ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) zo 4. júna 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Predpokladaná pomoc - Rozhodnutie o zacatí konania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ - Príkaz na pozastavenie predmetných opatrení - Podmienky zákonnosti príkazu" Vo veci C-456/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 12. júla 2018, Madarsko, v zastúpení: M. Z. Fehér a G. Koós, splnomocnení zástupcovia, odvolatel, ktorého v konaní podporuje: Polská republika, v zastúpení: B. Majczyna, M. Rzotkiewicz a A. Kramarczyk, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania v odvolacom konaní, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn, P.-J. Loewenthal, V. Bottka a K. Talabér-Ritz, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory J.-C. Bonichot, (spravodajca), podpredsednícka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu sudcu prvej komory, sudcovia M. Safjan, L. S. Rossi a C. Toader, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: R. Seres, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. septembra 2019, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. januára 2020, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Madarsko ziada zrusit rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 25. apríla 2018, Madarsko/Komisia (T-554/15 a T-555/15, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:220), ktorým Vseobecný súd zamietol zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie C(2015) 4805 final z 15. júla 2015 o státnej pomoci SA.41187 (2015/NN) - Madarsko - Zdravotný príspevok podnikov tabakového priemyslu ([3]Ú. v. EÚ C 277, 2015, s. 24), a jednak rozhodnutia Komisie C(2015) 4808 final z 15. júla 2015 o státnej pomoci SA.40018 (2015/C) (ex 2014/NN) - zmena poplatku za inspekciu potravinových retazcov v Madarsku v roku 2014 ([4]Ú. v. EÚ C 277, 2015, s. 12) (dalej len "sporné rozhodnutia"), v rozsahu, v akom nariadujú pozastavenie uplatnovania progresívnej danovej sadzby zdravotného príspevku podnikov tabakového priemyslu a poplatkov za inspekciu potravinových retazcov, tak ako vyplývajú zo zákona c. XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu a zmeny zákona c. XLVI z roku 2008 o potravinových retazcoch a úradnom dohlade nad nimi, ktorá bola prijatá v roku 2014. Právny rámec 2 Odôvodnenie 12 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([5]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného nariadením Rady (EÚ) c. 734/2013 z 22. júla 2013 ([6]Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15) (dalej len "nariadenie c. 659/1999"), znie takto: "kedze v prípadoch protiprávnej pomoci Komisia by mala mat právo získat vsetky potrebné informácie, ktoré jej umoznia prijat rozhodnutie a okamzite obnovit podla potreby nenarusenú sútaz; kedze preto je nálezité umoznit Komisii prijat docasné opatrenia adresované dotknutým clenským státom; kedze docasné opatrenia môzu mat formu príkazov na poskytnutie informácií, príkazov na zastavenie podpory a príkazov na vrátenie podpory; kedze Komisii by sa malo umoznit v prípade nesúladu s príkazom na poskytnutie informácií rozhodnút na základe dostupných informácií a v prípade nesúladu s príkazom na zastavenie podpory a príkazom na vrátenie podpory zálezitost predlozit priamo súdnemu dvoru v súlade s druhým pododsekom clánku [108 ods. 2 ZFEÚ]". 3 Clánok 3 tohto nariadenia, nazvaný "Ustanovenie o zastavení pomoci", stanovuje: "Pomoc úradne oznamovaná podla clánku 2 ods. 1 nenadobudne úcinnost prv ako Komisia prijme alebo sa má za to, ze prijala rozhodnutie, ktoré túto pomoc schvaluje." 4 V clánku 4 tohto nariadenia sa pod názvom "Predbezné preskúmanie oznámenia a rozhodnutí Komisie" stanovuje: "1. Komisia preskúma oznámenie akonáhle jej bude dorucené. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia clánku 8, Komisia prijme rozhodnutie podla odsekov 2, 3 alebo 4. 2. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze úradne oznámené opatrenie nepredstavuje pomoc, zaznamená toto zistenie formou rozhodnutia. 3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s [vnútorným], pokým spadá do rámca clánku [107 ods. 1 ZFEÚ], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné s [vnútorným] trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky`). Toto rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa uplatnila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s [vnútorným] trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [108 ods. 2 ZFEÚ] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`). ..." 5 Kapitola III nariadenia c. 659/1999, nazvaná "Konanie týkajúce sa protiprávnej pomoci", obsahuje jeho clánky 10 az 14. clánok 10 tohto nariadenia stanovuje: "1. Bez toho, aby bol dotknutý clánok 20, môze Komisia z vlastnej iniciatívy preskúmat informácie týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci z akéhokolvek zdroja. ... 2. V prípade potreby poziada Komisia o informácie príslusný clenský stát. ..." 6 Clánok 11 uvedeného nariadenia s názvom "Príkaz pozastavit alebo predbezne obnovit [vrátit - neoficiálny preklad] pomoc" stanovuje: "1. Komisia môze, potom ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktoré od clenského státu vyzaduje pozastavit akúkolvek protiprávnu pomoc, pokial Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci s [vnútorným] trhom (dalej sa oznacuje len ako 'príkaz o pozastavení [príkaz na pozastavenie pomoci - neoficiálny preklad]`). 2. Komisia môze, potom ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktoré vyzaduje od clenského státu docasne vrátit [predbezne vymôct - neoficiálny preklad] akúkolvek protiprávnu pomoc, pokým Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'príkaz vrátit [príkaz na vymozenie pomoci - neoficiálny preklad]`), ak sa splnili tieto kritériá: - podla zavedeného postupu neexistujú pochybnosti o charaktere pomoci daného opatrenia a - je nutné naliehavo konat a - existuje vázne riziko podstatných a nenapravitelných skôd konkurenta. Vrátenie [vymozenie - neoficiálny preklad] sa realizuje v súlade s konaním stanoveným v clánku 14 ods. 2 a 3. Po tom, ako sa pomoc vrátila, Komisia prijme rozhodnutie v rámci casových lehôt vztahujúcich sa na oznámenú pomoc. Komisia môze oprávnit clenský stát spojením refundácie pomoci s platbou pomoci na záchranu danej firmy. Ustanovenia tohto odseku budú platit len pre protiprávnu pomoc vykonávanú po nadobudnutí úcinnosti tohto nariadenia." 