NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA GIOVANNI PITRUZZELLA prednesené 4. júna 2020 ( [1]1 ) Vec C-823/18 P Európska komisia proti GEA Group AG "Odvolanie - Kartely - Tepelné stabilizátory - Zrusenie rozhodnutia, ktorým sa mení pokuta stanovená v pôvodnom rozhodnutí o zistení porusenia - Uplatnenie hornej hranice vo výske 10 % obratu na jeden zo subjektov tvoriacich podnik - Vplyv na spolocnú a nerozdielnu zodpovednost za zaplatenie pokuty - Pojem podnik - Dátum splatnosti pokuty v prípade zmeny" 1. Odvolaním, ktoré je predmetom týchto návrhov, Komisia navrhuje zrusit rozsudok z 18. októbra 2018, GEA Group/Komisia ( [2]2 ). I. Okolnosti predchádzajúce sporu 2. GEA Group AG (dalej len "GEA") vznikla v roku 2005 zlúcením spolocnosti Metallgesellschaft AG (dalej len "MG") s inou spolocnostou. MG bola holdingovou spolocnostou, ktorá pred rokom 2000 vlastnila priamo alebo prostredníctvom svojich dcérskych spolocností spolocnosti Chemson Gesellschaft für Polymer-Additive mbH (dalej len "OCG") a Polymer-Additive Produktions- und Vertriebs GmbH (dalej len "OCA"). Dna 17. mája 2000 MG predala OCG, ktorá bola premenovaná na Aachener Chemische Werke Gesellschaft für glastechnische Produkte und Verfahren mbH (dalej len "ACW"). Po zrusení tejto spolocnosti v máji 2000 boli cinnosti spolocnosti OCA prevzaté spolocnostou, ktorej názov bol od 30. augusta 2000 Chemson Polymer-Additive AG (dalej len "CPA") a ktorá v súcasnosti uz nepatrí k skupine, vo vztahu ku ktorej bola GEA holdingovou materskou spolocnostou. 3. Rozhodnutím z 11. novembra 2009 (dalej len "rozhodnutie z roku 2009") Komisia konstatovala, ze niektoré podniky porusili clánok 81 ES a clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa na území EHP zúcastnili na dvoch súboroch protisútazných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa jednak sektora cínových stabilizátorov a jednak sektora epoxidového sójového oleja a esterov (dalej len "sektor ESBO/estery") ( [3]3 ). 4. V clánku 1 ods. 2 písm. k) rozhodnutia z roku 2009 sa GEA uznala zodpovednou za porusenia, ku ktorým doslo na trhu v sektore ESBO/estery od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000. Zodpovednost tejto spolocnosti ako nástupkyni MG bola uznaná pre celé obdobie porusovania, a to jednak za porusenia, ktorých sa dopustila OCG od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000, jednak za porusenia, ktorých sa dopustila OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000. Spolocnost ACW bola ako nástupkyna spolocnosti OCG sankcionovaná jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCG pocas celého obdobia porusovania, t. j. od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000, jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCA od 30. septembra 1999 do 17. mája 2000, ked podiely OCA boli v 100 % vlastníctve spolocnosti OCG [clánok 1 ods. 2 písm. m) rozhodnutia z roku 2009]. CPA bola ako nástupkyna spolocnosti OCA sankcionovaná jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000, jednak za porusenie, ktorého sa dopustila OCG od 30. septembra 1995 do 30. septembra 1999, ked podiely OCG boli v 100 % vlastníctve spolocnosti OCA [clánok 1 ods. 2 písm. l) rozhodnutia z roku 2009]. 5. Podla clánku 2 druhého odseku bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009: "Za porusenie/porusenia právnych predpisov v [sektore ESBO/estery] sa ukladajú tieto pokuty: (31) Spolocnosti GEA, ACW a CPA spolocne a nerozdielne zodpovedajú za sumu 1913971 [eur]; (32) Spolocnosti GEA a ACW spolocne a nerozdielne zodpovedajú za sumu 1432229 eur". [neoficiálny preklad] 6. GEA podala proti rozhodnutiu z roku 2009 zalobu na Vseobecný súd. Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ( [4]4 ), Vseobecný súd zalobu zamietol. 7. Dna 15. decembra 2009 spolocnost ACW, ktorá v case prijatia rozhodnutia z roku 2009 uz nebola dcérskou spolocnostou GEA, upozornila Európsku komisiu na skutocnost, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená v rozhodnutí z roku 2009, presiahla povolenú hornú hranicu 10 % jej obratu podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 ( [5]5 ). 8. Dna 8. februára 2010 prijala Komisia rozhodnutie, ktorým zmenila rozhodnutie z roku 2009 ( [6]6 ) (dalej len "rozhodnutie z roku 2010"). Komisia dospela k názoru, ze pokuta, za ktorú ACW spolocne a nerozdielne zodpovedali na jednej strane s GEA a CPA a na druhej strane s GEA, presiahla hranicu 10 %, takze bolo potrebné zmenit rozhodnutie z roku 2009 (pozri odôvodnenie 2 rozhodnutia z roku 2010). Komisia taktiez spresnila, ze výska pokuty ulozenej spolocnostiam GEA a CPA zostala nezmenená, avsak výsku pokuty ulozenej ACW bolo potrebné znízit, pricom rozhodnutie z roku 2010 nemalo ziadny vplyv na dalsích adresátov rozhodnutia z roku 2009. clánok 1 rozhodnutia z roku 2010 zmenil clánok 2 druhý odsek rozhodnutia z roku 2009 takto: "Clánok 2 [bod] 31 sa nahrádza nasledujúcim textom: ,31 a) [GEA], [ACW] a [CPA] [spolocne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 1086129 [eur]; 31 b) [GEA] a [CPA] [spolocne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 827842 [eur].` Clánok 2 [bod] 32) sa nahrádza nasledujúcim textom: '32) [GEA] zodpovedá za sumu 1432229 [eur].`" [neoficiálny preklad] 9. Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ( [7]7 ), vyhláseným v dôsledku podania zaloby spolocnostou GEA, Vseobecný súd zrusil rozhodnutie z roku 2010 v rozsahu, v akom sa týkal zalobkyne. Vseobecný súd rozhodol, ze Komisia porusila právo spolocnosti GEA na obranu tým, ze prijala rozhodnutie z roku 2010, pricom jej nedala moznost sa k danej veci vyjadrit. 10. Komisia listom z 5. februára 2016 informovala GEA o svojom úmysle prijat nové rozhodnutie a spolu s ACW a CPA ju vyzvala na predlozenie písomných pripomienok. GEA predlozila Komisii svoje písomné pripomienky 24. marca 2016. Listom z 2. mája 2016 Komisia odpovedala na pripomienky zalobkyne. 11. Dna 29. júna 2016 prijala Komisia druhé rozhodnutie, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2009 ( [8]8 ) (dalej len "sporné rozhodnutie"). Clánok 1 uvedeného rozhodnutia doslovne prebral znenie clánku 1 rozhodnutia z roku 2010. V clánku 2 sporného rozhodnutia sa urcil dátum splatnosti pokút na 10. mája 2010. II. Konanie na Vseobecnom súde a napadnutý rozsudok 12. Dna 8. septembra 2016 podala GEA zalobu proti spornému rozhodnutiu. V tejto zalobe navrhla, aby Vseobecný súd predovsetkým zrusil sporné rozhodnutie, a alternatívne, aby znízil výsku pokuty a urcil nový dátum, neskorsí, nez je dátum prijatia sporného rozhodnutia, na zaplatenie pokuty a na urcenie casu, od ktorého sa pocítajú úroky z omeskania. 13. GEA na podporu svojej zaloby uviedla pät zalobných dôvodov. Prvým zalobným dôvodom namietala porusenie pravidiel premlcania, druhým zalobným dôvodom porusenie clánku 266 ZFEÚ a práv na obranu, tretím zalobným dôvodom porusenie clánku 23 ods. 2 a 3 nariadenia c. 1/2003, stvrtým zalobným dôvodom porusenie zásady rovnosti zaobchádzania a piatym zalobným dôvodom zneuzitie právomoci a nedostatok odôvodnenia. Komisia namietala neprípustnost zaloby z dôvodu nedostatku záujmu GEA na konaní. 14. Vseobecný súd napadnutým rozsudkom v prvom rade zamietol námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia. V tejto súvislosti na jednej strane usúdil, ze rozhodnutie z roku 2010, ktoré bolo neskôr zrusené, a sporné rozhodnutie boli prijaté vo veci urcenia vonkajsích vztahov solidarity medzi spolocnostami GEA, ACW a CPA, cím sa zmenilo ich právne postavenie, a na druhej strane, ze zaloba by mohla viest k takému rozdeleniu výsky pokút ulozených spolocnosti GEA, ktoré by bolo pre túto spolocnost priaznivejsie. ( [9]9 ) 15. Pokial ide o vec samú, Vseobecný súd preskúmal predovsetkým stvrtý zalobný dôvod smerujúci proti clánku 1 sporného rozhodnutia, ktorého základom bolo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, pricom v tejto casti zalobe vyhovel. ( [10]10 ) Dalej Vseobecný súd preskúmal prvú výhradu piateho zalobného dôvodu zalozenú na prekrocení právomoci, ktoré viedlo k vade clánku 2 sporného rozhodnutia, ktorým Komisia stanovila dátum splatnosti pokút ulozených spolocnostiam GEA, ACW a CPA na 10. mája 2010. Aj túto námietku uznal Vseobecný súd za dôvodnú, s tým dôsledkom, ze sporné rozhodnutie zrusil v celom rozsahu a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 16. Návrhom doruceným do kancelárie Súdneho dvora 27. decembra 2018 podala Komisia odvolanie, ktoré je predmetom týchto návrhov. V rámci písomnej casti konania si úcastníci konania dvakrát vymenili vyjadrenia. Súdny dvor polozil úcastníkom konania otázky, na ktoré mali odpovedat písomne. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovenej lehote. Uvedení úcastníci konania predniesli svoje ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo na Súdnom dvore 5. februára 2020. 