ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 24. septembra 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Európsky trh s podzemnými a podmorskými elektrickými káblami - Rozdelenie trhu v rámci projektov - Jediné a pokracujúce porusenie - Nástupníctvo právnych subjektov - Pripísatelnost protiprávneho správania - Zásada rovnosti zaobchádzania - Skreslenie dôkazov - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 20 - Inspekcné právomoci Európskej komisie v oblasti kartelov - Právomoc kopírovat údaje bez predchádzajúceho preskúmania a následne ich skúmat v priestoroch Komisie - Pokuty" Vo veci C-601/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 24. septembra 2018, Prysmian SpA, so sídlom v Miláne (Taliansko), Prysmian Cavi e Sistemi Srl, so sídlom v Miláne, v zastúpení: C. Tesauro a L. Armati, avvocati, a C. Firth, solicitor, odvolatelky, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: F. Castilla Contreras, C. Sjödin, T. Vecchi a P. Rossi, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, The Goldman Sachs Group Inc., so sídlom v New Yorku (Spojené státy), v zastúpení: J. Koponen, advokat, a A. Mangiaracina, avvocatessa, Pirelli & C. SpA, so sídlom v Miláne, v zastúpení: G. Rizza a M. Siragusa, avvocati, vedlajsí úcastníci v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev, sudcovia P. G. Xuereb (spravodajca) a T. von Danwitz, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Longar, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 23. októbra 2019, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálnej advokátky, ze vec bude prejednaná bez jej návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl domáhajú zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2018, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia ([2]T-475/14, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2018:448), ktorým Vseobecný súd zamietol ich zalobu jednak o neplatnost rozhodnutia Komisie C(2014) 2139 final z 2. apríla 2014 týkajúceho sa konania podla clánku 101 [ZFEÚ] a clánku 53 Dohody o EHP (vec AT.39610 - Elektrické káble) (dalej len "sporné rozhodnutie") v rozsahu, v akom sa ich týka, a jednak o znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené v spornom rozhodnutí. Právny rámec 2 Clánok 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101 a 102 ZFEÚ] ([4]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie", stanovuje: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. 2. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby urcené Komisiou na vykonávanie inspekcie sú oprávnené: a) vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov podniku a zdruzení podnikov; b) prekontrolovat vsetky obchodné knihy a záznamy bez ohladu na formu v akej sú uchovávané; c) vyhotovit alebo získat akékolvek kópie formulárov alebo výtahov z obchodných kníh a záznamov; d) zapecatit prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inspekciu; e) vyzadovat od kazdého zástupcu alebo clena personálu podniku alebo zdruzenia podnikov vysvetlenie k skutocnostiam alebo dokumentom vztahujúcim sa k predmetu a úcelu inspekcie a zaznamenat odpovede. ... 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. Komisia prijme rozhodnutia po konzultáciách s príslusným orgánom clenského státu, na ktorého území sa má inspekcia vykonávat. ..." 3 Clánok 21 tohto nariadenia, nazvaný "Inspekcia v iných priestoroch", stanovuje: "1. Ak existuje dôvodné podozrenie, ze obchodné knihy a iné záznamy týkajúce sa predmetu inspekcie, ktoré môzu mat význam ako dôkaz vázneho porusenia clánku [101] alebo clánku [102 ZFEÚ], sú ulozené v iných priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch, vrátane obydlí riaditelov, manazérov a iných pracovníkov príslusného podniku a zdruzení podnikov, Komisia môze rozhodnutím nariadit, aby sa inspekcia vykonala v takýchto priestoroch, pozemkoch a dopravných prostriedkoch. ... 4. Úradníci a iné sprevádzajúce osoby oprávnené Komisiou na vykonávanie inspekcie nariadenej v súlade s odsekom 1 tohto clánku majú právomoci stanovené v clánku 20 ods. 2 písm. a), b) a c). ..." 4 Podla clánku 23 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty, ked úmyselne alebo z nedbalosti: a) porusujú clánok [101] alebo clánok [102 ZFEÚ]... ... 3. Pri stanovení ciastky pokuty sa zohladní závaznost a doba trvania porusovania." Okolnosti predchádzajúce sporu a napadnuté rozhodnutie 5 Okolnosti predchádzajúce sporu, ktoré sú uvedené v bodoch 1 az 20, 39 az 44 a 131 napadnutého rozsudku, mozno na úcely predmetného konania zhrnút takto. 6 Odvolatelky Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl (dalej len "PrysmianCS") sú dve talianske spolocnosti, ktoré spolocne tvoria skupinu Prysmian. Druhá z nich, ktorá je v 100 % vlastníctve prvej, je globálnym aktérom v odvetví podmorských a podzemných elektrických káblov. 7 V období od 18. februára 1999 do 28. júla 2005 bola Pirelli & C. SpA (dalej len "Pirelli"), predtým Pirelli SpA, talianska spolocnost, materskou spolocnostou spolocnosti Pirelli Cavi e Sistemi SpA (dalej len "PirelliCS"), neskôr Pirelli Cavi e Sistemi Energia SpA (dalej len "PirelliCSE"), ktoré pôsobili v odvetví podmorských a podzemných elektrických káblov. Dna 28. júla 2005 Pirelli previedla PirelliCSE na dcérsku spolocnost spolocnosti The Goldman Sachs Group Inc. (dalej len "Goldman Sachs"), ktorá je americkou spolocnostou. Po tomto prevode sa zo spolocnosti PirelliCSE stala Prysmian Cavi e Sistemi Energia Srl (dalej len "PrysmianCSE"), neskôr PrysmianCS. 8 Listom zo 17. októbra 2008 predlozila ABB AB, spolocnost so sídlom vo Svédsku, Európskej komisii v rámci ziadosti o oslobodenie od pokuty v zmysle oznámenia Komisie o oslobodení od pokút a znízení pokút v kartelových prípadoch ([5]Ú. v. EÚ C 298, 2006, s. 17) viaceré vyhlásenia a dokumenty týkajúce sa obmedzujúcich obchodných praktík v tomto odvetví. 9 Komisia následne uskutocnila vysetrovanie. 10 V stredu 28. januára 2009 inspektori Komisie (dalej len "inspektori"), sprevádzaní zástupcom talianskeho orgánu pre hospodársku sútaz, prisli do priestorov odvolateliek v Miláne (Taliansko) s cielom vykonat inspekciu podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003 (dalej len "predmetná inspekcia") na základe rozhodnutia z 9. januára 2009, ktorým sa spolocnosti Prysmian, ako aj podnikom, ktoré táto spolocnost priamo alebo nepriamo kontroluje, nariadilo podrobit sa takejto inspekcii (dalej len "rozhodnutie o inspekcii"). Podla clánku 1 druhého odseku tohto rozhodnutia "[predmetná] inspekcia sa môze vykonat vo vsetkých priestoroch podniku alebo jeho dcérskych spolocností a najmä v priestoroch na adrese Viale Scarca 222, 20126 Miláno, Taliansko". Po tom, ako inspektori oznámili toto rozhodnutie odvolatelkám a odovzdali im vysvetlujúcu poznámku týkajúcu sa inspekcií, skontrolovali pocítace piatich zamestnancov za prítomnosti zástupcov a advokátov odvolateliek. 11 Na druhý den predmetnej inspekcie, teda vo stvrtok 29. januára 2009, inspektori informovali odvolatelky, ze inspekcia potrvá dlhsie ako pôvodne plánované tri dni. Odvolatelky vyhlásili, ze sú pripravené umoznit prístup do svojich priestorov pocas víkendu, prípadne umiestnit pecate tak, aby predmetná inspekcia pokracovala nasledujúci týzden. Na tretí den inspekcie, teda v piatok 30. januára 2009, sa vsak inspektori rozhodli vyhotovit presnú kópiu pevných diskov pocítacov troch z piatich pôvodne cielených zamestnancov (dalej len "predmetné pocítace") s cielom preskúmat informácie, ktoré obsahujú, a to v kanceláriách Komisie v Bruseli (Belgicko). 12 Odvolatelky poznamenali, ze inspektormi navrhovaná metóda kontroly je protiprávna. Odvolatelky sa po tom, ako ich inspektori informovali o tom, ze akákolvek námietka proti navrhovanému postupu kontroly sa bude povazovat za "nespoluprácu", podrobili tomuto postupu, pricom si vyhradili právo napadnút jeho zákonnost súdnou cestou. 13 Inspektori následne vyhotovili predmetné tri presné kópie pevných diskov pocítacov. Presné kópie pevných diskov dvoch pocítacov boli ulozené na informatickom nosici na zápis dát. Presná kópia pevného disku tretieho pocítaca bola ulozená na pocítac Komisie. Tento pocítac a predmetný informatický nosic na zápis dát boli ulozené do zapecatených obálok, ktoré inspektori odniesli do Bruselu. 14 Dna 26. februára 2009 boli zapecatené obálky, uvedené v predchádzajúcom bode, otvorené v prítomnosti advokátov odvolateliek v kanceláriách Komisie. Inspektori preskúmali presné kópie ulozené v týchto obálkach a na papier vytlacili dokumenty, ktoré povazovali za relevantné pre vysetrovanie. Druhá papierová kópia a zoznam týchto dokumentov boli odovzdané advokátom odvolateliek. Tieto operácie pokracovali 27. februára 2009 a boli ukoncené 2. marca 2009. Kancelária, v ktorej sa operácie uskutocnovali, bola zapecatená na konci kazdého pracovného dna za prítomnosti advokátov odvolateliek a znovu bola otvorená na druhý den, a to tiez za ich prítomnosti. Po ukoncení týchto operácií Komisia za prítomnosti zástupcov odvolateliek vymazala presné kópie pevných diskov, ktoré si vyhotovila. 15 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 7. apríla 2009 a zapísaným do registra pod císlom T-140/09 odvolatelky podali zalobu, ktorou sa najmä domáhali, aby Vseobecný súd zrusil rozhodnutie o inspekcii a vyhlásil rozhodnutie Komisie vyhotovit predmetnú presnú kópiu pevných diskov pocítacov s cielom ich následnej kontroly v jej kanceláriách v Bruseli za protiprávne. 16 Rozsudkom zo 14. novembra 2012, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi Energia/Komisia ([6]T-140/09, neuverejnený, [7]EU:T:2012:597), Vseobecný súd ciastocne zrusil rozhodnutie o inspekcii v rozsahu, v akom sa týkalo iných elektrických káblov ako podmorských a podzemných elektrických káblov vysokého napätia a materiálu spojeného s týmito inými káblami, a v zostávajúcej casti zalobu zamietol. 17 V tomto kontexte Komisia v clánku 1 sporného rozhodnutia konstatovala, ze odvolatelky a 24 dalsích spolocností vrátane dvoch francúzskych spolocností Nexans France SAS a Silec Cable SAS sa zúcastnili na karteli (dalej len "kartel"), ktorý predstavoval jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 ([8]Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/019, s. 146, dalej len "Dohoda o EHP") v odvetví podzemných a/alebo podmorských elektrických káblov (velmi) vysokého napätia (dalej len "predmetné porusenie"). 18 V uvedenom rozhodnutí Komisia zastávala názor, ze kartel sa skladal z dvoch hlavných vetiev, ktoré predstavovali zlozený celok, a to - vetvy, ktorá zdruzovala európske podniky vseobecne nazývané "clenovia R", japonské podniky oznacené ako "clenovia A" a juhokórejské podniky oznacené ako "clenovia K" a ktorá umoznovala dosiahnut ciel rozdelenia území a klientov medzi európskych, japonských a juhokórejských výrobcov (dalej len "vetva A/R"). Toto rozdelenie sa uskutocnilo podla dohody o "domácom území", podla ktorej sa japonskí a juhokórejskí výrobcovia zdrzali vstúpit do konkurencie pri projektoch realizovaných na "domácom území" európskych výrobcov, zatial co európski výrobcovia sa zaviazali zotrvat mimo trhov Japonska a Juznej Kórey. S tým sa spájalo pridelovanie projektov vo "vývozných územiach", teda vo zvysku sveta, najmä s výnimkou Spojených státov; - vetvy, ktorá zahrnala rozdelenie území a klientov európskymi výrobcami v prípade projektov, ktoré sa majú realizovat na európskom "domácom" území alebo ktoré boli pridelené európskym výrobcom (dalej len "európska vetva"). 