ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora) zo 14. apríla 2021 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Nezávislá sociálna pomoc - Financná podpora poskytnutá asociáciám krajinského zdruzenia charitatívnej pomoci - Zamietnutie staznosti - Rozhodnutie o nevznesení námietok na konci fázy predbezného preskúmania - Zaloba o neplatnost - Postavenie dotknutej osoby - Ochrana procesných práv - Podstatný zásah do konkurencného postavenia - Prípustnost - Neexistencia váznych tazkostí - Neexistencia podstatnej zmeny existujúcej pomoci" Vo veci T-69/18, Verband Deutscher Alten- und Behindertenhilfe, Landesverband Niedersachsen/Bremen und Hamburg/Schleswig-Holstein eV, so sídlom v Hannoveri (Nemecko), CarePool Hannover GmbH, so sídlom v Hannoveri, v zastúpení: T. Unger, advokát, a S. Korte, profesor, zalobkyne, proti Európskej komisii, v zastúpení: K. Herrmann a F. Tomat, splnomocnené zástupkyne, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Diakonisches Werk evangelischer Kirchen in Niedersachsen eV, so sídlom v Hannoveri, v zastúpení: A. Bartosch, advokát, ako aj Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Hannover eV, so sídlom v Hannoveri, v zastúpení: C. Jürschik, advokátka, a Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Braunschweig eV, so sídlom v Braunschweigu (Nemecko), a ostatní vedlajsí úcastníci konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe ( [2]1 ), v zastúpení: U. Karpenstein, R. Sangi a C. Johann, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh podla clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie C(2017) 7686 final z 23. novembra 2017 týkajúceho sa státnej pomoci SA.42268 (2017/E) - Deutschland Staatliche Beihilfe zur Förderung wohlfahrtspflegerischer Aufgaben a SA.42877 (2017/E) - Deutschland CarePool Hannover GmbH, ktorú Nemecko poskytlo charitatívnym zdruzeniam na cinnosti sociálnej pomoci ([3]Ú. v. EÚ C 61, 2018, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora), v zlození: predseda komory J. Svenningsen, sudcovia C. Mac Eochaidh a T. Pynnä (spravodajkyna), tajomník: E. Coulon, vyhlásil tento Rozsudok 1 Prvá zalobkyna, Verband Deutscher Alten- und Behindertenhilfe, Landesverband Niedersachsen/Bremen und Hamburg/Schleswig-Holstein eV, je zdruzením, ktoré vykonáva svoju cinnost v Länder Niedersachsen (Spolková krajina Dolné Sasko, Nemecko), Freie Hansestadt Bremen (Spolková krajina Brémy, Nemecko), Schleswig-Holstein (Spolková krajina Slezvicko-Holstajnsko, Nemecko) a Freie und Hansestadt Hamburg (Spolková krajina Hamburg, Nemecko). Podla zaloby táto zalobkyna zastupuje záujmy 160 podnikov, ktoré samy spravujú alebo prevádzkujú rezidencné sociálne zariadenia a zariadenia ambulantnej a stacionárnej pomoci pre odkázané osoby a zariadenia pomoci pre osoby so zdravotným postihnutím, deti a mládez. 2 Druhá zalobkyna, CarePool Hannover GmbH, je spolocnostou s rucením obmedzeným so sídlom v Hannoveri (Nemecko), ktorá je clenom prvej zalobkyne. Je poskytovatelkou sluzieb sociálnej pomoci a sluzieb domácej ambulantnej starostlivosti pre odkázané osoby. 3 Zalobkyne sa touto zalobou domáhajú zrusenia rozhodnutia Komisie C(2017) 7686 final z 23. novembra 2017 týkajúceho sa schém státnej pomoci SA.42268 (2017/E) - Deutschland Staatliche Beihilfe zur Förderung wohlfahrtspflegerischer Aufgaben a SA.42877 (2017/E) - Deutschland CarePool Hannover GmbH, ktorú Nemecko poskytlo charitatívnym zdruzeniam na cinnosti sociálnej pomoci ([4]Ú. v. EÚ C 61, 2018, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré im bolo dorucené 11. decembra 2017. Napadnuté rozhodnutie sa týka viacerých vnútrostátnych opatrení, ktorými spolková krajina Dolné Sasko podporuje subjekty pôsobiace na území tejto spolkovej krajiny, ktoré sa podielajú na nezávislej sociálnej cinnosti. 4 Tieto vnútrostátne opatrenia konkrétne zahrnajú financnú podporu poskytovanú od roku 1956 na základe postupne sa vyvíjajúcich legislatívnych a regulacných predpisov pre nezávislé zastresujúce charitatívne zdruzenia (dalej len "financná podpora"). Tieto zdruzenia prostredníctvom svojich clenských zdruzení poskytujú rôznu sociálnu pomoc odkázaným a zranitelným osobám, ako je ambulantná, nemocnicná alebo zmiesaná starostlivost, pomoc utecencom a duchovná pomoc. Zalobkyne, súkromné subjekty, ktoré poskytujú niektoré podobné sluzby alebo zastupujú podniky poskytujúce takéto sluzby, sa domnievajú, ze sú poskodené financnou podporou. 5 Napadnutým rozhodnutím Európska komisia bez zacatia formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ dospela k záveru, ze v rozsahu, v akom financná podpora predstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí sa povazovat za existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ ([5]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Komisia tým zamietla staznosti podané zalobkynami. I. Právny rámec týkajúci sa vnútrostátnych opatrení uvedených v napadnutom rozhodnutí 6 Sociálna pomoc (Wohlfahrtspflege) je definovaná v § 66 ods. 2 Abgabenordnung (nemecký danový poriadok) takto: "Sociálna pomoc je cielavedomá starostlivost o osoby nachádzajúce sa v núdzi alebo v ohrození poskytovaná v záujme spolocnosti a na neziskové úcely. Táto pomoc môze zahrnat aj starostlivost o zdravie, dusevnú pohodu, vzdelávanie alebo ekonomickú situáciu a týkat sa predchádzania alebo nápravy danej situácie." 7 Ako vyplýva z rôznych predpisov, výraz "nezávislá sociálna pomoc" oznacuje dobrovolnícku sociálnu cinnost subjektov, ktoré nespadajú pod stát [pozri najmä § 1 ods. 5 stanov Bundesarbeitsgemeinschaft der Freien Wohlfahrtspflege eV (Spolkový zväz nezávislej sociálnej cinnosti) a § 4 Dritte Verordnung zur Durchführung des Gesetzes über die Ablösung öffentlicher Anleihen (tretie nariadenie o uplatnovaní zákona o vrátení státnych pôziciek) zo 4. decembra 1926]. 8 Financná podpora cinnosti charitatívnych zdruzení bola stanovená v Gesetz über das Zahlenlotto (zákon o lotériách) z 27. februára 1956 (Nds. GVB1. 1956 IV, s. 9, dalej len "zákon z roku 1956 o lotériách"), ktorý nadobudol úcinnost v ten istý den. 9 Podla § 11 ods. 1 a § 12 ods. 1 zákona z roku 1956 o lotériách zastresujúce charitatívne zdruzenia dostávali na úcely realizácie sociálnych cinností percentuálny podiel z koncesionárskych poplatkov platených podnikmi, ktoré organizujú stávky v spolkovej krajine Dolné Sasko. 10 Vyuzívanie poplatkov upravili v roku 1956 Richtlinien für die Verwendung der Konzessionsabgabe zur Erfüllung wohlfahrtspflegerischer Aufgaben (usmernenia týkajúce sa pouzívania koncesionárskych poplatkov na úcely realizácie sociálnych cinností, uverejnené v Niedersächsische Ministerialblatt (Nds. MBl. 1956, s. 855). 11 Stanovenie financnej podpory bolo viackrát zmenené rôznymi na seba nadväzujúcimi zákonmi. Zákon z roku 1956 o lotériách bol zmenený 7. júna 1968 (Nds. GVBl. 1968, s. 91) a 18. februára 1970 (Nds. GVBl. 1970, s. 27). Tento zákon v roku 1997 nahradil Niedersächsisches Gesetz über das Lotterie- und Wettwesen (zákon Dolného Saska o lotériách a stávkach, Nds. GVBl. GVBl. 1997, s. 289), ktorý v roku 2003 zmenil Haushaltsbegleitgesetz (sprievodný zákon k rozpoctu, Nds. GVBl. GVBl. 2003, s. 446, dalej len "sprievodný zákon o rozpocte z roku 2004"), ktorý nadobudol úcinnost v roku 2004. Sumu financnej podpory znízenú v roku 2005 následne v roku 2007 zvýsil Niedersächsiches Glückspielgesetz (zákon Dolného Saska o hazardných hrách, Nds. GVBl. GVBl. 2007, s. 756, dalej len "zákon o hazardných hrách z roku 2007"), ktorý nadobudol úcinnost v roku 2008, a opätovne ju zmenil zákon prijatý v roku 2012, ktorý nadobudol úcinnost v roku 2013 (Nds. GVBl. 2012, s. 544). 12 Zákon o hazardných hrách z roku 2007 nahradil Niedersächsisches Gesetz zur Förderung der Freien Wohlfahrtspflege (zákon Dolného Saska o podpore nezávislej sociálnej pomoci) zo 16. decembra 2014 (Nds. GVBl. 2014, s. 429, dalej len "WohlFödG"), uplatnitelný od 1. januára 2015. Novelizované boli aj usmernenia týkajúce sa pouzívania koncesionárskych poplatkov na úcely realizácie sociálnych cinností. 13 § 2 WohlFödG má názov "Financná pomoc pre zdruzenia odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti a pre Landesstelle für Suchtfragen". § 2 ods. 1 bod 1 WohlFödG stanovuje, ze táto financná pomoc sa poskytuje zastresujúcim zdruzeniam zoskupeným v Landesarbeitsgemeinschaft der Freien Wohlfahrtspflege eV (krajinské zdruzenie nezávislej sociálnej pomoci, dalej len "LAG"). § 2 ods. 2 WohlFödG stanovuje, ze Ministerstvo sociálnych vecí spolkovej krajiny Dolné Sasko preskúmava plnenie úloh zastresujúcich zdruzení a potrebu zvysovania financnej podpory podla § 2 ods. 1 bodu 1. Pokial ide o § 2 ods. 3 WohlFödG, toto ustanovenie stanovuje, ze ak príjmy, ktoré spolková krajina vyberá z daní z hazardných hier, prekrocia sumu 146300000 eur, uvedená spolková krajina pridelí ako dodatocnú financnú podporu 18,63 % prebytocných príjmov zastresujúcim zdruzeniam zoskupeným v LAG a 0,74 % prebytocných príjmov Landesstelle für Suchtfragen (Krajinské centrum pre problematiku závislostí). 14 LAG, na ktoré odkazuje WohlFödG, je registrovaným zdruzením, ktorého právny základ tvoria jeho stanovy. Toto zdruzenie existovalo uz pred nadobudnutím úcinnosti zákona z roku 1956 o lotériách. 15 V preambule svojich stanov je LAG definované takto: "[LAG] je zdruzením trinástich federácií v odvetví nezávislej sociálnej pomoci v Dolnom Sasku." 16 Trinástimi zastresujúcimi zdruzeniami, ktoré sú clenmi LAG, sú krajinské zlozky siestich konfederácií alebo "rodín" v odvetví nezávislej sociálnej pomoci v Nemecku na úrovni spolkovej krajiny Dolné Sasko, ktorými sú Arbeiterwohlfahrt (AWO), Caritas, Das Rote Kreuz (Cervený kríz), Diakonie, Die Jüdische Wohlfahrt (Zidovská pomoc) a Der paritätische Wohlfahrtsverband. 17 Clenovia LAG sú v § 2 jeho stanov identifikovaní takto: "1. Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Braunschweig eV, 2. Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Hannover eV, 3. Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Weser-Ems eV, 4. Caritasverband für die Diözese Hildesheim eV, 5. Caritasverband für die Diözese Osnabrück eV, 6. Landes Caritasverband für Oldenburg eV, 7. Paritätischer Wohlfahrtsverband Niedersachsen eV, 8. Deutsches Rotes Kreuz Landesverband Niedersachsen eV, 9. Deutsches Rotes Kreuz Landesverband Oldenburg eV, 10. Diakonisches Werk evangelischer Kirchen in Niedersachsen eV, 11. Diakonisches Werk der Ev.-luth. Kirche in Oldenburg eV, 12. Diakonisches Werk der Ev.-ref. Kirche, 13. Landesverband der Jüdischen Gemeinden von Niedersachsen." 18 § 2 ods. 2 prvá veta stanov LAG stanovuje, ze je mozné mozno pribrat aj iné zastresujúce zdruzenia sociálnej pomoci, pokial takéto zastresujúce zdruzenie sociálnej pomoci splna tieto podmienky: "- vykonáva svoju cinnost na spolkovej úrovni Dolného Saska; - skutocná pomoc, ktorú priamo poskytuje, zahrna v zásade vsetky cinnosti spadajúce pod nezávislú sociálnu pomoc, a nielen niektoré jej casti; - podporuje dobrovolnícke a neprofesionálne aktivity; - je úplnou federáciou organizácií a subjektov, ktoré majú rovnakú myslienku; - medzi zastresujúcim zdruzením a organizáciami a subjektmi, ktoré pod neho spadajú, existuje vztah clenstva alebo organický vztah; - zastresujúce zdruzenie vo vseobecnosti a vzhladom na dôlezitost organizácií a subjektov, ktoré zdruzuje, poskytuje záruku sústavnej, komplexnej a kvalifikovanej cinnosti, ako aj spolahlivého riadenia; - organizácia sleduje verejnoprospesný, charitatívny alebo nábozenský ciel v zmysle nemeckého danového zákonníka." 19 Ako vyplýva z piatej zarázky podmienok uvedených v bode 18 vyssie, zastresujúce zdruzenia sú prepojené s organizáciami a subjektmi, ktoré sú poskytovatelmi nezávislej sociálnej pomoci. Stanovy LAG nestanovujú osobitnú formu, pokial ide o spôsob prepojenia medzi týmito zdruzeniami na jednej strane a uvedenými organizáciami a subjektmi na druhej strane. 20 Podla § 2 ods. 2 druhého pododseku stanov LAG rozhodnutia o pristúpení nových clenov prijíma kancelária LAG. V prípade odmietnutia je mozné poziadat o preskúmanie rozhodnutia valné zhromazdenie. 21 V § 3 ods. 1 WohlFödG sa uvádza: "Financná pomoc uvedená v § 2 ods. 1 bode 1 a v § 2 ods. 3 bode 1 sa musí pouzit na podporu cinností odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti... Za opatrenia, ktoré prispievajú k sociálnym cinnostiam sa povazujú vsetky opatrenia zamerané na poskytovanie pomoci osobám, ktoré takúto pomoc potrebujú alebo by ju mohli potrebovat, ako aj opatrenia, ktoré majú zaviest alebo zlepsit organizacné a osobné podmienky poskytovania pomoci..." 22 V súlade s § 3 ods. 2 WohlFödG je vyplatenie financnej podpory LAG podmienené uzavretím dohody o financnej podpore medzi Ministerstvom sociálnych vecí spolkovej krajiny Dolné Sasko a vsetkými zastresujúcimi zdruzeniami zoskupenými v LAG (dalej len "dohoda o financnej podpore"), ktorú ministerstvo sociálnych vecí následne uverejní v Niedersächsisches Ministerialblatt (Úradný ministerský vestník spolkovej krajiny Dolné Sasko) a na internete. Táto dohoda musí upravovat aspon tieto prvky: "1. rozdelenie financnej pomoci medzi jednotlivé zastresujúce zdruzenia alebo skupiny zastresujúcich zdruzení; 2. sociálne cinnosti, na podporu ktorých sa má financná pomoc vyuzívat; 3. pokial ide minimálne o 67 % financnej pomoci uvedenej v § 2 ods. 1 bode 1, cinnosti, ktoré majú byt podporované, a to spresnením minimálneho podielu podpory, ktorá sa má poskytnút pre kazdú z nich; 4. maximálny podiel financnej pomoci, ktorý mozno pouzit na administratívne úlohy; 5. dôkaz o pouzití financnej pomoci v súlade s jej urcením, ako aj zdrojov pochádzajúcich z tejto pomoci poskytnutých tretím osobám, ktoré majú predlozit zastresujúce zdruzenia." 23 Podla § 3 ods. 3 WohlFödG môze v prípade neuzatvorenia takejto dohody príslusné ministerstvo upravit tieto jednotlivé aspekty vyhláskou ministerstva. 24 Ministerstvo sociálnych vecí, zdravotníctva a rovnosti muzov a zien spolkovej krajiny Dolné Sasko a trinást zastresujúcich zdruzení zoskupených v LAG uzavreli 8. februára 2016 dohodu o vyuzití financnej pomoci poskytnutej v súlade s WohlFödG (Nds. MBl. Nr. 8/2016, s. 244), ktorá nahradila predchádzajúcu dohodu uzavretú v roku 2007 na základe zákona o hazardných hrách z roku 2007. 25 Preambula tejto dohody z roku 2016 okrem iného stanovuje, ze "zmluvné strany sa dohodli, ze chcú spolocne prispiet k rozvoju sociálnej infrastruktúry v Dolnom Sasku v súlade s nezávislostou zdruzení odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti", pricom "tento ciel je vyjadrený urcením charitatívnych cinností oprávnených na pomoc v súlade s prílohou 1". 26 Clánok 2 ods. 2 prvá veta rovnakej dohody z roku 2016 stanovuje, ze "zdruzenia odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti môzu financné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, previest na svojich clenov". 