NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 7. mája 2020 ( [1]1 ) Vec C-132/19 P Groupe Canal + proti Európskej komisii "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Televízna distribúcia - Územná výlucnost - Nariadenie c. 1/2003 - Clánok 9 - Rozhodnutie, ktorým záväzky nadobúdajú právnu záväznost - Zneuzitie právomoci - Predbezné posúdenie - Právny a hospodársky kontext - Proporcionalita - Povinnost Komisie zohladnit úvahy týkajúce sa uplatnenia clánku 101 ods. 3 ZFEÚ - Zmluvné práva tretích strán - Ochrana" I. Úvod 1. Konanie v prejednávanej veci sa zacalo na základe podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu Európskej komisie, ktorým sa vyhlásil záväzný charakter záväzkov, ktoré prevzala nadnárodná spolocnost produkujúca audiovizuálny obsah, aby tak reagovala na obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré Komisia uviedla pri zacatí konania na presadzovanie práva. 2. Tieto obavy sa týkali údajnej vertikálnej dohody zameranej na rozdelenie vnútorného trhu na vnútrostátnom základe, a to prostredníctvom zmluvných doloziek, ktoré dotknutej nadnárodnej spolocnosti a vysielatelovi na trhu Spojeného královstva a Írska zabezpecovali licenciu s absolútnou územnou výlucnostou. 3. Rozhodnutie, ktorým Komisia prijala navrhnuté záväzky a rozhodla o ich záväznosti, napadol na súde francúzsky vysielatel, t. j. vo vztahu k danému konaniu tretia strana, ktorá do konania vstúpila az následne, ktorého dotknutá nadnárodná spolocnost oboznámila s predmetnými záväzkami s cielom informovat ho o tom, ze nemá viac záujem na dodrziavaní zmluvných doloziek, ktorými sa uvedenému vysielatelovi priznávala absolútna územná výlucnost na francúzskom trhu. 4. Spomedzi viacerých odvolacích dôvodov sa na základe poziadavky Súdneho dvora zameriam na tretí a stvrtý odvolací dôvod, ktoré obsahujú tieto tri základné právne otázky: 1. Potreba zahrnút konanie, ktorého sa týkajú obavy Komisie z narusenia hospodárskej sútaze, do právno-ekonomického kontextu. 2. Otázka, ci je Komisia pri prijímaní rozhodnutia podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 povinná brat ohlad na úvahy týkajúce sa uplatnovania clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. 3. Otázka, ci má Komisia pri vyhlásení záväzného charakteru záväzkov navrhnutých dotknutým podnikom dodrziavat zásadu proporcionality, a to v osobitnej súvislosti s úcinkami rozhodnutia prijatého podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 na tretie strany, konkrétne v prípade, ked záväzky podniku, voci ktorému sa rozhodnutie vydáva, ktoré nadobudnú v dôsledku takéhoto rozhodnutia záväzný charakter, spocívajú v jednohlasnom vyhlásení, ze predmetný podnik nebude viac dodrziavat podmienky zmluvy, ktorú uzatvoril s inou spolocnostou, ktorá vzhladom na to, ze nebola predmetom vysetrovania, uvedené záväzky nikdy nenavrhla, ani s nimi nesúhlasila. II. Právny rámec 5. V odôvodnení 13 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [teraz clánky 101 a 102] ( [2]2 ) sa uvádza: "Ak v priebehu konaní, z ktorých by vyplynulo rozhodnutie o zákaze dohody alebo postupu, prijmú podniky voci Komisii záväzky, ktoré by uspokojili jej záujmy, Komisia by mohla prijat rozhodnutie, ktorými sa tieto záväzky stanú pre príslusné podniky záväznými. V takomto rozhodnutí by malo byt stanovené, bez toho aby bolo odpovedané na otázku, ci také porusenie existovalo, alebo este stále existuje, ze uz nadalej nie sú dôvody na zásah Komisie. Takéto rozhodnutia nemajú vplyv na právomoci orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov týkajúce sa zistovania porusovania a rozhodovania v jednotlivých prípadoch..." 6. Podla odôvodnenia 22 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002: "Aby sa zabezpecila zhoda so zásadami právnej istoty a jednotným pouzitím sútazných pravidiel spolocenstva v systéme paralelných právomocí, musí sa zabránit sporným rozhodnutiam. Je preto nevyhnutné v súlade s precedentným právom Súdneho dvora objasnit úcinky rozhodnutí Komisie a postupov na súdoch a orgánoch hospodárskej sútaze clenských státov, v ktorých sa uplatnujú clánky 81 a 82 Zmluvy [Je preto nevyhnutné v súlade s precedentným právom Súdneho dvora objasnit úcinky rozhodnutí Komisie a postupov na súdoch a orgánoch hospodárskej sútaze clenských státov. Rozhodnutia o záväzkoch prijaté Komisiou nemajú vplyv na právomoc súdov a orgánov pre hospodársku sútaz clenských státov uplatnovat clánky 81 a 82 Zmluvy - neoficiálny preklad]." 7. V clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sa dalej stanovuje, ze: 1. "Ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncit porusovanie a príslusný podnik sa zaviaze, ze splní poziadavky vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, môze Komisia rozhodnutím urobit takýto záväzok záväzným pre podniky. Také rozhodnutie sa môze prijat na vymedzené obdobie a môze byt v nom uvedené [musí byt v nom uvedené - neoficiálny preklad], ze nie sú nadalej dôvody na zásah Komisie. ..." III. Skutkový stav, konanie a napadnutý rozsudok A. Súvislosti sporu 8. Dna 13. januára 2014 Európska komisia zacala vysetrovanie mozných obmedzení majúcich vplyv na poskytovanie sluzieb platenej televízie na základe licencných zmlúv uzavretých medzi siestimi stúdiami zo Spojených státov a významnými európskymi prevádzkovatelmi vysielania plateného obsahu. 9. V rámci uvedeného vysetrovania zaslala Komisia 23. júla 2015 spolocnostiam Paramount Pictures International Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené královstvo) a Viacom Inc., so sídlom v New Yorku (Spojené státy), materskej spolocnosti prvej z uvedených spolocností (dalej spolocne len "Paramount"), oznámenie o námietkach. 10. V tomto oznámení Komisia uviedla svoj predbezný záver týkajúci sa zlucitelnosti niektorých doloziek v licencných zmluvách, ktoré spolocnost Paramount uzatvorila so spolocnostami Sky UK Ltd a Sky plc (dalej spolocne len "Sky"), s clánkom 101 ZFEÚ a clánkom 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "EHP"). 11. Komisia podrobne zamerala svoje vysetrovanie na dve súvisiace dolozky obsiahnuté v licencných zmluvách uzavretých so Sky. 12. Cielom prvej dolozky bolo zakázat Sky, resp. obmedzit jej moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov, ktorí majú bydlisko v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, na nákup sluzieb distribúcie televíznych programov. Druhou dolozkou sa spolocnosti Paramount ulozila prostredníctvom zmlúv, ktoré uzatvorila s prevádzkovatelmi vysielania usadenými v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, povinnost zakázat týmto prevádzkovatelom vysielania, resp. obmedzit ich moznost kladne reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom v Spojenom královstve alebo Írsku, na nákup sluzieb distribúcie televízneho vysielania. 13. Rozhodnutím z 24. novembra 2015 sa spolocnosti Groupe Canal + (dalej len "GCP"), povolil vstup do konania ako tretej zainteresovanej strany v zmysle clánku 13 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004 ( [3]3 ). 14. Listom zo 4. decembra 2015 s názvom "Informácie o charaktere a predmete konania v súlade s clánkom 13 ods. 1 nariadenia (ES) c. 773/2004" Komisia zaslala okrem iného spolocnosti GCP svoje právne posúdenie týkajúce sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ na skutkový stav prejednávanej veci, po ktorom nasledoval predbezný záver v tomto ohlade. Podla tohto predbezného záveru Komisia zamýslala prijat rozhodnutie urcené Sky a vsetkým stúdiám dotknutým jej vysetrovaním, ktorým by rozhodla, ze porusili clánok 101 ZFEÚ a clánok 53 Dohody o EHP, ulozila by im pokuty a povinnost ukoncit porusovanie a zdrzat sa prijatia akéhokolvek opatrenia, ktoré by mohlo mat podobný ciel alebo úcinok. 15. V nadväznosti na zacatie konania a predbezné posúdenie Komisie Paramount ponúkla 15. apríla 2016 Komisii záväzky, aby v súlade s clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 reagovala na obavy vznesené touto institúciou Únie. 16. Po zhromazdení pripomienok zo strany ostatných zainteresovaných strán vrátane GCP Komisia prijala rozhodnutie zalované na Vseobecnom súde (dalej len "napadnuté rozhodnutie") ( [4]4 ), v ktorého clánku 1 sa stanovuje, ze záväzky uvedené v prílohe tohto rozhodnutia sú pre Paramount, ako aj jej právnych nástupcov a dcérske spolocnosti záväzné pocas obdobia piatich rokov od oznámenia tohto rozhodnutia. 17. Najmä dolozka 1 deviaty odsek prílohy napadnutého rozhodnutia stanovuje rôzne druhy doloziek, ktoré sú predmetom konania (dalej len "príslusné dolozky"), týkajúce sa jednak satelitného prenosu audiovizuálneho obsahu, jednak prenosu cez internet. 18. Na jednej strane, pokial ide o satelitný prenos, dotknuté sú po prvé dolozka, podla ktorej prijímanie prenosu mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva (overspill), nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany prevádzkovatela televízneho vysielania, ak ten uvedené prijímanie neschválil so znalostou veci, a po druhé dolozka, podla ktorej prijímanie prenosu na území, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany spolocnosti Paramount, ak táto neschválila dostupnost dekodérov pochádzajúcich od tretích osôb na tomto území. 19. Na druhej strane, pokial ide o prenos cez internet, dotknuté sú po prvé dolozka, ktorá vyzaduje, aby prevádzkovatelia televízneho vysielania zabránili stahovaniu televízneho obsahu z internetu alebo jeho prenosu v reálnom case (streaming) mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, po druhé dolozka, podla ktorej online sledovanie televízneho obsahu (internet overspill) na území, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany spolocnosti Paramount, ak táto ulozila prevádzkovatelom televízneho vysielania povinnost pouzívat technológie zamedzujúce takéto online sledovanie, a po tretie dolozka, podla ktorej online sledovanie televízneho obsahu mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencná zmluva, nepredstavuje porusenie zmluvy zo strany prevádzkovatela televízneho vysielania, ak pouzíva technológie zamedzujúce takéto sledovanie. 20. Z dolozky 1 tretieho odseku prílohy napadnutého rozhodnutia takisto vyplýva, ze slovné spojenie "povinnosti prevádzkovatela televízneho vysielania" sa vztahujú na príslusné dolozky alebo obdobné dolozky zakazujúce prevádzkovatelovi vysielania vyhoviet nevyziadaným ziadostiam zo strany spotrebitelov s pobytom v EHP, ale mimo územia, pre ktoré má prevádzkovatel vysielania právo na vysielanie. Okrem toho slovné spojenie "povinnosti spolocnosti Paramount" sa vztahuje na príslusné dolozky alebo obdobné dolozky ukladajúce spolocnosti Paramount povinnost zakázat prevádzkovatelom televízneho vysielania, ktorí sa nachádzajú v EHP, avsak mimo území, pre ktoré majú výlucné práva na vysielanie, reagovat na nevyziadané poziadavky spotrebitelov s bydliskom na týchto územiach. 21. Podla dolozky 2 prílohy napadnutého rozhodnutia, pocínajúc dnom oznámenia tohto rozhodnutia prevzala Paramount nizsie uvedené záväzky. Po prvé Paramount nesmie uzatvorit ani obnovit, resp. rozsírit uplatnenie príslusných doloziek v rámci licencných zmlúv definovaných v tej istej prílohe (bod 2.1). Po druhé, pokial ide o existujúce licencné zmluvy na produkciu formou platenej televízie (existing Pay-TV Output Licence Agreements), Paramount sa nebude súdnou cestou domáhat plnenia povinností zo strany prevádzkovatelov televízneho vysielania [bod 2.2 písm. a)]. Pokial ide o tie isté zmluvy, Paramount nebude plnit povinnosti ani priamo ci nepriamo konat na úcely plnenia "povinností spolocnosti Paramount" [bod 2.2 písm. b)]. Po tretie Paramount musí v lehote desiatich dní po dátume oznámenia napadnutého rozhodnutia oznámit Sky, ze sa nebude súdnou cestou domáhat dodrziavania príslusných doloziek prevádzkovatelmi televízneho vysielania, a v lehote jedného mesiaca po dátume uvedeného oznámenia musí to isté oznámit kazdému prevádzkovatelovi televízneho vysielania so sídlom v EHP (bod 2.3). 22. GCP uzatvorila so spolocnostou Paramount licencnú zmluvu na produkciu platených televíznych obsahov (Pay Television Agreement), ktorá nadobudla platnost 1. januára 2014 (dalej len "dohoda z 1. januára 2014"). Clánok 12 tejto dohody stanovuje, ze územie, na ktoré sa vztahuje uvedená licencná zmluva, sa clení na "výlucné územia", ku ktorým patrí Francúzsko, a "nevýlucné územie", ktoré zahrna územie Maurícia. Clánok 3 zmluvy z 1. januára 2014 dalej stanovuje, ze Paramount nesmie vykonávat práva na vysielanie pre výlucné územia ani povolit vykonávanie týchto práv tretej osobe. Príloha A.IV tejto zmluvy spresnuje povinnosti ulozené odvolatelke, pokial ide o pouzívanie technológií geofiltrovania zamedzujúcich vysielaniu mimo území, pre ktoré sa udelila licencia. 