NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 11. marca 2021 ( [1]1 ) Spojené veci C-174/19 P a C-175/19 P Scandlines Danmark ApS, Scandlines Deutschland GmbH (C-174/19 P) Stena Line Scandinavia AB (C-175/19 P) proti Európskej komisii "Odvolanie - Zaloba o neplatnost - Státna pomoc - Individuálna pomoc - Verejné financovanie zeleznicného spojenia cez oblast Fehmarn - Rozhodnutie, ktorým sa po skoncení fázy predbezného preskúmania vyhlasuje, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc - Poziadavka týkajúca sa spôsobilosti narusit hospodársku sútaz - Zákonný monopol - Vzájomné odvolanie - Prípustnost" 1. Tieto návrhy sa týkajú konaní vo veciach dvoch takmer identických odvolaní podaných dvoma prevádzkovatelmi lodnej dopravy (jednak spolocnostami Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH, jednak spolocnostou Stena Line Scandinavia AB, dalej len "odvolatelky") pôsobiacimi v oblasti Fehmarn, t. j. v morskej úzine oddelujúcej nemecký ostrov Fehmarn od dánskeho ostrova Lolland. Predmetné dve odvolania (dalej len "hlavné odvolania") sú zamerané na zrusenie dvoch rozsudkov Vseobecného súdu Európskej únie ( [2]2 ), ktoré sú tiez takmer identické a ktorými Vseobecný súd ciastocne zamietol zaloby odvolateliek podané s cielom dosiahnut zrusenie rozhodnutia Európskej komisie, vydaného po skoncení fázy predbezného preskúmania, o nevznesení námietok voci opatreniam, ktoré Dánske královstvo prijalo v súvislosti s projektom pevného spojenia cez oblast Fehmarn (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [3]3 ). 2. V oboch uvedených konaniach podala Komisia vzájomné odvolanie (dalej len "vzájomné odvolania"), v ktorých spochybnuje prípustnost zalôb podaných súcasnými odvolatelkami na Vseobecný súd. 3. Okrem významu, ktorý predmetné spojené veci majú vzhladom na znacnú dôlezitost projektu týkajúceho sa oblasti Fehmarn, t. j. predmetu sporného rozhodnutia, poskytujú tiez Súdnemu dvoru prílezitost blizsie vysvetlit poziadavku, ktorej splnenie je nevyhnutné na úcely kvalifikácie urcitého vnútrostátneho opatrenia ako "státnej pomoci", aby takéto opatrenie bolo spôsobilé narusit hospodársku sútaz, a to najmä v súvislosti so situáciou, v ktorej sa vytvára zákonný monopol. V casti týkajúcej sa vzájomných odvolaní predmetné spojené veci poukazujú aj na zaujímavé otázky súvisiace s prípustnostou takéhoto druhu odvolania. I. Skutkový stav 4. Príslusné skutkové okolnosti sa uvádzajú v napadnutých rozsudkoch, na ktoré odkazujem na úcely získania blizsích podrobností. ( [4]4 ) Pre potreby tohto konania pripomeniem iba nasledujúce skutocnosti. A. Projekt pevného spojenia cez oblast Fehmarn 5. Spolková republika Nemecko a Dánske královstvo schválili medzinárodnou zmluvou uzatvorenou v roku 2008 projekt pevného spojenia cez oblast Fehmarn (dalej len "projekt"). 6. Tento projekt pozostáva jednak z podmorského tunela, ktorý spojí pobrezia (coast-to-coast) mesta Rřdby na ostrove Lolland a obce Puttgarden na ostrove Fehmarn prostredníctvom elektrifikovanej zeleznicnej trate a dialnice (dalej len "pevné spojenie"), jednak z vnútorných cestných a zeleznicných prepojení v Dánsku (dalej len "vnútorné spojenia"). 7. Presnejsie, práce týkajúce sa casti vnútorných spojení súvisiacej so zeleznicnými spojeniami (dalej len "vnútorné zeleznicné spojenia") budú pozostávat z rozsírenia a zlepsenia v súcasnosti existujúcej zeleznicnej trate medzi mestami Ringsted a Rřdby v dlzke priblizne 120 km, ktorá patrí spolocnosti Banedanmark, verejnému prevádzkovatelovi státnej zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku. ( [5]5 ) 8. Na základe uzatvorenej medzinárodnej zmluvy a dánskeho zákona z roku 2015 týkajúceho sa výstavby a prevádzky pevného spojenia a vnútorných spojení ( [6]6 ) boli realizáciou projektu poverené dva dánske verejné podniky. Jeden podnik, A/S Femern, je poverený financovaním, výstavbou a prevádzkovaním ( [7]7 ) pevného spojenia, kým druhý podnik, A/S Femern Landanlćg, je poverený financovaním, výstavbou a prevádzkovaním vnútorných spojení. Kontrolný podiel v spolocnosti Femern vlastní spolocnost Femern Landanlćg, ktorú naopak kontroluje iná spolocnost vo vlastníctve dánskeho státu. 9. Pokial ide konkrétne o vnútorné zeleznicné spojenia ( [8]8 ), Femern Landanlćg bude zodpovedat za ich výstavbu a správu, vrátane ich údrzby. Práce na zlepsení uvedených spojení vykoná Banedanmark, ktorá bude poverená prevádzkovaním predmetných spojení za rovnakých podmienok, ako sa uplatnujú na ostatné úseky dánskeho státneho zeleznicného systému. ( [9]9 ) Po realizácii projektu sa vlastníctvo vnútorných zeleznicných spojení rozdelí medzi Banedanmark (v podiele 20 %) a Femern Landanlćg (v podiele 80 %). Banedanmark bude znásat náklady prevádzkovania vnútorných zeleznicných spojení, kým náklady na ich údrzbu sa rozdelia medzi Femern Landanlćg a Banedanmark, a to pomerne podla ich vlastníckych podielov. 10. Projekt financujú Femern a Femern Landanlćg. V tejto súvislosti dánske orgány prijali opatrenia zahrnajúce kapitálovú injekciu v prospech spolocnosti Femern, ako aj státne záruky a státne pôzicky v prospech spolocností Femern a Femern Landanlćg. Presnejsie, plánovanie, výstavba a prevádzkovanie pevného spojenia, ako aj vnútorných spojení sa financujú prostredníctvom pôziciek získaných na medzinárodných trhoch, a to so zárukou dánskeho státu alebo ako alternatívny zdroj financovania prostredníctvom podporných pôziciek od Dánskej národnej banky. 11. Femern bude vyberat poplatky od pouzívatelov pevného spojenia na úcely splatenia jej dlhu, pricom bude vyplácat spolocnosti Femern Landanlćg dividendy, ktoré táto spolocnost pouzije na splatenie jej dlhu. Okrem toho Femern Landanlćg bude inkasovat 80 % poplatkov platených zeleznicnými prevádzkovatelmi za pouzívanie vnútorných zeleznicných spojení, ktoré vyberie Banedanmark, a to pomerne k vlastníckym podielom spolocností Femern Landanlćg a Banedanmark na predmetných infrastruktúrach. B. Sporné rozhodnutie 12. V nadväznosti na podanie niektorých stazností, ktorými sa spochybnila zlucitelnost opatrení, ktoré v súvislosti s projektom prijali dánske orgány, s pravidlami Únie v oblasti státnej pomoci, ako aj po upovedomení Komisie o týchto opatreniach príslusnými orgánmi v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, prijala uvedená institúcia 23. júla 2015 sporné rozhodnutie. 13. Sporné rozhodnutie sa skladá z dvoch castí. 14. V prvej casti Komisia usúdila, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg na financovanie plánovania, výstavby a prevádzkovania vnútorných spojení nepredstavujú státnu pomoc podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [10]10 ) 15. Pokial ide konkrétne o vnútorné zeleznicné spojenia, Komisia v uvedenom rozhodnutí konstatovala, ze prevádzkovanie a správa národnej zeleznicnej siete v Dánsku sa uskutocnujú na trhu uzavretom pre hospodársku sútaz. Presnejsie, po tom, co Komisia poznamenala, ze Banedanmark bude poverená zlepsením a prevádzkovaním predmetných spojení, a to za rovnakých podmienok, ako sa uplatnujú na ostatné úseky dánskeho státneho zeleznicného systému, táto institúcia usúdila, ze vzhladom na povahu národnej zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku neexistuje hospodárka sútaz na trhu alebo o trh prevádzkovania a správy národnej zeleznicnej siete. ( [11]11 ) Okrem toho Komisia uviedla, ze so zretelom na skutocnost, ze k prevádzkovaniu a správe predmetnej národnej siete dochádza na samostatnom a geograficky uzavretom vnútrostátnom trhu, financná podpora poskytnutá spolocnosti Femern Landanlćg nemôze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. ( [12]12 ) 16. V druhej casti sporného rozhodnutia ( [13]13 ), ktorá sa týka opatrení poskytnutých spolocnosti Femern na financovanie plánovania, výstavby a prevádzkovania pevného spojenia, Komisia dospela k záveru, ze aj keby v tomto prípade islo o státnu pomoc, financovanie z verejných zdrojov v prospech spolocnosti Femern je v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ v kazdom prípade zlucitelné s vnútorným trhom. II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnuté rozsudky 17. Návrhmi podanými do kancelárie Vseobecného súdu 10. a 11. novembra 2015 podali odvolatelky dve samostatné zaloby, ktoré Vseobecný súd eviduje ako veci T-630/15 a T-631/15, a to s cielom dosiahnut zrusenie sporného rozhodnutia. 18. Do konania na Vseobecnom súde vstúpili na podporu návrhov súcasných odvolateliek Naturschutzbund Deutschland eV (dalej len "NABU") a Föreningen Svensk Sjöfart (dalej len "FSS"). Dánske královstvo vstúpilo do konania na podporu návrhov Komisie. 19. Napadnutými rozsudkami Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie. 20. Vseobecný súd predovsetkým zamietol ako nedôvodné zalobné dôvody súcasných odvolateliek týkajúce sa casti sporného rozhodnutia súvisiacej s opatreniami poskytnutými spolocnosti Femern Landanlćg na úcely financovania plánovania, výstavby a prevádzkovania vnútorných zeleznicných spojení. ( [14]14 ) 21. Naopak, Vseobecný súd vyhovel zalobám súcasných odvolateliek, pokial ide o analýzu verejného financovania poskytnutého spolocnosti Femern v súvislosti s castou projektu týkajúcou sa pevného spojenia, a to s prihliadnutím na skutocnost, ze Komisia porusila svoju povinnost vyplývajúcu z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, t. j. povinnost zacat so zretelom na existenciu závazných tazkostí konanie vo veci formálneho zistovania. ( [15]15 ) 22. Po vyhlásení napadnutých rozsudkov Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a prijala nové rozhodnutie, ktoré je v súcasnosti predmetom troch zalôb, o ktorých Vseobecný súd stále rozhoduje. ( [16]16 ) III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 23. Pokial ide o hlavné odvolania, Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH vo veci C-174/19 P, ako aj Stena Line Scandinavia AB vo veci C-175/19 P Súdnemu dvoru v podstate predovsetkým navrhujú, aby zrusil prvý a druhý napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Vseobecný súd zamietol ich zalobné dôvody, a dalej, aby Komisii ulozil povinnost nahradit trovy konania. Odvolatelky tiez navrhujú zamietnut vzájomné odvolania podané Komisiou a ulozit tejto institúcii povinnost znásat trovy konania. 24. Komisia Súdnemu dvoru navrhuje, aby zamietol hlavné odvolania a odvolatelkám ulozil povinnost nahradit trovy konania. Vo svojich vzájomných odvolaniach dalej predovsetkým navrhuje, aby Súdny dvor zrusil implicitné rozhodnutie Vseobecného súdu o prípustnosti zalôb odvolateliek v castiach týkajúcich sa opatrení priznaných spolocnosti Femern Landanlćg; v druhom rade navrhuje, aby Súdny dvor vyhlásil zalobu v casti týkajúcej sa uvedených opatrení za neprípustnú, a v tretom rade, aby ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania pred Vseobecným súdom a pred Súdnym dvorom. 25. Dánske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor zamietol hlavné odvolania odvolateliek a vyhovel vzájomným odvolaniam, ktoré podala Komisia. 26. Návrhy zdruzenia NABU a spolocnosti FSS, ktoré vstúpili do konania na Vseobecnom súde na podporu odvolateliek, sú v podstate obdobné ako návrhy predlozené odvolatelkami. 27. Uzneseniami predsedu Súdneho dvora z 22. októbra 2019 sa vedlajsím úcastníkom konania spolocnostiam Rederi AB Nordö-Link (dalej len "Rederi"), Trelleborg Hamn AB (dalej len "Trelleborg") a zdruzeniu Aktionsbündnis gegen eine feste Fehmarnbeltquerung eV (dalej len "Aktionsbündnis") povolil vstup do konania v oboch veciach C-174/19 P a C-175/19 P, a to na podporu návrhov odvolateliek. Ich návrhy sú v podstate obdobné ako návrhy predlozené odvolatelkami. IV. Analýza 28. Odvolatelky vo svojich hlavných odvolaniach, ktoré majú takmer identický obsah, uvádzajú sedem odvolacích dôvodov. 29. Prvé dva odvolacie dôvody sa týkajú castí napadnutých rozsudkov súvisiacich s analýzou opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg vo veci vnútorných zeleznicných spojení. Prostredníctvom týchto odvolacích dôvodov odvolatelky poukazujú na to, ze Vseobecný súd sa v rozpore s clánkom 107 ods. 1 a clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia nepochybila a nestretla sa so závaznými tazkostami, ked usúdila, ze predmetné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc, kedze nemohli narusit hospodársku sútaz (prvý odvolací dôvod) ani ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (druhý odvolací dôvod). 30. Dalsích pät odvolacích dôvodov, ktoré uviedli odvolatelky, sa naopak týkajú castí napadnutých rozsudkov súvisiacich s analýzou opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern vo veci pevného spojenia. 31. Komisia vo svojich vzájomných odvolaniach, ktoré mali identický obsah, uvádza jediný odvolací dôvod, ktorým spochybnuje aktívnu legitimáciu odvolateliek zalovat na Vseobecnom súde casti sporného rozhodnutia týkajúce sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. 32. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora sa vo svojej analýze zameriam na vzájomné odvolania Komisie a na prvé dva odvolacie dôvody v rámci hlavných odvolaní. A. O vzájomných odvolaniach 1. Argumentácia úcastníkov konania 33. Vzájomné odvolania podané Komisiou, ktorú v tejto súvislosti podporuje Dánske královstvo, sa zameriavajú na spochybnenie implicitných rozhodnutí, ktoré Vseobecný súd podla názoru Komisie prijal v rámci napadnutých rozsudkov vo veci prípustnosti zalôb odvolateliek, pokial ide o cast sporného rozhodnutia týkajúcu sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. 34. Komisia predovsetkým usudzuje, ze jej vzájomné odvolania sú prípustné. Táto institúcia uznáva, ze v súlade s judikatúrou vyplývajúcou z rozsudku z 26. februára 2002, Rada/Boehringer ([17]C-23/00 P, [18]EU:C:2002:118; dalej len "rozsudok Boehringer"), rozhodnutie Vseobecného súdu spojit námietku neprípustnosti s meritórnym preskúmaním veci, bez rozhodnutia o predmetnej námietke, nemozno napadnút odvolaním. Komisia vsak zastáva názor, ze uvedená judikatúra sa vztahuje výlucne na hlavné odvolania a nie na vzájomné odvolania, ktoré v súcasnosti upravuje clánok 178 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Toto ustanovenie totiz podla Komisie pripústa moznost napadnút implicitné rozhodnutie Vseobecného súdu o prípustnosti zaloby. 35. Z vecného hladiska Komisia vo svojich vzájomných odvolaniach uvádza, ze zaloby odvolateliek podané na Vseobecný súd boli neprípustné v casti, v ktorej sa týkali opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, a to z dôvodu, ze zalobkýn, t. j. súcasných odvolateliek, sa tieto opatrenia osobne nedotýkali. Zalobkyne v prvom stupni totiz v súlade s poziadavkou vyplývajúcou z judikatúry nepreukázali, ze dotknutá cast sporného rozhodnutia sa ich osobne týka, a najmä, ze táto cast sporného rozhodnutia by vázne ohrozovala ich postavenie na trhu. Z rovnakých dôvodov odvolatelky podla Komisie nemohli vyuzit procesné práva, ktoré príslusným stranám zarucuje clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, kedze vo vztahu k opatreniam týkajúcim sa vnútorných zeleznicných spojení ich nemozno povazovat za dotknuté strany. 36. Odvolatelky, s podporou spolocnosti FSS a zdruzenia NABU, poukázali na neprípustnost vzájomných odvolaní Komisie a uviedli, ze tieto odvolania sú v kazdom prípade vecne nedôvodné. 2. Posúdenie a) O prípustnosti vzájomných odvolaní 37. Vzájomné odvolania podané Komisiou sa zameriavajú na spochybnenie implicitných rozhodnutí, ktoré Vseobecný súd údajne prijal v rámci napadnutých rozsudkov, pokial ide o prípustnost castí zalôb odvolateliek týkajúcich sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. 38. Predovsetkým je potrebné preskúmat prípustnost vzájomných odvolaní Komisie. 39. Z napadnutých rozsudkov vyplýva, ze Dánske královstvo v konaní pred Vseobecným súdom spochybnilo prípustnost zalôb súcasných odvolateliek v rozsahu, v akom sa predmetné návrhy týkali opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, a to z dôvodu neexistencie osobného záujmu na napadnutí casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa predmetných opatrení. ( [19]17 ) 40. Vseobecný súd vsak v napadnutých rozsudkoch neanalyzoval hladisko prípustnosti, na ktoré upozornilo Dánske královstvo. Bez výslovného odkazu na judikatúru vyplývajúcu z vyssie uvedeného rozsudku Boehringer Vseobecný súd uviedol, ze v danej veci bolo potrebné "v prvom rade preskúmat vecnú dôvodnost tvrdení zalobkýn" ( [20]18 ), pricom následne tieto tvrdenia z vecného hladiska odmietol. 41. Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd týmto spôsobom prijal implicitné rozhodnutie o prípustnosti zalôb súcasných odvolateliek vo veci casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. Uvedená institúcia uvádza, ze na základe clánku 178 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora mozno proti takémuto implicitnému rozhodnutiu podat vzájomné odvolanie. 42. Pripomínam, ze v zmysle uvedeného ustanovenia mozno vo vzájomnom odvolaní navrhnút, aby bolo zrusené výslovné alebo implicitné rozhodnutie Vseobecného súdu o prípustnosti zaloby. 