ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora) z 30. novembra 2022 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Jadrový priemysel - Pomoc plánovaná Madarskom na vývoj dvoch nových jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks - Rozhodnutie vyhlasujúce pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom pod podmienkou splnenia urcitých záväzkov - Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - Súlad pomoci s právom Únie v inom odvetví, nez je odvetvie státnej pomoci - Neoddelitelná súvislost - Podpora jadrovej energie - Clánok 192 prvý odsek Zmluvy o Euratome - Zásada ochrany zivotného prostredia, zásada znecistovatel platí a zásady obozretnosti a trvalej udrzatelnosti - Urcenie dotknutej hospodárskej cinnosti - Zlyhanie trhu - Narusenie hospodárskej sútaze - Primeranost pomoci - Nevyhnutnost státneho zásahu - Urcenie prvkov pomoci - Postupy verejného obstarávania - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-101/18, Rakúska republika, v zastúpení: J. Schmoll, F. Koppensteiner, M. Klamert a T. Ziniel, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Kristoferitsch, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Luxemburské velkovojvodstvo, v zastúpení: A. Germeaux a T. Schell, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Kinsch, advokát, vedlajsí úcastník konania, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Blanck, K. Herrmann a P. Nemecková, splnomocnené zástupkyne, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Ceská republika, v zastúpení: M. Smolek, J. Vlácil, T. Müller, J. Pavlis a L. Halajová, splnomocnení zástupcovia, ako aj Francúzska republika, v zastúpení: E. de Moustier a P. Dodeller, splnomocnení zástupcovia, ako aj Madarsko, v zastúpení: M. Fehér, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Nagy, N. Grŕcia Malfeito, B. Karsai, advokáti a C. Bellamy, KC, ako aj Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, ako aj Slovenská republika, v zastúpení: S. Ondrásiková, splnomocnená zástupkyna, ako aj Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: F. Shibli, L. Baxter a S. McCrory, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Johnston, barrister, vedlajsí úcastníci konania, VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora), na poradách v zlození: predseda komory M. van der Woude, sudcovia G. De Baere a G. Steinfatt (spravodajkyna), tajomnícka: A. Juhász-Tóth, referentka, so zretelom na písomnú cast konania, po pojednávaní z 10. marca 2022, vyhlásil tento Rozsudok ( [2]1 ) 1 Svojou zalobou zalozenou na clánku 263 ZFEÚ sa Rakúska republika domáha zrusenia rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/2112 zo 6. marca 2017 o opatrení/schéme pomoci/státnej pomoci SA.38454 - 2015/C (ex 2015/N), ktorú Madarsko zamýsla zaviest na podporu vývoja dvoch nových jadrových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks II ([3]Ú. v. EÚ L 317, 2017, s. 45, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 2 Dna 22. mája 2015 Madarsko oznámilo Európskej komisii pod císlom C(2017) 1486 opatrenie na poskytnutie financného príspevku na vývoj dvoch nových jadrových reaktorov (bloky 5 a 6) jadrovej elektrárne Paks v Madarsku, v ktorej sú uz v prevádzke styri jadrové reaktory. Príjemcom oznámeného opatrenia je MVM Paks II Nuclear Power Plant Development Private Company Limited by Shares (dalej len "spolocnost Paks II"), ktorá sa má stat vlastníkom a prevádzkovatelom dvoch nových jadrových reaktorov. Spolocnost Paks II je v 100 % vlastníctve madarského státu, na ktorý boli v novembri 2014 prevedené podiely v nej, ktoré boli pôvodne vo výlucnom vlastníctve spolocnosti Magyar Villamos Mu"vek Zártköru"en Mu"ködo" Részvénytársaság (dalej len "skupina MVM") zaoberajúcej sa obchodovaním s elektrickou energiou a jej výrobou. 3 Dna 23. novembra 2015 Komisia v súvislosti s oznámeným opatrením rozhodla o zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ ([4]Ú. v. EÚ C 8, 2016, s. 2, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania"). 4 Dna 6. marca 2017 Komisia prijala napadnuté rozhodnutie. 5 Opatrenie oznámené Madarskom je opísané v oddiele 2 napadnutého rozhodnutia. Opatrenie sa týka vývoja dvoch jadrových reaktorov ruského typu VVER 1200 (V491) generácie III+ (bloky 5 a 6) v Madarsku, ktoré sú vybavené technológiou chladenia a regulácie vodou s instalovaným výkonom kazdého bloku najmenej 1000 megawattov (MW), pricom ich výstavbu má v plnej miere financovat madarský stát v prospech spolocnosti Paks II, ktorá bude vlastníkom a prevádzkovatelom nových reaktorov. V tejto elektrárni sú uz v prevádzke styri jadrové reaktory. Tieto reaktory sú v 100 % vlastníctve skupiny MVM, ktorú vlastní madarský stát. Celkový instalovaný výkon styroch existujúcich blokov ruského typu VVER-440 (V213) v elektrárni je 2000 MW. Tieto bloky budú postupne do roku 2037 vyradené z prevádzky a nahradené dvoma novými reaktormi, prevádzka ktorých sa plánuje zacat v rokoch 2025 a 2026. 6 V súlade s medzivládnou dohodou o spolupráci v oblasti mierového vyuzívania jadrovej energie uzavretej 14. januára 2014 medzi Ruskou federáciou a madarskou vládou obe krajiny spolupracujú v rámci jadrového programu na údrzbe a dalsom rozvoji súcasnej jadrovej elektrárne Paks. Podla tejto dohody Ruská federácia aj Madarsko urcia jednu skúsenú organizáciu vo vlastníctve státu a ovládanú státom, ktorá bude financne aj technicky zodpovedat na splnenie príslusných povinností ako dodávatel alebo vlastník, pokial ide o projekt, výstavbu, uvedenie do prevádzky a vyradenie z prevádzky dvoch nových reaktorov 5 a 6 typu VVER. Výstavbu nových reaktorov Ruská federácia zverila kapitálovej spolocnosti Nizhny Novgorod Engineering Company Atomenergoproekt (dalej len "JSC NIAEP"), ktorá uskutocní výstavbu nových reaktorov, a Madarsko rozhodlo, ze vlastníkom a prevádzkovatelom dvoch reaktorov bude spolocnost Paks II. Na tento úcel podpísali JSC NIAEP a spolocnost Paks II 9. decembra 2014 zmluvu o inzinierskej cinnosti, obstarávaní a výstavbe dvoch nových reaktorov 5 a 6, ktoré majú byt postavené v jadrovej elektrárni Paks. 7 V medzivládnej dohode sa Ruská federácia zaviazala poskytnút Madarsku státny úver na financovanie vývoja nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks. Tento úver sa riadi medzivládnou dohodou o financovaní z 28. marca 2014 a poskytuje sa ním revolvingový úver vo výske 10 miliárd eur obmedzený výlucne na pouzitie pri projektovaní, výstavbe a uvádzaní do prevádzky nových blokov 5 a 6 jadrovej elektrárne Paks II. Na financovanie uvedených investícií Madarsko poskytne dodatocnú sumu 2,5 miliardy eura pochádzajúcu z jeho vlastného rozpoctu. 8 Madarsko neprevedie financné prostriedky potrebné na zaplatenie kúpnej ceny dvoch nových reaktorov na úcty spolocnosti Paks II. Najväcsí podiel týchto financných prostriedkov bude vo vlastníctve Vnesheconombank (banka pre rozvoj a zahranicné hospodárske vztahy Ruska). Pri kazdom medzníku, ktorý sa bude povazovat za splnený, spolocnost Paks II poziada banku pre rozvoj a zahranicné hospodárske vztahy Ruska o zaplatenie 80 % splatnej sumy priamo v prospech JSC NIAEP. Zároven poziada Vládnu agentúru pre riadenie dlhu Madarska o zaplatenie zvysných 20 %. 9 Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze oznámené opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a ze clánky 107 a 108 ZFEÚ sa uplatnujú aj v prípade, ak predmetná investícia patrí do pôsobnosti Zmluvy o Euratome. V súvislosti s priamym zadaním výstavby dvoch nových reaktorov spolocnosti JSC NIAEP sa Komisia domnievala, ze toto zadanie nemôze spôsobit dalsie narusenie hospodárskej sútaze a obchodu na relevantnom trhu, t. j. na trhu s elektrickou energiou. V rámci samostatného konania sa preskúmavalo dodrziavanie práva verejného obstarávania zo strany Madarska. Komisia najmä na základe potvrdení poskytnutých Madarskom v priebehu konania usúdila, ze predmetné opatrenie zamerané na podporu jadrovej energie sleduje ciel spolocného záujmu zakotvený v Zmluve o Euratome, pricom prispieva aj k bezpecnosti dodávok elektrickej energie, a ze vsetky mozné narusenia hospodárskej sútaze sú obmedzené a vyvázené stanoveným spolocným cielom, ktorý mal byt dosiahnutý primeraným spôsobom. Komisia dospela k záveru, ze predmetné opatrenie je v zmysle zmien zavedených Madarskom 28. júla 2016 a s výhradou podmienok uvedených v clánku 3 napadnutého rozhodnutia zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Clánok 3 napadnutého rozhodnutia ukladá Madarsku povinnost prijat viaceré opatrenia s cielom zabezpecit, aby spolocnost Paks II dodrziavala urcité povinnosti a obmedzenia týkajúce sa najmä investicnej alebo reinvesticnej stratégie prevádzkovania aukcnej platformy a jej právnej a strukturálnej samostatnosti. Návrhy úcastníkov konania 10 Rakúska republika, ktorú v konaní podporuje Luxemburské velkovojvodstvo navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Európskej komisii povinnost nahradit trovy konania. 11 Komisia, ktorú v konaní podporuje Ceská republika a Slovenská republika, navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil Rakúskej republike povinnost nahradit trovy konania. 