ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 26. marca 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Státna pomoc - Kapitálové injekcie a státne záruky - Pojem státna pomoc - Pojem 'výhoda` - Zásada súkromného podnikatelského subjektu - Kritérium súkromného investora - Povinnost nálezitého a nestranného preskúmania prislúchajúca Európskej komisii - Súdne preskúmanie - Dôkazné bremeno - Pojem 'podnik v tazkostiach` - Usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu - Oznámenie o zárukách - Docasný rámec z roku 2011 - Suma pomoci, ktorá sa má vymáhat - Povinnost odôvodnenia prislúchajúca Komisii a Vseobecnému súdu Európskej únie" Vo veci C-244/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré 4. apríla 2018 podala Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE, so sídlom v Aténach (Grécko), v zastúpení: I. Drillerakis, E. Rantos, N. Korogiannakis, I. Soufleros, E. Triantafyllou, a G. Psaroudakis, dikigoroi, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: É. Gippini Fournier a A. Bouchagiar, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory A. Arabadziev (spravodajca), sudcovia P. G. Xuereb a T. von Danwitz, generálny advokát: H. Saugmandsgaard Ře, tajomník: A. Calot Escobar, so zretelom na písomnú cast konania, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 24. októbra 2019, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE (dalej len "Larko") domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 1. februára 2018, Larko/Komisia ([2]T-423/14, [3]EU:T:2018:57, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Komisie 2014/539/EÚ z 27. marca 2014 o státnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN) poskytnutej Gréckom v prospech spolocnosti Larco General Mining & Metallurgical Company SA ([4]Ú. v. EÚ L 254, 2014, s. 24, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu 2 Body 9 az 11 usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem [podnikov - neoficiálny preklad] v tazkostiach ([5]Ú. v. ES C 244, 2004, s. 2, dalej len "usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu") stanovujú: "9. Neexistuje ziadna definícia spolocenstva, ktorá by definovala 'firmu v tazkostiach`[podnik v tazkostiach - neoficiálny preklad]. Na úcely týchto usmernení vsak Komisia povazuje urcitú firmu za firmu v tazkostiach [urcitý podnik za podnik v tazkostiach - neoficiálny preklad], ked táto nie je schopná, ci uz prostredníctvom svojich vlastných zdrojov, alebo pomocou financných prostriedkov, ktoré je schopná získat od svojich vlastníkov/akcionárov alebo veritelov, zamedzit stratám, ktoré by ju bez vonkajsej intervencie verejných orgánov takmer s urcitostou odsúdili na vylúcenie z obchodnej cinnosti v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. 10. Firma [podnik - neoficiálny preklad] sa v princípe a bez ohladu na jej velkost povazuje za nachádzajúcu sa v tazkostiach na úcely týchto usmernení predovsetkým v nasledujúcich prípadoch: a) v prípade spolocnosti s rucením obmedzeným, kde sa viac ako polovica jej základného imania prekryla stratou a viac ako stvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov [v prípade spolocnosti s rucením obmedzeným, ak sa viac ako polovica jej základného imania stratila a viac ako stvrtina tohto imania sa stratila v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov - neoficiálny preklad], alebo b) v prípade firmy, kde aspon urcitý pocet clenov predstavuje neobmedzené rucenie za dlh firmy, kde sa prekryla stratou viac ako polovica kapitálu vykazovaného v úctoch firmy a viac ako stvrtina tohto kapitálu bola prekrytá stratou v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov [v prípade spolocnosti, kde aspon niekolko spolocníkov rucí neobmedzene za dlhy spolocnosti, v ktorej sa stratila viac ako polovica kapitálu vykazovaného v úctoch firmy a viac ako stvrtina tohto kapitálu sa stratila v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov - neoficiálny preklad], alebo c) bez ohladu na typ dotknutej spolocnosti, ked splna kritériá v súlade s vnútrostátnym zákonodarstvom na to, aby sa stala predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti [bez ohladu na typ dotknutej spolocnosti, ked splna kritériá v súlade s uplatnitelným vnútrostátnymi právnymi predpismi na to, aby sa stala predmetom kolektívneho konkurzného konania - neoficiálny preklad]. 11. Aj ked sa nevyskytuje ziadna z okolností uvedených v bode 10, firma [podnik - neoficiálny preklad] sa môze stále povazovat za nachádzajúc[i] sa v tazkostiach predovsetkým v prípadoch, ked sa prejavuje obvyklými príznakmi firmy v tazkostiach [podniku v tazkostiach - neoficiálny preklad], ako sú rastúce straty, klesajúci obrat, rastúce skladové zásoby, nadmerná kapacita, pokles penazného toku, rastúce dlhy, stúpajúce úrokové poplatky a klesajúca alebo nulová cistá hodnota aktív. V akútnych prípadoch sa firma uz mohla stat insolventnou alebo môze byt predmetom konania vo veci kolektívnej insolventnosti, ktoré sa zacalo v súlade s domácim zákonodarstvom [V najváznejsích prípadoch by podnik mohol byt insolventný alebo byt v konkurznom konaní v dôsledku platobnej neschopnosti - neoficiálny preklad]. V poslednom menovanom prípade sa tieto usmernenia uplatnujú na akúkolvek pomoc poskytnutú v rámci takýchto postupov, ktoré vedú k tomu, ze firma [podnik - neoficiálny preklad] pokracuje v obchodnej cinnosti. V kazdom prípade je firma v tazkostiach oprávnená [V kazdom prípade má podnik v tazkostiach nárok na pomoc - neoficiálny preklad] len vtedy, ak sa nemôze preukázatelne zotavit prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo financných prostriedkov, ktoré získa od svojich vlastníkov/akcionárov alebo zo zdrojov na trhu." Oznámenie o zárukách 3 Oznámenie Komisie o uplatnovaní clánkov [107] a [108 ZFEÚ] na státnu pomoc vo forme záruk ([6]Ú. v. EÚ C 155, 2008, s. 10, dalej len "oznámenie o zárukách") vo svojom bode 2.1 tretom odseku uvádza: "V snahe predíst akýmkolvek pochybnostiam by sa mal objasnit pojem státnych prostriedkov v súvislosti so státnymi zárukami. Výhodou státnej záruky je to, ze riziko spojené so zárukou znása stát. Skutocnost, ze riziko znása stát, by sa za normálnych okolností mala kompenzovat primeraným poplatkom. Ked sa stát zriekne celého takého poplatku alebo jeho casti, je to výhoda pre podnik a strata státnych prostriedkov. Takze i ked stát nikdy nerealizuje ziadne platby na základe záruky, napriek tomu môze íst o státnu pomoc podla clánku [107] ods. 1 [ZFEÚ]. Pomoc sa poskytne v momente, ked sa poskytne záruka, nie vtedy, ked sa záruka uplatní alebo ked sa realizujú platby podla podmienok záruky. Ci záruka predstavuje státnu pomoc, alebo nie a, ak áno, aká môze byt výska tejto státnej pomoci, to sa musí posúdit v momente poskytnutia záruky." 4 Bod 3.2 písm. a) a d) tohto oznámenia stanovuje: "Pokial ide o individuálne státne záruky, Komisia sa domnieva, ze splnením vsetkých nasledujúcich podmienok sa dostatocne vylúci prítomnost státnej pomoci: a) Dlzník nemá financné problémy. Pri rozhodovaní, ci sa dlzník nachádza v tazkej financnej situácii, malo by sa vychádzat z definície uvedenej v [usmerneniach o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu]. MSP, ktoré vznikli pred menej ako troma rokmi, sa na úcely tohto oznámenia za toto obdobie nepovazujú za podniky v tazkostiach. ... d) Za záruku sa platí trhovo orientovaná cena. Ako sa uvádza v bode 2.1, znásanie rizika by sa za normálnych okolností malo kompenzovat primeraným poplatkom zo sumy záruky alebo protizáruky. Ak je cena za záruku prinajmensom taká istá ako zodpovedajúca orientacná výska poplatku na financných trhoch, záruka neobsahuje prvok pomoci. Ak sa na financných trhoch nedá nájst zodpovedajúca orientacná výska poplatku, celkové financné náklady na pôzicku so zárukou, vrátane úrokovej sadzby pôzicky a poplatku za záruku, sa musia porovnat s trhovou cenou podobnej pôzicky, ktorá nie je zabezpecená zárukou. V obidvoch prípadoch sa pri urcovaní zodpovedajúcej trhovej ceny musí prihliadat na charakteristiky záruky a príslusnej pôzicky. Patrí sem: hodnota a trvanie transakcie, zábezpeka, ktorú poskytol dlzník, a iné skúsenosti, ktoré majú vplyv na hodnotenie návratnosti, pravdepodobnost neplnenia záväzkov dlzníka v dôsledku jeho financnej situácie, oblast jeho cinnosti a vyhliadky, ako aj iné ekonomické podmienky. Táto analýza by teda mala umoznit ohodnotit dlzníka pomocou ratingu rizika. Toto hodnotenie môze poskytnút niektorá medzinárodne uznávaná ratingová agentúra alebo interný rating, ak je k dispozícii, ktorý pouzíva banka poskytujúca príslusnú pôzicku. Komisia poukazuje na previazanost medzi ratingom a úrokovou sadzbou v prípade neplnenia záväzkov, ktorú vytvorili medzinárodné financné institúcie, ktorých práce sú tiez verejne dostupné .... Na posúdenie, ci poplatok zodpovedá trhovým podmienkam môze clenský stát vykonat porovnanie cien, ktoré zaplatili podniky s podobným ratingom pôsobiace na trhu. Komisia preto nesúhlasí s tým, aby sa poplatok za poskytnutie záruky stanovil jedinou sadzbou, ktorá sa povazuje za zodpovedajúcu celkovému standardu v odvetví." 