ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) zo 16. júla 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh podzemných a podmorských elektrických káblov - Rozdelenie trhu v rámci projektov - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 20 - Právomoc Európskej komisie vykonávat inspekcie v kartelovom konaní - Právo vyhotovit kópie údajov bez ich predchádzajúceho preskúmania a následne ich preskúmat v priestoroch Komisie - Pokuty - Neobmedzená súdna právomoc" Vo veci C-606/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. septembra 2018, Nexans France SAS, so sídlom v Courbevoie (Francúzsko), Nexans SA, so sídlom v Courbevoie, v zastúpení: G. Forwood, avocate, M. Powell a A. Rogers, solicitors, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: C. Giolito, P. Rossi, C. Sjödin a F. Castilla Contreras, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev, predseda Súdneho dvora K. Lenaerts, vykonávajúci funkciu sudcu druhej komory, sudcovia P. G. Xuereb (spravodajca), T. von Danwitz a A. Kumin, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Longar, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 16. októbra 2019, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 12. marca 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Nexans France SAS a Nexans SA sa svojím odvolaním domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2018, Nexans France a Nexans/Komisia (T-449/14, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:456), ktorým tento súd zamietol ich zalobu jednak o zrusenie rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014, týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 - Elektrické káble) (dalej len "sporné rozhodnutie"), v rozsahu, v akom sa týka odvolateliek, a jednak na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené v spornom rozhodnutí. Právny rámec Nariadenie (ES) c. 1/2003 2 Clánok 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) s názvom "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie" stanovuje: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z [z týchto - neoficiálny preklad] obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; e) vyzadovat od kazdého zástupcu alebo clena personálu podniku alebo zdruzenia podnikov vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa k predmetu a úcelu inspekcie a zaznamenat odpovede. ... 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. ..." 3 Clánok 21 tohto nariadenia s názvom "Inspekcia v iných priestoroch" stanovuje: "1. Ak existuje dôvodné podozrenie, ze obchodné knihy a iné záznamy týkajúce sa predmetu inspekcie, ktoré môzu mat význam ako dôkaz vázneho porusenia clánku [101] alebo clánku [102 ZFEÚ], sú ulozené v iných priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch, vrátane obydlí riaditelov, manazérov a iných pracovníkov príslusného podniku a zdruzení podnikov, Komisia môze rozhodnutím nariadit, aby sa inspekcia vykonala v takýchto priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch. ... 4. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby oprávnené Komisiou na vykonávanie inspekcie nariadenej v súlade s odsekom 1 tohto clánku majú právomoci stanovené v clánku 20 ods. 2 písm. a), b) a c). ..." 4 Podla clánku 23 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101 ZFEÚ] alebo clánok [102 ZFEÚ]... ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." 5 Clánok 31 toho istého nariadenia stanovuje: "Súdny dvor má neobmedzenú súdnu právomoc na preskúmanie rozhodnutí, v ktorých Komisia stanovila pokutu alebo pravidelné penále. Môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu alebo pravidelné penále." Usmernenia z roku 2006 6 Usmernenia k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([4]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2; dalej len "usmernenia z roku 2006") v bodoch 2 a 4 spresnujú, ze pokial ide o stanovenie výsky pokút, "Komisia musí zohladnit trvanie a závaznost porusenia" a ze "je potrebné stanovit pokuty v takej výske, ktorá by mala odstrasujúci úcinok". 7 Z bodov 9 az 11 týchto usmernení vyplýva, ze bez toho, aby bol dotknutý ich bod 37, metóda pouzívaná Komisiou pri stanovení pokút zahrna dvojstupnovú metodiku, a to v prvom rade urcenie základnej výsky pokuty a v druhom rade prípadné úpravy tejto sumy zvýsením alebo znízením. V rámci stanovenia základnej sumy pokuty Komisia najprv v súlade s bodmi 13 az 18 uvedených usmernení urcí hodnotu predajov, ktorá sa má zohladnit. Podla bodu 19 týchto istých usmernení základná výska pokuty bude súvisiet s urcitou castou hodnoty týchto predajov stanovenou v závislosti od stupna závaznosti porusenia a vynásobenou poctom rokov, v ktorých porusenie trvalo. 8 Podla bodu 21 usmernení z roku 2006: "Vo väcsine prípadov sa zohladnovaná cast hodnoty predaja stanoví na úrovni, ktorá môze dosiahnut az 30 %." 9 Bod 22 týchto usmernení stanovuje: "Pri rozhodovaní o tom, ci cast hodnoty predaja, ktorá sa má vziat do úvahy pre daný prípad by mala byt situovaná v hornej alebo v dolnej casti stupnice, Komisia zohladní urcitý pocet ukazovatelov, napríklad povahu porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu, geografický rozsah porusenia, uskutocnenie alebo neuskutocnenie porusenia." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 10 Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 1 az 20 a 42 az 47 napadnutého rozsudku, mozno na úcely tohto konania zhrnút nasledujúcim spôsobom. 11 Odvolatelky, Nexans France a jej materská spolocnost Nexans, sú francúzske spolocnosti pôsobiace v odvetví výroby a dodávok podzemných a podmorských elektrických káblov. 12 Listom zo 17. októbra 2008 ABB AB, spolocnost so sídlom vo Svédsku, predlozila Komisii v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17), viacero vyhlásení a dokumentov týkajúcich sa obmedzujúcich obchodných praktík v tomto odvetví. 13 Komisia následne uskutocnila vysetrovanie. 14 V stredu 28. januára 2009 navstívili inspektori Komisie sprevádzaní zástupcami francúzskeho úradu pre ochranu hospodárskej sútaze priestory spolocnosti Nexans France v Clichy (Francúzsko) na úcely vykonania inspekcie podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "dotknutá inspekcia") na základe rozhodnutia z 9. januára 2009, ktorým sa spolocnosti Nexans, ako aj vsetkým podnikom kontrolovaným touto spolocnostou nariadilo podrobit sa takej inspekcii (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"). Podla clánku 1 druhého odseku tohto rozhodnutia sa "[dotknutá] inspekcia [mohla] vykonat na vsetkých miestach pod kontrolou podniku a najmä v kanceláriách na adrese: 4-10 Rue Mozart, 92110 Clichy, Francúzsko". 15 Po dorucení rozhodnutia o inspekcii odvolatelkám inspektori Komisie (dalej len "inspektori") vyjadrili svoje zelanie preskúmat dokumenty, ako aj pocítace niektorých zamestnancov spolocnosti Nexans France, konkrétne pánov B., J. a R. Kedze inspektori boli informovaní, ze pán J. je na sluzobnej ceste so svojím pocítacom a vráti sa az v piatok 30. januára 2009, urobili si presné kópie pevných diskov pocítacov pánov B., R., ako aj pána D, dalsieho zamestnanca spolocnosti Nexans France. Aby sa mohlo vykonat vyhladávanie prostredníctvom klúcových slov v údajoch obsiahnutých v týchto pocítacoch, pouzili softvér na vyhladávanie, ktorý spracoval tieto informácie pocas noci z 28. na 29. januára 2009. 