ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (piata komora) zo 7. novembra 2019 ( [1]*1 ) "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Zásada 'znecistovatel platí` - Smernica 2000/60/ES - Clánok 9 ods. 1 - Úhrada nákladov za vodohospodárske sluzby - Spolocné pravidlá pre vnútorný trh s elektrickou energiou - Smernica 2009/72/ES - Clánok 3 ods. 1 - Zásada zákazu diskriminácie - Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ - Státna pomoc - Poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny - Poplatok, ktorý musia zaplatit iba výrobcovia elektriny z vodných zdrojov pôsobiaci v povodiach, ktoré zahrnajú viaceré autonómne spolocenstvá" V spojených veciach C-105/18 az C-113/18, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko) z 27. júna 2017 (C-105/18, C-106/18, C-108/18, C-110/18 a C-111/18), z 18. júla 2017 (C-107/18 a C-113/18), zo 4. júla 2018 (C-109/18) a z 11. júla 2017 (C-112/18) a dorucené Súdnemu dvoru 13. februára 2018, ktoré súvisia s konaniami: Asociación Espańola de la Industria Eléctrica (UNESA) (C-105/18), Energía de Galicia (Engasa) SA (C-106/18), Duerocanto SL (C-107/18), Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) SLU (C-108/18), Associació de Productors i Usuaris d'Energia Elčctrica (C-109/18), José Manuel Burgos Pérez, María del Amor Guinea Bueno (C-110/18), Endesa Generación SA (C-111/18), Asociación de Empresas de Energías Renovables (APPA) (C-112/18), Parc del Segre SA, Electra Irache SL, Genhidro Generación Hidroeléctrica SL, Hicenor SL, Hidroeléctrica Carrascosa SL, Hidroeléctrica del Carrión SL, Hidroeléctrica del Pisuerga SL, Hidroeléctrica Santa Marta SL, Hyanor SL, Promotora del Rec dels Quatre Pobles SA (C-113/18), proti Administración General del Estado za úcasti: Iberdrola Generación SAU, Hidroeléctrica del Cantábrico SA, VSEOBECNÝ SÚD (piata komora), v zlození: predseda piatej komory E. Regan, sudcovia I. Jarukaitis, E. Juhász, M. Ilesic a C. Lycourgos (spravodajca), generálny advokát: G. Hogan, tajomník: L. Carrasco Marco, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 28. februára 2019, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Asociación Espańola de la Industria Eléctrica (UNESA), v zastúpení: J. C. García Muńoz, abogado, za právnej pomoci M. C. Villaescusa Sanz, procuradora, - Energía de Galicia (Engasa) SA, v zastúpení: F. Plasencia Sánchez a B. Ruiz Herrero, abogados, za právnej pomoci P. Ortiz-Cańavate Levenfeld, procuradora, - Corporación Acciona Hidráulica (Acciona) SLU, v zastúpení: F. Plasencia Sánchez, za právnej pomoci A. Lázaro Gogorza, procuradora, - Associació de Productors i Usuaris d'Energia Elčctrica, v zastúpení: J. C. Hernanz Junquero, abogado, a D. Martín Cantón, procuradora, - Endesa Generación SA, v zastúpení: J. L. Buendía Sierra, F. J. López Villalta y Peinado, E. Gardeta González, J. M. Cobos Gómez a A. Lamadrid de Pablo, abogados, - Parc del Segre SA a i., v zastúpení: P. M. Holtrop, abogado, za právnej pomoci F. S. Juanas Blanco, procurador, - Iberdrola Generación SAU, v zastúpení: J. Ruiz Calzado a J. Domínguez Pérez, abogados, za právnej pomoci J. L. Martín Jaureguibeitia, procurador, - spanielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González a V. Ester Casas, splnomocnení zástupcovia, - nemecká vláda, v zastúpení: pôvodne T. Henze a J. Möller, neskôr J. Möller, splnomocnení zástupcovia, - Európska komisia, v zastúpení: O. Beynet, P. Nemecková, G. Luengo a E. Manhaeve, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 8. mája 2019, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 191 ods. 2 ZFEÚ, clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spolocenstva v oblasti vodného hospodárstva ([2]Ú. v. ES L 327, 2000, s. 1; Mim. vyd. 15/005, s. 275), clánku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES ([3]Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55), ako aj clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 2 Tieto návrhy boli podané v rámci sporu medzi Asociación Espańola de la Industria Eléctrica (Unesa), ako aj viacerými dalsími spanielskymi výrobcami elektriny z vody na jednej strane a Administración General del Estado (Vseobecná správa státu, Spanielsko) na druhej strane vo veci zákonnosti poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny. Právny rámec Právo Únie Smernica 2000/60 3 Odôvodnenie 13 smernice 2000/60 stanovuje: "V spolocenstve existujú rôznorodé podmienky a potreby, ktoré si vyzadujú rozlicné specifické riesenia. Táto rôznorodost sa musí vziat do úvahy pri plánovaní a vykonávaní opatrení na zabezpecenie ochrany a trvalo udrzatelného vyuzívania vôd v rámci povodia. Rozhodnutia by sa mali prijímat co najblizsie k miestam, kde sa vody ovplyvnujú alebo vyuzívajú. Prioritu treba klást na cinnosti podliehajúce zodpovednosti clenských státov prostredníctvom návrhu programov opatrení prispôsobených regionálnym a miestnym podmienkam." 4 Clánok 4 tejto smernice stanovuje: "1. Pri realizácii programov opatrení specifikovaných v plánoch vodohospodárskeho manazmentu povodia: a) pre povrchové vody: i) clenské státy vykonajú potrebné opatrenia na zabránenie zhorseniu stavu vsetkých útvarov povrchovej vody, v súlade s odsekmi 6 a 7 [s výhradou odsekov 6 a 7 - neoficiálny preklad] a bez toho, aby bol dotknutý odsek 8; ii) clenské státy budú chránit, zlepsovat a obnovovat vsetky útvary povrchovej vody, s ohladom na platnost bodu iii) [s výhradou uplatnenia bodu iii) - neoficiálny preklad] pre umelé a výrazne zmenené vodné útvary, s cielom dosiahnutia dobrého stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatnit predlzovanie termínov [s výhradou predlzenia lehoty - neoficiálny preklad] v súlade s odsekom 4 a s vyuzitím odsekov 5, 6 a 7 [výhradou uplatnenia odsekov 5, 6 a 7 - neoficiálny preklad], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8; iii) clenské státy budú chránit a zlepsovat vsetky umelé a výrazne zmenené vodné útvary s cielom dosiahnutia dobrého ekologického potenciálu a dobrého chemického stavu povrchovej vody najneskôr do 15 rokov od dátumu nadobudnutia úcinnosti tejto smernice, v súlade s ustanoveniami uvedenými v prílohe V, s podmienkou uplatnit rozsírené ustanovenia [s výhradou predlzenia lehoty - neoficiálny preklad] v súlade s odsekom 4 a s vyuzitím odsekov 5, 6 a 7 [výhradou uplatnenia odsekov 5, 6 a 7 - neoficiálny preklad], bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 8; iv) clenské státy zavedú potrebné opatrenia v súlade s clánkom 16 ods. 1 a 8 s cielom postupného znízenia znecistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenia alebo postupného ukoncenia emisií, vypústania a únikov prioritných rizikových látok bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia príslusných medzinárodných dohôd uvedených v clánku 1 pre príslusné zmluvné strany; ..." 5 Clánok 9 uvedenej smernice stanovuje: "1. Clenské státy zohladnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby vrátane nákladov na ochranu zivotného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III a najmä v súlade s princípom 'znecistovatel platí`. Do roku 2010 clenské státy zabezpecia - aby cenová politika v oblasti vôd dostatocne motivovala uzívatelov k efektívnemu vyuzívaniu vodných zdrojov, cím prispejú k dosiahnutiu environmentálnych cielov tejto smernice, - primeraný príspevok rozlicných spôsobov vyuzívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske sluzby rozclenený aspon na priemysel, domácnosti a polnohospodárstvo, vychádzajúci z ekonomickej analýzy uskutocnenej podla prílohy III so zohladnením princípu 'znecistovatel platí`. Clenské státy môzu pritom prihliadat na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov. 2. Clenské státy budú v plánoch vodohospodárskeho manazmentu povodia informovat o plánovaných opatreniach na vykonávanie ustanovení odseku 1, ktoré majú prispiet k dosiahnutiu environmentálnych cielov tejto smernice a o príspevku rozlicných spôsobov vyuzívania vody k úhrade nákladov za vodohospodárske sluzby. 