ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (ôsma komora) zo 17. októbra 2019 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartely - Trh s etanolom - Nariadenie (ES) c. 1/2003 - Clánok 20 ods. 4 - Rozhodnutie o inspekcii - Priebeh inspekcie - Dôvernost korespondencie medzi advokátom a jeho klientom - Odmietnutie pozastavenia vysetrovacích opatrení - Zaloba o neplatnost - Prípustnost - Prípravné rozhodnutie" Vo veci C-403/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 14. júna 2018, Alcogroup SA, Alcodis SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: P. de Bandt, J. Dewispelaere a J. Probst, avocats, odvolatelky, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: T. Christoforou, V. Bottka, C. Giolito a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, Orde van Vlaamse Balies, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: F. Wijckmans, S. De Keer, advocaten, a S. Engelen, avocat, Ordre des barreaux francophones et germanophone, Ordre français des avocats du barreau de Bruxelles, so sídlom v Bruseli, v zastúpení: T. Bontinck, A. Guillerme a P. Goffinet, avocats, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (ôsma komora), v zlození: predsednícka ôsmej komory L.S. Rossi (spravodajkyna), sudcovia J. Malenovský a F. Biltgen, generálny advokát: P. Pikamäe, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, so zretelom na rozhodnutie prijaté po vypocutí generálneho advokáta, ze vec bude prejednaná bez jeho návrhov, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním Alcogroup SA a Alcodis SA navrhujú zrusenie rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 10. apríla 2018, Alcogroup a Alcodis/Komisia (T-274/15, neuverejnený, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2018:179), ktorým Vseobecný súd zamietol ako neprípustnú ich zalobu o neplatnost jednak rozhodnutia Komisie C(2015) 1769 final z 12. marca 2015, adresovaného spolocnosti Alcogroup, ako aj vsetkým spolocnostiam, ktoré priamo alebo nepriamo kontroluje, vrátane Alcodis, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 20 ods. 4 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 (AT.40244 - Bioethanol) (dalej len "druhé rozhodnutie o inspekcii"), a jednak listu Komisie z 8. mája 2015 adresovaného spolocnosti Alcogroup v rámci vysetrovaní AT.40244 - Bioethanol a AT.40054 - Oil and Biofuel Markets (dalej len "list z 8. mája 2015"). I. Právny rámec 2 Clánok 20 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [101] a [102 ZFEÚ] ([3]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), nazvaný "Právomoc Komisie vykonávat inspekcie", vo svojich odsekoch 1 a 4 stanovuje: "1. Aby mohla Komisia plnit povinnosti urcené jej týmto nariadením, môze vykonávat vsetky nevyhnutné inspekcie podnikov a zdruzení podnikov. ... 4. Podniky a zdruzenia podnikov sú povinné podrobit sa inspekciám nariadeným Komisiou. Rozhodnutie vymedzuje predmet a úcel inspekcie, stanovuje dátum, kedy má zacat, a uvádza pokuty podla clánkov 23 a 24 a právo na preskúmanie rozhodnutia Súdnym dvorom. ..." II. Okolnosti predchádzajúce sporu: 3 Skutkové okolnosti zhrnul Vseobecný súd v bodoch 1 az 27 napadnutého rozsudku takto: "1 [Odvolatelky], spolocnost Alcogroup a jej dcérska spolocnost Alcodis, pôsobia v oblasti výroby, spracovania a obchodu s etanolom pouzívaným jednak ako aditívum pri výrobe fosílnych palív alebo ako palivo ako také, a jednak ako tradicná zlozka, napríklad pri výrobe nápojov, farmaceutických, chemických a kozmetických výrobkov. Prvé vysetrovanie a prvá inspekcia 2 V nadväznosti na staznost podanú v marci 2013 uskutocnila Európska komisia v máji 2013 inspekcie v priestoroch spolocnosti Platts (U.K.) Ltd a v priestoroch urcitých podnikov pôsobiacich v odvetviach surovej ropy, rafinovaných ropných produktov a biopalív. Platts (U.K.) je podnikom, ktorý vyvinul a dal verejnosti k dispozícii metódu stanovenia cien etanolu nazvanú'market-on-close`. Tieto inspekcie sa uskutocnili v rámci vysetrovania Komisie, ktoré sa týkalo tak fungovania tejto metódy, ako aj prípadných tajných dohôd medzi podnikmi, pokial ide o manipuláciu s touto metódou (dalej len 'prvé vysetrovanie`). Vec bola zapísaná na Komisii pod oznacením AT.40054 - Oil and Biofuel Markets (predtým OCTOPUS). 3 V tejto súvislosti Komisia prijala rozhodnutie z 29. septembra 2014, nariadujúce spolocnosti Alcogroup, ako aj vsetkým podnikom, ktoré priamo alebo nepriamo ovláda, vrátane spolocnosti Alcodis, podriadit sa inspekcii podla clánku 20 ods. 4 [nariadenia c. 1/2003]. Inspekcia sa uskutocnila v spolocných priestoroch [odvolateliek] v dnoch 7. az 10. októbra 2014. Komisia poverila pätnást úradníkov, aby vykonali túto inspekciu v spolupráci so zástupcami belgického úradu pre hospodársku sútaz, pricom [odvolatelky] poziadali o pomoc svojich advokátov. 4 Po prvej inspekcii doslo medzi [odvolatelkami] a ich advokátmi k vypracovaniu a výmene mnozstva dokumentov a e-mailov týkajúcich sa procesnej obrany. Podla [odvolateliek], aby bolo jasne uvedené, ze na tieto dokumenty a e-maily sa vztahuje profesijné tajomstvo advokátov, bola v zásade kazdá výmena v názve oznacená ako 'legally privileged` (chránené na základe dôvernosti korespondencie medzi advokátom a jeho klientom), alebo bola zaradená v spise nazvanom 'legally privileged`. Druhé vysetrovanie a druhá inspekcia 5 Súbezne s prvým vysetrovaním Komisia zacala vysetrovanie AT.40244 - Bioethanol (predtým AQUAVIT), týkajúce sa mozných dohôd alebo mozných zosúladených postupov s cielom koordinácie konania podnikov pôsobiacich v odvetví obchodu s biopalivami v Európskom hospodárskom priestore (EHP), rozdelenia trhu a zákazníkov, a výmeny informácií (dalej len 'druhé vysetrovanie`). 6 V rámci druhého vysetrovania Komisia prijala [druhé rozhodnutie o inspekcii]. 7 Dna 16. marca 2015 Komisia poverila ôsmich úradníkov vykonaním druhej inspekcie v priestoroch [odvolateliek]. Len jeden z týchto úradníkov bol jedným z clenov skupiny inspektorov poverených vykonaním prvej inspekcie. Okrem toho sa druhej inspekcie zúcastnili dvaja zamestnanci [B]elgického úradu hospodárskej sútaze, ktorí boli prítomní aj pri prvej inspekcii. A napokon boli pri druhej inspekcii prítomní páni P. B. a L. B. (dalej spolocne len 'právni zástupcovia [odvolateliek]`). 8 Druhá inspekcia prebiehala pocas styroch dní, a to od utorka 24. marca do piatku 27. marca 2015. Prvý den druhej inspekcie (24. marec 2015) 9 Právni zástupcovia [odvolateliek] predlozili Komisii v prvý den druhej inspekcie zásadnú poziadavku, ktorej predmetom bolo zachovanie dôvernosti dokumentov týkajúcich sa procesnej obrany vypracovaných v nadväznosti na prvú inspekciu. 