ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (deviata komora) zo 4. marca 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Státna pomoc - Podnik prevádzkujúci siet autobusovej prepravy v regióne Kampánia (Taliansko) - Náhrada za záväzky sluzby vo verejnom záujme vyplatená talianskymi orgánmi v nadväznosti na rozhodnutie Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko) - Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom" Vo veci C-587/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré 19. septembra 2018 podala CSTP Azienda della Mobilitŕ SpA, so sídlom v Salerne (Taliansko), v zastúpení: G. Capo a L. Visone, avvocati, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: Európska komisia, v zastúpení: G. Conte, P. J. Loewenthal a L. Armati, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Asstra Associazione Trasporti, so sídlom v Ríme (Taliansko), v zastúpení: M. Malena, avvocato, vedlajsí úcastník v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (deviata komora), v zlození: predseda deviatej komory S. Rodin, sudcovia D. Sváby a K. Jürimäe (spravodajkyna), generálny advokát: E. Tancev, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa spolocnost CSTP Azienda della Mobilitŕ SpA (dalej len "CSTP") domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 11. júla 2018, CSTP Azienda della Mobilitŕ/Komisia (T-186/15, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:431), ktorým Vseobecný súd zamietol jej zalobu smerujúcu k zruseniu rozhodnutia Komisie (EÚ) 2015/1074 z 19. januára 2015 o státnej pomoci SA.35842 (2014/C) (ex 2012/NN), ktorú poskytlo Taliansko - Dodatocná náhrada za sluzby vo verejnom záujme pre CSTP ([3]Ú. v. EÚ L 179, 2015, s. 112, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 1 nariadenia Rady (EHS) c. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe clenských státov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii sluzieb vo verejnom záujme v oblasti zeleznicnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy ([4]Ú. v. ES L 156, 1969, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 19) stanovuje: "1. Clenské státy zrusia vsetky záväzky obsiahnuté v koncepcii sluzby vo verejnom záujme tak, ako sú definované v tomto nariadení, ulozené zeleznicnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave. 2. Takéto záväzky vsak mozno zachovat, pokial sú podstatné pre poskytovanie primeraných dopravných sluzieb. ... 4. Financné bremená dopravných podnikov z dôvodu zachovania záväzkov, ktoré sú uvedené v odseku 2, alebo z dôvodu uplatnovania dopravných sadzieb a podmienok, ktoré sú uvedené v odseku 3, bude [vyrovnávat - neoficiálny preklad] náhrada v súlade so spolocnými postupmi stanovenými týmto nariadením." 3 Podla clánku 2 ods. 1, 2 a 5 tohto nariadenia: "1. Pod 'záväzkami sluzieb vo verejnom záujme` sa rozumejú záväzky, ktoré by uvedený dopravný podnik neprijal alebo by ich neprijal v rovnakej miere, ci za tých istých podmienok, keby realizoval svoje vlastné obchodné záujmy. 2. Medzi záväzky sluzieb vo verejnom záujme, v zmysle definície v odseku 1, patrí záväzok prevádzkovat, záväzok dopravovat a tarifné záväzky. ... 5. Na úcely tohto nariadenia 'tarifné záväzky` znamenajú akýkolvek záväzok, ulozený dopravným podnikom, uplatnovat najmä pre urcité kategórie pasazierov, pre urcité kategórie tovaru alebo po urcitých trasách, sadzby stanovené alebo schválené státnym orgánom, ktoré sú v protiklade s obchodnými záujmami podniku a ktoré vyplývajú z ulozenia zvlástnych tarifných ustanovení alebo z odmietnutia ich úpravy. Ustanovenia predchádzajúceho pododseku sa nevztahujú na záväzky vyplývajúce zo vseobecných opatrení cenovej politiky, týkajúce sa hospodárstva ako celku alebo opatrení, ktoré sa urobili so zretelom na organizáciu dopravného trhu alebo jeho casti." 4 Clánky 10 az 13 uvedeného nariadenia stanovujú spolocné postupy výpoctu náhrad uvedených v clánku 6 a v clánku 9 ods. 1 toho istého nariadenia. 5 Clánok 17 ods. 2 nariadenia c. 1191/69 stanovuje: "Náhrada vyplatená podla tohto nariadenia je vynatá z predbezného informacného postupu, ktorý je uvedený v clánku [108] ods. 3 [ZFEÚ]." 6 Podla jeho clánku 12 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o sluzbách vo verejnom záujme v zeleznicnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrusujú nariadenia Rady (EHS) c. 1191/69 a (EHS) c. 1107/70 ([5]Ú. v. EÚ L 315, 2007, s. 1), nadobudlo úcinnost 3. decembra 2009. 7 Clánok 3 nariadenia c. 1370/2007, nazvaný "Zmluvy o sluzbách vo verejnom záujme a vseobecné pravidlá", v odsekoch 1 a 2 stanovuje: "1. Ak sa príslusný orgán rozhodne udelit vybranému poskytovatelovi výlucné právo a/alebo poskytnút akúkolvek úhradu ako protihodnotu za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo sluzieb vo verejnom záujme, urobí tak v rámci zmluvy o sluzbách vo verejnom záujme. 2. Odchylne od odseku 1 môzu byt záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme, ktorých cielom je stanovenie maximálnej výsky tarify pre vsetkých cestujúcich alebo pre niektoré kategórie cestujúcich, tiez predmetom vseobecných pravidiel. V súlade so zásadami stanovenými v clánkoch 4 a 6 a v prílohe poskytne príslusný orgán poskytovatelom sluzieb vo verejnom záujme úhradu cistého financného vplyvu, kladného alebo záporného, na vynalozené náklady a dosiahnuté výnosy na plnenie povinností v oblasti výsky tarify stanovených prostredníctvom vseobecných pravidiel spôsobom, ktorý zabráni nadmernej úhrade. Toto nemá vplyv na právo príslusných orgánov zaclenit záväzky vyplývajúce zo sluzieb vo verejnom záujme, ktoré stanovujú maximálne výsky tarify, do zmlúv o sluzbách vo verejnom záujme. ..." 8 Clánok 4 tohto nariadenia spresnuje povinný obsah zmlúv o sluzbách vo verejnom záujme a vseobecných pravidiel. 9 Clánok 6 uvedeného nariadenia, nazvaný "Úhrada za sluzby vo verejnom záujme", stanovuje: "1. Kazdá úhrada súvisiaca so vseobecným pravidlom alebo zmluvou o sluzbách vo verejnom záujme je v súlade s ustanoveniami clánku 4 bez ohladu na spôsob zadania zmluvy. Kazdá úhrada akejkolvek povahy súvisiaca so zmluvou o sluzbách vo verejnom záujme zadanou priamo v súlade s clánkom 5 ods. 2, 4, 5 alebo 6 alebo súvisiaca so vseobecným pravidlom je okrem toho v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe. 2. Na písomnú ziadost [Európskej] [k]omisie jej clenské státy v lehote do troch mesiacov alebo v akejkolvek dlhsej lehote stanovenej v ziadosti oznámia vsetky informácie, ktoré Komisia povazuje za potrebné na urcenie toho, ci je poskytnutá úhrada v súlade s týmto nariadením." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 10 Skutkové okolnosti sporu boli Vseobecným súdom zhrnuté v bodoch 1 az 39 napadnutého rozsudku. Pre potreby tohto konania ich mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 11 Odvolatelka je akciová spolocnost, ktorá prevádzkuje sluzby miestnej verejnej dopravy na základe regionálnych a komunálnych koncesií. Konkrétne poskytovala sluzby autobusového spojenia ako koncesionár Regione Campania (región Kampánia, Taliansko) (dalej len "región"). Cinnost odvolatelky sa v priebehu rokov riadila rôznymi po sebe nasledujúcimi zákonmi a právnymi predpismi. Zaloby podané odvolatelkou pred vnútrostátnymi súdmi 12 Zalobou z 12. marca 2007 odvolatelka ziadala, aby Tribunale amministrativo regionale di Salerno (Regionálny správny súd Salerno, Taliansko) konstatoval jej právo získat od regiónu sumu 14545946 eura ako náhradu za ekonomické bremeno spojené s vykonávaním záväzkov sluzby vo verejnom záujme (dalej len "ZSVZ") vyplývajúcim z koncesií udelených regiónom na roky 1996 az 2002 (dalej len "posudzované obdobie"), podla nariadenia c. 1191/69. 13 Rozsudkom z 28. augusta 2008 Tribunale amministrativo regionale di Salerno (Regionálny správny súd Salerno) túto zalobu zamietol s odôvodnením, ze odvolatelka nemala nárok na náhradu za ekonomické nevýhody vyplývajúce zo zdanenia ZSVZ bez toho, aby predtým poziadala o ich zrusenie. 14 Odvolatelka podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Consiglio di Stato (Státna rada, Taliansko). Rozhodnutím c. 4683/2009 z 27. júla 2009 (dalej len "rozhodnutie z 27. júla 2009") tento súd vyhovel zalobe odvolatelky a rozhodol, ze odvolatelka má nárok na pozadovanú náhradu v súlade s clánkami 6, 10 a 11 nariadenia c. 1191/69. 15 Podla Consiglio di Stato (Státna rada) presnú výsku náhrady dlhovanej odvolatelke mal stanovit región na základe spolahlivých údajov z úctovníctva odvolatelky, z ktorých vyplýva rozdiel medzi nákladmi na tú cast cinností odvolatelky, ktoré súvisia so záväzkami ZSVS, a zodpovedajúcimi príjmami. 16 Kedze región neurcil výsku uvedenej náhrady, odvolatelka podala na tento súd návrh na zacatie exekucného konania na vykonanie rozhodnutia z 27. júla 2009. V priebehu tohto konania boli vymenovaní dvaja znalci. Uvedené konanie skoncilo rozhodnutím Consiglio di Stato (Státna rada) c. 5649/2012 zo 7. novembra 2012 (dalej len "rozhodnutie zo 7. novembra 2012"), ktorým bola výska náhrady dlznej za tarifné záväzky stanovená na 4951838 eur. Región túto sumu odvolatelke vyplatil 21. decembra 2012. Správne konanie 17 Dna 5. decembra 2012 talianske orgány oznámili Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ státnu pomoc spocívajúcu v dodatocnej náhrade poskytnutej odvolatelke v rámci výkonu rozhodnutia zo 7. novembra 2012 za poskytovanie sluzieb prepravy cestujúcich autobusom na základe koncesií vydaných regiónom pocas posudzovaného obdobia (dalej len "sporné opatrenie"). 18 Toto opatrenie bolo povazované za neoznámené opatrenie, kedze podla informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii, región bol povinný vyplatit odvolatelke dodatocnú náhradu, ktorú jej dlhoval, od 7. decembra 2012, teda po tom, co Taliansko oznámilo predmetné opatrenie, ale predtým, ako Komisia prijala svoje rozhodnutie. 19 Listom z 20. februára 2014 Komisia oznámila Talianskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ. Sporné rozhodnutie 20 Dna 19. januára 2015 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým konstatovala, ze predmetné opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ nezlucitelnú s vnútorným trhom, ktorá bola poskytnutá odvolatelke v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ, a nariadila talianskym orgánom, aby ju od nej vymohli. 21 Po prvé v odôvodneniach 48 az 63 sporného rozhodnutia Komisia konstatovala, ze predmetné opatrenie bolo pripísatelné státu, zahrnalo pouzitie státnych prostriedkov, poskytlo odvolatelke hospodársku výhodu, malo selektívnu povahu a mohlo narusit hospodársku sútaz do takej miery, ze by bol ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi. V tomto rámci Komisia poznamenala, ze toto opatrenie nesplnalo dve podmienky, ktoré Súdny dvor identifikoval v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([6]C-280/00, [7]EU:C:2003:415) (dalej len "podmienky Altmark"). Komisia z toho v odôvodnení 64 sporného rozhodnutia vyvodila záver, ze predmetné opatrenie predstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 22 Po druhé v odôvodneniach 65 az 81 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala otázku, ci dotknuté opatrenie mozno vzhladom na clánok 17 ods. 2 nariadenia c. 1191/69 povazovat za náhradu oslobodenú od povinnosti predchádzajúceho oznámenia stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. 23 V rámci tohto preskúmania v odôvodneniach 69 az 75 sporného rozhodnutia Komisia overila, ci talianske orgány ulozili jednostranne odvolatelke ZSVZ v zmysle clánku 1 nariadenia c. 1191/69. V tejto súvislosti Komisia zastávala názor, ze ani talianske orgány, ani odvolatelka neboli schopné predlozit akýkolvek poverovací akt týkajúci sa posudzovaného obdobia. Konkrétne, ak by ulozenie niektorých ZSVZ bolo mozné vyvodit z legge regionale n. 16 - Interventi regionali in materia di servizi di trasporto pubblico locale per viaggiatori (regionálny zákon c. 16 o regionálnych zásahoch v prospech sluzieb miestnej verejnej dopravy pre cestujúcich) z 25. januára 1983 (GURI c. 118, z 2. mája 1983 a BU Campania c. 11, dalej len "regionálny zákon c. 16/83") clánok 2 tohto zákona stanovoval len to, ze "prípadné straty a schodok, ktoré nie sú pokryté regionálnymi dotáciami... zostáva[li] na tarchu prevádzkovatelov". Rovnako hoci niektoré regionálne akty uvádzané odvolatelkou uvádzali existenciu urcitých zmluvných záväzkov pocas posudzovaného obdobia, tieto akty jasne neidentifikovali záväzky, ktoré by mohli predstavovat ZSVZ, pricom by boli moznými indíciami o ich prípadnej existencii a v kazdom prípade ich zmluvná povaha vylucovala jednostranné ulozenie týchto záväzkov. Pokial ide konkrétne o existenciu tarifného záväzku odôvodnujúceho predmetné opatrenie, Komisia sa domnievala, ze nemala k dispozícii nijaký dôkaz, ktorý by umoznoval preukázat, ze odvolatelke bol skutocne ulozený takýto záväzok. 