ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (prvá rozsírená komora) z 13. mája 2020 ( [1]*1 ) "Státna pomoc - Odvetvie letectva - Pomoc poskytnutá Talianskom v prospech letísk na Sardínii - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za ciastocne zlucitelnú a ciastocne nezlucitelnú s vnútorným trhom - Pripísatelnost státu - Príjemcovia - Výhoda v prospech zmluvných leteckých spolocností - Zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Vymáhanie - Legitímna dôvera - Povinnost odôvodnenia" Vo veci T-8/18, easyJet Airline Co. Ltd, so sídlom v Lutone (Spojené královstvo), v zastúpení: P. Willis, solicitor, a J. Rivas Andrés, advokát, zalobkyna, proti Európskej komisii, v zastúpení: L. Armati a S. Noë, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh zalozený na clánku 263 ZFEÚ na zrusenie rozhodnutia Komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([2]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1), VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora), v zlození: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia J. Svenningsen (spravodajca), V. Valancius, Z. Csehi a P. Nihoul, tajomník: P. Cullen, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 2. októbra 2019, vyhlásil tento Rozsudok I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. O sporných opatreniach 1 Na ostrove Sardínia (Taliansko) sa nachádza pät letísk, medzi ktoré patria aj letiská Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia. 2 Letisko Alghero prevádzkuje spolocnost So.Ge.A.Al SpA (dalej len "SOGEAAL"), ktorej základné imanie bolo v celom rozsahu upísané miestnymi verejnoprávnymi subjektmi a je vo väcsinovom vlastníctve Regione autonoma della Sardegna (Autonómny región Sardínia, Taliansko, dalej len "autonómny región"), a to aj nepriamo prostredníctvom spolocnosti Societŕ Finanziaria Industriale Regione Sardegna (SFIRS). Letisko Cagliari-Elmas prevádzkuje spolocnost So.G.Aer SpA (dalej len "SOGAER"), ktorej väcsinovým vlastníkom je obchodná komora v Cagliari, zatial co letisko Olbia prevádzkuje spolocnost GEASAR SpA (dalej len "GEASAR") registrovaná v Olbii, ktorej väcsinový podiel patrí súkromnému podniku Meridiana SpA. 1. O právnych predpisoch prijatých autonómnym regiónom a) O clánku 3 zákona c. 10/2010 3 Dna 13. apríla 2010 autonómny región prijal legge regionale n. 10 - Misure per lo sviluppo del trasporto aereo (regionálny zákon c. 10 - opatrenia na rozvoj leteckej dopravy) (Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna c. 12 zo 16. apríla 2010) (dalej len "zákon c. 10/2010"). 4 Clánok 3 zákona c. 10/2010 s názvom "Stimuly na znízenie sezónnosti leteckých spojení ostrova" (Incentivi alla destagionalizzazione dei collegamenti aerei isolani) znie: "1. Výdavky vo výske 19700000 [eur] na rok 2010 a 24500000 [eur] na jednotlivé roky 2011 - 2013 sa povolia na financovanie letísk na ostrove s cielom posilnenia a rozvoja leteckej dopravy ako sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, a to aj znízením sezónnosti leteckých spojení ostrova v súlade s oznámením Komisie 2005/C 312/01 o usmerneniach Spolocenstva týkajúcich sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk. 2. Kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností zo strany spolocností prevádzkujúcich letiská, ktoré zohladnujú opatrenia týkajúce sa územnej kontinuity uvedené v clánku 2, sú vymedzené v uznesení výkonného výboru regiónu, ktoré sa prijme na návrh regionálnej rady pre dopravu po dohode s poradcami pre plánovanie, rozpocet, úver a regionálne plánovanie, cestovný ruch, remeselníctvo a obchod, polnohospodárstvo a polnohospodársku a pastiersku reformu, kultúrne hodnoty, informácie, volný cas a sport. 3. Uznesenie uvedené v odseku 2 a plány cinností, vrátane tých, ktoré uz boli vymedzené spolocnostami, ktoré prevádzkujú letiská, ku dnu nadobudnutia úcinnosti tohto zákona, spolu s príslusnými aktmi a zmluvami, sa financujú, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi uvedenými v odseku 2 a sú vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru." b) O vykonávacích aktoch zákona c. 10/2010 5 V súlade s clánkom 3 ods. 2 zákona c. 10/2010 prijal výkonný orgán autonómneho regiónu viacero aktov na vykonanie opatrení stanovených v tomto clánku 3 (dalej len "vykonávacie akty"), a to najmä deliberazione della Giunta regionale n. 29/36 (rozhodnutie regionálnej rady c. 29/36) z 29. júla 2010 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 29/36"), deliberazione della Giunta regionale n. 43/37 (rozhodnutie regionálnej rady c. 43/37) zo 6. decembra 2010 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 43/37") a deliberazione della Giunta regionale n. 52/117 (rozhodnutie regionálnej rady c. 52/117) z 23. decembra 2011 (dalej len "regionálne rozhodnutie c. 52/117"), (dalej spolu s clánkom 3 zákona c. 10/2010 len "sporné opatrenia"). 6 Tieto vykonávacie akty v podstate definujú tri druhy "cinností", za ktoré mohli prevádzkovatelia letísk získat kompenzáciu od autonómneho regiónu na roky 2010 az 2013, a to: - zvysovanie leteckej prevádzky leteckými spolocnostami (dalej len "cinnost 1"), - propagácia ostrova Sardínie ako turistickej destinácie leteckými spolocnostami (dalej len "cinnost 2"), - dalsie propagacné cinnosti zverené prevádzkovatelmi letísk v mene autonómneho regiónu tretím poskytovatelom sluzieb iným ako leteckým spolocnostiam (dalej len "cinnost 3"). 7 Regionálne rozhodnutie c. 29/36 na jednej strane spresnovalo, ze pri uplatnovaní clánku 3 zákona c. 10/2010 ciel, ktorým bolo znízenie sezónnosti leteckých spojení, spocíval vo zvýsení frekvencie letov pocas strednej sezóny a zimnej sezóny, ako aj v otvorení nových leteckých spojení. Na druhej strane toto rozhodnutie uvádzalo, ze konecným cielom, ktorý sledujú opatrenia stanovené v clánku 3 zákona c. 10/2010 o podpore regionálnej politiky leteckej dopravy, je posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdrznosti, ako aj rozvoj miestnych ekonomík, cestovného ruchu a kultúry ostrova Sardínie. 8 V tejto súvislosti regionálne rozhodnutie c. 29/36 vymedzovalo kritériá, povahu a trvanie dopravných sluzieb, za ktoré sa mohla poskytnút kompenzácia v období rokov 2010 - 2013, ako aj vseobecné zásady vypracovávania a vyhodnocovania "plánov cinností" vypracovaných prevádzkovatelmi letísk. 9 Konkrétne na to, aby prevádzkovatel letiska získal financovanie stanovené zákonom c. 10/2010, musel predlozit autonómnemu regiónu na schválenie podrobný plán cinností. Tento plán mal urcit, ktoré cinnosti spomedzi cinností 1 az 3 mal prevádzkovatel letiska v úmysle vykonat, aby dosiahol ciele zákona c. 10/2010. Tento plán mal byt prípadne vykonaný osobitnými dohodami medzi prevádzkovatelom letiska a leteckými spolocnostami. 10 Ak prevádzkovatel letiska chcel získat financné prostriedky pre cinnost 1, plán cinností, ktorý predlozil autonómnemu regiónu, musel identifikovat "spojenia strategického záujmu" (vnútrostátne a medzinárodné) a stanovit rocné ciele v oblasti frekvencie letov, nových spojení a poctu cestujúcich. 11 Podla talianskych orgánov tak prevádzkovanie týchto spojení strategického záujmu predstavovalo sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu, ktorú letecké spolocnosti poskytovali za kompenzáciu. 12 Plán cinností vykonávajúci cinnost 2 mal vymedzovat konkrétne marketingové a reklamné cinnosti zamerané na zvýsenie poctu cestujúcich a na podporu spádovej oblasti letiska. 13 Regionálne rozhodnutie c. 29/36 stanovovalo, ze plány cinností museli byt podlozené odhadmi predpokladaných vyhliadok na ziskovost cinností, ktoré vymedzujú. 14 Z regionálneho rozhodnutia c. 29/36 vyplýva, ze plány cinností museli dodrziavat urcité zásady: - spojenia strategického záujmu urcené v plánoch sa nemohli prekrývat so spojeniami, ktoré uz boli prevádzkované v rámci rezimu záväzku vyplývajúceho zo sluzby vo verejnom záujme, - financovanie poskytnuté na kazdé subvencované spojenie by sa malo postupne znizovat, - financná dohoda uzavretá s leteckými spolocnostami mala zahrnat plán propagácie územia. 15 Ak by autonómny región zistil nezrovnalosti medzi plánmi cinností predlozenými prevádzkovatelmi letísk na jednej strane a ustanoveniami zákona c. 10/2010 a jeho vykonávacími aktmi na druhej strane, mohol pozadovat zmeny týchto plánov cinností. 16 Potom, ako autonómny región schválil rôzne plány cinností, ktoré mu predlozili prevádzkovatelia letísk, rozdelil financné prostriedky dostupné pre jednotlivé roky od roku 2010 do roku 2013 medzi prevádzkovatelov letísk. 17 Výska týchto kompenzácií sa vypocítala na základe rozdielu medzi odhadovanými nákladmi leteckých spolocností vynalozenými na zabezpecenie strategických spojení a dosiahnutie rocných cielov v oblasti poctu cestujúcich na jednej strane a skutocnou alebo predpokladanou trzbou z predaja leteniek cestujúcim na druhej strane. 18 Pokial suma kompenzácií pozadovaných prevádzkovatelmi letísk prevysovala sumu stanovenú zákonom c. 10/2010, regionálne rozhodnutie c. 29/36 stanovovalo prednostné kritériá pre poskytnutie kompenzácie. 19 Napokon vykonávacie akty stanovovali, ze prevádzkovatelia letísk mali zabezpecit dohlad nad cinnostou leteckých spolocností. Ukladali najmä povinnost, aby osobitné dohody uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami stanovili uplatnovanie sankcií voci leteckým spolocnostiam v prípade nedodrzania vopred stanovených cielov, najmä v oblasti frekvencie letov a poctu cestujúcich. 2. O vykonávaní sporných opatrení 20 Zalobkyna, easyJet Airline Co. Ltd, je letecká spolocnost, ktorá je drzitelkou licencie zapísanej v Anglicku a vo Walese (Spojené královstvo) a ktorá prevádzkuje siet spojení na krátke vzdialenosti s príletom a odletom z letísk Európskej únie, vrátane letísk Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia. a) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Olbia 21 Prevádzkovatel letiska Olbia uverejnil na svojej internetovej stránke výzvu na vyjadrenie záujmu s cielom uzavriet marketingové a reklamné zmluvy. 22 V odpovedi na túto výzvu na vyjadrenie záujmu zalobkyna predlozila prevádzkový plán rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom do Olbie, ako aj marketingový a reklamný program. Letecká spolocnost v tejto odpovedi vyzvala spolocnost GEASAR, aby sa podielala na investícii potrebnej na úcely plnenia marketingového a reklamného programu. 23 GEASAR preskúmala prevádzkový plán zalobkyne a predlozila svoj vlastný prevádzkový plán, z ktorého vyplývalo, ze úcast na investícii navrhnutá zalobkynou by bola pre prevádzkovatela letiska zisková. 24 GEASAR predlozila autonómnemu regiónu plány cinností na rok 2010 a na trojrocné obdobie 2011 - 2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Autonómny región tieto plány cinnosti schválil a regionálnymi rozhodnutiami c. 43/37 a c. 52/117 stanovil sumy, ktoré mali byt spolocnosti GEASAR pridelené na rok 2010 a na obdobie rokov 2011 - 2013. 25 GEASAR a zalobkyna následne uzavreli tri zmluvy, na základe ktorých sa zalobkyna zaviazala jednak, ze za odmenu zachová alebo zabezpecí priame letecké spojenia medzi Olbiou a európskymi letiskami Bristol (Spojené královstvo), Bazilej (Svajciarsko), Zeneva (Svajciarsko), Londýn Gatwick (Spojené královstvo), Miláno Malpensa (Taliansko), Berlín-Schönefeld (Nemecko), Lyon (Francúzsko), Paríz-Orly (Francúzsko) a Madrid-Barajas (Spanielsko) a dosiahne ciele v oblasti poctu cestujúcich, ako aj jednak, ze bude plnit marketingový a reklamný program s cielom propagovat ostrov Sardínia. 26 Prvá z týchto zmlúv bola podpísaná 17. marca 2011 a vztahovala sa na obdobie od 28. marca 2010 do 27. marca 2011. Druhá z týchto zmlúv bola podpísaná 25. januára 2012 a vztahovala sa na obdobie od 27. marca 2011 do 30. marca 2013. Posledná zmluva so spolocnostou GEASAR bola podpísaná 1. marca 2013 a vztahovala sa na obdobie od 27. marca 2013 do 30. marca 2014. b) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Cagliari-Elmas 27 SOGAER, ktorá prevádzkuje letisko Cagliari-Elmas, uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie, v ktorom vyzvala letecké spolocnosti, aby jej predlozili prevádzkové plány pre letecké spojenia s odletom a príletom na toto letisko, ako aj na úcely uzavretia marketingových zmlúv týkajúcich sa propagovania ostrova Sardínia. 28 Zalobkyna predlozila spolocnosti SOGAER trojrocný prevádzkový plán rozvoja leteckých spojení s odletom a príletom na letisko Calgiari, ako aj marketingový a reklamný program. V stúdii o hospodárskom dopade zadanej externému poradcovi sa na podporu tohto plánu dospelo k záveru, ze investícia do marketingových cinností, ako ju stanovuje uvedený plán, je pre zalobkynu zisková. Táto stúdia tiez dospela k záveru, ze táto investícia rozvíja ekonomiku ostrova Sardínia a je pre SOGAER zisková. 29 SOGAER predlozila autonómnemu regiónu plány cinností na rok 2010 a na trojrocné obdobie 2011 - 2013 spolu s príslusnými ziadostami o financovanie. Tieto plány boli schválené a regionálnymi rozhodnutiami c. 43/37 a c. 52/117 boli stanovené sumy poskytnuté spolocnosti SOGAER na rok 2010 a na obdobie rokov 2011 - 2013. 30 Zalobkyna a SOGAER uzavreli zmluvu pod císlom 25/2011 na obdobie od 29. marca 2010 do 28. marca 2013 (dalej len "zmluva c. 25/2011"). Zalobkyna sa v tejto zmluve zaviazala jednak zachovat alebo zabezpecit priame lety medzi letiskami Cagliari-Elmas a Londýn-Stansted (Spojené královstvo), Zeneva, Bazilej a Berlín-Schönefeld a dosiahnut ciele v oblasti poctu cestujúcich, ako aj jednak vykonávat marketingové a reklamné cinnosti. Tieto plnenia sa týkali cinností 1 a 2. 31 Clánok 5 tejto dohody spresnoval, ze platnost tejto zmluvy je podmienená zachovaním a obnovením financovania spolocnosti SOGAER autonómnym regiónom. c) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Alghero 32 Pokial ide o letisko Alghero, zmluvy uzavreté medzi spolocnostami SOGEAAL a Ryanair Ltd, uz v roku 2003, ktorých platnost bola odvtedy predlzená, boli predmetom staznosti podanej istou talianskou leteckou spolocnostou. Na základe tejto staznosti Európska komisia zacala 12. septembra 2007 konanie vo veci formálneho zistovania stanoveného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúceho sa pravdepodobnej státnej pomoci poskytnutej letisku v Alghero a poskytnutej letiskom v Alghero v prospech spolocnosti Ryanair a iných leteckých dopravcov ([3]Ú. v. EÚ C 12, 2008, s. 7). Dna 27. júna 2012 bolo toto konanie rozsírené s cielom zahrnút dodatocné opatrenia prijaté Talianskom, ktoré neboli predmetom pôvodnej staznosti ([4]Ú. v. EÚ C 40, 2013, s. 15), medzi ktoré patrili "vsetky opatrenia poskytnuté spolocnosti Ryanair a jej dcérskej spolocnosti AMS, ako aj iným leteckým spolocnostiam, ktoré vyuzívajú letisko od roku 2000... zahrnajú[ce] najmä granty financných príspevkov poskytnutých priamo spolocnostou SOGEAAL alebo jej prostredníctvom formou viacerých dohôd o letiskových sluzbách a marketingových sluzbách uzavretých so spolocnostou Ryanair a dalsími leteckými dopravcami od roku 2000". 33 Uvedené konanie viedlo k tomu, ze Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2015/1584 z 1. októbra 2014 o státnej pomoci SA.23098 (C 37/07) (ex NN 36/07), ktorú poskytlo Taliansko v prospech spolocnosti Societŕ di Gestione dell'Aeroporto di Alghero So.Ge.A.AL S.p.A. a iných leteckých dopravcov, ktorí pôsobia na letisku Alghero ([5]Ú. v. EÚ L 250, 2015, s. 38, dalej len "rozhodnutie 'Alghero`"), v ktorom Komisia dospela predovsetkým k záveru, ze podla zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, opatrenia vykonané autonómnym regiónom, najmä zmluvy uzavreté spolocnostou SOGEAAL, nad ktorou vykonáva dohlad uvedený región, s niektorými leteckými spolocnostami a týkajúce sa podpory a spustenia nových leteckých spojení s odletom a príletom na letisko Alghero, ako aj marketingových a reklamných sluzieb, nepredstavovali pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 34 Pokial ide o obdobie od roku 2010 do roku 2013, zalobkyna neuzavrela so spolocnostou SOGEAAL zmluvu, na ktorú by sa vztahoval právny rámec pomoci zavedený zákonom c. 10/2010. B. O napadnutom rozhodnutí 35 Dna 30. novembra 2011 Talianska republika oznámila v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ Komisii zákon c. 10/2010, ktorý bol ako opatrenie preskúmaný v súlade s kapitolou III nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([6]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 36 Listom z 23. januára 2013 Komisia informovala Taliansku republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (dalej len "rozhodnutie o zacatí konania") v súvislosti s oznámenou schémou (dalej len "sporná schéma pomoci"). Komisia uverejnením tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie z 30. mája 2013 ([7]Ú. v. EÚ C 152, 2013, s. 30) vyzvala dotknuté strany, aby predlozili svoje pripomienky k údajnej schéme pomoci. 37 Talianske orgány, ako aj dotknuté strany, vrátane zalobkyne a prevádzkovatelov letísk Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia, predlozili písomné pripomienky. Komisia zaslala pripomienky dotknutých strán talianskym orgánom, ktoré k nim mohli predlozit svoje pripomienky. 38 Listami z 24. februára 2014 Komisia informovala dotknuté strany o prijatí oznámenia 20. februára 2014 s názvom "Usmernenia o státnej pomoci pre letiská a letecké spolocnosti" ([8]Ú. v. EÚ C 99, 2014, s. 3, dalej len "usmernenia z roku 2014") a o skutocnosti, ze tieto usmernenia sa v prejednávanej veci uplatnia odo dna ich uverejnenia v úradnom vestníku. Dna 15. apríla 2014 bolo v úradnom vestníku uverejnené oznámenie, ktorým sa clenské státy a dotknuté strany vyzývali, aby do jedného mesiaca od uverejnenia uvedených usmernení predlozili pripomienky k uplatneniu usmernení z roku 2014 v tejto veci ([9]Ú. v. EÚ C 113, 2014, s. 30). Dna 4. júla 2014 tak zalobkyna predlozila svoje pripomienky. 39 Dna 25. marca 2015 Komisia poziadala zalobkynu, aby jej zaslala urcité dokumenty. Zalobkyna jej ich následne predlozila 31. marca, pricom pri tejto prílezitosti predlozila doplnujúce pripomienky. 40 V dnoch 1. a 14. mája 2015 zalobkyna a poradenská spolocnost konajúca v jej mene predlozili Komisii nové doplnujúce pripomienky. 41 Zalobkyna po stretnutí so sluzbami Komisie 1. júna 2015 predlozila nové pripomienky. Talianske orgány, ktoré byli vyzvané, aby sa v tejto súvislosti prípadne vyjadrili, predlozili 17. septembra 2015 Komisii pripomienky. 42 Dna 29. júla 2016 Komisia prijala rozhodnutie (EÚ) 2017/1861 o státnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) - Taliansko - Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme (SVHZ) ([10]Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktorého výrok znie: "Clánok 1 1. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo... zákonom [c. 10/2010] nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ] v prospech spolocností SOGEAAL..., SOGAER..., a spolocnosti GEASAR.... 2. Schéma, ktorú Taliansko zaviedlo zákonom c. 10/2010, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 zmluvy v prospech spolocností Ryanair/AMS, [zalobkyna], Air Berlin, Meridiana, Alitalia, Air Italy, Volotea, Wizzair, Norwegian, JET2.COM, Niki, Tourparade, Germanwings, Air Baltic a Vueling v rozsahu, v akom sa týka prevádzky týchto leteckých dopravcov na letisku Cagliari-Elmas a letisku Olbia. 3. Státnu pomoc uvedenú v odseku 2 Taliansko poskytlo v rozpore s clánkom 108 ods. 3 [ZFEÚ]. 4. Státna pomoc uvedená v odseku 2 je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 2 1. Taliansko vymôze od príjemcov státnu pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 2. 2. Kedze na úcely tohto rozhodnutia spolocnosti Ryanair a AMS predstavujú jednu hospodársku jednotku, nesú spolocnú zodpovednost za vrátenie státnej pomoci, ktorú prijali. 3. Sumy, ktoré sa majú vrátit, musia zahrnat úroky plynúce odo dna, ked boli poskytnuté príjemcom, az do ich skutocného vrátenia. ... 5. Taliansko zrusí vsetky nevyplatené platby pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 s úcinnostou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia. Clánok 3 1. Vrátenie pomoci uvedenej v clánku 1 ods. 2 musí byt bezodkladné a úcinné. 2. Taliansko zabezpecí, aby sa toto rozhodnutie vykonalo do styroch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia. Clánok 4 1. Taliansko do dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia predlozí tieto informácie: - zoznam príjemcov, ktorí dostali pomoc v rámci schémy uvedenej v clánku 1 ods. 2, a celkovú sumu pomoci, ktorú kazdý z nich dostal na základe tejto schémy, - celkovú sumu (istinu a úroky z vymáhanej sumy), ktorej vrátenie sa od jednotlivých príjemcov pozaduje, - podrobný opis uz prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím, - dokumenty, ktorými sa preukazuje, ze príjemcom bolo nariadené pomoc vrátit. 2. Taliansko bude informovat Komisiu o pokroku dosiahnutom v súvislosti s vnútrostátnymi opatreniami, ktoré sa prijali na vykonanie tohto rozhodnutia, az do úplného vrátenia pomoci uvedenej v clánku 2. Na poziadanie Komisie bezodkladne predlozí informácie o opatreniach, ktoré uz prijalo a plánuje prijat na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím. Takisto poskytne podrobné informácie o výske pomoci a úroku z vymáhanej sumy, ktoré uz príjemcovia vrátili. Clánok 5 Toto rozhodnutie je urcené Talianskej republike." 43 Pokial ide o rozsah pôsobnosti napadnutého rozhodnutia, Komisia v odôvodneniach 344 az 346 tohto rozhodnutia uviedla, ze toto rozhodnutie sa nevztahuje na opatrenia pomoci, ktoré uz boli predmetom samostatného vysetrovania, ako je uvedené v bode 32 vyssie. Aj ked sa totiz vsetky platby, ktoré SOGEAAL uhradila za cinnosti 1 a 2 podla zákona c. 10/2010 vykonávacími aktmi, neuskutocnili na základe zmlúv skúmaných v rámci samostatného vysetrovania týkajúceho sa výlucne letiska Alghero, Komisia sa domnievala, ze prevazná väcsina z nich bola posúdená v rámci tejto inej veci. Navyse Komisia uviedla, ze "[nebolo] jednoduché jasne rozlisovat jednotlivé zmluvy vo vsetkých prípadoch, kedze financné vztahy medzi spolocnostou SOGEAAL a daným leteckým dopravcom v príslusnom období mo[hli] byt upravované rôznymi zmluvami, z ktorých iba niektoré sa v [uvedenej inej veci] zohladnili". Komisia sa teda domnievala, ze z rozsahu pôsobnosti napadnutého rozhodnutia treba vylúcit vsetky zmluvy s leteckými spolocnostami, ktoré SOGEAAL uzavrela v rámci spornej schémy pomoci, t. j. inými slovami cast sporných opatrení týkajúcich sa letiska Alghero. 44 Komisia napokon v napadnutom rozhodnutí usúdila, ze konanie zacaté v prejednávanej veci sa nevztahuje na prípadnú pomoc, ktorú poskytli prevádzkovatelia letísk iným poskytovatelom sluzieb, nez boli letecké spolocnosti. Komisia tak v odôvodnení 346 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze nemohla zaujat stanovisko k tomuto bodu. 45 Dna 1. augusta 2016 talianske orgány zaslali zalobkyni napadnuté rozhodnutie, ktoré nemalo dôverný charakter, pricom ju poziadali, aby uviedla, ktoré údaje treba v znení uverejnenom v Úradnom vestníku 18. októbra 2017 vynechat. II. Konanie a návrhy úcastníkov konania 46 Zalobkyna návrhom doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 11. januára 2018 podala túto zalobu. 47 Vseobecný súd po opakovanom podaní vyjadrení a na návrh sudcu spravodajcu rozhodol o zacatí ústnej casti konania. Na tieto úcely boli zalobkyna a Komisia vyzvané, aby predlozili dokumenty a písomne odpovedali na otázky polozené Vseobecným súdom v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania, ako aj zaujali stanovisko k moznosti spojit prejednávanú vec s vecou Volotea/Komisia (T-607/17), ku ktorej Vseobecný súd napokon rozhodol nepristúpit z dôvodu otázok súvisiacich s dôvernostou urcitých informácií. Úcastníci konania týmto opatreniam vyhoveli v stanovených lehotách. 48 Dna 19. júna 2019 Vseobecný súd na svojej plenárnej schôdzi na základe clánku 28 rokovacieho poriadku a na návrh prvej komory a podpredsedu rozhodol postúpit túto vec prvej komore zasadajúcej v zlození piatich sudcov. 49 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 2. októbra 2019, ktorým sa skoncila ústna cast konania. 50 Uznesením zo 7. novembra 2019 Vseobecný súd rozhodol o opätovnom zacatí ústnej casti konania. Dna 12. novembra 2019 poziadal Komisiu o predlozenie urcitých dokumentov, ktorá tak urobila v stanovenej lehote. Zalobkyna následne 20. decembra 2019 predlozila svoje pripomienky k týmto dokumentom, v ktorých vsak poznamenala, ze tieto dokumenty neboli predlozené v jazyku konania, ale v talianskom jazyku. Zalobkyna, ktorú Vseobecný súd vyzval, aby mu oznámila, ci touto pripomienkou mala v úmysle navrhnút, aby nariadil Komisii predlozit uvedené dokumenty v jazyku konania v súlade s clánkom 46 rokovacieho poriadku, vsak 29. januára 2020 odpovedala, ze nepozaduje takéto odstránenie vady. Za týchto podmienok Vseobecný súd 4. februára 2020 ukoncil ústnu cast konania. 