NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA HENRIK SAUGMANDSGAARD ŘE prednesené 12. decembra 2019 ( [1]1 ) Vec C-627/18 Nelson Antunes da Cunha Lda proti Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (IFAP) [návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a financný súd Coimbra, Portugalsko)] "Návrh na zacatie prejudiciálneho konania - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Premlcacie doby pre vymáhanie pomoci - Desatrocná premlcacia doba - Úroky - Kratsia premlcacia doba stanovená vnútrostátnou právnou úpravou - Právna istota - Nariadenie (EÚ) 2015/1589 - Clánok 17 ods. 1 - Clánok 16 ods. 2 - Clánok 16 ods. 3 - Zásada efektivity" I. Úvod 1. Návrh na zacatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a financný súd Coimbra, Portugalsko), sa týka výkladu clánku 16 ods. 2 a 3 a clánku 17 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2015/1589 ( [2]2 ). Podla clánku 17 ods. 1 tohto nariadenia sa na právomoc Európskej komisie vymáhat protiprávnu státnu pomoc vztahuje desatrocná premlcacia doba. 2. Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spolocnostou Nelson Antunes da Cunha Lda a Instituto de Financiamento da Agricultura e Pescas IP (Institút na financovanie polnohospodárstva a rybolovu (dalej len "IFAP"), ktorý sa týka núteného vymáhania protiprávnej státnej pomoci od spolocnosti Nelson Antunes da Cunha v nadväznosti na rozhodnutie Komisie. 3. Podla clánku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 sa vymáhanie tejto protiprávnej pomoci musí uskutocnit v súlade s postupmi podla portugalského práva za predpokladu, ze tieto umoznia úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. 4. V tejto súvislosti sa podla portugalského práva na vymáhanie pomoci vztahuje dvadsatrocná premlcacia lehota, ktorej uplatnenie v prejednávanej veci nie je prekázkou vymáhania uvedenej istiny. Naproti tomu, pokial ide o vymáhanie úrokov z predmetnej pomoci, podla vnútrostátneho súdu je pre ne portugalským právom stanovená pätrocná premlcacia doba pocnúc dnom ich splatnosti. Uplatnenie tejto doby bráni vymáhaniu úrokov z tejto pomoci v celom rozsahu a prinajmensom pri casti týchto úrokov sa zdá, ze k ich premlcaniu doslo este skôr, ako Komisia vydala vyssie uvedené rozhodnutie. 5. V tejto súvislosti sa vnútrostátny súd svojou stvrtou otázkou v podstate pýta, ci clánok 16 ods. 2 nariadenia 2015/1589, podla ktorého pomoc, ktorá sa má vymôct, zahrna úroky, ako aj zásada efektivity stanovená v clánku 16 ods. 3 tohto nariadenia bránia uplatneniu premlcacej doby na vymáhanie úrokov z protiprávnej pomoci, ktorá je kratsia ako desatrocná doba stanovená v clánku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia, ako to je v prípade pätrocnej lehoty podla portugalského práva. 6. V súlade so ziadostou Súdneho dvora sa tieto návrhy obmedzia na analýzu tejto jedinej otázky, na ktorú Súdnemu dvoru navrhnem odpovedat kladne. II. Právny rámec A. Nariadenie 2015/1589 7. Clánok 16 nariadenia c. 2015/1589, nazvaný "Vymáhanie pomoci", stanovuje: "1. Ak sa prijmú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, Komisia rozhodne, ze dotknutý clenský stát prijme vsetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu (dalej len 'rozhodnutie o vymáhaní`). Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 2. Pomoc, ktorá sa má vymôct podla rozhodnutia o vymáhaní, zahrna úrok s primeranou sadzbou stanovenou Komisiou. Úrok je splatný od dátumu, kedy neoprávnená pomoc bola k dispozícii príjemcovi, do dátumu jej vymozenia. 3. Bez toho, aby bolo dotknuté akékolvek uznesenie Súdneho dvora Európskej únie podla clánku 278 ZFEÚ, vymáhanie sa uskutocní bez meskania a v súlade s postupmi podla vnútrostátneho práva dotknutého clenského státu za predpokladu, ze umoznia okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia Komisie. Na tento úcel a v prípade konania na vnútrostátnych súdoch dotknuté clenské státy podniknú vsetky potrebné kroky, ktoré sú k dispozícii v ich príslusných právnych systémoch, vrátane predbezných opatrení, bez toho, aby bolo dotknuté právo Únie." 8. Clánok 17 nariadenia 2015/1589, nazvaný "Premlcacie doby pre vymáhanie pomoci", v odseku 1 stanovuje: "Na právomoc Komisie vymáhat pomoc sa vztahuje premlcacia doba desat rokov." B. Portugalské právo 9. Clánok 309 Código Civil (portugalský Obciansky zákonník, dalej len "Obciansky zákonník"), nazvaný "Vseobecná doba", stanovuje: "Vseobecná premlcacia doba je dvadsat rokov." 10. Clánok 310 tohto zákonníka stanovuje: "Po uplynutí doby piatich rokov sa premlcujú: ... d) zmluvné úroky alebo zákonné úroky, aj ked neboli vycíslené, a dividendy obchodných spolocností; ..." III. Spor vo veci samej 11. Vzhladom na to, ze tieto návrhy sa obmedzujú na analýzu stvrtej prejudiciálnej otázky, ktorú polozil Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a financný súd Coimbra), opis skutkových okolností, z ktorých spor vzisiel, sa obmedzí na tie skutocnosti, ktoré sú podstatné a nevyhnutné pre pochopenie tejto otázky. 12. Dna 8. apríla 1993 a 7. júla 1993 uzatvorila Nelson Antunes da Cunha, zalobkyna vo veci samej, úverové zmluvy s Caixa de Crédito Agrícola Mútuo - Coimbra týkajúce sa úveru na ekonomické ozdravenie polnohospodárskych a chovatelských cinností. 13. Na základe týchto úverových zmlúv vykonal predchodca institútu IFAP ( [3]3 ) v súlade s decreto-lei c. 146/94 (zákonný dekrét c. 146/94) z 24. mája 1994 platby v prospech spolocnosti Nelson Antunes da Cunha v období od roku 1994 do roku 1996 v celkovej výske 7526,90 eura z titulu bonifikácie úrokov (4189,90 eura bolo vyplatených 12. júla 1994, 2513,94 eura 12. júla 1995 a 823,06 eura 30. apríla 1996). 14. Dna 25. novembra 1999 Komisia prijala rozhodnutie 2000/200/ES o schéme pomoci zavedenej Portugalskom pre oddlzenie podnikov v odvetví intenzívnej zivocísnej výroby a pre ekonomické ozdravenie chovu osípaných ( [4]4 ) (dalej len "rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1999"). 15. V tomto rozhodnutí Komisia konstatovala, ze s vnútorným trhom bol nezlucitelný jednak úverový nástroj na oddlzenie podnikov intenzívnej zivocísnej výroby zavedený kapitolou I zákonného dekrétu c. 146/94 z 24. mája 1994 v prípadoch, ked ekvivalent tejto pomoci spolu s poskytnutou investicnou pomocou presahoval 35 % v neznevýhodnených polnohospodárskych oblastiach, a jednak úverový nástroj pre ekonomické ozdravenie chovu dobytka zavedený kapitolou II zákonného dekrétu c. 146/94 z 24. mája 1994. ( [5]5 ) 16. Podla výroku rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999 malo Portugalsko prijat vsetky opatrenia potrebné na to, aby od príjemcov vymohlo vyssie uvedenú pomoc, ktorá im bola protiprávne poskytnutá, spolu s úrokmi z nej vzniknutými za obdobie od dátumu prijatia predmetnej pomoci príjemcami do dátumu jej úcinného vymozenia. Portugalské orgány boli takisto povinné v lehote dvoch mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia Komisiu informovat o opatreniach, ktoré prijali na jeho splnenie. ( [6]6 ) 17. V marci 2001 zaslal predchodca institútu IFAP spolocnosti Nelson Antunes da Cunha list, v ktorom od nej ziadal vrátenie neoprávnene prijatých súm. Nelson Antunes da Cunha tomuto listu nevyhovela. 18. Dna 12. augusta 2009 jej IFAP zaslal nový list, v ktorom ju poziadal o úhradu sumy 14953,56 eura (teda 7526,90 eura z titulu vyplatenej pomoci, navýsenú o úroky z omeskania vo výske 7426,66 eura) v lehote desiatich pracovných dní od dorucenia uvedeného listu. 19. Dna 7. júla 2013 zacal Danový úrad Cantanhede (Portugalsko) danové exekucné konanie o tejto pohladávke proti zalobkyni vo veci samej s cielom vymôct pohladávky institútu IFAP. 20. Nelson Antunes da Cunha podala proti tomuto konaniu odvolanie na Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a financný súd Coimbra). 