16 Druhý den dotknutej inspekcie, t. j. stvrtok 29. januára 2009, inspektori preskúmali presné kópie pevných diskov pocítacov pánov B., D. a R. 17 Tretí den tejto inspekcie, t. j. piatok 30. januára 2009, inspektori mohli preskúmat prenosný pocítac pána J., ktorý sa vrátil na pracovisko. Pouzitie softvéru na vyhladávanie im umoznilo získat viacero súborov, dokumentov a elektronickej korespondencie, ktoré boli vymazané z pevného disku tohto pocítaca, a konstatovat, ze tieto dokumenty boli pre vysetrovanie relevantné. Inspektori sa rozhodli urobit si presnú kópiu tohto pevného disku. Kedze vsak konstatovali, ze uz nemali dostatok casu na vyhotovenie takejto kópie, rozhodli sa vytvorit kópiu vybraných údajov a ulozit ich na informatické nosice pre zápis dát (dalej len "dátový nosic"), ktoré boli umiestnené do zapecatených obálok, a zobrali ich do kancelárií Komisie v Bruseli (Belgicko). Islo o dva súbory elektronickej korespondencie nachádzajúce sa na prenosnom pocítaci pána J. a jeden súbor elektronickej korespondencie nájdený v pocítaci pána R. Pocítac pána J., ako aj dátový nosic nájdený v jeho kancelárii, ktorý obsahoval dokumenty chránené heslom, boli umiestnené do skrine, ktorá bola zapecatená inspektormi. 18 Inspektori sa vrátili do priestorov spolocnosti Nexans France v utorok 3. februára 2009. Otvorili zapecatenú skrinu obsahujúcu dátový nosic, ktorý sa nasiel v kancelárii pána J., ako aj jeho pocítac. Na mieste vykonali kontrolu dátového nosica, vytlacili a ponechali si z neho dva dokumenty a vrátili ho zástupcom odvolateliek. Následne vyhotovili tri presné kópie pevného disku pocítaca pána J. na troch odlisných dátových nosicoch. Inspektori vrátili jeden z troch dátových nosicov zástupcom odvolateliek a dalsie dva umiestnili do zapecatených obálok, ktoré odniesli do Bruselu potom, ako vzali na vedomie, ze odvolatelky spochybnili zákonnost tohto postupu. Inspektori uviedli, ze zapecatené obálky budú otvorené iba v priestoroch Komisie za prítomnosti zástupcov odvolateliek. 19 Dna 2. marca 2009 boli zapecatené obálky obsahujúce dátové nosice, ktoré odniesli inspektori, otvorené v kanceláriách Komisie v Bruseli za prítomnosti advokátov odvolateliek. Dokumenty zaznamenané na týchto dátových nosicoch boli preskúmané a inspektori si vytlacili na papier tie, ktoré povazovali za relevantné na úcely vysetrovania. Druhá papierová kópia týchto dokumentov, ako aj ich zoznam boli odovzdané advokátom odvolateliek. Skúmanie vsetkých údajov zapísaných na predmetných dátových nosicoch trvalo osem pracovných dní a bolo ukoncené 11. marca 2009. Kancelária, v ktorej boli preskúmané dokumenty a dátové nosice, bola zapecatená na konci kazdého pracovného dna za prítomnosti advokátov odvolateliek a znovu otvorená na druhý den, vzdy za ich prítomnosti. Po ukoncení týchto operácií boli pevné disky pocítacov, na ktorých pracovali inspektori Komisie, vymazané. 20 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 7. apríla 2009 a zapísaným do registra pod císlom T-135/09 odvolatelky podali zalobu, ktorou sa domáhali, aby Vseobecný súd zrusil rozhodnutie o inspekcii a vyhlásil za protiprávne rozhodnutie Komisie zabavit kópie niektorých pocítacových súborov a pevného disku pocítaca pána J., aby ich neskôr kontroloval vo svojich kanceláriách v Bruseli. 21 Rozsudkom zo 14. novembra 2012, Nexans France a Nexans/Komisia ([6]T-135/09, [7]EU:T:2012:596), Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie o inspekcii v rozsahu, v akom sa týkalo iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. Rozsudkom z 25. júna 2014, Nexans a Nexans France/Komisia ([8]C-37/13 P, [9]EU:C:2014:2030), Súdny dvor zamietol odvolanie podané odvolatelkami proti tomuto rozsudku Vseobecného súdu. 22 V clánku 1 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze odvolatelky a 24 dalsích spolocností sa zúcastnili na karteli (dalej len "kartel"), ktorý predstavoval jediné a nepretrzité porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([10]Ú. v. EÚ L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3) v odvetví podzemných a/alebo podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia (dalej len "dotknuté porusenie"). 23 V uvedenom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze kartel sa skladal z dvoch hlavných vetiev, ktoré predstavovali zlozený celok, konkrétne - vetva, ktorá zdruzovala európske podniky, vseobecne nazývané "clenovia R", japonské podniky, oznacené ako "clenovia A" a, napokon, juhokórejské podniky, oznacené ako "clenovia K", a ktorá umoznila realizovat ciel rozdelenia území a klientely medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov (dalej len "vetva A/R"). Toto rozdelenie sa uskutocnilo podla dohody o "domácom území", podla ktorej sa japonskí a juhokórejskí výrobcovia zdrzali vstúpit do konkurencie pri projektoch realizovaných na "domácom území" európskych výrobcov, zatial co európski výrobcovia sa zaviazali zotrvat mimo trhov Japonska a Juznej Kórey. S tým sa spájalo rozdelenie projektov vo "vývozných územiach", teda vo zvysku sveta s výnimkou najmä Spojených státov, - vetva, ktorá znamenala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami pre projekty, ktoré sa mali realizovat na európskom "domácom území" alebo zadané európskym výrobcom (dalej len "európska vetva"). 24 Podla sporného rozhodnutia sa Nexans France zúcastnovala na karteli od 13. novembra 2000 do 28. januára 2009. Nexans bola uznaná za zodpovednú za dotknuté porusenie ako materská spolocnost spolocnosti Nexans France za obdobie od 12. júna 2001 do 28. januára 2009. 25 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 a metodiku uvedenú v usmerneniach z roku 2006. 26 V prvom rade, pokial ide o základnú sumu uvedených pokút, Komisia urcila hodnotu predajov, ktorá sa má zohladnit. Dalej stanovila podiel tejto hodnoty predajov odrázajúcu závaznost dotknutého porusenia. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze toto porusenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co odôvodnovalo "koeficient závaznosti" vo výske 15 %. Rovnako uplatnila zvýsenie koeficientu závaznosti o 2 % pre vsetkých adresátov sporného rozhodnutia z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu pokrývajúceho najmä celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 27 Okrem iného Komisia zastávala názor, ze správanie európskych podnikov poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem ich úcasti na vetve A/R si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty týkajúce sa káblov v rámci európskej vetvy kartelu. Z tohto dôvodu Komisia stanovila podiel hodnoty predajov, ktoré treba zohladnit z dôvodu závaznosti porusenia, na 19 % pre európske podniky a na 17 % pre ostatné podniky. Takto stanovená základná suma dosahovala, pokial ide o Nexans France, 70670000 eur. 28 V druhom rade, pokial ide o úpravy základnej sumy pokút, Komisia nekonstatovala pritazujúce okolnosti ani polahcujúce okolnosti, pokial ide o odvolatelky. 29 Podla clánku 2 písm. c) a d) sporného rozhodnutia Komisia jednak ulozila spolocnosti Nexans France pokutu vo výske 4903000 eur za obdobie od 13. novembra 2000 do 11. júna 2001 a jednak pokutu vo výske 65767000 eur spolocnosti Nexans France "spolocne a nerozdielne" so spolocnostou Nexans za obdobie od 12. júna 2001 do 28. januára 2009. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 30 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2014 podali odvolatelky zalobu na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týkala, a na znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené. 31 Na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia odvolatelky uviedli pred Vseobecným súdom dva zalobné dôvody, z ktorých prvý bol zalozený na porusení clánku 20 ods. 2 az 4 nariadenia c. 1/2003, rozhodnutia o inspekcii, práva na obhajobu, ako aj clánku 7 Charty základných práv Európskej únie a druhý na nesprávnom posúdení, pokial ide o urcenie dátumu zacatia úcasti spolocnosti Nexans France na karteli. Na podporu svojich návrhov na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené, odvolatelky uviedli okrem pochybenia Komisie týkajúceho sa dlzky trvania dotknutého porusovania, napadnutého v rámci druhého zalobného dôvodu, osobitný dôvod zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj zásady rovnosti zaobchádzania pri stanovení koeficientu závaznosti pre výpocet sumy pokút. 