5 Bod 3.6 tohto oznámenia spresnuje: "Nesplnenie jednej z podmienok uvedených v bodoch 3.2 az 3.5 neznamená, ze záruka alebo zárucná schéma sa automaticky povazuje za státnu pomoc. Ak existuje pochybnost o tom, ci plánovaná záruka alebo zárucná schéma predstavuje státnu pomoc, mala by sa notifikovat Komisii." 6 Bod 4.1, prvý a druhý odsek, ako aj tretí odsek písm. a) oznámenia o zárukách uvádza: "Ked individuálna záruka alebo zárucná schéma nesplna zásadu investora v trhovom hospodárstve, povazuje sa za obsahujúcu státnu pomoc. Prvok státnej pomoci sa preto musí kvantifikovat, aby sa preverilo, ci sa pomoc môze povazovat za zlucitelnú s osobitnou výnimkou pre státnu pomoc. V zásade sa za prvok státnej pomoci bude povazovat rozdiel medzi príslusnou trhovou cenou záruky poskytnutej individuálne alebo prostredníctvom schémy a skutocnou cenou zaplatenou za toto opatrenie. Výsledné rocné hotovostné grantové ekvivalenty by sa mali diskontovat na ich súcasnú hodnotu pomocou referencnej sadzby a potom scítat, cím dostaneme celkový grantový ekvivalent. Pri výpocte prvku pomoci v záruke Komisia bude venovat osobitnú pozornost týmto hladiskám: a) v prípade individuálnych záruk, ci má dlzník financné problémy. V prípade zárucných schém, ci kritéria oprávnenosti na poskytnutie schémy zarucujú vylúcenie takýchto spolocností [pozri podrobnosti v bode 3.2 písm. a)] Komisia upozornuje, ze pri spolocnostiach, ktoré majú tazkosti, trhový poskytovatel záruky, pokial existuje, v case poskytnutia záruky bude úctovat vysoký poplatok podla miery ocakávanej platobnej neschopnosti. Ak sa pravdepodobnost, ze dlzník nebude schopný pôzicku splatit, javí ako mimoriadne vysoká, táto trhová sadzba nemusí existovat a vo výnimocných prípadoch sa prvok pomoci v záruke môze ukázat taký vysoký ako suma skutocne krytá touto zárukou". Docasný rámec z roku 2011 7 Oznámenie Komisie - Docasný rámec Únie pre opatrenia státnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súcasnej financnej a hospodárskej krízy ([7]Ú. v. EÚ C 6, 2011, s. 5, dalej len "docasný rámec z roku 2011") vo svojom bode 2.3 prvom a druhom odseku písm. f) a i) uvádza: "Aby sa dalej podporil prístup k financiám a znízila súcasná vysoká averzia bánk voci riziku, povazuje Komisia dotované záruky za pôzicky pocas obmedzeného casového obdobia za vhodné a správne cielené riesenie na ulahcenie prístupu podnikov k financiám. Komisia bude povazovat takúto státnu pomoc za zlucitelnú s vnútorným trhom na základe clánku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, ak sú splnené vsetky tieto podmienky: ... f) záruka nepresiahne 80 % úveru pocas trvania úveru; ... i) podniky v tazkostiach [ako sú definované v usmerneniach o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu] sú vylúcené z rozsahu pôsobnosti tohto opatrenia." 8 Docasný rámec z roku 2011 vo svojej prílohe obsahuje tabulku týkajúcu sa docasného rámca zabezpecení - poplatkov bezpecného prístavu "safe-harbour" v bázických bodoch vo vztahu k ratingovej kategórii ratingovej agentúry Standard & Poor's. Okolnosti predchádzajúce sporu 9 Okolnosti predchádzajúce sporu sú v bodoch 1 az 14 napadnutého rozsudku zhrnuté takto: "1 [Larko] je velký podnik, ktorý sa specializuje na tazbu a spracovanie lateritu, tazbu lignitu a výrobu feroniklovej zliatiny a vedlajsích produktov. 2 Spolocnost Larko bola zalozená v roku 1989 ako nový podnikatelský subjekt po likvidácii spolocnosti Hellenic Mining and Metallurgical SA. V case vzniku skutkových okolností konania vo veci samej mala troch akcionárov: grécky stát, ktorý vlastnil 55,2 % akcií prostredníctvom Hellenic Republic Asset Development Fund, súkromnú financnú spolocnost, National Bank of Greece SA (dalej len 'ETE`), ktorá vlastnila 33,4 % akcií, a Public Power Corporation (hlavný producent elektrickej energie v Grécku, ktorého hlavným akcionárom je stát), ktorý vlastnil 11,4 % akcií. 3 Hellenic Republic Asset Development Fund v marci 2012 informoval Európsku komisiu o programe privatizácie Larko. 4 V apríli 2012 Komisia z úradnej moci zacala preskúmanie uvedenej privatizácie v súlade s pravidlami v oblasti státnej pomoci. 5 Predmetom preskúmania bolo sest nasledujúcich opatrení: - prvé sa týkalo na jednej strane zmluvy o vyrovnaní dlhu z roku 1998 medzi Larko a jej hlavnými veritelmi, podla ktorej sa dlhy tejto spolocnosti voci veritelom mali zaplatit so 6 % rocným úrokom, a na druhej strane nevymáhania tohto dlhu gréckym státom (dalej len 'opatrenie c. 1`), - druhé sa týkalo záruky na úver vo výske 30 miliónov eur, ktorý pre Larko poskytla banka ATE, pricom záruku poskytol grécky stát v roku 2008 (dalej len 'opatrenie c. 2`...). Táto záruka pokrývala 100 % úveru na maximálne 3 roky a poplatok zo sumy záruky bol vo výske 1 % rocne, - tretie sa týkalo zvýsenia základného imania o 134 miliónov eur navrhnutého v roku 2009 predstavenstvom spolocnosti Larko, ktoré schválili jej traja akcionári a na ktorom sa zúcastnili v plnom rozsahu grécky stát a ciastocne ETE (dalej len 'opatrenie c. 3`...), - stvrté sa týkalo záruky poskytnutej státom v roku 2010 na neurcitú dobu na úplné krytie zárucnej listiny, ktorú podniku Larko vystavila ETE na sumu priblizne 10,8 milióna eur a poplatok zo sumy záruky bol vo výske 2 % rocne (dalej len 'opatrenie c. 4`...). Predmetná zárucná listina zarucovala odklad vykonania rozsudku, ktorým Efeteio Athinon (Odvolací súd Atény, Grécko) uznal existenciu dlhu spolocnosti Larko vo výske 10,8 milióna eur voci jednému veritelovi, zo strany Areios Pagos (Kasacný súd, Grécko), - piate sa týkalo zárucných listín, ktoré na základe rozhodnutia gréckej justície nahrádzali povinné zaplatenie 25 % financnej pokuty (dalej len 'opatrenie c. 5`), - sieste sa týkalo dvoch záruk poskytnutých státom v roku 2011 na dva úvery v sumách 30 miliónov, resp. 20 miliónov eur od ATE Bank, pricom tieto záruky pokrývali 100 % týchto úverov a poplatok bol vo výske 1 % rocne (dalej len 'opatrenie c. 6`...). 6 V priebehu tohto preskúmania Komisia ziadala grécke orgány o dodatocné informácie, ktoré tieto orgány poskytli v rokoch 2012 a 2013. Doslo tiez k schôdzam medzi sluzbami Komisie a zástupcami gréckych orgánov. 7 Rozhodnutím zo 6. marca 2013 ([8]Ú. v. EÚ C 136, 2013, s. 27) Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 108 ods. 2 ZFEÚ týkajúce sa státnej pomoci SA.34572 (13/C) (ex 13/NN). 8 V priebehu konania uvedeného v clánku 108 ods. 2 ZFEÚ Komisia vyzvala grécke orgány a tretie zainteresované strany, aby k opatreniam uvedeným v bode 5 vyssie predlozili svoje pripomienky. Komisia prijala vyjadrenia gréckych orgánov 30. apríla 2013 a neboli jej dorucené nijaké zo strany tretích dotknutých osôb. 9 Dna 27. marca 2014 prijala Komisia [sporné] rozhodnutie. 10 [Sporným] rozhodnutím Komisia na úvod zastávala názor, ze v case, ked bolo prijatých sest predmetných opatrení, Larko bola podnikom v tazkostiach v zmysle [usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu]. 11 Pokial ide o posúdenie opatrení uvedených v bode 5 vyssie, Komisia zastávala na úvod názor, ze opatrenia c. 2 az 4 a 6 predstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, v nadväznosti na to konstatovala, ze tieto opatrenia boli povolené v rozpore s povinnostami oznámenia a zákazu vykonania stanovenými v clánku 108 ods. 3 ZFEÚ a nakoniec, ze uvedené opatrenia predstavovali pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom a podliehali povinnosti vrátenia v zmysle clánku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([9]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. L 83, 1999, s. 1). 12 Komisia tiez zastávala názor, ze... opatrenia c. 1 a 5... nepredstavujú státnu pomoc. 13 Výroková cast napadnutého rozhodnutia znie: '... Clánok 2 Státna pomoc vo výske 135820824,35 EUR poskytnutá spolocnosti [Larko] formou státnych záruk v rokoch 2008, 2010 a 2011 a úcasti státu na zvýsení kapitálu spolocnosti v roku 2009, ktorú Grécko v rozpore s clánkom 108 ods. 3 zmluvy neoprávnene poskytlo, je nezlucitelná s vnútorným trhom. Clánok 3 1. Grécko vymôze od príjemcu pomoc uvedenú v clánku 2, ktorá je nezlucitelná s vnútorným trhom. 2. Vymáhané sumy sa úrocia od dátumu, ked ich príjemca dostal k dispozícii, az do ich skutocného vymozenia. ... Clánok 6 Toto rozhodnutie je urcené Helénskej republike.