17. Komisia vo svojom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok a ulozil spolocnosti GEA povinnost nahradit trovy konania na Súdnom dvore spolu s trovami konania na prvom stupni. GEA navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. IV. Analýza A. O prípustnosti 1. Tvrdenia úcastníkov konania 18. GEA namieta neprípustnost odvolania z dôvodu nedostatku záujmu Komisie na konaní. Odporkyna sa domnieva, ze aj keby Súdny dvor odvolaniu vyhovel, Komisia by uz nebola oprávnená pozadovat zaplatenie pokuty. Na jednej strane rozhodnutie z roku 2009 nepredstavuje v danej súvislosti platný právny základ, pretoze v tomto rozhodnutí bola nesprávne stanovená tak pokuta, ako aj spolocná a nerozdielna zodpovednost spolocností ACW, CPA a GEA. Na druhej strane zákonná desatrocná lehota podla clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 na stanovenie pokuty uplynula pred prijatím sporného rozhodnutia. ( [11]11 ) 19. Komisia v replike uvádza, ze námietku spolocnosti GEA treba zamietnut ako neprípustnú, kedze odkazuje na dôvody nezákonnosti napadnutého rozsudku vo vyjadrení k odvolaniu, a nie v rámci samostatného alebo vzájomného odvolania, a to v rozpore s ustanovením clánku 174 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. Pokial ide o meritum veci, Komisia uvádza, ze má záujem na konaní proti napadnutému rozsudku v rozsahu, v akom Vseobecný súd v tomto rozsudku zrusil rozhodnutie s právnymi úcinkami vo vztahu k podnikom, ktorým bolo urcené, a uviedol nesprávne závery týkajúce sa spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti a právomoci Komisie stanovit dátum splatnosti pokút. 2. Hodnotenie 20. V súlade s ustálenou judikatúrou existencia záujmu odvolatela na konaní predpokladá, ze odvolanie by svojím výsledkom mohlo priniest prospech úcastníkovi, ktorý ho podal. ( [12]12 ) 21. GEA sa v prvom rade domnieva, ze vzhladom na to, ze právomoc Komisie ulozit pokutu bola v case prijatia sporného rozhodnutia premlcaná, prípadné vyhovenie odvolaniu by Komisii neprinieslo nijaký prospech. ( [13]13 ) V tejto súvislosti poznamenám, ze aj za predpokladu, ze sporné rozhodnutie bolo, ako uvádza GEA, prijaté po uplynutí desatrocnej lehoty stanovenej v clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003, táto skutocnost sama osebe neumoznuje dospiet k záveru, ze v danej veci doslo k premlcaniu. Podla tohto ustanovenia totiz premlcanie týkajúce sa ukladania pokút nastane najneskôr po uplynutí lehoty desiatich rokov, ktorá zacína plynút dnom ukoncenia porusenia a "ktorá uplynula bez toho, aby Komisia ulozila pokutu...". V prejednávanej veci je nesporné, ze GEA bola sankcionovaná za porusenie, ktorého sa dopustila na trhu ESBO/estery, a to rozhodnutím z roku 2009 prijatým v desatrocnej lehote stanovenej v clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003. Skutocnost, ze maximálna výska ulozenej pokuty bola vo vztahu k jednému zo subjektov, ktorý bol súcastou podniku zodpovedného za porusenie, nesprávne urcená, a to z dôvodu prekrocenia hornej hranice 10 % obratu stanovenej v clánku 23 ods. 2 druhom pododseku nariadenia c. 1/2003, pricom z tohto dôvodu sa Komisia rozhodla zmenit výrok uvedeného rozhodnutia s cielom opravit predmetnú chybu, nemá z hladiska uplatnenia premlcacích lehôt nijaký vplyv na okamih, kedy Komisia vyuzila svoju sankcnú právomoc. ( [14]14 ) Rozhodnutím z roku 2010 ani sporným rozhodnutím sa totiz nezmenilo opatrenie Komisie vyplývajúce z rozhodnutia z roku 2009, prijaté v súlade s clánkom 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003, o ulození pokuty podniku tvorenému spolocnostami ACW, CPA a GEA, ( [15]15 ) ani sa nezmenila výska pokuty ulozenej spolocnosti GEA, ale doslo iba k znízeniu sumy, v súvislosti s ktorou bolo mozné uznat zodpovednost spolocnosti ACW, pricom sa opätovne vymedzil vztah solidárnej a výlucnej zodpovednosti medzi troma dotknutými subjektmi. Kedze sporné rozhodnutie nemozno z uvedených dôvodov povazovat za nové rozhodnutie o ulození pokuty, tvrdenie spolocnosti GEA, podla ktorého by zrusenie napadnutého rozsudku, a teda obnovenie tohto rozhodnutia, neprinieslo Komisii v dôsledku premlcania nijaký prospech, treba v rozsahu, v akom spocíva na nesprávnom predpoklade, zamietnut. 22. V druhom rade GEA uvádza, ze vzhladom na to, ze napadnutý rozsudok by vo vztahu k nej "obnovil úcinky" výroku rozhodnutia z roku 2009, zmeneného, pokial ide o CPA a ACW, rozhodnutím z roku 2010, a kedze Komisia zastáva názor, ze rozhodnutie z roku 2009 je jediným právnym základom pokuty ulozenej spolocnosti GEA, táto institúcia nemá nijaký záujem na tom, aby pozadovala zrusenie napadnutého rozsudku. Aj toto tvrdenie je potrebné zamietnut. V danej súvislosti stací poznamenat, ze zrusenie napadnutého rozsudku by viedlo k obnoveniu úcinkov sporného rozhodnutia, ktorým Komisia zmenila rozhodnutie z roku 2009, a tým jednak nanovo vymedzila spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocnosti GEA za pokutu, ktorá jej bola ulozená spolu so spolocnostami CPA a ACW, a to v nadväznosti na znízenie pokuty pre ACW, a rozhodnutie z roku 2010, ktoré sa zrusilo jedine vo vztahu k spolocnosti GEA, jednak stanovila nový dátum splatnosti pokuty ulozenej spolocnosti GEA, s tým, ze tento dátum zosúladila s dátumom splatnosti, ktorý sa uz na základe rozhodnutia z roku 2010 vztahoval na CPA a ACW. Bez ohladu na akékolvek iné úvahy tak sporné rozhodnutie sleduje predovsetkým ciele právnej istoty a riadnej správy vecí verejných. Nemozno preto popriet, ze Komisia má záujem na konaní proti rozsudku, ktorým sa toto rozhodnutie zrusilo. 23. Napokon zo spisu vyplýva, ze GEA 22. júla 2016 v rámci výkonu sporného rozhodnutia predbezne, v priebehu konania o zalobe proti tomuto rozhodnutiu na Vseobecnom súde, zaplatila sumy zodpovedajúce pokute, ktorú jej Komisia ulozila. Po zrusení sporného rozhodnutia napadnutým rozsudkom GEA poziadala Komisiu o vrátenie dotknutých súm, avsak Komisia jej nevyhovela. GEA preto napadla rozhodnutie, ktorým Komisia zamietla uvedenú ziadost, ( [16]16 ) pricom na jednej strane uviedla, ze táto institúcia je na základe clánku 266 ZFEÚ povinná vykonat napadnutý rozsudok tým, ze vráti sumy zaplatené s cielom splnit povinnost ulozenú sporným rozhodnutím, a na druhej strane, ze Komisia tým, ze odmieta vrátenie predmetných súm, v skutocnosti toto rozhodnutie dalej uplatnuje, hoci ho Vseobecný súd zrusil. V prípade, ak by Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, sporné rozhodnutie by malo opät právne úcinky, cím by sa odstránil skutkový a právny základ zaloby spolocnosti GEA. Aj z tohto hladiska má teda Komisia záujem na konaní proti napadnutému rozsudku. 24. Z vyssie uvedených dôvodov sa domnievam, ze námietku neprípustnosti odvolania z dôvodu nedostatku záujmu Komisie na konaní, ktorú vzniesla GEA, treba zamietnut ako nedôvodnú. B. Vo veci samej 25. Na podporu svojho odvolania uviedla Komisia dva dôvody. Prvým odvolacím dôvodom namieta, ze Vseobecný súd nesprávne uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania a nezohladnil judikatúru týkajúcu sa pojmu podnik, spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti a dôsledkov znízenia pokuty priznaného dcérskej spolocnosti. Druhým odvolacím dôvodom Komisia namieta, ze Vseobecný súd pochybil, ked konstatoval, ze lehota na zaplatenie pokuty pre vsetky právne subjekty v rámci spolocne a nerozdielne zodpovedného podniku plynie nanovo od oznámenia pozmenujúceho rozhodnutia, ktorým sa znizuje pokuta iba vo vztahu k jednému z týchto právnych subjektov. 1. O prvom odvolacom dôvode a) Napadnutý rozsudok 26. Predmetom prvého odvolacieho dôvodu sú body 106 az 111 napadnutého rozsudku. 27. Vseobecný súd po tom, co v bode 105 tohto rozsudku pripomenul, ze podla názoru spolocnosti GEA mohla Komisia odlisne rozdelit medzi solidárnych dlzníkov, cize medzi samotnú GEA, ACW a CPA, znízenie casti pokuty, ktorú bola ACW pôvodne povinná zaplatit, v nasledujúcom bode 106 uviedol, ze "v rozsahu, v akom sa má rovnost zaobchádzania overit nie len z hladiska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne [spolocnostiam ACW, CPA a GEA], ale aj z hladiska pokuty ulozenej spolocne a nerozdielne [spolocnostiam ACW a GEA], je potrebné domnievat sa, ze Komisia v prejednávanej veci nesplnila svoje povinnosti podla zásady rovnosti zaobchádzania". Podla názoru Vseobecného súdu boli GEA a CPA na jednej strane v porovnatelnej situácii v tom zmysle, ze obe spolocnosti boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za zaplatenie pokuty spolu so spolocnostou ACW. ( [17]17 ) Na druhej strane Komisia "mohla nepochybne urcit odlisným spôsobom cast pokuty, za ktorej zaplatenie boli [ACW a GEA] spolocne a nerozdielne zodpovedné, aby sa znízila cast pokuty, za ktorú mohla byt [GEA] sama zodpovedná" ( [18]18 ), tým, ze by rozdelila znízenú sumu pokuty ACW "primerane v oboch predmetných prípadoch solidárnej zodpovednosti". ( [19]19 ) Týmto spôsobom by na jednej strane "celková výska pokút, za ktorých zaplatenie mohla byt ACW zodpovedná voci Komisii, nepresiahla 10 % jej obratu a na druhej strane toto znízenie by bolo spravodlivo rozdelené medzi pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne spolocnostiam [ACW a GEA] a pokutu ulozenú spolocne a nerozdielne [GEA a spolocnostiam ACW a CPA]". V bode 111 napadnutého rozsudku preto Vseobecný súd dospel k záveru, ze ulozením znízenej sumy pokuty v prospech ACW len na pokutu, ktorá bola spolocne a nerozdielne ulozená zalobkyni a spolocnostiam CPA a ACW, Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, a to bez akéhokolvek objektívneho odôvodnenia. b) Tvrdenia úcastníkov konania 28. Komisia namieta, ze odôvodnenie Vseobecného súdu v bodoch 106 az 111 napadnutého rozsudku bolo nedostatocné a rozporné. Konkrétne nie je podla Komisie jasný ani predmet rozdelenia medzi dva prípady solidárnej zodpovednosti, na ktoré Vseobecný súd odkazuje v bode 109 napadnutého rozsudku - ci ide o sumu zodpovedajúcu znízeniu pokuty priznaného v prospech ACW alebo sumu znízenej pokuty -, ani spôsob, akým sa toto rozdelenie malo vykonat. 