21. Nelson Antunes da Cunha na jednej strane tvrdí, ze podla clánku 40 decreto-lei c. 155/92 (zákonný dekrét c. 155/92) z 28. júla 1992 ( [7]7 ) zaniká záväzok vrátit sumy prijaté v rámci protiprávnej pomoci po uplynutí pätrocnej doby od ich prijatia, takze záväzok vrátit pomoc prijatú v prejednávanej veci je premlcaný. Na druhej strane, pokial ide o úroky z omeskania, tvrdí, ze vzhladom na to, ze odo dna splatnosti záväzku, s ktorým sú spojené, uplynulo viac ako pät rokov, tieto úroky sú podla clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka takisto premlcané. 22. V tejto súvislosti vnútrostátny súd poznamenáva, ze vnútrostátna právna úprava nestanovuje pre vykonanie príkazu na vrátenie protiprávnej pomoci osobitne uplatnitelnú premlcaciu dobu, na základe coho vyssie vnútrostátne súdy rozhodli, ze pohladávky institútu IFAP zodpovedajúce vymozeniu financnej pomoci poskytnutej zo strany portugalského státu, ktorá je podla rozhodnutia Komisie povazovaná za pomoc nezlucitelnú s vnútorným trhom, podliehajú vseobecnej dvadsatrocnej premlcacej dobe stanovenej v clánku 309 Obcianskeho zákonníka. 23. Vnútrostátny súd dodáva, ze pokial ide o premlcanie úrokov, vyssie vnútrostátne súdy rozhodli, ze "... bez ohladu na povahu a nomen iuris, pod ktorý mozno úroky zaradit..., nemozno bez dalsích formálnych nálezitostí dospiet k záveru, ze na takéto úroky (ci uz sú kvalifikované ako kompenzacné úroky alebo úroky z omeskania) sa vztahuje premlcacia doba dvadsat rokov stanovená v clánku 309 [Obcianskeho zákonníka]. Zmluvné alebo zákonné úroky vrátane tých nevymeraných [clánok 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka] sa totiz premlcujú v dobe pät rokov, pricom táto doba zacína podla pravidla v clánku 306 tohto zákonníka plynút od splatnosti záväzku" ( [8]8 ). 24. Vnútrostátny súd sa vsak domnieva, ze konstatovat, ze na úroky z rozhodnutia o vymáhaní pomoci sa vztahuje táto pätrocná doba, by mohlo byt v rozpore so zásadou efektivity práva Únie. Ak by sa totiz konstatovalo, ze úroky splatné za obdobie spred piatich rokov, ktoré predchádzajú aktu prerusujúcemu plynutie premlcacej doby, sú premlcané, mohlo by to znamenat, ze aj ked právomoc Komisie pozadovat vymáhanie na základe clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 este nezanikla, pohladávka týkajúca sa úrokov uz áno. 25. Pokial ide o situáciu vo veci samej, vnútrostátny súd v odpovedi na ziadost Súdneho dvora o objasnenie ( [9]9 ) uviedol, ze vzhladom na to, ze odvolatelka Nelson Antunes da Cunha bola na exekucné konanie, ktorým sa mala predmetná pomoc vymôct, predvolaná len obycajným doporuceným listom z 26. júla 2013, vsetky úroky splatné pred 26. júnom 2008 sa premlcali podla vyssie uvedeného ustanovenia clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka. 26. Navyse podla uvedeného vnútrostátneho súdu premlcaciu dobu stanovenú v clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka nemozno vzhladom na vnútrostátne právo povazovat za prerusenú listom, ktorý zaslala Komisia portugalským orgánom alebo ktorý tieto zaslali odvolatelke, pretoze takýto list nemá váhu predvolania alebo súdneho oznámenia aktu v zmysle clánku 323 Obcianskeho zákonníka. Zo strany institútu IFAP v skutocnosti nedoslo k ziadnemu súdnemu aktu (okrem danovej exekúcie), v ktorom by tento vyjadril svoj úmysel uplatnit si právo pozadovat od odvolatelky zaplatenie splatných úrokov. 27. Okrem toho vnútrostátny súd uvádza, ze predvolanie obycajným doporuceným listom urcite nemôze spôsobit trvalé prerusenie premlcacej doby, ktorej uz zacala plynút, pretoze nemá charakteristické a specifické vlastnosti predvolania uvedené v clánku 326 a clánku 327 ods. 1 Obcianskeho zákonníka. Dna 26. júla 2013 tak zacala plynút nová pätrocná premlcacia doba a táto doba mohla byt nanovo prerusená iba v prípade, ak by nastala nová prícina prerusenia podla clánku 323 Obcianskeho zákonníka. 28. Vzhladom na vyssie uvedené sa vnútrostátny súd domnieva, ze uplatnenie clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka na úroky na základe rozhodnutia o vymáhaní pomoci by mohlo spochybnit zásadu efektivity a zásadu nezlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom. 29. Za týchto okolností Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a financný súd Coimbra) rozhodnutím z 31. júla 2018, ktoré bolo dorucené Súdnemu dvoru 5. októbra 2018, rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Bráni clánok 16 ods. 2 nariadenia [2015/1589], ako aj zásady práva Únie - konkrétne zásada efektivity a zásada nezlucitelnosti státnej pomoci [s vnútorným] trhom - uplatneniu premlcacej doby na úroky z pomoci, ktorá sa má vymôct, ktorej trvanie je kratsie ako trvanie doby stanovenej v clánku 17 uvedeného nariadenia, akou je premlcacia doba stanovená v clánku 310 ods. 1 písm. d) Obcianskeho zákonníka?" 30. IFAP, portugalská vláda, ako aj Komisia Súdnemu dvoru predlozili svoje písomné pripomienky. Títo úcastníci konania sa zúcastnili aj na ústnom pojednávaní, ktoré sa konalo 12. septembra 2019. IV. Analýza 31. Prejudiciálnou otázkou, ktorá je predmetom týchto návrhov, sa vnútrostátny súd pýta na zlucitelnost vnútrostátneho pravidla premlcania s právom Únie v kontexte vymáhania protiprávnej pomoci, o ktorú ide vo veci samej. 32. Presnejsie, tento súd sa v podstate pýta, ci clánok 16 ods. 2 nariadenia 2015/1589, ako aj zásada efektivity stanovená v clánku 16 ods. 3 uvedeného nariadenia ( [10]10 ) bránia tomu, aby sa na úroky, ktoré sú príslusenstvom pomoci, ktorá sa má vymôct, uplatnila premlcacia doba, ktorá je tak ako v prípade premlcacej doby pät rokov, stanovenej v clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka, kratsia nez desatrocná doba, ktorú má k dispozícii Komisia na to, aby ziadala vymáhanie protiprávnej pomoci na základe clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 33. V prejednávanej veci je nesporné, ze záväzok vrátit predmetnú pomoc zahrna úroky. Táto poziadavka vyplýva tak z clánku 16 ods. 2 nariadenia 2015/1589, ako aj z rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999 ( [11]11 ), proti ktorému nebol, a to spresnujem, podaný ziaden opravný prostriedok na súde. 34. V súlade s clánkom 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 a ako vyplýva z rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999 sa vymáhanie protiprávnej pomoci vo veci samej musí v zásade uskutocnit v súlade s postupmi stanovenými portugalským právom, vrátane postupov upravujúcich pravidlá premlcania. ( [12]12 ) 35. V tejto súvislosti konstatujem, ze zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze dotknuté strany majú odlisné názory na pravidlá premlcania uplatnitelné podla portugalského práva, jednak pokial ide o istinu dotknutej pomoci, ako aj o úroky z nej. 36. Podla toho, co uvádza vnútrostátny súd ( [13]13 ), vsak treba vychádzat z toho, ze podla portugalského práva sa ako premlcacia doba na vrátenie istiny pomoci uplatnuje dvadsatrocná doba stanovená v clánku 309 Obcianskeho zákonníka. ( [14]14 ) V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nic nepoukazuje na to, ze by uplatnenie tejto doby bránilo vymozeniu tejto istiny v spore vo veci samej. ( [15]15 ) 37. Naopak, pokial ide o vymáhanie úrokov z pomoci, na jednej strane sa zdá, ze vnútrostátny súd sa domnieva, ze tu je v zásade uplatnitelná práve pätrocná premlcacia doba stanovená v clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka. ( [16]16 ) Na druhej strane sa tiez zdá, ze uplatnenie tejto pätrocnej lehoty bráni úplnému vymozeniu úrokov z pomoci v prejednávanej veci. ( [17]17 ) 38. Z odpovede vnútrostátneho súdu na ziadost Súdneho dvora o objasnenie totiz vyplýva, ze pätrocná premlcacia doba bola prerusená 26. júla 2013 a ze vsetky úroky splatné pred 26. júnom 2008 sú premlcané podla clánku 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka. ( [18]18 ) Ja vnútrostátne ustanovenie chápem v tom zmysle, ze nároky na úroky zanikajú uplynutím doby piatich rokov od dátumu ich splatnosti. 