ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) zo 16. januára 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Banský priemysel - Opatrenie spocívajúce jednak v znízení financných zábezpek na obnovu banských lokalít a jednak v státnej investícii do obnovy banských lokalít zabezpecujúcej vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom, a nariaduje sa jej vymáhanie - Pojem pomoci - Výhoda - Prevod státnych prostriedkov - Selektívna povaha - Legitímna dôvera - Právna istota - Výpocet sumy pomoci" Vo veci T-257/18, Iberpotash, SA, so sídlom v Súrii (Spanielsko), v zastúpení: N. Niejahr a B. Hoorelbeke, advokátky, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: G. Luengo a D. Recchia, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2018/118 z 31. augusta 2017 o státnej pomoci SA.35818 (2016/C) (ex 2015/NN) (ex 2012/CP), ktorú Spanielsko poskytlo podniku Iberpotash ([2]Ú. v. EÚ L 28, 2018, s. 25), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: E. Buttigieg, vykonávajúci funkciu predsedu komory, sudcovia B. Berke (spravodajca) a M. J. Costeira, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. júla 2019, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Zalobkyna, Iberpotash, SA, je akciovou spolocnostou zalozenou podla spanielskeho práva, ktorá vlastní a prevádzkuje dve aktívne potasové bane v Katalánsku (Spanielsko), jednu v obci Súria a druhú v obciach Sallent a Balsareny (dalej spolu len "bane zalobkyne"). Zalobkyna je navyse vlastníckou haldy solného odpadu Vilafruns (dalej len "odpadová halda Vilafruns"), v ktorej boli banské cinnosti ukoncené v roku 1973. 2 Zalobkyna je dcérskou spolocnostou izraelskej nadnárodnej spolocnosti ICL Fertilisers, ktorá je najväcsím výrobcom hnojív na svete. Bane získala od Spanielskeho královstva na základe kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej 21. októbra 1998 s verejnou holdingovou spolocnostou Sociedad Estatal de Participaciones Industriales (SEPI) patriacou Spanielskemu královstvu. 3 Dna 9. novembra 2006 dostala zalobkyna environmentálne povolenie na tazbu potasu v banskej lokalite Súria a suma financnej zábezpeky pre túto lokalitu bola stanovená na 773682,28 eura (táto suma bola zvýsená na 828013,24 eura v roku 2008). Dna 28. apríla 2008 dostala zalobkyna environmentálne povolenie na tazbu potasu v banskej lokalite Sallent/Balsareny, pre ktorú bola suma financnej zábezpeky stanovená na 1130128 eur. Tieto povolenia sú individuálnymi a konkrétnymi administratívnymi rozhodnutiami, ktoré prijala Generalidad de Cataluńa (Katalánska vláda, Spanielsko). 4 Rozsudkom z 11. októbra 2011 Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska, Spanielsko) rozhodol, ze plán obnovy lokality Sallent/Balsareny bol neúplný a ze v dôsledku toho bola suma financnej zábezpeky týkajúcej sa tohto plánu prílis nízka. Tento rozsudok v odvolacom konaní potvrdil Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko). 5 Suma financných zábezpek uvedených v bode 3 vyssie bola revidovaná az v roku 2015, ked spanielske orgány navrhli výrazne vyssie sumy, a to sumu 6979471,83 eura pre lokalitu Sallent/Balsareny [s úcinnostou az po schválení zo strany Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska) v decembri 2016] a sumu 6160872,35 eura pre lokalitu Súria. 6 Dna 17. decembra 2007 podpísali Ministerio de Medio Ambiente (Ministerstvo zivotného prostredia, Spanielsko) a Agencia Catalana del Agua (Katalánska vodárenská agentúra, Spanielsko) dohodu, na základe ktorej sa rozhodli zakryt bývalú odpadovú haldu Vilafruns. Na základe tejto dohody zacali práce na zakrytí odpadovej haldy Vilafruns v auguste 2008 a trvali 18 mesiacov. Tieto práce v celom rozsahu financovali Ministerio de Hacienda (Ministerstvo financií, Spanielsko) a Katalánska vodárenská agentúra. Relevantné vnútrostátne právne predpisy 7 Environmentálne povinnosti prevádzkovatelov baní týkajúce sa aktívnych baní v spanielskom autonómnom spolocenstve Katalánsko sú upravené v Ley 12/1981 por la que se establecen normas adicionales de protección de los espacios de especial interés natural afectados por actividades extractivas (zákon c. 12/1981, ktorým sa zavádzajú dodatocné normy na ochranu oblastí osobitného prírodného záujmu zasiahnutých tazobnými cinnostami) z 24. decembra 1981 (BOE c. 30 zo 4. februára 1982, s. 2874, dalej len "katalánsky zákon c. 12/1981") a v Decreto 202/1994 por el que se establecen los criterios para la determinación de las fianzas relativas a los programas de restauración de actividades extractivas (dekrét c. 202/1994, ktorý upravuje kritériá pre urcenie financných záruk týkajúcich sa programov obnovy súvisiacich s tazobnými cinnostami) zo 14. júna 1994 (dalej len "dekrét c. 202/1994"). 8 Dekrét c. 202/1994 bol nahradený Real Decreto 975/2009 sobre gestión de los residuos de las industrias extractivas y de protección y rehabilitación del espacio afectado por actividades de mineras (královský dekrét c. 975/2009 o nakladaní s odpadom z tazobného priemyslu a o ochrane a obnove priestoru zasiahnutého tazobnými cinnostami) z 12. júna 2009 (BOE c. 143 z 13. júna 2009, s. 49948, dalej len "královský dekrét c. 975/2009"), ktorý prevzal smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z tazobného priemyslu, ktorou sa mení a doplna smernica 2004/35/ES ([3]Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 15), a ktorý sa uplatnuje od 1. mája 2014 na bane, ktoré boli prevádzkované pred 1. májom 2008, co je prípad baní zalobkyne. 9 Clánok 4 katalánskeho zákona c. 12/1981 stanovuje, ze kazdá ziadost o povolenie tazobných cinností musí obsahovat program obnovy. Podla clánku 5 katalánskeho zákona c. 12/1981 musí program obnovy definovat opatrenia na predchádzanie a kompenzáciu skodlivých vplyvov plánovaných tazobných cinností na zivotné prostredie. Tento program musí obsahovat opatrenia obnovy, ktoré treba vykonat po ukoncení rôznych fáz prevádzkovania a po ukoncení tazobných cinností. 10 Clánok 8 ods. 1, 1a a 2 katalánskeho zákona c. 12/1981 stanovuje, ze na zabezpecenie realizovatelnosti programu obnovy je prevádzkovatel bane povinný zriadit financnú zábezpeku. Výska zábezpeky sa stanovuje v závislosti od plochy dotknutej obnovou alebo od celkových nákladov na obnovu. 11 Clánok 9 katalánskeho zákona c. 12/1981 stanovuje, ze príslusné orgány môzu pristúpit k nútenému výkonu programu obnovy vtedy, ak prevádzkovatel nemôze alebo nechce tento program vykonat. Náklady núteného výkonu uhrádza prevádzkovatel bane, ktorému môzu príslusné orgány ulozit pokutu. 12 Clánok 2 dekrétu c. 202/1994 upravuje dodatocné kritériá na urcenie výsky financnej zábezpeky. Vsetky tieto kritériá súvisia s nákladmi na opatrenia a speciálne práce obsiahnuté v programe obnovy. V prípade baní, ktoré sa nenachádzajú v oblastiach osobitného prírodného záujmu, akými sú bane zalobkyne, clánok 3 dekrétu stanovuje, ze suma financnej zábezpeky urcená na základe clánku 2 tohto dekrétu sa znízi na polovicu. 13 V prípade baní, ktoré uz nie sú aktívne, clánok 121 Ley 22/1973 de Minas (zákon c. 22/1973 o baniach) z 21. júla 1973 (BOE c. 176 z 24. júla 1973, s. 15056, dalej len "spanielsky zákon o baniach") stanovuje, ze vlastník bane, ktorá uz nie je aktívna, musí dodrziavat plány obnovy schválené orgánmi zodpovednými za banské cinnosti. Správne konanie 14 Dna 30. novembra 2012 dostala Európska komisia anonymnú staznost, podla ktorej Spanielske královstvo vykonalo niekolko údajných opatrení pomoci v prospech zalobkyne. 15 Komisia 10. januára 2013 zaslala prvú ziadost o informácie. Spanielske královstvo odpovedalo 8. marca 2013. V dnoch 14. mája 2013, 16. januára a 26. marca 2014 boli zaslané dalsie ziadosti o informácie, na ktoré Spanielske královstvo odpovedalo listami z 13. júna 2013, 14. februára a 15. apríla 2014. 16 Dna 30. januára 2015 Komisia zaslala list s predbezným posúdením stazovatelovi, ktorý 5. marca a 21. apríla 2015 predlozil doplnujúce informácie. Okrem toho sa 9. marca 2015 uskutocnilo stretnutie so stazovatelom, ktorý 4. júna 2015 predlozil dalsie doplnujúce informácie. 17 Komisia 9. júna 2015 zaslala Spanielskemu královstvu konecnú odpoved stazovatela na list s predbezným posúdením spolu so ziadostou o dalsie informácie. Spanielske královstvo odpovedalo 8. júla 2015. Dna 31. júla 2015 bola Spanielskemu královstvu na jeho ziadost odoslaná verzia listu s predbezným posúdením, ktorá nemá dôverný charakter. 18 Komisia 26. januára 2016 zacala konanie vo veci formálneho zistovania z dôvodu dvoch údajným opatrení pomoci, konkrétne preto, ze Spanielske královstvo poskytlo zalobkyni jednak výhodu vo forme nízkych poplatkov za zábezpeku a jednak investicnú pomoc na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ C 142, 2016, s. 18). Komisia poziadala spanielske orgány o poskytnutie pripomienok a doplnujúcich informácií, ktoré tieto orgány predlozili 28. novembra 2016. 19 Komisia dostala pripomienky zainteresovaných strán a zalobkyne a odovzdala ich Spanielskemu královstvu, ktoré predlozilo svoje pripomienky 27. júla 2016 a 6. apríla 2017. Napadnuté rozhodnutie 20 Dna 31. augusta 2017 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2018/118 o státnej pomoci SA.35818 (2016/C) (ex 2015/NN) (ex 2012/CP), ktorú Spanielsko poskytlo podniku Iberpotash ([5]Ú. v. EÚ L 28, 2018, s. 25, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorým boli dve dotknuté opatrenia pomoci vyhlásené za nezlucitelné s vnútorným trhom (clánok 1 ods. 1 a 3), a bolo nariadené jej vymáhanie (clánky 2 a 3). 21 Výrok napadnutého rozhodnutia znie takto: "Clánok 1 1. Státna pomoc poskytnutá podniku Iberpotash vo forme neoprávnene nízkych poplatkov za zábezpeku vyplývajúcich z neoprávnene nízkej úrovne zábezpek v období 2006 - 2016 vo výske 1864622 EUR, ktorú neoprávnene poskytlo Spanielsko v rozpore s clánkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, je nezlucitelná s vnútorným trhom. 2. Státna pomoc na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns vo výske 3902461,30 EUR, ktorú neoprávnene poskytlo Spanielsko v rozpore s clánkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podniku Iberpotash, je zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c). 3. Zvysná cast státnej pomoci na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns vo výske 3985109,70 EUR, ktorú neoprávnene poskytlo Spanielsko v rozpore s clánkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podniku Iberpotash, je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 2 1. Spanielsko vymôze od príjemcu pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 1 a 3. 2. Sumy, ktoré bude vymáhat, budú navýsené o úrok odo dna ich poskytnutia príjemcovi pomoci po den ich reálneho vrátenia. 3. Úrok sa vypocíta ako zlozený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 a s nariadením Komisie (ES) c. 271/2008, ktorým sa mení nariadenie (ES) c. 794/2004. 4. Spanielsko zrusí vsetky neuhradené platby pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 1 a 3 s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Clánok 3 1. Vymáhanie pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 1 a 3 sa musí uskutocnit bezodkladne a úcinne. 2. Spanielsko zaistí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia. ..." 22 Napadnuté rozhodnutie identifikuje dve opatrenia pomoci. 23 V prvom rade ide o státnu pomoc, ktorá má formu nizsích bankových poplatkov za znízenú úroven zábezpek v období rokov 2006 - 2016, ktorej výska dosahuje 1864622 eur (dalej len "opatrenie 1"). 24 V druhom rade ide o opatrenie spocívajúce v investícii do zakrytia odpadovej haldy Vilafruns (dalej len "opatrenie 4"), ktoré predstavuje na jednej strane v casti zodpovedajúcej sume 3902461,30 eura opatrenie zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pretoze je v súlade s usmerneniami Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia (2008/C 82/01), ([6]Ú. v. EÚ C 82, 2008, s. 1, dalej len "usmernenia z roku 2008"), a na druhej strane predstavuje pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, najmä v casti presahujúcej maximálnu intenzitu investicnej pomoci umoznujúcej zlepsenie úrovne ochrany zivotného prostredia, ktorá dosahuje 3985109,70 eura. 25 V rámci svojho posúdenia existencie státnej pomoci Komisia v prípade "opatrenia 1" v odôvodnení 54 napadnutého rozhodnutia spresnuje, najmä pokial ide o existenciu výhody, ze treba najprv posúdit, ci výska financných zábezpek stanovená spanielskymi orgánmi bola nizsia, ako pozadovali uplatnitelné právne predpisy, co analyzuje v odôvodneniach 56 az 59 napadnutého rozhodnutia. 26 V odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomína, ze výsku financných zábezpek stanovila katalánska vláda v dvoch individuálnych a konkrétnych rozhodnutiach prijatých voci zalobkyni: prvé povolenie, vydané 9. novembra 2006, umoznujúce zalobkyni prevádzkovat banskú lokalitu Súria, stanovilo výsku financnej zábezpeky na 773682,28 eura (ktorá bola zvýsená na 828013,24 eura v roku 2008); druhé povolenie, vydané 28. apríla 2008 pre banskú lokalitu Sallent/Balsareny, stanovilo výsku financnej zábezpeky na 1130128 eur. Tieto sumy boli revidované v roku 2015, ked spanielske orgány navrhli výrazne vyssie sumy, a to sumu 6979471,83 eura pre lokalitu Sallent/Balsareny [s úcinnostou az po schválení zo strany Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska) v decembri 2016] a sumu 6160872,35 eura pre lokalitu Súria (s úcinnostou od mája 2015). 