24 V odôvodneniach 76 az 81 sporného rozhodnutia Komisia overila, ci náhrada poskytnutá odvolatelke bola v súlade so spolocným postupom pri náhrade stanoveným v nariadení c. 1191/69, aby mohla byt oslobodená od povinnosti predchádzajúceho informovania stanovenej v clánku 17 tohto nariadenia. Komisia z toho vyvodila záver, ze táto dodatocná náhrada nebola vynatá z postupu predchádzajúceho informovania uvedeného v tomto clánku. 25 Po tretie v odôvodneniach 82 az 95 sporného rozhodnutia Komisia preskúmala zlucitelnost predmetného opatrenia s právnou úpravou platnou v case prijatia tohto rozhodnutia, teda s nariadením c. 1370/2007. Prijala záver, ze náhrada poskytnutá odvolatelke v rámci výkonu rozhodnutia zo 7. novembra 2012 nebola vyplatená v súlade s týmto nariadením, a teda ze dotknuté opatrenie bolo nezlucitelné s vnútorným trhom. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 26 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 14. apríla 2015 podala odvolatelka zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. 27 Na odôvodnenie svojej zaloby odvolatelka uvádzala osem zalobných dôvodov. 28 Prvý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánkov 93, 107, 108 a 263 ZFEÚ v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 1191/69, na zneuzití právomoci, na nedostatku právomoci Komisie a na porusení práva na spravodlivý proces. 29 Druhý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999, ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([8]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), pokial ide o clánky 107 a 108 TFEÚ, ako aj na porusení rovnosti v konaní a zneuzití právomocí. 30 Tretí zalobný dôvod bol zalozený na porusení a nesprávnom výklade clánkov 93 az 108 ZFEÚ v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 1191/69 a clánkom 9 nariadenia c. 1370/2007, porusení "zásad ochrany legitímnej dôvery, tempus regit actum a retroaktivity súdnych rozhodnutí", zneuzití právomoci, neexistencii "logickej koherencie", "iracionálnosti", "mimoriadne neobvyklej povahe" sporného rozhodnutia, ako aj nedostatku jeho odôvodnenia. 31 Stvrtý zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánku 1 písm. f) a g), ako aj clánkov 4, 7 a 15 nariadenia c. 659/1999, clánkov 93, 107 a 108 ZFEÚ, na zneuzití právomoci, úplnej neexistencii splnenia pozadovanej podmienky, porusení clánkov 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), clánku 258 a nasl. ZFEÚ, ako aj clánku 17 nariadenia c. 1191/69. 32 Piaty zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánkov 93, 107, 108 a 267 ZFEÚ, clánkov 6 a 13 EDLP, nedostatku právomoci Komisie, zneuzití právomoci a porusení zásady procesnej autonómie. 33 Siesty zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánkov 6, 7 a 13 EDLP, clánkov 93 az 108, ako aj 258 a nasl. ZFEÚ v spojení s clánkom 101 Costituzione (Ústava), clánku 2909 codice civile (Obciansky zákonník), nedostatku právomoci Komisie, zneuzití právomoci a porusení zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. 34 Siedmy zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánkov 11 a 17 nariadenia c. 1191/69, clánkov 93 az 108 ZFEÚ, zneuzití právomoci, nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia, nedostatocnosti vysetrovania a nesprávnosti predbeznej podmienky. 35 Ôsmy zalobný dôvod bol zalozený na porusení clánkov 1 az 11 a 17 nariadenia c. 1191/69, clánkov 93 az 108 ZFEÚ, "clánkov 44 az 46 a 48 Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu c. 659/1999", na zneuzití právomoci, nedostatku vysetrovania a odôvodnenia, ako aj na nesprávnosti predchádzajúcej podmienky. 36 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol kazdý z týchto dôvodov, a teda aj uvedenú zalobu ako celok. Návrhy úcastníkov konania 37 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - rozhodol s konecnou platnostou o jej zalobe o neplatnost a zrusil sporné rozhodnutie, ako aj - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 38 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie a - ulozil odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 39 Na podporu svojho odvolania odvolatelka uvádza pät odvolacích dôvodov, ktoré budú posúdené v poradí, v akom boli predlozené. O prvom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 40 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 57 az 120 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked usúdil, ze predmetné opatrenie predstavovalo novú pomoc podliehajúcu oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, a nie existujúcu pomoc oslobodenú od tejto povinnosti v súlade s clánkom 108 ods. 1 ZFEÚ a clánkom 17 ods. 2 nariadenia c. 1191/69. 41 Tvrdí, pricom sa opiera o okolnosti, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia zo 7. novembra 2012, ze toto rozhodnutie nemozno povazovat za rozhodnutie, ktoré by mohlo zaviest opatrenie náhrady za ZSVZ. Ide totiz o rozsudok, ktorým sa vyhlasuje uz existujúce právo zalozené na nariadení c. 1191/69. 42 V kazdom prípade sú podla odvolatelky podmienky stanovené nariadením c. 1191/69 splnené. Po prvé skutocne existujú tarifné záväzky na tarchu odvolatelky, ktoré vyplývajú z vnútrostátneho práva, na ktoré výslovne odkázal samotný Vseobecný súd v bode 110 napadnutého rozsudku a to legge regionale n. 9. - Disciplina e coordinamento tariffario dei servizi di trasporto di competenza regionale (regionálny zákon c. 9 o disciplíne a tarifnej koordinácii dopravných sluzieb v regionálnej právomoci) z 26. januára 1987 (BU Campania z 2. februára 1987, dalej len "regionálny zákon c. 9/87") a rozhodnutie Assessore ai trasporti (Rada pre dopravu, Taliansko). Po druhé kritérium týkajúce sa stanovenia výsky náhrady ex ante, uvedené v clánku 13 nariadenia c. 1191/69 bolo v danom prípade v rámci rozhodnutia zo 7. novembra 2012 dodrzané. 43 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako neprípustný a v kazdom prípade ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 44 Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolatelka v podstate spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd zamietol to, co povazoval za prvú cast v rámci jej stvrtého a ôsmeho zalobného dôvodu pre zrusenie, zalozenú na skutocnosti, ze náhrada, ktorá bola predmetom uvedeného opatrenia, predstavovala existujúcu pomoc oslobodenú od povinnosti predchádzajúceho informovania podla clánku 17 nariadenia c. 1191/69. 