ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) zo 6. októbra 2021 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Schéma pomoci, ktorú Nemecko poskytlo niektorým velkým odberatelom elektrickej energie - Oslobodenie od sietových poplatkov za roky 2012 - 2013 - Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za nezlucitelnú s vnútorným trhom a protiprávnu a nariadujúce vymáhanie vyplatenej pomoci - Zaloba o neplatnost - Lehota na podanie zaloby - Prípustnost - Pojem pomoc - Státne zdroje - Rovnost zaobchádzania - Legitímna dôvera" Vo veci T-745/18, Covestro Deutschland AG, so sídlom v Leverkusene (Nemecko), v zastúpení: M. Küper, J. Otter, C. Anger a M. Goldberg, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Spolková republika Nemecko, v zastúpení: J. Möller, R. Kanitz, S. Heimerl a S. Costanzo, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Maxian Rusche a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2019/56 z 28. mája 2018 o schéme pomoci SA.34045 (2013/c) (ex 2012/NN) uplatnenej Nemeckom pre odberatelov základného zatazenia podla paragrafu 19 predpisu StromNEV ([2]Ú. v. EÚ L 14, 2019, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), v zlození: predseda komory A. M. Collins, sudcovia V. Kreuschitz a Z. Csehi (spravodajca), tajomník: B. Lefebvre, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok ( [3]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu [omissis] A. O sporných legislatívnych a regulacných opatreniach 1. O systéme sietových poplatkov pred zavedením sporných opatrení [omissis] 8 Az do nadobudnutia úcinnosti predpisu StromNEV, zmeneného predpisom EnWG 2011 (dalej len "predpis StromNEV 2011"), podliehali nespickoví odberatelia a odberatelia základného zatazenia individuálnym poplatkom vycísleným podla "metodiky fyzickej stopy", ktorú vypracovala BNetzA a ktorá zohladnovala sietové náklady vytvorené týmito odberatelmi, s minimálnym poplatkom vo výske 20 % oznámených vseobecných poplatkov (dalej len "minimálny poplatok"), ktorý zarucoval odmenu za prevádzkovanie sústavy, ku ktorej boli títo odberatelia pripojení, a to za predpokladu, ze jednotlivé poplatky vypocítané podla metódy fyzickej stopy boli nizsie alebo sa blízili k nule. 2. O sporných opatreniach 9 V súlade s § 19 ods. 2 druhou a tretou vetou predpisu StromNEV 2011 od 1. januára 2011 (dátum uplatnovania tohto ustanovenia so spätnou úcinnostou) boli individuálne poplatky pre odberatelov základného zatazenia zrusené a nahradené úplným oslobodením od sietových poplatkov (dalej len "sporné oslobodenie"), o ktorom rozhodol príslusný regulacný orgán, a to BNetzA alebo regulacný orgán príslusnej spolkovej krajiny. Uvedené oslobodenie viedlo k stratám prevádzkovatelom prenosových alebo distribucných sústav podla úrovne sústavy, na ktorú boli pripojení príjemcovia oslobodenia. 10 V súlade s § 19 ods. 2 siestou a siedmou vetou predpisu StromNEV 2011 boli prevádzkovatelia prenosovej sústavy povinní nahradit prevádzkovatelom distribucnej sústavy stratu vyplývajúcu zo sporného oslobodenia a museli si medzi sebou vyrovnat náklady spôsobené oslobodením prostredníctvom financnej kompenzácie v súlade s § 9 Kraft-Wärme-Kopplungsgesetz (zákon o podpore kogenerácie tepla a elektriny) z 19. marca 2002 (BGBl. 2002 I, s. 1092), v dôsledku coho kazdý z nich znásal rovnakú financnú zátaz vycíslenú podla mnozstva elektrickej energie, ktorú dodával konecným odberatelom pripojeným k svojej sústave. 11 Od roku 2012 zaviedlo rozhodnutie BNetzA zo 14. decembra 2011 (BK8-11-024, dalej len "rozhodnutie BNetzA z roku 2011") mechanizmus financovania. Podla tohto mechanizmu vyberali prevádzkovatelia distribucnej sústavy od konecných odberatelov alebo dodávatelov elektrickej energie prirázku (dalej len "sporná prirázka"), z ktorej sa výnos odvádzal prevádzkovatelom prenosovej sústavy na kompenzáciu straty príjmov spôsobenej sporným oslobodením. 12 Výsku prirázky kazdorocne vopred stanovovali prevádzkovatelia prenosovej sústavy na základe metodiky, ktorú urcila BNetzA. Výsku za rok 2012, ktorý bol prvým rokom zavedenia tohto systému, stanovila priamo BNetzA. 13 Tieto ustanovenia sa neuplatnovali, pokial ide o náklady na oslobodenie za rok 2011, a preto kazdý prevádzkovatel prenosovej a distribucnej sústavy musel znásat straty týkajúce sa oslobodenia za uvedený rok. 3. O systéme sietového poplatku po prijatí sporných opatrení 14 Pocas správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, bolo sporné oslobodenie od dane najprv vyhlásené za absolútne neplatné súdnymi rozhodnutiami Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyssí krajinský súd Düsseldorf, Nemecko) z 8. mája 2013 a Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) zo 6. októbra 2015 a následne zrusené od 1. januára 2014 predpisom StromNEV, ktorý bol zmenený predpisom Verordnung zur Änderung von Verordnungen auf dem Gebiet des Energiewirtschaftsrechts (predpis, ktorým sa menia predpisy v oblasti energetiky) zo 14. augusta 2013 (BGBl. 2013 I, s. 3250) (dalej len "predpis StromNEV 2013"). Tento posledný uvedený predpis opätovne zaviedol do budúcnosti individuálne poplatky vycíslené podla metodiky fyzickej stopy s tým, ze namiesto minimálneho poplatku sa uplatnujú pausálne poplatky vo výske 10, 15 a 20 % vseobecných poplatkov v závislosti od spotreby elektrickej energie (7000, 7500 a 8000 hodín rocného vyuzívania sústavy, v uvedenom poradí) (dalej len "pausálne poplatky"). 15 Predpis StromNEV 2013 zaviedol prechodný rezim úcinný od 22. augusta 2013 a uplatnujúci sa so spätnou úcinnostou na odberatelov základného zatazenia, ktorí este nemali prospech zo sporného oslobodenia za roky 2012 a 2013 (dalej len "prechodný rezim"). Namiesto individuálnych poplatkov vycíslených podla metodiky fyzickej stopy a minimálneho poplatku tento rezim stanovoval výlucne uplatnenie pausálnych poplatkov. [omissis] D. Právny stav 19 Dna 28. mája 2018 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2019/56 o schéme pomoci SA.34045 (2013/c) (ex 2012/NN) uplatnenej Nemeckom pre odberatelov základného zatazenia podla § 19 predpisu StromNEV [2011] ([4]Ú. v. EÚ L 14, 2019, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým konstatovala, ze Spolková republika Nemecko od 1. januára 2012 do 31. decembra 2013 neoprávnene poskytovala státnu pomoc vo forme sporného oslobodenia. 