32 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu. 33 Po prvé, pokial ide o údajnú neexistenciu právneho základu pre opatrenia na inspekciu prijaté Komisiou, Vseobecný súd sa domnieval, v rozpore s tým, co uvádzali odvolatelky, ze z clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 nevyplývalo, ze právomoc Komisie vyhotovit alebo získat kópie alebo výtahy z obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku sa obmedzovali na obchodné knihy a záznamy, ktoré uz boli kontrolované. Takýto výklad by mohol navyse ohrozit potrebný úcinok clánku 20 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia, kedze za urcitých okolností si kontrola obchodných kníh a záznamov podniku môze vyzadovat predchádzajúce vyhotovenie kópií uvedených obchodných kníh alebo záznamov, alebo aby bola zjednodusená, ako v danom prípade, týmto vyhotovením. Podla Vseobecného súdu, kedze vyhotovenie presnej kópie pevného disku pocítaca pána J. a kópií súborov elektronickej korespondencie nájdených v uvedenom pocítaci a v pocítaci pána R. zapadalo do rámca pouzitia softvéru na vyhladávanie zo strany inspektorov, ktorého cielom bolo vyhladat informácie relevantné pre vysetrovanie, vyhotovenie týchto kópií patrilo do právomocí priznaných Komisii clánkom 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 34 Vseobecný súd konstatoval, ze v rozpore s tým, co uviedli odvolatelky, inspektori do vysetrovacieho spisu priamo nezaradili dokumenty uvádzané v kópiách súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcich sa na pocítaci pána R. a na pocítaci pána J., ako aj na presnej kópii pevného disku tohto posledného uvádzaného pocítaca bez toho, aby najprv overili ich relevantnost vo vztahu k predmetu dotknutej inspekcie. 35 Vseobecný súd okrem toho rozhodol, ze clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 nestanovuje, ze kontrola obchodných kníh a záznamov podnikov, na ktoré sa vztahuje inspekcia, sa uskutocnuje výlucne v ich priestoroch, ak ako v prejednávanej veci uvedenú inspekciu nebolo mozné dokoncit do casu, ktorý sa pôvodne predpokladal. Uvedený clánok len zaväzuje Komisiu dodrziavat pri kontrole dokumentov vo svojich priestoroch rovnaké záruky vo vztahu ku kontrolovaným podnikom, ako sú záruky, ktoré sú jej ulozené pri kontrole na mieste, co bol aj prípad prejednávanej veci. 36 Po druhé Komisia neporusila ani rozsah rozhodnutia o inspekcii vzhladom na to, ze toto rozhodnutie nevylucuje moznost Komisie pokracovat v dotknutej inspekcii v jej priestoroch v Bruseli a ze odvolatelky netvrdili, ze trvanie tejto inspekcie presiahlo primeranú lehotu. 37 Po tretie Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia neporusila ani práva odvolateliek na obhajobu, ani clánok 20 ods. 3 a 4 nariadenia c. 1/2003 alebo clánok 7 Charty základných práv. 38 Po stvrté Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked povazovala dátum 13. novembra 2000 za oznacujúci zaciatok úcasti spolocnosti Nexans France na dotknutom porusení. 39 Po piate, pokial ide o návrhy odvolateliek na znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené, Vseobecný súd rozhodol, ze tvrdenia odvolateliek nemohli odôvodnit znízenie tejto sumy. Pokial ide konkrétne o argumentáciu odvolateliek, podla ktorej rozlisovanie Komisie medzi európskymi podnikmi na jednej strane a japonskými podnikmi na druhej strane, pokial ide o podiel hodnoty predajov, ktorý bol zohladnený na úcely zohladnenia závaznosti porusenia, je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, Vseobecný súd sa domnieval, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze pridelovanie projektov v rámci európskej vetvy kartelu európskymi podnikmi predstavovalo dalsiu skutocnost, ktorá si zasluhovala byt sankcionovaná dodatocnou percentuálnou sadzbou z dôvodu závaznosti porusenia. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 40 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vrátil vec Vseobecnému súdu, aby rozhodol o zalobe na zrusenie sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, - znízil pokuty, ktoré im boli ulozené, o tú cast, ktorá zodpovedá koeficientu nizsej závaznosti, a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy odvolacieho konania, ako aj konania pred Vseobecným súdom. 41 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie v celom rozsahu ako ciastocne neprípustné a v kazdom prípade ako irelevantné a/alebo ako nedôvodné a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania vrátane trov prvostupnového konania. O návrhu na opätovné otvorenie ústnej casti konania 42 Ústna cast konania bola ukoncená 12. marca 2020 po prednesení návrhov generálnej advokátky. 43 Podaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 29. mája 2020 odvolatelky poziadali o opätovné otvorenie ústnej casti konania. Na podporu tohto návrhu uvádzajú skutocnost, ze Vseobecný súd uznesením prijatým 4. mája 2020 pristúpil k oprave bodu 156 napadnutého rozsudku v jeho anglickom znení. 44 Podla odvolateliek táto oprava predstavuje novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, pokial ide o ich stvrtý odvolací dôvod. 45 Treba pripomenút, ze Súdny dvor môze na základe clánku 83 svojho rokovacieho poriadku kedykolvek po vypocutí generálneho advokáta rozhodnút o zacatí alebo opätovnom zacatí ústnej casti konania, najmä ak usúdi, ze nemá dostatok informácií, alebo ak úcastník konania uvedie po skoncení tejto casti konania novú skutocnost, ktorá môze mat rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora. 46 V prejednávanej veci treba vsak konstatovat, ze oprava bodu 156 napadnutého rozsudku nie je rozhodujúca pre posúdenie stvrtého odvolacieho dôvodu odvolateliek Súdnym dvorom. 47 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Súdny dvor po vypocutí generálnej advokátky domnieva, ze nie je potrebné nariadit opätovné zacatie ústnej casti konania. O odvolaní 48 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú pät odvolacích dôvodov. Prvé tri odvolacie dôvody sa týkajú zamietnutia ich tvrdení týkajúcich sa priebehu dotknutej inspekcie Vseobecným súdom a posledné dva sa týkajú rozhodnutia Vseobecného súdu v súvislosti s výskou pokuty, ktorá im bola ulozená v spornom rozhodnutí. Konkrétne, stvrtý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení dôsledkov, ktoré treba vyvodit z údajnej neexistencie úcinkov dotknutého porusenia. Piaty odvolací dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a na nedostatku odôvodnenia, pokial ide o 2 % zvýsenie koeficientu závaznosti uplatneného na európsku vetvu kartelu. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 49 Vo svojom prvom odvolacom dôvode odvolatelky tvrdia, ze napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom potvrdzuje, ze Komisia bola oprávnená vyhotovit presnú kópiu pevného disku a kópie súborov elektronickej korespondencie bez toho, aby ich predtým riadne preskúmala. Tento odvolací dôvod sa týka bodov 53 az 56 a 97 napadnutého rozsudku. 50 Po prvé len z obchodných kníh alebo záznamov, ktoré boli predtým skontrolované inspektorom v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia sa môzu vyhotovovat kópie. Komisii nic nebráni v tom, aby sa obmedzila na vyhotovenie kópií dokumentov a spisov, ktoré sa jej zdajú byt relevantné pre vysetrovanie, nez by mala vyhotovit úplnú kópiu pevného disku. 