ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (stvrtá komora) zo 4. marca 2020 ( [1]*1 ) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kontrola koncentrácií medzi podnikmi - Nariadenie (ES) c. 139/2004 - Clánok 4 ods. 1 - Povinnost predchádzajúceho oznámenia koncentrácií - Clánok 7 ods. 1 - Povinnost pozastavenia - Clánok 7 ods. 2 - Výnimka - Pojem 'jediná koncentrácia` - Clánok 14 ods. 2 - Rozhodnutie o ulození pokút za uskutocnenie koncentrácie pred jej oznámením a povolením - Zásada ne bis in idem - Zásada zapocítania - Súbeh porusení" Vo veci C-10/18 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 5. januára 2018, Mowi ASA, predtým Marine Harvest ASA, so sídlom v Bergene (Nórsko), v zastúpení: R. Subiotto, QC, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Európska komisia, v zastúpení: M. Farley a F. Jimeno Fernández, splnomocnení zástupcovia, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (stvrtá komora), v zlození: predseda stvrtej komory M. Vilaras, sudcovia S. Rodin, D. Sváby, K. Jürimäe (spravodajkyna) a N. Piçarra, generálny advokát: E. Tancev, tajomník: M. Longar, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. mája 2019, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. septembra 2019, vyhlásil tento Rozsudok 1 Spolocnost Mowi ASA, predtým Marine Harvest ASA, sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Vseobecného súdu Európskej únie z 26. októbra 2017, Marine Harvest/Komisia (T-704/14, dalej len "napadnutý rozsudok", [2]EU:T:2017:753), ktorým tento súd zamietol jej zalobu o neplatnost rozhodnutia Európskej komisie C(2014) 5089 final z 23. júla 2014 o ulození pokuty za uskutocnenie koncentrácie v rozpore s clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) c. 139/2004 [(vec M.7184 - Marine Harvest/Morpol) (proc. clánok 14 ods. 2)] (dalej len "sporné rozhodnutie") a subsidiárne na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených odvolatelke. Právny rámec 2 Odôvodnenia 5, 6, 8, 20 a 34 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) ([3]Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) stanovujú: "(5) malo by sa... zabezpecit, aby proces reorganizácie trvalo nenarusil hospodársku sútaz. Právo spolocenstva musí preto obsahovat ustanovenia o takých formách koncentrácie, ktoré by mohli znacne narusit úcinnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti; (6) preto je potrebný osobitný právny nástroj, ktorý umozní úcinnú kontrolu vsetkých koncentrácií z hladiska ich vplyvu na struktúru hospodárskej sútaze v [Európskej únii] a ktorý bude jediným právnym nástrojom uplatnitelným na takéto koncentrácie. ... ... (8) ustanovenia, ktoré sa majú prijat v tomto nariadení, by sa mali uplatnovat na významné strukturálne zmeny, ktorých dopad na trh prekracuje státne hranice ktoréhokolvek clenského státu. Takéto koncentrácie by podla vseobecného pravidla mali byt posudzované výlucne na úrovni spolocenstva uplatnovaním systému jednostupnového konania a v súlade so zásadou subsidiarity. ... (20) je úcelné definovat pojem koncentrácie takým spôsobom, aby zahrnala cinnosti vyvolávajúce trvalé zmeny kontroly úcastníkov koncentrácie a tým aj struktúry trhu. Preto je vhodné, aby predmetom tohto nariadenia boli aj vsetky spolocné podniky, ktoré trvalo vykonávajú vsetky funkcie samostatného hospodárskeho subjektu. Taktiez je vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutocnené za rovnakých podmienok [ktoré sú vzájomne podmienené - neoficiálny preklad], alebo ktoré majú formu niekolkých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, povazovali za jedinú koncentráciu; ... (34) na zabezpecenie úcinnej kontroly by podniky mali byt povinné vopred podat oznámenie o koncentrácii s významom pre celé spolocenstvo a to po uzatvorení zmluvy, uskutocnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu. ... Vykonávanie koncentrácií by malo pozastavené az do prijatia konecného rozhodnutia Komisie. Na ziadost úcastníkov koncentrácie by vsak malo byt mozné udelit výnimku z tohto pozastavenia, pokial je to vhodné. ..." 3 Clánok 1 tohto nariadenia s názvom "Pôsobnost" v odseku 1 stanovuje: "Bez toho, aby bol dotknutý clánok 4 ods. 5 a clánok 22, toto nariadenie sa vztahuje na vsetky koncentrácie s významom pre celé spolocenstvo podla tohto clánku." 4 Clánok 3 uvedeného nariadenia s názvom "Definícia koncentrácie" v odsekoch 1 a 2 stanovuje: "1. Za vznik koncentrácie sa povazuje, ak je trvalá zmena kontroly spôsobená: a) fúziou dvoch alebo viacerých predtým nezávislých podnikov alebo castí podnikov; b) získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré uz kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, ci uz kúpou cenných papierov alebo aktív, Zmluvne alebo iným spôsobom. 2. Kontrola pozostáva z práv, zmlúv alebo akýchkolvek iných prostriedkov, ktoré samostatne alebo spolocne a vzhladom na príslusné skutocnosti alebo právne predpisy dávajú moznost vykonávat rozhodujúci vplyv nad podnikom predovsetkým prostredníctvom: a) vlastníckych alebo uzívacích práv ku vsetkým aktívam podniku alebo ich casti; b) práv alebo zmlúv, ktoré umoznujú vykonávat rozhodujúci vplyv na zlozenie, hlasovanie alebo rozhodovanie orgánov podniku." 5 Clánok 4 toho istého nariadenia, nazvaný "Predbezné oznamovanie koncentrácií a postúpenie pred oznámením na ziadost oznamujúcich osôb", v odseku 1 stanovuje: "Koncentrácie s významom pre celé spolocenstvo definované v tomto nariadení sa oznámia Komisii pred ich uskutocnením a po uzatvorení zmluvy, uskutocnení verejnej ponuky alebo nadobudnutí kontrolného podielu. Oznámenie je mozné podat aj ked úcastníci koncentrácie vyjadria voci Komisii svoju skutocnú vôlu uzatvorit zmluvu, alebo v prípade verejnej ponuky, ak verejne oznámia svoj úmysel uskutocnit takúto ponuku, pokial bude výsledkom takejto zmluvy alebo ponuky koncentrácia s významom pre celé spolocenstvo. Na úcely tohto nariadenia znamená výraz 'oznámená koncentrácia` aj zamýslané koncentrácie oznámené podla druhého pododseku. Na úcely odsekov 4 a 5 tohto clánku výraz 'koncentrácia` znamená aj zamýslanú koncentráciu v zmysle druhého pododseku." 6 Clánok 7 nariadenia c. 139/2004 s názvom "Pozastavenie koncentrácií" v odsekoch 1 a 2 stanovuje: "1. Koncentrácia s významom pre celé spolocenstvo podla clánku 1, alebo ktorú bude posudzovat Komisia podla clánku 4 ods. 5, sa nevykoná pred jej oznámením alebo kým nie je vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím podla clánku 6 ods. 1 písm. b), clánku 8 ods. 1 alebo clánku 8 ods. 2, alebo na základe predpokladu podla clánku 10 ods. 6. 2. Odsek 1 nie je prekázkou vykonania verejnej ponuky alebo viacerých transakcií s cennými papiermi vrátane cenných papierov prevoditelných na iné cenné papiere obchodovatelné na trhu, akým je napríklad burza cenných papierov, ktorými sa získava kontrola v zmysle clánku 3 od rôznych predávajúcich, ak: a) koncentrácia je bezodkladne oznámená Komisii podla clánku 4; a b) nadobúdatel nevykonáva hlasovacie práva spojené s týmito cennými papiermi, alebo tak robí iba na udrzanie plnej hodnoty týchto investícií na základe výnimky udelenej Komisiou podla odseku 3." 7 Podla ustanovenia clánku 14 ods. 2 az 4 tohto nariadenia: "2. Komisia môze rozhodnutím ulozit osobám uvedeným v clánku 3 ods. 1 písm. b) alebo úcastníkom koncentrácie pokuty az do výsky 10 % celkového obratu podniku v zmysle clánku 5, ak úmyselne alebo z nedbalosti: a) neoznámia koncentráciu v súlade s clánkom 4 alebo 22 ods. 3 pred jej uskutocnením, pokial by na to neboli výslovne oprávnené podla clánku 7 ods. 2 alebo rozhodnutím prijatým podla clánku 7 ods. 3; b) vykonajú koncentráciu v rozpore s clánkom 7; c) vykonajú koncentráciu vyhlásenú za nezlucitelnú so spolocným trhom rozhodnutím podla clánku 8 ods. 3 alebo nevykonajú opatrenia nariadené rozhodnutím podla clánku 8 ods. 4 alebo 5; d) nesplnia podmienky alebo povinnosti nariadené rozhodnutím podla clánku 6 ods. 1 písm. b), clánku 7 ods. 3 alebo clánku 8 ods. 2 druhý pododsek. 3. Pri urcovaní výsky pokuty sa zohladnuje povaha, závaznost a trvanie porusenia. 