27 Dna 12. marca 2018 bola medzi Ministerstvom sociálnych vecí, zdravotníctva a rovnosti muzov a zien spolkovej krajiny Dolné Sasko a trinástimi vrcholovými zdruzeniami zdruzenými v rámci LAG uzavretá nová dohoda o financnej podpore (Nds. MBl. c. 12/2018, s. 206). Tento dokument vo svojom tretom odôvodnení uvádza, ze bol vypracovaný s prihliadnutím na dodrziavanie rozhodnutia Komisie 2012/21/EÚ z 20. decembra 2011 o uplatnovaní clánku 106 ods. 2 ZFEÚ na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzbu vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu ([6]Ú. v. EÚ L 7, 2012, s. 3, dalej len "rozhodnutie o SVHZ z roku 2012") a nariadenia Komisie (EÚ) c. 360/2012 z 25. apríla 2012 o uplatnovaní clánkov 107 a 108 ZFEÚ na pomoc de minimis v prospech podnikov poskytujúcich sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu ([7]Ú. v. EÚ L 114, 2012, s. 8). II. Okolnosti predchádzajúce sporu 28 V dnoch 16. júna a 12. augusta 2015 boli Komisii dorucené dve samostatné staznosti, zaregistrované pod císlami SA.42268 a SA.42877 (dalej len "staznosti"), ktoré sa týkali kvalifikovania financnej podpory na cinnosti sociálnej pomoci v Dolnom Sasku ako protiprávnej pomoci nezlucitelnej s vnútorným trhom. 29 Príjemcami tejto financnej podpory sú zastresujúce zdruzenia uvedené v bodoch 15 az 17 vyssie, ktoré prostredníctvom svojich celostátnych, krajinských alebo miestnych clenských zdruzení poskytujú sluzby potenciálne hospodárskej povahy, ako je ambulantná, nemocnicná alebo zmiesaná starostlivost, alebo nehospodárskej povahy, ako je pomoc a ubytovanie bezdomovcov, duchovná pomoc alebo pomoc utecencom. 30 V staznostiach zalobkyne uviedli, ze sú v postavení konkurentov charitatívnych zdruzení, najmä pokial ide o sluzby starostlivosti o odkázané osoby. Podla zalobkýn majú tieto charitatívne zdruzenia prospech z financnej podpory, co im umoznuje odmenovat svojich zamestnancov lepsie ako súkromné podniky alebo ponúkat svoje sluzby za nizsie sadzby, ako sú sadzby týchto podnikov. V dôsledku toho sú podla zalobkýn súkromné podniky znevýhodnené pri prijímaní zamestnancov. Okrem toho sú podla nich pri rokovaniach s poistovnami poskytujúcimi poistenie pre prípad odkázanosti a institúciami sociálnej pomoci sadzby ponúkané súkromnými podnikmi odmietané, pretoze sú povazované za prílis vysoké v porovnaní so sadzbami, ktoré pozaduje odvetvie charitatívnej cinnosti. To podla ich názoru núti súkromné podniky ponúkat svoje sluzby za ceny, ktoré neumoznujú riadne pokrytie nákladov. 31 Dalej zalobkyne v staznostiach uviedli, ze zákon Dolného Saska o lotériách a stávkach prijatý v roku 1997 podstatne zmenil zákon z roku 1956 o lotériách, pretoze zastresujúcim zdruzeniam bola pridelená pausálna suma a nie percentuálny podiel z koncesionárskych poplatkov ako dovtedy. Rovnako aj WohlFödG podla ich presvedcenia podstatným spôsobom zmenil zákon z roku 1956 o lotériách, pretoze financná podpora charitatívnych zdruzení odvtedy uz len scasti pochádza z príjmov z lotérie a v skutocnosti prevazne pochádza z rozpoctu spolkovej krajiny. 32 Okrem otázky financnej podpory vrcholovým zdruzeniam zo strany WohlFödG sa staznost zaregistrovaná pod císlom SA.42877 týkala aj dalsích dvoch opatrení, a to jednak údajných nepriamych danových výhod v oblasti dane z príjmu v prípade dobrovolníckych spolupracovníkov charitatívnych zdruzení a jednak stanovenia znízených poplatkov za audiovizuálne sluzby pre institúcie uvedených zdruzení. 33 Listami z 30. júla 2015 a 8. februára 2016 v súlade s clánkom 10 ods. 2 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 ZFEÚ] ([8]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a clánkom 12 ods. 2 nariadenia 2015/1589 Komisia zaslala ziadosti o informácie nemeckým orgánom, ktoré odpovedali listami z 9. septembra 2015 a zo 6. a 7. apríla 2016. 34 Dna 5. júla 2016 sa uskutocnilo stretnutie medzi Komisiou a nemeckými orgánmi, pocas ktorého Komisia ústne oznámila svoje predbezné hodnotenie financnej podpory a zamýslanú kvalifikáciu ako existujúcej pomoci. V internej zápisnici Komisie týkajúcej sa tohto stretnutia, ktorú Komisia dorucila Vseobecnému súdu, sa uvádza, ze opatrenia nesplnajú podmienky stanovené v rozhodnutí o SVHZ z roku 2012, osobitne pokial ide o úctovníctvo, transparentnost a spôsob, ako zabránit nadmernej náhrade. 35 V dnoch 30. septembra a 16. novembra 2016 nemecké orgány poskytli doplnujúce informácie. 36 Listami zo 14. februára 2017 Komisia zaslala zalobkyniam svoje predbezné posúdenie opatrení napadnutých v staznostiach. Uviedla, ze sa domnieva, ze v rozsahu, v akom je sporná financná podpora pomocou, ide o existujúcu pomoc. Pokial ide o dalsie dve opatrenia napadnuté druhou zalobkynou, podla Komisie nejde o státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Komisia okrem toho zalobkyne informovala, ze nemecké orgány zabezpecili, ze v budúcnosti budú uplatnovat ustanovenia rozhodnutia o SVHZ z roku 2012, alebo prípadne, ak budú splnené podmienky jeho uplatnenia, ustanovenia nariadenia c. 360/2012. Okrem toho zdôraznila, ze ide o predbezný záver, ktorý sa bude uplatnovat az do prijatia prípadných dodatocných vysvetlení zo strany zalobkýn. 37 Zalobkyne spochybnili toto predbezné posúdenie listami zo 17. a z 20. februára a zo 6. marca 2017. Svoje tvrdenia rozvinuli v listoch z 10. marca 2017. Listami z 31. augusta, 5. a zo 14. septembra 2017 nemecké orgány oznámili Komisii dodatocné informácie. III. Napadnuté rozhodnutie 38 V napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo zalobkyniam dorucené 11. decembra 2017, Komisia po preskúmaní legislatívnych zmien, ku ktorým doslo od roku 1956, dospela k záveru, ze predmetné opatrenie sa odvtedy podstatne nezmenilo a ze v rozsahu, v akom predstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musí byt kvalifikované ako existujúca pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. Okrem toho a v kazdom prípade Komisia vzala v napadnutom rozhodnutí na vedomie záväzok nemeckých orgánov zabezpecit v budúcnosti zlucitelnost predmetnej financnej podpory s rozhodnutím o SVHZ z roku 2012. Komisia tak zamietla staznosti v rozsahu, v akom sa týkali predmetnej financnej podpory. 39 Pokial ide o dalsie dve opatrenia napadnuté druhou zalobkynou, Komisia konstatovala, ze táto zalobkyna neoznámila svoje stanovisko k predbeznému posúdeniu týchto dvoch opatrení, ako ho uviedla táto institúcia vo svojom liste zo 14. februára 2017. Preto na základe clánku 24 ods. 2 druhého pododseku nariadenia 2015/1589, podla ktorého okrem iného "v prípade, ze zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] sa v stanovenej lehote nevyjadrí, staznost sa povazuje za vzatú spät", Komisia dospela k záveru, ze druhú staznost je potrebné povazovat za vzatú spät v rozsahu, v akom sa týka týchto dvoch dalsích opatrení. IV. Konanie a návrhy úcastníkov konania 40 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 5. februára 2018 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 41 Dna 21. apríla 2018 Komisia predlozila svoje vyjadrenie k zalobe. 42 Zalobkyne podali 26. júna 2018 repliku. 43 Dna 31. augusta 2018 podala Komisia dupliku. 44 Podaniami dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 30. apríla a 4. mája 2018 Diakonisches Werk Evangelischer Kirchen in Niedersachsen eV (dalej len "DWEK") a Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Hannover eV (dalej len "ABH") podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 45 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 14. mája 2018 Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Braunschweig eV, Arbeiterwohlfahrt-Bezirksverband Weser-Ems eV, Caritasverband für die Diözese Hildesheim eV, Caritasverband für die Diözese Osnabrück, Landes-Caritasverband für Oldenburg eV, Paritätischer Wohlfahrtsverband Niedersachsen eV, Deutsches Rotes Kreuz Landesverband Nierdersachsen eV, Deutsches Rotes Kreuz Landesverband Oldenburg eV a Landesverband der Jüdischen Gemeinden von Niedersachsen KdöR (Judische Wohlfahrt) (dalej len "tretí vedlajsí úcastníci konania") podali návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka do tohto konania na podporu návrhov Komisie. 46 Uznesením predsedu siestej komory z 3. októbra 2018 sa vyhovelo návrhom na vstup vedlajsích úcastníkov do konania. 47 Podaniami dorucenými do kancelárie 3. a 4. decembra 2018 vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania, ku ktorým zalobkyne a Komisia predlozili svoje pripomienky 23. a 25. januára 2019. 48 Po ciastocnej obmene Vseobecného súdu bola táto vec pridelená novej sudkyni spravodajkyni zasadajúcej v ôsmej komore. 49 Na návrh sudkyne spravodajkyne Vseobecný súd podla clánku 106 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 89 rokovacieho poriadku polozil 27. januára 2020 úcastníkom konania písomné otázky. Tieto otázky sa týkali prípustnosti zaloby, a to osobitne vzhladom na rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([9]C-622/16 P az C-624/16 P, [10]EU:C:2018:873). Úcastníci konania odpovedali na toto opatrenie na zabezpecenie priebehu konania v stanovenej lehote. 50 Z dôvodu zdravotnej krízy súvisiacej s ochorením COVID 19 bolo pojednávanie, ktoré bolo pôvodne nariadené na 17. marca 2020, odrocené na 5. mája 2020 a následne na neskorsí dátum. V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania boli úcastníci konania 15. apríla 2020 vyzvaní, aby predlozili prípadné pripomienky k odpovediam ostatných úcastníkov konania na písomné otázky polozené Vseobecným súdom 27. januára 2020. Úcastníci konania vyhoveli tejto ziadosti v stanovenej lehote. 51 Vzhladom na odpovede úcastníkov konania na otázky Vseobecného súdu a ich pripomienky k uvedeným odpovediam Vseobecný súd, ktorý sa domnieval, ze má na základe písomností v spise dostatok informácií, dospel v zmysle clánku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku k záveru, ze pre rozhodnutie o zalobe uz nie je potrebné uskutocnenie pojednávania, a preto 21. septembra 2020 rozhodol o ukoncení ústnej casti konania. 52 Zalobkyne navrhujú, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 53 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zalobu zamietol, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. 54 Vedlajsí úcastníci konania navrhujú, aby Vseobecný súd: - zalobu zamietol, - ulozil zalobkyniam povinnost nahradit trovy konania. V. Právny stav 55 Na podporu svojej zaloby zalobkyne uvádzajú tri zalobné dôvody, z ktorých prvý je zalozený na porusení ich procesných práv vyplývajúcich z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, druhý na porusení povinnosti odôvodnenia stanovenej v clánku 296 ZFEÚ a tretí na porusení clánku 107 a nasl. ZFEÚ. 56 Je potrebné pripomenút, ze v rámci konania o preskúmaní státnej pomoci upraveného v clánku 108 ZFEÚ treba rozlisovat na jednej strane medzi predbezným preskúmaním pomoci upraveným v odseku 3 tohto clánku, ktoré slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a na druhej strane formálnym vysetrovacím konaním podla odseku 2 uvedeného clánku. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva povinnost Komisie poskytnút dotknutým osobám moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [11]C-367/95 P, [12]EU:C:1998:154, bod [13]38; z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [14]C-487/06 P, [15]EU:C:2008:757, bod [16]27, a uznesenie z 11. apríla 2018, Abes/Komisia, [17]T-813/16, neuverejnené, [18]EU:T:2018:189, bod [19]39). 57 Z toho vyplýva, ze ak Komisia bez zacatia formálneho vysetrovacieho konania upraveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ konstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 toho istého clánku, ze pomoc je zlucitelná s vnútorným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost napadnút toto rozhodnutie na súde Európskej únie. Preto tento súd vyhlasuje zalobu o zrusenie takéhoto rozhodnutia podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ za prípustnú, ked sa zalobca snazí podaním zaloby zachovat svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [20]C-487/06 P, [21]EU:C:2008:757, bod [22]28; z 15. januára 2013, Aiscat/Komisia, [23]T-182/10, [24]EU:T:2013:9, bod [25]42, a uznesenie z 11. apríla 2018, Abes/Komisia, [26]T-813/16, neuverejnené, [27]EU:T:2018:189, bod [28]40). 58 O takýto prípad ide aj vtedy, ked Komisia bez zacatia formálneho vysetrovacieho konania tvrdí, ze v rozsahu, v akom sporné opatrenie predstavuje pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, táto pomoc musí byt kvalifikovaná ako existujúca pomoc, pricom tým implicitne odmieta zacat formálne vysetrovacie konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Vyjadrenie takéhoto stanoviska Komisie zalozené na informáciách, ktoré poskytli dotknuté osoby, predstavuje rozhodnutie (rozsudky z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [29]C-313/90, [30]EU:C:1993:111, bod [31]26, a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [32]C-322/09 P, [33]EU:C:2010:701, bod [34]53). 59 Zalobu podanú dotknutou osobou v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia, ktorým sa odmieta zacatie formálneho vysetrovacieho konanie podla tohto ustanovenia, je preto potrebné povazovat za prípustnú, ak sa zalobca jej podaním snazí zachovat svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z tohto ustanovenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, [35]C-321/99 P, [36]EU:C:2002:292, body [37]61 a [38]66, a z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [39]C-322/09 P, [40]EU:C:2010:701, bod [41]56). 60 Naopak, ak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia o posúdení pomoci ako takej, samotná skutocnost, ze môze byt povazovaný za dotknutú osobu v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Musí teda preukázat, ze má aktívnu legitimáciu na základe clánku 263 stvrtého odseku prvej a druhej casti vety ZFEÚ, a najmä to, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([42]25/62, [43]EU:C:1963:17), alebo ze rozhodnutie o posúdení pomoci je regulacným aktom, ktorý si nevyzaduje vykonávacie opatrenia a priamo sa ho týka v súlade s clánkom 263 stvrtým odsekom tretou castou vety ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, [44]C-274/12 P, [45]EU:C:2013:852, bod [46]19). 61 V prejednávanej veci Komisia napadnutým rozhodnutím zamietla staznosti, ktoré zalobkyne podali na základe clánku 24 ods. 2 prvého pododseku nariadenia 2015/1589, podla ktorého "kazdá zainteresovaná strana [dotknutá osoba - neoficiálny preklad] môze predlozit staznost a informovat tak Komisiu o údajnej neoprávnenej pomoci alebo údajnom zneuzití pomoci". 62 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze hoci Komisia napadnutým rozhodnutím formálne zamietla staznosti, odmietla tým zacat formálne vysetrovacie konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 63 Bude potrebné preskúmat, ci zalobné dôvody uvádzané zalobkynami majú za ciel spochybnit rozhodnutie Komisie nezacat formálne vysetrovacie konanie preukázaním, ze posúdenie informácií a dôkazov, ktoré Komisia mala alebo mohla mat k dispozícii pri predbeznom preskúmaní, malo vyvolat pochybnosti o kvalifikácii predmetnej pomoci ako existujúcej pomoci v rozsahu, v akom ide o státnu pomoc, alebo ci naopak zalobné dôvody alebo niektoré z nich priamo spochybnujú dôvodnost posúdenia predmetného opatrenia vzhladom na clánok 107 ZFEÚ a ich cielom alebo dôsledkom je preto zmena predmetu zaloby, v dôsledku coho by sa zmenili podmienky posúdenia jej prípustnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [47]C-47/10 P, [48]EU:C:2011:698, bod [49]50). A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ 64 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyne namietajú porusenie procesných práv, ktoré im vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ v rozsahu, v akom Komisia podla nich pochybila, ked po vybavení stazností odmietla zacat formálne vysetrovacie konanie, pokial ide o cinnosti sociálnej pomoci. 