NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 3. septembra 2020 ( [1]1 ) Vec C-308/19 Consiliul Concurentei proti Whiteland Import Export SRL [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Înalta Curte de Casatie si Justitie (Najvyssí kasacný súd, Rumunsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Hospodárska sútaz - Kartely - Rozhodnutie vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, ktorým sa zistila existencia kartelu - Premlcacia lehota na ukladanie sankcií - Druhy aktov prerusujúcich plynutie premlcacej lehoty - Zásada efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze" 1. Môze vnútrostátny súd upustit od uplatnenia vnútrostátnej právnej úpravy vykladanej v tom zmysle, ze posledným aktom, ktorým sa prerusuje plynutie premlcacej lehoty, pokial ide o konanie vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze v rámci presadzovania práva, je formálny úkon, ktorým sa zacína vysetrovanie protisútazného konania, pricom dalsie úkony realizované na úcely daného vysetrovania nepatria medzi akty prerusujúce premlcanie a pricom dôvodom takéhoto neuplatnenia je rozpor so zásadami lojálnej spolupráce a efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze? 2. Odpoved na uvedenú otázku si vyzaduje analýzu judikatúry Súdneho dvora týkajúcu sa mnohých zásad práva Únie, v súvislosti s ktorými je potrebné hladat spravodlivú rovnováhu: zásady lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a Úniou, zásady efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, zásady procesnej autonómie clenských státov a vzhladom na to, ze ide o právnu úpravu, ktorá má v sirsom zmysle sankcnú povahu, aj zásady zákazu retroaktivity hmotnoprávnych ustanovení. I. Právny rámec A. Právo únie 3. V clánku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (dalej len "ZEÚ") sa stanovuje: "Podla zásady lojálnej spolupráce sa Únia a clenské státy vzájomne respektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv. Clenské státy prijmú vsetky opatrenia vseobecnej alebo osobitnej povahy, aby zabezpecili plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov institúcií Únie. Clenské státy pomáhajú Únii pri plnení jej úloh a neprijmú ziadne opatrenie, ktoré by mohlo ohrozit dosiahnutie cielov Únie." 4. V clánku 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (dalej len "ZFEÚ") sa stanovuje, ze: "1. Nasledujúce sa zakazuje ako nezlucitelné s vnútorným trhom: vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; b) obmedzujú alebo kontrolujú výrobu, odbyt, technický rozvoj alebo investície; c) rozdelujú trhy alebo zdroje zásobovania; d) uplatnujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú; e) podmienujú uzatváranie zmlúv s ostatnými zmluvnými stranami prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv. 2. Vsetky dohody alebo rozhodnutia zakázané podla tohto clánku sú automaticky neplatné. 3. Ustanovenia odseku 1 sa vsak neuplatnia na: - dohody alebo kategórie dohôd medzi podnikatelmi, - rozhodnutia alebo kategórie rozhodnutí zdruzení podnikatelov, - zosúladené postupy alebo kategórie zosúladených postupov, ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré: a) neukladajú príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cielov a b) neumoznujú týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov." 5. V clánku 25 nariadenia c. 1/2003 ( [2]2 ), nazvanom "Premlcacie lehoty na ukladanie pokút", sa stanovuje: "1. Právomoci zverené Komisii clánkami 23 a 24 podliehajú týmto premlcacím lehotám: a) tri roky v prípade porusenia ustanovení týkajúcich sa ziadosti o informácie alebo vykonávania inspekcií; b) pät rokov v prípade vsetkých ostatných porusení. 2. Cas zacína plynút dnom zaciatku porusovania. Avsak v prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusovania zacína cas plynút dnom ukoncenia porusovania. 3. Kazdá akcia Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu vykonaná s cielom vysetrovania alebo konania vzhladom na porusovaniu prerusí premlcaciu lehotu týkajúcu sa ukladania pokút alebo pravidelných penále. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou od dátumu, v ktorom bola akcia oznámená aspon jednému podniku alebo zdruzeniu podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní. Akcie, ktoré prerusujú plynutie lehoty, sú najmä tieto: a) písomné ziadosti Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu o informácie; b) písomné povolenia na vykonávanie inspekcií vydané Komisiou alebo orgánom hospodárskej sútaze clenského státu svojim úradníkom; c) zacatie konania zo strany Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu; d) oznámenie Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu o zohladnení námietok. 4. Prerusenie premlcacej lehoty sa uplatnuje na vsetky podniky alebo zdruzenia podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní. 5. Po kazdom prerusení sa obnoví plynutie premlcacej lehoty [zacína plynút premlcacia lehota odznova - neoficiálny preklad]. Premlcacia lehota vsak uplynie najneskôr posledným dnom, v ktorom bola premlcacia lehota rovná dvojnásobku premlcacej lehoty [K premlcaniu vsak dôjde najneskôr v den, ked uplynula doba rovnajúca sa dvojnásobku stanovenej premlcacej lehoty - neoficiálny preklad], ktorá uplynula bez toho, aby Komisia ulozila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predlzi o cas, pocas ktorého bolo plynutie premlcania pozastavené podla odseku 6. 6. Plynutie premlcacej lehoty týkajúcej sa ukladania pokút alebo pravidelných penále sa pozastaví, pokial sú s rozhodnutím Komisie spojené [pokým je rozhodnutie Komisie predmetom - neoficiálny preklad] konania pred Súdnym dvorom." B. Vnútrostátne právo 6. V clánku 5 ods. 1 a v clánkoch 61 a 62 Legea concurentei n. 21/1996 (zákon c. 21/1996 o hospodárskej sútazi), v znení uplatnujúcom sa na konanie vo veci samej, ktoré bolo úcinné ku dnu prijatia rozhodnutia Consiliul Concurentei ("Protimonopolný úrad, Rumunsko", dalej len "Protimonopolný úrad") c. 13 zo 14. apríla 2015, sa stanovuje: "Clánok 5 - 1. Zakazujú sa vsetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia zdruzení podnikov a zosúladené postupy, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na rumunskom trhu alebo jeho casti, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky; ... Clánok 61 - 1. Právomoc Protimonopolného úradu ukladat správne sankcie za porusenie ustanovení tohto zákona podlieha týmto premlcacím lehotám: a) tri roky v prípade porusení podla clánkov 51 a 52; b) pät rokov v prípade vsetkých ostatných porusení stanovených týmto zákonom. 2 Premlcacia lehota, pokial ide o právo podat podnet na Protimonopolný úrad, zacína plynút odo dna, ked doslo k poruseniu. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusenia zacína premlcacia lehota plynút odo dna, ked sa ukoncil posledný protisútazný úkon alebo doslo k ukonceniu predmetného protisútazného konania. Clánok 62 - (1) Kazdým opatrením Protimonopolného úradu prijatým na úcely predbezného preskúmania alebo zacatia vysetrovania v súvislosti s akýmkolvek porusením zákona sa prerusuje plynutie premlcacích lehôt stanovených v clánku 61. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna oznámenia opatrenia prijatého Protimonopolným úradom aspon jednému hospodárskemu subjektu alebo zdruzeniu hospodárskych subjektov, ktorí sa podielali na porusovaní. 2. Protimonopolný úrad môze prijat predovsetkým nasledujúce opatrenia, ktorými sa prerusuje plynutie premlcacej lehoty: a) písomné ziadosti o informácie; b) rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania; c) návrh na zacatie súdneho konania. 3. Prerusenie premlcacej lehoty sa vztahuje na vsetky hospodárske subjekty alebo zdruzenia hospodárskych subjektov, ktoré sa podielali na porusovaní. 4. V prípade prerusenia plynutia premlcacej lehoty zacína nová premlcacia lehota s obdobnou dlzkou plynút odo dna, v ktorom Protimonopolný úrad prijal jedno z opatrení podla odseku 2. Táto lehota uplynie najneskôr v posledný den lehoty rovnajúcej sa dvojnásobku premlcacej lehoty uplatnitelnej na dotknuté porusenie, pokial Protimonopolný úrad neulozil jednu zo sankcií stanovených týmto zákonom." 7. Ustanovenia clánkov 61 a 62 zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi, uvedené v predchádzajúcom bode, sa zmenili 30. júna 2015 na základe mimoriadneho nariadenia vlády c. 31/2015 o zmene a doplnení zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi a o doplnení mimoriadneho nariadenia vlády c. 83/2014 týkajúceho sa odmenovania zamestnancov z verejných prostriedkov v roku 2015 a iných opatrení v rámci verejných výdavkov, sa po novom uverejnení zákona stali clánkami 63 a 64, pricom ich súcasné znenie je nasledujúce: "Clánok 63 [pôvodne clánok 61] - 1. Právomoc Protimonopolného úradu ukladat správne sankcie za porusenie ustanovení tohto zákona podlieha týmto premlcacím lehotám: a) tri roky v prípade porusení podla clánkov 53 a 54; b) pät rokov v prípade vsetkých ostatných porusení stanovených týmto zákonom. 2. Premlcacia lehota, pokial ide o právomoc Protimonopolného úradu ukladat sankcie, zacína plynút odo dna, ked doslo k poruseniu. V prípade pokracujúceho alebo opakovaného porusenia zacína premlcacia lehota plynút odo dna, ked sa ukoncil posledný protisútazný úkon alebo doslo k ukonceniu predmetného protisútazného konania. Clánok 64 [pôvodne clánok 62] - 1. Kazdým opatrením Protimonopolného úradu prijatým na úcely predbezného preskúmania alebo stíhania porusenia zákona sa prerusuje plynutie premlcacích lehôt stanovených v clánku 63. Premlcacia lehota sa prerusí s úcinnostou odo dna oznámenia opatrenia prijatého Protimonopolným úradom aspon jednému hospodárskemu subjektu alebo zdruzeniu hospodárskych subjektov, ktorí sa podielali na porusovaní. 