ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (stvrtá rozsírená komora) zo 16. decembra 2020 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz - Zdruzenie podnikov - Sútaze v rýchlokorculovaní - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 101 ZFEÚ - Právna úprava sportového zväzu - Rovnováha medzi právom hospodárskej sútaze a osobitnou povahou sportu - Sportové stávky - Sportový arbitrázny súd - Usmernenia k metóde stanovenia pokút - Územná pôsobnost clánku 101 ZFEÚ - Obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela - Opatrenia na nápravu" Vo veci T-93/18, International Skating Union, so sídlom v Lausanne (Svajciarsko), v zastúpení: J.-F. Bellis, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: H. van Vliet, G. Meessen a F. van Schaik, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Mark Jan Hendrik Tuitert, bydliskom v Hoogmade (Holandsko), Niels Kerstholt, bydliskom v Zeiste (Holandsko), a European Elite Athletes Association, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: B. Braeken a J. Versteeg, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh podaný na základe clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 8230 final z 8. decembra 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT/40208 - Pravidlá Medzinárodnej korculiarskej únie na urcovanie oprávnenosti), VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Gervasoni, sudcovia L. Madise, P. Nihoul, R. Frendo (spravodajkyna) a J. Martín y Pérez de Nanclares, tajomník: E. Artemiou, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 12. júna 2020, vyhlásil tento Rozsudok I. Skutkové okolnosti sporu A. Medzinárodná korculiarska únia 1 Zalobkyna, International Skating Union (Medzinárodná korculiarska únia, dalej len "zalobkyna" alebo "ISU") je jediný medzinárodný sportový zväz uznaný Medzinárodným olympijským výborom (dalej len "MOV") a poverený reguláciou a riadením krasokorculovania a rýchlokorculovania na celosvetovej úrovni. 2 Zalobkyna pozostáva z národných zväzov, ktoré riadia krasokorculovanie a rýchlokorculovanie na vnútrostátnej úrovni (dalej len "clenovia"). Tieto zväzy sa skladajú z klubov a zdruzení na miestnej úrovni, ktorých sportovci, ako individuálny clenovia, sa venujú rýchlokorculovaniu alebo krasokorculovaniu ako hospodárskej cinnosti. 3 Zalobkyna tiez vykonáva obchodnú cinnost, kedze organizuje najdôlezitejsie medzinárodné sútaze v rýchlokorculovaní, v prípade ktorých disponuje vsetkými právami. Medzinárodné sútaze organizované zalobkynou zahrnajú najmä majstrovstvá Európy a majstrovstvá sveta v rýchlokorculovaní na dlhej a krátkej dráhe, svetový pohár v rýchlokorculovaní na dlhej dráhe a svetový pohár v rýchlokorculovaní na krátkej dráhe. Navyse sútaze v rýchlokorculovaní v rámci Olympijských hier sú organizované zalobkynou vo forme medzinárodných sútazí. B. Pravidlá stanovené zalobkynou 4 Ako orgán poverený riadením krasokorculovania a rýchlokorculovania na celosvetovej úrovni zalobkyna zodpovedá najmä za urcenie pravidiel clenstva, ktoré sú jej clenovia, ako aj jednotliví korculiari povinní dodrziavat. 5 Pravidlá stanovené zalobkynou sú uvedené v jej stanovách, ktoré zahrnajú jej "zriadenie" a procesné ustanovenia, vseobecné a osobitné pravidlá, technické pravidlá, etický kódex, antidopingové pravidlá, pravidlá o antidopingových konaniach a vsetky platné oznámenia zalobkyne. 6 Spomedzi týchto vsetkých pravidiel pravidlá 102 a 103 vseobecných pravidiel zalobkyne (dalej len "pravidlá oprávnenosti") urcujú podmienky, za ktorých sa môzu korculiari zúcastnovat na sútaziach v rýchlokorculovaní a krasokorculovaní spadajúcich do právomoci zalobkyne. Od roku 1998 stanovujú pravidlá oprávnenosti "vseobecný systém predchádzajúceho povolenia" (dalej len "systém predchádzajúceho povolenia"), podla ktorého sa korculiari môzu zúcastnit iba na pretekoch povolených zalobkynou alebo jej clenmi, ktoré organizujú zástupcovia akreditovaní zalobkynou a na základe jej nariadení. Na úcely prejednávanej veci sú relevantnými verziami pravidiel oprávnenosti verzie z júna 2014 (dalej len "pravidlá oprávnenosti z roku 2014") a júna 2016 (dalej len "pravidlá oprávnenosti z roku 2016"). 7 Pokial ide o pravidlá oprávnenosti z roku 2014, zo znenia pravidla 102 ods. 2 písm. c) v spojení s pravidlom 102 ods. 7 a pravidlom 103 ods. 2 vyplýva, ze v prípade úcasti na sútazi, ktorú zalobkyna alebo jeden z jej clenov nepovolil, profesionálni korculiari a zástupcovia zalobkyne celia postihu spocívajúcemu v dozivotnom vylúcení z úcasti na akejkolvek sútazi organizovanej zalobkynou. 8 Podla pravidla 102 ods. 1 písm. a) bodu i) v znení z roku 2014 má osoba "privilégium zúcastnovat sa na cinnostiach a sútaziach patriacich do právomoci ISU, ak táto osoba dodrziava zásady a politiky ISU, ako sú uvedené v stanovách ISU". 9 Pravidlo 102 ods. 1 písm. a) bod ii) od roku 2002 stanovovalo, ze "podmienkou oprávnenosti je zabezpecit primeranú ochranu ekonomických a iných záujmov ISU, ktorá pouzíva svoje financné zdroje na riadenie a rozvoj sportových disciplín ISU, ako aj na podporu ci v prospech clenov ISU a ich korculiarov". 10 V júni 2016 presli pravidlá oprávnenosti revíziou s cielom najmä zmenit pravidlá týkajúce sa ukladania sankcií. Podla pravidla 102 ods. 7 sa sankcie v prípade úcasti sportovcov na sútazi spadajúcej do právomoci zalobkyne, ktorú nepovolila, stanovujú v závislosti od závaznosti porusenia. Tento systém stanovuje varovanie v prípade prvého porusenia, sankciu vylúcenia do 5 rokov za úcast z nedbanlivosti na nepovolených sútaziach, sankciu vylúcenia do 10 rokov v prípade vedomej úcasti na nepovolených sútaziach, a napokon sankciu spocívajúcu v dozivotnom vylúcení za velmi závazné porusenia, a najmä v prípade úcasti na nepovolených sútaziach, ktoré ohrozujú integritu a právomoc zalobkyne. 11 Okrem toho odkaz na primeranú ochranu ekonomických záujmov zalobkyne uvedený v pravidlách oprávnenosti z roku 2014 bol v znení z roku 2016 vypustený. Nové pravidlo 102 ods. 1 písm. a) bod ii) teraz stanovuje, ze "podmienkou oprávnenosti je zabezpecit primeranú ochranu etických hodnôt, statutárnych cielov a iných oprávnených záujmov" zalobkyne, "ktorá pouzíva svoje financné zdroje na riadenie a rozvoj sportových disciplín ISU, ako aj na podporu ci v prospech clenov ISU a ich korculiarov". 12 Okrem toho treba uviest, ze od 30. júna 2006 upravuje clánok 25 stanov zalobkyne (dalej len "rozhodcovský poriadok") moznost korculiarov podat zalobu proti rozhodnutiu o neoprávnenosti len na Sportový arbitrázny súd (dalej len "CAS") so sídlom v Lausanne (Svajciarsko). 13 Dna 25. októbra 2015 zalobkyna uverejnila oznámenie c. 1974 s názvom "Otvorené medzinárodné sútaze" definujúce postup, ktorý sa má dodrzat na získanie povolenia na organizovanie otvorenej medzinárodnej sútaze v rámci systému predchádzajúceho povolenia. Tento postup je uplatnitelný tak na clenov zalobkyne, ako aj na organizátorov ako tretie osoby. 14 Oznámenie c. 1974 stanovuje, ze vsetky tieto sútaze musia byt vopred povolené radou zalobkyne a organizované v súlade s jej pravidlami. Pokial ide o lehotu stanovenú na podanie ziadosti o povolenie, uvedené oznámenie rozlisuje medzi clenmi a organizátormi tretími osobami. Organizátori tretie osoby totiz musia predlozit svoje ziadosti najmenej sest mesiacov pred stanoveným dátumom sútaze, pricom táto lehota je v prípade clenov skrátená na tri mesiace. 15 Oznámenie c. 1974 navyse taxatívne uvádza celý rad vseobecných, financných, technických, sportových a etických poziadaviek, ktoré musí organizátor splnat. Z tohto oznámenia v prvom rade vyplýva, ze kazdá ziadost o povolenie musí byt doplnená o technické a sportové informácie, ako sú tie týkajúce sa miesta konania sútaze a výsky cien, ktoré sa majú udelit, ako aj vseobecné a financné informácie, ako sú najmä obchodné plány, rozpocet a televízne pokrytie plánované pre danú udalost. Dalej na dosiahnutie súladu s etickými poziadavkami sú organizátor a kazdá osoba, ktorá s ním spolupracuje, povinní predlozit vyhlásenie potvrdzujúce, ze súhlasia s etickým kódexom zalobkyne, a najmä, ze sa zaväzujú, ze sa nezapoja do cinností súvisiacich so stávkami. Napokon oznámenie c. 1974 stanovuje, ze zalobkyna si vyhradzuje právo pozadovat dodatocné informácie pre kazdú z týchto kategórií poziadaviek. 16 Pokial ide konkrétnejsie o etické poziadavky, clánok 4 písm. h) etického kódexu zalobkyne od 25. januára 2012 stanovuje, ze vsetci, ktorí s nou spolupracujú, sa musia "zdrzat úcasti na akejkolvek forme stávok alebo podpory akejkolvek formy stávok alebo hazardných hier súvisiacich s ktoroukolvek sútazou alebo cinnostou, ktorá spadá do pôsobnosti ISU". 17 Oznámenie c. 1974 oprávnuje zalobkynu vyhoviet ziadosti o povolenie alebo ju zamietnut, najmä na základe poziadaviek vymedzených v uvedenom oznámení a zhrnutých v bode 15 vyssie, ako aj na základe základných cielov zalobkyne, ako sú definované "najmä" v clánku 3 ods. 1 jej stanov. Clánok 3 ods. 1 stanov zalobkyne v podstate stanovuje, ze cielmi zalobkyne sú regulácia, riadenie a podpora oboch disciplín korculovania na lade. 18 V prípade zamietnutia ziadosti oznámenie c. 1974 stanovuje, ze ziadatel môze podat zalobu proti rozhodnutiu zalobkyne na CAS po podpísaní dohody o vyslovení súhlasu s jurisdikciou v súlade s jeho procesnými pravidlami. 19 Okrem toho oznámenie c. 1974 stanovuje, ze kazdý organizátor je povinný zaplatit zalobkyni príspevok na solidaritu, ktorého výska sa stanovuje jednotlivo a ktorý je urcený na podporu a rozvoj sportov patriacich do právomoci zalobkyne na miestnej úrovni. II. Okolnosti predchádzajúce sporu A. Správne konanie 20 Dna 23. júna 2014 predlozili dvaja vedlajsí úcastníci konania, páni Mark Jan Hendrik Tuitert a Niels Kersholt (dalej len "stazovatelia"), profesionálni rýchlokorculiari, Európskej komisii staznost týkajúcu sa nezlucitelnosti pravidiel oprávnenosti z roku 2014 s clánkami 101 a 102 ZFEÚ. Stazovatelia najmä uviedli, ze tieto pravidlá im zabránili úcast na sútazi v rýchlokorculovaní, ktoré plánovala kórejská spolocnost Icederby International Co. Ltd organizovat v roku 2014 v Dubaji (Spojené arabské emiráty) (dalej len "Velká cena Icederby v Dubaji"). Na tejto sútazi sa plánoval nový formát pretekov, ktorý mal prebiehat na speciálnej ladovej dráhe, na ktorej mali rýchlokorculiari na dlhú a krátku dráhu sútazit spolocne. 21 Dna 5. októbra 2015 Komisia rozhodla zacat konanie proti zalobkyni v súlade s clánkom 2 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podla clánkov [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([2]Ú. v. EÚ L 123, 2004, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81). 22 Dna 8. januára 2016 zalobkyna informovala Komisiu, ze má v úmysle zmenit pravidlá oprávnenosti. Predmetné revízie schválil kongres zalobkyne a nadobudli úcinnost 11. júna 2016. 23 Dna 27. septembra 2016 Komisia zaslala zalobkyni oznámenie o výhradách, na ktoré zalobkyna odpovedala 16. januára 2017. 24 Dna 1. februára 2017 sa uskutocnilo vypocutie v rámci správneho konania vedeného Komisiou. 25 Dna 27. apríla 2017 zalobkyna predlozila rad záväzkov, aby odpovedala na obavy Komisie v oblasti hospodárskej sútaze. Komisia vsak usúdila, ze tieto záväzky neboli dostatocné na to, aby v primeranej lehote pominuli vznesené obavy. 26 Dna 6. októbra 2017 Komisia zaslala zalobkyni list s opisom skutkového stavu. Zalobkyna nan odpovedala 25. októbra 2017. 27 Dna 30. októbra 2017 zalobkyna predlozila nový rad záväzkov, aby tak reagovala na obavy vyjadrené Komisiou, ktorá ich opät povazovala za nedostatocné na to, aby odpovedali na uvedené obavy. 