3. Ziadne ustanovenie tohto clánku nesmie bránit financovaniu jednotlivých preventívnych alebo nápravných opatrení na dosiahnutie cielov tejto smernice. ..." 6 Clánok 11 tej istej smernice stanovuje: "1. Kazdý clenský stát zabezpecí pre kazdé správne územie povodia alebo pre cast medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení, so zretelom na výsledky analýz pozadovaných podla clánku 5, pre dosiahnutie cielov stanovených podla clánku 4. Takéto programy opatrení sa môzu odvolávat na opatrenia vyplývajúce z právnej úpravy prijatej na národnej úrovni a pokrývajúce celé územie clenského státu. Tam, kde je to úcelné, môze clenský stát prijat opatrenia uplatnitelné vo vsetkých správnych územiach povodí a/alebo v castiach medzinárodných správnych území povodí leziacich na jeho území. 2. Kazdý program opatrení bude zahrnat 'základné` opatrenia specifikované v odseku 3, a v prípade potreby 'doplnkové` opatrenia. 3. 'Základné opatrenia` sú minimálne poziadavky, ktoré treba splnit a ktoré pozostávajú z: ... b) opatrení, ktoré sa povazujú za zodpovedajúce úcelom clánku 9; ..." 7 Príloha III smernice 2000/60 s názvom "Ekonomická analýza" znie: "Ekonomická analýza bude (so zretelom na náklady spojené so zberom príslusných údajov) obsahovat dostatocne podrobné informácie na to, aby sa: a) spracovali príslusné výpocty potrebné na zohladnenie princípu návratnosti nákladov za vodohospodárske sluzby podla clánku 9 pri zohladnení dlhodobých prognóz dodávky a spotreby vody v správnom území povodia a tam, kde je to potrebné: - odhady objemu, cien a nákladov spojených s vodohospodárskymi sluzbami, a - odhady príslusných investícií, vrátane prognóz takýchto investícií; b) posúdila nákladovo najefektívnejsia kombinácia opatrení týkajúcich sa vyuzívania vody, ktoré majú byt zahrnuté do programu opatrení podla clánku 11 na základe odhadov potenciálnych nákladov na takéto opatrenia." Smernica 2009/72 8 Clánok 1 smernice 2009/72 s názvom "Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti" stanovuje: "Táto smernica ustanovuje spolocné pravidlá výroby, prenosu, distribúcie a dodávky elektriny spolu s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebitela s cielom zlepsit a integrovat konkurencné trhy s elektrinou v Spolocenstve. Ustanovuje pravidlá týkajúce sa organizácie a fungovania elektroenergetického odvetvia, otvoreného prístupu na trh, kritérií a postupov vztahujúcich sa na vyhlasovanie výberových konaní, udelovania povolení a prevádzky sústav. Stanovuje tiez povinnosti univerzálnej sluzby a práva spotrebitelov elektriny a objasnuje poziadavky týkajúce sa hospodárskej sútaze." 9 Clánok 3 ods. 1 a 2 smernice 2009/72 stanovuje: "1. Clenské státy na základe svojej institucionálnej organizácie a s nálezitým zretelom na zásadu subsidiarity zabezpecujú, aby bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, elektroenergetické podniky fungovali v súlade so zásadami tejto smernice s cielom dosiahnut konkurencieschopný, bezpecný a vzhladom na zivotné prostredie udrzatelný trh s elektrinou, a aby tieto podniky neboli diskriminované z hladiska ich práv alebo povinností. 2. So zretelom na príslusné ustanovenia zmluvy, najmä na jej clánok 86, clenské státy môzu podnikom fungujúcim v odvetví elektroenergetiky z hladiska vseobecného hospodárskeho záujmu ulozit povinnosti sluzby vo verejnom záujme, ktoré sa môzu vztahovat na bezpecnost, vrátane bezpecnosti dodávky, pravidelnosti, kvality a ceny dodávok a ochrany zivotného prostredia, vrátane energetickej úcinnosti, energie z obnovitelných zdrojov a ochrany klímy. Tieto povinnosti musia byt jasne definované, transparentné, nediskriminacné, overitelné a pre elektroenergetické podniky Spolocenstva zarucujú rovnost prístupu k národným spotrebitelom. Vo vztahu k bezpecnosti dodávky, riadeniu energetickej úcinnosti/riadeniu na strane dopytu a v záujme plnenia cielov v oblasti zivotného prostredia a ciela pre energiu z obnovitelných zdrojov uvedených v tomto odseku môzu clenské státy zavádzat dlhodobé plánovanie, pricom vezmú do úvahy, ze o prístup do sústavy sa mozno budú usilovat tretie strany." Spanielske právo Zákon o dani z energie 10 Preambula Ley 15/2012, de medidas fiscales para la sostenibilidad energética (zákon c. 15/2012 o danových opatreniach pre trvalo udrzatelný rozvoj energie) z 27. decembra 2012 (BOE c. 312 z 28. decembra 2012, s. 88081, dalej len "zákon o dani z energie"), stanovuje: "Cielom tohto zákona je prispôsobit nás danový systém efektívnejsiemu a pre zivotné prostredie priatelskému vyuzívaniu a udrzatelnému rozvoju, hodnotám, ktoré podnietili túto danovú reformu a ako také sú v súlade so základnými zásadami, ktorými sa riadi danová, energetická a samozrejme aj environmentálna politika Európskej únie.... ... ...Jednou z osí tejto danovej reformy je teda internalizácia environmentálnych nákladov vyplývajúcich z výroby elektriny.... Touto cestou musí tento zákon slúzit ako stimul na zlepsenie nasej úrovne energetickej úcinnosti a zároven na zabezpecenie lepsej správy prírodných zdrojov a pokracovat v posilnovaní nového modelu trvalo udrzatelného rozvoja z hospodárskeho aj sociálneho hladiska, ako aj z hladiska zivotného prostredia. Tento zákon prispieva okrem iného k integrácii environmentálnych nákladov v nasom danovom systéme.... Na tento úcel tento zákon upravuje tri nové dane:...; zavádza sa poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny. ... Hlava IV tohto zákona nakoniec mení úplné znenie zákona o vodách schváleného Real Decreto Legislativo 1/2001 de 20 de julio [královský legislatívny dekrét c. 1/2001 z 20. júla, dalej len 'zákon o vodách`]. Táto hlava upravuje najmä hospodársko-financný rezim vyuzívania verejných vodných zdrojov. Stanovuje teda, ze príslusné orgány verejnej správy majú na základe zásady úhrady nákladov a pri zohladnení dlhodobých hospodárskych prognóz stanovit vhodné mechanizmy na prenos nákladov na sluzby súvisiace s vodohospodárstvom, a to vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na zdroje, na koncových uzívatelov. Clánky 112 a 114 [zákona o vodách] stanovujú styri rôzne dane súvisiace s vodou: poplatok za uzívanie verejného majetku, poplatok za vypústanie, ktorý zatazuje vypústanie do verejných vodných zdrojov, poplatok za reguláciu, ktorý zatazuje zisk získaný na súkromné úcely v súvislosti s urcitými [reguláciami] práce [uskutocnenej státom] a poplatky za uzívanie vody, ktorý zatazuje zisk získaný na súkromné úcely v súvislosti s inými prácami uskutocnenými státom, nez sú regulacné práce. ...V súcasnosti si vseobecná kvalita spanielskych vnútrozemských vôd vyzaduje ich ochranu ako jedného z prírodných zdrojov potrebných pre spolocnost. V tejto súvislosti je potrebné posilnit politiku ochrany verejných vôd. Na tento úcel je potrebné získat zdroje, ktoré musia poskytnút tí, ktorí majú prospech z ich súkromného vyuzívania alebo vyuzívania osobitne na výrobu elektriny. Úcelom tohto pozmenujúceho návrhu je teda uplatnenie nového poplatku na verejný majetok opísaný v clánku 2 písm. a) [zákona o vodách], cize za vyuzívanie alebo zuzitkovanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny." 11 Clánok 29 zákona o dani z energie mení zákon o vodách tým, ze pridáva clánok 112a do tohto zákona a znie: "Clánok 112a Poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny. 1. Vyuzívanie a zuzitkovanie verejného majetku uvedeného v clánku 2 písm. a) tohto zákona na výrobu elektriny v generátoroch je predmetom dane známej ako poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, ktorý je urcený na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov. 2. K vzniku povinnosti zaplatit poplatok v príslusnej výske dôjde pri prvom udelení a kazdorocnom obnovovaní koncesie na výrobu elektriny z vodných zdrojov, pricom lehoty splatnosti poplatku sú stanovené v podmienkach tejto koncesie alebo povolenia. 