45 Pokial ide o otázku, ci náhrada, ktorá bola predmetom sporného rozhodnutia, bola opatrením zavedeným rozhodnutím zo 7. novembra 2012 alebo ci mala svoj pôvod, ako to tvrdí odvolatelka, v legislatívnom rámci upravujúcom ZSVZ, ktorým podliehala a na základe ktorých Consiglio di Stato (Státna rada) uznala nárok na túto náhradu, Vseobecný súd na jednej strane v bode 94 napadnutého rozsudku uviedol, ze pomoc, ktorá bola predmetom sporného opatrenia, bola skutocne poskytnutá odvolatelke, ako doplnujúce opatrenie pre tarifné záväzky ktorým podliehala podla clánku 11 nariadenia c. 1191/69. 46 V bode 95 tohto rozsudku Vseobecný súd z toho vyvodil, ze otázka, ci toto opatrenie predstavuje existujúcu pomoc v zmysle clánku 1 písm. b) bodu v) nariadenia c. 659/1999, si vyzaduje urcit, ci uvedené opatrenie splna vecné kritériá stanovené nariadením c. 1191/69, aby mohlo byt vynaté z povinnosti predchádzajúceho oznámenia podla clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia. 47 Na druhej strane sa Vseobecný súd rovnako ako Komisia v bode 96 uvedeného rozsudku domnieval, ze toto posledné uvedené ustanovenie najmä vyzaduje, aby existovali jednostranne ulozené ZSVZ a aby sa náhrada vypocítala podla metódy stanovenej v clánkoch 10 az 13 uvedeného nariadenia. 48 V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 106 toho istého rozsudku uviedol, ze vzhladom na to, ze predmetné opatrenie poskytla odvolatelke Consiglio di Stato (Státna rada) na základe toho istého nariadenia, a to ako náhradu za tarifný záväzok, mal preskúmat skutocnú existenciu takého záväzku, spocívajúceho v stanovení pevných cien alebo cien schválených prostredníctvom orgánu, ako to vyzaduje clánok 2 ods. 5 nariadenia c. 1191/69. 49 Na konci tohto preskúmania uvedeného v bodoch 106 az 112 napadnutého rozsudku Vseobecný súd v bode 113 tohto rozsudku potvrdil konstatovanie Komisie uvedené v odôvodnení 73 sporného rozhodnutia, podla ktorého táto institúcia nemala k dispozícii nijaký dôkaz, ktorý by umoznoval preukázat, ze odvolatelke boli skutocne ulozené tarifné záväzky. Za týchto okolností sa Vseobecný súd v bode 114 uvedeného rozsudku domnieval, ze nebolo potrebné analyzovat prípadnú jednostrannú povahu tohto údajného tarifného opatrenia. 50 Vzhladom na kumulatívnu povahu podmienok výnimky stanovených nariadením c. 1191/69 Vseobecný súd v bode 115 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nie je potrebné skúmat, ci predmetné opatrenie splnalo ostatné podmienky stanovené týmto nariadením. V bode 116 tohto rozsudku vsak konstatoval, ze v kazdom prípade Komisia sa správne domnievala, ze kritérium stanovenia výsky náhrady ex ante nebolo splnené. 51 Vseobecný súd preto v bode 120 napadnutého rozsudku konstatoval, ze vzhladom na to, ze predmetné opatrenie nesplna prinajmensom jedno z vecných kritérií stanovených nariadením c. 1191/69, Komisia správne dospela k záveru, ze toto opatrenie nemôze byt oslobodené od povinnosti predchádzajúceho oznámenia podla clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia, a preto sa musí kvalifikovat nie ako existujúca pomoc, ale ako nová pomoc, ktorá musí byt oznámená Komisii v súlade s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. 52 Hoci argumentácia, ktorú odvolatelka uvádza na podporu prvého odvolacieho dôvodu, smeruje v podstate k spochybneniu záveru uvedeného v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, podla ktorého sa predmetné opatrenie musí kvalifikovat ako nová pomoc, treba konstatovat, ze tento odvolací dôvod neobsahuje ziadne tvrdenie, ktoré by preukazovalo, ze odôvodnenie Vseobecného súdu uvedené v bodoch 45 az 51 tohto rozsudku, ktoré viedlo k tomuto záveru, je poznacené nesprávnym právnym posúdením. 53 Odvolatelka sa totiz v podstate obmedzuje na tvrdenie, ze dotknuté opatrenie predstavovalo existujúcu pomoc, kedze rozhodnutie z 27. júla 2009, ktorým bolo priznané jej právo na získanie spornej náhrady na základe nariadenia c. 1191/69, bolo deklaratórnym rozsudkom, ktorým bolo vyhlásené uz existujúce právo zalozené na tomto nariadení. 54 Kedze takéto tvrdenie nie je inak podlozené, v rozpore s poziadavkami stanovenými v clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie, clánku 168 ods. 1 písm. d) a clánku 169 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný. O druhom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 55 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka poukazuje na body 121 az 136 napadnutého rozsudku a tvrdí, ze v týchto bodoch doslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, kedze Vseobecný súd v nich rozhodol, ze podmienky Altmark neboli splnené. 56 Vseobecný súd mal podla nej nesprávne rozhodnút, ze stacilo obmedzit sa na overenie, ci bola splnená jedna z týchto podmienok, a to podmienka týkajúca sa existencie jasne definovaného ZSVZ bez toho, aby bolo potrebné overit, ci boli splnené ostatné z uvedených podmienok. Tým sa teda v bode 134 napadnutého rozsudku mal nesprávne obmedzit na incidencné overenie, ci bola splnená druhá z tých istých podmienok, týkajúca sa predchádzajúceho vymedzenia parametrov výpoctu náhrady. 57 Pokial ide o údajnú neexistenciu ZSVZ na tarchu odvolatelky, Vseobecný súd podla nej neprihliadal na to, ze ZSVZ, ktorým je odvolatelka poverená, má svoj pôvod v clánkoch 2 az 6 regionálneho zákona c. 9 z 26. januára 1987. Okrem toho odôvodnenie Vseobecného súdu mozno kritizovat v tom, ze zohladnilo rozhodovanie Rady pre dopravu a pripustilo, ze toto rozhodnutie ukladalo odvolatelke tarifné záväzky, bez toho, aby uznal, ze predmetné opatrenie predstavovalo náhradu za výkon ZSVZ. Odvolatelka v tejto súvislosti tvrdí, ze okolnost, ze uvedené rozhodnutie nebolo Komisii predlozené, je dôsledkom neobvyklého priebehu správneho konania, kedze región disponoval tým istým rozhodnutím a ze región nemal záujem na jeho predlození v rámci tohto konania. 58 Pokial ide o druhú podmienku Altmark, táto bola krátko preskúmaná v bode 134 napadnutého rozsudku mylným odkazom na body 117 az 119 tohto rozsudku. V tomto bode 134 mal Vseobecný súd nesprávne preskúmat dodrzanie podmienky uvádzanej nariadením c. 1191/69, ktorá sa týka stanovenia náhrady ex ante, nie vzhladom na parametre, na základe ktorých sa táto náhrada vypocíta, ako to vyzaduje rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([9]C-280/00, [10]EU:C:2003:415), ale v závislosti od výsky predmetného opatrenia. Okrem toho dodrzanie tejto podmienky v danom prípade vyplývalo z rozhodnutia z 27. júla 2009. Toto rozhodnutie totiz preukazuje, ze parametre pre výpocet náhrady boli vopred definované a ze Consiglio di Stato (Státna rada) sa obmedzila na ich uplatnenie po tom, co konstatovala nesplnenie povinností regiónu pri stanovení tejto náhrady. 