20 Konkrétnejsie Komisia dospela k záveru, ze výska státnej pomoci zodpovedala sietovým nákladom, ktoré v rokoch 2012 a 2013 vyvolali odberatelia základného zatazenia, ktorí mali prospech z oslobodenia, alebo ak sú tieto náklady nizsie ako minimálny poplatok, tomuto poplatku. 21 Okrem toho Komisia uviedla, ze sporná státna pomoc nie je zlucitelná s vnútorným trhom, lebo nesplna podmienky ani jednej z výnimiek upravených v clánku 107 ods. 2 a 3 ZFEÚ a nemôze sa povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom ani z iných dôvodov. 22 V dôsledku toho Komisia rozhodla takto: - sporné oslobodenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, kedze odberatelia základného zatazenia boli oslobodení od sietových poplatkov zodpovedajúcich nákladom sústavy, ktoré spôsobili, alebo v prípade, ze tieto náklady boli nizsie nez minimálny poplatok, boli oslobodení od platenia tohto minimálneho poplatku, - spornú pomoc uplatnila Spolková republika Nemecko v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ a je nezlucitelná s vnútorným trhom, - individuálna pomoc poskytnutá podla dotknutej schémy nepredstavuje státnu pomoc, ak v case jej poskytnutia splnala podmienky stanovené v nariadení o pomoci "de minimis" prijatom podla clánku 2 nariadenia Rady (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov [107] a [108 ZFEÚ] na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci ([5]Ú. v. ES L 142, 1998, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312), - Spolková republika Nemecko bola na jednej strane povinná vymáhat od príjemcov pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, poskytnutú na základe dotknutej schémy pomoci, vrátane úrokov, a na druhej strane bola povinná zrusit vsetky platby, ktoré sa este nevykonali na základe tejto schémy, odo dna prijatia napadnutého rozhodnutia. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 23 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 20. decembra 2018 podala zalobkyna zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 24 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. apríla 2019 podala Spolková republika Nemecko návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalobkyne. Rozhodnutím zo 4. júna 2019 predseda siestej komory Vseobecného súdu vyhovel tomuto návrhu. Spolková republika Nemecko podala svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania a ostatní úcastníci konania predlozili svoje pripomienky k tomuto vyjadreniu v stanovených lehotách. 25 Po zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu v súlade s clánkom 27 ods. 5 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu bol sudca spravodajca pridelený do tretej komory, ktorej bola v dôsledku toho táto vec pridelená. 26 Na základe návrhu sudcu spravodajcu Vseobecný súd (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 27 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Vseobecný súd polozil, boli vypocuté na pojednávaní 29. októbra 2020. 28 Zalobkyna na pojednávaní vyhlásila, ze berie spät svoj prvý zalobný dôvod, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. 29 Zalobkyna, podporovaná v konaní Spolkovou republikou Nemecko, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 30 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav A. O prípustnosti zaloby [omissis] 36 Pokial ide údajné omeskanie pri podaní zaloby, ktoré namieta Komisia, treba pripomenút, ze podla clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ musí byt zaloba o neplatnost podaná v lehote dvoch mesiacov, ktorá podla prípadu zacína plynút od dátumu uverejnenia napadnutého aktu, jeho oznámenia zalobcovi alebo od dátumu, ked sa zalobca o nom dozvedel. 37 V prejednávanej veci je nesporné, ze zaloba bola podaná v lehote dvoch mesiacov a desiatich dní od uverejnenia napadnutého rozhodnutia v úradnom vestníku, ktoré sa uskutocnilo 16. januára 2019. 38 Pokial ide o otázku, ci sa zalobkyna oboznámila s napadnutým rozhodnutím pred jeho uverejnením, treba pripomenút, ze zo samotného znenia clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ vyplýva, ze dátum oboznámenia sa s aktom má ako kritérium pre zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby subsidiárny charakter vo vztahu ku kritériám uverejnenia alebo oznámenia aktu (rozsudky z 10. marca 1998, Rada/Nemecko, [6]C-122/95, [7]EU:C:1998:94, bod [8]35, a zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia, [9]C-339/16 P, [10]EU:C:2017:384, bod [11]39; pozri tiez rozsudok z 27. novembra 2003, Regione Siciliana/Komisia, [12]T-190/00, [13]EU:T:2003:316, bod [14]30 a citovanú judikatúru), a uplatnuje sa teda na akty, ktoré sa neoznamujú ani neuverejnujú (rozsudok z 1. júla 2009, ISD Polska a i./Komisia, [15]T-273/06 a T-297/06, [16]EU:T:2009:233, bod [17]55). 39 Je pravda, ze v prejednávanej veci nebolo uverejnenie napadnutého rozhodnutia podmienkou nadobudnutia jeho úcinnosti. Rozhodnutia Komisie o zastavení konania o preskúmaní pomoci podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ sa uverejnujú v úradnom vestníku v súlade s clánkom 32 ods. 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([18]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Podla ustálenej judikatúry preto zalobkyna mohla legitímne ocakávat, ze napadnuté rozhodnutie bude uverejnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [19]T-11/95, [20]EU:T:1998:199, body [21]48 az [22]51, a z 1. júla 2009, ISD Polska a i./Komisia, [23]T-273/06 a T-297/06, [24]EU:T:2009:233, bod [25]57). Bola teda oprávnená zohladnit dátum uverejnenia v úradnom vestníku ako zaciatok plynutia lehoty na podanie zaloby. 40 Tento záver nie je vyvrátený judikatúrou, ktorú uvádza Komisia. 