ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (deviata rozsírená komora) z 29. septembra 2021 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Kartely - Trh hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP - Koordinácia cien v rámci celého EHP - Pokuty - Ciastocné oslobodenie od pokuty - Bod 26 oznámenia o spolupráci z roku 2006 - Znízenie pokuty - Bod 37 usmernení k metóde stanovovania výsky pokút z roku 2006 - Horná hranica 10 % obratu - Neobmedzená právomoc" Vo veci T-344/18, Rubycon Corp., so sídlom v Ine (Japonsko), Rubycon Holdings Co. Ltd, so sídlom v Ine, v zastúpení: J. Rivas Andrés a A. Federle, advokáti, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: B. Ernst, L. Wildpanner a F. van Schaik, splnomocnené zástupkyne, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na jednej strane zrusenie rozhodnutia Komisie C(2018) 1768 final z 21. marca 2018 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.40136 - Kondenzátory) v rozsahu, v akom sa týka zalobkýn, a na druhej strane znízenie pokút, ktoré im boli ulozené, VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora), v zlození: predsednícka komory M. J. Costeira (spravodajkyna), sudcovia D. Gratsias, M. Kanceva, B. Berke a T. Perisin, tajomník: E. Artemiou, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní, ktoré sa konalo 21. októbra 2020, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Zalobkyne a dotknuté odvetvie 1 Zalobkyne, Rubycon Corp. (dalej len "zalobkyna v prvom rade") a Rubycon Holdings Co. Ltd (dalej len "zalobkyna v druhom rade"), sú spolocnosti so sídlom v Japonsku. Zalobkyna v prvom rade vyrába a predáva hliníkové elektrolytické kondenzátory. Od 1. februára 2007 zalobkyna v druhom rade vlastní 100 % základného imania zalobkyne v prvom rade. 2 Predmetné porusenie sa týka hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov. Kondenzátory sú elektrické komponenty, ktoré v elektrickom poli uskladnujú energiu elektrostatickým spôsobom. Elektrolytické kondenzátory sa pouzívajú takmer vo vsetkých elektronických výrobkoch, ako sú osobné pocítace, tablety, telefóny, klimatizácie, chladnicky, pracky, automobilové výrobky a priemyselné prístroje. Klientela je teda velmi rozmanitá. Elektrolytické kondenzátory, presnejsie hliníkové a tantalové elektrolytické kondenzátory, sú výrobkami, ktorých cena predstavuje dôlezitý konkurencný parameter. B. Správne konanie 3 Dna 4. októbra 2013 spolocnost Panasonic a jej dcérske spolocnosti podali na Európsku komisiu ziadost o zapísanie do poradia ziadatelov o oslobodenie od pokuty podla bodov 14 a 15 oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([3]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17, dalej len "oznámenie o spolupráci z roku 2006"), pricom poskytli informácie o existencii údajného porusenia v odvetví elektrolytických kondenzátorov. 4 Dna 28. marca 2014 Komisia na základe clánku 18 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) poziadala o informácie viacero podnikov pôsobiacich v odvetví elektrolytických kondenzátorov, najmä zalobkyne. 5 Dna 26. mája 2014 zalobkyne predlozili Komisii ziadost o znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci z roku 2006. 6 Dna 4. novembra 2015 Komisia prijala oznámenie o výhradách, ktoré adresovala zalobkyniam. Zalobkyne na oznámenie o výhradách neodpovedali. 7 Adresáti oznámenia o výhradách vrátane zalobkýn boli vypocutí Komisiou na vypocutí, ktoré sa konalo od 12. do 14. septembra 2016. C. Napadnuté rozhodnutie 8 Dna 21. marca 2018 Komisia prijala rozhodnutie C(2018) 1768 final týkajúce sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.40136 - Kondenzátory) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 1. Porusenie 9 Napadnutým rozhodnutím Komisia konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) v odvetví elektrolytických kondenzátorov, na ktorom sa podielalo devät podnikov alebo skupín podnikov, a to konkrétne spolocnosti Elna, Hitachi AIC, Holy Stone, Matsuo, NEC Tokin, Nichicon, Nippon Chemi-Con, Sanyo (spolocne oznacujúca spolocnosti Sanyo a Panasonic), a zalobkyne (dalej spolocne len "úcastníci kartelu") (odôvodnenie 1 a clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 10 Komisia v podstate uviedla, ze predmetné porusenie prebiehalo od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 na celom území EHP a spocívalo v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom bola koordinácia cenovej politiky, pokial ide o dodávky hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (odôvodnenie 1 napadnutého rozhodnutia). 11 Kartel bol organizovaný najmä prostredníctvom mnohostranných stretnutí, ktoré sa spravidla konali v Japonsku kazdý mesiac alebo kazdý druhý mesiac, na úrovni vedúcich pracovníkov predaja a kazdých sest mesiacov na úrovni riadiacich pracovníkov, vrátane statutárov (odôvodnenia 63, 68 a 738 napadnutého rozhodnutia). 12 Mnohostranné stretnutia sa najprv organizovali v rokoch 1998 az 2003 pod názvom "skupina elektrolytických kondenzátorov" alebo "konferencia elektrolytických kondenzátorov" (dalej len "stretnutia ECC"). Následne sa v rokoch 2003 az 2005 organizovali pod názvom "konferencia hliník-tantal", "skupina hliníkových alebo tantalových kondenzátorov" alebo "stretnutia ATC". Napokon v rokoch 2005 az 2012 boli organizované pod názvom "skupina pre stúdium trhu" alebo "marketingová skupina" (dalej len "stretnutia MK"). Súbezne so stretnutiami MK a na ich doplnenie boli v rokoch 2006 az 2008 organizované stretnutia "zvýsenie nákladov" alebo "zvýsenie kondenzátorov" (dalej len "stretnutia CUP") (odôvodnenie 69 napadnutého rozhodnutia). 13 Okrem týchto mnohostranných stretnutí mali úcastníci kartelu podla potreby aj dvojstranné a trojstranné kontakty ad hoc (odôvodnenia 63, 75 a 739 napadnutého rozhodnutia) (dalej spolu "protisútazné výmeny informácií"). 14 V rámci protisútazných výmen informácií si úcastníci kartelu v podstate vymienali informácie o uplatnovaných a budúcich cenách, o budúcich znízeniach cien a rozpätiach týchto znízení, o ponuke a dopyte vrátane budúcej ponuky a dopytu a v niektorých prípadoch uzatvárali a dodrziavali dohody o cenách (odôvodnenia 62, 715, 732 a 741 napadnutého rozhodnutia). 15 Komisia sa domnievala, ze správanie úcastníkov kartelu predstavovalo formu dohody a/alebo zosúladeného postupu, ktorého úcelom bol spolocný ciel, a to zabránit hospodárskej sútazi prostredníctvom cien a koordinovat ich budúce správanie v súvislosti s predajom elektrolytických kondenzátorov, znizujúc týmto spôsobom neistotu na trhu (odôvodnenia 726 a 731 napadnutého rozhodnutia). 16 Komisia dospela k záveru, ze toto správanie malo jediný protisútazný ciel (odôvodnenie 743 napadnutého rozhodnutia). 2. Zodpovednost zalobkýn 17 Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne v prvom rade z dôvodu jej priamej úcasti na karteli od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 [odôvodnenie 961 a clánok 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia]. 18 Okrem toho Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne v druhom rade v jej postavení materskej spolocnosti, ktorá vlastnila celé základné imanie zalobkyne v prvom rade v období od 1. februára 2007 do 23. apríla 2012 [odôvodnenia 962 a 963 a clánok 1 písm. h) napadnutého rozhodnutia]. 3. Pokuty ulozené zalobkyniam 19 Clánok 2 písm. k) a l) napadnutého rozhodnutia ukladá na jednej strane zalobkyni v prvom rade pokutu vo výske 27718000 eur "spolocne a nerozdielne" so zalobkynou v druhom rade a na druhej strane pokutu vo výske 706000 eur zalobkyni v prvom rade. 4. Stanovovanie výsky pokút 20 Na úcel stanovenia výsky pokút Komisia postupovala podla metodológie uvedenej v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([5]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2, dalej len "usmernenia z roku 2006") (odôvodnenie 980 napadnutého rozhodnutia). 