7 V zmysle clánku 12 toho istého nariadenia, nazvaného "Nesúlad s rozhodnutím o príkaze": "Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom o pozastavení alebo príkazom o vrátení [s príkazom na pozastavenie pomoci alebo príkazom na vymozenie pomoci - neoficiálny preklad], Komisia bude oprávnená, pokial vykonáva zistovanie o podstate zálezitosti na základe dostupných informácií, predlozit zálezitost priamo na Súdny dvor Európskych spolocenstiev a ziadat o vyhlásenie, ze nesúlad predstavuje porusenie zmluvy." 8 Clánok 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje: "Výsledkom preskúmania moznej protiprávnej pomoci bude rozhodnutie podla clánku 4 ods. 2, 3 alebo 4. V prípade rozhodnutí na zacatie konania vo veci formálneho zistovania, konanie bude ukoncené prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 7. Ak clenský stát nepostupuje v súlade s príkazom na poskytnutie informácie, toto rozhodnutie sa vykoná na základe dostupných informácií." Okolnosti predchádzajúce sporu 9 Zákonom c. XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu madarský parlament zaviedol novú dan vyberanú s progresívnou sadzbou z rocného obratu spolocností, ktoré aspon 50 % svojho obratu získavajú z výroby alebo predaja tabakových výrobkov. Prostredníctvom zmeny zákona c. XLVI z roku 2008 o potravinových retazcoch a úradnom dohlade nad nimi, ktorá bola prijatá v roku 2014, zaviedol tiez progresívny poplatok za inspekciu potravinových retazcov vyberaný z obratu obchodov predávajúcich tovary beznej spotreby. 10 Listami zo 17. marca a 13. apríla 2015 Komisia informovala madarské orgány, ze podla jej názoru progresívna sadzba poplatku za inspekciu potravinových retazcov na jednej strane a progresívna sadzba zdravotného príspevku, ako aj znízenie zdravotného príspevku v prípade investícií na strane druhej, vedú k rozdielnemu zaobchádzaniu s podnikmi, ktoré sa nachádzajú v porovnatelnej situácii, a mozno ich preto povazovat za opatrenia zavádzajúce státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom. V kazdom z týchto listov Komisia uvádzala moznost adresovat Madarsku príkaz na pozastavenie pomoci podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a vyzvala ho na predlozenie jeho pripomienok k prípadnému uplatneniu takého príkazu. Listami zo 16. apríla a 12. mája 2015 madarské orgány odpovedali, ze predmetné opatrenia podla ich názoru nepredstavujú státnu pomoc. 11 Spornými rozhodnutiami Komisia v kazdej z vecí na jednej strane zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ a na druhej strane pri uplatnení clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 ulozila Madarsku prerusit vykonávanie predmetných danových opatrení. 12 Dna 4. júla 2016 Komisia prijala dve rozhodnutia, ktorými sa ukoncili konania vo veci formálneho zistovania, prostredníctvom ktorých Komisia konstatovala, ze sporné opatrenia boli protiprávne a nezlucitelné s vnútorným trhom. Konanie pred Vseobecným súdom a napadnutý rozsudok 13 Návrhmi dorucenými do kancelárie Vseobecného súdu 25. septembra 2015 Madarsko podalo zalobu proti kazdému z kazdému zo sporných rozhodnutí v rozsahu, v akom nariadujú pozastavenie uplatnovania progresívnej danovej sadzby zdravotného príspevku a poplatku za inspekciu potravinových retazcov, ako aj pozastavenie znízenia zdravotného príspevku v prípade investície. 14 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom túto zalobu zamietol. Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy úcastníkov konania 15 Svojím odvolaním Madarsko ziada, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vyhovel jeho návrhom predlozeným v prvostupnovom konaní a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 16 Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 15. októbra 2018 bolo Polskej republike povolené vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník konania, ktorý v konaní podporuje Madarsko. 17 Komisia navrhuje zamietnut odvolanie, ulozit Madarsku povinnost nahradit trovy konania a rozhodnút, ze Polská republika znása svoje trovy konania súvisiace s postavením vedlajsieho úcastníka konania. O odvolaní O prípustnosti odvolania 18 Komisia voci madarskej vláde uplatnuje námietku neprípustnosti zalozenú na tom, ze neuvádza jasne a jednoznacne odvolacie dôvody z ktorých vychádza, nespresnuje vsetky kritizované body napadnutého rozsudku, ktoré spochybnuje, obmedzuje sa vo velkej miere na opakovanie zalobných dôvodov a tvrdení uz uvádzaných v prvostupnovom konaní, ktoré Vseobecný súd odmietol, kritizuje najmä odôvodnenie sporných rozhodnutí Komisie, a nie odôvodnenie napadnutého rozsudku, a v skutocnosti usiluje o preskúmanie zaloby, ktorú Vseobecný súd zamietol. Odvolanie preto nesplna spojené poziadavky clánku 256 ZFEÚ, clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie a clánku 169 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdneho dvora. 19 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze Komisia ku svojim tvrdeniam nepripojila spresnenia potrebné na posúdenie ich dôvodnosti. Okrem toho v rozpore s tým, co uvádza Komisia, Madarsko vo svojom odvolaní uvádza najmä odvolacie dôvody zalozené na nesprávnom právnom posúdení, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, ktoré sa týkajú jednak miery volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia pri prijímaní príkazov na pozastavenie pomoci, a jednak povinnosti tejto institúcie odôvodnit uvedené príkazy. 