10 Úcastníci konania sa rozchádzajú v tom, aké prostriedky boli pozadované zo strany [odvolateliek] a akceptované zo strany Komisie na zabezpecenie tejto dôvernosti, ako aj v tom, aký konkrétny priebeh mal prvý den tejto inspekcie. 11 V kazdom prípade nie je spochybnované, ze vysetrovatelia Komisie preskúmali výpoctovú techniku s cielom identifikovat potenciálne relevantné dokumenty na úcely druhého vysetrovania. Preverovali servery, pevné disky a elektronické nástroje niektorých osôb, ktoré mali v rámci [odvolateliek] významné postavenie. Predtým ako vysetrovatelia individuálne preskúmali jednotlivé dokumenty, skopírovali identifikované dokumenty na pocítace Komisie nachádzajúce sa na mieste s pouzitím pocítacového programu pre digitálne vysetrovanie nazvaného 'Nuix`, ktorý umoznuje indexovanie a vyhladávanie pomocou specifických klúcových slov. Druhý den druhej inspekcie (25. marec 2015) 12 Dna 25. marca 2015 zacali vysetrovatelia s individuálnou analýzou dokumentov skopírovaných na pocítace Komisie. 13 Na konci tohto dna vysetrovatelia Komisie nahrali na pamätový USB klúc zoznam 59 súborov dokumentov urcených 'na exportovanie`. 14 Ukázalo sa, ze z 59 súborov dokumentov obsahuje pät e-mailov vo svojom predmete alebo názve oznacenie 'legally privileged`. 15 Po prestudovaní zoznamu dokumentov urcených 'na exportovanie` na USB klúci sa právni zástupcovia [odvolateliek] ohradili proti zaisteniu týchto e-mailov a ich príloh, co Komisia akceptovala. Tieto dokumenty teda neboli zaradené do spisu Komisie. Tretí den druhej inspekcie (26. marec 2015) 16 Na tretí den inspekcie Komisia [odvolatelkám] oznámila, ze ak aj len jediný dokument obsahuje zmienku 'na exportovanie`, pocítacový program Nuix automaticky zahrnie vsetky súvisiace dokumenty kvalifikované ako 'celý rodostrom`, a nie iba individuálny prvok oznacený na exportovanie. To by vysvetlovalo, preco sa pät e-mailov 'potenciálne chránených` na základe dôvernosti korespondencie medzi advokátom a jeho klientom, opísaných v bode 14 vyssie, ocitlo na zozname dokumentov urcených 'na exportovanie`, co vyvoláva dojem, ze vsetky dokumenty boli oznacené na exportovanie. 17 Okrem toho vysetrovatelia vylúcili z dát prenesených na pocítace Komisie, v ktorých je mozné vyhladávanie pomocou klúcových slov, dokumenty s oznacením 'legally privileged`. Tieto dokumenty boli priamo umiestnené do oddelenej zlozky, aby mohli byt individuálne preskúmané vysetrovatelom za prítomnosti právneho zástupcu [odvolateliek]. Takto bolo oddelených 22000 dokumentov nesúcich oznacenie 'legally privileged`. Pocas tohto individuálneho vyhodnocovanie právni zástupcovia [odvolateliek] zabezpecovali zakrytie vyhladávacieho adresára pocítacového programu Nuix. 18 Zo zápisnice z inspekcie týkajúcej sa dokumentov, vo vztahu ku ktorým bola namietaná ich dôverná povaha, vyplýva, ze jeden z dokumentov bol 26. marca 2015 zapecatený. Ide o dohodu uzavretú medzi L., spolocnostou zalozenou pánom L. B., a spolocnostou Alcogroup. Komisia mala v úmysle overit, ci má pán L. B. postavenie nezávislého advokáta v zmysle judikatúry súdov Európskej únie, pricom [odvolatelky] tvrdili, ze táto dohoda je sama osebe chránená dôvernostou korespondencie medzi advokátom a jeho klientom. Stvrtý a posledný den druhej inspekcie (27. marec 2015) 19 Od metódy uvedenej v bode 17 vyssie, ktorú Komisia povazovala za prílis vycerpávajúcu, sa upustilo ku koncu predpoludnia stvrtého dna inspekcie. 20 Napokon po vylúcení dokumentov z obdobia po 7. októbri 2014, co je dátum zacatia prvej inspekcie, bolo Komisii umoznené zbezne nahliadnut do dokumentov s oznacením 'legally privileged`. V rámci tohto nastavenia Komisia v nadväznosti na vysvetlenia podané právnymi zástupcami [odvolateliek] súhlasila s tým, ze urcité dokumenty nepreskúma ani zbezne. 21 Napriek skutocnosti, ze zo zoznamu dokumentov, ktoré majú byt preskúmané, boli odstránené dokumenty s oznacením 'legally privileged`, [odvolatelky] poukázali na jeden dokument nachádzajúci sa na zozname dokumentov urcených 'na exportovanie` vypracovanom vysetrovatelmi 27. marca 2015, ktorý povazovali za chránený dôvernostou korespondencie medzi advokátom a jeho klientom. 22 V nadväznosti na námietky [odvolateliek] proti zaisteniu uvedeného dokumentu vysetrovatelia súhlasili s jeho vymazaním zo zoznamu dokumentov urcených 'na exportovanie`. Vývoj udalostí po druhej inspekcii 23 Listom zo 16. apríla 2015 Komisia vo svojej zapecatenej obálke vrátila dohodu uzavretú medzi spolocnostou L., zalozenou L. B., a spolocnostou Alcogroup, s odôvodnením, ze dokument nie je relevantný pre vysetrovanie. 24 Listom z 21. apríla 2015 adresovaným Komisii [odvolatelky] namietli, ze tým, ze pocas druhej inspekcie doslo k nahliadnutiu do velkého poctu dokumentov, ktoré boli vyhotovené na úcely ich procesnej obrany v rámci prvej inspekcie, doslo k porusenie práva na spravodlivý proces a základného práva na nedotknutelnost obydlia, ako aj k poruseniu zásady riadnej správy vecí verejných a zásady ochrany legitímnej dôvery. Tieto porusenia podla nich spôsobili vadnost tak prvého, ako aj druhého vysetrovania, takze Komisia mala podla nich potvrdit 'okamzité zastavenie vsetkých úkonov vysetrovania alebo iných úkonov, ktoré voci nim... zacali útvary Komisie v rámci konaní AT.40244 (AQUAVIT) a AT.40054 (OCTOPUS)`. 25 Vo svojom [liste] z 8. mája 2015 Komisia zamietla ziadost o zastavenie vsetkých úkonov vysetrovania vo vztahu k [odvolatelkám] v oboch dotknutých konaniach.... Listom z 8. mája 2015 Komisia spochybnila, ze by doslo k akémukolvek poruseniu práv [odvolateliek] v oboch konaniach, pricom osobitne uviedla, ze oznacenie dokumentov sa nerovná oboznámeniu sa s nimi a ze tvrdenia [odvolateliek], o tom, ze tím vysetrovatelov úmyselne vybral dokumenty podliehajúce profesijnému tajomstvu a uskutocnil ich analýzu, sú úplne neopodstatnené. Podla Komisie preto neexistoval nijaký dôvod na prerusenie oboch prebiehajúcich vysetrovaní. 26 ... 27 Druhé vysetrovanie, ktoré viedlo k druhej inspekcii, bolo uzavreté 7. apríla 2017." 