51 Vseobecný súd v nadväznosti na ziadost Komisie o moznosti predlozit pripomienky k vyjadreniam zalobkyne z 20. decembra 2019 rozhodol uznesením z 25. februára 2020 o opätovnom zacatí ústnej casti konania, a potom, ako Komisia v stanovenej lehote predlozila svoje pripomienky, bola ústna cast konania znovu ukoncená. 52 Zalobkyna navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a v kazdom prípade v rozsahu, v akom sa týka údajnej protiprávnej státnej pomoci, ktorá jej bola poskytnutá, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 53 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - ulozil zalobkyni povinnost nahradit trovy konania. III. Právny stav A. O prípustnosti 54 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe namieta neprípustnost zaloby v rozsahu, v akom sa týka zrusenia jednak clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a jednak clánku 1 ods. 2 toho istého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa tento odsek 2 týka iných leteckých spolocností, nez je zalobkyna. 55 Aj ked totiz Komisia pripústa, ze zalobkyna môze podat zalobu o neplatnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka, a z tohto dôvodu spochybnit jednotlivé casti rozhodnutia, ktorými je podlozené napadnuté ustanovenie, a to najmä tie, ktoré sa týkajú clánku 1 ods. 2 tohto rozhodnutia, ako sú casti bodu 7.2.1, spochybnuje moznost zalobkyne dosiahnut zrusenie uvedeného rozhodnutia v celom jeho rozsahu. Zalobkyna totiz nevysvetlila dôvody, pre ktoré by chcela, aby sa toto rozhodnutie zrusilo v prospech iných subjektov, ako sú konkurencné spolocnosti. 56 Okrem toho podla Komisie zalobkyna nemôze priamo podat zalobu o neplatnost proti konstatovaniu uvedenému v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého letiská nezískali státnu pomoc. Toto konstatovanie je totiz podlozené úvahami uvedenými v bode 7.2.2 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zalobkyne ako leteckej spolocnosti priamo a osobne netýkajú. 57 Zalobkyna sa domnieva, ze má právo nad rámec výroku napadnút dôvody, ktoré sú jeho nevyhnutným podkladom, pricom sa opiera najmä o bod 31 rozsudku zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia ([11]T-138/89, [12]EU:T:1992:95). V prejednávanej veci je pritom zjavné, ze konstatovanie existencie pomoci na úrovni leteckých spolocností, akou je zalobkyna, povazovaných za skutocných príjemcov spornej schémy pomoci, záviselo od neoddelitelného konstatovania neexistencie prvkov pomoci na úrovni prevádzkovatelov letísk, ktorých Komisia povazovala za jednoduchých "sprostredkovatelov", ktorí následne rozdelovali financné výhody poskytnuté autonómnym regiónom. Zalobkyna má tak právo spochybnit toto posledné uvedené konstatovanie, aby mohla preukázat, ze nebola skutocným príjemcom uvedených opatrení a ze v dôsledku toho Komisia nebola oprávnená pozadovat od nej, aby vrátila sumy autonómnemu regiónu. 58 Zalobkyna okrem iného zastáva názor, ze môze navrhnút zrusenie napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu, a teda aj castí, v ktorých nie je menovite oznacená, pricom pripomína, ze v kazdom prípade predlozila subsidiárny návrh na zrusenie uvedeného rozhodnutia len v rozsahu, v akom sa jej týkalo. 59 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ akákolvek fyzická alebo právnická osoba môze za podmienok ustanovených v prvom a druhom odseku podat zalobu proti aktom, ktoré sú jej urcené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voci regulacným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyzadujú vykonávacie opatrenia. 60 Kedze napadnuté rozhodnutie je urcené len Talianskej republike, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, môzu tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené [rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia,[13]25/62, [14]EU:C:1963:17, s. 223, a z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v konkurze)/Komisia, [15]C-203/16 P, [16]EU:C:2018:505, bod [17]41]. 61 Súdny dvor v oblasti státnej pomoci spresnil, ze podnik v zásade nemôze napadnút rozhodnutie Komisie, ktorým sa zakazuje systém odvetvovej pomoci, ak je týmto rozhodnutím dotknutý len z dôvodu svojej príslusnosti k predmetnému odvetviu a z dôvodu svojho postavenia potenciálneho príjemcu tejto schémy. Takéto rozhodnutie sa totiz vzhladom na tento podnik javí ako vseobecne záväzné opatrenie, ktoré sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a zahrna právne úcinky vzhladom na urcitú kategóriu osôb vymedzených vseobecným a abstraktným spôsobom [pozri rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [18]C-15/98 a C-105/99, [19]EU:C:2000:570, bod [20]33 a citovanú judikatúru, a z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v konkurze)/Komisia, [21]C-203/16 P, [22]EU:C:2018:505, bod [23]43]. 62 Pokial sa vsak napadnutý akt týka skupiny osôb, ktoré boli urcené alebo ich bolo mozné urcit v case prijatia tohto aktu a v závislosti od kritérií vlastných clenom tejto skupiny, tieto osoby môzu byt osobne dotknuté týmto aktom, kedze tvoria súcast uzavretého okruhu hospodárskych subjektov [pozri rozsudky z 13. marca 2008, Komisia/Infront WM, [24]C-125/06 P, [25]EU:C:2008:159, bod [26]71 a citovanú judikatúru; z 27. februára 2014, Stichting Woonpunt a i./Komisia, [27]C-132/12 P, [28]EU:C:2014:100, bod [29]59, a z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v konkurze)/Komisia, [30]C-203/16 P, [31]EU:C:2018:505, bod [32]44]. 63 Skutocní príjemcovia individuálnej pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci, ktorej vymáhanie nariadila Komisia, sú teda osobne dotknutí v zmysle clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ [rozsudky z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [33]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [34]EU:C:2011:368, bod [35]53, a z 28. júna 2018, Andres (Heitkamp BauHolding v konkurze)/Komisia, [36]C-203/16 P, [37]EU:C:2018:505, bod [38]45; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, [39]C-15/98 a C-105/99, [40]EU:C:2000:570, body [41]34 a [42]35]. 64 Za osobne dotknuté rozhodnutím Komisie o ukoncení konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ boli okrem podniku alebo podnikov, ktoré sú príjemcom pomoci, uznané aj jeho konkurencné podniky s aktívnou úlohou v rámci tohto konania, pokial bolo ich postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré bolo predmetom napadnutého rozhodnutia (rozsudky z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [43]169/84, [44]EU:C:1986:42, bod [45]25; z 22. novembra 2007, Sniace/Komisia, [46]C-260/05 P, [47]EU:C:2007:700, bod [48]55, a zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, [49]C-33/14 P, [50]EU:C:2015:609, bod [51]98). 65 V prejednávanej veci sa ustanovenie napadnutého rozhodnutia týka tak Talianskej republiky, ako aj prevádzkovatelov letísk a leteckých spolocností. Kedze návrhy na zrusenie sa týkajú tak tohto rozhodnutia v celom rozsahu, ako aj tohto rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobkyne, treba urcit, v akom rozsahu môze zalobkyna podat zalobu o neplatnost proti uvedenému rozhodnutiu. 66 V tejto súvislosti je zalobkyna v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia oznacená ako príjemca spornej schémy pomoci. Navyse podla clánku 2 tohto rozhodnutia je povinná vrátit talianskym orgánom sumy, ktoré získala na základe spornej schémy pomoci. 67 Za týchto podmienok je zaloba v rozsahu, v akom sa týka zrusenia týchto dvoch ustanovení, pokial ide o zalobkynu, prípustná z hladiska clánku 263 stvrtého odseku ZFEÚ a v rámci tejto zaloby môze zalobkyna na podporu svojich návrhov na zrusenie uvedených dvoch ustanovení uviest akýkolvek zalobný dôvod, ktorým môze preukázat, ze nebola príjemcom spornej schémy pomoci, a to v tejto súvislosti vrátane tvrdení, ktoré smerujú k preukázaniu toho, ze skutocnými príjemcami uvedenej spornej schémy pomoci boli prevádzkovatelia letísk, a nie letecké spolocnosti, akou je zalobkyna. 68 V rámci uvedenej zaloby má vsak Vseobecný súd rozhodnút len o castiach rozhodnutia týkajúcich sa zalobkyne. Tie casti, ktoré sa týkajú iných osôb, nez je osoba, ktorej je rozhodnutie urcené, nie sú teda súcastou sporu, o ktorom má súd rozhodnút (rozsudok zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., [52]C-310/97 P, [53]EU:C:1999:407, bod [54]53). V rámci tejto zaloby tak Vseobecný súd môze rozhodnút iba o zákonnosti clánku 1 ods. 2 a clánku 2 napadnutého rozhodnutia len v rozsahu, v akom sa tieto ustanovenia týkajú zalobkyne. Návrhy na zrusenie sú preto v rozsahu, v akom sa týkajú iných leteckých spolocností uvedených v týchto ustanoveniach, neprípustné z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie zalobkyne. 69 Zalobkyna na rozdiel od toho, co sama tvrdí, nemôze podat zalobu o neplatnost priamo proti clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia. Toto ustanovenie sa totiz týka iba prevádzkovatelov letísk, v prospech ktorých sa Komisia domnievala, ze sporná schéma pomoci nezahrnala státnu pomoc. Kedze zalobkyna ako letecká spolocnost pritom nie je konkurentom uvedených prevádzkovatelov letísk, nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia. 70 Za týchto podmienok musia byt návrhy na zrusenie vyhlásené za prípustne, len pokial ide o zrusenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobkyne, a v zostávajúcej casti musia byt zamietnuté ako neprípustné. B. O návrhoch na zrusenie 71 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza sest zalobných dôvodov na zrusenie napadnutého rozhodnutia zalozených: - po prvé na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu platieb, ktoré poskytli prevádzkovatelia letísk zalobkyni, ako "státnych prostriedkov", ktorých poskytnutie bolo pripísatelné talianskemu státu, - po druhé na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o získanie výhody leteckými spolocnostami, - po tretie na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o skutocnost, ze sporné opatrenia narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, - po stvrté na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o nemoznost vyhlásit sporné opatrenia za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, - po piate na porusení zásady legitímnej dôvery, pokial ide o nariadenie vrátenia pomoci, co sa týka zalobkyne, - po sieste na nedostatku odôvodnenia a rozporuplnosti odôvodnení v napadnutom rozhodnutí. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu platieb, ktoré poskytli prevádzkovatelia letísk zalobkyni, ako státnych prostriedkov, a ktorých poskytnutie bolo pripísatelné talianskemu státu 72 V rámci prvého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje analýzu Komisie, uvedenú podla nej v odôvodneniach 355 az 361 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej jednak autonómny región vykonáva kontrolu nad prevádzkovatelmi letísk, z coho vyplýva, ze rozhodnutia spolocností SOGAER a GEASAR poskytnút financné prostriedky leteckým spolocnostiam zahrnali vyuzitie státnych prostriedkov a boli pripísatelné talianskemu státu, a jednak prevádzkovatelia letísk konali ako sprostredkovatelia autonómneho regiónu v tom zmysle, ze ich konanie bolo vymedzené zákonom c. 10/2010 a plán cinností bol schválený autonómnym regiónom, co znamenalo, ze ich rozhodnutia poskytnút na základe zmluvy predmetné financné prostriedky leteckým spolocnostiam boli v konecnom dôsledku pripísatelné talianskemu státu. 73 Komisia navrhuje zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 74 Obe casti prvého zalobného dôvodu treba preskúmat postupne. a) O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa vykonávania kontroly nad prevádzkovatelmi letísk autonómnym regiónom 75 Zalobkyna s odkazom na odôvodnenia 55 a 58 napadnutého rozhodnutia vo svojej zalobe pôvodne tvrdila, ze pokial ide o záver Komisie, podla ktorého financné prostriedky, ktoré zalobkyni vyplatili prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia, predstavovali státnu pomoc z dôvodu, ze obe dotknuté letiská sú kontrolované talianskym státom, v prejednávanom prípade autonómnym regiónom, je tento záver nesprávny a má dopad na zákonnost napadnutého rozhodnutia. Uvedených prevádzkovatelov totiz nemozno povazovat za verejné podniky. Ich rozhodnutia, najmä rozhodnutie uzavriet zmluvy so zalobkynou, teda nie sú pripísatelné talianskemu státu, rovnako ako ani ich financné prostriedky pouzité na odmenu zalobkyne nemozno povazovat za státne prostriedky. 76 Komisia navrhuje zamietnut túto cast, pricom uvádza, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, v napadnutom rozhodnutí nevychádzala zo skutocnosti, ze prevádzkovatelia letísk boli vo vlastníctve státu, aby dospela k záveru, ze platby uskutocnené prevádzkovatelmi letísk v prospech zmluvných leteckých spolocností zahrnali státne prostriedky a boli pripísatelné talianskemu státu. Zalobkyna sa tak mýli, pokial ide o obsah odôvodnení 52 az 58 napadnutého rozhodnutia, a v tom, ze Komisia v casti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa tohto aspektu, teda v bode 7.2.1.2 tohto rozhodnutia, vyvodila tento záver výlucne z konstatovania, ze uvedení prevádzkovatelia vykonávali spornú schému pomoci vypracovanú autonómnym regiónom. Otázka, ci prevádzkovatelia letísk boli vo vlastníctve verejného orgánu alebo nie, v skutocnosti nezohrávala pri tomto posúdení ziadnu úlohu, kedze schéma pomoci bola bez rozdielu zavedená v prospech vsetkých letísk na Sardínii nezávisle od toho, ci boli podiely v ich príslusných kapitálových struktúrach vo vlastníctve verejnoprávnych alebo súkromnoprávnych subjektov. 77 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 107 ods. 1 ZFEÚ pomoc poskytovaná státmi alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí jej narusením tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná s vnútorným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Kvalifikácia "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tak predpokladá splnenie styroch podmienok, a to ze existuje zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov, ze tento zásah môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze priznáva selektívnu výhodu svojmu príjemcovi a ze narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudok z 13. septembra 2017, ENEA, [55]C-329/15, [56]EU:C:2017:671, bod [57]17 a citovanú judikatúru). 78 Pokial ide o prvú podmienku týkajúcu sa existencie zásahu zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, treba pripomenút, ze na to, aby mohli byt výhody povazované za "pomoc" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, musia byt na jednej strane poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musia byt pripísatelné státu (pozri rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [58]C-482/99, [59]EU:C:2002:294, bod [60]24 a citovanú judikatúru, a z 13. septembra 2017, ENEA, [61]C-329/15, [62]EU:C:2017:671, bod [63]20 a citovanú judikatúru), pricom tieto dve ciastkové podmienky sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [64]C-405/16 P, [65]EU:C:2019:268, body [66]48 a [67]63 a citovanú judikatúru, a z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [68]T-351/02, [69]EU:T:2006:104, bod [70]103 a citovanú judikatúru). 79 Je pravda, ze v prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 52 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze prevádzkovatelia letísk Alghero, Cagliari-Elmas a Olbia boli spolocnostami s rucením obmedzeným; pricom prvé dve boli vo vlastníctve verejného sektora a tretia bola kontrolovaná leteckou spolocnostou. 80 Treba vsak konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí nevychádzala ani z jednej z týchto skutocností týkajúcich sa verejnej alebo súkromnej kapitálovej struktúry prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia, aby pripísala autonómnemu regiónu financné prostriedky, ktoré zalobkyna získala od týchto prevádzkovatelov z hladiska podmienok stanovených v rozsudku zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([71]C-482/99, [72]EU:C:2002:294), podla ktorých môzu byt financné prostriedky poskytnuté verejným podnikom, na ktoré sa v zásade vztahuje pojem "státne prostriedky", pripísatelné státu. 81 V relevantnej casti napadnutého rozhodnutia, konkrétne v odôvodneniach 355 az 361 nachádzajúcich sa v bode "7.2.1.2 Státne prostriedky a pripísatelnost státu", totiz Komisia na to, aby dospela k záveru, ze financné prostriedky získané leteckými spolocnostami pochádzali z prostriedkov talianskeho státu, v tomto prípade od autonómneho regiónu, a bolo ich mozné pripísat tomuto regiónu, vychádzala z opisu mechanizmu zavedeného uvedeným autonómnym regiónom, t. j. mechanizmu, prostredníctvom ktorého tento státny subjekt poskytoval financné prostriedky prevádzkovatelom letísk, ktorí o ne ziadali, pod podmienkou, ze jej predlozia na schválenie plány cinností, v ktorých uvedení prevádzkovatelia museli spresnit spôsob, akým chceli pouzit uvedené prostriedky, najmä na úcely odmeny zmluvných leteckých spolocností. 82 Za týchto podmienok treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú, pretoze sa zakladá na nesprávnom predpoklade, a to ze Komisia pripísala talianskemu státu financné prostriedky, ktoré zalobkyna získala od prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia, pricom údajne vychádzala zo skutocnosti, ze uvedených prevádzkovatelov vlastnil orgán verejnej moci. 83 V replike vsak zalobkyna tvrdí, ze aj ked Komisia nemusela predmetnú pomoc pripísat talianskemu státu na základe skutocnosti, ze letiská Cagliari-Elmas a Olbia boli kontrolované státom, napadnuté rozhodnutie obsahuje nezrovnalosti, pretoze napriek tomu, ze sa na tieto letiská vztahovala sporná schéma pomoci zavedená zákonom c. 10/2010, pomoc poskytnutá prevádzkovatelovi letiska Alghero viedla k odlisným dôsledkom z dôvodu, ze ho vlastnil autonómny región. Zalobkyna konkrétne vytýka Komisii skutocnost, ze v rozhodnutí týkajúcom sa letiska Alghero nepreskúmala otázku, ci prevádzkovatel uvedeného letiska konal v prejednávanej veci ako sprostredkovatel autonómneho regiónu. 84 V tejto súvislosti Komisia, ktorá bola vyzvaná, aby na tieto úcely písomne odpovedala na otázku Vseobecného súdu, vysvetlila, ze prevazná väcsina platieb uskutocnených prevádzkovatelom letiska Alghero v rámci spornej schémy pomoci sa týkala dohôd uzavretých s leteckými spolocnostami pred zavedením uvedenej schémy, ktoré uz boli posúdené v rozhodnutí "Alghero". Komisia vo svojej odpovedi s odkazom na odôvodnenie 345 napadnutého rozhodnutia tiez pripomenula, ze z dôvodu tazkostí pri odlisovaní financných tokov, ku ktorým doslo na základe dohôd prijatých pred zavedením spornej schémy pomoci, od tokov, ku ktorým skutocne doslo na základe uvedenej schémy, sa rozhodla vylúcit z rozsahu pôsobnosti napadnutého rozhodnutia vsetky dohody uzavreté medzi prevádzkovatelom letiska Alghero a leteckými spolocnostami pôsobiacimi na tomto letisku. 85 Zdá sa teda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí formálne nepreskúmala platby, ktoré poskytol prevádzkovatel letiska Alghero zmluvným leteckým spolocnostiam z financných prostriedkov, ktoré tomuto prevádzkovatelovi poskytol autonómny región v rámci spornej schémy pomoci. Navyse je pravda, ze Komisia v rozhodnutí "Alghero" preskúmala platby vykonané týmto prevádzkovatelom letiska, ktorého vlastníkom je autonómny región, na základe kritéria súkromného investora. Tieto platby vsak v podstate súviseli so zmluvami uzavretými pred prijatím spornej schémy pomoci autonómnym regiónom, ktorá stanovovala mechanizmus kontroly zo strany uvedeného regiónu nad prostriedkami, ktoré poskytol prevádzkovatelom letísk. 86 Z toho vyplýva, ze argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa údajných nezrovnalostí v prístupe Komisie treba zamietnut. 87 V kazdom prípade zalobkyna nemôze svojou argumentáciou nepriamo spochybnit zákonnost rozhodnutia "Alghero" z dôvodu, ze Komisia v tomto rozhodnutí nepreskúmala platby vykonané v zmluvných prospech leteckých spolocností prevádzkovatelom letiska Alghero z financných prostriedkov, ktoré boli tomuto prevádzkovatelovi poskytnuté autonómnym regiónom na základe spornej schémy pomoci. Bez ohladu na otázku aktívnej legitimácie zalobkyne podat zalobu proti uvedenému rozhodnutiu v postavení leteckej spolocnosti, treba totiz konstatovat, ze rozhodnutie "Alghero" nadobudlo právoplatnost, kedze nebolo v stanovenej lehote napadnuté zalobou podanou na základe clánku 263 ZFEÚ. 88 Okrem toho, pokial ide o zákonnost napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom neskúma platby uskutocnené prevádzkovatelom letiska Alghero z prostriedkov poskytnutých na základe spornej schémy pomoci leteckým spolocnostiam, s ktorými uzavrel obchodné zmluvy, treba konstatovat, ze zalobkyna ako letecká spolocnost pôsobí na trhu leteckej dopravy, a nie na trhu letiskových sluzieb a infrastruktúr. Za týchto podmienok, kedze zalobkyna nie je v konkurencnom postavení s prevádzkovatelom letiska Alghero, nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby proti tejto casti napadnutého rozhodnutia. 89 Napokon a pre úplnost treba uviest, ze dôvody, pre ktoré Komisia v skorsom rozhodnutí, konkrétne v rozhodnutí "Alghero", posúdila predmetnú situáciu odlisne, nemôzu v ziadnom prípade ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. júla 2008, Chronopost a La Poste/UFEX a i., [73]C-341/06 P a C-342/06 P, [74]EU:C:2008:375, bod [75]95, a zo16. januára 2018, EDF/Komisia, [76]T-747/15, [77]EU:T:2018:6, bod [78]238). 90 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. b) O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa úlohy prevádzkovatelov letísk ako sprostredkovatelov 91 V rámci druhej casti prvého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje jednak státny pôvod penazí, ktoré prevádzkovatelia letísk pouzívali na jej odmenovanie v rámci zmlúv, ktoré s nou títo prevádzkovatelia uzavreli, ako aj jednak to, ze platby vykonané prevádzkovatelmi letísk v rámci plnenia zmlúv týkajúcich sa cielov leteckej prevádzky a poskytovania marketingových sluzieb, ktoré uzatvorili s leteckými spolocnostami, akou je zalobkyna, mozno pripísat autonómnemu regiónu. 92 Pokial ide o státny pôvod predmetných financných prostriedkov, treba pripomenút, ze zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov nemusí byt nevyhnutne opatrením prijatým ústrednými orgánmi státnej správy dotknutého státu. Toto opatrenie môze byt vydané aj miestnym orgánom státnej správy, akým je autonómny región. Opatrenie prijaté samosprávnym územným celkom a nie ústredným orgánom státnej správy môze totiz takisto predstavovat pomoc, pokial sú splnené podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [79]248/84, [80]EU:C:1987:437, bod [81]17, a zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [82]C-88/03, [83]EU:C:2006:511, bod [84]55). Inými slovami, opatrenia prijaté orgánmi clenských státov pôsobiacimi na inej nez celostátnej úrovni, decentralizovanými, federálnymi, regionálnymi alebo inými orgánmi bez ohladu na ich právne postavenie ci zameranie, spadajú z rovnakého dôvodu ako opatrenia prijaté federálnou alebo ústrednou vládou do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky upravené týmto ustanovením (rozsudky zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, [85]T-92/00 a T-103/00, [86]EU:T:2002:61, bod [87]57, a z 12. mája 2011, Région Nord-Pas-de-Calais a Communauté d'agglomération du Douaisis/Komisia, [88]T-267/08 a T-279/08, [89]EU:T:2011:209, bod [90]108). 93 V prejednávanej veci je v rámci spornej schémy pomoci nesporné, ze autonómny región poskytol prevádzkovatelom letísk na viacrocné obdobie financné prostriedky, aby propagovali región Sardínia ako turistickú destináciu, co zahrnalo dosiahnutie cielov v oblasti zabezpecenia leteckého spojenia z ostrova s odletom z jednotlivých letísk a príletom na tieto letiská, a zároven poskytovanie marketingových sluzieb. Zalobkyna nespochybnuje, ze tieto financné prostriedky, ktoré pôvodne pochádzajú od autonómneho regiónu a boli najprv vyplatené prevádzkovatelom letísk, sú státnymi prostriedkami, a ze rozhodnutie o poskytnutí takýchto prostriedkov uvedeným prevádzkovatelom letísk bolo pripísatelné talianskemu státu. Vzniká vsak otázka, ci sumy, ktoré zalobkyna prijala od uvedených prevádzkovatelov pri plnení zmlúv, ktoré s nimi uzavrela, mali alebo este mali povahu "státnych prostriedkov" a boli pripísatelné talianskemu státu v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, co zalobkyna spochybnuje. 1) O vyuzívaní státnych prostriedkov 94 V tejto súvislosti tak z mechanizmu zavedeného autonómnym regiónom prostredníctvom spornej schémy pomoci, ako aj z jeho vykonania v praxi vyplýva, ze financné prostriedky, ktoré uvedený región vyplácal prevádzkovatelom letísk, boli prostriedkami, ktoré títo prevádzkovatelia pouzívali na odmenovanie zmluvných spolocností. 