23. Listom z 25. augusta 2016 Paramount oznámila odvolatelke záväzok uvedený v bode 2.2 písm. a) prílohy napadnutého rozhodnutia a následne jasne uviedla, ze nepodnikne právne kroky s cielom domáhat sa plnenia príslusných doloziek prevádzkovatelom vysielania a ze rusí vsetky povinnosti, ktoré vysielatelovi vyplývali v zmysle príslusných doloziek. Paramount v uvedenom liste takisto jasne uviedla, ze slovné spojenie "povinnost prevádzkovatela vysielania" má rovnaký význam, aký sa uvádza v prílohe napadnutého rozhodnutia. Listom zo 14. októbra 2016 odvolatelka reagovala na toto oznámenie, pricom poukázala na to, ze záväzky prijaté v rámci konania prebiehajúceho len medzi Komisiou a spolocnostou Paramount nie sú voci nej vymáhatelné. B. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 24. Na základe clánku 263 ZFEÚ GCP podala návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 8. decembra 2016 zalobu o zrusenie sporného rozhodnutia. 25. Uznesením z 13. júla 2017, Groupe Canal +/Komisia ( [5]5 ), sa dalej vyhovelo návrhu na vstup Bureau européen des unions de consommateurs (Európska organizácia spotrebitelov, dalej len "BEUC") do konania ako vedlajsieho úcastníka konania na podporu Komisie. Tým istým uznesením sa vyhovelo návrhu na vstup Union des producteurs de cinéma (Únia filmových producentov - UPC), European Film Agency Directors (dalej len "EFADs") a C More Entertainment AB do konania ako vedlajsích úcastníkov konania na podporu návrhov GCP. Okrem toho rozhodnutím predsedu piatej komory Vseobecného súdu z 13. júla 2017 sa vyhovelo návrhu na vstup Francúzskej republiky do konania ako vedlajsieho úcastníka konania na podporu návrhov GCP. 26. Na podporu svojej zaloby uviedla GCP styri zalobné dôvody: (i) prvý dôvod bol zalozený na zjavne nesprávnom právnom posúdení vo veci zlucitelnosti príslusných doloziek s clánkom 101 ZFEÚ; (ii) druhý dôvod bol zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003, pokial ide o identifikáciu otázok, na ktoré poukazujú ulozené záväzky; (iii) tretí dôvod bol zalozený na porusení zásady proporcionality; (iv) stvrtý dôvod bol zalozený na zneuzití právomoci. 27. Vseobecný súd rozsudkom Groupe Canal +/Komisia z 12. decembra 2018 ( [6]6 ) (dalej len "napadnutý rozsudok") zalobu GCP zamietol. C. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 28. Návrhom doruceným 15. februára 2019 podala GCP v súlade s clánkom 56 Statútu Súdneho dvora odvolanie s cielom napadnutý rozsudok zrusit. 29. GCP vo svojom odvolaní Súdnemu dvoru navrhuje: zrusit napadnutý rozsudok v casti, v ktorej Vseobecný súd zamietol návrh na zrusenie sporného rozhodnutia, a tiez v casti, v ktorej zaviazal GCP na náhradu trov konania; zrusit sporné rozhodnutie, ktoré bolo predmetom zaloby; zaviazat Komisiu na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 30. Komisia navrhuje Súdnemu dvoru zamietnut odvolanie GCP a zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. 31. Francúzska republika, ktorá vstúpila do konania na podporu GCP, Súdnemu dvoru navrhuje úplne zrusit napadnutý rozsudok a vyvodit z toho vsetky potrebné následky. 32. UPC, ktorá vstúpila do konania na podporu GCP, navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej Vseobecný súd zamietol návrh na zrusenie sporného rozhodnutia, a v casti, v ktorej zaviazal GCP na náhradu trov konania, a tiez aby zrusil sporné rozhodnutie a ulozil Komisii nahradit UPC vsetky trovy konania, ktoré jej vznikli. 33. EFADs navrhuje s cielom podporit návrh GCP, aby Súdny dvor vyhlásil, ze podané odvolanie je plne dôvodné, zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej Vseobecný súd zamietol návrh na zrusenie sporného rozhodnutia, a v casti, v ktorej zaviazal GCP na náhradu trov konania, zrusil sporné rozhodnutie a v kazdom prípade ulozil Komisii povinnost nahradit EFADs vsetky trovy konania, ktoré tomuto zdruzeniu vznikli. 34. BEUC, ktorá vstúpila do konania na podporu Komisie, Súdnemu dvoru navrhuje zamietnut odvolanie v plnom rozsahu a ulozit GCP povinnost nahradit vsetky trovy konania, ktoré BEUC vznikli. IV. Preskúmanie odvolania 35. GCP na podporu svojho odvolania uvádza styri odvolacie dôvody: 1. Prvý dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu, ktorý dospel k záveru, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí nedopustila zneuzitia právomoci. 2. Druhý dôvod sa zakladá na porusení zásady kontradiktórnosti Vseobecným súdom. 3. Tretí dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení Vseobecného súdu v súvislosti s nedostatocným odôvodnením a neúplným zistením skutkového stavu. 4. Stvrtý dôvod sa zakladá na nesprávnom výklade clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a bodu 128 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( [7]7 ) (dalej len "osvedcené postupy"). 36. V súlade s poziadavkou Súdneho dvoru zameriam svoju analýzu na tretí odvolací dôvod (najmä na prvú cast, v ktorej sa poukazuje na otázku, ci je Komisia pri prijímaní rozhodnutia v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003 povinná brat ohlad na úvahy týkajúce sa uplatnovania clánku 101 ods. 3 ZFEÚ) a na stvrtý odvolací dôvod. A. O tretom odvolacom dôvode, v ktorom odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré spocívalo v nedostatocnom odôvodnení a neúplnom zistení skutkového stavu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 37. GCP s podporou EFADs a Francúzskej republiky v prvom rade uvádza, ze Vseobecný súd mal vychádzat z nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval (bod 39 napadnutého rozsudku), ze preskúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia sa môze týkat iba týchto troch otázok: a) ci okolnosti uvedené v spornom rozhodnutí môzu spôsobit problémy v oblasti hospodárskej sútaze; b) v prípade kladnej odpovede, ci záväzky, ktoré sa stali záväzné, reagujú na predmetné obavy; c) ci Paramount neponúkla menej obmedzujúce záväzky nez tie, ktoré Komisia prijala, ktoré vhodným spôsobom reagujú na uvedené obavy z narusenia hospodárskej sútaze. 38. V druhom rade vyssie uvedení úcastníci konania sa domnievajú, ze Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho posúdenia, ked konstatoval (body 62 az 66 napadnutého rozsudku), ze otázka, ci postup dotknutého podniku, ktorý vyvolal predmetné obavy, splna kumulatívne podmienky na uplatnenie clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, nemá nic spolocné so samotnou povahou rozhodnutia, akým je sporné rozhodnutie. 39. Na podporu tohto tvrdenia uvedení úcastníci konania pripomínajú, ze z rozsudku Súdneho dvora z 11. septembra 2014, CB/Komisia ([8]C-67/13 P, [9]EU:C:2014:2204, bod [10]53), vyplýva, ze na úcely posúdenia, ci urcitá dohoda medzi podnikmi má dostatocný stupen skodlivosti na to, aby ju bolo mozné povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze "z hladiska ciela" v zmysle clánku 101 ZFEÚ, je potrebné dôkladne analyzovat hospodársky a právny kontext, do ktorého táto dohoda patrí, a to pri zohladnení povahy dotknutých výrobkov alebo sluzieb, ako aj skutocných podmienok fungovania a struktúry relevantných trhov. Podla odvolatelky bolo preto úlohou Vseobecného súdu, aby stanovil, ci navrhnuté dôkazy zahrnali vsetky údaje potrebné na vyhodnotenie zlozitej situácie. 40. Z uvedeného podla odvolatelky vyplýva, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd nereagoval na zalobný dôvod, podla ktorého Komisia nezohladnila hospodársky a právny kontext vo Francúzsku, do ktorého sporné dolozky patrili, porusil svoju povinnost odôvodnenia. 41. Francúzska republika v súvislosti s nedostatocným odôvodnením dodáva, ze Vseobecný súd jasne nevymedzil obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré by mohli predstavovat dôvod na prijatie rozhodnutia v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, pricom uvedený súd nepreskúmal, ci príslusné dolozky boli dostatocné na to, aby ich bolo mozné na prvý pohlad povazovat za obmedzenie hospodárskej sútaze z hladiska ciela. V tomto smere podla Francúzskej republiky nestací vseobecný odkaz na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa územných obmedzení satelitného prenosu. Okrem toho ciel chránit kultúrnu rozmanitost nie je podla Francúzskej republiky mozné oddelit od hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého príslusné dolozky patria, a nemozno ho obmedzit na preskúmanie podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. 42. GCP dalej uvádza, ze Vseobecný súd podla jej názoru nedodrzal povinnost zohladnit hospodársky a právny kontext príslusných doloziek, kedze iba konstatoval (body 40 az 42 napadnutého rozsudku), ze vzhladom na ich obsah, úcel a hospodársky a právny kontext je cielom príslusných doloziek, ktoré vedú k absolútnej územnej výlucnosti, vylúcit akúkolvek cezhranicnú hospodársku sútaz, co je podla Vseobecného súdu dostatocný dôvod na existenciu obáv Komisie. 43. UPC v tejto súvislosti dodáva, ze Vseobecný súd nezobral do úvahy osobitosti autorských práv. Neprihliadol totiz na skutocnost, ze akceptácia pasívneho predaja mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencia, predstavuje porusenie autorského práva. Okrem toho v rámci autorského práva nemá podla UPC zmysel rozlisovat medzi výlucným právom udelit "relatívne" povolenie a výlucným právom udelit "absolútne" povolenie, kedze z právneho hladiska je nemozné a odporujúce medzinárodným, európskym a vnútrostátnym predpisom v oblasti autorského práva uznat jednak právo uzívatelov povolit úkony s prevádzkovatelom pre konkrétne územie, jednak zabránit im v tom, aby vymáhali podmienky povolenia udeleného takémuto prevádzkovatelovi. 44. EFADs uvádza, ze Vseobecný súd neprihliadol na skutocnost, ze zrusenie opatrení spocívajúcich v geografickom blokovaní by viedlo k situácii, v ktorej by obe zmluvné strany nemohli do zmlúv zahrnút to, co im zarucuje autorské právo: pasívny predaj by bol zakázaný aj bez predmetných doloziek, kedze licencný zástupca by nemal potrebné práva na distribúciu diel mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencia. 45. Francúzska republika spresnuje, ze cielom autorských práv je zarucit nielen právo na odmenu, ale aj právo autorov stanovit podmienky pouzitia svojich diel, podporovat dusevnú tvorbu a propagovat kultúrnu rozmanitost. 46. UPC sa domnieva, ze Vseobecný súd nebral ohlad na skutocnost, ze vo Francúzsku boli na základe práva Únie stanovené osobitné pravidlá týkajúce sa prevádzkovatelov vysielania, distribútorov, prenosových platforiem a médií a ze tieto pravidlá nevyhnutne zahrnajú územné obmedzenia. Konkrétne ide o povinnosti investovat do produkcie a prenosu na miestnej úrovni, ktoré sledujú ciele rozmanitosti v produkcii a distribúcie európskych diel a pôvodných diel vo francúzskom jazyku. Okrem toho Vseobecný súd podla UPC nezohladnil ani skutocnost, ze v prípade nehmotného obsahu sprístupneného na internete neexistuje rozdiel medzi "aktívnym" a "pasívnym" predajom. Z lahkej dostupnosti internetových stránok koncovým uzívatelom totiz vyplýva úplná casová zhoda medzi poziadavkou spotrebitela a poskytnutím pozadovaného obsahu. 47. Pokial ide o rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([11]C-403/08 a C-429/08, [12]EU:C:2011:631), GCP, ku ktorému sa pridali UPC a Francúzska republika, uvádza, ze na základe tohto rozsudku je mozné usúdit, ze zohladnenie hospodárskeho a právneho kontextu predmetných doloziek môze viest k vylúceniu existencie obmedzenia hospodárskej sútaze alebo k potrebe analýzy úcinkov dotknutej zmluvy (bod 140). Vseobecný súd preto vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje posúdenie zalozil prevazne na rozsudku Football League Premier League, ktorý sa netýkal filmového odvetvia (body 43 az 50 napadnutého rozsudku), a nepreskúmal specifický hospodársky a právny kontext filmového odvetvia, ktorého význam naopak Súdny dvor konstatoval v rozsudku zo 6. októbra 1982, Coditel a iní ([13]262/81, [14]EU:C:1982:334, body [15]15 a [16]16). V tomto rozsudku totiz Súdny dvor uviedol, ze prvky, ktorými sa vyznacuje filmový priemysel v Únii, - najmä prvky týkajúce sa dabingu a titulkovania pre divákov s odlisnými kultúrnymi prejavmi, mozností televízneho vysielania a systému financovania filmovej produkcie v Európe - preukazujú, ze licencia na výlucné zastúpenie nemôze sama osebe vylucovat, obmedzovat alebo skreslovat hospodársku sútaz. 