51 Po druhé clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovuje urcitú casovú postupnost jednotlivých etáp opísaných v tomto ustanovení. Inspektori Komisie najprv vstúpia do priestorov dotknutého podniku. Následne prekontrolujú obchodné knihy a dalsie záznamy, ktoré sa im zdajú relevantné pre vysetrovanie. Napokon vyhotovia kópie týchto písomností. Kontrola vykonávaná v rámci tohto postupu je nevyhnutná, kedze v tomto stádiu umoznuje inspektorom Komisie overit, ci dokumenty môzu mat význam pre vysetrovanie. Kopírovaním hromadných údajov bez toho, aby ich jeden z inspektorov najprv preskúmal, môze Komisia navyse skopírovat dokumenty, na ktoré sa vztahuje zásada ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom. 52 Po tretie z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze preskúmavacie právomoci Komisie sa majú vykladat restriktívne, kedze zasahujú do vlastníckeho práva podniku, ktorý je predmetom inspekcie. 53 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze s výnimkou jedného tvrdenia smeruje k tomu, aby Súdny dvor opätovne preskúmal tvrdenia, ktoré odvolatelky predlozili Vseobecnému súdu. Dodatocné tvrdenie odvolateliek, podla ktorého by prístup Komisie v prejednávanej veci mohol mat za následok, ze by si Komisia vyhotovila kópie dokumentov, na ktoré sa vztahuje zásada ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, je neprípustné z dôvodu, ze nebolo predlozené v prvostupnovom konaní. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný, kedze spocíva na ciastocnom výklade napadnutého rozsudku, ktorý nezohladnuje hlavné závery Vseobecného súdu v bodoch 52, 58 a 59 tohto návrhu, alebo je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 54 Pokial ide o prípustnost prvého odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze odvolatelky týmto odvolacím dôvodom spochybnujú výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 Vseobecným súdom. Z judikatúry Súdneho dvora pritom vyplýva, ze pokial odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, mozno v odvolacom konaní opätovne prejednat právne otázky preskúmavané v prvostupnovom konaní. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré uz boli uplatnené pred Vseobecným súdom, uvedené konanie by ciastocne stratilo zmysel (rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, [11]C-265/17 P, [12]EU:C:2019:23, bod [13]15 a citovaná judikatúra). Z uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je prípustný. 55 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek týkajúce sa zásady ochrany dôvernosti komunikácie medzi advokátom a jeho klientom, treba pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze tvrdenie je prípustné, ak spocíva v rozsírení tvrdenia, ktoré uz bolo predtým uvedené v návrhu na zacatie konania a ktoré je s ním úzko spojené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Roca Sanitario/Komisia, [14]C-636/13 P, [15]EU:C:2017:56, bod [16]35 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci pritom ide o takýto prípad, kedze ide o úvahu, na ktorú poukázali odvolatelky na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého Komisia môze vyhotovit len kópie obchodných kníh a záznamov, ktoré uz skontrolovala. 56 Co sa týka veci samej, treba na úvod uviest, ze je pravda, ze odvolatelky nespochybnujú konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 52, 58 a 59 napadnutého rozsudku. Podla týchto konstatovaní jednak vytvorenie presnej kópie pevného disku pocítaca a kópie údajov ulozených na nosici pocítacových dát v rámci pouzívania softvéru Komisie na vyhladávanie predstavuje v podstate prechodnú etapu, ktorej cielom je umoznit inspektorom vyhladávat dokumenty relevantné pre inspekciu. Z týchto konstatovaní jednak vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisia do vysetrovacieho spisu priamo nezaradila dokumenty uvádzané v kópiách súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcich sa na pocítaci pána R. a na pocítaci pána J., ako aj na presnej kópii pevného disku tohto posledného uvádzaného pocítaca bez toho, aby najprv overila ich relevantnost vo vztahu k predmetu dotknutej inspekcie. Skutocnost, ze odvolatelky nespochybnili tieto konstatovania Vseobecného súdu vsak na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neznamená, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný. Uvedené konstatovania totiz ako také nepostacujú na preukázanie, ze Komisia mala právomoc vyhotovit takéto kópie. 57 Je teda potrebné preskúmat, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze takáto právomoc vyplýva z clánku 20 ods. 2 písm. b) alebo c) nariadenia c. 1/2003. 58 V tejto súvislosti treba uviest, ze tak zo znenia clánku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003, ako aj z jeho kontextu vyplýva, ze normotvorca Únie tým, ze umoznil Komisii týmto ustanovením "vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov výtahov" z obchodných kníh a iných záznamov uvedených v clánku 20 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, mal na mysli dôkazy, ktoré je Komisia oprávnená získat na úcely ich zalozenia do spisu a prípadne ich pouzit v rámci konania, ktorého predmetom je ulozit sankcie za porusenie práva hospodárskej sútaze Únie. Musí teda íst o dokumenty, na ktoré sa vztahuje predmet inspekcie, co predpokladá, ze Komisia vopred overila, ze ide o takýto prípad. 59 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd nemohol vychádzat z clánku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003, ked rozhodol, ze Komisia bola oprávnená vyhotovit kópie súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcej sa v pocítaci pána R. a v pocítaci pána J., ako aj presnú kópiu pevného disku tohto posledného uvedeného pocítaca. 60 Clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, na ktorý Vseobecný súd tiez odkazuje a ktorý oprávnuje Komisiu kontrolovat obchodné knihy, ako aj akékolvek iné záznamy bez ohladu na ich nosic, podnik alebo zdruzenie podnikov, ktorých sa inspekcia týka, vsak poskytuje právny základ pre vyhotovenie takýchto kópií. 61 V prvom rade treba totiz uviest, ze normotvorca Únie tým, ze sa v tejto súvislosti obmedzil na to, ze povolil Komisii vykonat takúto kontrolu bez toho, aby podrobnejsie urcil takto zverenú právomoc Komisii, priznal tejto institúcii urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o konkrétne spôsoby kontroly, ktorú môze vykonat. 62 Komisia sa teda môze podla okolností rozhodnút vykonat kontrolu údajov obsiahnutých na nosici pocítacových údajov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, nie na základe originálu, ale na základe kópie týchto údajov. Tak v prípade, ked skúma pôvodné údaje, ako aj v prípade, ked analyzuje kópiu týchto údajov, ide totiz o tie isté údaje, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej Komisiou. Za týchto okolností je irelevantné tvrdenie odvolateliek, podla ktorého moznost vyhotovenia takýchto kópií nie je výslovne uvedená v clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003. 63 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, právo Komisie vyhotovit kópie súborov elektronickej korespondencie a presnú kópiu pevného disku pocítaca ako medzistupen v rámci skúmania údajov nachádzajúcich sa v týchto súboroch a na tomto nosici tak nepredstavuje dodatocnú právomoc zverenú Komisii, ale, ako Vseobecný súd správne konstatoval v bode 56 napadnutého rozsudku, je súcastou kontrolnej právomoci, ktorú clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 zveruje tejto institúcii. 