95 Treba totiz po prvé uviest, ze sporná schéma pomoci stanovila urcitý druh mechanizmu vyrovnania dlhu. Regionálne rozhodnutie c. 29/36 konkrétne stanovovalo, ze vybraným prevádzkovatelom letísk sa poskytne záloha vo výske 20 % z dlzných financných prostriedkov za referencný rok, po ktorej nasleduje zaplatenie druhej splátky vo výske 60 %, ktorá je odstupnovaná a podmienená predlozením stvrtrocných správ, a napokon posledná splátka vo výske 20 %, pokial títo prevádzkovatelia predlozia dokumenty umoznujúce autonómnemu regiónu overit, ze cinnost bola riadne vykonaná, ze boli dosiahnuté ciele a ze vynalozené náklady boli skutocné. Tento kontrolný mechanizmus mal teda zabránit kazdému prevádzkovatelovi letiska získat náhradu iných súm, nez sú sumy, ktoré vynalozil na odmenovanie zmluvných leteckých spolocností, akou je zalobkyna, a na ktoré sa vztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Existencia tohto mechanizmu tiez potvrdzuje, ze sluzby uvedených leteckých spolocností boli financované uvedeným regiónom, pretoze sumy vyplatené prevádzkovatelmi letísk ako odmena zmluvným leteckým spolocnostiam zodpovedali financným prostriedkom, ktoré prevádzkovatelia letísk získali od autonómneho regiónu na konci procesu. 96 Po druhé ako vyplýva z odôvodnení 242 az 246, ako aj z odôvodnení 313, 314 a 317 napadnutého rozhodnutia, samotní prevádzkovatelia letísk Olbia a Cagliari-Elmas vyjadrením pripomienok, ktoré predlozili v rámci správneho konania pred Komisiou, vysvetlili, ze v skutocnosti vyplatili sumy zodpovedajúce platbe v prospech zmluvných leteckých spolocností poskytujúcich sluzby pozadované autonómnym regiónom na podporu cestovného ruchu na Sardínii, a ze následne predlozili uvedenému autonómnemu regiónu svoje úctovné správy zahrnajúce skutocne vynalozené náklady na úcely získania náhrady od autonómneho regiónu. V tejto súvislosti prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas dokonca tvrdil, ze autonómny región od neho vyzadoval, aby preukázal, ze letecké spolocnosti poskytujúce sluzby získali celú sumu regionálnych príspevkov, a ze bol teda len sprostredkovatelom, ktorý na nich previedol sumy získané od autonómneho regiónu. Okrem toho samotná Talianska republika tvrdí, ako vyplýva z odôvodnenia 340 napadnutého rozhodnutia, ze prevádzkovatel letiska Olbia previedol na zalobkynu celú sumu príspevkov, ktorú získal od autonómneho regiónu. 97 Je teda zrejmé, ze financné prostriedky pouzívané prevádzkovatelmi letiska na odmenovanie zalobkyne v rámci zmlúv, ktoré s nou uzavreli, pochádzali z rozpoctu autonómneho regiónu, a teda predstavovali státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Navyse, aj ked v niektorých prípadoch museli znásat náklady na hotovostnú zálohu, vrátane zálohy zo strany spolocnosti SFIRS, zo súm, ktoré boli následne vrátené autonómnym regiónom, nic to nemení na skutocnosti, ze prevádzkovatelia letísk podla ich vlastných vyhlásení a v súlade s tým, co stanovovala sporná schéma pomoci, pouzili vsetky prostriedky, ktoré im poskytol uvedený autonómny región na odmenu zmluvným leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, pricom výlucne tieto prostriedky podliehali povinnosti vrátenia stanovenej v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. 98 Tvrdenie zalobkyne, podla ktorej potom, ako autonómny región previedol financné prostriedky na prevádzkovatelov letísk, nebolo isté, ci boli pouzité na jej odmenu, treba teda zamietnut. Rovnako skutocnost, na ktorú sa odvoláva zalobkyna, ze podmienky prevodu financných prostriedkov poskytnutých prevádzkovatelmi letísk leteckým spolocnostiam neboli uvedené v zákone c. 10/2010, nie je relevantná, kedze systém zavedený spornou schémou pomoci spocíval vo financovaní cinností podnikov prevádzkovatelmi letísk prostredníctvom zmlúv uzavretých s leteckými spolocnostami, co bolo v konecnom dôsledku zo skutkového hladiska zistené a viedlo k prevodu financných prostriedkov uvedeným leteckým spolocnostiam prostredníctvom prevádzkovatelov letísk. 99 Okrem vyhlásení talianskej vlády a samotných prevádzkovatelov letísk v rámci správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu napadnutého rozhodnutia, ako aj tabuliek, ktoré sú súcastou napadnutého rozhodnutia, je zhoda medzi financnými prostriedkami poskytnutými autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk a financnými prostriedkami, ktoré títo prevádzkovatelia vyuzili ako odmenu zmluvným leteckým spolocnostiam, v konkrétnom prípade zalobkyne podlozená samotným obsahom dohôd, ktoré zalobkyna podpísala s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia. 100 Preambula zmluvy c. 25/2011, ktorú zalobkyna uzavrela so spolocnostou SOGAER, totiz výslovne uvádzala, ze autonómny región sa rozhodol zvýsit svoje marketingové investície v odvetví dopravy a cestovného ruchu, ze na tento úcel kazdorocne poskytne spolocnosti SOGAER sumu, ktorú mal tento prevádzkovatel letiska vynalozit na dosiahnutie tohto ciela, a ze SOGAER vzhladom na poziadavku autonómneho regiónu uverejnila na svojej internetovej stránke oznámenie s cielom investovat do marketingových cinností zameraných na propagáciu turistických atrakcií na juhu Sardínie. Pokial ide o zmluvu uzavretú 17. marca 2011 medzi zalobkynou a spolocnostou GEASAR, táto zmluva uvádzala, ze zalobkyna na úcely propagácie regiónu Sardínia vypracuje marketingový a reklamný program, ktorý sa mal vykonat s financnou úcastou strán zainteresovaných na rozvoji cestovného ruchu ostrova, v prejednávanej veci najmä, ci dokonca výlucne s úcastou autonómneho regiónu. 101 Okrem toho zmluva c. 25/2011 obsahovala dolozku o vypovedaní zmluvy v prípade zrusenia alebo odvolania financovania poskytovaného autonómnym regiónom, pricom potvrdzovala úlohu financného sprostredkovatela, na ktorú poukázala Komisia v napadnutom rozhodnutí vo vztahu k prevádzkovatelom letísk, ktorí podla ich vlastných vyhlásení pocas správneho konania, najmä prevádzkovatela letiska Cagliari-Elmas, len vybrali letecké spolocnosti, ktoré boli schopné dosiahnut rocné ciele stanovené pre frekvenciu a objem cestujúcich na strategických spojeniach s odletom z dotknutých letísk a príletom na tieto letiská. 102 Zalobkyna namieta proti tomu, ako je okrem iného uvedené v odôvodnení 74 napadnutého rozhodnutia, ze regionálne rozhodnutie c. 29/36 výslovne stanovovalo, ze plány cinností mali uvádzat sumu vlastných prostriedkov investovanú kazdým prevádzkovatelom letiska, ako aj výsku príspevku prípadných dalsích súkromných investorov, ktorí majú prospech zo zvýsenia letovej prevádzky, ako sú investori pôsobiaci v odvetví cestovného ruchu, obchodu, polnohospodárstva a kultúry. 103 Ako vsak tvrdí Komisia, toto tvrdenie je irelevantné. Zalobkyna, ktorej bola v tejto súvislosti polozená otázka, jednak nebola schopná vysvetlit, ktorý iný súkromný investor sa financovaním cinností podnikov uskutocnovaným prostredníctvom prevádzkovatelov letísk zapojil do rozpoctovej iniciatívy prijatej autonómnym regiónom na úcely propagácie ostrova Sardínia ako turistickej destinácie. 104 Dalej a v kazdom prípade za predpokladu, ze by sluzby poskytované prevádzkovatelom letísk boli ciastocne, a hoci v kazdom prípade len okrajovo spolufinancované inými investormi, a to aj samotnými uvedenými prevádzkovatelmi, nic to nemení na státnom pôvode prostriedkov, ktoré títo prevádzkovatelia letísk vyuzili na odmenovanie leteckých spolocností v rámci spornej schémy pomoci a ktoré sú jedinými financnými prostriedkami, ktoré uvedené letecké spolocnosti majú na základe napadnutého rozhodnutia povinnost vrátit talianskemu státu. Navyse, ak by sa malo postupovat podla úvah zalobkyne, clenskému státu by na to, aby vynal svoje opatrenia z pôsobnosti clánku 107 prvého odseku ZFEÚ, stacilo, aby poziadal o spolufinancovanie týchto opatrení subjekty súkromného sektora. 105 Zalobkyna dalej tvrdí, pokial ide o financné prostriedky, ktoré boli poskytnuté autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk na základe spornej schémy pomoci, ze uvedení dotknutí prevádzkovatelia ich pouzívali len s cielom zvýsit svoje zisky, ale nehospodárili s uvedenými financnými prostriedkami vo vseobecnom záujme. Podla tvrdenia zalobkyne tieto financné prostriedky, ktoré pochádzajú z verejných zdrojov a sú vymenitelné po tom, co boli poskytnuté uvedeným prevádzkovatelom, boli bez rozdielu prevedené na ich úcty, mali teda súkromnú povahu a boli pouzité výlucne na úcely dosiahnutia zisku. 106 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v oblasti státnej pomoci ciel sledovaný státnymi zásahmi nestací na to, aby tieto zásahy neboli kvalifikované ako "pomoc" v zmysle clánku 107 ZFEÚ. Tento clánok totiz nerozlisuje podla dôvodov alebo cielov státnych zásahov, ale definuje ich podla ich úcinkov (pozri rozsudky z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [91]C-487/06 P, [92]EU:C:2008:757, body [93]84 a [94]85 a citovanú judikatúru, a z 26. novembra 2015, Spanielsko/Komisia, [95]T-461/13, [96]EU:T:2015:891, bod [97]39). 107 Vzhladom na to, ze Komisia môze pri skúmaní opatrenia dospiet k preskúmaniu, ci sa môze výhoda povazovat za nepriamo poskytnutú iným subjektom, nez je bezprostredný príjemca prevodu státnych prostriedkov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [98]C-382/99, [99]EU:C:2002:363, body [100]61 a [101]62), treba konstatovat, ze pokial mozno preukázat, ako v prejednávanej veci, ze bezprostredný príjemca previedol výhodu vyplývajúcu zo státnych prostriedkov na konecného príjemcu, nie je pritom relevantné, ze príjemca tento prevod uskutocnil podla obchodnej logiky alebo naopak, ze tento prevod zodpovedal cielu vseobecného záujmu. 108 Túto úvahu potvrdzuje aj judikatúra, podla ktorej výhoda priamo poskytnutá niektorým fyzickým alebo právnickým osobám môze predstavovat nepriamu výhodu, a teda státnu pomoc pre ostatné právnické osoby, ktoré sú podnikmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [102]C-156/98, [103]EU:C:2000:467, body [104]22 az [105]35; z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, [106]C-382/99, [107]EU:C:2002:363, body [108]38 a [109]60 az [110]66; zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia, [111]T-445/05, [112]EU:T:2009:50, bod [113]127, a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia, [114]T-177/07, [115]EU:T:2010:233). Vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto rozsudky, totiz prevod výhody fyzickými alebo právnickými osobami, t. j. bezprostrednými príjemcami státnych prostriedkov, patril do obchodného vztahu, co potvrdzuje, ze existencia obchodného dôvodu, na ktorom bol zalozený prevod, nemá vplyv z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ na posúdenie toku financných prostriedkov státneho pôvodu az ku konecnému príjemcovi. 109 Pokial ide o skutocnost, na ktorú odkazuje zalobkyna, ze autonómny región neurcil verejný orgán ani subjekt, ktorého jedinou úlohou by bolo hospodárit s predmetnými prostriedkami, táto skutocnost nemá vplyv na kvalifikáciu sporných platieb vyplatených v prospech zalobkyne ako "státnych prostriedkov" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 110 V tejto súvislosti pojem zásah prostredníctvom státnych prostriedkov mal totiz za ciel zaclenit okrem výhod priamo poskytovaných státom, výhody poskytnuté prostredníctvom verejných alebo súkromných institúcií, ktoré tento stát zriadil alebo poveril, aby spravovali pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Steinike a Weinlig, [116]78/76, [117]EU:C:1977:52, bod [118]21; zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, [119]C-72/91 a C-73/91, [120]EU:C:1993:97, bod [121]19, a z 30. mája 2013, Doux Élevage a Coopérative agricole UKL-ARREE, [122]C-677/11, [123]EU:C:2013:348, bod [124]26). Súdny dvor tak odôvodnil zahrnutie výhod poskytnutých prostredníctvom subjektov odlisných od státu do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ potrebou zachovat potrebný úcinok pravidiel týkajúcich sa "pomoci poskytnutej státmi", ktoré sú definované v clánkoch 107 az 109 ZFEÚ, pricom zabránil tomu, aby samotné zriadenie autonómnych institúcií poverených rozdelovaním pomoci umoznilo clenským státom obíst pravidlá týkajúce sa státnej pomoci (rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [125]C-482/99, [126]EU:C:2002:294, bod [127]23). 111 Z tejto judikatúry vsak nemozno vyvodit, ze do pôsobnosti zákazu uvedeného v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ patria len výhody poskytované priamo státom, teda bez sprostredkovatela, a výhody poskytované prostredníctvom subjektov, ktorým boli zverené právomoci orgánu verejnej moci alebo úlohy vseobecného záujmu a ktoré boli zriadené alebo urcené na správu pomoci. Naopak, ako uz bolo pripomenuté vyssie, aj výhoda priamo poskytnutá niektorým fyzickým alebo právnickým osobám môze predstavovat nepriamu výhodu, a teda státnu pomoc pre ostatné právnické osoby, ktoré sú podnikmi (pozri bod 108 vyssie), a to bez toho, aby sa vyzadovalo, aby predmetné výhody boli poskytované v rámci struktúry, ktorá bola osobitne urcená alebo zriadená týmto státom na úcely správy pomoci. 112 Pokial ide o odkaz zalobkyne na rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia ([128]C-83/98 P, [129]EU:C:2000:248, bod [130]50), a z 15. januára 2013, Aiscat/Komisia ([131]T-182/10, [132]EU:T:2013:9, bod [133]104), treba zdôraznit, ze tieto veci sa týkali situácií, v ktorých islo o urcenie, ci financné prostriedky získané súkromnými podnikmi konajúcimi v rámci koncesie alebo monopolu mohli predstavovat státne prostriedky v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, aj ked neboli nikdy formálne pripísané na úcty dotknutých clenských státov. 113 V kontexte týchto vecí bol pojem "státne prostriedky" rozsírený v tom zmysle, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ zahrna vsetky penazné prostriedky, ktoré môzu verejné orgány skutocne pouzit na podporu podnikov bez ohladu na to, ci tieto prostriedky trvalo patria do majetku státu alebo nie. Bolo teda rozhodnuté, ze aj ked sumy nie sú trvale súcastou státneho rozpoctu, skutocnost, ze sú stále pod verejnou kontrolou, a teda sú k dispozícii príslusným vnútrostátnym orgánom, stací na to, aby sa povazovali za "státne prostriedky" (rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [134]C-83/98 P, [135]EU:C:2000:248, bod [136]50, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [137]C-482/99, [138]EU:C:2002:294, bod [139]37). 114 Rovnako vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([140]C-262/12, [141]EU:C:2013:851), ktorý zalobkyna tiez cituje, bola nastolená otázka, ci mechanizmus úplnej náhrady dodatocných nákladov, ktoré musia podniky znásat v dôsledku povinnosti nakupovat elektrickú energiu veterného pôvodu za cenu vyssiu, ako je trhová cena, ktorú platia konecní spotrebitelia, mohla patrit do pôsobnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Konkrétne bola nastolená otázka, ci mozno ako státne prostriedky kvalifikovat financné prostriedky získané subjektom, ktorý bol speciálne urcený na ich správu, hoci neboli nevyhnutne v celom rozsahu prevedené uvedeným subjektom. Súdny dvor v bode 33 uvedeného rozsudku konstatoval, ze vsetky tieto prostriedky zostali pod verejnou kontrolou, co odôvodnuje, aby boli kvalifikované ako "státne prostriedky". 115 Aj ked sa teda tieto rozsudky týkajú vecí, v ktorých predmetné financné prostriedky na rozdiel od prejednávanej veci nepochádzali bezprostredne zo státneho rozpoctu alebo ním neboli prevádzané, potvrdzujú, pokial ide o podmienku clánku 107 ods. 1 ZFEÚ týkajúcu sa existencie výhody poskytnutej priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov, ze rozhodujúcim kritériom je úroven kontroly, ktorú stát vykonáva nad poskytnutím výhody, najmä pokial ide o kanál prevodu tejto výhody (rozsudky zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, [142]C-83/98 P, [143]EU:C:2000:248, bod [144]50; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [145]C-482/99, [146]EU:C:2002:294, bod [147]37, a z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [148]C-262/12, [149]EU:C:2013:851, bod [150]33), a ze to platí aj vtedy, ak poskytnutie uvedenej výhody nezahrna formálny prevod státnych prostriedkov (pozri rozsudok z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i., [151]C-262/12, [152]EU:C:2013:851, bod [153]19 a citovanú judikatúru). 116 Vzhladom na argumentáciu zalobkyne v súvislosti s rozsudkami zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia ([154]C-83/98 P, [155]EU:C:2000:248), zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia ([156]C-482/99, [157]EU:C:2002:294), a z 19. decembra 2013, Association Vent De Colčre! a i. ([158]C-262/12, [159]EU:C:2013:851), ktorá sa týka tak ciastkovej podmienky "státnych prostriedkov", ako aj podmienky pripísatelnosti státu, treba v prejednávanej veci tiez urcit, ci sumy, ktoré vyplatili prevádzkovatelia letísk leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, ktoré pochádzali z rozpoctu talianskeho státu, konkrétne autonómneho regiónu, by bolo mozné este kvalifikovat ako "státne prostriedky", a navyse, ci platby vyplatené prevádzkovatelmi letísk zmluvným leteckým spolocnostiam mohli byt pri plnení zmlúv pripísané talianskemu státu, v prejednávanej veci autonómnemu regiónu. 2) O pripísatelnosti platieb uskutocnených prevádzkovatelmi letísk v prospech leteckých spolocností autonómnemu regiónu 117 V tejto súvislosti, hoci úroven kontroly, ktorú stát vykonáva nad poskytnutím výhody, umoznuje posúdit, ci túto výhodu mozno povazovat za zahrnujúcu vyuzitie "státnych prostriedkov", na úcely overenia ciastocnej podmienky týkajúcej sa pripísatelnosti dotknutého opatrenia státu stanovenej v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ treba zohladnit túto úroven kontroly aj v rámci preskúmania otázky, ci sa verejné orgány musia povazovat za orgány, ktoré sa podielali na prijatí uvedeného opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [160]C-482/99, [161]EU:C:2002:294, bod [162]52, a z 28. marca 2019, Nemecko/Komisia, [163]C-405/16 P, [164]EU:C:2019:268, bod [165]49 a citovanú judikatúru), co mozno vyvodit zo súboru indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté, a najmä z rozsahu tohto opatrenia, jeho obsahu alebo podmienok, ktoré zahrna (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [166]C-482/99, [167]EU:C:2002:294, body [168]52 az [169]56, a zo 17. septembra 2014, Commerz Nederland, [170]C-242/13, [171]EU:C:2014:2224, body [172]31 az [173]33). 118 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze financné prostriedky poskytnuté autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk mali byt a boli v skutocnosti pouzité podla pokynov uvedeného regiónu, v prejednávanej veci ako odmena za sluzby poskytované leteckými spolocnostami, t. j. spustenie nových leteckých spojení, zvýsenie frekvencie letov a rozsírenie období prevádzkovania existujúcich spojení, dosiahnutie cielov spocívajúcich v objeme cestujúcich, ako aj poskytovanie marketingových sluzieb. 119 Na úvod treba zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v bode 75 rozhodnutia o zacatí konania pripustila, ze zákon c. 10/2010 neukladal prevádzkovatelom letísk povinnost previest urcitú cast náhrady na zmluvné letecké spolocnosti, co jej bráni v tom, aby mohla v napadnutom rozhodnutí následne dospiet k opacnému záveru. Kedze totiz predmetom konania vo veci formálneho zistovania je podrobne preskúmat opatrenie oznámené clenským státom, samotná podstata a ciel tohto podrobného skúmania opatrenia spocívajú v tom, aby Komisia mohla po skoncení tohto konania dospiet k záverom odlisným od tých, ktoré na úcely odôvodnenia uvedeného zacatia konania uviedla v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania a ktoré majú predbeznú povahu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2009, Taliansko/Komisia, [174]T-424/05, neuverejnený, [175]EU:T:2009:49, bod [176]69). 120 Pokial ide dalej o spochybnenie zistení Komisie zalobkynou, uvedených v odôvodneniach 357 az 359 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých konanie prevádzkovatelov letísk urcoval autonómny región prostredníctvom zákona c. 10/2010 a plánov cinností, ktoré musel pred nadobudnutím ich úcinnosti schválit autonómny región, treba konstatovat, ze je pravda, ze zákon c. 10/2010 informuje prevádzkovatelov letísk o tom, ze sú z formálneho hladiska príjemcami platieb stanovených týmto zákonom. 121 Clánok 3 ods. 2 zákona c. 10/2010 vsak výslovne stanovoval, ze kritériá, povaha a trvanie ponuky dopravy, ako aj pokyny týkajúce sa vypracovania plánov cinností prevádzkovatelmi letísk musia byt vymedzené v uzneseniach výkonného výboru regiónu, zatial co clánok 3 ods. 3 tohto zákona tiez výslovne stanovoval, ze plány cinností vypracované prevádzkovatelmi letísk musia byt dolozené príslusnými aktmi a zmluvami a budú financované len vtedy, ak sú vypracované v súlade s kritériami, povahou, trvaním ponuky dopravy a pokynmi prijatými výkonným výborom regiónu a len ak boli vopred predlozené na záväzné stanovisko príslusnému výboru. 122 Na rozdiel od tvrdenia zalobkyne, najmä podla ktorého zákon c. 10/2010 neobsahuje nijaké osobitné usmernenia, ani záväzný pokyn urcený prevádzkovatelom letísk, pokial ide o vyuzitie financných prostriedkov, ktoré im mal autonómny región poskytnút na základe sporných opatrení, z mechanizmu zavedeného zákonom c. 10/2010 vyplýva, ze ustanovenia tohto zákona sa musia nevyhnutne vykladat v spojení s predpismi, ktorých prijatie výkonným orgánom regiónu upravoval tento zákon a ktoré upravovali platby vyplatené autonómnym regiónom prevádzkovatelom letísk dotknutým vo veci samej. Tieto predpisy, najmä regionálne rozhodnutie c. 29/36, výslovne stanovovali, ze prevádzkovatelia letísk museli predlozit svoje plány cinností na schválenie autonómnemu regiónu a ze uvedené plány na to, aby mohli byt oprávnené na financovanie stanovené uvedeným autonómnym regiónom, museli byt vypracované v súlade s kritériami, povahou a trvaním ponuky dopravy, ako aj s pokynmi vydanými regionálnym výkonným orgánom. 123 Okrem toho mechanizmus preplatenia nákladov vynalozených prevádzkovatelmi letísk mohol autonómnemu regiónu umoznit kontrolovat iniciatívy prevádzkovatelov letísk, kedze len cinnosti, ktoré boli vypracované v súlade s jeho pokynmi a odôvodnené predlozením relevantných zmluvných a úctovných dokumentov, mohli viest k financovaniu stanovenému spornou schémou pomoci. V tejto súvislosti zalobkyna tvrdí, ze v systéme zavedenom autonómnym regiónom boli prevádzkovatelia letísk kontrolovaní az v case, ked uz získali 80 % zo stanoveného financovania. Treba vsak konstatovat, ze okrem toho, ze plány cinností boli najprv predlozené autonómnemu regiónu na schválenie, prevádzkovatelia letísk museli tiez predlozit stvrtrocné správy na úcely úhrady 60 % pomoci a ze poslednú splátku platby vo výske 20 % mohli získat az po preukázaní dodrzania pokynov autonómneho regiónu. 124 V tejto súvislosti je neexistencia presných pravidiel pridelovania financných prostriedkov získaných kazdým z prevádzkovatelov letísk irelevantná, pretoze v kazdom prípade na jednej strane uvedení prevádzkovatelia uzavreli zmluvy s leteckými spolocnostami len so zárukou poskytnutou autonómnym regiónom, ze získajú od tohto regiónu príslusné financné prostriedky, a na druhej strane zalobkyna nevysvetlila, ktorá zmluva uzavretá v tomto kontexte neviedla k financovaniu autonómnym regiónom z dôvodu vycerpania rozpoctových prostriedkov, ktoré uvedený orgán pôvodne stanovil. 125 Vplyv autonómneho regiónu na obsah a rozsah cinností prevádzkovatelov letísk potvrdzujú samotní títo prevádzkovatelia. Ako vyplýva z odôvodnenia 237 napadnutého rozhodnutia, GEASAR totiz uviedla, ze o návrhoch marketingových cinností rokovala s leteckými spolocnostami, ktoré odpovedali na výzvu na vyjadrenie záujmu, ktorú tento prevádzkovatel letiska uverejnil na svojej internetovej stránke, pricom zohladnila marketingový plán v oblasti cestovného ruchu vypracovaný autonómnym regiónom v rámci jeho nástrojov plánovania. SOGAER tvrdila, ako vyplýva z odôvodnenia 313 napadnutého rozhodnutia, ze v rámci spornej schémy pomoci uvedený región poskytoval kompenzáciu, ktorá bola jednoducho prevedená prevádzkovatelom letiska, a to "v rámci plánu, o ktorom rozhodol, financoval a kontroloval [ho autonómny] región". 126 Je pravda, ako zdôraznuje zalobkyna, ze zákon c. 10/2010 neuvádzal osobitné opatrenia, ktoré by mali prevádzkovatelia letísk navrhnút v plánoch cinností, ani nevymedzil, ktoré letecké spolocnosti by mali byt oslovené. Zalobkyna z toho vyvodzuje, ze vseobecné zásady stanovené v regionálnom rozhodnutí c. 29/36, ktoré musia byt dodrzané pri príprave plánov cinností, nemozno povazovat za "podrobné specifikácie" týkajúce sa prevodu osobitných financných prostriedkov na letecké spolocnosti. 