21 Po prvé pri stanovení základnej výsky pokút ulozených zalobkyniam Komisia v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 zohladnila hodnotu predaja pocas posledného celého roku úcasti na porusení (odôvodnenie 989 napadnutého rozhodnutia). 22 Komisia vypocítala hodnotu predajov na základe predajov hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov fakturovaných zákazníkom so sídlom v EHP (odôvodnenie 990 napadnutého rozhodnutia). 23 Okrem toho Komisia vypocítala relevantnú hodnotu predaja oddelene pre obe kategórie výrobkov, a to hliníkové elektrolytické kondenzátory a tantalové elektrolytické kondenzátory, a uplatnila na ne rôzne násobiace koeficienty v závislosti od dlzky trvania (odôvodnenie 991 napadnutého rozhodnutia). 24 Komisia stanovila cast hodnoty predaja, ktorá sa má zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia, na 16 %. V tejto súvislosti sa domnievala, ze horizontálne "dohody" o cenovej koordinácii patria svojou povahou medzi najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP a ze kartel sa vztahoval na celé územie EHP (odôvodnenia 1001 az 1003 napadnutého rozhodnutia). 25 Okrem toho Komisia uplatnila dodatocnú sumu 16 % na základe bodu 25 usmernení z roku 2006, aby sa uistila o dostatocne odstrasujúcom charaktere ulozenej pokuty (odôvodnenie 1009 napadnutého rozhodnutia). 26 Pokial ide dalej o násobný koeficient týkajúci sa dlzky trvania porusenia, Komisia na základe bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 priznala zalobkyni v prvom rade ciastocné oslobodenie od pokuty za dlzku trvania porusenia zodpovedajúcu obdobiu porusenia od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003, z dôvodu, ze predlozila presvedcivé dôkazy na preukázanie dodatocných skutocností predlzujúcich trvanie porusenia v tomto období (pozri odôvodnenie 1087 napadnutého rozhodnutia). 27 Komisia tak v prípade zalobkyne v prvom rade pouzila násobný koeficient 8,65 zodpovedajúci obdobiu od 29. augusta 2003 do 23. apríla 2012 a bez toho, aby zohladnila obdobie od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003 (pozri bod 26 vyssie). Pokial ide o zalobkynu v druhom rade, Komisia stanovila násobiaci koeficient na 5,22 zodpovedajúci obdobiu od 1. februára 2007 do 23. apríla 2012 (odôvodnenie 1007, tabulka 1 a poznámka pod ciarou c. 1658 napadnutého rozhodnutia). 28 Komisia tak stanovila základnú výsku pokuty pre zalobkynu v prvom rade na 61434000 eur a základnú výsku pokuty pre zalobkynu v druhom rade na 39598000 eur (odôvodnenie 1010 napadnutého rozhodnutia). 29 Po druhé, pokial ide o úpravy základnej výsky pokút, Komisia najprv odmietla priznat zalobkyniam dodatocné znízenie pokuty na základe bodu 37 usmernení z roku 2006 (odôvodnenia 1052 a 1053 napadnutého rozhodnutia). 30 Navyse Komisia voci zalobkyniam neuplatnila existenciu nijakej pritazujúcej alebo polahcujúcej okolnosti (odôvodnenie 1054 napadnutého rozhodnutia). 31 V nadväznosti na to Komisia uplatnila hornú hranicu 10 % celkového obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 (odôvodnenia 1057 a 1058 napadnutého rozhodnutia). 32 Napokon po uplatnení uvedenej hornej hranice 10 % Komisia priznala zalobkyniam na základe bodu 26 prvého odseku druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2006 znízenie pokuty, ktorá by im bola inak ulozená, o 30 %, kedze sa domnievala, ze boli druhým podnikom, ktorý poskytol dôkazy so znacnou pridanou hodnotou (odôvodnenia 1082 a 1083 napadnutého rozhodnutia). 33 Okrem toho Komisia odmietla priznat zalobkyniam ciastocné oslobodenie od pokuty v súvislosti so závaznostou porusenia podla uvedeného bodu 26 tretieho odseku z dôvodu, ze dôkazy, ktoré jej predlozili, jej neumoznili preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré by zvýsili váznost porusenia (odôvodnenia 1093 az 1096 napadnutého rozhodnutia). 34 Komisia v dôsledku toho stanovila celkovú výsku pokút ulozených zalobkyniam na 28424000 eur (odôvodnenie 1139 napadnutého rozhodnutia). [omissis] II. Konanie a návrhy úcastníkov 36 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 4. júna 2018 podali zalobkyne zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 37 Dna 27. septembra 2018 dorucila Komisia kancelárii Vseobecného súdu svoje vyjadrenie. 38 Replika bola dorucená do kancelárie Vseobecného súdu 21. novembra 2018 a duplika 29. januára 2019. 39 Vseobecný súd podla clánku 28 svojho rokovacieho poriadku na návrh druhej komory rozhodol o postúpení veci rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 40 Kedze sa zmenilo zlozenie komôr Vseobecného súdu, podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola sudkyna spravodajkyna pridelená k deviatej rozsírenej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 41 Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd (deviata rozsírená komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil úcastníkom konania písomné otázky, na ktoré ich vyzval odpovedat na pojednávaní. 42 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na písomné a ústne otázky, ktoré im polozil Vseobecný súd, boli vypocuté na pojednávaní 21. októbra 2020. 43 Po tom, co sudca Berke dna 1. augusta 2021 zomrel, traja sudcovia, ktorých podpisy sú na tomto rozsudku, pokracovali v rozhodovaní v súlade s clánkom 22 a clánkom 24 ods. 1 rokovacieho poriadku. 44 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ich týka, a najmä zrusil clánok 1 písm. h), clánok 2 písm. k) a l) a clánok 4 napadnutého rozhodnutia, - znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 45 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. III. Právny rámec [omissis] B. O veci samej 53 Zalobkyne uvádzajú dva zalobné dôvody na podporu svojich návrhov, ktorými sa domáhajú zrusenia pokút, ktoré im boli ulozené, ako aj svojich návrhov smerujúcich k znízeniu týchto pokút. Prvý zalobný dôvod sa týka odmietnutia Komisie priznat zalobkyniam ciastocné oslobodenie od pokuty z dôvodu dôkazov, ktoré predlozili, týkajúcich sa dodatocných skutocností zvysujúcich váznost porusenia. Druhý zalobný dôvod sa týka odmietnutia Komisie odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 a priznat znízenie pokuty podla bodu 37 týchto usmernení. 1. O návrhoch na zrusenie napadnutého rozhodnutia [omissis] a) O prvom zalobnom dôvode týkajúcom sa zamietnutia Komisie priznat zalobkyniam ciastocné oslobodenie od pokuty z dôvodu dôkazov, ktoré predlozili, týkajúcich sa dodatocných skutocností zvysujúcich váznost porusenia 59 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne v podstate tvrdia, ze Komisia pochybila, ked im odmietla priznat ciastocné oslobodenie od pokuty na základe bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006, kedze dôkazy, ktoré predlozili v súvislosti so stretnutiami ECC a CUP, umoznili Komisii zvýsit váznost porusenia. [omissis] 2) O druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení pri uplatnení bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 [omissis] i) O prvej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia konstatovala zodpovednost zalobkýn za ich úcast na stretnutiach ECC a na stretnutiach CUP 78 Zalobkyne tvrdia, ze Komisia nesprávne pouzila dôkazy, ktoré predlozili, pokial ide o stretnutia CUP a stretnutia ECC, aby ich povazovala za zodpovedné za vsetky zlozky porusenia, vrátane týchto stretnutí. Zalobkyne totiz ako prvé predlozili dôkazy týkajúce sa stretnutí CUP, ktorých existencia nebola Komisii az do tohto dátumu známa. Okrem toho zalobkyne boli jedinými, kto poskytli dôkazy týkajúce sa stretnutí ECC. 79 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 80 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze Komisia na jednej strane konstatovala zodpovednost zalobkyne v prvom rade z dôvodu jej priamej úcasti na karteli od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012 a zalobkyne v druhom rade ako materskej spolocnosti zalobkyne v prvom rade za obdobie od 1. februára 2007 do 23. apríla 2012 (pozri body 17 a 18 vyssie). 