12 Francúzska republika, Madarsko, Polská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska navrhujú, aby Vseobecný súd zalobu zamietol. Právny stav 13 Rakúska republika uvádza na podporu svojej zaloby desat zalobných dôvodov. Prvým zalobným dôvodom namieta, ze malo byt vyhlásené verejné obstarávanie na zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks. Druhý zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, kedze výstavba a uvedenie dvoch nových reaktorov do prevádzky nie sú zamerané na dosiahnutie ciela spolocného záujmu. Tretí zalobný dôvod je zalozený na nesprávnom uplatnení clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré je zalozené jednak na nesprávnom vymedzení "hospodárskej oblasti" a jednak na nesprávnych domnienkach zlyhania trhu. Stvrtý zalobný dôvod sa zameriava na preukázanie neprimeranosti opatrenia. V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze predmetné opatrenie spôsobuje neprimerané narusenie hospodárskej sútaze a rozdielne zaobchádzanie, ktoré sú nezlucitelné s vnútorným trhom. V rámci siesteho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze predmetné opatrenie predstavuje investíciu do "projektu v tazkostiach", co tiez neprimeraným spôsobom narúsa hospodársku sútaz, pretoze neboli dodrzané usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu nefinancných podnikov v tazkostiach ([5]Ú. v. EÚ C 249, 2014, s. 1, dalej len "usmernenia o podnikoch v tazkostiach"). Siedmy zalobný dôvod je zalozený na posilnení alebo dosiahnutí dominantného postavenia na trhu s elektrickou energiou. Ôsmy zalobný dôvod sa týka rizika likvidity pre madarský velkoobchodný trh s elektrickou energiou. Deviaty zalobný dôvod je zalozený na nedostatocnom urcení státnej pomoci. Desiaty zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. 14 Rakúska republika na pojednávaní vzala spät druhý a tretí zalobný dôvod, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Z toho vyplýva, ze uvedené zalobné dôvody uz nie je potrebné skúmat. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na absencii verejného obstarávania 15 Svojím prvým zalobným dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, ze sa neuskutocnilo verejné obstarávanie na výstavbu nových jadrových reaktorov v prospech spolocnosti Paks II. Tvrdí, ze skutocnost, ze JSC NIAEP bola priamo poverená vývojom a výstavbou dvoch nových reaktorov bez vyhlásenia verejného obstarávania, predstavuje porusenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrusení smernice 2004/18/ES ([6]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 65), a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/25/EÚ z 26. februára 2014 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb a o zrusení smernice 2004/17/ES ([7]Ú. v. EÚ L 94, 2014, s. 243). Napadnuté rozhodnutie je preto neplatné z dôvodu porusenia základných pravidiel práva verejného obstarávania, ktorých dodrzanie je neoddelitelné od predmetu pomoci. 16 Rakúska republika tvrdí, ze podla vseobecnej systematiky Zmluvy o ZFEÚ nesmie konanie o pomoci nikdy viest k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami tejto zmluvy. Dodrziavanie iných ustanovení zmluvy, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, by sa vyzadovalo najmä za predpokladu, ze cielom týchto iných ustanovení by bolo rovnako ako v prípade práva verejného obstarávania zabezpecit nenarusenú hospodársku sútaz na vnútornom trhu a zabezpecit efektívne vyuzívanie státnych zdrojov. 17 Skutocnost, ze podmienky pomoci, ktoré sú neoddelitelné od predmetu a úcelu tejto pomoci, sú v rozpore s právom Európskej únie, nevyhnutne ovplyvnuje zlucitelnost tejto pomoci s vnútorným trhom. Inak by to bolo len v prípade prvkov pomoci, ktoré nemozno povazovat za nevyhnutné na realizáciu jej predmetu alebo jej fungovanie. 18 V predmetnom prípade skutocnost, ze JSC NIAEP bola poverená vývojom nových reaktorov, predstavuje podla Rakúskej republiky podmienku neoddelitelnú od predmetu pomoci. Vyhlásenie výberového konania by mohlo viest k úplne odlisnej pomoci, najmä pokial ide o jej výsku a struktúru. 19 Skutocnost, ze príjemcom pomoci nie je NIAEP, ale spolocnost Paks II ako budúci vlastník a prevádzkovatel dvoch nových jadrových reaktorov, je podla Rakúskej republiky v tejto súvislosti irelevantná. V odôvodneniach 281 a 283 napadnutého rozhodnutia Komisia nesprávne poprela neoddelitelné prepojenie medzi priamym zadaním zákazky na výstavbu na jednej strane a predmetom a úcelom pomoci na druhej strane, ked tvrdila, ze potenciálne porusenie smernice 2014/25 neumoznilo konstatovat dodatocné narusenia hospodárskej sútaze ani obchodov na trhu s elektrickou energiou, kedze takéto dodatocné narusenie sa vôbec nevyzaduje. 20 Rakúska republika, ktorú v konaní podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, dodáva, ze vzhladom na rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([8]C-594/18 P, [9]EU:C:2020:742), nie je v prípade spornej pomoci dôlezité, ci ide o "neoddelitelnú podmienku" alebo dokonca o "podmienku" pomoci, kedze vo vseobecnosti státna pomoc, ktorá porusuje ustanovenia alebo vseobecné zásady práva Únie, nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom. Z toho vyplýva, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí posúdit opatrenie z hladiska ustanovení práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Mala teda konstatovat, ze vzhladom na to, ze verejná zákazka na výstavbu nebola vynatá z pôsobnosti smernice 2014/25 na základe clánku 20 ods. 1 alebo clánku 50 písm. c) tejto smernice, priame zadanie verejnej zákazky na výstavbu predstavuje závazné porusenie tejto smernice. 21 Porusenie záväzných ustanovení smernice 2014/25 je samo osebe spôsobilé ovplyvnit rozsah a formu pomoci pre spolocnost Paks II, takze napadnuté rozhodnutie je aj z tohto dôvodu nezákonné. 22 Po prvé Rakúska republika kritizuje skutocnost, ze Komisia v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia odkazuje na konanie o nesplnení povinnosti, ktoré viedla. Podla Rakúskej republiky výsledok konania o nesplnení povinnosti nemá vplyv na výsledok konania podla clánku 108 ZFEÚ, ani na výsledok tejto zaloby. Komisia nemôze podmienit preskúmanie podmienok pomoci, ktoré je povinná posúdit v rámci clánku 108 ZFEÚ, výsledkom konania podla clánku 258 ZFEÚ, ktorého zacatie a dalsí priebeh závisí od jej volnej úvahy. 23 Po druhé podla Rakúskej republiky Komisia nevysvetluje, preco predpokladá, ze sú splnené podmienky na uplatnenie clánku 50 písm. c) smernice 2014/25 týkajúce sa moznosti pouzit rokovacie konanie bez predchádzajúceho uverejnenia. Rakúska republika pripomína, ze výnimky sa majú vykladat restriktívne. Navyse dôkazné bremeno znása úcastník konania, ktorý sa na predmetnú výnimku odvoláva. 24 Komisia, Madarsko, Ceská republika, Spojené královstvo a Francúzska republika spochybnujú tvrdenia Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva. 25 Po prvé treba uviest, ze Komisia v oddiele 5.3.2 napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia 279 az 287) overila súlad pomoci s inými ustanoveniami práva Únie, nez sú pravidlá v oblasti státnej pomoci. Podla odôvodnenia 280 napadnutého rozhodnutia Komisia vychádzala zo zásady, ze je povinná podla vseobecného usporiadania Zmluvy dodrziavat súlad medzi ustanoveniami, ktorými sa riadi státna pomoc a inými osobitnými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci a posúdit tak zlucitelnost dotknutej pomoci s týmito osobitnými ustanoveniami, ale takáto povinnost jej bola ulozená, len pokial ide o podmienky pomoci, ktoré sú tak neoddelitelne spojené s predmetom pomoci, nemozno ich posúdit samostatne. S odkazom na rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia ([10]T-57/11, [11]EU:T:2014:1021), spresnila, ze povinnost Komisie prijat definitívne stanovisko, nech uz je spojenie medzi podmienkou pomoci a predmetom dotknutej pomoci akékolvek, k tomu, ci doslo v konaní týkajúcom sa pomoci k poruseniu iných ustanovení práva Únie, nez sú uvedené v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ, odporuje na jednej strane procesným pravidlám a garanciám - scasti znacne odlisným a prinásajúcim rôzne právne dôsledky -, ktorými sa vyznacujú konania speciálne stanovené na kontrolu uplatnovania týchto ustanovení a na druhej strane zásade autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov. Z tejto judikatúry vyplýva, ze pokial je podmienka dotknutej pomoci nerozlucne spojená s predmetom pomoci, posúdi Komisia jej zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci, v rámci konania stanoveného clánkom 108 ZFEÚ a toto posúdenie môze viest k tomu, ze dotknutá pomoc bude vyhlásená za nezlucitelnú s vnútorným trhom. Naopak, pokial je mozné dotknutú podmienku oddelit od predmetu pomoci, Komisia nie je povinná v rámci tohto konania posúdit jej zlucitelnost s inými ustanoveniami, nez sú ustanovenia týkajúce sa státnej pomoci. 26 Komisia dalej v odôvodnení 281 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze posúdenie zlucitelnosti oznámeného opatrenia s vnútorným trhom by mohlo byt ovplyvnené prípadným nesúladom so smernicou 2014/25, ak spôsobilo dodatocné narusenie hospodárskej sútaze a obchodu na trhu s elektrickou energiou, na ktorom pôsobí príjemca pomoci, spolocnost Paks II. Kedze nebol identifikovaný dodatocný rusivý úcinok v dôsledku nedodrzania smernice 2014/25, neexistovalo "neoddelitelné prepojenie" medzi mozným porusením smernice 2014/25 a predmetom pomoci, nemohlo byt posúdenie zlucitelnosti pomoci dotknuté týmto prípadným porusením (odôvodnenia 283 a 284 napadnutého rozhodnutia). 27 Pokial ide o tvrdenia Rakúskej republiky zalozené na rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([12]C-594/18 P, [13]EU:C:2020:742), po prvé treba konstatovat, ze najmä z bodov 40, 44 a 45 tohto rozsudku vyplýva, ze hospodárska cinnost podporovaná pomocou musí byt zlucitelná s právom Únie. V rámci prvého zalobného dôvodu vsak nebolo namietané ziadne porusenie ustanovení práva Únie z dôvodu podporovanej cinnosti, konkrétne výroby jadrovej energie. 