2. Protimonopolný úrad môze prijat predovsetkým nasledujúce opatrenia, ktorými sa prerusuje plynutie premlcacej lehoty: a) písomné ziadosti o informácie; b) rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania; c) vykonávanie inspekcií; d) oznámenie správy o vysetrovaní. 3. Prerusenie premlcacej lehoty sa vztahuje na vsetky hospodárske subjekty alebo zdruzenia hospodárskych subjektov, ktoré sa podielali na porusovaní. 4. V prípade prerusenia plynutia premlcacej lehoty zacína nová premlcacia lehota s obdobnou dlzkou plynút odo dna, v ktorom Protimonopolný úrad prijal jedno z opatrení podla odseku 2. Táto lehota uplynie najneskôr v posledný den lehoty rovnajúcej sa dvojnásobku premlcacej lehoty uplatnitelnej na predmetné porusenie, pokial Protimonopolný úrad neulozil jednu zo sankcií stanovených týmto zákonom. 5. Plynutie premlcacej lehoty týkajúcej sa ukladania sankcií sa pozastaví na celý cas, pocas ktorého je rozhodnutie Protimonopolného úradu predmetom súdneho konania." II. Skutkový stav, konanie vo veci samej a prejudiciálna otázka 8. Dna 7. septembra 2009 zacal Protimonopolný úrad z úradnej povinnosti niekolko vysetrovaní zameraných voci viacerým podnikom venujúcim sa maloobchodnému predaju potravín vrátane spolocnosti Metro Cash & Carry România SRL (dalej len "Metro") a ich dodávatelom vrátane odporkyne v konaní vo veci samej, ktorou je spolocnost Whiteland Import Export SRL (dalej len "Whiteland"), a to s cielom preskúmat mozné prípady porusenia práva hospodárskej sútaze. 9. Dna 12. augusta 2014 dorucil Protimonopolný úrad spolocnosti Whiteland správu o vysetrovaní a 23. októbra 2014 sa uskutocnilo vypocutie na plenárnom zasadnutí tohto úradu. 10. Protimonopolný úrad sa v danej veci uzniesol 9. decembra 2014, t. j. v den vyhotovenia zápisnice týkajúcej sa rozhodnutia, v ktorej sa konstatuje porusenie práva hospodárskej sútaze spolocnostou Metro a trinástimi jej dodávatelmi vrátane spolocnosti Whiteland. 11. Rozhodnutím c. 13 zo 14. apríla 2015 Protimonopolný úrad konstatoval, ze spolocnost Metro a jej dodávatelia vrátane spolocnosti Whiteland porusili clánok 5 ods. 1 zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi a clánok 101 ods. 1 ZFEÚ tým, ze uzatvorili dohody obmedzujúce sútaz s cielom skreslit a marit hospodársku sútaz na dotknutom trhu, pricom urcili predajnú a maloobchodnú cenu výrobkov dodávatelov, pricom ulozil spolocnosti Whiteland pokutu. 12. Podrobnejsie, pokial ide o vztah medzi spolocnostami Metro a Whiteland, Protimonopolný úrad konstatoval existenciu súboru vertikálnych dohôd zameraných na obmedzenie hospodárskej sútaze na maloobchodnom trhu s potravinami. Tieto dohody obmedzujú slobodu jednak kupujúceho (maloobchodníka), jednak dodávatela, pokial ide o urcovanie ich cenovej politiky. K obmedzeniu predajných a maloobchodných cien doslo v rokoch 2006 az 2009 v dôsledku viacerých zmluvných dokumentov, ktoré medzi sebou uzatvorili spolocnost Whiteland ako dodávatel a predajca Metro, ako aj prostredníctvom propagacných zmlúv a ponúk. 13. Na základe clánku 53 ods. 1 písm. a) zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi ulozil Protimonopolný úrad spolocnosti Whiteland za porusenie clánku 5 ods. 1 písm. a) zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi a clánku 101 ods. 1 ZFEÚ pokutu vo výske 2324484 lei (RON), zodpovedajúcej 0,55 % obratu tejto spolocnosti za rok 2013. 14. Správnou zalobou podanou na Curtea de Apel Bucuresti (Odvolací súd Bukurest, Rumunsko, dalej len "odvolací súd") spolocnost Whiteland navrhla zrusit rozhodnutie c. 13 zo 14. apríla 2015 v casti, ktorá sa jej týka, ako aj oslobodit ju od ulozenej sankcie, pricom sa v tejto súvislosti odvolala na premlcanie, pokial ide o právomoc Protimonopolného úradu ulozit akúkolvek správnu sankciu za porusenie predpisov týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze, a to z dôvodu uplynutia pätrocnej premlcacej lehoty stanovenej v clánku 61 ods. 1 písm. b) zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi. 15. Rozsudkom c. 92 z 19. januára 2016 ôsmy senát pre správne a danové spory príslusného odvolacieho súdu vyhovel zalobe spolocnosti Whiteland, v dôsledku coho zrusil rozhodnutie c. 13 zo 14. apríla 2015 v casti týkajúcej sa zalobkyne, a to z dôvodu premlcania právomoci Protimonopolného úradu ulozit zalobkyni správnu sankciu. 16. Odvolací súd totiz konstatoval, ze posledným aktom Protimonopolného úradu, na základe ktorého mohlo dôjst k preruseniu plynutia premlcacej lehoty, bolo v súlade s rezimom premlcania právomoci Protimonopolného úradu ukladat sankcie v správnom konaní, ktorý sa riadi clánkami 61 a 62 zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi, rozhodnutie prijaté uvedeným úradom o zacatí vysetrovania. 17. Odvolací súd dospel k záveru, ze protisútazné správanie malo v prejednávanej veci pokracovaciu povahu, pricom k poslednému protisútaznému úkonu vytýkanému spolocnosti Whiteland doslo 15. júla 2009, cize v tento den zacala plynút pätrocná premlcacia lehota podla clánku 61 ods. 1 písm. b) zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi. Protimonopolný úrad následne 7. septembra 2009 prijal rozhodnutie o zacatí vysetrovania, t. j. rozhodnutie, ktorým sa prerusila premlcacia lehota, v dôsledku coho od uvedeného dna zacala plynút nová pätrocná premlcacia lehota. 18. Vzhladom na to, ze odvolací súd na základe prijatia restriktívneho výkladu zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi usúdil, ze rozhodnutie o zacatí vysetrovania bolo posledným úkonom Protimonopolného úradu, ktorý mohol viest k preruseniu premlcacej lehoty, dospel k záveru, ze takáto lehota uplynula 7. septembra 2014, cize jednak skôr, nez Protimonopolný úrad prijal dalsie uznesenia v danej veci (k comu doslo 9. decembra 2014), a jednak pred tým, nez prijal rozhodnutie c. 13 zo 14. apríla 2015. 19. Protimonopolný úrad podal proti rozsudku odvolacieho súdu c. 92 z 19. januára 2016 kasacnú staznost, ktorá je predmetom konania vo veci samej prebiehajúceho na Înalta Curte de Casatie si Justitie - Sectia de contencios administrativ si fiscal (Najvyssí kasacný súd - senát pre správne a danové spory, Rumunsko, dalej len "Najvyssí súd"). 20. Protimonopolný úrad predovsetkým uvádza, ze podla správneho výkladu úcinných ustanovení mozno premlcaciu lehotu prerusit akýmkolvek procesným úkonom realizovaným s cielom potlacit porusovanie, a to na rozdiel od restriktívneho výkladu zastávaného odvolacím súdom, podla ktorého rozhodnutie o zacatí vysetrovania predstavuje posledný úkon, ktorý môze viest k preruseniu premlcacej lehoty. 21. Protimonopolný úrad dalej vyjadril názor, ze výklad, podla ktorého je rozhodnutie o zacatí vysetrovania posledným úkonom prerusujúcim premlcaciu lehotu, vedie k nejednotnému uplatnovaniu príslusných vnútrostátnych predpisov a predpisov práva Únie. 22. Ak by totiz Protimonopolný úrad nezacal v prejednávanej veci vysetrovanie aj vo vztahu k moznému poruseniu clánku 101 ZFEÚ a túto otázku by naopak vysetrovala samotná Komisia, úkony prerusujúce premlcaciu lehotu by sa urcili v súlade s clánkom 25 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého sa premlcacia lehota prerusuje v dôsledku akýchkolvek úkonov vykonaných na úcely konania vzhladom na porusovanie. 23. V konaní prebiehajúcom na Najvyssom súde Protimonopolný úrad poziadal o podanie návrhu na zacatie prejudiciálneho konania s cielom preskúmat, ci ustanovenia práva Únie (t. j. clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003) bránia výkladu vnútrostátnych právnych predpisov v tom zmysle, ze formálny úkon, ktorým sa zacína vysetrovanie urcitého protisútazného postupu, je posledným aktom, ktorý môze viest k preruseniu premlcacej lehoty, v dôsledku coho dalsie opatrenia prijaté Protimonopolným úradom na úcely vysetrovania nepatria do kategórie úkonov prerusujúcich premlcaciu lehotu, a to aj v prípade, ak by islo o predpisy, ktoré by Protimonopolnému úradu znemoznovali úcinné uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ. 24. Vnútrostátny súd si totiz kladie otázku, ci restriktívny výklad vnútrostátneho zákona c. 21/1996 o hospodárskej sútazi, z ktorého v prejednávanej veci vychádzal odvolací súd, nevedie k nejednotnému uplatnovaniu príslusných ustanovení práva hospodárskej sútaze. 25. Vnútrostátny súd poznamenáva, ze podla casti vnútrostátnej judikatúry sa clánok 25 nariadenia c. 1/2003 týka jedine právomoci Komisie ukladat sankcie za údajné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze práva Únie, toto ustanovenie sa vsak nevztahuje na rumunský Protimonopolný úrad. Najvyssí súd vsak poukazuje na existenciu dalsieho prúdu v rámci judikatúry, podla ktorého je potrebné, aby existoval súlad medzi clánkom 25 nariadenia c. 1/2003 a ustanoveniami vnútrostátneho práva vo veci premlcania, kedze je nutné zabezpecit zhodu medzi pravidlami práva Únie a ustanoveniami vnútrostátneho práva, najmä ak je cielom týchto ustanovení prebrat obsah práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 26. Za týchto okolností Najvyssí súd polozil Súdnemu dvoru Európskej únie túto prejudiciálnu otázku: "Majú sa clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze súdom clenských státov ukladajú povinnost vykladat vnútrostátne predpisy upravujúce premlcanie práva Protimonopolného úradu ukladat správne sankcie v súlade s ustanoveniami clánku 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 a bránia výkladu ustanovení vnútrostátneho práva, podla ktorého je aktom, na základe ktorého sa prerusí plynutie premlcacej lehoty, iba formálny úkon, ktorým sa zacína vysetrovanie protisútazného konania, pricom dalsie úkony realizované na úcely daného vysetrovania nepatria medzi akty prerusujúce premlcanie?" III. Právna analýza A. Predbezné poznámky 1. Prejudiciálna otázka a nastolené právne otázky 27. Na úcely prehladnosti výkladu je aj v rámci právnej analýzy potrebné odkázat na niektoré skutkové okolnosti, aby bolo mozné dôkladne porozumiet právnej problematike, ktorá je základom prejudiciálnej otázky polozenej vnútrostátnym súdom. 