48. EFADs spolu s UPC a Francúzskou republikou spresnuje, ze na rozdiel od amerických diel, ktoré sú financované zo zdrojov stúdia, financovanie nezávislého európskeho audiovizuálneho diela vo velkej miere pochádza z predaja výlucných práv pre jednotlivé územia medzinárodným obchodným zástupcom, distribútorom a prevádzkovatelom vysielania, ktorí sa výmenou za výlucné práva na uzívanie diela zaväzujú vopred prispiet na jeho financovanie. Tieto subjekty poskytnú financné prostriedky pred zaciatkom produkcie diela, a to na základe odhadu mozností úspechu budúcich diel na ich území, a zabezpecia minimálny potenciál divákov. Uvedená metóda predbezného financovania je nevyhnutná na získanie zdrojov potrebných na produkciu vysoko kvalitného obsahu alebo na vytváranie výnosov, ktoré umoznia investovat do nových produkcií. Platené televízie a prevádzkovatelia online vysielania sa preto podielajú na financovaní filmu iba výmenou za absolútnu výlucnost, pokial ide o uzívanie daného filmu na niektorých územiach EHP. Cielom uplatnenia územnej výlucnosti na vysokorizikovom trhu je znízit neistotu a zmiernit investicné riziko. Financovanie filmu sa preto lísi od financovania sportového podujatia, aké je predmetom rozsudku Football League Premier League; cielom pouzívania výlucných územných licencií na prenos sportových podujatí je maximalizovat zisk a nie jednoducho získat primerané financné prostriedky. EFADs dodáva, ze Vseobecný súd neprihliadol na skutocnost, ze zrusenie doloziek zakazujúcich pasívny predaj a následné opatrenia spocívajúce v geografickom blokovaní by viedlo k situácii, v ktorej by obe zmluvné strany nemohli do zmlúv zahrnút to, co im v kazdom prípade zarucuje autorské právo. Pasívny predaj by bol totiz zakázaný aj bez predmetných doloziek, kedze licencný zástupca by nemal potrebné práva na distribúciu diel mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencia. UPC dalej uvádza, ze neexistencia zmluvnej záruky týkajúcej sa respektovania územnej výlucnosti sa v praxi rovná neexistencii výlucnosti licencie. Výlucnost licencie bez zmluvných záruk garantujúcich jej dodrziavanie by sa uz totiz ako taká neposudzovala ani nehodnotila. Základom vyjednávania medzi majitelom práv a prevádzkovatelom vysielania je de facto územná výlucnost, ktorá sa vysielatelovi poskytuje, a záruka, ze na území, na ktoré sa licencia vztahuje, nebude pocas trvania výlucnosti daný obsah vysielat nijaký konkurent licencného zástupcu. 49. GCP tiez uvádza, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia, ked napriek citovaným úvahám odvodeným z rozsudku Coditel nevysvetlil, preco sú obavy z narusenia hospodárskej sútaze uvedené Komisiou dôvodné. 50. GCP spolu s EFADs v druhom rade uvádza, ze Vseobecný súd pri konstatovaní (body 57 a 69 napadnutého rozsudku), ze mozné znízenie výnosov odvolatelky pochádzajúcich od zákazníkov na území Francúzska mozno kompenzovat tým, ze odvolatelka by sa mohla sama volne obracat na zákazníkov v celom EHP, nezohladnil osobitosti daného odvetvia a nepreskúmal vsetky relevantné skutocnosti. Vseobecný súd nezobral do úvahy najmä stúdiu Oxera ( [17]8 ), z ktorej podla GCP vyplýva, ze územná výlucnost je potrebná na financovanie európskej kinematografie, a to z dôvodu rôznej úrovne vnímania kultúry v Únii, ze hodnota týchto filmov sa lísi v závislosti od konkrétneho clenského státu alebo jazykovej oblasti, ze financovanie produkcie európskych filmov, a teda kultúrnej rozmanitosti v Európe zabezpecujú najmä prevádzkovatelia vysielania na základe systému absolútnej územnej ochrany. Pokles výnosov by preto nebolo mozné kompenzovat zrusením absolútnej výlucnosti, pretoze spotrebitelia vo Francúzsku by sa rozhodli pre predplatné najmä u subjektov, ktoré vysielajú obsah prevazne v anglickom jazyku. 51. EFADs dodáva, ze náklady na licenciu vztahujúcu sa na viac území by boli omnoho vyssie, cize prakticky nedostupné. Náklady na získanie nových predplatitelov mimo tradicného územia distribútora alebo prevádzkovatela vysielania by viedli k obrovskému obmedzeniu produkcnej slobody prevádzkovatela vysielania. Vysielatelov by to totiz nabádalo k tomu, aby sa zameriavali na produkciu s co najväcsím potenciálom sírenia, t. j. na produkciu urcenú pre "siroké publikum" a pokial mozno v anglictine. Príslusné ustanovenia sú preto dôlezitým prvkom pri propagácii európskej kultúrnej rozmanitosti, ktorú Únia sleduje. Francúzska republika v tejto súvislosti uvádza, ze ciel chránit takúto rozmanitost je neoddelitelný od hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého príslusné ustanovenia patria, a nemozno ho obmedzit na preskúmanie podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Okrem toho EFADs zastáva názor, ze GCP podlieha vo Francúzsku povinnosti produkovat európske diela. Vzhladom na konkurenciu významných prevádzkovatelov, ktorí ponúkajú v anglickom jazyku obsah urcený pre siroké publikum, by mohli výnosy a pocet predplatitelov odvolatelky klesnút, cím sa jej znemozní získat licencie na pouzitie diel vo viacerých európskych krajinách. Nízke trzby z pasívneho predaja európskych diel by v nijakom prípade nemohli nahradit stratu príjmu a predplatitelov miestnych prevádzkovatelov vysielania. Z neexistencie výlucnosti by mali prospech platformy, ktoré uz majú predplatitelov na globálnej úrovni, a to na úkor európskych aktérov, ktorých schopnost vyhladávat nových zákazníkov je obmedzenejsia. UPC spresnuje, ze uvedené by viedlo k posilneniu vyjednávacej pozície medzinárodných produkcných skupín voci nezávislým francúzskym producentom, ako aj ku koncentrácii ponuky do rúk najvplyvnejsích prevádzkovatelov vysielania. Navyse pri pasívnom predaji platených televíznych kanálov sa vyjednávanie o odmene za autorské práva netýka jediného diela, ale mnozstva diel, co by viedlo k následným komplikáciám. Dalsie komplikácie by vyplynuli z uplatnovania dane z pridanej hodnoty, ktorej sadzby sa v jednotlivých clenských státoch lísia. Francúzska republika dodáva, ze primeraná odmena za autorské práva nie je odmena, ktorá sa odôvodnene spája iba so skutocným alebo potenciálnym poctom osôb, ktoré uzívajú alebo chcú uzívat poskytovanú sluzbu, ale zahrna aj náklady na prispôsobenie distribúcie diel konkrétnym potrebám jednotlivých vnútrostátnych trhov. Okrem toho by mohlo dôjst k pirátskemu pouzívaniu technológie potrebnej na príjem audiovizuálnych diel, co by znemoznilo urcit skutocné a potenciálne publikum, cím by sa dalej drobil dopyt podla krajiny pôvodu. V kazdom prípade geografické obmedzenia vyplývajúce z licencií udelených GCP jej neumoznujú volne oslovovat zákazníkov vo vsetkých clenských státoch. 52. Z tohto dôvodu dospela GCP k záveru, ze Vseobecný súd primerane neodôvodnil svoje rozhodnutie, pokial islo o zalobný dôvod týkajúci sa kultúrnej rozmanitosti a potreby uvádzat na trh diela v jazyku spotrebitela. 53. Komisia s podporou BEUC v prvom rade uvádza, ze z informácií uvedených v bodoch 49 az 58 a v bode 118 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd podrobne preskúmal hospodársky a právny kontext, do ktorého patria príslusné dolozky, pricom usúdil, ze uvedený kontext neumoznuje rozhodnút v tom zmysle, ze predmetné dolozky by nemohli viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze. Vseobecný súd preto odpovedal na argumenty GCP. 54. Okrem toho Komisia zastáva názor, ze z citovaného rozsudku Premier League (bod 140) je zrejmé, ze zásadu, podla ktorej treba dohodu o rozdelení vnútrostátnych trhov podla státnych hraníc povazovat za dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz, mozno plne uplatnovat na oblast cezhranicného poskytovania vysielacích sluzieb. Na odvetvie kinematografie sa preto podla Komisie nevztahuje nijaký osobitný rezim. 55. Pokial ide o vyssie citovaný rozsudok Coditel, Súdny dvor v nom iba konstatuje, ze zmluva, ktorá konkrétnemu licencnému zástupcovi priznáva výlucné právo na prenos diela z urcitého clenského státu, a teda pocas urcitého casového obdobia zakazuje jeho sírenie ostatnými subjektmi, sama osebe neobmedzuje hospodársku sútaz. Naproti tomu, pokial zmluva tohto druhu obsahuje dalsie povinnosti zamerané na zabezpecenie dodrziavania územných limitov vo vztahu k uzívaniu licencie, úcelom takýchto záväzkov by v zásade bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Okrem toho citovaný rozsudok Coditel sa týkal situácie, v ktorej distribútori zverejnili dielo, pricom v clenskom státe miesta pôvodu tohto zverejnenia nemali potrebné práva a nezaplatili akúkolvek náhradu. Tieto okolnosti sa lísia od situácie v prejednávanej veci, v ktorej by Sky mohla v dôsledku záväzkov, ktorých záväzný charakter vyhlásila Komisia, poskytovat svoje distribucné sluzby satelitnej televízie spotrebitelom s bydliskom v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, a to v súlade s platnými regulacnými ustanoveniami, s právami potrebnými pre príslusné územia a po zaplatení primeranej odmeny zohladnujúcej skutocné a potenciálne publikum v ostatných clenských státoch. 56. Napokon Súdny dvor podla Komisie odlísil okolnosti rozsudku Coditel od kontextu rozsudku Football League Premier League, pricom v prejednávanej veci správne odkázal na rozsudok uvedený ako druhý. 57. V druhom rade Komisia uvádza, ze Vseobecný súd nebol povinný vychádzat pri svojom rozhodnutí z obsahu stúdie Oxera, kedze existujú iné metódy, ako zabezpecit primeranú odmenu za autorské práva, nez je rozdelenie vnútrostátnych trhov, ako je napríklad zohladnenie skutocného a potenciálneho publika tak v clenskom státe vysielania, ako v ktoromkolvek inom clenskom státe, urceného podla drzby dekódovacieho zariadenia alebo IP adresy pocítaca, alebo moznosti opätovného vyjednania odmeny, ak hodnotu licencovaného obsahu ovplyvnil významný nevyziadaný dopyt zo strany spotrebitelov mimo clenského státu vysielania. Okrem toho stúdia Oxera podla Komisie neobsahuje nijakú konkrétnu analýzu vplyvu dôsledkov predmetných záväzkov na kultúrnu rozmanitost. 58. V tretom rade Komisia poznamenáva, ze tvrdenie GCP týkajúce sa dôsledkov predmetných záväzkov na kultúrnu rozmanitost vychádza z predpokladu, ze v dôsledku sporného rozhodnutia sa diváci rozhodnú najmä pre predplatné u prevádzkovatelov vysielajúcich obsah prevazne v anglickom jazyku. Mnoho divákov by sa vsak mohlo rozhodnút, ze z jazykových a kultúrnych dôvodov si nepredplatia sluzby televíznej distribúcie prevádzkovatelov televízneho vysielania usadených mimo svojho clenského státu. BEUC dodáva, ze iba 20 % francúzskeho obyvatelstva má potrebnú úroven znalostí, aby mohli sledovat a porozumiet audiovizuálnemu dielu v cudzom jazyku bez titulkov. Podla názoru Komisie a BEUC Vseobecný súd správne konstatoval (body 57 a 69 napadnutého rozsudku), ze sporné rozhodnutie prispieva k dosahovaniu ciela propagovat kultúrnu rozmanitost, namiesto toho, aby takýto ciel ohrozovalo, kedze prijaté záväzky otvárajú spotrebitelom nové moznosti prístupu k obsahom spolocnosti Paramount. 59. BEUC tiez usudzuje, ze tretí odvolací dôvod je zjavne neprípustný, pretoze hoci odkazuje na nesprávne právne posúdenie, ktoré by viedlo k neplatnosti napadnutého rozsudku, tvrdenia GCP vyzadujú spochybnit spôsob, akým Vseobecný súd vyhodnotil niektoré dôkazy. GCP iba zopakovala tvrdenia, ktoré predniesla uz v prvostupnovom konaní, týkajúce sa údajnej potreby územnej výlucnosti na úcely financovania filmového odvetvia. 2. Hodnotenia 60. Povazujem za potrebné vykonat predbezné posúdenie predmetu a rozsahu prejednávanej veci s cielom objasnit, ze vseobecná (právno-politická) otázka zákazu geoblockingu ( [18]9 ) sa nezhoduje so specifickou situáciou, ktorá je predmetom tohto konania. ( [19]10 ) Súdny dvor má v prejednávanej veci na základe podaného odvolania preskúmat rozsudok Vseobecného súdu, ktorým sa potvrdila zákonnost rozhodnutia Komisie. Týmto rozhodnutím, prijatým v rámci konania podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003, Komisia schválila záväzky navrhnuté spolocnostou Paramount týkajúce sa zmeny zmluvných doloziek, ktorými sa niektorým európskym vysielatelom priznávala absolútna územná výlucnost pre licencované produkty, a nariadila ich záväznost. Tieto záväzky vztahujúce sa na konkrétne zmluvné dolozky, a to s casovo obmedzenou platnostou (od júla 2016 do júla 2021), nie sú práve z dôvodu ich vecného a casového obmedzenia takého druhu, aby mali vplyv na vseobecnú otázku zákazu geoblockingu v oblasti audiovízie, ktorý aktuálne vylucuje nedávne nariadenie 2018/302, ktoré vsak bude dva roky po nadobudnutí úcinnosti predmetom revízie. 61. Prostredníctvom tretieho odvolacieho dôvodu sa Vseobecnému súdu v podstate vytýka, ze nenamietal skutocnost, ze: 1. Komisia primerane nezohladnila hospodársky a právny kontext, do ktorého zasadila svoje obavy z narusenia hospodárskej sútaze, napriek výslovnej poziadavke GCP, ktorá vstúpila do daného konania. 2. Komisia nepovazovala za uplatnitelné skutocnosti uvedené v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, ktoré by vyvázili údajný protisútazný charakter sporného konania. 62. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora môze Komisia prijat rozhodnutie o záväzkoch, ak sú splnené tri podmienky ( [20]11 ): 1. Komisia musí vyjadrit obavy z narusenia hospodárskej sútaze, pricom nie je potrebné rozhodnút, ze predmetné konanie predstavuje porusenie. 2. Dotknutý podnik ponúkne záväzky, ktoré primeraným spôsobom reagujú na obavy vyjadrené Komisiou. 3. Rozhodnutie o prijatí záväzkov musí byt v kazdom prípade v súlade so zásadou proporcionality, ktorá predstavuje vseobecnú zásadu práva Únie a je vseobecným kritériom na posudzovanie zákonnosti akéhokolvek aktu institúcií Únie, vrátane rozhodnutí Komisie, ktoré táto institúcia prijíma v postavení orgánu na ochranu hospodárskej sútaze. 63. Je potrebné zdôraznit, ze, ako vyplýva z clánku 9 nariadenia c. 1/2003, najmä ak sa vykladá s ohladom na odôvodnenie 13, Komisia nemá "povinnost kvalifikovat a konstatovat porusenie, pretoze jej úloha sa obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie záväzkov ponúknutých príslusnými podnikmi s ohladom na problémy, ktoré identifikovala vo svojom predbeznom posúdení, a s ohladom na ciele, ktoré sleduje" ( [21]12 ). 64. Za týchto okolností sa implementácia zásady proporcionality Komisiou "obmedzuje na overenie, ci dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslusné podniky, a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky, ktoré by na jej obavy reagovali rovnako vhodným spôsobom. Pri vykonávaní tohto overenia vsak Komisia musí zohladnovat záujmy tretích strán" ( [22]13 ). 65. Kazdá z troch fáz, na ktoré sa podla judikatúry Súdneho dvora delí rozhodovací postup Komisie vo veci záväzkov, prinása významné problémy, ktoré si vyzadujú vysvetlenie Súdneho dvora. Mimochodom zdôraznujem, ze takéto vysvetlenie je este viac potrebné v decentralizovanom systéme presadzovania protimonopolných predpisov. 66. Predovsetkým je potrebné objasnit, co sa rozumie pod pojmom "obavy z narusenia hospodárskej sútaze" a aký je teda rozsah súdneho preskúmania, ktoré má Súdny dvor vykonat. V tejto súvislosti treba mat na pamäti, ze vzhladom na to, ze rozhodnutie o prijatí záväzkov nevyzaduje zistenie porusenia, Komisiu nezatazuje taký stupen podrobného dokazovania a odôvodnenia, ktorý ju zaväzuje v beznom prípade postupu týkajúceho sa zistenia protisútazného konania. Týmto spôsobom mozno uspokojit poziadavku, ktorá je základom vyssie uvedeného clánku 9 nariadenia c. 1/2003, t. j. dosiahnut ciel hospodárnosti konania, a to rýchlou a nenákladnou realizáciou uplatnovania ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti hospodárskej sútaze (ako Vseobecný súd výslovne uznal, konkrétne v bode 99 napadnutého rozsudku). Pouzitie tohto nástroja umoznuje Komisii uvolnit zdroje, ktoré môze pouzit na riesenie iných prípadov vyzadujúcich rozhodnutie o prípadnej existencii protiprávneho konania podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003. ( [23]14 ) Zároven podniky, ktoré sa autonómne rozhodnú ponúknut záväzky, "vedome súhlasia s tým, ze ich ústupky môzu íst nad rámec toho, co by im mohla ulozit samotná Komisia v rozhodnutí, ktoré prijíma v súlade s clánkom 7 tohto nariadenia po dôkladnom preskúmaní. Naproti tomu ukoncenie konania o porusení zacatého proti týmto podnikom im umoznuje vyhnút sa konstatovaniu porusenia práva hospodárskej sútaze a prípadnému ulozeniu pokuty" ( [24]15 ). 67. Z tohto dôvodu môze Komisia prijat rozhodnutie o schválení záväzkov bez rozvíjania komplexnej teórie o ujme proti hospodárskej sútazi, ktorá je v obvykle naopak nevyhnutná. Zhodnút sa na tom, ze komplexná teória týkajúca sa ujmy nie je nutná, vsak neznamená, ze by nebolo potrebné hodnoverne formulovat ujmu proti hospodárskej sútazi. Oslobodenie Komisie od dôkazného bremena a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, t. j. zátazí, ktoré sa od nej bezne vyzadujú, nemôze byt dôvodom na to, aby sa obavy Komisie zmenili na jednoduchý dôkaz kruhom alebo v kazdom prípade na neodôvodnené a nepreukázané tvrdenie, s tým, ze dokazovanie a odôvodnenie mozno zjednodusit, ale v kazdom prípade musia byt hodnoverné a schopné poskytnút odpoved na otázky, ktoré vznikli v priebehu konania. Bod, ktorý sa mi zdá byt klúcový, je, ze poziadavka hospodárnosti konania zakotvená v clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sa má vyvázit ostatnými poziadavkami, ktoré sú pevnou súcastou práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. Na tomto mieste totiz ide o dodrziavanie práv vysetrovaného podniku na obranu, s tým, ze takýto podnik sa samozrejme rozhodne ponúknut záväzky samostatne, toto rozhodnutie vsak musí dozriet za okolností, ktoré zarucujú, ze rozhodnutia Komisie vedúce k schváleniu ponúknutých záväzkov sa prijímajú pocas konania, v rámci ktorého sa tvrdenia, ktoré dotknutý podnik uvádza na svoju obranu, skutocne berú do úvahy a zakladajú sa na správnom vymedzení "potenciálu porusenia". V opacnom prípade by bol systém práva hospodárskej sútaze vystavený závazným negatívnym dôsledkom z hladiska jeho predvídatelnosti a zákonnosti. 68. Konkrétnejsie, existuje paradox efektivity, ktorý nemozno opomenút. Ako sa uviedlo vyssie, postupy schvalovania záväzkov sa zaviedli s cielom zvýsit efektivitu práva hospodárskej sútaze. Prax Komisie a vnútrostátnych orgánov pre hospodársku sútaz preukázala z tohto hladiska ich uzitocnost. Rozsiahle a prakticky neobmedzené pouzívanie uvedeného nástroja vsak môze viest k vysokej miere právnej neistoty v oblasti hospodárskej sútaze: Aké sú kontúry protisútazného správania s ohladom na rozhodnutia o záväzkoch? Co je zlucitelné s právom hospodárskej sútaze a co sa naopak zakazuje? Navyse treba predíst tomu, aby Komisia a vnútrostátne orgány pre hospodársku sútaz podlahli pokuseniu regulátora a rozhodnutia o záväzkoch nevyuzívali ani tak na nápravu protisútazného konania, ako skôr s cielom konkrétne formovat hospodárske vztahy na trhu. 69. Dôsledkom môze byt strata predvídatelnosti protimonopolného práva a, v konecnom dôsledku, oslabenie zákonnosti a efektivity právnych predpisov v tejto oblasti. Z tohto dôvodu je nevyhnutné, aby sa rozhodnutia o záväzkoch vzdy udrzali v rámci systému právnych obmedzení, ktorého strázcovia sú súdy Únie a vnútrostátne súdy, ktoré zabezpecia, aby predmetné rozhodnutia úcinne prispievali k posilneniu presadzovania protimonopolných predpisov, bez vystavovania sa rizikám nadmerného a nadbytocného pouzívania takýchto rozhodnutí. ( [25]16 ) 70. Záver je taký, ze základom rozhodnutia o schválení záväzkov má byt "potenciál porusenia", cize analýza postupu dotknutých podnikov a kontextu, do ktorého sa tento postup zaraduje, na základe ktorej by bolo mozné dospiet k predpokladu o moznej a reálne pravdepodobnej, hoci este nepotvrdenej, ujme na hospodárskej sútazi, ktorú mozno pripísat predmetným podnikom. Nejde síce o zistenie porusenia, Komisia sa vsak nemôze obmedzit na domnienky, vseobecné hypotézy, ktoré nepreskúmala, hoci aj strucne a s ohladom na podklady, ktoré sa v kazdom prípade predlozili v rámci konania. 71. V prípade zhody na uvedených skutocnostiach vyplývajú z týchto úvah dva dôsledky. Prvým dôsledkom je, ze ak sa daná obava týka protiprávneho konania z hladiska ciela, Komisia je povinná zohladnit právny a hospodársky kontext, do ktorého predmetné konanie patrí. Druhým dôsledkom je, ze ak podnik, ktorý sa dopustil vysetrovaného postupu, alebo dalsie subjekty, ktoré sa z rôznych dôvodov zúcastnujú na danom konaní, uviedli skutocnosti ospravedlnujúce správanie, ktoré by sa na prvý pohlad mohlo javit ako protisútazné, Komisia je povinná preskúmat, hoci aj strucne, takéto skutocnosti vo svojom rozhodnutí. a) Analýza právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého sa zaraduje konanie, ktoré je predmetom obáv z narusenia hospodárskej sútaze 72. Prvý bod súvisí s judikatúrou Súdneho dvora, v ktorej sa jasne uvádza, ze existencia protiprávneho konania z hladiska ciela si v kazdom prípade vyzaduje analýzu právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého skúmané konanie patrí. V tejto súvislosti stací odkázat na rozsiahlu judikatúru, ktorá siaha od rozsudku Cartes Bancaires ( [26]17 ) az po nedávny rozsudok Generics ( [27]18 ). 73. V rámci rozvíjania strucných argumentov Komisie (body 43 a 44 sporného rozhodnutia) Vseobecný súd v prejednávanej veci vykonal analýzu právneho a hospodárskeho kontextu, do ktorého patrí vysetrovaný postup, pricom pri urcovaní ciela predmetných zmlúv o televíznej distribúcii zohladnil osobitosti systému financovania filmového priemyslu. Body 49 az 57 napadnutého rozsudku sa venujú právnemu a hospodárskemu kontextu, do ktorého patria príslusné dolozky. 74. Odkazy na citovaný rozsudok Premier League nie sú z tohto hladiska, na rozdiel od tvrdení GCP a vedlajsích úcastníkov konania, ktorí vstúpili do konania na podporu odvolatelky, ani nesprávne, ani zavádzajúce. 75. Rozdelenie trhov mozno totiz aj v odvetví vysielania na prvý pohlad povazovat za konanie porusujúce protimonopolné predpisy. ( [28]19 ) A to aj vtedy, ak statok, ktorý je predmetom zmluvy, zahrna právo dusevného vlastníctva. ( [29]20 ) 76. Rozsudok Coditel II, ktorý na podporu svojich tvrdení cituje aj odvolatelka, nepotvrdzuje názor GCP o neexistencii protiprávneho konania týkajúceho sa hospodárskej sútaze v prejednávanej veci, kedze Súdny dvor v nom iba uviedol, ze "samotná skutocnost, ze drzitel autorských práv k filmu udelil jedinému licencnému zástupcovi výlucné právo zastupovat ho na území clenského státu, a teda zakázat pocas urcitého obdobia jeho sírenie inými osobami, vsak nestací na konstatovanie, ze takúto zmluvu treba povazovat za predmet, prostriedok alebo dôsledok kartelovej dohody zakázanej Zmluvou" ( [30]21 ). 77. V rozsudku Premier League Súdny dvor cituje práve rozsudok Coditel II, cím sa vlastne preukazuje, ze tieto dve rozhodnutia sa vzájomne nevylucujú, ako podla vsetkého naznacuje odvolatelka, a to s cielom potvrdit vyssie uvedenú zásadu, t. j. ze dohody zamerané na rozdelenie vnútorného trhu sa nie vzdy povazujú za obmedzujúce z hladiska ciela, pricom vsak dodal, ze prítomnost "akcesorických záväzkov" spôsobujúcich "absolútnu" výlucnost môze viest k tomu, ze takéto dohody budú obmedzovat hospodársku sútaz z hladiska ciela. 78. V napadnutom rozsudku preto nedochádza k automatickému rozsíreniu rozsudku Premier league na prejednávanú vec, ale iba k prispôsobeniu predmetnej zásady predchádzajúcej judikatúre Súdneho dvora. 79. Ak preto zmluva medzi súkromnými osobami vybocuje zo základného jadra výhod, ktoré má výlucné právo dusevného vlastníctva poskytnút, môze íst o dohodu obmedzujúcu hospodársku sútaz. 80. To vsetko vsak platí za predpokladu, ze predmetné akcesorické záväzky boli súcastou takého hospodárskeho a právneho kontextu, ktorý vylucoval ich zákonnost. 81. Analýza vykonaná Vseobecným súdom (ktorý, ako sa uviedlo, vysvetluje analýzu vykonanú Komisiou) potvrdzuje uvedený prístup a uplatnuje ho na prejednávanú vec. 82. Vseobecný súd v skutocnosti zohladnil hospodársky a právny kontext, najmä osobitosti systému financovania filmového priemyslu, a navrhol celý rad alternatív, ktoré by v príslusnom odvetví mohli majitelovi autorských práv zarucit primeranú odmenu, cím presvedcivým spôsobom preukázal, ze oblast audiovízie nemozno úplne vylúcit z mozných protiprávnych konaní v oblasti hospodárskej sútaze realizovaných na základe dohôd o rozdelení trhov, a to z dôvodu existencie statkov chránených autorským právom. 83. Vseobecný súd totiz pripomenul, ze pokial je cielom specifického predmetu dusevného vlastníctva zabezpecit majitelom dotknutých práv ochranu moznosti obchodne vyuzit uvedenie do obehu alebo danie k dispozícii chránených predmetov tak, ze poskytnú licencie, za ktoré sa zaplatí odmena, "takýto specifický predmet nezarucuje majitelom dotknutých práv moznost vyzadovat najvyssiu moznú odmenu. V súlade s týmto predmetom im je zarucená - ako to stanovuje odôvodnenie c. 10 smernice o autorskom práve a odôvodnenie c. 5 smernice o príbuzných právach - len primeraná odmena za kazdé pouzitie chránených predmetov" ( [31]22 ). 84. V podstate to znamená, ze "prípadné znízenie cien predplatného na území Francúzska, doposial nastavené na urcitú úroven vdaka absolútnej územnej ochrane zaistenej uplatnovaním príslusných doloziek, môze byt vykompenzované tým, ze Paramount pri plnení záväzkov, ktoré sa na základe napadnutého rozhodnutia stali záväznými, vyhlásila zámer, ze uz nebude uplatnovat uvedené dolozky. Vyhlásenie zámeru znamená, ze zalobkyna sa teraz môze volne obracat na zákazníkov v celom EHP, a nielen vo Francúzsku" (bod 57 napadnutého rozsudku). 