ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 3. septembra 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Schéma pomoci formou grantu na nadobudnutie alebo na bezplatné poskytnutie prírodnej oblasti - Fáza predbezného preskúmania - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Nariadenie (ES) c. 659/1999 - Clánok 1 písm. h) - Pojem 'dotknuté osoby` - Konkurencný vztah - Pojem 'závazné tazkosti` - Sluzba vseobecného hospodárskeho záujmu - Vedlajsie cinnosti - Súvislost" Vo veci C-817/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 21. decembra 2018, Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland, so sídlom v 's-Graveland (Holandsko), Stichting Het Groninger Landschap, so sídlom v Harene (Holandsko), Vereniging It Fryske Gea, so sídlom v Opsterlande (Holandsko), Stichting Het Drentse Landschap, so sídlom v Assene (Holandsko), Stichting Het Overijssels Landschap, so sídlom v Dalfsene (Holandsko), Stichting Het Geldersch Landschap, so sídlom v Arnheme (Holandsko), Stichting Flevo-Landschap, so sídlom v Lelystade (Holandsko), Stichting Het Utrechts Landschap, so sídlom v De Bilte (Holandsko), Stichting Landschap Noord-Holland, so sídlom v Heiloo (Holandsko), Stichting Het Zuid-Hollands Landschap, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), Stichting Het Zeeuwse Landschap, so sídlom v Heinkenszande (Holandsko), Stichting Het Noordbrabants Landschap, so sídlom v 's-Hertogenbosche (Holandsko), Stichting Het Limburgs Landschap, so sídlom v Maastrichte (Holandsko), v zastúpení: P. H. L. M. Kuypers a M. de Wit, advocaten, odvolatelky, ktoré v konaní podporuje: Holandské královstvo, v zastúpení: M. K. Bulterman a L. Noort, splnomocnené zástupkyne, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, dalsí úcastníci konania: Vereniging Gelijkberechtiging Grondbezitters, so sídlom v Hoenderloo (Holandsko), Exploitatiemaatschappij De Berghaaf BV, so sídlom v Barnevelde (Holandsko), Stichting Het Nationale Park De Hoge Veluwe, so sídlom v Hoenderloo (Holandsko), BV Landgoed Den Alerdinck II, so sídlom v Heino (Holandsko), Landgoed Ampsen BV, so sídlom v Locheme (Holandsko), Pallandt van Keppel Stichting, so sídlom v Laag-Keppele (Holandsko), Landgoed Kasteel Keppel BV, so sídlom v Laag-Keppele (Holandsko), Baron van Lynden, s bydliskom v Zoutelande (Holandsko), Stichting het Lijndensche Fonds voor Kerk en Zending, so sídlom v Hemmene (Holandsko), Landgoed Welna BV, so sídlom v Epe (Holandsko), BV Landgoed "Huis te Maarn", so sídlom v Maarne (Holandsko), Vicariestichting De Vijf Capellarijen/Ambachtsheerlijkheid Kloetinge, so sídlom v Kloetinge (Holandsko), Maatschappij tot Exploitatie van het Landgoed Tongeren onder Epe BV, so sídlom v Epe (Holandsko), Landgoed Anderstein NV, so sídlom v Maarsbergene (Holandsko), Landgoed Bekspring BV, so sídlom v Oldenzaale (Holandsko), Landgoed Nijenhuis en Westerflier BV, so sídlom v Diepenheime (Holandsko), Landgoed Caprera BV, so sídlom v Bloemendaale (Holandsko), Landgoed Schapenduinen BV, so sídlom v Bloemendaale (Holandsko), Stichting Schapenduinen, so sídlom v Bloemendaale (Holandsko), Landgoed de Noetselenberg BV, so sídlom v Rijssene (Holandsko), v zastúpení: D. Gillet, T. Ruys, P. Wytinck, A. A. Al Khatib, advocaten, zalobkyne v prvostupnovom konaní, Európska komisia, v zastúpení: S. Noë a P.-J. Loewenthal, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev (spravodajca), predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia P. G. Xuereb, T. von Danwitz a A. Kumin, generálny advokát: M. Szpunar, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 2. apríla 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Odvolatelky vo svojom odvolaní navrhujú, aby Súdny dvor zrusil rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 15. októbra 2018, Vereniging Gelijkberechtiging Grondbezitters a. i/Komisia ([2]T-79/16, dalej len napadnutý rozsudok, neuverejnený, [3]EU:T:2018:680), ktorým Vseobecný súd zrusil rozhodnutie Komisie C(2015) 5929 final z 2. septembra 2015 týkajúce sa státnej pomoci SA.27301 (2015/NN) - Holandsko, v súvislosti s grantom na nadobudnutie alebo bezplatné poskytnutie prírodnej oblasti, ktorého zhrnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie ([4]Ú. v. EÚ C 9, 2016, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie (ES) c. 659/1999 2 Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), ktoré bolo úcinné ku dnu prijatia sporného rozhodnutia, vo svojom clánku 1 písm. h) vymedzoval pojem "zainteresovaná strana [dotknuté osoby - neoficiálny preklad]" nasledovne: "akýkolvek clenský stát a akákolvek osoba, podnik alebo zdruzenie podnikov, ktorých záujmy by mohli byt ovplyvnené poskytnutím pomoci, najmä príjemca pomoci, konkurujúce si podniky a obchodné zdruzenia." 3 Podla clánku 4 ods. 1 az 4 tohto nariadenia: "1. [Európska] komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom.... Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [108 ods. 2 ZFEÚ]." Rámec SVZ 4 Bod 3 oznámenia Komisie s názvom "Rámec Európskej únie pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme (2011)" ([6]Ú. v. EÚ C 8, 2012, s. 15, dalej len "rámec SVZ") uvádza okrem iného, ze "pokial sú splnené vseobecné kritériá pre uplatnenie clánku 107 ods. 1 [ZFEÚ], prestavuje [náhrady za sluzby vo verejnom záujme] státnu pomoc a vztahujú sa na nu clánky 106, 107 a 108 [ZFEÚ]." 5 Bod 11 rámca SVZ okrem iného stanovuje: "... státnu pomoc... [mozno] vyhlásit za zlucitelnú s clánkom 106 ods. 2 [ZFEÚ], ak je nevyhnutná na poskytovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu a neovplyvnuje rozvoj obchodu v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so záujmami Únie. Podmienky stanovené v oddieloch 2.2 az 2.10 musia byt splnené, aby bola takáto rovnováha dosiahnutá." 6 V oddiele 2.2 tohto rámca, bod 12 stanovuje, ze "pomoc sa musí poskytnút na skutocné a riadne definované sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle clánku 106 ods. 2 [ZFEÚ]". 7 Bod 13 uvedeného rámca, ktorý je uvedený v tom istom oddiele, okrem iného uvádza: "... Clenské státy nemôzu spájat osobitné záväzky sluzieb vo verejnom záujme so sluzbami, ktoré uz sú alebo môzu byt poskytované v uspokojivej miere a za podmienok - napr. ... pokial ide o cenu, objektívne znaky kvality, kontinuitu a prístup k sluzbe - zlucitelných s verejným záujmom, ako ho definuje stát, podnikmi pôsobiacimi za bezných trhových podmienok. ..." 8 Bod 21 rámca SVZ, ktorý je uvedený v oddiele 2.8 tohto rámca, stanovuje: "Výska náhrady nesmie presahovat sumu potrebnú na pokrytie cistých nákladov... na plnenie záväzkov sluzieb vo verejnom záujme a primeraný zisk." 9 V tom istom oddiele bod 44 tohto rámca spresnuje: "Ak podnik vykonáva cinnosti patriace do i mimo rámca sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu [SVHZ], interné úcty musia vykazovat samostatne náklady a príjmy spojené so sluzbou vseobecného hospodárskeho záujmu a tie, ktoré súvisia s ostatnými sluzbami.... Ak je podnik poverený poskytovaním viacerých sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, bud preto, lebo orgány pridelujúce sluzbu vseobecného hospodárskeho záujmu sú rôzne, alebo povaha sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu je rozdielna, interné úcty podniku musia na úrovni kazdej sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu umoznovat overit, ci nebola poskytnutá nadmerná náhrada." 