3. Osobami povinnými zaplatit poplatok sú koncesionári alebo prípadne ich právni nástupcovia. 4. Vymeriavací základ poplatku urcí správa povodia a je ním hospodárska hodnota elektrickej energie vyrobenej z vodných zdrojov prostredníctvom pouzívania a povoleného uzívania verejných vodných zdrojov a dodanej do elektrizacnej sústavy v urcitom poplatkovom roku koncesionárom. 5. Rocná sadzba poplatku je 22 percent z hodnoty vymeriavacieho základu poplatku a celková výska poplatku sa vypocíta uplatnením sadzby poplatku na základ poplatku. 6. Od tohto poplatku sú oslobodené vodné elektrárne prevádzkované priamo správnym orgánom príslusným na hospodárenie s verejnými vodnými zdrojmi. 7. Poplatok sa znizuje o 90 percent pre zariadenia na výrobu elektrickej energie z vodných zdrojov s kapacitou 50 MW alebo nizsou a pre zariadenia na výrobu elektrickej energie za pomoci technológie precerpávania s kapacitou vyssou ako 50 MW, ako aj pre výrobné odvetvia alebo zariadenia, urcené právnym predpisom, ktoré je potrebné z dôvodu vseobecnej energetickej politiky podporovat. 8. Za správu a výber poplatku je zodpovedná príslusná správa povodia alebo státny správca dane na základe dohody so správou povodia. V prípade uzavretia dohody s Agencia Estatal de Administración Tributaria [Národný danový úrad, Spanielsko] poskytne správa povodia tomuto úradu relevantné údaje a zoznamy umoznujúce jeho správu a bude ho pravidelne informovat vo forme stanovenej právnym predpisom. Na tento úcel majú Comisión Nacional de Energía [Národná komisia pre energetiku, Spanielsko] a Operador del Sistema eléctrico [Prevádzkovatel elektrizacnej prenosovej sústavy, Spanielsko] povinnost poskytnút správe povodia alebo danovej správe vsetky údaje a správy, ktoré sú potrebné podla clánku 94 Ley 58/2003, de 17 de diciembre [zákon c. 58/2003 zo 17. decembra 2003]. Dve percentá z vybraných poplatkov sú príjmom správy povodia a zostávajúcich 98 percent odvedie orgán poverený ich výberom do státnej pokladnice." 12 Druhé dodatocné ustanovenie zákona o dani z energie týkajúce sa nákladov na elektrizacné sústavy stanovuje: "V kazdom zákone o státnom rozpocte na daný rok sa na úcely financovania nákladov na elektroenergetickú sústavu podla clánku 16 Ley 54/1997, de 27 de noviembre, del Sector Eléctrico [zákon c. 54/1997 z 27. novembra 1997 o elektroenergetike] urcí suma zodpovedajúca súctu: a) rocného odhadu výnosu z daní a poplatkov podla tohto zákona, pripadajúceho státu; b) odhadu príjmu z drazieb povolení na emisie skleníkových plynov, najviac vsak 500 miliónov eur." Královský dekrét c. 198/2015 13 Clánok 12 Real Decreto 198/2015, por el que se desarrolla el artículo 112bis del Texto Refundido de la Ley de Aguas y se regula el canon por utilización de las aguas continentales para la producción de energía eléctrica en las demarcaciones intercomunitarias (královský dekrét c. 198/2015, ktorým sa vykonáva clánok 112a konsolidovaného znenia zákona o vodách a upravuje sa poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny v oblastiach povodí viacerých autonómnych spolocenstiev) z 23. marca 2015 (BOE c. 72, z 25. marca 2015, s. 25674, dalej len "královský dekrét c. 198/2015"), stanovuje: "Príjmy z vybraných poplatkov 1. Výska vybraných príjmov sa vyplatí správe povodia na základe ustanovení clánku 112a ods. 8 zákona o vodách.... ... 3. 2 % vybratých cistých príjmov sa povazujú za príjem správy povodia. 4. 98 % sumy vybraných cistých príjmov sa vyplatí státnej pokladnici. Vseobecný státny rozpocet rozdelí aspon sumu rovnajúcu sa sume vyclenenej na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov v súlade s ustanoveniami clánku 14. Investicné projekty, ktoré zarucujú ochranu a zlepsovanie verejných vodných zdrojov, budú na tento úcel kazdorocne urcené vo vseobecných zákonoch o státnom rozpocte. 5. V mesiaci, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa poplatok vyberá, správca vypocíta zostatok záverecného úctu a vyplatí do státnej pokladnice sumu, pricom je potrebné zohladnit príjmy a náklady, ktoré odôvodnujú tento zostatok pri Agencia Estatal de Administración Tributaria [spanielsky danový úrad]." 14 Clánok 13 tohto královského dekrétu stanovuje: "Záruka ochrany verejných zdrojov Na zabezpecenie súladu s environmentálnymi cielmi stanovenými v smernici [2000/60] a v clánku 98 a nasl. konsolidovaného znenia zákona o vodách a v súlade so zásadou úhrady nákladov stanovenou v clánku 111a konsolidovaného zákona o vodách vyclení vseobecný státny rozpocet aspon sumu rovnajúcu sa sume stanovenej v odseku 4 predchádzajúceho clánku 12 v súlade s clánkom 14 na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov a vodných útvarov dotknutých vodnými elektrárnami." 15 Clánok 14 uvedeného královského dekrétu stanovuje: "Ochrana a zlepsenie verejných vodných zdrojov 1. Na úcely tohto královského dekrétu rozumiet pod ochranou a zlepsením verejných vodných zdrojov cinnosti, ktoré vseobecná správa státu príslusná pre riadenia povodí zahrnajúce viac ako jedno autonómne spolocenstvo musí vykonávat na úcely dosiahnutia trojitého úcelu: urcit hranice vyplývajúce z ludskej cinnosti, ako sú dotknuté vodné útvary, napravit stav vodných útvarov a zhorsovanie verejných vodných zdrojov a príslusným spôsobom vykonávat úlohy spocívajúce v kontrole verejných zdrojov a v dohlade nad tými zdrojmi a vykonávat úlohy polície pre vodné útvary. 2. Cinnosti umoznujúce úcinnejsie a udrzatelné riadenie zdrojov pri racionalizácii vyuzívaní verejných vodných zdrojov patriacich do cinností uvedených v odseku 1. 3. Medzi cinnosti, ktorých cielom je dosiahnutie cielov uvedených v odsekoch 1 a 2, patria najmä: a) Opatrenie, analýza a kontrola spotreby vody, ktorá je priznaná v rámci koncesií a zapísaná do registra vôd alebo Catáloga de Aguas privadas [register zuzitkovania súkromných vôd]. b) Riadiace cinnosti urcené na to, aby jednotlivci mohli vyuzívat verejné vodné zdroje v rámci rezimu povolení a cestných prehlásení o súlade. c) Modernizácia, udrziavanie a aktualizácia registra vôd. d) Zavádzanie a rozvoj programov umoznujúcich aktualizáciu a prieskum povolení a koncesií týkajúcich sa vody. e) Dozor a dohlad nad stupnom dodrziavania rezimu koncesií a povolení týkajúcich sa verejných vodných zdrojov, najmä podmienok ulozených v kazdom jednotlivom prípade, ktoré sa prejavujú podpornými úlohami pre políciu pre vodné útvary. f) Monitorovanie a dozor kvalitatívneho a kvantitatívneho stavu vodných útvarov. Toto monitorovanie sa vykonáva prostredníctvom programov kontroly a hodnotenia podzemných a povrchových vôd, zachovávania a prevádzkovania kontrolných a monitorovacích sietí pre stav vodných útvarov, ako aj sledovanie rôznych plánov a programov na cistenie odpadových vôd. g) Technické cinnosti, ktoré umoznujú urcit a vymedzit riecisko verejných vodných zdrojov, oblasti, ktoré sú s nimi spojené, a kartografiu záplavových oblastí, ako aj vykonávanie opatrení na riadenie rizík v súvislosti so záplavami, ktoré patria do právomoci riadiacich orgánov. h) Úlohy spocívajúce v zachovávaní a zlepsovaní riecisk verejných vodných zdrojov na základe cinností zlepsenia kontinuity riecnych tokov, úpravy struktúr na migráciu fauny rýb a na prepravu usadenín, získania vodných tokov a pobrezných lesných porastov a boja proti invazívnym druhom, ktoré spôsobujú zhorsenie stavu verejných vodných zdrojov. i) Aktualizácia a revízia vodohospodárskeho plánovania príslusnej oblasti vo vsetkých svojich fázach vzhladom na to, ze predstavujú základný prvok pre ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov v rozsahu, v akom sledujú dosiahnutie cielov v oblasti zivotného prostredia opísaných v clánku 92a konsolidovaného znenia zákona o vodách." Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky 16 Zalobcovia vo veciach samých podali na Tribunal Supremo (Najvyssí súd, Spanielsko) zaloby, ktorými sa domáhali zrusenia královského dekrétu c. 198/2015, ktorým sa vykonáva clánok 112a prepracovaného zákona o vodách a ktorý upravuje poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny v oblastiach povodí viacerých autonómnych spolocenstiev, t. j. povodí, ktoré sa nachádzajú na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva. 17 Tento clánok 112a, ktorý zavádza tento poplatok, bol zavedený po zmene zákona o vodách clánkom 29 zákona o dani z energie. 18 Vnútrostátny súd má pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost tohto clánku 29 so zásadou "znecistovatel platí" zakotvenou v clánku 191 ods. 2 ZFEÚ v spojení so smernicou 2000/60, so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenou v clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72, ako aj s právom hospodárskej sútaze, pricom sa v tejto súvislosti pýta, ci uvedený poplatok mozno povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ. 19 Vnútrostátny súd uvádza, ze ak by sa zákon o dani z energie mal povazovat za nezlucitelný s právom Únie, královský dekrét c. 198/2015, ktorým sa zavádza poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny a ktorý je predmetom zaloby vo veciach samých, by bol zbavený právneho základu a v dôsledku toho by sa mal zrusit. 20 Pokial ide v prvom rade o súlad tohto poplatku so zásadou "znecistovatel platí" v zmysle clánku 191 ods. 2 ZFEÚ a so smernicou 2000/60, tento súd zdôraznuje, ze aj ked z dôvodovej správy k zákonu o dani z energie vyplýva, ze zavedenie poplatku za výrobu elektriny z vodných zdrojov zodpovedá environmentálnym dôvodom, a to ochrane a zlepseniu oblasti verejných vodných zdrojov, základné vlastnosti tohto poplatku, ako aj jeho samotná struktúra naznacujú, ze tento poplatok v skutocnosti sleduje cisto hospodársky ciel, kedze smeruje k tomu, aby stát získal príjmy na úcely vyrovnania sa s tarifným deficitom elektroenergetického systému, kedze tento deficit zodpovedá rozdielu medzi príjmami spanielskych elektroenergetických podnikov od spotrebitelov a nákladmi na dodávky elektriny uznanými vnútrostátnou právnou úpravou. 21 Podla vnútrostátneho súdu totiz základ tohto poplatku na jednej strane závisí od hodnoty vyrobenej energie, ktorá sa vypocítava v závislosti od celkovej odmeny získanej za energiu dodanú do elektrickej siete. Sadzba uvedeného poplatku platná v case skutkových okolností bola 22 %, zatial co clánok 112a prepracovaného znenia zákona o vodách stanovil sadzbu len vo výske 5 % na vyuzívanie, pouzívanie a zuzitkovanie prírodných, kontinuálnych alebo diskontinuálnych tokov a dna jazier a lagún, ako aj povrchových nádrzí vo verejných vodných tokoch, ktoré si vyzadujú koncesiu alebo administratívne povolenie. Na druhej strane iba 2 % z výsky vyberaného poplatku sú urcené na cinnosti Organismo de cuenca (verejný orgán poverený správou vôd v oblasti povodí, Spanielsko), pricom zvysných 98 % sa vyplatí do státnej pokladnice, a teda predstavuje dodatocný príjem elektroenergetického systému. Vnútrostátny súd spresnuje, ze výska tohto poplatku mala byt v celom rozsahu urcená na ochranu a zlepsenie verejných zdrojov a ze královský dekrét c. 198/2015 sa pokúsal napravit túto nezrovnalost tým, ze stanovil, ze v rámci vseobecného státneho rozpoctu má byt suma rovnajúca sa aspon 98 % príjmov získaných z uvedeného poplatku urcená na opatrenia na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov. Vnútrostátny súd vsak uvádza, ze takéto urcenie nebolo dodrzané vo vseobecnom státnom rozpocte na rok 2016, ktorý príjmy z tohto istého poplatku urcil na financovanie deficitu elektroenergetického systému. 22 Na rozdiel od poziadaviek smernice 2000/60 poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny tak porusuje zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, vrátane environmentálnych nákladov, neurcuje, aké sú skody na zivotnom prostredí a týka sa len jedného druhu vyuzívania vnútrozemských vôd, konkrétne druhu vyuzívania urceného na výrobu elektriny, napriek jej obnovitelnej povahe a skutocnosti, ze pouzívaná voda nie je spotrebovaná. Vnútrostátny súd uvádza, ze tento poplatok v skutocnosti predstavuje platbu, ktorá nemá nijakú spojitost s vyuzívaním verejných zdrojov, ani s dôsledkami na zivotné prostredie, pokial ide o cinnost spojenú s týmto vyuzívaním. 23 V druhom rade, pokial ide o zlucitelnost poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny so zásadou zákazu diskriminácie zakotvenou v clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72, vnútrostátny súd uvádza, ze tento poplatok platia len výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, a nie iní výrobcovia elektriny, ktorí pouzívajú odlisnú technológiu, ktorí sú drzitelmi administratívnych koncesií v povodiach, ktoré zahrnajú viaceré autonómne spolocenstvá, a nie v povodiach zahrnajúcich len jedno autonómne spolocenstvo, konkrétne v povodiach, ktoré sa nachádzajú na území viac nez jedného autonómneho spolocenstva, a nie v povodiach nachádzajúcich sa na území jedného autonómneho spolocenstva. 24 Po tretie sa vnútrostátny súd domnieva, ze vzhladom na asymetrickú povahu uvedeného poplatku je rozdielnym zaobchádzaním, ktoré zavádza, dotknutá hospodárska sútaz na trhu s elektrinou a treba ho povazovat za státnu pomoc v prospech výrobcov elektriny, ktorí nepodliehajú rovnakému poplatku. 25 Za týchto podmienok Tribunal Supremo (Najvyssí súd) rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky vo veciach C-105/18 az C-108/18 a C-110/18 az C-113/18: "1. Má sa environmentálna zásada 'znecistovatel platí`, zakotvená v clánku 191 ods. 2 ZFEÚ, a clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60, ktorý zakotvuje zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, ako aj primerané ekonomické vyvazovanie vyuzívania vody, vykladat v tom zmysle, ze bránia zavedeniu poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu energie, o aký ide v konaní, ktorý nepodnecuje k efektívnemu vyuzívaniu vody ani nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov a ktorého výpocet je úplne nezávislý od schopnosti spôsobit skodu verejným vodným zdrojom a sústreduje sa výlucne iba na schopnost vytvárat príjmy výrobcom? 2. Je v súlade so zásadou zákazu diskriminácie subjektov zakotvenou v clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72 taká dan, akou je poplatok za výrobu elektriny z vody, o aký ide vo veciach samých, ktorý sa vztahuje výlucne jednak na výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spolocenstiev, a nie na výrobcov s povolením na vyuzívanie vôd v povodiach patriacich do jedného autonómneho spolocenstva, a tiez jednak na výrobcov, ktorí disponujú technológiami na výrobu elektriny z vody, na rozdiel od výrobcov vyrábajúcich energiu s pomocou iných technológií? 3. Má sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze zatazenie výrobcov elektrickej energie z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach patriacich do viacerých autonómnych spolocenstiev, poplatkom za vyuzívanie vôd, o aký ide vo veciach samých, kedze zavádza asymetrický systém zdanovania v rámci tej istej technológie v závislosti od toho, kde sa elektráren nachádza, a kedze tento poplatok nie je mozné ukladat výrobcom elektriny z iných zdrojov, predstavuje zakázanú státnu pomoc?" 