NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 21. januára 2021 ( [1]1 ) Spojené veci C-51/19 P a C-64/19 P World Duty Free Group, SA, predtým Autogrill Espańa, SA proti Európskej komisii (C-51/19 P) a Spanielske královstvo proti World Duty Free Group, SA, predtým Autogrill Espańa, SA, Európskej komisii (C-64/19 P) "Odvolanie - Ustanovenia týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb, umoznujúce podnikom, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku, odpisovat goodwill vzniknutý nadobudnutím podielov v spolocnostiach, ktoré sú danovými rezidentmi v zahranicí - Pojem státna pomoc - Selektívnost" 1. Prejednávané spojené veci sa týkajú odvolaní, ktoré podali spolocnosti World Duty Free Group SA, predtým Autogrill Espańa SA, (dalej len "WDFG") (vec C-51/19 P) a Spanielske královstvo (vec C-64/19 P) proti rozsudku z 15. novembra 2018, World Duty Free Group/Komisia ( [2]2 ) (dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu, ktorú na základe clánku 263 ZFEÚ podala WDFG s cielom dosiahnut zrusenie clánku 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie z 28. októbra 2009 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch vykonávanom Spanielskom (2011/5/ES) (dalej len "sporné rozhodnutie") ( [3]3 ) a subsidiárne clánku 4 uvedeného rozhodnutia. 2. Predmetné odvolania sú súcastou ôsmich súbezných konaní vo veci zrusenia rozsudkov, ktorými Vseobecný súd zamietol zaloby niektorých spanielskych spolocností proti spornému rozhodnutiu alebo proti rozhodnutiu Komisie z 12. januára 2011 o odpisovaní financného goodwillu na danové úcely pri nadobúdaní podielu v zahranicných subjektoch vykonávanom Spanielskom (2011/282/EÚ) (dalej len "rozhodnutie z 12. januára 2011) ( [4]4 ). I. Skutkový stav, dotknuté opatrenie a sporné rozhodnutie 3. Dna 10. októbra 2007 rozhodla Európska komisia v nadväznosti na viaceré písomné otázky, ktoré jej polozili v rokoch 2005 a 2006 poslanci Európskeho parlamentu, ako aj na staznost, ktorú dostala od súkromného subjektu v roku 2007, o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ( [5]5 ) (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") v súvislosti s mechanizmom stanoveným v clánku 12 ods. 5, ktorý do spanielskeho Ley del Impuesto sobre Sociedades (zákon o dani z príjmov právnických osôb) zaviedol Ley 24/2001 de Medidas Fiscales, Administrativas y del Orden Social (zákon c. 24/2001, ktorým sa prijímajú danové a správne opatrenia a opatrenia sociálnej povahy) z 27. decembra 2001 ( [6]6 ), a prevzal Real Decreto Legislativo 4/2004 por el que se aprueba el texto refundido de la Ley del Impuesto sobre Sociedades (královský legislatívny dekrét c. 4/2004, ktorým sa schvaluje revidované znenie zákona o dani z príjmov právnických osôb, dalej len "TRLIS") z 5. marca 2004 (dalej len "dotknuté opatrenie"). Dotknuté opatrenie stanovuje, ze v prípade, ak podnik zdanovaný v Spanielsku nadobudne podiel v "zahranicnej spolocnosti" a tento podiel dosahuje najmenej 5 % nepretrzite pocas najmenej jedného roka, goodwill ( [7]7 ), resp. financný goodwill ( [8]8 ) vyplývajúci z takto nadobudnutého podielu mozno odpocítat vo forme odpisov zo základu dane z príjmov právnických osôb, ktorej podnik podlieha. Sporné opatrenie spresnuje, ze na to, aby sa spolocnost povazovala za "zahranicnú spolocnost", musí podliehat rovnakej dani, aká je uplatnitelná v Spanielsku, a jej príjmy musia pochádzat najmä z podnikatelských cinností vykonávaných v zahranicí. 4. Dna 28. októbra 2009 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým ukoncila konanie vo veci formálneho zistovania, pokial ide o nadobudnutia podielov realizované v rámci Európskej únie. Po tom, co Komisia v odôvodnení 19 tohto rozhodnutia uviedla, ze "podla zásad spanielskej danovej politiky, s výnimkou predmetného opatrenia, mozno goodwill odpisovat jedine v nadväznosti na podnikovú kombináciu, ktorá vzniká bud v dôsledku nadobudnutia, alebo vlozenia majetku vlastneného nezávislými spolocnostami, alebo v nadväznosti na fúziu alebo rozpad fúzovaných spolocností" a po tom, co v odôvodnení 20 spresnila, ze "koncepcia financného goodwillu podla [dotknutého opatrenia] zavádza do oblasti nadobúdania podielov pojem, ktorý sa zvycajne pouzíva pri transakciách prevodu majetku alebo podnikovej kombinácie", usúdila, ze dotknuté opatrenie je selektívne, kedze uprednostnuje len urcité skupiny podnikov, ktoré vykonávajú urcité investície v zahranicí, pricom "tento specifický charakter nie je odôvodnený povahou samotnej schémy" (pozri odôvodnenie 89). Podla Komisie by mal uvedený záver platit bez ohladu na to, ci sa referencný systém definuje ako pravidlá zdanovania financného goodwillu v rámci spanielskeho danového systému (pozri odôvodnenia 89 a 92 az 114), alebo ako zdanovanie goodwillu vyplývajúceho z hospodárskej úcasti nadobudnutej v podniku so sídlom v krajine inej ako Spanielsko (pozri odôvodnenia 89 a 115 az 119). V clánku 1 ods. 1 sporného rozhodnutia Komisia vyhlásila, ze "schéma pomoci vykonávaná Spanielskom podla [dotknutého opatrenia]... nie je zlucitelná so spolocným trhom, pokial ide o pomoc poskytnutú príjemcom v súvislosti s nadobudnutiami vnútri Spolocenstva", pricom v clánku 4 Komisia nariadila vrátanie pomoci zodpovedajúcej danovým úlavám priznaným na základe uvedenej schémy. ( [9]9 ) 5. Komisia ponechala konanie vo veci formálneho zistovania otvorené, pokial ide o nadobudnutia podielov uskutocnované mimo Únie, a to v ocakávaní doplnujúcich informácií, ktoré sa jej spanielske orgány zaviazali poskytnút. Túto cast konania Komisia ukoncila prijatím rozhodnutia z 12. januára 2011, ktorým vyhlásila schému pomoci vykonávanú Spanielskom na základe dotknutého opatrenia za nezlucitelnú s vnútorným trhom aj v casti, v ktorej sa uplatnuje na nadobudnutia podielov v podnikoch usadených mimo Únie. II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 6. Návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. mája 2010 WDFG podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Rozsudkom zo 7. novembra 2014, Autogrill Espańa/Komisia ( [10]10 ) Vseobecný súd vyhovel tomuto návrhu, pricom vychádzal zo skutocnosti, ze Komisia nesprávne uplatnila podmienku selektívnosti podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (dalej len "rozsudok Autogrill Espańa/Komisia"). Dalej Vseobecný súd zrusil rozhodnutie z 12. januára 2011, a to rozsudkom zo 7. novembra 2014, Banco Santander a Santusa/Komisia ( [11]11 ) (dalej len "rozsudok Banco Santander a Santusa/Komisia"). 7. Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 19. januára 2015 Komisia podala odvolanie proti rozsudku Autogrill Espańa/Komisia. Toto odvolanie, zapísané pod císlom C-20/15 P, bolo pripojené k odvolaniu zapísanému pod císlom C-21/15 P, ktoré podala Komisia proti rozsudku Banco Santander a Santusa/Komisia. Rozhodnutiami predsedu Súdneho dvora z 19. mája 2015 sa Spolkovej republike Nemecko, Írsku a Spanielskemu královstvu povolil vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom na podporu návrhov WDFG a Banco Santander a Santusa. Rozsudkom z 21. decembra 2016, Komisia/World Duty Free Group a i. ( [12]12 ) (dalej len "rozsudok WDFG") Súdny dvor zrusil rozsudok Autogrill Espańa/Komisia a vrátil vec Vseobecnému súdu s tým, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. Súdny dvor tiez zrusil rozsudok Banco Santander a Santusa/Komisia. 8. Dna 15. novembra 2018 Vseobecný súd vyhlásil napadnutý rozsudok, ktorým zamietol návrh WDFG, tejto spolocnosti ulozil povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené Komisiou, pricom rozhodol, ze Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. ( [13]13 ) III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 9. Návrhmi dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 25. januára a 29. januára 2019 podali WDFG a Spanielske královstvo odvolania, ktoré sú predmetom prejednávaných spojených vecí. 10. Vo veci C-51/19 WDFG navrhuje zrusit napadnutý rozsudok, vyhoviet zalobe, ktorú táto spolocnost podala na Vseobecnom súde, a zrusit sporné rozhodnutie a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. Spanielsko navrhuje vyhoviet odvolaniu WDFG, zrusit napadnutý rozsudok a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. Vo veci C-64/19 Spanielsko navrhuje zrusit napadnutý rozsudok, zrusit clánok 1 ods. 1 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom stanovuje, ze dotknuté opatrenie predstavuje státnu pomoc, a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. Nemecká vláda navrhuje v oboch prípadoch odvolaniam vyhoviet. Komisia navrhuje v oboch prípadoch odvolania zamietnut a zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania. IV. Analýza A. Úvodné poznámky 1. O analýze selektívnosti danových opatrení 11. Aby bolo mozné urcité vnútrostátne opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné, aby zvýhodnovalo "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", t. j. príslusnému príjemcovi musí poskytovat selektívnu výhodu. Selektívnost výhody je preto jednou zo základných nálezitostí pojmu "státna pomoc" ( [14]14 ), ktorého posúdenie vyzaduje v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, aby sa urcilo, ci v rámci daného právneho rezimu je vnútrostátne opatrenie spôsobilé zvýhodnit urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov oproti iným, ktorí by sa vzhladom na ciel sledovaný týmto rezimom nachádzali v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. ( [15]15 ) 12. Aj vnútrostátne opatrenia poskytujúce danovú výhodu ( [16]16 ) môzu napriek tomu, ze nezahrnajú prevod státnych zdrojov, splnat kritérium selektívnosti a z tohto dôvodu sa na takéto opatrenia vztahuje zákaz pomoci podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial stavajú príjemcu do výhodnejsej situácie, nez je situácia iných danovníkov. ( [17]17 ) Osobitá povaha týchto opatrení, ktorá prispieva k tomu, ze okrem iného je zlozitejsie preskúmat ich selektívnost, spocíva v skutocnosti, ze danými opatreniami sa na rozdiel od subvencných opatrení v uzsom zmysle poskytujú negatívne výhody, cize výhody v podobe znízenia danového zatazenia, ktorému by príjemcovia inak podliehali podla danového systému, ktorý sa na nich bezne vztahuje. 13. Na úcely konkrétneho posúdenia selektívnosti vnútrostátnych danových opatrení vypracoval Súdny dvor analytickú metódu rozdelenú do troch samostatných fáz. ( [18]18 ) Po jej rozvinutí a doplnení v priebehu dalsích rokov Súdny dvor túto analytickú metódu nedávno systematicky usporiadal v rozsudku WDFG, pricom naposledy ju potvrdil v rozsudkoch z 28. júna 2018, Andres (konkurz Heitkamp BauHolding)/Komisia ( [19]19 ) (dalej len "rozsudok Andres") a z 19. decembra 2018, A-Brauerei ( [20]20 ) (dalej len "rozsudok A-Braurei"). 14. Táto metóda vyzaduje "v prvom rade identifikovat spolocný alebo 'obvyklý` danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe", ktorý funguje ako "rámec" alebo "referencný rámec" ( [21]21 ) (prvá fáza) a v druhom rade preukázat, ze toto danové opatrenie sa odchyluje od uvedeného spolocného systému, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii ( [22]22 ) (druhá fáza). Cielom analýzy pocas prvých dvoch fáz je preto v podstate jednak urcit kritérium porovnania, jednak vymedzit kategóriu podnikov, ktoré sa vo vztahu k danému kritériu nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii ako príjemcovia výhody poskytnutej predmetným vnútrostátnym opatrením. Ak záver takejto analýzy poukáze na rozdielne zaobchádzanie s uvedenými podnikmi, dotknuté opatrenie treba povazovat za "a priori selektívne" ( [23]23 ). Pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ naopak z dôvodu chýbajúcej selektívnosti nepredstavujú danové výhody vyplývajúce zo vseobecného opatrenia, ktoré sa vztahuje bez rozdielu na vsetky hospodárske subjekty. ( [24]24 ) Prinálezí Komisii, aby preukázala rozdielne zaobchádzanie, cize pravdepodobnú selektívnost vnútrostátneho opatrenia. 15. V tretej fáze má dotknutý clenský stát moznost preukázat, ze rozdiel v zaobchádzaní, ktorý sa potvrdil pocas prvých dvoch fáz, "vyplýva z povahy alebo struktúry systému, ktorého sú uvedené opatrenia súcastou" a z tohto dôvodu je opodstatnený. ( [25]25 ) Táto fáza sa vyznacuje prenesením dôkazného bremena, ku ktorému dochádza vo vsetkých prípadoch, kedy je potrebné posúdit existenciu diskriminácie: je úlohou osoby, ktorej sa rozdielne zaobchádzanie pripisuje, v tomto prípade dotknutého clenského státu, aby preukázala, ze takéto rozdielne zaobchádzanie má zákonný dôvod a ze opatrenie, ktorým sa zavádza, je primerané. 16. Hoci schéma a formulácia vyssie uvedenej analytickej metódy sa nezdajú byt zlozité, jej konkrétne uplatnenie nie je vzdy jednoduché, pricom môze viest k odlisným výsledkom, pokial ide o skutocnú selektívnost skúmaného opatrenia. ( [26]26 ) Súdny dvor napokon viackrát vykonal "úpravy" alebo "objasnenia", ktoré umoznili zohladnit charakteristické crty dotknutých danových systémov, pricom uprednostnili prístup vnímaný ako kauzistický, ktorý sa vyznacoval nízkym stupnom predvídatelnosti. Nad rámec praktického uplatnovania uvedenej metódy a rozdielov stanovených judikatúrou sa mi vzhladom na uvedené zdá, ze z judikatúry vyplývajú niektoré základné kritériá, ktorými sa riadia úvahy Súdneho dvora a ovplyvnujú riesenia prijímané v jednotlivých prípadoch. 17. V prvom rade, pocnúc rozsudkom z 15. novembra 2011, Komisia/Government of Gibraltar a Spojené královstvo ( [27]27 ) (dalej len "rozsudok Gibraltar"), z judikatúry Súdneho dvora bol coraz viac zrejmý úzky vztah medzi konceptom selektívnosti a konceptom diskriminácie. ( [28]28 ) Vnútrostátne opatrenie sa povazuje za selektívne, ak sa výhoda, ktorú poskytuje, uplatnuje diskriminacným spôsobom. ( [29]29 ) Ako samotný Súdny dvor vyhlásil v bode 71 rozsudku WDFG, analytická metóda uplatnitelná na selektívnost v danovej oblasti spocíva v podstate v preskúmaní, "ci vylúcenie niektorých hospodárskych subjektov zo získania danovej výhody pochádzajúcej z opatrenia odchylujúceho sa od spolocného danového systému predstavuje diskriminacné zaobchádzanie s nimi" ( [30]30 ). 18. V druhom rade pri skúmaní selektívnosti danových opatrení je potrebné prihliadat na ich úcinky. ( [31]31 ) Uvedené na jednej strane znamená, ze ciele sledované vnútrostátnym danovým zákonodarcom, ktoré sú z hladiska zvazovaného danového systému vedlajsie, majú význam jedine na úcely identifikácie kategórie subjektov, v rámci ktorej sa má urcit existencia rozdielneho zaobchádzania, nie vsak pri odôvodnení takéhoto zaobchádzania. Na druhej strane skúmanie selektívnosti danového opatrenia je nezávislé od formy dotknutých opatrení, a to s cielom zabránit tomu, aby "vnútrostátne danové pravidlá... uz od zaciatku [unikali] kontrole v oblasti státnej pomoci len z dôvodu, ze spadajú pod inú legislatívnu techniku, aj ked... úpravou a kombináciou rôznych danových pravidiel vytvárajú rovnaké úcinky" ( [32]32 ). Analýza vychádzajúca z úcinkov dotknutého opatrenia môze viest Súdny dvor k uznaniu selektívnosti de facto danového pravidla, ktoré, hoci sa na základe vseobecných a objektívnych kritérií formálne vztahuje bez rozdielu na vsetky zainteresované subjekty, konkrétne zavádza neopodstatnené rozdiely. ( [33]33 ) Selektívnost takýchto opatrení, ktoré sa neodchylujú od bezného systému, a teda nie sú selektívne de iure ( [34]34 ), nemozno, ako preukazuje rozsudok Gibraltar, odhalit prostredníctvom uplatnenia trojfázovej analytickej metódy, ale vyzaduje si konkrétne overit, ci z ich uplatnenia vyplýva odlisné danové zatazenie podnikov, ktoré sú príjemcami, charakterizovaných "na základe pre ne specifických vlastností... ako privilegovan[á] kategóri[a]" ( [35]35 ). 19. V tretom rade vzhladom na prirodzenú zlozitost vnútrostátnych danových predpisov, ktoré tvorí mnozstvo systémov, pravidiel a výnimiek, a v rámci ktorých sa danové, hospodárske a sociálne ciele zákonodarcu realizujú prostredníctvom rozlisovania medzi jednotlivými kategóriami danovníkov, súd v podstate vykonáva "preskúmanie koherentnosti" ( [36]36 ), pricom nedostatok koherentnosti vykladá ako známku selektívnosti skúmaného opatrenia. Preskúmanie koherentnosti je relevantné jednak v rámci druhej fázy analytickej metódy, v ktorej sa vymedzenie kategórií príjemcov a subjektov vylúcených zo zvýhodnenia posudzuje vo vztahu k cielu posudzovaného danového systému, jednak v prípade, ked sa dotknuté opatrenie a priori povazuje za selektívne, a to v rámci tretej fázy pri posudzovaní dôvodov, ktoré dotknutý clenský stát uvádza v súvislosti s povahou a struktúrou dotknutého danového systému. Ako bude podrobnejsie uvedené neskôr, kritérium koherentnosti treba uplatnit aj pri urcovaní referencného systému, cize v rámci prvej fázy. 20. Analýza selektívnosti vyplývajúca z judikatúry Súdneho dvora preto spocíva v posúdení diskriminacného charakteru dotknutého opatrenia, a to tak s ohladom na jeho úcinky, ako aj jeho koherentnost voci systému, ktorého je súcastou, a bez ohladu jednak na ciele sledované danovým zákonodarcom, ktoré sú vo vztahu k danému systému vedlajsie, jednak na pouzitú techniku regulácie. 21. Bez ohladu na metodiku, z judikatúry, najmä ak sa vykladá s ohladom na opakované, navzájom si odporujúce rozhodnutia Súdneho dvora a Vseobecného súdu, ( [37]37 ) je zrejmý sklon Súdneho dvora v prospech sirokého výkladu podmienky selektívnosti v danovej oblasti, prinajmensom pri vymedzení obrysov a rozsahu pojmu "vseobecné opatrenie" spôsobilé vylúcit selektívny charakter dotknutého danového systému. ( [38]38 ) Takéto smerovanie, ktoré mozno pravdepodobne vysvetlit potrebou predíst tomu, aby prijímanie zlozitých danových opatrení umoznovalo clenským státom obchádzat pravidlá v oblasti státnej pomoci, vyvolalo kritiku, pretoze nepriamo obmedzuje slobodu clenských státov pri rozhodovaní v oblasti ich vnútrostátnej fiskálnej a hospodárskej politiky, ( [39]39 ) s tým, ze Komisii sa v podstate zverila úloha preskúmat pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ zákonnost cielov, ktoré clenské státy sledovali prostredníctvom prijatia opatrení v oblasti priameho zdanenia, z hladiska ich súladu s právom Únie. Aj ked nie sú pochybnosti o tom, ze clenské státy sú pri výkone svojich právomocí povinné dodrziavat právo Únie, vrátane ustanovení o pomoci z verejných zdrojov, Súdny dvor v kazdom prípade opakovane konstatoval, ze "v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti spadá urcenie zdanitelného základu a rozlozenie danového zatazenia jednotlivých faktorov výroby a jednotlivých hospodárskych sektorov nepochybne do právomoci clenských státov alebo entít pôsobiacich na nizsej ako státnej úrovni, ktoré majú danovú autonómiu" ( [40]40 ). Komplexné skúmanie selektívnosti opatrení danovej pomoci sa okrem iného zaraduje práve do tohto citlivého rámca týkajúceho sa rovnováhy právomocí. 