4 Relevantná cast listu z 8. mája 2015 má tento obsah: "Pokial ide o úkony uskutocnené Komisiou v rámci spisu AT.40244 - Bioethanol, dovolujem si Vám pripomenút, ze ste neuviedli, ze by Komisia disponovala dokumentmi na ktoré sa vztahuje dôvernost korespondencie medzi advokátom a jeho klientom. Vase poziadavky sa obmedzujú na skutocnost, ze inspektori 'oznacili` ('tagged`) dokumenty, na ktoré sa vztahuje výsada dôvernosti, a mohli sa s takýmito dokumentmi oboznámit. Pocas prehliadky vsak príslusníci môjho tímu tak Vám, ako aj Vásmu klientovi a tretej osobe, ktorú ste si zvolili (pán Coene), vysvetlili jednak postup inspektorov Komisie pri zhromazdovaní informácií, a jednak fungovanie vyhladávacieho pocítacového programu pouzívaného Komisiou. Bolo Vám teda vysvetlené, ze oznacenie dokumentu (napríklad jeho oznacenie ako príloha), nutne neznamená, ze inspektori si precítali vsetky dokumenty súvisiace s týmto dokumentom (ako je e-mail obsahujúci mnozstvo príloh, na ktoré sa môze vztahovat profesijné tajomstvo...). Z tohto dôvodu sú Vase tvrdenia, ze tím inspektorov si úmyselne vybral dokumenty podliehajúce profesijnému tajomstvu a uskutocnil ich analýzu, úplne neopodstatnené." III. Zaloba na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 5 Odvolatelky svojou zalobou navrhli, aby Vseobecný súd zrusil druhé rozhodnutie o inspekcii a list z 8. mája 2015. Na podporu svojej zaloby uviedli jediný zalobný dôvod rozdelený na dve casti. 6 Prvá cast sa týkala porusenia práva odvolateliek na spravodlivý proces chráneného clánkom 47 Charty základných práv Európskej únie (dalej len "Charta"), ako aj clánkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950 (dalej len "EDLP"), a osobitne práva na obranu, zásad riadnej správy vecí verejných a proporcionality, ako aj povinnosti nestranného vysetrovania. 7 Druhá cast sa týkala porusenia práva na nedotknutelnost obydlia podla clánku 7 Charty a clánku 8 EDLP. 8 Vseobecný súd dospel k záveru, ze táto zaloba je neprípustná. 9 Vseobecný súd v prvom rade v bodoch 57 az 65 napadnutého rozsudku zamietol obe tvrdenia odvolateliek smerujúce k preukázaniu prípustnosti zaloby, pokial ide o druhé rozhodnutie o inspekcii. 10 Na tento úcel Vseobecný súd jednak v bodoch 61 az 63 napadnutého rozsudku pripomenul, ze podla judikatúry sa zákonnost aktu musí posudzovat vzhladom na skutkové a právne okolnosti existujúce v case jeho prijatia, a teda ze výhrady vznesené voci priebehu inspekcie nariadenej druhým rozhodnutím o inspekcii nemajú vplyv na návrh na zrusenie tohto rozhodnutia, co je tiez potvrdené aj rozsudkom z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia ([4]C-583/13 P, [5]EU:C:2015:404). Z tohto rozsudku totiz vyplýva, ze protiprávny priebeh inspekcie môze viest len k spochybneniu platnosti následných rozhodnutí o inspekcii prijatých na základe informácií nezákonne získaných pri predchádzajúcej inspekcii. 11 Dalej Vseobecný súd zamietol tvrdenie odvolateliek smerujúce k zruseniu druhého rozhodnutia o inspekcii na základe toho, ze toto rozhodnutie nestanovilo preventívne opatrenia na predídenie tomu, aby sa Komisia oboznámila s dokumentmi, ktoré odvolatelky vypracovali na úcely zabezpecenia svojej obrany v rámci prvého vysetrovania (dalej len "preventívne opatrenia"). Takéto opatrenia pritom podla nich boli potrebné z dôvodu nebezpecenstva, ze vysetrovatelia pri druhej inspekcii nájdu dokumenty týkajúce sa procesnej obrany spojené s prvým vysetrovaním, ktorého predmet bol úzko spojený s predmetom druhého vysetrovania. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku uviedol, ze porusenie práva na obranu namietané odvolatelkami nevyplýva priamo z neexistencie preventívnych opatrení, ale z priebehu inspekcie, ktorý nemá ziadny vplyv na návrh na zrusenie druhého rozhodnutia o inspekcii. Podla Vseobecného súdu sa na Komisiu v kazdom prípade pri kazdej inspekcii vztahujú obmedzenia, takze dodrzanie práv uvádzaných odvolatelkami musí byt zaistené za kazdých okolností aj bez toho, aby bolo na tento úcel potrebné prijímat preventívne opatrenia. Odvolatelky navyse neidentifikovali ziadne konkrétne pravidlo preukazujúce právnu povinnost Komisie zahrnút do rozhodnutia o inspekcii osobitné preventívne opatrenia týkajúce sa ochrany dokumentov, na ktoré sa vztahuje dôvernost korespondencie medzi advokátom a jeho klientom súvisiacej s iným vysetrovaním. Vseobecný súd z toho v bode 65 napadnutého rozsudku vyvodil, ze druhé rozhodnutie o inspekcii nevyvolalo právne úcinky, na ktoré poukazovali odvolatelky vo svojej zalobe, a ze v dôsledku toho je návrh, ktorý sa ho týka, neprípustný. 12 V druhom rade Vseobecný súd preskúmal prípustnost zaloby v rozsahu, v akom smerovala k zruseniu listu z 8. mája 2015. 13 Na tento úcel Vseobecný súd najprv v bodoch 79 az 82 napadnutého rozsudku uviedol, ze tento list musí byt vnímaný ako odmietnutie s konecnou platnostou prerusit vysetrovacie úkony vo vztahu k odvolatelkám, pricom uvedený list mal ako taký povahu predbezného aktu. Vseobecný súd, opierajúc sa najmä o rozsudok z 11. novembra 1981, IBM/Komisia ([6]60/81, [7]EU:C:1981:264), dospel k záveru, ze zaloba je neprípustná v rozsahu, v akom sa týka odmietnutia pozastavit prebiehajúce vysetrovanie, uvedeného v rovnakom liste. 14 Dalej Vseobecný súd odmietol tvrdenie odvolateliek, podla ktorého je list z 8. mája 2015 napadnutelným aktom z dôvodu, ze predstavuje formálne rozhodnutie, ktorým sa ukoncuje osobitné konanie týkajúce sa ochrany dokumentov, na ktoré sa vztahuje dôvernost korespondencie medzi advokátom a jeho klientom, a ktoré v dôsledku toho bezprostredne a nezvratným spôsobom zasahuje do ich právneho postavenia. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bodoch 87 az 89 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tento list nepredstavuje ani takéto formálne, a ani implicitné rozhodnutie o zamietnutí ziadosti o ochranu dôvernosti, kedze Komisia sa v uvedenom liste nevyjadrila k otázke, ci sa na predmetné dokumenty vztahuje profesijné tajomstvo, alebo nie. List z 8. mája 2015 podla neho nanajvýs odvolatelkám potvrdil, ze Komisia dokumenty necítala, a ze teda nedoslo k poruseniu práva Únie. Vseobecný súd okrem toho pripomenul, ze Komisia tieto dokumenty vecne nezabavila a nezaradila ich do svojho spisu, s výnimkou jediného dokumentu, ktorý, aj ked bol zabavený a zapecatený, bol následne odvolatelkám vrátený. 15 Napokon Vseobecný súd v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku pripomenul jednak to, ze súdne preskúmanie podmienok, za ktorých bola vykonaná inspekcia, v zásade patrí do pôsobnosti zaloby o neplatnost podanej prípadne proti konecnému rozhodnutiu prijatému Komisiou podla clánku 101 ods. 1 ZFEÚ. To okrem toho zarucuje existenciu úcinného súdneho prostriedku nápravy voci opatreniam inspekcie orgánov hospodárskej sútaze, ako to pozaduje Európsky súd pre ludské práva. Okrem toho v takej situácii, o akú ide v danom prípade, vzhladom na ukoncenie druhého vysetrovania, a bez toho aby bola dotknutá moznost prípadne podat zalobu o neplatnost mozného konecného rozhodnutia prijatého v rámci prvého vysetrovania, ak by sa odvolatelky domnievali, ze úkony, ktorými sa Komisia oboznámila s dokumentmi, na ktoré sa vztahuje dôvernost, boli nezákonné a spôsobili im ujmu, ktorá môze viest k vzniku zodpovednosti Únie, prinálezalo by im podat zalobu o náhradu skody. Táto moznost podla Vseobecného súdu existovala aj v prípade, ze by inspekcia neviedla ku konecnému rozhodnutiu, ktoré by mohlo byt predmetom zaloby o neplatnost. Takáto zaloba o náhradu skody nepatrí do systému preskúmania platnosti aktov Únie s právne záväznými úcinkami, ktorými môzu byt dotknuté záujmy zalobcu, ale môze byt podaná, ak niektorý z úcastníkov konania utrpel skodu v dôsledku protiprávneho konania institúcie. IV. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 16 Svojím odvolaním sa odvolatelky domáhajú, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vyhlásil ich zalobu o neplatnost za prípustnú, vrátil vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej a ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania. 17 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a ulozil odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania. 18 Úcastníci konania boli 21. januára 2019 na základe clánku 62 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora vyzvaní, aby predlozili svoje vyjadrenia k otázke, ci majú odvolatelky stále záujem na konaní v rámci odvolania. Konkrétne boli poziadaní o odpoved na otázku, aký prospech by mohli mat odvolatelky z prípadného zrusenia napadnutého rozsudku vzhladom na ukoncenie druhého vysetrovania, o ktorom Komisia rozhodla 7. apríla 2017. 19 Úcastníci konania odpovedali na túto otázku podaniami dorucenými do kancelárie Súdneho dvora 20. februára 2019. V. O odvolaní A. O prípustnosti 1. Argumentácia úcastníkov konania 20 V odpovedi na otázku polozenú úcastníkom konania Súdnym dvorom odvolatelky uviedli, ze zrusenie napadnutého rozsudku, ako aj zrusenie druhého rozhodnutia o inspekcii a listu z 8. mája 2015, ktoré by mohlo nasledovat ako následok, by mohlo viest k ukonceniu akéhokolvek pokracovania v prvom vysetrovaní, urobilo by protiprávnym prijatie akéhokolvek vysetrovacieho úkonu alebo výkonu dokazovania zo strany Komisie tak v prvom, ako aj v druhom vysetrovaní a umoznilo by im pozadovat náhradu vzniknutej ujmy. 21 Zásah do práva na obranu v dôsledku nahliadnutia Komisie do dokumentov týkajúcich sa prvého vysetrovania, ktoré umoznila absencia preventívnych opatrení v druhom rozhodnutí o inspekcii, totiz podla odvolateliek de facto znemoznuje prípravu ich obrany v tom istom vysetrovaní. Urcenie nezákonnosti a zrusenie druhého rozhodnutia o inspekcii, a to v rozsahu, v akom umoznilo Komisii oboznámit sa s uvedenými dokumentmi, by podla odvolateliek malo viest aj k zruseniu listu z 8. mája 2015, kedze prvý postup vysetrovania uz viac nemohol byt vedený nestranne a Komisia ho tak mala s konecnou platnostou ukoncit. Komisia dalej tým, ze v liste z 8. mája 2015 odmietla uznat dôverný charakter dokumentov týkajúcich sa procesnej obrany vypracovaných v rámci prvého vysetrovania, odvolatelky podla ich názoru pripravila o právo v celom rozsahu sa bránit v rámci tohto vysetrovania. Okrem toho administratívne ukoncenie druhého vysetrovania podla odvolateliek nie je prekázkou prípadného opätovného otvorenia tohto vysetrovania. 22 Komisia sa naopak domnieva, ze odvolanie sa z dôvodu administratívneho ukoncenia druhého vysetrovania stalo bezpredmetným v rozsahu, v akom sa týka casti napadnutého rozsudku týkajúcej sa tohto vysetrovania. 23 Uvedené ukoncenie konkrétne umoznilo odvolatelkám dosiahnut výsledok, o ktorý sa usilovali svojou zalobou, a to v casti, v ktorej smerovala k zruseniu druhého rozhodnutia o inspekcii, ako aj listu z 8. mája 2015, prinajmensom pokial ide o odmietnutie Komisie prerusit druhé vysetrovanie. Hoci bolo totiz toto vysetrovanie predmetom iba administratívneho ukoncenia, nebolo zacaté ziadne formálne konanie, takze toto ukoncenie má kvázi konecnú povahu. Komisia v tejto súvislosti spresnuje, ze neexistuje ziadna moznost opätovne otvorit vysetrovanie okrem okolnosti, ze by doslo k novému dôlezitému vývoju. Okrem toho by takéto znovuotvorenie podliehalo urcitým podmienkam, najmä pokial ide o odôvodnenie, a viedlo by pravdepodobne k novému vysetrovaniu, v rámci ktorého by Komisia nemohla pouzit dokumenty preskúmané pocas druhého ukonceného vysetrovania. 2. Posúdenie Súdnym dvorom 24 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora musí záujem zalobcu na konaní vzhladom na predmet zaloby existovat v okamihu podania zaloby, lebo inak by bola neprípustná. Tento predmet zaloby, ako aj záujem na konaní, musia pretrvávat az do vyhlásenia rozhodnutia súdu, v opacnom prípade musí byt konanie zastavené, co predpokladá, ze zaloba môze svojím výsledkom priniest prospech úcastníkovi konania, ktorý ju podal (rozsudok zo 6. septembra 2018, Bank Mellat/Rada, [8]C-430/16 P, [9]EU:C:2018:668, bod [10]50 a citovaná judikatúra). 25 V prejednávanej veci, ako uznáva samotná Komisia, ukoncenie druhého vysetrovania, ku ktorému doslo v priebehu konania pred Vseobecným súdom, nemá konecnú povahu, kedze toto vysetrovanie by mohlo byt opätovne otvorené za predpokladu, ze sa Komisia dozvie o nových dôlezitých okolnostiach. 26 Na preukázanie právneho záujmu odvolateliek na konaní pritom stací samotná právna moznost opätovného zacatia uvedeného vysetrovania. Zrusenie napadnutého rozsudku a prípadné zrusenie druhého rozhodnutia o inspekcii a listu z 8. mája 2015 zo strany Vseobecného súdu, ktoré by mohli v nadväznosti na to nasledovat, by totiz mali prinajmensom za následok to, ze údajne protiprávne vysetrovacie úkony prijaté Komisiou v rámci druhého vysetrovania by prisli o svoj právny základ, v dôsledku coho by Komisia prípadne musela zacat nové vysetrovanie, v rámci ktorého by nemohla pouzit údajne dôverné dokumenty, s ktorými sa oboznámila pri predchádzajúcom vysetrovaní (pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [11]C-94/00, [12]EU:C:2002:603, bod [13]49, ako aj z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia, [14]C-583/13 P, [15]EU:C:2015:404, bod [16]45). 27 Odvolatelky preto majú záujem na konaní proti napadnutému rozsudku a ich odvolanie je prípustné. B. O veci samej 1. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení a porusení povinnosti odôvodnenia 28 Svojím prvým dôvodom odvolania odvolatelky namietajú rad nesprávnych právnych posúdení, ako aj porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorých sa podla nich Vseobecný súd dopustil pri posudzovaní prípustnosti zaloby, ktorá mu bola predlozená. Tento odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí. a) O prvej casti týkajúcej sa posúdenia druhého rozhodnutia o inspekcii zo strany Vseobecného súdu 1) Argumentácia úcastníkov konania 29 Prvá cast prvého odvolacieho dôvodu, na podporu ktorej odvolatelky uvádzajú styri tvrdenia, sa týka posúdenia prípustnosti zaloby Vseobecným súdom v rozsahu, v akom sa týka zrusenia druhého rozhodnutia o inspekcii. 