28 Po druhé zo skutocnosti, ze Súdny dvor vo svojom rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([14]C-594/18 P, [15]EU:C:2020:742), nepreskúmal existenciu neoddelitelnej súvislosti, nemozno vyvodit ziadne dôsledky. Túto skutocnost totiz mozno vysvetlit okolnostou, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, vyplývalo údajné porusenie zásad práva Únie zo samotného predmetu pomoci, a to z rozvoja jadrovej elektrárne. Nevznikla teda otázka existencie súvislosti s podmienkou pomoci, ktorá sa odlisuje od jej predmetu. 29 Po tretie na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, z rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([16]C-594/18 P, [17]EU:C:2020:742), nevyplýva, ze by Súdny dvor zamýslal rozsírit rozsah kontroly prislúchajúcej Komisii v rámci konania, ktorého cielom je overit zlucitelnost státnej pomoci s vnútorným trhom. Súdny dvor totiz odkazom na rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast ([18]C-390/06, [19]EU:C:2008:224, body [20]50 a [21]51), pripomenul v bode 44 rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([22]C-594/18 P, [23]EU:C:2020:742), ze uz rozhodol, ze státnu pomoc, ktorá porusuje ustanovenia alebo vseobecné zásady práva Únie, nemozno vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom. Táto zásada je skutocne súcastou ustálenej judikatúry Súdneho dvora, o com svedcia odkazy uvedené v bode 50 rozsudku z 15. apríla 2008, Nuova Agricast ([24]C-390/06, [25]EU:C:2008:224). 30 Vzhladom na to, ze Súdny dvor sa v bode 44 rozsudku z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([26]C-594/18 P, [27]EU:C:2020:742), odvolával na ustálenú judikatúru, nemozno dospiet k záveru, ze mal v úmysle upustit od svojej judikatúry, podla ktorej treba rozlisovat medzi podmienkami, ktoré majú neoddelitelnú súvislost s predmetom pomoci a podmienkami, ktoré ju nemajú. 31 Okrem toho povinnost Komisie prijat definitívne stanovisko, nech uz je spojenie medzi podmienkou pomoci a predmetom dotknutej pomoci akékolvek, k tomu, ci v konaní týkajúcom sa pomoci doslo k poruseniu iných ustanovení práva Únie, nez sú uvedené v clánkoch 107 a 108 ZFEÚ, odporuje na jednej strane procesným pravidlám a garanciám - scasti znacne odlisným a prinásajúcim rôzne právne dôsledky -, ktorými sa vyznacujú konania speciálne stanovené na kontrolu uplatnovania týchto ustanovení, a na druhej strane zásade autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov (rozsudok z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [28]T-289/03, [29]EU:T:2008:29, body [30]313 a [31]314; pozri tiez rozsudok z 3. decembra 2014, Castelnou Energía/Komisia,[32]T-57/11, [33]EU:T:2014:1021, bod [34]183 a citovanú judikatúru; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 1993, Matra/Komisia,[35]C-225/91, [36]EU:C:1993:239, bod [37]44). 32 Výklad Rakúskej republiky, podla ktorého je Komisia vzhladom na rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia ([38]C-594/18 P, [39]EU:C:2020:742), teraz povinná overit, ci akákolvek podmienka pomoci alebo okolnost súvisiaca s pomocou, aj ked s nou nie je neoddelitelne spojená, neporusuje ziadne ustanovenie alebo vseobecnú zásadu práva Únie, treba preto zamietnut. 33 Treba dodat, ze v situácii, ked ide tak ako v prejednávanej veci o dve samostatné konania, pricom obe patria do právomoci Komisie a ich pravidlá musí Komisia dodrziavat, by existovalo riziko rozporu alebo porusenia pravidiel uvedených konaní, ak by Komisia bola povinná posúdit rovnakú podmienku pomoci tak v rámci konania o povolení dotknutej pomoci, ako aj v rámci konania o nesplnení povinnosti. 34 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked zastávala názor, ze jej preskúmanie treba obmedzit v rámci konania podla clánku 108 ZFEÚ na samotnú podmienku pomoci, ako aj na podmienky, ktoré sú s nou neoddelitelne spojené. 35 V druhom rade Rakúska republika nesprávne tvrdí, ze skutocnost, ze JSC NIAEP bola poverená výstavbou nových reaktorov, predstavuje podmienku neoddelitelnú od predmetu pomoci z dôvodu, ze vyhlásenie výberového konania by mohlo viest k úplne odlisnej pomoci, najmä pokial ide o jej výsku a struktúru. 36 Dotknutá pomoc spocíva v bezodplatnom poskytnutí dvoch nových jadrových reaktorov v prospech spolocnosti Paks II na úcely ich prevádzky. Otázka, ci zadanie zákazky na výstavbu týchto dvoch reaktorov malo byt predmetom verejného obstarávania, sa týka bezodplatnej výroby a dodávky tovaru, a preto predchádza samotnému opatreniu pomoci. Rozhodnutie o zadaní zákazky na rozvoj a výstavbu dvoch nových reaktorov teda samo osebe nepredstavuje podmienku pomoci. 37 Uskutocnenie verejného obstarávania a prípadné vyuzitie iného podniku na výstavbu reaktorov by nemalo vplyv na predmet pomoci, t. j. bezodplatné poskytnutie dvoch nových reaktorov na úcely ich prevádzky, ani na príjemcu pomoci, ktorým je spolocnost Paks II. Okrem toho by porusenie pravidiel verejného obstarávania malo vplyv len na trh stavebných prác v oblasti výstavby jadrových elektrární a nemôze mat vplyv na trh, ktorého sa týka predmetné opatrenie pomoci. 38 Pokial ide o vplyv absencie verejného obstarávania na výsku pomoci, Komisia, Madarsko a Francúzska republika správne tvrdia, ze nebolo preukázané, ze iní uchádzaci mohli dodat dva reaktory v technológii VVER 1200 za lepsích podmienok alebo za nizsiu cenu. Komisia tiez správne uvádza, ze zákonnost jej rozhodnutia v oblasti státnej pomoci nezávisí od dodrzania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania, ak by výber iného podniku na výstavbu reaktorov nezmenil posúdenie z hladiska pravidiel státnej pomoci. Aj keby totiz verejné obstarávanie mohlo zmenit výsku pomoci, táto okolnost by sama osebe nemala nijaký vplyv na výhodu, ktorú táto pomoc predstavovala pre jej príjemcu, spolocnost Paks II, kedze táto výhoda spocívala v bezodplatnom poskytnutí dvoch nových reaktorov na úcely ich prevádzky. V dôsledku toho zvýsenie alebo znízenie výsky pomoci sa neprejavuje zmenou pomoci ako takej, ani zmenou jej protisútazného úcinku. 39 Z toho vyplýva, ze Komisia správne zastávala názor, ze zadanie zákazky na výstavbu dvoch nových reaktorov nepredstavuje podmienku pomoci, ktorá je s nou neoddelitelne spojená. 40 Po tretie, pokial ide o tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého rozhodnutie o zadaní zákazky spolocnosti JSC NIAEP porusilo ustanovenia smernice 2014/25, kedze táto zákazka nebola vylúcená z jej pôsobnosti podla jej clánku 20 ods. 1 alebo clánku 50 písm. c), treba konstatovat, ze Komisia sa otázkou uplatnitelnosti smernice 2014/25 zaoberala v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia. Pokial ide o otázku, ci právo Únie stanovuje povinnost vyhlásit verejné obstarávanie na inzinierstvo, kúpu a výstavbu dvoch nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks, Komisia uviedla, ze v kazdom prípade dodrziavanie smernice 2014/25 zo strany Madarska posúdila v samostatnom konaní, v ktorom na základe dostupných informácií dospela k predbeznému záveru, ze postupy stanovené smernicou 2014/25 nie sú uplatnitelné na zadanie zákazky na výstavbu dvoch reaktorov na základe jej clánku 50 písm. c). 41 Na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, Komisia sa správne domnievala, ze v záujme súladu medzi výsledkami preskúmania zlucitelnosti pomoci a konania o nesplnení povinnosti môze odkázat na svoje posúdenie vykonané v rámci konania o nesplnení povinnosti. 42 Komisia totiz v rámci konania o nesplnení povinnosti nadobudla presvedcenie, ze priame zadanie výstavby dvoch nových reaktorov neporusuje právo Únie v oblasti verejného obstarávania. Toto presvedcenie bolo zalozené na podrobnej analýze technických poziadaviek, ktoré Madarsko uviedlo na odôvodnenie absencie verejného obstarávania. 43 Komisia vo svojej odpovedi na písomné otázky, ktoré jej Vseobecný súd polozil v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania, potvrdila, ze "samostatným konaním" uvedeným v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia bolo konanie o nesplnení povinnosti NIF 2015/4231 - 32 vedené proti Madarsku podla clánku 258 ZFEÚ. V rámci tohto konania a na základe informácií poskytnutých príslusnými madarskými orgánmi dospela k záveru, ze priame zadanie stavebných prác na dvoch reaktoroch 5 a 6 spolocnosti JSC NIAEP by sa mohlo uskutocnit bez predchádzajúceho vyhlásenia výberového konania, kedze z technických dôvodov neexistovala hospodárska sútaz, preto bol relevantný clánok 40 ods. 3 písm. c) bod ii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov obstarávania subjektov pôsobiacich v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a postových sluzieb ([40]Ú. v. EÚ L 134, 2004, s. 1) [teraz clánok 50 písm. c) bod ii) smernice 2014/25]. 44 Odpoved Komisie potvrdzuje dokumentácia, ktorá bola v tejto súvislosti predlozená v nadväznosti na uvedené opatrenie na zabezpecenie priebehu konania, najmä dvoma "správami NIF" císlo 2015/4231 a 2015/4232, v ktorých sa uvádzajú dôvody skoncenia konania NIF 2015/4231-32. Vyplýva z nich, ze Komisia sa predovsetkým domnievala, ze tvrdenie, podla ktorého mozno z technických dôvodov zadat zákazku priamo dodávatelovi [clánok 40 ods. 3 písm. c) smernice 2004/17], je v prípade podstatných castí projektu odôvodnené. 45 Z toho istého dokumentu predlozeného v prílohe X.5 tiez vyplýva, ze Madarsko sa voci Komisii zaviazalo uskutocnit verejné obstarávanie vo vztahu k väcsine ostatných castí projektu transparentným spôsobom a v súlade so základnými zásadami rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie. Komisia na pojednávaní vysvetlila, ze tento záväzok Madarska sa odráza v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia, ktoré treba vykladat spolocne s odôvodnením 285. 