ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma rozsírená komora) z 2. februára 2022 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trhy s plynom v strednej a východnej Európe - Rozhodnutie, ktorým sa individuálne záväzky ponúknuté podnikom vyhlasujú za záväzné - Clánok 9 nariadenia (ES) c. 1/2003 - Primeranost týchto záväzkov vzhladom na obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré boli pôvodne uvedené v oznámení o výhradách - Rozhodnutie Komisie nevyzadovat záväzky týkajúce sa niektorých pôvodných obáv - Zásada riadnej správy vecí verejných - Transparentnost - Povinnost odôvodnenia - Ciele energetickej politiky Únie - Zásada energetickej solidarity - Zneuzitie právomoci" Vo veci T-616/18, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., so sídlom vo Varsave (Polsko), v zastúpení: K. Karasiewicz, radca prawny, T. Kazmierczak, K. Kicun a P. Moskwa, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Litovská republika, v zastúpení: K. Dieninis a R. Dzikovic, splnomocnení zástupcovia, Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna a M. Nowacki, splnomocnení zástupcovia, a Overgas Inc., so sídlom v Sofii (Bulharsko), v zastúpení: S. Gröss a S. Cappellari, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Meessen a J. Szczodrowski, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Gazprom PJSC, so sídlom v Moskve (Rusko), a Gazprom export LLC, so sídlom v Petrohrade (Rusko), v zastúpení: J. Karenfort, J. Hainz, B. Evtimov, N. Tuominen, J. Heithecker, advokáti, a D. O'Keeffe, solicitor, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2018) 3106 final z 24. mája 2018 týkajúceho sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (Vec AT.39816 - Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), R. Barents, C. Mac Eochaidh a T. Pynnä, tajomník: R. Ukelyte, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. a 19. mája 2021, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu a okolnosti, ktoré nastali po podaní zaloby 1 Zalobkyna, Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A., je materskou spolocnostou skupiny PGNiG, ktorá pôsobí v plynárenstve a ropnom priemysle hlavne v Polsku. Táto skupina vykonáva najmä prieskum lozísk a tazbu plynu a surovej ropy, ako aj dovoz, predaj a distribúciu plynu. 2 Zalobkyna navrhuje zrusit rozhodnutie Komisie C(2018) 3106 final z 24. mája 2018 týkajúce sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 Dohody o EHP (Vec AT.39816 - Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým boli záväzky ponúknuté spolocnostami Gazprom PJSC a Gazprom export LLC (dalej spolocne len "skupina Gazprom") vyhlásené za záväzné. 3 Napadnutým rozhodnutím sa skoncilo správne konanie vedené Komisiou, ktorá vzhladom na zákaz zneuzívania dominantného postavenia stanovený v clánku 102 ZFEÚ skúmala súlad urcitých postupov skupiny Gazprom týkajúcich sa plynárenského odvetvia v urcitých krajinách strednej a východnej Európy (dalej len "KSVE"), konkrétne v Bulharsku, Ceskej republike, Estónsku, Lotyssku, Litve, Madarsku, Polsku a na Slovensku (dalej spolu len "dotknuté KSVE"). A. O správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia 4 V rokoch 2011 az 2015 Komisia prijala viacero opatrení s cielom presetrit fungovanie trhov s plynom v strednej a východnej Európe. Najmä na základe clánkov 18 a 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) zaslala ziadosti o informácie rôznym subjektom pôsobiacim na trhu vrátane skupiny Gazprom a niektorým z jej odberatelov vrátane zalobkyne a vykonala kontroly vrátane kontroly v priestoroch zalobkyne v roku 2011. Správne konanie týkajúce sa tohto vysetrovania, o ktoré priamo ide v prejednávanej veci, bolo zapísané pod císlom "vec AT.39816 - Dodávky zemného plynu v strednej a východnej Európe" (dalej len "vec AT.39816"). 5 V rámci tejto veci Komisia 31. augusta 2012 formálne zacala konanie s cielom prijat podla clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003 a clánku 2 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), rozhodnutie na základe kapitoly III nariadenia c. 1/2003. 6 Komisia 22. apríla 2015 podla clánku 10 nariadenia c. 773/2004 zaslala skupine Gazprom OV oznámenie o výhradách (dalej len "OV"). V tomto oznámení Komisia na úvod uviedla, ze Gazprom mala dominantné postavenie na vnútrostátnych trhoch s velkoobchodnými dodávkami plynu v dotknutých KSVE a ze v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ zneuzívala toto postavenie uplatnovaním protisútaznej stratégie s cielom rozdrobit a izolovat tieto trhy, a tak zabránit volnému pohybu plynu v dotknutých KSVE. 7 Komisia sa domnievala, ze táto stratégia skupiny Gazprom zahrnala tri druhy protisútazných postupov týkajúcich sa jej odberatelov v dotknutých KSVE (dalej len "dotknutí odberatelia") a ich zmlúv uzavretých s nou (dalej len "dotknuté zmluvy"): - po prvé Gazprom ulozil územné obmedzenia vo svojich zmluvách o dodávkach plynu s velkoobchodníkmi, ako aj s niektorými priemyselnými odberatelmi v dotknutých KSVE (dalej len "výhrady týkajúce sa územných obmedzení"), pricom tieto obmedzenia vyplývajú zo zmluvných podmienok, ktoré zakazujú vývoz mimo územia dodávok alebo ukladajú povinnost pouzit dodaný plyn na danom území. Gazprom tiez vyuzíval dalsie opatrenia brániace cezhranicným tokom plynu; - po druhé tieto územné obmedzenia umoznili skupine Gazprom viest nekalú cenovú politiku v piatich dotknutých KSVE, konkrétne v Bulharsku, Estónsku, Lotyssku, Litve a Polsku (dalej len "pät KSVE dotknutých cenovými postupmi") tým, ze nanucovala nadmerné ceny, kedze tieto ceny boli ovela vyssie nez úroven jej nákladov alebo urcité ceny povazované za referencné ceny (dalej len "výhrady týkajúce sa cenových postupov"); - po tretie Gazprom, pokial ide o Bulharsko a Polsko, podmienil svoje dodávky plynu získaním urcitých záruk zo strany velkoobchodníkov v súvislosti s prepravou plynu. Tieto záruky sa týkali jednak investícií bulharského velkoobchodníka do projektu plynovodu South Stream a jednak súhlasu polského velkoobchodníka, konkrétne zalobkyne, s posilnením kontroly zo strany skupiny Gazprom v oblasti riadenia polského úseku plynovodu Jamal, jedného z hlavných tranzitných plynovodov v Polsku (dalej len "výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal"). 8 Dna 29. septembra 2015 Gazprom odpovedal na OV tak, ze spochybnil obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej sútaze, a potom bol podla clánku 12 nariadenia c. 773/2004 vypocutý na vypocutí, ktoré sa konalo 15. decembra 2015. 9 Dna 14. februára 2017 Gazprom na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 predlozil formálny návrh záväzkov (dalej len "pociatocné záväzky"), pricom nadalej spochybnoval obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze uvedené v OV. Tomuto návrhu predchádzali neformálne návrhy záväzkov. 10 Dna 16. marca 2017 Komisia na úcely zhromazdenia pripomienok dotknutých strán k pociatocným záväzkom uverejnila v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie podla clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 81, 2017, s. 9), ktoré obsahovalo zhrnutie veci AT.39816, ako aj podstatnú cast obsahu pociatocných záväzkov. Na základe toho istého ustanovenia mali dotknuté strany lehotu siedmich týzdnov zacínajúcu plynút odo dna uverejnenia uvedeného oznámenia na predlozenie svojich pripomienok (dalej len "test trhu"). Komisia dostala 44 súborov pripomienok dotknutých strán vrátane zalobkyne, polskej vlády, predsedu Urzad Regulacji Energetyki (Úrad pre reguláciu energetiky, Polsko; dalej len "polský úrad") a Gaz-System S.A., prevádzkovatela polského úseku plynovodu Jamal. 11 Dna 15. marca 2018 po tom, co mu boli dorucené nedôverné verzie pripomienok dotknutých strán k pociatocným záväzkom, Gazprom predlozil zmenený návrh záväzkov (dalej len "konecné záväzky"). 12 Komisia sa v súlade s clánkom 14 nariadenia c. 1/2003 poradila s Poradným výborom pre kartely a dominantné postavenie (dalej len "poradný výbor") a najmä mu zaslala predbezný návrh rozhodnutia. Dna 2. mája 2018 poradný výbor vydal kladné stanovisko k tomuto predbeznému návrhu. Okrem toho vysetrovatel podla clánku 16 rozhodnutia predsedu Komisie 2011/695/EÚ z 13. októbra 2011 o funkcii a pôsobnosti vysetrovatela v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([5]Ú. v. EÚ L 275, 2011, s. 29) vydal 2. mája 2018 svoju záverecnú správu. 13 Dna 24. mája 2018 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, ku ktorému boli pripojené konecné záväzky. Týmto rozhodnutím schválila uvedené záväzky, vyhlásila ich za záväzné a ukoncila správne konanie, pricom dospela k záveru, ze uz nie je opodstatnené, aby konala v súvislosti s potenciálne zneuzívajúcimi postupmi, ktoré boli pôvodne uvedené v OV. B. O napadnutom rozhodnutí 14 Komisia v napadnutom rozhodnutí najprv uviedla predbezné posúdenie postupov skupiny Gazprom a potom opísala pociatocné záväzky, výsledky testu trhu, ako aj konecné záväzky. Následne uviedla svoje posúdenie konecných záväzkov a dôvody, ktoré ju viedli k tomu, ze ich vzhladom na svoje obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze povazovala za postacujúce. 1. O predbeznom posúdení predmetných postupov 15 V oddiele 4 napadnutého rozhodnutia, v ktorom je uvedené predbezné posúdenie, Komisia vymedzila relevantné trhy ako predchádzajúce vnútrostátne trhy velkoobchodných dodávok plynu. V tejto súvislosti tiez konstatovala, ze Gazprom má na relevantných trhoch v dotknutých KSVE dominantné postavenie. 16 Komisia sa domnievala, ze Gazprom mohol zneuzit svoje dominantné postavenie v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ tým, ze uplatnovala protisútaznú stratégiu, ktorej cielom bolo zabránit volnému pohybu plynu v dotknutých KSVE a tým izolovat relevantné trhy týchto krajín. Konkrétne uviedla, ze táto stratégie zahrnajú tri súbory protisútazných postupov, ktoré v podstate zodpovedajú obavám týkajúcim sa hospodárskej sútaze, ktoré boli uvedené v OV a opísané vyssie v bode 7. 17 Pokial ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, hoci niektoré z dotknutých strán v rámci testu trhu namietali neexistenciu záväzkov, ktoré by riesili tieto výhrady, Komisia v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze po podrobnejsom skúmaní sa jej predbezné obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze nepotvrdili. Po prvé uviedla, ze polský úrad v rozhodnutí z 19. mája 2015, ktorým osvedcil spolocnost Gaz-System ako nezávislého prevádzkovatela sústavy (dalej len "NPS") polského úseku plynovodu Jamal (dalej len "osvedcujúce rozhodnutie"), najmä dospel k záveru, ze Gaz-System má rozhodujúci vplyv na rozhodnutia o investíciách týkajúcich sa tohto úseku, ako aj ich uskutocnovanie. Spolocnost System Gazociagów Tranzytowych EuRoPol Plyn S.A. (dalej len "EuRoPol") ako vlastník plynovodu ani Gazprom ako akcionár spolocnosti EuRoPol preto neboli schopné zablokovat tieto rozhodnutia. Po druhé Komisia poukázala na medzivládny charakter vztahov medzi subjektmi pôsobiacimi v plynárenskom odvetví v Polsku, a to najmä pokial ide o výstavbu a správu polského úseku plynovodu Jamal, a dospela k záveru, ze táto okolnost do velkej miery mohla urcovat správanie dotknutých subjektov. 2. O obsahu konecných záväzkov 18 Predpokladá sa, ze konecné záväzky, ktoré sú pripojené k napadnutému rozhodnutiu, sú reakciou na obavy Komisie týkajúce sa hospodárskej sútaze. 19 Pokial ide v prvom rade o záväzky, ktorých cielom je riesit obavy týkajúce sa územných obmedzení (dalej len "záväzky týkajúce sa územných obmedzení"), Gazprom sa v prvom rade v podstate zaviazal zrusit v zmluvách o dodávkach plynu uzavretých so svojimi odberatelmi so sídlom v dotknutých KSVE vsetky podmienky, ktoré priamo alebo nepriamo zakazujú volný pohyb plynu v regióne tvorenom týmito krajinami alebo mu bránia. 20 Navyse, aby sa napriek izolácii infrastruktúry Bulharska a pobaltských krajín umoznil tok plynu medzi Bulharskom a pobaltskými krajinami na jednej strane a ostatnými dotknutými KSVE na druhej strane, Gazprom sa zaviazal prijat opatrenia s cielom poskytnút dotknutým odberatelom moznost poziadat o dodanie celého zmluvného objemu plynu alebo jeho casti dodávaného na urcité odberné miesta v Madarsku, v Polsku a na Slovensku na iné odberné miesto v Bulharsku alebo v pobaltských krajinách. V nadväznosti na test trhu Gazprom v konecných záväzkoch najmä posilnil svoj návrh týkajúci sa zmeny odberných miest. 21 Okrem toho s cielom umoznit bulharskému prevádzkovatelovi sústavy kontrolovat toky v Bulharsku, Gazprom sa najmä zaviazal prijat opatrenia na zmenu relevantných zmlúv o dodávkach a preprave plynu s cielom umoznit uzatvorenie zmlúv o vzájomnom prepojení medzi Bulharskom a dalsími clenskými státmi, najmä Gréckom, ako aj úpravu metódy pridelovania plynu. 22 Pokial ide v druhom rade o záväzky, ktorých cielom je riesit obavy týkajúce sa cien (dalej len "záväzky týkajúce sa cenových postupov"), Gazprom sa zaviazal vlozit do zmlúv podmienky týkajúce sa úpravy cien alebo prípadne zmenit podmienky, ktoré sú súcastou zmlúv uzavretých s jej dotknutými odberatelmi v Bulharsku, Estónsku, Lotyssku, Litve a Polsku. Tieto nové alebo zmenené podmienky týkajúce sa úpravy cien najmä stanovujú, ze ak zmluvné strany do 120 dní nedospejú k dohode o novej cene, kazdá zmluvná strana môze predlozit spor rozhodcovskému súdu, ktorý musí vychádzat z cenových usmernení, ktoré sú súcastou týchto podmienok, a musí byt zriadený v rámci Európskej únie. Okrem toho upravené ceny sa budú uplatnovat so spätnou úcinnostou odo dna dorucenia ziadosti o úpravu cien. 23 Pokial ide v tretom rade o záväzky súvisiace s obavami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze, ktorých predmetom je podmienenie dodávok plynu za urcitú cenu získaním záruky týkajúcej sa investícií do projektu plynovodu South Stream od bulharského velkoobchodníka, Gazprom sa zaviazal umoznit bulharským partnerom zapojeným do tohto projektu odstúpit od neho bez vyvodenia ich zodpovednosti za skodu a bez vymáhania zliav z cien plynu, ktoré poskytla ako protihodnotu za ich úcast na tomto projekte. Okrem toho vzhladom na ohlásené vzdanie sa bulharského úseku tohto projektu plynovodu sa Gazprom tiez zaviazala, ze nebude ziadat náhradu skody ako osobitnú kompenzáciu spojenú so vzdaním sa tohto úseku. 3. O posúdení a uskutocnovaní konecných záväzkov 24 Komisia v napadnutom rozhodnutí v podstate dospela k záveru, ze konecné záväzky boli úcinné a nevyhnutné na riesenie jej obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze, a neboli neprimerané, pricom uviedla, ze v tejto súvislosti vzala do úvahy udalosti, ku ktorým doslo na trhoch so zemným plynom od dorucenia OV. Najmä poukázala na to, ze po prvé Gazprom uz prijal urcité opatrenia s cielom vo väcsej miere zosúladit svoje správanie s právnymi predpismi týkajúcimi sa hospodárskej sútaze, po druhé situácia z hladiska plynárenskej infrastruktúry sa v niektorých z dotknutých KSVE, konkrétne v Ceskej republike, v Madarsku, v Polsku a na Slovensku, zlepsila, takze sa umoznili cezhranicné toky plynu, aj ked trhy so zemným plynom v pobaltských krajinách a v Bulharsku zostali izolované od ostatných trhov so zemným plynom v Únii, a po tretie v dôsledku poklesu cien ropy sa niektoré z dlhodobých cien plynu vyplývajúce zo vzorcov, ktorých súcastou bolo naviazanie na ceny ropných výrobkov, tiez znízili. 25 Komisia preto rozhodla, ze na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 vyhlási konecné záväzky za záväzné. Pokial ide o dobu ich uplatnovania, v napadnutom rozhodnutí je stanovené, ze tieto záväzky sa budú uplatnovat pocas obdobia ôsmich rokov odo dna dorucenia uvedeného rozhodnutia skupine Gazprom s výnimkou záväzkov týkajúcich sa projektu plynovodu South Stream uvedených vyssie v bode 23, ktoré sú záväzné na obdobie 15 rokov od tohto dna. 26 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 Záväzky uvedené v prílohe sú záväzné pre [spolocnost Gazprom], ako aj ktorýkolvek právny subjekt priamo alebo nepriamo ovládaný touto spolocnostou na obdobie ôsmich rokov s výnimkou záväzkov uvedených v bode 21 prílohy, ktoré sú záväzné na obdobie 15 rokov, a to odo dna urceného v záväzkoch. Clánok 2 Konstatuje sa, ze uz nie je opodstatnené[, aby Komisia konala] v tejto veci. ..." C. O staznosti 27 Súbezne so správnym konaním, ktoré zacala Komisia a ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, zalobkyna podala 9. marca 2017 na základe clánku 5 nariadenia c. 773/2004 staznost, v ktorej namietala údajné zneuzívajúce postupy skupiny Gazprom (dalej len "staznost"). Tieto postupy, ktoré sa do velkej miery prekrývali s obavami, ktoré uz boli uvedené v OV, zahrnali najmä tvrdenia týkajúce sa zneuzívajúcich postupov skupiny Gazprom súvisiacich s polským úsekom plynovodu Jamal. 28 Dna 29. marca 2017 Komisia potvrdila prijatie staznosti, ktorá bola následne zaregistrovaná pod císlom "vec AT.40497 - Polské ceny plynu" (dalej len "vec AT.40497"). 29 V liste z 31. marca 2017 zaslanom zalobkyni Komisia uviedla, ze postupy uvedené v staznosti a postupy, ktorých sa týkajú pociatocné záväzky, sa zrejme prekrývajú, a vyzvala ju, aby predlozila pripomienky k týmto záväzkom v rámci testu trhu zacatého 16. marca 2017. Po predlzení príslusnej lehoty zalobkyna predlozila svoje pripomienky 19. mája 2017. 30 Dna 15. mája 2017 Gazprom predlozil Komisii svoje pripomienky týkajúce sa staznosti. 31 Komisia listom zaslaným zalobkyni 23. januára 2018 (dalej len "list o úmysle zamietnut staznost") v súlade s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 oznámila zalobkyni, ze zamýsla zamietnut staznost, a vyzvala ju, aby v lehote styroch týzdnov odo dna prijatia tohto listu oznámila svoje stanovisko. Komisia jej tiez zaslala nedôvernú verziu OV, ako aj nedôvernú verziu pripomienok skupiny Gazprom týkajúcich sa staznosti, ktoré boli uvedené v bode 30 vyssie. 32 Zalobkyna 2. marca 2018 predlozila pripomienky v odpovedi na list o úmysle zamietnut staznost. Zalobkyna vyjadrila nielen svoju nespokojnost so závermi obsiahnutými v uvedenom liste, ale tiez kritizovala vedenie vysetrovania Komisiou a poznamenala, ze Komisia porusila jej práva ako stazovatelky vo veci AT.39816 najmä tým, ze napriek mnohým ziadostiam jej takmer rok nesprístupnila OV ani jej neumoznila predlozit pripomienky k tomuto oznámeniu. 33 Dna 5. septembra 2018, teda po prijatí napadnutého rozhodnutia, zalobkyna zaslala vysetrovatelovi odôvodnenú ziadost v zmysle clánku 7 ods. 2 písm. b) rozhodnutia 2011/695, v ktorej poziadala o prístup ku vsetkým dokumentom, na ktorých Komisia zalozila svoje predbezné posúdenie uvedené v liste o úmysle zamietnut staznost, najmä o prístup k verzii OV, ktorá bude obsahovat menej vynechaných informácií. Dna 17. septembra 2018 vysetrovatel postúpil ziadosti o prístup uvedené v tomto liste z 5. septembra 2018 generálnemu riaditelstvu (GR) Komisie pre hospodársku sútaz. Komisia listom z 25. septembra 2018 zamietla ziadosti o prístup k dokumentom, ktoré zalobkyna uviedla vo svojich listoch z 2. marca a 5. septembra 2018. 34 Dna 24. januára 2019 zalobkyna zaslala clenovi Komisie zodpovednému za hospodársku sútaz list, v ktorom na základe clánku 265 druhého odseku ZFEÚ vyzvala Komisiu, aby konala bud tak, ze prijme rozhodnutie, ktorým zamietne staznost, alebo bude pokracovat v konaní vo veci AT.40497. Dna 8. februára 2019 Komisia odpovedala na tento list, pricom pripomenula, ze staznost uz viedla k viacerým výmenám korespondencie medzi nimi. Komisia tiez uviedla, pokial ide o vec AT.39816, ze prijala napadnuté rozhodnutie, ktoré najmä zohladnovalo pripomienky predlozené zalobkynou v rámci testu trhu, a pokial ide o vec AT.40497, ze zaslala list o úmysle zamietnut staznost, na ktorý zalobkyna odpovedala, a ze dokoncuje svoju analýzu staznosti. 35 Dna 17. apríla 2019 Komisia prijala rozhodnutie C(2019) 3003 final týkajúce sa zamietnutia staznosti (vec AT.40497 - Polské ceny plynu). 36 Dna 25. júna 2019 zalobkyna podala na Vseobecnom súde zalobu proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí staznosti, ktorá bola zaregistrovaná pod císlom veci T-399/19. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 37 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 15. októbra 2018 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Vyjadrenie k zalobe bolo podané 9. januára 2019, replika bola podaná 27. februára 2019 a duplika bola podaná 8. mája 2019. 38 Samostatným podaním pripojeným k návrhu zalobkyna podla clánku 152 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu poziadala Vseobecný súd, aby prejednal vec v skrátenom konaní. Vseobecný súd rozhodnutím z 30. novembra 2018 túto ziadost zamietol. 39 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 26. februára 2019 Gazprom poziadala o povolenie vstupu vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. Overgas Inc., Litovská republika a Polská republika podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. februára 2019, 27. februára 2019 a 28. februára 2019 poziadali o povolenie vstupu vedlajsích úcastníkov do tohto konania na podporu návrhov zalobkyne. 40 Predsednícka prvej komory Vseobecného súdu rozhodnutím z 5. apríla 2019 po vypocutí hlavných úcastníkov konania povolila vstup Polskej republiky do konania ako vedlajsieho úcastníka. Uzneseniami zo 17. mája 2019 po vypocutí hlavných úcastníkov konania povolila vstup Litovskej republiky a spolocností Gazprom a Overgas do konania ako vedlajsích úcastníkov. 41 Vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania boli podané 30. augusta 2019 za Litovskú republiku, 6. septembra 2019 za Polskú republiku a spolocnost Overgas a 4. októbra 2019 za spolocnost Gazprom. Zalobkyna a Komisia predlozili pripomienky k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania 15. novembra 2019, avsak Komisia sa vzdala práva predlozit pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania, ktoré predlozil Gazprom. 42 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Vseobecného súdu bolo zmenené, sudca spravodajca bol 4. októbra 2019 pridelený k ôsmej komore, ktorej bola prejednávaná vec z tohto dôvodu pridelená. 43 Listami kancelárie Vseobecného súdu zo 17. decembra 2019 bola zalobkyna v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzvaná, aby predlozila viaceré dokumenty, a Komisia bola vyzvaná, aby písomne odpovedala na otázku týkajúcu sa dôvernosti urcitých informácií uvedených v dôvernej verzii OV. 44 Vseobecný súd uznesením z toho istého dna nariadil Komisii jednak na základe clánku 24 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a jednak na základe clánku 91 písm. b) a clánku 92 ods. 3 rokovacieho poriadku, s výhradou uplatnenia clánku 103 rokovacieho poriadku, aby predlozila úplnú kópiu dôvernej verzie OV. 45 Úcastníci konania v urcených lehotách riadne vykonali opatrenia na zabezpecenie priebehu konania prijaté 17. decembra 2019, ako aj uznesenie týkajúce sa dokazovania vydané Vseobecným súdom v ten istý den. 46 Zalobkyna a Komisia boli listami kancelárie Vseobecného súdu zo 6. mája 2020 vyzvané, aby predlozili dokumenty a písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania. V urcenej lehote vykonali tieto opatrenia. 47 Predseda ôsmej komory rozhodnutím z 28. mája 2020 na základe clánku 67 ods. 2 v spojení s clánkom 19 ods. 2 rokovacieho poriadku vzhladom na specifické okolnosti prejednávanej veci rozhodol, ze táto vec bude prejednaná prednostne. 48 Vseobecný súd 8. júna 2020 na návrh ôsmej komory na základe clánku 28 rokovacieho poriadku rozhodol, ze prejednávaná vec sa postúpi ôsmej rozsírenej komore. Vzhladom na existenciu prekázky vo výkone funkcie jedného z clenov tejto rozsírenej komory bol na doplnenie komory rozhodnutím z 15. júna 2020 urcený predseda Vseobecného súdu. 49 Vseobecný súd na základe správy sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Na tento úcel boli zalobkyna, Komisia a Overgas vyzvané, aby predlozili dokumenty a písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania. V reakcii na tieto opatrenia Overgas predlozil pripomienky 26. novembra 2020, zatial co zalobkyna a Komisia predlozili svoje pripomienky a dokumenty 8. decembra 2020 (dalej len "odpovede z 8. decembra 2020"). 50 Okrem toho pokial ide o úplnú kópiu dôvernej verzie OV predlozenú Komisiou (pozri body 43 a 45 vyssie), Vseobecný súd na základe clánku 103 ods. 2 rokovacieho poriadku rozhodol, ze zástupcovia zalobkyne budú oboznámení s týmto dokumentom pod podmienkou, ze predtým podpísu záväzky dôvernosti, aby zalobkyna mohla predlozit v tejto súvislosti pripomienky. Po tom, co títo zástupcovia predlozili podpísané záväzky dôvernosti, uvedený dokument im bol dorucený a zalobkyna predlozila svoje pripomienky 8. decembra 2020. 51 Predseda ôsmej rozsírenej komory z dôvodov súvisiacich so zdravotníckou krízou spôsobenou ochorením COVID-19 v nadväznosti na ziadosti podané niektorými úcastníkmi konania rozhodol o odlození pojednávania, ktoré bolo pôvodne stanovené na 20. a 21. januára 2021. 52 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 18. a 19. mája 2021. Pri tejto prílezitosti Vseobecný súd tiez uviedol, ze vzal na vedomie pripomienky k správe pre pojednávanie, ktoré predlozila Komisia 27. apríla 2021. 53 Pocas druhého dna pojednávania Komisia v rámci odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom v súvislosti s prípustnostou zaloby zmenila svoje stanovisko, pokial ide o jej prípustnost, a tvrdila, ze zalobkyna nepreukázala svoj záujem na konaní v prejednávanej veci, takze zaloba je neprípustná. 54 Zalobkyna predlozila ziadosti o dôverné zaobchádzanie vo vztahu k Litovskej republike, Polskej republike, ako aj skupine Gazprom a spolocnosti Overgas, pokial ide o urcité informácie uvedené v rôznych procesných písomnostiach. Títo úcastníci konania nevzniesli námietky voci uvedeným ziadostiam. 55 Zalobkyna, ktorú podporujú Litovská republika, Polská republika a Overgas, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 56 Komisia, ktorú podporuje Gazprom, navrhuje, aby Vseobecný súd: - urcil, ze zaloba je neprípustná, alebo subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav 57 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov: - prvý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze sa ukázalo, ze výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú neopodstatnené, a tým, ze prijala záväzky, ktoré vôbec neriesia tieto výhrady, - druhý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia prijala konecné záväzky, hoci nálezite neriesia výhrady týkajúce sa cenových postupov, - tretí zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia prijala konecné záväzky, hoci nálezite neriesia výhrady týkajúce sa územných obmedzení, - stvrtý zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 194 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 7 ZFEÚ, kedze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cielmi energetickej politiky Únie a Komisia nevzala do úvahy nepriaznivý vplyv tohto rozhodnutia na európsky trh dodávok plynu, - piaty zalobný dôvod je v podstate zalozený na porusení clánku 18 ods. 1 ZFEÚ a zásady rovnakého zaobchádzania, kedze Komisia zaobchádzala s odberatelmi skupiny Gazprom pôsobiacimi v západoeurópskych clenských státoch a odberatelmi skupiny Gazprom pôsobiacimi v dotknutých KSVE rozdielne, - siesty zalobný dôvod je v podstate zalozený na zneuzití právomoci a na porusení podstatných formálnych nálezitostí, kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí nerespektovala ciel clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ako aj medze svojich oprávnení pri vedení správneho konania. A. O návrhoch na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania 58 Zalobkyna vo svojich podaniach navrhla ulozit Komisii povinnost predlozit "procesné písomnosti týkajúce sa veci AT.39816", "procesné písomnosti týkajúce sa veci AT.40497", ako aj - pokial uz nepatria do týchto dvoch kategórií - urcité presnejsie oznacené dokumenty. Subsidiárne navrhla ulozit Komisii povinnost predlozit posledné uvedené dokumenty, ako aj nedôvernú verziu OV, ktorá by obsahovala menej vynechaných informácií nez verzia, ktorú zalobkyna uz má. Vyziadané dokumenty sú podla zalobkyne uzitocné, kedze Vseobecný súd môze preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia len s prihliadnutím na kontext, ktorý tvoria spisy vo veciach AT.39816 a AT.40497 ako celok. 59 Komisia sa domnieva, ze s výnimkou OV ziadny z predmetných dokumentov alebo informácií nie je uzitocný pre potreby konania, a tvrdí, ze zalobkyna dostatocne neodôvodnila svoje návrhy. 60 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze stazovatel alebo tretia osoba, ktorej bol povolený vstup do konania v zmysle clánkov 5 a 11 nariadenia c. 773/2004, nemá právo na prístup k spisu, ako je právo stanovené v clánku 15 tohto nariadenia, ktoré pozívajú adresáti OV, ktorým má tento prístup najmä umoznit oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa mohli na základe týchto dôkazov uzitocne vyjadrit k záverom, ku ktorým Komisia dospela vo svojom oznámení o výhradách (pozri najmä rozsudok zo 14. mája 2020, NKT Verwaltung a NKT/Komisia, [6]C-607/18 P, neuverejnený, [7]EU:C:2020:385, bod [8]261 a citovanú judikatúru). Naopak podla clánku 6 uvedeného nariadenia má stazovatel právo získat kópiu nedôvernej verzie OV týkajúceho sa veci, v súvislosti s ktorou bola Komisii predlozená staznost. 61 Tieto pravidlá sa vsak nevztahujú na súdne konanie na Vseobecnom súde, kedze toto konanie sa spravuje clánkom 24 Statútu Súdneho dvora Európskej únie a Rokovacím poriadkom Vseobecného súdu. V tejto súvislosti prinálezí súdu, a nie úcastníkom konania posúdit vhodnost prijatia opatrenia na zabezpecenie priebehu konania alebo opatrenia týkajúceho sa dokazovania, pricom úcastníci konania môzu prípadne napadnút rozhodnutie prijaté na prvom stupni v rámci odvolania (rozsudok z 12. mája 2010, Komisia/Meierhofer, [9]T-560/08 P, [10]EU:T:2010:192, bod [11]61). Vseobecný súd tak môze podla clánku 89 rokovacieho poriadku poziadat úcastníkov konania, aby predlozili vsetky dokumenty a poskytli vsetky informácie, ktoré povazuje za ziaduce. Na tento úcel zalobca môze poziadat Vseobecný súd, aby nariadil predlozenie dokumentov, ktoré má v drzbe zalovaný, ale na to, aby Vseobecný súd mohol urcit, ci je pre riadny priebeh konania uzitocné nariadit ich predlozenie, zalobca musí oznacit pozadované dokumenty a poskytnút aspon minimálny pocet skutocností potvrdzujúcich uzitocnost týchto dokumentov pre potreby konania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [12]C-185/95 P, [13]EU:C:1998:608, body [14]90 az [15]93). 62 V prejednávanom prípade sa zalobkyna do velkej miery obmedzuje na predlozenie návrhov týkajúcich sa velkých súborov dokumentov bez toho, aby dostatocne presne oznacila dokumenty, ktorých predlozenie ziada, a bez toho, aby uviedla dôvody, pre ktoré by pozadované dokumenty mohli byt uzitocné pre potreby konania, inak nez tvrdením, ze tvoria "kontext", ktorý by mal Vseobecný súd zohladnit pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 63 Po preskúmaní návrhov predlozených zalobkynou so zretelom na uvádzané zalobné dôvody a tvrdenia teda Vseobecný súd dospel k záveru, ze nie je opodstatnené prijat pozadované opatrenia na zabezpecenie priebehu konania na základe clánku 89 ods. 3 písm. d) rokovacieho poriadku. Napriek tomu treba poukázat na to, ze - ako bolo uvedené v bodoch 43, 46 a 49 vyssie - Vseobecný súd na úcely posúdenia uvádzaných zalobných dôvodov prijal rôzne opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré zahrnajú najmä ziadosti o predlozenie dokumentov. 64 Pokial ide o zaobchádzanie s OV a najmä s dôvernou verziou tohto dokumentu, táto otázka bude preskúmaná nizsie v rámci rozboru siesteho zalobného dôvodu. B. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze sa ukázalo, ze výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú neopodstatnené, a tým, ze prijala záväzky, ktoré vôbec neriesia tieto výhrady 65 Prvý zalobný dôvod sa týka posúdenia výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal Komisiou. Tento zalobný dôvod sa v podstate delí na dve casti. 1. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa pochybení Komisie, pokial ide o upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a neexistencie záväzku, ktorý by riesil tieto výhrady 66 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, vytýka Komisii, ze upustila od pôvodných výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a v dôsledku toho jej vytýka neexistenciu záväzku týkajúceho sa týchto výhrad. Domnieva sa, ze Komisia - v rozpore s tým, co tvrdí v rámci prejednávanej zaloby - bola povinná odôvodnit tento postup. Okrem toho tvrdí, ze oba dôvody, ktoré sú napriek tomu v tejto súvislosti uvedené v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, vychádzajú zo zjavne nesprávneho posúdenia. 67 Komisia sa domnieva, ze túto cast treba zamietnut ako nedôvodnú. a) O výhrade zalozenej na povinnosti Komisie odôvodnit neexistenciu záväzku, ktorý by riesil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal 68 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia tým, ako posudzovala výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, a konkrétne tým, ze od nich upustila, nedodrzala poziadavky stanovené v clánku 9 nariadenia c. 1/2003. 69 Zalobkyna sa totiz domnieva, ze Komisia v OV opísala správanie skupiny Gazprom spocívajúce v blokovaní rozhodnutí spolocnosti EuRoPol potrebných na uskutocnovanie virtuálnych alebo fyzických obojsmerných tokov na polskom úseku plynovodu Jamal a domnievala sa, ze toto správanie predstavuje protisútazný postup, ktorý je z právneho hladiska dostatocne preukázaný. Vzhladom na poziadavky stanovené v clánku 9 nariadenia c. 1/2003 Komisia preto podla zalobkyne nemohla prijat záväzky, ktoré vôbec neriesili výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Komisia v skutocnosti podstatne zmenila rozsah výhrad vznesených voci skupine Gazprom bez dodrzania postupu stanoveného na tento úcel a bez vysvetlenia dôvodov tejto zmeny. 