43. V prípade, ktorý je predmetom prejednávaných vecí, rovnako ako v prípade, ktorého sa týkal rozsudok Boehringer, vsak Vseobecný súd rozhodol tak, co napokon uznala aj samotná Komisia, ze z vecného hladiska zamietol zalobné dôvody, ktoré odvolatelky uviedli vo vztahu k casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, výslovne sa vsak nevyjadril k prípustnosti tejto casti zaloby. Inými slovami, rovnako ako v prípade, ktorého sa týkal rozsudok Boehringer, Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch uznal z dôvodu hospodárnosti konania za opodstatnené rozhodnút vo veci samej bez rozhodovania o prípustnosti. 44. Z rozsudku Boehringer ( [21]19 ) vyplýva, ze ak Vseobecný súd uzná z dôvodov týkajúcich sa riadneho výkonu spravodlivosti za opodstatnené nevyjadrit sa k námietke neprípustnosti, a to vzhladom na skutocnost, ze zalobný návrh sa má v kazdom prípade vecne zamietnut, Vseobecný súd neprijme nijaké, výslovné ani implicitné rozhodnutie, ktorým by sa s konecnou platnostou vyjadril k procesnej otázke týkajúcej sa námietky neprípustnosti. Dôsledkom uvedeného je, ze opravný prostriedok smerujúci k spochybneniu takéhoto rozhodnutia je potrebné povazovat za neprípustný, pretoze neexistuje rozhodnutie Vseobecného súdu, ktoré mozno napadnút. ( [22]20 ) 45. Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd neprijal v prípade, ktorý je predmetom prejednávaných vecí, nijaké napadnutelné rozhodnutie vo veci prípustnosti dotknutých zalôb, a to ani implicitné rozhodnutie, v danej veci nemozno podat ani hlavné, ani vzájomné odvolanie. Skutocnost, ze Komisia sa dovoláva ustanovenia clánku 178 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, preto nemôze odôvodnit prípustnost jej vzájomných odvolaní. 46. Na základe vyssie uvedených úvah je podla môjho názoru zrejmé, ze vzájomné odvolania podané Komisiou je potrebné vyhlásit za neprípustné. 47. V nadväznosti na uvedené treba napokon tiez pripomenút, ze Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, je povinný vyjadrit sa v prípade potreby aj z úradnej moci k prípustnosti zaloby o neplatnost a tým k odvolaciemu dôvodu verejného poriadku zalozenému na porusení podmienky vyjadrenej v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, podla ktorej sa zalobca môze domáhat zrusenia rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, iba ak sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka. ( [23]21 ) 48. V prípade, ze by Súdny dvor dospel, na rozdiel od môjho návrhu, k záveru v zmysle prípustnosti vzájomných odvolaní, alebo by v kazdom prípade rozhodol, ze z úradnej moci preskúma prípustnost zalôb, ktoré na Vseobecný súd podali odvolatelky, a to pokial ide o casti týchto zalôb týkajúce sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, relevantné sú podla mna nasledujúce úvahy. b) O aktívnej legitimácii odvolateliek podat zalobu na Vseobecný súd, pokial ide o cast sporného rozhodnutia týkajúcu sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg 49. V prejednávaných veciach je nesporné, ze cast sporného rozhodnutia týkajúca sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg je rozhodnutím prijatým v nadväznosti na fázu predbezného preskúmania ( [24]22 ), ktorým Komisia konstatovala, ze predmetné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a z tohto dôvodu rozhodla, ze nezacne konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( [25]23 ) Toto rozhodnutie je urcené Dánskemu královstvu. 50. Vzhladom na to, ze sporné rozhodnutie nepredstavuje regulacný akt v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, kedze nejde o vseobecne záväzný akt ( [26]24 ), je potrebné preskúmat, ci sa toto rozhodnutie v zmysle uvedeného ustanovenia priamo a osobne týka odvolateliek. 51. V tomto ohlade pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ktorá sa odvíja od známeho rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ( [27]25 ), subjekty iné ako osoby, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. ( [28]26 ) 52. Z judikatúry navyse vyplýva, ze na urcenie aktívnej legitimácie v oblasti státnej pomoci, pokial ide o zalobcu lísiaceho sa od osoby, ktorej je rozhodnutie urcené, ktorý napadne rozhodnutie Komisie nezacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, je potrebné rozlisovat dva prípady. 53. V prípade, ze cielom návrhu zalobcu je zachovat procesné práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, samotné postavenie príslusnej/zainteresovanej strany v zmysle uvedeného ustanovenia a clánku 1 písm. h) nariadenia 659/1999 postacuje na to, aby sa takejto osobe priznali obdobné práva ako osobe, ktorej je sporné rozhodnutie urcené, v dôsledku coho treba predmetnú zalobu o neplatnost povazovat za prípustnú. ( [29]27 ) 54. Naproti tomu, ak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc, prijatého podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ (alebo aj na záver konania vo veci formálneho zistovania), samotná skutocnost, ze ho mozno povazovat za príslusnú stranu v zmysle odseku 2 tohto clánku, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. V takom prípade musí preto zalobca preukázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Plaumann, na ktorú sa odkazuje v bode 51 vyssie. ( [30]28 ) 55. Pokial ide o prejednávané veci, ako jednoznacne vyplýva z napadnutých rozsudkov ( [31]29 ), odvolatelky vo svojich zalobách podaných na Vseobecný súd jednak spochybnili dôvodnost casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg (v rámci prvého zalobného dôvodu), jednak namietali porusenie ich procesných práv vyplývajúcich z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, kedze Komisia podla nich porusila svoju povinnost zacat konanie vo veci formálneho preskúmania (v rámci ich tretieho zalobného dôvodu). Vseobecný súd sa vsak rozhodol preskúmat uvedené zalobné dôvody spolocne ( [32]30 ) s tým, ze vo veci samej ich zamietol, pricom, ako sa uviedlo v bodoch 40 a 43 vyssie, otázkou prípustnosti sa nezaoberal. 56. Za týchto okolností je na úcely posúdenia prípustnosti zalôb súcasných odvolateliek predovsetkým potrebné preskúmat, ci v zmysle judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Plaumann uvedenej v bode 51 vyssie majú dotknuté spolocnosti aktívnu legitimáciu na spochybnenie dôvodnosti casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. V prípade neexistencie aktívnej legitimácie je potrebné dalej overit, ci na základe judikatúry uvedenej v bode 53 vyssie odvolatelky majú aspon ako príslusné strany aktívnu legitimáciu na úcely ochrany procesných práv, ktoré im vyplývajú z ustanovenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 57. Pokial ide v prvom rade o aktívnu legitimáciu odvolateliek na úcely spochybnenia dôvodnosti casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, poukazujem na skutocnost, ze odvolatelky v konaní pred Vseobecným súdom vyuzili na úcely odôvodnenia svojho osobného záujmu na spochybnení sporného rozhodnutia skutocnost, ze ako prevádzkovatelia námornej dopravy sú v postavení konkurentov pevného spojenia, ako aj svoju aktívnu úcast na postupe predbezného preskúmania uskutocnenom Komisiou. Odvolatelky rovnako poukázali na pouzitie financných prostriedkov vyplývajúcich z napadnutých opatrení na úcely odstránenia zeleznicných príjazdových ciest (nástupistia a stanice) k prístavom, ktoré cestujúcim vo vlakoch umoznujú prístup k trajektom prevádzkovaným odvolatelkami. Pred Súdnym dvorom odvolatelky tiez poukázali na ich postavenie priamych konkurentov vo vztahu k projektu ako celku. 58. V tejto súvislosti poznamenávam, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze za osobne dotknuté na úcely spochybnenia dôvodnosti rozhodnutia Komisie o hodnotení pomoci sa okrem podniku, ktorý je príjemcom pomoci, osobitne uznávajú aj konkurenti príjemcu, ktorí zohrali v rámci príslusného konania aktívnu úlohu, a to za predpokladu, ze ich postavenie na trhu bolo podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia. ( [33]31 ) 59. V prejednávaných veciach je nesporné, ze príjemcom opatrení napadnutých v predmetných castiach zalôb je Femern Landanlćg, ktorá, ako je zrejmé z bodu 8 vyssie, zodpovedá za financovanie, výstavbu a prevádzkovanie vnútorných spojení, vrátane vnútorných zeleznicných spojení. Ak by sa aj pripustilo, na rozdiel od konstatovania Vseobecného súdu v napadnutých rozsudkoch, ze trh týkajúci sa prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry sa má v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami povazovat za trh otvorený hospodárskej sútazi ( [34]32 ), je v kazdom prípade potrebné poznamenat, ze odvolatelky ako prevádzkovatelia námornej dopravy cez Fehmarnskú úzinu nijakým spôsobom nepreukázali, ze pôsobia na trhu, na ktorom pôsobí Femern Landanlćg, cize skutocnost, ze sú konkurentom tejto spolocnosti. 60. V tejto súvislosti poznamenávam, ze prístup, ktorý si osvojil Súdny dvor v rámci svojej judikatúry, je do istej miery obmedzujúci. Súdny dvor mal totiz prílezitost spresnit, ze samotná okolnost, ze nejaký akt môze mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknutý podnik sa nachádzal v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto aktu prospech, nemôze v nijakom prípade stacit na to, aby mohol byt daný podnik povazovaný za osobne dotknutý týmto aktom. ( [35]33 ) 61. Ani tvrdením, podla ktorého sa financné prostriedky vyplývajúce z napadnutých opatrení pouzívajú na odstránenie zeleznicných prístupov, ani tvrdením o integrovanom charaktere projektu, uvedeným v bode 57 vyssie, nemozno z uvedeného hladiska preukázat existenciu priameho sútazného vztahu medzi odvolatelkami a príjemcom napadnutých opatrení, t. j. spolocnostou Femern Landanlćg. 62. Dalej, pokial ide o aktívnu úcast vo fáze predbezného preskúmania, z judikatúry vyplýva, ze úcast zalobcu na konaní nepredstavuje nevyhnutnú podmienku na preukázanie osobnej dotknutosti konkurenta, ale iba "relevantnú okolnost" v tejto súvislosti. ( [36]34 ) 63. Z predchádzajúcich úvah podla môjho názoru vyplýva, ze odvolatelky nie sú v postavení, v ktorom by boli aktívne legitimované na spochybnenie dôvodnosti casti sporného rozhodnutia týkajúcej sa opatrení priznaných v prospech spolocnosti Femern Landanlćg. 64. V druhom rade je vsak este potrebné preskúmat, ci odvolatelky majú prípadnú aktívnu legitimáciu na úcely ochrany procesných práv, ktoré by im mohli vyplývat ako "príslusným stranám" v zmysle judikatúry uvedenej v bode 53 vyssie. 65. V tejto súvislosti pripomínam, ze v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, v ktorom normotvorca Spolocenstva v podstate nadviazal na definíciu vypracovanú v rámci judikatúry Súdneho dvora ( [37]35 ), sa pojem "zainteresovaná strana" vymedzuje ako "... ak[á]kolvek osob[a], podnikatel alebo zdruzenie podnikatelov, ktorých záujmy mozno ovplyvnit poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúci si podnikatelia a obchodné zdruzenia". 66. Takáto definícia podla ustálenej judikatúry nevylucuje, aby sa urcitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, povazoval za "dotknutú osobu", pokial tvrdí, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci. ( [38]36 ) Kým konkurujúci podnik príjemcu opatrenia pomoci patrí nepochybne medzi "dotknuté osoby" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ( [39]37 ), subjekt, ktorý nie je konkurentom príjemcu pomoci, mozno povazovat za "dotknutú osobu", pokial preukáze, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, co v súlade s judikatúrou znamená preukázat, ze predmetné opatrenie môze mat konkrétny dopad na jeho postavenie. ( [40]38 ) 67. Súdny dvor týmto spôsobom napríklad priznal postavenie dotknutej osoby podniku, ktorý nebol priamym konkurentom príjemcu pomoci, ale pre svoj výrobný postup potreboval rovnakú prvotnú surovinu, ked takýto podnik uviedol, ze jeho záujmy mohli byt dotknuté poskytnutím pomoci, pricom dostatocne preukázal, ze pomoc mohla mat konkrétny dopad na jeho postavenie. ( [41]39 ) 68. Pokial ide o prejednávané veci, zastávam názor, ze hoci tvrdenia odvolateliek, na ktoré sa odkazuje v bode 57 vyssie, nepreukazujú existenciu priameho sútazného vztahu so spolocnostou Femern Landanlaeg, ide v kazdom prípade o dostatocný dôkaz, jednak vo vztahu ku skutocnosti, ze poskytnutie predmetných opatrení v prospech spolocnosti Femern Landanlaeg môze mat vplyv na záujmy odvolateliek, jednak v súvislosti s konkrétnym dopadom týchto opatrení na ich postavenie. Uvedené tvrdenia sú preto podla môjho názoru dôvodom na to, aby sa odvolatelkám priznalo postavenie dotknutých strán. 69. Z uvedených úvah podla môjho názoru vyplýva, ze odvolatelky majú ako dotknuté strany aktívnu legitimáciu napadnút cast sporného rozhodnutia týkajúcu sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, a to v rozsahu, v akom sa ich návrhy zameriavajú na ochranu procesných práv, ktoré im vyplývajú z ustanovenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Na druhej strane vsak nemajú aktívnu legitimáciu na spochybnenie dôvodnosti predmetnej casti sporného rozhodnutia. Ako lepsie vysvetlím v nasledujúcich bodoch, uvedené zistenia zohladním v rámci analýzy hlavných odvolaní. B. O prvých dvoch dôvodoch hlavných odvolaní 1. Úvodné poznámky 70. V rámci prvých dvoch odvolacích dôvodov hlavných odvolaní odvolatelky - s podporou zdruzenia NABU a spolocností FSS, Rederi, Trelleborg a zdruzenia Aktionsbündnis - uvádzajú, ze napadnuté rozsudky sú v rozpore s clánkom 107 ods. 1 a clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ poznacené v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia, a to v rozsahu, v akom Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia veci a nestretla sa so závaznými tazkostami, ked rozhodla, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg nemohli narusit hospodársku sútaz, ani ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, v dôsledku coho predmetné opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. 71. Na úvod treba predovsetkým pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze na úcely kvalifikovania vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci sa nemusí preukázat skutocný dosah dotknutej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. ( [42]40 ) 72. Dalej, z analýzy vykonanej v bodoch 49 az 69 vyssie je zrejmé, ze odvolatelky majú aktívnu legitimáciu napadnút cast sporného rozhodnutia týkajúcu sa opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg iba v rozsahu, v akom sa ich návrhy zameriavajú na ochranu procesných práv, ktoré im vyplývajú z ustanovenia clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, nemajú vsak aktívnu legitimáciu na úcely spochybnenia dôvodnosti predmetnej casti sporného rozhodnutia. 73. Ako vsak vyplýva z bodu 55 vyssie, Vseobecný súd sa v prejednávaných veciach nezaoberal otázkou prípustnosti zalôb, pricom zalobné dôvody týkajúce sa porusenia procesných práv a dôvodnosti predmetnej casti sporného rozhodnutia preskúmal spolocne. Z takéhoto postupu Vseobecného súdu vyplýva, ze odvolatelky spochybnili vo svojich odvolaniach analýzu vo veci oboch uvedených aspektov. 74. V tejto súvislosti je vsak potrebné poznamenat, ze zalobca domáhajúci sa zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok podla ustálenej judikatúry v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca uspel so svojou zalobou o neplatnost, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, malo vyvolat pochybnosti o tom, ze predmetné opatrenie môze predstavovat pomoc, a o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak, existencia pochybností o kvalifikácii opatrenia ako pomoci a o uvedenej zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý treba predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. ( [43]41 ) 75. Okrem toho Súdny dvor vysvetlil, ze zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok závisí od toho, ci posúdenie informácií a skutocností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbezného posudzovania oznámeného opatrenia, malo objektívne vyvolat pochybnosti v súvislosti s jeho zlucitelnostou so spolocným trhom, pretoze v prípade takýchto pochybností treba zacat konanie vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) vyssie uvedeného nariadenia. Rovnaké zásady platia, ak má Komisia nadalej pochybnosti o kvalifikácii skúmaného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. ( [44]42 ) 76. V tejto súvislosti je z judikatúry zrejmé, ze vzhladom na to, ze pojem závazné tazkosti má objektívnu povahu, existenciu takýchto tazkostí treba skúmat nielen za okolností, za akých doslo k prijatiu rozhodnutia Komisie vydaného po skoncení predbezného preskúmania, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala. ( [45]43 ) 77. Zo vsetkých uvedených skutocností vyplýva, ze prvé dva odvolacie dôvody hlavných odvolaní, v rámci ktorých odvolatelky namietajú aj nesprávne právne posúdenie Vseobecného súdu v súvislosti s porusením ich procesných práv vyplývajúcich clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, treba s ohladom na zistenia uvedené v bodoch 69 az 72 vyssie analyzovat výlucne z tohto hladiska. Odvolacie dôvody, ktorých cielom je spochybnit analýzu Vseobecného súdu, pokial ide o dôvodnost dotknutej casti sporného rozhodnutia, sú naopak neprípustné. So zretelom na judikatúru uvedenú v bodoch 74 az 76 vyssie je vsak preskúmanie vykonané Vseobecným súdom v súvislosti s posúdeniami, z ktorých Komisia vychádzala v spornom rozhodnutí, napokon mozné a potrebné analyzovat s cielom overit, ci predmetné posúdenia odôvodnovali zistenie o neexistencii závazných tazkostí, pokial ide o otázku kvalifikácie skúmaných opatrení ako pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2. O prvých odvolacích dôvodoch týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa Vseobecný súd dopustil pri analýze spôsobilosti opatrení priznaných spolocnosti Femern Landanlćg narusit hospodársku sútaz 78. Prvé dôvody príslusných odvolaní smerujú proti bodom 87 az 127 prvého napadnutého rozsudku, resp. bodom 62 az 102 druhého napadnutého rozsudku, pricom sú rozdelené do styroch castí zodpovedajúcich styrom prípadom nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa mal Vseobecný súd údajne dopustit. a) O prvých castiach prvých odvolacích dôvodov týkajúcich sa integrovaného charakteru projektu 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 79. V prvých castiach prvých odvolacích dôvodov odvolatelky s podporou vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich strane, spochybnujú cast napadnutých rozsudkov ( [46]44 ), v ktorých Vseobecný súd odmietol ich tvrdenie, podla ktorého vzhladom na to, ze pevné spojenie a vnútorné spojenia predstavujú integrovaný projekt, ako aj vzhladom na záver Komisie, ze opatrenia priznané spolocnosti Femern v súvislosti s pevným spojením mohli narusit hospodársku sútaz, bolo potrebné aj opatrenia priznané spolocnosti Femern Landanlćg v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami povazovat za spôsobilé narusit hospodársku sútaz. 