46 Okrem toho z dokumentov predlozených v prílohách X.1 az X.3 vyplýva, ze Spolocné výskumné centrum (JRC) Komisie a odborníci Generálneho riaditelstva pre energetiku potvrdili technickú jedinecnost reaktora VVER 1200, ktorý vyrába Rosatom a ktorý si Madarsko vybralo na základe svojho legitímneho rozhodnutia, opierajúceho sa o racionálne kritériá. 47 Okrem toho nemozno pripustit, aby v rámci konania týkajúceho sa zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom doslo k spochybneniu vsetkých skôr prijatých rozhodnutí, ktoré uz boli predmetom osobitného konania upraveného osobitnými pravidlami v zmysle rozsudku z 15. júna 1993, Matra/Komisia ([41]C-225/91, [42]EU:C:1993:239, bod [43]44), a ktoré sa lísia od rozhodnutí uplatnitelných v oblasti státnej pomoci. Zásada právnej istoty bráni tomu, aby Komisia opätovne preskúmala zadanie zákazky na výstavbu v rámci konania o státnej pomoci ak v case, ked rozhodla skoncení konania o porusení, nemala k dispozícii nové informácie. V tejto súvislosti Komisia vo svojej odpovedi na otázku polozenú Vseobecným súdom potvrdila, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia, konkrétne 6. marca 2017, mala k dispozícii rovnaké informácie, na základe ktorých prijala svoje rozhodnutie zo 17. novembra 2016 o zastavení konania o nesplnení povinnosti, ktoré viedla voci Madarsku z dôvodu priameho zadania zákazky na výstavbu spolocnosti JSC NIAEP. 48 Nemôze obstát ani tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého konanie o nesplnení povinnosti nemôze prejudikovat posúdenie prípadného porusenia práva verejného obstarávania v rámci konania o státnej pomoci, kedze konanie o nesplnení povinnosti sa riadi zásadou úcelnosti. Skutocnost, ze konanie o nesplnení povinnosti sa riadi zásadou úcelnosti, je totiz irelevantná, kedze Komisia skutocne zacala takéto konanie, v rámci ktorého vykonala analýzu technických dôvodov uvádzaných Madarskom a na základe nej dospela k záveru, ze podmienky clánku 50 písm. c) smernice 2014/25 boli splnené. Na pojednávaní Komisia spresnila, ze pojem úcelnost pouzitý v rozhodnutí o skoncení konania o nesplnení povinnosti sa vztahuje na cas prijatia rozhodnutia, a nie na jeho obsah. Komisia v odpovedi na tretiu otázku polozenú v rámci opatrenia na zabezpecenie priebehu konania okrem toho uviedla, ze výsledok tohto konania bol v odôvodnení 285 napadnutého rozhodnutia oznacený ako "predbezný záver", a to výlucne z dôvodu moznosti kedykolvek zacat na základe nových informácií nové konanie rovnakej povahy. 49 Z toho vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked sa pre potreby napadnutého rozhodnutia opierala o výsledok konania o nesplnení povinnosti. 50 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod musí byt zamietnutý. [omissis] O piatom zalobnom dôvode zalozenom na existencii neprimeraného narusenia hospodárskej sútaze a rozdielneho zaobchádzania, ktoré spôsobujú nezlucitelnost pomoci s vnútorným trhom 89 V rámci piateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze pomoc je nezlucitelná s vnútorným trhom, pretoze jej poskytnutie spôsobuje neprimerané narusenie hospodárskej sútaze a rozdielne zaobchádzanie, ktoré vedú k vylúceniu výrobcov energie z obnovitelných zdrojov z liberalizovaného vnútorného trhu. 90 V prvom rade Rakúska republika poukazuje na dva aspekty rozdielneho zaobchádzania, a to na technický a regulacný aspekt. 91 Po prvé významné dotovanie poskytovania kapacít vysokého základného zatazenia jadrovou energiou by znevýhodnilo výrobcov lacnejsej alternatívnej elektrickej energie, ktorí by boli nútení umelo znízit svoje dodávky do siete, aby neohrozili jej stabilitu v prípade docasnej nadmernej kapacity na trhu s elektrickou energiou. Dotknutá pomoc tak spôsobuje strukturálne narusenie hospodárskej sútaze z dlhodobého hladiska a vylúcenie výrobcov z liberalizovaného vnútorného trhu s elektrickou energiou. Umelé znízenia výroby ovplyvnujú aj cezhranicných výrobcov vyvázajúcich elektrickú energiu do Madarska. 92 Po druhé Rakúska republika tvrdí, ze vsetky náklady spojené s plánovaním, výstavbou, externým financovaním a uvedením do prevádzky nekonkurencieschopného a nerentabilného projektu znása stát, zatial co sú výrobcovia obnovitelnej energie príjemcami pomoci v podstatne mensom rozsahu a len pod podmienkou, ze budú dodrziavat ovela prísnejsie podmienky zlucitelnosti, ako sú definované v usmerneniach EEA. Z toho vyplýva rozdielne zaobchádzanie z hladiska práva pomoci medzi výrobcami toho istého výrobku, ktorí si konkurujú na tom istom trhu. 93 V druhom rade Rakúska republika tvrdí, ze pomoc poskytnutá spolocnosti Paks II tiez narúsa hospodársku sútaz z dôvodu, ze je v rozpore so základnými zásadami smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES ([44]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), a najmä s cielom vytvorit rovnaké podmienky hospodárskej sútaze pre vsetky elektroenergetické podniky usadené v Únii a s cielom poskytovat spotrebitelom energiu za co najvýhodnejsiu cenu. 94 Okrem toho má napadnuté rozhodnutie povahu precedensu pre dalsiu významnú pomoc iným jadrovým elektrárnam, co by mohlo strukturálne a neprimerane narusit hospodársku sútaz na celom vnútornom trhu s elektrickou energiou. 95 Ak by podla napadnutého rozhodnutia individuálne posúdenie kazdej jednotlivej pomoci neposkodzovalo hospodársku sútaz, dokonca ani ak ide rádovo o 12,5 miliardy eura, kazdá pomoc by v konecnom dôsledku bola automaticky zlucitelná s vnútorným trhom. 96 Komisia a Madarsko tvrdenia Rakúskej republiky spochybnujú. 97 V prvom rade pokial ide o výhradu Rakúskej republiky týkajúcu sa rozdielneho zaobchádzania s výrobcami obnovitelnej energie, ktorá sa zakladá najmä na základných zásadách smernice 2009/72, treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze clenský stát môze slobodne urcit zlozenie svojho energetického balíka (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia,[45]C-594/18 P, [46]EU:C:2020:742, body [47]79 a [48]80). Komisia preto nemôze vyzadovat, aby boli státne prostriedky vyclenené na alternatívne zdroje energie. Z toho tiez vyplýva, ze clenskému státu nemozno ulozit povinnost stanovit úplne rovnaké podmienky financovania alebo prevádzky pre vsetkých výrobcov energie. Táto poziadavka okrem toho vylucuje poskytnutie akejkolvek pomoci konkrétnemu projektu výroby energie. 98 V druhom rade ako Komisia správne uviedla, hrozba urcitého narusenia hospodárskej sútaze je vlastná kazdej pomoci. Musí sa preto do urcitej miery akceptovat v rámci posúdenia zlucitelnosti pomoci urcenej na ulahcenie rozvoja urcitých cinností s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pricom táto hranica je prekrocená, ak táto pomoc nepriaznivo ovplyvnuje podmienky obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom. 99 V odôvodnení 391 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze akékolvek negatívne úcinky vyplývajúce z dotknutej pomoci sú prinajmensom vyvázené stanoveným cielom spolocného záujmu. Objem tejto pomoci vo výske 12,5 miliardy eura predstavuje skutocnost, ktorú treba v rámci vyvazovania vziat do úvahy. Táto skutocnost vsak nemôze byt sama osebe rozhodujúca. Kedze ide výlucne o investicné náklady do dvoch nových reaktorov, ktoré majú nahradit styri staré reaktory, ktoré budú postupne odstavené vzhladom na ich vek, pricom nemá byt poskytnutá ziadna pomoc vztahujúca sa na prevádzku, vplyv na trh s energiou bude len obmedzený. 100 Komisia preukázala a odôvodnila, aké podiely na trhu môze dosiahnut na jednej strane samotná spolocnost Paks II po odstavení starých reaktorov a na druhej strane spolocne skupina MVM a spolocnost Paks II pocas obmedzeného obdobia súbeznej prevádzky na madarskom trhu a tiez na prepojených trhoch Rumunska a Slovenska. Ako znázornuje obrázok 10 uvedený v napadnutom rozhodnutí, podiel spolocnosti Paks II na týchto prepojených trhoch neprekrocí 10 %. Spolocné podiely skupiny MVM a spolocnosti Paks II na slovenskom a rumunskom trhu prepojených s Madarskom neprevysujú podla toho istého obrázku 20 %. Preto budú mat úcinky dvoch nových reaktorov obmedzený vplyv na rozdelenie podielov na trhu. 101 Pokial ide o záujem spotrebitelov energie získat co mozno najvýhodnejsiu cenu, treba pripomenút, ze podla stúdie NERA, ktorej výsledky Rakúska republika nespochybnuje, jadrová elektráren Paks zostane príjemcom ceny, ako to vyplýva z odôvodnení 113, 365, 369 a 376 napadnutého rozhodnutia. Ako totiz vysvetlila Komisia najmä v odôvodnení 365 napadnutého rozhodnutia, ceny elektrickej energie sú urcované najmä na základe hranicných nákladov výrobcov, ktorí sú úcastníkmi urcitého trhu. Technológie vyuzívajúce obnovitelné zdroje energie majú nízke hranicné náklady, kedze väcsina z nich sa môze prevádzkovat bez nákladov na palivo. Jadrová technológia má tiez nízke prevádzkové náklady. Naopak technológie na báze palív, akými sú uholné elektrárne a elektrárne s plynovými turbínami, majú vyssie prevádzkové náklady, cím zvysujú cenu elektrickej energie. V dôsledku toho je jadrová energia skôr príjemcom nez tvorcom cien. V tejto súvislosti teda neexistuje rozpor medzi dotknutou pomocou a základnými zásadami smernice 2009/72, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika. 102 Navyse Komisia v casti 5.3.8.2 napadnutého rozhodnutia dôkladne preskúmala najmä prekázky vstupu nových subjektov na trh. Táto otázka bola posúdená najmä vzhladom na potenciálne úcinky opatrenia na madarský trh (odôvodnenia 357 az 365), jeho potenciálne cezhranicné úcinky (odôvodnenia 366 az 371) a potenciálne úcinky súbezného vyuzívania starých a nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks (odôvodnenia 372 az 376). Rakúska republika nepreukázala zjavne nesprávne posúdenie. Ako správne poznamenáva Komisia, Rakúska republika nespochybnuje, ze kapacita nových reaktorov nevedie z dlhodobého hladiska k zvýseniu celkovej instalovanej jadrovej kapacity v Madarsku, ktorá sa odhaduje na 36 % celkovej spotreby elektrickej energie, pricom nahradenie styroch reaktorov jadrovej elektrárne Paks dvoma novými reaktormi, ktoré vyrábajú rovnaké mnozstvo energie a sú financované z predmetnej investicnej pomoci, nemôze spôsobit výrazné vylúcenie výrobcov energie z iných zdrojov. 