39. Z uvedeného mozno vyvodit, ze rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1999 nebolo podla portugalského práva spôsobilé premlcaciu dobu prerusit. V tejto súvislosti spresnujem, ze cast úrokov uz podla vsetkého bola premlcaná, aj ked portugalské orgány prerusili pätrocnú premlcaciu dobu bezprostredne po prijatí rozhodnutia Komisie. ( [19]19 ) 40. Vzhladom na tieto informácie treba na úcely zodpovedania polozenej otázky odlísit dve obdobia: to, ktorá predchádzalo rozhodnutiu Komisie (cast A), a to, ktoré po uvedenom rozhodnutí nasledovalo (cast B). 41. Pokial totiz ide o toto prvé obdobie, nastoluje sa otázka, ci clánok 17 ods. 1 a clánok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589 bránia uplatneniu pätrocnej premlcacej doby, akou je doba sporná v tejto veci, kedze táto doba môze viest k premlcaniu úrokov z pomoci este pred uplynutím desatrocnej doby, ktorú má Komisia na základe clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 k dispozícii na to, aby ziadala o vymáhanie protiprávnej pomoci. 42. Pokial ide o druhé obdobie, zdá sa, ze premlcanie úrokov z pomoci vyplýva z toho, ze IFAP rozhodnutiu Komisie vyhovel so znacným omeskaním. 43. Aj ked totiz boli portugalské orgány povinné rozhodnutiu Komisie bezodkladne vyhoviet, ( [20]20 ) od prijatia rozhodnutia Komisie do prerusenia premlcacej lehoty uplynulo strnást rokov, co v prípade, ze sa uplatní clánok 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka, znamená premlcanie velkej casti úrokov, ktoré sa po prijatí rozhodnutia Komisie stali splatnými. 44. V tejto situácii sa tak nastoluje otázka, ci sa príjemca pomoci môze dovolávat vnútrostátnej premlcacej doby v rámci konecného rozhodnutia Komisie týkajúceho sa vymáhania protiprávnej pomoci, ak uplatnenie tohto pravidla bráni úplnému vymozeniu úrokov z pomoci. 45. Aj ked Súdny dvor uz o podobných otázkach rozhodol, prejednávaná vec mu umoznuje spresnit, v akom rozsahu sa takéto vnútrostátne pravidlo premlcania uplatnuje v oblasti vymáhania protiprávnej pomoci v situácii, o akú ide vo veci samej. 46. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pravidlá premlcania majú v majetkovom práve zásadný význam. Premlcanie totiz spôsobuje, ze veritel si nemôze nárokovat vymozenie svojej pohladávky. Ako uz Súdny dvor konstatoval, pravidlá premlcania tým, ze stanovujú casové obmedzenie, zabezpecujú právnu istotu dlzníka. ( [21]21 ) 47. Ako uvediem nizsie, domnievam sa, rovnako ako Komisia a IFAP, ze pri kazdom z týchto dvoch období treba vylúcit uplatnenie vnútrostátneho pravidla pätrocnej premlcacej doby, o aké ide vo veci samej. ( [22]22 ) A. O období pred rozhodnutím Komisie 48. Na úvod pripomínam, ze podla clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 je ziadost Komisie o vymáhanie protiprávnej pomoci podmienená desatrocnou premlcacou dobou. Podla clánku 17 ods. 2 tohto nariadenia táto premlcacia doba zacína plynút dnom, ked sa protiprávna pomoc udelila príjemcovi bud ako individuálna pomoc, alebo ako pomoc podla schémy pomoci. Podla clánku 17 ods. 3 uvedeného nariadenia sa akákolvek pomoc, v súvislosti s ktorou premlcacia doba uplynula, povazuje za existujúcu pomoc. ( [23]23 ) 49. V prejednávanej veci je nesporné, ze rozhodnutie Komisie z 25. novembra 1999 bolo vydané pred uplynutím tejto doby. ( [24]24 ) 50. Dalej poukazujem na to, ze clánok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 odráza poziadavky vyplývajúce zo zásady efektivity, ktorá bola uz predtým v judikatúre zakotvená. ( [25]25 ) 51. Podla tejto judikatúry je pravda, ze v prípade neexistencie ustanovení Únie o konaní na vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci sa toto vymáhanie má v zásade uskutocnit podla príslusných ustanovení vnútrostátneho práva, avsak tieto ustanovenia sa musia uplatnit tak, aby vymáhanie vyzadované právom Únie nebolo prakticky znemoznené a aby boli v celom rozsahu zohladnené záujmy Únie. ( [26]26 ) 52. Vnútrostátne pravidlo, ktoré bráni vnútrostátnemu súdu alebo vnútrostátnemu orgánu vyvodit vsetky dôsledky z porusenia clánku 108 ods. 3 tretej vety ZFEÚ, tak treba povazovat za nezlucitelné so zásadou efektivity. ( [27]27 ) 53. Rovnako ako vnútrostátny súd sa domnievam, ze zo znenia clánku 17 ods. 1 v spojení s clánkom 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589 vyplýva, ze tieto ustanovenia bránia uplatneniu pätrocnej premlcacej doby, akú v spore vo veci samej stanovuje clánok 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka. 54. Ustanovenie, akým je clánok 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka v spojení s clánkom 306 tohto zákonníka, totiz môze narusit právomoci Komisie, kedze k premlcaniu úrokov z pomoci môze dôjst pred uplynutím desatrocnej doby, ktorú má Komisia na základe clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 k dispozícii na to, aby prijala rozhodnutie o vymáhaní protiprávnej pomoci. 55. V spore vo veci samej sa zdá, ze ak by sa uplatnil clánok 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka, doslo by tak k premlcaniu casti úrokov. ( [28]28 ) Úcinkom tohto vnútrostátneho pravidla je teda znemoznenie úplného vymozenia úrokov z pomoci. 56. Výklad, ktorý navrhujem, je navyse potvrdený v rozsudku Eesti Pagar, ktorý bol nedávno vydaný velkou komorou Súdneho dvora. ( [29]29 ) 57. Táto vec sa týkala najmä otázky, aká premlcacia doba bola uplatnitelná na vymáhanie protiprávnej pomoci, a ci bola uplatnitelná premlcacia doba stanovená vo vnútrostátnom práve alebo tá, ktorá bola stanovená v práve Únie a v takom prípade eventuálne tá, ktorú stanovuje clánok 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. ( [30]30 ) 58. Súdny dvor rozhodol, ze samotnou okolnostou, ze vnútrostátne pravidlá premlcania sú v zásade uplatnitelné na vymáhanie neoprávnene poskytnutej pomoci vnútrostátnymi orgánmi z ich vlastnej iniciatívy, nie je dotknutá moznost, aby sa vymáhanie tejto pomoci uskutocnilo neskôr na základe vykonania príslusného rozhodnutia Komisie, ktorá v prípade, ze má informácie týkajúce sa údajnej protiprávnosti tejto pomoci, môze bez ohladu na zdroj týchto informácií aj po uplynutí vnútrostátnej premlcacej doby uvedenú pomoc preskúmat v lehote desiatich rokov uvedenej v clánku 15 nariadenia c. 659/1999. ( [31]31 ) 59. Inými slovami, Komisia môze kedykolvek v lehote desiatich rokov stanovenej v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589 poziadat o vymáhanie protiprávnej pomoci, a to napriek prípadnému uplynutiu premlcacej doby uplatnenej vo vnútrostátnom konaní. 60. Z uvedeného vyplýva, ze clánok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589, ako aj clánok 17 ods. 1 tohto nariadenia bránia uplatneniu vnútrostátneho ustanovenia, akým je clánok 310 písm. d) Obcianskeho zákonníka. Vnútrostátny súd je povinný takéto ustanovenie vo veci, akou je prejednávaná vec, neuplatnit. ( [32]32 ) B. O období po rozhodnutí Komisie 61. Pokial ide o obdobie po rozhodnutí Komisie, z clánku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 nepochybne vyplýva, ze uplatnenie vnútrostátneho pravidla premlcania po piatich rokoch, akým je pravidlo vo veci samej, treba vylúcit, pretoze bráni vymozeniu celého rozsahu pomoci podla rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999. 