4. Rozhodnutia prijaté podla odsekov 1, 2 a 3 nemajú trestnoprávnu povahu." Okolnosti predchádzajúce sporu a sporné rozhodnutie 8 Okolnosti predchádzajúce sporu sú zhrnuté v bodoch 1 az 37 napadnutého rozsudku takto: "1. [Odvolatelka] je spolocnostou zalozenou podla nórskeho práva zapísanou na burze v Osle (Nórsko) a na burze v New Yorku (Spojené státy), ktorá sa zaoberá chovom a prvotným spracovaním lososa v Kanade, Chile, Skótsku, na Faerských ostrovoch, v Írsku a Nórsku, ako aj chovom a prvotným spracovaním halibuta svetlého v Nórsku. [Odvolatelka] vykonáva tiez druhotné spracovanie v Belgicku, Chile, Spojených státoch, Francúzsku, Írsku, Japonsku, Nórsku, Holandsku, Polsku a Ceskej republike. A. Nadobudnutie spolocnosti Morpol [odvolatelkou] [2] Dna 14. decembra 2012 [odvolatelka] uzatvorila so spolocnostami Friendmall Ltd a Bazmonta Holding Ltd zmluvu o kúpe akcií ('Share Purchase Agreement`, dalej len 'SPA`) týkajúcu sa prevodu akcií, ktoré tieto spolocnosti vlastnili v imaní spolocnosti Morpol ASA. [3] Spolocnost Morpol je nórskym výrobcom a spracovatelom lososa. Táto spolocnost produkuje chovného lososa a ponúka siroký sortiment výrobkov z lososa s pridanou hodnotou. Chová a prvotne spracováva lososa v Skótsku a Nórsku. Vykonáva tiez druhotné spracovanie v Polsku, Spojenom královstve a Vietname. Predtým, ako ju kúpila [odvolatelka], bola spolocnost Morpol zapísaná na burze v Osle. [4] Spolocnosti Friendmall a Bazmonta Holding boli súkromnými spolocnostami s rucením obmedzeným, ktoré boli zalozené a zaregistrované na Cypre. Obe spolocnosti ovládala jediná osoba, pán M., ktorý je zakladatelom a bývalým generálnym riaditelom spolocnosti Morpol. [5] Prostredníctvom SPA získala [odvolatelka] podiel v spolocnosti Morpol vo výske priblizne 48,5 % imania spolocnosti Morpol. K dokonceniu tejto kúpy ('kúpa z decembra 2012`) doslo 18. decembra 2012. [6] [Odvolatelka] 17. decembra 2012 prostredníctvom burzového komuniké oznámila, ze vyhlási verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol. Dna 15. januára 2013 [odvolatelka] v súlade s nórskym zákonom o obchodovaní s cennými papiermi predlozila takú povinnú verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol, ktorá predstavovala 51,5 % akcií spolocnosti. Podla ustanovení nórskeho zákona je kupujúci viac ako jednej tretiny akcií spolocnosti kótovanej na burze povinný predlozit ponuku na zvysné akcie tejto spolocnosti. [7] Dna 23. januára 2013 správna rada spolocnosti Morpol vymenovala nového generálneho riaditela namiesto pána M., ktorý sa medzicasom vzdal funkcie s úcinnostou od 1. marca 2013 v rámci záväzku, ktorý bol na tento úcel zahrnutý do SPA. [8] Po vysporiadaní a vykonaní verejnej ponuky na kúpu 12. marca 2013 vlastnila [odvolatelka] spolu 87,1 % akcií spolocnosti Morpol. [Odvolatelka] teda prostredníctvom verejnej ponuky na kúpu kúpila akcie predstavujúce priblizne 38,6 % imania spolocnosti Morpol, okrem akcií predstavujúcich 48,5 % imania spolocnosti Morpol, ktoré uz získala na základe kúpy z decembra 2012. [9] Nadobudnutie zvysných akcií spolocnosti Morpol bolo ukoncené 12. novembra 2013. Dna 15. novembra 2013 mimoriadne valné zhromazdenie rozhodlo o podaní ziadosti o vylúcenie akcií z kótovania na burze v Osle, o znízení poctu clenov správnej rady a o zrusení menovacieho výboru. Dna 28. novembra 2013 Morpol uz nebola kótovaná na burze v Osle. B. Fáza pred oznámením [10] [Odvolatelka] 21. decembra 2012 zaslala Európskej komisii ziadost o vymenovanie skupiny poverenej posúdením jej spisu týkajúceho sa získania výlucnej kontroly nad spolocnostou Morpol. [Odvolatelka] v tejto ziadosti oznámila Komisii, ze kúpa z decembra 2012 bola dokoncená a ze do prijatia rozhodnutia Komisie nebude vykonávat svoje hlasovacie práva. [11] Komisia poziadala [odvolatelku] o uskutocnenie telekonferencie, ktorá sa konala 25. januára 2013. Pocas telekonferencie Komisia poziadala o informácie týkajúce sa struktúry transakcie a vysvetlenia v súvislosti s tým, ci uz kúpa z decembra 2012 mohla [odvolatelke] poskytnút kontrolu nad spolocnostou Morpol. [12] Komisia 12. februára 2013 zaslala [odvolatelke] ziadost o informácie týkajúce sa prípadného získania faktickej kontroly nad spolocnostou Morpol v dôsledku kúpy z decembra 2012. Komisia tiez poziadala o predlozenie programu a zápisnice z valných zhromazdení spolocnosti Morpol a zo stretnutí správnej rady spolocnosti Morpol za posledné tri roky. [Odvolatelka] na túto ziadost ciastocne odpovedala 19. februára 2013 a úplnú odpoved na túto ziadost poskytla 25. februára 2013. [13] Dna 5. marca 2013 [odvolatelka] predlozila prvý návrh tlaciva oznámenia, aké je uvedené v prílohe I nariadenia Komisie c. 802/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([4]Ú. v. ES L 133, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) (dalej len 'prvý návrh tlaciva CO`). Prvý návrh tlaciva CO sa týkal hlavne celkového trhu, ktorý zahrnal chov, ako aj prvotné a druhotné spracovanie lososa bez ohladu na jeho pôvod. [14] Dna 14. marca 2013 zaslala Komisia [odvolatelke] ziadost o doplnujúce informácie týkajúce sa prvého návrhu tlaciva CO. [Odvolatelka] odpovedala na túto ziadost o informácie 16. marca 2013. Komisia sa domnievala, ze táto odpoved nebola úplná, a poslala dalsie ziadosti o informácie 3. mája, 14. júna a 10. júla 2013. [Odvolatelka] odpovedala na tieto ziadosti 6. júna, 3. a 26. júla 2013. C. Oznámenie a rozhodnutie o povolení koncentrácie s výhradou dodrzania urcitých záväzkov [15] Dna 9. augusta 2013 bola transakcia [koncentrácie] oficiálne oznámená Komisii. [16] Komisia pocas hodnotiaceho stretnutia, ktoré sa uskutocnilo 3. septembra 2013, informovala [odvolatelku] a spolocnost Morpol o tom, ze má vázne pochybnosti o zlucitelnosti transakcie s vnútorným trhom, pokial ide o potenciálny trh so skótskym lososom. [17] [Odvolatelka] 9. septembra 2013 s cielom odstránit vázne pochybnosti Komisie navrhla záväzky v súlade s clánkom 6 ods. 2 [nariadenia c. 139/2004]. Komisia tieto pociatocné záväzky podrobila prieskumu trhu. Po urcitých zmenách a doplneniach bol 25. septembra 2013 predlozený súbor konecných záväzkov. [Odvolatelka] sa zaviazala postúpit priblizne tri stvrtiny z kapacity na chov skótskeho lososa, ktorá sa medzi úcastníkmi koncentrácie prekrývala, cím odstránila vázne pochybnosti Komisie. [18] Dna 30. septembra 2013 Komisia v súlade s clánkom 6 ods. 1 písm. b) a ods. 2 nariadenia c. 139/2004 prijala rozhodnutie C(2013) 6449 (vec COMP/M.6850 - Marine Harvest/Morpol) (dalej len 'rozhodnutie o povolení`) o povolení koncentrácie s výhradou, ze budú v celom rozsahu dodrzané navrhnuté záväzky. [19] Komisia v rozhodnutí o povolení konstatovala, ze uz kúpa z decembra 2012 poskytla [odvolatelke] faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol. Komisia tvrdila, ze nemozno vylúcit porusenie povinnosti statu quo stanovenej v clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia. Taktiez uviedla, ze v rámci iného konania môze preskúmat, ci je potrebné uplatnit sankciu podla clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. D. [Sporné] rozhodnutie a konanie, v ktorom bolo prijaté [20] Komisia v liste z 30. januára 2014 informovala [odvolatelku], ze prebieha vysetrovanie týkajúce sa prípadných porusení clánku 7 ods. 1 a clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. [21] Komisia 31. marca 2014 zaslala [odvolatelke] oznámenie o výhradách v súlade s clánkom 18 nariadenia c. 139/2004 (dalej len 'oznámenie o výhradách`). Komisia v oznámení o výhradách dospela k predbeznému záveru, ze [odvolatelka] úmyselne, alebo prinajmensom z nedbanlivosti, porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. [22] [Odvolatelka] poskytla svoju odpoved na oznámenie o výhradách 30. apríla 2014. Dna 6. mája 2014 uviedla [odvolatelka] na pojednávaní tvrdenia, ktoré sú uvedené v jej odpovedi. Dna 7. júla 2014 sa konalo zasadnutie poradného výboru pre koncentrácie medzi podnikmi. [23] Dna 23. júla 2014 prijala Komisia [sporné rozhodnutie]. [24] Prvé tri clánky výrokovej casti [sporného rozhodnutia] znejú takto: 'Clánok 1 [Odvolatelka] tým, ze uskutocnila koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo pocas obdobia od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013 pred tým, ako bola oznámená a vyhlásená za zlucitelnú s vnútorným trhom, porusila clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 [nariadenia c. 139/2004]. Clánok 2 [Odvolatelke] sa ukladá pokuta vo výske 10000000 eur za porusenie clánku 4 ods. 1 [nariadenia c. 139/2004] uvedené v clánku 1. Clánok 3 [Odvolatelke] sa ukladá pokuta vo výske 10000000 eur za porusenie clánku 7 ods. 1 [nariadenia c. 139/2004] uvedené v clánku 1.` [25] Komisia v napadnutom rozhodnutí po prvé konstatovala, ze [odvolatelka] získala faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol po dokoncení kúpy z decembra 2012, kedze [odvolatelka] mala takmer istotu, ze na valných zhromazdeniach dosiahne väcsinu vzhladom na výsku jej podielu (48,5 %) a mieru prítomnosti ostatných akcionárov na valných zhromazdeniach pocas predchádzajúcich rokov. [26] Komisia dalej konstatovala, ze na kúpu z decembra 2012 sa nevztahuje výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. V tejto súvislosti uviedla, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje iba na verejné ponuky na kúpu alebo výmenu alebo na transakcie, na základe ktorých sa kontrola v zmysle clánku 3 nariadenia c. 139/2004 získa 'od rôznych predávajúcich` na základe viacerých transakcií s cennými papiermi. V prejednávanej veci bol podla Komisie kontrolný podiel získaný od jediného predávajúceho, a to pána M., prostredníctvom spolocností Friendmall a Bazmonta Holding na základe kúpy z decembra 2012. [27] Clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa podla Komisie nevztahuje na situácie, ked dôjde ku kúpe významného mnozstva akcií od jediného predávajúceho a ked mozno na základe hlasovaní na predchádzajúcich riadnych a mimoriadnych valných zhromazdeniach lahko preukázat, ze toto mnozstvo akcií poskytuje faktickú výlucnú kontrolu nad cielovou spolocnostou. [28] Komisia okrem toho poukázala na to, ze kúpa z decembra 2012, ktorá bola dokoncená 18. decembra 2012, nebola súcastou verejnej ponuky na kúpu, ktorá sa uskutocnila od 15. januára do 26. februára 