` 14 Príloha napadnutého rozhodnutia poskytuje 'Informácie o sumách prijatej pomoci, ktoré sa majú vrátit a ktoré uz boli vrátené` a je uvedená nizsie: Totoznost príjemcu - opatrenie Celková výska prijatej pomoci Celková výska pomoci, ktorá sa má vymôct (istina) Celková suma, ktorá uz bola splatená Istina Úrok z vymáhanej sumy Lar[k]o - opatrenie c. 2 30 000 000 30 000 000 0 0 Lar[k]o - opatrenie c. 3 44 999 999,40 44 999 999,40 0 0 Lar[k]o - opatrenie c. 4 10 820 824,95 10 820 824,95 0 0 Lar[k]o - opatrenie c. 6 50 000 000 50 000 000 0 0 " Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 10 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 6. júna 2014 Larko podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia a o náhradu spolu s úrokmi akejkolvek sumy, ktorá sa prípadne od nej priamo alebo nepriamo vymôze v rámci výkonu tohto rozhodnutia. 11 Na podporu svojej zaloby Larko uvádzala tri zalobné dôvody, pricom prvý je zalozený na tom, ze Komisia sa mylne domnievala, ze opatrenia c. 2 az 4 a 6 predstavovali státnu pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, druhý je zalozený na nedostatku odôvodnenia a tretí, uvádzaný subsidiárne, je zalozený na tom, ze Komisia nesprávne urcila výsku pomoci, ktorú treba vrátit, pokial ide o sporné opatrenia, a vymáhanie nariadila v rozpore so základnými zásadami Európskej únie. 12 Napadnutým rozsudkom Vseobecný súd zamietol zalobu v celom rozsahu a ulozil spolocnosti Larko povinnost nahradit trovy konania. Návrhy úcastníkov konania 13 Larko navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vrátil vec Vseobecnému súdu na dalsie konanie a rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. 14 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a ulozil spolocnosti Larko povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 15 Na podporu svojho odvolania Larko uvádza styri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je zalozený na nesprávnom uplatnení kritéria súkromného investora a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku, druhý na nesprávnom výklade pojmu ekonomická výhoda a na nedostatku odôvodnenia tohto rozsudku, tretí na nesprávnych právnych posúdeniach pri posúdení zlucitelnosti opatrenia c. 6 s vnútorným trhom, ako aj na nedostatku odôvodnenia uvedeného rozsudku a stvrtý na nesprávnom právnom posúdení pri urcení výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat na základe opatrení c. 2, 4 a 6 a nedostatku odôvodnenia toho istého rozsudku. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení kritéria súkromného investora a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania 16 Po prvé Larko tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil kritérium súkromného investora, ked sa v bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku domnieval, ze nepredlozila ziadnu informáciu predchádzajúcu opatreniu c. 3, ktorá by preukazovala, ze grécky stát mal v úmysle týmto opatrením nadobudnút väcsinovú úcast na základnom imaní tejto spolocnosti s cielom zacat jej predaj, ani ze takéto nadobudnutie by podporilo tento predaj. Obozretný súkromný investor totiz tým, ze zabezpecí prezitie jeho podniku v tazkostiach, a teda aj moznost jeho predaja, obmedzí ujmu vyplývajúcu z konkurzu tohto podnik. 17 Po druhé je podla spolocnosti Larko nesprávne domnievat sa, ze nemozno zohladnit spustenie privatizácie tejto spolocnosti ihned po tomto opatrení, kedze tá nasledovala po opatrení c. 3. Kedze predaj uvedenej spolocnosti nemohol predchádzat uvedenému opatreniu, skutocnost, ze grécky stát nevyjadril svoj zámer uskutocnit ho, nie je relevantná. Neoddelitelná hospodárska súvislost medzi opatrením c. 3 a spustením tejto privatizácie totiz vyplýva z ich chronologickej blízkosti. 18 Po tretie neexistencia podnikatelského plánu a akéhokolvek dôkazu preukazujúceho, ze grécky stát odhadol dlhodobú rentabilitu spolocnosti Larko, tiez nepostacuje na odôvodnenie posúdenia Vseobecného súdu v súvislosti s uplatnením kritéria súkromného investora, kedze takýto investor by mohol primerane investovat bez podnikatelského plánu, aby sa nesnazil o dlhodobý zisk, ale umoznil predaj podniku. 19 Po stvrté Larko zastáva názor, ze Vseobecný súd obrátil dôkazné bremeno, ked overil, ci posúdenie Komisie nebolo zjavne nesprávne, hoci Komisii prislúcha preukázat, ze podmienky uplatnenia kritéria súkromného investora zjavne neboli splnené. V súlade s judikatúrou sa totiz táto poziadavka uplatnuje na vsetky prejavy zásady súkromného podnikatelského subjektu a nijako nie je obmedzená na kvantitatívny aspekt kritéria súkromného veritela. 20 V kazdom prípade mal Vseobecný súd overit nielen hmotnoprávnu presnost uvádzaných dôkazov, ich spolahlivost a koherenciu, ale takisto preskúmat, ci tieto aspekty predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré sa musia zohladnit na posúdenie komplexnej situácie, a ci majú takú povahu, ze potvrdzujú z nich vyvodené závery. Vseobecný súd tým, ze nezohladnil ekonomický význam zvýsenia základného imania, odmietol zohladnit skutocnosti podstatné na posúdenie podmienok uplatnenia kritéria súkromného investora, a teda dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia. 21 Po piate úvahy, ktoré obsahuje bod 120 napadnutého rozsudku, podla ktorých sa ETE zúcastnila na zvýsení základného imania v mensej miere ako stát a zrusila v celom rozsahu úctovnú hodnotu svojho podielu na základnom imaní, nic nemenia na skutocnosti, ze súkromný investor sa rozhodol investovat súcasne so státom znacnú sumu, aby si ponechal významný mensinový podiel v spolocnosti Larko na úcely jej privatizácie. Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze Larko zjavne nezískala úlavy porovnatelné s úlavami od súkromného investora. 22 Po sieste Larko tvrdí, ze Vseobecný súd neodpovedal na jej subsidiárne tvrdenie, podla ktorého úcast státu na zvýsení základného imania nemala za následok poskytnutie výhody tejto spolocnosti, prinajmensom vo výske sumy potrebnej na to, aby si stát zachoval rovnakú výsku podielu v tomto podniku. 23 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocnosti Larko. Posúdenie Súdneho dvora 24 Svojím prvým tvrdením Larko v podstate bez toho, aby sa odvolávala na skreslenie dôkazov, spochybnuje nezávislé posúdenie skutkových okolností vykonané Vseobecným súdom v bodoch 117 a 118 napadnutého rozsudku, podla ktorého Larko nepreukázala, ze grécky stát získal väcsinovú úcast na základnom imaní spolocnosti Larko na úcely predaja tejto spolocnosti a o to viac nepreukázala, ze toto nadobudnutie podporilo tento predaj. 25 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora posúdenie skutkového stavu Vseobecným súdom nepredstavuje, s výnimkou skreslenia dôkazných prostriedkov predlozených tomuto súdu, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdneho dvora (rozsudok z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, [10]C-57/00 P a C-61/00 P, [11]EU:C:2003:510, bod [12]102, ako aj citovaná judikatúra). 26 Z toho vyplýva, ze prvé tvrdenie sa musí zamietnut ako neprípustné. 27 Svojím druhým tvrdením Larko uvádza, ze ciel gréckeho státu ulahcit privatizáciu treba vyvodit z krokov gréckych orgánov nasledujúcich po opatrení c. 3, najmä z dôvodu ich chronologickej blízkosti, a ze absencia podnikatelského plánu a akéhokolvek dôkazu, ktorý preukazuje, ze grécky stát odhadoval dlhodobú rentabilitu spolocnosti Larko, nestací na odôvodnenie posúdenia, ktoré vykonal Vseobecný súd vo vztahu k uplatneniu kritéria súkromného investora. 28 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze na úcely posúdenia otázky, ci by rovnaké opatrenie za normálnych trhových podmienok prijal aj súkromný podnikatelský subjekt, treba odkázat na takýto subjekt, ktorý sa nachádza v situácii velmi podobnej situácii ako stát (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [13]C-579/16 P, [14]EU:C:2018:159, bod [15]55, ako aj citovanú judikatúru). 29 Komisii v tomto rámci prinálezí uskutocnit celkové posúdenie zohladnením vsetkých relevantných okolností, ktoré jej v danom prípade umoznia urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nezískal úlavy porovnatelné s úlavami od takéhoto súkromného podnikatelského subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [16]C-73/11 P, [17]EU:C:2013:32, bod [18]73). 30 V tejto súvislosti sa za relevantnú musí povazovat akákolvek informácia, ktorá môze nezanedbatelným spôsobom ovplyvnit rozhodovací proces primerane opatrného a starostlivého súkromného podnikatela v trhovom hospodárstve nachádzajúceho sa v situácii, ktorá je najblizsia mozná situácii státu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [19]C-73/11 P, [20]EU:C:2013:32, bod [21]78, a z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [22]C-405/11 P, neuverejnený, [23]EU:C:2013:186, bod [24]54). 31 V dôsledku toho sú na úcely uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu relevantné len dostupné skutocnosti a predvídatelný vývoj v okamihu, ked sa prijíma rozhodnutie o prijatí predmetného opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [25]C-124/10 P, [26]EU:C:2012:318, bod [27]105). 32 Skutocnosti, ktoré nastali po tom, co bolo dotknuté opatrenie prijaté, nemozno zohladnit na úcely uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. novembra 2016, Komisia/Francúzsko a Orange, [28]C-486/15 P, [29]EU:C:2016:912, bod [30]139). 