NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA EVGENI TANCEV prednesené 15. júla 2021 ( [1]1 ) Spojené veci C-167/19 P a C-171/19 P Európska komisia proti Freistaat Bayern (C-167/19 P), Interessengemeinschaft privater Milchverarbeiter Bayerns eV, Genossenschaftsverband Bayern eV, Verband der Bayerischen Privaten Milchwirtschaft eV (C-171/19 P) "Odvolanie - Státna pomoc - Pomoc poskytnutá bavorskému mliekarenskému priemyslu - Financovanie kontrol akosti mlieka - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za nezlucitelnú s vnútorným trhom - Rozhodnutie o zacatí konania - Povinnosti Komisie - Práva dotknutého clenského státu - Práva dotknutých strán zúcastnit sa na správnom konaní - Porusenie podstatných formálnych nálezitostí" 1. Týmito dvoma odvolaniami sa Európska komisia domáha zrusenia rozsudkov Vseobecného súdu vo veciach Freistaat Bayern/Komisia ( [2]2 ) a Interessengemeinschaft privater Milchverarbeiter Bayerns a i./Komisia ( [3]3 ). V týchto rozsudkoch Vseobecný súd vyhovel zalobám Freistaat Bayern (spolková krajina Bavorsko, Nemecko) a Interessengemeinschaft privater Milchverarbeiter Bayerns a i. (dalej len "záujmové zdruzenie"), ktorých cielom je ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/2432. ( [4]4 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporom 2. Okolnosti predchádzajúce sporom sú opísané v bodoch 1 az 21 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 1 az 20 druhého napadnutého rozsudku. Budem poukazovat len na tieto skutocnosti. 3. V Nemecku je akost mlieka bezne zabezpecovaná nezávislými kontrolami akosti. Tieto kontroly akosti sú v Bavorsku (Nemecko) financované jednak z prostriedkov získaných z poplatku za mlieko, ktorý platia nadobúdatelia mlieka, a jednak z prostriedkov zo vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko, jednej zo zalovaných v rámci týchto odvolaní. 4. Listom zo 17. júla 2013 Komisia oznámila Spolkovej republike Nemecko svoje rozhodnutie zacat konanie v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). Uvedené rozhodnutie sa týka rôznych opatrení vykonaných vo viacerých nemeckých spolkových krajinách na základe zákona Gesetz über den Verkehr mit Milch, Milcherzeugnissen und Fetten z roku 1952 (nemecký spolkový zákon o mlieku a tukoch, dalej len "ZMT") ( [5]5 ) na úcely podpory mliekarenského priemyslu vrátane pomoci, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o túto pomoc, Komisia po prvé v bode 2.5 rozhodnutia o zacatí konania týkajúceho sa financovania skúmaných opatrení citovala § 22 ZMT, v ktorom sa upravuje poplatok za mlieko. Po druhé v odôvodnení 264 tohto rozhodnutia Komisia uviedla, ze skúmané opatrenia sú financované z parafiskálneho poplatku, pricom odkázala na to isté ustanovenie ZMT. 5. Komisia dospela k záveru o zlucitelnosti spornej pomoci s vnútorným trhom v období od 28. novembra 2001 do 31. decembra 2006, pricom spochybnila jej zlucitelnost s vnútorným trhom od 1. januára 2007. 6. Listom z 20. septembra 2013 Spolková republika Nemecko vyjadrila svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania. Dotknuté strany zaslali Komisii sedem oznámení o pripomienkach, ktoré odkazovali na opatrenia týkajúce sa kontrol akosti mlieka uvedené v napadnutom rozhodnutí. Zaslané pripomienky boli postúpené Spolkovej republike Nemecko, ktorá následne vyjadrila svoje stanovisko k dodatocným pripomienkam predlozeným 8. júla 2014. 7. Dna 18. septembra 2015 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. Toto rozhodnutie sa týka výlucne financovania kontrol akosti mlieka uskutocnených od 1. januára 2007 v Bádensku-Württembersku (Nemecko) a Bavorsku. 8. Komisia v prvom rade skúmala, ci penazné prostriedky získané z poplatku za mlieko predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Navyse sa v § 22 ods. 2 v bodoch 1 az 6 ZMT stanovuje, na aké úcely mozno pouzit prostriedky z poplatku za mlieko. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, ze výnosy z poplatku za mlieko treba chápat ako prostriedky podriadené kontrole verejnej moci a ze opatrenia financované z prostriedkov z poplatku za mlieko boli vykonané zo státnych prostriedkov a pripísatelné státu. 9. Komisia v druhom rade konstatovala, ze mliekarne v Bavorsku získali selektívnu výhodu spocívajúcu v preplatení výdavkov vynalozených na kontroly akosti mlieka, ktorú musia zabezpecit, a to z prostriedkov získaných z poplatku a vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. Komisia usúdila, ze tieto kontroly akosti mlieka boli v konecnom dôsledku uskutocnené v prospech mliekarní, pretoze tieto prevádzky mali zo zákona povinnost analyzovat dodané mlieko. Mliekarne predstavujú podniky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a výdavky súvisiace s platbou vyplatenou kontrolnému orgánu na úcely uskutocnenia kontrol akosti mlieka sa musia chápat ako bezné prevádzkové výdavky, ktoré musia dotknuté podniky, t. j. mliekarne, za normálnych okolností znásat. ( [6]6 ) Navyse podla Komisie sa akákolvek prípadná výhoda poskytuje len "urcitým podnikom", kedze okrem mliekarenského sektora existujú v Nemecku este mnohé iné hospodárske sektory, ktorým neplynú výhody z predmetných opatrení. Preto je poskytnutie prípadnej výhody selektívne. Navyse v iných spolkových krajinách, nez je Bádensko-Württembersko a Bavorsko, neboli mliekarnam preplatené sumy výdavkov na analýzy z prostriedkov získaných z poplatku za mlieko. Napokon Komisia v odôvodnení 145 napadnutého rozhodnutia zohladnila skutocnost, ze opatrenie je financované aj zo vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. Výhoda, ktorú získali mliekarne zo zaplatenia kontrol akosti mlieka, preto podla nej nevyhnutne nezodpovedá tomu, co tieto mliekarne odviedli vo forme poplatku za mlieko. Napokon toto konstatovanie prebrala na financovanie z prostriedkov vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. 10. V tretom rade, pokial ide o existenciu existujúcej pomoci, Komisia usúdila, ze okrem ZMT, v ktorom sa nestanovuje dotknutá schéma pomoci, nemecké orgány nepredlozili nijakú informáciu, ktorá by svedcila o existencii právneho základu, ktorý bol prijatý pred rokom 1958 a ktorý sa mal este vo svojom pôvodnom znení uplatnovat v skúmanom období. 11. V stvrtom rade a nakoniec Komisia konstatovala, ze pomoc urcená na bezné kontroly mlieka nesplna podmienky stanovené v bode 109 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci v sektore polnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 - 2013 ([7]Ú. v. EÚ C 319, 2006, s. 1) v spojení s clánkom 16 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 1857/2006 ( [8]7 ), na ktorý sa v uvedenom bode 109 odkazuje. 12. Za týchto podmienok Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia rozhodla, ze pomoc poskytovaná od 1. januára 2007 v Bavorsku je neoprávnená a nezlucitelná s vnútorným trhom. V clánkoch 2 az 4 uvedeného rozhodnutia Komisia nariadila vymáhanie pomoci a stanovila podmienky tohto vymáhania. II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnuté rozsudky 13. V dnoch 26. novembra 2015 a 4. decembra 2015 spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie podali zaloby, ktorých cielom bolo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia. 14. Konkrétne prvý zalobný dôvod spolkovej krajiny Bavorsko a záujmového zdruzenia bol zalozený na porusení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, clánku 6 ods. 1 a clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. ( [9]8 ) 15. Druhý zalobný dôvod záujmového zdruzenia bol zalozený na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v rozsahu, v akom sa prostriedky z poplatku za mlieko povazovali za státne prostriedky. 16. V napadnutých rozsudkoch, pokial ide o prvý zalobný dôvod zalobkýn, Vseobecný súd najskôr uviedol, ze v súlade s clánkom 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 musí rozhodnutie o zacatí konania obsahovat zhrnutie relevantných skutkových a právnych skutocností, zahrnat predbezné zhodnotenie Komisie a vysvetlovat pochybnosti, ktoré má Komisia, pokial ide o zlucitelnost predmetného opatrenia s vnútorným trhom, bez toho, aby dotknuté strany boli pozbavené práva na predlozenie svojich pripomienok. 17. Po druhé Vseobecný súd skúmal napadnuté rozhodnutie s prihliadnutím na rozhodnutie o zacatí konania, aby zistil, ci financovanie z prostriedkov zo vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko uz bolo súcastou rozhodnutia o zacatí konania. Zistil, ze financovanie kontrol akosti mlieka z rozpoctových prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko nebolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. V druhom napadnutom rozsudku poukázal na to, ze Komisia netvrdila, ze toto financovanie bolo výslovne uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. Vseobecný súd preto rozhodol, ze dotknuté strany mohli oprávnene predpokladat, ze preskúmanie Komisie obsiahnuté v rozhodnutí o zacatí konania sa týkalo iba prostriedkov získaných z poplatku za mlieko. 18. Po tretie Vseobecný súd zdôraznil, ze pojem "státne prostriedky" pouzitý v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ má velmi siroký význam, kedze sa v nom stanovuje, ze pomoc poskytovaná z týchto prostriedkov "v akejkolvek forme" je nezlucitelná s vnútorným trhom. Z toho dôvodu môzu mat tieto prostriedky rôznu formu a Komisia má preto povinnost definovat ich a starostlivo ich analyzovat. Okrem toho poznamenala, ze státne prostriedky sú jedným zo základných prvkov kvalifikácie pomoci. V tejto súvislosti výraz "financná podpora", ktorý Komisia pouzila v rozhodnutí o zacatí konania, aj za predpokladu, ze by ho bolo mozné vykladat tak, ze zahrna oba zdroje financovania, treba povazovat za nedostatocne presný. Vseobecný súd dodal, ze konecné rozhodnutie môze byt do istej miery odlisné od rozhodnutia o zacatí konania. Takýto rozdiel vsak nie je v prejednávanej veci odôvodnený. Ako pripustila Komisia, clenský stát ju informoval o financovaní z prostriedkov zo vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko este pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania. Vseobecný súd okrem toho uviedol, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia výslovne poukázala na financovanie pomoci z prostriedkov vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko, cím pripustila, ze táto forma financovania nebola v jej analýze irelevantným prvkom. Vseobecný súd konstatoval, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté bez toho, aby mali dotknuté strany moznost vyjadrit sa k financovaniu pochádzajúcemu z prostriedkov vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. 19. Vseobecný súd preto dospel k záveru, ze prijatím napadnutého rozhodnutia bolo porusené právo zalobkýn zúcastnit sa na správnom konaní, a je teda v rozpore s clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ a clánkom 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Konstatoval aj, ze povinnost Komisie umoznit dotknutým osobám v stádiu rozhodnutia o zacatí konania predlozit svoje pripomienky má povahu podstatnej formálnej nálezitosti, ktorej nesplnenie má za následok zrusenie chybného aktu, a to nezávisle od toho, ci toto nesplnenie spôsobilo ujmu tomu, kto nan poukázal, alebo ci správne konanie mohlo viest k inému výsledku. Preto vyhovel prvému zalobnému dôvodu. 20. Vseobecný súd rozhodol, ze pre úplnost nemozno vylúcit, ze v prípade neexistencie napadnutej protiprávnosti, teda ak by zalobkyna mala skutocne moznost v rámci konania vo veci formálneho zistovania predlozit svoje pripomienky k financovaniu z prostriedkov svojho vseobecného rozpoctu, by mohlo konanie viest k inému výsledku. V tejto súvislosti poukázal predovsetkým na to, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje samostatnú analýzu ani jedného z dvoch spôsobov financovania. Vseobecný súd zastával názor, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia totiz bud len urobila analýzu bez spresnenia spôsobu dotknutého financovania, alebo prebrala svoje odôvodnenie týkajúce sa financovania z poplatku za mlieko na financovanie z prostriedkov vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. Nebolo teda vylúcené, ze ak by tvrdenia týkajúce sa financovania z prostriedkov vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko boli uvedené pocas konania vo veci formálneho zistovania, mohli viest k inému výsledku. 21. Bez toho, aby rozhodol o dalsích zalobných dôvodoch uvedených zalobkynami, Vseobecný súd zrusil clánky 1 az 4 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom je v nich rozhodnuté, ze poskytnutie státnej pomoci Spolkovou republikou Nemecko je nezlucitelné s vnútorným trhom, pokial ide o kontroly akosti mlieka uskutocnené v Bavorsku, a je nariadené vymáhanie tejto pomoci. III. Posúdenie 22. Komisia uvádza styri odvolacie dôvody. A. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade a uplatnení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 1. Prípustnost 23. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v podstate tvrdia, ze prvé odvolacie dôvody Komisie uvedené v jej odvolaniach sú neprípustné, pretoze smerujú k spochybneniu posúdení skutkového stavu vykonaných Vseobecným súdom bez toho, aby boli zalozené na skreslení skutkového stavu alebo dôkazov. 24. Po prvé spolková krajina Bavorsko tvrdí, ze Komisia nenamieta, ze Vseobecný súd porusil clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ale domnieva sa, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil rozhodnutie o zacatí konania. 25. Po druhé spolková krajina Bavorsko zastáva názor, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, Vseobecný súd v bodoch 60, 61 a 65 prvého napadnutého rozsudku neuviedol, ze Komisia mala pozitívnu povinnost opísat presný spôsob financovania opatrenia. Vseobecný súd iba rozhodol, ze skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania nevylucuje spôsob financovania, nestací na to, aby bolo toto financovanie implicitne zahrnuté do uvedeného rozhodnutia. 26. Po tretie spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie povazujú tento odvolací dôvod za neprípustný, pretoze spocíva v opakovaní dôvodov a tvrdení predlozených Vseobecnému súdu. 27. Ako vsak vysvetlím v dalsích bodoch, tieto tvrdenia nemôzu obstát a prvý odvolací dôvod je prípustný. 28. Na rozdiel od toho, co tvrdí spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie, podla prvého odvolacieho dôvodu sa nevyzaduje, aby Súdny dvor vykonal nové posúdenie skutkového stavu. 29. Stací uviest, ze v rámci tohto odvolacieho dôvodu sa pozaduje od Súdneho dvora, aby vylozil clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, aby urcil úroven presnosti, ktorá sa vyzaduje v rozhodnutí zacat konat vo veci formálneho zistovania vzhladom na povinnost Komisie "zhrnút [relevantné skutkové a právne skutocnosti - neoficiálny preklad]". V kazdom prípade, ak v tejto súvislosti musí Súdny dvor preskúmat výklad napadnutého rozhodnutia Vseobecným súdom, potom z rozsudku z 11. marca 2020, Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([10]C-56/18 P, [11]EU:C:2020:192; dalej len "rozsudok Gdynia"; bod 121) vyplýva, ze takáto otázka predstavuje právnu otázku, ktorá je prípustná v stádiu odvolania. 