2013. Komisia konstatovala, ze skutocnost, ze kúpa z decembra 2012 mohla mat za následok povinnost [odvolatelky] vyhlásit verejnú ponuku na kúpu zvysných akcií spolocnosti Morpol, nie je relevantná, kedze faktická kontrola sa uz získala prostredníctvom jediného predávajúceho. [29] Komisia sa dalej domnievala, ze odkazy [odvolatelky] na právne zdroje, podla ktorých 'viaceré jednotné etapy` sa povazujú za jedinú koncentráciu, pokial sú tieto etapy právne alebo fakticky podmienené, sa zdajú zavádzajúce. Komisia zdôraznila, ze [odvolatelka] získala kontrolu nad spolocnostou Morpol na základe jediného nákupu 48,5 % akcií spolocnosti Morpol, a nie na základe viacerých ciastocných transakcií týkajúcich sa castí aktív, ktoré by v konecnom dôsledku tvorili jediný hospodársky subjekt. [30] Komisia uviedla, ze podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 139/2004 treba pri stanovení výsky pokuty zohladnit povahu, závaznost a dlzku trvania porusenia. [31] Komisia konstatovala, ze kazdé porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je vzhladom na svoju povahu závazným porusením. [32] Komisia v rámci posúdenia závaznosti porusenia zohladnila skutocnost, ze [odvolatelka] sa podla nej dopustila porusenia z nedbanlivosti, ze predmetná koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom, ako aj skutocnost, ze sa prejednávali skorsie veci týkajúce sa procesných porusení [odvolatelky], ako aj dalsích spolocností. [33] Pokial ide o dlzku trvania porusenia, Komisia uviedla, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením a ze v danom prípade k nemu doslo 18. decembra 2012, teda v den uskutocnenia koncentrácie. Komisia okrem toho konstatovala, ze porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je pokracujúcim porusením a ze v danom prípade trvalo od 18. decembra 2012 do 30. septembra 2013, teda odo dna uskutocnenia kúpy z decembra 2012 do dna jej povolenia. Dlzka trvania deviatich mesiacov a dvanástich dní bola podla Komisie obzvlást dlhá. [34] Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost skutocnost, ze [odvolatelka] nevykonávala svoje hlasovacie práva v spolocnosti Morpol a pocas konania o kontrole koncentrácie ju spravovala ako subjekt oddelený od [odvolatelky]. [35] Komisia zohladnila ako polahcujúcu okolnost taktiez skutocnost, ze [odvolatelka] podala ziadost o vymenovanie skupiny niekolko dní po dokoncení kúpy z decembra 2012. [36] Komisia naproti tomu nezistila, ze by existovali pritazujúce okolnosti. [37] Komisia konstatovala, ze v prípade podniku velkosti [odvolatelky] musí byt výska sankcie významná, aby mala odradzujúci úcinok. To platí tým viac v prípade, ked predmetná koncentrácia vyvolala vázne pochybnosti o jej zlucitelnosti s vnútorným trhom." Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 9 Návrhom podaným do kancelárie Vseobecného súdu 3. októbra 2014 podala odvolatelka zalobu, ktorou sa domáhala zrusenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenia alebo znízenia pokút ulozených Komisiou. 10 Na podporu svojej zaloby uviedla pät zalobných dôvodov, z ktorých len prvý a tretí majú význam pre toto odvolanie. Prvý zalobný dôvod bol zalozený na "zjavne nesprávnom právnom a skutkovom posúdení" v rozsahu, v akom bola v spornom rozhodnutí zamietnutá uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Tretí zalobný dôvod bol zalozený na porusení vseobecnej zásady ne bis in idem. 11 Vseobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol zalobu v celom rozsahu. Návrhy úcastníkov konania v odvolacom konaní 12 Odvolatelka svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor: - úplne alebo scasti zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním zamieta zaloba podaná proti spornému rozhodnutiu, - zrusil sporné rozhodnutie alebo subsidiárne zrusil pokuty ulozené odvolatelke týmto rozhodnutím, alebo dalej subsidiárne podstatne znízil výsku týchto pokút, - ulozil Komisii povinnost nahradit trovy konania, ktoré vznikli odvolatelke v konaní pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom, - v prípade potreby vrátil vec Vseobecnému súdu na nové rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a - prijal akékolvek iné opatrenia, ktoré povazuje za potrebné. 13 Komisia navrhuje odvolanie zamietnut a ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania. O odvolaní 14 Na podporu svojho odvolania uvádza odvolatelka dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Vseobecný súd porusil clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. Druhý odvolací dôvod je zalozený na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Vseobecný súd porusil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania a zásadu, ktorou sa riadi súbeh porusení. 15 Na pojednávaní pred Súdnym dvorom odvolatelka uviedla nový odvolací dôvod zalozený na nezákonnosti clánku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004. O prvom odvolacom dôvode Argumentácia úcastníkov konania 16 Prvý odvolací dôvod sa delí na pät castí. 17 V prvej casti tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho posúdenia, ked v bodoch 70, 150 a 151, ako aj v bode 230 napadnutého rozsudku nesprávne vylozil pojem "jediná koncentrácia" v zmysle odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004. 18 Podla jej názoru Vseobecný súd tým, ze v bodoch 70 a 230 napadnutého rozsudku rozhodol, ze nie je potrebné preskúmat tvrdenia odvolatelky týkajúce sa existencie podmienenosti kúpy z decembra 2012 a dotknutej verejnej ponuky, porusil relevantné kritérium na urcenie, ci mozno viaceré transakcie povazovat za jedinú koncentráciu, pricom toto kritérium podla nej spocíva v tom, ci sú tieto transakcie vzájomne podmienené, a nie v tom, v akom okamihu sa uskutocnila transakcia, ktorou doslo k získaniu kontroly. 19 V tejto súvislosti odvolatelka v prvom rade tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to osobitne v bodoch 150 a 151 napadnutého rozsudku, ked vychádzal z toho, ze odôvodnenie 20 nariadenia c. 139/2004 nepredstavuje vhodný základ pre výklad pojmu "jediná koncentrácia". Podla nej pritom toto odôvodnenie jasne vyjadruje zámer normotvorcu povazovat za "jedinú koncentráciu" vsetky "úzko súvisiace transakcie, ktoré sú [vzájomne podmienené]". 20 Konstatovanie Vseobecného súdu v bode 150 napadnutého rozsudku, podla ktorého je uvedené odôvodnenie 20 len "velmi krátka veta" a nepredstavuje právne záväzné právne pravidlo, podla jej názoru neumoznilo Vseobecnému súdu vyvrátit výklad pojmu "jediná koncentrácia", ktorý zastáva odvolatelka. Odvolatelka sa totiz domnieva, ze Vseobecný súd nezohladnil skutocnost, ze to isté odôvodnenie bolo vyjadrené v záväznej právnej norme, konkrétne v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý odkazuje na verejné ponuky a na sériu viacerých transakcií s cennými papiermi. Okrem toho podla nej Vseobecný súd pri zamietnutí tohto výkladu v bodoch 106 az 109 napadnutého rozsudku vychádzal z konsolidovaného oznámenia Komisie o právomoci podla nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([5]Ú. v. EÚ C 95, 2008, s. 1), ktoré podla judikatúry Súdneho dvora predstavuje súbor nezáväzných usmernení. Dalej podla nej Vseobecný súd v bode 151 napadnutého rozsudku nesprávne vylozil to isté odôvodnenie 20, ked uviedol, ze ak by sa mal prijat rovnaký výklad, vsetky transakcie "ktoré sú navzájom podmienené", by sa museli povazovat za jedinú koncentráciu, hoci by aj neviedli k získaniu kontroly. 21 V druhom rade sa odvolatelka domnieva, ze kúpa z decembra 2012 a dotknutá verejná ponuka boli vzájomne podmienené a v dôsledku toho predstavovali jedinú koncentráciu. 22 Tvrdí jednak, ze v prejednávanej veci vyplýva poziadavka zakladajúca vzájomnú podmienenost medzi touto verejnou ponukou a kúpou z decembra 2012 z nórskeho zákona o obchodovaní s cennými papiermi, co podla nej predstavuje najvyssiu moznú mieru podmienenosti. Táto poziadavka podla nej osobitne vyplýva z nórskych právnych predpisov, ktorými sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie ([6]Ú. v. EÚ L 142, 2004, s. 12; Mim. vyd. 17/002, s. 20). Vseobecný súd pritom túto okolnost nespochybnil. 23 Okrem toho podla nej existenciu vzájomnej podmienenosti medzi verejnou ponukou a kúpou z decembra 2012 potvrdzuje aj konsolidované oznámenie uvedené v bode 20 tohto rozsudku, podla ktorého môzu byt dve alebo viaceré transakcie právne alebo fakticky prepojené. V prejednávanej veci boli podla nej kúpa z decembra 2012 a dotknutá verejná ponuka vzájomne podmienené z právneho hladiska, kedze povinnost uskutocnit túto verejnú ponuku vznikla v dôsledku uskutocnenia kúpy z decembra 2012 a je touto kúpou podmienená. Tieto dve transakcie boli podla odvolatelky zároven vzájomne podmienené aj skutkovo, kedze v súlade s bodom 43 tohto oznámenia z hladiska ekonomického posúdenia "kazdá z [transakcií] nevyhnutne závisí od výsledku ostatných". Tieto dve transakcie boli plánované a dohodnuté súcasne a vykonané na úcely uskutocnenia rovnakého hospodárskeho ciela, ktorým je nadobudnutie vsetkých akcií spolocnosti Morpol, ktoré sú v obehu. 