28 Dna 8. decembra 2017 prijala Komisia rozhodnutie C(2017) 8230 final týkajúce sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT/40208 - Pravidlá oprávnenosti Medzinárodne korculiarskej únie) (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). B. Napadnuté rozhodnutie 1. Relevantný trh 29 Komisia dospela k záveru, ze relevantným trhom v prejednávanej veci bol svetový trh v oblasti organizácie a komercného prevádzkovania rýchlokorculovania (dalej len "relevantný trh"). Vzhladom na úlohu zalobkyne ako organizátora najdôlezitejsích sútazí, ako aj regulátora disciplíny sa Komisia domnievala, ze pravidlá oprávnenosti obmedzujú hospodársku sútaz, aj keby mal byt trh definovaný uzsie (odôvodnenie 115 napadnutého rozhodnutia). 30 Komisia uviedla, ze zalobkyna mohla ovplyvnit hospodársku sútaz na relevantnom trhu, pretoze je riadiacim orgánom a jediným regulátorom rýchlokorculovania a má právomoc povolit medzinárodné preteky v tejto disciplíne. Okrem toho je zalobkyna zodpovedná za organizáciu najdôlezitejsích sútazí v rýchlokorculovaní. Jej podstatnú silu na trhu potvrdzuje skutocnost, ze okrem zalobkyne a jej clenov nebol ziadny iný podnik schopný úspesne preniknút na relevantný trh (odôvodnenia 116 az 134 napadnutého rozhodnutia). 2. Uplatnenie clánku 101 ods. 1 ZFEÚ 31 Komisia usúdila, ze zalobkyna je zdruzením podnikov a ze pravidlá oprávnenosti predstavujú rozhodnutie zdruzenia podnikov v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ (odôvodnenia 147 az 152 napadnutého rozhodnutia). 32 V oddiele 8.3 napadnutého rozhodnutia Komisia dospela k záveru, ze cielom pravidiel oprávnenosti v ich znení z roku 2014, ako aj v znení z roku 2016 bolo obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. V podstate usúdila, ze uvedené pravidlá obmedzujú moznosti rýchlokorculiarov volne sa zúcastnovat medzinárodných sútazí organizovaných tretími osobami, a teda odopierajú prípadným organizátorom konkurencných sútazí vyuzívat sluzby sportovcov, ktoré sú nevyhnutné na organizovanie týchto sútazí. K tomuto záveru dospela po tom, co preskúmala obsah uvedených pravidiel, ich ciele, hospodársky a právny kontext, do ktorého tieto pravidlá spadali, ako aj subjektívny zámer zalobkyne vylúcit organizátorov tretie osoby (odôvodnenia 162 az 188 napadnutého rozhodnutia). 33 Kedze Komisia dospela k záveru, ze pravidlá oprávnenosti predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela, uviedla, ze nie je potrebné analyzovat následok uvedených pravidiel. V oddiele 8.4 napadnutého rozhodnutia vsak uviedla dôvody, ktoré jej umoznili dospiet k záveru, ze tieto pravidlá mali za následok aj obmedzenie hospodárskej sútaze (odôvodnenia 189 az 205 napadnutého rozhodnutia). 34 V oddiele 8.5 napadnutého rozhodnutia Komisia skúmala, ci by pravidlá oprávnenosti mohli byt vynaté z pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. V tejto súvislosti v podstate poznamenala, ze tieto pravidlá neslúzili len cisto legitímnym cielom, ale zodpovedali aj iným záujmom zalobkyne, vrátane jej ekonomickým záujmom. Okrem toho podla Komisie pravidlá oprávnenosti scasti nesúvisia so sledovaným legitímnym cielom a v kazdom prípade nie sú primerané predmetným cielom (odôvodnenia 220 a 225 az 266 napadnutého rozhodnutia). 3. Posúdenie rozhodcovského poriadku 35 V oddiele 8.7 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala, ze rozhodcovské konanie predstavuje vseobecne akceptovaný spôsob riesenia sporov a ze uzavretie rozhodcovskej dolozky samo osebe nepredstavuje obmedzenie hospodárskej sútaze. Usúdila vsak, ze rozhodcovský poriadok posilnoval obmedzenia hospodárskej sútaze spôsobené pravidlami oprávnenosti (odôvodnenie 269 napadnutého rozhodnutia). 36 Tento záver vychádzal na jednej strane zo skutocnosti, ze podla Komisie rozhodcovský poriadok stazoval dosiahnutie úcinnej súdnej ochrany proti prípadným rozhodnutiam zalobkyne o neoprávnenosti, ktoré by neboli v súlade s clánkom 101 ZFEÚ. Na druhej strane Komisia poznamenala, ze sportovci museli súhlasit s rozhodcovským poriadkom a výlucnou právomocou CAS (odôvodnenia 270 az 276 napadnutého rozhodnutia). 4. Výrok 37 Komisia vo výroku napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze: "Clánok 1 Medzinárodná korculiarska únia tým, ze prijala a uplatnila pravidlá oprávnenosti, najmä pravidlá 102 a 103 vseobecných pravidiel ISU z roku 2014 a roku 2016 na rýchlokorculovanie, porusila clánok 101 [ZFEÚ] a clánok 53 Dohody o [EHP]. K poruseniu doslo v júni 1998 a pretrváva dodnes. Clánok 2 Medzinárodnej korculiarskej únii sa ukladá povinnost ukoncit porusovanie uvedené v clánku 1 a oznámit Komisii vsetky opatrenia prijaté v tejto súvislosti do 90 dní odo dna oznámenia rozhodnutia. Medzinárodnej korculiarskej únii sa ukladá povinnost zdrzat sa opakovania akéhokolvek aktu alebo konania opísaného v clánku 1, ako aj akéhokolvek aktu alebo konania, ktoré by malo rovnaký ciel alebo následok. ... Clánok 4 Ak Medzinárodná korculiarska únia nedodrzí pokyny stanovené v clánku 2, Komisia jej ulozí denné penále vo výske rovnajúcej sa 5 % jej priemerného denného obratu dosiahnutého v predchádzajúcom roku." III. Konanie a návrhy úcastníkov konania 38 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. februára 2018 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 39 Komisia 17. mája 2018 dorucila do kancelárie Vseobecného súdu vyjadrenie k zalobe. 40 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 1. júna 2018 European Elite Athletes Association a stazovatelia podali návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. 41 Návrhy na vstup vedlajsích úcastníkov do konania boli dorucené hlavným úcastníkom konania, ktorí proti nim nenamietali. V súlade s clánkom 144 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu vsak poziadali, aby niektoré dôverné skutocnosti v spise neboli oznámené vedlajsím úcastníkom konania a na tento úcel predlozili nedôvernú verziu dotknutých aktov. 42 Uznesením z 12. septembra 2018 predsednícka siedmej komory vyhovela návrhom na vstup do konania ako vedlajsí úcastníci konania. 43 Kedze 25. marca 2019 doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku, bola prejednávaná vec pridelená novej sudkyni spravodajkyni, ktorá je clenom piatej komory, ktorej bola vec následne pridelená. 44 Kedze 16. októbra 2019 opätovne doslo k zmene zlozenia komôr Vseobecného súdu podla clánku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku, bola sudkyna spravodajkyna pridelená do stvrtej komory, ktorej bola táto vec následne pridelená. 45 Vseobecný súd 20. decembra 2019 rozhodol na návrh stvrtej komory podla clánku 28 rokovacieho poriadku o postúpení prejednávanej veci rozsírenej komore. 46 Na základe návrhu sudkyne spravodajkyne rozhodol Vseobecný súd (stvrtá rozsírená komora) zacat ústnu cast konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku písomne polozil úcastníkom konania otázky, pricom ich vyzval, aby na ne odpovedali na pojednávaní. Okrem toho zalobkyna na výzvu Vseobecného súdu predlozila kópiu oznámenia c. 1974. 47 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 48 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zalobu zamietol, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. 49 Vedlajsí úcastníci konania navrhujú, aby Vseobecný súd zamietol zalobu. IV. Právny stav 50 Zalobkyna na podporu svojej zaloby uvádza osem zalobných dôvodov. Svojím prvým zalobným dôvodom v podstate tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje kontradiktórne odôvodnenie. Svojím druhým a tretím zalobným dôvodom spochybnuje kvalifikáciu pravidiel oprávnenosti ako obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela a na základe následku. Svojím stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje posúdenia Komisie v súvislosti s otázkou, ci pravidlá oprávnenosti súvisia so sledovaným cielom ochrany integrity rýchlokorculovania pred sportovými stávkami a ci sú tomuto cielu primerané. Svojím piatym zalobným dôvodom namieta proti tomu, ze Komisia zohladnila jej rozhodnutie o odmietnutí udelit povolenie na organizáciu Velká cena Icederby v Dubaji, kedze toto rozhodnutie nepatrí do územnej pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ. Svojím siestym zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje záver, podla ktorého jej rozhodcovský poriadok posilnuje konstatované obmedzenie hospodárskej sútaze. Svojím siedmym zalobným dôvodom tvrdí, ze Komisia porusila clánok 7 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 ZFEÚ] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), ked v clánku 2 výroku napadnutého rozhodnutia ulozila opatrenia na nápravu, ktoré nesúvisia s konstatovaným porusením. Svojím ôsmym zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje clánok 4 výroku napadnutého rozhodnutia z rovnakých dôvodov, ako sú tie uvedené na podporu siedmeho zalobného dôvodu, ako aj z dôvodu nejasných a nespresnených opatrení na nápravu. 51 Komisia, ktorú v konaní podporujú vedlajsí úcastníci konania, nesúhlasí s tvrdeniami uvádzanými zalobkynou. A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na kontradiktórnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia 52 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nezákonné v rozsahu, v akom sa zakladá na zjavne kontradiktórnom odôvodnení. 53 Podla ustálenej judikatúry povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 296 druhom odseku ZFEÚ predstavuje podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, kedze táto otázka vyplýva z vecnej zákonnosti sporného aktu (pozri rozsudok z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [4]C-521/09 P, [5]EU:C:2011:620, bod [6]146 a citovanú judikatúru; rozsudky z 11. júla 2013, Ziegler/Komisia, [7]C-439/11 P, [8]EU:C:2013:513, body [9]114 a [10]115, a z 13. decembra 2016, Printeos a i./Komisia, [11]T-95/15, [12]EU:T:2016:722, bod [13]44), takze Vseobecný súd nemôze v rámci preskúmania dodrzania povinnosti odôvodnenia skúmat vecnú zákonnost dôvodov uvedených Komisiou na odôvodnenie jej rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia sú výhrady a tvrdenia uvádzané s cielom spochybnit dôvodnost napadnutého rozhodnutia neúcinné a irelevantné (pozri rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [14]T-349/03, [15]EU:T:2005:221, body [16]58 a [17]59 a citovanú judikatúru). 54 V prejednávanej veci zalobkyna na podporu svojho prvého zalobného dôvodu uvádza viacero tvrdení, ktorými v skutocnosti spochybnuje dôvodnost napadnutého rozhodnutia. Podla judikatúry citovanej v bode 53 vyssie musia byt tieto tvrdenia v rámci tohto zalobného dôvodu teda povazované za irelevantné. Preto na úcely preskúmania prvého zalobného dôvodu mozno overit len to, ci si napadnuté rozhodnutie vo svojich dôvodoch odporuje, ako tvrdí zalobkyna. 55 V tejto súvislosti zalobkyna v podstate tvrdí, ze dôvody napadnutého rozhodnutia si odporujú v rozsahu, v akom Komisia dospela k záveru, ze pravidlá oprávnenosti obmedzujú hospodársku sútaz ako takú, pricom nekonstatovala, ze systém predchádzajúceho povolenia, ktorý tieto pravidlá zahrnajú, nesúvisel so sledovaním legitímnych cielov. Tento rozpor dokazuje aj skutocnost, ze Komisia uviedla, ze zalobkyna môze ukoncit porusenie, pricom si zachová svoj systém predchádzajúceho povolenia. 56 Z judikatúry vyplýva, ze odôvodnenie aktu musí byt logické, a najmä bez vnútorných rozporov, ktoré by bránili správne porozumiet dôvodom, na ktorých sa tento akt zakladá (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, [18]C-413/06 P, [19]EU:C:2008:392, bod [20]169, a z 29. septembra 2011, Elf Aquitaine/Komisia, [21]C-521/09 P, [22]EU:C:2011:620, bod [23]151). 57 V prejednávanej veci Komisia dospela k záveru, ze pravidlá oprávnenosti tak, ako boli navrhnuté a uplatnované zalobkynou na relevantnom trhu, obmedzujú hospodársku sútaz tak na základe ciela, ako aj na základe následku v zmysle clánku 101 ZFEÚ (pozri oddiely 8.3 az 8.5 napadnutého rozhodnutia). 58 Z oddielu 8.5 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze zalobkyna pocas správneho konania tvrdila, ze na pravidlá oprávnenosti sa nevztahuje zákaz uvedený v clánku 101 ZFEÚ najmä preto, lebo systém predchádzajúceho povolenia zahrnutý do uvedených pravidiel je nevyhnutný na zabezpecenie toho, aby vsetci organizátori sútazí v rýchlokorculovaní konali v súlade so standardmi a cielmi zalobkyne. 