ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) zo 16. decembra 2020 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Trh leteckej dopravy - Rozhodnutie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom a Dohodou o EHP - Záväzky - Rozhodnutie priznávajúce prednostné práva - Nesprávne právne posúdenie - Pojem riadne vyuzitie" Vo veci T-430/18, American Airlines, Inc., so sídlom vo Fort Worthe, Texas (Spojené státy), v zastúpení: J.-P. Poitras, solicitor, J. Ruiz Calzado a J. Wileur, advokáti, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: T. Franchoo, H. Leupold a L. Wildpanner, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Delta Air Lines, Inc., so sídlom vo Wilmingtone, Delaware (Spojené státy), v zastúpení: M. Demetriou, QC, C. Angeli a I. Giles, advokáti, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2018) 2788 final z 30. apríla 2018 týkajúceho sa priznania prednostných práv spolocnosti Delta Air Lines (vec M.6607 - US Airways/American Airlines), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory H. Kanninen, sudcovia M. Jaeger (spravodajca), N. Pól/torak, O. Porchia a M. Stancu, tajomník: E. Coulon, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu Rozhodnutie o povolení fúzie a záväzky 1 Dna 18. júna 2013 US Airways Group, Inc. (dalej len "US Airways") a AMR Corporation (dalej spolocne len "zmluvné strany fúzie"), pricom druhá je materská spolocnost zalobkyne, American Airlines, Inc., oznámili Európskej komisii svoj zámer uskutocnit fúziu. 2 Komisia sa domnievala, ze operácia vyvoláva závazné pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, pokial ide o dialkové spojenie, a to spojenie Londýn - Philadelphia, pricom dotknutými letiskami sú London Heathrow (Spojené královstvo) a Philadelphia International Airport (Spojené státy). 3 Zmluvné strany fúzie navrhli záväzky s cielom rozptýlit závazné pochybnosti, ktoré vyjadrila Komisia v súvislosti s koncentráciou. 4 V tejto súvislosti zmluvné strany fúzie 10. júla 2013 predlozili prvý návrh záväzkov (dalej len "návrh záväzkov z 10. júla 2013"). 5 Zástupca zmluvných strán fúzie v e-maile prilozenom k návrhu záväzkov uviedol, ze tento návrh bol zalozený na nedávnych záväzkoch vrátane záväzkov vo veci COMP/M.6447 - IAG/bmi (dalej len "vec IAG/bmi"), v ktorej bolo vydané rozhodnutie Komisie C(2012) 2320 z 30. marca 2012 ([2]Ú. v. EÚ C 161, 2012, s. 2), a vo veci COMP/AT.39595 - A + + (dalej len "vec A + +"), ktorá viedla k rozhodnutiu Komisie C(2013) 2836 z 23. mája 2013 ([3]Ú. v. EÚ C 201, 2013, s. 8). 6 Bod 1.2.6 záväzkov vo veci A + + stanovoval: "Prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu v dôsledku konania o uvolnení prevádzkových intervalov sa vyuzijú len na poskytovanie sluzby navrhnutej v ponuke v súlade s bodom 1.3.9, pre ktorú si potenciálne nový úcastník trhu vyziadal prevádzkové intervaly, a nemozno ich vyuzit na iné spojenie." 7 V bode 1.11 návrhu záväzkov z 10. júla 2013 bolo uvedené: "Prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu v rámci konania o uvolnení prevádzkových intervalov sa vyuzijú len na úcely poskytnutia konkurencnej leteckej sluzby navrhnutej v ponuke v súlade s bodom 1.24, pre ktorú si potenciálne nový úcastník trhu vyziadal prevádzkové intervaly, a nemozno ich vyuzit na iné spojenie." 8 Dna 12. júla 2013 Komisia zamietla návrh záväzkov z 10. júla 2013, pricom trvala najmä na skutocnosti, ze v uvedených záväzkoch majú byt zapísané prednostné práva. 9 Dna 14. júla 2013 zmluvné strany fúzie predlozili zmenené záväzky, avsak bez toho, aby do nich zahrnuli prednostné práva, kedze sa domnievali, ze to nie je v prejednávanej veci vhodné (dalej len "návrh záväzkov zo 14. júla 2013"). 10 V bode 1.11 návrhu záväzkov zo 14. júla 2013 bolo uvedené: "Prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu v rámci konania o uvolnení prevádzkových intervalov sa vyuzijú len na úcely poskytnutia konkurencnej leteckej sluzby v súlade s bodom 1.23, a nemozno ich vyuzit na inom spojení nez LHR-PHL." 11 K návrhu záväzkov zo 14. júla 2013 bola pripojená verzia obsahujúca sledovanie zmien (track changes) odrázajúca zmeny návrhu záväzkov z 10. júla 2013. 12 Dna 15. júla 2013 Komisia opätovne zamietla záväzky navrhnuté zmluvnými stranami fúzie a pozadovala, aby do nich boli zahrnuté prednostné práva "takého druhu, ako sú práva" navrhnuté vo veci IAG/bmi. Komisia sa domnievala, ze zápis prednostných práv je nevyhnutný na odstránenie akýchkolvek závazných pochybností vyvolaných koncentráciou. 13 Relevantná cast záväzkov vo veci IAG/bmi znela: "1.3 Prednostné práva k prevádzkovým intervalom 1.3.1 Vo vseobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu od IAG v dôsledku konania o uvolnení prevádzkových intervalov vyuzijú len na poskytovanie konkurencnej leteckej dopravnej sluzby na trase medzi dotknutou dvojicou miest, o ktoré potenciálne nový úcastník trhu poziadal IAG v rámci konania o uvolnení prevádzkových intervalov. Prevádzkové intervaly sa môzu vyuzívat na trase medzi inou dvojicou miest len vtedy, ak potenciálne nový úcastník trhu prevádzkoval trasu medzi dotknutou dvojicou miest, na ktorú boli tieto prevádzkové intervaly presunuté pocas niekolkých po sebe nasledujúcich sezón podla zdruzenia IATA ("Doba vyuzívania"). 1.3.2 Potenciálne nový úcastník trhu sa povazuje za subjekt, ktorý má prednostné práva k získaným prevádzkovým intervalom, ak doslo k riadnemu vyuzitiu prevádzkových intervalov na trase medzi dotknutou dvojicou miest pocas doby vyuzívania. V tejto súvislosti má potenciálne nový úcastník trhu po uplynutí doby vyuzívania právo vyuzívat prevádzkové intervaly získané na základe týchto záväzkov výlucne na prevádzkovanie sluzieb na vsetkých trasách medzi dvojicou európskych miest na krátke vzdialenosti alebo na trasách medzi dvojicami oznacených miest na dlhé vzdialenosti ("Prednostné práva"). 1.3.3 Prednost podlieha schváleniu Komisie na základe odporúcania nezávislého monitorovacieho správcu ..." 14 Bod 1.3.5 záväzkov vo veci IAG/bmi týkajúci sa zneuzitia sa nachádzal v tom istom bode s názvom "Prednostné práva k prevádzkovým intervalom". 15 Kedze lehota stanovená na formálne predlozenie záväzkov uplynula 17. júla 2013, zmluvné strany fúzie predlozili 16. júla 2013 zmenené záväzky obsahujúce najmä prednostné práva (dalej len "návrh záväzkov zo 16. júla 2013"). Dokument zaslaný Komisii obsahoval aj porovnávaciu verziu odrázajúcu zmeny návrhu záväzkov zo 14. júla 2013. 16 Pokial ide o vlozenie prednostných práv do navrhovaných záväzkov, e-mail pripojený k návrhu záväzkov zo 16. júla 2013 sa obmedzil na uvedenie toho, ze prednostné práva boli zahrnuté "v súlade so ziadostou" Komisie. 17 Body 1.9 az 1.11 návrhu záväzkov zo 16. júla 2013 boli po prvýkrát vlozené do uvedeného návrhu. Znejú takto: "1.9 Vo vseobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu v dôsledku konania o uvolnení prevádzkových intervalov vyuzijú len na poskytovanie konkurencnej leteckej dopravnej sluzby na trase medzi dvojicou letísk. Prevádzkové intervaly mozno vyuzívat na inej dvojici miest az v prípade, ze potenciálne nový úcastník trhu prevádzkoval sluzbu bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou predlozenou na základe bodu 1.24 pocas niekolkých po sebe nasledujúcich sezón podla zdruzenia IATA ("Doba vyuzívania"). 1.10 Potenciálne nový úcastník trhu sa povazuje za subjekt, ktorý má prednostné práva k získaným prevádzkovým intervalom, ak doslo k riadnemu vyuzitiu prevádzkových intervalov na trase medzi dvojicou letísk pocas doby vyuzívania. V tejto súvislosti má potenciálne nový úcastník trhu po uplynutí doby vyuzívania právo vyuzívat prevádzkové intervaly získané na základe týchto záväzkov na akejkolvek trase medzi dvojicou miest ("Prednostné práva"). 1.11 Prednost podlieha schváleniu Komisie na základe odporúcania nezávislého monitorovacieho správcu na konci doby vyuzívania ..." 18 Dna 18. júla 2013 zmluvné strany fúzie predlozili Komisii tlacivo RM týkajúce sa návrhu záväzkov zo 16. júla 2013 (dalej len "tlacivo RM z 18. júla 2013"). 19 V tlacive RM, ktorého obsah je spresnený v prílohe IV nariadenia Komisie (ES) c. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([4]Ú. v. EÚ L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 88, dalej len "vykonávacie nariadenie"), majú podniky uviest informácie a dokumenty, ktoré poskytnú zároven s predkladaním záväzkov podla clánku 6 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([5]Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1, Mim. vyd. 08/003, s. 40, dalej len "nariadenie o koncentráciách"). 20 Po konzultácii s úcastníkmi trhu zmluvné strany fúzie este komunikovali s Komisiou v súvislosti s návrhom záväzkov zo 16. júla 2013 a predlozili k nemu niekolko zmien. 21 Dna 25. júla 2013 tak zmluvné strany fúzie predlozili Komisii svoje konecné záväzky (dalej len "konecné záväzky") a 30. júla 2013 jej predlozili tlacivo RM týkajúce sa týchto záväzkov (dalej len "tlacivo RM z 30. júla 2013"). 22 Pokial ide o znenie bodov 1.9 az 1.11 konecných záväzkov, toto sa v porovnaní so znením uvedeným v návrhu záväzkov zo 16. júla 2013, ako je uvedené v bode 17 vyssie, nezmenilo. 23 Pokial ide o tlacivo RM z 30. júla 2013, v casti 1 bode 1.1 písm. i) sa v nom okrem iného uvádza: "Záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je v podstate zalozený na praxi Komisie v najnovsích veciach týkajúcich sa fúzií leteckých spolocností, ako je [vec] IAG/bmi. Najmä na to, aby bolo opravné opatrenie atraktívnejsie, navrhované záväzky obsahujú ustanovenia týkajúce sa prednostných práv k prevádzkovým intervalom, ktoré uvolnili [zmluvné strany fúzie], ked nový úcastník trhu prevádzkoval sluzbu bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk pocas siestich po sebe nasledujúcich sezón." 24 V oddiele 3 s názvom "Odchýlky od vzorových textov" tlaciva RM z 30. júla 2013 mali zmluvné strany fúzie uviest prípadné odchýlky predlozených záväzkov od príslusných znení vzorových záväzkov uverejnených útvarmi Komisie, ktoré môzu byt z casu na cas revidované, a vysvetlenie dôvodov týchto odchýlok. 25 V prejednávanej veci v oddiele 3 tlaciva RM z 30. júla 2013 zmluvné strany fúzie uviedli: "Záväzky navrhnuté [zmluvnými stranami fúzie] sa odchylujú od znení vzorových záväzkov uverejnených útvarmi Komisie v rozsahu potrebnom na splnenie specifických poziadaviek strukturálneho opravného opatrenia v osobitnom kontexte leteckej dopravy. Ako bolo uvedené na predchádzajúcich rokovaniach, navrhnuté záväzky sú zalozené na záväzkoch prijatých Komisiou v iných veciach koncentrácie medzi leteckými spolocnostami. Predovsetkým sú väcsinou zalozené na záväzkoch navrhnutých vo [veci] IAG/bmi. Aby sa ulahcilo posudzovanie navrhnutých záväzkov, [zmluvné strany fúzie] dalej oznacia body, v ktorých sa navrhnuté záväzky odchylujú od záväzkov prijatých vo [veci] IAG/bmi. Tieto body nezahrnajú drobné jazykové odchýlky alebo objasnenia vyzadované osobitnými okolnostami tohto prípadu, najmä v oddiele týkajúcom sa definícií." 26 Pokial ide o ustanovenia týkajúce sa prednostných práv, v tlacive RM z 30. júla 2013 nebola oznacená ziadna odchýlka od záväzkov prijatých vo veci IAG/bmi. 27 Casti tlaciva RM z 30. júla 2013 uvedené v bode 25 vyssie okrem toho zodpovedajú tlacivu RM z 18. júla 2013 s tým jedným rozdielom, ze v oddiele 1 bode 1.1 písm. i) tlaciva RM z 18. júla 2013 je odkaz na "sest" namiesto "osem" po sebe nasledujúcich sezón. 28 Rozhodnutím C(2013) 5232 final z 5. augusta 2013 (vec COMP/M.6607) - US Airways/American Airlines ([6]Ú. v. EÚ C 279, 2013, s. 6), ktoré bolo prijaté na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia o koncentráciách v spojení s clánkom 6 ods. 2 toho istého nariadenia, Komisia vyhlásila koncentráciu za zlucitelnú s vnútorným trhom za urcitých podmienok a povinností, ktoré treba splnit (dalej len "rozhodnutie o povolení"). 29 V bode 160 rozhodnutia o povolení bol obsah konecných záväzkov týkajúcich sa prednostných práv zhrnutý takto: "Vo vseobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu podla konecných záväzkov musia vyuzit na poskytnutie pravidelnej sluzby leteckej dopravy cestujúcich bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk London Heathrow - Philadelphia International Airport a na inú trasu medzi dvojicou miest ich mozno vyuzit len vtedy, ak potenciálny nový úcastník trhu túto sluzbu prevádzkoval pocas doby vyuzívania (sest po sebe nasledujúcich sezón podla zdruzenia IATA). Po uplynutí doby vyuzívania bude mat potenciálny nový úcastník trhu právo vyuzívat prevádzkové intervaly na akejkolvek trase medzi dvojicou miest ('prednostné práva`). Priznanie prednostných práv vsak podlieha schváleniu zo strany Komisie na základe odporúcania nezávislého monitorovacieho správcu." 30 V bodoch 176, 178 az 181, 186 a 197 az 199 rozhodnutia o povolení Komisia v rámci svojej analýzy záväzkov uviedla tieto zistenia: "(176) Podla judikatúry súdov Európskej únie musia byt záväzky schopné odstránit zistené problémy hospodárskej sútaze a zabezpecit konkurencieschopné trhové struktúry. Konkrétne, na rozdiel od záväzkov prijatých pocas fázy II, cielom záväzkov navrhnutých v priebehu fázy I nie je zabránit významnému naruseniu efektívnej hospodárskej sútaze, ale skôr jasne rozptýlit vsetky závazné pochybnosti v tejto súvislosti. Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri posúdení, ci tieto opravné opatrenia predstavujú priamu a dostatocnú odpoved, ktorá je spôsobilá rozptýlit tieto pochybnosti. (178) Podla posúdenia Komisie konecné záväzky odstranujú vsetky závazné pochybnosti identifikované v priebehu konania. Komisia preto dospela k záveru, ze konecné záväzky prijaté zmluvnými stranami sú dostatocné na odstránenie závazných pochybností, pokial ide o zlucitelnost koncentrácie s vnútorným trhom. (179) Vo veciach týkajúcich sa leteckých spolocností sú záväzky uvolnenia prevádzkových intervalov pre Komisiu prijatelné, ak je dostatocne jasné, ze dôjde k skutocnému vstupu nových konkurentov, co vylúci akékolvek významné prekázky efektívnej hospodárskej sútaze... (180) Záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je zalozený na skutocnosti, ze disponibilita prevádzkových intervalov na letisku London Heathrow je hlavnou prekázkou vstupu na letecké spojenie, v prípade ktorého boli zistené závazné pochybnosti. Je teda koncipovaný tak, aby túto prekázku odstránil (alebo aspon citelne znízil) a aby umoznil dostatocný, vcasný a pravdepodobný vstup na letecké spojenie London Heathrow-Philadelphia. (181) Je tiez dôlezité poznamenat, ze samotné prevádzkové intervaly na letisku London Heathrow majú velmi vysokú hodnotu, co robí záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov pre uchádzacov o vstup na trh velmi prítazlivým. V balíku záväzkov je vnútorná atraktívnost prevádzkových intervalov posilnená perspektívou nadobudnút prednostné práva po siestich sezónach podla zdruzenia IATA. (186) Vzhladom na vyssie uvedené a ostatné dostupné dôkazy, najmä záujem a údaje o pravdepodobnom a vcasnom vstupe dorucené pocas konzultácie s aktérmi na trhu, Komisia dospela k záveru, ze záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov je klúcovým prvkom pravdepodobného a vcasného vstupu na spojenie Londýn-Philadelphia. Rozsah vstupu na toto spojenie postacuje na odstránenie závazných pochybností, ktoré boli zistené na tomto trhu (vo vsetkých mozných segmentoch cestujúcich). (197) Podla clánku 6 ods. 2 druhého pododseku prvej vety nariadenia o koncentráciách môze Komisia pripojit k svojmu rozhodnutiu podmienky a povinnosti, ktorých cielom je zabezpecit, aby dotknuté podniky plnili záväzky, ktoré prijali voci Komisii s cielom zabezpecit zlucitelnost koncentrácie s vnútorným trhom. (198) ... Ak podmienka nie je splnená, rozhodnutie [o povolení] uz neplatí. Ak si dotknuté podniky nesplnia povinnost, Komisia môze rozhodnutie o povolení zrusit v súlade s clánkom 8 ods. 6 nariadenia o koncentráciách... (199) ... rozhodnutie v tejto veci podlieha úplnému splneniu poziadaviek stanovených v oddieloch 1, 2, 3 a 4 konecných záväzkov (podmienky), zatial co ostatné oddiely konecných záväzkov predstavujú pre zmluvné strany povinnosti." 31 V bode 200 rozhodnutia o povolení bolo spresnené, ze konecné záväzky sú pripojené k tomuto rozhodnutiu a sú jeho neoddelitelnou súcastou. 32 Napokon v bode 201 rozhodnutia o povolení Komisia dospela k záveru, ze sa rozhodla vyhlásit oznámenú transakciu, zmenenú konecnými záväzkami, za zlucitelnú s vnútorným trhom "s výhradou úplného splnenia podmienok a povinností stanovených v konecných záväzkoch pripojených k tomuto rozhodnutiu". Konecné záväzky 33 V prvom odseku konecných záväzkov pripojených k rozhodnutiu o povolení, zmluvné strany fúzie pripomínajú, ze prijali konecné záväzky, aby umoznili Komisii vyhlásit fúziu za zlucitelnú s vnútorným trhom. 34 V tretom odseku konecných záväzkov sa uvádza: "Tento text sa má vykladat vo svetle rozhodnutia [o povolení], pokial záväzky predstavujú podmienky a povinnosti, ktoré sú s ním spojené, vo vseobecnom rámci práva Európskej únie, najmä so zretelom na nariadenie o koncentráciách, a s odkazom na oznámenie Komisie o opravných opatreniach prípustných v súlade s nariadením [o koncentráciách] a [vykonávacím] nariadením." 35 V konecných záväzkoch sú najprv definované niektoré pojmy: - pojem "prednostné práva" je vymedzený odkazom na bod 1.10, - pojem "zneuzitie" je vymedzený odkazom na bod 1.13, - pojem "doba vyuzívania" je vymedzený odkazom na bod 1.9 so spresnením, podla ktorého by táto doba mala byt sest po sebe nasledujúcich sezón v zmysle Medzinárodného zdruzenia leteckej dopravy (IATA) (dalej len "sezóny podla zdruzenia IATA"). 36 Naopak pojem "riadne vyuzitie" nie je definovaný v konecných záväzkoch. 37 Dalej bod 1.6 konecných záväzkov znie: "Bez toho, aby boli dotknuté existujúce záväzky, zmluvné strany nie sú povinné dodrziavat akúkolvek dohodu o sprístupnení prevádzkových intervalov potenciálne novému úcastníkovi trhu, ak: ... b) sa zistí, ze potenciálne nový úcastník trhu sa nachádza v situácii zneuzitia (v súlade s bodom 1.13 infra)." 38 V bodoch 1.9 az 1.11 konecných záväzkov sa uvádza: "1.9 Vo vseobecnosti sa prevádzkové intervaly získané potenciálne novým úcastníkom trhu v dôsledku konania o uvolnení prevádzkových intervalov vyuzijú len na poskytovanie konkurencnej leteckej dopravnej sluzby na trase medzi dvojicou letísk. Prevádzkové intervaly mozno vyuzívat na inej dvojici miest az v prípade, ze potenciálne nový úcastník trhu prevádzkoval sluzbu bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou predlozenou na základe bodu 1.24 pocas niekolkých po sebe nasledujúcich sezón podla zdruzenia IATA ('Doba vyuzívania`). 1.10 Potenciálne nový úcastník trhu sa povazuje za subjekt, ktorý má prednostné práva k získaným prevádzkovým intervalom, ak doslo k riadnemu vyuzitiu prevádzkových intervalov na trase medzi dvojicou letísk pocas doby vyuzívania. V tejto súvislosti má potenciálne nový úcastník trhu po uplynutí doby vyuzívania právo vyuzívat prevádzkové intervaly získané na základe týchto záväzkov na akejkolvek trase medzi dvojicou miest ('Prednostné práva`). 1.11 Prednost podlieha schváleniu Komisie na základe odporúcania nezávislého monitorovacieho správcu na konci doby vyuzívania..." 39 Bod 1.13 konecných záväzkov stanovuje: "Pocas doby vyuzívania sa za zneuzitie povazuje, ak sa potenciálne nový úcastník trhu, ktorý získal prevádzkové intervaly uvolnené zmluvnými stranami, rozhodne: ... b) prevádzkovat mensí pocet frekvencií, ako bol ten, ku ktorému sa zaviazal v ponuke v súlade s bodom 1.24, alebo ukoncit prevádzku trasy medzi dvojicou letísk, pokial toto rozhodnutie nie je zlucitelné so zásadou 'vyuzitých alebo stratených prevádzkových intervalov` v zmysle clánku 10 ods. 2 nariadenia [(EHS) c. 95/93 z 18. januára 1993 o spolocných pravidlách pridelovania prevádzkových intervalov na letiskách spolocenstva, ([7]Ú. v. ES L 14, 1993, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 3)] (alebo kazdé prerusenie); ..." 40 Bod 1.14 konecných záväzkov stanovuje: "Ak sa zmluvné strany alebo potenciálne nový úcastník trhu, ktorý získal prevádzkové intervaly na základe konania o uvolnení prevádzkových intervalov, dozvedia alebo sa dôvodne domnievajú, ze zo strany potenciálne nového úcastníka trhu doslo k zneuzitiu, musia sa o tom bezodkladne vzájomne informovat a rovnako musia informovat aj nezávislého monitorovacieho správcu. Potenciálne nový úcastník trhu má po tomto oznámení 30 dní na ukoncenie skutocného alebo prípadného zneuzitia. Ak nedôjde k ukonceniu zneuzitia, zmluvné strany môzu vypovedat dohodu o uvolnení prevádzkových intervalov a prevádzkové intervaly sú spätne pridelené zmluvným stranám za predpokladu, ze s výhradou uplatnenia tohto bodu sú zmluvné strany nadalej viazané záväzkom sprístupnit prevádzkové intervaly inému potenciálne novému úcastníkovi trhu podla bodu 1.1. V prípadoch uvedených v bode 1.13 písm. a) a b) zmluvné strany vynalozia úsilie o obnovenie prevádzkových intervalov s cielom zachovat historickú prioritu. Ak zmluvné strany napriek svojmu úsiliu nie sú schopné zachovat historickú prioritu pre tieto prevádzkové intervaly, alebo v prípade zneuzitia definovaného v bode 1.13 písm. c), d) alebo e), potenciálne nový úcastník trhu primerane odskodní zmluvné strany, ako to stanovuje Dohoda o uvolnení prevádzkových intervalov podla bodu 1.15..." 41 V bode 1.24 konecných záväzkov sa uvádza: "1.24 Pred uplynutím lehoty na predlozenie ziadostí o pridelenie prevádzkových intervalov musí kazdý uchádzac predlozit svoju formálnu ponuku na pridelenie prevádzkových intervalov aj nezávislému monitorovaciemu správcovi. Formálna ponuka musí prinajmensom uvádzat: a) hlavné podmienky [t. j. rozvrh prevádzkových intervalov, pocet frekvencií a pocet prevádzkových sezón podla zdruzenia IATA (celorocná alebo sezónna prevádzka)]; b) podrobný podnikatelský plán. Tento plán obsahuje vseobecnú prezentáciu spolocnosti, vrátane jej histórie, právneho postavenia, zoznamu a opisu jej akcionárov a dvoch posledných overených výrocných financných správ. Podrobný podnikatelský plán poskytuje informácie o projektoch podniku, pokial ide o prístup k základnému imaniu, rozvoj jeho siete, flotilu atd. a úplné informácie o plánoch podniku týkajúcich sa trasy medzi dvojicou letísk. Plán musí podrobne uvádzat plánované operácie v rámci trasy medzi dvojicou letísk v období zahrnajúcom najmenej dve (2) po sebe nasledujúce sezóny podla zdruzenia IATA (velkost lietadiel, usporiadanie kabíny, celková kapacita a kapacita kazdej triedy, pocet zabezpecených frekvencií, tarifná struktúra, ponuka sluzieb, plánovaný cas letov) a predpokladané financné výsledky (plánovaná doprava, príjmy, zisky, priemerná sadzba pre kazdú triedu v kabíne)..." 42 V bode 1.26 konecných záväzkov sa uvádza: "Po tom, co bola dorucená oficiálna ponuka alebo ponuky, Komisia (na základe odporúcania nezávislého monitorovacieho správcu) musí: a) posúdit, ci kazdý uchádzac je existujúcim alebo zivotaschopným konkurentom, ktorý má kapacitu, zdroje a vôlu dlhodobo prevádzkovat sluzby na trase medzi dvojicou letísk, predstavujúc dynamickú a zivotaschopnú konkurencnú silu; b) posúdit formálne ponuky kazdého uchádzaca, ktorý splna poziadavky uvedené v písm. a) vyssie, a zaradit týchto uchádzacov podla preferencií." 43 V bode 1.27 konecných záväzkov sa uvádza: "1.27 Komisia vykonaním svojho posúdenia v súlade s bodom 1.26 uprednostní uchádzaca, ktorý bude celkovo vyvíjat najefektívnejsí konkurencný tlak na trasu medzi dvojicou letísk bez zohladnenia krajiny, v ktorej je uchádzac drzitelom licencie alebo miesta jeho hlavného sídla. Na tento úcel Komisia zohladní dynamiku podnikatelského plánu uchádzaca a uprednostní najmä uchádzaca splnajúceho jedno alebo viaceré z týchto kritérií: a) najväcsia mozná kapacita [meraná poctom sedadiel ponúkaných na sluzbách pocas dvoch (2) po sebe nasledujúcich sezón podla zdruzenia IATA,] a/alebo väcsí celkový pocet sluzieb/frekvencií; b) celorocná sluzba, sluzba cez letnú sezónu alebo len cez zimnú sezónu podla zdruzenia IATA a c) tarifná struktúra a ponuky sluzieb spôsobilé vyvíjat co najefektívnejsí konkurencný tlak na trasu medzi dvojicou letísk. Ak sa po preskúmaní zo strany Komisie predpokladá, ze viacerí uchádzaci môzu na trasu medzi dvojicou letísk vyvíjat rovnako efektívny konkurencný tlak, Komisia týchto uchádzacov zaradí v súlade s triedením poskytnutým zmluvnými stranami podla bodu 1.25." Napadnuté rozhodnutie 44 Dna 9. októbra 2014 vedlajsí úcastník konania, Delta Air Lines, Inc., predlozil formálnu ponuku na pridelenie prevádzkových intervalov v súlade s bodom 1.24 konecných záväzkov. Podla svojej prihlásky mal v úmysle od leta 2015 prevádzkovat kazdodennú frekvenciu na trase medzi dvojicou letísk London Heathrow a Philadelphia International Airport pocas siestich po sebe nasledujúcich sezón podla zdruzenia IATA. 45 Vedlajsí úcastník konania bol jediný, kto predlozil ponuku na pridelenie prevádzkových intervalov na základe konecných záväzkov. 46 Rozhodnutím zo 6. novembra 2014 Komisia po posúdení zivotaschopnosti vedlajsieho úcastníka konania a jeho formálnej ponuky na základe bodov 1.21 a 1.26 konecných záväzkov vyhlásila, ze je po prvé nezávislý od strán a nie je s nimi prepojený a ze vycerpal svoje vlastné portfólio prevádzkových intervalov na letisku London Heathrow v zmysle bodu 1.21 záväzkov, a po druhé je potenciálnym zivotaschopným konkurentom strán na trase medzi dvojicami letísk, pre ktorú poziadal o prevádzkové intervaly na základe záväzkov, vzhladom na to, ze má z dlhodobého hladiska kapacitu, zdroje a vôlu prevádzkovat sluzbu na linke London Heathrow - Philadelphia International Airport ako zástupca zivotaschopnej konkurencnej sily. 47 Dna 17. decembra 2014 zalobkyna a vedlajsí úcastník konania predlozili Komisii dohodu o uvolnení prevádzkových intervalov, ktorú mali obe spolocnosti uzavriet na úcely splnenia záväzkov týkajúcich sa prevádzkových intervalov pozadovaných vedlajsím úcastníkom konania na trase medzi dvojicou letísk London Heathrow - Philadelphia International Airport. Rozhodnutím z 19. decembra 2014 Komisia v súlade so správou monitorovacieho správcu zo 17. decembra 2014 schválila dohodu o uvolnení prevádzkových intervalov. 48 Rozhodnutie o uvolnení prevádzkových intervalov z 19. decembra 2014 stanovuje, ze vedlajsí úcastník konania je povinný vyuzit prevádzkové intervaly zalobkyne na poskytovanie sluzby letov bez medzipristátia na spojení London Heathrow - Philadelphia International Airport. Okrem toho stanovuje, ze vedlajsí úcastník konania si bude môct nárokovat prednostné práva, ak sa tieto prevádzkové intervaly pocas doby vyuzívania riadne vyuzijú na základe súhlasu Komisie, a ze ak Komisia schváli prednostné práva, vedlajsí úcastník konania si zachová prevádzkové intervaly zalobkyne a bude mat právo vyuzit ich na trasách medzi akoukolvek dvojicou miest. 49 Vedlajsí úcastník konania zacal prevádzkovat letecké spojenie Londýn - Philadelphia na zaciatku leteckej letnej sezóny podla zdruzenia IATA v roku 2015. 50 Dna 28. septembra 2015 zalobkyna zaslala monitorovaciemu správcovi list, v ktorom mu oznámila, ze vzhladom na to, ze vedlajsí úcastník konania nevyuzil opravné prevádzkové intervaly spôsobom, ktorý je v súlade s jeho ponukou, "riadne nevyuzil" opravné prevádzkové intervaly pocas letnej sezóny 2015 a zimnej sezóny 2015/2016 a ze z tohto dôvodu tieto sezóny nemozno zapocítat na úcely nadobudnutia prednostných práv. 51 Následne doslo k viacerým výmenám písomností, najmä medzi zalobkynou a Komisiou, v ktorých zalobkyna uviedla, ze vedlajsí úcastník konania nadalej nedodrziava podmienky svojej ponuky, a teda nemôze tvrdit, ze nadobudol prednostné práva. 52 Komisia 30. apríla 2018 prijala rozhodnutie C(2018) 2788 final, ktorým sa spolocnosti Delta Air Lines priznávajú prednostné práva (vec M.6607 US Airways/American Airlines), v ktorom konstatovala, ze vedlajsí úcastník konania riadne vyuzíval prevádzkové intervaly pocas doby vyuzívania, a schválila priznanie prednostných práv spolocnosti Delta Air Lines na základe bodu 1.10 konecných záväzkov (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 53 Napadnuté rozhodnutie oznacovalo ako adresátov US Airways, AMR Corporation a vedlajsieho úcastníka konania. Toto rozhodnutie bolo spolocnosti AMR Corporation oznámené prostredníctvom jej advokátov v Bruseli (Belgicko). 