NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA HENRIK SAUGMANDSGAARD ŘE prednesené 9. septembra 2020 ( [1]1 ) Veci C-152/19 P a C-165/19 P Deutsche Telekom AG (C-152/19 P), Slovak Telekom a. s. (C-165/19 P) proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Slovenský trh vysokorýchlostných telekomunikacných sluzieb - Podmienky neviazaného prístupu iných operátorov k úcastníckym prípojkám stanovené historickým operátorom - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP - Povinnost prístupu ulozená regulacným rámcom - Judikatúra Bronner - Neuplatnitelnost - Pripísatelnost konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti - Pojem 'hospodárske jednotky` - Rozhodujúci vplyv - Skutocný výkon - Súbor zhodných skutocností" I. Úvod 1. Tieto veci nabádajú Súdny dvor, aby opätovne spresnil pôsobnost rozsudku Bronner ( [2]2 ) v normatívnej oblasti clánku 102 ZFEÚ. Uvedená vec sa týkala situácie, ked podnik v dominantnom postavení odmietol sprístupnit infrastruktúru, ktorej je vlastníkom, konkurencným podnikom. 2. Odvolatelky, spolocnosti Deutsche Telekom AG (dalej len "DT") vo veci C-152/19 P a Slovak Telekom, a. s. (dalej len "ST") vo veci C-165/19 P v podstate navrhujú uplatnit podmienky stanovené v bode 41 tohto rozsudku, najmä podmienku týkajúcu sa nevyhnutnosti, na implicitné odmietnutia prístupu, ktoré nie sú dôsledkom výslovného odmietnutia zo strany dominantného podniku, ale nespravodlivých zmluvných podmienok. 3. Z dôvodov, ktoré uvediem dalej, Súdnemu dvoru navrhnem, aby tento pojem "implicitného odmietnutia" prístupu zamietol a aby zdôraznil obmedzenú pôsobnost rozsudku Bronner. Podla môjho názoru rozsudok Bronner je a musí zostat osobitným prípadom v normatívnej oblasti clánku 102 ZFEÚ. 4. Súdnemu dvoru tiez navrhnem, aby zamietol druhý a tretí odvolací dôvod uvedený spolocnostou DT vo veci C-152/19 P. Preskúmanie týchto odvolacích dôvodov umozní Súdnemu dvoru pripomenút zásady, ktoré sa týkajú pripísatelnosti konania dcérskej spolocnosti (ST) jej materskej spolocnosti (DT) vtedy, ked je úcast tejto materskej spolocnosti na základnom imaní dcérskej spolocnosti prílis nízka na to, aby sa na nu vztahovala domnienka "Akzo Nobel" ( [3]3 ). II. Skutkový a právny kontext sporov 5. Skutkový kontext sporov bol vysvetlený v bodoch 1 az 11 rozsudku Vseobecného súdu, Deutsche Telekom/Komisia (dalej len "rozsudok DT") ( [4]4 ), ako aj v bodoch 1 az 11 rozsudku Vseobecného súdu Slovak Telekom/Komisia (dalej len "rozsudok ST") ( [5]5 ). Mozno ho zhrnút takto. 6. DT a ST sú historickými telekomunikacnými operátormi v Nemecku a na Slovensku. Od 4. augusta 2000 a pocas celého obdobia uvedeného v spornom rozhodnutí, teda od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010, mala DT 51 % podiel na základnom imaní spolocnosti ST. 7. V súvislosti s poskytovaním prístupu k internetu je úcastníckou prípojkou fyzické dvojzilové kovové vedenie (nazývané tiez "linka"), ktoré na jednej strane spája koncový bod siete v priestoroch úcastníka a na druhej strane hlavný rozvádzac alebo ekvivalentné zariadenie pevnej verejnej telefónnej siete. 8. Neviazaný prístup k úcastníckej prípojke umoznuje novým subjektom vstupujúcim na trh, obvykle nazývaným "alternatívni operátori", vyuzívat uz existujúcu telekomunikacnú infrastruktúru, ktorá patrí historickým operátorom s cielom ponúknut rôzne sluzby koncovým uzívatelom a to v konkurencii s historickými operátormi. 9. Zrusenie viazanosti pri prístupe k úcastníckej prípojke bolo organizované na úrovni Európskej únie, najmä nariadením (ES) c. 2887/2000 ( [6]6 ) a smernicou 2002/21/ES ( [7]7 ). 10. Tento právny rámec v podstate ukladal operátorovi "s významným vplyvom na trhu", ako ho identifikoval vnútrostátny regulacný orgán, povinnost poskytnút alternatívnym operátorom neviazaný prístup k jeho úcastníckej prípojke a súvisiacim sluzbám za transparentných, spravodlivých a nediskriminacných podmienok, ako aj povinnost aktualizovat standardnú ponuku takéhoto neviazaného prístupu. 11. Po vykonaní analýzy svojho vnútrostátneho trhu prijal slovenský regulacný orgán v oblasti telekomunikácií 8. marca 2005 rozhodnutie, ktorým oznacil ST za operátora s významným vplyvom na velkoobchodnom trhu neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke v zmysle nariadenia c. 2887/2000. Toto rozhodnutie, ktoré ST napadla, bolo potvrdené predsedom tohto orgánu 14. júna 2005. 12. V rámci plnenia tohto rozhodnutia ST 12. augusta 2005 zverejnila svoju standardnú ponuku v oblasti neviazaného prístupu. Tento dokument, ktorý bol od tohto dátumu do konca roka 2010 devätkrát zmenený, definoval zmluvné a technické podmienky neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke spolocnosti ST. 13. Ponuka spolocnosti ST pokrývala 75,7 % slovenských domácností, ako aj vsetky úcastnícke prípojky, ktoré mohli byt pouzité na prenos vysokorýchlostného signálu. Pocas obdobia od roku 2005 do roku 2010 vsak bol zriadený neviazaný prístup len niekolkým málo úcastníckym prípojkám spolocnosti ST a to od 18. decembra 2009, pricom tieto boli vyuzívané jediným alternatívnym operátorom s cielom poskytovat podnikom maloobchodné sluzby vysokorýchlostného pripojenia. III. Sporné rozhodnutie 14. Dna 15. októbra 2014 Európska komisia prijala rozhodnutie, ktorým ulozila spolocnostiam DT a ST sankcie za porusenie clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (dalej len "sporné rozhodnutie") na slovenskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu ( [8]8 ). 15. V spornom rozhodnutí Komisia konstatovala, ze podnik, ktorý pozostáva zo spolocností DT a ST, sa v období od 12. augusta 2005 do 31. decembra 2010 dopustil jediného a pokracujúceho porusenia clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP, ktoré sa týkalo podmienok, za akých ST ponúkala neviazaný prístup k svojej úcastníckej prípojke. 16. Presnejsie, porusenie konstatované Komisiou spocívalo v týchto postupoch: - zatajovanie informácií týkajúcich sa siete a potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám, vo vztahu k alternatívnym operátorom, - zúzenie rozsahu povinností spolocnosti ST týkajúcich sa neviazaného prístupu k úcastníckym prípojkám, - stanovenie nespravodlivých podmienok v jej standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu týkajúcich sa kolokácie, kvalifikácie, prognóz, opráv a bankových záruk a - uplatnovanie nespravodlivých cien, ktoré rovnako efektívnemu operátorovi, opierajúcemu sa o velkoobchodný prístup k neviazaným úcastníckym prípojkám spolocnosti ST, neumoznili reprodukovat ponuku maloobchodných sluzieb spolocnosti ST bez toho, aby mu vznikla strata. 17. Komisia ulozila spolocnostiam DT a ST spolocne a nerozdielne pokutu vo výske 38838000 eur a spolocnosti DT pokutu vo výske 31070000 eur. IV. Konania na Vseobecnom súde a napadnuté rozsudky A. Rozsudok DT 18. Na podporu svojej zaloby podanej na Vseobecný súd uviedla DT pät zalobných dôvodov zalozených na: - nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, pokial ide o zneuzívajúce konanie spolocnosti ST, ako aj na porusení práva na obhajobu, - nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o dlzku obdobia, v ktorom dochádzalo k zneuzívajúcemu konaniu spolocnosti ST, - nesprávnom právnom posúdení a zjavne nesprávnom posúdení v rámci toho, ako sa spolocnosti DT pripísalo zneuzívajúce konanie spolocnosti ST, kedze Komisia nepreukázala skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu spolocnosti DT na ST, - nedodrzaní obsahu pojmu "podnik" v zmysle práva Únie a zásady individualizácie trestov, ako aj na nedostatku odôvodnenia a - na nesprávnom výpocte výsky pokuty ulozenej spolocnostiam DT a ST. 19. Rozsudkom DT Vseobecný súd sporné rozhodnutie ciastocne zrusil. Dalej stanovil výsku pokuty, za zaplatenie ktorej je DT solidárne zodpovedná, na 38061963 eur a výsku pokuty, ktorú je povinná zaplatit iba DT, na 19030981 eur. V zostávajúcej casti zalobu spolocnosti DT zamietol. B. Rozsudok ST 20. Na podporu svojej zaloby podanej na Vseobecný súd uviedla ST pät zalobných dôvodov zalozených na: - zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení clánku 102 ZFEÚ, - porusení jej práva na obhajobu, pokial ide o posúdenie postupu vedúceho k cenovému stlácaniu, - pochybeniach, ku ktorým doslo v rámci konstatovania cenového stlácania, - zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení, ked Komisia dospela k záveru, ze ST a DT sú súcastou jedného podniku a ze obidve tieto spolocnosti sú zodpovedné za predmetné porusenie, - subsidiárne, na pochybeniach pri stanovení výsky pokuty. 21. Rozsudkom ST Vseobecný súd ciastocne zrusil sporné rozhodnutie. Dalej stanovil sumu pokuty, za ktorú je ST solidárne zodpovedná, na 38061963 eur. V zostávajúcej casti zalobu spolocnosti ST zamietol. V. O odvolaniach podaných na Súdny dvor A. Odvolanie podané spolocnostou DT proti rozsudku DT 22. Na podporu svojho odvolania proti rozsudku DT vo veci C-152/19 P uvádza DT styri odvolacie dôvody zalozené na: - nesprávnom výklade a uplatnení zásady, podla ktorej na to, aby odmietnutie prístupu predstavovalo porusenie clánku 102 ZFEÚ, musí byt pozadovaný prístup nevyhnutný na cinnost vykonávanú na nadväzujúcom trhu, - nesprávnom výklade a uplatnení zásady, podla ktorej mozno pripísat materskej spolocnosti porusenie clánku 102 ZFEÚ, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost len vtedy, ked materská spolocnost skutocne vykonáva rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost, - nesprávnom uplatnení zásady, podla ktorej mozno pripísat materskej spolocnosti porusenie clánku 102 ZFEÚ, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost, len vtedy, ked dcérska spolocnost v zásade plní pokyny, ktoré jej udeluje materská spolocnost, a - porusení práva byt vypocutý v priebehu správneho konania. 23. Okrem toho DT navrhuje, aby sa aj na nu vztahovalo prípadné rozhodnutie, ktorým by Súdny dvor vyhovel odvolaciemu dôvodu prednesenému spolocnostou ST vo veci C-165/19 P, ktorého predmet je totozný s predmetom tretej casti prvého zalobného dôvodu predneseného spolocnostou DT Vseobecnému súdu, konkrétne rámcom výpoctu dlhodobých priemerných marginálnych nákladov ako základom konstatovania existencie zneuzívajúcich tarifných nozníc. 