64 V druhom rade, aj ked je pravda, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze preskúmanie právomocí v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré má Komisia, sú presne vymedzené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [17]C-583/13 P, [18]EU:C:2015:404, bod [19]31, ako aj citovanú judikatúru), neznamená to, ako v podstate uviedla generálna advokátka v bodoch 61 a 62 svojich návrhov, ze ustanovenia, ktoré zverujú uvedenej institúcii preskúmavacie právomoci, sa majú vykladat restriktívne, aj ked treba z tohto hladiska zabezpecit, aby uvedené právomoci neporusovali práva dotknutých podnikov. Tieto práva sú vsak zarucené, ak ako v prejednávanej veci Komisia vyhotoví kópiu údajov, aj ked bez predchádzajúceho preskúmania, ale následne overí pri prísnom dodrzaní práva dotknutého podniku na obhajobu, ci sú tieto údaje relevantné pre predmet inspekcie, a az potom vlozí do spisu dokumenty povazované v tejto súvislosti za relevantné a vymaze ostatné skopírované údaje. 65 Právo Komisie vyhotovit takéto kópie sa teda nedotýka ani procesných záruk stanovených nariadením c. 1/2003, ani iných práv podniku, ktorý je predmetom inspekcie, pod podmienkou, ze Komisia po skoncení svojho preskúmania vlozí do spisu len dokumenty, ktoré sú relevantné vo vztahu k predmetu inspekcie. Ako konstatoval Vseobecný súd, v prejednávanej veci to tak bolo. 66 Po tretie, ako vyplýva zo skutkových zistení Vseobecného súdu v bode 52 napadnutého rozsudku, Komisia pouzíva softvér na vyhladávanie, ktorý si vyzaduje predchádzajúcu etapu nazývanú "indexácia", ktorá vo vseobecnosti zaberá znacný cas. To isté platí, pokial ide o nasledujúcu etapu tohto procesu spracovania informácií, v priebehu ktorej Komisia preskúma tieto údaje, ako to okrem iného preukazujú skutkové okolnosti v prejednávanej veci. Je teda nielen v záujme Komisie, ale aj dotknutého podniku, aby táto institúcia vychádzala pri výkone svojej kontroly z kópie týchto údajov, co tomuto podniku umoznuje pokracovat v pouzívaní pôvodných údajov, ako aj nosicov, na ktorých sa nachádzajú, hned ako bola táto kópia vyhotovená, a znizuje teda zásah do fungovania tohto podniku spôsobený inspekciou vykonanou Komisiou. 67 Za týchto podmienok tvrdenia odvolateliek zalozené na znení clánku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 a vseobecnej struktúre clánku 20 ods. 2 tohto nariadenia treba zamietnut. 68 Treba preto zamietnut prvý odvolací dôvod ako nedôvodný. O druhom a tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 69 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 60 az 64 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze v nom doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, pokial ide o výklad clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom potvrdzuje, ze Komisia mala právo pokracovat v dotknutej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli. Podla odvolateliek z doslovného a kontextuálneho výkladu tohto ustanovenia vyplýva, ze neoprávnuje Komisiu vykonávat inspekcie v jej vlastných priestoroch a ze tieto kontroly sa musia vykonávat v priestoroch dotknutého podniku alebo zdruzenia podnikov. 70 Po prvé z clánku 20 ods. 1 nariadenia c. 1/2003 jasne vyplýva, ze ide o inspekcie "podnikov a zdruzení podnikov". Clánok 20 ods. 2 tohto nariadenia spresnuje právomoci, ktoré boli zverené inspektorom na vykonávanie týchto inspekcií, vrátane práva vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do vsetkých dopravných prostriedkov "podnikov alebo zdruzení podnikov" v súlade s clánkom 20 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia. Ostatné právomoci, a to kontrola obchodných kníh a iných dokumentov, vyhotovovanie kópií, zapecatenie priestorov, obchodných kníh alebo záznamov, vypocúvanie zamestnancov podniku, sú neoddelitelnou súcastou tejto inspekcie a musia sa teda vykonávat v priestoroch podniku, ktorý je predmetom tejto inspekcie. 71 Po druhé, ak by sa mal clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 vykladat v tom zmysle, ze miesto "kontroly" vykonávanej na základe tohto ustanovenia nie je takto vymedzené, Komisia má tiez právomoc na základe clánku 20 ods. 2 písm. e) tohto nariadenia klást otázky zástupcom dotknutého podniku inde ako v priestoroch tohto podniku alebo podla clánku 20 ods. 2 písm. b) alebo c) uvedeného nariadenia kontrolovat a vyhotovovat kópie dokumentov, ktoré majú v drzbe tretie osoby, ako sú poskytovatelia sluzieb ukladania údajov na dialku, a to aj bez toho, aby vstúpila do priestorov podniku. Je vsak zrejmé, ze prijatím nariadenia c. 1/2003 normotvorca Únie nemal v úmysle zverit Komisii také významné preskúmavacie právomoci. Takýto restriktívny výklad potvrdzuje clánok 21 tohto nariadenia, podla ktorého je osobitné rozhodnutie pozadované na inspekciu iných priestorov. Ak by clánok 20 nariadenia c. 1/2003 umoznoval kontrolu obchodných kníh a iných záznamov mimo priestorov podniku, clánok 21 ods. 4 tohto nariadenia by nemal nijaký význam. 72 Po tretie nemozno zastávat názor, ze clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 oprávnuje Komisiu implicitne k tomu, aby kontrolovala dokumenty mimo priestorov dotknutého podniku vzhladom na to, ze takáto právomoc nie je nevyhnutná na to, aby Komisia mohla úcinne vykonávat svoje úlohy podla nariadenia c. 1/2003, a ze v opacnom prípade by inspekcia priestorov nebola nemozná ani podstatne stazená. V prejednávanej veci totiz inspektori mohli predlzit dobu trvania dotknutej inspekcie o niekolko dní tak, aby preskúmali vsetky dokumenty na mieste a zabavili len tie, ktoré boli relevantné. Vseobecný súd v tejto súvislosti vychádza nanajvýs z praktických dôvodov a dôvodov administratívnej úcelnosti. 73 Po stvrté zjavné záruky zohladnené Vseobecným súdom, pokial ide o priebeh konania v Bruseli, nesúvisia s otázkou, ci Komisia mala právomoc pokracovat v dotknutej inspekcii vo svojich priestoroch. 74 Vo svojom tretom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 67 a 72 napadnutého rozsudku, odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o geografický rámec rozhodnutia o inspekcii. Podla doslovného a kontextuálneho výkladu odkaz v tomto rozhodnutí na miesta kontrolované odvolatelkami zjavne ukladá obmedzenie inspekcií povolených na základe uvedeného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, ze v prejednávanej veci rozhodnutie Komisie vykonat inspekciu na iných miestach ako na mieste dotknutého podniku malo byt prijaté na základe clánku 21 nariadenia c. 1/2003 a podmienené súdnym povolením. 75 Komisia túto argumentáciu odmieta. Posúdenie Súdnym dvorom 76 Svojím druhým a tretím odvolacím dôvodom, ktoré treba preskúmat spolocne, odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze Komisia bola oprávnená pokracovat v dotknutej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli. 77 V tejto súvislosti treba uviest, ze je pravda, ze tak zo znenia, ako aj zo struktúry clánku 20 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze inspekcia musí zacat a v zásade by mala pokracovat, ako stanovuje clánok 20 ods. 1 tohto nariadenia, "v podnikoch a zdruzeniach podnikov", a ze práve z tohto dôvodu clánok 20 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia oprávnuje Komisiu "vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov" tohto podniku, a jednak clánok 20 ods. 3 toho istého nariadenia ukladá Komisii povinnost, aby vcas pred inspekciou informovala o inspekcii orgán hospodárskej sútaze clenského státu, "na ktorého území sa má vykonat". Práve z tohto dôvodu v prejednávanej veci rozhodnutie o inspekcii zaväzovalo odvolatelky, aby sa podrobili inspekcii "na vsetkých miestach pod kontrolou" zo strany odvolateliek. 