41 Najskôr v rozsudku zo 17. mája 2017, Portugalsko/Komisia ([26]C-339/16 P, [27]EU:C:2017:384, body [28]34 az [29]40), Súdny dvor rozhodol, ze zaciatkom plynutia lehoty na podanie zaloby pre zalobkynu, a to Portugalskú republiku, bolo oznámenie sporného rozhodnutia tejto zalobkyni, ktorej bolo toto rozhodnutie urcené, zatial co v prejednávanej veci zalobkyna nie je osobou, ktorej bolo urcené napadnuté rozhodnutie, lebo napadnuté rozhodnutie bolo urcené Spolkovej republike Nemecko a zalobkyni nebolo toto rozhodnutie oznámené v zmysle clánku 263 ZFEÚ. 42 Dalej návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i. ([30]C-135/16, [31]EU:C:2018:120), sa týkali otázky, ci podniky príjímajúce státnu pomoc, ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie, mohli napadnút toto rozhodnutie, co by im v súlade s rozsudkom z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf ([32]C-188/92, [33]EU:C:1994:90), bránilo v napadnutí zákonnosti tohto rozhodnutia pred vnútrostátnymi súdmi v prípade zaloby podanej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia prijatým vnútrostátnymi orgánmi. Pokial ide o pocítanie lehoty na podanie zaloby, ktorú mohli zalujúce podniky podat na súd Európskej únie proti napadnutému rozhodnutiu, generálny advokát dospel k záveru, ze vzhladom na to, ze uverejnenie uvedeného rozhodnutia nie je podmienkou nadobudnutia jeho úcinnosti a ze stací, aby sa o nom preukázatelne dozvedeli priamo a individuálne dotknuté podniky, lehota na napadnutie uvedeného rozhodnutia zacala plynút dnom, ked sa o nom dozvedeli (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Campos Sánchez-Bordona vo veci Georgsmarienhütte a i., [34]C-135/16, [35]EU:C:2018:120, bod [36]63). Treba vsak uviest, ze Súdny dvor sa nestotoznil s týmto návrhom v rozsudku, ktorým sa skoncila uvedená vec (rozsudok z 25. júla 2018, Georgsmarienhütte a i., [37]C-135/16, [38]EU:C:2018:582), a ze v kazdom prípade sa na rozdiel od uvedenej veci v prejednávanej veci nepreukázalo, ze zalobkyna sa "preukázatelne" dozvedela o napadnutom rozhodnutí. 43 Napokon v uznesení z 5. septembra 2019, Fryc/Komisia ([39]C-230/19 P, neuverejnené, [40]EU:C:2019:685), Súdny dvor v rámci zaloby o neplatnost urcitých nariadení konstatoval, ze vzhladom na to, ze sporné akty boli uverejnené v úradnom vestníku a týmto uverejnením bolo podmienené nadobudnutie úcinnosti uvedených aktov, je dnom, ktorý sa má zohladnit na urcenie zaciatku plynutia lehoty na podanie zaloby podla clánku 263 siesteho odseku ZFEÚ, den uverejnenia. Vzhladom na rozdielnu povahu aktov, o ktoré ide, treba poznamenat, ze toto konstatovanie nemôze podporit tvrdenie Komisie v prejednávanej veci. 44 Námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia vo vyjadrení k zalobe, teda treba zamietnut. B. O veci samej [omissis] 1. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na tom, ze nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ [omissis] b) O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na tom, ze pomoc nebola poskytnutá zo státnych prostriedkov [omissis] 1) Úvodné poznámky [omissis] 93 Nedávno na jednej strane Súdny dvor vzhladom na opatrenie na podporu výrobcov elektrickej energie z obnovitelných zdrojov, financované z prirázky ulozenej dodávatelom elektrickej energie zásobujúcimi koncových odberatelov v pomere k predanému mnozstvu (príplatok EEG), v rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([41]C-405/16 P, [42]EU:C:2019:268), vylúcil pouzitie státnych prostriedkov za týchto okolností: - sumy získané týmto opatrením neboli podobné poplatkom, lebo predmetné opatrenie nezaväzovalo dotknutých prevádzkovatelov preniest náklady na konecných zákazníkov (body 65 az 71 uvedeného rozsudku), - neexistoval dominantný vplyv orgánov verejnej moci na hospodárenie s dotknutými prostriedkami, kedze neexistovala dispozicná právomoc k týmto prostriedkom, pricom okolnost, ze tieto prostriedky boli urcené výlucne na financovanie dotknutej schémy, neznamenala, ze stát s nimi mohol disponovat, t. j. rozhodnút o inom pouzití týchto prostriedkov (body 74 az 76 tohto rozsudku), a vzhladom na chýbajúcu verejnú kontrolu nad orgánmi zodpovednými za správu týchto prostriedkov v tejto súvislosti nepostacoval obycajný dohlad nad riadnym vykonávaním predmetnej schémy (body 77 az 85 uvedeného rozsudku). 94 Na druhej strane Súdny dvor vzhladom opatrenie na podporu výrobcov elektrickej energie poskytujúcich sluzby vo vseobecnom záujme, ktoré bolo financované najmä z príplatku ulozeného konecným odberatelom elektrickej energie v závislosti od spotrebovanej elektrickej energie, v rozsudku z 15. mája 2019, Achema a i. ([43]C-706/17, [44]EU:C:2019:407), uznal, ze kritérium státnych prostriedkov bolo splnené, najmä vzhladom na tieto okolnosti: - príplatok bol povinný pre konecných odberatelov a výrobcov pre vlastnú spotrebu (bod 57 uvedeného rozsudku), ako aj pre prevádzkovatelov sústav poverených jeho výberom (bod 64 uvedeného rozsudku), jeho výsku stanovil verejnoprávny subjekt (bod 58 uvedeného rozsudku), - rozdelenie prostriedkov riadil správca, ktorého priamo ovládal stát a ktorý bol poverený hospodárením s príplatkom a nemal ziadnu volnú úvahu, pokial ide o urcenie a ciel týchto prostriedkov (body 59 a 66 uvedeného rozsudku). 95 Judikatúra Súdneho dvora uvedená v bodoch 93 a 94 vyssie sa pri posudzovaní státnej povahy prostriedkov v podstate opiera o dva hlavné prvky: na jednej strane o existenciu povinného zatazenia konecných odberatelov alebo zákazníkov, ktorý sa zvycajne oznacuje ako "poplatok", a najmä ako "poplatok nedanového charakteru", a na druhej strane o státnu kontrolu nad riadením systému, najmä prostredníctvom státnej kontroly nad prostriedkami alebo nad správcami (tretími osobami) týchto prostriedkov. V podstate ide o dva prvky, ktoré tvoria alternatívu. 96 Povaha prvkov, ktoré tvoria alternatívu dvoch vyssie uvedených podmienok, je potvrdená bodom 72 rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([45]C-405/16 P, [46]EU:C:2019:268), v ktorom Súdny dvor po vylúcení existencie "osobitného poplatku" rozhodol, ze v dôsledku toho bolo potrebné overit, ci dalsie dva uvedené prvky (t. j. státna kontrola nad prostriedkami alebo prevádzkovatelmi sústav) mu napriek tomu umoznovali dospiet k záveru, ze prostriedky vytvorené z poplatku EEG predstavovali státne prostriedky. Okrem toho vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i. ([47]C-706/17, [48]EU:C:2019:407), Súdny dvor najprv uviedol, ze financné prostriedky, ktoré povinne vyberajú prevádzkovatelia elektrických sústav od hospodárskych subjektov a konecných odberatelov, mozno povazovat za státne prostriedky (body 64 a 65 uvedeného rozsudku), a následne okrem iného, a teda len pre doplnenie konstatoval, ze tieto financné prostriedky, ktoré medzi príjemcov schémy rozdelil subjekt pod verejnou kontrolou, ktorý nemal ziadnu volnú úvahu, pokial ide o urcenie a ciel týchto prostriedkov, sa majú povazovat za prostriedky, ktoré zostali pod verejnou kontrolou (body 66 a 67 uvedeného rozsudku). 