20 Preto treba námietku neprípustnosti, ktorú uvádza Komisia voci odvolaniu, zamietnut. O prípustnosti odvolacích dôvodov vedlajsieho úcastníka Argumentácia úcastníkov konania 21 Komisia uvádza, ze druhý odvolací dôvod Polskej republiky, ktorý je spojený s druhým odvolacím dôvodom uvádzaným v odvolaní Madarska, ktorý ale kritizuje iné casti napadnutého rozsudku, ako aj jeho tretí odvolací dôvod, ktorý nepreberá ziadny odvolací dôvod uvádzaný v odvolaní, menia predmet konania a v dôsledku toho sú neprípustné. Posúdenie Súdnym dvorom 22 Podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Clánok 132 Rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní pred Súdnym dvorom na základe clánku 190 toho istého rokovacieho poriadku stanovuje, ze vyjadrenie vedlajsieho úcastníka musí obsahovat dôvody a tvrdenia vedlajsieho úcastníka konania. 23 Tieto ustanovenia teda nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník konania uvádzal tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého podporuje, pokial tým podporuje návrhy tohto úcastníka, alebo vyvracia návrhy protistrany (rozsudky z 23. februára 1961, De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, [7]30/59, [8]EU:C:1961:2, s. 37 a 38, ako aj z 19. novembra 1998, Spojené královstvo/Rada, [9]C-150/94, [10]EU:C:1998:547, bod [11]36). 24 V dôsledku toho odvolacie dôvody Polskej republiky uvádzané na podporu návrhov Madarska nemozno povazovat za neprípustné z dôvodu, ze doplnajú druhý odvolací dôvod tým, ze kritizujú iné casti napadnutého rozsudku a obsahujú tvrdenie, ktoré sa neuvádza v odvolaní. 25 Námietka ciastocnej neprípustnosti, ktorú uvádzala Komisia proti vyjadreniu vedlajsieho úcastníka, Polskej republiky, sa preto musí zamietnut. O veci samej 26 Na podporu svojho odvolania Madarsko uvádza tri odvolacie dôvody zalozené po prvé na nesprávnom výklade podmienok prijatia príkazu na pozastavenie pomoci podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 zo strany Vseobecného súdu, po druhé na skreslení niektorých z jeho tvrdení zo strany Vseobecného súdu a po tretie na porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj nesprávnom uplatnení clánku 296 ZFEÚ a clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie zo strany Vseobecného súdu. O stvrtej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolania - Argumentácia úcastníkov konania 27 Podla madarskej vlády Vseobecný súd porusil povinnost, ze príkaz na pozastavenie pomoci musí byt v súlade so Zmluvou o FEÚ a vseobecnými zásadami práva Únie. Je pravda, ze Vseobecný súd v bode 86 napadnutého rozsudku poznamenal, ze "preskúmanie súdom Únie sa neobmedzuje len na podmienky stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a môze sa rozsírit najmä na súlad príkazu na pozastavenie pomoci so Zmluvou o FEÚ a vseobecnými zásadami práva". V bodoch 70 a 71 tohto rozsudku vsak Vseobecný súd obmedzil podmienky prijatia príkazu na pozastavenie pomoci na dve podmienky uvedené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Rovnako v bode 87 uvedeného rozsudku obmedzil svoje skúmanie na tento jediný clánok. Vseobecný súd sa dopustil rovnakého nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 95 a 134 napadnutého rozsudku, ked rozhodol, ze ked Komisia nariaduje pozastavenie opatrenia podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, nie je povinná ubezpecit sa o tom, ze príkaz je potrebný a proporcionálny. 28 Komisia zastáva názor, ze neexistuje rozpor medzi bodmi 71 a 95 napadnutého rozsudku na jednej strane a bodmi 86 a 98 tohto rozsudku na strane druhej. Body 86 a 98 totiz treba vykladat zohladnujúc body 130 a 134 uvedeného rozsudku, podla ktorých moznost prijat príkaz na pozastavenie pomoci je dostatocne odôvodnená existenciou preukázaného porusenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a teda nemusí byt odôvodnená inak. Zákaz stanovený v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ sa totiz uplatnuje este pred tým, ako Komisia prijme rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Preto ked clenský stát vykonáva opatrenie pomoci bez toho, aby ho oznámil Komisii, vzniká porusenie clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Kvalifikácia predmetného vnútrostátneho opatrenia ako protiprávnej státnej pomoci predstavuje vecnú podmienku uvedenú v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Preto Komisia povazuje skutocnost, ze Vseobecný súd v bodoch 135 az 137 napadnutého rozsudku rozhodol, ze v rozhodnutí o príkaze na pozastavenie pomoci mala vysvetlit dôvody, pre ktoré zastáva názor, ze je málo pravdepodobné, ze clenský stát respektuje tento zákaz, za skutocnost bez akéhokolvek dôsledku. 29 Vzhladom na vyssie uvedený rozpor Komisia ziada Súdny dvor, aby pristúpil k nahradeniu dôvodov uvádzaných v bodoch 135 az 137 napadnutého rozsudku tak, aby boli v súlade s dôvodmi uvádzanými v bodoch 70, 71, 130 a 134 tohto rozsudku. - Posúdenie Súdnym dvorom 30 Clánok 108 ods. 3 ZFEÚ zaväzuje clenské státy oznámit Komisii zámery v súvislosti s poskytnutím alebo upravením státnej pomoci. Clánok 109 ZFEÚ splnomocnuje Radu Európskej únie stanovit podmienky uplatnenia clánku 108 ods. 3 ZFEÚ. Rada na základe toho prijala nariadenie c. 659/1999. 31 Ked sa dotknutý clenský stát zdrzí pozastavit uplatnovanie predmetného opatrenia, aby sa tak podriadil povinnosti nezavádzania novej pomoci alebo vykonávania zmien existujúcej pomoci pred povolením Komisie, alebo prípadne Rady, ktorá vyplýva z clánku 108 ods. 3 poslednej vety ZFEÚ a clánku 3 nariadenia c. 659/1999, Komisia má podla znenia clánku 11 ods. 1 tohto nariadenia moznost, po tom, ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktorým sa mu ukladá pozastavenie uplatnovania tejto pomoci az do konecného rozhodnutia o zlucitelnosti pomoci (rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [12]C-400/99, [13]EU:C:2001:528, bod [14]46). 