78 Ako vsak Vseobecný súd správne uviedol v bode 60 napadnutého rozsudku, clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 nestanovuje, ako tvrdia odvolatelky, ze kontrola obchodných kníh a záznamov podnikov, na ktoré sa vztahuje inspekcia, sa uskutocnuje výlucne v ich priestoroch za vsetkých okolností. 79 To isté platí, pokial ide o rozhodnutie o inspekcii, ktoré sa obmedzilo na stanovenie toho, ze dotknutá inspekcia sa mohla uskutocnit na vsetkých miestach kontrolovaných odvolatelkami. 80 Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 76 svojich návrhov, pokracovanie takejto kontroly v priestoroch Komisie nepredstavuje ako také a vo vztahu ku kontrole vykonávanej v samotných priestoroch podnikov, ktoré sú predmetom inspekcie, dodatocné porusenie práv týchto podnikov, ktoré si vyzaduje, aby bola takáto moznost Komisie výslovne stanovená bez toho, aby ju bolo mozné implicitne vyvodit z právomocí, ktoré tejto institúcii priznáva clánok 20 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. Skutocnost, ze v urcitých prípadoch nie je moznost pokracovat v kontrole v priestoroch Komisie nevyhnutná na to, aby Komisia mohla túto kontrolu vykonat, neznamená, ze takáto moznost je vylúcená za kazdých okolností. 81 Legitímne dôvody totiz môzu viest Komisiu aj v záujme dotknutých podnikov k rozhodnutiu pokracovat vo svojich priestoroch v Bruseli v kontrole údajov, ktoré zhromazdila v rámci dotknutého podniku. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako vyplýva z bodu 66 tohto rozsudku, ze doba potrebná na spracovanie elektronických údajov môze byt znacná. Vyzadovat od Komisie, aby vykonala spracovanie takýchto údajov výlucne v priestoroch podniku, ktorý je predmetom inspekcie, pokial ide o mimoriadne objemné údaje, by mohlo mat za následok znacné predlzenie prítomnosti inspektorov v priestoroch tohto podniku, co by mohlo narusit úcinnost inspekcie a zbytocne zvýsit zásah do fungovania uvedeného podniku z dôvodu inspekcie. 82 Navyse treba pripomenút, ze ako vyplýva z bodu 61 napadnutého rozsudku, odvolatelky nevytýkali Komisii, ze pri kontrole presnej kópie pevného disku pocítaca pána J. a kópií súborov elektronickej korespondencie nachádzajúcich sa v uvedenom pocítaci, ako aj v pocítaci pána R., vykonanej v priestoroch Komisie v Bruseli, postupovala odlisným spôsobom, nez akoby sa táto kontrola vykonala v priestoroch odvolateliek. Odvolatelky totiz nespochybnujú, ze kontrola vykonaná Komisiou v jej priestoroch v Bruseli prebiehala v prísnom súlade s ich právom na obhajobu, kedze Komisia pocas celej doby dotknutej inspekcie zarucila ochranu dotknutých údajov a do spisu zalozila len dokumenty, o ktorých sa predtým ubezpecila, ze boli relevantné na úcely tejto inspekcie. 83 Výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, podla ktorého Komisia môze prípadne pokracovat vo svojich priestoroch v Bruseli v kontrole, ktorú riadne zacala v priestoroch podniku alebo zdruzenia podnikov, ktoré sú predmetom inspekcie, nie je spochybnený tvrdením odvolateliek, podla ktorého by takýto výklad znamenal, ze právomoc stanovená v clánku 20 ods. 2 písm. e) tohto nariadenia klást otázky zástupcom dotknutého podniku mohla byt vykonaná Komisiou aj v iných priestoroch ako v priestoroch tohto podniku. Treba pripomenút, ze tento spor sa týka otázky, ci sa Komisia dopustila protiprávneho konania tým, ze na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 pokracovala v kontrole obchodných kníh a iných záznamov podniku vo svojich priestoroch v Bruseli, a nie výkonu právomocí Komisie uvedených v clánku 20 ods. 2 písm. e) tohto nariadenia. 84 Tvrdenie odvolateliek, podla ktorého by takýto výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 poskytol Komisii moznost kontrolovat a vyhotovovat kópie dokumentov, ktoré majú v drzbe tretie osoby, nachádzajúce sa mimo priestorov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, treba tiez zamietnut. Moznost Komisie pokracovat vo svojich priestoroch v Bruseli v kontrole, ktorú zacala v priestoroch podniku, ktorý je predmetom inspekcie, totiz nemá nijaký vplyv na otázku, ci je táto institúcia oprávnená na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 kontrolovat a vyhotovovat kópie dokumentov, ktoré majú v drzbe tretie osoby. V tejto súvislosti treba uviest, ze skutocnost, ze Komisia pokracuje v inspekcii vo svojich vlastných priestoroch, znamená, ze ide o pokracovanie jedinej a tej istej inspekcie, ktorá bola zacatá v priestoroch takéhoto podniku, a nejde o novú kontrolu u tretej osoby. 85 Výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 poskytnutý v bode 83 tohto rozsudku nie je spochybnený ani tvrdením odvolateliek, podla ktorého by clánok 21 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, ktorý pokial ide o inspekciu iných priestorov nez priestorov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, odkazuje na právomoci Komisie uvedené v clánku 20 ods. 2 písm. a) az c) nariadenia c. 1/2003, stratil svoj zmysel, ak by z tohto clánku 20 bolo potrebné vyvodit, ze uvedená institúcia má právo skúmat dokumenty aj mimo priestorov tohto podniku. Clánok 21 nariadenia c. 1/2003 sa totiz týka úplne odlisnej situácie, nez je situácia uvedená v clánku 20 tohto nariadenia, a to moznosti Komisie vykonat inspekcie v iných ako obchodných priestoroch dotknutého podniku, napr. v obydliach alebo dopravných prostriedkoch pracovníkov podniku, ak existuje dôvodné podozrenie, ze sú v nich ulozené obchodné knihy a iné záznamy týkajúce sa predmetu inspekcie, ktoré môzu mat význam ako dôkaz vázneho porusenia clánku101 alebo clánku 102 ZFEÚ. 86 Pokial ide o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého sú preskúmavacie právomoci, ktoré má Komisia v oblasti hospodárskej sútaze, presne vymedzené, ako vyplýva z bodu 64 tohto rozsudku, neznamená to, ze tieto právomoci sa majú vykladat restriktívne, co by za urcitých okolností mohlo ohrozit skutocný výkon týchto právomocí a zbavit tak ustanovenia clánku 20 nariadenia c. 1/2003 ich potrebného úcinku. 87 Treba vsak spresnit, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 67 a 78 svojich návrhov, ze Komisia môze na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 vyuzit moznost pokracovat v kontrole obchodných kníh a iných záznamov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, vo svojich priestoroch v Bruseli len vtedy, ak sa môze oprávnene domnievat, ze je odôvodnené tak urobit v záujme efektívnosti inspekcie alebo s cielom zabránit nadmernému zásahu do fungovania dotknutého podniku. 88 V prejednávanej veci, ako vyplýva z opisu skutkového stavu konstatovaného Vseobecným súdom, pripomenutého v podstate v bodoch 14 az 19 tohto rozsudku, inspektori strávili celkovo styri dni v priestoroch spolocnosti Nexans France, t. j. od 28. do 30. januára 2009 a potom 3. februára 2009. Vyhotovili kópiu niektorých údajov a vlozili ich do dátových nosicov, ktoré boli umiestnené do zapecatených obálok a zobrali ich do kancelárií Komisie v Bruseli. Následne preskúmanie vsetkých údajov zaznamenaných na dátové nosice, ktoré zobrali do Bruselu za prítomnosti zástupcov spolocnosti Nexans, trvalo osem pracovných dní, t. j. od 2. do 11. marca 2009, co znamená, ze v case, ked sa Komisia rozhodla pokracovat v dotknutej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli, zostával znacne velký objem pocítacových údajov, ktorý sa mal preskúmat. 