19 Podla sporného rozhodnutia sa PrysmianCS zúcastnila na karteli od 18. februára 1999 do 28. januára 2009. Zodpovednost spolocnosti Pirelli bola v podstate konstatovaná z dôvodu, ze ako materská spolocnost vykonávala rozhodujúci vplyv na PirelliCSE az do 28. júla 2005. Prysmian bola uznaná za zodpovednú za predmetné porusenie ako materská spolocnost spolocnosti PrysmianCS za obdobie od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. Navyse Komisia povazovala Goldman Sachs za zodpovednú za predmetné porusenie za to isté obdobie vzhladom na jej vztahy so spolocnostou Prysmian a nepriamo so spolocnostou PrysmianCSE. 20 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia uplatnila clánok 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 a metodiku uvedenú v usmerneniach k metóde stanovenia pokút ulozených podla clánku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 1/2003 ([9]Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2). 21 Pokial ide po prvé o základnú sumu uvedených pokút, Komisia urcila hodnotu predajov, ktorá sa má zohladnit. Dalej stanovila cast tejto hodnoty predajov odrázajúcu závaznost predmetného porusenia. V tejto súvislosti sa Komisia domnievala, ze toto porusenie svojou povahou predstavovalo jedno z najzávaznejsích obmedzení hospodárskej sútaze, co odôvodnovalo uplatnenie koeficientu závaznosti vo výske 15 %. Táto institúcia navyse zvýsila uvedený koeficient o 2 % v prípade vsetkých adresátov sporného rozhodnutia z dôvodu kumulovaného podielu na trhu, ako aj prakticky celosvetového rozsahu kartelu pokrývajúceho najmä celé územie Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). 22 Komisia okrem iného zastávala názor, ze správanie európskych podnikov poskodzovalo hospodársku sútaz viac nez správanie iných podnikov, kedze okrem úcasti na vetve A/R si európske podniky medzi sebou rozdelovali projekty týkajúce sa káblov v rámci európskej vetvy. Z tohto dôvodu stanovila cast hodnoty predajov, ktorú treba zohladnit, podla závaznosti porusenia na 19 % v prípade európskych podnikov a 17 % v prípade ostatných podnikov. Takto stanovená základná suma predstavovala v prípade spolocnosti PrysmianCS 104613000 eur. 23 Pokial ide po druhé o úpravy základnej sumy pokút, Komisia nekonstatovala pritazujúce ani polahcujúce okolnosti, pokial ide o odvolatelky. 24 Podla clánku 2 písm. f) a g) sporného rozhodnutia Komisia ulozila jednak pokutu vo výske 67310000 eur spolocnosti PrysmianCS spolocne a nerozdielne so spolocnostou Pirelli, pokial ide o obdobie od 18. februára 1999 do 28. júla 2005, a jednak pokutu vo výske 37303000 eur spolocnosti PrysmianCS spolocne a nerozdielne so spolocnostami Prysmian a Goldman Sachs za obdobie od 29. júla 2005 do 28. januára 2009. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 25 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 17. júna 2014 podali odvolatelky zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa ich týka, a o znízenie výsky pokút, ktoré im boli ulozené. 26 Dvoma uzneseniami z 25. júna 2015 Vseobecný súd povolil vstup spolocností Pirelli a Goldman Sachs do tohto konania, prvej na podporu návrhov Komisie a druhej na podporu návrhov odvolateliek. 27 Na podporu svojich návrhov na zrusenie sporného rozhodnutia odvolatelky uviedli na Vseobecnom súde devät zalobných dôvodov, z ktorých najmä prvý bol zalozený na protiprávnosti predmetnej inspekcie, stvrtý na nesprávnom pripísaní zodpovednosti spolocnosti PrysmianCS za obdobie pred 27. novembrom 2001, siesty zalozený na nedostatku dôkazov o existencii porusenia clánku 101 ZFEÚ, siedmy na nesprávnom urcení dlzky trvania predmetného porusenia a ôsmy vo svojej druhej casti na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o výpocet ulozených pokút. Na podporu svojich návrhov na znízenie pokút, ktoré im boli ulozené, odvolatelky okrem pochybení Komisie, ktorých sa týka návrh na zrusenie sporného rozhodnutia, uviedli aj neprimeranú dlzku správneho konania. 28 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zalobu v celom rozsahu zamietol. 29 Pokial ide o prvý zalobný dôvod odvolateliek, Vseobecný súd po prvé konstatoval, ze v rozpore s tým, co tvrdili odvolatelky, z clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 nevyplýva, ze právomoc Komisie vyhotovit alebo získat kópiu alebo výnatok obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku sa obmedzuje na obchodné knihy a záznamy, ktoré uz skontrolovala. Takýto výklad by mohol ohrozit potrebný úcinok clánku 20 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, kedze za urcitých okolností si kontrola obchodných kníh a záznamov kontrolovaného podniku môze vyzadovat predchádzajúce vyhotovenie kópií uvedených obchodných kníh alebo záznamov, alebo aby bola zjednodusená, ako v prejednávanej veci, týmto vyhotovením. Podla Vseobecného súdu vzhladom na to, ze vyhotovenie predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov patrí do rámca vyuzívania softvéru na vysetrovanie v oblasti informatiky, ktorý Komisia pouzíva na to, aby mohla vyhladávat pomocou klúcových slov v dátach, ktoré obsahujú tieto pocítace, pricom jeho cielom je vyhladat informácie relevantné pre vysetrovanie, vyhotovenie týchto kópií patrí do právomocí stanovených v clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 30 Vseobecný súd po druhé konstatoval, ze v rozpore s tým, co tvrdia odvolatelky, inspektori nezaradili priamo do vysetrovacieho spisu dokumenty obsiahnuté v predmetných presných kópiách pevných diskov pocítacov bez toho, aby najprv overili ich relevantnost vo vztahu k predmetu inspekcie. 31 Vseobecný súd po tretie rozhodol, ze clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 nestanovuje, ze kontrola obchodných kníh a záznamov podnikov podliehajúcich inspekcii sa uskutocnuje výlucne v ich priestoroch, ak tak ako v prejednávanej veci nebolo mozné uvedenú inspekciu dokoncit v pôvodne stanovenej lehote. Komisii sa ním len ukladá povinnost pri kontrole dokumentov vo svojich priestoroch dodrziavat rovnaké záruky vo vztahu k podnikom podliehajúcim inspekcii, ako sú záruky, ktoré musí táto institúcia dodrziavat pri kontrole na mieste, co v prejednávanom prípade bolo splnené. 32 Po stvrté Komisia neporusila ani rozsah rozhodnutia o inspekcii, kedze toto rozhodnutie nevylucuje moznost Komisie pokracovat v inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli a odvolatelky netvrdili, ze doba trvania predmetnej inspekcie prekrocila primeranú lehotu. 33 Pokial ide o stvrtý zalobný dôvod odvolateliek, Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia sa správne domnievala, ze zodpovednost vyplývajúca z protiprávneho správania spolocnosti PirelliCS do 27. novembra 2001 sa preniesla na PirelliCSE podla zásady hospodárskej kontinuity, a teda ze túto zodpovednost má PrysmianCS. Pokial ide o tvrdenie odvolateliek zalozené na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, Vseobecný súd konstatoval, ze toto tvrdenie musí byt v súlade so zásadou zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze vo svoj prospech dovolávat protiprávnosti, ku ktorej doslo v prospech iného. Podla Vseobecného súdu z toho vyplýva, ze aj keby sa Komisia dopustila prípadnej protiprávnosti tým, ze nekonstatovala zodpovednost spolocností Nexans France a Silec Cable podla zásady hospodárskej kontinuity, takáto prípadná protiprávnost, o ktorej nerozhodoval v rámci zaloby podanej odvolatelkami, by ho v ziadnom prípade nemohla viest ku konstatovaniu diskriminácie, a teda protiprávnosti vo vztahu k nim. 34 Pokial ide o siesty zalobný dôvod odvolateliek, Vseobecný súd rozhodol, ze odvolatelky nepreukázali, ze Komisia riadne nepreukázala existenciu porusenia clánku 101 ZFEÚ. 35 Pokial ide o siedmy zalobný dôvod odvolateliek, Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zaciatok predmetného porusenia bol urcený stretnutím, ktoré sa konalo 18. februára 1999. 36 Pokial ide o druhú cast ôsmeho zalobného dôvodu odvolateliek, Vseobecný súd rozhodol, ze skutocnost, ze úcast japonských podnikov na predmetnom porusení bola porovnatelná s úcastou európskych podnikov, pokial ide o úcast na európskej vetve kartelu, ako to tvrdili odvolatelky, aj keby bola preukázaná, nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého rozdelovanie projektov v rámci EHP predstavuje dodatocný faktor, ktorý je zaslúzene sankcionovaný zvýsením koeficientu závaznosti. Okrem toho tvrdenie odvolateliek, podla ktorého sa Komisia v tejto súvislosti dopustila nesprávneho posúdenia, nemá vplyv na existenciu porusenia zásady rovnosti zaobchádzania vo vztahu k odvolatelkám. Aj keby totiz takéto tvrdenie, ak by bolo dôvodné, mohlo odôvodnit zvýsenie pokuty ulozenej japonským podnikom, zásada rovnosti zaobchádzania nemôze zakladat ziadne právo na nediskriminacné uplatnovanie protiprávneho zaobchádzania. 37 Napokon Vseobecný súd zamietol návrh odvolateliek na znízenie pokút, ktoré im boli ulozené. Návrhy úcastníkov konania na Súdnom dvore 38 Odvolatelky navrhujú, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - vyhovel ich návrhom na prvom stupni a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 39 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 40 Pirelli navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol druhý odvolací dôvod odvolateliek, - potvrdil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním zamieta stvrtý zalobný dôvod uvedený odvolatelkami na prvom stupni, a - ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania, ktoré vynalozila. O odvolaní 41 Na podporu svojho odvolania odvolatelky uvádzajú pät odvolacích dôvodov. Prvý odvolací dôvod je zalozený na porusení clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení zásad osobnej zodpovednosti, právnej istoty a rovnosti zaobchádzania, ako aj povinnosti odôvodnenia. Tretí odvolací dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd tým, ze kvalifikoval predmetné porusenie ako jediné a pokracujúce porusenie. Stvrtý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení pri vymedzení dlzky trvania porusenia. Piaty odvolací dôvod je zalozený na porusení zásady rovnosti zaobchádzania, pokial ide o stanovenie koeficientu závaznosti. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 42 Vo svojom prvom odvolacom dôvode, ktorý sa týka bodov 50 az 53, 58, 60 a 62 az 68 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze v napadnutom rozsudku doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu v súvislosti s výkladom clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 v rozsahu, v akom Vseobecný súd potvrdil, ze Komisia mala právo jednak vyhotovit predmetné presné kópie pevných diskov pocítacov bez toho, aby najprv preskúmala povahu dokumentov, ktoré sa na týchto diskoch nachádzali, a ich relevantnost pre predmetnú inspekciu, a jednak inspekciu vykonat vo svojich priestoroch v Bruseli. 