27 Pokial ide o výsku financných zábezpek poskytnutých zalobkynou, Komisia zdôraznuje: "(61) ... je v prvom rade úlohou príslusných environmentálnych orgánov, aby urcili a schválili sumy financných zábezpek podla vnútrostátnych alebo regionálnych predpisov uplatnitelných na daný prípad. Hoci je Komisia zodpovedná za zabezpecenie správnej transpozície a vykonávania smernice [2006/21] o tazobnom odpade, ktorá je uplatnitelná na financné zábezpeky [zalujúceho podniku] od 1. mája 2014, táto smernica ponecháva clenským státom významný priestor na vlastné uvázenie pri urcovaní presnej sumy zábezpek. Z toho dôvodu Komisia neurcila vlastné ocenenie správnych úrovní financných zábezpek podla smernice o tazobnom odpade, ale obmedzila svoje posúdenie na vyhodnotenie existujúcich dôkazov o nedostatocnosti financných zábezpek. V skutocnosti existuje niekolko jednotlivých dôkazov, ktoré naznacujú, ze výska financných zábezpek stanovená verejnými orgánmi v rokoch 2006 a 2008 bola naozaj nizsia, ako sa pozaduje v uplatnitelných právnych predpisoch. (62) Dôlezitejsie je vsak rozhodnutie katalánskeho vrchného súdu (Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa) z 11. októbra 2011, ze suma financnej zábezpeky pre odpadovú haldu Cogullo [zalujúceho podniku] na jeho lokalite v oblasti Balsareny/Sallent vo výske 585153 EUR je nizsia, ako sa pozaduje v právnych predpisoch. V rozsudku je uvedené, ze suma zábezpeky nesplna právne a regulacné parametre, ktoré sú stanovené vo vnútrostátnych právnych predpisoch, pricom sa odvoláva najmä na clánok 8 ods. 2 [katalánskeho] zákona c. 12/1981 a dekrét c. 202/1994.... Po odvolaní tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdil najvyssí súd (Tribunal Supremo) svojím rozsudkom z 9. júla 2014. Ako nakoniec uvádzajú spanielske orgány, katalánsky vrchný súd potvrdil svojím nálezom zo 14. decembra 2016, ze nová navrhnutá suma vo výske 6979471,83 EUR za celú lokalitu v oblasti Balsareny/Sallent je primeraná. (63) V súvislosti s vnútrostátnym rozsudkom katalánskeho vrchného súdu z 11. októbra 2011, ktorý autoritatívne interpretuje príslusné vnútrostátne predpisy, povazuje Komisia za preukázané, ze pôvodná suma financnej zábezpeky pre lokalitu [zalujúceho podniku] v oblasti Balsareny/Sallent stanovená v roku 2006 vo výske 1130128 [eur] bola výrazne nedostatocná.... (64) Hoci neexistuje podobné rozhodnutie súdu v súvislosti so zábezpekou na lokalitu v Súrii, existuje presvedcivý dôkaz, ze v prípade akéhokolvek súdneho konania by bolo rovnako pravdepodobné zistenie zjavne nepostacujúcej úrovne zábezpeky. Suma pôvodnej zábezpeky vo výske 773682,28 [eura] (zvýsená v roku 2008 na 828013,24 [eura]) úmerne zodpovedá skutocnosti, ze lokalita v Súrii je mensia ako v oblasti Balsareny/Sallent, pokial ide o nahromadený odpad a celkovú plochu odpadových háld. Zábezpeka pre Súriu bola neskôr výrazne zvýsená na 6160872,35 EUR v rovnakom case ako pre oblast Balsareny/Sallent (t. j. az na základe rozsudku súdu a je potvrdenia rozsudku po odvolaní), a to dokonca v este vyssom pomere (viac ako 7-násobne). Preto a z dôvodu neexistencie akýchkolvek iných faktorov, ktoré by vysvetlovali rozdiel v sumách zábezpek medzi Súriou na jednej strane a oblastou Balsareny/Sallent na strane druhej, je mozné aj sumu zábezpeky pre Súriu povazovat za nedostatocnú. ... (66) Okrem autoritatívneho nálezu vnútrostátneho súdu vysetrovanie odhalilo niekolko dalsích jednotlivých dôkazov, ktoré podpor[ovali] zistenie, ze pôvodná úroven financných zábezpek bola neoprávnene nízka. (67) ... tretie strany predlozili oficiálne prepisy z vypocutia pred environmentálnym výborom katalánskeho parlamentu z 2. októbra 2013 s výslovnými vyhláseniami generálnej riaditelky pre zivotné prostredie z Generalitat de Catalunya, podla ktorej boli zábezpeky zjavne nedostatocné.... Hoci prepisy politickej diskusie v parlamente neobsahujú ziadne relevantné odôvodnenie navrhnutej sumy, a preto je potrebné s nimi zaobchádzat opatrne, jej rádová hodnota a rozdiel oproti skutocnej sume potvrdzujú závery, ku ktorým dospeli experti v danom odbore, ktorí povazovali výsku zábezpek stanovenú v roku 2006 a 2008 za zjavne nedostatocnú. (68) Po druhé, stazovatel predlozil stúdiu z augusta 2012, ktorej vyhotovením poveril expertov na zivotné prostredie ('stúdia ERF`). Táto stúdia je expertným prieskumom, ktorý analyzuje a kompiluje rozsiahle mnozstvo existujúcich informácií (právnych, akademických alebo vyplývajúcich z prieskumu trhu) súvisiacich s príslusnou témou. V stúdii ERF sa analyzuje existujúca situácia týkajúca sa environmentálneho vplyvu tazobných lokalít [zalujúceho podniku] a predpokladaný budúci vývoj vzhladom na celkové mnozstvo materiálu nahromadeného na odpadových haldách. Obsahuje záver, ze environmentálny vplyv odpadových háld je znacný a v budúcnosti bude pravdepodobne dalej narastat. ... (72) Na základe týchto údajov sa v stúdii ERF konstatuje, ze suma financnej zábezpeky vychádzajúca z nových legislatívnych ustanovení královského dekrétu c. 975/2009 nemala byt v ziadnom prípade nizsia ako nevyhnutné náklady na obnovu v roku 2012, ktorých výska bola 71 miliónov [eur] pre obe lokality, a primeraná suma pri zohladnení celkových budúcich nákladov sa mala skôr pohybovat okolo 100 miliónov [eur]. ... (75) [Pokial ide o výhrady zalujúceho podniku, ze stúdia ERF nemôze slúzit ako základ na výpocet výsky zábezpek] Komisia uznáva, ze stúdia nie je v súlade s relevantnými ustanoveniami dekrétu c. 202/1994, ale namiesto toho sa zameriava na podmienky královského dekrétu c. 975/2009, ktorým sa transponuje smernica [2006/21] o tazobnom odpade, so zameraním na ocakávané náklady na obnovu. Jej výsledky, ktoré vyjadrujú odhadované náklady na obnovu pre jednotlivé lokality [zalujúceho podniku], sú vsak zalozené na riadnej metodike, ktorá je opísaná v odôvodneniach 68 - 73, a sú teda skutocne relevantné pre výpocet zábezpek aj podla dekrétu c. 202/1994. Dokazuje to najmä clánok 2.4 písm. h) dekrétu c. 202/1994, v ktorom sa uvádzajú náklady na akékolvek iné konkrétne opatrenie na obnovu, ktoré mozno bude potrebné, a teda neobmedzuje výpocet na opatrenia, ktoré sú jednotlivo vymenované v predchádzajúcich bodoch clánku 2." 28 Na základe týchto skutocností Komisia v odôvodneniach 82 a 83 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zhromazdené dôkazy a predlozené odborné správy potvrdzovali zistenie vnútrostátneho súdu, ze pôvodné sumy financných zábezpek boli nepochybne nedostatocné na zabezpecenie vhodnej obnovy a ze tieto sumy boli preto naozaj nizsie ako úroven, ktorá sa bezne vyzaduje podla uplatnitelných vnútrostátnych právnych predpisov. Zalobkyna teda získala hospodársku výhodu vo forme nizsích bankových poplatkov platených kazdorocne za financnú zábezpeku. Zalobkyna získala selektívnu výhodu vo forme nizsích bankových poplatkov vyplývajúcich z nizsích zábezpek, ako sa vyzadovali od iných prevádzkovatelov v podobnej situácii. 29 Pokial ide o kritérium týkajúce sa pouzitia státnych prostriedkov, Komisia poznamenáva: "(88) Komisia poznamenáva, ze predmetné zábezpeky sa v tomto prípade neskúmajú podla pravidiel státnej pomoci s ohladom na výsku poplatku vynalozeného vzhladom na riziko alebo vystavenie sa riziku, ktoré by vzniklo rucitelovi (t. j. súkromnej banke, nie státu), ale s ohladom na riziko pre stát v prípade, ak je zabezpecená suma nizsia ako skutocné náklady na skody na zivotnom prostredí a ak podnik poskytujúci zábezpeku nezaplatí alebo nemôze zaplatit náklady na obnovu v plnej výske. ... (90) Financná zábezpeka [zalujúceho podniku] je poskytnutá vo forme bankovej záruky, ktorá nie je pre stát volne dostupná. Môze sa pouzit iba na opatrenia, ktoré striktne vymedzujú právne predpisy, najmä na financovanie odstránenia odpadu, obnovy lokality a dalsích environmentálnych opatrení v prípade, ak [zalujúci podniku] nesplní svoje environmentálne záväzky. Stát nezískava ziadne úroky z financných prostriedkov zábezpeky ani ziadne iné financné výhody, ktoré by boli nizsie v prípade nizsej sumy zábezpeky. Okrem toho sa stát doteraz neocitol v pozícii, v ktorej by musel pouzit zábezpeku na ktorýkolvek z uvedených úcelov. Ale hoci znízená suma zábezpeky doteraz nemala ziadny skutocný vplyv na státne zdroje, tento fakt sám osebe nevylucuje existenciu mozného vplyvu na státne zdroje, pretoze existuje vyssie riziko, ze stát bude musiet v budúcnosti pouzit svoje prostriedky. (91) Vytvorenie konkrétneho rizika, ze stát bude v budúcnosti zatazený dodatocným bremenom, je vsak podla clánku 107 ods. 1 zmluvy postacujúce, aby bol pojem státna pomoc splnený. Súdny dvor [Európskej únie] takisto konstatoval, ze prepojenie a vplyv opatrenia státnej pomoci na státne zdroje nemus[eli] byt priame, aby bolo toto kritérium splnené. (92) Hlavným úcelom takýchto financných zábezpek je zaistit, aby tazobné spolocnosti mali odlozené dostatocné zdroje na pokrytie budúcich nákladov na obnovu bez ohladu na to, aká bude ich financná situácia v (casto dost vzdialenej) budúcnosti. Je preto zrejmé, ze ak je výska zábezpeky výrazne nizsia ako ocakávané náklady na obnovu, existuje aspon vyssie riziko, ze to v budúcnosti bude mat vplyv na státne zdroje. Toto riziko potenciálnych nákladov pre verejný rozpocet je jednoznacne vyssie ako v prípade, keby bola suma zábezpeky správne stanovená v súlade s uplatnitelnými právnymi predpismi a s primeraným ohladom na ocakávané náklady na obnovu. Ak sú tieto prostriedky výrazne nizsie, ako je potrebné, väcsina nákladov by sa musela nakoniec uhradit zo státnych zdrojov v prípade, ak by to nechcel alebo nemohol urobit [zalujúci podnik]. Navyse v prípade, ak by [zalujúci podnik] v budúcnosti nemohol zaplatit náklady na obnovu, údajná moznost zaistit majetok podniku spanielskymi orgánmi by pravdepodobne nepriniesla významné mnozstvo dalsích zdrojov, pretoze jediným majetkom [zalujúceho podniku] (a celej skupiny ICL) v Spanielsku sú jeho zariadenia na tazbu potase. Po zatvorení potasových baní bude vsak hodnota tohto majetku neistá. (93) Skutocnost, ze stát je povinný sám zakrocit v prípade, ak by [zalujúci podnik] nechcel alebo nemohol prijat potrebné opatrenia na obnovu v súvislosti so svojimi odpadovými haldami, je zakotvená v uplatnitelných právnych predpisoch. (94) Po prvé, podla clánku 102 zákona c. 39/2015 môze stát prijat opatrenia namiesto subjektu, ktorý je právne zodpovedný za prijatie týchto opatrení. Spanielsko by muselo i) nariadit [zalujúcemu podniku] prijat konkrétne vymedzené opatrenia; ii) informovat [zalujúci podnik], ze v opacnom prípade státna správa prijme tieto opatrenia sama a s akými nákladmi; iii) vykonat tieto opatrenia a iv) pokúsit sa získat spät náklady od [zalujúceho podniku], co apriori nebude mozné, ak musí Spanielsko realizovat nedostatocnú financnú zábezpeku. Hoci je toto rozhodnutie formálne nezáväzné, v prípade, ak [zalujúci podnik] nesplní svoju povinnost obnovit svoje objekty, Spanielsko by nemalo inú moznost ako zaplatit za obnovu vopred, pretoze inak by nesplnilo svoje vlastné povinnosti. (95) Po druhé, ako je uvedené v odôvodnení 13, Spanielsko by mohlo porusit svoje povinnosti vyplývajúce zo smernice o tazobnom odpade a rámcovej smernice o vode. Preto ak by [zalujúci podnik] opustil svoje objekty po vytazení nerastných zdrojov bez ich obnovenia, Spanielsko by vzhladom na nedostatocnú zábezpeku malo jedinú moznost, ako splnit svoje povinnosti podla uvedených smerníc a prípadne sa vyhnút kazdodennému plateniu pokuty ulozenej Súdnym dvorom Európskej únie, a to zaplatit za odstránenie solných háld alebo zabezpecit rovnako úcinnú obnovu zo svojich zdrojov. (96) Po tretie, podla ustanovení spanielskeho zákona c. 27/2006 z 18. júla 2006 môzu byt spanielske orgány donútené splnit svoje povinnosti vyplývajúce z environmentálnych právnych predpisov. Ktorákolvek mimovládna organizácia, ktorá splna kritériá stanovené v zákone c. 27/2006, sa môze v prípade porusenia environmentálnych záväzkov vymenovaných v clánku 18 ods. 1 zákona c. 27/2006 (vrátane napr. neplnenia povinností v oblasti ochrany vôd), obrátit na súd s cielom prinútit státnu správu splnit si environmentálne záväzky. ... (98) Spanielske orgány nakoniec sami uvádzajú, ze podla clánku 9 [katalánskeho] zákona c. 12/1981, ak prevádzkovatel nesplní svoje povinnosti, môze Administratión de la Generalitat z úradnej moci vykonat tieto opatrenia na náklady prevádzkovatela. Dalej uvádzajú, ze v praxi státna správa vykoná príslusné opatrenia, ktoré sú následne uhradené z financnej zábezpeky alebo, ak zábezpeka nie je dostatocná, z predaja majetku prevádzkovatela. Preto v prípade, ak financná zábezpeka je výrazne nizsia, ako sa pozaduje v právnych predpisoch, verejná správa riskuje, ze majetok prevádzkovatela nepostací na financovanie príslusných opatrení, ktoré vykonala. To potvrdzuje, ze prílis nízka financná zábezpeka zvysuje riziko, ze opatrenia na obnovu, ktoré prijme státna správa, nebudú dostatocne kryté majetkom prevádzkovatela (najmä ak nemá ziadne iné aktivity v Spanielsku, ako je to v prípade [zalujúceho podniku]) a budú sa musiet zaplatit z verejných zdrojov. (99) Takze úroven zábezpeky, ktorá je výrazne nizsia, ako je potrebné a ako sa pozaduje v právnych predpisoch, vystavuje stát konkrétnemu riziku dodatocného zatazenia jeho zdrojov. Zvýsené riziko dodatocného zatazenia státu je teda dostatocne konkrétne na to, aby predstavovalo aspon mozný vplyv na státne zdroje z dôvodu neprimerane nízkej úrovne financnej zábezpeky." 30 Pokial ide o existenciu narusenia hospodárskej sútaze a vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, Komisia sa domnieva, ze: "(102) ... nizsie náklady, ktoré vznikli [zalujúcemu podniku] z dôvodu nizsej úrovne financných zábezpek, ako sa pozadujú v príslusných právnych predpisoch, môze narúsat hospodársku sútaz na trhoch, na ktorých aktívne pôsobí... - sú to hlavne trhy s potasou a solou. Ako je vysvetlené dalej v texte (pozri odôvodnenie 110 a dalsie), toto znízenie nákladov v priebehu príslusného obdobia dosiahlo priblizne 1,8 milióna [eura] a teda napriek tvrdeniam spanielskych orgánov nebolo zanedbatelné. (103) Skutocnost, ze [zalujúci podnik] je jediným spanielskym producentom potase, nevylucuje mozné narusenie hospodárskej sútaze, pretoze relevantný geografický trh je urcite sirsí ako vnútrostátny spanielsky trh. ... (106) Ako uz bolo uvedené, trhy s potasou a solou sú jednoznacne cezhranicné, kedze 50 % produkcie [zalujúceho podniku] sa vyváza do iných európskych krajín. Znízená úroven financných zábezpek teda môze ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi EÚ." 31 Pokial ide o vycíslenie pomoci, Komisia sa domnieva, ze: "(109) Stanovenie skutocnej výsky pomoci v prvom rade vyzaduje stanovit aspon priblizne 'správnu` sumu financných zábezpek podla uplatnitelných legislatívnych ustanovení v relevantnom období. Potom bude výska pomoci zodpovedat rozdielu medzi ocakávanou výskou bankových poplatkov, ktoré by [zalujúci podnik] musel platit za zriadenie zábezpeky v tejto správne stanovenej sume, a skutocnou výskou bankových poplatkov, ktoré podnik zaplatil. ... (111) Kedze podla spanielskych orgánov katalánsky vrchný súd zistil v decembri 2016, ze zvýsená suma 6979471,83 [eura] pre lokalitu Balsareny/Sallent je v súlade s uplatnitelnými právnymi predpismi, Komisia sa domnieva, ze v súcasnosti 'správna` výska zábezpek pre oblast Balsareny/Sallent zodpovedá tejto aktuálne platnej výske potvrdenej súdom. (112) Analogicky sa Komisia domnieva (pozri aj odôvodnenie 64), ze zvýsená suma 6160872,35 [eura] ako zábezpeka pre Súriu platná od roku 2015 sa takisto môze povazovat za sumu, ktorá je v súlade s platnými právnymi predpismi. Hoci neexistuje ziadny smerodajný záver súdu týkajúci sa tejto lokality, zvýsená suma zábezpeky pre mensiu lokalitu v Súrii je v skutocnosti takmer porovnatelná so schválenou sumou pre Balsareny/Sallent. To potvrdzuje, ze suma sa môze povazovat za primeranú a v súlade s uplatnitelnými právnymi predpismi. ... (123) Preto celková výska pomoci poskytnutej [zalujúcemu podniku] vo forme nizsích bankových poplatkov za znízenú úroven zábezpek za celé obdobie 2006 - 2016 dosahuje 1 864 622 [eur]." 