24 V druhej casti prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd nesprávne vylozil dôvod existencie výnimky uvedenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 25 Odvolatelka v prvom rade tvrdí, ze formalistický prístup, ktorý si zvolil Vseobecný súd, je nevhodný na úcely výkladu ciela sledovaného touto výnimkou, ktorý si vyzaduje analýzu jej politického ciela. Vseobecný súd podla nej prijal restriktívny prístup, ked v bodoch 174 az 189 napadnutého rozsudku odmietol relevantnost zelenej knihy Rady o revízii nariadenia (EHS) c. 404/89 (KOM/2001/0745 v konecnom znení, dalej len "Zelená kniha"), ktorá vyzvala na rozsírenie pôsobnosti uvedenej výnimky s cielom ulahcit akvizície. Navyse bod 189 napadnutého rozsudku sa podla jej názoru zakladá na formalistickom rozlisovaní medzi struktúrami transakcií a nesprávne odmieta uplatnenie clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na struktúru transakcií, ak mohlo k získaniu kontroly dôjst pred vyhlásením verejnej ponuky. 26 V druhom rade politický ciel výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 spocíva podla odvolatelky v ulahcení verejných ponúk a zdlhavých prevzatí pri dodrzaní prísnych podmienok, ktorých cielom je vyhnút sa zmenám struktúry trhu predtým, ako Komisia prijme rozhodnutie o oznámenej koncentrácii. Kupujúci tak v zásade podla nej môze nadobudnút akcie cielovej spolocnosti, ale nemôze ich skutocne vyuzit predtým, ako Komisia povolí túto koncentráciu, co tejto institúcii nebráni vo výkone jej právomoci kontroly koncentrácií. 27 Podla jej názoru nie je dôvodné odmietnut uplatnenie výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na osobitnú struktúru transakcií, ak mohlo k získaniu kontroly dôjst pred vyhlásením verejnej ponuky. V bode 134 Zelenej knihy Komisia podla nej uznala, ze na nadobudnutie spolocnosti kótovanej na burze by sa mala vztahovat výnimka stanovená v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 z dôvodu, ze "v týchto typoch scenárov obvykle nebude praktické a prirodzené domnievat sa, ze ku koncentrácii dôjde pri odkúpení akcie alebo balíka akcií, ktoré kupujúcemu poskytujú (faktickú) kontrolu nad cielovým podnikom". Hoci sa toto tvrdenie týkalo zdlhavých prevzatí, podla nej rovnako platí aj pre verejné ponuky. 28 Vseobecný súd teda podla nej tým, ze dospel k záveru, ze toto ustanovenie sa neuplatnuje na struktúru transakcií, v rámci ktorej mohlo k získaniu kontroly dôjst pred vyhlásením verejnej ponuky, vykonal formalistické rozlisovanie medzi struktúrami transakcií, cím vyvolal neistotu, pokial ide o transakcie, na ktoré sa vztahuje uvedená výnimka, a vystavil nadobúdatelov znacným praktickým a financným rizikám. 29 Po tretie odvolatelka odkazuje na rozhodnutie Komisie z 20. januára 2005 (vec Orkla/Elkem - COMP/M.3709), ktoré sa podla nej týkalo situácie podobnej situácii v prejednávanej veci, v ktorom táto institúcia najmä pripustila, ze nadobúdatel podielu, ktorý zakladá povinnost uskutocnit verejnú ponuku, sa vystavuje váznym financným rizikám, kým Komisia neschváli toto nadobudnutie. 30 Vo stvrtom rade odvolatelka tvrdí, ze výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 v tom zmysle, ze sa uplatnuje na vsetky verejné ponuky, by ulahcil ciele kontroly koncentrácií tým, ze by Komisii umoznil zohladnit konecnú mieru nadobudnutého podielu a rôzne úcinky posudzovanej transakcie. 31 V piatom rade odvolatelka tvrdí, ze v prejednávanej veci konala v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ked koncentráciu oznámila bezodkladne, teda tri dni po uskutocnení kúpy z decembra 2012, a zdrzala sa výkonu hlasovacích práv spojených s nadobudnutými akciami, co Vseobecný súd nespochybnil. 32 Komisia spochybnuje tvrdenia odvolatelky a domnieva sa, ze prvý odvolací dôvod nie je dôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 33 Svojím prvým odvolacím dôvodom, ktorého obe casti je potrebné preskúmat spolocne, odvolatelka v podstate spochybnuje výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, ktorý uskutocnil Vseobecný súd a ktorý ho viedol k zamietnutiu jej prvého zalobného dôvodu smerujúceho k zruseniu. 34 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 stanovuje, ze za predpokladu, ze sú splnené podmienky stanovené v tomto ustanovení, odsek 1 tohto clánku nie je prekázkou vykonania verejnej ponuky alebo transakcií, pri ktorých prostredníctvom série viacerých transakcií s cennými papiermi dôjde k získaniu kontroly od rôznych predávajúcich. 35 Je potrebné konstatovat, ze Vseobecný v bodoch 68 az 83 napadnutého rozsudku preskúmal uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 na situáciu, o ktorú ide v prejednávanej veci, len pokial ide o kúpu z decembra 2012. 36 V bodoch 69 a 70 napadnutého rozsudku pritom jednak uviedol, ze porusenie clánku 7 ods. 1 a clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 konstatované Komisiou vyplýva zo samotnej kúpy z decembra 2012, to znamená z transakcie, ktorou odvolatelka získala kontrolu nad spolocnostou Morpol. Kedze k tejto transakcii doslo pred predmetnou verejnou ponukou, dospel k záveru, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je irelevantný z dôvodu, ze toto ustanovenie sa týka verejných ponúk. 37 Okrem toho Vseobecný súd tiez vylúcil uplatnitelnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 v rozsahu, v akom sa toto ustanovenie týka vykonávania transakcií, ktorými sa kontrola v zmysle clánku 3 tohto nariadenia získa od viacerých predávajúcich na základe série viacerých transakcií s cennými papiermi. Ako vyplýva zo znenia bodov 75 a 79 az 81 napadnutého rozsudku Vseobecný súd dospel k záveru, ze odvolatelka získala kontrolu nad spolocnostou Morpol od jediného predávajúceho a v rámci jednej transakcie s cennými papiermi, a to kúpy z decembra 2012. Pokial ide o predmetnú verejnú ponuku, tá sa podla Vseobecného súdu uskutocnila v case, ked odvolatelka uz mala faktickú výlucnú kontrolu nad spolocnostou Morpol z dôvodu kúpy z decembra 2012. 38 Pred Vseobecným súdom vsak odvolatelka v podstate tvrdila, ze kúpa z decembra 2012 a predmetná verejná ponuka predstavujú z dôvodu vzájomných väzieb medzi nimi jednotlivé etapy jedinej koncentrácie, takze na základe clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 sa na túto koncentráciu neuplatní odsek 1 tohto clánku. 39 V bodoch 85 az 229 napadnutého rozsudku Vseobecný súd preskúmal tvrdenia uvedené odvolatelkou na podporu tejto tézy, pricom ich zamietol. V rámci toho uviedol, ze pojem "jediná koncentrácia" sa nemá uplatnit v prípade, ked doslo k získaniu faktickej výlucnej kontroly nad jedinou cielovou spolocnostou od jediného predávajúceho na základe jedinej súkromnoprávnej transakcie, aj ked po nej nasleduje povinná verejná ponuka. 40 V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate tvrdí, ze takýto výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je nesprávny, kedze toto ustanovenie by sa v spojení s odôvodnením 20 tohto nariadenia malo vykladat extenzívne, takze uvedené ustanovenie sa malo uplatnit na kúpu z decembra 2012 a na dotknutú verejnú ponuku, kedze tieto dve transakcie predstavovali etapy jedinej koncentrácie. 41 V prvom rade sa odvolatelka domnieva, ze Vseobecný súd pri svojom výklade clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nerespektoval pojem "jediná koncentrácia", tak ako vyplýva z odôvodnenia 20 tohto nariadenia c. 139/2004, ktoré podla nej predstavuje vhodný právny základ pre tento výklad. 42 V tejto súvislosti, ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 91 napadnutého rozsudku, je potrebné konstatovat, ze pojem "jediná koncentrácia" sa nachádza len v odôvodnení 20 nariadenia c. 139/2004 a nie v clánkoch tohto nariadenia. 43 V bode 150 napadnutého rozsudku pritom Vseobecný súd dospel k záveru, ze toto odôvodnenie neobsahuje vycerpávajúcu definíciu podmienok, za ktorých dve transakcie predstavujú jedinú koncentráciu. V tejto súvislosti vychádzal z osobitnej povahy uvedeného odôvodnenia, ktoré napriek tomu, ze umoznuje objasnit výklad, ktorý je potrebné pouzit pri právnej norme, nemôze predstavovat takúto normu, pretoze nemá vlastnú právnu záväznost. 44 Hoci, ako odvolatelka uznáva svojimi tvrdeniami, odôvodnenie 20 nariadenia c. 139/2004 môze poslúzit ako prvok výkladu ustanovení tohto nariadenia, len zo samotného znenia tohto odôvodnenia nemôze platne vyvodzovat výklad pojmu "jediná koncentrácia", ktorý by nebol v súlade s týmito ustanoveniami. V tomto zmysle mal Súdny dvor viackrát prílezitost uviest, ze odôvodnenia aktu Únie nemajú záväznú právnu silu a nemozno sa na ne úcinne odvolávat na úcely výnimky z ustanovení dotknutého aktu, ani s cielom výkladu týchto ustanovení v zmysle, ktorý je zjavne v rozpore s ich znením (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. januára 2006, IATA a ELFAA, [7]C-344/04, [8]EU:C:2006:10, bod [9]76, ako aj z 2. apríla 2009, Tyson Parketthandel, [10]C-134/08, [11]EU:C:2009:229, bod [12]16). 45 Odvolatelka sa preto nemôze opierat o siroký výklad znenia odôvodnenia 20 nariadenia c. 139/2004 s cielom rozsírit pôsobnost clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 46 Ako v tejto súvislosti uviedol Vseobecný súd v bode 71 napadnutého rozsudku, clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 umoznuje za urcitých okolností uskutocnit verejnú ponuku pred jej oznámením Komisii a predtým, ako ju Komisia povolí, aj ked táto transakcia predstavuje koncentráciu s významom pre celé Spolocenstvo v zmysle clánku 3 tohto nariadenia. 