32 Nariadenie c. 659/1999 vo svojom clánku 4 ods. 4 stanovuje, ze ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia s vnútorným trhom, zacne konanie vo veci formálneho zistovania. Ked Komisia vie o neoznámenom opatrení, o ktorom sa domnieva, ze by mohlo íst o novú pomoc alebo zmenu existujúcej pomoci, môze tiez na základe clánku 10 ods. 2 tohto nariadenia ziadat dotknutý clenský stát o poskytnutie informácií a prípadne rozhodnút pri uplatnení clánku 13 ods. 1 druhej vety tohto nariadenia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 33 Vo vsetkých prípadoch zacatie konania vo veci formálneho zistovania voci opatreniu, o ktorom Komisia predpokladá, ze by mohlo byt novou pomocou, zaväzuje dotknutý clenský stát pozastavit jeho vykonávanie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia, [15]C-312/90, [16]EU:C:1992:282, bod [17]17; z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [18]C-400/99, [19]EU:C:2001:528, bod [20]59; z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [21]C-400/99, [22]EU:C:2005:275, bod [23]39, ako aj z 9. júna 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia, [24]C-465/09 P az C-470/09 P, neuverejnený, [25]EU:C:2011:372, bod [26]92). 34 Zacatie konania vo veci formálneho zistovania voci neoznámenému opatreniu vsak pre dotknutý clenský stát neprinása rovnaké dôsledky ako prijatie príkazu na pozastavenie podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Je pravda, ze tento clenský stát je za dvoch hypotéz povinný pozastavit vykonávanie predmetného opatrenia. Avsak len nerespektovanie príkazu na pozastavenie umoznuje Komisii za uplatnenia clánku 12 nariadenia c. 659/99 obrátit sa priamo na Súdny dvor so zalobou o urcenie nesplnenia povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [27]C-400/99, [28]EU:C:2001:528, bod [29]60). 35 Súdny dvor rozhodol, ze príkaz na pozastavenie pomoci mozno vydat v rovnaký cas ako rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ako aj neskôr (rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [30]C-400/99, [31]EU:C:2001:528, bod [32]47). Rozhodnutie o príkaze na pozastavenie pomoci mozno prijat najmä po zacatí konania vo veci formálneho zistovania, ak dotknutý clenský stát nepozastavil vykonávanie preskúmavaného opatrenia od zacatia tohto konania. 36 V dvoch veciach, v ktorých bol vyhlásený napadnutý rozsudok, sa Madarsko obrátilo na Vseobecný súd so zalobami proti príkazom na pozastavenie pomoci prijatým v rovnakom case a prostredníctvom rovnakého rozhodnutia ako zacatie konania vo veci formálneho zistovania voci dvom kritizovaným danovým opatreniam. 37 Prvým zalobným dôvodom svojej zaloby pred Vseobecným súdom Madarsko najmä uvádzalo, ze prijatie príkazu na pozastavenie pomoci si vyzadovalo okrem splnenia dvoch podmienok uvedených v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a to predbezného kvalifikovania predmetného vnútrostátneho opatrenia zo strany Komisie ako protiprávnej státnej pomoci a informovanie sa u dotknutého státu v súvislosti so zamýslaným príkazom, ze tento príkaz respektuje zásadu proporcionality. Vzhladom na pozastavujúci úcinok zacatia konania vo veci formálneho zistovania prijatého súbezne príkaz na pozastavenie pomoci by bol podla tohto clenského státu odôvodnený, len ak by sa Komisia mohla primerane domnievat, ze nerespektoval tieto povinnosti, co neumoznovalo nic potvrdit. 38 Stvrtou castou prvého odvolacieho dôvodu Madarsko uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v napadnutom rozsudku odpovedal na tvrdenie pripomenuté v predchádzajúcom bode. V bodoch 70, 71, 95 a 134 napadnutého rozsudku Vseobecný súd opakovane nesprávne konstatoval, ze prijatie príkazu na pozastavenie pomoci podliehalo len dvom podmienkam uvedeným v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, opomínajúc povinnost Komisie overit, ze príkaz na pozastavenie pomoci je primeraný. 39 Na úvod treba pripomenút, ze podla znenia clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 "Komisia môze, potom ako poskytla danému clenskému státu prílezitost predlozit jeho pripomienky, prijat rozhodnutie, ktoré od clenského státu vyzaduje pozastavit akúkolvek protiprávnu pomoc, pokial Komisia neprijme rozhodnutie o zlucitelnosti pomoci s [vnútorným] trhom (dalej sa oznacuje len ako 'príkaz o pozastavení [príkaz na pozastavenie pomoci - neoficiálny preklad]`)". 40 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze Komisia má moznost a nie povinnost prijat rozhodnutie o príkaze na pozastavenie pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, [33]C-400/99, [34]EU:C:2001:528, bod [35]46). V dôsledku toho, kedze nie je v situácii viazanej právomoci, disponuje sirokou mierou volnej úvahy pre rozhodovanie o prijatí takého opatrenia. Ked Komisia disponuje právomocou posúdenia, musí ju vykonávat pri dodrzaní vseobecných zásad práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. júla 2013, Schindler Holding a i./Komisia, [36]C-501/11 P, [37]EU:C:2013:522, bod [38]59). 41 Podla ustálenej judikatúry zásada proporcionality, ktorá je súcastou vseobecných zásad práva Únie, vyzaduje, aby akty institúcií Únie neprekracovali hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie legitímnych cielov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pricom v situácii, ked existuje výber medzi viacerými primeranými opatreniami, treba zvolit také opatrenie, ktoré je najmenej obmedzujúce, a spôsobené zásahy nesmú byt neprimerané vo vztahu k sledovaným cielom [rozsudky zo 17. mája 1984, Denkavit Nederland, [39]15/83, [40]EU:C:1984:183, bod [41]25, a z 30. apríla 2019, Taliansko/Rada (Povolené výlovy stredomorského meciara velkého), [42]C-611/17, [43]EU:C:2019:332, bod [44]55]. Táto zásada je pripomenutá v clánku 5 ods. 4 ZEÚ, ako aj v clánku 1 protokolu (c. 2) o uplatnovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojeného k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ. 42 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze príkaz na pozastavenie pomoci prijatý podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 musí respektovat zásadu proporcionality, teda neprekracovat hranice toho, co je primerané a potrebné na uskutocnenie ciela sledovaného týmto ustanovením. Ako to bolo pripomenuté v bode 33 tohto rozsudku, právomoc udelená Komisii adresovat clenským státom takéto príkazy má za ciel zabezpecit respektovanie zákazu vykonávat plány pomoci az do konecného rozhodnutia o ich zlucitelnosti. Táto právomoc je doplnená právomocou, ktorú má Komisia, a to obrátit sa priamo na Súdny dvor v krátkej lehote, aby Súdny dvor konstatoval nesplnenie povinnosti spocívajúce v tom, ze clenský stát vykonal opatrenie, ktoré môze predstavovat protiprávnu státnu pomoc. 