ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 22. septembra 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ - Clánky 11 a 194 ZFEÚ - Clánok 1, clánok 2 písm. c) a clánok 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome - Plánovaná pomoc v prospech bloku C jadrovej elektrárne Hinkley Point (Spojené královstvo) - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú s vnútorným trhom - Ciel spolocného záujmu - Ciele Európskej únie v oblasti zivotného prostredia - Zásada ochrany zivotného prostredia, zásada znecistovatel platí, zásada obozretnosti a zásada trvalej udrzatelnosti - Urcenie dotknutej hospodárskej cinnosti - Zlyhanie trhu - Primeranost pomoci - Investicná alebo prevádzková pomoc - Vymedzenie prvkov pomoci - Oznámenie o zárukách" Vo veci C-594/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie podané 21. septembra 2018, Rakúska republika, v zastúpení: pôvodne G. Hesse, neskôr F. Koppensteiner a M. Klamert, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci H. Kristoferitsch, Rechtsanwalt, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier, T. Maxian Rusche, P. Nemecková a K. Herrmann, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Ceská republika, v zastúpení: M. Smolek, J. Vlácil, T. Müller a I. Gavrilová, splnomocnení zástupcovia, Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne D. Colas a P. Dodeller, neskôr P. Dodeller a T. Stehelin, splnomocnení zástupcovia, Luxemburské velkovojvodstvo, v zastúpení: pôvodne D. Holderer, neskôr T. Uri, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Kinsch, avocat, Madarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Nagy, ügyvéd, Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, splnomocnený zástupca, Slovenská republika, v zastúpení: B. Ricziová, splnomocnená zástupkyna, Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: Z. Lavery a S. Brandon, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Robertson, QC, a T. Johnston, barrister, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda K. Lenaerts, podpredsednícka R. Silva de Lapuerta, predsedovia komôr A. Arabadziev, A. Prechal, M. Vilaras, M. Safjan, S. Rodin, L. S. Rossi a I. Jarukaitis (spravodajca), sudcovia T. von Danwitz, C. Toader, D. Sváby, K. Jürimäe, C. Lycourgos a N. Piçarra, generálny advokát: G. Hogan, tajomnícka: M. Krausenböck, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. januára 2020, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. mája 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Rakúska republika domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 12. júla 2018, Rakúsko/Komisia ([2]T-356/15, dalej len napadnutý rozsudok, [3]EU:T:2018:439), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/658 z 8. októbra 2014 o opatrení pomoci SA.34947 (2013/C) (ex 2013/N), ktorú Spojené královstvo zamýsla zaviest na podporu pre jadrovú elektráren Hinkley Point C ([4]Ú. v. EÚ L 109, 2015, s. 44, dalej len "sporné rozhodnutie"), v ktorom Európska komisia konstatovala, ze toto opatrenie pomoci je zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a povolila jej poskytnutie. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska oznámilo 22. októbra 2013 tri opatrenia pomoci (dalej len "predmetné opatrenia") na podporu bloku C jadrovej elektrárne Hinkley Point (dalej len "Hinkley Point C"). Príjemcom predmetných opatrení je NNB Generation Company Limited (dalej len "NNBG"), dcérska spolocnost spolocnosti EDF Energy plc (dalej len "EDF"). 3 Prvým z predmetných opatrení je rozdielová zmluva uzavretá medzi spolocnostou NNBG a spolocnostou Low Carbon Contracts Ltd, subjektom, ktorý má byt financovaný na základe ulozenia zákonnej povinnosti zaväzujúcej spolocne a nerozdielne vsetkých schválených dodávatelov elektriny, pricom cielom tejto zmluvy je zarucit stabilitu cien pri predaji elektriny spolocnosti NNBG pocas operacnej fázy Hinkley Point C. Druhé z opatrení spocíva v dohode medzi ministrom Spojeného královstva pre energetiku a zmenu klímy a investormi spolocnosti NNBG, ktorá doplna rozdielovú zmluvu a ktorá stanovuje, ze ak v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point C z politických dôvodov spolocnost Low Carbon Contracts nesplní svoju povinnost vyplatit investorom spolocnosti NNBG kompenzáciu, kompenzáciu investorom vyplatí dotknutý minister. Stanovuje tiez mechanizmy rozdelenia zisku. Tretím opatrením je úverová záruka Spojeného královstva za dlhopisy, ktoré má vydat NNBG, ktorá zabezpecuje vcasné splatenie istiny a úrokov prípustného dlhu. 4 Európska komisia 18. decembra 2013 rozhodla o zacatí formálneho vysetrovacieho konania týkajúceho sa predmetných opatrení. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie7. marca 2014 ([5]Ú. v. EÚ C 69, 2014, s. 60). 5 Dna 8. októbra 2014 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorého casti 7 uviedla, ze predmetné opatrenia predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. V castiach 9 a 10 tohto rozhodnutia Komisia preskúmala, ci je mozné vyhlásit tieto opatrenia za zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pricom dospela ku kladnému záveru. Clánok 1 prvý odsek uvedeného rozhodnutia znie: "Pomoc pre Hinkley Point C vo forme rozdielovej zmluvy, dohody ministra a úverovej záruky, ako aj vsetkých súvisiacich prvkov, ktoré Spojené královstvo zamýsla poskytnút, je zlucitelná s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) [ZFEÚ]." Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 6 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júla 2015 podala Rakúska republika zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 7 Luxemburskému velkovojvodstvu bol povolený vstup do konania ako vedlajsiemu úcastníkovi konania na podporu návrhov Rakúskej republiky, zatial co Ceskej republike, Francúzskej republike, Madarsku, Polskej republike, Rumunsku, Slovenskej republike a Spojenému královstvu bol povolený vstup do konania ako vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov Komisie. 8 Rakúska republika, ktorá Komisii vytýka, ze predmetné opatrenia vyhlásila za zlucitelné s vnútorným trhom v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, uviedla na podporu svojej zaloby desat zalobných dôvodov. 9 V napadnutom rozsudku Vseobecný súd po zamietnutí týchto desiatich zalobných dôvodov zalobu zamietol. Návrhy úcastníkov konania v konaní na Súdnom dvore 10 Rakúska republika svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, - vyhovel zalobe o neplatnost sporného rozhodnutia, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania a - ulozil vsetkým vedlajsím úcastníkom prvostupnového konania, ktorí sa zúcastnili na odvolacom konaní, aby znásali svoje vlastné trovy konania. 11 Luxemburské velkovojvodstvo navrhuje, aby Súdny dvor: - vyhovel odvolaniu v celom rozsahu a zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, - vyhovel zalobe o neplatnost podanej proti spornému rozhodnutiu v celom rozsahu a - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy Konania. 12 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil Rakúskej republike povinnost nahradit trovy konania. 13 Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo navrhujú, aby Súdny dvor zamietol odvolanie. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode 14 Svojím prvým odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked nekonstatoval, ze výstavba novej jadrovej elektrárne nepredstavuje ciel spolocného záujmu. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 15 Rakúska republika podporovaná Luxemburským velkovojvodstvom vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 79 a nasl. napadnutého rozsudku zamietol jej tvrdenia smerujúce k spochybneniu posúdenia Komisie uvedeného v odôvodnení 374 sporného rozhodnutia, podla ktorého podpora jadrovej energie predstavuje ciel spolocného záujmu. Vseobecný súd podla nej pochybil, ked na tento úcel vychádzal zo zásady, ze pri posúdení, ci podpora jadrovej energie predstavuje ciel, ktorý môzu clenské státy sledovat prostredníctvom státnej pomoci, nejde o otázku, ci tento ciel zodpovedá záujmu vsetkých alebo väcsiny clenských státov, ale o urcenie, ci ide o verejný záujem a nie iba o súkromný záujem príjemcu pomoci. 16 Vseobecný súd sa tým podla nej odchýlil od praxe Komisie a od prevazujúcej judikatúry týkajúcej sa uplatnovania clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podla ktorých kazdá pomoc musí v zásade sledovat ciel spolocného záujmu, ci dokonca ciel spolocného záujmu Únie, teda záujem, ktorý zodpovedá spolocnému záujmu vsetkých clenských státov. 17 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo sa domnievajú, ze táto cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 18 Podla znenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ mozno za zlucitelnú s vnútorným trhom povazovat pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto pomoc nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 19 Na to, aby sa státna pomoc mohla povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom v súlade s týmto ustanovením, musí teda splnat dve podmienky, pricom prvou podmienkou je, ze musí byt urcená na podporu rozvoja urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, a druhou podmienkou, formulovanou negatívne, je, ze táto pomoc nesmie nepriaznivo ovplyvnit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 20 Na rozdiel od clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ktorý stanovuje, ze za zlucitelnú s vnútorným trhom mozno vyhlásit pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu alebo na nápravu váznej poruchy fungovania v hospodárstve clenského státu, teda clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nepodmienuje zlucitelnost pomoci splnením podmienky spocívajúcej v sledovaní ciela spolocného záujmu, a to bez toho, aby bola dotknutá skutocnost, ze rozhodnutia, ktoré v tejto súvislosti prijíma Komisia, musia dbat na dodrziavanie práva Únie. 21 V rozpore s tým, co tvrdí Rakúska republika, Súdny dvor v nou citovaných rozsudkoch nevychádzal z existencie podmienky stanovujúcej, ze pomoc musí sledovat ciel spolocného záujmu. Hoci Súdny dvor vo svojich rozsudkoch zo 17. septembra 1980, Philip Morris Holland/Komisia ([6]730/79, [7]EU:C:1980:209, body [8]24 az [9]26); z 24. februára 1987, Deufil/Komisia ([10]310/85, [11]EU:C:1987:96, bod [12]18), a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia ([13]C-113/00, [14]EU:C:2002:507, bod [15]67), v podstate uviedol, ze Komisia má právomoc volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné posúdenia ekonomickej a sociálnej povahy (pozri rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [16]C-431/14 P, [17]EU:C:2016:145, bod [18]68), ktoré sa musia uskutocnit v kontexte Únie, ako uviedol generálny advokát v bodoch 65 az 71 svojich návrhov, Súdny dvor nerozhodol, ze Komisia musí overit, ci zamýslaná pomoc sleduje ciel spolocného záujmu. 