54 Komisia po tom, co v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze vedlajsí úcastník konania a zalobkyna podporovali rozdielne výklady, pokial ide o podmienky, ktoré treba splnit na priznanie prednostných práv, preskúmala znenie, predmet a kontext konecných záväzkov. 55 V tejto súvislosti napadnuté rozhodnutie vykonalo preskúmnie v dvoch etapách. Po prvé Komisia predlozila dôkazy, ktoré ju viedli k záveru, ze výraz "riadne vyuzitie" treba vykladat tak, ze zodpovedá neexistencii "zneuzitia". V druhom rade Komisia uviedla tvrdenia, ktoré podla nej odporujú výkladu, podla ktorého treba pod "riadnym vyuzitím" rozumiet "vyuzívanie v súlade s ponukou". 56 Po tom, co sa konstatovalo, ze výraz "riadne vyuzitie" nie je definovaný v konecných záväzkoch, sa v napadnutom rozhodnutí spresnilo, ze tento výraz treba vykladat "so zretelom na predmet a kontext [konecných] záväzkov". 57 Pokial ide o predmet konecných záväzkov, Komisia sa domnievala, ze ich cielom bolo odstránit závazné pochybnosti o zlucitelnosti fúzie s vnútorným trhom a ze bod 1.9 týchto záväzkov má za ciel obnovit hospodársku sútaz na dotknutom spojení vytvorením konkurencnej leteckej dopravnej sluzby. 58 Pokial ide o kontext konecných záväzkov, Komisia pripomenula, ze prednostné práva mali podnietit potenciálne nového úcastníka trhu prevádzkovat dotknuté spojenie. Na to, aby potenciálne nový úcastník trhu mal motiváciu vstúpit na tento trh, potreboval jasné a overitelné kritériá, ktoré vylucovali akékolvek svojvolné úvahy. 59 Vzhladom na to, ze v beznom jazyku mozno zneuzitie povazovat za nevhodné vyuzívanie a v konecných záväzkoch je výraz "zneuzitie" definovaný, zatial co výraz "riadne vyuzitie" definovaný nebol, dospela Komisia na základe toho k záveru, ze na to, aby potenciálne nový úcastník trhu mal jasné a overitelné údaje, treba výraz "riadne vyuzitie" vykladat ako neexistenciu "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 60 Komisia dalej v napadnutom rozhodnutí odmietla tvrdenie, podla ktorého treba výraz "riadne vyuzitie" vykladat tak, ze sa vztahuje na "vyuzívanie v súlade s ponukou". 61 V tejto súvislosti podla napadnutého rozhodnutia po prvé povazovanie "riadneho vyuzitia" za "vyuzívanie v súlade s ponukou" obsahuje poziadavku, ktorú takmer nemozno splnit. 62 Po druhé nemozno prijat tvrdenie, podla ktorého sú iba "zrusenia z mimoriadnych prevádzkových dôvodov" zlucitelné s "vyuzívaním v súlade s ponukou". Na jednej strane by takéto kritérium bolo prílis nejasné na zabezpecenie právnej istoty pre potenciálne nového úcastníka trhu. Na druhej strane takéto kritérium nemá oporu v texte konecných záväzkov. 63 Po tretie výklad "riadneho vyuzitia" v tom zmysle, ze znamená "vyuzívanie v súlade s ponukou", robí konecné záväzky pre nového úcastníka trhu ovela menej prítazlivým. 64 Po stvrté, kedze úroven vyuzívania prevádzkových intervalov vo výske 80 % je de facto pravidlom v odvetví letectva, bolo by nerozumné vyzadovat od potenciálne nového úcastníka trhu mieru vyuzívania na 100 %. 65 Po piate z tlaciva RM vyplýva, ze konecné záväzky, pokial ide o prednostné práva, boli vo velkej miere podobné urcitým "objasneniam a drobným jazykovým odchýlkam", ktoré boli sformulované vo veci IAG/bmi. V týchto posledných uvedených záväzkoch vsak "vyuzívanie v súlade s ponukou" nebolo podmienkou nadobudnutia prednostných práv. Výraz "spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou" v konecných záväzkoch teda predstavuje len "drobnú jazykovú odchýlku" v porovnaní so záväzkami vo veci IAG/bmi. 66 Po sieste by bolo v rozpore so struktúrou predmetných ustanovení vykladat výraz "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.10 konecných záväzkov s prihliadnutím na bod 1.9 uvedených záväzkov, kedze jeho cielom je identifikovat ciel záväzku, a to poskytovat konkurencieschopnú leteckú dopravnú sluzbu na spojení, zatial co prednostné práva sú definované v bode 1.10. 67 Po tomto preskúmaní Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze výraz "riadne vyuzitie" nemozno chápat v zmysle "vyuzívania v súlade s ponukou", ale ze sa má vykladat tak, ze znamená "neexistenciu zneuzitia" prevádzkových intervalov v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 68 Napokon Komisia v napadnutom rozhodnutí preskúmala, ci vedlajsí úcastník konania zneuzíval prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov s cielom urcit, ci mu majú byt priznané prednostné práva. 69 Komisia v tejto súvislosti konstatovala nedostatocné vyuzívanie prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania z dôvodu vrátenia urcitých prevádzkových intervalov koordinátorovi pred uplynutím lehoty na vrátenie a zrusenie niektorých letov. Komisia sa vsak domnievala, ze vyuzívanie prevádzkových intervalov napriek ich nedostatocnému vyuzívaniu je v súlade so zásadou "vyuzité alebo stratené prevádzkové intervaly", ktorá je upravená v clánku 10 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EHS) c. 95/93 z 18. januára 1993 o spolocných pravidlách pridelovania prevádzkových intervalov na letiskách spolocenstva ([8]Ú. v. ES L 14, 1993, s. 1; Mim. vyd. 07/002, s. 3, dalej len "nariadenie o prevádzkových intervaloch"), kedze prevádzkové intervaly, ktoré sa vrátili pred uplynutím lehoty na vrátenie, sa nemali zohladnit na úcely uplatnenia uvedenej zásady a ze vyuzitie prevádzkových intervalov vzdy presahovalo hranicu 80 %. Vzhladom na to, ze Komisia konstatovala, ze vedlajsí úcastník konania nezneuzil prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov, dospela k záveru, ze v súlade s písomným odporúcaním monitorovacieho správcu vedlajsí úcastník konania pocas doby vyuzívania riadne vyuzíval prevádzkové intervaly, a povolila priznanie prednostných práv pre vedlajsieho úcastníka konania v súlade s bodom 1.10 konecných záväzkov. Konanie a návrhy úcastníkov konania 70 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 10. júla 2018 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 71 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. - prijal akékolvek iné vhodné rozhodnutie so zretelom na okolnosti veci. 72 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 73 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 24. októbra 2018 poziadal vedlajsí úcastník konania o vstup do konania na podporu návrhov Komisie. 74 Rozhodnutím predsedu komory z 8. januára 2019 bol vedlajsiemu úcastníkovi konania povolený vstup do konania na podporu návrhov Komisie. 75 Dna 21. marca 2019 vedlajsí úcastník konania podal do kancelárie Vseobecného súdu vyjadrenie, v ktorom navrhuje zalobu zamietnut. 76 Zalobkyna podala svoje pripomienky k vyjadreniu vedlajsieho úcastníka konania 30. apríla 2019. Komisia 25. apríla 2019 uviedla, ze nemá pripomienky k uvedenému vyjadreniu. 77 Vseobecný súd podla clánku 28 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu na návrh prvej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 78 Na návrh sudcu spravodajcu Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 89 rokovacieho poriadku poziadal Komisiu o predlozenie dokumentov a hlavným úcastníkom konania polozil otázky. 79 Komisia 14. februára 2020 predlozila pozadované dokumenty a hlavní úcastníci konania odpovedali na polozené otázky. 80 Zalobkyna 13. marca 2020 predlozila svoje pripomienky k odpovediam Komisie na otázky polozené Vseobecným súdom a k dokumentom, ktoré predlozila. 81 Komisia 11. mája 2020 zaujala stanovisko k odpovediam zalobkyne na otázky polozené Vseobecným súdom a k vsetkým jej pripomienkam, najmä k tým, ktoré sa týkali predlozených dokumentov, a tým, ktoré sa týkali odpovedí Komisie na otázky polozené Vseobecným súdom. 82 Za týchto podmienok a na úcely dodrzania zásady kontradiktórnosti nebola na úcely tohto rozsudku zohladnená cast pripomienok Komisie z 11. mája 2020 týkajúca sa pripomienok zalobkyne k odpovediam Komisie na otázky polozené Vseobecným súdom, konkrétne jej body 22 az 26. 83 Kedze úcastníci konania nepoziadali o nariadenie pojednávania, Vseobecný súd (prvá rozsírená komora) rozhodol podla clánku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku, ze o zalobe rozhodne bez ústnej casti konania. Právny stav 84 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustila Komisia pri výklade pojmu "riadne vyuzitie". 85 Svojím druhým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila vsetky skutocnosti relevantné na priznanie prednostných práv. O prvom zalobnom dôvode 86 Prvý zalobný dôvod sa delí na dve casti. V prvej casti zalobkyna tvrdí, ze pojem "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.10 konecných záväzkov treba chápat tak, ze sa vztahuje na "vyuzívanie v súlade s ponukou". V druhej casti sa zalobkyna snazí preukázat, ze pojem "riadne vyuzitie" neznamená neexistenciu "zneuzitia", kedze tento pojem má iný úcel. 87 Kedze obe casti prvého odvolacieho dôvodu sa týkajú kritérií, ktoré treba zohladnit na posúdenie pojmu "riadne vyuzitie", treba ich preskúmat spolocne. 88 Podla napadnutého rozhodnutia treba pojem "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.10 konecných záväzkov vykladat tak, ze znamená neexistenciu "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov, a nie tak, ze sa týka vyuzívania "v súlade s ponukou" vedlajsím úcastníkom konania. Vzhladom na to, ze nedostatocné vyuzívanie prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania v porovnaní s jeho ponukou nepredstavuje "zneuzitie", Komisia dospela k záveru, ze tieto prevádzkové intervaly "riadne vyuzil", a priznala mu prednostné práva k prevádzkovým intervalom, a teda moznost, aby vedlajsí úcastník konania po uplynutí doby vyuzívania vyuzíval prevádzkové intervaly na inom spojení nez Londýn - Philadelphia. 89 Na to, aby Komisia dospela k výkladu uvedenému v bode 88 vyssie, najprv v bode 51 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze pojem riadne vyuzitie nie je vymedzený konecnými záväzkami a ze zalobkyna ani vedlajsí úcastník konania sa nedohodli na definícii tohto pojmu, ktorá by sa mala pouzit. Dalej sa Komisia v bode 52 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze vzhladom na neexistenciu jasnej definície treba uvedený pojem vykladat na základe znenia, kontextu a ciela ustanovení týchto záväzkov. 90 Zalobkyna, ktorá kritizuje rozsah nedostatocného vyuzívania prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania, nepopiera, ze jeho vyuzívanie prevádzkových intervalov nepredstavuje "zneuzitie" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 91 Zalobkyna naopak spochybnuje výklad Komisie, pokial ide o pojem "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.10 konecných záväzkov. 92 Podla výkladu zalobkyne treba totiz pojem "riadne vyuzitie" chápat tak, ze sa v zásade vztahuje na vyuzívanie "v súlade s ponukou", co znamená, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri urcení, ci vyuzívanie, hoci nie je úplne v súlade s ponukou, mozno este kvalifikovat ako "riadne vyuzitie", najmä s ohladom na ciel záväzkov. 93 Podla zalobkyne, ak by sa pojem "riadne vyuzitie" vykladal takto, bolo by zrejmé, ze vedlajsí úcastník konania by takéto "riadne vyuzitie" nevykonal, takze by nenadobudol prednostné práva. 94 Prvý zalobný dôvod sa tak týka výkladu pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 konecných záväzkov. O doslovnom výklade predmetných ustanovení 95 Podla bodu 56 napadnutého rozhodnutia "zneuzitie" (misuse) v beznom jazyku môze byt definované ako "pouzitie veci nevhodným spôsobom alebo spôsobom, na ktorý nie je urcená" a "riadne vyuzitie" ako pouzitie "prispôsobené alebo vhodné v konkrétnej situácii alebo prípade". Z toho vyplýva, ze "riadne vyuzitie" je úplným opakom "zneuzitia". Preto na základe doslovného výkladu pojmov pouzitých v konecných záväzkoch treba pod "riadnym vyuzitím" prevádzkových intervalov rozumiet neexistenciu "zneuzitia" týchto prevádzkových intervalov. 96 Podla bodu 63 napadnutého rozhodnutia formulácia "v súlade s ponukou" uvedená v bode 1.9 konecných záväzkov je len "drobnou jazykovou odchýlkou", ktorá nemôze byt rozhodujúca pre výklad pojmu "riadne vyuzitie". 97 Zalobkyna toto tvrdenie spochybnuje. 98 Zalobkyna vytýka Komisii skutocnost, ze jej výklad nerespektuje znenie relevantných ustanovení. Tento výklad by zbavil potrebného úcinku formuláciu "v súlade s ponukou" uvedenú v druhej vete bodu 1.9 konecných záväzkov, ktorú treba zohladnit na úcely výkladu pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 uvedených záväzkov. Rovnako rovnocennost medzi "riadnym vyuzitím" a neexistenciou "zneuzitia" uvedená v napadnutom rozhodnutí by bola v rozpore so znením predmetných ustanovení. 99 V tejto súvislosti treba na úvod uviest, ze konecné záväzky obsahujú cast venovanú definíciám. Pojem "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.10 konecných záväzkov vsak v nich nie je definovaný. 100 Pojem "riadne vyuzitie" nie je úcinný samostatne, ale vyzaduje referencný rámec, v ktorom mozno urcit, co v prejednávanej veci predstavuje vyuzitie, ktoré mozno kvalifikovat ako "riadne", alebo prípadne vyuzitie, ktoré nemozno kvalifikovat ako "riadne". 101 Prístup prijatý v napadnutom rozhodnutí tak spocíva v tom, ze sa "riadne vyuzitie" povazuje za neexistenciu "zneuzitia", ako je definované v bode 1.13 konecných záväzkov, aby sa tak pouzil referencný rámec na úcely posúdenia nadobudnutia prednostných práv. 102 Naopak, podla výkladu zalobkyne, ktorý je v podstate zalozený na casti "v súlade s ponukou" uvedenej v bode 1.9 konecných záväzkov, je potrebné vykladat pojem "riadne vyuzitie" tak, ze sa v zásade vztahuje na vyuzitie "v súlade s ponukou". Referencný rámec je teda tvorený vyuzívaním "v súlade s ponukou", co znamená, ze Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy na urcenie, ci vyuzívanie, hoci nie je úplne v súlade s ponukou, mozno este kvalifikovat ako "riadne vyuzitie", najmä so zretelom na ciel záväzkov, ktorým je vytvorit maximálne konkurencné prostredie pre dotknuté letecké spojenie v prospech spotrebitela. 103 V tejto súvislosti treba uviest, ze originálnym jazykom konecných záväzkov je anglictina a ze pojem "misuse" pouzitý v bode 1.13 uvedených záväzkov má dost siroký význam a nemusí mat nevyhnutne negatívnu konotáciu. Komisia sa preto v bode 56 napadnutého rozhodnutia správne domnievala, ze v beznom jazyku pojem "misuse" môze byt definovaný ako "pouzitie veci nevhodným spôsobom alebo spôsobom, na ktorý nie je urcená". 