43 Pokial ide o vyhotovenie presných kópií pevných diskov, zo znenia clánku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze ked Komisia získa prístup do priestorov podniku, musí najprv skontrolovat záznamy s cielom posúdit ich relevantnost pre vysetrovanie a az po vykonaní takejto kontroly môze vyhotovit kópie "týchto obchodných kníh alebo záznamov", teda dokumentov, ktoré skontrolovala. 44 Navyse nariadenie c. 1/2003 spresnuje, ze Komisia môze kontrolovat a kopírovat len obchodné knihy a záznamy. Hoci pocítace riaditelov podniku mozno kvalifikovat ako "pracovné", neplatí to nevyhnutne v prípade vsetkých súborov, údajov a softvérov, ktoré obsahujú. Komisia teda tým, ze si vyhotovila predmetnú presnú kópiu pevných diskov pocítacov, nevyhnutne skopírovala aj súbory a údaje osobnej povahy, a teda sa dopustila zjavného porusenia clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003. 45 Vysvetlujúca poznámka k inspekciám uvedená v bode 10 tohto rozsudku nepredstavuje dostatocný právny základ na odôvodnenie takéhoto postupu. V súlade so zásadou zákonnosti sa kazdý postup zahrnujúci kópiu súborov údajov musí riadit aktom pochádzajúcim od normotvorcu Únie alebo prinajmensom prijatým Komisiou na základe právomocí, ktoré tento normotvorca výslovne delegoval. 46 To isté platí, pokial ide o miesto, kde je Komisia oprávnená vykonávat svoju kontrolu. Geografický rozsah vysetrovacích právomocí, ktoré sú jej zverené clánkom 20 nariadenia c. 1/2003, je jasne obmedzený na priestory dotknutých podnikov, ako to preukazuje znenie clánku 20 ods. 1 tohto nariadenia. Navyse z clánku 21 uvedeného nariadenia vyplýva, ze Komisia môze vykonávat svoje inspekcné právomoci v iných priestoroch len výnimocne, ak ju na to výslovne oprávnuje akt práva Únie. V prejednávanej veci teda clánok 20 ods. 1 toho istého nariadenia a rozhodnutie o inspekcii, ktoré prebralo jeho obsah, zakazovali Komisii pokracovat v predmetnej inspekcii v jej priestoroch v Bruseli. V dôsledku toho je výklad clánku 20 nariadenia c. 1/2003, ktorý podal Vseobecný súd, v rozpore s pôsobnostou tohto nariadenia, ako aj so zásadami zákonnosti a právnej istoty. 47 Skutocnost, ze na preskúmanie dokumentov v priestoroch Komisie v Bruseli sa uplatnili rovnaké záruky ako záruky, ktorými je táto institúcia viazaná pri kontrole na mieste, nespochybnuje existenciu porusenia nariadenia c. 1/2003, ktorého sa dopustila z dôvodu, ze pokracovala v predmetnej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli. 48 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný, kedze predstavuje len jednoduché zopakovanie tvrdení uz uvedených v konaní na prvom stupni a smeruje k tomu, aby Súdny dvor opätovne preskúmal tvrdenia, ktoré odvolatelky predlozili Vseobecnému súdu. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neúcinný alebo prinajmensom nedôvodný, pretoze spocíva na ciastocnom výklade napadnutého rozsudku, ktorý nezohladnuje hlavné konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 50 a 56 tohto rozsudku. Posúdenie Súdnym dvorom 49 Pokial ide o prípustnost prvého odvolacieho dôvodu, treba uviest, ze týmto odvolacím dôvodom odvolatelky spochybnujú výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 Vseobecným súdom. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak odvolatel spochybnuje výklad alebo uplatnenie práva Únie Vseobecným súdom, v priebehu odvolacieho konania je mozné opätovne sa zaoberat právnymi otázkami preskúmanými v prvostupnovom konaní. Ak by totiz odvolatel nemohol zalozit svoje odvolanie na dôvodoch a tvrdeniach, ktoré uz boli uplatnené pred Vseobecným súdom, uvedené konanie by ciastocne stratilo zmysel (rozsudok zo 16. januára 2019, Komisia/United Parcel Service, [10]C-265/17 P, [11]EU:C:2019:23, bod [12]15 a citovaná judikatúra). Z uvedeného vyplýva, ze prvý odvolací dôvod je prípustný. 50 Pokial ide o vec samu, na úvod treba uviest, ze je pravda, ze odvolatelky nespochybnujú konstatovania Vseobecného súdu uvedené v bodoch 50 a 56 napadnutého rozsudku. Podla týchto konstatovaní na jednej strane vyhotovenie predmetnej presnej kópie pevných diskov pocítacov v rámci vyuzitia softvéru Komisie pre vysetrovanie v oblasti informatiky predstavovalo v podstate prechodnú etapu, ktorá mala inspektorom umoznit vyhladávat dokumenty relevantné pre predmetnú inspekciu. Na druhej strane z uvedených konstatovaní vyplýva, ze v prejednávanej veci Komisia priamo nezaradila do vysetrovacieho spisu dokumenty obsiahnuté v týchto presných kópiách bez toho, aby najprv overila ich relevantnost vzhladom na predmet tejto inspekcie. Skutocnost, ze odvolatelky nespochybnili tieto konstatovania Vseobecného súdu, vsak na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, neznamená, ze prvý odvolací dôvod je neúcinný, pokial ide o tvrdenia odvolateliek smerujúce proti odôvodneniu napadnutého rozsudku, podla ktorého Komisia mala právo vyhotovit si predmetné presné kópie pevných diskov pocítacov. Uvedené konstatovania totiz samy osebe nepostacujú na preukázanie, ze Komisia mala právomoc vyhotovit takéto kópie. 51 Je teda potrebné preskúmat, ci sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze clánok 20 ods. 2 písm. b) alebo c) nariadenia c. 1/2003 dáva Komisii právomoc vyhotovit takéto presné kópie a pokracovat vo svojej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli. 52 Pokial ide v prvom rade o prípravu predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov, treba zdôraznit, ze tak zo znenia clánku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003, ako aj z jeho kontextu vyplýva, ze normotvorca Únie tým, ze Komisii týmto ustanovením umoznil "vyhotovit alebo získat" v akejkolvek forme kópiu alebo výnatok z obchodných kníh, ako aj z ostatných záznamov uvedených v clánku 20 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, upravil dôkazy, ktoré je Komisia oprávnená zadovázit si s cielom zalozit ich do spisu a prípadne ich pouzit v rámci konania, ktorého predmetom je sankcionovat porusenia práva hospodárskej sútaze Únie. Musí teda íst o dokumenty, na ktoré sa vztahuje predmet inspekcie, co predpokladá, ze Komisia vopred overila, ze ide o takýto prípad (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [13]C-606/18 P, [14]EU:C:2020:571, bod [15]58). 53 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd sa nemohol opierat o clánok 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003, aby rozhodol, ze Komisia bola oprávnená vyhotovit predmetné presné kópie pevných diskov pocítacov. 54 Clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, na ktorý Vseobecný súd tiez odkazuje a ktorý oprávnuje Komisiu kontrolovat obchodné knihy, ako aj akékolvek iné záznamy bez ohladu na ich nosic, podniku alebo zdruzenia podnikov, ktorých sa inspekcia týka, vsak poskytuje právny základ pre vyhotovenie takýchto kópií (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [16]C-606/18 P, [17]EU:C:2020:571, bod [18]60). 55 Treba totiz po prvé uviest, ze normotvorca Únie tým, ze sa v tejto súvislosti obmedzil na povolenie Komisie vykonat takúto kontrolu bez toho, aby podrobnejsie specifikoval právomoc takto priznanú Komisii, priznal tejto institúcii urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o konkrétne podmienky kontroly, ktorú môze vykonat. 56 Komisia sa teda môze podla okolností rozhodnút vykonat kontrolu údajov obsiahnutých na nosici digitálnych dát podniku, ktorý je predmetom inspekcie, nie na základe originálu, ale na základe kópie týchto údajov. Tak v prípade, ak skúma pôvodné údaje, ako aj v prípade, ked analyzuje kópiu týchto údajov, ide totiz o tie isté údaje, ktoré sú predmetom kontroly vykonávanej Komisiou. 57 Právo Komisie vyhotovit presnú kópiu pevného disku pocítaca ako prechodnú etapu v rámci preskúmania údajov nachádzajúcich sa na tomto nosici tak nepredstavuje dodatocnú právomoc priznanú Komisii, ale ako správne konstatoval Vseobecný súd v bode 53 napadnutého rozsudku, je súcastou kontrolnej právomoci, ktorú clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 priznáva tejto institúcii. 58 Hoci je po druhé pravda, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze preskúmavacie právomoci, ktoré má Komisia v oblasti hospodárskej sútaze, sú presne vymedzené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [19]C-583/13 P, [20]EU:C:2015:404, bod [21]31, ako aj citovanú judikatúru), neznamená to, ze ustanovenia, ktorými sa uvedenej institúcii zverujú preskúmavacie právomoci, sa musia vykladat restriktívne, aj ked z tohto hladiska treba dbat na to, aby uvedené právomoci neporusovali práva dotknutých podnikov. Tieto práva sú vsak zarucené, ked tak ako v prejednávanej veci Komisia skopíruje údaje síce bez predchádzajúceho preskúmania, ale následne pri prísnom respektovaní práva dotknutého podniku na obhajobu overí, ci sú tieto údaje relevantné pre predmet inspekcie, a to predtým, ako zalozí do spisu dokumenty povazované v tejto súvislosti za relevantné a vymaze ostatné skopírované údaje. 59 Právo Komisie vyhotovit takéto kópie sa teda nedotýka ani procesných záruk stanovených nariadením c. 1/2003, ani iných práv podniku, ktorý je predmetom inspekcie, pod podmienkou, ze Komisia po doplnení svojho preskúmania zalozí do spisu len dokumenty, ktoré sú relevantné vo vztahu k predmetu inspekcie. Ako to konstatoval Vseobecný súd v bode 56 napadnutého rozsudku, v prejednávanej veci ide o takýto prípad. 60 Ako to po tretie vyplýva zo skutkových zistení Vseobecného súdu v bode 49 napadnutého rozsudku, Komisia pouzíva softvér na vysetrovanie v oblasti informatiky, ktorý si vyzaduje predchádzajúcu etapu nazvanú "indexácia", ktorá vo vseobecnosti trvá znacný cas. To isté platí, pokial ide o nasledujúcu etapu tohto procesu spracovania informácií, pocas ktorej Komisia preskúmava tieto údaje, ako to okrem iného preukazujú skutkové okolnosti prejednávanej veci. Je teda v záujme nielen Komisie, ale aj dotknutého podniku, aby táto institúcia vychádzala pri výkone svojej kontroly z kópie týchto údajov, co tomuto podniku umozní pokracovat v pouzívaní pôvodných údajov, ako aj nosicov, na ktorých sa nachádzali, ked bola táto kópia vyhotovená, a teda zmensit zásah do fungovania tohto podniku spôsobený inspekciou vykonávanou Komisiou. 61 Za týchto podmienok treba tvrdenia odvolateliek týkajúce sa prípravy predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov, zalozené na znení clánku 20 ods. 2 písm. c) nariadenia c. 1/2003 a vseobecnej systematike clánku 20 ods. 2 tohto nariadenia, zamietnut. 62 Pokial ide v druhom rade o rozhodnutie Komisie pokracovat v preskúmavaní predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov vo svojich priestoroch v Bruseli, treba uviest, ze je pravda, ze tak zo znenia, ako aj zo struktúry clánku 20 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze inspekcia sa musí zacat a v zásade musí pokracovat, ako sa to uvádza v clánku 20 ods. 1 tohto nariadenia, "[v rámci] podnikov a zdruzení podnikov" a ze práve z tohto dôvodu jednak clánok 20 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia oprávnuje Komisiu "vstúpit do vsetkých priestorov, na pozemky a do dopravných prostriedkov" podnikov a zdruzení podnikov a jednak clánkom 20 ods. 3 toho istého nariadenia sa Komisii ukladá povinnost vcas pred inspekciou informovat o inspekcii orgán hospodárskej sútaze clenského státu, "na ktorého území sa má vykonávat". Aj z tohto dôvodu v prejednávanej veci rozhodnutie o inspekcii zaväzovalo Prysmian, aby sa podriadili inspekcii "vo vsetkých [svojich] priestoroch" a v priestoroch svojich dcérskych spolocností. 