81 Na jednej strane Komisia zastávala názor, ze zalobkyne boli jediné, kto predlozil dôkazy týkajúce sa protisútazných výmen informácií, ku ktorým dochádzalo od roku 1998 do roku 2004, s výnimkou jednej výmeny informácií, ku ktorej doslo pocas roku 2003, a ze tieto dôkazy jej umoznili predlzit trvanie porusenia na obdobie od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003 (odôvodnenie 1080 a poznámky pod ciarou c. 1708 a 1709 napadnutého rozhodnutia). 82 Okrem toho sa Komisia domnievala, ze zalobkyne ako prvé poskytli dôkazy týkajúce sa stretnutí CUP (odôvodnenia 1080 a 1096 a poznámka pod ciarou c. 1710 napadnutého rozhodnutia) a ze tieto dôkazy jej umoznili odhalit dalsí funkcný aspekt kartelu, a to existenciu, povahu a obsah stretnutí CUP organizovaných v rokoch 2006 az 2008 (odôvodnenie 1080 a poznámka pod ciarou c. 1710 napadnutého rozhodnutia). 83 V nadväznosti na tieto úvahy Komisia na jednej strane priznala zalobkyni v prvom rade ciastocné oslobodenie od pokuty na základe bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 za obdobie od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003. Hoci totiz Komisia konstatovala zodpovednost zalobkyne v prvom rade z dôvodu jej priamej úcasti na karteli v období od 26. júna 1998 do 23. apríla 2012, pri stanovení násobiaceho koeficientu pre dlzku trvania úcasti na porusení nezobrala do úvahy obdobie od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003 (pozri body 17 a 26 vyssie). 84 Komisia sa tak domnievala, ze obdobie zodpovedajúce tomuto ciastocnému oslobodeniu od pokuty, priznanému v súvislosti s trvaním porusenia, zahrnalo obdobie, pocas ktorého sa konali vsetky stretnutia ECC, s výnimkou stretnutia zo 7. novembra 2003 (pozri odôvodnenia 78 a 80 a poznámkou pod ciarou c. 128 napadnutého rozhodnutia, ako aj body 12 a 26 vyssie). 85 Na druhej strane sa Komisia domnievala, ze dôkazy predlozené zalobkynami, ktoré sa týkali stretnutí ECC a stretnutí CUP, jej neumoznili preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré by zvýsili váznost porusenia. V dôsledku toho Komisia odmietla priznat zalobkyniam ciastocné oslobodenie od pokuty v súvislosti so závaznostou porusenia podla bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 (pozri bod 33 vyssie). 86 Okrem toho sa Komisia v závislosti od vsetkých dôkazov poskytnutých zalobkynami domnievala, ze ich treba povazovat za druhý podnik, ktorý poskytol znacnú pridanú hodnotu (odôvodnenia 1082 a 1083 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia priznala zalobkyniam znízenie pokuty, ktorá by im inak bola ulozená, o 30 % v súlade s bodom 26 prvým odsekom druhou zarázkou oznámenia o spolupráci z roku 2006 (pozri bod 32 vyssie). 87 V tomto kontexte treba uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, sa Komisia nedopustila pochybenia, ked ich povazovala za zodpovedné za porusenie, ako je uvedené v bode 80 vyssie. 88 Ciastocné oslobodenie od pokuty stanovené v bode 26 tretom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 sa totiz týka len výsky pokuty. Ako bolo pripomenuté v bode 75 vyssie, ak sú splnené podmienky na priznanie uvedeného ciastocného oslobodenia od pokuty, jediným dôsledkom, ktorý z toho vyplýva, je, ze Komisia sa pri urcení závaznosti alebo dlzky trvania porusenia ziadatela o zhovievavost nemôze opierat o predmetné dôkazy. Inak povedané, v takom prípade Komisia nezohladnuje tieto skutocnosti pri stanovení výsky pokuty. 89 Ciastocné oslobodenie od pokuty stanovené v bode 26 tretom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 teda nemá nijaký vplyv na rozsah zodpovednosti za porusenie konstatované vo vztahu k podnikom pozívajúcim takéto oslobodenie. [omissis] 91 Prvá výhrada druhej casti prvého zalobného dôvodu zalozená na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia konstatovala zodpovednost zalobkýn za ich úcast na stretnutiach ECC a na stretnutiach CUP, sa teda musí zamietnut. ii) O druhej výhrade zalozenej na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Komisia dospela k záveru, ze dôkazy predlozené zalobkynami nemali vplyv na závaznost porusenia 92 Zalobkyne spochybnujú záver Komisie uvedený v odôvodneniach 1094 a 1096 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého dôkazy, ktoré predlozili, týkajúce sa stretnutí ECC a stretnutí CUP, nemali vplyv na závaznost porusenia. Podla zalobkýn tieto dôkazy umoznili preukázat, ze porusenie sa vztahovalo aj na dohody v oblasti cien, a teda sa neobmedzovalo na diskusie týkajúce sa informácií o cenách a o ponuke a dopyte. Tieto dôkazy navyse preukazujú existenciu mechanizmu varovania a mechanizmu dohladu, ktoré boli urcené na zabezpecenie dodrziavania dohôd v oblasti cien podnikmi. Tieto dôkazy boli preto rozhodujúce na zvýsenie váznosti porusenia. Na podporu svojho stanoviska sa zalobkyne odvolávajú na rozsudky z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([6]C-603/13 P, [7]EU:C:2016:38), a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia ([8]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, [9]EU:T:2007:115). 93 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. 94 Ako bolo pripomenuté v bodoch 73 a 74 vyssie, priznanie ciastocného oslobodenia od pokuty stanoveného v bode 26 tretom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyzaduje, aby boli splnené viaceré podmienky, a to aby dotknutý podnik ako prvý poskytol presvedcivé dôkazy v zmysle bodu 25 uvedeného oznámenia, aby tieto dôkazy umoznili preukázat dodatocné skutocnosti v porovnaní s tými, ktoré je Komisia schopná preukázat, a aby tieto dodatocné skutocnosti zvysovali váznost alebo predlzovali trvanie porusenia. 95 Z toho vyplýva, ze na uplatnenie bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 nestací, aby boli dôkazy presvedcivé v zmysle bodu 25 tohto oznámenia, este je potrebné, aby umoznili Komisii preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré zvysujú váznost alebo predlzujú trvanie porusenia (rozsudok z 29. februára 2016, Deutsche Bahn a i./Komisia, [10]T-267/12, neuverejnený, [11]EU:T:2016:110, bod [12]405). 96 V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, ze zalobkyna v prvom rade ako jediná poskytla dôkazy týkajúce sa stretnutí ECC a ze zalobkyne ako prvé poskytli dôkazy týkajúce sa stretnutí CUP. Komisia konstatovala, ze dôkazy predlozené zalobkynou v prvom rade týkajúce sa stretnutí ECC jej umoznili predlzit trvanie porusenia, a z tohto dôvodu jej priznala ciastocné oslobodenie od pokuty za obdobie od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003 (pozri body 80 az 84 vyssie). 97 Komisia sa vsak domnievala, ze uvedené dôkazy, najmä tie, ktoré sa týkajú stretnutí CUP, jej neumoznili preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré by zvysovali váznost porusenia (odôvodnenia 1094 a 1096 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho Komisia odmietla priznat zalobkyniam ciastocné oslobodenie od pokuty v súvislosti so závaznostou porusenia (pozri bod 85 vyssie). 98 V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze pocas celého trvania kartelu si úcastníci vymienali informácie o cenách, ponuke a dopyte a ze je pravda, ze na niektorých stretnutiach ECC a CUP podniky uzatvárali dohody o cenách. Podla Komisie vsak tak zosúladené postupy, ako aj dohody o cenách, ako prejavy tajne dohodnutého správania v prejednávanej veci predstavovali rovnaké závazné porusenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Skutocnost, ze úcastníci sa zúcastnili nielen na zosúladených postupoch, ale aj na dohodách, teda nemala nijaký vplyv na závaznost porusenia. Okrem toho podla Komisie sa stretnutia ECC a stretnutia CUP vecne neodlisovali od ostatných mnohostranných stretnutí uvedených v bode 12 vyssie, ktoré boli súcastou toho istého jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia (pozri odôvodnenia 72, 1094 a 1096 napadnutého rozhodnutia). 