70 Okrem toho zalobkyna spochybnuje stanovisko Komisie, podla ktorého sa majú obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze uvedené v "predbeznom posúdení", ktoré je súcastou napadnutého rozhodnutia (oddiel 4), uprednostnit pred obavami uvedenými v OV. Podla bodu 123 oznámenia Komisie o osvedcených postupoch vedenia konania podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ ([16]Ú. v. EÚ C 308, 2011, s. 6; dalej len "osvedcené postupy"), ak bolo oznámenie o výhradách dorucené dotknutému podniku, toto oznámenie "splna poziadavky predbezného posúdenia". Nic pritom nenasvedcuje tomu, ze Komisia v prejednávanom prípade po dorucení OV oznámila nové predbezné posúdenie, ktoré neobsahovalo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Preto nikdy formálne nezmenila rozsah svojho OV. 71 V tejto súvislosti zalobkyna zastáva názor, ze Komisia nemôze prehliadat stádiá správneho konania, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého rozhodnutia, a to najmä dorucenie OV. Také správanie totiz bráni preskúmaniu uskutocnenému súdom Únie, ktorý musí overit správnost, úplnost a spolahlivost skutkových okolností, na základe ktorých bolo prijaté rozhodnutie Komisie, a nemozno mu bránit v tom, aby pri výklade takého rozhodnutia pouzil oznámenie o výhradách. Prístup, ktorý presadzuje Komisia, má za následok, ze sa jej prizná svojvolná právomoc týkajúca sa schvalovania záväzkov, vzhladom na to, ze by bola schopná "prispôsobit" obsah predbezného posúdenia obsahu záväzkov, ktoré by bol podnik ochotný ponúknut. 72 Komisia pripomína, ze jej úloha v rámci uplatnovania clánku 9 nariadenia c. 1/2003 spocíva v preskúmaní záväzkov navrhnutých dotknutým podnikom z hladiska obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze, ktoré oznámila tomuto podniku prostredníctvom "predbezného posúdenia". Komisia odlisuje obavy uvedené v OV od obáv uvedených v predbeznom posúdení, ktoré sa nachádza v napadnutom rozhodnutí, kedze tieto druhé uvedené obavy uz nezahrnajú výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Od upustenia od týchto výhrad teda mohla bez toho, aby sa dopustila pochybenia, preskúmat záväzky, aj ked neriesili uvedené výhrady. 73 Okrem toho, ze zalobkyna nesprávne vykladá rozsudok z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ([17]C-413/06 P, [18]EU:C:2008:392), a priznáva OV hodnotu, ktorá prekracuje procesný a prípravný charakter, ktorý sa spravidla priznáva takémuto dokumentu, Komisia navyse zdôraznuje, ze - na rozdiel od rozhodnutí prijatých na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003 - v prejednávanom prípade sa v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo prijaté na základe clánku 9 tohto nariadenia, záväzne nerozhodlo o existencii porusenia. Preto je potrebné odmietnut poziadavku súdneho preskúmania, v ktorom sa posúdi zákonnost napadnutého rozhodnutia, ktoré obsahuje predbezné posúdenie, z hladiska obáv uvedených v OV, ktoré má predbezný charakter. 74 Pokial ide dalej o údajne svojvolný charakter jej prístupu, Komisia poukazuje na to, ze nemusela odôvodnit upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a to ci uz vzhladom na judikatúru týkajúcu sa práva byt vypocutý, alebo vzhladom na povinnost odôvodnenia súvisiacu s rozhodnutím prijatým na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003. Kedze ju vsak dotknuté strany vyzvali, aby sa vyjadrila k neexistencii záväzku týkajúceho sa plynovodu Jamal, v súlade so zásadami riadnej správy vecí verejných a transparentnosti uviedla aj dôvody, pre ktoré sa jej predbezné obavy nepotvrdili. 75 Je potrebné pripomenút, ze podla clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003, ak Komisia zamýsla prijat rozhodnutie vyzadujúce ukoncit porusovanie a príslusný podnik sa zaviaze, ze splní poziadavky vyjadrené Komisiou v jej predbeznom posúdení, môze Komisia rozhodnutím urobit takýto záväzok záväzným pre podniky. 76 V tejto súvislosti má mechanizmus zavedený clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 za ciel zaistit úcinné uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze, pricom prinása rýchlejsie riesenie obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze, ktoré Komisia identifikovala, namiesto toho, aby sa postupovalo formálnym konstatovaním porusenia. Toto ustanovenie vychádza z úvah o hospodárnosti konania a umoznuje podnikom, aby sa v plnom rozsahu zúcastnovali na konaní tým, ze navrhnú riesenia, ktoré sa im zdajú najprimeranejsie a najvhodnejsie s cielom reagovat na uvedené obavy (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Alrosa, C-441/07 P, dalej len "rozsudok Alrosa, [19]EU:C:2010:377, bod [20]35, a z 15. septembra 2016, Morningstar/Komisia, T-76/14, dalej len "rozsudok Morningstar, [21]EU:T:2016:481, bod [22]39). 77 Okrem toho, hoci clánok 9 nariadenia c. 1/2003 - na rozdiel od clánku 7 tohto nariadenia, ktorý sa týka rozhodnutí, ktorými sa konstatuje porusenie - neobsahuje výslovný odkaz na pojem proporcionalita, nic to nemení na tom, ze zásada proporcionality je ako vseobecná zásada práva Únie kritériom zákonnosti vsetkých aktov institúcií Únie. Za týchto okolností sa specifické crty mechanizmov stanovených v clánkoch 7 a 9 tohto nariadenia, ako aj spôsoby konania, ktoré toto nariadenie ponúka podla kazdého z týchto ustanovení, lísia, a to najmä preto, lebo cielom prvého mechanizmu je ukoncit protiprávne konanie, zatial co cielom druhého mechanizmu je reagovat na obavy Komisie vyplývajúce z jej predbezného posúdenia. Povinnost zaistit dodrziavanie zásady proporcionality, ktorá prinálezí Komisii, má preto rozdielny dosah a obsah podla toho, ci je posudzovaná v rámci jedného, alebo druhého z týchto ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 36 az 38 a 46, a rozsudok Morningstar, body 43 a 44). 78 V prípade uplatnenia clánku 9 nariadenia c. 1/2003 je teda predbezné posúdenie, ktoré je uvedené v tomto ustanovení, urcené podnikom, ktorých sa týka vysetrovanie Komisie, a musí im umoznit posúdit, ci je vhodné ponúknut primerané záväzky. Co sa týka Komisie, Komisia nemá povinnost kvalifikovat a konstatovat porusenie, pretoze jej úloha sa obmedzuje na preskúmanie a prípadné prijatie ponúknutých záväzkov s ohladom na obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze identifikované v tomto posúdení, ako aj s ohladom na ciele, ktoré sleduje. V tomto kontexte sa vykonanie zásady proporcionality obmedzuje jednak na overenie, ci dotknuté záväzky reagujú na tieto obavy, a jednak na overenie, ci uvedené podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na tieto obavy rovnako vhodným spôsobom. Pri vykonávaní tohto overenia Komisia musí zohladnovat okolnosti daného prípadu, a to najmä záujmy tretích strán a rozsah identifikovaných obáv (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 40 a 41; rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, [23]C-132/19 P, [24]EU:C:2020:1007, bod [25]105, a rozsudok Morningstar, bod 45). 79 V prejednávanom prípade treba v prvom rade konstatovat, ze napriek tomu, co prípadne uviedla Komisia, OV splnalo poziadavky predbezného posúdenia v zmysle clánku 9 nariadenia c. 1/2003, co jednoznacne vyplýva z napadnutého rozhodnutia a navyse zodpovedá prípadu uvedenému v bode 123 osvedcených postupov. 80 Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze tvrdit, ze úvahy uvedené pod nadpisom "Predbezné posúdenie" (oddiel 4), ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozhodnutí, pricom toto rozhodnutie bolo prijaté na konci správneho konania a toto konanie ním bolo ukoncené, musia predstavovat referencné kritérium, podla ktorého sa má posudzovat primeranost záväzkov ponúknutých pred prijatím tohto rozhodnutia. Komisia tiez neuvádza ziadny iný dokument, ktorý by bol vyhotovený v období od dorucenia OV do prijatia napadnutého rozhodnutia, v ktorom by Komisia oznámila skupine Gazprom prepracované predbezné posúdenie, najmä pokial ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, skôr nez tento podnik pocas rokov 2015 a 2016 predlozil neformálne návrhy záväzkov a potom vo februári 2017 predlozil pociatocné záväzky. 81 Vzhladom na toto konstatovanie týkajúce sa OV je potrebné vychádzat z toho, ze poziadavky súvisiace s dodrziavaním zásady proporcionality nemôzu znamenat, ze na vsetky obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze uvedené v predbeznom posúdení - a to aj v prípade, ak má také posúdenie podobu oznámenia o výhradách - sa nevyhnutne musí reagovat v záväzkoch ponúknutých dotknutými podnikmi, ako to zalobkyna uznala v prípade iných situácii, nez sú výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal v prejednávanom prípade. 82 Ak by sa totiz clánok 9 nariadenia c. 1/2003 a zásada proporcionality vykladali inak, hrozilo by, ze predbezné posúdenie Komisie, ktoré je prirodzene docasné, by sa stalo nemenným a konanie o záväzkoch by sa za urcitých okolností stalo bezpredmetným. Z judikatúry rovnako vyplýva, ze oznámenie o výhradách je dokumentom procesnej a prípravnej povahy, ktorý vymedzuje predmet správneho konania, ktoré zacala Komisia, pricom Komisia má povinnost zohladnit skutocnosti vyplývajúce z celého správneho konania, okrem iného aby upustila od výhrad, ktoré sa ukázali ako neopodstatnené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [26]C-413/06 P, [27]EU:C:2008:392, bod [28]63 a citovanú judikatúru, a z 28. januára 2021, Qualcomm a Qualcomm Europe/Komisia, [29]C-466/19 P, [30]EU:C:2021:76, bod [31]66 a citovanú judikatúru). 83 Faktom zostáva, ze za okolností prejednávaného prípadu a najmä vzhladom na neexistenciu prepracovaného predbezného posúdenia Komisii - v rozpore s tým, co tvrdí - z clánku 9 nariadenia c. 1/2003 vyplývala povinnost odôvodnit neexistenciu záväzku, ktorý by riesil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Pokial Komisia tvrdí, ze jej pochybenie nemôze viest k - hoci aj ciastocnému - zruseniu napadnutého rozhodnutia, Vseobecný súd navyse konstatuje, ze toto pochybenie sa skutocne týka výroku tohto rozhodnutia vzhladom na to, ze aj ked sa clánok 1, ktorým sa konecné záväzky vyhlasujú za záväzné, nevztahuje na tieto výhrady, vztahuje sa na ne clánok 2, v ktorom sa konstatuje, ze uz nie je opodstatnené, aby Komisia konala vo veci AT.39816. 84 Okrem toho táto povinnost odôvodnit neexistenciu záväzku nemôze dosiahnut takú mieru, ze by sa od Komisie ziadalo, aby preukázala nemoznost konstatovat porusenie. Taký prístup by nebol zlucitelný s povahou konania o záväzkoch, kedze podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s odôvodnením 13 tohto nariadenia sa rozhodnutím o záväzkoch neodpovedá na otázku, ci porusenie existovalo alebo este stále existuje, a toto rozhodnutie nemá vplyv na moznost orgánov hospodárskej sútaze a súdov clenských státov konstatovat porusenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 23. novembra 2017, Gasorba a i., [32]C-547/16, [33]EU:C:2017:891, body [34]26 a [35]30, a z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, [36]C-132/19 P, [37]EU:C:2020:1007, bod [38]108). 85 V prejednávanej veci treba v kazdom prípade konstatovat, ze Komisia uviedla dôvody, pre ktoré neulozila záväzok, ktorý by riesil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, a ktoré majú podobu dvoch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia. Prvý dôvod sa týka osvedcujúceho rozhodnutia a druhý dôvod súvisí s medzivládnym charakterom vztahov v plynárenskom odvetví v Polsku (ako je to uvedené vyssie v bode 17). b) O výhradách spochybnujúcich opodstatnenost dvoch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia 86 V rámci prvej výhrady zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, tvrdí, ze Komisia sa nesprávne odvolala na osvedcujúce rozhodnutie s cielom dospiet k záveru, ze výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal si nevyzadovali záväzok zo strany skupiny Gazprom. 87 V prvom rade zalobkyna zastáva názor, ze prijatie osvedcujúceho rozhodnutia polským úradom nepredstavuje okolnost odôvodnujúcu zmenu posúdenia Komisie, pokial ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, od dorucenia OV 22. apríla 2015 do predlozenia pociatocných záväzkov, ktoré neriesili tieto výhrady, 14. februára 2017. Napriek tomu, ze uvedený úrad 19. mája 2015 prijal toto rozhodnutie, Komisia v skutocnosti mala posúdit súbor okolností, ktoré sa od okamihu, ked vyjadrila svoje obavy v OV, do okamihu prijatia uvedeného rozhodnutia, teda niekolko týzdnov po dorucení tohto OV, ci dokonca do skoncenia konania vo veci AT.39816 v podstate nezmenili. 88 V druhom rade Komisia bola velmi podrobne informovaná o otázkach týkajúcich sa vplyvu skupiny Gazprom na polský úsek plynovodu Jamal, práve vzhladom na jej úcast na konaní o osvedcení spolocnosti Gaz-System. Komisia konkrétne v dvoch stanoviskách z 9. septembra 2014 a z 19. marca 2015, ktoré zaslala polskému úradu, týkajúcich sa návrhov rozhodnutí podobných osvedcujúcemu rozhodnutiu preskúmala podmienky správy tohto úseku spolocnostou Gaz-System a výslovne odporucila, aby sa prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc nachádzajúcich sa na uvedenom úseku previedlo na poslednú uvedenú spolocnost s cielom zabránit skresleniu hospodárskej sútaze v prospech skupiny Gazprom. 89 Za týchto okolností je posúdenie Komisie, ktoré bolo napokon uvedené v napadnutom rozhodnutí, prekvapivé vzhladom na skutocnost, ze prevod prevádzkovania kompresorových a meracích staníc sa nakoniec neuskutocnil, a to napriek 24-mesacnej lehote stanovenej v osvedcujúcom rozhodnutí, ktorá uplynula v máji 2017. Je irelevantné, ze tento prevod bol len "odporúcaním", lebo dôlezité je, ze blokovanie spôsobila Gazprom a ze polská vláda, predseda polského úradu, Gaz-System a zalobkyna o tom v rámci testu trhu informovali Komisiu. 90 V tretom rade Komisia tiez nevzala do úvahy hrozby pozastavenia dodávok plynu v prípade uskutocnenia prevodu prevádzkovania, o com ju zalobkyna informovala v staznosti. Skutocný charakter týchto hrozieb sa vsak preukázal vzhladom na to, ze Gazprom krátko po uplynutí 24-mesacnej lehoty, v ktorej sa mal tento prevod uskutocnit, dodal do plynovodu Jamal plyn, ktorého kvalita nebola prispôsobená polskej plynárenskej sústave, ako aj vzhladom na list, ktorý ruský minister energetiky zaslal svojmu polskému partnerovi 30. augusta 2016 a ktorým pohrozil pozastavením dodávok plynu zo strany skupiny Gazprom, ak by táto skupina bola nútená uskutocnit uvedený prevod. 91 Pokial ide o tento list, ruský minister energetiky v nom pripomenul, ze dodávky plynu do Polska závisia od toho, ci si vláda Polskej republiky bude plnit povinnosti vyplývajúce zo súboru medzivládnych dohôd uzavretých medzi Polskou republikou a Ruskou federáciou, ktoré sa týkajú najmä objemov dodávok plynu do Polska, ako aj výstavby a správy plynovodu Jamal (dalej len "polsko-ruské dohody"), a to konkrétne povinností, na základe ktorých mala prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc nadalej zabezpecovat EuRoPol. Zalobkyna pritom zdôraznuje, ze toto prevádzkovanie mala vykonávat Gaz-System, aby sa zabezpecila jej nezávislost v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa plynárenského odvetvia, a Komisia vo svojom stanovisku z 19. marca 2015 sama konstatovala, ze je to jedna z klúcových funkcií riadiacich právomocí NPS. 92 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut ako nedôvodnú. 93 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia disponuje v rámci prijímania záväzkov na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sirokou mierou volnej úvahy, kedze má vykonat analýzu, ktorá si vyzaduje zohladnenie viacerých ekonomických faktorov, ako je progresívna analýza na úcely posúdenia primeranosti záväzkov navrhovaných dotknutým podnikom, a ze Vseobecný súd pri svojom preskúmavaní musí zohladnit túto sirokú mieru volnej úvahy. Toto preskúmanie sa teda týka iba otázky, ci bolo posúdenie vykonané Komisiou zjavne nesprávne, a súd Únie nemôze nahradit posúdenie Komisie vlastným posúdením a predlozit vlastné hodnotenie komplexných hospodárskych okolností, lebo v opacnom prípade by zasiahol do volnej úvahy Komisie, namiesto toho, aby preskúmal zákonnost predmetného posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 42, 60 a 67, a rozsudok Morningstar, bod 41). 94 V prejednávanom prípade treba poznamenat, ze výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú preskúmané predovsetkým v oddieloch 13 a 15.9 OV. Z nich vyplýva, ze obavy Komisie sa zameriavali na údajné postupy skupiny Gazprom, ktorých cielom bolo zachovat alebo posilnit jej kontrolu nad investíciami na polskom úseku plynovodu Jamal, najmä vzhladom na to, ze táto skupina sa usilovala disponovat významnými rozhodovacími právomocami v rámci spolocnosti EuRoPol a zachovat v tejto spolocnosti - skôr nez u NPS, ktorý bol zodpovedný za tento úsek, konkrétne spolocnosti Gaz-System - právomoci v oblasti investovania na uvedenom úseku. V tomto kontexte Komisia preskúmala zmluvu o správe uzavretú v roku 2010 medzi spolocnostami EuRoPol a Gaz-System, nové stanovy spolocnosti EuRoPol prijaté v roku 2011, ako aj [dôverné]. ( [39]1 ) 95 Konkrétne, ako vyplýva najmä z oddielu 15.9.2 OV, cielom údajne zneuzívajúcich postupov skupiny Gazprom zameraných na udrzanie jej kontroly nad investíciami na polskom úseku plynovodu Jamal, bolo zabránit rozvoju infrastruktúry umoznujúcej diverzifikáciu zdrojov a dodávatelov plynu (teda konkurentov skupiny Gazprom). Skupine Gazprom sa najmä podarilo oddialit zavedenie virtuálnych a fyzických reverzných tokov na tomto úseku a tým zabránila takej diverzifikácii. Komisia preto predbezne konstatovala, ze Gazprom sa získaním právomocí nad investíciami aspon potenciálne dopustil nekalosútazného konania tým, ze zabránil prístupu konkurentov na tento úsek, cím porusil clánok 102 písm. d) ZFEÚ. 96 Komisia vsak následne súhlasila s vyhlásením konecných záväzkov, ktorých súcastou nebolo nijaké opatrenie, ktoré by riesilo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, za záväzné. Komisia v napadnutom rozhodnutí po tom, co v odôvodnení 137 poukázala na to, ze niektoré dotknuté strany v rámci testu trhu vyjadrili pocudovanie nad neexistenciou takého opatrenia, v odôvodnení 138 tohto rozhodnutia vysvetlila, ze jej predbezné obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze sa nepotvrdili, a to z oboch dôvodov uvedených v tomto odôvodnení. 97 Pokial ide o prvý dôvod, ktorý súvisí s osvedcujúcim rozhodnutím, Komisia najmä poznamenala, ze polský úrad v osvedcujúcom rozhodnutí okrem iného konstatoval, ze Gaz-System uplatnuje rozhodujúcu kontrolu nad rozhodnutiami týkajúcimi sa investícií v súvislosti s polským úsekom plynovodu Jamal, ako aj nad ich uskutocnovaním. EuRoPol ako vlastník plynovodu ani Gazprom ako akcionár spolocnosti EuRoPol preto neboli schopné zablokovat tieto rozhodnutia. 98 V tejto súvislosti treba po prvé poukázat na to, ze osvedcujúce rozhodnutie, ako to správne uvádza Komisia, zahrna - na základe podrobného preskúmania relevantných okolností vrátane zmluvy o správe z 25. októbra 2010 a stanov spolocnosti EuRoPol - rôzne konstatovania týkajúce sa kontroly spolocnosti Gaz-System nad investíciami na polskom úseku plynovodu Jamal. Na základe týchto konstatovaní predseda polského úradu napokon udelil osvedcenie o nezávislosti spolocnosti Gaz-System, pricom uviedol, ze táto spolocnost splna poziadavky spojené s úlohou NPS, a to najmä pokial ide o kontrolu investícií. 99 Je pravda, ze zalobkyna a Polská republika uvádzajú rôzne okolnosti, ktoré by mohli spôsobit, ze spolocnost Gaz-System bude odradená od prijímania urcitých rozhodnutí týkajúcich sa investícií na uvedenom úseku alebo ze jej vzniknú znacné náklady súvisiace so správnymi alebo súdnymi konaniami, ktoré zacala najmä EuRoPol. Tým spochybnujú posúdenie, ktoré vykonala Komisia v súvislosti s osvedcujúcim rozhodnutím. 100 Zalobkyna a Polská republika vsak nespochybnujú platnost osvedcujúceho rozhodnutia prijatého polským úradom ako takú a neuviedli pochybenia, ktorých sa tento úrad dopustil a ktoré súvisia s konkrétnymi konstatovaniami uvedenými v tomto rozhodnutí, ani neuviedli, ktoré konstatovania sú podla nich nesprávne. Za týchto okolností Komisia - vzhladom na úlohu, ktorú majú vnútrostátne regulacné orgány clenských státov v rámci právnych predpisov Únie týkajúcich sa plynárenského odvetvia, a to najmä podla smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa zrusuje smernica 2003/55/ES ([40]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 94; dalej len "smernica o plyne") - Komisia mohla primerane zohladnit konstatovania, ku ktorým dospel taký orgán, a v prejednávanom prípade sa opriet o uvedené rozhodnutie, v ktorom polský úrad dospel k záveru, ze Gaz-System má kontrolu nad investíciami na polskom úseku plynovodu Jamal, a udelil tomuto prevádzkovatelovi osvedcenie NPS. 101 Po druhé tvrdenia, ktoré uvádza zalobkyna a Polská republika, týkajúce sa osvedcujúceho rozhodnutia sa zameriavajú predovsetkým na existenciu a povahu odporúcania, ktoré sa nachádza v tomto rozhodnutí, týkajúceho sa prevodu prevádzkovania kompresorových a meracích staníc, ako aj údajného nedodrzania tohto odporúcania. Z uvedeného rozhodnutia ani z tvrdení, ktoré uviedla zalobkyna a Polská republika, pritom nevyplýva, ze kontrola spolocnosti Gaz-System nad investíciami na polskom úseku plynovodu Jamal závisí od uskutocnenia uvedeného odporúcania. 102 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze kazdodenné prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc nie je zhodné s otázkou kontroly tokov plynu na polskom úseku plynovodu Jamal. Zalobkyna v odpovedi na otázku, ci Gaz-System mal skutocnú kontrolu nad tokmi plynu na tomto úseku, potvrdila, ze je to tak. Neuskutocnenie odporúcania týkajúceho sa tohto prevádzkovania teda nemôze znamenat prípadné prevzatie kontroly nad týmito tokmi skupinou Gazprom prostredníctvom spolocnosti EuRoPol, ktoré by mohlo vyvolat pochybnosti o relevantnosti kontroly spolocnosti Gaz-System nad investíciami týkajúcimi sa uvedeného úseku a v dôsledku toho aj o moznostiach diverzifikácie zdrojov plynu. 103 Za týchto podmienok tvrdenia týkajúce sa neuskutocnenia odporúcania o prevode prevádzkovania, ako aj obstrukcií v súvislosti s uskutocnením tohto odporúcania, ktorých sa údajne dopustil Gazprom prostredníctvom spolocnosti EuRoPol, nemôzu spochybnit posúdenie, ktoré vykonala Komisia, týkajúce sa kontroly spolocnosti Gaz-System nad investíciami. 104 Argumentácia zalobkyne súvisiaca s dvoma stanoviskami, ktoré Komisia zaslala polskému úradu v rámci konania o osvedcení spolocnosti Gaz-System ako NPS, tiez nemôze spochybnit posúdenie tejto institúcie týkajúce sa napadnutého dôvodu. Je totiz potrebné poukázat na to, ze vo viacerých odôvodneniach osvedcujúceho rozhodnutia, ktoré bolo napokon prijaté, polský úrad reagoval na pripomienky, ktoré Komisia uviedla v týchto stanoviskách. 105 Okrem toho, hoci je pravda, ze Komisia vo svojich dvoch stanoviskách uviedla pripomienky týkajúce sa potreby previest kazdodenné prevádzkovanie kompresorových a meracích staníc a konstatovala, ze toto prevádzkovanie predstavuje jednu zo "základných úloh" prevádzkovatela sústavy, tieto pripomienky sa netýkali plánovania a kontroly investícií, ale vychádzali skôr z úvah týkajúcich sa iných poziadaviek vyplývajúcich zo smernice o plyne, ktoré súviseli najmä s rizikom, ze EuRoPol získa prístup k dôverným informáciám o iných prevádzkovateloch. Také riziko pritom nezodpovedalo obavám, ktoré Komisia vyjadrila vo výhradách týkajúcich sa plynovodu Jamal. 106 Okrem toho treba poznamenat, ze útvar Komisie, ktorý vyhotovil tieto dve stanoviská, skúmal návrhy rozhodnutí polského úradu z hladiska právnych predpisov Únie týkajúcich sa plynárenského odvetvia, zatial co Generálne riaditelstvo pre hospodársku sútaz skúmalo relevantné skutocnosti v rámci konania o uplatnení clánku 102 ZFEÚ. Aj ked teda výhrady, ktoré boli prípadne vyjadrené v uvedených stanoviskách, mohli byt - aspon scasti - dôlezité pre toto generálne riaditelstvo, nemohli byt rozhodujúce pre jeho analýzu na úrovni práva hospodárskej sútaze, najmä pokial ide o zotrvanie na výhradách týkajúcich sa plynovodu Jamal a prípadnú potrebu zodpovedajúceho záväzku. V tejto súvislosti je síce pravda, ze Komisia sama v bode 1016 OV poukázala na zjavný rozpor medzi znením zmluvy o správe z 25. októbra 2010 a pravidlami stanovenými v smernici o plyne, ale predseda polského úradu v osvedcujúcom rozhodnutí uviedol, ze plán rozvoja siete, ktorý vypracovala EuRoPol, sa týkal predovsetkým otázok renovácie a ze tým v kazdom prípade neboli obmedzené právomoci spolocnosti Gaz-System v oblasti investícií, ku ktorým patrí príprava 10-rocného plánu rozvoja siete, ktorý upravuje táto smernica. 107 Po tretie nemozno súhlasit s tvrdením zalobkyne, ze hoci ziadna relevantná okolnost sa nezmenila, Komisia v období od apríla 2015, ked dorucila OV skupine Gazprom, do mája 2018, ked prijala napadnuté rozhodnutie, neprávom zmenila svoje posúdenie súvisiace s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal. Prijatie osvedcujúceho rozhodnutia totiz predstavovalo takú relevantnú okolnost. Toto rozhodnutie navyse bolo prijaté za okolností, za ktorých boli uskutocnené významné investície na polskom úseku plynovodu Jamal alebo boli spojené s týmto úsekom, pricom tieto investície mali práve umoznit diverzifikáciu zdrojov dodávok plynu. Predseda polského úradu v tomto rozhodnutí konkrétne konstatoval, ze sa uskutocnili investície týkajúce sa zavedenia reverzných fyzických tokov na polskom úseku plynovodu Jamal. V tejto súvislosti Komisia uz predbezne konstatovala, ze zdrziavacie postupy skupiny Gazprom sa uplatnovali v období od roku 2009 do roku 2013 a ze spolocnosti Gaz-System sa podarilo uskutocnit rôzne investície s cielom umoznit také reverzné toky od roku 2014 (pozri body 734 a 1033 OV). 108 Z toho vyplýva, ze vzhladom na povinnost uvedenú v bode 83 vyssie a vyssie uvedené úvahy týkajúce sa konstatovaní obsiahnutých v osvedcujúcom rozhodnutí a uskutocnených investícií súvisiacich s polským úsekom plynovodu Jamal Komisia mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, z dôvodu zalozeného na tomto osvedcujúcom rozhodnutí prijat konecné záväzky, hoci ich súcastou nebolo nijaké opatrenie, ktoré by riesilo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Túto výhradu preto treba zamietnut. 109 Za týchto podmienok - vzhladom na to, ze je nesporné, ze oba dôvody uvedené Komisiou v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia sú samostatné - nie je potrebné skúmat opodstatnenost druhej výhrady v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu, ktorou sa spochybnuje dôvod zalozený na polsko-ruských dohodách a na uplatnení takzvanej výnimky z dôvodu státneho zásahu (dalej len "výnimka z dôvodu státneho zásahu"). Táto výhrada by totiz aj za predpokladu, ze by bola dôvodná, nemohla viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom ním bolo ukoncené konanie vo veci AT.39816, takze ju treba zamietnut ako neúcinnú. 110 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je potrebné zamietnut prvú cast prvého zalobného dôvodu. 2. O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa porusenia zásad riadnej správy vecí verejných, transparentnosti a lojálnej spolupráce 111 Na podporu tvrdení zalobkyne súvisiacich s rozsahom súdneho preskúmania týkajúceho sa upustenia od výhrad v priebehu konania o záväzkoch Polská republika uviedla argumentáciu týkajúcu sa porusenia zásad riadnej správy vecí verejných, transparentnosti a lojálnej spolupráce. 112 Komisia, ktorá poukazuje na to, ze táto argumentácia predstavuje v podstate nový zalobný dôvod, sa navyse domnieva, ze druhú cast treba zamietnut ako nedôvodnú. 113 V tejto súvislosti, pokial ide o prípustnost tvrdení, ktoré uvádza Polská republika, treba konstatovat, ze tieto tvrdenia môzu predstavovat zalobný dôvod, ktorý je odlisný od prvého zalobného dôvodu, ako bol opísaný v návrhu, ktorý je zalozený na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 a zásady proporcionality. 114 Tieto tvrdenia sú vsak súcastou výhrady zalobkyne týkajúcej sa neexistencie záväzku, ktorý by riesil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, takze nemenia predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných úcastníkov konania. Tieto tvrdenia sú preto prípustné podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu uplatní na konanie na Vseobecnom súde, a clánku 142 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu, ako sa vykladajú v judikatúre (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [41]C-449/14 P, [42]EU:C:2016:848, bod [43]114 a citovanú judikatúru; z 20. septembra 2019, Port autonome du Centre et de l'Ouest a i./Komisia, [44]T-673/17, neuverejnený, [45]EU:T:2019:643, body [46]44 a [47]45, a uznesenie z 15. novembra 2019, Front Polisario/Rada, [48]T-279/19, neuverejnené, [49]EU:T:2019:808, bod [50]41). a) O porusení zásad riadnej správy vecí verejných a transparentnosti 115 Polská republika bez toho, aby spochybnovala právo Komisie vziat spät urcité výhrady, ktoré boli pôvodne uvedené v oznámení o výhradách, tvrdí, ze Komisia porusila zásady riadnej správy vecí verejných a transparentnosti, co je v rozpore s clánkom 1, ako aj s clánkom 10 ods. 3 ZEÚ a clánkom 41 Charty základných práv Európskej únie. Z týchto zásad totiz podla Polskej republiky vyplýva najmä povinnost správneho orgánu odôvodnit svoje rozhodnutia. Nemozno sa pritom domnievat, ze vseobecné konstatovania uvedené v odôvodneniach 137 a 138 napadnutého rozhodnutia predstavujú dostatocné dôvody, a tento nedostatocný charakter je tým menej odôvodnitelný, ze Komisia celé roky oznamovala polským orgánom svoje obavy týkajúce sa správy polského úseku plynovodu Jamal. 116 Okrem toho sa Polská republika domnieva, ze 138 napadnutého rozhodnutia je zavádzajúci, kedze vzbudzuje dojem, ze osvedcujúce rozhodnutie je skôr hlavným dôvodom upustenia od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal nez uplatnením výnimky z dôvodu státneho zásahu na daný prípad. V tejto súvislosti sa vseobecne odkazuje polsko-ruské dohody, ktoré neumoznili pochopit, ze Komisia sa odvolávala na túto výnimku, co vyslo najavo az v konaní o prejednávanej zalobe. Komisia sa navyse nevyjadrila k opatreniam podla ruského práva, ktorými sa údajne riadilo správanie skupiny Gazprom, a k oprávneniu odvolávat sa na uvedenú výnimku vzhladom na judikatúru a úcinnost práva hospodárskej sútaze, ak státny nátlak vyvíja tretí stát. 117 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 118 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze medzi záruky poskytované právnym poriadkom Únie v správnych konaniach patrí najmä zásada riadnej správy vecí verejných, ktorá je uvedená v clánku 41 Charty základných práv, ku ktorej sa viaze povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne preskúmat vsetky relevantné skutocnosti dotknutého prípadu (pozri rozsudok z 27. septembra 2012, Applied Microengineering/Komisia, [51]T-387/09, [52]EU:T:2012:501, bod [53]76 a citovanú judikatúru). 119 V prejednávanom prípade je síce zjavné, ze Polská republika spochybnuje posúdenie Komisie, ktorého predmetom je spätvzatie výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, no neuvádza, ktoré relevantné skutocnosti dotknutého prípadu táto institúcia starostlivo a nestranne nepreskúmala, a to tým skôr, ze nenamieta konkrétne porusenie procesných predpisov stanovených v nariadeniach c. 1/2003 a 773/2004. Polská republika podobne nevysvetluje, ako Komisia porusila zásadu transparentnosti, ako je zakotvená v týchto nariadeniach. 120 Okrem toho, pokial Polská republika a v podstate aj zalobkyna v skutocnosti spochybnujú dostatocnost dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, takú výhradu treba tiez zamietnut. 121 Treba totiz pripomenút, ze povinnost odôvodnenia sa musí uplatnovat v zásade na vsetky právne akty Únie, ktoré vyvolávajú právne úcinky. V odôvodnení musia byt jasne a jednoznacne uvedené úvahy institúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslusný súd Únie vykonat svoje preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia (pozri rozsudok z 19. decembra 2019, Puppinck a i./Komisia, [54]C-418/18 P, [55]EU:C:2019:1113, bod [56]94 a citovanú judikatúru). Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat podla okolností daného prípadu, najmä podla obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môzu mat na získaní vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie aktívne legitimované osoby. Nevyzaduje sa, aby boli v odôvodnení presne uvedené vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa má posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale tiez s ohladom na jeho kontext, ako aj na vsetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblast (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [57]C-367/95 P, [58]EU:C:1998:154, bod [59]63 a citovanú judikatúru). 122 V prejednávanom prípade Komisia v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia uviedla oba dôvody odôvodnujúce neexistenciu záväzku, ktorý by riesil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Pokial ide o prvý dôvod, ktorý je zalozený na osvedcujúcom rozhodnutí, vzhladom na posúdenie výhrady týkajúcej sa tohto dôvodu (pozri body 86 az 110 vyssie) je zrejmé, ze zalobkyna a Polská republika, ktoré mohli získat velmi podrobné informácie o situácii v polskom plynárenskom odvetví a o cinnostiach polského úradu, boli schopné oboznámit sa odôvodneniami spojenými s uvedeným dôvodom, aby mohli bránit svoje práva, a ze Vseobecný súd mohol preskúmat zákonnost napadnutého rozhodnutia, najmä pokial ide o odôvodnenie 138 tohto rozhodnutia. Komisia si preto v tejto súvislosti splnila povinnost odôvodnenia. 123 Pokial ide o druhý dôvod, ktorý súvisí s medzivládnym charakterom vztahov medzi subjektmi v plynárenskom odvetví v Polsku, ktorého sa primárne týkajú výhrady zalobkyne a Polskej republiky, zalobkyna a Polská republika sa v podstate domnievajú, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje stanovisko v rozsahu, v akom sa odvoláva v podstate na mozné uplatnenie výnimky z dôvodu státneho zásahu v dôsledku vplyvu polsko-ruských dohôd a ruskej právnej úpravy, ako aj správania vlády Ruskej federácie na správanie skupiny Gazprom. 124 V tejto súvislosti, ako je uvedené v bodoch 108 a 109 vyssie, Vseobecný súd dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze z dôvodu zalozeného na osvedcujúcom rozhodnutí prijala konecné záväzky, hoci ich súcastou nebolo nijaké opatrenie, ktoré by riesilo výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal, a ze z tohto dôvodu a vzhladom na samostatný charakter oboch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia nebolo opodstatnené skúmat opodstatnenost výhrady zalobkyne týkajúcej sa druhého dôvodu. Z toho vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne a Polskej republiky týkajúce sa nedostatocnosti odôvodnenia súvisiaceho s týmto druhým dôvodom sú tiez neúcinné. 