59 V odôvodnení 254 napadnutého rozhodnutia Komisia pritom konstatovala, ze na úcely prejednávanej veci nebolo potrebné zaujat stanovisko k otázke, ci systém predchádzajúceho povolenia súvisí so sledovaním legitímnych cielov. Uviedla vsak viacero dôvodov na podporu svojho záveru, ze systém predchádzajúceho povolenia zavedený zalobkynou, nebol primeraný cielom, ktoré zalobkyna sledovala, a preto sa na nan vztahuje zákaz uvedený v clánku 101 ZFEÚ (pozri odôvodnenia 254 az 258 napadnutého rozhodnutia). 60 Na základe toho Komisia uplatnila judikatúru, podla ktorej sa na kazdé rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodu cinnosti strán alebo jednej z nich, nevyhnutne nevztahuje zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. V súlade s touto judikatúrou sa na obmedzenia vyplývajúce z rozhodnutia zdruzenia podnikov nevztahuje zákaz stanovený v clánku 101 ZFEÚ, ak splnajú dve kumulatívne podmienky. Po prvé obmedzenie musí súvisiet so sledovaním legitímnych cielov a po druhé musí byt primerané týmto cielom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [24]C-519/04 P, [25]EU:C:2006:492, bod [26]42). 61 V prejednávanej veci, ako bolo uvedené v bode 59 vyssie, Komisia uviedla viacero dôvodov, ktoré ju viedli k záveru, ze systém predchádzajúceho povolenia nesplna druhé kritérium judikatúry citovanej v bode 60 vyssie, a to kritérium proporcionality. Kedze kritériá tejto judikatúry sú kumulatívne, Komisia nebola povinná zaujat v napadnutom rozhodnutí stanovisko k súvislosti dotknutého systému so sledovaním legitímnych cielov, a preto jej rozhodnutie nie je kontradiktórne. 62 Je nesporné, ze Komisia v odôvodnení 339 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze zalobkyna by mohla ukoncit konstatované porusenie, pricom si zachová systém predchádzajúceho povolenia. Toto konstatovanie vsak nie je v rozpore so záverom, podla ktorého pravidlá oprávnenosti obmedzujú hospodársku sútaz, kedze prípadný súhlas Komisie s takýmto systémom jasne podlieha podmienke, aby v nom boli na úcely ukoncenia porusenia vykonané "podstatné zmeny", teda také, ktoré by mali za ciel neutralizovat neprimeranost uvedeného systému. Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia neschválila zachovanie systému predchádzajúceho povolenia zalobkyne tak, ako bol navrhnutý, a v tejto súvislosti uz vôbec nebolo jej rozhodnutie kontradiktórne. 63 V dôsledku toho je potrebné prvý zalobný dôvod zamietnut. B. O druhom, tretom a stvrtom zalobnom dôvode, ktoré sa zakladajú na tvrdení, ze pravidlá oprávnenosti zalobkyne neobmedzujú hospodársku sútaz na základe ciela a na základe následku a nepatria do pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ 64 Svojím druhým, tretím a stvrtým zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje jednak posúdenia Komisie, pokial ide o existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze, a jednak jej záver, podla ktorého sa na pravidlá oprávnenosti vztahuje zákaz stanovený v clánku 101 ZFEÚ. Vseobecný súd sa domnieva, ze tieto zalobné dôvody je potrebné preskúmat spolocne. 65 Na to, aby sa na rozhodnutie zdruzenia podnikov vztahoval zákaz stanovený v clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mat "za ciel alebo následok" vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora od vyhlásenia rozsudku z 30. júna 1966, LTM ([27]56/65, [28]EU:C:1966:38), vedie alternatívna povaha tejto podmienky, v ktorej sa nachádza spojka "alebo", v prvom rade k potrebe posúdit samotný ciel rozhodnutia zdruzenia podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [29]C-345/14, [30]EU:C:2015:784, bod [31]16, a z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [32]C-373/14 P, [33]EU:C:2016:26, bod [34]24). 66 Pojem obmedzenie na základe ciela mozno uplatnit len na niektoré druhy koordinácie medzi podnikmi, kedze vykazujú, ako vyplýva z ich samotnej povahy, dostatocný stupen skodlivosti pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze na to, aby sa dalo konstatovat, ze preskúmanie ich následku nie je nevyhnutné (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 1966, LTM, [35]56/65, [36]EU:C:1966:38, bod [37]359; z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [38]C-67/13 P, [39]EU:C:2014:2204, body [40]49, [41]50 a [42]58 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, ING Pensii, [43]C-172/14, [44]EU:C:2015:484, bod [45]31). 67 Podla judikatúry Súdneho dvora na úcely posúdenia, ci má rozhodnutie zdruzenia podnikov dostatocný stupen skodlivosti na to, aby sa povazovalo za obmedzenie hospodárskej sútaze "na základe ciela" v zmysle clánku 101 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné sa sústredit na obsah jeho ustanovení, na ciele, ktoré má dosiahnut, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého patrí (pozri rozsudok zo 16. júla 2015, ING Pensii, [46]C-172/14, [47]EU:C:2015:484, bod [48]33 a citovanú judikatúru). 68 V prejednávanej veci treba preto preskúmat pravidlá oprávnenosti z hladiska uvádzaných cielov a ich specifického kontextu tvoreného najmä povolovacou právomocou, ktorou disponujú sportové zväzy, aby sa overilo, ci Komisia správne kvalifikovala pravidlá oprávnenosti zalobkyne ako obmedzenie hospodárskej sútaze na základe ciela. 1. O povinnostiach ulozených sportovému zväzu, ktorý disponuje povolovacou právomocou 69 Zalobkyna tvrdí, ze judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 1. júla 2008, MOTOE ([49]C-49/07, [50]EU:C:2008:376, body [51]51 a [52]52), citovaná v poznámke pod ciarou 267 napadnutého rozhodnutia, nie je uplatnitelná v prejednávanej veci, kedze táto judikatúra sa týka uplatnenia clánkov 102 a 106 ZFEÚ, a nie uplatnenia clánku 101 ZFEÚ, ako je to v prejednávanej veci. 70 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla tejto judikatúry, ak právna úprava priznáva právnickej osobe, ktorá sama organizuje a na komercné úcely prevádzkuje sútaze, právomoc urcovat osoby oprávnené organizovat uvedené sútaze, ako aj stanovit podmienky, za ktorých sa tieto sútaze organizujú, priznáva tomuto subjektu zjavnú výhodu voci jeho konkurentom. Takéto právo môze teda podnik, ktorý ním disponuje, viest k tomu, ze zabráni prístupu iných subjektov na dotknutý trh. Výkon tejto regulacnej funkcie by mal preto podliehat obmedzeniam, povinnostiam alebo kontrole s cielom zabránit tomu, aby dotknutá právnická osoba mohla narusit hospodársku sútaz zvýhodnovaním sútazí, ktoré organizuje, alebo sútazí, na ktorých organizácii sa podiela (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, MOTOE, [53]C-49/07, [54]EU:C:2008:376, body [55]51 a [56]52). 71 Treba pritom konstatovat, ze z rozsudku z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas ([57]C-1/12, [58]EU:C:2013:127, body [59]88 a [60]92), vyplýva, ze Súdny dvor analogicky uplatnil túto judikatúru vo veci týkajúcej sa uplatnenia clánku 101 ZFEÚ na pravidlá prijaté zdruzením podnikov, ktoré bolo zároven hospodárskym subjektom a zároven regulátorom relevantného trhu, ako v prejednávanej veci. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého je judikatúra citovaná v bode 70 vyssie uplatnitelná len vo veci týkajúcej sa uplatnenia clánkov 102 a 106 ZFEÚ, treba preto zamietnut. 72 Okrem toho podla zalobkyne rozsudok z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas ([61]C-1/12, [62]EU:C:2013:127, body [63]88 a [64]92), neodôvodnuje uplatnenie judikatúry citovanej v bode 70 v danej veci, lebo Súdy dvor v tomto rozsudku uplatnil túto judikatúru v rámci analýzy obmedzenia na základe následku, a nie obmedzenia na základe ciela ako v prejednávanej veci. Z judikatúry vsak vyplýva, ze dohoda môze obmedzit hospodársku sútaz na základe ciela v osobitnom kontexte, zatial co v iných kontextoch by bola potrebná analýza následku dohody [pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i., [65]C-307/18, [66]EU:C:2020:52, bod [67]84]. Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Súdny dvor kvalifikoval poriadok Komory úctovných znalcov ako obmedzenie na základe následku, nebráni tomu, aby judikatúra citovaná v bode 70 vyssie mohla byt uplatnená v rámci analýzy obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela. 73 V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 4 vyssie, má zalobkyna právomoc vydávat pravidlá v disciplínach, ktoré patria do jej právomoci. Hoci je pravda, ze táto regulacná funkcia jej nebola zverená orgánom verejnej moci, ako vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky citované v bodoch 70 a 71 vyssie, nic to nemení na tom, ze ako výlucný medzinárodný sportový zväz uznaný MOV vykonáva v prípade dotknutých disciplín regulacnú cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2005, Piau/Komisia, [68]T-193/02, [69]EU:T:2005:22, bod [70]78). 74 Okrem toho z odôvodnení 38 az 41 napadnutého rozhodnutia, ktoré navyse zalobkyna nespochybnila, vyplýva, ze rýchlokorculovanie predstavuje pre väcsinu profesionálnych korculiarov velmi obmedzené moznosti príjmov. Ako Komisia navyse konstatovala v odôvodnení 172 napadnutého rozhodnutia, proti comu zalobkyna stále nenamieta, zalobkyna organizuje alebo kontroluje organizáciu najdôlezitejsích sútazí v rýchlokorculovaní, na ktorých sa musia zúcastnit korculiari, ktorí vykonávajú túto disciplínu, aby si zarobili na zivobytie. Treba vsak pripomenút, ze pravidlá oprávnenosti prijaté v rámci výkonu regulacnej funkcie zalobkyne stanovujú sankcie neoprávnenosti v prípade úcasti korculiarov na nepovolenej sútazi. Kedze korculiari si nemôzu dovolit, aby boli zbavení moznosti zúcastnit sa dôlezitejsích sútazí organizovaných zalobkynou, vyplýva z toho, ze organizátori tretie osoby, ktorí majú v úmysle organizovat sútaz v rýchlokorculovaní, musia vopred získat povolenie zalobkyne, ak chcú, aby sa na nich zúcastnili korculiari. 75 Preto vzhladom na skutocnost, ze zalobkyna organizuje sútaze a má tiez právomoc povolovat sútaze organizované tretími osobami, treba konstatovat, ze táto situácia môze viest ku konfliktu záujmov. Za týchto podmienok z judikatúry citovanej v bodoch 70 a 71 vyssie vyplýva, ze zalobkyna je povinná pri skúmaní ziadostí o povolenie dbat na to, aby tieto tretie osoby neboli neoprávnene zbavené prístupu na trh do takej miery, ze by bola narusená hospodárska sútaz na tomto trhu. 76 V dôsledku toho treba preskúmat tvrdenia zalobkyne, ktorými spochybnuje posúdenie Komisie týkajúce sa rozsahu a cielov pravidiel oprávnenosti, pricom treba zohladnit, ze zalobkyna je pri výkone svojej regulacnej funkcie povinná splnit si povinnosti, ktoré vyplývajú z judikatúry citovanej v bodoch 70 a 71 vyssie. 2. O obsahu a cieloch pravidiel oprávnenosti 77 Podla ustálenej judikatúry nemozno zlucitelnost právnej úpravy s pravidlami práva Európskej únie v oblasti hospodárskej sútaze posudzovat abstraktne. Na akúkolvek dohodu medzi podnikmi alebo akékolvek rozhodnutie zdruzenia podnikov, ktoré obmedzuje slobodný výkon cinnosti strán alebo jednej z nich, sa nevyhnutne nevztahuje zákaz stanovený clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. S cielom uplatnit toto ustanovenie na konkrétny prípad je totiz potrebné zohladnit celkový kontext, v ktorom bolo dotknuté rozhodnutie zdruzenia podnikov prijaté alebo v ktorom vyvoláva svoje následky a konkrétnejsie vyvíja svoje ciele. Následne treba preskúmat, ci obmedzenia, ktoré z neho vyplývajú, súvisia so sledovaním legitímnych cielov a sú primerané týmto cielom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i., [71]C-309/99, [72]EU:C:2002:98, bod [73]97, a z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [74]C-519/04 P, [75]EU:C:2006:492, bod [76]42). 