26 Vo veci C-109/18 sa prvé dve prejudiciálne otázky v podstate zhodujú s prvými dvoma otázkami vo veciach uvedených v predchádzajúcom bode, pricom tretia prejudiciálna otázka znie takto: "3. Má sa clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze poplatok za výrobu elektriny z vody sa nevztahuje na vodné elektrárne pôsobiace v povodiach patriacich do jedného autonómneho spolocenstva a na dalsie [spotrebné] vyuzívanie vody, kedze poplatok sa vztahuje iba na vyuzívanie vôd na výrobu elektriny, predstavuje zakázanú státnu pomoc?" O prejudiciálnych otázkach O prvej otázke 27 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa majú clánok 191 ods. 2 ZFEÚ a clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60 vykladat v tom zmysle, ze bránia zavedeniu poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o aký ide vo veciach samých, ktorý nepodnecuje k efektívnemu vyuzívaniu vody, nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov, ktorého výska nezávisí od schopnosti spôsobit skodu na týchto verejných vodných zdrojoch a sústreduje sa výlucne iba na schopnost výrobcov elektriny z vodných zdrojov vytvárat príjmy. 28 Treba pripomenút, ze clánok 191 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, ze politika Únie v oblasti zivotného prostredia sa zameriava na vysokú úroven ochrany a je zalozená najmä na zásade "znecistovatel platí". Toto ustanovenie sa tak obmedzuje na definovanie vseobecných cielov Únie v oblasti zivotného prostredia, kedze clánok 192 ZFEÚ priznáva Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie v súlade s riadnym legislatívnym postupom právomoc rozhodnút o opatrení, ktoré treba v záujme realizácie týchto cielov prijat (rozsudok zo 4. marca 2015, Fipa Group a i., [4]C-534/13, [5]EU:C:2015:140, bod [6]39, ako aj citovaná judikatúra). 29 V dôsledku toho, kedze sa clánok 191 ods. 2 ZFEÚ, ktorý zakotvuje zásadu znecistovatel platí, vztahuje na cinnost Únie, jednotlivci sa nemôzu odvolat na samotné toto ustanovenie s cielom vylúcit pouzitie takej vnútrostátnej právnej úpravy, ktorá má úcinky v oblasti patriacej do politiky zivotného prostredia, pokial nie je uplatnitelná ziadna právna úprava Únie, ktorá bola prijatá na základe clánku 192 ZFEÚ a ktorá sa specificky vztahuje na dotknutú situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. marca 2015, Fipa Group a i., [7]C-534/13, [8]EU:C:2015:140, bod [9]40, ako aj citovanú judikatúru). 30 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze táto zásada "znecistovatel platí" je výslovne uvedená v clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60 a ze táto smernica bola prijatá na základe clánku 175 ods. 1 ES (teraz clánok 192 ZFEÚ), treba skúmat, ci je uvedená zásada uplatnitelná na vec samu na základe tohto clánku 9 ods. 1. 31 V tejto súvislosti podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora je na úcely výkladu urcitého ustanovenia práva Únie potrebné zohladnit nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súcastou (rozsudok zo 16. mája 2019, Conti 11. Container Schiffahrt, [10]C-689/17, [11]EU:C:2019:420, bod [12]37 a citovaná judikatúra). 32 V prvom rade zo znenia clánku 9 ods. 1 prvého pododseku smernice 2000/60 vyplýva, ze clenské státy zohladnia princíp úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby vrátane nákladov na ochranu zivotného prostredia a na zdroje, majúc na zreteli ekonomickú analýzu vykonanú v súlade s prílohou III tejto smernice a najmä v súlade s princípom "znecistovatel platí". 33 Kedze tento prvý pododsek nespresnuje rámec, v ktorom clenské státy musia zohladnit zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, vyplýva z toho, ze toto ustanovenie sa týka zavedenia vseobecnej politiky vymáhania týchto nákladov clenskými státmi najmä vzhladom na zásadu "znecistovatel platí". 34 Okrem toho z tohto clánku 9 ods. 1 druhého pododseku vyplýva, ze clenské státy mali od dátumu prijatia smernice 2000/60 do roku 2010 zabezpecit, aby jednak cenová politika poplatkov v oblasti vôd podnecovala uzívatelov k efektívnemu vyuzívaniu vodných zdrojov, a tak prispievala k dosiahnutiu environmentálnych cielov tejto smernice, a jednak aby rôzne hospodárske odvetvia, rozclenené aspon na priemysel, domácnosti a polnohospodárstvo, primerane prispievali k úhrade nákladov za vodohospodárske sluzby na základe ekonomickej analýzy vykonanej podla prílohy III uvedenej smernice a so zretelom na zásadu "znecistovatel platí". 35 V tejto súvislosti skutocnost, ze tento clánok 9 ods. 1 druhý pododsek druhá zarázka sa týka rôznych hospodárskych odvetví, ktoré musia primerane prispievat k tejto zásade úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, potvrdzuje, ze v rámci vseobecnej politiky clenských státov týkajúcej sa týchto sluzieb sa ukladá povinnost týkajúca sa zohladnenia tejto zásady. Takýto výklad navyse potvrdzuje aj znenie uvedeného clánku 9 odseku 1 tretieho pododseku, podla ktorého clenské státy môzu prihliadat na sociálne, environmentálne a ekonomické dôsledky tejto úhrady, ako aj geografické a klimatické podmienky ovplyvneného regiónu alebo regiónov, cím ponecháva clenským státom urcitú mieru volnej úvahy, pokial ide o uplatnovanie uvedenej zásady úhrady uvedených nákladov. 36 Zo znenia clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60 tak vyplýva, ze overit, ci clenský stát zohladnil zásadu úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby, mozno len vzhladom na vsetky relevantné vnútrostátne pravidlá, ktorými sa vykonávajú programy opatrení, ktoré upravujú tieto sluzby. Z toho vyplýva, ze dodrziavanie tohto clánku 9 ods. 1 nemozno posudzovat vzhladom na vnútrostátne opatrenie, posudzované samostatne, ktoré sa vztahuje na uzívatelov vodných zdrojov. 37 V druhom rade treba uviest, ze kontext, do ktorého patrí toto ustanovenie, potvrdzuje výklad jeho znenia. Treba totiz pripomenút, ze smernica 2000/60 je rámcovou smernicou prijatou na základe clánku 175 ods. 1 ES (teraz clánok 192 ZFEÚ). Stanovuje spolocné zásady a globálny rámec cinnosti na ochranu vôd a zabezpecuje koordináciu, integráciu a v dlhodobejsej perspektíve aj rozvoj vseobecných zásad a struktúr ochrany a trvalo udrzatelného vyuzívania vôd v Európskej únii. Tieto zásady a tento rámec musia byt neskôr rozvinuté clenskými státmi prostredníctvom osobitných opatrení (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, [13]C-525/12, [14]EU:C:2014:2202, bod [15]50 a citovanú judikatúru). 38 Okrem toho clánok 11 ods. 1 tejto smernice ukladá kazdému clenskému státu povinnost zabezpecit pre kazdé správne územie povodia alebo pre cast medzinárodného správneho územia povodia na svojom území zavedenie programu opatrení pre dosiahnutie cielov stanovených podla clánku 4 uvedenej smernice. Clánok 11 ods. 3 tejto istej smernice spresnuje, ze základné opatrenia tohto programu pozostávajú z opatrení, ktoré sa povazujú za zodpovedajúce úcelom clánku 9, co potvrdzuje, ze úcelom povinnosti ulozenej týmto clánkom je zavedenie súboru opatrení, ktoré, prijaté ako celok, musia byt "zodpovedajúce" na zabezpecenie dodrzania zásady úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby. 39 Po tretie treba uviest, ze tento výklad je v súlade s cielom sledovaným smernicou 2000/60. Táto smernica totiz nesmeruje k úplnej harmonizácii právnych predpisov clenských státov v oblasti vôd (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, [16]C-525/12, [17]EU:C:2014:2202, bod [18]50, a z 1. júla 2015, Bund für Umwelt und Naturschutz Deutschland, [19]C-461/13, [20]EU:C:2015:433, bod [21]34). 