99 Pokial ide konkrétne o stretnutia CUP, Komisia sa domnievala, ze vzhladom na obdobie, pocas ktorého sa tieto stretnutia konali, a vzhladom na ich povahu a skutocnost, ze tieto stretnutia sa uskutocnovali súbezne so stretnutiami MK, odhalenie existencie stretnutí CUP zo strany zalobkýn nepredlzilo trvanie ani nezvýsilo váznost porusenia (pozri odôvodnenie 1096 napadnutého rozhodnutia). 100 Rovnako, pokial ide o dohlad zabezpecovaný v rámci stretnutí CUP, Komisia sa domnievala, ze tento dohlad nebol osobitostou kartelu, ktorá by mohla mat vplyv na závaznost porusenia, najmä vzhladom na to, ze podniky dohliadajú na svoje vzájomné správanie vo vseobecnosti, ako aj mimo stretnutí CUP (pozri odôvodnenie 716 napadnutého rozhodnutia). 101 Z toho vyplýva, ze Komisia dospela k záveru, ze ani stretnutia ECC, ani stretnutia CUP nemali v prejednávanej veci odlisnú povahu od ostatných prejavov tajne dohodnutého správania, ktoré vsetky predstavovali zosúladené postupy a/alebo dohody o cenách, ktoré boli súcastou toho istého závazného porusenia clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. Pokial ide konkrétne o stretnutia CUP, Komisia dospela k záveru, ze aj bez týchto stretnutí by porusenie bolo rovnako dlhé a predstavovalo by rovnako závazné porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 102 Argumentácia zalobkýn nespochybnuje tieto závery. 103 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pojem dohoda v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ je podla výkladu poskytnutého v judikatúre zameraný na existenciu zhody vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma prejavu nie je podstatná, pokial je verným vyjadrením tejto vôle (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [13]T-655/11, [14]EU:T:2015:383, bod [15]413 a citovanú judikatúru). 104 Pojem zosúladený postup v zmysle toho istého ustanovenia sa týka takej formy koordinácie medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do realizácie dohovoru v pravom zmysle slova, ale spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (pozri rozsudok zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [16]T-655/11, [17]EU:T:2015:383, bod [18]414 a citovanú judikatúru). 105 Podla ustálenej judikatúry pojmy dohoda a zosúladený postup v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ zahrnajú formy kolúzie, ktoré majú rovnakú podstatu a odlisujú sa len svojou intenzitou a formami, v ktorých sa prejavujú (pozri rozsudok z 5. decembra 2013, Solvay Solexis/Komisia, [19]C-449/11 P, neuverejnený, [20]EU:C:2013:802, bod [21]52 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [22]C-49/92 P, [23]EU:C:1999:356, bod [24]132). 106 V dôsledku toho síce pojmy dohoda a zosúladený postup zahrnajú ciastocne odlisné znaky skutkových podstát, nie sú vsak vzájomne nezlucitelné. Komisia teda nemá povinnost oznacit kazdé zistené správanie za dohodu alebo za zosúladený postup, ale je oprávnená oznacit niektoré z týchto správaní za "dohody" a iné za "zosúladené postupy" (pozri v tomto zmysle rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [25]C-49/92 P, [26]EU:C:1999:356, bod [27]132, a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia, [28]T-655/11, [29]EU:T:2015:383, bod [30]453). 107 Dvojakú kvalifikáciu porusenia ako dohody "a/alebo" zosúladeného postupu treba chápat tak, ze oznacuje celý súbor jednotlivých skutkových okolností, z ktorých boli niektoré kvalifikované ako dohoda a iné ako zosúladený postup v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, ktorý nestanovuje osobitnú kvalifikáciu tohto druhu komplexného porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. mája 2013, MRI/Komisia, [31]T-154/09, [32]EU:T:2013:260, bod [33]165 a citovanú judikatúru). 108 V tomto prípade je to tak. Napadnutým rozhodnutím totiz Komisia konstatovala existenciu jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP spocívajúceho v dohodách a/alebo zosúladených postupoch, ktorých cielom bola koordinácia cenových politík v odvetví hliníkových a tantalových elektrolytických kondenzátorov (pozri body 9 a 10 vyssie). 109 Konkrétne z odôvodnení 704 az 743 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze vzhladom na to, ze predmetné porusenie bolo komplexné a dlhodobé, nemala kvalifikovat správanie ako dohodu alebo zosúladený postup. V tejto súvislosti sa Komisia najskôr domnievala, ze vsetky protisútazné výmeny informácií uvedené v bodoch 12 a 13 vyssie mali rovnaký protisútazný ciel, a to ciel koordinácie cenových politík. Komisia dalej spresnila, ze správanie podnikov zahrnalo jednak výmenu informácií o cenách, výmenu informácií o ponuke a dopyte a uzatváranie dohôd o cenách spolu s mechanizmom dohladu na zabezpecenie ich uplatnovania. Komisia sa navyse domnievala, ze tento mechanizmus dohladu nebol osobitostou kartelu, kedze nezávisle od existencie takéhoto mechanizmu podniky dohliadajú na svoje vzájomné správanie vo vseobecnosti. Napokon sa Komisia domnievala, ze tieto správania mali formu dohôd a/alebo zosúladených postupov a sledovali globálny plán sledujúci jediný protisútazný ciel. 110 Je síce pravda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza stretnutia ECC a stretnutia CUP ako príklady mnohostranných stretnutí, na ktorých podniky uzavreli dohody o cenách spolu s mechanizmom dohladu s cielom zabezpecit ich uplatnovanie [pozri odôvodnenie 715 písm. c) napadnutého rozhodnutia]. 111 Nic to vsak nemení na tom, ze Komisia sa domnievala, ze vsetky mnohostranné stretnutia opísané v bode 12 vyssie mali spolocné znaky a ze ciel diskusií vedených na týchto mnohostranných stretnutiach zostal rovnaký alebo znacne podobný pocas celého obdobia porusenia (odôvodnenia 70 az 72 a 741 napadnutého rozhodnutia). Navyse sa domnievala, ze mechanizmus dohladu nie je osobitostou kartelu, kedze podniky vykonávali vseobecný a reciprocný dohlad mimo tohto mechanizmu (odôvodnenie 716 napadnutého rozhodnutia). 112 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 105 az 107 vyssie treba uviest, ze v rámci tohto komplexného porusenia, ktoré zahrnalo viacero podnikov sledujúcich spolocný ciel koordinácie cenových politík pocas viacerých rokov, Komisia nebola povinná presne kvalifikovat kazdé porusujúce správanie ako dohodu alebo zosúladený postup. V kazdom prípade tieto dve formy porusenia sú uvedené v clánku 101 ZFEÚ. 113 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci nemozno preukázat rozdiel medzi údajnou vyssou závaznostou "dohôd" v porovnaní s nizsou závaznostou "zosúladených postupov". V kontexte, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom boli porusujúce konania kvalifikované bez rozlisovania ako dohody "a/alebo" zosúladené postupy, pricom kazdé z nich potvrdzuje existenciu komplexného, jediného a pokracujúceho porusenia clánku 101 ZFEÚ, totiz presná kvalifikácia týchto konaní ako dohôd alebo zosúladených postupov nemôze preukázat rozdiel medzi závaznostou kazdého správania. 