104 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze prirovnanie "riadneho vyuzitia" k neexistencii "zneuzitia" (misuse) v napadnutom rozhodnutí je nezlucitelné so znením dotknutých ustanovení. 105 Pokial ide o výklad zastávaný zalobkynou, treba konstatovat, ze téza, podla ktorej treba pod "riadnym vyuzitím" rozumiet vyuzitie, ktoré je na 100 % "v súlade s ponukou", by bolo nezlucitelné s významom pojmu "riadne vyuzitie". Pojem "riadne" totiz predpokladá vyuzívanie prevádzkových intervalov, ktoré nemusí byt na 100 % "v súlade s ponukou", ostáva vsak nad urcitou hranicou. 106 V rozsahu, v akom zalobkyna tvrdí, ze pojem "riadne vyuzitie" treba vykladat tak, ze sa v zásade vztahuje na vyuzívanie "v súlade s ponukou", pricom Komisii vyhradzuje urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o otázku, ci vyuzitie pod hranicou "vyuzitia v súlade s ponukou" môze byt riadne, treba dospiet k záveru, ze výklad zalobkyne je zlucitelný s pojmom "riadne vyuzitie". 107 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tak výklad pouzitý v napadnutom rozhodnutí, ako aj výklad zastávaný zalobkynou sú zlucitelné so znením predmetných ustanovení, takze výlucne doslovný výklad uvedených ustanovení nie je presvedcivý. 108 Za týchto podmienok na úcely preskúmania, ci sa Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí domnievat, ze "riadne vyuzitie" uvedené v bode 1.10 konecných záväzkov sa má chápat tak, ze znamená neexistenciu "zneuzitia", treba v prvom rade objasnit relevantné zásady na úcely výkladu pojmu "riadne vyuzitie", aby sa následne preskúmalo, ci Komisia uplatnila uvedené zásady bez toho, aby sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia. O zásadách výkladu formulácie "v súlade s ponukou" 109 Vo vseobecnosti a ako vyplýva z ustálenej judikatúry, je na úcely výkladu ustanovenia práva Únie po prvé potrebné zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (pozri rozsudok zo 7. mája 2019, Nemecko/Komisia, [9]T-239/17, [10]EU:T:2019:289, bod [11]40 a citovanú judikatúru), pricom vsak jasné a presné znenie oznacuje hranicu pre výklad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 2010, Komisia/Spojené královstvo, [12]C-582/08, [13]EU:C:2010:429, bod [14]51 a citovanú judikatúru). Okrem toho súdy Únie pravidelne uplatnujú systematický výklad. 110 Kedze konecné záväzky sú v súlade s bodom 200 rozhodnutia o povolení neoddelitelnou súcastou tohto rozhodnutia, zásady pripomenuté v bode 109 vyssie sa uplatnujú na výklad uvedených záväzkov, co okrem iného uznali aj úcastníci konania. 111 Po druhé treba zohladnit osobitné výkladové pravidlá, ako sú spresnené v tretom odseku konecných záväzkov. 112 Konecné záväzky sa teda musia vykladat vo svetle rozhodnutia o povolení vo vseobecnom rámci práva Únie, najmä s prihliadnutím na nariadenie o koncentráciách a s odkazom na oznámenie Komisie o opravných opatreniach prípustných v súlade s nariadením o koncentráciách a vykonávacím nariadením ([15]Ú. v. EÚ C 267, 2008, s. 1, dalej len "oznámenie o opravných opatreniach"). 113 Pokial ide v prvom rade o rozhodnutie o povolení, treba pripomenút, ze toto rozhodnutie bolo prijaté na základe clánku 6 ods. 1 písm. b) nariadenia o koncentráciách v spojení s clánkom 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, teda v stádiu predbezného vysetrovania, cize pocas fázy I. 114 Podla judikatúry záväzky navrhnuté vo fáze I musia Komisii umoznit domnievat sa, ze oznámená koncentrácia uz nevyvoláva závazné pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom v stádiu predbezného vysetrovania. Tieto záväzky teda umoznujú vyhnút sa zacatiu podrobného preskúmania (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [16]T-162/10, [17]EU:T:2015:283, bod [18]290 a citovanú judikatúru). 115 Clánok 8 ods. 2 nariadenia o koncentráciách totiz Komisii umoznuje doplnit jej rozhodnutie vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom podla kritéria definovaného v clánku 2 ods. 2 uvedeného nariadenia o podmienky a povinnosti urcené na to, aby dotknuté podniky dodrziavali záväzky, ktoré prijali s cielom zabezpecenia zlucitelnosti koncentrácie s uvedeným trhom (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [19]T-162/10, [20]EU:T:2015:283, bod [21]291 a citovanú judikatúru). 116 Vzhladom na význam financných záujmov a priemyselných alebo obchodných investícií, ktoré sú charakteristické pre tento typ transakcií, ako aj na právomoci, ktoré má Komisia v tejto oblasti, je v záujme dotknutých podnikov ulahcit prácu správneho orgánu. Z rovnakých dôvodov má Komisia povinnost postupovat pri výkone svojej povinnosti kontroly koncentrácií s co najväcsou nálezitou starostlivostou (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [22]T-162/10, [23]EU:T:2015:283, bod [24]292 a citovanú judikatúru). 117 Treba tiez uviest, ze pri kontrole koncentrácií je Komisia oprávnená prijat iba záväzky, ktoré môzu zabezpecit zlucitelnost oznámenej koncentrácie so spolocným trhom (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [25]T-162/10, [26]EU:T:2015:283, bod [27]293 a citovanú judikatúru). 118 V tejto súvislosti sa treba domnievat, ze záväzky navrhnuté úcastníkmi koncentrácie splnajú uvedené kritérium len vtedy, ak môze Komisia s istotou dospiet k záveru, ze ich bude mozné splnit a ze opravné opatrenia, ktoré z nich vyplývajú, budú dostatocne zivotaschopné a trvalé na to, aby v relatívne blízkej budúcnosti nemohlo dôjst k vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia alebo k vzniku prekázok úcinnej hospodárskej sútaze, ktorým majú záväzky zabránit (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [28]T-162/10, [29]EU:T:2015:283, bod [30]294 a citovanú judikatúru). 119 Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri hodnotení nevyhnutnosti vyzadovat záväzky na odstránenie závazných pochybností vyvolaných koncentráciou (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [31]T-162/10, [32]EU:T:2015:283, bod [33]295 a citovanú judikatúru). 120 Záväzky prijaté vo fáze I majú za ciel rozptýlit vsetky závazné pochybnosti o tom, ci koncentrácia môze znacne narúsat úcinnú hospodársku sútaz na vnútornom trhu alebo na jeho podstatnej casti, najmä z dôvodu vytvorenia alebo posilnenia dominantného postavenia. V dôsledku toho záväzky prijaté pocas fázy I umoznujú Komisii vzhladom na ich dosah a obsah prijat rozhodnutie o povolení bez zacatia fázy II, pricom Komisia sa mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievat, ze uvedené záväzky predstavujú priamu a postacujúcu odpoved, ktorá jasne odstráni vsetky závazné pochybnosti (pozri rozsudok z 13. mája 2015, Niki Luftfahrt/Komisia, [34]T-162/10, [35]EU:T:2015:283, bod [36]297 a citovanú judikatúru). 121 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého tlacivo RM nie je relevantné pre výklad podmienok konecných záväzkov, treba pripomenút, ze uvedené záväzky vo svojom tretom odseku stanovujú, ze sa majú vykladat najmä z hladiska nariadenia o koncentráciách. 122 Z clánku 23 ods. 1 písm. c) nariadenia o koncentráciách vsak vyplýva, ze Komisia je oprávnená stanovit najmä konanie a lehoty na predlozenie a splnenie záväzkov prijatých podla clánku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia. V tejto súvislosti Komisia prijala vykonávacie nariadenie, ktorého clánok 20 ods. 1a stanovuje, ze ak dotknuté podniky navrhnú záväzky uvedené v clánku 6 ods. 2 nariadenia o koncentráciách, súcasne predlozia originál informácií a dokumentov pozadovaných v tlacive RM týkajúcom sa opravných opatrení uvedených v jeho prílohe IV. 123 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, kedze existencia tlaciva RM vyplýva z nariadenia o koncentráciách, podmienky konecných záväzkov sa musia v súlade s ich tretím odsekom vykladat so zretelom na uvedené tlacivo a na to, co v nom uvádzajú zmluvné strany fúzie. 124 V tretom rade, pokial ide o "vseobecný rámec práva Únie", treba zohladnit najmä nariadenie o prevádzkových intervaloch. 125 Vo stvrtom rade treba uviest, ze hoci cielom záväzkov je vylúcit závazné pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie s vnútorným trhom, sú relevantné aj pre tretie osoby, ktoré preberajú cinnosti úcastníkov koncentrácie. Podmienky prevzatia takýchto cinností sú totiz vo velkej miere urcované záväzkami. O výklade predmetných ustanovení s prihliadnutím na údaje tlaciva RM 126 Podla bodu 63 napadnutého rozhodnutia z tlaciva RM predlozeného zmluvnými stranami fúzie vyplýva, ze konecné záväzky, pokial ide o prednostné práva, sú velmi podobné, s niekolkými "drobnými jazykovými vysvetleniami a odchýlkami", ako sú objasnenia a odchýlky opísané vo veci IAG/bmi. Hoci sa vsak záväzky vo veci IAG/bmi vztahujú na "riadne vyuzitie", nevyzadujú, aby sa prevádzkové intervaly vyuzívali "v súlade s ponukou". Formulácia "v súlade s ponukou" v konecných záväzkoch teda nemá za následok ziadnu zmenu poziadaviek vyplývajúcich z prednosti v prejednávanej veci a predstavuje len "drobnú jazykovú odchýlku" vo vztahu k záväzkom vo veci IAG/bmi. 127 Zalobkyna spochybnuje tento záver, pricom uvádza viacero tvrdení. 128 Na úcely preskúmania dôvodnosti záveru, ku ktorému dospela Komisia v bode 63 napadnutého rozhodnutia, treba na úvod pripomenút povinnosti Komisie a podnikov oznamujúcich koncentráciu, najmä pokial ide o záväzky. 129 V tejto súvislosti treba uviest, ze z úvodných ustanovení prílohy IV vykonávacieho nariadenia vyplýva, ze tlacivo RM "uvádza informácie a dokumenty, ktoré musia dotknuté podniky predlozit zároven s predkladaním záväzkov v súlade s clánkom 6 ods. 2" nariadenia o koncentráciách, a ze "ak sa [dotknuté podniky domnievajú], ze niektoré informácie pozadované v tomto tlacive nie sú potrebné na posúdenie prípadu Komisiou, [môzu] od nej ziadat, aby voci nim [upustila] od urcitých poziadaviek, pricom [svoju] ziadost riadne odôvodnia". 130 Oznámenie o opravných opatreniach v bode 7 stanovuje: "Komisia musí posúdit, ci opravné opatrenia po tom, ako boli vykonané, ukoncia zistené problémy hospodárskej sútaze. Iba zmluvné strany majú vsetky relevantné informácie potrebné na úcely takéhoto posúdenia, najmä pokial ide o uskutocnitelnost predlozených záväzkov, ako aj o zivotaschopnost a konkurencieschopnost aktív, ktorých prevod navrhujú. Prinálezí im teda poskytnút vsetky informácie potrebné na to, aby Komisia mohla posúdit predlozené opravné opatrenia. Na tento úcel vykonávacie nariadenie ukladá zmluvným stranám, [ktoré ich oznamujú], aby spolu so svojimi záväzkami poskytli podrobné informácie o obsahu týchto záväzkov, aby spresnili podmienky ich vykonania a preukázali, ze môzu odstránit akékolvek významné prekázky výkonu úcinnej hospodárskej sútaze, ako to stanovuje príloha vykonávacieho nariadenia ('tlacivo RM`)..." 131 Okrem toho v bode 79 oznámenia o opravných opatreniach sa spresnuje: "Aby boli splnené poziadavky rozhodnutia podla clánku 6 ods. 2 [nariadenia o koncentráciách], musia navrhované záväzky splnat tieto podmienky: a) musia sa podrobne uviest vecné záväzky a podrobné pravidlá, ktoré zmluvné strany prijali; ..." 132 Bod 82 oznámenia o opravných opatreniach tiez stanovuje: "Vzhladom na casové obmedzenia súvisiace s fázou I je mimoriadne dôlezité, aby zmluvné strany Komisii vcas predlozili informácie pozadované vo vykonávacom nariadení, aby jej umoznili správne analyzovat obsah a uskutocnitelnost záväzkov a posúdit, ci sú spôsobilé trvalo zachovat podmienky úcinnej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu..." 133 Komisia napokon uvádza bez toho, aby jej zalobkyna v tomto bode odporovala, ze vzhladom na velký objem skutocností a údajov, ktoré musí preskúmat v rámci konaní podla nariadenia o koncentráciách, a na poziadavku rýchlosti, ktorou sa tieto postupy riadia, najmä v prípade schválenia opravných opatrení na konci fázy I, majú informácie poskytnuté podnikmi v tlacivách RM zásadný význam na to, aby jej umoznili vhodne posúdit obsah, ciel, uskutocnitelnost a úcinnost navrhnutých záväzkov v obmedzenom case, ktorý má. Úcelom tlaciva RM je zabezpecit jasnost navrhnutých záväzkov a zabránit tomu, aby obsahovali "trójske kone". Okrem toho tlacivo RM opisuje, ako samotný podnik chápe záväzky, ktoré navrhuje. 134 V prejednávanej veci treba pripomenút, ze je nesporné, ze konecné záväzky sa svojím znením odklánajú od záväzkov vo veci IAG/bmi. 135 Ako totiz vyplýva z porovnania medzi bodom 1.9 konecných záväzkov a bodom 1.3.1 záväzkov vo veci IAG/bmi, formulácia "sluzba bez medzipristátia na trase medzi dvojicou letísk spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou predlozenou podla bodu 1.24" bola vlozená do konecných záväzkov namiesto formulácie "dotknutá dvojica miest, na ktorú boli tieto prevádzkové intervaly prevedené", uvedenej v záväzkoch vo veci IAG/bmi. 136 Rovnako na rozdiel od konecných záväzkov záväzky vo veci IAG/bmi obsahovali cast s názvom "Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom", týkajúcu sa doby vyuzívania, priznania prednostných práv a "zneuzitia". 137 Okrem toho je nesporné, ako bolo pripomenuté v bodoch 23 az 27 vyssie, ze zmluvné strany fúzie uviedli tak v tlacive RM z 18. júla 2013, ako aj v tlacive RM z 30. júla 2013, ze ich záväzky sú zalozené predovsetkým na záväzkoch vo veci IAG/bmi. Dalej, v casti tlaciva RM týkajúcej sa odchýlok oproti vzorovým textom je spresnené, ze body, v ktorých sa konecné záväzky odchylovali od záväzkov vo veci IAG/bmi, s výnimkou "drobných jazykových odchýlok alebo objasnení pozadovaných osobitnými okolnostami tohto prípadu", boli identifikované "s cielom pomôct pri posudzovaní záväzkov". V casti tlaciva RM týkajúcej sa zmien zmluvné strany fúzie neuviedli ziadnu odchýlku týkajúcu sa ustanovení o prednostných právach vo vztahu k záväzkom vo veci IAG/bmi. 138 Bud je doplnenie "v súlade s ponukou" uvedené v bode 1.9 konecných záväzkov len "drobnou jazykovou odchýlkou", ktorá nesúvisí s prednostnými právami, alebo cielom tejto formulácie je zaviest podstatnú zmenu vo vztahu k záväzkom vo veci IAG/bmi v rozsahu, v akom sa týkajú prednostných práv. V tomto poslednom prípade ju vsak zmluvné strany fúzie mali oznacit v tlacive RM. 139 Za týchto podmienok sa zdá, ze záver Komisie, podla ktorého rozdiel medzi znením konecných záväzkov a znením záväzkov vo veci IAG/bmi predstavuje len "drobnú jazykovú odchýlku", nepredstavuje nesprávne posúdenie. 