40 Podla clánku 1 písm. a) smernice 2000/60 je úcelom tejto smernice stanovit rámec ochrany vnútrozemských povrchových vôd, brakických vôd, pobrezných vôd a podzemných vôd, ktorý zabráni ich dalsiemu zhorsovaniu, ochráni a zlepsí stav vodných ekosystémov a suchozemských ekosystémov, ktoré sú priamo závislé od vodných ekosystémov. 41 Smernica 2000/60 je zalozená v podstate na zásadách riadenia podla povodí, stanovenia cielov podla vodných útvarov, plánovania a programovania, ekonomickej analýzy spôsobov spoplatnenia vody, zohladnenia sociálnych, environmentálnych a ekonomických úcinkov návratnosti nákladov, ako aj geografických a klimatických podmienok dotknutého regiónu alebo regiónov (rozsudok z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, [22]C-525/12, [23]EU:C:2014:2202, bod [24]53). 42 Z ustanovení tejto smernice vyplýva, ze opatrenia týkajúce sa návratnosti nákladov na sluzby spojené s vyuzívaním vôd predstavujú jeden z nástrojov, ktoré majú k dispozícii clenské státy, na kvalitatívne riadenie vôd slúziace racionálnemu vyuzívaniu zdrojov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. septembra 2014, Komisia/Nemecko, [25]C-525/12, [26]EU:C:2014:2202, bod [27]55). 43 Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 32 svojich návrhov, ak clenský stát, ako vo veciach samých, ukladá povinnost platit poplatky uzívatelom v oblasti vodných zdrojov, zásada úhrady nákladov za vodohospodárske sluzby uvedená v clánku 9 ods. 1 smernice 2000/60 nevyzaduje, aby výska kazdého z týchto poplatkov posudzovaná samostatne bola primeraná uvedeným nákladom. 44 Za týchto podmienok nie je relevantné, ze vo veciach samých, ako uviedol vnútrostátny súd, ktorý má ako jediný právomoc vykladat vnútrostátne právo uplatnitelné na tieto konania, poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny z hladiska tak jeho základných vlastností, ako aj jeho struktúry, nemá environmentálny, ale výlucne hospodársky úcel, a ze teda predstavuje príjem spanielskeho elektroenergetického systému, ktorého cielom je znízit tarifný deficit, ktorým je zatazený tento systém, pricom nesúvisí ani s vyuzívaním verejných vodných zdrojov, ani s dôsledkami cinnosti súvisiacimi s týmto vyuzívaním na zivotné prostredie. 45 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na prvú otázku odpovedat tak, ze clánok 191 ods. 2 ZFEÚ a clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60 sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia zavedeniu poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o aký ide vo veciach samých, ktorý nepodnecuje k efektívnemu vyuzívaniu vody, nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov, ktorého výska nezávisí od schopnosti spôsobit skodu na týchto verejných vodných zdrojoch a sústreduje sa výlucne iba na schopnost výrobcov elektriny z vodných zdrojov vytvárat príjmy. O druhej otázke 46 Svojou druhou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má zásada zákazu diskriminácie, ako stanovuje clánok 3 ods. 1 smernice 2009/72, vykladat v tom zmysle, ze bráni zavedeniu poplatku, akým je poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých, ktorý sa uplatnuje výlucne na výrobcov elektriny z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach nachádzajúcich sa na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva. 47 Na úcely zodpovedania polozenej otázky tak treba preskúmat pôsobnost clánku 3 ods. 1 smernice 2009/72. 48 Podla tohto ustanovenia clenské státy na základe svojej institucionálnej organizácie a s nálezitým zretelom na zásadu subsidiarity zabezpecujú, aby bez toho, aby bol dotknutý odsek 2 tohto clánku, elektroenergetické podniky boli prevádzkované v súlade so zásadami tejto smernice s cielom dosiahnut konkurencieschopný, bezpecný a vzhladom na zivotné prostredie udrzatelný trh s elektrinou a aby tieto podniky neboli diskriminované z hladiska ich práv alebo povinností. 49 Treba uviest, ze tento clánok 3 ods. 1 zakotvuje v oblasti vnútorného trhu s elektrinou vseobecnú zásadu zákazu diskriminácie, ktorá je neoddelitelnou súcastou vseobecných zásad práva Únie. Súdny dvor pritom uz rozhodol, ze táto zásada zaväzuje clenské státy, ak vnútrostátna situácia, o ktorú ide vo veciach samých, patrí do pôsobnosti práva Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2006, Chacón Navas, [28]C-13/05, [29]EU:C:2006:456, bod [30]56, ako aj z 19. januára 2010, Kücükdeveci, [31]C-555/07, [32]EU:C:2010:21, body [33]21 a [34]23). 50 V prejednávanej veci treba zdôraznit, ze vzhladom na to, ze z informácií, ktoré má Súdny dvor k dispozícii, jednak vyplýva, ze situácie, o ktoré ide vo veciach samých, sú cisto vnútorné v tom zmysle, ze nemajú ziadny cezhranicný prvok, a ze jednak poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu predmetnej elektriny predstavuje opatrenie danovej povahy, zásada zákazu diskriminácie, ako ju upravuje clánok 3 ods. 1 smernice 2009/72, sa na tento poplatok uplatní len vtedy, ak je cielom tejto smernice aproximácia danových predpisov clenských státov. 51 Cielom smernice 2009/72, spocívajúcim v dosiahnutí vnútorného trhu s elektrinou, normotvorca Únie uplatnil riadny legislatívny postup upravený v clánku 95 ods. 1 ES (teraz clánok 114 ods. 1 ZFEÚ) pri prijímaní opatrení na aproximáciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení clenských státov pri vytváraní a fungovaní vnútorného trhu. 52 Podla clánku 95 ods. 2 ES (teraz clánok 114 ods. 2 ZFEÚ) sa vsak tento clánok 95 ods. 1 (teraz clánok 114 ods. 1 ZFEÚ) nevztahuje na danové ustanovenia. 53 Kedze smernica 2009/72 nie je opatrením týkajúcim sa aproximácie danových predpisov clenských státov, je potrebné domnievat sa, ze zásada zákazu diskriminácie stanovená v jej clánku 3 ods. 1 sa neuplatnuje na poplatok, akým je poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých. 54 Vzhladom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedat tak, ze zásada zákazu diskriminácie, ako ju stanovuje clánok 3 ods. 1 smernice 2009/72, sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni zavedeniu poplatku, akým je poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých, ktorý sa uplatnuje výlucne na výrobcov elektriny z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach nachádzajúcich sa na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva. O tretej otázke v spojených veciach C-105/18 az C-108/18 a C-110/18 az C-113/18, ako aj vo veci C-109/18 55 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 107 ods. 1 ZFEÚ vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých, nemusia platit po prvé výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach nachádzajúcich sa na území jedného autonómneho spolocenstva, po druhé výrobcovia elektriny pochádzajúcej z iných ako vodných zdrojov a po tretie pri iných pouzitiach, pri ktorých dochádza k spotrebe vody, predstavuje státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia. 56 Na úvod treba konstatovat, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu vo veci C-109/18 neobsahuje nijakú informáciu, ktorá by Súdnemu dvoru umoznila poskytnút vnútrostátnemu súdu uzitocnú odpoved, pokial ide o prípadnú kvalifikáciu poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny za státnu pomoc v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá by vyplývala zo skutocnosti, ze tento poplatok nemusia platit zariadenia, ktoré pouzívajú vodu na iné úcely, ako je výroba elektriny z vodných zdrojov. 57 Túto cast tretej otázky vo veci C-109/18 treba preto v rozsahu, v akom sa týka takýchto zariadení, vyhlásit za neprípustnú. 