29. Pokial sa v napadnutom rozsudku Komisii vytýka, ze neznízila cast pokuty týkajúcu sa výlucnej zodpovednosti spolocnosti GEA, pricom spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocností GEA, CPA a ACW obmedzila na cast pokuty, ktorá bola pre tieto subjekty spolocná, Komisia uvádza, ze takéto rozdelenie by bolo v rozpore s pojmami podnik a spolocná a nerozdielna zodpovednost. Uplatnením úvah zodpovedajúcich teórii vnútorného rozdelenia spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti, ktorú vypracoval Vseobecný súd v rozsudku z 3. marca 2011, Siemens a VA Tech Transmission & Distribution/Komisia ( [20]20 ) (dalej len "rozsudok Vseobecného súdu Siemens") a ktorú odmietol Súdny dvor v rozsudkoch z 10. apríla 2014, Komisia/Siemens Österreich a i. ( [21]21 ) (dalej len "rozsudok Súdneho dvora Siemens"), a z 10. apríla 2014, Areva/Komisia ( [22]22 ) (dalej len "rozsudok Areva"), Vseobecný súd podla Komisie de facto odporúca, pokial ide o urcité casti pokuty, zrusit vonkajsí vztah solidarity medzi subjektmi patriacimi k tomu istému podniku. Komisia zdôraznuje, ze v rozhodnutí z roku 2009 uplatnila pravidlo, podla ktorého postupuje vo vsetkých prípadoch, ked sú právne subjekty patriace k tomu istému podniku sankcionované pokutami v rôznych výskach, a ktoré spocíva v tom, ze dotknuté subjekty sa povazujú za spolocne a nerozdielne zodpovedné do výsky najnizsej pokuty. 30. Komisia tiez namieta, ze Vseobecný súd tým, ze umelo rozdelil dve skupiny solidárne zodpovedných subjektov, pricom na tieto subjekty uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania, zaobchádzal so subjektmi patriacimi do tej istej hospodárskej jednotky ako s rôznymi podnikmi. Uvedená zásada sa vsak na jednej strane, vo veciach týkajúcich sa hospodárskej sútaze, zvycajne uplatnuje len medzi rôznymi podnikmi sankcionovanými v rámci jedného rozhodnutia za rovnaké porusenie. Na druhej strane samotný Vseobecný súd porusil podla Komisie uvedenú zásadu tým, ze s porovnatelnými situáciami zaobchádzal odlisne v rozsahu, v akom zrusil spolocnú a nerozdielnu zodpovednost spolocností GEA, CPA a ACW, pokial islo o cast ulozenej pokuty. 31. Tým, ze Vseobecný súd Komisii vytkol, ze neznízila cast pokuty, za ktorú mohla GEA zodpovedat individuálne, porusil podla Komisie aj zásadu, ktorú Súdny dvor potvrdil v rozsudku z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( [23]23 ) (dalej len "rozsudok Kendrion"), podla ktorej znízenie pokuty priznané subjektu, ktorý je súcastou podniku, a to z dôvodu skutocností vztahujúcich sa individuálne na dotknutý subjekt, nemá nijaký vplyv na pokutu alebo zodpovednost iných právnych subjektov tvoriacich daný podnik. 32. Okrem toho Komisia vysvetluje, ze maximálna výska pokuty, na zaplatenie ktorej bola kazdá spolocnost spolocne a nerozdielne zaviazaná, nezodpovedá konkrétnemu obdobiu úcasti na porusovaní a ze sporným rozhodnutím sa nezmenilo pripísanie zodpovednosti spolocnostiam GEA, CPA a ACW, ktoré vyplýva z rozhodnutia z roku 2009. Vo svojej replike, v odpovediach na písomné otázky Súdneho dvora a na pojednávaní Komisia osobitne trvala na tom, ze body 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 "nezodpovedajú konkrétnym obdobiam porusenia, ale stanovujú maximálne sumy pokuty, v súvislosti s ktorými mozno uznat spolocnú a nerozdielnu zodpovednost kazdého právneho subjektu tvoriaceho ten istý podnik". Dôvodom predmetného rozdelenia pokuty bola podla Komisie skutocnost, ze CPA sa na porusení zúcastnila ako subjekt dvoch rôznych podnikov, a to GEA a Chemson. Horná hranica jej zodpovednosti ako dcérskej spolocnosti GEA zodpovedá pokute stanovenej v bode 31 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009, kým nasledujúci bod 32 zodpovedá zvysnej casti pokuty ulozenej skupine GEA, v súvislosti s ktorou bolo mozné povazovat za zodpovedné iba spolocnosti GEA a ACW. Pokuta ulozená v uvedených bodoch 31 a 32 je teda jediná, pricom je urcená podniku, ktorý tvorili spolocnost GEA a jej dcérske spolocnosti, a to v rôznych podobách, v ktorých sa tento podnik podielal na predmetnom porusení. 33. Dalej Komisia uvádza, ze vzhladom na konecnú povahu rozhodnutia z roku 2010 vo vztahu k spolocnostiam ACW a CPA nemôze zmenit solidárnu a výlucnú zodpovednost spolocnosti GEA bez znízenia výsky pokuty ulozenej tejto spolocnosti. Takéto znízenie by vsak bolo v rozpore s rozsudkom Kendrion a spochybnilo by konecnú povahu rozhodnutia z roku 2009, ktoré potvrdil Vseobecný súd. 34. Komisia napokon namieta, ze skutocnost, ze existujú alternatívne metódy rozdelenia spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti v porovnaní s metódou, ktorú uplatnila Komisia v spornom rozhodnutí, neumoznuje sama osebe dospiet k záveru, na rozdiel od záveru Vseobecného súdu, ze toto rozhodnutie je nezákonné. Napadnutý rozsudok je v tejto súvislosti podla Komisie nedostatocne odôvodnený. 35. GEA uvádza, ze tvrdenia Komisie sa zakladajú na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. V prvom rade, na rozdiel od tvrdenia Komisie, Vseobecný súd nevychádzal z "teórie vnútorného rozdelenia solidárnej zodpovednosti", ale len uplatnil zásadu rovnosti zaobchádzania, pricom usúdil, ze CPA a GEA boli v porovnatelnej situácii, zaobchádzalo sa s nimi odlisne a neexistovalo nijaké odôvodnenie takéhoto rozdielneho zaobchádzania. Vseobecný súd teda zohladnil jedinú vonkajsiu zodpovednost, t. j. sumu, v súvislosti s ktorou môze Komisia povazovat za solidárne alebo výlucne zodpovedný kazdý subjekt, ktorému je pokuta urcená. 36. GEA tiez uvádza, ze podla zistení Vseobecného súdu, ktoré nemozno preskúmat v rámci konania o odvolaní, Komisia v rozhodnutí z roku 2009 neulozila jedinú pokutu, ale dve samostatné pokuty pre dve odlisné skupiny spolocne a nerozdielne zodpovedných subjektov, a to za dve odlisné obdobia porusenia. Ako sa totiz uvádza v bodoch 61 a 62 napadnutého rozsudku, body 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 odkazujú, v príslusnom poradí, na obdobie od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000 a na obdobie od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. Takéto rozdelenie má byt dôsledkom skutocnosti, ze CPA sa zúcastnila na porusovaní len v období od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. Komisia vsak znízila pokutu ACW, akoby existoval len jeden prípad spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi touto spolocnostou a spolocnostami CPA a GEA. Komisia sa preto nesprávne domnieva, ze pojem podnik za uvedených podmienok vylucuje uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania v prejednávanej veci. Spolocnost GEA pripomína, ze Komisia je povinná dodrziavat uvedenú zásadu ako vseobecnú zásadu práva Únie uznanú clánkami 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie, a to vrátane prípadu, ked vykonáva právomoc ukladat pokuty v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. Predmetná zásada sa na rozdiel od tvrdenia Komisie neuplatnuje len na odlisné podniky, ale aj v rámci vztahov medzi spolocnostami, ktoré sú súcastou toho istého podniku. ( [24]24 ) 37. Pokial ide o tvrdenie Komisie týkajúce sa údajného porusenia rozsudku Kendrion Vseobecným súdom, podla názoru GEA z tohto rozsudku nevyplýva, ze uplatnenie hornej hranice 10 % na bývalú dcérsku spolocnost by nemohlo v nijakom prípade ovplyvnit situáciu materskej spolocnosti, ale iba to, ze dotknutá materská spolocnosti nemôze vyuzit rovnakú hornú hranicu, aká sa uplatnuje na bývalú dcérsku spolocnost. Ani prípadné znízenie pokuty spolocnosti GEA by nebolo v rozpore s rozsudkom Kendrion, v rozsahu, v akom by neslo o uplatnenie hornej hranice 10 % spolocnosti ACW na spolocnost GEA, ale o uplatnenie tejto hornej hranice v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. c) Analýza 38. V prvom rade treba zamietnut výhradu Komisie týkajúcu sa nedostatocnosti a rozpornosti odôvodnenia napadnutého rozsudku. Toto odôvodnenie je síce strucné, ale umoznuje pochopit