62. Nastoluje sa vsak otázka, ci zásada efektivity stanovená v clánku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 vyzaduje vymozenie celého rozsahu pomoci podla konecného rozhodnutia Komisie aj v prípade, ak príslusný orgán nechal uplynút premlcaciu lehotu stanovenú vnútrostátnym právom. ( [33]33 ) 63. Inými slovami, kedze od prijatia rozhodnutia Komisie uplynulo strnást rokov, je potrebné polozit si otázku, ci v takejto situácii môze byt uplatnenie takéhoto vnútrostátneho pravidla odôvodnené poziadavkou právnej istoty. 64. V tejto súvislosti uvádzam, ze Súdny dvor uznal, ze zásada efektivity nie je absolútna, pretoze môzu nastat výnimocné okolnosti, za ktorých by bolo neprimerané nariadit vrátenie protiprávnej pomoci. ( [34]34 ) 65. Presnejsie, pokial ide na jednej strane o právomoci Komisie, táto zásada je vyjadrená v clánku 16 ods. 1 poslednej vete nariadenia 2015/1589, ktorá stanovuje, ze Komisia nebude vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Únie. 66. Pokial ide na druhej strane o vnútrostátne právo clenských státov, Súdny dvor uznal, ze zásada legitímnej dôvery, ktorá je súcastou právneho poriadku Únie, nemôze bránit vnútrostátnej právnej úprave, ktorá zabezpecuje respektovanie legitímnej dôvery a právnej istoty v oblasti, ako je oblast vymáhania protiprávnej pomoci, ( [35]35 ) a to aj v prípade negatívneho konecného rozhodnutia vydaného Komisiou. ( [36]36 ) 67. V prejednávanej veci v prvom rade konstatujem, ze Súdny dvor rozhodol, ze vzhladom na imperatívnost kontroly státnych pomocí, ktorú Komisia vykonáva podla clánku 108 ZFEÚ, môzu mat podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, legitímnu dôveru v zákonnost pomoci v zásade len vtedy, ak bol pri jej poskytnutí dodrzaný postup stanovený v uvedenom clánku. Hospodársky subjekt musí byt totiz pri vynalození starostlivosti obvykle schopný ubezpecit sa o tom, ze tento postup bol dodrzaný. ( [37]37 ) Platí to tak v prípade individuálnej pomoci, ako aj v prípade pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci. ( [38]38 ) 68. Z toho vyplýva, ze zalobkyna nemôze v prejednávanej veci tvrdit, ze mala legitímnu dôveru v zákonnost pomoci. 69. Dalej, pokial ide o zásadu právnej istoty, poukazujem na to, ze Súdny dvor sa uz k podobnej otázke, o akú ide v prejednávanej veci, vyjadril. 70. Jedna z otázok polozených v rozsudku z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ( [39]39 ), bola, ci bol príslusný orgán na základe práva Únie povinný zrusit rozhodnutie o poskytnutí pomoci, ktorá bola pridelená protiprávne, podla konecného rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho pomoc za nezlucitelnú a pozadujúceho jej vymáhanie, aj ked príslusný orgán nechal uplynút lehotu stanovenú na tento úcel v záujme právnej istoty vnútrostátnym právom. Predmetné vnútrostátne pravidlo dovolovalo zrusenie správnych aktov len v lehote jedného roka od okamihu, ked sa orgán dozvedel o skutocnostiach odôvodnujúcich toto zrusenie. 71. Súdny dvor v prvom rade pripomenul zásadu efektivity a zásadu, podla ktorej môze príjemca pomoci v zásade mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci len vtedy, ak bola poskytnutá v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ. Podla Súdneho dvora bolo treba na polozenú otázku odpovedat so zretelom na tieto zásady. ( [40]40 ) 72. Dalej Súdny dvor v bodoch 34 az 37 tohto rozsudku konstatoval, ze: "34. ... pokial ide o státne pomoci, ktoré boli vyhlásené za nezlucitelné, úloha vnútrostátnych orgánov sa obmedzuje na to, aby bolo kazdé rozhodnutie Komisie vykonané. Tieto orgány teda nedisponujú ziadnou volnou úvahou, pokial ide o zrusenie rozhodnutia o poskytnutí pomoci. Preto ak Komisia rozhodnutím, proti ktorému nebol podaný ziaden opravný prostriedok na súde, nariadi vymáhanie neoprávnene vyplatených súm, vnútrostátny orgán nie je oprávnený prijat ziadne iné stanovisko. 35. Ak vnútrostátny orgán napriek tomu nechá uplynút prekluzívnu lehotu stanovenú vnútrostátnym právom na zrusenie rozhodnutia o poskytnutí pomoci, túto situáciu nemozno prirovnávat k situácii, ked hospodársky subjekt vôbec nevie, ci príslusný orgán rozhodnutie prijme, a ked si zásada právnej istoty vyzaduje, aby sa táto neistota uplynutím urcitej lehoty skoncila. 36. Vzhladom na neexistenciu diskrecnej právomoci vnútrostátneho orgánu uz príjemca protiprávne poskytnutej pomoci v prípade, ked Komisia prijala rozhodnutie vyhlasujúce túto pomoc za nezlucitelnú a vyzadujúce jej vymáhanie, viac nie je v neistote. 37. Zásada právnej istoty teda nemôze byt prekázkou vrátenia pomoci na základe toho, ze rozhodnutie, ktorým sa vyzaduje toto vrátenie, bolo vnútrostátnymi orgánmi vykonané s omeskaním. V opacnom prípade by bolo vymáhanie neoprávnene vyplatených súm prakticky nemozné a ustanovenia [práva Únie] týkajúce sa státnej pomoci by stratili vsetok potrebný úcinok" ( [41]41 ). 73. Súdny dvor z toho vyvodil záver, ze príslusný orgán je na základe práva Únie povinný zrusit rozhodnutie o poskytnutí protiprávnej pomoci v súlade s konecným rozhodnutím Komisie vyhlasujúcim pomoc za nezlucitelnú a pozadujúcim jej vymáhanie, aj ked nechal uplynút lehotu stanovenú na tento úcel v záujme právnej istoty vnútrostátnym právom. ( [42]42 ) 74. Domnievam sa, ze z vyssie uvedeného rozsudku mozno vyvodit záver, ze pravidlá premlcania stanovené vo vnútrostátnom práve sa vo vseobecnosti nemôzu uplatnit v oblasti vymáhania pomoci, ak bránia vymáhaniu pomoci v súlade s konecným rozhodnutím Komisie, a ak jediný dôvod, ktorý takémuto vymáhaniu bráni, spocíva v tom, ze vnútrostátne orgány tomuto rozhodnutiu vyhoveli so znacným omeskaním, takze doslo k premlcaniu pomoci podla vnútrostátneho práva. 75. Je pravda, ze rozsudok Alcan Deutschland ( [43]43 ) sa netýka pravidla premlcania v striktnom slova zmysle, ale pravidla preklúzie. ( [44]44 ) Poznamenávam vsak, ze pravidlá preklúzie sú tak ako pravidlá premlcania prijaté v záujme právnej istoty, a preto mozno dôvody rozsudku Alcan Deutschland ( [45]45 ) transponovat na pravidlá premlcania, ako to Súdny dvor takisto podla vsetkého naznacil v rozsudku Komisia/Taliansko ( [46]46 ). 76. V tomto poslednom uvedenom rozsudku totiz Súdny dvor analogicky uplatnil zásady z rozsudku Alcan Deutschland v rámci pravidiel premlcania. ( [47]47 ) Presnejsie, Súdny dvor rozhodol, ze pokial ide o situácie, ked sú príkazy na vymáhanie protiprávnej pomoci napadnuté na vnútrostátnych súdoch, je povinnostou dotknutého clenského státu, aby v súlade s poziadavkami na úcinné vymáhanie pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom "napadol kazdé vnútrostátne rozhodnutie, ktoré bráni úcinkom rozhodnutia Komisie, obzvlást, ak sa zakladá na dôvodoch týkajúcich sa... uplatnenia predpisov o premlcaní (pozri analogicky rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95... body 34 a 38)" ( [48]48 ). 77. Dalej zdôraznujem, ze zatial co rozsudok Alcan Deutschland ( [49]49 ) sa týkal individuálnej pomoci, odôvodnenie Súdneho dvora v uvedenom rozsudku sa podla môjho názoru má uplatnovat aj na pomoc poskytnutú na základe schémy pomoci. 78. Pripomínam, ze zásada, podla ktorej podniky, ktoré sú príjemcami státnej pomoci, môzu mat legitímnu dôveru v zákonnost pomoci v zásade len vtedy, ak sa táto pomoc poskytla v súlade s postupom stanoveným v clánku 108 ZFEÚ, sa uplatnuje tak na individuálne pomoci, ako aj na pomoci poskytnuté na základe schémy pomoci. ( [50]50 ) Medzi týmito dvoma prípadmi teda nie je potrebné rozlisovat. 79. Napokon zdôraznujem, ze rocná prekluzívna doba, o akú islo vo veci Alcan Deutschland ( [51]51 ), nemá podla môjho názoru ziadny vplyv na odôvodnenie, ktoré Súdny dvor v tomto rozsudku uplatnil. 80. Ako totiz v podstate uviedla Komisia na pojednávaní, trvanie urcitého pravidla premlcania nemá vplyv na vyssie uvedené tvrdenia, ktoré sú dôvodom na to, ze príjemcovi protiprávnej pomoci sa neprizná moznost dovolávat sa vnútrostátneho pravidla premlcania. 