114 Naopak, presná kvalifikácia kazdého porusujúceho konania zakladajúceho kartel ako dohody alebo zosúladeného postupu nemôze mat vplyv na závaznost porusenia, kedze tieto dve formy porusenia sú uvedené v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ a tento clánok nestanovuje osobitnú kvalifikáciu pre druh komplexného porusenia, akým je porusenie v prejednávanej veci. 115 Okrem toho treba uviest, ze rozsudky z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia ([34]C-603/13 P, [35]EU:C:2016:38), a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia ([36]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, [37]EU:T:2007:115), na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, nijako nepodporujú ich stanovisko. Na rozdiel od prejednávanej veci sa veci, v ktorých boli vydané tieto dva rozsudky, týkali situácií obmedzenejsej úcasti, ci dokonca neúcasti na niektorých prvkoch kartelu, akými sú kompenzacné mechanizmy alebo mechanizmy dohladu (pozri rozsudky z 21. januára 2016, Galp Energía Espańa a i./Komisia, [38]C-603/13 P, [39]EU:C:2016:38, body [40]28, [41]29, [42]78, [43]86 a [44]93, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, [45]T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, [46]EU:T:2007:115, body [47]418, [48]439, [49]563 a [50]566). Rovnako na rozdiel od uvedených vecí nebol v prejednávanej veci identifikovaný ziadny systém dohladu alebo iný autonómny mechanizmus ako zlozka odlisná od porusenia, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 116 V prejednávanej veci z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia na jednej strane stanovila cast hodnoty predajov, ktorá sa mala zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia, na 16 %. V tejto súvislosti Komisia zohladnila povahu porusenia, a to skutocnost, ze toto porusenie spocívalo v horizontálnych "dohodách" o koordinácii cien, ktoré patria medzi najzávaznejsie porusenia clánku 101 ZFEÚ. Navyse zohladnila geografický rozsah porusenia, pricom uviedla, ze toto porusenie sa vztahovalo na celé územie EHP (pozri bod 24 vyssie). 117 Na druhej strane sa Komisia domnievala, ze mechanizmus dohladu, o ktorom sa diskutovalo na stretnutiach CUP, nebol osobitostou kartelu, kedze podniky vykonávajú vseobecný a reciprocný dohlad mimo tohto mechanizmu (pozri bod 111 vyssie). 118 Na rozdiel od vecí, v ktorých boli vydané rozsudky citované v bode 115 vyssie, teda porusenie, o ktoré ide v prejednávanej veci, nemá iné zlozky, ktoré by boli nezávislé od súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov týkajúcich sa koordinácie cenových politík, ktoré tvoria toto porusenie. Konkrétne stretnutia CUP boli súcastou tohto súboru dohôd a/alebo zosúladených postupov a nevykazovali osobitosti, ktoré by mohli mat specifický dopad na závaznost porusenia (pozri body 98 a 99 vyssie). 119 Vzhladom na vyssie uvedené treba uviest, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zalobkyne nepredlozili dôkazy umoznujúce preukázat dodatocné skutocnosti, ktoré by zvýsili váznost porusenia. 120 Druhá výhrada druhej casti prvého zalobného dôvodu sa teda musí zamietnut. [omissis] 3) O tretej casti prvého zalobného dôvodu zalozenej na porusení zásady rovnosti zaobchádzania 131 V rámci tretej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze Komisia im mala priznat znízenie základnej výsky pokuty aspon o 3 %, ktoré sa rovná znízeniu priznanému podnikom, ktorých úcast na niektorých skupinách stretnutí nebola preukázaná, a to Sanyo, NEC Tokin (NEC Corp. a Tokin Corp.), Matsuo a Nichicon. Komisia tým, ze takto nepostupovala, zaobchádzala s úcastníkmi kartelu, ktorí zatajili skutkové okolnosti porusenia týkajúce sa niektorých skupín stretnutí, priaznivejsie ako so zalobkynami, ktoré odhalili existenciu jednej z týchto skupín stretnutí. 132 Komisia spochybnuje tieto tvrdenia. [omissis] 134 V prejednávanej veci treba uviest, ze tvrdenie zalobkýn spocíva na nesprávnom porovnaní pojmu ciastocného oslobodenia od pokuty, ako je stanovený v bode 26 tretom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006, s polahcujúcimi okolnostami, ktoré musí Komisia zohladnit, ako sú okolnosti vymenované v bode 29 usmernení z roku 2006. 135 Po prvé totiz situácia zalobkýn nie je z faktického hladiska porovnatelná so situáciou ostatných úcastníkov kartelu, ktorých zalobkyne spomenuli. 136 Na jednej strane, pokial ide o úcast na stretnutiach CUP, ako aj na stretnutiach MK, treba konstatovat, ze Komisia sa domnievala, ze zalobkyna v prvom rade sa na nich zúcastnila (pozri odôvodnenia 88 a 95 napadnutého rozhodnutia), co zalobkyne navyse nespochybnujú. 137 Komisia sa naopak domnievala, ze úcast spolocností Sanyo, NEC Tokin a Matsuo na stretnutiach CUP nebola preukázaná a ze nic nedokazovalo, ze o nich vedeli (odôvodnenia 754, 759 a 764 napadnutého rozhodnutia). Rovnako sa Komisia domnievala, ze úcast spolocnosti Nichicon na stretnutiach MK nebola preukázaná a ze nic nedokazovalo, ze o nich vedela (odôvodnenie 761 napadnutého rozhodnutia). 138 Na druhej strane, pokial ide o spoluprácu na vysetrovaní Komisie, treba konstatovat, ze zalobkyne predlozili dôkazy, ktoré umoznili Komisii preukázat existenciu, povahu a obsah zasadnutí CUP (pozri bod 82 vyssie), co nebol prípad spolocností Sanyo, NEC Tokin, Matsuo a Nichicon. 139 Skutková situácia zalobkýn a situácia spolocností Sanyo, NEC Tokin, Matsuo a Nichicon sú teda podstatne odlisné. 140 Po druhé tieto dve situácie nie sú z právneho hladiska porovnatelné. Na jednej strane islo o to, aby Komisia posúdila, ci sa neúcast spolocností Sanyo, NEC Tokin, Matsuo a Nichicon na urcitých protisútazných výmenách informácií mala zohladnit v rámci polahcujúcich okolností v zmysle bodu 29 usmernení z roku 2006. Na druhej strane v rámci oznámenia o spolupráci z roku 2006 islo o to, aby táto institúcia posúdila, ci spolupráca zalobkýn pri jej vysetrovaní mala viest k tomu, ze im bude priznané ciastocné oslobodenie od pokuty. 141 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pokial ide o porusenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2006, dotknutá osoba v zásade nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nezohladnila stupen jej spolupráce ako polahcujúcu okolnost, mimo právneho rámca uvedeného oznámenia (pozri rozsudok z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, [51]T-251/12, neuverejnený, [52]EU:T:2016:114, bod [53]190 a citovanú judikatúru). 142 Spoluprácu poskytnutú zalobkynami preto nemozno zhodnotit mimo pôsobnosti oznámenia o spolupráci z roku 2006 najmä ako polahcujúcu okolnost podla bodu 29 usmernení z roku 2006. V tejto súvislosti treba uviest, ze podla stvrtej zarázky tohto bodu, za polahcujúcu okolnost, ktorá môze viest k znízeniu základnej výsky pokuty, mozno povazovat skutocnost, ze dotknutý podnik úcinne spolupracuje s Komisiou nad rámec pôsobnosti oznámenia o zhovievavosti a jeho zákonom stanovenej povinnosti spolupráce. 143 Okrem toho na rozdiel od toho, co, zdá sa, vyplýva z argumentácie zalobkýn, podmienky, ktoré môzu odôvodnit uplatnenie polahcujúcich okolností, nie sú nijako porovnatelné s podmienkami pozadovanými na uplatnenie ciastocného oslobodenia od pokuty, najmä pokial ide o posúdenie závaznosti predmetných skutkových okolností. 144 Ako vyplýva z judikatúry, Komisia môze zohladnit závaznost týkajúcu sa úcasti podniku na porusení a osobitné okolnosti veci bud pri posúdení závaznosti porusenia v zmysle clánku 23 nariadenia c. 1/2003, alebo pri úprave základnej výsky podla polahcujúcich a pritazujúcich okolností (rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [54]C-444/11 P, neuverejnený, [55]EU:C:2013:464, body [56]104 a [57]105, pozri tiez rozsudok z 26. januára 2017, Laufen Austria/Komisia, [58]C-637/13 P, [59]EU:C:2017:51, bod [60]71 a citovanú judikatúru). 145 Naopak z bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 vyplýva, ze ciastocné oslobodenie od pokuty sa prizná najmä vtedy, ak ziadatel o zhovievavost poskytne Komisii dôkazy, ktoré Komisia pouzije na preukázanie dodatocných skutocností, ktoré zvysujú váznost porusenia, t. j. celkovú závaznost porusenia. 146 V prejednávanej veci na jednej strane znízenie o 3 % priznané spolocnostiam Sanyo, NEC Tokin, Matsuo a Nichicon zohladnilo závaznost ich úcasti na porusení, ba dokonca ich neúcast na niektorých skupinách stretnutí. 147 Na druhej strane odmietnutie priznat zalobkyniam ciastocné oslobodenie od pokuty v súvislosti so závaznostou porusenia sa zakladalo na skutocnosti, ze dôkazy týkajúce sa najmä stretnutí CUP neumoznovali Komisii zvýsit celkovú závaznost porusenia (pozri body 33 a 97 vyssie). 148 Z toho vyplýva, ze v prejednávanej veci nie je preukázané menej výhodné zaobchádzanie so zalobkynami, pretoze ich situácia a situácia vyssie uvedených podnikov nie je porovnatelná ani zo skutkového, ani z právneho hladiska. 