22 Pokial ide o prax Komisie, je potrebné poznamenat, ze rámec pre státnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie ([19]Ú. v. EÚ C 198, 2014, s. 1), usmernenia o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 ([20]Ú. v. EÚ C 200, 2014, s. 1), usmernenia [Európskej únie] pre uplatnovanie pravidiel státnej pomoci v súvislosti s rýchlym zavádzaním sirokopásmových sietí ([21]Ú. v. EÚ C 25, 2013, s. 1) ani usmernenia o regionálnej státnej pomoci na roky 2014 - 2020 ([22]Ú. v. EÚ C 209, 2013, s. 1), na ktoré sa odvoláva Rakúska republika, nie sú uplatnitelné na predmetné opatrenia, kedze ziadny z týchto nástrojov sa netýka pomoci urcenej na podporu cinnosti jadrovej elektrárne. 23 Okrem toho Rakúska republika odkazuje na dokument Komisie, nazvaný "Spolocné zásady ekonomicky zameraného preskúmania zlucitelnosti státnej pomoci podla clánku 87 ods. 3", uvádzajúci metódu analýzy, ktorej prvá etapa spocíva v preskúmaní toho, ci dotknutá pomoc sleduje jasne definovaný ciel spolocného záujmu. 24 Aj za predpokladu, ze by takýto dokument mohol byt chápaný ako rámec alebo oznámenie, od ktorých sa Komisia v zásade nemôze odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnosti zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. marca 2016, Grécko/Komisia, [23]C-431/14 P, [24]EU:C:2016:145, bod [25]69 a citovanú judikatúru), je vsak potrebné konstatovat, ze Komisia v kazdom prípade nemôze týmito nástrojmi neprimerane zúzit pôsobnost clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ tým, ze stanoví uplatnenie tohto ustanovenia spôsobom nezlucitelným s tým, co bolo uvedené v bode 20 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2008, Nemecko a i./Kronofrance, [26]C-75/05 P a C-80/05 P, [27]EU:C:2008:482, bod [28]65). 25 Okrem toho v rozsahu, v akom Rakúska republika vytýka Vseobecnému súdu, ze sa odchýlil od rozhodovacej praxe Komisie, je potrebné pripomenút, ze to, ci pomoc splna alebo nesplna podmienky uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktoré sú vymedzené v tomto ustanovení, je potrebné posúdit práve vzhladom na toto ustanovenie, a nie vzhladom na predchádzajúcu prax Komisie (rozsudok z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [29]C-459/10 P, neuverejnený, [30]EU:C:2011:515, bod [31]38). 26 Kedze clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nevyzaduje, aby zamýslaná pomoc na to, aby bola vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, sledovala ciel spolocného záujmu, prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 27 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 97 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "vzhladom na clánok 1 druhý odsek a clánok 2 písm. c) Zmluvy [o Euratome sa Komisia] nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze Spojené královstvo bolo oprávnené vymedzit podporu jadrovej energie a konkrétnejsie podporu vytvárania nových kapacít pre výrobu jadrovej energie, ako ciel verejného záujmu v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ". 28 V tejto súvislosti tvrdí, ze ciel podpory jadrovej energie prostredníctvom pomoci na výstavbu jadrových elektrární nevyplýva zo Zmluvy o Euratome a nezdielajú ho vsetky clenské státy. Ani clánok 2 písm. c) Zmluvy o Euratome, ani ziadne iné ustanovenie tejto Zmluvy podla nej nespomína státnu pomoc pre investície do jadrovej energie a na výstavbu jadrových elektrární. Vseobecný súd podla nej podal selektívny výklad tohto clánku 2 písm. c) Zmluvy o Euratome, ked stratil zo zretela, ze toto ustanovenie sa netýka vytvárania nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ale vytvárania "základných zariadení", ako aj "rozvoja jadrovej energie". Podpora jadrovej energie v zmysle pomoci pre vytvárania nových výrobných kapacít preto podla jej názoru nepredstavuje ani spolocný záujem, ani vseobecný záujem Únie. 29 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo tvrdia, ze táto cast prvého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 30 Ako vyplýva z preskúmania prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nepodmienuje zlucitelnost pomoci podla tohto ustanovenia podmienkou, aby zamýslaná pomoc sledovala ciel spolocného záujmu. V dôsledku toho ani druhá cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. 31 Okrem toho táto cast nemôze uspiet ani v rozsahu, v akom sa tu tvrdí, ze Zmluva o Euratome neumoznuje, aby bolo podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ povolené poskytnutie státnej pomoci na výstavbu jadrových elektrární alebo vytváranie nových kapacít na výrobu jadrovej energie. 32 V prvom rade je totiz potrebné uviest, ze Zmluva o Euratome a Zmluva o FEÚ majú rovnakú právnu silu, ako to ilustruje clánok 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome, podla ktorého sa ustanovenia Zmluvy o EÚ a Zmluvy o FEÚ neodchylujú od ustanovení Zmluvy o Euratome. Ako uviedol generálny advokát v bodoch 37 a 38 svojich návrhov, kedze Zmluva o Euratome je odvetvovou zmluvou na podporu výskumu, rozvoja a investícií do jadrového priemyslu, zatial co Zmluva o FEÚ má ovela sirsie ciele a zveruje Únii rozsiahle právomoci v celom rade oblastí a sektorov, v odvetví jadrovej energie sa v prípade, ked Zmluva o Euratome neobsahuje osobitné pravidlá, uplatnia pravidlá Zmluvy o FEÚ. Kedze Zmluva o Euratome neobsahuje pravidlá v oblasti státnej pomoci, v tomto odvetví sa môze uplatnit clánok 107 ZFEÚ, ako to konstatoval Vseobecný súd v bode 73 napadnutého rozsudku. 33 V druhom rade Zmluva o Euratome vo svojej preambule uvádza, ze jej cielom je vytvorit podmienky potrebné pre rozvoj silného jadrového priemyslu a vo svojom clánku 1 druhom odseku stanovuje, ze "poslaním Spolocenstva je prispievat k zvysovaniu zivotnej úrovne v clenských státoch a k rozvoju vztahov s inými krajinami vytváraním predpokladov potrebných pre urýchlený vznik a rast jadrových priemyslov". Podla clánku 2 písm. c) tejto Zmluvy s cielom plnit svoje poslanie Spolocenstvo "ulahcuje investovanie a zabezpecuje, najmä podporovaním podnikových podnetov, vytváranie základných zariadení potrebných pre rozvoj jadrovej energie v Spolocenstve". Okrem toho z clánkov 40 a 41 v spojení s bodom 11 prílohy II uvedenej Zmluvy, ktoré sa týkajú investícií v jadrovej oblasti, vyplýva, ze táto Zmluva upravuje investície do nových zariadení alebo nahrádzanie jadrových reaktorov vsetkých typov a pouzití. Z toho vyplýva, ze ciele, ktoré sleduje Zmluva o Euratome, zahrnajú výstavbu jadrových elektrární alebo vytváranie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, takze poskytnutie státnej pomoci v ich prospech nie je v rozpore s týmito cielmi. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 34 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 517 napadnutého rozsudku odmietol jej tvrdenie, podla ktorého zásada ochrany zivotného prostredia, zásada obozretnosti, zásada znecistovatel platí a zásada trvalej udrzatelnosti bránia poskytnutiu státnej pomoci na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne z dôvodu, ze takýto výklad by nebol v súlade s clánkom 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome. 35 Vseobecný súd sa takýmto rozhodnutím podla Rakúskej republiky dopustil protirecenia voci svojim vlastným úvahám uvedeným v bode 72 napadnutého rozsudku, podla ktorých ustanovenia Zmluvy o Euratome predstavujú vo vztahu k ustanoveniam Zmluvy o FEÚ osobitné pravidlá, pricom poprel povinnost zohladnit ciele poslednej uvedenej Zmluvy bez toho, aby vysvetlil, od ktorého ustanovenia Zmluvy o Euratome sa podla neho odchylujú. 36 Ak sa vychádza z toho, ze na státnu pomoc, akou sú predmetné opatrenia, sa uplatnuje clánok 107 ZFEÚ, mali by sa podla nej uplatnit aj iné ustanovenia Zmluvy o FEÚ stanovujúce ciele, ako je ciel ochrany zivotného prostredia uvedený v clánkoch 11 a 194 ZFEÚ, a Komisia by mala zohladnit poziadavky, ktoré vyplývajú z týchto ustanovení. Kedze Zmluva o Euratome neposkytuje osobitný nástroj na sledovanie cielov ochrany zivotného prostredia a ochrany zdravia, Vseobecný súd mal podla Rakúskej republiky povinnost zohladnit tieto ciele a vo vztahu k nim zásadu obozretnosti, zásadu znecistovatel platí a zásadu trvalej udrzatelnosti, aby posúdil, ci predmetné opatrenia sledujú ciel spolocného záujmu s ohladom na clánok 37 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta") a judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej ochrana zdravia a zivotného prostredia majú povahu základných cielov. 37 Vo svojej replike Rakúska republika dodáva, ze ciel spocívajúci v rozvoji jadrovej energie uvedený v clánku 2 Zmluvy o Euratome sa musí uplatnovat v súlade s ustanoveniami práva Únie, osobitne s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ. Tento clánok, ako ho vykladá Vseobecný súd, je pritom podla nej v rozpore s cielmi Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa podpory energetickej efektívnosti a rozvoja nových a obnovitelných zdrojov energie, ochranou zivotného prostredia a zdravia, zásadou znecistovatel platí, zásadou obozretnosti a zásadou trvalej udrzatelnosti. 38 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo sa domnievajú, ze táto cast prvého odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 39 Kedze ako vyplýva z preskúmania prvej casti prvého odvolacieho dôvodu, clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ nepodriaduje zlucitelnost pomoci na základe tohto ustanovenia podmienke, aby zamýslaná pomoc sledovala ciel spolocného záujmu, tretia cast tohto odvolacieho dôvodu je rovnako tak nedôvodná v rozsahu, v akom Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze porusil toto ustanovenie tým, ze na úcely posúdenia, ci predmetné opatrenia sledujú ciel spolocného záujmu, nezohladnil zásadu ochrany zivotného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu znecistovatel platí a zásadu trvalej udrzatelnosti. 