43 Vo svetle tohto ciela je prijatie príkazu na pozastavenie pomoci odôvodnené, ak po zacatí konania vo veci formálneho zistovania dotknutý clenský stát nepozastaví vykonávanie opatrenia, ktoré je predmetom preskúmania, ako bolo uvedené v bode 35 tohto rozsudku. Prijat príkaz na pozastavenie pomoci vsak môze byt tiez vhodné zároven s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania za predpokladu, ze dostatocné informácie umoznujú Komisii predpokladat, ze dotknutý clenský stát nemá úmysel prerusit vykonávanie opatrenia, ktoré je predmetom preskúmania, k comu ho zaväzuje zacatie konania vo veci formálneho zistovania, a ocakávat, ze v dôsledku toho bude potrebné obrátit sa na Súdny dvor so zalobou o urcenie nesplnenia povinnosti. 44 V odpovedi na prvý zalobný dôvod zaloby pripomenutý v bode 37 tohto rozsudku Vseobecný súd uviedol podmienky zákonnosti príkazu na pozastavenie pomoci v bodoch 70 a 71 napadnutého rozsudku takto: "70 Podmienky ulozenia takéhoto príkazu stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 sa obmedzujú na vecnú podmienku, a to na kvalifikáciu, v tomto stádiu konania, dotknutého vnútrostátneho opatrenia Komisiou ako protiprávnej státnej pomoci a procesnú podmienku, a to umoznit dotknutému clenskému státu predlozit svoje pripomienky. 71 Nijaká iná podmienka nemusí byt splnená na to, aby bola Komisia oprávnená ulozit príkaz podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a je nutné zdôraznit, ze táto situácia vyplýva z vôle a nie z opomenutia normotvorcu, ako tvrdí Madarsko. Znenie uvedeného clánku, ktoré odráza právny stav vyplývajúci z ustálenej judikatúry citovanej v bode 30 vyssie, totiz nebolo zmenené doplneniami vlozenými do nariadenia c. 659/1999 a ako také bolo prebrané do nového nariadenia 2015/1589." 45 Je pravda, ze tieto body posudzované izolovane mozno vykladat tak, ze Komisii pri prijímaní príkazu na pozastavenie pomoci ukladajú respektovat len podmienky výslovne uvádzané v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a zbavujú teda Komisiu povinnosti posúdit potrebnost tohto príkazu na pozastavenie pomoci. 46 Treba ich vsak opätovne umiestnit do celého odôvodnenia Vseobecného súdu. V bode 86 napadnutého rozsudku tak Vseobecný súd pripomína, ze "preskúmanie súdom Únie sa neobmedzuje len na podmienky stanovené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, a môze sa rozsírit najmä na súlad príkazu na pozastavenie pomoci so Zmluvou o FEÚ a vseobecnými zásadami práva". Okrem toho v bode 94 a nasl. tohto rozsudku Vseobecný súd skúmal, ci Komisia dodrzala zásadu proporcionality, ked prijala sporné príkazy na pozastavenie pomoci. V bodoch 98 a 99 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konkrétne analyzoval, ci tieto príkazy boli primerané a potrebné na dosiahnutie legitímnych cielov sledovaných clánkami 107 a 108 ZFEÚ, vrátane limitovanej povahy obmedzení, ktoré spôsobujú, v porovnaní s cielmi, ktoré sledujú tieto ustanovenia. Nakoniec v bode 102 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol záver, ze prijatím sporných príkazov Komisia neporusila zásadu proporcionality. 47 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia neporusila povinnost institúcií respektovat vo vsetkých svojich aktoch zásadu proporcionality. Stvrtá cast prvého odvolacieho dôvodu preto musí byt zamietnutá. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu - Argumentácia úcastníkov konania 48 Tretím odvolacím dôvodom madarská vláda Vseobecnému súdu vytýka, ze nesprávne právne posúdil poziadavky odôvodnenia príkazu na pozastavenie pomoci. 49 Prvou castou tohto odvolacieho dôvodu madarská vláda v podstate uvádza, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávnej právnej kvalifikácie skutkových okolností, ked príkaz na pozastavenie pomoci povazoval za dostatocne odôvodnený. 50 Vseobecný súd síce v bode 135 napadnutého rozsudku správne uviedol, ze ak je príkaz na pozastavenie pomoci súcastou rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, odôvodnenie príkazu musí umoznit porozumiet, preco dotknutý clenský stát porusí povinnost pozastavit uplatnovanie posudzovaných opatrení. Naopak, Vseobecný súd pochybil, ked konstatoval, ze údaje uvádzané spornými rozhodnutiami umoznovali pochopit, ze podla Komisie Madarsko malo úmysel neprerusit predmetné opatrenia pocas postupu preskúmania. 51 Po prvé uvedenie v týchto rozhodnutiach skutocnosti, ze predbezné kvalifikovanie státnej pomoci madarské orgány odmietali, Vseobecný súd v bode 136 napadnutého rozsudku nesprávne vykladal ako indíciu o takom úmysle. Ak by to tak bolo, clenský stát by nemohol spochybnovat analýzu Komisie bez toho, aby ho podozrievali z vôle uplatnovat vnútrostátne opatrenia napriek zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, ktoré sa ich týka. 52 Po druhé na rozdiel od toho, co konstatoval Vseobecný súd, uvedenie v sporných rozhodnutiach toho, ze vnútrostátne orgány nereagovali na výzvu Komisie na predlozenie pripomienok k prijatiu prípadných príkazov na pozastavenie pomoci, tiez nemozno povazovat za prvok odôvodnenia. Bol by to zneuzívajúci výklad mlcania, ktorý dokonca ani samotná Komisia nevykladala v tomto zmysle. 53 Po tretie Vseobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol prístup madarských orgánov v inom konaní o preskúmaní ako prvok odôvodnenia sporných rozhodnutí, hoci tento prístup nebol v týchto rozhodnutiach uvedený a nic nenaznacovalo, ze bol Komisiou zohladnený. Vseobecný súd pochybil, ked konstatoval, ze tento údaj bol súcastou odôvodnenia. 54 Po stvrté sporné rozhodnutia tiez neumoznujú výklad, ktorý uviedol Vseobecný súd v tom zmysle, ze nijako nenaznacujú nebezpecenstvo uplatnovania preskúmavaných opatrení vnútrostátnymi orgánmi pocas postupu preskúmania. 