103 V tretom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého vytvára napadnuté rozhodnutie precedens pre dalsiu významnú pomoc poskytnutú dalsím jadrovým elektrárnam, ktorá by mohla strukturálne a neprimerane narusit hospodársku sútaz na celom vnútornom trhu s elektrickou energiou. V tejto súvislosti Komisia správne konstatuje, ze precedens vytvorený napadnutým rozhodnutím nie je právnym, ale politickým tvrdením, ktoré nemôze spôsobit neplatnost tohto rozhodnutia. 104 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze piaty zalobný dôvod nie je dôvodný a musí byt zamietnutý. [omissis] O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na posilnení alebo vytvorení dominantného postavenia na trhu [omissis] 125 Rakúska republika poukazuje na to, ze obe spolocnosti prevádzkujúce staré a nové reaktory jadrovej elektrárne Paks sú v 100 % vlastníctve madarského státu, ktorý je nepriamym vlastníkom týchto spolocností prostredníctvom spolocnosti MVM Hungarian Electricity Ltd., co v rozhodnutí o zacatí konania vyvolalo pochybnosti o tom, ci uvedenie nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks do prevádzky nebude mat za následok velmi významnú koncentráciu na trhu v Madarsku. 126 Podla Rakúskej republiky nie sú dve minimálne podmienky, stanovené pre Madarsko v napadnutom rozhodnutí, dostatocné. Skutocnost, ze riadenie týchto dvoch spolocností je zverené rôznym ministerstvám, nic nemení na skutocnosti, ze v konecnom dôsledku madarský stát ako vlastník základného imania vlastní vsetky podiely v oboch spolocnostiach a je schopný kontrolovat ich správanie. Z funkcného hladiska je pri posudzovaní koncentrácie na trhu potrebné podiely oboch podnikov scítat. Odkaz Komisie v odôvodnení 353 napadnutého rozhodnutia na jej konsolidované oznámenie o právomoci týkajúce sa nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([49]Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1), nic nemení na predchádzajúcom posúdení. 127 Pokial ide o súbeznú prevádzku starých a nových reaktorov jadrovej elektrárne, Rakúska republika zdôraznuje, ze skutocnost, ze táto súbezná prevádzka má trvat len sedem rokov, nemôze vyvrátit pochybnosti vyplývajúce z práva hospodárskej sútaze. V skutocnosti sú konkurenti pocas tohto obdobia z trhu vylúcení. Okrem toho dátum plánovaného odstavenia starých jadrových reaktorov nie je zarucený. 128 Komisia okrem toho nepreskúmala vplyv na moznosti vstupu nových prevádzkovatelov na trh, najmä v období od roku 2026 do roku 2032 alebo 2037. Nezohladnila skutocnost, ze investície do jadrových elektrární vo vseobecnosti prispievajú k znízeniu státnych investícií do obnovitelných zdrojov energie a zároven k výraznému zvýseniu koncentrácie na celom trhu s energiou. 129 Pokial ide o konstatovanie, ze spojené trhové podiely skupiny MVM a spolocnosti Paks II na slovenskom a rumunskom trhu prepojených s Madarskom nepresiahnu 20 %, Rakúska republika sa domnieva, ze táto skutocnost sama osebe nepostacuje na vyvodenie záveru, ze cezhranicný úcinok je automaticky vylúcený. Podla Rakúskej republiky mala Komisia najmä zohladnit struktúru trhu ako celku. Vzhladom na skutocnost, ze jadrová elektráren Paks so starými reaktormi uz má v Madarsku viac ako 50 % podiel na trhu, riziko zneuzitia tohto postavenia a následného narusenia hospodárskej sútaze je zrejmé. 130 Komisia, Madarsko a Ceská republika spochybnujú argumentáciu Rakúskej republiky. 131 Treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ mozno pomoc povolit len vtedy, ak nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, co zahrna vyvázenie pozitívnych úcinkov plánovanej pomoci na rozvoj cinností, ktoré má táto pomoc podporovat, a negatívnych úcinkov, ktoré môze mat táto pomoc na vnútorný trh (rozsudok z 22. septembra 2020, Rakúsko/Komisia,[50]C-594/18 P, [51]EU:C:2020:742, bod [52]101). Takéto negatívne úcinky na hospodársku sútaz existujú najmä vtedy, ak pomoc vedie k vytvoreniu alebo udrzaniu dominantného postavenia príjemcu pomoci na trhu. 132 V tejto súvislosti Komisia v casti 5.3.8.1 napadnutého rozhodnutia preskúmala otázku, ci z fúzie budúceho vlastníka a prevádzkovatela starých reaktorov jadrovej elektrárne Paks a nových reaktorov vyplýva zvýsenie moznej koncentrácie na trhu. 133 Komisia v odôvodnení 347 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze madarský trh s výrobou elektrickej energie sa vyznacuje pomerne vysokou mierou koncentrácie, pricom existujúca jadrová elektráren Paks (skupina MVM) vyrába takmer 50 % vnútrostátnej elektrickej energie. Z odôvodnenia 349 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa obávala, ze právna odluka spolocnosti Paks II od skupiny MVM nie je dostatocná alebo by nebolo mozné ju bez dodatocných záruk v tomto smere zachovat. Komisia vsak zistila, ze urcité informácie vyvrátili jej obavy, a to po prvé, ze cielom madarského opatrenia je postupné nahradenie existujúcich jadrových kapacít jadrovej elektrárne Paks v rokoch 2025 az 2037, po druhé, ze Madarsko tvrdilo, ze skupina MVM a spolocnost Paks II sú nezávislé a nie sú prepojené, a po tretie, ze podla Madarska spolocnost Paks II, jej nástupcovia a pridruzené spolocnosti sú právne a strukturálne oddelené a budú sa viest, riadit a prevádzkovat nezávisle od skupiny MVM a vsetkých jej prevádzok, nástupcov a pridruzených podnikov, ako aj od dalsích státom kontrolovaných spolocností pôsobiacich v oblasti výroby, velkoobchodného alebo maloobchodného predaja energie, a bez akéhokolvek prepojenia na ne (pozri odôvodnenia 350 az 354 napadnutého rozhodnutia). O sile jadrovej elektrárne Paks na madarskom trhu a na vnútornom trhu Únie 134 Rakúska republika tvrdí, ze dotknutá pomoc vytvára dominantné postavenie na trhu. 135 Po prvé Rakúska republika tvrdí, ze jadrová elektráren Paks má uz so starými reaktormi v Madarsku viac ako 50 % podiel na trhu, z coho vyplýva nevyvrátitelná domnienka existencie dominantného postavenia. Toto tvrdenie vsak vychádza z nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 136 Podla odôvodnenia 43 napadnutého rozhodnutia "ako výrobca má skupina MVM významnú prítomnost na trhu vdaka svojmu hlavnému výrobnému zariadeniu, jadrovej elektrárni Paks, ktorá v roku 2015 dodávala 52,67 % elektrickej energie vyrobenej na vnútrostátnej úrovni". Toto tvrdenie, ako aj odôvodnenia 18 a 347 napadnutého rozhodnutia sa vsak týkajú podielu jadrovej elektrárne Paks na energii vyrobenej v Madarsku. Uvedené percentuálne podiely vsak neuvádzajú trhový podiel jadrovej elektrárne Paks na madarskom trhu s elektrickou energiou. Ten vyplýva skôr z obrázku 1, ktorý je tiez uvedený v odôvodnení 43 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka "celkovej spotreby elektrickej energie v Madarsku v roku 2015" a podla ktorého podiel jadrovej elektrárne Paks na trhu predstavuje 36,19 %. Kedze Madarsko je cistým dovozcom elektrickej energie, pricom dovoz predstavuje priblizne 30 % spotreby elektrickej energie, ako Komisia vysvetlila v odôvodnení 47 napadnutého rozhodnutia, podiel jadrovej elektrárne Paks na trhu sa automaticky znizuje o uvedený dovoz, ktorý pokrýva podstatnú cast domácej spotreby v Madarsku. 137 Komisia teda správne zdôraznuje, ze v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia vychádzala zo skutocnosti, ze elektrická energia vyrobená jadrovou elektrárnou Paks pokrývala 36 % celkovej spotreby elektrickej energie v Madarsku. Okrem toho Komisia v odôvodnení 358 napadnutého rozhodnutia zastávala názor, ze po prvé objem elektrickej energie vyrobenej v tomto období v jadrovej elektrárni Paks pokrýval 36 % celkovej spotreby elektrickej energie v Madarsku, po druhé, ze tento podiel sa vzhladom na ocakávaný rast dopytu znízi, a po tretie, ze objem energie vyrobenej v nových reaktoroch jadrovej elektrárne Paks by mal byt po postupnom vyradení jej starých reaktorov podobný. 138 Treba dodat, ze podiely na trhu samy osebe neurcujú dominantné postavenie, ako správne uvádza Madarsko, ale slúzia len ako východisko analýzy trhu, ktorá musí zohladnit vsetky ostatné relevantné okolnosti, ako sú prekázky vstupu na trh a vývoj trhu pocas dlhsieho obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands a United Brands Continentaal/Komisia, [53]27/76, [54]EU:C:1978:22, bod [55]66) alebo struktúra relevantného trhu. V tejto súvislosti Madarsko správne zdôraznuje, ze výstavba nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks je na jednej strane projektom zameraným na udrzanie výrobnej kapacity elektrickej energie a nie na jej zvýsenie a ze ponúka riesenie v ocakávaní situácie nedostatku a zároven prispieva k stabilizácii siete a na druhej strane clánok 3 napadnutého rozhodnutia obsahuje najmä podmienky týkajúce sa pouzitia zisku, podmienky obchodných zmlúv a podmienky zabezpecenia právneho a strukturálneho oddelenia spolocnosti Paks II od skupiny MVM, ktorých cielom je obmedzit protisútazné úcinky pomoci, o ktorých sa Madarsko navyse zaviazalo predkladat výrocné správy. 