24. Na záver svojho odvolania DT navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom zamietol jej zalobu, - zrusil v celom rozsahu alebo scasti, v rozsahu, v akom sa jej týka, sporné rozhodnutie, a podporne, aby zrusil alebo znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené, - subsidiárne vrátil vec Vseobecnému súdu na nové rozhodnutie a - ulozil Komisii povinnost nahradit vsetky trovy tohto konania a konania pred Vseobecným súdom. 25. Komisia navrhuje zamietnut odvolanie a ulozit spolocnosti DT povinnost nahradit trovy konania. B. Odvolanie podané spolocnostou ST proti rozsudku ST 26. Na podporu svojho odvolania proti rozsudku ST vo veci C-165/19 P uvádza ST tri odvolacie dôvody zalozené na: - nesprávnom právnom posúdení pri konstatovaní zneuzitia v zmysle clánku 102 ZFEÚ spocívajúceho v odmietnutí uzavriet zmluvu, - porusení práva na obhajobu pri posudzovaní cenového stlácania a - nesprávnom právnom posúdení pri posudzovaní existencie cenového stlácania. 27. Okrem toho ST navrhuje, aby sa aj na nu vztahovalo prípadné rozhodnutie, ktorým by Súdny dvor vyhovel odvolaciemu dôvodu prednesenému spolocnostou DT vo veci C-152/19 P, ktorého predmet je totozný s predmetom stvrtého zalobného dôvodu predneseného spolocnostou ST na Vseobecnom súde, konkrétne konstatovaním Komisie, ze DT a ST tvorili jediný podnik a obe sú zodpovedné za údajné porusenie predpisov zo strany spolocnosti ST. 28. Na záver svojho odvolania ST navrhuje, aby Súdny dvor: - úplne alebo scasti zrusil napadnutý rozsudok, - úplne alebo scasti zrusil napadnuté rozhodnutie, - podporne zrusil alebo este viac znízil pokuty, ktoré jej boli ulozené a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy tohto konania a konania pred Vseobecným súdom. 29. Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a ulozit spolocnosti ST povinnost nahradit trovy konania. VI. O konaniach na Súdnom dvore 30. Vo veci C-152/19 P podala DT svoje odvolanie proti rozsudku DT 21. februára 2019. Písomné pripomienky predlozila Komisia. 31. Vo veci C-165/19 P podala ST svoje odvolanie proti rozsudku ST 22. februára 2019. Písomné pripomienky predlozila Komisia. 32. Komisia, DT a ST sa zúcastnili na pojednávaní 17. júna 2020, ktoré bolo spolocné pre obe veci, aby boli vypocuté ich pripomienky. VII. Analýza 33. V súlade s poziadavkou Súdneho dvora sa tieto návrhy zamerajú na prvé tri odvolacie dôvody prednesené spolocnostou DT vo veci C-152/19 P a na prvý odvolací dôvod prednesený spolocnostou ST vo veci C-165/19 P. A. O prvom odvolacom dôvode spolocnosti DT a prvom odvolacom dôvode spolocnosti ST 34. Prvý odvolací dôvod spolocnosti DT a prvý odvolací dôvod spolocnosti ST sú oba zalozené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, pokial ide o podmienku nevyhnutnosti stanovenú v rozsudku Bronner na úcely posúdenia existencie zneuzívajúceho postupu v zmysle clánku 102 ZFEÚ. 35. Tieto dva odvolacie dôvody sa z velkej casti prekrývajú, rovnako ako aj relevantné casti rozsudku DT (body 86 az 116) a rozsudku ST (body 92 az 154), takze je uzitocné ich posúdit spolocne. 36. Predtým, nez zacnem skúmat tvrdenia uvedené spolocnostami DT a ST, povazujem za uzitocné pripomenút obsah postupov, o ktoré ide v tejto veci. 37. Z bodov 92 az 94 rozsudku DT, ako aj z bodov 113 a 114 rozsudku ST vyplýva, ze DT a ST nespochybnili existenciu správania konstatovaného Komisiou v siedmej casti sporného rozhodnutia (dalej len "predmetné postupy"), konkrétne: - zatajovanie informácií týkajúcich sa siete spolocnosti ST, potrebných pre neviazaný prístup k úcastníckym prípojkám tohto operátora, vo vztahu k alternatívnym operátorom, - zúzenie rozsahu povinností spolocnosti ST nou samou týkajúcich sa neviazaného prístupu vyplývajúcich z platného právneho rámca a - stanovenie viacerých nespravodlivých klauzúl a podmienok v standardnej ponuke v oblasti neviazaného prístupu spolocnostou ST. 38. Tieto skutkové okolnosti neboli na Vseobecnom súde spochybnené, a preto ich treba v rámci tohto konania povazovat za preukázané s konecnou platnostou. 1. Zhrnutie tvrdení uvádzaných spolocnostami DT a ST 39. DT a ST v zásade tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze Komisia nebola povinná na úcely kvalifikácie predmetných postupov ako "jediného a pokracujúceho porusenia" clánku 102 ZFEÚ preukazovat, ze prístup k úcastníckej prípojke bol v zmysle rozsudku Bronner nevyhnutný na výkon cinnosti konkurencných poskytovatelov sluzieb na maloobchodnom masovom trhu vzhladom na existenciu zákonnej povinnosti prístup umoznit. 40. V záujme prehladnosti sa budem pridrzat struktúry prvého odvolacieho dôvodu uvedeného spolocnostou ST, ktorý sa delí na pät castí. 41. V rámci prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu ST tvrdí na jednej strane, ze Vseobecný súd dospel v bodoch 151 a 152 rozsudku ST k nesprávnemu záveru, ze podmienky stanovené rozsudkom Bronner na úcely uplatnenia clánku 102 ZFEÚ sa neuplatnia vtedy, ked existuje právna povinnost prístupu ex ante. Tento záver nezohladnuje skutocnost, ze ex post kontrola podla clánku 102 ZFEÚ sa zásadne lísi od regulacných kontrol vykonávaných ex ante slovenským regulacným orgánom v oblasti telekomunikácií. ( [9]9 ) 42. ST na druhej strane tvrdí, ze Vseobecný súd sa bode 121 rozsudku ST nesprávne domnieval, ze Komisia nemusí overovat, ci bola splnená podmienka rozsudku Bronner týkajúca sa "nevyhnutnosti", a to z toho dôvodu, ze regulácia ex ante uz uznala "nevyhnutnost" prístupu k úcastníckej prípojke odvolatelky. Posúdenie "nevyhnutnosti" vykonané podla regulacného rámca sa totiz zásadne lísi od posúdenia "nevyhnutnosti" vykonaného podla clánku 102 ZFEÚ. 43. Obdobne DT tvrdí, ze Vseobecný súd v bode 101 rozsudku DT nesprávne rozhodol, ze právna povinnost prístupu nahrádza nevyhnutnost prístupu v zmysle rozsudku Bronner. Právna povinnost prístupu, ulozená ex ante, a poziadavka nevyhnutnosti v zmysle rozsudku Bronner, skúmaná ex post, vsak zodpovedajú zásadne odlisný úvahám. 44. DT tiez kritizuje odkaz uvedený v bode 97 rozsudku DT na rozsudok Deutsche Telekom/Komisia ( [10]10 ) vzhladom na to, ze tento rozsudok sa netýkal vztahu medzi právnou povinnostou prístupu a podmienkou nevyhnutnosti v zmysle rozsudku Bronner. 45. V druhej casti odvolacieho dôvodu ST tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 126 a 127 rozsudku ST nesprávne z rozsudku TeliaSonera Sverige ( [11]11 ) vyvodil, ze podmienky uvedené v rozsudku Bronner nie sú uplatnitelné. ST zdôraznuje, ze body 55 az 58 rozsudku TeliaSonera Sverige sa týkali postupu cenového stlácania, zatial co ST je obvinená z odmietnutia uzavriet zmluvu s alternatívnymi operátormi. Podla spolocnosti ST sa takéto odmietnutie musí posúdit vzhladom na judikatúru týkajúcu sa odmietnutia uzavriet zmluvu, ktorej súcastou je rozsudok Bronner. 46. DT uviedla podobné tvrdenie s cielom preukázat existenciu nesprávneho právneho posúdenia v bode 109 rozsudku DT. 47. V tretej casti odvolacieho dôvodu ST tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 138 a 139 rozsudku ST dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze rozsudok Súdu prvého stupna Clearstream/Komisia ( [12]12 ) nebol relevantný pre posúdenie správania spolocnosti ST z toho dôvodu, ze v prejednávanej veci neexistovala zákonná povinnost poskytovat predmetnú sluzbu a dominantný podnik nedospel k svojmu obchodnému postaveniu v rámci zákonného monopolu. 48. V stvrtej casti odvolacieho dôvodu ST tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 133 a 134 rozsudku ST nesprávne potvrdil, ze výslovné alebo kategorické odmietnutie uzavriet zmluvu musí na to, aby bolo kvalifikované ako "zneuzívajúce" v zmysle clánku 102 ZFEÚ, splnat prísne podmienky rozsudku Bronner, zatial co tieto podmienky nie sú uplatnitelné v prípade implicitného odmietnutia uzavriet zmluvu. Tento postoj Vseobecného súdu by viedol k tomu, ze závaznejsie konanie (výslovné odmietnutie uzavriet zmluvu) by sa posudzovalo priaznivejsie ako menej závazné konanie (implicitné odmietnutie uzavriet zmluvu). Podla spolocnosti ST je rozsudok Vseobecného súdu v tomto ohlade tiez nedostatocne odôvodnený. 49. DT uviedla podobné tvrdenie, pokial ide o bod 111 rozsudku DT, ked kritizovala rozdielne posudzovanie výslovného odmietnutia prístupu, o aké ide v rozsudku Bronner, a implicitného odmietnutia prístupu, o aké ide v prejednávanej veci. 50. V piatej a poslednej casti odvolacieho dôvodu ST uvádza, ze Vseobecný súd sa v bodoch 153 a 154 rozsudku ST nesprávne domnieval, ze bývalý státny monopol v prospech spolocnosti ST predstavuje právny základ pre neuplatnenie podmienok uvedených v rozsudku Bronner. ST tvrdí, ze jediný rozsudok citovaný Vseobecným súdom v tejto súvislosti, konkrétne rozsudok Post Danmark ( [13]13 ), nijako toto stanovisko nepodporuje. ST dodáva, ze rozsudok Bronner vyzaduje posúdenie nevyhnutnosti v okamihu údajného zneuzívajúceho konania, takze existencia zákonného monopolu v minulosti je irelevantná. 2. Odpoved na tvrdenia uvedené spolocnostami DT a ST 51. Vsetky tvrdenia uvedené spolocnostami DT a ST sú zalozené na jednom predpoklade, konkrétne na tom, ze zneuzívajúcu povahu predmetných postupov nebolo mozné konstatovat bez toho, aby boli overené podmienky nevyhnutnosti v zmysle rozsudku Bronner. 52. Inými slovami, pokial rozsudok Bronner nepredstavuje relevantné rozhodné kritérium pre posúdenie zneuzívajúcej povahy týchto postupov, vsetky tvrdenia spolocností DT a ST musia byt zamietnuté ako nedôvodné alebo neúcinné. 53. Som vsak skutocne presvedcený o tom, ze rozsudok Bronner nie je v prejednávanej veci z dôvodov opísaných nizsie relevantný. 54. Vseobecnejsie, táto vec dáva Vseobecnému súdu prílezitost objasnit pôsobnost rozsudku Bronner, ktorý bol predmetom mnohých otázok na pojednávaní. 55. V podstate dalej preukázem, ze rozsudok Bronner predstavuje osobitný prípad v normatívnej oblasti clánku 102 ZFEÚ. Pôsobnost tohto konkrétneho prípadu treba vykladat restriktívne tak, aby sa zachoval potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ. ( [14]14 ) Inými slovami, v zásade platí, ze podmienky uvedené v rozsudku Bronner nie sú pre posudzovanie existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ uplatnitelné. a) O prípade opísanom v rozsudku Bronner a o tam stanovených podmienkach 56. Prípad opísaný Súdnym dvorom v rozsudku Bronner bol jasne identifikovaný v bode 37 uvedeného rozsudku: Súdny dvor v podstate skúmal, ci mozno povazovat za "zneuzívajúci postup" v zmysle clánku 102 ZFEÚ "skutocnost, ze vlastník jediného systému donásky do domu existujúceho na území clenského státu na celostátnej úrovni, ktorý pouzíva tento systém na distribúciu svojich vlastných denníkov, k nemu odmieta prístup vydavatelovi konkurencného denníka". 