127 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze predkladanie plánov cinností autonómnemu regiónu na úcely poziadania o financné prostriedky stanovené v rámci spornej schémy pomoci, ako aj výber zmluvných leteckých spolocností, skutocne formálne prinálezali prevádzkovatelom letísk, najmä vzhladom na to, ako zdôraznuje zalobkyna, ze zákon c. 10/2010 a jeho vykonávacie opatrenia výslovne neuvádzajú letecké spolocnosti, s ktorými mali nevyhnutne vstúpit do obchodného vztahu. Dalej vsak treba povedat, ze ak sa prevádzkovatelia letísk rozhodli zúcastnit na financnom programe zavedenom autonómnym regiónom prostredníctvom spornej schémy pomoci, ich volná úvaha pri definovaní ich prevádzkových plánov a výber zmluvných poskytovatelov boli v znacnej miere obmedzené kritériami a pokynmi stanovenými autonómnym regiónom. 128 Predovsetkým odkaz v clánku 3 ods. 3 zákona c. 10/2010 na zmluvy, ktoré majú predlozit prevádzkovatelia letísk, a odkaz v regionálnom rozhodnutí c. 29/36 na prípady, ked plány cinností vykonávajú letecké spolocnosti, potvrdzujú, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze autonómny región viedol prevádzkovatelov letísk k tomu, aby vyuzívali letecké spolocnosti, pretoze len tieto podniky môzu uzatvárat zmluvy s leteckými spolocnostami na zacatie alebo zachovanie leteckých spojení, ich frekvencie a na dosiahnutie cielov v oblasti poctu cestujúcich a ze uvedený región rozhodol, ktoré letecké linky budú povazované za oprávnené. Okrem toho, pokial ide o marketingové cinnosti, autonómny región rozlisoval cinnosti, ktoré ponúkajú letecké spolocnosti, co potvrdzuje nevyhnutné vyuzívanie takýchto spolocností prevádzkovatelmi letísk, a cinnosti, ktoré ponúkajú iní poskytovatelia sluzieb nez letecké spolocnosti, ktoré, ako tvrdí Komisia, nie sú v prejednávanej veci spochybnené a ktorých existencia v kazdom prípade nemôze ovplyvnit otázku, ci financné prostriedky získané zalobkynou pochádzali z rozpoctu autonómneho regiónu a boli mu pripísatelné. 129 Autonómny región si tým, ze na zaciatku dôkladne kontroloval plány cinností predlozené prevádzkovatelmi letísk, najmä dotknuté letecké spojenia a plánované marketingové sluzby, ako aj na konci sumy vynalozené prevádzkovatelmi letísk ako odmena leteckým spolocnostiam za uvedené sluzby, ktoré tieto spolocnosti ponúkali v rámci propagácie ostrova Sardínia ako turistickej destinácie, zabezpecil dostatocnú kontrolu nad zmluvným konaním prevádzkovatelov letísk, ktorí sa rozhodli poziadat o financné opatrenia stanovené v rámci spornej schémy pomoci, az dospel k záveru, ze uvedené konanie mu bolo pripísatelné. 130 Okrem toho v rozhodnutiach autonómneho regiónu c. 300 zo 16. júna 2014 a c. 322 z 13. júna 2013, ktorými sa stanovujú konecné rocné sumy, sa autonómny región domnieval, ze "zásah uvedený v zákone [c. 10/2010] sa uskutocnuje prostredníctvom prevádzkovatelov letísk, ktorí zohrávajú úlohu sprostredkovatelov a sprostredkujúcich subjektov prevodu financných prostriedkov na letecké spolocnosti spôsobom urceným samotným regiónom, ako stanovuje vyssie uvedený zákon [c. 10/2010] a vykonávacie opatrenia" (che l'intervento di cui alla LR. n. 10/2010 si realizza attraverso le societa di gestione aeroportuale, che fungono da tramiti operativi e da soggetti anticipatori del trasferimento di risorse a favore dei vettori, secondo il percorso dalla Regione stessa disegnato con la sopraccitata legge regionale n. 10/2010 e con e delibere di attuazione della stessa) a ze "letecké spolocnosti by mali byt povazované za skutocných a jediných príjemcov toku financných prostriedkov podla zákona [c. 10/2010]" (che i vettori debbano considerarsi i reali ed unici destinatari dei flussi delle risorse di cui alla predetta legge regionale). 131 Okrem toho, ako totiz zdôraznuje Komisia, preambula zmluvy c. 25/2011 jasne preukazuje rozsah kontroly vykonávanej autonómnym regiónom, pretoze spresnuje, ze "SOGAER v súlade s pokynmi uverejnenými [autonómnym] regiónom vypracovala plán cinností opisujúci stratégiu a cinnosti, ktoré [mali] byt vykonané na úcely dosiahnutia ciela rozvoja a konsolidácie dopravy" a ze "financovanie plánu cinností podlieha[lo] schváleniu výborom regionálnej rady v súlade s clánkom 3 ods. 3 zákona [c. 10/2010]". 132 Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti musí byt argumentácia zalobkyne týkajúca sa údajného nezávislého rozhodovania prevádzkovatelov letísk pri vymedzovaní ich zmluvných vztahov so zmluvnými leteckými spolocnostami na základe spornej schémy pomoci, zamietnutá ako nedôvodná. 133 Skutocnost uvádzaná zalobkynou, ze niektoré plány cinností predlozené prevádzkovatelmi letísk obsahovali podrobné výpocty vyvázenia kompenzácie, ktorá mala byt vyplatená tretím osobám, v prejednávanej veci leteckým spolocnostiam, s ocakávanými ekonomickými výhodami zo sluzieb poskytovaných leteckými spolocnostami, nepreukazuje, ze konali s cielom maximalizovat svoje investície. Predmetná kompenzácia, na ktorú sa vztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, totiz nepredstavovala investíciu uvedených prevádzkovatelov letísk do ich vlastných financných prostriedkov, ale len investíciu, ktorá sa napokon uskutocnila v mene a na úcet autonómneho regiónu, ktorý konal s cielom hospodárskeho rozvoja Sardínie, najmä zvýsením frekvencie leteckých spojení na ostrov a poctu cestujúcich. 134 Je pravda, ze prevádzkovatelia letiska mali záujem podielat sa ako sprostredkovatelia na vykonávaní spornej schémy pomoci, kedze skutocnost, ze letecké spolocnosti si splnili svoje povinnosti, pokial ide o frekvenciu leteckých spojení a ciele v oblasti poctu cestujúcich, ako aj poskytovanie ich marketingových sluzieb, mala za následok zvýsenie vyuzívania dotknutých letísk a nevyhnutne poskytovania letiskových a mimo letiskových sluzieb ich prevádzkovatelov. To vsak nic nemení na skutocnosti, ze zmluvnú cenu stanovenú pre tieto sluzby leteckých spolocností, na ktorú sa vztahuje povinnost vrátenia podla clánku 2 napadnutého rozhodnutia, hradil autonómny región, a nie prevádzkovatelia letísk. V tejto súvislosti je irelevantné, ze v prípade niektorých zmlúv, ktoré nestanovujú dolozku o zrusení, ako je dolozka uvedená v zmluve c. 25/2011, mohli byt niektorí prevádzkovatelia letísk nútení si dat uhradit zostatkovú sumu od urcitých leteckých spolocností, ak nemohli získat spät sumy v celom rozsahu vyplatené z dôvodu, ze pocas plnenia týchto zmlúv doslo k rozhodnutiu autonómneho regiónu zrusit vykonávanie spornej schémy pomoci. Na jednej strane bola totiz velmi velká cast zmlúv financovaná autonómnym regiónom. Na druhej strane a v kazdom prípade nepatrili tieto zostatkové sumy k sumám, ktoré Komisia vypocítala ako sumy predstavujúce výhodu v prospech leteckých spolocností. 135 Treba tiez konstatovat, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze clánok 3 ods. 3 zákona c. 10/2010 výslovne odkazoval na predlozenie zmlúv zo strany prevádzkovatelov letísk, zatial co regionálne rozhodnutie c. 29/36 odkazovalo na predlozenie stvrtrocných správ a dokumentov týkajúcich sa cinností. V dôsledku toho sa Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí domnievat, ze autonómny región mohol overit súlad zmlúv o poskytovaní sluzieb, ktoré uzavreli prevádzkovatelia letísk s leteckými spolocnostami a ktoré museli títo prevádzkovatelia predlozit autonómnemu regiónu prinajmensom na úcely získania poslednej splátky financovania, so svojimi poziadavkami, ako sú stanovené v zákone c. 10/2010 a so svojimi vykonávacími opatreniami. 136 Pokial ide o povinnost prevádzkovatelov letísk, ako je stanovená najmä v regionálnom rozhodnutí c. 29/36, zaviest, pokial ide o plány cinností vypracované leteckými spolocnostami, sankcný systém s cielom predchádzat tomu, ze by si tieto spolocnosti neplnili záväzky, ktoré majú voci prevádzkovatelom letísk, najmä pokial ide o dodrziavanie frekvencií leteckých spojení, poctu cestujúcich a poctu ponúkaných sedadiel, treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, vlozenie uvedených doloziek do zmlúv prevádzkovatelmi letísk, ktoré boli uzavreté s leteckými spolocnostami, neodrázalo existenciu obchodného rizika, pred ktorým chceli uvedení prevádzkovatelia uchránit svoje investície. Investície, o ktoré islo, ako potvrdili samotní prevádzkovatelia letísk, boli totiz vynalozené len s perspektívou dosiahnut ich neskorsie a úplné preplatenie autonómnym regiónom. 137 Zahrnutie uvedených sankcných doloziek do zmlúv uzatvorených so zmluvnými leteckými spolocnostami je predovsetkým dôsledkom snahy prevádzkovatelov letísk plnit si svoje záväzky, ako sú stanovené v regionálnom rozhodnutí c. 29/36, aby zabezpecili, ze skutocne získajú financovanie pozadované od autonómneho regiónu, vyplácané v rámci plnenia uvedených zmlúv. Z hladiska záujmu autonómneho regiónu a ako tvrdí Komisia, povinnost ulozená prevádzkovatelom letísk stanovit mechanizmus sankcií mala mat za ciel ochranu verejných investícií tým, ze sa zarucí, ze poskytnuté financné prostriedky budú pouzité správne a budú viest k ocakávaným plneniam na úcely propagácie cestovného ruchu na Sardínii. To platí aj pre monitorovací mechanizmus, pokial ide o predlozenie tak stvrtrocných správ, ako aj vsetkých úctovných a zmluvných dokladov prevádzkovatelmi letísk autonómnemu regiónu na úcely získania posledných splátok platby financovania navrhovaného uvedeným regiónom. 138 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia a najmä zjavne nesprávneho posúdenia, ked v odôvodneniach 355 az 361 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevádzkovatelov letísk mozno povazovat za sprostredkovatelov medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami, ktoré v celom rozsahu previedli financné prostriedky získané od autonómneho regiónu a konali tak v súlade s pokynmi vydanými uvedeným regiónom prostredníctvom plánov cinností, ktoré schválil tento región. 139 Za týchto podmienok sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze platby uskutocnené prevádzkovatelmi letísk v prospech leteckých spolocností na základe cinností 1 a 2 zodpovedajú státnym prostriedkom a sú pripísatelné Talianskej republike. 140 Druhú cast prvého zalobného dôvodu treba teda zamietnut a v dôsledku toho treba zamietnut prvý zalobný dôvod v celom rozsahu ako nedôvodný. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o získanie výhody leteckými spolocnostami 141 V rámci druhého zalobného dôvodu zalobkyna v podstate uvádza styri casti, ktorými chce spochybnit napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom Komisia nesprávne dospela k záveru po prvé, ze sporná schéma pomoci predstavuje "schému pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 [ZFEÚ] ([177]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9), po druhé, ze autonómny región nekonal v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve, po tretie, ze zásadu súkromného investora nebolo mozné uplatnit aj na financný vztah medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami a po stvrté, ze prevádzkovatelia letísk nezískali od autonómneho regiónu na základe zákona c. 10/2010 ziadnu neoprávnenú výhodu. 142 V prvom rade treba preskúmat prvú cast druhého zalobného dôvodu, potom spolocne jeho druhú a tretiu cast pred posúdením stvrtej a poslednej casti uvedeného zalobného dôvodu. a) O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa porusenia definície "schéma pomoci" stanovenej v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 143 V rámci prvej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje kvalifikáciu sporných opatrení ako "schémy pomoci" zo strany Komisie z dôvodu, ze je zalozená na nesprávnom uplatnení definície uvedenej v prvom prípade, na ktorý sa vztahuje clánok 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, ako "akýkolvek akt, na základe ktorého mozno bez dalsích vykonávacích opatrení poskytnút individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte vseobecným a abstraktným spôsobom". Podla zalobkyne Komisia nemohla v prejednávanej veci zohladnit vykonávacie opatrenia zákona c. 10/2010 ako súcast uvedenej schémy, pretoze by jej to umoznilo obíst problém súvisiaci so skutocnostou, ze na vykonanie tohto zákona je nevyhnutné prijat dalsie vykonávacie opatrenia. Pri uplatnení clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 tak Komisia nemôze zohladnit vykonávacie opatrenia prijaté dotknutým clenským státom, a najmä záver uvedený v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia je teda nesprávny. 144 Zalobkyna sa domnieva, ze podmienka týkajúca sa prijatia "bez dalsích vykonávacích opatrení" bola v prejednávanej veci o to menej splnená, ze Talianska republika po oznámení sporných opatrení dalej prijala vykonávacie opatrenia, akými sú regionálny zákon c. 15 zo 7. augusta 2012, rozhodnutie c. 649 z 2. októbra 2012 a rozhodnutie c. 4/34 z 5. februára 2014, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 40 a 41 napadnutého rozhodnutia a ktoré Komisia nepreskúmala ako súcast spornej schémy pomoci. 145 Okrem toho zalobkyna zdôraznuje, ze na rozdiel od toho, co vyzaduje clánok 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, zákon c. 10/2010 nedefinuje letecké spolocnosti ako potenciálnych príjemcov individuálnej pomoci "vseobecným a abstraktným spôsobom", pretoze naopak ani tento zákon, ani vykonávacie opatrenia neuvádzajú pojem "letecká spolocnost". Príjemcov financovania, t. j. letiská Alghero, Cagliari-Elmas, Olbia, Oristano a Tortoli na Sardínii, uvádza len regionálne rozhodnutie c. 29/36, pricom potvrdzuje, ze tieto letiská boli jedinými príjemcami sporných opatrení. 146 Zalobkyna dospela k záveru, ze vzhladom na to, ze neslo o schému pomoci prijatú autonómnym regiónom, mala Komisia preskúmat sporné opatrenia z hladiska kritéria súkromného investora. V kazdom prípade Komisia v napadnutom rozhodnutí nesprávne dospela k záveru, ze existencia schémy pomoci - ktorú zalobkyna spochybnuje - vylucovala, aby Komisia mohla samostatne preskúmat zmluvy uzavreté medzi letiskami a leteckými spolocnostami, a to aj z hladiska kritéria súkromného investora. Uplatnenie kritéria súkromného investora bolo totiz preskúmané vo viacerých veciach spochybnujúcich schémy pomoci, ako je taliansky právny predpis, nazývaný "Prodi", ktorý zaviedol rezim mimoriadnej správy velkých podnikov v tazkostiach v prípade vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 1. decembra 1998, Ecotrade ([178]C-200/97, [179]EU:C:1998:579), a zo 17. júna 1999, Piaggio ([180]C-295/97, [181]EU:C:1999:313). 147 Komisia navrhuje zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu ako nedôvodnú, kedze sa domnieva, ze zalobkyna sa mýli, pokial ide o definíciu schémy pomoci. Je totiz prvoradé, aby v uvedenej schéme boli príjemcovia definovaní vseobecným a abstraktným spôsobom. V prípade vsak, ze by to tak uz nebolo, tak len preto, ze podla tvrdenia Komisie ide o samotné uplatnenie tejto schémy. V prejednávanej veci bola schéma pomoci zavedená tak zákonom c. 10/2010, ako aj jednotlivými vykonávacími aktmi. Komisia uznáva, ze v niektorých výnimocných prípadoch by schéma pomoci mohla byt posudzovaná z hladiska kritéria súkromného investora v trhovom hospodárstve. O taký prípad ide vtedy, ak stát vlastní a kontroluje vsetkých príjemcov takejto schémy. To vsak zjavne nie je prípad prejednávanej veci, a uz vôbec nie preto, lebo sporná schéma pomoci výslovne sleduje ciele verejnej politiky. 148 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 treba pod "schémou pomoci" rozumiet najmä "akýkolvek akt, na základe ktorého mozno bez dalsích vykonávacích opatrení poskytnút individuálnu pomoc podnikom definovaným v akte vseobecným a abstraktným spôsobom". Kedze Komisia v odpovedi na otázku Vseobecného súdu uviedla, ze druhá definícia pojmu schéma pomoci, ako je upravená v tomto ustanovení, sa v prejednávanej veci neuplatnovala, treba urcit, ci sporná schéma pomoci skutocne predstavovala schému pomoci v zmysle prvého prípadu, na ktorý sa vztahuje clánok 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 149 Pokial ide o túto definíciu, Vseobecný súd uz rozhodol po prvé, ze v rozsahu, v akom sa individuálna pomoc poskytuje bez prijatia dalsích vykonávacích opatrení, podstatné prvky spornej schémy pomoci musia nevyhnutne vychádzat z ustanovení identifikovaných ako základ uvedenej schémy. Po druhé, ak vnútrostátne orgány uplatnujú uvedenú schému, nemôzu disponovat ziadnou mierou volnej úvahy, pokial ide o urcenie podstatných prvkov predmetnej pomoci a jej priznanie. Aby sa vylúcila existencia takýchto vykonávacích opatrení, právomoc vnútrostátnych orgánov by sa mala obmedzit na technické uplatnovanie ustanovení, ktoré by mali predstavovat spornú schému, prípadne az po overení, ci ziadatelia splnajú podmienky na jej priznanie. Po tretie z clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 vyplýva, ze akty, na ktorých je zalozená schéma pomoci, musia definovat príjemcov vseobecným a abstraktným spôsobom, aj ked pomoc, ktorá im bola priznaná, zostáva neurcitá (rozsudok zo 14. februára 2019, Belgicko a Magnetrol International//Komisia, [182]T-131/16 a T-263/16, vec v odvolacom konaní, [183]EU:T:2019:91, body [184]86 az [185]88). 150 Okrem toho treba pripomenút, ze kvalifikácia vsetkých opatrení prijatých orgánmi verejnej moci clenského státu ako schémy pomoci má za následok, ze aj s cielom znízit administratívnu zátaz tejto institúcie sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodnení sporného rozhodnutia posúdila, ci vzhladom na podmienky, ktoré táto schéma stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a ci je takej povahy, ze ju vyuzívajú najmä podniky, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takejto schémy nie je v kazdom jednotlivom prípade povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej na základe takej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [186]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [187]EU:C:2011:368, bod [188]63 a citovanú judikatúru). 151 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 349 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze oznámené opatrenia predstavujú schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 z dôvodu, ze "podla právneho rámca opísaného v bode 2 [napadnutého] rozhodnutia, mozno individuálnu pomoc poskytnút podnikom (napríklad leteckým dopravcom) vymedzeným v zákone c. 10/2010 vseobecným a abstraktným spôsobom (t. j. bez urcenia jednotlivých spolocností) bez toho, aby sa pozadovali dalsie vykonávacie opatrenia okrem tých, ktoré uz boli opísané". 152 Právny rámec, o ktorý ide, je uvedený v bode s názvom "2.3 Právny rámec" napadnutého rozhodnutia a uvádzajú sa v nom nasledujúce prvky: clánok 3 zákona c. 10/2010; regionálna vyhláska c. 122/347 zo 17. mája 2010, v ktorej sa uvádza, ze sumy vymedzené v zákone c. 10/2010 sa vyclenujú z regionálneho rozpoctu; regionálne rozhodnutia c. 29/36, 43/37 a 52/117; regionálny zákon c. 1 z 19. januára 2011, ktorým sa znízili príspevky, ktoré autonómny región poskytol prevádzkovatelom letísk, na 21100000 eur na rok 2011 a na 21500000 eur na roky 2012 a 2013; regionálny zákon c. 12 z 30. júna 2011, ktorým sa stanovuje mechanizmus financných zálohových platieb, ktoré sa majú realizovat prostredníctvom ad hoc financného fondu v rámci spolocnosti SFIRS, v znení regionálneho zákona c. 15 zo 7. augusta 2012 a vykonaného rozhodnutím c. 694 z 2. októbra 2012, ako aj napokon rozhodnutie c. 4/34 z 5. februára 2014, ktorým sa upravuje pridelovanie regionálnych príspevkov na rok 2013 s prihliadnutím na znízenie regionálnych príspevkov, o ktorých sa rozhodlo v rámci rozpoctu autonómneho regiónu v zmysle zákona c. 10/2010, ako aj skutocných nákladov troch prevádzkovatelov letísk. 153 V tejto súvislosti v prvom rade, ako zdôraznuje zalobkyna, Komisia nepochybne zahrnula do právneho rámca, ktorý podla nej predstavuje spornú schému pomoci, akty prijaté autonómnym regiónom po tom, co Talianska republika oznámila opatrenie, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. 154 Môze sa vsak konkrétne stat, ze Komisia bude v priebehu konania vo veci formálneho zistovania oboznámená s novými skutocnostami alebo ze jej analýza sa vo vztahu k rozhodnutiu o zacatí tohto konania zmení. Komisia tak v prípade, ak po tom, co prijala rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, zistí, ze toto rozhodnutie sa zakladá bud na neúplných skutocnostiach, alebo na nesprávnom právnom posúdení týchto skutocností, musí mat moznost prispôsobit svoje stanovisko prijatím rozhodnutia o zmene (rozsudok z 20. septembra 2011, Regione autonoma della Sardegna a i./Komisia, [189]T-394/08, T-408/08, T-453/08 a T-454/08, [190]EU:T:2011:493, bod [191]71). Takéto rozhodnutie vsak nie je odôvodnené, ak rámec preskúmania definovaný v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania nebol významne zmenený a ak sú skutkové a právne okolnosti, ktoré tvoria základ odôvodnenia Komisie, v podstate rovnaké (rozsudok z 2. júla 2015, Francúzsko a Orange/Komisia, [192]T-425/04 RENV a T-444/04 RENV, [193]EU:T:2015:450, bod [194]134). 155 V prejednávanej veci uz boli akty uvádzané zalobkynou, ktoré neboli uvedené v rozhodnutí o zacatí konania, t. j. regionálny zákon c. 15 zo 7. augusta 2012, rozhodnutie c. 694 z 2. októbra 2012 a rozhodnutie c. 4/34 z 5. februára 2014, k dátumu prijatia napadnutého rozhodnutia a k dátumom, ku ktorým dotknuté strany vrátane zalobkyne predlozili svoje pripomienky pocas správneho konania, prijaté a úcinné. Dalej a predovsetkým z odôvodnenia 67 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pocas celého obdobia uplatnovania spornej schémy pomoci autonómny región postupne znizoval sumy pôvodne urcené na financovanie uvedenej schémy. Akty, na ktoré odkazuje zalobkyna, sú pritom práve tie, na základe ktorých boli uvedené sumy zmenené, bez toho, aby doslo k zmene podstaty mechanizmu. Komisia teda mohla v napadnutom rozhodnutí zohladnit tieto akty, aj ked boli akty prijaté potom, ako Talianska republika oznámila spornú schému pomoci. 156 Dalej na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia mohla ako súcast spornej schémy pomoci zohladnit vykonávacie opatrenia k zákonu c. 10/2010 prijaté autonómnym regiónom. Znenie clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 totiz nevylucuje moznost kvalifikovat súbor vseobecných ustanovení a ich vykonávacích opatrení za schému pomoci. Toto ustanovenie naopak uvádza, ze na úcely poskytnutia pomoci jednotlivým príjemcom treba prijat "dalsie" vykonávacie opatrenia. 157 V prejednávanej veci pritom poskytnutie financovania výkonným orgánom autonómneho regiónu nezáviselo od prijatia "dalsích" vykonávacích opatrení uvedeným autonómnym regiónom vo vztahu k opatreniam, ktoré uz boli prijaté a uvedené v bode 2.3 napadnutého rozhodnutia. 158 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, prijatie plánov cinností a uzavretie individuálnych zmlúv medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami nepredstavovali "dalsie" vykonávacie opatrenia k schéme pomoci, ale patrili uz do konkrétneho vykonávania tejto schémy, t. j. individuálneho poskytnutia pomoci najprv bezprostredným príjemcom, teda prevádzkovatelom letísk, a následne konecným príjemcom, teda leteckým spolocnostiam. 159 Treba totiz konstatovat, ze akty, ktoré Komisia zohladnila ako súcast spornej schémy pomoci, definovali podstatné prvky predmetnej schémy pomoci a umoznovali poskytnutie individuálnej pomoci bez toho, aby boli prijaté dalsie vykonávacie opatrenia, pokial boli splnené podmienky stanovené v týchto aktoch, ktoré predovsetkým zahrnali jednak schválenie plánov cinností prevádzkovatelov letísk, v ktorých boli stanovené opatrenia na propagáciu regiónu Sardínia ako turistickej destinácie, autonómnym regiónom a jednak na úcely zaplatenia súm prevádzkovatelom letísk, ktorí tieto sumy vyplatili pri plnení zmlúv uzavretých v tejto súvislosti s leteckými spolocnostami, predlozenie uvedených zmlúv a úctovných dokumentov dokladajúcich vynalozené náklady autonómnemu regiónu. 160 Z ustanovení, ktoré Komisia oznacila za predstavujúce spornú schému pomoci, tiez vyplýva, ze ak vnútrostátne orgány, konkrétne výkonný orgán autonómneho regiónu, uplatnili uvedenú schému, nedisponovali volnou úvahou, pokial ide o urcenie podstatných prvkov predmetnej pomoci a úcelnosti jej poskytnutia. Zdá sa totiz, ze rocné rozpoctové prostriedky boli pôvodne stanovené v zákone c. 10/2010, ze v priebehu vykonania sporného mechanizmu boli upravené a ze vykonávacie opatrenia, najmä rozhodnutie c. 29/36, stanovovali kritériá rozdelenia financných prostriedkov medzi prevádzkovatelov letísk pre prípady, ked sumy, ktoré títo prevádzkovatelia pozadovali, presahovali celkovú stanovenú sumu, pricom v skutocnosti autonómny región nemusel uplatnit uvedené kritériá a na ziadost týchto prevádzkovatelov im sumy, ktoré vynalozili, preplatil takmer v celej výske. 161 V stádiách po prvé prijímania plánov cinností prevádzkovatelmi letísk, po druhé uzatvárania dohôd medzi nimi a leteckými spolocnostami, po tretie predkladania ziadostí o financovanie uvedenými prevádzkovatelmi a po stvrté vrátenia záloh autonómnym regiónom sa tak výkonný výbor tohto regiónu obmedzil na technické vykonanie ustanovení tvoriacich predmetný rezim, a to prípadne po overení, ci ziadatelia splnali podmienky stanovené na jeho vyuzitie. 