63 Ako vsak Vseobecný súd správne uviedol v bode 58 napadnutého rozsudku, clánok 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 nestanovuje, ako to tvrdia odvolatelky, ze kontrola obchodných kníh a záznamov podnikov, na ktoré sa vztahuje inspekcia, sa uskutocnuje výlucne v ich priestoroch za kazdých okolností (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [22]C-606/18 P, [23]EU:C:2020:571, bod [24]78). 64 To isté platí pre rozhodnutie o inspekcii, ktoré len stanovilo, ze predmetná inspekcia sa môze uskutocnit vo vsetkých priestoroch odvolateliek. 65 Pokracovanie takejto kontroly v priestoroch Komisie totiz samo osebe a vo vztahu ku kontrole vykonávanej v samotných priestoroch podnikov, ktoré sú predmetom inspekcie, nepredstavuje dodatocný zásah do práv týchto podnikov, ktorý si vyzaduje, aby bola takáto moznost Komisie výslovne stanovená bez toho, aby ju bolo mozné implicitne vyvodit z právomocí, ktoré tejto institúcii priznáva clánok 20 ods. 1 a 2 nariadenia c. 1/2003. Skutocnost, ze v urcitých prípadoch nie je moznost pokracovat v kontrole v priestoroch Komisie nevyhnutná na to, aby Komisia mohla túto kontrolu vykonat, neznamená, ze takáto moznost je vylúcená za kazdých okolností (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [25]C-606/18 P, [26]EU:C:2020:571, bod [27]80). 66 Legitímne dôvody totiz môzu viest Komisiu, a to aj v záujme dotknutých podnikov, aby rozhodla o pokracovaní inspekcie údajov, ktoré zhromazdila v rámci dotknutého podniku, vo svojich priestoroch v Bruseli. V tejto súvislosti treba pripomenút, ako to vyplýva z bodu 60 tohto rozsudku, ze cas potrebný na spracovanie elektronických údajov sa môze ukázat ako znacný. Vyzadovat od Komisie, aby vykonala spracovanie takýchto údajov výlucne v priestoroch podniku, ktorý je predmetom inspekcie, pokial ide o mimoriadne objemné údaje, by mohlo mat za následok podstatné predlzenie prítomnosti inspektorov v priestoroch tohto podniku, co by mohlo narusit úcinnost inspekcie a zbytocne zvýsit zásah do fungovania uvedeného podniku z dôvodu inspekcie (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [28]C-606/18 P, [29]EU:C:2020:571, bod [30]81). 67 Navyse je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z bodu 60 napadnutého rozsudku, ze odvolatelky Komisii nevytýkajú, ze pri kontrole predmetných presných kópií pevných diskov pocítacov, ktorá sa uskutocnila v jej priestoroch v Bruseli, konala odlisným spôsobom, nez ako by konala, ak by sa táto kontrola uskutocnovala v priestoroch odvolateliek. Odvolatelky totiz nespochybnujú, ze kontrola vykonaná Komisiou v jej priestoroch v Bruseli prebiehala v prísnom súlade s ich právom na obhajobu, kedze Komisia pocas celej doby predmetnej inspekcie zarucovala ochranu dotknutých údajov a do spisu zalozila len dokumenty, o ktorých sa predtým ubezpecila, ze sú relevantné na úcely tejto inspekcie. 68 Výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003, podla ktorého Komisia môze prípadne vo svojich priestoroch v Bruseli pokracovat v kontrole, ktorú platne zacala v priestoroch podniku alebo zdruzenia podnikov, ktoré podliehajú inspekcii, nie je spochybnený tvrdením odvolateliek, podla ktorého clánok 21 tohto nariadenia umoznuje Komisii vykonávat svoje inspekcné právomoci "v iných priestoroch" len výnimocne. Tento clánok 21 sa totiz týka úplne odlisnej situácie od situácie uvedenej v clánku 20 uvedeného nariadenia, a to moznosti Komisie vykonat inspekcie v iných priestoroch nez v obchodných priestoroch dotknutého podniku, ako sú bydlisko alebo dopravné prostriedky jeho zamestnancov, ak existuje dôvodné podozrenie, ze sa v nich uchovávajú obchodné knihy alebo iné obchodné záznamy súvisiace s oblastou, ktorá je predmetom inspekcie, ktoré by mohli byt relevantné na preukázanie závazného porusenia clánku 101 alebo 102 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [31]C-606/18 P, [32]EU:C:2020:571, bod [33]85). 69 Výklad clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 uvedený v predchádzajúcom bode nie je spochybnený ani tvrdením odvolateliek, podla ktorého by sa takýmto výkladom dávala Komisii moznost vykonávat inspekcie na dialku alebo nariadit dotknutým podnikom, aby jej odovzdali kópie celých pevných diskov, pokial poskytuje primerané záruky. Moznost Komisie pokracovat vo svojich priestoroch v Bruseli v kontrole, ktorú zacala v priestoroch podniku, ktorý je predmetom inspekcie, totiz nemá ziadny vplyv na otázku, ci je táto institúcia oprávnená na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) a c) nariadenia c. 1/2003 vykonat vysetrovacie opatrenia, ako ich uvádzajú odvolatelky. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze skutocnost, ze Komisia pokracuje v inspekcii vo svojich vlastných priestoroch, znamená, ze ide o pokracovanie jednej a tej istej inspekcie, ktorá sa zacala v priestoroch takéhoto podniku, a nie o novú kontrolu u tretej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [34]C-606/18 P, [35]EU:C:2020:571, bod [36]84). 70 Treba vsak spresnit, ze Komisia môze na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 vyuzit moznost pokracovat v kontrole obchodných kníh a iných záznamov podniku, ktorý je predmetom inspekcie, vo svojich priestoroch v Bruseli len vtedy, ak sa môze oprávnene domnievat, ze to je odôvodnené záujmom efektívnosti inspekcie alebo cielom zabránit nadmernému zásahu do fungovania dotknutého podniku (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [37]C-606/18 P, [38]EU:C:2020:571, bod [39]87). 71 V prejednávanej veci, ako to vyplýva z opisu skutkového stavu konstatovaného Vseobecným súdom, ktorý bol v podstate pripomenutý v bodoch 10 az 14 tohto rozsudku, inspektori strávili celkovo tri dni v priestoroch odvolateliek, a to od 28. do 30. januára 2009. Vyhotovili predmetné presné kópie pevných diskov pocítacov a ulozili ich na informatickom nosici zaznamenávania údajov, ako aj na pocítaci Komisie. Tento nosic a pocítac boli umiestnené do zapecatených obálok a boli odnesené do kancelárií Komisie v Bruseli. Následne preskúmanie údajov odnesených do Bruselu za prítomnosti zástupcov odvolateliek trvalo tri pracovné dni, a to od 26. februára do 2. marca 2009, z coho je zrejmé, ze v case, ked Komisia rozhodla pokracovat v predmetnej inspekcii vo svojich priestoroch v Bruseli, zostával na spracovanie mimoriadne velký objem digitálnych dát. 72 Za týchto podmienok treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila protiprávnosti, ked rozhodla o pokracovaní predmetnej inspekcie vo svojich priestoroch v Bruseli. Vzhladom na skutkové okolnosti konstatované Vseobecným súdom sa totiz Komisia mohla oprávnene domnievat, ze bolo odôvodnené pokracovat v tejto inspekcii v jej priestoroch v Bruseli, cím sa vyhla predlzeniu trvania prítomnosti inspektorov v priestoroch odvolateliek v záujme úcinnosti inspekcie a zabránila neprimeranému zásahu do fungovania týchto podnikov (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [40]C-606/18 P, [41]EU:C:2020:571, bod [42]89). 73 Ako to napokon vyplýva z bodu 65 tohto rozsudku, moznost Komisie pokracovat v kontrole obchodných kníh a iných záznamov podniku na základe clánku 20 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 1/2003 vo svojich priestoroch v Bruseli je podmienená konstatovaním, ze takéto pokracovanie nespôsobuje ziadne porusenie práva na obhajobu a nepredstavuje dodatocný zásah do práv dotknutých podnikov s ohladom na zásah, ktorý je vnútorne spätý s uskutocnovaním inspekcie v jej priestoroch. Takýto zásah sa musí konstatovat, ak pokracovanie tejto kontroly v priestoroch Komisie v Bruseli spôsobuje podniku, ktorý je predmetom inspekcie, dodatocné náklady vzniknuté len z dôvodu tohto pokracovania. Z toho vyplýva, ze ak toto pokracovanie môze viest k takýmto dodatocným nákladom, Komisia k nemu môze pristúpit len pod podmienkou, ze súhlasí s nahradením týchto nákladov, ak jej dotknutý podnik v tomto zmysle predlozí riadne odôvodnenú ziadost (rozsudok zo 16. júla 2020, Nexans France a Nexans/Komisia, [43]C-606/18 P, [44]EU:C:2020:571, bod [45]90). 74 Vzhladom na uvedené je potrebné zamietnut prvý odvolací dôvod ako nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode 75 Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 130 az 140 a 144 az 148 napadnutého rozsudku a ktorý je rozdelený na tri casti, odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil dôvodnost sporného rozhodnutia, ktorým sa PrysmianCS povazuje za zodpovednú za predmetné porusenie pocas celej doby jeho trvania, teda od 18. februára 1999 do 27. januára 2009, a to napriek tomu, ze bolo preukázané az 27. novembra 2001. O prvej casti - Argumentácia úcastníkov konania 76 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil zásady osobnej zodpovednosti a právnej istoty. 77 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze za toto porusenie v zásade zodpovedá fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila podnik, ktorý sa podielal na porusení práva hospodárskej sútaze Únie v case, ked doslo k tomuto poruseniu, aj ked ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, zodpovedala za prevádzku tohto podniku iná fyzická alebo právnická osoba. Iba výnimocné okolnosti môzu odôvodnit výnimky z tejto vseobecnej zásady, a to v záujme potrebného úcinku a odstrasujúceho úcinku pravidiel hospodárskej sútaze Únie. V týchto prípadoch mozno zodpovednost pripísat tejto inej fyzickej alebo právnickej osobe v súlade so zásadou hospodárskej kontinuity. Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze tieto okolnosti sú splnené, ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila porusenia, prestala právne alebo hospodársky existovat a ked existuje strukturálna väzba medzi pôvodným a novým prevádzkovatelom, ktorý v dôsledku toho uplatnuje tú istú obchodnú politiku. 78 V prejednávanej veci mal teda Vseobecný súd najskôr identifikovat z hladiska príslusného vnútrostátneho práva obchodných spolocností pôvodného prevádzkovatela spolocnosti PrysmianCS, a to Pirelli, ktorá sa zlúcila so spolocnostou PirelliCS. Vseobecný súd vsak opomenul vykonat takéto preskúmanie a uplatnil zásadu hospodárskej kontinuity ako jednoduchú alternatívu k zásade osobnej zodpovednosti právnych subjektov, ako to preukazuje skutocnost, ze zamietol moznost, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked povazovala PirelliCSE za právneho nástupcu spolocnosti PirelliCS, ako irelevantnú. Ide tu o zjavne nesprávne právne posúdenie, ktoré malo za následok, ze Komisii bola v rozpore so zásadou právnej istoty priznaná absolútna diskrecná právomoc, ktorá jej umoznuje urcit právny subjekt, ktorému mozno ulozit pokutu v rámci prevodu aktív v skupine. 79 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný, kedze odvolatelky sa v konaní na Súdnom dvore obmedzujú na opakovanie tvrdení, ktoré uz uviedli na Vseobecnom súde. Odvolatelky totiz od Súdneho dvora ziadajú, aby opätovne preskúmal dôkazy, ktoré uz Vseobecný súd preskúmal. 