor=#point171 365. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A235&anchor=#point179 366. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A97&locale=sk 367. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A97 368. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A97&anchor=#point52 369. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A97&anchor=#point63 370. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&locale=sk 371. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182 372. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point117 373. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A182&anchor=#point140 374. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0042 375. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 376. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 377. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&anchor=#point82 378. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 379. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35 380. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&anchor=#point186 381. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0043 382. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 383. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 384. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point80 385. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0044 386. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&locale=sk 387. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650 388. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&anchor=#point77 389. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0045 390. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A448&locale=sk 391. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A448 392. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A448&anchor=#point36 393. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A448&anchor=#point37 394. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 395. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348 396. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&anchor=#point41 397. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0046 398. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&anchor=#point77 399. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650&locale=sk 400. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A650 401. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&anchor=#point82 402. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435&locale=sk 403. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A435 404. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&anchor=#point186 405. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35&locale=sk 406. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A35 407. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&anchor=#point80 408. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940&locale=sk 409. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A940 410. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0047 411. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&anchor=#point134 412. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 413. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943 414. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0048 415. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0049 416. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0050 417. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0051 418. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0052 419. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0053 420. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0054 421. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0055 422. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0056 423. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0057 424. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313&locale=sk 425. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313 426. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A313&anchor=#point18 427. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A585&locale=sk 428. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A585 429. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A585&anchor=#point46 430. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&locale=sk 431. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745 432. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A745&anchor=#point33 433. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A674&locale=sk 434. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A674 435. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A674&anchor=#point54 436. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1128&locale=sk 437. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1128 438. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1128&anchor=#point48 439. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0058 440. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0059 441. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0060 442. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 443. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 444. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point30 445. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point32 446. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 447. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 448. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point70 449. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point75 450. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 451. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 452. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point64 453. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point66 454. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0061 455. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point59 456. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 457. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 458. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0062 459. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 460. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348 461. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&anchor=#point32 462. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&anchor=#point36 463. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060&locale=sk 464. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060 465. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060&anchor=#point67 466. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060&anchor=#point76 467. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&locale=sk 468. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399 469. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point67 470. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point81 471. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A399&anchor=#point84 472. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0063 473. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0064 474. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0065 475. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0066 476. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A129&locale=sk 477. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A129 478. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A129&anchor=#point70 479. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A129&anchor=#point71 480. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0067 481. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&locale=sk 482. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32 483. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A32&anchor=#point37 484. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 485. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 486. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&anchor=#point153 487. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A606&locale=sk 488. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A606 489. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A606&anchor=#point42 490. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0068 491. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:176:TOC 492. file:///tmp/lynxXXXXX26IPJ/L85774-7804TMP.html#c-ECR_62019CC0425_SK_01-E0069