57. Inými slovami, prípad uvedený v rozsudku Bronner je prípad, ked podnik v dominantnom postavení odmietne sprístupnit infrastruktúru, ktorej je vlastníkom - v prejednávanej veci systému donásky do domu - jednému alebo viacerým konkurencným podnikom. Pre zjednodusenie budem pri odkaze na tento prípad dalej v týchto návrhoch pouzívat pojem "odmietnutie sprístupnenia". 58. Táto zásadná otázka sa v podstate neodlisuje od otázky týkajúcej sa obmedzení výkonu výlucných práv nositelom práva dusevného vlastníctva na základe clánku 102 ZFEÚ. To vysvetluje viaceré odkazy na rozsudok RTE a ITP/Komisia, nazývaný "rozsudok Magill" ( [15]15 ), v rozsudku Bronner. 59. V bode 41 rozsudku Bronner Súdny dvor stanovil viacero podmienok, ktoré musia byt splnené na to, aby odmietnutie sprístupnenia mohlo predstavovat zneuzívajúci postup v zmysle clánku 102 ZFEÚ. Ako uviedol Súdny dvor, na tento úcel je potrebné "nielen to, aby odmietnutie sluzby pozostávajúcej z donásky do domu bolo spôsobilé vylúcit akúkolvek konkurenciu na trhu denníkov zo strany ziadatela o sluzbu a nemohlo byt objektívne odôvodnené, ale aj to, aby sluzba ako taká bola nevyhnutná na výkon jeho cinnosti v tom zmysle, ze neexistuje ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada uvedeného systému donásky do domu". 60. Zo znenia bodu 41 rozsudku Bronner vyvodzujem tri podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby odmietnutie sprístupnenia bolo mozné kvalifikovat ako "zneuzitie" (dalej len "podmienky Bronner"): - odmietnutie sprístupnenia musí byt spôsobilé vylúcit akúkolvek konkurenciu na relevantnom trhu zo strany konkurencného podniku, - toto odmietnutie nie je objektívne odôvodnené, - predmetná infrastruktúra musí byt nevyhnutná na výkon cinnosti konkurencného podniku v tom zmysle, ze neexistuje ziadna skutocná alebo potenciálna náhrada. b) O význame prejednávanej veci pre politiku hospodárskej sútaze v rámci Únie 61. Podla spolocností DT a ST mozno predmetné postupy kvalifikovat ako "zneuzívajúce" v zmysle clánku 102 ZFEÚ len vtedy, ked sú kumulatívne splnené podmienky Bronner. Komisia naopak tvrdí, ze judikatúra Bronner sa na takéto konanie neuplatnuje. 62. Chcel by som v tomto stádiu zdôraznit význam prejednávanej veci, ktorý znacne prekracuje jednoduchý spor medzi týmito úcastníkmi. 63. Podmienky Bronner podrobujú konstatovanie zneuzívania osobitne prísnym právnym kritériám. V urcitom zmysle predstavujú "vrchol" v normatívnej oblasti clánku 102 ZFEÚ. 64. Z akéhokolvek rozsírenia pôsobnosti judikatúry Bronner preto logicky vyplýva zmensenie potrebného úcinku clánku 102 ZFEÚ, ako aj zároven oslabenie právomoci Komisie v boji proti zneuzívajúcim postupom. V praxi by bola Komisia povinná predlozit ovela závaznejsie dôkazy na to, aby konstatovala existenciu zneuzívajúceho postupu. Zároven by sa zväcsil priestor pre rozhodovanie podnikov v dominantnom postavení, kedze ich správanie by bolo sankcionované uz len za predpokladu splnenia vsetkých podmienok Bronner. 65. Jasnejsie povedané, akékolvek rozsírenie dosahu judikatúry Bronner by viedlo k tomu, ze by bolo zakázané len "super-zneuzívanie" dominantného postavenia, konkrétne zneuzívajúce postupy, ktoré splnajú podmienky Bronner. Naopak, nebol by uz sankcionovaný ziaden postup podniku v dominantnom postavení, ktorý spadá do jedného z týchto troch prípadov: - nevylucuje vsetku konkurenciu zo strany konkurencného podniku na relevantnom trhu (obrátená prvá podmienka Bronner), - je objektívne odôvodnený (obrátená druhá podmienka Bronner) alebo - netýka sa tovarov alebo sluzieb nevyhnutných na výkon cinnosti konkurencného podniku (obrátená tretia podmienka Bronner). c) O dôvode existencie podmienok Bronner 66. Po vysvetlení významu prejednávanej veci sa teraz treba zaoberat dôvodom existencie podmienok Bronner, ktoré ako také nie sú obsiahnuté v znení clánku 102 ZFEÚ. 67. Preco stanovil Súdny dvor na posudzovanie zneuzívajúcej povahy odmietnutia sprístupnenia prísnejsie kritériá, zatial co ostatné postupy podnikov v dominantnom postavení - ako je stanovenie neprimeranej ceny ( [16]16 ), tarifných nozníc ( [17]17 ) alebo iných nespravodlivých zmluvných podmienok ( [18]18 ) - sa posudzujú bez toho, aby sa niekedy uplatnili podmienky Bronner? 68. Podla môjho názoru je odpoved na túto otázku jasne vysvetlená v návrhoch, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Bronner ( [19]19 ). V podstate ide o to, ze existuje zásadný rozdiel medzi na jednej strane sankcionovaním podmienok dohody, najmä dohodnutej ceny, z toho dôvodu, ze zvýhodnujú podnik, ktorý z dôvodu svojho dominantného postavenia nepodlieha trhovej disciplíne, a na druhej strane sankcionovaním odmietnutia sprístupnenia. Sankcionovat odmietnutie sprístupnenia, co znamená ulozit podniku povinnost uzatvorit dohodu, je citelne väcsím zásahom do slobody podnikov. 69. Práve tento rozdiel v povahe odôvodnuje prísnejsie právne kritériá stanovené v rozsudku Bronner. Toto je tiez dôvod existencie doktríny unikátnych zariadení (essential facilities) v práve hospodárskej sútaze Spojených státov, ktorú podrobne vysvetlil generálny advokát Jacobs v bodoch 45 a nasl. návrhov, ktoré predniesol vo veci Bronner. Tento rozdiel v povahe okrem iného vysvetlil tým, ze zdôraznil existenciu dvoch aspektov vyvazovania práv a povinností. 70. V rámci prvého vyvazovania práv a povinností proti sebe stoja základné práva a slobodná hospodárska sútaz. 71. V bode 56 svojich návrhov tak generálny advokát Jacobs vysvetlil, ze "právo vybrat si svojich zmluvných partnerov a slobodne nakladat so svojím majetkom sú vseobecne uznávanými zásadami v právnych systémoch clenských státov, pricom niekedy majú ústavnú povahu. Zásahy do týchto práv si vyzadujú starostlivé odôvodnenie". 72. Odvtedy uz clánky 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie zakotvili slobodu podnikania, ktorá zahrna zmluvnú slobodu, ( [20]20 ) a právo vlastnit majetok. 73. Z povinnosti, ktorú mozno ulozit podniku v dominantnom postavení podla clánku 102 ZFEÚ, spocívajúcej v poskytnutí infrastruktúry, ktorej je vlastníkom, k dispozícii konkurencným podnikom vyplýva závazný a konkrétny zásah do zmluvnej slobody a do práva vlastnit majetok tohto podniku. 74. Práve z dôvodu tohto závazného a konkrétneho zásahu do vyssie uvedených základných práv Súdny dvor v takomto prípade správne stanovil dodatocné podmienky uplatnenia clánku 102 ZFEÚ. Pritom Súdny dvor pristúpil k vyvázeniu na jednej strane zásahu - závaznejsieho - do základných práv podniku v dominantnom postavení, ktorý spocíva v povinnosti dat k dispozícii svoj majetok a na druhej strane podmienok uplatnenia - prísnejsích - clánku 102 ZFEÚ, konkrétne podmienok Bronner, v takom prípade. 75. V rámci druhého aspektu vyvazovania práv a povinností proti sebe stoja krátkodobý úzitok a dlhodobý úzitok pre hospodársku sútaz ako aj v konecnom dôsledku pre spotrebitelov. 76. V bode 57 svojich návrhov generálny advokát Jacobs v tejto súvislosti uvádza, ze "odôvodnenie, z hladiska politiky hospodárskej sútaze, zásahu do zmluvnej slobody podniku v dominantnom postavení casto vyzaduje starostlivé vyvázenie rozdielnych hladísk. Z dlhodobého hladiska je vo vseobecnosti pozitívne pre hospodársku sútaz a je v záujme spotrebitelov, ked sa spolocnosti umozní, aby si pre seba ponechala vlastné zariadenia, ktoré vyvinula na úcely svojej obchodnej cinnosti. ... Okrem toho by sa záujem podniku v dominantnom postavení na investovaní do efektívnych zariadení znízil, keby si jeho konkurenti mohli na poziadanie rozdelit získaný úzitok." 77. V bode 62 svojich návrhov generálny advokát Jacobs vyslovuje obdobné úvahy, pokial ide o odmietnutie udelenia licencie týkajúcej sa práv dusevného vlastníctva: "z udelenia takých výlucných práv na dobu urcitú samých osebe vyplýva vyvázenie záujmu na slobodnej hospodárskej sútazi a záujmu na stimulácii výskumu a vývoja, ako aj tvorivosti. Súdny dvor teda správne rozhodol, ze pri neexistencii iných faktorov nepredstavuje odmietnutie udelit licenciu samo osebe zneuzitie". 78. Ulozenie prísnejsích právnych kritérií na úcely posúdenia zneuzívania spocívajúceho v odmietnutí sprístupnenia je tak odôvodnené tiez hospodárskymi úvahami, ktorých cielom je zachovat dlhodobý úzitok z pôsobenia hospodárskej sútaze pre investície a tvorivost. 79. Aby som to zhrnul, toto dvojaké vyvazovanie práv a povinností jednak medzi základnými právami a slobodnou hospodárskou sútazou a jednak medzi krátkodobým úzitkom a dlhodobým úzitkom z pôsobenia hospodárskej sútaze objasnuje rozdiel v povahe sankcionovania zmluvných podmienok a sankcionovania odmietnutia sprístupnenia. Práve tento rozdiel v povahe vysvetluje stanovenie prísnejsích právnych kritérií v rozsudku Bronner pre posúdenie zneuzívajúcej povahy odmietnutia sprístupnenia. d) O zavádzajúcej povahe pojmu "implicitné odmietnutie prístupu" 80. Jedno z tvrdení uvádzaných spolocnostami DT a ST v prospech uplatnenia podmienok Bronner na predmetné postupy sa zakladá na pojme "implicitné odmietnutie prístupu". Podla spolocností DT a ST by sa judikatúra Bronner mala uplatnit nielen v prípade výslovného odmietnutia prístupu, ako ho predpokladal Súdny dvor v bode 37 rozsudku Bronner, ale tiez v prípade existencie nespravodlivých zmluvných podmienok, ktoré vyzaduje podnik v dominantnom postavení a ktoré de facto vedú k tomu istému výsledku, teda k implicitnému odmietnutiu prístupu. 81. Dokázem pochopit prítazlivost pojmu implicitného odmietnutia prístupu, kedze niektoré nespravodlivé zmluvné podmienky môzu v urcitých prípadoch vylucovat uzavretie dohody. Hned vsak zdôraznujem, ze umelé sústredenie sa na tento úcinok niektorých zmluvných podmienok by viedlo k nezohladnovaniu sirsieho rámca analýzy, na ktorom je zalozený rozsudok Bronner, a najmä dvojakého vyvazovania práv a povinností, ktorého obsah som práve pripomenul. 