33 Je pravda, ze Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na to, ze státne zásahy majú rôzne formy a musia sa posúdit na základe svojich úcinkov, nemozno vylúcit, ze na úcely uplatnenia clánku 107 ods. 1 ZFEÚ sa viacero po sebe nasledujúcich zásahov státu musí povazovat za jediný zásah. K tomu môze dôjst predovsetkým vtedy, ak po sebe nasledujúce zásahy vykazujú najmä z hladiska ich casového rozvrhnutia, ich ciela a situácie podniku v okamihu týchto zásahov tak úzke väzby medzi sebou, ze ich nemozno od seba oddelit (rozsudok z 19. marca 2013, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia a i. a Komisia/Francúzsko a i., [31]C-399/10 P a C-401/10 P, [32]EU:C:2013:175, body [33]103 a [34]104). 34 Kedze vsak Vseobecný súd v prejednávanej veci konstatoval práve to, ze nie je preukázané, ze prijatím opatrenia c. 3 grécky stát sledoval predaj spolocnosti Larko, údajná casová blízkost neskorsích krokov gréckych orgánov sama osebe nestací na preukázanie nesprávneho právneho posúdenia, ktorého sa dopustil Vseobecný súd. 35 V rozsahu, v akom Larko svojím tretím tvrdením spochybnuje posúdenie Vseobecného súdu týkajúce sa uplatnenia kritéria súkromného investora, ked tvrdí, ze takýto investor by mohol primerane investovat bez podnikatelského plánu nie na úcely dosiahnutia zisku z dlhodobého hladiska, ale na umoznenie predaja dotknutého podniku, stací uviest, ze Larko tak ziada Súdny dvor, aby vykonal nové posúdenie skutkového stavu, co vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 25 tohto rozsudku nie je v jeho právomoci. 36 Preto sa tretie tvrdenie musí odmietnut ako neprípustné. 37 Svojím stvrtým tvrdením Larko vytýka Vseobecnému súdu, ze prekrocil hranice súdneho preskúmania, ktoré mu prislúcha vo vztahu k posúdeniam Komisie týkajúcim sa uplatnenia kritéria súkromného investora. 38 Je pravda, ako to správne tvrdí Larko a ako bolo uvedené v bode 29 tohto rozsudku, ze prinálezí Komisii, aby pri uplatnovaní zásady súkromného podnikatelského subjektu vykonala celkové posúdenie zohladnujúce vsetky relevantné skutocnosti v prejednávanej veci, ktoré jej umozní urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nezískal úlavy porovnatelné s úlavami od takéhoto subjektu. 39 Z ustálenej judikatúry vsak tiez vyplýva, ze takéto preskúmanie si vyzaduje vykonat komplexné ekonomické posúdenie a ze v rámci preskúmania, ktoré uskutocnujú súdy Európskej únie v súvislosti s komplexnými ekonomickými posúdeniami Komisie v oblasti státnej pomoci, súdu Únie neprislúcha, aby nahradil ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [35]C-300/16 P, [36]EU:C:2017:706, body [37]62 a [38]63). 40 V dôsledku toho sa Vseobecný súd v napadnutom rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked svoje preskúmanie posúdení Komisie týkajúcich sa uplatnenia kritéria súkromného investora obmedzil na posúdenie zjavne nesprávneho posúdenia. 41 V rozsahu, v akom Larko správne uvádza, ze Vseobecnému súdu vsak prislúcha overit nielen vecnú presnost predlozených dôkazov, ich spolahlivost a koherentnost, ale aj preskúmat, ci tieto dôkazy predstavujú vsetky relevantné údaje, ktoré treba zohladnit pri posúdení komplexnej situácie, a ci sú spôsobilé opodstatnit závery, ktoré sa z nich vyvodili (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [39]C-300/16 P, [40]EU:C:2017:706, bod [41]64), sa tento podnik obmedzuje na tvrdenie, ze Vseobecný súd poprel ekonomický význam vykonaného zvýsenia základného imania, a teda neprípustne spochybnuje výlucnú právomoc posúdenia skutkového stavu Vseobecným súdom. 42 To isté platí, pokial ide o piate tvrdenie spolocnosti Larko, ktorým tento podnik spochybnuje skutkové posúdenia Vseobecného súdu v bode 120 napadnutého rozsudku týkajúce sa ekonomického významu úcasti ETE na zvýsení základného imania. 43 Nakoniec, pokial ide o sieste tvrdenie spolocnosti Larko, stací pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia neukladá Vseobecnému súdu vypracovat odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi sporu, odôvodnenie Vseobecného súdu teda môze byt implicitné pod podmienkou, ze umozní dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd neuznal ich tvrdenia, a poskytne Súdnemu dvoru dostatok prostriedkov, aby mohol vykonat svoje preskúmanie (rozsudok z 9. marca 2017, Ellinikos Chrysos/Komisia, [42]C-100/16 P, [43]EU:C:2017:194, bod [44]32). 44 Ako totiz správne tvrdí Komisia, body 112 az 120 napadnutého rozsudku umoznujú Súdnemu dvoru vykonávat jeho kontrolu a spolocnosti Larko oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré Vseobecný súd implicitne zamietol jej subsidiárne tvrdenie, podla ktorého úcast státu na opatrení c. 3 neposkytovala spolocnosti Larko výhodu vo výske sumy potrebnej na to, aby si stát zachoval rovnakú mieru úcasti v tomto podniku. 45 Vzhladom na prechádzajúce úvahy treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom výklade pojmu ekonomická výhoda a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku 46 Druhý odvolací dôvod obsahuje dve casti, z ktorých prvá cast sa týka opatrenia c. 2 a druhá cast opatrenia c. 4. O prvej casti druhého odvolacieho dôvodu, týkajúcej sa opatrenia c. 2 - Argumentácia úcastníkov konania 47 Larko tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil dvoch nesprávnych právnych posúdení, ked sa domnieval, ze opatrenie c. 2 poskytuje výhodu v jej prospech. 48 Na jednej strane Vseobecný súd mylne kvalifikoval Larko ako podnik v tazkostiach, kedze skutkové okolnosti, na ktorých bolo toto posúdenie zalozené, sú neskorsie nez poskytnutie uvedeného opatrenia. Uvedené financné výsledky totiz v prvom rade zasahujú az do roku 2012 a najmä do záporných výsledkov za rok 2009. Dalej financné výsledky z roku 2008 tiez nasledovali po poskytnutí toho istého opatrenia a neboli gréckemu státu známe pri jeho poskytnutí, pretoze úctovné obdobie este nebolo ukoncené. Nakoniec aj za predpokladu, ze údaje za rok 2008 neboli budúcimi údajmi, boli v tomto stádiu krátkodobými údajmi. 49 V dôsledku toho Larko zastáva názor, ze Vseobecný súd nevzal do úvahy casové súvislosti, ako to vyzaduje judikatúra Súdneho dvora. Okrem toho z bodov 9 az 11 usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu vyplýva, ze analýza majetkovej situácie podniku musí byt zalozená na údajoch, ktoré sa vztahujú na dostatocne dlhé obdobie, a nie na daný okamih. 50 Na druhej strane Vseobecný súd podla spolocnosti Larko nesprávne vylozil kritérium odmenovania, pokial ide o opatrenie c. 2. V tejto súvislosti Larko uvádza, ze samotný Vseobecný súd v bode 95 napadnutého rozsudku konstatoval, ze Komisia nepreukázala ziadny z prvkov kritéria, ktoré vyplýva z bodu 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách. Takýmto oznámením, ktoré nestanovuje ziadnu výnimku pre prípady, v ktorých je podla Komisie "zrejmé", ze podmienky uplatnenia tohto ustanovenia neboli splnené, sa vsak táto institúcia sama obmedzila a vytvorila legitímnu dôveru v rovnost zaobchádzania. 51 Ked Vseobecný súd napriek tomu rozhodol, ze sporné rozhodnutie sa nevyznacuje zjavne nesprávnym posúdením z dôvodu tazkej ekonomickej situácie spolocnosti Larko a nedostatku vstupných údajov v priebehu správneho konania o dôkazoch, ktoré preukazujú, ze poplatok za záruku uvedený v opatrení c. 2 bol primeraný, Vseobecný súd nahradil systém kritérií uvedený v bode 3.2 písm. d) oznámenia o zárukách a súcasne zatazil Larko a grécky stát dôkazným bremenom v súvislosti s preukázaním primeranej výsky tohto poplatku, cím Komisiu zbavil povinnosti, ktorá jej prislúcha, stanovit túto výsku. 52 Komisia sa domnieva, ze Vseobecný súd na základe skutocností, ktoré nastali az 22. decembra 2008, konstatoval, ze Larko bol podnik v tazkostiach, kedze v priebehu roka 2008 Larko vykazovala záporné vlastné zdroje, znízenie jej obratu o takmer polovicu v porovnaní s predchádzajúcim rokom a znacné straty. Skutocnost, ze tieto údaje boli neskôr úradne overené prostredníctvom financných správ spolocnosti Larko, nemôze toto konstatovanie spochybnit. Navyse podla judikatúry Vseobecného súdu udalosti, ku ktorým dôjde pocas daného obdobia, sa vo vseobecnosti môzu dokázat aj neskorsími dokumentmi zalozenými na týchto skorsích skutocnostiach. V kazdom prípade súkromný investor, ktorý by sa 22. decembra 2008 nachádzal v situácii gréckeho státu, by dbal na to, aby sa informoval o existujúcej hospodárskej situácii spolocnosti Larko pred tým, ako jej poskytol záruku, aká vyplýva z opatrenia c. 2. - Posúdenie Súdneho dvora 53 Ako to správne uvádza Larko vo svojej argumentácii zhrnutej v bodoch 48 a 49 tohto rozsudku, Vseobecný súd zalozil svoju analýzu najprv v bodoch 78 az 82 napadnutého rozsudku na skutocnostiach, ktoré nastali po prijatí opatrenia c. 2, teda na financných výsledkoch spolocnosti Larko z roku 2008, na úcely preukázania skutocností, ktoré nastali pred prijatím tohto opatrenia, teda ze Larko bola podnikom v tazkostiach v zmysle bodov 9 az 11 usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, ked bolo opatrenie c. 2 poskytnuté. 