89 Za týchto podmienok je potrebné domnievat sa, ze Komisia sa nedopustila protiprávneho konania, ked sa rozhodla pokracovat v dotknutej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli. Vzhladom na skutkové okolnosti konstatované Vseobecným súdom sa totiz Komisia mohla oprávnene domnievat, ze bolo odôvodnené pokracovat v tejto inspekcii v jej priestoroch v Bruseli, cím sa vyhla predlzeniu trvania prítomnosti inspektorov v priestoroch spolocnosti Nexans, v záujme úcinnosti inspekcie a zabráneniu neprimeranému zásahu do fungovania tohto podniku. 90 Napokon, ako vyplýva z bodu 80 tohto rozsudku, moznost Komisie pokracovat v kontrole obchodných kníh a iných záznamov podniku na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 v jej priestoroch v Bruseli je podmienená zistením, ze takéto pokracovanie nespôsobuje ziadne porusenie práva na obhajobu a nepredstavuje dalsí zásah do práv dotknutých podnikov v porovnaní s právom, ktoré je vlastné vykonaniu inspekcie v ich priestoroch. Takýto zásah by pritom musel byt konstatovaný, ak by pokracovanie v tejto kontrole v priestoroch Komisie v Bruseli spôsobilo podniku, ktorý bol predmetom inspekcie, dodatocné náklady, ktoré vznikli z dôvodu tohto samotného pokracovania. Z uvedeného vyplýva, ze ak toto pokracovanie môze viest k takýmto dodatocným nákladom, Komisia k nemu môze pristúpit len pod podmienkou, ze súhlasí s vrátením týchto nákladov, ak jej dotknutý podnik v tomto zmysle predlozil riadne odôvodnenú ziadost. 91 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné druhý a tretí odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 92 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 156 a 157 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o dôsledky, ktoré treba vyvodit z neexistencie úcinkov dotknutého porusenia. Odvolatelky uvádzajú, ze v návrhu na zacatie konania podrobne vysvetlili dôvod, pre ktorý sa domnievali, ze väcsina predajov, ktorých sa týkalo dotknuté porusenie, nebola týmto porusením dotknutá. Hoci Vseobecný súd tieto vysvetlenia nespochybnil, odmietol zastávat názor, ze neexistencia úcinkov bola rozhodujúcim faktorom pre stanovenie koeficientu závaznosti dotknutého porusenia, a to len z dôvodu, ze bod 22 usmernení z roku 2006 nevyzaduje, aby Komisia zohladnila konkrétny dopad porusenia na trh. Vseobecný súd pritom nie je viazaný usmerneniami, ked rozhoduje na základe svojej neobmedzenej právomoci, v rámci ktorej musí vykonat svoje vlastné posúdenie s prihliadnutím na vsetky okolnosti prípadu. Rozhodnutie Vseobecného súdu teda v tejto súvislosti obsahuje vadu, kedze odmietol uplatnit svoju neobmedzenú právomoc na posúdenie výsky pokuty stanovenej Komisiou podla ustanovení clánku 261 ZFEÚ v spojení s clánkom 31 nariadenia c. 1/2003. 93 Odvolatelky vo svojej replike tvrdia, ze odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([20]C-99/17 P, [21]EU:C:2018:773), ktoré ho viedlo k zruseniu rozsudku, voci ktorému bolo podané odvolanie, mozno pouzit v prejednávanej veci. 94 Komisia sa s touto argumentáciou nestotoznuje. Posúdenie Súdnym dvorom 95 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze iba Vseobecný súd má právomoc preskúmat spôsob, akým Komisia v kazdom konkrétnom prípade posúdila závaznost protiprávnych konaní. Cielom posúdenia Súdneho dvora v rámci odvolania je na jednej strane preskúmat, akým spôsobom Vseobecný súd z právneho hladiska správne zohladnil vsetky prvky podstatné pre posúdenie závaznosti konania vzhladom na clánok 101 ZFEÚ, ako aj clánok 23 nariadenia c. 1/2003, a na strane druhej overit, ci Vseobecný súd z právneho hladiska dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia uvedené na podporu návrhu na zrusenie pokuty alebo na znízenie jej výsky (rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, [22]C-185/95 P, [23]EU:C:1998:608, bod [24]128, a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, [25]C-99/17 P, [26]EU:C:2018:773, bod [27]192). 96 V druhom rade podla judikatúry Súdneho dvora neobmedzená súdna právomoc, ktorá bola priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ, oprávnuje súd, aby nad rámec jednoduchého preskúmavania zákonnosti sankcie nahradil posúdenie Komisie svojím posúdením a v dôsledku toho zrusil, znízil alebo zvýsil ulozenú pokutu alebo penále (rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, [28]C-99/17 P, [29]EU:C:2018:773, bod [30]193 a citovaná judikatúra). 97 V tretom rade, aj ked výkon tejto neobmedzenej súdnej právomoci neznamená preskúmanie ex offo a konanie je kontradiktórne, súd Únie je povinný pri výkone právomocí stanovených v clánkoch 261 a 263 ZFEÚ preskúmat kazdú výhradu právnej alebo skutkovej povahy, ktorá má preukázat, ze výska pokuty nie je primeraná závaznosti a obdobiu trvania porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, [31]C-99/17 P, [32]EU:C:2018:773, body [33]194 a [34]195, ako aj citovanú judikatúru). 98 Na rozdiel od tvrdení odvolatelky, z napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd si túto povinnost splnil. 99 Je pravda, ze Vseobecný súd výslovne nekonstatoval, ze tvrdenia odvolateliek týkajúce sa údajnej neexistencie úcinkov dotknutého porusenia ho nemohli v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci viest k znízeniu pokút, ktoré im boli ulozené v spornom rozhodnutí. Pokial ide o výkon právomoci, ktorú normotvorca výslovne zveril súdu Únie, je pritom potrebné, aby Súdny dvor mohol v rámci odvolacieho konania, v ktorom úcastník konania spochybnuje existenciu takéhoto výkonu, overit, ci Vseobecný súd skutocne vykonal túto právomoc v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 96 tohto rozsudku. 100 Z napadnutého rozsudku vsak implicitne, ale nespochybnitelne vyplýva, ze Vseobecný súd vykonal svoju neobmedzenú právomoc a ze dospel k záveru uvedenému v predchádzajúcom bode. 101 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti odvolania môze byt odôvodnenie rozhodnutia Vseobecného súdu implicitné, ak umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, z ktorých Vseobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutocnenie preskúmania v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia, [35]C-519/15 P, [36]EU:C:2016:682, bod [37]41, ako aj z 26. januára 2017, Villeroy & Boch Austria/Komisia, [38]C-626/13 P, [39]EU:C:2017:54, bod [40]42 a citovanú judikatúru). 102 V prejednávanej veci v bodoch 138 az 188 napadnutého rozsudku Vseobecný súd skúmal rôzne návrhy odvolateliek na dosiahnutie znízenia sumy pokút, ktoré im boli ulozené v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd pritom od zaciatku tohto preskúmania v bode 138 tohto rozsudku pripomenul, ze preskúmanie zákonnosti, ktorá mu v tejto súvislosti prinálezí, je doplnené neobmedzenou súdnou právomocou, ktorá je priznaná súdu Únie clánkom 31 nariadenia c. 1/2003 v súlade s clánkom 261 ZFEÚ. 103 Za týchto podmienok je potrebné domnievat sa, ze Vseobecný súd tým, ze vykonal toto preskúmanie, skutocne zohladnil svoju neobmedzenú právomoc v rámci svojho preskúmania zákonnosti sporného rozhodnutia. 104 Pokial ide o tvrdenia odvolateliek zalozené na údajnej neexistencii úcinkov dotknutého porusenia, ktoré sú preskúmané v bodoch 156 a 157 napadnutého rozsudku, je pravda, ze v bode 156 tohto rozsudku Vseobecný súd pripomenul, ze podla samotného znenia bodu 22 usmernení z roku 2006 Komisia nemusí nevyhnutne zohladnit dopad alebo neexistenciu konkrétneho dopadu porusenia na trh ako pritazujúcu alebo polahcujúcu okolnost tohto porusenia na úcely výpoctu pokuty. Táto úvaha by mohla viest k domnienke, ze Vseobecný súd sa v tejto súvislosti obmedzil len na svoju úlohu preskúmat zákonnost sporného rozhodnutia najmä vzhladom na usmernenia z roku 2006. Aj ked sú usmernenia z roku 2006 záväzné pre samotnú Komisiu, kedze sa tak Komisia sama obmedzila pri výkone svojej volnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [41]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, [42]EU:C:2005:408, bod [43]211), nezaväzujú pritom naopak súd Únie, najmä pri výkone jeho neobmedzenej právomoci uvedenej v bode 96 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. decembra 2011, KME Germany a i./Komisia, [44]C-389/10 P, [45]EU:C:2011:810, body [46]102 a [47]103), aj ked sa môze zákonne rozhodnút, ze z nich bude vychádzat (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2017, Aloys F. Dornbracht/Komisia, [48]C-604/13 P, [49]EU:C:2017:45, bod [50]75). 