82. Strategický záujem podniku v takom dominantnom postavení, v akom sa nachádzajú DT a ST, presadzovat takúto argumentáciu sústredenú na pojem "implicitného odmietnutia", je zrejmý. Ako som vysvetlil v bodoch 62 az 65 vyssie, rozsírenie podmienok Bronner na nové postupy by umoznilo zároven obmedzit potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ, zmensit právomoci Komisie a zväcsit priestor pre rozhodovanie podnikov v dominantnom postavení. 83. Naopak, sotva dokázem pochopit naliehanie Komisie na pouzití tohto rozlisovania, ci uz v tejto podobe alebo s pouzitím inej terminológie, kde stoja proti sebe kategorické a implicitné odmietnutie prístupu. Ked bola Komisii v tejto zálezitosti viackrát na pojednávaní polozená otázka, mala tazkosti s vysvetlením dôvodov, pre ktoré nemozno predmetné postupy kvalifikovat ako "implicitné odmietnutie prístupu". 84. V skutocnosti tieto tazkosti vyplývajú zo zavádzajúcej povahy samotného pojmu "implicitné odmietnutie prístupu". Tento pojem, ktorý nemá ziadnu oporu ani v rozsudku Bronner, ani v návrhoch, ktoré v tejto veci predniesol generálny advokát Jacobs, má totiz elastickú, potenciálne neobmedzenú, pôsobnost. Nepredstavuje napríklad poziadavka na nespravodlivú cenu "implicitné odmietnutie prístupu"? 85. Dovedené do extrému by sme sa mohli pýtat, ci vsetky zneuzívajúce postupy nepredstavujú urcitým spôsobom implicitné odmietnutie prístupu, pretoze kazdá nevýhoda ulozená zo strany podniku v dominantnom postavení môze odradit potenciálnych zákazníkov od vyuzívania tovarov a sluzieb, ktoré ponúka. 86. Treba vsak konstatovat, ze Súdny dvor nikdy neuplatnil podmienky Bronner alebo rovnocenné právne kritérium na nespravodlivé zmluvné podmienky. Táto irelevantnost podmienok Bronner je osobitne nápadná, pokial ide o postupy pri urcovaní cien, ktoré by predstavovali - ak by taký pojem existoval - implicitné odmietnutie prístupu par excellence a to z dôvodu rozhodujúcej povahy ceny v rámci pôsobenia hospodárskej sútaze. Vo svojej velmi dávnej judikatúre týkajúcej sa nespravodlivých cien vsak Súdny dvor právne kritérium rovnocenné podmienkam Bronner nepouzil. ( [21]21 ) 87. Nedávno Súdny dvor neuplatnil podmienky Bronner ani v dvoch rozsudkoch, ktoré sa týkali urcovania sadzieb organizáciami kolektívnej správy autorských práv, hoci mozno rozumne predpokladat, ze ich sluzby boli nevyhnutné pre urcité následné cinnosti odberatelov. ( [22]22 ) Súdny dvor rovnako odmietol, ze by bol rozsudok Bronner relevantný, pokial ide o stlácanie cien, ktoré predstavuje osobitnú kategóriu zneuzívajúceho postupu v cenovej oblasti, a to v rozsudkoch TeliaSonera Sverige ( [23]23 ), ako aj Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ( [24]24 ). 88. Aby som to zhrnul, Súdny dvor podmienky Bronner na zneuzívajúce cenové postupy nikdy neuplatnil, hoci tieto postupy by predstavovali implicitné odmietnutie prístupu par excellence. 89. V dôsledku toho by dnes prirovnanie takých postupov k "implicitnému" odmietnutiu prístupu viedlo k úplnému odmietnutiu judikatúry, ktorá sa týka zneuzívajúcich postupov a k vcleneniu podmienok Bronner do samotného jadra clánku 102 ZFEÚ. Rozsudok Bronner by sa stal zásadou a uz nie len osobitným prípadom, co by bolo v rozpore so samotným znením clánku 102 ZFEÚ, ktorého pôsobnost sa neobmedzuje na zneuzívajúce postupy týkajúce sa "nevyhnutných" tovarov alebo sluzieb v zmysle tohto rozsudku. 90. S cielom obmedzit pôsobnost tohto pojmu "implicitné odmietnutie" by niekto mohol povazovat za vhodné obmedzit ho na najzávaznejsie zneuzívajúce postupy. Napríklad by sa za "implicitné odmietnutie prístupu" povazovala len velmi nespravodlivá cena, co by viedlo k uplatneniu podmienok Bronner, pricom ceny mierne nespravodlivé by zostali "jednoduchým" zneuzitím. 91. Vydat sa po tejto ceste by podla môjho názoru predstavovalo váznu chybu. Táto by viedla k zasadeniu znacného zdroja svojvôle do samotného jadra práva hospodárskej sútaze, co je oblast, v ktorej je právna istota pre podniky prvoradá. Hranica medzi implicitným odmietnutím prístupu a jednoduchým zneuzitím by totiz mohla byt len svojvolná. ( [25]25 ) 92. Okrem toho, táto zmena kvalifikácie najzávaznejsích zneuzívajúcich postupov na "implicitné odmietnutie prístupu" by viedla k prinajmensom paradoxnej situácii. Viedla by totiz k uplatneniu podmienok Bronner na najzávaznejsie zneuzívajúce postupy - kvalifikované ako "implicitné odmietnutie prístupu" - a preto k stazeniu ich sankcionovania. Inými slovami, najzávaznejsie zneuzitia (napríklad velmi nespravodlivá cena) by boli podrobené menej prísnemu právnemu rezimu, ako menej závazné zneuzitia (napríklad, mierne nespravodlivá cena). 93. Na rozdiel od tvrdení odvolateliek, ktoré boli zhrnuté v bodoch 48 a 49 vyssie, by tak samotný pojem "implicitného odmietnutia prístupu" viedol k priaznivejsiemu posudzovaniu toho najzávaznejsieho konania. 94. V tejto súvislosti pripomínam, ze závaznost správania podniku v dominantnom postavení nie je relevantným kritériom na posúdenie existencie porusenia clánku 102 ZFEÚ, ako to správne uviedla Komisia. Závaznost vstupuje do hry az v stádiu urcenia sumy pokuty, v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia (ES) c. 1/2003 ( [26]26 ). 95. V konecnom dôsledku dôvod existencie podmienok Bronner, pripomenutý v bodoch 66 az 79 vyssie, spocíva v rozdielnej povahe sankcionovania podmienok dohody a sankcionovania odmietnutia sprístupnenia. Vzhladom na tento dôvod existencie niet podla môjho názoru pochýb o tom, ze podmienky Bronner sa nemajú uplatnovat na nespravodlivé zmluvné podmienky. 96. Vzhladom na vyssie uvedené sa mi zdá nevyhnutné zamietnut pojem "implicitné odmietnutie prístupu" v rámci clánku 102 ZFEÚ, ci uz v rozsudku, ktorý bude vydaný, alebo v akejkolvek inej súvislosti. e) O neuplatnitelnosti podmienok Bronner na predmetné postupy 97. Po tom, co som zdôraznil význam prejednávanej veci, dôvod existencie podmienok Bronner a zavádzajúcu povahu pojmu "implicitné odmietnutie prístupu", zostáva preskúmat, ci predmetné postupy zodpovedajú prípadu uvedenému v rozsudku Bronner, ako bol pripomenutý v bodoch 56 a 57 vyssie. 98. Ide o prípad, ked podnik v dominantnom postavení odmietol sprístupnit infrastruktúru, ktorej je vlastníkom, jednému alebo viacerým konkurencným podnikom. 99. Na postupy, o ktoré ide v prejednávanej veci, opísané v bode 37 vyssie, sa vsak uvedený prípad nevztahuje, ako to uviedol Vseobecný súd bez toho, aby sa dopustil nesprávneho posúdenia, v bodoch 98 a 99 rozsudku DT, ako aj v bodoch 118 a 119 rozsudku ST. 100. ST totiz neodmietla neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, ktorej je vlastníkom, ale podnikom, ktoré chceli k nej mat prístup, ulozila nespravodlivé podmienky, ako to správne zdôraznila Komisia. 101. V tejto súvislosti je irelevantné, ze ST bola prístup k úcastníckej prípojke nútená poskytnút z dôvodu zákonných povinností. Ak by sa ST prístup k úcastníckej prípojke rozhodla poskytnút slobodne, záver by bol rovnaký. Jediným prvkom, na ktorom zálezí pri vylúcení relevantnosti rozsudku Bronner, je to, ze ST neodmietla prístup k infrastruktúre, ktorej je vlastníkom. 102. Na rozdiel od toho, co tvrdia DT a ST, je tento výklad potvrdený rozsudkom TeliaSonera Sverige ( [27]27 ), ako to správne uviedol Vseobecný súd v bodoch 106 az 110 rozsudku DT, ako aj v bodoch 123 az 127 rozsudku ST. 103. V bode 55 rozsudku TeliaSonera Sverige ( [28]28 ) Súdny dvor v zásade pripomenul, ze podmienky Bronner, a najmä poziadavka nevyhnutnosti, nie sú uplatnitelné na posúdenie zneuzívajúcej povahy konania, ktoré spocíva v tom, ze poskytovanie sluzieb alebo predaj tovaru podlieha nevýhodným podmienkam, o ktoré by kupujúci nemusel mat záujem. 104. Okrem toho v bode 58 tohto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze rozsírenie pôsobnosti rozsudku Bronner na kazdé konanie podniku v dominantnom postavení týkajúce sa jeho obchodných podmienok by znamenalo "vyzadovat, aby boli zakazdým splnené podmienky Bronner, co by neoprávnene obmedzilo potrebný úcinok clánku 102 ZFEÚ". 105. Pritom Súdny dvor odmietol prijat návrhy, ktoré predniesol v tejto veci generálny advokát Mazák. Ten sa totiz vyjadril v prospech teórie implicitného odmietnutia obchodovat a s tým súvisiacej povinnosti overovat nevyhnutnost vstupov, v súlade s argumentáciou uvádzanou spolocnostou TeliaSonera Sverige, ktorá bola napokon správne zamietnutá Súdnym dvorom. ( [29]29 ) 106. Rovnako v bode 96 rozsudku Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ( [30]30 ) Súdny dvor pripomenul, ze tarifné noznice predstavujú samostatnú formu zneuzívajúceho konania, ktorá je odlisná od odmietnutia poskytovania, a na ktorú sa nevztahujú podmienky Bronner. 107. Tieto dva rozsudky tak potvrdili obmedzenú pôsobnost rozsudku Bronner, ktorý predstavuje osobitný prípad v normatívnej oblasti clánku 102 ZFEÚ. 108. Po tomto spresnení musia byt ako nedôvodné zamietnuté výhrady spolocností DT a ST týkajúce sa odkazov, v rozsudkoch DT a ST, na rozsudky Deutsche Telekom/Komisia ( [31]31 ) a Post Danmark ( [32]32 ), ako aj na rozsudok Súdu prvého stupna Clearstream/Komisia. ( [33]33 ) Tieto tvrdenia totiz smerujú ku kritike odôvodnenia, ktoré viedlo Vseobecný súd k vylúceniu relevantnosti rozsudku Bronner za okolností prejednávaných vecí. Ako som vsak uz uviedol, Vseobecný súd sa v tejto súvislosti nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia. 109. Napokon pristupujem k preskúmaniu posledného tvrdenia uvedeného spolocnostami DT a ST, ktoré je zhrnuté v bodoch 41 az 44 vyssie. Toto tvrdenie sa týka najmä bodu 101 rozsudku DT a bodu 121 rozsudku ST, ktoré znejú rovnako: "Vzhladom na to, ze príslusný regulacný rámec jasne uznal nevyhnutnost prístupu k úcastníckej prípojke [ST] s cielom umoznit vznik a rozvoj efektívnej hospodárskej sútaze na slovenskom trhu sluzieb vysokorýchlostného internetu, nevyzadovalo sa, aby Komisia preukazovala, ze takýto prístup bol skutocne nevyhnutný v zmysle poslednej podmienky stanovenej v bode 41 rozsudku [Bronner]." 110. Podla spolocností DT a ST Vseobecný súd nesprávne povazoval za rovnocenné na jednej strane preskúmanie nevyhnutnosti vykonávané ex ante vnútrostátnym regulacným orgánom v rámci regulacného rámca a na druhej strane preskúmanie nevyhnutnosti, ktoré prinálezí Komisii ex post na základe clánku 102 ZFEÚ, ako ho vykladá rozsudok Bronner. 