30. Navyse tento odvolací dôvod nemozno povazovat za neprípustný z dôvodu, ze sa ním údajne opakujú tvrdenia, ktoré uz boli predlozené Vseobecnému súdu. 31. Z judikatúry vyplýva, ze "pokial vsak úcastník konania napadne výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, v priebehu odvolacieho konania mozno opätovne rozobrat právne otázky preskúmané v prvostupnovom konaní. V konecnom dôsledku, ak by úcastník konania nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach uz pouzitých pred Vseobecným súdom, odvolacie konanie by bolo scasti zbavené svojho významu" ( [12]9 ). 2. O veci samej a) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 32. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 60 az 67 prvého napadnutého rozsudku a bodoch 56 az 64 druhého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako aj judikatúry súdov Európskej únie, ktorá sa týka týchto ustanovení, pri vymedzovaní poziadaviek na obsah rozhodnutia o zacatí konania. Komisia navrhuje, aby sa zdroj financovania pomoci uvádzal v rozhodnutí o zacatí konania iba vo výnimocných prípadoch a za mimoriadnych okolností. 33. Komisia zdôraznuje, ze v takomto rozhodnutí o zacatí konania uvádza relevantné skutkové a právne okolnosti týkajúce sa opatrenia, ktoré môze predstavovat státnu pomoc, a predkladá tieto okolnosti na predbezné preskúmanie. ( [13]10 ) V prejednávanej veci Vseobecný súd správne rozhodol, ze platba vyplatená kontrolnému orgánu na úcely uskutocnenia kontrol akosti mlieka predstavovala jediné opatrenie pomoci. Toto opatrenie bolo financované z rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko, ktorého prostriedky boli prevedené kontrolnému orgánu na kontrolu mlieka, Milchprüfring Bayern eV, a to rozhodnutím o jednorazovom kazdorocnom pouzití týchto prostriedkov. Toto opatrenie bolo opísané v odôvodneniach 3, 5 a 15 az 20 rozhodnutia o zacatí konania. 34. V rozhodnutí o zacatí konania uviedla Komisia rozpoctovú polozku tohto opatrenia do "výdavkovej" casti rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. Vseobecný súd jej vsak vytýkal, ze neuviedla "príjmovú" cast tejto rozpoctovej polozky, to znamená zdroje financovania pomoci. Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd tým stanovil novú formálnu nálezitost, ktorá nemá právny základ. 35. Podla Komisie vyplýva predovsetkým z rozsudku z 21. októbra 2003, Van Calster a i. ([14]C-261/01 a C-262/01, [15]EU:C:2003:571), ze iba vo výnimocných prípadoch, ked existuje neoddelitelná súvislost medzi príjmami a výdavkami a ak existujú indície, z ktorých vyplýva, ze spôsobom výberu príjmov sa porusuje iné ustanovenie práva Únie, musí sa zmena schémy pomoci zo strany clenského státu týkat aj spôsobu financovania uvedeného opatrenia. Z uvedenej judikatúry vyplýva, ze v rozhodnutí o zacatí konania Komisia nie je okrem výnimocných prípadov povinná urcit zdroj financovania opatrenia pomoci. 36. V prejednávanej veci je financovanie zmiesané, pricom problematické bolo iba financovanie z poplatku za mlieko. Komisia sa preto domnieva, ze nemusela výslovne uviest iný spôsob financovania, t. j. financovanie z prostriedkov vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. 37. Komisia dodáva, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je existencia pomoci daná tým, ze opatrenie je financované zo státnych prostriedkov. Pokial ide o otázku existencie pomoci, presný pôvod týchto státnych prostriedkov je preto irelevantný. 38. Komisia takisto rozlisuje medzi opatrením pomoci (prevod urcitej sumy príjemcom pomoci) na jednej strane a financovaním tohto opatrenia (jeho rôzne zdroje: poplatok za mlieko a danové príjmy spolkovej krajiny Bavorsko) na strane druhej. Komisia navyse zdôraznuje, ze zalované nenamietali proti skutkovému stavu zistenému Komisiou a ze Vseobecný súd v tomto ohlade nezistil ziadne pochybenie. Komisia preto tvrdí, ze definovala opatrenie pomoci v napadnutom rozhodnutí rovnako ako v rozhodnutí o zacatí konania. Zo vseobecného rozpoctu opísaného v uvedených rozhodnutiach jasne vyplýva, ze toto jediné opatrenie pomoci obsahovalo dva zdroje financovania. Komisia poukazuje na rozsudok z 13. júna 2019, Copebi ([16]C-505/18, [17]EU:C:2019:500; dalej len "rozsudok vo veci Copebi"), v ktorom bol podla nej potvrdený jej názor, ze nie je povinné, aby v rozhodnutí o zacatí konania boli zdroje financovania opatrenia pomoci uvedené do najmensích podrobností. Opis uvedeného opatrenia pomoci je dostatocný. 39. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v podstate tvrdia, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný. Po prvé uvádzajú, ze Komisia zakladá svoje tvrdenie na nepresnej citácii obsahu napadnutých rozsudkov. Po druhé tvrdia, ze v rozhodnutí Komisie o zacatí konania musí byt vzdy dostatocne vymedzený rámec preskúmania Komisie a musia sa teda jasne uvádzat vsetky rôzne spôsoby financovania, ktoré Komisia zvazuje. Po tretie spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie spochybnujú tvrdenie Komisie, podla ktorého Vseobecný súd rozhodol, ze "platba na kontroly akosti mlieka" predstavuje "jediné opatrenie pomoci". Nakoniec v rozsahu, v akom Komisia v rozhodnutí o zacatí konania výslovne poukazuje na konkrétny spôsob financovania, spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie tvrdia, ze Komisia je týmto odkazom viazaná a nemôze neskôr do svojho posúdenia zaclenit dalsie zdroje financovania. b) Posúdenie 40. Na úvod mi nie je jasné, preco Komisia v rozhodnutí o zacatí konania neuviedla spôsob financovania opatrenia pomoci z rozpoctu (vzhladom na to, ze sa odvolávala na financovanie, ale iba na jeden z dvoch spôsobov, a to na financovanie prostredníctvom poplatku za mlieko). Najpravdepodobnejsím vysvetlením je neúmyselné opomenutie. 41. Ako Vseobecný súd správne rozhodol v bode 60 prvého napadnutého rozsudku, Komisia nemôze len tvrdit, ze postacuje, ze rozhodnutie o zacatí konania nevylucovalo financovanie z prostriedkov pochádzajúcich zo vseobecného rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko. V clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa skutocne stanovuje pozitívna povinnost Komisie zhrnút relevantné skutkové a právne skutocnosti, podla ktorej sa Komisia nemôze opierat o také tvrdenie, ktoré by túto povinnost zbavilo jej podstaty. 42. Z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ vyplýva, ze Komisia je povinná vyzvat dotknuté strany, aby mohli predlozit svoje pripomienky pocas fázy formálneho zistovania. 43. Ako Vseobecný súd uz rozhodol vo svojej judikatúre, konanie vo veci formálneho zistovania umoznuje dôkladnejsie preskúmanie a objasnenie otázok nastolených v rozhodnutí o zacatí konania. ( [18]11 ) 44. Úcelom rozhodnutia o zacatí konania je vymedzit rámec skúmania Komisie. ( [19]12 ) 45. Preto zdôraznujem, ze rozhodnutie o zacatí konania musí umoznit dotknutým stranám, aby mohli v rámci konania vo veci formálneho zistovania uzitocným a úcinným spôsobom predlozit svoje pripomienky. 46. V prvej vete clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 je jasne uvedené, ze "rozhodnutie zacat konat [o zacatí konania - neoficiálny preklad] vo veci formálneho zistovania zhrnie príslusné zálezitosti faktov a práva [relevantné skutkové a právne skutocnosti - neoficiálny preklad], bude zahrnovat predbezné zhodnotenie Komisie, ktoré sa týka charakteru pomoci navrhovaného opatrenia a vysvetlí pochybnosti, co sa týka jeho zlucitelnosti so spolocným trhom". 47. Podla môjho názoru spôsob financovania opatrenia pomoci predstavuje nepopieratelne "príslusné zálezitosti faktov" [relevantnú skutkovú skutocnost - neoficiálny preklad] na úcely zistenia, ci existuje opatrenie státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 48. Z judikatúry ( [20]13 ) totiz vyplýva, ze "kvalifikácia státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ predpokladá splnenie styroch podmienok, a to [i)] ze ide o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, [ii)] ze tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, [iii)] ze musí priniest selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a [iv)] ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze". 49. Pokial ide o prvú podmienku, o ktorú ide v tejto veci, v tej istej judikatúre sa uvádza, ze "na to, aby sa zvýhodnenie mohlo povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byt poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a musí byt pripísatelné státu" ( [21]14 ). 50. Rozdiel medzi financovaním opatrenia a vyplatením pomoci príjemcovi, na ktorý poukazuje Komisia, je preto nejasný. 51. Navyse, ako zdôraznila spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie, v prejednávanej veci bude pravdepodobne hrat úlohu aj spôsob financovania opatrenia v kontexte opisu selektívnej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako aj pri hodnotení pojmu existujúcej pomoci. 52. V rozsudku z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([22]C-261/01 a C-262/01, [23]EU:C:2003:571, bod [24]49), Súdny dvor rozhodol, ze "spôsob financovania pomoci môze spôsobit, ze celá schéma pomoci bude nezlucitelná so spolocným trhom. Pomoc preto nemozno posudzovat oddelene od úcinkov jej spôsobu financovania... Práve naopak, posúdenie opatrenia pomoci Komisiou musí nevyhnutne zohladnit aj spôsob financovania pomoci v prípade, ak tento spôsob tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia". 53. Je pravda, ze "preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ktoré vykonáva súd Únie, sa v prípade, ze zalobca spochybnuje posúdenie Komisiou, pokial ide o kvalifikáciu sporného opatrenia ako "státnej pomoci", obmedzuje na overenie toho, ci sa Komisia nedopustila zjavne nesprávnych posúdení" ( [25]15 ). 54. Urcenie relevantných skutkových a právnych skutocností, ktoré, ako sa vyzaduje v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, musí byt zahrnuté v rozhodnutí Komisie o zacatí konania, vsak musí byt zalozené na objektívnych kritériách. 55. To by vsak neplatilo, keby Súdny dvor uznal, ze relevantné skutkové a právne skutocnosti nemusia byt v uvedenom rozhodnutí zahrnuté jednoducho preto, ze Komisia, autor uvedeného aktu, usúdila, ze tieto skutocnosti boli evidentné. 56. Aj ked sa, ako tvrdí Komisia, môze zdat, ze financovanie zo vseobecného rozpoctu clenského státu predstavuje státne prostriedky, faktom zostáva, ze to neospravedlnuje vynechanie tohto prvku Komisiou v rozhodnutí o zacatí konania, pretoze táto skutocnost je základným prvkom opatrenia státnej pomoci. 57. Takýto prvok zjavne predstavuje "relevantnú skutkovú a právnu skutocnost" v zmysle clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 58. Také riesenie totiz vyplýva aj zo zásady urcitelnosti (alebo "zásady presnosti", v nemeckom jazyku Bestimmtheitsgrundsatz, ktorá je jedným z vyjadrení zásady právnej istoty) záväzných aktov orgánov verejnej moci, ktorou sa vyzaduje, aby obsah aktu predstavoval urcitú úroven jasnosti a presnosti. Clánok 2 ZEÚ, v ktorom sa stanovuje, ze Európska únia je zalozená okrem iného na zásade právneho státu, mozno skutocne povazovat za formálny základ tejto zásady v Zmluve. Ako Súdny dvor uz pri rôznych prílezitostiach rozhodol, zásada právnej istoty je základnou zásadou práva Únie, ktorá vyzaduje, aby právna úprava bola zrozumitelná a urcitá, aby osoby podliehajúce súdnej právomoci mohli jednoznacne poznat svoje práva a povinnosti a podla toho konat. ( [26]16 ) 59. Na rozdiel od toho, co Komisia navrhuje v bode 52 svojho odvolania vo veci C-167/19 P, sa táto institúcia nemôze obmedzovat na stanovenie relevantných okolností alebo "skutkových a právnych skutocností", ktoré podla jej názoru nie sú "zjavné". 60. Clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 je zalozený na relevantnosti skutkových a právnych skutocností formálneho zistovania. Rozhodujúce nie je predpokladané a subjektívne "preukázanie" týchto skutocností, ale skôr ich relevantnost pre rozhodnutie. V prejednávanej veci sa predmetné otázky týkajú financovania zo státnych prostriedkov, ktoré predstavujú jednu z podmienok podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Preto musí byt toto financovanie povazované za relevantné pre konecné rozhodnutie. 61. Okrem toho sa domnievam, ze s cielom zdôvodnit vynechanie takejto relevantnej skutocnosti sa Komisia nemôze odvolávat na docasnú povahu rozhodnutia o zacatí konania. Súhlasím so záujmovým zdruzením, ze je nevyhnutné, aby dotknutá strana mohla predlozit svoje pripomienky ku skutkovým a k právnym skutocnostiam, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie predmetného opatrenia pomoci. 62. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, z rozsudku z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia ([27]C-194/09 P, [28]EU:C:2011:497, bod [29]103), podla môjho názoru vyplýva, ze Komisia musí poskytnút "[dostatocné dôvody v rozhodnutí o zacatí konania a jasne zdôvodnit], preco dospela k predbeznému záveru, ze predmetné opatrenie predstavuje pomoc, a preco mala váznu pochybnost, pokial ide o jeho zlucitelnost so spolocným trhom". 63. Dalej sa domnievam, ze Komisia sa tiez mýli, ked tvrdí, ze jej stanovisko má oporu v rozsudkoch z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE ([30]C-677/11, [31]EU:C:2013:348), a z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([32]C-261/01 a C-262/01, [33]EU:C:2003:571). 64. Tieto rozsudky nie sú v prejednávanom kontexte priamo relevantné. Po prvé, ako zdôraznuje spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie, prvý z nich sa týka hmotnoprávnej problematiky, a to rozsahu pojmu státne prostriedky. 65. Po druhé rozsudok z 21. októbra 2003, van Calster a i. ([34]C-261/01 a C-262/01, [35]EU:C:2003:571), neumoznuje dospiet k záveru, podla ktorého by mal byt zdroj financovania pomoci uvedený v rozhodnutí o zacatí konania len vo výnimocných prípadoch a za konkrétnych okolností. Tento rozsudok sa netýka obsahu rozhodnutia o zacatí konania, ale rozsahu oznamovacej povinnosti clenských státov. V prvom rade paralela, ktorú uvádza Komisia, nie je primeraná, pretoze oznámenie opatrenia pomoci a rozhodnutie o zacatí konania sa týkajú rôznych fáz konania, majú odlisné funkcie a riadia sa rôznymi právnymi kritériami. V druhom rade v tomto rozsudku sa v kazdom prípade iba uvádza, ze v urcitých prípadoch musí byt spôsob financovania pomoci uvedený v oznámení opatrenia. V kazdom prípade v prejednávanej veci nejde iba o chýbajúce informácie o spôsobe financovania v rozhodnutí o zacatí konania, ale o skutocnost, ze v uvedenom rozhodnutí sa vôbec nespomína jeden z dvoch spôsobov financovania opatrenia pomoci. 