54 V druhom rade Vseobecný súd v bodoch 83 a 84 uvedeného rozsudku overil, ci grécke orgány v case prijatia opatrenia c. 2 o týchto tazkostiach vedeli, a v bode 85 toho istého rozsudku uviedol, ze ziadna skutocnost "s urcitostou" nepreukazuje, ze tieto orgány o nich v tomto case vedeli. 55 Po tretie Vseobecný súd od bodu 85 napadnutého rozsudku uplatnoval domnienku, podla ktorej grécky stát pri prijatí opatrenia c. 2 mal vediet o tazkej situácii spolocnosti Larko. 56 V tomto rámci najprv v bode 86 uvedeného rozsudku odkázal na body 82 az 84 rozsudku z 5. júna 2012, Komisia/EDF ([45]C-124/10 P, [46]EU:C:2012:318), z ktorých najmä vyplýva, ze ak sa clenský stát v priebehu správneho konania odvoláva na kritérium súkromného investora, prinálezí mu v prípade pochybností preukázat jednoznacným spôsobom a na základe objektívnych a overitelných dôkazov, ze zavedené opatrenie vyplýva z jeho postavenia akcionára. 57 V nadväznosti na to v bode 87 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze ako konstatovala Komisia v rozhodnutí zo 6. marca 2013 týkajúcom sa zacatia konania vo veci formálneho zistovania, z financných výsledkov spolocnosti Larko za rok 2008 a písomností tohto podniku vyplývalo, ze od roku 2008 bola podnikom v tazkostiach. 58 Nakoniec v bode 88 toho istého rozsudku Vseobecný súd najmä konstatoval, ze grécke orgány v priebehu správneho konania nepreukázali, ze by sa informovali o ekonomickej a financnej situácii spolocnosti Larko v case poskytnutia opatrenia c. 2 ani ze túto situáciu nemohli poznat. 59 Na základe toho sa Vseobecný súd v bodoch 89 a 90 napadnutého rozsudku domnieval, ze obozretný akcionár by sa prinajmensom informoval o súcasnej ekonomickej a financnej situácii podniku pred tým, ako by mu poskytol záruku, akou je opatrenie c. 2, a ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked pri poskytnutí tohto opatrenia kvalifikovala Larko ako podnik v tazkostiach. 60 Preto v podstate pri absencii akéhokolvek údaja týkajúceho sa situácie predchádzajúcej poskytnutiu opatrenia c. 2 alebo pocas tohto poskytnutia, ktorý by preukazoval, ze grécke orgány mali pri poskytnutí tohto opatrenia vedomost o tazkostiach spolocnosti Larko, Vseobecný súd pri prijatí záveru predpokladal, ze súkromný podnikatelský subjekt nachádzajúci sa v situácii gréckych orgánov by o týchto tazkostiach v tomto case musel vediet. 61 Takýmto odôvodnením sa Vseobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ako to správne uvádza Larko. 62 V rozsahu, v akom Larko vytýka Vseobecnému súdu, ze opomenul vychádzat z kontextu prijatia opatrenia c. 2 a ze Vseobecný súd uplatnil domnienku, podla ktorej grécky stát mal poznat tazkú situáciu tohto podniku pri prijímaní tohto opatrenia, treba na úvod pripomenút, ze preskúmanie uplatnitelnosti zásady súkromného podnikatelského subjektu musí byt odlísené od preskúmania týkajúceho sa uplatnenia tejto zásady (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [47]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [48]EU:C:2013:682, bod [49]51, ako aj zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [50]C-579/16 P, [51]EU:C:2018:159, body [52]65 a [53]72). 63 Ak totiz existujú pochybnosti o uplatnitelnosti uvedenej zásady, najmä z dôvodu, ze dotknutý clenský stát pri prijímaní predmetného opatrenia pouzíva svoje výsady verejnej moci, prinálezí clenskému státu, aby jednoznacne a na základe objektívnych a overitelných dôkazov preukázal, ze vykonané opatrenie vyplýva z jeho postavenia súkromného podnikatelského subjektu (rozsudky z 5. júna 2012, Komisia/EDF, [54]C-124/10 P, [55]EU:C:2012:318, bod [56]82, ako aj z 24. októbra 2013, Land Burgenland a i./Komisia, [57]C-214/12 P, C-215/12 P a C-223/12 P, [58]EU:C:2013:682, bod [59]57). 64 Naopak, ak sa uplatní zásada súkromného podnikatelského subjektu, patrí k skutocnostiam, ktoré je Komisia povinná vziat do úvahy na úcely preukázania existencie pomoci, a nejde teda o výnimku, ktorá by sa uplatnovala len na ziadost clenského státu, ak sa zistí, ze sú splnené prvky tvoriace pojem "státna pomoc" uvedený v clánku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. marca 2018, Komisia/FIH Holding a FIH Erhvervsbank, [60]C-579/16 P, [61]EU:C:2018:159, bod [62]46, ako aj citovanú judikatúru). 65 Dôkazné bremeno týkajúce sa toho, ci podmienky uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu sú, alebo nie sú splnené, teda nesie Komisia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. marca 2013, Komisia/Buczek Automotive, [63]C-405/11 P, neuverejnený, [64]EU:C:2013:186, bod [65]34). 66 V tejto súvislosti uz bolo v bodoch 29 a 31 tohto rozsudku pripomenuté, ze Komisii teda prinálezí vykonat celkové posúdenie zohladnujúce vsetky relevantné skutocnosti v prejednávanej veci, ktoré jej umozní urcit, ci prijímajúci podnik zjavne nezískal úlavy porovnatelné s úlavami od takéhoto súkromného podnikatelského subjektu, a ze v tomto kontexte sú relevantné len dostupné skutocnosti a predvídatelný vývoj v case prijatia rozhodnutia o vykonaní dotknutého opatrenia. 67 Komisia je povinná v záujme riadneho uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o FEÚ týkajúcich sa státnej pomoci uskutocnit konanie o preskúmaní inkriminovaných opatrení nestranne a s nálezitou starostlivostou, aby pri prijímaní konecného rozhodnutia mala k dispozícii co najúplnejsie a najspolahlivejsie dôkazy (rozsudok z 2. septembra 2010, Komisia/Scott, [66]C-290/07 P, [67]EU:C:2010:480, bod [68]90). 68 V dôsledku toho platí, ze ked sa zdá, ze kritérium súkromného veritela by sa mohlo uplatnit, Komisii prislúcha poziadat dotknutý clenský stát, aby jej poskytol vsetky relevantné informácie umoznujúce jej preverit, ci sú splnené podmienky uplatnenia tohto kritéria (rozsudok z 20. septembra 2017, Komisia/Frucona Kosice, [69]C-300/16 P, [70]EU:C:2017:706, bod [71]24). 69 Aj ked je táto institúcia konfrontovaná s clenským státom, ktorý jej v rozpore so svojou povinnostou spolupráce neposkytol informácie, ktoré mu nariadila oznámit, musí zalozit svoje rozhodnutia na prvkoch urcitej spolahlivosti a koherencie, ktoré poskytujú dostatocný základ na vyvodenie záveru, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc, a ktoré sú preto spôsobilé podporit závery, ku ktorým dospela (rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen, [72]C-520/07 P, [73]EU:C:2009:557, body [74]54 az [75]56). 70 Kedze vymáhanie predmetnej pomoci od jej príjemcu má za ciel odstránit narusenie hospodárskej sútaze spôsobené danou konkurencnou výhodou, a tak obnovit situáciu, ktorá existovala pred poskytnutím tejto pomoci, Komisia nemôze predpokladat, ze podniku bola poskytnutá výhoda predstavujúca státnu pomoc, tým, ze vychádza len z negatívnej domnienky zalozenej na neexistencii informácií umoznujúcich dospiet k opacnému záveru, pokial neexistujú iné prvky, ktoré by mohli kladným spôsobom preukázat existenciu takej výhody (rozsudok zo 17. septembra 2009, Komisia/MTU Friedrichshafen, [76]C-520/07 P, [77]EU:C:2009:557, body [78]57 a [79]58). 71 Preto ked v podstate pri absencii akéhokolvek údaja týkajúceho sa situácie predchádzajúcej poskytnutiu opatrenia c. 2 alebo pocas tohto poskytnutia, ktorý by preukazoval, ze grécke orgány mali pri poskytnutí tohto opatrenia vedomost o tazkostiach spolocnosti Larko, o ktorých by súkromný podnikatelský subjekt nachádzajúci sa v situácii gréckych orgánov v tomto case musel vediet, Vseobecný súd prijal záver na základe predpokladu, porusil judikatúru uvedenú v predchádzajúcom bode a nevychádzal z kontextu prijatia uvedeného opatrenia, ako to uvádza Larko. 72 Preto bez toho, aby bolo potrebné preskúmat argumentáciu spolocnosti Larko zhrnutú v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku, treba prvej casti druhého odvolacieho dôvodu vyhoviet. O druhej casti druhého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa opatrenia c. 4 - Argumentácia úcastníkov konania 73 Larko uvádza, ze napadnutý rozsudok obsahuje styri nedostatocné odôvodnenia, pokial ide o opatrenie c. 4. Vseobecný súd v bode 127 napadnutého rozsudku neodpovedal na tvrdenie, podla ktorého poskytnutie záruky jedným z hlavných akcionárov na úcely splnenia podmienky stanovenej súdom v rámci rozhodnutia o nariadení predbezného opatrenia je beznou praxou, v bode 128 tohto rozsudku na tvrdenie, podla ktorého, ak by opatrenie c. 4 nebolo poskytnuté, spolocnost Larko by utrpela nenapravitelnú ujmu vyplývajúcu zo zaistenia jej aktív, co by narusilo jej privatizáciu, v bode 130 uvedeného rozsudku na tvrdenie, podla ktorého krytie, trvanie a poplatok za záruku uvedené opatrením c. 4 boli v súlade s podmienkami, ktoré platili na trhu, a v bode 131 toho istého rozsudku na tvrdenie, podla ktorého bolo toto opatrenie v súlade s kritériom súkromného investora z dôvodu osobitného postavenia ETE. 74 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocnosti Larko. - Posúdenie Súdneho dvora 75 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 43 tohto rozsudku treba konstatovat, ze body 125 az 132 napadnutého rozsudku umoznujú spolocnosti Larko oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k výslovnému a implicitnému zamietnutiu tvrdení zhrnutých v bode 73 tohto rozsudku, a Súdnemu dvoru umoznujú disponovat dostatocnými údajmi na to, aby mohol v tejto súvislosti vykonat svoje súdne preskúmanie. 