40 Okrem toho v rozsahu, v akom Rakúska republika v tejto casti prvého odvolacieho dôvodu v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked na základe clánku 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome zamietol jej tvrdenie, ze zásada ochrany zivotného prostredia, zásada obozretnosti, zásada znecistovatel platí a zásada trvalej udrzatelnosti bránia poskytnutiu státnej pomoci na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne, je potrebné uviest, ze takéto zásady nie sú v tejto Zmluve uvedené. V súvislosti s ochranou zivotného prostredia uvedená Zmluva vo svojej kapitole III s názvom "Ochrana zdravia" obsahuje len ustanovenia týkajúce sa okrem iného základných noriem ochrany zdravia verejnosti a zdravia pracovníkov voci nebezpecenstvu ionizacného ziarenia, nepretrzitého sledovania úrovne rádioaktívnej kontaminácie vzduchu, vody a pôdy, ako aj zabezpecenia dodrziavania základných noriem. Konkrétne clánok 37 prvý odsek tej istej Zmluvy stanovuje, ze "kazdý clenský stát bude predkladat Komisii také vseobecné údaje týkajúce sa plánov ukladania rádioaktívnych odpadov v akejkolvek forme, aby bolo mozné urcit, ci plnenie týchto plánov môze spôsobit rádioaktívnu kontamináciu vody, pôdy alebo ovzdusia iného clenského státu". 41 Je vsak potrebné konstatovat, ze tieto ustanovenia neupravujú vycerpávajúcim spôsobom otázky zivotného prostredia, ktoré sa týkajú odvetvia jadrovej energie. Preto Zmluva o Euratome nebráni uplatneniu pravidiel práva Únie v oblasti zivotného prostredia v tomto odvetví. 42 Osobitne, ako v podstate tvrdí Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, clánok 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome nemôze vylúcit uplatnenie okrem iného clánku 37 Charty, podla ktorého "vysoká úroven ochrany zivotného prostredia a zlepsovanie kvality zivotného prostredia sa musia zaclenit do politík Únie a zabezpecit v súlade so zásadou trvalo udrzatelného rozvoja", clánku 11 ZFEÚ, podla ktorého poziadavky ochrany zivotného prostredia musia byt zaclenené do vymedzenia a uskutocnovania politík a cinností Únie, a to predovsetkým s ohladom na podporu trvalo udrzatelného rozvoja, a clánku 194 ods. 1 ZFEÚ, podla ktorého politika Únie v oblasti energetiky musí zohladnovat poziadavku zachovávat a zlepsovat zivotné prostredie. Preto sa v odvetví jadrovej energie uplatní táto poziadavka vyjadrená tak v Charte, ako aj v Zmluve o FEÚ, rovnako ako zásady, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika a ktoré z uvedenej poziadavky vyplývajú (pozri analogicky rozsudok z 27. októbra 2009, CEZ, [32]C-115/08, [33]EU:C:2009:660, body [34]87 az [35]91). 43 To isté platí aj v prípade ustanovení sekundárneho práva Únie v oblasti zivotného prostredia. Na jadrové elektrárne a iné jadrové reaktory sa teda uplatnujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov urcitých verejných a súkromných projektov na zivotné prostredie ([36]Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1), ktorá stanovuje pre urcité projekty povinnost uskutocnit posúdenie vplyvov na zivotné prostredie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 29. júla 2019, Inter-Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, [37]C-411/17, [38]EU:C:2019:622, bod [39]76). 44 Okrem toho Súdny dvor uz rozhodol, ze státna pomoc, ktorá porusuje ustanovenia alebo vseobecné zásady práva Únie, nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. apríla 2008, Nuova Agricast, [40]C-390/06, [41]EU:C:2008:224, body [42]50 a [43]51). 45 Z toho vyplýva, ze kedze na státnu pomoc v odvetví jadrovej energie, na ktorú sa vztahuje Zmluva o Euratome, sa uplatnuje clánok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, státnu pomoc v prospech hospodárskej cinnosti spadajúcej do tohto odvetvia, ktorej preskúmanie by odhalilo, ze porusuje pravidlá práva Únie v oblasti zivotného prostredia, nemozno na základe tohto ustanovenia vyhlásit za zlucitelnú s vnútorným trhom. 46 V dôsledku toho sa Vseobecný súd v bode 517 napadnutého rozsudku dopustil pochybenia, ked zamietol tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého zásada ochrany zivotného prostredia, zásada obozretnosti, zásada znecistovatel platí a zásada trvalej udrzatelnosti bránia poskytnutiu státnej pomoci na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne z dôvodu, ze takýto výklad by bol v rozpore s clánkom 106a ods. 3 Zmluvy o Euratome. 47 Je vsak potrebné pripomenút, ze ak odôvodnenie rozsudku Vseobecného súdu vykazuje porusenie práva Únie, ale jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, odvolanie musí byt zamietnuté (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, [44]C-30/91 P, [45]EU:C:1992:252, bod [46]28; z 26. marca 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, [47]C-113/07 P, [48]EU:C:2009:191, bod [49]81, ako aj z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, [50]C-584/10 P, C-593/10 P a C-595/10 P, [51]EU:C:2013:518, bod [52]150). 48 Pritom je potrebné uviest, ze jednak clánok 194 ods. 1 písm. a) a b) ZFEÚ stanovuje, ze v rámci vytvorenia a fungovania vnútorného trhu sleduje politika Únie v oblasti energetiky ciele zabezpecovat fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpecnost dodávok energie v Únii. V tejto súvislosti uz Súdny dvor uviedol, ze clánok 194 ods. 1 písm. b) ZFEÚ identifikuje bezpecnost energetických dodávok v Únii ako jeden zo základných cielov politiky Únie v odvetví energetiky (pozri rozsudok z 29. júla 2019, Inter-Environnement Wallonie a Bond Beter Leefmilieu Vlaanderen, [53]C-411/17, [54]EU:C:2019:622, bod [55]156). Okrem toho clánok 194 ods. 2 druhý pododsek ZFEÚ stanovuje, ze opatreniami prijatými Európskym parlamentom a Radou nie je dotknuté právo clenských státov urcit podmienky pre vyuzívanie svojich energetických zdrojov, zvolit si medzi rôznymi zdrojmi energie a urcit, aká bude vseobecná struktúra ich zásobovania energiou, a to bez toho, aby vylucoval, ze táto volba môze zahrnat aj jadrovú energiu. 49 Kedze volba jadrovej energie prinálezí podla týchto ustanovení Zmluvy o FEÚ clenským státom, zdá sa, ze ciele a zásady práva Únie v oblasti zivotného prostredia a ciele sledované Zmluvou o Euratome pripomenuté v bode 33 tohto rozsudku nie sú vo vzájomnom rozpore, takze na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, nemozno vychádzat z toho, ze zásada ochrany zivotného prostredia, zásada obozretnosti, zásada znecistovatel platí a zásada trvalej udrzatelnosti bránia za akýchkolvek okolností poskytnutiu státnej pomoci na výstavbu alebo prevádzku jadrovej elektrárne. 50 Z toho vyplýva, ze nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, uvedené v bode 46 tohto rozsudku, nemá vplyv na dôvodnost zamietnutia tvrdenia Rakúskej republiky uvedeného v bode 40 tohto rozsudku, a teda ani na výrok napadnutého rozsudku, takze tretia cast prvého odvolacieho dôvodu je v tejto súvislosti neúcinná. 51 V dôsledku toho je potrebné prvý odvolací dôvod zamietnut. O druhom odvolacom dôvode 52 Svojím druhým odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze predmetné opatrenia boli nesprávne posúdené ako zlucitelné s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. Vseobecný súd totiz v napadnutom rozsudku podla nej nesprávne definoval relevantnú hospodársku cinnost v zmysle tohto ustanovenia a neoveril existenciu zlyhania trhu. Tvrdenia úcastníkov konania 53 V rámci prvej casti tohto odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze vychádzal z toho, ze preskúmanie zlucitelnosti pomoci sa v mensej miere týka podporovanej hospodárskej cinnosti nez sledovaného verejného záujmu, a ze preto v bode 105 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa domnievala, ze výstavba Hinkley Point C mala za ciel rozvoj urcitej hospodárskej cinnosti v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, hoci táto institúcia v rámci sporného rozhodnutia nevymedzila cinnost, ktorej rozvoj podporujú predmetné opatrenia, a tým porusila toto ustanovenie. Okrem toho Vseobecný súd podla nej neuviedol svoje posúdenie otázky, co by malo predstavovat túto cinnost, takze napadnutý rozsudok je podla jej názoru v tejto súvislosti nedostatocne odôvodnený. 54 Druhou castou druhého odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze v bodoch 139 a 144 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze dotknutou hospodárskou cinnostou v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ je podpora jadrovej energie, a ze tým obmedzil preskúmanie zlucitelnosti pomoci. 55 Hospodárskou cinnostou, ktorá sa podla Rakúskej republiky mala zohladnit pri posúdení zlucitelnosti predmetných opatrení, je podla nej výroba elektriny, a to vzhladom na to, ze výraz "hospodárska cinnost" sa vztahuje na skupinu podnikov vyrábajúcich vzájomne zamenitelné výrobky, pricom nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2282 z 27. novembra 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) c. 794/2004, pokial ide o oznamovacie a informacné formuláre ([56]Ú. v. EÚ L 325, 2015, s. 1), uvádza s odkazom na kód NACE toto odvetvie cinnosti, a nie jadrové elektrárne, ze výnimky v oblasti státnej pomoci by sa mali vykladat restriktívne, ze usmernenia o státnej pomoci v oblasti ochrany zivotného prostredia a energetiky na roky 2014 - 2020 uvádzajú, ze pomoc na energiu z obnovitelných zdrojov musí prispievat k rozvoju tohto sektora, a ze Komisia vo vseobecnosti zakladá svoje posúdenie na trhu s elektrinou. Ak by pritom Vseobecný súd posúdil predmetné opatrenia z hladiska ich prínosu k rozvoju odvetvia výroby elektriny, dospel by podla nej k inému záveru, osobitne pokial ide o otázku, ci sa má pomoc povazovat za prípustnú a primeranú. 56 V rámci tretej casti druhého odvolacieho dôvodu Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, tvrdí, ze Vseobecný súd v bodoch 151 a 240 napadnutého rozsudku dospel k nesprávnemu záveru, ze existencia zlyhania trhu nie je nevyhnutnou podmienkou zlucitelnosti pomoci a ze v prejednávanej veci by bez zásahu Spojeného královstva neboli investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie zrealizované v primeranom case. 57 Komisia a Slovenská republika sa domnievajú, ze prvá cast je neprípustná. Podla Komisie táto cast nesplna poziadavky, podla ktorých musí odvolanie presne oznacovat body napadnutého rozsudku, ktoré sú kritizované, a obsahovat strucné, ale zrozumitelné zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh zalozený. Okrem toho niektoré tvrdenia sa podla nej týkajú spochybnenia sporného rozhodnutia a nie napadnutého rozsudku. Podla Slovenskej republiky uvedená cast poukazuje na vady sporného rozhodnutia, ktoré nemohli byt vzaté do úvahy ex offo, alebo je iba opakovaním tvrdenia predlozeného v prvostupnovom konaní. 