140 Kedze je preukázané, ze znenie konecných záväzkov sa odlisuje od znenia záväzkov vo veci IAG/bmi, prinálezí zalobkyni, aby preukázala, ze napriek údajom uvedeným v tlacive RM formulácia "v súlade s ponukou" nepredstavuje len "drobnú jazykovú odchýlku". 141 V tejto súvislosti zalobkyna uvádza rad tvrdení, ktoré majú spochybnit záver Komisie uvedený v bode 63 napadnutého rozhodnutia a preukázat relevantnost formulácie "v súlade s ponukou" pre výklad pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 konecných záväzkov, a teda pre priznanie prednostných práv. 142 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze z bodu 7 oznámenia o opravných opatreniach, pripomenutého v bode 113 vyssie, vyplýva, ze povinnost informovat Komisiu vysvetleniami uvedenými v tlacive RM vychádza zo skutocnosti, ze úcastníci koncentrácie casto disponujú výlucne informáciami, ktoré sú nevyhnutné na posúdenie záväzkov a ktoré musia byt uvedené v tlacive RM. Pokial vsak ide o ustanovenia týkajúce sa prednostných práv, zmluvné strany fúzie nedisponovali takýmito výlucnými informáciami a Komisia mohla rovnako ako oni posúdit význam formulácie "v súlade s ponukou". 143 S týmto tvrdením nemozno súhlasit. Kedze totiz tlacivo RM vo svojom oddiele 3 stanovuje pre zmluvné strany fúzie povinnost uviest odchýlky od vzorových záväzkov, zmluvné strany musia túto podmienku splnit bez ohladu na dôvody, ktoré odôvodnujú existenciu tohto pravidla. 144 Za týchto podmienok zalobkyna nemôze úcinne tvrdit, ze Komisia namiesto toho, aby sa pridrzala toho, co vyplývalo z informácií zmluvných strán fúzie v tlacive RM, mala posúdit význam formulácie "v súlade s ponukou" bez ohladu na to, co zmluvné strany fúzie uviedli v tlacive RM. 145 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze v tlacive RM nebolo potrebné uviest rozdiel medzi navrhovanými záväzkami a záväzkami vo veci IAG/bmi, kedze ani zmluvné strany fúzie, ani Komisia sa v tom case nedomnievali, ze vlozenie formulácie "v súlade s ponukou" bolo významné, pretoze toto vlozenie len vyzadovalo od nového úcastníka trhu zjavnú vec, a to, aby dodrzal svoje sluby. 146 Toto tvrdenie nemôze mat úspech. 147 Kedze je totiz v súlade so zásadou "vyuzité alebo stratené prevádzkové intervaly", ako je upravená v clánku 10 ods. 2 nariadenia o prevádzkových intervaloch, dostatocná hranica 80 % prevádzky, nemozno sa domnievat, ze je samozrejmé, ze nový úcastník trhu má v zásade prevádzkovat leteckú sluzbu, ktorá je predmetom jeho ponuky, na 100 %, aby mohol získat prednostné práva. 148 Okrem toho tvrdenie zalobkyne preukazuje, ze zmluvné strany fúzie sa uz v case rokovaní o záväzkoch s Komisiou domnievali, ze formulácia "v súlade s ponukou" ukladá novému úcastníkovi trhu povinnost poskytnút leteckú sluzbu v súlade s jeho ponukou, aby mohol získat prednostné práva. 149 Kedze vsak povinnost vyuzívania "v súlade s ponukou" nevyplýva zo znenia záväzkov vo veci IAG/bmi, zmluvné strany fúzie mali v tlacive RM identifikovat odchýlku v znení navrhnutých záväzkov ako podstatnú zmenu, aby tak Komisiu upozornili na túto modifikáciu. 150 Kedze zmluvné strany fúzie neoznámili túto skutocnost Komisii v rozpore s povinnostami vyplývajúcimi z prílohy IV vykonávacieho nariadenia, zalobkyna sa na nu nemôze odvolávat na podporu svojho výkladu konecných záväzkov. 151 V tretom rade zalobkyna tvrdí, ze nebolo potrebné v tlacive RM spomenút formuláciu "v súlade s ponukou" uvedenú v bode 1.9 konecných záväzkov z dôvodu, ze jej význam je vysvetlený a ze nie je nejednoznacný ani nejasný. 152 Toto tvrdenie nemôze mat úspech. 153 Na prvý pohlad v rozsahu, v akom oddiel 3 tlaciva RM ukladá zmluvným stranám povinnost uviest akúkolvek odchýlku od vzorových textov, skutocnost, ze odchýlka v znení spocíva v pridaní nejednoznacného alebo nejasného vyjadrenia, je irelevantná. 154 Okrem toho relevantnost týchto výrazov pre priznanie prednostných práv nie je ani zdaleka za okolností prejednávanej veci nevyhnutná. 155 Podla struktúry dotknutých ustanovení záväzkov vo veci IAG/bmi vyplývajúcej zo spôsobu, akým sú struktúrované, sa totiz podmienky týkajúce sa nadobudnutia prednostných práv riadia ich bodom 1.3.2 zodpovedajúcim bodu 1.10 konecných záväzkov, zatial co cielom bodu 1.3.1 týchto záväzkov, ktorý zodpovedá bodu 1.9 týchto záväzkov, je specifikovat "konkurencieschopnú leteckú sluzbu", ktorú mozno prevádzkovat pocas doby vyuzívania. 156 Za týchto podmienok Komisia nemusela dospiet k záveru, ze doplnenie formulácie "v súlade s ponukou" do bodu 1.9 konecných záväzkov musí byt relevantné na úcely priznania prednostných práv. 157 Okrem toho treba pripomenút, ze z tlaciva RM vyplneného zmluvnými stranami fúzie vyplýva, ze ustanovenia konecných záväzkov týkajúce sa prednostných práv majú rovnaký význam ako ustanovenia záväzkov vo veci IAG/bmi, s výnimkou "drobných jazykových odchýlok". 158 Za týchto podmienok tvrdenie zalobkyne, podla ktorého mala Komisia chápat ustanovenia týkajúce sa prednostných práv v inom zmysle, nie je dôvodné. 159 Vo stvrtom rade, pokial ide konkrétne o komunikáciu medzi zmluvnými stranami fúzie a Komisiou pocas obdobia, ked Komisia vyzadovala, aby táto komunikácia zahrnala "prednostné práva" v ich záväzkoch, Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uvádza, ze "sa domnievala", ze medzi 18. a 25. júlom 2013 doslo "medzi zmluvnými stranami [k diskusii] o urcitých rozdieloch medzi [návrhom záväzkov] zo 16. júla 2013 a záväzkami vo veci "veci IAG/bmi". 160 Zalobkyna vsak nikdy ani pocas písomnej casti konania, ani v odpovedi na otázky Vseobecného súdu, ani v odpovedi na informácie Komisie pripomenuté v bode 159 vyssie, netvrdila, ze zmluvné strany fúzie pocas rokovaní o záväzkoch výslovne oznámili Komisii svoj koncept záväzkov, podla ktorého je nový úcastník trhu povinný poskytnút leteckú sluzbu v súlade s jeho ponukou, aby mohol získat prednostné práva. 161 Vzhladom na to, ze zalobkyni prinálezí, ako bolo pripomenuté v bode 140 vyssie, preukázat, ze zmluvné strany fúzie upozornili Komisiu na rozdiel v znení medzi konecnými záväzkami a ustanoveniami týkajúcimi sa prednostných práv v záväzkoch vo veci IAG/bmi, a kedze zalobkyna nepredlozila nijaký uzitocný dôkaz týkajúci sa komunikácie medzi zmluvnými stranami fúzie a Komisiou, uvedenej v bode 159 vyssie, je nutné dospiet k záveru, ze zmluvné strany fúzie Komisiu o tomto znení neoboznámili. 162 V piatom rade zalobkyna tvrdí, ze z vývoja konecných záväzkov vyplýva, ze formulácia "v súlade s ponukou" vychádza zo záväzkov vo veci A + +, ktorá predstavuje "stav v danej oblasti", pokial ide o záväzky týkajúce sa prevádzkových intervalov leteckých spolocností. Okrem toho sa Komisia vo viacerých ohladoch opierala o tieto záväzky v rámci rokovania, ktoré viedlo ku konecným záväzkom. Zalobkyna preto tvrdí, ze zmluvné strany fúzie nemuseli naznacit toto doplnenie vo vztahu k veci IAG/bmi. 163 Toto tvrdenie nemozno prijat, kedze nie je skutkovo podlozené. 164 Jednak formulácia prevzatá zo záväzkov vo veci A + + nepredstavuje "stav v danej oblasti", prinajmensom nie vo vztahu k prednostným právam. 165 Je totiz nesporné, ze záväzky vo veci A + + nestanovovali priznanie prednostných práv. Bod 1.2.6 uvedených záväzkov sa teda netýkal podmienok priznania prednostných práv. 166 Okrem toho práve z tohto dôvodu mali zmluvné strany fúzie na výslovnú ziadost Komisie zaviest do svojich záväzkov ustanovenia týkajúce sa prednostných práv takého druhu, ako sú uvedené v záväzkoch vo veci IAG/bmi. 167 Okrem toho skutocnost pripomenutá zalobkynou, ze v prípade niektorých prvkov konecných záväzkov Komisia poziadala zmluvné strany fúzie, aby sa inspirovali záväzkami vo veci A + +, je irelevantná. Ustanovenia vo veci A + +, na ktoré odkazuje zalobkyna, sa totiz netýkajú prednostných práv. 168 Jednak tvrdenia zalobkyne týkajúce sa vývoja konecných záväzkov sú nepresné. 169 Zmluvné strany fúzie predlozili Komisii 10., 14., 16. a 25. júla 2013 rôzne verzie záväzkov, ktoré vypracovali, aby Komisia mohla tieto verzie posúdit. 170 Je pravda, ze formulácia "v súlade s ponukou" bola vlozená do návrhu záväzkov zo 14. júla 2013, co sa okrem iného odzrkadlovalo v porovnávacej verzii vypracovanej zalobkynou a uvedenej v bode 11 vyssie. 171 Neexistuje vsak kontinuita medzi relevantnými ustanoveniami návrhu záväzkov zo 14. júla 2013 a bodom 1.9 konecných záväzkov. 172 Body 1.9 az 1.11 konecných záväzkov totiz nie sú zmenou zodpovedajúcich predchádzajúcich ustanovení, ale predstavujú nový text, vlozený do záväzkov zo 16. júla 2013 ako celok, ako to vyplýva z verzie návrhu záväzkov zo 14. júla 2013 v porovnaní s návrhom záväzkov zo 16. júla 2013, ktorý zalobkyna predlozila ako prílohu A 7 svojej zaloby. 173 Potvrdzuje to aj samotná zalobkyna, ktorá v bode 127 zaloby uznáva, ze zmluvné strany fúzie prevzali záväzky vo veci IAG/bmi ako základný text pre vypracovanie návrhu záväzkov zo 16. júla 2013, takze nemozno tvrdit, ze existuje akákolvek kontinuita medzi bodom 1.11 návrhu záväzkov zo 14. júla 2013 a bodom 1.9 konecných záväzkov. 174 Okrem toho treba este uviest, ze ako bolo pripomenuté v bode 12 vyssie, Komisia výslovne a dvakrát poziadala, aby boli do záväzkov zahrnuté prednostné práva, pricom vo svojom e-maile z 13. júla 2013 spresnila, ze sa musia zaviest prednostné práva "z druhu tých", ktoré boli navrhnuté vo veci IAG/bmi. 175 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze v odpovedi na túto ziadost zmluvné strany fúzie spresnili, ze prednostné práva boli zahrnuté "v súlade so ziadostou" Komisie, ako to vyplýva z e-mailu prilozeného k návrhu záväzkov zo 16. júla 2013, ktorý po prvýkrát obsahoval ustanovenia týkajúce sa prednostných práv, ktoré sú totozné s ustanoveniami uvedenými v konecných záväzkoch. 176 Okrem toho zmluvné strany fúzie v tlacivách RM z 18. a 30. júla 2013 potvrdili splnenie záväzkov vo veci IAG/bmi bez toho, aby akokolvek odkazovali na odchýlku, pokial ide o ustanovenia týkajúce sa prednostných práv. 177 Za týchto podmienok nemozno prijat tvrdenia zalobkyne zalozené na genéze konecných záväzkov a údajnej povahe záväzkov vo veci A + + ako "stavu techniky". 178 V siestom rade zalobkyna tvrdí, ze rozdiel v znení jej záväzkov a záväzkov vo veci IAG/bmi a najmä formuláciu "v súlade s ponukou" mozno vysvetlit tým, ze na rozdiel od veci IAG/bmi sa prejednávaná vec týka len jedného leteckého spojenia. 179 Kedze tvrdenia zalobkyne treba chápat v tom zmysle, ze zmeny v znení sa majú vykladat ako "objasnenia pozadované osobitnými okolnostami tohto prípadu", v súlade s informáciami uvedenými v tlacive RM, ani toto tvrdenie nemôze uspiet. 180 Na jednej strane túto tézu vyvracia samotná zalobkyna. V odseku 3 svojich písomných odpovedí zo 14. februára 2020 na otázky Vseobecného súdu totiz tvrdí, ze zmluvné strany fúzie sa nedomnievali, ze formulácia "v súlade s ponukou" spadá pod pojem "objasnenia pozadované osobitnými okolnostami tohto prípadu". 181 Na druhej strane a v kazdom prípade treba konstatovat, ze pocet leteckých spojení nie je vôbec relevantný, pokial ide o otázku, na akej úrovni sa majú prevádzkové intervaly vyuzit na to, aby predstavovali "riadne vyuzitie" na úcely priznania prednostných práv. 182 V siedmom rade je potrebné preskúmat este niekolko dalsích tvrdení zalobkyne. Tá totiz tvrdí, ze Komisia si mala vsimnút zmenu vykonanú v texte konecných záväzkov vo vztahu k relevantným ustanoveniam záväzkov vo veci IAG/bmi a "mala posúdit formuláciu a jej prípadné dôsledky". Okrem toho vo svojich odpovediach na otázky polozené Vseobecným súdom sa domnieva, ze Komisia "podrobne" porovnala znenie relevantných ustanovení a vtedy zistila a schválila skutocnost, ze boli prevzaté "technické prvky" záväzkov vo veci A + +. 183 Zalobkyna pritom súcasne tvrdí, ze "v skutocnosti nikto nemal dôvody preskúmat konkrétnu formuláciu v tomto prípade" a ze "nebolo potrebné, aby zmluvné strany fúzie alebo Komisia skúmali predmetnú formuláciu". 184 V kazdom prípade tieto tvrdenia zalobkyne nemôzu obstát. 185 V rozsahu, v akom zalobkynu treba chápat v tom zmysle, ze tvrdí, ze Komisia si bola vedomá zmeny znenia spôsobenej vlozením formulácie "v súlade s ponukou", je toto tvrdenie irelevantné. 186 Javí sa totiz, ze Komisia uznala, ze konstatovala zmeny v znení záväzkov. Z toho vsak nevyplýva, ze Komisia mala dospiet k záveru, ze tieto zmeny boli podstatné pre výklad pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 konecných záväzkov a neboli len "drobnou jazykovou odchýlkou". 187 Z tých istých dôvodov nemôze uspiet tvrdenie, podla ktorého Komisia pochopila a schválila skutocnost, ze boli prevzaté "technické prvky" záväzkov vo veci A + +. 188 Komisia totiz tým, ze povazovala formuláciu "v súlade s ponukou" za "drobnú jazykovú odchýlku", vyhodnotila práve toto doplnenie ako "technický", a nie podstatný prvok. 189 Ak by sa tvrdenia zalobkyne mali chápat v tom zmysle, ze ak by Komisia vykonala preskúmanie s nálezitou starostlivostou, musela by si nielen vsimnút zmenu textu, ale aj chápat túto zmenu ako relevantnú a podstatnú pre priznanie prednostných práv, treba konstatovat, ze takéto tvrdenie by nebolo dôvodné. 190 V tejto súvislosti Vseobecný súd odkazuje na príslusné povinnosti Komisie a podnikov oznamujúcich koncentráciu, ako sú uvedené v bodoch 129 az 133 vyssie. 191 Ako bolo pripomenuté v bode 116 vyssie, má Komisia povinnost "postupovat pri výkone svojej povinnosti kontroly koncentrácií s co najväcsou nálezitou starostlivostou". 192 Táto povinnost vsak nemá za ciel zbavit podniky oznamujúce koncentráciu ich povinnosti uviest v tlacive RM presné a správne informácie. 193 Podnik, ktorý v tlacive RM poskytol informácie, totiz v zásade nemôze tvrdit, ze Komisia musí odhliadnut od uvedených informácií a s väcsou pozornostou preskúmat znenie navrhovaných záväzkov. 194 Z tvrdenia zalobkyne pritom práve vyplýva, ze Komisia mala chápat formuláciu "v súlade s ponukou" ako relevantnú pre priznanie prednostných práv, a to napriek skutocnosti, ze informácie poskytnuté zmluvnými stranami fúzie v tlacive RM mali odlisný význam. 