1. O prípustnosti 65 Komisia nespochybnuje aktívnu legitimáciu zalobkýn ako dotknutých osôb v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 na to, aby vo svojom prvom zalobnom dôvode namietali porusenie svojich procesných práv vyplývajúcich z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ z dôvodu, ze nezacala formálne vysetrovacie konanie, pokial ide o cinnosti sociálnej pomoci. 66 Naopak ABH a tretí vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze zalobkyniam uz boli v podstate poskytnuté vsetky procesné práva, ktoré im mohli byt priznané v rámci formálneho vysetrovacieho konania. Títo vedlajsí úcastníci konania okrem iného uvádzajú, ze zalobkyne sa mohli oboznámit s predbezným hodnotením sporného opatrenia a predlozit pripomienky, ktoré boli podrobne preskúmané. Okrem toho zalobkyne podla nich dostali kópiu napadnutého rozhodnutia, ktorá im bola dorucená. 67 Zalobkyne s touto argumentáciou nesúhlasia. Tvrdia, ze Komisia má na základe clánku 7 a nasl. nariadenia 2015/1589 právomoc poziadat iný clenský stát, podnik alebo zdruzenie podnikov o poskytnutie potrebných informácií, ked zacala formálne vysetrovacie konanie s cielom zlepsit kvalitu získaných informácií a zároven zvýsit transparentnost a právnu istotu. Okrem toho podla zalobkýn ustanovenia tohto nariadenia týkajúce sa formálneho vysetrovacieho konania umoznujú predlzit lehoty na predlozenie pripomienok stazovatelmi a stanovujú rozsiahlejsie povinnosti odôvodnenia. 68 Podla clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589 je dotknutou osobou "akýkolvek clenský stát a akákolvek osoba, podnik alebo zdruzenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byt ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné zdruzenia". 69 Ako vyplýva z judikatúry, ak je zalobcovi priznané osobitné postavenie dotknutej osoby v zmysle clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, ktoré súvisí s osobitným predmetom zaloby, toto postavenie postacuje na jeho individuálne vymedzenie podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ, ak uvedená zaloba smeruje k zachovaniu procesných práv, ktoré mu vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [50]C-83/09 P, [51]EU:C:2011:341, bod [52]48; z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [53]C-47/10 P, [54]EU:C:2011:698, bod [55]44, a zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, [56]T-135/17, neuverejnený, [57]EU:T:2019:287, bod [58]41). 70 Dotknutou osobou je okrem iného akákolvek osoba, podnik alebo zdruzenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byt ovplyvnené poskytnutím pomoci, a to osobitne podniky konkurujúce príjemcovi tejto pomoci a obchodné zdruzenia. Inými slovami, ide o neurcitý okruh osôb (rozsudky zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, [59]C-323/82, [60]EU:C:1984:345, bod [61]16, a zo 6. mája 2019, Scor/Komisia, [62]T-135/17, neuverejnený, [63]EU:T:2019:287, bod [64]42). Toto ustanovenie vsak nevylucuje, aby bol urcitý podnik, ktorý nie je priamym konkurentom príjemcu pomoci, povazovaný za "dotknutú osobu", pokial tvrdí, ze jeho záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci. Stací, ze tento podnik z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze pomoc môze mat konkrétny dopad na jeho postavenie (pozri rozsudok z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [65]C-83/09 P, [66]EU:C:2011:341, body [67]63 az [68]65 a citovanú judikatúru). 71 V prejednávanej veci sú zalobkyne podávatelmi stazností, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia. Aktívne sa zúcastnili na predbeznom preskúmaní. Okrem toho viackrát uviedli, ze pokial ide o prvú z nich, ide o profesijné zdruzenie chrániace záujmy podnikov konkurujúcich príjemcom údajnej pomoci, pricom druhá z nich je konkurentom týchto príjemcov a ich záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím tejto pomoci. Je preto potrebné konstatovat, co Komisia nespochybnuje, ze zalobkyne preukázali, ze majú postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589, aby mohli bránit svoje procesné práva. 72 Ako vyplýva z bodu 66 vyssie, ABH a tretí vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze zalobkyniam uz boli poskytnuté vsetky procesné práva, ktoré im vyplývajú z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 73 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze hoci súd Únie v minulosti viackrát dospel k záveru, ze Komisia nebola povinná vypocut stazovatelov pocas predbezného preskúmania stanoveného v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, ale povinnost vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky, mala az pocas formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudky z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [69]C-225/91, [70]EU:C:1993:239, bod [71]52, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [72]C-367/95 P, [73]EU:C:1998:154, bod [74]59), nemozno z toho vyvodit, ze stazovatel, ktorého staznost po jeho vypocutí Komisia zamietla, uz viac nemá záujem na napadnutí skutocnosti, ze nedoslo k zacatiu formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 74 Podla clánku 4 ods. 4 nariadenia 2015/1589, ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 75 Ako stanovuje clánok 7 nariadenia 2015/1589, Komisia môze po zacatí formálneho vysetrovacieho konania poziadat iné clenské státy, ako je dotknutý clenský stát, podniky alebo zdruzenia podnikov o poskytnutie informácií. 76 Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry uvedenej v bode 70 vyssie, ked clánok 108 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, ze Komisia vyzve dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky, text sa netýka len tých dotknutých osôb, ktoré podali staznost, ale neurcitého okruhu osôb, podnikov alebo zdruzení, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, najmä konkurencných podnikov a profesijných organizácií. 77 Z týchto skutocností vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí ABH a tretí vedlajsí úcastníci konania, pojem "procesné práva", ktoré majú dotknuté osoby v rámci konania stanoveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, sa neprekrýva s právom stazovatela dosiahnut zacatie formálneho vysetrovacieho konania, v rámci ktorého môze ako "dotknutá osoba" predlozit pripomienky z rovnakého dôvodu ako akýkolvek iný subjekt zodpovedajúci definícii stanovenej v clánku 1 písm. h) nariadenia 2015/1589. 78 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod je prípustný v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia porusila procesné práva zalobkýn tým, ze v odpovedi na ich staznosti odmietla zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 2. O veci samej 79 Svojím prvým zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze viaceré skutocnosti naznacujú, ze postup predbezného preskúmania viedol k závazným tazkostiam, ktoré mali Komisiu viest k zacatiu formálneho vysetrovacieho konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Na existenciu takýchto tazkostí podla nich poukazujú tri nepriame dôkazy týkajúce sa po prvé dlzky konania o predbeznom preskúmaní, ktoré povazujú za výnimocne dlhé, po druhé nedostatocnej kvality odôvodnenia, ktoré poskytla Komisia, co podla nich svedcí o nedostatocnom alebo neúplnom preskúmaní, a po tretie postoja Komisie v priebehu uvedeného konania. 80 Zalobkyne tvrdia, ze celková dlzka konania o predbeznom preskúmaní v dlzke 29 mesiacov je nekoherentná so strucnostou odôvodnenia a napadnutého rozhodnutia, ktoré má len desat strán. Domnievajú sa, ze Komisia porusila svoju povinnost vykonat nálezité preskúmanie veci v primeranej lehote, a to tým skôr, ze sa nezdá, ze by v prejednávanej veci priznala iný stupen priority alebo spomalila svoje preskúmanie financnej podpory v prospech iných vecí. 81 Tvrdia tiez, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jednak velmi strucné, pricom obsahuje "právne nepresnosti" a "vecné nedostatky", ktoré sú nezlucitelné s neprimerane dlhou dlzkou konania a preukazujú, ze Komisia vykonala povrchné preskúmanie. Vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala ciel zvýsenia predvídatelnosti úrovne financnej podpory poskytnutej zastresujúcim zdruzeniam, ktorý sledujú orgány spolkovej krajiny Dolné Sasko z dôvodu postupného odstránenia vztahu medzi podporou odvetvia charitatívnej cinnosti a zdrojmi z lotérií, ku ktorému doslo medzi rokmi 1997 (alebo 2004) a 2015, a to napriek tomu, ze prvá zalobkyna citovala pasáze odôvodnenia jednotlivých dotknutých zákonov. Okrem toho sa podla nich Komisia nevyjadrila k otázke, ci rastúci vývoj súm podpory od roku 1956 do roku 2015 respektoval hranicu 20 % stanovenú clánkom 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie 2015/1589 ([75]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), zmeneného nariadením Komisie (EÚ) 2015/2282 z 27. novembra 2015 ([76]Ú. v. EÚ L 325, 2015, s. 1), podla ktorého zvýsenie pôvodného rozpoctu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude povazované za zmenu existujúcej pomoci. Nevyjadrila sa podla nich ani k dôsledkom rozdelenia podpory na pevnú cast a variabilnú cast spojenú s vývojom dane z hazardných hier. Napokon zalobkyne zdôraznujú, ze Komisia nezaujala stanovisko k vyhláseniam Niedersächsischer Landesrechnungshof (Dvor audítorov spolkovej krajiny Dolné Sasko, Nemecko), ktoré mala k dispozícii a z ktorých podla nich zjavne vyplýva, ze financná podpora predstavuje novú pomoc. Vytýkajú tiez absenciu vysvetlenia alebo definície toho, co predstavuje podstatnú zmenu pomoci. 82 Podla zalobkýn postup Komisie svedcí tiez v prospech toho, ze sa stretla so závaznými tazkostami pri kvalifikácii spornej pomoci z hladiska clánku 107 a nasl. ZFEÚ. Tieto tazkosti podla nich vyplývajú zo skutocnosti, ze v priebehu konania boli na úcely prijatia napadnutého rozhodnutia potrebné viaceré výmeny korespondencie, ako aj stretnutie. K tomu sa pridáva okolnost, ze ako vyplýva zo zápisnice vyhotovenej nemeckými orgánmi 8. júla 2016 po ich stretnutí s Komisiou 5. júla 2016, táto sa zaujímala skôr o nájdenie pevného právneho riesenia do budúcnosti, a to o prispôsobenie financnej podpory rozhodnutiu o SVHZ z roku 2012, nez o kvalifikáciu tohto opatrenia ako existujúcej pomoci alebo novej pomoci. 83 Komisia tvrdí, ze sa nestretla so závaznými tazkostami, a domnieva sa, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobkyne, dlzka konania o predbeznom preskúmaní nebola neprimeraná vzhladom na okolnosti veci. Podla svojho vyjadrenia sa dlho zaoberala legislatívnymi zmenami, na ktoré poukazovali zalobkyne a ktoré boli povazované za relevantné, pricom napadnuté rozhodnutie odôvodnila dostatocne a dôkazy predlozené zalobkynami na oznacenie postoja jej sluzieb nemôzu preukazovat porusenie clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 84 Zdôraznuje, ze zalobkyne podali na jej útvary dve rozdielne staznosti 24. júna a 12. augusta 2015, pricom staznost druhej zalobkyne sa týkala dvoch dalsích vnútrostátnych opatrení, takze generálne riaditelstvo (GR) pre hospodársku sútaz muselo vysetrovat tri opatrenia az do jeho predbezného hodnotenia. Nemeckým orgánom boli 30. júla 2015 a 8. februára 2016 zaslané dve ziadosti o informácie, na ktoré boli zaslané odpovede rozsiahlymi e-mailovými správami z 9. septembra 2015 a zo 6. a 7. apríla 2016. Komisia po preskúmaní týchto informácií dospela k záveru, ze financná podpora predstavuje existujúcu pomoc. Na stretnutí, ktoré sa konalo 5. júla 2016, Komisia informovala nemecké orgány o svojom posúdení a overila si u nich, ci sú ochotné v budúcnosti upravit financnú podporu v súlade s pravidlami v oblasti kontroly státnej pomoci. Listom zo 16. novembra 2016 sa nemecké orgány zaviazali v budúcnosti zosúladit túto financnú podporu s rozhodnutím o SVHZ z roku 2012. Na zmienenom stretnutí boli tiez prejednané dve dalsie opatrenia spochybnené druhou zalobkynou, pricom Komisii boli listom z 30. septembra 2016 poskytnuté dalsie informácie. Komisia napokon zdôraznuje, ze po preskúmaní vsetkých opatrení, ktorých sa týkali staznosti, odovzdala 14. februára 2017 svoje predbezné hodnotenie vsetkých opatrení uvedených v staznostiach. 85 Podla Komisie nie je dlzka obdobia medzi zaslaním uvedeného predbezného hodnotenia zalobkyniam a prijatím napadnutého rozhodnutia neprimeraná, a to o to menej, ze toto rozhodnutie zahrna zohladnenie pripomienok zalobkýn predlozených listami zo 17. a z 20. februára a zo 6. a z 10. marca 2017, ako aj dodatocných informácií poskytnutých nemeckými orgánmi 31. augusta a 5. a 14. septembra 2017. 86 Tretí vedlajsí úcastníci konania uvádzajú, ze preskúmanie pomoci, ktorá nadobudla úcinnost pred Zmluvou o EHS, vyzaduje vracat sa casovo niekolko desatrocí dozadu a niekedy vykonat historické vysetrovania na základe archívov. 87 Podla Komisie odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepotvrdzuje existenciu váznych tazkostí. Tvrdí, ze dostatocne preskúmala vysvetlenia zalobkýn a najmä tie vysvetlenia, ktoré prvá zalobkyna predlozila 10. marca 2017, aby vyvrátila kvalifikáciu financnej podpory ako existujúcej pomoci. V tejto súvislosti Komisia poznamenáva, ze vysvetlenia prvej zalobkyne nepresahovali dve strany a obmedzovali sa na opis legislatívnych zmien z rokov 1997 a 2014, pricom neuvádzali, v com mali tieto zmeny viest k zvýseniu sumy financnej podpory. Prvá zalobkyna podla Komisie neposkytla ani informácie o výske financnej podpory, ktorá bola skutocne poskytnutá od roku 1956. 88 V tejto súvislosti Komisia podporovaná DWEK tvrdí, ze clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004 nestanovuje, ze zvýsenie sumy pomoci o 20 % samo osebe postacuje na to, aby sa existujúca schéma pomoci zmenila na novú pomoc. V kazdom prípade údaje oznámené nemeckými orgánmi, berúc do úvahy infláciu, podla nej nenaznacujú zvýsenie sumy financnej podpory, ktoré by prekracovalo pociatocný rozpocet o 20 %. 89 Komisia tvrdí, ze pokial ide o kritiku postoja jej sluzieb, tvrdenia zalobkýn spocívajú len na domnienkach. Výmena korespondencie s orgánmi clenského státu je podla nej v kazdom prípade súcastou konania o preskúmaní staznosti. Pokial ide o stretnutie s nemeckými orgánmi, toto stretnutie umoznilo Komisii oznámit svoje posúdenie opatrenia a poziadat spolkovú krajinu Dolné Sasko, aby v budúcnosti uviedla financnú podporu do súladu s rozhodnutím o SVHZ z roku 2012. 90 Podla ustálenej judikatúry je formálne vysetrovacie konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ nevyhnutné, ak má Komisia vázne tazkosti s posúdením, ci je urcitá státna pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Komisia sa teda môze obmedzit na predbezné preskúmanie stanovené v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ na prijatie rozhodnutia v prospech pomoci iba vtedy, ak môze nadobudnút presvedcenie, ze táto pomoc je po prvom preskúmaní zlucitelná s vnútorným trhom. Ak vsak toto prvé preskúmanie viedlo Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, je Komisia povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri rozsudok z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [77]C-47/10 P, [78]EU:C:2011:698, bod [79]70 a citovanú judikatúru; rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [80]C-131/15 P, [81]EU:C:2016:989, bod [82]30; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [83]C-322/09 P, [84]EU:C:2010:701, body [85]52 az [86]54). 