58 Pokial ide o vec samu, Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo tvrdia, ze druhý odvolací dôvod je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 59 Pokial ide o prípustnost prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, najprv je potrebné poznamenat, ze táto cast uvádza bod 105 napadnutého rozsudku. Poziadavky clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sú teda splnené. Dalej, hoci Rakúska republika na podporu tejto casti vytýka Komisii, ze nespresnila, akú hospodársku cinnost podporujú predmetné opatrenia, uvedená cast smeruje v celom rozsahu k tomu, aby Súdny dvor konstatoval, ze Vseobecný súd nekonstatoval toto opomenutie, ktoré podla nej predstavuje vadu sporného rozhodnutia. Napokon v tej istej casti Rakúska republika v skutocnosti neuvádza nové tvrdenie, ako vyplýva osobitne z bodu 139 napadnutého rozsudku, ale z právneho hladiska spochybnuje dôvodnost odpovede Vseobecného súdu na jej tvrdenie, co je v konaní na Súdnom dvore prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2018, Ceská republika/Komisia, [57]C-4/17 P, [58]EU:C:2018:678, bod [59]24 a citovanú judikatúru). Z toho vyplýva, ze námietky neprípustnosti vznesené Komisiou a Slovenskou republikou musia byt zamietnuté. 60 Pokial ide vo veci samej v prvom rade o prvé dve casti druhého odvolacieho dôvodu, z clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ vyplýva, ze na to, aby bola pomoc vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom podla tohto ustanovenia, musí byt spôsobilá podporit rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí. Pokial ide o overenie, ci urcitá pomoc môze podporit rozvoj urcitej hospodárskej cinnosti, toto ustanovenie nevyzaduje identifikáciu trhu s výrobkami, ktorého súcast tvorí táto cinnost, kedze identifikácia tohto trhu je relevantná len na preskúmanie toho, ci zamýslaná pomoc neovplyvnuje podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, co predstavuje druhú podmienku, ktorej podlieha zlucitelnost pomoci. 61 V prejednávanej veci Vseobecný súd v bode 105 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia sa nedopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze výstavba Hinkley Point C mala za ciel rozvíjat urcitú cinnost v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pricom okrem iného uviedol, ze zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze táto výstavba mala nahradit zastarávajúce kapacity na výrobu jadrovej energie, ktorých odstavenie sa plánovalo, a ze technológia, ktorá sa mala pouzit v uvedenom bloku, je vyspelejsia ako technológia pouzívaná v existujúcich elektrárnach. 62 V bodoch 139 a 144 napadnutého rozsudku Vseobecný súd zamietol tvrdenia Rakúskej republiky, podla ktorých jednak Komisia nespresnila, ktorá hospodárska cinnost v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ má byt podporená predmetnými opatreniami, a jednak toto ustanovenie a clánok 2 písm. c) Zmluvy o Euratome vyzadujú rozvoj cinnosti, a nie len opatrenie spocívajúce v nahradení. Na tento úcel konstatoval, ze z odôvodnenia 392 sporného rozhodnutia vyplýva, ze cinnost, ktorej rozvoj majú podporit predmetné opatrenia, predstavuje podpora jadrovej energie, ze tento ciel a konkrétnejsie ciel podpory podnikov, aby investovali do nových kapacít na výrobu jadrovej energie, splna poziadavky týchto ustanovení, pricom skutocnost, ze tieto nové kapacity mali nahradit zastarávajúce kapacity na výrobu jadrovej energie, neumoznuje konstatovat, ze nedochádza k rozvoju v zmysle týchto ustanovení. 63 Hoci Vseobecný súd poukázal na ciel predmetných opatrení, z týchto bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ze rozhodol, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze tieto opatrenia môzu podporovat rozvoj výroby jadrovej energie, ktorá predstavuje hospodársku cinnost v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 64 Okrem toho je potrebné poznamenat, ze v bode 231 napadnutého rozsudku, ktorého sa odvolanie netýka, Vseobecný súd uviedol, ze Komisia identifikovala liberalizovaný trh výroby a dodávky elektriny ako trh ovplyvnený predmetnými opatreniami a konstatovala, ze tieto opatrenia by mohli narúsat hospodársku sútaz a ovplyvnovat obchod. Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd preskúmal, ci Komisia riadne identifikovala relevantný trh, aby posúdila, ci je splnená druhá podmienka stanovená v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 65 Vseobecný súd sa teda týmto rozhodnutím nedopustil nesprávneho právneho posúdenia a neporusil povinnost odôvodnenia. 66 Pokial ide v druhom rade o tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu, je potrebné uviest, ze aj ked v rámci clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ Komisia môze na úcely posúdenia zlucitelnosti plánovanej pomoci s vnútorným trhom povazovat za potrebné preskúmat, ci táto pomoc umoznuje napravit zlyhanie trhu, existencia takéhoto zlyhania nepredstavuje podmienku vyhlásenia pomoci za zlucitelnú s vnútorným trhom na základe tohto ustanovenia. 67 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 151 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze hoci existencia zlyhania trhu môze predstavovat relevantnú skutocnost na úcely vyhlásenia zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, neexistencia takéhoto zlyhania nemá nevyhnutne za následok nesplnenie podmienok stanovených v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 68 Rovnako sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 240 uvedeného rozsudku na úcely zamietnutia tvrdení Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva o tom, ze Komisia nemohla konstatovat existenciu zlyhania trhu, uviedol, ze toto ustanovenie neobsahuje podmienku vyzadujúcu existenciu takéhoto zlyhania. Okrem toho posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého úvahy rozvinuté v spornom rozhodnutí umoznujú konstatovat, ze bez zásahu Spojeného královstva by sa investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie nerealizovali vcas, spadá do posúdenia skutkových okolností, ktoré v prípade neexistencie tvrdenia o skreslení nemôze Súdny dvor preskúmat v rámci odvolania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. februára 2020, Uniwersytet Wrocl/awski a Polsko/REA, [60]C-515/17 P a C-561/17 P, [61]EU:C:2020:73, bod [62]47). 69 Kedze druhý odvolací dôvod nie je dôvodný v ziadnej zo svojich castí, musí byt zamietnutý. O tretom odvolacom dôvode 70 Svojím tretím odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze Vseobecný súd sa v napadnutom rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil preskúmanie proporcionality predmetných opatrení zo strany Komisie, ktoré bolo podla nej nedostatocné. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 71 Rakúska republika podporovaná Luxemburským velkovojvodstvom vytýka Vseobecnému súdu, ze preskúmanie proporcionality predmetných opatrení obmedzil tým, ze ciel verejného záujmu, ktorý tieto opatrenia sledujú, zúzil len na vytvorenie nových kapacít na výrobu jadrovej energie, zatial co Komisia mala podla nich preskúmat, ci neexistujú iné vhodnejsie prostriedky na pokrytie potrieb elektriny v Spojenom královstve, a v akom rozsahu. 72 Vseobecný súd podla nich tým, ze v bodoch 405, 413 a 507 napadnutého rozsudku uviedol, ze výstavba Hinkley Point C má iba obmedzit pokles príspevku jadrovej energie k potrebám elektriny a zabezpecit zvýsené zásobovanie energiou, vychádzal z predpokladu, ze toto zásobovanie mozno zabezpecit len rozsiahlou základnou výrobou jadrovej energie, zatial co situácia krajín, ktoré zabezpecujú svoje zásobovanie elektrinou bez vyuzitia jadrovej energie, preukazuje, ze dostatocnú výrobu mozno dosiahnut aj inak. 73 Tento postup je podla ich názoru svojvolný a porusuje zásadu rovnosti zaobchádzania zarucenú clánkom 20 Charty, kedze Komisia neskúma proporcionalitu pomoci na výrobu elektriny z obnovitelných zdrojov energie v rámci trhu s obnovitelnými zdrojmi energie, ale v rámci celkového trhu s elektrinou. 74 Komisia a Slovenská republika sa domnievajú, ze táto cast tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná, kedze sa týka spochybnenia posúdenia skutkového stavu. 75 Pokial ide o vec samu, Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Slovenská republika a Spojené královstvo tvrdia, ze táto cast odvolacieho dôvodu je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 76 Pokial ide o tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa tých úvah v napadnutom rozsudku, podla ktorých na úcely zabezpecenia bezpecnosti zásobovania elektrinou je cielom výstavby Hinkley Point C v podstate len obmedzit pokles podielu jadrovej energie na celkových potrebách elektriny, ktorý nemozno kompenzovat výrobou energie z obnovitelných zdrojov, je potrebné konstatovat, ze tieto tvrdenia smerujú k spochybneniu posúdenia skutkového stavu vykonaného Vseobecným súdom, a v dôsledku toho sú v odvolacom konaní neprípustné v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 68 tohto rozsudku. 77 Pokial ide o vec samu, je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd vo vztahu k pozitívnym úcinkom predmetných opatrení, ktoré Komisia zohladnila, v bode 405 napadnutého rozsudku uviedol, ze tieto opatrenia sú súcastou súboru opatrení energetickej politiky prijatých Spojeným královstvom v rámci reformy trhu s elektrinou, ktoré majú zabezpecit bezpecnost zásobovania, diverzifikáciu zdrojov a dekarbonizáciu, dalej ze Spojené královstvo bude potrebovat nové kapacity na výrobu elektriny schopné dodat priblizne 60 gigawattov, ze vzhladom na plánované odstavenie existujúcich jadrových a uholných elektrární má výstavba Hinkley Point C obmedzit pokles príspevku jadrovej energie k celkovým potrebám elektriny, a ze podla zistení Komisie nie je mozné vyriesit budúci nedostatok kapacít na výrobu energie, spôsobený jednak zvýsením dopytu a jednak odstavením existujúcich jadrových a uholných elektrární, iba vyuzitím obnovitelných energií. 78 V bode 413 napadnutého rozsudku Vseobecný súd tiez uviedol, ze Komisia konstatovala, ze nepravidelná povaha mnohých obnovitelných technológií neumoznuje, aby boli prijatelnou alternatívou pre technológiu pre základný odber, ako je jadrová energia, ze výkon rovnocenný tomu, ktorý by mala poskytovat elektráren Hinkley Point C, zodpovedá 14 GW veternej energie získavanej na pevnine alebo 11 GW veternej energie získavanej na mori a ze bolo nereálne ocakávat, ze takéto kapacity na výrobu veternej energie mozno vybudovat v rovnakom case, ako je cas plánovaný na výstavbu Hinkley Point C. 79 V bode 507 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze podla údajov Komisie má projekt výstavby Hinkley Point C iba zabránit tomu, aby sa drasticky znízil príspevok jadrovej energie k celkovým potrebám elektriny, a ze vzhladom na právo Spojeného královstva urcit svoj energetický balík a zachovat jadrovú energiu ako zdroj v tomto balíku, ktoré vyplýva z clánku 194 ods. 2 druhého pododseku ZFEÚ, ako aj z clánku 1 druhého odseku, clánku 2 písm. c) a clánku 192 prvého odseku Zmluvy o Euratome, nemozno rozhodnutie zachovat jadrovú energiu v struktúre zásobovania povazovat za zjavne neprimerané vo vztahu k pozitívnym úcinkom, ktoré vyplývajú z predmetných opatrení. 