125 Nakoniec, pokial sa Polská republika v skutocnosti usiluje spochybnit posúdenie Komisie v súvislosti s upustením od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, stací poukázat na to, ze taká výhrada uz bola zamietnutá v rámci posudzovania prvej casti prvého zalobného dôvodu. 126 Tvrdenia zalozené na porusení zásad riadnej správy vecí verejných a transparentnosti preto treba zamietnut. b) O porusení zásady lojálnej spolupráce 127 Podla Polskej republiky a zalobkyne je napadnuté rozhodnutie v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce, ktorá je stanovená v clánku 4 ods. 3 ZEÚ. Komisia totiz podla nich tým, ze dospela k záveru, ze výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal "sa nepotvrdili", v skutocnosti konstatovala, ze v tejto súvislosti nedoslo k poruseniu clánku 102 ZFEÚ, a prijala rozhodnutie, ktoré prekracovalo rámec toho, co dovoloval clánok 9 nariadenia c. 1/2003. Tým rozhodla o otázke, na ktorú sa nevztahovali konecné záväzky a ktorú mohli vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze alebo vnútrostátne súdy prípadne posúdit inak. Komisia v skutocnosti zabránila týmto orgánom a týmto súdom, aby konali v súvislosti s postupmi, ktorých sa týkajú uvedené výhrady, hoci tieto orgány a tieto súdy zohrávajú podstatnú úlohu pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze Únie. 128 Toto porusenie je podla Polskej republiky a zalobkyne pritom o to nestastnejsie, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a vnútrostátne súdy nemohli konat, kým prebiehalo konanie vo veci AT.39816. Na základe clánku 11 ods. 6 a clánku 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 totiz tieto orgány a tieto súdy uz boli zbavené právomoci konat pocas takmer sestrocného obdobia, konkrétne od zacatia formálneho konania 31. augusta 2012 do prijatia napadnutého rozhodnutia 24. mája 2018. Kedze Komisia formálne nezmenila rozsah OV, vnútrostátny orgán hospodárskej sútaze a polské súdy mohli oprávnene ocakávat, ze Komisia bude konat v súvislosti s týmito výhradami, najmä vzhladom na stanoviská, ktoré v tejto súvislosti v rámci testu trhu vyjadrili Gaz-System, predseda polského úradu a polská vláda. Pokial ide konkrétne o vnútrostátne súdy, tieto súdy umoznili zdrzania spôsobujúce riziko, ze urcité nároky sú uz premlcané. 129 Komisia spochybnuje túto argumentáciu. 130 V tejto súvislosti je pravda, ze podla clánku 16 nariadenia c. 1/2003 vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a súdy nemôzu prijímat rozhodnutia, ktoré by boli v rozpore s napadnutým rozhodnutím. Okrem toho tieto orgány a tieto súdy nemôzu ignorovat rozhodnutie prijaté na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, kedze akt takéhoto typu má v kazdom prípade povahu rozhodnutia a tak zásada lojálnej spolupráce uvedená v clánku 4 ods. 3 ZEÚ, ako aj ciel úcinného a jednotného uplatnovania práva hospodárskej sútaze Únie si vyzadujú, aby tieto orgány a tieto súdy zohladnili predbezné posúdenie vykonané Komisiou a povazovali ho za náznak, ci dokonca pociatocný dôkaz o existencii porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., [60]C-547/16, [61]EU:C:2017:891, bod [62]29). 131 V prejednávanom prípade Komisia síce v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze jej predbezné obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze sformulované v podobe výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal "sa nepotvrdili". 132 Hoci vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze a súdy musia skutocne zohladnit odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia, prípadne ako náznak neexistencie porusenia clánkov 101 a 102 ZFEÚ, zo znenia tohto odôvodnenia ani vseobecnejsie z obsahu zvysku napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ze Komisia výslovne konstatovala - pokial ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal - neexistenciu porusenia clánku 102 ZFEÚ. Spornú formuláciu preto treba chápat skôr tak, ze znamená, ze Komisia rozhodla, ze upustí od týchto výhrad a uspokojí sa s konecnými záväzkami, aj ked tieto záväzky neriesili uvedené výhrady. 133 Sporná formulácia uvedená v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia v kazdom prípade nemôze zmenit povahu napadnutého rozhodnutia a zabránit vnútrostátnym orgánom hospodárskej sútaze a súdom, aby konali. Podla clánku 9 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v spojení s odôvodnením 13 tohto nariadenia totiz Komisia môze vykonat "predbezné posúdenie" stavu hospodárskej sútaze, pricom rozhodnutie o záväzkoch prijaté následne na základe tohto clánku nemusí stanovit, ci existovalo porusenie. Nemozno teda vylúcit, ze vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze postupy, ktoré sú predmetom rozhodnutia o záväzkoch, porusujú clánky 101 alebo 102 ZFEÚ, a ze z tohto dôvodu na rozdiel od Komisie bude chciet rozhodnút, ze doslo k poruseniu niektorého z týchto clánkov. V tom istom zmysle odôvodnenie 13 nariadenia c. 1/2003 v spojení s odôvodnením 22 tohto nariadenia výslovne spresnujú, ze rozhodnutia o záväzkoch nijako nebránia orgánom hospodárskej sútaze a súdom clenských státov, aby rozhodli vo veci, a nemajú vplyv na právomoc týchto súdov a týchto orgánov uplatnit clánky 101 a 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2017, Gasorba a i., [63]C-547/16, [64]EU:C:2017:891, body [65]26 a [66]27). 134 Komisia preto neporusila zásadu lojálnej spolupráce a ostatné tvrdenia uvádzané Polskou republikou a zalobkynou nespochybnujú tento záver. 135 Po prvé skutocnost, ze vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze nemohli konat pocas siestich rokov, je len výsledkom uplatnenia clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, ktorý stanovuje, ze zacatie formálneho konania zbavuje tieto orgány ich právomoci uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ. Ich právomoc je obnovená, len co sa skoncí konanie zacaté Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 2012, Toshiba Corporation a i., [67]C-17/10, [68]EU:C:2012:72, body [69]80 a [70]83 az [71]87). 136 Pokial ide o vnútrostátne súdy, tieto súdy nie sú v prípade zacatia formálneho konania bez casového obmedzenia zbavené akejkolvek moznosti konat vo veciach týkajúcich sa skutocností súvisiacich alebo spojených s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal. Clánok 16 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 len stanovuje, ze tieto súdy sa musia vyhnút prijímaniu rozhodnutí, ktoré by boli v rozpore s rozhodnutím, ktoré Komisia zamýsla prijat v konaní, ktoré zacala, a môzu na tento úcel posúdit, ci je potrebné prerusit konania vedené na týchto súdoch. Tvrdenie, ze niektoré nároky podla vnútrostátneho práva sú uz premlcané z dôvodu omeskaní na polských súdoch, je irelevantné, kedze príslusné premlcacie lehoty a prejednanie týchto nárokov v súdnom konaní patria v prípade, ak neexistuje uplatnitelná právna úprava Únie, pod procesnú autonómiu Polskej republiky. 137 Okrem toho ziadne ustanovenie nariadení c. 1/2003 alebo 773/2004 neukladá Komisii povinnost formálne informovat vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze alebo vseobecnejsie dotknuté tretie strany, ak pocas konania upustí od niektorých výhrad voci dotknutému podniku. Zalobkyna a Polská republika v kazdom prípade neuvádzajú nijaké konkrétne vnútrostátne konanie, ktorého by sa údajne dotýkal postup Komisie v prejednávanom prípade. 138 Po druhé treba zamietnut tvrdenie Polskej republiky, ze polský orgán hospodárskej sútaze a polské súdy mohli oprávnene ocakávat, ze Komisia bude konat v súvislosti s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal, kedze formálne nezmenila rozsah OV. Následok uvedený v clánku 11 ods. 6 nariadenia c. 1/2003, konkrétne ze zacatie formálneho konania zbavuje vnútrostátne orgány hospodárskej sútaze ich právomoci uplatnovat clánky 101 a 102 ZFEÚ v súvislosti so skutocnostami, ktoré sú predmetom tohto konania, spocíva v ochrane dotknutých podnikov pred súbezným stíhaním zo strany týchto orgánov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, [72]60/81, [73]EU:C:1981:264, bod [74]18, a uznesenie z 15. marca 2019, Silgan Closures a Silgan Holdings/Komisia, [75]T-410/18, [76]EU:T:2019:166, bod [77]20), ale nemôze znamenat, ze Komisia bola povinná prijat rozhodnutie ci uz podla clánku 7, alebo podla clánku 9 tohto nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, EAEPC/Komisia, [78]T-574/14, [79]EU:T:2018:605, bod [80]86). 139 Napokon za predpokladu, ze Polská republika sa odvoláva na zásadu ochrany legitímnej dôvery, je potrebné pripomenút, ze právo odvolávat sa na túto zásadu má kazdá osoba podliehajúca súdnej právomoci v situácii, ked institúcia Únie spôsobila vznik dôvodných ocakávaní tým, ze tejto osobe poskytla konkrétne záruky (pozri rozsudok z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [81]C-630/11 P az C-633/11 P, [82]EU:C:2013:387, bod [83]132 a citovanú judikatúru). Polská republika pritom neuvádza nijakú konkrétnu záruku poskytnutú Komisiou. Okrem toho OV nemôze predstavovat také záruky, kedze tento dokument bol adresovaný skupine Gazprom a mal len docasný charakter. Takými zárukami nie sú ani uskutocnenie testu trhu a skutocnost, ze niektoré dotknuté strany predlozili v rámci tohto testu pripomienky, kedze tieto okolnosti sú súcastou bezného uplatnovania clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003. 140 Tvrdenie týkajúce sa porusenia zásady lojálnej spolupráce, ako aj druhú cast prvého zalobného dôvodu je preto potrebné zamietnut. 141 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba prvý zalobný dôvod v celom rozsahu zamietnut ako ciastocne nedôvodný a ciastocne neúcinný. C. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia prijala konecné záväzky, ktoré vhodným spôsobom neriesili výhrady týkajúce sa cenových postupov 142 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika a Litovská republika, tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých prípadov zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia v rozpore s clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a so zásadou proporcionality, kedze táto institúcia dospela k záveru, ze záväzky týkajúce sa cenových postupov (body 18 a 19 konecných záväzkov) sú vhodné, hoci podla zalobkyne, Polskej republiky a Litovskej republiky uvedené záväzky neumoznujú udrzat alebo rýchlo a úcinne vrátit ceny plynu na úroven porovnatelnú s konkurencnými referencnými cenami. Tento zalobný dôvod sa v podstate skladá zo styroch castí. 143 Komisia, ktorú podporuje spolocnost Gazprom, sa domnieva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 1. O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa pochybenia, ku ktorému doslo v predmete záväzkov týkajúcich sa cenových postupov v rozsahu, v akom neriesia podstatu výhrad súvisiacich s týmito postupmi 144 Zalobkyna sa domnieva, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked prijala záväzky obmedzené na zmeny podmienok týkajúcich sa úpravy cien (price revision clauses) v zmluvách skupiny Gazprom s odberatelmi v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi, hoci obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze vyjadrené v OV nesúviseli s úpravou cien, ale s neprimeranostou a nadmernostou cien, ktoré skupina Gazprom uplatnuje v rámci týchto zmlúv (dalej len "zmluvné ceny"). Tieto záväzky, obmedzené na stanovenie nového procesu úpravy cien, neriesia prícinu problému, konkrétne existenciu cenových vzorcov (price formulae) naviazaných na ceny urcitých ropných produktov. 145 Zalobkyna tak v prvom rade poukazuje na to, ze Komisia v OV oznacila predmetné procesy za odporujúce prvej casti clánku 102 písm. a) ZFEÚ, ktorá sa týka "neprimeraných cien", a nie jeho druhej casti, ktorá sa týka "iných neprimeraných obchodných podmienok". Obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze teda súviseli s nadmernými cenami, a nie s procesom úpravy týchto cien. 146 V tejto súvislosti samotná Komisia v OV konstatovala, ze existujúce cenové vzorce, naviazané na ceny ropy, sú hlavným faktorom, ktorý prispieva k nadmerným zmluvným cenám. Zároven konstatovala, ze prax naviazania cien plynu na ceny ropných produktov sa uplatnovala v minulosti a mala za následok ceny, ktoré neodrázajú hospodársku hodnotu plynu. V tom istom zmysle v OV výslovne spomenula nápravné opatrenia, predovsetkým zmenu týchto vzorcov, aby sa pomocou nich utvárali ceny, ktoré by neboli vyssie nez ceny v holandskom uzle Title Transfer Facility (TTF) alebo ktoré by boli naviazané na náklady skupiny Gazprom. Komisia tak tým, ze v konecných záväzkoch neulozila povinnost zmeny cenových vzorcov, a tým umoznila návrat k nadmerným cenám, nevyriesila podstatu pôvodných obáv týkajúcich sa cenových postupov ani príciny týchto nadmerných cien, takze záväzky týkajúce sa cenových postupov sú nevhodné a napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cielmi clánku 102 ZFEÚ. 147 V tom istom zmysle Litovská republika pripomína, ze neprimerané a nadmerné ceny, ktoré sa uplatnovali v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi, vyplývali z toho, ze tarifikácia plynu bola v týchto krajinách odlisná nez v západnej Európe. Aby sa predislo tomuto výsledku, samotný cenový vzorec by musel vytvárat konkurencné ceny, takze bolo potrebné zmenit dotknutý vzorec, a nie proces úpravy cien, ktorý trval najmenej sest mesiacov a závisel od dobrej vôle skupiny Gazprom. 148 Zalobkyna v druhom rade povazuje za nedôvodný jediný skutocný dôvod, ktorý Komisia uviedla v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia na podlozenie svojej volby nezmenit cenové vzorce. Samotná skutocnost, ze ceny vyplývajúce z týchto vzorcov v rokoch 2015 a 2016 zaznamenali pokles a "urcitú konvergenciu" s cenami v plynárenských uzloch, totiz Komisii neumoznovala dospiet k záveru, ze jej zásah je uz neopodstatnený. 149 Tento dôvod predovsetkým nie je nijako podlozený najmä ekonomickými analýzami a vôbec nezohladnuje skutocnost, ze ceny ropy sa zo svojej povahy vyvíjajú, ze sa vymykajú kontrole institúcií Únie, a teda ze zmluvné ceny môzu opätovne dosiahnut nadmerné úrovne. Komisia nevzala do úvahy, ze ceny ropy sa okolo rokov 2015 a 2016 z rozlicných dôvodov nachádzali na minimálnych úrovniach, a teda sa odchylovali od priemeru týchto cien. 150 Komisia popiera, ze by neriesila podstatu obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze, ktoré boli predmetom výhrad týkajúcich sa cenových postupov. 151 Treba pripomenút, ze záväzky týkajúce sa cenových postupov sú uvedené v bodoch 18 a 19 konecných záväzkov. Bod 18 v podstate stanovuje, ze v lehote desiatich týzdnov od vstupu záväzkov do platnosti musí skupina Gazprom navrhnút zmenu dotknutých zmlúv s cielom vlozit do nich novú podmienku týkajúcu sa úpravy cien alebo zmenit existujúce zmluvné podmienky, a tým dospiet k rovnakému výsledku, konkrétne k novému procesu úpravy cenových vzorcov, ktoré urcujú zmluvné ceny plynu. Gazprom to mal navrhnút v prípade vsetkých zmlúv o dodávkach plynu s trvaním najmenej tri roky, ci uz islo o existujúce zmluvy alebo nové zmluvy. V bode 19 konecných záväzkov je uvedených pät prvkov, ktoré musí obsahovat tento nový proces, aby sa v prípade jeho spustenia dospelo k novým cenovým vzorcom. 152 Z bodov 18 a 19 konecných záväzkov teda vyplýva, ze Komisia sa skutocne rozhodla povolit nový proces úpravy cien namiesto zabezpecenia okamzitej zmeny cenových vzorcov. 153 V tejto súvislosti je pravda, ze Komisia sa v OV nezamerala na procesy úpravy cien, ale preskúmala cenové vzorce existujúce v dotknutých zmluvách a najmä naviazanie na ceny ropných produktov zahrnuté v týchto vzorcoch, pricom si kládla otázky o inflacných úcinkoch tohto naviazania na zmluvné ceny plynu, ako vyplýva najmä z oddielu 11.4 OV, nazvaného "[dôverné]". Komisia poukázala na to, ze dôvody, ktoré pôvodne opodstatnovali naviazanie cenových vzorcov na ceny ropných produktov, konkrétne nedostatocná zrelost trhov s plynom, do velkej miery pominuli (bod 545 OV), pricom toto posledné konstatovanie v podstate vyplýva aj z odôvodnenia 76 napadnutého rozhodnutia. Obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré Komisia na úvod vyjadrila v OV, vsak súviseli predovsetkým s existenciou potenciálne nadmerných zmluvných cien a Komisia [dôverné] (pozri najmä body 949 a 981 OV). V podstate je to uvedené v zhrnutí predbezného posúdenia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia 62 a 63). 154 Bez ohladu na to, aký mala Komisia vo fáze predbezného posúdenia postoj k naviazaniu cenových vzorcov, je v prvom rade potrebné poukázat na to, ze v stádiu správneho konania, pocas ktorého boli preskúmané záväzky navrhnuté skupinou Gazprom, sa zmluvné ceny, naviazané na pokles cien ropných produktov, znízili, takze tieto ceny sa priblízili cenám platným v plynárenských uzloch západnej Európy. Toto konstatovanie, ktoré zdôraznuje Komisia a skupina Gazprom v rámci konania o tejto zalobe, vyplýva z napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenie 76 a poznámku pod ciarou c. 49, ako aj odôvodnenia 162 a 164) a zalobkyna ho v skutocnosti nespochybnuje, ale poukazuje skôr na riziko budúceho nárastu cien ropy a súvisiaceho nárastu zmluvných cien na potenciálne nadmerné úrovne. 155 Vzhladom na úroven cien v case prijatia konecných záväzkov teda neslo o potenciálne nadmerné ceny, ktoré by si vyzadovali zmenu cenových vzorcov s okamzitým úcinkom. 156 V tomto smere treba dalej uviest, ze dotknutí odberatelia mohli rýchlo podat ziadost o úpravu cien s cielom dosiahnut zmenu cenových vzorcov. Podla bodu 19 ods. ii) posledného pododseku konecných záväzkov totiz títo odberatelia môzu podat prvú ziadost o úpravu cien kedykolvek po tom, co bol do danej zmluvy zahrnutý nový proces úpravy cien, pricom skupina Gazprom musela zahrnutie nového procesu navrhnút v lehote desiatich týzdnov od oznámenia napadnutého rozhodnutia. 157 V druhom rade je potrebné zdôraznit, ze ako je uvedené v odôvodnení 176 napadnutého rozhodnutia, kedze Komisia si zvolila cestu nového procesu úpravy cien, nemusela ona sama v koordinácii so skupinou Gazprom konfigurovat nové cenové vzorce pre kazdú z dotknutých zmlúv, co by nebolo jednoduché vzhladom na komplexnost tohto úkonu. Totiz [dôverné] (ako vyplýva z bodov 223 a 1065 OV). Z toho vyplýva, ze nebolo zjavne neprimerané, ze sa Komisia najmä vzhladom na nevyhnutnost prestudovat hospodársku rovnováhu a osobitné crty kazdej dotknutej zmluvy v rámci vypracúvania záväzkov nepustila do takej konfigurácie cenových vzorcov. 158 Okrem toho je potrebné zamietnut tvrdenie, podla ktorého záväzky týkajúce sa cenových postupov umoznujú opakovanie pôvodne spochybnovanej praxe, konkrétne potenciálne nadmerných cien, a teda sú v rozpore s clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 7 tohto nariadenia. Kedze totiz volba nového procesu úpravy cien má umoznit celit úcinkom prípadného budúceho nárastu cien ropy tým, ze ako je uvedené v odôvodnení 179 napadnutého rozhodnutia, zabezpecí, aby sa ceny v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi nikdy neodchýlili od referencných konkurencných cien v západnej Európe "nad rámec velmi krátkeho casového obdobia", cielom tejto volby je práve zabránit takému opakovaniu. 159 Vzhladom na predchádzajúce úvahy a bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie nasledujúcich castí druhého zalobného dôvodu, ktorými zalobkyna v podstate spochybnuje vhodnost nového procesu úpravy cien ako takého, je potrebné konstatovat, ze Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia prijat záväzok stanovujúci zavedenie tohto nového procesu namiesto okamzitej zmeny cenových vzorcov. 160 V dôsledku toho je potrebné zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú. 2. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa neefektívnosti nového procesu úpravy cien 161 V rámci druhej casti zalobkyna spochybnuje efektívnost nového procesu úpravy cien, ktorý stanovujú záväzky týkajúce sa cenových postupov. Táto cast je v podstate zlozená zo styroch výhrad. 162 Komisia popiera pochybenia namietané zalobkynou. a) O neúcinnosti záväzkov vzhladom na obstrukcné postupy skupiny Gazprom (prvá výhrada) 163 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybení v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré sa skupine Gazprom podarilo udrzat nadmerné zmluvné ceny, v dôsledku coho súhlasila s novým neúcinným procesom úpravy cien. 164 Komisia totiz dospela k nesprávnemu záveru, ze nadmerné zmluvné ceny sú výsledkom toho, ze dotknuté zmluvy neobsahujú úcinné podmienky týkajúce sa úpravy cien, ktoré by odkazovali na primerané referencné ceny, akými sú ceny v plynárenských uzloch. Taký záver je v rozpore s dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii, a s jej konstatovaniami v OV. Predovsetkým keby Komisia správne preskúmala podmienku týkajúcu sa úpravy cien v zmluve zalobkyne so skupinou Gazprom, mohla by konstatovat, ze uz táto podmienka umoznuje odvolat sa na úroven urcitých referencných cien jednak ako na okolnost, ktorá odôvodnuje úpravu cien, a jednak ako na kritérium pri urcovaní novej ceny. 165 Bez ohladu na to, ze existujúce podmienky týkajúce sa úpravy cien uz odkazovali na referencné konkurencné ceny a na uskutocnenie urcitých úprav, vsak odberatelia skupiny Gazprom mali docinenia s neustálymi odchýlkami medzi upravenými cenami a konkurencnými cenami plynu a museli platit ceny, ktoré neboli konkurencné. 166 Ako napokon Komisia konstatovala v OV, ozajstnou prekázkou úpravy cien bolo v skutocnosti obstrukcné správanie skupiny Gazprom, ktorá v minulosti odmietala úpravu cien a uplatnenie upravených cien. Kým bol existujúci cenový vzorec v prospech skupiny Gazprom, tento podnik si dovoloval predlzovat postupy úpravy cien, kedze jeho odberatelia, nútení platit nadmerné ceny, boli nakoniec ochotní akceptovat aj okrajové znízenie cien. 167 Konkrétne zalobkyna v prvom rade poukazuje na to, ze predpokladom úpravy cien je spolupráca skupiny Gazprom v rôznych stádiách, pricom je prinajmensom potrebné, aby táto skupina bola ochotná v dobrej vôli rokovat o cenách a uznat upravené ceny, ktoré vyplynú z procesu úprav, a v prípade potreby vykonat prípadný rozhodcovský nález. Skupina Gazprom vsak práve vyuzila slabé miesta vlastné procesu úpravy cien, ktorý stanovujú existujúce zmluvné podmienky, a svojich odberatelov vydierala pocas mnohých rokov najmä tým, ze sa im vyhrázala znízením alebo prerusením dodávok plynu, ak by trvali na upravenej cene. Okrem toho bola skupina Gazprom schopná aj narusit úcinnost rozhodcovských konaní tým, ze odmietala vykonat rozhodcovské nálezy alebo natahovala trvanie rozhodcovských konaní. Tieto postupy ilustruje situácia, v ktorej sa nachádzala spolocnost Naftogaz so sídlom na Ukrajine a zalobkyna. V skutocnosti pocas obdobia skúmaného Komisiou len odberatelia zo západnej Európy mali ozajstný úzitok z upravených cien, zatial co údajné úpravy cien s odberatelmi v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi sa uskutocnili len za urcitých "podmienok", ktoré boli v podstate pod kontrolou skupiny Gazprom. 168 V tomto smere Komisia nemôze tvrdit, ze skutocnost, ze odberatelia skupiny Gazprom akceptovali upravené ceny za okolností, ktorými sa vyznacovali tieto podmienky, a najmä v rámci "núteného kompromisu", bola výsledkom ich nezávislého rozhodnutia. Naopak, rozhodovali sa v kontexte nátlaku zo strany tohto podniku a tieto rozhodnutia sú len zlozkami alebo úcinkami toho, ze Gazprom zneuzíval svoje postavenie. 169 Komisia nemôze tvrdit ani to, ze postupy skupiny Gazprom v minulosti v súvislosti so ziadostami o úpravu cien a predovsetkým tie postupy, o ktorých vedela, nie sú relevantné v rámci posudzovania vhodnosti nového procesu úpravy cien, a to z jediného dôvodu, ze tento nový proces bol venovaný záväzným záväzkom. Taký prístup by umoznoval zamlcat relevantné skutkové okolnosti, a teda by bol v rozpore s povahou úlohy, ktorá Komisii vyplýva z clánku 102 ZFEÚ, ako aj s poziadavkami vykonávania dôkazov, ktoré Súdny dvor potvrdil v rozsudkoch z 15. februára 2005, Komisia/Tetra Laval ([84]C-12/03 P, [85]EU:C:2005:87), a z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala ([86]C-413/06 P, [87]EU:C:2008:392). V skutocnosti treba dôkazy svedciace o tazkostiach, s ktorými sa odberatelia skupiny Gazprom stretávali v minulosti, a teda o neúcinnosti záväzkov týkajúcich sa cenových postupov, povazovat za natolko zjavné, ze sú nesporné, takze predbezné závery Komisie v tomto smere nie je mozné zmenit. 170 Komisia v tomto zmysle konkrétne nevysvetlila, ako v budúcnosti predíde obstrukcnému správaniu skupiny Gazprom vdaka záväzkom týkajúcim sa cenových postupov alebo ako môze íst o porusenie týchto záväzkov. Ako bolo konstatované v OV, rokovania o cenách, ci dokonca rozhodcovské konania v skutocnosti nie sú zárukou skoncovania s nadmernými cenami, kedze postupy skupiny Gazprom budú pokracovat, kým budú existovat strukturálne neprimerané cenové vzorce. 171 V tejto súvislosti je úcinnost Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, podpísaného v New Yorku 10. júna 1958, úplne relatívna vo vztahu k postupom skupiny Gazprom, lebo Gazprom odmieta vykonávat rozhodcovské nálezy, blokuje konania o výkone a zatajuje svoj majetok tým, ze ho prevádza do oblastí mimo pôsobnosti súdov, na ktoré by sa mohli obrátit osoby, v prospech ktorých boli tieto nálezy vydané. 172 Nakoniec Polská republika a Litovská republika v súlade s tvrdeniami zalobkyne poukazujú na to, ze Gazprom zostáva v regióne neodmyslitelným dodávatelom a ze napriek uskutocnovaniu programových investícií do infrastruktúry, najmä výstavby prepojenia medzi Polskom a Litvou, sa jeho vyjednávacia pozícia neoslabuje. Za týchto podmienok mala Komisia od skupiny Gazprom pozadovat ambicióznejsie záväzky, ktoré by boli zárukou úcinnej úpravy cien, lebo pri súcasnom stave týchto záväzkov by Gazprom spomenutým obstrukcným správaním formálne neporusil záväzky týkajúce sa cenových postupov. 173 Komisia, ktorú podporuje Gazprom, spochybnuje argumentáciu zalobkyne, pokial ide o neúcinnost nového procesu úpravy cien, takze túto výhradu je potrebné zamietnut. 174 V tejto súvislosti Vseobecný súd poukazuje na to, ze zalobkyna svojou argumentáciou Komisii vytýka zjavne nesprávne posúdenie tvorené dvoma zlozkami, ktoré vysvetluje neúcinnost nového procesu úpravy cien. Na jednej strane táto institúcia za prícinu neúcinných úprav cien v minulosti nesprávne povazovala nemoznost odvolat sa na referencné konkurencné ceny a na druhej strane neurcila a nenapravila skutocnú prícinu týchto neúcinných úprav, konkrétne obstrukcné správanie skupiny Gazprom. 175 Pokial ide o prvú zlozku argumentácie zalobkyne, ktorá sa týka absencie referencných konkurencných cien v existujúcich podmienkach týkajúcich sa úpravy cien, na rozdiel od tvrdení zalobkyne z príkladov zmlúv uvedených v OV (najmä v bodoch 226 az 232 OV, ako zdôraznuje Komisia) vyplýva, ze prinajmensom pri urcitom pocte dotknutých zmlúv nemozno vychádzat z toho, ze v podmienkach týkajúcich sa urcenia alebo úpravy cien obsahujú jasne vymedzené odkazy na referencné konkurencné ceny v tom zmysle, ako ich chápe Komisia v napadnutom rozhodnutí. Tieto príklady svedcia o zmluvných podmienkach, ktorých znenie sa podstatne lísi od znenia cenových usmernení uvedených v bode 19 ods. iii) konecných záväzkov najmä vzhladom na to, ze tieto usmernenia odkazujú "na úroven cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe" a týkajú sa vázeného priemeru dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska, ako aj úrovne cien vo vseobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v západnej Európe. 176 Pokial ide konkrétne o podmienku zmluvy uzavretej medzi spolocnostou Gazprom a zalobkynou, ktorej kópiu zalobkyna predlozila s odpovedami z 8. decembra 2020, Vseobecný súd konstatuje, ze [dôverné]. 177 Pri posudzovaní vhodnosti záväzkov týkajúcich sa cenových postupov a najmä vhodnosti uplatnenia nového procesu úpravy cien teda Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia vychádzat z predbezného zistenia uvedeného najmä v odôvodnení 63 napadnutého rozhodnutia (a podobne v odôvodneniach 78, 79 a 177 tohto rozhodnutia), podla ktorého skutocnost, ze v podmienkach týkajúcich sa úpravy cien nie je uvedená jasne vymedzená, konkurencná a verejne prístupná referencná cena (akou sú ceny v konkurencných plynárenských uzloch), je jedným z hlavných faktorov, ktoré mohli viest k neprimeraným cenám v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi. 178 Pokial ide o druhú zlozku argumentácie zalobkyne, ktorá sa týka obstrukcného správania skupiny Gazprom, v prvom rade treba zdôraznit, ze záväzky týkajúce sa cenových postupov majú za ciel zaviest nový proces úpravy cien posilnením postavenia odberatelov skupiny Gazprom v dotknutých KSVE v porovnaní s ich aktuálnym postavením, ktoré vyplýva z OV (najmä z jeho bodov 226 az 232). Ako vyplýva z bodu 151 vyssie, bod 19 konecných záväzkov stanovuje pät prvkov, ktoré musí uvedený proces obsahovat. 179 Konkrétne okrem stanovenia cenových usmernení [pozri bod 19 ods. iii) konecných záväzkov, oddiel nazvaný "Adjustment part of the price review clause" (Cast podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná výske úpravy)], ktoré zahrnajú odkazy na referencné konkurencné ceny (pozri bod 175 vyssie), tento nový proces zahrna predovsetkým: - presné kritériá, na základe ktorých môzu títo odberatelia poziadat o úpravu cien, okrem iného kritérium zalozené na odchýlke medzi úrovnou zmluvných cien a vývojom cien na európskych trhoch s plynom, ktorý sa odráza vo vývoji vázeného priemeru dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska alebo vo vývoji cien vo vseobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe [pozri bod 19 ods. i) konecných záväzkov, oddiel nazvaný "The trigger part of the price review clause" (Cast podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná spusteniu úpravy)]; - moznost poziadat o úpravu cien kazdé dva roky a okrem tejto moznosti právo poziadat o úpravu raz za pät rokov (co zodpovedá "zolíku" uvedenému v odôvodneniach 125 a 156 napadnutého rozhodnutia) [pozri bod 19 ods. ii) konecných záväzkov, oddiel nazvaný "The frequency and timing of the price review" (Frekvencia a casový harmonogram úpravy cien)]; - moznost predlozit spor týkajúci sa cien rozhodcovskému súdu, pokial strany nedospejú k dohode v lehote 120 dní od predlozenia ziadosti o úpravu cien [pozri bod 19 ods. iv) konecných záväzkov, oddiel nazvaný "Arbitration part of the price review clause" (Cast podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná rozhodcovskému konaniu)]. 180 Predovsetkým nad rámec týchto prvkov, z ktorých sa skladá nový proces úpravy cien, zalobkyna nemôze zanedbat významný rozdiel v porovnaní so ziadostami o úpravu cien, ktoré dotknutí odberatelia skupiny Gazprom predlozili v minulosti. Ak by odberatel podal takú ziadost na základe uvedeného procesu, bola by súcastou plnenia záväzkov, ktoré sa stali záväznými na základe postupu stanoveného clánkom 9 nariadenia c. 1/2003. 181 Na správanie skupiny Gazprom v rámci plnenia konecných záväzkov tak bude v prvom rade dohliadat zástupca poverený sledovaním týchto záväzkov v súlade s oddielom 5.2 záväzkov. Dotknutí odberatelia skupiny Gazprom, medzi ktorých patrí zalobkyna, budú môct tohto zástupcu a Komisiu informovat o správaní, ktoré podla nich nie je v súlade s konecnými záväzkami. Ak by vsak Komisia na základe informácií poskytnutých uvedeným zástupcom alebo odberatelmi konstatovala správanie, ktoré je v rozpore so znením a cielom týchto záväzkov, mohla by skupine Gazprom ulozit pokutu na základe clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003. 182 Také správanie odporujúce záväzkom by Komisii zároven umoznilo opätovne zacat správne konanie v súlade s clánkom 9 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003. V tomto zmysle treba tiez poukázat na to, ze na základe informácií poskytnutých zástupcom povereným sledovaním týchto záväzkov alebo dotknutými odberatelmi by Komisia v súlade s clánkom 9 ods. 2 písm. a) a c) nariadenia mohla opätovne zacat toto konanie, ak by zistila, ze doslo k významnej zmene niektorej zo skutocností, z ktorých rozhodnutie vychádza, alebo ze rozhodnutie je zalozené na neúplných, nepresných alebo skreslených informáciách poskytnutých stranami. Vzhladom na to, ze sa uz uskutocnilo podrobné vysetrovanie, a vzhladom na dorucenie OV by vsak také obnovenie konania, jeho priebeh a chronológia neboli porovnatelné so zacatím nového vysetrovania uvedeného podniku ab initio. 183 Za týchto podmienok bez toho, aby boli dotknuté prípadné zistenia a závery zástupcu povereného sledovaním konecných záväzkov alebo Komisie, a dokonca aj za predpokladu, ze správanie spolocnosti Gazprom za daných okolností môze byt tazké posúdit a zhodnotit, by bolo pre tento podnik riskantné dopústat sa prípadne obstrukcného správania v rámci budúcich postupov úpravy cien. Predovsetkým ako tvrdí najmä Komisia, správanie, ktorým by sa Gazprom bud usiloval prepojit výsledok rokovaní o cenách so získaním výhod vo svoj prospech, ktoré zjavne nemajú súvislost s cenami, alebo by významne narúsal priebeh rozhodcovského konania, by mohlo mat následky uvedené v dvoch predchádzajúcich bodoch. 184 Okrem toho vzhladom na predchádzajúce úvahy predbezné zistenia uvedené v bodoch 976 az 979 OV, ktoré súvisia s nedostatkami v existujúcich podmienkach týkajúcich sa úpravy cien a so situáciou pred prijatím napadnutého rozhodnutia, nie sú dôvodom na spochybnenie vhodnosti záväzkov týkajúcich sa cenových postupov. Rovnako samotná skutocnost, ktorá nastala po tomto prijatí a ktorej pravdivost Komisia popiera, a to ze od vstupu týchto záväzkov do platnosti nebola oznámená nijaká ziadost o úpravu cien, nie je postacujúca na spochybnenie ich vhodnosti. 185 Navyse treba zamietnut tvrdenia Litovskej republiky, ktoré sú na jednej strane zalozené na tom, ze Komisia nezohladnila pripomienky predlozené jej ministerstvom energetiky, a na druhej strane na tom, ze odmenu zástupcu povereného sledovaním konecných záväzkov zabezpecuje Gazprom. Prvé tvrdenie totiz nie je podlozené. Pokial ide o druhé tvrdenie, vzhladom na opatrenia uvedené v bodoch 23 az 44 konecných záväzkov skutocnost, ze odmenu zástupcu zabezpecuje Gazprom, nie je postacujúca na spochybnenie jeho nezávislosti. Predovsetkým výber zástupcu podlieha prísnemu postupu a v prípade potreby môze tento výber uskutocnit samotná Komisia. Navyse v týchto bodoch je jasne uvedená úloha zástupcu, ako aj to, ze Komisia mu môze dávat pokyny. 