58 Pokial ide o odpoved na prípustné casti tretích otázok polozených vo vsetkých spojených veciach, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora na kvalifikáciu vnútrostátneho opatrenia ako "státnej pomoci" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ je nutné, aby boli splnené vsetky nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí svojmu príjemcovi poskytovat selektívnu výhodu. Po stvrté musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri najmä rozsudok z 29. júla 2019, Azienda Napoletana Mobilitŕ, [35]C-659/17, [36]EU:C:2019:633, bod [37]20). 59 Vzhladom na to, ze kvalifikácia opatrenia ako státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia vyzaduje, aby kazdá z týchto styroch podmienok bola splnená, kedze sú kumulatívne a vnútrostátny súd sa pýta Súdneho dvora len na podmienku týkajúcu sa selektívnosti poplatku za pouzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, treba najprv preskúmat túto poslednú uvedenú podmienku. 60 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze posúdenie selektívnej povahy výhody priznanej príjemcom vnútrostátnym opatrením predpokladá zistenie, ci v rámci danej právnej úpravy môze toto vnútrostátne opatrenie zvýhodnovat "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" pred inými, ktorí sa vzhladom na ciel sledovaný touto úpravou nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii a sú tak vystavení odlisnému zaobchádzaniu, ktoré v podstate mozno kvalifikovat ako "diskriminacné" (rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [38]C-233/16, [39]EU:C:2018:280, bod [40]38 a citovaná judikatúra). 61 Kvalifikácia danového opatrenia ako "selektívneho" v prvom rade predpokladá identifikovat spolocný alebo "obvyklý" danový systém uplatnitelný v dotknutom clenskom státe a v druhom rade preukázat, ze preskúmavané danové opatrenie sa od neho odchyluje, pretoze zavádza rozdiely medzi hospodárskymi subjektmi, ktoré sa vzhladom na ciel sledovaný spolocným danovým systémom nachádzajú v porovnatelnej skutkovej a právnej situácii (rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [41]C-233/16, [42]EU:C:2018:280, bod [43]40 a citovaná judikatúra). 62 V tejto súvislosti urcenie referencného rámca je o to dôlezitejsie v prípade danových opatrení, pretoze samotnú existenciu urcitého zvýhodnenia mozno preukázat len vo vztahu k takzvanému "obvyklému" zdaneniu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, [44]C-88/03, [45]EU:C:2006:511, bod [46]56, a z 21. decembra 2016, Komisia/Hansestadt Lübeck, [47]C-524/14 P, [48]EU:C:2016:971, bod [49]55). 63 V prvom rade, pokial ide o preskúmanie selektívnej povahy opatrenia, o ktoré ide vo veciach samých, ktorá by mohla vyplývat zo skutocnosti, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektrickej energie nemusia platit výrobcovia elektriny, ktorých zdrojom pre výrobu elektriny nie je vodný zdroj, treba uviest, ze aj ked sa nezdá, ze by sa kritérium na ulozenie tohto poplatku týkajúce sa zdroja výroby elektriny formálne odchylovalo od daného referencného právneho rámca, nic to nemení na tom, ze má za následok vylúcenie týchto výrobcov elektriny z pôsobnosti uvedeného poplatku. 64 Vzhladom na to, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ definuje státne zásahy na základe ich úcinkov a nezávisle od pouzitých techník, nemozno preto a priori vylúcit, ze kritérium ulozenia poplatku za pouzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny z vodných zdrojov umoznuje v praxi zvýhodnit "urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru" v zmysle clánku 107 ods. 1 ZFEÚ tým, ze znízi ich zatazenie vo vztahu k tým, ktorí podliehajú tomuto poplatku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [50]C-233/16, [51]EU:C:2018:280, bod [52]47 a [53]48, ako aj citovanú judikatúru). 65 V dôsledku toho treba urcit, ci sa výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, ktorí sú platitelmi poplatku, o ktorý ide vo veciach samých, a výrobcovia elektriny, ktorých zdrojom na výrobu elektriny nie je vodný zdroj, nachádzajú v podobnej situácii z hladiska ciela sledovaného poplatkom, o ktorý ide vo veciach samých. 66 V tejto súvislosti z predstavenia vnútrostátneho práva uvedeného v návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania, a najmä v clánku 112a ods. 1 zákona o vodách, ako aj v clánkoch 12 az 14 královského dekrétu c. 198/2015 vyplýva, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny je urcený na ochranu a zlepsenie verejných vodných zdrojov. Je pritom nesporné, ze len výrobcovia elektriny z vodných zdrojov vyuzívajú verejné vodné zdroje ako zdroj na výrobu elektriny, co môze mat vplyv na zivotné prostredie v tejto oblasti vodných zdrojov. 67 Treba teda konstatovat, ze iní výrobcovia elektriny, ako sú tí, ktorí vyuzívajú vodné zdroje, na ktorých sa nevztahuje poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, sa z hladiska ciela tohto poplatku nenachádzajú v skutkovej a právnej situácii porovnatelnej so situáciou výrobcov elektriny vyuzívajúcich vodné zdroje. 68 Hoci vnútrostátny súd, ktorý má ako jediný právomoc vykladat vnútrostátne právo, uvádza, ze tento poplatok napriek zneniu clánku 112a zákona o vodách, ako aj ustanoveniam královského dekrétu c. 198/2015, ktorým bol uvedený poplatok zavedený, sleduje vzhladom na jeho podstatné vlastnosti, ako aj na jeho struktúru, cisto hospodársky ciel, je potrebné pripomenút, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Únie v tejto oblasti patrí urcenie základu dane a rozdelenie danového zatazenia na rôzne výrobné cinitele a rôzne hospodárske odvetvia do danovej právomoci clenských státov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [54]C-233/16, [55]EU:C:2018:280, bod [56]50 a citovanú judikatúru). 69 Kritérium zalozenia poplatkovej povinnosti, ktoré spocíva v zdroji na výrobu elektriny, tak v zásade umoznuje clenskému státu zaviest poplatok, akým je poplatok, o ktorý ide vo veciach samých, iba výrobcom elektriny, ktorý pouzívajú vodný zdroj ako zdroj na výroby elektriny. 70 V druhom rade, pokial ide o skúmanie selektívnej povahy opatrenia, o ktoré ide vo veciach samých, ktoré by mohlo vyplývat zo skutocnosti, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny nemusia platit výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach nachádzajúcich sa na území jedného autonómneho spolocenstva, treba pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora referencný právny rámec na úcely posúdenia selektívnosti opatrenia nemusí byt nevyhnutne urcený v rámci hraníc územia dotknutého clenského státu, ale môze byt definovaný územím, v rámci ktorého regionálny alebo miestny orgán vykonáva právomoc, ktorú mu zveruje ústava alebo zákon. Je to tak v prípade, ak mal tento orgán také právne a skutkové postavenie, ktoré by mu zabezpecovalo dostatocnú autonómiu voci ústrednej vláde clenského státu na to, aby vzhladom na opatrenia, ktoré prijíma, to bol tento orgán, a nie ústredná vláda, kto má hlavnú úlohu pri urcovaní politického a hospodárskeho prostredia, v ktorom podniky pôsobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. apríla 2018, ANGED, [57]C-233/16, [58]EU:C:2018:280, bod [59]41 a citovanú judikatúru). 71 Z tejto judikatúry vyplýva, ze referencný rámec závisí od rozsahu právomoci orgánu verejnej moci, ktorý prijal predmetné opatrenie. 72 V tom istom zmysle z rozsudku z 21. decembra 2016, Komisia/Madarsko ([60]C-524/14 P, [61]EU:C:2016:971, body [62]61 a [63]62), vyplýva, ze relevantný referencný rámec na posúdenie selektívnej povahy opatrenia môze obmedzit právny rámec, ktorý bol prijatý orgánom v medziach svojej vlastnej danovej právomoci. 73 Selektívnu povahu opatrenia totiz nemozno skúmat bez toho, aby sa zohladnili právne obmedzenia vymedzujúce právomoc orgánu verejnej moci, ktorý prijal toto opatrenie. 