97 Ako totiz zdôraznil generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch vo veci PreussenElektra ([49]C-379/98, [50]EU:C:2000:585, bod [51]165), spolocným menovatelom vecí, v ktorých Súdny dvor uznal existenciu státnych prostriedkov, je, ze stát tak alebo onak vykonával kontrolu nad príjmami, o ktoré islo. Túto kontrolu mozno vykonávat najmä prostredníctvom poplatkov nedanového charakteru, ktoré sú podla generálneho advokáta mechanizmom, prostredníctvom ktorého sa financné prostriedky stávajú vlastníctvom státu predtým, nez sa prerozdelia podporovaným podnikom. Podla tohto výkladu je teda existencia poplatku nedanového charakteru jednou zo situácií, ked ide o státnu kontrolu pouzívaných prostriedkov. [omissis] 100 V odôvodnení 136 napadnutého rozhodnutia, ktoré je zhrnutím odôvodnení 49 az 84 rozhodnutia o zacatí konania, Komisia pripomína, ze v tomto poslednom uvedenom rozhodnutí dospela k záveru, ze sporné oslobodenie bolo financované zo státnych prostriedkov na základe týchto skutocností: - sporné oslobodenie zodpovedá politike státu, - straty vyplývajúce zo sporného oslobodenia boli v plnej miere kompenzované sporným príplatkom, ktorí platili uzívatelia sústavy, ale nezatazoval prevádzkovatelov sústavy, - prevádzkovatelia prepravných sústav boli poverení riadením financných tokov vyplývajúcich z oslobodenia od spornej prirázky a nemohli pouzit príjmy zo spornej prirázky samostatne, - sporná prirázka nezodpovedala platbe za sluzbu alebo tovar. 101 V odôvodnení 137 napadnutého rozhodnutia Komisia odmieta tvrdenie Spolkovej republiky Nemecko, podla ktorého prostriedky urcené na financovanie sporného oslobodenia neprechádzajú cez státny rozpocet. Podla Komisie je pojem státne prostriedky naplnený aj vtedy, ak je pomoc financovaná zo súkromných zdrojov, ktoré sa musia platit na základe povinnosti ulozenej státom a sú spravované a rozdelované v súlade s ustanoveniami príslusného právneho aktu, a to aj v prípade, ze tieto prostriedky nie sú spravované státnymi orgánmi, ale nestátnymi subjektmi, ktoré urcil stát. 102 V odôvodneniach 138 a 139 napadnutého rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze strata príjmov spôsobená sporným oslobodením v rokoch 2012 a 2013 bola úplne prenesená na konecných odberatelov prostredníctvom mechanizmu úplnej náhrady, financovaným z príplatku, ktorý stát ulozil konecným odberatelom. 103 V odôvodneniach 140 az 147 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnuje, ze: - sporná prirázka bol poplatkom nedanového charakteru, ulozeným státom a vyberaným od konecných odberatelov, a nie vseobecným sietovým poplatkom, - prevádzkovatelia sústav boli poverení zrázkou a správou spornej prirázky, pricom boli povinní vyberat túto prirázku a príjmy z tejto prirázky mohli pouzit len na kompenzáciu straty príjmov z dôvodu sporného oslobodenia, - príplatok zarucoval úplnú kompenzáciu straty, ktorú vykázali títo prevádzkovatelia z dôvodu sporného oslobodenia, a výska príplatku bola vypocítaná v závislosti od oslobodenia. 104 Komisia sa v podstate opiera o tieto dve okolnosti: na jednej strane sporná prirázka predstavuje "poplatok nedanového charakteru", lebo tvorila povinný poplatok ulozený státom a vyberaný od "konecných odberatelov" a na druhej strane prevádzkovatelia sústav sú poverení správou prirázky podla pravidiel ulozených státom, a teda konajú pod kontrolou státu. [omissis] 106 V tejto súvislosti treba najprv uviest, ze sporná prirázka bola prijatá rozhodnutím BNetzA z roku 2011 (pozri body 10 az 13 vyssie) a ze preto v súlade s ustálenou judikatúrou (pozri bod 86 vyssie) ho mozno pripísat státu, co zalobkyna navyse nespochybnuje. 107 Tento záver nemá vplyv na otázku, ci rozhodnutie BNetzA z roku 2011 mozno povazovat za rozhodnutie ultra vires podla nemeckého práva, ani na otázku vyhlásenia neplatnosti tohto rozhodnutia nemeckými súdmi a jeho následného zrusenia (pozri bod 14 vyssie), pricom úcastníci konania vzniesli tieto otázky oneskorene v priebehu konania a nespochybnujú skutocnost, ze toto rozhodnutie sa pocas relevantného obdobia skutocne uplatnovalo (pozri body 14 a 15 vyssie). Ako totiz uvádza judikatúra, úcinnost pravidiel v oblasti státnej pomoci by bola znacne oslabená, ak by ich uplatnenie bolo mozné vylúcit z dôvodu, ze pomoc bola poskytnutá v rozpore s vnútrostátnymi právnymi normami (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [52]C-242/13, [53]EU:C:2014:2224, bod [54]36), a aj za predpokladu, ze uvedené rozhodnutie je nezákonné, stále platí, ze jeho úcinky môzu pôsobit dlhodobo az dovtedy, dokial nebude zrusené alebo sa aspon nekonstatuje jeho nezákonnost (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 3. marca 2005, Heiser, [55]C-172/03, [56]EU:C:2005:130, bod [57]38). 108 To isté platí pre tvrdenie zalobkyne, podla ktorého rozhodnutie BNetzA z roku 2011, uverejnené v Úradnom vestníku Spolkovej republiky Nemecko21. decembra 2011, nadobudlo úcinnost az 4. januára 2012, a teda 15. októbra 2011, co bol posledný den na uverejnenie sadzobníkov na rok 2012, ktoré boli záväzné a uplatnovali sa na vsetkých uzívatelov sústavy, este nezaväzovalo prevádzkovatelov prepravnej sústavy. Toto tvrdenie, ktoré bolo po prvýkrát uvedené v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, nevyvracia skutocnost, ze toto rozhodnutie sa uplatnovalo pocas relevantného obdobia. [omissis] 2) O povinnom charaktere poplatku [omissis] 113 Pokial ide o dôvodnost tvrdení zalobkyne s cielom kvalifikovat spornú prirázku ako "poplatok nedanového charakteru" v zmysle citovanej judikatúry, treba overit, ci táto prirázka ulozená státom bola v celom rozsahu formou právnej povinnosti prenesená na konecných platitelov uvedenej prirázky. 114 V tejto súvislosti sa stanoviská úcastníkov konania rozchádzajú, pokial ide o otázku, ci bola sporná prirázka povinne prenesená na "konecného odberatela", ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí (pozri najmä odôvodnenia 135, 138, 140 a 143 uvedeného rozhodnutia), a teda pokial ide o otázku identifikácie konecných platitelov spornej prirázky. 115 Komisia zahrnula do tejto definície uzívatelov sústavy, teda velkých odberatelov elektrickej energie priamo pripojených do sústavy, a dodávatelov elektriny, ktorí sú povinní platit príplatok v rozsahu, v akom uzatvárajú zmluvy s prevádzkovatelmi sústavy s cielom nakupovat elektrickú energiu (pre vlastnú spotrebu ako velkí odberatelia alebo pre svojich zákazníkov ako dodávatelia) a sú teda "konecnými odberatelmi" sluzby "pouzívania sústavy". 