66. Domnievam sa, ze tvrdenia Komisie, ktoré sú zalozené na jej vlastnom výklade rozsudku vo veci Copebi, nepodporujú jej stanovisko. 67. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, právne otázky, o ktoré ide v prejednávanej veci, zjavne nie sú vo vyssie uvedenom rozsudku vyriesené. Pokial ide o skutkový stav, situácia, ktorá viedla k vydaniu tohto rozsudku, je odlisná od situácie v prejednávanej veci. V rozsudku vo veci Copebi neslo o obsah rozhodnutia o zacatí konania, ale o konecné rozhodnutie, a to najmä o okruh adresátov konecného rozhodnutia. 68. Ako zdôraznilo záujmové zdruzenie, v rozsudku vo veci Copebi Komisia oznámila zavedenie postupu pomoci v súlade so vsetkými pozadovanými formalitami, takze nedoslo k poruseniu práv zúcastnit sa na konaní. ( [36]17 ) Z jednotlivých zistení v rozsudku vo veci Copebi vyplýva, ze zdroj financovania, úrad Oniflhor (Medziprofesijný státny úrad pre ovocie, zeleninu a záhradníctvo, Francúzsko), ako aj predmetné opatrenie boli uvedené a polnohospodárske druzstvo Copebi SCA bolo ako výrobca ovocia a zeleniny zaradené do okruhu osôb, na ktoré sa mohlo vztahovat vymáhanie pomoci. Polnohospodársky výbor CEBI ( [37]18 ), ktorý nebol uvedený, iba rozdeloval prostriedky zarucené vládnym orgánom, a preto v konecnom dôsledku pôsobil len ako platobná agentúra. Na úcely hodnotenia opatrenia ako státnej pomoci nepredstavoval ani zdroj financovania, ani "relevantnú skutocnost". 69. Pripomínam, ze môj prístup k prvému odvolaciemu dôvodu je podporený mnohými rozsudkami, pricom je potrebné mat na pamäti, ze dosial mal prílezitost zaoberat sa touto otázkou iba Vseobecný súd. 70. Z rozsudku vo veci Diputación Foral de Álava a i./Komisia ( [38]19 ) vyplýva, ze v rozhodnutí o zacatí konania by mala Komisia jasne uviest, ktoré casti predmetného opatrenia spochybnuje. 71. Vseobecný súd uz rozhodol, ze rozhodnutie o zacatí konania musí byt dostatocne presné, aby dotknuté osoby mohli posúdit, ci chcú predlozit svoje pripomienky. ( [39]20 ) 72. Rozhodol tiez, ze "Komisia... musí definovat dostatocným spôsobom rozsah svojho preskúmania, aby nezbavila právo dotknutých osôb predlozit pripomienky jeho obsahu" ( [40]21 ). 73. Podobne rozhodol, ze "[je nevyhnutné, aby] Komisia dostatocným spôsobom definovala rámec svojho zistovania, aby tak umoznila clenskému státu, proti ktorému sa zacalo konanie, aby sa vyjadril ku vsetkým právnym a skutkovým okolnostiam, ktoré tvoria odôvodnenie konecného rozhodnutia, ktorým Komisia rozhoduje o zlucitelnosti dotknutého opatrenia so spolocným trhom" ( [41]22 ). 74. V rozsudku z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia ([42]T-34/02, [43]EU:T:2006:59, body [44]77 az [45]83), Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia porusila clánok 108 ods. 2 ZFEÚ a clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pretoze nevyzvala súkromných investorov, aby predlozili svoje pripomienky. Vseobecný súd uviedol, ze identifikácia príjemcu pomoci nevyhnutne predstavuje "relevantnú skutkovú a právnu otázku" [relevantné skutkové a právne skutocnosti - neoficiálny preklad] v zmysle prvej vety clánku 6 ods. 1 Podla tohto ustanovenia teda musí byt obsiahnutá v rozhodnutí o zacatí konania, ak je to v danom stádiu konania mozné, pretoze práve na základe takejto identifikácie bude môct Komisia prijat rozhodnutie o vymáhaní. Ak totiz chýba jeho oznacenie za príjemcu spornej pomoci, ci uz v rozhodnutí o zacatí konania, alebo v neskorsom stádiu konania vo veci formálneho zistovania pred prijatím konecného rozhodnutia, ktorým sa konstatuje nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom, tento typ dotknutej osoby nemozno povazovat za osobu, ktorá bola vyzvaná predlozit svoje pripomienky relevantným spôsobom, pretoze si môze oprávnene mysliet, ze takéto pripomienky nie sú nevyhnutné, kedze nie je oznacená za príjemcu pomoci, ktorá sa má vymáhat. 75. Tak napríklad vo veci Grécko/Komisia ( [46]23 ), týkajúcej sa pomoci v prospech spolocnosti Olympic Airways, ktorá bola prevedená na nástupnícku spolocnost prostredníctvom dalsieho prenájmu lietadla za nájomné, ktoré bolo údajne nizsie ako nájomné podla hlavnej nájomnej zmluvy, rozhodnutie Komisie bolo zrusené z dôvodu, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania neobsahovalo predbezné posúdenie zaplateného nájomného s cielom urcit, ci zahrna prvok pomoci. ( [47]24 ) 76. V rozsudku z 1. júla 2009, KG Holding a i./Komisia ([48]T-81/07 az T-83/07, [49]EU:T:2009:237, bod [50]134), bolo rozhodnutie ciastocne zrusené v rozsahu, v akom nebol predmet príkazu na vymáhanie uvedený v rozhodnutí o zacatí konania. 77. Môj prístup je podporený aj rozsudkom Vseobecného súdu vo veci Ferriere Nord/Komisia ( [51]25 ): "Zásada ochrany legitímnej dôvery, o ktorú sa zalobca opiera, znamená, ze Komisia má pocas konania o preskúmaní státnej pomoci zohladnit legitímnu dôveru, ktorá mohla vzniknút z údajov uvedených v rozhodnutí o zacatí konania..., a následne, ze nezalozí svoje konecné rozhodnutie na nedostatku podkladov, ktoré dotknuté osoby nemohli so zretelom na tieto údaje povazovat za podklady, ktoré jej boli povinné poskytnút." 78. Z uvedených úvah vyplýva, ze prvý odvolací dôvod musí byt zamietnutý ako nedôvodný. B. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení vyplývajúcom z nesprávneho výkladu rozhodnutia o zacatí konania 1. Prípustnost 79. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie tvrdia, ze obe casti druhého odvolacieho dôvodu sú neprípustné, pretoze Komisia spochybnuje posúdenie skutkového stavu, ktoré urobil Vseobecný súd, a opakuje tvrdenia a dôvody predlozené v prvostupnovom konaní. 80. Domnievam sa, ze tieto tvrdenia by mali byt zamietnuté z dôvodov analogických k dôvodom, ktoré sú uvedené v bodoch 28 az 31 vyssie. 2. O veci samej a) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 81. V subsidiárnom odvolacom dôvode, ktorý má formálne dve casti, Komisia napáda body 53 az 58 a 62 prvého napadnutého rozsudku a body 47 az 53 a bod 56 druhého napadnutého rozsudku. 1) O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu 82. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze vylozil rozhodnutie o zacatí konania selektívne, ked vychádzal z obmedzeného poctu odôvodnení, pricom je povinný vziat do úvahy vsetky odôvodnenia tohto rozhodnutia. ( [52]26 ) 83. Komisia po prvé pripomína, ze v rozhodnutí o zacatí konania (odôvodnenie 5) sa uvádzajú "sumy rozpoctového pôvodu" a "sumy urcené na pomoc". Aj ked sa tento posledný výraz týka financovania z prostriedkov pochádzajúcich z iného rozpoctu, ktorý sa skladá najmä z výnosov z poplatku za mlieko, Komisia sa domnieva, ze je zrejmé, ze tento výraz sa týka aj financovania zo vseobecného rozpoctu. Podla jej názoru z odôvodnenia 18 rozhodnutia o zacatí konania tiez vyplýva, ze financovanie je zabezpecené z rozpoctových prostriedkov a prostriedkov získaných z poplatku za mlieko. 84. Po druhé Komisia uvádza styri nesprávne právne posúdenia, ktorých sa Vseobecný súd dopustil pri výklade rozhodnutia o zacatí konania. 85. Prvé údajné nesprávne právne posúdenie sa týka bodu 53 prvého napadnutého rozsudku a bodu 48 druhého napadnutého rozsudku. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nepreskúmal prvé tvrdenie Komisie, a preto porusil svoju povinnost uviest odôvodnenia a analyzovat vsetky dôvody obhajoby, ktoré mu boli predlozené. 86. Druhé údajné nesprávne právne posúdenie sa týka bodov 54 a 57 prvého napadnutého rozsudku a bodov 49, 52 a 53 druhého napadnutého rozsudku. Komisia tvrdí, ze napríklad zmienka v odôvodnení 17 rozhodnutia o zacatí konania o ustanoveniach spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko umoznuje spolkovej krajine Bavorsko vyvodit, ze rovnaké ustanovenia spolkovej krajiny Bavorsko, na ktoré sa odvolávala vo fáze predbezného preskúmania a v reakcii na konania vo veci formálneho zistovania, boli takisto zahrnuté v rozhodnutí o zacatí konania. 87. Tretie údajné nesprávne právne posúdenie sa týka bodu 55 prvého napadnutého rozsudku a bodu 50 druhého napadnutého rozsudku, ked Vseobecný súd vylozil bod 3.3.1 rozhodnutia o zacatí konania ako obmedzenie fázy predbezného preskúmania na jediný spôsob financovania (poplatok za mlieko). Komisia pripomína, ze táto cast rozhodnutia o zacatí konania obsahovala iba predbezné posúdenie povahy predmetnej pomoci. Táto analýza preto nemôze mat za následok obmedzenie opisu relevantných skutkových a právnych skutocností uvedených v bode 2 uvedeného rozhodnutia. 88. V kontexte stvrtého údajného nesprávneho právneho posúdenia Komisia uvádza rovnaké dôvody, pokial ide o bod 56 prvého napadnutého rozsudku a bod 51 druhého napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd údajne uviedol, ze v odôvodnení 264 rozhodnutia o zacatí konania sa uvádza iba financovanie prostredníctvom poplatku za mlieko. 89. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v zásade tvrdia, ze Komisia nesprávne tvrdí, ze Vseobecný súd sa pri posúdení skutkového stavu opísaného v rozhodnutí o zacatí konania selektívne opieral o niektoré odôvodnenia uvedeného rozhodnutia. Spochybnujú aj tvrdenie, ze z odkazu na financné nariadenie spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko mozno vyvodit, ze rozhodnutie o zacatí konania sa vztahuje aj na nariadenie spolkovej krajiny Bavorsko. 2) O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu 90. Komisia spochybnuje tvrdenie Vseobecného súdu v bode 62 prvého napadnutého rozsudku a v bode 56 druhého napadnutého rozsudku, podla ktorého je obsah spisu zo správneho konania na úcely výkladu rozhodnutia o zacatí konania irelevantný. Naopak, Komisia tvrdí, ze pri výklade listov vymenených v rámci predbezného preskúmania spolková krajina Bavorsko ani Vseobecný súd nemohli mat pochybnosti, ze by sa konanie vo veci formálneho zistovania týkalo aj financovania zo vseobecných danových príjmov. 91. Komisia okrem toho tvrdí, ze v bodoch 53 az 58 a 62 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 47 az 53 druhého napadnutého rozsudku Vseobecný súd postupoval v rozpore s judikatúrou, ktorá sa týka povinnosti uviest odôvodnenia, a neodpovedal na tvrdenia Komisie. 92. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v podstate tvrdia, ze táto cast druhého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, Vseobecný súd nevyhlásil, ze obsah spisu zo správneho konania je pre výklad rozhodnutia o zacatí konania irelevantný. Záujmové zdruzenie dodáva, ze citácia napríklad právnych predpisov spolkových krajín nestací na informovanie dotknutých strán. Záujmové zdruzenie tiez tvrdí, ze posúdenie vykonané Komisiou v rozhodnutí o zacatí konania sa týka iba opatrení prijatých v zmysle ZMT. b) Posúdenie 93. Domnievam sa, ze obidve casti tohto odvolacieho dôvodu je potrebné riesit spolocne. 94. Ako Vseobecný súd konstatoval v bode 57 prvého napadnutého rozsudku, samotná Komisia pocas prvostupnového konania potvrdila, ze financovanie kontrol akosti mlieka z rozpoctových prostriedkov spolkovej krajiny Bavorsko nebolo uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. 95. Podla môjho názoru nie je potrebné zaoberat sa mnohými argumentmi predlozenými Komisiou, pretoze z môjho posúdenia prvého odvolacieho dôvodu nevyhnutne vyplýva, ze skutkovú alebo právnu skutocnost, ktorá je relevantná pre konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, nemozno jednoducho povazovat za implicitne "zhrnutú" v rozhodnutí Komisie o zacatí konania alebo vyvodenú z tohto rozhodnutia. 96. Ako vyplýva z bodu 41 vyssie: i) v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa stanovuje pozitívna povinnost Komisie, cím sa vylucuje takéto implicitné zhrnutie alebo dedukcia, a ii) ak by Súdny dvor takéto implicitné zhrnutie alebo dedukciu akceptoval, právo dotknutých strán predlozit svoje pripomienky v rámci konaní o státnej pomoci by strácalo zmysel. 97. Myslím si, ze skutkové alebo právne skutocnosti, ktoré sú relevantné pre konanie vo veci formálneho zistovania, musia byt výslovne uvedené v rozhodnutí o zacatí konania. 98. Podla ustálenej judikatúry musí byt teda "odôvodnenie, ktoré vyzaduje [clánok 296 ZFEÚ] prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce dotknutým osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka" ( [53]27 ). 99. Na záver je vhodné uviest jednu poznámku: ak by sa akceptovala argumentácia Komisie v tejto veci, ako by mohol Súdny dvor v rámci zaloby o neplatnost rozhodnút o prípadnom nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia, ak bolo dovolené, aby sa v tomto rozhodnutí uvádzali urcité relevantné skutkové alebo právne skutocnosti len implicitne? 100. Z toho vyplýva, ze obe casti druhého odvolacieho dôvodu musia byt zamietnuté ako nedôvodné alebo neúcinné. V dôsledku toho je potrebné zamietnut aj druhý odvolací dôvod. C. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 263 ods. 2 ZFEÚ 1. Prípustnost 101. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie spochybnujú prípustnost tohto odvolacieho dôvodu, pretoze sám osebe nemôze viest k zruseniu napadnutých rozsudkov, kedze je úzko spätý so stvrtým odvolacím dôvodom. 102. Napriek tomu, aj ked sú tretí a stvrtý odvolací dôvod úzko prepojené (tretí odvolací dôvod mozno uznat len vtedy, ak sa vyhovie stvrtému odvolaciemu dôvodu), nestací to na to, aby bol jeden z nich vyhlásený za neprípustný. Podla môjho názoru nemozno tretí odvolací dôvod povazovat za neúcinný, pretoze z výkladu odvolaní Komisie vyplýva, ze Komisia nepredlozila stvrtý odvolací dôvod iba ako doplnkový k tretiemu odvolaciemu dôvodu; oba odvolacie dôvody sú v skutocnosti na rovnakej úrovni. 103. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie tiez tvrdia, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, pretoze Komisia spochybnuje posúdenie skutkového stavu, ktoré urobil Vseobecný súd, a opakuje tvrdenia a dôvody predlozené Vseobecnému súdu. 104. Domnievam sa, ze tieto tvrdenia by mali byt zamietnuté z dôvodov analogických k dôvodom, ktoré sú uvedené v bodoch 28 az 31 vyssie. 2. O veci samej a) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 105. Komisia v podstate tvrdí, ze v bodoch 70 a 71 prvého napadnutého rozsudku a bodoch 66 az 68 druhého napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze práva úcasti tretích osôb sú podstatnými formálnymi nálezitostami v zmysle druhého odseku clánku 263 ZFEÚ. 106. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v podstate tvrdia, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný. Tvrdia, ze porusenie podstatnej formálnej nálezitosti automaticky vedie k zruseniu napadnutého rozhodnutia. Rovnako tvrdia, ze rozsudok z 8. mája 2008, Ferriere Nord/Komisia ([54]C-49/05 P, neuverejnený, [55]EU:C:2008:259, dalej len "rozsudok vo veci Ferriere Nord"), je v prejednávanej veci irelevantný. Pokial ide o rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen ([56]C-334/07 P, [57]EU:C:2008:709, dalej len "rozsudok vo veci Freistaat Sachsen"), títo úcastníci konania tvrdia, ze v uvedenom rozsudku sa uvádza, ze povinnost Komisie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, ktorý umoznuje dotknutým osobám predlozit svoje pripomienky pocas formálneho vysetrovacieho konania, predstavuje podstatnú formálnu nálezitost. b) Posúdenie 107. Nedávna judikatúra Vseobecného súdu v oblasti kontroly státnej pomoci ( [58]28 ) uplatnuje velmi formalistický prístup a snazí sa stanovit prílis prísne poziadavky na Komisiu a jej rozhodnutia. Takáto judikatúra prekracuje rámec poziadaviek stanovených v judikatúre Súdneho dvora. Okrem prejednávaných vecí (pokial ide o tretí a stvrtý odvolací dôvod) je jedným z takýchto príkladov vec, ktorou sa podrobne zaoberám v týchto návrhoch (rozsudok vo veci Gdynia), v ktorej Súdny dvor zamietol takýto prístup Vseobecného súdu a zrusil jeho rozsudok. 108. Okrem toho tiez upozornujem, ze vo svojich návrhoch z 3. júna 2021 vo veci C-57/19 P, Tempus Energy (v súcasnosti prebiehajúce konanie), som vysvetlil, ze v takejto veci treba prístup Vseobecného súdu zamietnut a jeho rozsudok zrusit, pretoze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze oznámené opatrenie pomoci vyvolávalo vázne pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. Podla môjho názoru Vseobecný súd v tomto ohlade pochybil, ked ako hlavný ukazovatel pochybností zohladnil dlzku a okolnosti kontaktov pred oznámením, ako aj zlozitost a novost opatrenia, a dalej pochybil, ked vinil Komisiu, ze primerane nepreskúmala urcité aspekty trhu s kapacitou v Spojenom královstve. ( [59]29 ) 109. Ako vysvetlím dalej, hlavným problémom napadnutých rozsudkov je, ze ak by Súdny dvor akceptoval prístup Vseobecného súdu, narusil by sa tým dlhodobý rozdiel v judikatúre Súdneho dvora medzi právami prijímajúceho clenského státu v konaniach v oblasti státnej pomoci na strane jednej a (obmedzenejsími) právami dotknutých strán na strane druhej. 1) Právo na obhajobu dotknutého clenského státu verzus právo dotknutých strán zúcastnit sa na konaní 110. Z judikatúry Súdneho dvora totiz vyplýva, ze práva dotknutých strán sú obmedzenejsie nez práva dotknutého clenského státu na obhajobu ( [60]30 ) a ich porusenie nemôze viest k zruseniu konecného rozhodnutia, pokial clenský stát nepreukáze, ze ak by k takémuto poruseniu nedoslo, mohol byt výsledok konania odlisný. ( [61]31 ) 111. V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, ze hoci sa vsetky dotknuté strany vyzývajú, aby pocas konania vo veci formálneho zistovania predlozili svoje pripomienky, toto konanie nevedie ku kontradiktórnej rozprave so stazovatelom, ci dokonca s príjemcom pomoci. Pripomienky dorucené v priebehu konania vo veci formálneho zistovania budú predlozené iba dotknutému clenskému státu. ( [62]32 ) 112. Okrem toho iba dotknutý clenský stát môze úspesne vzniest námietku na súdoch Únie týkajúcu sa porusenia jeho práva na obhajobu v konaní o neplatnost. ( [63]33 ) 113. V tejto súvislosti upozornujem, ze aj pokial ide o dotknutý clenský stát, Súdny dvor sa zdráha odvolat sa na právo byt vypocutý v pociatocnom stádiu formálneho zistovania. ( [64]34 ) 114. Judikatúra súdov Únie totiz potvrdila, ze v oblasti kontroly státnej pomoci tretím osobám nepatrí ziadne z týchto práv: právo byt informovaný, ze Komisia vysetruje pomoc vo fáze predbezného preskúmania ( [65]35 ), právo byt informovaný o základných skutocnostiach pred prijatím rozhodnutia o zacatí konania ( [66]36 ), právo predlozit pripomienky vo fáze predbezného preskúmania ( [67]37 ) ani právo na prístup k spisu Komisie. ( [68]38 ) Okrem toho tretie strany nemajú právo obrátit sa v súvislosti s procedurálnymi otázkami na úradníka pre vypocutie, úplné právo byt vypocutý (okrem predlozenia pripomienok k rozhodnutiu o zacatí konania) ani právo zúcastnit sa schôdzí medzi Komisiou a dotknutým clenským státom. 115. Ako Súdny dvor pripomenul v bodoch 80 az 82 rozsudku z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia ([69]C-74/00 P a C-75/00 P, [70]EU:C:2002:524, dalej len "rozsudok vo veci Falck"), v konaniach týkajúcich sa uplatnovania clánku [108 ods. 2 ZFEÚ] je uverejnenie oznámenia v Úradnom vestníku Európskej [únie] vhodným prostriedkom na informovanie vsetkých dotknutých strán o zacatí konania... Cielom tohto oznámenia je získat od dotknutých osôb vsetky informácie, ktoré majú Komisii pomôct pri jej budúcich úkonoch... Takýto postup tiez zarucuje ostatným clenským státom a dotknutým sektorom moznost byt vypocutý... Konanie o preskúmaní státnej pomoci je vsak vzhladom na svoju vseobecnú struktúru konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti podla práva [Únie] zodpovedný za poskytnutie pomoci. Z tohto dôvodu v prípade, ak clenský stát nemal moznost vyjadrit sa k urcitým informáciám, Komisia ich nesmie v záujme respektovania práva na obranu pouzit vo svojom rozhodnutí proti tomuto clenskému státu... V konaní o preskúmaní státnej pomoci majú iné dotknuté osoby ako dotknutý clenský stát len úlohu uvedenú v bode 80 tohto rozsudku a v tejto súvislosti nemôzu ziadat o kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, na ktorú má nárok dotknutý clenský stát". 116. Je preto potrebné preskúmat tento odvolací dôvod z hladiska uvedenej judikatúry Súdneho dvora. 117. Ako bude vidno dalej, záver Vseobecného súdu v bodoch 70 a 71 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 66 az 68 druhého napadnutého rozsudku, ze práva úcasti tretích osôb sú podstatnými formálnymi nálezitostami v zmysle druhého odseku clánku 263 ZFEÚ, je v rozpore s vyssie uvedenou judikatúrou Súdneho dvora a predstavuje nesprávne právne posúdenie. 118. Navyse takýto prístup treba takisto odmietnut, pretoze vedie k právnemu názoru, ktorý je v zásadnom rozpore s právom dotknutého clenského státu na obhajobu voci Komisii a ktorý by paradoxne lepsie chránil práva dotknutých osôb nez práva daného clenského státu. 119. V rozsudku vo veci Ferriere Nord Súdny dvor prebral judikatúru týkajúcu sa práva na obhajobu na právo zúcastnit sa na správnom konaní. Porusenie tohto práva preto nemôze viest k zruseniu konecného rozhodnutia Komisie. Konanie mohlo viest k inému výsledku, iba pokial by toto porusenie neexistovalo. 120. V bode 70 prvého napadnutého rozsudku a v bode 67 druhého napadnutého rozsudku Vseobecný súd zalozil svoje rozhodnutie na bode 55 rozsudku vo veci Freistaat Sachsen. ( [71]39 ) Urobil tak vsak tým, ze vynechal bod 56 uvedeného rozsudku, v ktorom sa výslovne potvrdzuje rozsudok vo veci Ferriere Nord. ( [72]40 ) 121. Súhlasím s Komisiou, ze zdanlivý rozpor medzi rozsudkami vo veci Ferriere Nord a Freistaat Sachsen je povazovaný za bezpredmetný, ak ich mozno chápat v tom zmysle, ze podstatnou formálnou nálezitostou je iba povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Inými slovami, Komisia nemôze prijat rozhodnutie o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 7 nariadenia c. 659/1999, ak predtým nezacalo konanie vo veci formálneho zistovania rozhodnutím podla clánku 4 ods. 4 a clánku 6 ods. 1 uvedeného nariadenia. 122. Porusenie podstatnej formálnej nálezitosti nastane, ak nebolo prijaté rozhodnutie o zacatí konania. 123. Skutocne sa tu dá urobit paralela so skutocnostou, ze podstatné formálne nálezitosti spravidla vyjadrujú základné institucionálne pravidlo. ( [73]41 ) Je to v súlade s vyssie uvedenou poziadavkou judikatúry Súdneho dvora, ze Komisia musí zacat konanie vo veci formálneho zistovania a prijat rozhodnutie o zacatí konania, ktoré oprávnene predstavuje podstatnú formálnu nálezitost. 124. Naopak prípadná neexistencia relevantnej skutkovej alebo právnej skutocnosti pri otváraní konania, ako napríklad neexistencia výslovného odkazu na jeden zo zdrojov financovania opatrenia pomoci v rozhodnutí o zacatí konania, neodráza základné institucionálne pravidlo, a predstavuje skôr "mensie" porusenie, co znamená porusenie práv tretích strán zúcastnit sa na správnom konaní, pretoze táto neexistencia im bráni predlozit svoje pripomienky k tomuto bodu. 125. Takéto porusenie nemôze automaticky viest k zruseniu konecného rozhodnutia. Konecné rozhodnutie môze byt zrusené iba vtedy, ak dotknuté strany dokázu preukázat, ze informácie, ktoré by oznámili o tejto skutocnosti, by mohli zmenit obsah rozhodnutia o ukoncení konania vo veci formálneho zistovania. 126. V tejto súvislosti mozno poukázat na to, ze rozsudok z 8. septembra 2016, Goldfish a i./Komisia ([74]T-54/14, [75]EU:T:2016:455), citovaný v bode 70 prvého napadnutého rozsudku a v bode 67 druhého napadnutého rozsudku, nepotvrdzuje výklad Vseobecného súdu. Tento rozsudok totiz skôr podporuje môj výklad rozsudku vo veci Freistaat Sachsen. V bode 47 rozsudku Goldfish a i./Komisia Vseobecný súd oznacil za neprípustné "dôkazy získané tak, ze nebol vôbec dodrzaný postup stanovený pre ich získanie, ktorého cielom je chránit základné práva dotknutých subjektov" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 127. Rozdiel medzi podstatnou formálnou nálezitostou a subjektívnym právom (akým je v tejto veci právo dotknutých strán zúcastnit sa na správnom konaní v oblasti kontroly státnej pomoci) výstizne zhrnul generálny advokát Fennelly vo veci Komisia/ICI ( [76]42 ): "Aj ked sa Súdny dvor snazil vyhýbat sa abstraktným definíciám pojmu podstatná formálna nálezitost, z judikatúry sa mi javí, ze tento pojem je vyhradený pre formálne nálezitosti, ktoré sú vnútorne späté s tvorbou a vyjadrením zámeru prijímajúceho orgánu, a ze ako vyplýva z clánku [263 ZFEÚ], kazdé porusenie takejto nálezitosti nevyhnutne odôvodnuje zrusenie opatrenia v celom rozsahu. Kedze porusenie sa týka opatrenia v celom rozsahu, nie je ani nevyhnutné, ani vo väcsine prípadov mozné, aby úcastník konania, ktorý sa ho dovoláva, preukázal obzvlást nepriaznivý vplyv na jeho subjektívne práva alebo záujmy; takéto porusenie predstavuje nedodrzanie takého zásadného pravidla, ktoré má vplyv na prijatie alebo formu opatrenia, ze ho nemozno povazovat za platný a autentický akt institúcie." 128. Aby sa zdôraznilo, preco porusenie práv dotknutých strán zúcastnit sa na konaní v oblasti státnej pomoci nie je podstatnou formálnou nálezitostou, je uzitocné uviest príklady toho, co súdy Únie povazujú za podstatnú formálnu nálezitost: konzultáciu s clenskými státmi pred zavedením konecného antidumpingového cla alebo rozhodnutia vo veci práva hospodárskej sútaze. ( [77]43 ) Úplná absencia takýchto konzultácií má automaticky za následok zrusenie antidumpingového nariadenia. Podstatná chyba alebo zdrzanie konzultácie vedie k zruseniu len vtedy, ak by to mohlo mat vplyv na výsledok konzultácie. 129. Môze sa to teda prirovnat k rozhodnutiu o zacatí konania, pricom jeho úplná absencia automaticky povedie k zruseniu konecného rozhodnutia, zatial co podstatné nedostatky v rozhodnutí o zacatí konania neprinesú tento výsledok, pokial sa nepreukáze, ze majú vplyv na výsledok preskúmania státnej pomoci. 2) Rozsudkom vo veci Gdynia sa uz zamietli pokusy Vseobecného súdu premenit porusenie práv dotknutých strán na podstatnú formálnu nálezitost 130. V rozsudku vo veci Gdynia, najmä v jeho bodoch 78 az 82 ( [78]44 ), Súdny dvor dôrazne odmietol prístup Vseobecného súdu a potvrdil, ze práva tretích strán zúcastnit sa na správnom konaní podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ nepredstavujú podstatné formálne nálezitosti v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 131. V uvedenom odvolaní Komisia v podstate tvrdila, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil právo na predlozenie pripomienok, ktoré sa dotknutým stranám priznáva na základe clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, spôsobom v rozpore s rozsudkom vo veci Ferriere Nord, v ktorom Vseobecný súd nesprávne kvalifikoval toto právo v okolnostiach danej veci ako podstatnú formálnu nálezitost, ktorej nedodrzanie automaticky viedlo k zruseniu sporného rozhodnutia. 132. Treba uviest, ze mesto Gdynia a spolocnost PLGK, ako aj Polská republika v podstate tvrdili, ze Komisia minimalizovala význam práva dotknutých strán na predlozenie pripomienok. Uviedli, ze tvrdenie Komisie, ktoré sa opiera o judikatúru, podla ktorej je úlohou dotknutých osôb v konaní vo veci formálneho zistovania výlucne poslúzit ako zdroj informácií pre Komisiu, je v rozpore so súcasným stavom práva Únie, kedze rozsudky citované Komisiou v tejto súvislosti boli vyhlásené pred nadobudnutím platnosti Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"). Tieto osoby tvrdili, ze právo dotknutých osôb mat moznost predlozit pripomienky v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, sa musí teraz posudzovat vzhladom na základné práva chránené Chartou, a najmä vzhladom na právo na riadnu správu vecí verejných zakotvené v jej clánku 41, pricom vyssie uvedené právo tvorí jednu z jeho súcastí. Teraz je teda potrebné zohladnit právo dotknutých osôb byt vypocutý pred prijatím rozhodnutia Komisie. 133. Argumentácia, ktorú uviedlo mesto Gdynia a PLGK, ako aj Polská republika, naznacujú, ze právo tretích strán zúcastnit sa na správnom konaní podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost a v zásade ide o to, co chcel Vseobecný súd dosiahnut vo svojom rozsudku zo 17. novembra 2017, Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo/Komisia ([79]T-263/15, [80]EU:T:2017:820), a co chce dosiahnut v napadnutých rozsudkoch. 134. Domnievam sa vsak, ze v prejednávanej veci je táto diskusia irelevantná, pretoze v rozsudku vo veci Gdynia sa takýto prístup jednoznacne odmietol. 135. Po prvé v bode 70 rozsudku vo veci Gdynia Súdny dvor pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry "sa podniky, ktoré sú potenciálnymi príjemcami státnej pomoci, povazujú za dotknuté osoby, pricom Komisia je povinná vyzvat ich vo fáze preskúmania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ na predlozenie pripomienok". 136. Dalej v bode 71 uvedeného rozsudku Súdny dvor zdôraznil, ze "hoci sa tieto dotknuté osoby nemôzu dovolávat práva na obranu, majú naopak právo zúcastnit sa v primeranom rozsahu so zretelom na okolnosti prejednávaného prípadu na správnom konaní vedenom Komisiou". 137. Môj prístup v týchto návrhoch potvrdzuje aj skutocnost, ze Súdny dvor vychádzal v bodoch, ktoré citujem nizsie (teda body 72 az 75 rozsudku vo veci Gdynia), z rozsudku vo veci Falck (body 80 az 83) ( [81]45 ) s cielom jasne zdôraznit rozdiel medzi právami (na obhajobu) dotknutého clenského státu na (priamej) úcasti na správnom konaní a právami tretích strán byt (nepriamo) zapojený do správneho postupu. 138. V bode 72 rozsudku vo veci Gdynia Súdny dvor v zásade pripomína, ze také práva majú dotknuté osoby (iba) na to, aby mohla byt Komisia primeraným spôsobom informovaná. 139. V bode 73 Súdny dvor zdôraznuje, ze konanie o preskúmaní státnej pomoci je vzhladom na svoju vseobecnú struktúru konaním zacatým proti dotknutému clenskému státu. 