186 V dôsledku toto treba zamietnut prvú výhradu druhej casti druhého zalobného dôvodu. b) O neschopnosti záväzkov vcas vyriesit obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze (druhá výhrada) 187 Zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie o záväzkoch musí rýchlo vyriesit obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré vyjadrila Komisia. Postupy zacaté na základe nového procesu úpravy cien sú vsak v dôsledku svojho ocakávaného trvania neúcinné. Hoci samotná Komisia v OV upozornila na tento problém súvisiaci s podmienkami týkajúcimi sa úpravy cien, nijako nevysvetlila, akým spôsobom nový proces úpravy cien vcas napráva nadmerné ceny. 188 Konkrétne zvýsená frekvencia mozností poziadat o úpravu cien neodstranuje riziko nadmerných cien ani ich úcinky pocas mnohých rokov procesu úpravy. Skrátenie lehoty na rokovania pred zacatím rozhodcovského konania o 60 dní, a to zo 180 na 120 dní, nemá vplyv na trvanie samotného rozhodcovského konania, kedze manévrovací priestor skupiny Gazprom pri spomalovaní úpravy cien sa zhmotnuje v stádiu rozhodcovského konania, ktorého trvanie môze natahovat. V tejto súvislosti zalobkyna poukazuje na to, ze rozhodcovské konania medzi spolocnostou Gazprom a jej odberatelmi trvajú okolo 25 mesiacov. K tejto dobe treba pripocítat trvanie súdnych konaní potrebných na výkon rozhodcovských nálezov, a to najmä vzhladom na prax skupiny Gazprom, ktorou je odmietanie výkonu týchto nálezov. V záväzkoch týkajúcich sa cenových postupov spolocnost Gazprom nic nenúti hladat rýchle riesenie sporu o ceny, ci uz vedením rokovaní o cenách alebo bezodkladným výkonom rozhodcovského nálezu. 189 Okrem toho zalobkyna spochybnuje, ze by spätné uplatnenie upravených cien, ktoré je stanovené v bode 19 ods. v) konecných záväzkov, kompenzovalo riziká spojené s trvaním procesu úpravy, lebo v skutocnosti toto spätné uplatnovanie neriesi tazkosti, s ktorými sa stretávajú odberatelia skupiny Gazprom, konkrétne dlhodobú schodkovú prevádzku, straty likvidity, neschopnost financovat budúci rozvoj alebo aj bankrot. 190 Komisia, ktorú podporuje Gazprom, sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 191 Je potrebné pripomenút, ze vykonávanie zásady proporcionality Komisiou v kontexte clánku 9 nariadenia c. 1/2003 sa obmedzuje na overenie, ci dotknuté záväzky reagujú na obavy, o ktorých informovala príslusné podniky, a ci tieto podniky neponúkli menej obmedzujúce záväzky reagujúce na jej obavy rovnako vhodným spôsobom (rozsudok Alrosa, bod 41). Tieto poziadavky si síce môzu vyzadovat, aby také záväzky "rýchlo", ako tvrdí zalobkyna, vyriesili obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze, posúdenie tejto potreby vsak závisí od konkrétneho prípadu. 192 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze vo fáze správneho konania, v ktorej boli skúmané záväzky ponúknuté spolocnostou Gazprom, sa následkom poklesu cien ropných produktov zmluvné ceny znízili, a tým sa priblízili cenám platným v plynárenských uzloch západnej Európy. V uvedenej fáze tak neslo o potenciálne nadmerné ceny, ktoré by si vyzadovali okamzité riesenie. 193 Zároven treba pripomenút, ze podla bodu 18 konecných záväzkov mal Gazprom v pomerne krátkej lehote desiatich týzdnov od vstupu záväzkov do platnosti navrhnút zmenu dotknutých zmlúv, pricom malo íst o vlozenie novej podmienky týkajúcej sa úpravy cien alebo o zmenu existujúcich podmienok s cielom dospiet k novému procesu úpravy. Navyse bod 19 ods. i) posledný pododsek konecných záväzkov stanovuje, ze prvú ziadost o úpravu cien mozno predlozit kedykolvek po zavedení tohto nového procesu (pozri bod 156 vyssie). 194 Okrem toho v súvislosti s novým procesom úpravy cien je pravda, ze na dotknutých odberatelov skupiny Gazprom sa nadalej vztahujú existujúce cenové vzorce, kým nedôjde k úprave cien v dôsledku rozhodcovských konaní, ktoré môzu trvat niekolko mesiacov, ci dokonca rokov. Zalobkyna a Gazprom uvádzajú príklady priemernej dlzky takých konaní, a to 25 mesiacov a 17,6 mesiaca. 195 Ako je vsak uvedené v bodoch 178 az 182 vyssie, na jednej strane majú záväzky týkajúce sa cenových postupov za ciel zaviest nový proces úpravy cien, ktorý posilní postavenie odberatelov skupiny Gazprom v dotknutých KSVE v porovnaní so súcasnou situáciou. Na druhej strane spolocnost Gazprom správaním, ktoré je v rozpore so znením a cielom konecných záväzkov, podstupuje riziko prípadného uplatnenia clánku 9 ods. 2 a clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003. 196 Za týchto podmienok zalobkyna nesprávne tvrdí, ze v záväzkoch týkajúcich sa cenových postupov spolocnost Gazprom nic nenúti zmenit správanie, predovsetkým v rámci rozhodcovských konaní alebo pri výkone rozhodcovských nálezov, v porovnaní s minulými úpravami cien. Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie nasledujúcich výhrad a castí zalobných dôvodov, je v tomto smere potrebné vychádzat z toho, ze situácia vyplývajúce z nového procesu úpravy cien sa lísi od okolností, ktoré sú na ilustráciu uvedené v bodoch 977 a 978 OV a na ktoré sa odvoláva zalobkyna, lebo v uvedených prípadoch islo o rozhodcovské konania, ktoré boli mimoriadne dlhé alebo ktorých výsledkom nevyhnutne neboli konkurencné ceny. 197 Okrem toho pokial ide o údajné financné tazkosti, ktorým celia dotknutí odberatelia skupiny Gazprom v ocakávaní úpravy cien, bez ohladu na spätné uplatnenie týchto cien treba poukázat na to, ze zalobkyna neuviedla nijaký konkrétny príklad z minulosti, ktorý by bol podlozený údajmi a ktorý by ilustroval údajné tazkosti, a to aj v súvislosti s nou samotnou. 198 Navyse hospodárska stúdia, ktorú zalobkyna predlozila v prílohe U.6 svojich pripomienok k vyjadreniu skupiny Gazprom ako vedlajsieho úcastníka konania, uvádza, ze taký odberatel plynu, akým je zalobkyna, celí rôznym financným nevýhodám, najmä strate z dôvodu dodatocných nákladov súvisiacich s cenou plynu a moznej strate odberatelov, ktorí prechádzajú k lacnejsím konkurentom (body 19 az 21 tejto stúdie). Nie je síce potrebné vyjadrit sa k prijatelnosti tejto casti stúdie, no treba poznamenat, ze ani tieto nevýhody nie sú podlozené císelnými údajmi ci konkrétnymi príkladmi z minulosti a ze v kazdom prípade nepoukazujú na dostatocne závazné financné poskodenie, akým je bankrot alebo odchod z príslusného trhu, aby mohli spochybnit vhodnost nového procesu úpravy cien najmä v rozsahu, v akom je jeho predpokladom prípadné rozhodcovské konanie. 199 Pravdepodobnost rizika takého poskodenia je este nizsia vzhladom na to, ze z odôvodnenia 32 napadnutého rozhodnutia v podstate vyplýva, ze mnohí z dotknutých odberatelov sú vo vseobecnosti hlavnými velkoobchodníkmi v jednotlivých dotknutých KSVE a z historického hladiska neboli vystavení prílevu velkých objemov plynu z iných dotknutých KSVE. 200 Vzhladom na predchádzajúce úvahy a na rozdiel od tvrdení zalobkyne Komisia bola oprávnená v odôvodnení 133 napadnutého rozhodnutia konstatovat, ze konecné záväzky môzu okamzite vyriesit obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze a ponúkajú perspektívny rámec (forward-looking framework), ktorý zabezpecí, ze Gazprom sa v budúcnosti na trhu opätovne nedopustí rovnakého nekalého správania. 201 Okrem toho v rozsahu, v akom zalobkyna v rámci tejto výhrady tvrdí, ze Komisia mala zasiahnut a presadit priamu zmenu cenových vzorcov stanovených v dotknutých zmluvách, stací pripomenút, ze taká výhrada bola zamietnutá v rámci prvej casti tohto zalobného dôvodu. 202 Za týchto podmienok Vseobecný súd konstatuje, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré jej vytýka zalobkyna, v tom zmysle, ze záväzky týkajúce sa cenových postupov by vcas neriesili výhrady súvisiace s týmito postupmi. 203 V dôsledku toho treba zamietnut druhú výhradu druhej casti druhého zalobného dôvodu. c) O nezohladnení nákladov na rozhodcovské konania (tretia výhrada) 204 Podla zalobkyne Komisia nevzala do úvahy významné náklady na rozhodcovské konania, hoci táto tazkost bola uvedená v OV. Odberatelia skupiny Gazprom síce mohli poziadat o úpravu cien, ale pocas procesu úpravy by celili dvojnásobnej financnej zátazi, lebo by museli znásat úcinky nadmerných cien ako takých a zároven významné sumy na pokrytie nákladov na rozhodcovské konania. 205 Okrem toho ak by odberatelia skupiny Gazprom chceli spochybnit súlad rozhodcovského nálezu s clánkom 102 ZFEÚ, znamenalo by to pre nich dalsie náklady, lebo by museli predlozit hospodárske dôkazy alebo vyuzit sluzby znalcov. 206 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 207 V tejto súvislosti je pravda, ze Komisia v OV poukázala na nákladnost rozhodcovských konaní zacatých v súvislosti s úpravami cien a zdôraznila, ze aj vzhladom na neistý výsledok týchto konaní a ich casovú nárocnost [dôverné] (pozri najmä body 236 a 977 OV). 208 Napriek tomu je pravda, ze z týchto predbezných zistení nevyplýva, ze podla názoru Komisie odberatelia skupiny Gazprom neboli schopní znásat náklady na rozhodcovské konanie. Predovsetkým ako je v podstate uvedené v bodoch 178 az 182 vyssie, dotknutí odberatelia skupiny Gazprom mali po prijatí konecných záväzkov silnejsie postavenie ako pred ich prijatím vzhladom na skutocnosti stanovené v bode 19 týchto záväzkov a na riziká, ktoré pre Gazprom vyplývali z prípadného uplatnenia clánku 9 ods. 2 a clánku 23 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003. 209 Za týchto podmienok Komisia bola oprávnená domnievat sa, ze v rámci nového procesu úpravy cien títo odberatelia vzhladom na predbezné zistenia pripomenuté v bode 207 vyssie môzu dospiet k odlisným záverom pri posudzovaní prílezitosti na zacatie rozhodcovského konania a ze budú omnoho viac naklonení tomu, ze budú znásat náklady na rozhodcovské konanie. 210 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia v dôsledku toho, ze by nedostatocne zohladnila náklady na rozhodcovské konania zacaté v rámci nového procesu úpravy cien. 211 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tretiu výhradu druhej casti druhého zalobného dôvodu. d) O neprimeranosti obmedzenia trvania zmlúv (stvrtý výhrada) 212 Podla Litovskej republiky Komisia tým, ze obmedzila vlozenie novej podmienky týkajúcej sa úpravy cien len na zmluvy, ktoré trvajú najmenej tri roky, co nikdy nie je prípad zmlúv uzavretých v Litve, umoznila spolocnosti Gazprom obíst záväzky týkajúce sa cenových postupov, lebo tento podnik mohol uzatvárat zmluvy s kratsím trvaním, a teda do nich nadalej zahrnat cenové vzorce, ktorých výsledkom sú neprimerané ceny. 213 Riziko spojené s touto moznostou, ktorú mala spolocnost Gazprom, potvrdzuje aj to, ze samotná Komisia v rozhodnutí C(2016) 4764 final z 26. júla 2016 týkajúcom sa konania podla clánku 102 ZFEÚ a clánku 54 dohody o EHP (VEC AT.39317 - E.ON Gas) konstatovala, ze velkoobchodníci s plynom, odberatelia skupiny Gazprom, stále viac uprednostnujú krátkodobé zmluvy. 214 Okrem toho Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze dlhodobá povaha dotknutých zmlúv prispieva k udrziavaniu dominantného postavenia skupiny Gazprom na trhoch v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi. Je preto nepochopitelné, ze vyhradí nový proces úpravy cien pre dlhodobé zmluvy, a tým dotknutých odberatelov podnecuje k uzatváraniu takých zmlúv. 215 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 216 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze z OV (pozri najmä body 206, 217, 396, 458, 498 a vseobecnejsie oddiel 15.8.2), ako aj z napadnutého rozhodnutia (pozri najmä odôvodnenia 70, 72, 75, 162 a 176) jasne vyplýva, ze obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze, ktoré Komisia vyjadrila v súvislosti s cenovými postupmi, sa týkali len dlhodobých zmlúv, konkrétne zmlúv s trvaním najmenej tri roky. 217 Túto situáciu podla Komisie vysvetluje najmä to, ze zmluvy s trvaním menej ako tri roky znamenajú castejsie opätovné prerokovanie cien, co znizuje riziko, ze tieto ceny by sa trvalo odchylovali od referencných konkurencných cien, na rozdiel od predbezných zistení uvedených v OV v súvislosti s dlhodobými zmluvami, ktoré Gazprom uzatvoril so svojimi odberatelmi v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi. 218 Za týchto podmienok a predovsetkým vzhladom na to, ze výhrady týkajúce sa cenových postupov súviseli s dlhodobými zmluvami, Komisii nemozno vytýkat, ze na vyriesenie týchto výhrad akceptovala záväzky týkajúce sa cenových postupov, platné pre zmluvy s trvaním najmenej tri roky. 219 Okrem toho pokial ide o tvrdenie, podla ktorého obmedzenie uvedených záväzkov na dlhodobé zmluvy umoznuje spolocnosti Gazprom obchádzat tieto záväzky tým, ze bude uzatvárat zmluvy s trvaním menej ako tri roky, je potrebné poznamenat, ze zalobkyna i Komisia 8. decembra 2020 v odpovediach na otázku, aký majú odberatelia skupiny Gazprom na jednej strane a samotná skupina na druhej strane záujem na uzatváraní krátkodobých alebo dlhodobých zmlúv, v podstate uviedli, ze relevantné úvahy sú rôzne a ze odberatelia i skupina Gazprom môzu mat záujem na uzatvorení jedného alebo druhého typu zmluvy, takze konkrétna volba si vyzaduje preskúmanie jednotlivých prípadov. 220 Navyse v týchto odpovediach z 8. decembra 2020 zalobkyna poukázala na to, ze pokial ide o pobaltské krajiny, kedze uvedené trhy spolocnosti Gazprom nezarucujú významné objemy, je pre nu omnoho menej dôlezité uzatvárat dlhodobé zmluvy s odberatelmi pôsobiacimi na týchto trhoch, takze Gazprom by sa mohol lahko rozhodnút, ze upustí od dlhodobých zmlúv v prospech krátkodobých zmlúv (väcsinou s trvaním jeden rok). Táto skutocnost vsak má tendenciu svedcit o tom, ze rozhodnutie skupiny Gazprom o uzatvorení krátkodobej zmluvy sa nevyhnutne neriadi úsilím obchádzat záväzky týkajúce sa cenových postupov. 221 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut stvrtú výhradu druhej casti druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut túto cast zalobného dôvodu ako nedôvodnú v celom rozsahu. 3. O tretej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa pochybení pri formulovaní cenových usmernení 222 V nadväznosti na druhú cast tohto zalobného dôvodu, ktorá spochybnuje úcinnost nového procesu úpravy cien, zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s obsahom cenových usmernení uvedených v bode 19 ods. iii) konecných záväzkov, v oddiele nazvanom "Cast podmienky týkajúcej sa úpravy cien venovaná výske úpravy". Táto cast zalobného dôvodu sa v podstate skladá z piatich výhrad. 223 Komisia údajné pochybenia popiera. a) O neexistencii hierarchie medzi kritériami pouzitými v cenových usmerneniach a o nejasnej povahe týchto usmernení (prvá výhrada) 224 Podla zalobkyne cenové usmernenia stanovujú tri kritériá na úpravu cenových vzorcov, konkrétne po prvé vázený priemer dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska, po druhé ceny vo vseobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe a po tretie vlastnosti plynu dodávaného v rámci konkrétnej zmluvy. Tieto tri kritériá sa vsak lísia od porovnávacích bodov, ktoré Komisia pouzila v OV na posúdenie prípadnej neprimeranej povahy zmluvných cien. 225 Zalobkyna tvrdí, ze bolo potrebné stanovit hierarchiu medzi troma kritériami uvedenými v cenových usmerneniach a ze hlavné malo byt kritérium cien vo vseobecne akceptovaných plynárenských uzloch. Toto nestanovenie hierarchie nemozno odôvodnit tým, ze umoznovalo zmiernit riziká spojené s významným vývojom cien v dôsledku jedného z kritérií, kedze hierarchiu by v takom prípade slobodne urcili rozhodcovské súdy spôsobom, ktorý by mohol byt priaznivý pre spolocnost Gazprom. 226 Okrem toho zalobkyna a Polská republika tvrdia, ze cenové usmernenia sú formulované prílis vseobecne, takze upravené ceny sa môzu lísit v závislosti od rozhodcov, od vymenovaných znalcov alebo od posúdenia specifických okolností kazdého sporu o ceny. In fine by to spolocnosti Gazprom umoznilo chránit sa proti poklesu cien a neprispievalo by to k obnove volnej a nedeformovanej hospodárskej sútaze na európskych trhoch s plynom. 227 Komisia, ktorú podporuje Gazprom, sa domnieva, ze cenové usmernenia sú primerané, takze túto výhradu treba zamietnut. 228 Je potrebné pripomenút, ze podla bodu 19 ods. iii) konecných záväzkov musí príslusná podmienka dotknutých zmlúv obsahovat tieto cenové usmernenia: "Pri úprave ustanovení, ktoré sa týkajú zmluvnej ceny, zmluvné strany vezmú do úvahy úroven cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe, okrem iného vázený priemer dovozných cien na hranici do Nemecka, Francúzska a Talianska a úroven cien vo vseobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe (najmä TTF, NCG atd.), pricom nálezite zohladnia vsetky vlastnosti zemného plynu dodávaného v rámci zmluvy (medzi ktoré patrí okrem iného mnozstvo, kvalita, plynulost a flexibilita)." 229 Z cenových usmernení v spojení s telom napadnutého rozhodnutia (najmä s jeho odôvodneniami 103 a 155) vsak vyplýva, ze tieto cenové usmernenia stanovujú dve kritériá, a nie tri kritériá uvedené zalobkynou. Ako totiz uviedla Komisia predovsetkým na pojednávaní, pri urcovaní nových cenových vzorcov treba po prvé vziat do úvahy úroven cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe, a to po druhé pri nálezitom zohladnení specifických vlastností zmluvy, ktorej sa týka úprava cien. 230 Pokial ide o toto prvé kritérium, z cenových usmernení dalej vyplýva, ze úroven cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe treba podla moznosti chápat vo vztahu k dvom typom údajov, konkrétne po prvé k vázenému priemeru dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska (dalej len "priemerné dovozné ceny") a po druhé k úrovni cien vo vseobecne akceptovaných likvidných plynárenských uzloch v kontinentálnej Európe (dalej len "ceny v uzloch"). 231 Práve vzhladom na tieto úvahy je potrebné posudzovat tvrdenia uvedené zalobkynou. 232 Pokial ide o neexistenciu hierarchie namietanú zalobkynou, je potrebné zdôraznit, ze bez ohladu na pouzité údaje je ústredným kritériom, z ktorého musia vychádzat strany dotknutej zmluvy a rozhodcovské súdy, na ktoré je podaný prípadný návrh, kritérium "úrovne cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe". 233 Kedze sa vsak cast plynu nakúpeného v kontinentálnej západnej Európe nakupuje na základe zmlúv o dodávkach plynu, ktoré sú prípadne dlhodobé, uzatvorených v rámci odlisných transakcií, nez sa uskutocnujú v plynárenských uzloch, ceny plynu vyplývajúce z týchto zmlúv sa podielajú na tvorbe úrovne cien na "konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe", co zalobkyna nespochybnuje. Okrem toho je potrebné poznamenat, ze Komisia pouzila ceny platné pre dlhodobé zmluvy skupiny Gazprom s nemeckými odberatelmi v rámci predbezného posúdenia v OV, ktorého predmetom bola prípadná neprimeraná povaha cien platných pre zmluvy s jej odberatelmi v dotknutých KSVE (pozri oddiel 10.2.1 OV). Zalobkyna nespochybnila tento prístup Komisie v OV. 234 V cenových usmerneniach tak údaje o priemerných dovozných cenách slúzia na získanie cien platných pre zmluvy o dodávkach plynu, ktoré sa lísia od cien v plynárenských uzloch. Z uvedeného dôvodu môzu tieto údaje primerane odrázat úroven cien na "konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe". 235 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze záväzky týkajúce sa cenových postupov nemajú dotknutým odberatelom zarucit ceny porovnatelné s najnizsími cenami dostupnými na konkurencných trhoch v kontinentálnej západnej Európe, ale ceny porovnatelné so vseobecnou úrovnou cien na týchto trhoch, ktorá je výsledkom cien v uzloch i priemerných dovozných cien. Za týchto podmienok zalobkyna nemôze právoplatne tvrdit, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v dôsledku toho, ze neurcila hierarchiu medzi týmito dvoma typmi údajov uvedených v cenových usmerneniach. 236 Pokial ide o argumentáciu, podla ktorej je znenie cenových usmernení nejasné a prílis vseobecné, v prvom rade je potrebné poznamenat, ze skutocnost, ze z uplatnovania cenových usmernení môzu vyplynút upravené ceny, ktoré sa pri jednotlivých zmluvách odlisujú najmä v závislosti od rozhodcov, nemôze byt dôvodom na názor, podla ktorého sú cenové usmernenia neprimerané, lebo kedze vlastnosti dotknutých zmlúv môzu byt rozlicné, rozdiely v cenách platných pre jednotlivé zmluvy samy osebe nie sú dôvodom na konstatovanie, ze tieto usmernenia sú zjavne neprimerané. Totiz cielom záväzkov týkajúcich sa cenových postupov nie je dospiet k upraveným cenám, ktoré budú pri jednotlivých zmluvách velmi blízke alebo totozné. 237 Dalej je potrebné pripomenút, ze kedze prvé kritérium sa týka výslovne "úrovne cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe", odkazuje na referencné ceny (benchmark), ktoré sú omnoho jednoznacnejsie konkurencné nez referencné ceny uvedené v existujúcich podmienkach týkajúcich sa urcenia alebo úpravy cien v dotknutých zmluvách, medzi ktoré patrí podmienka uvedené v zmluve zalobkyne, ktorá odkazuje na "[dôverné]". Z tohto hladiska cenové usmernenia zdaleka nie sú nejasné, ale predstavujú zlepsenie v porovnaní s existujúcimi podmienkami. 238 Okrem toho Vseobecný súd zdôraznuje, ze Gazprom tým, ze Komisii navrhol ukoncit správne konanie podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003, konkrétne prijatím rozhodnutia, ktorým sa záväzky stávajú záväznými, a tým, ze neprerusil rokovania s touto institúciou, súhlasil s tým, ze konecné záväzky sa stanú záväznými na základe clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Vdaka tejto volbe sa Gazprom vyhol prípadnému konstatovaniu porusenia práva hospodárskej sútaze a prípadnému ulozeniu pokuty za toto porusenie zo strany Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 35 a 48), co potvrdzuje záver uvedený v clánku 2 rozhodnutia, podla ktorého uz Komisia nemusí konat. Z toho vsak vyplýva, ze Gazprom má povinnost dodrzat tieto záväzky, lebo inak mu hrozí, ze bude musiet znásat následky konstatovania nedodrzania tohto rozhodnutia, ktoré sú uvedené v bodoch 181 a 182 vyssie, okrem iného ulozenie pokuty. Tento podnik je zároven pod neustálym dohladom s cielom overit, ci dodrziava tieto záväzky pocas doby ich platnosti, ako vyplýva z oddielu 5 uvedených záväzkov, ktorý stanovuje najmä urcenie zástupcu povereného sledovaním ich vykonávania. 239 V tejto súvislosti je Gazprom viazaný nielen obsahom konecných záväzkov, ale aj samotným napadnutým rozhodnutím, pricom treba pripomenút, ze výrok urcitého aktu treba chápat z hladiska jeho odôvodnenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 10. júla 2001, Irish Sugar/Komisia, [88]C-497/99 P, [89]EU:C:2001:393, bod [90]15, a rozsudky z 22. októbra 2013, Komisia/Nemecko, [91]C-95/12, [92]EU:C:2013:676, bod [93]40, a z 13. decembra 2013, Madarsko/Komisia, [94]T-240/10, [95]EU:T:2013:645, bod [96]90). V rámci vykonávania konecných záväzkov, ktoré zahrna uskutocnovanie a výklad cenových usmernení, musí teda Gazprom tieto záväzky uplatnovat a vykladat v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a to aj pokial ide o stanoviská, ktoré zaujme v rámci rokovaní o cenách a rozhodcovských konaní zacatých na základe rozhodcovskej dolozky upravenej v clánku 19 ods. iv) uvedených záväzkov. 240 Z odôvodnení napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze úroven cien v plynárenských uzloch je podla Komisie zvlást dôlezitá na vymedzenie upravených cien (pozri najmä odôvodnenia 103, 164 a 178). V rámci daného rozhodcovského konania musí teda Gazprom zaujat stanovisko v súlade s týmto odôvodnením a v zásade nemôze tvrdit, ze rozhodcovia by mali odhliadnut od úrovne cien v týchto uzloch. 241 Zalobkyna a Polská republika nakoniec nepredlozili alternatívnu formuláciu týchto usmernení, ktorá by podla nich zarucila vhodnost cenových záväzkov. Vo svojich vyjadreniach neuviedli ani presné tvrdenia, ktoré by podlozili ich výhrady voci nejasnej a prílis vseobecnej povahe cenových usmernení. Jediné presnejsie dôkazy na podporu tejto argumentácie sa nachádzajú v hospodárskej stúdii, ktorú zalobkyna predlozila ako prílohu k svojim pripomienkam k vyjadreniu skupiny Gazprom ako vedlajsieho úcastníka konania. 242 Tieto dôkazy obsiahnuté v hospodárskej stúdii zalobkyne sú vsak do velkej miery neprípustné. 243 S výnimkou prípadu, ze tieto dôkazy majú byt odpovedou na dôkazy poskytnuté spolocnostou Gazprom v hospodárskej stúdii, ktorú predlozila v prílohe svojho vyjadrenia ako vedlajsieho úcastníka konania, sú totiz dôkazy obsiahnuté v hospodárskej stúdii zalobkyne oneskorene predlozené v súlade s clánkom 85 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku [pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. decembra 2018, Monolith Frost/EUIPO - Dovgan (PLOMBIR), [97]T-830/16, [98]EU:T:2018:941, bod [99]21 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [100]C-185/95 P, [101]EU:C:1998:608, bod [102]72]. Predovsetkým dôkazy uvedené v oddieloch 3.2 a 3.5 nie sú predlozené ako odpoved na dôkaz o opaku poskytnutý Komisiou alebo spolocnostou Gazprom a nic nenaznacuje, ze tieto oddiely hospodárskej stúdie zalobkyne nemohli byt vopred objednané u dotknutého konzultanta, aby mohli byt prinajmensom predlozené ako navrhované dôkazy v zalobe. 244 V tom istom zmysle dôkazy uvedené v hospodárskej stúdii zalobkyne predstavujú tvrdenia, ktoré mali byt obsiahnuté v zalobe alebo v pripomienkach zalobkyne k vyjadreniu skupiny Gazprom ako vedlajsieho úcastníka konania. Nie je totiz úlohou Vseobecného súdu vyhladávat a identifikovat v prílohách zalobné dôvody a tvrdenia, ktoré by mohol povazovat za základ zaloby, kedze prílohy majú len dôkaznú a podpornú povahu. Podobné poziadavky sa uplatnia aj vtedy, ak sa na podporu zalobného dôvodu uvádza výhrada. Tieto poziadavky teda nesplna výhrada, ktorej základné prvky sú uvedené len v prílohách zaloby (pozri rozsudok z 13. júla 2011, Polimeri Europa/Komisia, [103]T-59/07, [104]EU:T:2011:361, body [105]161 a [106]162 a citovanú judikatúru). 245 Napriek tomu Vseobecný súd preskúma relevantné skutocnosti uvedené v bodoch 25, 27, 32 a 33 hospodárskej stúdie zalobkyne. 246 Po prvé pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by úprava cien mohla zohladnovat len priemerné dovozné ceny, a nie ceny v uzloch (bod 25 hospodárskej stúdie), je potrebné vychádzat z toho, ze výslovné zahrnutie oboch vyssie uvedených kategórií údajov, pred ktorými sa nachádza výraz "okrem iného", do cenových usmernení poukazuje na význam týchto dvoch typov údajov, co musia brat do úvahy rozhodcovské súdy poverené uplatnovaním týchto usmernení, aj ked ony samy nie sú viazané napadnutým rozhodnutím. 247 Navyse Gazprom je rovnako viazaný konecnými záväzkami i napadnutým rozhodnutím, na základe ktorého sa stali záväznými. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vsak vyplýva, ze údaje o cenách v uzloch sú zvlást dôlezité na vymedzenie upravených cien (pozri najmä odôvodnenia 103, 164 a 178). V rámci daného rozhodcovského konania musí teda Gazprom zaujat stanovisko v súlade s týmto odôvodnením a v zásade nemôze tvrdit, ze rozhodcovia by mali odhliadnut od cien v uzloch. 248 Po druhé podla hospodárskej stúdie zalobkyne (bod 27) kritérium súvisiace s vlastnostami príslusnej zmluvy (medzi ktoré patrí mnozstvo, kvalita, plynulost a flexibilita) umoznuje spolocnosti Gazprom vôbec nebrat do úvahy úroven cien v uzloch. Kedze tento výklad je v rozpore so znením cenových usmernení a nie je podlozený, treba ho zamietnut. 249 Po tretie sú podla stúdie zalobkyne cenové usmernenia neprimerané, lebo nestanovujú nic, pokial ide o stále naviazanie zmluvných cien na ceny ropných produktov (body 32 a 33 tejto stúdie). V tejto súvislosti stací poukázat na to, ze v usmerneniach nemusí byt naviazanie cien výslovne uvedené, lebo v rámci zabezpecenia priblízenia cien ku konkurencným cenám v západnej Európe musia zároven umoznit napravit prípadné inflacné úcinky naviazania cien. 250 Okrem toho v rozsahu, v akom sa zalobkyna domnieva, ze cenové usmernenia nie sú úcinné, lebo nejasne odkazujú na "úroven cien" na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe, ale nestanovujú naviazanie na tieto ceny, stací poukázat na to, ze zalobkyna nijako nevysvetluje, ako by také naviazanie prebiehalo v praxi, a nie je vylúcené, ze úprava cien na základe rokovaní alebo rozhodcovského konania bude mat za následok také riesenie. Navyse ako je uvedené v bode 239 vyssie, cenové usmernenia sa musia uplatnovat s prihliadnutím na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré najmä stanovuje, ze konecné záväzky "majú zabezpecit, aby ceny plynu platné pre zmluvy naviazané na ropu v [dotknutých KSVE] boli nadalej v súlade s konkurencnými referencnými cenami" (odôvodnenie 164), a teda ze tieto záväzky "majú zabezpecit, aby ceny platné v piatich [KSVE dotknutých cenovými postupmi] boli po úprave stanovené v súlade s konkurencnými referencnými cenami v západnej Európe" (odôvodnenie 179). 251 Vzhladom na predchádzajúce úvahy nie je preukázané, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré jej vytýka zalobkyna. Navyse pokial zalobkyna tvrdí, ze cenové usmernenia by mali dotknutým odberatelom umoznit dosiahnut co najnizsie ceny, akými sú ceny v uzloch, stací poznamenat, ze samotná skutocnost, ze mohli byt prijaté aj iné záväzky, ktoré by dokonca boli priaznivejsie pre hospodársku sútaz, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Morningstar, bod 59). 252 Bez toho, aby bolo dotknuté posúdenie ostatných výhrad, treba preto zamietnut prvú výhradu tretej casti druhého zalobného dôvodu. b) O neprimeranosti kritéria týkajúceho sa úrovne cien v plynárenských uzloch (druhá výhrada) 253 Zalobkyna zdôraznuje, ze britský plynárenský uzol "National Balancing Point" (NBP) nebol zahrnutý medzi referencné plynárenské uzly, ktoré sú výslovne uvedené v cenových usmerneniach [na rozdiel od uzlov "Title Transfer Facility" (TTF) a "NetConnect Germany" (NCG)], hoci zrelost uzla NBP a skutocnost, ze Spojené královstvo je zásobované plynom pochádzajúcim z kontinentálnej Európy, sú dôvodom na jeho zahrnutie. Na rozdiel od pôvodných tvrdení Komisie vsak nie je mozné odvolávat sa na tento uzol, lebo znenie cenových usmernení odkazuje na uzly v "kontinentálnej" Európe. Toto pochybenie potvrdzuje inak tvrdené tazkosti s výkladom. 254 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 255 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze dva prípady výskytu slova "kontinentálna" v cenových usmerneniach vylucujú pouzitie cenových údajov pochádzajúcich z uzla NBP. 256 Samotné toto vylúcenie vsak nepostacuje na konstatovanie, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia v súvislosti s formulovaním cenových usmernení, lebo tieto usmernenia umoznujú odkaz na dalsie "vseobecne akceptované" plynárenské uzly a sú v nich výslovne uvedené uzly TTF a NCG, ktorých primeranost a likvidnost zalobkyna nespochybnuje. Navyse v hospodárskej stúdii zalobkyne je výslovne uvedené, ze uzol TTF je zrelý a patrí medzi najlikvidnejsie plynárenské uzly v Európe. 257 V dôsledku toho treba zamietnut druhú výhradu tretej casti druhého zalobného dôvodu. c) O neprimeranosti priemerných dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska (tretia výhrada) 258 Podla zalobkyne sú údaje o priemerných dovozných cenách do Nemecka, Francúzska a Talianska neprimerané a okrem toho nie sú pouzité v OV. V prvom rade cenové usmernenia neuvádzajú, aký zdroj treba pouzit na urcenie relevantných cien, a verejne dostupné údaje neodrázajú skutocné ceny v danom case bez prísnej spätnej korekcie týchto údajov v prípade následnej úpravy cien v rámci rokovaní alebo rozhodcovského konania. 259 V druhom rade sú priemerné dovozné ceny neprimerané vzhladom na to, ze sa ukazuje, ze ceny na trhoch s plynom vo Francúzsku a v Taliansku, ktoré nepatria medzi najlikvidnejsie ani najviac liberalizované, sú vo vseobecnosti vyssie nez v Nemecku. Navyse odberatelia skupiny Gazprom v piatich KSVE dotknutých cenovými postupmi zriedka pouzívajú ako referenciu ceny platné v týchto dvoch krajinách. 260 V tretom rade pocas ôsmich rokov platnosti konecných záväzkov môze dôjst k vývoju trhov s plynom, takze priemerné dovozné ceny do jednej z týchto troch krajín môzu stratit "postavenie" referencnej ceny, hoci cenové usmernenia s touto moznostou nerátajú. Navyse Komisia nevzala do úvahy návrh na urcenie referencných cien pomocou objektívnej metódy, ktorý urobila zalobkyna pocas testu trhu. 261 V stvrtom rade sú priemerné dovozné ceny vo vseobecnosti vyssie ako ceny v uzloch, takze tlacia na nárast cien vyplývajúcich z cenových usmernení. 262 Komisia sa domnieva, ze odkaz na priemerné dovozné ceny je vhodný, takze túto výhradu treba zamietnut. 263 V tejto súvislosti treba v prvom rade poukázat na to, ze v súlade s úvahami uvedenými v bodoch 233 az 235 vyssie sa nezdá, ze by existoval zásadný dôvod na vylúcenie údajov o dovozných cenách. Konkrétne tvrdenia uvedené zalobkynou túto úvahu nevyvracajú. 264 V prvom rade pokial ide o praktické a technické prekázky uvedené zalobkynou, treba poukázat na to, ze tieto prekázky nebránia tomu, aby osoby podielajúce sa na riesení sporov o cenách, medzi ktoré patria pracovníci dotknutých odberatelov, rozhodcovia alebo znalci menovaní rozhodcovskými súdmi, mohli reagovat alebo ich zohladnit pri vypracovaní cenových vzorcov. Tieto osoby teda môzu pouzit informácie o cenách zverejnené verejnými orgánmi [vnútrostátnymi orgánmi alebo Eurostatom (Statistický úrad Európskej únie)], ako aj informácie poskytnuté súkromnými podnikmi, a vymedzit vzorce tak, aby boli pokryté prípadné nedostatky v týchto informáciách a najmä skutocnost, ze neodrázajú úpravy cien, ku ktorým doslo po tom, co uvedené orgány alebo súkromné podniky zozbierali relevantné údaje. Rovnako od týchto osôb mozno dôvodne ocakávat, ze budú schopné vziat do úvahy rozdiely, ktoré sú vo vseobecnosti zistené medzi priemernými dovoznými cenami a cenami v uzloch, najmä pokial ide o zahrnutie "vstupných nákladov" (entry costs). 265 V druhom rade aj keby trhy s plynom vo Francúzsku a v Taliansku boli menej likvidné a menej liberalizované nez v Nemecku, nepostacuje to na konstatovanie, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia zahrnutím prvých dvoch uvedených krajín. Pravda je, ze trhy s plynom v kazdej z týchto troch krajín sú konkurencné, napokon bez ohladu na významné trhové podiely skupiny Gazprom. Pokial ide dalej o tvrdenie, podla ktorého sú likvidnejsie iné trhy, napríklad v Belgicku alebo v Holandsku, stací konstatovat, ze cenové usmernenia nebránia stranám a rozhodcom vziat do úvahy tieto iné trhy. 266 V tretom rade ako zdôraznuje Komisia, zalobkyna neuvádza nijaký dôvod na obavy z takej zmeny okolností, ze by trhy s plynom v Nemecku, vo Francúzsku alebo v Taliansku uz neboli konkurencné a priemerné dovozné ceny do niektorej z týchto krajín by uz nemohli slúzit ako referencná cena. V kazdom prípade pokial by sa významným spôsobom zmenili okolnosti, z ktorých vychádza napadnuté rozhodnutie, Komisia môze podla clánku 9 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 obnovit konanie. 