úvahu Vseobecného súdu, ktorá sa javí ako priama a bez rozporov. Podla môjho názoru je totiz dostatocne jasné, ze Vseobecný súd v bodoch 106 az 111 napadnutého rozsudku odkazuje na rozdelenie znízenej sumy pokuty ACW ( [25]25 )primerane ( [26]26 ) v oboch prípadoch solidarity, ktoré Komisia identifikovala v bodoch 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009. Uvedené v podstate znamená, ze podla Vseobecného súdu mala Komisia najprv stanovit pomer medzi castou pokuty, za ktorú bola ACW zodpovedná spolocne a nerozdielne so spolocnostami CPA a GEA, a castou, za ktorú bola spolocne a nerozdielne zodpovedná so spolocnostou GEA, a následne uplatnením rovnakého podielu rozdelit znízenie pokuty ACW medzi oba tieto prípady solidarity. V porovnaní s rozdelením vykonaným v rozhodnutí z roku 2010 a v spornom rozhodnutí by uplatnenie tejto metódy viedlo k tomu, ze: i) spolocnosti ACW, CPA a GEA by boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za nizsiu sumu, nez je suma uvedená v clánku 2 bode 31 písm. a) rozhodnutia z roku 2009, zmeneného a doplneného uvedenými neskorsími rozhodnutiami; ii) spolocnosti CPA a GEA by boli spolocne a nerozdielne zodpovedné za vyssiu sumu, nez je suma podla písmena b) vyssie uvedeného bodu, a napokon iii) spolocnost GEA by bola výlucne zodpovedná za nizsiu sumu, nez sa uvádza v bode 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 v zmenenom a doplnenom znení, kedze cast pokuty stanovenej v tomto bode by bola súcastou spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocností ACW a GEA. Podla názoru Vseobecného súdu by uplatnenie takejto metódy rozdelenia znízenia pokuty priznaného spolocnosti ACW viedlo k spravodlivejsiemu urceniu solidárnej zodpovednosti za znízenú pokutu ACW (bod 110), tým, ze by sa znízila "cast pokuty, za ktorú mohla byt [GEA] sama zodpovedná" (bod 108). Hoci je predmetná úvaha Vseobecného súdu strucná, z uvedených dôvodov podla môjho názoru nezakladá nedostatok odôvodnenia. 39. V druhom rade je potrebné zamietnut výhradu Komisie, podla ktorej je napadnutý rozsudok v rozpore so zásadami, ktoré Súdny dvor stanovil v rozsudku Kendrion. ( [27]27 ) V tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, ze v prípade, "ze dve rozdielne právnické osoby, ako materská spolocnost a jej dcérska spolocnost, ku dnu prijatia rozhodnutia, ktorým im je ulozená pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, uz netvoria jeden podnik v zmysle clánku [101 ZFEÚ], kazdá z nich má právo, aby bola voci nej uplatnená horná hranica 10 % z obratu", pricom za týchto okolností si materská spolocnost nemôze nárokovat vyuzitie maximálnej hranice uplatnitelnej na jej bývalú dcérsku spolocnost. ( [28]28 ) Ako teda správne poznamenala GEA, uvedený rozsudok iba vylucuje uplatnenie vyssie uvedenej hornej hranice na materskú spolocnost. Táto spolocnost, ktorá je súcastou hospodárskeho subjektu, ktorý porusil clánok 101 ZFEÚ, sa totiz musí povazovat za spolocnost, ktorá sa sama dopustila porusenia, ( [29]29 ) s tým dôsledkom, ze pokuta, za ktorú je spolocne a nerozdielne zodpovedná so svojou dcérskou spolocnostou, nie je dotknutá znízením pokuty uplatneným na dcérsku spolocnost ( [30]30 ) z dôvodov, ktoré sú jej výlucne vlastné. ( [31]31 ) Naproti tomu z uvedeného rozsudku nevyplýva, ako podla vsetkého naopak usudzuje Komisia, ze ak je po uplatnení hornej hranice 10 % na dcérsku spolocnost potrebné nanovo urcit vonkajsí vztah solidarity medzi dcérskou spolocnostou, materskou spolocnostou a inými subjektmi tvoriacimi podnik, tak pri realizácii tohto opätovného urcenia by nebolo mozné prihliadat na záujmy vsetkých dotknutých subjektov, vrátane materskej spolocnosti. Okrem toho poukazujem na skutocnost, ze nové urcenie vztahov spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi spolocnostami GEA, CPA a ACW vykonané v dôsledku znízenia pokuty ulozenej ACW by bez ohladu na metódu pouzitú Komisiou v kazdom prípade viedlo pre GEA a tiez pre CPA k nepriaznivejsej situácii, nez je tá, ktorá vyplýva z rozhodnutia z roku 2009. V prejednávanej veci preto nevzniká otázka, ci takéto znízenie môze zvýhodnovat GEA, ale ci rozdelenie spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti medzi dotknuté subjekty v dôsledku uplatnenia uvedeného znízenia môze bez porusenia zásady rovnosti zaobchádzania znevýhodnit viac GEA ako CPA. Prejednávaná vec ide teda jednoznacne nad rámec skutkového stavu posudzovaného v rozsudku Kendrion. Pokial ide o tvrdenie Komisie, podla ktorého v prípade, ze by sa mal napadnutý rozsudok zachovat, by táto institúcia bola povinná znízit pokutu spolocnosti GEA, kedze by nemohla zmenit úpravu stanovenú rozhodnutím z roku 2010, ktoré je z hladiska spolocností CPA a ACW právoplatné, len poznamenám, ze bez ohladu na akúkolvek inú úvahu by takéto znízenie bolo dôsledkom porusenia zásady rovnosti zaobchádzania Komisiou, ktoré by táto institúcia bola povinná napravit, a nie výsledkom rozsírenia prípadných výhod, vyplývajúcich z uplatnenia hornej hranice vo výske 10 % na ACW, aj na spolocnost GEA. Ani v tomto prípade sa preto zásady stanovené Súdnym dvorom v rozsudku Kendrion nespochybnujú. 40. Napokon je potrebné zamietnut výhradu Komisie, podla ktorej napadnutý rozsudok vychádza z obdobnej úvahy, akú Vseobecný súd rozvinul v rozsudku Siemens. V tomto rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze vzhladom na to, ze "zo zásady individuálnosti trestov a sankcií... vyplýva, ze kazdá spolocnost musí mat moznost vyvodit z rozhodnutia, ktoré jej ukladá solidárne zaplatenie pokuty s jednou alebo viacerými spolocnostami, výsku podielu, ktorého zaplatenie jej prinálezí vo vztahu k jej solidárnym spoludlzníkom, akonáhle bude pohladávka Komisie uspokojená", Komisia "nemôze volne stanovit sumy, ktoré sa majú platit solidárne", ale "musí... spresnit obdobia, pocas ktorých sú dotknuté spolocnosti (spolu)zodpovedné za porusujúce správania podnikov zúcastnujúcich sa na karteli, a prípadne stupen zodpovednosti uvedených spolocností na týchto správaniach". ( [32]32 ) Na základe týchto predpokladov dospel Vseobecný súd v bodoch 157 a 158 uvedeného rozsudku k záveru, ze "prislúcha výlucne Komisii, aby v rámci výkonu svojej právomoci ukladat pokuty na základe clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 stanovila jednotlivé podiely rôznych spolocností v rámci súm, na ktorých zaplatenie boli solidárne zaviazané, kedze boli súcastou toho istého podniku...", a ze "vzhladom na neexistenciu iných údajov v rozhodnutí, ktorým ulozila solidárne zaplatenie pokuty viacerým spolocnostiam z dôvodu porusujúceho správania podniku, vyvodzuje voci nim za uvedené správanie rovnakú zodpovednost...". ( [33]33 ) Na základe odvolania Komisie Súdny dvor rozsudok Vseobecného súdu Siemens zrusil, pricom uviedol, ze "z clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 vyplýva, ze Komisia má právomoc solidárne ulozit pokutu viacerým spolocnostiam v rozsahu, v akom tvoria rovnaký podnik, a ani znenie tohto ustanovenia, ani ciel mechanizmu solidarity neumoznujú domnievat sa, ze táto sankcná právomoc presahuje urcenie vonkajsieho vztahu solidarity, cím by bolo urcenie podielov solidárnych dlzníkov v rámci ich vnútorného vztahu". Urcenie takýchto podielov je podla Súdneho dvora "spor, ktorý nastane neskôr, a v zásade uz nie je v záujme Komisie, kedze celá pokuta jej uz bola zaplatená jedným alebo viacerými uvedenými dlzníkmi". ( [34]34 ) Stanovenie podielov preto prinálezí "vnútrostátnym súdom... v súlade s právom Únie". ( [35]35 ) 41. Ako správne poznamenala GEA, napadnutý rozsudok sa týka výlucne urcenia vonkajsieho vztahu solidarity medzi spolocnostami GEA, CPA a ACW, t. j. otázky, ktorá nepochybne patrí do sankcnej právomoci Komisie, ( [36]36 ) pricom tejto institúcii vytýka, ze predmetnú právomoc nevykonala v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Naproti tomu sa Vseobecný súd nijakým spôsobom nedotkol otázky rozdelenia pokuty ulozenej uvedeným spolocnostiam v rámci ich vnútorných vztahov. 42. Vzhladom na uvedené sa domnievam, ze, ako správne uvádza Komisia, aj v súvislosti s odvolaním v prejednávanej veci sú relevantné rovnaké úvahy, ktoré viedli Súdny dvor k zruseniu rozhodnutia Vseobecného súdu v rozsudku Siemens, týkajúce sa vplyvu pojmu podnik v rámci práva hospodárskej sútaze Únie na pravidlá upravujúce výkon sankcnej právomoci Komisie. 