140. Kedze, ako uvádza Súdny dvor - opät sa opierajúc o rozsudok vo veci Falck ( [82]46 ) - v bode 74 rozsudku vo veci Gdynia, "majú iné dotknuté osoby ako dotknutý clenský stát len úlohu pripomenutú v bode 72 [uvedeného rozsudku] a v tejto súvislosti nemôzu ziadat o kontradiktórnu diskusiu s Komisiou, na ktorú má nárok dotknutý clenský stát" (kurzívou zvýraznil generálny advokát). 141. V bode 75 rozsudku vo veci Gdynia Súdny dvor dodal, ze "ziadne procesné ustanovenie týkajúce sa preskúmania státnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi takejto pomoci osobitné postavenie medzi dotknutými osobami", najmä preto, ze uvedené konanie nie je konaním proti príjemcovi pomoci, ktoré by znamenalo, ze príjemca by mohol mat také siroké práva, ako je samotné právo na obranu. 142. Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok vo veci Gdynia, neboli dotknuté osoby pred prijatím napadnutého rozhodnutia vyzvané, aby predlozili svoje pripomienky k uplatnitelnosti a prípadnému vplyvu usmernení Komisie z roku 2014 ( [83]47 ), aj ked tieto usmernenia boli uverejnené po prijatí rozhodnutia o zacatí konania, a teda po skoncení úvodného konania vo veci formálneho zistovania. Preto bola predlozená otázka, ci by Vseobecný súd mohol v tejto veci rozhodnút, ze práva dotknutých strán na predlozenie pripomienok k novému právnemu rámcu (najmä usmerneniam z roku 2014) pred prijatím napadnutého rozhodnutia predstavujú podstatnú formálnu nálezitost v zmysle clánku 263 ZFEÚ, ktorých porusenie vedie k zruseniu uvedeného rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze správne konanie mohlo viest k inému výsledku. 143. Súdny dvor odpovedal záporne. 144. Súdny dvor uviedol, ze výzva dotknutým osobám, aby predlozili pripomienky k okolnostiam, ktoré neboli uvedené v rozhodnutí o zacatí konania, ako napríklad prijatie nových pravidiel hodnotenia po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, nepredstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ale vadu konania, ktorá preto automaticky neviedla k zruseniu konecného rozhodnutia (body 78 az 82 uvedeného rozsudku). 145. Konkrétne v bode 78 Súdny dvor vysvetlil, ze je potrebné preskúmat, ci bol Vseobecný súd oprávnený konstatovat, ze právo dotknutých strán v uvedenej veci predlozit pripomienky k novému právnemu rezimu pred prijatím napadnutého rozhodnutia predstavuje podstatnú formálnu nálezitost v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 146. V dalsom bode (bod 79 rozsudku vo veci Gdynia) Súdny dvor odkázal na rozsudok vo veci Ferriere Nord a uviedol, ze "Komisia nemôze bez toho, aby porusila procesné práva dotknutých osôb, zalozit svoje rozhodnutie na nových zásadách zavedených novým právnym rezimom bez toho, aby ich vyzvala na predlozenie pripomienok v tejto súvislosti". 147. Pritom vsak takáto "[vada konania spôsobuje] neplatnost rozhodnutia alebo jeho casti len v prípade, ak sa preukáze, ze pri neexistencii tejto vady by napadnuté rozhodnutie mohlo mat iný obsah" ( [84]48 ). Súdny dvor tam citoval rozsudok z 23. apríla 1986, Bernardi/Parlament ([85]150/84, [86]EU:C:1986:167). 148. Konkrétne v bode 81 Súdny dvor uviedol, ze "pokial ide o procesné práva dotknutých osôb, ked dôjde k zmene právneho rezimu po tom, co Komisia umoznila dotknutým osobám predlozit svoje pripomienky, a pred prijatím rozhodnutia Komisie týkajúceho sa plánovanej pomoci, ktoré Komisia zalozí na novom právnom rezime bez toho, aby uvedené osoby vyzvala na predlozenie pripomienok k tomuto rezimu, samotná existencia rozdielov medzi právnym rezimom, ku ktorému mali dotknuté osoby moznost predlozit svoje pripomienky, a právnym rezimom, na ktorom je zalozené uvedené rozhodnutie, nemôze sama osebe spôsobit neplatnost uvedeného rozhodnutia. Hoci sa totiz predmetné právne rezimy zmenili, vzniká otázka, ci vzhladom na ustanovenia týchto rezimov, ktoré sú relevantné pre prejednávaný prípad, mohla uvedená zmena zmenit zmysel napadnutého rozhodnutia". 149. V dôsledku toho Súdny dvor v bode 82 rozsudku vo veci Gdynia uviedol, ze Vseobecný súd "sa teda v bode 81 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze právo dotknutých osôb predlozit pripomienky za okolností, o aké ide v prejednávanej veci, má povahu podstatnej formálnej nálezitosti v zmysle clánku 263 ZFEÚ, ktorej porusenie spôsobuje neplatnost napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze porusenie tohto práva mohlo ovplyvnit zmysel tohto rozhodnutia". 150. V bode 86 uvedeného rozsudku Súdny dvor konstatoval, ze "Vseobecný súd nemohol bez porusenia judikatúry týkajúcej sa procesných práv dotknutých osôb uvedenej v bodoch 70 az 75, ako aj v bodoch 79 a 81 [rozsudku vo veci Gdynia], ani konstatovat, ze nie je nevyhnutné skúmat vplyv neexistencie výzvy pre dotknuté osoby, aby sa vyjadrili k usmerneniam z roku 2014 pred prijatím tohto rozhodnutia, ani konstatovat takýto vplyv bez preskúmania argumentácie Komisie smerujúcej k preukázaniu existencie samostatného a nezávislého právneho základu uvedeného rozhodnutia". 151. Je tiez potrebné poukázat na to, ze v bodoch 87 a 88 rozsudku vo veci Gdynia Súdny dvor odkazuje len na rozsudok vo veci Freistaat Sachsen (bod 55) v reakcii na tvrdenia zalovaných a opakuje svoje predchádzajúce vyhlásenie, ze právo dotknutých osôb predlozit svoje pripomienky za okolností, aké boli v uvedenej veci, nepredstavuje podstatnú formálnu nálezitost. 152. Súdny dvor v tejto súvislosti nezakladá svoje odôvodnenie na obsahu rozhodnutia o zacatí konania, ale na povinnosti Komisie "ak... rozhodne o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s plánovanou pomocou,... umoznit dotknutým osobám, medzi ktorými je jeden [dotknutý podnik], predlozit ich pripomienky" (bod 87 rozsudku vo veci Gdynia). 153. Ako Súdny dvor uviedol v bode 88 rozsudku vo veci Freistaat Sachsen "týka [sa] povinností, ktoré má Komisia ku dnu zacatia konania vo veci formálneho zistovania. Okrem toho nastoluje otázku pouzitia nových právnych pravidiel prijatých po oznámení plánovanej pomoci. [Tento rozsudok sa teda týka] otázok, ktoré sú odlisné od otázok vznesených v rámci tohto odvolania, a to práva mat moznost predlozit pripomienky, o ktoré sa opierajú mesto Gdynia a PLGK v súvislosti so zmenou právneho rezimu, ku ktorej doslo potom, ako boli uvedení úcastníci vyzvaní, aby predlozili svoje pripomienky, a pred prijatím sporného rozhodnutia". 154. Z toho vyplýva, ze podstatná formálna nálezitost podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ voci dotknutým stranám spocíva výlucne vo výzve adresovanej dotknutým stranám, aby im umoznila urýchlene predlozit svoje pripomienky hned po prijatí rozhodnutia o zacatí konania. 3) Argument pre úplnost týkajúci sa rozsudku vo veci Freistaat Sachsen 155. Ako je obvyklé v návrhoch generálneho advokáta, pre úplnost zvázim, ci by môj záver mal byt iný, ak by sa malo vziat do úvahy tvrdenie (quod non), ze Vseobecný súd (v bode 70 prvého napadnutého rozsudku a bode 67 druhého napadnutého rozsudku) správne vychádzal z rozsudku vo veci Freistaat Sachsen (bod 55), podla ktorého "povinnost Komisie umoznit dotknutým osobám v stádiu rozhodnutia o zacatí konania predlozit svoje pripomienky, má povahu podstatnej formálnej nálezitosti, ktorej nesplnenie má za následok zrusenie chybného aktu, a to nezávisle od toho, ci toto nesplnenie spôsobilo ujmu tomu, kto nan poukázal, alebo ci správne konanie mohlo viest k inému výsledku". 156. Môj záver platí aj v takejto situácii: v skutocnosti je logickým dôsledkom tohto zistenia Vseobecného súdu, ze rozsudkom vo veci Gdynia by sa potom zmenil (alebo dokonca opravil) rozsudok vo veci Freistaat Sachsen. 157. Namiesto toho, aby Súdny dvor preskúmal, ci v tejto veci bola porusená taká podstatná formálna nálezitost (v rozsudku vo veci Gdynia, bod 78), ako som uviedol vo svojej analýze vyssie v texte, vychádzal z rozsudku Bernardi/Parlament ([87]150/84,[88]EU:C:1986:167, bod [89]28) s cielom posúdit "ci Vseobecný súd mohol... oprávnene konstatovat, ze právo dotknutých osôb zúcastnených v predmetnom prípade predlozit pred prijatím sporného rozhodnutia svoje pripomienky k tomuto novému právnemu rezimu a osobitne k usmerneniam z roku 2014 má povahu podstatnej formálnej nálezitosti v zmysle clánku 263 ZFEÚ, ktorej porusenie spôsobuje neplatnost dotknutého aktu bez toho, aby bolo potrebné preukazovat, ze správne konanie mohlo viest k inému výsledku". 158. Z toho vyplýva, ze v bodoch 70 a 71 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 66 az 68 druhého napadnutého rozsudku sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze "povinnost Komisie umoznit dotknutým osobám v stádiu rozhodnutia o zacatí konania predlozit svoje pripomienky, má povahu podstatnej formálnej nálezitosti". 159. Porusenie práv dotknutých strán zúcastnit sa na správnom konaní, ako napríklad neposkytnutie moznosti predlozit svoje pripomienky, nepredstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, co by automaticky viedlo k zruseniu napadnutého rozhodnutia. 160. Súhlasím s Komisiou, ze aj ked sa prejednávaná vec netýka pripomienok dotknutých strán k právnym normám (ako sú usmernenia Komisie v oblasti preskúmania státnej pomoci, ako to bolo v rozsudku vo veci Gdynia), ale týka sa skôr ich pripomienok ku skutkovým okolnostiam (to znamená k druhému spôsobu financovania rezimu pomoci v prejednávanej veci: rozpoctovým prostriedkom spolkovej krajiny Bavorsko), tento rozdiel týkajúci sa predmetu chýbajúcich pripomienok nevylucuje pouzitie rozsudku vo veci Gdynia. 161. V oboch prípadoch je problém rovnaký, a to, ze dotknuté strany nemohli predlozit svoje vyjadrenia ku konkrétnym okolnostiam obsiahnutým v rozhodnutí o zacatí konania. 162. Rozdiel medzi prícinami neexistencie pripomienok dotknutých strán v týchto dvoch veciach, teda neexistencie odkazu v rozhodnutí o zacatí konania alebo prijatie nových usmernení Komisie po uverejnení rozhodnutia o zacatí konania, je irelevantný. Podstatné je, ze v oboch prípadoch boli porusené práva dotknutých strán zúcastnit sa na správnom konaní. 163. Vseobecný súd v bode 71 prvého napadnutého rozsudku skutocne zdôraznil, ze boli porusené práva úcasti na správnom konaní. 164. Preto zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze tretiemu odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. D. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení práva dotknutých strán na predlozenie svojich pripomienok 1. Prípustnost 165. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie tvrdia, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný. Podla nich Vseobecný súd v bodoch 72 a 75 prvého napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze doslo k poruseniu práva dotknutých strán predlozit svoje pripomienky k výsledku konania. Stalo sa tak na základe vyhlásenia, ktoré je cisto faktické. Záujmové zdruzenie tvrdí, ze tento dôvod je neprípustný, pretoze sa týka posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom a ide o opakovanie dôvodov a tvrdení uz predlozených Vseobecnému súdu. 166. Po prvé spolková krajina Bavorsko nemôze Komisii vytýkat, ze sa údajne opiera o nové skutocnosti, pretoze Komisia vychádza z obsahu napadnutého rozhodnutia, ktoré je právnym aktom. Po druhé stací uviest, ze tieto tvrdenia môzu byt zamietnuté z rovnakých dôvodov ako tie, ktoré sú uvedené v bodoch 28 a 31 vyssie. 2. O veci samej a) Zhrnutie argumentácie úcastníkov konania 167. Komisia vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 72 az 75 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 70 az 72 druhého napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze vyjadrenia dotknutých strán k otázke, ci financovanie z rozpoctu predstavuje státne prostriedky, mohli mat vplyv na výsledok konania. Komisia tvrdí, ze Vseobecný súd nielenze porusil clánok 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ a clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ale aj nesprávne vylozil pojem státne prostriedky uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ a pojem existujúca pomoc uvedený v clánku 108 ods. 1 ZFEÚ. Komisia napokon vytýka Vseobecnému súdu, ze skreslil skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozsudku a nepreskúmal dôvody jej obhajoby. 168. Po prvé Komisia spochybnuje konstatovanie v bode 73 prvého napadnutého rozsudku a v bode 71 druhého napadnutého rozsudku, ze spolková krajina Bavorsko sa nemohla vyjadrit k otázke, ci kontroly akosti mlieka financované prostredníctvom vseobecných danových príjmov boli kontrolami, ktoré prekracovali rámec zákonnej povinnosti. Komisia tvrdí, ze argumenty tejto spolkovej krajiny predlozené v priebehu formálneho zistovania nezmenili výsledok tohto konania, pretoze financovanie dodatocných kontrol nepatrilo do pôsobnosti napadnutého rozhodnutia. Komisia dalej tvrdí, ze Vseobecný súd nepreskúmal jej dôvody obhajoby. Po prvé aj za predpokladu, ze by boli tvrdenia spolkovej krajiny Bavorsko týkajúce sa dodatocných kontrol správne, v kazdom prípade je nepochybné, ze tieto kontroly boli vykonávané na základe ZMT. Rozhodnutie o zacatí konania sa vsak vztahovalo na vsetky kontroly stanovené v uvedenom nariadení, a preto sa vztahovalo aj na tieto kontroly. 169. Po druhé Komisia spochybnuje zistenie uvedené v bode 74 prvého napadnutého rozsudku, podla ktorého spolková krajina Bavorsko nemohla byt vypocutá v otázke, ci predmetné opatrenie predstavovalo existujúcu pomoc. Vseobecný súd neodpovedal na dôvody obhajoby Komisie. 170. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze rozhodnutie o zacatí konania v odôvodneniach 140 az 152 umoznovalo dotknutým stranám zaujat stanovisko k existencii existujúcej pomoci. Dodáva, ze ako vyplýva z odôvodnení 41 az 56 napadnutého rozhodnutia, spolková krajina Bavorsko predlozila k tomuto bodu svoje podrobné pripomienky. 171. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v zásade tvrdia, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný v rozsahu, v akom je zalozený na nesprávnom výklade napadnutých rozsudkov. Tvrdia, ze otázka, ci rozpoctové prostriedky predstavujú státne prostriedky, je irelevantná. Dalej tieto strany tvrdia, ze je rovnako irelevantná otázka, ci by bez porusenia práv úcasti dotknutých strán na konaní mohlo konanie viest k odlisnému výsledku. Zoskupenie hospodárskych záujmov okrem toho uvádza, ze Komisia nemôze tvrdit, ze na dodatocné kontroly sa vztahovalo samostatné rozhodnutie Komisie. b) Posúdenie 172. Vzhladom na to, ze tretiemu odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet, treba sa zaoberat aj stvrtým odvolacím dôvodom. 173. Preto je potrebné preskúmat, ci v prípade, ak by nedoslo k poruseniu práva dotknutých strán zúcastnit sa na konaní (to znamená, ak by dotknuté strany mohli predlozit pripomienky k druhému spôsobu financovania opatrenia pomoci), konanie by mohlo viest k inému výsledku, ako to uvádza Vseobecný súd v napadnutých rozsudkoch. 