105 Treba vsak uviest, ze v tom istom bode napadnutého rozsudku Vseobecný súd pokracoval vo svojich úvahách, pricom konstatoval, ze stací, ak je Komisiou stanovený podiel hodnoty predajov, ktoré sa majú zohladnit, odôvodnený inými skutocnostami, ktoré môzu mat vplyv na urcenie závaznosti bodu 22 usmernení z roku 2006, ako je samotná povaha porusenia, kumulovaný podiel vsetkých zúcastnených strán na trhu a jeho geografický rozsah. Sú to pritom práve skutocnosti, z ktorých Komisia v prejednávanej veci vychádzala pri urcení závaznosti dotknutého porusenia, ako to Vseobecný súd pripomenul v bode 148 napadnutého rozsudku. 106 Vseobecný súd teda odkazom na tieto skutocnosti v tomto kontexte implicitne, ale nevyhnutne pri výkone svojej neobmedzenej právomoci rozhodol, ze údajná neexistencia úcinkov dotknutého porusenia nemohla z dôvodu týchto dalsích skutocností viest k znízeniu pokút, ktoré boli odvolatelkám ulozené v spornom rozhodnutí. Z toho navyse vyplýva, ze práve z tohto dôvodu vyvodil v bode 157 napadnutého rozsudku záver, ze tvrdenia týkajúce sa tejto údajnej neexistencie úcinkov treba zamietnut. 107 Treba dodat, ze tento výklad napadnutého rozsudku vyzaduje, aby sa zohladnilo pôvodné znenie bodu 156 tohto rozsudku alebo znenie vyplývajúce z opravného uznesenia zo 4. mája 2020. 108 Prejednávaný prípad sa odlisuje od prípadu vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ([51]C-99/17 P, [52]EU:C:2018:773), v ktorom Vseobecný súd neposkytol ziadnu odpoved na tvrdenie zalobkyne týkajúce sa výkonu jeho neobmedzenej súdnej právomoci. 109 Skutocnost, ze v prejednávanej veci Vseobecný súd neopomenul zohladnit svoju neobmedzenú právomoc, je navyse potvrdená tým, ze v bode 188 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze návrh odvolateliek na znízenie sumy pokút, ktoré im boli ulozené, mal byt zamietnutý jednak z dôvodu, ze odvolacie dôvody a tvrdenia, ktoré uviedli na podporu tohto návrhu, boli zamietnuté, a jednak, ze neexistovali skutocnosti, ktoré by v prejednávanej veci odôvodnovali znízenie sumy týchto pokút. 110 Stvrtý odvolací dôvod treba preto zamietnut ako zjavne nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 111 Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 180 az 184 napadnutého rozsudku, odvolatelky uvádzajú, ze úvaha Vseobecného súdu, podla ktorej bola Komisia z dôvodu úcasti odvolateliek na európskej vetve kartelu oprávnená zvýsit koeficient závaznosti pouzitý na výpocet sumy pokút, ktoré im boli ulozené, o 2 %, vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia, pokial ide o rozsah, v akom európska vetva mohla spôsobit dodatocnú ujmu hospodárskej sútazi v EHP. Podla odvolateliek sa Vseobecný súd nemôze obmedzit na konstatovanie, ze je nepochybné, ze európska vetva posilnila narusenie hospodárskej sútaze, a to tým skôr, ze vetva A/R kartelu bola uskutocnená v celom rozsahu. Okrem toho Komisia a Vseobecný súd uznali, ze odvolatelky predlozili dôkazy, z ktorých vyplýva, ze nebol dotknutý ziadny európsky predaj európskym zákazníkom. 112 Podla Komisie je tento odvolací dôvod nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 113 Treba uviest, ze tento odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Na rozdiel od tvrdení odvolateliek sa totiz Vseobecný súd vôbec nedomnieval, ze odvolatelky preukázali, ze dotknuté porusenie nemalo dopad na celkové európske predaje. Vseobecný súd naopak v bode 181 napadnutého rozsudku konstatoval, ze európska vetva kartelu predpokladala dodatocný záväzok rozdelenia projektov, ktorý by zachádzal nad rámec pravidiel o pridelení, existujúcich v rámci vetvy A/R kartelu. 114 Za týchto okolností úvaha Vseobecného súdu uvedená v bode 182 napadnutého rozsudku, podla ktorého neexistovala ziadna pochybnost o tom, ze rozdelenie projektov podzemných a podmorských káblov vysokého napätia v rámci európskej vetvy kartelu zvýsilo narusenie hospodárskej sútaze spôsobené v EHP vetvou A/R uvedeného kartelu, nie je nedostatocne odôvodnená. 115 Treba taktiez konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze rozdelenie projektov medzi európske podniky predstavovalo dodatocné narusenie hospodárskej sútaze v porovnaní s rozdelením, ktoré vyplývalo z vetvy A/R kartelu. Ako uviedla generálna advokátka v bode 126 svojich návrhov úzky vztah medzi obomi vetvami totiz nic nemení na skutocnosti, ze európska vetva kartelu predstavuje svojou vlastnou povahou dohodu odlisnú od rozdelenia projektov, ktoré neboli zahrnuté do vetvy A/R kartelu. Úvaha Vseobecného súdu, podla ktorej za toto dodatocné narusenie hospodárskej sútaze mohlo byt v súlade so zákonom ulozená vyssia pokuta, nie je teda poznacená nesprávnym posúdením. 116 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný. 117 Kedze ziadny z odvolacích dôvodov uvádzaných odvolatelkami na podporu ich odvolania neuspel, treba zamietnut toto odvolanie v plnom rozsahu. O trovách 118 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 119 Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania a odvolatelky nemali úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta 2. Nexans France SAS a Nexans SA sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [53]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXhWeGwm/L85963-418TMP.html#t-ECR_62018CJ0606_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A456 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A596 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030&locale=sk 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2030 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&locale=sk 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point15 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A56&locale=sk 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A56 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A56&anchor=#point35 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point31 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A608&anchor=#point128 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point192 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point193 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point194 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point195 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&locale=sk 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A682&anchor=#point41 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&locale=sk 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A54&anchor=#point42 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&locale=sk 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A408&anchor=#point211 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&anchor=#point102 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A810&anchor=#point103 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A45&anchor=#point75 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 53. file:///tmp/lynxXXXXhWeGwm/L85963-418TMP.html#c-ECR_62018CJ0606_SK_01-E0001