UZNESENIE VSEOBECNÉHO SÚDU (piata komora) z 15. marca 2019 ( [1]*1 ) "Zaloba o neplatnost - Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s kovovými obalmi - Rozhodnutie o zacatí vysetrovania - Akt, ktorý nie je mozné napadnút zalobou - Neprípustnost" Vo veci T-410/18, Silgan Closures GmbH, so sídlom v Mníchove (Nemecko), Silgan Holdings, Inc., so sídlom v Stamforde, Connecticut (Spojené státy americké), v zastúpení: H. Wollmann, D. Seeliger, R. Grafunder a V. Weiss, advokáti, zalobkyne proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Christoforou, B. Ernst, G. Meessen, C. Vollrath a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ a smerujúci k zruseniu rozhodnutia Komisie C(2018) 2466 final z 19. apríla 2018, na základe ktorého Komisia zacala konanie podla clánku 101 ZFEÚ vo veci AT.40522 - Pandora, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda komory D. Gratsias (spravodajca), sudcovia I. Labucka a A. Dittrich, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyne, Silgan Closures GmbH a Silgan Holdings, Inc., sú spolocnosti pôsobiace najmä v odvetví kovových obalov vo forme kovových nádob a uzáverov. V roku 2015 Bundeskartellamt (Spolkový protimonopolný úrad, Nemecko) zacal vysetrovanie v súvislosti s viacerými spolocnostami pôsobiacimi v tomto odvetví, vrátane spolocností patriacich do skupiny, do ktorej patria zalobkyne. V rámci tohto vysetrovania uvedené spolocnosti patriace do rovnakej skupiny ako zalobkyne predlozili ziadost o zhovievavost a spolupracovali so Spolkovým protimonopolným úradom formou poskytovania informácií. 2 Dna 8. septembra 2016 sa uskutocnilo stretnutie medzi Spolkovým protimonopolným úradom a zástupcami zalobkýn na úcely prípravy dohody. 3 Rozhodnutím z 19. apríla 2018 Európska komisia rozhodla v súlade s clánkom 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 a 102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), zacat konanie podla clánku 101 ZFEÚ proti viacerým spolocnostiam pôsobiacim v odvetví kovových obalov, vrátane zalobkýn (vec AT.40522 - Pandora) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Konanie a návrhy úcastníkov konania 4 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júla 2018 zalobkyne podali túto zalobu. 5 Samostatným podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. septembra 2018 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti zaloby. 6 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 18. a 26. septembra 2018 Spolková republika Nemecko a Rada Európskej únie podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 7 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zamietol námietku neprípustnosti, - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 8 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. Právny stav 9 Komisia v rámci námietky neprípustnosti tvrdí, ze napadnutým rozhodnutím nie sú dotknuté záujmy zalobkýn tým, ze podstatným spôsobom mení ich právne postavenie, takze zaloba musí byt zamietnutá ako neprípustná. 10 Zalobkyne sa domnievajú, ze napadnuté rozhodnutie má vzhladom na osobitné okolnosti tejto veci povahu napadnutelného aktu. V tejto súvislosti tvrdia, ze clánky 104 a 105 ZFEÚ priznávajú Komisii právomoc zacat konanie podla clánku 101 ZFEÚ iba pri dodrzaní zásady subsidiarity a proporcionality. Okrem toho prijatie napadnutého rozhodnutia malo za následok odnatie veci Spolkovému protimonopolnému úradu, a teda vylúcenie moznosti zalobkýn vyuzit program zhovievavosti tohto úradu. Toto rozhodnutie navyse viedlo k preruseniu premlcania trestného stíhania v Nemecku, ale tiez k nemoznosti ukoncit vysetrovanie v primeranej lehote. Napokon zalobkyne tvrdia, ze teraz musia definovat svoju stratégiu na úcely vysetrovania zacatého Komisiou, co predstavuje ovplyvnenie ich právneho postavenia. 11 Podla clánku 130 ods. 1 a 7 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ak zalovaný o to poziada, Vseobecný súd môze rozhodnút o neprípustnosti alebo nepríslusnosti pred prejednaním veci samej. Kedze v prejednávanej veci Komisia poziadala o rozhodnutie o neprípustnosti a Vseobecný súd povazuje vec za dostatocne objasnenú na základe písomností v spise, rozhodne bez dalsieho konania. 