74 V prejednávanej veci spanielska vláda uviedla tak vo svojich písomných pripomienkach, ako aj na pojednávaní pred Súdnym dvorom, ze skutocnost, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny musia platit len výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, ktorí vyuzívajú povodia nachádzajúce sa na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva, bolo odôvodnené územnou struktúrou spanielskeho státu a právomocami kazdej správy, ako aj príslusnými právomocami ústrednej vlády a autonómnych spolocenstiev, ktoré vo vztahu k verejným vodným zdrojom vypracovávajú svoj vlastný právny rezim. 75 Vnútrostátny zákonodarca tak prijal vnútrostátnu právnu úpravu, ktorou sa zavádza tento poplatok, ktorý je ulozený len drzitelom správnych koncesií týkajúcich sa povodí nachádzajúcich sa na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva, pricom vykonal právomoc, ktorá je obmedzená len na tieto povodia. 76 Za týchto podmienok a s výhradou overenia rozdelenia právomocí, ktoré prinálezí vykonat vnútrostátnemu súdu, sa zdá, ze relevantným referencným rámcom na preskúmanie selektívnej povahy prípadného opatrenia pomoci je zdanenie výroby elektriny z vodných zdrojov z povodí, ktoré sa nachádzajú na viac ako jednom autonómnom spolocenstve. 77 Vzhladom na takto vymedzený referencný rámec treba konstatovat, ze výrobcovia elektriny z vodných zdrojov pôsobiacich v povodí nachádzajúcom sa na území jedného autonómneho spolocenstva nie sú v situácii porovnatelnej so situáciou výrobcov elektriny pôsobiacich v povodiach, ktoré sa nachádzajú na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva. 78 Z toho vyplýva, ze podmienka selektívnosti predmetného opatrenia nie je splnená a ze v dôsledku toho nie je potrebné skúmat ostatné podmienky uvedené v bode 58 tohto rozsudku. 79 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých, nemusia platit jednak výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach nachádzajúcich sa na území jedného autonómneho spolocenstva, a jednak výrobcovia elektriny pochádzajúcej z iných ako vodných zdrojov, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia, v prospech týchto výrobcov, kedze títo výrobcovia sa z hladiska relevantného referencného rámca, ako aj ciela sledovaného týmto poplatkom nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou výrobcov elektriny z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach, ktoré sa nachádzajú na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva, na ktorých sa vztahuje uvedený poplatok, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. O trovách 80 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: 1. Clánok 191 ods. 2 ZFEÚ a clánok 9 ods. 1 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spolocenstva v oblasti vodného hospodárstva, sa majú vykladat v tom zmysle, ze nebránia zavedeniu poplatku za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o aký ide vo veciach samých, ktorý nepodnecuje k efektívnemu vyuzívaniu vody, nestanovuje mechanizmy na zachovanie a ochranu verejných vodných zdrojov, ktorého výska nezávisí od schopnosti spôsobit skodu na týchto verejných vodných zdrojoch a sústreduje sa výlucne iba na schopnost výrobcov elektriny z vodných zdrojov vytvárat príjmy. 2. Zásada zákazu diskriminácie, ako stanovuje clánok 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrusuje smernica 2003/54/ES, sa má vykladat v tom zmysle, ze nebráni zavedeniu poplatku, akým je poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých, ktorý sa uplatnuje výlucne na výrobcov elektriny z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach nachádzajúcich sa na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva. 3. Clánok 107 ods. 1 ZFEÚ sa má vykladat v tom zmysle, ze skutocnost, ze poplatok za vyuzívanie vnútrozemských vôd na výrobu elektriny, o ktorý ide vo veciach samých, nemusia platit jednak výrobcovia elektriny z vodných zdrojov, ktorí pôsobia v povodiach nachádzajúcich sa na území jedného autonómneho spolocenstva, a jednak výrobcovia elektriny pochádzajúcej z iných ako vodných zdrojov, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia, v prospech týchto výrobcov, kedze títo výrobcovia sa z hladiska relevantného referencného rámca, ako aj ciela sledovaného týmto poplatkom nenachádzajú v situácii porovnatelnej so situáciou výrobcov elektriny z vodných zdrojov pôsobiacich v povodiach, ktoré sa nachádzajú na území viac ako jedného autonómneho spolocenstva, na ktorých sa vztahuje uvedený poplatok, co prinálezí overit vnútrostátnemu súdu. Podpisy __________________________________________________________________ ( [64]*1 ) Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXqXAYHk/L86498-5555TMP.html#t-ECR_62018CJ0105_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:327:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2009:211:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&locale=sk 5. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 6. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point39 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A140&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A420&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A420&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A420&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point37 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A433&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A433&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A433&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point34 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point53 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2202&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A456&locale=sk 29. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A456&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A456&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A21&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A21&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 33. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point21 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A21&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point23 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A633&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point20 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 39. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point38 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 43. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point40 44. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&locale=sk 45. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A511&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point56 47. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 48. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point55 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 51. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 52. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point47 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point48 54. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 55. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point50 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&locale=sk 58. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A280&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point41 60. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&locale=sk 61. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=pdf&target=CourtTab 62. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point61 63. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A971&lang=SK&format=html&target=CourtTab&anchor=#point62 64. file:///tmp/lynxXXXXqXAYHk/L86498-5555TMP.html#c-ECR_62018CJ0105_SK_01-E0001