116 Zalobkyna a Spolková republika Nemecko zahrnajú do tohto pojmu konecných odberatelov elektrickej energie, ale nie dodávatelov elektrickej energie, pricom tvrdia, ze sporná prirázka sa vyberá jedine od uzívatelov sústavy, a nie je povinne prenesená na vsetkých konecných odberatelov elektrickej energie. Spochybnujú tiez skutocnost, ze by prevádzkovatelia sústavy boli povinní vyberat spornú prirázku od uzívatelov sústavy. Podla tohto výkladu sporná prirázka v podstate nepredstavuje zátaz pre státny rozpocet, ale skôr "poplatok", teda prevod financných prostriedkov medzi súkromnými subjektmi. 117 Je teda potrebné identifikovat konecných platitelov spornej prirázky a urcit, ci je voci nim povinná. 118 Pokial ide o konecných platitelov spornej prirázky, treba rozlisovat na jednej strane vztah medzi prevádzkovatelmi sústavy a uzívatelmi sústavy (v prípade väcsiny dodávatelov elektrickej energie, ale aj velkých odberatelov elektrickej energie) a na druhej strane vztah medzi dodávatelmi elektrickej energie a odberatelmi elektrickej energie: sporná prirázka sa týka len prvého vztahu, teda toho medzi prevádzkovatelmi a uzívatelmi sústavy, kedze prirázka sa vyberá ako dôsledok pouzívania sústavy, a nie spotreby elektrickej energie. 119 Za týchto okolností otázka nastolená zalobkynou (pozri bod 116 vyssie), ci dodávatelia elektrickej energie boli povinní preniest spornú prirázku na svojich zákazníkov, teda na vsetkých konecných odberatelov elektrickej energie, nie je relevantná vzhladom na skutocnost, ze konecnými platitelmi tejto prirázky boli uzívatelia sústavy, t. j. samotní dodávatelia, ako aj konecní odberatelia priamo pripojení na sústavu, ale nie ostatní konecní odberatelia. 120 Pokial ide o záväzný charakter spornej prirázky, najskôr treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie jasne identifikuje povinnost výberu a prenosu spornej prirázky vo vztahu ku "konecným odberatelom", pricom odkazuje najmä na rozhodnutie BNetzA z roku 2011 (pozri odôvodnenia 135, 138, 140, 141 a 143 napadnutého rozhodnutia), ktoré vo svojich bodoch 3 a 5.2 uvádza týchto odberatelov spolu s dodávatelmi ako konecných platitelov uvedenej prirázky, ako uzívatelov sústavy. Tento výklad potvrdzujú úvahy uvedené v bode 20 rozsudku Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) zo 6. októbra 2015 (pozri bod 14 vyssie) a pripomenuté v odôvodnení 140 napadnutého rozhodnutia, v ktorých Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) dospel k záveru, ze sporná prirázka nepredstavuje protihodnotu za pouzívanie sústavy, ale poplatok, prostredníctvom ktorého sa mala vykryt strata prevádzkovatelov sústavy. 121 Okrem toho treba pripomenút, ze na to, aby opatrenie predstavovalo "poplatok" alebo "dan" v zmysle clánkov 30 alebo 110 ZFEÚ, stací, aby sa vyberali z medziproduktov alebo sprostredkujúcich sluzieb bez toho, aby sa nevyhnutne prenásali na konecných zákazníkov výrobkov alebo sluzieb na výstupe, kedze judikatúra potvrdzuje, ze na úcely uplatnenia týchto ustanovení nezálezí na postavení platitela poplatku alebo dane, pokial sa poplatok alebo dan týkajú výrobku alebo cinnosti nevyhnutne spojenej s týmto výrobkom (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., [58]C-206/06, [59]EU:C:2008:413, bod [60]49). Ako uvádza judikatúra citovaná v bode 90 tohto rozsudku, v tejto súvislosti je rozhodujúcim prvkom to, ze tieto subjekty sú poverené státom, aby spravovali státne prostriedky, a nie sú iba povinné uskutocnit nákup zo svojich vlastných financných prostriedkov. 122 Dalej treba uviest, ze v prejednávanej veci Komisia po spresnení, ze sporná prirázka bola právne záväzným spôsobom ulozená rozhodnutím BNetzA z roku 2011, v odôvodnení 143 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze rozhodnutie BNetzA z roku 2011 ukladalo prevádzkovatelom distribucných sústav povinnost vyberat spornú prirázku od vsetkých konecných odberatelov alebo dodávatelov a ze toto rozhodnutie tiez stanovovalo mesacné prevody príjmov vytvorených z tejto prirázky rôznym prevádzkovatelom prenosových sústav. 123 Bod 3 v spojení s bodom 5.2 rozhodnutia BNetzA z roku 2011 totiz stanovujú, ze prevádzkovatelia distribucných sústav sú povinní vyberat spornú prirázku "od vsetkých konecných odberatelov alebo dodávatelov a mesacne ju prevádzat príslusnému prevádzkovatelovi prenosovej sústavy". Preto treba dospiet k záveru, ze sporná prirázka, zavedená správnym orgánom prostredníctvom regulacného opatrenia, mala záväzný charakter vo vztahu ku konecným odberatelom ako uzívatelom sústavy, kedze uvedené rozhodnutie ukladalo prevádzkovatelom distribucných sústav povinnost preniest na uvedených odberatelov dodatocné náklady spojené so spornou prirázkou, na rozdiel od situácie, ktorá viedla k rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([61]C-405/16 P, [62]EU:C:2019:268, bod [63]70). 124 Okrem toho na jednej strane je tento záver Komisie zalozený na výklade podanom nemeckými orgánmi v priebehu správneho konania, z ktorého jasne vyplýva, ze prevádzkovatelia distribucných sústav mali povinnost vyberat spornú prirázku od konecných odberatelov alebo dodávatelov a mesacne ju prevádzat na jednotlivých prevádzkovatelov prepravných sústav. Na druhej strane napriek tomu, ze Komisia v rozhodnutí o zacatí konania jednoznacne potvrdila, ze rozhodnutie BNetzA z roku 2011 ulozilo prevádzkovatelom distribucných sústav povinnost vyberat spornú prirázku od konecných odberatelov ako uzívatelov sústav (pozri najmä bod 14 rozhodnutia o zacatí konania), nemecké orgány v priebehu správneho konania neuviedli nic, co by malo spochybnit tento záver. 125 Pokial ide okrem toho o tvrdenie, ze rozhodnutie BNetzA z roku 2011 nemalo právne záväzné úcinky, lebo platobná povinnost vztahujúca sa na uzívatelov sústav vyplývala výlucne zo súkromnoprávnych zmlúv medzi prevádzkovatelmi a uzívatelmi sústav, a podla ktorého BNetzA nemohla ulozit povinnost, ktorá nebola povolená právnym rámcom, t. j. predpisom StromNEV 2011 a zákonom o podpore kogenerácie tepla a elektrickej energie z 19. marca 2002, na ktorý odkazuje tento predpis, a bez ohladu na prípustnost tohto tvrdenia uvedeného v replike, je potrebné uviest, ze znenie bodu 3 rozhodnutia BNetzA z roku 2011 ukladá prevádzkovatelom distribucných sústav povinnost vyberat spornú prirázku, sú teda povinní vyberat od svojich zákazníkov túto prirázku. Kedze toto rozhodnutie bolo súcastou schémy úcinnej pocas relevantného obdobia a vyvolalo právne záväzné úcinky, ktoré navyse neboli odstránené ustanoveniami, ktoré túto schému postupne zrusili (pozri body 14 a 15 vyssie), treba dospiet k záveru, ze schéma zalozená na spornej prirázke mala právne záväzný úcinok. 