85. Preskúmanie hospodárskeho a právneho kontextu, ktoré vykonala Komisia a odkázal nan Vseobecný súd, preto v abstraktnej rovine potvrdzuje moznost formulovat "obavu z narusenia hospodárskej sútaze", ktorá má za vyssie uvedených podmienok "potenciál porusenia". b) Uplatnitelnost výnimiek stanovených v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ na konanie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 86. Druhý bod je problematickejsí a predstavuje jeden z najvýznamnejsích aspektov prípadu v prejednávanej veci. Vseobecný súd v napadnutom rozsudku (bod 62) ( [32]23 ) uvádza, ze predpokladom preskúmania, ci sú, alebo nie sú splnené podmienky uvedené v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, je zistenie protisútazného konania. Podla tohto modelu by Komisia, ktorá celí obavám z narusenia hospodárskej sútaze, mala najprv preverit existenciu protiprávneho konania v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a az po zistení takéhoto konania by mala skúmat, ci existujú dôvody pre výnimku podla odseku 3. Kedze v prípade rozhodnutia o schválení záväzkov sa nevyzaduje zistenie porusenia, podla Vseobecného súdu sa nemá pristupovat ku skúmaniu podmienok stanovených v odseku 3. 87. Riesenie navrhnuté Vseobecným súdom vedie podla môjho názoru k paradoxným záverom, zbavuje odkaz na existenciu "potenciálu porusenia" ako základu obáv Komisie, ktoré by mali záväzky umoznit prekonat, jeho významu a odporuje logike clánku 101 ZFEÚ, ktorá sa v podstate týka rozdelenia dôkazného bremena medzi Komisiu a dotknutých úcastníkov konania. 88. Pri uplatnení názoru Komisie by rozhodnutie o schválení záväzkov mohlo viest k dvojakému paradoxu. Na jednej strane by sa zabránilo konaniu, ktoré by nebolo v rozpore s právom hospodárskej sútaze (cím by nastala "falosná pozitivita", ktorá predstavuje jedno z najzávaznejsích rizík protimonopolných praktík a ktorej by sa dalo jednoducho predíst, ak by sa pristúpilo k posúdeniu konania, hoci aj strucnému, ku ktorému doslo na základe clánku 101 ods. 3 ZFEÚ). Na druhej strane zmena predmetného konania v dôsledku záväzkov by mohla ohrozit práve poziadavky stanovené v uvedenom odseku 3, ktorých uspokojenie si primárne právo kladie za ciel do tej miery, ze stanovuje ich prednost pred prvým posúdením protisútazného charakteru urcitého konania vykonávaným na základe clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. 89. Okrem toho iba pri celkovom zohladnení odsekov 1 a 3 clánku 101 ZFEÚ mozno urcit, hoci aj s ohladom na strucnú analýzu, "potenciál porusenia", ktorý je dôvodom na schválenie záväzkov. Inak by Komisia vypracovala neúplnú analýzu bez casti, ktorú clánok 101 ZFEÚ povazuje za nevyhnutnú pre moznost existencie porusenia. Ako sa uz viackrát uviedlo, v prípade konania o schválení záväzkov síce nemozno konstatovat porusenie, vyzaduje sa vsak aspon prítomnost "potenciálu porusenia". Kedze podla clánku 101 ZFEÚ sú na úcely zistenia existencie protiprávneho konania v oblasti hospodárskej sútaze potrebné dve fázy, ktoré vymedzujú odseky 1 a 3 clánku 101 ZFEÚ, aj analýza na úcely formulácie "potenciálu porusenia" musí rovnako zahrnat obe tieto etapy. Hoci, a to treba zdôraznit, na takúto analýzu sa vztahuje výrazne nizsí stupen podrobnosti a omnoho strucnejsie odôvodnenie nez v prípade konania týkajúceho sa zistenia porusenia. 90. Napokon je potrebné poznamenat, ze clánok 101 ods. 1 a 3 ZFEÚ slúzi aj na vymedzenie spôsobu rozdelenia dôkazného bremena. ( [33]24 ) Komisia v súlade s odsekom 1 identifikuje mozné protiprávne konanie a formuluje teóriu ujmy na hospodárskej sútazi, súkromná osoba na to reaguje, pricom sa usiluje vyvrátit podozrenia Komisie tým, ze sa odvoláva na splnenie podmienok stanovených v clánku 101 ods. 3. Nie je jasné, preco by sa táto logika mala zvrátit v prípade, ze sa Komisia rozhodne pre konanie o záväzkoch. Úcastníci konania, a to aj v pociatocnej fáze tohto konania, musia mat plné právo na obranu, pricom prostredníctvom výkonu tohto práva chránia nielen svoje záujmy, ale v prípade oprávnenosti argumentov vyplývajúcich z clánku 101 ods. 3 prispievajú k tomu, aby sa predislo prekazeniu postupu, ktorým sa naopak presadzujú záujmy predstavujúce základ clánku 101 ods. 3 ZFEÚ a ktoré táto zmluva povazuje za prioritné. 91. Preto sa domnievam, ze aj v konaní o schválení záväzkov navrhnutých dotknutým podnikom sa Komisia musí zaoberat oboma fázami stanovenými v clánku 101 ZFEÚ ods. 1 a 3, pricom sa z tohto dôvodu nemôze vyhnút tomu, aby zohladnila, hoci vzhladom na povahu daného konania aj strucne, tvrdenia úcastníkov konania alebo tretích strán, ktoré vstúpili do konania, týkajúce sa splnenia podmienok podla vyssie uvedeného odseku 3. 92. Pri uplatnení vyssie uvedených zásad na konanie v prejednávanej veci poznamenávam, ze zjavné konstatovanie Vseobecného súdu, ktoré sa namieta vyssie a ktorým Vseobecný súd podla vsetkého vseobecne vylucuje uplatnitelnost clánku 101 ods. 3 ZFEÚ na konanie o záväzkoch, by v tejto súvislosti nemusela mat vplyv na platnost rozsudku, vzhladom na to, ze Komisia aj Vseobecný súd v tomto konkrétnom prípade poskytli strucné argumenty zodpovedajúce povahe konania o schválení záväzkov, ktoré vylucujú, ze napadnutý rozsudok trpí nedostatocným odôvodnením, ako sa uvádza v jednom z odvolacích dôvodov. 93. Na základe spolocného výkladu bodov 53 az 57 a 67 az 72 odôvodnenia Vseobecného súdu a bodov 40 az 44 a 50 az 53 odôvodnenia rozhodnutia Komisie by bolo mozné dospiet k záveru, ze príslusné dolozky "nesplnajú aspon jednu z kumulatívnych podmienok stanovených v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ, a síce podmienku neukladat príslusným podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na ochranu týchto práv" (dusevného vlastníctva) (bod 67 napadnutého rozsudku). 94. Clánok 101 ods. 3 skutocne umoznuje vylúcit uplatnitelnost ustanovení tohto odseku, ak dohody medzi podnikatelmi prispievajú k "zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich", a to pod podmienkou, ze príslusným podnikatelom neukladajú obmedzenia, "ktoré nie sú nevyhnutné pre dosiahnutie týchto cielov". 95. Vseobecný súd a Komisia dospeli k záveru, ze príslusné dolozky ukladajú obmedzenia "presahujúce rámec toho, co je potrebné na výrobu a distribúciu audiovizuálnych diel, ktoré vyzadujú ochranu práv dusevného vlastníctva" ( [34]25 ) (bod 67 napadnutého rozsudku), aj na úcely ochrany kultúrnej rozmanitosti. 96. Absolútna územná ochrana dokonca "zjavne presahuje rámec toho, co je nevyhnutné na zlepsenie produkcie alebo distribúcie alebo na podporu technického alebo hospodárskeho pokroku vyzadovaného clánkom 101 ods. 3 ZFEÚ, ako to naznacuje zákaz, ustanovený stranami dotknutých zmlúv, akéhokolvek cezhranicného poskytovania sluzieb televízneho vysielania, aj ked ide o diela, na ktoré udelila licenciu sama spolocnost Paramount a ktoré sa vysielajú na území clenského státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia, [35]258/78, [36]EU:C:1982:211, bod [37]77)" (bod 68 napadnutého rozsudku). Takéto delenie a cenový rozdiel, ku ktorému vedie, sú totiz nezlucitelné so základným cielom Zmluvy, ktorým je vytvorenie vnútorného trhu (body 43 e 44 sporného rozhodnutia a bod 57 napadnutého rozsudku). 97. V prípade, ktorý je predmetom prejednávanej veci, Vseobecný súd uviedol dostatocné odôvodnenie v tom zmysle, ze v krajinách EHP existuje alternatíva k financovaniu filmovej produkcie - cize alternatíva k ochrane, okrem iného, záujmu na kultúrnej rozmanitosti - podla rozdeleniu trhov na základe absolútnej geografickej výlucnosti: "prípadný pokles príjmov zalobkyne od zákazníkov vo Francúzsku sa môze vykompenzovat tým, ze prostredníctvom plnenia záväzkov, ktoré sa v zmysle napadnutého rozhodnutia stali záväznými, sa zalobkyna môze teraz obracat na zákazníkov v celom EHP a nielen vo Francúzsku" (bod 69 napadnutého rozsudku). 98. Z tohto dôvodu, "aj ked zalobkyna dáva cast svojich príjmov na financovanie produktov audiovizuálneho priemyslu, ktoré vyzadujú osobitnú podporu, riadne fungovanie hospodárskej sútaze, teraz otvorenej na úrovni EHP, jej dáva moznosti, ktoré jej príslusné dolozky upierali dovtedy, kým mala Paramount v úmysle vyzadovat ich dodrziavanie" (bod 57 napadnutého rozsudku). c) Predbezný záver 99. Na záver tohto bodu sa domnievam, ze námietke vznesenej v tretom odvolacom dôvode týkajúcej sa nedostatocného odôvodnenia a neúplného preskúmania skutkového stavu je mozné nevyhoviet aj s ohladom na skutocnost, ze povinnost Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutia nemozno vykladat v tom zmysle, ze by sa tento súd musel podrobne zaoberat kazdým jedným tvrdením úcastníka konania. Naopak postacuje, ak z odôvodnenia rozsudku jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Vseobecného súdu, aby to dotknutým osobám umoznilo zistit dôvody prijatého rozhodnutia, a Súdnemu dvoru vykonat jeho súdny prieskum. ( [38]26 ) Sama skutocnost, ze Vseobecný súd dospel k inému záveru ako odvolatelka, nemôze vsak znamenat, ze napadnutý rozsudok nebol riadne odôvodnený. ( [39]27 ) 100. Vseobecný súd uviedol dostatocné odôvodnenie, pokial ide o zaradenie sporného postupu do konkrétneho právneho a hospodárskeho kontextu, pricom dospel k záverom, ktoré sa síce odlisujú od záverov navrhovaných odvolatelkou, nejavia sa vsak ako zjavne nesprávne. 101. V súvislosti s uplatnitelnostou výnimiek stanovených v clánku 101 ods. 3 ZFEÚ na konanie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sporné rozhodnutie a napadnutý rozsudok obsahujú napriek tomu, ze Vseobecný súd nesprávne konstatoval vseobecnú nemoznost uplatnenia predmetných výnimiek, dostatocné argumenty v prospech vylúcenia uplatnitelnosti týchto výnimiek na prejednávanú vec. Z tohto dôvodu navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako nedôvodný. B. O stvrtom odvolacom dôvode, v ktorom odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd podal nesprávny výklad clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a bodu 128 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ( [40]28 ) (dalej len "osvedcené postupy") 1. Tvrdenia úcastníkov konania 102. GCP, podporovaná Francúzskou republikou, uvádza, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil clánok 9 nariadenia c. 1/2003 a bod 128 "osvedcených postupov", ked (v bodoch 118 a 119 napadnutého rozsudku) konstatoval, ze cielom príslusných doloziek je vzhladom na ich povahu rozdelit národné trhy v celom EHP, pricom ich hospodársky a právny kontext neumoznuje stanovit, ze dané dolozky nemôzu narusit hospodársku sútaz a ze Paramount nenavrhla nijaký iný záväzok, ktorý by menej zasahoval do sféry GCP, a bol by v danom prípade vhodný. 103. GCP spolu s Francúzskou republikou predovsetkým poznamenáva, ze Komisia tým, ze prijala záväzky spolocnosti Paramount týkajúce sa vsetkých zmlúv uzatvorených s prevádzkovatelmi vysielania z EHP, a to v prípade, ked sa obavy z narusenia hospodárskej sútaze uvedené v predbeznom posúdení Komisie týkali iba výlucných práv v Spojenom královstve a Írsku, nezohladnila osobitosti iných trhov, najmä francúzskeho trhu, ktorého regulacný a financný systém je specifický tým, ze financovanie audiovizuálnej tvorby zabezpecujú najmä vysielatelia, akým je GCP. 104. Potvrdením prístupu Komisie Vseobecný súd porusil zásadu proporcionality a dodrziavania práv tretích strán, ako ju Súdny dvor pripomenul najmä v rozsudku z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([41]C-441/07 P, [42]EU:C:2010:377, bod [43]41). Vseobecný súd podla odvolatelky totiz vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 106 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia konala v rozsahu svojich právomocí, ktoré má na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, a zachovala ciel tohto nariadenia (hospodárnost a úcinnost konania), bez toho, aby porusila zmluvné alebo procesné práva GCP spôsobom, ktorý by isiel nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného ciela. 105. Francúzska republika dodáva, ze skutocnost, ze nebol navrhnutý ziadny iný vhodný záväzok ako primeraná reakcia na obavy z narusenia hospodárskej sútaze uvedené Komisiou, nepostacuje na záver, ze sa úcinne zohladnili záujmy tretích strán. Vzhladom na to, ze záväzky sú výsledkom výlucných rokovaní medzi Komisiou a dotknutým podnikom, bolo by tazké predstavit si, ze záujem tretích strán mozno zohladnit v rámci konania o záväzkoch iba porovnaním ponúknutých záväzkov s inými záväzkami, ktoré by dotknutý podnik mohol navrhnút. 