55 Po piate posúdenie odôvodnenia sporných rozhodnutí zo strany Vseobecného súdu navyse vyvracia samotná Komisia, ktorá sústavne pocas celého konania a najmä na pojednávaní uvádzala, ze musela respektovat iba vecné a procesné podmienky uvedené v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 56 Komisia zastáva názor, ze vzhladom na okolnosti, za akých boli prijaté príkazy na pozastavenie pomoci, Vseobecný súd správne konstatoval, ze madarské orgány mohli pochopit, preco ich Komisia vydala. - Posúdenie Súdnym dvorom 57 Podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie aktov institúcií Únie vyzadované v clánku 296 ZFEÚ prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, tak, aby dotknuté osoby mohli pochopit dôvody jeho prijatia a príslusný súd ich mohol preskúmat. Poziadavka odôvodnenia sa musí posudzovat vzhladom na okolnosti daného prípadu, najmä na obsah aktu, povahu uvádzaných dôvodov a záujem, ktorý môzu mat na získaní takýchto objasnení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 296 ZFEÚ, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast (rozsudok z 10. marca 2016, HeidelbergCement/Komisia, [45]C-247/14 P, [46]EU:C:2016:149, bod [47]16 a citovaná judikatúra). 58 Ako bolo uvedené v bode 40 tohto rozsudku, prijatie príkazu na pozastavenie pomoci predstavuje pre Komisiu iba moznost, aj ked sú splnené obe z podmienok uvedených v clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Treba teda, aby institúciu k prijatiu takého rozhodnutia viedli osobitné dôvody. Ako je pripomenuté v predchádzajúcom bode, v zmysle povinnosti odôvodnenia aktov institúcií sa musia dôvody kazdého rozhodnutia oznámit jeho adresátovi, aby sa mu umoznilo posúdit jeho odôvodnenie a prípadne uplatnit svoje právo na opravný prostriedok so znalostou veci. Oznámenie dôvodov sa tiez vyzaduje s cielom umoznit súdu Únie preskúmat, tak ako to robí pri kazdom akte, zákonnost príkazu na pozastavenie pomoci vzhladom na zásadu proporcionality a overit, ze Komisia nezneuzila moznost, ktorú jej udeluje clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. 59 V prípade, ako je to v prejednávanej veci, ked sa príkaz na pozastavenie pomoci prijme zároven s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, dôvody, ktoré vedú Komisiu k jeho vydaniu, sa nevyhnutne týkajú predpokladu, ze dotknutý clenský stát nepozastaví uplatnovanie predmetného opatrenia napriek zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Ako totiz bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, jediný dodatocný úcinok príkazu na pozastavenie pomoci v porovnaní s úcinkami zacatia konania vo veci formálneho zistovania je umoznenie Komisii obrátit sa priamo na Súdny dvor so zalobou o nesplnenie povinnosti podla clánku 12 nariadenia c. 659/1999, ak dotknutý clenský stát nesplní svoju povinnost pozastavit uplatnovanie preskúmavaného opatrenia. V dôsledku toho, ked Komisia nebola povinná za predpokladu, ze príkaz na pozastavenie pomoci bol prijatý zároven s rozhodnutím o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, uviest dôvody, pre ktoré zastáva názor, ze clenský stát nebude respektovat povinnost pozastavenia, a v dôsledku toho uz zamýsla obrátit sa na Súdny dvor, nemá povinnost odôvodnit tento príkaz na pozastavenie pomoci v rozpore s povinnostou odôvodnenia. 60 Vseobecný súd tak správne v bode 135 napadnutého rozsudku pripomenul, ze "V situácii, o akú ide v prejednávanej veci, v ktorej je príkaz na pozastavenie pomoci súcastou rozhodnutia o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, treba vzhladom na mieru volnej úvahy, ktorou disponuje Komisia podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako aj na osobitný právny úcinok, ktorý vyvoláva príkaz na pozastavenie pomoci podla clánku 12 tohto nariadenia, konstatovat, ze rozhodnutie týkajúce sa vydania takého príkazu musí umoznit porozumiet, preco podla Komisie dotknutý clenský stát porusil povinnost vyplývajúcu z clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a pozastavit uplatnovanie posudzovaných opatrení v nadväznosti na zacatie konania vo veci formálneho zistovania". 61 Tretím zalobným dôvodom svojej zaloby pred Vseobecným súdom Madarsko uvádzalo, ze sporné príkazy na pozastavenie pomoci boli nedostatocne odôvodnené, pretoze Komisia neuviedla dôvody ich prijatia. 62 Vseobecný súd odmietol tento zalobný dôvod, pricom vychádzal z troch skutocností. 63 Po prvé v bode 136 napadnutého rozsudku poznamenal, ze zo sporných rozhodnutí vyplýva, ze madarské orgány v odpovedi na informacné listy Komisie zo 17. marca a z 13. apríla 2015 tvrdili, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. Ako vsak uviedla generálna advokátka v bode 93 svojich návrhov, clenský stát je nepochybne oprávnený bránit sa v tom zmysle, ze opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Preto z toho nemozno vyvodit zvýsené riziko, ze clenský stát nebude respektovat právne dôsledky clánku 108 ods. 3 ZFEÚ, najmä vtedy, ked ide o spornú právnu otázku ako v prejednávanom prípade. 64 Po druhé Vseobecný súd v tom istom bode 136 napadnutého rozsudku uviedol, ze v sporných rozhodnutiach sa uvádza, ze madarské orgány neodpovedali na výzvu Komisie, aby predlozili svoje pripomienky k príkazom na pozastavenie pomoci, ktorých vydanie sa plánovalo. Podla názoru Vseobecného súdu táto skutocnost umoznila vzhladom na okolnosti pochopit, ze existuje riziko, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia sa budú uplatnovat aj napriek zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 65 Hoci vsak clánok 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 stanovuje, ze pred prijatím príkazu na pozastavenie pomoci Komisia musí dotknutému clenskému státu umoznit predlozit svoje pripomienky k tomuto opatreniu, naopak, ako to správne poznamenala generálna advokátka v bode 94 svojich návrhov, nijako nezaväzuje tento clenský stát, aby pripomienky predlozil. V dôsledku toho skutocnost, ze Madarsko neformulovalo pripomienky v súvislosti s mozným prijatím príkazu na pozastavenie pomoci, nestací na odôvodnenie obáv Komisie z toho, ze tento clenský stát bude uplatnovat sporné opatrenia. 