43. Pojem podnik sa v zmluvách pouzíva na oznacenie porusitela podla práva hospodárskej sútaze, ktorého mozno sankcionovat podla clánkov 101 a 102 ZFEÚ. ( [37]37 ) Podla ustálenej judikatúry pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost, nezávisle od jeho právneho postavenia a spôsobu jeho financovania. Pod týmto pojmom treba rozumiet hospodársku jednotku, aj ked je táto hospodárska jednotka z právneho hladiska zlozená z viacerých fyzických alebo právnických osôb. ( [38]38 ) Preto podla ustálenej judikatúry, ak "mozno protiprávne správanie dcérskej spolocnosti pripísat jej materskej spolocnosti, mozno sa aj domnievat, ze tieto spolocnosti sú pocas obdobia porusovania súcastou tej istej hospodárskej jednotky a tvoria tak jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej sútaze". ( [39]39 ) Ak takýto hospodársky subjekt porusuje predpisy hospodárskej sútaze, podla zásady osobnej zodpovednosti zodpovedá za toto porusenie. ( [40]40 ) Rozhodnutie Komisie, ktorým Komisia ukladá pokuty, vsak nemôze zatazovat hospodársku jednotku vo vseobecnosti, ale z cisto praktických dôvodov musí byt nevyhnutne adresované právnickým osobám, ktoré tvoria podnik. ( [41]41 ) 44. Ak mozno vyvodit osobnú zodpovednost viacerých osôb za úcast jedného a toho istého podniku na porusení v zmysle práva hospodárskej sútaze - bez ohladu na to, ci je ich zodpovednost priama alebo odvodená od zodpovednosti dcérskeho subjektu -, Komisia má podla clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 právomoc ulozit im povinnost zaplatit pokutu spolocne a nerozdielne. ( [42]42 ) Ako spresnil Súdny dvor, mechanizmus solidarity predstavuje doplnujúci právny nástroj, ktorým disponuje Komisia na posilnenie úcinnosti jej konania v oblasti vymáhania pokút ulozených za porusenia práva hospodárskej sútaze, kedze tento mechanizmus znizuje riziko insolventnosti pre Komisiu ako veritela dlhu, ktorý predstavujú tieto pokuty. Uvedené prispieva k cielu odstrasenia, ktorý právo hospodárskej sútaze vseobecne sleduje. ( [43]43 ) 45. V prejednávanej veci Komisia v rozhodnutí z roku 2009 vyuzila uvedený nástroj a ulozila spolocnostiam GEA, CPA a ACW, ako subjektom, ktoré sú súcastou jediného podniku, povinnost zaplatit spolocne a nerozdielne pokutu za porusenie clánku 81 ES (teraz clánok 101 ZFEÚ) vyplývajúce z úcasti tohto podniku na karteli na trhu ESBO/estery. GEA sa vsak domnieva, ze Komisia v clánku 2 bodoch 31 a 32 tohto rozhodnutia v skutocnosti ulozila nie jednu, ale dve rôzne pokuty zodpovedajúce rôznym obdobiam porusenia, pricom v skutocnosti rozlisovala medzi dvoma rôznymi podnikmi. Komisia takéto tvrdenie popiera. 46. Spresnujem, ze rekonstrukcia vztahu existujúceho medzi dvoma ciastkami uvedenými v predmetných bodoch rozhodnutia predstavuje z hladiska preskúmania prvého odvolacieho dôvodu klúcovú otázku, ktorá je medzi úcastníkmi konania, nie náhodou, velmi sporná. 47. V tejto súvislosti je nepochybné, ze body 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 odrázajú, prinajmensom nepriamo, rôzne podoby, v akých sa podnik oznacený za zodpovedný za porusenie zúcastnoval z casového hladiska na karteli. Z rozhodnutia z roku 2009 totiz vyplýva, ze CPA bola ako nástupkyna spolocnosti OCA súcastou jednej hospodárskej jednotky so spolocnostami GEA a ACW len pocas urcitého obdobia porusovania pripisovaného tejto jednotke, a to od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000. ( [44]44 ) Existuje preto vztah medzi ciastkami stanovenými v bodoch 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 a dvoma dotknutými obdobiami, t. j. obdobím, ked CPA tvorila so spolocnostami GEA a ACW súcast toho istého podniku, a obdobím, ked dotknutý podnik naopak tvorili len GEA a ACW. 48. Toto konstatovanie vsak nemôze viest k záveru, ze uvedené sumy nie sú súcastou jedinej pokuty ulozenej jedinému podniku v jeho rôznych, po sebe nasledujúcich podobách. 49. Pri urcovaní vztahov solidarity medzi rôznymi subjektmi tvoriacimi podnik, ktorý sa dopustil porusenia clánku 101 ZFEÚ, musí Komisia okrem vývoja kontrolných vztahov medzi týmito subjektmi zohladnit aj zmeny, ku ktorým doslo v zlození podniku. ( [45]45 ) Dotknutý podnik môze mat totiz pocas svojej úcasti na porusovaní rôzne podoby, v závislosti od rôznych subjektov, ktoré do neho vstupujú alebo z neho vystupujú. Tieto zmeny, ku ktorým môze dôjst najmä v prípade, ked porusenie trvá, tak ako v prejednávanej veci, pocas dlhého obdobia, nespochybnujú ani jednotnost podniku ako osoby, voci ktorej mozno vyvodit zodpovednost za porusenia, ani jednotnú povahu pokuty, ktorá mu bola ulozená. V takomto zmysle je teda potrebné chápat rozlisovanie, ktoré Komisia uviedla v bodoch 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 pri stanovení spolocnej a nerozdielnej zodpovednosti spolocností GEA, CPA a ACW za jednotnú pokutu ulozenú hospodárskej jednotke, ktorej boli uvedené spolocnosti v danom case súcastou. 50. Dalej sumy stanovené v uvedených bodoch odrázajú v súlade so zásadou individualizácie trestov a sankcií, ako aj s clánkom 23 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, závaznost a dlzku porusenia individuálne vytýkaného dotknutému podniku. V tejto súvislosti Súdny dvor vysvetlil, ze dodrziavanie uvedenej zásady, rovnako ako dodrziavanie zásady právnej istoty, je súcastou povinností, ktoré sa Komisii ukladajú v rámci urcovania vonkajsieho vztahu solidarity, na základe ktorého mozno rôzne osoby tvoriace podnik vyzvat, aby zaplatili celú pokutu ulozenú tomuto podniku. ( [46]46 ) V prejednávanej veci Komisia pri rozlísení súm, ktoré sa majú pripísat spolocne a nerozdielne spolocnostiam GEA, CPA a ACW, ako aj spolocnostiam GEA a ACW, zohladnila skutocnost, ze CPA sa pocas urcitého obdobia zúcastnovala na porusovaní ako dcérska spolocnost inej materskej spolocnosti, s ktorou bola solidárne zaviazaná na zaplatenie odlisnej pokuty, ( [47]47 ) cím predisla poruseniu zásady individualizácie trestov a sankcií, ktoré jej Súdny dvor vytkol v rozsudku Areva ( [48]48 ). 51. Tvrdenie zalobkyne v prvom stupni, podla ktorého body 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 zodpovedajú obdobiam úcasti spolocností GEA, CPA a ACW na karteli a oznacujú dve odlisné pokuty, treba preto zamietnut. Napokon poznamenávam, ze toto tvrdenie aspon scasti zamietol samotný Vseobecný súd, ktorý v súlade s tým, co vo svojom odvolaní uvádza Komisia, v bode 102 napadnutého rozsudku konstatoval, ze "pokuta ulozená kazdej spolocnosti tvoriacej ten istý podnik v zmysle clánku 101 ZFEÚ neodráza úcast uvedených spolocností na porusení, ale len maximálnu sumu, ktorú od nich môze prípadne pozadovat Komisia za úcast podniku na porusovaní v zmysle clánku 101 ZFEÚ". Na rozdiel od tvrdenia GEA vsak nie je rovnako jasné, ci Vseobecný súd dospel k záveru, ze v bodoch 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 sa oznacujú dve odlisné pokuty a dva odlisné podniky. V tomto zmysle sa podla vsetkého majú vykladat body 54 a 55 napadnutého rozsudku. V bodoch odôvodnenia, ktoré Komisia spochybnuje vo svojom prvom odvolacom dôvode, vsak Vseobecný súd iba rozlisuje medzi dvoma rozdielnymi prípadmi solidarity. 52. Dosial uvedené skutocnosti podla môjho názoru umoznujú vyvrátit aj predpoklad, z ktorého vychádza úvaha Vseobecného súdu, a síce ze vztahy solidarity uvedené v bodoch 31 a 32 clánku 2 rozhodnutia z roku 2009 zodpovedajú dlzke trvania príslusnej úcasti spolocností GEA, ACW a CPA na porusení a týkajú sa súm stanovených pomerne k tejto úcasti. Ako sa uz uviedlo a odkazuje na to aj Komisia, tieto body totiz neodrázajú úcast jednotlivých subjektov na porusení, ale ich príslusnost k tomu istému podniku, cize ich spôsobilost na to, aby sa povazovali za spolocne a nerozdielna zodpovedné za zaplatenie uvedených súm. 53. Znízenie pokuty spolocnosti ACW má priamy vplyv na vonkajsiu solidaritu tohto subjektu v tom zmysle, ze Komisia od neho nebude môct pozadovat zaplatenie vyssej sumy, nez je suma zodpovedajúca hornej hranici 10 % obratu, ktorá sa na túto spolocnost uplatnuje, nemení vsak vonkajsiu solidaritu ostatných spolocností, ktoré budú dalej zodpovedat Komisii v medziach, ktoré sa na ne individuálne vztahujú, a to jednak pokial ide o ich príslusné horné hranice 10 %, ako aj pokial ide o obdobie, pocas ktorého boli súcastou toho istého podniku, ktorý sa porusenia dopustil. Skutocnost, ze GEA musí sama zodpovedat za cast pokuty, je iba automatickým dôsledkom znízenia uplatneného na ACW a toho, ze tieto subjekty tvorili jeden podnik pocas celej doby trvania porusenia. 54. Práve z tohto dôvodu nemala Komisia, ako napokon podla môjho názoru sama správne uvádza, nijakú povinnost pristúpit k osobitnému rozdeleniu znízenia priznaného v prospech ACW alebo znízenej pokuty tejto spolocnosti. Ako Súdny dvor spresnil v rozsudku Siemens, vzhladom na to, ze právny pojem Únie týkajúci sa solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty je ako taký len prejavom absolútneho úcinku pojmu podnik, týka sa iba podniku a nie spolocností, ktoré ho tvoria. ( [49]49 ) Za týchto okolností je porovnanie situácie spolocnosti CPA s postavením spolocnosti GEA irelevantné, kedze tieto spolocnosti sú neoddelitelnou súcastou jednej hospodárskej jednotky, pricom ako také boli v rozhodnutí z roku 2009 sankcionované. ( [50]50 ) 55. Vzhladom na vyssie uvedené sa domnievam, ze Vseobecný súd sa v bodoch 105 az 111 napadnutého rozsudku dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to v rozsahu, v akom konstatoval, ze Komisia je zodpovedná za porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. Prvému odvolaciemu dôvodu Komisie treba z tohto dôvodu podla môjho názoru vyhoviet. 