47 Clánok 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, ktorý zakazuje vykonanie koncentrácie, pritom obmedzuje tento zákaz na koncentrácie, ktoré sú definované v clánku 3 tohto nariadenia (rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young, [13]C-633/16, [14]EU:C:2018:371, bod [15]43). 48 Kedze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 predstavuje výnimku z uvedeného zákazu, na úcely vymedzenia rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia je potrebné zohladnit definíciu pojmu "koncentrácia" uvedenú v uvedenom clánku 3 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young, [16]C-633/16, [17]EU:C:2018:371, bod [18]44). 49 Podla tohto ustanovenia sa pritom za vznik koncentrácie povazuje trvalá zmena kontroly spôsobená fúziou dvoch alebo viacerých predtým nezávislých podnikov alebo castí podnikov, alebo získaním priamej alebo nepriamej kontroly nad celým alebo nad castami jedného alebo viacerých dalsích podnikov jednou alebo viacerými osobami, ktoré uz kontrolujú najmenej jeden podnik, alebo jedným alebo viacerými podnikmi, pokial kontrola vyplýva z moznosti, priznanej zákonom, zmluvami alebo inými prostriedkami, vykonávat rozhodujúci vplyv na podnik (rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young, [19]C-633/16, [20]EU:C:2018:371, bod [21]45). 50 Z toho vyplýva, ze k vykonaniu koncentrácie dôjde v okamihu, ked úcastníci fúzie uskutocnia transakcie prispievajúce k trvalej zmene kontroly dotknutého podniku (rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young, [22]C-633/16, [23]EU:C:2018:371, bod [24]46). 51 Hoci odôvodnenie 20 nariadenia c. 139/2004 nepochybne stanovuje, ze je vhodné, aby sa úzko súvisiace transakcie, ktoré sú uskutocnené za rovnakých podmienok, alebo ktoré majú formu niekolkých transakcií s cennými papiermi uskutocnených v primerane krátkej lehote, povazovali za jedinú koncentráciu, pod clánok 7 tohto nariadenia môzu spadat len také transakcie, ktoré sú nevyhnutné na zmenu kontroly podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young, [25]C-633/16, [26]EU:C:2018:371, body [27]48 a [28]49). 52 Za týchto podmienok je potrebné konstatovat, ze Vseobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 70 napadnutého rozsudku rozhodol, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 nie je relevantný v situácii, ked k preneseniu kontroly dochádza v rámci prvej súkromnoprávnej transakcie, hoci po nej nasleduje verejná ponuka, ktorá nie je potrebná na zmenu kontroly nad podnikom dotknutým predmetnou koncentráciou. 53 Z toho vyplýva, ze Vseobecný súd tiez správne odmietol tvrdenia odvolatelky zalozené na existencii jedinej koncentrácie v prejednávanej veci, kedze, ako to v podstate uviedol v bode 151 napadnutého rozsudku, tieto tvrdenia by viedli k tomu, ze pod pojem "jediná koncentrácia", a teda do pôsobnosti clánku 7 nariadenia c. 139/2004, by patrili transakcie, ktoré hoci majú vedlajsiu povahu ku koncentrácii, nemajú priamu funkcnú súvislost s jej uskutocnením. 54 Odvolatelka preto nemôze tvrdit, ze transakcia, ktorá nie je nevyhnutná na dosiahnutie zmeny kontroly nad podnikom, akou je verejná ponuka vyhlásená po získaní kontroly nad cielovým podnikom, spadá pod pojem "koncentrácia" podla clánkov 3 a 7 nariadenia c. 139/2004. 55 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tvrdenia odvolatelky zalozené na nesprávnom výklade pojmu "jediná koncentrácia". 56 V druhom rade odvolatelka tvrdí, ze výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 zo strany Vseobecného súdu je v rozpore s cielom sledovaným týmto ustanovením. V tejto súvislosti tvrdí, ze cielom uvedeného ustanovenia je ulahcit verejné ponuky a zdlhavé prevzatia, takze na struktúry transakcií, pri ktorých mohlo dôjst k získaniu kontroly pred vyhlásením verejnej ponuky, sa uplatní clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 57 Je potrebné konstatovat, ze odvolatelka uznáva, ze jej siroký výklad pojmu "jediná koncentrácia" by viedol k tomu, ze clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 by sa priznal sirsí rozsah, nez aký vyplýva zo znenia tohto ustanovenia. 58 V bodoch 200 a 201 napadnutého rozsudku Vseobecný súd správne uviedol, co pripústa aj odvolatelka, ze clánok 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 stanovuje výnimku z clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ktorú je potrebné vykladat restriktívne. 59 Ako vsak bolo uvedené v bode 57 tohto rozsudku a ako zdôraznil Vseobecný súd v bodoch 202 az 204 napadnutého rozsudku, výklad uvádzaný odvolatelkou by viedol k rozsíreniu pôsobnosti výnimky stanovenej v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 60 Za týchto podmienok musia byt tvrdenia odvolatelky zalozené na tom, ze takýto výklad je odôvodnený cielmi práva Únie v danej oblasti, tak ako vyplývajú zo smernice 2004/25 alebo zo Zelenej knihy, zamietnuté. 61 Uspiet nemôze ani tvrdenie odvolatelky, ze tento výklad clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 by umoznil ulahcit vecné posúdenie koncentrácie. Takéto tvrdenie, ktoré sa týka preskúmania zlucitelnosti koncentrácie s vnútorným trhom, je totiz irelevantné, pokial ide o predbeznú otázku, ci táto koncentrácia mohla byt oslobodená od povinnosti jej oznámenia Komisii v súlade s clánkom 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 62 Tvrdenia odvolatelky zalozené na porusení ciela uvedeného v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004 je preto potrebné zamietnut ako nedôvodné. 63 Po tretie z bodov 52 a 55 tohto rozsudku vyplýva, ze tvrdenia odvolatelky zalozené jednak na tom, ze existovala vzájomná podmienenost medzi kúpou z decembra 2012 a dotknutou verejnou ponukou a jednak, ze odvolatelka splnila podmienky stanovené v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004, musia byt zamietnuté. 64 Ako totiz správne uviedol Vseobecný súd v bodoch 229 a 230 napadnutého rozsudku, kedze pojem "jediná koncentrácia" sa nevztahuje na prípad, ked dôjde k získaniu faktickej výlucnej kontroly od jediného predávajúceho na základe jedinej transakcie, otázka existencie právnej alebo faktickej podmienenosti medzi kúpou z decembra 2012 a dotknutou verejnou ponukou je irelevantná. Rovnaký záver platí a fortiori aj pokial ide o otázku, ci odvolatelka dodrzala podmienky stanovené v clánku 7 ods. 2 nariadenia c. 139/2004. 65 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy je potrebné prvý odvolací dôvod zamietnut v celom rozsahu. O druhom odvolacom dôvode 66 Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd tým, ze osobitne v bodoch 306, 319, 339 az 344 a 362 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia mohla ulozit odvolatelke samostatné pokuty, a to jednu za porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 a druhú za porusenie povinnosti pozastavit koncentráciu stanovenú v clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, porusil zásadu ne bis in idem, zásadu zapocítania a zásadu, ktorou sa riadi súbeh porusení. 67 Druhý odvolací dôvod sa skladá z dvoch castí. O prvej casti - Argumentácia úcastníkov konania 68 V prvej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v prejednávanej veci neuplatnil zásadu ne bis in idem alebo subsidiárne zásadu zapocítania. 69 Toto nesprávne právne posúdenie sa podla nej nachádza najmä v bode 344 napadnutého rozsudku, v ktorom Vseobecný súd rozhodol, ze dve samostatné pokuty ulozené odvolatelke za to isté konanie neporusujú zásadu ne bis in idem. Pritom podla jej názoru táto zásada, ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, obsahuje súcasne zákaz dvojitého stíhania a zákaz dvojitého potrestania v tom zmysle, ze urcitá osoba nesmie byt dvakrát sankcionovaná za to isté porusenie. 70 V prvom rade podla odvolatelky Vseobecný súd tým, ze v bode 319 napadnutého rozsudku pouzil ako relevantné kritérium skutocnost, ze obe samostatné pokuty, ktoré jej boli ulozené, "ulozil ten istý orgán v jednom a tom istom rozhodnutí", uplatnil formalistický a umelý výklad zásady ne bis in idem, hoci táto zásada sa podla nej vztahuje na kazdú dvojitú sankciu, bez ohladu na to, ci bola ulozená v tom istom konaní alebo v odlisných konaniach. 71 Táto zásada podla nej zakazuje ulozit viaceré sankcie za to isté protiprávne konanie, pokial sú splnené tri podmienky totoznosti skutku, porusovatela a chráneného právneho záujmu, co je prípad prejednávanej veci. Pokial ide o kritérium totoznosti skutku a osoby porusovatela, podla odvolatelky Vseobecný súd v bode 305 napadnutého rozsudku uznal, ze dve samostatné pokuty boli ulozené z dôvodu jediného konania, ktorého sa dopustila odvolatelka, a to kúpy z decembra 2012. Pokial ide o totoznost chráneného právneho záujmu, clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 sú podla jej názoru koncipované tak, aby chránili ten istý právny záujem, a to dbat na to, aby nevzniklo ziadne trvalé a nenapravitelné narusenie úcinnej hospodárskej sútaze v dôsledku predcasného uskutocnenia koncentrácií. 