66 Po tretie a na záver Vseobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku uviedol, ze niekolko mesiacov pred vydaním sporných príkazov napriek tomu, ze Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania proti madarským danovým opatreniam zalozeným na tej istej schéme ako vnútrostátne opatrenia dotknuté v tejto veci, tieto opatrenia neboli madarskými orgánmi pozastavené. Ako to vsak poznamenala generálna advokátka v bode 99 svojich návrhov, táto okolnost nie je súcastou kontextu vydania napadnutých príkazov, na rozdiel od toho, co tvrdil Vseobecný súd v bode 137 napadnutého rozsudku. Okrem toho ak toto predchádzajúce správanie Madarska predstavovalo pre Komisiu rozhodujúci nepriamy dôkaz, Komisia to mala uviest v sporných rozhodnutiach, co sa vsak nestalo. 67 Vzhladom na vyssie uvedené Vseobecný súd v bode 138 napadnutého rozsudku nesprávne konstatoval, ze "madarské orgány mali moznost porozumiet, preco Komisia v sporných rozhodnutiach rozhodla skutocne priklonit sa k vydaniu príkazov na pozastavenie". Tretiemu odvolaciemu dôvodu teda treba vyhoviet. O tretom odvolacom dôvode vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka, ktoré podala Polská republika - Argumentácia úcastníkov konania 68 Tretím odvolacím dôvodom vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka Polská republika uvádza, ze Vseobecný súd porusil clánok 264 ods. 1 ZFEÚ, ked pre zamietnutie argumentácie Madarska doplnil svoje vlastné odôvodnenie k odôvodneniu uvádzanému v sporných rozhodnutiach. Vseobecný súd tak v bodoch 135 a 136 napadnutého rozsudku na úcely konstatovania, ze prijatie rozhodnutí obsahujúcich príkaz na pozastavenie pomoci bolo odôvodnené, uvádzal, ze Komisia zohladnila riziko, ze dotknuté vnútrostátne opatrenia bude Madarsko uplatnovat aj napriek zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Toto posúdenie vyplývalo z vlastnej úvahy Vseobecného súdu, ktorá nemá ziadny základ v odôvodnení sporných rozhodnutí. Vseobecný súd vsak nemôze v ziadnom prípade nahrádzat svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie autora aktu. 69 Komisia uznáva, ze sporné rozhodnutia neobsahujú dôvody, pre ktoré zastávala názor, ze Madarsko nepocíta s pozastavením poskytovania predmetnej pomoci. Domnieva sa vsak, ze tieto rozhodnutia odôvodnila dostatocne, ked uviedla, ze opatrenia pomoci vstúpili do úcinnosti pred ich oznámením. - Posúdenie Súdnym dvorom 70 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Vseobecný súd právomoc rozhodnút o zalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných formálnych nálezitostí, porusenia Zmluvy alebo akejkolvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatnovania, alebo zneuzitia právomocí. Clánok 264 ZFEÚ stanovuje, ze ak je zaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Vseobecný súd teda v ziadnom prípade nemôzu nahradit svojím vlastným odôvodnením odôvodnenie autora napadnutého aktu (rozsudok z 28. februára 2013, Portugalsko/Komisia, [48]C-246/11 P, neuverejnený, [49]EU:C:2013:118, bod [50]85 a citovaná judikatúra). 71 V prejednávanej veci, ako bolo pripomenuté v bodoch 63 a 64 tohto rozsudku, Vseobecný súd zastával názor, ze sporné príkazy na pozastavenie pomoci splnali poziadavku odôvodnenia aktov institúcií, pricom sa opieral o skutocnost, ze zo sporných rozhodnutí vyplývalo na jednej strane, ze madarské orgány tvrdili, ze predmetné vnútrostátne opatrenia nepredstavujú státnu pomoc, a na druhej strane, ze tie isté orgány nereagovali na výzvu Komisie predlozit jej pripomienky k zamýslanému prijatiu príkazov na pozastavenie pomoci. Vseobecný súd konstatoval, ze tieto dôvody umoznovali pochopit, ze Komisia sa domnievala, ze existovalo nebezpecenstvo uplatnovania sporných opatrení. Okrem toho Vseobecný súd konstatoval, ze ako prvok kontextu bolo potrebné zohladnit, aj ked sporné rozhodnutia na to neodkazovali, skutocnost, ze madarské orgány nepozastavili danové opatrenia, ktorých sa týkalo skorsie konania vo veci formálneho zistovania zacaté niekolko mesiacov skôr. 72 Bez ohladu na to, ze tieto skutocnosti nemohli predstavovat dostatocné odôvodnenie sporných rozhodnutí, ako sa konstatovalo skôr, treba konstatovat, ze tieto skutocnosti sa v týchto rozhodnutiach neuvádzajú, co navyse uznala samotná Komisia. Vo svojom vyjadrení k odvolaniu totiz Komisia naopak tvrdí, ze neuviedla dôvody, pre ktoré povazovala za pravdepodobné, ze Madarsko nebude respektovat rozhodnutia ukladajúce mu príkaz pozastavit uplatnovanie predmetných opatrení. Zastáva tiez názor, ze dôvody uvádzané v bodoch 135 az 137 napadnutého rozsudku odporujú dôvodom uvádzaným v bodoch 70, 71, 130 a 134 tohto rozsudku. Komisia tak vo svojich pripomienkach týkajúcich sa vyjadrenia vedlajsieho úcastníka, ktoré podala Polská republika, uznala, ze sporné rozhodnutia neposkytovali konkrétne vysvetlenia dôvodov, pre ktoré zastávala názor, ze Madarsko nepocítalo s pozastavením poskytovania predmetnej pomoci. Toto tvrdenie je navyse koherentné s rozsahom právomoci volnej úvahy, o ktorej Komisia tvrdí, ze ju na prijatie rozhodnutia o pozastavení pomoci má na základe clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ako vyplýva z jej písomných podaní pred Vseobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom. 73 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Vseobecný súd doplnil dôvody k dôvodom uvádzaným Komisiou a prekrocil tak hranice svojej právomoci. 74 V dôsledku toho treba vyhoviet tiez tretiemu odvolaciemu dôvodu vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka, ktoré podala Polská republika. 75 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnutý rozsudok treba zrusit. O zalobe na Vseobecnom súde 76 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie Súdny dvor môze v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu vec vrátit na rozhodnutie Vseobecnému súdu alebo vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje. 77 V prejednávanej veci je namieste, aby Súdny dvor vydal konecný rozsudok, kedze to stav konania dovoluje. 