32 V rámci svojho posúdenia existencie státnej pomoci v prípade opatrenia 4, Komisia spresnuje, najmä pokial ide o existenciu výhody, ze: "(125) Dna 17. decembra 2007 spanielske ministerstvo zivotného prostredia a Generalitat de Catalunya podpísali dohovor, ktorým sa dohodli na spolupráci a zdielaní nákladov v súvislosti s projektom zameraným na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns a následné obmedzenie jej negatívneho vplyvu na zivotné prostredie.... Celkové investicné náklady dosiahli 7887571 [eur] a boli celé hradené orgánmi verejnej moci, ako bolo dohodnuté v dohovore z roku 2007. ... (131) [Zodpovednost zalujúceho podniku nakladat s tazobným odpadom vytvoreným odpadovou haldou Vilafruns] vyplýva zo spanielskeho zákona c. 6/1993 z 15. júla 1993 o nakladaní s odpadmi a aj z královského zákonného dekrétu c. 1/2001 z 20. júla 2001, ktorý je prepracovaným znením spanielskeho zákona o vode. Tretia strana tvrdí, ze skutocnost, ze halda Vilafruns uz nebola aktívna, ked ju získal [zalujúci podnik], je bezpredmetná, pretoze kazdý drzitel povolenia na tazbu musí spravovat vsetok tazobný odpad ako celok, t. j. vrátane akéhokolvek odpadu, ktorý vznikol predtým, ako drzitel získal povolenie. ... (138) Komisia sa domnieva, ze bez ohladu na rozsah povinností [zalujúceho podniku] súvisiacich s haldou Vilafruns je neprijatelné tvrdenie, ze verejná investícia vo výske 7,9 milióna [eur] do výrazne lepsej environmentálnej ochrany, ktorou je v zásade obnova tazobnej lokality bez akýchkolvek investicných nákladov pre [zalujúci podnik], v skutocnosti nepriniesla [zalujúcemu podniku] ziadnu hospodársku výhodu. Cielom realizácie zakrytia odpadovej haldy bolo výrazné obmedzenie znecistovania spôsobeného únikmi z haldy Vilafruns. Ak by sa táto pomoc neuskutocnila, alternatívne opatrenia by neposkytli takú dobrú a dlhotrvajúcu ochranu a vystavili by [zalujúci podnik] riziku, ze by musel znásat následky znecistenia (ako preukázali rozsudky trestných súdov z 18. decembra 2014 a 25. februára 2015, ktoré sa týkali jeho dalsích tazobných lokalít - pozri odôvodnenia 27 a 94 rozhodnutia o zacatí konania). Výstavba zariadenia platená z verejných zdrojov teda umoznila [zalujúcemu podniku] lepsie zabránit znecisteniu, znízit svoje budúce environmentálne riziká a poskytnút dlhotrvajúcu obnovu haldy (v súlade s podobnými obnovami háld solného odpadu vo Francúzsku alebo v Nemecku, ako je vysvetlené v odôvodneniach 26 a 32). [Zalujúci podnik] by nakoniec bol povinný zabezpecit vhodnú obnovu odpadovej haldy Vilafruns. (139) Nakoniec sa Komisia domnieva, ze toto opatrenie je selektívne, kedze jeho konkrétnym cielom bolo verejné financovanie zakrytia odpadovej haldy Vilafruns vo vlastníctve [zalujúceho podniku]. ... (148) Vzhladom na uvedené skutocnosti Komisia dospela k názoru, ze opatrenie 4 predstavuje státnu pomoc vo výske 7887571 [eur], a bude preto posudzovat jej oprávnenost a zlucitelnost s vnútorným trhom." 33 Pokial ide o analýzu zlucitelnosti pomoci, Komisia v odôvodnení 152 napadnutého rozhodnutia spresnila, ze opatrenie 1 predstavovalo pre zalobkynu prevádzkovú pomoc, pretoze v období medzi rokmi 2006 a 2016 umoznilo, aby náklady na poplatky za zábezpeku boli nizsie, ako sú tie, ktoré sa uplatnujú bezne, co je nezlucitelné s vnútorným trhom, kedze Komisia nenasla ziadne dôvody na podporu prípadnej zlucitelnosti takejto prevádzkovej pomoci, ktorá bola poskytnutá bez sledovania akéhokolvek zrejmého ciela spolocného záujmu. 34 Pokial ide o opatrenie 4, Komisia naopak v odôvodneniach 156 az 164 napadnutého rozhodnutia poznamenala, ze zakrytie odpadovej haldy Vilafruns predstavovalo zlucitelnú pomoc na základe bodu 3.1.1 usmernení z roku 2008, ktorý sa týka pomoci pre podniky, ktoré prekracujú úroven ochrany zivotného prostredia vyzadovanú normami Európskej únie, alebo zvysujú úroven ochrany zivotného prostredia pri neexistencii noriem Únie. 35 Komisia sa domnievala, ze zakrytie odpadovej haldy Vilafruns umoznilo zalobkyni zvýsit ochranu zivotného prostredia, ktorá je výsledkom jej cinností tam, kde neexistujú normy Únie. Komisia navyse po prvé vypocítala celkovú sumu oprávnených nákladov dosahujúcu 7804922,60 eura, po druhé urcila maximálnu intenzitu prípustnej pomoci pre zalobkynu ako velký podnik zodpovedajúcu 50 % oprávnených nákladov a po tretie urcila zostatok celkovej sumy nezlucitelnej pomoci na 3985109,70 eura. Konanie a návrhy úcastníkov konania 36 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 24. apríla 2018 zalobkyna podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 37 Komisia podala svoje vyjadrenie k zalobe 23. júla 2018. 38 Zalobkyna podala repliku 27. septembra 2018. Komisia podala dupliku 12. novembra 2018. 39 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne, zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom urcuje, ze opatrenie 1 predstavuje státnu pomoc a nariaduje jej vymáhanie, - subsidiárne, zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom stanovuje sumu protiprávnej, ale zlucitelnej pomoci a sumu protiprávnej pomoci, ktorá musí byt vymáhaná v rámci opatrenia 4, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 40 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu ako nedôvodnú, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. Právny stav 41 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza pät zalobných dôvodov. Prvý sa zakladá na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ spocívajúcom v tom, ze Komisia mala nesprávne dospiet k záveru, ze opatrenie 1 zahrnalo prevod státnych prostriedkov. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ spocívajúcom v tom, ze Komisia mala nesprávne dospiet k záveru, ze opatrenie 1 priznávalo výhodu, alebo subsidiárne v tom, ze Komisia nepreukázala, ze pôvodné sumy financných zábezpek boli prílis nízke. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a zásady právnej istoty. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ spocívajúcom v tom, ze Komisia sa domnievala, ze opatrenie 4 priznávalo selektívnu výhodu. Piaty zalobný dôvod, uvádzaný subsidiárne, sa zakladá na porusení clánku 16 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([7]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) spocívajúcom v tom, ze Komisia nesprávne urcila výsku prípadnej pomoci vyplývajúcej z opatrenia 4. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ spocívajúcom v tom, ze Komisia mala nesprávne dospiet k záveru, ze opatrenie 1 zahrnalo prevod státnych prostriedkov 42 Zalobkyna uvádza, ze opatrenie 1 nesplna kritérium prevodu státnych prostriedkov, kedze nemalo za následok ziadne znízenie státneho rozpoctu. 43 V prvom rade financné zábezpeky, ktoré zalobkyna musela zriadit na obnovu banských lokalít, neposkytol stát, ale súkromné banky, ktorým by zalobkyna v prípade potreby uvolnenia prostriedkov musela platit poplatky. Z toho vyplýva, ze stát neprisiel o ziadne príjmy z dôvodu zábezpek stanovených na údajne nizsej nez pozadovanej úrovni a ze v tomto prípade neexistuje dostatocne priama súvislost medzi poskytnutou výhodou a znízením státneho rozpoctu. 44 V druhom rade podla zalobkyne neexistovalo dostatocne konkrétne hospodárske riziko pre státny rozpocet. To by existovalo iba v prípade, ak by sa náklady na obnovu ukázali ako nevymáhatelné od zalobkyne. Táto potenciálna povinnost státu znásat cast nákladov a potenciálna zátaz, ktorá z toho vyplýva pre státny rozpocet, sú tak prílis vzdialené a hypotetické. Podla zalobkyne sa v prejednávanej veci nemôzu uplatnit zásady platné v oblasti státnych záruk. Na jednej strane sú tvrdenia Komisie, ktoré na tieto zásady odkazujú, neprípustné, kedze Komisia na ne neodkázala v napadnutom rozhodnutí, a na druhej strane je analógia s týmito zásadami nesprávna. Po prvé v prípade státnych záruk dochádza k prevodu prostriedkov, pretoze stát sa vzdáva casti príjmov, kedze akceptuje poplatok v nizsej výske, ako by pozadoval súkromný rucitel. V prejednávanej veci zalobkyna naopak platila poplatok v trhovej výske. Po druhé v rámci státnej záruky je výhoda pre príjemcu jasná, pretoze za státnu záruku platí nizsí poplatok, ako za podobnú záruku poskytnutú bankou a jeho platobná schopnost je vyssia, co má za následok, ze platí nizsie úroky. V prejednávanej veci nie je splnená ziadna z týchto dvoch podmienok. Po tretie v prípade státnych záruk sa stát zaväzuje zaplatit tretej osobe zabezpecenú sumu v prípade, ak príjemca záruky porusí svoju povinnost vrátit zabezpecenú pôzicku, zatial co v prejednávanej veci sa stát nezaviazal zaplatit ziadnu sumu v prípade, ak je zábezpeka nedostatocná. Z toho vyplýva, ze judikatúra týkajúca sa státnych záruk sa v prejednávanej veci neuplatnuje. 45 Podla uplatnitelnej judikatúry môze byt takéto hypotetické riziko zátaze pre státny rozpocet preukázané iba vtedy, ked je stát jedným z hlavných veritelov podniku v tazkostiach a ked je podnik platobne neschopný. V prejednávanej veci môze zalobkyna zarucit dodrzanie svojich povinností, kedze je súcastou nadnárodnej skupiny podnikov (nielen skupiny v Spanielsku), ktorá disponuje znacnými aktívami, ktorých hodnota neklesá po zavretí potasových baní a ktorá uz v minulosti preukázala financnú spôsobilost potrebnú na úhradu vsetkých pozadovaných opatrení na obnovu bez ohladu na urcenú výsku zábezpek. Kedze environmentálna zodpovednost podniku sa vztahuje aj na ovládajúce spolocnosti skupiny, riziko, ze by stát znásal prípadnú platobnú neschopnost zalobkyne, nie je dostatocne konkrétne. Podla judikatúry (rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade, [8]C-200/97, [9]EU:C:1998:579) je potrebné, aby existovali osobitné okolnosti, v dôsledku ktorých je zmensenie objemu státnych prostriedkov viac nez pravdepodobné, pricom existencia úplne minimálneho alebo hypotetického rizika nemôze postacovat pre záver, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov. 46 V tretom rade zalobkyna vysvetluje, ze z dôvodu, ze financné zábezpeky mozno tak podla vnútrostátnej právnej úpravy, ako aj podla právnej úpravy Únie uvolnit az po ukoncení banských cinností, a ze pocas prevádzky musí byt suma zábezpeky pravidelne upravovaná v závislosti od potrebných prác na obnove, nie je suma týchto zábezpek pevná, ale vyvíja sa v priebehu casu. Riziko pre státny rozpocet preto existuje az po ukoncení banskej prevádzky. V prejednávanej veci bola suma financných zábezpek zvýsená na primeranú úroven v roku 2015 pre lokalitu Súria a v roku 2016 pre lokalitu Sallent/Balsareny, teda pred ukoncením banskej cinnosti, co znamená, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia nenieslo Spanielsko v ziadnom okamihu hospodárske riziko. Zalobkyna okrem iného v odpovedi Komisii spresnuje, ze jednak okrem potasových baní disponuje v Spanielsku inými významnými aktívami, ktoré by stát mohol pouzit pri výkone povinnosti zaplatit záväzné opatrenia na obnovu, a jednak ze spanielska právna úprava umoznuje ulozit riadiacim zamestnancom a správcom podniku povinnost vykonat opatrenia zabezpecujúce dodrzanie environmentálnych povinností. 47 V stvrtom rade sa zalobkyna odvoláva na skorsie rozhodnutie Komisie [Oznámenie Komisie, SNIACE; Státna pomoc C 68/97 (NN 118/97) Spanielsko, [10]Ú. v. ES C 49, 1998, s. 2, dalej len "rozhodnutie SNIACE"] vo veci, ktorá je podobná prejednávanej veci. V tejto veci sa na opomenutie zabezpecit dodrzanie environmentálnych povinností nepovazovalo za zahrnajúce prevod státnych prostriedkov, a teda za státnu pomoc. 48 Komisia tvrdenia zalobkyne popiera. 49 Podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ "pomoc poskytovaná v akejkolvek forme clenským státom alebo zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 50 Treba tiez pripomenút, ze na to, aby mohli byt zvýhodnenia povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudok z 15. mája 2019, Achema a i., [11]C-706/17, [12]EU:C:2019:407, bod [13]47 a citovanú judikatúru). Tieto dve podmienky sú odlisné a kumulatívne (pozri rozsudok z 30. júna 2015, Holandsko a i./Komisia, [14]T-186/13, T-190/13 a T-193/13, neuverejnený, [15]EU:T:2015:447, bod [16]63 a citovanú judikatúru). 51 Pokial ide o podmienku pouzitia státnych prostriedkov, z judikatúry vyplýva, ze na to, aby sa výhoda poskytnutá jednému alebo viacerým podnikom mohla povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, netreba vo vsetkých prípadoch dokázat, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov. Za pomoc sa tak povazujú predovsetkým zásahy, ktoré rôznymi formami znizujú náklady, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku a ktoré tak, hoci nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky (pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [17]C-399/10 P a C-401/10 P, [18]EU:C:2013:175, body [19]100 a [20]101 a citovanú judikatúru). 52 Podla ustálenej judikatúry clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy na základe ich úcinkov (pozri rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [21]C-124/10 P, [22]EU:C:2012:318, bod [23]77 a citovanú judikatúru; rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [24]C-399/10 P a C-401/10 P, [25]EU:C:2013:175, bod [26]102). 53 Zásah státu, ktorý môze podniky, na ktoré sa uplatnuje, postavit v porovnaní s inými podnikmi do výhodnejsej situácie a zároven vyvolat dostatocne konkrétne riziko vzniku dodatocnej zátaze pre stát v budúcnosti, tak môze zatazovat státne prostriedky (pozri rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [27]C-399/10 P a C-401/10 P, [28]EU:C:2013:175, bod [29]106 a citovanú judikatúru). 54 Súdny dvor navyse spresnil, ze výhody poskytované vo forme státnej záruky môzu zahrnat dodatocnú zátaz pre stát (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [30]C-399/10 P a C-401/10 P, [31]EU:C:2013:175, bod [32]107; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade, [33]C-200/97, [34]EU:C:1998:579, bod [35]43, a z 8. decembra 2011, Residex Capital IV, [36]C-275/10, [37]EU:C:2011:814, body [38]39 az [39]42). 55 Z judikatúry okrem toho vyplýva, ze ked je zmena trhových podmienok, z ktorej vyplýva výhoda nepriamo poskytnutá urcitým podnikom, z ekonomického hladiska dôsledkom straty príjmov na strane orgánov verejnej pomoci, nemá ani skutocnost, ze investori následne prijímajú samostatné rozhodnutie, za následok zánik súvislosti medzi uvedenou stratou príjmov a výhodou, z ktorej majú prospech dotknuté podniky (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [40]C-399/10 P a C-401/10 P, [41]EU:C:2013:175, bod [42]108). 56 Komisia preto musí na úcely zistenia existencie státnej pomoci preukázat dostatocne priamu súvislost medzi výhodou poskytnutou príjemcovi na jednej strane a znízením státneho rozpoctu, ci dokonca dostatocne konkrétnym hospodárskym rizikom výdavkov zatazujúcich tento rozpocet na druhej strane (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [43]C-399/10 P a C-401/10 P, [44]EU:C:2013:175, bod [45]109). 57 Pokial ide v prejednávanej veci na jednej strane o pripísatelnost opatrenia 1 státu, z odôvodnenia 60 napadnutého rozhodnutia vyplýva a medzi úcastníkmi konania nie je sporné, ze sumy financných zábezpek, ktoré mala zriadit zalobkyna, stanovila katalánska vláda v dvoch individuálnych správnych rozhodnutiach, a to v povoleniach udelených zalobkyni 9. novembra 2006 a 28. apríla 2008 na prevádzkovanie banských lokalít Súria a Sallent/Balsareny. 