80 Komisia subsidiárne tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je nedôvodný. 81 Pirelli tvrdí, ze zásada hospodárskej kontinuity sa uplatnuje nielen vtedy, ked pôvodný prevádzkovatel, ktorý sa dopustil porusenia, prestal existovat, ale aj vtedy, ked uz na relevantnom trhu nevykonáva hospodársku cinnost. V prejednávanej veci sa v nadväznosti na rozdelenie, ku ktorému doslo v roku 2001, PirelliCS stala financnou spolocnostou s osobitným úcelom a PirelliCSE sa stala jej jediným hospodárskym a právnym nástupcom. Skutocnost, ze pôvodná materská spolocnost Pirelli v case prijatia sporného rozhodnutia stále existovala, na tejto analýze nic nemení. Pirelli dodáva, ze v kazdom prípade neunikla svojej zodpovednosti za predmetné porusenie, ale bola za neho povazovaná za spolocne a nerozdielne zodpovednú spolu so spolocnostou PrysmianCS za obdobie od 18. februára 1999 do 28. júla 2005. 82 Podla spolocnosti Pirelli je teda prvá cast druhého odvolacieho dôvodu neúcinná a v kazdom prípade nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 83 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku, kedze v rámci prvej casti druhého odvolacieho dôvodu sa kritizuje právna otázka preskúmaná Vseobecným súdom, odvolací dôvod sa musí v tejto casti povazovat na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, za prípustný, pretoze takáto právna otázka môze byt predmetom nového prejednania v stádiu odvolania. 84 Treba vsak zdôraznit, ze argumentácia uvedená odvolatelkami na podporu prvej casti ich druhého odvolacieho dôvodu spocíva na nesprávnom výklade judikatúry Súdneho dvora v tejto oblasti. 85 Je pravda, ze Súdny dvor mal prílezitost spresnit, pokial ide o otázku, za akých okolností môze byt subjekt, ktorý nie je autorom porusenia práva hospodárskej sútaze Únie, napriek tomu sankcionovaný za toto porusenie, ze takýmto prípadom je situácia, ked subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, prestal právne alebo hospodársky existovat, a preto sankcii ulozenej podniku, ktorý uz nevykonáva hospodársku cinnost, hrozí, ze nebude mat odstrasujúci úcinok. Ak naopak subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, nadalej právne existuje a vykonáva hospodárske cinnosti, Komisia je v zásade povinná ulozit predmetnú pokutu tomuto subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. marca 2011, ThyssenKrupp Nirosta/Komisia, [46]C-352/09 P, [47]EU:C:2011:191, body [48]144 a [49]145). 86 Z judikatúry Súdneho dvora tiez vyplýva, ze pokial subjekt, ktorý sa dopustil porusenia práva hospodárskej sútaze Únie, je predmetom právnej alebo organizacnej zmeny, táto zmena nemá nevyhnutne za úcinok vytvorenie nového subjektu, zbaveného zodpovednosti za protiprávne správanie pripísatelné subjektu, ktorý bol jeho právnym predchodcom, ak prinajmensom z hospodárskeho hladiska existuje totoznost medzi oboma subjektmi. Ak by sa totiz podniky mohli vyhýbat sankciám jednoduchou zmenou totoznosti v dôsledku restrukturalizácií, prevodov alebo iných právnych alebo organizacných zmien, ciel potlacenia správaní, ktoré sú v rozpore s právom hospodárskej sútaze Únie, a predchádzania ich obnovovaniu prostredníctvom odrádzajúcich sankcií by bol ohrozený (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [50]C-434/13 P, [51]EU:C:2014:2456, bod [52]40, ako aj citovanú judikatúru). 87 Súdny dvor tak rozhodol, ze ak dva subjekty tvoria ten istý hospodársky subjekt, skutocnost, ze subjekt, ktorý sa dopustil porusenia, este existuje, sama osebe nebráni tomu, aby bol sankcionovaný subjekt, na ktorý previedol svoje hospodárske cinnosti, najmä ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a pretrvávali tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizacného hladiska, uplatnovali v podstate rovnakú obchodnú politiku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. decembra 2014, Komisia/Parker Hannifin Manufacturing a Parker-Hannifin, [53]C-434/13 P, [54]EU:C:2014:2456, bod [55]41, ako aj citovanú judikatúru). 88 Práve na základe tejto judikatúry a skutkových okolností predlozených na jeho nezávislé posúdenie Vseobecný súd v bodoch 130 az 133 napadnutého rozsudku potvrdil, ze PirelliCSE sa má povazovat za subjekt, ktorý sa od 27. novembra 2001 stal hospodárskym nástupcom spolocnosti PirelliCS, a ze Komisia sa na základe zásady hospodárskej kontinuity správne domnievala, ze zodpovednost za úcast spolocnosti PirelliCS na predmetnom porusení bola prenesená na PirelliCSE. 89 Odvolatelky nespochybnujú, ze podmienky uvedené v bode 87 tohto rozsudku boli v prejednávanej veci splnené. 90 Za týchto okolností sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia oprávnene povazovala PirelliCSE za hospodárskeho nástupcu spolocnosti PirelliCS. 91 Vseobecný súd navyse v bode 140 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze aj za predpokladu, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked povazovala PirelliCSE za právneho nástupcu spolocnosti PirelliCS, toto konstatovanie nemá vplyv na úcely pripísania zodpovednosti spolocnosti PirelliCSE za priamu úcast na predmetnom porusení pred 27. novembrom 2001, kedze Komisia v kazdom prípade správne konstatovala, ze PirelliCSE je hospodárskym nástupcom spolocnosti PirelliCS. 92 Pokial ide navyse o tvrdenie odvolateliek týkajúce sa potrebného úcinku a odstrasujúceho úcinku pravidiel hospodárskej sútaze Únie, treba pripomenút, ze Komisia v spornom rozhodnutí tiez konstatovala zodpovednost spolocnosti Pirelli za predmetné porusenie ako materskej spolocnosti spolocností Pirelli CS a PirelliCSE pocas obdobia od 18. februára 1999 do 28. júla 2005. 93 Vzhladom na uvedené je prvú cast druhého odvolacieho dôvodu potrebné zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti - Argumentácia úcastníkov konania 94 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v rámci uplatnenia zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci. Nexans France a Silec Cable sa nachádzali v porovnatelných situáciách ako PrysmianCS, kedze boli vytvorené v nadväznosti na vnútorné restrukturalizácie s cielom obnovit jednak existujúcu cinnost zahrnajúcu zamestnancov a jednak aktíva, ktorých sa týkali zosúladené postupy súvisiace s kartelom, na úcely ich prevodu na tretie osoby. Zásada hospodárskej kontinuity sa uplatnila len vo vztahu k spolocnosti PrysmianCS. 95 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ked Komisia prijme v prípade kartelu osobitnú metódu na urcenie zodpovednosti materských spolocností za porusenia, ktorých sa dopustili ich dcérske spolocnosti, musí s výnimkou prípadu osobitných okolností uplatnit rovnaké metodické kritériá vo vztahu k vsetkým týmto materským spolocnostiam. Táto judikatúra sa uplatní aj vtedy, ak Komisia rozhodne povazovat jedného z adresátov svojho rozhodnutia za zodpovedného na základe zásady hospodárskej kontinuity bez toho, aby iné osoby, ktorým je toto rozhodnutie urcené, podliehali rovnakému zaobchádzaniu. Aj ked totiz Komisia disponuje urcitou mierou volnej úvahy, pokial ide o uplatnenie tejto zásady na úcely pripísania zodpovednosti materským spolocnostiam, nie je povinná ju uplatnit. 96 Ak sa naopak táto institúcia rozhodne uplatnit uvedenú zásadu, je povinná tak urobit vo vztahu k ostatným podnikom zapojeným do kartelu, ktoré sa nachádzali v porovnatelných situáciách. V prejednávanej veci sa teda Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze rozhodnutie Komisie neuplatnit zásadu hospodárskej kontinuity na iných adresátov sporného rozhodnutia ako PrysmianCS nie je protiprávne. 97 Odkaz Vseobecného súdu v bodoch 145 a 146 napadnutého rozsudku na judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byt v súlade s dodrzaním zásady zákonnosti, co znamená, ze nikto sa nemôze vo svoj prospech dovolávat protiprávnosti, ku ktorej doslo na úkor iného, je teda irelevantný. 98 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodov uz uvedených v bode 79 tohto rozsudku a subsidiárne nedôvodný. 99 Pirelli tvrdí, ze druhá cast tohto odvolacieho dôvodu je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 100 V súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku platí, ze kedze druhá cast druhého odvolacieho dôvodu sa týka právnej otázky preskúmanej Vseobecným súdom, odvolací dôvod sa musí v tejto casti na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, povazovat za prípustný, pretoze takáto právna otázka môze byt predmetom nového prejednania v stádiu odvolania. 101 Treba pripomenút, ze zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v clánkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze táto zásada vyzaduje, aby sa v porovnatelných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (pozri najmä rozsudok z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia, [56]C-580/12 P, [57]EU:C:2014:2363, bod [58]51). 102 V prejednávanej veci odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil túto zásadu tým, ze potvrdil rozhodnutie Komisie povazovat PrysmianCS za zodpovednú za predmetné porusenie za obdobie predchádzajúce jej zalozeniu, opierajúc sa o zásadu hospodárskej kontinuity, zatial co Komisia neuplatnila túto zásadu vo vztahu k spolocnostiam Nexans France a Silec Cable, pricom oba podniky sa podla odvolateliek nachádzali v porovnatelnej situácii ako PrysmianCS. 103 Na podporu tejto casti odvolatelky predkladajú v podstate dve tvrdenia. 104 Na jednej strane sa odvolatelky odvolávajú na judikatúru Súdneho dvora vyplývajúcu najmä z rozsudku z 18. júla 2013, Dow Chemical a i./Komisia ([59]C-499/11 P, [60]EU:C:2013:482), v rámci ktorého v bode 50 tohto rozsudku rozhodol, ze ked Komisia prijme voci kartelu osobitnú metódu na urcenie zodpovednosti materských spolocností za porusenia zo strany ich dcérskych spolocností, musí s výnimkou prípadu osobitných okolností vychádzat pri vsetkých materských spolocnostiach z rovnakých kritérií. 105 Pokial ide o toto tvrdenie, treba pripomenút, ze vec, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, sa týkala situácie, v ktorej z rozhodnutia Komisie vyplývalo, ze Komisia zvolila, pokial ide o pripísanie zodpovednosti za porusenie, ktorého sa dopustila dcérska spolocnost materskej spolocnosti, osobitnú metódu na urcenie zodpovednosti dotknutých materských spolocností, ktorú mala v dôsledku toho uplatnit na vsetky podniky dotknuté týmto porusením (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, [61]C-628/10 P a C-14/11 P, [62]EU:C:2012:479, body [63]50, [64]53, ako aj 59). Aj za predpokladu, ze by táto judikatúra mohla byt prenesená na pripísanie zodpovednosti za porusenie na základe zásady hospodárskej kontinuity, treba konstatovat, ze odvolatelky nepreukázali, ze Komisia sa rozhodla uplatnit takú metódu týkajúcu sa uplatnenia uvedenej zásady, ktorá by sa odchylovala od vseobecných pravidiel. Zo sporného rozhodnutia teda nevyplýva, ze by sa mala pouzit osobitná metóda pre vsetky podniky zúcastnené na predmetnom porusení. 106 Z toho vyplýva, ze odvolatelky sa nemôzu platne odvolávat na judikatúru uvedenú v bode 104 tohto rozsudku s cielom preukázat, ze v prejednávanej veci bola porusená zásada rovnosti. 