30 V rámci prvého uvádzaného tvrdenia odvolatelky vychádzajú z predpokladu, ze ak by bolo druhé rozhodnutie o inspekcii primerane odôvodnené, to znamená, ak by stanovilo preventívne opatrenia, inspektori by sa nemohli domnievat, ze im umoznuje oboznamovat sa s dokumentmi, ktoré odvolatelky povazujú za dôverné. 31 V tejto súvislosti odvolatelky v prvom rade tvrdia, ze Vseobecný súd porusil povinnost odôvodnenia, ktorou bol viazaný, kedze neodpovedal na tvrdenia zalozené na tom, ze opomenutie stanovit v druhom rozhodnutí o inspekcii preventívne opatrenia predstavuje aj porusenie povinnosti odôvodnenia podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, clánku 47 Charty a clánku 6 EDLP. V druhom rade sa podla nich Vseobecný súd v bode 64 napadnutého rozsudku dopustil skreslenia návrhu odvolateliek, ked dospel k záveru, ze neuviedli ziadne konkrétne pravidlo preukazujúce údajnú povinnost zahrnút do druhého rozhodnutia o inspekcii preventívne opatrenia, hoci sa na tento úcel odvolávali na rovnaké ustanovenia. V tretom rade podla nich Vseobecný súd pochybil, ked vychádzal z toho, ze odvolatelky sa odvolávali na prvé tvrdenie, podla ktorého protiprávny priebeh inspekcie môze spochybnit platnost rozhodnutia, na základe ktorého sa takáto inspekcia uskutocnila. V skutocnosti odvolatelky odkazovali na vykonávacie predpisy druhého rozhodnutia o inspekcii len pre úplnost a na objasnenie analýzy týkajúcej sa zákonnosti samotného rozhodnutia v zmysle rozsudku z 18. júna 2015, Deutsche Bahn a i./Komisia ([17]C-583/13 P, [18]EU:C:2015:404). 32 Svojím druhým tvrdením odvolatelky namietajú, ze Vseobecný súd pochybil, ked v rámci skúmania prípustnosti zaloby ju preskúmal meritórne, a to tým, ze v bode 64 napadnutého rozsudku uviedol, ze údajné porusenie práva na obranu nevyplýva priamo z neexistencie preventívnych opatrení, ale z priebehu inspekcie, pricom na Komisiu sa v kazdom prípade pri kazdej inspekcii vztahujú obmedzenia. 33 V rámci svojho tretieho tvrdenia odvolatelky namietajú, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 62, 64 a 65 napadnutého rozsudku dospel k záverom, ze nedostatocné odôvodnenie spocívajúce v neexistencii preventívnych opatrení v druhom rozhodnutí o inspekcii nemá ziadny vplyv na návrh na zrusenie, ze údajné porusenia nevyplývajú priamo z uvedenej neexistencie a ze druhé rozhodnutie o inspekcii nevyvolávalo právne úcinky, na ktoré sa odvolávali. 34 V skutocnosti boli podla odvolateliek prvá a druhá inspekcia úzko prepojené svojím predmetom, takze pri prijatí druhého rozhodnutia o inspekcii bola Komisia konfrontovaná so zvýseným objektívnym rizikom porusenia práva na obranu v priebehu inspekcie. Za týchto okolností bola podla nich Komisia povinná toto riziko zohladnit, a to najmä stanovením preventívnych opatrení, aby vymedzila právomoci zverené inspektorom. V dôsledku toho bola podla nich neexistencia takýchto opatrení prícinou namietaných pochybení, ktorých sa inspektori dopustili. 35 Odvolatelky dalej Vseobecnému súdu vytýkajú porusenie povinnosti odôvodnenia, ktorou bol viazaný, a to jednak tým, ze neuviedol ziadny dôvod, ktorý by mohol odôvodnit neexistenciu priamej prícinnej súvislosti medzi nedostatkom odôvodnenia a porusením práva na obranu, a jednak tým, ze sa nevyjadril k ich tvrdeniu zalozenému na existencii prepojenia medzi predmetom oboch inspekcií, ktoré podla nich odôvodnovalo potrebu osobitného odôvodnenia zo strany Komisie. 36 V rámci stvrtého tvrdenia odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd sa v bode 64 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uviedol, ze dodrzanie práva na obranu bolo v kazdom prípade zabezpecené obmedzeniami ulozenými Komisii pri kazdej inspekcii. V skutocnosti existencia týchto obmedzení podla nich nezbavuje Komisiu povinnosti odôvodnit svoje rozhodnutia. Okrem toho tým, ze sa Vseobecný súd obmedzil na abstraktný odkaz na uvedené obmedzenia, podla nich pochybil v tom, ze nepreskúmal, ci Komisia dodrzala právo na obranu. 37 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. 2) Posúdenie Súdnym dvorom 38 Prvou castou prvého odvolacieho dôvodu a styrmi tvrdeniami uvádzanými na jej podporu, ktoré je potrebné preskúmat spolocne, odvolatelky v podstate tvrdia, ze Vseobecný súd sa dopustil viacerých nesprávnych právnych posúdení a porusil povinnost odôvodnenia, ako aj právo na obranu, ked povazoval zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia druhého rozhodnutia o inspekcii za neprípustný v rozsahu, v akom toto rozhodnutie malo byt údajne sprevádzané preventívnymi opatreniami. 39 Vseobecný súd podla odvolateliek predovsetkým najprv neodpovedal na ich zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia druhého rozhodnutia o inspekcii v rozsahu, v akom toto rozhodnutie nestanovilo preventívne opatrenia. 40 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze táto argumentácia je zalozená na zamenení si preskúmania, ktorý je Vseobecný súd povinný vykonat v rámci posúdenia prípustnosti zaloby o neplatnost, a preskúmania tejto zaloby z meritórneho hladiska. 41 Vseobecný súd totiz obmedzil svoju analýzu zaloby na tvrdenia odvolateliek smerujúce k preukázaniu jej prípustnosti. V tejto analýze pritom Vseobecný súd najmä overil, ci tvrdenia, o ktoré sa táto zaloba opierala, mohli spochybnit zákonnost napadnutých aktov. 42 Na rozdiel od toho, co tvrdia odvolatelky, teda Vseobecný súd postupoval správne, ked sa zdrzal posúdenia dôvodnosti tvrdení o tom, ze neexistencia preventívnych opatrení v druhom rozhodnutí o inspekcii predstavuje porusenie povinnosti podla clánku 20 ods. 4 nariadenia c. 1/2003, clánku 47 Charty a clánku 6 EDLP. 43 Pokial ide dalej o tvrdenie odvolateliek, ze Vseobecný súd pochybil, ked posúdil zalobu z meritórneho hladiska, pricom v bode 64 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze údajné porusenie práva na obranu namietané odvolatelkami nevyplýva priamo z neexistencie preventívnych opatrení, ale z priebehu inspekcie, toto tvrdenie vychádza z nesprávneho výkladu uvedeného bodu. 44 V tomto bode totiz Vseobecný súd nepreskúmal dôvodnost tvrdení smerujúcich k preukázaniu takýchto porusení, ale v rámci svojho posudzovania prípustnosti zaloby sa obmedzil iba na konstatovanie, ze aj za predpokladu, ze by tieto porusenia boli preukázané, medzi týmito poruseniami a zákonnostou druhého rozhodnutia o inspekcii v kazdom prípade neexistuje ziadna prícinná súvislost. 