58 Pokial ide na druhej strane o kritérium státnych prostriedkov, Komisia sa v odôvodnení 88 napadnutého rozhodnutia vo vztahu k opatreniu 1 domnievala, ze pokial ide o sumu nevybraných poplatkov, dotknuté financné zábezpeky neboli preskúmané podla pravidiel státnej pomoci v závislosti od rizika alebo vystavenia sa riziku, ktoré vzniklo rucitelovi (t. j. súkromnej banke, nie státu), ale v závislosti od rizika pre stát v prípade, ak je zabezpecená suma nizsia, ako sú skutocné náklady na skody na zivotnom prostredí, a v prípade, ak podnik poskytujúci zábezpeku nezaplatí, alebo nemôze zaplatit náklady na obnovu v plnej výske. V odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia Komisia opakuje, ze existuje konkrétne riziko mozného vplyvu na státne prostriedky, pretoze existuje vyssie riziko, ze stát bude musiet v budúcnosti uvolnit svoje prostriedky. Navyse v odôvodnení 91 uvedeného rozhodnutia sa Komisia domnieva, ze vznik konkrétneho rizika dodatocného zatazenia státnych prostriedkov v budúcnosti je postacujúci na naplnenie pojmu státnej pomoci a ze úzka súvislost a vplyv pomoci na verejné prostriedky nemusia byt nevyhnutne priame na to, aby bolo toto kritérium splnené. 59 V odôvodneniach 92 az 99 napadnutého rozhodnutia Komisia spresnuje, ze zvýsené riziko mozného vplyvu na státne prostriedky v budúcnosti vyplýva z výsky zábezpek, ktorá je výrazne nizsia, ako sú prípadné ocakávané náklady na obnovu, kedze v prípade, ak by zalobkyna nechcela, alebo nemohla zaplatit túto obnovu, musela by byt väcsina týchto nákladov uhradená zo státnych prostriedkov, pretoze povinnost státu zakrocit na svoj vlastný úcet v prípade, ak by zalobkyna nechcela, alebo nemohla prijat potrebné opatrenia na obnovu, upravuje uplatnitelná vnútrostátna právna úprava a právna úprava Únie. Komisia z toho vyvodzuje, ze výska zábezpek, ktorá je výrazne nizsia, ako je potrebné a ako sa pozaduje v právnych predpisoch, vystavuje stát riziku dodatocného zatazenia jeho zdrojov. Zvýsené riziko je teda dostatocne konkrétne na to, aby predstavovalo aspon mozný vplyv na státne prostriedky. Komisia navyse zdôraznuje, ze aktíva zalobkyne, ktoré by stát v prípade núteného výkonu mohol zaistit, sa môzu ukázat ako nedostatocné. 60 V prvom rade zalobkyna nepopiera, ze suma financných zábezpek, ktorú stanovila správnymi rozhodnutiami katalánska vláda, bola prílis nízka. Je pravda, ze zalobkyna v rámci svojho druhého zalobného dôvodu spochybnuje metódu analýzy, a dôkazné prostriedky, z ktorých Komisia vychádzala pri závere, ze suma týchto zábezpek bola skutocne prílis nízka a ze jej tieto zábezpeky priznávali ekonomickú výhodu. Zalobkyna vsak netvrdí, ze výska zábezpek, ktorú pôvodne stanovila katalánska vláda v správnych rozhodnutiach, bola správna alebo dostatocná. 61 V druhom rade treba uviest, ze Spanielske královstvo malo subsidiárnu povinnost zakrocit v prípade nerespektovania povinností na ochranu zivotného prostredia ulozených podnikom vykonávajúcim banskú cinnost, ako to bolo jasne zdôraznené v odôvodneniach 93 az 98 napadnutého rozhodnutia. Na jednej strane podla vnútrostátneho práva, a najmä podla ustanovení obsiahnutých v Ley 27/2006 por la que se regulan los derechos de acceso a la información, de participación pública y de acceso a la justicia en materia de medio ambiente (incorpora las Directivas 2003/4/CE y 2003/35/CE) [zákon c. 27/2006 o prístupe k informáciám, úcasti verejnosti a prístupe k spravodlivosti v zálezitostiach zivotného prostredia (prebratie smerníc 2003/4/ES a 2003/35/ES)] z 18. júla 2006 (BOE c. 171 z 19. júla 2006, s. 27109), môzu byt orgány zaviazané, aby splnili svoje povinnosti vyplývajúce z environmentálnej právnej úpravy. Navyse podla clánku 102 Ley 39/2015 del Procedimiento Administrativo Común de las Administraciones Públicas (zákon c. 39/2015 o spolocnom správnom konaní verejných správnych orgánov) z 1. októbra 2015 (BOE c. 236 z 2. októbra 2015, s. 89343) môze stát subsidiárne vykonat opatrenia namiesto subjektu, ktorý je podla právnych predpisov povinný ich prijat. Na druhej strane podla práva Únie, a najmä podla clánku 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstranovaní environmentálnych skôd ([46]Ú. v. ES L 143, 2004, s. 156; Mim. vyd. 15/008, s. 357), ak prevádzkovatel zodpovedný za prijatie opatrení na odstránenie environmentálnych skôd nesplní svoje povinnosti, môze príslusný orgán ako poslednú moznost sám prijat tieto opatrenia. Ak by stát navyse nezakrocil namiesto podnikov v prípade, ak by tieto nerespektovali svoje environmentálne povinnosti, mohol by sa dopustit nesplnenia svojich povinností podla smernice 2006/21 a vystavit nebezpecenstvu, ze bude proti nemu vedené konanie o nesplnení povinnosti a ze mu bude ulozená povinnost platit pokuty az do splnenia uvedených povinností. 62 V tretom rade úcelom právnej povinnosti upravenej v clánku 14 smernice 2006/21, ktorá vyzaduje od podnikov prevádzkujúcich banské lokality, aby zriadili zábezpeku na obnovu lokalít a na úhradu nákladov prípadných environmentálnych skôd spôsobených banskou prevádzkou, ktorej suma sa musí vypocítat na základe údajov uvedených v odseku 2 toho istého ustanovenia, je zabezpecit, aby banské spolocnosti mali dostatocné prostriedky na úhradu budúcich nákladov na obnovu banských lokalít bez ohladu na ich financnú situáciu v budúcnosti, a najmä zabránit tomu, aby stát musel zakrocit pri prevzatí týchto nákladov. 63 Z dôvodu subsidiárnej povinnosti vykonania opatrení, ktorú má stát namiesto podniku, ktorý je podla právnych predpisov povinný prijat potrebné opatrenia na obnovu vyplývajúce z banskej prevádzky, môze mat výska zábezpeky uvedeného podniku vplyv na státne prostriedky, kedze hospodárske riziko subsidiárneho zásahu státu je vtedy, ked je výska zábezpeky stanovená prílis nízko, kvantitatívne vyssie najmä v prípade platobnej neschopnosti tohto podniku. 64 V stvrtom rade z judikatúry pripomenutej v bode 53 vyssie vyplýva, ze za zátaz pre státne prostriedky mozno povazovat aj to, ak je preukázané "dostatocne konkrétne riziko" vzniku dodatocnej zátaze pre stát v budúcnosti. 65 V tejto súvislosti po prvé zalobkyna tvrdí, ze riziko zátaze pre státne prostriedky nie je v prejednávanej veci dostatocne konkrétne z dôvodu jej financnej spôsobilosti uhradit prípadné environmentálne skody vyplývajúce z jej banskej prevádzky. Na otázku Vseobecného súdu v tejto súvislosti v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania zalobkyna predlozila zoznam aktív (nehnutelný hmotný majetok), ktorými disponovala v rokoch 2012 az 2016, a to aj na úrovni skupiny spolocností, do ktorej patrí, ako aj cast svojej rocnej úctovnej závierky týkajúcu sa týchto aktív. Na pojednávaní Komisia upozornila na skutocnost, ze dokumenty predlozené zalobkynou neuvádzali pasíva a dlhy spolocnosti, a uvádzali iba aktíva, ktoré ona a jej skupina vlastnili v období od roku 2012 do rokov 2015 - 2017, a ze nepredlozila údaje týkajúce sa zostávajúcej casti rozhodného obdobia od roku 2006 do roku 2012. 66 Treba uviest, ze dôkazy predlozené zalobkynou na zistenie jej financnej spôsobilosti uhradit náklady prípadných environmentálnych skôd súvisiacich s prevádzkou jej banských lokalít sú ciastkové a neumoznujú s istotou dospiet k záveru, ze by v case prípadného vzniku environmentálnych rizík mala financnú spôsobilost potrebnú na ich krytie. 67 V kazdom prípade, aj keby zalobkyna mala dostatocnú financnú spôsobilost do takej miery, ze by sa znízilo riziko, ze stát bude musiet zakrocit, treba sa domnievat, ze vzhladom na skutocnost, ze financná situácia podniku sa môze kedykolvek zmenit z dôvodu rôznych ekonomických neistôt, a vzhladom na to, ze povinnost zriadit financnú zábezpeku má vo vseobecnosti práve zabezpecit, aby boli prostriedky k dispozícii kedykolvek, a bez ohladu na financnú spôsobilost podniku povinného zriadit túto zábezpeku, financná spôsobilost tohto podniku nemá vplyv na urcenie primeranej sumy týchto zábezpek a v konecnom dôsledku na posúdenie existencie dostatocne konkrétneho rizika zátaze pre státny rozpocet. 68 Navyse na jednej strane clánok 14 ods. 2 smernice 2006/21 spresnuje, ze zábezpeka uvedená v odseku 1 sa vypocíta na základe pravdepodobného vplyvu zariadenia na nakladanie s odpadmi na zivotné prostredie, berúc do úvahy najmä kategóriu tohto zariadenia, vlastnosti tazobného odpadu a budúce pouzitie rekultivovaného územia, ako aj predpokladu, ze akúkolvek potrebnú rekultivacnú cinnost vyhodnotia a uskutocnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany. Financná spôsobilost spolocnosti, ktorá spravuje zariadenie, teda nie je relevantným kritériom na urcenie sumy zábezpeky. 69 Na druhej strane z judikatúry pripomenutej v bode 55 vyssie vyplýva, ze dôlezité sú zmeny bezných trhových podmienok, ktoré môzu mat vplyv na státny rozpocet bez ohladu na pravdepodobné správanie súkromných subjektov, a v prejednávanej veci bez ohladu na moznost zalobkyne v konkrétnom prípade nou samou uhradit prípadné environmentálne skody súvisiace s jej banskou prevádzkou. 70 Po druhé zalobkyna napáda prípustnost a dôvodnost tvrdení Komisie o tom, ze v prejednávanej veci sa analogicky uplatnuje judikatúra týkajúca sa státnych záruk. K prípustnosti týchto tvrdení treba poznamenat, ze Komisia sa na Vseobecnom súde odvolala najmä na rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade ([47]C-200/97, [48]EU:C:1998:579), a z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i. ([49]C-399/10 P a C-401/10 P, [50]EU:C:2013:175), aby podlozila názor, ze to, ze nedochádza k okamzitému a urcitému uvolneniu státnych prostriedkov nevylucuje dodatocnú zátaz pre státny rozpocet. Tento názor Komisie je vsak jednoznacne obsiahnutý v odôvodnení 91 napadnutého rozhodnutia. Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne teda Komisia na Vseobecnom súde neuviedla náhradné odôvodnenie alebo doplnenie odôvodnenia, ktoré uz bolo obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenia Komisie sú preto prípustné. K dôvodnosti týchto tvrdení treba zdôraznit, ze hoci v prípade státnych záruk je státny rozpocet zatazený najmä z dôvodu znízenia poplatkov, ktoré stát sám vyberá, a teda z dôvodu okamzitého znízenia jeho príjmov na jednej strane treba uviest, ze aj v takej situácii, ako je tá vo veci samej, existuje výhoda v prospech zalobkyne z dôvodu znízenia poplatkov, ktoré musí zaplatit za záruku, ktorá je nizsia, nez mala byt stanovená, cím dochádza k zmene bezných trhových podmienok. Okolnost, ze strata príjmov postihuje rozpocet súkromnej bankovej institúcie, nebráni identifikovat výhodu, ktorá pre zalobkynu vyplýva z toho, ze financné zábezpeky, ktoré bola povinná zriadit, boli stanovené na nizsej úrovni, nez bolo potrebné. 71 Na druhej strane z úvah v bodoch 61 az 63 vyssie vyplýva, ze riziko dodatocnej zátaze pre státny rozpocet existuje aj v takej situácii, ako je tá vo veci samej, v ktorej príslusné ustanovenia vyzadujú urcenie výsky zábezpeky umoznujúcej krytie environmentálnych rizík, samozrejme zriadenej u súkromnej bankovej institúcie, a v ktorej existuje subsidiárna povinnost státu zakrocit pri krytí týchto rizík, kedze zriadenie prílis nízkej zábezpeky banským podnikom zvysuje riziko, ze stát bude musiet zakrocit. Toto zvýsené riziko zatazuje státny rozpocet a jeho zvýsenie je priamym dôsledkom toho, ze suma zábezpek, ktoré sa majú zriadit, bola urcená na prílis nízkej úrovni. 72 Stanovenie prílis nízkej sumy zábezpeky, ktorá má kryt environmentálne riziká, ktoré nesie v prvom rade zalobkyna a subsidiárne stát, zvysuje riziko dodatocnej zátaze pre oboch nositelov povinností na ochranu zivotného prostredia. Toto zvýsenie rizika je konkrétnou dodatocnou zátazou pre rozpocty oboch povinných subjektov, zalobkyne a subsidiárne státu. 73 Po tretie a na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, neistota alebo stupen pravdepodobnosti vzniku rizika pre stát nie je okolnostou spôsobujúcou cisto hypotetickú povahu súvislosti medzi výhodou priznanou zalobkyni a dodatocnou zátazou pre státny rozpocet, ale predstavuje iba vnútornú vlastnost pojmu "riziko". 74 Po stvrté zalobkyna v podstate tvrdí, ze státny rozpocet nebol pred prijatím napadnutého rozhodnutia vystavený ziadnemu hospodárskemu riziku, kedze financné zábezpeky mozno uvolnit az po ukoncení banských cinností, a pocas prevádzkovania v rokoch 2015 a 2016 boli tieto zábezpeky zmenené a dosiahli primeranú úroven. 75 Treba vsak uviest, ako to správne zdôraznuje Komisia, ze skutocnost, ze riziko sa nenaplnilo, nevylucuje dodatocné riziko vyvolané opatrením 1, ktoré sa posudzuje v okamihu zriadenia zábezpeky a ktoré trvalo pocas celého obdobia, pocas ktorého bola výska tejto zábezpeky prílis nízka. 76 V piatom rade, pokial sa zalobkyna odvoláva na rozhodnutie SNIACE, uvedené v bode 47 vyssie, treba pripomenút, ze v tejto veci sa medzi údajnými opatreniami pomoci, ktoré posudzovala Komisia, nachádzala údajná výhoda vyplývajúca pre spolocnost SNIACE z toho, ze spanielske orgány od nej nevyzadovali, aby dodrziavala právnu úpravu na ochranu zivotného prostredia, najmä výstavbou zariadenia na spracovanie odpadov a odstránením ekologických skôd, ktoré spôsobila. Podla stazovatela boli v tejto veci státne prostriedky dotknuté z toho dôvodu, ze stát toleroval porusenie environmentálnej právnej úpravy, ktorého sa dopustil tento podnik, kedze stát bol povinný prevziat náklady na odstránenie týchto skôd. 77 Podla Komisie sú obe veci odlisné, kedze vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie SNIACE, sa stát obmedzil na to, ze od podniku nevyzadoval dodrziavanie environmentálnych povinností, ale sám nemal povinnost vybudovat zariadenie namiesto neho, zatial co v prejednávanej veci bol stát podla vnútrostátnej právnej úpravy a právnej úpravy Únie povinný zakrocit namiesto zalobkyne v prípade, ak by nedodrzala svoje povinnosti súvisiace s obnovou jej banských lokalít. 78 Aj keby vsak vec, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie SNIACE, bola podobná prejednávanej veci, ako to tvrdí zalobkyna, v tom, ze sa tiez týkala budúceho a hypotetického rizika, ze stát bude musiet znásat environmentálne skody vyplývajúce z toho, ze podniky porusili svoje povinnosti, stací uviest, ze podla ustálenej judikatúry nie je Komisia viazaná svojou predchádzajúcou praxou. 79 Zákonnost rozhodnutia Komisie, ktorým sa konstatuje, ze opatrenie predstavuje pomoc, musí byt posúdená iba v rámci clánku 107 ZFEÚ, a nie na základe údajnej predchádzajúcej praxe (pozri v tomto zmysle, pokial ide o posúdenie zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, rozsudok z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [51]C-459/10 P, neuverejnený, [52]EU:C:2011:515, bod [53]38 a citovanú judikatúru). 