139 V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia zalozila svoje posúdenie prípadného narusenia trhu na vsetkých týchto skutocnostiach, pricom Rakúska republika nespochybnila ekonomické stúdie týkajúce sa súcasnej situácie a prognózy vývoja na madarskom trhu a prepojených trhoch, z ktorých Komisia vychádzala. 140 V tejto súvislosti treba najmä pripomenút, ze podla uvedených stúdií a ako Komisia vysvetlila v odôvodneniach 360 a 388 napadnutého rozhodnutia, situácia nedostatku energie v Madarsku bude pretrvávat, takze stát zostane cistým dovozcom po postupnom vyradení styroch blokov jadrovej elektrárne Paks, ktoré sú v súcasnosti v prevádzke. Podla odôvodnenia 373 napadnutého rozhodnutia zo stúdie NERA okrem toho vyplýva, ze ani pocas súbeznej prevádzky nových a starých reaktorov jadrovej elektrárne Paks v rokoch 2025 az 2037 nebude mozné pokryt maximálny ocakávaný nárast vnútrostátneho dopytu výlucne prostredníctvom vnútrostátnych elektrární (pozri tiez odôvodnenie 389 napadnutého rozhodnutia). Tvrdenie Rakúskej republiky, ze pocas súbeznej prevádzky starých a nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks v rokoch 2026 az 2032 by doslo k uzavretiu madarského trhu s elektrickou energiou, co by bránilo vstupu nových úcastníkov na trh, ktoré Komisia v napadnutom rozhodnutí nezohladnila, je preto neopodstatnené. 141 Pokial ide o výhradu týkajúcu sa konkurentov na madarskom trhu a na prepojených trhoch Madarska, Slovenska a Rumunska, úcinky na nich boli analyzované v odôvodnení 357 a nasl. a odôvodnení 366 a nasl. napadnutého rozhodnutia a boli zohladnené v závere o narusení hospodárskej sútaze a celkovom vyvázení v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, nie je potrebné zohladnit spojené trhové podiely oboch podnikov, kedze nezávislost spolocnosti Paks II od skupiny MVM bola preukázaná a zarucená, ako je uvedené v bode 152 a nasl. nizsie. 142 Bez ohladu na uvedené skutocnosti nie je opodstatnená kritika Rakúskej republiky, v zmysle ktorej sedem rokov súbeznej výroby predstavuje obdobie, kedy budú konkurenti vylúcení z trhu, v dôsledku coho je z dlhodobého hladiska úcinok vylúcenia z trhu nevyhnutný. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení 387 napadnutého rozhodnutia a na základe v nom predlozených stúdií dospela k záveru, ze akákolvek prekázka vstupu iných druhov výrobných kapacít na trh, a to najmä pocas obmedzeného obdobia súbeznej prevádzky starých a nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks je obmedzená z dôvodu, ze nedostatocný celkový budúci instalovaný výkon, ktorý urcil madarský prevádzkovatel prenosovej sústavy, umozní prienik aj dalsích výrobných technológií z obnovitelných, aj z iných ako nízkouhlíkových zdrojov, bez ohladu na to, ci budú nové reaktory vybudované. 143 Napokon, pokial ide o mozné vylúcenie výrobcov energie z nových a obnovitelných zdrojov, treba zohladnit skutocnost, ktorá bola uvedená v písomných podaniach a ktorú Rakúska republika nespochybnuje, ze takáto energia je svojou povahou prerusovaná a len tazko môze prispiet k základnému zatazeniu, ktoré má byt pokryté (pozri odôvodnenie 181 napadnutého rozhodnutia). 144 V druhom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého mala Komisia v rámci posúdenia prípadnej koncentrácie na trhu zohladnit stúdiu vypracovanú spolocnostou Candole Partners, o ktorú sa opierala pri urcení výhod dotknutej pomoci a ktorá obsahuje odhady týkajúce sa koncentrácie na trhu. Rakúska republika z tejto stúdie vyvodzuje, ze investície do jadrových elektrární vo vseobecnosti prispievajú k znízeniu státnych investícií do obnovitelných zdrojov energie a zároven k významnému zvýseniu koncentrácie na celom trhu s energiou. 145 Po prvé treba pripomenút, ze clenský stát môze slobodne urcit zlozenie svojho energetického balíka. 146 V tejto súvislosti okrem toho z odôvodnenia 362 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v národnej energetickej stratégii Madarska sa predpokladá zaclenenie energie z obnovitelných zdrojov do energetického mixu v súlade s klimaticko-energetickým balíkom Únie na rok 2020, národnými cielmi v oblasti obnovitelných zdrojov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore vyuzívania energie z obnovitelných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrusení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES ([56]Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16) a klúcovými cielmi rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030. Vzhladom na ciele a povinnosti na úrovni Únie a na národnej úrovni uvedené v oblasti obnovitelných zdrojov, Madarsko nie je výnimkou v zavádzaní mechanizmov podpory, ktorých cielom je sprevádzkovat nové elektrárne vyrábajúce elektrinu z obnovitelných zdrojov. Komisia tiez poznamenala, ze cast madarskej schémy pre obnovitelné zdroje je v prevádzke uz od januára 2017, zatial co ostatné casti schémy týkajúce sa väcsích výrobcov z oblasti obnovitelných zdrojov k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia cakajú na schválenie z hladiska pravidiel státnej pomoci. 147 Po druhé indexy sledujúce koncentrácie na trhu, ktoré uvádza Rakúska republika, len císelne potvrdzujú to, co uz vyplýva zo zistení Komisie v napadnutom rozhodnutí: Herfindahlov-Hirschmannov index (HHI) dosahuje hodnoty zodpovedajúce "vysokej koncentrácii na trhu", 2594 v súcasnosti, 6889 v roku 2030 (obdobie súbehu) a 2582 v roku 2040. Kedze Rakúska republika neuvádza, do akej miery mohli údaje z tejto stúdie ovplyvnit posúdenie rozsahu prípadného narusenia hospodárskej sútaze, treba zamietnut tvrdenie, ze Komisia nezahrnula do vyvázenia stúdiu vypracovanú spolocnostou Candole Partners. 148 Na záver Komisia v odôvodnení 372 napadnutého rozhodnutia správne usúdila, ze vplyv dotknutej pomoci na trh bol primeraný z hladiska cielov bezpecnosti dodávok a potreby dôkladnej prípravy na vyradenie blokov jadrovej elektrárne Paks z prevádzky. Rakúska republika nepreukázala zjavne nesprávne posúdenie zo strany Komisie pri skúmaní koncentrácie na trhu, ktorá by mohla vyplývat z dotknutej pomoci. Preto treba túto výhradu zamietnut. O predlzení súbeznej prevádzky starých a nových reaktorov v jadrovej elektrárni Paks 149 Podla Rakúskej republiky mala Komisia v napadnutom rozhodnutí stanovit povinnost odstavit staré reaktory v jadrovej elektrárni Paks ako podmienku povolenia pomoci. Ak by takáto podmienka neexistovala, paralelná prevádzka starých a nových reaktorov by teoreticky mohla pokracovat este dlho, takze by nebolo isté, ze reaktory 1 az 4 jadrovej elektrárne Paks nebudú prevádzkované po rokoch 2032, 2034, 2036 a 2037, kedze v mnohých státoch by sa predlzenie zivotnosti ziadalo alebo realizovalo. 150 V prejednávanej veci vsak stanovenie podmienky vo výroku napadnutého rozhodnutia nepredstavuje záväznú poziadavku na zarucenie spolahlivosti tejto skutocnosti. Z odôvodnenia 350 napadnutého rozhodnutia na jednej strane vyplýva, ze obdobie súbehu sa obmedzuje na obdobie 2026 - 2032 a na druhej strane, ze do roku 2037 budú vsetky jadrové kapacity starých reaktorov v jadrovej elektrárni Paks odstavené. Plánovanie odstavenia jadrových kapacít je tiez obsiahnuté v opise pomoci v oddiele 2 napadnutého rozhodnutia s názvom "Podrobný opis opatrenia", v ktorom Komisia v odôvodnení 10 uviedla, ze "prevádzkou blokov 5 a 6 sa má nahradit strata kapacity po vyradení blokov 1 az 4 z dôvodu zastarania (spolocný výkon 2000 MW)" a ze "Madarsko uviedlo, ze bloky 1 az 4 budú v prevádzke do konca rokov 2032, 2034, 2036 a 2037, pricom nie je plánovaný ziaden projekt na predlzovanie zivotnosti". V opise pomoci je teda opatrenie opísané tak, ze pozostáva z postupného nahradenia jadrovej kapacity starých reaktorov v jadrovej elektrárni Paks. Rozhodnutie Komisie o vyhlásení pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom sa vsak týka len pomoci, tak ako je opísaná v tomto rozhodnutí, takze napadnuté rozhodnutie povoluje pomoc len v rozsahu, v akom je v súlade s oznámeným opatrením. 151 Okrem toho tvrdenia Rakúskej republiky spochybnujúce spolahlivost tvrdenia Madarska, ze stanovené obdobie súbeznej prevádzky styroch v súcasnosti pouzívaných reaktorov a dvoch nových reaktorov, by sa malo obmedzit na obdobie rokov 2026 - 2032, pricom vsetky ich jadrové kapacity by mali byt vyradené do roku 2037, neboli podlozené dôkazmi, ktoré by mohli preukázat, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o pravdepodobnost existencie dominantného postavenia. O nezávislosti spolocnosti prevádzkujúcej staré reaktory v jadrovej elektrárni Paks od podniku prevádzkujúceho nové reaktory tej istej jadrovej elektrárne 152 Pokial ide o druhú a tretiu skutocnost, o ktoré sa Komisia v odôvodneniach 351 az 353 napadnutého rozhodnutia opiera s cielom rozptýlit svoje obavy, pokial ide o posilnenie vplyvu na madarský trh s energiou, a to neexistenciu spojenia prevádzkovatela starých reaktorov jadrovej elektrárne Paks, skupiny MVM na jednej strane a spolocnosti Paks II, prevádzkujúcej nové reaktory na druhej strane, alebo koordináciu ich cinností, Rakúska republika v podstate tvrdí, ze styri skutocnosti, na ktorých Komisia zakladá svoj záver o právnom a strukturálnom oddelení, nie sú na tento úcel dostatocné. Tieto charakteristiky spocívajú v tom, ze ich riadia rozdielne ministerstvá (ministerstvo národného rozvoja riadi skupinu MVM a úrad predsedu vlády riadi spolocnost Paks II), správne rady týchto spolocností nemajú zdielané ani spolocné riadenie, existujú záruky, ze medzi spolocnostami sa nevymienajú citlivé obchodné a dôverné informácie, rozhodovacie právomoci spolocností sú samostatné a navzájom oddelené. 