149 Tretia cast prvého zalobného dôvodu, a teda aj celý prvý zalobný dôvod, sa preto musia zamietnut. b) O druhom zalobnom dôvode týkajúcom sa odmietnutia Komisie odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 a priznat znízenie pokuty podla bodu 37 týchto usmernení [omissis] 2) O druhej casti druhého zalobného dôvodu zalozenej na nesprávnom právnom posúdení a porusení zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov a sankcií 169 V rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyne poukazujú na nesprávne právne posúdenie, ako aj na porusenie zásad proporcionality, rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestov a sankcií, pokial ide o odmietnutie Komisie odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006 a priznat im dodatocné znízenie pokuty na základe bodu 37 tých istých usmernení. [omissis] 174 Komisia v podstate namieta, ze v danom prípade nebola povinná sa odchýlit od vseobecnej metódy stanovenej usmerneniami z roku 2006. 175 Na úvod treba poznamenat, ze ako bolo pripomenuté v bode 58 vyssie, usmernenia z roku 2006 stanovujú orientacné praktické pravidlá postupu, ktoré sa majú dodrziavat a od ktorých sa Komisia nemôze v konkrétnom prípade odchýlit bez uvedenia dôvodov zlucitelných so zásadou rovnosti zaobchádzania. 176 Okrem toho treba pripomenút etapy výpoctu výsky pokút ulozených zalobkyniam, ktorými Komisia v prejednávanej veci postupovala. V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, ze základná výska pokuty, ktorá sa mala ulozit zalobkyni v prvom rade, bola vypocítaná bez zohladnenia obdobia od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003, kedze Komisia jej priznala ciastocné oslobodenie od pokuty za toto obdobie na základe bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 (pozri bod 26 vyssie). 177 V nadväznosti na etapy pripomenuté v bodoch 21 az 27 vyssie tak Komisia stanovila základnú výsku pokuty, ktorá sa mala ulozit zalobkyni v prvom rade, na 61434000 eur a základnú výsku pokuty, ktorá sa mala ulozit zalobkyni v druhom rade, na 39598000 eur. 178 Dalej vzhladom na to, ze základná výska pokuty, ktorá sa mala ulozit zalobkyni v prvom rade, prekrocila 10 % obratu dosiahnutého v predchádzajúcom obchodnom roku, Komisia uplatnila túto hranicu a v dôsledku toho bola základná výska pokuty upravená na 40606385 eur v súlade s clánkom 23 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia c. 1/2003 (pozri bod 31 vyssie). 179 Napokon na túto základnú sumu 40606385 eur Komisia uplatnila znízenie o 30 % na základe bodu 26 prvého odseku druhej zarázky oznámenia o spolupráci z roku 2006. Celková výska pokút ulozených zalobkyniam teda dosahuje 28424000 eur (pozri body 32 a 34 vyssie). 180 Tvrdenia zalobkýn treba preskúmat práve s prihliadnutím na tieto úvahy. 181 V prvom rade treba uviest, ze zalobkyne nesprávne tvrdia, ze z judikatúry vyplýva, ze Komisia je povinná odchýlit sa od vseobecnej metódy stanovenej v usmerneniach z roku 2006 z dôvodu, ze pouzitie metódy stanovenej v týchto usmerneniach by viedlo k uplatneniu hornej hranice 10 % obratu na viacerých úcastníkov kartelu. 182 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, ich argumentácia nemá ziadnu oporu v rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([61]T-211/08, [62]EU:T:2011:289). V tejto súvislosti treba konstatovat, ze v bode 75 tohto rozsudku Vseobecný súd najprv skutocne uviedol, ze vynásobenie sumy urcenej na základe hodnoty predaja poctom rokov úcasti na porusení v rámci usmernení z roku 2006 môze znamenat, ze horná hranica 10 % stanovená v clánku 23 nariadenia c. 1/2003 sa stane pre akýkolvek podnik, ktorý je v zásade cinný na jedinom trhu a bol úcastníkom kartelu pocas viac ako jedného roku, skôr pravidlom ako výnimkou. Vseobecný súd sa navyse domnieval, ze v takom prípade sa akékolvek rozlisovanie na základe závaznosti alebo polahcujúcich okolností zvycajne nebude môct prejavit na pokute, ktorá bola znízená, aby dosiahla 10 %. 183 V bode 75 rozsudku zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([63]T-211/08, [64]EU:T:2011:289), sa vsak Vseobecný súd najprv obmedzil na konstatovanie, ze nerozlisovanie vyplývajúce z novej metodológie výpoctu pokút v rámci usmernení z roku 2006 si mohlo vyzadovat, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc v konkrétnych prípadoch, ked samotné uplatnenie týchto usmernení neumoznovalo nálezité rozlisovanie. Okrem toho, ako vyplýva z toho istého bodu 75, ako aj z bodov 81 az 87 uvedeného rozsudku, Vseobecný súd rozhodol, ze v prejednávanej veci Komisia správne dospela k záveru, ze neexistoval dôvod, ktorý by mohol odôvodnit znízenie pokuty pozadované zalobkynou. Domnieval sa teda, ze nebolo potrebné, aby vykonal svoju neobmedzenú právomoc. 184 Okrem toho treba poznamenat, ze vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([65]T-211/08, [66]EU:T:2011:289), konecná pokuta ulozená Komisiou zodpovedala maximálnej pokute, teda pokute zodpovedajúcej hornej hranici 10 % obratu za predchádzajúce úctovné obdobie. V prejednávanej veci to tak vsak nie je, kedze po uplatnení uvedenej hornej hranice zalobkyne este získali znízenie pokuty o 30 % sumy pokuty, ktorá by im inak bola ulozená (pozri body 32, 178 a 179 vyssie). 185 Rovnako rozsudok z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia ([67]T-95/15, [68]EU:T:2016:722), neponúka ziadnu podporu pre argumentáciu zalobkýn. Na jednej strane v bode 50 a nasl. tohto rozsudku Vseobecný súd preskúmal len otázku dodrzania povinnosti odôvodnenia Komisie. Na druhej strane v bode 51 uvedeného rozsudku Vseobecný súd neodkazuje priamo na rozsudok zo 16. júna 2011, Putters International/Komisia ([69]T-211/08, [70]EU:T:2011:289), ale obmedzil sa len na zopakovanie toho, co Komisia v tejto súvislosti uviedla v napadnutom rozhodnutí. 186 Argumentácia zalobkýn sa preto nemôze úcinne opierat o tieto rozsudky. Vo vseobecnosti túto argumentáciu judikatúra nepotvrdzuje. 187 Súdny dvor uz totiz rozhodol, ze nie je v rozpore so zásadami proporcionality a rovnosti zaobchádzania, ak sa podniku uplatnením metódy stanovovania pokút uvedenej v usmerneniach z roku 2006 ulozí pokuta, ktorá je k sume jej celkového obratu pomerne vyssia, nez pokuty, ktoré boli ulozené kazdému z ostatných podnikov. Tejto metóde, ktorá nevychádza z celkového obratu dotknutých podnikov, je totiz vlastné to, ze medzi týmito podnikmi vzniknú rozdiely, pokial ide o vztah medzi touto sumou obratu a sumami pokút, ktoré im boli ulozené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [71]C-101/15 P, [72]EU:C:2016:631, bod [73]64). 188 Navyse z judikatúry vyplýva, ze Komisia nie je pri urcovaní výsky pokút povinná zaistit, ze v prípade ulozenia takýchto pokút viacerým podnikom zúcastneným na tom istom porusení budú konecné sumy odrázat rozdiely medzi dotknutými podnikmi vzhladom na ich sumu celkového obratu (pozri rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [74]C-101/15 P, [75]EU:C:2016:631, bod [76]65 a citovanú judikatúru). 189 Súdny dvor navyse rozhodol, ze rozdiel v percentuálnom podiele, ktorý predstavuje pokuta oproti celkovému obratu dotknutých podnikov z dôvodu, ze ich cinnosti sú menej diverzifikované, nemôze sám osebe predstavovat dostatocný dôvod na to, aby sa Komisia odchýlila od metódy výpoctu, ktorú ona sama stanovila. Viedlo by to totiz k zvýhodneniu urcitých podnikov, a to na základe kritéria, ktoré nemá ziaden význam, pokial ide o závaznost a trvanie porusenia. Pokial vsak ide o urcenie výsky pokuty, uplatnenie rôznych metód výpoctu nemôze viest k diskriminácii medzi podnikmi, ktoré sa zúcastnili dohody alebo zosúladeného postupu v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [77]C-101/15 P, [78]EU:C:2016:631, bod [79]66 a citovanú judikatúru). 190 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze okolnost, ze Komisia je povinná uplatnit hornú hranicu 10 % obratu na základnú výsku pokút, ktoré sa majú ulozit zalobkyniam, ako aj iným podnikom "jednovýrobkovej" povahy, ked sa pripustí, ze táto povaha je preukázaná, neukladala Komisii povinnost odchýlit sa od metódy výpoctu pokút stanovenej v usmerneniach z roku 2006. 