80 Zo vsetkého, co uz bolo uvedené, vyplýva, ze podla judikatúry pripomenutej v bode 56 vyssie sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v odôvodnení 90 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze opatrenie 1 má mozný vplyv na státne prostriedky, pretoze existuje vyssie riziko, ze stát bude musiet v budúcnosti uvolnit svoje prostriedky, a v odôvodnení 91 toho istého rozhodnutia k záveru, ze vznik konkrétneho rizika, ze stát bude v budúcnosti zatazený dodatocným bremenom, bol postacujúci na naplnenie pojmu státnej pomoci podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 81 Prvý zalobný dôvod treba preto zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ spocívajúcom v tom, ze Komisia mala nesprávne dospiet k záveru, ze opatrenie 1 priznáva výhodu, alebo subsidiárne v tom, ze nepreukázala, ze pôvodné sumy financných zábezpek boli prílis nízke 82 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze Komisia pozitívne nepreukázala, ze opatrenie 1 jej priznávalo selektívnu výhodu, kedze vychádzala iba z rozsudku, ktorý vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), a potvrdil Tribunal Supremo (Najvyssí súd), a samostatne neurcila údajne správnu sumu zábezpek, ktoré mala zalobkyna poskytnút. Vnútrostátne súdne rozhodnutie vsak nemôze zaväzovat Komisiu a Komisia nemôze splnit svoju povinnost preukázat existenciu výhody odkazom na takéto rozhodnutie. 83 Komisia este menej respektovala svoje povinnosti preskúmania v prípade lokality Súria, vo vztahu ku ktorej nebolo na vnútrostátnej úrovni prijaté ziadne súdne rozhodnutie, a Komisia jednoducho rozsírila záver vnútrostátnych súdov uvedených v bode 82 vyssie týkajúci sa prílis nízkej sumy zábezpek pre tazobnú lokalitu Sallent/Balsareny aj na túto tazobnú lokalitu, ked sa v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia uspokojila s tvrdením, ze aj sumu zábezpeky, ktorá sa týkala tejto tazobnej lokality, treba povazovat za prílis nízku, pretoze bola tiez zvýsená a pretoze ziadny iný faktor nevysvetloval rozdiel medzi pôvodne stanovenou sumou a sumou zmenenou v roku 2015. Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, kedze aktualizácia tejto sumy bola vykonaná z dôvodu pravidelnej aktualizácie plánov obnovy. 84 V druhom rade sa Komisia dopustila pochybenia v odôvodení 75 napadnutého rozhodnutia, ked sa pri podlození svojho záveru oprela o odborné stúdie, najmä o stúdiu z augusta 2012 objednanú u expertov na zivotné prostredie (dalej len "stúdia ERF"), ktorí nerespektovali relevantné uplatnitelné ustanovenia, a vychádzali z nerealistických predpokladov, neoficiálnych informácií a pochybnej metodológie bez vedeckej a technickej presnosti, a na druhej strane ignorovala znalecký posudok predlozený zalobkynou (dalej len "znalecký posudok Amphos"), ktorá preukazuje nespolahlivost stúdie ERF. Skutocnost, ze Komisia nemala tento posudok k dispozícii pocas správneho konania je irelevantná, pretoze zalobkyna spochybnila spolahlivost stúdie ERF uz pocas tohto konania a pretoze Komisia mala k dispozícii nepriame dôkazy preukazujúce, ze sa o nu nemôze opierat. 85 V tretom rade sa Komisia v odôvodnení 67 napadnutého rozhodnutia nesprávne oprela o parlamentné diskusie, hoci sa sama domnievala, ze s nimi treba zaobchádzat opatrne. 86 V stvrtom rade Komisia v odôvodnení 84 napadnutého rozhodnutia nepreukázala, ze výklad právnych predpisov upravujúcich urcenie súm zábezpeky vztahujúcej sa na bane bol voci zalobkyni selektívny. 87 Subsidiárne zalobkyna tvrdí, ze ak by sa Vseobecný súd mal domnievat, ze opatrenie 1 jej priznávalo selektívnu výhodu, Komisia v odôvodneniach 109 az 122 napadnutého rozhodnutia urcila sumu pomoci jednak v rozpore s clánkom 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ked odkázala na stúdiu ERF, hoci znalecký posudok Amphos preukazuje, ze táto stúdia nebola spolahlivá, a jednak na základe rozsudku Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), ked povazovala sumu, na ktorú odkazoval tento rozsudok, za "správnu" a pustila sa do spekulatívneho odhadu. Okrem toho Komisia neurcila metódu, ktorú malo Spanielske královstvo pouzit pri výpocte sumy pomoci, ktorá sa mala vymáhat. 88 Komisia tvrdenia zalobkyne popiera. 89 Na úvod treba pripomenút, ze clánok 14 ods. 1 smernice 2006/21 stanovuje, ze "príslusný orgán pred zacatím akýchkolvek cinností zahrnajúcich zhromazdovanie alebo ukladanie odpadu v zariadení na nakladanie s odpadmi vyzaduje financnú zábezpeku (napr. vo forme zlozenia financného vkladu, vrátane priemyslom podporovaných vzájomných garancných fondov) alebo jej ekvivalent v súlade s postupmi, ktoré urcia clenské státy". 90 Clánok 14 ods. 2 smernice 2006/21 spresnuje: "Výpocet zábezpeky uvedenej v odseku 1 sa uskutocní na základe: - pravdepodobného vplyvu zariadenia na nakladanie s odpadmi na zivotné prostredie, berúc do úvahy najmä kategóriu tohto zariadenia, vlastnosti tazobného odpadu a budúce pouzitie rekultivovaného územia; - predpokladu, ze akúkolvek potrebnú rekultivacnú cinnost vyhodnotia a uskutocnia nezávislé a vhodne kvalifikované tretie strany." 91 Clánok 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589 stanovuje: "Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, ze dotknutý clenský stát prijme vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu... Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie." 92 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze otázku, ci je pomoc státnou pomocou podla Zmluvy o FEÚ, treba vyriesit na základe objektívnych skutocností, ktoré sa posudzujú v case, ked Komisia prijíma svoje rozhodnutie. Z toho vyplýva, ze súd Únie preskúma posúdenie situácie vykonané Komisiou k tomuto dátumu (pozri rozsudok z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen, [54]C-334/07 P, [55]EU:C:2008:709, bod [56]50 a citovanú judikatúru). 93 Z judikatúry navyse vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia v oblasti státnej pomoci sa musí posudzovat v závislosti od informácií, ktorými Komisia disponovala v case, ked rozhodnutie prijala (pozri rozsudok z 20. marca 2013, Rousse Industry/Komisia, [57]T-489/11, neuverejnený, [58]EU:T:2013:144, bod [59]33 a citovanú judikatúru). Komisii rovnako nie je mozné vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, lebo Komisia nie je povinná z úradnej moci a na základe domnienok skúmat, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Wam Industriale/Komisia, [60]T-303/10, neuverejnený, [61]EU:T:2012:505, bod [62]119 a citovanú judikatúru). 94 V prejednávanej veci mala Komisia pri závere, ze urcenie sumy financných zábezpek predstavovalo opatrenie pomoci patriace do pôsobnosti clánku 107 ZFEÚ, preukázat, ze výska týchto zábezpek bola skutocne neprimeraná a výrazne nizsia, ako by bolo potrebné na úhradu nákladov na obnovu banských lokalít prevádzkovaných zalobkynou. 95 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem státnej pomoci, ako je definovaný v Zmluve o FEÚ, predstavuje právny pojem a má sa vykladat na základe objektívnych kritérií. Z tohto dôvodu musí súd Únie v zásade a s ohladom tak na konkrétne okolnosti sporu, o ktorom rozhoduje, ako aj na technickú povahu alebo zlozitost hodnotení uskutocnených Komisiou vykonat celkové preskúmanie, pokial ide o otázku, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [63]C-487/06 P, [64]EU:C:2008:757, bod [65]111 a citovanú judikatúru). 96 Súdu Únie vsak neprinálezí, aby v rámci tohto preskúmania nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením. Preskúmanie zlozitých ekonomických posúdení Komisie vykonávané súdmi Únie má zúzený charakter a musí sa nevyhnutne obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, vecnej správnosti skutkových zistení, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok z 12. októbra 2016, Land Hessen/Pollmeier Massivholz, [66]C-242/15 P, neuverejnený, [67]EU:C:2016:765, bod [68]28 a citovanú judikatúru). 97 V prvom rade treba zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení 61 napadnutého rozhodnutia ako východisko svojho preskúmania spresnila, ze nevykonala svoje vlastné posúdenie správnych výsok financných zábezpek podla smernice 2006/21, ale svoje posúdenie obmedzila na preskúmanie existujúcich dôkazov o nedostatocnosti niektorých financných zábezpek, kedze súbor nepriamych dôkazov naznacoval, ze suma financných zábezpek stanovených verejnými orgánmi v rokoch 2006 a 2008 bola naozaj nizsia, ako vyzadovala príslusná právna úprava. 98 Tento prístup je odôvodnený mierou volnej úvahy, ktorá je priznaná clenským státom pri urcení sumy zábezpeky, pre ktorú clánok 14 smernice 2006/21 poskytuje iba usmernenia alebo kritériá, ktoré clenské státy musia zohladnit pri jej výpocte. Komisia tak v prejednávanej veci nemohla samostatne urcit primeranú sumu zábezpeky bez toho, aby prekrocila medze svojej právomoci. Tvrdeniu zalobkyne, ze Komisia porusila svoju povinnost starostlivosti, pretoze samostatne neurcila sumu zábezpeky, preto nemozno vyhoviet. 99 V druhom rade, kedze Komisii boli predlozené nepriame dôkazy, ze urcená suma zábezpeky bola neprimerane nízka, bola Komisia podla judikatúry pripomenutej v bodoch 92 a 93 vyssie oprávnená preskúmat dané vnútrostátne opatrenie s prihliadnutím na pravidlá státnej pomoci, a to na základe informácií, ktoré jej boli poskytnuté pocas správneho konania. 100 Po prvé Komisia zohladnila rozsudok, ktorý vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska) 11. októbra 2011, v ktorom tento súd rozhodol, ze plán obnovy lokality Sallent/Balsareny bol neúplný, a stanovená výska zábezpeky týkajúcej sa tejto lokality bola prílis nízka. 101 V tejto súvislosti sa zalobkyni nedarí svojimi tvrdeniami preukázat, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked vo svojom posúdení zohladnila tento rozsudok. Ako správne zdôraznuje Komisia, vnútrostátny súd poverený výkladom a uplatnovaním vnútrostátneho práva bol v najlepsej pozícii posúdit, ci bol plán obnovy pre dotknutú banskú lokalitu dostatocný s prihliadnutím na uplatnitelnú vnútrostátnu právnu úpravu. V napadnutom rozhodnutí Komisia podrobne analyzuje uvedený rozsudok. V odôvodnení 62 uvedeného rozhodnutia Komisia zdôraznuje, ze vnútrostátny súd sa domnieval, ze suma zábezpeky nesplna právne a regulacné parametre, ktoré sú stanovené v clánku 8 ods. 2 katalánskeho zákona c. 12/1981 a v dekréte c. 202/1994, a ze aj v prípade neexistencie nezvratného dôkazu na urcenie správnej sumy, bolo mozné dospiet k záveru, ze suma, ktorá bola stanovená, bola zjavne nedostatocná a v rozpore s týmito ustanoveniami, a ze nariadil vnútrostátnym orgánom, aby urcili novú výsku financnej zábezpeky. 102 Ani vnútrostátny súd teda neurcil sumu zábezpeky, ktorá by bola správna. Práve príslusné vnútrostátne orgány zmenili a znovu stanovili túto sumu na základe pripomienok uvedeného súdu. V odôvodnení 62 napadnutého rozhodnutia sa spresnuje, ze vnútrostátne orgány príslusné na stanovenie sumy zábezpeky sa pri revízii týchto súm opierali o rozsudok, ktorý 11. októbra 2011 vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), co potvrdzuje význam uvedeného rozsudku pri posúdení, ktoré bola povinná urobit Komisia. Okrem toho bol uvedený rozsudok v odvolacom konaní potvrdený rozsudkom, ktorý 9. júla 2014 vyhlásil Tribunal Supremo (Najvyssí súd). 103 Okrem toho, hoci Komisia nie je viazaná rozhodnutiami vnútrostátnych súdov (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo veci Lucchini, [69]C-119/05, [70]EU:C:2006:576, bod [71]24), je jej urcite dovolené, aby ich zohladnila, ak sa domnieva, ze sú relevantné pre jej posúdenie. 104 V kazdom prípade treba uviest, ze Komisia sa neriadila len rozsudkom, ktorý 11. októbra 2011 vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), ale zohladnila ho v rámci súhrnu nepriamych dôkazov, ktoré mala k dispozícii a ktoré preukazovali nedostatocnost súm financných zábezpek zriadených zalobkynou. 105 K tvrdeniu zalobkyne týkajúcemu sa údajného pochybenia, ktorého sa Komisia dopustila v odôvodnení 64 napadnutého rozhodnutia, ked analogicky uplatnila závery rozsudku, ktorý vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), na výpocet sumy financnej zábezpeky týkajúcej sa lokality Súria, hoci tento rozsudok sa týkal iba lokality Sallent/Balsareny, treba uviest, ze ako zdôraznuje Komisia, pricom zalobkyna to nepopiera, zalobkyna nepredlozila, a to ani v konaní o prejednávanej zalobe, ziadne nepriame dôkazy, ktoré by mohli preukazovat, ze urcenie sumy zábezpeky pre túto druhú lokalitu sa malo riadit inými kritériami výpoctu, nez boli identifikované vo vyssie uvedenom rozsudku. Kedze neexistujú iné okolností, na základe ktorých by mohla Komisia pochybovat o moznosti uplatnit uvedené kritériá aj na lokalitu Súria, alebo ktoré by zdôraznovali rozdiely medzi plánmi obnovy potrebnými pre tieto dve tazobné lokality, zalobkyna nemôze spochybnovat analogické uplatnenie kritérií uvedených v rozsudku Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska) na lokalitu Súria. 106 Predovsetkým nemozno vyhoviet výhrade zalobkyne, ktorá má spochybnit záver Komisie, podla ktorého revízia sumy zábezpeky týkajúcej sa lokality Súria zo strany príslusných orgánov v roku 2015 nie je nepriamym dôkazom toho, ze aj jej suma bola stanovená prílis nízko, ale, ako to uviedla Komisia, predstavovala beznú pravidelnú revíziu tejto sumy. Zalobkyna nepodopiera toto tvrdenie ziadnym vysvetlením metódy pravidelnej revízie zábezpek, intervalov, v ktorých sa tieto revízie vykonávajú, alebo toho, ze revízia z roku 2015 bola naozaj jednou z týchto pravidelných revízií, ani ziadnym dôkazom, ktorý by mohol preukázat toto tvrdenie. 107 Podla judikatúry pripomenutej v bode 93 vyssie nemozno Komisii vytýkat, ze nezohladnila prípadné skutkové alebo právne okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené pocas správneho konania, ale predlozené neboli, lebo Komisia nie je povinná z úradnej moci a na základe domnienok skúmat, ktoré sú také okolnosti, ktoré jej mohli byt predlozené. 108 Po druhé, ako je uvedené v odôvodnení 66 napadnutého rozhodnutia, Komisia zohladnila iné dôkazy potvrdzujúce záver, ku ktorému dospeli vnútrostátne súdy, podla ktorého bola výska sporných financných zábezpek prílis nízka. Komisia najmä preskúmala oficiálne prepisy z vypocutia pred environmentálnym výborom katalánskeho parlamentu z 2. októbra 2013 s vyhláseniami generálnej riaditelky pre zivotné prostredie katalánskej autonómnej vlády, podla ktorej boli uvedené zábezpeky zjavne nedostatocné. 109 Zalobkyna napáda zohladnenie týchto diskusií, pretoze samotná Komisia sa domnievala, ze s nimi bolo potrebné zaobchádzat opatrne. Treba vsak uviest, ze hoci Komisia nepovazovala za vhodné zohladnit uvedené diskusie, pokial ide o urcenie presnej sumy zábezpek, mohla zohladnit vyhlásenie spomenuté v bode 108 vyssie ako nepriamy dôkaz potvrdzujúci záver, podla ktorého bola suma zábezpek prílis nízka. 