267 V stvrtom rade ako vyplýva z úvah uvedených v bodoch 233 az 235 a 263 vyssie, aj keby boli priemerné dovozné ceny vyssie nez ceny v uzloch, a tým "tlacili na nárast" úrovne cien vyplývajúcich z cenových usmernení, zalobkyna nepreukázala, ze tieto priemerné ceny sú v zásade nevhodné. 268 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tretiu výhradu tretej casti druhého zalobného dôvodu. d) O vlastnostiach plynu dodávaného v rámci konkrétnej zmluvy (stvrtá výhrada) 269 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia pri povolení druhého kritéria cenových usmernení, podla ktorého je potrebné "nálezite zohladni[t] vsetky vlastnosti zemného plynu dodávaného v rámci [danej zmluvy]", nevzala do úvahy, ze Gazprom v minulosti také vlastnosti vyuzíval vo svoj prospech. Uvedený podnik totiz prezentoval svoje dlhodobé zmluvy ako "prémiový" produkt v porovnaní s plynom nakupovaným v plynárenských uzloch, co bol dôvod na vyssie ceny. Navyse kazdá z vlastností výslovne uvedených v cenových usmerneniach (konkrétne mnozstvo, kvalita, plynulost a flexibilita) umoznuje odôvodnit zvýsenie cien, zatial co do usmernení nebola zahrnutá ani jedna vlastnost odôvodnujúce znízenie cien. 270 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 271 Ako uz v tejto súvislosti bolo uvedené v bode 229 vyssie, cenové usmernenia stanovujú uplatnenie dvoch kritérií, takze pri úprave cien treba v prvom rade vziat do úvahy úroven cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe a v druhom rade nálezite zohladnit osobitné vlastnosti dotknutej zmluvy. 272 Z cenových usmernení tak vyplýva, ze na základe prvého kritéria ukladajú povinnost zohladnit skutocnosti, ktoré sú vo vztahu k danej zmluve vonkajsie, konkrétne údaje odrázajúce úroven cien na konkurencných trhoch s plynom v kontinentálnej západnej Európe. Také údaje vsak môzu vyplývat z rôznych zmlúv, ktoré sa môzu lísit od dotknutej zmluvy, napríklad ak sú naviazané na transakcie v plynárenských uzloch. Za týchto podmienok Komisii nemozno vytýkat, ze súhlasila s tým, aby cenové usmernenia obsahovali aj druhé kritérium, ktoré umoznuje zohladnit vnútorné vlastnosti danej zmluvy. 273 Okrem toho je potrebné vychádzat z toho, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne zahrnutie druhého kritéria a výslovne uvedených vlastností do cenových usmernení nebude nevyhnutne tlacit na nárast upravených cien. Ak by sa totiz v konkrétnom prípade rozhodcovský súd prípadne rozhodol, ze uplatní prvé kritérium a pouzije hlavne údaje o dodávkach plynu v kontinentálnej západnej Európe prostredníctvom dlhodobých zmlúv, konkrétne zmlúv, ktoré majú potenciálne podobné vlastnosti ako dotknuté zmluvy, nic by tomuto súdu nebránilo zohladnit túto volbu a obmedzit uplatnenie druhého kritéria. 274 V dôsledku toho treba zamietnut stvrtú výhradu tretej casti druhého zalobného dôvodu. e) O skutocnostiach neuvedených v cenových usmerneniach (piata výhrada) 275 Zalobkyna a Litovská republika v podstate tvrdia, ze cenové usmernenia mali obsahovat aj dalsie informácie. V prvom rade mali tieto usmernenia zahrnat informáciu o nákladoch na dodanie, ktoré sa výrazne lísia v závislosti od odberného miesta a napríklad sú pre Gazprom omnoho nizsie pri dodávkach plynu do Litvy, a to z dôvodu zemepisnej blízkosti s Ruskom, nez pri dodávkach do západnej Európy. 276 V druhom rade zalobkyna poukazuje na to, ze ako vyplýva z jej hospodárskej stúdie, cenové usmernenia nepripisujú nijaký význam prísnej povinnosti nákupu (mechanizmus "take or pay") zahrnutej v niektorých dotknutých zmluvách, hoci táto povinnost má pre Gazprom velkú hodnotu. Do usmernení sú zahrnuté len faktory umoznujúce zvysovanie cien. 277 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 278 V tejto súvislosti zo znenia cenových usmernení uvedených v bode 19 ods. iii) konecných záväzkov jasne vyplýva, ze pokial ide o zohladnenie vlastností danej zmluvy, príklady vlastností výslovne uvedené v týchto usmerneniach nie sú taxatívne. 279 Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked súhlasila s cenovými usmerneniami, v ktorých nie sú výslovne uvedené vlastnosti týkajúce sa nákladov na dodanie a prísnej povinnosti nákupu (mechanizmus "take or pay"). 280 Navyse v rozsahu, v akom zalobkyna vseobecnejsie tvrdí, ze Komisia pri posúdení vhodnosti konecných záväzkov nedostatocne zohladnila to, ze Gazprom trval na podmienkach týkajúcich sa prísnej povinnosti nákupu v dotknutých zmluvách, stací poukázat na to, ze Komisia síce v OV preskúmala prítomnost takých podmienok v uvedených zmluvách, nevyjadrila vsak obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze konkrétne v súvislosti s týmito podmienkami a ani nemala v pláne zaviest nápravné opatrenie v tomto smere. Z toho vyplýva, ze Komisia nemala povinnost zabezpecit, aby konecné záväzky riesili tieto obavy. 281 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut piatu výhradu tretej casti druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho zamietnut túto cast zalobného dôvodu ako nedôvodnú v celom rozsahu. 4. O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o vztah medzi právom Únie a rozhodcovskými konaniami 282 Zalobkyna tvrdí, ze z dôvodov uvedených v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a v podstate aj zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide na jednej strane o uplatnovanie hmotného práva Únie v rozhodcovských konaniach upravených v bode 19 ods. iv) konecných záväzkov a na druhej strane o to, ci táto institúcia môze vstúpit do takých konaní ako amicus curiae. 283 Komisia sa domnieva, ze v tejto súvislosti nepochybila. a) O uplatnovaní hmotného práva Únie v rozhodcovských konaniach (prvá výhrada) 284 Zalobkyna v prvom rade na základe nesprávneho výkladu rozsudku z 1. júna 1999, Eco Swiss (C-126/97, dalej len "rozsudok Eco Swiss, [107]EU:C:1999:269, bod [108]36), tvrdí, ze Komisia nesprávne konstatovala, ze rozhodcovské súdy musia vzhladom na to, ze sídlia v Únii, nevyhnutne riesit cenové spory medzi spolocnostou Gazprom a jej dotknutými odberatelmi z hladiska hmotného práva Únie. 285 Súdny dvor totiz adresoval svoj rozsudok Eco Swiss len Hoge Raad der Nederlanden (Najvyssí súd Holandska) a nepriamo dalsím súdom v clenských státoch, ale nie rozhodcovským súdom, ktoré nie sú súdmi v zmysle clánku 267 ZFEÚ. Tento rozsudok ukladá len uvedeným súdom povinnost uplatnovat právo Únie v rámci obmedzeného skúmania a posteriori, ci rozhodcovské súdy dodrzali "verejný poriadok", pricom tie nemusia uplatnovat hmotné právo Únie. 286 V skutocnosti musia príslusné rozhodcovské súdy uplatnit len bod 19 konecných záväzkov, ale nie clánok 102 ZFEÚ ani napadnuté rozhodnutie ako také. Nic teda nenaznacuje, ze odberatel skupiny Gazprom by sa mohol lahko odvolávat na obsah tohto rozhodnutia v rámci rozhodcovského konania, kedze túto moznost je mozné potvrdit len postupom, ktorý je z casového hladiska neúcinný, konkrétne ak by vnútrostátny súd, ktorý preskúmava výkon rozhodcovského nálezu, polozil prejudiciálnu otázku. 287 V druhom rade úcinnost rozhodcovských konaní významne znizuje to, ze konecné záväzky neobsahujú odkaz na napadnuté rozhodnutie ani na clánok 102 ZFEÚ. Rozhodcovské súdy by nevyhnutne neskúmali súlad upravených cien s cielmi tohto rozhodnutia alebo tohto ustanovenia Zmluvy FEÚ a dokonca by hrozilo, ze v prípade takého skúmania by prekrocili svoju právomoc a ich rozhodnutia by mohli byt zrusené. 288 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 289 Je potrebné pripomenút, ze v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia je s odkazom na rozsudok Eco Swiss (body 35 a 36) uvedené, ze konecné záväzky "si vyzadujú, aby sa rozhodcovské konania uskutocnili v Únii", a ze "v dôsledku toho musia rozhodcovské súdy dodrziavat a uplatnovat právo hospodárskej sútaze Únie ako zálezitost verejného poriadku bez ohladu na to, aké sú súkromné záujmy úcastníkov rozhodcovského konania". 290 V tejto súvislosti z clánku 3 ods. 3 ZEÚ a z protokolu c. 27 o vnútornom trhu a hospodárskej sútazi, pripojeného k Lisabonskej zmluve ([109]Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 309), vyplýva, ze clánky 101 a 102 ZFEÚ sú základnými ustanoveniami, ktoré sú nevyhnutné na plnenie úloh zverených Únii a na fungovanie vnútorného trhu, lebo ich cielom je zabránit naruseniu hospodárskej sútaze na úkor verejného záujmu, jednotlivých podnikov a spotrebitelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Eco Swiss, bod 36, a rozsudok zo 17. februára 2011, TeliaSonera Sverige, [110]C-52/09, [111]EU:C:2011:83, body [112]20 az [113]22). Clánky 101 a 102 ZFEÚ sú teda ustanoveniami verejného poriadku, a to aj v zmysle Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí, podpísaného v New Yorku 10. júna 1958, ktoré musia vnútrostátne súdy uplatnovat ex offo, pricom musia vyhoviet návrhu na zrusenie rozhodcovského nálezu, ak sa domnievajú, ze tento nález je v rozpore s uvedenými clánkami (pozri v tomto zmysle rozsudky Eco Swiss, body 36 az 41, a z 13. júla 2006, Manfredi a i., [114]C-295/04 az C-298/04, [115]EU:C:2006:461, bod [116]31 a citovanú judikatúru). 291 Z toho vyplýva, ze aj ked príslusné rozhodcovské súdy sídlia na území Únie, nie sú nevyhnutne viazané právom hospodárskej sútaze Únie ako takým a napokon ani ostatným hmotným právom Únie. Dalej je pravda, ze ako tvrdí zalobkyna, skúmanie rozhodcovských nálezov súdmi clenských státov má obmedzený charakter (pozri rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea, [117]C-284/16, [118]EU:C:2018:158, bod [119]54 a citovanú judikatúru). Napriek tomu ak rozhodcovský súd vydá rozhodnutie, ktoré je v rozpore s clánkom 102 ZFEÚ, vnútrostátne súdy clenských státov by v prípade podania návrhu mali toto rozhodnutie zrusit. V dôsledku toho by rozhodcovské súdy mali zabezpecit, aby boli ich rozhodnutia v súlade s týmto ustanovením Zmluvy FEÚ. 292 Okrem toho je potrebné vychádzat z toho, ze aj ked sa prejednávaná vec priamo netýka clánku 102 ZFEÚ, ale dodrzania rozhodnutia o záväzkoch prijatého na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, vzhladom na úvahy uvedené v bode 290 vyssie a na to, ze toto nariadenie bolo prijaté na základe clánku 103 ZFEÚ a týka sa uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ, vnútrostátne súdy môzu vyhoviet návrhu na zrusenie rozhodcovského nálezu, pokial sa domnievajú, ze je v rozpore s takým rozhodnutím. 293 Toto chápanie dôsledkov poziadavky na sídlo rozhodcovských súdov v Únii, ktoré sú uvedené v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia, nemozno spochybnit tvrdením zalobkyne zalozenom na údajných praktických tazkostiach, ktorým by mohli celit vnútrostátne súdy pri overovaní súladu rozhodcovských nálezov s clánkom 102 ZFEÚ alebo s rozhodnutím prijatým na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, kedze zaobchádzanie s takými spormi patrí do vecnej právomoci týchto súdov. 294 Okrem toho ako uz bolo zdôraznené vyssie, Gazprom musí uskutocnovat konecné záväzky v súlade s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, lebo inak by mu hrozilo konstatovanie nesúladu s týmto rozhodnutím. Gazprom ako úcastník rozhodcovského konania teda musí pri urcovaní úlohy rozhodcov a príprave svojich vyjadrení zabezpecit, aby rozhodcovia upravili cenové vzorce v súlade s uvedeným rozhodnutím. 295 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Vseobecný súd domnieva, ze napriek trochu nesikovnej formulácii sporného znenia odôvodnenia 178 napadnutého rozhodnutia sa Komisia pouzitím týchto výrazov nedopustila nesprávneho právneho posúdenia ani zjavne nesprávneho posúdenia konstatovaním, ze povinnost usporiadat rozhodcovské konania na území Únie môze posilnit úcinnost záväzkov týkajúcich sa cenových postupov. V dôsledku toho treba zamietnut prvú výhradu stvrtej casti druhého zalobného dôvodu. b) O tom, ci Komisia môze vstúpit do konania ako amicus curiae (druhá výhrada) 296 Podla zalobkyne sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze v odôvodnení 178 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze môze do rozhodcovských konaní vstúpit ako amicus curiae. Za súcasného stavu práva Únie vsak neexistuje právny základ, ktorý by zavádzal spoluprácu tohto druhu medzi Komisiou a rozhodcovskými súdmi. Taký vstup do konania by teda museli povolit úcastníci rozhodcovského konania, co v prejednávanom prípade nie je zarucené, lebo Gazprom sa v tomto zmysle k nicomu nezaviazal a mnohí odberatelia by mohli byt proti zapojeniu Komisie vzhladom na výmenu citlivých alebo dôverných informácií a postoj, ktorý Komisia zaujala vo veci AT.39816 a ktorý sa povazuje za "priaznivý" pre spolocnost Gazprom. 297 Zalobkyna dalej uvádza, ze Komisia uznala, ze jej vstup do konania ako amicus curiae nie je zarucený za kazdých okolností, a skôr zdôraznila moznost vstúpit na základe clánku 15 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 do súdnych konaní, ktorých predmetom je preskúmanie rozhodcovských nálezov. 298 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 299 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze ako tvrdí zalobkyna, konecné záväzky Komisiu vôbec neoprávnujú vstúpit ako amicus curiae do rozhodcovského konania zacatého na základe rozhodcovskej dolozky upravenej v bode 19 ods. iv) týchto záväzkov a ze také právo jej nezarucuje ani právo Únie. 300 Kedze vsak práve rozhodcovská dolozka obsiahnutá v bode 19 ods. iv) konecných záväzkov neupravuje otázku vstupu Komisie do konania ako amicus curiae, skutocnost, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí spomenula takú moznost, ktorú vsak záväzky nezarucujú, nemôze spochybnit zákonnost uvedeného rozhodnutia. Výhrada zalobkyne zalozená na nesprávnom právnom posúdení je teda neúcinná. 301 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba zamietnut druhú výhradu stvrtej casti zalobného dôvodu, a teda zamietnut druhý zalobný dôvod ako nedôvodný v celom rozsahu. D. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality v dôsledku toho, ze Komisia akceptovala konecné záväzky, hoci vhodným spôsobom neriesili výhrady týkajúce sa územných obmedzení 302 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, Litovská republika a spolocnost Overgas, tvrdí, ze Komisia sa dopustila viacerých prípadov zjavne nesprávneho posúdenia v rozpore s clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a so zásadou proporcionality konstatovaním, ze záväzky týkajúce sa územných obmedzení (body 5 az 17 konecných záväzkov) sú vhodné. Tento zalobný dôvod sa v podstate skladá z troch castí. 303 Komisia, ktorú podporuje Gazprom, sa domnieva, ze tretí zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. Pokial ide o vyjadrenie spolocnosti Overgas ako vedlajsieho úcastníka konania, tvrdí, ze väcsina tvrdení uvedených v tomto zalobnom dôvode je neprípustná, kedze nesúvisia s predmetom sporu, ktorý vymedzili hlavní úcastníci konania. 1. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení ako celku 304 Zalobkyna sa domnieva, ze záväzky týkajúce sa územných obmedzení sú neprimerané ako celok. Hoci jej prospektívna analýza mala byt zvlást presvedcivá, Komisia nevzala do úvahy viaceré skutocnosti, ktoré by mali rozhodujúci vplyv na obsah týchto záväzkov. 305 V OV totiz síce Komisia výslovne uviedla, ze Gazprom prijal "stratégiu" segmentovania trhov, napriek tomu vsak súhlasila so selektívnymi záväzkami, ktoré nepriniesli celkové riesenie tejto stratégie. Záväzky týkajúce sa územných obmedzení predovsetkým spocívajú najmä v ukoncení urcitých zmluvných mechanizmov, hoci Gazprom pouzíval na zabránenie spätnému vývozu plynu aj viaceré mimozmluvné postupy. Tento dôraz na zmluvné mechanizmy je o to viac neúcinný, ze väcsina z nich uz bola dávno zrusená. Gazprom vo velkej miere vyuzíva mimozmluvné postupy, o com Komisia vie. 306 Toto konstatovanie ilustruje skutocnost, ze v rokoch 2003 a 2005 Komisia ukoncila vysetrovanie v oblasti hospodárskej sútaze neformálnymi transakciami, ktorými boli zrusené výslovné územné dolozky v zmluvách, ktoré Gazprom uzavrel so spolocnostami E.ON Ruhrgas AG a ENI SpA, co spolocnosti Gazprom nezabránilo v tom, aby nadalej bránila spätnému vývozu plynu inými postupmi. Rovnako okrem prípadu krízy v rokoch 2009/2010, v rámci ktorej bola zalobkyna vystavená závaznému nedostatku plynu v dôsledku prerusenia dodávok plynu cez Ukrajinu, bola Komisia informovaná o postupoch, ktorými Gazprom pocas zimnej sezóny 2014/2015 znízil dodávky plynu, aby skoncoval so spätným vývozom plynu na Ukrajinu, co malo následky na niektoré dotknuté KSVE. Tieto príklady nemozno pokladat len za porusenie zmlúv a prístup Komisie, ktorý je prílis teoretický, neberie do úvahy, ze toto narusenie a znízenie dodávok je jedným z aspektov stratégie skupiny Gazprom. 307 Na rámec týchto mimozmluvných postupov zalobkyna poukazuje na to, ze výmena plynu medzi dotknutými KSVE bola zlozitá v dôsledku nedostatkov v infrastruktúre v oblasti prepravy plynu, ktoré sú do velkej miery výsledkom územných obmedzení ulozených spolocnostou Gazprom, ktoré najmä ukoncili cezhranicný dopyt po plyne. Skvalitnenie infrastruktúry, ku ktorému odvtedy doslo, nemôze byt dôvodom na nedostatocnost uvedených záväzkov, ktoré mali zahrnat aktívne opatrenia na strane skupiny Gazprom. 308 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobkyne a Polskej republiky, ktorá je postavená na nesprávnych predpokladoch, takze túto cast zalobného dôvodu treba zamietnut. 309 V tejto súvislosti je pravda, ze z predbezného posúdenia Komisie (pozri najmä názov oddielu 8 a bod 246 OV) vyplýva, ze Gazprom uplatnuje vseobecnú "stratégiu" segmentovania trhov s plynom. Z toho posúdenia vsak zároven vyplýva, ze uvedená stratégia sa skladá z viacerých osobitných protisútazných postupov (pozri najmä bod 248 OV a odôvodnenia 54 az 60 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa teda mohla usilovat napravit túto stratégiu postupne pomocou opatrení, ktoré riesili konkrétne kazdý z týchto postupov, cím uvedenú stratégiu znefunkcnila. 310 V tejto súvislosti je na úcely posúdenia, ci záväzky týkajúce sa územných obmedzení celkovo riesili rôzne postupy, ktorých sa týkali výhrady súvisiace s týmito obmedzeniami, potrebné poukázat na to, ze z OV i z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze tieto výhrady sa týkali dvoch kategórií postupov: - na jednej strane výslovných územných obmedzení stanovených v zmluvných podmienkach, akými sú podmienky týkajúce sa miesta urcenia, zákazy spätného predaja alebo vývozu (pozri najmä body 247 a 897 a oddiely 8.2 a 15.7.2.2 OV, ako aj odôvodnenie 42 napadnutého rozhodnutia), - na druhej strane zmluvných a mimozmluvných postupov s rovnakým úcinkom ako výslovné územné obmedzenia (pozri najmä body 248, 322 a 898 a oddiely 8.3 a 15.7.2.3 OV, ako aj odôvodnenie 43 napadnutého rozhodnutia), ktoré majú najmä styri podoby, konkrétne po prvé kombinácia tzv. expanznej podmienky s informacnou povinnostou voci spolocnosti Gazprom, po druhé odmietnutie zmeny odberného miesta plynu uvedeného v zmluve, po tretie odmietnutie zmeny meracej stanice (metering station) uvedenej v zmluve a po stvrté, pokial ide o Bulharsko, specifické zmluvné ustanovenia, súvisiace najmä s meracími stanicami, vdaka ktorým mal Gazprom de facto kontrolu nad vývozom plynu z tejto krajiny. 311 Záväzky týkajúce sa územných obmedzení (body 5 az 17 konecných záväzkov), ktoré majú riesit tieto výhrady, vsak zahrnajú: - opatrenia zakazujúce zmluvné podmienky, ktorými Gazprom priamo alebo nepriamo znemoznuje alebo obmedzuje spätný predaj alebo spätný vývoz plynu dotknutými odberatelmi (dalej len "záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu"); ako vyplýva na jednej strane z odôvodnení 54 az 57 a z oddielov 5.1.1, 7.1.1 a 8.2.1.1 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane z bodov 5 a 6 konecných záväzkov, tieto opatrenia mali riesit výslovné územné obmedzenia uvedené v prvej zarázke predchádzajúceho bodu, ako aj v prvom type postupov uvedených v druhej zarázke tohto bodu, konkrétne kombinácia tzv. expanznej podmienky s informacnou povinnostou voci spolocnosti Gazprom; - opatrenia umoznujúce zmenu odberných miest plynu (dalej len "záväzky týkajúce sa odberných miest"); ako vyplýva najmä z bodov 373 az 375 OV, z odôvodnení 59 a 60 a z oddielov 5.1.3, 7.1.3 a 8.2.1.3 napadnutého rozhodnutia a z bodov 5 az 17 konecných záväzkov [v oddiele 1.2, nazvanom "Changes of Delivery Points" (Zmeny odberných miest)], tieto opatrenia majú riesit druhý a tretí typ postupov uvedených v druhej zarázke predchádzajúceho bodu, konkrétne odmietanie skupiny Gazprom zmenit odberné miesta alebo meracie stanice; - opatrenia spojené s riadením bulharskej plynovej sústavy (dalej len "záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy"); ako vyplýva na jednej strane z odôvodnenia 58 a z oddielov 5.1.2, 7.1.2 a 8.2.1.2 napadnutého rozhodnutia a na druhej strane z bodov 7 a 8 konecných záväzkov [v oddiele 1.1, nazvanom "1.1 Changes to the Bulgarian Gas System" (Zmeny bulharskej plynovej sústavy)], tieto opatrenia majú riesit stvrtý typ postupov uvedených v druhej zarázke predchádzajúceho bodu, konkrétne postupy, vdaka ktorým Gazprom de facto získal kontrolu nad vývozom plynu z Bulharska. 312 Zo zistení uvedených v bode 311 vyssie teda vyplýva, ze body 5 az 17 konecných záväzkov sa vztahujú na vsetky postupy, ktoré sú predmetom dvoch kategórií uvedených vo výhradách týkajúcich sa územných obmedzení, ktoré sú pripomenuté v bode 310 vyssie. Pri porovnaní týchto výhrad a záväzkov preto Vseobecný súd nezistil nijakú medzeru v pôsobnosti uvedených záväzkov. 313 Záver uvedený v predchádzajúcom bode nie je spochybnený dalsími tvrdeniami zalobkyne. 314 V prvom rade totiz v rozsahu, v akom zalobkyna nástojí na nedostatocnom zohladnení mimozmluvných postupov, ktoré Gazprom pouzíva na segmentovanie trhov v dotknutých KSVE, z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze pokial ide o styri formy zmluvných a mimozmluvných postupov, ktoré sú skutocne uvedené vo výhradách týkajúcich sa územných obmedzení, Komisia získala záväzky, ktoré ich majú riesit. 315 Predovsetkým pokial ide o zmluvné a mimozmluvné postupy, ktoré ilustruje prax skupiny Gazprom spocívajúca vo vyuzití kombinácie tzv. expanznej podmienky s informacnou povinnostou voci spolocnosti Gazprom [spomenutá v prvom type postupov uvedených v druhej zarázke bodu 310 vyssie a uvedená v odôvodnení 57 napadnutého rozhodnutia], treba konstatovat, ze Komisia mala na mysli to, ze tento podnik vyuzíva rôzne zmluvné ustanovenia, ktoré síce neukladajú výslovné územné obmedzenia, ale umoznujú znízit hospodársku motiváciu jeho odberatelov na spätný predaj alebo vývoz plynu, ktorý dodáva, a teda zabránit cezhranicnému predaju. 316 Treba vsak konstatovat, ze body 5 a 6 konecných záväzkov majú za ciel znefunkcnit podmienky oznacené ako "Clauses Restricting Resale" (podmienky obmedzujúce spätný predaj) a "Territorial Restriction Clause" (podmienky ukladajúce územné obmedzenia) a ze vzhladom na vymedzenie týchto výrazov uvedené v bode 4 záväzkov môze byt takýmito podmienkami velmi siroká skála ustanovení. Potvrdzuje to obsah "orientacného zoznamu" v prílohe 1 uvedených záväzkov, podla ktorého sú zakázané najmä expanzné podmienky, mechanizmy dohladu a informacné povinnosti stanovené v dotknutých zmluvách. 317 Dalej po prvé zalobkyna síce naznacuje, ze záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy mali byt rozsírené na vsetky dotknuté KSVE, nevysvetluje vsak, v akom zmysle sú relevantné pre situáciu ostatných dotknutých KSVE. Po druhé tvrdenie o neformálnych transakciách uzavretých v rokoch 2003 a 2005 treba zamietnut, lebo tieto transakcie sa týkali postupov, ktoré nesúviseli s dotknutými KSVE, a najmä preto, ze záväzky týkajúce sa územných obmedzení sa vztahovali práve na postupy, ktoré prekracovali rámec výslovných územných obmedzení. Po tretie na správanie vytýkané skupine Gazprom v súvislosti s krízou v rokoch 2009/2010, konkrétne odmietanie zmenit odberné miesto alebo meraciu stanicu, sa vztahujú záväzky týkajúce sa odberných miest (ktoré sú posúdené v rámci druhej casti tohto zalobného dôvodu). Po stvrté postupy súvisiace so zimnou sezónou 2014/2015 nie sú predmetom výhrad týkajúcich sa územných obmedzení, takze Komisia ich nemusela riesit. Okrem toho samotná zalobkyna pripústa, ze tieto postupy sa týkali hlavne Ukrajiny, a nevysvetluje, v akom zmysle hrozí, ze sa budú opakovat ich údajné dôsledky pre dotknuté KSVE napriek prijatiu konecných záväzkov. Po piate v rozsahu, v akom sa zalobkyna odvoláva na skutocnosti uvedené v pododdiele 8.2.2.2 OV, stací konstatovat, ze ako zjavne vyplýva z informácií uvedených v tomto pododdiele a vseobecnejsie v oddiele 8.2, uvedený pododdiel sa týka dohladu skupiny Gazprom nad dodrziavaním bývalých podmienok stanovujúcich výslovné územné obmedzenia, a nie mimozmluvných postupov, na ktoré sa záväzky údajne nevztahujú. 318 Nakoniec treba zamietnut tvrdenia zalobkyne o nedostatocnej infrastruktúre v oblasti prepravy plynu, kedze tazkosti, ktoré spomína, nie sú uvedené v obavách týkajúcich sa hospodárskej sútaze, ktoré vyjadrila Komisia, a to ani pokial ide o budúci vplyv dokoncenia plynovodu Nord Stream 2. Okrem toho z výhrad vyjadrených v OV nevyplýva, ze konecné záväzky mali zahrnat pozitívne povinnosti v oblasti infrastruktúry, aby vhodne riesili tieto výhrady, a to tým viac, ze zalobkyna konkrétne neuvádza, ktoré protisútazné postupy by odôvodnovali také povinnosti. 319 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o primeranost záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení ako celku. V dôsledku toho je potrebné zamietnut prvú cast tretieho zalobného dôvodu ako nedôvodnú. 2. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa odberných miest 320 Zalobkyna, Polská republika, Litovská republika a spolocnost Overgas v podstate uvádzajú sest výhrad zalozených na neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa odberných miest (body 9 az 17 konecných záväzkov). 321 Komisia, ktorú podporuje Gazprom, tieto výhrady spochybnuje a navrhuje konstatovat ciastocnú neprípustnost vyjadrenia spolocnosti Overgas ako vedlajsieho úcastníka konania. a) O nedostatocnosti dotknutých odberných miest (prvá výhrada) 322 Zalobkyna a Litovská republika sa domnievajú, ze záväzky týkajúce sa odberných miest sa mali vztahovat na viacero odberných miest, nez je uvedených v bode 15 konecných záväzkov, kedze zlepsenie infrastruktúry, na ktoré sa odvoláva Komisia s cielom odôvodnit dostatocnost zahrnutých odberných miest, nezabezpecovalo volný pohyb plynu v dotknutých KSVE. 323 Pokial ide najmä o pohyb plynu medzi Polskom a jeho susednými krajinami, zalobkyna v prvom rade zdôraznuje, ze vzhladom na kontrolu nemeckého a polského úseku plynovodu Jamal je Gazprom schopný ovplyvnit reverzný tok z Nemecka do Polska. Okrem toho vzhladom na súcasný stav cezhranicnej infrastruktúry v Ceskej republike, v Madarsku, v Polsku a na Slovensku v skutocnosti nedoslo k zlepseniu výmeny medzi Polskom a Madarskom. Navyse výstavba plynovodu Nord Stream 2 by mala posilnit schopnost skupiny Gazprom správat sa protisútazne na polskom trhu. Tieto konstatovania vsak svedcia o tom, ze pokial ide o Polsko, odberné miesta obmedzené na pobaltské krajiny sú nedostatocné, co nie je v súlade s osobitnou pozornostou venovanou Polsku v OV. 324 Okrem toho sa Litovská republika domnieva, ze v dôsledku nedostatocného poctu dotknutých odberných miest záväzky týkajúce sa odberných miest neumoznujú zabránit segmentovaniu litovského, lotysského a estónskeho trhu s plynom. 325 Komisia spochybnuje argumentáciu zalobkyne a Litovskej republiky, v dôsledku coho treba túto výhradu zamietnut. 326 Vseobecný súd poukazuje na to, ze záväzky týkajúce sa odberných miest majú iný predmet nez záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu a ze ich relevantnost závisí od existencie alebo dostatocnosti cezhranicnej infrastruktúry v oblasti prepravy plynu, konkrétne plynovodu spájajúceho dva dotknuté KSVE alebo prípadne zariadenia na spracovanie skvapalneného zemného plynu. 327 Na jednej strane ak taká infrastruktúra medzi dotknutými KSVE existuje, priama preprava plynu medzi dvoma z týchto krajín je technicky mozná, ale spätnému predaju alebo spätnému vývozu ruského plynu z jednej z týchto krajín do druhej urcitým odberatelom skupiny Gazprom by mohli aj inak bránit zmluvné alebo mimozmluvné opatrenia, ktoré znemoznujú alebo obmedzujú spätný predaj alebo vývoz. Gazprom podla predbezného posúdenia Komisie také opatrenia zaviedol v minulosti a záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu ich majú riesit. 328 Na druhej strane ak taká infrastruktúra medzi dotknutými KSVE neexistuje alebo je nedostatocná, záväzky týkajúce sa obmedzení spätného predaja a vývozu sú neúcinné, ako v podstate vyplýva z odôvodnenia 171 in fine napadnutého rozhodnutia, lebo priama preprava plynu medzi dvoma z týchto krajín je technicky nemozná alebo nedostatocná. V takej situácii, ktorá je predmetom druhej casti tohto zalobného dôvodu, je spätný predaj alebo spätný vývoz ruského plynu mozný v prípade zmeny odberného miesta alebo meracej stanice, aby bol plyn nakúpený dotknutým odberatelom skupiny Gazprom presmerovaný z pôvodného odberného miesta na nové odberné miesto, kde chce tento odberatel plyn spätne odpredat. 329 Taká zmena by si vsak vyzadovala súhlas alebo spoluprácu skupiny Gazprom, konkrétne jej aktívny zásah (ako vyplýva najmä z bodov 362, 363 a 373 az 375 OV, ako aj z odôvodnení 59, 60 a 171 tohto rozhodnutia). Podla predbezného posúdenia Komisie Gazprom taký zásah v minulosti nebol ochotný uskutocnit a odmietal zmeny odberného miesta alebo meracej stanice plynu. 330 Záväzky týkajúce sa odberných miest vsak majú práve za urcitých okolností zarucit aktívny zásah skupiny Gazprom, kedze tomuto podniku ukladajú povinnost súhlasit so zmenou odberného miesta, o ktorú poziada odberatel s cielom spätne predávat plyn urcený jeho krajine do inej dotknutej KSVE, pricom so zmenou odberného miesta je v prípade potreby spojená zmena meracej stanice. Tieto záväzky stanovujú predovsetkým styri kombinácie zmien odberného miesta, ktoré majú umoznit spätný predaj plynu v dvoch smeroch, konkrétne po prvé medzi Polskom a pobaltskými krajinami, po druhé medzi Slovenskom a pobaltskými krajinami, po tretie medzi Madarskom a Bulharskom a po stvrté medzi Slovenskom a Bulharskom [pozri odôvodnenia 170 az 172 napadnutého rozhodnutia a bod 15 ods. i) az iv) konecných záväzkov]. 331 V tejto súvislosti sa zalobkyna domnieva, ze moznost spätne predávat alebo spätne nakupovat plyn len z pobaltských krajín, pricom ostatné krajiny sú vylúcené, je nedostatocná. V tejto súvislosti treba poukázat na to, ze prípady odmietnutia zmeny odberného miesta alebo meracej stanice, ktoré Komisia uvádza v OV, sa skutocne týkali predovsetkým Polska, kedze predmetné ziadosti o zmenu mali za ciel zmiernit akútnu potrebu plynu v tejto krajine v súvislosti s krízou, ktorú zaznamenala v rokoch 2009/2010 (ako vyplýva najmä z bodov 342 az 386, 648 a 878 az 893 OV, ako aj z odôvodnení 59 a 60 napadnutého rozhodnutia). 332 Napriek tomu treba konstatovat, ze Polsko má prospech zo skvalitnenia cezhranicnej infrastruktúry v oblasti prepravy plynu spomenutého v odôvodnení 170 napadnutého rozhodnutia, kedze táto krajina môze dovázat významné objemy plynu z Nemecka, ktoré znacne prevysujú objem 2,5 miliardy metrov kubických plynu, ktorý Polsku chýbal pocas krízy v rokoch 2009/2010. 333 Ako totiz vyplýva z bodov 734 a 1033 OV, boli vykonané operácie potrebné na to, aby bol od roku 2014 mozný fyzický reverzný tok plynu z Nemecka do plynovodu Jamal. Rovnako z tlacového oznámenia, ktoré 8. januára 2015 uverejnila spolocnost Gaz-System, vyplýva, ze vzhladom na rôzne technické vylepsenia je od zaciatku roku 2015 mozné dovázat z Nemecka okolo 5,5 miliardy metrov kubických plynu rocne v rámci pevných kapacít prostredníctvom virtuálneho reverzného toku cez tento plynovod (pozri poznámku pod ciarou c. 76 OV). V tom istom tlacovom oznámení je dalej uvedené, ze k tomuto dátumu je mozné prepravit zo západu a juhu Polska viac ako 90 % dovozu plynu, ktorý táto krajina potrebuje, vzhladom na dalsie technické prostriedky, okrem iného moznost doviezt cez tento plynovod 2,7 miliardy metrov kubických plynu rocne v rámci prerusovaných kapacít. 334 Okrem toho Vseobecný súd zdôraznuje, ze záväzky týkajúce sa odberných miest majú zmiernit nedostatky v oblasti infrastruktúry, za ktoré ako také nie je zodpovedná skupina Gazprom bez ohladu na svoju prípadnú osobitnú zodpovednost ako dominantného podniku. Navyse zmeny odberných miest nie sú automaticky mozné alebo jednoduché, lebo pre Gazprom znamenajú technické obmedzenia, ktoré sú spomenuté v odôvodneniach 59 a 173 napadnutého rozhodnutia. 335 Okrem toho urcite nie je vylúcené, ze Komisia prípadne mohla v rámci rozhodnutia prijatého podla clánku 7 nariadenia c. 1/2003 konstatovat, ze prípady odmietnutia zmeny odberného miesta alebo meracej stanice zo strany spolocnosti Gazprom, ktoré sú uvedené v OV, predstavujú porusenie clánku 102 ZFEÚ. Prípadné takéto konstatovanie vsak neznamená, ze Gazprom mal nevyhnutne zarucit viacero zmien odberných miest, a to aj za predpokladu, ze také opatrenie mohlo byt priaznivejsie pre hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudok Morningstar, bod 59). 336 Z toho vyplýva, ze napriek skutocnosti, ze záväzky týkajúce sa odberných miest sú inspirované postupmi skupiny Gazprom, ktorá odmietala zmeny odberných miest alebo meracích staníc, a v konecnom dôsledku mohli zabránit situácii, v ktorej sa Polsko ocitlo pocas krízy v rokoch 2009/2010, neznamená to, ze uvedené záväzky mali dotknutým odberatelom z tejto krajiny umoznit spätý predaj alebo nákup plynu z viacerých krajín. Vzhladom na izolovanost pobaltských krajín a Bulharska uvedenú v odôvodnení 171 napadnutého rozhodnutia sa Komisia mohla zamerat na moznosti pre tieto dotknuté KSVE. 337 Za týchto podmienok Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia súhlasit s tým, ze pokial ide o túto krajinu, záväzky týkajúce sa odberných miest budú obmedzené na kombináciu zmien uvedenú v bode 15 ods. i) konecných záväzkov, konkrétne moznost spätne predávat alebo nakupovat plyn len vo vztahu s pobaltskými krajinami. 