91 V prejednávanej veci je cielom preskúmania zákonnosti, ktoré vykonáva Vseobecný súd v rámci posudzovania prvého zalobného dôvodu, overit, ci konanie o predbeznom preskúmaní viedlo k závazným tazkostiam pri analýze sporného opatrenia a pri posúdení moznosti kvalifikovat ho ako existujúcu pomoc. V dôsledku toho v rámci tohto zalobného dôvodu, ktorým zalobkyne napádajú porusenie ich procesných práv vyplývajúcich z clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, Vseobecnému súdu neprinálezí, aby sám preskúmal posúdenie Komisie týkajúce sa moznosti kvalifikovat sporné opatrenie ako existujúcu pomoc alebo zlucitelnost tohto opatrenia s vnútorným trhom, ale len posúdit, ci sa pri tomto posúdení stretla so závaznými tazkostami. 92 Kedze kritérium závazných tazkosti má objektívnu povahu, existenciu takýchto tazkostí je potrebné skúmat nielen na základe okolností, za akých doslo k prijatiu rozhodnutia Komisie vydaného po skoncení predbezného preskúmania, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala (pozri rozsudky z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [87]C-47/10 P, [88]EU:C:2011:698, bod [89]71 a citovanú judikatúru, a z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [90]C-131/15 P, [91]EU:C:2016:989, bod [92]31). 93 Z toho vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia 2015/1589 závisí od toho, ci posúdenie informácií a skutocností, ktoré Komisia mala alebo mohla mat k dispozícii (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [93]C-300/16 P, [94]EU:C:2017:706, bod [95]71) pocas predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, mohlo objektívne vyvolat pochybnosti v súvislosti s jeho zlucitelnostou s vnútorným trhom, kedze v prípade takýchto pochybností je potrebné zacat formálne vysetrovacie konanie, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia (rozsudky z 27. októbra 2011, Rakúsko/Scheucher-Fleisch a i., [96]C-47/10 P, [97]EU:C:2011:698, bod [98]72, a z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [99]C-131/15 P, [100]EU:C:2016:989, bod [101]32). 94 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost preskúmania uskutocneného Komisiou v rámci predbezného preskúmania je nepriamym dôkazom o existencii závazných tazkostí (pozri rozsudky z 10. februára 2009, Deutsche Post a DHL International/Komisia, [102]T-388/03, [103]EU:T:2009:30, bod [104]95 a citovanú judikatúru, a z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia, [105]T-68/15, [106]EU:T:2018:563, bod [107]62). 95 Zalobcom prislúcha preukázat existenciu závazných tazkostí, pricom ide o dôkaz, ktorý môzu predlozit prostredníctvom súboru súhlasných nepriamych dôkazov (rozsudok z 19. septembra 2018, HH Ferries a i./Komisia, [108]T-68/15, [109]EU:T:2018:563, bod [110]63; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2015, Pollmeier Massivholz/Komisia, [111]T-89/09, [112]EU:T:2015:153, bod [113]51 a citovanú judikatúru). 96 V prejednávanej veci sa zalobkyne domnievajú, ze Komisia sa v rámci konania o predbeznom preskúmaní stretla s váznymi tazkostami pri analýze sporného opatrenia a pri posudzovaní moznosti kvalifikovat ho ako existujúcu pomoc. Uviedli tri nepriame dôkazy, a to dlzku konania o predbeznom preskúmaní, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a postoj Komisie. Tieto tri aspekty je potrebné preskúmat postupne. a) O dlzke trvania konania o predbeznom preskúmaní 97 Je potrebné konstatovat, ze medzi podaním stazností 16. júna 2015 a 12. augusta 2015 a prijatím napadnutého rozhodnutia 23. novembra 2017 uplynulo 29 mesiacov. 98 Komisia tvrdí, ze trvanie konania o predbeznom preskúmaní v dlzke 29 mesiacov je odôvodnené najmä ziadostami o informácie od nemeckých orgánov, oznámením týchto informácií, stretnutím s týmito orgánmi a ich záväzkami. Zdôraznuje tiez cas potrebný na preskúmanie legislatívnych zmien, ktoré zalobkyne spochybnujú, a na zohladnenie ich pripomienok týkajúcich sa predbezného hodnotenia, ktoré im zaslala 14. februára 2017. 99 V tejto súvislosti platí, ze hoci takáto dlzka trvania môze byt nepriamym dôkazom o existencii pochybnosti, pokial ide o kvalifikáciu sporného opatrenia ako existujúcej pomoci alebo zlucitelnost tohto opatrenia s vnútorným trhom, sama osebe nemôze viest k záveru, ze konanie o predbeznom preskúmaní viedlo k závazným tazkostiam, ktoré zakladajú povinnost Komisie zacat formálne vysetrovacie konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri rozsudky z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [114]C-646/11 P, neuverejnený, [115]EU:C:2013:36, bod [116]32 a citovanú judikatúru, a z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, [117]T-95/03, [118]EU:T:2006:385, bod [119]135). 100 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry sa primeranost dlzky konania o predbeznom preskúmaní musí posudzovat v závislosti od okolností vlastných kazdej veci a najmä jej kontextu, ako aj v závislosti od jednotlivých procesných stádií, ktoré musí Komisia dodrzat, a od zlozitosti veci (pozri rozsudok zo 14. septembra 2016, Trajektna luka Split/Komisia, [120]T-57/15, neuverejnený, [121]EU:T:2016:470, bod [122]65 a citovanú judikatúru). 101 Okrem toho, hoci bod 47 kódexu najlepsej praxe pre uskutocnovanie konaní vo veci kontroly státnej pomoci ([123]Ú. v. EÚ C 136, 2009, s. 13) stanovuje, ze "Komisia pouzije vsetky prostriedky na to, aby sa staznost preskúmala v rámci predbezného casového plánu 12 mesiacov od jej dorucenia", zároven spresnuje, ze "táto lehota nie je záväzná [a ze v] závislosti od okolností individuálneho prípadu sa preskúmavanie staznosti môze predlzit najmä v dôsledku prípadnej potreby poziadat predkladatela staznosti, clenský stát alebo zainteresované strany [dotknuté osoby - neoficiálny preklad] o doplnujúce informácie". 102 V prejednávanej veci si preskúmanie stazností napriek ich mimoriadne strucnej povahe vyzadovalo analýzu znacného mnozstva dokumentov, a to z dôvodu prijatia rôznych po sebe nasledujúcich zákonov v rokoch 1956 az 2015, vrátane pocetných legislatívnych textov, ktoré sa vyznacujú urcitou zlozitostou, ako aj urcenie súm poskytnutých zastresujúcim zdruzeniam pocas tohto obdobia. 103 Komisia si tak musela opakovane vyziadat vysvetlenia a informácie od nemeckých orgánov, ktoré museli vykonat vyhladávania potrebné na poskytnutie pozadovaných údajov. Komisia viackrát vyzvala zalobkyne, aby predlozili svoje pripomienky. 104 Hoci teda dlzka konania o predbeznom preskúmaní bola celkovo skôr dlhsia a zjavne dlhsia ako orientacná lehota dvanástich mesiacov uvedená Komisiou v jej kódexe najlepsej praxe, zo spisu nevyplýva, ze by táto dlzka bola spôsobená váznymi tazkostami, s ktorými sa stretla pri analýze sporného opatrenia a pri posudzovaní moznosti kvalifikovat ho ako existujúcu pomoc. 105 Okrem toho, ako vyplýva z judikatúry a z bodu 48 kódexu najlepsej praxe, Komisia je oprávnená urcit rôzny stupen naliehavosti pre spracúvanie predlozených stazností (rozsudky zo 4. marca 1999, Ufex a i./Nemecko, [124]C-119/97 P, [125]EU:C:1999:116, bod [126]88, a zo 4. júla 2007, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, [127]T-475/04, [128]EU:T:2007:196, bod [129]158). 106 Vzhladom na vsetky tieto úvahy je potrebné dospiet k záveru, ze dlzka konania o predbeznom preskúmaní nepreukazuje, ze Komisia sa stretla so závaznými tazkostami v rámci svojho posúdenia tohto opatrenia ako existujúcej pomoci. b) O odôvodnení napadnutého rozhodnutia 107 Pokial ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z judikatúry vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost preskúmania uskutocneného Komisiou v rámci predbezného preskúmania, je nepriamym dôkazom o existencii závazných tazkostí (pozri rozsudok z 12. septembra 2017, Bayerische Motoren Werke/Komisia, [130]T-671/14, [131]EU:T:2017:599, bod [132]39 a citovanú judikatúru). V odôvodnení uvedenom v rozhodnutí nezacat formálne vysetrovacie konanie Komisia informuje o uskutocnenom preskúmaní financnej podpory, a preto odôvodnenie takéhoto rozhodnutia môze predstavovat informáciu o tom, ci bolo toto preskúmanie dostatocne úplné alebo postacujúce. 108 V tejto súvislosti je Komisia v rozhodnutí, ktoré prijíma na záver preskúmania staznosti, akým je napadnuté rozhodnutie, povinná vysvetlit stazovatelovi dostatocným spôsobom dôvody, pre ktoré skutkové a právne okolnosti uvedené v staznosti nepostacovali na preukázanie, ze sporné opatrenie muselo vyvolat pochybnosti o jeho zlucitelnosti s vnútorným trhom. Musí teda existovat vzájomný vztah medzi tvrdeniami uvedenými v staznosti a vysvetleniami, ktoré Komisia uvádza v rozhodnutí o nevznesení námietok, alebo, ako je to v prejednávanej veci, o nezacatí formálneho vysetrovacieho konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [133]C-341/06 P a C-342/06 P, [134]EU:C:2008:375, bod [135]96). 109 Komisia vsak nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale postacuje, aby vysvetlila skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (pozri rozsudok z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, [136]T-36/06, [137]EU:T:2010:61, bod [138]45 a citovanú judikatúru). Okrem toho nie je povinná zaujat stanovisko ku skutocnostiam uvádzaným v staznosti, ktoré sú zjavne irelevantné, bezvýznamné alebo vedlajsie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [139]C-367/95 P, [140]EU:C:1998:154, body [141]63 a [142]64, a z 28. marca 2012, Ryanair/Komisia, [143]T-123/09, [144]EU:T:2012:164, bod [145]180). 110 V prejednávanej veci je potrebné konstatovat, ze v bodoch 32 a 33 napadnutého rozhodnutia Komisia pripomenula znenie uplatnitelnej právnej úpravy Únie a konkrétnejsie definíciu pojmu existujúca pomoc. V bodoch 34 az 43 tohto rozhodnutia opísala legislatívny vývoj týkajúci sa predmetných opatrení v rokoch 1956 az 2014, pricom zakazdým spresnila výsku financnej podpory poskytnutej zastresujúcim zdruzeniam a pôvod tejto financnej pomoci. Z tohto vysvetlenia vyplýva, ze táto financná podpora pochádzala bud z koncesionárskych poplatkov týkajúcich sa lotérií a sportových stávok, alebo z daní z hazardných hier, alebo zároven z rozpoctu spolkovej krajiny Dolné Sasko a z daní z hazardných hier, pokial príjmy z týchto daní prevysovali urcitú sumu. 111 V bode 47 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze úcel verejnej financnej podpory a príjemcovia sa od roku 1956 nezmenili. V bodoch 48 a 49 uvedeného rozhodnutia Komisia zaujala stanovisko k výhradám týkajúcim sa právnych predpisov z rokov 1997 a 2014, ktoré zalobkyne uviedli vo svojich staznostiach. Podla zalobkýn tieto právne úpravy obsahujú významné zmeny a predstavujú novú pomoc zvýhodnujúcu zastresujúce zdruzenia prostredníctvom poskytnutia pausálnych súm, ktoré týmto organizáciám zabezpecujú istotu v rámci plánovania. 112 Pokial ide najprv o prechod zo sumy vyjadrenej ako percentuálny podiel na pausálnu sumu, ku ktorému malo dôjst v roku 1997, Komisia uviedla, ze k tejto zmene nedoslo v roku 1997, ako to bolo nesprávne uvedené v staznosti, ale v roku 2004, a to v rámci sprievodného zákona o rozpocte z roku 2004. S odkazom na odôvodnenie § 11 návrhu tohto zákona konstatovala, ze nedoslo k podstatnej zmene, pretoze táto zmena nemá vplyv na základné právo zastresujúcich zdruzení získat verejnú financnú podporu na sluzby sociálnej pomoci, ktoré poskytujú. Okrem toho uviedla, ze zmena sa týkala len výsky podpory, pricom spôsobila znízenie financnej podpory charitatívnym zdruzeniam. 113 Navyse pokial ide o to, ze prostredníctvom WohlFödG údajne doslo k odstráneniu súvislosti medzi financnou podporou odvetviu nezávislej charitatívnej cinnosti a poplatkami z hazardných hier, Komisia s odkazom na zákonné ustanovenia od roku 1956 dospela k záveru, ze nedoslo k zmene povahy ani zdroja financnej podpory, pretoze koncesionárske poplatky zaplatené usporiadatelmi hazardných hier boli vzdy odvádzané do rozpoctu spolkovej krajiny Dolné Sasko. 114 Hoci Komisia výslovne nezaujala stanovisko k cielu údajného zvýsenia predvídatelnosti vdaka poskytnutiu pausálnej sumy, co umoznilo lepsie plánovanie sociálnych cinností charitatívnych zdruzení, preskúmala otázku, ci viedlo poskytnutie pausálnych súm k podstatnej zmene schémy pomoci a odpovedala na nu záporne. 115 Pokial ide o ciele, ktoré údajne sledujú návrhy zákona citované zalobkynami, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry clánok 107 ZFEÚ nerozlisuje státne zásahy na základe ich dôvodov alebo cielov, ale definuje ich podla ich úcinkov, a teda bez ohladu na pouzité techniky (rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [146]C-487/06 P, [147]EU:C:2008:757, body [148]87 a [149]89, a z 15. decembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [150]C-106/09 P a C-107/09 P, [151]EU:C:2011:732, bod [152]87). Analýza sporných opatrení vykonaná Komisiou teda nemusela nevyhnutne zohladnovat ciele uvádzané zalobkynami, a to ani za predpokladu, ze by islo o skutocné ciele, ktoré sledovali nemecké orgány pri zmene sporných opatrení. 116 Pokial ide o údajné opomenutie Komisie vyjadrit sa k otázke, ci sa pri rastúcom vývoji financnej podpory v rokoch 1956 az 2015 dodrzala hranica 20 % stanovená clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004, je potrebné uviest, ze ako osobitne vyplýva z odôvodnení 33 a 50 napadnutého rozhodnutia, Komisia dospela k záveru, ze zmeny opatrení podpory odvetvia charitatívnej cinnosti vykonané od roku 1956 mali cisto formálnu alebo administratívnu povahu, a to nezávisle od konkrétneho vývoja predmetných súm. Osobitné odôvodnenie týkajúce sa prípadného dodrzania tejto prahovej hodnoty teda nebolo potrebné. 117 V kazdom prípade z financných údajov, ktoré jej poskytli nemecké orgány pocas správneho konania, vyplýva, ze zvýsenie sumy financnej podpory neviedlo k úrovni pomoci presahujúcej pociatocnú sumu tejto podpory o viac ako 20 %. 118 Napokon je potrebné uviest, ze Komisia nebola nijako viazaná vyhláseniami Niedersächsischer Landesrechnungshof (Dvor audítorov spolkovej krajiny Dolné Sasko), a preto skutocnost, ze sa k týmto vyhláseniam nevyjadrila, nemôze mat vplyv na otázku existencie váznych tazkostí. 119 Z týchto skutocností vyplýva, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreukazuje, ze Komisia vykonala povrchné, nepostacujúce alebo neúplné preskúmanie sporného opatrenia, ani ze sa v rámci svojho posúdenia tohto opatrenia ako existujúcej pomoci stretla s váznymi tazkostami. Zalobkyne nepreukázali ani to, ze sa Komisia v napadnutom rozhodnutí úcinne nezaoberala takými tvrdeniami uvedenými v ich staznostiach, ktoré neboli vedlajsie, bezvýznamné alebo irelevantné. c) O postoji Komisie 120 Pokial ide napokon o postoj Komisie a osobitne o jej kontakty s nemeckými orgánmi, z judikatúry vyplýva, ze samotnú skutocnost, ze pocas predbezného preskúmania prebehli diskusie medzi Komisiou a dotknutým clenským státom a ze v rámci toho si mohla Komisia vyziadat doplnujúce informácie o opatreniach, ktoré mala preskúmat, nemozno samu osebe povazovat za dôkaz o tom, ze sa pri posudzovaní stretla so závaznými tazkostami (rozsudok z 10. júla 2012, TF1 a i./Komisia, [153]T-520/09, neuverejnený, [154]EU:T:2012:352, bod [155]76). 