22. Odvolacie dôvody, na ktoré poukázali WDFG a spanielska vláda, následne preskúmam so zretelom na vyssie spomenuté kritériá a dosial vykonané úvahy. Najskôr je vsak este potrebné objasnit význam rozsudku WDFG a jeho relevantnost na úcely analýzy odvolaní, ktoré sú predmetom prejednávaných spojených vecí. 2. O dôsledkoch rozsudku WDFG na úcely preskúmania predmetných odvolaní 23. V rozsudku Autogrill Espańa/Komisia, ktorým sa zrusilo sporné rozhodnutie, Vseobecný súd predovsetkým konstatoval, ze na splnenie podmienky selektívnosti je potrebné vo vsetkých prípadoch identifikovat kategóriu podnikov, ktoré sú výlucnými príjemcami dotknutého opatrenia, pricom v prípade, ze takéto opatrenie je potenciálne prístupné pre vsetky podniky, tak ako v prípade dotknutého opatrenia, selektívnost nemôze byt dôsledkom jednoduchého zistenia odchýlky od spolocného alebo "obvyklého rezimu" ( [41]41 ). Vseobecný súd dalej konstatoval, ze danové rozlísenie samo osebe neumoznuje dospiet k záveru v zmysle existencie pomoci, ale ze na tieto úcely je rovnako potrebné identifikovat osobitnú kategóriu podnikov, ktoré mozno odlísit na základe konkrétnych charakteristík. ( [42]42 ) Na záver Vseobecný súd odmietol tvrdenia Komisie vychádzajúce z judikatúry týkajúcej sa státnej pomoci na vývoz, pricom uviedol, ze Súdny dvor vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, na ktoré odkázala Komisia, ( [43]43 ) v kazdom prípade identifikoval kategóriu prijímajúcich podnikov, ktoré sa odlisovali na základe spolocných charakteristík. ( [44]44 ) 24. V rozsudku WDFG Súdny dvor vyhovel obom odvolacím dôvodom Komisie, pricom prvý sa zameriaval na spochybnenie povinnosti, ktorú Komisii ulozil Vseobecný súd, identifikovat skupinu podnikov s konkrétnymi charakteristikami s cielom preukázat selektívny charakter vnútrostátneho opatrenia, a druhý zalobný dôvod sa zameriaval na spochybnenie výkladu Vseobecného súdu týkajúceho sa státnej pomoci na vývoz. Pokial ide o prvý zalobný dôvod, Súdny dvor pripomenul vyssie uvedenú trojfázovú metódu na analýzu selektívnosti a následne usúdil, ze dotknuté opatrenie mozno z dôvodu, ze je spôsobilé zvýhodnit vsetky podniky, ktoré sú danovými rezidentmi v Spanielsku a vykonávajú transakcie spocívajúce v nadobudnutí akcionárskych podielov najmenej 5 % v podnikoch, ktoré sú danovými rezidentmi mimo uvedeného clenského státu, povazovat za státnu pomoc, pricom je úlohou Komisie, aby urcila, ze bez ohladu na skutocnost, ze toto opatrenie poskytuje výhodu so vseobecnou pôsobnostou, prospech z neho majú výlucne urcité podniky alebo urcité odvetvia cinnosti. ( [45]45 ) Súdny dvor konstatoval, ze základom úvahy Vseobecného súdu bolo nesprávne uplatnenie podmienky selektívnosti, pricom táto podmienka je vzhladom na to, ze ide o vnútrostátne opatrenie poskytujúce danovú výhodu so vseobecnou pôsobnostou, splnená, ked sa Komisii podarí preukázat, ze predmetné opatrenie je odchýlkou od spolocného alebo "obvyklého" danového systému uplatnitelného v dotknutom clenskom státe a zavádza tak svojimi konkrétnymi úcinkami odlisné zaobchádzanie medzi hospodárskymi subjektmi, hoci subjekty, ktoré majú z danovej výhody prospech, a subjekty, ktoré sú z jeho uplatnovania vylúcené, sa z hladiska ciela sledovaného uvedeným danovým systémom tohto clenského státu nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii. ( [46]46 ) Vseobecný súd sa preto podla Súdneho dvora dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze dotknuté opatrenie sa nemá povazovat za selektívne, ale za vseobecné opatrenie, a to na základe skutocnosti, ze sa netýka ziadnej osobitnej kategórie podnikatelov alebo druhov výroby, ze jeho uplatnovanie je nezávislé od povahy cinnosti podnikov alebo ze je a priori alebo potenciálne prístupné kazdému podniku, ktorý mal v úmysle nadobudnút najmenej 5 % podiel v zahranicných spolocnostiach a tento podiel si udrzal nepretrzite pocas obdobia najmenej jedného roka. ( [47]47 ) Súdny dvor tiez uviedol, ze, na rozdiel od rozhodnutia Vseobecného súdu, prípadnú selektívnu povahu dotknutého opatrenia nijako nespochybnuje skutocnost, ze nevyhnutnou podmienkou na získanie danovej výhody vyplývajúcej z tohto opatrenia je hospodárska transakcia, konkrétne "cisto financná transakcia", ktorú nesprevádza minimálna výska investície a je nezávislá od povahy cinnosti podnikov, na ktoré sa opatrenie vztahuje. ( [48]48 ) Súdny dvor preto dospel k záveru, ze Vseobecný súd nesprávne podrobil Komisiu kritike za jej zistenia vo veci selektívnosti dotknutého opatrenia, a to bez overenia skutocnosti, ci táto institúcia skutocne analyzovala a zistila diskriminacnú povahu tohto opatrenia. ( [49]49 ) V súvislosti s druhým odvolacím dôvodom Komisie Súdny dvor vyhlásil, pokial ide o skutocnosti relevantné z hladiska prejednávaných vecí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze judikatúra týkajúca sa pomoci na vývoz, z ktorej Komisia vychádzala, sa na danú vec nevztahovala. V bode 119 rozsudku WDFG Súdny dvor uviedol, ze vyssie uvedená trojfázová metóda týkajúca sa analýzy selektívnosti sa "plne uplatnuj[e] na danovú pomoc pri vývoze", pricom spresnil, ze opatrenie, ako je dotknuté opatrenie, mozno povazovat za selektívne, ak z neho vyplýva prospech pre podniky uskutocnujúce cezhranicné transakcie, najmä investície na úkor iných podnikov nachádzajúcich sa v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii, ktoré s ohladom na ciel sledovaný dotknutým danovým systémom uskutocnujú transakcie rovnakej povahy na vnútrostátnom území. 25. Rozsudok WDFG je nepochybne dalsím významným krokom smerom k vymedzeniu pojmu selektívnost danovej pomoci. Vnútrostátne opatrenie môze byt na základe tohto rozsudku selektívne aj v prípade, ze vopred nevymedzuje osobitnú kategóriu subjektov, na ktoré sa vztahuje, a ked vsetci podnikatelia usadení na území dotknutého clenského státu, bez ohladu na ich velkost, právnu formu, odvetvie cinnosti alebo iné pre nich charakteristické crty majú potenciálny prístup k výhodám stanoveným v tomto opatrení za predpokladu, ze uskutocnia konkrétny typ investície. ( [50]50 ) S prístupom Súdneho dvora, ktorý vedie ku skúmaniu prípadnej diskriminácie aj v rámci opatrení, ktoré sa javia ako opatrenia uplatnované bez rozdielu, a stanovujú výhodu, ktorá je z právneho a skutkového hladiska prístupná vsetkým podnikom, nesúhlasia tí, ktorí vnímajú prísne uplatnovanie trojfázovej analytickej metódy, nezmiernenej súcasným pouzitím kritéria zalozeného na vseobecnej dostupnosti danového zvýhodnenia, ako neprimerané rozsírenie pojmu státna pomoc a ako narusenie právomocí clenských státov v oblasti priamych daní. ( [51]51 ) Súcastou tohto smerovania sú pripomienky nemeckej vlády priklánajúce sa k obmedzeniu významu rozsudku WDFG a k zaradeniu tohto rozsudku do konkrétneho kontextu. 26. Na tomto mieste iba poznamenám, ze ak sa Súdny dvor v uvedenom rozsudku WDFG skutocne vyjadril v rámci specifického kontextu vyznacujúceho sa opatrením, ktoré sa v niektorých smeroch podobalo opatreniam na podporu vývozu, vo vztahu ku ktorým je Súdny dvor zvycajne prísnejsí pri ich kvalifikácii ako pomoci, v kazdom prípade sa domnievam, ze význam uvedeného rozsudku nemozno nadmerne relativizovat, pricom tento rozsudok, ktorý sa jednak z dôvodu techniky jeho vyhotovenia, jednak z dôvodu, ze závery rozsudku potvrdili nasledujúce rozhodnutia Súdneho dvora, vrátane rozsudkov velkej komory, ( [52]52 ) javí ako zásadný rozsudok, ktorý tým, ze kladie dôraz na trojfázovú analytickú metódu selektívnosti, spresnuje, ze akýkolvek systém stanovujúci podmienky na získanie danovej výhody, vrátane prípadu, ked je takéto zvýhodnenie potenciálne prístupné pre vsetky podniky, môze byt selektívny, pokial vedie k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi nachádzajúcimi sa v podobnej právnej a skutkovej situácii. 27. Za týchto okolností poznamenávam, ze na úcely preskúmania odvolaní v prejednávaných veciach je význam rozsudku WDFG skôr obmedzený. Na jednej strane nijaký odvolací dôvod uvedený odvolatelmi sa nezameriava na spochybnenie odôvodnenia, v ktorom Vseobecný súd odmietol tvrdenia WDFG, ktorými táto spolocnost poukazovala na vseobecný charakter dotknutého opatrenia pri uplatnení zásad, ktoré potvrdil Súdny dvor v tomto rozsudku ( [53]53 ). Na druhej strane, hoci Súdny dvor v odôvodnení uvedeného rozsudku vychádzal z predpokladu, ze Komisia konstatovala selektívnost dotknutého opatrenia na základe skutocnosti, ze svojou povahou predstavovalo odchýlku, ako aj na základe rozdielneho zaobchádzania s rezidentskými podnikmi, ktoré sa týmto opatrením zaviedlo, nezaujal v kazdom prípade stanovisko k ziadnemu z týchto dvoch aspektov, ktoré naopak predstavujú podstatu odvolaní v prejednávaných veciach. ( [54]54 ) Inými slovami, Súdny dvor iba potvrdil analytickú metódu uplatnenú Komisiou na úcely preukázania selektívneho charakteru dotknutého opatrenia, nie vsak výsledok uplatnenia tejto metódy, ktorý je naopak predmetom diskusie v týchto spojených veciach. Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia, ktoré nemecká vláda uviedla vo svojom vyjadrení k odvolaniu, nie sú v rozsahu, v akom v tomto konkrétnom prípade smerujú ku kritike výberu trojfázovej metódy na analýzu selektívnosti zalozenej na diskriminácii, a to na úkor metódy zalozenej na "vseobecnej dostupnosti" danového zvýhodnenia, relevantné na úcely preskúmania odvolaní, ktoré sú predmetom prejednávaných vecí. B. O odvolaniach 28. WDFG aj Spanielske královstvo uvádzajú na podporu svojich návrhov jediný odvolací dôvod týkajúci sa nesprávneho výkladu clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, pokial ide o kritérium selektívnosti. Odvolacie dôvody oboch odvolatelov pozostávajú z niekolkých castí: v prípade jediného odvolacieho dôvodu spolocnosti WDFG ide o styri hlavné a dve subsidiárne casti, v prípade jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva ide o styri casti. 29. Námietky vznesené v rámci styroch hlavných castí jediného odvolacieho dôvodu WDFG a styroch castí jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva sú ciastocne zhodné alebo sa prekrývajú. ( [55]55 ) Tieto námietky mozno preto zoskupit a preskúmat spolocne. Následne preskúmam casti, ktoré WDFG uviedla v rámci svojho jediného odvolacieho dôvodu subsidiárne. 1. O prvej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a o prvej a druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva: nesprávne vymedzenie príslusného referencného rámca a) O prípustnosti 30. Námietky vznesené v rámci prvej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a prvej a druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva sa týkajú prvej fázy analýzy selektívnosti zameranej, ako uz bolo uvedené vyssie, na urcenie referencného systému. Komisia zastáva názor, ze tieto námietky sú celkovo neprípustné, pretoze zaloba, ktorú WDFG podala na Vseobecnom súde, sa nijakým spôsobom netýkala údajného pochybenia pri vymedzení referencného systému. Umoznit odvolatelom, aby pri podaní odvolania vzniesli nové námietky, by podla Komisie znamenalo dovolit im rozsírit predmet konania na Súdnom dvore v porovnaní s prvostupnovým návrhom, o ktorom rozhodoval Vseobecný súd. 31. Námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou treba podla môjho názoru zamietnut. 32. Je urcite pravda, ze podla ustálenej judikatúry, na ktorú upozornila Komisia, je v rámci odvolania právomoc Súdneho dvora obmedzená na preskúmanie právneho riesenia, ktoré poskytol Vseobecný súd vzhladom na zalobné dôvody a tvrdenia uvedené v prvostupnovom konaní, pricom z tohto dôvodu úcastník konania v zásade nemôze v konaní pred Súdnym dvorom prvýkrát uviest dôvod, ktorý neuviedol v konaní pred Vseobecným súdom. ( [56]56 ) 33. Súdny dvor vsak vysvetlil, ze odvolatel môze vo svojom odvolaní uviest dôvody vyplývajúce zo samotného napadnutého rozsudku, ktoré majú z právneho hladiska spochybnit jeho dôvodnost. ( [57]57 ) 34. Ak by sa v tomto prípade pripustilo, v súlade s tvrdením Komisie, ze námietky, ktoré vo svojich odvolaniach vzniesli WDFG a spanielska vláda, predstavujú "nové dôvody" vo vztahu k zalobným dôvodom uvedeným na podporu návrhu WDFG podaného na Vseobecný súd, ( [58]58 ) samo osebe by to nestacilo na ich vyhlásenie za neprípustné. Kedze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku skúmal, ci Komisia v rámci prvej fázy metódy na analýzu selektívnosti správne urcila referencný danový systém, ( [59]59 ) WDFG a Spanielske královstvo sú oprávnení právne napadnút príslusné zistenia Vseobecného súdu, bez ohladu na skutocnost, ze v pôvodnej zalobe neuviedli tvrdenia s konkrétnym cielom spochybnit v danej súvislosti rozhodnutie Komisie. 35. Okrem toho poznamenávam, ze tvrdenia, ktoré WDFG a Spanielske královstvo uviedli v rámci predmetných castí svojich jediných odvolacích dôvodov, obsahujú presnú a podrobnú kritiku odôvodnenia napadnutého rozsudku, pricom sú vo velkej miere zamerané na spochybnenie dodrziavania obmedzení a podmienok výkonu súdneho preskúmania Vseobecným súdom. Z tohto dôvodu uvedené tvrdenia nebolo mozné predniest v konaní pred týmto súdom. ( [60]60 ) 36. Na základe vyssie uvedených skutocností sa preto domnievam, ze prvú cast jediného odvolacieho dôvodu WDFG a prvú a druhú cast jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva treba vyhlásit za prípustné. b) Vo veci samej 1) Úvodné poznámky 37. V oznámení o pojme státna pomoc Komisia vymedzuje referencný systém ako "stabiln[ý]súbor[] pravidiel, ktoré vo vseobecnosti platia - na základe objektívnych kritérií - pre vsetky podniky patriace do jeho rozsahu pôsobnosti definovaného jeho cielom" ( [61]61 ). Je vsak potrebné zdôraznit, ze túto definíciu nikdy neprijal Súdny dvor, ktorý referencný systém dalej vymedzuje ako "spolocný alebo'obvyklý`danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe" ( [62]62 ). 38. Vzhladom na zlozitost vnútrostátnych danových systémov a rozmanitost premenných, ktoré majú vplyv na urcenie danového zatazenia podnikatelov, viacerí zdôraznili tazkosti spojené s konkrétnou identifikáciou takéhoto "spolocného systému", ako aj neistý charakter výsledku tohto postupu. ( [63]63 ) Vzhladom na uvedené tazkosti a na základe konstatovania nemoznosti urcit jediný referencný systém sa zacal popierat rozhodujúci charakter takéhoto urcenia, pricom pozornost sa sústredila skôr na rozdielne zaobchádzanie zavedené dotknutým opatrením, ( [64]64 ) cize naznacil sa návrat k systému zalozenému na pojme vseobecné opatrenie. ( [65]65 ) 39. Hoci urcenie referencného systému nepochybne zostáva jedným z najzlozitejsích úkonov v rámci skúmania kritéria selektívnosti, a to aj vzhladom na neochotu Súdneho dvora stanovit presné kritériá, ktoré by umoznili usmernit Komisiu a orgány clenských státov pri vykonávaní tejto úlohy, ( [66]66 ) uz ustálené zameranie judikatúry Súdneho dvora, ktoré vedie k zrovnoprávneniu pojmu selektívnost s pojmom diskriminácia, neumoznuje neprihliadat na takéto urcenie ani popriet jeho význam. Akúkolvek diskrimináciu je totiz potrebné skúmat so zretelom na tertium comparationis, t. j. referencnú hodnotu, vo vztahu ku ktorej sa skúma existencia neoprávneného rozdielu v zaobchádzaní. Referencný danový systém vykladaný so zretelom na jeho ciel predstavuje takúto hodnotu v rámci posudzovania selektívnosti, ( [67]67 ) pricom z tohto dôvodu sa mi zdá, ze jeho ústredné postavenie - ktoré v osobitnej súvislosti s preskúmaním danových opatrení opakovane konstatoval samotný Súdny dvor ( [68]68 ) - napokon nemozno spochybnit. ( [69]69 ) 40. Na základe akých kritérií je vsak potrebné takýto systém urcit? 41. Podla môjho názoru je predovsetkým nevyhnutné, aby sa identifikácia pravidiel, z ktorých sa takýto systém skladá, vykonala na základe objektívnych kritérií, a to aj s cielom umoznit súdne preskúmanie úsudkov, ktoré sú základom predmetnej identifikácie. 42. Hoci objektívna rekonstrukcia danových povinností podnikov, ktoré sú relevantné na úcely urcenia referencného systému, môze v urcitých prípadoch vyzadovat, aby sa zohladnili ustanovenia, ktoré nie sú súcastou konkrétneho danového systému, do ktorého sa zavádza dotknuté opatrenie, ( [70]70 ) je dôlezité, aby takáto rekonstrukcia neviedla k abstraktnému výsledku. ( [71]71 ) V tomto zmysle treba podla môjho názoru vychádzat z predpokladu, ze je to dotknutý clenský stát, ktorý prostredníctvom výkonu svojich výlucných právomocí v oblasti priamych daní vymedzuje referencný systém. Ako bude podrobnejsie uvedené nizsie, neznamená to, ze v rámci postupu preskúmania selektívnosti vnútrostátneho opatrenia by bola Komisia v kazdom prípade povinná vychádzat pri svojej analýze z referencného systému oznaceného dotknutým clenským státom, bez moznosti ho namietat, ale znamená iba tolko, ze uvedený systém pozostáva zo súboru pravidiel a zásad odvodených z danového systému clenského státu, pricom na základe takéhoto systému sa referencný rámec urcuje. 43. Napokon v súlade s vymedzením prijatým v oznámení Komisie o pojme státna pomoc je potrebné, aby pravidlá identifikované ako súcast referencného systému tvorili súdrzný celok. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze poziadavka na súdrznost pôsobí ako obmedzenie pre Komisiu, a súcasne ako prvok, z ktorého môze táto institúcia vychádzat s cielom napadnút referencný systém navrhnutý dotknutým clenským státom. 44. Objektívnost, konkrétnost a súdrznost sú preto kritériami, ktoré je potrebné dodrziavat pri urcovaní referencného systému v rámci prvej fázy analýzy selektívnosti vnútrostátneho danového opatrenia. Okrem toho je nevyhnutné vymedzit metódu, ktorá umozní urcit referencný systém menej náhodným spôsobom. ( [72]72 ) 45. Z tohto hladiska sa mi nezdá, ze dalsí postup nevyhnutne spocíva v nadmernom zjednodusení. Je totiz nepochybne pravda, ze, pokial ide o opatrenia, ktoré sú súcastou vseobecného systému dane z príjmov právnických osôb clenského státu, Súdny dvor zvolil siroký prístup. ( [73]73 ) Toto zistenie vsak podla môjho názoru nemá viest automaticky k tomu, ze uvedený systém sa identifikuje ako referencný rámec na hodnotenie takýchto opatrení, ako podla vsetkého vyplýva z písomných pripomienok Komisie a ako sa naznacilo aj v rámci právnej vedy. ( [74]74 ) Ak sa vo väcsine prípadov dospeje k takémuto výsledku, nepovazujem za metodicky správne postupovat automaticky, v dôsledku coho by prvá a druhá fáza skúmania selektívnosti stratila vo vztahu k celej kategórii danových opatrení akýkolvek konkrétny význam. To vsak neznamená, ako sa podrobnejsie vysvetluje nizsie, ze urcenie referencného systému sa nemôze v závislosti od druhu dotknutého opatrenia a danového systému, do ktorého sa zaraduje, riadit ciastocne odlisnými kritériami. 46. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti je pri urcovaní referencného systému potrebné vychádzat z analýzy dotknutého opatrenia, konkrétnejsie z rozlisovania medzi podnikmi, ktoré toto opatrenie zavádza pri uplatnení kritérií, ktoré vymedzuje. 47. Urcenie kritérií, na základe ktorých sa situácia jedného podniku odlisuje od situácie iného podniku, pricom z tohto dôvodu podlieha inej danovej regulácii, patrí do diskrecnej právomoci vnútrostátneho zákonodarcu. Pravidlá v oblasti státnej pomoci obmedzujú túto volnú úvahu, pricom k ich pôsobeniu dochádza, ak situácie, ktoré sa vyznacujú rovnorodostou, podliehajú reguláciám, ktorých uplatnovanie vedie k diskriminácii pri uzívaní danovej výhody. Prijatie rozlísenia medzi podnikmi, vyplývajúce z uplatnovania skúmaného opatrenia, ako východisko v rámci analýzy selektívnosti za daných okolností umoznuje dospiet pri urcovaní referencného systému ku konkrétnemu výsledku. 48. Z preskúmania tohto opatrenia a úcinkov jeho uplatnenia mozno fakticky zistit tak skupiny podnikov, medzi ktorými dochádza k rozlisovaniu, ako aj faktor, v súvislosti s ktorým sa uskutocnuje toto rozlisovanie. Toto preskúmanie inými slovami umozní urcit "medzi kým" sa rozdielne zaobchádza a "pozorovat comu zodpovedá". Takéto rozdielne zaobchádzanie sa môze konkrétne objavit v osobitnom právnom institúte alebo osobitnom danovom rezime, prípadne v komplexnom danovom systéme clenského státu. 49. V tomto kontexte identifikácia referencného rámca bude vo vseobecnosti jednoduchsia, ak sa rozlísenie medzi podnikmi vykoná v rámci ad hoc zdanenia - napríklad novozriadená environmentálna dan - tak, ako vo veciach, ktoré viedli k vyhláseniu rozsudkov z 26. apríla 2018, ANGED ( [75]75 ) (dalej len "rozsudok ANGED") a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ( [76]76 ) (dalej len "rozsudok British Aggregates"). V takýchto prípadoch totiz k uvedenému rozlíseniu, ktoré je vlastné príslusnému zdaneniu alebo sa týka jeho spôsobu uplatnovania, dochádza v súvislosti s konkrétnym a odlisným súborom právnych predpisov pozostávajúcim z predmetného danového systému. Tento súbor predpisov predstavuje referencný systém na hodnotenie selektívnosti dotknutého opatrenia. Zlozitejsím je naopak prípad, ked je skúmané opatrenie súcastou jedného alebo viacerých podsystémov v rámci uz existujúceho vseobecného danového systému, tak ako v prípadoch, ktoré viedli k vyhláseniu rozsudkov Andres a A-Brauerei, alebo ked existuje ako samostatné pravidlo. V takýchto prípadoch je potrebné vrátit sa k súboru predpisov, ktoré upravujú predmetný prípad, s tým, ze sa zabezpecí súdrznost a súcasná úplnost tohto súboru predpisov, a to pocnúc skúmaným opatrením a vzhladom na rozlísenie relevantné na úcely preskúmania selektívnosti. Predmetný súbor môze zodpovedat vseobecnému danovému systému posudzovanému z hladiska jeho komplexnosti, jednému z jeho podsystémov alebo sa môze identifikovat ako dané opatrenie, pokial sa ukazuje ako samostatné pravidlo s právnou logickou struktúrou a mimo neho nie je mozné identifikovat koherentný súbor predpisov. Potom sa takéto opatrenie ukazuje ako neoddelitelné od komplexného danového systému daného clenského státu a na tento systém je potrebné hladiet ako na referencný. 