81. Aby som zhrnul to, co bolo uvedené, ked Komisia nariadi vymáhanie protiprávnej pomoci, proti ktorému nebol podaný ziaden opravný prostriedok na súde, úlohou vnútrostátnych orgánov je toto rozhodnutie Komisie iba vykonat. Tieto orgány teda nedisponujú ziadnou volnou úvahou, pokial ide o vymáhanie pomoci. ( [52]52 ) Vzhladom na neexistenciu diskrecnej právomoci vnútrostátneho orgánu uz príjemca protiprávne poskytnutej pomoci v prípade, ked Komisia prijala rozhodnutie vyhlasujúce túto pomoc za nezlucitelnú a vyzadujúce jej vymáhanie, viac nie je v neistote. ( [53]53 ) Tak je to v prípade individuálnej pomoci, ako aj pomoci poskytnutej na základe schémy pomoci. ( [54]54 ) Zásada právnej istoty teda nemôze byt prekázkou vrátenia pomoci na základe toho, ze rozhodnutie, ktorým sa vyzaduje toto vrátenie, bolo vnútrostátnymi orgánmi vykonané s omeskaním, a to bez ohladu na trvanie, ktoré je pre premlcaciu dobu stanovené. V opacnom prípade by bolo vymáhanie neoprávnene vyplatených súm prakticky nemozné a ustanovenia práva Únie týkajúce sa státnej pomoci by stratili vsetok potrebný úcinok. ( [55]55 ) 82. Tento prísny prístup má podporu v tom, ze ide o odstránenie narusenia hospodárskej sútaze, ktoré je v rozpore so Zmluvou o FEÚ. Vrátenie pomoci vrátane úrokov s nou spojených je totiz logickým dôsledkom jej protiprávnosti. Cielom vymáhania je obnovit predoslý stav. Týmto vrátením príjemca stráca výhodu, ktorú na trhu pozíval v porovnaní so svojimi konkurentmi, a treba sa domnievat, ze doslo k obnoveniu stavu, ktorý vyplateniu pomoci predchádzal. ( [56]56 ) Vymozenie úrokov tak predstavuje nevyhnutné príslusenstvo vymozenia pomoci v celom rozsahu. ( [57]57 ) 83. Okrem toho, ako poznamenal generálny advokát Jacobs vo veci Alcan Deutschland ( [58]58 ), treba mat na pamäti, ze pravidlo premlcania sa v prípade jeho uplatnenia v oblasti státnej pomoci spája s podstatnými problémami. 84. Takéto pravidlo totiz predpokladá, ze záujmy orgánov sú so záujmami jednotlivca protichodné. Obvykle je v záujme orgánu, aby v prípade, ze zistí, ze rozhodnutie poskytujúce financnú výhodu je protiprávne, co najskôr pristúpil k vymáhaniu zaplatených súm. Pokial ide jednotlivca, v jeho záujme je zachovat si nadobudnutú výhodu. Záujmy orgánu a jednotlivca sa vsak môzu zhodovat v prípade, ked státny orgán poskytnutím pomoci vedome porusil právo Únie, a teda pokial politiku nezmenil, má záujem na tom, aby si príjemca ponechal výhodu nadobudnutú v rozpore s právom Únie, pretoze toto právo porusil on sám. ( [59]59 ) 85. Pokial ide o situáciu vo veci samej, z vyssie uvedeného vyplýva, ze neexistuje ziadna okolnost, ktorá by mohla byt dôvodom na to, ze úroky z pomoci sa nevrátia, bez ohladu na to, ze sú podla vnútrostátnych predpisov premlcané. Pocnúc 25. novembrom 1999, co bol den, ked Komisia vydala svoje rozhodnutie vyzadujúce vymáhanie pomoci, uz Nelson Antunes da Cunha totiz nebola v neistote v tom, ze pomoc sa mala vymôct v celom jej rozsahu. ( [60]60 ) 86. Dalej konstatujem, tak ako uvádza Komisia, ze IFAP zaslal v marci 2001 spolocnosti Nelson Antunes da Cunha list, v ktorom ju poziadal o vrátenie pomoci. ( [61]61 ) Zdá sa teda, ze omeskanie vymozenia pomoci bolo okrem iného spôsobené odmietnutím príjemcu tejto ziadosti vyhoviet. V dôsledku toho nemozno situáciu vo veci samej prirovnávat k situácii, ked hospodársky subjekt vôbec nevie, ci príslusný správny orgán prijme rozhodnutie, a ked si zásada právnej istoty vyzaduje, aby sa táto neistota uplynutím urcitej lehoty skoncila. ( [62]62 ) 87. Z toho vyplýva, ze vnútrostátny súd je povinný takú vnútrostátnu normu, o akú ide v spore vo veci samej, neuplatnit, aj pokial ide o obdobie nasledujúce po rozhodnutí Komisie, a to v miere, v akej je toto pravidlo prekázkou vymozenia úrokov z pomoci v celom rozsahu. V. Návrh 88. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na stvrtú otázku, ktorú mu polozil Tribunal Administrativo e Fiscal de Coimbra (Správny a financný súd Coimbra, Portugalsko), takto: 1. Clánok 17 ods. 1 a clánok 16 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (EÚ) 2015/1589 z 13. júla 2015 stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa majú vykladat v tom zmysle, ze bránia uplatneniu pätrocnej premlcacej doby stanovenej vo vnútrostátnom práve, o akú ide vo veci samej, ktorá vedie k premlcaniu vymozenia celého rozsahu státnej pomoci vrátane úrokov este skôr, ako uplynie desatrocná doba stanovená v clánku 17 ods. 1 nariadenia 2015/1589. 2. Clánok 16 ods. 2 a 3 nariadenia 2015/1589 sa má vykladat v tom zmysle, ze bráni uplatneniu vnútrostátneho pravidla pätrocnej premlcacej doby, o aké ide vo veci samej, ktoré sa uplatnuje na vymáhanie úrokov zo státnej pomoci vyhlásenej za protiprávnu a nezlucitelnú s vnútorným trhom v konecnom rozhodnutí Komisie, a to v miere, v akej je toto pravidlo prekázkou vymozenia pomoci v celom rozsahu. __________________________________________________________________ ( [63]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [64]2 ) Nariadenie Rady z 13. júla 2015 stanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ([65]Ú. v. EÚ L 248, 2015, s. 9). ( [66]3 ) Spresnujem, ze z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze v case poskytnutia predmetnej pomoci bol príslusným portugalským orgánom Instituto de Financiamento e Apoio ao Desenvolvimento da Agricultura e da Pesca (Institút financovania a podpory pre rozvoj polnohospodárstva a rybolovu). Ak som správne pochopil, ide o predchodcu institútu IFAP. ( [67]4 ) [68]Ú. v. ES L 66, 2000, s. 20. ( [69]5 ) Clánok 1 rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999. ( [70]6 ) Clánky 3 a 4 rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999. ( [71]7 ) Toto ustanovenie s názvom "Premlcanie", stanovuje: "1 - Povinnost vrátit prijaté sumy sa premlcí pät rokov po ich prijatí. 2 - Uvedená doba sa prerusí alebo pozastaví, ak nastanú vseobecné dôvody na prerusenie alebo pozastavenie premlcania." ( [72]8 ) Rozsudok Supremo Tribunal Administrativo (Najvyssí správny súd, Portugalsko) z 12. októbra 2011. Podla clánku 306 ods. 1 Obcianskeho zákonníka sa táto pätrocná doba musí pocítat odo dna splatnosti záväzku a prerusuje sa predvolaním alebo súdnym oznámením, ktoré priamo alebo nepriamo vyjadruje úmysel si právo uplatnit. ( [73]9 ) Odpoved z 30. júla 2019 na ziadost Súdneho dvora o objasnenie z 27. júna 2019. ( [74]10 ) Spresnujem, ze vnútrostátny súd vo formulácii polozenej otázky odkazuje na "zásady Únie, najmä zásadu efektivity a zásadu nezlucitelnosti státnej pomoci s [vnútorným] trhom" (pozri bod 29 vyssie). V tejto súvislosti poznamenávam, ze v oblasti vymáhania pomoci je zásada efektivity vyjadrená v clánku 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589, co je dôvod, pre ktorý treba túto otázku chápat v tomto zmysle. Pokial ide o zásadu nezlucitelnosti státnej pomoci s vnútorným trhom, poukazujem na to, ze vzhladom na to, ze nariadenie 2015/1589 upravuje podrobné pravidlá uplatnovania clánku 108 ZFEÚ, polozenú otázku mozno zodpovedat len so zretelom na toto nariadenie. ( [75]11 ) Pozri bod 16 vyssie. ( [76]12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar ([77]C-349/17, [78]EU:C:2019:172, bod [79]114). ( [80]13 ) Pripomínam, ze v tomto ohlade sa Súdny dvor v prípade, ked prejednáva návrh na zacatie prejudiciálneho konania predlozený vnútrostátnym súdom, pridrza výkladu vnútrostátneho práva, ktorý mu tento súd predniesol (rozsudok zo 14. júna 2017, Online Games a i., [81]C-685/15, [82]EU:C:2017:452, bod [83]45). Bez ohladu na výhrady úcastníkov vnútrostátneho konania proti výkladu vnútrostátneho práva, ktorý podal vnútrostátny súd, sa tak tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania musí preskúmat so zretelom na výklad tohto práva podaný týmto súdom (rozsudok z 21. júna 2016, New Valmar, [84]C-15/15, [85]EU:C:2016:464, bod [86]25). ( [87]14 ) Pozri bod 22 vyssie. Spresnujem, ze hoci portugalská vláda a IFAP majú rovnaký názor, Nelson Antunes da Cunha proti tomuto posúdeniu vnútrostátneho súdu namieta (pozri bod 21 vyssie). ( [88]15 ) Pre úplnost vsak uvádzam, ze z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd má pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost tejto doby s ostatnými aspektmi práva Únie, avsak tieto návrhy, ktorých predmet je obmedzený na stvrtú prejudiciálnu otázku, sa touto otázkou zaoberat nebudú. ( [89]16 ) Pozri body 23 a 24 vyssie. Spresnujem, ze vnútrostátny súd v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania zdôraznuje povinnost, ktorú právo Únie vnútrostátnym súdom ukladá, a to vykladat vnútrostátne právo spôsobom, ktorý je v súlade so zmyslom a pôsobnostou práva Únie. Vzhladom na túto poznámku uvádzam, ze by sa mohla polozit otázka, ci sa dá vnútrostátne právo vykladat v tom zmysle, ze úroky z pomoci takisto podliehajú dvadsatrocnej premlcacej dobe stanovenej v clánku 309 Obcianskeho zákonníka, pricom za takéhoto predpokladu by vnútrostátne právo podla vsetkého nebránilo vymáhaniu úrokov z pomoci, co sa navyse zdá byt aj stanovisko portugalskej vlády (pozri poznámku pod ciarou 17). Konstatujem vsak, ze táto otázka sa v podstate týka výkladu vnútrostátneho práva, ktorý prinálezí vnútrostátnym súdom. Preto sa v týchto návrhoch touto otázkou nebudem zaoberat. ( [90]17 ) Spresnujem, ze zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vyplýva, ze tak portugalská vláda, ako aj IFAP toto posúdenie vnútrostátneho súdu spochybnujú. Portugalská vláda sa domnieva, ze vnútrostátne právo nestanovuje osobitnú premlcaciu dobu na vymáhanie neoprávnene prijatej státnej pomoci. Podla nej je tak uplatnitelnou premlcacou dobou vseobecná premlcacia doba, ktorá je dvadsat rokov. Táto doba sa podla nej vztahuje aj na úroky z omeskania súvisiace so sumou neoprávnene získanej výhody, pretoze tieto úroky a táto suma sú neoddelitelné. IFAP zas tvrdí, ze nárok z predmetnej pohladávky si môze voci odvolatelke uplatnit az po skoncení správneho konania zacatého na základe vymáhania pomoci, a preto sa domnieva, ze k premlcaniu úrokov nedoslo. ( [91]18 ) Pozri body 25 a 26 vyssie. Vzhladom vsak na to, ze pätrocná premlcacia doba bola prerusená 26. júla 2013, kladiem si otázku, ci dátum premlcania úrokov v skutocnosti nebol 26. júl 2008, a nie 26. jún 2008, ako uvádza vnútrostátny súd. ( [92]19 ) Pripomínam, ze prvá suma bola vyplatená 12. júla 1994. Pozri bod 13 vyssie. ( [93]20 ) Pripomínam, ze clánok 16 ods. 3 nariadenia 2015/1589 od vnútrostátnych orgánov vyzaduje, aby vymáhanie protiprávnej pomoci vykonali okamzite po rozhodnutí Komisie, co vyplýva aj z rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999. clánok 4 tohto rozhodnutia tak od portugalských orgánov vyzaduje, aby Komisiu v lehote dvoch mesiacov odo dna oznámenia tohto rozhodnutia informovali o opatreniach, ktoré prijali na jeho vykonanie. ( [94]21 ) Pozri rozsudok z 23. januára 2019, Fallimento Traghetti del Mediterraneo ([95]C-387/17, [96]EU:C:2019:51, bod [97]71 a citovaná judikatúra). ( [98]22 ) Pokial ide o stanovisko portugalskej vlády, pripomínam, ze táto zastáva názor, ze dvadsatrocná doba stanovená v clánku 309 Obcianskeho zákonníka je uplatnitelná tak na istinu pomoci, ako aj na úroky z nej (pozri poznámku pod ciarou 17). ( [99]23 ) Ako vyplýva z odôvodnenia 26 nariadenia 2015/1589, táto premlcacia doba, po uplynutí ktorej uz nemozno nariadit vymáhanie pomoci, je stanovená z dôvodov právnej istoty. ( [100]24 ) Pomoci boli totiz vyplatené v rokoch 1994 az 1996. Pozri bod 13 vyssie. Spresnujem, ze v case prijatia rozhodnutia Komisie z 25. novembra 1999 bolo platné ustanovenie clánku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [108 ZFEÚ] ([101]Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EÚ) c. 734/2013 z 22. júla 2013 ([102]Ú. v. EÚ L 204, 2013, s. 15) (dalej len "nariadenie c. 659/1999"). Toto ustanovenie bolo zrusené nariadením 2015/1589 a zodpovedá clánku 17 ods. 1 uvedeného nariadenia. ( [103]25 ) Pozri najmä rozsudok z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark ([104]C-210/09, [105]EU:C:2010:294, bod [106]20 a citovaná judikatúra). ( [107]26 ) Pozri najmä rozsudky z 26. júna 2003, Komisia/Spanielsko ([108]C-404/00, [109]EU:C:2003:373, bod [110]51 a citovaná judikatúra), a z 20. mája 2010, Scott a Kimberly Clark ([111]C-210/09, [112]EU:C:2010:294, bod [113]21 a citovaná judikatúra). ( [114]27 ) Pozri najmä rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar ([115]C-349/17, [116]EU:C:2019:172, bod [117]140 a citovaná judikatúra). ( [118]28 ) Pozri bod 39 vyssie a poznámku pod ciarou 19. ( [119]29 ) Rozsudok z 5. marca 2019 ([120]C-349/17, [121]EU:C:2019:172). Spresnujem, ze tento rozsudok bol vyhlásený po tom, co vnútrostátny súd v prejednávanej veci rozhodol o prerusení konania a podaní návrhu na zacatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor. ( [122]30 ) Pozri rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar ([123]C-349/17, [124]EU:C:2019:172, bod [125]107). Pokial ide o clánok 15 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, pozri poznámku pod ciarou 24. ( [126]31 ) Rozsudok z 5. marca 2019, Eesti Pagar ([127]C-349/17, [128]EU:C:2019:172, bod [129]114). ( [130]32 ) Pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 18. júla 2007, Lucchini ([131]C-119/05, [132]EU:C:2007:434, bod [133]61). ( [134]33 ) V tejto súvislosti spresnujem, ze Komisia na pojednávaní zdôraznila, ze otázka, ci vnútrostátne ustanovenie týkajúce sa premlcania môze bránit výkonu rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaduje vymáhanie protiprávnej pomoci, je v praxi dost castá, pretoze clenské státy rozhodnutie Komisie v tejto oblasti casto vykonávajú s omeskaním. ( [135]34 ) Pozri rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication ([136]C-199/06, [137]EU:C:2008:79, bod [138]42 a citovaná judikatúra). ( [139]35 ) Pozri najmä rozsudok z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko ([140]C-5/89, [141]EU:C:1990:320, body [142]13 a [143]14). ( [144]36 ) Pozri rozsudok z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication ([145]C-199/06, [146]EU:C:2008:79, bod [147]43). ( [148]37 ) Pozri najmä rozsudky z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko ([149]C-5/89, [150]EU:C:1990:320, body [151]13 a [152]14), a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([153]C-24/95, [154]EU:C:1997:163, bod [155]25). ( [156]38 ) Pozri v tejto súvislosti najmä rozsudok z 28. júla 2011, Diputación Foral de Vizcaya a i./Komisia ([157]C-471/09 P az C-473/09 P, neuverejnený, [158]EU:C:2011:521, body [159]63 az [160]66). ( [161]39 ) Rozsudok z 20. marca 1997 ([162]C-24/95, [163]EU:C:1997:163). ( [164]40 ) Rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([165]C-24/95, [166]EU:C:1997:163, body [167]24 az [168]26). ( [169]41 ) Rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([170]C-24/95, [171]EU:C:1997:163). ( [172]42 ) Rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([173]C-24/95, [174]EU:C:1997:163, bod [175]38). ( [176]43 ) Rozsudok z 20. marca 1997 ([177]C-24/95, [178]EU:C:1997:163). ( [179]44 ) Pripomínam, ze vnútrostátne pravidlo preklúzie vo veci Alcan Deutschland (rozsudok z 20. marca 1997, [180]C-24/95, [181]EU:C:1997:163) stanovovalo lehotu na zrusenie správnych aktov pre orgány. V tej veci tak islo o to, ci boli tieto orgány na základe práva Únie povinné na úcely ziadania o vrátenie protiprávnej pomoci v súlade s konecným