12 Podla clánku 263 ZFEÚ zaloby o neplatnost mozno podat proti aktom, ktoré majú právne úcinky voci tretím osobám, s výnimkou odporúcaní alebo stanovísk. 13 Na stanovenie toho, ci urcitý akt môze byt predmetom takejto zaloby, je rozhodujúca podstata tohto aktu, pricom forma, v akej bol akt prijatý, je z tohto hladiska v zásade bezvýznamná. V tejto súvislosti platí, ze aktmi alebo rozhodnutiami, ktoré môzu byt predmetom zaloby o neplatnost, sú len opatrenia smerujúce k vyvolaniu právne záväzných úcinkov, ktoré môzu zasiahnut do záujmov zalobcu tým, ze podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie (rozsudok z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine, [3]C-351/15 P, [4]EU:C:2017:27, body [5]35 a [6]36). 14 Preto je zaloba o neplatnost v zásade dostupná len voci opatreniu, ktorým dotknutá institúcia na záver urcitého správneho konania konecným spôsobom urcuje svoj postoj. Naopak za napadnutelné akty nemozno oznacit najmä docasné akty, ktorých úcelom je pripravit konecné rozhodnutie (rozsudok z 19. januára 2017, Komisia/Total a Elf Aquitaine, [7]C-351/15 P, [8]EU:C:2017:27, bod [9]37). 15 V tomto kontexte platí, ze hoci opatrenia výlucne prípravnej povahy ako také nie sú napadnutelné zalobou o neplatnost, ich prípadnú protiprávnost je mozné uviest na podporu zaloby podanej proti konecnému aktu, na prípravu ktorého slúzili, co zarucuje úcinnú a úplnú súdnu ochranu (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [10]60/81, [11]EU:C:1981:264, bod [12]12). 16 Úcinky a právna povaha napadnutého rozhodnutia, ktoré bolo prijaté v súlade s clánkom 2 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, sa vsak musia posudzovat so zretelom na úcel tohto rozhodnutia v rámci konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie podla kapitoly III nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([13]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [14]60/81, [15]EU:C:1981:264, bod [16]13). 17 Toto konanie bolo upravené tak, aby umoznilo dotknutým podnikom vyjadrit sa a poskytnút Komisii co najúplnejsie informácie predtým, nez prijme rozhodnutie zasahujúce do ich záujmov. Jeho cielom je teda vytvorit procesné záruky v prospech týchto podnikov a, ako vyplýva z clánku 10 nariadenia c. 773/2004, zakotvit ich právo byt vypocuté Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [17]60/81, [18]EU:C:1981:264, bod [19]14). 18 Zaloba o neplatnost podaná proti zacatiu konania podla clánku 101 ZFEÚ by vsak mohla viest súd Európskej únie k posudzovaniu otázok, ku ktorým este Komisia nemala prílezitost vyslovit sa, co by tak mohlo mat za následok predbiehanie diskusie o meritórnej stránke veci a miesanie jednotlivých fáz správneho a súdneho konania. Bola by teda nezlucitelná so systémom rozdelenia právomocí medzi Komisiu a súdy Únie i so systémom prostriedkov nápravy, ktoré Zmluva stanovuje, ako aj s poziadavkami na riadny výkon spravodlivosti a riadny priebeh správneho konania Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [20]60/81, [21]EU:C:1981:264, bod [22]20). 19 Z toho vyplýva, ze taký akt, akým je napadnuté rozhodnutie, na základe ktorého Komisia zacne konanie podla clánku 101 ZFEÚ, vyvoláva iba úcinky vlastné procesnému aktu a s výnimkou procesného postavenia zalobkýn neovplyvnuje ich právne postavenie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [23]60/81, [24]EU:C:1981:264, bod [25]17). 20 Pokial ide konkrétne o dôsledok upravený v clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého zacatie konania uvedeného v napadnutom rozhodnutí zbavuje orgány hospodárskej sútaze clenských státov ich práva na uplatnovanie clánku 101 ZFEÚ v súvislosti so skutocnostami, ktoré sú predmetom tohto konania, ten spocíva v ochrane zalobkýn pred súbezným trestným stíhaním zo strany týchto orgánov. Tento dôsledok teda nezasahuje do ich záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [26]60/81, [27]EU:C:1981:264, bod [28]18). 