28. Vnútrostátna právna úprava úcinná v case relevantnom z hladiska konania vo veci samej (clánok 62 rumunského zákona o hospodárskej sútazi) vzhladom na znenie, podla ktorého "kazdým úkonom Protimonopolného úradu vykonaným na úcely predbezného preskúmania alebo zacatia vysetrovania ( [3]3 ) v súvislosti s akýmkolvek porusením zákona sa prerusuje plynutie premlcacích lehôt", stanovuje, ze úkony, ktorými mozno prerusit plynutie premlcacích lehôt, sú "predovsetkým": a) písomné ziadosti o informácie; b) rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania; c) návrh na zacatie súdneho konania. ( [4]4 ) 29. Odvolací súd poskytol výklad uvedeného ustanovenia (neskôr napadnutý na vnútrostátnom súde) v tom zmysle, ze v prejednávanej veci bolo posledným úkonom, ktorý mohol viest k preruseniu plynutia premlcacej lehoty, rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania, v dôsledku coho ku dnu prijatia konecného rozhodnutia premlcacia lehota uz uplynula, co malo za následok neplatnost sankcie ulozenej Protimonopolným úradom. 30. Vnútrostátny súd (rumunský Najvyssí súd), na ktorý podal Protimonopolný úrad kasacnú staznost, má pochybnosti o správnosti výkladu predmetného vnútrostátneho ustanovenia, ktorý poskytol odvolací súd, pricom Súdnemu dvoru kladie v podstate tieto otázky: (1) ci clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ zaväzujú vnútrostátne súdy, aby vykladali vnútrostátne právne predpisy stanovujúce pravidlá premlcania, pokial ide o právomoc ukladat správne sankcie, v súlade s clánkom 25 ods. 3 nariadenia c. 1/2003; (2) ci restriktívny výklad ustanovenia, akým je citovaný clánok 62, podla ktorého je posledným aktom, ktorým mozno prerusit premlcaciu lehotu, formálne zacatie vysetrovania predsedom Protimonopolného úradu, môze mat za následok ohrozenie úcinného uplatnovania clánku 101 ZFEÚ, a to v rozpore so zásadou efektivity ako obmedzením procesnej autonómie clenských státov, a zásadou lojálnej spolupráce podla clánku 4 ods. 3 ZEÚ. 31. Právna otázka, ktorú treba vyriesit, preto spocíva v urcení limitov pre clenské státy, pokial ide o právnu úpravu premlcania aktov prijímaných vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze, a to najmä v súvislosti s druhmi úkonov prerusujúcich plynutie premlcacej lehoty. 32. Odkaz na clánok 25 nariadenia c. 1/2003 uvedený v prejudiciálnej otázke, pokial sa vykladá (tak, ako ho podla vsetkého vykladajú niektorí úcastníci konania) v zmysle priameho uplatnenia na prejednávanú vec, je z hladiska riesenia predmetnej právnej otázky zavádzajúci. 33. V clánku 25 uvedeného nariadenia sa totiz stanovuje, ze právomoc zverená Komisii clánkami 23 a 24 tohto nariadenia podlieha konkrétnym premlcacím lehotám a konkrétnym pravidlám upravujúcim koniec ich plynutia, ako je podmienka stanovená v odseku 3, podla ktorej premlcaciu lehotu týkajúcu sa ukladania pokút alebo pravidelných penále prerusí "kazdá akcia Komisie alebo orgánu hospodárskej sútaze clenského státu vykonaná s cielom vysetrovania alebo konania vzhladom na porusovaniu". 34. Zo znenia clánku 25 jednoznacne vyplýva, ze sa vztahuje iba na výkon právomocí zverených Komisii nariadením c. 1/2003, a nie na výkon právomocí zverených vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze. 35. Z tohto dôvodu sa domnievam, ze skutocnost, na ktorú sa odvolávajú niektorí úcastníci konania, ze rumunský zákonodarca sa v case nadobudnutia úcinnosti zákona o hospodárskej sútazi pri úprave dotknutého ustanovenia inspiroval vyssie citovaným clánkom 25 nariadenia c. 1/2003, je úplne irelevantná. 36. Ako poznamenala aj Komisia ( [5]5 ), znenie clánku 62 zákona o hospodárskej sútazi sa lísi od znenia clánku 25 nariadenia c. 1/2003. Nemozno preto tvrdit, ze rumunský zákonodarca doslovne prevzal obsah vyssie uvedeného clánku 25 ani ze by tento clánok bolo mozné priamo uplatnit na akty prijímané rumunským Protimonopolným úradom. 37. Z uvedeného vyplýva, ze riesenie otázky polozenej vnútrostátnym súdom nemôze závisiet od uplatnenia vyssie citovaného clánku 25, ale závisí od výkladu uvedeného clánku 62 zákona o hospodárskej sútazi, a to s ohladom na zosúladenie viacerých zásad práva Únie ( [6]6 ): zásady procesnej autonómie clenských státov pri neexistencii harmonizovanej právnej úpravy, zásady efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, zásady lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a Úniou a zásady zákazu retroaktivity hmotnoprávnych ustanovení, ktoré majú sankcnú povahu. 2. Rozhodné právo a neskorsie zmeny a doplnenia 38. Predtým, nez pristúpim k analýze vyssie uvedených zásad, je potrebné na úvod pripomenút, ze otázka, ktorá bola v prejednávanej veci polozená Súdnemu dvoru, stratila v rumunskom vnútrostátnom práve praktický význam z hladiska budúceho vyuzitia. 39. Vnútrostátny zákonodarca totiz zmenil a doplnil vyssie citovaný clánok 62, pricom ho zosúladil s ustanoveniami clánku 25 nariadenia c. 1/2003 ( [7]7 ), cize vo vztahu k zacatiu vysetrovania stanovil dalsie a následné príciny prerusenia premlcacej lehoty ( [8]8 ). 40. Predchádzajúca právna úprava sa vsak z hladiska casovej pôsobnosti dalej uplatnuje na vec, ktorú zacal príslusný rumunský súd prejednávat na základe správnej zaloby spolocnosti Whiteland, pricom Súdny dvor musí z tohto dôvodu poskytnút vnútrostátnemu súdu kritériá na úcely rozhodnutia danej veci s ohladom na správny výklad práva Únie. 41. Vykonané zmeny a doplnenia nemajú podla môjho názoru nijaký vplyv na riesenie prejednávanej veci: Súdnemu dvoru totiz prinálezí iba posúdit zlucitelnost výkladu (ako je výklad navrhnutý vnútrostátnym súdom a prijatý odvolacím súdom) vnútrostátneho ustanovenia úcinného v case skutkového stavu s právom Únie. 42. Napokon treba poznamenat, ze smernica 2019/1 ( [9]9 ) obsahuje v clánku 29 niektoré pravidlá týkajúce sa premlcacích lehôt na ulozenie pokút vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze, ktoré sa vsak netýkajú otázok, ktoré sú predmetom prejednávanej veci. ( [10]10 ) 43. Táto skutocnost preto podla vsetkého potvrdzuje vôlu normotvorcu Únie priamo neupravovat otázku týkajúcu sa trvania premlcacích lehôt a druhu aktov prerusujúcich plynutie týchto lehôt v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímajú vnútrostátne orgány na ochranu hospodárskej sútaze. B. Zásada procesnej autonómie clenských státov a zásada efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze 44. Po tom, co sa v prejednávanej veci vylúcila priama uplatnitelnost clánku 25 nariadenia c. 1/2003, je potrebné pristúpit k vyvázeniu niektorých vseobecných zásad práva Únie, o ktorých Súdny dvor uz viackrát rozhodol. 45. Pri hodnotení, ci je urcité právne ustanovenie, ako bolo rumunské ustanovenie úcinné v case skutkového stavu (vykladané restriktívne ako v prípade výkladu odvolacieho súdu), zlucitelné s právom Únie, treba vychádzat z predpokladu, ze konanie orgánu na ochranu hospodárskej sútaze musí byt úcinné tak v prípade, ak za takéto konanie zodpovedá Komisia, ako aj v prípade, ak patrí do zodpovednosti vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze. 46. Clenské státy totiz "urcia orgán alebo orgány hospodárskej sútaze zodpovedné za uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ tak, aby boli úcinne splnené ustanovenia tohto nariadenia. Takto urcené orgány musia v súlade s nariadením zabezpecit úcinné uplatnovanie uvedených clánkov vo vseobecnom záujme (pozri odôvodnenia c. 5, 6, 8, 34 a 35 nariadenia)" ( [11]11 ). 47. Je pravda, ze "v súlade so zásadou vnútrostátnej procesnej autonómie v prípade neexistencie právnej úpravy v danej oblasti na úrovni Únie majú byt vo vnútrostátnom právnom poriadku kazdého clenského státu urcené príslusné súdy a upravené procesné nálezitosti týkajúce sa opravných prostriedkov urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie" ( [12]12 ), pricom "vnútrostátne orgány v rámci vykonávania práva Spolocenstva konajú, pokial právo Spolocenstva vrátane jeho vseobecných zásad neobsahuje spolocné pravidlá na tento úcel, v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi normami svojho vlastného vnútrostátneho práva" ( [13]13 ). 48. V kazdom prípade, opät na základe dávnejsieho rozhodnutia Súdneho dvora, túto zásadu "treba vyvázit potrebou jednotného uplatnovania práva Spolocenstva, aby sa zabránilo rozdielnemu zaobchádzaniu s hospodárskymi subjektmi" ( [14]14 ). 49. To znamená, ze ako Súdny dvor jasne vysvetlil vo svojej neskorsej judikatúre, diskrecnú právomoc clenských státov obmedzuje povinnost dodrziavat zásady Únie ( [15]15 ), najmä zásadu efektivity. Vnútrostátne ustanovenia nemôzu "znemoznit alebo neprimerane stazit uplatnovanie práva Únie" ( [16]16 ). 