338 Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami zalobkyne, pokial ide o otázku kontroly polského úseku plynovodu Jamal zo strany skupiny Gazprom. Kedze totiz tieto tvrdenia zodpovedajú tvrdeniam uvedeným v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu, stací pripomenút, ze táto cast zalobného dôvodu bola zamietnutá ako nedôvodná. Navyse Komisia vo svojom stanovisku z 9. septembra 2014 konstatovala, ze tok plynu na tomto úseku kontroluje spolocnost Gaz-System, co napokon potvrdila zalobkyna v odpovediach z 8. decembra 2020. 339 Nakoniec pokial ide o tvrdenie Litovskej republiky zalozené na tom, ze nedostatocnost príslusných odberných miest neumoznuje zabránit segmentovaniu pobaltských trhov s plynom, stací poukázat na to, ze svoje tvrdenie nepodlozila a najmä neuviedla, ktoré dodatocné odberné miesta by umoznili napravit údajné segmentovanie. 340 V dôsledku toho treba zamietnut prvú výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu. b) O neprimeranosti poplatkov za sluzby (druhá výhrada) 341 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, Litovská republika a spolocnost Overgas, sa domnieva, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked súhlasila s poplatkami uvedenými v bode 15 konecných záväzkov (dalej len "poplatky za sluzby"), lebo sú neprimerané, a teda za bezných trhových podmienok znemoznujú efektívnu zmenu odberného miesta. 342 V prvom rade táto neprimeranost vyplýva z toho, ze poplatky za sluzby sú stanovené na pevnej úrovni bez ohladu na skutocné náklady spolocnosti Gazprom. Na tieto náklady vsak majú vplyv rôzne skutocnosti a závisia najmä od toho, ci sú prepravné kapacity uz vyhradené alebo ci sa plyn prepravuje cez plynovú sústavu patriacu skupine Gazprom. Komisia mala skôr stanovit transparentnú metódu výpoctu týchto poplatkov, ako zdôraznili dotknuté strany pocas testu trhu. V skutocnosti nic nenaznacuje, ze Komisia uskutocnila hospodársku analýzu alebo zozbierala potrebné údaje. V tomto smere Litovská republika a spolocnost Overgas poukazujú na to, ze prepravné náklady, ktoré znása Gazprom, sú minimálne a v kazdom prípade nedosahujú úroven uvedených poplatkov. 343 V druhom rade sa zalobkyna na rozdiel od tvrdení Komisie domnieva, ze dostatocne podlozila neprimeranost úrovne poplatkov za sluzby, lebo v rámci testu trhu uviedla hospodárske informácie v tomto smere. Okrem toho podla spolocnosti Overgas vývoj výsky týchto poplatkov, ktoré sa výrazne, az o 30 %, znízili v období od pociatocných záväzkov do konecných záväzkov, tiez potvrdzuje ich neprimeranú úroven a potrebu transparentnosti. 344 V tretom rade Overgas tvrdí, ze platba akýchkolvek poplatkov znizuje úcinnost záväzkov, takze tieto záväzky v podstate nahradili jednu prekázku, konkrétne kategoricky odmietaný postoj skupiny Gazprom k zmene odberných miest, inou prekázkou, konkrétne platbou týchto poplatkov. Skutocnost, ze zmena odberného miesta je bezne spoplatnená, totiz nemôze byt dôvodom na úhradu poplatkov za sluzby v prejednávanom prípade a Gazprom mal ponúknut zmeny bezplatne vzhladom na svoju osobitnú zodpovednost ako dominantného podniku. 345 V stvrtom rade protirecivé ciele záväzkov týkajúcich sa odberných miest potvrdzujú neprimeranú úroven poplatkov za sluzby. Na jednej strane odôvodnenie 172 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze cielom týchto záväzkov je "zvýsenie integrácie trhov s plynom v strednej a východnej Európe a prekonanie infrastruktúrnej izolácie trhov s plynom v pobaltských krajinách a v Bulharsku". Tento ciel naznacuje, ze uvedené poplatky by mali byt stanovené na úrovni umoznujúcej riadne obchodovanie medzi velkoobchodníkmi, aby sa trvalo diverzifikovali velkoobchodné dodávky na bulharskom a pobaltskom trhu s plynom. Na druhej strane z odôvodnenia 174 tohto rozhodnutia vyplýva, ze zmeny odberných miest by boli zaujímavé, len ak by boli medzi cenami v dotknutých KSVE "významné rozdiely". 346 Komisia a Gazprom sa zas domnievajú, ze poplatky za sluzby sú primerané, takze túto výhradu treba zamietnut. Gazprom sa na podporu svojej argumentácie odvoláva na rôzne skutocnosti uvedené vo svojej hospodárskej stúdii, ktoré sú v hospodárskej stúdii zalobkyne spochybnené. 347 V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze na urcenie poplatkov za sluzby chceli Komisia a Gazprom pôvodne pouzit prístup zalozený na odhade nákladov na prepravu plynu medzi dvojicami odberných miest, ilustrovaný v [dôverné], pricom tento prístup sa ukázal byt zlozitý a mal za následok velmi vysoké poplatky za sluzby. 348 Práve z dôvodu týchto velmi vysokých poplatkov za sluzby si Komisia a Gazprom následne zvolili náhradný prístup, konkrétne urcenie poplatkov takým spôsobom, aby bolo mozné rozhodovat sa na základe cien (price arbitrage) a aby predstavovali len mensinovú cast ceny plynu dodávaného na nové miesto. Výsledkom boli poplatky za sluzby uvedené v bode 15 konecných záväzkov, stanovené na 0,76 a 1,52 eura/MWh (megawatthodina) v závislosti od dotknutej kombinácie odberných miest, pricom tieto poplatky sú nizsie ako poplatky uvedené v pociatocných záväzkoch (pozri odôvodnenie 151 napadnutého rozhodnutia). 349 Je vsak potrebné poznamenat, ze pokial ide konkrétne o poplatky za sluzby vo výske 0,76 eura/MWh za zmenu odberného miesta medzi Polskom a jednou z pobaltských krajín, a teda jediné poplatky za sluzby, ktoré sa môzu týkat zalobkyne, tieto poplatky podla Komisie, pricom zalobkyna to nespochybnuje, zodpovedajú priblizne [dôverné] ceny plynu, ktorú platila v rokoch 2017 a 2018, konkrétne v období, pocas ktorého sa táto cena priblízila cenám platným v západnej Európe. Toto zistenie vyplýva aj z vývoja cien zobrazeného na grafe c. 1 vo vyjadrení k zalobe (uvedený nizsie), lebo tento graf odráza [dôverné]. 350 Pri tejto úrovni poplatkov za sluzby by za predpokladu zosúladených cien medzi Polskom a pobaltskými krajinami, ktoré by zodpovedali cene plynu platenej zalobkynou v rokoch 2017 a 2018, bola zmena odberného miesta výhodná, ak by bol rozdiel medzi cenami v Polsku a v pobaltských krajinách vyssí ako [dôverné] v porovnaní s touto cenou v rokoch 2017 a 2018, bez ohladu na prípadné dodatocné náklady a marzu pre dotknutého odberatela, ktorý uskutocnuje spätný predaj. [dôverné] 351 Okrem toho z grafu c. 1 dalej vyplýva, ze v rokoch 2009 az 2017 ceny plynu v dotknutých KSVE [dôverné]. Podobné zistenie vyplýva z "porovnávacieho hodnotenia" uvedeného v hospodárskej stúdii skupiny Gazprom. 352 Zmeny odberných miest teda mohli byt výhodné za urcitých okolností, ktoré by boli podobné okolnostiam opísaným v grafe, bez ohladu na prípadné dodatocné náklady a marzu pre dotknutého odberatela, ktorý uskutocnuje spätný predaj. V tejto súvislosti zalobkyna spomenula len potenciálne vstupné náklady, ale nevycíslila ich rovnako ako dalsie prípadné náklady. 353 Okrem toho treba zdôraznit podobne ako v bode 334 vyssie, ze záväzky týkajúce sa odberných miest majú zmiernit nedostatky v oblasti infrastruktúry, za ktoré ako také nie je zodpovedná skupina Gazprom. Toto konstatovanie znamená, ze vzhladom na obavy vyjadrené pokial ide o to, ze skupina Gazprom v minulosti odmietala zmeny odberných miest, Komisia síce bola oprávnená pozadovat taký mechanizmus, aký stanovujú záväzky týkajúce sa odberných miest, nemusela vsak zarucit, aby tieto záväzky umoznovali rozhodovat sa na základe cien podobne ako v situácii, v ktorej by existovala cezhranicná infrastruktúra. 354 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Vseobecný súd domnieva, ze Komisia bola oprávnená bez zjavne nesprávneho posúdenia akceptovat poplatky za sluzby uvedené v bode 15 konecných záväzkov vzhladom na ciel záväzkov týkajúcich sa odberných miest, uvedený v odôvodnení 174 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého majú riesit situácie, v ktorých by existovali "významné rozdiely" v cenách medzi trhmi s plynom v dotknutých KSVE. 355 Tento záver nie je spochybnený dalsími tvrdeniami zalobkyne a Litovskej republiky, Polskej republiky a spolocnosti Overgas, ktoré vstúpili do konania na podporu návrhov zalobkyne. 356 Po prvé v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze porovnanie s obdobím pred prijatím napadnutého rozhodnutia a najmä s obdobím rokov 2009 az 2014 nie je primerané, lebo ceny plynu boli nadmerné, na jednej strane je potrebné poznamenat, ze vhodnost poplatkov za sluzby je potrebné posudzovat na základe odchýlky v cenách medzi dotknutými KSVE, a nie na základe úrovne týchto cien. Na druhej strane z vyssie uvedeného grafu c. 1 vyplýva, ze aj v období zblizovania s cenami v západnej Európe (ktoré zobrazuje krivka "TTF - month ahead"), konkrétne predovsetkým [dôverné], umoznujúce rozhodovat sa na základe cien. V kazdom prípade nemozno ocakávat, ze záväzky týkajúce sa odberných miest umoznia rozhodovat sa na základe cien v situácii, ked sú ceny v KSVE konkurencné a nie sú medzi nimi rozdiely. 357 Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Overgas uvedené na pojednávaní, podla ktorého by sa poplatky za sluzby stali neprimeranými v prípade takého poklesu cien plynu, akým je pokles o 40 % zaznamenaný v Bulharsku pocas sporného obdobia, je potrebné zdôraznit, ze záväzky týkajúce sa odberných miest umoznujú vyuzit takú situáciu, akou je pokles cien v jednej z dotknutých KSVE, ktorý by nenastal v dalsej dotknutej KSVE, pricom tento rozdiel by práve umoznil rozhodovat sa na základe ceny. 358 Po druhé pokial ide o tvrdenie, podla ktorého bolo dohodnuté, ze sa uprednostnia poplatky za sluzby zalozené na skutocných nákladoch spolocnosti Gazprom na zmenu odberných miest, Vseobecný súd poukazuje na to, ze Komisia podla vsetkého nemala v úmysle uplatnit takú metódu, ktorá sa javí byt rozumná, ani co i len priblizne urcovat úroven týchto skutocných nákladov, a to vzhladom na také faktory, akými sú náklady na prenos alebo vyrovnávanie. 359 Vzhladom na to, ze Komisia má v rámci konania o záväzkoch sirokú mieru volnej úvahy, vsak mohla akceptovat pevné poplatky za sluzby, ktorých výhodou je transparentnost a predvídatelnost a umoznujú rozhodovat sa na základe cien. Okrem toho aj keby boli skutocné náklady na zmenu odberného miesta nizsie ako tieto poplatky, táto skutocnost nemôze spochybnit ich primeranost, pokial je zmena odberného miesta mozná a výhodná v prípade významných rozdielov medzi cenami v dotknutých KSVE. 360 Po tretie pokial ide o to, ze zalobkyna a spolocnost Overgas zdôraznujú riziká spojené so situáciou, v ktorej by skutocné náklady boli vyssie ako tieto poplatky, takze Gazprom by úctoval tieto náklady, a nie pevné poplatky za sluzby, je potrebné zdôraznit, ze Gazprom má povinnost predlozit listinné dôkazy o týchto nákladoch a ze prípadnú nezhodu medzi spolocnostou Gazprom a dotknutým odberatelom môze riesit zástupca poverený sledovaním konecných záväzkov [pozri body 15, 16 a 32 ods. vi) konecných záväzkov]. 361 Po stvrté pokial ide o tvrdenie, podla ktorého by mal Gazprom umoznit zmenu odberného miesta bezplatne, stací zdôraznit, ze Komisia nikdy, ani vo fáze formulovania svojich obáv v OV, nespochybnila právo spolocnosti Gazprom úctovat svojim odberatelom náklady na takú zmenu (pozri najmä bod 883 OV). 362 Po piate pokial ide o údajnú protirecivost odôvodnení 172 a 173 napadnutého rozhodnutia, nie je vylúcené, ze tvrdenie uvedené v odôvodnení 172 tohto rozhodnutia, podla ktorého záväzky týkajúce sa odberných miest "predstavujú úcinný spôsob na zvýsenie integrácie trhov s plynom v strednej a východnej Európe", je dôrazné. Toto tvrdenie vsak nemôze spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia, lebo nepredstavuje nevyhnutný základ výroku uvedeného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, [120]C-164/02, [121]EU:C:2004:54, bod [122]21). 363 V dôsledku toho treba zamietnut druhú výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu. c) O neprimeranom obmedzení trvania zmlúv (tretia výhrada) 364 Podla zalobkyne a Litovskej republiky sa Komisia dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked súhlasila s tým, ze záväzky týkajúce sa odberných miest sa vztahujú len na zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov, lebo v dôsledku toho sú záväzky neúcinné pre litovských odberatelov skupiny Gazprom, ktorí bezne neuzatvárajú zmluvy s trvaním viac ako jeden rok. Navyse obmedzenia spojené s týmito záväzkami nemotivujú Gazprom k tomu, aby predlzil trvanie týchto zmlúv. 365 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 366 Vseobecný súd poukazuje na to, ze záväzky týkajúce sa odberných miest stanovujú obdobie dodávok na nové miesto v trvaní najmenej 12 mesiacov a prípravnú lehotu (lead-time) v trvaní najmenej 4 mesiace, pocas ktorej sa má realizovat ziadost o zmenu odberného miesta (pozri bod 10 druhý odsek a bod 11 konecných záväzkov). Z odôvodnenia 173 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla Komisie sú tieto poziadavky primerané vzhladom na technické obmedzenia spojené so zmenou odberného miesta. 367 Zalobkyna a Litovská republika vsak nespochybnili skutocnost, ze tieto obdobia 12 mesiacov a 4 mesiace, teda spolu 16 mesiacov, sú primerané vzhladom na uvedené technické obmedzenia. Vzhladom na toto obdobie 16 mesiacov Komisia mohla bez zjavne nesprávneho posúdenia vyhradit zmeny odberných miest pre zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov. 368 Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze ak by velkoobchodníci, ktorí boli odberatelmi skupiny Gazprom k 23. aprílu 2015, mali v budúcnosti uzatvárat zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov, mohli by sa odvolávat na záväzky týkajúce sa odberných miest bez ohladu na to, ze ich aktuálne zmluvy zvycajne trvajú len jeden rok [pozri bod 4, nazvaný "Eligible Customer" (oprávnený odberatel), a bod 9 konecných záväzkov]. Pokial ide o tvrdenie Litovskej republiky, ze tieto záväzky nemotivujú spolocnost Gazprom k uzatváraniu zmlúv s trvaním najmenej 18 mesiacov, stací konstatovat, ze kedze neexistovali obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze v súvislosti s krátkodobými zmluvami, Komisia nemusela spolocnosti Gazprom ulozit povinnost ponúkat zmluvy s trvaním najmenej 18 mesiacov. 369 Okrem toho treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého prípravná lehota v trvaní 4 mesiace umoznuje spolocnosti Gazprom ponúknut lepsie podmienky velkoobchodníkovi nakupujúcemu plyn, ktorý pochádza z inej dotknutej KSVE, lebo taká situácia je výsledkom rozhodnutia na základe cien a pôsobenia hospodárskej sútaze, ktoré je mozné práve vdaka umozneniu zmeny odberného miesta. 370 V dôsledku toho treba zamietnut tretiu výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu. d) O neprimeranej podmienke, pokial ide o minimálny objem plynu (stvrtá výhrada) 371 Zalobkyna a Litovská republika tvrdia, ze minimálny objem plynu potrebný na to, aby bolo mozné poziadat o zmenu odberného miesta, stanovený na 50 miliónov metrov kubických, je prílis vysoký vzhladom na objemy, ktoré by mohli byt predmetom zmeny odberného miesta. Taká zmena by totiz bola dostupná len pre významných velkoobchodníkov a bolo by na nu potrebné, aby mohli dúfat, ze získajú dôlezité podiely na trhu obsluhovanom novým odberným miestom, v dôsledku coho by sa záväzky stali úplne iluzórnymi. Tento minimálny objem tak predstavuje najmenej 10 % rocnej potreby plynu najvýznamnejsích pobaltských velkoobchodníkov a podla hospodárskej stúdie zalobkyne z hladiska spotreby plynu zodpovedá 17 % estónskeho trhu, 12 % lotysského trhu a 3 % litovského trhu. 372 Okrem toho dotknutí odberatelia, ktorí chcú spätne predávat svoj plyn, v praxi nemajú k dispozícii významné nadbytocné objemy, takze zmena odberného miesta by v skutocnosti znamenala dalsiu zákazku pre Gazprom, aby mohla byt dosiahnutá prahová hodnota 50 miliónov metrov kubických plynu, zatial co spätný predaj spojený s touto zmenou by bol neistý, lebo Gazprom by napríklad mohol zmenu odmietnut v prípade nedostatocných prepravných kapacít. 373 Komisia sa domnieva, ze túto výhradu treba zamietnut. 374 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnenia 173 napadnutého rozhodnutia, Komisia usúdila, ze tieto poziadavky sú primerané vzhladom na technické obmedzenia spojené so zmenou odberného miesta a na velkost predmetných trhov s plynom. Zalobkyna a Litovská republika síce v podstate spochybnujú primeranost minimálneho objemu 50 miliónov metrov kubických stanoveného v bode 20 konecných záväzkov z hladiska velkosti trhov s plynom v pobaltských krajinách, nespochybnili vsak úvahy súvisiace s uvedenými obmedzeniami. 375 Dalej potrebné zdôraznit, ze kedze tri pobaltské krajiny majú významné kapacity v oblasti prepojenia, ako tvrdí Komisia a tento bod ani jeden z úcastníkov konania nespochybnuje, a ako vyplýva bodu 138 OV, treba brat do úvahy ich celkovú spotrebu plynu. Minimálny objem 50 miliónov metrov kubických vsak v roku 2018 predstavoval len 1,25 % tejto celkovej spotreby, takze Komisia mohla konstatovat, ako to urobila v odôvodnení 173 napadnutého rozhodnutia, ze tento objem je primeraný vzhladom na velkost trhov posudzovaných ako celok. 376 Okrem toho tvrdenie zalobkyne, pokial ide o nedostatocné nadbytocné objemy, ktoré sú potrebné na to, aby bola zmena odberného miesta výhodná, nemôze byt dôvodom na konstatovanie neprimeranosti minimálneho objemu, lebo to, ako sa odberatelia rozhodli pouzit objemy, ktoré pôvodne nakúpili od spolocnosti Gazprom, alebo ci sa rozhodli nakúpit dodatocné objemy, je vecou ich zodpovednosti. V kazdom prípade je potrebné poznamenat, ze odberatelia so sídlom v pobaltských krajinách by sa potenciálne mohli zásobovat plynom u iných velkoobchodníkov v týchto krajinách, a to vzhladom na prepojenie medzi týmito krajinami uvedené v predchádzajúcom bode a na existenciu terminálu na skvapalnený zemný plyn v Litve (ako je uvedené v bode 135 OV). 377 Vzhladom na predchádzajúce úvahy a aj na úvahy uvedené v bodoch 334 a 335 vyssie je potrebné konstatovat, ze záväzky týkajúce sa odberných miest nie sú postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, pokial ide o poziadavku na minimálny objem plynu, ktorý je potrebný na podanie ziadosti o zmenu odberného miesta. V dôsledku toho treba zamietnut stvrtú výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu. e) O nedostatocnom zohladnení trhových podmienok v Bulharsku (piata výhrada) 378 Spolocnost Overgas sa domnieva, ze záväzky týkajúce sa odberných miest sú neprimerané z hladiska obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze, pokial ide o izolovanost bulharského trhu, a ciela Komisie, ktorým je trvalá zmena struktúry tohto trhu. Tieto záväzky nezvysujú bezpecnost ani diverzifikáciu dodávok plynu v Bulharsku, kedze v skutocnosti umoznujú len nahradit dodávky ruského plynu bulharskými dovozcami dodávkami ruského plynu slovenskými alebo madarskými vývozcami. 379 Podla spolocnosti sa mal Gazprom po prvé zaviazat, ze umozní nielen zmeny odberných miest ruského plynu, ale aj výmenu ruského plynu za skvapalnený zemný plyn, po druhé ze zriadi plynárenské uzly na hraniciach medzi Ruskom, Ukrajinou a Bieloruskom a po tretie ze nebude bránit realizácii opatrení zameraných na diverzifikáciu dodávok plynu. Komisia pochybila, ked odmietla prijat takéto opatrenia s odôvodnením, ze sú mimo pôsobnosti jej vysetrovania vo veci AT.39816. 380 V kazdom prípade záväzky týkajúce sa odberných miest neriesia obavy, ktoré patria do pôsobnosti vysetrovania vymedzenej Komisiou, kedze dotknutí odberatelia, ktorí chcú dodávat plyn do Bulharska, nie sú schopní ani motivovaní k tomu, aby prepravovali predávaný plyn za odberné miesto Negru Voda (Rumunsko). Zmluva o preprave uzatvorená medzi spolocnostami Bulgartransgaz a Gazprom totiz vyhradzuje 99,5 % prepravnej kapacity v Bulharsku pre Gazprom, v dôsledku coho velkoobchodníci z iných dotknutých KSVE nemôzu prepravovat svoj plyn z odberného miesta Negru Voda prípadným odberatelom v Bulharsku. Okrem toho zmluva o dodávkach plynu uzavretá medzi spolocnostami Gazprom a Bulgargaz ukladá prísnu povinnost nákupu (povinnost "take or pay") významných objemov plynu, ktoré pokrývajú podstatnú cast potrieb v Bulharsku a v dôsledku toho predstavujú velkú prekázku vstupu týchto velkoobchodníkov. Nakoniec bulharskí odberatelia sú viazaní aj dlhodobými zmluvami o dodávkach so súcasným dodávatelom, konkrétne spolocnostou Bulgargaz, takze nejde o mozných odberatelov týchto velkoobchodníkov. 381 Komisia sa v prvom rade domnieva, ze táto výhrada je neprípustná, ako je uvedené v bodoch 303 a 321 vyssie, a subsidiárne sa domnieva, ze je nedôvodná. 382 V odpovediach z 26. novembra 2020 spolocnost Overgas spochybnila túto neprípustnost a v podstate uviedla, ze judikatúra umoznuje vedlajsím úcastníkom konania prekladat sirokú skálu tvrdení a ze vsetky tieto tvrdenia priamo súvisia s predmetom sporu. Výklad predmetu sporu zo strany Komisie by mal za následok, ze vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania by boli úplne zbytocné, lebo vedlajsí úcastníci konania by mohli len zopakovat tvrdenia hlavných úcastníkov konania. 383 V tejto súvislosti je potrebné poukázat na to, ze bez ohladu na skutocnost, ze zalobkyna sa zamerala na vplyv záväzkov týkajúcich sa odberných miest na Polsko, Overgas v tejto výhrade spochybnuje primeranost týchto záväzkov, takze výhrada neprekracuje predmet sporu a treba ju pokladat za prípustnú. 384 Pokial ide o dôvodnost výhrady, Vseobecný súd poukazuje na to, ze v rozsahu, v akom si Overgas zelá záväzky zabezpecujúce diverzifikáciu zdrojov dodávok plynu, aby sa tým vyriesila závislost Bulharska od ruského plynu, ako zdôraznila Komisia, také záväzky prekracujú pôsobnost záväzkov týkajúcich sa odberných miest, ktorá je vymedzená v obavách týkajúcich sa hospodárskej sútaze uvedených v OV. Tieto obavy sa netýkali diverzifikácie zdrojov plynu, ale najmä stratégie, pomocou ktorej sa skupina Gazprom usiluje zabránit tomu, aby ruský plyn dodávaný jedným z jej odberatelov konkuroval jej ruskému plynu, ktorý dodávajú dalsí jej odberatelia [pozri najmä bod 250 OV a odôvodnenie 160 napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa spomína "Russian-on-Russian gas competition" (hospodárska sútaz medzi ruskými plynmi)]. 385 Navyse pokial ide o to, ze Gazprom má vyhradených 99,5 % kapacity sústavy spolocnosti Bulgartransgaz, je potrebné poukázat na to, ze Komisia uviedla, pricom spolocnost Overgas tento bod nespochybnila, ze toto vyhradenie sa týka vstupných miest do Negru Voda a súvisí s povinnostou stanovenou v predposlednom odseku bodu 15 konecných záväzkov, na základe ktorej musí Gazprom vyuzívat svoje vyhradené existujúce kapacity. 386 Okrem toho pokial ide o prísnu povinnost nákupu, ktorú má údajne spolocnost Bulgargaz, stací poznamenat, ze Komisia síce v OV preskúmala existenciu takých povinností, nevyjadrila vsak obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze v tejto súvislosti, ako vyplýva z odôvodnenia 134 napadnutého rozhodnutia. Navyse táto prísna povinnost nákupu nebráni dotknutým odberatelom skupiny Gazprom, ktorí sa nachádzajú na Slovensku alebo v Madarsku, spätne predávat urcité objemy plynu iným velkoobchodníkom, nez je Bulgargaz. 387 Nakoniec tvrdenie týkajúce sa dlhodobých zmlúv, ktorými sú bulharskí odberatelia viazaní v nadväzujúcich obchodných vztahoch, treba zamietnut, lebo na tieto zmluvy sa nevztahujú obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze uvedené v OV. Okrem toho Overgas nevysvetluje, v akom zmysle mozno prípadné nedostatky týchto trhov pripísat spolocnosti Gazprom ani aké záväzky mohol podnik prijat s cielom napravit úcinky zmlúv, v ktorých nie je zmluvnou stranou. 388 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné konstatovat, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré namieta spolocnost Overgas a ktoré je zalozené na tom, ze nedostatocne zohladnila trhové podmienky v Bulharsku. V dôsledku toho treba zamietnut piatu výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu. f) O nezohladnení pravdepodobného a predvídatelného vývoja tranzitnej politiky skupiny Gazprom (siesta výhrada) 389 Podla spolocnosti Overgas záväzky týkajúce sa odberných miest nálezite nezohladnujú pravdepodobný a predvídatelný vývoj tranzitnej politiky skupiny Gazprom, a to najmä vzhladom na výstavbu plynovodov Nord Stream 2 a TurkStream, hoci tento vývoj má priamy vplyv na úcinnost týchto záväzkov. Navyse neistoty súvisiace so spustením týchto plynovodov do prevádzky nemôzu odôvodnit tento nedostatok vzhladom na známe úmysly skupiny Gazprom a na nestabilitu, ktorá je typická pre plynárenské odvetvie. 390 Pokial ide konkrétne o Bulharsko, Komisia mala pri vypracovaní záväzkov vziat do úvahy moznost, ze Gazprom by sa v konecnom dôsledku rozhodol nepredlzit zmluvu o tranzite s ukrajinským podnikom Naftogaz a namiesto toho dopravovat svoj plyn az do nového odberného miesta na turecko-bulharskej hranici. Turecká republika vsak nie je clenom energetického spolocenstva, takze na odberné miesta na jej území sa nevztahuje právo Únie. 391 Komisia sa v prvom rade domnieva, ze táto výhrada je neprípustná, a subsidiárne sa domnieva, ze je nedôvodná. 392 V tejto súvislosti je z dôvodov uvedených v bode 383 vyssie a vzhladom na to, ze predmetom tejto výhrady spolocnosti Overgas sú záväzky týkajúce sa odberných miest, potrebné vychádzat z toho, ze je prípustná. 393 Pokial ide o dôvodnost tejto výhrady, v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze údajný vývoj "tranzitnej politiky" skupiny Gazprom môze spôsobit zastaranost kombinácií uvedených v bode 15 konecných záväzkov, je potrebné poukázat na to, ze ako správne zdôraznila Komisia, záväzky týkajúce sa odberných miest upravujú moznost nahradit jedno z dotknutých odberných miest iným, ak Gazprom prestane vyuzívat pôvodné odberné miesto (bod 10 stvrtý odsek konecných záväzkov). 394 Navyse skutocnost, ze nové odberné miesto sa nachádza mimo územia Únie alebo clenov energetického spolocenstva, nespochybnuje úcinnost záväzkov, lebo táto úcinnost nezávisí od toho, ci prevádzkovatel siete v dotknutej tretej krajine dodrziava právo Únie, ale vyplýva z jeho záväznosti pre Gazprom. 395 Okrem toho za predpokladu, ze Overgas sa touto výhradou usiluje tvrdit, ze Komisia mala stanovit záväzky, ktoré sa osobitne týkajú výstavby a prevádzky plynovodov Nord Stream 2 a TurkStream, stací pripomenút, ze v OV nie sú uvedené obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze v súvislosti s týmito plynovodmi. 396 Nakoniec pokial ide o to, ze prevádzka uvedených plynovodov by mala za následok významný vývoj správania skupiny Gazprom na trhoch s plynom v dotknutých KSVE, je potrebné poznamenat, ze táto okolnost by mohla predstavovat podstatnú zmenu jednej zo skutocností, na ktorých je zalozené napadnuté rozhodnutie, a teda by Komisii v súlade s clánkom 9 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 umoznila obnovit správne konanie. Na základe tejto skutocnosti vsak nie je mozné konstatovat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o záväzky týkajúce sa odberných miest. 397 V dôsledku toho treba zamietnut siestu výhradu druhej casti tretieho zalobného dôvodu. 398 Pokial ide o to, ze spolocnost Overgas na pojednávaní zdôraznila, ze záväzky týkajúce sa odberných miest sú neprimerané vzhladom na celkové posúdenie pochybení a opomenutí namietaných v siestich vyssie preskúmaných výhradách, je potrebné konstatovat, ze kazdá z týchto výhrad bola zamietnutá a ani ako celok neumoznujú konstatovat, ze prijatie týchto záväzkov je postihnuté zjavne nesprávnym posúdením, a to napriek tomu, ze dotknutí odberatelia skupiny Gazprom môzu zmenit odberné miesto len za urcitých osobitných okolností. 399 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut druhú cast tretieho zalobného dôvodu ako nedôvodnú v celom rozsahu. 3. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy 400 Podla spolocnosti Overgas záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy, ktoré sú uvedené v bodoch 7 a 8 konecných záväzkov, predstavujú neprimeranú odpoved na obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze v tejto súvislosti. V prvom rade Komisia rozdelila tieto obavy do dvoch kategórií obmedzení, ktoré vytýka skupine Gazprom, konkrétne obmedzenia vývozu plynu z Bulharska a obmedzenia dovozu plynu do tejto krajiny. Ako vsak vyplýva z odôvodnení 167 az 169 napadnutého rozhodnutia, záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy riesia len obmedzenia dovozu plynu do Bulharska. 401 V druhom rade sú záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy neprimerané v tom zmysle, ze porusujú základné zásady právnych predpisov Únie v plynárenskom odvetví. Zmluva o dodávkach plynu uzavretá medzi spolocnostami Gazprom a Bulgargaz totiz obsahuje podmienky, ktoré sú v rozpore so zásadou oddelenia cinností prevádzkovatelov prenosových sústav od tazobných a dodávatelských cinností, ktorú stanovuje smernica o plyne. Uvedené záväzky vsak neukladajú povinnost zrusit tieto podmienky. 402 V tretom rade sa Overgas domnieva, ze záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy nie sú v súlade s poziadavkami stanovenými v bode 128 osvedcených postupov ani s poziadavkami stanovenými v judikatúre, podla ktorých musia byt záväzky priamo uplatnitelné, a ak ich nie je mozné uskutocnit bez súhlasu tretej osoby, dotknutý podnik musí predlozit dôkaz o súhlase tejto tretej osoby. Predovsetkým tieto záväzky v rozpore s uvedenými poziadavkami výslovne stanovujú získanie súhlasu tretej osoby, v tomto prípade spolocností Bulgargaz a Bulgartransgaz [pozri bod 7 písm. a) a b) konecných záväzkov], a závisia od dodrzania viacerých podmienok spolocnostou Bulgartransgaz [pozri bod 7 ods. i) az iii) konecných záväzkov]. Okrem toho Komisia spolocnost Gazprom nepoziadala o predlozenie dôkazov o ochote týchto dvoch podnikov spolupracovat na uskutocnovaní týchto záväzkov. 403 V stvrtom rade sú záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy neprimerané aj v tom zmysle, ze sú nejednoznacné. Znenie príslusných bodov týchto záväzkov totiz jasne nestanovuje povinnosti skupiny Gazprom a prenecháva privelký priestor výkladu, co navyse stazuje sledovanie uskutocnovania konecných záväzkov zástupcom menovaným na tento úcel. 404 Komisia sa v prvom rade domnieva, ze táto cast zalobného dôvodu je neprípustná, ako je uvedené v bodoch 303 a 321 vyssie. Subsidiárne spochybnuje dôvodnost argumentácie spolocnosti Overgas. 405 Podla judikatúry pripomenutej v bode 114 vyssie je potrebné clánok 40 druhý odsek Statútu Súdneho dvora, ktorý sa na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu uplatní na konanie na Vseobecnom súde, a clánok 142 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vykladat v tom zmysle, ze úcastník, ktorému je umoznené vstúpit do konania v spore na súde Únie, nesmie menit predmet sporu, ako je opísaný v návrhoch a dôvodoch hlavných úcastníkov konania. Z toho vyplýva, ze vedlajsí úcastník síce môze predlozit iné tvrdenia nez hlavný úcastník, na podporu ktorého vstúpil do konania, prípustné sú vsak len tie jeho tvrdenia, ktoré respektujú rámec vymedzený týmito návrhmi a dôvodmi. 406 V prejednávanom prípade treba v prvom rade konstatovat, ze zaloba podaná zalobkynou je zameraná na situáciu v oblasti hospodárskej sútaze v Polsku a na vplyv, ktorý majú na trhy s plynom v tejto krajine záväzky s horizontálnou pôsobnostou. Tvrdenia uvedené zalobkynou v písomných podaniach, najmä v rámci tretieho zalobného dôvodu, totiz smerujú k spochybneniu vhodnosti záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení v rozsahu, v akom sa týkajú Polska. Zalobkyna navyse neuviedla tvrdenia, ktoré by sa specificky týkali neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy. 407 V druhom rade na rozdiel od dalsích záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení, ktoré zalobkyna spochybnuje, konkrétne záväzkov týkajúcich sa obmedzení spätného predaja a vývozu (body 5 a 6 konecných záväzkov) a záväzkov týkajúcich sa odberných miest (oddiel 1.2 a body 9 az 17 konecných záväzkov), sa záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy vztahujú predovsetkým na trhy s plynom v Bulharsku a neuplatnia sa vo viacerých dotknutých KSVE. V tejto súvislosti sú záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy, uvedené pod názvom "Changes to the Bulgarian Gas System" (Zmeny bulharskej plynovej sústavy), predstavené strucne a nezávisle od dalsích záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení. Obdobne sú v napadnutom rozhodnutí tieto záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy, preskúmané v oddiele 7.1.2 tohto rozhodnutia, nazvanom "The Commitment dealing with the Bulgarian gas system" (Záväzok týkajúci sa bulharskej plynovej sústavy), posudzované oddelene od dalsích dvoch kategórií záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení, ktoré sú preskúmané v oddieloch 7.1.1 a 7.1.3 uvedeného rozhodnutia, nazvaných "The Commitment to remove territorial restrictions and measures of an effect equivalent to such restrictions" (Záväzok zrusit územné obmedzenia a opatrenia s rovnocenným úcinkom ako tieto obmedzenia) a "The Commitment dealing with the changes of gas delivery points" (Záväzok týkajúci sa zmien odberných miest plynu). 408 V tejto súvislosti Overgas nevysvetlil, v akom zmysle by mohli záväzky týkajúce sa bulharskej plynovej sústavy prípadne súvisiet s dalsími konecnými záväzkami, ktorých geografická pôsobnost sa vztahuje na viaceré dotknuté KSVE. Z argumentácie, ktorú spolocnost Overgas uviedla najmä v odpovediach z 26. novembra 2020, nevyplýva, ze prípadná neprimeranost záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy by mala nevyhnutne vplyv na primeranost dalsích konecných záväzkov, najmä záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení. 409 Toto konstatovanie nie je spochybnené tvrdením zalobkyne, podla ktorého sa tvrdenia spolocnosti Overgas týkajú pochybení Komisie, ktoré sa vztahujú aj na trhy s plynom v iných KSVE nez v Bulharsku. Zalobkyna totiz v podstate len opakuje urcité tvrdenia spolocnosti Overgas, pricom poukazuje na to, ze sú podobné tvrdeniam, ktoré ona sama predlozila v súvislosti so záväzkami týkajúcimi sa cenových postupov, pricom vsak nevysvetluje, ako uvedené tvrdenia umoznujú preukázat neprimeranost konecných záväzkov nad rámec záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy. 410 Na rozdiel od tvrdení spolocnosti Overgas teda treba vychádzat z toho, ze vzhladom na obsah tvrdení zalobkyne a na geografickú pôsobnost záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy predmet sporu v prejednávanom prípade nie je urcený pôsobnostou napadnutého rozhodnutia ako celku a vsetkými obavami týkajúcimi sa hospodárskej sútaze, ktoré mali konecné záväzky riesit. 