80 Z týchto konstatovaní a úvah vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Rakúska republika, Vseobecný súd preskúmal proporcionalitu predmetných opatrení nielen vzhladom na ciel vytvorenia nových kapacít na výrobu jadrovej energie, ale vzhladom na potreby zásobovania Spojeného královstva elektrinou, pricom správne pripomenul, ze Spojené královstvo môze slobodne urcit zlozenie svojho energetického balíka. 81 Z toho vyplýva, ze prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je scasti neprípustná a scasti nedôvodná. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 82 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 468 a nasl. napadnutého rozsudku nezohladnil, ze sporné rozhodnutie má povahu precedensu, ked podobne ako Komisia posúdil úcinky predmetných opatrení izolovane a obmedzil preskúmanie proporcionality len na skutocne preukázatelné narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu, ktoré by spôsobovali tieto opatrenia posudzované samostatne. 83 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Slovenská republika a Spojené královstvo tvrdia, ze táto cast je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 84 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ sa konanie o preskúmaní zámeru v súvislosti s poskytnutím alebo zmenou pomoci, ktoré Komisia zacala na základe tohto ustanovenia, týka zámeru, ktorý jej bol oznámený. Na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ prislúcha tejto institúcii, aby preskúmala, ci je splnená druhá podmienka, ktorej podlieha zlucitelnost pomoci podla tohto ustanovenia, a to tak, ze preskúma, ci zamýslaná pomoc neovplyvnuje podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 85 Z toho vyplýva, ze preskúmanie, ktoré musí táto institúcia vykonat, sa týka len úcinkov plánovanej pomoci vzhladom na informácie, ktoré mala k dispozícii v okamihu, ked prijala svoje rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [63]C-300/16 P, [64]EU:C:2017:706, bod [65]70), a nemôze vychádzat zo spekulácií, pokial ide o precedencnú povahu rozhodnutia, ktoré má prijat, alebo o iné úvahy týkajúce sa kumulovaných úcinkov tejto pomoci a iných zámerov pomoci, ku ktorým môze dôjst v budúcnosti. 86 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked preskúmanie proporcionality predmetných opatrení obmedzil len na narusenie hospodárskej sútaze a ovplyvnenie obchodu zaprícinené týmito opatreniami. 87 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná. O tretej casti tretieho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 88 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, Vseobecnému súdu vytýka, ze v bodoch 470 a 499 napadnutého rozsudku zamietol jej výhradu, podla ktorej predmetné opatrenia vedú k neprimeranej diskriminácii ostatných technológií, pricom podotkol, ze Komisia v odôvodnení 403 sporného rozhodnutia uviedla, ze rozdielová zmluva neprimerane nediskriminuje iné technológie, pretoze tieto technológie môzu byt dostatocne podporené pomocou rovnakého typu nástroja, s úpravami potrebnými na zohladnenie rozdielov medzi technológiami. Na podporu tejto výhrady Rakúska republika tvrdí, ze z hladiska práva státnej pomoci spôsobuje nerovnaké zaobchádzanie s výrobcami toho istého výrobku, ktorí sú konkurentmi na tom istom trhu, strukturálne a neprimerané narusenie hospodárskej sútaze. 89 Slovenská republika sa domnieva, ze táto cast tretieho odvolacieho dôvodu je neprípustná z dôvodu, ze opakuje dôvod uvedený pred Vseobecným súdom, je prílis vseobecná a nepresná, nevysvetluje, v com má spocívat nesprávne právne posúdenie, a smeruje k novému posúdeniu skutkových okolností. 90 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko a Spojené královstvo tvrdia, ze táto cast odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 91 Podla ustálenej judikatúry z clánku 256 ZFEÚ, z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a z clánku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku vyplýva, ze v odvolaní musia byt presne uvedené napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré osobitným spôsobom podporujú tento návrh. Odvolanie, v ktorom sú iba zopakované zalobné dôvody a tvrdenia uz uvedené pred Vseobecným súdom a ktoré neobsahuje argumentáciu osobitne smerujúcu k oznaceniu právnych vád, ktorými je poznacený napadnutý rozsudok, túto poziadavku nesplna. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti predstavuje návrh na opätovné posúdenie zaloby podanej na Vseobecný súd, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora (rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia, [66]C-625/13 P, [67]EU:C:2017:52, bod [68]69, ako aj citovaná judikatúra). 92 Rakúska republika, ktorá opakuje svoju výhradu vznesenú pred Vseobecným súdom, pritom neuvádza dôvody, pre ktoré sa Vseobecný súd podla nej v bodoch 470 a 499 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 93 Tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu je preto neprípustná. O stvrtej casti tretieho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 94 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 515 a nasl. napadnutého rozsudku nepreskúmal proporcionalitu predmetných opatrení, ked nevykonal vyvázenie ich pozitívnych a negatívnych úcinkov, a to osobitne pokial ide o ich negatívne dopady na zivotné prostredie, ktoré bola Komisia povinná zohladnit. Nedostatocné vyvázenie vykonané Vseobecným súdom vyplýva podla nej najmä z nezohladnenia nákladov na spracovanie a uskladnenie jadrového odpadu, ktoré sú podla nej nevyhnutným dôsledkom uvedenia jadrovej elektrárne do prevádzky, a za predpokladu, ze prevádzkovatel je od nich oslobodený, sú súcastou predmetnej pomoci. Podla jej názoru sú teda nezrozumitelné tak dôvody, pre ktoré sa v bode 355 napadnutého rozsudku výdavky na nakladanie s odpadom nepovazovali za výdavky dotknuté sporným rozhodnutím, ako aj úvaha uvedená v bode 359 uvedeného rozsudku o tom, ze Rakúska republika nepodala zalobu proti rozhodnutiu Komisie týkajúcemu sa prepravy jadrového odpadu. 95 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Slovenská republika a Spojené královstvo tvrdia, ze táto cast je nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 96 V bodoch 505 az 530 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal a zamietol vsetky tvrdenia Rakúskej republiky zamerané na spochybnenie vyvázenia pozitívnych a negatívnych úcinkov predmetných opatrení, ktoré vykonala Komisia v spornom rozhodnutí. Tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého Vseobecný súd nepreskúmal proporcionalitu uvedených opatrení tým, ze nevykonal vyvázenie ich pozitívnych a negatívnych úcinkov, teda nie je dôvodné. 97 Pokial ide o tvrdenie uvedené pred Vseobecným súdom, podla ktorého Komisia dostatocne nezohladnila zásadu ochrany zivotného prostredia, zásadu obozretnosti, zásadu znecistovatel platí a zásadu trvalej udrzatelnosti, Vseobecný súd v bodoch 515 az 517 napadnutého rozsudku uviedol, ze vzhladom na to, ze predmetné opatrenia nie sú osobitne zamerané na uskutocnenie týchto zásad, Komisia nebola povinná ich zohladnit v rámci identifikácie výhod vyplývajúcich z týchto opatrení. 98 Pripomenul, ze v rámci uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ musí Komisia zvázit výhody predmetných opatrení a ich negatívny dopad na vnútorný trh. Dospel k záveru, ze hoci ochrana zivotného prostredia musí byt zahrnutá do vymedzenia a vykonávania politík Únie, najmä tých, ktorých cielom je vytvorenie vnútorného trhu, zároven nepredstavuje v pravom zmysle slova jednu zo súcastí tohto vnútorného trhu, definovaného ako oblast bez vnútorných hraníc, v ktorej je zarucený volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu. 99 Preto dospel k záveru, ze pri identifikácii negatívnych úcinkov predmetných opatrení Komisia nemusela zohladnit, do akej miery sú tieto opatrenia nepriaznivé pre naplnanie tejto zásady, co platí aj pre zásadu obozretnosti, zásadu znecistovatel platí a zásadu trvalej udrzatelnosti, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika. 100 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z preskúmania tretej casti prvého odvolacieho dôvodu, poziadavka zachovat a zlepsovat zivotné prostredie, vyjadrená najmä v clánku 37 Charty, ako aj v clánku 11 a clánku 194 ods. 1 ZFEÚ, rovnako ako pravidlá práva Únie v oblasti zivotného prostredia, sa majú uplatnovat v odvetví jadrovej energie. Z toho vyplýva, ze ked Komisia overuje, ci státna pomoc v prospech hospodárskej cinnosti patriacej do tohto odvetvia splna prvú podmienku stanovenú v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pripomenutú v bode 19 tohto rozsudku, musí, ako bolo uvedené v bodoch 44 a 45 tohto rozsudku, overit, ci uvedená cinnost neporusuje pravidlá práva Únie v oblasti zivotného prostredia. Ak zistí porusenie týchto pravidiel, je povinná vyhlásit uvedenú pomoc za nezlucitelnú s vnútorným trhom bez dalsieho preskúmania. 101 Pokial vsak ide o otázku, ci takáto státna pomoc splna druhú podmienku stanovenú v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ktorá je tiez pripomenutá v bode 19 tohto rozsudku, podla ktorej táto pomoc nesmie nepriaznivo ovplyvnit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom, zahrna to, ako správne rozhodol Vseobecný súd, vyvázenie pozitívnych úcinkov plánovanej pomoci na rozvoj cinností, ktoré má táto pomoc podporovat, a negatívnych úcinkov, ktoré môze mat táto pomoc na vnútorný trh. Clánok 26 ods. 2 ZFEÚ pritom uvádza, ze tento trh "zahrna oblast bez vnútorných hraníc, v ktorej je zarucený volný pohyb tovaru, osôb, sluzieb a kapitálu v súlade s ustanoveniami zmlúv". Z preskúmania druhej podmienky stanovenej v clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ preto vyplýva, ze Komisia má zohladnit negatívne úcinky státnej pomoci na hospodársku sútaz a obchod medzi clenskými státmi, ale nevyzaduje sa, aby sa zohladnili aj prípadné iné negatívne úcinky nez tieto uvedené. 