50. Vyssie uvedené platí najmä pre oblast hospodárskej sútaze. Základom modernizácie pravidiel a postupov týkajúcich sa uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, realizovanej prostredníctvom nariadenia c. 1/2003, je totiz plán decentralizovaného systému uplatnovania európskych Protimonopolných pravidiel, v rámci ktorého je konanie Európskej komisie, vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze a súdov clenských státov úzko prepojené. Tieto subjekty dostali v porovnaní s predchádzajúcim rezimom nové právomoci, a to s cielom podporit vyssiu úcinnost presadzovania práva na úrovni Únie pri súcasnom zabezpecení koherencie a jednotnosti. 51. Takto vytvorený decentralizovaný systém, v rámci ktorého vnútrostátne orgány priamo uplatnujú právo Únie, vyzaduje, aby sa aj popri respektovaní procesnej autonómie clenských státov stanovili také pravidlá na úcely presadzovania Protimonopolných predpisov, ktoré nebudú prekázkou jednotného a úcinného uplatnovania Protimonopolného práva. 52. Clenské státy preto "musia zabezpecit, aby pravidlá, ktoré stanovia alebo uplatnujú, nezasahovali do úcinného uplatnovania clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ" ( [17]17 ),a aby "procesné podmienky opravných prostriedkov podávaných na súdoch proti rozhodnutiam... orgánov hospodárskej sútaze" neohrozovali naplnenie ciela nariadenia c. 1/2003, ktorým je "zabezpecit úcinné uplatnovanie clánkov 101 ZFEÚ a 102 ZFEÚ zo strany uvedených orgánov" ( [18]18 ). 53. V osobitnej súvislosti s premlcaním Súdny dvor nedávno rozhodoval vo veci týkajúcej sa práva podat zalobu o náhradu skody spôsobenej porusením práva hospodárskej sútaze. 54. Právo dotknutého clenského státu obmedzovalo príslusnú premlcaciu lehotu na tri roky, pricom zaciatok plynutia lehoty sa stanovil nezávisle od skutocnosti, ci poskodená osoba poznala totoznost zodpovednej osoby a celkový rozsah skody, pricom prebiehajúce konanie pred vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze neviedlo podla príslusnej právnej úpravy k pozastaveniu alebo preruseniu plynutia premlcacej lehoty. 55. Súdny dvor pri tejto prílezitosti vyhlásil, ze "clánok 102 ZFEÚ a zásada efektivity sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia takej vnútrostátnej právnej úprave, ktorá na jednej strane stanovuje, ze premlcacia lehota, pokial ide o zaloby na náhradu skody, je stanovená na tri roky a zacína plynút odo dna, ked sa poskodený dozvedel o svojom nároku na náhradu skody, aj ked nepoznal osobu zodpovednú za protiprávne konanie, a ktorá na druhej strane nestanovuje ziadnu moznost pozastavenia alebo prerusenia plynutia tejto lehoty pocas doby, ked prebieha konanie pred vnútrostátnym orgánom pre hospodársku sútaz" ( [19]19 ). 56. Súdny dvor dalej zdôraznil zásadu, podla ktorej "vnútrostátna právna úprava stanovujúca dátum, od ktorého zacína plynút premlcacia lehota, dlzku a podmienky týkajúce sa jej pozastavenia alebo prerusenia, musí byt prispôsobená specifikám práva hospodárskej sútaze" ( [20]20 ), ktoré vyzaduje "v zásade vykonanie komplexnej skutkovej a hospodárskej analýzy" ( [21]21 ). 57. Uvedené zásady, ktoré Súdny dvor potvrdil v súvislosti s prípadom týkajúcim sa zaloby súkromných osôb o náhradu skody, ktorá im vznikla z dôvodu protisútazného konania (tzv. súkromnoprávne presadzovanie), mozno podla môjho názoru uplatnit aj na prejednávanú vec, v ktorej úkon podliehajúci premlcaniu prinálezí vnútrostátnemu orgánu na ochranu hospodárskej sútaze (tzv. verejnoprávne presadzovanie). 58. Dôvodom uvedeného je skutocnost, ze súkromnoprávne presadzovanie, ktoré je popri verejnoprávnom presadzovaní skutocným "druhým pilierom" ( [22]22 ), sa stalo "neodmyslitelnou súcastou decentralizovaného systému uplatnovania kartelového práva, ako bol zavedený nariadením (ES) c. 1/2003" ( [23]23 ). Zaloby o náhradu skody pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze sú preto "neoddelitelnou súcastou systému vykonávania týchto pravidiel, ktorého cielom je potlácat protisútazné správanie podnikov a odrádzat ich od takéhoto správania" ( [24]24 ). 59. Uz v nariadení c. 1/2003 sa zdôraznoval komplementárny vztah medzi presadzovaním práva verejnoprávnymi a súkromnoprávnymi prostriedkami, ktorým sa európsky model vyznacuje ( [25]25 ): verejnoprávnemu presadzovaniu sa na základe dôsledných vysetrovacích a sankcných právomocí priznaných príslusným orgánom zveruje hlavná úloha spocívajúca v potlacovaní protisútazného konania a odrádzania od takéhoto konania; súkromnoprávnemu presadzovaniu sa zveruje úloha zabezpecit ochranu práv a náhradu skody, ktorá vznikla osobám poskodeným v dôsledku protisútazného konania. Najnovsie smernice ( [26]26 ) v danej oblasti zdôraznujú uvedené nastavenie, prinásajú vsak nové prvky, ktoré podla vsetkého smerujú k stále väcsej komplementárnosti. 60. Skôr nez nazerat na dva konkurujúce si systémy presadzovania práva je vhodné uvazovat o jednotnom systéme, kedze ide o dva spôsoby na dosiahnutie toho istého výsledku. ( [27]27 ) Cielom koordinácie medzi týmito spôsobmi presadzovania je stimulovat úcinnú interakciu tak, aby sa dosiahol spolocný úcel efektívneho uplatnovania práva hospodárskej sútaze. ( [28]28 ) 61. Praktická skúsenost dalej ukazuje, ze nielen obcianskoprávne zaloby o náhradu skody môzu predstavovat konkrétnu prílezitost, ako dosiahnut, aby sa súd zaoberal moznými prípadmi protisútazného konania, ktoré by inak zostali bez právnej ochrany ( [29]29 ), ale aj to, ze právo akejkolvek osoby domáhat sa náhrady skody vyplývajúcej z protisútazného konania "posilnuje operatívnu povahu pravidiel hospodárskej sútaze Únie..., cím prispieva k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Európskej únii" ( [30]30 ). 62. Z dôvodu uvedeného úzkeho komplementárneho vztahu medzi verejnoprávnym a súkromnoprávnym presadzovaním práva ( [31]31 ), ktoré v oboch prípadoch slúzia na sledovanie verejného záujmu na efektívnej a volnej hospodárskej sútazi na jednotnom trhu, sa domnievam, ze zásady uvedené Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Cogeco mozno uplatnit aj na prípad, ktorý je predmetom prejednávanej veci. 63. Podla zásady efektivity preto "vnútrostátne predpisy nesmú prakticky znemoznit alebo nadmerne stazit výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie" ( [32]32 ). 64. Uvedené platí najmä v oblasti hospodárskej sútaze ( [33]33 ), a to z dôvodu vyssie opísaného decentralizovaného systému presadzovania práva a rovnako s prihliadnutím na skutocnost, ze "vhodné právne posúdenie porusení pravidiel hospodárskej sútaze si v mnohých prípadoch vyzaduje hodnotenie komplexných ekonomických súvislostí, ako aj interných obchodných dokladov, ktoré neraz vyjdú na svetlo az v dôsledku postupu orgánov hospodárskej sútaze" ( [34]34 ). 65. Pokial ide o premlcanie, pravidlá prijímané jednotlivými clenskými státmi musia preto umoznovat orgánom na ochranu hospodárskej sútaze úcinne konat, a to aj v zlozitejsích prípadoch. 66. Pri analýze prípadu, o ktorom rozhoduje Súdny dvor v prejednávanej veci, vychádza na povrch niekolko indícií, ktoré môzu viest k záveru, ze výklad dotknutého vnútrostátneho ustanovenia poskytnutý odvolacím súdom nie je zlucitelný so zásadou efektivity: úplné vylúcenie moznej existencie aktov prerusujúcich plynutie premlcacej lehoty prijatých po zacatí vysetrovania, na základe ktorého nie je mozné zohladnit procesné okolnosti, ktoré nastali po takomto zacatí vysetrovania, ako aj z toho vyplývajúce nadmerné obmedzenie pôsobnosti absolútnej premlcacej lehoty v trvaní desat rokov, ktorá sa tiez stanovuje v tých ustanoveniach. 67. V prípade, aký je predmetom prejednávanej veci, sa nezdá byt v rozpore s právom Únie ani samotné trvanie premlcacej lehoty, ani konkrétne prípady aktov prerusujúcich plynutie tejto lehoty, ale neprimeraná prísnost poskytnutého restriktívneho výkladu, ktorý neumoznuje prerusit premlcaciu lehotu ani v mimoriadne zlozitých prípadoch. 68. Dalej takýto výklad takmer zbavuje významu absolútnu, desatrocnú premlcaciu lehotu, ktorá sa tiez stanovuje v tom istom vnútrostátnom predpise popri "beznej" pätrocnej lehote: ak nijaký úkon vykonaný po oficiálnom zacatí konania nemôze viest k preruseniu plynutia premlcacej lehoty, iba zriedka bude mozné prekrocit pät rokov relatívnej premlcacej lehoty, pricom v kazdom prípade pätrocnú lehotu bude mozné prekrocit nanajvýs iba o krátke casové obdobie medzi získaním znalosti o tom, ze mohlo dôjst k protisútaznému postupu, a zacatím konania. 69. Je pravda, ze zacatiu konania zo strany Protimonopolného úradu predchádza predbezné vysetrovanie vedené príslusným riaditelstvom, v danom období vsak nie je mozné vykonávat mnoho úkonov významných na úcely konania, ako napríklad inspekcie, a v kazdom prípade spravidla nedochádza k vsetkým procesným úkonom typickým pre riadnu fázu kontradiktórneho konania. 70. Clenské státy preto môzu stanovit iné lehoty a podmienky premlcania v porovnaní s lehotami a podmienkami, ktoré z clánku 25 nariadenia c. 1/2003 vyplývajú pre Komisiu, ale za predpokladu, ze stanovený spôsob premlcania umoznuje taký výkon presadzovania práva, ktorý je primeraný vzhladom na zlozitost právnej a hospodárskej analýzy prípadov predlozených vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze. Domnievam sa, ze práve v tomto zmysle je v oblasti práva hospodárskej sútaze potrebné rozumiet výrazu "nadmerne nestazovat vykonávanie práva Únie", ktorý Súdny dvor viackrát pouzil. 71. Skôr nez absolútna dlzka premlcacej lehoty, ktorá nesmie byt neprimeraná, aby sa zabránilo opacnému úcinku spocívajúcemu v neskorom konaní orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, zohrávajú na uvedené úcely klúcovú úlohu akty prerusujúce plynutie premlcacej lehoty, kedze umoznujú prispôsobit dlzku konania skutocnej zlozitosti prípadu. 