121 V súlade s úcelom clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorou je viazaná, Komisia môze najmä viest rokovania s dotknutým státom alebo s tretími osobami s cielom prekonat pocas predbezného preskúmania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla. Táto moznost pritom predpokladá, ze Komisia môze upravit svoje stanovisko podla výsledkov zacatých rokovaní bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, ze preukazuje vznik závazných tazkostí (rozsudky z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, [156]C-287/12 P, neuverejnený, [157]EU:C:2013:395, bod [158]71, a z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [159]C-131/15 P, [160]EU:C:2016:989, bod [161]35). Komisia teda môze na základe clánku 4 ods. 2 nariadenia 2015/1589 platne prijat rozhodnutie, ktorým pri konstatovaní neexistencie státnej pomoci berie na vedomie záväzky prijaté clenským státom (rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [162]C-131/15 P, [163]EU:C:2016:989, bod [164]36; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2013, Ryanair/Komisia, [165]C-287/12 P, neuverejnený, [166]EU:C:2013:395, bod [167]72). 122 V prejednávanej veci mozno vzhladom na potrebu analyzovat spornú právnu úpravu, ako aj výkazy týkajúce sa financnej podpory pre charitatívne zdruzenia od roku 1957, pocet ziadostí o informácie a korespondenciu, a tiez vzhladom na uskutocnenie stretnutia, potvrdit existenciu vecných tazkostí týkajúcich sa správneho pochopenia fungovania predmetného právneho predpisu, ale tieto skutocnosti nemozno a priori vykladat tak, ze preukazujú existenciu závazných tazkostí týkajúcich sa kvalifikácie opatrenia napádaného zalobkynami. 123 Pokial ide o odporúcanie adresované nemeckým orgánom, aby prispôsobili financnú podporu rozhodnutiu o SVHZ z roku 2012, je potrebné konstatovat, ze ide o úkon, ktorý Komisii nemozno vytýkat, a nemôze predstavovat ani nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí, ktoré si vyzadujú zacatie konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 124 Komisia totiz v rovnakom case informovala nemecké orgány o tom, ze podla nej mozno financnú podporu kvalifikovat ako existujúcu pomoc, a o skutocnosti, ze toto opatrenie nesplna podmienky stanovené v rozhodnutí o SVHZ z roku 2012. Zo spisu nevyplýva, ze prvé posúdenie týkajúce sa toho, ze pomoc má povahu existujúcej pomoci, záviselo od zosúladenia financnej podpory s týmto rozhodnutím zo strany nemeckých orgánov. 125 V skutocnosti to, ze nemecké orgány spontánne prijali ustanovenia potrebné na zosúladenie existujúcej pomoci s rozhodnutím o SVHZ z roku 2012, umoznilo Komisii vyhnút sa povinnosti navrhnút prijatie príslusných opatrení podla clánku 22 nariadenia 2015/1589. 126 Z týchto skutocností vyplýva, ze postoj Komisie, ktorý zalobkyne napádajú, nemozno vykladat tak, ze predstavuje nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí, ktoré si vyzadovali zacatie konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 127 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze vsetky skúmané nepriame dôkazy posudzované ako celok nepotvrdzujú existenciu takýchto závazných tazkostí. 128 Prvý zalobný dôvod je teda potrebné zamietnut ako nedôvodný. B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 129 Svojím druhým zalobným dôvodom zalobkyne tvrdia, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je rozsahom relatívne malé a nedostatocné, ignoruje koncepty práva Únie, skresluje relevantnú právnu situáciu a neobsahuje nijaký odkaz na judikatúru. Vo svojej replike spresnujú, ze Komisia neodpovedala na výhradu týkajúcu sa zvýsenej predvídatelnosti zdrojov s cielom zlepsit plánovanie sociálnych cinností charitatívnymi zdruzeniami. 130 Je potrebné konstatovat, ze tvrdenia zalobkýn formálne uvedené v rámci druhého zalobného dôvodu v skutocnosti zodpovedajú tvrdeniam uvedeným v rámci prvého zalobného dôvodu na úcely preukázania, ze nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nepriamym dôkazom o existencii závazných tazkostí, ktoré si vyzadovali zacatie konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 131 Z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bodoch 107 az 119 vyssie, je teda potrebné konstatovat, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bolo dostatocné na to, aby umoznilo zalobkyniam pochopit dôvody, pre ktoré Komisia vzhladom najmä na skutocnosti uvedené v staznosti dospela k záveru, ze nedoslo k podstatnej zmene sporného opatrenia. 132 V dôsledku toho sa druhý zalobný dôvod zamieta. C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 a nasl. ZFEÚ 1. O prípustnosti 133 Na úvod je potrebné pripomenút, ze prípustnost zaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol urcený, sa v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ viaze na podmienku, ze táto osoba má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. V prvom prípade mozno takúto zalobu podat za predpokladu, ze sa jej tento akt priamo a osobne týka. V druhom prípade môze takáto osoba podat zalobu proti regulacnému aktu nevyzadujúcemu vykonávacie opatrenia, pokial sa jej tento regulacný akt priamo týka (pozri rozsudok zo 4. decembra 2019, PGNiG Supply & Trading/Komisia, [168]C-117/18 P, neuverejnený, [169]EU:C:2019:1042, bod [170]26 a citovanú judikatúru). 134 Je potrebné preskúmat druhý prípad týkajúci sa clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. 135 Komisia a vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nemozno povazovat za regulacný akt, ktorý sa priamo týka zalobkýn v zmysle clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. 136 Komisia a vedlajsí úcastníci konania jednak tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie nie je regulacným aktom, kedze financná podpora stanovená WohlFödG, o ktorú ide v napadnutom rozhodnutí, nie je schémou pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) prvej casti vety nariadenia 2015/1589. V dôsledku toho podla nich nemozno na prejednávanú vec uplatnit zásady stanovené v rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([171]C-622/16 P az C-624/16 P, [172]EU:C:2018:873). 137 Po prvé totiz Komisia a vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze príjemcovia nie sú definovaní vseobecným a abstraktným spôsobom, ale sú identifikovatelní, pretoze financná podpora sa poskytuje zastresujúcim zdruzeniam, ktoré sú clenmi LAG, teda trinástim federáciám v odvetví nezávislej sociálnej pomoci v Dolnom Sasku. Po druhé títo úcastníci konania tvrdia, ze ustanovenia upravujúce túto podporu vyzadujú dodatocné vykonávacie opatrenia, a to uzavretie dohody o financnej podpore, alebo ak k tomu nedôjde, prijatie vyhlásky ministerstva upravujúcej okrem iného rozdelenie uvedenej podpory. Po tretie, pokial financná podpora môze byt kvalifikovaná ako státna pomoc, predstavuje podla nich schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) druhej casti vety nariadenia 2015/1589, ktorá sa týka "jedného alebo viacerých podnikov", a nie podnikov definovaných vseobecne a abstraktne. 138 Okrem toho Komisia a vedlajsí úcastníci konania tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie sa priamo netýka zalobkýn. V tejto súvislosti podla nich zalobkyne neopísali dôvody, pre ktoré je podla nich napadnuté rozhodnutie spôsobilé uviest ich do nevýhodného postavenia v hospodárskej sútazi, a teda ovplyvnit ich právne postavenie. Okrem toho sporné opatrenie malo podla nich za ciel výlucne poskytnutie financnej podpory zastresujúcim zdruzeniam zoskupeným v LAG, a nie následné rozdelovanie financných prostriedkov institúciám, ktoré sú clenmi týchto organizácií, pricom toto rozdelenie navyse patrí do právomoci uvedených organizácií. Iba toto rozdelovanie by pritom podla Komisie a vedlajsích úcastníkov konania mohlo ovplyvnit právne postavenie zalobkýn. 139 Zalobkyne s touto argumentáciou nesúhlasia. 140 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze Lisabonská zmluva pridala v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ tretiu cast vety, ktorá zmiernila podmienky prípustnosti zalôb o neplatnost podaných fyzickými a právnickými osobami. Táto cast vety totiz bez toho, aby podriadila prípustnost zaloby o neplatnost, ktorá bola podaná fyzickými a právnickými osobami, podmienke osobnej dotknutosti, poskytla opravný prostriedok voci "regulacným aktom", to znamená voci vsetkým vseobecne záväzným nelegislatívnym aktom, ktoré nevyzadujú vykonávacie opatrenia a priamo sa týkajú zalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, [173]C-583/11 P, [174]EU:C:2013:625, bod [175]57, a zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [176]C-622/16 P az C-624/16 P, [177]EU:C:2018:873, body [178]22 a [179]28). 141 Podmienky stanovené v clánku 263 stvrtom odseku tretej casti vety ZFEÚ sú kumulatívne, takze ak jedna z nich nie je splnená, zalobu o neplatnost podanú proti tomuto aktu je potrebné povazovat za neprípustnú. a) O tom, ci je napadnuté rozhodnutie regulacným aktom 142 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je akt vseobecne záväzný, ak sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a vyvoláva právne úcinky voci vseobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [180]C-622/16 P az C-624/16 P, [181]EU:C:2018:873, bod [182]29 a citovanú judikatúru). 143 Okrem toho Súdny dvor rozhodol, ze v oblasti státnej pomoci sú rozhodnutia Komisie, ktorých úcelom je povolit alebo zakázat vnútrostátnu schému, vseobecne záväzné. Táto vseobecná záväznost je dôsledkom toho, ze takéto rozhodnutia sa uplatnujú na objektívne urcené situácie a vyvolávajú právne úcinky voci skupine osôb vymedzenej vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [183]C-622/16 P az C-624/16 P, [184]EU:C:2018:873, bod [185]31 a citovanú judikatúru). 144 Clánok 1 písm. d) nariadenia c. 2015/1589 definuje pojem "schéma pomoci" tak, ze v rámci prvej hypotézy definovanej v prvej casti vety zahrna "akýkolvek akt, na základe ktorého mozno bez dalsích vykonávacích opatrení poskytnút individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte vseobecným a abstraktným spôsobom" a v rámci druhej hypotézy ho definuje tak, ze zahrna "akýkolvek akt, na základe ktorého sa môze pomoc, ktorá nie je spojená s osobitným projektom, poskytnút jednému alebo viacerým podnikom na neurcitú dobu a/alebo v neurcitej sume". Ani z tejto definície, ani z rozsudku zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci ([186]C-622/16 P az C-624/16 P, [187]EU:C:2018:873), nevyplýva, ze schéma pomoci, ktorá by mohla spadat pod druhý prípad pojmu "schéma pomoci" uvedeného v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, nie je vseobecne záväzná. 145 V prejednávanej veci je v prvom rade potrebné uviest, ze § 1 WohlFödG stanovuje, ze "odvetvie nezávislej charitatívnej cinnosti je podporované prostredníctvom financnej pomoci spolkovej krajiny [Dolné Sasko]", takze toto legislatívne opatrenie sa týka odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti ako celku a na úrovni tejto spolkovej krajiny. 146 Rovnako v názve § 2 WohlFödG sa uvádza, ze spolková krajina poskytuje financnú pomoc okrem iného pre zdruzenia odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti, cím ako príjemcov pomoci oznacuje vsetky zdruzenia odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti spolkovej krajiny Dolné Sasko vymedzené vseobecným a abstraktným spôsobom. Okrem toho § 2 ods. 1 bod 1 WohlFödG stanovuje, ze financná podpora upravená týmto predpisom sa poskytuje zastresujúcim zdruzeniam, ktoré sú clenmi LAG. Uvedený predpis sa teda týka kategórie osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom, a to zastresujúcich zdruzení, ktoré pôsobia v odvetví nezávislej charitatívnej cinnosti spolkovej krajiny Dolné Sasko a sú clenmi LAG. 147 Je nepochybne pravda, ze ako vyplýva z preambuly a z § 2 jeho stanov, ze LAG, je zdruzením trinástich charitatívnych federácií v odvetví nezávislej sociálnej pomoci v Dolnom Sasku, ktoré sa stali clenmi LAG este pred nadobudnutím úcinnosti zákona z roku 1956 o lotériách. Okrem toho § 3 ods. 2 WohlFödG stanovuje, ze vyplatenie financnej podpory je podmienené uzavretím dohody o financnej podpore medzi Ministerstvom sociálnych vecí spolkovej krajiny Dolné Sasko a zastresujúcimi zdruzeniami zoskupenými v LAG, takze prijatie dalsieho zastresujúceho zdruzenia za clena LAG by si vyzadovalo uzavretie novej dohody o financnej podpore. 148 Tieto okolnosti vsak jednak nevylucujú, aby sa dalsie zastresujúce zdruzenia stali clenmi LAG. Podla § 2 ods. 2 stanov LAG totiz LAG môze pribrat nových clenov, pokial kandidátske zastresujúce zdruzenie splna podmienky stanovené v § 2 ods. 2 týchto stanov, ktoré okrem iného vyzadujú, aby cinnosti takéhoto kandidátskeho zdruzenia spadali pod nezávislú sociálnu pomoc a sledovali verejnoprospesný, charitatívny alebo nábozenský ciel v zmysle danového zákonníka, pricom o prijatí uvedeného zdruzenia rozhoduje kancelária LAG. Navyse zo znenia WohlFödG ani zo spisu pred Vseobecným súdom nevyplýva, ze v prípade prijatia zastresujúceho zdruzenia za clena LAG by prípadne nebolo mozné, aby Ministerstvo sociálnych vecí spolkovej krajiny Dolné Sasko a vrcholové zdruzenia zoskupené v LAG uzavreli novú dohodu o financnej podpore. 149 Okrem toho regulacnú povahu aktu nespochybnuje ani moznost s väcsou ci mensou presnostou urcit pocet alebo dokonca identitu právnych subjektov, na ktoré sa v danom okamihu tento akt uplatnuje, pokial je nesporné, ze k tomuto uplatnovaniu dochádza na základe objektívnej právnej alebo skutkovej situácie definovanej aktom, ktorá súvisí s úcelom tohto aktu (rozsudok z 11. júla 1968, Zuckerfabrik Watenstedt/Rada, [188]6/68, [189]EU:C:1968:43, s. 605). V rovnakom zmysle uz Súdny dvor rozhodol, ze skutocnost, ze daný podnik bol v skutocnosti jediným príjemcom schémy pomoci zodpovedajúcej oslobodeniu od spotrebnej dane, nevylucuje, ze príjemcovia uvedeného oslobodenia boli definovaní vseobecným a abstraktným spôsobom (pozri v tomto zmysle uznesenie zo 7. decembra 2017, Írsko/Komisia, [190]C-369/16 P, neuverejnené, [191]EU:C:2017:955, bod [192]39). 150 V druhom rade je potrebné uviest, ze podla clánku 2 ods. 2 dohody o financnej podpore z roku 2016 (pozri bod 24 vyssie) môzu zdruzenia odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti ako priami príjemcovia financnej podpory previest financné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, na svojich clenov predstavujúcich nepriamych príjemcov tejto financnej podpory. Okrem toho zastresujúce zdruzenia môzu prijat nové charitatívne organizácie ako miestnych alebo krajinských clenov so sídlom v spolkovej krajine Dolné Sasko. Uvedení miestni alebo krajinskí clenovia predstavujú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom. 151 V tretom rade Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze v rozsahu, v akom predmetná financná podpora predstavuje pomoc, ide o existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. V tomto rámci aj za predpokladu, ze okruh príjemcov dotknutého opatrenia je obmedzený, toto rozhodnutie zachováva úcinky vseobecného a abstraktného opatrenia, ktoré predstavuje táto podpora vo vztahu k neurcitému poctu konkurentov jej priamych alebo nepriamych príjemcov, takze uvedené rozhodnutie sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a vyvoláva právne úcinky voci vseobecne a abstraktne vymedzeným kategóriám osôb (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [193]C-622/16 P az C-624/16 P, [194]EU:C:2018:873, body [195]31, [196]36 a [197]38). 