411 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze argumentácia spolocnosti Overgas spochybnujúca primeranost záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy prekracuje predmet sporu, v dôsledku coho treba tretiu cast tretieho zalobného dôvodu zamietnut ako neprípustnú. 412 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba zamietnut tretí zalobný dôvod v celom rozsahu scasti ako nedôvodný a scasti ako neprípustný. E. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 194 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 7 ZFEÚ, kedze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cielmi energetickej politiky Únie vzhladom na negatívny vplyv tohto rozhodnutia na európsky trh s dodávkami plynu 413 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, Litovská republika a Overgas, zdôraznuje, ze medzi ciele energetickej politiky Únie, ktoré sú uvedené v clánku 194 ods. 1 ZFEÚ a v rôznych dokumentoch uverejnených institúciami Únie, patrí v súvislosti s plynárenských odvetvím najmä diverzifikácia zdrojov dodávok a prepravných trás plynu, ako aj záruka volného toku plynu medzi clenskými státmi za primeranú a konkurencnú cenu. Okrem toho clánok 194 ods. 1 ZFEÚ stanovuje zásadu energetickej solidarity. 414 Komisia teda mala povinnost zohladnit pri prijímaní napadnutého rozhodnutia ciele energetickej politiky Únie, lebo prijala opatrenia urcujúce struktúru a podmienky na trhoch s plynom v Únii pocas najmenej ôsmich rokov, pricom tieto opatrenia mali byt podla clánku 7 ZFEÚ predmetom "komplexného posúdenia" ich súladu s uvedenými cielmi. Rovnako by malo byt napadnuté rozhodnutie predmetom súdneho preskúmania, ktorého súcastou je okrem poziadaviek, ktoré uz súd Únie stanovil pre rozhodnutia prijaté podla clánku 9 nariadenia c. 1/2003, posúdenie jeho súladu s clánkom 194 ZFEÚ. 415 Okrem toho úvahy, ktoré Vseobecný súd uviedol v rozsudku z 10. septembra 2019, Polsko/Komisia ([123]T-883/16, [124]EU:T:2019:567, body [125]70 az [126]73), potvrdzujú názor podporovaný zalobkynou. Predovsetkým z nich vyplýva, ze zásada solidarity nie je obmedzená na mimoriadne situácie, ale zahrna aj vseobecnú povinnost Únie a jej clenských státov, ktorou je brat v rámci výkonu svojich právomocí do úvahy záujmy dalsích aktérov. Navyse táto zásada sa lísi od prípadných osobitných poziadaviek, ktoré musí splnit Komisia pri prijímaní rozhodnutí na základe sekundárneho práva. Komisia teda mala na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia nielen overit vhodnost záväzkov, ale aj nájst rovnováhu medzi záujmom Únie a záujmami clenských státov dotknutých postupmi skupiny Gazprom. 416 Napadnuté rozhodnutie vsak je v rozpore s cielmi energetickej politiky a so zásadou energetickej solidarity a v tomto smere je postihnuté nedostatkom odôvodnenia, co je o to zarázajúcejsie, ze Komisia schválila uplatnovanie konecných záväzkov na obdobie ôsmich rokov, nestanovila vsak nijaký mechanizmus, ktorý by umoznoval ich rýchle prispôsobenie vývoju trhov s plynom. Navyse prístup presadzovaný Komisiou znamená, ze jej kvázi legislatívna cinnost v prejednávanom prípade nemusí byt posudzovaná z hladiska dalsích cielov, ktoré sú vsak vymedzené v Zmluve FEÚ, cím je znefunkcnené dosahovanie cielov stanovených v clánku 194 ZFEÚ. Zalobkyna predovsetkým zdôraznuje nasledujúce skutocnosti: - po prvé Komisia dostatocne nezohladnila závislost dotknutých KSVE od dovozu plynu a problematický vplyv skupiny Gazprom na plynárenskú infrastruktúru, ktorá zásobuje a obchádza tento región, hoci táto situácia je nezlucitelná s "tretím energetickým balíckom", ktorý si vyzaduje oddelenie cinností prevádzkovatelov sietí od tazobných a dodávatelských cinností, - po druhé Komisia nezohladnila rôzne postupy skupiny Gazprom, o ktorých vedela, a tým odmietla vziat do úvahy záujmy urcitých clenských státov, takze sa neurobilo nic v súvislosti so znízením dodávok plynu, ktoré bránilo spätnému vývozu na Ukrajinu pocas zimy 2014/2015, ako aj s opatreniami zameranými na zablokovanie zavedenia reverzného toku na hraniciach medzi Polskom a Ukrajinou a medzi Slovenskom a Ukrajinou, - po tretie Komisia akceptovala poplatky za sluzby, ktoré vôbec nesúvisia so skutocnými nákladmi skupiny Gazprom na zmenu odberného miesta, - po stvrté napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s cielmi energetickej politiky Únie, kedze konecné záväzky posilnujú rozdiel v zaobchádzaní medzi trhmi v dotknutých KSVE a trhmi v západnej Európe. 417 Komisia sa domnieva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 418 Podla clánku 7 ZFEÚ Únia zabezpecuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a cinnostami, zohladnujúc vsetky svoje ciele a podriadujúc sa zásade prenesenia právomocí. Medzi tieto ciele patria ciele uvedené v clánku 194 ods. 1 ZFEÚ, konkrétne najmä ciel zabezpecit bezpecnost dodávok energie v Únii a ciel podporovat prepojenie energetických sietí. 419 V oblasti hospodárskej sútaze uz súd Únie rozhodol, ze ciele sledované dalsími ustanoveniami Zmluvy môzu byt zohladnené pri urcovaní existencie obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. októbra 2011, Football Association Premier League a i., [127]C-403/08 a C-429/08, [128]EU:C:2011:631, bod [129]139 a citovanú judikatúru) alebo pri posudzovaní podmienok na uplatnenie výnimky podla clánku 101 ods. 3 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 25. októbra 1977, Metro SB-Großmärkte/Komisia, [130]26/76, [131]EU:C:1977:167, bod [132]43; z 15. júla 1994, Matra Hachette/Komisia, [133]T-17/93, [134]EU:T:1994:89, bod [135]139, a z 11. júla 1996, Métropole télévision a i./Komisia, [136]T-528/93, T-542/93, T-543/93 a T-546/93, [137]EU:T:1996:99, bod [138]118). 420 Z toho vyplýva, ze pokial ide o konanie na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003, Komisia by v rámci predbezného posúdenia mohla zohladnit ciele sledované dalsími ustanoveniami Zmluvy najmä s cielom predbezne konstatovat neexistenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, [139]C-132/19 P, [140]EU:C:2020:1007, body [141]46 az [142]54). Pokial vsak ide o skúmanie záväzkov, Komisia overuje na jednej strane len to, ci tieto záväzky riesia obavy, o ktorých informovala dotknutý podnik, a na druhej strane to, ci uvedený podnik neponúkol menej obmedzujúce záväzky, ktoré riesia tieto obavy rovnako primerane (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, body 40 a 41, a rozsudok Morningstar, bod 45), aj ked konanie nemôze dospiet k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmlúv (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [143]C-156/98, [144]EU:C:2000:467, bod [145]78 a citovanú judikatúru, a z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [146]C-390/06, [147]EU:C:2008:224, bod [148]50 a citovanú judikatúru). 421 V prejednávanom prípade zo skutocností uvedených v bode 416 vyssie vyplýva, ze zalobkyna v skutocnosti vytýka Komisii predovsetkým to, ze odmietla vysetrit urcité znepokojivé správanie skupiny Gazprom v plynárenskom odvetví, ako aj to, ze akceptovala záväzky, ktoré sú nedostatocné alebo neprimerané z hladiska postupov tohto podniku uvedených v OV. 422 Pokial vsak ide o to, ze zalobkyna spochybnuje konecné záväzky, lebo nedostatocne riesia uvedené postupy, táto výhrada uz bola v podstate zamietnutá v rámci posúdenia prvého az tretieho zalobného dôvodu. Pokial ide o zvysok, Komisia v rámci vysetrovania, ktoré zacala bez návrhu vo veci AT.39816, nebola povinná na úcely zohladnenia cielov energetickej politiky Únie podrobnejsie vysetrovat postupy skupiny Gazprom ani od nej pozadovat obmedzujúcejsie záväzky. Prípadné zohladnenie týchto cielov pri uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze Únie nemôze byt dôvodom na to, aby boli Komisii ulozené také pozitívne povinnosti. 423 Okrem toho zalobkyna síce tvrdí, ze konecné záväzky sú ako také v rozpore s cielmi energetickej politiky alebo so zásadou energetickej solidarity, ale nepreukázala to. Na rozdiel od toho, co naznacuje, totiz napadnuté rozhodnutie a tieto záväzky nezmrazujú situáciu na predmetných trhoch a nijako nebránia institúciám Únie ani clenským státom konat iným spôsobom s cielom reagovat na problémy, ktoré zistila. Predovsetkým institúcie Únie alebo vnútrostátne regulacné orgány v plynárenskom odvetví môzu zasiahnut s cielom zmenit právne predpisy v tomto odvetví, prípadne zabezpecit ich dodrziavanie v smere, ktorý si zelá zalobkyna. 424 V tejto súvislosti je mozné poukázat na to, ze Európsky parlament a Rada Európskej únie 17. apríla 2019 prijali smernicu (EÚ) 2019/692, ktorou sa mení smernica 2009/73 ([149]Ú. v. EÚ L 117, 2019, s. 1), pricom jej cielom je podla odôvodnenia 3 predovsetkým riesit prekázky brániace dokonceniu vnútorného trhu so zemným plynom, ktoré vyplývajú z neuplatnovania pravidiel trhu Únie na prepravné plynovody do tretích krajín a z nich pred prijatím tejto smernice. 425 Okrem toho vnútrostátne orgány na ochranu hospodárskej sútaze môzu vysetrovat údajne protikonkurencné postupy skupiny Gazprom, medzi ktoré patria, ako je pripomenuté v bode 133 vyssie, postupy, ktoré sú predmetom obáv Komisie týkajúcich sa hospodárskej sútaze v prejednávanom prípade. 426 Nakoniec na rozdiel od tvrdení zalobkyne by Komisia v prípade potreby mohla vyuzit moznost upravenú v clánku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003, ktorou je obnova konania, pokial by doslo k významnej zmene jednej zo skutocností, z ktorých rozhodnutie vychádza, najmä v prípade vývoja trhov s plynom. 427 Navyse v rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala odôvodnit napadnuté rozhodnutie, pokial ide o otázku jeho súladu s clánkom 194 ods. 1 ZFEÚ, túto výhradu treba zamietnut. Totiz vzhladom na judikatúru v oblasti odôvodnenia aktov, ktorá je pripomenutá v bode 121 vyssie, od Komisie nemozno ocakávat systematické vysvetlenie dôvodov, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie v súlade so vsetkými osobitnými ustanoveniami Zmlúv, ktoré síce nepredstavujú právny základ dotknutého právneho aktu, ale môzu súvisiet so skutkovým a právnym kontextom tohto aktu, a to najmä vtedy, ked ako v prejednávanom prípade zalobkyna pocas správneho konania, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nepredlozila pripomienky týkajúce sa rozporu pôvodných záväzkov s týmto ustanovením. 428 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba stvrtý zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. F. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 18 ods. 1 ZFEÚ a zásady rovnakého zaobchádzania, kedze Komisia pristupovala diskriminacne k odberatelom skupiny Gazprom pôsobiacim v clenských státoch zo západnej Európy a odberatelom pôsobiacim v dotknutých KSVE 429 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje zásadu rovnakého zaobchádzania. Toto rozhodnutie, ktoré má priamy vplyv na stupen realizácie volného pohybu sluzieb, ako aj volného pohybu tovarov a kapitálu, má za následok diskrimináciu medzi odberatelmi, ktorí uzavreli so skupinou Gazprom dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu, na základe ich státnej príslusnosti, kedze s odberatelmi so sídlom v dotknutých KSVE sa zaobchádza inak nez s tými, ktorí sú usadení v západnej Európe. 430 Odberatelia skupiny Gazprom v dotknutých KSVE sa totiz nachádzajú v porovnatelnej situácii ako odberatelia skupiny Gazprom usadení v západnej Európe, kedze okrem toho, ze obe tieto skupiny odberatelov sa zásobujú u skupiny Gazprom, sú vsetci usadení v clenských státoch a právne predpisy Únie nestanovujú nijaké rozlisovanie medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho toto konstatovanie je podporené aj znením cenových usmernení, ktoré odkazuje na úroven cien v kontinentálnej západnej Európe. Nakoniec samotná Komisia v OV potvrdila, ze vsetci títo odberatelia sa nachádzajú v podobnej situácii. 431 Hoci vsak nie je nijaký objektívny dôvod na rozdielne zaobchádzanie so vsetkými týmito odberatelmi, konecné záväzky posilnujú rozlisovanie medzi nimi tým, ze zachovávajú menej konkurencné trhové podmienky na trhoch v dotknutých KSVE v porovnaní s trhmi v západnej Európe. Odberatelia skupiny Gazprom v dotknutých KSVE predovsetkým nie sú chránení pred návratom nadmerných cien, a to na rozdiel od odberatelov zo západnej Európy, na ktorých sa síce tiez vztahujú cenové vzorce naviazané na ceny ropných produktov, ale sú chránení pre týmto rizikom vdaka hospodárskej sútazi medzi dodávatelmi plynu na trhoch západnej Európy. 432 Komisia sa zas domnieva, ze piaty zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 433 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry si zásada rovnakého zaobchádzania alebo nediskriminácie vyzaduje, aby sa s porovnatelnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokial také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené (rozsudky z 26. júla 2017, AGC Glass Europe a i./Komisia, [150]C-517/15 P, neuverejnený, [151]EU:C:2017:598, bod [152]84 a citovaná judikatúra, a z 12. júla 2018, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia, [153]T-475/14, [154]EU:T:2018:448, bod [155]144 a citovaná judikatúra). 434 V prejednávanom prípade bez ohladu na úvahy uvedené zalobkynou a Polskou republikou a dokonca aj za predpokladu, ze by bolo mozné rozdelit do dvoch skupín odberatelov skupiny Gazprom usadených v rôznych clenských státoch, treba konstatovat, ze situácia, v ktorej sa nachádzali odberatelia usadení v dotknutých KSVE a odberatelia usadení v západnej Európe, nebola porovnatelná. 435 Z vysetrovania uskutocneného Komisiou vo veci AT.39816 a presnejsie z predbezných zistení uvedených v OV, ktoré zalobkyna a Polská republika nespochybnujú, totiz vyplýva, ze situácia na európskych trhoch s plynom bola výrazne odlisná v západnej Európe a v dotknutých KSVE. Predovsetkým zatial co podniky so sídlom v krajinách západnej Európy mohli odoberat plyn od iných spolocností, nez je Gazprom, a plynárenské sústavy týchto krajín boli prepojené, dotknuté KSVE boli do velkej miery závislé od plynu dodávaného skupinou Gazprom a zásobovacie plynovody boli navrhnuté tak, aby viedli z východu na západ (pozri najmä body 121, 136, a 489 az 491 OV). 436 Tento záver nie je spochybnený konstatovaním uvedeným v bode 488 OV, podla ktorého "trhy s plynom v EÚ [s výnimkou Cypru a Malty] a v KSVE mozno pokladat za dostatocne porovnatelné" z dôvodu zemepisnej blízkosti a podobného regulacného prostredia. Iste, Komisia poukázala na urcitú mieru porovnatelnosti medzi KSVE a zvyskom Únie, ale na jednej strane to urobila v kontexte porovnávania cien plynu v Európe s cenami platnými v Spojených státoch a na druhej strane Komisia zároven konstatovala, ze situácia v oblasti hospodárskej sútaze na vnútrostátnych trhoch v Únii vykazuje významné rozdiely. 437 Okrem toho pokial ide o cenové usmernenia uvedené v bode 19 ods. iii) konecných záväzkov (preskúmané vyssie najmä v rámci tretej casti tretieho zalobného dôvodu), skutocnost, ze odkazujú na konkurencné ceny uplatnované v západnej Európe, nepotvrdzuje, ale skôr vyvracia konstatovanie, ze odberatelia skupiny Gazprom v tomto regióne sa nachádzajú v porovnatelnej situácii ako odberatelia v dotknutých KSVE. Ak by totiz vsetci odberatelia pôsobiaci v Únii boli v porovnatelnej situácii, nebolo by potrebné prijat taký záväzok, ktorého osobitným cielom je zachovat alebo zarucit priblizovanie cien platných pre odberatelov v dotknutých KSVE a cien platných pre odberatelov pôsobiacich v západnej Európe. 438 Navyse pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze konecné záväzky posilnujú rozlisovanie medzi odberatelmi pôsobiacimi v dotknutých KSVE a odberatelmi pôsobiacimi v západnej Európe, je potrebné poznamenat, ze cielom Komisie pri prijímaní konecných záväzkov nemalo byt poskytnút odberatelom v KSVE rovnaké trhové podmienky, ako sú tie, v ktorých fungujú odberatelia v západnej Európe, ale zabezpecit, aby tieto záväzky riesili príslusné obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze. 439 Z toho vyplýva, ze kedze odberatelia skupiny Gazprom pôsobiaci v západnej Európe a odberatelia pôsobiaci v dotknutých KSVE sa nachádzali v rozdielnej situácii pocas obdobia, na ktoré sa vztahovalo konanie vo veci AT.39816, Komisia sa prijatím napadnutého rozhodnutia na rozdiel od tvrdení zalobkyne nedopustila neoprávneného rozdielneho zaobchádzania s týmito dvoma skupinami odberatelov. 440 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba piaty zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. G. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci a na porusení podstatných formálnych nálezitostí v dôsledku toho, ze Komisia napadnutým rozhodnutím porusila ciel clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ako aj hranice svojich právomocí pri vedení správneho konania 441 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie vychádza zo zneuzitia právomoci a je postihnuté porusením viacerých procesných práv, ci dokonca podstatných formálnych nálezitostí, pokial ide o vybavovanie staznosti. Zneuzitie právomoci preukazuje súbor skutocností, ktorými sa vyznacuje priebeh konania vo veci AT.39816, nezrovnalosti pri posudzovaní výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal a uvedené porusenia. 442 Komisia sa domnieva, ze siesty zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 443 Je potrebné postupne preskúmat uvedené skutkové okolnosti, údajné nezrovnalosti a údajné porusenia procesných práv a následne posúdit existenciu prípadného zneuzitia právomoci. 1. O skutocnostiach, ktorými sa vyznacuje priebeh konania vo veci AT.39816 444 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, tvrdí, ze tri skutocnosti svedcia o existencii zneuzitia právomoci. Po prvé ide o zmeny postoja Komisie v rokoch 2013 az 2017, pokial ide o moznost uplatnit záväzky, ktoré v kontexte prejednávanej veci vyvolávajú pochybnosti, co sa týka posúdenia "skutocnej vôle" skupiny Gazprom ponúknut záväzky v zmysle bodu 121 osvedcených postupov. 445 Po druhé zalobkyna zdôraznuje nezvycajný rámec napadnutého rozhodnutia tvorený verejnými oznámeniami a vyhláseniami, ktoré prehánali priaznivé úcinky tohto rozhodnutia a uz vtedy bolo ich cielom odvrátit pozornost od nezrovnalostí, ku ktorým údajne doslo. 446 Po tretie uskutocnenie urcitých etáp konania ako "cisto formálnych zálezitostí" tiez svedcí o údajnom zneuzití právomoci. Na jednej strane boli pripomienky dorucené po ukoncení testu trhu zamietnuté vzhladom na to, ze prekracovali pôsobnost pôvodných záväzkov skupiny Gazprom, a v konecných záväzkoch boli vykonané len mensie úpravy. Na druhej strane (oneskorené) zaslanie listu o úmysle zamietnut staznost a dohoda o záväzkoch skupiny Gazprom, ku ktorej doslo len devät pracovných dní po dorucení pripomienok zalobkyne k tomuto listu, svedcia o tom, ze Komisia svoju pozíciu stanovila vopred a uz nesledovala ciele politiky hospodárskej sútaze. 447 Komisia spochybnuje vecnost týchto tvrdení. 448 V tejto súvislosti Vseobecný súd konstatuje, ze prvé dve skutocnosti uvedené zalobkynou nie sú samy osebe nezvycajné ani zvlástne. Po prvé totiz Komisia v priebehu konania môze zmenit svoj postoj, pokial ide o moznost uplatnit záväzky, co pripústa samotná zalobkyna, takze táto skutocnost sama osebe nevyvoláva pochybnosti o platnosti posúdenia skutocnej vôle skupiny Gazprom ponúknut záväzky. 449 Po druhé uverejnovanie tlacových oznámení v rámci konaní vo veci hospodárskej sútaze je výslovne stanovené, ako vyplýva z bodov 20, 76, 91, 129 a 147 osvedcených postupov, a vyhlásenia clena Komisie zodpovedného za hospodársku sútaz po ukoncení konania vo veci hospodárskej sútaze nemozno povazovat za nemiestne, predovsetkým ak ide o vec s významnými dôsledkami, lebo sa týka ôsmich clenských státov a významného odvetvia energetiky. Okrem toho zalobkyna netvrdí, ze obsah oznámení a vyhlásení v súvislosti s napadnutým rozhodnutím nie je v súlade s týmto rozhodnutím. 450 Okrem toho pokial ide o uskutocnenie urcitých etáp konania vo veci AT.39816 údajne ako "cisto formálnych zálezitostí", na jednej strane treba poukázat na to, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pripomienky dorucené v rámci testu trhu boli zohladnené. Skutocnost, ze Komisia v tomto rozhodnutí výslovne uviedla, ze zamietla urcité pripomienky v dôsledku toho, ze prekracovali pôsobnost pôvodných záväzkov, toto konstatovanie nespochybnuje, práve naopak. 451 Na druhej strane pokial ide o tvrdenie, podla ktorého boli konecné záväzky akceptované bez zohladnenia odpovede zalobkyne na list o úmysle zamietnut staznost, a to vzhladom na len devät pracovných dní, ktoré uplynuli od dorucenia tejto odpovede Komisii do jej súhlasu s týmito záväzkami, stací konstatovat, ze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom stotoznení dorucenia konecných záväzkov, ku ktorému doslo 15. marca 2018, s ich neskorsím akceptovaním. Nemozno z toho vyvodit, ze Komisia tieto záväzky okamzite akceptovala, a v kazdom prípade v tomto pokrocilom stádiu konania nie je vylúcené, ze Komisia mohla byt schopná v takej lehote posúdit túto odpoved a zaujat stanovisko k nej i k uvedeným záväzkom. 2. O nezrovnalostiach, ku ktorým doslo v súvislosti so zaobchádzaním s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal 452 Aj zneuzitie právomoci, ktoré namieta zalobkyna a Polská republika, preukazujú rôzne nezrovnalosti, ktorými sa vyznacuje posúdenie výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal a najmä posúdenie primeranosti záväzkov skupiny Gazprom. Okrem toho Komisia sa vo viacerých ohladoch pokúsala odôvodnit tieto nezrovnalosti a posteriori. 453 Po prvé ide o odsúhlasenie konecných záväzkov napriek tomu, ze v rozpore s clánkom 9 nariadenia c. 1/2003 neriesili vsetky obavy uvedené v OV, takze Komisia v podstate umoznila skupine Gazprom nepredlozit záväzky, pokial ide o výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. V tejto súvislosti Komisia posúdila primeranost záväzkov zjavne nesprávnym spôsobom, lebo opomenula relevantné skutocnosti, ako ilustruje posúdenie osvedcujúceho rozhodnutia, ktoré je v rozpore s obsahom uvedeného rozhodnutia a s postojom, ktorý vyjadril predseda polského úradu pocas testu trhu. 454 Po druhé zalobkyna namieta zásah do práv tretích osôb svojvolnou vecnou zmenou obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze bez prispôsobenia OV v kombinácii s neprimeranou dlzkou konania, zatial co moznosti konat pred orgánmi na ochranu hospodárskej sútaze a vnútrostátnymi súdmi boli zablokované v dôsledku toho, ze Komisia zdanlivo preskúmala výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. 455 Po tretie kedze zamietnutie staznosti zalozené na koncepcii výnimky z dôvodu státneho zásahu, ktorá ako taká pripústa uplatnenie tejto výnimky v prípade nátlaku zo strany tretieho státu, malo vplyv na úcinnost práva Únie, Komisia mala napadnuté rozhodnutie v prejednávanom prípade i rozhodnutie o zamietnutí staznosti vo veci AT.40497 zalozit na clánku 10 nariadenia c. 1/2003 456 Po stvrté Polská republika poukazuje na nedostatocnost, ci dokonca klamlivost dôvodov uvedených na upustenie od obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze v súvislosti s plynovodom Jamal, kedze toto upustenie bolo odôvodnené uplatnitelnostou výnimky z dôvodu státneho zásahu, hoci napadnuté rozhodnutie odkazuje na túto výnimku len lakonicky a nedostatocne. V skutocnosti toto rozhodnutie odôvodnuje uvedené upustenie od obáv predovsetkým urcitými zisteniami uvedenými v osvedcujúcom rozhodnutí. 457 Po piate Polská republika tvrdí, ze Komisia uviedla clenské státy do omylu, ked nepredlozila výnimku z dôvodu státneho zásahu poradnému výboru v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a podla zalobkyne aj s clánkom 14 nariadenia c. 1/2003. V tomto zmysle zalobkyna namieta porusenie clánku 27 ods. 4 tohto nariadenia, kedze dotknuté strany boli tiez uvedené do omylu, pokial ide o skutocné dôvody, na základe ktorých Komisia upustila od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal. 458 Komisia tieto nezrovnalosti spochybnuje. Pokial ide o argumentáciu, na ktorej je zalozená piata nezrovnalost, je neprípustná vzhladom na to, ze ju uviedla Polská republika, a teda nesúvisí so siestym zalobným dôvodom a mení predmet sporu, a kedze zalobkyna ju prebrala a rozvinula, predstavuje nový zalobný dôvod. 459 V tejto súvislosti sa Vseobecný súd domnieva, ze prvou namietanou nezrovnalostou zalobkyna v podstate opakuje výhrady preskúmané v rámci prvej casti prvého zalobného dôvodu. Kedze táto cast zalobného dôvodu bola zamietnutá (pozri body 86 az 110 vyssie), je potrebné vychádzat z toho, ze táto nezrovnalost nie je preukázaná. 460 Pokial ide o druhú tvrdenú nezrovnalost, ktorá sa týka zásahu do práv tretích osôb vecnou zmenou obáv týkajúcich sa hospodárskej sútaze v kombinácii s neprimeranou dlzkou konania, táto nezrovnalost v podstate zodpovedá výhrade zalozenej na porusení zásady lojálnej spolupráce, ktorá bola zamietnutá v rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu, a v dôsledku toho treba uvedenú nezrovnalost zamietnut ako nedôvodnú. Okrem toho v rozsahu, v akom je druhá nezrovnalost zalozená na údajnom neprimeranom trvaní konania vo veci AT.39816, stací konstatovat, ze zalobkyna na jednej strane nepreukázala, ze trvanie tohto konania prekrocilo primeranú lehotu, a na druhej strane nepredlozila dôkazy o tom, ze toto údajné neprimerané trvanie malo vplyv na riesenie prijaté v napadnutom rozhodnutí (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. mája 2014, Bolloré/Komisia, [156]C-414/12 P, neuverejnený, [157]EU:C:2014:301, bod [158]84 a citovanú judikatúru). 461 Pokial ide o tretiu namietanú nezrovnalost, je potrebné pripomenút, ze clánok 10 nariadenia c. 1/2003 stanovuje, ze ked si to verejný záujem Únie týkajúci sa uplatnovania clánkov 101 a 102 ZFEÚ vyzaduje, Komisia, konajúc na vlastný podnet, môze rozhodnutím stanovit, ze clánok 101 ZFEÚ nie je uplatnitelný na dohodu, rozhodnutie zdruzenia podnikov alebo zosúladený postup bud preto, ze nie sú splnené podmienky clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, alebo preto, ze sú splnené podmienky clánku 101 ods. 3 ZFEÚ. Komisia môze také zistenia urobit tiez s odvolaním sa na clánok 102 ZFEÚ. Okrem toho z odôvodnenia 14 tohto nariadenia vyplýva, ze clánok 10 nariadenia c. 1/2003 sa uplatní vo výnimocných prípadoch, aby sa vysvetlil právny stav a zabezpecilo jednotné uplatnovanie práva v Únii. 462 Z toho vyplýva, ze Komisia vôbec nebola povinná prijat rozhodnutie na základe clánku 10 nariadenia c. 1/2003 ani za predpokladu, ze by bolo uplatnenie výnimky z dôvodu státneho zásahu z jej strany, konkrétne v situácii, v ktorej bol dotknutý tretí stát, novátorské alebo zvlástne a malo by za následok neuplatnenie clánku 102 ZFEÚ. V dôsledku toho jej nemozno vytýkat, ze napadnuté rozhodnutie neprijala aj na základe tohto clánku. 463 Pokial ide o stvrtú tvrdenú nezrovnalost, ktorá sa týka nedostatku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, je potrebné pripomenút, ze v rámci posúdenia druhej casti prvého zalobného dôvodu Vseobecný súd konstatoval, ze odôvodenie uvedené v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týka dôvodu súvisiaceho s osvedcujúcim rozhodnutím, je dostatocné a ze vzhladom na autonómnu povahu oboch dôvodov uvedených v tomto odôvodnení sú tvrdenia tkajúce sa nedostatocného odôvodnenia druhého dôvodu, súvisiaceho s polsko-ruskými dohodami a zalozeného na uplatnení výnimky z dôvodu státneho zásahu, neúcinné (pozri body 123 a 124 vyssie). Z tejto autonómnej povahy oboch dôvodov dalej vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého na rozdiel od toho, co vyplýva z tohto odôvodnenia, hlavný dôvod upustenia od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal súvisí s týmito dohodami a s uvedenou výnimkou, a nie s osvedcujúcim rozhodnutím, treba tiez zamietnut. 464 Nakoniec pokial ide o piatu nezrovnalost, v podstate obsahuje dve samostatné tvrdenia zalozené na tom, ze kedze Komisia výslovne neuviedla, ze uplatnuje výnimku z dôvodu státneho zásahu, uviedla tým do omylu na jednej strane clenské státy v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a s clánkom 14 nariadenia c. 1/2003 a na druhej strane dotknuté strany v rozpore s clánkom 27 ods. 4 tohto nariadenia. 465 Nie je potrebné zaoberat sa prípustnostou týchto dvoch tvrdení, ale v kazdom prípade treba konstatovat, ze musia byt zamietnuté ako nedôvodné. Totiz pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia uviedla do omylu clenské státy, je potrebné spolocne preskúmat údajné porusenia zásady lojálnej spolupráce a clánku 14 nariadenia c. 1/2003, lebo pokial ide o vztahy, ktoré vznikajú v rámci konaní vedených Komisiou na základe clánkov 101 a 102 ZFEÚ, podmienky uplatnenia povinnosti lojálnej spolupráce sú spresnené najmä v clánkoch 11 az 16 tohto nariadenia v kapitole IV, nazvanej "Spolupráca" (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2012, Spanielsko/Komisia, [159]T-398/07, [160]EU:T:2012:173, bod [161]47). 466 V tejto súvislosti síce konzultácie s poradným výborom upravené v clánku 14 nariadenia c. 1/2003 predstavujú podstatnú formálnu nálezitost, v prejednávanom prípade vsak nejde o správanie, ktoré by výboru zabránilo vydat stanovisko po úplnom oboznámení sa s vecou, a teda ani o porusenie, ktoré má vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Totiz je síce pravda, ze pojem výnimka z dôvodu státneho zásahu tam nie je výslovne uvedený, ale znenie poslednej vety odôvodnenia 138 predbezného návrhu rozhodnutia zaslaného poradnému výboru, ktorý bol totozný s napadnutým rozhodnutím, umoznovalo pochopit podstatu dôvodu týkajúceho sa polsko-ruských dohôd, konkrétne ze Komisia má pochybnosti o tom, ze skupine Gazprom mozno pripísat výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal. Okrem toho zástupcovia clenských státov v prípade potreby mohli pri prílezitosti konzultácií s uvedeným výborom vyjadrit výhrady k dôvodom upustenia od týchto výhrad a opýtat sa Komisie najmä na to, ako to treba chápat, alebo na vecnú nepodlozenost dôvodu uvedeného v tejto poslednej vete. V dôsledku toho poradný výbor nebol v podstatnom ohlade uvedený do omylu nepresnostami alebo opomenutiami (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 1991, RTE/Komisia, [162]T-69/89, [163]EU:T:1991:39, body [164]21 az [165]23; z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [166]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, [167]EU:T:2000:77, bod [168]742, a z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, [169]T-691/14, ktorý je predmetom odvolania, [170]EU:T:2018:922, body [171]148 a [172]149 a citovanú judikatúru). 467 V kazdom prípade kedze ako vyplýva z posúdenia prvého zalobného dôvodu, upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal je zalozené aj na dôvode súvisiacom s osvedcujúcim rozhodnutím, ktoré samo osebe môze odôvodnit toto upustenie a je dostatocne odôvodnené, s namietaným porusením nemozno súhlasit, lebo tvrdený nedostatok odôvodnenia, pokial ide o dôvod súvisiaci s polsko-ruskými dohodami, nemal vplyv na výsledok konzultácií. 468 Pokial ide o tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia uviedla do omylu dotknuté strany v rámci testu trhu, táto údajná nezrovnalost v prejednávanom prípade nepredstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí, a to najmä vzhladom na to, ze test trhu nie je výslovne stanovený v Zmluvách a jeho predmetom sú dotknuté tretie strany, a nie podnik dotknutý konaním vo veci hospodárskej sútaze. 469 Pokial ide o zvysok, je potrebné pripomenút, ze podla clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 je Komisia povinná uverejnit len strucný popis prípadu a podstatný obsah záväzkov alebo navrhovaného spôsobu postupu. V prejednávanom prípade si Komisia túto povinnost splnila, ked v Úradnom vestníku uverejnila oznámenie, spomenuté v bode 10 vyssie, ktorým zacala test trhu. Okrem toho z dokumentácie uverejnenej na internetovej stránke Komisie v súvislosti s týmto testom, konkrétne z informacného dokumentu o Polsku, na ktorý odkazuje zalobkyna, vyplýva, ze Komisia informovala o upustení od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, ktoré bolo mozné odvodit uz z toho, ze v oznámení uverejnenom v Úradnom vestníku sa v tomto smere nic nespomínalo. Komisia tam rovnako spresnila, ze dôvodom tohto upustenia je skutocnost, ze konanie vo veci hospodárskej sútaze nie je spôsobilé zmenit situáciu z dôvodu vplyvu polsko-ruských dohôd. 470 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ani jedna z nezrovnalostí, ktoré namieta zalobkyna a Polská republika, nie je dôvodná. 3. O porusení rôznych procesných práv, ci dokonca podstatných formálnych nálezitostí v rámci riesenia staznosti 471 Zalobkyna, ktorú podporuje Polská republika, tvrdí, ze Komisia v rámci riesenia staznosti porusila urcité procesné práva, ktoré mala ako stazovatelka. Dodrzanie niektorých z týchto práv vsak predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú Komisia mala dodrzat. V tejto súvislosti zalobkyna a Polská republika v podstate namietajú styri porusenia. 472 Komisia popiera, ze by sa dopustila týchto porusení. Okrem toho tvrdí, ze zalobkyna si môze uplatnit akúkolvek výhradu v súvislosti s dodrziavaním svojich procesných práv v rámci zaloby podanej proti rozhodnutiu o zamietnutí staznosti vo veci T-399/19. a) O údajne neoprávnenom zacatí samostatného konania na preskúmanie staznosti (prvé porusenie) 473 Zalobkyna poukazuje na neoprávnené zacatie samostatného konania (vec AT.40497) na preskúmanie staznosti, ktorého cielom bolo zabránit jej v úcasti na konaní vo veci AT.39816 ako stazovatelke tým, ze jej práva boli takto "presunuté" do súbezného konania. Tento postup je v rozpore s obsahom staznosti, ktorý odkazoval na vec AT.39816, s podstatou dotknutého konania predovsetkým vzhladom na významné prekrývanie väcsiny tvrdení uvedených staznosti s obavami Komisie, ako aj so správnou praxou Komisie. 474 Listy Komisie z 29. a 31. marca 2017 vsak pôvodne vzbudili legitímnu dôveru, pokial ide o úcast zalobkyne na konaní vo veci AT.39816, a to v dôsledku informácie, podla ktorej Komisia prijala staznost na preskúmanie, a v dôsledku výzvy zúcastnit sa na teste trhu, ako stanovuje bod 129 osvedcených postupov vo vztahu k stazovatelovi. Okrem toho bez ohladu na zmienku uvedenú v bode 183 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej "Komisia tiez starostlivo preskúmala vsetky tvrdenia... uvedené v staznosti... ako aj v pripomienkach... v súvislosti s listom [o úmysle zamietnut staznost]", Komisia v skutocnosti nemala v úmysle preskúmat staznost a zohladnit ju vo veci AT.39816. 