102 Vseobecný súd sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia nemusela pri identifikácii negatívnych úcinkov predmetných opatrení zohladnit, do akej miery tieto opatrenia stazujú naplnanie zásady ochrany zivotného prostredia, zásady obozretnosti, zásady znecistovatel platí a zásady trvalej udrzatelnosti, na ktoré sa odvoláva Rakúska republika. 103 Okrem toho sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 520 napadnutého rozsudku zamietol tvrdenie zalozené na tom, ze Komisia nezohladnila náklady na uskladnenie jadrového odpadu, a to s odkazom na konstatovanie uvedené v bode 355 uvedeného rozsudku, podla ktorého sa opatrenia pomoci vyhlásené za zlucitelné v spornom rozhodnutí týkajú len výstavby a prevádzky jadrovej elektrárne, a nie prípadnej státnej pomoci, ktorá má pokryt výdavky na nakladanie s týmto odpadom a jeho uskladnenie. Kedze ako uviedol Vseobecný súd v bode 359 uvedeného rozsudku, Spojené královstvo poskytlo takúto státnu pomoc az po prijatí sporného rozhodnutia, v tomto bode sa správne konstatovalo, ze poskytnutie tejto pomoci nemôze byt zohladnené pri preskúmaní zákonnosti sporného rozhodnutia. 104 Z toho vyplýva, ze stvrtá cast tretieho odvolacieho dôvodu je nedôvodná. V dôsledku toho musí byt tento tretí odvolací dôvod zamietnutý. O stvrtom odvolacom dôvode 105 Svojím stvrtým odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked neuznal, ze predmetné opatrenia predstavujú prevádzkovú pomoc, a preto sú nezlucitelné s vnútorným trhom. Tvrdenia úcastníkov konania 106 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, uvádza body 612 a 613 napadnutého rozsudku, pricom vytýka Vseobecnému súdu, ze pripustil, ze prevádzková pomoc, akou je pomoc v prospech Hinkley Point C, môze byt vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, ked dospel k záveru, ze rozlisovanie medzi investicnou pomocou a prevádzkovou pomocou je irelevantné. Uvedená pomoc je pritom podla Rakúskej republiky na liberalizovanom trhu s výrobkami prípustná len výnimocne a na obmedzený cas, pricom táto pomoc podla nej neprispieva k rozvoju cinnosti v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a skresluje podmienky obchodu v hospodárskom odvetví, v ktorom sa poskytuje, a to v rozpore so spolocným záujmom. 107 Okrem toho sa Vseobecný súd podla jej názoru dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia nie je povinná takto rozlisovat mimo oblasti pôsobnosti pravidiel Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia [neoficiálny preklad] ([69]Ú. v. ES C 72, 1994, s. 3), kedze tento záver je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania. 108 Komisia, Ceská republika, Francúzska republika, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo tvrdia, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 109 Je potrebné podotknút, ze Rakúska republika v rámci tohto odvolacieho dôvodu uvádza len body 612 a 613 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze z rozsudku z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia ([70]C-351/98, [71]EU:C:2002:530, body [72]76 a [73]77), vyplýva, ze pravidlá Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia, ktoré sa uplatnovali vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, výslovne rozlisovali medzi investicnou pomocou a prevádzkovou pomocou, a ze Komisia, ktorá bola týmito pravidlami viazaná, bola povinná kvalifikovat danú pomoc v závislosti od kategórií upravených uvedenými pravidlami, pricom vsak z uvedeného rozsudku nevyplýva, ze Komisia je povinná odkazovat na tieto kategórie mimo oblasti pôsobnosti pravidiel Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia. 110 Tieto body napadnutého rozsudku vsak nemozno vykladat nezávisle od bodov 575 az 609 napadnutého rozsudku, ktoré im predchádzajú, kedze vsetky tieto body obsahujú dôvody, na základe ktorých Vseobecný súd zamietol zalobný dôvod Rakúskej republiky zalozený na tom, ze Komisia mala kvalifikovat predmetné opatrenia ako "prevádzkovú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom". 111 Ako je uvedené v bode 575 uvedeného rozsudku, tento zalobný dôvod sa týkal odôvodnení sporného rozhodnutia, v ktorých Komisia vysvetlila, ze opatrenia zahrnajúce prevádzkovú pomoc nie sú v zásade v súlade s clánkom 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, ale ze predmetné opatrenia je potrebné povazovat za zodpovedajúce investicnej pomoci, pretoze mali spolocnosti NNBG umoznit, aby sa zaviazala investovat do výstavby Hinkley Point C. V tejto súvislosti Komisia osobitne dospela k záveru, ze "z hladiska financných modelov sa cistá súcasná hodnota platieb realizacnej ceny môze povazovat za ekvivalent jednorazovej platby umoznujúcej spolocnosti NNBG pokryt stavebné náklady". 112 Vo svojom odôvodnení Vseobecný súd najprv v bodoch 579 a 580 napadnutého rozsudku uviedol, ze podla ustálenej judikatúry pomoc, ktorá má zachovat existujúci stav alebo odbremenit podnik od nákladov, ktoré by obvykle musel znásat v rámci svojej beznej prevádzky alebo obvyklých cinností, nemozno povazovat za zlucitelnú s vnútorným trhom, kedze takáto pomoc nemôze predstavovat podporu rozvoja urcitej hospodárskej cinnosti v zmysle clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 113 Vseobecný súd dalej v bodoch 581 az 583 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia túto judikatúru nespochybnila, ale vychádzala z toho, ze táto judikatúra sa neuplatnuje na predmetné opatrenia z dôvodu specifickosti projektu, a preto ze tieto opatrenia mali umoznit spolocnosti NNBG, aby sa zaviazala investovat do výstavby Hinkley Point C. Dospel k záveru, ze tento prístup nie je nesprávny, pricom nic nebráni tomu, aby bolo opatrenie pomoci, ktoré splna poziadavky clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, vyhlásené za zlucitelné s vnútorným trhom bez ohladu na to, ci má byt kvalifikované ako "investicná pomoc" alebo ako "prevádzková pomoc". 114 Napokon v bodoch 584 a 585 napadnutého rozsudku Vseobecný súd okrem iného konstatoval, ze predmetné opatrenia nemozno povazovat za pomoc, ktorá sa obmedzuje na zachovanie existujúceho stavu ani za pomoc, ktorá sa obmedzuje iba na znízenie bezných prevádzkových výdavkov, ktoré by podnik v kazdom prípade musel znásat v rámci svojej obvyklej cinnosti, pricom uviedol, ze bez týchto opatrení by neboli v primeranom case zrealizované ziadne investície do nových kapacít na výrobu jadrovej energie a ze tieto opatrenia mali stimulacný úcinok, a to znízením rizík spojených s investíciami, aby zabezpecili ich rentabilitu. 115 Konkrétnejsie Vseobecný súd zamietol tvrdenia Rakúskej republiky týkajúce sa rozdielovej zmluvy, pricom osobitne v bode 589 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ide o nástroj na zaistenie sa pred rizikom vo forme stabilizácie cien, ktorý ponúka bezpecnost a stabilitu príjmov, a tým má stimulacný úcinok na investície tým, ze garantuje urcitú a stabilnú cenovú úroven. 116 V bode 593 napadnutého rozsudku uviedol, ze realizacná cena schválená Komisiou zohladnuje nielen cenu výstavby Hinkley Point C, ale aj prevádzkové náklady tohto bloku, pretoze "tieto náklady... ovplyvnujú rentabilitu projektu, a teda majú vplyv na výsku, ktorú musí realizacná cena dosiahnut, aby vyvolala rozhodnutie investovat do nových kapacít na výrobu jadrovej energie". 117 V bode 594 uvedeného rozsudku tiez dospel k záveru, ze skutocnost, ze po uplynutí 15 a 25 rokov môze byt realizacná cena predmetom novej kalkulácie a ze v rámci nej sa zohladnia skutocnosti vztahujúce sa na prevádzkové náklady, nemôze spochybnit vztah medzi predmetnými opatreniami a vytvorením nových kapacít na výrobu jadrovej energie, kedze vzhladom na to, ze prevádzkové náklady, na základe ktorých bola vypocítaná realizacná cena, musia byt odhadnuté ex ante, pricom prevádzková zivotnost Hinkley Point C bude velmi dlhá, má moznost takejto novej kalkulácie zmiernit riziká týkajúce sa dlhodobých nákladov pre obe zmluvné strany s cielom zvýsit alebo znízit výsku realizacnej ceny zarucenej rozdielovou zmluvou. 118 Vseobecný súd sa tým, ze okrem iného z týchto dôvodov zamietol zalobný dôvod, ktorý mu bol predlozený, zalozený na tom, ze Komisia bola povinná kvalifikovat predmetné opatrenia ako prevádzkovú pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 119 V prvom rade totiz Vseobecný súd správne pripomenul, ze prevádzková pomoc v zásade nemôze splnat podmienky uplatnenia clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, pretoze takúto pomoc nemozno povazovat za pomoc urcenú na podporu rozvoja urcitej hospodárskej cinnosti, kedze sa obmedzuje na zachovanie existujúcej situácie alebo na znízenie bezných a obvyklých prevádzkových nákladov, ktoré by podnik v kazdom prípade musel znásat v rámci svojej obvyklej cinnosti, pricom takáto pomoc môze nepriaznivo ovplyvnit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, [74]C-86/89, [75]EU:C:1990:373, bod [76]18; z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [77]C-288/96, [78]EU:C:2000:537, body [79]88 az [80]91, ako aj z 21. júla 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen-Anhalt/Komisia, [81]C-459/10 P, neuverejnený, [82]EU:C:2011:515, body [83]33 az [84]36). 120 V druhom rade Vseobecný súd tým, ze v podstate dospel k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze predmetné opatrenia umoznili spolocnosti NNBG zapojit sa do výstavby Hinkley Point C, pricom bez nich by nebolo mozné vytvorit nové kapacity na výrobu jadrovej energie, riadne overil, ze súbor týchto opatrení môze podporit rozvoj hospodárskej cinnosti, a neovplyvnuje negatívne podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 121 V tretom rade Vseobecný súd nebol pri tomto overení povinný formálne kvalifikovat predmetné opatrenia ako "investicnú pomoc" alebo "prevádzkovú pomoc", ako by to bolo potrebné v prípade, keby Komisia posudzovala zlucitelnost pomoci, na ktorú sa uplatnujú pravidlá Spolocenstva pre státnu pomoc na ochranu zivotného prostredia. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku navyse vyplýva, ze Komisia vychádzala z toho, ze predmetné opatrenia je potrebné povazovat za zodpovedajúce investicnej pomoci, pricom Vseobecný súd toto posúdenie potvrdil. 