80. Odvolatelky, ktoré vychádzajú z rozsudku zo 16. mája 2013, Komisia/Ryanair ([47]C-615/11 P, neuverejnený, [48]EU:C:2013:310) ( [49]45 ), poukazujú na skutocnost, ze Vseobecný súd sa pri svojom odôvodnení, podla ktorého sa cinnost spolocnosti Femern Landanlćg obmedzuje na správu vnútorných spojení a nezahrna poskytovanie dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn, opiera o predpoklad, ktorého základom je nesprávna právna kvalifikácia skutkového stavu. Z povahy a z cielov projektu totiz vyplýva, ze pevné spojenie a vnútorné spojenia sú súcastou integrovaného projektu, pricom vnútorné spojenia sa budujú s cielom poskytovat dopravné sluzby cez oblast Fehmarn. Z financného hladiska je nesporné, ze mýto za pevné spojenie pokryje aj náklady na vnútorné spojenia, kedze Femern je povinná platit dividendy spolocnosti Femern Landanlćg. Z praktického hladiska pevné spojenie závisí od vnútorných spojení, bez ktorých by Femern nebola schopná poskytovat dopravné sluzby. Okrem toho vnútorné spojenia by neexistovali bez pevného spojenia. Opatrenia prijaté v súvislosti s vnútornými spojeniami sú preto nevyhnutné z hladiska pevného spojenia. Z uvedeného vyplýva, ze ak opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern môzu narusit hospodársku sútaz, rovnaký záver platí aj vo vztahu k opatreniam poskytnutým spolocnosti Femern Landanlćg. Vseobecný súd sa navyse dopustil zjavného pochybenia, ked konstatoval, ze ciele uvedených dvoch opatrení sú rôzne. ( [50]46 ) Sledujú totiz rovnaký ciel, ktorým je umoznit spolocnosti Femern poskytovat dopravné sluzby cez oblast Fehmarn. 81. NABU, FSS a Aktionsbündnis dodávajú, ze je neoprávnené umelo rozdelit jednotný projekt na niekolko castí, aby sa zabránilo jeho celkovému posúdeniu ako státnej pomoci. NABU navyse upozornuje, ze pevné spojenie a vnútorné spojenia treba povazovat za jednotný projekt nielen z dôvodu ich hospodárskych vlastností, ale aj vzhladom na ich environmentálne charakteristiky. Rederi a Aktionsbündnis poukazujú na to, ze vnútorné zeleznicné spojenia predstavujú nevyhnutnú infrastruktúru z hladiska moznosti zabezpecit sluzbu zeleznicnej dopravy cez oblast Fehmarn, pricom ich výstavba prispieva k zlepseniu konkurencného postavenia spolocnosti Femern. Na základe uvedených skutocností sa zdá, ze opatrenia priznané v prospech spolocnosti Femern Landanlćg majú zjavný dopad na trh dopravných sluzieb cez Fehmarnskú úzinu. 82. Komisia uvádza, ze námietky uvedené v prvých castiach prvých odvolacích dôvodov hlavných odvolaní sú neprípustné, kedze odvolatelky v rozpore s ustanovením clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora neoznacili body napadnutých rozsudkov obsahujúce nesprávne závery Vseobecného súdu. Vo zvysnej casti Komisia spochybnuje vecnú dôvodnost tvrdení odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu. 83. Dánske královstvo uvádza, ze uvedené námietky sú neprípustné, kedze jednak iba opakujú zalobný dôvod, ktorý uz Vseobecný súd zamietol, jednak spochybnujú skutkové otázky, o ktorých Vseobecný súd rozhodol, a to bez poukázania na skreslenie týchto skutocností. Vo zvysnej casti Dánske královstvo spochybnuje vecnú dôvodnost tvrdení odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu. 2) Posúdenie 84. V prvých castiach prvých odvolacích dôvodov príslusných odvolaní odvolatelky namietajú skutocnost, ze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch odmietol ich tvrdenie týkajúce sa integrovaného charakteru projektu. V konaní pred Vseobecným súdom v podstate uviedli, ze z dôvodu takéhoto integrovaného charakteru vedie zistenie, podla ktorého opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami môzu narusit hospodársku sútaz, prostredníctvom urcitého "nákazlivého úcinku" ( [51]47 ) k záveru, ze aj opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern Landanlćg v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami môzu narusit hospodársku sútaz, najmä pokial ide o dopravné sluzby cez oblast Fehmarn. 85. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Vseobecný súd reagoval v napadnutých rozsudkoch na uvedené tvrdenie úvahou, podla ktorej nie je mozné dospiet k záveru, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern Landanlćg týkajúce sa vnútorných zeleznicných spojení predstavujú státnu pomoc iba z dôvodu, ze boli prijaté v rámci rovnakého projektu ako opatrenia stanovené v prospech spolocnosti Femern týkajúce sa pevného spojenia, ktoré Komisia kvalifikovala ako státnu pomoc. Podla názoru Vseobecného súdu totiz islo o dve opatrenia, ktoré sa síce vztahovali na rovnaký projekt, týkajú sa vsak odlisných cielov a príjemcov. ( [52]48 ) 86. Na úvod je potrebné vyrovnat sa s tvrdeniami Komisie a Dánskeho královstva, ktorými sa spochybnuje prípustnost námietok uvedených v predmetných castiach odvolaní, a to z dôvodu, ze odvolatelky neoznacili príslusné casti napadnutých rozsudkov a jednoducho zopakovali zalobné dôvody zamietnuté Vseobecným súdom. 87. V tejto súvislosti na jednej strane nesúhlasím s postojom Komisie, podla ktorej nedoslo k splneniu podmienok stanovených v clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. V prvých castiach prvých odvolacích dôvodov príslusných odvolaní totiz odvolatelky jasne oznacili body napadnutých rozsudkov, ktoré majú v úmysle prostredníctvom svojich tvrdení napadnút ( [53]49 ), pricom je nepochybné, ze cielom týchto tvrdení je spochybnit cast odôvodnenia Vseobecného súdu uvedenú v predmetných bodoch. 88. Na druhej strane poznamenávam, ze hoci je podla ustálenej judikatúry jednoznacné, ze odvolací dôvod spocívajúci v jednoduchom zopakovaní zalobných dôvodov a tvrdení, ktoré uz boli predlozené Vseobecnému súdu, je neprípustný ( [54]50 ), pokial ide o predmetné casti odvolania, odvolatelky sa na rozdiel od tvrdenia Dánskeho královstva neobmedzili iba na zopakovanie tvrdenia uvedeného v prvom stupni konania, ale spochybnujú odôvodnenie, ktorým Vseobecný súd odmietol dané tvrdenie v napadnutých rozsudkoch, a spôsob, akým Vseobecný súd uplatnil právo Únie. V tejto súvislosti pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora mozno v konaní o odvolaní opätovne rozobrat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní, pretoze ak by odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz uplatnených pred Vseobecným súdom, odvolacie konanie by ciastocne stratilo svoj zmysel. ( [55]51 ) 89. Vo veci samej odvolatelky uvádzajú, ze odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v napadnutých rozsudkoch vychádza z nesprávnej právnej kvalifikácie skutkového stavu, pokial ide o rozsah cinnosti spolocnosti Femern Landanlćg. 90. V tejto súvislosti sa predovsetkým domnievam, ze v prejednávaných veciach nie je relevantný odkaz na bod 32 rozsudku zo 16. mája 2013, Komisia/Ryanair ([56]C-615/11 P, neuverejnený, [57]EU:C:2013:310), týkajúci sa ustanovení právnych predpisov, ktoré nie sú v tomto prípade významné a v ktorom sa konstatuje, ze Vseobecný súd nepochybil pri právnej kvalifikácii listu zaslaného dotknutou spolocnostou Komisii. V kazdom prípade uvedený odkaz nijakým spôsobom nevedie k posilneniu argumentácie odvolateliek. 91. V druhom rade zastávam názor, ze pokial sa má námietka vznesená odvolatelkami chápat v tom zmysle, ze smeruje proti zisteniu Vseobecného súdu, podla ktorého sa cinnost spolocnosti Femern Landanlćg obmedzovala v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami na trh týkajúci sa prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry, s tým, ze nezahrnala poskytovanie dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn, a ak sa aj pripustí, ze Vseobecný súd vychádzal z takéhoto zistenia - co podla môjho názoru nevyplýva zo sporných bodov napadnutých rozsudkov -, zastávam názor, ze uvedenú námietku treba povazovat za neprípustnú. Jej cielom je totiz v podstate navrhnút Súdnemu dvoru, aby spochybnil skutkové zistenia a posúdenia Vseobecného súdu - osobitne v súvislosti s rozsahom cinnosti spolocnosti Femern Landanlćg -, pricom vsak odvolatelky nepoukázali na vecnú nesprávnost skutkových zistení vyplývajúcu z písomných podkladov v spise ani na skreslenie skutkového stavu, co nie je, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, v rámci odvolania prípustné. ( [58]52 ) 92. Napokon argumentácia odvolateliek týkajúca sa integrovaného charakteru projektu a totoznosti cielov opatrení prijatých v prospech spolocností Femern a Femern Landanlćg nemôze potvrdit tvrdenie, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávnej právnej kvalifikácie skutkového stavu, pokial ide o rozsah cinnosti spolocnosti Femern Landanlćg. Ani z integrovaného charakteru projektu, pokial ide o jeho financné a praktické hladisko, ani z prípadnej totoznosti cielov opatrení prijatých v prospech spolocností Femern a Femern Landanlćg totiz nevyplýva, ze cinnost spolocnosti Femern Landanlćg by zahrnala ponuku dopravných sluzieb cez Fehmarnskú úzinu. 93. V tretom rade, ak sa pri istej miere výkladového úsilia aj pripustí, ze námietka, ktorú vzniesli odvolatelky v rámci uvedených prvých castí odvolania, sa má chápat v tom zmysle, ze odvolatelky poukazujú na nesprávne právne posúdenie, pretoze Vseobecný súd neuznal "nákazlivý úcinok" vyplývajúci z integrovaného charakteru projektu a z tohto dôvodu nesprávne opomenul konstatovat, ze vzhladom na skutocnost, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern mohli narusit hospodársku sútaz na trhu dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn, potom k takémuto naruseniu mohlo dôjst aj v dôsledku opatrení poskytnutých spolocnosti Femern Landanlćg, domnievam sa, ze takejto výhrade nemozno vyhoviet. 94. Ako je totiz zrejmé z bodu 85 vyssie, Vseobecný súd odpovedal v napadnutých rozsudkoch na uvedené tvrdenie, pricom sa podla môjho názoru nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to v tom zmysle, ze vzhladom na to, ze v prípade opatrení prijatých v prospech spolocností Femern a Femern Landanlćg ide, hoci sa týkajú toho istého projektu, o dve samostatné opatrenia pomoci, ktoré majú rôznych príjemcov, ako aj odlisný ciel a úcel, uznanie charakteru pomoci vo vztahu k jednému z týchto opatrení nemohlo automaticky - alebo slovami Vseobecné súdu, "len z tohto dôvodu" - viest k tomu, ze aj druhé opatrenie by sa kvalifikovalo ako pomoc. 95. V tejto súvislosti treba poznamenat, ze odvolatelky nespochybnili skutocnost, ze Komisia a následne aj Vseobecný súd skúmali predmetné opatrenia ako dve samostatné opatrenia pomoci, hoci sa týkajú jednotného projektu. Ani v zalobách podaných na Vseobecný súd, ani v odvolaniach predlozených Súdnemu dvoru odvolatelky neuviedli, ze predmetné opatrenia sa mali preskúmat spolocne, alebo ze by viedli k jedinej státnej pomoci, ktorá sa mala analyzovat jednotne. Odvolatelky nespochybnujú ani konstatovanie Vseobecného súdu, ze príjemcovia opatrení sú napriek ich preukázanému prepojeniu odlisní. ( [59]53 ) 96. Iba FSS a menej jednoznacným spôsobom NABU vo svojich vyjadreniach, ktorými vstúpili do konania na Súdnom dvore, uviedli, ze projekt sa mal preskúmat ako celok, bez jeho umelého rozdelenia na dve casti. Podotýkam vsak, ze ani jeden z týchto úcastníkov konania nepredniesol toto tvrdenie pred Vseobecným súdom. Okrem toho ani odvolatelky, ani vedlajsí úcastníci konania nevzniesli pred Vseobecným súdom jasnú a výslovnú námietku týkajúcu sa prípadného pochybenia vyplývajúceho z nezohladnenia úcinkov samotných opatrení poskytnutých spolocnosti Femern Landanlćg, t. j. týchto opatrení ako takých, na hospodársku sútaz na trhu dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn. ( [60]54 ) 97. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je právomoc Súdneho dvora v zásade obmedzená na posúdenie právneho riesenia zalobných dôvodov prejednávaných pred prvostupnovým súdom. ( [61]55 ) Nie je preto mozné vytýkat Vseobecnému súdu nesprávne právne posúdenie spocívajúce v tom, ze nezohladnil zalobné dôvody, ktoré mu úcastníci konania nepredlozili. Nové tvrdenia, ktoré zalobcovia nepredlozili Vseobecnému súdu, je preto v konaní o odvolaní potrebné vyhlásit za neprípustné. ( [62]56 ) 98. V konaní pred Vseobecným súdom sa súcasné odvolatelky dovolávali integrovaného charakteru projektu iba a výlucne s cielom odôvodnit ich tvrdenie týkajúce sa urcitého "automatického nákazlivého úcinku", cize skutocnosti, ze vzhladom na to, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern môzu mat vplyv na hospodársku sútaz na trhu dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn, potom aj odlisné opatrenia, ktoré sa vsak prijali v rámci rovnakého projektu v prospech spolocnosti Femern Landanlćg, môzu mat uvedený dopad. ( [63]57 ) Ako sa uviedlo v bode 94 vyssie, Vseobecný súd na toto tvrdenie odpovedal takým spôsobom, ktorý podla môjho názoru vôbec nepredstavuje nesprávne právne posúdenie. Zo samotnej skutocnosti, ze dve odlisné opatrenia, ktoré majú rôznych príjemcov a rôzne ciele, ( [64]58 ) sa prijímajú v rámci jedného projektu, pricom jedno z nich predstavuje státnu pomoc, totiz nemozno odvodit, ze obe opatrenie sú automaticky státnou pomocou. 99. Dalej, pokial ide o tvrdenia odvolateliek týkajúce sa úcelu projektu a opatrení prijatých v danom rámci v prospech spolocností Femern a Femern Landanlćg, dodávam - cisto pre úplnost a bez vyjadrovania sa ku skutkovým otázkam, ktoré nepatria do právomoci Súdneho dvora v odvolacom konaní -, ze hoci je nepochybné, ze úcelom projektu ako celku je zlepsenie podmienok prepravy cestujúcich a tovaru medzi severskými krajinami a strednou Európou ( [65]59 ), je v kazdom prípade nesporné, ze ako uvádza Dánske královstvo, vnútorné zeleznicné spojenia sa budú pouzívat ako súcast regionálnej zeleznicnej dopravy, nezávisle od pouzívania pevného spojenia. Z uvedeného vyplýva, ze hoci sa úcel opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlćg ciastocne zhoduje s úcelom opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern, a to v rozsahu, v akom výstavba vnútorných spojení umozní pouzívanie pevného spojenia, má v kazdom prípade svoje vlastné specifické aspekty. Je preto zrejmé, ze Vseobecný súd nepochybil, ked konstatoval, ze predmetné opatrenia majú odlisný úcel. 100. S ohladom na vsetky uvedené úvahy sa domnievam, ze prvé casti prvých odvolacích dôvodov hlavných odvolaní je potrebné zamietnut. b) O druhých a tretích castiach prvých odvolacích dôvodov týkajúcich sa de lege a de facto otvorenia trhu prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 101. V druhých a tretích castiach prvých odvolacích dôvodov hlavných odvolaní odvolatelky, s podporou vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich strane, spochybnujú body napadnutých rozsudkov, v ktorých Vseobecný súd zamietol výhrady, ktorými odvolatelky namietali nesprávny záver Komisie, podla ktorého v Dánsku neexistuje hospodárska sútaz "na" trhu ani "o" trh národnej zeleznicnej siete. Podla názoru odvolateliek je totiz trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku naopak de lege a de facto otvorený hospodárskej sútazi. ( [66]60 ) 102. V rámci druhých castí prvých odvolacích dôvodov odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, podla ktorého skutocnost, ze dánsky zákon o dráhach ( [67]61 ) umoznuje získat akémukolvek podniku splnajúcemu stanovené podmienky licenciu na prevádzkovanie, správu a údrzbu zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku, neznamená, ze trh týkajúci sa prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry je otvorený hospodárskej sútazi. ( [68]62 ) Moznost získat takúto licenciu podla odvolateliek preukazuje, ze dánsky trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry je de lege otvorený hospodárskej sútazi, aspon pokial ide o hospodársku sútaz "o" trh. Z tohto hladiska sa berie do úvahy moznost podniku vybudovat si vlastnú infrastruktúru a sám ju spravovat, alebo poskytovat sluzby na existujúcej infrastruktúre vrátane státnej infrastruktúry. 