126 Napokon Komisia v odôvodneniach 39, 144 a 145 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze mechanizmus spornej prirázky zabezpecoval prevádzkovatelom sústav úplnú kompenzáciu straty, ktorú vykazovali z dôvodu sporného oslobodenia, pretoze výska uvedenej prirázky bola prispôsobená sume zdrojov pozadovaných z dôvodu sporného oslobodenia. 127 Tento výklad Komisie potvrdzujú body 2 a 6 rozhodnutia BNetzA z roku 2011, ktoré vyzadujú, aby prevádzkovatelia prepravných sústav zohladnili odhady strát príjmov vyplývajúcich zo sporného oslobodenia pri výpocte spornej prirázky a aby kazdý prevádzkovatel sústavy jednotlivo nahrádzal rozdiel medzi odhadom straty príjmov a skutocne dosiahnutými nizsími príjmami. 128 Dalsie tvrdenia zalobkyne nemôzu vyvrátit tieto závery. 129 Pokial ide po prvé o tvrdenie, ze výsku spornej prirázky neurcuje stát, ale prevádzkovatelia prenosových sústav, stací pripomenút, ze ako uviedla Komisia v odôvodnení 37 napadnutého rozhodnutia, v prvom roku uplatnovania schémy rozhodnutie BNetzA z roku 2011 stanovilo pociatocnú výsku spornej prirázky na 440 miliónov eur, z coho bola odhadovaná suma 140 miliónov eur na individuálne poplatky uplatnované voci nespickovým odberatelom a 300 miliónov eur na sporné oslobodenie, a v druhom roku uplatnovania schémy uvedené rozhodnutie BNetzA stanovilo velmi podrobnú metódu výpoctu prirázky. Ako vyplýva z bodov 1 a 2 uvedeného rozhodnutia, ako aj z jeho bodu 5.2, prevádzkovatelia prepravnej sústavy mali urcit na jednej strane predpokladanú stratu vyplývajúcu z oslobodenia v porovnaní s úplným zaplatením sietových poplatkov a na druhej strane ocakávaný odber s cielom urcit výsku spornej prirázky za kilowatthodinu vzhladom na príjmy dosiahnuté pocas predposledného roka. Ako navyse uviedla Komisia v odôvodnení 39 napadnutého rozhodnutia, v súlade s rozhodnutím BNetzA z roku 2011 mali prevádzkovatelia prenosovej sústavy kazdorocne upravit výsku spornej prirázky na základe skutocných financných potrieb vyplývajúcich z predchádzajúceho roka. 130 Po druhé treba odmietnut tvrdenie, ze neexistoval ziadny zákonný mechanizmus na zarucenie úplnej náhrady strát, a to najmä z dôvodu nemoznosti preniest náklady spornej prirázky v prípade nevymozitelných pohladávok. Kvalifikácia spornej prirázky ako poplatku nedanového charakteru totiz postacuje na to, aby sa príjmy z tohto poplatku povazovali za státne prostriedky, pricom nie je potrebné, aby sa stát zaviazal kompenzovat straty spôsobené nezaplatením uvedenej prirázky, a to najmä v prípade nevymozitelných pohladávok. Hoci, ako uznáva Komisia, straty nenávratných pohladávok ekonomicky znásajú prevádzkovatelia distribucnej sústavy, treba uviest, ze strata príjmov z dôvodu platobnej neschopnosti nepredstavuje stratu príjmov v zmysle dotknutej schémy a je odôvodnená tým, ze vztahy medzi prevádzkovatelmi sústavy a konecnými dlzníkmi spornej prirázky sú súkromnoprávnymi vztahmi. 131 Pokial ide po tretie o tvrdenie, ze vzhladom na výlucné urcenie prostriedkov vytvorených spornou prirázkou nemal stát ziadnu dispozicnú právomoc vo vztahu k financným prostriedkom, co podla rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([64]C-405/16 P, [65]EU:C:2019:268, bod [66]76), údajne vylucuje, aby sporná prirázka zahrnala pouzitie státnych zdrojov, treba konstatovat, ze v bode 76 uvedeného rozsudku bola existencia výlucného urcenia prostriedkov posúdená v rámci preskúmania státnej kontroly nad prevádzkovatelmi sústav, a nie v rámci preskúmania existencie poplatku nedanového charakteru, ako v prejednávanej veci. Toto tvrdenie bude preto preskúmané v súvislosti s preskúmaním státnej kontroly nad uvedenými prevádzkovatelmi (pozri body 144 az 145 nizsie). V kazdom prípade kvalifikácia spornej prirázky ako poplatku nedanového charakteru, pokial sa potvrdí na základe vyssie uvedeného posúdenia, nie je spochybnená existenciou výlucného urcenia prostriedkov. Naopak, tento posledný uvedený prvok potvrdzuje, ze mechanizmus prirázky sa riadi státom stanovenými ustanoveniami. 132 Vzhladom na uvedené treba dospiet k záveru, ze rozhodnutie BNetzA z roku 2011, ktoré prevádzkovatelom distribucných sústav právne záväzným spôsobom ukladá povinnost vyberat spornú prirázku od konecných odberatelov ako uzívatelov sústav, predstavuje poplatok nedanového charakteru alebo povinný poplatok v zmysle judikatúry uvedenej v bode 121 vyssie, a teda zahrna pouzitie státnych zdrojov. 3) O existencii státnej kontroly nad prostriedkami získanými na základe prirázky alebo nad prevádzkovatelmi sústav 133 Pokial ide o druhý prvok, a to existenciu státnej kontroly nad prostriedkami získanými na základe prirázky alebo nad prevádzkovatelmi sústav, treba uviest, ze je pravda, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neexistuje státna kontrola nad prevádzkovatelmi sústav v zmysle zásad stanovených Súdnym dvorom v rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([67]C-405/16 P, [68]EU:C:2019:268), ktorý sa okrem toho týkal tých istých prevádzkovatelov nemeckej elektrickej sústavy. Skutocnost, ze títo prevádzkovatelia podliehajú povoleniu alebo certifikácii a ze sú drzitelmi koncesií, totiz nestací na preukázanie toho, ze jednoducho konajú pod verejnou kontrolou. Súdny dvor tiez spresnil, ze obycajný dohlad nad riadnym výkonom dotknutej schémy v tejto súvislosti nepostacuje (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [69]C-405/16 P, [70]EU:C:2019:268, body [71]77 az [72]85). 134 Neexistencia trvalej verejnej kontroly nad prevádzkovatelmi sústav vsak v prejednávanej veci nie je rozhodujúca, kedze existuje státna kontrola nad financnými prostriedkami, teda nad celým mechanizmom výberu a rozdelovania spornej prirázky (pozri tiez judikatúru citovanú v bode 89 vyssie). 