152 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je vseobecne záväzné, a preto predstavuje regulacný akt v zmysle clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. b) O priamej dotknutosti zalobkýn 153 Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze podmienka stanovená v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ, podla ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom zaloby, priamo týkat fyzickej osoby alebo právnickej osoby, si vyzaduje splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to po prvé, aby sporné opatrenie priamo ovplyvnovalo právne postavenie jednotlivca, a po druhé, aby neponechávalo ziadny priestor na volnú úvahu jeho adresátom povereným jeho uplatnovaním, kedze má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [198]C-622/16 P az C-624/16 P, [199]EU:C:2018:873, bod [200]42 a citovanú judikatúru). 154 Pokial ide konkrétne o pravidlá týkajúce sa státnej pomoci, je potrebné zdôraznit, ze ich cielom je ochrana hospodárskej sútaze. Pokial ide o túto oblast, skutocnost, ze rozhodnutie Komisie v celom rozsahu zachováva úcinky vnútrostátnych opatrení, o ktorých stazovatel v staznosti zaslanej tejto institúcii uviedol, ze nie sú zlucitelné s týmto cielom, a v ich dôsledku sa dostáva do nevýhodného postavenia v hospodárskej sútazi, umoznuje dospiet k záveru, ze toto rozhodnutie priamo ovplyvnuje jeho právne postavenie, a to najmä jeho právo nebyt vystavený naruseniu hospodárskej sútaze prostredníctvom predmetných vnútrostátnych opatrení, ktoré vyplýva z ustanovení Zmluvy o FEÚ v oblasti státnej pomoci (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [201]C-622/16 P az C-624/16 P, [202]EU:C:2018:873, bod [203]43 a citovanú judikatúru). 155 Pokial ide o prvé z dvoch kritérií uvedených v bode 153 vyssie, Súdny dvor uviedol, ze hoci súdu Únie neprinálezí v stádiu posudzovania prípustnosti zaloby vyjadrit sa s konecnou platnostou k existencii konkurencných vztahov medzi zalobcom a adresátmi státnych opatrení posudzovaných v rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci, ako je napadnuté rozhodnutie, priamu dotknutost takéhoto zalobcu zároven nemozno vyvodit len zo samotnej moznosti konkurencného vztahu (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [204]C-622/16 P az C-624/16 P, [205]EU:C:2018:873, bod [206]46 a citovanú judikatúru). 156 Vzhladom na to, ze podmienka týkajúca sa priamej dotknutosti vyzaduje, aby mal napadnutý akt priame úcinky na právne postavenie zalobcu, súd Únie musí overit, ci zalobca relevantným spôsobom opísal dôvody, pre ktoré je rozhodnutie Komisie spôsobilé dostat ho do nevýhodného postavenia v hospodárskej sútazi, a teda mat vplyv na jeho právne postavenie (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [207]C-622/16 P az C-624/16 P, [208]EU:C:2018:873, bod [209]47). 157 V prejednávanej veci je druhá zalobkyna podnikom poskytujúcim sluzby sociálnej pomoci a sluzby ambulantnej starostlivosti v aglomerácii Hannover (Nemecko), ktorý je hlavným mestom spolkovej krajiny Dolné Sasko, a v rámci svojich cinností je v konkurencnom vztahu prinajmensom s niektorými z organizácií, ktoré sú clenmi zastresujúcich zdruzení zoskupených v LAG a ktoré sa nachádzajú v blízkosti miesta jej sídla, co Komisia nespochybnuje. Tieto organizácie sú pritom a priori prostredníctvom svojich zastresujúcich zdruzení oprávnené na cast financných prostriedkov vyplácaných spolkovou krajinou Dolné Sasko v rámci dotknutej financnej podpory. Navyse v rozsahu, v akom táto podpora umoznuje pokryt náklady na fungovanie zastresujúcich zdruzení, z nej majú prospech aj tieto organizácie, kedze sú clenmi uvedených zdruzení. 158 V rozsahu, v akom súdu Únie neprinálezí, aby sa v stádiu skúmania prípustnosti zaloby s konecnou platnostou vyjadril k existencii konkurencných vztahov medzi zalobcom a príjemcami predmetnej financnej podpory, je potrebné konstatovat, ze druhá zalobkyna relevantným spôsobom odôvodnila, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré v celom rozsahu zachováva úcinky predmetnej financnej podpory, je spôsobilé dostat ju do nevýhodného postavenia v hospodárskej sútazi, a preto priamo ovplyvnuje jej právne postavenie, a to konkrétne jej právo nebyt na tomto trhu vystavená naruseniu hospodárskej sútaze v dôsledku tejto financnej podpory (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [210]C-622/16 P az C-624/16 P, [211]EU:C:2018:873, bod [212]50). 159 Za týchto okolností, kedze ide o jednu a tú istú zalobu, nie je potrebné preskúmat aktívnu legitimáciu prvej zalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. marca 1993, CIRFS a i./Komisia, [213]C-313/90, [214]EU:C:1993:111, bod [215]31). 160 Pokial ide o druhé z kritérií uvedených v bode 153 vyssie, stací uviest, ze vzhladom na to, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dospela k záveru, ze v rozsahu, v akom sporné opatrenie predstavuje pomoc, ide o existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589, toto rozhodnutie v celom rozsahu zachováva úcinky predmetného opatrenia a jeho právne úcinky majú úplne automatický charakter vyplývajúci iba zo samotnej právnej úpravy Únie a bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [216]C-622/16 P az C-624/16 P, [217]EU:C:2018:873, bod [218]54). 161 Vzhladom na uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze napadnuté rozhodnutie sa priamo týka zalobkýn, c) O existencii vykonávacích opatrení 162 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora výraz "ktoré nevyzadujú vykonávacie opatrenia" v zmysle clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ je potrebné vykladat vzhladom na ciel tohto ustanovenia, ktorý spocíva, ako vyplýva z procesu jeho prijímania, v snahe vyhnút sa tomu, aby bol jednotlivec nútený porusit právo na to, aby sa mohol obrátit na súd. Ak má teda regulacný akt priame úcinky na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby bez toho, aby si to vyzadovalo vykonávacie opatrenia, tejto osobe by hrozilo, ze bude zbavená úcinnej súdnej ochrany, ak by nemala k dispozícii moznost obrátit sa na súd Únie s cielom napadnút zákonnost tohto regulacného aktu. V prípade neexistencie vykonávacích opatrení by sa totiz fyzická alebo právnická osoba, hoci priamo dotknutá predmetným aktom, mohla domôct súdneho preskúmania tohto aktu len po tom, co porusí jeho ustanovenia, a to tak, ze by sa odvolávala na protiprávnost týchto ustanovení v rámci súdnych konaní, ktoré môze vyuzit na vnútrostátnych súdoch (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [219]C-622/16 P az C-624/16 P, [220]EU:C:2018:873, bod [221]58 a citovanú judikatúru). 163 Ak regulacný akt naopak vyzaduje vykonávacie opatrenia, vykoná sa súdne preskúmanie dodrziavania právneho poriadku Únie bez ohladu na otázku, ci uvedené opatrenia vydala Únia alebo clenské státy. Fyzické alebo právnické osoby, ktoré z dôvodu podmienok prípustnosti stanovených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ nemôzu právny akt Únie napadnút priamo na súde Únie, sú proti tomu, aby sa voci nim takýto akt uplatnoval, chránené moznostou napadnút vykonávacie opatrenia, ktoré si tento akt vyzaduje (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [222]C-622/16 P az C-624/16 P, [223]EU:C:2018:873, bod [224]59 a citovanú judikatúru). 164 Ak vykonanie takéhoto aktu prinálezí institúciám, orgánom alebo agentúram Únie, fyzické alebo právnické osoby môzu podat priamu zalobu na súde Únie voci vykonávacím aktom za podmienok uvedených v clánku 263 stvrtom odseku ZFEÚ a na podporu tejto zaloby sa odvolat na nezákonnost predmetného základného aktu na základe clánku 277 ZFEÚ. V prípade, ak vykonanie prinálezí clenským státom, tieto osoby sa môzu odvolávat na neplatnost predmetného základného aktu pred vnútrostátnymi súdmi, ktoré sa v tejto súvislosti v zmysle clánku 267 ZFEÚ obrátia na Súdny dvor prostredníctvom prejudiciálnej otázky (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [225]C-622/16 P az C-624/16 P, [226]EU:C:2018:873, bod [227]60 a citovanú judikatúru). 165 Súdny dvor okrem toho opakovane rozhodol, ze na úcely posúdenia toho, ci regulacný akt vyzaduje vykonávacie opatrenia, je potrebné vychádzat z postavenia osoby, ktorá sa odvoláva na právo podat zalobu na základe clánku 263 stvrtého odseku tretej casti vety ZFEÚ. Je preto irelevantné, ci dotknutý akt vyzaduje vykonávacie opatrenia vo vztahu k ostatným osobám podliehajúcim súdnej právomoci. Okrem toho je v rámci tohto posúdenia potrebné sústredit sa výlucne na predmet sporu (pozri rozsudok zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [228]C-622/16 P az C-624/16 P, [229]EU:C:2018:873, bod [230]61 a citovanú judikatúru). 166 V prejednávanej veci, ako to navyse uznáva aj Komisia, napadnuté rozhodnutie nevyzaduje vykonávacie opatrenia vo vztahu k zalobkyniam. 167 Jednak totiz neexistuje opatrenie na vykonanie napadnutého rozhodnutia pochádzajúce od Komisie alebo iných institúcií Únie. 168 Okrem toho sa na zalobkyne nevztahujú ani vnútrostátne vykonávacie opatrenia, ktoré sú prípadne relevantné v prejednávanej veci, konkrétne uzavretie dohody o financnej podpore alebo prijatie ministerskej vyhlásky týkajúcej sa osobitne rozdelenia financnej podpory medzi zastresujúce zdruzenia, ktoré sú clenmi LAG. Situácia zalobkýn sa totiz odlisuje od situácie priamych alebo nepriamych príjemcov financnej podpory, kedze sa nemôzu stat clenmi takéhoto zdruzenia ani clenmi LAG vzhladom na to, ze nesplnajú podmienky stanovené na tento úcel, najmä podmienku spojenú s charitatívnou povahou ich cinností. Za týchto podmienok by bolo neprirodzené, ak by sa od zalobkýn vyzadovalo, aby na vnútrostátnom súde napadli dohodu o financnej podpore, ministerskú vyhlásku alebo akékolvek iné vnútrostátne opatrenie týkajúce sa rozdelenia financnej podpory, s cielom dosiahnut, ze sa tento súd obráti na Súdny dvor s otázkou o platnosti napadnutého rozhodnutia týkajúceho sa dotknutej financnej podpory (pozri analogicky rozsudky zo 6. novembra 2018, Scuola Elementare Maria Montessori/Komisia, Komisia/Scuola Elementare Maria Montessori a Komisia/Ferracci, [231]C-622/16 P az C-624/16 P, [232]EU:C:2018:873, body [233]65 az [234]67, a z 28. októbra 2020, Association GranoSalus/Komisia, [235]C-313/19 P, neuverejnený, [236]EU:C:2020:869, body [237]38 az [238]42). 169 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze zaloba musí byt vyhlásená za prípustnú aj v rozsahu, v akom je zalozená na tretom zalobnom dôvode. 2. O veci samej 170 Tretí zalobný dôvod sa skladá z dvoch castí. V prvej casti zalobkyne tvrdia, ze Komisia v rozpore s clánkom 107 a nasl. ZFEÚ dospela k záveru, ze financná podpora predstavuje existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. V druhej casti zalobkyne tvrdia, ze toto sporné opatrenie splna vsetky podmienky státnej pomoci v zmysle clánku 107 ZFEÚ. a) O prvej casti týkajúcej sa pochybení pri kvalifikácii financnej podpory ako existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 171 Prvou castou tretieho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze financná podpora nebola existujúcou pomocou v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589, a subsidiárne za predpokladu, ze by toto sporné opatrenie mohlo predstavovat existujúcu pomoc, ze táto pomoc bola z dôvodu nadobudnutia úcinnosti WohlFödG podstatne zmenená a stala sa novou pomocou v zmysle clánku 108 ods. 3 prvej vety ZFEÚ alebo clánku 1 písm. c) nariadenia 2015/1589. 1) O nesprávnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu financnej podpory ako existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 172 V prvom rade zalobkyne tvrdia, ze hoci financná podpora bola stanovená uz v § 12 zákona z roku 1956 o lotériách, zastresujúcim zdruzeniam bola po prvýkrát poskytnutá a skutocne vyplatená az po 1. januári 1958, co je dátum nadobudnutia platnosti Zmluvy o EHS pre Spolkovú republiku Nemecko. 173 Komisia tvrdí, ze zalobkyne uvádzajú len nepodlozené predpoklady a ze túto argumentáciu neuviedli pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Okrem toho Komisia podporovaná tretími vedlajsími úcastníkmi konania uvádza, ze zalobkyne nepopierajú, ze k prevodu poplatkov na oprávnené zastresujúce zdruzenia v roku 1957 doslo pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o EHS. DWEK, odvolávajúc sa na archívne dokumenty, tiez tvrdí, ze prvé skutocné prevody zdrojov sa velmi pravdepodobne uskutocnili pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o EHS. 174 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze k vykonaniu schémy pomoci alebo individuálnej pomoci dochádza v momente vydania právne záväzného aktu, ktorým sa príslusný vnútrostátny orgán bezpodmienecne zaväzuje poskytnút pomoc jej príjemcom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. januára 2018, BSCA/Komisia, [239]T-818/14, [240]EU:T:2018:33, bod [241]72 a citovaná judikatúra). 175 V prejednávanej veci je nesporné, ze aktom, ktorým sa stanovilo vyplácanie financnej podpory zastresujúcim charitatívnym zdruzeniam, bol zákon z roku 1956 o lotériách prijatý 27. februára 1956, ktorý nadobudol úcinnost v ten istý den. Okrem toho, ako je uvedené v bode 10 vyssie, usmernenia upravujúce pouzívanie poplatkov za koncesie na úcely realizácie sociálnych cinností boli uverejnené v Niedersächsisches Ministerialblatt v roku 1956. Tento zákon a tieto usmernenia boli teda prijaté pred dátumom nadobudnutia platnosti Zmluvy o EHS. 176 Okrem toho zo spisu Vseobecného súdu vyplýva, ze v rokoch 1956 a 1957 boli zdruzeniam odvetvia charitatívnej cinnosti poskytnuté sumy financných prostriedkov. Samotné zalobkyne tak s odkazom na rozpoctové úcty spolkovej krajiny Dolné Sasko z rokov 1956 a 1957, oddiel 13 uvádzajú vyplatenie sumy 6,8 milióna nemeckých mariek v roku 1956. Navyse okrem archívnych dokumentov predlozených DWEK je potrebné konstatovat, ze sumy vyplatené v rokoch 1956 a 1957 sú spresnené v prílohe 16 oznámenia nemeckej vlády zo 6. apríla 2016 uvádzajúceho sumy pomoci poskytnutej na nezávislú charitatívnu pomoc od roku 1957. K skutocným úhradám predmetnej financnej podpory teda doslo aj pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o EHS (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. apríla 2016, Írsko a Aughinish Alumina/Komisia, [242]T-50/06 RENV II a T-69/06 RENV II, [243]EU:T:2016:227, bod [244]201). 177 Z toho vyplýva, ze dotknutá financná podpora bola poskytnutá pred nadobudnutím platnosti Zmluvy o EHS a ze Komisia mohla dospiet k záveru, ze v rozsahu, v akom toto opatrenie predstavuje pomoc, ide o existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. 178 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze trh poskytovania ambulantnej a stacionárnej starostlivosti este v roku 1956 neexistoval, pretoze populácia sa sama starala o starnúcu generáciu alebo chorých. Domnievajú sa, ze financná podpora sa stala novou pomocou z dôvodu neskorsej zmeny oblasti cinnosti odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti. V tejto súvislosti zalobkyne dodávajú, ze táto zmena sa podla nich lísi od "vývoja vnútorného trhu" v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589, takze uvedená podpora nemôze predstavovat existujúcu pomoc v zmysle tohto ustanovenia. 179 Komisia podporovaná tretími vedlajsími úcastníkmi konania tvrdí, ze pripomienky zalobkýn sú neúcinné. 