162 Napokon, ako stanovuje clánok 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, akty, na ktorých je zalozená sporná schéma pomoci, definovali bezprostredných príjemcov t. j. prevádzkovatelov letísk, vseobecným a abstraktným spôsobom, pricom neurcovali, aká pomoc im má byt individuálne poskytnutá. 163 Pokial ide o zmluvné letecké spolocnosti a ktoré Komisia povazovala za konecných, a teda skutocných príjemcov sporných opatrení pomoci, vo vseobecnosti neexistencia formálnej identifikácie tohto druhu príjemcov nie je sama osebe prekázkou kvalifikácie mechanizmu ako "schémy pomoci", pretoze by to prípadne zbavilo tento pojem potrebného úcinku tým, ze by Komisia, a to aj v prípadoch, o aké ide vo veciach, v ktorých boli vyhlásené rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia ([195]C-156/98, [196]EU:C:2000:467, body [197]22 az [198]35); z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia ([199]C-382/99, [200]EU:C:2002:363); zo 4. marca 2009, Associazione italiana del risparmio gestito a Fineco Asset Management/Komisia ([201]T-445/05, [202]EU:T:2009:50), a z 15. júna 2010, Mediaset/Komisia ([203]T-177/07, [204]EU:T:2010:233), musela skúmat prípadne vysoký pocet skutocných individuálnych príjemcov, hoci poskytnutie pomoci týmto príjemcom sa uskutocnilo v rámci vseobecného mechanizmu. 164 To potvrdzuje skutocnost, ze aj ked neexistuje identifikácia právneho aktu, ktorým sa táto schéma pomoci zavádza, Komisia môze vychádzat zo súboru okolností, ktoré umoznujú zistit skutocnú existenciu schémy pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. apríla 1994, Nemecko a Pleuger Worthington/Komisia, [205]C-324/90 a C-342/90, [206]EU:C:1994:129, body [207]14 a [208]15). Preto aj keby v prejednávanej veci letecké spolocnosti neboli formálne oznacené za príjemcov spornej schémy pomoci, Komisia mohla vychádzat zo vsetkých prvkov právneho rámca formálne zavedeného v prospech prevádzkovatelov letísk, aby dospela k záveru, ze v skutocnosti existuje schéma pomoci v prospech leteckých spolocností ako skutocných a konecných príjemcov tohto mechanizmu. 165 Dalej a v kazdom prípade treba konstatovat, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, ze aj ked zákon c. 10/2010 neuvádzal úcast leteckých spolocností na plánovanom systéme financovania, odkazoval na predlozenie zmlúv, ktoré sú v prejednávanom prípade uzavreté s týmito spolocnostami, zatial co regionálne rozhodnutie c. 29/36 výslovne odkazovalo na povinnost prevádzkovatelov letísk stanovit systém sankcií v prípade, ak by boli plány cinností vypracované leteckými spolocnostami. Sporná schéma pomoci tak vseobecným a abstraktným spôsobom oznacovala letecké spolocnosti za strany zúcastnené na systéme financovania zavedeného autonómnym regiónom. Navyse bez ohladu na oznacenie prevádzkovatelov letísk v regionálnom rozhodnutí c. 29/36 za príjemcov prijatých opatrení, samotný autonómny región vo vyssie uvedených rozhodnutiach c. 300 a 322 pripustil, ze letecké spolocnosti sa majú povazovat za skutocných príjemcov uvedených opatrení. 166 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy mohla Komisia oprávnene kvalifikovat vsetky akty uvedené v odôvodneniach 35 az 41 napadnutého rozhodnutia ako súcast "schémy pomoci" v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. 167 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia v napadnutom rozhodnutí neodôvodnila svoje odmietnutie uplatnit na prejednávaný prípad zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z dôvodu, ze takáto zásada sa nemohla uplatnit v prípade schémy pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589. Vo zvysnej casti budú tvrdenia uvedené zalobkynou v súvislosti s uvedenou zásadou preskúmané v rámci druhej casti druhého zalobného dôvodu. 168 Prvú cast druhého zalobného dôvodu treba teda zamietnut ako nedôvodnú. b) O druhej a tretej casti druhého zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú uplatnenia zásady súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu a na úrovni prevádzkovatelov letísk 169 V rámci druhej a tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietla uplatnit zásadu súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve tak na úrovni autonómneho regiónu, ako aj na úrovni prevádzkovatelov letísk. Komisia navrhuje zamietnut obe casti ako nedôvodné. 170 Je potrebné preskúmat najskôr tretiu a potom druhú cast druhého zalobného dôvodu. 1) O tretej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia zásady súkromného investora na zmluvné vztahy medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami 171 V rámci tretej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala preskúmat, ci sa kritérium súkromného investora môze uplatnit nielen na úrovni rozhodnutia autonómneho regiónu rozdelit financné prostriedky medzi prevádzkovatelov letísk, ale aj na úrovni rozhodnutí prevádzkovatelov letísk odmenovat letecké spolocnosti za sluzby, ktoré im tieto spolocnosti poskytli v rámci dohôd, ktoré s nimi uzavreli, najmä v prospech letísk Olbia a Cagliari-Elmas. 172 Na úvod treba uviest, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí odôvodnila neuplatnitelnost zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni transakcií uskutocnených medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami v podstate tak, ze skúmané opatrenia predstavovali schému pomoci zavedenú verejným orgánom z dôvodov verejnej politiky, ktorá sa vztahovala na viaceré letiská, z ktorých len jedno bolo vo vlastníctve autonómneho regiónu, a nie individuálnu dohodu medzi letiskom a leteckou spolocnostou. Okrem toho podla Komisie bolo jasné, ze prevádzkovatelia letísk pri uzatváraní jednotlivých zmlúv s leteckými spolocnostami nekonali ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve. Vykonávali totiz len spornú schému pomoci navrhnutú autonómnym regiónom s cielom zvýsit leteckú dopravu vo vseobecný prospech územia ostrova Sardínia. 173 V tejto súvislosti sa zalobkyna domnieva, ze Komisia nemohla vylúcit uplatnenie kritéria súkromného investora z dôvodu, ze prevádzkovatelia letísk museli údajne vykonat vseobecnú schému pomoci, pricom z tohto dôvodu vylucuje, ze mohli konat ako súkromné subjekty v trhovom hospodárstve. 174 V tejto súvislosti, pokial ide o argumentáciu zalobkyne týkajúcu sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve z hladiska nezávislosti prevádzkovatelov letísk pri pouzívaní financných prostriedkov poskytnutých autonómnym regiónom a pri vymedzení ich zmluvných vztahov s leteckými spolocnostami, treba ju zamietnut z dôvodov, ktoré uz boli vyssie uvedené v rámci posudzovania druhej casti prvého zalobného dôvodu. 175 Dalej treba konstatovat, ako pripústa zalobkyna, ze obaja prevádzkovatelia letísk dotknutí v prejednávanej veci, t. j. letísk Cagliari-Elmas a Olbia, nie sú v kazdom prípade vlastnení autonómnym regiónom. Ako pritom správne tvrdí Komisia, uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na financnú transakciu medzi dvoma podnikmi s cielom zistit, ci je táto transakcia z hladiska clánku 107 ods. 1 ZFEÚ v spojení s clánkom 345 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [209]C-142/87, [210]EU:C:1990:125, bod [211]29; z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [212]C-303/88, [213]EU:C:1991:136, bod [214]20, a z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, [215]T-358/94, [216]EU:T:1996:194, bod [217]70), v súlade s hospodárskou racionalitou, ktorá vylucuje, aby mohol prvý podnik poskytnút výhodu druhému podniku, je tiez potrebné, aby bol prvý podnik kontrolovaný státom a aby tento podnik mohol byt povazovaný za investora, ktorý ocakáva v kratsom alebo dlhsom casovom horizonte hospodársku návratnost svojej investície. 176 Za týchto podmienok, bez ohladu na vypracovanie prevádzkových plánov leteckými spolocnostami a/alebo na analýzy ex ante ziskovosti investícií prevádzkovatelmi letísk, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, sa zdá, ze uvedení prevádzkovatelia jednak neboli vlastnení autonómnym regiónom a jednak ze títo prevádzkovatelia v kazdom prípade len pouzili peniaze, ktoré im poskytol autonómny región, na získanie sluzieb podla pokynov tohto regiónu. 177 Z toho vyplýva, ako správne uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, ze prevádzkovatelia letísk sa v podstate obmedzili na vykonanie spornej schémy pomoci. Okrem toho vzhladom na to, ze uvedení prevádzkovatelia neboli vo vlastníctve státu, transakcie uskutocnené medzi leteckými spolocnostami a prevádzkovatelmi letísk nemali byt skúmané z hladiska kritéria súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, aj keby sa tieto transakcie uskutocnili zo státnych prostriedkov, v tomto prípade autonómneho regiónu. 178 Toto zistenie nie je spochybnené skutocnostou, aj keby sa preukázala, ze prevádzkovatelia letísk odmenovali letecké spolocnosti aj zo svojich vlastných financných prostriedkov. Zalobkyna na jednej strane totiz nepreukázala, aké sumy prevádzkovatelia letísk zaplatili zo svojich vlastných prostriedkov bez toho, aby neskôr získali alebo ziadali o ich následné vrátenie od autonómneho regiónu v rámci spornej schémy pomoci, hoci Komisia tvrdí, pricom zalobkyna nepredlozila dôkaz o opaku, ze prevádzkovatelia letísk vyuzívali svoje vlastné financné prostriedky len vo velmi malom rozsahu a výlucne s cielom splnit svoje zostávajúce zmluvné záväzky po zrusení spornej schémy pomoci autonómnym regiónom. Na druhej strane treba pripomenút, ze na tieto údajne vlastné investície prevádzkovatelov letísk sa v kazdom prípade nevztahuje povinnost vrátenia stanovená v clánku 2 napadnutého rozhodnutia a nepredstavujú znacné prevzatie obchodných rizík v súvislosti s vyuzitím financných prostriedkov poskytnutých autonómnym regiónom. 179 Okrem toho, ako tvrdí Komisia, letecké spolocnosti boli vybrané len preto, aby prevádzkovatelia letísk získali regionálne financovanie urcené na odmenovanie za ich sluzby. Ako vsak zdôraznila Komisia predovsetkým na pojednávaní, je nepravdepodobné, ze by prevádzkovatelia letísk mali v prípade, ze by nezískali financovanie zo strany autonómneho regiónu k dispozícii dostatocné financné prostriedky, v prejednávanej veci niekolko desiatok miliónov eur, aby uskutocnili nákupy takého rozsahu od leteckých spolocností, splnili záväzky zaviest letecké spojenia a dosiahli ciele v oblasti prepravy cestujúcich, ako aj marketingových sluzieb. Taktiez, aj ked, ako tvrdí zalobkyna, prevádzkovatelia letísk mohli mat z dôvodu pozitívnych úcinkov sluzieb poskytovaných leteckými spolocnostami na základe spornej schémy pomoci prospech z nepriamych úcinkov zvýsenia ich letiskových a mimoletiskových prostriedkov, neumoznuje to dospiet k záveru, ze zmluvy, ktoré uzavreli s uvedenými leteckými spolocnostami v rámci spornej schémy pomoci, mohli byt preskúmané z hladiska kritéria súkromného investora. 180 Pokial ide o prevádzkovatela letiska Alghero, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna a ako bolo uvedené vyssie, Komisia nepreskúmala opatrenia vykonané v prospech tohto letiska na základe spornej schémy pomoci ani v napadnutom rozhodnutí, ani v rozhodnutí "Alghero". Navyse skutocnost, ze pokial ide o marketingové zmluvy uzavreté prevádzkovatelom letiska Alghero, podobné tým, o ktoré ide v prejednávanej veci, Komisia dospela k záveru, ze na niektoré z nich sa vztahovala zásada súkromného investora, pretoze uvedené dohody boli povazované za ziskové pre uvedené letisko, nemôze preukázat uplatnitelnost zásady súkromného investora v prejednávanej veci na úrovni prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia. Prevádzkovatel letiska Alghero je totiz vo vlastníctve autonómneho regiónu, co nie je prípad letísk Cagliari-Elmas a Olbia. Dalej Komisia v rozhodnutí "Alghero" nezaujala stanovisko k pohybom financných prostriedkov medzi autonómnym regiónom, prevádzkovatelom letiska Alghero a zmluvnými leteckými spolocnostami, pokial ide o pohyby na základe spornej schémy pomoci, ale len pokial ide o pohyby vyplývajúce zo zmlúv, ktoré boli uzavreté pred prijatím uvedenej schémy pomoci. 181 Vzhladom na tieto zistenia zalobkyna nesprávne tvrdí, ze rozhodnutie "Alghero" potvrdzuje, ze Komisia nemohla preskúmat sporné opatrenia ako schému pomoci, hoci v prípade jedného z prevádzkovatelov letísk, ako príjemcu schémy pomoci, preskúmala - co nie je tento prípad - financovanie, ktoré získal od autonómneho regiónu ako individuálne opatrenie, a napokon dospela k záveru, ze v niektorých prípadoch nejde o pomoc. 182 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretiu cast druhého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. 2) O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na rozhodnutia autonómneho regiónu 183 Pokial ide o uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu, ktoré je predmetom druhej casti druhého zalobného dôvodu, zalobkyna Komisii najprv vytýka, ze odmietla uplatnitelnost kritéria súkromného investora z dôvodu, ze sa pocas konania vo veci formálneho zistovania dotknutý clenský stát neodvolával na toto kritérium, aby preukázal zlucitelnost svojich opatrení s vnútorným trhom. Podla zalobkyne je totiz Komisia povinná preskúmat uplatnenie tejto zásady, ktorá môze viest k záveru, ze sporné opatrenie nepredstavuje státnu pomoc, aj ked sa na nu predmetný clenský stát neodvoláva. Konkrétne v poznámke pod ciarou c. 112 napadnutého rozhodnutia sa Komisia mýli, pokial ide o dosah judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([218]C-124/10 P, [219]EU:C:2012:318, bod [220]104), najmä preto, ze Súdny dvor v tomto rozsudku len pripomenul povinnost Komisie preskúmat uplatnenie uvedenej zásady, ak sa na nu odvoláva dotknutý clenský stát, ale tento súd sa nevyjadril k opacnému prípadu, ako je prípad v prejednávanej veci, v ktorom sa predmetný clenský stát na podporu svojho opatrenia neodvoláva na uvedenú zásadu. 184 Komisia sa domnieva, ze správne uplatnila judikatúru, kedze Talianska republika sa neodvolávala na zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve a tiez sa nezdalo, ze by sa táto zásada mohla uplatnit v prípade, ak autonómny región sledoval ciele vseobecnej verejnej politiky hospodárskej povahy spocívajúce v prilákaní väcsieho poctu turistov, co nemôze patrit do ciela súkromného investora. Ocakávaná návratnost zo spornej schémy pomoci totiz nespocíva vo zvýsení dividend, kapitálových ziskov ci v akejkolvek inej forme financného zisku, ale len v podpore hospodárskeho rozvoja ostrova Sardínie, a to vrátane vytvorenia pracovných miest. 185 V tejto súvislosti, ako správne pripomenula zalobkyna, kritérium súkromného subjektu v trhovom hospodárstve nepredstavuje výnimku, ktorá sa uplatní len na ziadost clenského státu. Ak je totiz toto kritérium uplatnitelné, patrí medzi skutocnosti, ktoré je Komisia povinná zohladnit na preukázanie existencie takejto pomoci. V dôsledku toho, ak sa zdá, ze kritérium súkromného investora by sa mohlo uplatnit, prinálezí Komisii poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie, ktoré jej umoznia overit, ci sú podmienky uplatnitelnosti a uplatnenia tohto kritéria splnené, a môze odmietnut preskúmat takéto informácie, len ak predlozené dôkazy casovo spadajú do obdobia po prijatí rozhodnutia o uskutocnení predmetnej transakcie (rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [221]C-124/10 P, [222]EU:C:2012:318, body [223]103 az [224]104). 186 V prejednávanej veci vsak Komisia na úcely vysvetlenia svojho posúdenia, podla ktorého spornú schému pomoci nie je mozné odôvodnit z hladiska zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, nevychádzala výlucne z toho, ze Talianska republika sa neodvolávala na uplatnenie tejto zásady. 187 V odôvodneniach 380 az 388 napadnutého rozhodnutia Komisia totiz najprv uviedla, ze Talianska republika nenavrhla uplatnenie zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu, ze nic nenaznacovalo, ze by autonómny región pri zavedení spornej schémy pomoci konal podla tejto zásady, a ze bolo jasné, ze autonómny región sa zavedením uvedenej schémy snazil skôr o dosiahnutie cielov verejnej politiky, najmä o posilnenie regionálneho hospodárstva prilákaním väcsieho poctu turistov, nez o dosiahnutie zisku ako vlastník. Komisia potom preskúmala uplatnitelnost tejto zásady na úrovni prevádzkovatelov letísk a autonómneho regiónu, aby dospela k záveru, ze v prejednávanej veci neslo o takýto prípad. 188 Výhradu zalobkyne týkajúcu sa toho, ze Komisia údajne nepreskúmala uplatnitelnost zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 189 Zalobkyna dalej povazuje za nesprávny záver Komisie uvedený v odôvodnení 380 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého autonómny región nekonal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve, pretoze podla Komisie sa uvedený regionálny územný celok snazil skôr o dosiahnutie cielov verejnej politiky, najmä o posilnenie regionálneho hospodárstva prilákaním väcsieho poctu turistov, nez o dosiahnutie zisku ako vlastník letiska. 190 V prejednávanej veci sa vsak vzhladom na to, ze autonómny región nevlastní letiská Cagliari-Elmas a Olbia, ktoré sú v prípade zalobkyne jediné dotknuté, nemozno domnievat, ze zalobkyna konala ako investor. Naopak sa zdá, ze autonómny región zaviedol spornú schému pomoci výlucne na úcely hospodárskeho rozvoja ostrova Sardínia. 191 Za týchto podmienok Komisia najmä v odôvodneniach 380 az 384 napadnutého rozhodnutia správne dospela k záveru, ze nemusela skúmat, ci autonómny región financovaním, ktoré je predmetom spornej schémy pomoci, vykonal investíciu porovnatelnú s investíciou súkromného investora. Mohla preto konstatovat, ze skúmanie ex ante hospodárskej ziskovosti zmlúv o poskytovaní sluzieb uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a zalobkynou nebolo relevantné, pretoze v prejednávanej veci nemohol autonómny región konajúci výlucne ako orgán verejnej moci pocítat s dividendami, kapitálovými výnosmi alebo akoukolvek inou formou zisku porovnatelnou so ziskom, ktorý by dosiahol súkromný investor. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, prípadný nárast danových prostriedkov verejnoprávneho subjektu, akým je autonómny región, nemozno z dôvodu prijatia opatrení verejnej politiky povazovat za zisky, ktoré súkromný investor ocakáva zo svojich investícií, ani ich k nim prirovnat. 192 Okrem toho Komisia správne zdôraznila, ze dohoda uzavretá medzi spolocnostou SOGAER a zalobkynou síce stanovovala zvýsenie príjmov prevádzkovatela letiska Cagliari-Elmas o 3 milióny eur, ale toto zvýsenie nebolo v prospech autonómneho regiónu, pretoze tento región nevlastnil spolocnost SOGAER. Naopak Komisia zdôraznila, ze ocakávaný vplyv na cestovný ruch bol odhadnutý na 47 miliónov eur a v spojení s dalsími nepriamymi a vedlajsími vplyvmi na 139 miliónov eur. Ako pritom tvrdí Komisia, táto výhoda, ktorú mohol autonómny región ako orgán verejnej moci ocakávat a prisvojit si, nie je porovnatelná s financnou výhodou, ktorú hospodársky subjekt ocakáva z jednej zo svojich investícií, ani nemá rovnakú povahu. Ide tu totiz o makroekonomické výhody ocakávané od verejného zásahu v rámci hospodárskej politiky, na ktorú sa nevztahuje zásada súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, ale zásady racionalizácie verejných výdavkov. 193 Treba preto zamietnut argumentáciu zalobkyne vychádzajúcu z toho, ze autonómny región konal v súvislosti so spornou schémou pomoci prijatou v rámci vseobecnej hospodárskej politiky ako investor, co odôvodnuje uplatnenie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. 194 Zalobkyna dalej tvrdí, ze Komisia mala na úcely správneho posúdenia sporných opatrení z hladiska kritéria súkromného investora preskúmat, ci autonómny región skutocne potreboval zvýsit leteckú prevádzku cestujúcich prostredníctvom marketingových dohôd medzi letiskami a leteckými spolocnostami, a ci v prípade, ze sa snazil uspokojit túto potrebu ako prevádzkovatel letísk Alghero a Cagliari, zaplatil cenu zodpovedajúcu trhovým podmienkam, ako by musel urobit kazdý iný hospodársky subjekt, a to najmä na úcely rozvoja svojho odvetvia leteckej dopravy, ale aj na úcely zabezpecenia lepsieho leteckého prepojenia, propagácie ostrova ako turistickej destinácie, znízenia sezónnosti leteckých spojení a navýsenia svojich príjmov zvýsením príjmov z poskytovania letiskových sluzieb. Okrem toho sluzby poskytované leteckými spolocnostami, a to aj v oblasti marketingu, predstavovali skutocné plnenia odlisné od cinností súvisiacich s prevádzkovaním leteckých spojení. 195 V tejto súvislosti Vseobecný súd uvádza, ze Komisia v odôvodnení 377 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze platby, ktoré autonómny región prostredníctvom prevádzkovatelov letísk poskytol leteckým spolocnostiam v rámci cinnosti 1 aj cinnosti 2, sa musia povazovat za subvencie leteckým spolocnostiam na prevádzkovanie väcsieho poctu letov na Sardíniu a z nej. 196 Treba este uviest, ze vzhladom na to, ze autonómny región priamo vlastní letiská na ostrove Sardínia, ktoré sa ako jediné subjekty môzu zmluvne dohodnút o vyuzívaní letiskovej infrastruktúry, ktorú spravujú, najmä o spustení nových leteckých spojení, autonómny región nemohol ako verejný orgán získat tento druh sluzieb priamo od leteckých spolocností. Okrem toho prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas pritom potvrdil, ako vyplýva z odôvodnení 312 a 314 napadnutého rozhodnutia, ze jednak autonómny región poziadal prostredníctvom spornej schémy pomoci o sluzbu spocívajúcu vo výbere leteckých spolocností schopných dosiahnut rocné ciele stanovené v súvislosti s frekvenciou a objemom cestujúcich na strategických spojeniach s odletom z letiska Cagliari-Elmas a s príletom na toto letisko a jednak ze táto sluzba bola poskytovaná zmluvnými leteckými spolocnostami vybranými prevádzkovatelmi letísk. 197 Zo spornej schémy pomoci tiez vyplýva, ze cielom marketingových sluzieb poskytovaných leteckými spolocnostami bolo propagovat ostrov Sardínia ako turistickú destináciu. 198 Hoci nemozno pripustit, ze autonómny región konal pri prijatí spornej schémy pomoci ako investor, v kazdom prípade treba konstatovat, ako tvrdila zalobkyna, aj ked len subsidiárne, vo svojej odpovedi na jednu z písomných otázok polozených Vseobecným súdom, ze uvedený región konal ako príjemca sluzieb, najmä marketingových sluzieb. 199 N a jednej strane sumy, ktoré zalobkyna prijala, totiz zodpovedali poskytovaniu sluzieb v nadväznosti na objednávku autonómneho regiónu, v prípade ktorej prevádzkovatelia letísk zohrávali len úlohu sprostredkovatela medzi verejným obstarávatelom a poskytovatelmi týchto sluzieb. Na druhej strane a ako tvrdí zalobkyna, letecké spolocnosti poskytovali sluzby, ci uz ide o záväzky týkajúce sa leteckých spojení a objemu prepravy cestujúcich, ci o marketing, ktoré môzu byt ponúknuté prevádzkovatelom letísk v odvetví leteckej dopravy. 200 V tejto súvislosti státne opatrenie v prospech podniku nemozno a priori vylúcit z pojmu státnej pomoci uvedeného v clánku 107 ZFEÚ len na základe toho, ze strany sa zaväzujú k vzájomnému poskytovaniu plnení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 1999, BAI/Komisia, [225]T-14/96, [226]EU:T:1999:12, bod [227]71). 201 Pokial ide konkrétne o prijímanie sluzieb orgánom verejnej moci, musí sa v zásade uskutocnovat podla pravidiel verejného obstarávania stanovených v sekundárnom práve Únie. V takom prípade sa existencia takéhoto postupu verejného obstarávania, vykonaného pred zaobstaraním sluzieb verejným orgánom clenského státu, zvycajne povazuje za dostatocnú na to, aby vylúcila moznost, ze tento clenský stát mohol poskytnút vybranému podniku, ktorý poskytuje sluzby, výhodu, ktorú by inak za obvyklých trhových podmienok nezískal [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [228]T-116/01 a T-118/01, [229]EU:T:2003:217, bod [230]118]. 202 V prejednávanej veci nedoslo k zaobstaraniu predmetných sluzieb samotným autonómnym regiónom, ktorý ako verejný orgán podliehal pravidlám Únie týkajúcim sa verejného obstarávania. Toto zaobstaranie sa totiz uskutocnilo prostredníctvom iných subjektov, na ktoré sa v tejto situácii nevztahujú uvedené pravidlá, v prejednávanej veci prevádzkovatelov letísk, ktorí boli poverení získat na trhu sluzby pozadované autonómnym regiónom, ktoré tento región financoval. 