10 Bod 46 uvedeného rámca, ktorý je tiez uvedený v oddelení 2.8 tohto rámca, dodáva: "Clenský stát môze rozhodnút, ze zisk pochádzajúci z iných cinností, ktoré nepatria do rámca sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, najmä tých cinností, ktoré závisia na infrastruktúre potrebnej na poskytovanie sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu, musí byt úplne alebo ciastocne pripísaný k financovaniu sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu." 11 Bod 47 toho istého rámca, ktorý je uvedený v oddiele 2.8 tohto rámca, stanovuje: "Nadmerná náhrada znamená náhradu, ktorú podnik dostane nad sumu pomoci definovanú v bode [21] za celé trvanie zmluvy. ..." 12 V uvedenom oddiele 2.8 bod 48 rámca SVZ stanovuje: "Kedze nadmerná náhrada nie je potrebná na poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu, predstavuje nezlucitelnú státnu pomoc." Okolnosti predchádzajúce sporu 13 Holandské královstvo zaviedlo pri vytvorení hlavnej ekologickej struktúry a sústavy Natura 2000 na svojom území Regeling bijdragen partiuliere terreinbeherende natuurbeschermingsorgansorganisaties (Rezim grantov súkromných subjektov na ochranu zivotného prostredia spravujúcich pozemky, dalej len "rezim PNB"), ktoré trinástim "organizáciám spravujúcim pozemky" (dalej len "OSP"), ktoré sú odvolatelkami v tomto odvolacom konaní, umoznil nadobudnút prírodné oblasti. 14 Oprávnenými nákladmi na úcely grantu v rámci tohto rezimu pomoci boli kúpna cena pozemku, ostatné obstarávacie náklady a náklady spojené s vypovedaním agrárnych nájomných zmlúv zatazujúcich uvedené pozemky. Ak príjmy prevysovali prevádzkové náklady, museli byt znovu investované do zachovania prírody alebo vyplatené holandskému státu. Takáto povinnost, hoci nie je výslovne stanovená rezimom PNB, bola implicitne odvodená zo stanov OSP, ktoré mali byt predlozené na schválenie holandským orgánom, aby získali predmetné granty. Okrem toho OSP neboli oprávnené zmenit úcel pozemkov nadobudnutých v rámci toho istého rezimu alebo ich pouzívat spôsobom, ktorý by bol v rozpore s úcelom zachovania prírody bez výslovného súhlasu orgánov poskytujúcich predmetné granty. Takisto pozemky nemohli byt prenajaté alebo dalej predávané bez výslovného povolenia holandských orgánov. 15 Dna 23. decembra 2008 bola Komisii dorucená staznost od dvoch súkromných neziskových nadácií podla holandského práva, Stichting het Nationale Park De Hoge Veluwe (dalej len "NPDHV") a Stichting Linschoten, ktoré spravujú pozemky a vykonávajú cinnosti v oblasti ochrany prírody a správy kultúrneho dedicstva, ako aj hospodárske cinnosti, akými sú prenájom pozemkov, polnohospodárstvo, lesníctvo a cestovný ruch. V roku 2009 boli stazovatelia v rámci príslusného správneho konania nahradení Vereniging Gelijkberechtiging Grondbezitters (Organizácia pre rovnost práv súkromných vlastníkov pozemkov, Holandsko) (dalej len "VGG"), ktorej predmetom cinnosti je okrem iného zabezpecit vsetkým súkromným vlastníkom pozemkov rovnaké práva v rámci grantov pri nadobúdaní pozemkov. 16 Rezim, ktorý bol pôvodne platný od roku 1993 do roku 2012, bol nahradený novým rezimom pomoci, ktorý Komisia schválila rozhodnutím z 13. júla 2011. Následne VGG oznámeniami z 26. augusta, 14. a 28. septembra 2011 poziadala Komisiu, aby zaujala stanovisko k jej staznosti, a pozadovala vrátenie protiprávnej pomoci. 17 Komisia sporným rozhodnutím vyhlásila rezim nadobúdania prírodných oblastí za zlucitelný s vnútorným trhom podla clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 18 Komisia sa najskôr domnievala, ze rezim grantov predstavoval státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Sporné rozhodnutie zdôraznuje, ze hlavná úloha OSP ako organizácií na ochranu a zachovanie prírody nemá hospodársku povahu. Tieto organizácie vsak zároven vykonávajú urcité vedlajsie cinnosti, ako je predaj dreva a rákosia, poskytovanie práv na polovníctvo a rybárstvo alebo cinnosti v oblasti cestovného ruchu hospodárskej povahy. Pokial ide o tieto cinnosti, Komisia sa domnievala, ze tieto subjekty treba kvalifikovat ako "podniky" v zmysle pravidiel hospodárskej sútaze. V tejto súvislosti vychádzala z rozsudku z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([7]T-347/09, neuverejnený, [8]EU:T:2013:418), v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze hoci tovary a sluzby poskytované organizáciami na ochranu zivotného prostredia, na ktoré sa vztahuje rezim pomoci podobný rezimu PNB, v rámci ich vedlajsích cinností vyplývali z ich hlavnej cinnosti ochrany zivotného prostredia, nie sú touto hlavnou cinnostou vyzadované ako povinné, kedze takéto vedlajsie cinnosti predstavovali cinnosti hospodárskej povahy. 19 Komisia sa konkrétne domnievala, ze bezodplatný prevod pozemkov a granty na ich nadobudnutie a správu poskytujú OSP prvú hospodársku výhodu. Okrem toho poznamenala, ze nebolo mozné vylúcit, ze OSP získajú druhú výhodu plynúcu z kapitálových ziskov, ktoré prípadne vyplývajú z dalsieho predaja nadobudnutých pozemkov. Rezim PNB pritom podla Komisie nesplnal podmienky urcené Súdnym dvorom pre SVHZ v jeho rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([9]C-280/00, [10]EU:C:2003:415), kedze kompenzácia príjemcov rezimu PNB nebola stanovená primeraným postupom. 20 Vzhladom na to, ze organizácie na ochranu prírody v súlade s opatrením pomoci plnili záväzok sluzby vo verejnom záujme v oblasti ochrany prírody, Komisia následne skúmala otázku, ci rezim grantov splnal podmienky rámca SVZ. Kedze tieto podmienky boli podla tejto institúcie splnené, Komisia vyhlásila rezim PNB za zlucitelný s vnútorným trhom. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 21 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 19. februára 2016 VGG a dalsie zalobkyne v prvostupnovom konaní (dalej len "VGG a i.") podali zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia. 22 Podaním doruceným do kancelárie Vseobecného súdu 17. mája 2016 OSP podali návrh na vstup do tohto konania ako vedlajsí úcastníci konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením zo 6. apríla 2017 predseda druhej komory Vseobecného súdu tomuto návrhu vyhovel. 23 VGG a i. na podporu svojej zaloby uviedli styri zalobné dôvody, z ktorých prvý bol zalozený na porusení ich procesných práv stanovených v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ, druhý na porusení zásad zákazu retroaktivity a právnej istoty, tretí subsidiárne na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia pri uplatnovaní rámca SVZ a stvrtý na porusení clánku 106 ods. 2 ZFEÚ. 24 Komisia a vedlajsí úcastníci konania o zalobe o neplatnost spochybnili postavenie VGG a i. ako "dotknutých osôb", ako aj prípustnost druhého a stvrtého zalobného dôvodu tejto zaloby. 25 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom vyhlásil uvedenú zalobu za prípustnú, vyhovel prvému zalobnému dôvodu a v dôsledku toho zrusil sporné rozhodnutie bez toho, aby preskúmal ostatné zalobné dôvody tejto istej zaloby. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 26 OSP navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a - v prvom rade zaviazal zalobkyne v prvostupnovom konaní na náhradu trov konania alebo - subsidiárne, vrátil vec Vseobecnému súdu a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 27 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok a - zamietol zalobu. 28 VGG a i. navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil OSP povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 29 OSP na podporu svojho odvolania uvádzajú dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri skúmaní prípustnosti zaloby na prvom stupni, a druhý na nesprávnom právnom posúdení v rozsahu, v akom napadnutý rozsudok pripústa existenciu závazných tazkostí. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 30 Vo svojom prvom odvolacom dôvode OSP tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozsudku rozhodol, ze VGG a i. sú "dotknutými osobami" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Tento odvolací dôvod pozostáva z dvoch castí, z ktorých prvá cast sa predkladá ako hlavný návrh a druhá cast ako subsidiárny návrh. 31 V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu OSP tvrdia, ze neexistuje nijaký konkurencný vztah medzi nimi a clenmi VGG, kedze hlavná cinnost OSP nemá hospodársku povahu, a ze aj keby ich vedlajsie cinnosti mali byt povazované za "hospodárske" cinnosti, nie sú aktívne na tom istom trhu ako clenovia VGG. Opis cinností OSP a clenov VGG, ako vyplýva z bodu 63 napadnutého rozsudku, totiz preukazuje, ze tieto cinnosti sú rozdielne a vykonávajú sa na odlisných trhoch. 32 Konkrétne pouzitie druhového pojmu "cestovný ruch" v bode 66 napadnutého rozsudku na opísanie jednej z cinností NPDHV nemôze postacovat na preukázanie konkurencného vztahu medzi cinnostami clenov VGG a cinnostami OSP. Tento prílis vseobecný odkaz jednak zakrýva skutocné rozdiely, ktoré existujú medzi cinnostami OSP v oblasti cestovného ruchu, ktoré sú ponúkané bezodplatne, a cinnostami clenov VGG, ktorých cielom je dosahovanie zisku. Takýto odkaz jednak nezohladnuje priamu súvislost medzi základnou úlohou ochrany a zachovávania povahy OSP a ich cinnostami v oblasti cestovného ruchu. 33 Napokon z napadnutého rozsudku na jednej strane nevyplýva, ze Vseobecný trh na úcely preukázania konkurencného vztahu medzi cinnostami OSP a cinnostami clenov VGG zohladnil trh s predajom dreva. Na druhej strane skutocnosti uvedené v napadnutom rozsudku v ziadnom prípade nepostacujú na preukázanie konkurencného vztahu s clenmi VGG na takomto trhu. 34 V druhej casti ich prvého odvolacieho dôvodu OSP tvrdia, ze predmetná pomoc nemala nijaký konkrétny vplyv na konkurencné postavenie clenov VGG a v kazdom prípade nenarusila ich konkurencný vztah. 35 V prvom rade Vseobecný súd v bode 68 napadnutého rozsudku pouzil nesprávne kritérium, a to kritérium vplyvu na obchod medzi clenskými státmi, namiesto kritéria konkrétneho úcinku na konkurencné vztahy s clenmi VGG. Dalej Vseobecný súd pri neexistencii akéhokolvek konkrétneho dôkazu dospel k záveru o nebezpecenstve konkrétneho vplyvu pomoci na konkurencné postavenie clenov VGG. Napokon tvrdenie, podla ktorého clenom VGG bolo systematicky bránené nadobúdat pozemky, cím sa bránilo v ich expanzii, nie je relevantné, kedze neexistuje trh so správou prírodných oblastí. 36 Holandská vláda podporuje argumentáciu OSP. 37 Komisia v prvom rade tvrdí, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 63 a 64 napadnutého rozsudku je nezrozumitelné, kedze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze hospodárske cinnosti OSP nezodpovedajú cinnostiam clenov VGG, kedze jediné prekrývanie sa týchto cinností sa týka odvetvia cestovného ruchu. V tomto odvetví sa vsak cinnost OSP obmedzuje na umoznenie bezodplatného prístupu do prírodných oblastí, ktoré spravujú, takze nejde o ponuku sluzieb na trhu. 38 Dalej Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, ked z bodu 27 sporného rozhodnutia vyvodil opis cinností clenov VGG, hoci tento bod opisuje iba cinnost NPDHV. 39 Komisia napokon podporuje argumentáciu OSP, podla ktorej Vseobecný súd zamenil kritérium vplyvu na obchod s kritériom konkrétneho úcinku na konkurencné postavenie clenov VGG, a neoveril toto druhé kritérium. Vseobecný súd sa v bode 71 napadnutého rozsudku totiz uspokojil s domnienkou, ze kritérium konkrétneho úcinku na konkurencné postavenie VGG bolo splnené. Podla judikatúry pritom VGG prinálezalo predlozit dôkaz o konkrétnom úcinku pomoci poskytnutej OSP na konkurencné postavenie ich clenov. 40 VGG a i. v prvom rade namietajú, ze argumentácia OSP, ktorej cielom je dosiahnut nové posúdenie skutkového stavu, je neprípustná. Subsidiárne VGG a i. spochybnujú argumentáciu OSP týkajúcu sa veci samej. Posúdenie Súdnym dvorom 41 Na úvod treba uviest, ze Vseobecný súd v bode 76 napadnutého rozsudku rozhodol, ze aspon jedného z clenov VGG, a to NPDHV, treba povazovat za "dotknutú osobu" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999. 42 Na podporu tohto záveru v bode 53 tohto rozsudku uviedol, ze nepriameho konkurenta príjemcu pomoci mozno povazovat za "dotknutú osobu", pokial tvrdí, ze poskytnutím pomoci mohli byt ovplyvnené jeho záujmy, a z právneho hladiska dostatocne preukáze, ze pomoc môze mat konkrétny dopad na jeho postavenie. V bode 54 uvedeného rozsudku spresnil, ze pokial ide o konkurencné podniky, zalobkyna musí na to, aby ju bolo mozné kvalifikovat ako "dotknutú osobu", jednak preukázat, ze sa nachádza v konkurencnom vztahu s príjemcami pomoci, a jednak preukázat, ze hrozí, ze pomoc bude mat konkrétny dopad na jej postavenie, ktorý narusí predmetný konkurencný vztah. 43 Z hladiska týchto kritérií Vseobecný súd v bodoch 61 az 67 napadnutého rozsudku konstatoval existenciu konkurencného vztahu medzi clenmi VGG, najmä NPDHV, a OSP, a v bodoch 68 az 75 uvedeného rozsudku preskúmal, ci bol preukázaný konkrétny dopad poskytnutia spornej pomoci na situáciu clenov VGG, ktorý narusuje konkurencný vztah medzi týmito clenmi a príjemcami predmetnej pomoci. 44 V prvom rade treba uviest, ze OSP spochybnujú existenciu konkurencného vztahu, ktorú konstatoval Vseobecný súd, pricom v podstate tvrdia, ze odkaz na druhový pojem "cestovný ruch" v bode 66 napadnutého rozsudku je prílis vseobecný, ze trh s predajom dreva nebol zohladnený a ze zistené skutocnosti nie sú vo vseobecnosti dostatocné na preukázanie konkurencného vztahu medzi OSP a clenmi VGG. 45 V tejto súvislosti stací konstatovat, ze OSP bez toho, aby namietali skreslenie dôkazov, touto argumentáciou v podstate spochybnujú nezávislé posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Vseobecný súd v bodoch 63 az 67 napadnutého rozsudku. 46 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora pritom posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom nepredstavuje, s výnimkou skreslenia dôkazných prostriedkov predlozených tomuto súdu, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora (rozsudky z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [11]C-57/00 P a C-61/00 P, [12]EU:C:2003:510, bod [13]102, ako aj z 26. marca 2020, Larko/Komisia, [14]C-244/18 P, [15]EU:C:2020:238, bod [16]25). 