2. O druhom odvolacom dôvode a) Napadnutý rozsudok 56. Predmetom druhého odvolacieho dôvodu sú body 119 az 126 napadnutého rozsudku. 57. V bodoch 122 a 123 napadnutého rozsudku Vseobecný súd konstatoval, ze ustanovenia clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 vo svojom pôvodnom znení uz neboli k dátumu nadobudnutia platnosti rozhodnutia z roku 2010 a jeho oznámenia uplatnitelné, kedze ich nahradilo rozhodnutie z roku 2010 a nemohli preto slúzit ako základ na urcenie splatnosti predmetných pokút. Podla Vseobecného súdu "ako zaciatok plynutia uvedenej lehoty mohol slúzit len dátum prijatia oznámenia rozhodnutia z roku 2010, ktorý uz bol právnym základom povinnosti zaplatit tieto pokuty". ( [51]51 ) V bode 124 napadnutého rozsudku Vseobecný súd uviedol, ze uvedené rozhodnutie bolo v kazdom prípade zrusené rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia ( [52]52 ), a ze z tohto dôvodu nemohlo slúzit ako právny základ "tak povinnosti zalobkyne zaplatit predmetné pokuty, ako aj stanovenia dátumu ich splatnosti". Vseobecný súd dalej v bode 125 napadnutého rozsudku poznamenal, ze hoci toto zrusenie malo za následok obnovenie pôvodného znenia clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, takéto znenie bolo znovu nahradené znením vyplývajúcim z clánku 1 sporného rozhodnutia. V bode 126 napadnutého rozsudku preto Vseobecný súd dospel k záveru, ze "povinnost zaplatit pokuty vyplýva len z clánku 1 napadnutého rozhodnutia a ze lehota splatnosti týchto pokút mohla byt stanovená len od dátumu dorucenia oznámenia tohto rozhodnutia". b) Tvrdenia úcastníkov konania 58. Komisia zastáva názor, ze Vseobecný súd nesprávne povazoval clánok 2 body 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 za základ pre urcenie dátumu splatnosti pokuty. Uvedený dátum bol totiz stanovený v clánku 2 druhom odseku rozhodnutia z roku 2009, cize v inom bode výroku predmetného rozhodnutia. Ak teda pozmenujúce rozhodnutie neovplyvnilo clánok alebo cast clánku výroku rozhodnutia, dané ustanovenie má dalej právne úcinky. Z uvedeného podla názoru Komisie vyplýva, ze zmena dátumu splatnosti pokuty zalobkyne v rozhodnutí z roku 2010 ( [53]53 ) a v spornom rozhodnutí je výsledkom volnej úvahy Komisie a nie je automatickým dôsledkom zmeny ustanovení týkajúcich sa výsky pokuty. Na rozdiel od toho, co vyplýva zo sporného rozhodnutia, zmena pokuty sa nerovná nahradeniu dotknutej pokuty, cize stanoveniu novej pokuty. Komisia sa v napadnutom rozsudku rozhodla zosúladit dátum splatnosti pokuty spolocnosti GEA s dátumom stanoveným pre spolocnosti ACW a CPA v dôsledku rozsudku z roku 2010, a to s cielom nedostat GEA, v porovnaní s uvedenými spolocnostami, do menej výhodného postavenia. Komisia napokon poznamenáva, ze pochybenie, ktorého sa dopustil Vseobecný súd, by viedlo k strate úrokov z omeskania dlhovaných vsetkými subjektmi podniku vo vsetkých prípadoch, ked sa pokuta mení vo vztahu co i len k jednému z nich a navyse by vyzadovalo neprimerane obmedzit mieru volnej úvahy Komisie vo vsetkých prípadoch, v ktorých sa zmena pokuty ukáze ako nevyhnutná. 59. Spolocnost GEA zastáva názor, ze okamih, od ktorého plynú úroky z omeskania, nemôze Komisia stanovit na základe volnej úvahy k dátumu pred oznámením rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pokuta. Kedze v prejednávanej veci, ako sa správne uvádza v napadnutom rozsudku, takýmto rozhodnutím mohlo byt len sporné rozhodnutie, Vseobecný súd podla názoru GEA správne dospel k záveru, ze dátum splatnosti pokuty nemohol byt skorsí nez dátum oznámenia predmetného rozhodnutia. Okrem toho GEA poukazuje na skutocnost, ze na rozdiel od tvrdenia Komisie, sporným rozhodnutím nedoslo k jednoduchej zmene clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, ale k jeho náhrade, pricom táto náhrada sa týka celého výroku vo veci ulozenia pokuty. Na záver GEA uvádza, ze v prípade zmeny rozhodnutia, ktorým sa stanovuje pokuta pre rôzne subjekty toho istého podniku, sa strata úrokov z omeskania týka len subjektov dotknutých touto zmenou a nie aj ostatných subjektov. c) Hodnotenie 60. Ak je pravidlo, z ktorého vychádza Vseobecný súd a podla ktorého nemozno dátum splatnosti pokuty, od ktorého sa majú platit prípadné úroky z omeskania, urcit na skorsí den, nez je den oznámenia rozhodnutia o stanovení pokuty, samo osebe správne, rovnaký záver podla môjho názoru neplatí o spôsobe, akým Vseobecný súd uplatnil toto pravidlo v napadnutom rozsudku. 61. Z dôvodov uvedených v bode 21 vyssie sa totiz domnievam, na rozdiel od úvah Vseobecného súdu v bodoch 123 az 126 napadnutého rozsudku, ze rozhodnutie z roku 2009, a nie neskorsie pozmenujúce rozhodnutia, predstavuje právny základ pokuty ulozenej spolocnostiam GEA, CPA a ACW. ( [54]54 ) 62. Napokon, ako správne uviedla Komisia, zmena clánku 2 bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, a to najprv rozhodnutím z roku 2010 a neskôr sporným rozhodnutím, neviedla k automatickej zmene posledného odseku predmetného clánku 2, podla ktorého "pokuty sa zaplatia v eurách v lehote troch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia" [neoficiálny preklad]. Uvedená zmena sa týkala jedine výsky pokuty ulozenej spolocnosti ACW a nového urcenia vztahov vonkajsej solidarity medzi spolocnostami GEA, CPA a ACW, avsak nemala vplyv na dátum splatnosti pozmenenej pokuty. 63. V liste o oznámení rozhodnutia z roku 2010 a následne vo výroku sporného rozhodnutia Komisia nariadila, hoci v tomto zmysle nemala nijakú povinnost, odlozenie predmetného dátumu splatnosti, ako vyplýva z posledného odseku clánku 2 rozhodnutia z roku 2009, pricom ho stanovila na 10. mája 2010. 64. Zrejme si teda mozno polozit otázku, ci takéto rozhodnutie neporusuje zásadu rovnosti zaobchádzania vo vztahu k ostatným podnikom sankcionovaným za rovnaké porusenie, pre ktoré, na rozdiel od prípadu spolocností GEA, CPA a ACW, zostal dátum splatnosti pokuty nezmenený, cize v znení posledného odseku clánku 2 rozhodnutia z roku 2009, a ci teda Komisia skutocne môze, ako sama uvádza, zmenit dátum splatnosti pokuty na základe volnej úvahy, a to v rámci rozhodnutia, ktorým mení výsku tejto pokuty s cielom zohladnit hornú hranicu 10 % obratu, ktorá sa vztahuje na jednu zo sankcionovaných právnických osôb. Na druhej strane na základe vyssie uvedeného sa nedomnievam, ze by takéto rozhodnutie bolo mozné povazovat za nezákonné z dôvodov, ktoré uviedol Vseobecný súd. 65. Na základe vyssie uvedených skutocností som preto dospel k záveru, ze aj druhému odvolaciemu dôvodu treba vyhoviet. 3. Predbezné závery 66. Oba odvolacie dôvody uvedené Komisiou sú podla môjho názoru dôvodné a treba im vyhoviet. Napadnutý rozsudok je potrebné z tohto dôvodu zrusit. 67. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Vseobecného súdu. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. Vzhladom na to, ze Vseobecný súd rozhodol len o stvrtom zalobnom dôvode a prvej casti piateho zalobného dôvodu, stav konania Súdnemu dvoru nedovoluje, aby sám vydal konecný rozsudok. Vec je preto potrebné vrátit na rozhodnutie Vseobecného súdu. V. O trovách 68. Podla clánku 184 ods. 2 rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci, rozhodne aj o trovách konania. Kedze vec sa má vrátit Vseobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr. VI. Návrh 69. Na základe vsetkých predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor: - vyhlásil odvolanie Komisie za prípustné, - zrusil rozsudok z 18. októbra 2018, GEA Group/Komisia ([55]T-640/16, [56]EU:T:2018:700), - vrátil vec Vseobecnému súdu na rozhodnutie, - rozhodol, ze o trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [57]1 ) Jazyk prednesu: taliancina. ( [58]2 ) [59]T-640/16, [60]EU:T:2018:700. ( [61]3 ) Rozhodnutie K(2009) 8682 v konecnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 - Tepelné stabilizátory). ( [62]4 ) [63]T-45/10, neuverejnený, [64]EU:T:2015:507. ( [65]5 ) Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 [ES] ([66]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). ( [67]6 ) Rozhodnutie K(2010) 727 v konecnom znení, ktorým sa mení rozhodnutie [z roku 2009]. ( [68]7 ) [69]T-189/10, [70]EU:T:2015:504. ( [71]8 ) Rozhodnutie C(2016) 3920 final, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2009. ( [72]9 ) Pozri body 51 az 77 napadnutého rozsudku. ( [73]10 ) Pozri body 97 az 113 napadnutého rozsudku. ( [74]11 ) Podla výpoctov spolocnosti GEA zacala premlcacia lehota podla clánku 25 ods. 5 nariadenia c. 1/2003 plynút 18. mája 2000, kedy doslo k ukonceniu porusenia, pricom vzhladom na prerusenia spôsobené zalobami spolocnosti GEA proti rozhodnutiam z rokov 2009 a 2010 uplynula 10. augusta alebo 3. novembra 2015. ( [75]12 ) Rozsudok z 24. júna 2015, Fresh Del Monte Produce/Komisia a Komisia/Fresh Del Monte Produce ([76]C-293/13 P a C-294/13 P, [77]EU:C:2015:416, bod [78]46). ( [79]13 ) Kedze