135 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze rozhodnutie BNetzA z roku 2011 ukladá prevádzkovatelom sústav povinnost vyberat od uzívatelov sústav, vrátane konecných odberatelov, spornú prirázku tak, ako ju vycíslila BNetzA (za rok 2012) alebo podla metódy stanovenej týmto orgánom (za rok 2013), pricom vybraté príjmy sa platia prevádzkovatelom prepravných sústav ako kompenzácia zvýsených nákladov vzniknutých sporným oslobodením. Okrem toho je medzi úcastníkmi konania nesporné, ze príjmy vytvorené spornou prirázkou sú urcené na ciele schémy výlucne preskúmanými zákonmi a inými právnymi predpismi. V bode 129 vyssie bolo tiez uvedené, ze podla rozhodnutia BNetzA z roku 2011 prevádzkovatelia sústav dostávali sumu zodpovedajúcu dodatocným nákladom spôsobeným sporným oslobodením, pricom výska spornej prirázky je prispôsobená sume zdrojov pozadovaných z dôvodu sporného oslobodenia. 136 Za týchto okolností treba dospiet k záveru, ze na jednej strane existuje analógia medzi spornou prirázkou a dodatocnými nákladmi spôsobenými sporným oslobodením, a na druhej strane, ze prevádzkovatelia sústav konali ako obycajní sprostredkovatelia pri vykonávaní mechanizmu, ktorý sa v celom rozsahu riadi státom stanovenými ustanoveniami (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 20. septembra 2019, FVE Holýsov I a i./Komisia, [73]T-217/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, [74]EU:T:2019:633, body [75]115 a [76]116). 137 Tvrdenia zalobkyne nemôzu spochybnit tento záver. 138 Po prvé, hoci skutocnost, ze sporná prirázka sa vyberá na základe cielov státu alebo státnej politiky uplatnovanej rozhodnutím BNetzA z roku 2011, nie je sama osebe rozhodujúcim prvkom v rámci preukázania existencie státnej kontroly, nic to nemení na tom, ze ide o jeden z prvkov, z ktorých vyplýva, ze existuje státna kontrola nad systémom výberu a rozdelovania spornej prirázky. 139 Po druhé tvrdenie, podla ktorého prevádzkovatelia sústav nie sú organizáciami poverenými státom na správu príjmov zo spornej prirázky, ale sa podielajú výlucne na uplatnovaní schémy, nie je presvedcivé. Podla judikatúry totiz v tejto súvislosti nie je nevyhnutné výslovné "poverenie", pokial sa na základe vyssie uvedených úvah preukáze, ze existuje státna kontrola nad celým mechanizmom výberu spornej prirázky a rozdelovania získaných financných prostriedkov. Vo veciach, v ktorých bola absencia takéhoto státneho "poverenia" rozhodujúcim prvkom na vylúcenie státnej povahy dotknutých financných prostriedkov, totiz islo bud o obycajnú povinnost nákupu ulozenú súkromnoprávnym podnikom z ich vlastných financných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, [77]C-379/98, [78]EU:C:2001:160, body [79]58 az [80]61, a z 13. septembra 2017, ENEA, [81]C-329/15, [82]EU:C:2017:671, body [83]26 a [84]30), alebo o neexistenciu povinného poplatku ulozeného konecným odberatelom a zároven absenciu státnej kontroly nad financnými prostriedkami vytvorenými z predmetného poplatku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [85]C-405/16 P, [86]EU:C:2019:268, body [87]65 az [88]86). 140 Po tretie okolnost, ze prevádzkovatelia sietí sú súkromnoprávnymi subjektmi a konajú na základe súkromnoprávnych vztahov, a to najmä pokial ide o vymáhanie pohladávok spojených so spornou prirázkou, pricom nemajú ziadnu výkonnú právomoc, nie je sama osebe rozhodujúca, kedze dôlezité je to, ci tieto subjekty boli urcené státom s cielom spravovat státne prostriedky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [89]C-262/12, [90]EU:C:2013:851, bod [91]20, a z 20. septembra 2019, FVE Holýsov I a i./Komisia, [92]T-217/17, neuverejnený, vec v odvolacom konaní, [93]EU:T:2019:633, bod [94]126). Okrem toho, hoci je tvrdenie zalozené na tom, ze väcsinovým vlastníkom jedného z prevádzkovatelov prepravnej sústavy, a to spolocnosti TransnetBW, bol stát, dôvodné, nie je v tejto súvislosti relevantné. 141 Po stvrté je pravda, ze podla judikatúry dohlad orgánov verejnej moci nad riadnym výkonom systému nestací na preukázanie existencie kontroly nad dotknutými prevádzkovatelmi alebo financnými prostriedkami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [95]C-405/16 P, [96]EU:C:2019:268, bod [97]77). 142 V rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([98]C-405/16 P, [99]EU:C:2019:268, bod [100]82), vsak Súdny dvor nespochybnuje svoju judikatúru, podla ktorej financné prostriedky pochádzajúce z povinných poplatkov ulozených právnou úpravou státu, ktoré sú spravované a rozdelované v zmysle tejto právnej úpravy, sa môzu povazovat za státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked sú ich správou poverené subjekty, ktoré nie sú orgánmi verejnej moci (rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [101]C-262/12, [102]EU:C:2013:851, bod [103]25), ale zdôraznuje, ze v tomto druhom prípade chýbajú dva podstatné prvky, a to existencia zásady úplného krytia kúpnej povinnosti dotknutým clenským státom a skutocnost, ze dotknuté sumy boli zverené Caisse des dépôts et consignations (Státna sporitelna a pokladna), t. j. verejnoprávnej právnickej osobe, ktorá konala pod vedením státu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [104]C-405/16 P, [105]EU:C:2019:268, body [106]83 az [107]85). Toto tvrdenie teda nie je presvedcivé, ak sa na základe predchádzajúcich úvah preukáze, ze tak, ako uvádza Komisia, sa státna kontrola týka celého mechanizmu výberu spornej prirázky a rozdelovania príjmov vytvorených touto prirázkou, vrátane celkového pokrytia zvýsených nákladov vyvolaných touto prirázkou (pozri bod 135 vyssie). 143 Po piate tvrdenie, podla ktorého stát nezarucuje pokrytie prípadných strát príjmov, kedze zvýsené náklady, ktoré nemusia byt prenesené, a správcovia uzavretých distribucných sústav sú povinní priznat sporné oslobodenie bez toho, aby mali nárok na akúkolvek náhradu, bolo odmietnuté v rámci kvalifikácie spornej prirázky ako poplatku nedanového charakteru (pozri bod 130 vyssie). 