47 Pokial ide o tvrdenie predlozené Komisiou v jej vyjadrení k odvolaniu na podporu prvej casti prvého odvolacieho dôvodu zalozeného na skreslení skutkových okolností, ktorého sa údajne dopustil Vseobecný súd, treba pripomenút, ze podla clánku 174 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vo vyjadrení k odvolaniu mozno navrhnút, aby sa odvolaniu vyhovelo alebo aby sa ciastocne alebo úplne zamietlo. Okrem toho v súlade s clánkami 172 a 176 tohto rokovacieho poriadku môzu úcastníci konania oprávnení podat vyjadrenie k odvolaniu predlozit prostredníctvom samostatného podania, oddeleného od vyjadrenia k odvolaniu, vzájomné odvolanie, v ktorom sa podla clánku 178 ods. 1 a clánku 178 ods. 3 druhej vety uvedeného rokovacieho poriadku navrhuje úplné alebo ciastocné zrusenie napadnutého rozhodnutia, pricom odvolacie dôvody a právne tvrdenia sa musia odlisovat od dôvodov a tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu. 48 Z týchto ustanovení vykladaných spolocne vyplýva, ze vyjadrenie k odvolaniu nemôze smerovat k zruseniu rozhodnutia Vseobecného súdu z dôvodov, ktoré sa odlisujú od dôvodov uplatnených v odvolaní, pretoze také odvolacie dôvody mozno predlozit len v rámci vzájomného odvolania (rozsudky z 10. novembra 2016, DTS Distribuidora de Televisión Digital/Komisia, [17]C-449/14 P, [18]EU:C:2016:848, body [19]99 az [20]101, z 30. mája 2017, Safa Nicu Sepahan/Rada, [21]C-45/15 P, [22]EU:C:2017:402, bod [23]20, ako aj z 28. februára 2019, Rada/Growth Energy a Renewable Fuels Association, [24]C-465/16 P, [25]EU:C:2019:155, bod [26]57). 49 Preto vzhladom na to, ze OSP neuplatnili odvolací dôvod zalozený na skreslení skutkových okolností Vseobecným súdom, pokial ide o jeho posúdenie existencie konkurencného vztahu medzi clenmi VGG a OSP, takéto tvrdenie uvádzané Komisiou v rámci jej vyjadrenia k odvolaniu nemôze byt prípustné. 50 V druhom rade, ako pripomenul generálny advokát v bode 38 svojich návrhov, Súdny dvor uz rozhodol, ze vzhladom na definíciu obsiahnutú v clánku 1 písm. h) nariadenia c. 659/1999, konkurujúci podnik príjemcu opatrenia pomoci patrí nepochybne medzi "dotknuté osoby" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (rozsudok z 18. novembra 2010, NDSHT/Komisia, [27]C-322/09 P, [28]EU:C:2010:701, bod [29]59). 51 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze Vseobecný súd konstatoval existenciu konkurencného vztahu medzi aspon jedným z clenov VGG a OSP, nedopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze VGG patrí medzi "dotknuté osoby" v zmysle clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. 52 V tretom rade z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia predlozené OSP, ako aj Komisiou v rámci druhej casti prvého odvolacieho dôvodu, ktorých cielom je spochybnit existenciu konkrétneho dopadu rezimu PNB na postavenie clenov VGG, sú neúcinné, kedze kvalifikácia clenov VGG ako dotknutých osôb vyplýva priamo z ich postavenia ako konkurentov OSP. 53 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné tento odvolací dôvod zamietnut. O druhom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 54 Vo svojom druhom odvolacom dôvode OSP tvrdia, ze Vseobecný súd sa nesprávne domnieval, ze Komisia sa pri prijímaní sporného rozhodnutia stretla so "závaznými tazkostami". Tento odvolací dôvod pozostáva z troch castí, z ktorých prvá sa týka kvalifikácie SVHZ ako "globálnej" alebo "atypickej", ktorú Komisia pouzila v spornom rozhodnutí na definovanie cinností OSP, druhá nepriameho dôkazu o neexistencii oddeleného úctovníctva a tretia nepriameho dôkazu o neexistencii mechanizmu, ktorý by zabránil nadmernej náhrade. 55 V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu OSP po prvé tvrdia, ze Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku identifikoval údajné tvrdenie VGG a i. zalozené na rozpore pri kvalifikácii predmetného opatrenia pomoci ako "globálnej" alebo "atypickej" SVHZ, ktorú vsak tieto spolocnosti neuplatnili. 56 Po druhé v spornom rozhodnutí neexistuje nijaký rozpor, kedze jeho bod 50 sa týka kvalifikácie príjemcov opatrení pomoci ako podnikov v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, zatial co jeho bod 93 sa týka otázky, v akom rozsahu tvorili vedlajsie cinnosti OSP neoddelitelnú súcast SVHZ, ktorá im bola zverená. 57 Po tretie na rozdiel od toho, co Vseobecný súd rozhodol v bode 128 napadnutého rozsudku, tak zo sporného rozhodnutia, ako aj z odpovedí Komisie na otázky polozené Vseobecným súdom vyplýva, ze táto institúcia mala k dispozícii dostatok dôkazov na konstatovanie, ze vedlajsie cinnosti OSP tvorili neoddelitelnú súcast SVHZ, ktorá im bola zverená. 58 Po stvrté Vseobecný súd nezohladnil, ze bod 41 rozsudku Vseobecného súdu z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([30]T-347/09, neuverejnený, ([31]EU:T:2013:418), nie je relevantný na posúdenie otázky, ci vedlajsie cinnosti OSP boli alebo neboli neoddelitelnou súcastou SVHZ, ktorou boli poverené. 59 Po piate OSP tvrdia, ze v bode 128 napadnutého rozsudku Vseobecný súd nesprávne vylozil bod 11 rámca SVZ, podla ktorého je poskytnutá státna pomoc nevyhnutná na poskytovanie SVHZ. Vseobecný súd naopak posúdil, ci Komisia mala k dispozícii dôkazy, ktoré jej umoznili preskúmat, ci boli vedlajsie cinnosti nevyhnutné na poskytovanie SVHZ. 60 OSP napokon vo svojej replike spochybnujú, ze by dlzka fázy predbezného preskúmania predstavovala v prejednávanej veci nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí. 61 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu OSP tvrdia, ze Vseobecný súd z neexistencie oddeleného úctovníctva pre ich vedlajsie cinnosti nesprávne vyvodil nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí, pricom takéto kritérium je relevantné len v prípade, ak tieto cinnosti samy osebe nepatria do SVHZ, co vsak Komisia v spornom rozhodnutí vylúcila, pokial ide o vedlajsie cinnosti OSP. 62 Rovnako nic nemozno vyvodit z toho, ze Komisia cakala na vyhlásenie rozsudku z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([32]T-347/09, neuverejnený, [33]EU:T:2013:418), kedze tento rozsudok sa týka otázky, ci existovala státna pomoc, a nie otázky zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom. Komisia totiz nevychádzala z tohto rozsudku pri svojom preskúmaní rezimu PNB a odkázala na tento rozsudok iba na potvrdenie toho, ze príjmy z uvedených cinností môzu slúzit ako náhrada za zverenú SVHZ. 63 V kazdom prípade skutocnost, ze vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, predmetné nemecké orgány viedli oddelené úctovníctvo pre svoje vedlajsie hospodárske cinnosti, nemôze bránit Komisii, aby v tejto veci konstatovala, ze takéto úctovníctvo nebolo nevyhnutné z dôvodu, ze vedlajsie cinnosti OSP boli neoddelitelnou súcastou SVHZ. 64 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu OSP tvrdia, ze posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého neexistencia vopred stanoveného mechanizmu na zabránenie nadmernej náhrady predstavuje tiez nepriamy dôkaz o existencii závazných tazkostí, vychádza zo skreslenia skutkových okolností, ktoré nahrádza odôvodnenie sporného rozhodnutia. Z bodov 94, 95 a 97 sporného rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze bol vopred stanovený mechanizmus na predchádzanie nadmernej náhrade. Podla rezimu PNB totiz investicné granty a granty na správu nemozno kumulovat, aby pokryli podobné náklady, kedze príjmy z pozemkov musia byt vzdy odpocítané z výpoctu grantov na správu, pozemky nemozno predat bez formálneho povolenia orgánov poskytujúcich granty a OSP sú povinné vrátit akúkolvek neoprávnenú výhodu získanú predajom pozemku. 