72. Z uvedeného vyplýva, ze takú právnu úpravu, akú predstavujú predmetné rumunské ustanovenia, majú vnútrostátne súdy vykladat síce v súlade s procesnou autonómiou clenských státov, ale s prihliadnutím na: a) celý súbor úcinných pravidiel týkajúcich sa premlcania, a nie na jednotlivé ustanovenia samostatne ( [35]35 ); b) priemernú zlozitost prípadov, ktoré prejednáva vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze, a cas potrebný na primeranú právno-hospodársku analýzu. Ako navrhuje Komisia vo svojich písomných pripomienkach ( [36]36 ), na tieto úcely by sa mohol pouzit test navrhnutý Súdnym dvorom v prípade "Taricco 1" ( [37]37 ). 73. Pri pouzití uvedeného testu v prípade, ktorý je predmetom prejednávanej veci, by mal vnútrostátny súd preskúmat, ci uplatnenie vnútrostátnych ustanovení týkajúcich sa prerusenia premlcania tak, ako ich vykladal odvolací súd, má za následok, ze podniky, ktoré sa dopustili závazných protisútazných konaní, nebudú v znacnom pocte prípadov potrestané, pretoze tieto skutkové okolnosti sa vo vseobecnosti premlcia skôr, ako bude Protimonopolný úrad môct ulozit sankciu stanovenú zákonom. V prípade pozitívneho výsledku by mal vnútrostátny súd konstatovat, ze opatrenia stanovené vnútrostátnym právom v rámci potlacovania protisútazných konaní nemozno povazovat za úcinné a odstrasujúce, co by bolo v rozpore s clánkom 101 ZFEÚ v spojení s clánkom 4 ods. 3 ZEÚ. 74. Bolo by mozné zohladnit nielen skutocný pocet prípadov neulozenia sankcie, ktoré sú následkom uplynutia premlcacej lehoty, v porovnaní s celkovým poctom prípadov prejednaných príslusným orgánom na ochranu hospodárskej sútaze, ale napríklad aj skutocnost, ze niektoré druhy porusenia práva hospodárskej sútaze zostávajú v dôsledku uplatnenia vnútrostátnych ustanovení týkajúcich sa prerusenia premlcacej lehoty systematicky nepotrestané. ( [38]38 ) 75. Napokon poznamenávam, ze z hladiska posúdenia úcinkov mozného premlcania, pokial ide o presadzovanie práva vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze, by sa analýza vnútrostátneho súdu mohla týkat aj záujmov tretích osôb, ktorým by v dôsledku zrusenia rozhodnutia vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze z dôvodu premlcania vznikla skoda, ktorú, hoci este nie je aktuálna, mozno povazovat za významnú. 76. Mám na mysli najmä spotrebitelov, ktorí vzhladom na to, ze im vznikla skoda v dôsledku protisútazného konania sankcionovaných podnikov, ocakávajú potvrdenie rozhodnutia príslusného orgánu v súdnom konaní, aby mohli podat následné zaloby o náhradu skody. 77. Uvedená skutocnost predstavuje podla môjho názoru dalsie potvrdenie toho, co som uviedol v predchádzajúcich bodoch ( [39]39 ) vo veci komplementárneho vztahu verejnoprávneho a súkromnoprávneho presadzovania práva, ktoré v oboch prípadoch slúzia na sledovanie verejného záujmu na efektívnej a volnej hospodárskej sútazi na jednotnom trhu. 78. Predpokladom takéhoto dalsieho posúdenia je splnenie konkrétnych podmienok, na základe ktorých môze celkové posúdenie vnútrostátneho súdu zahrnat aj záujmy spotrebitelov: a) rozhodnutie vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze sa na prvý pohlad nesmie javit ako nezákonné z iného dôvodu, nez sú dôvody týkajúce sa premlcania; b) obsah napadnutého rozhodnutia vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze musí byt taký, aby teoreticky mohol zalozit aktívnu legitimáciu znacného poctu spotrebitelov, ktorým vznikla skoda v dôsledku nezákonného konania sankcionovaných podnikov, na podanie následných zalôb. 79. Na základe vyssie uvedených zistení sa domnievam, ze vnútrostátnemu súdu prinálezí posledné posúdenie: posúdenie týkajúce sa súladu dotknutého vnútrostátneho ustanovenia nie s textom, ale s "duchom" súboru pravidiel práva Únie v oblasti premlcania, pokial ide o opatrenia Komisie v rámci presadzovania práva. 80. Hoci tieto pravidlá nie sú pre clenské státy záväzné, v kazdom prípade predstavujú "normu úcinnosti", pokial ide o konanie orgánov na ochranu hospodárskej sútaze, ktorá musí byt v decentralizovanom systéme presadzovania práva, v rámci ktorého jednotlivé orgány na ochranu hospodárskej sútaze pôsobia v stále väcsej súcinnosti s Komisiou, co najjednotnejsia. 81. Z dosial uvedených skutocností a zo vsetkých okolností vyplývajúcich zo spisu je zrejmé, ze restriktívny výklad aktov prerusujúcich premlcaciu lehotu, ako je v prejednávanej veci výklad poskytnutý odvolacím súdom, by mohol byt prekázkou konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze v rámci presadzovania práva, najmä ak si specifiká konkrétneho prípadu vyzadujú komplexné právne a hospodárske analýzy (vyplývajúce aj z mnozstva podkladov, ktoré treba preskúmat) a následné vysetrovanie aj prostredníctvom inspekcií a iných spôsobov vyhladávania dôkazov. 82. Ako sa uz uviedlo, je úlohou vnútrostátneho súdu, aby uplatnil vyssie uvedené kritériá s cielom posúdit, ci predmetné vnútrostátne ustanovenie tak, ako ho vykladá odvolací súd, v prejednávanej veci nadmerne stazuje konanie rumunského Protimonopolného úradu v rámci presadzovania práva, cím by porusovalo zásadu efektivity. 83. V nadväznosti na takéto zistenie vnútrostátny súd uplatní zásadu konformného výkladu, ktorá, ako je známe, "vyzaduje, aby vnútrostátne súdy urobili vsetko, co je v ich právomoci, pricom zohladnia vnútrostátne právo ako celok a uplatnia výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, aby zarucili úplnú úcinnost predmetnej smernice a dospeli k rieseniu, ktoré je v súlade s úcelom sledovaným touto smernicou" ( [40]40 ). 84. V prípade, ak by vnútrostátny súd konstatoval nemoznost konformného výkladu a upustil by od uplatnenia dotknutého vnútrostátneho ustanovenia, je nevyhnutné, ako navrhla Komisia vo svojich písomných pripomienkach ( [41]41 ), aby sa presvedcivo vyrovnal s právnymi dôsledkami v rámci konania vo veci samej. 85. Ak by mal totiz vnútrostátny súd dospiet k záveru, ze restriktívny výklad clánku 62 rumunského zákona o hospodárskej sútazi je nezlucitelný s právom Únie, pri následnom upustení od uplatnenia tohto vnútrostátneho ustanovenia by sa vzhladom na platné prerusenie premlcacej lehoty v dôsledku vykonania dalsieho úkonu po zacatí vysetrovania mala právna situácia posúdit s ohladom na zásadu zákonnosti a zákazu retroaktivity sankcných predpisov. ( [42]42 ) 86. Dôvodom uvedeného je, ze zo spisu a najmä z písomných pripomienok Komisie ( [43]43 ) vyplýva, ze v rumunskom právnom poriadku, rovnako ako v talianskom práve, ktorého sa týkali rozsudky "Taricco 1" ( [44]44 ) a "Taricco 2" ( [45]45 ), je základom pravidiel o premlcaní nezákonného konania, tak ako aj pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných cinov a stanovenia trestov trestné právo hmotné, cize ustanovenia o premlcaní podliehajú, rovnako ako pravidlá o trestných cinoch a trestoch, zásade zákonnosti trestných cinov a trestov ( [46]46 ), zakotvenej v clánku 49 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie a v clánku 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach. Premlcacia lehota v trestnom práve preto podlieha poziadavkám predvídatelnosti, presnosti a zákazu retroaktivity, ktoré vyplývajú z povahy zásady zákonnosti trestných cinov a trestov. 87. Súdny dvor totiz v rozsudku "Taricco 2" ( [47]47 ) spresnil, ze ak vnútrostátny súd konstatuje, ze povinnost upustit od uplatnenia dotknutých vnútrostátnych ustanovení je v rozpore so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov, ktorá vyzaduje, aby zákon stanovil trestné ciny a príslusné tresty predvídatelne, presne a bez spätného úcinku, nie je povinný uvedenú povinnost respektovat, hoci by dodrzanie tejto povinnosti viedlo k náprave situácie v rámci vnútrostátneho práva, nezlucitelnej s právom Únie. 88. Uvedenú zásadu mozno podla môjho názoru povazovat za uplatnitelnú aj na prípady ukladania sankcií v oblasti hospodárskej sútaze, a to na základe ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva ( [48]48 ). 89. S prihliadnutím na ciel práva hospodárskej sútaze, povahu príslusných sankcií (preventívny, odrádzajúci a represívny úcinok) a ich význam (znacne vysoké penazné sankcie), podla názoru Európskeho súdu pre ludské práva je potrebné, aby predmetné postupy podliehali zárukám stanoveným v clánku 6 Európskeho dohovoru o ludských právach. ( [49]49 ) 90. Toto usmernenie nasledoval pri viacerých prílezitostiach aj Súdny dvor: v rozsudku Komisia/Anic Partecipazioni Súdny dvor uznal uplatnitelnost zásady osobnej zodpovednosti na pravidlá hospodárskej sútaze ( [50]50 ); v rozsudku Hüls/Komisia Súdny dvor odkázal na zásadu prezumpcie neviny, ktorá sa zarucuje v clánku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ludských právach ( [51]51 ). 91. Ako sa vyslovil generálny advokát Bot, "pokuty stanovené v clánku 23 nariadenia c. 1/2003[ ( [52]52 )] mozno vzhladom na ich povahu a význam prirovnat k trestnej sankcii", a súvisiace konanie "teda... patrí do 'trestnej oblasti` v zmysle clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd" ( [53]53 ). 92. V prípade splnenia vyssie uvedených podmienok preto nemozno vylúcit, ze ustanovenie právneho predpisu, ktoré sa následne povazovalo za odporujúce zásadám práva Únie, môze dalej zaväzovat úcastníkov konania, a to v súlade so zásadou zákonnosti a zákazu retroaktivity trestných alebo v sirsom zmysle sankcných ustanovení. 93. Obdobnú úvahu mozno uplatnit v prípade ustáleného výkladu úcinného ustanovenia. Nevyhnutným predpokladom na to, aby mohlo dôjst k takejto situácii, je, ze musí íst o jednoznacný a ustálený súdny výklad, ktorý z tohto dôvodu mozno v konkrétnom vnútrostátnom právnom poriadku povazovat za "zivé právo". 