50. Na záver sa na rozdiel od dotknutého clenského státu domnievam, ze referencný systém treba urcit s ohladom na obsah, struktúru, systematické clenenie a vzájomné vztahy medzi skúmanými predpismi, a nie so zretelom na ciele sledované vnútrostátnym zákonodarcom. Dôvodom uvedeného je jednak skutocnost, ze z metodického hladiska sa takéto ciele identifikujú v samostatnej fáze, ktorá nasleduje po fáze urcenia referencného systému, jednak potreba umoznit, ako sa naznacilo vyssie, aby toto urcenie bolo co najobjektívnejsie. ( [77]77 ) 51. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti pristúpim k preskúmaniu námietok, ktoré odvolatelia vzniesli v rámci predmetných castí svojich jediných odvolacích dôvodov. 2) O prvej námietke prvej casti jediného odvolacieho dôvodu WDHG a o prvej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva 52. WDFG prostredníctvom prvej námietky prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu a Spanielske královstvo prostredníctvom prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu uvádzajú, ze Vseobecný súd nahradil dôvody sporného rozhodnutia, pricom pouzil iný referencný rámec nez systém, ktorý zvolila Komisia. Kým Komisia uviedla ako referencný systém pravidlá týkajúce sa zdanovania financného goodwillu, Vseobecný súd zaradil na základe vecne odlisnej analýzy, nez akú vykonala Komisia, do uvedeného systému aj zdanovanie iného ako financného goodwillu. ( [78]78 ) 53. V tejto súvislosti pripomínam, ze Súdny dvor a Vseobecný súd sú v rámci preskúmavania zákonnosti podla clánku 263 ZFEÚ oprávnené rozhodovat o zalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných procesných predpisov, porusenia Zmluvy o FEÚ alebo akéhokolvek právneho pravidla týkajúceho sa jej uplatnovania alebo zneuzitia právomoci. V clánku 264 ZFEÚ sa stanovuje, ze ak je zaloba opodstatnená, napadnutý akt sa vyhlási za neplatný. Súdny dvor a Vseobecný súd teda nemôzu nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením. ( [79]79 ) V rozsudku z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia ( [80]80 ), Súdny dvor v kazdom prípade spresnil, ze "v rámci zaloby o neplatnost môze Vseobecný súd povazovat za potrebné vykladat odôvodnenie napadnutého aktu iným spôsobom ako jeho autor, alebo dokonca v niektorých prípadoch zamietnut formálne odôvodnenie tohto autora", hoci uvedený postup je vylúcený, "ak ho neodôvodnuje nijaká závazná skutocnost" ( [81]81 ). 54. Námietka odvolatelov, podla ktorej si Vseobecný súd osvojil ako základ svojej analýzy iný referencný systém, nez aký zvolila Komisia v spornom rozhodnutí, sa na prvý pohlad nejaví ako úplne neopodstatnená. Ako totiz správne poznamenali WDFG a Spanielske královstvo, v odôvodnení 96 sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze "primeraným referencným rámcom pre posudzovanie predmetného opatrenia" sú "pravidlá zdanovania financného goodwillu" ( [82]82 ) zakotvené vo vseobecnom spanielskom systéme dane z príjmov právnických osôb. V bodoch 70, 92 a 140 napadnutého rozsudku Vseobecný súd naopak uvádza, ze Komisia pouzila ako referencný rámec svojej analýzy selektívnosti zdanovanie goodwillu, pricom v bode 92 spresnil, ze Komisia "tento rámec neobmedzila len na zdanovanie financného goodwillu". 55. Na základe dôkladnejsej analýzy sa vsak domnievam, ze Vseobecný súd sa nijakým spôsobom nedopustil skreslenia sporného rozhodnutia ani nenahradil odôvodnenie tohto rozhodnutia. Predmetná námietka sa zameriava na rozdiel v terminológii medzi sporným rozhodnutím a napadnutým rozsudkom, ktorý, na rozdiel od tvrdení odvolatelov a naopak v súlade s tým, ako správne zdôraznila Komisia, neznamená, ze doslo k urceniu dvoch vecne odlisných referencných rámcov. 56. Na uvedomenie si podstatnej zhody medzi výsledkami analýzy Komisie a spôsobom, akým tieto výsledky vykladal Vseobecný súd, je potrebné odkázat na odôvodnenie 89 sporného rozhodnutia, ktoré prebral Vseobecný súd do bodu 70 napadnutého rozsudku. V tejto casti Komisia predznamenáva konecné stanovisko, ku ktorému dospeje na záver svojej analýzy selektívnosti a odpovedá na tvrdenia spanielskej vlády, podla ktorých sa mal referencný systém obmedzit na zdanovanie goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia obchodného podielu so sídlom mimo Spanielska. Komisia jednoznacne uvádza, ze dotknuté opatrenie treba podla jej názoru "posudzovat z hladiska vseobecných ustanovení systému dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa vztahujú na situácie, v ktorých výskyt goodwillu vedie k danovej výhode", pricom spresnuje, ze jej stanovisko mozno vysvetlit záverom, ze "situácie, v ktorých mozno odpisovat financný goodwill, nezahrnajú celú kategóriu danovníkov, ktorí sa nachádzajú v podobnej faktickej a právnej situácii". 57. Úvaha Komisie je podla môjho názoru jednoduchá. Východiskom je konstatovanie, ze sporné pravidlo stanovuje odpisovanie goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia obchodného podielu iba v prípade, ak ide o podiel v spolocnosti, ktorá nemá sídlo v Spanielsku. Na základe tohto zistenia si Komisia polozila otázku, ci dotknuté opatrenie môze byt selektívne, vzhladom na to, ze zavádza diskrimináciu podnikov, ktoré uskutocnujú obdobné akvizície, ale v spolocnostiach so sídlom v Spanielsku. Referencný systém na úcely posúdenia selektívnosti preto musí zahrnat pravidlá vztahujúce sa na zdanovanie goodwillu vyplývajúceho z takýchto akvizícií. Ako teda vyplýva z vyssie uvedeného odôvodnenia 89, Komisia vychádza z predpokladu, ze podla zásad spanielskeho úctovného a danového systému sa na financný goodwill vyplývajúci z akvizície obchodných podielov v spolocnostiach so sídlom v Spanielsku uplatnujú podobné pravidlá, aké sa vztahujú na goodwill vo vseobecnosti, ( [83]83 ) na základe ktorých sa má goodwill úctovat ako samostatný nehmotný majetok hned, ako nadobúdajúci podnik prevezme kontrolu nad cielovým podnikom, ( [84]84 ) pricom ho mozno odpisovat jedine v nadväznosti na podnikovú kombináciu. ( [85]85 ) Záver v tomto zmysle výslovne potvrdzuje odôvodnenie 99 sporného rozhodnutia, v ktorom Komisia uvádza, ze na spanielske danové úcely mozno goodwill, chápaný vseobecne, a teda nie iba ako financný goodwill, "úctovat samostatne len v nadväznosti na podnikovú kombináciu", pricom hned spresnuje, ze "ak sa nadobudnutie podnikatelskej jednotky podniku uskutocní formou nadobudnutia jeho akcií... goodwill môze vzniknút, len ak sa nadobúdajúci podnik následne zlúci s nadobudnutým podnikom, nad ktorým bude mat potom kontrolu". V odôvodnení 100 sporného rozhodnutia Komisia este jednoznacnejsie konstatuje, ze "umoznenie, aby sa financný goodwill, ktorý predstavuje goodwill, ktorý by sa zaúctoval, ak by sa podniky zlúcili, vykazoval samostatne, aj keby nenastala podniková kombinácia, predstavuje odchýlku od referencného systému", pricom ihned spresnuje, ze "dôvodom tejto odchýlky nie je dlzka obdobia, pocas ktorého sa financný goodwill odpisuje, v porovnaní s obdobím, ktoré sa vztahuje na tradicný goodwill, ale [odchýlka vyplýva z] rozdielneho zaobchádzania pri vnútrostátnych a cezhranicných transakciách". 58. V rámci logiky sporného rozhodnutia preto platí, ze ak v bodoch 92 az 96 tohto rozhodnutia Komisia oznacuje ako referencný rámec "pravidlá týkajúce sa zdanovania financného goodwillu", okrem pravidiel, ktoré sa konkrétne uplatnujú na odpisovanie goodwillu v prípade nadobudnutia obchodného podielu, tým odkazuje na "vseobecné pravidlá spanielskeho systému dane z príjmov právnických osôb", ktorými sa riadi odpisovanie goodwillu vo vseobecnosti, kedze poskytujú relevantný rámec na hodnotenie týchto pravidiel. 59. Bez ohladu na rozdiel v terminológii pouzitej v spornom rozhodnutí a v napadnutom rozsudku, a ak sa aj pripustí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku mohlo byt v danej súvislosti jednoznacnejsie, z vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze referencný systém zvolený Vseobecným súdom sa nelísi od referencného rámca uvedeného Komisiou. Vseobecný súd preto nenahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením ani neskreslil jeho obsah, ani neposkytol jeho nesprávny výklad. Výklad prijatý v bodoch 70, 92 a 140 napadnutého rozsudku je opodstatnený vzhladom na podstatné nálezitosti sporného rozhodnutia. 60. Na základe vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze prvú námietku prvej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a prvú cast jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva treba zamietnut ako nedôvodné. 3) O druhej námietke prvej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a o druhej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva 61. WDFG prostredníctvom druhej námietky prvej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu a Spanielske královstvo prostredníctvom druhej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu vznásajú dve rôzne výhrady. 62. Prvou výhradou, ktorú WDFG vnása ako hlavnú, odvolatelia namietajú, ze Vseobecný súd nahradil odôvodnenie sporného rozhodnutia svojím vlastným odôvodnením, ked vylúcil, ze dotknuté opatrenie mohlo samo osebe predstavovat referencný systém. Odvolatelia v podstate uvádzajú, ze Komisia odmietla moznost samostatného referencného systému spocívajúceho v spornom opatrení, pricom vychádzala jedine z údajnej neexistencie právnych prekázok pre cezhranicné fúzie, kým Vseobecný súd zalozil svoje tvrdenia v bodoch 127 az 140 napadnutého rozsudku na úplne inej argumentácii. 63. V tejto súvislosti poznamenávam, tak ako Vseobecný súd v bode 70 napadnutého rozsudku, ze Komisia v odôvodnení 89 sporného rozhodnutia usúdila, ze referencný rámec sa nemohol obmedzovat na zdanovanie financného goodwillu zavedené sporným opatrením, pretoze toto opatrenie predstavovalo výhodu len pre podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach nerezidentoch, a ze na úcely preskúmania existencie diskriminácie podnikov, ktoré realizovali rovnaké akvizície, ale v spolocnostiach rezidentoch, bolo potrebné zohladnit "vseobecné ustanovenia systému dane z príjmov právnických osôb, ktoré sa vztahujú na situácie, v ktorých výskyt goodwillu [viedol] k danovej výhode...". V odôvodneniach 92 az 96 sporného rozhodnutia, ktoré sú základom námietky odvolatelov vo veci údajného nahradenia odôvodnenia, sa Komisia obmedzila na reakciu na pripomienky predlozené spanielskymi orgánmi, ktoré spochybnili referencný systém predbezne urcený v rozhodnutí o zacatí konania, pricom okrem iného uviedli, ze vzhladom na to, ze podniky nadobúdajúce podiely v zahranicných spolocnostiach sa nachádzajú v inej faktickej a právnej situácii ako podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach rezidentoch, dotknuté opatrenie sa malo povazovat za samostatný referencný rámec. Na základe konstatovania, ze skutkový základ, z ktorého toto tvrdenie vychádzalo, nebol dostatocne opodstatnený, Komisia potvrdila referencný systém tak, ako sa vymedzil v rozhodnutí o zacatí konania. 64. Pokial ide o odôvodnenie 117 sporného rozhodnutia, na ktoré tiez odkazuje WDFG, poznamenávam, ze ide o súcast analýzy selektívnosti, ktorú Komisia vypracovala "ako doplnok" k analýze uvedenej v odôvodneniach 92 az 114 a ktorú zaradila pod názov "analýza predmetného opatrenia v rámci referencného systému, ktorým je zdanovanie goodwillu v transakciách s tretími krajinami" ( [86]86 ). Napriek tomuto systematickému umiestneniu zo znenia uvedeného odôvodnenia 117 vyplýva, ze zistenia, ktoré sa v nom uvádzajú, sa javia skôr ako posúdenie porovnatelnosti situácií podnikov, ktoré vyuzívajú výhodu stanovenú dotknutým opatrením, a podnikov, ktoré sú z tohto zvýhodnenia vylúcené, ktoré sa týka, ako sa uz uviedlo, druhej fázy analýzy selektívnosti, alebo preskúmania oprávnenosti "rozdielneho zdanovania transakcií nadobudnutia podielov v spanielskych podnikoch... [a] transakcií týkajúcich sa tretích krajín", ktoré sa naopak týka tretej fázy. Rovnaké tvrdenie mozno podla môjho názoru uplatnit na odôvodnenia 114 a 115 rozhodnutia z 12. januára 2011, na ktoré odkazuje Spanielske královstvo, co je napokon zrejmé z odôvodnenia 113, ktoré im predchádza a v ktorom Komisia uvádza, ze "preskúmala právne predpisy rôznych neclenských krajín EÚ s cielom preverit tvrdenia spanielskych orgánov o existencii výslovných právnych prekázok pre cezhranicné kombinácie. Toto preskúmanie vsak nepredstavuje uznanie skutocnosti, ze by takéto prekázky mohli dokazovat odôvodnenost rozdielneho referencného systému v tomto prípade" ( [87]87 ). Na rozdiel od tvrdenia spanielskej vlády procesný postup, ktorý zvolila Komisia, ked v samostatnom rozhodnutí preskúmala situáciu podnikov investujúcich do spolocností usadených v krajinách mimo Únie, je úplne oprávnený z hladiska posúdenia porovnatelnosti týchto podnikov s podnikmi investujúcimi do spolocností usadených v Spanielsku alebo posúdenia opodstatnenosti rozdielneho zaobchádzania medzi uvedenými dvoma kategóriami podnikov, pricom je v plnom rozsahu zlucitelný so zachovaním sirsieho referencného rámca, nez je referencný rámec pozostávajúci z dotknutého opatrenia. 65. Z týchto dôvodov, na rozdiel od tvrdení odvolatelov, Komisia nevylúcila, ze dotknuté opatrenie by mohlo predstavovat správny referencný systém, ktorý treba zohladnit na úcely analýzy selektívnosti, z dôvodu neuznania prekázok pre cezhranicné podnikové kombinácie, ale uvedenú skutocnost vylúcila, pretoze konstatovala, ze takéto opatrenie sa malo posudzovat s ohladom na sirsí súbor právnych predpisov zahrnajúci jednak pravidlá vztahujúce sa na odpisovanie financného goodwillu v prípade nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch, ako aj zásady uplatnitelné na odpisovanie goodwillu vo vseobecnosti, ktorým sa uvedené pravidlá podla názoru Komisie prispôsobovali, ked stanovili moznost odpocítania goodwillu iba v prípade, ze po akvizícii nasledovala podniková kombinácia. Tento záver podla môjho názoru potvrdzujú odôvodnenia 17 az 22 rozhodnutia o zacatí konania, na ktoré sa Komisia viackrát odvoláva, ked v bodoch 92 az 96 sporného rozhodnutia odmieta tvrdenia spanielskej vlády. 66. Na základe vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze prvú námietku zalozenú na údajnom nahradení odôvodnenia, ktorého sa mal dopustit Vseobecný súd v bodoch 127 az 140 napadnutého rozsudku, treba zamietnut ako nedôvodnú. 67. Druhou námietkou, ktorú WDFG vznása subsidiárne, odvolatelia poukazujú na to, ze "náhradné" odôvodnenie, ktoré vypracoval Vseobecný súd s cielom vylúcit moznost, ze dotknuté opatrenie predstavuje samo osebe referencný systém, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Na jednej strane odvolatelia poznamenávajú, ze cielom dotknutého opatrenia je zabezpecit danovú neutralitu, pokial ide o nadobúdanie podielov v Spanielsku a v zahranicí, pricom jeho úcel preto nemozno obmedzit na nápravu konkrétneho problému, ako naopak uviedol Vseobecný súd v bode 139 napadnutého rozsudku. Na druhej strane odvolatelia uvádzajú, ze odôvodnenie Vseobecného súdu vedie k odlisnému posúdeniu selektívnosti v závislosti od toho, ci sa vnútrostátny zákonodarca rozhodol zaviest samostatnú dan, alebo zmenit vseobecnú dan, cize v závislosti od pouzitej legislatívnej techniky. 68. Z bodu 94 napadnutého rozsudku je zrejmé, ze Vseobecný súd zamýslal odôvodnením v bodoch 95 az 141 tohto rozsudku reagovat na tvrdenie WDFG, podla ktorého mala Komisia z dôvodu prekázok pre cezhranicné kombinácie oznacit ako referencný systém dotknuté opatrenie. 69. Uvedené odôvodnenie mozno rozdelit do troch castí. 70. Prvá cast, ktorá zahrna body 95 az 108, sa vseobecne zaoberá otázkou metodiky uplatnitelnej na urcovanie referencného systému v rámci prvej fázy skúmania selektívnosti. V bode 98 Vseobecný súd uvádza, ze vecné vymedzenie referencného systému sa v zásade vykoná v súvislosti s analyzovaným opatrením, pricom v bode 102, ktorému predchádza analýza rozsudkov z 8. septembra 2011, Paint Graphos ( [88]88 ) (dalej len "rozsudok Paint Graphos") a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ( [89]89 ) (dalej len "rozsudok Komisia/Holandsko"), Vseobecný súd konstatuje, ze "okrem existencie súvislosti medzi cielom dotknutého opatrenia a cielom obvyklého rezimu preskúmanie porovnatelnosti situácií, na ktoré sa uplatnuje toto opatrenie, a situácií, ktoré patria pod tento rezim, umoznuje tiez vymedzit vecnú pôsobnost uvedeného rezimu". Dalej v bodoch 103 a 104 Vseobecný súd uvádza, ze vzhladom na to, ze práve porovnatelnost týchto situácií tiez umoznuje dospiet k záveru o existencii výnimky, ked sa so situáciami, na ktoré sa uplatnuje dotknuté opatrenie, zaobchádza iným spôsobom ako so situáciami, na ktoré sa uplatnuje obvyklý rezim, "spolocná úvaha týkajúca sa prvých dvoch fáz metódy [na analýzu selektívnosti] môze v niektorých prípadoch viest súcasne k stanoveniu obvyklého rezimu a existencie výnimky". 71. V druhej casto tohto odôvodnenia, zahrnajúcej body 109 az 125 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v súlade s metodikou uvedenou v bodoch 95 az 108 tohto rozsudku preskúmal, ci sa podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach rezidentoch a podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach nerezidentoch nachádzajú, so zretelom na ciel obvyklého systému urceného Komisiou, v podobnej faktickej a právnej situácii. Toto preskúmanie porovnatelnosti, ktoré sa zvycajne vykonáva v rámci druhej fázy analýzy selektívnosti, sa preto presúva do prvej fázy, pricom v závislosti od jeho výsledku Vseobecný súd odvodzuje správne vymedzenie referencného systému (bod 109 napadnutého rozsudku). Po vykonaní tohto preskúmania Vseobecný súd dospel k záveru, ze "vzhladom na ciel sledovaný zdanovaním goodwillu [sa] podniky nadobúdajúce podiely v spolocnostiach nerezidentoch nachádzajú v porovnatelnej právnej a skutkovej situácii ako podniky, ktoré nadobúdajú podiely v spolocnostiach rezidentoch" (bod 122 napadnutého rozsudku), a Komisia oprávnene uznala "ako obvyklý rezim zdanovanie goodwillu a nie zdanovanie financného goodwillu zavedené sporným opatrením" (bod 123 napadnutého rozsudku). Po tom, co Vseobecný súd poznamenal, ze "sporné opatrenie tým, ze umoznuje odpisovanie goodwillu v prípade nadobudnutí podielov v spolocnostiach nerezidentoch bez toho, aby doslo k podnikovej kombinácii, uplatnuje na tieto transakcie rozdielne zaobchádzanie, nez sa uplatnuje v prípade nadobudnutí podielov v spolocnostiach rezidentoch, hoci tieto dva druhy transakcií sa vzhladom na ciel sledovaný obvyklým rezimom nachádzajú v porovnatelných právnych a faktických situáciách" (bod 124 napadnutého rozsudku), uzatvára túto cast odôvodnenia tým, ze odmieta tvrdenia spolocnosti WDFG, a to nielen preto, ze sú zamerané na spochybnenie vymedzenia referencného systému v rámci prvej fázy analýzy selektívnosti, ale aj z dôvodu, ze sa týkajú zistenia, ze dotknuté opatrenie má povahu odchýlky, ktoré patrí do rámca druhej fázy, cím potvrdzuje "existenciu väzby medzi týmito dvoma fázami, ba niekedy, ako v prejednávanej veci, spolocného odôvodnenia" (bod 125 napadnutého rozsudku). 72. Napokon v tretej casti predmetného odôvodnenia, zahrnajúcej body 126 az 141, sa Vseobecný súd zaoberá otázkou, ci "napriek existencii danového systému v spojitosti so sporným opatrením a vzhladom na ciel [ktorého] sa transakcie, na ktoré sa toto opatrenie neuplatnuje, nachádzajú v porovnatelnej situácii s transakciami, na ktoré sa uplatnuje... treba este preskúmat, ci by sporné opatrenie mohlo vzhladom na svoje vlastné charakteristické vlastnosti a teda nezávisle od akejkolvek porovnávacej analýzy, predstavovat samo osebe autonómny referencný rámec". 