59 Nakoniec, hoci tretia a stvrtá podmienky Altmark neboli v napadnutom rozsudku predmetom ziadneho preskúmania, odvolatelka uvádza, ze z rozhodnutia zo 7. novembra 2012 vyplýva, ze tieto podmienky boli v danom prípade tiez splnené. 60 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako neprípustný a v kazdom prípade ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 61 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka v podstate spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorým Vseobecný súd zamietol to, co povazoval za druhú cast stvrtého a ôsmeho zalobného dôvodu na zrusenie, týkajúcu sa pochybenia, ktorého sa údajne dopustila Komisia, ked sa domnievala, ze dve z podmienok Altmark neboli splnené. 62 V rozsahu, v akom sa druhý odvolací dôvod týka podmienok Altmark, treba poznamenat, ako to Vseobecný súd navyse pripomenul v bode 123 napadnutého rozsudku, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ nevztahuje na státny zásah povazovaný za náhradu predstavujúcu protihodnotu plnení, ktoré poskytujú prijímajúce podniky pri výkone záväzkov sluzby vo verejnom záujme, takze tieto podniky v skutocnosti nepozívajú financnú výhodu a dôsledkom uvedeného zásahu teda nie je umiestnenie týchto podnikov do výhodnejsieho konkurencného postavenia vo vztahu ku konkurencným podnikom (rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [11]C-280/00, [12]EU:C:2003:415, bod [13]87, ako aj z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [14]C-66/16 P az C-69/16 P, [15]EU:C:2017:999, bod [16]45 a citovaná judikatúra). 63 Z toho vyplýva, ze státny zásah, ktorý nesplna jednu alebo viaceré z podmienok Altmark mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [17]C-66/16 P az C-69/16 P, [18]EU:C:2017:999, bod [19]48, ako aj citovaná judikatúra). 64 V tejto súvislosti v bode 125 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne rozhodol, ze na to, aby v konkrétnom prípade nebola takáto náhrada kvalifikovaná ako státna pomoc, musia byt splnené styri podmienky uvedené v bodoch 88 az 93 rozsudku z 24. júla 2003, Altmark ([20]C-280/00, [21]EU:C:2003:415) (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma del País Vasco a i./Komisia, [22]C-66/16 P az C-69/16 P, [23]EU:C:2017:999, bod [24]46). 65 V bodoch 129 az 131 napadnutého rozsudku Vseobecný súd, vychádzajúc z bodov 106 az 114 tohto rozsudku, potvrdil záver Komisie uvedený v odôvodnení 55 sporného rozhodnutia, podla ktorého nebola preukázaná existencia jednostranne ulozeného ZSVZ a ze v dôsledku toho nebola splnená prvá podmienka Altmark. 66 Za týchto okolností Vseobecný súd v bodoch 132 a 133 napadnutého rozsudku na základe kumulatívnej povahy podmienok Altmark správne rozhodol, ze vzhladom na to, ze prvá z nich nebola splnená, nebolo potrebné preskúmat posúdenie Komisie v odôvodnení 56 sporného rozhodnutia týkajúce sa druhej podmienky Altmark. 67 V rozsahu, v akom odvolatelka svojím druhým odvolacím dôvodom spochybnuje aj posúdenia Vseobecného súdu v bodoch 106 az 114 napadnutého rozsudku týkajúce sa údajnej existencie ZSVZ, ktorý bol údajne odvolatelke ulozený vnútrostátnym právom, treba pripomenút, ze v súlade s clánkom 256 ods. 1 druhým pododsekom ZFEÚ a clánkom 58 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie sa odvolanie obmedzuje na právne otázky. Vseobecný súd je preto ako jediný oprávnený zistit a posúdit relevantné skutocnosti, ako aj posúdit dôkazné prostriedky. Posúdenie týchto skutocností a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou prípadu ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania (rozsudok z 20. decembra 2017, Comunidad Autónoma de Galicia a Retegal/Komisia, [25]C-70/16 P, [26]EU:C:2017:1002, bod [27]47, ako aj citovaná judikatúra). 68 V prejednávanej veci vsak odvolatelka neuviedla a a fortiori nepreukázala, ze doslo k takému skresleniu vnútrostátneho práva. 69 Okrem toho, kedze Vseobecný súd sa nevyjadril k tretej a stvrtej podmienke Altmark, treba tvrdenia odvolatelky zalozené na skutocnosti, ze tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené, zamietnut ako neprípustné. 70 Za týchto okolností treba druhý odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 71 Svojím tretím odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 137 az 154 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie je platné, pokial ide o kvalifikáciu dotknutého opatrenia ako státnej pomoci v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. Tento zalobný dôvod sa týka najmä takých podmienok, ktorých kvalifikácia vyzaduje, aby pomoc jednak ovplyvnila obchod medzi clenskými státmi a jednak narúsala alebo hrozila narusením hospodárskej sútaze. 72 Podla odvolatelky trh predmetnej sluzby nie je trhom otvoreným hospodárskej sútazi. Aj keby doslo k postupnému otvoreniu tohto trhu hospodárskej sútazi, este neexistovala ziadna hospodárska sútaz "pre trh" alebo "na trhu". Vseobecný súd sa tak v bode 149 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze predmetné opatrenie predstavuje prekázku hospodárskej sútaze, kedze podniky, vrátane zahranicných podnikov, by mohli chciet poskytovat svoje sluzby verejnej dopravy na trhu, najmä na miestnom alebo regionálnom trhu, na ktorých odvolatelka mala prospech z tohto opatrenia. 73 Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako nedôvodný a v kazdom prípade ako neúcinný. Posúdenie Súdnym dvorom 74 Tretí odvolací dôvod má za ciel spochybnit posúdenie vykonané Vseobecným súdom, pokial ide o podmienky, podla ktorých státna pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ musí jednak ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a jednak narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. 75 V tejto súvislosti, hoci odvolatelka vseobecne poukazuje na body 137 az 154 napadnutého rozsudku, v podstate tvrdí, ze nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, spocíva v bode 149 tohto rozsudku v tom, ze Vseobecný súd v nom rozhodol, ze predmetné opatrenie predstavuje prekázku hospodárskej sútaze, kedze podniky, vrátane zahranicných podnikov, by mohli chciet poskytovat svoje sluzby verejnej dopravy na talianskom trhu, najmä na miestnom alebo regionálnom trhu. 76 Okrem toho, ze tretí odvolací dôvod v skutocnosti smeruje k spochybneniu posúdenia skutkového stavu vykonaného Vseobecným súdom, ktoré, ako bolo pripomenuté v bode 67 tohto rozsudku, pri neexistencii akéhokolvek skreslenia nepodlieha preskúmaniu Súdnym dvorom, treba konstatovat, ze tento odvolací dôvod je v kazdom prípade neúcinný v rozsahu, v akom sa týka výlucne bodu 149 napadnutého rozsudku. 