76 V rozsahu, v akom argumentácia spolocnosti Larko smeruje aj k spochybneniu posúdenia Vseobecného súdu, podla ktorého poplatok za záruku vo výske 2 % neodráza riziko neplatenia zo strany spolocnosti Larko, tento podnik neprípustným spôsobom spochybnuje posúdenie skutkového stavu vykonané výlucne Vseobecným súdom. 77 V dôsledku toho v rozpore s tým, co uvádza Larko, napadnutý rozsudok nie je nedostatocne odôvodnený a ani neobsahuje nesprávne právne posúdenie, ktoré uplatnuje tento podnik. 78 Z toho vyplýva, ze druhú cast druhého odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnych právnych posúdeniach pri posúdení zlucitelnosti opatrenia c. 6 s vnútorným trhom, ako aj na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku 79 Tretí odvolací dôvod obsahuje dve casti, z ktorých prvá je zalozená na porusení docasného rámca z roku 2011 a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku a druhá na porusení usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, ako aj na nedostatku odôvodnenia uvedeného rozsudku. O prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení docasného rámca z roku 2011 a na nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku - Argumentácia úcastníkov konania 80 Larko uvádza, ze v bodoch 170 a 171 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze opatrenie c. 6 nebolo v súlade s docasným rámcom z roku 2011, pretoze poplatok za záruku stanovený týmto opatrením bol nedostatocný, ze suma úverov pokrytých touto zárukou presahovala výsku mzdových nákladov spolocnosti Larko za rok 2010, ze uvedená záruka pokrývala 100 % týchto úverov, ze podniky v tazkostiach pri poskytnutí záruky stanovenej docasným rámcom z roku 2011 boli vylúcené z pôsobnosti tohto rámca a ze grécke orgány nepreukázali, ze opatrenie c. 6 bolo potrebné, vhodné a primerané na nápravu váznej poruchy hospodárstva dotknutého clenského státu. 81 Kedze vsak sporné rozhodnutie neuvádza poplatky, ktorých sa týka docasný rámec z roku 2011, a Vseobecný súd nevysvetlil, ako Komisia napriek tomu splnila svoju povinnost posúdit taký poplatok, spôsobuje to, ze napadnutý rozsudok je nedostatocne odôvodnený. Okrem toho, kedze celková výska úverov garantovaných v priebehu roka 2011 nepresahovala výsku mzdových nákladov spolocnosti Larko za rok 2010, Vseobecný súd porusil svoju povinnost úcinného preskúmania sporného rozhodnutia. Okrem toho tým, ze sa domnieval, ze na urcenie, ci sa podnik nachádza v tazkostiach, je rozhodujúci dátum poskytnutia pomoci, a nie dátum 1. júl 2008, Vseobecný súd porusil bod 2.3 druhý odsek písm. i) docasného rámca z roku 2011. 82 Nakoniec Vseobecný súd napadnutý rozsudok nedostatocne odôvodnil, ked sa obmedzil na konstatovanie neexistencie relevantného dôkazu predlozeného gréckymi orgánmi a týkajúceho sa otázky, ci opatrenie c. 6 bolo nevyhnutné na nápravu váznej poruchy hospodárstva dotknutého clenského státu. 83 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocnosti Larko. - Posúdenie Súdneho dvora 84 Ako správne tvrdí Komisia, podmienky uvedené v bode 2.3 docasného rámca z roku 2011 sú kumulatívne, a Larko nespochybnuje, ze opatrenie c. 6 pokrývalo 100 % predmetných úverov. Kedze spolocnost Larko nespochybnuje posúdenie Vseobecného súdu, podla ktorého podmienka stanovená v druhom odseku písm. f) tohto ustanovenia nie je splnená, jej argumentácia vo veci samej je irelevantná. 85 Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba konstatovat, ze vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 43 tohto rozsudku body 168 az 171 napadnutého rozsudku umoznujú spolocnosti Larko oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k výslovnému a implicitnému zamietnutiu tvrdení zhrnutých v bodoch 81 a 82 tohto rozsudku, a Súdnemu dvoru umoznujú disponovat dostatocnými údajmi na to, aby mohol v tejto súvislosti vykonat svoje súdne preskúmanie. 86 Z toho vyplýva, ze prvú cast tretieho odvolacieho dôvodu treba zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti tretieho odvolacieho dôvodu zalozenej na porusení usmernení o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, ako aj na nedostatku odôvodnenia uvedeného rozsudku - Argumentácia úcastníkov konania 87 Larko uvádza, ze Vseobecný súd tým, ze nezohladnil jej tvrdenia, podla ktorých bolo opatrenie c. 6 oznámené Komisii, ktorá pracovala s gréckymi orgánmi na vypracovaní plánu restrukturalizácie tejto spolocnosti, nesprávne vylozil usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, nezohladnil povinnosti ulozené Komisii na základe zásady lojálnej spolupráce a zbavil napadnutý rozsudok akéhokolvek odôvodnenia. 88 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocnosti Larko. - Posúdenie Súdneho dvora 89 Ako správne uvádza Komisia, Larko neprípustným spôsobom spochybnuje skutocnosti, ktoré zistil Vseobecný súd a podla ktorých sa grécke orgány pocas správneho konania neodvolávali na usmernenia o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, v lehote siestich mesiacov neoznámili plán restrukturalizácie alebo likvidácie a nepredlozili dôkaz o tom, ze opatrenie c. 6 sa obmedzovalo na nevyhnutné minimum. 90 Pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, treba konstatovat, ze vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 43 tohto rozsudku body 172 az 174 napadnutého rozsudku umoznujú spolocnosti Larko oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k výslovnému a implicitnému zamietnutiu tvrdení zhrnutých v bode 87 tohto rozsudku, a Súdnemu dvoru umoznujú disponovat dostatocnými údajmi na to, aby mohol v tejto súvislosti vykonat svoje súdne preskúmanie. 91 Z toho vyplýva, ze druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu a v dôsledku toho aj tretí odvolací dôvod ako celok musia byt zamietnuté ako ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri urcení výsky pomoci, ktorá sa má vymáhat na základe opatrení c. 2, 4 a 6, a nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku Argumentácia úcastníkov konania 92 Larko tvrdí, ze Vseobecný súd sa tým, ze v bodoch 180 az 194 napadnutého rozsudku usúdil, ze vycíslenie sumy pomoci, ktorá sa má vymáhat na základe opatrení c. 2, 4 a 6 v spornom rozhodnutí, bolo v súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a bodom 4.1 tretím odsekom písm. a) oznámenia o zárukách, dopustil nesprávneho právneho posúdenia a spôsobil nedostatok odôvodnenia uvedeného rozsudku. 93 Po prvé v bode 193 napadnutého rozsudku Vseobecný súd podla spolocnosti Larko sám poskytol odôvodnenie, cím nahradil odôvodnenie, ktoré v spornom rozhodnutí neexistovalo, a ulozil spolocnosti Larko dôkazné bremeno týkajúce sa výnimocných okolností uvedených v bode 4.1 tretom odseku písm. a) oznámenia o zárukách. 94 Po druhé, aj keby pri prijímaní sporného rozhodnutia bolo jasné, ze nebola uplatnená ziadna z týchto záruk, Vseobecný súd by potvrdil prístup Komisie, ktorá by sa bez oslovenia gréckych orgánov obmedzila na konstatovanie, ze nemala k dispozícii ziadne informácie, ktoré by naznacovali, ze uvedené záruky boli uplatnené. Vseobecný súd tak porusil povinnosti týkajúce sa nálezitého a nestranného posúdenia, ktoré prislúchajú Komisii. 95 Zo zmluvy o úvere z roku 2008, ktorú mala Komisia k dispozícii, totiz vyplýva, ze splatenie úverov stanovených touto zmluvou malo byt ukoncené 31. marca 2012, teda pred prijatím sporného rozhodnutia 27. marca 2014. Komisia teda mala k dispozícii vsetky informácie umoznujúce jej dospiet k záveru, ze tieto úvery uz mali byt splatené. Dalej splatenie úveru poskytnutého v priebehu roka 2010 malo skoncit 45 dní po prijatí sporného rozhodnutia. Napokon k uvedenému dátumu mohla Komisia konstatovat, ze úver, ktorý bol predmetom opatrenia c. 6, uz bol ciastocne splatený. 96 Po tretie povinnost vrátit veritelovi, ako aj státu, ktorý bol rucitelom, celý poskytnutý úver viedla k paradoxnému výsledku, podla ktorého sa spolocnost splácajúca svoj úver dostala do tazsej situácie nez spolocnost, ktorá uplatnila státnu záruku. Kedze Vseobecný súd v napadnutom rozsudku neodpovedal na argumenty uvedené v tejto súvislosti, spôsobil, ze tento rozsudok je nedostatocne odôvodnený. 