195 V prejednávanej veci vsak Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla v napadnutom rozhodnutí povazovat formuláciu "v súlade s ponukou" nachádzajúcu sa v bode 1.9 konecných záväzkov za irelevantnú pre priznanie prednostných práv. 196 Vzhladom na genézu záväzkov pripomenutú v bodoch 169 az 175 vyssie totiz Komisia nemusela dospiet k záveru, ze rozdiel medzi znením návrhov záväzkov zo 14. júla 2013 a znením návrhov záväzkov zo 16. júla 2013 bol podstatný. 197 To platí o to viac, ze podla struktúry dotknutých ustanovení o záväzkoch vo veci IAG/bmi vyplývajúcej zo spôsobu, akým sú struktúrované, podmienky upravujúce nadobudnutie prednostných práv sú v nich upravené bodom zodpovedajúcim bodu 1.10 konecných záväzkov. 198 Kedze zalobkyna zmenila bod 1.9 konecných záväzkov prostredníctvom formulácie "v súlade s ponukou", Komisia mala o to menej dôvod domnievat sa, ze táto zmena znenia mohla byt iná nez "drobná jazyková odchýlka" v zmysle tlaciva RM. 199 Okrem toho, ak by zmluvné strany fúzie mali v úmysle dat ustanoveniam týkajúcim sa prednostných práv obsiahnutým v konecných záväzkoch iný zmysel v porovnaní s ustanoveniami obsiahnutými v záväzkoch vo veci IAG/bmi, mohli by a mali o tom informovat Komisiu tým, ze to jasne uvedú v tlacive RM. 200 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyni sa nepodarilo vyvrátit záver uvedený v bode 63 napadnutého rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze formulácia "v súlade s ponukou" uvedená v bode 1.9 konecných záväzkov predstavuje len "drobnú jazykovú odchýlku" v porovnaní so záväzkami vo veci IAG/bmi, podla ktorých priznanie prednostných práv nepodlieha poziadavke, aby sa letecká sluzba pocas doby vyuzívania prevádzkovala v súlade s ponukou. O systematickom výklade predmetných ustanovení 201 Podla bodu 57 napadnutého rozhodnutia skutocnost, ze konecné záväzky obsahujú definíciu "zneuzitia", ale nie "riadneho vyuzitia", naznacuje existenciu rovnocennosti medzi "riadnym vyuzitím" a "neexistenciou zneuzitia". Situáciu, ktorá nezodpovedá "zneuzitiu" prevádzkových intervalov, mozno teda povazovat za "riadne vyuzitie". 202 Bod 64 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze prednostné práva sa riadia bodom 1.10 konecných záväzkov, zatial co bod 1.9 sa vztahuje na ciel záväzku o prevádzkových intervaloch. Bolo by teda v rozpore so struktúrou predmetných ustanovení podriadit priznanie prednostných práv podmienkam zalozeným na bode 1.9 konecných záväzkov. 203 Zalobkyna spochybnuje tento výklad viacerými tvrdeniami. 204 V prvom rade na úcely preskúmania výkladu Komisie uvedeného v napadnutom rozhodnutí s prihliadnutím na tvrdenia zalobkyne treba po prvé uviest, ze pokial ide o prirovnanie "riadneho vyuzitia" k neexistencii "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov, tak ako bolo vykonané v napadnutom rozhodnutí, v bode 100 vyssie sa konstatuje, ze výraz "riadne vyuzitie" nie je sám osebe relevantný, ale vyzaduje si konkrétny referencný rámec, na základe ktorého mozno urcit, co v prejednávanej veci predstavuje vyuzitie, ktoré mozno povazovat za "riadne". 205 Za týchto podmienok vo vseobecnosti nic nebráni tomu, aby sa na úcely poskytnutia presného významu pojmu "riadne vyuzitie" vychádzalo z iných ustanovení konecných záväzkov. 206 Po druhé prirovnanie "riadneho vyuzitia" k neexistencii "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov je odôvodnené z viacerých hladísk. 207 Pojem "zneuzitie" má zmysel, ktorý mozno chápat ako "neprimerané alebo nevhodné pouzitie", ako sa konstatovalo v bode 103 vyssie, takze sa zdá, ze je mozné prirovnat "riadne vyuzitie" k neexistencii "zneuzitia". 208 Dalej zalobkyna vytýka vedlajsiemu úcastníkovi konania nedostatocné vyuzívanie prevádzkových intervalov. Bod 1.13 písm. b) konecných záväzkov pritom upravuje práve prípad nedostatocného vyuzívania prevádzkových intervalov tým, ze ho oznacuje za "zneuzitie". 209 Napokon treba uviest, ze v záväzkoch vo veci IAG/bmi, ktoré mali zmluvné strany fúzie prijat na výslovnú ziadost Komisie ako vzor prednostných práv v konecných záväzkoch, sa ustanovenia týkajúce sa "zneuzitia" objavujú v oddiele nazvanom "Priznanie prednostných práv k prevádzkovým intervalom". Preto treba uviest, ze v súlade so spôsobom, akým sú struktúrované tieto záväzky, sú ustanovenia týkajúce sa "zneuzitia" relevantné pre priznanie prednostných práv. 210 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, názov oddielu v právnych textoch má význam, ked ide o systematický výklad ustanovení. 211 Ako sa vsak konstatovalo v bode 200 vyssie, zmluvné strany fúzie mali zaviest prednostné práva "takého druhu, ako sú tie" navrhnuté vo veci IAG/bmi a Komisia sa mohla oprávnene domnievat, ze rozdiel medzi znením bodu 1.3.1 týchto záväzkov a znením bodu 1.9 konecných záväzkov predstavuje len "drobnú jazykovú odchýlku", ktorá neodráza vôlu zmluvných strán fúzie priznat odlisný význam prednostným právam stanoveným v konecných záväzkoch. 212 Treba sa teda domnievat, ze ustanovenia týkajúce sa "zneuzitia" môzu byt v prejednávanej veci relevantné na priznanie prednostných práv. 213 V druhom rade, ako uz bolo uvedené v bode 197 vyssie, podla struktúry relevantných ustanovení záväzkov vo veci IAG/bmi sú podmienky upravujúce nadobudnutie prednostných práv stanovené v ich bode 1.3.2, ktorý zodpovedá bodu 1.10 konecných záväzkov, zatial co ich bod 1.3.1, ktorý zodpovedá bodu 1.9 konecných záväzkov, má za ciel specifikovat "konkurencieschopnú leteckú sluzbu", ktorú mozno prevádzkovat pocas doby vyuzívania. 214 Táto struktúra je prevzatá do konecných záväzkov, ako to jasne vyplýva z definícií pojmov, ktoré sú v nich uvedené. 215 Struktúra predmetných znení ustanovení sa stáva este jasnejsou porovnaním bodov týkajúcich sa specifikácie "konkurencieschopnej leteckej sluzby" záväzkov vo veciach A + + a IAG/bmi a bodu 1.9 konecných záväzkov. 216 Z bodu 1.2.6 záväzkov vo veci A + +, ktoré okrem iného nestanovujú moznost nadobudnutia prednostných práv, totiz vyplýva, ze nový úcastník trhu má vyuzívat prevádzkové intervaly len na "poskytovanie sluzieb navrhnutých v ponuke" a nemôze ich vyuzit na iné spojenie. V tejto súvislosti odkaz na ponuku slúzi na spresnenie oprávneného vyuzitia prevádzkových intervalov na dotknutých spojeniach medzi letiskami. 217 Pokial ide o bod 1.3.1 záväzkov vo veci IAG/bmi týkajúci sa "konkurencieschopnej leteckej sluzby", tento bod rovnako ako bod 1.2.6 záväzkov vo veci A + + specifikuje oprávnené vyuzitie prevádzkových intervalov. Pojem oprávnené vyuzitie je v tejto súvislosti namiesto odkazu na ponuku nového úcastníka trhu spresnený v prvej vete, a to poskytnutie sluzby na trase medzi dvojicou letísk. Vzhladom na to, ze vo veci IAG/bmi má nový úcastník trhu moznost nadobudnút prednostné práva, co zahrna práve moznost vyuzívat prevádzkové intervaly na akomkolvek leteckom spojení, vsak bolo uzitocné v druhej vete bodu 1.3.2 objasnit, ze zákaz vyuzívat prevádzkové intervaly na inej trase medzi dvojicou letísk sa neuplatnuje absolútne, ale len pocas doby vyuzívania a kým nový úcastník trhu nenadobudne prednostné práva. 218 V kontexte záväzkov vo veci IAG/bmi sa tak druhá veta ich bodu 1.3.1 chápe ako jednoduché vysvetlenie. 219 Bod 1.9 konecných záväzkov v zásade sleduje model bodu 1.3.1 záväzkov vo veci IAG/bmi. V prvej vete bodu 1.9 konecných záväzkov je totiz stanovené oprávnené vyuzívanie prevádzkových intervalov prostredníctvom údaja, podla ktorého "vo vseobecnosti" nový úcastník trhu môze vyuzívat prevádzkové intervaly len na to, aby prevádzkoval sluzbu na spojení medzi dotknutou dvojicou miest. V druhej vete sa spresnuje, ze tento zákaz sa neuplatní, ak nový úcastník trhu prevádzkoval túto sluzbu pocas doby vyuzívania. 220 Za týchto podmienok sa zdá, ze doplnok "v súlade s ponukou", kedze ho treba chápat ako "faktickú" definíciu prednosti, ako to tvrdí zalobkyna, sa svojím znením znacne odchyluje od toho, ako sú struktúrované príslusné ustanovenia záväzkov vo veci IAG/bmi, ktoré mali zmluvné strany fúzie povazovat za vzor. 221 Cielom druhej vety bodu 1.3.1 záväzkov vo veci IAG/bmi je totiz len objasnit skutocnost, ze zákaz vyuzívania prevádzkových intervalov na trase medzi inou dvojicou miest sa neuplatní v prípade nadobudnutia prednostných práv. Táto veta teda nestanovuje kvalitatívne poziadavky podmienujúce vyuzívanie prevádzkových intervalov na iných spojeniach. 222 Okrem toho v záväzkoch vo veci A + + odkaz na ponuku nového úcastníka trhu slúzi len na objasnenie skutocnosti, ze prevádzkové intervaly môzu byt vyuzívané iba na spojení dohodnutom v uvedenej ponuke bez ukladania poziadaviek týkajúcich sa vyuzívania prevádzkových intervalov. 223 Hoci z vyssie uvedeného vyplýva, ze zmluvné strany fúzie tým, ze spojili ustanovenia prevzaté zo záväzkov vo veci IAG/bmi a cast vety vychádzajúcej zo záväzkov vo veci A + +, sa odchýlili od záväzkov vo veci IAG/bmi, ktoré sa napriek tomu povazovali za vzorové, treba uviest, ze výklad, podla ktorého bod 1.9 konecných záväzkov obsahuje "faktickú" definíciu prednostných práv, je z viacerých hladísk nezlucitelný so struktúrou predmetných ustanovení. 224 Po prvé, ako vyplýva z bodov 1.9 a 1.10 konecných záväzkov a ako to okrem iného potvrdzuje cast "definícií" uvedených záväzkov, cielom prvého bodu je specifikovat vyuzívanie prevádzkových intervalov, ktoré môzu byt uskutocnované pocas doby vyuzívania, zatial co druhý bod specifikuje podmienky, ktoré musia byt splnené na nadobudnutie prednostných práv. 225 Za týchto podmienok by bolo v rozpore so struktúrou predmetných ustanovení povazovat druhú vetu bodu 1.9 konecných záväzkov za "faktickú" definíciu podmienok priznania prednostných práv. 226 Po druhé, ak by sa potvrdila téza, podla ktorej bod 1.9 konecných záväzkov obsahuje "faktickú" definíciu podmienok priznania prednostných práv, existovali by nielenze dve definície tohto pojmu, ale viedlo by to aj k protichodným podmienkam na priznanie prednostných práv. 227 Na jednej strane z druhej vety bodu 1.9 konecných záväzkov totiz vyplýva, ze nový úcastník trhu musí pocas doby vyuzívania prevádzkovat leteckú sluzbu "v súlade s ponukou", a na druhej strane z bodu 1.10 konecných záväzkov vyplýva, ze nový úcastník trhu musí pocas doby vyuzívania "riadne vyuzit" prevádzkové intervaly. 228 V tejto súvislosti nemôze uspiet tvrdenie zalobkyne smerujúce k odstráneniu tohto rozporu. 229 Podla zalobkyne s cielom "vyhnút sa konfliktu medzi bodom 1.9 a bodom 1.10" konecných záväzkov treba na úcely urcenia existencie "riadneho vyuzitia" preskúmat, ci boli prevádzkové intervaly prevádzkované "v súlade s ponukou". 230 Z tézy zalobkyne vsak v prvom rade vyplýva, ze formulácia "v súlade s ponukou" uvedená v bode 1.9 konecných záväzkov je podmienkou priznania prednostných práv, cím sa vytvára rozpor s bodom 1.10 uvedených záväzkov, aby sa následne odstránil tým, ze sa "riadne vyuzitie" bude povazovat za vyuzitie "v súlade s ponukou". 231 Takýto výkladový postup je nielen umelý, ale naráza aj na skutocnost, ze z bodu 1.10 konecných záväzkov výslovne vyplýva, ze obsahuje definíciu prednostných práv, ktorá stanovuje podmienky priznania týchto práv. 232 Po tretie z preskúmania relevantnosti údajov uvedených v tlacive RM vyplýva, ze formulácia "v súlade s ponukou" je len "drobnou jazykovou odchýlkou". 233 Za týchto podmienok nemozno súhlasit s prístupom zalobkyne spocívajúcim v povazovaní formulácie "v súlade s ponukou" za podstatnú podmienku priznania prednostných práv, ktorá prakticky nahrádza podmienku výslovne stanovenú v bode 1.10 konecných záväzkov. 234 Zdá sa teda, ze zlozitost výkladu pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 konecných záväzkov vyplýva zo skutocnosti, ze zmluvné strany fúzie vlozili do bodu 1.9 uvedených záväzkov formuláciu "v súlade s ponukou". Namiesto pouzitia ustanovení takého druhu, ako sú záväzky vo veci IAG/bmi, ako to výslovne pozadovala Komisia, sa totiz zmluvné strany fúzie rozhodli zlúcit ustanovenia týchto záväzkov s prvkami prevzatými zo záväzkov vo veci A + +, pricom doplnili výraz "v súlade s ponukou" do bodu 1.9 konecných záväzkov. 235 Po tretie treba konstatovat, ze zalobkyni sa nepodarilo predlozit tvrdenia týkajúce sa struktúry relevantných ustanovení obsiahnutých v konecných záväzkoch, ktoré by mohli spochybnit prirovnanie "riadneho vyuzitia" k neexistencii "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov. 236 Zalobkyna v tejto súvislosti po prvé tvrdí, ze ustanovenia týkajúce sa "zneuzitia" stanovené v bodoch 1.13 a 1.14 konecných záväzkov majú svoj vlastný úcel, co znamená, ze pojem "zneuzitie" uvedený v bode 1.13 konecných záväzkov nemozno pouzit na urcenie významu pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 uvedených záväzkov. 237 V tejto súvislosti zalobkyna uvádza, ze záväzky týkajúce sa prevádzkových intervalov, ktoré Komisia v minulosti schválila, obsahovali body týkajúce sa "zneuzitia", hoci nestanovovali prednostné práva, ako napríklad záväzky vo veci A + +. 238 V tejto súvislosti zalobkyna okrem toho tvrdí, ze cielom bodov týkajúcich sa "zneuzitia" je chránit integritu záväzku týkajúceho sa prevádzkových intervalov a leteckej spolocnosti, ktorá poskytuje prevádzkové intervaly. 239 Tieto tvrdenia sú irelevantné. V tejto súvislosti stací uviest, ako to správne robí Komisia, ze okolnost, ze ustanovenia týkajúce sa "zneuzitia" majú vlastný úcel, nevylucuje, ze bod 1.13 konecných záväzkov týkajúci sa "zneuzitia" môze byt relevantný aj na urcenie toho, co predstavuje "riadne vyuzitie". 240 Zalobkyna po druhé tvrdí, ze k preskúmaniu "zneuzitia" dochádza, ako to vyplýva z bodov 1.13 a 1.14 konecných záväzkov, nepretrzite pocas doby vyuzívania prevádzkových intervalov, teda pocas siestich sezón podla zdruzenia IATA, zatial co preskúmanie "riadneho vyuzitia" sa uskutocnuje, ako to vyplýva z bodu 1.11 konecných záväzkov, na konci doby vyuzívania. 241 Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze je "absurdné a umelé" skúmat na konci doby vyuzívania, ci doslo k "zneuzitiu". Pravidlá uvedené v bode 1.14 konecných záväzkov totiz stanovujú, ze v prípade "zneuzitia" prevádzkových intervalov novým úcastníkom trhu sa dohoda o uvolnení prevádzkových intervalov ukoncí, takze "nový úcastník trhu, ktorý sa nachádza v situácii zneuzitia, nemôze dosiahnut koniec doby vyuzívania a domáhat sa priznania prednostných práv". 