106. UPC zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie naopak zasahuje do záujmov vsetkých ostatných aktérov vo filmovom odvetví. Poznamenáva, ze v roku 2018 bezplatné a platené televízne kanály financovali 97,8 % filmov iniciovaných francúzskou produkciou s rozpoctom vo výske najmenej 4 milióny eur a 77,2 % filmov s garantovaným rozpoctom 1 az 4 milióny eur. GCP vopred nakúpila práva na 113 filmov iniciovaných francúzskou produkciou a 93,9 % filmov iniciovaných francúzskou produkciou, ktorých cena je viac ako 7 miliónov eur. Vseobecný súd vo svojej analýze nezohladnil uvedené okolnosti a ani skutocnost, ze sporné rozhodnutie, pokial sa potvrdí, zahrna riziko úplného narusenia zmluvných standardov vsetkých aktérov na trhu. 107. V druhom rade GCP uvádza, ze v súlade s bodom 128 "osvedcených postupov" a príslusnou poznámkou pod ciarou 76 musia byt záväzky jednoznacné, musia sa uplatnovat priamo a ich vykonávanie nesmie závisiet od vôle tretích strán, ktoré nimi nie sú viazané. 108. Vseobecný súd podla názoru GCP túto zásadu porusil tým, ze v bode 104 napadnutého rozsudku uviedol, ze rozhodnutie Komisie nepredstavuje zásah do zmluvnej slobody spolocnosti GCP, kedze táto sa môze obrátit na vnútrostátny súd so zalobou na urcenie zlucitelnosti príslusných doloziek s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ a na vyvodenie dôsledkov podla vnútrostátneho práva vo vztahu k spolocnosti Paramount. Okrem toho Vseobecný súd v bode 103 tohto rozsudku konstatoval, ze Komisia by mala za úlohu obnovit vysetrovanie, ak by vnútrostátny súd zaviazal Paramount porusit povinnosti vyplývajúce zo záväzkov, cím výslovne uznal, ze splnenie záväzku má závisiet od vôle GCP, z tohto záveru vsak nevyvodil vsetky právne dôsledky. 109. V tretom rade GCP spolu s Francúzskou republikou poukazuje na to, ze Vseobecný súd závazným spôsobom porusil práva tretích strán, ked v bode 100 napadnutého rozsudku uviedol, ze napadnuté rozhodnutie by mohlo nanajvýs ovplyvnit posúdenie vnútrostátneho súdu, kedze toto rozhodnutie obsahuje iba predbezné posúdenie. Toto rozhodnutie totiz zbavuje GCP jej zmluvnej slobody, kedze v skutocnosti nie je mozné dosiahnut, aby vnútrostátny súd odporoval Komisii a pripustil platnost sporných doloziek. V tejto súvislosti z rozsudku z 23. novembra 2017, Gasorba a i. ([44]C-547/16, [45]EU:C:2017:891, body [46]28 a [47]29), vyplýva, ze vnútrostátne súdy nemôzu ignorovat rozhodnutia prijaté na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, pricom sú povinné zohladnit predbezné posúdenie Komisie a povazovat ho za znak, ci dokonca pociatocný dôkaz o protisútaznom charaktere predmetnej dohody. 110. Francúzska republika dodáva, ze dopad rozhodnutia, akým je to sporné, na posúdenie vykonávané vnútrostátnym súdom sa posilnuje prostredníctvom záväzkov dohodnutých v predmetnom odvetví s inými nadnárodnými spolocnostami, cím sa zvysuje pravdepodobnost, ze následné záväzky predstavujú normu, od ktorej je z hladiska vnútrostátneho súdu coraz zlozitejsie sa odchýlit. Navyse skutocnost, ze v prípade, ak by vnútrostátny súd rozhodol o zlucitelnosti predmetnej dohody s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, by Komisia nevyhnutne obnovila vysetrovane podla clánku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, môze vnútrostátny súd odradit od toho, aby spochybnil predbezné posúdenie Komisie. 111. Komisia spolu s BEUC uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 43 az 58 a v bode 118 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze záväzky spolocnosti Paramount reagovali na obavy z narusenia hospodárskej sútaze týkajúce sa celého EHP. Príslusné dolozky totiz predstavovali dodatocné povinnosti zamerané na rozdelenie vnútrostátnych trhov v rámci celého EHP, pricom sa nimi zakazoval alebo obmedzoval cezhranicný pasívny predaj televíznych distribucných sluzieb spolocnostou Sky spotrebitelom s bydliskom v EHP, s výnimkou Spojeného královstva a Írska, ako aj predaj prevádzkovatelmi vysielania so sídlom v EHP, ale mimo Spojeného královstva a Írska, spotrebitelom s bydliskom v Spojenom královstve a Írsku. Záväzky ponúknuté spolocnostou Paramount preto primerane reagujú na obavy z narusenia hospodárskej sútaze uvedené v oznámení o námietkach, pricom Paramount neponúkla menej nárocné záväzky, ktorými by na tieto obavy vhodným spôsobom odpovedala. 112. Komisia s podporou BEUC dalej uvádza, ze Vseobecný súd v bodoch 83 az 108 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze splnenie záväzkov spolocnosti Paramount nezávisí od vôle tretích strán, vrátane GCP. Ponúknutím týchto záväzkov totiz Paramount vyuzila svoju zmluvnú slobodu, aby nebola viazaná konkrétnymi zmluvnými dolozkami, pricom takéto rozhodnutie podla názoru Komisie nezávisí od vôle tretích strán. Okrem toho prijatie týchto záväzkov Komisiou neoberá GCP o moznost podat na vnútrostátny súd návrh na ochranu svojich práv v rámci zmluvných vztahov so spolocnostou Paramount. Ak by vnútrostátny súd dospel k záveru, ze príslusné dolozky nie sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo ze splnajú podmienky uvedené v odseku 3 rovnakého clánku, prinálezalo by mu tiez posúdit, ci jeho rozhodnutie v danom konaní môze viest Paramount k poruseniu záväzkov, ktoré táto spolocnost prevzala na základe sporného rozhodnutia. S cielom predíst tomu, aby výsledok takéhoto konania mohol viest Paramount k poruseniu predmetných záväzkov, môze vnútrostátny súd odmietnut nariadit vykonanie príslusných doloziek a v súlade s uplatnitelnými vnútrostátnymi predpismi ulozit spolocnosti Paramount, aby ich vykonala v alternatívnej penaznej forme a nahradila skodu. Vseobecný súd takéto riesenie zvázil v bode 103 napadnutého rozsudku. 113. V tretom rade Komisia spolu s BEUC uvádza, ze Vseobecný súd v bode 102 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze GCP môze od vnútrostátneho súdu vymôct rozhodnutie odporujúce rozhodnutiu Komisie, ktorým by sa uznala zákonnost sporných doloziek. Z bodu 29 citovaného rozsudku Gasorba totiz vyplýva, ze vnútrostátny súd je povinný iba zobrat do úvahy predbezné posúdenie Komisie uvedené v spornom rozhodnutí a povazovat ho za znak alebo dokonca pociatocný dôkaz o protisútaznosti sporných doloziek. 114. BEUC sa domnieva, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný, kedze GCP sa usiluje o spochybnenie záverov a skutkového posúdenia Vseobecného súdu, ktoré tento súd uskutocnil v rámci skúmania tretieho a druhého zalobného dôvodu, pricom odvolatelka v podstate opakuje rovnaké tvrdenia ako v prvostupnovom konaní. 2. Hodnotenia a) Porusenie zásady proporcionality a porusenie práva tretích strán 115. Výhrady proti rozsudku Vseobecného súdu v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu sa v podstate týkajú údajného nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti so záverom uvedeného súdu, ze Komisia neporusila zásadu proporcionality, ked prijala rozhodnutie o záväznosti záväzkov navrhovaných spolocnostou Paramount v celom EHP, kým obavy z narusenia hospodárskej sútaze, ktoré vyjadrila Komisia v predbeznej analýze, sa týkali iba územnej výlucnosti v Spojenom královstve a Írsku, a tiez ze rozhodnutie Komisie nemá vplyv na práva tretích strán, kedze tieto môzu v kazdom prípade získat súdnu ochranu vo vztahu k príslusným dolozkám na vnútrostátnych súdoch. 116. Chúlostivá otázka, ktorú má Súdny dvor vyriesit, sa preto týka moznosti, ze navrhované záväzky, ktoré Komisia prijala, môzu mat dôsledky pre zmluvné práva tretích strán. Táto otázka sa týka citlivého vyvazovania medzi zmluvnou slobodou a regulacnými zásadami a cielmi zakotvenými v zmluvách EÚ, najmä pokial ide o ochranu hospodárskej sútaze. Ako je známe, zmluvná sloboda je vyjadrením slobody podnikania, ktorá sa zarucuje v clánku 16 Charty základných práv Európskej únie ( [48]29 ) a je uznávaná v rámci ústavných tradícií spolocných pre clenské státy. Ako sa vsak zdôraznuje v judikatúre Súdneho dvora, slobodný výkon hospodárskej cinnosti nie je absolútnym právom, ale musí sa posudzovat vo vztahu k jeho sociálnej funkcii. ( [49]30 ) Z tohto dôvodu môze sloboda podnikania podliehat velkému rozsahu zásahov verejnej moci, ktoré obmedzujú výkon tejto slobody vo verejnom záujme. ( [50]31 ) 117. V tomto velmi strucne nacrtnutom rámci existujú urcité obmedzenia zmluvnej slobody strán, ktoré sú v danom prípade dotknuté, ako sú obmedzenia týkajúce sa povinnosti spolocnosti Paramount nevkladat do nových licencných zmlúv zmluvné dolozky, ktoré vytvárajú absolútne prekázky hospodárskej sútazi v rámci EÚ, cím maria ciel jednotného trhu uvedený v clánku 3 ods. 3 ZEÚ, alebo zásady potvrdenej judikatúrou, ktorú pripomenul Vseobecný súd a podla ktorej pravidlá týkajúce sa autorských právach zarucujú iba "primeranú" odmenu vo vztahu k hospodárskej hodnote poskytovanej sluzby, a preto akékolvek dolozky, ktoré upravujú vyssiu odmenu, môzu byt neprípustné, pokial je ich predpokladom rozdelenie trhov na vnútrostátnej úrovni vyplývajúce z absolútnej územnej ochrany vnútrostátneho licencného zástupcu. 118. Dopad rozhodnutí v oblasti hospodárskej sútaze na existujúce zmluvné vztahy urcite nie je novou otázkou. Osobitostou prejednávanej veci je to, ze s cielom chránit hospodársku sútaz na vnútornom trhu Komisia schválila záväzky predlozené podnikom, ktoré majú vplyv na zmluvný vztah tohto podniku so subjektom, ktorý je vzhladom na konanie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 tretou stranou. 119. Môze rozhodnutie o schválení záväzkov viest az k tomu, ze dotknutý podnik zaviaze neplnit zmluvu uzavretú s tretou stranou? Môze ciel chránit hospodársku sútaz odôvodnit tak výraznú obetu zmluvnej slobody tretej strany? Ide teda o otázku, ktorá sa týka uplatnovania zásady proporcionality na rozhodnutia o schválení záväzkov. 120. Komisia sa na základe citovaného rozsudku Alrosa (najmä bod 41) priklána k obzvlást restriktívnemu výkladu úlohy, ktorá sa má v tejto oblasti pripísat zásade proporcionality. Komisia sa má obmedzit iba na overenie, ci dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslusné podniky, a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky, ktoré by na jej obavy reagovali rovnako vhodným spôsobom. Vseobecný súd si totiz osvojil práve toto hladisko, ked uznal, ze Komisia reálne vykonala vyssie uvedené overenie. 121. V skutocnosti vsak rozsudok Alrosa neobmedzil uplatnovanie zásady proporcionality na uvedené overenie, pretoze hned po tom, co Súdny dvor odkázal na potrebu vykonania predmetného preskúmania Komisiou, nezabudol uviest, ze "pri vykonávaní tohto overenia vsak Komisia musí zohladnovat záujmy tretích strán" ( [51]32 ). 122. Zásada proporcionality preto nachádza dvojstranné uplatnenie: na jednej strane sa týka otázky, ci predmetné záväzky sú spôsobilé reagovat na obavy Komisie, a tiez skutocnosti, ci dotknutý podnik nenavrhol iné záväzky, ktoré by síce rovnako reagovali na obavy Komisie, boli by vsak menej obmedzujúce. Na druhej strane sa uplatnuje vo vztahu k záujmom tretích strán, ktorých sa prijatie záväzkov do urcitej miery dotklo. Týmto spôsobom Súdny dvor uznáva, ze v praxi môze nastat situácia, ked rozhodnutie o záväzkoch ovplyvní aj záujmy tretích strán, t. j. iných subjektov nez podnikov, ktorých sa týka vysetrovanie Komisie. V tomto prípade je vsak z hladiska zákonnosti rozhodnutia nevyhnutné, aby dotknuté rozhodnutie preslo bez ujmy overením vykonaným s ohladom na zásadu proporcionality. 123. Intenzita preskúmania vykonaného na základe zásady proporcionality sa samozrejme môze lísit v závislosti od dotknutého konania a kedze ide o posúdenie nápravných opatrení navrhnutých podnikom v konaní, ktoré nezahrna zistenie porusenia, rozsah pôsobnosti zásady proporcionality je, ako sa uz uviedlo, obmedzený ( [52]33 ). Ak sa vsak záväzky majú preverit nie z hladiska ich spôsobilosti reagovat na obavy Komisie, ale so zretelom na ich vplyv na záujmy tretích strán, potom z uvedenej zásady vyplýva aspon poziadavka, aby sa práva, ktoré tretím osobám patria a ktoré sú relevantné z hladiska primárneho práva Únie, úplne neobetovali, ani nezbavili obsahu. 124. Uvedený záver vyplýva zo základného jadra zásady proporcionality, ktorá ako vseobecná zásada práva Únie "vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom" ( [53]34 ), a je "kritériom, podla ktorého sa posudzuje kazdé konanie orgánov Spolocenstva vrátane rozhodnutí Komisie ako orgánu na ochranu hospodárskej sútaze" ( [54]35 ). 125. Ak vsak v dôsledku rozhodnutia o schválení záväzkov nie je navrhujúci podnik povinný plnit svoje zmluvné záväzky voci tretej strane, predstavujúce základné prvky hospodárskej rovnováhy, ktorú pri výkone vzájomnej zmluvnej slobody zúcastnené subjekty stanovili, takúto závaznú obetu zmluvnej slobody tretej strany nie je podla vsetkého mozné ospravedlnit na základe zásady proporcionality. 