103. Uvedený prístup je podla odvolateliek v súlade so stanoviskom Komisie, podla ktorého mozno trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry povazovat podla práva Únie za uzavretý pre hospodársku sútaz, iba ak tieto cinnosti podliehajú zákonnému monopolu, ktorý by vylucoval nielen hospodársku sútaz "na" trhu, ale aj sútaz "o" trh. ( [69]63 ) 104. Uvedený prípad sa vsak netýka Dánska. Nijaký podnik v Dánsku totiz nezískal výlucné právo alebo zákonný monopol v súvislosti s prevádzkovaním alebo správou zeleznicnej infrastruktúry. Naopak, dánsky zákon o dráhach stanovuje vyssie uvedený licencný systém, ktorý výslovne umoznuje, aby akýkolvek podnik vykonával cinnost prevádzkovania a správy zeleznicných sietí, a to za predpokladu splnenia urcitých bezpecnostných poziadaviek. Takýto licencný systém na jednej strane zarucuje moznost konkurencných spolocností sútazit samy za seba, kedze budovaním infrastruktúry sa môzu samy stat prirodzenými monopolmi. Z tohto dôvodu bolo mozné zvolit inú spolocnost ako Femern Landanlćg, ktorá by získala prostriedky na vybudovanie vnútorných zeleznicných spojení. Na druhej strane tento systém dokazuje, ze konkurencné podniky môzu pôsobit v rámci prirodzených monopolov iných subjektov. Takáto situácia by mohla napríklad nastat, ak by spolocnosti Femern Landanlćg alebo Banedanmark zadali zákazku na výstavbu alebo správu infrastruktúry vnútorných zeleznicných spojení. 105. Napokon z rozsudkov z 19. decembra 2019, Arriva Italia a i. ([70]C-385/18, [71]EU:C:2019:1121, dalej len "rozsudok Arriva Italia"), a z 29. júla 2019, Azienda Napoletana Mobilitŕ ([72]C-659/17, [73]EU:C:2019:633, dalej len "rozsudok Azienda Napoletana Mobilitŕ"), vyplýva, ze Súdny dvor konstatoval, ze priame zadanie výlucných práv nevylucuje hospodársku sútaz o trh práve v prípade, ak sa státu nebráni vo vyhlásení verejných obstarávaní týkajúcich sa prevádzkovania a správy zeleznicných sietí. 106. Podobne ako v iných hospodárskych odvetviach predpokladajúcich pouzitie sietovej infrastruktúry, ako sú telekomunikácie, elektrina alebo plyn, kde sú trhy otvorené hospodárskej sútazi jednoducho tým spôsobom, ze hospodárskym subjektom umoznujú poskytovat sluzby na castiach sietovej infrastruktúry, aj trh týkajúci sa správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku treba povazovat za otvorený hospodárskej sútazi v zmysle práva Únie, aspon pokial ide o hospodársku sútaz "o" trh, a to vzhladom na to, ze dánsky právny rámec pre správu zeleznicnej infrastruktúry stanovuje podmienky prevádzkovania a správy existujúcich zeleznicných sietí (vrátane státnej siete). 107. Z rovnakých dôvodov povazujú odvolatelky za nesprávne odôvodnenie Vseobecného súdu, podla ktorého iné podniky ako Banedanmark, ktoré získali vyssie uvedené licencie, pôsobia na miestnych úsekoch zeleznicnej siete predstavujúcich prirodzené monopoly. ( [74]64 ) Okrem toho tvrdenia uvedené v napadnutých rozsudkoch v súvislosti s licencovanými prevádzkovatelmi z iných clenských státov ( [75]65 ) a s nepovinnou liberalizáciou zeleznicného odvetvia ( [76]66 ) nie sú podla odvolateliek relevantné, kedze z dánskeho licencného systému je zrejmé, ze trh je otvorený a bol liberalizovaný. 108. V rámci tretích castí prvých odvolacích dôvodov odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku nie je de facto otvorený hospodárskej sútazi. Vseobecný súd totiz v rámci odôvodnenia nezohladnil základný aspekt, ze pri absencii zákonného monopolu a pri existencii licencného systému, ktorý umoznuje akémukolvek podniku spravovat zeleznicnú infrastruktúru, nie je podstatné, kde sa daná infrastruktúra nachádza alebo kto ju vlastní. Existencia konkurentov na niektorých castiach zeleznicnej siete, ktorú napadnuté rozsudky podla odvolateliek uznávajú, je konecným dôkazom toho, ze predmetný trh je otvorený hospodárskej sútaz aj de facto. Hoci niektorí vlastníci siete sa môzu rozhodnút spravovat casti siete sami, nic to nemení na skutocnosti, ze trh je otvorený hospodárskej sútazi najmä z dôvodu, ze podniky môzu sútazit o to, ze vybudovaním vlastnej siete sa stanú vlastníkmi prirodzeného monopolu. 109. Odvolatelky, podporované v tejto súvislosti niektorými vedlajsími úcastníkmi konania, ktorí vstúpili do konania na ich strane, napokon uvádzajú, ze ak by sa v kazdom prípade aj malo dospiet k záveru, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern Landanlćg nemôzu narusit hospodársku sútaz na trhu prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry, je nepochybné, ze takéto opatrenia narúsajú hospodársku sútaz na prvotných trhoch (trh dodávok materiálov na výstavbu zeleznicnej infrastruktúry) a druhotných trhoch (trhy poskytovania zeleznicných sluzieb v Dánsku). 110. NABU, FSS, Rederi, Trelleborg a Aktionsbündnis uvádzajú podobné tvrdenia ako odvolatelky. 111. Najmä NABU uvádza, ze na to, aby sa trh v rámci práva Únie kvalifikoval ako uzavretý pre hospodársku sútaz, musí existovat zákonný zákaz, aby akýkolvek iný hospodársky subjekt konkurencne pôsobil na danom trhu, pricom v Dánsku takýto zákaz neexistuje. Rederi, Aktionsbündnis a Trelleborg v rovnakom zmysle upozornujú, ze samotná Komisia uviedla, ze zákonný monopol existuje vtedy, ked je daná sluzba vyhradená zákonom alebo regulacnými opatreniami výhradnému poskytovatelovi, pricom akýkolvek iný subjekt má jednoznacne zakázané poskytovat túto sluzbu. ( [77]67 ) Rederi a Aktionsbündnis uvádzajú, ze, pokial ide o prejednávané veci, právo priznané spolocnosti Banedanmark v súvislosti s prevádzkovaním a správou zeleznicnej infrastruktúry nepredstavuje výhradné právo, co preukazuje skutocnost, ze iní, domáci aj zahranicní prevádzkovatelia zelezníc získali povolenie na správu zeleznicnej infrastruktúry a ze v Dánsku neexistuje nijaký zákonný zákaz, pokial ide o vykonávanie správy zeleznicnej infrastruktúry. Rederi dodáva, ze ak by uvedené právo aj bolo výhradné, co nie je, dánske právo nijako nevylucuje hospodársku sútaz "o" trh, kedze akýkolvek podnik oprávnený na vykonávanie cinnosti v Dánsku sa môze zúcastnit na verejnom obstarávaní a sútazit v oblasti prevádzkovania a správy verejnej, ako aj súkromnej zeleznicnej infrastruktúry. 112. Rederi a Trelleborg dalej poukazujú na to, ze záver Vseobecného súdu, podla ktorého pôsobenie súkromných prevádzkovatelov na sietach vo vlastníctve orgánov miestnej samosprávy nie je dôkazom o existencii hospodárskej sútaze, znamená tvrdit, ze trh môze byt otvorený hospodárskej sútazi, iba ak vzájomne si konkurujúce podniky spravujú zeleznicnú infrastruktúru vo vlastníctve státu. Takéto tvrdenie by vsak nebolo správne vzhladom na skutocnost, ze predmetnú infrastruktúru nevlastní stát, ale Femern Landanlćg, pricom cast státnej zeleznicnej siete je úplne integrovaná s komunálnymi a súkromnými sietami. Okrem toho Rederi aj Trelleborg zastávajú názor, ze Vseobecný súd nezohladnil potenciálnu hospodársku sútaz. 113. Na pojednávaní Rederi uviedla, ze aj ked dánske právo priznáva urcitému prevádzkovatelovi (Banedanmark) správu casti zeleznicnej infrastruktúry, nie je mozné usudzovat, ze trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku je monopolizovaný. Na jednej strane totiz z judikatúry vyplýva, ze monopol týkajúci sa iba casti trhu nie je dostatocným dôvodom na vylúcenie narusenia hospodárskej sútaze, ( [78]68 ) pricom na druhej strane viaceré podniky môzu uvedené sluzby na trhu v Dánsku ponúkat a v skutocnosti ich aj ponúkajú. V tejto súvislosti Trelleborg dodáva, ze z dôvodu integrovaného charakteru zeleznicných sietí je na to, aby sa celá siet mala povazovat za otvorenú hospodárskej sútazi postacujúce, aby bola takejto sútazi otvorená iba cast predmetnej siete. 114. FSS uvádza, ze moznost získat licencie, ktorá je otvorená akémukolvek domácemu alebo zahranicnému prevádzkovatelovi, automaticky predpokladá existenciu hospodárskej sútaze "o" trh, kedze akýkolvek zainteresovaný hospodársky subjekt je z právneho hladiska oprávnený získat zákazku na prevádzkovania a správu vnútorných zeleznicných spojení, vrátane príslusných financných opatrení. Z tohto dôvodu hoci sa kazdá zeleznicná infrastruktúra vyznacuje vlastnostami prirodzeného monopolu, neznamená to, ze prevádzkovatelia infrastruktúry nemôzu navzájom sútazit "o" trh. Okrem toho FSS dodáva, ze financovanie vnútorných zeleznicných spojení bude mat väcsí vplyv na konkurencieschopnost zeleznicnej dopravy, a to na úkor ostatných druhov dopravy, ako je cestná doprava, letecká doprava alebo námorná doprava. 115. Komisia na úvod konstatuje, ze námietky uvedené v rámci druhých castí prvých odvolacích dôvodov sú neprípustné. Napadnuté rozsudky totiz neobsahujú nijaké zistenie, podla ktorého trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku nie je de lege otvorený hospodárskej sútazi. Odvolací dôvod smerujúci proti takémuto konstatovaniu je preto neprípustný. Okrem toho Komisia zastáva názor, ze aj tretie casti prvých odvolacích dôvodov treba rovnako ako prvé casti vyhlásit za neprípustné, pretoze nesplnajú poziadavky podla clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, na ktoré sa odkazuje v bode 82 vyssie. Vo zvysnej casti Komisia spochybnuje vecnú dôvodnost tvrdení odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí do konania vstúpili na ich podporu. 116. Dánske královstvo uvádza, ze druhé aj tretie casti prvých odvolacích dôvodov sú neprípustné, kedze sa v nich iba preberajú zalobné dôvody uvedené v prvostupnovom konaní pred Vseobecným súdom. Vo zvysnej casti Dánske královstvo spochybnuje vecnú dôvodnost tvrdení odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí do konania vstúpili na ich podporu. 2) Posúdenie 117. V rámci druhých a tretích castí prvých odvolacích dôvodov odvolatelky, s podporou vedlajsích úcastníkov konania, ktorí do konania vstúpili na ich podporu, spochybnujú body napadnutých rozsudkov, v ktorých Vseobecný súd odmietol ich tvrdenia o tom, ze trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku je de lege e de facto otvorený hospodárskej sútazi. i) Zhrnutie odôvodnenia Vseobecného súdu 118. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch v prvom rade konstatoval, ze ustanovenia dánskeho zákona, na ktorý sa odvolávajú odvolatelky, ( [79]69 ) nevyzadujú, aby prevádzkovanie a správa zeleznicnej infrastruktúry boli otvorené hospodárskej sútazi, a ze moznost získat licenciu na prevádzkovanie zeleznicnej infrastruktúry neznamená, ze existuje konkurencia "na" trhu alebo "o" trh prevádzkovania a správy dánskej národnej zeleznicnej siete vrátane vnútorných zeleznicných spojení. ( [80]70 ) Podla Vseobecného súdu skutocnost, ze niektoré podniky, ktoré získali uvedenú licenciu, môzu pôsobit v castiach zeleznicnej siete, ktoré majú povahu prirodzených monopolov odlisných od národnej zeleznicnej siete, nestací na preukázanie toho, ze národná siet, ktorú spravuje Banedanmark v rezime zákonného monopolu, je otvorená hospodárskej sútazi. Uvedené platí aj vo vztahu k vnútorným zeleznicným spojeniam, ktoré zahrnajú rozsírenie a zlepsenie existujúcej infrastruktúry vo vlastníctve spolocnosti Banedanmark a ktoré prejdú po realizácii projektu do spolocného vlastníctva spolocností Banedanmark a Femern Landanlćg, ( [81]71 ) pricom budú dalej neoddelitelnou súcastou existujúcej národnej siete. ( [82]72 ) 119. V druhom rade Vseobecný súd konstatoval, ze existencia miestnych sietí - ktoré tvoria prirodzené monopoly odlisné od národnej zeleznicnej infrastruktúry vrátane vnútorných zeleznicných spojení - spravovaných inými podnikmi ako spolocnostou Banedanmark, nedokazuje, ze aj vnútorné zeleznicné spojenia sú rovnako ako uvedené miestne siete spravované na základe výsledku sútazného konania, ani to, ze Femern Landanlćg pôsobí na trhoch otvorených hospodárskej sútazi. ( [83]73 ) ii) O prípustnosti a o skutkových zisteniach Vseobecného súdu 120. Pred vecnou analýzou námietok vznesených odvolatelkami a vedlajsími úcastníkmi konania proti uvedenej casti odôvodnenia Vseobecného súdu je potrebné zamietnut námietky neprípustnosti, ktoré vzniesla Komisia a Dánske královstvo. V tejto súvislosti odkazujem na body 87 a 88 vyssie, pricom sa z rovnakých dôvodov domnievam, ze aj druhé a tretie casti prvých odvolacích dôvodov splnajú poziadavky stanovené v clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, s tým, ze sa v nich neuvádzajú výlucne tvrdenia uvedené v prvostupnovom konaní. 121. Pokial ide o námietku neprípustnosti, prostredníctvom ktorej Komisia poukazuje na skutocnost, ze napadnuté rozsudky neobsahujú nijaké zistenie v zmysle, ze trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku nie je de lege otvorený hospodárskej sútazi, treba ju podla môjho názoru tiez zamietnut. Aj ked je pravda, ze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch výslovne nieco takéto nekonstatoval, je napriek tomu nepochybné, ze odmietol tvrdenia odvolateliek týkajúce sa de lege otvorenia dotknutého trhu, co napokon vyplýva z názvu oddielu 2 v bode 108 prvého napadnutého rozsudku a v bode 83 druhého napadnutého rozsudku. V rámci druhých castí svojich prvých odvolacích dôvodov odvolatelky v odvolaní napádajú cast odôvodnenia Vseobecného súdu uvedenú v predmetnom oddiele napadnutých rozsudkov. Z uvedeného vyplýva, ze tieto casti odvolania sú prípustné. 122. Pokial ide o prípustnost, treba tiez pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ako sa uz uviedlo v bode 91 vyssie, ze ak Vseobecný súd zistí alebo vyhodnotí skutkový stav, Súdny dvor má len právomoc preskúmat podla clánku 256 ZFEÚ právnu kvalifikáciu skutkového stavu a právne následky, ktoré z takejto kvalifikácie vyplynuli. Posúdenie skutkového stavu, ako napríklad posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa vnútrostátneho práva, s výhradou prípadu skreslovania dôkazov predlozených Vseobecnému súdu, preto nepredstavuje právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom. ( [84]74 ) 123. Súdny dvor dospel na základe ustálenej judikatúry k záveru, ze pokial ide o výklad vnútrostátneho práva, ktorý podal Vseobecný súd, Súdny dvor má v rámci odvolania iba právomoc overit, ci doslo ku skresleniu tohto práva, ktoré musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise. ( [85]75 ) 124. V tejto súvislosti poznamenávam, ze Vseobecný súd uviedol v napadnutých rozsudkoch rad skutkových zistení, z ktorých vychádzajú závery, ku ktorým dospel a ktoré na základe judikatúry uvedenej v dvoch predchádzajúcich bodoch nemozno opätovne spochybnit v rámci konania o odvolaní. 125. Vseobecný súd predovsetkým zistil, ze v Dánsku existuje zákonný monopol na státnu zeleznicnú infrastruktúru udelený spolocnosti Banedanmark, ( [86]76 ) pricom podla dánskeho zákona o zeleznicnom práve ( [87]77 ) je Banedanmark zodpovedná za správu státnej zeleznicnej infrastruktúry a vnútorné zeleznicné spojenia. ( [88]78 ) 126. Dalej Vseobecný súd zistil, ze trat medzi mestami Ringsted a Rřdby ( [89]79 ), ktorá je vo vlastníctve spolocnosti Banedanmark a na ktorej sa majú realizovat práce na rozsírení a zlepsení, je a dalej bude neoddelitelnou súcastou existujúcej národnej siete, pricom ju bude nadalej spravovat Banedanmark, a to podla pravidiel platných pre celú národnú zeleznicnú siet. ( [90]80 ) 127. V tretom rade Vseobecný súd v bode 109 a nasledujúcich bodoch prvého napadnutého rozsudku a v bode 84 a nasledujúcich bodoch druhého napadnutého rozsudku poskytol výklad ustanovení dánskeho zákona o dráhach týkajúci sa povolenia na prevádzkovanie a správu zeleznicnej infrastruktúry. ( [91]81 ) 128. S prihliadnutím na tieto skutkové zistenia je preto potrebné preskúmat, ci námietky a tvrdenia uvedené odvolatelkami a vedlajsími úcastníkmi konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, spochybnujú nimi vytýkané odôvodnenie Vseobecného súdu v napadnutých rozsudkoch. 129. V tejto súvislosti treba predovsetkým uviest, ze argumentácia odvolateliek vychádza hlavne z predpokladu, ktorý sa opakovane výslovne uvádza v ich písomných vyjadreniach, ze v Dánsku neexistuje zákonný monopol na zeleznicnú infrastruktúru posudzovanú vo vseobecnosti. S ohladom na judikatúru uvedenú v bodoch 122 a 123 vyssie je vsak zrejmé, ze pokial ide o státnu zeleznicnú infrastruktúru, tento predpoklad nie je zlucitelný so skutkovým zistením Vseobecného súdu uvedeným v bode 125 vyssie, v dôsledku coho treba tvrdenia zalozené na uvedenom predpoklade odmietnut ako neprípustné. 