144 Po sieste, pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze výlucné urcenie dotknutých prostriedkov vylucuje akúkolvek právomoc státu nakladat s prostriedkami vytvorenými spornou prirázkou, je pravda, ze ak za urcitých okolností súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. júla 2008, Essent Netwerk Noord a i., [108]C-206/06, [109]EU:C:2008:413, bod [110]69; z 15. mája 2019, Achema a i., [111]C-706/17, [112]EU:C:2019:407, bod [113]66, a z 11. decembra 2014, Rakúsko/Komisia, [114]T-251/11, [115]EU:T:2014:1060, bod [116]70), povazoval výlucné urcenie prostriedkov ulozené zákonom za nepriamy dôkaz toho, ze financné prostriedky alebo správcovia týchto prostriedkov boli pod verejnou kontrolou, a teda za nepriamy dôkaz pouzitia státnych prostriedkov, za iných okolností Súdny dvor aj v prípade výlucného urcenia prostriedkov odmietol existenciu rozhodujúceho vplyvu orgánov verejnej moci, a teda existenciu pouzitia státnych prostriedkov v prípade chýbajúcej právomoci nakladat s financnými prostriedkami, t. j. moznost odlisného urcenia týchto prostriedkov zo strany orgánov verejnej moci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [117]C-405/16 P, [118]EU:C:2019:268, bod [119]76). 145 Treba vsak zohladnit, ze v rozsudku z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia ([120]C-405/16 P, [121]EU:C:2019:268), Súdny dvor na rozdiel od predchádzajúcej judikatúry preskúmal túto skutocnost s cielom posúdit existenciu státnej kontroly nad financnými prostriedkami v situácii, ked vylúcil povinnú povahu zátaze, pricom spresnil, ze výlucné urcenie prostriedkov by viedlo skôr k preukázaniu toho, ze pri neexistencii akejkolvek inej skutocnosti v opacnom zmysle by stát nebol presne schopný nakladat s týmito prostriedkami, t. j. rozhodnút o odlisnom urcení, nez je to, ktoré upravujú dotknuté ustanovenia právnych predpisov. Súdny dvor teda skôr nez to, aby sa vrátil k predchádzajúcej judikatúre, ktorá bola navyse krátko nato potvrdená rozsudkom z 15. mája 2019, Achema a i. ([122]C-706/17, [123]EU:C:2019:407, bod [124]66), sa zámerne obmedzil na uvedenie toho, ze ak neexistujú iné dôkazy, táto okolnost sama osebe nie je rozhodujúca na preukázanie existencie takejto kontroly. 146 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, treba dospiet k záveru, ze sporná prirázka predstavuje v súlade s relevantnou judikatúrou poplatok nedanového charakteru alebo povinný poplatok, ktorého výska bola stanovená orgánom verejnej moci (na rok 2012), alebo metódou ulozenou týmto orgánom (na rok 2013), ktorý sleduje ciele verejného záujmu, ze bol ulozený prevádzkovatelom sústav na základe objektívnych kritérií a ze bol vyberaný týmito prevádzkovatelmi podla pravidiel stanovených vnútrostátnymi orgánmi. 147 Z toho vyplýva, ze sporné oslobodenie od dane predstavuje opatrenie poskytnuté zo státnych prostriedkov. 148 Preto musí byt druhá cast druhého zalobného dôvodu zamietnutá. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Covestro Deutschland AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii. 3. Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Collins Kreuschitz Csehi Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. októbra 2021. Podpisy __________________________________________________________________ ( [125]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [126]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvy3Z60/L85123-1052TMP.html#t-ECR_62018TJ0745_EXT_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:014:TOC 3. file:///tmp/lynxXXXXvy3Z60/L85123-1052TMP.html#t-ECR_62018TJ0745_EXT_SK_01-E0002 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:014:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:142:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A94&anchor=#point35 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&anchor=#point39 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A316&anchor=#point30 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&anchor=#point55 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&anchor=#point48 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1998%3A199&anchor=#point51 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A233&anchor=#point57 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&anchor=#point34 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A384&anchor=#point40 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A90&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A90 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A120&anchor=#point63 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A582&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A582 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A685&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A685 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A585&anchor=#point165 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&anchor=#point36 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A130&anchor=#point38 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point49 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point70 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point76 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point77 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point85 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633&anchor=#point115 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633&anchor=#point116 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&anchor=#point58 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A160&anchor=#point61 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point26 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&anchor=#point30 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point65 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point86 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point20 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A633&anchor=#point126 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point77 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point82 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&anchor=#point25 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point83 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point85 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A413&anchor=#point69 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point66 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1060&anchor=#point70 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&anchor=#point76 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point66 125. file:///tmp/lynxXXXXvy3Z60/L85123-1052TMP.html#c-ECR_62018TJ0745_EXT_SK_01-E0001 126. file:///tmp/lynxXXXXvy3Z60/L85123-1052TMP.html#c-ECR_62018TJ0745_EXT_SK_01-E0002