77 V bode 148 napadnutého rozsudku totiz Vseobecný súd rozhodol, ze dôkazy, ktoré Komisia zohladnila v rámci jej posúdenia v odôvodneniach 60 az 62 sporného rozhodnutia mohli preukázat, ze poskytnutie predmetného opatrenia mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi a skreslit hospodársku sútaz. 78 V tomto rámci Vseobecný súd vychádzal nielen z konstatovania uvedeného v bode 149 napadnutého rozsudku, ktorý odvolatelka kritizuje, ale z dvoch dalsích konstatovaní uvedených v bodoch 150 a 151 tohto rozsudku, ktoré odvolatelka v podstate nespochybnila. 79 V bode 150 uvedeného rozsudku Vseobecný súd na jednej strane poznamenal, ze vnútorná aktivita v dotknutom clenskom státe môze byt udrziavaná alebo zvýsená z dôvodu predmetného opatrenia s tým dôsledkom, ze sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na predmetný trh sa znízia. V bode 151 toho istého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze okolnost, ze odvolatelka bola v konkurencnom vztahu s podnikmi z iných clenských státov aj na iných trhoch, na ktorých pôsobila, predstavovala skutocnost, ktorá môze preukázat, ze poskytnutie pomoci, ktorá je predmetom dotknutého opatrenia, mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 80 Za týchto okolností treba tretí odvolací dôvod zamietnut ako neprípustný a v kazdom prípade ako neúcinný. O stvrtom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 81 Odvolatelka svojím stvrtým odvolacím dôvodom tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 155 az 195 napadnutého rozsudku dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení. Tento odvolací dôvod sa skladá z troch castí. 82 Prvou castou odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze Komisia mala výlucnú právomoc na posúdenie zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom, hoci Consiglio di Stato (Státna rada) vydala rozhodnutie, ktoré nadobudlo právnu silu právoplatne rozhodnutej veci, pokial ide o toto opatrenie. 83 V tejto súvislosti judikatúra Súdneho dvora citovaná v bodoch 185, 186 a 188 napadnutého rozsudku nie je relevantná, kedze sa týka situácií, v ktorých existovalo rozhodnutie Komisie, ktoré predchádzalo vnútrostátnemu súdnemu konaniu. Z toho má vyplývat nesprávne právne posúdenie aj v bode 190 napadnutého rozsudku v tom, ze Vseobecný súd zastával názor, ze zásada právnej sily rozhodnutej veci nemôze Komisii bránit konstatovat existenciu protiprávnej státnej pomoci, hoci táto kvalifikácia bola predtým vnútrostátnym súdom rozhodujúcim v poslednom stupni odmietnutá. Takýto prístup nemozno podla odvolatelky vyvodit z judikatúry Súdneho dvora a napadnutý rozsudok v tejto súvislosti neobsahuje ziadne odôvodnenie. 84 V prejednávanej veci Consiglio di Stato (Státna rada) neprijala rozhodnutie, ktoré by bolo v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím Komisie. Rozhodla skôr ako Komisia, samostatne, pricom priamo uplatnila nariadenie c. 1191/69 a kvalifikovala predmetné opatrenie ako náhradu za tarifné ZSVZ, co jej umoznilo vylúcit kvalifikáciu tohto opatrenia ako státnej pomoci. Prípadný zásah institúcií Únie, v prejednávanej veci Komisie, mohol mat podobu prejudiciálnej otázky polozenej Súdnemu dvoru, ale Consiglio di Stato (Státna rada) nepovazovala za potrebné polozit mu takúto otázku. Naopak, Komisia bola zapojená v rozpore s právom, kedze zlucitelnost tohto opatrenia s právom Únie bola predmetom rozhodnutia, ktoré na vnútrostátnej úrovni nadobudlo právnu silu právoplatne rozhodnutej veci. 85 Druhou castou stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelka namieta "procesnú anomáliu", kedze oznámenie dotknutého opatrenia vykonané regiónom Komisii bolo vykonané s cielom získat negatívne rozhodnutie Komisie, co umoznuje vysvetlit dôvody, pre ktoré tento región poskytol tejto institúcii len neúplné informácie, pokial ide o toto opatrenie. Komisia tak porusila procesný rámec, ktorému podlieha, ako vyplýva z nariadenia c. 659/1999 a z nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([28]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). Región bol mylne povazovaný za "zainteresovanú stranu" v zmysle clánku 24 nariadenia 2015/1589, a nie za oznamovatela Komisii. Vseobecný súd opomenul konstatovat protiprávnost sporného rozhodnutia z dôvodu takej nezrovnalosti. Okrem toho tieto nariadenia boli uplatnené protiprávne, co poskodilo práva na obranu. 86 Tretou castou stvrtého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze uznanie právomoci Komisie rozhodnút o opatrení, ktoré bolo predmetom rozhodnutia vnútrostátneho súdu, ktoré nadobudlo právoplatnost, zo strany Vseobecného súdu porusuje tiez zásadu ochrany legitímnej dôvery, kedze v prejednávanej veci uplynulo viac ako pät rokov medzi okamihom prijatia tohto vnútrostátneho rozhodnutia a okamihom, ked Komisia prijala svoje rozhodnutie. Takéto obdobie uz bolo zohladnené v judikatúre Súdneho dvora na úcely posúdenia situácie z hladiska tejto zásady. V bode 192 napadnutého rozsudku Vseobecný súd na základe rozsudku z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia ([29]C-630/11 P az C-633/11 P, [30]EU:C:2013:387, bod [31]134) rozhodol, ze na legitímnu dôveru sa mozno odvolávat len vtedy, ak bola dodrzaná oznamovacia povinnost. Vseobecný súd vsak podla nej nezohladnil skutocnost, ze v prejednávanej veci nebolo toto oznámenie potrebné, pretoze na rozdiel od toho ako rozhodol, predmetné opatrenie nepredstavovalo novú pomoc. Okrem toho mozno preukázat súvislost medzi zásadou právnej sily rozhodnutej veci a zásadou právnej istoty, ktorá predstavuje obmedzenie povinnosti vymáhania, ako to vyplýva z clánku 14 nariadenia c. 659/1999. Navyse odvolatelka mohla podla jej názoru zalozit legitímnu dôveru na skutocnosti, ze Consiglio di Stato (Státna rada) nepovazovala za potrebné polozit Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, pokial ide o predmetné opatrenie. Za týchto okolností sa odvolatelka domnieva, ze sa mohla legitímne spoliehat na zákonnost tohto opatrenia, pretoze vsetky opravné prostriedky boli vycerpané. 87 Komisia uvádza, ze tento odvolací dôvod treba odmietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 88 Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode, ktorého tri casti treba skúmat spolocne, odvolatelka v podstate uvádza názor, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked odmietol jej prvý, piaty a siesty zalobný dôvod pre zrusenie, ktoré sa týkali neexistencie právomoci Komisie na prijatie sporného rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie podla nej odporovalo rozhodnutiu vnútrostátneho súdu, ktoré sa stalo právoplatným. 