78 Pokial ide o ciele, ktoré mozno sledovat, treba pripomenút, ze clánok 165 ods. 1 druhý pododsek ZFEÚ stanovuje, ze Únia prispieva k podpore európskych zálezitostí týkajúcich sa sportu, pricom zohladnuje jeho osobitnú povahu, jeho struktúry zalozené na dobrovolnosti, ako aj jeho spolocenskú a vzdelávaciu úlohu. Podla odseku 2 toho istého clánku sa cinnost Únie v tejto oblasti zameriava na rozvoj európskeho rozmeru v sporte podporovaním spravodlivosti a otvorenosti pri sportových sútaziach a spolupráce medzi subjektmi zodpovednými za sport, ako aj ochranou fyzickej a morálnej integrity sportovcov, najmä mladých sportovcov. 79 V rámci analýzy prípadných odôvodnení obmedzení v oblasti sportu je preto potrebné zohladnit specifické vlastnosti sportu vo vseobecnosti, ako aj jeho spolocenskú a výchovnú úlohu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 16. marca 2010, Olympique Lyonnais, [77]C-325/08, [78]EU:C:2010:143, bod [79]40). 80 V prejednávanej veci zalobkyna spochybnuje posúdenia Komisie týkajúce sa obsahu a cielov pravidiel oprávnenosti. Konkrétne tvrdí, ze pravidlá oprávnenosti sledovali legitímny ciel chránit integritu rýchlokorculovania pred rizikom spojeným so stávkami. a) O obsahu pravidiel oprávnenosti 81 Zalobkyna spochybnuje preskúmanie obsahu pravidiel oprávnenosti a oznámenia c. 1974. V prvom rade tvrdí, ze uvedené pravidlá by mohli obmedzit hospodársku sútaz na základe ciela len vtedy, ak by korculiarom úplne zakazovali zúcastnovat sa sútazí organizovaných tretími osobami, k comu v prejednávanej veci nedoslo. 82 Toto tvrdenie treba hned na úvod zamietnut, pretoze by to znamenalo pripustit, ze kvalifikácia konania ako obmedzenia na základe ciela spocíva v odstránení akejkolvek hospodárskej sútaze na relevantnom trhu. Treba vsak konstatovat, ze kvalifikácia obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela nie je vyhradená rozhodnutiam zdruzení podnikov, ktoré vylucujú akúkolvek hospodársku sútaz. Z judikatúry totiz vyplýva, ze táto kvalifikácia je uplatnitelná na akékolvek rozhodnutie zdruzení podnikov, ktoré samo osebe vykazuje dostatocný stupen skodlivosti pre riadne fungovanie hospodárskej sútaze vzhladom na svoj obsah, sledované ciele a kontext, do ktorého patrí (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [80]C-67/13 P, [81]EU:C:2014:2204, bod [82]53, a z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia, [83]C-286/13 P, [84]EU:C:2015:184, bod [85]117). 83 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze ani jedna zo skutocností zohladnených Komisiou nedovoluje dospiet k záveru, ze cielom pravidiel oprávnenosti je obmedzit hospodársku sútaz. Zastáva názor, ze Komisia pri kvalifikácii pravidiel oprávnenosti ako obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela zohladnila styri skutocnosti, a to neexistenciu priamej súvislosti s legitímnymi cielmi, prísnost sankcií, odkaz na ochranu ekonomických záujmov zalobkyne a neexistenciu súvislosti so sútazou alebo sériou sútazí organizovaných zalobkynou. 1) O neexistencii priamej súvislosti s legitímnymi cielmi 84 Zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie, podla ktorého pravidlá oprávnenosti nemajú priamu súvislost s legitímnymi cielmi, je nedôvodné. 85 Treba pritom po prvé konstatovat, ze pravidlá oprávnenosti výslovne nevyjadrujú legitímne ciele, ktoré sledujú. Je pravda, ako uvádza zalobkyna, ze pravidlo 102 od roku 1998 odkazuje na "zásady a politiky, ako sú uvedené v [jej] stanovách a [jej] nariadeniach" a v nadväznosti na jeho zmenu v roku 2016 stanovuje, ze "podmienka oprávnenosti sa navrhuje na zabezpecenie primeranej ochrany etických hodnôt ISU". Zatial co "etické hodnoty" môzu vyplývat z etického kódexu zalobkyne, "zásady a politiky" neboli výslovne definované ani taxatívne vymedzené v stanovách a nariadeniach zalobkyne. Tieto nejasné výrazy samy osebe preto nedovolujú presne identifikovat legitímne ciele, ktoré by uvedené pravidlá sledovali. 86 Po druhé treba pripomenút, ze od roku 1998 az do uverejnenia oznámenia c. 1974, a to 20. októbra 2015, pravidlá oprávnenosti nestanovovali nijaké povolovacie kritérium pre sútaze, ktoré tretie osoby mohli mat v úmysle organizovat ako otvorené medzinárodné sútaze. Z toho vyplýva, ze pred uverejnením tohto oznámenia právny rámec zalobkyne nemal obsah, pokial ide o kritériá povolenia sútazí, takze zalobkyna mala úplnú diskrecnú právomoc odmietnut povolit sútaze, ktoré tretie osoby chceli organizovat. 87 Táto diskrecná právomoc nebola podstatne zmenená uverejnením oznámenia c. 1974, ktoré doplnilo obsah pravidiel oprávnenosti. Hoci uvedené oznámenie taxatívne uvádza urcitý pocet vseobecných, financných, technických, sportových a etických poziadaviek, nic to totiz nemení na skutocnosti, ze tieto poziadavky nie sú vycerpávajúce, lebo toto oznámenie okrem iného stanovuje, ze zalobkyna vyhovie ziadosti o povolenie alebo ju zamietne, pricom zohladní "najmä" poziadavky, ktoré stanovuje, co ju oprávnuje na to, aby vyhovela ziadosti o povolenie alebo ju zamietla z iných dôvodov, nez sú tie, ktoré sú výslovne stanovené ako poziadavky zavedené uvedeným oznámením. Ako bolo navyse uvedené v bode 15 vyssie, z obsahu oznámenia c. 1974 vyplýva, ze zalobkyna si vyhradzuje právo pozadovat od organizátorov dodatocné informácie spojené s rôznymi uz vyssie uvedenými poziadavkami. 88 Treba preto konstatovat, ze vsetky poziadavky oznámenia c. 1974 nie sú jasne definovanými, transparentnými, nediskriminacnými a kontrolovatelnými kritériami povolenia a nemôzu organizátorom sútazí zarucit úcinný prístup na relevantný trh (pozri v tomto zmysle rozsudok a analogicky z 28. februára 2013, Ordem dos Técnicos Oficiais de Contas, [86]C-1/12, [87]EU:C:2013:127, bod [88]99). 89 Z týchto úvah vyplýva, ze od roku 1998, a dokonca aj po prijatí oznámenia c. 1974 mala zalobkyna sirokú mieru volnej úvahy odmietnut povolenia sútazí ponúkaných tretími osobami, a to aj z dôvodov, ktoré neboli výslovne stanovené, co mohlo viest k prijatiu zamietavých rozhodnutí z nezákonných dôvodov. Za týchto okolností Komisia v odôvodneniach 163 a 185 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska správne konstatovala, ze pravidlá oprávnenosti svojím obsahom priamo nesúvisia s legitímnymi cielmi, ktoré zalobkyna uviedla pocas správneho konania. 2) O prísnosti sankcií 90 Zalobkyna tvrdí, ze prísnost sankcií nie je relevantným prvkom na úcely urcenia, ci obsah jej systému predchádzajúceho povolenia mal za ciel obmedzit hospodársku sútaz. 91 Súdny dvor uz rozhodol, ze represívna povaha právnej úpravy a význam sankcií uplatnitelných v prípade porusenia môzu mat negatívne úcinky na hospodársku sútaz, pretoze ak nie sú sankcie obmedzené na to, co je nevyhnutné na zabezpecenie riadneho priebehu sportových sútazí, a v prípade, ze by sa napokon ukázali ako neopodstatnené, mohli by viest k neodôvodnenému vylúceniu sportovca zo sútazí, a teda k naruseniu podmienok výkonu predmetnej sportovej cinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [89]C-519/04 P, [90]EU:C:2006:492, bod [91]47). 92 V prejednávanej veci podla pravidiel oprávnenosti hrozia sankcie korculiarom, ktorí sa zúcastnia sútazí nepovolených zalobkynou. Ako vyplýva z bodu 7 vyssie, pravidlá oprávnenosti do ich zmeny v roku 2016 stanovovali jedinú a mimoriadne prísnu sankciu dozivotného vylúcenia, ktorá sa uplatnovala vo vsetkých prípadoch nezávisle od toho, ci islo o prvé porusenie, alebo opakované porusovanie. Islo teda o prísnu sankciu. Z toho vyplýva, ze obmedzenia, ktoré vyplývali z pravidiel oprávnenosti z roku 2014, boli zjavne neprimerané z hladiska ciela spocívajúceho v ochrane integrity korculovania. 93 Je pravda, ako vyplýva z bodu 10 vyssie, ze v roku 2016 bol systém sankcií zmiernený v tom zmysle, ze pre vsetky porusenia uz nestanovuje jedinú sankciu dozivotného vylúcenia. Treba vsak poukázat na skutocnost, ktorú zalobkyna navyse nespochybnila, ze kariéra korculiara trvá v priemere osem rokov. Preto je potrebné konstatovat, ze sankcie stanovené v pravidlách oprávnenosti z roku 2016, a to aj sankcie na dobu urcitú stanovenú na 5 a 10 rokov, majú nadalej neprimeranú povahu, kedze sa uplatnujú najmä v prípade úcasti na nepovolených sútaziach organizovaných tretími osobami. 94 Okrem toho pravidlá oprávnenosti z roku 2016 presne neurcujú podmienky, ktoré by umoznovali stanovit hranice medzi jednotlivými kategóriami porusení. Predovsetkým jasne nerozlisujú medzi poruseniami kvalifikovanými ako "velmi závazné" a poruseniami, ktoré tak nie sú kvalifikované. Z toho vyplýva, ze systém sankcií je málo predvídatelný a predstavuje tak nebezpecenstvo svojvolného uplatnovania, co dáva uvedeným sankciám neprimeranú odstrasujúcu povahu. 95 Za týchto podmienok na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, prísnost sankcií stanovených pravidlami oprávnenosti predstavuje osobitne relevantnú skutocnost pri analýze ich obsahu. Táto prísnost totiz môze odradit sportovcov od úcasti na sútaziach, ktoré zalobkyna nepovolila, a to aj v prípade neexistencie legitímnych dôvodov, ktoré by mohli odôvodnit takéto odmietnutie, a v dôsledku toho môze zabránit v prístupe na trh prípadným konkurentom, ktorým je odopretá úcast sportovcov, ktorých úcast je potrebná na organizovanie ich sportových sútazí. 3) O neexistencii súvislosti medzi pravidlami oprávnenosti a sútazou alebo sériou sútazí zalobkyne 96 Zalobkyna tvrdí, ze skutocnost, ze pravidlá oprávnenosti nesúvisia so sútazou alebo sériou nou organizovaných sútazí, nemôze byt relevantná v rámci analýzy obmedzenia na základe ciela. 97 Zo znenia odôvodnenia 166 napadnutého rozhodnutia v spojení s jeho odôvodnením 243 vsak vyplýva, ze Komisia kritizuje skutocnost, ze pravidlá oprávnenosti nepodmienujú ulozenie sankcie tým, ze nepovolená sútaz, na ktorej sa dotknutí sportovci zúcastnili, sa prekrýva so sútazou zalobkyne. Táto úvaha nie je v skutocnosti nicím iným nez príkladom neexistencie priamej súvislosti s legitímnymi cielmi uvádzanými zalobkynou pocas správneho konania a odhaluje siroký, ci dokonca znacný rozsah pravidiel oprávnenosti. Uvedené pravidlá totiz zalobkyni umoznujú ulozit sportovcom sankcie z dôvodu neoprávnenosti v prípade úcasti na nepovolených sútaziach, aj ked kalendárny rozpis zalobkyne v tom case nepredpokladá nijakú sútaz, a aj vtedy, ak sa dotknutí sportovci nemôzu z akéhokolvek dôvodu zúcastnit na sútaziach organizovaných zalobkynou. Preto je potrebné zamietnut výhradu zalobkyne, podla ktorej konstatovanie vykonané v odôvodneniach 166 a 243 nie je relevantné. 98 Pokial ide o tvrdenia týkajúce sa odkazu na ochranu ekonomických záujmov zalobkyne, tieto tvrdenia boli preskúmané v bodoch 106 az 111 nizsie v rámci analýzy cielov pravidiel oprávnenosti. b) O cieloch sledovaných pravidlami oprávnenosti 99 Výhrady vznesené zalobkynou, pokial ide o preskúmanie cielov pravidiel oprávnenosti Komisiou, mozno rozdelit na dve castí. Zalobkyna po prvé svojím stvrtým zalobným dôvodom spochybnuje záver, podla ktorého pravidlá oprávnenosti nie sú odôvodnené legitímnym cielom spocívajúcim v ochrane integrity rýchlokorculovania pred rizikami spojenými so stávkami. Po druhé zalobkyna v rámci svojho druhého zalobného dôvodu tvrdí, ze Komisia tým, ze sa opierala o odkaz na ochranu ekonomických záujmov uvedený v pravidlách oprávnenosti z roku 2014, aby podlozila záver, podla ktorého je cielom týchto pravidiel vylúcit konkurencných organizátorov podujatí, vykonala povrchnú analýzu sledovaných cielov. 1) O prvej casti zalozenej na cieli spocívajúcom v ochrane integrity rýchlokorculovania pred rizikami spojenými so stávkami 100 Treba uviest, ze pocas správneho konania zalobkyna tvrdila, ze pravidlá oprávnenosti sledovali viacero cielov vykazujúcich specifické vlastnosti sportu. V rámci tohto konania zalobkyna, hoci sa odvolávala na viacero legitímnych cielov, pritom uviedla podrobné tvrdenia len na podporu legitímneho ciela týkajúceho sa ochrany integrity korculovania pred stávkami. 