65 Holandská vláda podporuje argumentáciu OSP. 66 Pokial ide o prvú cast druhého odvolacieho dôvodu, Komisia po prvé tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze dlzka fázy predbezného preskúmania poukazuje na existenciu závazných tazkostí. Hoci táto fáza bola skutocne neobvykle dlhá, jej trvanie mozno vysvetlit tým, ze pred prijatím sporného rozhodnutia sa cakalo tak na výsledok rokovaní medzi úcastníkmi konania, ako aj na vyhlásenie rozsudku z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([34]T-347/09, neuverejnený, [35]EU:T:2013:418). 67 Po druhé táto institúcia tvrdí, ze odôvodnenie uvedené v bodoch 126 az 129 napadnutého rozsudku je nezrozumitelné, kedze zamiena otázku hospodárskej povahy vedlajsích cinností OSP s otázkou príslusnosti týchto cinností k SVHZ zverenej týmto subjektom. 68 Po tretie toto odôvodnenie sa zakladá na skreslení skutkových okolností, kedze sa predpokladalo, ze Komisia dospela k záveru, ze tieto vedlajsie cinnosti sú nevyhnutné na poskytovanie SVHZ, zatial co podla tejto institúcie sú tieto cinnosti neoddelitelnou súcastou SVHZ zverenej OSP. Zo sporného rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze SVHZ zverená OSP sa týka ochrany prírody a zároven vedlajsích cinností. 69 Po stvrté Vseobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku tak stanovil zjavne nesprávne kritérium, ked sa domnieval, ze podla Komisie boli vedlajsie cinnosti hospodárskej povahy nevyhnutné na poskytovanie SVHZ v zmysle bodu 11 rámca SVZ. 70 Po piate Komisia pre úplnost tvrdí, ze VGG a i. nevzniesli otázku správnosti definície SVHZ Holandským královstvom, ale sa obmedzili na tvrdenie, ze atypická povaha SVHZ sama osebe spôsobuje existenciu závazných tazkostí. 71 Pokial ide o druhú cast druhého odvolacieho dôvodu, Komisia tiez tvrdí, ze vzhladom na to, ze vedlajsie cinnosti OSP sú neoddelitelnou súcastou SVHZ, ktorá im bola zverená, neexistencia oddeleného úctovníctva nie je relevantná na úcely preukázania existencie závazných tazkostí. 72 Pokial ide o tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu, Komisia sa domnieva, ze z dôvodov uvedených OSP Vseobecný súd skreslil skutkové okolnosti, a dodáva, ze cinnost ochrany prírody je stratová, takze nie je mozné, aby príjmy z vedlajsích cinností prekrocili náklady na ochranu prírody. Okrem toho Vseobecný súd preskúmal absenciu analýzy existencie mechanizmu prevencie nadmernej náhrady, pricom nezohladnil, ze vedlajsie cinnosti OSP sú neoddelitelnou súcastou SVHZ, ktorá im bola zverená, takze sa mohol dopustit jedine nesprávneho právneho posúdenia, ked v tejto súvislosti dospel k záveru, ze Komisia nemala k dispozícii dostatocné informácie na prijatie sporného rozhodnutia. 73 VGG a i. predovsetkým namietajú neúcinnost druhého odvolacieho dôvodu, kedze OSP nespochybnujú posúdenia Vseobecného súdu, podla ktorých neprimerane dlhá fáza predbezného preskúmania, cakanie Komisie na vyhlásenie rozsudku Vseobecného súdu z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([36]T-347/09, neuverejnený, [37]EU:T:2013:418), a bezprecedentná kvalifikácia SVHZ zverenej OSP ako "globálnej" alebo "atypickej" svedcia o existencii závazných tazkostí. Tieto nepriame dôkazy pritom samy osebe postacujú na preukázanie takýchto tazkostí. 74 VGG a i. subsidiárne tiez spochybnujú argumentáciu OSP uvedenú v kazdej z troch castí druhého odvolacieho dôvodu, pricom zdôraznujú, ze aj keby Súdny dvor vyhovel niektorej z týchto castí, nestacilo by to vzhladom na súbor nepriamych dôkazov konstatovaný Vseobecným súdom na odôvodnenie zrusenia napadnutého rozsudku. Posúdenie Súdnym dvorom 75 Podla ustálenej judikatúry je totiz konanie upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ nevyhnutné, pokial má Komisia závazné tazkosti pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná s vnútorným trhom. Komisia sa môze obmedzit na predbezné preskúmanie stanovené v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ na prijatie rozhodnutia v prospech pomoci iba vtedy, ak môze nadobudnút presvedcenie, ze táto pomoc je po prvom preskúmaní zlucitelná s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [38]C-646/11 P, neuverejnený, [39]EU:C:2013:36, bod [40]28 a citovanú judikatúru). 76 Ak toto prvé preskúmanie naopak viedlo Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo aj vtedy, ked sa jej nepodarilo prekonat vsetky tazkosti, ktoré sa vyskytli pri posudzovaní zlucitelnosti tejto pomoci s vnútorným trhom, je Komisia povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [41]C-131/15 P, [42]EU:C:2016:989, bod [43]30, ako aj citovanú judikatúru). 77 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze ak jej konanie uvedené v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ neumoznilo prekonat vsetky tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti posudzovaného opatrenia, táto institúcia je povinná zacat konanie podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ bez toho, aby v tejto súvislosti disponovala volnou úvahou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, [44]C-487/06 P, [45]EU:C:2008:757, bod [46]113 a citovanú judikatúru). 78 Komisia tak musí v súlade s úcelom clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorá jej prinálezí, prijat potrebné opatrenia a overenia s cielom prekonat pocas predbezného preskúmania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla, a to tak, aby rozptýlila vsetky existujúce pochybnosti o zlucitelnosti posudzovaného opatrenia s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [47]C-131/15 P, [48]EU:C:2016:989, body [49]34 a [50]35, ako aj citovanú judikatúru). 79 Kedze kritérium závazných tazkostí má objektívnu povahu, existenciu takýchto tazkostí treba skúmat nielen za okolností, za akých doslo k prijatiu rozhodnutia Komisie vydaného po skoncení predbezného preskúmania, ale aj na základe posúdení, o ktoré sa Komisia opierala (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [51]C-131/15 P, [52]EU:C:2016:989, bod [53]31, ako aj citovanú judikatúru). 80 Z toho vyplýva, ze zákonnost rozhodnutia o nevznesení námietok zalozeného na clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 závisí od toho, ci posúdenie informácií a skutocností, ktorými Komisia disponovala v priebehu predbezného posudzovania oznámeného opatrenia, mohlo objektívne vyvolat pochybnosti v súvislosti s jeho zlucitelnostou so spolocným trhom, pretoze v prípade takýchto pochybností treba zacat konanie vo veci formálneho zistovania, na ktorom sa môzu zúcastnit dotknuté osoby v zmysle clánku 1 písm. h) uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [54]C-131/15 P, [55]EU:C:2016:989, bod [56]32 a citovanú judikatúru). 