130. V tejto súvislosti je tiez potrebné poznamenat, ze odvolatelky vo svojich odvolaniach vôbec nenamietali, ze by sa Vseobecný súd v danom ohlade dopustil skreslenia skutkových okolností. Nevzniesli ziadnu výhradu s cielom poukázat na to, ze by Vseobecný súd skreslil dánske právo tým, ze v napadnutých rozsudkoch konstatoval existenciu zákonného monopolu na národnú zeleznicnú infrastruktúru v prospech spolocnosti Banedanmark. ( [92]82 ) 131. V príslusných replikách odvolatelky vysvetlili rozsah námietok, ktoré vzniesli v súvislosti s výkladom dánskeho práva Vseobecným súdom. Cielom týchto námietok je poukázat na nesprávnu právnu kvalifikáciu dôsledkov skutkových zistení (cize výkladu vnútrostátneho práva) zo strany Vseobecného súdu. Bez ohladu na skutocnost, ze podla môjho názoru takáto námietka v podstate zodpovedá spochybneniu výkladu vnútrostátneho práva, ktorý vykonal Vseobecný súd, a preto je, ako sa uviedlo, neprípustná, v kazdom prípade sa domnievam, ze Vseobecný súd, ako napokon aj Komisia v spornom rozhodnutí, kvalifikovali právne dôsledky existencie zákonného monopolu v prospech spolocnosti Banedanmark na národnú zeleznicnú infrastruktúru bez toho, aby sa pri tom dopustili nesprávneho právneho posúdenia. Z existencie takéhoto zákonného monopolu totiz vyplýva, ze prevádzkovanie a správu státnej zeleznicnej infrastruktúry nemozno povazovat de lege ani de facto za cinnosti otvorené hospodárskej sútazi, pretoze z dôvodu existencie takéhoto monopolu nemôze nijaký iný prevádzkovatel ako Banedanmark legálne ponúkat sluzby prevádzkovania a správy predmetnej zeleznicnej infrastruktúry. 132. Dalej, pokial ide o konstatovanie Vseobecného súdu uvedené v bode 126 vyssie, podla ktorého sú vnútorné zeleznicné spojenia súcastou národnej zeleznicnej siete, podotýkam, ze odvolatelky vo svojich odvolaniach iba uviedli, ze ich úvahy týkajúce sa de lege otvorenia trhu prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry sa týkajú aj uvedenej otázky. ( [93]83 ) V tejto súvislosti vsak neuviedli nijaké konkrétne tvrdenia, ani nenamietali skreslenie skutkových okolností. Námietka tohto druhu, ktorú nesprevádza nijaké, ani len súhrnné predlozenie tvrdení na jej podporu, je podla môjho názoru neprípustná. Okrem toho je táto výhrada neprípustná aj z dôvodu, ze smeruje proti skutkovým zisteniam Vseobecného súdu. 133. Napokon je potrebné poznamenat, ze námietky, prostredníctvom ktorých odvolatelky a niektorí vedlajsí úcastníci konania poukazujú na to, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern Landanlćg môzu v kazdom prípade narusit hospodársku sútaz na prvotnom aj druhotnom trhu prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry, neboli predlozené v konaní pred Vseobecným súdom. Ide preto o nové dôvody, ktoré sú v súlade s judikatúrou uvedenou v bode 97 v rámci odvolania neprípustné. Z rovnakých dôvodov povazujem za neprípustné tvrdenie spolocnosti FSS týkajúce sa vplyvu financovania vnútorných zeleznicných spojení na konkurencieschopnost zeleznicnej dopravy na úkor ostatných druhov dopravy. iii) O veci samej 134. Vo veci samej sa treba predovsetkým zaoberat niektorými tvrdeniami súvisiacimi so zistením Vseobecného súdu týkajúcim sa existencie vyssie uvedeného zákonného monopolu v prospech spolocnosti Banedanmark, ktoré sú prípustné, pretoze sa týkajú právnych otázok. 135. V prvom rade mám na mysli tvrdenia, ktorými odvolatelky a niektorí vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, namietajú pochybenie Vseobecného súdu, kedze podla ich názoru mozno v rámci práva Únie konstatovat existenciu zákonného monopolu iba v prípade, ze legislatívne alebo regulacné opatrenia vyhradzujú urcitú sluzbu výhradnému poskytovatelovi, pricom akémukolvek inému prevádzkovatelovi je výslovne zakázané predmetnú sluzbu poskytovat, co neplatí v prípade Dánska, kde takýto zákaz neexistuje. Na podporu svojich tvrdení odvolatelky a uvedení vedlajsí úcastníci konania odkazujú na bod 188 oznámenia o pojme státna pomoc a na dokument Komisie s názvom "Infrastructure Analytical Grid for Railway, Metro and Local Transport Infrastructure" ( [94]84 ). 136. V tejto súvislosti najmä poznamenávam, ze ako vyplýva z judikatúry, uvedené dva dokumenty nijakým spôsobom nezaväzujú Súdny dvor pri výklade práva Únie. ( [95]85 ) 137. Dalej sa domnievam, ze analýzu existencie zákonného monopolu na danom trhu v zmysle práva Únie je potrebné vykonávat prípad od prípadu, a to s ohladom jednak na trh a jeho specifiká, jednak na predmetný vnútrostátny právny rámec. 138. Ako sa uviedlo v bodoch 125 a 126 vyssie, v prejednávaných veciach dospel Vseobecný súd k záveru, ze podla dánskeho práva je Banedanmark zodpovedná za správu národnej zeleznicnej infrastruktúry, ktorej súcastou sú a dalej budú vnútorné zeleznicné spojenia. Z tohto zistenia vyplýva, ze kým sa Dánske královstvo nerozhodne zmenit svoje právne predpisy a prostredníctvom vyhlásenia verejných obstarávaní otvorit hospodárskej sútazi funkcie, ktoré sú v súcasnosti zverené spolocnosti Banedanmark, nijaký iný prevádzkovatel ako Banedanmark nemôze ponúkat alebo vykonávat sluzby prevádzkovania a správy národnej zeleznicnej infrastruktúry. Z uvedeného je zrejmé, ze pokial ide o dotknutú infrastruktúru, z právneho hladiska neexistuje hospodárska sútaz ani "na" predmetnom trhu, ani "o" predmetný trh. Okrem toho je nesporné, ako napokon uviedol Vseobecný súd, ze právo Únie neukladá clenským státom povinnost otvorit prevádzkovanie a správu predmetnej infrastruktúry hospodárskej sútazi. ( [96]86 ) Domnievam sa, ze v takejto situácii nemozno Vseobecnému súdu vytýkat, ze by porusil právo Únie, ked konstatoval existenciu zákonného monopolu, ktorý vylucuje existenciu hospodárskej sútaze v oblasti prevádzkovania a správy národnej zeleznicnej infrastruktúry v Dánsku. 139. V druhom rade sa treba zaoberat tvrdením odvolateliek, podla ktorého napadnuté rozsudky odporujú judikatúre vyplývajúcej z rozsudkov Súdneho dvora týkajúcich sa vecí Arriva Italia a Azienda Napoletana Mobilitŕ ( [97]87 ). 140. V tejto súvislosti poznamenávam, ze rozsudok Arriva Italia sa týkal návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ktorým talianska Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) polozila Súdnemu dvoru okrem iného otázku, ci predstavuje státnu pomoc podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pridelenie rozpoctových prostriedkov v prospech verejného prevádzkovatela zeleznicnej dopravy vo váznych financných tazkostiach, ktorý na základe zmluvy s Regione Puglia (región Apúlia, Taliansko) získal výhradné právo na správu a údrzbu miestnej zeleznicnej infrastruktúry, ako aj na poskytovanie sluzieb verejnej osobnej dopravy na tejto infrastruktúre. ( [98]88 ) 141. Pokial ide o poziadavku spôsobilosti dotknutého opatrenia narusit podmienky hospodárskej sútaze, v konaní na Súdnom dvore sa v rámci danej veci uviedlo, ze zadanie predmetných úloh dotknutému podniku podliehalo zákonnému monopolu v talianskom práve, ktorý vylucoval hospodársku sútaz na relevantnom trhu. ( [99]89 ) Súdny dvor vsak s odkazom na bod 188 písm. b) oznámenia o pojme státna pomoc toto tvrdenie odmietol. 142. V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, ze na to, aby takéto narusenie mohlo byt za daných okolností vylúcené, je potrebné, aby zákonný monopol vylucoval nielen hospodársku sútaz na trhu, ale aj o trh, v tom zmysle, ze vylucuje akúkolvek potenciálnu hospodársku sútaz, aby sa stal výhradným poskytovatelom predmetnej sluzby. ( [100]90 ) Dalej Súdny dvor konstatoval, ze na stanovenie toho, ze islo o trh, vo vztahu ku ktorému bola hospodárska sútaz vylúcená, je vsak potrebné preukázat, ze región Apúlia mal prostredníctvom zákonov alebo iných právnych predpisov pripísat prevádzkovanie tejto infrastruktúry a tieto sluzby výlucne dotknutému podniku, co nebolo zrejmé zo spisu, ktorý mal k dispozícii. ( [101]91 ) 143. Pokial ide o prejednávané veci, je vsak potrebné poznamenat, ze vnútorné zeleznicné spojenia tvoria zeleznicnú infrastruktúru, ktorá, ako konstatoval Vseobecný súd a ako sa uviedlo v bode 126 vyssie, bola uz pred uskutocnením projektu súcastou národnej zeleznicnej infrastruktúry spravovanej na základe vyssie uvedeného zákonného monopolu spolocnostou Banedanmark a ktorá bude po realizácii projektu dalej súcastou tejto infrastruktúry. Na rozdiel od prípadu, ktorého sa týkal rozsudok Arriva Italia, sa za uvedených okolností zdá byt z právneho hladiska vylúcená moznost zverit v tomto prípade správu predmetnej zeleznicnej infrastruktúry inému prevádzkovatelovi ako spolocnosti Banedanmark. 144. V rovnakom zmysle sa situácia v prejednávaných veciach lísi od prípadu analyzovaného vo vyssie uvedenom rozsudku Azienda Napoletana Mobilitŕ, ktorý sa týkal poskytovania sluzieb miestnej verejnej dopravy. 145. Pokial ide v tretom rade o tvrdenie spolocnosti Rederi, podla ktorého priznanie zákonného monopolu iba v súvislosti s castou zeleznicnej infrastruktúry, a to v situácii, v ktorej môze viacero podnikov ponúknut a skutocne ponúka sluzby prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry, nepostacuje na to, aby bolo mozné konstatovat, ze trh je monopolizovaný a z tohto dôvodu je hospodárska sútaz vylúcená, nemozno s ním podla môjho názoru súhlasit. Ako napokon uviedol Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch, ( [102]92 ) rôzne zeleznicné siete, na ktorých pôsobia v Dánsku vyssie uvedené podniky, ktoré sú drzitelmi licencií, sa lísia od národnej zeleznicnej infrastruktúry, pricom samy osebe tvoria prirodzené monopoly, a to bez ohladu na skutocnost, na ktorú upozornila Trelleborg, ze tieto siete sú prepojené s národnou zeleznicnou infrastruktúrou. Z uvedeného vyplýva, ze skutocnost, ze existujú spolocnosti ponúkajúce sluzby prevádzkovania a správy predmetných infrastruktúr, v ziadnom prípade neznamená, ze prevádzkovanie a správa národnej zeleznicnej siete sú otvorené hospodárskej sútazi a ze opatrenia týkajúce sa financovania tejto infrastruktúry sú preto schopné narusit hospodársku sútaz. 146. Z uvedeného vyplýva, ze hoci je pravda, ze z rozsudku z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([103]C-387/17, [104]EU:C:2019:51), je zrejmé, ze státna pomoc môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením, aj ked je dotknutý trh len ciastocne otvorený hospodárskej sútazi, ( [105]93 ) túto zásadu nemozno v kazdom prípade uplatnit na prípad, ktorý je predmetom prejednávaných vecí. V tejto súvislosti poznamenávam, ze uvedený rozsudok sa netýkal odvetvia zeleznicnej dopravy ani iných hospodárskych odvetví vyzadujúcich pouzitie sietovej infrastruktúry, ale vztahoval sa na prípad poskytnutia dotácií pred liberalizáciou trhu, ktorý bol pôvodne pre hospodársku sútaz uzavretý. 147. Po stvrté, pokial ide o viaceré tvrdenia odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, podla ktorých licencný systém stanovený dánskymi právnymi predpismi dokazuje, ze v Dánsku je trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry de lege otvorený hospodárskej sútazi, a to prinajmensom pokial ide o hospodársku sútaz "o" trh, vsetky tieto argumenty vychádzajú z predpokladu neexistencie zákonného monopolu na národnú zeleznicnú siet vrátane vnútorných zeleznicných spojení v prospech spolocnosti Banedanmark. Tento predpoklad je nezlucitelný so skutkovým zistením Vseobecného súdu uvedeným v bode 125 vyssie. 148. Predovsetkým tvrdenie, podla ktorého s ohladom na licencný systém nie je vylúcené, ze spolocnosti môzu budovat svoju vlastnú infrastruktúru a samy sa stat prirodzenými monopolmi, alebo spravovat infrastruktúru iných subjektov v rezime hospodárskej sútaze, nezohladnuje skutocnost, ze vnútorné zeleznicné spojenia uz existovali, pricom boli a dalej budú súcastou národnej zeleznicnej siete vo vlastníctve státu, vo vztahu ku ktorej Banedanmark vykonáva vyssie uvedený zákonný monopol, a ze práce týkajúce sa vnútorných zeleznicných spojení, hoci velkého rozsahu, sa týkali rozsírenia a zlepsenia existujúcich tratí, ktoré podliehali vyssie uvedenému zákonnému monopolu spolocnosti Banedanmark. Existencia takéhoto monopolu, ktorý v rámci svojich skutkových zistení potvrdil Vseobecný súd, preto vylucuje moznost zverit prevádzkovanie a správu dotknutých tratí iným subjektom. 149. Napokon tvrdenie, ze akýkolvek podnik, ktorý je drzitelom dánskej licencie, sa môze zúcastnovat verejných obstarávaní v oblasti prevádzkovania a správy státnej zeleznicnej infrastruktúry, sa vôbec nepotvrdilo. V rovnakom zmysle sa absolútne nepotvrdilo tvrdenie, ze iné podniky ako Banedanmark môzu na základe vyssie uvedeného licencného systému vykonávat výstavbu alebo správu úsekov národnej zeleznicnej infrastruktúry, na ktorú sa vztahuje vyssie uvedený zákonný monopol. 150. Pokial ide o tvrdenie uvádzané spolocnostou Rederi, prostredníctvom ktorého tento vedlajsí úcastník konania poukazuje na to, ze vnútorné zeleznicné spojenia nevlastní stát, ale Femern Landanlćg, poznamenávam, ze hoci je pravda, ako sa uvádza v bode 9 vyssie, ze po realizácii projektu bude 80 % infrastruktúry vlastnit Femern Landanlćg a 20 % Banedanmark, treba v kazdom prípade povazovat za preukázané ( [106]94 ), ze vnútorné zeleznicné spojenia budú súcastou národnej siete, v rámci ktorej, ako uviedol Vseobecný súd, Banedanmark vykonáva monopol na správu. Pokial ide o skutocnost, ze státna siet je integrovaná s komunálnymi a súkromnými sietami, z hladiska uvedeného tvrdenia sa nezdá byt relevantná. 151. Po piate, pokial ide o tvrdenia, ktoré odvolatelky analogicky vyvodzujú z porovnania s inými hospodárskymi odvetviami predpokladajúcimi pouzívanie sietovej infrastruktúry, ako sú telekomunikácie, elektrina alebo plyn, predovsetkým podotýkam, ze sa týkajú poskytovania sietových sluzieb a nie správy siete, a preto nie sú podla môjho názoru relevantné. Okrem toho z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia, ked konstatoval, ze z dôvodu existencie zákonného monopolu v prospech spolocnosti Banedanmark v Dánsku nedoslo k liberalizácii správy národnej zeleznicnej siete. Toto konstatovanie nespochybnujú nijaké porovnania s právnym rezimom existujúcim v iných hospodárskych odvetviach. 152. Z vyssie uvedených úvah napokon vyplýva, ze aj tvrdenia odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich podporu, týkajúce sa údajnej existencie de facto hospodárskej sútaze, treba odmietnut. Tieto tvrdenia totiz rovnako vychádzajú z predpokladu, ze v Dánsku neexistuje zákonný monopol v prospech spolocnosti Banedanmark. Ako sa uz uviedlo, takýto predpoklad je nezlucitelný so skutkovým zistením Vseobecného súdu uvedeným v bode 125 vyssie, podla ktorého vo vztahu k národnej zeleznicnej infrastruktúre existuje zákonný monopol, s tým, ze jej prevádzkovanie a správa nemôzu byt z tohto dôvodu predmetom hospodárskej sútaze, a to napriek licencnému systému, ktorého sa odvolatelky dovolávajú. 153. S ohladom na vyssie uvedenú analýzu sa domnievam, ze aj druhé a tretie casti prvých odvolacích dôvodov treba zamietnut. c) O stvrtých castiach prvých odvolacích dôvodov týkajúcich sa rozlisovania medzi výstavbou a údrzbou zeleznicnej infrastruktúry na jednej strane a jej prevádzkovaním a správou na strane druhej 1) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 154. V rámci stvrtých castí prvých odvolacích dôvodov hlavných odvolaní odvolatelky, s podporou vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na ich strane, spochybnujú body napadnutých rozsudkov, ( [107]95 ) v ktorých Vseobecný súd odmietol tvrdenia, prostredníctvom ktorých namietali, ze cinnosti výstavby a údrzby zeleznicnej siete, ktoré sú otvorené hospodárskej sútazi, sú súcastou cinností zahrnutých do pojmu prevádzkovanie zeleznicnej infrastruktúry, ( [108]96 ) t. j. cinností, ktorými bola na základe príslusného zákona o výstavbe ( [109]97 ) poverená Femern Landanlćg. 155. Odvolatelky predovsetkým uvádzajú, ze vzhladom na to, ze licencný systém stanovený dánskym zákonom o dráhach, na ktorý sa odkazuje v bode 102 vyssie, sa týka bez rozdielu výstavby, prevádzkovania a údrzby zeleznicnej siete, je zrejmé, ze vsetky tieto cinnosti sú v Dánsku, v súlade s právom Únie, otvorené hospodárskej sútazi. 156. Dalej odvolatelky uvádzajú, ze ustanovenie clánku 3 bodu 2 v spojení s clánkom 7 ods. 1 smernice 2012/34 ( [110]98 ) odporuje zisteniu Vseobecného súdu, podla ktorého cinnosti správy a údrzby zeleznicnej infrastruktúry predstavujú dva samostatné trhy. Z clánku 3 ods. 2 smernice 2012/34 totiz podla odvolateliek vyplýva, ze medzi oficiálne úlohy manazéra infrastruktúry patrí jednak správa, jednak údrzba zeleznicnej infrastruktúry, co preukazuje, ze obe uvedené cinnosti sú súcastou rovnakého trhu. Tento záver má potvrdzovat clánok 7 ods. 1 smernice 2012/34, z ktorého vyplýva, ze rozlisovanie medzi základnými a inými ako základnými funkciami nie je relevantné z hladiska urcenia, ci správa zeleznicnej infrastruktúra predstavuje alebo nepredstavuje samostatnú cinnost vo vztahu k údrzbe. Z právneho vymedzenia pojmu "manazér infrastruktúry" v dánskom práve v kazdom prípade vyplýva, ze dotknutí prevádzkovatelia vykonávajú jednak správu, ako aj údrzbu infrastruktúry. Okrem toho Vseobecný súd podla odvolateliek nevysvetlil dôvod, na základe ktorého dospel k záveru, ze výstavba a údrzba zeleznicnej infrastruktúry na jednej strane a ich prevádzkovanie a správa na strane druhej majú predstavovat dva samostatné trhy. 157. V tretom rade odvolatelky poukazujú na nesprávny záver Vseobecného súdu, podla ktorého z ustanovení dánskych právnych predpisov, na ktoré sa tento súd odvoláva, vyplýva, ze Femern Landanlćg nemôze vykonávat cinnosti spojené s výstavbou a údrzbou siete v rámci konkurencie s inými prevádzkovatelmi. ( [111]99 ) Z ustanovení zákona o výstavbe je totiz zrejmé, ze oprávnenie na výstavbu má Femern Landanlćg, rovnako ako Femen. Vseobecný súd sa z tohto dôvodu dopustil skreslenia dôkazov. 