191 V druhom rade treba uviest, ze na rozdiel od toho, co, zdá sa, tvrdia zalobkyne, okolnost, ze zalobkyna v prvom rade je "jednovýrobkovým" podnikom, sama osebe neodôvodnuje, aby sa Komisia odchýlila od usmernení z roku 2006 na úcely priznania znízenia pokút ulozených zalobkyniam. 192 Z judikatúry pripomenutej v bode 189 vyssie totiz hned na úvod vyplýva, ze skutocnost, ze podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, má portfólio výrobkov, nie je dostatocným dôvodom na to, aby sa Komisia odchýlila od metódy výpoctu pokút, ktorú si sama stanovila. Na jednej strane metóda výpoctu pokút nie je v kazdom prípade zalozená na celkovom obrate podnikov, ale naopak na hodnote tovarov alebo sluzieb súvisiacich s porusením. V dôsledku toho je tejto metóde vlastné, ze medzi týmito podnikmi vzniknú rozdiely, pokial ide o vztah medzi touto sumou obratu a sumami pokút, ktoré im boli ulozené. Na druhej strane menej diverzifikovaná povaha cinností niektorých podnikov nie je relevantným kritériom vzhladom na závaznost a dlzku trvania porusenia, a teda nemôze predstavovat dôvod na zvýhodnenie týchto podnikov uplatnením odlisných metód výpoctu. 193 Dalej silná specializácia zalobkýn alebo mensia diverzifikácia ich cinnosti v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu sama osebe nestací na preukázanie toho, ze Komisia porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality tým, ze neuplatnila osobitné kritériá na výpocet výsky pokuty ulozenej zalobkyniam. Z judikatúry totiz vyplýva, ze cast celkového obratu pochádzajúca z predaja výrobkov, ktoré sú predmetom porusenia, môze najlepsie odrázat hospodársky význam tohto porusenia. V dôsledku toho, kedze zalobkyne dosahujú mimoriadne významnú, ba dokonca takmer celú cast ich celkového obratu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia, skutocnost, ze výska pokuty ulozenej zalobkyniam predstavuje vyssie percento celkového obratu v porovnaní s ostatnými úcastníkmi kartelu, iba odráza hospodársky význam tohto porusenia pre zalobkyne. Takýto výsledok nie je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania alebo proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2019, Hitachi-LG Data Storage a Hitachi-LG Data Storage Korea/Komisia, [80]T-1/16, [81]EU:T:2019:514, bod [82]112 a citovanú judikatúru). 194 Napokon taký podnik, ako je zalobkyna v prvom rade, ktorá dosahuje mimoriadne velký podiel svojho celkového obratu s výrobkom, na ktorý sa vztahuje kartelová dohoda, získava v dôsledku toho z tejto dohody mimoriadne velký zisk (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia, [83]T-691/14, vec v odvolacom konaní, [84]EU:T:2018:922, bod [85]1923). 195 V tretom rade v rozsahu, v akom zalobkyne tvrdia, ze Komisia v minulosti zaujala odlisný prístup k výpoctu pokút ulozených "jednovýrobkovým" podnikom, presahujúcim hornú hranicu 10 %, stací pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia nie je viazaná svojou skorsou rozhodovacou praxou, kedze táto prax v ziadnom prípade nepredstavuje právny rámec pre výpocet výsky pokút (pozri rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [86]C-444/11 P, neuverejnený, [87]EU:C:2013:464, bod [88]82 a citovanú judikatúru, a zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia, [89]C-101/15 P, [90]EU:C:2016:631, bod [91]68 a citovanú judikatúru). 196 V stvrtom rade treba zamietnut tvrdenia zalobkýn zalozené na skutocnosti, ze uplatnenie hornej hranice 10 % obratu v prejednávanej veci neumoznilo ani odlísit zalobkyne od ostatných "jednovýrobkových" podnikov, najmä pokial ide o odlisné trvanie ich úcasti na karteli, ani zohladnit stupen spolupráce zalobkýn, ktorý sa neodráza v konecnej výske pokút, ktoré im boli ulozené. 197 V tejto súvislosti treba uviest, ze ako vyplýva z odôvodnenia 990 napadnutého rozhodnutia, Komisia uplatnila rôzne násobitele v závislosti od dlzky trvania tak vo vztahu k zalobkyniam, ako aj k spolocnostiam Elna a Nippon Chemi-Con (pozri bod 27 vyssie a odôvodnenie 1007, tabulka 1 napadnutého rozhodnutia). Je pravda, ze tieto koeficienty boli uplatnené na relevantnú hodnotu predajov na úcely výpoctu základnej sumy pokút v súlade s bodom 13 usmernení z roku 2006 (pozri bod 21 vyssie). Je tiez pravda, ze vzhladom na výsledok tejto operácie Komisia potrebovala uplatnit hornú hranicu 10 % obratu stanovenú v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, aby sa znízila základná suma pokút ulozených týmto podnikom pod túto hornú hranicu (pozri odôvodnenie 1058 napadnutého rozhodnutia). 198 Argumentácia zalobkýn, podla ktorej uplatnenie hornej hranice 10 % obratu neumoznilo odlísit zalobkyne od ostatných "jednovýrobkových" podnikov, vsak nezohladnuje rozdiel v úcele medzi kritériami relevantnými na urcenie základnej sumy pokuty a hornou hranicou 10 % obratu. 199 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla bodu 2 usmernení z roku 2006 sa základná suma urcuje v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusenia, zatial co horná hranica 10 % obratu má odlisný a autonómny ciel v porovnaní s kritériami závaznosti a dlzky trvania porusenia. 200 Z judikatúry teda vyplýva, ze hoci clánok 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ponecháva Komisii mieru volnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré Komisia musí dodrziavat. Výska pokuty, ktorú mozno ulozit podniku, tak má vycíslitelnú a absolútnu hornú hranicu, takze maximálna výska pokuty, ktorú mozno danému podniku ulozit, je vopred urcitelná (pozri rozsudok zo 16. februára 2017, Hansen & Rosenthal a H&R Wax Company Vertrieb/Komisia, [92]C-90/15 P, neuverejnený, [93]EU:C:2017:123, bod [94]78 a citovanú judikatúru). 201 Na jednej strane táto horná hranica má za ciel vylúcit pokuty nadmernej a neprimeranej výsky (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [95]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [96]EU:C:2005:408, bod [97]281). Na druhej strane má za úcel zabránit ulozeniu takých pokút, pri ktorých mozno predpokladat, ze podniky vzhladom na ich velkost danú ich celkovým obratom, aj ked ide len o priblizný a neúplný spôsob, ich nebudú schopné uhradit. Takáto hranica má jediný mozný dôsledok, ze výska pokuty vypocítaná na základe kritérií závaznosti a dlzky trvania porusenia bude v prípade, ze túto hranicu presiahne, znízená na najvyssiu povolenú úroven. Jej uplatnenie znamená, ze dotknutý podnik v zásade neplatí celú pokutu, ktorú by bol inak povinný zaplatit v dôsledku posúdenia zalozeného na uvedených kritériách (pozri rozsudok z 5. októbra 2011, Romana Tabacchi/Komisia, [98]T-11/06, [99]EU:T:2011:560, bod [100]257 a citovanú judikatúru). 202 Z toho vyplýva, ze hoci je uplatnenie hornej hranice 10 % obratu pravdepodobnejsie pre podniky, ktoré majú portfólio výrobkov viac zúzené, nic to nemení na tom, ze toto uplatnenie nemôze mat samo osebe vplyv na metódu výpoctu výsky pokút, kedze táto metóda a táto horná hranica majú odlisné a samostatné ciele, ako to vyplýva z bodov 199 az 201 vyssie. 203 V piatom rade treba uviest, ze zalobkyne nesprávne tvrdia, ze uplatnenie hornej hranice 10 % obratu v prejednávanej veci neumoznuje odzrkadlit stupen spolupráce, ktorú poskytli pri vysetrovaní Komisii. 204 Na úvod treba uviest, ako bolo pripomenuté v bode 124 vyssie, ze cielom programu zhovievavosti Komisie nie je poskytnút podnikom zúcastnujúcim sa na tajných karteloch moznost vyhnút sa financným dôsledkom ich zodpovednosti, ale ulahcit odhalovanie takýchto praktík a následne v priebehu správneho konania pomôct Komisii pri jej úsilí o rekonstrukciu relevantných skutocností v co najväcsej moznej miere. 205 Odmena stanovená v programe zhovievavosti sa teda neposkytuje s cielom spravodlivého zaobchádzania, ale výmenou za spoluprácu, ktorá ulahcila prácu Komisie (pozri rozsudok z 29. februára 2016, EGL a i./Komisia, [101]T-251/12, neuverejnený, [102]EU:T:2016:114, bod [103]184 a citovanú judikatúru). 