73. Odvolatelia nevznásajú námietky voci metodike, ktorú Vseobecný súd uviedol v bodoch 95 az 108 napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti preto iba poznamenám, ze zlúcenie prvej a druhej fázy vyplývajúce z uvedených bodov nie je podla môjho názoru v súlade ani s rozsudkami Paint Graphos ( [90]90 ) a Komisia/Holandsko ( [91]91 ), z ktorých Vseobecný súd vychádzal, ani s neskorsou judikatúrou Súdneho dvora, ktorá tieto dve fázy jasne odlisuje a podla ktorej vymedzenie referencného systému predchádza identifikácii ciela tohto systému, pricom identifikácia ciela predchádza urcenie podnikov nachádzajúcich sa v porovnatelnej situácii s podnikmi, ktoré majú prospech z dotknutého opatrenia. Toto zlúcenie, ktoré je pravdepodobne dôsledkom struktúry sporného rozhodnutia a tvrdení WDFG, podla môjho názoru dalej komplikuje uz aj tak zlozitý rámec vyplývajúci z judikatúry vo veci analýzy selektívnosti danových opatrení. Ako uz bolo uvedené v bode 51 vyssie ( [92]92 ), hoci je dôlezité, aby sa referencný systém urcil v súvislosti s dotknutým opatrením a s rozlíseniami, ktoré zavádza, takéto urcenie treba vykonat co najobjektívnejsím spôsobom, cize uz v tejto fáze, bez zohladnenia údajného ciela predmetného systému alebo skutocnej porovnatelnosti medzi situáciou podnikov, na ktoré sa dotknuté opatrenie vztahuje, a situáciou podnikov, ktoré sú z daného opatrenia naopak vylúcené. 74. Tvrdenia odvolatelov uvedené v rámci skúmaných námietok s cielom spochybnit druhú cast odôvodnenia Vseobecného súdu, cize body 109 az 125 napadnutého rozsudku, budú predmetom výkladu v rámci castí príslusných jediných odvolacích dôvodov, osobitne zameraných na kritiku vymedzenia ciela referencného systému. 75. Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa tretej casti predmetného odôvodnenia, cize bodov 126 az 141 napadnutého rozsudku, domnievam sa, ze ich treba odmietnut. 76. Predovsetkým, na rozdiel od odvolatelov zastávam názor, ze analýza, ktorá viedla Vseobecný súd k záveru, ze dotknuté opatrenie nemohlo "vzhladom na svoje vlastné charakteristické vlastnosti" ( [93]93 ) predstavovat samostatný referencný rámec, sa nezakladá na legislatívnej technike zvolenej spanielskym zákonodarcom, ktorý na úcely zavedenia sporného systému neprijal osobitný danový zákon, ale iba zmenil zákon o dani z príjmov právnických osôb. 77. Vseobecný súd totiz práve na základe predmetu a úcinkov sporného opatrenia, a nie na základe cisto formálnych úvah na jednej strane konstatoval, ze sporné opatrenie predstavuje "len jeden spôsob uplatnenia sirsej dane" ( [94]94 ) a nevytvára "jasne vymedzený danový rezim, ktorý sleduje specifické ciele a... odlisuje [sa] od akéhokolvek iného danového rezimu" ( [95]95 ), pricom na druhej strane poznamenal, ze dotknuté opatrenie predstavuje "výnimku zo vseobecného pravidla, podla ktor[ého] iba podnikové kombinácie môzu viest k odpisovaniu goodwillu". 78. V tejto súvislosti pripomínam, ze hoci je urcite pravda, ze Súdny dvor, tak, ako poznamenávajú odvolatelia, uviedol, ze pouzitie urcitej legislatívnej techniky "nemôze stacit ani na stanovenie príslusného referencného rámca na úcely posúdenia podmienky týkajúcej sa selektivity, pretoze v opacnom prípade by sa rozhodujúcim spôsobom uprednostnila forma státnych zásahov pred ich úcinkami" ( [96]96 ), v bode 77 rozsudku WDFG rovnako uviedol, ze okolnost, ze danové opatrenie predstavuje odchýlku od vseobecného danového systému je relevantná na úcely analýzy selektívnosti dotknutého opatrenia, ak z toho vyplýva, ze sa rozlisujú dve kategórie hospodárskych subjektov, ktoré sú predmetom odlisného zaobchádzania a uvedené dve kategórie sú z hladiska ciela sledovaného uvedeným systémom v porovnatelnej situácii ( [97]97 ). Vseobecnému súdu preto nemozno vytýkat, ze vychádzal z úvah týkajúcich sa jedine legislatívnej techniky, ak uznal význam skutocnosti, ze dotknuté opatrenie predstavovalo svojou povahou odchýlku. Okrem toho podotýkam, ze v rozsudku Andres Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok Vseobecného súdu, ktorý bol predmetom danej veci, a to práve z dôvodu, ze neuznal, ze referencný systém vymedzený Komisiou predstavoval výnimku zo vseobecného pravidla. 79. Posledná veta bodu 137 napadnutého rozsudku, podla ktorej dotknuté opatrenie "nepredstavuje reformu dane z príjmov právnických osôb vo vztahu k uvedenému rezimu", je dalsím potvrdením skutocnosti, ze prístup Vseobecného súdu nebol iba formalistický, s tým, ze Vseobecný súd implicitne pripústa, ze napriek legislatívnej technike, ktorú zvolil spanielsky zákonodarca, toto opatrenie mohlo predstavovat samostatný systém, ak by splnalo hmotnoprávne poziadavky potrebné na tieto úcely. Na rozdiel od tvrdenia WDFG neexistuje skutocnost, na základe ktorej by bolo mozné predpokladat, ze logika, ktorou sa riadil Vseobecný súd, by ho viedla k odlisnej analýze selektívnosti, pokial by spanielsky zákonodarca prijal namiesto úpravy dane z príjmov právnických osôb samostatné a nezávislé zdanenie nadobudnutia podielov v domácich a zahranicných spolocnostiach. Vseobecný súd naopak podla vsetkého usúdil, v súlade s tým, co som uviedol vyssie, ze identifikácia referencného systému má zahrnat rekonstrukciu danových povinností zatazujúcich podniky, na ktoré sa vztahuje dotknuté opatrenie, a danových povinností podnikov, ktoré sa v dôsledku uplatnovania dotknutého opatrenia povazujú za diskriminované, ci uz sú súcastou rovnakého vseobecného systému, alebo sa na ne vztahujú osobitné danové zákony. 80. V druhom rade, pokial ide o skutocnost, ze odvolatelia spochybnujú odkaz na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner vo veci Taliansko/Komisia ( [98]98 ) (dalej len "návrhy generálneho advokáta Warnera"), uvedený v bodoch 129 a 130 napadnutého rozsudku, predovsetkým poznamenávam, ze námietky odvolatelov sa nezameriavajú na kritiku samotného tvrdenia, ktoré Vseobecný súd odvodil z uvedených záverov a podla ktorého danové opatrenie nemôze predstavovat samostatný referencný systém, "pokial je jeho cielom vyriesit konkrétny problém" ( [99]99 ), ale ide o výhrady voci záveru - ku ktorému Vseobecný súd dospel v bode 138 napadnutého rozsudku - podla ktorého odstránenie úcinkov prekázok pre cezhranicné kombinácie na zdanovanie goodwillu predstavuje "konkrétny problém", ako aj voci prirovnaniu situácie, ktorá je predmetom prejednávaných vecí, k situácii, ktorej sa týkali vyssie uvedené návrhy. 81. Dalej poznamenávam, na rozdiel od názoru odvolatelov, ze Vseobecný súd vylúcil, ze dotknuté opatrenie môze predstavovat samostatný referencný systém, z iného dôvodu nez preto, ze prihliadol na "konkrétny" charakter ciela sledovaného týmto opatrením. Z bodov 135 a 136 napadnutého rozsudku totiz jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd dospel k uvedenému záveru s prihliadnutím na skutocnost, ze toto opatrenie predstavovalo "výnimku zo vseobecného pravidla, podla ktor[ého] iba podnikové kombinácie môzu viest k odpisovaniu goodwillu", a to s cielom napravit nepriaznivé úcinky vyplývajúce z uplatnovania uvedeného pravidla, spolu so zistením, ze dotknuté opatrenie nepostavilo transakciu spocívajúcu v nadobudnutí akcionárskych podielov do pozície nového vseobecného kritéria, podla ktorého je potrebné usporiadat zdanovanie goodwillu, ale "vyhrad[ilo] výhodu odpísania goodwillu výlucne nadobudnutiam podielov v spolocnostiach nerezidentoch" (bod 136 napadnutého rozsudku). Skutocnost, ktorú Vseobecný súd uznal v konecnom dôsledku za rozhodujúcu, preto nespocíva v "obmedzenom" charaktere ciela sledovaného dotknutým opatrením, a to napriek tvrdeniu, ktoré Vseobecný súd uvádza na záver svojej analýzy v bode 139 napadnutého rozsudku, na ktoré sa odvolatelia zameriavajú. 82. Za týchto okolností sa domnievam, ze tvrdenia, ktoré odvolatelia uviedli jednak s cielom spochybnit porovnanie situácie, ktorá je predmetom prejednávaných vecí, so situáciou, ktorej sa týkali návrhy generálneho advokáta Warnera, jednak s cielom preukázat, ze úcelom dotknutého opatrenia je ochrana zásady danovej neutrality, a nie riesenie "konkrétneho problému", nie sú dostatocné na to, aby vyvrátili odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 126 az 141 napadnutého rozsudku. 83. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze druhú námietku prvej casti jediného odvolacieho dôvodu spolocnosti WDFG a druhú cast jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva treba zamietnut ako nedôvodné. 4) O tretej námietke prvej casti jediného odvolacieho dôvodu spolocnosti WDFG 84. V rámci tretej námietky prvej casti svojho odvolacieho dôvodu WDFG predovsetkým uvádza, ze vymedzenie referencného systému pouzitého Vseobecným súdom bolo svojvolné, pricom nie je jasné, na základe akého kritéria doslo k identifikácii koherentného rámca, ktorého má byt dotknuté opatrenie súcastou. 85. Rovnako ako Komisia sa domnievam, ze túto námietku je potrebné zamietnut a ze Vseobecný súd dostatocne odôvodnil úvahu, ktorá ho v tomto prípade viedla k tomu, ze referencný systém identifikoval v pravidlách týkajúcich sa zdanovania goodwillu na úcely stanovenia dane z príjmov právnických osôb, pricom v tomto bode v podstate potvrdil analýzu, ktorá je obsahom sporného rozhodnutia. V tejto súvislosti sa obmedzím na odkaz na body 56 az 58 týchto návrhov. 86. WDFG namieta, ze Vseobecný súd nesprávne a bez odôvodnenia rozlísil v rámci ním vymedzeného referencného systému to, co predstavuje pravidlo, a to, co naopak predstavuje výnimku. Podla názoru uvedenej odvolatelky Vseobecný súd v bode 135 napadnutého rozsudku nesprávne usúdil, ze pravidlom je nemoznost odpísat goodwill - napriek tomu, ze clánok 12 ods. 6, ako aj clánok 89 ods. 5 TRLIS takéto odpísanie umoznujú - a ze dotknuté opatrenie stanovuje výnimku z tohto pravidla. Rovnako ako vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku Andres, Vseobecný súd podla WDFG zamenil pravidlo a výnimku. 87. Aj túto námietku treba podla môjho názoru zamietnut. Ako uz bolo totiz uvedené vyssie, Vseobecný súd v bode 135 napadnutého rozsudku potvrdil analýzu uvedenú v spornom rozhodnutí, na základe ktorej sa podla spanielskeho práva umoznuje odpísat goodwill spravidla iba v dôsledku kombinácie podnikov, vrátane prípadu financného goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch podla clánku 89 ods. 3 TRLIS. Na rozdiel od toho, co podla vsetkého uvádza WDFG, z hladiska Vseobecného súdu nie je vseobecným pravidlom, od ktorého sa dotknuté opatrenie odchyluje, nemoznost odpísat goodwill, ale zásada, podla ktorej je takýto odpis spravidla mozný iba v prípade kombinácie podnikov, t. j. zásada, ktorú Vseobecný súd odvodzuje z ustanovení týkajúcich sa zdanenia goodwillu na úcely dane z príjmov právnických osôb, ci uz ide o ustanovenia vo veci odpisovania goodwillu v prípade podnikovej akvizície, alebo o ustanovenie vo veci odpisovania financného goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch, po ktorom nasleduje fúzia. Za týchto okolností je tvrdenie uvedené spanielskou vládou pocas konania vo veci formálneho zistovania - na ktoré WDFG odkazuje vo svojich písomných pripomienkach a podla ktorého je v spanielskom práve pravidlom odpisovanie goodwillu, pricom nemoznost odpísat financný goodwill vyplývajúci z nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch, po ktorom nenasledovala fúzia podnikov, je skôr výnimka - irelevantné, pretoze nie je spôsobilé popriet predpoklad, z ktorého vychádza Vseobecný súd, t. j. ze v spanielskom práve sa odpisovanie goodwillu obvykle podmienuje realizáciou podnikovej kombinácie. 88. Na základe vyssie uvedených úvah sa domnievam, ze aj tretiu námietku prvej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a z tohto dôvodu celú prvú cast uvedeného odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. 2. O druhej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a o tretej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva: nesprávne urcenie ciela, na základe ktorého sa uskutocnuje preskúmanie porovnatelnosti 89. Námietky vznesené WDFG a Spanielskym královstvom v rámci druhej a tretej casti príslusných jediných odvolacích dôvodov sa týkajú bodov 143 az 164 napadnutého rozsudku, pricom ich cielom je spochybnit odôvodnenie tohto rozsudku, na základe ktorého Vseobecný súd identifikoval ciel referencného systému, a s ohladom na tento ciel porovnal situáciu podnikov vyuzívajúcich výhodu stanovenú sporným opatrením a podnikov, ktoré boli z predmetného zvýhodnenia vylúcené. a) O prípustnosti 90. Komisia namieta celkovú neprípustnost druhej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a tretej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva. Na podporu svojej námietky uvádza dva dôvody. Prvý dôvod je totozný s dôvodom uvedeným v súvislosti s prvou castou jediného odvolacieho dôvodu WDFG a prvou a druhou castou jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva, ktorý uz bol predmetom preskúmania v bodoch 31 az 34 týchto návrhov. Na základe úvah uvedených v týchto bodoch, na ktoré odkazujem, sa domnievam, ze tento dôvod treba zamietnut z dôvodu vsetkých výhrad, ktoré WDFG a Spanielske královstvo vzniesli v rámci skúmaných castí svojich jediných odvolacích dôvodov. 91. V rámci druhého dôvodu Komisia spochybnuje prípustnost uvedených výhrad, pretoze sa týkajú skutkových otázok, medzi ktoré patrí urcenie obsahu a rozsahu pôsobnosti vnútrostátneho práva. 92. V tejto súvislosti pripomínam, ze hoci je na základe ustálenej judikatúry nepochybné, ze posúdenie skutkového stavu a dôkazov nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá sama osebe podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania, ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. ( [100]100 ) Pokial teda ide v rámci odvolania o preskúmanie posúdenia Vseobecného súdu týkajúceho sa vnútrostátneho práva, ktoré v oblasti státnej pomoci predstavuje posúdenie skutkového stavu, Súdny dvor je príslusný len overit, ci nedoslo ku skresleniu tohto práva. ( [101]101 ) Preskúmanie právnej kvalifikácie tohto vnútrostátneho práva v rámci odvolania zo strany Vseobecného súdu vzhladom na ustanovenie práva Únie, co predstavuje právnu otázku, patrí naopak do právomoci Súdneho dvora. ( [102]102 ) 93. Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia WDFG a spanielskej vlády týkajúce sa obsahu alebo rozsahu pôsobnosti ustanovení spanielskeho práva, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, ked identifikoval ciel referencného systému v "súbeznosti medzi danovým a úctovným výsledkom", je vzhladom na nepredlozenie konkrétneho a preukázaného tvrdenia o skreslení ( [103]103 ) potrebné vyhlásit za neprípustné. Naproti tomu tvrdenia, ktoré by mali skôr spochybnit výber ciela, na základe ktorého sa má posúdit situácia podnikov vyuzívajúcich výhody vyplývajúce z uplatnenia sporného opatrenia, a podnikov, ktoré sú z takéhoto zvýhodnenia vylúcené, by sa mali vyhlásit za prípustné. Rovnako ako v prípade vymedzenia pojmu "referencný systém" v rámci prvej fázy posúdenia podmienky týkajúcej sa selektívnosti, aj urcenie "ciela", so zretelom na ktorý sa má vykonat posúdenie porovnatelnosti v kontexte druhej fázy tejto analýzy, vychádza z právnej kvalifikácie vnútrostátneho práva na základe ustanovenia práva Únie. ( [104]104 ) b) Vo veci samej 94. Prostredníctvom druhej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu WDFG spochybnuje predovsetkým tvrdenie uvedené v bodoch 143, 150, 155 a 156 napadnutého rozsudku, podla ktorého judikatúra Súdneho dvora nie je jednotná v otázke, ci sa má situácia prijímajúcich podnikov a podnikov vylúcených z uplatnovania dotknutého opatrenia porovnávat so zretelom na ciel analyzovaného opatrenia, alebo s ohladom na ciel systému, ktorého je toto opatrenie súcastou. Podla WDFG sa totiz tieto ciele majú zhodovat, a ak takáto zhoda neexistuje, dôvodom je, ze vnútrostátny zákonodarca zaviedol do rámca danového systému opatrenie, ktoré nezodpovedá logike tejto dane. 95. V tejto súvislosti sa obmedzím na konstatovanie, ze uvedená námietka nemá nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozsudku. WDFG v skutocnosti nespochybnuje záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd v bode 156 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa má posúdenie porovnatelnosti v rámci druhej fázy analýzy selektívnosti vykonat v súlade s najnovsou judikatúrou s ohladom na ciel referencného systému, ktorého je skúmané opatrenie súcastou, a nie so zretelom na ciel tohto opatrenia, ale iba konstatuje, ze výber medzi jedným alebo druhým cielom nie je relevantný, pretoze tieto ciele sa majú v zásade zhodovat. 96. V druhom rade WDFG uvádza, ze Vseobecný súd dospel v bode 121 napadnutého rozsudku k nesprávnemu záveru, ze cielom dane z príjmov právnických osôb je zabezpecit "súbeznost medzi danovým a úctovným výsledkom". Táto poziadavka je podla WDFG nielen svojvolná, ale aj úplne neopodstatnená, kedze vsetky dane z príjmov právnických osôb sa z ich podstaty odklánajú od úctovného výsledku. Pokial ide konkrétne o ustanovenia týkajúce sa odpisovania goodwillu, rôzne moznosti, ktoré upravuje TRLIS, nespája ciel zabezpecit súlad medzi zdanením a úctovaním goodwillu, ale ciel zabránit dvojitému zdaneniu a zaistit danovú neutralitu. V tomto prípade sa preto ciel referencného systému vymedzený Súdnym dvorom zhoduje s cielom sporného opatrenia. Okrem toho WDFG poukazuje na viacero prípadov, v ktorých neexistuje súbeznost medzi danovým a úctovným odpisovaním goodwillu. V rámci tretej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu Spanielske královstvo vznása obdobné námietky, pricom na ich podporu uvádza tvrdenia, ktoré sa do znacnej miery zhodujú s tvrdeniami WDFG. 97. Vyssie uvedené námietky sú podla môjho názoru neprípustné, kedze ich cielom je spochybnit obsah a rozsah pôsobnosti spanielskeho práva, tak ako ich konstatoval Vseobecný súd. Vsetky tvrdenia prednesené na ich podporu sa v skutocnosti zameriavajú na spochybnenie záverov uvedených v bodoch 116 az 120 napadnutého rozsudku, podla ktorých "s úctovnou logikou... súvisí, ze zdanovanie goodwillu sa uskutocnuje na základe kritéria zalozeného na existencii ci neexistencii podnikovej kombinácie", na základe ktorých Vseobecný súd v bode 121 uvedeného rozsudku konstatoval, ze cielom zdanovania goodwillu je "zarucit urcitú koherentnost" medzi zdanovaním goodwillu a jeho úctovaním, a preto cielom zdanovania goodwillu nie je "kompenzovat existenciu prekázok cezhranicnej kombinácie alebo zabezpecit rovnaké[] zaobchádzanie s rôznymi druhmi nadobudnutí podielov v spolocnostiach". Vyssie uvedené závery vyplývajúce z výkladu danových a úctovných zásad spanielskeho práva v oblasti goodwillu, ktorý poskytol Vseobecný súd, sú vylúcené z preskúmania Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní, pokial sa nenamietne a nepreukáze ich skreslenie. 98. V tretom rade WDFG a Spanielske královstvo vznásajú okrem vyssie uvedených výhrad aj námietku zalozenú na nahradení odôvodnenia sporného rozhodnutia, pokial ide o identifikáciu ciela referencného systému. Ciel "zarucit urcitú koherentnost medzi zdanovaním goodwillu a jeho úctovaním", uvedený v bode 121 napadnutého rozsudku, nemá nijakú oporu ani v spornom rozhodnutí, ani v pripomienkach, ktoré spanielska vláda predlozila pocas správneho konania. 