180 V tejto súvislosti a ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, v rozsahu, v akom financná podpora predstavuje pomoc, od nadobudnutia platnosti Zmluvy o EHS je existujúcou pomocou, ktorá patrí do pôsobnosti clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589. V dôsledku toho sú tvrdenia týkajúce sa neexistencie trhu, v roku 1956, súkromných sluzieb ambulantnej a stacionárnej starostlivosti a neuplatnitelnosti clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia 2015/1589 irelevantné. 2) O podstatnej zmene predmetného opatrenia 181 Subsidiárne zalobkyne tvrdia, ze aj keby podpora financovaná z dane z hazardných hier zavedenej v roku 1956 mohla predstavovat existujúcu pomoc, táto pomoc bola z dôvodu nadobudnutia úcinnosti WohlFödG podstatne zmenená a stala sa novou pomocou v zmysle clánku 108 ods. 3 prvej vety ZFEÚ alebo clánku 1 písm. c) nariadenia 2015/1589, podla ktorého novú pomoc predstavuje okrem iného aj "kazdá... úprav[a] existujúcej pomoci". Zalobkyne uvádzajú pät tvrdení. V prvom rade tvrdia, ze zastresujúce zdruzenia majú o to väcsí vplyv, ze § 3 ods. 3 WohlFödG stanovuje pre Ministerstvo sociálnych vecí spolkovej krajiny Dolné Sasko moznost prijat ministerskú vyhlásku namiesto dohody o financnej podpore len v tom prípade, ak rokovania s charitatívnymi zdruzeniami o spôsoboch vyuzívania podpory prebehnú bez úspechu, zatial co § 16 ods. 2 zákona o hazardných hrách z roku 2007 mu dáva moznost prijat nariadenie jednostranne namiesto uzavretia dohody so zastresujúcimi zdruzeniami. 182 V druhom rade zalobkyne tvrdia, ze podpora odvetvia charitatívnej cinnosti uz nezávisí od trhu hazardných hier, ale od rozpoctu spolkovej krajiny Dolné Sasko, co zvysuje predvídatelnost v súvislosti s plánovaním. 183 V tretom rade sa domnievajú, ze doslo k podstatnej zmene "právneho a skutkového rámca" týkajúceho sa príjmov z hazardných hier a rozsahu cinností charitatívnych zdruzení, kedze príjmy pochádzajúce z hazardných hier uz nie sú povazované za uzitocné, pretoze uz neplynú do cinnosti, ktorá by bola spolocensky neziaduca. Vo svojej odpovedi na vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania zalobkyne v podstate tvrdia, ze oslabením vztahu medzi príjmami z hazardných hier a podporou sociálnych projektov je oslabená východisková legitimita sporného príspevku. 184 Vo stvrtom rade zalobkyne tvrdia, ze podstatná povaha zmien vyplýva z celkovej analýzy legislatívnych zmien, ku ktorým doslo od roku 1956, a ktoré zahrnajú po prvé prechod z roku 2004 z financovania podla percentuálnej sadzby dane z hazardných hier na financovanie prostredníctvom pausálnej sumy financovanej z uvedenej dane az do roku 2014 a následne priamo z rozpoctu spolkovej krajiny, po druhé zmenu podmienok vyuzívania financnej podpory, ktoré boli pôvodne stanovené pomocou jednostranne prijatých usmernení krajinskej vlády a neskôr prostredníctvom rokovaní medzi krajinskou vládou a zastresujúcimi zdruzeniami, a po tretie znacný vývoj rozsahu pomoci. Z toho podla nich vyplýva, ze tak legislatívne zmeny, ako aj hlavná podpora existujúca od roku 1956 mali byt najneskôr od roku 2015 kvalifikované ako nová pomoc. 185 V piatom rade zalobkyne tvrdia, ze § 2 ods. 3 WohlFödG vedie k podstatnej zmene, kedze stanovuje, ze zastresujúce zdruzenia môzu v súcasnosti volne rozdelovat dodatocnú podporu medzi oblasti cinností stanovené v dohode o financnej podpore. Podla odhadov zalobkýn v dôsledku toho v priemere 22 % zdrojov na rok 2015 mohlo byt volne pouzitých, co podla nich vedie k podstatnej zmene existujúcej pomoci v zmysle clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004. 186 Komisia osobitne tvrdí, ze väcsina týchto výhrad nebola uvedená pocas správneho konania, takze v napadnutom rozhodnutí nebolo mozné k nim zaujat stanovisko. V zostávajúcej casti Komisia a vedlajsí úcastníci konania spochybnujú tieto výhrady, pricom sa domnievajú, ze zmeny, na ktoré sa odvolávajú zalobkyne, nie sú podstatné. 187 V tejto súvislosti z clánku 1 písm. c) nariadenia c. 2015/1589 vyplýva, ze kvalifikácia ako nová pomoc sa uplatnuje na kazdú pomoc, to znamená na vsetky schémy pomoci a kazdú individuálnu pomoc, ktorá nie je existujúcou pomocou, ako aj na vsetky úpravy existujúcej pomoci. 188 Okrem toho je potrebné uviest, ze clánok 4 nariadenia c. 794/2004 s názvom "Zjednodusený postup oznamovania pre niektoré zmeny existujúcej pomoci" stanovuje: "1. Na úcely clánku 1 písm. c) nariadenia (ES) c. 659/1999 zmena existujúcej pomoci bude znamenat kazdú zmenu, okrem zmien cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom. Zvýsenie pôvodného rozpoctu existujúcej schémy pomoci najviac o 20 % nebude povazované za zmenu existujúcej pomoci." 189 Ako vyplýva z tohto ustanovenia, zmeny cisto formálneho alebo administratívneho charakteru, ktoré nemôzu ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom, sa nepovazujú za novú pomoc. Aby islo o novú pomoc, zmena existujúcej pomoci musí byt podstatná (rozsudok z 11. júla 2014, Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa/Komisia, [245]T-151/11, [246]EU:T:2014:631, bod [247]62). 190 Okrem toho novú pomoc predstavuje len zmena ako taká. Preto iba v prípade, ked zmena ovplyvnuje pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty, sa táto schéma zmení na novú schému pomoci. O zmenu ovplyvnujúcu pôvodnú schému z hladiska jej samotnej podstaty vsak nejde vtedy, ak nový prvok mozno zjavne oddelit od pôvodnej schémy pomoci (rozsudky z 30. apríla 2002, Government of Gibraltar/Komisia, [248]T-195/01 a T-207/01, [249]EU:T:2002:111, body [250]109 az [251]111; z 20. marca 2013, Rousse Industry/Komisia, [252]T-489/11, neuverejnený, [253]EU:T:2013:144, bod [254]55, a z 11. júla 2014, Telefónica de Espańa a Telefónica Móviles Espańa/Komisia, [255]T-151/11, [256]EU:T:2014:631, bod [257]63). 191 V prejednávanej veci je potrebné overit, ci následný legislatívny vývoj viedol k podstatnej zmene financnej podpory stanovenej zákonom z roku 1956 o lotériách. Pritom je potrebné preskúmat, ci tieto zmeny ovplyvnili základné prvky tohto systému financovania, akými sú okruh príjemcov financnej podpory, jej ciel a poslanie verejnej sluzby zverené príjemcom, ako aj zdroj tejto podpory a jej výska (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. augusta 1994, Namur-Les assurances du crédit, [258]C-44/93, [259]EU:C:1994:311, bod [260]29; z 20. septembra 2018, Carrefour Hypermarchés a i., [261]C-510/16, [262]EU:C:2018:751, bod [263]41, a z 13. decembra 2018, Rittinger a i., [264]C-492/17, [265]EU:C:2018:1019, body [266]60 az [267]63). 192 Zalobkyne pritom nespochybnujú, ze príjemcami súcasnej financnej podpory sú tie isté zastresujúce zdruzenia ako tie, ktoré získali podporu financovanú na základe zákona z roku 1956 o lotériách. Okrem toho je potrebné uviest, ze ciel financnej podpory, a to pomoc charitatívnym zdruzeniam pri poskytovaní sociálnych sluzieb, nebol od prijatia tohto zákona z roku 1956 o lotériách zmenený. 193 Pokial ide o tvrdenia predlozené zalobkynami pripomenuté v bodoch 181 az 185 vyssie, v prvom rade je potrebné uviest, ze § 3 ods. 3 WohlFödG nepriznal zastresujúcim zdruzeniam väcsí vplyv tým, ze stanovil moznost ministerstva sociálnych vecí Spolkovej krajiny Dolné Sasko prijat ministerskú vyhlásku namiesto dohody o financnej podpore len vtedy, ak rokovania o spôsoboch vyuzívania podpory so zastresujúcimi zdruzeniam neuspeli. Znenie a výklad tohto ustanovenia totiz nepredstavujú rozdiel oproti § 16 ods. 2 zákona z roku 2007 o hazardných hrách, ktorý tomuto ministerstvu tiez umoznoval prijat jednostranné nariadenie namiesto uzavretia dohody so zastresujúcimi zdruzeniami. Ako uviedla DWEK, § 16 ods. 2 tohto zákona z roku 2007 stanovoval rovnaké oprávnenie ako WohlFödG. 194 V kazdom prípade tvrdenie týkajúce sa zvýsenia vplyvu zastresujúcich zdruzení nie je relevantné, kedze nemôze spochybnit konstatovania, podla ktorých sa od prijatia zákona z roku 1956 o lotériách úcel poskytovania financnej podpory, povaha cinností ani okruh príjemcov v podstate nevyvíjali. 195 V druhom rade, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa pôvodu zdrojov, stací konstatovat, ze prostriedky poskytnuté v rámci financnej podpory vzdy pochádzali z rozpoctu spolkovej krajiny Dolné Sasko, do ktorého smerovali príjmy z lotérií a hazardných hier. Zalobkyne navyse nespochybnili bod 49 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia spresnila, ze povaha a zdroj poskytnutých financných prostriedkov neboli zmenené nadobudnutím úcinnosti WohlFödG, kedze prevádzkovatelia lotérií museli vzdy platit spolkovej krajine koncesionárske poplatky a poplatky za hazardné hry. 196 Pokial ide o zlepsenie z hladiska predvídatelnosti poskytnutej sumy, je potrebné uviest, ze Komisia v bode 48 napadnutého rozhodnutia správne konstatovala, ze prechod zo sumy vyjadrenej percentuálnymi podielmi na pausálnu sumu, ku ktorému doslo v dôsledku novelizácie obsiahnutej v sprievodnom zákone o rozpocte z roku 2004, nepredstavuje podstatnú zmenu, kedze tento prechod nemá vplyv na základné právo zastresujúcich organizácií na verejnú financnú podporu pre sluzby sociálnej pomoci, ktoré poskytujú. Pokial ide o úcinky WohlFödG na financnú podporu, ani tu nemôze íst o inú situáciu, kedze rovnako ako v roku 2004 neslo o podstatnú zmenu, a to o to viac, ze tak pri sprievodnom zákone o rozpocte z roku 2004, ako ani pri WohlFödG nedoslo k zvýseniu podpory v porovnaní so sumami poskytnutými pred týmto prechodom. 197 V tretom rade pokial ide o to, ze zalobkyne argumentujú zánikom vztahu medzi príjmami z hazardných hier a podporou sociálnych projektov, je potrebné uviest, ze tieto podstatné prvky opatrenia neboli podstatne zmenené, kedze príjmy z hazardných hier boli v roku 1957 súcastou rozpoctu spolkovej krajiny a sociálne projekty zastresujúcich zdruzení zostali vzdy v podstate rovnaké ako v roku 1957. 198 Vo stvrtom rade je potrebné konstatovat, ze celková analýza predlozená zalobkynami neumoznuje dospiet k záveru o zmene ovplyvnujúcej schému pomoci z hladiska jej podstaty. Z preskúmania relevantných legislatívnych ustanovení a ich vývoja od roku 1956 do roku 2016 totiz vyplýva, ze zmeny právneho základu mali cisto formálnu alebo administratívnu povahu, kedze nemali za následok podstatnú zmenu základných prvkov opatrenia, ako je okrem iného výska podpory poskytovanej príjemcom. O takúto situáciu ide osobitne v prípade WohlFödG, ktorým sa nezmenili príjemcovia pomoci, ciel podpory, pôvod pomoci a v podstatnej miere ani výska podpory. 199 Pokial ide o zmeny podmienok vyuzívania tejto podpory, je jednak potrebné konstatovat, ze podla § 3 ods. 3 WohlFödG tieto podmienky urcuje ministerstvo sociálnych vecí spolkovej krajiny Dolné Sasko vtedy, ak "rokovania" medzi ním a LAG prebehli bezúspesne, takze situácia sa výrazne nezmenila od casu, ked ako vyplýva z bodu 10 vyssie spolková krajina Dolné Sasko jednostranne stanovovala uvedené podmienky v usmerneniach. Okrem toho cielom § 3 ods. 2 WohlFödG je stanovit rámec týchto rokovaní. Z vývoja metódy urcenia podmienok pouzitia uvedenej podpory teda nevyplýva, ze by tento vývoj mal nevyhnutne za následok zmenu podstaty týchto podmienok, ani ze by tento vývoj viedol k podstatnej zmene predmetného opatrenia. 200 Pokial ide o sumy podpory, ako je uvedené v bode 117 vyssie, z financných údajov, ktoré Komisii poskytli nemecké orgány pocas správneho konania, vyplýva, ze zvýsenia sumy financnej podpory neviedli ako celok k úrovni pomoci presahujúcej pociatocnú sumu tejto podpory o viac ako 20 %. Úpravy súm uvedenej podpory teda neprekrocili hranicu uvedenú v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004. 201 V piatom rade zalobkyne argumentujú proti § 2 ods. 3 WohlFödG, podla ktorého v prípade významných príjmov z daní z hazardných hier bude priznaná dodatocná financná podpora, a to scasti zastresujúcim zdruzeniam LAG a scasti Krajinskému centru pre problematiku závislostí (pozri bod 13 vyssie). V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze táto výhrada týkajúca sa údajnej flexibility pouzitia dodatocnej podpory nebola uvedená pocas správneho konania. V kazdom prípade zalobkyne nepreukázali, ze táto dodatocná podpora mení podstatu financnej podpory, ani ze predstavuje prvok, ktorý mozno oddelit od hlavnej podpory stanovenej v clánku 2 ods. 1 bode 1 toho istého zákona. 202 Rovnako je potrebné pripomenút, ze § 3 WohlFödG opisuje cinnosti odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti a podmienky ulozené zastresujúcim zdruzeniam zoskupeným v LAG. § 3 ods. 1 prvá veta WohlFödG spresnuje, ze "financná pomoc uvedená v § 2 ods. 1 bode 1 a v § 2 ods. 3 bode 1 sa musí pouzit na podporu cinností odvetvia nezávislej charitatívnej cinnosti". Z toho vyplýva, ze dodatocná financná podpora, ktorú zalobkyne spochybnujú, nepredstavuje podstatnú zmenu opatrenia, ktorá by ho transformovala na novú pomoc z dôvodu, ze túto dodatocnú podporu môzu zastresujúce zdruzenia slobodne vyuzívat. Tak hlavná podpora, ako aj dodatocná podpora sú totiz urcené výlucne na podporu oprávnených charitatívnych cinností. Navyse vyplatenie dodatocnej podpory nie je systematické, pretoze závisí od existencie prebytocných príjmov z hazardných hier presahujúcich sumu 147300000 eur. 203 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dotknuté opatrenie nebolo od jeho zavedenia v roku 1956 podstatne zmenené. Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmat tvrdenie Komisie, podla ktorého otázka takejto podstatnej zmeny nebola pocas správneho konania nastolená, je potrebné prvú cast tretieho zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej casti týkajúcej sa pochybenia, pokial ide o skutocnost, ze financná podpora nebola kvalifikovaná ako pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ 204 V druhej casti tretieho zalobného dôvodu zalobkyne tvrdia, ze sporné opatrenie splna vsetky podmienky na to, aby bolo kvalifikované ako státna pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ. 205 Komisia navrhuje túto cast zalobného dôvodu zamietnut. 206 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze druhou castou sa zalobkyne snazia preukázat, ze predmetná financná podpora predstavuje státnu pomoc. Je vsak potrebné uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nevykonala ziadne posúdenie týkajúce sa kvalifikácie tohto opatrenia ako státnej pomoci a nevyjadrila sa k splneniu podmienok stanovených v clánku 107 ZFEÚ ani k prípadnej zlucitelnosti uvedeného opatrenia s vnútorným trhom. Tvrdenie zalobkýn je preto neúcinné. V dôsledku toho je druhú cast tretieho zalobného dôvodu, a teda tretí zalobný dôvod v celom rozsahu potrebné zamietnut. 207 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze zalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnut. VI. O trovách 208 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku sa úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, ulozí povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené ulozit im povinnost znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit trovy konania Komisie a vedlajsích úcastníkov konania v súlade s ich návrhmi. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Verband Deutscher Alten- und Behindertenhilfe, Landesverband Niedersachsen/Bremen und Hamburg/Schleswig-Holstein eV a CarePool Hannover GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii, Diakonisches Werk evangelischer Kirchen in Niedersachsen eV, Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Hannover eV, ako aj Arbeiterwohlfahrt Bezirksverband Braunschweig eV a dalsím vedlajsím úcastníkom konania, ktorých mená sú uvedené v prílohe. Svenningsen Mac Eochaidh Pynnä Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. apríla 2021. Podpisy Obsah I. Právny rámec týkajúci sa vnútrostátnych opatrení uvedených v napadnutom rozhodnutí II. Okolnosti predchádzajúce sporu III. Napadnuté rozhodnutie IV. Konanie a návrhy úcastníkov konania V. Právny stav A. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení procesných práv zarucených clánkom 108 ods. 2 ZFEÚ 1. O prípustnosti 2. O veci samej a) O dlzke trvania konania o predbeznom preskúmaní b) O odôvodnení napadnutého rozhodnutia c) O postoji Komisie B. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia C. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 107 a nasl. ZFEÚ 1. O prípustnosti a) O tom, ci je napadnuté rozhodnutie regulacným aktom b) O priamej dotknutosti zalobkýn c) O existencii vykonávacích opatrení 2. O veci samej a) O prvej casti týkajúcej sa pochybení pri kvalifikácii financnej podpory ako existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 1) O nesprávnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu financnej podpory ako existujúcej pomoci v zmysle clánku 1 písm. b) bodu i) nariadenia 2015/1589 2) O podstatnej zmene predmetného opatrenia b) O druhej casti týkajúcej sa pochybenia, pokial ide o skutocnost, ze financná podpora nebola kvalifikovaná ako pomoc v zmysle clánku 107 ZFEÚ VI. O trovách __________________________________________________________________ ( [268]*1 ) Jazyk konania: nemcina. ( [269]1 ) Zoznam ostatných vedlajsích úcastníkov konania je pripojený len k verzii, ktorá sa zasiela úcastníkom konania. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEUIhIk/L85417-7944TMP.html#t-ECR_62018TJ0069_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXEUIhIk/L85417-7944TMP.html#t-ECR_62018TJ0069_SK_01-E0002 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2018:061:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2018:061:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:007:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:114:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point38 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point27 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A189&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A189 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A189&anchor=#point39 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point28 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A9&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A9 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A9&anchor=#point42 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A189&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A189 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A189&anchor=#point40 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&anchor=#point26 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point53 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A292&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A292 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A292&anchor=#point61 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A292&anchor=#point66 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point56 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A852&anchor=#point19 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point50 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point48 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point44 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A287&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A287 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A287&anchor=#point41 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A345&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A345 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A345&anchor=#point16 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A287&locale=sk 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A287 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A287&anchor=#point42 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point63 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point65 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A239&anchor=#point52 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point59 75. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:325:TOC 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point70 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point30 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point52 86. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point54 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point71 90. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point31 93. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 94. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point71 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A698&anchor=#point72 99. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 100. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point32 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&locale=sk 103. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A30&anchor=#point95 105. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A563&locale=sk 106. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A563 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A563&anchor=#point62 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A563&locale=sk 109. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A563 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A563&anchor=#point63 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A153&locale=sk 112. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A153 113. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A153&anchor=#point51 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 115. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 116. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point32 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A385&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A385 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A385&anchor=#point135 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A470&locale=sk 121. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A470 122. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A470&anchor=#point65 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2009:136:TOC 124. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&locale=sk 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A116&anchor=#point88 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A196&locale=sk 128. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A196 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A196&anchor=#point158 130. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A599&locale=sk 131. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A599 132. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A599&anchor=#point39 133. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 134. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&anchor=#point96 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&locale=sk 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61 138. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A61&anchor=#point45 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point63 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A154&anchor=#point64 143. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&locale=sk 144. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164 145. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A164&anchor=#point180 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point87 149. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point89 150. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 151. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&anchor=#point87 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&locale=sk 154. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352 155. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A352&anchor=#point76 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&anchor=#point71 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point35 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 163. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 164. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point36 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&locale=sk 166. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395 167. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A395&anchor=#point72 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1042&locale=sk 169. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1042 170. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A1042&anchor=#point26 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&locale=sk 174. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625 175. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A625&anchor=#point57 176. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 177. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point22 179. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point28 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 181. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point29 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 184. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 185. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point31 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 187. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 188. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1968%3A43&locale=sk 189. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1968%3A43 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A955&locale=sk 191. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A955 192. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A955&anchor=#point39 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 194. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 195. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point31 196. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point36 197. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point38 198. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 199. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 200. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point42 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 202. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 203. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point43 204. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 205. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 206. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point46 207. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 208. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 209. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point47 210. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 211. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 212. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point50 213. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&locale=sk 214. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111 215. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A111&anchor=#point31 216. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 217. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 218. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point54 219. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 220. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 221. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point58 222. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 223. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 224. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point59 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 226. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 227. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point60 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 229. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 230. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point61 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&locale=sk 232. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873 233. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point65 234. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A873&anchor=#point67 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A869&locale=sk 236. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A869 237. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A869&anchor=#point38 238. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A869&anchor=#point42 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33&locale=sk 240. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33 241. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A33&anchor=#point72 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&locale=sk 243. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227 244. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A227&anchor=#point201 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631&locale=sk 246. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631 247. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631&anchor=#point62 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&locale=sk 249. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111 250. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&anchor=#point109 251. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A111&anchor=#point111 252. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&locale=sk 253. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144 254. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A144&anchor=#point55 255. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631&locale=sk 256. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631 257. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A631&anchor=#point63 258. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&locale=sk 259. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311 260. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A311&anchor=#point29 261. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A751&locale=sk 262. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A751 263. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A751&anchor=#point41 264. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1019&locale=sk 265. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1019 266. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1019&anchor=#point60 267. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A1019&anchor=#point63 268. file:///tmp/lynxXXXXEUIhIk/L85417-7944TMP.html#c-ECR_62018TJ0069_SK_01-E0001 269. file:///tmp/lynxXXXXEUIhIk/L85417-7944TMP.html#c-ECR_62018TJ0069_SK_01-E0002