81 Pokial sa zalobca domáha zrusenia rozhodnutia o nevznesení námietok, v podstate napáda skutocnost, ze rozhodnutie vydané Komisiou v súvislosti so spornou pomocou bolo prijaté bez toho, aby táto institúcia zacala konanie vo veci formálneho zistovania, cím porusila jeho procesné práva. Na to, aby zalobca uspel so svojím návrhom na zrusenie, môze uvádzat akékolvek zalobné dôvody, ktoré môzu preukázat, ze posúdenie informácií a skutocností, ktoré mala Komisia k dispozícii pocas fázy predbezného preskúmania oznámeného opatrenia, muselo vyvolat pochybnosti o zlucitelnosti tohto opatrenia s vnútorným trhom. Pouzitie takýchto tvrdení preto nemôze mat za následok zmenu predmetu zaloby ani podmienok prípustnosti. Naopak existencia pochybností o tejto zlucitelnosti je práve dôkazom, ktorý treba predlozit, aby sa preukázalo, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania stanovené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. mája 2011, Komisia/Kronoply a Kronotex, [57]C-83/09 P, [58]EU:C:2011:341, bod [59]59, ako aj z 21. decembra 2016, Club Hotel Loutraki a i./Komisia, [60]C-131/15 P, [61]EU:C:2016:989, bod [62]45 a citovanú judikatúru). 82 Dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom, ktorý sa musí hladat tak v okolnostiach prijatia rozhodnutia o nevznesení námietok, ako aj v jeho obsahu, musí predlozit navrhovatel zrusenia tohto rozhodnutia na základe súboru súhlasných nepriamych dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [63]C-646/11 P, neuverejnený, [64]EU:C:2013:36, body [65]30 a [66]31, ako aj citovanú judikatúru). 83 V prejednávanej veci Vseobecný súd na úcely urcenia, ci existujú závazné tazkosti odôvodnujúce zacatie konania vo veci formálneho zistovania, overil súbor nepriamych dôkazov predlozených VGG a i., ktorý uviedol v bodoch 107, 130, 132 a 137 napadnutého rozsudku. 84 Konkrétne v bodoch 115 a 116 napadnutého rozsudku Vseobecného súdu uviedol, ze na úcely rozhodnutia o zalobnom dôvode uplatnenom VGG a i. týkajúcom sa existencie závazných tazkostí, s ktorými sa stretla Komisia pri predbeznom preskúmaní predmetného rezimu pomoci z dôvodu jeho kvalifikácie ako "globálnej" alebo "atypickej" SVHZ, mu prinálezalo preskúmat mieru súvislosti medzi vedlajsími hospodárskymi cinnostami OSP a ich hlavnou cinnostou. 85 V tejto súvislosti najprv v bode 126 tohto rozsudku zdôraznil, ze Komisia v bode 50 sporného rozhodnutia pripustila, ze aj ked tovary a sluzby ponúkané organizáciami na ochranu zivotného prostredia v rámci ich vedlajsích cinností vyplývajú z ich hlavnej cinnosti ochrany zivotného prostredia, nie sú touto hlavnou cinnostou vyzadované ako povinné. Vseobecný súd okrem toho konstatoval, ze Komisia nepreskúmala, ci vedlajsie hospodárske cinnosti OSP mohli byt riadne zabezpecené za trhových podmienok alebo boli vykonávané vo vseobecnom záujme. 86 Vseobecný súd dalej v bode 127 uvedeného rozsudku pripomenul, ze nedostatocné alebo neúplné preskúmanie uskutocnené Komisiou v rámci konania o predbeznom preskúmaní je nepriamym dôkazom existencie závazných tazkostí. 87 V bode 128 napadnutého rozsudku sa domnieval, ze hoci príjmy plynúce z vedlajsích cinností majú za ciel pokryt cast nákladov na hlavnú cinnost zachovania prírody a sú úzko spojené s úlohou vseobecného záujmu uvedenej hlavnej cinnosti, informácie, ktoré má Komisia k dispozícii, jej iba na tomto základe neumoznovali dospiet k záveru, ze vedlajsie cinnosti OSP boli nevyhnutné na poskytovanie SVHZ v zmysle bodu 11 rámca SVZ, alebo ze tieto cinnosti predstavujú vseobecný hospodársky záujem. 88 V bode 129 tohto rozsudku Vseobecný súd spresnil, ze "hoci podnik, ktorému bola zverená SVHZ, môze vykonávat iné hospodárske cinnosti, aj ked súvisia s úlohou vseobecného záujmu, ktorá mu je zverená, neznamená to automaticky moznost povazovat tieto cinnosti za neoddelitelnú súcast uvedenej SVHZ" a ze "z toho naopak vyplýva poziadavka, aby takýto podnik dodrziaval povinnosti financnej transparentnosti a viedol oddelené úctovníctvo, aby sa zabránilo akémukolvek riziku nadmernej náhrady". 89 V bode 130 uvedeného rozsudku z toho vyvodil, ze "kvalifikácia dotknutého opatrenia pomoci Komisiou ako 'globálnej` alebo 'atypickej` SVHZ poukazuje na existenciu závazných tazkostí". 90 V prvom rade z týchto skutocností vyplýva, ze hoci Vseobecný súd v bode 117 napadnutého rozsudku uviedol, ze podla jeho názoru VGG a i. zdôraznili rozpor medzi bodmi 50 a 93 sporného rozhodnutia, nezalozil svoj záver o existencii závazných tazkostí, ktoré odhalila táto kvalifikácia cinností OSP ako "globálnej" alebo "atypickej" SVHZ, na takomto rozpore. Ako totiz uviedol generálny advokát v bodoch 71 a 72 svojich návrhov, namiesto toho, aby sa sústredil na specifický rozpor, ktorý mal vplyv na analýzu vykonanú v spornom rozhodnutí, vychádzal z nedostatocných a neúplných informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii na konci fázy predbezného preskúmania, pokial ide o cinnosti vykonávané OSP. 91 Tvrdenia OSP a Komisie zalozené na tom, ze Vseobecný súd nesprávne vychádzal z protichodných tvrdení Komisie, nemozno prijat. 92 V druhom rade, pokial ide o informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii na konci tejto fázy predbezného preskúmania, OSP a Komisia sa domnievajú, ze Vseobecný súd nesprávne rozhodol, ze tieto informácie nepostacovali na konstatovanie toho, ze vedlajsie cinnosti OSP boli neoddelitelnou súcastou SVHZ, ktorá im bola zverená. Z konstatovaní Vseobecného súdu v bodoch 119 az 121 napadnutého rozsudku pritom vyplýva, ze na to, aby Komisia dospela k záveru, ze tieto vedlajsie cinnosti spadajú do "globálnej SVHZ", vychádzala len z okolnosti, ze náklady a príjmy z uvedených cinností hospodárskej povahy boli pripísané k nákladom na ich hlavnú cinnost ochrany prírody. 93 Vseobecný súd konkrétne v bodoch 120 a 121 napadnutého rozsudku uviedol, ze v odpovedi na jeho otázky týkajúce sa súvislosti medzi vedlajsími hospodárskymi cinnostami OSP a SVHZ, ktorá im bola zverená, sa Komisia v podstate obmedzila na tvrdenie, ze tieto vedlajsie cinnosti jednak úzko súviseli s hlavnou cinnostou ochrany prírody, kedze prispievali k jej financovaniu, a jednak, ze okolnost, ze tie isté cinnosti neboli nevyhnutné na dosiahnutie cielov ochrany prírody, neznamenala, ze nemohli byt súcastou SVHZ, ktorú tvorí hlavná cinnost ochrany prírody, ktorá nemá hospodársku povahu. 94 Práve na základe týchto zistení sa Vseobecný súd v bode 128 napadnutého rozsudku domnieval, ze samotná skutocnost, ze príjmy pochádzajúce z vedlajsích cinností mali za ciel pokryt cast nákladov hlavnej cinnosti ochrany prírody a ze teda boli úzko spojené s úlohou vseobecného záujmu tejto hlavnej cinnosti, nestací na to, aby Komisia mohla dospiet k záveru, ze vedlajsie cinnosti sú nevyhnutné na poskytovanie SVHZ v zmysle bodu 11 rámca SVZ alebo ze vedlajsie cinnosti predstavujú vseobecný hospodársky záujem v zmysle judikatúry. 95 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenút, ze hoci majú clenské státy právo definovat rozsah a organizáciu svojich SVHZ s prihliadnutím najmä na ciele vlastné ich vnútrostátnej politike a ze v tejto súvislosti majú clenské státy sirokú mieru volnej úvahy, ktorú môze Komisia spochybnit iba v prípade zjavného omylu, táto právomoc nie je neobmedzená a musí byt v kazdom prípade vykonaná pri dodrzaní práva Únie (rozsudky z 26. apríla 2018, Cellnex Telecom a Telecom Castilla-La Mancha/Komisia, [67]C-91/17 P a C-92/17 P, neuverejnený, [68]EU:C:2018:284, body [69]41 az [70]43, ako aj z 15. mája 2019, Achema a i., [71]C-706/17, [72]EU:C:2019:407, point 104). 