111. Hned pripústam, ze sa mi zdá tazké pristupovat k týmto dvom typom preskúmania ako k rovnakým, v súlade s tým, co uviedli DT a ST. Ich tvrdenie je vsak neúcinné, kedze vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutých rozsudkov. 112. Na rozdiel od tvrdení spolocností DT a ST totiz Vseobecný súd tieto dva druhy preskúmania nestotoznil, ale správne rozhodol, ze podmienky Bronner nie sú uplatnitelné za okolností prejednávaných vecí. 113. Toto chápanie vyplýva na jednej strane zo slov pouzitých v bode 101 rozsudku DT a v bode 121 rozsudku ST, ktorých znenie je citované vyssie a ktoré nezavádzajú rovnocennost medzi týmito dvoma typmi preskúmania. Na druhej strane tieto body sú súcastou sirsieho odôvodnenia uvedeného v bodoch 97 az 105 rozsudku DT a v bodoch 117 az 122 rozsudku ST, na konci ktorého Vseobecný súd správne dospel k záveru, ze podmienky Bronner nie sú za týchto okolností jednoducho uplatnitelné. 114. Vseobecný súd sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ako som pripomenul v bode 101 vyssie, rozhodujúcim prvkom pre vylúcenie relevantnosti rozsudku Bronner je to, ze ST neodmietla prístup k infrastruktúre, ktorej je vlastníkom. 115. Okrem toho v bode 97 rozsudku DT a v bode 117 rozsudku ST Vseobecný súd správne pripomenul, ze kedze právna úprava odvetvia telekomunikácií urcuje právny rámec, ktorý sa na nu vztahuje, a prispieva tak k stanoveniu podmienok hospodárskej sútaze, v ktorých telekomunikacný podnik vykonáva svoju cinnost na relevantných trhoch, uvedená právna úprava predstavuje relevantnú skutocnost na uplatnenie clánku 102 ZFEÚ na správania takého podniku, ci uz s cielom definície relevantných trhov, posúdenia zneuzívajúcej povahy takého konania alebo stanovenia výsky pokút. ( [34]34 ) 116. V prejednávanej veci je nesporné, ze právny rámec ukladal spolocnosti ST povinnost prístupu, ako to uviedol Vseobecný súd v bodoch 99 a 100 rozsudku DT, ako aj v bodoch 119 a 120 rozsudku ST. 117. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod spolocnosti DT a prvý odvolací dôvod spolocnosti ST musia byt zamietnuté ako nedôvodné. B. O druhom odvolacom dôvode spolocnosti DT 1. Zhrnutie tvrdení, ktoré uvádza DT 118. Vo svojom druhom odvolacom dôvode DT tvrdí, ze v rozsudku DT doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokial ide o uplatnenie zásady, podla ktorej musí byt materskou spolocnostou skutocne vykonávaný rozhodujúci vplyv na dcérsku spolocnost. DT totiz uvádza, ze Vseobecný súd v bode 230 rozsudku DT správne pripomenul túto zásadu, ale ze sa pri uplatnení uvedenej zásady dopustil dvoch druhov chýb. 119. V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu DT tvrdí, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze skutocnosti, z ktorých vyplýva moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, mozno tiez pouzit ako nepriame dôkazy skutocného výkonu tohto rozhodujúceho vplyvu. 120. Podla DT skutocnosti, z ktorých vyplýva len moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, nemozno pouzit na preukázanie skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu. Akýkolvek iný výklad by odstránil rozdiel medzi moznostou výkonu a skutocným výkonom a viedol by k nezákonnému rozsíreniu domnienky uplatnitelnej na dcérske spolocnosti, ktoré sú ovládané na 100 %. ( [35]35 ) 121. Podla DT sa Vseobecný súd dopustil tohto pochybenia na viacerých miestach rozsudku DT, ked dospel k záveru, ze nepriame dôkazy preukazujúce jednoduchú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv preukazujú skutocný výkon takéhoto vplyvu: - v bode 233, pokial ide o súbeh funkcií v dcérskej spolocnosti a materskej spolocnosti, - v bodoch 249 a nasl., pokial ide o prítomnost vedúcich zamestnancov odvolatelky v predstavenstve spolocnosti ST, - v bodoch 280 a nasl., pokial ide o poskytnutie spolupracovníkov zo strany spolocnosti DT na úcely výkonu urcitých cinností v spolocnosti ST, a - v bode 294, pokial ide o zasielanie správ o jej obchodnej politike zo strany spolocnosti ST. 122. V druhej casti svojho druhého odvolacieho dôvodu DT tvrdí, ze v rámci právnej kvalifikácie skutocností, z ktorých vychádzala Komisia, Vseobecný súd nesprávne uplatnil zásadu, podla ktorej sa musel skutocne vykonávat rozhodujúci vplyv. 123. Vseobecný súd tak v bodoch 262, 273, 274 a 278 napadnutého rozsudku dospel k záveru o existencii skutocného výkonu rozhodujúceho vplyvu len na základe jednoduchej moznosti takéhoto výkonu, pricom opomenul osobitne preskúmat existenciu uvedeného skutocného výkonu. 2. Odpoved na tvrdenia spolocnosti DT 124. Na úvod pripomínam, ze len Vseobecný súd má právomoc konstatovat a zistovat skutkový stav a v zásade skúmat dôkazy, ktoré uznal na preukázanie tohto skutkového stavu. Takéto posúdenie teda nepredstavuje právnu otázku predlozenú na preskúmanie Súdnym dvorom, pokial nejde o prípad skreslenia dôkazov. ( [36]36 ) 125. V prejednávanej veci DT netvrdila, ze by doslo k skresleniu dôkazov preskúmavaných Vseobecným súdom. Súdnemu dvoru rozhodujúcemu v odvolacom konaní preto neprinálezí, aby opätovne skúmal dôkaznú hodnotu nepriamych skutkových dôkazov, ktoré DT uviedla v rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu. 126. Na úcely urcenia presného dosahu tvrdení spolocnosti DT povazujem za uzitocné vsadit ich do kontextu judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pripísatelnosti konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, pricom podiel tejto materskej spolocnosti na základnom imaní dcérskej spolocnosti je prílis nízky na to, aby sa nan vztahovala domnienka "Akzo Nobel". ( [37]37 ) V case rozhodnom pre tieto veci mala totiz DT 51 % podiel na základnom imaní spolocnosti ST. ( [38]38 ) 127. Podla ustálenej judikatúry pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. V tejto súvislosti Súdny dvor jednak spresnil, ze pod pojmom "podnik" v tomto kontexte treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb, a jednak, ze ak takýto hospodársky subjekt porusuje pravidlá hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti za toto porusovanie zodpovedá. ( [39]39 ) 128. Správanie dcérskej spolocnosti mozno pripísat materskej spolocnosti najmä vtedy, ked dcérska spolocnost napriek tomu, ze má vlastnú právnu subjektivitu, neurcuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej casti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvomi právnymi subjektmi. ( [40]40 ) 129. V takej situácii sú totiz materská spolocnost a jej dcérska spolocnost súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle vyssie uvedenej judikatúry. Skutocnost, ze materská a dcérska spolocnost tvoria jeden podnik, tak Komisii umoznuje adresovat rozhodnutie o ulození pokuty materskej spolocnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázat jej osobnú úcast na porusení. ( [41]41 ) 130. V kontexte tohto prepojenia práva hospodárskej sútaze s ekonomickým pojmom "podniku" Súdny dvor spresnil, ze na úcely preskúmania otázky, ci materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti na trhu, je potrebné vziat do úvahy vsetky relevantné okolnosti súvisiace s hospodárskymi, organizacnými a právnymi väzbami, ktoré spájajú dcérsku spolocnost s jej materskou spolocnostou, a zohladnit tak hospodársku realitu. ( [42]42 ) 131. Súdny dvor v tejto súvislosti dodal, ze Komisia sa nemôze uspokojit s konstatovaním, ze materská spolocnost môze vykonávat rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spolocnosti, ale musí tiez overit, ci bol tento vplyv skutocne aj vykonávaný. ( [43]43 ) 132. Inými slovami, prinálezí Komisii, aby na základe súboru skutkových okolností, medzi ktoré patrí najmä prípadná riadiaca právomoc jedného z týchto subjektov vo vztahu k druhému subjektu, preukázala, ze materská spolocnost skutocne uplatnuje rozhodujúci vplyv na jej dcérsku spolocnost. ( [44]44 ) 133. Pokial ide o spôsob dokazovania, Súdny dvor spresnil, ze skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu mozno odvodit z celého radu zhodných skutocností, hoci ani jedna z týchto skutocností - ak sa posudzujú izolovane - nestací na prijatie záveru o existencii takéhoto vplyvu. ( [45]45 ) 134. Práve v tomto stádiu uvediem tvrdenia prednesené spolocnostou DT v rámci druhého odvolacieho dôvodu. 135. DT tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze skutocnosti, z ktorých vyplýva iba moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, mozno tiez pouzit ako nepriame dôkazy skutocného výkonu tohto rozhodujúceho vplyvu. 136. Inými slovami, DT sa snazí vylúcit celú kategóriu nepriamych skutkových dôkazov, konkrétne tých, z ktorých vyplýva moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, z tých dôkazov, ktoré môze Komisia pouzit na preukázanie skutocného výkonu takého vplyvu. 137. Táto argumentácia sa mi zdá byt úplne nedôvodná aspon z troch dôvodov. 138. Po prvé také obmedzenie nijako nevyplýva z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa pripísatelnosti konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti, ktorú som zhrnul vyssie. 139. Konkrétnejsie z tejto judikatúry výslovne vyplýva, ze skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu mozno odvodit z celého radu zhodných skutocností, hoci ani jedna z týchto skutocností - ak sa posudzujú izolovane - nestací na prijatie záveru o existencii takéhoto vplyvu. ( [46]46 ) Súdny dvor v tejto súvislosti nezaviedol ziadne obmedzenie ani ziadne kritérium, pokial ide o zhodné skutocnosti, ktoré môze Komisia pouzit. 140. Po druhé nevidím nijaký logický dôvod, ktorý by odôvodnoval vylúcenie toho, aby ten istý nepriamy skutkový dôkaz mohol prispiet jednak k preukázaniu moznosti rozhodujúceho vplyvu a jednak k preukázaniu skutocného výkonu tohto vplyvu. 141. Samozrejme súbor nepriamych dôkazov preukazujúcich skutocný výkon musí byt silnejsí, podrobnejsí, ako súbor nepriamych dôkazov preukazujúcich jednoduchú moznost. Nic to vsak nemení na tom, ze ten istý nepriamy skutkový dôkaz mozno platne pouzit v oboch kontextoch. 