99. Domnievam sa, ze tejto námietke treba vyhoviet. Je totiz nutné poznamenat, ze Komisia v ziadnej casti sporného rozhodnutia neuviedla ako ciel referencného systému, ktorý urcila, zachovanie urcitej zhody medzi zdanovaním a úctovaním goodwillu. Je pravda, ze Vseobecný súd potvrdzuje závery uvedené v spornom rozhodnutí, ked uvádza, ze zdanovanie goodwillu sa uskutocnuje na základe kritéria zalozeného na existencii ci neexistencii podnikovej kombinácie (body 116 a 118), a ked vysvetluje, s odkazom na odôvodnenia 19 a 99 uvedeného rozhodnutia, ze ide o následok skutocnosti, ze v nadväznosti na nadobudnutie alebo vklad aktív tvoriacich nezávislé podniky alebo na fúziu ci rozdelenie spolocností sa "goodwill uvedie v úctovníctve podniku ako samostatný nehmotný majetok, ktorý vznikol podnikovou kombináciou" (bod 117 napadnutého rozsudku). Rovnako je v súlade so závermi Komisie v spornom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia 97 az 100) aj tvrdenie uvedené v bode 116 napadnutého rozsudku, podla ktorého zdanovanie goodwillu súvisí s úctovnou logikou. Vseobecný súd vsak úplne nezávisle od uvedeného rozhodnutia a na základe jeho vlastného výkladu spanielskych danových a úctovných pravidiel dospel k záveru, ze cielom pravidiel o odpisovaní danového goodwillu stanovených v spanielskom zákone o dani z príjmov právnických osôb je súlad medzi zdanovaním a úctovaním goodwillu, pricom vzhladom na tento ciel je situácia podnikov investujúcich do spanielskych spolocností porovnatelná so situáciou podnikov investujúcich do spolocností nerezidentov. 1) O následkoch dôvodnosti námietky vo veci nahradenia odôvodnenia 100. Podla ustálenej judikatúry, ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu zdá byt dôvodná z iných právnych dôvodov, pricom takéto porusenie nemá za následok zrusenie tohto rozsudku, je potrebné nahradit odôvodnenie. ( [105]105 ) Je preto potrebné preskúmat, ci sa má druhá námietka prvého zalobného dôvodu WDFG v rámci návrhu podaného pred Vseobecným súdom, v casti, v ktorej vytýka Komisii, ze nepreukázala podobnost nadobudnutia podielov v spolocnostiach rezidentoch a v spolocnostiach nerezidentoch so zretelom na ciel danovej neutrality sledovaný dotknutým opatrením, napriek pochybeniu Vseobecného súdu v kazdom prípade zamietnut. 101. V tejto súvislosti predovsetkým pripomínam, ze na základe judikatúry uvedenej v bodoch 13 az 15 vyssie treba posúdenie porovnatelnosti, ktoré sa má vykonat v rámci druhej fázy analýzy selektívnosti, uskutocnit s ohladom na ciel referencného systému a nie na ciel dotknutého opatrenia. V konaní o veci vrátenej na dalsie konanie pred Vseobecným súdom WDFG uviedla, ze v tomto prípade sa uvedené ciele zhodujú, pricom oba spocívajú v danovej neutralite. 102. Hoci Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze dotknuté opatrenie sledovalo aj ciel zameraný na zvýsenie medzinárodnej konkurencieschopnosti spanielskych podnikov (odôvodnenie 112), táto institúcia napriek tomu preskúmala, ci je mozné uvedené opatrenie odôvodnit so zretelom na zásadu danovej neutrality. Ako uviedla samotná WDFG vo svojej zalobe podanej na Vseobecný súd, Komisia vylúcila takúto oprávnenost dotknutého opatrenia z dvoch dôvodov. Na jednej strane odmietla tvrdenie spanielskej vlády, podla ktorého rozdielne zaobchádzanie so zahranicnými investíciami je nevyhnutné z dôvodu prekázok pre cezhranicné fúzie. Táto úvaha je obsahom odôvodnení 92 az 95 sporného rozhodnutia v casti týkajúcej sa vymedzenia pojmu referencný systém. Na druhej strane Komisia konstatovala, ze sporné opatrenie nebolo v kazdom prípade primerané (odôvodnenia 107 az 114 a 118 sporného rozhodnutia). 103. Na druhej strane sa po preskúmaní sporného rozhodnutia nezdá, ze by Komisia pripísala referencnému systému, ktorý sama urcila, ciel danovej neutrality, ako to tvrdí WDFG. Bez jednoznacného oznacenia ciela tohto systému Komisia v podstate usúdila, ze podniky investujúce do domácich spolocností a podniky investujúce do zahranicných spolocností sú v porovnatelnej situácii, pokial ide o rezim zavedený dotknutým opatrením, ktorým sa stanovuje, odchylne od referencného systému, odpisovanie financného goodwillu aj v prípade, ze po nadobudnutí podielov nenasledovala fúzia. ( [106]106 ) Inými slovami, Komisia dospela k záveru, ze diskrimináciu, ak ju Spanielsko neodôvodní, môze predstavovat rozlisovanie zavedené dotknutým opatrením medzi podnikmi nadobúdajúcimi podiely v spolocnostiach rezidentoch, ktoré sa musia nutne zlúcit, aby mohli odpisovat goodwill, a podnikmi, ktoré na druhej strane nadobúdajú podiely v zahranicných spolocnostiach a ktoré automaticky vyuzívajú moznost vykonat takýto odpocet nezávisle od skutocnosti, ci sa dotknutá transakcia pôvodne uskutocnila na úcely fúzie, a bez ohladu na dôkazy o existencii skutocných prekázok realizácie takejto fúzie. 104. Hoci takýto postup nie je podla vsetkého úplne v súlade s trojfázovou analýzou selektívnosti, ktorú specifikuje najnovsia judikatúra, a to pocnúc rozsudkom Paint Graphos, ktorý bol vydaný po spornom rozhodnutí, nezastávam názor, ze uvedené rozhodnutie by sa malo iba z tohto dôvodu zrusit. 105. Dotknuté opatrenie je, ako napokon jednoznacne uvádza spanielska vláda, nápravným opatrením, ktoré slúzi na zamedzenie nepriaznivým úcinkom zdanovania goodwillu vo vseobecnosti, podla ktorého je odpisovanie mozné iba v prípade podnikových kombinácií (alebo v prípade kontroly a predlozenia konsolidovaných úctovných závierok). Toto opatrenie preto zo svojej podstaty smeruje skôr k zvýhodneniu konkrétnej kategórie podnikov, v tomto prípade podnikov uskutocnujúcich urcitý druh investícií, ako to napokon uvádza aj samotný Súdny dvor v bodoch 62 a 119 rozsudku WDFG, za predpokladu, ze tieto podniky by boli inak poskodené uplatnením bezného rezimu. Bez ohladu na systematické zaradenia vyplývajúce z judikatúry sa domnievam, ze rozlisovania zavedené opatreniami tohto druhu sa majú v podstate hodnotit nielen na základe pravdivosti skutkových predpokladov, z ktorých vychádzajú, ale aj s ohladom na ich proporcionalitu a tiez ich primeranost z hladiska dosiahnutia sledovaného ciela, cize v rámci tretej fázy analýzy selektívnosti zameranej na overenie, ci je rozdiel v zaobchádzaní, zavedený na prvý pohlad selektívnym odchylným opatrením, oprávnený vzhladom na povahu alebo struktúru danového systému, ktorého je súcastou. Takáto kontrola by bola naopak systematicky vylúcená, ak by v rámci druhej fázy analýzy selektívnosti postacovalo dovolávat sa vseobecného ciela danovej neutrality, ktorý zahrna konkrétny ciel týkajúci sa nápravy vykonaný dotknutým opatrením, a to ako ciela referencného systému, na základe ktorého sa skúma porovnatelnost situácií, ktoré sú predmetom rozlisovania. 106. Danová neutralita je jedným z cielov, ku ktorým smeruje kazdý danový systém, pricom je nepochybné, ze touto zásadou sa riadi aj danový rezim goodwillu v rámci spanielskej právnej úpravy dane z príjmov právnických osôb. Ako vsak Vseobecný súd správne uviedol v bodoch 146 a 147 napadnutého rozsudku, cielom sledovaným týmto rezimom "nie je umoznit podnikom vyuzívat danovú výhodu, ktorú predstavuje odpisovanie financného goodwillu, v prípade, ze celia tazkostiam, ktoré im bránia v podnikovej kombinácii". Je to skôr sporné opatrenie, ktoré to stanovuje. Vyhoviet námietke WDFG by teda znamenalo pripustit, v rozpore s najnovsou judikatúrou v oblasti selektívnosti, ze preskúmanie porovnatelnosti v rámci druhej fázy analýzy selektívnosti treba vykonat s ohladom na ciel sporného opatrenia, a nie s ohladom na ciel referencného systému, a to bez ohladu na skutocnost, ze takýto ciel sa v spornom rozhodnutí jednoznacne neurcil, vrátane prípadu, ked sa má tento ciel v súlade s tvrdením WDFG identifikovat v danovej neutralite. 2) Závery k druhej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a k tretej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva 107. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil sporné rozhodnutie, pricom odôvodnenie tohto rozhodnutia nahradil svojím vlastným odôvodnením, toto pochybenie vsak nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, kedze zalobný dôvod WDFG, v súvislosti s ktorým doslo k uvedenému pochybeniu, treba v kazdom prípade zamietnut. 108. Druhú cast jediného odvolacieho dôvodu WDFG a tretiu cast jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva je preto podla môjho názoru potrebné v celom rozsahu zamietnut. 3. O tretej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG a o stvrtej casti jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva: nesprávne právne posúdenie v oblasti znásania dôkazného bremena 109. Odvolatelia namietajú, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd nepreskúmal v prvých dvoch fázach analýzy selektívnosti otázku, ktoré podniky sa nachádzali v porovnatelnej situácii z hladiska ciela referencného systému spocívajúceho v danovej neutralite, s tým, ze takéto preskúmanie ponechal na tretiu fázu, presunul dôkazné bremeno, kedze Komisia znása toto dôkazné bremeno iba v uvedených dvoch fázach. 110. Túto námietku treba podla môjho názoru zamietnut v rozsahu, v akom predpokladá, ze odvolatelia preukázali nesprávne posúdenie Vseobecného súdu pri urcovaní ciela referencného systému, ked takýto ciel identifikoval ako súlad medzi zdanovaním goodwillu a jeho úctovaním, a nie ako danovú neutralitu. V bodoch 92 a 93 vyssie som dospel k záveru, ze námietky vytýkajúce Vseobecnému súdu uvedené pochybenie treba vyhlásit za neprípustné, pretoze smerujú k spochybneniu výkladu spanielskeho práva vykonaného Vseobecným súdom, ktorý mozno podla ustálenej judikatúry porovnat so skutkovým posúdením. ( [107]107 ) 111. Tretiu cast jediného odvolacieho dôvodu WDFG a stvrtú cast jediného odvolacieho dôvodu Spanielskeho královstva treba povazovat za skutkovo neopodstatnené. 4. O stvrtej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG: proporcionalita 112. Prostredníctvom stvrtej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu WDFG vytýka Vseobecnému súdu, ze vykonal preskúmanie proporcionality dotknutého opatrenia bez predbezného posúdenia pravdepodobnej selektívnosti tohto opatrenia, a to s ohladom na správny ciel príslusného referencného systému. 113. Predmetná námietka vychádza rovnako ako predchádzajúca výhrada z predpokladu potvrdeného pochybenia Vseobecného súdu pri preskúmaní porovnatelnosti medzi podnikmi, na ktoré sa dotknuté opatrenie vztahuje, a podnikmi, ktoré sú z neho vylúcené, a to z hladiska správneho ciela referencného systému. Preto sa domnievam, ze ju treba zamietnut z rovnakých dôvodov, aké sa uvádzajú v bodoch 110 a 111 vyssie. 5. O piatej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG: prícinná súvislost 114. Subsidiárne WDFG uvádza, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa tretej fázy analýzy selektívnosti trpí vadou vyplývajúcou z nesprávneho právneho posúdenia v rozsahu, v akom Vseobecný súd vyzaduje od Spanielska dôkaz o existencii "prícinnej súvislosti medzi nemoznostou uskutocnit fúziu v zahranicí a nadobudnutím podielov v zahranicí". WDFG jednak namieta, ze predmetné úvahy Vseobecného súdu zavádzajú prvok analýzy, ktorý sa nenachádza v spornom rozhodnutí, a je v rozpore s jeho odôvodnením, jednak uvádza, ze dôkaz pozadovaný Vseobecným súdom nie je mozné predlozit. 115. Predmetná námietka smeruje proti bodom 180 az 189 napadnutého rozsudku, ktoré Vseobecný súd zakladá na zistení, ze dotknuté opatrenie "nevyhnutne vychádza z predpokladu, podla ktorého podniky, ktoré chcú uskutocnit cezhranicné fúzie, avsak nemôzu z dôvodu prekázok... podnikových kombinácií, obycajne nadobúdajú podiely v spolocnostiach nerezidentoch alebo si minimálne zachovajú podiely, ktoré uz majú" (bod 180 napadnutého rozsudku), pricom dospel k záveru, ze Spanielsko, ktoré malo odôvodnit odchýlky od referencného systému, ku ktorým doslo v dôsledku dotknutého opatrenia, takýto predpoklad nepreukázalo. Vseobecný súd v podstate konstatoval, ze kedze nadobudnutie podielov je transakciou odlisnou od fúzie a nepredstavuje alternatívu k fúzii, dotknuté opatrenie skutocne poskytuje výhodu podnikom so zámerom investovat do zahranicných spolocností, ktorých cielom vsak nemusí byt nutne realizácia fúzie, t. j. iným podnikom ako tým, ktoré podla tvrdenia spanielskej vlády znásajú nepriaznivé dôsledky vseobecných pravidiel týkajúcich sa odpisovania goodwillu. 116. V tejto súvislosti predovsetkým poznamenávam, ze hoci Vseobecný súd v bodoch napadnutých predmetnou námietkou dospel k záveru, ze Spanielsko nepreukázalo, ze by sporné opatrenie vyvazovalo údajne skodlivé úcinky bezného rezimu, v kazdom prípade pri dalsej analýze vychádzal z predpokladu, ze takýto dôkaz bol predlozený (pozri body 190 a 198 napadnutého rozsudku). Dôvody, proti ktorým uvedená námietka smeruje, preto nie sú, ako sa napokon výslovne uvádza v bode 199 napadnutého rozsudku, jedinými dôvodmi, na ktorých sa zakladá záver Vseobecného súdu, podla ktorého sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze Spanielsko neodôvodnilo rozlisovanie zavedené dotknutým opatrením. Z uvedeného vyplýva, ze aj keby sa predmetnej námietke vyhovelo, daný záver by podporovali iné dôvody (uvedené v bodoch 190 az 199 napadnutého rozsudku). Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze námietka, ktorá v rámci odvolania smeruje proti nadbytocnej casti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorého výrokovú cast primerane podporujú iné právne dôvody, je neúcinná, a preto ju treba zamietnut. ( [108]108 ) 117. Okrem toho poznamenávam, ze hoci je pravda, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 180 az 189 napadnutého rozsudku nie je rovnakým spôsobom vyjadrené v spornom rozhodnutí, táto úvaha nie je, na rozdiel od tvrdenia WDFG, v rozpore s odôvodnením predmetného rozhodnutia. Dokonale naopak zodpovedá logike, na základe ktorej Komisia konstatovala nesúdrznost a neprimeranost dotknutého opatrenia, pokial ide o údajný ciel vyvázit nepriaznivé úcinky obvyklého rezimu odpisovania goodwillu vo vztahu k podnikom nadobúdajúcim podiely v zahranicných spolocnostiach, pre ktoré je nemozné realizovat cezhranicné fúzie. ( [109]109 ) Pokial ide o údajnú nemoznost predlozit dôkazy pozadované Vseobecným súdom, obmedzím sa na konstatovanie, ze, ako je zrejmé z bodov 188 az 189 napadnutého rozsudku, Vseobecný súd v podstate povazoval vyvazujúce úcinky dotknutého opatrenia za nepreukázané, a to z dôvodu nepresnosti a neurcitosti tohto opatrenia, v dôsledku coho nebolo mozné potvrdit, ze výhodu, ktorú opatrenie poskytuje, vyuzíva vo svoj prospech kategória podnikov, ktoré sú znevýhodnené v rámci vseobecného systému. Ak sa vsak dotknutý clenský stát dovoláva nápravného charakteru opatrenia, ktoré je a priori selektívne, je logicky povinný poskytnút informácie umoznujúce túto skutocnost preskúmat, pricom v prípade ich neposkytnutia nemozno dotknuté opatrenie povazovat za opodstatnené. 118. Z vyssie uvedených dôvodov je piata cast jediného odvolacieho dôvodu WDFG podla môjho názoru irelevantná a následne nedôvodná. 6. O siestej casti jediného odvolacieho dôvodu WDFG: oddelitelnost opatrenia 119. Prostredníctvom siestej casti svojho jediného odvolacieho dôvodu, navrhovanej subsidiárne, WDFG vytýka Vseobecnému súdu, ze zamietol zalobný dôvod, ktorý uviedla na podporu zrusenia sporného rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia v rámci svojej analýzy nerozlísila medzi nadobudnutím mensinových podielov a nadobudnutím väcsinových podielov. Odvolatelka na jednej strane zdôraznuje, ze vsetky transakcie, ktoré uskutocnila v rezime dotknutého opatrenia, viedli k prevzatiu kontroly nad cielovou spolocnostou, a na druhej strane poukazuje na to, ze Spanielsko poziadalo Komisiu, aby tieto dve situácie analyzovala samostatne. Podla WDFG z judikatúry vyplýva, ze ak o to dotknutý clenský stát poziada, Komisia je povinná vykonat samostatnú analýzu skúmaného opatrenia. Pokial ide o delitelný charakter dotknutého opatrenia, ten podla WDFG vyplýva zo samotného procesného zaobchádzania, aké Komisia vyhradila pre analýzu dotknutého opatrenia, ktorá viedla k prijatiu troch rôznych rozhodnutí. ( [110]110 ) 120. V tejto súvislosti predovsetkým poznamenávam, ze predmetná námietka sa týka nadbytocných castí odôvodnenia napadnutého rozsudku. Tvrdenie WDFG, podla ktorého bola Komisia povinná rozlisovat medzi nadobudnutím podielov v spolocnostiach nerezidentoch vedúcim k získaniu kontroly a iným nadobudnutím podielov, sa v zásade priamo odmieta v bode 205 tohto rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uvádza, ze "nekoherentnost, ktorú zavádza sporné opatrenie v zdanovaní goodwillu... by [toto opatrenie] zavádzalo aj vtedy, ak by z neho plynula výhoda len pre nadobudnutia väcsinových podielov v spolocnostiach nerezidentoch". Iba "nad rámec" sa Vseobecný súd v bodoch 206 az 215 napadnutého rozsudku zaoberal otázkou, ci bola Komisia povinná rozlisovat medzi rôznymi transakciami, na ktoré sa vztahovala výhoda vyplývajúca z uplatnenia dotknutého opatrenia. 121. V kazdom prípade tvrdenia WDFG uvedené s cielom spochybnit záver, ku ktorému dospel Vseobecný súd na základe uvedeného preskúmania, treba podla môjho názoru zamietnut aj z vecného hladiska. 122. V prvom rade Vseobecný súd v bodoch 208 az 211 napadnutého rozsudku správne odlísil situáciu v danej veci od prípadov, ktoré viedli k vyhláseniu rozsudkov z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl Raffinerie/Komisia ( [111]111 ), a z 9. júna 2011, Comitato "Venezia vuole vivere" a i./Komisia ( [112]112 ). Rovnako irelevantný je aj rozsudok ANGEND, na ktorý sa WDFG vo svojom odvolaní tiez odvoláva. Systém dotknutý v príslusnom konaní vo veci samej, ktoré viedlo k vyhláseniu uvedeného rozsudku, totiz zaviedol rôzne rozlisovacie kritériá, v súvislosti s ktorými Súdny dvor skúmal, ci nedoslo k diskriminácii medzi rôznymi kategóriami danovníkov. V druhom rade sa domnievam, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 211 napadnutého rozsudku konstatoval neexistenciu povinnosti Komisie vykonat samostatnú analýzu úcinkov dotknutého opatrenia, ktorá by ju viedla k úprave jeho obsahu alebo podmienok jeho uplatnovania. V tretom rade, bod 221 napadnutého rozsudku, ktorý podla WDFG popiera delitelnost sporného opatrenia, sa v skutocnosti vztahuje na podmienky potrebné na to, aby sa vyhovelo návrhu na ciastocnú neplatnost, pricom vylucuje splnenie takýchto podmienok v danom prípade, kedze "zrusenie [napadnutého] rozhodnutia v rozsahu, v akom konstatuje existenciu státnej pomoci, vrátane prípadu nadobudnutí väcsinových podielov, [by] viedlo k zmene podstaty [uvedeného rozhodnutia]". 123. Z vyssie uvedených dôvodov je siesta cast jediného odvolacieho dôvodu WDFG podla môjho názoru irelevantná a následne nedôvodná. 7. Závery týkajúce sa odvolaní WDFG a Spanielskeho královstva 124. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor v celom rozsahu zamietol odvolania, ktoré podali WDFG a Spanielske královstvo. C. O návrhu na nahradenie odôvodnenia predlozenom Komisiou 125. V prípade, ze jediný odvolací dôvod WDFG uzná Súdny dvor za opodstatnený, Komisia Súdnemu dvoru navrhuje, aby nahradil odôvodnenie a vyhlásil zalobu podanú na Vseobecný súd za neprípustnú. V tejto súvislosti pripomínam, ze po vyhlásení rozsudku WDFG, v konaní o veci vrátenej na dalsie konanie pred Vseobecným súdom Komisia vzniesla námietku neprípustnosti, pricom predovsetkým poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie WDFG a subsidiárne na nedostatok záujmu na konaní. Na základe rozsudku z 26. februára 2002, Rada/Boehringer ( [113]113 ) (dalej len "rozsudok Boehringer") Vseobecný súd v bode 30 napadnutého rozsudku v kazdom prípade usúdil, ze je opodstatnené preskúmat zalobu z vecného hladiska, bez predbezného rozhodnutia vo veci uvedenej námietky. ( [114]114 ) 126. Na rozdiel od toho, co uvádza WDFG vo svojej replike, návrh Komisie netrpí formálnou vadou z dôvodu, ze z procesného hladiska nebol podaný spôsobom stanoveným clánkom 176 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora pre vzájomné odvolanie. Podla clánku 178 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku musí totiz vzájomné odvolanie smerovat k ciastocnému alebo úplnému zruseniu rozhodnutia Vseobecného súdu. Pokial ide o prípad rozsudku WDFG, kedze Vseobecný súd rozhodol vo veci zaloby WDFG bez zaujatia stanoviska k jej prípustnosti, Komisia nemohla v rámci prípadného vzájomného odvolania navrhnút petit spocívajúci v zrusení napadnutého rozsudku vychádzajúci z neprípustnosti návrhu podaného v prvom stupni. ( [115]115 ) Návrh Komisie bol preto podla môjho názoru podaný správne ako návrh na nahradenie odôvodnenia, pricom je potrebné o nom vecne rozhodnút. Okrem toho poznamenávam, ze aj v prípade, ak by Súdny dvor povazoval tento návrh za formálne nedostatocný, mal by v kazdom prípade rozhodnút o námietke neprípustnosti zaloby, ktorú Komisia vzniesla v prvostupnovom konaní, a to prinajmensom v prípade, ak by sa po tom, co vyhovie odvolaniu a zrusí napadnutý rozsudok, rozhodol vyziadat vec od Vseobecného súdu a vo veci samej rozhodnút tak, ze návrhu vyhovie. V prípade, ak by sa Súdny dvor za rovnakých okolností rozhodol naopak návrh zamietnut, otvorenou by zostala aj moznost, ktorú zvolil Vseobecný súd na základe rozsudku Boheringer. Na záver pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry Súdny dvor, ktorý rozhoduje o odvolaní na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, je povinný vyjadrit sa v prípade potreby aj z úradnej moci k prípustnosti zaloby o neplatnost a tým k odvolaciemu dôvodu verejného poriadku zalozenému na porusení podmienky vyjadrenej v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, podla ktorej sa zalobca môze domáhat zrusenia rozhodnutia, ktoré mu nie je urcené, iba ak sa ho toto rozhodnutie priamo a osobne týka. ( [116]116 ) 127. Kedze Súdnemu dvoru navrhujem, aby odvolania zamietol, následne uvediem iba niekolko krátkych úvah týkajúcich sa predmetného návrhu Komisie. 