21 Tento záver platí nielen vtedy, ak ziaden vnútrostátny orgán nezacal konanie vo veci, ale este viac v prípade, ak takýto orgán zacal takéto konanie a je zbavený svojej právomoci na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Ak totiz rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 101 ZFEÚ nemá vplyv na právne postavenie dotknutého podniku, pokial tento podnik nie je doposial predmetom nijakého iného konania, to platí o to viac v prípade, ak uz vnútrostátny orgán zacal vysetrovanie v súvislosti s predmetným podnikom. 22 Zalobkyne sa teda nesprávne odvolávajú na clánky 104 a 105 ZFEÚ, ktoré stanovujú viacero interakcií medzi právomocou Komisie a právomocou clenských státov, pokial ide o vykonávanie najmä clánku 101 ZFEÚ. Tieto ustanovenia sa totiz týkajú len eventuálnych prípadov, na ktoré sa nevztahuje vykonávacie nariadenie clánku 101 ZFEÚ prijaté na základe clánku 103 ZFEÚ, akým je nariadenie c. 1/2003. Ako vyplýva z odôvodnenia 17 tohto nariadenia, cielom pravidla stanoveného v jeho clánku 11 ods. 6 (pozri body 20 a 21 vyssie) je zarucit jednotné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Únie, ako aj zabezpecit optimálne riadenie siete verejných orgánov, tvorenej Komisiou a príslusnými vnútrostátnymi orgánmi, ktoré uplatnujú pravidlá hospodárskej sútaze v úzkej spolupráci. 23 Za týchto podmienok je skutocnost, ze zalobkyne podnikli potrebné kroky, aby mohli v konecnom dôsledku vyuzívat program zhovievavosti zavedený Spolkovým protimonopolným úradom, irelevantná. 24 Na jednej strane totiz zalobkyniam nic nebráni v tom, aby poziadali o uplatnenie oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([29]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17). Na druhej strane koexistencia a autonómia, ktoré tak charakterizujú existujúce vztahy medzi programom zhovievavosti Únie a programami zhovievavosti clenských státov, sú vyjadrením systému súbezných právomocí Komisie a vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze zavedeného nariadením c. 1/2003. V prípade kartelu, ktorého protisútazné úcinky môzu nastat vo viacerých clenských státoch, a teda môzu vyvolat zásah viacerých vnútrostátnych orgánov hospodárskej sútaze a Komisie, je tak v záujme podniku, ktorý chce vyuzit rezim zhovievavosti z titulu svojej úcasti na predmetnom karteli, aby predlozil ziadosti o oslobodenie od pokuty nielen vnútrostátnym orgánom, ktoré by mohli mat právomoc uplatnovat clánok 101 ZFEÚ, ale aj Komisii [pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. januára 2016, DHL Express (Italy) a DHL Global Forwarding (Italy), [30]C-428/14, [31]EU:C:2016:27, body [32]58 a [33]59]. 25 V takom prípade teda prinálezí dotknutému podniku, ktorý chce vyuzit takýto program, aby podnikol kroky potrebné na to, aby sa prípadný výkon právomoci Komisie na základe nariadenia c. 1/2003 len minimálne dotkol, resp. vôbec nedotkol výhod, na ktoré má tento podnik nárok v rámci zhovievavosti. 26 Navyse prerusenie premlcania spôsobené prijatím napadnutého rozhodnutia nepresahuje úcinky vlastné procesnému aktu, ovplyvnujúce výlucne procesné postavenie a nie právne postavenie podniku, ktorého sa vysetrovanie týka (rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [34]60/81, [35]EU:C:1981:264, bod [36]17). Toto posúdenie týkajúce sa cisto procesnej povahy týchto úcinkov platí nielen v súvislosti s prerusením premlcacej lehoty upraveným v clánku 25 nariadenia c. 1/2003, ale aj v súvislosti s prerusením premlcania právomocí vnútrostátnych orgánov ulozit sankcie prípadne stanovené vnútrostátnym právom. 27 Zároven aj tvrdenia zalobkýn zalozené na údajnom porusení povinnosti ukoncit konanie v tejto veci v primeranej lehote sú odsúdené na neúspech. Ak sa totiz zalobkyne po skoncení konania zacatého Komisiou budú domnievat, ze táto institúcia porusila svoje povinnosti z hladiska dlzky konania, budú môct uplatnit svoje práva podaním zaloby, ktorú budú povazovat za vhodnú na tento úcel. Okrem toho okolnost, ze prípadné vysetrovanie zo strany Spolkového protimonopolného úradu môze pokracovat az po skoncení vysetrovania Komisie, je len nevyhnutným dôsledkom cisto procesnej povahy, ktorý vyplýva z odnatia veci tomuto vnútrostátnemu orgánu na základe clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003. Nemôze mat teda vplyv na záver, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje prípravný akt bez právnych úcinkov voci zalobkyniam. 