122 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod nie je dôvodný, a preto je potrebné ho zamietnut. O piatom odvolacom dôvode 123 Svojím piatym odvolacím dôvodom Rakúska republika tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia jednak tým, ze nedostatocne vymedzil prvky pomoci, a jednak tým, ze nekonstatoval nedodrzanie oznámenia Komisie o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy o ES na státnu pomoc vo forme záruk ([85]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách"). O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 124 Rakúska republika, ktorú podporuje Luxemburské velkovojvodstvo, vytýka Vseobecnému súdu, ze nedostatocne vymedzil prvky pomoci. Odkazuje na bod 251 a nasl. napadnutého rozsudku, pricom uvádza, ze v rozpore s tým, co uviedol Vseobecný súd, netvrdila, ze predmetné opatrenia neboli presne kvantifikovatelné, ale ze ako uviedla vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom, neboli dostatocne vymedzené prvky pomoci, a to v rozpore s celým radom usmernení a nariadení v oblasti státnej pomoci. 125 Podla nej nie je pochopitelné, z akého dôvodu by vzhladom na zásady rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie tieto nariadenia a usmernenia nemali byt v prejednávanej veci uplatnitelné. Táto absencia vymedzenia podla nej bráni správnemu posúdeniu proporcionality pomoci a vzhladom na to, ze nemozno stanovit pôvodný rozpocet, ani v prípade zvýsenia tohto rozpoctu neumoznuje dodrzat povinnost uskutocnit novú notifikáciu v súlade s clánkom 1 písm. c) nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([86]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9) v spojení s clánkom 4 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) c. 794/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 659/1999, ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES ([87]Ú. v. EÚ L 140, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/004, s. 3), podla ktorých zvýsenie pôvodného rozpoctu schváleného Komisiou o 20 % predstavuje zmenu pomoci. Záver Vseobecného súdu v bode 361 napadnutého rozsudku o tom, ze prípadné poskytnutie dodatocnej státnej pomoci nie je predmetom sporného rozhodnutia, je teda podla nej nesprávny. 126 Rakúska republika okrem toho tvrdí, ze neurcitelná povaha nákladov na spracovanie a skladovanie jadrového odpadu a opatrenie pomoci v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point preukazujú, ze nedoslo k vymedzeniu prvkov pomoci. Pokial ide o opatrenie pomoci v prípade predcasného odstavenia, bod 279 napadnutého rozsudku podla nej potvrdzuje, ze Komisia v case prijatia sporného rozhodnutia nepoznala presné podmienky mechanizmu kompenzácie, a teda ze táto institúcia nemala k dispozícii informácie, ktoré by potvrdzovali nemoznost akejkolvek nadmernej náhrady, ktorá podla nej nikdy nemôze byt vylúcená. Tento dôvod mal podla jej názoru sám osebe viest k zamietnutiu predmetných opatrení. 127 Komisia uvádza, ze tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa uplatnitelnosti rôznych nariadení a usmernení je neprípustné, kedze Rakúska republika neposkytla ani najmensí náznak o povahe nesprávneho právneho posúdenia, ku ktorému údajne doslo. Podla nej sú neprípustné aj ostatné uvádzané tvrdenia, kedze neboli uvedené v konaní pred Vseobecným súdom. Slovenská republika sa tiez domnieva, ze tieto tvrdenia sú neprípustné bud preto, lebo opakujú tvrdenia uvedené pred Vseobecným súdom, alebo preto, ze sú prílis vseobecné a nepresné. 128 Komisia, Francúzska republika, Madarsko a Spojené královstvo tvrdia, ze táto cast piateho odvolacieho dôvodu je v kazdom prípade nedôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 129 Na úvod je potrebné poznamenat, ze Rakúska republika v bode 113 svojej zaloby podanej na Vseobecný súd uviedla, ze "bez dostatocného vymedzenia prvku pomoci ostáva v konecnom dôsledku neistou nielen výska jednotlivých opatrení pomoci, ale aj výska hrubého grantového ekvivalentu celej pomoci", takze Komisia nemohla a priori overit zlucitelnost predmetných opatrení s vnútorným trhom. Nezdá sa preto, ze by Vseobecný súd skreslil jej tvrdenie, ked v bode 247 napadnutého rozsudku uviedol, ze Rakúska republika v podstate tvrdila, ze az po vycíslení presnej sumy grantového ekvivalentu predmetných opatrení mohla Komisia rozhodovat o ich zlucitelnosti s vnútorným trhom podla clánku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ. 130 Dalej tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého nedostatocné vymedzenie pomoci má za následok porusenie "celého radu usmernení a nariadení", ktoré uz uviedla vo svojej zalobe pred Vseobecným súdom, musí byt vyhlásené za neprípustné z dôvodov uvedených v bode 91 tohto rozsudku. Odvolanie totiz odkazuje na argumentáciu uvedenú v tejto súvislosti pred Vseobecným súdom a presne neidentifikuje nesprávne právne posúdenia, ktorých sa tento súd údajne dopustil. To isté platí aj pre tvrdenie o tom, ze je nemozné správne posúdit proporcionalitu pomoci, ak neboli dostatocne vymedzené jej prvky, kedze nie sú presne uvedené kritizované casti napadnutého rozsudku. 131 Rovnako je neprípustné aj tvrdenie Rakúskej republiky týkajúce sa zmeny existujúcej pomoci zalozené na porusení clánku 1 písm. c) nariadenia c. 2015/1589 v spojení s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 794/2004, kedze toto tvrdenie nebolo uvedené v konaní pred Vseobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia, [88]C-628/10 P a C-14/11 P, [89]EU:C:2012:479, bod [90]111, ako aj z 28. júla 2016, Tomana a i./Rada a Komisia, [91]C-330/15 P, neuverejnený, [92]EU:C:2016:601, bod [93]33). 132 Rakúska republika navyse vo svojom odvolaní nekritizovala bod 266 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd pripomenul, ze schválenie Komisie sa týkalo len projektu tak, ako jej bol oznámený, a ze kazdá neskorsia zmena, ktorá by mohla ovplyvnit posúdenie zlucitelnosti predmetných opatrení s vnútorným trhom by musela byt predmetom nového oznámenia. 133 Rakúska republika v tejto súvislosti poukazuje na bod 361 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd odôvodnil zamietnutie jej tvrdenia o tom, ze v budúcnosti by v prospech Hinkley Point C mohla byt prípadne poskytnutá dalsia pomoc vo forme verejnej záruky. Z dôvodu analogického s dôvodom uvedeným v bode 103 tohto rozsudku sa vsak Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze toto tvrdenie nemôze spochybnit zákonnost sporného rozhodnutia, a preto ho nemozno zohladnit v rámci zaloby, o ktorej rozhoduje a ktorej jediným predmetom je návrh na zrusenie tohto rozhodnutia týkajúceho sa predmetných opatrení. 134 Rovnako, ako bolo konstatované v uvedenom bode 103, Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol tvrdenie zalozené na neurcitelnosti nákladov na spracovanie a uskladnenie jadrového odpadu, pricom v bode 355 napadnutého rozsudku konstatoval, ze opatrenia pomoci vyhlásené Komisiou za zlucitelné sa týkajú len rozdielovej zmluvy, dohody ministra, ako aj úverovej záruky a ze sporné rozhodnutie sa netýka prípadnej státnej pomoci poskytnutej Spojeným královstvom na pokrytie výdavkov týkajúcich sa nakladania s týmto odpadom a jeho uskladnenia. 135 Napokon, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa opatrenia pomoci v prípade predcasného odstavenia jadrovej elektrárne Hinkley Point a prípadnej nadmernej kompenzácie, Rakúska republika nepreukázala, ze sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 279 napadnutého rozsudku najprv pripustil, ze presné podmienky mechanizmu kompenzácie neboli v case prijatia sporného rozhodnutia Komisii známe a následne uviedol, ze Komisia v tomto rozhodnutí schválila iba projekt oznámený Spojeným královstvom, a ze ak by sa po jeho prijatí Spojené královstvo rozhodlo vyplatit kompenzáciu prekracujúcu sumu, ktorá by bola potrebná na kompenzáciu za odnatie vlastníckeho práva, islo by o výhodu, na ktorú by sa nevztahovalo uvedené rozhodnutie a ktorá by teda musela byt oznámená Komisii. 136 Z toho vyplýva, ze prvá cast piateho odvolacieho dôvodu je scasti neprípustná a scasti nedôvodná. O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu - Tvrdenia úcastníkov konania 137 Rakúska republika podporovaná Luxemburským velkovojvodstvom vytýka Vseobecnému súdu, ze v bode 309 napadnutého rozsudku ponechal nezodpovedanou otázku, ci mala Komisia uplatnit oznámenie o zárukách, pricom len naznacil, ze kritériá tohto oznámenia boli v kazdom prípade dodrzané. 138 Bod 4.2 oznámenia o zárukách podla nej v kazdom prípade ukladá povinnost kvantifikovat prvok pomoci obsiahnutý v poskytnutej záruke, a to výhodu, ktorá sa takto poskytuje príjemcovi. Posúdenie Vseobecného súdu v bode 300 napadnutého rozsudku, podla ktorého úverová záruka podlieha obvyklým trhovým podmienkam, je teda podla Rakúskej republiky nepochopitelné. Vseobecný súd sa podla nej odchýlil od judikatúry týkajúcej sa poskytnutej výhody v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 139 Rakúska republika tiez odkazuje na body 3.2 a 4.1 oznámenia o zárukách, podla ktorých musí Komisia v prípade individuálnych záruk overit, ci dlzník nie je vo financných tazkostiach v zmysle usmernení spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([94]Ú. v. EÚ C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o podnikoch v tazkostiach"). Kedze v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky súladu s týmito usmerneniami, Komisia podla nej nemohla vyhlásit úverovú záruku za zlucitelnú s vnútorným trhom. Namiesto toho, aby Vseobecný súd uviedol toto pochybenie, v bode 338 napadnutého rozsudku podla jej názoru obrátil dôkazné bremeno, ked uviedol, ze Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo nepreukázali, ze EDF mala financné tazkosti. 140 Okrem stanovenia prvku pomoci podla nej oznámenie o zárukách v bode 4.1.b stanovuje, ze verejná záruka musí byt naviazaná na pevnú maximálnu sumu a musí byt casovo obmedzená. Napadnutý rozsudok podla jej názoru obsahuje nesprávne právne posúdenie aj v tejto súvislosti. 141 Komisia sa domnieva, ze táto cast je neprípustná, kedze neumoznuje pochopit, v com sa Vseobecný súd údajne dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ktoré by mohlo viest k zruseniu napadnutého rozsudku. 142 Komisia, Francúzska republika, Madarsko, Slovenská republika a Spojené královstvo sa v kazdom prípade domnievajú, ze táto cast odvolacieho dôvodu nie je dôvodná. - Posúdenie Súdnym dvorom 143 Je potrebné poznamenat, ze v bode 309 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze "bez ohladu na to, ci Komisia bola v prejednávanej veci povinná zohladnit kritériá stanovené v oznámení o zárukách, vsak tvrdenia, ktoré uvádzajú Luxemburské velkovojvodstvo a Rakúska republika, treba zamietnut, a to z nasledujúcich dôvodov". Tieto dôvody sú uvedené v bodoch 310 az 349 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd odpovedal bod po bode na vsetky uvedené tvrdenia, ktoré mali preukázat, ze Komisia toto oznámenie nedodrzala. 