242 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze skutocnost, ze preskúmanie "zneuzitia" sa vykonáva nepretrzite pocas doby vyuzívania, neznamená, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze neskorsie preskúmanie z dôvodu preskúmania "riadneho vyuzitia" by bolo neadekvátne. Vzdy sa totiz môze stat, ze nebol dodrzaný postup upravený v bode 1.14 konecných záväzkov, ze nový úcastník trhu v stanovenej lehote upustil od "zneuzitia" alebo ze zmluvné strany neuplatnili svoje právo vypovedat dohodu o uvolnení prevádzkových intervalov z dôvodu zneuzitia zo strany nového úcastníka trhu. 243 Zalobkyna po tretie tvrdí, ze rovnocennost medzi "riadnym vyuzitím" a neexistenciou "zneuzitia" spôsobuje neplatnost postupu stanoveného v bode 1.11 konecných záväzkov, podla ktorého Komisia na základe odporúcania nezávislého monitorovacieho správcu, prípadne schvaluje prednostné práva. V rozsahu, v akom by nový úcastník trhu dodrziaval zásadu "vyuzitých alebo stratených prevádzkových intervalov" podla nariadenia o prevádzkových intervaloch a okrem toho by prevádzkoval prevádzkové intervaly bez "zneuzitia", by mu totiz boli pridelené prevádzkové intervaly v budúcom plánovacom období podla clánku 8 ods. 2 uvedeného nariadenia. Ak by to postacovalo na získanie prednosti, záväzky by predpokladali, ze nový úcastník trhu bude povazovaný za subjekt, ktorý má prednostné práva za predpokladu, ze vzdy vyuzíval prevádzkové intervaly podla nariadenia o prevádzkových intervaloch na konci doby vyuzívania. 244 V tejto súvislosti vsak Komisia v bode 83 vyjadrenia k zalobe bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, uvádza, ze zalobkyna nesprávne obmedzuje pôsobnost ustanovení týkajúcich sa "zneuzitia" uvedených v bode 1.13 konecných záväzkov na zásadu "vyuzitých alebo stratených prevádzkových intervalov". Zo samotného znenia bodu 1.13 konecných záväzkov totiz vyplýva, ze samotné dodrzanie tohto posledného uvedeného pravidla nestací na konstatovanie neexistencie "zneuzitia". 245 Po stvrté tvrdenie zalobkyne zalozené na údajnom "koherentnom systéme" nemôze uspiet. 246 V tejto súvislosti podla zalobkyne z bodov 1.1, 1.9, 1.10, 1.24, 1.26 a 1.27 konecných záväzkov vyplýva, ze tvoria koherentný systém, v ktorom sú prevádzkové intervaly sprístupnené novým úcastníkom trhu na úcely prevádzkovania kazdodennej frekvencie na trase medzi dotknutou dvojicou letísk v rámci limitu siedmich frekvencií za týzden. Noví úcastníci trhu musia z dôvodu "hlavných podmienok" svojej formálnej ponuky spresnit pocet frekvencií, a teda aj prevádzkové intervaly, ktoré chcú získat. Formálne ponuky sa posudzujú a prípadne zaradujú podla úcinnosti konkurencného tlaku, ktorý by bol vyvíjaný. V tejto súvislosti pocet pozadovaných frekvencií predstavuje kritérium posúdenia. Po pridelení prevádzkových intervalov na základe formálnej ponuky by nový úcastník trhu mal vyuzívat tieto prevádzkové intervaly spôsobom, ktorý je v súlade s ponukou pocas siestich po sebe nasledujúcich sezón, predtým, ako môze získat povolenie vyuzívat prevádzkové intervaly na trase medzi inou dvojicou miest na základe posúdenia, ci potenciálne nový úcastník trhu "riadne vyuzil" prevádzkové intervaly. 247 Treba uviest, ze argumentácia zalobkyne spocíva najmä vo vyvodení záverov na základe ustanovení upravujúcich ponuku nového úcastníka trhu a hodnotenia tejto ponuky na úcely výkladu pojmu "riadne vyuzitie" uvedeného v bode 1.10 konecných záväzkov, ktorý sa týka priznania prednostných práv. 248 Ako vsak správne uvádza Komisia, ustanovenia upravujúce ponuku nového úcastníka trhu a hodnotenie tejto ponuky sú relevantné pre priznanie opravných prevádzkových intervalov novému úcastníkovi trhu, ale zo systematického hladiska nemajú za úlohu stanovit podmienky, ktoré musí nový úcastník trhu splnit na priznanie prednostných práv. Z toho istého dôvodu zalobkyna nemôze zakladat svoje tvrdenie na hodnotení ponuky vedlajsieho úcastníka konania Komisiou a nezávislým monitorovacím správcom. 249 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze podla systematického výkladu predmetných ustanovení pojem "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.10 konecných záväzkov mozno chápat ako neexistenciu "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov. V dôsledku toho sa zalobkyni nepodarilo preukázat, ze systematický výklad, z ktorého vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí, bol v rozpore so vseobecnou struktúrou ustanovení konecných záväzkov. O výklade predmetných ustanovení s prihliadnutím na ich ciel a kontext 250 Podla bodov 54 az 57 napadnutého rozhodnutia priznanie prednostných práv má za ciel podnietit potenciálne nového úcastníka trhu na prevádzkovanie spojenia Londýn - Philadelphia. Na tento úcel je dôlezité, aby kritériá priznania prednostných práv boli jasné a overitelné a zabezpecili právnu istotu nového úcastníka trhu. Potrebnú právnu istotu vsak zabezpecuje len výklad, podla ktorého "riadne vyuzitie" je chápané v zmysle neexistencie "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 251 Zalobkyna spochybnuje tento výklad viacerými tvrdeniami. 252 Zalobkyna výkladu uplatnenému v napadnutom rozhodnutí vytýka najmä, ze neberie do úvahy ciel a kontext predmetných ustanovení. 253 Pokial ide po prvé o ciel predmetných ustanovení, vzhladom na ktorý sa má vykladat pojem "riadne vyuzitie", zalobkyna tvrdí, ze cielom konecných záväzkov je zabezpecit, aby sa opravné prevádzkové intervaly vyuzívali pocas siestich sezón doby vyuzívania tak, aby vyvolali maximálny konkurencný tlak, a teda co najviac mozných výhod pre spotrebitela, pricom sa v rámci mozností prevezme najmä kazdodenná sluzba, ktorú predtým zabezpecovala US Airways. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze ciel konecných záväzkov spocíva v odstránení vsetkých závazných pochybností vyvolaných fúziou. Výklad Komisie je teda nesprávny, kedze pripisuje prílis velký význam cielu, ktorým je väcsia atraktívnost prevádzkových intervalov. 254 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze záväzky predstavujú neoddelitelnú súcast rozhodnutia o povolení a musia sa vykladat vo svetle tohto rozhodnutia, ako bolo konstatované v bode 112 vyssie. 255 Ako vyplýva najmä z prvého odseku konecných záväzkov, zmluvné strany fúzie ich prijali, aby Komisii umoznili konstatovat, ze rozptýlili jej závazné pochybnosti, a vyhlásit tak fúziu za zlucitelnú s vnútorným trhom. 256 Ako totiz zalobkyna uznáva v bode 14 zaloby, Komisia sa domnievala, ze zápis prednostných práv bol nevyhnutný na odstránenie akýchkolvek závazných pochybností spôsobených fúziou. 257 V tejto súvislosti z bodu 179 rozhodnutia o povolení vyplýva, ze záväzky týkajúce sa prevádzkových intervalov sú pre Komisiu prijatelné len v rozsahu, v akom bolo dostatocne jasné, ze nový úcastník trhu by skutocne prevzal prevádzkové intervaly. 258 Deklarovaným cielom priznania prednostných práv teda bolo, ako to vyplýva z bodu 1.1 tlaciva RM z 30. júla 2013 a potvrdzuje to bod 181 rozhodnutia o povolení, zvýsit atraktívnost ponuky prevádzkových intervalov. 259 Okrem toho treba pripomenút, ze Komisia v bode 186 rozhodnutia o povolení dospela k záveru, ze najmä vzhladom na "údaje o pravdepodobnom a vcasnom vstupe" bol záväzok týkajúci sa prevádzkových intervalov "klúcovým prvkom pravdepodobného a vcasného vstupu na spojenie Londýn-Philadelphia". 260 Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 118 vyssie, Komisia musí byt schopná s istotou dospiet k záveru, ze bude mozné splnit záväzky. 261 Z toho vyplýva, ako sa uvádza v bode 55 napadnutého rozhodnutia, ze zahrnutie prednostných práv do konecných záväzkov malo za ciel podnietit nového úcastníka trhu, aby prevzal prevádzkové intervaly, aby tak bola dostatocne zabezpecená skutocnost, ze záväzky budú naozaj splnené. 262 Naopak, nemozno prijat tvrdenie zalobkyne týkajúce sa "maximálneho konkurencného tlaku", z ktorého najmä vyplýva, ze kazdodenná sluzba, ktorú predtým zabezpecovala US Airways, bude v co najväcsej moznej miere prevzatá. 263 Po prvé totiz tvrdenie zalozené na maximálnom konkurencnom tlaku nemá oporu v rozhodnutí o povolení, ako to vyplýva z vyssie vykonaného preskúmania. Hoci sa zalobkyna v tejto súvislosti opiera o body 180 a 186 rozhodnutia o povolení, stací konstatovat, ze samotné znenie týchto bodov nepodporuje jej tvrdenie. 264 Po druhé tvrdenie zalozené na maximálnom konkurencnom tlaku nemá oporu ani v ustanoveniach bodov 1.24 az 1.27 konecných záväzkov týkajúcich sa ponuky potenciálne nového úcastníka trhu a výberového konania, z ktorých podla zalobkyne vyplýva, ze subjektom, ktorý sa má vybrat, je subjekt, ktorý vyvinie najúcinnejsí konkurencný tlak. 265 V tejto súvislosti vsak stací uviest, ze v bode 248 vyssie bolo konstatované, ze ustanovenia upravujúce ponuku nového úcastníka trhu a hodnotenie tejto ponuky sú relevantné pre priznanie opravných prevádzkových intervalov novému úcastníkovi trhu, ale nemajú za ciel urcit podmienky, ktoré musí nový úcastník trhu splnit na úcely priznania prednostných práv. 266 Po tretie samotná povaha prednostných práv je nezlucitelná s tvrdením zalobkyne, podla ktorého treba pojem "riadne vyuzitie" vykladat tak, aby sa zabezpecil "maximálny konkurencný tlak". 267 Priznanie prednostných práv totiz znamená, ze nový úcastník trhu má moznost vyuzívat prevádzkové intervaly na ktoromkolvek letiskovom spojení po uplynutí obdobia prevádzkovania siestich sezón podla zdruzenia IATA. Za týchto podmienok zaradenie prednostných práv do konecných záväzkov nemôze sledovat ciel vytvorit maximálny konkurencný tlak na spojení Londýn - Philadelphia. 268 Po stvrté a v kazdom prípade treba poznamenat, ze Komisia má podla judikatúry pripomenutej v bodoch 119 a 120 vyssie sirokú mieru volnej úvahy pri posúdení, ci záväzky predstavujú priamu a dostatocnú odpoved, ktorá môze jasne rozptýlit akékolvek závazné pochybnosti. 269 Kedze sa teda Komisia pri výkone svojej volnej úvahy pri prijímaní rozhodnutia o povolení domnievala, ze vlozenie moznosti nadobudnút prednostné práva bolo nevyhnutné na zatraktívnenie prevádzkových intervalov na to, aby bol vstup konkurenta dostatocne pravdepodobný a aby záväzky mohli rozptýlit jej pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost fúzie s vnútorným trhom, zalobkyna nemôze nahradit toto posúdenie svojím vlastným posúdením, podla ktorého priznanie prevádzkových intervalov malo za ciel zabezpecit, aby potenciálne nový úcastník trhu vyvíjal maximálny konkurencný tlak na spojenie Londýn - Philadelphia. 270 To platí o to viac, ze zalobkyna nevytýka Komisii, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia vo svojom hodnotení, ktoré viedlo k rozhodnutiu o povolení. 271 Z toho vyplýva, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, ze moznost priznat prednostné práva sledovala ciel zatraktívnit prevádzkové intervaly. 272 Zalobkyna po druhé spochybnuje výklad Komisie uvedený v bode 57 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého treba na úcely zabezpecenia nevyhnutnej právnej istoty vykladat pojem "riadne vyuzitie" tak, ze sa týka neexistencie "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 273 Podla zalobkyne výklad pojmu "riadne vyuzitie" v tom zmysle, ze sa vztahuje na vyuzívanie "v súlade s ponukou" poskytuje novému úcastníkovi trhu väcsiu právnu istotu, pretoze on sám definuje podmienky svojej ponuky. Skutocnost, ze sa nový úcastník trhu odchýli od svojej ponuky, síce môze byt zdrojom neistoty, ale sám by bol za nu zodpovedný. 274 V tejto súvislosti treba po prvé zdôraznit dôlezitost právnej istoty pre nového úcastníka trhu. 275 Treba pripomenút, ze z bodu 125 vyssie vyplýva, ze znenie konecných záväzkov je relevantné aj pre tretie osoby, ktoré preberajú cinnosti úcastníkov koncentrácie, kedze podmienky prevzatia takýchto cinností sú vo velkej miere vymedzené záväzkami, ktoré tak majú význam pre ich obchodné rozhodnutia a môzu u nich vyvolat legitímne ocakávania. 276 Po druhé treba pripomenút, ze podla výkladu zastávaného zalobkynou pojem "riadne vyuzitie" zahrna volnú úvahu Komisie pri urcení, ci vyuzitie prevádzkových intervalov, ktoré nie je úplne "v súlade s ponukou", môze byt napriek tomu povazované za "riadne vyuzitie". 277 V zásade samotná existencia takejto volnej úvahy pri rozhodovaní o prednostných právach v prospech Komisie má za následok, ze priznanie týchto práv je pre nového úcastníka trhu menej predvídatelné, nez keby sa uplatnovali ustanovenia týkajúce sa "zneuzitia". To platí o to viac v prejednávanej veci, kedze konecné záväzky neobsahujú jasné a presné údaje, vzhladom na ktoré by sa táto volná úvaha mala vykonávat, s výnimkou ustanovení týkajúcich sa "zneuzitia", ktoré by podla zalobkyne nemali byt zohladnené. 278 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výklad Komisie, podla ktorého pojem "riadne vyuzitie" treba chápat ako neexistenciu "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov, je v súlade s cielom predmetných ustanovení. 279 Pokial ide po tretie o výklad vzhladom na kontext konecných záväzkov, treba po prvé uviest, ze v bode 124 vyssie bolo uvedené, ze tieto záväzky sa mali vykladat s prihliadnutím na nariadenie o prevádzkových intervaloch. 280 V tejto súvislosti je nesporné, ze vyuzívanie prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania pocas doby vyuzívania splnalo poziadavky stanovené v clánku 10 ods. 2 a 3 nariadenia o prevádzkových intervaloch s cielom zachovat prevádzkové intervaly. 281 Je pravda, ze skutocnost, ze vyuzívanie prevádzkových intervalov bolo v súlade s ustanoveniami clánku 10 ods. 2 a 3 nariadenia o prevádzkových intervaloch, nevyhnutne neznamená, ze ho treba povazovat za "riadne vyuzitie" v zmysle bodu 1.10 konecných záväzkov. Ako totiz uvádza zalobkyna, ciel sledovaný ustanoveniami clánku 10 ods. 2 a 3 nariadenia o prevádzkových intervaloch sleduje vlastný ciel, ktorý nemozno zamienat s cielom sledovaným priznaním prednostných práv. 282 Výklad obhajovaný zalobkynou sa vsak odchyluje od relevantných ustanovení právnej úpravy Únie v tejto oblasti. 283 V rozsahu, v akom ustanovenia clánku 10 ods. 2 a 3 nariadenia o prevádzkových intervaloch predstavujú referencný právny rámec v Únii, bolo mozné ocakávat, ze ak by sa podmienky priznania prednostných práv odchýlili od tohto rámca, vyplývalo by to jasne zo znenia konecných záväzkov. Ako vsak vyplýva z vyssie vykonaného preskúmania, v prejednávanej veci to tak nie je. Výklad zastávaný zalobkynou je totiz v podstate zalozený na formulácii "v súlade s ponukou" uvedenej v bode 1.9 konecných záväzkov, ktorý predstavuje, ako sa konstatuje v bode 200 vyssie, len "drobnú jazykovú odchýlku". 