96 Clánok 106 ods. 2 ZFEÚ totiz jednak stanovuje, ze podniky poverené poskytovaním SVZH podliehajú pravidlám hospodárskej sútaze, pokial uplatnovanie týchto pravidiel nebráni právne alebo fakticky plneniu osobitných úloh, ktoré im boli zverené, a jednak, ze rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmom Únie. 97 Samotné znenie clánku 106 ods. 2 ZFEÚ tak preukazuje, ze výnimky z pravidiel Zmluvy sú dovolené len v prípade, ze sú nevyhnutné na splnenie urcitých úloh, ktoré boli zverené podniku poverenému správou SVHZ (rozsudok z 8. marca 2017, Viasat Broadcasting UK/Komisia, [73]C-660/15 P, [74]EU:C:2017:178, bod [75]29). 98 Ako je teda pripomenuté v bode 3 rámca SVZ, pokial opatrenie, z ktorého má prospech podnik poverený poskytovaním SVHZ, splna vseobecné podmienky uplatnitelnosti clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, predstavuje státnu pomoc, na ktorú sa vztahujú ustanovenia clánkov 106 az 108 ZFEÚ. 99 Pokial ide pritom o posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 ZFEÚ, z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze toto posúdenie patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej konanie podlieha preskúmaniu súdmi Únie, ze táto institúcia má v tejto súvislosti sirokú mieru volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenie hospodárskeho a sociálneho charakteru, a ze pri výkone tejto volnej úvahy Komisia môze prijímat usmernenia a stanovit tak kritériá, na základe ktorých bude posudzovat zlucitelnost státnej pomoci, ktorú clenské státy plánujú poskytnút, s vnútorným trhom (rozsudky z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [76]C-431/14 P, [77]EU:C:2016:145, bod [78]68, ako aj z 19. júla 2016, Kotnik a i., [79]C-526/14, [80]EU:C:2016:570, body [81]37 az [82]39). 100 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia prijatím takýchto pravidiel správania a tým, ze ich zverejnením oznámila, ze ich uplatní na prípady nimi dotknuté, sa sama obmedzuje vo výkone volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel v zásade odchýlit bez toho, aby bola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, ako sú zásady rovnosti zaobchádzania alebo ochrany legitímnej dôvery (rozsudky z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [83]C-431/14 P, [84]EU:C:2016:145, bod [85]69, ako aj z 19. júla 2016, Kotnik a i., [86]C-526/14, [87]EU:C:2016:570, bod [88]40). 101 Komisia je vsak v specifickej oblasti státnej pomoci viazaná pravidlami, ktoré prijíma, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy o FEÚ a v prípade ktorých uplatnenie neporusuje vseobecné právne zásady, ako sú rovnost zaobchádzania (rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [89]C-431/14 P, [90]EU:C:2016:145, bod [91]70). 102 V prejednávanej veci sa ani pred Vseobecným súdom, ani pred Súdnym dvorom netvrdilo, ze rámec SVZ sa odchyluje od noriem Zmluvy o FEÚ alebo porusuje nejakú vseobecnú zásadu práva Únie. OSP podporované Komisiou naopak tvrdia, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil bod 11 tohto rámca, ked v bode 128 napadnutého rozsudku rozhodol, ze informácie, ktoré má Komisia, mu neumoznujú dospiet k záveru, ze vedlajsie cinnosti OSP boli nevyhnutné v zmysle tohto ustanovenia na poskytovanie SVHZ, ktorá im bola zverená. 103 Bod 11 rámca SVZ uvádza, ze náhrady za sluzby vo verejnom záujme predstavujú státnu pomoc, ktorú mozno vyhlásit za zlucitelnú s clánkom 106 ods. 2 ZFEÚ, ak sú potrebné na poskytovanie dotknutých SVHZ, a nemajú vplyv na rozvoj obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie. Tento bod okrem toho spresnuje, ze dosiahnutie takejto rovnováhy je mozné len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v oddieloch 2.2 az 2.10 tohto rámca, pricom tieto oddiely obsahujú body 12 az 60 uvedeného rámca. 104 Podla bodov 12 a 13 rámca SVZ sa pritom poskytnutá pomoc, ktorej cielom je kompenzovat náklady vyplývajúce zo záväzkov sluzby vo verejnom záujme, musí týkat skutocnej SVHZ, co vylucuje sluzby, ktoré uz boli alebo môzu byt poskytované uspokojivo a za podmienok zlucitelných so vseobecným záujmom podnikov, ktoré vykonávajú svoju cinnost za obvyklých trhových podmienok. 105 Komisia sa totiz pri prijímaní týchto dvoch ustanovení správne domnievala, ze siroká miera volnej úvahy, ktorú majú clenské státy v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 95 tohto rozsudku pri urcení rozsahu SVHZ, má obmedzenia pripomenuté v bodoch 96 a 97 tohto rozsudku, a preto ju nemozno chápat tak siroko, ze clenské státy môzu povazovat za SVHZ také samostatné sluzby, ktoré môzu poskytovat podniky vykonávajúce svoju cinnost za obvyklých trhových podmienok. 106 Okrem toho podla bodov 21, 47 a 48 rámca SVZ výska náhrady nesmie presiahnut to, co je nevyhnutné na pokrytie cistých nákladov na plnenie záväzkov sluzby vo verejnom záujme, takze nadmerná náhrada, ktorá nie je potrebná na poskytovanie SVHZ, predstavuje státnu pomoc. 107 Bod 44 rámca SVZ stanovuje, ze ak podnik vykonáva cinnosti patriace do i mimo rámca SVHZ, interné úcty musia vykazovat samostatne náklady a príjmy spojené so SVHZ a tie, ktoré súvisia s ostatnými sluzbami. Bod 46 tohto rámca spresnuje, ze zisk pochádzajúci z iných cinností, ktoré nepatria do rámca SVHZ, najmä tých cinností, ktoré závisia od infrastruktúry potrebnej na poskytovanie SVHZ, musí byt úplne alebo ciastocne pripísaný k financovaniu SVHZ. 108 Zo vsetkých týchto bodov pritom predovsetkým vyplýva, ze vedlajsie cinnosti, ktoré samy osebe nepatria do SVHZ, nemozno povazovat za nevyhnutné pre SVHZ len z toho dôvodu, ze vytvorený zisk je urcený na financovanie SVHZ, dalej ze iba vedlajsie cinnosti potrebné na SVHZ mozno kvalifikovat ako súcast tejto SVHZ, a napokon ze náhrady poskytnuté za vedlajsie cinnosti, ktoré nie sú potrebné na poskytovanie SVHZ, tvoria ako nadmerná náhrada státnu pomoc. 109 Vseobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked od Komisie vyzadoval, aby mala k dispozícii dalsie informácie preukazujúce, ze vedlajsie hospodárske cinnosti OSP boli nevyhnutné na poskytovanie SVHZ v zmysle bodu 11 rámca SVZ, alebo ze tieto cinnosti samy osebe patrili do SVHZ. 110 Vzhladom na tieto skutocnosti treba tiez zamietnut tvrdenie OSP zalozené na tom, ze Vseobecný súd údajne nesprávne zohladnil bod 41 rozsudku z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([92]T-347/09, neuverejnený, [93]EU:T:2013:418), z ktorého vyvodil, ze skutocnost, ze vedlajsie cinnosti, o ktoré ide v prejednávanej veci, vyplývajú podla Komisie z hlavnej cinnosti ochrany zivotného prostredia, neznamená, ze boli svojou hlavnou cinnostou vyzadované ako povinné, kedze cinnosti OSP netvoria neoddelitelný celok. 111 Vseobecný súd totiz tým, ze uviedol, ze Komisia v spornom rozhodnutí odkázala na uvedený bod 41, mohol najprv vychádzat z tejto skutocnosti, aby pochopil analýzu tejto institúcie, co sa týka súvislosti medzi vedlajsími cinnostami OSP a ich hlavnou cinnostou, následne z toho vyvodit, ze Komisia prijala odôvodnenie uvedené v tom istom bode 41 a analogicky ho zahrnula do svojej vlastnej analýzy prejednávaného prípadu, a napokon dospiet k záveru, ze táto analýza sa zakladala na nedostatocných informáciách. 