94. Iba v takomto prípade môze výklad ustanovenia právneho predpisu so sankcnou povahou ako "zivé právo" dalej zaväzovat úcastníkov konania napriek tomu, ze následne sa konstatoval rozpor daného ustanovenia s právom Únie. 95. Na základe skutocností vyplývajúcich zo spisu sa mi nezdá, ze v prejednávanej veci mozno konstatovat, ze doslo k uvedenej situácii, kedze v rámci rumunskej judikatúry existujú podla vsetkého rozpory, pokial ide o výklad predmetného ustanovenia. 96. Vnútrostátny súd vysvetluje, ze po vydaní rozhodnutia c. 13 zo 14. apríla 2015 Odvolací súd Bukurest rozhodoval v desiatich súvisiacich veciach, pricom v piatich prípadoch konstatoval premlcanie práva ulozit sankciu, kým v ostatných piatich prípadoch potvrdil napadnuté rozhodnutie ( [54]54 ): táto skutocnost potvrdzuje "nejednotnú prax súdov prvej instancie v uvedenej oblasti" ( [55]55 ). 97. Protimonopolný úrad pripomína, ze "súdy prvej instancie, ktoré skúmali zákonnost rozhodnutia c. 13/2015, vykladali a uplatnovali príslusné ustanovenia týkajúce sa premlcania vo veci ukladania sankcií v oblasti hospodárskej sútaze, pokial ide o akty prerusujúce plynutie premlcacej lehoty, rôznym spôsobom" ( [56]56 ). 98. Bude vsak úlohou vnútrostátneho súdu, aby preskúmal, ci doslo k splneniu podmienok stanovených v rozsudku "Taricco 2" a objasnených v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva a Súdneho dvora, a to pri uplatnení vyssie uvedených kritérií. IV. Návrh 99. S ohladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálnu otázku polozenú vnútrostátnym súdom odpovedal takto: 1. Clánok 4 ods. 3 ZEÚ a clánok 101 ZFEÚ sa majú vykladat v tom zmysle, ze súdom clenských státov ukladajú povinnost vykladat vnútrostátne predpisy, ktoré upravujú premlcanie právomoci orgánu na ochranu hospodárskej sútaze ukladat správne sankcie, v súlade so zásadou lojálnej spolupráce medzi clenskými státmi a Úniou a zásadou efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. 2. Clenské státy v rámci svojej procesnej autonómie stanovit odlisné pravidlá týkajúce sa premlcania právomoci vnútrostátnych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze môzu ukladat sankcie v porovnaní s pravidlami, ktoré sa v clánku 25 nariadenia c. 1/2003 stanovujú vo vztahu ku Komisii, ale pod podmienkou, ze tieto vnútrostátne pravidlá umoznia v súlade so zásadou efektivity taký výkon presadzovania práva, ktorý je primeraný vzhladom na zlozitost právnej a hospodárskej analýzy prípadov predlozených vnútrostátnym orgánom na ochranu hospodárskej sútaze. 3. Výklad vnútrostátnej právnej normy v tom zmysle, ze posledným úkonom, ktorým sa prerusuje plynutie premlcacej lehoty, je úkon, ktorým sa zacalo vysetrovanie urcitého protisútazného konania, pricom dalsie úkony realizované na úcely daného vysetrovania nepatria medzi úkony prerusujúce premlcanie, môze byt v rozpore s vyssie uvedenými zásadami lojálnej spolupráce a efektivity konania orgánu na ochranu hospodárskej sútaze, ak vnútrostátny súd zistí, ze sú splnené konkrétne podmienky, ktoré nadmerne stazujú konanie vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. Vnútrostátny súd musí v rámci svojho posúdenia zohladnit: a) specifiká práva hospodárskej sútaze, ktoré spravidla vyzadujú komplexnú skutkovú a hospodársku analýzu; b) súbor úcinných pravidiel týkajúcich sa premlcania ako celok; c) úlohu, ktorú plnia úkony prerusujúce premlcanie, ktoré umoznujú prispôsobit dlzku konania skutocnej zlozitosti prípadu; d) priemernú zlozitost prípadov, ktoré prejednáva vnútrostátny orgán na ochranu hospodárskej sútaze, a to vrátane pouzitia testu, ktorý Súdny dvor navrhol v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci C-105/14. 4. V prípade splnenia vyssie uvedených podmienok je vnútrostátny súd povinný uplatnit zásadu konformného výkladu a jedine v prípade nemoznosti takéhoto výkladu upustí od uplatnenia dotknutého vnútrostátneho ustanovenia, pricom preskúma súlad neuplatnenia daného ustanovenia so zásadou zákonnosti trestných cinov a trestov, a to spôsobom urceným Súdnym dvorom v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci C-42/17. __________________________________________________________________ ( [57]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [58]2 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy ([59]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [60]3 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. V zmenenom, v súcasnosti úcinnom ustanovení sa naopak uvádza: "na úcely predbezného preskúmania alebo stíhania porusenia zákona". ( [61]4 ) V zmenenom, v súcasnosti úcinnom ustanovení sa naopak uvádza: "a) písomné ziadosti o informácie; b) rozhodnutie predsedu Protimonopolného úradu o zacatí vysetrovania; c) vykonávanie inspekcií; d) oznámenie správy o vysetrovaní". ( [62]5 ) Pozri písomné pripomienky Komisie, bod 19. ( [63]6 ) Pozri rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i. ([64]205/82 az 215/82, [65]EU:C:1983:233, bod [66]17). ( [67]7 ) Mimoriadne nariadenie vlády c. 31/2015. Podla dôvodovej správy k tomuto nariadeniu sa zmeny a doplnenia clánkov 61 a 62 zákona "zameriavajú na odstránenie nejasností týkajúcich sa premlcania práva podat podnet a práva Protimonopolného úradu ukladat sankcie" (pozri poznámku pod ciarou 7, s. 23 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania). ( [68]8 ) Vrátane vykonávania inspekcií a oznámenia správy o vysetrovaní (pozri nový clánok 64 rumunského zákona o hospodárskej sútazi). ( [69]9 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1 z 11. decembra 2018, ktorá sa týka prostriedkov, ktoré majú orgány na ochranu hospodárskej sútaze clenských státov na úcely úcinnejsieho vykonávania pravidiel hospodárskej sútaze a na zabezpecenie riadneho fungovania vnútorného trhu (tzv. smernica "ECN+"), ktorú majú clenské státy prebrat do 4. februára 2021. ( [70]10 ) Nové ustanovenia sa týkajú iba povinnosti pozastavit alebo prerusit plynutie premlcacích lehôt pocas konania pred vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze iných clenských státov alebo pred Komisiou a povinnosti pozastavit alebo prerusit tieto lehoty pocas konania prebiehajúceho pred odvolacím orgánom, ktoré sa týka rozhodnutia vnútrostátneho orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. ( [71]11 ) Pozri rozsudok zo 7. decembra 2010, VEBIC ([72]C-439/08, [73]EU:C:2010:739, bod [74]56). ( [75]12 ) Pozri rozsudok zo 14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([76]C-550/07 P, [77]EU:C:2010:512, bod [78]113 a citovanú judikatúru). ( [79]13 ) Pozri rozsudok z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i. ([80]205/82 az 215/82, [81]EU:C:1983:233, bod [82]17). ( [83]14 ) Tamze. ( [84]15 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([85]C-360/09, [86]EU:C:2011:389), v ktorom sa v bode 24 uvádza, ze "hoci stanovenie a uplatnovanie týchto pravidiel patrí do právomocí clenských státov, tieto státy sú povinné pri výkone danej právomoci dodrziavat právo Únie"; pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. novembra 2009, Komisia/Spanielsko ([87]C-154/08, neuverejnený, [88]EU:C:2009:695, bod [89]121 a citovanú judikatúru). ( [90]16 ) Pozri rozsudky zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([91]C-360/09, [92]EU:C:2011:389, bod [93]24), a zo 16. júla 1998, Oelmühle a Schmidt Söhne ([94]C-298/96, [95]EU:C:1998:372, body [96]23 a [97]24 a citovanú judikatúru). V rovnakom zmysle pozri tiez rozsudky zo 4. júla 2006, Adeneler a i. ([98]C-212/04, [99]EU:C:2006:443, bod [100]95), a z 18. septembra 2003, Pflücke ([101]C-125/01, [102]EU:C:2003:477, body [103]33 a [104]34). ( [105]17 ) Pozri rozsudok zo 14. júna 2011, Pfleiderer ([106]C-360/09, [107]EU:C:2011:389, bod [108]24). ( [109]18 ) Pozri rozsudok zo 7. decembra 2010, VEBIC ([110]C-439/08, [111]EU:C:2010:739, bod [112]57). ( [113]19 ) Pozri rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([114]C-637/17, [115]EU:C:2019:263, bod [116]55). ( [117]20 ) Pozri rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([118]C-637/17, [119]EU:C:2019:263, bod [120]47). ( [121]21 ) Pozri rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([122]C-637/17, [123]EU:C:2019:263, bod [124]46). ( [125]22 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Otis Gesellschaft a i. ([126]C-435/18, [127]EU:C:2019:651, bod [128]40). ( [129]23 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([130]C-637/17, [131]EU:C:2019:32, bod [132]1). Pozri k tomu aj rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan ([133]C-453/99, [134]EU:C:2001:465); z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([135]C-295/04 az C-298/04, [136]EU:C:2006:461); z 5. júna 2014, KONE a i. ([137]C-557/12, [138]EU:C:2014:1317, bod [139]25), a nedávny rozsudok z 12. decembra 2019, Otis a i. ([140]C-435/18, [141]EU:C:2019:1069, najmä bod 24). ( [142]24 ) Pozri rozsudok zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. ([143]C-724/17, [144]EU:C:2019:204, bod [145]45). ( [146]25 ) V odôvodnení 7 sa uvádza, ze "vnútrostátne súdy hrajú dôlezitú úlohu pri uplatnovaní sútazných pravidiel spolocenstva. Pri rozhodovaní o sporoch medzi súkromnými osobami chránia osobné práva podla právnych predpisov spolocenstva, napríklad odskodnením poskodených. Úloha vnútrostátnych súdov v tomto ohlade doplna úlohu orgánov hospodárskej sútaze clenských státov. Mali by mat preto moznost plne uplatnovat clánky 81 a 82 Zmluvy". ( [147]26 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o urcitých pravidlách upravujúcich zaloby podla vnútrostátneho práva o náhradu skody utrpenej v dôsledku porusenia ustanovení práva hospodárskej sútaze clenských státov a