72 V druhom rade bod 344 napadnutého rozsudku nie je podla odvolatelky v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Vseobecného súdu, z ktorej podla nej vyplýva, ze zásada ne bis in idem sa uplatnuje v kontexte jedného a toho istého rozhodnutia alebo konania. Odvolatelka v tejto súvislosti odkazuje na rozsudky z 18. decembra 2008, Coop de France bétail et viande a i./Komisia ([29]C-101/07 P a C-110/07 P, [30]EU:C:2008:741), a z 21. júla 2011, Beneo-Orafti ([31]C-150/10, [32]EU:C:2011:507), ako aj na rozsudok Vseobecného súdu z 5. októbra 2011, Transcatab/Komisia ([33]T-39/06, [34]EU:T:2011:562). Okrem toho odkazy Vseobecného súdu v bodoch 333 az 338 napadnutého rozsudku na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva nie sú podla jej názoru relevantné, kedze ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu, právo Únie stanovuje sirsiu ochranu proti dvojitej sankcii. 73 Subsidiárne odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd pochybil, ked neuplatnil zásadu zapocítania (Anrechnungsprinzip), ktorá podla nej vyzaduje pri stanovení druhej sankcie zohladnit prvú ulozenú sankciu, pricom táto zásada sa podla nej uplatní na kazdú situáciu, v ktorej sa v plnej miere neuplatní zásada ne bis in idem. Podla odvolatelky ani Komisia v bodoch 206 a 207 sporného rozhodnutia, ani Vseobecný súd v bodoch 339 az 344 napadnutého rozsudku pri ulození druhej pokuty nezohladnili prvú pokutu. 74 Komisia sa domnieva jednak, ze tvrdenia odvolatelky sú nedôvodné v rozsahu, v akom sa týkajú údajného porusenia zásady ne bis in idem zo strany Vseobecného súdu. Okrem toho, pokial ide o údajné porusenie zásady zapocítania, Komisia sa domnieva, ze vzhladom na to, ze odvolatelka správne nerozvinula svoje tvrdenia ani neuviedla konkrétne pochybenie, ktorého sa podla nej Vseobecný súd v tejto súvislosti dopustil, uvedené tvrdenia musia byt zamietnuté ako neprípustné. - Posúdenie Súdnym dvorom 75 Prvou castou druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 344 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zásada ne bis in idem a zásada zapocítania sa neuplatnujú na situáciu, v ktorej bolo viacero sankcií ulozených v jednom a tom istom rozhodnutí, aj ked sú tieto sankcie ulozené za ten istý skutok. 76 Pokial ide v prvom rade o zásadu ne bis in idem, Súdny dvor rozhodol, ze túto zásadu je potrebné dodrziavat v konaniach o ulození pokút týkajúcich sa práva hospodárskej sútaze. Uvedená zásada teda bráni tomu, aby bol podnik znovu uznaný za zodpovedný alebo aby bol znovu stíhaný pre protisútazný postup, za ktorý uz bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok. Cielom tejto zásady je teda zabránit tomu, aby bol podnik "znovu uznaný za zodpovedný alebo znovu stíhaný", co predpokladá, ze tento podnik bol skorsím rozhodnutím, proti ktorému uz nie je mozný opravný prostriedok, uznaný za zodpovedný alebo bolo urcené, ze nie je zodpovedný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie, [35]C-617/17, [36]EU:C:2019:283, body [37]28 a [38]29, ako aj citovanú judikatúru). 77 Tento výklad zásady ne bis in idem potvrdzuje znenie clánku 50 Charty základných práv Európskej únie, ako aj ratio legis tejto zásady, kedze tento clánok sa zameriava konkrétne na opakovanie konania týkajúceho sa toho istého hmotnoprávneho cinu, ktoré bolo ukoncené konecným rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie, [39]C-617/17, [40]EU:C:2019:283, body [41]30 a [42]32). 78 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí odvolatelka, Vseobecný súd v bode 319 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa v prejednávanej veci neuplatnuje z dôvodu, ze sankcie za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 ulozil ten istý orgán v jednom a tom istom rozhodnutí, ktorým je sporné rozhodnutie. 79 Ako zdôraznil generálny advokát v bode 106 svojich návrhov, tento záver nemozno spochybnit tvrdením odvolatelky uvedeným na pojednávaní, podla ktorého je situácia, v ktorej bol vydaný rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie ([43]C-617/17, [44]EU:C:2019:283), odlisná od situácie, o ktorú ide v prejednávanej veci, kedze v danom prípade islo o ulozenie dvoch pokút v rámci jedného rozhodnutia, z ktorých prvá bola ulozená za porusenie vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze a druhá za porusenie pravidiel Únie v oblasti hospodárskej sútaze. 80 Ochrana zarucovaná zásadou ne bis in idem pred opakovaným stíhaním vedúcim k ulozeniu trestu je totiz bezpredmetná v prípade, ked sa v tom istom rozhodnutí uplatnuje clánok 14 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia c. 139/2004 na úcely sankcionovania porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 3. apríla 2019, Powszechny Zakl/ad Ubezpieczen na Zycie, [45]C-617/17, [46]EU:C:2019:283, bod [47]34). 81 Okrem toho je potrebné zamietnut tvrdenia, ktoré odvolatelka vyvodzuje z judikatúry Súdneho dvora a Vseobecného súdu uvedenej v bode 72 tohto rozsudku. 82 V tejto súvislosti stací uviest, ze v bodoch 322 az 328 napadnutého rozsudku Vseobecný súd analyzoval túto judikatúru a správne dospel k záveru, ze ani Súdny dvor, ani Vseobecný súd sa nevyjadrili k otázke, ci sa zásada ne bis in idem uplatnuje v situácii, ked boli v jednom a tom istom rozhodnutí ulozené viaceré sankcie. Preto, ako uviedol generálny advokát v bodoch 110 a 111 svojich návrhov, táto judikatúra nemôze preukázat, ze Vseobecný súd sa pri výklade zásady ne bis in idem dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 83 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie odvolatelky formulované subsidiárne, podla ktorého sa Vseobecný súd dopustil pochybenia, ked neuplatnil zásadu zapocítania, je potrebné konstatovat, ze hoci z odvolania vyplýva, ze odvolatelka sa týmto tvrdením snazí spochybnit body 339 az 344 napadnutého rozsudku, neuvádza ziadnu konkrétnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked osobitne v uvedených bodoch rozhodol, ze zásada zapocítania, aj keby v prejednávanej veci predstavovala zásadu, na ktorú by sa bolo mozné odvolávat, sa neuplatní v situácii, ked sú viaceré sankcie ulozené v jednom a tom istom rozhodnutí, aj ked sú tieto sankcie ulozené za rovnaké skutky. 84 Kedze odvolatelka tento predpoklad nespochybnila, je potrebné konstatovat, ze tvrdenia, v ktorých uvádza, ze táto zásada si vyzaduje, aby Vseobecný súd konstatoval, ze Komisia mala pri stanovení druhej sankcie zohladnit prvú sankciu ulozenú odvolatelke, sú neúcinné. 85 Okrem toho je potrebné uviest, ze odvolatelka na otázku Súdneho dvora v tejto súvislosti na pojednávaní spresnila, ze osobitne odkazom na zásadu zapocítania mala v úmysle zalozit svoje tvrdenie na neprimeranosti týchto sankcií. Toto tvrdenie je vsak neprípustné, kedze odvolatelka neuviedla ziadnu výhradu voci bodom 579 az 631 napadnutého rozsudku, v ktorých Vseobecný súd osobitne posúdil výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená, z hladiska zásady proporcionality. 86 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy musí byt prvá cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnutá v celom rozsahu. O druhej casti - Argumentácia úcastníkov konania 87 V druhej casti druhého odvolacieho dôvodu odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 362 napadnutého rozsudku rozhodol, ze údajné porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 nepredstavuje specifickejsie porusenie, a teda v sebe nezahrna vseobecnejsie porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Tým podla nej Vseobecný súd porusil zásadu, ktorou sa riadi súbeh porusení. 88 V prvom rade odvolatelka tvrdí, ze táto zásada patrí medzi zásady uznané v medzinárodnom práve a v právnom poriadku clenských státov. Z tejto zásady podla nej vyplýva, ze pokial sa na konanie zrejme vztahujú dve zákonné ustanovenia, primárne uplatnitelné ustanovenie vylucuje vsetky ostatné ustanovenia na základe zásad subsidiarity, konzumpcie alebo speciality. Niektoré clenské státy podla nej tiez zakazujú ulozenie dvojitých sankcií, ak je ich cielom sankcionovat závaznejsie a menej závazné porusenie zahrnuté v prvom uvedenom porusení. Okrem toho odvolatelka zdôraznuje, ze ustálená judikatúra medzinárodných súdov zakazuje ulozit osobe dvojitú sankciu, ak z porusenia ustanovenia vyplýva, ze doslo aj k poruseniu iného ustanovenia. 89 V druhom rade odvolatelka tvrdí, ze Vseobecný súd sa v bodoch 302, 352 a 361 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked uskutocnil "technokratické" rozlísenie medzi prvkami, ktoré definujú oznamovaciu povinnost, a prvkami, ktoré definujú povinnost pozastavenia koncentrácie. Vseobecný súd podla nej dospel k záveru, ze porusenie prvej z týchto povinností predstavuje jednorazové porusenie, zatial co porusenie druhej z nich predstavuje pokracujúce porusenie. Toto rozlisovanie vsak podla nej nie je relevantné na úcely posúdenia paralelnej povahy oboch predmetných porusení, ktoré sa podla nej vztahujú na to isté konanie, a to uskutocnenie koncentrácie, ale v rôznych casových okamihoch, a to pred jej oznámením a pred jej povolením. V kazdom prípade uvedené rozlisovanie podla jej názoru neodôvodnuje ulozenie kumulatívnych sankcií za to isté konanie. 