45 Ako pritom Vseobecný súd správne uviedol v bode 61 napadnutého rozsudku, zákonnost aktu Únie sa musí posudzovat podla skutkových a právnych okolností existujúcich v case prijatia aktu (rozsudok z 11. mája 2017, Svédsko/Komisia, [19]C-562/14 P, [20]EU:C:2017:356, bod [21]63 a citovaná judikatúra), takze akty, ktoré casovo nasledujú po prijatí rozhodnutia, nemôzu mat vplyv na jeho platnost [rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, [22]96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, [23]EU:C:1983:310, bod [24]16, a zo 17. októbra 1989, Dow Benelux/Komisia, [25]85/87, [26]EU:C:1989:379, bod [27]49, ako aj uznesenie predsedu Súdneho dvora z 27. septembra 2004, Komisia/Akzo a Akcros, [28]C-7/04 P (R), [29]EU:C:2004:566, bod [30]46]. 46 V dôsledku toho, kedze vysetrovatelia Komisie sa v tomto prípade mohli dopustit údajných porusení práv az pocas druhej inspekcie, a teda az po prijatí druhého rozhodnutia o inspekcii, v ziadnom prípade nemohli ovplyvnit zákonnost tohto rozhodnutia. 47 Okrem toho sa odvolatelky domnievajú, ze v tomto prípade mali byt preventívne opatrenia stanovené vzhladom na zvýsené riziko, ze sa inspektori pri druhej inspekcii oboznámia s dôvernými dokumentmi, ktoré sa týkajú prvej inspekcie, a to z dôvodu podobných cielov vysetrovania, v rámci ktorých sa tieto vysetrovania uskutocnili. 48 Je vsak potrebné uviest, ze toto tvrdenie sa v podstate zakladá na predpoklade, ze druhé rozhodnutie o inspekcii muselo stanovit osobitné preventívne opatrenia, pokial ide o ochranu dôvernosti korespondencie medzi advokátom a jeho klientom, na úcely vykonania inspekcie, pokial jej predchádzala prvá inspekcia, pricom tieto dve inspekcie sa uskutocnili v rámci vysetrovaní s podobným predmetom. Za týchto okolností mohli totiz podla odvolateliek len takéto preventívne opatrenia zabezpecit, ze inspektori Komisie sa nebudú domnievat, ze im uvedené rozhodnutie umoznuje oboznamovat sa s dokumentmi, na ktoré sa vztahuje dôvernost korespondencie medzi advokátom a jeho klientom. 49 Takýto predpoklad je vsak zjavne nesprávny. 50 Právo na ochranu dôvernosti korespondencie medzi advokátom a jeho klientom je totiz súcastou práva na obranu, ktoré musí byt dodrzané uz v stádiu predbezného vysetrovania (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. mája 1982, AM & S Europe/Komisia, [31]155/79, [32]EU:C:1982:157, body [33]18 az [34]23; z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [35]46/87 a 227/88, [36]EU:C:1989:337, bod [37]16, ako aj zo14. septembra 2010, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia a i., [38]C-550/07 P, [39]EU:C:2010:512, body [40]40 a [41]41). Preto je dodrziavanie tohto práva v zásade záväzné pre Komisiu a jej inspektorov nezávisle od rozsahu poverenia, ktoré im priznáva rozhodnutie o inspekcii. 51 Na rozdiel od tvrdení odvolateliek tak inspektori nemohli v ziadnom prípade zo skutocnosti, ze sa v druhom rozhodnutí o inspekcii nenachádzajú ziadne specifické preventívne opatrenia týkajúce sa údajne dôverných dokumentov vypracovaných po prvej inspekcii, vyvodit, ze majú oprávnenie porusit dôvernost týchto dokumentov. 52 Napokon, pokial ide o tvrdenia smerujúce proti úvahám uvedeným v bode 64 napadnutého rozsudku, podla ktorých musia byt Komisii jednak pocas kazdej inspekcie vzdy ulozené obmedzenia, aby bolo v kazdom prípade zabezpecené dodrziavanie práv, na ktoré sa odvolávajú odvolatelky, a jednak ze odvolatelky neidentifikovali konkrétne pravidlo zakladajúce právnu povinnost Komisie zaradit do druhého rozhodnutia o inspekcii osobitné preventívne opatrenia, stací konstatovat, ze tieto úvahy majú nadbytocný charakter a ze v dôsledku toho aj za predpokladu, ze by tieto tvrdenia boli dôvodné, by nemohli viest k zruseniu napadnutého rozsudku, a preto musia byt zamietnuté ako neúcinné. 53 Podla ustálenej judikatúry totiz platí, ze ak niektorý z dôvodov pouzitých Vseobecným súdom postacuje na odôvodnenie výroku rozsudku, prípadné vady iného dôvodu, ktorý je tiez v predmetnom rozsudku pouzitý, nemajú na uvedený výrok ziadny vplyv, takze odvolací dôvod, ktorý na ne poukazuje, je neúcinný a musí byt zamietnutý (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, [42]C-496/99 P, [43]EU:C:2004:236, bod [44]68, a z 15. mája 2019, CJ/ECDC, [45]C-170/18 P, neuverejnený, [46]EU:C:2019:410, bod [47]56). 54 Vzhladom na vyssie uvedené úvahy Vseobecný súd postupoval správne, ked vylúcil, ze by argumenty odvolateliek mohli spochybnit zákonnost druhého rozhodnutia o inspekcii a ked v bode 65 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zaloba je neprípustná v rozsahu, v akom smeruje k zruseniu tohto rozhodnutia. 55 Prvú cast prvého odvolacieho dôvodu je preto potrebné zamietnut. b) O druhej casti týkajúcej sa posúdenia prípustnosti zaloby Vseobecným súdom v rozsahu, v akom smerovala k zruseniu listu z 8. mája 2015 1) Argumentácia úcastníkov konania 56 Druhá cast prvého odvolacieho dôvodu, na podporu ktorej sú uvádzané dve tvrdenia, sa týka posúdenia prípustnosti zaloby Vseobecným súdom v rozsahu, v akom smerovala k zruseniu listu z 8. mája 2015. 57 Svojím prvým tvrdením odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze sa dopustil skreslenia znenia tohto listu. Zatial co podla bodu 80 napadnutého rozsudku je tento list len prípravným aktom pre prijatie konecného rozhodnutia Komisie, ktorým sa ukoncuje vysetrovanie, podla odvolateliek uvedený list v skutocnosti obsahuje zaujatie konecného stanoviska Komisie k nedôvernej povahe predmetných dokumentov. Tento list teda podla nich predstavuje rozhodnutie vyvolávajúce vo vztahu k odvolatelkám záväzné právne úcinky. Okrem toho sa Vseobecný súd podla nich v bode 87 uvedeného rozsudku dopustil skreslenia skutkového stavu, ked dospel k záveru, ze Komisia sa v tomto liste "nevyjadruje k otázke, ci sa na dotknuté dokumenty vztahuje alebo nevztahuje profesijné tajomstvo, [a ze] list z 8. mája 2015 navyse [odvolatelkám] potvrdzuje, ze Komisia sa s dokumentmi neoboznámila". Podla odvolateliek z uvedeného listu v skutocnosti jasne vyplýva, ze Komisia nespochybnuje, ze doslo k oboznámeniu sa s oznacenými dokumentmi. 58 Okrem toho list z 8. mája 2015 spôsobil odvolatelkám podla ich názoru nenapravitelnú ujmu. Jednak totiz to, ze sa Komisia oboznámila s príslusnými dokumentmi, mohlo podla nich nepochybne urcitým spôsobom ovplyvnit prvé vysetrovanie, a jednak zhorseniu uvedenej ujmy mohlo zabránit len prerusenie tohto vysetrovania, kedze vo velmi specifickom kontexte prejednávanej veci bolo práve porusenie práva odvolateliek na obranu, ku ktorému doslo v priebehu druhej inspekcie, spôsobilé ohrozit moznost odvolateliek sa úcinne bránit, ktorá im mala byt zarucená. 