1) O prístupe v napadnutých rozsudkoch 174. Spolková krajina Bavorsko a záujmové zdruzenie v prvom rade nesprávne tvrdia, ze v tomto prípade stací predpokladat, ze akékolvek pripomienky, ktoré mohli predlozit, by mali potrebný vplyv. 175. Rozsudok vo veci Ferriere Nord (bod 83) skutocne objasnuje, ze Súdny dvor musí overit, ci situácia "môze zmenit význam predmetného rozhodnutia". 176. Odôvodnenie Vseobecného súdu v bodoch 73 az 75 prvého napadnutého rozsudku je pritom zalozené výlucne na hypotézach a dedukciách. 177. Ako bude uvedené dalej, Vseobecný súd dokonca ani neposúdil, nieto aby preukázal, ze vyjadrenia dotknutých strán k druhému zdroju financovania predmetného opatrenia pomoci (t. j. rozpoctu spolkovej krajiny Bavorsko) mohli zmenit konanie vo veci formálneho zistovania. 178. Súhlasím s Komisiou, ze Vseobecný súd mal postupovat takto: dotknutá strana mu musí predlozit skutocnosti, ktoré by predlozila v správnom konaní, ale bolo jej to znemoznené z dôvodu porusenia jej práv úcasti, pricom Vseobecný súd musí predpokladat, ze uvedené skutocnosti sú pravdivé. Na základe toho musí Vseobecný súd preskúmat, ci by tieto skutocnosti, ak by Komisia overila ich správnost v priebehu správneho konania, mohli zmenit právne posúdenie veci. 179. V prejednávanej veci vsak Vseobecný súd druhú fázu tejto analýzy úplne vynechal. Táto fáza sa netýka zistovania skutocností, ale posúdenia právnych úcinkov týchto skutocností "aj keby sa pokladali za preukázané" ( [90]49 ). 180. Preto sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 181. Vseobecný súd pri uplatnovaní svojho prístupu ku skutkovému stavu v prejednávanej veci dospel k záveru, ze v prípade neexistencie napadnutej protiprávnosti (ak zalobca v prvostupnovom konaní mal pocas konania vo veci formálneho zistovania prílezitost predlozit svoje pripomienky k financovaniu zo vseobecného rozpoctu), nemozno vylúcit, ze by mohlo konanie viest k inému výsledku. 182. Vseobecný súd tento záver zalozil na dvoch argumentoch. Po prvé spolková krajina Bavorsko nemohla predlozit svoje pripomienky k otázke, ci kontroly financované z jej rozpoctových prostriedkov presahujú rámec toho, co bolo povinné zo zákona (bod 73 prvého napadnutého rozsudku). Po druhé Vseobecný súd uviedol, ze spolková krajina Bavorsko nemohla byt vypocutá, pokial ide o otázku, ci sa táto vec týkala existujúcej pomoci (bod 74 prvého napadnutého rozsudku). 183. Pokial ide o prvý argument (bod 73 prvého napadnutého rozsudku), tvrdenie spolkovej krajiny Bavorsko, podla ktorého boli prostredníctvom vseobecných danových príjmov financované ostatné opatrenia, a nie kontroly financované prostredníctvom poplatku za mlieko (teda kontroly akosti mlieka "vykonávané nad rámec povinných kontrol", ktorých "úcel" bol "iný"), sú nedôvodné, a to nielen preto, ze Komisia v odôvodneniach 25 a 27 napadnutého rozhodnutia uviedla toto: "Nemecko tvrdí, ze tieto opatrenia nepredstavujú státnu pomoc z týchto dôvodov:... Dodatocné preskúmania surového mlieka, ktoré výraznou mierou presahujú rámec poziadaviek VKM, sú mimoriadne dôlezité[ ( [91]50 )]... Komisia poznamenáva, ze financná podpora týchto dodatocných preskúmaní bude predmetom osobitného rozhodnutia". 184. Tento záver nebol napadnutý pred Vseobecným súdom. Domnievam sa, ze z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa v bode 73 prvého napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. To obdobne platí aj na body 70 az 72 druhého napadnutého rozsudku. 185. Vseobecný súd sa dopustil aj nesprávneho právneho posúdenia, ked nesprávne vylozil judikatúru Súdneho dvora, pokial ide o dôsledky porusenia práv úcasti na konaní. Jednoduché predlozenie nejakého tvrdenia na Vseobecnom súde je nedostatocné. Dalej je nevyhnutné, aby Vseobecný súd pristúpil k posúdeniu uvedeného tvrdenia v merite veci s cielom overit, ci mohol zmenit výsledok správneho konania. ( [92]51 ) 186. Tvrdenie spolkovej krajiny Bavorsko predlozené v rámci konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s otázkou, ci kontroly akosti mlieka boli nad rámec toho, co vyzaduje zákon, nemohlo zmenit výsledok konania, a to nielen preto, ze Komisia presne vylúcila tieto dodatocné kontroly z oblasti pôsobnosti napadnutého rozhodnutia. 187. Okrem toho Vseobecný súd nepreskúmal dve tvrdenia, ktoré mu Komisia predlozila, ked chcela preukázat, ze tvrdenie týkajúce sa dodatocných kontrol bolo v kazdom prípade nedôvodné. 188. Komisia pred Vseobecným súdom v podstate tvrdila, ze po prvé, aj keby bolo tvrdenie spolkovej krajiny Bavorsko týkajúce sa týchto kontrol správne (quod non), medzi úcastníkmi konania bolo v kazdom prípade nesporné, ze ide o otázku odberu vzoriek podla VKM, co znamená odber vzoriek, ktorý je upravený zákonom. V dôsledku toho sa vsetky kontroly vykonávajú na základe ZMT. Vzhladom na to, ze rozhodnutie o zacatí konania sa týkalo vsetkých kontrol stanovených vo VKM, vztahovalo sa aj na odber vyssie uvedených vzoriek. ( [93]52 ) 189. Po druhé Komisia tvrdila, ze a fortiori neplatilo, ze náklady na kontroly "ktoré boli [údajne] vykonávané nad rámec povinných kontrol", obvykle nemuseli znásat kupujúci mlieka, ako pred Vseobecným súdom tvrdila spolková krajina Bavorsko. Naopak, sú to práve náklady, ktoré vzniknú podnikom, ked dobrovolne prijmú opatrenia bez akejkolvek zákonnej povinnosti a vo svojom vlastnom záujme, a ktoré musia obvykle znásat samy. ( [94]53 ) 190. Skutocnost, ze Vseobecný súd tieto tvrdenia nepreskúmal, je teda sama osebe nesprávnym právnym posúdením. ( [95]54 ) 191. Pokial ide o druhé tvrdenie (bod 74 prvého napadnutého rozsudku), ani ten nemôze byt úspesný z dôvodov, ktoré Komisia uviedla pred Vseobecným súdom, ktorý tieto dôvody v napadnutých rozsudkoch neuviedol, nieto aby sa nimi zaoberal. 192. Boli to tieto tvrdenia: po prvé rozhodnutie o zacatí konania umoznilo zúcastneným stranám vyjadrit sa k prítomnosti "existujúcej pomoci" týkajúcej sa financovania prostredníctvom vseobecných danových príjmov (odôvodnenia 140 az 152 uvedeného rozhodnutia). 193. Po druhé uz z povahy schémy pomoci v kazdom prípade vyplýva, ze je poskytovaná kazdorocne alebo kazdé dva roky. ( [96]55 ) Clánok 1 písm. b) nariadenia c. 659/1999 vsak bráni jeho kvalifikácii ako existujúcej pomoci v prejednávanej veci. 194. Po tretie bez ohladu na pravdivost tvrdenia spolkovej krajiny Bavorsko, podla ktorého znízenie nákladov pre mliekarne prostredníctvom poskytnutia vseobecných danových príjmov "sa vzdy uplatnovalo", co Komisia spochybnuje, faktom vsak zostáva, ze to nemôze preukázat prítomnost existujúcej pomoci podla clánku 1 písm. b). V tomto ohlade totiz nie je rozhodujúci spôsob financovania opatrenia, ale samotné opatrenie. Opatrenie pritom spocíva v poskytovaní kazdorocnej dotácie z rocného alebo dvojrocného rozpoctu. 195. Po stvrté spolková krajina Bavorsko (napríklad na rozdiel od spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko) pocas správneho konania nikdy netvrdila, ze ide o existujúcu pomoc. 196. Vzhladom na to, ze tieto tvrdenia boli predlozené Vseobecnému súdu a Vseobecný súd ich ani nespomenul, a nie aby sa nimi este zaoberal, bod 74 prvého napadnutého rozsudku, predstavuje nesprávne právne posúdenie. ( [97]56 ) 2) O porovnaní prístupu k napadnutým rozsudkom s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Gdynia 197. Správny prístup, ktorý mal Vseobecný súd zvolit, je opísaný v rozsudku Súdneho dvora vo veci Gdynia. 198. V uvedenom rozsudku Súdny dvor po zistení prítomnosti vád konania overil, ci porusenie procesných práv dotknutých strán mohlo mat vplyv na výsledok konania vo veci formálneho zistovania. 199. Na základe podrobného posúdenia (body 83 az 86 a body 123 az 160 rozsudku vo veci Gdynia) Súdny dvor na základe odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, ze by mal rovnaký obsah, ak by dotknuté strany mohli predlozit pripomienky k usmerneniam z roku 2014. 200. Domnievam sa (rovnako ako Komisia), ze Vseobecný súd po tom, ako konstatoval porusenie práv dotknutých strán na predlozenie pripomienok, nemohol zalozit hypotézu odlisného výsledku konania vo veci formálneho zistovania na jednoduchých domnienkach ani predpokladoch, pokial k takémuto poruseniu nedoslo. 201. Mohol tak urobit iba na základe podrobného posúdenia (ako ho vykonal Súdny dvor vo veci Gdynia) odôvodnenia v napadnutom rozhodnutí a analýzy argumentov zúcastnených strán. Vseobecný súd mal preskúmat vsetky tvrdenia Komisie a az potom, ked sa ukázalo, ze sú neúcinné, mohol vysvetlit, preco podla neho bol pre konanie vo veci formálneho zistovania mozný iný výsledok, a to na základe skutocností obsiahnutých v napadnutom rozsudku. 202. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 72 az 75 prvého napadnutého rozsudku a v bodoch 70 az 72 druhého napadnutého rozsudku, podla ktorého by porusenie práva dotknutých strán na predlozenie pripomienok malo viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, obsahuje nesprávne právne posúdenie. 203. Vseobecný súd totiz len vyhlásil, ze je mozné, ze v prípade neexistencie vád konania zistených v danom rozsudku by mohlo konanie viest k inému výsledku (bod 72 prvého napadnutého rozsudku). 204. Moznost iného výsledku konania vsak nepostacuje na odôvodnenie zrusenia aktu Únie. 205. Z rozsudku vo veci Gdynia jasne vyplýva, ze je nevyhnutné pozitívne zistenie iného výsledku. 206. V tejto súvislosti odkazujem na bod 81 rozsudku vo veci Gdynia: "ci vzhladom na ustanovenia týchto rezimov, ktoré sú relevantné pre prejednávaný prípad, mohla uvedená zmena zmenit zmysel napadnutého rozhodnutia", bod 95 uvedeného rozsudku: "pochybenia konstatované v bodoch 82 az 86 tohto rozsudku môzu spôsobit neplatnost napadnutého rozsudku, v rozsahu, v akom Vseobecný súd zrusil sporné rozhodnutie, iba v prípade, ze ustanovenia usmernení z roku 2014, o ktoré sa Komisia opierala v tomto rozhodnutí, skutocne nemohli zmenit zmysel uvedeného rozhodnutia", a bod 132: "v tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 81 tohto rozsudku, v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, sa súd Únie na úcely odôvodnenia zrusenia rozhodnutia Komisie uplatnujúceho nový právny rezim nemôze obmedzit na identifikáciu zmien zavedených týmto novým rezimom, ale musí navyse overit, ci zmena právneho rezimu mohla ovplyvnit uvedené rozhodnutie". 207. Dodávam, ze aj tu rozdiel medzi neexistenciou pripomienok k novým kritériám zlucitelnosti (nové usmernenia z roku 2014, ako v rozsudku vo veci Gdynia) na jednej strane a castou financovania, ktorá nesporne predstavuje prvok státnych prostriedkov (ako v prejednávanej veci), na strane druhej, nie je pre uplatnenie vyssie uvedeného kritéria právneho posúdenia relevantný. 3) Judikatúra predchádzajúca rozsudku vo veci Gdynia bola v kazdom prípade jasná, aj pokial ide o správny prístup 208. Vo veci Rada/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP ( [98]57 ) sa úcastník konania dozvedel o skutocnostiach pouzitých na vykonanie urcitých výpoctov jeden den pred prijatím nariadenia. Na základe týchto informácií dosiahol uvedený úcastník konania ciastocné zrusenie predmetného nariadenia Vseobecným súdom. Tento úcastník tvrdil, ze zrusenie vo väcsom rozsahu by bolo mozné na základe doplnujúcich informácií, ktoré by predlozil, ak by bol o týchto skutocnostiach informovaný skôr. Súdny dvor tomuto tvrdeniu vyhovel, pretoze právny význam týchto informácií bol potvrdený ciastocným zrusením uvedeného nariadenia. 209. Vo veci SKW Stahl-Metallurgie a SKW Stahl-Metallurgie Holding/Komisia ( [99]58 ) odvolatelky nemohli zaujat stanovisko z dôvodu porusenia ich práva na obhajobu v otázke vplyvu podniku Degussa na iný podnik (SKW). Súdny dvor rozhodol, ze pripísanie zodpovednosti za kartelovú dohodu bolo zalozené na niekolkých skutocnostiach a ze v dôsledku toho otázka tohto vplyvu, aj ked bolo toto tvrdenie pravdivé, nemala vplyv na rozhodnutie. 210. Vo veci Nemecko/Komisia ( [100]59 ) Komisia neposlala dotknutému clenskému státu (Nemecko) urcité listy od konkurentov príjemcu pomoci, ktorí tvrdili, ze boli porusené ich práva na obhajobu, a preto by malo byt rozhodnutie zrusené. Súdny dvor skúmal, ci by nemecká vláda, ak by dostala tieto pripomienky, bola schopná predlozit tvrdenia, ktoré by viedli Komisiu k schváleniu opatrenia pomoci. Nemecká vláda vsak nemohla uviest ziadnu skutkovú ani právnu okolnost, ktorá by viedla Komisiu k prijatiu iného rozhodnutia. Odpoved Súdneho dvora bola záporná, pricom zákaz státnej pomoci vychádzal z platných usmernení, a preto spolocnost Jadekost bola príjemcom prevádzkovej pomoci, ktorá nemohla byt schválená ani podla uvedených usmernení, ani zo zásady. 211. V rozsudku vo veci Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia ( [101]60 ) Súdny dvor postupoval rovnakým spôsobom. Preskúmal, ci by tvrdenia, ktoré nemohli byt predlozené z dôvodu porusenia práva na obhajobu, aj keby boli pravdivé, mohli viest k schváleniu opatrenia pomoci. Súdny dvor rozhodol, ze to tak nebolo, pretoze neexistencia plánu restrukturalizácie by v kazdom prípade viedla k zákazu. 212. Vo veci Westdeutsche Landesbank ( [102]61 ) nemecká vláda tvrdila, ze bolo porusené jej právo na vypocutie, pretoze Komisia odmietla poskytnút prístup k urcitým dokumentom. Po preskúmaní obsahu dokumentov Vseobecný súd dospel k záveru, ze k ziadnemu poruseniu práva na obhajobu nedoslo okrem iného preto, ze v týchto dokumentoch islo v podstate o rozvinutie alebo objasnenie uz vyjadrených názorov. 213. Nakoniec spolková krajina Bavorsko a zoskupenie hospodárskych záujmov sa na podporu svojej argumentácie opierajú najmä o rozsudok vo veci Foshan Shunde (bod 94). Tento rozsudok vsak nie je pre ich vec uzitocný. Ako uviedla Komisia, v bode 81 uvedeného rozsudku Súdny dvor pripomína ustálenú judikatúru týkajúcu sa moznosti odlisného výsledku konania. 214. Skutocnost, ze toto kritérium nebolo v tejto judikatúre zmenené, potvrdzuje napríklad aj nedávny rozsudok z 10. septembra 2013, G. a R. ([103]C-383/13 PPU, [104]EU:C:2013:533, bod [105]40), v ktorom Súdny dvor odkazuje na rozsudok vo veci Foshan Shunde. V uvedenom rozsudku Súdny dvor jasne vysvetluje toto kritérium: "na to, aby sa konstatovala takáto nezákonnost, [je nevyhnutné preverit], ci v závislosti od skutkových a právnych okolností, ktoré sú specifické pre prejednávanú vec, správne konanie, o ktoré ide, mohlo viest k inému výsledku z dôvodu, ze [dotknuté strany] mohli uviest okolnosti, ktoré by odôvodnovali, [ze výsledok konania by mal byt iný]". 