90 Po tretie odvolatelka vo svojom odvolaní uviedla, ze údajné porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 predstavuje specifickejsie porusenie a zahrna v sebe údajné porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 91 Odvolatelka sa domnieva, ze schopnost Komisie ukladat pokuty musí zodpovedat rôznym scenárom uvedeným v ustanoveniach nariadenia c. 139/2004. Clánok 7 ods. 1 tohto nariadenia a právomoc Komisie sankcionovat porusenie tohto clánku podla clánku 14 ods. 2 písm. b) uvedeného nariadenia sa teda podla nej týkajú situácie, v ktorej bola koncentrácia oznámená, ale uskutocnila sa pred jej povolením. V prípade neoznámenia predstavuje podla jej názoru uskutocnenie koncentrácie pred jej oznámením, a teda nevyhnutne pred jej povolením, specifickejsie a primeranejsie porusenie, ktoré má za následok ulozenie pokuty podla clánku 14 ods. 2 písm. a) toho istého nariadenia. 92 Na pojednávaní pred Súdnym dvorom vsak odvolatelka spresnila, ze sa naopak domnieva, ze clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 v rozsahu, v akom odkazuje tak na oznamovaciu povinnost, ako aj na povinnost pozastavenia koncentrácie, v sebe zahrna clánok 4 ods. 1 tohto nariadenia. 93 Podla odvolatelky mozno porusenie oznamovacej povinnosti konstatovat len vtedy, ak bola porusená povinnost pozastavenia koncentrácie. V tejto súvislosti Vseobecný súd v bode 306 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze "súcasný právny rámec je neobvyklý, kedze v nariadení c. 139/2004 existujú dva clánky, za ktorých porusenie mozno ulozit pokuty v rovnakom rozsahu, ale v prípade ktorých má porusenie prvého clánku nevyhnutne za následok porusenie druhého clánku". Okrem toho sa odvolatelka analogicky odvoláva na rozsudok z 24. marca 2011, IBP a International Building Products France/Komisia ([48]T-384/06, [49]EU:T:2011:113, bod [50]109), v ktorom Vseobecný súd v súvislosti s ulozením pokuty za obstrukcie alebo poskytnutie nesprávnych alebo zavádzajúcich informácií v odpovedi na ziadost o informácie uviedol, ze "stanovenie jednej z týchto dvoch kvalifikácií vylucuje moznost stanovit súcasne druhú kvalifikáciu, pokial ide o to isté správanie". 94 Na rozdiel od toho, ako rozhodol Vseobecný súd v bodoch 356 a 357 napadnutého rozsudku, podla nej by tak neexistovalo riziko dosiahnutia "nezmyselného" výsledku opísaného v tomto bode 356 za predpokladu, ze ako tvrdí odvolatelka, na porusenie oznamovacej povinnosti stanovenej v clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje vseobecnejsie porusenie stanovené v clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 95 Podla odvolatelky je takýto výklad predmetných ustanovení Vseobecným súdom v súlade s nariadením Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi ([51]Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31), ktoré bolo nahradené nariadením c. 139/2004 a ktoré vyzadovalo, aby bola koncentrácia oznámená v stanovenej lehote. Tento výklad vsak podla jej názoru nemá zmysel v rámci nariadenia c. 139/2004, ktoré ukladá jednoduchú povinnost oznámit transakciu pred jej uskutocnením, takze podla nej uz nie je odôvodnené ukladat kumulatívne sankcie z dôvodu porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 96 Komisia spochybnuje tvrdenia odvolatelky a povazuje druhú cast druhého odvolacieho dôvodu za nedôvodnú. - Posúdenie Súdnym dvorom 97 V tejto druhej casti odvolatelka v podstate tvrdí, ze Vseobecný súd porusil zásadu, ktorou sa riadi súbeh porusení, ked osobitne v bode 362 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia správne sankcionovala odvolatelku súcasne za porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004. 98 Je potrebné uviest, ze ako vyplýva z bodov 348 a 349 napadnutého rozsudku, hoci Vseobecný súd konstatoval, ze v práve Únie v oblasti hospodárskej sútaze neexistujú osobitné pravidlá týkajúce sa súbehu porusení, preskúmal tvrdenia odvolatelky zalozené na zásadách medzinárodného práva a právnych poriadkov clenských státov. Overil teda to, ci nariadenie c. 139/2004 obsahuje, ako tvrdí odvolatelka "primárne uplatnitelné ustanovenie" vylucujúce uplatnenie ostatných ustanovení tohto nariadenia. 99 V tejto súvislosti Vseobecný súd po prvé v bode 350 napadnutého rozsudku potvrdil konstatovanie Komisie, podla ktorého normotvorca Únie nedefinoval jedno porusenie ako závaznejsie nez druhé, kedze na porusenia clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 sa vztahuje rovnaká horná hranica podla clánku 14 ods. 2 písm. a) a b) tohto nariadenia. 100 Takýmto konstatovaním sa Vseobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. 101 V bodoch 294 a 295 napadnutého rozsudku vo svojich úvodných pripomienkach k vztahu medzi clánkom 4 ods. 1 a clánkom 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 správne uviedol, ze hoci existuje súvislost medzi týmito ustanoveniami v tom zmysle, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 má automaticky za následok porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, naopak to neplatí. 102 V situácii, ked podnik oznámi koncentráciu pred jej uskutocnením v súlade s clánkom 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, je teda mozné, ze tento podnik porusí clánok 7 ods. 1 tohto nariadenia, ak túto koncentráciu uskutocní predtým, nez ju Komisia vyhlási za zlucitelnú s vnútorným trhom. 103 Z toho vyplýva, ze clánok 4 ods. 1 a clánok 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 sledujú v rámci systému "jednostupnového konania" uvedeného v odôvodnení 8 tohto nariadenia autonómne ciele. 104 Ako Vseobecný súd správne uviedol v bode 302 napadnutého rozsudku, clánok 4 ods. 1 uvedeného nariadenia stanovuje povinnost konat spocívajúcu v povinnom oznámení koncentrácie pred jej uskutocnením a clánok 7 ods. 1 toho istého nariadenia stanovuje povinnost zdrzat sa konania, to znamená neuskutocnit koncentráciu pred jej oznámením a povolením. 105 Nariadenie c. 139/2004 vo svojom clánku 14 ods. 2 písm. a) a b) stanovuje rôzne pokuty za porusenie kazdej z týchto povinností. 106 Preto ak ako tvrdí odvolatelka v rámci nariadenia c. 139/2004, skutocne nie je mozné uvazovat o porusení clánku 4 ods. 1 tohto nariadenia nezávisle na porusení clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia, nic to nemení na tom, ze ako Vseobecný súd správne rozhodol v bodoch 296 a 297 napadnutého rozsudku, to isté nariadenie v súlade so svojím clánkom 14 ods. 2 písm. a) a b) stanovuje Komisii moznost ulozit samostatné pokuty za kazdé z týchto porusení, a to v situácii, ked k týmto poruseniam doslo súcasne, uskutocnením koncentrácie pred jej oznámením Komisii. 107 Výklad odvolatelky, podla ktorého Komisia v takejto situácii môze sankcionovat len porusenie clánku 7 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, kedze toto ustanovenie podla nej v sebe zahrna clánok 4 ods. 1 tohto nariadenia, nemôze uspiet. 108 Tento výklad je totiz v rozpore s cielom nariadenia c. 139/2004, ktorým je, ako vyplýva z odôvodnenia 34 tohto nariadenia, zabezpecit úcinnú kontrolu koncentrácií s významom pre celé Spolocenstvo tým, ze ukladá podnikom povinnost vopred oznámit svoje koncentrácie, a stanovuje, ze ich uskutocnenie bude pozastavené az do prijatia konecného rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. mája 2018, Ernst & Young, [52]C-633/16, [53]EU:C:2018:371, bod [54]42). 109 Uvedený výklad by vsak tým, ze by Komisiu zbavil moznosti rozlísit prostredníctvom ukladaných pokút situácie uvedené v bodoch 102 a 106 tohto rozsudku, teda na jednej strane situáciu, ked podnik dodrzí oznamovaciu povinnost, ale porusí povinnost pozastavit koncentráciu, a na druhej strane situáciu, ked tento podnik porusí obe tieto povinnosti, neumoznoval dosiahnut tento ciel, kedze porusenie oznamovacej povinnosti by nikdy nemohlo byt predmetom osobitnej sankcie. 110 Okrem toho by rovnaký výklad viedol k tomu, ze clánok 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004 by bol zbavený akéhokolvek potrebného úcinku, pretoze, ako uznáva samotná odvolatelka, neexistuje ziadna iná situácia, nez je tá, o ktorej uvazoval Vseobecný súd v napadnutom rozsudku, v ktorej by sa toto ustanovenie mohlo uplatnit. Vzhladom na to, ze výklad odvolatelky by v tejto súvislosti viedol k spochybneniu platnosti toho istého ustanovenia, je potrebné zdôraznit, ze ako uviedol Vseobecný súd v bode 306 napadnutého rozsudku, pricom odvolatelka to nijako nespochybnila, odvolatelka nevzniesla pred Vseobecným súdom ziadnu námietku nezákonnosti, pokial ide o clánok 14 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia. 111 Vseobecný súd preto oprávnene mohol dospiet k záveru, ze Komisia mohla ulozit dve samostatné pokuty na základe clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia. 112 V druhom rade Vseobecný súd v bodoch 351 az 358 napadnutého rozsudku preskúmal a zamietol tvrdenie odvolatelky, podla ktorého porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 predstavuje specifickejsie porusenie, ktoré v sebe zahrna porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia. 113 Na tento úcel Vseobecný súd v podstate vychádzal z konstatovania uvedeného v bode 352 napadnutého rozsudku, ze porusenie clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004 je jednorazovým porusením, zatial co porusenie clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia je pokracujúcim porusením, ktoré sa zacína v rovnakom okamihu, v ktorom dôjde k poruseniu clánku 4 ods. 1 uvedeného nariadenia. 