206 V prejednávanej veci treba konstatovat, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyniam bolo najprv priznané ciastocné oslobodenie od pokuty za obdobie od 26. júna 1998 do 28. augusta 2003 na základe bodu 26 tretieho odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006, dalej uplatnenie hornej hranice 10 % obratu uvedenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003 a napokon 30 % znízenie sumy pokuty, ktorá by im bola inak ulozená podla bodu 26 prvého odseku druhej zarázky uvedeného oznámenia (pozri body 26, 31 a 32 vyssie). 207 Pokial vsak ide o ciastocné oslobodenie od pokuty za dlzku trvania porusenia, treba pripomenút, ze z logiky politiky zhovievavosti vyplýva, ze toto ciastocné oslobodenie od pokuty uvedené v bode 26 tretom odseku oznámenia o spolupráci z roku 2006 sa nikdy neprejavuje znízením konecnej sumy pokuty, ale oslobodením od uplatnenia násobného koeficientu z dôvodu dlzky trvania porusenia, aby sa zabezpecilo, ze podnikom, ktoré podali ziadost o zhovievavost, nebude ulozená pokuta za obdobie porusenia, o ktorom Komisii poskytli informácie (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 24. marca 2011, FRA.BO/Komisia, [104]T-381/06, neuverejnený, [105]EU:T:2011:111, bod [106]70). 208 Okrem toho, pokial ide o uplatnenie hornej hranice 10 % obratu, treba uviest, ako to Komisia poznamenala v odôvodnení 1062 napadnutého rozhodnutia, ze skutocnost, ze znízenie pokuty priznané podniku zanikne úcinkami iného ustanovenia uplatneného v prospech a na prospech uvedeného podniku - v prejednávanej veci 10 percentnej hornej hranice jeho obratu na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 - nemôze spochybnit metódu uplatnenú Komisiou pre výpocet výsky pokút. 209 Komisia navyse uznala, ze zalobkyne boli druhým podnikom, ktorý poskytol dôkazy so znacnou pridanou hodnotou, a priznala im 30 % znízenie sumy pokuty, ktorá by im inak bola ulozená, co zodpovedá maximálnemu percentu znízenia stanovenému v bode 26 prvom odseku druhej zarázke oznámenia o spolupráci z roku 2006. 210 Treba teda zamietnut tvrdenie zalobkýn zalozené na údajnom nerozlisovaní, pokial ide o ich spoluprácu pri vysetrovaní Komisie. Naopak, z vyssie uvedeného vyplýva, ze v prejednávanej veci uplatnenie hornej hranice 10 % obratu, ako aj znízenia o 30 % z dôvodu spolupráce, viedlo k významnému znízeniu pokuty, ktorá sa ich týkala. Základná výska pokuty bola totiz stanovená na 61434000 eur v prípade zalobkyne v prvom rade a na 39598000 eur v prípade zalobkyne v druhom rade, teda celkovo na sumu 101032000 eur, zatial co konecná suma pokuty predstavuje 28424000 eur (pozri body 177 a 179 vyssie). 211 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy uplatnením metódy stanovovania pokút uvedenej v usmerneniach z roku 2006 nie je v prejednávanej veci preukázané porusenie zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania. 212 Okrem toho, pokial ide o zásadu individualizácie trestov a sankcií, treba pripomenút, ze táto zásada vyzaduje, aby v súlade s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003 suma pokuty, ktorú treba solidárne zaplatit, bola urcená vzhladom na závaznost porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku a na dlzku tohto porusenia (pozri rozsudok z 19. júna 2014, FLS Plast/Komisia, [107]C-243/12 P, [108]EU:C:2014:2006, bod [109]107 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze Komisia je pri urcovaní vonkajsieho vztahu solidarity najmä povinná dodrziavat zásadu individualizácie trestov a sankcií (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. a Siemens Transmission & Distribution a i./Komisia, [110]C-231/11 P az C-233/11 P, [111]EU:C:2014:256, bod [112]52). 213 Zalobkyne vsak v rámci svojich tvrdení nijako nenapádajú vztah solidarity, ktorý Komisia omylom uplatnila tým, ze ulozila jedinú pokutu rôznym podnikom. 214 Druhá cast druhého zalobného dôvodu a v dôsledku toho druhý zalobný dôvod sa teda musia zamietnut. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (deviata rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Rubycon Corp. a Rubycon Holdings Co. Ltd znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. Costeira Gratsias Kanceva Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 29. septembra 2021. Podpisy __________________________________________________________________ ( [113]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [114]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhujwLz/L85145-1922TMP.html#t-ECR_62018TJ0344_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXhujwLz/L85145-1922TMP.html#t-ECR_62018TJ0344_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A110&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A110 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A110&anchor=#point405 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point413 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point414 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A802&anchor=#point52 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point132 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A356&anchor=#point132 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A383&anchor=#point453 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A260&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A260 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A260&anchor=#point165 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point28 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point29 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point78 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point86 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A38&anchor=#point93 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&anchor=#point418 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&anchor=#point439 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&anchor=#point563 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A115&anchor=#point566 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&anchor=#point190 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&anchor=#point104 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&anchor=#point105 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&locale=sk 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A51&anchor=#point71 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A289 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&anchor=#point64 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&anchor=#point65 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&anchor=#point66 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A514&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A514 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A514&anchor=#point112 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A922&anchor=#point1923 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&anchor=#point82 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A631&anchor=#point68 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A123&anchor=#point78 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point281 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A560&anchor=#point257 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A114&anchor=#point184 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A111&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A111 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A111&anchor=#point70 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2006&anchor=#point107 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&anchor=#point52 113. file:///tmp/lynxXXXXhujwLz/L85145-1922TMP.html#c-ECR_62018TJ0344_EXT_SK_01-E0001 114. file:///tmp/lynxXXXXhujwLz/L85145-1922TMP.html#c-ECR_62018TJ0344_EXT_SK_01-E0002