158. Vedlajsí úcastníci konania, ktorí vstúpili do konania na strane odvolateliek, podporujú tvrdenia uvedené odvolatelkami. Rederi a Trelleborg dodávajú v rozpore s konstatovaním Vseobecného súdu, ze dekrét c. 1222 o povinnostiach a právomociach spolocnosti Banedamnark ( [112]100 ) nezveruje tejto spolocnosti zodpovednost za výstavbu, zlepsenie a údrzbu verejnej zeleznicnej infrastruktúry, ale oprávnuje ju na uvedené cinnosti iba v súvislosti s infrastruktúrou vo vlastníctve státu. Príslusný zákon o výstavbe predstavuje lex specialis, ktorý nahrádza ustanovenia uvedeného dekrétu, pricom spolocnosti Femern Landanlćg priznáva právo budovat a spravovat vnútorné zeleznicné spojenia. Femern Landanlćg je podla uvedených vedlajsích úcastníkov konania prinajmensom potenciálnym konkurentom pre ostatných prevádzkovatelov zeleznicnej infrastruktúry. 159. Komisia a Dánske královstvo spochybnujú vecnú dôvodnost tvrdení odvolateliek a vedlajsích úcastníkov konania. 2) Posúdenie 160. Predovsetkým je potrebné poznamenat, ze Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch uviedol, ze medzi úcastníkmi konania niet sporu o tom, ze trhy spojené s výstavbou a údrzbou zeleznicnej infrastruktúry sú otvorené hospodárskej sútazi. Vseobecný súd vsak usúdil, ze ide o odlisné trhy, nez je trh prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry v uzsom zmysle, pricom Femern Landanlćg na uvedených trhoch nepôsobí. 161. Dalej Vseobecný súd konstatoval, ze z ustanovení zákona o plánovaní pevného spojenia ( [113]101 ), zákona o výstavbe, stanov spolocnosti Femern Landanlćg, ako aj z vyssie uvedeného dekrétu c. 1222 o povinnostiach a právomociach spolocnosti Banedanmark vyplýva, ze hoci uvedené ustanovenia pripisujú spolocnosti Femern Landanlćg zodpovednost za realizáciu výstavby a prevádzkovania vnútorných zeleznicných spojení, táto spolocnost nemôze vykonávat výstavbu a údrzbu siete v rámci konkurencie s inými prevádzkovatelmi. Na základe uvedených úvah dospel Vseobecný súd jednak k záveru, ze bez ohladu na otázku, ci údrzba infrastruktúry je technicky súcastou prevádzkovania alebo správy predmetnej infrastruktúry, Femern Landanlćg priamo nevykonáva ani údrzbu, ani výstavbu, jednak konstatoval, ze odkazy na prevádzkovanie a správu zeleznicnej infrastruktúry uvedené v spornom rozhodnutí nezahrnajú vykonávanie cinností týkajúcich sa výstavby a údrzby. 162. V tomto ohlade, pokial ide v prvom rade o tvrdenie odvolateliek týkajúce sa licencného systému stanoveného dánskym zákonom o dráhach, poznamenávam, ze takýto systém vychádza z predpokladu, ze jeho prostredníctvom doslo k otvoreniu trhu prevádzkovania a správy dánskej zeleznicnej infrastruktúry hospodárskej sútazi. Uvedený predpoklad vyvrátila v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami analýza druhých a tretích castí prvého odvolacieho dôvodu uvedená v bodoch 124 az 153 vyssie. S takýmto tvrdením preto nemozno súhlasit. 163. Po druhé, pokial ide o tvrdenie, prostredníctvom ktorého odvolatelky namietajú, ze zistenie Vseobecného súdu, podla ktorého sa trhy týkajúce sa výstavby a údrzby zeleznicnej siete odlisujú od trhu prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry, je v rozpore s viacerými ustanoveniami smernice 2012/34, aj tento argument treba podla môjho názoru odmietnut. 164. V tejto súvislosti totiz predovsetkým poznamenávam, ze skutocnost, ze urcitému prevádzkovatelovi mozno ako "manazérovi infrastruktúry" v zmysle clánku 3 bodu 2 smernice 2012/34 priznat rôzne funkcie, vôbec neznamená, ze takéto funkcie by sa mali nutne povazovat za súcast jednotného relevantného trhu. Ten istý prevádzkovatel môze pokojne pôsobit na rôznych relevantných trhoch. Zo samotnej poslednej vety uvedeného ustanovenia je napokon zrejmé, ze úlohami uvedenými v tomto ustanovení mozno poverit rôznych prevádzkovatelov. Z rovnakého hladiska ustanovenie o základných funkciách uvedené v clánku 7 ods. 1 smernice 2012/34 nijako nepotvrdzuje tvrdenie, podla ktorého sú takéto funkcie súcastou jednotného relevantného trhu. Odvolatelky sa preto podla môjho názoru nemôzu dovolávat uvedených ustanovení smernice 2012/34 s cielom poukázat na to, ze Vseobecný súd sa v tejto súvislosti dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 165. Pokial ide o námietku týkajúcu sa údajného nedostatku odôvodnenia napadnutých rozsudkov, pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnost odôvodnenia rozsudkov, ktorú má Vseobecný súd, neukladá tomuto súdu povinnost vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo vsetky tvrdenia úcastníkov sporu. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania. ( [114]102 ) 166. Pokial ide o prejednávané veci, stací uviest, ze odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 121 az 127 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 96 az 102 druhého napadnutého rozsudku jednak umoznuje odvolatelkám oboznámit sa s dôvodmi, na základe ktorých Vseobecný súd odmietol ich tvrdenia, jednak poskytuje Súdnemu dvoru dostatok podkladov potrebných na to, aby uskutocnil preskúmanie v rámci odvolania. Z predmetného odôvodnenia totiz jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd na jednej strane usúdil, ze hoci nie je vylúcené, ze cinnost týkajúcu sa údrzby mozno technicky zahrnút do vseobecnejsieho pojmu správa siete, v prípade výstavby a údrzby zeleznicnej infrastruktúry ide o specifické aktivity predstavujúce samostatné trhy, ktoré sú odlisné od trhu prevádzkovania a správy zeleznicnej infrastruktúry, pricom na druhej strane konstatoval, ze z dôvodu ustanovení právnych predpisov uvedených v bode 161 vyssie Femern Landanlćg nemôze vykonávat uvedené cinnosti v rámci konkurencie s inými prevádzkovatelmi. Námietku týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia treba preto podla môjho názoru zamietnut. 167. Napokon, pokial ide v tretom rade o námietku týkajúcu sa skreslenia dôkazov v súvislosti so zákonom o výstavbe, domnievam sa, ze táto výhrada nie je relevantná. Ako je totiz zrejmé z bodu 161 vyssie, Vseobecný súd podoprel svoj záver o tom, ze Femern Landanlćg nemôze vykonávat cinnosti výstavby a údrzby siete v rámci konkurencie s inými prevádzkovatelmi, odkazom na viaceré ustanovenia právnych predpisov, nielen na príslusný zákon o výstavbe. Ak by sa aj pripustilo, ze Vseobecný súd sa dopustil skreslenia významu zákona o výstavbe, odvolatelky vo svojich návrhoch vôbec nevysvetlujú dôvod, pre ktorý by ostatné ustanovenia, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, nemohli podporovat záver, ku ktorému dospel. 168. V tejto súvislosti treba napokon poznamenat, ze ako potvrdzujú dodatocné tvrdenia spolocností Rederi a Trelleborg, vyssie uvedený dekrét c. 1222 o povinnostiach a právomociach spolocnosti Banedamnark zveruje tejto spolocnosti zodpovednost za výstavbu, zlepsenie a údrzbu státnej zeleznicnej infrastruktúry. V danom ohlade sa v bode 126 vyssie uviedlo, ze Vseobecný súd v rámci svojich skutkových zistení konstatoval, ze vnútorné zeleznicné spojenia sú súcastou národnej zeleznicnej siete vo vlastníctve státu, pricom ide o zistenie, ktoré ako vyplýva z bodu 132 vyssie, odvolatelky nedokázali spochybnit. Je preto zrejmé, ze Vseobecný súd sa nedopustil pochybenia, ked na základe ustanovení uvedených v bode 161 vyssie uviedol, ze Femern Landanlćg nemôze v súvislosti s vnútornými zeleznicnými spojeniami vykonávat cinnosti týkajúce sa výstavby a údrzby siete v rámci konkurencie s inými prevádzkovatelmi. 169. Pokial ide o tvrdenie, ze zákon o výstavbe predstavuje lex specialis nahrádzajúci ustanovenia dekrétu c. 1222 o povinnostiach a právomociach spolocnosti Banedamnark, ide o nové tvrdenie, ktorého cielom je spochybnit posúdenie vnútrostátneho práva Vseobecným súdom. Toto tvrdenie je preto v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 122 a 123 vyssie neprípustné. 170. Z predchádzajúcich úvah podla môjho názoru vyplýva, ze aj stvrté casti prvých odvolacích dôvodov treba zamietnut. 171. Domnievam sa, ze z uvedených dôvodov je potrené zamietnut prvé odvolacie dôvody v celom rozsahu. 3. O druhých odvolacích dôvodoch týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia Vseobecného súdu pri analýze spôsobilosti opatrení priznaných spolocnosti Femern Landanlćg ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a) Argumentácia úcastníkov konania 172. V rámci druhých odvolacích dôvodov hlavných odvolaní odvolatelky, s podporou spolocností FSS a Rederi, uvádzajú, ze Vseobecný súd porusil clánok 107 ods. 1 a clánok 108 ods. 2 ZFEÚ, ked dospel v napadnutých rozsudkoch k záveru, ( [115]103 ) ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern Landanlćg nemohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Odvolatelky sa predovsetkým obmedzujú na konstatovanie, ze z dôvodov uvedených v rámci prvých odvolacích dôvodov, najmä vzhladom na to, ze opatrenia priznané v prospech spolocnosti Femern Landanlćg môzu mat vplyv na hospodársku sútaz jednak na trhu správy zeleznicnej infrastruktúry, jednak na trhu týkajúcom sa dopravy cez oblast Fehmarn, tieto opatrenia môzu ovplyvnit aj obchod medzi clenskými státmi. Okrem toho v druhom rade projekt sa podla odvolateliek týka výstavby a prevádzkovania infrastruktúry spájajúcej dva clenské státy. 173. Komisia a Dánske královstvo jednak usudzujú, ze druhé odvolacie dôvody sú neprípustné, kedze ani v tomto prípade nedoslo k splneniu poziadaviek stanovených v clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, jednak spochybnujú ich vecnú dôvodnost. b) Posúdenie 174. V tejto súvislosti sa predovsetkým domnievam, ze z rovnakých dôvodov, ako sa uvádzajú v bode 87 vyssie, aj vo vztahu s druhým odvolacím dôvodom hlavných odvolaní je potrebné zamietnut námietku neprípustnosti vychádzajúcu z clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 175. Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch odmietol tvrdenia týkajúce sa spôsobilosti opatrení priznaných spolocnosti Femern Landanlćg ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, pricom jednak usúdil, ze práve neexistencia hospodárskej sútaze na trhu správy národnej zeleznicnej infrastruktúry bráni iným spolocnostiam so sídlom v iných clenských státoch preniknút na tento trh, jednak konstatoval, ze zákon o plánovaní, na ktorý sa odkazuje v bode 161 vyssie, neumoznuje spolocnosti Femern Landanlćg vykonávat iné cinnosti, nez sú cinnosti týkajúce sa vnútorných spojení. 176. V tejto súvislosti poznamenávam, ze vyssie uvedené úvahy Vseobecného súdu predstavujú v podstate skutkové zistenia, ktoré nemozno spochybnit tvrdeniami odvolateliek nenamietajúcimi skreslenie skutkového stavu. Rovnako je potrebné konstatovat, ze opatrenia priznané v prospech spolocnosti Femern Landanlćg sa týkajú financovania infrastruktúry, t. j. vnútorných zeleznicných spojení, ktorá sa nachádza v jednom clenskom státe, pricom priamo nespája dva clenské státy. Táto infrastruktúra preto nemá cezhranicný charakter, ktorý jej odvolatelky pripisujú. Okrem toho, ako sa uviedlo v bode 95 vyssie, odvolatelky nenamietali potrebu jednotnej analýzy opatrení, ktoré sa v rámci projektu priznali rôznym príjemcom, a to s rôznymi cielmi. 177. Z vyssie uvedených úvah podla môjho názoru vyplýva, ze aj druhé odvolacie dôvody hlavných odvolaní treba zamietnut. V. Návrh 178. S ohladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: 1. Vyhlásil vzájomné odvolania podané Komisiou za neprípustné; 2. Zamietol prvé a druhé odvolacie dôvody hlavných odvolaní podaných spolocnostami Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH a spolocnostou Stena Line Scandinavia AB. __________________________________________________________________ ( [116]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [117]2 ) Rozsudky Vseobecného súdu Európskej únie z 13. decembra 2018, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisis, ([118]T-630/15, neuverejnený, [119]EU:T:2018:942, dalej len "prvý napadnutý rozsudok") a Stena Line Scandinavia/Komisia ([120]T-631/15, neuverejnený, [121]EU:T:2018:944, dalej len "druhý napadnutý rozsudok"; oba rozsudky spolu dalej ako "napadnuté rozsudky"). ( [122]3 ) Rozhodnutie Komisie C(2015) 5023 final z 23. júla 2015 o státnej pomoci SA.39078(2014/N) (Dánsko) a financovanie projektu pevného spojenia cez oblast Fehmarn ([123]Ú. v. EÚ C 325, 2015, s. 5). ( [124]4 ) Pozri body 2 az 22 oboch napadnutých rozsudkov. Pre este blizsie podrobnosti v tejto súvislosti pozri odôvodnenia 4 az 28 sporného rozhodnutia. ( [125]5 ) Projekt konkrétnejsie predpokladá transformáciu v súcasnosti existujúcej jednokolajnej zeleznicnej trate medzi mestami Vordingborg e Rřdby na dvojkolajnú trat, ako aj elektrifikáciu úseku zeleznicnej trate medzi mestami Ringsted a Rřdby a vybavenie novými zeleznicnými zabezpecovacími systémami (pozri odôvodnenie 5 sporného rozhodnutia). Prejednávané spojené veci sa netýkajú vnútorných cestných spojení. ( [126]6 ) Lov no 575 om anlćg og drift af en fast forbindelse over Femern Bćlt med tilhřrende landanlćg i Danmark (zákon c. 575 o výstavbe a prevádzke pevného spojenia cez oblast Fehmarn a vnútorných spojení v Dánsku) zo 4. mája 2015 (dalej len "zákon o výstavbe"). ( [127]7 ) Z terminologického hladiska je potrebné hned na úvod objasnit, ze v súlade s konstatovaním Vseobecného súdu v bode 100 prvého napadnutého rozsudku a v bode 75 druhého napadnutého rozsudku na úcely týchto spojených vecí pojem "prevádzkovanie" (v anglictine "operation", vo francúzstine "exploitation") zeleznicnej infrastruktúry znamená odplatné sprístupnenie tejto infrastruktúry podnikom poskytujúcim sluzby zeleznicnej dopravy, kým pojem "správa" (v anglictine "management", vo francúzstine "gestion") znamená zriadenie a údrzbu fyzickej infrastruktúry. Ako vyplýva z bodov 99 az 107 prvého napadnutého rozsudku a z bodov 74 az 82 druhého napadnutého rozsudku, takýto význam uvedených pojmov nemusí nutne zodpovedat významu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaduje jednotný európsky zeleznicný priestor ([128]Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 32, v pôvodnej platnej verzii v case vydania napadnutého rozhodnutia, bez následných zmien). ( [129]8 ) Cestné spojenia bude realizovat priamo dánsky stát, ktorý ich bezodplatne sprístupní vsetkým pouzívatelom (pozri bod 9 napadnutých rozsudkov). ( [130]9 ) Z odôvodnenia 53 sporného rozhodnutia vyplýva, ze prevádzkovanie infrastruktúry zahrna riadenie kapacity, pridelovanie prevádzkových intervalov na zeleznicnej infrastruktúre a vyberanie poplatkov od zeleznicných prevádzkovatelov, ktorí pouzívajú trate. ( [131]10 ) Odôvodnenia 50 az 57 sporného rozhodnutia. ( [132]11 ) Pozri odôvodnenia 53 az 55 sporného rozhodnutia a bod 19 napadnutých rozsudkov. ( [133]12 ) Pozri odôvodnenie 55 sporného rozhodnutia a bod 19 napadnutých rozsudkov. ( [134]13 ) Odôvodnenia 58 az 124 sporného rozhodnutia. ( [135]14 ) Pozri body 78 az 134 napadnutých rozsudkov. ( [136]15 ) Pozri body 135 az 280 napadnutých rozsudkov. ( [137]16 ) Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2020/1472 z 20. marca 2020 o státnej pomoci c. SA.39078 - 2019/C (ex 2014/N), ktorú Dánsko zaviedlo v prospech spolocnosti Femern A/S ([138]Ú. v. EÚ L 339, 2020, s. 1). Týmto rozhodnutím Komisia vyhlásila, ze niektoré z opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pricom dalsie z týchto opatrení predstavujú státnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, sú vsak zlucitelné s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ (pozri clánky 1 a 2 tohto rozhodnutia). Uvedené rozhodnutie je predmetom zalôb podaných vo veciach T-364/20, Dánsko/Komisia; T-390/20, Scandlines Danmark a Scandlines Deutschland/Komisia; a T-391/20, Stena Line Scandinavia/Komisia. ( [139]17 ) Pozri bod 80 prvého napadnutého rozsudku a bod 55 druhého napadnutého rozsudku. ( [140]18 ) Pozri bod 81 prvého napadnutého rozsudku a bod 56 druhého napadnutého rozsudku. ( [141]19 ) Ako som nedávno uviedol [pozri poznámku pod ciarou 114 návrhov, ktoré som 21. januára 2021 predniesol v spojených veciach World Duty Free Group/Európska komisia a Spanielske královstvo/Európska komisia ([142]C-51/19 P a C-64/19 P, [143]ECLI:EU:C:2021:51) a prípadnú relevantnú judikatúru], hoci bola judikatúra