114 V bodoch 353 az 356 napadnutého rozsudku z toho vyvodil, ze vzhladom na rôzne premlcacie lehoty, ktoré sa uplatnujú na stíhanie týchto dvoch druhov porusení, by výklad zastávaný odvolatelkou mal za následok zvýhodnenie podniku, ktorý porusil tak oznamovaciu povinnost, ako aj povinnost pozastavit koncentráciu, v porovnaní s podnikom, ktorý porusil len povinnost pozastavenia. 115 Z toho vyplýva, ze na rozdiel od tvrdení odvolatelky je správne konstatované rozlisovanie Vseobecného súdu medzi porusením clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 139/2004, ktoré predstavuje jednorazové porusenie, a porusením clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré je pokracujúcim porusením, relevantné pre posúdenie otázky, ci je potrebné jedno z týchto dvoch porusení kvalifikovat ako "specifickejsie", a teda ci jedno z nich môze v sebe zahrnat druhé porusenie. 116 Okrem toho vzhladom na úvahy uvedené v bodoch 100 az 111 tohto rozsudku je tvrdenie odvolatelky, podla ktorého rovnaké rozlisovanie neumoznuje Komisii ulozit kumulatívne sankcie, v kazdom prípade nedôvodné. 117 Po tretie nemozno prijat ani tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Vseobecný súd porusil zásadu, ktorou sa riadi súbeh porusení, ako vyplýva z medzinárodného práva a právneho poriadku clenských státov. 118 Ani za predpokladu, ze by táto zásada bola v prejednávanej veci relevantná, ako Vseobecný súd správne rozhodol v bodoch 372 a 373 napadnutého rozsudku, totiz z dôvodu, ze nariadenie c. 139/2004 neobsahuje "primárne uplatnitelné" ustanovenie, ako vyplýva aj z bodov 100 az 111 tohto rozsudku, toto tvrdenie nemôze uspiet. 119 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy musí byt druhá cast druhého odvolacieho dôvodu zamietnutá ako nedôvodná. 120 Kedze ziadnej z castí uvedených odvolatelkou na podporu druhého odvolacieho dôvodu nebolo vyhovené, je potrebné zamietnut tento odvolací dôvod v celom rozsahu. O novom odvolacom dôvode uvedenom na pojednávaní Argumentácia úcastníkov konania 121 Novým odvolacím dôvodom uvedeným na pojednávaní sa odvolatelka na základe clánku 277 ZFEÚ odvoláva na nezákonnost clánku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004. 122 V tejto súvislosti tvrdí, ze clánok 14 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 139/2004 predstavuje právny základ umoznujúci sankcionovat zároven porusenie clánku 4 ods. 1 a clánku 7 ods. 1 tohto nariadenia, takze podla nej neexistuje ziadny dôvod na uplatnenie clánku 14 ods. 2 písm. a) uvedeného nariadenia. 123 Komisia tvrdí, ze tento nový odvolací dôvod je neprípustný. Posúdenie Súdnym dvorom 124 Svojím novým odvolacím dôvodom vzneseným na pojednávaní odvolatelka namieta nezákonnost clánku 14 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 139/2004. 125 V tejto súvislosti, ako uz bolo uvedené v bode 110 tohto rozsudku, z bodu 306 napadnutého rozsudku vyplýva, ze odvolatelka nevzniesla pred Vseobecným súdom námietku nezákonnosti, pokial ide o toto ustanovenie. 126 Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora, ak by sa povolilo úcastníkovi konania predlozit po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom dôvod, ktorý nebol predlozený v konaní pred Vseobecným súdom, znamenalo by to moznost predniest pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v sirsom rozsahu ako pred Vseobecným súdom. V rámci odvolacieho konania je totiz právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riesenia dôvodov, o ktorých sa diskutovalo na Vseobecnom súde (rozsudky z 19. apríla 2012, Tomra Systems a i./Komisia, [55]C-549/10 P, [56]EU:C:2012:221, bod [57]99, ako aj z 3. júla 2014, Electrabel/Komisia, [58]C-84/13 P, neuverejnený, [59]EU:C:2014:2040, bod [60]35 a citovaná judikatúra). 127 V dôsledku toho musí byt nový odvolací dôvod uvádzaný odvolatelkou zamietnutý ako neprípustný. 128 Kedze sa nevyhovelo ziadnemu z odvolacích dôvodov uvedených odvolatelkou na podporu jej odvolania, je potrebné zamietnut toto odvolanie v celom rozsahu. O trovách 129 Podla clánku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku Súdny dvor ulozí úcastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnost nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla ulozit odvolatelke povinnost nahradit trovy konania a odvolatelka nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené ulozit jej povinnost nahradit trovy konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (stvrtá komora) rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Mowi ASA je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX01UixZ/L86183-707TMP.html#t-ECR_62018CJ0010_SK_01-E0001 2. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2017%3A753&lang=SK&format=pdf&target=null 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:024:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:133:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2008:095:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2004:142:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10&locale=sk 8. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10&lang=SK&format=pdf&target=null 9. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2006%3A10&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point76 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A229&locale=sk 11. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A229&lang=SK&format=pdf&target=null 12. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A229&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point16 13. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 14. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 15. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 17. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 18. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point44 19. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 20. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 21. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 22. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 23. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 24. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point46 25. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 26. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 27. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point48 28. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point49 29. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&locale=sk 30. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A741&lang=SK&format=pdf&target=null 31. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&locale=sk 32. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A507&lang=SK&format=pdf&target=null 33. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&locale=sk 34. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A562&lang=SK&format=pdf&target=null 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 36. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 37. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point28 38. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point29 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 40. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 41. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point30 42. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point32 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 44. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&locale=sk 46. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=pdf&target=null 47. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A283&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point34 48. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A113&locale=sk 49. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A113&lang=SK&format=pdf&target=null 50. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A113&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point109 51. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:395:TOC 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&locale=sk 53. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=pdf&target=null 54. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2018%3A371&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point42 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&locale=sk 56. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=pdf&target=null 57. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A221&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point99 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2040&locale=sk 59. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2040&lang=SK&format=pdf&target=null 60. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A2040&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35 61. file:///tmp/lynxXXXX01UixZ/L86183-707TMP.html#c-ECR_62018CJ0010_SK_01-E0001