142. Po tretie sa mi zdá, ze tvrdenia spolocnosti DT by v praxi viedli k obmedzeniu skutkových dôkazov, ktoré môze Komisia pouzit iba na také "flagrantné" dôkazy, ( [47]47 ) akými je napríklad písomná správa obsahujúca pokyn materskej spolocnosti, ktorým sa dcérskej spolocnosti nariaduje zmenit jej cenovú politiku. 143. Komisia má vsak takéto flagrantné dôkazy k dispozícii len málokedy. Na zabezpecenie úcinnosti konania Komisie v oblasti hospodárskej sútaze je teda nevyhnutné, aby sa Komisia mohla opierat o akýkolvek nepriamy skutkový dôkaz, pricom súbor týchto skutkových dôkazov, posudzovaných ako celok, musí preukázat skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu. 144. Ako zdôraznila Komisia, ak by sme sa stotoznili s odôvodnením spolocnosti DT, pouzitelnost niektorých skutkových okolností a nepriamych dôkazov by závisela od kritérií, ktoré sú formálne a nie sú prispôsobené hospodárskej realite podnikov. 145. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze predpoklad, z ktorého vychádza druhý odvolací dôvod spolocnosti DT, je nesprávny, takze tento odvolací dôvod treba v celom rozsahu zamietnut. C. O tretom odvolacom dôvode spolocnosti DT 1. Zhrnutie tvrdení, ktoré uvádza DT 146. Vo svojom tretom odvolacom dôvode DT tvrdí, ze rozsudok DT vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o uplatnenie zásady, podla ktorej musí dcérska spolocnost v zásade plnit pokyny, ktoré jej udeluje jej materská spolocnost. 147. Podla spolocnosti DT z judikatúry, ktorá je ustálená od rozsudku Imperial Chemical Industries/Komisia ( [48]48 ), vyplýva, ze pripísatelnost konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti podlieha splneniu styroch kumulatívnych podmienok: - materská spolocnost musela mat moznost vykonávat rozhodujúci vplyv, - materská spolocnost skutocne takýto rozhodujúci vplyv vykonávala, - dcérska spolocnost z tohto dôvodu neurcovala svoje správanie na trhu samostatne a - dcérska spolocnost v podstate plnila pokyny udelené materskou spolocnostou. 148. Stvrtá podmienka, ktorá predpokladá, ze dcérska spolocnost sa v podstate riadila pokynmi materskej spolocnosti, slúzi na overenie toho, ze rozhodujúci vplyv vykonávaný materskou spolocnostou je relevantný. 149. Podla spolocnosti DT sa Vseobecný súd v tejto súvislosti uspokojil s konstatovaním, ze na jednej strane existencia urcitej samostatnosti dcérskej spolocnosti nie je nezlucitelná s príslusnostou tejto dcérskej spolocnosti k tej istej hospodárskej jednotke, do akej patrí jej materská spolocnost (bod 470 rozsudku DT) a, na druhej strane, ze vseobecná stratégia spolocnosti ST na trhu bola definovaná zo strany spolocnosti DT (bod 471 rozsudku DT). 150. Pokial ide o toto druhé konstatovanie, DT spresnuje, ze nie je podopreté bodmi 237 az 464 rozsudku DT, na ktoré Vseobecný súd odkazoval v bode 471 uvedeného rozsudku. Podla spolocnosti DT Vseobecný súd v uvedených bodoch vymenoval viacero nepriamych dôkazov o výkone rozhodujúceho vplyvu spolocnosti DT na ST bez toho, aby konstatoval existenciu konkrétnych pokynov udelených spolocnostou DT spolocnosti ST. 151. Preto a fortiori Vseobecný súd nemohol konstatovat, ze ST sa v podstate riadila pokynmi spolocnosti DT. DT dodáva, ze rozsudok DT je v tejto súvislosti tiez nedostatocne odôvodnený. 2. Odpoved na tvrdenia spolocnosti DT 152. Tretí odvolací dôvod spolocnosti DT je postihnutý rovnakou nenapravitelnou chybou, ako je tá, ktorá postihuje jej prvý a druhý odvolací dôvod, konkrétne mylným predpokladom. 153. Na rozdiel od toho, co tvrdí DT, totiz Súdny dvor nikdy nerozhodol, ze by pripísatelnost konania dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti podliehala splneniu styroch podmienok uvedených v bode 147 vyssie. 154. V skutocnosti existuje v tejto súvislosti jediné relevantné kritérium, konkrétne kritérium existencie hospodárskej jednotky, inak povedané podniku, ktorý tvorí materská a dcérska spolocnost, ako to správne uviedla Komisia. Len v tomto prípade je Komisia oprávnená pripísat konanie dcérskej spolocnosti jej materskej spolocnosti alebo, inými slovami, "odstránit bariéru" medzi samostatnými právnymi struktúrami s cielom zvýsit úcinnost práva hospodárskej sútaze. ( [49]49 ) 155. Práve vzhladom na tieto zásady treba chápat postavenie styroch podmienok uvedených spolocnostou DT. 156. Zdá sa mi, ze Súdny dvor v tejto fáze vývoja svojej judikatúry identifikoval dva dôkazné postupy, ktoré umoznujú Komisii konkrétne preukázat existenciu hospodárskej jednotky pozostávajúcej z materskej spolocnosti a dcérskej spolocnosti: - Komisia môze na jednej strane preukázat, ze materská spolocnost je spôsobilá uplatnovat rozhodujúci vplyv na konanie dcérskej spolocnosti a ze tento vplyv aj skutocne vykonávala, ( [50]50 ) - na druhej strane môze preukázat, ze táto dcérska spolocnost neurcuje svoje správanie na trhu samostatne, ale ze v podstate plní pokyny, ktoré jej dáva materská spolocnost, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizacné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. ( [51]51 ) 157. Argumentácia spolocnosti DT v podstate vedie k zlúceniu týchto dvoch dôkazných postupov, ked od Komisie vyzaduje, aby predlozila dvojaký dôkaz: mala by preukázat jednak skutocný výkon rozhodujúceho vplyvu materskou spolocnostou a jednak existenciu pokynov, ktoré v podstatnej casti uplatnuje dcérska spolocnost. 158. Podla môjho názoru niet pochýb o tom, ze táto argumentácia je bez akéhokolvek základu tak z hladiska judikatúry, ako aj z logického hladiska. 159. Z hladiska judikatúry zo ziadneho rozsudku Súdneho dvora nevyplýva, ze by bola Komisia povinná predlozit takýto dvojitý dôkaz. 160. Z logického hladiska majú tieto dva dôkazné postupy rovnaký ciel, a to preukázat existenciu hospodárskej jednotky (alebo podniku), ktorú tvorí materská a dcérska spolocnost. V dôsledku toho by bolo nadbytocné pozadovat od Komisie, aby súcasne uplatnovala oba tieto postupy. Ako spresnila Komisia, tieto dva dôkazné postupy musia byt povazované za rovnocenné. 161. V bode 471 rozsudku DT Vseobecný súd zdôraznil, ze vzhladom na skutocnosti uvedené v bodoch 237 az 464 uvedeného rozsudku, ktoré preukazujú rozhodujúci vplyv, ktorý DT skutocne vykonávala na ST, Komisia správne dospela k záveru, ze tieto dva právne subjekty tvoria jednu hospodársku jednotku. 162. Preto na rozdiel od toho, co tvrdí DT, Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nebola povinná navyse preukázat, ze ST sa v podstate riadila pokynmi spolocnosti DT. 163. Dalej spresnujem, ze podla poziadaviek ustálenej judikatúry ( [52]52 ) musia byt z odôvodnenia rozsudku Vseobecného súdu jasne a nepochybne zrejmé jeho úvahy, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdne preskúmanie. 164. Z bodov 237 az 473 rozsudku DT pritom jasne, jednoznacne a podrobne vyplývajú dôvody, pre ktoré Vseobecný súd dospel k záveru, ze DT a ST tvoria jednu hospodársku jednotku. 165. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tretí odvolací dôvod spolocnosti DT musí byt tiez zamietnutý v celom rozsahu. VIII. Návrh 166. Vzhladom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bola dotknutá dôvodnost dalsích odvolacích dôvodov, navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvé tri odvolacie dôvody, ktoré uviedla Deutsche Telekom AG vo veci C-152/19 P, ako aj prvý odvolací dôvod predlozený spolocnostou Slovak Telekom, a. s. vo veci C-165/19 P. __________________________________________________________________ ( [53]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [54]2 ) Rozsudok z 26. novembra 1998 (C-7/97, dalej len "rozsudok Bronner, [55]EU:C:1998:569). ( [56]3 ) Pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([57]C-97/08 P, [58]EU:C:2009:536, body [59]60 a [60]63), a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([61]C-516/15 P, [62]EU:C:2017:314, bod [63]54). ( [64]4 ) Rozsudok z 13. decembra 2018 ([65]T-827/14, [66]EU:T:2018:930). ( [67]5 ) Rozsudok z 13. decembra 2018 ([68]T-851/14, [69]EU:T:2018:929). ( [70]6 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke ([71]Ú. v. ES L 336, 2000, s. 4; Mim. vyd. 13/026, s. 83). Toto nariadenie bolo zrusené clánkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a doplnajú smernice 2002/21/ES o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikacné sietové systémy a sluzby. ( [72]7 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady zo 7. marca 2002 o spolocnom regulacnom rámci pre elektronické komunikacné siete a sluzby ([73]Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349). ( [74]8 ) Rozhodnutie C(2014) 7465 final (Vec AT.39523 - Slovak Telekom. Toto rozhodnutie bolo opravené rozhodnutím Komisie C(2014) 10119 final zo 16. decembra 2014 a rozhodnutím Komisie C(2015) 2484 final zo 17. apríla 2015. ( [75]9 ) Pozri bod 11 vyssie. ( [76]10 ) Rozsudok zo 14. októbra 2010 ([77]C-280/08 P, [78]EU:C:2010:603). ( [79]11 ) Rozsudok zo 17. februára 2011 ([80]C-52/09, [81]EU:C:2011:83). ( [82]12 ) Rozsudok z 9. septembra 2009 ([83]T-301/04, [84]EU:T:2009:317). ( [85]13 ) Rozsudok z 27. marca 2012 ([86]C-209/10, [87]EU:C:2012:172, bod [88]23). ( [89]14 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([90]C-52/09, [91]EU:C:2011:83, bod [92]58). ( [93]15 ) Rozsudok zo 6. apríla 1995 ([94]C-241/91 P a C-242/91 P, [95]EU:C:1995:98). ( [96]16 ) Pozri najmä rozsudky z 13. novembra 1975, General Motors Continental/Komisia ([97]26/75, [98]EU:C:1975:150, body [99]11 a [100]12); z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia ([101]226/84, [102]EU:C:1986:421, body [103]27 az [104]30); z 13. júla 1989, Tournier ([105]395/87, [106]EU:C:1989:319, bod [107]38); zo 17. mája 2001, TNT Traco ([108]C-340/99, [109]EU:C:2001:281, body [110]46 a [111]47); z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 ([112]C-52/07, [113]EU:C:2008:703, body [114]28 a [115]29); zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia ([116]C-385/07 P, [117]EU:C:2009:456, body [118]141 a [119]142); z 27. februára 2014, OSA ([120]C-351/12, [121]EU:C:2014:110, body [122]87 a [123]88), a zo 14. septembra 2017, Autortiesibu un komunicesanas konsultaciju agentura - Latvijas Autoru apvieniba ([124]C-177/16, [125]EU:C:2017:689, body [126]35 az [127]51). ( [128]17 ) Rozsudky zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige ([129]C-52/09, [130]EU:C:2011:83, body [131]54 a [132]55), a