107 Na druhej strane odvolatelky tvrdia, ze vzhladom na to, ze Komisia rozhodla, ze na úcely stanovenia zodpovednosti spolocnosti PrysmianCS za obdobie predchádzajúce jej zalozeniu bude vychádzat zo zásady hospodárskej kontinuity, mala uplatnit rovnakú metódu na Nexans France a Silec Cable. Odvolatelky tak skutocne tvrdia, ako to správne uvádza Pirelli, ze sporné rozhodnutie je, pokial ide o tieto dve spolocnosti, protiprávne. 108 Ako to Vseobecný súd správne uviedol v bode 146 napadnutého rozsudku, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania sa musí zosúladit s dodrziavaním zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spáchanej na úkor iného (rozsudok zo 16. júna 2016, Evonik Degussa a AlzChem/Komisia, [65]C-155/14 P, [66]EU:C:2016:446, bod [67]58, ako aj citovaná judikatúra). 109 Odvolatelky sa teda nemôzu odvolávat na prípadnú protiprávnost, ktorej sa dopustila Komisia voci spolocnostiam Nexans France a Silec Cable, s cielom spochybnit v tomto bode napadnutý rozsudok. 110 Vzhladom na uvedené je potrebné zamietnut druhú cast druhého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú. O tretej casti - Argumentácia úcastníkov konania 111 V tretej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia, ktorá mu vyplýva z clánku 296 ZFEÚ, ked sa nevyjadril k ich výhrade zalozenej na výnimocnej povahe zásady hospodárskej kontinuity a svoje zamietnutie prvej a druhej casti stvrtého zalobného dôvodu, ktorý odvolatelky uviedli na prvom stupni, zalozil na protichodných dôvodoch. 112 Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný z dôvodov uz uvedených v bode 79 tohto rozsudku a subsidiárne nedôvodný. Tretia cast je navyse neúcinná, pretoze neposkytuje samostatný základ umoznujúci zrusit napadnutý rozsudok. - Posúdenie Súdnym dvorom 113 Kedze odvolací dôvod je v tejto casti zalozený na vade v odôvodnení napadnutého rozsudku, a teda na porusení právnej povinnosti zaväzujúcej súd Únie, treba ho na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, povazovat za prípustný. 114 Pokial ide o vec samu, treba na jednej strane uviest, ze Vseobecný súd po tom, ako preukázal, ze prístup Komisie v spornom rozhodnutí, pokial ide o uplatnenie zásady hospodárskej kontinuity, bol v súlade s judikatúrou Súdneho dvora, nebol povinný osobitne odpovedat na tvrdenie odvolateliek zalozené na údajnej výnimocnej povahe takéhoto uplatnenia. Na druhej strane odvolatelky nespresnili, v com bolo odôvodnenie, ktoré poskytol Vseobecný súd v tejto súvislosti, vnútorne rozporné alebo nelogické. 115 Vzhladom na uvedené treba zamietnut tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj tento odvolací dôvod v celom rozsahu ako nedôvodné. O tretom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 116 Svojím tretím odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 169 az 186 napadnutého rozsudku, odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o kvalifikáciu predmetného porusenia ako jediného a pokracujúceho porusenia. Vseobecný súd totiz potvrdil, ze Komisia predlozila dostatok presných dôkazov umoznujúcich preukázat existenciu troch základných prvkov kartelu, pricom sa vsak nevyjadril k hlavnému tvrdeniu, ktoré uviedli odvolatelky na prvom stupni, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze v prejednávanej veci ide o jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. 117 Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze na to, aby sa podniku pripísala zodpovednost za jeho úcast na jedinom a pokracujúcom porusení, a to existencia vseobecného plánu so spolocným protisútazným cielom, príspevok podniku k tomuto plánu a jeho vedomost o protisútaznom príspevku ostatných úcastníkov, musia byt splnené tri podmienky. Vseobecný súd vsak nesprávne potvrdil sporné rozhodnutie, pricom neposúdil, ci existencia dohody o "domácom území", aj keby bola preukázaná, stací na preukázanie súvislosti medzi zhromazdenými dôkazmi, ktoré sa týkali velmi rôznorodých situácií a dohôd, s cielom preukázat existenciu jediného a pokracujúceho porusenia z právneho hladiska dostatocným spôsobom. V tejto súvislosti zoznam dôkazov zhrnutý v bodoch 172 a 173 napadnutého rozsudku vôbec nepreukazuje existenciu súvislosti medzi dvoma vetvami kartelu a údajnou dohodou o "domácom území". 118 Vseobecný súd najmä skreslil dôkazy týkajúce sa dohody o "domácom území", ako aj tvrdenie odvolateliek, podla ktorého je tento pojem neúcinný a zbavený významu, kedze ázijskí výrobcovia elektrických káblov nepreukázali ziadny záujem vstúpit na trhy európskych výrobcov a naopak. 119 V bode 180 napadnutého rozsudku Vseobecný súd rozhodol, ze dohoda, ktorej cielom je chránit európskych výrobcov na ich území v Únii pred skutocnou alebo potenciálnou konkurenciou pochádzajúcou od iných zahranicných výrobcov, môze obmedzovat hospodársku sútaz okrem prípadu, ze by existovali neprekonatelné prekázky vstupu na európsky trh vylucujúce akúkolvek potenciálnu konkurenciu zo strany týchto zahranicných výrobcov. Vseobecný súd vsak týmito úvahami neodpovedal na tvrdenie uvedené odvolatelkami v ich návrhu na zacatie konania, podla ktorého Komisia rozsírila rozsah pôsobnosti spolupráce pri vývoze na celé územie Únie prostredníctvom dohody o "domácom území", hoci uplatnenie takejto dohody nebolo nikdy predmetom diskusií na stretnutiach, ktoré sa konali v rámci vetvy A/R kartelu, a to najmä z dôvodu, ze zo strategického hladiska nebolo pre ázijských výrobcov zaujímavé zúcastnovat sa na výzvach na predkladanie ponúk týkajúcich sa projektov, ktoré sa majú realizovat na území Únie. 120 Na rozdiel od toho, co Vseobecný súd uviedol v bode 183 napadnutého rozsudku, odvolatelky netvrdili, ze úcast japonských a juhokórejských výrobcov na trhu EHP bola "technicky nemozná", ale ze vo vseobecnosti ziadny hospodársky dôvod neodôvodnoval takú významnú investíciu. Vseobecný súd teda skreslil vysvetlenia, ktoré v tejto súvislosti poskytli odvolatelky. 121 Komisia tvrdí, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný. Týmto odvolacím dôvodom totiz odvolatelky opakujú tvrdenia uz uvedené v konaní na prvom stupni a ich cielom je, aby Súdny dvor opätovne preskúmal tieto tvrdenia. Odvolatelky navyse nerespektovali povinnost, ktorú im ukladá clánok 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, kedze neuviedli konkrétne casti napadnutého rozsudku, ktoré z právneho hladiska dostatocne preukazujú, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy. 122 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je nedôvodný, kedze Vseobecný súd sa neobmedzil na potvrdenie kvalifikácie predmetného porusenia konstatovanej Komisiou, ale preskúmal mnozstvo dôkazov zalozených v spise a osobitne komunikáciu o pridelovaní európskych projektov, ktoré preukazujú, ze boli súcastou jediného a pokracujúceho porusenia, ktoré zahrnalo obe vetvy kartelu. Posúdenie Súdnym dvorom 123 Pokial ide o prípustnost tretieho odvolacieho dôvodu, na jednej strane treba konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, konkrétne casti napadnutého rozsudku, ktorých sa týka tretí odvolací dôvod odvolateliek, vyplývajú dostatocne jasne z odvolania. 124 Na druhej strane treba zdôraznit, ze na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky uvádzajú dve samostatné tvrdenia. V rámci prvého z nich tvrdia, ze Vseobecný súd sa nevyjadril k otázke, ci Komisia preukázala, ze predmetné porusenie predstavuje jediné a pokracujúce porusenie clánku 101 ZFEÚ a clánku 53 Dohody o EHP. Pokial ide o druhé tvrdenie, je zalozené na tom, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy týkajúce sa dohody o "domácom území". 125 Zatial co v súlade s judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 49 tohto rozsudku sa prvé z týchto tvrdení týka právnej otázky preskúmanej Vseobecným súdom, ktorú mozno opätovne prejednat v rámci odvolacieho konania, v prípade druhého tvrdenia je to inak. 126 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Posúdenie rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj hodnotenie dôkazov je vo výlucnej právomoci Vseobecného súdu. Posúdenie týchto skutocností a dôkazov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 26. septembra 2018, Philips a Philips France/Komisia, [68]C-98/17 P, neuverejnený, [69]EU:C:2018:774, bod [70]40, ako aj citovaná judikatúra). 127 Je zrejmé, ze odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze skreslil dôkazy týkajúce sa dohody o "domácom území". Treba vsak uviest, ze odvolatelky neidentifikovali dôkazy, ktoré boli takto skreslené, ani a fortiori nepreukázali, ze takéto skreslenie mozno vytýkat Vseobecnému súdu. Pokial ide totiz o jediný konkrétny dôkaz, ktorý je uvedený v tomto kontexte, odvolatelky sa obmedzujú na tvrdenie, ze potvrdzuje ich stanovisko. 128 Z toho vyplýva, ze argumentáciu odvolateliek vztahujúcu sa na posúdenie dôkazov týkajúcich sa dohody o "domácom území" treba povazovat za neprípustnú. 129 Pokial ide o tvrdenie zalozené na údajnom skreslení jedného z ich tvrdení, ktoré treba vyvodit z bodu 183 napadnutého rozsudku, toto tvrdenie spocíva na ciastkovom výklade tohto rozsudku. V tomto bode uvedeného rozsudku totiz Vseobecný súd konstatoval, ze na rozdiel od toho, co tvrdili odvolatelky, úcast ázijských výrobcov na projektoch v rámci EHP "nebola technicky nemozná ani ekonomicky neudrzatelná". Aj za predpokladu, ze by sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho posúdenia, ked sa domnieval, ze odvolatelky vychádzali z technickej nemoznosti vstupu na tento trh ázijskými výrobcami, nic to nemení na skutocnosti, ze tento súd tiez odkázal na tvrdenie odvolateliek, podla ktorého neprítomnost týchto výrobcov v rámci EHP bola spôsobená úvahami ekonomickej povahy. Za týchto okolností odvolatelky nepreukázali, ze údajné nesprávne posúdenie Vseobecného súdu by mohlo spochybnit záver, ku ktorému dospel. 130 Vo veci samej treba pripomenút, ze aby sa dokázala úcast podniku na jedinom porusovaní práva hospodárskej sútaze Únie, musí sa podla judikatúry Súdneho dvora preukázat, ze tento podnik zamýslal prispiet svojím vlastným správaním k spolocným zámerom sledovaným vsetkými úcastníkmi a ze mal vedomost o protiprávnych správaniach, ktoré plánovali alebo uskutocnili dalsie podniky sledujúce rovnaké ciele, alebo ze ich mohol rozumne predpokladat a bol ochotný prevziat z toho vyplývajúce riziko (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia, [71]C-99/17 P, [72]EU:C:2018:773, bod [73]172 a citovanú judikatúru). 131 V odpovedi na otázku Súdneho dvora na pojednávaní, ktorou boli odvolatelky vyzvané, aby spresnili, na akom mieste svojej zaloby na prvom stupni tvrdili, ze Komisia nepreukázala, ze predmetné porusenie splna podmienky, ktoré sú podla judikatúry citovanej v predchádzajúcom bode potrebné na to, aby mohlo byt kvalifikované ako jediné a pokracujúce porusenie, citovali bod 110 tejto zaloby. Tento bod pritom neodkazuje ani na citované podmienky, ani na uvedenú judikatúru. Z toho vyplýva, ze odvolatelky na Vseobecnom súde neuviedli dostatocne jasným spôsobom tvrdenie, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze predmetné porusenie splna vsetky podmienky potrebné na to, aby mohlo byt kvalifikované ako jediné a pokracujúce porusenie. 