rozhodnutím Komisie takéto vnútrostátne pravidlo preklúzie neuplatnit. Pokial ide o situáciu v prejednávanej veci, tu sa nastoluje otázka, ci sa príjemca protiprávnej pomoci môze odvolávat na vnútrostátne pravidlo premlcania s cielom namietat proti ziadosti o vymáhanie protiprávnej pomoci zo strany vnútrostátnych orgánov, aj ked cast sumy, ktorá sa má vymôct, bola na základe vnútrostátneho práva premlcaná. ( [182]45 ) Rozsudok z 20. marca 1997 ([183]C-24/95, [184]EU:C:1997:163). ( [185]46 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011 ([186]C-496/09, [187]EU:C:2011:740, bod [188]78). ( [189]47 ) Rozsudok z 20. marca 1997 ([190]C-24/95, [191]EU:C:1997:163). ( [192]48 ) Rozsudok zo 17. novembra 2011, Komisia/Taliansko ([193]C-496/09, [194]EU:C:2011:740, bod [195]78). ( [196]49 ) Rozsudok z 20. marca 1997 ([197]C-24/95, [198]EU:C:1997:163). ( [199]50 ) Pozri bod 67 vyssie a poznámku pod ciarou 38. ( [200]51 ) Rozsudok z 20. marca 1997 ([201]C-24/95, [202]EU:C:1997:163, bod [203]33). ( [204]52 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([205]C-24/95, [206]EU:C:1997:163, bod [207]34). ( [208]53 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([209]C-24/95, [210]EU:C:1997:163, bod [211]36). ( [212]54 ) Pozri v tomto zmysle bod 67 vyssie a poznámku pod ciarou 38. ( [213]55 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([214]C-24/95, [215]EU:C:1997:163, bod [216]37). ( [217]56 ) Pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia ([218]C-277/00, [219]EU:C:2004:238, body [220]74 a [221]75, ako aj citovaná judikatúra). Pozri v tomto zmysle takisto odôvodnenie 25 nariadenia 2015/1589. ( [222]57 ) Pozri najmä rozsudky z 12. februára 2008, CELF a ministre de la Culture et de la Communication ([223]C-199/06, [224]EU:C:2008:79, bod [225]54), a z 3. septembra 2015, A2A ([226]C-89/14, [227]EU:C:2015:537, bod [228]42). ( [229]58 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Alcan Deutschland ([230]C-24/95, [231]EU:C:1996:433). ( [232]59 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Alcan Deutschland ([233]C-24/95, [234]EU:C:1996:433, bod [235]26). ( [236]60 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([237]C-24/95, [238]EU:C:1997:163, bod [239]37). ( [240]61 ) Pozri bod 17 vyssie. ( [241]62 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ([242]C-24/95, [243]EU:C:1997:163, bod [244]35). References 1. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0057 58. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0058 59. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0059 60. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0060 61. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0061 62. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#t-ECR_62018CC0627_SK_01-E0062 63. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0001 64. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0002 65. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2015:248:TOC 66. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0003 67. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0004 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:066:TOC 69. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0005 70. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0006 71. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0007 72. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0008 73. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0009 74. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0010 75. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0011 76. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0012 77. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 78. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=null 79. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 80. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0013 81. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A452&locale=sk 82. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A452&lang=SK&format=pdf&target=null 83. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2017%3A452&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point45 84. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A464&locale=sk 85. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A464&lang=SK&format=pdf&target=null 86. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2016%3A464&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 87. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0014 88. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0015 89. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0016 90. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0017 91. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0018 92. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0019 93. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0020 94. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0021 95. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&locale=sk 96. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&lang=SK&format=pdf&target=null 97. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A51&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point71 98. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0022 99. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0023 100. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0024 101. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 102. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2013:204:TOC 103. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0025 104. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A294&locale=sk 105. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 106. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point20 107. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0026 108. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A373&locale=sk 109. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A373&lang=SK&format=pdf&target=null 110. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2003%3A373&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point51 111. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A294&locale=sk 112. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A294&lang=SK&format=pdf&target=null 113. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2010%3A294&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point21 114. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0027 115. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 116. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=null 117. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point140 118. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0028 119. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0029 120. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 121. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=null 122. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0030 123. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 124. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=null 125. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point107 126. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0031 127. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&locale=sk 128. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=pdf&target=null 129. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2019%3A172&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point114 130. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0032 131. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&locale=sk 132. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=pdf&target=null 133. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2007%3A434&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point61 134. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0033 135. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0034 136. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 137. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=null 138. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point42 139. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0035 140. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 141. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=null 142. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point13 143. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point14 144. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0036 145. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 146. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=null 147. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point43 148. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0037 149. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&locale=sk 150. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=pdf&target=null 151. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point13 152. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1990%3A320&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point14 153. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 154. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 155. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point25 156. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0038 157. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&locale=sk 158. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&lang=SK&format=pdf&target=null 159. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point63 160. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A521&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point66 161. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0039 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 163. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 164. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0040 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 166. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 167. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point24 168. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point26 169. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0041 170. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 171. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 172. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0042 173. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 174. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 175. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point38 176. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0043 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 178. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 179. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0044 180. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 181. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 182. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0045 183. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 184. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 185. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0046 186. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&locale=sk 187. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=pdf&target=null 188. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 189. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0047 190. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 191. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 192. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0048 193. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&locale=sk 194. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=pdf&target=null 195. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2011%3A740&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point78 196. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0049 197. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 198. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 199. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0050 200. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0051 201. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 202. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 203. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point33 204. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0052 205. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 206. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 207. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point34 208. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0053 209. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 210. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 211. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point36 212. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0054 213. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0055 214. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 215. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 216. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 217. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0056 218. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&locale=sk 219. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=pdf&target=null 220. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point74 221. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2004%3A238&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point75 222. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0057 223. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&locale=sk 224. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=pdf&target=null 225. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2008%3A79&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point54 226. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A537&locale=sk 227. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A537&lang=SK&format=pdf&target=null 228. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A2015%3A537&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point42 229. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0058 230. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A433&locale=sk 231. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A433&lang=SK&format=pdf&target=null 232. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0059 233. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A433&locale=sk 234. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A433&lang=SK&format=pdf&target=null 235. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1996%3A433&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point26 236. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0060 237. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 238. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 239. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point37 240. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0061 241. file:///tmp/lynxXXXXpCXlfY/L86371-5781TMP.html#c-ECR_62018CC0627_SK_01-E0062 242. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&locale=sk 243. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=pdf&target=null 244. file:///../../legal-content/redirect/?urn=ecli:ECLI%3AEU%3AC%3A1997%3A163&lang=SK&format=html&target=null&anchor=#point35