203 V takejto situácii samotná skutocnost, ze clenský stát zaobstaráva sluzby, ktoré, ako tvrdí zalobkyna, boli údajne ponúkané za trhových podmienok, nepostacuje na to, aby táto transakcia predstavovala obchodnú transakciu uskutocnenú za podmienok, s ktorými by súkromný subjekt súhlasil, alebo inak povedané, beznú obchodnú transakciu. V takejto situácii je totiz jednak potrebné, ze stát skutocne potrebuje tieto sluzby, a jednak, aby k získaniu týchto sluzieb doslo prostredníctvom otvoreného, transparentného a nediskriminacného postupu, ktorý môze zabezpecit rovnost zaobchádzania medzi poskytovatelmi, ktorí môzu poskytovat predmetné sluzby, a zarucit, ze predmetné poskytovania sluzieb sa získajú za trhovú cenu, ktorá zabezpecí, ze pri nadobudnutí uvedených sluzieb orgán verejnej moci neposkytne vybranému poskytovatelovi výhodu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. augusta 2003, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [231]T-116/01 a T-118/01, [232]EU:T:2003:217, body [233]112 az [234]120; pozri aj analogicky rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [235]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [236]EU:C:2013:682, body [237]93 a [238]94, a zo 16. júla 2015, BVVG, [239]C-39/14, [240]EU:C:2015:470, bod [241]32]. 204 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení 386 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze financovanie zo spornej schémy pomoci nepredstavovalo odmenu za produkty alebo sluzby, ktoré by uspokojovali skutocné potreby autonómneho regiónu a ze sa neuskutocnil ziadny otvorený a transparentný postup verejného obstarávania na úcely poskytnutia financnej pomoci dotknutým leteckým spolocnostiam. 205 V tejto súvislosti na rozdiel od toho, co uviedla Komisia, sa autonómny región ako orgán verejnej moci, ktorý sleduje ciele hospodárskej politiky, mohol domnievat, ze musel propagovat ostrov Sardínia ako turistickú destináciu s cielom prispiet k hospodárskemu rozvoju ostrova. 206 Pritom na jednej strane, ako tvrdí aj Komisia, nový rozsah marketingových sluzieb financovaných v rámci spornej schémy pomoci môze spochybnit skutocnost, ze tieto sluzby zodpovedali primerane a z hladiska zásad racionalizácie verejných výdavkov skutocným potrebám autonómneho regiónu na úcely dosiahnutia jeho cielov hospodárskeho rozvoja ostrova Sardínia. 207 Na druhej strane a v kazdom prípade Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe spresnila, ze napadnuté rozhodnutie sa zaoberalo otázkou organizácie verejných obstarávaní s cielom uzavriet dohody medzi prevádzkovatelmi letísk, pretoze organizácia takýchto verejných obstarávaní by mohla preukázat existenciu trhových podmienok, a teda neexistenciu výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 208 V tejto súvislosti treba pritom konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze na úcely získania sluzieb zvýsenia leteckej prevádzky a marketingu ani autonómny región, ani prevádzkovatelia letísk konajúci ako sprostredkovatelia nezorganizovali otvorené a transparentné verejné obstarávania, ktoré by mohli zarucit dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania medzi poskytovatelmi a nadobúdanie uvedených sluzieb autonómnym regiónom a zo státnych prostriedkov poskytnutých prevádzkovatelom letísk za trhové ceny. 209 Je totiz nesporné, ze prevádzkovatelia letísk uverejnili na svojich internetových stránkach výzvy na vyjadrenie záujmu, v rámci ktorých mohli letecké spolocnosti, ktoré mali záujem o spustenie niektorých zo svojich leteckých spojení alebo o znízenie ich sezónnosti okrem tých, na ktoré sa uz vztahovali záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme, a o poskytovanie marketingových sluzieb, ponúkat svoje sluzby prevádzkovatelom letísk. 210 Tieto výzvy na vyjadrenie záujmu vsak nemozno povazovat za rovnocenné s postupmi verejného obstarávania. Zalobkyna, ktorú Vseobecný súd vyzval, aby predlozila tieto výzvy na vyjadrenie záujmu, ako aj ponuky, ktoré odovzdala prevádzkovatelom letísk Cagliari-Elmas a Olbia, ich totiz nepredlozila, pricom vysvetlila, ze si tieto dokumenty neponechala. Komisia tiez nebola schopná predlozit uvedené výzvy na vyjadrenie záujmu. Okrem toho zo spisu nevyplýva, ze na výber zmluvných leteckých spolocností boli stanovené presné kritériá. Naopak sa zdá, ze vsetky spolocnosti, ktoré predlozili ponuky, boli vyzvané, aby uzavreli zmluvu s dotknutými prevádzkovatelmi letísk, a ze pokial ide o stanovenie cien ponúkaných sluzieb, ceny uplatnované leteckými spolocnostami boli rozdielne. Aj ked sa pritom financné poziadavky leteckých spolocností javili ako v hrubom vyjadrené a zaokrúhlené financné ohodnotenia, boli zo strany autonómneho regiónu prevádzkovatelom, ktorí vyplatili platby za uvedené sluzby, preplatené takmer v celom rozsahu. 211 Za týchto podmienok Komisia mohla v bode 7.2.1.3 napadnutého rozhodnutia, nazvanom "Hospodárska výhoda", konstatovat, ze platby prijaté zmluvnými leteckými spolocnostami, akou je zalobkyna, nemohli byt povazované za skutocné protiplnenie za poskytnuté marketingové sluzby. 212 V tejto súvislosti zalobkyna este spochybnuje odôvodnenia 362 az 374 napadnutého rozhodnutia, pricom tvrdí, ze Komisia nemohla dospiet k záveru, ze letecké spolocnosti, akou je zalobkyna, v kazdom prípade robili reklamu pre svoje vlastné letecké destinácie a ze v dôsledku toho boli sporné opatrenia pouzité na pokrytie nákladov, ktoré by inak museli znásat. Zalobkyna by totiz v prípade, ze by neuzavrela dohody s letiskami Olbia a Cagliari-Elmas, nevyhnutne prednostne nevyhradila prvotriedny reklamný priestor na svojej internetovej stránke pre tieto destinácie. Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze prevádzkovatelom letísk boli poskytované skutocné sluzby, z ktorých mali materiálny prospech, ako to potvrdzuje skutocnost, ze pred uzavretím zmlúv medzi týmito prevádzkovatelmi a leteckými spolocnostami, bol vykonaný prieskum trhu, a ze prevádzkovatelia letísk tieto zmluvy financovali aj z vlastných financných prostriedkov. Napokon cena, ktorú platili prevádzkovatelia letísk leteckým spolocnostiam, bola trhovou cenou za marketingové sluzby tohto druhu a zalobkyna v tejto súvislosti pripomína, ze "ak je prax objektívne odôvodnená obchodnými dôvodmi, zo skutocnosti, ze zodpovedá aj politickému cielu, nevyplýva, ze predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku [107 ZFEÚ]" (rozsudok z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [242]C-56/93, [243]EU:C:1996:64, bod [244]79). 213 V tejto súvislosti okrem skutocnosti, ze zmluvné letecké spolocnosti neboli vybrané na základe postupu, ktorý by zarucil, ze autonómny región im prostredníctvom prevádzkovatelov letísk vyplácal odmenu zodpovedajúcu trhovej cene, treba konstatovat, ze zalobkyna po tom, co bola vyzvaná Vseobecným súdom, aby v tejto súvislosti poskytla dôkazné dokumenty, predlozila reklamné a zmluvné materiály potvrdzujúce, ako uviedla Komisia v odôvodnení 368 napadnutého rozhodnutia, ze propagácia urcitých regiónov a miest, v rámci ktorých zalobkyna zabezpecuje letecké spojenia, je na jej internetovej stránke spravidla neoddelitelne spojená s propagáciou letov, ktoré sama prevádzkuje. Zalobkyna po vypocutí na pojednávaní okrem iného potvrdila, ze na svojej internetovej stránke nadalej propagovala destinácie na Sardínii, aj ked k tomu nebola zmluvne viazaná na základe dohôd uzavretých s prevádzkovatelmi letísk. 214 Komisia teda v napadnutom rozhodnutí správne uviedla, ze marketingové sluzby v rámci cinnosti 2 zaobstarali predmetní prevádzkovatelia letísk v prejednávanej veci za financné prostriedky, ktoré im poskytol autonómny región na propagáciu prevádzkovania jedného alebo viacerých leteckých spojení zabezpecovaných zmluvnými leteckými spolocnostami a na spustenie alebo zachovanie spojení, za ktoré boli odmenované na základe cinnosti 1. 215 Za týchto podmienok mohla Komisia dospiet k záveru, ze letecké spolocnosti boli autonómnym regiónom odmenované, aby ako letecké spolocnosti propagovali svoje vlastné sluzby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [245]T-53/16, [246]EU:T:2018:943, bod [247]271, neuverejnený; z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [248]T-165/16, [249]EU:T:2018:952, bod [250]167, neuverejnený; z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [251]T-165/15, neuverejnený, [252]EU:T:2018:953, bod [253]230, a z 13. decembra 2018, Ryanair a Airport Marketing Services/Komisia, [254]T-111/15, neuverejnený, [255]EU:T:2018:954, bod [256]232), aj ked ide o náklady na marketing a reklamu, ktoré museli v zásade znásat predmetné letecké spolocnosti, vrátane zalobkyne. Napokon dosiahnutie cielov v oblasti frekvencie letov a objemu cestujúcich, ktoré boli predmetom cinnosti 1, ako aj poskytovanie marketingových sluzieb, ktoré je predmetom cinnosti 2, mali za následok zvýsenie hospodárskej cinnosti zalobkyne. 216 Okrem toho treba este konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze v prípade, ak by autonómny región prevádzkovatelom letísk neposkytol zodpovedajúce financné prostriedky, uvedení prevádzkovatelia by v rámci svojich stratégií rozsirovania nutne ani neuzavreli dohody takého rozsahu, dokonca by tak nemohli urobit ani z financných dôvodov, takze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, Komisia nemusela konstatovat, ze za státnu pomoc by mala byt povazovaná len cast platieb vykonaných prevádzkovatelmi letísk, ktorá údajne prevysuje trhové ceny. 217 Nepravdepodobnost uzavretia sporných zmlúv prevádzkovatelmi letísk v prípade, ze by im autonómny región neposkytol financovanie, potvrdzuje jednak skutocnost, ze zalobkyna po zrusení spornej schémy pomoci uzavrela s prevádzkovatelom letiska Olbia len obmedzený pocet dohôd, a to len marketingových, zatial co prevádzkovatel letiska Cagliari-Elmas nevyuzil jej sluzby, a jednak, ze nie je preukázané, ze zalobkyna uzavrela takéto zmluvy pred prijatím spornej schémy pomoci. Zalobkyna, ktorú Vseobecný súd vyzval, aby uviedla, ci uzavrela podobné dohody pred prijatím spornej schémy pomoci a po jej zrusení, totiz potvrdila, ze uzavrela dohody pred prijatím spornej schémy pomoci, ale nepreukázala ich existenciu. Okrem toho je nesporné, ze zalobkyna preukázala, ze uzavrela podobné zmluvy po zrusení spornej schémy pomoci, ktoré sa v prejednávanej veci týkali období od júna do decembra 2015, od marca do decembra 2017 a od októbra 2018 do marca 2019. Zatial co vsak zalobkyna pocas úcinnosti spornej schémy pomoci dostávala odmeny vo výske 750000 eur za obdobie od marca 2010 do marca 2011, 750000 eur za obdobie od leta 2011 do zimy 2011/2012 a 1 milióna eur za obdobie od leta 2012 do zimy 2012/2013, nakoniec získala v rámci troch zmlúv uzavretých po zrusení spornej schémy pomoci len sumy 65000 eur, 165000 eur a 132800 eur, teda sumy, ktoré sú zjavne nizsie ako sumy pozadované v zmluvách uzavretých v rámci spornej schémy pomoci. 218 Za týchto podmienok mohla Komisia v odôvodnení 388 napadnutého rozhodnutia dospiet k záveru, ze financovanie poskytnuté autonómnym regiónom prostredníctvom prevádzkovatelov letísk leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, na financovanie cinností 1 a 2 v rámci spornej schémy pomoci poskytlo dotknutým leteckým spolocnostiam hospodársku výhodu, v prejednávanej veci odmenu, ktorú by za bezných trhových podmienok nezískali. 219 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy treba druhú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. c) O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa tvrdenia, ze prevádzkovatelia letísk vykonaním zákona c. 10/2010 získali neoprávnené výhody od autonómneho regiónu 220 Na podporu stvrtej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia v odôvodneniach 398 az 406 napadnutého rozhodnutia dospela k nesprávnemu záveru, ze prevádzkovatelia letísk nezískali ziadnu výhodu, a to ani nepriamo, pretoze boli len sprostredkovatelmi zabezpecujúcimi prevod pomoci autonómneho regiónu na letecké spolocnosti. Po prvé prevádzkovatelia letísk boli totiz výslovne uvedení ako výlucní príjemcovia sporných opatrení. Po druhé disponovali pri pouzití financných prostriedkov, ktoré im boli poskytnuté a pri výbere svojich poskytovatelov sluzieb, volnou úvahou, co preukazuje, ze nekonali ako obycajní sprostredkovatelia. Po tretie, kedze samotná Komisia v napadnutom rozhodnutí uznala, ze úcelom a úcinkom sporných opatrení bolo zvýsenie leteckej prevádzky na dotknutých letiskách, je zrejmé, ze z dôvodu tohto zvýsenia doslo k zvýseniu príjmov uvedených letísk tak na úrovni leteckých sluzieb, ako aj sluzieb iného druhu. Na rozdiel od toho, co Komisia uviedla v odôvodnení 403 napadnutého rozhodnutia, nemozno tvrdit, ze tieto úcinky sú sekundárne, kedze "schéma nebola navrhnutá tak, aby jej sekundárne úcinky boli nasmerované na prevádzkovatelov letísk" a ze bola naopak koncipovaná tak, aby z nej malo prospech odvetvie cestovného ruchu ako celok. Podla zalobkyne sa hlavný ocakávaný úcinok, t. j. zvýsenie leteckej prevádzky, prekrýval s výhodou, ktorú prevádzkovatelia letísk získali dosiahnutím uvedeného ciela. 221 Komisia predovsetkým tvrdí, ze stvrtá cast druhého zalobného dôvodu je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje proti clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týka výlucne prevádzkovatelov letísk, s ktorými zalobkyna nie je v konkurencnom vztahu. V tejto súvislosti tvrdí, ze záver, podla ktorého predmetné letecké spolocnosti mali prospech zo schémy státnej pomoci, nevychádzal zo záveru, podla ktorého prevádzkovatelia letísk nezískali státnu pomoc. V kazdom prípade, kedze zalobkyna nespochybnuje, ze prevádzkovatelia letísk previedli vsetky financné prostriedky, ktoré získali od autonómneho regiónu v rámci spornej schémy pomoci, záver Komisie, podla ktorého uvedení prevádzkovatelia konali len ako sprostredkovatelia a neboli skutocnými príjemcami uvedených opatrení, zostáva platný. Títo prevádzkovatelia mali navyse prospech zo zvýsenia leteckej prevádzky a poctu cestujúcich len v rozsahu, v akom mali prospech vsetky ostatné hospodárske subjekty v iných odvetviach, ako sú pozicovne automobilov, hotely, restaurácie, cerpacie stanice, predajne potravín a maloobchodné predajne. 222 V tejto súvislosti treba uviest, ze vo stvrtej casti druhého zalobného dôvodu zalobkyna Komisii vytýka, ze v prejednávanej veci v clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a v odôvodneniach 394 az 406 rozvinutých v bode 7.2.2 nekonstatovala, ze prevádzkovatelia letiska boli príjemcami spornej schémy pomoci. 223 V prejednávanej veci zalobkyna ako letecká spolocnost pôsobí na trhu leteckej dopravy a nie na trhu letiskových sluzieb a infrastruktúr. V dôsledku toho a ako bolo konstatované v bodoch 59 az 70 vyssie, konkurencné postavenie zalobkyne nebolo dotknuté zistením, ze prevádzkovatelia letísk neboli príjemcami spornej schémy pomoci, takze nemá aktívnu legitimáciu na podanie zaloby o neplatnost clánku 1 ods. 1 napadnutého rozhodnutia a ze v tomto rozsahu nie je potrebné preskúmat stvrtú cast druhého zalobného dôvodu. 224 Za týchto podmienok treba teda stvrtú cast druhého zalobného dôvodu zamietnut ako neprípustnú. 225 Dalej treba v kazdom prípade konstatovat, ze vzhladom na to, ze prevádzkovatelia letísk previedli na letecké spolocnosti vsetky financné prostriedky, ktoré získali od autonómneho regiónu na úcely ich odmeny v rámci zmlúv o poskytovaní sluzieb, na ktoré sa môze vztahovat sporná schéma pomoci, tieto spolocnosti nemali prospech z výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. To potvrdzuje skutocnost, ze ak by im nebolo poskytnuté uvedené financovanie, neuzavreli by takéto zmluvy, alebo prinajmensom v takomto rozsahu, kedze zalobkyna nepreukázala, ze by s nou prevádzkovatelia letísk Cagliari-Elmas a Olbia uzavreli dohody týkajúce sa marketingových sluzieb alebo frekvencie leteckých spojení alebo ciela spocívajúceho v objeme cestujúcich pred prijatím spornej schémy pomoci, a ze v nadväznosti na pozastavenie uvedenej schémy, sa uzavreté dohody týkali poskytovania sluzieb a podstatne nizsieho odmenovania, nez ako bolo zmluvne dohodnuté na základe financovania získaného v rámci spornej schémy pomoci. V konecnom dôsledku, ako poznamenala Komisia, zaobstaranie uvedených sluzieb nesúviselo s obchodnou potrebou prevádzkovatelov letísk, ale skôr s ich rozhodnutím zapojit sa do vykonania schémy pomoci zavedenej autonómnym regiónom. Zalobkyna tak nemôze tvrdit, ze autonómny región spornou schémou pomoci odbremenil prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia od nákladov, ktoré by museli obvykle znásat. 226 Je pravda, ze poskytovanie sluzieb pozadovaných a financovaných autonómnym regiónom zmluvnými leteckými spolocnostami malo za následok zvýsenie leteckej prevádzky a objemu cestujúcich s príletom do dotknutých letísk a odletom z týchto letísk, co viedlo k zvýseniu financných prostriedkov prevádzkovatelov vyplývajúcich z prevádzkovania letísk, ako aj z iných cinností. Ako vsak tvrdí Komisia, ide tu o sekundárny úcinok spornej schémy pomoci, z ktorej malo prospech celé odvetvie sektora cestovného ruchu na Sardínii, a to vrátane zalobkyne, ktorá urcitým spôsobom taktiez získala takúto sekundárnu výhodu zvýsením predaja sluzieb ponúkaných na palube svojich lietadiel. Platby vykonané v prospech leteckých spolocností vsak predstavovali okamzité zvýhodnenie, ktoré bolo úcelom spornej schémy pomoci a ktoré by letecké spolocnosti nezískali za bezných trhových podmienok. 227 Za týchto podmienok treba zamietnut stvrtú cast druhého zalobného dôvodu, a teda treba zamietnut druhý zalobný dôvod v celom rozsahu ako nedôvodný. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o skutocnost, ze sporné opatrenia narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi 228 V rámci tretieho zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje, ze by sporné opatrenia narusili alebo hrozili narusením hospodárskej sútaze na trhu leteckej dopravy s odletom z letísk na ostrove Sardínia a s príletom na tieto letiská, prinajmensom pokial ide o letiská Olbia a Cagliari-Elmas, najmä preto, ze sa týka leteckých spojení, ktoré prevádzkuje zalobkyna, a po uzavretí marketingových dohôd, ktoré uzavrela s prevádzkovatelmi týchto letísk, ziadna iná letecká spolocnost tieto obchodné letecké spojenia neprevádzkovala. V tejto súvislosti Komisia dostatocne nezohladnila tvrdenia, ktoré zalobkyna uviedla vo svojich pripomienkach z 30. júla 2013. Okrem toho vzhladom na to, ze uvedení prevádzkovatelia letísk vybrali zmluvné spolocnosti na základe verejného obstarávania, Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatovala, ze sporné opatrenia mali negatívny vplyv na hospodársku sútaz, pokial ide o prístup k predmetným leteckým spojeniam. Kazdá európska letecká spolocnost totiz mohla predlozit ponuku v rámci týchto verejných obstarávaní, takze, ako uviedla Komisia vo veci týkajúcej sa projektu dialnice v centre Grécka, tento spôsob výberu vylúcil moznost negatívneho vplyvu sporných opatrení na obchod v rámci Únie a na hospodársku sútaz. 229 Komisia navrhuje, aby bol tretí zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný, pricom zdôraznuje, ze ovplyvnenie hospodárskej sútaze sa konstatuje vzdy, ked príjemca opatrenia pomoci sútazí s podnikmi na trhoch otvorených hospodárskej sútazi, co je prípad v prejednávanej veci, pretoze predmetné letecké spolocnosti pôsobiace na leteckom trhu, ktorý je vysoko konkurencný, získali financnú kompenzáciu. 230 Na úvod treba pripomenút, ze na úcely kvalifikácie vnútrostátneho opatrenia ako "státnej pomoci" nie je potrebné preukázat skutocný vplyv predmetnej pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné narusenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci táto pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [257]C-66/02, [258]EU:C:2005:768, bod [259]111, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [260]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [261]EU:C:2011:368, bod [262]134). 231 Konkrétne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilní v rámci obchodu v Únii postavenie jedného podniku voci ostatným konkurujúcim podnikom, treba na tieto ostatné konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou (pozri rozsudok z 9. októbra 2014, Ministerio de Defensa a Navantia, [263]C-522/13, [264]EU:C:2014:2262, bod [265]52 a citovanú judikatúru). 232 Navyse v prípade schémy pomoci sa Komisia môze obmedzit na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodnení rozhodnutia posúdila, ci z dôvodu vysokých súm alebo percentuálnych podielov pomoci, vlastností podporovaných investícií alebo iných podmienok, ktoré táto schéma stanovuje, zabezpecuje príjemcom zjavnú výhodu oproti ich konkurentom a je takej povahy, ze môze podstatne prospiet podnikom, ktoré sa zúcastnujú na obchode medzi clenskými státmi. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je povinná vykonat analýzu pomoci poskytnutej v kazdom jednotlivom prípade na základe uvedenej schémy. Individuálnu situáciu kazdého z dotknutých podnikov je potrebné overit az vo fáze vymáhania pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, [266]248/84, [267]EU:C:1987:437, bod [268]18, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [269]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [270]EU:C:2011:368, bod [271]63). 233 V napadnutom rozhodnutí, v tomto prípade v odôvodneniach 390 az 392, Komisia dostatocne vysvetlila, ze letecké spolocnosti, ktorým boli poskytnuté platby vyplatené prevádzkovatelmi letísk na základe spornej schémy pomoci, pôsobili v odvetví, ktoré sa vyznacuje silnou hospodárskou sútazou medzi subjektmi z rôznych clenských státov, a teda sa zúcastnujú na obchode v rámci Únie. 234 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, je takéto odôvodnenie samo osebe dostatocné vzhladom na povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [272]C-310/99, [273]EU:C:2002:143, body [274]88 a [275]89, a z 9. júna 2011, Comitato Venezia vuole vivere a i./Komisia, [276]C-71/09 P, C-73/09 P a C-76/09 P, [277]EU:C:2011:368, body [278]114 a [279]121). 235 Okrem toho Komisia neporusila pojem státna pomoc, ako je uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ked konstatovala, ze zjavná cezhranicná povaha predmetných cinností, konkrétne sluzieb leteckej osobnej dopravy, znamená, ze sporná schéma pomoci mohla narusit hospodársku sútaz a ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi tým, ze posilnuje postavenie leteckých spolocností, ktoré vyuzili uvedenú schému, na trhu. Letecké spolocnosti, akou je zalobkyna, si totiz konkurujú na trhu leteckej dopravy na európskej úrovni, takze poskytnutie pomoci leteckým spolocnostiam, akou je zalobkyna, ktoré uzavreli zmluvy s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, posilnuje konkurencné postavenie týchto podnikov, ktoré sú príjemcami pomoci, vo vztahu k iným konkurencným leteckým spolocnostiam na európskej úrovni, ktoré prevádzkujú alebo neprevádzkujú priame letecké spojenia s ostrovom Sardínia. 236 V kazdom prípade zalobkyna, ako sama uznala, na svojich leteckých spojeniach s odletom a príletom na letiská na Sardínii konkuruje európskym leteckým spolocnostiam tak, ze zabezpecuje prepravu cestujúcich na Sardíniu s odletom z tých istých kontinentálnych letísk a príletom na tieto letiská s prestupom cez iné letiská. Tieto letecké spolocnosti, pokial ide o tieto letecké spojenia s prestupom, ktoré konkurujú priamym spojeniam zalobkyne, pritom neboli príjemcami spornej schémy pomoci, ktorá sa vztahovala len na priame linky (z bodu do bodu), v kazdom prípade, ak ide o casti týchto spojení, ktoré sú prevádzkované nad rámec letiska prestupu, takze konkurencné postavenie príjemcov, akou je zalobkyna, bolo nevyhnutne posilnené v porovnaní s postavením takých leteckých spolocností, ktoré nie sú príjemcami. 237 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne týkajúce sa skutocnosti, ze niektoré spolocnosti, najmä letecké spolocnosti prevádzkujúce pravidelné lety, neboli príjemcami spornej schémy pomoci len preto, ze nepredlozili ponuky na spoluprácu v rámci výziev na vyjadrenie záujmu uverejnených prevádzkovatelmi letísk, tiez nemôze uspiet. Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ totiz nemôze v prejednávanej veci závisiet od toho, ci vsetky letecké spolocnosti vyuzili alebo mali moznost vyuzit predmetné opatrenie. V kazdom prípade aj za predpokladu - co nebolo preukázané v tejto veci - ze by vsetky európske letecké spolocnosti prevádzkujúce priame lety s príletom na letiská na Sardínii a s odletom z týchto letísk mohli patrit do spornej schémy pomoci, táto skutocnost týkajúca sa výberu sporných opatrení - ktorú zalobkyna, ako potvrdila na pojednávaní, nespochybnila - by nemala nijaký vplyv na konstatovanie Komisie, co sa týka vplyvu uvedenej schémy na obchod medzi clenskými státmi, kedze posilnuje konkurencné postavenie týchto leteckých spolocností vo vztahu k ich konkurentom na európskom trhu, ktorí nezabezpecujú lety na ostrov Sardínia. 238 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba tretí zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o nemoznost vyhlásit sporné opatrenia za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ 239 Na podporu stvrtého zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze v rozsahu, v akom sa zakladá na nedodrzaní urcitých podmienok stanovených v oznámení Komisie 2005/C 312/01 o usmerneniach Spolocenstva týkajúcich sa financovania letísk a státnej pomoci na zacatie cinnosti pre letecké spolocnosti s odletom z regionálnych letísk ([280]Ú. v. EÚ C 312, 2005, s. 1, dalej len "usmernenia z roku 2005"), je záver Komisie, podla ktorého sporné opatrenia nemozno vyhlásit za zlucitelné s vnútorným trhom, nesprávny. 