101 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor uz pripustil, ze ochrana integrity sportu predstavuje legitímny ciel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [92]C-519/04 P, [93]EU:C:2006:492, bod [94]43). Sledovanie legitímnych cielov vsak samo osebe nemôze postacovat na to, aby bránilo kvalifikácii ako obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela, ak sú prostriedky pouzité na ich dosiahnutie v rozpore s ustanoveniami clánku 101 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [95]C-551/03 P, [96]EU:C:2006:229, bod [97]64 a citovanú judikatúru, a z 20. novembra 2008, Beef Industry Development Society a Barry Brothers, [98]C-209/07, [99]EU:C:2008:643, bod [100]21). Osobitne treba preskúmat, ci dotknuté obmedzenia súvisia so sledovaním uvedených cielov a sú týmto cielom primerané (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. februára 2002, Wouters a i./Komisia, [101]C-309/99 P, [102]EU:C:2002:98, bod [103]97, a z 18. júla 2006, Meca-Medina a Majcen/Komisia, [104]C-519/04 P, [105]EU:C:2006:492, bod [106]42). 102 V prejednávanej veci sa mozno domnievat, ze zalobkyna bola oprávnená stanovit pravidlá s cielom zabránit tomu, aby sportové stávky mohli viest k riziku spocívajúcom v manipulácii sútazí a sportovcov, v súlade okrem iného s odporúcaniami MOV z 24. júna 2010 s názvom "Sportové stávky: Zlozitá úloha" a Dohovorom o manipulácii so sportovými sútazami, ktorý bol prijatý Radou Európy v roku 2014. 103 Aj za predpokladu, ze by obmedzenia vyplývajúce zo systému predchádzajúceho povolenia zavedeného v prejednávanej veci súviseli so sledovaním tohto legitímneho ciela spocívajúceho v ochrane integrity rýchlokorculovania pred rizikami spojenými so stávkami, nic to nemení na tom, ze dôvody uvedené v bodoch 92 az 95 vyssie, idú nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto ciela v zmysle judikatúry citovanej v bode 77 vyssie. 104 Treba preto zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej obmedzenia vyplývajúce z pravidiel oprávnenosti sú odôvodnené cielom ochrany integrity rýchlokorculovania pred rizikami spojenými so stávkami. 2) O druhej casti kritizujúcej skutocnost, ze Komisia sa opierala o ciel spocívajúci v ochrane ekonomických záujmov zalobkyne 105 Zalobkyna v prvom rade kritizuje skutocnost, ze Komisia pouzila odkaz na ochranu jej ekonomických záujmov uvedený v pravidlách oprávnenosti z roku 2014, aby podlozila záver, podla ktorého cielom týchto pravidiel bolo chránit jej ekonomické záujmy. Zalobkyna najmä tvrdí, ze Komisia sa nesprávne opierala o odkaz na ekonomické záujmy uvedené vo verzii pravidiel oprávnenosti z roku 2014, aby dospela k záveru, ze cielom týchto pravidiel bolo vylúcit kazdého organizátora konkurencných sútazí, ktoré by mohli prípadne ovplyvnit jej ekonomické záujmy, zatial co z okolností, za ktorých boli tieto pravidlá vypracované, vyplýva, ze ich cielom bolo zabezpecit súlad vsetkých sútazí patriacich do právomoci zalobkyne so spolocnými standardmi. 106 Ako konstatovala Komisia v odôvodneniach 164 a 165 napadnutého rozhodnutia, pravidlo 102 ods. 1 písm. a) bod ii) od roku 2002 az do svojej zmeny v roku 2016 stanovovalo, ze podmienka oprávnenosti bola stanovená na "primeranú ochranu ekonomických a iných záujmov ISU". Okrem toho zo spisu vyplýva, ze tento výraz bol zavedený v roku 2002 na úcely "objasnenia dôvodov pravidla oprávnenosti". Z toho vyplýva, ze ciel týkajúci sa ochrany ekonomických záujmov existoval pred zmenou zavedenou roku 2002, pretoze tento ciel bol az touto zmenou vysvetlený. Komisia bez toho, aby sa dopustila nesprávneho posúdenia, mohla preto dospiet k záveru o existencii tohto ciela od zaciatku obdobia porusenia v roku 1998 a az do roku 2016. 107 Komisia v odôvodnení 187 napadnutého rozhodnutia vsak nesprávne konstatovala, ze napriek odstráneniu odkazu na ekonomické záujmy vo verzii pravidiel oprávnenosti z roku 2016 z obsahu uvedenej verzie vyplýva, ze tieto pravidlá sa nadalej týkajú ochrany ekonomických záujmov zalobkyne. Samotná skutocnost, ze pravidlo 102 ods. 1 písm. a) bod ii) v znení z roku 2016 spája výraz "iné legitímne záujmy zalobkyne" s pouzitím príjmov zalobkyne, totiz nedovoluje dospiet k záveru, ze pravidlá oprávnenosti od roku 2016 skutocne a predovsetkým sledujú ochranu ekonomických záujmov zalobkyne. Toto nesprávne posúdenie Komisie vsak nemôze spochybnit analýzu legitímnych cielov v napadnutom rozhodnutí. 108 V tejto súvislosti treba uviest, ze je oprávnené domnievat sa, ako tvrdí zalobkyna (pozri bod 105 vyssie), ze vzhladom na osobitnú povahu sportu je potrebné zabezpecit, aby boli sportové sútaze v súlade so spolocnými standardmi, ktoré majú zarucit spravodlivost priebehu sútazí a ochranu fyzickej a morálnej integrity sportovcov. Zalobkyna sa okrem iného mohla dôvodne domnievat, ze systém predchádzajúceho povolenia, ktorého cielom bolo dbat o to, aby kazdý konal v súlade s týmito standardmi, je mechanizmom vhodným na zabezpecenie dosiahnutia takéhoto ciela. 109 Okrem toho aj za predpokladu, ze by sa preukázalo, ze pravidlá oprávnenosti z roku 2016 sledujú tiez ciel ochrany ekonomických záujmov zalobkyne, treba konstatovat, ze skutocnost, ze cielom zväzu je ochrana jeho ekonomických záujmov, nie je sama osebe protisútazná. Ako totiz Komisia pripustila na pojednávaní, sledovanie ekonomických cielov je vlastné kazdému podniku, vrátane sportového zväzu, ked vykonáva hospodársku cinnost. 110 Ako vsak Komisia správne uviedla v odôvodneniach 255 az 258 napadnutého rozhodnutia, systém predchádzajúceho povolenia, ako ho v prejednávanej veci vypracovala zalobkyna, ide nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie ciela spocívajúceho v tom, ze sa má zabezpecit, aby sportové sútaze boli v súlade so spolocnými standardmi. Po prvé oznámenie c. 1974 ukladá organizátorom tretím osobám urcité povinnosti sprístupnit informácie financnej povahy, ktoré idú nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie uvedeného ciela. V tejto súvislosti treba uviest, ze hoci zverejnenie predbezného rozpoctu by mohlo byt odôvodnené nevyhnutnostou uistit sa, ze organizátor tretia osoba je schopný zorganizovat sútaz, zalobkyna nepredlozila nijaký dôkaz, na základe ktorého by bolo mozné dospiet k záveru, ze zverejnenie obchodného plánu ako celku by bolo nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto ciela. Po druhé zalobkyna nepredlozila nijaké odôvodnenie, ktoré by vysvetlovalo, preco systém predchádzajúceho povolenia tak, ako bol stanovený v oznámení c. 1974, stanovuje dlhsiu a prísnejsiu lehotu na podanie ziadosti o povolenie, pokial ide o sútaz organizovanú tretou osobou (pozri bod 14 vyssie). Po tretie poziadavky stanovené v oznámení c. 1974 nie sú vycerpávajúce a zalobkyni ponechávajú sirokú mieru volnej úvahy na vyhovenie ziadosti o otvorenú medzinárodnú sútaz alebo na jej zamietnutie. Po stvrté oznámenie c. 1974 nestanovuje presné lehoty na vybavenie ziadosti o povolenie, co by tiez mohlo viest k svojvolnému posudzovaniu ziadostí o povolenie. 111 Z toho vyplýva, ze aj ked sa Komisia nesprávne opierala o ciel ochrany ekonomických záujmov zalobkyne, pokial ide o pravidlá oprávnenosti z roku 2016, z právneho hladiska správne konstatovala neprimeranost systému predchádzajúceho povolenia, najmä vzhladom na údajný iný ciel sledovaný pravidlami oprávnenosti, ktorým je súlad vsetkých sútazí so spolocnými standardmi. 112 V druhom rade zalobkyna vytýka Komisii, ze usúdila, ze zalobkyna môze pouzit svoje príjmy na podporu sútazí organizovaných jej clenmi, hoci svoje financné prostriedky nepouzila v prípade tretích osôb, a následne dospela k záveru, ze pravidlá oprávnenosti z roku 2016 majú nadalej za ciel chránit ekonomické záujmy zalobkyne. Podla zalobkyne z toho vyplýva, ze Komisia od nej vyzaduje, aby financovala sútaze organizované tretími osobami. 113 V odôvodneniach 187 a 220 napadnutého rozhodnutia sa vsak Komisia obmedzila na konstatovanie, ze zalobkyna nemôze pouzívat prostriedky pochádzajúce z príspevku na solidaritu, ktorý platia aj tretie osoby, na financovanie svojich vlastných sútazí, ako aj sútazí svojich clenov, pokial túto istú výhodu neposkytuje organizátorom tretím osobám. 114 Je nesporné, ako to uvádza zalobkyna, ze sportový zväz, ktorý má obmedzené príjmy, sa môze platne dovolávat práva vyuzívat príspevok na solidaritu na financovanie sútazí, ktoré si podla zalobkyne zaslúzia takéto financovanie, a iným osobám ho odopriet. Zalobkyna je vsak vzhladom na svoju funkciu ako organizátora sútazí a nositela právomoci povolovat sútaze organizované tretími osobami povinná zabezpecit nenarusenú hospodársku sútaz medzi hospodárskymi subjektmi v zmysle judikatúry citovanej v bodoch 72 a 73 vyssie. Z toho vyplýva, ako správne konstatovala Komisia, ze zalobkyna nemôze podmienit povolenie sútazí organizovaných tretími osobami zaplatením príspevku na solidaritu, ktorý by sa pouzil výlucne na financovanie jej sútazí a sútazí jej clenov. Tvrdenie, podla ktorého Komisia od zalobkyne údajne vyzadovala, aby financovala sútaze organizované tretími osobami, sa preto musí zamietnut, kedze zalobkyna nijako inak nespochybnila odôvodnenia 187 a 220 napadnutého rozhodnutia, pokial ide o príspevok na solidaritu. 3. O ostatných skutocnostiach kontextu, do ktorého patria pravidlá oprávnenosti 115 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nevykonala serióznu analýzu relevantného trhu z hladiska jeho kontextu. Konkrétne sa domnieva, ze Komisia nesprávne odmietla zohladnit sútaze v krasokorculovaní, ktoré schválila. 116 Treba vsak konstatovat, ze sútaze v krasokorculovaní nie sú súcastou relevantného trhu, ako ho definovala Komisia, teda svetového trhu v oblasti organizácie a komercného prevádzkovania rýchlokorculovania a ze zalobkyna túto definíciu nespochybnuje. 117 Je nesporné, ze Súdny dvor rozhodol, ze v rámci analýzy obmedzenia na základe ciela je potrebné zohladnit kazdú relevantnú okolnost, najmä povahu predmetných sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhov týkajúcu sa hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého uvedená koordinácia patrí, pricom nie je dôlezité, ci sa na túto skutocnost vztahuje, alebo nevztahuje relevantný trh (rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia, [107]C-67/13 P, [108]EU:C:2014:2204, bod [109]78). Vo veci, ktorá viedla k tejto judikatúre, vsak existovali interakcie medzi relevantným trhom a odlisným súvisiacim trhom, co sa v prejednávanej veci nepreukázalo. Samotná okolnost, ze zalobkyna má tiez právomoc, pokial ide o krasokorculovanie, a ze rovnaké pravidlá sa uplatnujú na obe disciplíny, nepostacuje na preukázanie takýchto interakcií. Komisia preto nebola povinná zohladnit sútaze povolené zalobkynou na odlisnom trhu, nez je relevantný trh. 118 Okrem toho, ako bolo uvedené v bodoch 86 az 89 vyssie, tak pred, ako aj po uverejnení oznámenia c. 1974, pravidlá oprávnenosti nespájali výkon regulacnej funkcie zalobkyne s nevyhnutnými zárukami umoznujúcimi zabezpecit tretím osobám úcinný prístup na relevantný trh. Vzhladom na neexistenciu objektívnych, transparentných, nediskriminacných a kontrolovatelných kritérií povolenia nebola siroká miera volnej úvahy zalobkyne pri povolovaní alebo odmietnutí takýchto sútazí nijako obmedzená. 119 Z toho vyplýva, ze okolnost, podla ktorej zalobkyna mohla povolit sútaze v krasokorculovaní aj za predpokladu, ze by islo o skutocné nezávislé sútaze, nie je relevantná na úcely analýzy kontextu, do ktorého patria pravidlá oprávnenosti, pretoze nespochybnuje záver, ze systém predchádzajúceho povolenia zalobkyne jej umoznuje narusit hospodársku sútaz na relevantnom trhu tým, ze zvýhodnuje svoje vlastné sútaze na úkor sútazí ponúkaných tretími osobami, a preto tieto pravidlá nezabezpecujú úcinný prístup na tento trh. 120 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy Komisia správne dospela k záveru, ze cielom pravidiel oprávnenosti je obmedzit hospodársku sútaz. Vzhladom totiz na ich obsah a ciele, ako aj kontext, do ktorého pravidlá oprávnenosti patria, vykazujú dostatocný stupen skodlivosti na to, aby ich bolo mozné povazovat za obmedzujúce hospodársku sútaz na základe ciela v zmysle clánku 101 ZFEÚ. 121 Kedze existencia obmedzenia hospodárskej sútaze na základe ciela je dostatocne podlozená preskúmaním obsahu a cielov pravidiel oprávnenosti, ako aj kontextu, do ktorého patria, nie je potrebné rozhodnút o tvrdeniach zalobkyne týkajúcich sa záverov Komisie, pokial ide o jej úmysel vylúcit iných organizátorov. Kedze totiz úmysel nie je prvkom nevyhnutným na definovanie obmedzujúcej povahy rozhodnutia zdruzenia podnikov na základe ciela (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [110]C-551/03 P, [111]EU:C:2006:229, bod [112]77), tvrdenia uvádzané zalobkynou proti tejto casti preskúmania obmedzenia na základe ciela sú neúcinné. 