89 V tejto súvislosti v bodoch 184 az 188 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne pripomenul, ze uplatnenie pravidiel v oblasti státnej pomoci spocíva v povinnosti lojálnej spolupráce medzi na jednej strane vnútrostátnymi súdmi a na druhej strane Komisiou a súdmi Únie, v rámci ktorej kazdý koná podla úlohy, ktorú mu urcuje Zmluva o FEÚ. 90 V bode 185 napadnutého rozsudku tak Vseobecný súd správne uviedol, opierajúc sa v tejto súvislosti o judikatúru Súdneho dvora, ze na vnútrostátne súdy mozno v oblasti státnej pomoci podat spory, v ktorých budú musiet vykladat a uplatnovat pojem pomoc uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, najmä s cielom urcit, ci státne opatrenie bolo prijaté v rozpore s clánkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Naopak vnútrostátne súdy nie sú príslusné na posúdenie zlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom. Posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimu pomoci s vnútorným trhom totiz patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2007, Lucchini, [32]C-119/05, [33]EU:C:2007:434, body [34]50 az [35]52, a z 15. septembra 2016, PGE, [36]C-574/14, [37]EU:C:2016:686, body [38]30 az [39]32). 91 Ako Vseobecný súd správne rozhodol v bode 186 napadnutého rozsudku, z tejto judikatúry vyplýva, ze vnútrostátne súdy sa musia zdrzat najmä prijímania rozhodnutí, ktoré sú v rozpore s rozhodnutím Komisie. 92 No v rozpore s tým, co uvádza odvolatelka, v opacnej situácii, ked existuje rozhodnutie vnútrostátneho súdu týkajúce sa státneho opatrenia predchádzajúce rozhodnutiu Komisie, z uvedenej judikatúry tiez vyplýva, ze táto okolnost nemôze byt prekázkou pre to, aby Komisia vykonávala výlucnú právomoc, ktorú jej priznáva Zmluva o FEÚ v súvislosti s posúdením zlucitelnosti opatrení pomoci s vnútorným trhom. 93 Výkon takejto právomoci pritom znamená, ze Komisia môze na základe clánku 108 ZFEÚ preskúmat, ci opatrenie predstavuje státnu pomoc, ktorá jej mala byt podla odseku 3 tohto clánku oznámená, v situácii, ked sa orgány clenského státu domnievali, ze toto opatrenie nesplna podmienky stanovené v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, vrátane prípadu, ked si tieto orgány v tejto súvislosti osvojili posúdenie vykonané vnútrostátnym súdom. 94 Tento záver nemôze vyvrátit ani skutocnost, ze tento súd prijal rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnost. Treba totiz zdôraznit, ze pravidlo výlucnej právomoci Komisie je vo vnútrostátnom právnom poriadku záväzné v dôsledku zásady prednosti práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini, [40]C-119/05, [41]EU:C:2007:434, bod [42]62). 95 Ako to Vseobecný súd správne uviedol v bode 188 napadnutého rozsudku opierajúc sa o výlucnú právomoc Komisie, právo Únie bráni tomu, aby uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci bránilo vymáhaniu státnej pomoci, ktorá bola poskytnutá v rozpore s týmto právom a ktorej nezlucitelnost bola stanovená konecným rozhodnutím Komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini, [43]C-119/05, [44]EU:C:2007:434, bod [45]63). 96 Rovnako správne Vseobecný súd v bode 190 napadnutého rozsudku rozhodol, ze uplatnenie zásady právnej sily rozhodnutej veci nemôze Komisii bránit konstatovat existenciu protiprávnej státnej pomoci, hoci táto kvalifikácia bola predtým vnútrostátnym súdom rozhodujúcim v poslednom stupni odmietnutá. 97 Vseobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 190 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia mala právomoc preskúmat dotknuté opatrenie na základe clánku 108 ZFEÚ, kedze toto opatrenie predstavovalo, ako vyplýva z bodu 189 tohto rozsudku, protiprávnu pomoc, hoci uvedené opatrenie bolo predmetom rozhodnutia Consiglio di Stato (Státna rada). 98 Tento záver nie je spochybnený tvrdením odvolatelky, ktoré je zalozené na údajnom porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. 99 Treba pripomenút, ze právo dovolávat sa tejto zásady sa vztahuje na kazdú osobu v situácii, ked institúcia Únie u nej vzbudila dôvodné ocakávania tým, ze jej poskytla konkrétne uistenia (rozsudky zo 16. decembra 2010, Kahla Thüringen Porzellan/Komisia, [46]C-537/08 P, [47]EU:C:2010:769, bod [48]63, a z 13. júna 2013, HGA a i./Komisia, [49]C-630/11 P az C-633/11 P, [50]EU:C:2013:387, bod [51]132, ako aj citovaná judikatúra). 100 Vzhladom na túto judikatúru, z ktorej vyplýva judikatúra, z ktorej Vseobecný súd vychádzal v bode 192 napadnutého rozsudku, odvolatelka nemôze tvrdit, ze rozhodnutie Consiglio di Stato (Státna rada) u nej vzbudilo dôvodné ocakávania, aby odporovala Komisii pri výkone jej výlucnej právomoci, ako bola uznaná judikatúrou Súdneho dvora pripomenutou v bode 90 tohto rozsudku. 101 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie odvolatelky zalozené na "procesnej anomálii" ovplyvnujúcej zákonnost sporného rozhodnutia, treba ho vyhlásit za neprípustné, kedze odvolatelka neidentifikovala ziadne odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré by zamýslala konkrétne kritizovat. 102 Preto treba stvrtý odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode Tvrdenia úcastníkov konania 103 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze nariadenie c. 1370/2007 bolo casovo a vecne uplatnitelné na úcely posúdenia zlucitelnosti predmetného opatrenia s vnútorným trhom. Pokial ide o casové uplatnenie tohto nariadenia, Vseobecný súd v bode 216 napadnutého rozsudku nesprávne rozhodol, ze relevantným kritériom je dátum, ku ktorému bolo opatrenie vykonané alebo pomoc poskytnutá, co je v prejednávanej veci dátum po nadobudnutí úcinnosti uvedeného nariadenia. Bod 220 napadnutého rozsudku nie je odôvodnený, co sa týka vecného uplatnenia toho istého nariadenia v prejednávanej veci. 104 Podla odvolatelky niet pochýb o tom, ze nariadenie c. 1370/2007 nie je v prejednávanej veci uplatnitelné, kedze toto nariadenie odkazuje výlucne na "zmluvy o sluzbách vo verejnom záujme", ktoré musia byt v súlade s clánkom 5 ods. 1 a 3 uvedeného nariadenia zadávané prostredníctvom verejnej sútaze. Zmluvy, o ktoré ide, vsak neboli predmetom ziadnej verejnej sútaze a nevztahuje sa na ne ziadna výnimka z pravidla vystavenia hospodárskej sútazi, ktoré je stanovené týmto nariadením. 