153 V prvom rade treba zamietnut tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého bola spolocnost Paks II v case svojho zalozenia súcastou skupiny MVM. Z odôvodnenia 27 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podiely spolocnosti Paks II, pôvodne vlastnené skupinou MVM, boli prevedené na madarský stát v roku 2014. Napadnuté rozhodnutie bolo pritom prijaté 6. marca 2017, takze v case, ked Komisia prijala napadnuté rozhodnutie, bola skutocnost, ze podiely spolocnosti Paks II boli pôvodne vo vlastníctve skupiny MVM, irelevantná. 154 V druhom rade tvrdenie, ktorým chce Rakúska republika spochybnit platnost druhého kritéria uvedeného v odôvodnení 352 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 152 vyssie), a to existenciu autonómnej rozhodovacej právomoci, nemozno povazovat za presvedcivé. Rakúska republika tvrdí, ze napriek právnemu a strukturálnemu oddeleniu oboch výrobcov energie skutocnost, ze riadenie oboch spolocností je zverené rôznym ministerstvám, nic nemení na tom, ze v konecnom dôsledku vlastní vsetky podiely oboch spolocností madarský stát, a ze je schopný riadit alebo koordinovat ich správanie, o to viac, ze ide o ministrov tej istej vlády, a najmä predseda vlády zohráva v madarskej vláde osobitnú úlohu. 155 Madarsko vsak správne poukazuje na to, ze Rakúska republika nepredlozila ziadne dôkazy na podporu tvrdenia, ze osobitná úloha madarského premiéra v madarskej vláde mu umoznuje kontrolovat a usmernovat stratégiu spolocnosti prevádzkujúcej staré reaktory a podniku prevádzkujúceho nové reaktory. Rakúska republika neposkytla ani ziadne dalsie informácie o prípadných oprávneniach udelovat pokyny. Predovsetkým nemozno vychádzat z toho, ze samotná skutocnost, ze premiér má na základe madarskej Ústavy právo navrhnút odvolanie ministrov, ako to uviedla Rakúska republika na pojednávaní, je dostatocným nepriamym dôkazom koordinovaného riadenia týchto právne samostatných spolocností. 156 V tretom rade Rakúska republika spochybnuje prístup Komisie pouzitý v odôvodnení 353 napadnutého rozhodnutia na úcely urcenia právnej a organizacnej nezávislosti spolocnosti Paks II, jej právnych nástupcov a pridruzených spolocností voci skupine MVM. V tejto súvislosti Komisia vychádzala z bodov 52 a 53 svojho konsolidovaného oznámenia o právomoci týkajúceho sa nariadenia c. 139/2004. Bod 52 tohto oznámenia sa zaoberá koncentráciami, do ktorých sú zapojené verejné podniky a ako kritérium na odlísenie vnútornej restrukturalizácie od koncentrácie pouzíva skutocnost, ze podniky majú "samostatnú rozhodovaciu právomoc". 157 V tejto súvislosti Rakúska republika neuvádza dôvody, preco je tento prístup nesprávny. Navrhuje len uplatnenie odlisného prístupu s odkazom na právo verejného obstarávania. 158 V prejednávanej veci vsak nejde o zmluvy uzavreté medzi dvoma subjektmi patriacimi tej istej právnickej osobe. Kritériá stanovené pre túto situáciu uvedené v clánku 28 ods. 2 smernice 2014/25 nie je mozné uplatnit na otázku, ci by sa mala scítat kombinovaná trhová sila dvoch subjektov na identickom trhu, ktoré sú síce vo vlastníctve státu, vsak sú strukturálne oddelené. Cielom sledovaným clánkom 28 ods. 2 smernice 2014/25 totiz nie je zabránit vytvoreniu alebo posilneniu dominantného postavenia. Otázka, ci v prípade "in house", ked má jeden zo subjektov poskytovat sluzby pre druhý, musí mat tento subjekt moznost poskytovat tieto sluzby bez toho, aby sútazil s externými podnikmi, nie je porovnatelná s otázkou, ci existuje koncentrácia na trhu, na ktorom pôsobia tieto dva subjekty. Citované pravidlo práva verejného obstarávania sa netýka koncentrácie cinností dvoch subjektov na tom istom trhu, ale riesi situáciu zmluvy uzavretej medzi príslusnými subjektmi. V prejednávanej veci je preto irelevantné, ze na základe judikatúry Súdneho dvora v oblasti práva verejného obstarávania týkajúcej sa tzv. "in house" prípadov by mala byt skupina MVM na jednej strane a spolocnost Paks II na druhej strane pripísaná státu, ako uvádza Rakúska republika. 159 Odkaz Rakúskej republiky na rozsudok týkajúci sa práva hospodárskej sútaze prístup Komisie ani nespochybnuje. V rozsudku z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i. ([57]C-222/04, [58]EU:C:2006:8, body [59]112 a [60]113), totiz Súdny dvor nekonstatoval, ze vsetky subjekty, ktoré boli právne alebo de facto kontrolované tým istým subjektom, boli povazované za jeden podnik, ale rozhodol, ze subjekt, ktorý nevykonáva ziadnu inú hospodársku cinnost, nez je kontrola nad iným podnikom, je sám kvalifikovaný ako podnik. Táto konkrétna situácia v prípade rozsudku vsak nemá ziadnu súvislost s okolnostami prejednávanej veci. 160 Po stvrté treba poznamenat, ze vytvorenie, ako aj zachovanie strukturálnych záruk zabezpecujúcich nezávislost rozhodovania skupiny MVM a spolocnosti Paks II je zabezpecené clánkom 3 piatym odsekom napadnutého rozhodnutia, ktorý obsahuje túto podmienku: "Okrem toho Madarsko zabezpecí, aby boli podnik Paks II, jeho nástupcovia a prepojené podniky v plnej miere právne a strukturálne oddelené a aby sa na ne vztahovala nezávislá rozhodovacia právomoc v zmysle clánkov 52 a 53 oznámenia o právomoci v pri fúziách, pricom sa budú viest, riadit a prevádzkovat nezávisle od skupiny MVM a vsetkých jej prevádzok, nástupcov a prepojených podnikov, ako aj od dalsích státom kontrolovaných spolocností pôsobiacich v oblasti výroby, velkoobchodného alebo maloobchodného predaja energie." Navyse clánok 4 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze "Madarsko predkladá Komisii výrocné správy o plnení podmienok uvedených v clánku 3" a ze "prvá správa sa predlozí jeden mesiac od dátumu uzavretia prvého úctovného obdobia obchodnej prevádzky jadrovej elektrárne Paks II". Ako zdôraznujú Madarsko a Ceská republika, vdaka tejto podmienke a odôvodneniu 381 napadnutého rozhodnutia je situácia na trhu po spustení nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks pod sústavnou kontrolou Komisie. Madarsko správne dodáva, ze nesplnenie týchto podmienok by viedlo k novému preskúmaniu státnej pomoci zo strany Komisie, co by ohrozilo prebiehajúce investície Madarska do projektu. 161 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze konstatovanie Komisie o nezávislosti spolocnosti Paks II od skupiny MVM neobsahuje ziadne nesprávne posúdenie a ze neexistujú ziadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali obavy Rakúskej republiky, ze madarský stát môze koordinovaným spôsobom uplatnovat svoj vplyv na oba podniky, a tým posilnit svoje dominantné postavenie. 162 Siedmy zalobný dôvod musí byt preto zamietnutý. O ôsmom zalobnom dôvode zalozenom na riziku likvidity madarského velkoobchodného trhu s elektrickou energiou 163 V ôsmom zalobnom dôvode Rakúska republika tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila riziko likvidity madarského velkoobchodného trhu s elektrickou energiou. 164 Rakúska republika uviedla, ze pri posudzovaní negatívnych hospodárskych úcinkov pomoci je potrebné preverit úcinky na nadväzujúce trhy. Schválenie pomoci je nezákonné, kedze riziko znízenia likvidity trhu, ktoré priznáva samotná Komisia v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia, pretrváva a dokonca sa zvysuje. Riziko likvidity zvysujú viaceré faktory, najmä súbezné prevádzkovanie starých a nových reaktorov jadrovej elektrárne Paks pocas relatívne dlhého obdobia a vysoká koncentrácia na madarskom trhu s elektrickou energiou. Podla Rakúskej republiky Komisia bez akéhokolvek skutocného odôvodnenia vyvrátila jej pochybnosti, ze trh, na ktorom sú výrobné kapacity do znacnej miery kontrolované státom, by sa mohol stat este menej likvidným, pretoze malý pocet úcastníkov trhu by mohol obmedzit ponuku dodávok. Nestací konstatovat, ako to urobila Komisia, ze medzi spolocnostou Paks II a státnymi subjektmi na maloobchodnom trhu neexistujú ziadne väzby a pripomenút ostatné rámcové podmienky stanovené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorých má Madarsko zabezpecit predaj na burze elektrickej energie a na aukciách. V skutocnosti tieto väzby stále existujú, kedze spolocnost Paks II, rovnako ako skupina MVM, je kontrolovaná státom, ktorý má aj v prípade sprostredkovatelského podniku ako 100 % vlastník moznost prijímat vsetky potrebné rozhodnutia, najmä pokial ide o zamestnancov. Podobne by bolo mozné lahko zmenit rozdelenie právomocí medzi jednotlivými ministerstvami podla vnútrostátneho práva a pricom by bola potrebná minimálna komunikácia a konzultácie v rámci vlády. Napriek rozlisovaniu medzi oboma podnikmi z právneho a organizacného hladiska môze stát uplatnovat svoj vplyv koordinovaným spôsobom na oba podniky, takze dominantné postavenie na trhu nemozno vylúcit. Pokial ide o záruku predaja na energetickej burze a aukciách, Rakúska republika uvádza, ze dotovaná elektrická energia bude dodaná na trh a bude mat priamy vplyv na trhovú cenu elektrickej energie bez ohladu na spôsob predaja. Kedze neexistuje ustanovenie o minimálnom mnozstve elektrickej energie, ktoré sa má predat týmto spôsobom, je velmi pravdepodobné, ze skupina MVM a spolocnost Paks II budú uplatnovat obchodnú stratégiu zameranú na znízenie dodávok elektrickej energie s cielom zvýsit ceny. 165 Komisia a Madarsko tvrdia, ze ôsmy zalobný dôvod treba zamietnut. 166 Rakúska republika svoj ôsmy zalobný dôvod, v rámci ktorého tvrdí, ze Komisia dostatocne nezohladnila riziko likvidity madarského velkoobchodného trhu s elektrickou energiou, opiera o dve skupiny tvrdení. 