122 Druhý a stvrtý zalobný dôvod zalobkyne treba preto zamietnut. 123 Kedze Komisia z právneho hladiska preukázala existenciu obmedzenia na základe ciela, nie je potrebné skúmat jeho úcinky na hospodársku sútaz (rozsudky z 26. novembra 2015, Maxima Latvija, [113]C-345/14, [114]EU:C:2015:784, bod [115]17, a z 20. januára 2016, Toshiba Corporation/Komisia, [116]C-373/14 P, [117]EU:C:2016:26, bod [118]25). Preto nie je potrebné skúmat dôvodnost tretieho zalobného dôvodu predlozeného zalobkynou, ktorý sa zakladá na tvrdení, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze pravidlá oprávnenosti majú za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. C. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na tvrdení, ze rozhodnutie týkajúce sa Velká cena Icederby v Dubaji z roku 2014 nepatrí do územnej pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ 124 Zalobkyna tvrdí, ze rozhodnutie o nepovolení Velká cena Icederby v Dubaji nepatrí do územnej pôsobnosti clánku 101 ZFEÚ, kedze táto sútaz sa mala uskutocnit mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 125 Na úvod treba pripomenút, ze podla judikatúry sa právomoc Komisie na konstatovanie a sankcionovanie konania, ku ktorému doslo mimo Únie na základe pravidiel medzinárodného práva verejného, môze vykonat bud na základe kritéria realizácie, alebo na základe kritéria kvalifikovaných úcinkov (rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [119]C-413/14 P, [120]EU:C:2017:632, body [121]40 a [122]47). Podla kritéria realizácie je právomoc Komisie odôvodnená miestom, kde doslo k vytýkanému konaniu (rozsudok z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [123]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, [124]EU:C:1993:120, bod [125]16). V súlade s kritériom kvalifikovaných úcinkov môze Komisia odôvodnit svoju právomoc aj vtedy, ak môze konanie vyvolat okamzité, podstatné a predvídatelné úcinky na území Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2017, Intel/Komisia, [126]C-413/14 P, [127]EU:C:2017:632, body [128]48 az [129]53). 126 V prejednávanej veci Komisia v clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze zalobkyna "tým, ze prijala a uplatnovala pravidlá oprávnenosti... porusila clánok 101 ZFEÚ". Tento záver treba chápat s prihliadnutím na dôvody napadnutého rozhodnutia. 127 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze aj ked je pravda, ze napadnuté rozhodnutie niekolkokrát kritizuje rozhodnutie prijaté zalobkynou v súvislosti s Velká cena Icederby v Dubaji, nic to nemení na tom, ze sa netýka rozhodnutia o odmietnutí tejto Velkej ceny ako takej. Komisia totiz pouzila odmietnutie zalobkyne povolit Velká cena Icederby v Dubaji len na znázornenie spôsobu, akým uplatnuje pravidlá oprávnenosti (pozri najmä odôvodnenia 175, 176, 199 ŕ 205, 232 az 235 a 243 napadnutého rozhodnutia). 128 Kedze sa napadnuté rozhodnutie týka pravidiel oprávnenosti, a nie Velká cena Icederby v Dubaji, nie je relevantnou otázka, ci sa táto sútaz uskutocnila na území EHP, alebo mimo neho, ale otázka, ci Komisia mala na základe judikatúry citovanej v bode 125 vyssie právomoc rozhodovat o zlucitelnosti pravidiel oprávnenosti s clánkom 101 ZFEÚ. 129 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze najmä vzhladom na prísne a neprimerané sankcie za úcast korculiarov na sútaziach, ktoré zalobkyna nepovolila, a na neexistenciu objektívnych, transparentných, nediskriminacných a kontrolovatelných kritérií pravidlá oprávnenosti zalobkyne bránia korculiarom v tom, aby ponúkali svoje sluzby organizátorom medzinárodných sútazí v rýchlokorculovaní, ktoré zalobkyna nepovolila, a teda uvedeným organizátorom vyuzívat ich sluzby na konkurencných sútaziach v rámci EHP alebo mimo neho. V dôsledku toho pravidlá oprávnenosti môzu vyvolat bezprostredné, podstatné a predvídatelné úcinky na území Únie v zmysle judikatúry uvedenej v bode 125 vyssie. Komisia mala preto v prejednávanej veci právomoc prijat napadnuté rozhodnutie a toto rozhodnutie nebolo prijaté v rozpore s územnou pôsobnostou clánku 101 ZFEÚ. 130 Z toho vyplýva, ze piaty zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. D. O siestom zalobnom dôvode smerujúcom proti záveru, podla ktorého rozhodcovský poriadok zalobkyne posilnuje obmedzenia hospodárskej sútaze 131 Svojím siestym zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze záver obsiahnutý v oddiele 8.7 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého jej rozhodcovský poriadok posilnuje obmedzenia hospodárskej sútaze v dôsledku pravidiel oprávnenosti, je nedôvodný a nemalo by sa nan prihliadat. 132 Proti tomuto siestemu zalobnému dôvodu Komisia vznása v prvom rade námietku neprípustnosti zalozenú na tvrdení, ze zalobkyna vôbec nenavrhla zrusenie záveru týkajúceho sa rozhodcovského poriadku. Na pojednávaní Komisia okrem iného vyhlásila, ze oddiel 8.7 napadnutého rozhodnutia predstavuje analýzu, ktorú vykonala len pre úplnost, a ze záver tohto oddielu týkajúci sa rozhodcovského poriadku preto nie je súcastou konstatovaného porusenia. Vzhladom na toto vyhlásenie z toho vyplýva, ze Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd zamietol tento zalobný dôvod ako neúcinný. Podla judikatúry totiz neúcinnost uvádzaného zalobného dôvodu odkazuje na jeho schopnost dospiet, za predpokladu, ze je dôvodný, k zruseniu, ktorého sa zalobca domáha, a nie na záujem, ktorý zalobca môze mat na podaní takej zaloby alebo na uplatnení urcitého zalobného dôvodu, kedze tieto otázky patria do prípustnosti zaloby a zalobného dôvodu (rozsudok z 21. septembra 2000, EFMA/Rada, [130]C-46/98 P, [131]EU:C:2000:474, bod [132]38). 133 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe subsidiárne tiez tvrdí, ze siesty zalobný dôvod je v kazdom prípade nedôvodný. 1. O úcinnosti siesteho zalobného dôvodu 134 Zalobkyna v odpovedi na otázku, ktorá jej bola polozená na pojednávaní, potvrdila, ze cielom jej návrhu, co sa týka toho, aby sa neprihliadalo na oddiel 8.7 napadnutého rozhodnutia, je v skutocnosti dosiahnut zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa zakladá na úvahách uvedených v tomto bode. 135 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobkyna "tým, ze prijala a uplatnila pravidlá oprávnenosti, najmä pravidlá 102 a 103 vseobecných nariadení ISU z roku 2014 a vseobecných nariadení ISU z roku 2016, pokial ide o rýchlokorculovanie, porusila clánok 101 [ZFEÚ] a clánok 53 Dohody o EHP". Okrem toho z oddielu 8.6 napadnutého rozhodnutia s názvom "Záver k clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP" vyplýva, ze clánok 1 výroku sa zakladá na odôvodnení obsiahnutom v oddieloch 8.3 az 8.5 napadnutého rozhodnutia. 136 Naproti tomu posúdenia týkajúce sa rozhodcovského poriadku sa nachádzajú v oddiele nasledujúcom po závere o existencii obmedzenia hospodárskej sútaze, konkrétne v oddiele 8.7 napadnutého rozhodnutia. V tomto oddiele Komisia nedospela k záveru, ze rozhodcovský poriadok predstavuje samostatné porusenie práva hospodárskej sútaze, ale iba posilnuje obmedzenia hospodárskej sútaze spôsobené pravidlami oprávnenosti zalobkyne. 137 Z toho vyplýva, ako to Komisia pripustila na pojednávaní, ze vzhladom na konstatované porusenie je oddiel 8.7 napadnutého rozhodnutia týkajúci sa rozhodcovského poriadku vo vztahu k zistenému poruseniu nadbytocný, kedze aj za predpokladu, ze by tento oddiel obsahoval nesprávne posúdenie, nemohol by spochybnit existenciu obmedzenia hospodárskej sútaze ako takej. Preto okolnost, ze uvedený oddiel je nezákonný, nemôze viest k zruseniu clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia. Siesty zalobný dôvod zalobkyne je preto v rozsahu, v akom sa týka zrusenia clánku 1 výroku napadnutého rozhodnutia, neúcinný. 138 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia je vsak zalobkyna povinná najmä ukoncit porusenie uvedené v clánku 1 a zdrzat sa opakovania akéhokolvek aktu alebo konania s rovnakým cielom alebo úcinkom. Tento clánok treba vykladat s prihliadnutím na odôvodnenia 338 az 342 napadnutého rozhodnutia, ktoré urcujú opatrenia, ktoré musí zalobkyna prijat, aby splnila svoju povinnost ukoncit porusenie. V týchto odôvodneniach pritom Komisia uviedla, ze zalobkyna môze v podstate ukoncit porusenie a zachovat si svoj systém predchádzajúceho povolenia len vtedy, ak príjme podstatné zmeny nielen v pravidlách oprávnenosti a oznámení c. 1974, ale aj v jej rozhodcovskom poriadku. 139 Komisia tak podmienila zákonnost zachovania systému predchádzajúceho povolenia zalobkyne podstatnou zmenou najmä jej rozhodcovského poriadku. Z toho vyplýva, ze oddiel 8.7 napadnutého rozhodnutia je nevyhnutným podkladom clánku 2 jeho výroku. 140 Preto na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, je siesty zalobný dôvod úcinný, kedze bol uvedený na podporu návrhu na zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 2. O veci samej 141 Pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, zalobkyna tvrdí, ze oddiel 8.7 napadnutého rozhodnutia obsahuje v podstate dve nesprávne posúdenia. Na jednej strane Komisia nesprávne dospela k záveru, ze jej rozhodcovský poriadok stazuje úcinnú súdnu ochranu proti údajnému protisútaznému rozhodnutiu zalobkyne. Na druhej strane usudzuje, ze tento oddiel nie je relevantný, kedze Komisia nekonstatuje, ze uplatnenie rozhodcovského konania CAS predstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ. 142 Ako vyplýva z bodu 132 vyssie, Komisia pripústa, ze rozhodcovský poriadok nepredstavuje porusenie clánku 101 ZFEÚ. Obhajuje vsak posúdenie, ktoré vykonala v oddiele 8.7 napadnutého rozhodnutia, a odpovedá, ze bola oprávnená vykonat spornú analýzu. 143 Vo svojich písomných vyjadreniach Komisia najmä tvrdí, ze mohla rozhodcovský poriadok povazovat za pritazujúcu okolnost v zmysle bodu 28 usmernení k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([133]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006") za predpokladu, ze by sa rozhodla ulozit takúto sankciu. 144 Napadnuté rozhodnutie pritom nepouzíva pojem pritazujúca okolnost a neodkazuje na usmernenia z roku 2006. 145 Treba vsak pripomenút, ze po tom, co Komisia dospela k záveru, ze pravidlá oprávnenosti obmedzujú hospodársku sútaz, konstatovala, ze rozhodcovský poriadok posilnuje obmedzenia vyplývajúce z týchto pravidiel oprávnenosti. Okrem toho v podstate konstatovala, ze v prípade zachovania systému predchádzajúceho povolenia by mali byt pravidlá oprávnenosti, oznámenie c. 1974 a rozhodcovský poriadok v podstatnej miere zmenené. 146 Hoci je pravda, ze Komisia neulozila v prejednávanej veci pokutu po tom, co tak zvazovala urobit v stádiu oznámenia o výhradách, nic to nemení na tom, ze skutocnost, ze usúdila, ze rozhodcovský poriadok posilnuje obmedzenia vyvolané pravidlami oprávnenosti, ju teda viedla k rozsíreniu rozsahu povinností ulozených zalobkyni tým, ze podmienila zákonnost zachovania jej systému predchádzajúceho povolenia okrem iného najmä zmenou tohto poriadku. 147 Komisia tak v podstate nadalej sledovala logiku usmernení z roku 2006 v súvislosti so zohladnením pritazujúcich okolností pri výpocte pokút, hoci nakoniec v napadnutom rozhodnutí pokutu neulozila. 