144 V rámci týchto bodov sa odvolanie týka len bodu 338 tohto rozsudku, v ktorom Vseobecný súd uviedol, ze dôkazné prostriedky, ktoré predlozila Rakúska republika a Luxemburské velkovojvodstvo, nemôzu preukazovat, ze EDF mala financné tazkosti v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v tazkostiach, a ze preto bolo potrebné zamietnut tvrdenie týchto clenských státov, podla ktorého vzhladom na to, ze EDF bola podnikom v tazkostiach, mala Komisia vychádzat z toho, ze prvok pomoci obsiahnutý v úverovej záruke bol taký vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou. 145 Zdá sa teda, ze prvé tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého Vseobecný súd ponechal otvorenou otázku, ci Komisia mala uplatnit oznámenie o zárukách, je nedôvodné, kedze Vseobecný súd aj tak preskúmal vsetky tvrdenia zalozené na nedodrzaní tohto oznámenia, pricom odpovede, ktoré poskytol na tieto tvrdenia, s výnimkou odpovede uvedenej v bode 338 napadnutého rozsudku, nie sú kritizované. 146 V bode 300 napadnutého rozsudku, ktorého sa týka druhé tvrdenie Rakúskej republiky, Vseobecný súd zamietol tvrdenie tohto clenského státu o tom, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked pri posúdení pravdepodobnosti rizika zlyhania projektu, ktoré vykonala, na urcenie primeranej sadzby poplatku za úverovú záruku, zohladnila úcinky rozdielovej zmluvy a dohody ministra. V podstate uviedol, ze nic nebránilo zohladneniu týchto úcinkov, pretoze predmetné opatrenia vytvárajú jednotný celok a ich úcinky, najmä tok výnosov zarucený rozdielovou zmluvou, boli významnými faktormi pri analýze pravdepodobnosti rizika zlyhania projektu. 147 Je vsak potrebné konstatovat, ze toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu napadnutého rozsudku, kedze jeho bod 300 neuvádza, ze aj napriek zohladneniu rozdielovej zmluvy a dohody ministra úverová záruka podliehala obvyklým trhovým podmienkam. 148 Pokial ide o tretie tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého Vseobecný súd nekonstatoval, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia v súvislosti s oznámením o zárukách, ktoré ukladá povinnost preskúmat, ci dlzník nie je vo financných tazkostiach v zmysle usmernení o podnikoch v tazkostiach, a v tejto súvislosti v bode 338 napadnutého rozsudku preniesol dôkazné bremeno, je potrebné poznamenat, ze casti tohto oznámenia, na ktoré sa odvoláva tento clenský stát, sa netýkajú posúdenia zlucitelnosti pomoci s vnútorným trhom, ale existencie státnej pomoci. 149 Okrem toho uvedený bod 338 napadnutého rozsudku, ktorý ako jediný uviedla Rakúska republika na podporu tohto tvrdenia, iba uzatvára preskúmanie tvrdení Rakúskej republiky a Luxemburského velkovojvodstva vykonané v bodoch 323 az 337 napadnutého rozsudku, o tom, ze dôkazné prostriedky, ktoré tieto clenské státy predlozili po prvýkrát v priebehu konania pred Vseobecným súdom, preukazujú, ze EDF bola vo financných tazkostiach. Vseobecný súd vsak tým, ze po ich preskúmaní dospel k záveru, ze tieto dôkazné prostriedky nemôzu preukázat, ze EDF má financné tazkosti v zmysle bodu 9 usmernení o podnikoch v tazkostiach, nepreniesol dôkazné bremeno, ako to tvrdí Rakúska republika. Toto tvrdenie preto nie je dôvodné. 150 Pokial ide o posledné tvrdenie Rakúskej republiky, podla ktorého verejná záruka musí byt naviazaná na pevnú maximálnu sumu a musí byt casovo obmedzená, je potrebné uviest, ze toto tvrdenie je v súlade s judikatúrou pripomenutou v bode 91 tohto rozsudku neprípustné, kedze presne neuvádza napádané casti rozsudku, ktorého zrusenie sa navrhuje. 151 Z toho vyplýva, ze druhá cast piateho odvolacieho dôvodu je scasti neprípustná a scasti nedôvodná. V dôsledku toho musí byt tento piaty odvolací dôvod zamietnutý. 152 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné odvolanie zamietnut. O trovách 153 Podla clánku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní je úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 154 Kedze Komisia navrhla ulozit Rakúskej republike povinnost nahradit trovy konania a Rakúska republika nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené rozhodnút tak, ze znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Komisiou. 155 Clánok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiez uplatnitelný na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, ze clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho Ceská republika, Francúzska republika, Luxemburské velkovojvodstvo, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Rakúska republika znása svoje vlastné trovy konania o odvolaní a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Európskou komisiou. 3. Ceská republika, Francúzska republika, Luxemburské velkovojvodstvo, Madarsko, Polská republika, Slovenská republika a Spojené královstvo Velkej Británie a Severného Írska znásajú svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [95]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkf2D09/L85887-2932TMP.html#t-ECR_62018CJ0594_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439&locale=sk 3. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A439 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:109:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:069:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A209&locale=sk 7. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A209 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A209&anchor=#point24 9. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1980%3A209&anchor=#point26 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A96&locale=sk 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A96 12. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1987%3A96&anchor=#point18 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507&locale=sk 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507 15. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A507&anchor=#point67 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 18. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point68 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:198:TOC 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2014:200:TOC 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:025:TOC 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:209:TOC 23. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&locale=sk 24. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A145&anchor=#point69 26. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&locale=sk 27. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A482&anchor=#point65 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 30. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&anchor=#point38 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A660&locale=sk 33. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A660 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A660&anchor=#point87 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A660&anchor=#point91 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2012:026:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A622&locale=sk 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A622 39. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A622&anchor=#point76 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&locale=sk 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224 42. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point50 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A224&anchor=#point51 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&locale=sk 45. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A252&anchor=#point28 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&locale=sk 48. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A191&anchor=#point81 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A518&locale=sk 51. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A518 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A518&anchor=#point150 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A622&locale=sk 54. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A622 55. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A622&anchor=#point156 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:325:TOC 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A678&locale=sk 58. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A678 59. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A678&anchor=#point24 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A73&locale=sk 61. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A73 62. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2020%3A73&anchor=#point47 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706 65. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&anchor=#point70 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 67. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52 68. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&anchor=#point69 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:072:TOC 70. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&locale=sk 71. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530 72. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&anchor=#point76 73. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A530&anchor=#point77 74. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&locale=sk 75. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373 76. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A373&anchor=#point18 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537 79. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&anchor=#point88 80. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&anchor=#point91 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&anchor=#point33 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A515&anchor=#point36 85. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 87. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:140:TOC 88. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 89. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479 90. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&anchor=#point111 91. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A601&locale=sk 92. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A601 93. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A601&anchor=#point33 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 95. file:///tmp/lynxXXXXkf2D09/L85887-2932TMP.html#c-ECR_62018CJ0594_SK_01-E0001