167 V prvom rade treba hned na úvod odmietnut tvrdenia Rakúskej republiky, ktoré sa zakladajú na údajnom dominantnom postavení spolocnosti Paks II. 168 V tejto súvislosti treba na jednej strane odkázat na posúdenie vykonané v rámci preskúmania siedmeho zalobného dôvodu v bode 131 a nasl. vyssie. Na druhej strane treba zdôraznit, ze podmienka uvedená v clánku 3 piatom odseku napadnutého rozhodnutia citovaného v bode 160 vyssie, ktorej cielom je zabránit vytvoreniu dominantného postavenia na trhu s energiou pocas obdobia súbeznej prevádzky starých a nových reaktorov, stanovuje, ze záruka nezávislosti riadenia a prevádzky nových reaktorov a neexistencie akéhokolvek prepojenia so skupinou MVM sa výslovne vztahuje na iné státom kontrolované podniky, ktoré sa zaoberajú velkoobchodným alebo maloobchodným predajom energie. Záver Komisie uvedený v odôvodnení 379 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa niektoré z obáv Komisie vyriesili vylúcením prepojení spolocnosti Paks II s prevádzkovatelmi vo vlastníctve státu na maloobchodnom trhu, nie je spochybnený tvrdením Rakúskej republiky, podla ktorého by sa situácia mohla lahko zmenit prostredníctvom vnútrostátneho práva, pricom by bola potrebná minimálna komunikácia a konzultácie v rámci vlády. V tejto súvislosti Madarsko správne poukazuje na to, ze Komisia vyhlásila pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom za urcitých podmienok, ktoré zahrnajú aj citovaný záväzok týkajúci sa oddelenia oboch podnikov. Pokial ide o povinnost predkladat výrocnú správu stanovenú v clánku 4 napadnutého rozhodnutia, dodrzanie uvedenej podmienky zostáva pod kontrolou Komisie. 169 V druhom rade pokial ide o distribúciu vyrobenej energie, treba poznamenat, ze v napadnutom rozhodnutí, najmä v oddiele 2.6, Komisia vyjadrila svoje obavy týkajúce sa situácie súcasných struktúr velkoobchodného predaja energie vyrobenej v jadrovej elektrárni Paks skupinou MVM. V odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze najbeznejsie transakcie v rámci madarského velkoobchodného energetického odvetvia sa uzatvárajú prostredníctvom dvojstranných zmlúv o nákupe elektriny a madarská energetická burza este nezabezpecila primeranú úroven likvidity. Uviedla, ze trhy budú menej likvidné, kedze príslusní úcastníci by mohli na trhu obmedzit pocet dostupných ponúk na dodávky. V odôvodnení 378 napadnutého rozhodnutia sa Komisia sa taktiez domnievala, ze na likviditu by mohol mat výrazný vplyv aj spôsob trhového predaja elektriny vyrobenej v nových reaktoroch a konkurentom na nadväzujúcich trhoch by sa mohli zvýsit náklady, pretoze sa im obmedzí konkurencný prístup k dôlezitým vstupom (obmedzovanie prístupu k vstupom) a ze by sa tak mohlo stat, keby sa elektrina vyrábaná v jadrovej elektrárni Paks II predávala primárne na základe dlhodobých zmlúv iba urcitým dodávatelom, cím by sa trhová sila spolocnosti Paks II na výrobnom trhu rozsírila na maloobchodný trh. 170 Na základe analýzy tejto situácie Komisia stanovila podmienky, ktorých cielom je obmedzit riziko likvidity prostredníctvom záväzku Madarska zabezpecit dodrziavanie urcitých pravidiel obchodovania s výkonom spolocnosti Paks II. Tieto pravidlá sú obsiahnuté v clánku 3 tretom a stvrtom odseku napadnutého rozhodnutia a stanovujú: "Madarsko zabezpecí, aby bola stratégia obchodovania s objemom vyrobenej energie jadrovej elektrárne Paks II nezávislou obchodnou stratégiou optimalizácie zisku, ktorá sa vykonáva prostredníctvom obchodných zmlúv uzatváraných na základe ponúk zúctovaných na transparentnej obchodnej platforme alebo na burze. Stratégia obchodovania s objemom elektriny vyrobenej v jadrovej elektrárni Paks II (s výnimkou vlastnej spotreby jadrovej elektrárne Paks II) je takáto: Úroven 1: Spolocnost Paks II bude predávat aspon 30 % svojho celkového objemu vyrobenej elektriny na dennom, vnútrodennom a futuritnom trhu madarskej energetickej burzy (HUPX). Iné podobné burzy s elektrickou energiou je mozné vyuzit na základe dohody alebo súhlasu útvarov Komisie, ktorý sa udelí alebo zamietne do dvoch týzdnov od ziadosti madarských orgánov. Úroven 2: Zvysok celkového objemu elektriny vyrobenej v jadrovej elektrárni Paks II bude podnik Paks II predávat pri dodrzaní objektívnych, transparentných a nediskriminacných podmienok prostredníctvom aukcií. Podmienky takýchto aukcií urcí madarský energetický regulacný orgán a budú podobné podmienkam aukcií urceným pre spolocnost MVM Partner (rozhodnutie 741/2011 madarského regulacného orgánu). Madarský energetický regulacný orgán na realizáciu týchto aukcií aj dohliada. Madarsko zabezpecí, aby aukcné platformy pre úroven 2 boli prevádzkované podnikom Paks II a aby ponuky boli rovnako dostupné pre vsetkých licencovaných alebo registrovaných obchodníkov pri rovnakých trhových podmienkach. Systém zúctovania ponúk musí byt overitelný a transparentný. Na konecné pouzitie nakúpenej elektriny sa nevztahujú ziadne obmedzenia." 171 Ako vyplýva z clánku 4 napadnutého rozhodnutia, Madarsko sa tiez zaviazalo predlozit Komisii výrocné správy o plnení podmienok uvedených v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, takze ich vykonávanie zostáva pod sústavnou kontrolou Komisie. 172 V odôvodneniach 383 a 384 napadnutého rozhodnutia Komisia správne konstatovala, ze sa tak zabezpecilo, aby bola elektrina vyrobená novými reaktormi transparentne dostupná na velkoobchodnom trhu vsetkým úcastníkom trhu a aby sa odstránilo riziko monopolizácie elektriny vyrobenej v jadrovej elektrárni Paks II v dlhodobých zmluvách, co by predstavovalo riziko pre trhovú likviditu. Preto sa zdá, ze Komisia správne dospela k záveru, ze existuje len malé riziko pre trhovú likviditu. 173 Rakúska republika nevysvetluje, preco podmienky stanovené Komisiou nie sú dostatocné na odstránenie problémov, ktoré sa vyskytli pri poskytnutí pomoci, ktorá vedie k nahradeniu výroby starých reaktorov výrobou nových reaktorov. Likvidita sa totiz zvýsi a neexistuje ziadny dôkaz, ze situácia vyplývajúca z podmienok pomoci uvedených v clánku 3 napadnutého rozhodnutia by viedla k neprimeranému naruseniu hospodárskej sútaze na trhu. 174 Kritika zo strany Rakúskej republiky, ze nestanovenie minimálneho mnozstva elektrickej energie, ktorá sa má povinne predat, by umoznovalo obchodnú stratégiu skupiny MVM a spolocnosti Paks II zameranú na znízenie dodávok elektrickej energie s cielom zvýsit ceny aj v rámci predaja na burze elektrickej energie alebo na aukciách, nie je presvedcivá. Komisia správne poukazuje na to, ze obe jadrové elektrárne majú vyrobit tzv. základnú kapacitu, takze nemôzu svojvolne znízit výkon reaktorov iba na úcely obmedzenia ponuky elektrickej energie, kedze opätovné spustenie jadrových elektrární je spojené s vysokými nákladmi a znacným pracovným zatazením. 175 Komisia sa preto nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze poskytnutie státnej pomoci spolocnosti Paks II na výmenu starých reaktorov jadrovej elektrárne Paks za nové reaktory bolo v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pokial ide o likviditu velkoobchodného trhu s elektrickou energiou. 176 Ôsmy zalobný dôvod je preto nedôvodný a musí byt zamietnutý. O deviatom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom urcení státnej pomoci 177 V rámci deviateho zalobného dôvodu Rakúska republika tvrdí, ze Komisia jasne neurcila prvky pomoci. Neboli uvedené najmä náklady na financovanie dlhu a náklady na spracovanie odpadu. [omissis] Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (tretia komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Európskej komisie. 3. Ceská republika, Francúzska republika, Luxemburské velkovojvodstvo, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Van der Woude De Baere Steinfatt Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. novembra 2022. Podpisy __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [62]1 ) Uvádzajú sa iba tie body rozsudku, ktorých uverejnenie povazuje Vseobecný súd za uzitocné. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8a11au/L84239-3690TMP.html#t-ECR_62018TJ0101_EXT_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX8a11au/L84239-3690TMP.html#t-ECR_62018TJ0101_EXT_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:317:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:008:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:249:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:094:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point50 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point51 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&anchor=#point313 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2008%3A29&anchor=#point314 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A1021&anchor=#point183 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&anchor=#point44 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:134:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&anchor=#point44 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&anchor=#point79 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&anchor=#point80 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:095:TOC 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A742&anchor=#point101 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1978%3A22&anchor=#point66 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:140:TOC 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&anchor=#point112 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A8&anchor=#point113 61. file:///tmp/lynxXXXX8a11au/L84239-3690TMP.html#c-ECR_62018TJ0101_EXT_SK_01-E0001 62. file:///tmp/lynxXXXX8a11au/L84239-3690TMP.html#c-ECR_62018TJ0101_EXT_SK_01-E0002