284 Zalobkyna po druhé zdôraznuje rozsah nedostatocného vyuzívania prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania, ktorý je podla nej bezprecedentný, a tvrdí, ze je nepredstavitelné, aby sa vedlajsí úcastník konania mohol vzhladom na toto neodôvodnené nedostatocné vyuzívanie domáhat priznania prednostných práv. 285 Okrem toho zalobkyna tvrdí, ze podla jej výpoctov a ak by bol správny výklad Komisie, mohol vedlajsí úcastník konania vyuzit prevádzkové intervaly iba na 65 % a aj tak sa domáhat priznania prednostných práv, co ohrozuje ciele konecných záväzkov, co preukazuje, ze výklad Komisie je nesprávny. 286 V tejto súvislosti z tabuliek predlozených zalobkynou v bode 42 zaloby vyplýva, ze nedostatocné vyuzívanie pocas doby vyuzívania vyplýva najmä zo skutocnosti, ze vedlajsí úcastník konania vrátil 389 prevádzkových intervalov koordinátorovi pred uplynutím lehoty na vrátenie, zatial co z dôvodu zrusenia letov nebolo vyuzitých iba 81 prevádzkových intervalov. 287 Okrem toho z týchto tabuliek vyplýva, ze vyuzívanie prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania, okrem vrátených prevádzkových intervalov, dosahovalo pocas doby vyuzívania úroven pohybujúcu sa medzi 92 % a 100 %. 288 Z toho vyplýva, ze rozsah nedostatocného vyuzívania namietaného zalobkynou vyplýva najmä zo skutocnosti, ze vedlajsí úcastník konania vyuzil moznost poskytnutú v clánku 10 ods. 3 nariadenia o prevádzkových intervaloch vrátit prevádzkové intervaly koordinátorovi pred uplynutím lehoty na ich vrátenie, co malo za následok, ze vrátené prevádzkové intervaly neboli zohladnené pri výpocte prevádzkovej miery vo výske 80 % v súlade s pravidlom stanoveným v clánku 10 ods. 2 uvedeného nariadenia. 289 V prejednávanej veci vsak nevzniká otázka, ci odkaz uvedený v bode 1.13 konecných záväzkov na zásadu "vyuzitých alebo stratených prevádzkových intervalov" clánku 10 ods. 2 nariadenia o prevádzkových intervaloch treba vykladat tak, ze implicitne odkazuje aj na clánok 10 ods. 3 uvedeného nariadenia. 290 Zalobkyna totiz pred Vseobecným súdom nespochybnuje napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom uplatnuje clánok 10 ods. 3 nariadenia o prevádzkových intervaloch, aby vo svojom bode 83 dospel k záveru, ze vrátené prevádzkové intervaly sa nemajú zohladnit pri uplatnovaní zásady "vyuzité alebo stratené prevádzkové intervaly" a prahovej hodnoty vo výske 80 % vyplývajúcej z clánku 10 ods. 2 toho istého nariadenia. Zalobkyna v bode 7 repliky výslovne uznala, ze vedlajsí úcastník konania sa nedopustil "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 291 V kazdom prípade tvrdenie zalobkyne zalozené na skutocnosti, ze aj vyuzívanie prevádzkových intervalov vo výske iba 65 % by vedlajsiemu úcastníkovi konania umoznilo získat prednostné práva, je hypotetické. Z tabuliek poskytnutých zalobkynou totiz vyplýva, ze miera prevádzky prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania, aj pri zohladnení tak vrátených prevádzkových intervalov, ako aj nevyuzitých prevádzkových intervalov z dôvodu zrusenia letov, sa pocas siestich sezón podla zdruzenia IATA pohybovala v rozpätí medzi 76,4 % a 81 %. Za týchto podmienok vsak na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, nemozno prijat záver, ze ciele konecných záväzkov boli ohrozené. 292 Vzhladom na vyssie uvedené je výklad prijatý v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého treba pojem "riadne vyuzitie" chápat ako neexistenciu "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov, podporený cielom dotknutých ustanovení a ich kontextom. Záver Vseobecného súdu 293 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výklad Komisie v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého treba pojem "riadne vyuzitie" uvedený v bode 1.9 konecných záväzkov vykladat v tom zmysle, ze sa týka neexistencie "zneuzitia" (misuse) v zmysle bodu 1.13 uvedených záväzkov, nie je nesprávny a potvrdzuje ho doslovný a systematický výklad predmetných ustanovení, ako aj výklad zohladnujúci tlacivo RM, ako aj ciel dotknutých ustanovení a ich kontext. 294 Kedze zalobkyna nespochybnuje záver vyvodený v bodoch 77, 86 a 90 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého vyuzívanie prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania nepredstavuje "zneuzitie" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov, treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked vedlajsiemu úcastníkovi konania priznala prednostné práva, takze zalobu treba zamietnut. 295 Za týchto okolností tvrdenia zalobkyne, ktoré neboli preskúmané v rámci vyssie vykonaného preskúmania a ktoré odporujú úvahám Komisie uvedeným v bodoch 58 az 65 napadnutého rozhodnutia, ktorými Komisia odmieta výklad zastávaný zalobkynou, smerujú proti doplnujúcim dôvodom uvedeného rozhodnutia, a sú teda neúcinné. Nie je preto potrebné preskúmat ich dôvodnost. 296 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod treba zamietnut. O druhom zalobnom dôvode 297 Svojím druhým zalobným dôvodom, ktorý sa delí na styri casti, zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila vsetky skutocnosti relevantné na priznanie prednostných práv. V tejto súvislosti vytýka Komisii, ze opomenula posúdit rentabilitu sluzieb poskytovaných vedlajsím úcastníkom konania vo vztahu k hodnote pridelených prevádzkových intervalov (prvá cast), vplyv skutocnosti, ze vedlajsí úcastník konania nepoziadal o uzavretie osobitnej dohody o kvótach (druhá cast), stupen nevyuzívania prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania vo vztahu k iným veciam v Únii týkajúcim sa záväzkov predlozených leteckými spolocnostami (tretia cast) a nárast efektívnosti, ktorý zalobkyna preukázala (stvrtá cast). 298 Komisia sa domnieva, ze druhý zalobný dôvod je neúcinný. 299 V tejto súvislosti treba uviest, ze z bodu 148 zaloby vyplýva, ze zalobkyna "uvádza tento zalobný dôvod dodatocne a/alebo subsidiárne na podporu zrusenia napadnutého rozhodnutia, najmä ak Vseobecný súd konstatuje, ze je potrebné zohladnit osobitné správanie [vedlajsieho úcastníka konania] pri posudzovaní 'riadneho vyuzitia`, vrátane podmienok, ktoré musí [vedlajsí úcastník konania] splnit, aby mu Komisia priznala prednostné práva". 300 Okrem toho z bodu 7 repliky vyplýva, ze zalobkyna výslovne uznala, ze vedlajsí úcastník konania "nezneuzíval" prevádzkové intervaly v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov a "potvrdzuje, ze je potrebné zamietnut jej zalobu, ak by sa Vseobecný súd domnieval, ze Komisia sa dôvodne domnievala, ze jediná analýza, ktorá sa vyzaduje na schválenie prednostných práv, spocíva v overení, ci sa [vedlajsí úcastník konania] nedopustil 'zneuzitia` v zmysle bodu 1.13 záväzkov". 301 Vzhladom na to, ze podla preskúmania vykonaného v rámci prvého zalobného dôvodu treba pojem "riadne vyuzitie" vykladat tak, ze sa týka neexistencie "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov, nie je potrebné skúmat dôvodnost skutocností uvedených na podporu druhého zalobného dôvodu. 302 Okrem toho preskúmanie rôznych skutocností uvádzaných zalobkynou v rámci jej druhého zalobného dôvodu, a to rentability sluzieb poskytovaných vedlajsím úcastníkom konania vo vztahu k hodnote pridelených prevádzkových intervalov, vplyvu skutocnosti, ze vedlajsí úcastník konania nepoziadal o uzavretie osobitnej dohody o kvótach, stupna nevyuzívania prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania s prihliadnutím na iné veci v Únii, ktoré sa týkajú záväzkov predlozených leteckými spolocnostami, a napokon nárastu efektívnosti preukázaného zalobkynou, nie je relevantné pre posúdenie existencie "zneuzitia" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov. 303 Z uvedeného vyplýva, ze druhý zalobný dôvod treba zamietnut. O tretej casti návrhov zalobkyne 304 Zalobkyna v zalobe navrhuje, aby Vseobecný súd prijal "akékolvek iné vhodné rozhodnutie so zretelom na okolnosti veci". 305 Okrem toho zalobkyna navrhuje, aby bola Komisia vyzvaná na predlozenie viacerých dokumentov. 306 Následne zalobkyna vzala spät cast svojej ziadosti o predlozenie dokumentov, pricom trvala na casti svojej ziadosti o predlozenie dokumentov, ktorá sa týkala formálnej ponuky vedlajsieho úcastníka konania z 9. októbra 2014 týkajúcej sa opravných prevádzkových intervalov, správy monitorovacieho správcu z 23. októbra 2014, ktorou sa hodnotí formálna ponuka vedlajsieho úcastníka konania týkajúca sa opravných prevádzkových intervalov, dôvernej verzie rozhodnutia o pridelení prevádzkových intervalov a dôverných verzií správ monitorovacieho správcu o súlade ukoncenia sezóny pre sest sezón zodpovedajúcich dobe vyuzívania, vrátane správy monitorovacieho správcu o prednosti. 307 Vedlajsí úcastník konania predlozil vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania podnikatelský plán, ktorý bol súcastou jeho ponuky. Kedze zalobkyna vo svojich pripomienkach k tomuto vyjadreniu neopakuje svoj návrh na predlozenie celej ponuky, ale konstatuje, ze vedlajsí úcastník konania "predlozil ponuku a podnikatelský plán", je potrebné konstatovat, ze zalobkyna vzala spät svoju poziadavku na predlozenie ponuky vedlajsieho úcastníka konania. 308 Opatrením na zabezpecenie priebehu konania Vseobecný súd poziadal Komisiu, aby predlozila dokumenty, ktoré zalobkyna este pozadovala, s výnimkou "dôverných verzií správ monitorovacieho správcu o súlade ukoncenia sezóny pre sest sezón zodpovedajúcich dobe vyuzívania". 309 Pokial totiz ide o tieto posledné uvedené dokumenty, treba pripomenút, ze prinálezí Vseobecnému súdu, aby posúdil uzitocnost opatrení na zabezpecenie priebehu konania a dôkazných prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. marca 2015, Deutsche Börse/Komisia, [37]T-175/12, neuverejnený, [38]EU:T:2015:148, bod [39]417 a citovanú judikatúru). 310 Kedze z vykonaného preskúmania vyplýva, ze na úcely priznania prednostných práv treba posúdit, ci vyuzívanie prevádzkových intervalov vedlajsím úcastníkom konania nepredstavuje "zneuzitie" v zmysle bodu 1.13 konecných záväzkov a ze medzi úcastníkmi konania je nesporné, ze to tak nie je, predlozenie "správ monitorovacieho správcu o súlade ukoncenia sezóny" nie je pre vyriesenie sporu uzitocné. 311 V rozsahu, v akom sa tretia cast zalobných návrhov týka opatrení na zabezpecenie priebehu konania nariadených Vseobecným súdom, ju treba zamietnut. 312 Ak by sa naopak tretia cast zalobných návrhov mala vykladat ako návrh smerujúci k tomu, aby Vseobecný súd ulozil Komisii príkazy, musela by byt vyhlásená za neprípustnú. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry do právomoci súdu Únie nepatrí, aby v rámci preskúmania zákonnosti, ktorú vykonáva, dával institúciám Únie príkazy alebo ich nahrádzal. Dotknutá institúcia je na základe clánku 266 ZFEÚ povinná prijat opatrenia, ktoré vyzaduje výkon rozsudku vyhláseného v rámci zaloby o neplatnost (pozri rozsudok z 10. novembra 2017, Icap a i./Komisia, [40]T-180/15, [41]EU:T:2017:795, bod [42]35 a citovanú judikatúru). 313 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobu treba zamietnut v celom rozsahu. O trovách 314 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozhodnút, ze vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 315 Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech a vedlajsí úcastník konania nepodal návrh týkajúci sa trov konania, je opodstatnené ulozit zalobkyni povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania vynalozené Komisiou, zatial co vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. American Airlines, Inc. znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia. 3. Delta Air Lines, Inc. znása svoje vlastné trovy konania. Kanninen Jaeger Pól/torak Porchia Stancu Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2020. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Rozhodnutie o povolení fúzie a záväzky Konecné záväzky Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode O doslovnom výklade predmetných ustanovení O zásadách výkladu formulácie "v súlade s ponukou" O výklade predmetných ustanovení s prihliadnutím na údaje tlaciva RM O systematickom výklade predmetných ustanovení O výklade predmetných ustanovení s prihliadnutím na ich ciel a kontext Záver Vseobecného súdu O druhom zalobnom dôvode O tretej casti návrhov zalobkyne O trovách __________________________________________________________________ ( [43]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXRsiiRJ/L85672-872TMP.html#t-ECR_62018TJ0430_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:161:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:201:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:279:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:014:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:014:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A289&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A289 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A289&anchor=#point40 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A429&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A429 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A429&anchor=#point51 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:267:TOC 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point290 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point291 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point292 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point293 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point294 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point295 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A283&anchor=#point297 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A148&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A148 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A148&anchor=#point417 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A795&anchor=#point35 43. file:///tmp/lynxXXXXRsiiRJ/L85672-872TMP.html#c-ECR_62018TJ0430_SK_01-E0001