128. Pokial ide o prvý dôvod neprípustnosti, ktorý Komisia vzniesla ako hlavný, táto institúcia uvádza, ze WDFG nepreukázala, ze odpísanie financného goodwillu, ktoré vykonala na základe dotknutého opatrenia, sa týkalo "priamej" akvizície, t. j. jediného druhu akvizície, na ktorú sa vztahuje sporné rozhodnutie, co potvrdzuje rozhodnutie Komisie z 15. októbra 2014 ( [117]117 ). Domnievam sa, ze uvedený dôvod treba zamietnut. Zo zaloby podanej na Súdny dvor 14. mája 2010 je totiz zrejmé jednak to, ze Autogrill Espańa (súcasná WDFG) si odpísala financný goodwill vyplývajúci z predmetnej transakcie - spocívajúcej v nadobudnutí celého obchodného podielu v britskej spolocnosti World Duty Free Europa v máji 2008 - práve na základe uplatnenia dotknutého opatrenia, jednak skutocnost, ze na základe sporného rozhodnutia sa spolocnosti Autogrill Espańa ulozila povinnost vrátit takto odpocítané sumy. Za uvedených okolností, ktoré Komisia nespochybnuje, vyplýva, ze spanielske orgány povazovali Autogrill Espańa za skutocného príjemcu pomoci oznacenej za nezákonnú, a to napriek tomu, ze spanielske orgány verejnej správy a súdy v danom stále vykladali predmetné ustanovenie ako uplatnitelné iba na priame akvizície ( [118]118 ) a ze v case podania zaloby bola táto spolocnost aktívne legitimovaná vo vztahu k uvedenému rozhodnutiu, v rámci výkonu ktorého sa proti nej vydal príkaz na vymáhanie. Pokial ide o druhý dôvod neprípustnosti, ktorý Komisia uviedla subsidiárne s cielom namietat zánik záujmu WDFG na konaní v dôsledku prijatia rozhodnutia z 15. októbra 2014, domnievam sa, ze ho treba rovnako zamietnut. Ak sa totiz aj pripustí, ze na transakciu realizovanú spolocnostou Autogrill Espańa sa ako na nepriamu akvizíciu vztahovalo rozhodnutie z roku 2014, WDFG si zachováva záujem na konaní proti spornému rozhodnutiu prinajmensom dovtedy, pokial sa nezrusí príkaz na vymáhanie vydaný v rámci výkonu tohto rozhodnutia. V. O trovách 129. Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Na základe clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku mutatis mutandis pouzije na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu Vseobecného súdu pred Súdnym dvorom, Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Vzhladom na to, ze Súdnemu dvoru navrhujem, aby odvolania spolocnosti WDFG a Spanielskeho královstva zamietol, je podla môjho názoru potrebné ulozit týmto odvolatelom povinnost nahradit trovy konania v súlade s návrhom, ktorý v danom zmysle podala Komisia. Podla clánku 184 ods. 4 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora "ak vedlajsí úcastník prvostupnového konania nepodal odvolanie, mozno mu ulozit povinnost nahradit trovy odvolacieho konania len vtedy, pokial sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania pred Súdnym dvorom. Ak sa vedlajsí úcastník na konaní zúcastnil, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento úcastník bude znásat vlastné trovy konania". Súdnemu dvoru preto navrhujem, aby rozhodol, ze Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. VI. Návrh 130. Na základe vsetkých vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor odvolania zamietol, ulozil WDFG a Spanielsku povinnost nahradit trovy konania a rozhodol, ze Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. __________________________________________________________________ ( [119]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [120]2 ) ([121]T-219/10 RENV, [122]EU:T:2018:784). ( [123]3 ) C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) ([124]Ú. v. EÚ L 7, 2011, s. 48). ( [125]4 ) C 45/07 (ex NN 51/07, ex CP 9/07) vykonávané Spanielskom ([126]Ú. v. EÚ L 135, 2011, s. 1). Ostatné veci, ku ktorým dnes prednesiem svoje návrhy, sú spojené veci C-53/19 P, Banco Santander a Santusa/Komisia a C-65/19 P, Spanielsko/Komisia, a veci C-50/19 P, Sigma/Komisia, C-52/19 P, Banco Santander/Komisia, C-54/19 P, Axa Mediterranean/Komisia a C-55/19 P, Proseguor Compańía de Seguridade/Komisia. ( [127]5 ) [128]Ú. v. EÚ C 311, 2007, s. 21. ( [129]6 ) BOE c. 61, z 11. marca 2004, s. 10951. ( [130]7 ) Goodwill sa vymedzuje v odôvodnení 18 sporného rozhodnutia ako "hodnota uznávaného obchodného mena, dobrých vztahov so zákazníkmi, kvalifikácie zamestnancov a dalsích faktorov, pri ktorých mozno predpokladat, ze v budúcnosti prinesú väcsí ako zrejmý zisk", pricom zodpovedá "cen[e] uhraden[ej] za nadobudnutie podniku, ktorá presahuje trhovú hodnotu aktív, ktoré tvoria podnik", a podla spanielskych úctovných zásad sa má úctovat oddelene ako dlhodobý nehmotný majetok od casu, ked nadobúdajúci podnik prevezme kontrolu nad cielovým podnikom. ( [131]8 ) V odôvodnení 20 sporného rozhodnutia sa vysvetluje, ze v spanielskom danovom systéme "financný goodwill" predstavuje goodwill, ktorý by sa zaúctoval, ak by sa podnik vlastniaci podiel zlúcil s cielovým podnikom. ( [132]9 ) V clánku 1 ods. 2 sporného rozhodnutia sa z vyhlásenia o nezlucitelnosti a z príkazu na vymáhanie vylúcili danové úlavy vyuzívané príjemcami v súvislosti s nadobudnutiami mimo Únie pri uplatnení dotknutého opatrenia, "spojené s úcastami priamo alebo nepriamo vlastnenými v zahranicných podnikoch splnajúcich príslusné podmienky schémy pomoci do 21. decembra 2007 s výnimkou podmienky, aby svoje podiely vlastnili pocas nepreruseného obdobia aspon jedného roka". Komisia totiz usúdila, ze az do tohto dátumu (zodpovedajúceho uverejneniu rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania v Ú. v. EÚ) vychádzali príjemcovia dotknutého opatrenia z legitímnej dôvery v zákonnost tohto opatrenia (pozri odôvodnenia 165 az 168 sporného rozhodnutia). ( [133]10 ) ([134]T-219/10, [135]EU:T:2014:939). ( [136]11 ) ([137]T-399/11, [138]EU:T:2014:938). ( [139]12 ) ([140]C-20/15 P a C-21/15 P, [141]EU:C:2016:981). ( [142]13 ) Po povolení vstupu vedlajsích úcastníkov do konania o odvolaní pred Súdnym dvorom sú Spolková republika Nemecko, Írsko a Spanielske královstvo, hoci pôvodne nevstúpili ako vedlajsí úcastníci do konania na Vseobecnom súde, uvedení ako vedlajsí úcastníci v konaní, ktoré sa opätovne viedlo na Vseobecnom súde v dôsledku zrusenia rozsudku a vrátenia veci Súdnym dvorom. ( [143]14 ) Odvolania v prejednávaných veciach nastolujú otázky, ktoré sa týkajú iba materiálnej, nie geografickej selektívnosti, ktorá vyzaduje urcenie, ci je dotknutý právny rezim na úrovni státu alebo na úrovni regionálneho subjektu v rámci státu, pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([144]C-88/03, [145]EU:C:2006:511, body [146]56 a [147]57). ( [148]15 ) Pozri okrem iného rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([149]C-143/99, [150]EU:C:2001:598, bod [151]41), a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia ([152]C-88/03, [153]EU:C:2006:511, bod [154]54), ako aj rozsudok WDFG, bod 54. ( [155]16 ) Uz v rozsudku 173/73, bod 28, Súdny dvor objasnil, ze danový charakter posudzovaného opatrenia nepostacuje na to, aby ho bolo mozné vylúcit z uplatnovania pravidiel státnej pomoci. ( [156]17 ) Pozri rozsudok WDFG, bod 56 a citovanú judikatúru. ( [157]18 ) Ako vysvetlil Súdny dvor, ide o metódu, ktorej uplatnenie sa neobmedzuje iba na skúmanie danových opatrení, pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([158]C-524/14 P, [159]EU:C:2016:971, bod [160]55). ( [161]19 ) ([162]C-203/16 P, [163]EU:C:2018:505). ( [164]20 ) ([165]C-374/17, [166]EU:C:2018:1024). ( [167]21 ) Pozri okrem iného rozsudok Andres, body 80 a 88. ( [168]22 ) Pozri rozsudok WDFG, bod 57 a citovanú judikatúru (rozsudok z 8. septembra 2011, Paint Graphos a i., [169]C-78/08 az C-80/08, [170]EU:C:2011:550, bod [171]49). ( [172]23 ) Pozri rozsudok WDFG, bod 58. ( [173]24 ) Pozri okrem iného rozsudok z 15. decembra 2005, UniCredito Italiano ([174]C-148/04, [175]EU:C:2005:774, bod [176]49), a rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([177]C-156/98, [178]EU:C:2000:467, bod [179]22). ( [180]25 ) Pozri okrem iného rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([181]173/73, [182]EU:C:1974:71, bod [183]33); z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia ([184]C-159/01, [185]EU:C:2004:246, body [186]42 a [187]43); z 29. marca 2012, 3M Italia ([188]C-417/10, [189]EU:C:2012:184, bod [190]40), ako aj rozsudok WDFG, bod 58. ( [191]26 ) Ako na paradigmatický prípad odkazujem na konanie, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku vo veci Andres. ( [192]27 ) ([193]C-106/09 P a C-107/09 P, [194]EU:C:2011:732). ( [195]28 ) Pozri bod 101 rozsudku Gibraltar, v ktorom sa Súdny dvor prvýkrát zaoberá pojmom diskriminácia v kontexte skúmania selektívnosti pomoci. Paralela medzi týmito dvoma pojmami má vsak svoje korene v starsích rozhodnutiach, ako sú najmä rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ([196]C-143/99, [197]EU:C:2001:598, bod [198]41), v ktorom sa objavila myslienka, ze selektívnost treba potvrdit prostredníctvom posúdenia existencie rozdielneho zaobchádzania so skupinami podnikov, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii. Pokial ide o výslovné potvrdenie existencie súvislosti medzi selektívnostou a diskrimináciou, pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([199]C-524/14 P, [200]EU:C:2016:971, bod [201]53). ( [202]29 ) V tomto zmysle pozri okrem iného rozsudky z 28. júla 2011, Mediaset/Komisia ([203]C-403/10 P, neuverejnený, [204]EU:C:2011:533, bod [205]36); zo 14. januára 2015, Eventech ([206]C-518/13, [207]EU:C:2015:9, body [208]53 az [209]55); zo 4. júna 2015, Komisia/MOL ([210]C-15/14 P, [211]EU:C:2015:362, bod [212]59), ako aj rozsudky Gibraltar, body 75 a 101, Andres, bod 83, a WDFG, body 54, 86 a 93, a tiez, výslovne aj mimo oblasti danového práva, rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([213]C-524/14 P, [214]EU:C:2016:971, body [215]53 a [216]55). ( [217]30 ) Pozri tiez rozsudky z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([218]C-524/14 P, [219]EU:C:2016:971, bod [220]53), vydaný v ten istý den ako rozsudok WDFG, a zo 14. januára 2015, Eventech ([221]C-518/13, [222]EU:C:2015:9, bod [223]53). Rovnaké stanovisko je vyjadrené v niekolkých nedávnych návrhoch generálnych advokátov, pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veciach Eventech ([224]C-518/13, [225]EU:C:2014:2239, bod [226]35) a Komisia/MOL ([227]C-15/14 P, [228]EU:C:2015:32, bod [229]54), návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Finanzamt Linz ([230]C-66/14, [231]EU:C:2015:242, bod [232]82), návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Belgicko/Komisia ([233]C-270/15 P, [234]EU:C:2016:289, bod [235]29) a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wathelet v spojených veciach Komisia/Banco Santander a Santusa ([236]C-20/15 P a C-21/15 P, [237]EU:C:2016:624, bod [238]80). ( [239]31 ) V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nerozlisuje státne intervencie podla prícin alebo cielov, ale definuje ich v závislosti od ich úcinkov, pozri okrem iného rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia ([240]173/73, [241]EU:C:1974:71, bod [242]27); z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([243]C-487/06 P, [244]EU:C:2008:757, body [245]85 a [246]89), a Gibraltar, bod 87. ( [247]32 ) Pozri rozsudok Andres, bod 91. ( [248]33 ) Pozri okrem iného rozsudok Gibraltar, bod 101, WDFG, bod 67. Pokial ide o vymedzenie pojmu selektívnost de facto, pozri bod 121 oznámenia Komisie o pojme státna pomoc uvedenom v clánku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, C/2016/2946 ([249]Ú. v. EÚ C 262, 2016, s. 1, dalej len "oznámenie o pojme státna pomoc"). ( [250]34 ) Podla oznámenia o pojme státna pomoc selektívnost de iure"vyplýva priamo z právnych kritérií na poskytnutie opatrenia, ktoré je oficiálne vyhradené len pre urcité podniky" (pozri bod 121). ( [251]35 ) Rozsudok Gibraltar, body 91 a 93 a body 103 az 107. ( [252]36 ) V tomto zmysle pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach ANGED ([253]C-236/16 a C-237/16, [254]EU:C:2017:854, bod [255]82). ( [256]37 ) Pozri napríklad veci, ktoré viedli k vyhláseniu rozsudkov z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([257]C-487/06 P, [258]EU:C:2008:757); z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([259]C-279/08 P, [260]EU:C:2011:551), ako aj veci, v ktorých boli vydané rozsudky Andres a WDFG. ( [261]38 ) V tomto zmysle pozri rozsudky Gibraltar a WDFG. Konkrétna identifikácia diskriminacného charakteru predmetného rezimu, aj vzhladom na nárocnost preskúmania, vsak ponecháva priestor pre restriktívnejsie riesenia, pozri napríklad rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([262]C-524/14 P, [263]EU:C:2016:971), hoci sa netýka danovej veci. ( [264]39 ) Pozri napríklad návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Finanzamt Linz ([265]C-66/14, [266]EU:C:2015:242, body [267]113 az [268]115), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo veci A-Brauerei ([269]C-374/17, [270]EU:C:2018:741, body [271]74 az [272]81). Pozri tiez stanoviská Írska, Spanielska a Nemecka v konaní, ktoré viedlo k vyhláseniu rozsudku WDFG, zhrnuté v bode 52 tohto rozsudku, ako aj, ako bude podrobnejsie uvedené nizsie, nesúhlas s riesením, ktoré Súdny dvor zvolil v uvedenom rozsudku, vyplývajúci z pripomienok Spolkovej republiky Nemecko prednesených v prejednávaných veciach. ( [273]40 ) Pozri rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED ([274]C-236/16, [275]EU:C:2018:291, bod [276]38 a citovaná judikatúra). ( [277]41 ) Pozri najmä body 44 a 45, 53 a 62 rozsudku Autogrill Espańa/Komisie. ( [278]42 ) Pozri body 67 a 68 rozsudku Autogrill Espańa/Komisia. ( [279]43 ) Ide o rozsudky z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ([280]6/69 a 11/69, neuverejnený, [281]EU:C:1969:68); zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia ([282]57/86, [283]EU:C:1988:284), a z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia ([284]C-501/00, [285]EU:C:2004:438). ( [286]44 ) Pozri body 79 az 81 rozsudku Autogrill Espańa/Komisia. ( [287]45 ) Pozri bod 62 rozsudku WDFG. ( [288]46 ) Pozri bod 67 rozsudku WDFG. ( [289]47 ) Pozri bod 69 rozsudku WDFG. ( [290]48 ) Pozri bod 81 rozsudku WDFG. ( [291]49 ) Pozri bod 93 rozsudku WDFG. ( [292]50 ) Az do vydania rozsudku vo veci WDFG sa javilo, ze moznosti povazovat výhodu, ktorá je prístupná vsetkým spolocnostiam bez rozdielu, za selektívnu, hoci podmienenú uskutocnením konkrétnej transakcie, bránila prekázka v podobe limitu, ktorý predstavovala principiálna neselektívnost vseobecných opatrení. V uvedenom rozsudku vsak Súdny dvor objasnil, ze na úcely posúdenia selektívneho charakteru opatrenia je relevantné aj rozdielne zaobchádzanie pripocítatelné správaniu podniku, ktorý je príjemcom. Podla môjho názoru ide o najcitlivejsí aspekt rozsudku WDFG, ktorý chcel Vseobecný súd nie náhodou zdôraznit, vrátane nenápadného kritického akcentu v bodoch 82 a 83 napadnutého rozsudku. ( [293]51 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo veci A-Brauerei ([294]C-374/17, [295]EU:C:2018:741, body [296]74 az [297]81). Pozri tiez návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach ANGED ([298]C-236/16 a C-237/16, [299]EU:C:2017:854, bod [300]85), v ktorých sa usiluje relativizovat rozsah rozsudku zdôraznením skutocnosti, ze dotknuté opatrenie má charakter stimulu na vývoz. ( [301]52 ) Pozri najmä rozsudok A-Brauerei, v ktorom Súdny dvor, napriek varovaniu generálneho advokáta Saugmandsgaarda Ře (pozri [302]C-374/17, [303]EU:C:2018:741, bod [304]115) pred následkami restriktívneho výkladu rozsudku WDFG, potvrdil svoj prístup aj mimo konkrétneho kontextu, v ktorom bol daný rozsudok vydaný. ( [305]53 ) Pozri body 77 az 89 napadnutého rozsudku. ( [306]54 ) Poznamenávam vsak, ze existuje viacero výkladov rozsudku WDFG [pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Andres/Komisia ([307]C-203/16 P, [308]EU:C:2017:1017, bod [309]107), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach ANGED ([310]C-236/16 a C-237/16, [311]EU:C:2017:854, bod [312]85)], na základe ktorých Súdny dvor zaujal stanovisko k referencnému systému alebo k selektívnosti dotknutého opatrenia. ( [313]55 ) Spanielske královstvo vo svojom vyjadrení k odvolaniu vo veci C-51/19 zdôraznuje, ze odvolanie WDFG sa v podstate zhoduje s jeho jediným odvolacím dôvodom a s príslusným odôvodnením. ( [314]56 ) Pozri okrem iného rozsudky z 1. februára 2007, Sison/Rada ([315]C-266/05 P, [316]EU:C:2007:75, bod [317]95), a z 28. februára 2019, Alfamicro/Komisia ([318]C-14/18 P, [319]EU:C:2019:159, bod [320]38). ( [321]57 ) Pozri rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ([322]C-176/06 P, neuverejnený, [323]EU:C:2007:730, bod [324]17); z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. ([325]C-231/11 P az C-233/11 P, [326]EU:C:2014:256, bod [327]102); z 20. decembra 2017, EUIPO/European Dynamics Luxembourg a i. ([328]C-677/15 P, [329]EU:C:2017:998, bod [330]28); zo 6. septembra 2018, Ceská republika/Komisia ([331]C-4/17 P, [332]EU:C:2018:678, bod [333]24), a naposledy z 26. februára 2020, ESVC/Alba Aguilera a i. ([334]C-427/18 P, [335]EU:C:2020:109, bod [336]54). ( [337]58 ) V tejto súvislosti poznamenávam, ze v bodoch 32 a 33 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze druhá námietka prvého zalobného dôvodu WDFG bola zalozená "na nesprávnom posúdení pri identifikácii referencného systému" a ze túto námietku podporovala vseobecná argumentácia, ktorú mozno uplatnit aj na tretí zalobný dôvod týkajúci sa opodstatnenosti dotknutého opatrenia s ohladom na povahu a struktúru systému, ktorého je súcastou. V bode 94 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uvádza, ze tvrdenia WDFG ho vedú "k preskúmaniu relevantnosti referencného rámca zvoleného Komisiou v prejednávanej veci". ( [338]59 ) Pozri body 92 az 141 napadnutého rozsudku. ( [339]60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia ([340]C-442/03 P a C-471/03 P, [341]EU:C:2006:356), bod [342]60. ( [343]61 ) Bod 133. ( [344]62 ) Pozri rozsudok WDFG, bod 57. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [345]63 ) Generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo svojich návrhoch vo veci A-Brauerei, v bodoch 121 az 140, vysvetlil tieto tazkosti velmi jasne. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Andres/Komisia ([346]C-203/16 P, [347]EU:C:2017:1017, body [348]101 az [349]105). ( [350]64 ) Pozri návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott v spojených veciach ANGED ([351]C-236/16 a C-237/16, [352]EU:C:2017:854, bod [353]88). ( [354]65 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo veci A-Brauerei. ( [355]66 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Andres/Komisia ([356]C-203/16 P, [357]EU:C:2017:1017, bod [358]101). ( [359]67 ) V tomto zmysle pozri rozsudok Andres, bod 89. ( [360]68 ) V tejto súvislosti Súdny dvor poukázal na to, ze samotnú "existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému 'obvyklému, zdaneniu`", pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia,[361]C-88/03 ([362]EU:C:2006:511, bod [363]56); z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([364]C-524/14 P, [365]EU:C:2016:971, bod [366]55), a rozsudok Andres, body 88 a 89. ( [367]69 ) Ako vsak uz bolo uvedené vyssie, platí to pre selektívne opatrenia de iure, kedze trojfázová analytická metóda sa nevztahuje na prípady selektívnych opatrení de facto. ( [368]70 ) Rovnako ako vo veci, ktorá viedla k vyhláseniu rozsudku z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko ([369]C-279/08 P, [370]EU:C:2011:551). ( [371]71 ) Súdny dvor uz vysvetlil v rozsudku Andres (bod 103), ze selektívnost danového opatrenia nemozno spravodlivo posudzovat so zretelom na referencný rámec pozostávajúci z niekolkých ustanovení, ktoré boli umelo vyclenené zo sirsieho legislatívneho rámca. ( [372]72 ) Som si dobre vedomý nárocnosti tejto úlohy a presvedcivosti argumentov tých, ktorí sa domnievajú, ze referencný systém nie je (a nemôze byt) nicím iným ako výsledkom subjektívnej volby. Vzhladom na ústredný charakter, ktorý tento pojem získal pri analýze selektívnosti danových opatrení, sa vsak domnievam, ze je uzitocnejsie pokúsit sa nájst spôsob, ako s týmto pojmom "zit", nez vytrvalo zdôraznovat objektívne tazkosti jeho praktického uplatnenia. ( [373]73 ) Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci Andres/Komisia ([374]C-203/16 P, [375]EU:C:2017:1017, bod [376]106). ( [377]74 ) V tomto zmysle pozri Ismer, R. a Piotrowski, S.: Selectivity in Corporate Tax Matters After World Duty Free: A Tale of Two Consistencies Revisited, Intertax, 2018, s. 156, s. 158. ( [378]75 ) ([379]C-236/16, [380]EU:C:2018:291). ( [381]76 ) ([382]C-487/06 P, [383]EU:C:2008:757). ( [384]77 ) Ako preukazujú návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Ře vo veci A-Brauerei ([385]C-374/17, [386]EU:C:2018:741, body [387]149 az [388]159), zohladnenie cielov zákonodarcu okrem toho, ze celý postup sa výrazne komplikuje, zavádza (dalsí) prvok subjektívnosti týkajúci sa urcenia referencného systému. Dalej poznamenávam, ze v casti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora týkajúceho sa urcenia referencného systému sa vôbec neodkazuje na intenzívnu diskusiu o cieloch príslusných pravidiel, ktorú vo svojich návrhoch uvádza generálny advokát Saugmandsgaard Ře. ( [389]78 ) WDFG odkazuje najmä na body 92 a 140 napadnutého rozsudku. ( [390]79 ) Pozri rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia ([391]C-164/98 P, [392]EU:C:2000:48, bod [393]38), a z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia ([394]C-487/06 P, [395]EU:C:2008:757, bod [396]141) a z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia[397]C-73/11 P, [398]EU:C:2013:32, bod [399]89). ( [400]80 ) ([401]C-164/98 P, [402]EU:C:2000:48). ( [403]81 ) Bod 42. ( [404]82 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [405]83 ) V tejto súvislosti poznamenávam, ze v odôvodnení 22 sporného rozhodnutia sa Komisia zaoberá clánkom 89 ods. 3 TRLIS, ktorý upravuje odpisovanie financného goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia akcií spolocností so sídlom v Spanielsku v prípade kombinácie podnikov, a to na základe clánku 11 ods. 4 TRLIS, v ktorom sú upravené podmienky pre odpisovanie goodwillu vyplývajúceho z nadobudnutia na úcely stanovenia základu dane z príjmov právnických osôb. ( [406]84 ) Pozri odôvodnenie 18 sporného rozhodnutia. ( [407]85 ) Pozri odôvodnenie 19 sporného rozhodnutia. ( [408]86 ) Pozri odôvodnenie 89 a bod A.2 sporného rozhodnutia. ( [409]87 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [410]88 ) ([411]C-78/08 a C-80/08, [412]EU:C:2011:550). ( [413]89 ) ([414]C-279/08 P, [415]EU:C:2011:551). ( [416]90 ) V bode 49 tohto rozsudku, v ktorom sa prvýkrát formulovala trojfázová analytická metóda, Súdny dvor poskytol vysvetlenie, ktoré sa následne trvalo uplatnovalo v neskorsej judikatúre, t. j., ze najskôr treba identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém a az následne sa zistuje prípadná odchylná povaha predmetného opatrenia vo vztahu k danému systému, a to overením, ci predmetné opatrenie zavádza rozdiely medzi spolocnostami, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný uvedeným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii. V nasledujúcich bodoch 50 az 62 tohto rozsudku sa Súdny dvor dôsledne pridrziaval tejto metódy, pricom najskôr identifikoval referencný právny rezim v oblasti dane z príjmov právnických osôb (bod 50), a následne konstatoval odchylný charakter oslobodenia od tejto dane stanoveného v prospech druzstiev (body 51 a 52) a skúmal, ci mozno situáciu týchto subjektov povazovat za porovnatelnú so situáciou obchodných spolocností (body 54 az 62). Na záver Súdny dvor v bode 64 odkázal aj na predmet tretej fázy skúmania selektívnosti. ( [417]91 ) V rozsudku Komisia/Holandsko Súdny dvor uplatnuje, hoci s nizsou mierou schematickej presnosti, analytickú metódu podobnú metóde uplatnenej v rozsudku Paint Graphos, pricom najskôr identifikoval referencný systém vo vnútrostátnej právnej úprave vztahujúcej sa na povinnosti spolocností, ktoré pri svojej cinnosti produkujú emisie NOx, pokial ide o obmedzenie alebo znízenie týchto emisií (bod 64), a následne konstatoval, ze s ohladom na ciele týchto právnych predpisov v oblasti riadenia znecistovania ovzdusia sa podniky vyuzívajúce predmetné opatrenie a podniky vylúcené z uplatnovania tohto opatrenia, ktoré vsak podliehali podobným povinnostiam znizovania emisií NOx, nachádzali v porovnatelnej situácii. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci Komisia/Holandsko ([418]C-279/08 P, [419]EU:C:2010:799, body [420]43 a [421]44). ( [422]92 ) Pozri bod 50 vyssie. ( [423]93 ) Pozri bod 126. ( [424]94 ) Pozri bod 134 napadnutého rozsudku. ( [425]95 ) Pozri bod 127 napadnutého rozsudku. ( [426]96 ) Pozri rozsudok Andres, bod 92. ( [427]97 ) Pozri tiez bod 93 rozsudku Andres. ( [428]98 ) ([429]173/73, neuverejnené, [430]EU:C:1974:52, s. 728). ( [431]99 ) Okrem toho poznamenávam, ze vyssie uvedené návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner, obsahujú podrobnejsie posúdenie opatrenia predmetného vo veci 173/73, spocívajúceho v docasnom oslobodení od urcitých príspevkov na sociálne zabezpecenie v prospech textilného odvetvia a zameraného na vyvázenie nevýhody, ku ktorej viedol predchádzajúci systém v odvetviach s vysokým percentuálnym zastúpením zenskej práce. Generálny advokát Warner vylúcil, ze takéto opatrenie zavádza autonómny danový rezim nielen preto, ze jeho cielom bolo vyriesit situáciu konkrétneho priemyselného odvetvia, ale aj vzhladom na jeho casovo obmedzený charakter, skutocnost, ze bolo neoddelitelnou súcastou zákona zameraného na "restrukturalizáciu, reorganizáciu a konverziu" predmetného priemyselného odvetvia, ako aj na zistenie, ze sa nezakladalo na vseobecných kritériách, ktoré by zohladnovali percentuálne zastúpenie zenskej práce v rôznych priemyselných odvetviach. ( [432]100 ) Pozri rozsudok Andres, bod 77 a citovanú judikatúru. ( [433]101 ) Pozri rozsudok Andres, bod 78, a v podobnom zmysle rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([434]C-559/12 P, [435]EU:C:2014:217, bod [436]79 a tam citovaná judikatúra); z 20. decembra 2017. Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia ([437]C-66/16 P az C-69/16 P, [438]EU:C:2017:999, bod [439]98), a z 20. septembra 2018, Spanielsko/Komisia ([440]C-114/17 P, [441]EU:C:2018:753, bod [442]75). ( [443]102 ) Pozri rozsudok Andres, bod 78, a v podobnom zmysle rozsudky z 3. apríla 2014, Francúzsko/Komisia ([444]C-559/12 P, [445]EU:C:2014:217, bod [446]83), a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck ([447]C-524/14 P, [448]EU:C:2016:971, body [449]61 az [450]63). ( [451]103 ) V danom prípade sa takéto tvrdenie výslovne neprednieslo, pricom v kazdom prípade sa napriek tvrdeniam, ktoré predlozilo najmä Spanielsko, nedomnievam, ze zo spisu jednoznacne vyplýva skreslenie ustanovení vnútrostátneho práva, na rozdiel od toho, co vyzaduje judikatúra, rozsudok z 20. septembra 2018, Spanielsko/Komisia ([452]C-114/17 P, [453]EU:C:2018:753, bod [454]75). ( [455]104 ) Pozri analogicky pozri rozsudok Andres, uz citovaný, bod 80. ( [456]105 ) Rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia ([457]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [458]EU:C:2011:368, bod [459]118 a citovaná judikatúra). ( [460]106 ) V tomto zmysle mozno vykladat viacero castí sporného rozhodnutia, pozri najmä odôvodnenia 89 az 91. ( [461]107 ) Pozri body 92 a 93 vyssie. ( [462]108 ) Pozri napríklad rozsudok z 21. decembra 2011, ACEA/Komisia ([463]C-319/09 P, neuverejnený, [464]EU:C:2011:857, bod [465]120 a citovaná judikatúra). ( [466]109 ) Pozri najmä odôvodnenie 91 sporného rozhodnutia, citované v bode 189 napadnutého rozsudku. Pozri tiez odôvodnenie 113 sporného rozhodnutia. ( [467]110 ) Tretím rozhodnutím je rozhodnutie z 15. októbra 2014, rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/314 z 15. októbra 2014 o státnej pomoci SA.35550 (13/C) (ex 13/NN) (ex 12/CP) poskytovanej Spanielskom - Schéma danových odpisov financného goodwillu v prípade nadobudnutia podielu v zahranicnom podniku ([468]Ú. v. EÚ L 56, 2015, s. 38) (dalej len "rozhodnutie z 15. októbra 2014"). ( [469]111 ) ([470]T-9/98, [471]EU:T:2001:271). ( [472]112 ) ([473]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [474]EU:C:2011:368). ( [475]113 ) ([476]C-23/00 P, [477]EU:C:2002:118, bod [478]52). ( [479]114 ) Zmena logického alebo prirodzeného poradia pri prejednaní prostriedkov nápravy vedúca k uplatneniu tzv. judikatúry Boehringer v prípade, ze súd Únie zamietne návrh vo veci samej napriek vzneseniu námietky neprípustnosti - najmä týkajúcej sa verejného poriadku a ak sa námietka podala prostredníctvom samostatného podania, ktorým sa navrhlo vydanie rozhodnutia bez prejednania veci samej - bola predmetom kritiky; pozri napríklad návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci Svajciarsko/Komisia ([480]C-547/10 P, [481]EU:C:2012:565, body [482]46 az [483]54); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Philips Lighting Poland a Philips Lighting/Rada ([484]C-511/13 P, [485]EU:C:2015:206, body [486]50 az [487]67); návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci SNCF Mobilités/Komisia ([488]C-127/16 P, [489]EU:C:2017:577, bod [490]163), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Rada/Boehringer ([491]C-23/00 P, [492]EU:C:2001:511, body [493]30 az [494]36). Napriek týmto výhradám judikatúru Boehringer dalej uplatnuje tak Vseobecný súd (pozri ostatný rozsudok Vseobecného súdu z 11. novembra 2020, AV a AW/Parlament, [495]T-173/19, neuverejnený, [496]EU:T:2020:535, bod [497]42), ako aj Súdny dvor (pokial ide o nedávne uplatnenie v rámci konania o odvolaní, pozri rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [498]C-131/15 P, [499]EU:C:2016:989, bod [500]68). ( [501]115 ) Okrem toho poznamenávam, ze v prejednávaných veciach nejde o nijaký z prípadov upravených v clánku 178 ods. 2 rokovacieho poriadku, podla ktorého vo vzájomnom odvolaní "mozno tiez navrhnút, aby bolo zrusené výslovné alebo implicitné rozhodnutie Vseobecného súdu o prípustnosti zaloby". ( [502]116 ) Pozri rozsudky z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia ([503]C-176/06 P, neuverejnený, [504]EU:C:2007:730, bod [505]18); z 20. septembra 2018, Spanielsko/Komisia ([506]C-114/17 P, [507]EU:C:2018:753, bod [508]48), a z 29. júla 2019, Bayerische Motoren Werke a Freistaat Sachsen/Komisia ([509]C-654/17 P, [510]EU:C:2019:634, bod [511]44). Zdá sa vsak, ze existencia povinnosti preskúmat, ak je to potrebné z úradnej moci, podmienky prípustnosti zaloby na Vseobecnom súde nebráni moznosti Súdneho dvora uplatnit judikatúru Boehringer (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [512]C-131/15 P, [513]EU:C:2016:989, bod [514]68). ( [515]117 ) Týmto rozhodnutím Komisia rozhodla o záväznom administratívnom výklade (consulta vinculante) dotknutého opatrenia prijatom spanielskymi orgánmi 21. marca 2012 a uplatnitelnom so spätným úcinkom. Po prijatí sporného rozhodnutia a rozhodnutia zo 14. januára 2011 zaviedlo Spanielsko do clánku 12 ods. 5 TRLIS nový pododsek s cielom prispôsobit právnu úpravu obom týmto rozhodnutiam. Hoci bolo toto ustanovenie vyhlásené za nezákonnú a nezlucitelnú pomoc, clánok 12 ods. 5 TRLIS nebol formálne zrusený, kedze ho môzu dalej uplatnovat príjemcovia, ktorí poukázali na legitímnu dôveru, ze poskytnutá pomoc nebude vymáhaná, a vo vztahu ku ktorým sa vo vyssie uvedených rozhodnutiach stanovilo prechodné obdobie (pozri poznámku pod ciarou 9 vyssie a odôvodnenie 30 rozhodnutia z 15. októbra 2014). V súvislosti s pojmom priame a nepriame nadobudnutie odkazujem na odôvodnenia 25 a 26 uvedeného rozhodnutia. ( [516]118 ) Pozri odôvodnenia 33 az 36 rozhodnutia z 15. októbra 2014. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0063 64. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0064 65. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0065 66. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0066 67. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0067 68. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0068 69. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0069 70. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0070 71. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0071 72. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0072 73. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0073 74. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0074 75. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0075 76. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0076 77. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0077 78. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0078 79. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0079 80. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0080 81. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0081 82. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0082 83. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0083 84. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0084 85. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0085 86. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0086 87. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0087 88. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0088 89. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0089 90. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0090 91. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0091 92. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0092 93. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0093 94. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0094 95. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0095 96. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0096 97. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0097 98. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0098 99. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0099 100. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0100 101. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0101 102. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0102 103. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0103 104. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0104 105. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0105 106. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0106 107. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0107 108. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0108 109. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0109 110. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0110 111. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0111 112. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0112 113. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0113 114. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0114 115. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0115 116. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0116 117. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0117 118. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#t-ECR_62019CC0051_SK_01-E0118 119. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0001 120. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0002 121. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A784&locale=sk 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A784 123. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0003 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:007:TOC 125. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0004 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:135:TOC 127. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0005 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2007:311:TOC 129. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0006 130. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0007 131. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0008 132. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0009 133. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0010 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A939 136. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0011 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938&locale=sk 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A938 139. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0012 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981&locale=sk 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A981 142. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0013 143. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0014 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point56 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point57 148. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0015 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&anchor=#point41 152. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point54 155. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0016 156. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0017 157. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0018 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 159. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point55 161. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0019 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505 164. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0020 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1024 167. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0021 168. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0022 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&anchor=#point49 172. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0023 173. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0024 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&locale=sk 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774 176. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A774&anchor=#point49 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&anchor=#point22 180. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0025 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point33 184. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&locale=sk 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246 186. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&anchor=#point42 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A246&anchor=#point43 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184 190. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A184&anchor=#point40 191. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0026 192. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0027 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 195. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0028 196. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&locale=sk 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598 198. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A598&anchor=#point41 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 201. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point53 202. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0029 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&locale=sk 204. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A533&anchor=#point36 206. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 207. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point53 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point55 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&anchor=#point59 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point53 216. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point55 217. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0030 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 219. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point53 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&locale=sk 222. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A9&anchor=#point53 224. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2239&locale=sk 225. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2239 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2239&anchor=#point35 227. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&locale=sk 228. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A32&anchor=#point54 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242&locale=sk 231. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242&anchor=#point82 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A289&locale=sk 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A289 235. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A289&anchor=#point29 236. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A624&locale=sk 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A624 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A624&anchor=#point80 239. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0031 240. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&locale=sk 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71 242. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A71&anchor=#point27 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 245. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point85 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point89 247. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0032 248. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0033 249. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:262:TOC 250. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0034 251. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0035 252. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0036 253. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&locale=sk 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854 255. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&anchor=#point82 256. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0037 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 258. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 259. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 261. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0038 262. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 264. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0039 265. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242&locale=sk 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242&anchor=#point113 268. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A242&anchor=#point115 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&locale=sk 270. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741 271. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point74 272. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point81 273. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0040 274. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&locale=sk 275. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291 276. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&anchor=#point38 277. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0041 278. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0042 279. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0043 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68&locale=sk 281. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1969%3A68 282. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284&locale=sk 283. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1988%3A284 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 285. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438 286. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0044 287. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0045 288. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0046 289. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0047 290. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0048 291. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0049 292. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0050 293. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0051 294. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&locale=sk 295. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741 296. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point74 297. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point81 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&locale=sk 299. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854 300. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&anchor=#point85 301. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0052 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&locale=sk 303. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741 304. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point115 305. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0053 306. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0054 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&locale=sk 308. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017 309. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&anchor=#point107 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&locale=sk 311. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854 312. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&anchor=#point85 313. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0055 314. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0056 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A75&locale=sk 316. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A75 317. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A75&anchor=#point95 318. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A159&locale=sk 319. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A159 320. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A159&anchor=#point38 321. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0057 322. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk 323. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730 324. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&anchor=#point17 325. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 326. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256 327. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&anchor=#point102 328. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A998&locale=sk 329. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A998 330. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A998&anchor=#point28 331. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A678&locale=sk 332. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A678 333. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A678&anchor=#point24 334. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A109&locale=sk 335. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A109 336. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A109&anchor=#point54 337. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0058 338. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0059 339. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0060 340. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&locale=sk 341. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356 342. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A356&anchor=#point60 343. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0061 344. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0062 345. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0063 346. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&locale=sk 347. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017 348. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&anchor=#point101 349. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&anchor=#point105 350. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0064 351. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&locale=sk 352. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854 353. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A854&anchor=#point88 354. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0065 355. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0066 356. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&locale=sk 357. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017 358. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&anchor=#point101 359. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0067 360. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0068 361. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 362. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511 363. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&anchor=#point56 364. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 365. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 366. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point55 367. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0069 368. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0070 369. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 370. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 371. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0071 372. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0072 373. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0073 374. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&locale=sk 375. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017 376. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1017&anchor=#point106 377. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0074 378. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0075 379. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291&locale=sk 380. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A291 381. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0076 382. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 383. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 384. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0077 385. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&locale=sk 386. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741 387. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point149 388. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A741&anchor=#point159 389. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0078 390. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0079 391. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A48&locale=sk 392. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A48 393. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A48&anchor=#point38 394. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 395. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 396. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point141 397. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 398. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32 399. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&anchor=#point89 400. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0080 401. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A48&locale=sk 402. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A48 403. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0081 404. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0082 405. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0083 406. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0084 407. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0085 408. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0086 409. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0087 410. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0088 411. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550&locale=sk 412. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A550 413. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0089 414. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 415. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 416. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0090 417. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0091 418. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A799&locale=sk 419. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A799 420. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A799&anchor=#point43 421. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A799&anchor=#point44 422. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0092 423. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0093 424. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0094 425. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0095 426. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0096 427. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0097 428. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0098 429. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52&locale=sk 430. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1974%3A52 431. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0099 432. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0100 433. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0101 434. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 435. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 436. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point79 437. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 438. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999 439. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&anchor=#point98 440. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&locale=sk 441. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753 442. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&anchor=#point75 443. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0102 444. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&locale=sk 445. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217 446. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A217&anchor=#point83 447. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 448. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971 449. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point61 450. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&anchor=#point63 451. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0103 452. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&locale=sk 453. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753 454. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&anchor=#point75 455. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0104 456. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0105 457. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 458. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 459. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&anchor=#point118 460. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0106 461. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0107 462. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0108 463. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A857&locale=sk 464. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A857 465. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A857&anchor=#point120 466. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0109 467. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0110 468. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:056:TOC 469. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0111 470. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A271&locale=sk 471. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2001%3A271 472. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0112 473. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 474. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368 475. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0113 476. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 477. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118 478. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&anchor=#point52 479. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0114 480. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A565&locale=sk 481. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A565 482. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A565&anchor=#point46 483. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A565&anchor=#point54 484. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A206&locale=sk 485. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A206 486. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A206&anchor=#point50 487. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A206&anchor=#point67 488. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A577&locale=sk 489. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A577 490. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A577&anchor=#point163 491. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A511&locale=sk 492. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A511 493. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A511&anchor=#point30 494. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A511&anchor=#point36 495. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A535&locale=sk 496. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A535 497. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2020%3A535&anchor=#point42 498. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 499. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 500. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point68 501. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0115 502. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0116 503. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&locale=sk 504. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730 505. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A730&anchor=#point18 506. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&locale=sk 507. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753 508. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&anchor=#point48 509. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&locale=sk 510. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634 511. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A634&anchor=#point44 512. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 513. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 514. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point68 515. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0117 516. file:///tmp/lynxXXXXwb8NBa/L85601-6222TMP.html#c-ECR_62019CC0051_SK_01-E0118