240 Komisia navrhuje, aby bol stvrtý zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 241 V tejto súvislosti podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ za zlucitelnú s vnútorným trhom mozno povazovat najmä pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, pricom túto podmienku treba posúdit z hladiska kritérií potreby a proporcionality (rozsudok z 26. februára 2015, Orange/Komisia, [281]T-385/12, neuverejnený, [282]EU:T:2015:117, bod [283]80). 242 Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze vseobecnou zásadou zakotvenou v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je zásada zákazu státnej pomoci a ze výnimky z tejto zásady, ako sú uvedené v odseku 3 uvedeného clánku 107, sa musia vykladat doslovne (rozsudky z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [284]C-277/00, [285]EU:C:2004:238, bod [286]20; z 23. februára 2006, Atzeni a i., [287]C-346/03 a C-529/03, [288]EU:C:2006:130, bod [289]79, a z 26. februára 2015, Orange/Komisia, [290]T-385/12, neuverejnený, [291]EU:T:2015:117, bod [292]81). 243 Okrem toho taktiez podla ustálenej judikatúry má Komisia pri uplatnovaní clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sirokú mieru volnej úvahy, ktorej uplatnenie zahrna komplexné posúdenia hospodárskeho a sociálneho charakteru. Súdne preskúmanie výkonu tejto volnej úvahy sa teda obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj preskúmanie vecnej správnosti skutkového stavu a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci (rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [293]C-351/98, [294]EU:C:2002:530, bod [295]74; z 29. apríla 2004,Taliansko/Komisia, [296]C-372/97, [297]EU:C:2004:234, bod [298]83, a z 15. decembra 2016, Abertis Telecom Terrestre a Telecom Castilla-La Mancha/Komisia, [299]T-37/15 a T-38/15, neuverejnený, [300]EU:T:2016:743, bod [301]160). 244 Ako vyplýva najmä z bodu 24 usmernení z roku 2005, cielom týchto usmernení je spresnit prípady, v ktorých verejné financovanie letísk a leteckých spolocností predstavuje státnu pomoc, a pokial skutocne ide o pomoc, podmienky, za ktorých môze byt vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 245 V tejto súvislosti, ako uviedla Komisia v odôvodneniach 412 az 414 napadnutého rozhodnutia, sa na spornú schému pomoci, za predpokladu, ze mohla byt posudzovaná ako schéma poskytujúca pomoc na zacatie cinnosti v súvislosti s novými leteckými spojeniami, skutocne vztahovali usmernenia z roku 2005. V súlade s tým, co stanovuje bod 174 usmernení z roku 2014, pomoc oznámená pred nadobudnutím úcinnosti týchto usmernení mohla byt totiz po 4. apríli 2014 v zásade preskúmaná z hladiska týchto usmernení. Oznámenú alebo neoznámenú pomoc, ako tú v prejednávanej veci, ktorá bola vykonaná predtým, ako Komisia rozhodla o opatreniach oznámených Talianskou republikou, a ktorá sa teda vzhladom na povinnost zrusenia uvedenú v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ zdá byt protiprávna, vsak treba preskúmat z hladiska usmernení z roku 2005. 246 Pokial ide o bod 79 usmernení z roku 2005, ktoré sú relevantné v prejednávanej veci, znie: "Berúc do úvahy menované ciele a vázne tazkosti, ktoré môzu sprevádzat otvorenie novej linky, Komisia môze schválit takúto pomoc, ak táto splní nasledujúce podmienky: ... d) Zivotaschopnost v dlhodobom horizonte a postupná zostupnost: [nová] linka sa musí ukázat byt v dlhodobom horizonte zivotaschopná, teda musí pokryt minimálne svoje náklady a to bez verejného financovania. Pomoc na zacatie cinnosti preto musí byt zostupná a casovo obmedzená. e) Kompenzácia dodatocných nákladov zacatia cinnosti: výska pomoci musí byt striktne spojená s dodatocnými nákladmi zacatia cinnosti súvisiacimi s otvorením novej dopravnej cesty alebo nového termínu odletu, ktoré by prevádzkovatel nemusel niest za bezných prevádzkových podmienok. Tieto náklady zahrnajú najmä náklady na marketing a reklamu vynalozené v pociatocnej fáze na spropagovanie linky a môzu zahrnat zriadovacie náklady vynalozené spolocnostou v mieste daného regionálneho letiska na sprevádzkovanie linky, za predpokladu, ze ide o letisko kategórie C alebo D a ze na tieto náklady zatial nebola poskytnutá pomoc. Pomoc sa naopak nemôze týkat pravidelných prevádzkových nákladov, ako sú napr. prenájom alebo odpisy lietadiel, palivo, mzdy posádok, letiskové poplatky, náklady na zásobovanie (catering). Oprávnené náklady musia zodpovedat skutocným nákladom za bezných podmienok na trhu. f) Výska a trvanie pomoci: zostupná pomoc sa môze poskytova[t] najviac 3 roky. Výska pomoci nesmie v ziadnom roku prekrocit 50 % oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekrocit 30 % oprávnených nákladov. Pre linky s odletom zo znevýhodnených regiónov, cize z mimoriadne odlahlých regiónov, regiónov uvedených v clánku 87 ods. 3 písm. a) [Zmluvy o ES] a regiónov s nízkou hustotou obyvatelstva, môze byt zostupná pomoc udelená najviac na obdobie 5 rokov. Výska pomoci nesmie prekrocit kazdý rok 50 % oprávnených nákladov v danom roku a za celé obdobie trvania pomoci nesmie v priemere prekrocit 40 % oprávnených nákladov. Ak je pomoc skutocne poskytnutá na obdobie 5 rokov, môze sa pocas prvých troch rokov udrzat na úrovni 50 % oprávnených nákladov. V kazdom prípade vsak obdobie poskytovania pomoci na zacatie cinnosti leteckej spolocnosti musí byt podstatne kratsie ako obdobie, pre ktoré sa táto spolocnost zaväzuje vykonávat svoje aktivity s odletom z daného letiska, tak ako to je urcené v obchodnom pláne, ktorý sa pozaduje v odseku 79 písm. i). Okrem iného sa musí pomoc zastavit vo chvíli, ked budú splnené ciele poctu cestujúcich alebo ked spolocnost dosiahne rentabilitu linky, aj ked sa tak stane pred skoncením pôvodne predpokladaného obdobia poskytovania pomoci. ... h) Nediskriminatívne udelovanie pomoci: kazdý verejný orgán, ktorý zvazuje poskytnút podniku, prostredníctvom letiska alebo inak, pomoc na spustenie novej dopravnej cesty, musí svoj úmysel zverejnit s dostatocným casovým predstihom a s dostatocnou reklamou, aby sa vsetkým zainteresovaným leteckým spolocnostiam umoznilo ponúknut ich sluzby. Toto oznámenie musí obsahovat najmä opis dopravnej cesty, ako aj objektívne podmienky týkajúce sa výsky a trvania pomoci. Pravidlá a zásady verejného obstarávania a koncesií musia byt dodrzané, ak sú uplatnitelné. ..." 247 V napadnutom rozhodnutí, konkrétne v odôvodneniach 410 az 421, Komisia konstatovala, ze financnú kompenzáciu, ktorú prevádzkovatelia letísk poskytli leteckým spolocnostiam na základe spornej schémy pomoci, nebolo mozné povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, pretoze neboli splnené kritériá zlucitelnosti uvedené v bode 79 usmernení z roku 2005. 248 Vo svojom stvrtom zalobnom dôvode sa zalobkyna snazí preukázat, ze v jej individuálnom prípade získaná pomoc, ktorá pozostávala zo súm jej vyplatených prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia v rámci plnenia zmlúv, ktoré s nou uzavreli, splnala podmienky stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005 a ze v opacnom prípade by mohla byt napriek tomu vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla bodu 81 uvedených usmernení alebo bez ohladu na tieto usmernenia ako pomoc na rozvoj cestovného ruchu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 249 V tejto súvislosti vsak treba konstatovat, ako tvrdí Komisia, ze tvrdenia uvedené zalobkynou nemôzu spochybnit jej konstatovanie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého sporná schéma pomoci nesplnala kritériá stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005, ktoré sú kumulatívne, co znamená, ze nedodrzanie jedného z týchto kritérií stacilo na vylúcenie toho, aby pomoc mohla byt podla týchto usmernení kvalifikovaná ako "pomoc na zacatie cinnosti" zlucitelná s vnútorným trhom. 250 Najskôr treba uviest, ako vyplýva z odôvodnenia 410 napadnutého rozhodnutia, ze samotná Talianska republika tvrdila, ze sporná schéma pomoci nebola navrhnutá ako schéma na podporu zacatia cinnosti v súvislosti s novými leteckými spojeniami a ze nesplnala podmienky stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005. 251 Okrem toho, pokial ide o podmienku stanovenú v bode 79 písm. d) usmernení z roku 2005, aj za predpokladu, ako tvrdí zalobkyna, ze by boli obchodné dohody medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami uzavreté s perspektívou hospodárskej ziskovosti, hodnotenej prostredníctvom ex ante posúdenia zivotaschopnosti a ziskovosti prevádzkových plánov predlozených leteckými spolocnostami a hospodárskych analýz vypracovaných prevádzkovatelmi letísk, sporná schéma pomoci nezaviedla vcas systém zostupnej pomoci pre vsetky letecké spojenia, ktoré sú predmetom zmlúv uzavretých medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami a ktoré v kazdom prípade nie sú vsetky "nové" v zmysle týchto usmernení. Konkrétne kazdá letecká spolocnost získala celkové sumy zodpovedajúce obdobiam cinností, ale v skutocnosti financovanie nebolo individualizované dotknutým leteckým spojením s odletom z kazdého dotknutého letiska a príletom na takéto letisko. 252 Zalobkyna vo svojom konkrétnom prípade nespochybnuje, ze pomoc, ktorú získala pre vsetky letecké spojenia nou zabezpecované z letiska Olbia, nebola zostupná, pokial ide o toto letisko, pretoze podla spornej schémy pomoci jej boli od prevádzkovatela tohto letiska vyplatené odmeny, ktoré sa naopak postupne zvysovali zo 750000 eur za obdobie od marca 2010 do marca 2011 a 750000 eur za obdobie od leta 2011 do zimy 2011/2012 na sumu vo výske 1 milióna eur za obdobie od leta 2012 do zimy 2012/2013. Pokial ide o letisko Cagliari-Elmas, je pravda, ako zdôraznuje, ze skutocne získala zostupné odmeny, a to 800000 eur za obdobie od marca 2010 do marca 2011, 700000 eur za obdobie od marca 2011 do marca 2012 a 600000 eur za obdobie od marca 2012 do marca 2013. Zo spornej schémy pomoci alebo z dokumentov predlozených zalobkynou vsak nevyplýva, ze letecké spojenia, na ktoré sa celkovo vztahovali tieto sumy, boli ziskové bez predmetného financovania, ani ze by pomoc mohla byt individualizovaná pre kazdú z týchto spojení, aby sa v prípade kazdej z nich konstatovalo, ze pomoc zodpovedajúca dotknutému spojeniu bola zostupná. 253 Pokial ide o monitorovací mechanizmus platieb vykonaných na základe spornej schémy pomoci zavedený autonómnym regiónom, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, sa nezdá, ze by tento mechanizmus zarucoval z hladiska kritéria stanoveného v bode 79 písm. e) usmernení z roku 2005, ze poskytnuté verejné financovanie bolo nevyhnutné na pokrytie casti nákladov na zacatie cinnosti v súvislosti s dotknutými leteckými spojeniami, ze predstavovalo len skutocné náklady vynalozené prevádzkovatelmi letísk a ze sa týkalo iba týchto nákladov. Platí to o to menej, ze pomoc poskytnutá kazdej leteckej spolocnosti nebola rozdelená pre kazdé letecké spojenie s odletom z dotknutých letísk na Sardínii a s príletom na tieto letiská. 254 V tejto súvislosti je irelevantné, ze prevádzkovatelia letísk údajne zabezpecili zo svojich vlastných financných prostriedkov, navyse v neznámom rozsahu, dodatocné náklady, alebo ze by zalobkyna nezacala cinnost v súvislosti s dotknutými leteckými spojeniami alebo by tieto spojenia nezachovala bez financnej podpory poskytnutej od prevádzkovatelov letísk Cagliari-Elmas a Olbia. Okrem toho sporná schéma pomoci a zmluvy uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami nespresnujú v prípade dotknutých leteckých spojení, aké boli dodatocné náklady na zacatie cinnosti v súvislosti s kazdým z týchto spojení. 255 Rovnako pokial ide o podmienku stanovenú v bode 79 písm. f) usmernení z roku 2005, zjavne nie je splnená, kedze je evidentné, ze sporná schéma pomoci a zmluvy uzavreté medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami neurcujú oprávnené náklady. V prípade neuvedenia oprávnených nákladov totiz nie je mozné posúdit splnenie podmienky maximálneho financovania vo výske 50 % sumy oprávnených nákladov za rok s maximálnym priemerným financovaním vo výske 30 %. Naopak zo spisu vyplýva, ze autonómny región uhradil na ziadost platby vykonané prevádzkovatelmi letísk leteckým spolocnostiam a ze tieto platby boli stanovené v pausálnych sumách, casto zaokrúhlených, bez dalsieho spresnenia a v kazdom prípade nie individuálne pre kazdé z dotknutých leteckých spojení. 256 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého vzhladom na to, ze Sardínia je znevýhodneným hospodárskym regiónom Únie v zmysle bodu 79 písm. f) druhej vety usmernení z roku 2005, treba konstatovat, ako zdôraznuje Komisia, ze tento región nesplna podmienky stanovené v usmerneniach pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007/2013 ([302]Ú. v. EÚ C 54, 2006, s. 13). 257 Pokial ide o podmienku uvedenú v bode 79 písm. h) usmernení z roku 2005 a týkajúcu sa nediskriminacného udelenia pomoci na zacatie cinnosti, treba z dôvodov, ktoré uz boli vyssie uvedené na podlozenie zamietnutia druhej casti druhého zalobného dôvodu, zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej prevádzkovatelia letísk zorganizovali postup zabezpecujúci hospodársku sútaz medzi leteckými spolocnostami, pricom zabezpecili transparentnost, dostatocnú publicitu, neexistenciu diskriminácie a výber ekonomicky najvýhodnejsích ponúk. 258 Je teda zjavné, ze sporná schéma pomoci, a to aj pokial ide o pomoc individuálne prijatú zalobkynou, nesplnala kritériá stanovené v bode 79 usmernení z roku 2005. 259 Za týchto podmienok vzhladom na volnú úvahu Komisie v tejto oblasti, ako aj na potrebu vykladat výnimky zo zásady zákazu státnej pomoci restriktívne, Komisia mohla napriek ziadosti Talianskej republiky v tomto zmysle v priebehu správneho konania rozhodnút, ze nebolo potrebné odchýlit sa od kritérií uvedených v usmerneniach z roku 2005 podla bodu 81 uvedených usmernení, podla ktorého Komisia môze "osobitne preskúmat pomoc alebo program, ktorý by síce v plnej miere nedodrziaval vymenované kritériá [bodu 79], ale vyústil by do porovnatelnej situácie". V kazdom prípade totiz spornú schému pomoci, ktorá nesplna väcsinu kritérií stanovených v bode 79 usmernení z roku 2005, nemozno povazovat za schému, ktorá vyústi do situácie porovnatelnej s pomocou splnajúcou uvedené poziadavky. 260 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze sporná schéma pomoci bola schválená bez ohladu na usmernenia z roku 2005 na základe clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ v rozsahu, v akom sa týkala propagácie cestovného ruchu na Sardínii a obchodných cinností prevádzkovatelov letísk na Sardínii, v prvom rade Talianska republika nepoziadala pocas správneho konania o uplatnenie týchto výnimiek, ktoré sa uplatnujú doslovne. Dalej za predpokladu, ze zalobkyna sa osobitne zameriava na výnimku týkajúcu sa pomoci urcenej na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych regiónov, sporná schéma pomoci mohla vzhladom na rozsah financovania, ktorý poskytovala, len tazko zmenit podmienky obchodu v takej miere, ze by bola v rozpore so spolocným záujmom. 261 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze stvrtý zalobný dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady legitímnej dôvery, pokial ide o nariadenie vrátenia pomoci na úrovni zalobkyne 262 V rámci piateho zalobného dôvodu zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila zásadu legitímnej dôvery tým, ze v clánku 2 napadnutého rozhodnutia pozadovala, aby talianske orgány vymáhali vrátenie súm od zalobkyne, ktoré získala pri plnení zmlúv uzavretých s prevádzkovatelmi letísk a ktoré pochádzajú z financných prostriedkov prijatých uvedenými prevádzkovatelmi z rozpoctu autonómneho regiónu. Obozretný hospodársky subjekt, ktorý by uzavrel takéto dohody so súkromnými subjektmi, ako sú prevádzkovatelia letísk, by totiz za bezných podmienok hospodárskej sútaze nemal nijaký dôvod pochybovat o obchodnej povahe uvedených dohôd, a teda by nemohol dôvodne predpokladat, ze uvedení prevádzkovatelia v tejto súvislosti nespravujú svoje vlastné financné prostriedky, ani predvídat, ze by tak mohol byt neskôr povazovaný za príjemcu údajnej státnej pomoci. 263 Takýto subjekt by predovsetkým nevyhnutne nevedel, ze financné prostriedky, ktoré uvedení prevádzkovatelia pouzívajú na odmenu, zodpovedali, aspon ciastocne, financným prostriedkom, ktoré im boli vyplatené autonómnym regiónom na základe sporných opatrení. Obozretný hospodársky subjekt by teda nepovazoval za potrebné overit pôvod týchto financných prostriedkov a ich prípadnú nezlucitelnost s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ. Navyse zorganizovanie verejného obstarávania zo strany prevádzkovatelov letísk, ako aj uplatnovanie trhových cien na úrovni letiskových poplatkov, ci dokonca cien, ktoré sú vyssie ako trhové ceny, a existencia sankcných doloziek v zmluvách o poskytnutí sluzieb uzavretých spolu s prevádzkovými plánmi a podpornými stúdiami mohli len podporit ocakávanie zalobkyne, ze jej hospodárske vztahy s kazdým z prevádzkovatelov letísk, o ktorých ide v prejednávanej veci, sú cisto obchodnej a nie státnej povahy. V kazdom prípade podla zalobkyne obozretný hospodársky subjekt v oblasti leteckej dopravy by nemohol vzhladom na prax Komisie v tejto oblasti predvídat, ze obchodná dohoda nebude preskúmaná ako individuálna pomoc z hladiska kritéria súkromného investora, ale naopak sa bude povazovat, ako v prejednávanej veci, za individuálny prípad uplatnenia schémy pomoci. 264 Komisia navrhuje zamietnut piaty zalobný dôvod ako nedôvodný, pricom uvádza, ze zalobkyna neuvádza ziadne konkrétne záruky, ktoré by jej Komisia poskytla pocas skúmania spornej schémy pomoci. Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze obozretný hospodársky subjekt, ktorý uzavrel dohody, o ktoré ide v prejednávanej veci, mal vediet, ze prevádzkovatelia letísk boli financovaní autonómnym regiónom v rámci zákona c. 10/2010, kedze preambula dohody uzavretej medzi zalobkynou a spolocnostou SOGAER velmi jasne uvádzala, ze uvedená dohoda bola uzavretá v rámci stanovenom zákonom c. 10/2010, aj ked taliansky stát oznámil tento zákon az ku dnu uzavretia tejto dohody. 265 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry právo uplatnovat zásadu ochrany legitímnej dôvery sa rozsiruje na kazdú osobu podliehajúcu súdnej právomoci, v ktorej vzbudila institúcia Únie podlozené ocakávania. Okrem toho nik sa nemôze dovolávat porusenia tejto zásady, pokial mu administratíva neposkytla konkrétne záruky (pozri rozsudok z 24. novembra 2005, Nemecko/Komisia, [303]C-506/03, neuverejnený, [304]EU:C:2005:715, bod [305]58 a citovanú judikatúru). Rovnako, pokial je pozorný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie opatrenia Únie, ktorý môze ovplyvnit jeho záujmy, nemôze sa v prípade prijatia tohto opatrenia dovolávat uvedenej zásady [pozri rozsudky z 11. marca 1987, Van den Bergh en Jurgens a Van Dijk Food Products (Lopik)/EHS, [306]265/85, [307]EU:C:1987:121, bod [308]44 a citovanú judikatúru, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum, 187/Komisia, [309]C-182/03 a C-217/03, [310]EU:C:2006:416, bod [311]147 a citovanú judikatúru]. 266 Vzhladom na podstatnú úlohu, ktorú zohráva oznamovacia povinnost v súvislosti s umoznením úcinného preskúmania státnej pomoci Komisiou, ktoré má kogentnú povahu, môzu mat príjemcovia pomoci legitímnu dôveru, pokial ide o zákonnost uvedenej pomoci, v zásade len vtedy, ked bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ a obozretný hospodársky subjekt musí byt za bezných okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Konkrétne, ak sa pomoc poskytla bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, alebo ako v prejednávanej veci pred vydaním rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukoncuje konanie, takze je z hladiska clánku 108 ods. 3 ZFEÚ protiprávna, príjemca pomoci nemôze mat v zásade legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Producteurs de légumes de France/Komisia, [312]T-328/09, neuverejnený, [313]EU:T:2012:498, body [314]20 a [315]21 a citovanú judikatúru). 267 V prejednávanej veci Komisia podla vlastných tvrdení nikdy neposkytla zalobkyni záruky týkajúce sa zlucitelnosti spornej schémy pomoci s vnútorným trhom, a to o to menej, ze Talianska republika zaviedla uvedenú schému predtým, ako Komisia o nej rozhodla na základe clánku 108 ZFEÚ, z coho v dôsledku toho vyplýva protiprávnost uvedenej schémy. 268 Pokial ide o údajnú legitímnu dôveru zalobkyne vo výlucne obchodnú povahu jej zmluvných vztahov s prevádzkovatelmi letísk Cagliari-Elmas a Olbia, ktorá nemohla vyvolat podozrenia, pokial ide o státny pôvod konania a financných prostriedkov pouzitých uvedenými prevádzkovatelmi, treba jednak konstatovat, ze státny pôvod financných prostriedkov získaných prevádzkovatelmi letísk sa nezdá byt utajený vo výzve na vyjadrenie záujmu uverejnenej týmito prevádzkovatelmi na ich internetových stránkach, a jednak a v kazdom prípade, ze zmluva uzavretá medzi zalobkynu a prevádzkovatelom letiska Cagliari-Elmas obzvlást výslovne uvádzala, ze autonómny región financoval plnenie uvedenej zmluvy. 269 Aj ked zmluvy uzavreté medzi zalobkynou a prevádzkovatelom letiska Olbia nespomínali autonómny región a odkazovali len na "financnú úcast subjektov zaujímajúcich sa o rozvoj cestovného ruchu na ostrove" (financial participation of the subjects interested in the toursim development of the Island), zalobkyna nemôze dôvodne tvrdit, ze sa domnievala, ze uzatvorila zmluvu s obycajným súkromným hospodárskym subjektom. 270 Okrem toho zalobkyna ako obozretný hospodársky subjekt vyvíjajúci cinnost na trhu leteckej dopravy v Taliansku nemohla nevediet o existencii zákona c. 10/2010, ktorý bol uverejnený v Bollettino ufficiale della Regione autonoma della Sardegna (pozri analogicky rozsudok z 20. novembra 2008, Heuschen & Schrouff Oriëntal Foods Trading/Komisia, [316]C-38/07 P, [317]EU:C:2008:641, bod [318]61), a v dôsledku toho ani o existencii mechanizmov financovania, ktoré stanovil, a o riziku jednak, ze by tieto mechanizmy mohli byt povazované za schému pomoci v zmysle clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589, a jednak, ze by letecké spolocnosti mohli byt povazované za skutocných príjemcov uvedenej schémy. Okrem toho bod 79 písm. h) usmernení z roku 2005, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, výslovne uvádza moznost, ze verejný orgán môze poskytnút pomoc leteckej spolocnosti "prostredníctvom letiska". 271 Pokial ide o uplatnenie kritéria súkromného investora, kedze autonómny región nie je vlastníkom podielu na letiskách, o ktoré ide v prejednávanej veci, ani ich nekontroluje, zalobkyna nemohla mat legitímnu dôveru, ze táto zásada sa bude uplatnovat v prejednávanej veci, rovnako ako nemohla uvazovat o tom, ze uplatnenie tejto zásady by nevyhnutne viedlo k záveru, ze nie je príjemcom výhody pochádzajúcej zo státnych prostriedkov. 272 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba piaty zalobný dôvod zamietnut ako nedôvodný. 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení a rozpore v odôvodnení napadnutého rozhodnutia 273 V rámci siesteho zalobného dôvodu zalobkyna vytýka Komisii tak nedostatok odôvodnenia, ako aj rozpor v odôvodnení uvedenom v napadnutom rozhodnutí. 274 Komisia navrhuje, aby bol siesty zalobný dôvod zamietnutý ako nedôvodný. 275 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie aktu prispôsobené jeho povahe a musia z neho jasne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt vydala, aby mohli dotknuté osoby jednak pochopit jeho základ a prípadne napadnút jeho platnost na súde Únie, a jednak aby súd mohol preskúmat jeho dôvodnost, avsak bez toho, aby institúcia musela uviest vsetky relevantné právne a skutkové okolnosti, pretoze otázka, ci splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ sa posudzuje tak z hladiska znenia tohto aktu, ako aj z hladiska jeho právnych a skutkových okolností (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [319]C-501/00, [320]EU:C:2004:438, bod [321]73, a zo 14. decembra 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [322]T-200/04, neuverejnený, [323]EU:T:2005:460, bod [324]63 a citovanú judikatúru). 276 Okrem toho v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia sú výhrady a tvrdenia týkajúce sa spochybnenia dôvodnosti napadnutého rozhodnutia neúcinné a irelevantné (pozri rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [325]T-349/03, [326]EU:T:2005:221, bod [327]59 a citovanú judikatúru). 