97 Po stvrté Larko uvádza, ze v case prijatia sporného rozhodnutia ani v judikatúre, ani v praxi Komisie neexistoval precedens na vymáhanie celej hodnoty úveru, ktorý bol predmetom záruky, na základe záruky, pokial záruka nebola uplatnená. Veci, na ktoré odkazuje Komisia, sa totiz týkali iných skutkových okolností, kde sa uplatnili záruky. Naopak, v podobnej veci, v ktorej boli úvery následne vrátené, Komisia túto skutocnost zohladnila a neulozila vymáhanie sumy úverov, ale uplatnila vyssiu referencnú sadzbu. V prejednávanej veci mala urobit to isté. 98 Po piate dôsledky vyplývajúce z povinnosti pristúpit k vymáhaniu sumy predmetných úverov by boli v rozpore s ustálenou judikatúrou, podla ktorej je cielom rozhodnutí Komisie, ktorými sa nariaduje vrátenie státnej pomoci, obnovit predchádzajúcu situáciu, pricom by nemali predstavovat sankciu presahujúcu skutocne získanú výhodu. 99 Po sieste povaha protiprávnej sankcie, ktorú predstavuje sporné rozhodnutie, vyplýva z nesprávneho uplatnenia bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) oznámenia o zárukách, ktorý umoznuje takýto postup len vtedy, ak existujú výnimocné okolnosti. Takéto posúdenie vsak musí byt presne odôvodnené a nemôze byt zalozené ani na "pochybnostiach" Komisie týkajúcich sa schopnosti spolocnosti Larko získat úver, ako sú uvedené v odôvodneniach 77 a 104 sporného rozhodnutia, ani na neexistencii skutocností nasvedcujúcich tomu, ze záruka bola uplatnená, ako sa uvádza v odôvodneniach 78, 95 a 105 tohto rozhodnutia. 100 Vseobecný súd sa preto tým, ze dospel k záveru, ze sporné rozhodnutie bolo v tejto súvislosti dostatocne odôvodnené, najskôr dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o pozadovanú úroven dôkazu. V nadväznosti na to sa dopustil takéhoto nesprávneho posúdenia, pokial ide o posúdenie, podla ktorého existovali výnimocné okolnosti. Napokon si Vseobecný súd v napadnutom rozsudku protirecil, a teda neodôvodnil ho dostatocne. 101 Komisia spochybnuje argumentáciu spolocnosti Larko. Táto institúcia sa konkrétne domnieva, ze Larko nespochybnuje právny test, ktorý uplatnil Vseobecný súd, ale neprípustným spôsobom spochybnuje zistenie skutkového stavu, na ktorý Vseobecný súd tento test uplatnil. Vseobecný súd totiz konstatoval existenciu výnimocných okolností, pretoze v case poskytnutia opatrení c. 2, 4 a 6 sa Larko nachádzala v "mimoriadne komplikovanej situácii", ktorá sa prejavovala "nemoznostou, ze by Larko vrátila celú pôzicku zo svojich vlastných prostriedkov". Posúdenie Súdneho dvora 102 Na úvod treba pripomenút, ze výklad rozhodnutia v oblasti státnej pomoci, ktorý prijala Komisia pri výkone svojich právomocí, patrí do rámca právneho posúdenia, a ze dôvody smerujúce proti takémuto výkladu vykonanému Vseobecným súdom sú preto v rámci odvolania prípustné (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2015, Komisia/Andersen, [80]C-303/13 P, [81]EU:C:2015:647, bod [82]74). 103 V rozsahu, v akom sa tvrdenia Komisie smerujúce k spochybneniu prípustnosti argumentácie spolocnosti Larko mali týkat argumentácie o výklade sporného rozhodnutia, musia byt teda zamietnuté. 104 Po prvé, kedze Larko vytýka Vseobecnému súdu, ze prekrocil hranice svojho preskúmania, treba pripomenút, ze v rámci preskúmania zákonnosti upraveného v clánku 263 ZFEÚ majú Súdny dvor a Vseobecný súd právomoc rozhodnút o zalobách podaných z dôvodu nedostatku právomoci, porusenia podstatných formálnych nálezitostí, porusenia Zmluvy o FEÚ alebo akejkolvek právnej normy týkajúcej sa jej uplatnovania alebo zneuzitia právomocí. Clánok 264 ZFEÚ stanovuje, ze ak je zaloba opodstatnená, vyhlási sa napadnutý akt za neplatný. Súdny dvor a Vseobecný súd teda v nijakom prípade nemôzu nahradit odôvodnenie autora napadnutého aktu svojím vlastným odôvodnením (rozsudky z 24. januára 2013, Frucona Kosice/Komisia, [83]C-73/11 P, [84]EU:C:2013:32, bod [85]89 a citovaná judikatúra, ako aj z 28. februára 2013, Portugalsko/Komisia, [86]C-246/11 P, neuverejnený, [87]EU:C:2013:118, bod [88]85 a citovaná judikatúra). 105 Ako vsak vyplýva z judikatúry pripomenutej v bode 102 tohto rozsudku, výklad napadnutého aktu spadá do tejto kontroly. 106 V prejednávanej veci vsak z bodov 184 az 194 napadnutého rozsudku jednoznacne vyplýva, ze Vseobecný súd sa obmedzil na vykonanie takéhoto výkladu a nijako nenahradil odôvodnenie. 107 Z toho vyplýva, ze prvé tvrdenie spolocnosti Larko treba zamietnut ako nedôvodné. 108 Po druhé na rozdiel od toho, co tvrdí Larko, Vseobecný súd v uvedených bodoch napadnutého rozsudku nepreniesol dôkazné bremeno týkajúce sa existencie výnimocných okolností uvedených v bode 4.1 tretom odseku písm. a) oznámenia o zárukách, ale overil, ci posúdenie vykonané Komisiou obsahovalo nesprávne právne posúdenie alebo zjavne nesprávne posúdenie v súlade s judikatúrou pripomenutou v bodoch 39 a 41 tohto rozsudku. 109 Po tretie v rozsahu, v akom Larko vytýka Vseobecnému súdu, ze si osvojil nesprávny výklad tohto bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) a tohto pojmu, treba poznamenat, ze v bodoch 189 az 191 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval existenciu výnimocných okolností iba za hypotézy, ze je vylúcené, ze by dlzník mohol vrátit pôzicku krytú predmetnou zárukou zo svojich vlastných prostriedkov. 110 Na rozdiel od toho, co tvrdí Larko, takáto hypotéza môze preukázat existenciu výnimocných okolností v zmysle uvedeného ustanovenia a nevyzaduje ziadne iné dôkazy nez preukázanie jej existencie. 111 V tejto súvislosti Vseobecný súd na jednej strane v bodoch 186 az 188 napadnutého rozsudku správne konstatoval, ze zo znenia odôvodnení 55 az 66, 77, 94 a 104 sporného rozhodnutia vyplýva, ze pouzitím neprimeraného pojmu "nepravdepodobné" Komisia v skutocnosti vyjadrila posúdenie, podla ktorého by Larko bez opatrení c. 2 a 6 nemohla získat príslusné financovanie. 112 Na druhej strane v bodoch 181, 182, 192 a 193 napadnutého rozsudku Vseobecný súd z právneho hladiska vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 43 tohto rozsudku dostatocne odôvodnil odmietnutie tvrdení spolocnosti Larko týkajúcich sa výnimocných okolností v zmysle bodu 4.1 tretieho odseku písm. a) oznámenia o zárukách, kedze úvahy uvedené v týchto bodoch napadnutého rozsudku v skutocnosti umoznili spolocnosti Larko dozvediet sa dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu týchto tvrdení, a Súdnemu dvoru disponovat dostatocnými údajmi na to, aby mohol v tejto súvislosti vykonat svoje súdne preskúmanie. 113 Po stvrté, pokial ide o argumentáciu zhrnutú v bodoch 94 az 96 tohto rozsudku, ktorou Larko spochybnuje dôvodnost posúdenia Vseobecného súdu týkajúcu sa vycíslenia pomoci, ktorá sa má vymáhat, stací uviest, ze táto argumentácia je zalozená na zohladnení udalostí, ktoré nastali po poskytnutí opatrení c. 4 a 6, takze aj za predpokladu, ze by bola prípustná, musela by byt v kazdom prípade zamietnutá ako neúcinná vzhladom na judikatúru pripomenutú v bodoch 28 az 32 tohto rozsudku. 114 Po piate v rozsahu, v akom sa Larko dovoláva údajnej skorsej rozhodovacej praxe Komisie, stací poznamenat, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora povaha urcitého opatrenia ako státnej pomoci sa musí posudzovat len v rámci clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, a nie s ohladom na údajnú skorsiu rozhodovaciu prax Komisie (rozsudok z 15. novembra 2011, Komisia a Spanielsko/Government of Gibraltar a Spojené královstvo, [89]C-106/09 P a C-107/09 P, [90]EU:C:2011:732, bod [91]136). 115 Po sieste, pokial ide o údajnú neexistenciu judikatúry ukladajúcej vymáhanie celkovej hodnoty zaruceného úveru, Komisia správne uvádza, ze Súdny dvor uz zvazoval hypotézu záruk poskytnutých státom v prospech podnikov v tazkostiach a rozhodol, ze takéto záruky treba povazovat za pomoc vo výske rovnajúcej sa zarucenému úveru (rozsudky z 5. októbra 2000, Nemecko/Komisia, [92]C-288/96, [93]EU:C:2000:537, bod [94]31, a z 28. januára 2003, Nemecko/Komisia, [95]C-334/99, [96]EU:C:2003:55, bod [97]138). 116 Po siedme na rozdiel od toho, co tvrdí Larko, z toho vyplýva, ze za takej hypotézy je cielom vymáhania pomoci od podniku, ktorý je príjemcom pomoci vo výske sumy rovnajúcej sa zarucenému úveru, práve obnovit predchádzajúcu situáciu a nie ulozit mu sankciu. Ako správne uvádza Komisia, vrátenie pôzicky banke nepredstavuje vrátenie sumy pomoci státu. 117 Po ôsme, pokial ide o údajný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku, stací konstatovat, ze vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 43 tohto rozsudku body 180 az 194 napadnutého rozsudku umoznujú spolocnosti Larko oboznámit sa s dôvodmi, ktoré viedli k výslovnému a implicitnému zamietnutiu jej tvrdení, a Súdnemu dvoru umoznujú disponovat dostatocnými údajmi na to, aby mohol v tejto súvislosti vykonat svoje súdne preskúmanie. 118 Z toho vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod sa musí zamietnut. 