Európskej únie ([148]Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1) a smernica nazývaná "ECN +", na ktorú sa odkázalo v poznámke pod ciarou 9 vyssie. ( [149]27 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Skanska Industrial Solutions a i. ([150]C-724/17, [151]EU:C:2019:100, bod [152]76), kde sa uvádza, ze "presadzovanie práva hospodárskej sútaze EÚ verejnoprávnymi a súkromnoprávnymi prostriedkami spolu tvoria kompletný systém vymáhania, aj ked prostredníctvom dvoch vetiev, ktoré by sa mali povazovat za celok". ( [153]28 ) CHIEPPA, R.: Coordination between Private and Public Antitrust Enforcement in Italy and in the EU. Due modalitŕ di un sistema bilanciato di enforcement. In: Il private antitrust enforcement in Italia e nell'Unione europea:scenari applicativi e le prospettive del mercato. Atti del VII Convegno Antitrust di Trento, 11-13 aprile 2019 - (ed.) Benacchio, G. A.; Carpagnano, M. (2019). ( [154]29 ) Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Skanska Industrial Solutions a i. ([155]C-724/17, [156]EU:C:2019:100, bod [157]47), kde sa uvádza, ze "súkromnoprávne vymáhanie prostredníctvom zalôb o náhradu skody poskytuje doplnkový odrádzajúci nástroj pre protisútazné správanie, ktorý samotné verejné právo nemôze zabezpecit". ( [158]30 ) Pozri rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([159]C-637/17, [160]EU:C:2019:263, bod [161]41). Este jasnejsie, s osobitným odkazom na clánok 101 ZFEÚ, Súdny dvor v rozsudku zo 14. marca 2019, Skanska Industrial Solutions a i. ([162]C-724/17, [163]EU:C:2019:204, bod [164]43), uviedol, ze "právo kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 101 ZFEÚ zabezpecí plnú úcinnost tohto clánku a najmä potrebný úcinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [165]31 ) "Verejnoprávne a súkromnoprávne presadzovanie práva sa vzájomne doplnajú a tvoria casti jedného celku", ako sa uvádza v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Skanska Industrial Solutions a i. ([166]C-724/17, [167]EU:C:2019:100, bod [168]80). ( [169]32 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([170]C-637/17, [171]EU:C:2019:32, bod [172]77), a v tomto zmysle uz aj rozsudky z 13. júla 2006, Manfredi a i. ([173]C-295/04 az C-298/04, [174]EU:C:2006:461, bod [175]62); zo 6. júna 2013, Donau Chemie a i. ([176]C-536/11, [177]EU:C:2013:366, bod [178]27), a z 5. júna 2014, KONE a i. ([179]C-557/12, [180]EU:C:2014:1317, bod [181]25). ( [182]33 ) Pozri rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([183]C-637/17, [184]EU:C:2019:263, bod [185]44). ( [186]34 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Cogeco Communications ([187]C-637/17, [188]EU:C:2019:32, bod [189]85). ( [190]35 ) V tomto zmysle pozri rozsudok z 28. marca 2019, Cogeco Communications ([191]C-637/17, [192]EU:C:2019:263, bod [193]45). ( [194]36 ) Pozri písomné pripomienky Komisie, bod 34. ( [195]37 ) Pozri rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i. ([196]C-105/14, [197]EU:C:2015:555, bod [198]47), v ktorom Súdny dvor navrhol vnútrostátnemu súdu, aby preskúmal, ci "uplatnenie vnútrostátnych ustanovení týkajúcich sa prerusenia premlcania by malo za následok, ze skutkové okolnosti zakladajúce trestný cin závazného podvodu nebudú v znacnom pocte prípadov potrestané, pretoze tieto skutkové okolnosti sa premlcia skôr, ako sa bude môct konecným rozhodnutím ulozit trest stanovený zákonom". V prípade pozitívneho výsledku "treba konstatovat, ze opatrenia stanovené vnútrostátnym právom v rámci boja proti podvodom a iným nelegálnym cinnostiam poskodzujúcim financné záujmy Únie, nemozno povazovat za úcinné a odstrasujúce, co je nezlucitelné s clánkom 325 ods. 1 ZFEÚ, clánkom 2 ods. 1 Dohovoru PIF, ako aj smernicou 2006/112 v spojení s clánkom 4 ods. 3 Zmluvy o EÚ". ( [199]38 ) Pozri rozsudky z 5. júna 2018, Kolev a i. ([200]C-612/15, [201]EU:C:2018:392, bod [202]65), a zo 17. januára 2019, Dzivev ([203]C-310/16, [204]EU:C:2019:30, bod [205]31). ( [206]39 ) Pozri bod 62 a nasl. vyssie. ( [207]40 ) Pozri ex multis rozsudok zo 6. novembra 2018, Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften ([208]C-684/16, [209]EU:C:2018:874, bod [210]59). Ako vysvetlil Súdny dvor (bod 60), "poziadavka konformného výkladu zahrna povinnost vnútrostátnych súdov zmenit prípadne ustálenú judikatúru, pokial táto judikatúra vychádza z výkladu vnútrostátneho práva, ktorý je nezlucitelný s cielmi urcitej smernice. V dôsledku toho nemôze vnútrostátny súd platne zastávat názor, ze vnútrostátne ustanovenie nemôze vykladat v súlade s právom Únie len z toho dôvodu, ze sústavne vykladal toto ustanovenie v zmysle, ktorý nie je zlucitelný s týmto právom". ( [211]41 ) Pozri písomné pripomienky Komisie, bod 39. ( [212]42 ) Pozri rozsudok z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. ([213]C-42/17, [214]EU:C:2017:936, body [215]61 a [216]62). ( [217]43 ) Pozri písomné pripomienky Komisie, bod 41. ( [218]44 ) Pozri rozsudok z 8. septembra 2015, Taricco a i. ([219]C-105/14, [220]EU:C:2015:555). ( [221]45 ) Pozri rozsudok z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. ([222]C-42/17, [223]EU:C:2017:936). ( [224]46 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([225]C-352/09 P, [226]EU:C:2010:635, body [227]88 a [228]89), v ktorých sa uvádza, ze "pokial ide o procesné pravidlá, tie sa vztahujú na vsetky spory prejednávané v okamihu nadobudnutia ich úcinnosti... To vsak neplatí v prípade hmotnoprávnych pravidiel. Tie nie sú retroaktívne, pokial normotvorca Únie nestanovuje inak". Pozri v tomto zmysle rozhodnutie Curtea Constitutionala a României (Ústavný súd, Rumunsko) c. 297/2018 (na ktoré sa odkazuje v písomných pripomienkach Komisie v poznámke pod ciarou 19), ktorým Ústavný súd vyhovel námietke protiústavnosti clánku 155 ods. 1 rumunského trestného zákonníka, uverejnené 25. júna 2018. ( [229]47 ) Rozsudok z 5. decembra 2017, M.A.S. a M.B. ([230]C-42/17, [231]EU:C:2017:936). ( [232]48 ) Európsky súd pre ludské práva pouzíva tri kritériá na stanovenie, ci v urcitej veci ide o obvinenie podla trestného práva, a to právnu kvalifikáciu porusenia vo vnútrostátnom práve, represívny a odrádzajúci charakter sankcie, ako aj stupen prísnosti sankcie, ktorej ulozenie a priori hrozí dotknutej osobe (rozsudok ESLP z 8. júna 1976, Engel a i. v. Holandsko, séria A c. 22, bod 82. Pokial ide o prehlad judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva týkajúcej sa uplatnovania uvedených kritérií, pozri rozsudok ESLP z 23. novembra 2006, Jussila v. Fínsko, body 29 az 39). ESLP pouzil takúto úvahu v súvislosti s viacerými administratívnymi sankciami vrátane sankcií ulozených vnútrostátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze (pozri rozsudky ESLP z 9. februára 1990, Melchers a spol. v. Nemecko; z 30. mája 1991, Société Stenuit v. Francúzsko, a z 3. decembra 2002, Lilly v. Francúzsko. Pozri tiez uvedené rozsudky ESLP Jussila v. Fínsko, bod 43, a Dubus S.A. v. Francúzsko, bod 35, ako aj, pokial ide o izolovaný výklad, rozsudok ESLP z 3. júna 2004, OOO Neste a i. v. Rusko). V súvislosti so vsetkými uvedenými odkazmi pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([233]C-352/09 P, [234]EU:C:2010:635, body [235]48 az [236]52 a citovanú judikatúru). ( [237]49 ) Pozri rozsudky ESLP z 3. decembra 2002, Lilly v. Francúzsko (staznost c. 53892/00); z 11. júna 2009, Dubus S.A. v. Francúzsko (staznost c. 5242/04), body 37 a 38; z 27. septembra 2011, Menarini Diagnostics S.r.l. v. Taliansko (staznost c. 43509/08), body 38 az 44, a z 23. októbra 2018, Produkcija Plus Storitveno podjetje d.o.o. v. Slovinsko (staznost c. 47072/15), body 45 a 46. ( [238]50 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni ([239]C-49/92 P, [240]EU:C:1999:356, bod [241]78). Táto judikatúra bola potvrdená rozsudkom z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([242]C-97/08 P, [243]EU:C:2009:536, bod [244]77). ( [245]51 ) Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia ([246]C-199/92 P, [247]EU:C:1999:358); Súdny dvor vzhladom na povahu predmetných porusení a tiez povahu a stupen závaznosti príslusných sankcií konstatoval, ze zásada prezumpcie neviny sa uplatnuje v konaniach týkajúcich sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze vztahujúcich sa na podniky, ktoré môzu skoncit ulozením pokuty alebo pravidelného penále. ( [248]52 ) Z tohto dôvodu teoreticky aj pokuty, ktoré ukladajú jednotlivé vnútrostátne orgány na ochranu hospodárskej sútaze na základe právomocí, ktoré sa na tieto orgány preniesli samotným nariadením c. 1/2003. ( [249]53 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci ThyssenKrupp Nirosta/Komisia ([250]C-352/09 P, [251]EU:C:2010:635, bod [252]49). ( [253]54 ) Pozri bod 36 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. ( [254]55 ) Pozri bod 70 návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. ( [255]56 ) Pozri písomné pripomienky Protimonopolného úradu, poznámku pod ciarou 37, kde sa uvádza, ze: a) niektoré súdy konstatovali, ze rozhodnutie o zacatí vysetrovania je posledným úkonom príslusného orgánu, ktorým mozno prerusit plynutie premlcacej lehoty; následné opatrenia prijaté Protimonopolným úradom na úcely vysetrovania daného porusenia nemajú za následok prerusenie premlcania; vysetrovanie zo strany Protimonopolného úradu musí byt ukoncené do piatich rokov odo dna zacatia vysetrovania; az v nadväznosti na zmeny a doplnenia vykonané prostredníctvom mimoriadneho nariadenia vlády c. 31/2015 sa zákon o hospodárskej sútazi zosúladil s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003, kedze premlcaciu lehotu mozno prerusit akýmkolvek opatrením Protimonopolného úradu prijatým na úcely zistenia porusenia; kým b) iné súdy zaujali toto stanovisko: rozhodnutie o zacatí vysetrovania nie je posledným úkonom, ktorým môze Protimonopolný úrad prerusit plynutie premlcacej lehoty; kazdé opatrenie, ktoré tento orgán prijíma s cielom vysetrit porusenie, vedie k preruseniu premlcania; ulozenie sankcie podlieha lehote desat rokov odo dna, ked príslusný skutkový stav prestal existovat (osobitná premlcacia lehota), ktorá preto predstavuje hornú hranicu trvania vysetrovania; zmeny a doplnenia podla mimoriadneho nariadenia vlády c. 31/2015 sú iba formálne, pretoze zákon o hospodárskej sútazi bol zosúladený s ustanoveniami nariadenia c. 1/2003 mimoriadnym nariadením vlády c. 121/2003, podla ktorého úkony, ktoré prerusujú plynutie premlcacej lehoty, spocívajú v opatreniach vykonaných na úcely vysetrovania porusenia vrátane ziadostí o informácie a oznámení o zistených nezrovnalostiach, t. j. procesných aktov, ktoré nasledujú po prijatí rozhodnutia o zacatí vysetrovania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#t-ECR_62019CC0308_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0001 58. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0002 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 60. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0003 61. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0004 62. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0005 63. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0006 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A233&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A233 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A233&anchor=#point17 67. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0007 68. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0008 69. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0009 70. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0010 71. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0011 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point56 75. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0012 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&anchor=#point113 79. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0013 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A233&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A233 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A233&anchor=#point17 83. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0014 84. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0015 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A695&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A695 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A695&anchor=#point121 90. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0016 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&anchor=#point24 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A372&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A372 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A372&anchor=#point23 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A372&anchor=#point24 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A443&anchor=#point95 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A477&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A477 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A477&anchor=#point33 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A477&anchor=#point34 105. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0017 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A389&anchor=#point24 109. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0018 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A739&anchor=#point57 113. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0019 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point55 117. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0020 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point47 121. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0021 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point46 125. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0022 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A651&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A651 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A651&anchor=#point40 129. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0023 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point1 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point25 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1069 142. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0024 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point45 146. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0025 147. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0026 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:349:TOC 149. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0027 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100&anchor=#point76 153. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0028 154. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0029 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100&anchor=#point47 158. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0030 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point41 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A204&anchor=#point43 165. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0031 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100&locale=sk 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A100&anchor=#point80 169. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0032 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point77 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point62 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A366&anchor=#point27 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point25 182. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0033 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point44 186. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0034 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A32&anchor=#point85 190. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0035 191. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&locale=sk 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A263&anchor=#point45 194. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0036 195. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0037 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&anchor=#point47 199. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0038 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A392&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A392 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A392&anchor=#point65 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A30&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A30 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A30&anchor=#point31 206. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0039 207. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0040 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A874&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A874 210. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A874&anchor=#point59 211. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0041 212. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0042 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&anchor=#point61 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&anchor=#point62 217. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0043 218. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0044 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555&locale=sk 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A555 221. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0045 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936 224. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0046 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&anchor=#point88 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&anchor=#point89 229. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0047 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936&locale=sk 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A936 232. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0048 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&locale=sk 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&anchor=#point48 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&anchor=#point52 237. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0049 238. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0050 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point78 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point77 245. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0051 246. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358&locale=sk 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A358 248. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0052 249. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0053 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A635&anchor=#point49 253. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0054 254. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0055 255. file:///tmp/lynxXXXXKJPtCX/L85934-4470TMP.html#c-ECR_62019CC0308_SK_01-E0056