59 V rámci svojho druhého tvrdenia odvolatelky uvádzajú, ze Vseobecný súd pochybil, ked v bodoch 86 az 89 napadnutého rozsudku rozlísil medzi situáciou v tomto prípade a situáciou, ktorá viedla k vydaniu jeho rozsudku zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([48]T-125/03 a T-253/03, [49]EU:T:2007:287), a ked dospel k záveru, ze pri neexistencii materiálneho aktu, ktorým by boli údajne dôverné dokumenty zaistené a zaradené do spisu, Komisia neprijala implicitné rozhodnutie o zamietnutí ziadosti o ochranu dôvernosti korespondencie medzi advokátom a jeho klientom. 60 V skutocnosti je v prvom rade podla nich rozlisovanie zalozené na zaistení alebo nezaistení dokumentov umelé a malo by za následok, ze by sa Komisii umoznilo zabránit moznosti napadnutia jej rozhodnutia tým, ze by sa vyhla kopírovaniu dokumentov, s ktorými by sa vsak jej inspektori oboznámili. Dalej sa Vseobecný súd podla názoru odvolateliek v bode 87 napadnutého rozsudku dopustil skreslenia skutkového stavu, ked konstatoval, ze list z 8. mája 2015 potvrdzuje, ze inspektori si necítali dokumenty odvolateliek týkajúce sa procesnej obrany. Komisia pritom podla nich vo svojom vyjadrení k zalobe pred Vseobecným súdom pripustila, ze inspektori si mohli precítat dokumenty týkajúce sa procesnej obrany odvolateliek, ktoré povazovala za nechránené profesijným tajomstvom a vychádzala z toho, ze títo inspektori mohli vykonat zbezné preskúmanie dokumentov, ktoré mohli byt chránené. Napokon uvedený list podla odvolateliek predstavuje implicitné rozhodnutie, ktorým sa ukoncuje osobitný postup týkajúci sa ochrany práva na obranu. V tomto ohlade je podla ich názoru otázka, ci Komisia tiez skopírovala dokumenty a/alebo ich zaclenila do svojho spisu, irelevantná. Podla odvolateliek sa v prejednávanej veci v kazdom prípade prejavilo implicitné rozhodnutie Komisie, a to zahrnutím dokumentov týkajúcich sa procesnej obrany do mnoziny dokumentov na úcely reserse, oboznamovaním sa s nimi a výberom niektorých z nich ako dokumentov relevantných pre vysetrovanie, aj ked boli následne zo zoznamu dokumentov urcených na exportovanie odobraté. 61 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. 2) Posúdenie Súdnym dvorom 62 V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelky v podstate namietajú skreslenie listu z 8. mája 2015, ako aj nesprávne právne posúdenie, kedze Vseobecný súd podla nich nesprávne kvalifikoval tento list ako prípravný akt, a nie ako konecné rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta ziadost o ochranu dôvernosti korespondencie medzi advokátom a jeho klientom. 63 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze ak Vseobecný súd zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má podla clánku 256 ZFEÚ jedine právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne následky, ktoré z neho boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu teda s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov predlozených v konaní pred Vseobecným súdom nepredstavuje právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri najmä rozsudok z 20. septembra 2018, Spanielsko/Komisia, [50]C-114/17 P, [51]EU:C:2018:753, bod [52]75 a citovanú judikatúru). 64 Aj ked takéto skreslenie môze spocívat vo výklade dokumentu, ktorý je v rozpore s jeho obsahom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 2013, Francúzsko/Komisia, [53]C-601/11 P, [54]EU:C:2013:465, bod [55]106), toto skreslenie musí zjavne vyplývat zo spisu a jeho predpokladom je, ze Vseobecný súd zjavne prekrocil medze primeraného posúdenia týchto dôkazov. V tejto súvislosti nestací preukázat, ze dokument mohol byt vykladaný odlisne od výkladu, ktorý zvolil Vseobecný súd (rozsudok z 29. októbra 2015, Komisia/ANKO, [56]C-78/14 P, [57]EU:C:2015:732, bod [58]55 a citovaná judikatúra). 65 V prejednávanej veci vsak z listu z 8. mája 2015 vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze "oznacenie dokumentu (napríklad jeho oznacenie ako príloha), nutne neznamená, ze inspektori si precítali vsetky dokumenty súvisiace s týmto dokumentom", medzi ktoré patria aj dokumenty "na ktoré sa môze vztahovat profesijné tajomstvo". Hoci teda Komisia výslovne nevylúcila, ze by sa jej inspektori mohli oboznámit s údajne dôvernými dokumentmi, v rozpore s tvrdením odvolateliek ani nepripustila, ze sa s týmito dokumentmi skutocne oboznámili, a to ani zbezne. Komisia naopak výslovne vylúcila, ze by sa oznacenie dokumentu nutne rovnalo oboznámeniu sa s ním. 66 Preto je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd tým, ze v bode 87 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "Komisia sa v liste z 8. mája 2015 nevyjadrila k otázke, ci sa na predmetné dokumenty vztahuje profesijné tajomstvo, alebo nie" a ze tento list nanajvýs "odvolatelkám potvrdil, ze Komisia dokumenty necítala", nevylozil uvedený list, v zjavnom rozpore s jeho obsahom, a teda sa nedopustil jeho skreslenia. 67 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd v bode 90 napadnutého rozsudku správne odlísil prejednávanú vec od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Vseobecného súdu zo 17. septembra 2007, Akzo Nobel Chemicals a Akcros Chemicals/Komisia ([59]T-125/03 a T-253/03, [60]EU:T:2007:287), v ktorej sa Komisia vyjadrila k dôvernosti dokumentov konkludentným rozhodnutím, ktoré sa konkretizovalo v zaistení týchto dokumentov, cím formálne zamietla ziadost o ochranu ich dôvernosti. 68 Pritom kedze v prejednávanej veci Vseobecný súd správne konstatoval, ze list z 8. mája 2015 nepredstavuje zaujatie stanoviska k dôvernej povahe predmetných dokumentov, ani potvrdenie, ze sa inspektori Komisie pri druhej inspekcii oboznámili s údajne dôvernými dokumentmi, tento list nemôze predstavovat ani formálne rozhodnutie o zamietnutí ziadosti o ochranu dôvernosti, ani a fortiori rozhodnutie o potvrdení implicitného rozhodnutia o zamietnutí takejto ziadosti. 69 Vseobecný súd sa teda nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 80 a 81 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze list z 8. mája 2015 musí byt vnímaný ako odmietnutie s konecnou platnostou prerusit vysetrovacie úkony týkajúce sa odvolateliek, ktoré mali povahu predbezných aktov. 70 Za týchto okolností je potrebné zamietnut druhú cast prvého odvolacieho dôvodu, a teda zamietnut prvý odvolací dôvod v celom rozsahu. 2. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na porusení práva na úcinnú právnu ochranu a) Argumentácia úcastníkov konania 71 V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolatelky Vseobecnému súdu vytýkajú, ze v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku obmedzil súdne preskúmanie údajných porusení Komisie pri výkone inspekcie iba na zaloby o neplatnost prípadného konecného rozhodnutia prijatého neskôr touto institúciou a zaloby o mimozmluvnú zodpovednost Únie. Vseobecný súd tým podla odvolateliek porusil ich právo na úcinnú právnu ochranu zarucené clánkom 6 EDLP a clánkom 47 Charty, kedze tieto dve zaloby nie sú schopné zaistit im dostatocnú súdnu ochranu. 