215. V bode 94 rozsudku vo veci Foshan Shunde sa iba zohladnuje zvlástnost tejto veci, to znamená, ze antidumpingové pravidlá (ako sú pravidlá v oblasti práva hospodárskej sútaze) stanovujú skutocné právo podnikov na obhajobu a najmä na dialóg s Komisiou, kým podla pravidiel státnej pomoci práva úcasti dotknutých strán na konaní zjavne takýto dialóg neobsahujú. ( [106]62 ) 4) Záver týkajúci sa stvrtého odvolacieho dôvodu 216. Rovnako ako prevádzková pomoc v rozsudku vo veci Jadekost a pomoc na restrukturalizáciu bez plánu restrukturalizácie v rozsudku z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia ([107]C-404/04 P, neuverejnený, [108]EU:C:2007:6), sú v kazdom prípade zakázané, môzu prostriedky zo vseobecného rozpoctu spravidla predstavovat státne prostriedky podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 217. Preto súhlasím s Komisiou, ze prístup Vseobecného súdu v napadnutých rozsudkoch treba zamietnut, pretoze by predstavoval nebezpecný precedens, ktorý je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a popiera úcinnost filtra, ktorý je zabezpecený kritériom prípadne odlisného výsledku správneho konania. 218. Z toho vyplýva, ze stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. 219. Kedze tretiemu a stvrtému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet, napadnuté rozsudky je potrebné zrusit. IV. O vrátení veci Vseobecnému súdu 220. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu bud sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje, alebo vrátit vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie. 221. O prvom odvolacom dôvode môze rozhodnút Súdny dvor, pretoze bol predmetom rozsiahlej výmeny argumentov medzi úcastníkmi konania pred Vseobecným súdom, ako aj teraz pred Súdnym dvorom. Domnievam sa, ze Súdny dvor by mal tento odvolací dôvod zamietnut z dôvodu zrusenia napadnutých rozsudkov. 222. Pokial ide o ostatné zalobné dôvody, vec musí byt vrátená Vseobecnému súdu, pretoze je potrebné ich prediskutovat a preskúmat v prvostupnovom konaní. V. Trovy 223. Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách odvolacieho konania sa rozhodne neskôr. VI. Návrh 224. Na základe uvedených skutocností navrhujem, aby Súdny dvor: 1. zamietol prvé dva odvolacie dôvody; 2. zrusil rozsudky Vseobecného súdu Európskej únie z 12. decembra 2018, Freistaat Bayern/Európska komisia ([109]T-683/15, [110]EU:T:2018:916), a Interessengemeinschaft privater Milchverarbeiter Bayerns e.V a i./Európska komisia ([111]T-722/15 az T-724/15, neuverejnené, [112]EU:T:2018:920); 3. zamietol prvý zalobný dôvod v rámci zalôb o neplatnost v rozsahu, v akom sa tento zalobný dôvod zakladá na porusení procesných práv dotknutých strán v prejednávaných veciach z dôvodu, ze im nebola poskytnutá moznost vyjadrit sa k financovaniu pomoci zo vseobecného rozpoctu; 4. vrátil vec Vseobecnému súdu na preskúmanie zvysných zalobných dôvodov v prvostupnovom konaní; 5. rozhodol o trovách konania neskôr. __________________________________________________________________ ( [113]1 ) Jazyk prednesu: anglictina. ( [114]2 ) Rozsudok z 12. decembra 2018 ([115]T-683/15, [116]EU:T:2018:916; dalej len "prvý napadnutý rozsudok"). ( [117]3 ) Rozsudok z 12. decembra 2018 ([118]T-722/15 az T-724/15, neuverejnený, [119]EU:T:2018:920; dalej len "druhý napadnutý rozsudok"). ( [120]4 ) Rozhodnutie z 18. septembra 2015 o státnej pomoci SA.35484 (2013/C) [ex SA.35484 (2012/NN)], ktorú schválilo Nemecko na úcely kontrol akosti mlieka v rámci zákona o mlieku a tukoch ([121]Ú. v. EÚ L 334, 2015, s. 23; dalej len "napadnuté rozhodnutie"). ( [122]5 ) BGBl. 1952 I, s. 811; dalej len "ZMT". ( [123]6 ) Pozri v súvislosti s paralelnou vecou týkajúcou sa testov na prenosné spongiformné encefalopatie hovädzieho dobytka rozsudok z 30. júna 2016, Belgicko/Komisia ([124]C-270/15 P, [125]EU:C:2016:489). ( [126]7 ) Nariadenie z 15. decembra 2006 o uplatnovaní clánkov [107 a 108 ZFEÚ] na státnu pomoc pre malé a stredné podniky (MSP) pôsobiace v polnohospodárskej výrobe, ktorým sa mení a doplna nariadenie (ES) c. 70/2001 ([127]Ú. v. EÚ L 358, 2006, s. 3). ( [128]8 ) Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([129]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) (nazývané aj "procesné nariadenie"). ( [130]9 ) Rozsudok z 21. septembra 2010, Svédsko a i./API a Komisia ([131]C-514/07 P, C-528/07 P a C-532/07 P, [132]EU:C:2010:541, bod [133]116). ( [134]10 ) Rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia ([135]C-194/09 P, [136]EU:C:2011:497). ( [137]11 ) Rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia ([138]T-424/05, neuverejnený, [139]EU:T:2009:49, bod [140]69), citovaný v odseku 47 prvého napadnutého rozsudku. ( [141]12 ) Pozri rozsudok z 15. decembra 2009, EDF/Komisia ([142]T-156/04, [143]EU:T:2009:505, bod [144]108). ( [145]13 ) Rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([146]C-262/12, [147]EU:C:2013:851, bod [148]15 a citovaná judikatúra). ( [149]14 ) Tamze, bod 16 a citovaná judikatúra. ( [150]15 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([151]C-524/14 P, [152]EU:C:2016:971, bod [153]78 a citovaná judikatúra). ( [154]16 ) Pozri rozsudky zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia ([155]C-110/03, [156]EU:C:2005:223, bod [157]30); z 9. júla 1981, Gondrand a Garancini ([158]169/80, [159]EU:C:1981:171, bod [160]17), a z 13. februára 1996, Van Es Douane Agenten ([161]C-143/93, [162]EU:C:1996:45, bod [163]27). ( [164]17 ) Rozsudok z 13. júna 2019, Copebi ([165]C-505/18, [166]EU:C:2019:500, body [167]34 a [168]35). ( [169]18 ) Comité économique bigarreau industrie (Hospodársky výbor pre priemyselné spracovanie ceresní srdcoviek) ("CEBI"). ( [170]19 ) Rozsudok zo 6. marca 2002 ([171]T-127/99, T-129/99 a T-148/99, [172]EU:T:2002:59, bod [173]136) (odvolanie zamietnuté Súdnym dvorom). ( [174]20 ) Rozsudok z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle/Komisia ([175]T-111/01 a T-133/01, [176]EU:T:2005:166, bod [177]50) (odvolanie nebolo podané). Pozri HANCHER, L., OTTERVANGER, T., SLOT, P.J.: EU State Aids. Sweet&Maxwell, 4. vydanie, 2012, s. 968. ( [178]21 ) Rozsudok z 1. júla 2009, ISD Polska a i./Komisia ([179]T-273/06 a T-297/06, [180]EU:T:2009:233, bod [181]126). ( [182]22 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Rozsudok z 30. novembra 2009, Francúzsko/Komisia ([183]T-427/04 a T-17/05, [184]EU:T:2009:474, bod [185]137). ( [186]23 ) Rozsudok z 13. septembra 2010 ([187]T-415/05, T-416/05 a T-423/05, [188]EU:T:2010:386, bod [189]240) (proti rozsudku nebolo podané odvolanie na Súdnom dvore). ( [190]24 ) Pozri QUIGLEY, C.: European State Aid Law and Policy. Bloomsbury, 3. vydanie, 2015, s. 556. ( [191]25 ) Rozsudok z 18. novembra 2004 ([192]T-176/01, [193]EU:T:2004:336, bod [194]88) (odvolanie zamietnuté Súdnym dvorom). ( [195]26 ) Uznesenie z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia ([196]C-497/99 P, [197]EU:C:2001:393). ( [198]27 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia ([199]C-194/09 P, [200]EU:C:2011:497, bod [201]96 a citovaná judikatúra). ( [202]28 ) Pre vseobecný prehlad nedávnej judikatúry v oblasti státnej pomoci pozri napríklad STAVICZKY, P.: What Will the EU Court's Recent Judgments Annulling Commission's State Aid Decisions Bring to Member States? In: European State Aid Law Quarterly, c. 3, 2019, s. 293. Pozri aj napríklad v rovnakom císle uvedeného periodika: BUENDIA, J.L., BUTS, C., CYNDECKA, M.: Review of EU Case Law on State Aid - 2018, s. 313. ( [203]29 ) Existujú dalsie príklady, ked Súdny dvor v odvolacom konaní zamietol prístup Vseobecného súdu a jeho rozsudky, ktorými boli zrusené rozhodnutia Komisie. Pozri napríklad rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([204]C-487/06 P, [205]EU:C:2008:757); z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([206]C-279/08 P, [207]EU:C:2011:551); z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([208]C-106/09 P a C-107/09 P, [209]EU:C:2011:732), a z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i. ([210]C-89/08 P, [211]EU:C:2009:742). ( [212]30 ) Rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([213]C-367/95 P, [214]EU:C:1998:154). ( [215]31 ) Rozsudok zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia,[216]C-301/87, [217]EU:C:1990:67). ( [218]32 ) Pozri rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France ([219]C-367/95 P, [220]EU:C:1998:154, bod [221]59). Pozri tiez rozsudok z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau GmbH/Komisia ([222]T-198/01, [223]EU:T:2004:222, body [224]193 az [225]198). ( [226]33 ) Rozsudok z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia ([227]234/84, [228]EU:C:1986:302, bod [229]30), a z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ([230]C-106/09 P a C-107/09 P, [231]EU:C:2011:732, bod [232]165). ( [233]34 ) Rozsudok z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia ([234]C-400/99, [235]EU:C:2005:275, body [236]29 az [237]35). ( [238]35 ) Rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([239]T-354/05, [240]EU:T:2009:66). ( [241]36 ) Rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([242]T-354/05, [243]EU:T:2009:66). ( [244]37 ) Rozsudok z 11. marca 2009, TF1/Komisia ([245]T-354/05, [246]EU:T:2009:66). ( [247]38 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau ([248]C-139/07 P, [249]EU:C:2010:376). ( [250]39 ) ( [251]40 ) ( [252]41 ) LENAERTS, K., MASELIS, I., GUTMAN, K.: EU Procedural Law. OUP, 2014, s. 371. ( [253]42 ) Rozsudok Komisia/ICI ([254]C-286/95 P a C-287/95 P, [255]EU:C:1999:578, bod [256]22). ( [257]43 ) Vseobecný súd to uz posúdil; pozri rozsudky z 22. mája 2014, Guangdong Kito Ceramics a i/Rada ([258]T-633/11, neuverejnený, [259]EU:T:2014:271, bod [260]86 a citovaná judikatúra) (vrátane judikatúry v oblasti hospodárskej sútaze); z 13. septembra 2010, Whirpool Europe/Rada ([261]T-314/06, [262]EU:T:2010:390, bod [263]91 az [264]96 a citovaná judikatúra) (vrátane judikatúry v oblasti hospodárskej sútaze); z 11. septembra 2014, Gold East Paper a Gold Huasheng Paper/Rada ([265]T-443/11, [266]EU:T:2014:774, body [267]95 az [268]101); zo 17. februára 2011, Zhejiang Xinshiji Foods a Hubei Xinshiji Foods/Rada ([269]T-122/09, neuverejnený, [270]EU:T:2011:46, body [271]100 az [272]112), a z 30. apríla 2015, VTZ a i./Rada ([273]T-432/12, neuverejnený, [274]EU:T:2015:248, body [275]176 az [276]185 a [277]212 az [278]217). ( [279]44 ) Pozri aj návrhy, ktoré som predniesol vo veci Komisia/Gmina Miasto Gdynia a Port Lotniczy Gdynia Kosakowo ([280]C-56/18 P, [281]EU:C:2019:569). ( [282]45 ) Príslusné body rozsudku vo veci Falck citujem v bode 115 vyssie. ( [283]46 ) Príslusné body rozsudku vo veci Falck citujem v bode 115 vyssie. ( [284]47 ) Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti" ([285]Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3, dalej len "usmernenia z roku 2014"). ( [286]48 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát, bod 80 rozsudku vo veci Gdynia. ( [287]49 ) Pozri rozsudky zo 16. júna 2016, SKW Stahl-Metallurgie a SKW Stahl-Metallurgie Holding/Komisia ([288]C-154/14 P, [289]EU:C:2016:445, body [290]69 az [291]76), a z 11. januára 2007, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia ([292]C-404/04 P, neuverejnený, [293]EU:C:2007:6, body [294]131 az [295]136). ( [296]50 ) Milch-Güteverordnung (Výnos o kvalite mlieka) z 9. júla 1980 (BGBl. 1980 I, s. 878; dalej len "VKM"). ( [297]51 ) Na ilustráciu tejto zásady pozri rozsudok z 1. októbra 2009, Foshan Shunde Yongjian Housewares & Hardware/Rada ([298]C-141/08 P, [299]EU:C:2009:598, body [300]83 az [301]104, dalej len "rozsudok vo veci Foshan Shunde"). ( [302]52 ) Dalej v tejto súvislosti pozri body 22 az 24 a bod 35 zaloby v prvostupnovom konaní a prílohu A.35 k nej, s. 372, ako aj odseky 19 az 21 vyjadrenia. ( [303]53 ) Pozri bod 21 prvostupnového vyjadrenia. ( [304]54 ) Pozri rozsudok z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia ([305]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [306]EU:C:2013:682, body [307]110 az [308]112). ( [309]55 ) Dalej v tejto súvislosti pozri body 6 a 36 az 39 zaloby v prvostupnovom konaní a body 33, 34 a 50 az 97 vyjadrenia. ( [310]56 ) Pozri rozsudok z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia ([311]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [312]EU:C:2013:682, body [313]110 az [314]112). ( [315]57 ) Rozsudok zo 16. februára 2012 ([316]C-191/09 P a C-200/09 P, [317]EU:C:2012:78, body [318]75 az [319]88). ( [320]58 ) Rozsudok zo 16. júna 2016 ([321]C-154/14 P, [322]EU:C:2016:445, body [323]69 az [324]76). ( [325]59 ) Rozsudok z 5. októbra 2000 ([326]C-288/96, [327]EU:C:2000:537, body [328]92 az [329]106, dalej len "rozsudok vo veci Jadekost"). ( [330]60 ) Rozsudok z 11. januára 2007 ([331]C-404/04 P, neuverejnený, [332]EU:C:2007:6, body [333]131 az [334]136). ( [335]61 ) Rozsudok zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia ([336]T-228/99 a T-233/99, [337]EU:T:2003:57). ( [338]62 ) Pozri rozhodnutie vo veci Falck (bod 82) a rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Gibraltar a Spojené královstvo ([339]C-106/09 P a C-107/09 P, [340]EU:C:2011:732, bod [341]181). References 1. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0006 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:319:TOC 8. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0007 9. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0008 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A192 12. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0009 13. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0010 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A500&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A500 18. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0011 19. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0012 20. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0013 21. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0014 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&anchor=#point49 25. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0015 26. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0016 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&anchor=#point103 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A571 36. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0017 37. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0018 38. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0019 39. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0020 40. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0021 41. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0022 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&anchor=#point77 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A59&anchor=#point83 46. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0023 47. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0024 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A237&anchor=#point134 51. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0025 52. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0026 53. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0027 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A259&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A259 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 58. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0028 59. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0029 60. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0030 61. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0031 62. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0032 63. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0033 64. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0034 65. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0035 66. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0036 67. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0037 68. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0038 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A524 71. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0039 72. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0040 73. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0041 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A455&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A455 76. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0042 77. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0043 78. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0044 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A820&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A820 81. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0045 82. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0046 83. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0047 84. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0048 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A167&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A167 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A167&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A167 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A167&anchor=#point28 90. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0049 91. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0050 92. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0051 93. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0052 94. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0053 95. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0054 96. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0055 97. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0056 98. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0057 99. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0058 100. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0059 101. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0060 102. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0061 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A533&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A533 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A533&anchor=#point40 106. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#t-ECR_62019CC0167_SK_01-E0062 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A916&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A916 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A920&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A920 113. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0001 114. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0002 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A916&locale=sk 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A916 117. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0003 118. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A920&locale=sk 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A920 120. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0004 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:334:TOC 122. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0005 123. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0006 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A489 126. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0007 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:358:TOC 128. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0008 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 130. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0009 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A541&anchor=#point116 134. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0010 135. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 137. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0011 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&anchor=#point69 141. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0012 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&locale=sk 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A505&anchor=#point108 145. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0013 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point15 149. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0014 150. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0015 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point78 154. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0016 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A223&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A223 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A223&anchor=#point30 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A171&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A171 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A171&anchor=#point17 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A45&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A45 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A45&anchor=#point27 164. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0017 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A500&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A500 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A500&anchor=#point34 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A500&anchor=#point35 169. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0018 170. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0019 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A59&anchor=#point136 174. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0020 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A166&locale=sk 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A166 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A166&anchor=#point50 178. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0021 179. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&locale=sk 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&anchor=#point126 182. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0022 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&anchor=#point137 186. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0023 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A386&anchor=#point240 190. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0024 191. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0025 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A336&anchor=#point88 195. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0026 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393 198. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0027 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&anchor=#point96 202. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0028 203. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0029 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A742 212. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0030 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 215. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0031 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A67 218. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0032 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point59 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&anchor=#point193 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2004%3A222&anchor=#point198 226. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0033 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&locale=sk 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A302&anchor=#point30 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point165 233. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0034 234. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&anchor=#point29 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&anchor=#point35 238. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0035 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66 241. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0036 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66 244. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0037 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66&locale=sk 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A66 247. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0038 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A376&locale=sk 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A376 250. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0039 251. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0040 252. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0041 253. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0042 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A578&locale=sk 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A578 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A578&anchor=#point22 257. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0043 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A271&locale=sk 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A271 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A271&anchor=#point86 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A390&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A390 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A390&anchor=#point91 264. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A390&anchor=#point96 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774&locale=sk 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774&anchor=#point95 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A774&anchor=#point101 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A46&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A46 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A46&anchor=#point100 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A46&anchor=#point112 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A248&locale=sk 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A248 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A248&anchor=#point176 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A248&anchor=#point185 277. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A248&anchor=#point212 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A248&anchor=#point217 279. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0044 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569&locale=sk 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A569 282. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0045 283. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0046 284. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0047 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:099:TOC 286. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0048 287. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0049 288. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&locale=sk 289. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&anchor=#point69 291. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&anchor=#point76 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&locale=sk 293. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6 294. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&anchor=#point131 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&anchor=#point136 296. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0050 297. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0051 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&locale=sk 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&anchor=#point83 301. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A598&anchor=#point104 302. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0052 303. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0053 304. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0054 305. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 306. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682 307. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&anchor=#point110 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&anchor=#point112 309. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0055 310. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0056 311. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682 313. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&anchor=#point110 314. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&anchor=#point112 315. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0057 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A78&locale=sk 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A78 318. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A78&anchor=#point75 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A78&anchor=#point88 320. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0058 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&locale=sk 322. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&anchor=#point69 324. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A445&anchor=#point76 325. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0059 326. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 327. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537 328. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&anchor=#point92 329. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&anchor=#point106 330. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0060 331. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&locale=sk 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6 333. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&anchor=#point131 334. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A6&anchor=#point136 335. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0061 336. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57&locale=sk 337. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A57 338. file:///tmp/lynxXXXX0M1MVl/L85233-8331TMP.html#c-ECR_62019CC0167_SK_01-E0062 339. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 340. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 341. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point181