119 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy treba napadnutý rozsudok zrusit v rozsahu, v akom ním Vseobecný súd zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu v rozsahu, v akom sa týka opatrenia c. 2, a v zostávajúcej casti sa odvolanie musí zamietnut. O spore v prvostupnovom konaní 120 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora Európskej únie môze Súdny dvor v prípade zrusenia rozhodnutia Vseobecného súdu sám vydat konecný rozsudok, ak to stav konania dovoluje. 121 V prejednávanej veci Súdny dvor nedisponuje nevyhnutnými dôkazmi na to, aby s konecnou platnostou rozhodol o prvom zalobnom dôvode v rozsahu, v akom sa týka opatrenia c. 2, zalozenom na porusení clánku 107 ods. 1 ZFEÚ z dôvodu nesprávneho uplatnenia zásady súkromného podnikatelského subjektu. 122 Ako totiz vyplýva najmä z bodov 53 az 71 tohto rozsudku, Komisia v spornom rozhodnutí na jednej strane opiera svoje konstatovanie, podla ktorého bola spolocnost Larko v case poskytnutia opatrenia c. 2 podnikom v tazkostiach, o financné výsledky spolocnosti Larko, o ktorých je nesporné, ze v tom case neboli k dispozícii. Na druhej strane sa Vseobecný súd obmedzil na konstatovanie, ze ziadny dôkaz "s urcitostou" nepreukazuje, ze grécke orgány mali v uvedenom case vedomost o takýchto tazkostiach. 123 Vzhladom na judikatúru pripomenutú v bode 69 tohto rozsudku prislúcha Vseobecnému súdu, aby overil, ci správny spis obsahuje dôkazy s urcitou spolahlivostou a koherentnostou, ktoré poskytujú dostatocný základ pre prijatie záveru, ze jednak grécke orgány mali alebo museli mat v case poskytnutia opatrenia c. 2 vedomost o údajných tazkostiach spolocnosti Larko, a jednak, ze tento bod nebol v priebehu správneho konania medzi Komisiou a gréckymi orgánmi sporný. 124 V súlade s ustálenou judikatúrou, ak prijatie rozhodnutia Komisie súvisí s kontextom, ktorý dotknuté osoby dobre poznajú, mozno ho odôvodnit súhrnným spôsobom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [98]C-156/98, [99]EU:C:2000:467, bod [100]105, a z 26. júna 2012, Polsko/Komisia, [101]C-335/09 P, [102]EU:C:2012:385, bod [103]152). 125 V dôsledku toho je potrebné vrátit vec Vseobecnému súdu. O trovách 126 Vzhladom na to, ze vec sa vracia Vseobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Rozsudok Vseobecného súdu Európskej únie z 1. februára 2018, Larko/Komisia ([104]T-423/14, [105]EU:T:2018:57), sa zrusuje v rozsahu, v akom Vseobecný súd týmto rozsudkom zamietol prvú cast prvého zalobného dôvodu v súvislosti so zárukou poskytnutou pocas roku 2008 gréckym státom v prospech spolocnosti Larko Geniki Metalleftiki kai Metallourgiki AE a týkajúcou sa úveru vo výske 30 miliónov eur poskytnutého tejto spolocnosti zo strany ATE Bank. 2. Odvolanie sa v zostávajúcej casti zamieta. 3. Vec sa vracia na konanie pred Vseobecným súdom Európskej únie. 4. O trovách konania sa rozhodne neskôr. Podpisy __________________________________________________________________ ( [106]*1 ) Jazyk konania: gréctina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX32tYVN/L86117-7857TMP.html#t-ECR_62018CJ0244_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A57&locale=sk 3. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A57&lang=SK&format=pdf&target=null 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2014:254:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2004:244:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:155:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2011:006:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2013:136:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A510&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point102 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point55 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point73 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point54 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point105 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=pdf&target=null 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A912&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point139 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=pdf&target=null 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point103 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A175&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point104 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point62 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point64 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A194&locale=sk 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A194&lang=SK&format=pdf&target=null 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A194&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=null 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point51 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=pdf&target=null 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point65 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point72 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=pdf&target=null 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A318&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point82 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=pdf&target=null 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A682&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=pdf&target=null 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A159&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point46 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&locale=sk 64. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=pdf&target=null 65. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A186&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point34 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&locale=sk 67. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=pdf&target=null 68. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A480&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point90 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&locale=sk 70. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=pdf&target=null 71. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A706&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 72. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&locale=sk 73. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=pdf&target=null 74. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point54 75. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point56 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&locale=sk 77. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=pdf&target=null 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point57 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A557&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point58 80. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&locale=sk 81. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&lang=SK&format=pdf&target=null 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A647&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 83. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&locale=sk 84. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=pdf&target=null 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A32&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point89 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&locale=sk 87. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&lang=SK&format=pdf&target=null 88. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A118&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point85 89. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&locale=sk 90. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=pdf&target=null 91. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A732&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point136 92. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&locale=sk 93. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=pdf&target=null 94. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point31 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A55&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point138 98. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&locale=sk 99. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=pdf&target=null 100. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2000%3A467&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point105 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A385&locale=sk 102. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A385&lang=SK&format=pdf&target=null 103. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A385&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point152 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A57&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A57&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///tmp/lynxXXXX32tYVN/L86117-7857TMP.html#c-ECR_62018CJ0244_SK_01-E0001