110 Po tretie Komisia zohladnila stúdiu expertov na zivotné prostredie z augusta 2012, konkrétne stúdiu ERF predlozenú stazovatelom, ktorá analyzovala existujúci vplyv tazobných lokalít v oblasti Bages (Spanielsko), v ktorej sa nachádzajú tazobné lokality zalobkyne, na zivotné prostredie a opatrenia prijaté verejnými orgánmi na obmedzenie tohto vplyvu. Okrem toho táto stúdia formulovala odhady budúceho vývoja celkového mnozstva materiálu nahromadeného v odpadových haldách, pricom dospela k záveru, ze environmentálny vplyv týchto hald je znacný a v budúcnosti bude dalej narastat. Táto stúdia analyzovala aj rôzne moznosti obnovy iných potasových prevádzok a ich náklady, pricom dospela k záveru, ze najvhodnejsou metódou pre lokality zalobkyne bolo zakrytie odpadových hald. 111 Zalobkyna napáda zohladnenie tejto stúdie, pricom spochybnuje jej spolahlivost, úplnost, vedeckú presnost a pouzitú metódu analýzy, a po prvýkrát na Vseobecnom súde predkladá inú stúdiu, ktorú sama objednala, a to znalecký posudok Amphos, ktorý poukazuje na nedostatky stúdie ERF. 112 V tejto súvislosti treba na jednej strane pripomenút, ze v prvom rade podla judikatúry uvedenej v bode 92 vyssie zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze nezohladnila nedostatky stúdie ERF, ktoré boli identifikované v znaleckom posudku Amphos, pretoze tento posudok sa nenachádzal medzi dôkazmi, ktoré mala Komisia k dispozícii v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie. Okrem toho treba rovnako ako Komisia uviest, ze predmetom tohto posudku bola iba technická analýza stúdie ERF, ako to uvádza jeho názov, a tento posudok nemal iný samostatný obsah. Znalecký posudok Amphos navyse nenavrhol iné sumy zábezpek, nez napokon zohladnila Komisia na základe stúdie ERF. Zalobkyna teda nepreukázala, ako údajné pochybenia obsiahnuté v stúdii ERF ovplyvnili urcenie správnej sumy sporných zábezpek. 113 Na druhej strane, pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia uz pocas konania pred podaním zaloby mala k dispozícii jej pripomienky poukazujúce na údajné nedostatky stúdie ERF, treba podla judikatúry pripomenutej v bodoch 95 a 96 vyssie rovnako ako Komisia uviest, ze posúdenie Komisie týkajúce sa metódy, na ktorej sa zakladala stúdia ERF, spocívajúcej v identifikácii rôznych mozností obnovy a medzi nimi najvhodnejsej moznosti pre dané lokality, a následnom výpocte pravdepodobných nákladov, ktoré by táto metóda so sebou priniesla, nie je zjavne nesprávne. Ako správne zdôraznuje Komisia, královský dekrét c. 975/2009, na ktorom sa zakladala stúdia ERF, ako aj dekrét c. 202/1994, ktorý mal byt podla zalobkyne zohladnený ako základ uvedenej stúdie, zavádzajú súvislost medzi výpoctom sumy zábezpek a ocakávanými nákladmi na obnovu tazobných lokalít. Navyse výpocet ocakávaných nákladov vykonaný v stúdii ERF sa zakladá na analýze jednotkových nákladov jednotlivých komponentov nevyhnutných na zakrytie odpadovej haldy, ktoré vyplývajú z prieskumu trhu vykonaného expertmi u dotknutých podnikatelov a dodávatelov. Výsledky tohto výpoctu boli tiez porovnané s celkovými nákladmi na rôzne moznosti obnovy, ktoré boli odhadnuté v inej stúdii vypracovanej pre Generálne riaditelstvo (GR) Európskej komisie pre zivotné prostredie. Za týchto okolností zalobkyna nemôze Komisii vytýkat, ze sa v odôvodnení 75 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze stúdia ERF bola spolahlivá a zakladala sa na logickej metodológii a predpokladoch, a poskytovala tak vhodný základ pre formulovanie odhadu ocakávaných nákladov na obnovu, a to tým skôr, ze tiez porovnala výsledky tejto stúdie s výsledkami získanými pre podobné zariadenia v iných castiach sveta. 114 Nemozno sa preto domnievat, ze odôvodnenie 75 napadnutého rozhodnutia obsahuje zjavne nesprávne posúdenie. 115 Po stvrté zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala, ze opatrenie bolo selektívne, teda ze vnútrostátne ustanovenia upravujúce sumu sporných zábezpek boli voci nej vykladané selektívne. 116 V tejto súvislosti stací uviest, ze opatrenie 1 bolo prijaté, ako sa uvádza v odôvodnení 60 napadnutého rozhodnutia, formou individuálnych prevádzkových povolení urcených zalobkyni. Zalobkyna preto nemôze spochybnovat, ze bola jediným podnikom, na ktorý sa vztahovalo toto opatrenie. 117 Z judikatúry vsak vyplýva, ze poziadavka selektivity sa odlisuje podla toho, ci je predmetné opatrenie koncipované ako vseobecná schéma pomoci, alebo ako individuálna pomoc. V tomto poslednom prípade identifikácia hospodárskej výhody v zásade umoznuje predpokladat jej selektivitu (rozsudok zo 4. júna 2015, Komisia/MOL, [72]C-15/14 P, [73]EU:C:2015:362, bod [74]60; pozri rovnako v tomto zmysle rozsudok z 26. októbra 2016, Orange/Komisia, [75]C-211/15 P, [76]EU:C:2016:798, body [77]53 a [78]54). 118 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked v odôvodneniach 82 az 85 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze opatrenie 1 priznávalo zalobkyni selektívnu výhodu. 119 Po piate, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa údajného pochybenia pri výpocte sumy pomoci v rozpore s clánkom 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589, ktoré zalobkyna uplatnuje subsidiárne, treba uviest, ze zalobkyna v tomto rámci opakuje väcsinu výhrad, ktoré uz boli uvedené v rámci prejednávaného zalobného dôvodu, a zamietnuté v bodoch 100 az 113 vyssie. 120 Predovsetkým treba zdôraznit, ze Komisia sa na základe výsledkov stúdie ERF domnievala, ze sumy záruk tak, ako boli revidované vnútrostátnymi orgánmi v rokoch 2015 a 2016 na základe rozsudku, ktorý vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), bolo mozné povazovat za primerané. 121 Ako vsak bolo vysvetlené v bodoch 99 az 113 vyssie, Komisia sa nedopustila ani zjavne nesprávneho posúdenia, ked zohladnila stúdiu ERF, ani nesprávneho posúdenia, ked vychádzala z rozsudkov, ktoré vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska). 122 Komisia okrem toho poznamenáva, pricom zalobkyna to v tomto ohlade nespochybnuje, ze zohladnená suma nákladov na obnovu bola najnizsia spomedzi vsetkých dostupných odhadov a ze táto suma bola este znízená podla clánku 3 dekrétu c. 202/1994, ktorý upravoval znízenie v rozsahu 50 % pre banské cinnosti, ktoré sa nevykonávajú v oblastiach osobitného prírodného záujmu. 123 Vzhladom na uvedené nemozno tvrdeniu zalobkyne uplatnenému subsidiárne vyhoviet, a teda druhý zalobný dôvod treba zamietnut v celom rozsahu. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty 124 Zalobkyna tvrdí, ze aj keby sa Vseobecný súd domnieval, ze opatrenie 1 predstavovalo státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, musí zrusit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom ulozilo povinnost vymáhat túto pomoc. 125 V prvom rade rozhodnutie o vymáhaní porusilo legitímnu dôveru zalobkyne v zákonnost pôvodne stanovených súm financných zábezpek. Hoci judikatúra objasnila, ze podnik sa nemôze odvolávat na legitímnu dôveru, aby napadol vymáhanie protiprávnej pomoci, v prejednávanej veci existovali mimoriadne okolnosti, ktoré mohli takúto dôveru zalozit. Po prvé zalobkyna mala legitímnu dôveru v to, ze nedostala protiprávnu pomoc vzhladom na skorsie rozhodnutie Komisie vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie SNIACE, uvedené v bode 47 vyssie, a konanie zacaté proti Spanielsku pre nesplnenie povinností vyplývajúcich zo smernice 2006/21. Toto konanie sa nevztahovalo na sumu financných zábezpek uvedených v clánku 14 smernice. Aj keby sa Vseobecný súd domnieval, ze tieto okolnosti nie sú dostatocné na zalozenie takejto dôvery, zalobkyna tvrdí, ze napriek tomu oprávnene mala takúto dôveru, kedze podmienky umoznujúce urcit, ci opatrenie mozno povazovat za pomoc, ktorá mala byt oznámená, boli v prejednávanej veci zlozité a tazko uplatnitelné, v dôsledku coho sa nachádzala v situácii neistoty. 126 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze ako rozumný a starostlivý hospodársky subjekt nemohla vzhladom na mimoriadne okolnosti uvedené v bode 125 vyssie ocakávat, ze Komisia sa bude domnievat, ze urcenie sumy financných zábezpek, ktoré mali kryt náklady súvisiace s environmentálnymi povinnostami, predstavuje protiprávnu pomoc. Zalobkyna sa predovsetkým domnieva, ze novost prejednávanej veci nesúvisí s otázkou, ci bola poskytnutá výhoda, ale spocíva v konstatovaní Komisie, ze doslo k prevodu státnych prostriedkov. Navyse z prechádzajúcej rozhodovacej praxe Komisie, najmä z rozhodnutia 2006/621/ES: rozhodnutie Komisie z 2. augusta 2004 o státnej podpore, ktorú Francúzsko poskytlo spolocnosti France Télécom ([79]Ú. v. EÚ L 257, 2006, s. 11), vyplýva, ze vymáhanie protiprávnej státnej pomoci nie je vhodné, pretoze porusuje legitímnu dôveru príjemcu. 127 Po tretie v prejednávanej veci má legitímna dôvera prednost pred akýmkolvek verejným záujmom, ktorý by mohol existovat na vymáhaní. Prílis nízka suma zábezpek mala nanajvýs zanedbatelný vplyv na trhu, takze vymáhanie pomoci v tomto prípade nie je odôvodnené nápravou narusení hospodárskej sútaze. 128 V druhom rade zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie porusuje aj zásadu právnej istoty, pretoze záver, podla ktorého urcenie sumy financných zábezpek, ktorá je nedostatocná na to, aby zarucila dodrzanie environmentálnych povinností, predstavuje protiprávnu státnu pomoc, sa nezakladá na dostatocne jasnom a presnom základe z hladiska pravidiel v oblasti státnej pomoci a porusuje aj clánok 16 nariadenia 2015/1589. Zalobkyna sa okrem toho odvoláva aj na rozhodnutie 2009/174/ES: rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2008 o státnej pomoci C 35/04, ktorú poskytla Madarská republika v prospech Postabank és Takarékpénztár Rt./Erste Bank Hungary Nyrt. ([80]Ú. v. EÚ L 62, 2009, s. 14), v ktorom Komisia uprednostnila nepristúpit k vymáhaniu protiprávnej pomoci z dôvodu, ze by toto vymáhanie porusilo zásadu právnej istoty. 129 Komisia tvrdenia zalobkyne popiera. 130 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je odstránenie pomoci prostredníctvom jej vymáhania, aby sa obnovil predchádzajúci stav, logickým dôsledkom konstatovania jej protiprávnosti. Hlavným cielom, ktorý sleduje vymáhanie protiprávne vyplatenej státnej pomoci, je odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené konkurencnou výhodou získanou na základe takej pomoci. Vrátením pomoci tak jej príjemca stratí výhodu, ktorú mal voci svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa stav pred poskytnutím pomoci (rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar, [81]C-349/17, [82]EU:C:2019:172, bod [83]131). 131 Z tohto úcelu vrátenia pomoci tiez vyplýva, ze Komisia v zásade, okrem výnimocných okolností, nemôze prekrocit svoju diskrecnú právomoc, ked ziada od clenského státu, aby vymáhal sumy poskytnuté ako protiprávnu pomoc, lebo tým sa len obnoví pôvodný stav (rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [84]T-227/01 az T-229/01, T-265/01, T-266/01 a T-270/01, [85]EU:T:2009:315, bod [86]373). 132 Pokial ide o tvrdenie zalozené na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery, podla ustálenej judikatúry sa právo dovolávat sa tejto zásady vztahuje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, u ktorej institúcia Únie vyvolala dôvodné ocakávania tým, ze tejto osobe poskytla presné uistenia (pozri rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [87]C-194/09 P, [88]EU:C:2011:497, bod [89]71 a citovanú judikatúru). Takýmto uisteniami sú bez ohladu na formu, v ktorej boli oznámené, presné, bezpodmienecné a súhlasné informácie, ktoré pochádzajú z oprávnených a spolahlivých zdrojov. Nikto sa naopak nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, ak neexistujú presné uistenia, ktoré mu poskytol správny orgán (pozri rozsudok zo 14. februára 2006, TEA-CEGOS a i./Komisia, [90]T-376/05 a T-383/05, [91]EU:T:2006:47, bod [92]88 a citovanú judikatúru). 133 Z tejto zásady, ktorá sa uplatnuje obzvlást v oblasti kontroly státnej pomoci podla clánku 16 nariadenia 2015/1589 vyplýva, ze na ochranu legitímnej dôvery príjemcu pomoci sa mozno odvolávat pod podmienkou, ze tento príjemca má k dispozícii dostatocne presné uistenia vyplývajúce z pozitívneho konania Komisie, ktoré mu umoznujú domnievat sa, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 30. novembra 2009, France a France Télécom/Komisia, [93]T-427/04 a T-17/05, [94]EU:T:2009:474, bod [95]261). 134 Okrem toho treba pripomenút, ze notifikacná povinnost predstavuje jeden zo základných prvkov systému kontroly zavedeného Zmluvou o FEÚ v oblasti státnej pomoci. V rámci tohto systému majú clenské státy povinnost jednak oznámit Komisii kazdé opatrenie, ktorým sa má poskytnút alebo upravit pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a jednak nevykonat také opatrenie v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, pokial uvedená institúcia nerozhodla o tomto opatrení s konecnou platnostou. 135 Vzhladom na kogentnú povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou teda môzu mat podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, v zásade legitímnu dôveru v zákonnost pomoci len vtedy, ak im bola poskytnutá v súlade s postupom upraveným v clánku 108 ZFEÚ, a starostlivý hospodársky subjekt musí byt za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ci bol tento postup dodrzaný. Ak sa predovsetkým pomoc poskytne bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, takze podla clánku 108 ods. 3 ZFEÚ je protiprávna, príjemca danej pomoci nemôze mat v takom prípade legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia (rozsudky z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, [96]C-183/02 P a C-187/02 P, [97]EU:C:2004:701, body [98]44 a [99]45, a z 8. decembra 2011, France Télécom/Komisia, [100]C-81/10 P, [101]EU:C:2011:811, bod [102]59). 136 Judikatúra vsak nevylucuje moznost, aby sa príjemca protiprávnej pomoci dovolával mimoriadnych okolností, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená jeho dôvera v súlad tejto pomoci s právom, a v dôsledku toho vzniesol námietky proti jej vráteniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2009, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [103]T-30/01 az T-32/01 a T-86/02 az T-88/02, [104]EU:T:2009:314, bod [105]282 a citovanú judikatúru). 137 Bolo tiez rozhodnuté, ze starostlivý hospodársky subjekt musí byt za normálnych okolností schopný ubezpecit sa, ze bol notifikacný postup dodrzaný (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, [106]C-5/89, [107]EU:C:1990:320, bod [108]14, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [109]C-169/95, [110]EU:C:1997:10, bod [111]51). 138 Navyse podla ustálenej judikatúry zásada právnej istoty vyzaduje, aby bola právna úprava Únie jasná a aby bolo jej uplatnovanie predvídatelné pre osoby podliehajúce súdnej právomoci (pozri rozsudok z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, [112]C-194/09 P, [113]EU:C:2011:497, bod [114]71 a citovanú judikatúru). 139 V prvom rade, pokial ide o údajné porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, z judikatúry pripomenutej v bodoch 132 az 136 vyssie vyplýva, ze na to, aby sa zalobkyna mohla s úspechom dovolávat tejto zásady, musí preukázat, ze dostala dostatocne presné, bezpodmienecné a súhlasné uistenia vyplývajúce z pozitívneho konania Komisie, ktoré jej umoznujú domnievat sa, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc alebo existenciu mimoriadnych okolností, na základe ktorých mohla byt oprávnene zalozená jej dôvera v súlad tejto pomoci s právom. 