148 Aj za predpokladu, ze by Komisia, ako sama tvrdí, rozsírila povinnosti zalobkyne, vychádzajúc pritom z usmernení z roku 2006, a mohla by sa tak odvolávat na uplatnenie týchto usmernení bez toho, aby nahradila odôvodnenie, je potrebné konstatovat, ze nesprávne usúdila, ze rozhodcovský poriadok zalobkyne predstavoval pritazujúcu okolnost v zmysle usmernení z roku 2006. 149 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze hoci je pravda, ze usmernenia nepredstavujú právny základ rozhodnutí prijatých Komisiou, nic to nemení na tom, ze Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a oznámením, ze ich bude uplatnovat, sama obmedzuje vo výkone svojej volnej úvahy. Nemôze sa preto od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných zásad práva, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Nie je preto vylúcené, ze takéto vseobecne záväzné pravidlá postupu za urcitých podmienok a v závislosti od ich obsahu môzu vyvolávat právne úcinky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [134]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [135]EU:C:2005:408, body [136]209 az [137]211). 150 Bod 28 usmernení z roku 2006 znie takto: "Komisia môze zvýsit základnú výsku pokuty, ak zistí existenciu pritazujúcich okolností, napríklad: - ak podnik pokracuje v rovnakom alebo podobnom porusení po tom, ako Komisia alebo vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz skonstatovali, ze tento podnik porusil ustanovenia clánku 101 [ZFEÚ] alebo clánku 102 [ZFEÚ]. Základná výska sa môze zvýsit az o100 % za kazdé zistené porusenie[,] - odmietanie spolupráce alebo bránenie vo vysetrovaní, - vedúca úloha pri porusovaní alebo podnecovanie k poruseniu. Komisia bude takisto venovat zvlástnu pozornost vsetkým prijatým opatreniam zameraným na nútenie ostatných podnikov k úcasti na porusení a/alebo odvetné opatrenia voci ostatným podnikom s cielom donútit ich dodrziavat praktiky predstavujúce porusenie." 151 Pouzitie výrazu "napríklad" v bode 28 prvom odseku usmernení z roku 2006 naznacuje, ze ide o demonstratívny zoznam pritazujúcich okolností (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia, [138]C-444/11 P, neuverejnený, [139]EU:C:2013:464, bod [140]105). 152 Treba vsak konstatovat, ze pritazujúce okolnosti uvedené v zozname obsiahnutom v bode 28 usmernení z roku 2006 majú spolocné to, ze opisujú protiprávne konania alebo okolnosti, v dôsledku ktorých má porusenie vyssiu skodlivost a ktoré odôvodnujú ulozenie osobitnej sankcie spocívajúcej vo zvýsení sankcie ulozenej zodpovednému podniku. V bode 4 usmernení z roku 2006 totiz právomoc Komisie ukladat pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni zahrna potrebu upravit základnú sumu akejkolvek pokuty s prihliadnutím najmä na prípadné pritazujúce okolnosti súvisiace s porusením. 153 Z toho vyplýva, ze len také protiprávne konania alebo okolnosti, v dôsledku ktorých porusenie spôsobuje väcsiu skodu, ako sú tri okolnosti taxatívne uvedené v bode 28 usmernení, môzu odôvodnit zvýsenie pokuty ulozenej za porusenie práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze, pretoze nikoho nemozno odrádzat od zákonného konania alebo konania, ktoré nespôsobuje skodu. 154 V prejednávanej veci vsak treba po prvé uviest, ako pripústa Komisia v odôvodnení 269 napadnutého rozhodnutia, ze rozhodcovské konanie predstavuje vseobecne akceptovanú metódu urovnávania sporov, ktorá je záväzná, a ze uzavretie rozhodcovskej dolozky samo osebe neobmedzuje hospodársku sútaz. 155 Po druhé, ako vyplýva z odôvodnenia 286 napadnutého rozhodnutia, a na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, treba konstatovat, ze Komisia nedospela k záveru, ze rozhodcovský poriadok zalobkyne porusoval právo sportovcov na spravodlivý proces. 156 Po tretie treba zdôraznit, ze záväzný charakter rozhodcovského konania a skutocnost, ze rozhodcovský poriadok zalobkyne zveruje CAS výlucnú právomoc rozhodovat spory týkajúce sa rozhodnutí zalobkyne o neoprávnenosti, mozno odôvodnit legitímnymi záujmami súvisiacimi s osobitnou povahou sportu. V tejto súvislosti treba uviest, ze Európsky súd pre ludské práva sa v tomto zmysle vyjadril vo veci, ktorá sa okrem iného týkala rozhodcovského poriadku zalobkyne. Uznal, ze existuje urcitý záujem na tom, aby spory, ktoré vznikajú v rámci profesionálneho sportu, najmä spory medzinárodného rozmeru, mohli byt predlozené specializovanému súdu, ktorý môze rýchlo a hospodárne rozhodnút. Dodala, ze vrcholové medzinárodné sportové podujatia organizujú v rôznych krajinách organizácie, ktoré majú sídlo v rôznych státoch, a ze sú casto otvorené pre sportovcov z celého sveta. V tomto rámci obrátenie sa na jednotný medzinárodný a specializovaný arbitrázny súd ulahcuje urcitú procesnú jednotu a posilnuje právnu istotu (rozsudok ESLP z 2. októbra 2018, Mutu a Pechstein v. Svajciarsko, CE:ECHR:2018:1002JUD004057510, bod 98). 157 Po stvrté treba pripomenút, ze Súdny dvor uz rozhodol, ze kazdý má právo obrátit sa na vnútrostátny súd a domáhat sa náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi takouto skodou a kartelom alebo postupom zakázaným clánkom 101 ZFEÚ (rozsudok z 5. júna 2014, Kone a i., [141]C-557/12, [142]EU:C:2014:1317, bod [143]22). 158 Právo akejkolvek osoby domáhat sa náhrady takejto skody totiz posilnuje operatívnost pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze a svojou povahou odrádza od casto utajených dohôd alebo postupov, ktoré môzu obmedzit alebo narusit hospodársku sútaz, cím prispieva k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Únii (rozsudky z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, [144]C-453/99, [145]EU:C:2001:465, bod [146]27, a z 5. júna 2014, Kone a i., [147]C-557/12, [148]EU:C:2014:1317, bod [149]23). 159 Hoci je v prejednávanej veci pravda, ze rozhodcovský poriadok zalobkyne neumoznuje korculiarom podat na vnútrostátny súd zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o neoprávnenosti, ktoré je v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, nic to nemení na tom, ze ak si to korculiari zelajú, môzu na základe judikatúry citovanej v bodoch 156 a 158 vyssie podat na vnútrostátny súd zalobu o náhradu skody. Okrem toho môzu aj iní organizátori podat zalobu o náhradu skody, ak sa domnievajú, ze rozhodnutie o zamietnutí povolenia je v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ. V takýchto prípadoch nie je vnútrostátny súd viazaný posúdením, ktoré vykonal CAS v prípade zlucitelnosti rozhodnutia o neoprávnenosti alebo zamietnutí povolenia s právom Únie v oblasti hospodárskej sútaze, a prípadne môze podat na Súdny dvor návrh na zacatie prejudiciálneho konania v súlade s clánkom 267 ZFEÚ. 160 Okrem toho treba uviest, ze korculiari a organizátori tretie osoby, voci ktorým bolo prijaté rozhodnutie o neoprávnenosti alebo ktorým bolo zamietnuté povolenie v rozpore s clánkom 101 ods. 1 ZFEÚ, môzu tiez podat staznost na vnútrostátny orgán pre hospodársku sútaz alebo Komisiu, ako to v prejednávanej veci urobili stazovatelia. Ak by orgán poverený vecou mal prijat rozhodnutie, toto rozhodnutie by este mohlo byt prípadne predmetom preskúmania na súdoch Únie. Súdy Únie by totiz mohli byt vedené k tomu, aby sa vyjadrili k takej otázke v rámci zaloby o neplatnost podanej proti rozhodnutiu Komisie alebo v nadväznosti na návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný vnútrostátnym súdom, ktorý rozhoduje o zalobe podanej proti rozhodnutiu vnútrostátneho orgánu hospodárskej sútaze. 161 Z úvah obsiahnutých v bodoch 157 az 160 vyssie vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, uplatnenie rozhodcovského systému CAS nemôze svojou povahou ohrozit plnú úcinnost práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 162 Judikatúra uvedená Komisiou tento záver nespochybnuje. Na rozdiel od daných okolností vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok zo 6. marca 2018, Achmea ([150]C-284/16, [151]EU:C:2018:158, bod [152]55), zriadenie CAS totiz nemá svoj pôvod v dohode, ktorou clenské státy súhlasili s vynatím sporov, ktoré sa môzu týkat uplatnenia alebo výkladu práva hospodárskej sútaze, z právomoci svojich vlastných súdov, a teda zo systému prostriedkov nápravy, ktorých ustanovenie im ukladá clánok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ v oblastiach, na ktoré sa vztahuje právo Únie. 163 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze skutocnost, ze rozhodcovský poriadok zalobkyne zveruje CAS výlucnú právomoc na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o neoprávnenosti a ze rozhodcovské konanie je v prejednávanej veci záväzné, nepredstavuje protiprávne okolnosti, v dôsledku ktorých porusenie konstatované v prejednávanej veci je viac skodlivé, akými sú okolnosti taxatívne uvedené v zmysle bodu 28 usmernení z roku 2006. Komisia preto nemohla konstatovat, ze rozhodcovský poriadok zalobkyne predstavuje pritazujúcu okolnost, a preto nemohla dospiet k záveru, ze posilnuje obmedzenia hospodárskej sútaze vyvolané pravidlami oprávnenosti. 164 Z toho vyplýva, ze je potrebné vyhoviet siestemu zalobnému dôvodu zalobkyne zalozenému na tvrdení, ze záver uvedený v oddiele 8.7 napadnutého rozhodnutia je nedôvodný. E. O siedmom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 7 ods. 1 druhej vety nariadenia c. 1/2003 165 Svojím siedmym zalobným dôvodom zalobkyna spochybnuje zákonnost clánku 2 napadnutého rozhodnutia, pricom v podstate tvrdí, ze Komisia porusila clánok 7 nariadenia c. 1/2003 tým, ze jej ulozila opatrenia na nápravu, ktoré nijako nesúvisia s uvádzaným porusením. Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze Komisia jej v rozpore s clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 nesprávne ulozila povinnost vykonat zmeny v jej pravidlách oprávnenosti, hoci aspekty pravidiel, ktorých sa mali týkat tieto zmeny, nepredstavujú porusenia. Rovnako vzhladom na to, ze Komisia nekonstatovala, ze rozhodcovský poriadok je nezákonný, nemôze jej ulozit povinnost ho zmenit. 166 Komisia odpovedá, ze zalobkyni neulozila opatrenia na nápravu. Tvrdí, ze len od zalobkyne vyzadovala, aby ukoncila porusovanie v súlade s clánkom 7 ods. 1 prvou vetou nariadenia c. 1/2003, pricom jej ponechala moznost volby, pokial ide o spôsob ukoncenia porusovania. 167 Treba pripomenút, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 znie: "Ak Komisia konajúc na základe staznosti alebo z vlastného podnetu zistí porusovanie clánkov [101 a 102 ZFEÚ], môze rozhodnutím od príslusných podnikov a zdruzení podnikov poziadat o ukoncenie takého porusovania [pozadovat, aby skoncili konstatované porusovanie - neoficiálny preklad]. Na tento úcel im môze ulozit akékolvek strukturálne opatrenia [na nápravu] alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukoncenie porusovania..." 168 Podmienka uvedená v tomto ustanovení, podla ktorej opatrenia na nápravu musia byt primerané k spáchanému poruseniu, znamená, ze povinnosti ulozené podnikom na ukoncenie porusenia práva hospodárskej sútaze nesmú íst nad rámec toho, co je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného ciela, a to obnovenie zákonnosti vzhladom na právne predpisy, ktoré boli v prejednávanej veci porusené (rozsudok zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, [153]C-241/91 P a C-242/91 P, [154]EU:C:1995:98, bod [155]93). 169 Podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila zalobkyni, aby úcinne ukoncila konstatované porusenie a aby sa do budúcna zdrzala prijatia akéhokolvek opatrenia, ktoré by malo rovnaký ciel alebo úcinok, alebo rovnocenný úcinok alebo predmet. V odôvodnení 339 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze existuje "viac ako jeden spôsob" na úcinné ukoncenie konstatovaného porusenia a následne identifikovala dva. Komisia tak na jednej strane usúdila, ze zalobkyna by mohla zrusit svoj systém predchádzajúceho povolenia a s ním súvisiaci systém sankcií. Na druhej strane, ak by sa zalobkyna rozhodla zachovat svoj systém predchádzajúceho povolenia, Komisia v odôvodnení 339 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna by mohla úcinne ukoncit porusovanie "len" tak, ze by v podstatnej miere zmenila pravidlá oprávnenosti, "rozhodcovský poriadok ISU" a kritériá povolenia stanovené v oznámení c. 1974, pricom uviedla sériu krokov, ktoré by zalobkyna mala na tento úcel podniknút. 