475 Komisia sa domnieva, ze údajné porusenie je nedôvodné. 476 V tejto súvislosti Vseobecný súd pripomína, ze podla ustálenej judikatúry Komisia, ktorej bola clánkom 105 ods. 1 ZFEÚ zverená úloha dozerat na uplatnovanie clánkov 101 a 102 ZFEÚ, má definovat a vykonávat politiku hospodárskej sútaze Únie a na tento úcel má pri vybavovaní stazností diskrecnú právomoc. Aby mohla Komisia efektívne vykonávat túto úlohu, je teda oprávnená priznávat staznostiam, ktoré jej boli predlozené, rôzne stupne dôlezitosti (pozri rozsudok zo 16. mája 2017, Agria Polska a i./Komisia, [173]T-480/15, [174]EU:T:2017:339, bod [175]34 a citovanú judikatúru). V tomto zmysle je potrebné Komisii priznat diskrecnú právomoc, pokial ide o spôsob, akým usporiada vybavovanie staznosti, za predpokladu, ze dodrzí príslusné ustanovenia nariadenia c. 773/2004 a najmä práva, ktoré sú v tomto smere priznané stazovatelom. 477 V prejednávanom prípade sa úcastníci konania zhodnú na tom, ze staznost obsahuje tvrdenia, ktoré do velkej miery zodpovedajú obavám týkajúcim sa hospodárskej sútaze, ktoré boli predmetom prebiehajúceho vysetrovania Komisie vo veci AT.39816 a boli uvedené v OV. Za týchto podmienok nie je vylúcené, ze bolo ziaduce zaoberat sa týmito tvrdeniami v rámci toho istého konania, pricom nie je dotknutá moznost oddelit iné tvrdenia, ktoré nezodpovedajú uvedeným obavám. 478 Táto skutocnost vsak nie je postacujúca na spochybnenie legitímnych dôvodov uvedených Komisiou, ktoré sú zalozené na hospodárnosti konania a na jej úsilí nespôsobit oneskorenie vysetrovania v urcitej veci, ktoré bolo v pokrocilom stádiu, rozsírením jeho predmetu, takze je potrebné vychádzat z toho, ze zacatie samostatného konania na vybavenie staznosti v prejednávanom prípade nebolo samo osebe neoprávnené. 479 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie týkajúce sa údajne neoprávneného zacatia tohto konania. b) O porusení clánku 5 ods. 1 a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 (druhé a tretie porusenie) 480 V prvom rade zalobkyna Komisii vytýka, ze sa nikdy nevyjadrila k jej legitímnemu záujmu na úcasti na konaní vo veci AT.39816. Konkrétne táto institúcia v napadnutom rozhodnutí v rozpore s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 5 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 nezaujala stanovisko k existencii legitímneho záujmu zalobkyne vstúpit do uvedeného konania ako stazovatelka, hoci v liste o úmysle zamietnut staznost, zaslanom o niekolko mesiacov skôr, bolo uvedené, ze Komisia o tejto otázke este nerozhodla. Tento záujem je vsak nepochybný najmä z toho dôvodu, ze zalobkyna bola obetou postupov skupiny Gazprom a ze útvary Komisie vykonali prehliadku jej priestorov. 481 V druhom rade zalobkyna namieta porusenie clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, ktorý jej ako stazovatelke priznáva právo prijímat a predkladat pripomienky k OV, o co opakovanie ziadala v priebehu správneho konania. Komisia jej totiz odmietla umoznit výkon tohto práva s odôvodnením, ze staznost bola podaná oneskorene, hoci podla judikatúry má stazovatel toto právo az do konzultácií s poradným výborom. Táto problematika porusenia jej práv podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 sa vsak skutocne týkala napadnutého rozhodnutia vydaného vo veci AT.39816, lebo takto jej bola odopretá moznost predkladat pripomienky k navrhovaným záväzkom skupiny Gazprom, pricom by sa najprv oboznámila so skutocnostami zistenými v rámci vysetrovania, co nenálezite obmedzilo jej schopnost spochybnit primeranost týchto záväzkov. 482 V dôsledku toho Komisia neoprávnene tvrdí, ze dodrzala clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, pricom sa odvoláva na zaslanie OV v prílohe listu o úmysle zamietnut staznost, lebo toto zaslanie nepredstavuje riadne uplatnenie tohto ustanovenia z viacerých dôvodov. Totiz po prvé nedôverná verzia zaslaná pri tejto prílezitosti nebola dostatocne úplná, po druhé zaslanie OV a preskúmanie pripomienok k nemu sa malo uskutocnit pred zaslaním listu o úmysle zamietnut staznost, po tretie toto zaslanie, ku ktorému doslo po jedenástich mesiacoch a v rámci veci AT.40497 pri prílezitosti zaslania listu o úmysle zamietnut staznost, naznacuje odmietanie preskúmania staznosti v rámci veci AT.39816 a zalobkyni zabránilo predlozit doplnujúce pripomienky v rámci testu trhu, po stvrté cielom pripomienok k listu o úmysle zamietnut staznost bolo komentovat dôvody plánovaného zamietnutia staznosti, a nie OV, a po piate Komisia vo svojich písomných podaniach v rámci konania o zalobe vo veci T-399/19 uviedla, ze OV neslúzilo ako základ na predbezné posúdenie uvedené v liste o úmysle zamietnut staznost, co naznacuje, ze pripomienky zalobkyne k tomuto listu v rozsahu, v akom sa týkali OV, povazovala Komisia za irelevantné dokonca aj v rámci veci AT.40497. 483 Komisia sa domnieva, ze namietané porusenia nie sú dôvodné. 484 Podla clánku 5 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 musia fyzické alebo právnické osoby preukázat legitímny záujem, ak chcú byt oprávnené podat staznost na úcely clánku 7 nariadenia c. 1/2003. Clánok 6 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje, ze ak Komisia vydá oznámenie o výhradách týkajúce sa zálezitosti, pre ktorú jej bola dorucená staznost, poskytne stazovatelovi kópiu nedôvernej verzie OV a urcí lehotu, v ktorej môze stazovatel písomne oznámit svoje stanovisko. 485 V prejednávanom prípade treba konstatovat, ze zalobkyna splnala podmienky na to, aby si mohla uplatnit práva stanovené v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. Na jednej strane totiz Komisia pripústa, ze zalobkyna, ktorá bola dotknutá údajnými postupmi skupiny Gazprom, mala legitímny záujem na podaní staznosti, a domnieva sa, ze k tomuto záujmu sa implicitne vyjadrila, kedze rozhodnutie vo veci AT.40497 zamieta staznost z vecných dôvodov. Na druhej strane je potrebné vychádzat z toho, ze konanie vo veci AT.39816 sa týka "zálezitosti, pre ktorú" bola Komisii predlozená staznost, pricom ako je zdôraznené v bode 477 vyssie, úcastníci konania sa zhodnú na tom, ze urcité tvrdenia uvedené v tejto staznosti do velkej miery zodpovedajú výhradám uvedeným v OV. 486 Okrem toho je síce pravda, ze zalobkyna podala staznost v pokrocilom stádiu konania vo veci AT.39816, hoci kedze sa na tomto konaní zúcastnila pri viacerých prílezitostiach (pozri bod 4 vyssie), v uvedenom stádiu vedela o jeho existencii uz niekolko rokov, táto skutocnost vsak nespochybnuje to, ze táto strana pozívala práva uvedené v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. Totiz právo získat nedôvernú verziu oznámenia o výhradách je mozné vykonat, kým toto konanie prebieha, teda kým Poradný výbor pre kartely a dominantné postavenie nevydá svoje stanovisko k predbeznému návrhu rozhodnutia, ktorý mu predlozí Komisia, kedze uvedené ustanovenie nestanovuje specifickú lehotu, v ktorej má stazovatel, ktorý preukázal legitímny záujem, vykonat svoje práva, ktoré mu priznáva toto ustanovenie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2006, Österreichische Postsparkasse und Bank für Arbeit und Wirtschaft/Komisia, [176]T-213/01 a T-214/01, [177]EU:T:2006:151, body [178]148 a [179]149 a citovanú judikatúru). 487 Komisia teda síce nepochybila tým, ze zacala samostatné konanie na vybavenie staznosti, ako je uvedené v bodoch 477 a 478 vyssie, tento postup vsak zalobkyni nemohol odopriet v rámci veci AT.39816 pozívanie práv stanovených v clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. 488 Treba vsak konstatovat, ze v rámci súbezného priebehu konaní AT.39816 a AT.40497 Komisia mala nejednoznacný postoj, pokial ide o úcast zalobkyne a jej právo získat kópiu OV a predlozit pripomienky k tomuto dokumentu vo veci AT.39816. 489 Po podaní staznosti 9. marca 2017 totiz Komisia zalobkynu informovala o prijatí tejto staznosti a listom z 29. marca 2017 ju vyzvala, aby sa zúcastnila na teste trhu, ktorý sa zacal 16. marca toho istého roka v rámci veci AT.39816, ale 31. marca 2017 ju informovala o zaregistrovaní staznosti do samostatného konania, konkrétne do veci AT.40497. Následne zalobkyna Komisiu opakovane ziadala o zaslanie nedôvernej verzie OV, pricom Komisia odpovedala listami z 28. apríla a z 24. augusta 2017, v ktorých bud uviedla, ze túto ziadost este neposúdila a bude zalobkynu kontaktovat, ked to bude aktuálne, alebo len jednoducho zobrala na vedomie opakovanú ziadost, stále vsak poukazovala na to, ze staznost bola podaná v "pokrocilom stádiu" konania vo veci AT.39816. 490 Následne Komisia listom o úmysle zamietnut staznost z 23. januára 2018, ktorý bol zaslaný v rámci veci AT.40497, poskytla nedôvernú verziu OV, zároven vsak zdôraznila, ze "ponecháva otvorenú otázku, ci oneskorené podanie staznosti... malo vplyv na kvalifikáciu oprávnených záujmov zalobkyne alebo na jej právo zúcastnit sa na konaní vo veci AT.39816". Nakoniec Komisia az po prijatí napadnutého rozhodnutia 24. mája 2018 listom z 25. septembra 2018 odpovedala na námietky, ktoré súviseli s nedostatocnou úplnostou nedôvernej verzie OV a ktoré zalobkyna uviedla v odpovedi na list o úmysle zamietnut staznost. 491 Za týchto okolností zalobkyna mohla mat pochybnosti o tom, ci budú jej pripomienky uvedené v odpovedi na list o úmysle zamietnut staznost zohladnené v súlade s clánkom 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 v rámci veci AT.39816. Je potrebné poukázat najmä na to, ze Komisia v podstate odmietla vyjadrit sa k tomu, ci má zalobkyna postavenie stazovatelky vo veci AT.39816, ze OV bolo výslovne zaslané v rámci listu, ktorého predmetom bola vec AT.40497, a nie vec AT.39816, a ze OV bolo zaslané ako jeden z dokumentov, na ktorých Komisia zalozila svoje predbezné posúdenie, podla ktorého mala byt staznost zamietnutá na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, a nie s cielom získat písomné pripomienky zalobkyne k OV na základe clánku 6 ods. 1 tohto nariadenia. 492 Tieto okolnosti vsak neboli také, aby mali vplyv na úcinný výkon práv, ktoré zalobkyni priznáva clánok 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. 493 Totiz je potrebné poukázat na to, ze hoci OV bolo formálne zaslané na základe clánku 7 ods. 1 a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, zalobkyna skutocne mala k dispozícii nedôvernú verziu OV a v rámci svojej odpovede na list o úmysle zamietnut staznost mohla predlozit písomné pripomienky najmä k obsahu tejto verzie OV, a to pred prijatím napadnutého rozhodnutia v prejednávanom prípade. Navyse je potrebné poznamenat, ze zalobkyna síce spochybnuje, ze by sa pripomienky predlozené v tejto odpovedi mohli pokladat za písomné pripomienky v zmysle clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004, no napriek tomu v bode 3 tejto odpovede uviedla, ze zahrnajú hlbkové prehodnotenie pripomienok, ktoré predtým predlozila v rámci testu trhu a staznosti, s cielom umoznit Komisii uzavriet vysetrovanie vo veci hospodárskej sútaze, ktoré sa týka skupiny Gazprom, rozhodnutím, ktoré by zlepsilo situáciu v oblasti hospodárskej sútaze na trhoch v dotknutých KSVE. 494 Okrem toho sa Komisia mohla oboznámit s týmito pripomienkami v rámci konania vo veci AT.39816 a aj ich v rámci tejto veci vzala do úvahy, ako vyplýva z odôvodnení a z bodov 17 a 183 napadnutého rozhodnutia. 495 Posledné konstatovanie nie je spochybnené tvrdeniami zalobkyne, podla ktorých Komisia skutocne nezohladnila pripomienky uvedené v odpovedi na list o úmysle zamietnut staznost, kedze akceptovala záväzky skupiny Gazprom len devät pracovných dní od dorucenia tejto odpovede a kedze záverecná správa vysetrovatela vo veci AT.39816 neobsahovala nijakú zmienku o staznosti. Na jednej strane ako je konstatované v bode 451 vyssie, tvrdenie o lehote deviatich pracovných dní je zalozené na nesprávnom stotoznení dátumu dorucenia konecných záväzkov s neskorsím dátumom ich akceptovania Komisiou. Na druhej strane neexistencia zmienky o staznosti v uvedenej správe nie je postacujúca na podlozenie domnienky, podla ktorej Komisia uvedenú odpoved nepreskúmala starostlivo, a to tým viac, ze táto správa sa oprávnene zameriava na dodrziavanie procesných práv skupiny Gazprom. 496 Pokial ide dalej o výhradu zalobkyne zalozenú na tom, ze jej mala byt poskytnutá nedôverná verzia OV pred uplynutím lehoty na predlozenie pripomienok odlisných od jej odpovede na list o úmysle zamietnut staznost v rámci testu trhu, treba ju zamietnut. Z clánku 27 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 ani z clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 totiz nevyplýva, ze zalobkyna mala právo získat kópiu nedôvernej verzie OV vcas, aby ju mohla zohladnit v pripomienkach, ktoré bola oprávnená predlozit v rámci tohto testu. Okrem toho je potrebné vziat do úvahy, ze zalobkyna podala staznost len niekolko dní pred zacatím tohto testu, ako aj lehotu potrebnú na prípravu nedôvernej verzie OV. 497 Nakoniec v rozsahu, v akom zalobkyna spochybnuje dostatocnú úplnost nedôvernej verzie OV, treba pripomenút, ze ako je zdôraznené v bode 50 vyssie, Vseobecný súd oboznámil s jeho dôvernou verziou zástupcov zalobkyne po tom, co podpísali záväzok dôvernosti. Následne títo zástupcovia predlozili pripomienky k dôvernej verzii OV, v ktorých uviedli urcité relevantné body tejto verzie a spresnili, ako by sa podla ich názoru mohli tieto body pouzit na posilnenie, rozvinutie alebo potvrdenie tvrdení, ktoré zalobkyna uviedla pocas správneho konania, ako aj pocas tohto sporového konania pred Vseobecným súdom. 498 Z pripomienok k dôvernej verzii OV vsak vyplýva, ze zalobkyna síce mohla byt lepsie informovaná o konkrétnom správaní vytýkanom spolocnosti Gazprom, mala vsak k dispozícii hlavné relevantné informácie a najmä uz vedela o obsahu dotknutých protisútazných postupov. V dôsledku toho je aj v tejto súvislosti potrebné vychádzat z toho, ze úcinný výkon práv zalobkyne podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 nebol dotknutý. 499 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba zamietnut tvrdenie týkajúce sa porusenia clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004. c) O porusení dalsích procesných práv súvisiacich s postavením stazovatela (stvrté porusenie) 500 Zalobkyna namieta porusenie clánku 7 ods. 1 a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 v dôsledku toho, ze list o úmysle zamietnut staznost obsahoval nedostatocné informácie o uplatnení výnimky z dôvodu státneho zásahu v prejednávanom prípade, a v dôsledku dokumentov, z ktorých Komisia vychádzala pri zamietnutí staznosti. Okrem toho zalobkyni nikdy nebola dorucená kópia odpovede skupiny Gazprom na OV, hoci táto odpoved na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia pocas konania, mala vplyv na rozhodnutie o zamietnutí staznosti. Nedodrzanie týchto ustanovení, ktoré sa vztahovalo na obe konania (AT.39816 a AT.40497), vsak predstavuje porusenie podstatnej formálnej nálezitosti, ktorá musí mat nevyhnutne za následok zrusenie rozhodnutia prijatého v kazdej z týchto vecí, lebo náprava nezrovnalosti v jednej veci by nemala vplyv na nezrovnalost, ku ktorej doslo v druhej veci. 501 Komisia sa domnieva, ze tvrdené porusenie je nedôvodné. 502 V tejto súvislosti sa clánky 7 a 8 nariadenia c. 773/2004 týkajú pravidiel platných pri zamietnutí staznosti. Staznost vsak bola zamietnutá rozhodnutím prijatým v konaní vo veci AT.40497, a nie vo veci AT.39816. Otázka respektovania práv stanovených v týchto ustanoveniach je preto neoddelitelne spojená s vecou AT.40497 a prípadné porusenie týchto práv nie je spôsobilé spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 503 V dôsledku toho sú tvrdenia o porusení clánkov 7 a 8 nariadenia c. 773/2004 v rámci konania o tejto zalobe neúcinné a treba ich zamietnut. 4. O existencii zneuzitia právomoci 504 Podla zalobkyne skutocnosti, na ktoré poukázala, nezrovnalosti, ku ktorým doslo pri posudzovaní výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a porusenie jej procesných práv ako stazovatelky preukazujú existenciu zneuzitia právomoci, kedze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie na základe clánku 9 nariadenia c. 1/2003 s iným cielom, nez je stanovený v tomto clánku. 505 Komisia tvrdí, ze skutocnosti uvedené zalobkynou a Polskou republikou nepreukazujú zneuzitie právomoci a v skutocnosti do velkej miery nesúvisia s predmetom zalobného dôvodu zalozeného na takom zneuzití. 506 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je akt postihnutý zneuzitím právomoci iba vtedy, ak sa na základe objektívnych, relevantných a zhodujúcich sa dôkazov ukáze, ze bol prijatý výlucne alebo prinajmensom v rozhodujúcej miere s úmyslom dosiahnut iné ako uvádzané ciele alebo vyhnút sa postupu osobitne stanovenému Zmluvou na riesenie okolností prejednávanej veci (rozsudky z 25. januára 2007, Dalmine/Komisia, [180]C-407/04 P, [181]EU:C:2007:53, bod [182]99, a z 9. decembra 2020, Groupe Canal +/Komisia, [183]C-132/19 P, [184]EU:C:2020:1007, bod [185]31). 507 V prejednávanom prípade treba v prvom rade konstatovat, ze zalobkyna jasne nevysvetlila predmet namietaného zneuzitia právomoci. Rovnako zalobkyna a Polská republika odvolávajúc sa na skutocnosti, nezrovnalosti a porusenia procesných práv, ktoré sú predmetom predchádzajúcich úvah, ako aj tvrdiac, ze tieto okolnosti svedcia o "neexistencii vôle realizovat záujmy Únie", zoskupili roztrúsené dôkazy, ale neuviedli, aký skutocný a údajne utajený ciel Komisia sledovala alebo akému postupu sa vyhla. 508 Kedze sa vsak zalobkyna domnieva, ze Komisia nemala vec AT.39816 uzavriet tým, ze urobila konecné záväzky záväznými, ale mala pokracovat vo vysetrovaní a prijat rozhodnutie na základe clánku 7 nariadenia c. 1/2003, je potrebné poukázat na to, ze v tomto smere neuviedla nijaké tvrdenie a ze Komisia má okrem toho sirokú mieru volnej úvahy, na základe ktorej môze návrh záväzku urobit záväzným alebo ho zamietnut (pozri v tomto zmysle rozsudok Alrosa, bod 94), pricom odôvodnenie 13 uvedeného nariadenia spresnuje, ze rozhodnutia o záväzkoch nie sú vhodné v prípadoch, ked má Komisia v úmysle ulozit pokutu. 509 V druhom rade a v kazdom prípade z predchádzajúcich úvah týkajúcich sa siesteho zalobného dôvodu po prvé vyplýva, ze ani jedna z namietaných skutocností v súvislosti s priebehom konania vo veci AT.39816 nemá nezvycajnú ani zvlástnu povahu, v dôsledku ktorej by mala byt povazovaná za potenciálny dôkaz zneuzitia právomoci (pozri body 444 az 451 vyssie), po druhé ze údajné nezrovnalosti, ktorými je postihnuté posúdenie výhrad týkajúcich sa plynovodu, nie sú preukázané (pozri body 444 a 452 az 470 vyssie) a po tretie ze zacatie konania vo veci AT.40497 nie je samo osebe neoprávnené, zatial co údajné porusenia procesných práv, ku ktorým doslo v rámci tohto konania, sa bud ukázali byt nedôvodné, alebo sa netýkajú napadnutého rozhodnutia (pozri body 473 az 503 vyssie). 510 Zo zistení uvedených v predchádzajúcom bode tak vyplýva, ze aj keby mohol byt urcený predmet údajného zneuzitia právomoci, skutocnosti uvedené zalobkynou a Polskou republikou ani ako celok nepostacujú na preukázanie existencie takého zneuzitia právomoci. Okrem toho ako je v podstate uvedené v bodoch 58 az 64 vyssie, tieto skutocnosti rovnako nepostacujú na odôvodnenie preskúmania údajného relevantného "kontextu", ktorý tvorí celý rozsah spisov vo veciach AT.39816 a AT.40497, a v dôsledku toho Vseobecný súd rovnako povazuje za zbytocné prijat opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, ktoré navrhuje zalobkyna. 511 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba siesty zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. V dôsledku toho treba zalobu zamietnut z vecného hladiska, pricom nie je potrebné rozhodnút o jej prípustnosti najmä vzhladom na prekázku konania, ktorú Komisia namietla na pojednávaní, ako je uvedené v bode 53 vyssie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. februára 2002, Rada/Boehringer, [186]C-23/00 P, [187]EU:C:2002:118, body [188]51 a [189]52). O trovách 512 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju, aby znásala vlastné trovy konania, ako aj trovy vynalozené Komisiou a spolocnostou Gazprom v súlade s návrhmi týchto strán. 513 Okrem toho na základe clánku 138 ods. 1 a 3 rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú vlastné trovy konania rovnako ako iní vedlajsí úcastníci nez clenské státy alebo institúcie Únie, ak o tom rozhodne Vseobecný súd. V prejednávanom prípade Litovská republika, Polská republika, ako aj spolocnost Overgas znásajú vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Spolocnost Polskie Górnictwo Naftowe i Gazownictwo S.A. znása vlastné trovy konania, ako aj trovy vynalozené Európskou komisiou, spolocnostami Gazprom PJSC a Gazprom export LLC. 3. Litovská republika, Polská republika a spolocnost Overgas Inc. znásajú vlastné trovy konania. Van der Woude Svenningsen Barents Mac Eochaidh Pynnä Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 2. februára 2022. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu a okolnosti, ktoré nastali po podaní zaloby A. O správnom konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia B. O napadnutom rozhodnutí 1. O predbeznom posúdení predmetných postupov 2. O obsahu konecných záväzkov 3. O posúdení a uskutocnovaní konecných záväzkov C. O staznosti II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O návrhoch na prijatie opatrení na zabezpecenie priebehu konania B. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze konstatovala, ze sa ukázalo, ze výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal sú neopodstatnené, a tým, ze prijala záväzky, ktoré vôbec neriesia tieto výhrady 1. O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa pochybení Komisie, pokial ide o upustenie od výhrad týkajúcich sa plynovodu Jamal, a neexistencie záväzku, ktorý by riesil tieto výhrady a) O výhrade zalozenej na povinnosti Komisie odôvodnit neexistenciu záväzku, ktorý by riesil výhrady týkajúce sa plynovodu Jamal b) O výhradách spochybnujúcich opodstatnenost dvoch dôvodov uvedených v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia 2. O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa porusenia zásad riadnej správy vecí verejných, transparentnosti a lojálnej spolupráce a) O porusení zásad riadnej správy vecí verejných a transparentnosti b) O porusení zásady lojálnej spolupráce C. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality, kedze Komisia prijala konecné záväzky, ktoré vhodným spôsobom neriesili výhrady týkajúce sa cenových postupov 1. O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa pochybenia, ku ktorému doslo v predmete záväzkov týkajúcich sa cenových postupov v rozsahu, v akom neriesia podstatu výhrad súvisiacich s týmito postupmi 2. O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa neefektívnosti nového procesu úpravy cien a) O neúcinnosti záväzkov vzhladom na obstrukcné postupy skupiny Gazprom (prvá výhrada) b) O neschopnosti záväzkov vcas vyriesit obavy týkajúce sa hospodárskej sútaze (druhá výhrada) c) O nezohladnení nákladov na rozhodcovské konania (tretia výhrada) d) O neprimeranosti obmedzenia trvania zmlúv (stvrtý výhrada) 3. O tretej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa pochybení pri formulovaní cenových usmernení a) O neexistencii hierarchie medzi kritériami pouzitými v cenových usmerneniach a o nejasnej povahe týchto usmernení (prvá výhrada) b) O neprimeranosti kritéria týkajúceho sa úrovne cien v plynárenských uzloch (druhá výhrada) c) O neprimeranosti priemerných dovozných cien do Nemecka, Francúzska a Talianska (tretia výhrada) d) O vlastnostiach plynu dodávaného v rámci konkrétnej zmluvy (stvrtá výhrada) e) O skutocnostiach neuvedených v cenových usmerneniach (piata výhrada) 4. O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o vztah medzi právom Únie a rozhodcovskými konaniami a) O uplatnovaní hmotného práva Únie v rozhodcovských konaniach (prvá výhrada) b) O tom, ci Komisia môze vstúpit do konania ako amicus curiae (druhá výhrada) D. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 9 nariadenia c. 1/2003 v spojení s clánkom 102 ZFEÚ a zásady proporcionality v dôsledku toho, ze Komisia akceptovala konecné záväzky, hoci vhodným spôsobom neriesili výhrady týkajúce sa územných obmedzení 1. O prvej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa územných obmedzení ako celku 2. O druhej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa odberných miest a) O nedostatocnosti dotknutých odberných miest (prvá výhrada) b) O neprimeranosti poplatkov za sluzby (druhá výhrada) c) O neprimeranom obmedzení trvania zmlúv (tretia výhrada) d) O neprimeranej podmienke, pokial ide o minimálny objem plynu (stvrtá výhrada) e) O nedostatocnom zohladnení trhových podmienok v Bulharsku (piata výhrada) f) O nezohladnení pravdepodobného a predvídatelného vývoja tranzitnej politiky skupiny Gazprom (siesta výhrada) 3. O tretej casti tretieho zalobného dôvodu týkajúcej sa neprimeranosti záväzkov týkajúcich sa bulharskej plynovej sústavy E. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 194 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 7 ZFEÚ, kedze napadnuté rozhodnutie je v rozpore s cielmi energetickej politiky Únie vzhladom na negatívny vplyv tohto rozhodnutia na európsky trh s dodávkami plynu F. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 18 ods. 1 ZFEÚ a zásady rovnakého zaobchádzania, kedze Komisia pristupovala diskriminacne k odberatelom skupiny Gazprom pôsobiacim v clenských státoch zo západnej Európy a odberatelom pôsobiacim v dotknutých KSVE G. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zneuzití právomoci a na porusení podstatných formálnych nálezitostí v dôsledku toho, ze Komisia napadnutým rozhodnutím porusila ciel clánku 9 nariadenia c. 1/2003, ako aj hranice svojich právomocí pri vedení správneho konania 1. O skutocnostiach, ktorými sa vyznacuje priebeh konania vo veci AT.39816 2. O nezrovnalostiach, ku ktorým doslo v súvislosti so zaobchádzaním s výhradami týkajúcimi sa plynovodu Jamal 3. O porusení rôznych procesných práv, ci dokonca podstatných formálnych nálezitostí v rámci riesenia staznosti a) O údajne neoprávnenom zacatí samostatného konania na preskúmanie staznosti (prvé porusenie) b) O porusení clánku 5 ods. 1 a clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 773/2004 (druhé a tretie porusenie) c) O porusení dalsích procesných práv súvisiacich s postavením stazovatela (stvrté porusenie) 4. O existencii zneuzitia právomoci O trovách __________________________________________________________________ ( [190]*1 ) Jazyk konania: polstina. ( [191]1 ) Skryté dôverné údaje. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFsP2ux/L84884-8996TMP.html#t-ECR_62018TJ0616_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2017:081:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2011:275:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A385&anchor=#point261 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A192&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A192 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A192&anchor=#point61 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&anchor=#point90 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&anchor=#point93 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:308:TOC 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A377&anchor=#point35 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A481 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A481&anchor=#point39 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point105 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&anchor=#point63 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2021%3A76&anchor=#point66 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point26 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point30 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point108 39. file:///tmp/lynxXXXXFsP2ux/L84884-8996TMP.html#t-ECR_62018TJ0616_SK_01-E0002 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&anchor=#point114 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643&anchor=#point44 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A643&anchor=#point45 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A808&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A808 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A808&anchor=#point41 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A501&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A501 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A501&anchor=#point76 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1113&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1113 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1113&anchor=#point94 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point63 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point29 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point26 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A891&anchor=#point27 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point80 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point83 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A72&anchor=#point87 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&anchor=#point18 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A166&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A166 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A166&anchor=#point20 78. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A605&locale=sk 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A605 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A605&anchor=#point86 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&anchor=#point132 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A87 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A393&anchor=#point15 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A676&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A676 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A676&anchor=#point40 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A645&anchor=#point90 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A941&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A941 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A941&anchor=#point21 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&anchor=#point72 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&anchor=#point161 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A361&anchor=#point162 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A269&anchor=#point36 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2010:083:TOC 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point20 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A83&anchor=#point22 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A461&anchor=#point31 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&anchor=#point54 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A54&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A54 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A54&anchor=#point21 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A567&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A567 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A567&anchor=#point70 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A567&anchor=#point73 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A631&anchor=#point139 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A167&anchor=#point43 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A89&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A89 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1994%3A89&anchor=#point139 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A99&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A99 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A99&anchor=#point118 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point46 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point54 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&anchor=#point78 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point50 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2019:117:TOC 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A598&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A598 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A598&anchor=#point84 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A448&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A448 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A448&anchor=#point144 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A301&anchor=#point84 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A173&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A173 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A173&anchor=#point47 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A39&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A39 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A39&anchor=#point21 165. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1991%3A39&anchor=#point23 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&locale=sk 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77 168. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2000%3A77&anchor=#point742 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&locale=sk 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922 171. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point148 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point149 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A339&anchor=#point34 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151&anchor=#point148 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A151&anchor=#point149 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A53&anchor=#point99 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A1007&anchor=#point31 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&locale=sk 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118 188. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&anchor=#point51 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A118&anchor=#point52 190. file:///tmp/lynxXXXXFsP2ux/L84884-8996TMP.html#c-ECR_62018TJ0616_SK_01-E0001 191. file:///tmp/lynxXXXXFsP2ux/L84884-8996TMP.html#c-ECR_62018TJ0616_SK_01-E0002