140 V prejednávanej veci sa zalobkyna v podstate odvoláva na jednej strane na rozhodnutie SNIACE uvedené v bode 47 vyssie, pretoze Komisia mala údajne v tejto veci dospiet k záveru, ze opomenutie Spanielska zabezpecit dodrzanie zákonných povinností v oblasti zivotného prostredia nepredstavovalo státnu pomoc, kedze so sebou neprinásalo ziadny prevod prostriedkov, a na druhej strane na konanie zacaté Komisiou proti Spanielsku pre nesplnenie povinností vyplývajúcich zo smernice 2006/21 a 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spolocenstva v oblasti vodného hospodárstva ([115]Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275), pretoze toto konanie sa nevztahovalo na stanovenie súm financných zábezpek, ktoré by boli vzhladom na clánok 14 smernice 2006/21 prílis nízke. Podla zalobkyne teda nic neumoznovalo domnievat sa, ze podla Komisie priznávalo vykonanie tejto smernice spanielskymi orgánmi výhodu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 141 Treba vsak po prvé uviest, ze predchádzajúce rozhodnutie nemôze predstavovat presné, bezpodmienecné a súhlasné uistenia, pretoze nemalo analyzovat konkrétnu situáciu zalobkyne. 142 V kazdom prípade, pokial ide o predchádzajúcu prax, v bode 79 vyssie uz bolo pripomenuté, ze táto prax nezaväzovala Komisiu, ktorá mala zalozit svoje posúdenie iba na príslusných právnych ustanoveniach Zmluvy o FEÚ a sekundárneho práva. 143 Vzhladom na uvedené sa zalobkyna nemôze odvolávat na predchádzajúce rozhodnutie vo veci SNIACE ani z dôvodu presných, bezpodmienecných a súhlasných uistení, ani z dôvodu mimoriadnych okolností. 144 Pokial ide po druhé o konanie o nesplnení povinnosti zacaté proti Spanielsku pre porusenia smerníc 2006/21 a 2000/60, treba rovnako ako Komisia zdôraznit, ze skutocnost, ze Komisia sa neodvolala na porusenie clánku 107 ZFEÚ v tomto konaní, ktoré malo iný predmet, a to porusenie environmentálne právnej úpravy Únie, nemohla zalozit u zalobkyne legitímnu dôveru v to, ze Komisia uz nepristúpi k preskúmaniu iných aspektov, ktoré by mohli predstavovat porusenie clánku 107 ZFEÚ. 145 Skutocnost, ze Komisia sa v konaní uvedenom v bode 144 vyssie neodvolala na porusenie pravidiel v oblasti státnej pomoci vo vztahu k prílis nízkym financným zábezpekám poskytnutým príjemcom opatrenia, teda nemôze predstavovat ani presné, bezpodmienecné a súhlasné uistenia, ani mimoriadnu okolnost, ktorá by mohla u zalobkyne zalozit akúkolvek legitímnu dôveru v súlad opatrenia 1 s právom. 146 Pokial ide po tretie o tvrdenie zalobkyne, ze v prejednávanej veci má vzhladom na nízku sumu pomoci legitímna dôvera prednost pred akýmkolvek verejným záujmom na vymáhaní, stací na jednej strane pripomenút, ze podla clánku 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589 je Komisia v zásade povinná rozhodnút, ze stát bude vymáhat pomoc, ak konstatovala jej protiprávnost, a ze toto ustanovenie neupravuje hranicu, pod ktorou by Komisia mala volnú úvahu, pokial ide o rozhodnutie o vymáhaní. 147 Na druhej strane, ako bolo uvedené v bode 130 vyssie, pomoc musí byt vymáhaná preto, aby boli obnovené podmienky hospodárskej sútaze na vnútornom trhu. Kedze na nízku sumu pomoci nemozno hladiet tak, ze vylucuje narusenie hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [116]C-280/00, [117]EU:C:2003:415, bod [118]81 a citovanú judikatúru), nemôze ani odôvodnit rozhodnutie nevymáhat uvedenú pomoc. 148 Tvrdeniu zalobkyne preto nemozno vyhoviet. 149 V druhom rade, pokial ide o údajné porusenie zásady právnej istoty, z rovnakých dôvodov, ako boli uvedené v bodoch 141 az 145 a 147 vyssie, sa nemozno podla judikatúry pripomenutej v bode 138 vyssie domnievat, ze kvalifikácia znízenia nákladov zatazujúcich rozpocet zalobkyne spôsobeného urcením prílis nízkych financných zábezpek ako pomoci bola pre zalobkynu nepredvídatelná, a teda v rozpore so zásadou právnej istoty. 150 Pokial zalobkyna spresnuje, ze údajná novost a nepredvídatelnost kvalifikácie vykonanej Komisiou spocíva v konstatovaní, ze opatrenie 1 malo za následok prevod státnych prostriedkov, treba sa domnievat, ze ani záver, podla ktorého opatrenie 1 zahrnalo zvýsenie rizika pre státny rozpocet, a to vzhladom na subsidiárnu povinnost státu zakrocit pri plnení environmentálnych povinností zalobkyne, nebol napriek neexistencii totozných predchádzajúcich rozhodnutí v rozhodovacej praxi Komisie nepredvídatelný pre pozorný a obozretný hospodársky subjekt. Opatrenie 1 nevyhnutne malo za následok zvýsenie rizika pre stát, ze bude musiet zakrocit v prípade platobnej neschopnosti zalobkyne na základe príslusnej právnej úpravy, ktorú zalobkyna poznala. 151 Pokial sa okrem toho zalobkyna odvoláva na predchádzajúce rozhodnutie Komisie vo veci Postabank uvedené v bode 128 vyssie, v ktorom Komisia rozhodla o nevymáhaní spornej pomoci z dôvodu, ze vymáhanie by odporovalo zásade právnej istoty, toto tvrdenie treba zamietnut na jednej strane na základe analógie s judikatúrou pripomenutou v bode 79 vyssie, a na druhej strane po zvázení významných skutkových rozdielov medzi prejednávanou vecou a vecou Postabank. Stací rovnako ako Komisia uviest, ze vec Postabank sa vyznacovala velmi osobitým kontextom pristúpenia Madarska k Únii, a neistoty hospodárskych subjektov týkajúcej sa povinností, ktoré to so sebou prinásalo. Naproti tomu v prejednávanej veci si bola zalobkyna uz od rozsudku, ktorý 11. októbra 2011 vyhlásil Tribunal Superior de Justicia de Cataluńa (Vyssí súd Katalánska), vedomá toho, ze výska poskytnutých financných zábezpek bola prílis nízka na vhodnú obnovu jej tazobných lokalít. 152 Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze tretí zalobný dôvod musí byt zamietnutý v celom rozsahu. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ spocívajúcom v tom, ze Komisia sa domnievala, ze opatrenie 4 priznávalo selektívnu výhodu 153 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala ani to, ze zakrytie odpadovej haldy Vilafruns patrilo medzi jej environmentálne povinnosti, ani to, ze náklady vynalozené spanielskymi verejnými orgánmi boli nákladmi, ktoré by musela vynalozit zalobkyna, ak by zakrytie odpadovej haldy nezabezpecili tieto orgány, a v podstate napáda odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia. Podla zalobkyne mala Komisia preukázat, ze jej financná situácia bola vdaka opatreniu 4 lepsia, nez by bola bez neho. Takáto analýza mala byt vykonaná na základe posúdenia presnej pôsobnosti a rozsahu zákonných povinností zalobkyne a nákladov nevyhnutných na ich splnenie. Jediná povinnost, ktorú mala zalobkyna podla clánku 121 spanielskeho zákona o baniach, bola povinnost prijat opatrenia na obnovu. Zalobkyna takéto opatrenia prijala. Kedze rozhodnutie spanielskych orgánov zakryt odpadovú haldu Vilafruns spôsobilo ovela vyssie náklady ako náklady, ktoré odhadla v pláne obnovy, nachádza sa zalobkyna v menej priaznivej (a nie priaznivejsej) situácii, nez v akej by bola, ak by k zakrytiu odpadovej haldy Vilafruns nedoslo. Zalobkyni teda nebola poskytnutá ziadna výhoda. 154 Zalobkyna spresnuje, ze Komisia nepreukázala, ze financovanie zakrytia odpadovej haldy Vilafruns skutocne zlepsilo jej financnú situáciu, alebo zmiernilo obvyklú zátaz pre jej rozpocet. Zalobkyna navyse pripomína, ze bane odpadovej haldy Vilafruns uz neboli aktívne, a teda ze táto halda uz nevytvárala odpad alebo dalsie riziko znecistenia. Komisia navyse nepodlozila svoje tvrdenie, podla ktorého zalobkyna podstupuje riziko, ze jej vznikne obcianskoprávna a trestnoprávna zodpovednost v súvislosti s banou, ktorá na rozdiel od jej ostatných baní uz nebola aktívna. Súdne rozhodnutia, na ktoré odkazuje odôvodnenie 138 napadnutého rozhodnutia, sú teda irelevantné pri podlození akéhokolvek rizika vzniku zodpovednosti v súvislosti s banami Vilafruns, ktoré tak zostáva cisto hypotetické. Okrem toho skutocnost, ze zakrývanie odpadových háld bolo beznou praxou v iných clenských státoch, je irelevantná na úcely podlozenia záveru, ze zalobkyna mala povinnost prijat okrem opatrení, ktoré boli uvedené v jej pláne obnovy z roku 2008, aj dalsie opatrenia. 155 Komisia okrem toho nepodlozila tvrdenie, podla ktorého mala zo zvýsenej ochrany v kazdom prípade prospech zalobkyna z dôvodu znízenia rizika znecistenia a povinnosti platit náhradu prípadných skôd na zivotnom prostredí. Komisia navyse nijako nepodlozila záver, ku ktorému dospela v odôvodnení 159 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého opatrenia uvedené zalobkynou v jej pláne obnovy nezarucujú primeranú úroven ochrany zivotného prostredia. Okrem toho zakrytie odpadovej haldy Vilafruns znízilo jej ekonomickú hodnotu, kedze hospodársky subjekt, ktorý by sa potenciálne zaujímal o jej nadobudnutie, by nemohol tazit sol nachádzajúcu sa v tejto odpadovej halde. Zo vsetkého, co bolo uvedené, vyplýva, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala, ze zalobkyni bola opatrením 4 priznaná hospodárska výhoda. 156 Komisia tvrdenia zalobkyne popiera. 157 Podla ustálenej judikatúry pojem "pomoc" zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách znizujú výdavky, ktoré obvykle zatazujú rozpocet podniku, a tak síce nie sú subvenciami v úzkom zmysle slova, ale majú rovnakú povahu a úcinky (pozri rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [119]C-300/16 P, [120]EU:C:2017:706, bod [121]20 a citovanú judikatúru). Za pomoc sa povazujú aj vsetky zásahy státu, ktoré sú bez ohladu na formu spôsobilé priamo alebo nepriamo zvýhodnit podniky, alebo ktoré treba povazovat za hospodársku výhodu, ktorú by podnik príjemca za normálnych trhových podmienok nezískal (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [122]C-280/00, [123]EU:C:2003:415, bod [124]84, a z 8. septembra 2011, Komisia/Holandsko, [125]C-279/08 P, [126]EU:C:2011:551, bod [127]87). 158 Pri preskúmaní toho, co predstavuje výhodu, musí teda Komisia posúdit, ci bola zalobkyna priamo alebo nepriamo zvýhodnená, alebo ci získala výhodu, ktorú by za normálnych trhových podmienok nezískala. 159 V prejednávanej veci sa Komisia v odôvodnení 138 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze bez ohladu na rozsah povinností zalobkyne súvisiacich s odpadovou haldou Vilafruns bolo neprijatelné, aby verejná investícia vo výske 7,9 milióna eur do výrazne lepsej environmentálnej ochrany, v zásade rovnocennej obnove lokality, bez akýchkolvek investicných nákladov pre zalobkynu, nepriniesla zalobkyni ziadnu hospodársku výhodu. 160 Komisia navyse spresnila, ze ak by sa táto pomoc neposkytla, alternatívne opatrenia by nezabezpecili takú úcinnú a dlhotrvajúcu ochranu a vystavili by zalobkynu riziku, ze bude musiet znásat následky znecistenia, a teda ze výstavba zariadenia platená z verejných zdrojov umoznila zalobkyni lepsie zabránit znecisteniu, znízit svoje budúce environmentálne riziká a ulahcila dlhotrvajúcu obnovu odpadovej haldy. 161 Zalobkyna napáda toto posúdenie, pricom sa v podstate domnieva, ze opatrenie spocívajúce v zakrytí odpadovej haldy Vilafruns bolo nezávislým rozhodnutím verejných orgánov, ktoré islo nad rámec jej environmentálnych povinností a ktoré nebola povinná prijat, a teda ze nemozno tvrdit, ze z neho získala výhodu. 162 V prvom rade vsak nie je sporné, ze zakrytie odpadovej haldy Vilafruns predstavovalo úcinné a dlhotrvajúce opatrenie ochrany proti znecisteniu. Zalobkyna na pojednávaní potvrdila, ze nespochybnuje tento záver, a obmedzila sa na tvrdenie, ze opatrenia obnovy uvedené v jej pláne z roku 2008 zabezpecovali rovnako úcinnú ochranu. Zalobkyna teda ani netvrdila, ze opatrenie spocívajúce v zakrytí odpadovej haldy bolo neprimerané. 163 V druhom rade skutocnost, ze zakrytie odpadovej haldy predstavovalo úcinné, dlhotrvajúce a primerané opatrenie na boj proti znecisteniu sama osebe znamená, ze toto opatrenie prispelo k rieseniu problému znecistenia, ktorého dôsledky by niesla zalobkyna. Bez ohladu na konkrétne povinnosti, a najmä technicky dostatocné alebo vhodnejsie opatrenia na zabezpecenie obnovy lokality Vilafruns treba uviest, ze podla príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy a právnej úpravy Únie, ako aj podla kúpnej zmluvy o predaji zariadenia zalobkyni, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 131 az 136 napadnutého rozhodnutia, mala zalobkyna vseobecnú zodpovednost za priebeznú nápravu prípadných negatívnych dôsledkov znecistenia a správy uvedeného zariadenia. 164 Z uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobkyne, ze nemá povinnost zakryt odpadovú haldu, alebo prijat nákladnejsie opatrenia na obnovu nez jednoduché obmedzujúce opatrenia uvedené v jej pláne obnovy z roku 2008, ktoré boli podla jej názoru dostatocné na to, aby splnila svoje zákonné environmentálne povinnosti, pretoze lokalita Vilafruns uz nebola aktívna, sú irelevantné pri posúdení existencie výhody, ktorá jej mala vyplynút z opatrenia 4, a to vzhladom na to, ze zakrytie odpadovej haldy bolo úcinným a dlhotrvajúcim opatrením, ktoré zalobkyni umoznilo, aby uz na velmi dlhé obdobie nemusela prijat ziadne iné opatrenia na ochranu zivotného prostredia. 165 V tretom rade státny zásah predstavovaný investíciou vo výske 7,9 milióna eur urcenou na zakrytie odpadovej haldy Vilafruns, o ktorom rozhodli a v celom rozsahu ho financovali verejné orgány, predstavuje rovnako ako subvencia pozitívne plnenie, ktoré má nevyhnutne za následok výhodu pre zalobkynu, ktorá vdaka zakrytiu odpadovej haldy uz nebude musiet na velmi dlhé obdobie vykonat ziadne iné opatrenie na obnovu. Aj keby okrem toho obmedzujúce opatrenia uvedené v pláne obnovy z roku 2008 mohli krátkodobo zabezpecit kontrolu únikov z odpadovej haldy, ako to tvrdí zalobkyna, nic to nemení na tom, ze ak by zalobkyna musela v strednodobom alebo dlhodobom horizonte prijat dalsie významnejsie opatrenia, musela by v budúcnosti znásat ich náklady. Opatrenie 4 teda nepopieratelne zvýhodnilo zalobkynu tým, ze znízilo budúce riziká pre zivotné prostredie spojené s lokalitou Vilafruns. 166 Pokial zalobkyna tvrdí, ze Komisia nepreukázala tieto budúce riziká, treba na jednej strane uviest, ze rozsah týchto rizík nemohla Komisia predvídat alebo vycíslit. V odôvodnení 158 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, ze ziadne konkrétne ustanovenie Únie nestanovuje úroven ochrany, ktorú by mala odpadová halda Vilafruns dosiahnut z environmentálneho hladiska. Na druhej strane z tohto dôvodu sa Komisia oprela o dve vnútrostátne súdne rozhodnutia, v ktorých bola zalobkyna v súvislosti s inými banskými lokalitami uznaná zodpovednou tak na obcianskoprávnej, ako aj trestnoprávnej úrovni za skody na zivotnom prostredí spôsobené únikmi z banských lokalít, pre ktoré boli prijaté iba "mierne" opatrenia, aby z toho v skutocnosti vyvodila, ze takéto budúce riziká mohli existovat aj v prípade lokality Vilafruns. Komisia sa navyse domnievala, ze aj v iných krajinách boli na vyriesenie pretrvávajúcich problémov s únikmi z potasových baní prijaté opatrenia spocívajúce v zakrytí odpadovej haldy. Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, bola Komisia oprávnená zohladnit tieto informácie, aby urcila, ci aj v prípade odpadovej haldy Vilafruns pravdepodobne existovali budúce riziká, aj ked ich nebola schopná presne vycíslit. 167 Vo stvrtom rade treba zdôraznit, ze v kazdom prípade, aj keby Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreukázala budúce rizika, z odôvodnení 159 a 162 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uznala, ze pokial ide o dodrziavanie jej environmentálnych povinností, zalobkyna sa správala úplne v súlade so zákonom a ze prostredníctvom opatrenia 4 sa stát rozhodol prijat vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia, nez bolo nevyhnutné v case prijatia napadnutého rozhodnutia. Uvedené opatrenie bolo súcastou pilotného projektu, ktorého cielom bolo overit správnost metódy zakrývania odpadových háld pri riesení problémov zivotného prostredia v regióne Llobregat (Spanielsko), a teda bolo vo vseobecnom verejnom záujme. 168 Po prvé stát sa môze rozhodnút, ze bude uplatnovat vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia, ako je pozadované minimum, a tým skôr sa môze rozhodnút, ze vo vseobecnom verejnom záujme prijme opatrenia, ktoré este nie sú v danom okamihu nevyhnutné, ale môzu sa stat nevyhnutnými v budúcnosti. Napriek tomu zalobkyna ako podnik, ktorý je vlastníkom lokalít dotknutých státnym opatrením, nie je oslobodená od úhrady nákladov na uvedené opatrenia. 169 Ako pripomína bod 9 usmernení z roku 2008, clenské státy môzu v oblasti ochrany zivotného prostredia stanovit poziadavky, ktoré idú nad rámec poziadaviek Únie, aby znízili na maximum negatívne vonkajsie vplyvy spôsobené hospodárskymi cinnostami, ktoré sú z dôvodu znecistenia, ktoré vytvárajú, skodlivými pre zivotné prostredie. 170 Podla "zásady znecistovatel platí", na ktorú odkazujú body 7 a 8 usmernení z roku 2008, je mozné napravit tieto negatívne vonkajsie vplyvy zabezpecením, ze znecistovatel platí za znecistenie, ktoré spôsobí, co znamená úplnú internalizáciu environmentálnych nákladov zo strany znecistovatela, pricom cielom je zabezpecit, aby súkromné náklady (vynalozené podnikom) odrázali skutocné náklady na hospodárske cinnosti pre spolocnost. Zásadu "znecistovatel platí" mozno implementovat bud stanovením záväzných environmentálnych noriem, alebo trhovými nástrojmi. Niektoré z trhových nástrojov môzu zahrnat poskytnutie státnej pomoci vsetkým alebo len niektorým podnikom, na ktoré sa uplatnujú. Clenské státy môzu podla bodu 10 usmernení z roku 2008 chciet vyuzívat státnu pomoc práve s cielom vytvorit na individuálnej úrovni stimuly na dosiahnutie vyssej úrovne ochrany zivotného prostredia, nez vyzadujú normy Únie, alebo na posilnenie ochrany zivotného prostredia v prípade neexistencie takýchto noriem. 171 Po druhé podla príslusnej vnútrostátnej právnej úpravy, a to predovsetkým clánku 121 spanielskeho zákona o baniach, musí vlastník bane, ktorá uz nie je aktívna, dodrzat plány obnovy schválené orgánmi zodpovednými za banské cinnosti. Treba sa domnievat, ze v prejednávanej veci príslusné orgány schválili opatrenie spocívajúce v zakrytí odpadovej haldy Vilafruns. 172 V tejto súvislosti treba uviest, ze Komisia zohladnila okolnost, ze Spanielsko si zvolilo vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia, a vyvodila z toho dôsledky pri preskúmaní zlucitelnosti pomoci práve tým, ze dospela k záveru, ze od podniku treba podla usmernení z roku 2008 vymáhat iba sumu 3985109,70 eura, a nie celú státnu investíciu dosahujúcu 7887571 eur. 173 V piatom rade, pokial zalobkyna tvrdí, ze zakrytie odpadovej haldy Vilafruns skôr zhorsilo jej ekonomickú situáciu, pretoze po tomto opatrení odpadová halda stratila svoju hospodársku hodnotu, kedze ju uz nebolo mozné vyuzívat na tazbu a predaj soli, stací uviest, ze zalobkyna nepreukázala, ani nedolozila výsku príjmov, ktoré mala stratit, ani to, ci tieto prípadné príjmy mali byt porovnané s nákladmi na obnovu, ktoré by musela zabezpecit pocas prevádzkovania. 174 V kazdom prípade údajné znízenie hodnoty odpadovej haldy Vilafruns nemôze mat vplyv na zistenie existencie výhody, pokial toto znízenie hodnoty nie je ekonomicky významnejsie, ako je výhoda vyplývajúca z jej trvalej obnovy, co zalobkyna nijako nepreukázala. 175 Z uvedeného vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 16 ods. 1 nariadenia 2015/1589 spocívajúcom v tom, ze Komisia nesprávne urcila výsku prípadnej pomoci vyplývajúcej z opatrenia 4 176 Zalobkyna tvrdí, ze v prípade, ak by mal Vseobecný súd dospiet k záveru, ze opatrenie 4 predstavovalo pomoc, napadnuté rozhodnutie porusilo clánok 16 nariadenia 2015/1589, pretoze nesprávne urcilo výsku tejto údajnej státnej pomoci. Komisia nesprávne zohladnila investicné náklady zaplatené verejnými orgánmi za zakrytie odpadovej haldy, zvýsené o prevádzkové príjmy vyplývajúce z tejto investície a znízené o náklady na údrzbu a prevádzku vynalozené príjemcom z dôvodu investície. Komisia vsak mala zohladnit nanajvýs sumu vyplývajúcu z hospodárskej výhody zodpovedajúcu sumám, ktoré by zalobkyna musela vynalozit na opatrenia na obnovu, ktoré bola povinná vykonat v rámci svojho plánu z roku 2008 v rozsahu, v akom tieto náklady presiahli náklady na údrzbu a prevádzku spojené s opatrením 4. Táto suma bola nulová a Komisia teda mala dospiet k záveru, ze nebola poskytnutá výhoda. Zalobkyna opakuje, ze zakrytie odpadovej haldy Vilafruns jej naopak spôsobilo stratu príjmov a nákladov obetovanej prílezitosti z dôvodu nemoznosti tazit sol obsiahnutú v tejto odpadovej halde. 177 Komisia tvrdenia zalobkyne popiera. 178 Prejednávaný zalobný dôvod úzko súvisí so stvrtým zalobným dôvodom a bol zalobkynou k nemu subsidiárne uvedený. 179 Na úvod treba zdôraznit, ako bolo uvedené v bode 172 vyssie, ze Komisia zohladnila skutocnost, ze opatrenie 4 bolo opatrením na zlepsenie ochrany zivotného prostredia, o ktorom rozhodli verejné orgány, aby zabezpecili vyssiu úroven ochrany, ako vyzadovali normy Únie, a ktoré teda islo nad rámec potrieb existujúcich v case prijatia napadnutého rozhodnutia, co Komisia v podstate sama uznáva v odôvodnení 162 napadnutého rozhodnutia. 180 Vzhladom na uvedené sa Komisia v odôvodnení 157 napadnutého rozhodnutia najprv domnievala, ze môze uplatnit bod 3.1.1 usmernení z roku 2008, podla ktorého investicnú pomoc, ktorá podnikom umoznuje prekrocit úroven ochrany zivotného prostredia stanovenú normami Únie, alebo zvýsit túto úroven, ak neexistujú takéto normy, mozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom. 181 V súlade s bodom 80 usmernení z roku 2008 Komisia pri urcení sumy oprávnených nákladov v odôvodneniach 161 a 162 napadnutého rozhodnutia zohladnila mimoriadne investicné náklady potrebné na dosiahnutie úrovne ochrany zivotného prostredia, ktorá je vyssia ako tá, ktorú by bol podnik dosiahol bez akejkolvek pomoci (teda rozdiel medzi sumou státnej investície a plánovanými nákladmi na obmedzujúce opatrenia uvedené v pláne obnovy z roku 2008). V odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia Komisia od tejto sumy odpocítala prevádzkové príjmy, ktoré pre neaktívnu lokalitu, akou bola Vilafruns, dosahovali nulu a pripocítala prevádzkové náklady za prvých pät rokov. Komisia takto dospela k záveru, ze celková suma oprávnených nákladov dosahovala 7804922,60 eura. 182 Na základe uplatnenia maximálnej hranice povolenej pre velké podniky sa napokon Komisia v odôvodneniach 171 a 172 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze 50 % oprávnených nákladov, teda sumu 3902461,30 eura bolo mozné povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, cím sa suma pomoci, ktorú bolo treba vymáhat, znízila na 3985109,70 eura. 183 Komisia preto nariadila vymáhanie pomoci, ktorú predstavuje opatrenie 4, od zalobkyne iba v rozsahu 3985109,70 eura. 184 V prvom rade sa zalobkyna odvoláva na chybu pri výpocte sumy pomoci, ktorú predstavuje opatrenie 4 a ktorá má spocívat v tom, ze Komisia ako východiskový bod pri tomto výpocte nezohladnila jej plán obnovy z roku 2008, ale investíciu vo výske 7,9 milióna eur, ktorú vynalozilo Spanielsko. 185 Kedze vsak v bodoch 162 az 171 vyssie bolo uvedené, ze na jednej strane opatrenie spocívajúce v zakrytí odpadovej haldy Vilafruns predstavovalo pozitívne plnenie a úcinné, dlhotrvajúce a primerané opatrenie na nápravu únikov a rizík znecistenia súvisiacich s touto odpadovou haldou, ktoré mala v kazdom prípade znásat zalobkyna na základe svojej vseobecnej povinnosti obnovy odpadovej haldy a ktoré teda zahrnalo strednodobú alebo dlhodobú výhodu pre zalobkynu, a ze na druhej strane stát mohol vyzadovat od podnikov poverených správou banských lokalít vyssiu úroven ochrany zivotného prostredia, treba dospiet k záveru, ze Komisia v odôvodnení 165 napadnutého rozhodnutia správne zohladnila sumu investície vynalozenej státom ako východiskový bod na výpocet sumy pomoci. 186 V druhom rade, pokial zalobkyna vytýka Komisii, ze nezohladnila straty a náklady, ktoré jej vznikli z dôvodu nemoznosti vyuzívat solnú haldu, treba uviest, ze tomuto tvrdeniu, ktoré nie je podlozené dôkaznými prostriedkami, nemozno vyhoviet. Z odôvodnenia 137 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Spanielsko pocas správneho konania odkázalo na náklady obetovanej prílezitosti, ktoré zalobkyna znásala preto, ze uz viac nemohla vyuzívat odpadovú haldu na tazbu soli. Z týchto pripomienok vsak nevyplýva, ze takéto náklady boli pocas správneho konania vycíslené alebo podlozené. Bez takýchto dôkazov treba preto údajné náklady a straty povazovat za hypotetické. 187 Takéto hypotetické straty preto Komisia nemohla zohladnit pri výpocte sumy pomoci, ako to vyplýva z judikatúry, podla ktorej vymáhanie pomoci predpokladá vrátenie výhody, ktorú táto státna pomoc poskytla svojmu príjemcovi, a nie vrátenie prípadného hospodárskeho zisku, ktorý príjemca prípadne získal vyuzívaním tejto výhody (rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Aer Lingus a Ryanair Designated Activity, [128]C-164/15 P a C-165/15 P, [129]EU:C:2016:990, bod [130]100). 188 Z uvedeného vyplýva, ze musí byt zamietnutý aj piaty zalobný dôvod, a v dôsledku toho zaloba v celom rozsahu. O trovách 189 Podla clánku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Iberpotash, SA je povinná nahradit trovy konania. Buttigieg Berke Costeira Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. januára 2020. Podpisy __________________________________________________________________ ( [131]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPPWgx0/L86282-118TMP.html#t-ECR_62018TJ0257_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:028:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2016:102:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:142:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2018:028:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:082:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:049:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&anchor=#point47 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A447&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A447 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A447&anchor=#point63 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point100 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point101 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&anchor=#point77 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point102 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point106 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point107 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&anchor=#point43 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&anchor=#point39 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A814&anchor=#point42 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point108 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&anchor=#point109 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:143:TOC 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&anchor=#point38 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A709&anchor=#point50 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&anchor=#point33 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A505&anchor=#point119 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point111 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A765&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A765 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A765&anchor=#point28 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A576&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A576 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A576&anchor=#point24 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A362&anchor=#point60 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&locale=sk 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&anchor=#point53 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A798&anchor=#point54 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2006:257:TOC 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:062:TOC 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&anchor=#point131 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&locale=sk 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A315&anchor=#point373 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&anchor=#point71 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A47&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A47 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A47&anchor=#point88 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A474&anchor=#point261 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&anchor=#point44 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A701&anchor=#point45 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A811&anchor=#point59 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A314&anchor=#point282 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&anchor=#point14 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A10&anchor=#point51 112. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&locale=sk 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A497&anchor=#point71 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:327:TOC 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&anchor=#point81 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point20 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&anchor=#point84 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&locale=sk 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A551&anchor=#point87 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A990&anchor=#point100 131. file:///tmp/lynxXXXXPPWgx0/L86282-118TMP.html#c-ECR_62018TJ0257_SK_01-E0001