28 Podobne tak aj skutocnost, ze zalobkyne musia teraz definovat stratégiu, ktorú prijmú v rámci vysetrovania Komisie, predstavuje dôsledok cisto procesnej povahy, ktorý vyplýva zo zacatia tohto vysetrovania, takze nemôze zmenit napadnuté rozhodnutie na akt ovplyvnujúci právne postavenie zalobkýn, a teda na akt, ktorý je napadnutelný. 29 Okolnost, ze v prejednávanej veci predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia dorucenie oznámenia o výhradách zalobkyniam, je taktiez irelevantná. Podla clánku 2 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 totiz Komisia môze rozhodnút o zacatí konania s cielom prijat rozhodnutie podla kapitoly III nariadenia c. 1/2003 kedykolvek, avsak najneskôr k dátumu, kedy vydá vyhlásenie o námietkach. V dôsledku toho prijatie napadnutého rozhodnutia pred akýmkolvek dorucením vyhlásenia o námietkach zalobkyniam nijakým spôsobom nemení povahu napadnutého rozhodnutia ako prípravného aktu neovplyvnujúceho ich právne postavenie. 30 Z predchádzajúcich posúdení vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie predstavuje prípravný akt bez právnych úcinkov voci zalobkyniam v zmysle clánku 263 ZFEÚ, takze námietke neprípustnosti vznesenej Komisiou treba vyhoviet, a teda zaloba musí byt zamietnutá ako neprípustná. 31 Podla clánku 144 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak zalovaný podal námietku neprípustnosti alebo nepríslusnosti podla clánku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku, o návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania sa rozhodne az po jej zamietnutí alebo spojení na spolocné konanie o veci samej. Kedze v prejednávanej veci bola zaloba v celom rozsahu zamietnutá ako neprípustná, nie je potrebné rozhodnút o návrhoch na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali Spolková republika Nemecko a Rada. O trovách 32 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. 33 Okrem toho na základe clánku 144 ods. 10 rokovacieho poriadku v prípade, ak tak ako v prejednávanej veci hlavné konanie skoncí predtým, ako sa rozhodne o návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, tento navrhovatel a hlavní úcastníci konania znásajú vlastné trovy konania spojené s návrhom na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Vzhladom na to, ze návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do konania neboli oznámené zalobkyniam ani Komisii, a teda im nemohli vzniknút trovy konania, je potrebné domnievat sa, ze Spolková republika Nemecko a Rada znásajú v tejto súvislosti svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (piata komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Konanie o návrhoch na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ktoré podali Spolková republika Nemecko a Rada Európskej únie, sa zastavuje. 3. Silgan Closures GmbH a Silgan Holdings, Inc. znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 4. Spolková republika Nemecko a Rada znásajú svoje vlastné trovy konania spojené s návrhmi na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. V Luxemburgu 15. marca 2019 Tajomník E. Coulon Predseda D. Gratsias __________________________________________________________________ ( [37]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAmaRp8/L87101-8425TMP.html#t-ECR_62018TO0410_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&locale=sk 4. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point35 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point36 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A27&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point12 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point13 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point14 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A27&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A27&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A27&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point58 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A27&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point59 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point17 37. file:///tmp/lynxXXXXAmaRp8/L87101-8425TMP.html#c-ECR_62018TO0410_SK_01-E0001