132 Navyse treba zdôraznit, ze v rámci siesteho zalobného dôvodu uvedeného v prvostupnovom konaní odvolatelky tvrdili, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne nepreukázala existenciu dohody o "domácom území", ktorá podla tejto institúcie predstavovala klúcový prvok kartelu, a ze v dôsledku toho táto institúcia nepreukázala, ze odvolatelky sa zúcastnili na jedinom a pokracujúcom porusení clánku 101 ZFEÚ vztahujúcom sa na celé územie EHP. 133 V bode 174 napadnutého rozsudku Vseobecný súd na základe skutkových posúdení uvedených v bodoch 170 az 173 tohto rozsudku rozhodol, ze Komisia z právneho hladiska dostatocne preukázala existenciu uvedenej dohody. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rozsahu, v akom je cielom argumentácie odvolateliek spochybnit toto posúdenie, treba túto argumentáciu zamietnut ako neprípustnú, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 126 tohto rozsudku. 134 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze tretí odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode 135 V rámci svojho stvrtého odvolacieho dôvodu, ktorý sa týka bodov 199 az 217 napadnutého rozsudku a ktorý obsahuje styri casti, odvolatelky tvrdia, ze konstatovanie Vseobecného súdu, podla ktorého sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze zaciatok predmetného porusenia zodpovedal stretnutiu, ktoré sa konalo 18. februára 1999, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. O prvej casti - Argumentácia úcastníkov konania 136 V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze rozhodol ultra petita a porusil ich právo na obhajobu tým, ze svoje konstatovanie oprel o odôvodnenie týkajúce sa Super Tension Cables Export Agreement (dohoda o vývoze káblov velmi vysokého napätia, dalej len "dohoda o STEA"), ktorá sa týkala podzemných elektrických káblov, Sub-marine Cable Export Association (Zdruzenie pre vývoz podmorských káblov, dalej len "SMEA") a údajného nepísaného dohovoru medzi európskymi, japonskými a juhokórejskými výrobcami, ktorým sa tieto tri skupiny výrobcov zaviazali, ze si nebudú konkurovat na svojich jednotlivých "domácich územiach", a ktorý patril k týmto dojednaniam (dalej len "nepísaný dohovor"). 137 Zaloba, ktorú odvolatelky podali na Vseobecný súd, sa týkala len údajného porusenia práva hospodárskej sútaze Únie, ku ktorému doslo od roku 1999 do roku 2009 a ktoré bolo konstatované v spornom rozhodnutí. Vseobecný súd teda tým, ze dohodu o STEA, SMEA a nepísaný dohovor, ktoré boli ukoncené v roku 1997, oznacil za protisútazné dohody, rozhodol o otázkach, ktoré neboli súcastou predmetu sporu, ako je vymedzený v návrhu na zacatie konania. Navyse dohoda o STEA, SMEA, ani nepísaný dohovor sa v rámci správneho konania, ktoré viedlo k spornému rozhodnutiu, nikdy nepovazovali za odporujúce clánku 101 ZFEÚ. Odvolatelky teda nikdy nemali moznost formálne napadnút takéto konstatovanie protiprávnosti, ktoré boli voci nim uplatnené. Odvolatelky nemohli a fortiori úcinne uplatnit svoje právo na obhajobu v tomto ohlade v priebehu konania na Vseobecnom súde. 138 Komisia tvrdí, ze stvrtý odvolací dôvod je neprípustný, pretoze v rámci tohto odvolacieho dôvodu odvolatelky opakujú tvrdenia, ktoré uz boli prejednané v priebehu konania na prvom stupni, pricom ich cielom je, aby Súdny dvor tieto tvrdenia opätovne preskúmal. 139 Subsidiárne je tento odvolací dôvod neúcinný, kedze je zalozený na údajnom nesprávnom výklade dohody o STEA a SMEA, hoci dohoda o STEA a SMEA boli v spornom rozhodnutí uvedené len na úcely opisu kontextu, v ktorom kartel zacal. Z toho vyplýva, ze aj za predpokladu, ze by sa stvrtému odvolaciemu dôvodu malo vyhoviet, nepredstavovalo by to dostatocný dôvod na rozhodnutie, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked potvrdil dátum zaciatku predmetného porusenia, ktorý stanovila Komisia. Podla Komisie je stvrtý odvolací dôvod v kazdom prípade nedôvodný. - Posúdenie Súdnym dvorom 140 V rámci prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze rozhodol ultra petita a porusil ich právo na obhajobu. Na rozdiel od toho, co tvrdila Komisia, sa teda táto cast vztahuje na právnu otázku týkajúcu sa úvah Vseobecného súdu, ktorú mozno prejednat v rámci odvolacieho konania, a preto musí byt teda vyhlásená za prípustnú. 141 Pokial ide o vec samu, treba v prvom rade konstatovat, ze z napadnutého rozsudku vyplýva, ze práve v rámci preskúmania otázky, ci Komisia správne stanovila zaciatok predmetného porusenia na 18. februára 1999, Vseobecný súd v bode 201 napadnutého rozsudku zohladnil konstatovania, ktoré Komisia uviedla v odôvodnení 64 sporného rozhodnutia a ktoré sa týkali dohody o STEA, SMEA, ako aj nepísaného dohovoru, a v bode 202 tohto rozsudku uviedol, ze kartel má schému opísanú touto institúciou, pokial ide o tieto dojednania, ktoré mu predchádzali. Práve v rámci toho istého preskúmania Vseobecný súd v bode 203 napadnutého rozsudku dodal, ze Komisia predlozila dôkazy, ktoré odvolatelky platne nespochybnili prostredníctvom konkrétnych dôkazov a z ktorých vyplýva, ze výrobcovia elektrických káblov, ktorí uzavreli tieto dohody, si boli jednak vedomí ich protiprávnosti a ze jednak zamýslali reorganizovat tieto dohody v budúcnosti. 142 Po tomto preskúmaní vsak Vseobecný súd vôbec nerozhodol ultra petita. Rozhodnutie, ktoré Vseobecný súd na tento úcel prijal, a to odmietnut spochybnenie urcenia zaciatku predmetného porusenia na 18. februára 1999 zo strany odvolateliek, bolo totiz v súlade s návrhom, s ktorým sa na neho v tejto súvislosti obrátila Komisia. 143 V druhom rade treba konstatovat, ze Vseobecný súd v tejto súvislosti neporusil ani právo odvolateliek na obhajobu. Ako to na jednej strane správne uviedla Komisia, skutocnosti uvedené v odôvodnení 64 sporného rozhodnutia sa uz nachádzali v oznámení o výhradách, ktoré odvolatelky mali moznost spochybnit v rámci správneho konania pred Komisiou. Na druhej strane z odôvodnenia 506 sporného rozhodnutia, na ktoré Vseobecný súd odkázal v bode 199 napadnutého rozsudku, vyplýva, ze pri hodnotení dôkazov týkajúcich sa stretnutia z 18. februára 1999 Komisia zohladnila správanie dotknutých úcastníkov konania pred týmto dátumom, pricom toto správanie podla tejto institúcie preukazuje, ze dotknuté podniky zamýslali opätovne zaviest predchádzajúce dojednania. Túto poznámku vsak mozno chápat len ako odkaz na dojednania opísané v odôvodnení 64 sporného rozhodnutia. Za týchto okolností mali odvolatelky ocakávat, ze Vseobecný súd zohladní aj tento kontext. 144 Vzhladom na uvedené je potrebné prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej a tretej casti - Argumentácia úcastníkov konania 145 V rámci druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy, ktoré mu boli predlozené, a v rámci svojej analýzy uplatnil nesprávne právne kritérium, co ho viedlo k nesprávnej kvalifikácii dohody o STEA, SMEA a nepísaného dohovoru ako "protisútazných dohôd" ovplyvnujúcich obchod medzi clenskými státmi. Vseobecný súd totiz v tejto súvislosti nesprávne vychádzal z konstatovaní uvedených v odôvodnení 64 sporného rozhodnutia, pricom neoveril, ci boli podlozené dôkazmi. Navyse je zjavne nesprávne tvrdit, ze odvolatelky nikdy neodporovali konstatovaniam Komisie uvedeným v odôvodnení 64 sporného rozhodnutia ani ich nespochybnili. 146 V tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky tvrdia, ze nesprávnou kvalifikáciou dohody o STEA a SMEA, ako aj nepísaného dohovoru ako "protisútazných dohôd", uvedenou v druhej casti tohto odvolacieho dôvodu, sa úplne skreslila analýza Vseobecného súdu týkajúca sa kontextu, v ktorom predmetné porusenie zacalo, a bolo nou nenapravitelne ovplyvnené potvrdenie zo strany Vseobecného súdu, pokial ide o záver Komisie v spornom rozhodnutí, podla ktorého údajný kartel zacal 18. februára 1999. 147 Kedze totiz väcsina dôkazov, na ktorých Komisia zalozila tento záver a na ktoré Vseobecný súd prihliadol v bodoch 200 az 206 napadnutého rozsudku, sa vztahovala na dojednania týkajúce sa "vývozných území", tieto dôkazy sa nemali zohladnit na úcely stanovenia dátumu zaciatku porusenia týkajúceho sa dohody o "domácom území", ktoré vyvoláva úcinky v EHP. 148 Tento nesprávny výklad skutkového kontextu navyse viedol Vseobecný súd k vykonaniu skreslenej analýzy poznámok zo stretnutia z 18. februára 1999, teda prvého dokumentu obsahujúceho minimálne a diskutabilné odkazy na pravidlo "domáceho územia". Tieto poznámky jasne naznacujú, ze úcastníci tohto stretnutia sa nedohodli na hlavných charakteristikách budúcich dohôd. 149 Z bodu 210 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Vseobecný súd vykladal tieto poznámky len ako potvrdenie predchádzajúcich diskusií. Tento bod napadnutého rozsudku preto obsahuje dve nesprávne tvrdenia. Na jednej strane ziadny dôkaz nespája údajnú dohodu o "domácom území" s dohodou o STEA a SMEA. Na druhej strane diskusia opísaná v bode 204 napadnutého rozsudku, ktorá podla Vseobecného súdu potvrdzuje existenciu takejto dohody, sa v skutocnosti týkala rozdelenia projektov na "vývozných územiach". 150 Vseobecný súd sa navyse dopustil zásadnej metodickej chyby, ked v bode 213 napadnutého rozsudku vylúcil potrebu jednotlivo posúdit diskusie, ku ktorým doslo na stretnutiach po 18. februári 1999, a to v rozpore s tým, co sám uviedol v tom istom bode tohto rozsudku. 151 Vseobecný súd navyse skreslil tvrdenia odvolateliek, ked v bode 213 napadnutého rozsudku konstatoval, ze na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, dôkazná hodnota poznámok zo stretnutia z 18. februára 1999 nebola oslabená skutocnostou, ze boli vykladané o niekolko rokov neskôr "ich autorom, a to podla nich na základe 'vzdialených spomienok`". Odvolatelky v skutocnosti tvrdili, ze tieto poznámky Komisii nevysvetlil ich autor, ale iní zamestnanci dotknutého podniku bez akejkolvek pomoci tohto autora. 152 Vseobecný súd teda systematicky skresloval dôkazy, ktoré mu boli predlozené na posúdenie, ked bez rozdielu odkazoval na skutkové okolnosti a udalosti bez vztahu medzi nimi, pricom ich úcinky na obchod medzi clenskými státmi neboli preukázané. - Posúdenie Súdnym dvorom 153 V rámci týchto dvoch castí stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré treba preskúmat spolocne, odvolatelky kritizujú posúdenie dôkazov Vseobecným súdom, ktoré Komisia uviedla na podporu svojho konstatovania, ze stretnutie, ktoré sa konalo 18. februára 1999, predstavovalo zaciatok predmetného porusenia. 154 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze Vseobecný súd preskúmal tieto dôkazy v bodoch 199 az 214 napadnutého rozsudku. V tomto rámci sa Vseobecný súd najprv v bodoch 199 az 206 tohto rozsudku zaoberal kontextom stretnutia z 18. februára 1999. Vseobecný súd dalej v bodoch 207 az 214 preskúmal dôkazy týkajúce sa konkrétnejsie tohto stretnutia. 155 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z bodu 126 tohto rozsudku, ze posúdenie dôkazov vykonané Vseobecným súdom nepredstavuje s výnimkou prípadu ich skreslenia právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. 