170 Na úvod treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze Komisia v prejednávanej veci správne konstatovala existenciu obmedzenia na základe ciela, tento zalobný dôvod treba zamietnut v rozsahu, v akom sa Komisii vytýka, ze zalobkyni ulozila opatrenia, ktoré nezodpovedajú konstatovaniu porusenia. 171 Naopak, ako zdôraznila Komisia na pojednávaní v odpovedi na písomnú otázku Vseobecného súdu, rozhodcovský poriadok nie je súcastou konstatovaného porusenia, a ako vyplýva z bodu 163 vyssie, Komisia nesprávne usúdila, ze tento rozhodcovský poriadok posilnuje toto porusenie. 172 V odôvodnení 339 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia usúdila, ze zachovanie systému predchádzajúceho povolenia je mozné len vtedy, ak zalobkyna zmení rozhodcovský poriadok (pozri bod 169 vyssie). Takýto dôvod v spojení s clánkom 2 napadnutého rozhodnutia, ktorý ukladá zalobkyni povinnost ukoncit porusovanie a oznámit Komisii opatrenia prijaté v tejto súvislosti, má záväzný dosah, a to aj za predpokladu, ako tvrdí Komisia, ze by tento návrh na zmenu rozhodcovského poriadku nepredstavoval "opatrenie na nápravu" v zmysle clánku 7 ods. 1 druhej vety nariadenia c. 1/2003. 173 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia od zalobkyne nesprávne vyzadovala, aby vykonala zmenu rozhodcovského poriadku, ktorý neposilnil závaznost konstatovaného porusenia a nebol ani jeho súcastou. 174 Preto treba siedmemu zalobnému dôvodu ciastocne vyhoviet, a to v rozsahu, v akom Komisia vyzadovala podstatnú zmenu rozhodcovského poriadku v prípade zachovania systému predchádzajúceho povolenia, a v zostávajúcej casti ho zamietnut. F. Ôsmy zalobný dôvod zalozený na tvrdení, ze ulozenie penále nemá platný právny základ 175 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia jej nemohla ulozit penále z dvoch dôvodov. Jednak ulozené opatrenia na nápravu sú nejasné a nepresné a jednak nesúvisia s konstatovaným porusením. 176 Po prvé, ako vyplýva z preskúmania siedmeho zalobného dôvodu, Komisia poskytla dostatocne presné údaje týkajúce sa opatrení, ktoré má zalobkyna prijat na ukoncenie konstatovaného porusenia. Tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia nemohla ulozit penále vzhladom na nejasnú a nepresnú povahu uvedených opatrení, sa preto musí zamietnut. 177 Po druhé treba pripomenút, ze podla clánku 24 ods. 1 písm. a) nariadenia c. 1/2003, ak Komisia prijme rozhodnutie podla clánku 7 uvedeného nariadenia, môze tiez ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov penále, aby ich donútila ukoncit porusovanie ustanovení clánkov 101 alebo 102 ZFEÚ. Ako vsak bolo uvedené v rámci siedmeho zalobného dôvodu, rozhodcovský poriadok nie je súcastou konstatovaného porusenia, takze Komisia nemohla od zalobkyne pozadovat, aby ho zmenila, a v dôsledku toho nemohla ulozit penále, ktoré súvisí s poziadavkou zmeny uvedeného nariadenia. 178 Ôsmemu zalobnému dôvodu preto treba ciastocne vyhoviet v rozsahu, v akom sa týka ulozenia penále v prípade nevykonania zmeny rozhodcovského poriadku, a v zostávajúcej casti ho zamietnut. V. Záver k rozhodnutiu o zalobe 179 Návrhy zalobkyne treba zamietnut, pokial ide o návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia. 180 Z analýzy siesteho a siedmeho zalobného dôvodu vsak vyplýva, ze Komisia nesprávne dospela k záveru, ze rozhodcovský poriadok posilnuje obmedzenia hospodárskej sútaze spôsobené pravidlami oprávnenosti a ze nesprávne vyzadovala vykonanie podstatnej zmeny uvedeného poriadku, zatial co tento poriadok nie je súcastou porusenia konstatovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Z toho dôvodu treba ciastocne zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia. 181 Napokon z analýzy ôsmeho zalobného dôvodu vyplýva, ze v dôsledku toho treba ciastocne zrusit clánok 4 napadnutého rozhodnutia, ktorý stanovuje penále v prípade nedodrzania clánku 2 v rozsahu, v akom tento clánok súvisí s poziadavkou zmeny rozhodcovského poriadku. O trovách 182 Podla clánku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali úcastníci konania úspech len v casti predmetu konania, kazdý z nich znása svoje vlastné trovy konania. 183 Kedze v prejednávanej veci zalobkyna nemala úspech, pokial ide o jej návrh na zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia, a ciastocne jej bolo vyhovené, pokial ide o návrh na zrusenie clánkov 2 a 4 uvedeného rozhodnutia, je opodstatnené rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. 184 Podla clánku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Vseobecný súd rozhodnút, ze vedlajsí úcastník konania, iný nez clenské státy a institúcie, znása svoje vlastné trovy konania. Za okolností tejto veci treba rozhodnút, ze vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (stvrtá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Clánky 2 a 4 rozhodnutia Komisie C(2017) 8230 final z 8. decembra 2017 týkajúceho sa konania podla clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT/40208 - Pravidlá Medzinárodnej korculiarskej únie na urcovanie oprávnenosti) sa zrusujú v rozsahu, v akom Komisia tým, ze ukladá International Skating Union pod hrozbou penále povinnost ukoncit konstatované porusenie, odkazuje na rozhodcovský poriadok a pozaduje jeho zmenu v prípade zachovania systému predchádzajúceho povolenia. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. International Skating Union a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania. 4. European Elite Athletes Association, páni Jan Hendrik Tuitert a Niels Kersholt znásajú svoje vlastné trovy konania. Gervasoni Madise Nihoul Frendo Martín y Pérez de Nanclares Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. decembra 2020. Podpisy __________________________________________________________________ ( [156]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXSpInJK/L85676-3089TMP.html#t-ECR_62018TJ0093_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:123:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 5. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 6. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point146 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point114 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A513&anchor=#point115 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A722&anchor=#point44 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&anchor=#point58 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&anchor=#point59 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A392&anchor=#point169 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A620&anchor=#point151 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&anchor=#point42 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&anchor=#point16 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&anchor=#point24 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1966%3A38&anchor=#point359 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point49 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point50 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point58 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&anchor=#point31 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A484&anchor=#point33 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&anchor=#point51 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&anchor=#point52 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&anchor=#point51 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A376&anchor=#point52 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&anchor=#point88 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&anchor=#point92 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&anchor=#point88 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&anchor=#point92 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A52&anchor=#point84 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A22&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A22 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A22&anchor=#point78 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98&anchor=#point97 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&anchor=#point42 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A143&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A143 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A143&anchor=#point40 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point53 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A184&anchor=#point117 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A127&anchor=#point99 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&anchor=#point47 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&anchor=#point43 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&locale=sk 96. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&anchor=#point64 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643&locale=sk 99. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A643&anchor=#point21 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98&locale=sk 102. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A98&anchor=#point97 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&locale=sk 105. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A492&anchor=#point42 107. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&locale=sk 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2204&anchor=#point78 110. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&locale=sk 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A229&anchor=#point77 113. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&locale=sk 114. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A784&anchor=#point17 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&locale=sk 117. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A26&anchor=#point25 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 120. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point40 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point47 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&locale=sk 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A120&anchor=#point16 126. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&locale=sk 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point48 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A632&anchor=#point53 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A474&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A474 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A474&anchor=#point38 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point209 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point211 138. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&locale=sk 139. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A464&anchor=#point105 141. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 143. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point22 144. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&locale=sk 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465 146. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A465&anchor=#point27 147. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&locale=sk 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A1317&anchor=#point23 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A158&anchor=#point55 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1995%3A98&anchor=#point93 156. file:///tmp/lynxXXXXSpInJK/L85676-3089TMP.html#c-ECR_62018TJ0093_SK_01-E0001