112 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze kvalifikácia cinností OSP ako "globálnej" alebo "atypickej" SVZH zo strany Komisie predstavuje nepriamy dôkaz o závazných tazkostiach, s ktorými sa táto institúcia stretla pocas fázy predbezného preskúmania rezimu pomoci PNB. 113 V tretom rade argumentáciu Komisie zalozenú na skreslení skutkových okolností, pokial ide o nevyhnutnost vedlajsích cinností OSP, treba zamietnut ako neprípustnú z dôvodu rovnakých úvah, ako sú tie, ktoré uz boli uvedené v bodoch 47 az 49 tohto rozsudku. 114 Vo stvrtom rade je nesporné, ze OSP vo svojom odvolaní nespochybnili nepriame dôkazy uvedené Vseobecným súdom v bode 107 napadnutého rozsudku týkajúce sa dlzky fázy predbezného konania a vplyvu rozsudku z 12. septembra 2013, Nemecko/Komisia ([94]T-347/09, neuverejnený, [95]EU:T:2013:418). 115 Na jednej strane pritom podla ustálenej judikatúry pritom z clánku 256 ods. 1 druhého pododseku ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ako aj clánku 168 ods. 1 písm. d) a clánku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze odvolanie musí presne uvádzat napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, o ktoré sa tento návrh osobitne opiera (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, 3F/Komisia, [96]C-646/11 P, neuverejnený, [97]EU:C:2013:36, bod [98]51 a citovanú judikatúru). 116 Na druhej strane vzhladom na to, ze OSP tieto nepriame dôkazy spochybnili vo svojej replike, stací pripomenút, ze podla clánku 127 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 190 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku na odvolacie konanie je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. Z tohto konania vsak nevyplýva, ze by sa argumentácia, ktorú v tejto súvislosti uviedli OSP vo svojej replike, zakladala na právnych alebo skutkových okolnostiach, ktoré OSP v case podania svojho odvolania nemali k dispozícii. Argumentáciu, ktorou OSP spochybnujú nepriame dôkazy, z ktorých Vseobecný súd vychádzal v bode 107 napadnutého rozsudku, treba preto vyhlásit za neprípustnú. 117 Argumentáciu Komisie v tejto súvislosti treba taktiez zamietnut ako neprípustnú z dôvodu rovnakých úvah, ako sú tie, ktoré uz boli uvedené v bodoch 47 az 49 tohto rozsudku. 118 V piatom rade, kedze Vseobecný súd tak mohol konstatovat viacero nepriamych dôkazov o závazných tazkostiach týkajúcich sa konania, jeho dlzky trvania a obsahu sporného rozhodnutia, je potrebné sa domnievat, ze tvrdenia predlozené v rámci druhej a tretej casti druhého odvolacieho dôvodu sú neúcinné, ako správne tvrdia VGG a i. 119 Vzhladom na tieto nepriame dôkazy a judikatúru pripomenutú v bode 82 tohto rozsudku totiz Vseobecný súd mohol právom rozhodnút, ze VGG a i. predlozili dôkaz o existencii pochybností o zlucitelnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom. 120 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy treba druhý odvolací dôvod zamietnut, ako aj odvolanie v celom rozsahu. O trovách 121 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 122 Kedze VGG a i. navrhli ulozit OSP povinnost nahradit trovy konania a OSP nemali úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania. 123 Podla clánku 140 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku Komisia a Holandské královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Vereniging tot Behoud van Natuurmonumenten in Nederland, Stichting Het Groninger Landschap, Vereniging It Fryske Gea, Stichting Het Drentse Landschap, Stichting Het Overijssels Landschap, Stichting Het Geldersch Landschap, Stichting Flevo-Landschap, Stichting Het Utrechts Landschap, Stichting Landschap Noord-Holland, Stichting Het Zuid-Hollands Landschap, Stichting Het Zeeuwse Landschap, Stichting Het Noordbrabants Landschap a Stichting Het Limburgs Landschap sú povinné nahradit trovy konania. 3. Európska komisia a Holandské královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [99]*1 ) Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX8Go0GS/L85924-2973TMP.html#t-ECR_62018CJ0817_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A680&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A680 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2016:009:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2012:008:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&anchor=#point102 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A238&anchor=#point25 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&anchor=#point99 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A848&anchor=#point101 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A402&anchor=#point20 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A155&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A155 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A155&anchor=#point57 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A701&anchor=#point59 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point28 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point30 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A757&anchor=#point113 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point34 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point35 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 53. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point31 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point32 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A341&anchor=#point59 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A989&anchor=#point45 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point30 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point31 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A284&locale=sk 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A284 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A284&anchor=#point41 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A284&anchor=#point43 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A407 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&locale=sk 74. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A178&anchor=#point29 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point68 79. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570 81. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point37 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point39 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 85. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point69 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A570&anchor=#point40 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 91. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point70 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2013%3A418 96. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&locale=sk 97. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A36&anchor=#point51 99. file:///tmp/lynxXXXX8Go0GS/L85924-2973TMP.html#c-ECR_62018CJ0817_SK_01-E0001