156 Hoci odvolatelky v tomto ohlade poukazujú na systematické skreslovanie dôkazov Vseobecným súdom, odkazujú, pokial ide o úvahy Vseobecného súdu uvedené v bodoch 207 az 214 napadnutého rozsudku, len na jeden z týchto bodov, a to na bod 210 tohto rozsudku, v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze poznámky zo stretnutia z 18. februára 1999"potvrdzu[jú]", ze v case prijatia uvedených poznámok sa podniky prítomné na tomto stretnutí dohodli na samotnom princípe rozdelenia dotknutých trhov. 157 Odvolatelky na jednej strane tvrdia, ze znenie tohto bodu preukazuje, ze Vseobecný súd vykladal poznámky zo stretnutia z 18. februára 1999 ako obycajné potvrdenie predchádzajúcich diskusií. Okrem toho, ze toto tvrdenie nemá ziadnu oporu v odôvodnení uvedenom v bode 210 napadnutého rozsudku, toto tvrdenie v ziadnom prípade nemôze preukazovat, ze Vseobecný súd skreslil dôkazy. 158 Pokial ide na druhej strane o tvrdenie odvolateliek, podla ktorého uvedené poznámky jasne naznacujú, ze podniky, ktoré sa zúcastnili na stretnutí 18. februára 1999, sa nedohodli na hlavných charakteristikách budúcich dohôd, stací pripomenút, ze Vseobecný súd konstatoval, ze z poznámok z tohto stretnutia vyplýva, ze podniky, ktoré sa na tomto stretnutí zúcastnili, sa dohodli na samotnom princípe rozdelenia dotknutých trhov, pricom v bode 208 napadnutého rozsudku uznal, ze niektoré aspekty diskutované na tomto stretnutí neviedli k dohode. Kedze odvolatelky toto posúdenie nespochybnili, uvedené tvrdenie je neúcinné. 159 Pokial ide o bod 213 napadnutého rozsudku, aj za predpokladu, ze poznámky zo stretnutia z 18. februára 1999 neboli Komisii vysvetlené "ich autorom", táto okolnost v ziadnom prípade neslúzi ako základ pre záver, ku ktorému Vseobecný súd dospel v tejto súvislosti, takze takéto tvrdenie, aj keby bolo dôvodné, sa musí vyhlásit za neúcinné. 160 Pokial ide napokon o metodickú chybu, ktorej sa údajne dopustil Vseobecný súd, a to skutocnost, ze Vseobecný súd nezohladnil diskusie, ktoré sa uskutocnili pocas stretnutí po 18. februári 1999, na rozdiel od toho, co sám uviedol v bode 213 napadnutého rozsudku, stací uviest, ze v tom istom bode Vseobecný súd uviedol, ze na to, aby Komisia dospela k záveru, ze predmetné porusenie zacalo v den stretnutia 18. februára 1999, zohladnila aj správanie dotknutých podnikov po tomto stretnutí. 161 Vzhladom na to, ze dôvody uvedené v bodoch 207 az 214 napadnutého rozsudku predstavujú samy osebe platný a dostatocný základ rozhodnutia Vseobecného súdu, podla ktorého bola Komisia oprávnená domnievat sa, ze predmetné porusenie zacalo v den stretnutia 18. februára 1999, prípadné pochybenia, ktorých sa Vseobecný súd dopustil v rámci svojho posúdenia kontextu kartelu v bodoch 199 az 206 napadnutého rozsudku, aj keby boli dôvodné, nemôzu spochybnit toto rozhodnutie, takze tvrdenia uvedené v tejto súvislosti odvolatelkami musia byt zamietnuté ako neúcinné. 162 Vzhladom na uvedené je potrebné zamietnut druhú a tretiu cast stvrtého odvolacieho dôvodu ako scasti neprípustné a scasti nedôvodné. O stvrtej casti - Argumentácia úcastníkov konania 163 V rámci stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate tvrdia, ze nesprávne posúdenia, ktoré sú predmetom ostatných castí tohto odvolacieho dôvodu, a najmä odkaz Vseobecného súdu na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré nemajú vplyv na jeho rozhodnutie stanovit dátum zaciatku predmetného porusenia na dátum stretnutia 18. februára 1999, vedú k nekoherentnému odôvodneniu, co je v rozpore s povinnostou Vseobecného súdu odôvodnit svoje rozhodnutie podla clánku 296 ZFEÚ. - Posúdenie Súdnym dvorom 164 Pokial ide o túto cast, stací uviest, ze odvolatelky ziadnym spôsobom nespresnili údajné nezrovnalosti, na ktoré v tomto kontexte odkazujú, takze odvolací dôvod v tejto casti musí byt vyhlásený za neprípustný. V kazdom prípade treba uviest, ze Vseobecný súd odôvodnil svoje rozhodnutie z právneho hladiska dostatocným spôsobom. 165 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod treba zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 166 Svojím piatym odvolacím dôvodom, ktorý sa týka bodov 251 az 254 napadnutého rozsudku, odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu porusenie zásady rovnosti zaobchádzania v rámci stanovenia koeficientu závaznosti. 167 Odvolatelky uvádzajú, ze pred Vseobecným súdom tvrdili, ze ázijskí výrobcovia boli zapojení do európskej vetvy kartelu tak ako európski výrobcovia. Odpoved Vseobecného súdu v bodoch 251 a 253 napadnutého rozsudku, podla ktorej predpoklad odvolateliek, aj keby sa potvrdil, nemôze spochybnit záver Komisie, podla ktorého rozdelenie projektov v rámci EHP predstavuje dodatocný prvok, ktorý si zaslúzi byt sankcionovaný dodatocnou percentuálnou sadzbou z dôvodu závaznosti porusenia, a ze európska vetva kartelu posilnila narusenie hospodárskej sútaze spôsobené vetvou A/R tohto kartelu v EHP, je zjavne kontradiktórna. 168 Ako navyse uznala Komisia v spornom rozhodnutí, vetva A/R kartelu bola podriadená celkovému plánu kartelu a pristúpenie k dohode o "domácom území" bolo pre ázijských výrobcov rovnocenné s tým, aby sa zdrzali predkladania ponúk vo vztahu k európskym projektom. Hoci ázijskí výrobcovia sa aktívne nezúcastnovali na rozdelovaní projektov v EHP, k takémuto rozdelovaniu prispievali v porovnatelnej miere ako európski výrobcovia. 169 Za týchto okolností bolo nelogické a diskriminacné zvýsit koeficient závaznosti o 2 %, pokial ide o odvolatelky, ako aj ostatných európskych výrobcov, z dôvodu ich údajnej výlucnej úcasti na európskej vetve. Dôvodnost tohto tvrdenia potvrdzuje rozsudok zo 6. júla 2017, Toshiba/Komisia ([74]C-180/16 P, [75]EU:C:2017:520), týkajúci sa kartelu, ktorý mal velmi podobnú struktúru ako v prejednávanej veci. 170 Komisia tvrdí, ze piaty odvolací dôvod je neprípustný z dôvodu, ze jeho cielom je dosiahnut nové posúdenie dôkazov predlozených na Vseobecnom súde. Subsidiárne by mal byt tento odvolací dôvod zamietnutý ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 171 Kedze piaty odvolací dôvod sa týka právnej otázky, musí byt povazovaný za prípustný. 172 Pokial ide o vec samu, treba uviest, ze odvolatelky sa v tejto súvislosti obmedzujú na kritiku odôvodnenia Vseobecného súdu uvedeného v bodoch 251 az 253 napadnutého rozsudku. V bodoch 256 a 257 tohto rozsudku Vseobecný súd v podstate spresnil, ze aj za predpokladu, ze by sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o úcast ázijských výrobcov na európskej vetve kartelu, takéto nesprávne posúdenie môze odôvodnit vyssí koeficient závaznosti v neprospech ázijských výrobcov, ale nemôze zakladat právo na "nediskriminacné uplatnovanie protiprávneho zaobchádzania". 173 Takýto záver nevychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Z judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 108 tohto rozsudku totiz vyplýva, ze dodrziavanie zásady rovnosti zaobchádzania sa musí zosúladit s dodrziavaním zákonnosti, podla ktorej sa nikto nemôze dovolávat vo svoj prospech nezákonnosti spáchanej na úkor iného. 174 Z toho vyplýva, ze piaty odvolací dôvod sa musí zamietnut ako nedôvodný. 175 Kedze ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkami na podporu svojho odvolania nebolo mozné vyhoviet, musí sa odvolanie v celom rozsahu zamietnut. O trovách 176 Clánok 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelný na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku stanovuje, ze úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 177 Kedze Prysmian a PrysmianCS nemali vo svojich odvolacích dôvodoch úspech a Komisia navrhovala zaviazat ich na náhradu trov konania, je opodstatnené rozhodnút, ze znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 178 Z clánku 184 ods. 4 rokovacieho poriadku vyplýva, ze ak vedlajsí úcastník prvostupnového konania nepodal odvolanie, mozno mu ulozit povinnost nahradit trovy odvolacieho konania len vtedy, pokial sa zúcastnil na písomnej alebo ústnej casti konania na Súdnom dvore. Ak sa vedlajsí úcastník na konaní zúcastnil, Súdny dvor môze rozhodnút, ze tento úcastník bude znásat vlastné trovy konania. 179 Kedze Pirelli sa zúcastnila na konaní na Súdnom dvore, za okolností prejednávanej veci treba rozhodnút, ze znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Prysmian SpA a Prysmian Cavi e Sistemi Srl znásajú vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Pirelli & C. SpA znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [76]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX9Z1Hi1/L85877-6339TMP.html#t-ECR_62018CJ0601_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A448&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A448 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:298:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2012%3A597 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:001:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2006:210:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A23&anchor=#point15 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point58 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point60 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404 21. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&anchor=#point31 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point78 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point80 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point81 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point85 34. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 36. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point84 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point87 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point89 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&locale=sk 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A571&anchor=#point90 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&locale=sk 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&anchor=#point144 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A191&anchor=#point145 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point40 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2456&anchor=#point41 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&locale=sk 57. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2363&anchor=#point51 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A482 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479 63. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&anchor=#point50 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&anchor=#point53 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&locale=sk 66. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A446&anchor=#point58 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774&locale=sk 69. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A774&anchor=#point40 71. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&locale=sk 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A773&anchor=#point172 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A520&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A520 76. file:///tmp/lynxXXXX9Z1Hi1/L85877-6339TMP.html#c-ECR_62018CJ0601_SK_01-E0001