72 Na jednej strane odvolatelky, odvolávajúc sa na rozsudok ESLP z 21. decembra 2010, Société Canal Plus a i. v. Francúzsko (CE:ECHR:2010:1221JUD002940808), tvrdia, ze pokial ide o zalobu o neplatnost, ak Komisia neprijme konecné rozhodnutie, prídu o akýkolvek prostriedok nápravy proti uvedeným poruseniam, hoci nezrovnalosti, ku ktorým doslo v tomto stádiu konania, nemôzu byt vzdy napravené v jeho neskorsom stádiu. Naopak, ak by bolo prijaté konecné rozhodnutie, zaloba o jeho neplatnost by neumoznovala zabránit nezvratným následkom vyuzitia dôverných informácií obsiahnutých v dokumentoch, s ktorými sa oboznámili inspektori Komisie. Okrem toho zaloba o mimozmluvnú zodpovednost, ktorá by neumoznovala so spätnou úcinnostou odstránit právny základ údajných porusení zo strany Komisie, by bola na úcely zabezpecenia ochrany práv odvolateliek rovnako neúcinná. 73 Podla nich je tento záver nevyhnutný o to viac, ze podla clánku 52 ods. 4 a clánku 53 Charty musí byt súdna ochrana zabezpecovaná právom Únie prinajmensom rovnocenná ochrane zarucenej vnútrostátnymi ústavnými tradíciami. Cour constitutionnelle (Ústavný súd, Belgicko), opierajúci sa o tú istú judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva, pritom dospel k záveru, ze súdne preskúmanie opatrení inspekcie musí v prípade zistenia nezrovnalosti umoznit bud predíst ich uskutocneniu, alebo, ak uz boli vykonané, poskytnút dotknutým osobám "primeranú nápravu". 74 Komisia túto argumentáciu spochybnuje. b) Posúdenie Súdnym dvorom 75 Druhý odvolací dôvod je zalozený na porusení práva odvolateliek na úcinnú súdnu ochranu, ktoré zarucuje clánok 47 Charty a clánok 6 EDLP. Odvolatelky vytýkajú Vseobecnému súdu, ze súdne preskúmanie údajných porusení Komisie pocas inspekcie obmedzil iba na zaloby o mimozmluvnú zodpovednost Únie a zaloby o neplatnost prípadného konecného rozhodnutia prijatého neskôr Komisiou, ktorým sa konstatuje porusenie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 76 V prejednávanej veci je pritom potrebné uviest jednak to, ze úvahy nachádzajúce sa v bodoch 91 a 92 napadnutého rozsudku, ktoré odvolatelky napádajú, sú uvedené formuláciou "je potrebné dodat, ze". Okrem toho Vseobecný súd posudzovanie jednotlivých tvrdení uvádzaných odvolatelkami, ako sú zopakované v bodoch 68 a 69, ako aj v bode 83 napadnutého rozsudku, zavrsil v bodoch 82 a 90. 77 Z toho vyplýva, ze body 91 a 92 napadnutého rozsudku uvádzajú dôvody, ktoré boli uvedené len pre úplnost. 78 V dôsledku toho musí byt druhý odvolací dôvod vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 53 tohto rozsudku zamietnutý ako neúcinný. 79 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa musí odvolanie zamietnut v celom rozsahu. O trovách 80 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 81 Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelkám povinnost nahradit trovy konania a odvolatelky nemali úspech vo svojich odvolacích dôvodoch, je opodstatnené ulozit im povinnost nahradit trovy konania. Kedze podali odvolanie spolocne, musia tieto trovy konania znásat spolocne a nerozdielne. Z týchto dôvodov Súdny dvor (ôsma komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnosti Alcogroup SA a Alcodis SA sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZUON4m/L86521-6927TMP.html#t-ECR_62018CJ0403_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A179&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&locale=sk 7. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1981%3A264&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A668&locale=sk 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A668&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 10. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A668&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&locale=sk 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 13. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2002%3A603&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 16. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point45 17. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&locale=sk 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A404&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A356&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A356&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A356&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point63 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A310&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A310&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1983%3A310&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A379&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point49 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A566&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point46 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point18 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1982%3A157&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1989%3A337&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point16 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A512&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A236&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A236&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A236&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point68 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A410&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A410&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A410&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A753&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point75 53. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A465&locale=sk 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A465&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A465&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point106 56. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A732&locale=sk 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A732&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A732&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&locale=sk 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2007%3A287&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 61. file:///tmp/lynxXXXXZUON4m/L86521-6927TMP.html#c-ECR_62018CJ0403_SK_01-E0001