z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([133]C-295/12 P, [134]EU:C:2014:2062, bod [135]75). ( [136]18 ) Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, AAMS/Komisia ([137]T-139/98, [138]EU:T:2001:272, bod [139]76), a uznesenie z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia ([140]C-552/03 P, [141]EU:C:2006:607, bod [142]137). ( [143]19 ) [144]C-7/97, [145]EU:C:1998:264. ( [146]20 ) Podla vysvetliviek k Charte základných práv ([147]Ú. v. ES C 303, 2007, s. 17) vychádza clánok 16 Charty základných práv najmä z judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zmluvnej slobody. ( [148]21 ) Pozri najmä rozsudky z 13. novembra 1975, General Motors Continental/Komisia ([149]26/75, [150]EU:C:1975:150, body [151]11 a [152]12); z 11. novembra 1986, British Leyland/Komisia ([153]226/84, [154]EU:C:1986:421, body [155]27 az [156]30); z 13. júla 1989, Tournier ([157]395/87, [158]EU:C:1989:319, bod [159]38); zo 17. mája 2001, TNT Traco ([160]C-340/99, [161]EU:C:2001:281, body [162]46 a [163]47); z 11. decembra 2008, Kanal 5 a TV 4 ([164]C-52/07, [165]EU:C:2008:703, body [166]28 a [167]29), a zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt - Duales System Deutschland/Komisia ([168]C-385/07 P, [169]EU:C:2009:456, body [170]141 a [171]142). ( [172]22 ) Pozri rozsudky z 27. februára 2014, OSA ([173]C-351/12, [174]EU:C:2014:110, body [175]87 a [176]88), a zo 14. septembra 2017, Autortiesibu un komunicesanas konsultaciju agentura - Latvijas Autoru apvieniba ([177]C-177/16, [178]EU:C:2017:689, body [179]35 az [180]51). ( [181]23 ) Rozsudok zo 17. februára 2011 ([182]C-52/09, [183]EU:C:2011:83, body [184]55 az [185]58). ( [186]24 ) Rozsudok z 10. júla 2014 ([187]C-295/12 P, [188]EU:C:2014:2062, bod [189]96). ( [190]25 ) Na ilustráciu, od akej hladiny by sa nespravodlivá cena stala implicitným odmietnutím prístupu? Ked je táto cena vyssia ako 200 % nákladov vynalozených podnikom v dominantnom postavení? Ci 175 % nákladov? Len keby sa za primeranú cenu povazovalo 150 % priemernej ceny uplatnovanej na trhu? Zdôraznujem, ze toto urcenie hranice sa mi zdá byt este tazsie, pokial ide o necenové podmienky. ( [191]26 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([192]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Podla jeho clánku 23 ods. 3 "pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." ( [193]27 ) Rozsudok zo 17. februára 2011 ([194]C-52/09, [195]EU:C:2011:83). ( [196]28 ) Rozsudok zo 17. februára 2011 ([197]C-52/09, [198]EU:C:2011:83). ( [199]29 ) Pozri návrhy vo veci TeliaSonera Sverige ([200]C-52/09, [201]EU:C:2010:483, body [202]11 az [203]32, a najmä body 11 a 16). ( [204]30 ) Rozsudok z 10. júla 2014 ([205]C-295/12 P, [206]EU:C:2014:2062). ( [207]31 ) Rozsudok zo 14. októbra 2010 ([208]C-280/08 P, [209]EU:C:2010:603). ( [210]32 ) Rozsudok z 27. marca 2012 ([211]C-209/10, [212]EU:C:2012:172, bod [213]23). ( [214]33 ) Rozsudok z 9. septembra 2009 ([215]T-301/04, [216]EU:T:2009:317). ( [217]34 ) Rozsudok zo 14. októbra 2010, Deutsche Telekom/Komisia ([218]C-280/08 P, [219]EU:C:2010:603, bod [220]224). ( [221]35 ) Pozri najmä rozsudky zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia ([222]C-286/98 P, [223]EU:C:2000:630, bod [224]29); z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([225]C-97/08 P, [226]EU:C:2009:536, body [227]60 a [228]63), a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([229]C-516/15 P, [230]EU:C:2017:314, bod [231]54). ( [232]36 ) Pozri napríklad rozsudok z 10. júla 2014, Telefónica a Telefónica de Espańa/Komisia ([233]C-295/12 P, [234]EU:C:2014:2062, bod [235]84 a citovanú judikatúru). ( [236]37 ) Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 3. ( [237]38 ) Pozri bod 6 vyssie. ( [238]39 ) Pozri najmä rozsudky z 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i. ([239]C-201/09 P a C-216/09 P, [240]EU:C:2011:190, bod [241]95); z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia ([242]C-521/09 P, [243]EU:C:2011:620, bod [244]53), a z 26. októbra 2017, Global Steel Wire a i./Komisia ([245]C-457/16 P a C-459/16 P az C-461/16 P, neuverejnený, [246]EU:C:2017:819, body [247]81 a [248]82). ( [249]40 ) Pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([250]C-97/08 P, [251]EU:C:2009:536, bod [252]58); z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia ([253]C-247/11 P a C-253/11 P, [254]EU:C:2014:257, bod [255]30), a z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([256]C-293/13 P a C-294/13 P, [257]EU:C:2015:416, bod [258]75). ( [259]41 ) Pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([260]C-97/08 P, [261]EU:C:2009:536, bod [262]59); z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia ([263]C-179/12 P, neuverejnený, [264]EU:C:2013:605, bod [265]53), a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([266]C-516/15 P, [267]EU:C:2017:314, bod [268]53). ( [269]42 ) Pozri najmä rozsudky z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([270]C-293/13 P a C-294/13 P, [271]EU:C:2015:416, bod [272]76), a z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia ([273]C-623/15 P, neuverejnený, [274]EU:C:2017:21, bod [275]46). ( [276]43 ) Pozri najmä rozsudky z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia ([277]C-179/12 P, neuverejnený, [278]EU:C:2013:605, bod [279]55); z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia ([280]C-172/12 P, neuverejnený, [281]EU:C:2013:601, bod [282]44). Túto poziadavku tiez pravidelne potvrdzuje Vseobecný súd: pozri najmä rozsudky z 15. júla 2015, Socitrel a Companhia Previdente/Komisia ([283]T-413/10 a T-414/10, [284]EU:T:2015:500, bod [285]200), z 9. septembra 2015, Toshiba/Komisia ([286]T-104/13, [287]EU:T:2015:610, bod [288]95), a z 12. júla 2018, The Goldman Sachs Group/Komisia ([289]T-419/14, [290]EU:T:2018:445, bod [291]84). ( [292]44 ) Pozri najmä rozsudky z 26. septembra 2013, EI du Pont de Nemours/Komisia ([293]C-172/12 P, neuverejnený, [294]EU:C:2013:601, bod [295]47); z 26. septembra 2013, The Dow Chemical Company/Komisia ([296]C-179/12 P, neuverejnený, [297]EU:C:2013:605, bod [298]67), a z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia ([299]C-623/15 P, neuverejnený, [300]EU:C:2017:21, bod [301]48). ( [302]45 ) Pozri najmä rozsudky z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([303]C-293/13 P a C-294/13 P, [304]EU:C:2015:416, bod [305]77), a z 18. januára 2017, Toshiba/Komisia ([306]C-623/15 P, neuverejnený, [307]EU:C:2017:21, bod [308]47). ( [309]46 ) Pozri bod 133 vyssie a citovanú judikatúru. ( [310]47 ) Slovo "flagrantný" je výpozicka z klasickej latinciny flagrans (spalujúci, zapálený), a pouzíva sa obrazne (viditelný a bezprostredný ako ohen) v právnickej latincine, v slovnom spojení flagranti crimine"flagrantný zlocin". Prídavné meno sa pouzíva na to, co je spáchané pred ocami osoby, ktorá - ked hovoríme o trestnom cine - ho konstatuje, z toho "flagrantný zlocin". Pozri REY, A.: Dictionnaire historique de la langue française. Le Robert, Paris, 2016. ( [311]48 ) Rozsudok zo 14. júla 1972 ([312]48/69, [313]EU:C:1972:70, bod [314]137). ( [315]49 ) Pozri bod 127 vyssie a citovanú judikatúru. ( [316]50 ) Pozri body 130 az 132 vyssie a citovanú judikatúru. ( [317]51 ) Pozri najmä rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([318]C-97/08 P, [319]EU:C:2009:536, bod [320]57); z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([321]C-516/15 P, [322]EU:C:2017:314, bod [323]52), a z 26. októbra 2017, Global Steel Wire a i./Komisia ([324]C-457/16 P a C-459/16 P az C-461/16 P, neuverejnený, [325]EU:C:2017:819, bod [326]83). ( [327]52 ) Pozri najmä rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia ([328]C-439/11 P, [329]EU:C:2013:513, bod [330]81); z 25. októbra 2017, PPG a SNF/ECHA ([331]C-650/15 P, [332]EU:C:2017:802, bod [333]44), a z 19. decembra 2019, HK/Komisia ([334]C-460/18 P, [335]EU:C:2019:1119, bod [336]38). References 1. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#t-ECR_62019CC0152_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0001 54. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0002 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A569 56. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0003 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point60 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point63 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point54 64. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0004 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A930 67. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0005 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A929 70. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0006 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:336:TOC 72. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0007 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0008 75. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0009 76. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0010 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 79. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0011 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 82. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0012 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 85. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0013 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&anchor=#point23 89. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0014 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point58 93. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0015 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98 96. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0016 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&anchor=#point11 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&anchor=#point12 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&anchor=#point27 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&anchor=#point30 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&anchor=#point38 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281&anchor=#point46 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281&anchor=#point47 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&anchor=#point28 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&anchor=#point29 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point141 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point142 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&anchor=#point87 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&anchor=#point88 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689&anchor=#point35 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689&anchor=#point51 128. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0017 129. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point54 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point55 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point75 136. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0018 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A272&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A272 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A272&anchor=#point76 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A607&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A607 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A607&anchor=#point137 143. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0019 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A264 146. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0020 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:303:TOC 148. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0021 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&anchor=#point11 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1975%3A150&anchor=#point12 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&anchor=#point27 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A421&anchor=#point30 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&locale=sk 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A319&anchor=#point38 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281&locale=sk 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281&anchor=#point46 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A281&anchor=#point47 164. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&locale=sk 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&anchor=#point28 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A703&anchor=#point29 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point141 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A456&anchor=#point142 172. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0022 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&anchor=#point87 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A110&anchor=#point88 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689&anchor=#point35 180. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A689&anchor=#point51 181. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0023 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point55 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point58 186. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0024 187. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point96 190. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0025 191. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0026 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 193. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0027 194. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 196. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0028 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 199. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0029 200. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&locale=sk 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&anchor=#point11 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A483&anchor=#point32 204. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0030 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 207. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0031 208. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 210. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0032 211. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&locale=sk 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172 213. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A172&anchor=#point23 214. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0033 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A317 217. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0034 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A603&anchor=#point224 221. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0035 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A630&anchor=#point29 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point60 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point63 229. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point54 232. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0036 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&locale=sk 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2062&anchor=#point84 236. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0037 237. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0038 238. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0039 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A190&anchor=#point95 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point53 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&locale=sk 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&anchor=#point81 248. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&anchor=#point82 249. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0040 250. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 252. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point58 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&anchor=#point30 256. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point75 259. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0041 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 261. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point59 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 264. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&anchor=#point53 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point53 269. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0042 270. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point76 273. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 274. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point46 276. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0043 277. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 278. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605 279. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&anchor=#point55 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601 282. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&anchor=#point44 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A500&locale=sk 284. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A500 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A500&anchor=#point200 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&locale=sk 287. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610 288. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A610&anchor=#point95 289. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A445&locale=sk 290. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A445 291. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A445&anchor=#point84 292. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0044 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&locale=sk 294. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A601&anchor=#point47 296. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&locale=sk 297. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605 298. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A605&anchor=#point67 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 301. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point48 302. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0045 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 304. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 305. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point77 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&locale=sk 307. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A21&anchor=#point47 309. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0046 310. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0047 311. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0048 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&locale=sk 313. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70 314. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1972%3A70&anchor=#point137 315. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0049 316. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0050 317. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0051 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 320. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point57 321. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 322. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point52 324. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&locale=sk 325. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819 326. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A819&anchor=#point83 327. file:///tmp/lynxXXXXRQfNvC/L85916-2955TMP.html#c-ECR_62019CC0152_SK_01-E0052 328. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 329. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 330. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point81 331. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A802&locale=sk 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A802 333. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A802&anchor=#point44 334. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1119&locale=sk 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1119 336. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1119&anchor=#point38