126. S cielom vyhnút sa tomuto záveru sa Komisia a Vseobecný súd odvolávajú na právo tretej strany (GCP) podniknút právne kroky proti podniku, ktorý záväzky navrhol (Paramount), a to na úcely vyhlásenia jeho zmluvnej zodpovednosti a získania náhrady skody. Vseobecný súd totiz s odkazom na rozsudok Alrosa poznamenáva, ze skutocnost, ze individuálne záväzky navrhované podnikom získali povinný charakter, neznamená, ze iné podniky nemajú moznost chránit svoje prípadné práva v rámci svojich vztahov s týmto podnikom. ( [55]36 ) Vnútrostátny súd môze pri uplatnovaní uvedenej zásady dospiet k záveru, ze príslusné dolozky sú v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo ze nesplnajú podmienky uvedené v odseku 3 predmetného clánku a môze tiez posúdit dôvodnost zaloby, o ktorej bude konat, s tým, ze clánok 101 ZFEÚ nebude bránit uplatnovaniu príslusných doloziek (body 100, 101, 102 napadnutého rozsudku). 127. Slabou stránkou tejto úvahy, na ktorú GCP upozornila vo svojom odvolaní, je skutocnost, ze rozhodnutie o schválení záväzkov v kazdom prípade ovplyvnuje súd, na ktorý sa obrátila tretia strana, pretoze z právneho hladiska predstavuje podstatné obmedzenie volnej úvahy vnútrostátneho súdu. Ak je totiz isté, ze rozhodnutie o záväzkoch prijaté na základe clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nevylucuje, aby vnútrostátny súd posúdil postup, na ktorý sa dané rozhodnutie vztahuje, odlisne od Komisie, "vnútrostátne súdy [vsak] nemôzu ignorovat takýto typ rozhodnutí. Také akty majú totiz v kazdom prípade povahu rozhodnutia. Navyse zásada lojálnej spolupráce uvedená v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj ciel úcinného a jednotného uplatnovania práva hospodárskej sútaze Únie vyzadujú, aby vnútrostátny súd zohladnil predbezné posúdenie vykonané Komisiou a povazoval to za znak, ci dokonca pociatocný dôkaz o protisútaznosti predmetnej dohody vzhladom na clánok 101 ods. 1 ZFEÚ" ( [56]37 ). 128. Citovaná judikatúra osobitne zodpovedá poziadavke, ktorá je základom nariadenia c. 1/2003, t. j. zabezpecit jednotnost pri uplatnovaní práva Únie týkajúceho sa hospodárskej sútaze v rámci decentralizovaného systému presadzovania. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze "aby sa zabezpecila zhoda so zásadami právnej istoty a jednotným pouzitím sútazných pravidiel spolocenstva v systéme paralelných právomocí, musí sa zabránit sporným rozhodnutiam. Je preto nevyhnutné v súlade s precedentným právom Súdneho dvora objasnit úcinky rozhodnutí Komisie a postupov na súdoch a orgánoch hospodárskej sútaze clenských státov" ( [57]38 ). 129. Ak by rozhodnutie Komisie prijaté na základe viackrát citovaného clánku 9 nevyzadovalo, aby ho vnútrostátny súd zohladnil ako pociatocný dôkaz, vznikol by nebezpecný priestor pre významné rozdiely pri uplatnovaní práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze v kazdom clenskom státe, co by ohrozovalo decentralizovaný systém presadzovania zavedený nariadením c. 1/2003. 130. Za týchto okolností je moznost tretej strany, akou je GCP, úspesne sa obrátit na vnútrostátny súd so zalobou o náhradu skody proti spolocnosti Paramount velmi oslabená, kedze je potrebné vyvrátit domnienku nezákonnosti príslusných doloziek. V konecnom dôsledku, v záujme dosiahnutia ciela chránit hospodársku sútaz osobitným zjednoduseným postupom, cize postupom s mensími zárukami ochrany prostredníctvom procesných práv osôb, ktoré majú záujem na vydaní rozhodnutia, zúcastnit sa na danom konaní, dochádza k nadmernému obetovaniu zmluvnej slobody tretích strán. 131. Proti tomuto záveru nemozno namietat, ze obetovanie zmluvnej slobody tretích strán by bolo nevyhnutné na ochranu hospodárskej sútaze a ze Komisia nemohla zmenit obsah záväzkov, ktoré sú jednostranným úkonom dotknutého podniku. V tomto smere stací poznamenat, ze Komisia mala iné a vo vztahu k povahe prejednávanej veci vhodnejsie prostriedky na zabezpecenie verejného záujmu chráneného clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. Mohla totiz záväzky odmietnut z dôvodu ich rozporu so zásadou proporcionality a zvolit postup podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 s cielom zistit, ci doslo k poruseniu alebo nie. ( [58]39 ) 132. Na záver je potrebné poznamenat, ako na pojednávaní úcelne uviedla GCP, ze riesenie navrhované Vseobecným súdom by v konecnom dôsledku viedlo k ohrozeniu funkcnosti a úcinnosti mechanizmu ochrany hospodárskej sútaze prostredníctvom rozhodnutí o schválení záväzkov. Podnik, ktorý prijme urcité záväzky, ktoré následne nadobudnú záväznost na základe rozhodnutia Komisie, by bol totiz v prípade realizácie postupu navrhnutého Vseobecným súdom vystavený dvom "Damoklovým mecom", ktoré by váznym spôsobom spochybnovali právnu istotu a rovnováhu systému: moznosti, ze vnútrostátne súdy v rôznych krajinách Únie rozhodnú o zmluvnej zodpovednosti predmetného podniku, a moznosti, z hladiska systému este negatívnejsej, ze, ak by vnútrostátny súd nariadil dotknutému podniku konat v rozpore so záväzkami, o ktorých povinnom charaktere rozhodla Komisia, táto institúcia by obnovila konanie. ( [59]40 ) b) Ciastocný záver 133. Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia pri schválení záväzkov spolocnosti Paramount nálezite nezohladnila záujmy tretích strán, ktoré sú v prejednávanej veci osobitne dotknuté v dôsledku zmlúv, ktoré predtým so spolocnostou Paramount uzatvorili iné tretie osoby, vrátane súcasnej odvolatelky, cím doslo k poruseniu zásady proporcionality. Vseobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze rozhodnutie Komisie je v tejto súvislosti bezchybné, a preto z tohto konkrétneho hladiska navrhujem, aby Súdny dvor stvrtému odvolaciemu dôvodu vyhovel. V. Návrh 134. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor zamietol tretí odvolací dôvod ako nedôvodný a, pokial ide o hladisko uvedené vyssie, vyhovel stvrtému odvolaciemu dôvodu. __________________________________________________________________ ( [60]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [61]2 ) [62]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205. ( [63]3 ) [64]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81. ( [65]4 ) Vec AT.40023 - cezhranicný prístup k platenej televízii z 26. júla 2016 ( [66]5 ) Uznesenie z 13. júla 2017, Groupe Canal +/Komisia ([67]T-873/16, neuverejnené, [68]EU:T:2017:556). ( [69]6 ) Rozsudok z 12. decembra 2018, Groupe Canal +/Komisia ([70]T-873/16, [71]EU:T:2018:904). ( [72]7 ) [73]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6. ( [74]8 ) The impact of cross border to audiovisual content of EU consumers, stúdia, ktorú predlozila GCP. ( [75]9 ) Táto otázka bola naposledy predmetom nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/302 z 28. februára 2018 o riesení neodôvodneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti, miesta bydliska alebo sídla zákazníkov na vnútornom trhu, ktorým sa menia nariadenia (ES) c. 2006/2004 a (EÚ) 2017/2394 a smernica 2009/22/ES, [76]Ú. v. EÚ L 60I, 2018, s. 1 - 15. ( [77]10 ) Pozri vyjadrenie odporkyne, t. j. Komisie, bod 11, v ktorom sa uvádza, ze "sporné rozhodnutie sa netýka 'konca geoblockingu`, pokial ide o audiovizuálne 'sluzby` alebo 'obsah` (body 19, 20 a 23 návrhu), ale iba zmluvných obmedzení týkajúcich sa pasívneho predaja mimo územia, na ktoré sa vztahuje licencia, ktorú udelila Paramount spolocnosti Sky". ( [78]11 ) Pozri rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([79]C-441/07 P, [80]EU:C:2010:377, bod [81]40 a nasl.). ( [82]12 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([83]C-441/07 P, [84]EU:C:2010:377, bod [85]40). ( [86]13 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([87]C-441/07 P, [88]EU:C:2010:377, bod [89]41). ( [90]14 ) Pokial ide o pripomienku, s ktorou je mozné súhlasit a podla ktorej, na rozdiel od konania podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003, kedy Komisia vychádza zo záväzkov, ktoré dobrovolne ponúkli úcastníci konania, "v prípade rozhodnutia podla clánku 7 by musela eventuálne sama nájst opatrenia na zabránenie porusovaniu, co by si vyzadovalo ovela rozsiahlejsie a dlhsie vysetrovanie i podrobnejsie zhodnotenie skutkového stavu", pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa ([91]C-441/07 P, [92]EU:C:2009:555, bod [93]51). ( [94]15 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([95]C-441/07 P, [96]EU:C:2010:377, bod [97]48). ( [98]16 ) Zásada právnej istoty, jedna zo vseobecných zásad práva, ako sa uvádza v rozsudku z 24. júna 2019, Popl/awski ([99]C-573/17, [100]EU:C:2019:530, bod [101]75), je odvodená zo "zásady ochrany legitímnej dôvery a vyzaduje jednak, aby právne pravidlá boli jasné a presné, a jednak aby ich uplatnenie mohli osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídat", ako Súdny dvor konstatoval v rozsudku z 11. septembra 2019, Calin ([102]C-676/17, [103]EU:C:2019:700, bod [104]50 a tam citovaná judikatúra). V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 19. decembra 2019, GRDF ([105]C-236/18, [106]EU:C:2019:1120, bod [107]42). ( [108]17 ) Rozsudok z 11.septembra 2014, CB/Komisia ([109]C-67/13 P, [110]EU:C:2014:2204, bod [111]55). ( [112]18 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ([113]C-307/18, [114]EU:C:2020:52, bod [115]82). ( [116]19 ) Rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([117]C-403/08 a C-429/08, [118]EU:C:2011:631), v ktorom sa uvádza, ze "dohoda, ktorá smeruje k rozdeleniu národných trhov, môze byt v rozpore s cielom Zmluvy, ktorým je dosiahnutie integrácie týchto trhov zriadením jednotného trhu" (bod 139). Súdny dvor dodáva, ze "túto judikatúru mozno v plnej miere prebrat do oblasti cezhranicného poskytovania sluzieb vysielania" (bod 140). ( [119]20 ) Súdny dvor zacal rozvíjat túto výkladovú líniu v rozsudku vo veci Consten Grunding, v ktorom sa územná ochrana distribútorovi poskytla aj prostredníctvom pridelenia zapísanej ochrannej známky, rozsudok z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia ([120]56/64 a 58/64, [121]EU:C:1966:41); toto smerovanie judikatúry pokracovalo rozsudkom z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Commissione ([122]258/78, [123]EU:C:1982:211). Pokial ide o farmaceutické odvetvie, pozri ostatný rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ([124]C-307/18, [125]EU:C:2020:52), v ktorého bode 79 sa uvádza, ze "právo priemyselného alebo obchodného vlastníctva ako zákonné postavenie sa vymyká zmluvným prvkom alebo zosúladeným postupom uvedeným v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ale ze jeho výkon môze patrit pod zákaz uvedený v Zmluve, ak sa zdá byt predmetom, prostriedkom alebo dôsledkom kartelovej dohody... napriek skutocnosti, ze môze predstavovat legitímne vyjadrenie práva dusevného vlastníctva, ktoré jeho majitelovi povoluje najmä bránit sa porusovaniu". ( [126]21 ) Rozsudok zo 6. októbra 1982, Coditel a i. ([127]262/81, [128]EU:C:1982:334, bod [129]15). ( [130]22 ) Rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i. ([131]C-403/08 a C-429/08, [132]EU:C:2011:631, body [133]107 a [134]108). ( [135]23 ) Ale aj Komisia na pojednávaní 6. februára 2020 (s. 7 a 8 úplného prepisu pojednávania). ( [136]24 ) Podla obvyklého spôsobu rozdelenia dôkazného bremena na základe clánku 2 nariadenia c. 1/2003, potvrdeného ustálenou judikatúrou, podla ktorej "strana alebo orgán, ktoré tvrdia, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, by mala dokázat existenciu takéhoto porusenia, a podnik alebo zdruzenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porusenia, by mali preukázat splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predlozit iný dôkaz", rozsudok z 26. januára 2017, Duravit a i./Komisia ([137]C-609/13 P, [138]EU:C:2017:46, bod [139]56 a citovaná judikatúra). V rovnakom zmysle pozri rozsudok zo 17. júna 2010, Lafarge/Komisia ([140]C-413/08 P, [141]EU:C:2010:346, bod [142]29). ( [143]25 ) Specifický predmet dusevného vlastníctva totiz majitelom práv nezarucuje moznost vyzadovat najvyssiu moznú odmenu; v oblasti televízneho vysielania musí byt takáto odmena najmä v primeranom vztahu s parametrami dotknutých vysielaní ako skutocný okruh divákov a potenciálny okruh divákov (body 41 a 42 sporného rozhodnutia Komisie a 53 a 54 napadnutého rozsudku). ( [144]26 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa ([145]C-441/07 P, [146]EU:C:2009:555, bod [147]100). ( [148]27 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa ([149]C-441/07 P, [150]EU:C:2009:555, bod [151]102). ( [152]28 ) [153]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6. ( [154]29 ) Ochrana priznaná clánkom 16 Charty "zahrna slobodu vykonávat hospodársku alebo obchodnú cinnost, zmluvnú slobodu a slobodnú hospodársku sútaz. Okrem toho zmluvná sloboda zahrna najmä slobodnú volbu obchodného partnera, ako aj slobodu urcit cenu za poskytnutú sluzbu", ako sa uvádza v rozsudku z 20. decembra 2017, Polkomtel ([155]C-277/16, [156]EU:C:2017:989, bod [157]50). V rovnakom zmysle pozri rozsudok z 12. júla 2018, Spika a i. ([158]C-540/16, [159]EU:C:2018:565, bod [160]34); rozsudok z 26. októbra 2017, BB construct ([161]C-534/16, [162]EU:C:2017:820, body [163]34 a [164]35); rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich ([165]C-283/11, [166]EU:C:2013:28, bod [167]42). ( [168]30 ) Rozsudok z 9. septembra 2004, Spanielsko a Fínsko/Parlament a Rada ([169]C-184/02 a C-223/02, [170]EU:C:2004:497, body [171]51 a [172]52); rozsudok zo 6. septembra 2012, Deutsches Weintor ([173]C-544/10, [174]EU:C:2012:526, bod [175]54). ( [176]31 ) Rozsudok z 22. januára 2013, Sky Österreich ([177]C-283/11, [178]EU:C:2013:28, bod [179]46). ( [180]32 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([181]C-441/07 P, [182]EU:C:2010:377, bod [183]41). ( [184]33 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([185]C-441/07 P, [186]EU:C:2010:377, bod [187]47), v ktorom sa uvádza, ze "aj ked teda kazdé z rozhodnutí prijatých na základe týchto dvoch ustanovení podlieha zásade proporcionality, pouzitie tejto zásady sa lísi podla toho, ci ide o prvé, alebo druhé z týchto ustanovení". ( [188]34 ) Rozsudok z 11. januára 2017, Spanielsko/Rada ([189]C-128/15, [190]EU:C:2017:3, bod [191]71). V rovnakom zmysle pozri okrem iného rozsudok z 15. februára 2016, N. ([192]C-601/15 PPU, [193]EU:C:2016:84, bod [194]54); rozsudok z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland ([195]C-293/12 a C-594/12, [196]EU:C:2014:238, bod [197]46), a rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i. ([198]C-581/10 a C-629/10, [199]EU:C:2012:657, bod [200]71). ( [201]35 ) Návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa ([202]C-441/07 P, [203]EU:C:2009:555, bod [204]42), a rozsudky citované v poznámkach pod ciarou 22 a 23. ( [205]36 ) Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa ([206]C-441/07 P, [207]EU:C:2010:377, bod [208]49). ( [209]37 ) Rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i. ([210]C-547/16, [211]EU:C:2017:891, bod [212]29). ( [213]38 ) Odôvodnenie 22 nariadenia c. 1/2003. ( [214]39 ) Na druhej strane, ak sa preukáze, ze "záväzky jedného podniku ci viacerých podnikov vzhladom na ciel sledovaný Komisiou - ochránit hospodársku sútaz pred skresleniami - sú neprimerané, Komisia nesmie ponúknuté záväzky vyhlásit za záväzné. Práve naopak, musí tento podnik alebo tieto podniky upozornit na neprimeranost a v prípade potreby iniciovat zmeny týchto ponúknutých záväzkov", návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Komisia/Alrosa ([215]C 441/07 P, [216]EU:C:2009:555, bod [217]43). V kazdom prípade, ako dalej uviedla generálna advokátka Kokott, "ponúknuté záväzky, ktorých vhodnost mozno posúdit az po dôkladnom preskúmaní zo strany Komisie, Komisia nemusí prijat" (bod 53). ( [218]40 ) V zmysle clánku 9 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003. References 1. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0007 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point53 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&anchor=#point15 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&anchor=#point16 17. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0008 18. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0009 19. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0010 20. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0011 21. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0012 22. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0013 23. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0014 24. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0015 25. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0016 26. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0017 27. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0018 28. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0019 29. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0020 30. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0021 31. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0022 32. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0023 33. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0024 34. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0025 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&anchor=#point77 38. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0026 39. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0027 40. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0028 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point41 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point28 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point29 48. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0029 49. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0030 50. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0031 51. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0032 52. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0033 53. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0034 54. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0035 55. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0036 56. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0037 57. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0038 58. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0039 59. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#t-ECR_62019CC0132_SK_01-E0040 60. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0001 61. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0002 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 63. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0003 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 65. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0004 66. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0005 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A556&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A556 69. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0006 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A904&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A904 72. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0007 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 74. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0008 75. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0009 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:060:TOC 77. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0010 78. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0011 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point40 82. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0012 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point40 86. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0013 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point41 90. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0014 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&anchor=#point51 94. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0015 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point48 98. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0016 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A530&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A530 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A530&anchor=#point75 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A700&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A700 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A700&anchor=#point50 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1120&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1120 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1120&anchor=#point42 108. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0017 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point55 112. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0018 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point82 116. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0019 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 119. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0020 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A41 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A211 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 126. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0021 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A334&anchor=#point15 130. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0022 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 133. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&anchor=#point107 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&anchor=#point108 135. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0023 136. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0024 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A46&anchor=#point56 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A346&anchor=#point29 143. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0025 144. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0026 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&locale=sk 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&anchor=#point100 148. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0027 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&anchor=#point102 152. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0028 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 154. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0029 155. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A989&locale=sk 156. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A989 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A989&anchor=#point50 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A565&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A565 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A565&anchor=#point34 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A820&locale=sk 162. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A820 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A820&anchor=#point34 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A820&anchor=#point35 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&anchor=#point42 168. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0030 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A497&locale=sk 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A497 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A497&anchor=#point51 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A497&anchor=#point52 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A526&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A526 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A526&anchor=#point54 176. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0031 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A28&anchor=#point46 180. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0032 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point41 184. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0033 185. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point47 188. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0034 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A3&locale=sk 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A3 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A3&anchor=#point71 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A84&locale=sk 193. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A84 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A84&anchor=#point54 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A238&locale=sk 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A238 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A238&anchor=#point46 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A657&locale=sk 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A657 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A657&anchor=#point71 201. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0035 202. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&locale=sk 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&anchor=#point42 205. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0036 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point49 209. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0037 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point29 213. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0038 214. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0039 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&locale=sk 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A555&anchor=#point43 218. file:///tmp/lynxXXXXVRheSI/L86078-7608TMP.html#c-ECR_62019CC0132_SK_01-E0040