277 V prejednávanej veci sa zalobkyna predovsetkým domnieva, ze Komisia dostatocne nevysvetlila dôvody, pre ktoré v odôvodneniach 357 az 361 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze prevádzkovatelia letiska konali ako obycajní sprostredkovatelia autonómneho regiónu, a ze v dôsledku toho sa toky financných prostriedkov medzi uvedenými prevádzkovatelmi a leteckými spolocnostami nemali povazovat za obchodné plnenie zmlúv zaväzujúcich tieto subjekty, ale za státne prostriedky. Konkrétne Komisia podrobne nepreskúmala situáciu kazdého letiska, najmä postavenie státu v spolocnostiach, z ktorých kazdá prevádzkovala dotknuté letiská, aby podlozila svoje závery týkajúce sa ich kontroly alebo neexistencie kontroly zo strany orgánu verejnej moci. Komisia tiez nevysvetlila, ako GEASAR, aj ked je súkromným prevádzkovatelom, nekonala nezávisle od státu. Rovnako nevysvetlila, akým spôsobom stát vykonával kontrolu nad rozhodnutiami prijatými prevádzkovatelmi letísk Olbia a Cagliari-Elmas a akým spôsobom bol mechanizmus schvalovania stanovený vo vykonávacích opatreniach dostatocným dôvodom na vyvodenie tohto záveru. 278 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí najmä v odôvodneniach 355 az 362 tohto rozhodnutia vysvetlila dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze prevádzkovatelia letísk konali ako sprostredkovatelia medzi autonómnym regiónom a leteckými spolocnostami. Zalobkyna navyse pochopila predmetné odôvodnenie, pretoze predlozila podrobný zalobný dôvod, v tomto prípade prvý zalobný dôvod, ktorým spochybnila odôvodnenie Komisie týkajúce sa posúdenia tejto úlohy sprostredkovatelov, a to aj vzhladom na skutocnost, ze autonómny región nevlastnil letiská Cagliari-Elmas a Olbia. Zalobkyna pod zámienkou svojho tvrdenia o porusení povinnosti odôvodnenia v skutocnosti iba opakuje skutocnost, ze nesúhlasí s vecnou analýzou, z ktorej vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí. 279 Zalobkyna dalej Komisii vytýka, ze nevysvetlila, z akého dôvodu sporné opatrenia nesplnali skutocné potreby autonómneho regiónu, aj ked v rozpore s tým podrobne preskúmala túto otázku vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa takých marketingových dohôd, akými sú dohody uzavreté v prejednávanej veci medzi zalobkynou a prevádzkovatelmi letísk. 280 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia vysvetlila dôvody, pre ktoré sporná schéma pomoci nesplnala skutocné potreby autonómneho regiónu, hoci tým dospela k nesprávnemu záveru, na ktorý poukázal Vseobecný súd v rámci preskúmania druhej casti druhého zalobného dôvodu. Navyse sa vyjadrila k dôvodom, pre ktoré sa domnievala, ze spornú schému pomoci treba na základe zásady súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve kvalifikovat ako státnu pomoc. 281 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnut siesty zalobný dôvod ako nedôvodný, a teda aj zalobu v celom jej rozsahu. IV. O trovách 282 Podla clánku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (prvá rozsírená komora) rozhodol takto: 1. Zaloba sa zamieta. 2. easyJet Airline Co. Ltd je povinná nahradit trovy konania. Papasavvas Svenningsen Valancius Csehi Nihoul Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. mája 2020. Podpisy Obsah I. Okolnosti predchádzajúce sporu A. O sporných opatreniach 1. O právnych predpisoch prijatých autonómnym regiónom a) O clánku 3 zákona c. 10/2010 b) O vykonávacích aktoch zákona c. 10/2010 2. O vykonávaní sporných opatrení a) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Olbia b) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Cagliari-Elmas c) Vykonanie zákona c. 10/2010, pokial ide o letisko Alghero B. O napadnutom rozhodnutí II. Konanie a návrhy úcastníkov konania III. Právny stav A. O prípustnosti B. O návrhoch na zrusenie 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu platieb, ktoré poskytli prevádzkovatelia letísk zalobkyni, ako státnych prostriedkov, a ktorých poskytnutie bolo pripísatelné talianskemu státu a) O prvej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa vykonávania kontroly nad prevádzkovatelmi letísk autonómnym regiónom b) O druhej casti prvého zalobného dôvodu týkajúcej sa úlohy prevádzkovatelov letísk ako sprostredkovatelov 1) O vyuzívaní státnych prostriedkov 2) O pripísatelnosti platieb uskutocnených prevádzkovatelmi letísk v prospech leteckých spolocností autonómnemu regiónu 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o získanie výhody leteckými spolocnostami a) O prvej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa porusenia definície "schéma pomoci" stanovenej v clánku 1 písm. d) nariadenia 2015/1589 b) O druhej a tretej casti druhého zalobného dôvodu, ktoré sa týkajú uplatnenia zásady súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve na úrovni autonómneho regiónu a na úrovni prevádzkovatelov letísk 1) O tretej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia zásady súkromného investora na zmluvné vztahy medzi prevádzkovatelmi letísk a leteckými spolocnostami 2) O druhej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve na rozhodnutia autonómneho regiónu c) O stvrtej casti druhého zalobného dôvodu týkajúcej sa tvrdenia, ze prevádzkovatelia letísk vykonaním zákona c. 10/2010 získali neoprávnené výhody od autonómneho regiónu 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o skutocnost, ze sporné opatrenia narúsajú alebo hrozia narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi 4. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení, pokial ide o nemoznost vyhlásit sporné opatrenia za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 ZFEÚ 5. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady legitímnej dôvery, pokial ide o nariadenie vrátenia pomoci na úrovni zalobkyne 6. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na nedostatocnom odôvodnení a rozpore v odôvodnení napadnutého rozhodnutia IV. O trovách __________________________________________________________________ ( [328]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXwNSYZH/L86058-2194TMP.html#t-ECR_62018TJ0008_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:012:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:040:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:250:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:152:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:099:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:113:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2017:268:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A95&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1992%3A95&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1963%3A17&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=pdf&target=null 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point41 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=null 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 22. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=pdf&target=null 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&locale=sk 25. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&lang=SK&format=pdf&target=null 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A159&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&locale=sk 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=pdf&target=null 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A100&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=pdf&target=null 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point53 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A505&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point34 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A570&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1986%3A42&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A700&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=pdf&target=null 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A609&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point98 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A407&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point53 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=null 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&locale=sk 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=pdf&target=null 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A671&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=pdf&target=null 66. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&locale=sk 69. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=pdf&target=null 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2006%3A104&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 72. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&locale=sk 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=pdf&target=null 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A375&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point95 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A6&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point238 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 80. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point17 82. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=null 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&locale=sk 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=pdf&target=null 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2002%3A61&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&locale=sk 89. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=pdf&target=null 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A209&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point108 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 92. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=pdf&target=null 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point84 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A891&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point39 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 101. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 104. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 107. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 108. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point60 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point127 114. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 115. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 116. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&locale=sk 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=pdf&target=null 118. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1977%3A52&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 119. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&locale=sk 120. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=pdf&target=null 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1993%3A97&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point19 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&locale=sk 123. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=pdf&target=null 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A348&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point26 125. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 126. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 127. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point23 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=null 130. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A9&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A9&lang=SK&format=pdf&target=null 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A9&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 135. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=null 136. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 137. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 139. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 142. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=null 144. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 148. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 149. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 153. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point19 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&locale=sk 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A248&lang=SK&format=pdf&target=null 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 157. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&locale=sk 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A851&lang=SK&format=pdf&target=null 160. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 161. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 162. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 163. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&locale=sk 164. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=pdf&target=null 165. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A268&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point49 166. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&locale=sk 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 169. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=pdf&target=null 172. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point31 173. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2224&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 174. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&locale=sk 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=pdf&target=null 176. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A49&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point69 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 178. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&locale=sk 179. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A579&lang=SK&format=pdf&target=null 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1999%3A313&lang=SK&format=pdf&target=null 182. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&locale=sk 183. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&lang=SK&format=pdf&target=null 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point86 185. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2019%3A91&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point88 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 189. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&locale=sk 190. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=pdf&target=null 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A493&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 192. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&locale=sk 193. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&lang=SK&format=pdf&target=null 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A450&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point134 195. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 196. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 197. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point22 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 199. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&locale=sk 200. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A363&lang=SK&format=pdf&target=null 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2009%3A50&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&locale=sk 204. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2010%3A233&lang=SK&format=pdf&target=null 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point14 208. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1994%3A129&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point15 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A125&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point29 212. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&locale=sk 213. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=pdf&target=null 214. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1991%3A136&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 215. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&locale=sk 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=pdf&target=null 217. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1996%3A194&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point70 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 221. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 222. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 223. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&locale=sk 226. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=pdf&target=null 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1999%3A12&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 228. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 229. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=null 230. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point118 231. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&locale=sk 232. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=pdf&target=null 233. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point112 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2003%3A217&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point120 235. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 236. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=null 237. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point93 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point94 239. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&locale=sk 240. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=pdf&target=null 241. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A470&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A64&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A64&lang=SK&format=pdf&target=null 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A64&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point79 245. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&locale=sk 246. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=pdf&target=null 247. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A943&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point271 248. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&locale=sk 249. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&lang=SK&format=pdf&target=null 250. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A952&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point167 251. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&locale=sk 252. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=pdf&target=null 253. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A953&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point230 254. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&locale=sk 255. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&lang=SK&format=pdf&target=null 256. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A954&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point232 257. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&locale=sk 258. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=pdf&target=null 259. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A768&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point111 260. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 261. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 262. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point134 263. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&locale=sk 264. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=pdf&target=null 265. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2262&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 266. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&locale=sk 267. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=pdf&target=null 268. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A437&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point18 269. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 270. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 271. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 272. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&locale=sk 273. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=pdf&target=null 274. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point88 275. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A143&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point89 276. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&locale=sk 277. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=pdf&target=null 278. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 279. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A368&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point121 280. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:312:TOC 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 282. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=null 283. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point80 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 285. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 286. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 287. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A130&locale=sk 288. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A130&lang=SK&format=pdf&target=null 289. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A130&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point79 290. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&locale=sk 291. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=pdf&target=null 292. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A117&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 294. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=pdf&target=null 295. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 296. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&locale=sk 297. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=pdf&target=null 298. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A234&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point83 299. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A743&locale=sk 300. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A743&lang=SK&format=pdf&target=null 301. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2016%3A743&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point160 302. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:054:TOC 303. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A715&locale=sk 304. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A715&lang=SK&format=pdf&target=null 305. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A715&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 306. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&locale=sk 307. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=pdf&target=null 308. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A121&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 309. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&locale=sk 310. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=pdf&target=null 311. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A416&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point147 312. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&locale=sk 313. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=pdf&target=null 314. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 315. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A498&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A641&locale=sk 317. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A641&lang=SK&format=pdf&target=null 318. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A641&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 319. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&locale=sk 320. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=pdf&target=null 321. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A438&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point73 322. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A460&locale=sk 323. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A460&lang=SK&format=pdf&target=null 324. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A460&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 325. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&locale=sk 326. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=pdf&target=null 327. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2005%3A221&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point59 328. file:///tmp/lynxXXXXwNSYZH/L86058-2194TMP.html#c-ECR_62018TJ0008_SK_01-E0001