78 Ako to pripomína bod 69 tohto rozsudku, samotná Komisia pripustila, ze sporné rozhodnutia neposkytujú vysvetlenia k dôvodom, pre ktoré Komisia zastávala názor, ze Madarsko nepozastaví predmetné opatrenia napriek zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. Príkazy na pozastavenie pomoci mali byt v tejto súvislosti odôvodnené, ako bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku, a Vseobecný súd to tiez uznal v bode 135 napadnutého rozsudku. Sporné príkazy na pozastavenie pomoci preto nie sú dostatocne odôvodnené a porusujú clánok 296 ZFEÚ. Tretiemu zalobnému dôvodu, ktorý Madarsko uplatnovalo v prvostupnovom konaní, treba preto tiez vyhoviet. 79 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze príkazy na pozastavenie pomoci prijaté prostredníctvom sporných rozhodnutí treba zrusit bez toho, aby bolo potrebné skúmat ostatné dôvody tejto zaloby. O trovách 80 Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. 81 Podla clánku 138 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe jeho clánku 118 ods. 1 úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Madarsko navrhlo ulozit Komisii povinnost nahradit trovy konania a Komisia nemala úspech v konaní, je potrebné rozhodnút, ze Komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozilo Madarsko v súvislosti s konaním na prvom stupni, ako aj s konaním o odvolaní. 82 Clánok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorý je tiez uplatnitelný na konanie o odvolaní podla clánku 184 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku, stanovuje, ze clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú vlastné trovy konania. 83 Polská republika ako vedlajsí úcastník odvolacieho konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 25. apríla 2018, Madarsko/Komisia ([51]T-554/15 a T-555/15, [52]EU:T:2018:220), sa zrusuje. 2. Rozhodnutie Komisie C(2015) 4805 final z 15. júla 2015 o státnej pomoci SA.41187 (2015/NN) - Madarsko - Zdravotný príspevok podnikov tabakového priemyslu a rozhodnutie Komisie C(2015) 4808 final z 15. júla 2015 o státnej pomoci SA.40018 (2015/C) (ex 2014/NN) - zmena poplatku za inspekciu potravinových retazcov v Madarsku v roku 2014 sa zrusujú v rozsahu, v akom nariadujú pozastavenie uplatnovania progresívnej danovej sadzby zdravotného príspevku podnikov tabakového priemyslu a poplatkov za inspekciu potravinových retazcov, tak ako vyplývajú zo zákona c. XCIV z roku 2014 o zdravotnom príspevku podnikov tabakového priemyslu a zmeny zákona c. XLVI z roku 2008 o potravinových retazcoch a úradnom dohlade nad nimi, ktorá bola prijatá v roku 2014. 3. Európska komisia znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozilo Madarsko v súvislosti s konaním na prvom stupni, ako aj s konaním o odvolaní. 4. Polská republika ako vedlajsí úcastník odvolacieho konania znása svoje vlastné trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [53]*1 ) Jazyk konania: madarcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXOHMezN/L86024-880TMP.html#t-ECR_62018CJ0456_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:277:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2015:277:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:204:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A2&locale=sk 8. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1961%3A2 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&locale=sk 10. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547 11. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1998%3A547&anchor=#point36 12. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 13. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528 14. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&anchor=#point46 15. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282&locale=sk 16. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282 17. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1992%3A282&anchor=#point17 18. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 19. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528 20. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&anchor=#point59 21. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&locale=sk 22. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275 23. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2005%3A275&anchor=#point39 24. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&locale=sk 25. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372 26. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A372&anchor=#point92 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 28. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528 29. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&anchor=#point60 30. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 31. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528 32. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&anchor=#point47 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&locale=sk 34. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528 35. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2001%3A528&anchor=#point46 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&locale=sk 37. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522 38. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A522&anchor=#point59 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A183&locale=sk 40. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A183 41. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1984%3A183&anchor=#point25 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A332&locale=sk 43. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A332 44. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A332&anchor=#point55 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&locale=sk 46. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149 47. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A149&anchor=#point16 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&locale=sk 49. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118 50. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&anchor=#point85 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220&locale=sk 52. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A220 53. file:///tmp/lynxXXXXOHMezN/L86024-880TMP.html#c-ECR_62018CJ0456_SK_01-E0001