105 Komisia zastáva názor, ze tento odvolací dôvod treba zamietnut ako zjavne nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 106 Svojím piatym odvolacím dôvodom odvolatelka uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení, ked zamietol jej tretí zalobný dôvod smerujúci k zruseniu, ktorým odvolatelka spochybnovala rozhodnutie Komisie v odôvodnení 92 sporného rozhodnutia, preskúmat zlucitelnost predmetného opatrenia s nariadením c. 1370/2007, ktoré nadobudlo úcinnost 3. decembra 2009 a zrusilo nariadenie c. 1191/69. 107 Kedze odvolatelka pred Vseobecným súdom tvrdila, ze pokial ide o dátum vykonania dotknutého opatrenia, Komisia mala zohladnit dátum rozhodnutia z 27. júla 2009 a nie dátum rozhodnutia zo 7. novembra 2012, Vseobecný súd v bode 216 napadnutého rozsudku uviedol, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je kritériom, ktoré treba zohladnit pri posúdení zlucitelnosti pomoci, dátum, kedy bolo toto opatrenie vykonané alebo táto pomoc poskytnutá, teda v prejednávanej veci 21. december 2012. 108 Hoci sa odvolatelka svojím piatym odvolacím dôvodom domnieva, ze tento bod 216 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, vôbec neuvádza, v com spocíva toto nesprávne posúdenie, takze jej tvrdenie treba zamietnut ako neprípustné. 109 Pokial ide o výhradu odvolatelky, podla ktorej napadnutý rozsudok nie je dostatocne odôvodnený, pokial ide o vecné uplatnenie nariadenia c. 1370/2007, treba uviest, ze táto výhrada sa zakladá na neúplnom výklade napadnutého rozsudku. 110 Z bodov 208 a 209 napadnutého rozsudku totiz vyplýva, ze Vseobecný súd odpovedal na tvrdenie odvolatelky, podla ktorého sa nariadenie c. 1370/2007 neuplatnovalo na preskúmanie zlucitelnosti predmetného opatrenia, kedze toto nariadenie sa zakladalo na pojme zmluva o poskytovaní sluzieb vo verejnom záujme a región v prejednávanej veci neuzavrel ziadnu zmluvu. Vseobecný súd v tejto súvislosti uviedol, ze túto otázku uz Súdny dvor skúmal v rozsudku zo 6. októbra 2015, Komisia/Andersen ([52]C-303/13 P, [53]EU:C:2015:647), a ze úcastníci konania mali prílezitost vyjadrit sa k dôsledkom, ktoré treba z tohto rozsudku vyvodit v odpovedi na písomnú otázku polozenú Vseobecným súdom, ako aj na pojednávaní, co odvolatelka v rámci svojho odvolania nespochybnuje. 111 Okrem toho v bode 220 napadnutého rozsudku Vseobecný súd odmietol tvrdenia odvolatelky týkajúce sa "nelogického a iracionálneho uplatnenia nariadenia c. 1370/2007" na situáciu, v ktorej nebola uzavretá zmluva o sluzbe vo verejnom záujme, ale ZSVZ mali svoj pôvod v koncesionárskom rezime, pricom odkázal na predchádzajúce body tohto rozsudku, v ktorých Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia správne uplatnila pravidlá definované v tomto nariadení. 112 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze bod 220 napadnutého rozsudku, vykladaný najmä s prihliadnutím na jeho body 208 a 209, umoznuje tak odvolatelke oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd zamietol jej tvrdenia, ako aj Súdnemu dvoru, aby mal k dispozícii dostatok podkladov, aby mohol vykonat svoje súdne preskúmanie v rámci odvolania, takze je v súlade s poziadavkami ustálenej judikatúry Súdneho dvora v danej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [54]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [55]EU:C:2013:682, bod [56]81, ako aj citovanú judikatúru). 113 Výhradu odvolatelky zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia treba preto zamietnut ako nedôvodnú. 114 Napokon treba tiez odmietnut tvrdenie odvolatelky zalozené na skutocnosti, ze nariadenie c. 1370/2007 nie je na prejednávaný prípad vecne uplatnitelné. Kedze odvolatelka neuviedla bod napadnutého rozsudku, ktorý chce spochybnit, a neidentifikovala akékolvek nesprávne právne posúdenie, ktorého sa mal Vseobecný súd v tejto súvislosti dopustit, je toto tvrdenie neprípustné. 115 V dôsledku toho je potrebné piaty odvolací dôvod zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. 116 Vzhladom na to, ze sa nevyhovelo ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkou na podporu jej odvolania, treba toto odvolanie zamietnut ako celok. O trovách 117 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania a tá nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. CSTP Azienda della Mobilitŕ SpA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [57]*1 ) Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXMvGoQI/L86191-7095TMP.html#t-ECR_62018CJ0587_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A431&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:179:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1969:156:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2007:315:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point87 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=null 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=null 19. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 20. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&locale=sk 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A415&lang=SK&format=pdf&target=null 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A999&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point46 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A1002&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point47 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point134 32. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=null 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point50 35. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point52 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A686&locale=sk 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A686&lang=SK&format=pdf&target=null 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A686&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A686&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=null 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 46. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&locale=sk 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&lang=SK&format=pdf&target=null 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A769&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 49. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&locale=sk 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=pdf&target=null 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A387&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point132 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point81 57. file:///tmp/lynxXXXXMvGoQI/L86191-7095TMP.html#c-ECR_62018CJ0587_SK_01-E0001