vyplývajúca z rozsudku Boehringer predmetom výhrad viacerých generálnych advokátov, dalej ju uplatnuje tak Vseobecný súd, ako aj Súdny dvor (pozri, pokial ide o jej nedávne uplatnenie v konaní o odvolaní, rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [144]C-131/15 P, [145]EU:C:2016:989, bod [146]68). ( [147]20 ) Pozri body 50 az 54 rozsudku Boehringer. ( [148]21 ) Pozri rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ([149]C-176/06 P, neuverejnený, [150]EU:C:2007:730, bod [151]18), ako aj z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia ([152]C-654/17 P, [153]EU:C:2019:634, bod [154]44). ( [155]22 ) V rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného v clánku 108 ZFEÚ treba rozlisovat medzi na jednej strane predbeznou fázou zistovania pomoci upravenou v odseku 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane fázou zistovania pomoci podla odseku 2 uvedeného clánku. Pozri rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([156]C-33/14 P, [157]EU:C:2015:609, bod [158]94 a citovaná judikatúra). ( [159]23 ) Podla clánku 4 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([160]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré sa medzitým zrusilo nariadením Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúcim podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([161]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Konkrétne pozri odôvodnenie 57 a prvú zarázku výroku sporného rozhodnutia. ( [162]24 ) Pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia a Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, (spojené veci [163]C-622/16 P az C-624/16 P, [164]EU:C:2018:873, bod [165]29 a nasl.). ( [166]25 ) Rozsudok z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([167]25/62, [168]EU:C:1963:17, s. 220). ( [169]26 ) Pozri, pokial ide o oblast státnej pomoci, medzi mnohými rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([170]C-33/14 P, [171]EU:C:2015:609, bod [172]93 a citovaná judikatúra). ( [173]27 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex ([174]C-83/09 P, [175]EU:C:2011:341, bod [176]48), a zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([177]C-33/14 P, [178]EU:C:2015:609, bod [179]95 a citovaná judikatúra). Pokial ide o uplatnitelnost týchto zásad na rozhodnutia prijaté na základe clánku 4 ods. 2 nariadenia c. 659/1999, pozri rozsudok zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia ([180]C-521/06 P, [181]EU:C:2008:422, bod [182]53). ( [183]28 ) Pozri medzi mnohými rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([184]C-33/14 P, [185]EU:C:2015:609, bod [186]97 a citovaná judikatúra). ( [187]29 ) Pozri bod 36 prvého napadnutého rozsudku a bod 32 druhého napadnutého rozsudku. ( [188]30 ) Pozri bod 39 prvého napadnutého rozsudku a bod 33 druhého napadnutého rozsudku. ( [189]31 ) Uvedená judikatúra má pôvod v rozsudku z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia ([190]169/84, [191]EU:C:1986:42, bod [192]25). Pozri tiez rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia ([193]C-33/14 P, [194]EU:C:2015:609, bod [195]97 a citovaná judikatúra). Pozri, pokial ide o najnovsie úplné preskúmanie predmetnej judikatúry, návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Deutsche Lufthansa/Komisia ([196]C-453/19 P, [197]EU:C:2020:862, bod [198]39 a nasl.). ( [199]32 ) V tejto súvislosti pozri bod 101 a nasl. nizsie. ( [200]33 ) Pozri okrem iných rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([201]C-487/06 P, [202]EU:C:2008:757, bod [203]47 a citovaná judikatúra). ( [204]34 ) Pozri analogicky rozsudok z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia ([205]C-260/05 P, [206]EU:C:2007:700, body [207]56 a [208]57), ako aj bod 41 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Deutsche Lufthansa/Komisia, na ktoré sa odkazuje v poznámke pod ciarou 31 vyssie. ( [209]35 ) Pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([210]C-367/95 P, [211]EU:C:1998:154, bod [212]41 a citovaná judikatúra). ( [213]36 ) Pozri rozsudok z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i. ([214]C-47/10 P, [215]EU:C:2011:698, bod [216]132 a citovaná judikatúra). ( [217]37 ) Rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([218]C-817/18 P, [219]EU:C:2020:637, bod [220]50 a citovaná judikatúra). ( [221]38 ) Pozri najmä rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex ([222]C-83/09 P, [223]EU:C:2011:341, bod [224]65), ako aj z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i. ([225]C-47/10 P, [226]EU:C:2011:698, bod [227]132). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Szpunar vo veci Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([228]C-817/18 P, [229]EU:C:2020:255, bod [230]36 a nasl. a tam citovaná judikatúra). ( [231]39 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex ([232]C-83/09 P, [233]EU:C:2011:341, body [234]64 a [235]65). ( [236]40 ) Pozri medzi mnohými rozsudok z 27. júna 2017, Congregación de Escuelas Pías Provincia Betania ([237]C-74/16, [238]EU:C:2017:496, bod [239]78 a tam citovaná judikatúra). ( [240]41 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2020, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland a i./Komisia ([241]C-817/18 P, [242]EU:C:2020:637, bod [243]81 a tam citovaná judikatúra). ( [244]42 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia ([245]C-131/15 P, [246]EU:C:2016:989, body [247]32 a [248]33 a citovaná judikatúra). ( [249]43 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia ([250]C-131/15 P, [251]EU:C:2016:989, bod [252]31). ( [253]44 ) Body 87 az 93 prvého napadnutého rozsudku a body 62 az 68 druhého napadnutého rozsudku. ( [254]45 ) Odvolatelky odkazujú na bod 32 tohto rozsudku. ( [255]46 ) Pozri bod 88 prvého napadnutého rozsudku a bod 63 druhého napadnutého rozsudku. ( [256]47 ) Tento výraz pouzilo Dánske královstvo vo svojich písomných vyjadreniach. ( [257]48 ) Pozri najmä bod 88 prvého napadnutého rozsudku a bod 63 druhého napadnutého rozsudku. ( [258]49 ) Pozri poznámku pod ciarou 44 vyssie. ( [259]50 ) Pozri medzi mnohými uznesenie z 3. septembra 2019, ND a OE/Komisia ([260]C-317/19 P, neuverejnené, [261]EU:C:2019:688, body [262]27 a [263]28 a tam citovaná judikatúra). ( [264]51 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia ([265]C-131/15 P, [266]EU:C:2016:989, bod [267]26 a citovaná judikatúra). ( [268]52 ) Z aktuálnych rozhodnutí pozri medzi mnohými rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia ([269]C-132/19 P, [270]EU:C:2020:1007, bod [271]68 a citovaná judikatúra). V tejto súvislosti pozri aj bod 122 nizsie. ( [272]53 ) Kedze tieto aspekty nikto nespochybnil, nemohol ich analyzovat ani Vseobecný súd, ani, a fortiori, ich nemôze analyzovat Súdny dvor v rámci konania o odvolaní. ( [273]54 ) Odvolatelky toto tvrdenie nepredniesli ani pred Súdnym dvorom. Iba v rámci ich vyjadrenia k vzájomným odvolaniam Komisie uviedli, výlucne na úcely potvrdenia tvrdení týkajúcich sa prípustnosti, ze "uvedenie vnútorných zeleznicných spojení do prevádzky má vplyv na trh dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn". Niektorí vedlajsí úcastníci konania - vrátane spolocnosti Rederi, ktorá na pojednávaní odkázala na rozsudok z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia ([274]C-403/10 P, neuverejnený, [275]EU:C:2011:533) - pred Súdnym dvorom uviedli, ze opatrenia poskytnuté spolocnosti Femern Landanlćg narúsajú hospodársku sútaz na "prepojenom" trhu dopravných sluzieb cez oblast Fehmarn, pretoze posilnujú postavenie spolocnosti Femern, alebo vedú k zvýseniu dopytu na tomto trhu. Je vsak potrebné poznamenat, ze tieto tvrdenia úcastníci konania neuviedli v konaní pred Vseobecným súdom a z tohto dôvodu ide o nové tvrdenia, ktoré sú podla judikatúry uvedenej v bode 97 vyssie v rámci odvolania neprípustné. To isté platí pre tvrdenie, ze vnútorné zeleznicné spojenia sú nevyhnutnou infrastruktúrou z hladiska moznosti zabezpecit zeleznicnú dopravnú sluzbu cez oblast Fehmarn. V tomto ohlade este poznamenám, ze odvolatelky v pôvodnej zalobe nielen nepoukázali na to, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Femern Landanlaeg podporili konkurencné postavenie spolocnosti Femern, ale naopak, ako vyplýva zo spisu týkajúceho sa prvostupnového konania, nenapadli ani tvrdenie Komisie, podla ktorého mali z predmetných opatrení prospech výlucne Banedanemark a Femern Landlaeg, nie vsak Femern. V tejto súvislosti pozri konkrétne bod 8 repliky predlozenej Vseobecnému súdu. ( [276]55 ) Pozri v tomto zmysle medzi mnohými rozsudky z 28. novembra 2019, Brugg Kabel a Kabelwerke Brugg/Komisia ([277]C-591/18 P, neuverejnený, [278]EU:C:2019:1026, bod [279]70 a citovaná judikatúra), ako aj z 11. decembra 2008, Komisia/Département du Loiret ([280]C-295/07 P, [281]EU:C:2008:707, bod [282]95 a citovaná judikatúra). ( [283]56 ) Pozri okrem iných rozsudok z 28. novembra 2019, Brugg Kabel a Kabelwerke Brugg/Komisia ([284]C-591/18 P, neuverejnený, [285]EU:C:2019:1026, bod [286]70 a citovaná judikatúra). ( [287]57 ) Pozri body 38 a 39 zalôb a bod 7 repliky, ktoré boli predlozené v konaní pred Vseobecným súdom. ( [288]58 ) V tomto ohlade sa nespochybnuje, ze uvedené dve opatrenia majú odlisné ciele, cize v prípade opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern ide o financovanie, výstavbu a prevádzkovanie pevného spojenia, kým v prípade opatrení prijatých v prospech spolocnosti Femern Landanlaeg ide o financovanie, výstavbu a prevádzkovanie vnútorných spojení. ( [289]59 ) Pozri odôvodnenie 6 sporného rozhodnutia. ( [290]60 ) Pozri body 108 az 116 a 117 az 120 prvého napadnutého rozhodnutia a body 83 az 91 a 92 az 95 druhého napadnutého rozhodnutia. Odvolatelky vo svojich návrhoch uvádzajú, ze napádajú aj bod 96 prvého napadnutého rozsudku a body 69 a 70 druhého napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze vnútorné zeleznicné spojenia sú súcastou národnej zeleznicnej siete, v tejto súvislosti vsak nerozvíjajú nijaké konkrétne tvrdenie. V danom ohlade pozri bod 132 nizsie. ( [291]61 ) Bekendtgřrelse af lov no 1249 om jernbane (zákon c. 1249 o dráhach) z 11. novembra 2010 (dalej len "dánsky zákon o dráhach"). ( [292]62 ) Bod 108 a nasl. prvého napadnutého rozsudku a bod 83 a nasl. druhého napadnutého rozsudku. ( [293]63 ) Odvolatelky odkazujú na dokument Komisie s názvom "Infrastructure Analytical Grid for Railway, Metro and Local Transport Infrastructure", ktorý je dostupný na stiahnutie na internetovej adrese https://ec.europa.eu/competition/state_aid/modernisation/grid_rail_metr o_en.pdf ( [294]64 ) Bod 112 prvého napadnutého rozsudku a bod 87 druhého napadnutého rozsudku. ( [295]65 ) Bod 113 prvého napadnutého rozsudku a bod 88 druhého napadnutého rozsudku. ( [296]66 ) Bod 111 prvého napadnutého rozsudku a bod 86 druhého napadnutého rozsudku. ( [297]67 ) Rederi, Trelleborg a Aktionsbündnis odkazujú na bod 11 dokumentu uvedeného v poznámke pod ciarou 63 vyssie, ktorý je dostupný iba v anglickom jazyku, ako aj na poznámku pod ciarou 272 v bode 188 písm. a) oznámenia Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ ([298]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1; dalej len "oznámenie Komisie o pojme státna pomoc"). ( [299]68 ) Rederi odkázala na bod 39 rozsudku z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([300]C-387/17, [301]EU:C:2019:51). ( [302]69 ) Cize oddiely 2 a 3 § 3 kapitoly 3 dánskeho zákona o dráhach uvedeného v poznámke 61 vyssie. ( [303]70 ) Body 108 az 112 prvého napadnutého rozsudku a 83 az 87 druhého napadnutého rozsudku. ( [304]71 ) Bod 112 prvého napadnutého rozsudku a bod 87 druhého napadnutého rozsudku. ( [305]72 ) Bod 95 prvého napadnutého rozsudku a bod 70 druhého napadnutého rozsudku. ( [306]73 ) Body 119 a 120 prvého napadnutého rozsudku a body 94 a 95 druhého napadnutého rozsudku. ( [307]74 ) Pozri medzi mnohými rozsudok z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([308]C-559/12 P, [309]EU:C:2014:217, body [310]78 a [311]79 a citovaná judikatúra). ( [312]75 ) Pozri medzi mnohými rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia a Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([313]C-622/16 P az C-624/16 P, [314]EU:C:2018:873, bod [315]107), a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck,[316]C-524/14 P, [317]EU:C:2016:971, bod [318]20 a citovaná judikatúra). ( [319]76 ) Pozri bod 112 prvého napadnutého rozsudku a bod 87 druhého napadnutého rozsudku. ( [320]77 ) Kapitola 5 § 16 zákona c. 686 o zeleznicnom práve (Jernbanelov c. 686) z 27. mája 2015 (dalej len "dánsky zákon o zeleznicnom práve"). ( [321]78 ) Pozri bod 114 prvého napadnutého rozsudku a bod 89 druhého napadnutého rozsudku. ( [322]79 ) Pozri bod 7 a poznámku pod ciarou 5 vyssie. ( [323]80 ) Pozri bod 95 prvého napadnutého rozsudku a bod 70 druhého napadnutého rozsudku. ( [324]81 ) Kapitola 3 § 2 a 3 zákona o dráhach uvedeného v poznámke pod ciarou 61 vyssie. ( [325]82 ) Pozri okrem iných rozsudok z 21. decembra 2011, A2A/Komisia ([326]C-320/09 P, neuverejnený, [327]EU:C:2011:858, bod [328]125). Pre príklad odvolacieho dôvodu vzneseného v prípade státnej pomoci, ktorý sa týka skreslenia vnútrostátneho práva Vseobecným súdom, pozri bod 161 a nasl. návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tancev vo veci Komisia/Taliansko a Fondo interbancario di tutela dei depositi ([329]C-425/19 P, [330]EU:C:2020:878). Z rovnakého dôvodu treba ako neprípustné odmietnut tvrdenie spolocnosti Rederi, ktorá na pojednávaní uviedla, bez namietania skreslenia skutkových okolností, ze v súlade s § 16 kapitoly 5 dánskeho zákona o zeleznicnom práve (pozri poznámku pod ciarou 77 vyssie) sa zákonný monopol priznaný spolocnosti Banedanmark nevztahuje na vnútorné zeleznicné spojenia. ( [331]83 ) Pozri bod 34 odvolania spolocností Scandlines Danmark ApS a Scandlines Deutschland GmbH a bod 32 odvolania spolocnosti Stena Line Scandinavia AB. ( [332]84 ) Pozri najmä poznámky pod ciarou 63 a 67 vyssie. ( [333]85 ) Pozri medzi mnohými rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia ([334]C-606/18 P, [335]EU:C:2020:571, bod [336]104 a citovaná judikatúra). ( [337]86 ) Pozri bod 111 prvého napadnutého rozsudku a bod 86 druhého napadnutého rozsudku. ( [338]87 ) Pozri bod 105 vyssie. ( [339]88 ) Pozri body 13, 29, 30 a 58 rozsudku Arriva Italia. ( [340]89 ) Pozri bod 54 rozsudku Arriva Italia. ( [341]90 ) Pozri bod 57 rozsudku Arriva Italia. ( [342]91 ) Pozri bod 58 rozsudku Arriva Italia. ( [343]92 ) Pozri bod 112 prvého napadnutého rozsudku a bod 87 druhého napadnutého rozsudku. ( [344]93 ) Pozri bod 39 rozsudku z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([345]C-387/17, [346]EU:C:2019:51). ( [347]94 ) Pozri bod 132 vyssie. ( [348]95 ) Body 121 az 127 prvého napadnutého rozsudku a body 96 az 102 druhého napadnutého rozsudku. ( [349]96 ) Pokial ide o rozsah uvedených pojmov v prejednávaných veciach, pozri poznámku pod ciarou 7 vyssie. ( [350]97 ) Pozri poznámku pod ciarou 6 vyssie. ( [351]98 ) V clánku 3 bode 2 smernice 2012/34 sa pojem "manazér infrastruktúry" vymedzoval ako "kazdý orgán alebo podnik zodpovedný najmä za zriadenie, správu a údrzbu zeleznicnej infrastruktúry vrátane riadenia dopravy, zabezpecenia a návestenia", pricom dalej sa stanovuje, ze "funkciou manazéra infrastruktúry na sieti alebo casti siete môzu byt poverené rôzne orgány alebo podniky". V clánku 7 ods. 1 uvedenej smernice sa stanovovalo, ze "clenské státy zabezpecia, aby sa základné funkcie, od ktorých závisí nestranný a nediskriminacný prístup k infrastruktúre, zverili orgánom alebo podnikom, ktoré samotné neposkytujú ziadne zeleznicné dopravné sluzby", pricom dalej sa predmetné základné funkcie v tomto ustanovení definovali. ( [352]99 ) Pozri bod 125 prvého napadnutého rozsudku a bod 100 druhého napadnutého rozsudku. Odvolatelky z rovnakých dôvodov spochybnujú aj záver uvedený v bode 127 prvého a v bode 102 druhého napadnutého rozsudku. ( [353]100 ) Bekendtgřrelse c. 1222 om Banedanmarks opgaver og befřjelser z 21. novembra 2014. Pozri bod 124 prvého napadnutého rozsudku a bod 99 druhého napadnutého rozsudku. ( [354]101 ) Lov no 285 om projektering af fast forbindelse over Femern Bćlt med tilhřrende landanlćg i Danmark z 15. apríla 2009. ( [355]102 ) Pozri medzi mnohými rozsudok z 25. novembra 2020, Komisia/GEA Group ([356]C-823/18 P, [357]EU:C:2020:955, bod [358]42 a citovaná judikatúra). ( [359]103 ) Body 128 az 132 prvého napadnutého rozsudku a body 103 az 107 druhého napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0016 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118 19. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0017 20. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0018 21. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0019 22. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0020 23. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0021 24. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0022 25. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0023 26. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0024 27. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0025 28. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0026 29. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0027 30. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0028 31. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0029 32. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0030 33. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0031 34. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0032 35. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0033 36. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0034 37. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0035 38. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0036 39. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0037 40. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0038 41. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0039 42. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0040 43. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0041 44. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0042 45. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0043 46. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0044 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310 49. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0045 50. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0046 51. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0047 52. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0048 53. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0049 54. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0050 55. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0051 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A310 58. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0052 59. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0053 60. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0054 61. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0055 62. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0056 63. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0057 64. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0058 65. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0059 66. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0060 67. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0061 68. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0062 69. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0063 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1121 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633 74. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0064 75. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0065 76. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0066 77. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0067 78. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0068 79. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0069 80. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0070 81. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0071 82. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0072 83. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0073 84. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0074 85. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0075 86. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0076 87. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0077 88. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0078 89. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0079 90. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0080 91. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0081 92. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0082 93. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0083 94. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0084 95. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0085 96. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0086 97. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0087 98. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0088 99. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0089 100. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0090 101. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0091 102. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0092 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51 105. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0093 106. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0094 107. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0095 108. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0096 109. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0097 110. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0098 111. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0099 112. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0100 113. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0101 114. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0102 115. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#t-ECR_62019CC0174_SK_01-E0103 116. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0001 117. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0002 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A942&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A942 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A944&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A944 122. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0003 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:325:TOC 124. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0004 125. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0005 126. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0006 127. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0007 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:343:TOC 129. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0008 130. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0009 131. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0010 132. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0011 133. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0012 134. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0013 135. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0014 136. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0015 137. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0016 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2020:339:TOC 139. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0017 140. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0018 141. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0019 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A51&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A51 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point68 147. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0020 148. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0021 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&anchor=#point18 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point44 155. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0022 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point94 159. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0023 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 162. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0024 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point29 166. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0025 167. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17 169. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0026 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point93 173. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0027 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point48 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point95 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A422&anchor=#point53 183. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0028 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point97 187. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0029 188. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0030 189. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0031 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&anchor=#point25 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&anchor=#point97 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A862&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A862 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A862&anchor=#point39 199. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0032 200. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0033 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point47 204. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0034 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point56 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&anchor=#point57 209. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0035 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point41 213. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0036 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point132 217. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0037 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point50 221. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0038 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point65 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point132 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A255&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A255 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A255&anchor=#point36 231. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0039 232. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point64 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point65 236. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0040 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&locale=sk 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496 239. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A496&anchor=#point78 240. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0041 241. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&locale=sk 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A637&anchor=#point81 244. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0042 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point32 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point33 249. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0043 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point31 253. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0044 254. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0045 255. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0046 256. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0047 257. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0048 258. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0049 259. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0050 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&locale=sk 261. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&anchor=#point27 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A688&anchor=#point28 264. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0051 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point26 268. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0052 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point68 272. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0053 273. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0054 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&locale=sk 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533 276. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0055 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026&locale=sk 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026&anchor=#point70 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&locale=sk 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707 282. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A707&anchor=#point95 283. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0056 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026&locale=sk 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026 286. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1026&anchor=#point70 287. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0057 288. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0058 289. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0059 290. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0060 291. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0061 292. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0062 293. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0063 294. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0064 295. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0065 296. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0066 297. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0067 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 299. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0068 300. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&locale=sk 301. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51 302. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0069 303. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0070 304. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0071 305. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0072 306. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0073 307. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0074 308. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 309. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 310. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point78 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point79 312. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0075 313. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 314. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 315. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point107 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 318. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point20 319. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0076 320. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0077 321. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0078 322. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0079 323. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0080 324. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0081 325. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0082 326. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A858&locale=sk 327. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A858 328. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A858&anchor=#point125 329. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A878&locale=sk 330. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A878 331. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0083 332. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0084 333. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0085 334. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 336. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point104 337. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0086 338. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0087 339. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0088 340. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0089 341. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0090 342. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0091 343. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0092 344. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0093 345. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&locale=sk 346. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51 347. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0094 348. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0095 349. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0096 350. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0097 351. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0098 352. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0099 353. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0100 354. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0101 355. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0102 356. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955&locale=sk 357. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955 358. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A955&anchor=#point42 359. file:///tmp/lynxXXXXKhJLc8/L85497-1606TMP.html#c-ECR_62019CC0174_SK_01-E0103