tvrdenia GEA sa prekrývajú s tvrdeniami, ktoré táto spolocnost uviedla v rámci svojho prvého zalobného dôvodu pred Vseobecným súdom, je vhodné vysvetlit, ze preskúmanie predpokladu, ktorý je základom týchto tvrdení - a síce, ze rozhodnutie z roku 2009 nepredstavuje platné rozhodnutie v zmysle clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003 -, sa v rámci týchto návrhov vykonáva s cielom odpovedat na námietku neprípustnosti spolocnosti GEA, pricom nejde o skúmanie zákonnosti sporného rozhodnutia. ( [80]14 ) To samozrejme neznamená, ze uplatnenie predmetných lehôt nemôze viest k odlisnému výsledku v prípade, ked zmena výsky pokuty vyplýva zo zmeny parametrov, ktoré majú vplyv na uplatnenie pravidiel premlcania, napríklad ak Komisia neskorsím rozhodnutím stanoví skorsí dátum konca obdobia porusenia vytýkaného jednému zo zúcastnených subjektov, cím urcí skorsí dátum, od ktorého zacína pre daný subjekt plynút premlcacia lehota; pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 6. októbra 2015, Corporación Empresarial de Materiales de Construcción/Komisia ([81]T-250/12, [82]EU:T:2015:749, body [83]46 az [84]48). ( [85]15 ) Pozri v tomto zmysle, pokial ide o zrusenie výsky pokuty stanovenej Komisiou Vseobecným súdom, rozsudok zo 6. októbra 2015, Corporación Empresarial de Materiales de Construcción/Komisia ([86]T-250/12, [87]EU:T:2015:749, bod [88]74). Napokon v tomto zmysle vyznieva aj clánok 26 ods. 3 nariadenia c. 1/2003, podla ktorého rozhodnutím, ktorým sa mení pôvodná výska pokuty, sa prerusí plynutie premlcacej lehoty na vymáhanie pokút, a preto toto rozhodnutie nie je významné z hladiska premlcania právomoci ulozit pokutu, aspon dovtedy, kým sú parametre, na základe ktorých plynú premlcacie lehoty, nezmenené. ( [89]16 ) Táto zaloba je predmetom konania vo veci T-195/19, ktoré v súcasnosti prebieha na Vseobecnom súde. Na návrh Komisie predseda piatej komory Vseobecného súdu prerusil konanie az do rozhodnutia o odvolaní, ktoré je predmetom týchto návrhov. ( [90]17 ) Pozri bod 107 napadnutého rozsudku. ( [91]18 ) Pozri bod 108 napadnutého rozsudku. ( [92]19 ) Pozri bod 109 napadnutého rozsudku. ( [93]20 ) [94]T-122/07 az T-124/07, [95]EU:T:2011:70. ( [96]21 ) [97]C-231/11 P az C-233/11 P, [98]EU:C:2014:256. ( [99]22 ) [100]C-247/11 P a C-253/11 P, [101]EU:C:2014:257. ( [102]23 ) [103]C-50/12 P, [104]EU:C:2013:771. ( [105]24 ) V tejto súvislosti GEA cituje rozsudok z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia ([106]C-628/10 P a C-14/11 P, [107]EU:C:2012:479, bod [108]59), a uznesenie z 18. septembra 2014, Sasol a i./Komisia ([109]T-541/08 REC, neuverejnený, [110]EU:T:2014:823, bod [111]181 a nasl.). ( [112]25 ) Okrem bodu 105 odkazuje Vseobecný súd na rozdelenie "znízenia" pokuty spolocnosti ACW aj v bodoch 109, 110 a 111, zatial co nikde v odôvodnení sa neodkazuje na rozdelenie "znízenej pokuty" spolocnosti ACW. ( [113]26 ) Podla názoru Komisie existuje rozpor medzi bodom 109 napadnutého rozsudku, v ktorom, pokial ide o znenie v jazyku konania, t. j. v anglictine, Vseobecný súd pouzíva príslovku "proportionately", a nasledujúcim bodom 110, v ktorom sa naopak pouzíva príslovka "equally". Porovnanie s francúzskym znením napadnutého rozsudku, ktoré síce nie je autentické, ale v kazdom prípade ide o pôvodný edicný jazyk, kde sa v bode 110 uvádza pojem "équitablement" ["equamente" (spravodlivo) v talianskom znení], vsak vedie k záveru, ze predmetný pojem bol do anglického znenia prelozený nesprávne. V kazdom prípade vzhladom na vseobecný význam bodu 110 a kontext, do ktorého patrí, predmetnú príslovku nemozno podla môjho názoru chápat inak ako odkaz na "spravodlivé rozdelenie", a nie na "rozdelenie rovným dielom". Rozpor, ktorý namieta Komisia, preto neexistuje. ( [114]27 ) Konanie, ktoré viedlo k tomuto rozsudku, sa týkalo odvolania podaného spolocnostou Kendrion, ktorej bola ulozená povinnost spolocne a nerozdielne s jej dcérskou spolocnostou zaplatit pokutu za porusenie clánku 101 ZFEÚ, a to proti rozsudku, ktorým Vseobecný súd okrem iného odmietol tvrdenie spolocnosti Kendrion, podla ktorého Komisia konala v rozpore s pojmom spolocná a nerozdielna zodpovednost, ked jej ulozila vyssiu pokutu, nez bola ulozená jej dcérskej spolocnosti, ktorá bola znízená v dôsledku uplatnenia hornej hranice 10 % stanovenej v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003. ( [115]28 ) Pozri body 55 az 58 rozsudku Kendrion. ( [116]29 ) Pozri bod 55 rozsudku Kendrion; pozri tiez okrem iného rozsudok z 27.apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([117]C-516/15 P, [118]EU:C:2017:314, bod [119]56). ( [120]30 ) Vseobecný súd napokon správne uplatnil tieto zásady v bodoch 99 az 101 napadnutého rozsudku. ( [121]31 ) Inak je to v prípade znízenia ovplyvnujúceho zodpovednost dcérskej spolocnosti. V tomto ohlade totiz Súdny dvor vysvetlil, ze v situácii, ked je zodpovednost materskej spolocnosti úplne odvodená od zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti, pricom nijaký iný faktor individuálne necharakterizuje správanie vytýkané materskej spolocnosti, zodpovednost tejto materskej spolocnosti nemôze íst nad rámec zodpovednosti jej dcérskej spolocnosti (v tomto zmysle pozri rozsudky z 22. januára 2013, Komisia/Tomkins, [122]C-286/11 P, [123]EU:C:2013:29, body [124]37, [125]39, [126]43 a [127]49, a zo 17. septembra 2015, Total/Komisia, [128]C-597/13 P, [129]EU:C:2015:613, bod [130]38). ( [131]32 ) Pozri bod 153 rozsudku Vseobecného súdu Siemens. ( [132]33 ) Pozri bod 158 rozsudku Vseobecného súdu Siemens. ( [133]34 ) Pozri bod 60 rozsudku Súdneho dvora Siemens; pozri tiez rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia ([134]C-625/13 P, [135]EU:C:2017:52, body [136]151 az [137]153). ( [138]35 ) Pozri bod 62 rozsudku Súdneho dvora Siemens a rozsudok z 26. januára 2017, Villeroy & Boch/Komisia ([139]C-625/13 P, [140]EU:C:2017:52, body [141]151 az [142]153). ( [143]36 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora Siemens, bod 68. ( [144]37 ) Pozri bod 42 rozsudku Súdneho dvora Siemens a citovanú judikatúru. ( [145]38 ) Pozri najmä rozsudky z 19. júla 2012, Alliance One International a Standard Commercial Tobacco/Komisia ([146]C-628/10 P a C-14/11 P, [147]EU:C:2012:479, bod [148]42 a citovaná judikatúra); zo 17. septembra 2015, Total/Komisia ([149]C-597/13 P, [150]EU:C:2015:613, bod33); z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([151]C-516/15 P, [152]EU:C:2017:314, bod [153]48), a rozsudok Súdneho dvora Siemens, bod 43. ( [154]39 ) Pozri okrem iného rozsudok Areva, bod 49 a citovaná judikatúra. ( [155]40 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora Siemens, bod 44, a okrem iného rozsudky z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia ([156]C-97/08 P, [157]EU:C:2009:536, bod [158]56), a z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia ([159]C-516/15 P, [160]EU:C:2017:314, bod [161]49). ( [162]41 ) Pozri bod 55 rozsudku Súdneho dvora Siemens. ( [163]42 ) Pozri body 47 az 51 rozsudku Súdneho dvora Siemens. ( [164]43 ) Pozri bod 59 rozsudku Súdneho dvora Siemens. ( [165]44 ) Od 17. mája 2000 az do 26. septembra 2000 sa CPA dalej zúcastnovala na porusovaní, ale v rámci odlisnej hospodárskej jednotky so spolocnostou Chemson GmbH, s ktorou bola spolocne a nerozdielne zaviazaná na zaplatenie sumy 137606 eur (pozri clánok 2 bod 33 rozhodnutia z roku 2009). ( [166]45 ) Pripomínam, ze v bode 51 rozsudku Siemens Súdny dvor spresnil, ze stanovenie výsky pokuty Komisiou, pokial ide o sankciu ktorá sa má spolocne a nerozdielne ulozit subjektom tvoriacim podnik, "v rozsahu, v akom uplatní v prejednávanej veci pojem podnik, ktorý je pojmom práva Únie, je podmienené urcitými ohraniceniami, ktoré ukladajú, aby boli nálezite zohladnené vlastnosti dotknutého podniku podla jeho zlozenia pocas obdobia, kedy doslo k poruseniu". Pozri aj rozsudok Areva, body 129 az 133. ( [167]46 ) Pozri rozsudok Areva, body 126 az 128. ( [168]47 ) Ide o spolocnost Chemson GmbH, s ktorou bola CPA spolocne a nerozdielne zaviazaná na zaplatenie sumy 137606 eur; pozri clánok 2 bod 33 rozhodnutia z roku 2009. ( [169]48 ) Pozri rozsudok Areva, bod 129 a nasl.. V prejednávanej veci totiz Komisia konala presne v súlade s bodom 133 tohto rozsudku. ( [170]49 ) Pozri bod 57 rozsudku Súdneho dvora Siemens. V rovnakom zmysle pozri rozsudok zo 17.septembra 2015, Total/Komisia ([171]C-597/13 P, [172]EU:C:2015:613, bod [173]71), pokial ide o uplatnenie polahcujúcich okolností. ( [174]50 ) Takéto porovnanie by malo zmysel len v rozsahu, v akom by sa mohlo domnievat, ze Komisia v rozhodnutí z roku 2009 ulozila dvom rôznym podnikom dve odlisné pokuty. Ako som uz uviedol, túto moznost vsak treba podla môjho názoru odmietnut. ( [175]51 ) Pozri bod 123 napadnutého rozsudku. ( [176]52 ) [177]T-189/10, [178]EU:T:2015:504. ( [179]53 ) Komisia spresnuje, ze az v liste, ktorým spolocnostiam ACW, CPA a GEA oznámila rozhodnutie z roku 2010, uviedla, ze pokuta bola splatná do troch mesiacov od dátumu tohto rozhodnutia. Rozhodnutie z roku 2010 preto na rozdiel od sporného rozhodnutia neobsahuje osobitné ustanovenie o dátume splatnosti. ( [180]54 ) Pokial ide o skutocnost, ze zmena výsky pokuty nepredstavuje nutne právne odlisnú pokutu, pozri, mutatis mutandis, aj rozsudok zo 14. júla 1995, CB/Komisia ([181]T-275/94, [182]EU:T:1995:141, bod [183]65), na ktorý Komisia odkázala vo svojom odvolaní. References 1. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#t-ECR_62018CC0823_SK_01-E0054 55. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A700&locale=sk 56. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A700 57. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0001 58. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0002 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A700&locale=sk 60. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2018%3A700 61. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0003 62. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0004 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507&locale=sk 64. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A507 65. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0005 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 67. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0006 68. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0007 69. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 70. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504 71. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0008 72. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0009 73. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0010 74. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0011 75. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0012 76. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&locale=sk 77. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416 78. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A416&anchor=#point46 79. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0013 80. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0014 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&locale=sk 82. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749 83. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&anchor=#point46 84. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&anchor=#point48 85. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0015 86. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&locale=sk 87. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749 88. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A749&anchor=#point74 89. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0016 90. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0017 91. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0018 92. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0019 93. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0020 94. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70&locale=sk 95. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2011%3A70 96. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0021 97. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256&locale=sk 98. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A256 99. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0022 100. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257&locale=sk 101. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2014%3A257 102. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0023 103. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771&locale=sk 104. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A771 105. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0024 106. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 107. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479 108. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&anchor=#point59 109. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A823&locale=sk 110. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A823 111. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2014%3A823&anchor=#point181 112. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0025 113. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0026 114. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0027 115. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0028 116. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0029 117. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 118. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 119. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point56 120. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0030 121. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0031 122. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&locale=sk 123. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29 124. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&anchor=#point37 125. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&anchor=#point39 126. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&anchor=#point43 127. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2013%3A29&anchor=#point49 128. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 129. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613 130. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&anchor=#point38 131. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0032 132. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0033 133. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0034 134. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 135. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52 136. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&anchor=#point151 137. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&anchor=#point153 138. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0035 139. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&locale=sk 140. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52 141. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&anchor=#point151 142. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A52&anchor=#point153 143. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0036 144. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0037 145. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0038 146. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&locale=sk 147. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479 148. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2012%3A479&anchor=#point42 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 150. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613 151. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 152. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 153. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point48 154. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0039 155. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0040 156. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&locale=sk 157. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536 158. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2009%3A536&anchor=#point56 159. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&locale=sk 160. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314 161. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A314&anchor=#point49 162. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0041 163. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0042 164. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0043 165. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0044 166. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0045 167. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0046 168. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0047 169. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0048 170. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0049 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&locale=sk 172. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613 173. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A613&anchor=#point71 174. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0050 175. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0051 176. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0052 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504&locale=sk 178. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A2015%3A504 179. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0053 180. file:///tmp/lynxXXXXxNdcv3/L86029-5001TMP.html#c-ECR_62018CC0823_SK_01-E0054 181. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&locale=sk 182. file:///../../legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141 183. file:///../../legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AT%3A1995%3A141&anchor=#point65